NITRIANSKY SAMOSPRÁVNY KRAJ
KULTÚRNO-HISTORICKÉ PAMIATKY
AKO POTENCIÁL
ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU
V NITRIANSKOM SAMOSPRÁVNOM KRAJI
NITRA, NOVEMBER 2012
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
OBSAH:
ÚVOD…………..................................................................................................................
1
SÚLAD ŠTÚDIE S KONCEPČNÝMI DOKUMENTMI ROZVOJA
CESTOVNÉHO RUCHU NA NÁRODNEJ A REGIONÁLNEJ ÚROVNI ...............
2
4
5
VYMEDZENIE ÚZEMIA A POLOHA NITRIANSKEHO SAMOSPRÁVNEHO
KRAJA Z ASPEKTU REGIONALIZÁCIE CESTOVNÉHO RUCHU
SLOVENSKA ..............................................................................................................
3
STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA POTENCIÁLU CESTOVNÉHO RUCHU
NITRIANSKEHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA ......................................................
4
11
KLASIFIKÁCIA KULTÚRNO-HISTORICKÝCH PAMIATOK
A ICH CHARAKTERISTIKA .....................................................................................
5
6
15
KULTÚRNO-HISTORICKÉ PAMIATKY V NITRIANSKOM
SAMOSPRÁVNOM KRAJI ........................................................................................
17
Kultúrno-historické pamiatky v okrese Komárno ..............................................
17
5.1.1 Nehnuteľné kultúrno-historické pamiatky .................................................
17
5.1.2 Hnuteľné kultúrno-historické pamiatky .....................................................
21
Kultúrno-historické pamiatky v okrese Levice ...................................................
22
5.2.1 Nehnuteľné kultúrno-historické pamiatky .................................................
23
5.2.2 Hnuteľné kultúrno-historické pamiatky .....................................................
25
Kultúrno-historické pamiatky v okrese Nitra .....................................................
26
5.3.1 Nehnuteľné kultúrno-historické pamiatky .................................................
26
5.3.2 Hnuteľné kultúrno-historické pamiatky .....................................................
31
Kultúrno-historické pamiatky v okrese Nové Zámky .........................................
33
5.4.1 Nehnuteľné kultúrno-historické pamiatky .................................................
33
5.4.2 Hnuteľné kultúrno-historické pamiatky .....................................................
37
Kultúrno-historické pamiatky v okrese Šaľa ......................................................
38
5.5.1 Nehnuteľné kultúrno-historické pamiatky .................................................
38
5.5.2 Hnuteľné kultúrno-historické pamiatky .....................................................
40
Kultúrno-historické pamiatky v okrese Topoľčany ............................................
40
5.1
5.2
5.3
5.4
5.5
5.6
2
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
5.7
6
5.6.1 Nehnuteľné kultúrno-historické pamiatky .................................................
40
5.6.2 Hnuteľné kultúrno-historické pamiatky .....................................................
47
Kultúrno-historické pamiatky v okrese Zlaté Moravce ......................................
48
5.7.1 Nehnuteľné kultúrno-historické pamiatky .................................................
48
5.7.2 Hnuteľné kultúrno-historické pamiatky .....................................................
51
NÁVRHY NA ZLEPŠENIE VYUŽITEĽNOSTI
KULTÚRNO-HISTORICKÝCH PAMIATOK V ROZVOJI CESTOVNÉHO
RUCHU NITRIANSKEHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA .......................................
52
ZÁVER ...............................................................................................................................
55
ZOZNAM LITERATÚRY .................................................................................................
56
ZOZNAM PRÍLOH ............................................................................................................
61
3
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
ÚVOD
Oddych je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie. Práve prostredníctvom
cestovného ruchu je realizovaná podstatná časť aktivít súvisiacich s oddychom a využívaním
fondu voľného času. Nie je preto iba náhodou zaradený medzi odvetvia s najväčšou
akceleráciou rozvoja.
Zhoršujúce sa životné prostredie v oblastiach s vysokou koncentráciou obyvateľstva a
jeho hospodárskych aktivít, životný štýl posledných desaťročí, poznačený stresom z pracovnej
činnosti na strane jednej a rast blahobytu širokých vrstiev obyvateľstva na strane druhej
spôsobili expanziu cestovného ruchu. Spoločnosť si preto v súčasnej dobe kladie stále väčšie
nároky na oddych, rekreáciu a regeneráciu síl. Tým sa primárna funkcia cestovného ruchu,
ktorá vedie k zabezpečeniu obnovy fyzických a psychických síl človeka, stala skutočnosťou.
V súčasnej dobe, poznamenanej aj transformáciou hospodárstva postsocialistických
štátov, vystupujú do popredia aj ďalšie úlohy, ktoré cestovný ruch plní, resp. môže plniť.
V súlade s prebiehajúcimi zmenami je nezanedbateľná jeho participácia pri saturácii časti
voľnej pracovnej sily v odvetviach poskytujúcich služby v cestovnom ruchu.
Podobne sa môže stať významným faktorom pri odstraňovaní, resp. kompenzácii
hospodárskej disparity medzi urbánnymi a rurálnymi regiónmi, prípadne regiónmi
hospodársky nedostatočne rozvinutými. Uvedené úlohy je pritom možné realizovať
v porovnaní s inými odvetviami s relatívne nízkymi vstupnými investíciami. Preto cestovný
ruch plní aj ekonomickú funkciu.
Pre realizovanie ekonomickej funkcie majú veľký význam aj kultúrno-historické
pamiatky pretože dobre udržiavaná pamiatka svojou existenciou vytvára pozitívnu externalitu,
využiteľnú práve v oblasti cestovného ruchu. Význam kultúrno-historických pamiatok je
navyše umocnený aj ich duchovnou hodnotou, spojenou s umeleckou a estetickou cenou, no
nezanedbateľnou pre budúcnosť národov je aj úloha národného identifikátora.
Cieľom predloženej štúdie je zhodnotiť potenciál kultúrno-historických pamiatok pre
rozvoj cestovného ruchu v Nitrianskom samosprávnom kraji a navrhnúť kroky, vedúce
k lepšiemu využívaniu turizmom.
4
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
1 SÚLAD ŠTÚDIE S KONCEPČNÝMI DOKUMENTMI ROZVOJA
CESTOVNÉHO RUCHU NA NÁRODNEJ A REGIONÁLNEJ ÚROVNI
Predkladaná štúdia Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruch
v Nitrianskom samosprávnom kraji (ďalej NSK) reflektuje aktuálne trendy v cestovnom
ruchu a základné dokumenty súvisiace s cestovným ruchom na Slovensku:
Národný strategický referenčný rámec 2007 – 2013,
Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2007 – 2013,
Zákon č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu,
Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013,
Programové vyhlásenie vlády pre oblasť cestovného ruchu (2012).
Na úrovni regionálnej je štúdia v súlade s nasledovnými dokumentmi:
Všeobecne záväzné nariadenie Nitrianskeho samosprávneho kraja č. 2/2012, ktorým sa
vyhlasuje „Záväzná časť Územného plánu regiónu Nitrianskeho kraja“ (2012),
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Nitrianskeho samosprávneho kraja 2012
– 2018 (2012),
Štúdie budovania cyklotrás v NSK (2011, 2012),
Aktualizácia stratégie rozvoja cestovného ruchu NSK na roky 2007 – 2013 a
aktualizácia akčného plánu pre jednotlivé strategické ciele na roky 2011 – 2013
(2011),
Hodnotenie kvality zariadení vidieckeho cestovného ruchu (2011),
Pasportizácia súčasného stavu a návrh umiestnenia nových dopravných značiek
kultúrnych a turistických cieľov na území NSK (2011),
Stratégia rozvoja vidieka Nitrianskeho samosprávneho kraja 2009 – 2015 (2009),
Stratégia rozvoja cestovného ruchu v Nitrianskom samosprávnom kraji (2008),
Marketingový plán cestovného ruchu v Nitrianskom samosprávnom kraji (2008),
Návrh na vytvorenie siete TIK v Nitrianskom kraji (2008).
5
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
2 VYMEDZENIE ÚZEMIA A POLOHA NITRIANSKEHO SAMOSPRÁVNEHO
KRAJA Z ASPEKTU REGIONALIZÁCIE CESTOVNÉHO RUCHU SLOVENSKA
Nitriansky samosprávny kraj (NSK) sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenska a má
pretiahnutý tvar v severo-južnom smere. Susedí s tromi krajmi. Na západe je to Trnavský
samosprávny kraj prostredníctvom okresov Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec a Piešťany.
Severná hranica je spoločná s Trenčianskym samosprávnym krajom, menovite s okresmi Nové
Mesto nad Váhom, Bánovce nad Bebravou a Partizánske. Na východe NSK susedí
s Banskobystrickým samosprávnym krajom, a to okresmi Veľký Krtíš, Krupina, Banská
Štiavnica a Žarnovica. Južná hranica kraja je súčasne aj štátnou hranicou Slovenskej republiky
a Maďarskej republiky, zastúpenej župami Győr – Moson – Sopron, Komárom – Esztergom a
Pest. Štátna hranica je z väčšej časti prírodná, tvorená riekou Dunaj a Ipeľ, ktorý do Dunaja
ústi východne od Štúrova (mapa 1).
Mapa 1 Poloha Nitrianskeho samosprávneho kraja
6
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Územie sa nachádza na kontaktnej línii dvoch rozdielnych krajinných typov – Panónskej
panvy a Karpát, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú aktivity cestovného ruchu.
V sledovanom území plošne dominuje Panónska panva, zastúpená geomorfologickými
celkami Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina - aktivity cestovného ruchu sú založené
najmä na zdrojoch termálnych vôd a vodných plochách. Okrajovo do Nitrianskeho kraja
zasahujú Karpaty s celkami Považský Inovec, Tríbeč, Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy,
Krupinská planina, Juhoslovenská kotlina a Burda - s možnosťami letnej i zimnej turistiky.
Svojou rozlohou (6 343 km2) je Nitriansky kraj piaty najväčší kraj na Slovensku. Počtom
obyvateľov 689 564 (stav k 31. 12. 2011) je tretím najľudnatejším krajom Slovenska
a zároveň územím s najvyšším podielom maďarskej národnosti (27,6 %). V predmetnom
území sa nachádza celkovo 354 obcí, z toho je 15 miest, v ktorých žije 49 % obyvateľov.
Pre rozvoj cestovného ruchu má popri lokalizačných predpokladoch (prírodných a
kultúrno-historických) veľký význam aj dopravná poloha.
Svojou cestnou sieťou má študované územie výrazný tranzitný charakter. Cestnou osou
medzinárodného významu je komunikácia E 571, prostredníctvom ktorej je spojená západná
časť Slovenska s východom krajiny. Pre cestovný ruch NSK je v tomto zmysle negatívom
dlhodobé preferovanie budovania severnej vetvy diaľnice medzi mestami Bratislava a Košice.
O to dôležitejšie je preto uvedenie rýchlostnej komunikácie R1 prechádzajúcej NSK do
prevádzky v r. 2011, na základe ktorej je možné dôvodne predpokladať zvýšenie počtu
tranzitných turistov cez NSK.
Centrálnou časťou územia vedie aj dôležitá cestná komunikácia č. 64 severo-južnej
orientácie, ktorá zabezpečuje spojenie Poľska a Maďarska cez Ponitrie. Obe zmienené
komunikácie sa stretávajú v metropole územia - v meste Nitra. Východným okrajom
Nitrianskeho kraja prechádza cestná komunikácia E-77 medzinárodného významu severojužnej orientácie.
Dopravné prepojenie južných okresov s hlavným mestom Slovenska zabezpečuje cesta
E-575. Územie Nitrianskeho kraja je medzinárodne otvorené prostredníctvom cestných
hraničných prechodov Komárno - Komárom, Štúrovo - Esztergom, Šahy – Parassapuszta a
Salka - Letkés. Nevýhodou predmetného územia je absencia priameho napojenia železničnej
dopravy na európsku sieť (s výnimkou južných častí, ktoré sa podieľajú na dopravnom
7
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
prepojení Baltu a Balkánu). Významnými železničnými uzlami sú mestá Nové Zámky,
Komárno a Štúrovo.
Medzinárodnú vodnú cestu v úseku južnej hranici kraja predstavuje rieka Dunaj, ktorá
prostredníctvom transeurópskej riečnej magistrály Rýn-Mohan-Dunaj spája Severné more s
Čiernym morom. Štatút medzinárodného prístavu má v NSK mesto Komárno a Štúrovo.
Okrem rieky Dunaj je pre vodnú turistiku využívaná rieka Váh.
Leteckú dopravu zastupujú v študovanej oblasti letiská v Nitra a Nových Zámkoch,
svojím povrchom však umožňujú pristávať iba malým športovým lietadlám.
Územie disponuje výhodnou geopolitickou polohou vďaka blízkosti Rakúskej
republiky a spoločnej hranici s Maďarskou republikou, čím nadobúda dôležitú pozíciu aj z
hľadiska širších územných vzťahov. Pre ďalší všestranný rozvoj, cestovný ruch nevynímajúc,
má osobitný význam aj blízkosť hlavných miest troch štátov - Bratislavy, Viedne a Budapešti
ako európskych pólov rastu.
Z hľadiska cezhraničnej spolupráce je Nitriansky kraj súčasťou Euroregiónu Váh-DunajIpeľ, tvoreného, okrem neho, ešte Peštianskou župou a župou Komárom – Ostrihom. Na
východe do Nitrianskeho kraja zasahujú ešte dva ďalšie euroregióny – Euroregión IsterGranum a Ipeľský euroregión. Euroregióny aktívne ovplyvňujú priestorový rozvoj, vrátane
cestovného ruchu, predovšetkým v prihraničných oblastiach.
Od roku 2004 je v platnosti nová Regionalizácia cestovného ruchu Slovenska. Na
rozdiel od starších regionalizácií boli do aktuálne platnej zahrnuté aj doposiaľ nezačlenené
regióny, predovšetkým územie Podunajskej nížiny a Východoslovenskej nížiny. Uskutočnená
regionalizácia rozdelila územie Slovenska na 21 regiónov, ktoré boli na základe hodnotenia
potenciálu cestovného ruchu rozdelené do štyroch kategórií (mapa 2):
kategória (regióny s medzinárodným významom) - Bratislavský, Severopovažský,
Liptovský, Horehronský a Tatranský región,
kategória (regióny s národným významom) - Strednopovažský, Turčiansky, Oravský,
Košický a Šarišský región,
kategória (regióny s nadregionálnym významom) - Podunajský, Dolnopovažský,
Nitriansky, Hornonitriansky, Pohronský, Gemerský a Spišský región,
kategória (regióny s prevažujúcim významom na regionálnej úrovni) - Záhorský,
8
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Ipeľský, Hornozemplínsky a Dolnozemplínsky región.
Na území NSK je zastúpených 5 turistických regiónov - Podunajský, Dolnopovažský,
Nitriansky, Hornonitriansky región sú ohodnotené ako regióny s nadregionálnym významom a
Ipeľský región, ktorému je prisúdený lokálny význam. Majoritnú časť územia NSK zaberá
Nitriansky región cestovného ruchu, ostatné regióny do študovaného územia zasahujú iba
svojou časťou.
Mapa 2 Regióny cestovného ruchu v Slovenskej republike
V rámci regiónov boli identifikované aj subregióny, menšie územné celky, ktoré
zahŕňajú len tie časti regiónov, ktoré vykazujú určité výrazné špecifiká a odlišnosti
kvalitatívne vyššej úrovne, ako je celý turistický región. Môže ísť o:
plošne väčšie územné celky s cenným prírodným prostredím,
civilizačné atraktivity, významné mesto s mimoriadne známymi historickými
pamiatkami alebo periodicky opakovanými organizačnými podujatiami,
významné, dobre fungujúce letné a zimné strediská cestovného ruchu.
V predmetnom území takto vystupujú do popredia v rámci Podunajského regiónu
subregióny Komárno a Štúrovo s väzbou na Ostrihom (v strednodobom horizonte), v rámci
9
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Nitrianskeho regiónu sú v strednodobom horizonte identifikované subregióny Nitra a
Podhájska, v dlhodobom horizonte sa počíta so subregiónom Topoľčianky a okolie.
Cestovný ruch je odvetvím, schopné vytvárať pracovné miesta priamo (vo svojich
zariadeniach), ako aj v nadväznosti na iné odvetvia (napr. stavebníctvo, potravinárstvo). Z
tohto dôvodu bola v Regionalizácii cestovného ruchu SR venovaná pozornosť vzťahu
nezamestnanosti a potenciálu pre cestovný ruch. Na jej základe bol už definovaným regiónom
cestovného ruchu prisúdený aj stupeň priority z hľadiska využitia znižovania miery
nezamestnanosti. Zo 4-stupňovej významovej škály (regióny najvyššej, vysokej, strednej a
nižšej priority) regióny cestovného ruchu patriace pod Nitriansky samosprávny kraj majú
nasledovné priority:
Ipeľský región - región vysokej priority,
Nitriansky región - región strednej priority,
Podunajský región - región strednej priority,
Dolnopovažský región - región nižšej priority,
Hornonitriansky región - región nižšej priority.
Každý z týchto regiónov má potenciál pre rozvoj cestovného ruchu a tak sa cestovný
ruch môže v nich stať aj viac či menej významným faktorom znižovania nezamestnanosti
práve ponukou pracovných príležitostí.
10
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
3 STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA POTENCIÁLU CESTOVNÉHO RUCHU
NITRIANSKEHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA
Variabilitu funkčného využitia územia aktivitami cestovného ruchu (ďalej CR) najviac
ovplyvňuje reliéf. Pre rozvoj cestovného ruchu v NSK má zásadný význam poloha na styku
dvoch odlišných subprovincií – Malej Dunajskej kotliny a Vnútorných Západných Karpát.
Väčšinu územia sledovaných okresov zaberá Podunajská nížina. Jej celky Podunajská rovina a
Podunajská pahorkatina sú intenzívne poľnohospodársky využívané. Z hľadiska cestovného
ruchu je ich reliéf s výnimkou územia okolo korýt Váhu a Dunaja minimálne atraktívny.
Umožňuje rozvoj cykloturistiky, ktorá sa viaže na letnú krátkodobú návštevnosť.
Turistická atraktivita povrchu NSK je vyššia iba v severnej, východnej resp.
juhovýchodnej časti, kde do územia klinovité zasahujú výbežky kryštalicko-druhohorných
pohorí Považského Inovca, Tribeča a sopečných pohorí Slovenského stredohoria Pohronského Inovca, Štiavnických vrchov, Krupinskej planiny a na juhu Burdy.
Nízku atraktivitu reliéfu v území NSK kompenzuje priaznivá kombinácia klímy a
vodstva. Väčšina analyzovaného územia patrí do teplej klimatickej oblasti, veľmi vhodnej pre
rozvoj aktivít cestovného ruchu, viazaných predovšetkým na vodné plochy najmä v
Podunajskej nížine. Štúrovo s okolím je najteplejším miestom Slovenska, jeho priemerná
ročná teplota je 10,4 °C. Okrajové časti územia, s vyššími nadmorskými výškami, patria do
mierne teplej oblasti. Vrcholové časti Tribeča ležia v chladnej oblasti.
Z hľadiska vodstva územie Nitrianskeho kraja patrí do povodia európskeho veľtoku
Dunaj, do ktorého sa pri Komárne vlievajú rieky Váh s Nitrou. Severovýchodne od Štúrova sa
do Dunaja vlievajú Hron a Ipeľ. Osou územia je rieka Nitra, tečúca severojužným smerom.
Turistické využitie riek je vzhľadom na znečistenie III. - V. stupňa obmedzené iba na vodnú
turistiku, pričom najčastejšie splavovanými riekami sú Hron a Váh. Špecifický význam má
rieka Dunaj, ktorej štatút medzinárodnej rieky sa môže stať atraktívnym i pre jachtárov z
rôznych štátov Európy. Turisticky využívanejšie sú vodné plochy - aj napriek väčšinou
zdravotne nevyhovujúcim vodám. Cestovný ruch viazaný na vodné plochy má až na zopár
výnimiek všetky znaky živelnosti, bez vybavenosti turistickou infraštruktúrou (štrkoviská v
Ivanke, Veľkom Cetíne, Komjaticiach, rybníky v Alekšinciach, vodné nádrže Mýtne Ludany,
Devičany, Slepčany, Kozárovce atď.).
11
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Najvýznamnejším faktorom rozvoja cestovného ruchu sú termálne pramene. V interakcii
s priaznivými klimatickými pomermi sa stali základom pre existenciu areálov s termálnymi
kúpaliskami s rekreačnou a čiastočne aj zdravotnou funkciou, ako je napr. Termál v
Podhájskej. Svojím chemickým zložením je termálna voda podobná morskej vode (zrejmé sú
analógie s Mŕtvym morom). Podobné vody boli zistené vrtmi aj v Bardoňove, kde sa uvažuje s
projektom vybudovania kúpeľného mestečka, v Pozbe, kde doteraz zostávajú bez turistického
využitia a v Plavých Vozokanoch, kde sa pripravuje na ich využitie projekt „Komplexné
stredisko cestovného ruchu Plavé Vozokany“.
Na centrálnu depresiu Podunajskej panvy je viazaný aj výskyt termálnych prameňov v
Santovke a Kalinčiakove. Vyznačujú sa rovnakou teplotou (teplota sa pohybuje od 24,8 º C do
26,7 º C), ale s rôznym obsahom pevných látok a plynov. V súčasnosti sú pre rekreačné účely
v Santovke exploatované 2 odberové pramene s výdatnosťou 0,8 l/s, resp. 8,8 l/s. V obci sa
nachádzajú aj ďalšie minerálne a termálne zdroje, ktoré sa v súčasnosti využívajú na plnenie
stolovej vody Santovka. Aj v Kalinčiakove známe (časť Levíc) sa pre rekreačné účely
využívajú na kúpalisku Margita-Ilona 2 odberové pramene s výdatnosťou 38 l/s, resp. 34 l/s.
Bikarbonátovo-sulfátovo- kalcium-magnéziová voda s teplotou 39 ºC a s výdatnosťou 91
l/s priniesla rozvoj mestu Štúrovo, ktoré sa stalo významným strediskom cestovného ruchu
NSK. Ďalším strediskom založeným na výskyte termálnych vôd je rekreačný areál v
Patinciach. Ďalšími termálnymi prameňmi využívanými pre cestovný ruch sú pramene v
Poľnom Kesove (t = 26 °C; 4,7 l/s), Tvrdošovciach (t = 75 °C; 20 l/s), Komárne (51 °C; 1,9
l/s) a Nových Zámkoch (t = 59 °C; 4,5 l/s). Väčšina spomenutých termálnych prameňov má
celoštátnu, resp. až medzinárodnú atraktivitu.
Okrem zvyškov prirodzenej vegetácie a introdukovaných druhov na území NSK sú aj
druhy, ktoré majú okrasný charakter. Najväčšia koncentrácia cudzokrajných drevín je v
Arboréte Mlyňany s celoštátnym významom pre cestovný ruch, ale i v ďalších parkoch
vytvorených pri kaštieľoch a kúriách Nitrianskeho kraja.
Špecifický význam pre rozvoj cestovného ruchu majú vinohrady. Na tejto báze môžeme
vínnu turistiku realizovať v Nitrianskom, Radošinskom, Šintavskom, Zlatomoravskom,
Vrábeľskom,
Žitavskom,
Želiezovskom,
Tekovskom,
Pukaneckom,
Hurbanovskom,
12
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Komárňanskom, Palárikovskom, Strekovskom, Šamorínskom a Štúrovskom rajóne, resp.
prostredníctvom vínnych ciest.
Vplyv fauny na rozvoj cestovného ruchu má len sekundárny význam. Výrazne
ovplyvňuje iba poľovníctvo a rybolov. Rozvoju poľovného turizmu v Nitrianskom kraji slúži
326 poľovných revírov. V Podunajskej nížine sú zamerané najmä na malú zver, resp. srnčiu,
diviačiu a danieliu zver. Poľovné revíry so srnčou zverou sa nachádzajú v Považskom Inovci
a v Štiavnických vrchoch, revíry zamerané na jeleniu zver v Tribeči a Považskom Inovci. K
najvýznamnejším a najväčším revírom patrí bažantnica v Palárikove. Okrem chovu poľovnej
zveri je okolie Topoľčianok známe aj zvernicovým chovom zubra hrivnatého. Obora s
rozlohou 140,16 ha je súčasťou obcí Hosťovce a Lovce a patrí k najväčším atraktivitám NSK.
Účelom rybolovu v NSK slúži 190 revírov na stojatých i tečúcich vodách - sú orientované
najmä na chov kaprovitých rýb.
Na území NSK sa nachádza množstvo pozoruhodností, ktoré sú predmetom ochrany
prírody, pričom v prípade cestovného ruchu zohrávajú špecifickú úlohu. Z veľkoplošných
chránených území zasahujú do NSK časti troch chránených krajinných oblastí – CHKO
Ponitrie, CHKO Štiavnické vrchy a CHKO Dunajské luhy. Maloplošných chránených území
je celkovo 119, z toho chránených areálov je 45, prírodných rezervácií je 47, národných
prírodných rezervácií je 14 a prírodných pamiatok 13.
V rámci Dohovoru o mokradiach (Ramsarská konvencia) majú z hľadiska ochrany
biotopov vodného vtáctva medzinárodný význam 3 lokality - Dunajské luhy, Parížske močiare
a Poiplie.
Zaujímavé sú lokality v rámci európskej sústavy chránených území NATURA 2000 - 9
chránených vtáčích území a 64 území európskeho významu.
Z lokalít siete Emerald (sieť „smaragdových“ území, t.j. území osobitného záujmu
ochrany prírody v zmysle Bernského dohovoru, ktorého cieľom je ochrana voľne žijúcich
organizmov a ich prírodných biotopov, najmä tých, ktorých ochrana si vyžaduje spoluprácu
niekoľkých štátov) sa na území NSK nachádzajú 4 lokality – Burda, Dunajské luhy, NPR
Parížske močiare a Zoborská lesostep.
13
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Kultúrno-historické pamiatky sú predmetom štúdie, preto im bude venovaná osobitná
pozornosť v samostatnej kapitole. Majú však skôr komplementárny význam k pre rozvoj
turizmu v NSK relevantným predpokladom (klimatické pomery a vodné zdroje).
V území NSK sú pamiatky koncentrované najmä v mestách. Sú fundamentom rozvoja
poznávacieho turizmu, ktorého centrami sú najmä Nitra, Komárno (kombinácia cennej
architektúry s múzeami), vo vidieckom priestore vyniká najmä Iža (archeologická lokalita
z rímskeho obdobia), Kostoľany pod Tribečom (románsky kostol), Topoľčianky (kaštieľ
s múzeami), Brhlovce (tufové obydlia) a Bojná (archeologická lokalita so skanzenom).
Súčasná doba vyvoláva nutnosť výmeny odborných poznatkov. Tie sa môžu realizovať
prostredníctvom špeciálnych organizovaných podujatí veľtržného a kongresového typu.
Centrom veľtrhov je v NSK výstavisko Agrokomplex. Ako kongresové centrá sa
v študovanom území etablovali mesto Nitra (úzka súvislosť s veľtržnými podujatiami, pre
ktoré sú sprievodnou aktivitou, ako aj univerzitami), vo vidieckom priestore sú centrami
kongresových akcií obce Mojmírovce, Belá a Oponice, ktoré disponujú aj luxusnými
ubytovacími zariadeniami v podobe zrekonštruovaných kaštieľov.
14
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
4 KLASIFIKÁCIA KULTÚRNO - HISTORICKÝCH PAMIATOK
A ICH CHARAKTERISTIKA
Kultúrno-historické pamiatky sú nerozlučnou súčasťou životného prostredia, pretože
obohacujú jeho úroveň a priaznivo pôsobia aj na jeho atraktívnosť. Geneticky sú zviazané
s človekom a jeho tvorivými aktivitami. Sú často chápaná ako faktor doplňujúci prírodné
predpoklady (Mišúnová, 1977).
Pre spracovanie štúdie bolo potrebné definovať základné termíny a taktiež klasifikáciu
kultúrno-historických pamiatok.
Fundamentom pre analýzu potenciálu kultúrno-historických pamiatok sa stalo
definovanie štatútu národná kultúrna pamiatka (NKP). V zmysle zákona č. 49/2002 Z.z. o
ochrane pamiatkového fondu sa kultúrne pamiatky a národné kultúrne pamiatky zapísané v
Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok považujú za „národné kultúrne pamiatky“ - práve
uvedená kategória je pre posúdenie potenciálu kultúrno-historických pamiatok pre cestovný
ruch relevantná.
Ústredný zoznam pamiatkového fondu sa člení na 4 registre:
Register hnuteľných kultúrnych pamiatok - pre potreby verejnosti nesprístupnený,
Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (bol rozhodujúci pri vytvorenie
relevantnej časti práce),
Register pamiatkových rezervácií,
Register pamiatkových zón.
Pamiatková rezervácia je územie s uceleným historickým sídelným usporiadaním a s
veľkou koncentráciou nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo územie so skupinami
významných archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktoré možno topograficky
vymedziť (§ 16 ods. 1 zákona NR SR č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu).
Pamiatková zóna je územie s historickým sídelným usporiadaním, územie kultúrnej
krajiny s pamiatkovými
hodnotami alebo
územie
s archeologickými
nálezmi a
archeologickými náleziskami, ktoré možno topograficky vymedziť (§ 17 ods.1 zákona NR SR
č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu)
Pri analýze jednotlivých objektov boli použité tieto termíny:
Pojem galéria označuje samostatné umelecké zbierky.
15
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Hrady sú definované ako opevnené sídla, pričom v stredoveku slúžili na obranu hraníc
krajiny, ochranu a stráženie komunikácií, vyberanie mýta a plnili funkciu
administratívnych centier a sídiel feudálov (Hajko, 1982).
Názov kastel pochádza z latinského „castellum“ a znamená menší opevnený tábor
rímskeho vojska.
Termín kaštieľ pochádza z latinského názvu „castellum“, čo znamená pevnosť alebo
zámok. Ide o vidiecke sídlo šľachtica alebo bohatého zemana, ktoré vystriedalo
stredoveký hrad alebo zámok, stavby, ktoré už nedokázali splniť zvýšené nároky na
komfort bývania.
Pojem kúria pochádza z latinského slova „curia“ a predstavuje zemiansky prízemný,
alebo jednoposchodový dom, dvor alebo kaštieľ, vidiecke sídlo strednej a drobnej
šľachty.
Múzeá sú inštitúcie, ktoré zhromažďujú, ochraňujú, odborne a vedecky spracúvajú
zbierky hmotných dokladov o vývoji prírody a spoločnosti.
Názov rotunda pochádza z latinského „rotundus“ – okrúhly a predstavuje typ
centrálnej stavby s kruhovým pôdorysom.
Skanzen znamená múzeum ľudovej architektúry v prírode.
Ďalším kritériom, ktoré bolo pri analýze kultúrno-historických pamiatok použité, bol
čas. Na základe časového kritéria sa pamiatky delia na pamiatky:
praveku a raných dejín (asi do roku 800 n. l.),
predrománske (9.-11. stor.),
románske (11.-13. stor.),
gotické (polovica 13. stor. až začiatok 16. stor.),
renesančné (16. - 17. stor.),
barokové (17. - 18. stor.),
klasicistické (koniec 18. stor. až polovica 19. stor.),
obdobia romantizmu (19. stor.),
obdobia secesie (koniec 19. stor. a začiatok 20. stor.),
novodobé (od 20 stor.).
16
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
5 KULTÚRNO-HISTORICKÉ PAMIATKY V NITRIANSKOM SAMOSPRÁVNOM
KRAJI
5.1 Kultúrno-historické pamiatky v okrese Komárno
Okres Komárno disponuje 177 národnými kultúrnymi pamiatkami. Sú lokalizované v 17
obciach z celkového počtu 41 v okrese. Svojou početnosťou dominujú svetské pamiatky
(meštianske domy, objekty militaristické a archeologické lokality).
5.1.1 Nehnuteľné kultúrno-historické pamiatky
Najvýznamnejšími pamiatkami s využitím pre cestovný ruch sú v okrese Komárno
archeologické lokality a pamiatky militaristickej architektúry.
V bezprostrednej blízkosti okresného mesta Komárno sa nachádza obec Iža so zvyškami
rímskeho kamenného kastela v Iži – lokalite Leányvár. Ide o najstaršiu pamiatku v NSK.
Kastel bol mohutnou pevnosťou rozprestierajúcou sa na ploche väčšej ako 3 ha (Chrastina,
2002). Tvoril súčasť hraničného pevnostného systému (Limes romanus) a mal úlohu brániť
materský tábor Brigetio (dnes Szöny na periférii maďarského Komáromu) pred útokmi
Barbarov.
Smrť cisára Valentiána (r. 375 v Brigetiu) znamenala slabnutie rímskeho vplyvu
v Panónii. Dôkazom je i archeologickým výskumom zaznamenaný katastrofický horizont
kastela, ktorý zanikol po požiari v poslednej štvrtine 4. storočia (Bizubová, Chrastina, 1998).
Po tejto apokalypse už nebol Rimanmi obnovený. Zvyšky rímskeho kastela v lokalite
Leányvár padli v minulosti za obeť ťažbe v okolí nedostatkového stavebného kameňa.
Existenciu rímskeho kastela dokumentujú zakonzervované zvyšky základových častí
opevnenia a časti vnútornej architektúry. Pamiatka z rímskeho obdobia je základom pre
realizovanie domáceho i zahraničného aktívneho turizmu v obci a je jedným z článkov
tematicky zameranej trasy „Po stopách Rimanov na Dunaji“, ktorá sa realizuje v spolupráci s
obcou Almásfűzitő (MR) v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika –
Slovenská republika 2007-2013, ktorý je financovaný zo zdrojov ERDF. Počíta sa s otvorením
17
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
múzea so zameraním na rímske dejiny, turisticko-informačnou kanceláriou a rekonštrukciou
historického parku.
Vďaka
strategickej
polohe
Komárna
sú
najvýznamnejšie
pamiatky
mesta
militaristického charakteru. Na sútoku riek Dunaj a Váh bola vybudovaná Stará pevnosť,
písomne doložená v roku 1218. Po prestavbe na prelome 16. - 17. storočia, súvisiacej
s expanziou Turkov, sa stala najdokonalejšou pevnosťou vtedajšieho Uhorska (Haviarová,
Uhrín, 1978).
V čase napoleonských vojen bol k starej pevnosti pristavaný pentagonálny fortifikačný
systém Novej pevnosti. Pre turistickú verejnosť je komplex s výnimkou muzeálnej expozície
uzavretý. Pevnosť v 20. stor. slúžila potrebám sovietskej armády, resp. je majetkom
ministerstva obrany dodnes.
Druhým militaristickým objektom v meste, rovnako vyhláseným za národnú kultúrnu
pamiatku, je systém mestského opevnenia (obr. 1). Dnes v pevnosti je možné nájsť kazematy,
kasárne a bašty. Unikátom je bašta, v ktorej sa nachádza rímske lapidárium.
Komárňanský pevnostný systém predstavuje z hľadiska historických fortifikačných
stavieb jedinečnú pamiatku, ktorej význam presahuje hranice Slovenskej republiky.
Zo svetskej architektúry v Komárne je potrebné upozorniť na neskorobarokový župný
dom a ucelený súbor barokových a klasicistických meštianskych domov – vyhlásených za
pamiatkovú zónu. K najvýznamnejším patrí napr. mestská radnica, pri ktorej je možné vidieť
najstarší pomník v meste - Trojičný stĺp zo 17. storočia. Dôstojnícky pavilón, známy ako
ubytovňa pre dôstojníkov kráľovskej a cisárskej armády spolu s ich rodinami, má na hlavnej
fasáde umiestnený nápis: VIRIBVS VNITIS – v jednote je sila - heslo Františka Jozefa I.
Novodobým atraktorom Komárna je Nádvorie Európy s polyfunkčnými domami
zdobenými prvkami európskych krajín a regiónov (obr. 2). Celé nádvorie je obkolesené
sochami významných kráľov a panovníkov, ktorí boli určitým spôsobom spojení s mestom
Komárno (napr. Belo IV, ktorý Komárnu udelil prvé mestské výsady alebo cisárovná Mária
Terézia, ktorá mu udelila titul slobodného kráľovského mesta).
K technickým pamiatkam mesta patrí vodárenská veža vysoká 28 m. Stavba je zo
začiatku minulého storočia a hoci je prevádzkyschopná, z dôvodu zvýšených tlakových
pomerov sa už nevyužíva. Druhou známou technickou pamiatkou mesta je Alžbetin most
18
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
(obr. 3), ktorý bol pomenovaný podľa manželky cisára Františka Jozefa. Most bol dokončený
v roku 1903.
Obr.1 Pevnostný systém
Obr. 2 Nádvorie Európy
Obr. 3 Alžbetin most v meste Komárno
Zdroj: http://www.google.sk/imgres?q=Pevnostn%C3%BD+syst%C3%A9m&hl=sk&biw=1280&bih=933&tbm=isch&tbnid=IgJfnN1TfQvc
Zdroj:http://www.google.sk/imgres?q=n%C3%A1dvorie+eur%C3%B3py&num=10&hl=sk&biw=1280&bih=933&tbm=isch&tbnid=AvBG
Zdroj: http://lisinovic.blog.sme.sk/c/172081/Na-nadvorie-Europy-cez-Alzbetin-most.html
Významnou zastávkou v rámci tvorby trás poznávacieho turizmu je mesto Hurbanovo.
V meste je najvýznamnejšou pamiatkou je observatórium, rokom založenia (1871) jedno z
prvých astrofyzikálnych observatórií v Európe.
Veľkou atrakciou je tiež plávajúci vodný mlynu v juhozápadnej časti Žitného ostrova
v Kolárove, ktorý slúži aj ako múzeum (obr. 4). Neďaleko neho sú zvyšky zemného valu
"Hrad mieru", z polovice 15. storočia. K ďalším pozoruhodnostiam patrí drevený most pre
peších s celodrevenou zastrešenou konštrukciou. Svojou dĺžkou 86 m sa radí medzi najdlhšie v
Európe (obr. 5).
Obr.4 Plávajúci vodný mlyn
Obr. 5 Drevený most v Kolárove
Zdroj: http://www.kolarovo.sk/main.php?lang=svk&id=kp
19
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Z ďalších pamiatok je potrebné upozorniť na technické pamiatky. Je ňou parná
prečerpávacia stanica vo Virte (obr. 7), pri dunajskej hrádzi, unikátna technická pamiatka so
zachovaným pôvodným strojovým zariadením, postavená v roku 1897. Parnú prečerpávaciu
stanicu tvorí čerpadlo, samostatne stojaci komín, sklad uhlia a budova, kde sa nachádzajú
výpusty a regulátory.
Kaštiele a kúrie, významné pre cestovný ruch sa nachádzajú v Hurbanove, Virte
(využívaný ako rekreačné stredisko Ekonomickej univerzity v Bratislave), Kravanoch nad
Dunajom, Trávniku atď.
Nehnuteľné pamiatky sú v okrese reprezentované aj ľudovým domom v Martovciach
(obr.6). Hlinený roľnícky dom z roku 1871 bol postavený technikou vykladania, štít je
vypletený z prútia, sedlovú strechu pokrýva trstina. Trojpriestorová obytná časť domu
pozostáva z prednej izby, pitvora s oddelenou kuchyňou s otvoreným komínom a zadnou
izbou. Zariadenie prezentuje typický spôsob bývania v Martovciach z prelomu 19.-20.
storočia.
Obr. 6 Ľudový dom v Martovciach
Autor: Pajerský, 2012
Obr. 7 Technická pamiatka vo Virte
http://www.turistikaonline.sk/index.php?m=62&id=283
V jednotlivých obciach sa nachádzajú svetské drobné stavby ako sú napr. pamätníky,
sochy predstaviteľov spätých s históriou obce a iné.
V zozname NKP je zapísaných 10 kostolov, ktoré patria rôznym cirkevným
denomináciám. Ich prevládajúcim architektonickým štýlom je baroko a klasicizmus.
Lokalizované sú v Komárne, Búči, Hurbanove, Kližskej Nemej a Kravanoch nad Dunajom. V
meste Komárno sa nachádza niekoľko kostolov, napr. Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi
20
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
z 18. storočia, ktorý sa vyznačuje z dreva vyrezávanou kazateľnicou, Kostol sv. Rozálie z 19.
storočia postavený v empirickom slohu s výnimkou barokového oltára, Kostol pravoslávnej
cirkvi presvätej Bohorodičky, ktorého základy boli položené v roku 1754, ako i Kostol sv.
Ondreja, Kostol evanjelickej cirkvi Augsburského vyznania, Vojenský kostol a i. Ďalej tu
možno pozorovať neskorobarokovú Kaplnku sv. Jozefa z roku 1741, židovskú synagógu z
roku 1896 s pamätnou tabuľou obetiam holokaustu a množstvo drobných sakrálnych stavieb
Trojičný stĺp zo 17. storočia a iné. Množstvo drobných sakrálnych stavieb je
napr.
rozptýlených i v jednolivých obciach okresu. Mnohé z nich vyžadújú i rekonštrukciu.
5.1.2 Hnuteľné kultúrno-historické pamiatky
Hnuteľná pamiatky sú predmetom zberateľskej činnosti múzeí. V okrese Komárno sú
zastúpené Múzeom Mikuláša Thege – Konkolyho v Hurbanove, fyzika, hvezdára, fotografa a
polyhistora, ktorý na vlastnom pozemku a na vlastné náklady založil svetoznámu hvezdáreň,
observatórium a geomagnetický ústav.
Vlastivedné zameranie má Podunajské múzeum v Komárne (obr. 8). Užšie
špecializované múzeum sprístupňuje prírodu a dejiny spoločnosti v južnej časti Podunajskej
nížiny a vývoj maďarského etnika. Exponáty múzea sú usporiadané do niekoľkých stálych
výstav.
Vzácna je rímska zbierka so sarkofágmi a numizmatickými exponátmi a ďalšie
archeologické nálezy. Je súčasťou stálej expozície Dejiny Komárna a jeho okolia do roku
1848. Historickú časť výstavy dokumentujú aj pracovné náradia a zbrane použité na obranu
proti Turkom. Osobitná časť predstavuje návštevníkom remeslá v regióne – mlynárstvo,
rybárstvo, ryžovanie zlata.
Galéria Podunajského múzea v Komárne prezentuje umenie sochárov z 19.-20. stor.,
životom a tvorbou zviazaných s najbližším okolím mesta. Nachádzajú sa tu aj diela so
sakrálnou tematikou, napr. tabuľová maľba Madona s dieťaťom z 18. stor. od neznámeho
talianskeho autora (Okáli, Podušelová, 1994). Život a dielo svetoznámych komárňanských
rodákov Mór Jókaia a Ferencza Lehára sprístupňuje ďalšia stála pamätná výstava.
21
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Obr. 8 Podunajské múzeum v meste Komárno
Zdroj:http://www.google.sk/imgres?q=podunajsk%C3%A9+m%C3%BAzeum&num=10&hl=sk&biw=1280&bih=933&tbm=isch&tbnid=G
Výstava sakrálnych pamiatok je sústredená v srbskom ortodoxnom kostole Presvätej
Bohorodičky v Komárne. Vedľa starších ikon zdobia ikonostas aj barokové ikony neznámeho
umelca. Výstava prezentuje vzácne exponáty ako napr. cirkevné pečate z roku 1511,
neskorogotické krstiteľnice, kalichy, evanjeliá a cechové vlajky.
Rímsku prítomnosť v Komárne a okolí dokumentuje výstava „Rímske lapidárium“.
Návštevníkom prezentuje 85 exponátmi umelecké kamenárstvo od konca 1. do začiatku 4.
stor. Zbierka obsahuje náhrobné kamene, reliéfne plastiky, sarkofágy, sochy a rôzne
architektonické elementy, pochádzajúce z územia bývalej Komárňanskej župy – z lokalít
Brigetio, Celemantia. Originálne exponáty sú doplnené o kópie najvýznamnejších nálezov
z rímskej doby objavených na Slovensku.
Pamätná izba Štefana Aniána Jedlika expozícia je inštalovaná od roku 2000 v Zemnom.
Medzi mnohými zaujímavými predmetmi a písomnými materiálmi tu nájdeme aj tri jeho
najvýznamnejšie vynálezy: dynamo, elektromotor a elektrický rušeň.
Turisticky navštevovanou atrakciou okresu múzeum lodného mlynu v Kolárove.
5.2 Kultúrno-historické pamiatky v okrese Levice
V okrese Levice je do zoznamu NKP zapísaných 163 pamiatok, lokalizovaných v 36
obciach z celkového počtu 89 v okrese. Svojou početnosťou dominujú svetské pamiatky
(meštianske domy, objekty militaristické účelu a archeologické lokality).
22
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
5.2.1 Nehnuteľné kultúrno-historické pamiatky
Využívanie svetských pamiatok v okrese pre aktivity cestovného ruchu je problematické
z dôvodu ich zlého technického stavu, resp. iného využitia, ktoré cestovný ruch eliminujú
(administratívne, obchodné účely- napr. budovy v Leviciach, Šahách atď.).
Dominantou Levíc je konzervovaná zrúcanina gotického nížinného hradu so zachovanou
časťou renesančného predhradia. V hornej časti hradu sa zachovali zrúcaniny gotického
paláca, najstaršej časti opevnenia. Najväčším objektom je renesančný obdĺžnikový kaštieľ
(Dobóov kaštieľ) s poschodovou vežou nad vchodom do mesta z roku 1571. Od roku 1958
v hradnom areáli sídli Tekovské múzeum, ktoré podrobnejšie analyzujeme v stati
o hnuteľných pamiatkach. Hradný areál je v súčasnosti vhodnou kulisou pre rôzne
organizované podujatia ako napr. Levické hradné slávnosti. Na námestí mesta je niekoľko
zaujímavých stavieb napr. Borošov dom, ktorý nesie znaky eklekticizmu a secesie, meštiansky
dom, ktorý je klasicistickou stavba, ktorá vznikla v r. 1860
Na Slovensku unikátnymi sú obydlia v Brhlovciach (obr.9) , vytesané do tufov a tufitov.
Vznik týchto kamenných sídiel, vyhlásených za pamiatkovú rezerváciu ľudového staviteľstva,
je spojený so spôsobom ochrany obyvateľov pred Turkami v 16. a 17. storočí. Obytné
priestory (pitvor, kuchyňa, izba a letná kuchyňa) sú v skale zriadené tak, aby hodnoverne
priblížili atmosféru živej domácnosti a ukázali vývoj kultúry obyvateľov Brhloviec v 19. a 20.
stor. Ako prvý ich opísal uhorský polyhistor Matej Bel v encyklopedickom diele „Notitia
Hungariae novae historico geographica divise in parks qua tutor“ v roku 1742. Expozícia,
ktorú spravuje Tekovské múzeum Levice, bola ocenená v roku 1993 medzinárodnou plaketou
„Európa Nostra“ za záchranu, obnovu a jej ďalšie adekvátne využitie.
Okrem Brhloviec sú pamiatky ľudovej architektúry prezentované v Bátovciach. Ide
sú kamenné ľudové domy so sedlovými strechami. Do ulice sú orientované štítmi alebo
valbami a podlomenicou. Troj a viacpriestorové domy s dekoratívne riešenými fasádami
pochádzajú prevažne z prelomu 19. a 20. stor. Ľudové domy, fungujúce ako miestne múzea
sú v obciach napr. Júr nad Hronom (obr. 11), Devičany, Sazdice, Šarovce (obr. 12) Pukanec.
23
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Obr. 9 Skalné obydlia v Brhlovciach
Obr.10 Kaštieľ v Devičanoch
Zdroj: http://brhlovce.sk
Zdroj: http://devicany.sk
Obr. 11 Ľudový dom v Jure nad Hronom
Autor: Kováč 2012
Obr. 12 Dedinské múzeum v Šarovciach
Zdroj: http://sarovce.sk
Typickou architektúrou viacerých obcí okresu Levice sú kaštiele a kúria ako sídla
šľachty. Napr. barokový kaštieľ bol postavený v Kalinčiakove. V Horši je postavená baroková
kúria, ktorú si dala v roku 1755 postaviť rodina Belházyovcov. Dnes sa tu nachádzala vzácna
zbierka listín, kníh a erbov. V Devičanoch je postavený kaštieľ na mieste bývalého salaša a
išpánskeho domu, ktorý vlastnila rodina Esterházyovcov (obr.10).
Obr. 13 Vodný mlyn v Horši
Obr. 14 Vodný mlyn v Bátovciach
24
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
V Pukanci k svetským pamiatkam patria najmä pozostatky mestského opevnenia hradbový múr ako i radnica. K technickým zaujímavostiam patria napr. vodné mlyny v Horši
(obr. 13) alebo v Bátovciach (obr. 14).
Sakrálnu architektúru v území prezentujú kostoly, z ktorých 20 je zapísaných v zozname
NKP. Prevládajúcim architektonickým štýlom je gotika a baroko.
Najvýznamnejšou sakrálnou pamiatkou je románsky kostol v Leviciach -Kalinčiakove.
Je krásnou ukážkou vidieckej sakrálnej architektúry románskeho slohu.
V meste sa nachádzajú kostoly - klasicistický kostol sv. Michala archanjela postavený v
rokoch 1773-1780 rodinou Eszterházyovcov, klasicistický kalvínsky kostol postavený v rokoch
1785 – 1788, rímskokatolícky kostol sv. Jozefa s priľahlou budovou kláštora ktorú postavili
františkáni a synagóga postavená romanticko-klasicistickom štýle v roku 1853.
Svojim interiérom dominuje ranogotický kostol v Sazdiciach z poslednej tretiny 13.
stor. so zachovanými vzácnymi gotickými nástennými maľbami Dvanástich apoštolov a hláv
dvoch svätcov. Čiastočne sú odkryté aj maľby talianskeho pôvodu z rokov 1360 – 1400.
Pripisujú sa maliarovi Nicolovi di Tomasso (Súpis pamiatok na Slovensku, 1969) .
5.2.2 Hnuteľné kultúrno-historické pamiatky
V okrese Levice realizuje muzeálnu činnosť Tekovské múzeum v Leviciach. Turistovi
toto zariadenie ponúka expozície zamerané na archeológiu, históriu levického hradu, históriu
lekárnictva, spoločenský život, cechy a ľudový odev. Udalosti z augusta 1968 dokumentuje
expozícia Ladislav Bielik, august 1968. V súčasnosti vlastní múzeum 69 109 exponátov.
Vysunutým pracoviskom Tekovského múzea je vodný mlyn v Bohuniciach. Ide o typ
vodného mlyna s kolesom na vrchný pohon. Kompletné mlynské zariadenie zachované
v technickom stave z roku 1950, dokedy bol mlyn v prevádzke, dokumentuje vtedajšie
mlynské technológie. Obytná časť mlyna pozostáva z predsiene, kuchyne, komory a pivnice.
Interiéry sú zariadené dobovým nábytkom a kuchynským zariadením.
Rovnako je vysunutým pracoviskom Tekovského múzea aj expozícia ľudovej
architektúry a bývania v Brhlovciach.
25
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Na zberateľské aktivity pôvodného múzea z roku 1895 nadväzuje Hontianske múzeum
a galéria v Šahách. Zbierky užšie špecializovaného múzea obsahujú archeologické nálezy,
dokumenty o dejinách Hontu a o vývoji poľnohospodárskej produkcie v tomto regióne.
Prezentované je aj umenie obyvateľov tohto historického regiónu, ich životný štýl a odievanie.
V Galérii Ľudovíta Simonyiho v Šahách je usporiadateľom krátkodobých výtvarných výstav.
Múzeum v Želiezovciach je predpokladom rozvoj aj medzinárodného cestovného ruchu.
Vo svojej expozícií dokumentuje život a dielo Franza Schuberta. Okrem toho si návštevníci
môžu prezrieť expozíciu dokumentujúcu históriu Želiezoviec od najstarších čias, rôznymi
predmetmi si pripomína rodinu Eszterházyovcov, ktorá v roku 1818 pozvala do Želiezoviec
Franza Schuberta. Okrem predmetov z kaštieľa, vrátane veľkých keramických kachlí, sú
dokumentmi pripomenuté aj ďalšie veľké postavy želiezovskej histórie, napríklad Franz
Sacher (tvorca slávnej torty) a biskup Augustín Fischer Colbrie.
5.3 Kultúrno-historické pamiatky v okrese Nitra
Okres Nitra disponuje 314 národnými kultúrnymi pamiatkami. Sú lokalizované v 35
obciach z celkového počtu 62 v okrese.
5.3.1 Nehnuteľné kultúrno-historické pamiatky
Medzi svetskými nehnuteľnými NKP dominujú kúrie a kaštiele. Ich využitie pre
cestovný ruch je však obmedzené. Dôvodom je často havarijný stav budovy (napr.
Lukáčovce), resp. budovy slúžia iným, ako turistickým účelom (napr. Ivanka pri Nitre).
Jedným z mála turizmom využívaným objektom je kaštieľ v Mojmírovciach, ktorý slúži ako
ubytovacie zariadenie a kongresové centrum.
Najvýznamnejšími zachovanými pamiatkami je hrad v Nitre (obr. 15). Objekt je tvorený
budovami sakrálneho charakteru, ktoré opíšeme v časti zameranej na pamiatky tohto
charakteru. S výnimku jednej z hospodárskych budov (múzeum), ktoré sú súčasťou hradného
areálu, ako aj biskupský palác sú pre turistov prístupné len veľmi obmedzene.
26
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Ďalšími významnými pamiatkami v meste je židovská synagóga (obr.16), Kalvária
(obr.17) situovaná v južnej časti mesta na rovnomennom vrchu
Obr. 15 Nitriansky hrad
Autor: Hulejová, 2012
Obr. 17 Kalvária v Nitre
Obr.16 Židovská synagóga v Nitre
zdroj: http://www.patriot.sk/zo-6000-zidov-dnes-zostalo-v-nitrepar-desiatok/
Obr. 18 Diecézne múzeum v Nitre
Ďalšie hrady sú v okrese Nitra doložené v podobe zrúcaniny pôvodne gotického hradu
Gýmeš v obci Jelenec.
Na južnom okraji mesta Vráble sa nachádza archeologická lokalita európskeho
významu Zemný hrad (obr. 19). V 19. stor. boli z ťažko poškodeného hradu vyberané kamene
a ďalší materiál na stavbu domov, čo spôsobilo definitívny zánik hradu. Vytára potenciál pre
obnovu mnohých kultúrnohistorických podujatí viazaných na obdobie existencie hradu. Vo
vinohradoch sa nachádza aj krypta rodu Néčeiovcov - významného zemepanského rodu
pôvodom z Oslian. Zo sakrálnych pamiatok v meste k najvýznamnejším patrí meste patrí
rímsko-katolícky kostol Preblahoslavenej Panny Márie (obr. 20), postavený v rokoch 1898 –
27
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
1901 v neorománskom slohu. Jeho zaujímavosťou je odklon veže kostola od svojej zvislej osi
o 150 cm, čím je druhou najšikmejšou vežou na Slovensku. Pred kostolom sa nachádza súsošie
Kalvárie postavené v roku 1768 v neskorobarokovom slohu.
Obr. 19 Zemný hrad vo Vrábľoch v minulosti a v súčasnosti
Preblahoslavenej Panny Márie vo Vrábľoch
Obr. 20 Kostol
Zdroj:http://www.google.sk/imgres?q=zemn%C3%BD+hrad+Vr%C3%A1ble&um=1&hl=sk&sa=N&biw=1280&bih=813&tbm=isch&tbni
d=J9aqPzKFxv94kM:&imgrefurl=http://zaniknutehrady.jex.cz/menu/oblast-nitra/vrable-zemny
Zdroj:http://www.vrable.sk/?id_menu=4114&limited_level=1&stop_menu=4112
V zozname NKP sú registrované aj sakrálne pamiatky, medzi ktorými dominujú
kostoly (22) s prevládajúcim barokovým slohom a drobná sakrálna architektúra (sochy
a kaplnky). Medzi sakrálnymi pamiatkami dominuje hradný komplex v Nitre, tvorený tromi
chrámovými priestormi, vytvorenými v rôznych časových obdobiach. Najstaršou časťou
katedrály je malý románsky kostolík sv. Emeráma. Hlavnou časťou katedrály je Horný kostol.
Pôvodne gotický jednoloďový kostol zo 14. stor. bol v rokoch 1622-1642 barokizovaný,
konečnú podobu dostal v rokoch 1710-1732 vďaka talianskemu staviteľovi Martinellimu.
Interiér je zdobený freskovými maľbami od Antona Galliartiho.
Oveľa skromnejší je interiér najmladšej lode – Dolného kostola. Obohacuje ho
jedinečný oltár, pravdepodobne najcennejšia umelecká pamiatka celej katedrály. Jeho
dominantou je rozmerný vypuklý barokový plastický reliéf so scénou „Snímanie z kríža“ zo
17. stor., ktorý tvorí stred oltára. Pod nim sa nachádza mramorová predela s reliéfom, ktorý
zobrazuje kladenie Krista do hrobu. Autorstvo tejto jedinej plastickej práce zo 17. stor.,
zachovanej v Nitre, sa podľa Eisnera a i. (1933) prisudzuje svetoznámemu talianskemu
28
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
sochárovi Donatellovi. Aktuálne boli v Dolnom kostole objavené výnimočné fresky zo 14.
stor., zobrazujúce mariánsky cyklus.
Z obdobia období tureckého nebezpečenstva a nájazdov súčasťou obranného systému
mesta bola Strážna veža (Čermáň- Borina). Dnes sa známa ako „Turecká varta“ nachádza v
hustom lesnom poraste (obr. 20). Objekt tvorí valcová stavba z tehlového muriva, vybudovaná
na kruhovom pôdoryse, ukončená zvonovitou murovanou kupolou. Posledná oprava a
dostavba sa uskutočnila v 60. rokoch 20. storočia. V súčasnosti je bez fortifikačných,
výtvarných a umelecko-remeselných prvkov. Na stategickej dopravnej komunikácií spájajúcej
Nitru s Pohroním je postavený hrad Gýmeš (obr. 21).
Obr. 20 Strážna veža v mestskej časti Čermáň
Obr.21 Hrad Gýmeš
Zdroj: http://upload.wikimedia.org/Ghymes_-_Castle.jpg/270px-Ghymes_-_Castle.jpg
Religióznu rôznorodosť nedávnej minulosti dokumentuje synagóga v Nitre. Budova nesie
typické črty architektovej tvorby, ktorú charakterizujú maurské, byzantské a secesné prvky.
Budova je vo vlastníctve mesta, ktoré ju využíva na kultúrne podujatia. V priestoroch
synagógy je inštalovaná stála expozícia holokaustu pod názvom „Osudy slovenských Židov“
a sú tu aj vystavené grafické diela izraelského umelca Shragu Weila, nitrianskeho rodáka.
Vo vidieckych obciach okresu Nitra sa nachádza viacero zaujímavých kaštieľov.
Začiatkom 20. storočia bol postavený kaštieľ v Bábe (obr. 22). Ide o secesnú dvojpodlažnú
budovu umiestnenú v strede parku, ktorý je chránenou prírodnou pamiatkou.
Druhým
objektom je budova priliehajúca k parku, nazývaná tiež ako Malý kaštieľ, nachádza mimo
plochy chráneného územia. Park vyniká skladbou drevín a kompozičným u usporiadaním vo
východoázijskom štýle.
29
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Obr. 22 Kaštieľ v Bábe
Zdroj: http://www.obecbab.sk/
Obr. 23 Kaštieľ v Rumanovej
Zdroj: http://www. kastiel.org
Neskoro-klasicistický kaštieľ z prvej polovici 19. storočia postavený rodom Andrássy sa
nachádza v obci . Kaštieľ je dvojpodlažná budova s podklenutým vysunutým balkónom na osi
hlavnej fasády, pod ktorým je arkádový vjazd. I v obci Rumanová je postavený
kaštieľ
(obr.23). Má podobu dvojpodlažnej, čiastočne podpivničenej blokovej stavby dvojtraktovej
dispozície na obdĺžnikovom pôdoryse. V roku 1993 bol kaštieľ v Rišňovciach vyhlásený za
kultúrnu pamiatku (obr. 24).
Obr. 24 Kaštieľ Rišnovce
Obr.25 Klasicistický kaštieľ vo Veľkom Záluží
Zdroj: http://www.velkezaluzie.sk Zdroj: http://www.velkezaluzie.sk
Klasicistický kaštieľ vo Veľkom Záluží dala vystavať rodina grófa Forgácha začiatkom
19. stor. ( obr. 25). Niekdajšie grófske sídlo má pôdorys v tvare U a dve podlažia. Priečelie je
s päťosovým stredným výstupkom priečelia a vyvýšeným schodišťom. Fasáda priečelia
členená priebežnou rustikou, ktorá je na ostatných krídlach iba v prízemnej časti. Niekdajšia
obrazáreň kaštieľa bola za 2. svetovej vojny zničená. Po dvorane, veľkej knižnici a zbierke
zbraní, ktoré sa spomínajú v roku 1837, sa už dnes v kaštieli nič nezachovalo. V kaštieli
30
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Esterházyovcov v prietore rozsiahleho parku je dnes psychiatrická nemocnicau. V obci
Cabaj-Čápor možno nájsť tri kaštiele - Wágnerov barokový kaštiel obdĺžnikového pôdorysu z
druhej polovice 18. Storočia, barokovo-klasicistický kaštieľ a prestavaný klasicistický kaštieľ
.
Jedným z najznámejších kaštieľov v okrese Nitra je kaštieľ v Mojmírovciach (obr. 26).
Bol postavený v barokovom štýle grófom Huňadym v roku 1721. Jeho tvorcom bol uhorský
šľachtic Grasalkovith. Súčasťou kaštieľa je historický park. Kaštieľ prešiel komplexnou
rekonštrukciou na hotel a má vhodné priestory i pre kongresový cestovný ruch .
Obr. 26 Kaštieľ a kúria (malý kaštieľ ) v Mojmírovciach
Zdroj: http://www.mojmirovce.sk/pamiatky.phtml?id3=16723
5.3.2 Hnuteľné kultúrno-historické pamiatky
Zbierkotvornú činnosť v okrese Nitra zabezpečujú múzeá lokalizované v Nitre.
Ponitrianske múzeum ako zariadenie vlastivedného typu realizuje svoju činnosť v nitrianskom
regióne v oblasti botaniky, zoológie, archeológie, histórie, etnografie a numizmatiky. Okrem
stálej expozície „Skvosty dávnovekého Slovenska predstavujúcej vyše 2100 unikátnych
archeologických nálezov od doby kamennej až po 18. storočie z územia celého Slovenska
múzeum organizuje tematicky zamerané výstavy.
Súčasťou výstavného areálu Agrokomplex je aj stála expozícia Slovenského
poľnohospodárskeho
múzea,
prezentujúca
problematiku
dejín
poľnohospodárstva,
poľnohospodárske motívy v umení, remeslá, poľnohospodárske stroje, ochrana roľníckej
usadlosti pred požiarom. Okrem hnuteľných pamiatok je v areáli inštalovaný skanzen
a hospodársky dvor. Vo viacerých obciach okresu sa nachádzajú lokálne(dedinské) múzea, so
31
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
zbierkami, ktoré obsahujú materiálnu kultúru obce ako napr. historické oblečenie, pracovné i
hudobné nástroje, pôvodné vybavenie domu a kuchynské náradie napr. Kolíňany. Verejnosti
vo forme múzea je prístupný aj kaštieľ rodiny Forgáčovcov (obr. 27) postavený v roku 1722
v Jelenci, ktorého časť je v rekonštrukcii.
Obr. 27 Múzeum v kaštieli rodiny Forgáčovcov v Jelenci
www. jelenec.sk
Ďalším múzeom v Nitre je Misijné múzeum, ktoré sústreďuje exponáty zo zberateľskej
činnosti misionárov. Dokumentuje život domorodého obyvateľstva (pracovné nástroje, zbrane,
kultúrne a náboženské predmety) Papuy-Novej Guiney, Srí Lanky, Indie, mnohých afrických
a juhoamerických krajín.
Kresťanskú tradíciu v predmetnom území dokumentuje Diecézne múzeum, ktoré je
súčasťou hradného areálu.
Súčasťou expozície sú faksimilie písomných dokumentov k
počiatkom kresťanstva a prvého štátu na našom území, ako aj liturgické predmety z čias
neskorej gotiky, renesancie, baroka atď.
V budove bývalého Župného domu sú inštalované expozície Nitrianskej štátnej galérie.
Galérii patrí takmer 4000 umeleckých predmetov, olejomalieb, grafík a plastík, diel starších a
súčasných umelcov, zviazaných s mestom Nitra a jeho okolím, ako boli napr. M. Schurmann,
F. Studený, J. Bártfay. V rovnakej budove sa nachádzajú aj výstavné priestory A-galérie,
zameranej na sprístupnenie diel mladých umelcov.
Diecézna knižnica umiestnená vo Veľkom kňazskom seminári pod Nitrianskym hradom
chráni jednu z najvzácnejších zbierok starých kníh na Slovensku. Jej počiatky siahajú až do
12. storočia, kedy pri katedrálnom chráme existovala zbierka rukopisných kódexov.
32
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
V súčasnosti obsahuje približne 66.000 zväzkov. Nachádza sa tu teologická literatúra, ale aj
vzácne diela z histórie, filozofie, bibliografie, literatúry, pedagogiky, geografie, prírodných
vied, práva, či jazykovedy. Knižničný fond obsahuje aj rôzne encyklopédie, historické
rukopisy a časopisy. Najvzácnejšou časťou fondu sú však prvotlače, takzvané inkunábuly knihy vytlačené do roku 1500.
5.4 Kultúrno-historické pamiatky v okrese Nové Zámky
V okrese Nové Zámky je v zozname NKP zapísaných 149 objektov. Sú lokalizované
v 35 obciach z celkového počtu 62 v okrese.
5.4.1 Nehnuteľné kultúrno-historické pamiatky
V rámci podskupiny svetských NKP dominujú kaštiele a kúrie. Pre cestovný ruch sú
často využívané minimálne, čo je spôsobené veľmi zlým technickým stavom, resp. pamiatky
slúžia účelom, ktoré cestovný ruch negujú. Je tomu tak napr. v prípade kaštieľov vo V. Mani
(dom sociálnych služieb), Kolte (materská škôlka). Dominantná časť týchto pamiatok je tak
atraktívna (aj to podľa technického stavu) iba z hľadiska ich exteriérov. Cestovným ruchom sú
plne exploatované kaštiele v Belej (ubytovacie zariadenie) a Palárikove (ubytovacie
zariadenie), potenciálne môže byť využiteľný aj kaštieľ v Bardoňove.
Z ďalších pamiatok, využívaných turizmom je potrebné upozorniť na budovu
synagógy, ktorá v súčasnosti slúži kultúrnym účelom.
Z archeologických lokalít má pre cestovný ruch najväčší potenciál hradište Zámeček,
nachádzajúce sa šurianskej časti Nitriansky Hrádok. Lokalita patrí medzi najväčšie
archeologické náleziská v Strednej Európe. Preto je právom nazývaná ako slovenská Trója.
Vzácnym nálezom je plastika sediacej ženy „Hrádockej Venuše – Magna Mater“ (obr. 28),
ktorá bola zobrazená na slovenskej dvojkorunovej minci. Množstvo predmetov nájdených
v tejto lokalite pravekej osady sú dôkazom osídlenia od neolitu (ml. doby kamennej) až do
obdobia príchodu Slovanov.
33
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Obr. 28 Hrádocká Venuša v mestskej časti Nitriansky Hrádok
Autor: Huslica, 2012
Viacero kaštieľov je v obci Trávnica, ktoré plnia viacero funkcií. Pôvodne
klasicistický, niekoľkokrát prestavaný kaštieľ Baloghovcov využíva sa ako detský liečebný
ústav. Dnes má štatút národnej kultúrnej pamiatky, je vo vlastníctve štátu a je prístupný len na
požiadanie. Národnou kultúrnou pamiatkou je i neskorobarokový kaštieľ Rudnyianszkych
(obr. 29), ktorý je v súkromnom vlastníctve
nachádza i
a prebieha v ňom rekonštrukcia. V obci sa
neoklasicistická kúria Barlanghyovcov, ktorú dal v roku 1862 postaviť
veľkostatkár Ladislav Barlanghy.
Kaštieľ je zrekonštruovaný a spolu s parkom patrí
súkromnému vlastníkovi. V blízkosti tejto kúrie dal Barlanghy postaviť po roku 1870 malý
neoklasicistický kaštieľ – Semzöho malý kaštieľ, ktorý bol po roku 1985 obnovený a slúži na
rekreačné účely ako penzión. Čiastočne zrekonštruovaný klasicisticko-empírový
kaštieľ
rodiny Motešických s priľahlým parkom (obr. 30) postavený v rokoch 1785 – 1795 je v obci
Hul. Neskorogotický kaštiel je lokalizovaný v Mani (obr. 31).
Obr. 30 Čiastočne rekonštruovaný kaštieľ v Húli
z pol. 18.str. v Mani
Obr. 31 Neskorobarokový kaštieľ
Zdroj: http://www.lejcik.host.sk/Zaujimavosti/Slovensko2004/day6.html, 2012
34
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Obr. 29 Kaštieľ Rudnyianszkych v Trávnici Obr. 32 Dom ľudového bývania v obci Veľké
Lovce
Zdroj: http://www.travnica.sk/obec-travnica/pamiatky, 2012
Zdroj: http://www.velkelovce.sk/, 2012
Reprezentantom pôvodnej architektúry z prelomu 19. a 20 str. je Dom ľudového bývania
v obci Veľké Lovce (obr. 32). Dom je pôvodný, jednopodlažný, gazdovský - viacgeneračný
„dlhý“ v radovej zástavbe zariadený je ako múzeum. Dlhý je 56 metrov. Realizujú sa tu
tradičné kultúrne tradície, čim sa stáva živým Domom ľudového bývania. V obci Chľaba
v tufoch sopečného pohoria Burda
sa vyskytujú vinárske pivnice (obr. 33). Za účelom
uchovania architektonického a remeselníckeho umenia a vinohradníckych tradícií bolo tu v
roku 2005 zriadené Pivničné múzeum.
Obr. 33 Vínna pivnica v tufoch v obci Chľaba
Autori: Kubíková, Barátová, 2012
Sakrálnych pamiatok, zapísaných v zozname NKP je v okrese Nové Zámky celkovo 13
s prevládajúcim barokovým slohom. Najvýznamnejšie
sakrálne
pamiatky,
využiteľné
v cestovnom ruchu sú románske stavby pôvodne kláštorného Kostola Panny Márie a Rotunda
Dvanástich apoštolov v Bíni. Stavby patria k najhodnotnejším pamiatkam románskeho
staviteľstva na Slovensku.
35
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Viacero architektonických štýlov sakrálnych stavieb je v meste Nové Zámky. Zo
sakrálnych kultúrnohistorických pamiatok sa tu nachádza viacero kostolov, kaplniek a sôch.
Napr. rímskokatolícky Kostol sv. kríža, ktorý
bol
postavený v rokoch 1584 -1585 v
neogotickom slohu, Kostol reformovanej cirkvi (obr. 37) postavený v modernom štýle a
vysvätený v roku 1942 (obr. ), Kostol evanjelickej cirkvi postavený v neogotickom slohu (obr.
35 ) so štíhlou vežou z roku 1905. Zaujímavý je i Kostol stigmatizácie sv. Františka ( obr. 36)
a františkánsky kláštor vysvätený v roku 1631. V súčasnosti kláštor slúži ako expozícia
mestského Vlastivedného múzea a tiež ako ubytovací priestor duchovných rádu františkánov.
Slovenským dejinám je známa Kaplnka Najsvätejšej Trojice (obr. 38), v ktorej je pochovaný
aj slanický rodák, novozámocký dekan a prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny Anton
Bernolák (obr. ). Okrem toho sa v meste nachádza množstvo drobnej sakrálnej architektúry
ako napr. Kaplnka sv. Anny, Kaplnka panny Márie (z druhej polovici 18. storočia) Kaplnka
sv. Antona (z r. 1913), Socha Najsvätejšej Trojice postavená na skoré zažehnanie morovej
epidémie, ktorá postihla mesto v roku 1740. Ide o barokové súsošie s rokokovými prvkami.
baroková kalvária, sochy a i.
Obr. 36 Kostol stigmatizácie Obr. 37 Kostol reformovanej cirkvi Obr. 35 Kostol evanjelickej
cirkvi sv. Františka v Nových Zámkoch Obr. 38 Kaplnka Najsvätejšej Trojice
Zdroj: http://www.novezamky.sk/C_ruch/kultura/kult-pages/index_p.shtml
V mestách Nové Zámky a Šurany k sakrálnym stavbám patria i ortodoxné (židovské)
synagógy (obr. 39,40). Synagóga v Šuranoch bola postavená v roku 1916. Svojou bohatou
výzdobou na fasáde patrí k najkrajším v SR. Synagóga je eklektickou stavbou so secesnými a
maurskými prvkami. Rekonštrukcia objektu sa začala v 90. rokoch 20. storočia.
36
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Obr. 39 Synagóga v Nových Zámkoch
Obr. 40 Synagóga v Šuranoch
Zdroj: http://www.novezamky.sk/C_ruch/kultura/kult-pages/index_p.shtml
Dnes v nej sídli Mestské múzeum so stálou expozíciou dejín mesta od praveku po 20.
storočie. Ortodoxná synagóga v Nových Zámkoch je i dnes využívaná na liturgické účely.
Neo-románska synagóga s trojosovou fasádou si v interiéri uchovala pôvodný inventár, bimu
situovanú presne v strede hlavnej modlitebne a ženskú galériu podopieranú liatinovými stĺpmi.
Synagóga je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva mesta a jej fasádu zvýrazňuje nočná
iluminácia. V areáli synagógy sa nachádza viacero pamätníkov holokaustu medzi nimi i 19
tabúľ s menami 2300 obetí holokaustu. V susedstve synagógy je bývalá škola kde je možné
navštíviť malé múzeum venované histórii židovskej komunity.
5.4.2 Hnuteľné kultúrno-historické pamiatky
Muzeálnu činnosť v okrese vyvíja Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch.
Svoju
zberateľskú a výstavnú činnosť sústreďuje na dokumentovanie života a kultúry v etnicky
zmiešanom území. Z celkového počtu
12 342 exemplárov sú najbohatšie zastúpené
numizmatické a etnografické zbierky. Súčasťou expozície je aj pamätná izba Antona
Bernoláka. Faktografickým materiálom dokumentuje život a dielo tohto slovenského buditeľa.
Tvorbu slovenských a maďarských maliarov 18. a 19. stor. prezentuje galéria XC
v Nových Zámkoch .Turistickú atraktivitu vidieckeho priestoru v okrese zvyšujú aj vysunuté
expozície Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch. Je ním archeologické múzeu vo Svodíne.
Svojim návštevníkom ponúkajú
dve expozície, ktoré prostredníctvom unikátnych
archeologických artefaktov prezentujú bohatú históriu obce od mladšej doby kamennej až po
37
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
obdobie protitureckých bojov. V Nových Zámkoch turisti si môžu pozrieť Galériu umenia
Ernesta Zmetáka.
Život obyvateľov rurálneho priestoru okresu dokumentuje Dom ľudových tradícií vo
Svodíne. Predstavuje spôsob života zámožnej roľníckej rodiny vo Svodíne v 20. – 30. rokoch
20. storočia. Expozíciu tvorí celý rad zariadených objektov nachádzajúcich sa na rozsiahlom
pozemku bývalého zámožného gazdu. V prednej časti dvora stojí hlinený obytný dom
postavený v 20. rokoch 20. storočia, pozostávajúci z prednej izby, kuchyne, zadnej izby,
komory a maštale pod spoločnou škridlovou strechou. Za obytným domom sa nachádza
trojdielna stodola, pod ňou pivnica. Oproti obytnému domu, na protiľahlej strane pozemku
pod trstinovou strechou stojí letná kuchyňa a sýpka, postavené začiatkom 20. storočia, za nimi
kurín a chlievy
Pre účastníkov cestovného ruchu sú atraktívne aj pamätné izby, pripomínajúce
významných rodákov, resp. pôsobenie osobností v obci. V predmetnom území sa nachádza
v Palárikove a je venovaná miestnemu rodákovi Karolovi Strmeňovi. V budove základnej
školy, kde sa nachádza sú opatrované artefakty z jeho života a diela tohto básnika,
prekladateľa, novinára, kritika, pedagóga, kultúrneho pracovníka, ktorý pôsobil ako
univerzitný profesor v americkom Clevelande.
5.5 Kultúrno-historické pamiatky v okrese Šaľa
Okres Šaľa disponuje 39 národnými kultúrnymi pamiatkami. Sú lokalizované v 8
obciach z celkového počtu 13 v okrese. Dominujú objekty sakrálnej architektúry- kostoly
a drobné sakrálne stavby (hlavne kaplnky zastavení Krížovej cesty).
5.5.1 Nehnuteľné kultúrno-historické pamiatky
Svetské pamiatky sú v okrese Šaľa zastúpene pamätníkmi oslobodenia, obetiam fašizmu
a robotníckeho hnutia. Preto z pohľadu potenciálu pre rozvoj cestovného ruchu v okrese majú
relevantný význam kaštiele. V zozname národných kultúrnych pamiatok (NKP) figurujú 2.
Kaštieľ v Močenku istý čas pokladali za najhonosnejšie feudálne sídlo v celej župe. Je cennou
38
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
stavebnou pamiatkou z éry klasicizmu. Jeho stavitelia v rozhodujúcej miere použili
starogrécke stavebné slohy, a to iónsky a dórsky.
Stavba slúžila pôvodne ako letná rezidencia nitrianskych biskupov, resp. až do roku 1911 bol
sídlom biskupského úradu. V období úradovania biskupa Palugaya, ktorý bol príbuzný
Habsburgovcov, bol častým hosťom cisár František Jozef, ktorý sa v obci zastavoval počas
svojich ciest z Viedne do Budapešti. Od roku 1948 kaštieľ slúžil ako koncentračný tábor pre
kňazov a rehoľné sestry. Po roku 1989 plnil funkciu charitného domu, dnes je v ňom detský
domov a domov sociálnych služieb. Z toho dôvodu je jeho využitie obmedzené najmä na
exteriéry objektu.
Kaštieľ v Šali slúži ako okresný archív, no svoj potenciál najmä pre poznávací
turizmus ukázal na príklade Dňa otvorených dverí, kedy si návštevníci mohli prezrieť
najstaršie listiny, ktoré archív opatruje a tiež vyskúšať si písanie dobovými písacími
potrebami.
Ako sme uviedli, dominujúcimi pamiatkami v okrese Šaľa, zapísanými v zozname NKP
sú sakrálne stavby. Z pohľadu cestovného ruchu má najväčší význam románsky kostol
Nanebovzatia Panny Márie z 11.-13. stor. v Diakovciach. Stavba je dvojpodlažná, rozdelená
na „horný“ a „dolný kostol“, čo je v našich podmienkach unikátne riešenie, výnimočné aj v
európskom meradle (http://www.apsida.sk/c/12/diakovce). Kostol je zaujímavý o. i. zvlášť pre
návštevníkov zo susedného Maďarska, nakoľko s Diakovcami spája tzv. Prayov kódex,
napísaný v latinčine v rokoch 1192 – 1195 na neznámom mieste. Má celkovo 172 strán a
obsahuje vôbec najstaršiu písomnú pamiatku v maďarskom jazyku – „Pohrebnú reč a
orodovanie - Halotti beszéd és könyörgés". Do roku 1813 bol v bratislavskej kapitulskej
knižnici, potom ho darovali do Budapešti, kde je dodnes.
Ďalšie kostoly, zapísané v zozname NKP sú v Šali, Močenku, Hájskom, Nedede
s prevládajúcim barokovým štýlom. Zostávajúce NKP majú charakter drobnej sakrálnej
architektúry v podobe kaplniek zastavení Krížovej cesty a zvoníc. Ich význam je z pohľadu
cestovného ruchu minimálny, s výnimkou pútnického, resp. religiózneho turizmu.
39
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
5.5.2 Hnuteľné kultúrno-historické pamiatky
Pamiatku ľudovej architektúry, zaradenú v zozname NKP reprezentuje v tomto území
Dom ľudového bývania v Šali. Najstaršie časti pamiatkovo chráneného obytného domu
pochádzajú z prvej polovice 19. storočia. Budova reprezentuje typ roľníckeho domu, ktorý bol
dominantný v tomto období na celom juhozápadnom Slovensku .
Objekt sa vyznačuje
sochovou konštrukciou krovu, trstinovou strechou a vypletanými stenami obytnej časti objektu
(http://muzeumnitra.sk/pobocky.html).
Dom
ľudového
bývania
v Šali
je
pobočkou
Ponitrianskeho múzea v Nitre.
5.6 Kultúrno-historické pamiatky v okrese Topoľčany
Okres Topoľčany disponuje 30 národnými kultúrnymi pamiatkami. Sú lokalizované v 30
obciach z celkového počtu v okrese.
5.6.1 Nehnuteľné kultúrno-historické pamiatky
Medzi svetskými pamiatkami vedľa sôch dominujú svojou početnosťou kaštiele
a kúrie, ktoré sú veľa sakrálnych pamiatok dominantami obcí. Ich využitie pre cestovný ruch
je však vzhľadom na prevažne nevhodný stav veľmi problematické. Podobne je to aj v prípade
kaštieľov, ktoré sú využívané ako školy a materské školy (Krušovce), či domov dôchodcov
(Radošina). Výnimkou je obec Oponice, v ktorej sú turizmom využívané obidva kaštiele.
Prvý, tzv. malý kaštieľ je využívaný ako múzeum, preto sa mu podrobnejšie budeme venovať
v časti o hnuteľných pamiatkach. Druhý, veľký kaštieľ slúži ako luxusné ubytovacie
zariadenie (obr. 43). Súčasťou kaštieľa je aj jedinečná Appónyiovská knižnica, ktorej
knižničný fond obsahuje 30 tisíc vzácnych historických kníh.
Pôvodne renesančný kaštieľ v Tovarníkoch postavený v rokoch 1600 – 1610, neskôr
neskôr prestavaný a klasicisticky upravený je od roku 1996 ho odkúpila súkromná firma (obr.
44).
40
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Obr. 43 Kaštieľ Oponice
Zdroj: http://www.chateauappony.sk/kastiel-chateau-oponice
Obr. 44 Dve tváre kaštieľa v Tovarníkoch
V obci Nitrianská Streda sú dva kaštiele, postavené v rozličných slohoch, klasicistický kaštieľ
(obr.44) a renesančno – barokový kaštieľ (obr. 45 ).
Obr. 44 Klasicistický kaštieľ
v Nitrianskej Strede
(obr.45) Renesančno – barokový kaštieľ
Zdroj: http://www.e-obce.sk/obec/nitrianskastreda/nitrianska-streda.
41
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Klasicistický kaštieľ zo začiatku 19. storočia dal ho postaviť šľachtic Florán Zerdahelyi,
ktorý neskôr sa stal majetkom Ladislav Odeschalchiho. Druhým kaštieľom je zrekonštruovaný
renesančno – barokového kaštieľa, ktorý bol postavený ako renesančný v 1537. V tomto
období bol aj opevnený. V 18. storočí bol zbarokizovaný a upravený a prestavaný bol i v 19.
storočí. Okolo kaštieľa boli hospodárske budovy – mlyn, pekáreň, dom a anglický park.
Budova kaštieľa bola jednoposchodová – na prízemí sa nachádzalo 14 miestností, na 1.
poschodí 19 miestností.
Appónyiovcom patril i kaštieľ v obci Kovarce (obr. 46), ktorý v roku 1906 si od grófa
si Henrika Apponyiho prenajal multimilionár amerického pôvodu Thomas Cardeza (prežil
potopenie Titanicu). Kaštieľ spravovala Thomasova manželka Mary. Od roku 1953 je v
kaštieli ústav pre duševne chorých – dospelých.
Obr. 46 Kaštieľ v Kovarcoch využívaný ako ústav duševne chorých pre dospelých
Autori: Provazník, Ručka, 2012
V Solčanoch rodina Odescalchiovcov dala postaviť reprezentačný klasicistický kaštieľ
(obr.47) obklopený rozsiahlym parkom okolo r. 1825. Táto národná kultúrna pamiatkou bola
postavená na základe plánov slávneho budapeštianskeho architekta Michala Pollacka. V tom
čase bol kaštieľ reprezentatívnym sídlom Odeschalchiovcov a do roku 1940 sa zachoval v
pôvodnom stave. Neskoršie radikálne úpravy výrazne zmenili výzor stavby a od roku 1984
budova neustále chátra. Objekt kaštieľa tvorila pôvodná budova s dvojpodlaţnými bočnými
krídlami a spojovacím koridorom prestavaná na blokovú obdĺţnikovú stavbu. Priečelie má
dodnes hlboko vystupujúce postranné rizality. Predstavený portikus má na štíte reliéfnu
výzdobu s mytologickými scénami. Osobitná architektúra v areáli kaštieľa sa zachovala na
Múre ozdobnom – vchode do hospodárskeho dvora. Kaštieľ je obklopený historickým parkom
v prírodno-krajinárskom štýle, ktorý sa po rekonštrukcii v roku 1984 svojou rozlohou,
42
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
kompozíciou a architektúrou podobá anglickému parku. Z drevín sú zachované vzácny orech
čierny, platany, lipy, veľký korkovník amurský, z historického hľadiska vzácne borovice
čierne a sosny, pagaštan konský, javory a jasene.
Obr. 47 Devastovaný klasicistický kaštieľ v obci Solčany Obr. 48 Renesančný kaštieľ v obci
Nitrianská Blatnica
Autori: Provazník, Ručka, 2012
Zdroj: http://www.nitrianskablatnica.sk/prierez-hstoriou.phtml?id3=31578
Ďalší schátralý objekt kaštieľa (obr. 48) je v Nitrianskej Blatnici v ktorom sa nachádza
pozoruhodný paleografický doklad - kamenná tabuľa zamurovaná do sokla kaštieľa, poukazujúca na
jeho vznik - text označuje stavebníka a pravdepodobne rok dokončenia kaštieľa 1588. Pri kaštieli sa
nachádza bývalá severná renesančná bašta (obr. 49) opevnenia, prestavaná na kryptu jeho posledných
majiteľov. Z majetkovo – právneho hľadiska patrí súčasným majiteľom kaštieľa len pôda pod
objektom kaštieľa, obkolesujúca pôda je vo vlastníctve obce. Po zrekonštruovaní, priestory
kaštieľa môžu slúžiť pre kultúrne účely – výstavy ale i vzdelávacie workhopy, semináre obce.
Obr. 49 Bašta v obci N. Blatnica
Obr.50 Renesančný kaštieľ Hajná N.Ves Obr. 51 Barokovo-
klasicistický kaštieľ Šalgovce
Zdroj: http://www.nitrianskablatnica.sk/basta.phtml?id3 Zdroj: http://www.obnova.sk/pamiatka/hajna-nova-ves-kastiel Zdroj:
http://www.kastielsalgovce.sk/
43
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Renesančný kaštieľ (obr. 50) rodiny Odescalchi obklopený anglickým parkom sa
nachádza i v obci Hajná Nová Ves. Kaštieľ postaviť Tomáš Vizkelety v roku 1609. V roku
1816 bol prestavaný. Tvorí ho poschodová budova, ktorá má zo strany nádvoria renesančné
arkády na štíhlych stĺpoch. Zaujímavé sú nárožné bašty a zvyšky maľovaných grafít. V parku
je umiestnená krypta s kaplnkou v pseudorománskom štýle z konca 19. Architektonickohistorický výskum kaštieľa ukázal, že má obrovskú historickú hodnotu. Ako jeden z mála na
Slovensku prešiel len drobnými úpravami a zachoval si renesančnú slohovú čistotu. Zachovali
sa vzácne kazetové stropy, štukatérska výzdoba a reliéfy.
Pre hotelové služby je využívaný kaštieľ v Šalgovciach (obr. 51). Upravený do do
sučasnej barokovo-klasicistickej podoby. Pod názvom The Chateau slúži ako exkluzívny hotel
zariadený v štýle anglickej vyššej spoločnosti.
Medzi zachovalé kultúrne pamiatky na Duchonke (obec Prašice)
patrí Lovecký
zámoček. Je to jednoposchodová budova postavená v štýle starých nemeckých loveckých
zámkov. Zvonka je obložený lomovým kameňom, impozantné vonkajšie schodisko je z
umelého kameňa. Kaštieľ dal postaviť v rokoch 1930 - 1931 dr. Stefan Haupt von
Buchenrode. Dnes toto zariadenie patrí ministerstvu vnútra.
V blízkosti významných komunikačných bodov boli postavené v stredoveku hrady, ktoré
dnes ožívajú nielen ako vyhľadávané ciele turistov pre panoramatické pohľady, ale ožívajú aj
svojou históriou, dobovými aktivitami. V predmetnom území sú dokumentované
Topoľčianskym hradom (13. stor.) v obci Podhradie (obr. 53) s pre verejnosť sprístupnenou
hlavnou vežou a zrúcaniny hradu v Oponiciach (obr. 52). Oponický hrad vznikol v 13 storočí
Postavil ho syn Petra z rodu Čák. V roku 1430 ho dobyli a poškodili husitské vojská, ktoré ho
hneď opravili. V priebehu 16. a 17. storočia bol ako súčasť proti tureckej obrannej línie
viackrát obnovený. Dlhoročné spory jeho hlavných majiteľov - Apponyiovcov prispeli k jeho
zániku, ktoré hrad definitívne opustili už v roku 1645. Dnes je známy každoročnými letnými
podujatiami – Stredovek na oponickom hrade – v dobových odevoch sa tu realizujú rozne
aktivity ako napr. šerm.
44
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Obr. 52 Ruiny Oponického hradu Obr. 53 Topoľčiansky hrad v obci Podhradie Obr. 54
Vartovka Cincilák
Autori: Provazník, Ručka, 2012
Autori: Budayova, Adámeková, 2012
Autori: Provazník, Ručka, 2012
Je vyhľadavaným turistickým miestom pre krásny pohľad na poľnohospodársku krajinu
Nitrianskej pahorkatiny. V pohorí Tribeč je možné nájsť kamennú stavbu
Cincilák, ktorá pravdepodobne slúžila ako signálna vartovka (obr. 54).
známu ako
Svädčí o tom i
kompozícia okien, ktorá je orientovaná na hrady Gýmeš, Čierny hrad a Topoľčiansky hrad.
Vartovka pochádza pravdepodobne v 16. - 17. storočí, čom nasvedčuje aj nájdené kovanie v
blízkosti tejto stavby. V pohorí pohoria Považký Inovec sa nachádza Topoľčiansky hrad,
o ktorom najstaršia písomná zmienka je z roku 1235, kde sa uvádza ako kráľovský majetok.
Hrad mal viacero majiteľov. Od 13. storočia bol strediskom hradného panstva Topolčian.
Posádka husitského vojska v ňom sídlila v rokoch 1431 – 1434. Za povstania Františka II.
Rákociho hrad poškodili cisárske vojská. V polovici 18. storočia bol ešte opravený, avšak po
presťahovaní správy panstva do Topoľčian začal pustnúť. Koncom 19. storočia bola v
romantickom slohu dostavaná hlavná veža a konzervovaná časť opevnenia.
Sakrálnu architektúru reprezentujú najmä kostoly, z ktorých je 12 registrovaných v
zozname NKP. Najznámejšie religiózne putnicke miesto okresu je rotunda
sv. Juraja
v Nitrianskej Blatnici, ktorá je časťou veľkomoravskej rotundy, datovanej ma základe
archeologických výskumov do 9. stor. V roku 2011 bola reštaurovaná. V obci Solčany sa
nachádza v gotickom slohu postavený rímskokatolícky kostol Všetkých svätých – Solčany.
Pôvodný kostol z roku 1397 bol niekoľko krát prestavaný. V krypte kostola (ktorá dnes nie je
prístupná) je pochovaných 12 členov rodiny Odescalchiovcov a ich príbuzných..
45
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Obr. 55 Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici Obr. 56 Kostol Petra a Pavla v Oponiciach
Základný kameň kostolíka svätej Anny
v Kovarciach bol položený v roku 1879.
Postavil ho budapeštiansky lekár Andrej Wágner a mal slúžiť ako rodinné mauzóleum. Po
vysvätení v roku 1880 boli do krypty pod kostolíkom privezení z budapeštianskeho cintorína
desiati Wágneroví príbuzní. Je v nej bol pochovaný aj samotný Wágner. Výročné bohoslužby
sa v ňom začali konať až po roku 1989,vždy na sviatok sv. Anny, ktorej je kostolík zasvätený.
Kostol Petra a Pavla v Oponiciach je známy so vzácnym jednomanuálový organom z roku
1869. Nástroj má spolu 620 píšťal.
Územie okresu Topoľčany patrí k starým kultúrnym oblastiam Slovenska. Svedčia
o tom i tri hradiská z Veľkomoravského obdobia, kde boli najdené ranokrestanské pamiatky –
súbor pozlátených reliéfnych plakiet, bronzový zvon ako i dva dalšie rozbité zvony. Pozlátené
plakety pochádzajú pravdepodobne z prenosného oltára. Krátke latinské texty na týchto
plaketách sú prvými dokladmi použitia písma u stredoeurópskych Slovanov. V súčasnosti je
atraktívne archeologické múzeum.
Obr. 57 Archeologické múzeum Bojná
46
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Zdroj: http://nitra.sme.sk/c/6383000/otvorili-archeologicke-muzeum-
K technickým pamiatkam patrí Schwarzov vodný mlyn v obci Jacovce so zachovaným
vodným náhonom je jedinou technickou pamiatkou okresu Topoľčany ( obr. 48). Mlyn bol
postavený pred rokom 1850, pôvodne bol vodný, neskôr kombinovaný s vodnou turbínou a
dnes je plne na elektrický pohon. I dnes má pôvodné zariadenie z prvej polovice 20. storočia a
mlynské stroje sú drevené z roku 1948. Vo dvore mlyna stojí pôvodný dom majiteľov a
hospodárske budovy, ktoré chátrajú. Pred mlynom je vodný náhon a za ním vodný kanál
smerujúci do potoka Chotina. Z bezpečnostných dôvodov nie je prístupný návštevníkom.
Obr. 58 Schwarzov vodný mlyn v obci Jacovce
Zdroj: http://www.obecjacovce.sk/mikroregion-sotdum
5.6.2 Hnuteľné kultúrno-historické pamiatky
V predmetnom
území
vyvíja
svoje
aktivity
Tríbečské
vlastivedné
múzeum
v Topoľčanoch. Disponuje celkovo 74 222 prírodovednými, archeologickými, historickými
a etnografickými materiálmi. Múzeum disponuje aj pozoruhodnou zbierkou výrobkov sklárne
v Uhrovci, kolekciou historických zbraní a numizmatickou zbierkou baróna Stummera, ktorá
je priebežne doplňovaná z archeologických nálezov (napr. poklad z Ludaníc). K cenným
exponátom v prírodovednej časti expozície patria paleontologické nálezy, najmä unikátna
lebka a spodná čeľusť mastodonta (Okáli, Podušelová, 1994). Od roku 1980 sa múzeum
začalo špecializovať na dokumentáciu dejín pestovania chmeľu, sladovníctva a pivovarníctva
na Slovensku.
V roku 1993 otvorili Apponyiovské múzeum v Oponiciach v miestnom kaštieli ( obr.
49). Návštevník si môže prezrieť rodinné poľovnícke a obrazové zbierky, empírový nábytok
a rodinnú knižnicu. Toto zariadenie dokumentuje atmosféru francúzskeho a talianskeho
47
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
spoločenského života od 16. po 20. storočie. Od roku 2005 je na prízemí múzea inštalovaná
výstava artefaktov spadnutých spojeneckých lietadiel v Tríbeči na sklonku II. svetovej vojny
Obr. 59 Apponyiho poľovnícke múzeum
Obr. 60 Apponyiovská knižnica
Zdroj: http://www.muzeum.sk/default.php?obj=muzeum&ix=amoe
5.7 Kultúrno-historické pamiatky v okrese Zlaté Moravce
V okrese Zlaté Moravce sa nachádza 109 národných kultúrnych pamiatok. Sú
lokalizované v 18 obciach z celkového počtu 33 v okrese.
5.7.1 Nehnuteľné kultúrno-historické pamiatky
Svetské pamiatky v okrese sú reprezentované najmä kaštieľmi a kúriami. Z nich má
najväčší význam kaštieľ v Topoľčiankach. Je to neskorogotický kaštieľ z 15. – 16. stor.,
čiastočne barokizovaný v 18. stor. Zásadnou stavebnou a koncepčnou zmenou bola úplná
prestavba južného krídla v rokoch 1818 – 1825 na samostatnú reprezentačnú klasicistickú
budovu. Vznikla tak obdĺžniková budova obsahujúca všetky prvky honosného šľachtického
sídla – slávnostný vstupný vestibul, schodište a nástupný priestor do slávnostnej kruhovej sály
(Križanová, 1992b).
V kaštieli sa nachádzajú vzácne kusy nábytku, keramiky, porcelánu a jedna
z najvzácnejších zámockých knižníc na Slovensku so 14 000 zväzkami (Hasprová, 1999).
Steny zdobia kópie obrazov Raffaela, Murilla a del Sarta. Turisticky atraktívne sú turecké izby
s originálnymi orientálnymi predmetmi zo 17. až 19. stor. Kaštieľ obklopený parkom bol
letným sídlom cisárskeho rodu Habsburgovcov i prezidentov Československa. Kaštieľ je pre
48
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
verejnosť prístupný ako múzeum, resp. časť priestorov je využívaných pre ubytovacie účely.
V areáli parku sa nachádza aj Poľovnícky zámok, ktorý je pre cestovný ruch zaujímavý len
z hľadiska exteriérov- slúži administratívnym účelom. V jeho blízkosti sa nachádzajú priestory
známeho žrebčína.
Z hľadiska cestovného ruchu je veľmi je známy kaštieľ zo začiatku 20 str. nachádzajúci
sa v Beladiciach, ktorý slúži ako ubytovacie zariadenia a kongresové centrum. Podobnú
funkciu plní i kaštieľ postavený v roku 1904 v štýle francúzskeho baroka 17 storočia v Malých
Vozokanoch. Ostatné kaštiele, resp. kúrie sú v dezolátnom stave (napr. kaštieľ v Nevericiach,
dva kaštiele v Beladiciach), resp. interiéry sú pre turistov neprístupné (napr. pseudoklasistický
kaštieľ z roku 1894 charakteristickou neogotickou vežou (z roku 1905) vo Vieska nad Žitavou
- sídlo pracoviska SAV, barokový kaštieľ v Tajnej z roku 1840 s 10 ha chráneným parkom
využíva Detský domov a iné). Obnovený pseudorománsky hrad zo 17 str. je v obci Skýcov.
Renesančno-barokový kaštieľ s parkom z. r. 1691 sa nachádza v Slažanoch. V obci sa Nová
Ves nad Žitavou sa nachádzajú tri kaštiele - barokový kaštieľ, ktorý dal začiatkom 18.
storočia, postaviť gróf Jozef Brechtold. Prestavaný bol v 19. storočí. Ďalší neorokokový
kaštieľ bol postavený barónom Jozefom Seréni okolo roku 1800. Tretí kaštieľ v roku 1872 dal
postaviť zemepán Ján Klobušický (poslanec kráľovského parlamentu). Kaštieľ bol postavený
v neoklasicistickom slohu a obklopoval ho rozsiahly park.
Šľachtici v miestach svojho sídla často si stavali rodinné hrobky v kostoloch alebo
krypty resp. mauzólea v parkoch. Rodinná hrobka zemianskeho rodu Kosztolányiovcov sa
nachádza v Nemčiňanoch. Na miestnom cintoríne v Malých Vozokonach sa nachádza gotická
hrobka rodiny Botkovcov, postavená v rokoch 1903 – 1904 a je zmenšenou kópiou
Weissenbach an der Tristing v dolnom Rakúsku. Všetci Sirániovci sú pochovaní v rodinnej
hrobke na cintoríne vo Veľkých Chrašťanoch. Mauzóleum rodiny Migazziovcov je
lokalizované v peknom parku v Zlatých Moravciach.
Morfológia terénu umožnila v predmetnom okrese vybudovať nad strategickými
dopravnými komunikáciami hrady. Do súčasnej
doby sa zachovali s výnimkou hradu
v Skýcove iba ruiny hradov Hrušov v obci Hostie a Čierny hrad v obci Zlatno (obr. 41), ktorý
slúžil ako strážny hrad medzi hradmi Gýmeš a Hrušov. Strážnu funkciu mala i Zbojnícka resp.
Živáňska veža, s ktorej sa zachovala jej oblúkovitá časť vysoká 14 m.
49
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Obr. 41 Zrúcanina Čierneho hradu v obci Zlatno
www.obeczlatno.sk
Sakrálne pamiatky dokumentujú kostoly, ktorých je zapísaných v zozname NKP 8
(Kostoľany pod Tribečom, Martin nad Žitavou, Nemčiňany, Topoľčianky, Velčice, Veľké
Vozokany, Volkovce, Zlaté Moravce) a početná drobná sakrálna architektúra.
Veľký potenciál pre rozvoj cestovného ruchu má z titulu významnej historickej udalosti obec
Veľké Vozokany. Dnes na víťaznú bitku s Turkami (1652) upozorňuje bronzový pamätník
Lev.
K technickým zaujímavostiam patrí vodný mlyn v Machulinciach s bohatou zbierkou
ľudovoumeleckých predmetov. Z tradície pálenia vápna sa zachovali vápenice v obci Skýcov.
Jedinečná architektonická pamiatka z 15. storočia je vybudovaná v obci
Nová Ves nad
Žitavou. Je to Turecký most nad potokom Drevenica, pochádzajúci z 15. storočia.
Obr. 42 Kostolík sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom
Autor: Hulejová, 2012
K národným kultúrnym pamiatkam patrí neskorobarokový kostol svätého Martina
biskupa v Martine nad Žitavou, barokový kostol sv. Trojice z r. 1719 vo Veľčiciach,
50
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
Zo sakrálnych pamiatok dominuje kostol v Kostoľanoch pod Tribečom (obr. 42).
Hodnota tejto predrománskej pamiatky je najmä v spojení architektúry a maliarskej výzdoby.
Fragmenty fresiek dokumentujú nástennú výzdobu
stien celého interiéru a predstavujú
najstaršie zachované biblické scény na Slovensku (Križanová, 1992a). Okolo kostola bolo
odkryté pohrebisko, zaujímavé svojimi nálezmi najmä - esovitými záušnicami a prsteňmi z 10.
– 11. stor. (Novotný a i., 1986).
5.7.2 Nehnuteľné kultúrno-historické pamiatky
V renesančnom kaštieli z roku 1630 v Zlatých Moravciach je lokalizované
užšie
špecializované Ponitrianske múzeum. Približne 6 000 exemplárov tvorí prírodovednú
a spoločensko-vednú
časť.
Prírodovedná
časť
obsahuje
paleontologické
nálezy
a mineralogickú zbierku z oblasti Horného Požitavia. Archeologickú časť tvoria rozličné
predmety, používané pravekými ľuďmi od paleolitických pazúrikov a neolitických nádob cez
eneolotickú hrnčiarsku pec, zbrane z doby bronzovej, železnej a z čias rímskej ríše.
Historickú časť predstavuje takisto množstvo predmetov, spomedzi ktorých zaujmú
najmä stredoveké či novoveké zbrane. Nachádzajú sa tu aj rôzne druhy keramiky, úžitkových
a okrasných predmetov. Doplnkom sú fotografie starých listín, máp
a iné. Zaujímavým
oživením pre návštevníkov múzea je hudba z orchestriónu, pochádzajúceho z konca 19. stor.
z dielne majstra Huga Hennicha z Berlína.
Expozícia múzea je rozšírená o Pamätnú izbu Janka Kráľa. Obsahuje autentický materiál
zo života a literárnej tvorby tohto významného slovenského dejateľa, jedného zo štúrovcov.
Národopisné múzeum sa nachádza v kaštieli v Topoľčiankach. Hipologické múzeum je
v Topoľčiankach.
Zberateľské aktivity vyvíja aj obec Ladice, kde sa nachádza obecné múzeum s mnohými
historickými predmetmi, ktoré sa viažu na život v obci. Takéto múzea sa nachádzajú v obciach
napr. Machulince, a iné. Špecifické múzeum je múzeum v Zlatne, v ktorom je aj expozícia
protifašistického odboja, ľudových tradícií a pamätná izba prof. RNDr. Michala Lukniša,
DrSc., zakladateľa modernej slovenskej geografie, rodáka zo Zlatna.
51
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
6 NÁVRHY NA ZLEPŠENIE VYUŽITEĽNOSTI KULTÚRNO-HISTORICKÝCH
PAMIATOK V ROZVOJI CESTOVNÉHO RUCHU NITRIANSKEHO
SAMOSPRÁVNEHO KRAJA
Kultúrno-historické pamiatky v NSK majú v kontexte cestovného ruchu zväčša iba
komplementárny charakter k relevantným termálnym prameňom. Výnimkou sú mestá Nitra,
Komárno, Želiezovce a z rurálneho priestoru Topoľčianky, Mojmírovce, či Bojná, miesta, kde
sú kultúrno-historické pamiatky základom rozvoja cestovného ruchu.
V mnohých obciach kraja je význam pamiatok minimálny, nakoľko je v súčasnosti
mnoho nehnuteľností v havarijnom stave, resp. budovy slúžia spoločensky prospešným
účelom (napr. školy, sociálne a zdravotnícke zariadenia) a preto sú pre cestovný významovo
marginálne. Pod nevhodný technický stav sa podpísal desaťročia trvajúci nezáujem zo strany
štátu (často ideologicky odôvodniteľný), čím pamiatka stratila svoju ekonomickú základňu.
Takýto stav, žiaľ, pokračoval najmä z nedostatkov finančných prostriedkov aj po politickospoločenských zmenách po r. 1989. Tento fakt je neúnosný, nakoľko pamiatky majú obrovský
význam nielen z pohľadu kultúrno-estetického, ale navyše sú nástrojom, ktorým sa posilňuje
identita na úrovni štátnej, regionálnej i miestnej.
Na základe vyššie realizovaných analýz navrhujeme tieto kroky, vedúce k zlepšeniu
využívania potenciálu kultúrno-historických pamiatok cestovným ruchom:
zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu technického stavu pamiatok na úroveň ich nezvratného
zániku,
podporiť (nie len morálne) iniciatívy o záchranu historických pamiatok (občianske
združenia, jednotlivci), no tieto aktivity musia byť vyvíjané najmä zo strany štátu (vzor
– pilotný projekt Ministerstva kultúry SR a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny
SR, v spolupráci s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov a Partizánske, ktorí v
roku 2011 pripravili pilotný projekt, v rámci ktorého pri záchrane a obnove kultúrneho
dedičstva – torzálnej hradovej architektúry, pomáhajú aj uchádzači o zamestnanie)
a samospráv,
52
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
dosiahnuť predaj historických pamiatok súkromným investorom, s podmienkou
využívania zrekonštruovaného objektu pre účely cestovného ruchu (vzor - kaštieľ
Apponyiovcov v Oponiciach),
zlepšiť prezentáciu pamiatok, ktoré sú v súčasnosti cestovným ruchom využívané (vzor
– Nitriansky kraj – Romantika v kaštieľoch),
vytvoriť
tematicky
zamerané
trasy
(s
historickým
námetom)
s paralelným
rešpektovaním fenoménu zážitkovosti,
lepšie využiť územie pre formy cestovného ruchu ako napr. religiózny cestovný ruch
(zaujímavý pre domácu klientelu a tiež Poľsko),
využiť historické udalosti pre zvýšenie atraktivity územia (vzor - Slavkov pri Brne),
ponúknuť tematické zážitkové balíky s historickými pamiatkami v turisticky
relevantných strediskách kraja (napr. v Podhájskej, Patinciach, Štúrove atď.),
vytvoriť špeciálne balíky z historických pamiatok pre maďarskú klientelu,
iniciovať aktivity, vedúce k zapísaniu vybraných pamiatok (napr. Komárno, Sazdice,
Brhlovce a i.) do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva,
zlepšiť marketing v destináciách, ktoré sú zviazané s pôsobením svetoznámych
osobností (napr. Franz Schubert a Želiezovce),
zlepšenie prezentácie Diecéznej knižnice v Nitre,
presadiť kultúrno-historické pamiatky ako súčasť genia loci územia.
K podpore záchrany a rekonštrukcie kultúrnych a historických pamiatok môže prispieť aj
krajské zastupiteľstvo. Príkladom toho je aj zmenené ustanovenie Všeobecne záväzného
nariadenia (VZN) č. 4/2012, ktorým sa mení a dopĺňa VZN NSK č. 3/2010 o poskytovaní
dotácií z rozpočtu NSK na obnovu národných kultúrnych pamiatok na území Nitrianskeho
kraja „Zachráňme kultúrne pamiatky NSK“. Vďaka tomu sa môžu o prostriedky z programu
Zachráňme kultúrne pamiatky NSK aj tí žiadatelia, ktorí až doteraz na dotáciu nemali nárok
- subjekty, ktoré sa o kultúrne pamiatky (napr. zrúcaniny hradov Hrušov, Gýmeš, Oponice)
starajú dlhodobo a na vysokej odbornej úrovni. Pri ich obnove úzko spolupracujú s Krajským
pamiatkovým úradom v Nitre. Tieto architektonické dominanty sú neodmysliteľnou súčasťou
kultúrneho dedičstva nášho kraja a patria aj medzi hlavné atrakcie pre jeho návštevníkov. Po
53
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
novom sa tak budú môcť o dotácie z NSK uchádzať inštitúcie a občianske združenia, ktoré si
už kultúrnu pamiatku nemusia prenajať na 50 rokov, ale stačí, keď ju budú mať v prenájme
na dve desaťročia (http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=8344).
54
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
ZÁVER
Cestovný ruch sa v súčasnosti stal v početných regiónoch Slovenska jedným
z alternatívnych impulzov ich ďalšieho hospodárskeho rozvoja.
Významný je fakt, že jeho realizácia nevyžaduje v porovnaní s inými aktivitami veľké
vstupné investície a je založená na existujúcich lokalizačných a realizačných predpokladoch,
ktoré existujú v každom území. Ich kvalita a kvantita je pochopiteľne v každom regióne
rozdielna.
Územie NSK až na výnimky svojimi predpokladmi patrí k územiam Slovenska
s marginálnym turistickým významom, pričom cestovný ruch je založený najmä na priaznivej
kombinácii klimatických pomerov a zdrojov termálnych vôd.
Úloha kultúrno-historických pamiatok v NSK je až na niekoľko výnimiek iba
doplňujúca. Príčinou je desaťročia trvajúce obdobie nezáujmu o tieto objekty, čo malo často
ideologickú kauzalitu. Po politicko-spoločenských zmenách nezáujem zotrval z finančných
dôvodov. Výsledkom boli často odcudzené interiéry kaštieľov, kúrií, tieto objekty navyše
stratili ekonomický základ, čo sa odzrkadlilo na často dezolátnom stave budov.
V predloženej štúdii sme analyzovali potenciál kultúrno-historických pamiatok v NSK.
Ako fundament nám poslúžili registre pamiatok zapísaných v zázname NKP.
V návrhovej časti ponúkame návrhy na zlepšenie využiteľnosti kultúrno-historických
pamiatok v NSK. Návrhy rešpektujú aktuálne trendy v cestovnom ruchu (starnutie populácie
iniciuje aktivity spojené s poznávaním, trend zážitkových aktivít v turizme), ako aj strategické
dokumenty na úrovni štátnej i regionálnej.
55
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
ZOZNAM LITERATÚRY
1. Aktívny zahraničný cestovný ruch na Slovensku v roku 2004. 2005. Ústav turizmu :
Bratislava, 2005.
2. Bieliková, J. a kol. 2008. Stratégia rozvoja cestovného ruchu Nitrianskeho
samosprávneho kraja na roky 2007 – 2013. Topoľčany : RRA Topoľčiansko, 2009. 81
s.
3. Bizubová, M. a kol. 2000. Slovensko-rakúsko-maďarské Podunajsko. 1. vyd.
Bratislava : DAJAMA, 2000. 351 s. ISBN 80-88975-18-2
4. Bizubová, M., Chrastina, P. 1998. Vybrané geografické aspekty lokalizácie rímskeho
kastela v Iži a petrografická analýza kamenného stavebného materiálu. In: Acta
Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae : Geographica, 1998, č. 41, s.
73-95. ISBN 80-223-1372-6
5. Cestovanie a dovolenkové aktivity obyvateľov Slovenska v roku 2004. 2005. Ústav
turizmu : Bratislava, 2005.
6. Dotácie na pamiatky môžu žiadať aj tí, ktorí na ne doteraz nemali nárok.
http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=8344
7. Dubcová, A. a i. 2001. Potenciál mikroregiónu Požitavie - Širočina pre cestovný ruch.
In: Geografie XII. Novák, S. red. Brno : Katedra geografie PdF MU, 2001, s. 31 – 37.
ISBN 80-210-2664-2
8. Dubcová, A., Kramáreková, H. 2004. Cestovný ruch ako impulz regionálneho rozvoja
slovensko-maďarského pohraničia okresu Komárno. In. GEO Information. ISSN 13367234, č. 2, s. 469-480.
9. Dubcová, A., Kramáreková, H. red. 2011. Štúdia budovania cyklotrás v NSK – I.
etapa. Nitra : Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja. 2011. 68 s. + 4 prílohy.
10. Dubcová, A., Kramáreková, H. red. 2012. Štúdia budovania cyklotrás v NSK – II.
etapa. Nitra : Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja. 2012. 265 s. + 13 príloh.
11. Eisner a i. 1933. Nitra : Dejiny a umenie nitrianskeho zámku. 1. vyd. Trnava : Spolok
sv. Vojtecha, 1933. 160 s.
12. Fáziková, M. a kol. red. 2012. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja NSK 2012
- 2018. Nitra: Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja. 2012. 241 s.
56
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
13. Fáziková, M., Jarábková, J., Beresecká, J. 2011. Hodnotenie kvality zariadení
vidieckeho cestovného ruchu. Nitra : Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja. 2011.
49 s.
14. Hajko, V. red. 1977. Encyklopédia Slovenska, I. zväzok A-D. 1. vyd. Bratislava :
Veda, 1977. 617 s.
15. Hajko, V. red. 1978. Encyklopédia Slovenska, II. zväzok E-J. 1. vyd. Bratislava :
Veda, 1978. 536 s.
16. Hajko, V. red. 1979. Encyklopédia Slovenska, III. zväzok K-M. 1. vyd. Bratislava :
Veda, 1979. 652 s.
17. Hajko, V. red. 1980. Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok N-Q. 1. vyd. Bratislava :
Veda, 1980. 595 s.
18. Hajko, V. red. 1981. Encyklopédia Slovenska, V. zväzok R-Š. 1. vyd. Bratislava :
Veda, 1981. 790 s.
19. Hajko, V. red. 1982. Encyklopédia Slovenska, VI. zväzok T-Ť. 1. vyd. Bratislava :
Veda, 1982. 776 s.
20. Hasprová, M. 1999. Predpoklady rozvoja cestovného ruchu v Topoľčiankach. In: Acta
Facultatis Studiorum Humanitatis et Naturae Universitatis Prešoviensis : Folia
Geographica 3. Hochmuth, Z. a i. red. Prešov : FhaPV PU 1999, s. 254-260. ISBN 8088722-64-0
21. Haviarová, D., Uhrín, P. 1978. Vlastivedný sprievodca po Slovensku. I. vyd. Bratislava
: SPN, 1978. 328 s.
22. http://old.culture.gov.sk/aktuality/projekt-zachrany-a-obnovy-slovenskych-hradov
23. Chrastina, P. 2002. Roman fort in Iža village near Komárno – phenomenon of
development of tourism in multicultural area of the Euroregion Váh – Danube – Ipeľ.
In: Proceedings of the international colloquy : State border reflection by border region
population of V4 states. Dubcová, A., Kramáreková, H. red. Nitra : KG FPV UKF,
2002, s. 176-183. ISBN 80-8050-536-5
24. Jarábková, J. 2009. Certifikácia ubytovacích zariadení alokovaných na vidieku –
nástroj zvyšovania kvality služieb. In: Geografické informácie 13. Nitra : Katedra
geografie a regionálneho rozvoja FPV UKF, 2009, s. 69-80. ISBN 978-80-8094-637-1
57
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
25. Kramáreková, H., Dubcová, A. 2000. Postavenie cestovného ruchu v regionálnom
rozvoji Nitrianskeho kraja. In. Cestovní ruch, regionální rozvoj a školství. České
Budějovice : Jihočeská univerzita, 2000. ISBN 80-7040-401-9, s. 206-207.
26. Križanová, E. 1992a. Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom. In : Krásy
Slovenska,
roč. 69, 1992, č. 5, str. 33-34.
27. Križanová, E. 1992b. Kaštieľ v Topoľčiankach. In: Krásy Slovenska, 1992, roč. 69, č.
5, str. 23.
28. Krogmann, A. 2002. Tourism and transport by population of the Danubian euroregions
of the Slovak – Hungarian borderland. In: Proceedings of the international colloquy:
State border reflection by border region population of V4 states. Nitra : Katedra
geografie FPV UKF, 2002, s. 240-248. ISBN 80-8050-536-5
29. Krogmann, A. 1999. Vybrané problémy cestovného ruchu okresu Nitra. In: Acta
Facultatis Studiorum Humanitatis et Naturae Universitatis Presoviensis : Folia
Geographica 3. Hochmuth, Z. a i. red. Prešov : Katedra geografie a regionálneho
rozvoja FHaPV PU, 1999, s. 261-269. ISBN 80-88722-64-0
30. Krogmann, A. 2000a. Analýza návštevnosti výstavy Agrokomplex 1999 v Nitre. In:
Geografické štúdie 7. Drgoňa, V. red. Nitra : Katedra geografie FPV UKF, 2000, s.
171-179. ISBN 80-050-349-4
31. Krogmann, A. 2000b. Cestovný ruch okresu Nitra. Rigorózna práca. Bratislava :
Katedra humánnej geografie a demogeografie PriF UK, 2001. 80 s.
32. Krogmann, A., Trembošová (Pulpitlová), M. 2001. Vybrané humánno-geografické
aspekty pohraničného územia okresu Levice a priľahlej župy Peštianskej a
Novohradskej. In: Miscellanea Geographica, Plzeň : Katedra geografie Západočeskej
univerzity.
33. Krogmann, A. 2005. Aktuálne možnosti využitia územia Nitrianskeho kraja z hľadiska
cestovného ruchu. Geografické štúdie 10, Nitra : Katedra geografie a regionálneho
rozvoja FPV UKF, 2005. 221 s.
34. Krogmann, A. 2007. Religiózny cestovný ruch v Nitrianskom kraji. 1. vyd. Nitra :
Katedra geografie a regionálneho rozvoja FPV UKF, 2007. 101 s. ISBN 978-80-8094186-4
58
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
35. Mariot, P. 1983. Geografia cestovného ruchu. 1. vyd. Bratislava : VEDA, 1983. 252 s.
36. Mišúnová, E. 1977. Všeobecné zásady hodnotenia atraktívnosti kultúrnohistorických
objektov z aspektu cestovného ruchu. In: Geografický časopis, roč. 29, č. 2, 1977, s.
154-169.
37. Národný
strategický
referenčný
rámec
SR
2007
–
2013.
2006.
http://www.nsrr.sk/narodny-strategicky-referencny-ramec-2007-2013/
38. Neckář, P., Šustek, M. 2011. Pasportizácia súčasného stavu a návrh umiestnenia
nových dopravných značiek kultúrnych a turistických cieľov na území NSK. Nitra :
Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja. 2011. 76 s.
39. Nemčíková (Hasprová), M. 1999. Predpoklady rozvoja cestovného ruchu v
Topoľčiankach. In: Acta Facultatis Studiorum Humanitatis et Naturae Universitatis
Presoviensis : Folia Geographica 3. Hochmuth, Z. a i. red. Prešov : Katedra geografie
FHaPV PU 1999, s. 254-260. ISBN 80-88722-64-0
40. Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013.
41. Novotný, B. a i. 1986. Encyklopédia archeológie. 1.vyd. Bratislava : OBZOR, 1986,
1032 s.
42. Okáli, I., Podušelová, G. 1994. Slowakei: Führer durch Museen und Galerien. I. vyd.
Bratislava : Slovenské národné múzeum, 1996. 284 s. ISBN 80-85753-13-8.
43. Oremusová, D. 2006. Percepcia dominujúcich problémov regionálneho rozvoja
obyvateľmi mikroregiónu Termál. In. Geografická revue. ISSN 1336-7072, roč. 2,
2002, s. 403-415.
44. Oremusová, D. 2007. Vybrané aspekty regionálneho rozvoja mikroregiónu Termál. In.
Geografické informácie 11 : problémy geografického výskumu Česka a Slovenska.
Nitra : Katedra geografie a regionálneho rozvoja UKF, 2007. ISBN 978-80-8094-1376, s. 194-199.
45. Oremusová, D. 2008. Rozvojový potenciál mikroregiónu Termál pre cestovný ruch. In.
Geo Information : Nitriansky kraj v kontexte regionálneho rozvoja. roč. 4. 2008, s.
115-126. ISSN 1336-7234
46. Oremusová, D. 2009. Geografické aspekty regionálneho rozvoja mikroregiónu Termál.
Nitra : Katedra geografie a regionálneho rozvoja FPV UKF, 2009. 146 s. ISBN 97859
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
80-8094-559-6.
47. Pasková, M., Zelenka, J. 2002. Cestovní ruch: výkladový slovník. Praha : Ministerstvo
pro místní rozvoj, 2002. 432 s.
48. Program rozvoja vidieka 2007-2013. 2007. Bratislava : Ministerstvo pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka, 2007. 233 s.
49. Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2010-2014. 54 s.
50. Sorádová, S., Balko, D. 2008. Návrh na vytvorenie siete TIK v Nitrianskom kraji.
Nitra : Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja. 47 s Stratégia rozvoja vidieka
Nitrianskeho samosprávneho kraja 2009-2015. Nitra : VOKA, 2009. 100 s.
51. Súpis pamiatok na Slovensku I. 1968. Bratislava : ŠÚ PS, OBZOR, 1968. 555 s.
52. Súpis pamiatok na Slovensku II. 1969. Bratislava : ŠÚ PS, OBZOR, 1969. 582 s.
53. Súpis pamiatok na Slovensku III. 1969. Bratislava : ŠÚ PS, OBZOR, 1969. 563 s.
54. Vajda, T., Pénzesová, E., Fitos, A. 2008. Marketingový plán cestovného ruchu pre
Nitriansky samosprávny kraj. 2008. Šaľa : RRA, 2008. 64 s.
55. Všeobecne záväzné nariadenie Nitrianskeho samosprávneho kraja č. 2/2012, ktorým sa
vyhlasuje „Záväzná časť Územného plánu regiónu Nitrianskeho kraja“ (2012)
56. Všeobecne záväzné nariadenie (VZN) č. 4/2012, ktorým sa mení a dopĺňa VZN NSK
č. 3/2010 o poskytovaní dotácií z rozpočtu NSK na obnovu národných kultúrnych
pamiatok na území Nitrianskeho kraja „Zachráňme kultúrne pamiatky NSK“.
57. Vyhláška č. 277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie
zariadenia
58. Weiss, P., Kostovský, D. a kol. 2005. Regionalizácia cestovného ruchu v SR.
Bratislava : MH SR – odbor cestovného ruchu. 114 s.
59. www.apsida.sk
60. www.muzeumnitra.sk/pobocky.html
61. Zákon č. 91/2010 o podpore cestovného ruchu
62. Zákon č. 386/2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 o podpore cestovného
ruchu
63. Zákon č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu
60
Kultúrno-historické pamiatky ako potenciál rozvoja cestovného ruchu
v Nitrianskom samosprávnom kraji
____________________________________________________________________________
ZOZNAM PRÍLOH
Príloha 1:
Príloha 2:
Príloha 3:
Príloha 4:
Príloha 5:
Príloha 6:
Príloha 7:
Príloha 8:
Príloha 9:
Príloha 10:
61
KULTÚRNO-HISTORICKÉ PAMIATKY
AKO POTENCIÁL ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU
NITRIANSKEHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA
Spracovateľ štúdie:
Regionálna rozvojová agentúra Komárno
Nádvorie Európy 50/1
945 01 Komárno
V rámci projektového tímu na štúdii počas pracovných stretnutí spolupracovali:
© Doc. RNDr. Alena DUBCOVÁ, CSc., 2012
© RNDr. Hilda KRAMÁREKOVÁ, PhD., 2012
© Doc. RNDr. Alfred KROGMANN, PhD., 2012
Katedra geografie a regionálneho rozvoja
Fakulta prírodných vied
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Download

nitriansky samosprávny kraj - Regionálna rozvojová agentúra