VYHODNOTENIE NAJLEPŠÍCH MANAŽMENTOV AGROKOMPLEXU
ZA ROK
2010
2010
Schody k úspechu
URSINIO
FAO 230 – siláž
FERNANDEZ
FAO 250 – bioplyn
KONKRETIS
FAO 280 – zrno
KINEMAS
FAO 380 – zrno
KALVADOS
FAO 420 – siláž
Sejeme budúcnosť
www.kws.sk
od roku 1856
Obsah
Zsolt Simon, minister pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja:
Naše poľnohospodárstvo má veľký potencál, poďme ho správne nasmerovať. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4
Milan Semančík, predseda SPPK: Poľnohospodári sú pred vážnymi výzvami. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6
Jozef Sedlák, predseda Klubu poľnohospodárskych novinárov: Nie sme horší. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7
Štefan Buday, riaditeľ VÚEPP:
Aj v roku so stratou v poľnohospodárstve je dosť úspešných podnikov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8
Jaromír Matoušek, vedúci oddelenia Agrobiznisu UniCredit Bank:
Viac či menej peňazí z EÚ po roku 2013 je iba jedna stránka vecí. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9
Top Agro – celkové poradie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10
Top Agro – poradie podľa kategórií . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12
PD Ostrov vyniesla aj druhý krát na vrchol kvalitná osivárska výroba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15
Dánsky investor zrýchlil rozvoj PD Kalná. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16
V Oravskom Veselom chcú byť vždy o krok pred... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17
Poľnohospodárstvo v Lenartovciach sa omladzuje. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18
V spoločnosti SEMA HŠ Sládkovičovo investujú do ľudí. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19
Agro-Gombár – podnikanie na pôde ako vášeň. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20
V PD Rastislavice vládne vždy inteligentná manažérska práca. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
V Novogale dbajú na welfare i na kvalitu produktov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22
Vôňu kvetov nahradila v Nižnej chuť cukru . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23
Plávanie proti prúdu Nýrovce nepotopilo. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24
Pýchou PD Dolné Otrokovce je špičkový chov dojníc . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25
Úspech sa ani v Agroseve nerodil ľahko. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26
Progresívne metódy riadenia v PD Jurová – Baka prinášajú výsledky. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27
Zdenek Černay: farmára robí farmárom vášeň k pôde . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28
Energia z fotosyntézy v PD Jaslovské Bohunice konkuruje jadru. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29
PD Chtelnica – pôda rodí, keď kypí životom. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31
V Seliciach aplikujú systém presného poľnohospodárstva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32
Aj bioplynová stanica živí poľnohospodárov z Ružindola . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33
V Dolnom Lopašove gazdujú tak, aby sa nemuseli pred potomkami hanbiť. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34
V Petrovej Vsi úspešne fungujú aj bez dotácií na nákup strojov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35
Agropartner vymenil mliečne méty za biovýrobu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 37
V ŠH Búšlak hľadajú ďalšie príležitosti v ekologickej výrobe. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38
V Hosťovciach udržujú symbiózou rastlinnej a živočíšnej výroby. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39
Spoločnosť PM v Tisovci prispieva k rozvoju Gemerského regiónu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40
V Dvoroch nad Žitavou budujú postupne stabilitu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41
Agroris na trvale udržateľnom vzostupe . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42
PPD Rybany – desaťročia silný a zdravý podnik. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43
Nechcená Popoluška je vo Veselom predmetom plánov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44
Vo Voderadoch vidia budúcnosť aj v agroturistike. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45
PD Špačince – synovia pokračujú v diele otcov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46
V Malženiciach držia ekonomiku na stálych odberateľoch. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47
Pavol Timko buduje tri piliere svojej bohatej činnosti. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48
Roboty v Oslanoch ako návrat k prírode. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49
PD Strekov je symbolom dobrého vína a mlieka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50
V PD Žlkovce – Ratkovce je prioritou osivová kukurica a cukrová repa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51
V Hlohovci sa so živočíšnou výrobou nerozlúčili. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52
Úsporné opatrenia sa PD v Pruskom vyplatili. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53
V PVOZ SHR Mostová je pestovanie zeleniny srdcová záležitosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 54
V Chynoranoch ukončili rok so cťou. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 55
V Smoleniciach uctievajú aktívne farmárčenie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56
V Moste pri Bratislave je rastlinná a živočíšna výroba v symbióze. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 57
Cieľom Podielnického družstva Ondava Stropkov je intenzifikácia výroby. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58
PD Jur nad Hronom – koniec dobrý, všetko dobré. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59
RaOS Bojničky – skrotili vodu, oživili ekonomiku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
V PDP Veľké Uherce myslia perspektívne. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
V PPD Prašice sa osvedčujú systémové manažérske rozhodnutia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
V soblahovskom družstve sú hrdí na rozmanitosť výroby. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Kontinuita v Šalgovciach znamená rozvoj. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Horehronie v oravskom Mútnom už nikoho neprekvapí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Odvážne investície v Kolíňanoch aj v kritickom období. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Agria Liptovský Ondrej – kostrou je dobytok a ovce. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
PD Jarovnice udržuje stabilitu aj v náročných podmienkach hospodárenia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Ekonomika postavená na mlieku sa v Tvrdošíne nerozliala. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Mešec napĺňa Važcu biomlieko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Ženská vôľa veľa zdolá – potvrdzuje to aj Anna Beníková. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
60
61
62
63
64
65
66
67
68
69
70
71
Najkrajší chotár
Starostlivosť o krajinu dostali do vienka poľnohospodári . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72
Kobyly z Farmy Kissová bodovali aj v Topoľčiankach. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 74
V Liptovskej Tepličke myslia ekologicky a ekonomicky. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
V Čimhovej si našli tú správnu perinu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 76
V Balvanoch vyčkávajú na nové pravidlá v EÚ. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77
Bioprodukty zo salaša Cibajky. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78
V PD Radošinka vedia, že starostlivosť o ľudí aj chotár sa opláca. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 79
Reportáže
Nemci milujú statočného rytiera Nemca. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89
Podnetná spolupráca roľníka, spracovateľa a konzumentov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90
Thajský ostrov Koh Samui stále žije popri turizme aj z kokosov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92
Celosvetový „zelený“ trend nám môže priniesť pekné peniaze. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 94
Ani Francúzi, ani Nemci, Alsasania. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 96
Dobrá koza kvôli arganu aj na strom vyskočí. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 98
Moderné jedlo stratilo nevinnosť. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 100
Taliani milujú krásu vo víne. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 102
Inzercia
KWS, Semena, s.r.o., Záhorská Bystrica
Pottinger, s.r.o.. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13
Syngenta Slovakia, s.r.o., Bratislava. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14
Bayer CropScience. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30
Dow Agro Sciences. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36
Agra poisťovňa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78
Agrovita, s.r.o., Ivanka pri Dunaji . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 80
Poľno SME, s.r.o., Palaríkovo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81
Osivo, a.s., Zvolen . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 82
AgriTechnika, s.r.o., Veľký Meder. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 83
Roľnícke noviny. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 84
Selekt, a.s. Bučany . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 85
Ematech, s.r.o., Radošina. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 86
Heineken Slovensko Sladovne, a.s., Hurbanovo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 87
BASF Slovensko, s.r., Bratislava. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 88
Hriadel, s,r.o., Nitra. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 91
FN Agro Slovensko, s.r.o., Bratislava. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 93
Jukos, s.r. o., Bežovce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 95
Agroservis, s.r.o. Komárno. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 103
UniCredit Bank, a.s. Bratislava. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 104
TOP Agro Slovensko 2010/2011
Publikácia k vyhodnoteniu najúspešnejších manažmentov agro-potravinárskeho komplexu za rok 2010
Vydal Klub poľnohospodárskych novinárov SSN
Zodpovedná redaktorka: Lora Dobrucká
Autori príspevkov: Jana Janku, Juraj Huba, Martin Jurčo, Ján Kondor, Soňa Ludvighová, Milan Maloch,
Vladimíra Orgoňová, Jozef Sedlák, Ladislav Szilvássy, Kristýna Šmehýlová, Mária Tolnayová
© Klub poľnohospodárskych novinárov SSN
Akékoľvek použitie informácií alebo fotografií len so súhlasom vydavateľa
top agro 2010/2011
3
Naše poľnohospodárstvo má veľký potenciál,
poďme ho správne nasmerovať
Zsolt Simon
minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Na
úvod mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že aj napriek
náročnému roku 2010, ktorý preveril schopnosti a šikovnosť každého, kto sa v slovenskom agropotravinárskom sektore pohybuje, bude záver roka 2011 úspešnejší a veselší.
Vo chvíli, keď píšem tieto riadky, vrcholí letná žatva a počas mojich
výjazdov po slovenskom vidieku som sa presvedčil, že úrody by
mali byť oproti minulému roku podstatne vyššie.
Problémom po vlaňajších záplavách bolo vyplatenie odškodnenia
postihnutým farmárom. V rezorte sme urýchlili niektoré procesy,
pretože sme vnímali, že problém s financovaním nastane aj pred
žatvou. Do 15. decembra 2010 bolo uvoľnených 6 miliónov eur na
odškodnenie žiadateľov. Zároveň sa vyplácali priame platby farmárom a do konca roka bolo vo všetkých spomínaných položkách
vyplatených 355 mil. eur. Snažili sme sa dať vám maximum peňazí
z programu podpory na veľké dobytčie jednotky. Kým za ostatné
roky sa platby na tento účel vyplácali na jeseň, tento rok sme 90
percent prostriedkov vyplatili už na prelome júna.
Aj tým sa snažíme podporovať zvyšovanie zamestnanosti a vytváranie pracovných príležitostí na vidieku. Preto tá dôležitá zmena
názvu ministerstva – oživenie a rozvoj vidieka jednoznačne patrí
medzi priority rezortu. V budúcich troch rokoch je nevyhnutné
podporiť rozvoj zamestnanosti na vidieku. Najmä v regiónoch,
kde je najvyššia miera nezamestnanosti, ale sú vhodné podmienky
na jej znižovaní. Je neakceptovateľné, aby sme ďalej platili prácu
15 000 farmárom z Poľska, Číny či Španielska a zároveň vynakladali
nemalé finančné prostriedky na nezamestnaných, ktorí by mohli
vyrábať doma komodity dovážané zo zahraničia. Lacnejším riešením je vytvoriť pracovné miesto pre slovenského nezamestnaného, a nie platiť za broskyne, ktoré vypestovali v Španielsku. Len v
ovocinárstve existuje priestor na vytvorenie takmer 3 500 pracovných príležitostí, pri pestovaní zeleniny by mohlo v budúcnosti
nájsť prácu 4 tisíc ľudí a v rámci systému predaja by sa ich mohlo
zamestnať až 1 500.
Ďalším cieľom na najbližšie obdobie je posilňovanie a skvalitňovanie domácej produkcie a podpora nákupu slovenských výrobkov.
Všetci predsa chceme, aby farmári predávali vlastnú produkciu, a
nie slovenské salámy z nemeckých, holandských či dánskych ošípaných. Pripravujeme viacero zmien, ktoré výrazne zlepšia podiel
slovenskej poľnohospodárskej produkcie na domácom trhu, už
čoskoro budete môcť predávať všetky svoje produkty bez zbytočných medzičlánkov priamo ľuďom či reštauráciám.
Pred sebou máme zlomový moment, ktorý významne ovplyvní
tvár slovenského agrosektora. Tí, ktorí ste tušili, že mám na mysli
reformu európskej Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku
2013, máte pravdu. Počas uplynulého roka som absolvoval maratón stretnutí s kolegami z nových členských štátov. Dôležitý krok
k zlepšeniu reformy SPP je minuloročná Bratislavská deklarácia,
ktorú v novembri 2010 podpísalo šesť nových členov Európskej
únie, a ku ktorej sa postupne pridávajú ďalšie krajiny. Je potrebné
hľadať rôzne cesty, aby bola SPP reformovaná spravodlivo a zamyslieť sa nad spôsobom, ktorý by prerozdeľoval finančné prostriedky
pre farmárov nových členských krajín objektívnejšie. Zároveň urobím všetko pre to, aby sa na Slovensku nezaviedol strop na platby
pre veľkých farmárov. Vstupom východoeurópskych krajín do EÚ
získali staré členské štáty za málo peňazí veľký trh a je preto potrebné, aby podporili spoločnú pozíciu nových členov Únie. Niekedy mám totiž pocit, že Únia má na staré a nové členské krajiny iný
meter.
Our Agriculture Has a Big Potential,
Let‘s Give it the Right Direction
Zsolt Simon
Minister of Agriculture and Rural Development
Firstly, I would like to express my belief that
despite a tough year 2010, which tested
everyone‘s abilities and skills in the Slovak
agrarian and food sector, we will have a
successful end of year 2011. When I am
writing these lines, the summer harvest is
culminating. I was travelling through the
countryside and got a confidence that we
will have better harvests than in the last
year.
Payments for damage compensations
regarding the last year´s floods to the afflicted farmers turned out to be a problem.
We realized that we could come across the
same money problem before the harvesting time again; therefore we accelerated
certain processes at our office. By December 15, 2010 we cleared 6 million euros for
the applicants‘floods compensations. In
parallel, the direct payments were paid to
farmers, so till the end of the previous year
4
top agro 2010/2011
we paid out in total 355 million euros. We
tried to give you the maximum money also
from the program supporting large cattle
units. In previous years the settlements
from above mentioned programs were
paid in autumn, while this year as much
90 % was paid to farmers till the break of
June.
This should support growth in employment and creation of new jobs in the countryside. That is why we made the important change in the name of our ministry
–since the recovery and rural development
are now priorities of this office. To support
rural employment is the most vital task for
the coming years. This is especially focused
to the regions where the unemployment
rate is very high, but where conditions to
cut the unemployment exist. It is no more
acceptable for us to pay work of 15 000
farmers from Poland, China or Spain and
at the same time to pay huge money to
our people who are unemployed, but who
are able to produce the commodities imported to Slovakia. To create new jobs is
a cheaper solution, instead of paying for
peaches grown in Spain. The available
fruit market at home says that we should
grow the fruits in Slovakia and create approx. 3 500 jobs; The domestic vegetable
market that is here could offer jobs for
about 4 thousand people; and in addition
1 500 new jobs opportunities could come
from our sale systems in the future.
There is another goal for the next period:
increased quality of domestic products
and encouragement of our people to buy
preferably Slovak products. Of course, we
want our farmers selling own production,
not to buy Slovak salami made from German, Holland or Dutch pigs. Therefore we
have prepared a number of changes in or-
Top Agro je akýmsi zrkadlom slovenského poľnohospodárstva
a s potešením konštatujem, že určite nie krivým. Keď vezmem
do úvahy skutočnosť, aký ťažký rok za sebou máte, v porovnaní
s minulým ročníkom sme zaznamenali len mierny pokles prihlásených podnikov a roľníkov. O to viac ma teší, že tento ročník má
druhú najvyššiu účasť hodnotených podnikov. Presne pred rokom som vo svojom príhovore vyzdvihol dôležitosť manažmentu
úspešného podniku: V súťaži sú zastúpené podniky zo všetkých
pôdnoklimatických podmienok Slovenska, čo znovu potvrdzuje,
že rozhodujúce nie sú bezprostredne produkčné podmienky, ale
predovšetkým rozhodnutia a schopnosti manažéra farmy a jeho
správna voľba hospodárskej politiky spoločnosti.
V súťaži boduje každoročne okolo 50 percent firiem, ktoré sú
dlhodobo vyhodnocované, druhú polovicu tvoria nové subjekty. Je to svedectvo o tom, že nikto nemá vyárendované miesto
na výslní, ale i o tom, že tu máme podniky, ktoré si dlhodobo
udržujú vysoký štandard. Patri sem napríklad samostatne hospodáriaci roľník Zdeněk Černay. Víťazstvo mu po minulé roky
tesne ušlo, tento ročník však patrí práve jemu. A plným právom: dosahuje pozoruhodné výsledky v pestovaní zemiakov
a cibule, je dobre vybavený skladmi a robí dokonalú finálnu
úpravu produktov, predávaných po celom Slovensku. Ďalšími
spoločnosťami, ktoré si počas minulého roka počínali viac než
dobre, sú Agrogombár Dvory nad Žitavou, PD Rastislavice, PD
Chtelnica či PD Dolný Lopašov. Víťazstvo v kategórii družstiev
v produkčných oblastiach a napokon aj v celkovom poradí prihlasených podnikov si opäť odnáša PD Pokrok Ostrov pri Piešťanoch: Prvé miesto v kategórii znevýhodnené oblasti právom
patrí RD Petrova Ves na Zahorí. V prípade SEMA Sládkovičovo je
obzvlášť obdivuhodný fakt, že firmu reprezentuje nielen dobrý
ekonomicky výsledok, ale zároveň aj dobre upravený chotár a
hospodárske dvory. Aj preto sa tento podnik stal víťazom súťaže
Najkrajší chotár.
Záverom chcem úprimne zablahoželať tohtoročným víťazom
a ostatným poďakovať za účasť a odhodlanie prihlásiť sa do súťaže. Práca v poľnohospodárstve je náročným chlebíkom a preto
ľuďom, ktorí sa mu v dnešnej uponáhľanej dobe venujú, patrí
náš obdiv. Poďme sa teda zo všetkých síl spoločne snažiť, aby
sme poklad, ktorý pre nás láska k pôde a jej darom predstavuje,
chránili a dopriali mu pozornosť, ktorá mu právom patrí.
der to greatly increase the share of Slovak
agricultural production on the domestic
market. You will soon sell your products
without any intermediaries, but directly to
consumers and deliver fresh food directly
to restaurants.
We are at a break point, which would dramatically influence the face of the Slovak
agro sector. Yes, you are right; I am speaking about the reformation of the European
Common Agrarian Policy (CAP) to come
into the effect as of the year 2013. I made
a marathon of meetings with my colleagues from the new member countries
already during the last year. The important
step for better CAP reform is Bratislava Declaration, which signed six new EU members
in November 2010, and further countries
have joined them step by step. We must
seek new ways in order the reformed CAP
is reasonable and righteous for all countries; the money allocation key for farmers
from the new member countries should be
definitely reconsidered. I will do my best to
prevent payments ceiling for big farmers in
Slovakia. Old EU countries after the accession of new East European countries won
a huge market for a little money; therefore
they should support the common position
also for the new members. But, I have a
feeling the Union has a different meter in
use regarding the new countries.
Top Agro is a mirror of the Slovak agriculture and I am glad to say it is not a false
mirror. A look back says it was a tough
year, but still we have only a little less companies and farmers that registered for the
annual competition this year. And what
makes me happy is that the number of
evaluated companies is the second highest in Top Agro 2011 in the history. In my
speech a year ago I highlighted how important is to have a good company management. Varied companies farming on
different soils, in different climate conditions decided to be evaluated in the competition. That means not only the farming
conditions play the decisive role, but it is
more about the decision making skills and
quality of managers; a proper selection of
agrarian policy is the background for their
work.
Each year about 50 % of the same companies take part in the competition, while
the second half is newcomers. Nobody
has a place on the sun given forever, but
still we have companies achieving high
standards all the time. Zdeněk Černay, a
private farmer, is a good example. Last
year he was just a meter from the victory
and this year he is the winner. His award is
fully deserved: excellent results in growing
potatoes and onion, admirable storage
capacity, top quality final adjustment al-
lows his production to sell well all around
Slovakia. It is my pleasure to name next
companies, which were doing very well
in the last year: Agrogombár Dvory nad
Žitavou, the agricultural cooperatives in
Rastislavice, Chtelnica and Dolný Lopašov.
The winner of the group category for production regions and also the absolute
winner out of all registered companies is
again the agricultural cooperative Pokrok
Ostrov near Piešťany: The first prize in the
category for farming in less favourable regions goes to Petrova Ves in Záhorie, and
it is a well deserved. With the next winner,
SEMA Sládkovičovo, we have highly evaluated very good farming results together
with its admirably clean and tidy premises.
Therefore the SEMA company is the 2011
winner of the Most Beautiful Farmyard
title.
Let me express my sincere congratulations
to all winners for this year. I highly appreciate the participation of all the companies
in TOP Agro competition. We know that
the work in agriculture is not easy bread.
We keep all people devotionally working
in agro sector, in this fast running era, in a
great esteem and acknowledgement. Let’s
go all of us together and do the necessary
to protect a treasure we have – the love to
soil and the gift it gives. Since our land deserves our best attention.
top agro 2010/2011
5
Poľnohospodári sú pred vážnymi výzvami
Ing. Milan Semančík,
predseda SPPK
S
lovenské poľnohospodárstvo má za sebou dva ťažké roky a po­
trebuje, aby sa čierna séria neopakovala do tretice. Po vlaňajšej
strate, ktorú naša komora odhadla na 40 až 50 miliónov eur,
musí prekonávať aj dôsledky opatrení štátu na ozdravenie verejných
financií. Tie zvýšia náklady roľníkom v období
mimoriadneho finančného vyčerpania. Navyše
ani tohtoročná žatva nedopadla všade priazni­
vo. Tí, ktorí nestačili zozbierať obilie do nástu­
pu intenzívnych dažďov, nedosiahli očakávanú
kvalitu.
Poľnohospodárstvo celej Európskej únie stojí
pred vážnymi výzvami. Naša komora považu­
je za mimoriadne dôležité, aby im európski
farmári, vrátane slovenských, boli schopní pri­
merane čeliť. Je potrebné vytvoriť na európ­
skej úrovni takú spoločnú poľnohospodársku
politiku, ktorá bude vyvážená a zameraná na
trvalo udržateľný rozvoj a zvyšovanie konku­
renčnej schopnosti európskeho agrosektora
v celosvetovom meradle. Rozsah produkcie by
mal zodpovedať určitej miere potravinovej a
energetickej sebestačnosti a bezpečnosti pre
približne 500 miliónov obyvateľov členských
krajín EÚ.
Nová spoločná poľnohospodárska politika po
roku 2013 musí zabezpečiť plnenie zvýšených
kvalitatívnych požiadaviek na potraviny a na
environmentálne štandardy tak, aby to neohro­
zovalo tvorbu zodpovedajúcich farmárskych
príjmov. Cítime však, že pripravovaná reforma
nemusí tieto očakávania celkom naplniť. Aj
preto jej venujeme mimoriadnu pozornosť už teraz, keď Európska ko­
misia predkladá na diskusiu konkrétne návrhy. Na základe dosiaľ zve­
rejnených dokumentov nemožno vylúčiť snahy, aby spoločná agrárna
politika EÚ zostala aj v novom rozpočtovom období dvojrýchlostná.
Prispieť k tomu môže aj zámer zachovať roz­
dielnu výšku priamych platieb a zaviesť stropy
podpôr pre veľké podniky. Ak by sa naozaj pre­
sadil v spoločnej politike princíp nacionalizá­
cie, znamenalo by to, že v hospodárskej súťaži
na spoločnom trhu by nerozhodovali schop­
nosti a kvalita roľníkov, ale dotačné možnosti
štátnych rozpočtov členských krajín EÚ, kde
by stredná a východná Európa bola opäť v ne­
výhode. Ustanovila by sa nová nerovnováha
v podporách so všetkými negatívnymi sprie­
vodnými javmi, čo by predstavovalo potenciál­
ne riziko budúcej destabilizácie spoločného
trhu i celej agrárnej politiky EÚ.
Hoci výsledok reforiem bude známy až neskôr,
už teraz sa črtá možnosť, že v agrárnej politi­
ke bude „menej peňazí za viac muziky“. Je však
otázkou, či sa vyčlenené prostriedky použijú
na reálne zvýšenie konkurencieschopnosti eu­
rópskeho poľnohospodárstva, alebo sa v mo­
difikovanej podobe zakonzervuje súčasný stav.
Isté však je, že Slovensko sa na toto obdobie
musí pripraviť veľmi zodpovedne. V opačnom
prípade by na to doplatila ďalším znižovaním
rozmeru svojej poľnohospodárskej výroby.
A do ťažkostí by sa dostali aj také subjekty, kto­
ré uspeli v tohtoročnej súťaži TOP Agro.
Serious Challenges for Farmers
Ing. Milan Semančík,
Chairman of the Slovak Agriculture and Food Chamber
The Slovak agriculture has experienced two
very difficult years and needs to break the
black sequel to avoid the third successive one.
After losses suffered in the previous year, which
according to the estimate of our Chamber
piled up to 40-50 million euros, it has to diggest
also measures introduced by the state with the
aim to recover the public finance health. The
measures increase costs to farmers in the time
when they are extremely vulnerable. In addition, harvest in this year did not everywhere
meet the expectations. Farmers who did not
managed harvesting before intense rains, see
poor quality of grains.
The agriculture in the European Union as a
whole is standing before a serious challenge.
Our Chamber deems extremely important that
European farmers, including the Slovak farmers, will face it up in an appropriate manner.
At the European level it means to devise such
a common agrarian policy, which would balance sustainable development and increased
competitive ability of the EU agro sector worldwide. The scale of production should respond
to necessary levels of selfsufficiency in food
6
top agro 2010/2011
and energy safety needed for approximately
500 million people living within the EU member countries.
The new common agrarian policy to be implemented as of the year 2013 must count on
requirements like a higher quality of food and
rigid environmental standards, but it should
not not pose a threat to farmers‘ revenues. Anyway, we feel no guarantee that the proposed
reform would fully meet the above mentioned
expectations. That is why we have to pay special attention to all proposals now when the
European Commission opens them for a wide
discussion. Based on documents published so
far, we are worrying that the system of the twospeed common agrarian policy would further
continue. Well, to continue the system of direct
payments following different amounts and
new attempts to introduce ceilings on subsidies for bigger companies might increase the
worries. Should the „national principle“ prevail
in the EU policy, it would mean that the competition within the common market would
not mirror the real quality of farmers´ work,
but the amount of subsidies received from na-
tional budgets of the EU member states. In that
case the Central and Eastern Europe would be
again at a disadvantage. A new disbalance
basis regarding the subsidies would be established with all its negative consequences. Such
acting might carry a potential risk of a future
destabilisation of the common market and
of the agrarian policy in the EU as a whole.
Naturaly, the visible outcomes of reforms
aproved for the agrarian policy will manifest
themselves only later, but already now it is
very clear now that it would be „less money for
much more music“. There is a question arising
regarding this connection: will the newly allocated money increase the existing situation in
the competiveness within the European agriculture? Or will it be just a modified way how
to conserve the present status quo?
There is one thing taht is absolutely clear: Slovakia must prepare itself for the next period
with the utmost responsibility. Failing to do so,
the Slovak agricultural production would face
a further downgrading. The situation would be
tought even for companies, which flourished
within the TOP Agro in this year.
Nie sme horší
Jozef Sedlák
Predseda Klubu poľnohospodárskych novinárov
Č
as beží ako cválajúce kone, napísal kedysi veľký slovenský básnik
Ján Smrek. Niekedy sa zdá, že nebeží, ale priam trieli. S rovnakou
rýchlosťou sa pred očami slovenských poľnohospodárov a po­
travinárov vynárajú problémy, ktoré prináša globalizovaný obchod
s potravinami, tvrdá a neúprosná hospodárska súťaž o podiel na trhu
a nevyspytateľné počasie. Vystihnúť okamžiky priaznivé na založenie
úrody, neskôr príhodné momenty na podporu a ochranu rastlín a po­
tom zber je z roka na rok napriek rastúcej technickej vybavenosti ťaž­
šie.
Veru, podmienky na udržanie a upevnenie konkurenčnej schopnos­
ti fariem sú náročnejšie. Podišli sme opäť ku
križovatke, ktorá rozhodne o ďalšom smero­
vaní nášho potravinového hospodárstva. Ne­
dávno padla krásna otázka, čím odmerať jeho
význam?
Koľko ekonómov, toľko predstáv. Jedno číslo sa
ponúka, odmerajme ho obyvateľstvu zrozumi­
teľnými výdavkami za potraviny. Až vyrazí dych
suma, ktorú ročne obyvateľstvo Slovenska
vydá za jedlo – 3,5 miliardy eur. Keby všetky
potraviny pochádzali prevažne od slovenských
producentov, mohli by sme byť spokojní. Jesť
sa musí denné, roľníci, spracovatelia obilia,
mlieka, mäsa, ovocia a zeleniny by mohli po­
kojne spávať.
Lenže nemôžu. Až polovica, ba možno ešte viac
z potravín sa v roku 2010 doviezla zo zahrani­
čia. Záporné saldo v obchode s agrokomodita­
mi a potravinami má ohromujúcu hodnotu –
mínus jedna miliarda eur. Na Slovensku máme
pritom tisíce nezamestnaných ľudí a nevyužité
farmy, polia a lúky, sady a zeleninové plantáže.
Musíme sa mobilizovať, pretože s potravinami
si privážame cudziu zamestnanosť, diskvalifi­
kujeme sa ako producenti potravín, ale aj ako
správcovia krajiny. Musíme naliehať na zmene európskych pravidiel
spoločnej poľnohospodárskej politiky a jasne povedať, že vyvolené
krajiny (EÚ-15) a ich farmári nemôžu žiť na úkor druhých a produko­
vať do budúcna neistotu v tucte nových členských krajín, medzi ktoré
patrí aj Slovensko.
Naši poľnohospodári, ako dokazuje aj posledný ročník TOP Agro Slo­
vensko, si vedia rovnako dobre ako na Západe zastať svoju prácu. Sme
produktívni, ale odmietame, aby sa umelo zrážala naša výkonnosť rôz­
nymi administratívnymi obmedzeniami – napríklad znižovaním pria­
mych platieb na jednu farmu.
Kríza, ktorá sa opäť prebudila, vyostrila mnohé
problémy. Vo chvíli, keď sa prijímajú pravidlá
na nové sedemročné obdobie, musia naši po­
litickí predstavitelia vybojovať pre poľnohos­
podárov spravodlivé podmienky. Taký je údel
a povinnosť slovenských politikov. Už nemáme
kam ustúpiť.
Svet sa mení, stáva sa hladnejším i náročnejším
na kvalitu potravín. Chceme jesť potraviny vy­
produkované na našom území, lebo máme is­
totu, že plody ovocia a zeleniny sú zdravé, zrelé
a nie predčasne odtrhnuté. Náladu obyvateľ­
stva, priaznivo naklonenú domácim výrobcom
treba využiť. Treba sa nám mobilizovať.
Sto najlepších manažérov, podnikateľov na
pôde ukazuje, ako v rozmanitých pestrých pôd­
no-klimatických podmienkach možno úspešne
hospodáriť. Je to inšpirácia, podnet a zároveň
výzva – dotiahnuť sa na úroveň suseda a raz ho
pretromfnúť.
Práca na pôde je všestranne zmysluplná a uspo­
kojivá – vtedy, keď prináša nielen dostatok
príjmov, ale aj pocit spoločenskej užitočnosti.
Ten pocit chcú mať všetci poctivo hospodáriaci
poľnohospodári na Slovensku.
We are Not Second to Others
Jozef Sedlák,
Chairman of the Club of Agricultural Journalists
‘Time is speeding like galloping horses, - as
was once written by a great Slovak poet Ján
Smrek. Sometimes it seems to us that the time
is not only galloping, but it is smashing along
us. And in the same speed, Slovak farmers
and food processing companies are facing
problems, which the globalized food market,
harsh, unmerciful economic market share
competition has brought to us; plus the unpredictable hits of the weather! A timely pick
up of the suitable days to get the soil ready
for planting the crops, planting and later cultivating, protecting and picking up the crops
– all those activities are more difficult year by
year, even if we have much better technical
equipment.
It is true, we have still more and more difficult
conditions to maintain and increase the competitive ability of farms. We are at the crossroads; we must decide which way to go in the
food management, what direction to follow.
Recently a good question was raised in this
regard: how to measure the value of a food
management?
There are many economist with many different ideas or conceptions. However, there is
one number at hand, to which is people understand: costs for food. The total amount
paid by people for food is really breathtaking
– 3 even 5 billion euros. In case that all food
is produced mostly by Slovak producers, we
could be happy. People wants to eat every
day, therefore the Slovak farmers and all companies processing grains, milk, meat, fruits,
vegetable could sleep well.
However, they cannot sleep well, because
more than a half or even more foodstuffs were
imported from abroad in the year 2010. Related red numbers from trades in agro and food
commodities are bewildering – minus one billion euros. At the same time, in Slovakia we
have thousands unemployed people and our
farms, fields, meadows, orchards, vegetable
plantations are remaining unused.
We must get mobilized, because when we import food, we at the same time also import the
foreign employment, we disqualify ourselves
as food producers and smart caretakers of our
country. We must insist on changing the European rules on the common agricultural policy
and clearly say that the ‘chosen’ countries (the
EU-15) and their farmers must not live at the
expense of others thus producing uncertainty
for the future dozen of new member countries, amongst them also Slovakia.
Our farmers, as it was proved once again by
the latest annual TOP Agro Slovakia competition, are capable to manage their work well.
We are productive performers and we strongly refuse, if our performance is artificially
dampened and cut down by manifold administrative restraints – for instance through the
direct payments per a farm.
top agro 2010/2011
7
Aj v roku so stratou
v poľnohospodárstve
je dosť úspešných podnikov
Doc. Ing. Štefan Buday, PhD.
R
ok 2010 bol siedmym rokom uplatňovania Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ v slovenskom poľnohospodárstve.
Dôsledky doznievajúcej finančnej a hospodárskej krízy sa prejavili aj v tomto sektore. Hrubá poľnohospodárska produkcia vzrástla
o 3,2 percenta len v bežných cenách. Podniky poľnohospodárskej prvovýroby zaznamenali stratu 41,7 mil. eur, ktorá v porovnaní s rokom
2009 klesla o 71,1 mil. eur. Bol to druhý stratový rok poľnohospodárstva od vstupu krajiny do únie a uplatňovania Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.
K zníženiu straty prispeli najmä podpory a cenový vývoj, a to rýchlejší rast realizačných cien poľnohospodárskych výrobkov (14,2 %) než
cien vstupov do poľnohospodárstva (1 %). Zvýšenie cien poľnohospodárskych výrobkov bol ovplyvnený extrémnymi medziročnými cenovými výkyvmi na trhu, najmä nárastom cien obilnín (31,8 %), olejnín
(45,4 %), zemiakov (36,9 %), ovocia (29,4 %) a zeleniny (17,3 %). Ceny
komodít živočíšnej výroby sa len mierne zvýšili (1,1 %), najmä zásluhou nárastu nákupných cien kravského mlieka o 8 percent.
V rastlinnej výrobe sa vplyv nepriaznivého počasia odrazil v poklese
priemerných hektárových úrod takmer všetkých hlavných plodín, čo
okrem cukrovej repy a strukovín znížili produkciu rastlinných komodít
– obilnín o 23,3 percenta, produkcia dosiahla objem 2,5 mil. ton.
V živočíšnej výrobe sa situácia opäť zhoršila, keď klesli počty hovädzieho dobytka a ošípaných. Pozitívne pokračoval len vývoj v chove
oviec, zvýšila sa aj produkcia hydiny.
Aj v zamestnanosti nastali zmeny a vlani pracovalo v poľnohospodárstve 78,3 tisíc osôb, čo bolo o 4 percent menej ako pred rokom.
Pokles zamestnanosti bol pokračujúcim sprievodným javom zložitej
finančnej situácie podnikov, klesajúcej poľnohospodárskej produkcie,
úsporných opatrení a racionalizácie výrobných postupov, najmä substitúcie živej práce technikou.
Obrat zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami sa zvýšil o 16 percent, a to pod vplyvom nárastu vývozu
i dovozu. Záporné saldo vzrástlo na 997 mil. €, teda o 17 percent v po-
rovnaní s predchádzajúcim rokom. Bol to dôsledok dovozu hotových
potravinárskych výrobkov.
Výdavky do poľnohospodárstva a potravinárstva sa v roku 2010 zvýšili
len nepatrne (0,1 %) a najväčší podiel v ich štruktúre mali, podobne
ako v predchádzajúcich rokoch, platby na rozvoj vidieka a priame platby.
Taký bol rok 2010, za ktorý Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva vyhodnotil podniky prihlásené do súťaže
8
top agro 2010/2011
TOP Agro na základe dosiahnutých výsledkov. Celkovo sa do súťaže
prihlásilo 1 084 podnikov, z nich 651 právnických a 433 fyzických osôb.
Veľký záujem o súťaž je dôkazom toho, že aj pri zložitej situácii na trhoch s agrokomoditami, spôsobenej veľkou konkurenciou a dôsledkami klimatických zmien, je v poľnohospodárskych podnikoch na Slovensku stále dostatok kvalitných manažérov. Títo dokázali realizovať
svoju produkciu a dosiahnuť priaznivé výsledky hospodárenia, čo bolo
prvou podmienkou prihlásenia sa do súťaže.
Podniky boli vyhodnotené metodológiou, odsúhlasenou MPRV SR.
Zohľadnili sa pri nej aj pripomienky SPPK a UniCredit Bank Slovakia.
Metóda špecifikuje integrovaný ukazovateľ, zahŕňajúci tri parciálne
ukazovatele:
• rentabilitu celkového kapitálu (RCK)
• nákladovosť tržieb (NT)
• produktivitu práce z pridanej hodnoty (PP)
V záujme toho, aby sa dosiahnuté výsledky mohli medziročne porovnávať parciálne, ukazovatele ostali podobné ako vlani. Pri hodnotení
sa okrem základných ukazovateľov zohľadnili aj niektoré ďalšie – tržby
z rastlinnej a živočíšnej výroby, stavy hospodárskych zvierat a sociálny
aspekt, t.j. počet zamestnancov v podnikoch.
Spomedzi prihlásených podnikov boli vylúčené z ďalšieho spracovania
tie, ktoré si neplnili záväzky voči Sociálnej poisťovni alebo dosiahli minimálne hodnoty jednotlivých ukazovateľov. Taktiež bol zohľadnený
prínos právnej formy na celkových výsledkoch odvetvia. Tieto kritéria
splnilo 366 podnikov (287 právnických a 79 fyzických osôb).
Podniky mohli získať maximálne 300 bodov integrovaného ukazovateľa a podľa jeho výšky sa určilo poradie prvých sto podnikov, ktoré
boli roztriedené do skupín v závislosti od právnej formy (poľnohospodárske družstvá, obchodné spoločnosti, samostatne hospodáriaci roľníci, poľnohospodárske služby) a prírodných podmienok (produkčné a
znevýhodnené oblasti), v ktorých podniky hospodária.
Viac či menej peňazí z EÚ
po roku 2013 je iba jedna stránka vecí
Jaromír Matoušek,
vedúci oddelenia Agrobiznisu UniCredit Bank
V
odvetví poľnohospodárstva v poslednom čase rezonuje nová
architektúra poľnohospodárskej politiky EÚ do roku 2020. Disponujeme pracovnými verziami návrhov EK a veríme, že sa ešte
niečo zmení. Samozrejme, je legitímne, aby SR „vyrokovala“ spoločne
so svojimi spojencami najlepšie pozície. I keby to malo byť jedno euro.
Na druhej strane je takmer jasné, že už sa na navrhnutej štruktúre politiky po roku 2013 veľa nezmení, čo nezapadá do logického konceptu.
Všetko ukazuje na to, že sa skutočne významne obmedzí poľnohospodárska podpora až na 52 percent pôvodného stavu. Pritom 30 percent
by sa malo použiť na tzv. greening, na platby viazané na produkciu bude 7,5 percenta, na malé farmy 5 a na posilnenie platieb v horších prírodných podmienkach
ďalších 5 percent. Už možno teda postupne
kreovať a podporovať zmysluplné zámery bez
ohľadu na to, či pôjde o malý alebo veľký podnik, bez ohľadu na to, či je to na juhu, severu
alebo západe. V tejto súvislosti sa ukáže, ako si s novou výzvou poradia
veľké podniky a v súčasnosti dobré a ekonomicky silné podniky.
Pracovné skupiny, ktoré budú rešeršovať zámery EK, analyzovať dosahy, by mali postupne kreovať čo najefektívnejšie alokácie, programy,
projekty. Aby v predstihu bol exekutíve i samospráve jasný spoločný
zámer. Aby s ním začali postupne rátať podniky, robiť si strednodobé
plány, analyzovať možnosti zmien štruktúry firiem, pripravovať sa organizačne, vecne, finančne. Myslím, že nie je čas na zbytočné prešľapovanie na mieste. Z mnohých dôvodov.
Už v súčasnom období sa musia pripravovať programy rozvoja podni-
kov na dlhšie časové obdobie. Predsa nie je možné, aby práve také TOP
podniky, ako sú vyhodnotené v rámci súťaže TOP Agro, prestali napredovať, nepripravovať svoje projekty a zámery. Ale to bez jasných analýz a smerov z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ale
i bez nich samých nepôjde. Pre exekutívu EÚ je jednoduché zmeniť
celú štruktúru finančných rámcov a napísať pravidlá. Pre podniky, dodávateľov vstupov i výstupov, banky to však znamená zvýšenie rizík,
potrebu poznať ekonomické dosahy na každý podnik i odvetvie ako
také, a to všetko v predstihu, pretože už teraz sa berú záväzky do budúcna.
Reforma EÚ v odvetví poľnohospodárstva sa bude prejavovať i v prístupe bánk k odvetviu. V súčasnosti tie financujú poľnohospodárske podniky v objeme 400 až
550 mil. eur ročne. Tento rozptyl je spôsobený
režimom splácania a čerpania pri financovaní
priamych platieb. Dôležité je, že banky financujú rozhodujúce potreby odvetvia, ktoré presahujú objemom i objem priamych podpôr. Zároveň sú rozhodujúcim
partnerom pri financovaní investičných aktivít vrátane financovania
programu rozvoja vidieka. Znamená to, že sa musia spoločne s rezortom, SPPK a predovšetkým s podnikmi zamýšľať nad vierohodnosťou
novej politiky, nad jej efektívnosťou, návratnosťou prostriedkov. Je
zrejmé, že na jednotlivé firmy bude mať nová politika rôzny vplyv a na
to musia byť partneri pripravení. Tieto kroky treba robiť už teraz predovšetkým z hľadiska zakladania investičných projektov. Je nutné, aby
už v tomto období bola nová agrárna politika správne interpretovaná,
pretože ináč by bolo ohrozené ostatné financovanie podnikov.
Žiada sa kvantifikovať štruktúru nových platieb, ich nárokovosť, opakovateľnosť. Reštrukturalizácia pôvodného balíku priamych platieb
na zelenšie produkčné bude od manažérov vyžadovať vyššiu úroveň
plánovania, opatrenia v štruktúre výroby, procesoch, v riadení finančných tokov. Podobne budú musieť zmeniť svoje produkty financovania i banky a stotožniť sa s vierohodnosťou týchto platieb. V každom
prípade však pôjde o významnú prestavbu bloku financovania v objeme minimálne 200 až 250 mil. eur, čo je pre odvetvie veľmi dôležité. Samozrejme, je potrebné tieto dosahy napočítať na každý jeden
podnik a rozhodnúť o stratégii maximálneho prijímania priamych
platieb vrátane prípadného procesu prispôsobovania sa podmienkam
zastropovania. V súvislosti s tým sa profiluje požiadavka, aby podniky
strednodobo plánovali svoj rozvoj z hľadiska majetkového, podnikateľského, investičného i finančného. V ďaleko väčšej miere bude potrebné zvyšovať svoj záujem o prijímanie prostriedkov na ozelenenie
poľnohospodárskej činnosti ako významného zdroja financií. Na druhej strane tento proces plánovania môže priniesť väčšiu koncepčnosť
do nasmerovania podnikov.
Ekonomika firiem bude vyžadovať strednodobé plánovanie i z hľadiska investičného rozvoja. Už v súčasnosti bude potrebné, aby sa vymedzovali smery Programu rozvoja vidieka po roku 2013. Práve v tomto
smere je aparát EK nekoncepčný. Ponecháva si časový priestor na rozhodnutia až do poslednej chvíle, pritom podniky, banky, ostatné subjekty musia pracovať na budúcnosti už teraz. Je to zo strany EK naozaj
nezodpovedné a neprofesionálne.
Je teda najvyšší čas začať profilovať vlastné stratégie na základe prístupných informácií. Nie iba v podnikoch, bankách, u skladovateľov či
dodávateľov do odvetvia, ale predovšetkým na MPRV SR, ktoré by malo byť hlavným pracoviskom z hľadiska unitárnej stratégie, poznania a
koordinovaného postupu v odvetví.
Dnes už je viac ako zrejmé, že novo pripravovaná agrárna politika nenaplní túžby o spravodlivej politike a rovných podmienkach, sťaží prístup k podporám a bude diskriminovať niektoré, predovšetkým veľké
podniky. Neprinesie ani toľko sľubovaný segment podpôr následkov
volatility cien a príjmov.
Pravda, to by nemalo znamenať rezignáciu z napredovania odvetvia.
Daria sa dobré veci a podniky napredujú. Svedčí o tom i tohtoročné
TOP Agro. UniCredit Bank je pripravená spoločne s vami vytvárať nové
dobré podmienky v záujme úspešného rozvoja v tomto období aj po
roku 2013.
top agro 2010/2011
9
Top Agro – celkové poradie podnikov
(na základe finančno-ekonomických výsledkov za rok 2010)
Por. Názov subjektu
1. PD Pokrok, Ostrov
2. PD Kalná nad Hronom
Rentabilita
celkového kapitálu
hodnota
body
v%
Nákladovosť tržieb
hodnota
v 100 EUR
body
Produktivita práce
z pridanej hodnoty
v eur
body
Počet
bodov
spolu
8,31
92
89,38
100
31 005
97
289
14,19
99
105,03
95
25 672
91
285
7,00
87
98,41
98
25 451
90
275
4. AGR, s.r.o., Lenartovce
15,22
100
97,20
99
16 240
67
266
5. SEMA HŠ, s.r.o., Sládkovičovo
10,85
97
122,84
70
27 721
95
262
6. Agro-Gombár, s.r.o., Dvory nad Žitavou
9,93
96
111,45
90
16 748
72
258
7. PD Rastislavice
7,42
89
122,45
71
30 346
96
256
8. Radar, s.r.o., Zbehy
9,17
94
116,85
86
17 717
74
254
9. Novogal, a.s., Dvory nad Žitavou
2,56
68
101,13
97
19 967
83
248
10. Podielnícke družstvo Dunaj, Bratislava
2,77
70
113,50
89
23 646
89
248
11. PD Nižná, Nižná
3,31
73
111,37
91
18 976
81
245
12. Agromarkt, s.r.o., Nýrovce
7,68
91
124,27
65
23 495
88
244
13. PD Dolné Otrokovce, Hlohovec
3,72
76
115,81
87
18 896
80
243
14. Lúčnica, s.r.o., Lúčnica nad Žitavou
6,98
86
117,90
84
16 323
70
240
15. Agrosev, s.r.o, Detva
5,01
80
121,49
74
19 846
82
236
16. PD v Jurovej, Baka
7,19
88
120,08
77
16 302
69
234
17. Zdenek Černay, SHR, Senec
2,77
69
125,51
62
32 013
98
229
18. PD Jaslovské Bohunice
1,84
56
117,93
83
23 077
87
226
19. PD Chtelnica
3,38
74
124,04
67
20 437
84
225
20. PD Úsvit pri Dunaji, Dunajská Lužná
7,46
90
125,11
64
16 250
68
222
21. Agro Divízia., s.r.o, Selice
1,54
50
106,79
94
18 480
77
221
22. RUPOS, s.r.o., Ružindol
1,39
48
120,43
75
26 447
93
216
23. Agroma, s.r.o., Skalica
0,32
16
104,09
96
34 050
100
212
24. Družstvo Nova, Príbelce
0,86
34
110,41
93
18 754
79
206
25. RD Petrova Ves
6,47
84
127,72
57
15 471
65
206
26. PD Dolný Lopašov
2,42
66
120,26
76
15 461
63
205
27. Ing. Július Šándor – Agrofarma , Pleš
8,63
93
168,50
11
32 900
99
203
28. Agropartner, s.r.o., Plavecké Podhradie
4,49
79
117,96
82
11 495
41
202
29. Agro, s.r.o., Hosťovce
9,70
95
128,27
56
12 193
50
201
30. SHR František Kijovský – Agrofarma, Medzany
1,84
57
124,17
66
18 562
78
201
31. Školské hospodárstvo – Búšlak, Veľké Dvorníky
6,58
85
137,78
31
21 561
85
201
32. P M, s.r.o., Tisovec
0,29
14
110,41
92
26 713
94
200
33. Združenie agropodnikateľov, družstvo, Dvory nad Žitavou
1,30
46
119,72
78
18 213
76
200
34. Agroris, s.r.o., Rimavská Sobota
3,02
72
114,57
88
10 664
38
198
35. PD Zlatý Klas, Urmince
1,90
60
122,14
73
14 219
57
190
36. Agile, s.r.o., Malý Cetín
0,90
35
119,67
79
17 829
75
189
37. Podielnícke poľnohospodárske družstvo, Rybany
2,51
67
125,55
61
13 991
56
184
38. SPD Veselé
1,91
61
123,66
68
13 127
53
182
39. Radvaň, Liptovský Mikuláš
5,30
82
119,25
80
6 530
17
179
40. PD Voderady
4,13
78
133,26
42
14 578
58
178
41. PD Špačince
2,16
64
132,09
46
15 957
66
176
42. PD Malženice
1,88
59
128,41
55
15 174
61
175
3. Oragro, s.r.o., Oravské Veselé
43. Pavol Timko – Agrotim, Zemplínska Nová Ves-Úpor
0,65
29
134,46
38
25 764
92
159
44. LaTerra, s.r.o., Poprad
5,54
83
138,98
26
11 967
47
156
45. Šintavan, s.r.o., Šintava
2,08
63
137,17
33
14 997
60
156
46. AGRO Vojtovce, Vojtovce
3,55
75
128,86
54
7 946
26
155
47. Maria Pintová, SHR, Komárno
0,11
5
125,95
59
21 879
86
150
48. Agro-Bio, a.s., Hubice
1,18
41
122,38
72
9 717
36
149
49. PORS, s.r.o., Prievidza
2,96
71
172,08
16
15 434
62
149
50. Pial-Agro, s.r.o., Nitra
1,30
45
129,28
51
12 621
51
147
10 top agro 2010/2011
Por. Názov subjektu
Rentabilita
celkového kapitálu
hodnota
body
v%
Nákladovosť tržieb
hodnota
v 100 EUR
body
Produktivita práce
z pridanej hodnoty
v eur
body
Počet
bodov
spolu
51. Agro-Družstvo, Trebatice
0,35
18
118,39
81
11 862
46
145
52. Food Farm, s.r.o., Hlohovec
0,77
30
125,77
60
13 804
55
145
53. PD Žlkovce-Ratkovce, Žlkovce
1,27
43
130,88
47
13 183
54
144
54. PD Strekov
5,28
81
136,30
35
8 012
27
143
55. Agrocontract Mikuláš, a.s., Dubník
0,57
24
116,93
85
9 175
31
140
56. PD Hlohovec
1,29
44
134,03
41
12 908
52
137
57. PDP Radošovce-Paderovce, Jaslovské Bohunice
0,25
13
125,31
63
14 843
59
135
58. PD Vršatec, Pruské
3,76
77
144,12
23
9 515
33
133
59. RDP Dolné Dubové
0,14
7
128,97
53
17 295
73
133
60. Agrovia, a.s., Hlohovec
1,11
39
134,42
39
12 184
49
127
61. Ing. Peter Horváth, SHR, Galanta
0,33
17
135,82
37
16 444
71
125
62. PPD Inovec, Volkovce
1,59
51
132,55
44
8 960
30
125
63. PD Chynorany
0,80
32
138,27
27
15 466
64
123
64. PD Smolenice
1,10
38
130,54
49
9 540
34
121
65. Janes, s.r.o., Medzilaborce
0,08
3
123,28
69
11 757
45
117
66. PD Jur nad Hronom
0,92
37
133,20
43
9 598
35
115
67. Danko Barnabáš, Širkovce
2,28
65
170,90
5
11 554
42
112
12,84
98
167,80
13
420
1
112
69. Roľnícke družstvo podielníkov, Most pri Bratislave
1,33
47
165,00
17
12 108
48
112
70. Roľnícka a obchodná spoločnosť, Bojničky
1,48
49
139,90
24
10 292
37
110
71. PDP Veľké Uherce
0,92
36
137,79
30
11 562
43
109
72. Agro-Lent, s.r.o., Prešov
1,59
52
137,58
32
6 696
18
102
73. Megart, a.s., Zemianská Olča
1,86
58
149,03
21
7 480
23
102
74. PPD Prašice, Jacovce
0,16
8
129,63
50
11 571
44
102
75. PD Mestečko
0,84
33
129,14
52
5 875
16
101
76. PD Šalgovce
0,80
31
126,30
58
5 124
11
100
77. PD Neverice
0,48
21
136,43
34
10 750
39
94
78. PD Trenčín-Soblahov, Soblahov
0,63
28
134,36
40
7 635
24
92
79. PD Ludrová
0,61
27
136,23
36
7 936
25
88
80. Roľnícka spoločnosť „Kyjov“, Kyjov
1,66
55
162,64
19
5 286
13
87
81. AgroContract mliečna farma, a.s., Jasová
0,19
11
130,61
48
7 478
22
81
82. Agročat, Čiližská Radvaň
0,45
19
132,18
45
5 567
15
79
83. Agro Mútne, Mútne
1,65
54
163,90
9
5 287
14
77
84. PD Radošovce
1,14
40
166,02
15
7 368
21
76
85. Agrotom, s.r.o., Tomášovce
2,01
62
169,02
10
2 284
2
74
86. PD Dobrá Niva
1,61
53
168,13
12
4 396
8
73
87. PPD Trhové Mýto
0,59
25
137,90
29
6 714
19
73
88. Roľnícka spoločnosť, a.s., Bottovo
0,18
9
145,07
22
11 477
40
71
89. VPP SPU, a.s. , Kolíňany
0,21
12
139,39
25
8 532
29
66
90. Agria, a.s., Liptovský Ondrej
0,51
23
167,13
14
8 302
28
65
91. PD Žiarec, Tvrdošín
1,21
42
170,80
6
5 129
12
60
92. AFG, s.r.o., Turčianske Teplice
0,46
20
151,67
20
4 522
9
49
93. PD Jarovnice
0,11
4
164,78
18
7 272
20
42
94. Zoltán Ďurčík, Agrofarma, Lučenec
0,12
6
180,02
2
9 217
32
40
95. RD Klenovec
0,59
26
170,50
7
3 290
6
39
96. PD Važec
0,49
22
173,24
3
5 117
10
35
97. Agroban, s.r.o., Bátka
0,04
2
138,24
28
2 360
3
33
98. Anna Beníková, SHR, Papradno
0,19
10
170,13
8
3 851
7
25
99. PD Branisko, Široké
0,31
15
171,20
4
2 469
4
23
0,00
1
180,01
1
2 787
5
7
68. Podielnicke družstvo Ondava, Stropkov
100. Ing. Attila Fazekas, SHR, Plešivec
PD – Poľnohospodárske družstvo, RD – Roľnícke družstvo, PPD – Poľnohospodársko-podielnice družstvo,
SPD – Spoločné poľnohospodárske družstvo, VPP SPU – Vysokoškolský poľnohospodársky podnik SPU
PRAMEŇ: Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, Bratislava
top agro 2010/2011 11
Poradie TOP podnikov
(podľa kategórií)
Názov
Body
Názov
Body
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVÁ
7. PDP Veľké Uherce
109
Produkčné oblasti
8. PPD Prašice, Jacovce
102
1. PD „Pokrok“ Ostrov
289
9. PD Mestečko
101
2. PD Kalná nad Hronom
285
10. PD Šalgovce
100
3. PD Rastislavice
256
11. PD Trenčín-Soblahov
92
4. Podielnícke družstvo Dunaj, Bratislava
248
12. PD Ludrová
88
5. PD Nižná
245
13. PPD Trhové Mýto, Trhová Hradská
73
6. PD Dolné Otrokovce, Hlohovec
243
14. PD Žiarec, Tvrdošín
60
7. PD Jurová, Baka
234
15. PD Jarovnice
42
8. PD Jaslovské Bohunice
226
16. RD Klenovec
39
9. PD Chtelnica
225
17. PD Važec
35
10. PD Úsvit pri Dunaji, Dunajská Lužná
222
18. PD Branisko, Široké
23
11. Družstvo Nova, Príbelce
206
12. PD Dolný Lopašov
205
OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI
13. Združenie agropodnikateľov, družstvo, Dvory nad Žitavou
200
Produkčné oblasti
14. PD Zlatý Klas, Urmince
190
1. SEMA HŠ, Sládkovičovo
262
15. PPD Rybany
184
2. Agro-Gombár, Dvory nad Žitavou
258
16. Spoločné PD Veselé
182
3. Radar, Zbehy
254
17. PD Voderady1
178
4. Novogal, Dvory nad Žitavou
248
18. PD Špačince
176
5. Agromarkt Nýrovce
244
19. PD Malženice
175
6. Lúčnica, Lúčnica nad Žitavou
240
20. Agro-Družstvo Trebatice
145
7. Agro Divízia, Selice
221
21. PD Žlkovce-Ratkovce, Žlkovce
144
8. RUPOS, Ružindol
216
22. PD Strekov
143
9. Agroma, Skalica
212
23. PD Hlohovec
137
10. Školské hospodárstvo – Búšlak, Veľké Dvorníky
201
24. PPD Radošovce-Paderovce, Jaslovské Bohunice
135
11. Agile, Malý Cetín
189
25. RDP Dolné Dubové
133
12. Šintavan, Šintava
156
26. PD v Chynoranoch
123
13. Pial – Agro, Nitra
147
27. PD Jur nad Hronom
115
14. Food Farm, Hlohovec
145
28. PD Neverice
94
15. Agrocontrac Mikuláš, Dubník
140
29. PD Radošovce
76
16. Agrovia, Hlohovec
127
17. Roľnícka a obchodná spoločnosť, Bojničky
110
102
Znevýhodnené oblasti
1. RD Petrova Ves
206
18. Megart, Zemianska Olča
2. PD „Vršatec“, Pruské
133
19. AgroContract mliečna farma, Jasová
81
3. PPD Inovec, Volkovce
125
20. Agročat, Čiližská Radvaň
79
4. PD v Smoleniciach
121
5. Podielnicke družstvo Ondava, Stropkov
112
6. Roľnícke družstvo podielníkov, Most pri Bratislave
112
1
12 top agro 2010/2011
2
Od apríla 2011 Agro Voderady – Slovenská Nová Ves, a.s., Voderady
Od začiatku 2011 Agro – Racio, s.r.o., Liptovský Mikuláš
Svetový výrobca strojov
na zber krmovín, spracovanie pôdy a sejbu
Názov
Body
OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI
Znevýhodnené oblasti
1. AGR, Lenartovce
266
2. Agrosev, Detva
236
3. Agropartner, Plavecké Podhradie
202
4. Agro, Hosťovce
201
5. PM, Tisovec
200
6. Agroris, Rimavská Sobota
198
7. Radvaň, Liptovský Mikuláš2
179
8. LaTerra, Poprad
156
9. Agro, Vojtovce
155
10. Agro-Bio, Hubice
149
11. PORS, Prievidza
149
12. Janes, Medzilaborce
117
13. Agro-Lent, Prešov
102
14. Roľnícka spoločnosť „KYJOV“, Kyjov
87
15. Agro, Mútne
77
16. Agrotom, Tomášovce
74
17. PD Dobrá Niva
73
18. Roľnícka spoločnosť, Bottovo
71
19. VPP – SPU, Koliňany
66
20. Agria, Liptovský Ondrej
65
21. AFG, Turčianske Teplice
49
22. Agroban, Bátka
33
POĽNOHOSPODÁRSKE SLUŽBY
1. Oragro, Oravské Veselé
275
SAMOSTATNE HOSPODÁRIACI ROĽNÍCI
1. Zdenek Černay
229
2. Ing. Július Šándor, Pleš, pošta Rapovce
203
3. František Kijovský Agrofarma, Medzany
201
4. Pavol Timko, Agrotim – Úpor, Zemplínska Nová Ves-Úpor
159
5. Maria Pintová, Komárno
150
6. Ing. Peter Horváth, Galanta
125
7. Danko Barnabáš, Širkovce
112
8. Zoltán Ďurčík, Lučenec
40
9. Anna Beníková, Papradno
25
10. Attila Fazekas, Plešivec
7
PRAMEŇ: Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva,
Bratislava
Diskové žacie stroje NOVACAT
– nesené a čelne nesené prevedenie,
záber 2,2 až 10 m
– jednoducho demontovateľný
kondicionér
Diskové žacie stroje NOVADISC
– nesené prevedenie, záber 2,2 až 9,0 m
– malá energetická náročnosť
Diskové žacie stroje NOVACAT T
– závesné prevedenie, záber 3,0 až 3,5 m
Bubnové žacie stroje EUROCAT
– nesené i čelne nesené prevedenie,
záber 1,9 až 3,05 m
www.pottinger.sk
spracovanie pôdy a sejba
Rotačné brány LION – pracovný záber 2,5 až 6 m, hrubostenný rám, dve
kuželikové ložiská uložené v púzdre, jednodielny nôž 18 mm
Mechanické sejacie stroje VITASEM – závesné alebo nadstavbové prevedenie,
pracovný záber 2,5 až 4,0 m, ťažisko blízko traktora, optimalizovaný tvar
zásobníka, plynule nastaviteľná prevodovka, výsevok 0,7 až 400 kg,
elektronický ovládací panel, centrálne nastaviteľný prítlak
Pneumatické sejacie stroje AEROSEM – závesné alebo nadstavbové prevedenie,
pracovný záber 3,0 až 6,0 m, stabilná konštrukcia, ventilátor s veľkým
priemerom, plynule nastaviteľná prevodovka, výsevok 1,5 až 400 kg,
elektronický ovládací panel
Univerzálne sejacie stroje TERRASEM – závesné prevedenie pre minimalizačné
technológie, pracovný záber 3,0 až 9,0 m, stabilná konštrukcia, ventilátor
s veľkým priemerom, plynule nastaviteľná prevodovka, elektronicky
nastaviteľný výsevok, kombinovaná pätka s prítlakom
až 160 kg, oporné a utužovacie koleso,
elektronický ovládací panel
Obchodné zastúpenie firmy Pöttinger pre SR:
Ing. Juraj Kandera, 0918 520 426, [email protected], www.pottinger.sk
Dílerská sieť:
Agrobon Zvolen, s.r.o, Zvolenská Slatina, Agro-Auto Veľká Lomnica,
Agrotradegrou,p s.r.o, Rožňava, Agrotyp, s.r.o, Ružomberok,
Some Slovakia, s.r.o, Holíč
top agro 2010/2011 / inzercia 13
Rastliny
sú nevyhnutné
pre život
PD Ostrov vyniesla aj druhý krát
na vrchol kvalitná osivárska výroba
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Počet pracovníkov / Employees
Hospodársky výsledok po zdanení / Netto Profit Produktivita z pridanej hodnoty / Productivity from Added Value
1 462 ha
83
787 428 eur
43 085 eur
2010
manažér roka
V
16-ročnej histórii TOP Agro sa stalo prvýkrát,
že niektorá firma obhájila absolútne víťazstvo v súťaži. Je ňou PD Pokrok v Ostrove
pri Piešťanoch. Svedčí to o stabilite firmy. „Máme
vykryštalizovanú výrobnú náplň, takže výkyvy trhu sa nás až tak netýkajú,“ konštatuje dlhoročný
predseda družstva Ing. Juraj Schuchmann. „Ide
najmä o dlhodobé zmluvy na osivárske služby so
slovenskou dcérou nemeckej firmy KWS. Rovnako
všetky vážne rozhodnutia v zmene štruktúry živočíšnej výroby máme už za sebou.“
Pravda, kto chce spolupracovať s takým partnerom, ako je KWS, ktorý umiestňuje osivá na celosvetové trhy, musí sa predovšetkým stabilne prezentovať vysokou kvalitou. PD Ostrov sa to darí.
„Patríme spolu s francúzskymi spracovateľskými
závodmi medzi troch strategických partnerov
KWS,“ hovorí riaditeľ osivového závodu RNDr. Miroslav Sedlák. Nie je to náhoda. Pre kvalitu robia
v Ostrove veľa. Svedčí o tom aj certifikát ISO 2001.
Rozhodujúce sú však skúsenosti ľudí a nemenej
manažérske rozhodnutia vedenia závodu. Veď stačí napríklad neustrážiť teplotu pri sušení či nejaká
porucha zariadení a je po kvalite osiva. Vzniknú tak
miliónové škody, pretože v komorách sú obrovské
dávky. Preto sú skúsenosti tak dôležité.
Osivárske zameranie PD Ostrov sa zdá dobrým rozhodnutím aj pre budúcnosť. Kukurica je dlhodobo
perspektívna a strategická plodina, a to tak na Slovensku, ako aj vo svete. Potrebuje ju krmovinársky
i potravinársky priemysel na lieh, škrob i sladidlá
a čoraz významnejšie je aj jej energetické využitie
na etanol alebo ako suroviny na výrobu bioplynu.
Vlaňajšie nepriaznivé poveternostné podmienky
však zasiahli aj výrobu osív v rámci Slovenska. V
dôsledku záplav klesli zberové plochy, ale úroda
bola napriek tomu nad očakávanie. V PD Ostrov
celkovo spracovali 4 760 ton osivovej kukurice,
čo je oproti predchádzajúcemu roku len mierny
pokles.
Našťastie, chotár družstva záplavy nepostihli
Brikety z kukuričných odpadov budú novým produktom PD Ostrov.
Predseda družstva Ing. Juraj Schuchmann (vľavo) spolu s riaditeľom osivárskeho závodu RNDr. Miroslavom Sedlákom.
a hektárové úrody plodín boli v priemere slušné.
Vydarila sa najmä kukurica merkantil, ktorá dala až
11 ton z hektára. Žiaľ, počasie negatívne ovplyvnilo kvalitu potravinárskych pšeníc a osivárske
vlastnosti.
Najdôležitejšou udalosťou 2010 bolo dokončenie
spotrebiteľskej úprave a záujemcovia by ich mali
nájsť v obchodných reťazcoch. Je to nesporne palivo budúcnosti, pretože prispieva k úspore fosílnych a iných palív.“
Družstvo má stabilizovanú aj živočíšnu výrobu.
V nej sa venuje najmä výkrmu býkov. Stádo pred-
It happened for the first time in the 16-year history of the TOP Agro that a firm became a total winner
in this competition. The agriculural cooperative Pokrok in the village Ostrov made it. That is the proof
of the stable production program. This cooperative, together with some French processing plants,
represents one of three strategic partners od the KWS, the noted German seeds firm. It means that the
quality of services are high and reflect many years devoted to the abilities of professionals presented
by the practical experience of the leaders in Ostrov cooperative. In the year 2010 the most important
activity was finishing a new chamber drying center that can accept, exfoliate and make selection
of maize cobs for seeding. Seeds processing capacity went up by 30 %. The total investment made,
including European funds, was about 3,5 million EUR. This year a similar joint investment will go for the
construction of a maize brickets plant to utilize all leftovers from the maize processing.
a spustenie prevádzky novej komorovej sušiarne
spolu s príjmom, odlisťovaním a selekciou klasov
osivovej kukurice. Tohto roku by už mala ísť naplno, čím sa zvýši kapacita spracovania osív o takmer
tretinu. Išlo o investíciu vo výške takmer 3,5 mil.
eur, pri ktorej využili aj prostriedky EÚ z Programu
rozvoja vidieka.
Ďalšou menšou investíciou v hodnote 350 000 €,
ktorá nadväzuje na spracovanie kukurice, je spracovanie druhotných surovín – oklaskov na tuhé
palivo. Doteraz išlo o odpady likvidované v spaľovniach a prevážali sa voľne ložené. Po zlisovaní
za studena na brikety zaberú desatinu objemu, čo
predstavuje značné úspory pri preprave.
Družstvo začne brikety skúšobne vyrábať už počas
tohtoročnej zberovej sezóny. „Zatiaľ sme ich jediní
výrobcovia v Európe,“ ozrejmuje J. Schuchmann.
„Prednosťou je, že ide o ekologické tuhé palivo,
ktoré sa bude dať využiť v kotloch, krboch i peciach a v budúcnosti možno aj v spaľovniach. Malo
by mať vyššiu výhrevnosť ako kvalitné výhrevové
drevo. Na trh budeme brikety dodávať v malo-
stavuje 500 kusov a denné prírastky sa vlani pohybovali nad kilogram na kus.
Vlaňajší hospodársky výsledok i produktivita boli
zhruba na úrovni predchádzajúceho roku, a to napriek zníženým plochám kukurice. Je to zásluhou
znižovania celkových nákladov, minimálnych strát
v živočíšnej výrobe i vyššej efektivity rastlinnej výroby. Keďže tento rok sa očakáva mimoriadna úroda kukurice, je nádej aj na topagrácky hetrik.
Kontakt
PD Pokrok
922 01 Ostrov
Predseda:
Ing. Juraj Schuchmann
Tel.: 033/ 7914 311, 7914 356
Fax: 033/ 7746 145
e-mail: [email protected]
top agro 2010/2011 15
Dánsky investor zrýchlil rozvoj PD Kalná
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Počet pracovníkov / Employees
Obrat / Turnover
Produktivita práce na pracovníka / Productivity per Employee
S
vetová ekonomika sa globalizuje a vidno to
aj na slovenskom poľnohospodárstve. Novembrovou revolúciou a vstupom Slovenska
do Európskej únie sa otvorili možnosti tak slovenským občanom, ako aj zahraničiu. Novým a sprvu
prekvapujúcim javom bol príchod zahraničných
investorov do slovenského poľnohospodárstva.
Prví na Slovensko prenikli Dáni. Jedni aj druhí si na
seba postupne zvykáme a zisťujeme, že napriek
kultúrnym odlišnostiam jedno majú slovenskí
a dánski farmári spoločné: milujú pôdu.
V roku 2008 vstúpili dánski investori do Poľnohospodárskeho družstva v Kalnej nad Hronom. Bolo
to vtedy veľké prekvapenie, pretože kalnianske
družstvo patrilo k slovenskej špičke a nemalo ekonomické problémy. Lenže ekonomika na začiatku
21. storočia neuveriteľne zrýchľuje obrátky a rieši
nečakane hladko aj niektoré pod hladinou ukryté
problémy.
Jedným z nich je napríklad aj dozrievajúci generačný problém. V mnohých podnikoch zostarli manažmenty, ktoré stoja pred otázkou: Kto po nás?
Hľadanie odpovede na túto otázku vyprovokovalo
v Kalnej rokovania s dánskou skupinou podnikateľov. Vedenie hľadalo vhodného pokračovateľa
a našlo ho v spoločnosti Donau farm, ktorá už
podnikala na Slovensku.
Už tretí rok hospodária v Kalnej Dáni. Čo sa zmenilo? Napríklad vývesný štít družstva vedľa ktorého sa nachádza malá expozícia starších, dobre
zachovaných strojov. Sejačka a hrudorez. Riaditeľ
družstva Michael Bager Houmann vysvetlí, že ich
družstvo už nepotrebuje, sú už modernejšie. Tie
vystavené sú na predaj. Do dvora nikto nevidí, ale
ak sú stroje vystavené rovno oproti hlavnej ceste,
pútajú pozornosť potenciálnych záujemcov.
Táto drobná zmena hovorí o inej veľkej zmene.
Dánski investori priniesli do družstva nové investície, ale aj nový pohľad na hospodárenie meraný
predovšetkým ekonomickou výnosnosťou. Sú to
5 800 ha
88
7 192 622 eur
81 734 eur
moderní, vecne uvažujúci podnikatelia. Analýzy
výnosov im rýchlo ukázali, že najslabším miestom
družstevnej ekonomiky je živočíšna výroba. Nasledovalo nekompromisné rozhodnutie zrušiť toto
v danej chvíli stratu produkujúce odvetvie.
„Nebolo to príjemné rozhodnutie, pretože znamenalo aj prepúšťanie ľudí. Robili sme to postupne,
ale bolo to z hľadiska ozdravenia ekonomiky a návratnosti vložených prostriedkov nevyhnutné,“
konštatuje Michael Houmann s dôvetkom: „Skôr či
neskôr by k tomuto nepopulárnemu kroku muselo
pristúpiť aj bývalé vedenie.“
Ostatne – pozrime sa na slovenské poľnohospodárstvo – živočíšna výroba je v jasnej defenzíve
oproti rastlinnej výrobe. Tú dánski investori výrazným spôsobom zefektívňujú. Predovšetkým 5 800
hektárový chotár dokážu obrobiť už iba s necelou
šesťdesiatkou pracovníkov. Dosiahli to aj vďaka
tomu, že nakúpili nové nákladné autá, kombajny,
širokozáberové postrekovače, rozmetávadlá priemyselných hnojív atď. Rýchlosť práce meraná jedným dňom sa obrovsky zvýšila. Bola to aj v minulosti prednosť PD Kalná, ale Dáni ju posunuli o viac
ako konskú dĺžku vpred.
Často znie otázka, ako sa zohrali Dáni s tímom
družstva? „Dáni nikoho nenaháňajú, aby z neho vyžmýkali poslednú kvapku potu. Určite však
chcú, aby každý robil v primeranom tempe. Presne
ako v západných firmách. Tam tiež nevidíte upoteného človeka. Ale nevidíte ani nikoho postávať
či posedávať, a toto si musíme medzi traktoristami
ustrážiť,“ zgeneralizuje svoju čerstvú dánsku skúsenosť Alojz Štrba, družstevný mechanizátor.
A ešte jeden Štrbov postreh: „Po príchode Dánov
som získal viac voľnosti vo svojej práci, hoci jej
mám možno trojnásobne viac, ale o toľko som
kľudnejší a pracujem spokojnejšie,“ vraví.
Dáni priniesli ešte jeden rozmer do podnikania:
kľúčoví slovenskí manažéri sa učia rozprávať po
anglicky. Dobiehajú angličtinu tak samozrejmú
2010
SKOKAN roka
Michael Bager Houmann, riaditeľ družstva.
pre generáciu súčasných slovenských vysokoškolákov. Nie je to pre nich najľahšie, učia sa popri
práci, ale stávajú sa slobodnejšími, plnohodnotnejšími. Keď sa dostanú na výmenu skúsenosti do
Dánska, môžu sa dohovoriť.
Dáni posunuli Kalnú o krok vpred a zmenili aj medzi poľnohospodármi pohľad na svoj mikrokozmos i veľký svet. Nestala sa žiadna tragédia – život
pokračuje ďalej. Ako vraví Michael Houmann, „cítime sa byť slovenský podnik. Platíme poctivo dane,
a chceme rozvíjať prostredníctvom poľnohospodárstva ekonomiku tejto krajiny.“
At present the agricultural cooperative Kalná nad Hronom is amongst the biggest agricultural
companies in Slovakia. Since it’s establishing half a century ago the cooperative has continually
earned profits. In 2008 Danish farmers via the Donau Company made an investment entry into the
cooperative. During the last three years they dramatically modernized the machine park by investing
2, 5 million EUR. The next investment will be made to upgrade the existing storage management. The
crops production efficiency went up and the unprofitable livestock production was removed. The Kalná
farm needed only three years to become the second best farming company in Slovakia and that was
confirmed by its good position in the top 100 best firms ranking for the year 2010.
Agronóm Štefan Ivanič a mechanizátor Alojz Štrba majú viac
práce, zodpovednosti, ale aj voľnosti v rozhodovaní.
Kontakt
Dáni milujú silné a vysokovýkonné stroje.
16 top agro 2010/2011
Poľnohospodárske družstvo
935 32 Kalná nad Hronom
Riaditeľ
Michael Bager Houmann
Tel.: 036/ 6395 138
Fax: 036/ 6395 122
e-mail: zuzanadrappanova@
donaufarm.sk
V Oravskom Veselom
chcú byť vždy o krok pred...
Výnosy z hospodárskej činnosti / Revenues
Z toho služby / Servises
Hospodársky výsledok po zdanení / Netto Profit
Produktivita práce na pracovníka / Productivity per Employee
3 700 970 eur
1 975 845 eur
174 465 eur
71 465 eur
Jeden z konateľov spoločnosti Rastislav Závodný.
N
ajskôr nás musia zaujímať požiadavky zákazníkov a možnosti ako ich splniť a až následne zisk. Ten je len dôsledok našej práce,
začína filozofiou spoločnosti Oragro Oravské Veselé jeden z jej konateľov, Rastislav Závodný.
Práve podniku služieb, ktorým Oragro je, zabezpečuje tento prístup už takmer dvadsaťročné fungovanie na trhu. Poľnohospodári z celého Slovenska
ho poznajú ako spoľahlivého partnera pri poľných
prácach. Lebo je rozdiel takpovediac „len“ vykonať poľné práce alebo do nich prinášať stále nové
technológie a nápady.
„Vždy sme sa snažili byť novátormi. V minulosti sme
napríklad vozili s rezačkou aj hrabačku, pretože
sme mali skúsenosť, že na podnikoch bola najslabším článkov celej zberovej linky. Väčšie množstvo
malých hrabačiek nestíhalo za našou rezačkou,
a tým sa zdržiavali vo výkone. Naša hrabačka síce
netvorila zisk, ale výsledkom bol spokojný zákazník,“ spomína na obdobie pred pätnástimi rokmi
Rastislav Závodný.
V súčasnosti je doba iná a poľnohospodárov skôr
zaujímajú technické novinky, ktoré zvýšia efektívnosť, a tým aj ovplyvňujú ziskovosť jednotlivých
činností. „Požiadavky vychádzajú z poľnohospodárskej praxe, ktoré naši partneri získavajú z Českej
republiky alebo zo západnej Európy,“ hovorí Rastislav Závodný a vzápätí dopĺňa, že práve reagujúc
na požiadavky českej poľnohospodárskej praxe si
zabezpečili aj nový kombajn Class Lexion na pásovom podvozku.
„Tento typ kombajnu sa v minulom roku v Česku
osvedčil a tak sme sa s ním dovybavili aj my. Po
týždňoch jeho prevádzky vieme povedať, že to bol
jeden z najvyťaženejších strojov v tohtoročnej sezóne, ktorý na poli nepoznal prekážky ako mokro
či svah,“ pochvaľuje si R. Závodný.
A o tom, že flotilu strojov má Oragro na vysokej
úrovni, hovoria počty a výkonnosť mechanizácie,
ktoré svojim klientom ponúkajú. Tí si môžu vybrať
z desiatich vysokovýkonných traktorov, ôsmich re-
začiek, dvoch senážnych zberacích vozov, z množstva kosačiek, zhrabovačov a lisov na prípravu krmív. Zber obilnín zase zabezpečuje šesť vysokovýkonných kombajnov, ďalej lisy a zberače balíkov.
Slama sa stáva lukratívnou komoditou, ktorú napríklad poľnohospodári v Nemecku predávajú
po 100 eur za tonu. Od poľnohospodárov preto
prišla požiadavka, aby vedeli balíky slamy ľahšie
prepravovať. „Z tohto dôvodu sme zakúpili lis, ktorý dokáže vytvoriť 400 až 500 kilogramové balíky.
Tie majú vysokú hutnosť a tým sa slama ľahšie
prepravuje,“ tvrdí R. Závodný o novinke, ktorá poľnohospodárom šetrí aj ďalšie náklady, súvisiace
s manipuláciou.
Nielen roľník však vie, že šetriť treba s rozumom,
aby sme nakoniec nezaplatili viac. Tak ako pri bez-
Najmä v období, keď je pôda ešte neistá, ale klasy už suché,
získava pásový kombajn svoje opodstatnenie.
nových technológií uvádza bezorebnú sejačku
s prihnojovaním, na ktorú dobudovali insekticídne
zariadenie. Zamedzuje napríklad výskyt kukuričiara koreňového.
Oragro má oproti iným podnikom služieb ďalšiu
nezanedbateľnú výhodu, a to je jeho kapitálové
prepojenie na poľnohospodárske podniky, ktoré
hospodária na výmere 7 100 hektárov pôdy. Tam
vždy otestujú, čo môže stroj priniesť ich partnerom, ktorých je v súčasnosti približne 180.
Oragro, a company operated in Oravské Veselé has been offering varied services to numerous
agricultural companies already for twenty years. It is able to provide field services for farmers on a
complex scale owing to a fleet of top performing machines available on the market. The company
business partners can choose from ten high performing tractors, eight Class Jaguar cutting machines,
two hay collectors, plenty types of mowers, hay rakers or compactors to prepare fodder. There are also
six high performance combines available for harvesting grains or a variety of other compactors and
hay bundle collectors. The Oragro’s aims are not a simple provision of service, but offering efficient
machines, which can save to clients’ outlays. Oragro follows a philosophy: farmers should be offered
the best quality and efficient service and we should be ready to fulfill all requirements of our client.
orbových technológiach. Pri ich správnom uplatnení podniku významným spôsobom šetria náklady na odpisy, mzdy a pohonné hmoty.
„Je dôležité mať takú techniku, ktorá dokáže
zvládnuť bezorbové technológie na vysokej úrovni s rešpektovaním nových poznatkov, ktoré poľnohospodárska prax získava. Tí, ktorí zostanú pri
poznatkoch starších ako desať rokov, budú mať
veľké problémy napríklad s výskytom škodcov,
chorôb a burín. Budú sa musieť rozhodnúť: Buď
to začať robiť tak, ako sa má, alebo sa vrátiť ku
klasickej orbe,“ myslí si R. Závodný a ako príklad
Kontakt
Oragro, spol. s r.o.
02 962 Oravské Veselé
Konatelia: Ing. Rastislav
Závodný, Dušan Rejduga
Tel.: +421/ 43/ 5596 134
e-mail: [email protected]
www.oragro.sk
top agro 2010/2011 17
Poľnohospodárstvo
v Lenartovciach sa omladzuje
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Ovce / Ships
Kravy bez trhovej produkcie mlieka / Cows without the milk production
Výroba na zamestnanca / Production per Employee
1 374 ha
720
86
43 533 eur
„Ovce nám prinášajú finančný efekt,“ tvrdí iba 24 ročný riaditeľ Július Kurčík, ml.
Na
pôde v niekoľkých katastroch na juhu
Banskobystrického kraja hospodárili
za dvadsať rokov viacerí majitelia.
Najprv dvakrát skrachovalo družstvo. Vlastníci
poľnohospodárskej firmy sa menili. Pôda bola
v katastrofálnom stave, zvieratá živorili, ľudia sa
odnaučili poctivo gazdovať. Platidlom za prenájom pôdy bolo obilie. Presnejšie – pol metráka za
jeden hektár. Ak bol zlý rok, majiteľom pôdy nedali
vôbec nič. Július Kurčík, st. dnes spomína, že keď si
v roku 1997 pôdu prenajali, museli začať so skultúrňovaním na všetkých frontoch.
Nemali veru ľahkú úlohu. So zamestnancami, ktorí
mali plniť úlohy pri kultivácii pôdy, ktorá bola zarastená burinou, a pozemky sa skôr podobali na
divokú džungľu, sa nevedeli dohovoriť. Napriek
tomu tam kľúčoví zamestnanci robia dodnes. Naučili sa už po slovensky a aj dobre pracovať. Ale
skôr, kým sa začalo na pôde normálne produkovať, bolo treba vyriešiť právne problémy. Totiž
najprv skrachovalo pôvodné družstvo. Vytvorilo sa
nové, ktoré však nesprávne pochopilo legislatívu
o transformácii družstiev. A tak sa muselo právne
vrátiť k pôvodnému družstvu. Majetkové podiely
AGR Lenartovce company arose from the remains of a cooperative which posted a bankrupt twice.
After years of cultivation, when the land recover and received what it needed, it repaid by excellent
harvests in wheat, rape, maize and soya beans. By growing soya on 300 hectares the cooperative is
one of the biggest soya producers in Slovakia. On 40 hectares they multiply soya seeds for Satbaulinz,
the Austrian company. AGR Lenartovce company has sheep and cows without the milk production. It
is intensively farming around the Lenartovce village, while around Neporadza village it develops the
system of ecological agriculture. All buildings are well-cared, livestock stabling was reconstructed. The
former cooperative visibly changed its face since the AGR company under the leadership of a young
farmer launched a promising start.
sa rozdali vlastníkom a noví záujemcovia ich začali
kupovať za plnú hodnotu. Za desať rokov splatili
družstevné podiely do jediného haliera. V roku
2007 už boli vlastnícke vzťahy vyčistené a vznikla
spoločnosť s ručením obmedzeným.
AGR, s.r.o., Lenartovce sa postupne začala zviechať. Premyslená práca, jasné zámery, ktoré vychádzali z daných podmienok, prinášajú dnes svoje
ovocie. Spoločnosť pôsobí v dvoch rôznych oblastiach. „V oblasti Lenartoviec gazdujeme intenzívne
a v Neporadzi zasa extenzívne“, vysvetľuje riaditeľ,
24-ročný Július Kurčík ml. Keď dostala orná pôda
všetko, čo potrebuje, aj dobre zarodila. Potešili
úrody pšenice, repky, kukurice aj sóje. Mimochodom výmerou 300 ha patrí spoločnosť k najväčším
pestovateľom sóje. Na 40-tich hektároch množí
osivo sóje pre rakúsku spoločnosť Satbaulinz.
V Neporadzi zasa hospodária tri roky v systéme
ekologického poľnohospodárstva. Na kopcoch
pri hranici s Maďarskom sa pasú ovce. Rastlinná
výroba už prešla konverziou a v novembri 2011
sa ukončí obdobie konverzie v živočíšnej výrobe.
Takže aj chov oviec a kráv bez trhovej produkcie
mlieka je v ekologickom systéme. Hospodárske
budovy sú opravené, maštale zrekonštruované.
Všetko sa zmenilo na nepoznanie a spoločnosť na
čele s mladým farmárom sa začína rozvíjať.
Július Kurčík ml. prakticky pokračuje v rodinnej
tradícii. Poľnohospodárstvu sa venoval jeho dedo
aj otec. Vyrastal na traktore, detstvo strávil pri dedovi na poli a pri zvieratách a v družstve pri otcovi.
Po skončení Stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho v Dvoroch nad Žitavou sa chopil
gazdovania. A spoločnosti sa darí. Zvieratá dobre
speňažuje. Predáva veľkonočné aj vianočné jahňatá a mladý dobytok. Záujemcom na Slovensku aj
do zahraničia. Vlnu predali firmám, ktoré ju využívajú pri výrobe zateplovacích systémov budov. Aj
plodiny na ornej pôde robia radosť. Presnejšie tie
plodiny, ktoré dozreli, lebo veľkú časť ornej pôdy
v roku 2010 zaliala voda z riek Slaná a Rimava, šarapatil aj ľadovec. To, čo pozberali, dobre speňažili.
Firma využíva úverové zdroje len na založenie úrody kryté priamymi platbami, z vlastných zdrojov
rekonštruuje ďalšie maštale a najnovšie chce prerobiť nefunkčné silážne žľaby na sklad obilia.
Mladý farmár drží pevne v rukách opraty riadenia
spoločnosti. Tvrdí však, že štátu asi na omladení
poľnohospodárstva nezáleží. „Keď ministerstvo
vyhlásilo pred časom výzvu na podporu zvyšovania dobytčích jednotiek, zvýšili sme počty oviec
aj kráv. Kúpili sme kvalitný biologický materiál.
V máji 2011 sa vyhodnocovali projekty v programe „Diverzifikácia živočíšnej výroby“ a 3 kravy nám
vyradili z kategórie bez trhovej produkcie mlieka.
Tak sme zrazu nemali zvýšené stavy hovädzieho
dobytka o požadované množstvo a pre tieto 3
VDJ nám projekt zamietli. Aj keď sme zvýšili stavy
o 200 VDJ. Teda nám podporu škrtli, napriek tomu,
že sme investovali do rekonštrukcie maštalí aj nákupu strojov, do technológií aj zvierat,“ nepozdáva
sa toto rozhodnutie J. Kurčíkovi, ml.
Kontakt
Sóju pestuje AGR Lenartovce na 300 ha, čím sa radí k jej najväčším pestovateľom na Slovensku.
18 top agro 2010/2011
AGR, s.r.o.
980 44 Lenartovce č. 97
Riaditeľ: Július Kurčík ml.
Tel.: +421/ 47/ 5593 132
V spoločnosti SEMA HŠ Sládkovičovo
investujú do ľudí
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Výkony / Revenues
Produktivita práce na 1 pracovníka / Productivity per Employee
1 291 ha
1 560 400 eur
55 730 eur
2011
TOP chotár
Už
pred 14-timi rokmi sa SEMA HŠ, s.r.o.,
prihlásila do systému ekologického
poľnohospodárstva.
„Neľutujeme
tento krok. Podriadili sme tomu celú našu činnosť
a nielenže výborne speňažujeme naše bioprodukty, ale sme hrdí aj na náš chotár,“ privítal členov
odbornej komisie súťaže o Najkrajší chotár na Slovensku v sídle spoločnosti v časti mesta Sládkovičovo – Nový Dvor riaditeľ Ing. Marian Halmeš.
Spoločnosť vznikla privatizáciou časti Semenárskeho štátneho majetku Sládkovičovo v roku 1997.
Okrem kvalitnej pôdy však zdedila aj záväzky vo
výške 46 miliónov slovenských korún. Splátkový
kalendár dlho nedával manažérom spať. Iní investovali, oni splácali... Dnes už iba s úsmevom spomínajú na túto etapu hospodárenia.
Hneď na začiatku sa rozhodli hospodáriť ekologicky. Za dva roky konverzie 1997-1998 dostali
podporu 7 a pol milióna korún, čo bol pekný balík peňazí. „Aj vďaka tomu sme prvé roky dokázali
splácať dlhy, ktoré sme zdedili,“ priznáva inžinier
M. Halmeš. Do ekológie zapojili 1 336 ha poľnohospodárskej pôdy – všetko orná pôda. Okrem
pšenice, jačmeňa, kukurice, slnečnice, repky a hrachu pestujú aj lucernu. Tú síce predávajú susedom
na kŕmenie zvierat, ale je veľmi dobrou predplodinou a je aj dobrým odburiňovačom bioplôch.
V boji proti burinám im pomáha aj každoročné
hĺbkové podrývanie pôdy. „Máme totiž zhutnené
pôdy a zistili sme, že podrývaním sa zbavujeme
hlboko koreniacich burín,“ vysvetľuje agronómka Ing. Gabriela Šeböková. K starostlivosti o čisté
porasty bez burín najmä v ekologickom poľnohospodárstve však podľa riaditeľa patrí aj vykášanie
pásov medzi kultúrnym porastom a poľnou cestou, teda jarkov a medzí. „Darmo by sme na ornej
pôde bojovali s burinami, keď by sme ich nechali
na okrajoch parciel. Zafúka vietor a hneď sú v poraste. A náš boj s burinami na ornej pôde by mal
potom iba polovičnú účinnosť,“ prízvukuje inžinier
M. Halmeš. Vzápätí s hrdosťou ukazuje. „Naše parcely hneď spoznať, podľa vykosených pásov medzi
cestou a porastom.“
Poriadok na dvoroch je samozrejmosťou. Parkové
úpravy v Sládkovičove – Nový dvor aj v Košútoch
a stroje v šíkoch sú vizitkou dobrých gazdov. Titul
„TOP chotár 2011“ im právom patrí.
Ale aj ekonomika spoločnosti hovorí o dobrých
podnikateľoch. Kým iní v roku 2010 predávali pše-
Aj vykosenými pásmi medzi cestou a porastom chránia pole
pred zavlečením burín.
Studňa uprostred parkovej úpravy na dvore je podľa riaditeľa Ing. Mariana Halmeša funkčná. Voda z nej osviežuje flóru na dvore.
nicu po 200 € za tonu, oni – za 330 €. Bioprodukty sa podľa Mariana Halmeša predávajú zhruba
o tretinu drahšie. Všetky plodiny, okrem lucerny,
putujú do zahraničia. Celkom 5-6 tisíc ton. Riaditeľ
vysvetľuje, že o bioprodukciu je tam veľký záujem
a dodal: „Keby sme ponúkli aj štyri krát viac, predali by sme. A dobre. Musíme síce dodržiavať prísny
režim, ale stojí to za to!“
SEMA bola medzi prvými, ktorí získali certifikát na
produkciu bioosív. Ale keď predávajú do zahraničia, majú záujem o vyššiu formu certifikácie. Preto
BioFach v nemeckom Norimbergu, kde sa prezentovalo 130 krajín a takmer 3 tisíc vystavovateľov.
SEMA vystavovala tiež svoju bioprodukciu. Aj pracovné cesty na biofarmy do zahraničia sú samozrejmosťou. Ľudia vidia, že to, čo od nich manažéri
žiadajú, je iba bežnou praxou pri bioprodukcii.
Podľa šéfa spoločnosti totiž všetko padá a rastie na
ľuďoch. Základ úspechu je nielen v dobrom manažmente, ale aj v kvalitných výkonných pracovníkoch a preto investícia do ľudí v akejkoľvek forme
je veľmi rýchlo návratná.
The economy of the SEMA HŠ says that this ecological agricultural company has good managers.
All crops, except for lucerne, go for exports to abroad. The entire exports value is 5-6 thousand tons
per a year. The company was among the first ones, which received a bio seed production certificate.
Since they sell to abroad, the company wants to receive a higher degree certification. In 2010, besides
the Slovakia certificate, valid in all EU countries, they acquired also BIOLAND certificate (Germany)
and NOP certificate (United Stated), that allow to sell bio products for higher prices on the mentioned
markets. SEMA also consider launching finalization of their production, so that added value is at home.
So far there in no firm in Slovakia, to be able to process the large bio grains volumes for which there is a
capacity in the SEMA production.
už vlani okrem nášho certifikátu, ktorý je platný
v celej EÚ, získali aj certifikát BIOLAND (nemecký)
a NOP (americký), čo umožňuje lepšie speňažovanie bioproduktov na týchto trhoch. Uvažujú však
aj o finalizácii. Aby zostala pridaná hodnota doma.
Zatiaľ totiž nie je na Slovensku firma, ktorá by spracovávala väčšie množstvo biozrnín, ktoré v SEME
dokážu vyprodukovať.
Ešte čosi stojí za to v tejto spoločnosti. A nie je to
veru maličkosť. Investujú nielen do strojov a zariadení – za posledných desať rokov celkom 110
milió­nov korún – ale aj do ľudí. Aj v roku 2011 viacerí navštívili celosvetovú výstavu bioproduktov
Kontakt
SEMA HŠ, s.r.o.
Nový Dvor 1862
925 21 Sládkovičovo
Riaditeľ: Ing. Marian Halmeš
Tel.: 00421/ 31/ 7841 721
Fax: 00421/ 31/ 7841 923
e-mail: [email protected]
www.sema.sk
top agro 2010/2011 19
Agro-Gombár – podnikanie
na pôde ako vášeň
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Počet pracovníkov / Employees
Zisk po zdanení / Net Profit
Produktivita práce na pracovníka / Productivity per Employee
K
rátko po revolúcii, keď sa obnovovali vlastnícke vzťahy k pôde, si len málokto vedel
predstaviť, ako bude vyzerať slovenské poľnohospodárstvo o dvadsať rokov. Vtedy sa zdalo,
že Slovensko sa nepremení na krajinu s klasickými
malými rodinnými farmami, aké pozná Rakúsko.
S odstupom času vidno, že prevahu majú stále
veľké podniky. Riadia a vlastnia ich ľudia, ktorí
pochádzali z gazdovských rodín. V čase družstiev
sa uplatnili ako dobrí organizátori a po ich transformácii sa postavili na vlastné nohy a v relatívne
krátkom čase vybudovali moderné podniky. Veď
čo je to 20 rokov v ľudskom živote, preletia ako
voda.
Chotár, ktorý lahodí oku.
1 650 ha
23
195 000 eur
70 000 eur
Ivan Gombár, ktorý dnes hospodári spolu so synom Mariánom v Bardoňove a okolí Dvorov nad Žitavou, by o tom vedel najlepšie rozprávať. Začínal
na rodičovskej pôde, ku ktorej neskôr pribral skrachované hospodárstvo bývalého bardoňovského
družstva. Polia vo zvlnenej severnejšej časti Novozámockého okresu nepatrili k najproduktívnejším
chotárom a ani počas družstva sa ich potenciál naplno nevyužíval. Dnes je všetko inak – hospodárstvo Ivana a Mariána Gombárovcov sa radí nielen
k najlepším v okrese, ale aj na Slovensku.
Už prvý kontakt s letnými, bohato zarodenými
poliami je príjemný a napovedá, že človek prichádza k ľuďom, ktorí sa vo svojej robote vyznajú.
Beží zber repky a z útrob kombajnov tečú prúdy
drobného čierneho semena repky. Marián Gombár na konci žatva vie, že repka dala tri a pol tony priemerne po hektári. Na Slovensku sa už roky
dosahujú priemerne dvojtonové hektárové úrody.
Tohto roku budú mierne vyššie. Agro Gombár ukazuje, aký je rozdiel medzi výborným a priemerným
hospodárom.
Zreteľne to vidno aj pri kukurici, ktorá prispieva
k dobrej ekonomike farmy. Vlani Gombárovci pozberali priemerne po desať ton kukuričného zrna z
hektára. A tohto roku nebude úroda menšia. Pôda
produkuje viac zrna a olejnín, pretože je o ňu viac
než dobre postarané. Gombárovci komplexne
Agro company is farming on 1 650 hectares of land in the district of Nové Zámky. The company,
which had overtaken and is developing agricultural grounds and fields abandoned by a former
bankrupt cooperative in Bardoňovo, nowadays ranks among the top efficient agricultural companies
in Slovakia. Its productivity of labour is about 70 thousand EUR; harvesting volumes in maze, grains
and oil plants are comparable with the European standards. Excellent technical equipment allows for
a good management of all works starting with get the soil ready to plant, planting, cultivating crops
up to harvesting in the best time. Admittedly, all credits go to a well coordinated team that smartly
uses the modern agro machines. The farmers also provide similar services to other companies in the
neighbourhood covering 500 - 700 hectares on an annual basis.
Otec a syn Gombarovci – Marián a Ivan –
sa tešia z dobrej úrody.
zlepšili agrotechniku, pričom osobitný dôraz položili na roky prehliadaný celoslovenský problém
zhutnenej pôdy. Odkedy začali podrývať pôdy,
úrody sa zvyšovali. Marián Gombár odhadol prírastok na 15 až 20 percent. Aj toto leto sa chystajú
podryť 350 hektárov.
Pravda, pôdu treba dôkladne podryť, a nie poškrabkať, žiada sa narušiť podorničie až do hĺbky
50-60 centimetrov. Vtedy sa utužená zem premení
na kyprú a lepšie hospodári s vlahou. V Bardoňove
sa nemožno spoliehať na závlahy. Roľníci však vedeli, že vlahu zadržia aj plečkovaním. Modernejším
a efektívnejším riešením sú plečky, ktoré pôdu nielen rozrušia, narušia kapilaritu, ale umožnia ešte
aj zapraviť hnojivo rovno ku korienkom kukurice.
Presne tak to robia v Agro Gombár.
Výborná technická vybavenosť umožňuje zvládnuť všetky práce počnúc prípravou pôdy, cez sejbu, ošetrovanie rastlín a zber v optimálnom čase.
Nepochybne je to zásluha zohratého tímu mužov
obsluhujúcich stroje.
V priebehu pol druha desaťročia premenil Ivan
Gombár spustošený hospodársky dvor na moderný areál, ktorý pojme celú úrodu. Dnes na pozberovej linke prečistia a usušia celú produkciu olejnín
a zrnovín a pripravia na expedíciu. A zo zvyškov
úrody odchovajú okolo 250 ošípaných. Je o ne široko-ďaleko záujem najmä v čase predvianočnom
či predveľkonočnom. Onedlho začnú chovať aj zopár býčkov. K pôde patrí vôňa dobytka, vraví Marián Gombár, pre ktorého sa podnikanie na pôde
stalo rovnakou vášňou ako pre jeho otca.
Ivan Gombár položil základy moderne fungujúcemu rodinnému podniku. Do histórie firmy vchádza
ako Ivan Zakladateľ a Marián, jeho syn, úspešne
nadväzujúc na otcovo dielo, ako Zveľaďovateľ.
Kontinuita, tak dôležitá pri hospodárení na pôde,
je zabezpečená.
Kontakt
Agro-Gombár
941 31 Dvory nad Žitavou
Hlavná 7
Konatelia: Ing. Ivan Gombár
a Ing. Marián Gombár
Tel.: 035/ 6484 305
e-mail: [email protected]
V čase žatvy.
20 top agro 2010/2011
V PD Rastislavice vládne vždy
inteligentná manažérska práca
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Počet pracovníkov / Employees
Zisk po zdanení / Netto Profit
Miera rentability / Profitability
Sú
firmy rešpektované a v nich muži
s dobrou povesťou. Jedno nemožno
oddeliť od druhého, patria nerozlučne k sebe. Ako napríklad Pavol Klinka a tím
pätnástich mužov a žien k Poľnohospodárskemu
družstvu v Rastislaviciach.
Tento podnik v Novozámockom okrese nemá
dlhú históriu. Vznikol po revolúcii a bol vybudovaný na jednej z najlepších pôd na Slovensku
a na poctivej robote. Dodajme, že aj mimoriadne
inteligentnej manažérskej práci. Inak by sa PD
Rastislavice nestal rešpektovaným družstvom.
Dobrý a ešte radšej nadpriemerný výsledok si želajú mnohí, ale prekvapujúco inteligentné riešenie, ako ho dosiahnuť, poznajú nemnohí. Chytrí
navrhujú, priemerní opakujú.
Dobré úrody na bonitných pôdach by mali byť
za priemerne dobrého počasia samozrejmosťou. Ale v živote ani v podnikaní nie je nič také
jednoduché. Možno preto, že do cesty sa stavajú zložité ľudské aj hospodárske vzťahy, ktoré aj
jednoduché veci komplikujú. Sú však muži, ktorí
v každej situácii nachádzajú východisko.
Pavol Klinko považuje za základ úspechu v podnikaní na pôde poriadok, disciplínu a k tomu
pridáva také ingrediencie ako je talent, rozvaha,
obrovská životná skúsenosť plus pevná vôľa, vášeň a radosť z práce.
Vysoké úrody obilnín, repky či kukurice dnes už
nikoho neohúria. Za horou zrna sú však aj hory
slamy. Tam, kde niet živočíšnej výroby, stojí otázka ako nanovo zapraviť tony rastlinných zvyškov
do pôdy. Čo s nimi? Pôda sa bez organickej hmoty nezaobíde, lebo je s ňou spojený mikrobiálny
život. Ale balastnej rastlinnej hmoty je pri rastúcich úrodách čoraz viac a prerastá farmárom cez
hlavu, najmä tým, ktorí priamo nechovajú dobytok.
Pavol Klinko sa vynašiel. Neďaleko od Rastislavíc
má farmy spoločnosť Branko Nitra špecializujúca
sa na chov králikov. Tá, samozrejme, potrebuje
slamu a zároveň produkuje hnoj. My dáme slamu,
vy dáte exkrementy a máme kvalitný kompost,
ktorý potrebuje pôda. Aké jednoduché bolo Klinkovo riešenie! A našiel ešte jedno originálne.
Nebol prvý koho napadlo, že slamu možno využiť aj na energetické účely. Išiel však ďalej a spojil
sa so šalianskou teplárňou. Tá spaľuje klasickú
drevoštiepku, slamu a teraz v nej skúšajú aj kukuričné kôrovie. Všetko napovedá tomu, že kôrovie na rozdiel od repkovej slamy bude výdatným
palivom. Do budúcna by sa vlastne riešili dva
problémy. Odstraňoval by sa problém so zaorávaním kukuričného kôrovia, nadbytok ktorého
vyvoláva v pôde problémy. Teplárne, by našli
zdroj paliva, ktorý by znižoval extrémne rastúci
dopyt po drevnej štiepke. Pravda, chce to vyriešiť
ešte zopár hlavolamov, ako napríklad prispôsobiť hybridnú skladbu rýchlejšiemu dozrievaniu,
aby sa časť kukurice zberala za sucha. Ale to pri
širokom výbere hybridov nie je problém.
Pavol Klinka sa o novom nápade ešte netúži veľmi zmieňovať. Lenže v okamihu, keď sa osvedčí,
1 161ha
14
154 799 eur
11,6 percenta
rozšíri sa a bude žiť svojim životom. Práve tak,
ako keď na Klinkov popud premenili širokozáberový postrekovač John Deere na stroj umožňujúci zapravovať do pôdy aj tuhé hnojivá. Nápad
sa ujal a materská spoločnosť vyrobila už tucet
upravených strojov.
Na univerzitách dnes zriaďujú fakulty manažmentu a prednášajú teórie riadenia. Možno by
bolo dobré, keby študentov viac do tajov riadenia zasväcovali samotní manažéri. Na príkladoch
by im vysvetlili, ako si jednoducho vynútiť poriadok na pracovisku, ako rekonštrukciami starších
objektov znížiť náklady na modernizáciu firmy,
ako vytvoriť úhľadné pracovné, teda životné
prostredie, kde je radosť pracovať. A P. Klinka by
tiež pripomenul študentom, ako je dôležité neustále študovať novinky odrôd, hybridov. Lebo
z prehľadu sa začína kvalifikované rozhodovanie,
Riaditeľ družstva Ing. Pavol Klinka v poraste pšenice.
Pohľad na pozberovú linku obilnín.
The agricultural company in Rastislavice has a short history. It was established after the revolution and
built on the best soils in Slovakia, on a hardship a extremely inteligent managerial work. Otherwise it
would not become highly respected company. It specializes on crop production and grows grains, rape,
sunflower and maize. With a small number of people its labour productivity is high measured by the
added valued per one worker – 9 389 EUR. This cooperative permanently reports profits what reflects
in its technical equipment and excellent harvests. Rastislavice is the most successfull company in the
15-years history of the management competition Top Agro Slovakia.
čo zasejem. Tento muž a podnik je ukážkou praktického dobrého manažovania.
Pavol Klinka je doyen slovenských manažérov.
Dávno prekročil sedemdesiatku a predsa je jeho
myseľ neobyčajne svieža a inovatívna. Nie je náhoda, že PD Rastislavice sa stali najúspešnejším
podnikom za uplynulých pätnásť rokov Top Agro.
Ako nie je náhodou, že podnik je aj v šestnástom
ročníku v prvej trojke najlepších družstiev.
Kontakt
Poľnohospodárske družstvo
941 08 Rastislavice
Riaditeľ: Ing. Pavol Klinka
Tel.: 035/ 6478 157
e-mail: [email protected]
top agro 2010/2011 21
V Novogale dbajú na welfare
i na kvalitu produktov
Tržby / Revenues
Počet pracovníkov / Employees
Produkcia vajec / Production of Eggs
Produkcia brojlerového mäsa / Broiler Meat Production
16,3 mil. eur
145
162 mil. kusov
3 400 ton
Firmu Novogal vedie tím mladých manažérov – ekonomická námestníčka Martina Kováčová, riaditeľ Ladislav Birčák,
výrobný riaditeľ Norbert Varga a výrobná námestníčka Ľubica Slopovská.
S
poločnosť Novogal v Dvoroch nad Žitavou
patrí medzi stabilné slovenské spoločnosti,
ktoré čerpajú z viac ako 30-ročnej histórie.
Pritom nadväzujú na tradíciu, ktorá sa v Dvoroch
nad Žitavou začala budovať ešte v šesťdesiatych
rokoch minulého storočia. Dnes je jedným z najväčších producentov slepačích vajec na Slovensku. Necelá polovica z nich smeruje na export do
Maďarska, Nemecka, Rakúska, Talianska a Česka.
Produkciu vajec, brojlerov a odchov kuríc sústreďujú do šiestich prevádzok. Spoločnosť má svoju
vlastnú autodopravu, produkciu umiestňuje na
trhu hlavne vďaka odbytovému združeniu Ovogal Farm. Majú aj vlastnú obchodnú sieť.
V posledných rokoch sa veľa hovorí o welfare
zvierat, teda o vytvorení takých podmienok pre
Novogal in Dvory nad Žitavou is a stabilized company profiting from its 30-year old history. It is one of
the biggest producers of hen eggs in Slovakia. Almost a half of the egg production goes for exports to
Hungary, Germany, Austria, Italy and Czech Republic. The company has also broiler production (chicken
for meat) and six operations to raise hens – egg layers; it has own truck center, all production is marketed
via the sales association Ovogal Farm. The standards of the European Union stipulates that as of 1st
January 2012 all operations must be modernized to comply with new poultry welfare criteria. Novogal
was preparing for such change for several years already. Four old technology operations are going to
be replaced by new ones soon.
zvieratá, v ktorých budú chránené pred fyzickou a psychickou nepohodou. Normy Európskej
únie prikazujú od 1. januára 2012 modernizovať
prevádzky tak, aby spĺňali nové kritériá welfare.
V Novogale v Dvoroch nad Žitavou sa pripravujú
na túto zmenu už niekoľko rokov. Časť modernizácie prevádzky v doterajších halách majú už
za sebou, teraz v rámci viac ako dvojmiliónovej
investície plánujú postaviť novú výrobnú halu s kapacitou vyše 80 tisíc nosníc ako náhradu
za sedem odstavených výrobných hál. Zároveň
chcú prerobiť štyri staré priestory a nahradiť ich
novými. Novú technológiu v Dvoroch nad Žitavou majú od nemeckého dodávateľa, v Leviciach
od výrobcu z Česka. „Pokiaľ ide o welfare, my sme
sa zamerali na chov v klietkach. Slovenskí chovatelia sú však v nevýhode, pretože v okolitých krajinách poskytujú materské štáty svojím chovateľom dotácie na modernizáciu prevádzok. V Česku a Maďarsku je to okolo 40 percent, v Poľsku
dokonca 80 percent. Slovenské podniky hydinárskeho priemyslu sú nútené brať si úvery, pretože
sú z hľadiska legislatívy povinní svoje prevádzky
modernizovať,“ hovorí riaditeľ Ladislav Birčák.
Najväčším problémom chovateľov vajec však je
situácia na slovenskom trhu so slepačími vajcami
a brojlerovým mäsom. Niektoré štáty únie bojujú
s nadvýrobou slepačích vajec, a preto sa logicky
snažia dostať na náš trh a my na Slovensku si ho
nevieme uchrániť. „Slovensko je v produkcii vajec
sebestačné. Približne 160 miliónov vajec sa dovezie a do 200 miliónov sa vyvezie. Dováža sa však
horšia kvalita, pretože pre nášho spotrebiteľa hrá
prím cena, a vyváža sa lepšia kvalita, pretože zahraničný odberateľ je zvyknutý na vysoký štandard,“ tvrdí riaditeľ. Aj preto spoločnosť bojuje
s takto umelo znižujúcimi sa cenami vajec, čo pri
zvyšujúcich sa nákladoch na prevádzku negatívne ovplyvňuje ekonomickú bilanciu podniku.
Za rast nákladov môže aj zlá úroda v roku 2010,
čo spôsobilo zvyšovanie cien kŕmnych zmesí. „V
súčasnosti cena kŕmneho obilia neklesne pod
160 eur za tonu, nárast je aj oproti vlaňajšku. Aj
to ovplyvňuje cenu brojlerového mäsa a vajec.
Ceny kila dorobeného mäsa by sa mali pohybovať okolo jedného eura, vajíčok – nad 0,068 eura
za kus. Vtedy vie chovateľ dosahovať aspoň minimálny zisk,“ pripomína ekonomická námestníčka
riaditeľa Martina Kováčová. Aj pre chovateľov
sliepok v Dvoroch nad Žitavou by bolo dobré
ustálenie situácie na trhu, no realita skôr poukazuje na opačné tendencie. Aj preto si výrobná námestníčka podniku Ľubica Slopovská pochvaľuje
záujem verejnosti o osvedčenú produkciu vajec
s 3-omega mastnými kyselinami, ktoré sa vyrábajú pridaním 3 percent rybieho oleja do kŕmnej
zmesi. Mesačne ich vyrobia okolo 150-tisíc kusov
a k zákazníkovi sa dostanú aj s nálepkou certifikátu Značka kvality SK, na ktorú sú v Novogale
hrdí. Kvalite v Novogale venujú mimoriadnu pozornosť. Majú aj špeciálne vozidlá na prepravu
vajec. Ale zákazník v prihraničných regiónoch
neraz uprednostní vajíčka či hydinu priamo z áut
bez klimatizácie.
Kontakt
K spotrebiteľom putujú vajíčka v moderných chladiarenských vozidlách.
22 top agro 2010/2011
Novogal, a. s.
931 04 Dvory nad Žitavou
Riaditeľ: Ing Ladislav Birčák
Tel./fax: 035/ 6484 291-3
e-mail: [email protected]
Vôňu kvetov nahradila
v Nižnej chuť cukru
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Počet pracovníkov / Employees
Zisk po zdanení / Netto Profit
E
586,7
26
101 734 eur
nad všadeprítomnou neviditeľnou rukou trhu.
V boji, alebo skôr v prispôsobení sa ekonomike
pomáha družstevníkom z Nižnej i ďalšia komodita. Tou je osivová kukurica, ktorú pestujú na
približne 100 hektároch a aj vďaka nej môžu
časť ziskov takpovediac topiť v neefektívnej živočíšnej výrobe.
„Vážne uvažujeme nad prekrížením súčasného
holštajna s kombinovaným červenostrakatým
dobytkom. Mäsová úžitkovosť by nám mohla
pomôcť znížiť stratu v živočíšnej výrobe, kde
napriek tomu, že dodávame rastlinné komponenty vo vnútropodnikových cenách, nedokážeme dosiahnuť rentabilnú výrobu,“ hovorí
predseda, ktorý v záujme udržania zamestnanosti a pri stálej viere, že nastane zmena vo
vnímaní tohto ťažkého priemyslu slovenského
poľnohospodárstva, výrobu udržuje.
Napriek tomu, že v tejto oblasti podnik zvolil
Napriek tomu sa nám na tohtoročnú brigádu
– dokastráciu kukurice, prihlásilo až 46 brigádnikov. Tých sa snažíme overiť a nájsť medzi
nimi i budúcich zamestnancov, ktorí do nášho
hospodárenia prinesú nový vietor,“ hovorí Stanislav Ferech.
V popredí administratívnej budovy je najnovší traktorový prírastok.
V dojárni.
konomické poučky hovoria, že keď sa spoja dva priemerné podniky, mal by vzniknúť jeden silný. Vyjadruje sa to i definíciou
dva a dva sú päť. No aký je výsledok, keď sa
jedno silné poľnohospodárske družstvo rozdelí
na viacero samostatných podnikov? S odstupom a skúsenosťami dvadsiatich rokov možno
povedať, že ak len jedna spoločnosť nastúpi na
správnu cestu, delimitácia bola úspešná.
V okrese Piešťany máme príklad, keď z pôvodného podniku vznikli samé úspešné a rozvíjajúce sa družstvá: Chtelnica, Dolný Lopašov
a Nižná.
„V Chtelnici dostali pestovanie cukrovej repy na
takú úroveň, ktorá nemá v Európe konkurenciu,“
chváli Stanislav Ferech, predseda Poľnohospodárskeho družstva v Nižnej, svojich susedov.
Neskrýva však ani vlastné úspechy, lebo ani
v ich družstve nie sú žiadni amatéri a docielili
neuveriteľné hektárové úrody. V minulom roku
dopestovali v priemere po 88 ton z hektára pri
cukornatosti 16,34 percenta. Dôvodom nižšej
cukornatosti, než na akú sú v Nižnej zvyknutí,
boli nadpriemerné zrážky, ktoré až o tretinu
predstihli dlhodobý priemer.
Stanislav Ferech pripomína, že v ich družstve
nie vždy bola orientácia na cukrovú repu jednoznačná. „Po roku deväťdesiat sa bývalí predsedovia mnohokrát orientovali na činnosti,
ktoré neprinášali požadovaný finančný efekt.
Napríklad zeleninárstvo,“ hovorí a dopĺňa, že
v Chtelnici takéto obdobie nemali, a preto sa
mohli „bielemu zlatu“, ako sa často cukrovej
repe hovorí, venovať naplno. Dnes sa rozdiely
stierajú. Ak si návštevníci Nižnej mohli pred
približne štyrmi desaťročiami všimnúť na troch
hektároch pôdy vysadené astry, ktoré pomáhali ekonomike družstva, dnes je to riadne upravený porast cukrovej repy. Astry zabezpečili
Nižnej v roku 1971 víťazstvo v celoslovenskej
televíznej súťaži o skrášľovaní obce – Etapa
50, cukrová repa teraz zabezpečuje víťazstvo
Cukrová repa je pre nás zaujímavá ekonomická plodina,
hovorí Stanislav Ferech.
The agricultural cooperative in Nižná is farming about 600 hectares of agricultural land and employs
26 people. The production of crops specialized for growing sugar beet and seeds for planting and
also livestock production are reasons why this company plays an important role in the village. The
cooperative achieved top parameters in growing sugar beet. In the previous year the crop yielded 88
tons per a hectare with the sugar content of 16,34. Maize for seeds was grown in the last year on 75
hectares and this is a significant stabilizing factor of their farming. The same cannot be said about
the livestock production, where approx. 100 dairy cows is every year producing losses in the budget.
Therefore the cooperative is seriously considering a crossbreeding, i.e. to mate of the present Holstein
cattle with a combined breed, which would bring interesting meat yields.
takpovediac vyčkávaciu taktiku, v ostatných
sa snaží neustále investovať. V poslednom roku pribudol v družstve nový kastračný stroj,
brniansky traktor, radličkový podmietač, podryvák, diskový kyprič, ale investície neobišli
ani závlahy. Vedenie si uvedomuje, že najpodstatnejšou investíciou je práve tá, ktorá sa týka
ľudí.
„Hospodárime v malej obci. Pri 530 obyvateľoch je ťažšie nájsť fundovaných odborníkov
s úprimným záujmom o poľnohospodárstvo.
Kontakt
Poľnohospodárske družstvo,
922 06 Nižná
Predseda: Ing. Stanislav Ferech
Tel: +421/ 33/ 7788 125
Fax: +421/ 33/ 7788 127
e-mail: [email protected]
top agro 2010/2011 23
Plávanie proti prúdu Nýrovce nepotopilo
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm size
Výnosy na 1 hektár pôdy / Income per Hectar
Produktivita práce na pracovníka / Productivity per Employee
1 169 hektárov
3 951 eur
144 tisíc eur
Agronóm Ing. Štefan Šulka (vľavo) a výrobný riaditeľ Ján Poduška posudzujú množiteľský porast kukurice
počas vysekávania otcovského komponentu.
P
odnikov, ktoré sa okrem produkcie zeleniny,
množenia osív, pestovania cukrovej repy
zameriavajú i na živočíšnu výrobu, v ktorej
dosahujú špičkové výsledky, by sme na Slovensku
nenašli mnoho. Agromarkt – Nýrovce, s.r.o., je dôkazom toho, že i na relatívne nižšej výmere pôdy
sa dajú realizovať tieto činnosti, zabezpečiť vysokú
efektivitu výroby a aj podporiť zamestnanosť, ktorá nie je v okrese Levice vysoká.
„Našim cieľom nie je byť najlepší. Svoju prácu vykonávame svedomito a dôsledkom toho sú stabilizované výsledky, ktoré nám prinášajú želaný efekt,“
hovorí Ing. Eugen Antal, konateľ spoločnosti.
Nielen svedomitá práca, ale i správne rozhodnutie
pustiť sa do oblasti, z ktorej možno iné podniky
skôr odstúpili, posunuli túto spoločnosť k slovenskej zeleninárskej špičke. V osevnom postupe
nájdeme 95 hektárov hrachu záhradného, ktorý
dodávajú do neďalekej mraziarne. Ich vklad do
zeleninárstva je však oveľa širší. Pre spracovateľa
koordinujú pestovanie a zber hrachu na výmere
620 hektárov, lahôdkovej kukurice na 650 hektárov a špenátu na 80 hektároch pôdy. Ako sme sa
presvedčili podľa harmonogramu sejby a zberu,
v tejto činnosti sa naozaj prejavuje kumšt a fortieľ
manažérov. Zber produkcie musí prebiehať plynulo, aby špeciálne kombajny boli čo najviac využité
a produkcia mala správnu zrelosť.
„Koordinácia zberu pre všetkých pestovateľov je
rozvrhnutá od polovice apríla, keď začíname zberom špenátu, pokračujeme hráškom a posledné
činnosti vykonávame v októbri, keď končíme lahôdkovou kukuricou,“ vypočítava Ján Poduška, výrobný riaditeľ spoločnosti. Dodáva, že tu zohráva
dôležitú úlohu aj logistika, pretože do mraziarne
musí byť dopravovaná zelenina v presne dohodnutých intervaloch 24 hodín denne. To znamená,
že zber prebieha nepretržite a na jednej zmene
je približne 15 zamestnancov. Do kategórie pestovateľsky náročnejších plodín určite patrí aj osivárstvo. V Nýrovciach pestujú osivovú kukuricu,
pšenicu a jačmeň.
„Každý agrotechnický úkon treba urobiť včas,
kvalitne a bezo zvyšku. K tomu sa snažím viesť
všetkých pracovníkov rastlinnej výroby,“ vysvetľuje agronóm Štefan Šulka úspech pri pestovaní náročných poľnohospodárskych plodín. Každý pestovateľ cukrovej repy potvrdí, že aj toto je plodina,
ktorá preverí jeho znalosti. Tú majú v Nýrovciach
na 140 hektároch.
Nielen odborne, ale najmä ekonomicky skúša každého hospodára živočíšna výroba. Aj v tom sa snažili v Nýrovciach uchopiť šancu na efektívnejšiu výrobu. Začali časť produkcie realizovať cez mobilný
mliečny automat. Podiel priameho predaja mlieka
v súčasnosti tvorí približne 14 percent, čo je mierny pokles oproti druhému polroku vlaňajška. Napriek tomuto vývoju dosahuje denný predaj 450
až 520 litrov. Ako hovorí Eugen Antal, pri súčasnej
cene mlieka už finančný efekt z priameho predaja spotrebiteľovi nie je tak výrazný, ale „z hľadiska
stavovskej cti chceme v tejto činnosti pokračovať,
pretože si na našu ponuku spotrebitelia zvykli.“
Mlieko od 175 nýrovských kráv si môžu spotrebitelia kúpiť v 36 obciach, kam mliečny expres každý
týždeň zavíta.
„Aj keď si dovolím povedať, že pri dojivosti 8 540
litrov na dojnicu máme výrobu zvládnutú, stále
nedokážeme dosiahnuť nulový výsledok hospodárenia. Napriek tomu veríme, že aj ohodnotenie
v tejto výrobe zohľadní vynaložené náklady a chovateľskú úroveň,“ hovorí Ing. Eugen Antal.
Agromarkt – Nýrovce, Ltd. is farming in the Levice district. The crops production is oriented to grow
vegetables and to produce seeds for sowing. Along with other legumes the company grows common
garden pea. It also provides coordination and harvesting service for other growers in the vicinity who
grow pea, sweet maize or spinach. The largest acreage of their fields is sowed by seeds of maize, wheat
and barley. The livestock production focused at raising beef cattle. An average yield for a herd of 175
dairy cows is 8 540 liters of milk per a milker annually. The milk is contracted to a dairy company and
remaining about 14 percent of the milk production is sold directly to consumers via a mobile milk
automat.
Nýrovský mliečny expres si našiel svojich zákazníkov.
Kontakt
AGROMARKT – Nýrovce, s.r.o.
93 567 Nýrovce 286
Konateľ: Ing. Eugen Antal
Výrobný riaditeľ: Ján Poduška
Tel.: +421/ 36/ 7739 203
Fax.: +421/ 36/ 7739 225
[email protected]
Kvalitnú prípravu pôdy pod repku ozimnú zabezpečujú s traktorom Challenger a závesným náradím Top Down 400.
24 top agro 2010/2011
Pýchou PD Dolné Otrokovce
je špičkový chov dojníc
Dojnice / Dairycow
Ročná dojivosť / Yearly Milk Yield
Pridaná hodnota na pracovníka / Addet Value per Employee
P
oľnohospodárske družstvo Dolné Otrokovce so sídlom v Hlohovci je špičkou v chove
slovenského strakatého dobytka. Tamojší
šľachtiteľský chov získal prvenstvo v produkcii
mlieka za laktáciu v roku 2010 – 7 430 kilogramov
s obsahom tuku 4,1 a bielkovín 3,5 percenta. Pod
tieto výsledky sa podpisujú výborné reprodukčné
ukazovatele, nízka brakácia jalovíc aj kráv. „Dokážeme si vďaka tomu bez problémov obnoviť stádo z vlastných zdrojov,“ hovorí hlavný zootechnik
Peter Kuric.
Napriek vysokej kvalite nebolo pre družstvo surové
kravské mlieko ziskové tak, ako by sa patrilo. Takže
doplňujúce finančné zdroje získali družstevníci
z predaja vysokoteľných jalovíc. Popri tom však
zvýšili aj počet kráv o 40 kusov. Nateraz je podľa
výrobného riaditeľa Ing. Jána Tabačeka optimálne 400-kusové stádo. Finančný prínos je aj predaj
mladého dobytka. Teľatá putujú cez sprostredkovateľov do zahraničia. V družstve však zvažujú
možnosť zaobísť sa bez sprostredkovateľov. Bolo
by to efektívnejšie.
Poľnohospodárske družstvo Dolné Otrokovce je
od roku 1999 dcérskou firmou spoločnosti Food
Farm, s.r.o., a sestrou akciovej spoločnosti Agrovia, a.s. „Uplatňujeme odvetvové riadenie, čo nám
umožňuje dynamizovať a zefektívňovať poľnohospodársku činnosť,“ vysvetľuje generálny riaditeľ
Food Farm Ing. Róbert Čík st. Stavy zvierat neznižovali ani počas krízy a neobmedzovali ani kŕmenie.
Jednoducho – profesionálne riadenie všetkých
troch spoločností, v ktorých ročná kvóta surového kravského mlieka predstavuje 12 a pol milióna
litrov, umožňuje rozložiť podnikateľské riziko tak,
aby družstvo nič nezaskočilo. Mlieko predávajú do
mliekarne v Červenom kameni. Celú produkciu.
Teda aj mlieko z ďalšej farmy spoločnosti Agrovia,
kde sa zase orientujú na chov holštajnskeho čiernostrakatého dobytka. Mimochodom, aj ten chov
získal ocenenie za vysoké úžitkové vlastnosti a tiež
patrí k špičkám na Slovensku.
To už teda napovedá, že vysoká zootechnická úroveň a fortieľ nechýba. Pred tromi rokmi investovali
v družstve do zariadení v živočíšnej výrobe – na
kŕmenie a vývoz maštaľného hnoja, a predtým
kompletne prerobili dojáreň, postavili novú halu
na ustajnenie zvierat a silážne žľaby. Zachovali pôvodné družstevné objekty a postupne ich rekonštruujú. A hoci sa pred časom zdalo, že dosiahnuť
sedem a pol tisíc litrovú dojivosť od slovenského
strakatého dobytka je utópiou, rok 2010 ukázal,
že aj utópia sa môže stať realitou. Ak sa chovatelia
venujú dôslednej plemenárskej činnosti a zúročia všetky sily, vedomosti, skúsenosti a poznatky.
Neudialo sa tak z roka na rok, ale prešlo viac ako
desaťročie. Samozrejme, v družstve majú aj ďalšie
zámery, ale do tých sa pri súčasnej cene mlieka
púšťať nechcú. Je to hudba budúcnosti. Všetko
však zabezpečili pre pohodu zvierat. Nechýbajú
ani ventilátory a rosiče vody, ktoré uľahčujú zvieratám existenciu aj v horúčavách.
V družstve majú pomerne vysoké zastúpenie silážnej kukurice a krmovín na ornej pôde. „Za posledné tri roky sa podarilo kvalitu krmív výrazne zvýšiť,
400 ks
7 430 litrov
18 896 eur
čo nám tiež umožnilo dosiahnuť vysoké parametre
úžitkovosti,“ informuje hlavný agronóm Ing. Róbert Čík ml. a dodáva: „Lucerky kosíme 4 až 5 krát
ročne. Najvyššia kvalita je však pri prvej a druhej
kosbe.“ Všetky objemové krmivá konzervujú, čím
sa získava stabilita a dobrý východiskový stav na
výrobu mlieka. Počasie je však nevyspytateľné,
v roku 2010 aj v roku 2011 prerušovali zber dažde. Nebolo jednoduché zabezpečiť kvalitu obilia,
olejnín či krmovín. Ale dobrý agronóm vie, že na
zber treba využiť každú vhodnú minútu a neoplatí
sa čakať, či azda zajtra nebude vhodnejšie počasie.
„O to dôležitejšie je pri objemových krmovinách
dodržať správne zásady silážovania, aby sa udržali
náklady na rozumnej hranici,“ zdôrazňuje inžinier
R. Čík ml.
Hlavný agronóm Ing. Róbert Čík ml.
kontroluje kvalitu krmiva.
Generálny riaditeľ Food farm, s.r.o., Ing. Róbert Čík st. (vľavo), hlavný agronóm Ing. Róbert Čík ml.,
hlavný zootechnik Peter Kuric, agromechanizátor Ing. Jozef Masrna a riaditeľ výrobného úseku Ing. Ján Tabaček
The agricultural cooperative in Dolné Otrokovce, domiciled in Hlohovec, is the top company especially
in raising Slovak patchy colour cattle (Slovenské strakaté plemeno). Although recently it had seemed
an utopia to yield seven and a half litres of milk per a cow of the mentioned breed, the year 2010
demonstrated that also such utopia can become true. The cattle breeders from Dolné Otrokovce are fully
devoted to a consistent breeding activities, applying science and own knowledge, and it pays off. Their
stud livestock herd was awarded the first prize for production of milk and lactation. The results reported
in year 2010 are: 7 430 kilograms with 4,1% content of fat and 3,5% of proteins. Such good results were
achieved due to their excellent reproduction indicators and low bracacion of heifers and cows.
Kontakt
Teliatka sa naozaj majú k svetu.
PD Dolné Otrokovce
Duklianska 21
920 14 Hlohovec
Riaditeľ výrobného úseku:
Ing. Ján Tabaček
Tel.: 0905/ 259 323
e-mail: [email protected]
www.foodfarm.sk
top agro 2010/2011 25
Úspech sa ani v Agroseve nerodil ľahko
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Počet zamestnancov / Employees
Obrat / Turnover
Zisk / Profit
Investície / Investments
4 000 ha
86
6 253 815 eur
510 166 eur
1 675 624 eur
Ak
má človek v hlave tak jasno o súčasnosti i budúcnosti svojej firmy ako
riaditeľ a konateľ Agrosevu Detva,
s.r.o., Martin Malatinec, výsledok nemôže byť iný
než úspech. No úspech sa nerodí ľahko a k jeho
dosiahnutiu a udržaniu už vôbec nestačí jeden
človek, ale ešte schopný kolektív.
Agrosev vznikol v roku 1998 odkúpením časti
štátneho semenárskeho podniku Vígľaš Pstruša.
Postupne priberal tých, nad ktorými visel Damoklov meč exekúcie či likvidácie – poľnohospodárske
družstvá v Detve, Lovinobani a Slatinských lazoch.
Cieľom spoločnosti bol v tom čase rozvoj živočíšnej výroby a hlavne produkcie mlieka, ktorým by
zásobovali Hriňovskú mliekareň. „Sme štyria súrodenci a všetci sme spolu začínali v roku 1992 práve založením tejto mliekarne. Ja som v roku 1998
odišiel do prvovýroby, lebo som za to, aby činnosť
rodinných firiem, ktoré sú majetkovo či surovinovo previazané, na seba nadväzovala. Každá spoločnosť – dnes ich máme dovedna sedem, vrátane
mechanizačného strediska, výroby kŕmnych zmesí
a skladovania obilia – je úzko špecializovaná a samostatná. Chceme využiť potenciál, ktorý nám
dáva región, kde hospodárime,“ informuje M. Malatinec. V Banskobystrickom kraji majú na výmeru
najvyšší podiel živočíšnej výroby a popritom je aj
dostatok energetických plodín, ktoré zabezpečujú
potreby firmy a časť produkcie zostáva na voľný
predaj.
Riaditeľ Martin Malatinec.
Agrosev má stredisko živočíšnej výroby v novo
zrekonštruovanom hospodárskom dvore v Detve,
kde je 450 dojníc simentálskeho a v Želobudzi 400
dojníc holštajnského plemena. Ďalšie stredisko je
v Lovinobani na odchov jalovíc a mäsové kravy.
Agrosev, s.r.o. Detva is a limited company established in 1998 after purchasing a part of the state seeding
enterprise Vígľaš Pstruša. Then gradually made acquisition of further companies like the cooperatives:
Detva, Lovinobaňa and Slatinské lazy. At present it has seven companies including a mechanization
center, fodder production plant and grains silos; those are highly specialized and independent. In
Banská Bystrica district this company keeps the record high number regarding the share of livestock
and crop production per a hectare of land; nevertheless its crop production serves mainly to provide
fodder for feeding the livestock. Side products left from the livestock production are utilized in the bio
gas station. Agrosev is a firm with quite a diversified production; next plan involves a successful launch
of agro tourism business.
Firma má zároveň tri strediská oviec – jedno je na
produkciu mlieka (kríženec lacaune a cigája a čistý šľachtiteľský chov cigája a lacaune) a dve strediská, kde chovajú ovce na mäso. „Cigáju krížime
s nemeckou čiernohlavou ovcou a máme zaujímavé výsledky. Tieto ovce sú podobné cigájam, ale
lepšie vyšľachtené do mäsového typu“, vysvetľuje
M. Malatinec.
Keďže podnik hospodári v nadmorskej výške od
260 až do 800 metrov, má výrobu extenzívnu a intenzívnu. Do extenzívnej sú zaradené pasienky a
prevažne mäsové plemená oviec, produkujú tam
seno a pri dočisťovaní ostatných plôch získavajú
drevnú štiepku a biomasu. Intenzívna je prevažne
výroba objemových krmív pre živočíšnu výrobu
a trhové plodiny ako repka, osivá, na ktoré majú
licenciu, pšenica tritikale, ovos, jačmeň či ďatelinotrávy. Na ploche 850 ha pestujú kukuricu pre vlastnú potrebu. „Máme vlastné sklady a sušiareň, tak
robíme aj sušenú kukuricu, ale aj vlhké kukuričné
zrno, ktoré sa hneď po žatve šrotuje a uskladňuje
do rukávov. Hmota slúži na kŕmenie dobytka po
celý rok. Prefermentovaná vlhká kukurica je lacnejšia ako sušená a má dobré výživové hodnoty
pre hovädzí dobytok a ovce. Je to nová technológia, ktorá sa na Slovensku uplatňuje 8 až 10 rokov“,
približuje hospodárenie M. Malatinec. Dodáva, že
z rastlinnej výroby majú ešte stále prebytky, preto v rámci intenzívnej časti výroby vytvorili ďalšie
spoločnosti Agrosevu, ktoré sa venujú bioenergetike. Postavili bioplynovú stanicu, kde využívajú
vedľajšie produkty zo živočíšnej výroby. Na horších
pôdach pestujú aj cukrový cirok. Podľa riaditeľa
ide o vynikajúcu energetickú plodinu, ktorú dokážu umiestniť na trhu ako biomasu. „Našim cieľom
je riešiť produkciu tak, aby s cukrovým cirokom,
slamou, vymoknutým senom, drevom, drevnými
štiepkami, spracovaním vedľajších produktov, vyrobili elektrinu a termické teplo. Do distribučnej
siete 1 MW/h elektrickej energie a do centrálneho
vykurovacieho systému mesta Detva 1,1 MW/h
tepla. Takéto teplo je podstatne lacnejšie – zhruba
na úrovni 50 percent ceny tepla vyrobeného z plynu. Je to obojstranne výhodné pre odberateľov
aj pre nás“, popisuje nie celkom tradičné postupy
poľnohospodárov M. Malatinec.
To však nie je všetko, čo chcú M. Malatinec a kolektív spolupracovníkov, ktorých si pre oddanosť
robote veľmi váži, urobiť. V pláne je okrem rozširovania chovu dojníc aj výstavba ďalšej bioplynovej stanice či podnikane v agroturistike. Celý areál
v Pstruši – penzión, relaxačné centrum, bazén, sauny, malý rybník, koniareň, jazdiareň s krytou halou,
malá obora pre zvieratá vrátane rybníka – začali
budovať koncom septembra tohto roku. „Viem, že
keď stôl stojí na jednej nohe, je labilný, čím ich má
viac, tým je stabilnejší. Ak sa jedna z nich zlomí, podržia ju ostatné. Preto je štruktúra našej rodinnej
firmy diverzifikovaná a činnosť jednej podporuje
existenciu ďalších,“ uzatvára M. Malatinec.
Kontakt
Na kontrole v kravíne.
26 top agro 2010/2011
Agrosev, s.r.o.
962 12 Detva
Bottova 1
Konateľ a riaditeľ: Martin Malatinec
Tel.: + 421/ 45/ 5456 142;
0915/ 805 634
e-mail: [email protected]
www.agrosev.sk
Progresívne metódy riadenia v
PD Jurová – Baka prinášajú výsledky
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Počet pracovníkov / Employees
Tržby / Revenues
Hospodársky výsledok / Zisk
V
2 670 ha
82
4 282 000 eur
400 000 eur
výrobe, vo výkrme býkov a vo výrobe mlieka. V dôsledku uskutočnených opatrení pozitívne výsledky týchto odvetví sa premietli aj do dosiahnutého
hospodárskeho výsledku. Efektívnejšie obstaranie
vstupov do výroby napríklad umožnilo optimálne
doplnenie potrebných živín do pôdy, čo následne
zvýšilo úrody plodín.
Štruktúru výroby v zásade nebolo potrebné meniť, v rastlinnej výrobe ostali v Jurovej najmä pri
pestovaní kukurice, pšenice a repky. Určité
zmeny nastali skôr v osevných plánoch, v ktorých bola zohľadnená najmä kvalita pôdy. „Kukurica je nosnou pestovanou plodinou v rámci
E.X.A.T.A–Group, pestujeme ju na ploche
takmer 3 tisíc ha, z toho na 950 ha v PD Jurová,
kde dosiahli hektárovú úrodu 8,5 tony, čo je na
Slovensku nadpriemer,“ hovorí Ing. Júius Petrovits, hlavný agronóm spoločnosti a podpredseda PD Jurová.
Väčšie zmeny sa udiali v živočíšnej výrobe, kde
skoncentrovali jednotlivé typy chovov. „Práve skupinový efekt štyroch podnikov umožnil
doteraz roztrieštené chovy sústrediť na 1-2
miestach, v dôsledku čoho už dosahujú oveľa
lepšie výsledky. Napríklad 600-700 kusov dobytka dokáže obslúžiť už iba jeden pracovník,
samozrejme, vďaka modernizácie technológií,“
zdôrazňuje riaditeľka. Výrazne zmenili aj krmoSkupina dojníc s úžitkovosťou 40 litrov mlieka. vinovú bázu, ktorej efektívnosť už vyhodnocujú
poľnohospodárskom družstve Jurová – Baka
od konca roku 2009 sa udiali zásadné zmeny.
Súviseli najmä so vstupom nového strategického partnera – E.X.A.T.A–Group, a.s., ktorá sa stala
hlavným investorom v podniku, čo viedlo aj k reštrukturalizácii výroby. Koncentrácia jednotlivých
výrobných činností v živočíšnej výrobe sa prejavila
vo výsledkoch už po prvom roku. Tie ukázali, že
aj v zložitých ekonomických podmienkach sa dá
v agrosektore rozumne a efektívne hospodáriť.
Treba dodať, že spoločnosť vstúpila aj do ďalších
poľnohospodárskych podnikov v regióne Žitného
ostrova, v ktorých systematicky presadzuje zmeny
v efektivite riadenia a v logistike hlavných výrobných činností. „Ukazuje sa, že v tomto nastavení
dokážeme efektívnejšie nakupovať vstupy do výroby ako aj trhovo realizovať naše produkty,“ hovorí PhDr. Katarína Rimóczyová, generálna riaditeľka
E.X.A.T. A–Group, a.s.
PD Jurová je najväčším subjektom skupiny poľnohospodárskych podnikov. Výrobu má rozloženú
vo viacerých farmách. Družstvo dosahovalo dobré
výkony aj v predchádzajúcom období v rastlinnej
Býkov vykrmujú do 650 kg živej hmotnosti.
Ing. Július Petrovits je hrdý na 8,5-tonovú hektárovú
úrodu kukurice.
Napríklad v chove ošípaných, kde je v súčasnosti
efektivita značne otázna, znížili stavy. Avšak s tým,
že pri zmene trhových podmienok budú schopní
v krátkom čase chov revitalizovať. A hoci výsledky
z chovu dobytka sa javia priaznivejšie, rozvoju odvetvia by najviac prospelo, keby domáca spotreba
narástla a spotrebitelia začali kupovať vo väčšej
miere slovenské výrobky. Položili by základy oživenia viacerých utlmených výrob v agrosektore. Aj
v PD Jurová, kde dlhodobý podnikateľský zámer
počíta s takýmto oživením.
Jurová cooperative is farming in the region of Žitný ostrov. Its livestock production is strong and counts
up to 1 600 pieces of beef cattle. Jurová achieves very good results in fattening and milk production.
The hog’s management has been dampened for now. In the year 2009 a strategic investor entered
the cooperative activities and has taken steps to regulate the production aiming to increase the firm
efficiency: systemic concentration of the livestock by types of breeds, modification of the existing fodder
basis evaluating results on a weekly basis, and the investments for reconstruction and modernization
of milking unit is underway. The outcome of more effective farming has reflected in good numbers
in financial reports of the cooperative. The profit earned is to be reinvested for further company
development.
v týždenných cykloch. Zároveň na farme v Bake
rozbehli rekonštrukciu dojárne. Investícia ovplyvní efektivitu produkcie mlieka, zlepší starostlivosť
o zvieratá a umožní aj pri vyššej koncentrácii zvierat zabezpečiť ich adekvátne welfare. Po dokončení tam bude cca 800 dojníc.
Aj táto akcia, ktorá pohltí nemálo finančných
prostriedkov, dokazuje, že spoločnosť ako hlavný
investor považuje investície do rozvoja jednotlivých odvetví v podniku za dôležité a nevyhnutné.
„Do agrosektoru sme vstúpili hlavne preto, aby
v súlade s našimi podnikateľskými zámermi sme
využívali možnosti maximalizácie výnosov z rastlinnej, ale aj živočíšnej výroby. Považujeme tiež
živočíšnu výrobu za dôležitú aj z hľadiska udržania
zamestnanosti, hoci v dôsledku rôznych externých
vplyvov táto výroba sa v súčasnosti javí ekonomicky menej atraktívna. Aj napriek radám niektorých
odborníkov sme sa rozhodli pre jej zachovanie. Samozrejme, určité kroky k hospodárnosti aj za cenu
útlmu sme museli urobiť,“ zdôrazňuje riaditeľka.
Kontakt
PD Jurová
930 04 Baka
E.X.A.T. A–Group, a.s.,
831 03 Bratislava,
Kukučínova 22
Podpredseda PD:
Ing. Július Petrovits
Generálna riaditeľka:
PhDr. Katarína Rimóczyová
Tel./fax: +031/ 5597 137,
fax: +031/ 5597 129
Tel./fax.: +4212/4445 2688,
fax: +4212/44452679
e-mail: [email protected]
top agro 2010/2011 27
Zdenek Černay:
farmára robí farmárom vášeň k pôde
Červený majer – ukážka veľkokapacitných skladov.
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Počet pracovníkov / Employees
Obrat / Turnover
Produktivita práce na pracovníka / Productivity per Employee
Zisk / Profit
1 320 ha
43
4 398 289 eur
102 285 eur
199 549 eur
Zdenek Černay je výborný pestovateľ zemiakov.
Sú
krajiny, ktoré sa považujú za šťastné.
Majú krásnu prírodu, dobré cesty a
železnice, udržiavané mestá aj dediny,
ľudia si slušne zarábajú. Kto by nechcel žiť v takom
Švajčiarsku?! A sú tiež firmy, ktoré majú cveng, pre-
po pracovníkov obsluhujúcich závlahy, triediarne
zemiakov či cibule a ľudí starajúcich sa o chod skladového hospodárstva. K tomu zopár šikovných
žien spracúvajúcich rozrastajúcu sa ekonomickú
agendu. Pôda vynáša a všetkých slušne živí.
Zdenek Černay is representing the modern Slovak agro businessmen. He is a good agronomist,
economist, marketer and psychologist. His farm in Senec spreads on 1320 hectares and specialized in
growing potatoes, onion, grains, sugar beet and oil plants. The company is equipped with the newest
types of machines and has efficient irrigation systems to eliminate dry periods. An ongoing expansion
of silos allows for storing, finalizing, adjusting or packing all production according to customer’s
requirements. Černay’s agro company is representing a Slovak or a European type of super modern,
highly productive farming on a production scale of about 100 thousand Euros per an employee. That is
above the standard levels also in the EU-15 countries.
tože zamestnancom zabezpečujú vysoký životný
štandard a osobný profesionálny rast. Aj v slovenskom poľnohospodárstve sa také nájdu. Na okolí
Senca priťahuje pozornosť moderná farma Zdenka Černaya.
Po revolúcii začínal Z. Černay ako jeden z mnohých ľudí, ktorí mali chuť podnikať. Spočiatku sa
spoliehal výlučne len na vlastné sily. Lenže ako
roky plynuli, pribúdala pôda, hospodárstvo rástlo
a začalo vytvárať pracovné príležitosti.
Dnes farmár Zdenek Černay zamestnáva 43 ľudí –
od traktoristov, opravárov, vodičov kamiónov až
28 top agro 2010/2011
Tím ľudí si farmár roky starostlivo vyberal. Muž,
ktorý pracuje s vysokým nasadením, má rád poriadok na poli aj v každom kúte dvora či dielne a očakáva rovnaký prístup od svojich spolupracovníkov.
V tejto chvíli má pohromade kolektív, ktorý presne
vie, čo má robiť.
„Máme plný stav, oproti predchádzajúcemu roku
aj o čosi viac ľudí, ale v poľnohospodárstve vznikajú v dôsledku neočakávaného vývoja počasia
náhle situácie, keď máme všetci čo robiť, aby sme
prípravu pôdy, sejbu, ochranu rastlín či zber zvládli
v optimálnom čase,“ vraví farmár. A potom dodáva,
že v tejto chvíli je jeho zostava ľudí skompletizovaná a jej kolieska dobre do seba zapadajú.
Kým na klasických rodinných farmách, aké budujú
napríklad v susednom Rakúsku alebo západnom
Nemecku, si robí farmár všetko sám, na Slovensku
sa v dôsledku kolektivizácie po obnove súkromného vlastníctva vyvinul iný, z hľadiska organizácie
práce zložitejší typ podnikania na pôde.
Hlavou firmy je manažér, ktorý organizuje prácu
pre desiatky ľudí. Byť pánom sebe je jednoduchšie, ako zvládnuť prácu v tíme. Ale Zdenek Černay
je nielen dobrý agronóm, ekonóm i obchodník, ale
aj psychológ. Dôveruje a zároveň sústavne preveruje. Za deň obehne farmu niekoľko ráz, ľudí má
sústavne na očiach. Živý kontakt, povzbudzujúce
slovo a príklad šéfa, ktorý si vie poradiť v každej
zložitej situácii na poli alebo na trhu, hýbe touto
farmou.
Tohto roku dokúpil Zdenek Černay dva postrekovače, jeden s rozpätím ramien 36 metrov a druhý
24 metrový. Dovedna ich má štyri a dokáže v priebehu dňa zvládnuť ochranu rastlín aj pri mimoriadne silnom infekčnom tlaku.
Kvalitu technického zázemia dokumentuje skladové hospodárstvo. Medziročne sa jeho plocha rozšírila na 7 200 štvorcových metrov, teda až o jednu
tretinu. Prakticky celá produkcia obilia, olejnín,
zemiakov a cibule je dlhodobo kvalitne uskladnená a posúva sa na trh plynulo. Posledné zemiaky
vyskladňuje farmár mesiac pred začiatkom novej
úrody a obilie ide na trh podľa toho, ako sa vyvíjajú ceny.
Vlastná kamiónová doprava prispieva k lepšiemu
zobchodovaniu kľúčových rastlinných produktov.
Zároveň umožňuje realizovať rôzne doplnkové
služby a v čase žatvy zrýchľujú odvoz zrna od kombajnov tri ťahače s návesmi na sypký materiál.
Zdenek Černay je ukážkou toho, ako sa v treťom
tisícročí zmenil obsah slova farmár. Už dávno to na
Slovensku nie je muž, ktorý sedí v kabíne traktora
či kombajnu. Je to predovšetkým človek, v hlave
ktorého sa zbiehajú všetky nitky súvisiace so založením i zberom úrody i s jej predajom. A predsa to
najdôležitejšie, čo robí farmára farmárom, v Zdenkovi Černayovi zostalo. Je to láska k pôde a vášeň
k všetkému, čo na nej rastie.
Kontakt
Zdenek Černay
SHR, Slnečná 4
903 01 Senec
Tel.: 02/ 4592 5650
Fax: 02/ 4592 7166
e-mail: [email protected]
www.cernay.sk
Energia z fotosyntézy v
PD Jaslovské Bohunice konkuruje jadru
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Počet pracovníkov / Employees
Výnosy / Revenues
Produktivita práce z výnosov / Productivity from revenues
Š
tyri plodiny v desiatke najlepších pestovateľov Slovenska, z toho kukurica a ozimná repka v prvej trojke, cukrová repa v prvej päťke
a slnečnica v najlepšej sedmičke. Takáto je vizitka
rastlinnej výroby PD v Jaslovských Bohuniciach.
Možno je namieste otázka, kto je lepší výrobca
energie? Či miestne družstvo, ktoré s maximálnou
efektívnosťou premieňa energiu slnka na potraviny, alebo v jeho chotári stojaca atómová elektráreň?
Nepochybne potrebujeme jednu aj druhú energiu,
no kým energetici míňajú rizikové jadro, poľnohospodári obhospodarujú perpetum mobile – pôdu,
na ktorej rastliny vďaka fotosyntéze poháňanej
1 252 ha
37
2 587 296 eur
69 927 eur
notí aktuálny stav podpredsedníčka družstva Iveta
Jablonická. Nemá na mysli len fakt, že Slovensko
rezignovalo na výrobu bravčového mäsa, ktoré
dováža, ale pripomína, že postupne miznú celé
poľnohospodárske profesie. Ako poľnohospodára
ma to ani trochu neteší, vraví Jablonická.
Lenže žiť sa musí. A tak v družstve začali rozvíjať
potenciál, ktorý sa im núkal. Každá z plodín, ktorú
pestujú, dokumentuje mimoriadny úrodnostný
potenciál spraše. Veď 11 ton kukurice priemerne
po hektári, štyri tony repky alebo 80 ton cukrovej
repy z každého hektára pôdy vlastne nepotrebujú komentár. Ba vlastne áno. „Aj o najlepšiu pôdu
sa treba trvale a s rozumom starať, aby neprišla
Predseda Ing. Vladimir Pekár.
slnkom produkujú jedlo. S istým zveličením by sa
dalo povedať, že účinnosť premeny slnečnej energie, ktorú dosahujú bohunickí družstevníci, sa blíži
k účinnosti energetikov. Ich výsledky sú špičkové
tak z hľadiska Slovenska, ako aj Európskej únie.
A predsa napriek vysokej intenzite rastlinnej výroby je hospodárenie na pôde oveľa rizikovejším
podnikaním ako výroba elektrickej energie z jadra.
Globalizácia poľnohospodárstva, nástup obchodných reťazcov priniesol Slovensku znefunkčnenie
živočíšnej výroby. Pocítili to aj v PD Jaslovské Bohunice. Chov ošípaných napriek tomu, že zrekonštruovali farmu a mohli výkrm prasiat oprieť o vlastnú
krmovinovú základňu, nevynášal. Trvalo nízke ceny urobili výrobe bravčového mäsa koniec.
Za tejto situácie zjednodušili v družstve výrobkovú
špecializáciu. Zo živočíšnej výroby si ponechali len
výkrm býčkov, kde ceny držali zahraniční odberatelia, a v rastlinnej výrobe stavili na zefektívnenie
pestovania obilnín, olejnín a osivovej kukurice.
„Štruktúru poľnohospodárskej výroby nadiktovala ekonomika. Nepovažujeme ju za šťastnú,
pretože touto cestou sa vydala väčšina podnikov
a s odstupom času ju pocíti celé Slovensko,“ hod-
Podpredsedníčka družstva Ing. Iveta Jablonicka.
clonou, sú osivári z KWS spokojní. Tunajší družstevníci ešte nesklamali a dávajú ich za celoslovenský vzor.
Dobré ekonomické výsledky nie sú náhoda. Počasie je v poľnohospodárstve stále riskantný, nevypočítateľný faktor. Výkyvy v úrodách to ostatne
potvrdzujú, ak sú však medziročné zmeny minimálne, potom je jasné, že rastlinná výroba má
dobrého režiséra. V Jaslovských Bohuniciach ním
je agronóm Peter Gajarský
Pôda je základný výrobný prostriedok. Na Slovensku aj drahý, najmä keď cenu dvíha nielen jej vysoký úrodnostný potenciál, ale aj možnosť investičnej výstavby. Úvahy o ďalšom rozšírení atómovej
elektrárne preto vyháňajú jej cenu. Každá atómka
raz skončí, pôda však zostáva živým výrobným nástrojom, podmienkou ďalšieho prežitia. Na Slovensku o tom ešte veľmi neuvažujeme, keby predsa,
potom by bolo rozumné nezdaňovať pôdu ako
výrobný prostriedok. Alebo by mal štát kompenzovať obciam dane, ktoré tie vyrubujú špičkovým
producentom potravín.
The agricultural cooperative in Jaslovské Bohunice is among top growers of grains, maize, oil plants
and sugar beet in Slovakia. High yield per a hectare – 80 tons of sugar beet, 11 tons of maize or 4 tons
of rape, confirm above average potential of loess soils and permanently good cultivation of land.
The cooperative gradually managed to be one of the best producers of seeding maize for German
company KWS. Intensive crop production reflects on above average economic results. After declined
prices for pork the cooperative keeps only young bull fattening station and supplied foreign customers
for reasonable prices. Jaslovské Bohunice cooperative has ranked among best farming agricultural
companies in Slovakia.
o úrodnosť,“ pripomína predseda bohunického
družstva Vladimír Pekár.
Družstvo má povesť špičkového pestovateľa tvrdej
pšenice aj osivovej kukurice. Nemecká osivárska
spoločnosť KWS zadala nie náhodou výrobu osiva
slovenským poľnohospodárom. Našla tu nielen
vhodné prírodné podmienky, ale najmä spoľahlivých pestovateľov. Osivová kukurica počas horúcich liet, keď teploty stúpajú k 35 stupňom Celzia,
kráča po ostrí noža. Uschne peľ a všetko vyjde
navnivoč, alebo rastlina prežije? V Bohuniciach,
kde držia porasty kukurice pod silnou závlahovou
Kontakt
Poľnohospodárske družstvo
919 30 Jaslovské Bohunice
Predseda družstva:
Ing. Vladimír Pekár
Tel.: 033/ 5592 255
Fax: 033/ 5592 136
e-mail: [email protected]
top agro 2010/2011 29
Nepreniknuteľná
trojitá obrana
• optimálne spojenie odlišných
mechanizmov účinku troch originálnych
účinných látok
• dlhodobá ochrana porastov proti
kompletnému spektru listových chorôb
• mimoriadna úroveň a spoľahlivosť
fungicídnej účinnosti
• výrazná výnosová a kvalitatívna
odozva ošetrenia
www.bayercropscience.sk
PD Chtelnica – pôda rodí,
keď kypí životom
Výmera ornej pôdy / Arable Land Počet pracovníkov / Employees Zisk po zdanení / Net Profit
Produktivita práce na pracovníka / Productivity per Employee
1 090 ha
48
143 372 eur
70 500 eur
Predseda PD Chtelnica Ing. Tibor Prítrský nemá obavy,
že jarný jačmeň nebude mať sladovnícke parametre.
Žatva na poliach PD Chtelnica.
J
amaiský atlét Usain Bolt zabehol stovku za
neuveriteľných 9,67 sekundy a ukázal kam až
siahajú rýchlostné možnosti človeka. Dosiahol rekord, ktorý sa bude len ťažko prekonávať.
Vlani družstevníci v Chtelnici dopestovali ako prví
na Slovensku 93 ton cukrovej repy priemerne po
hektári pri cukornatosti 16,9 percenta. Z hektára
vyrobili 16 ton polarizačného cukru. Dosiahli ešte
v nedávnej minulosti nepredstaviteľnú métu. Nešlo o desať či dvadsať hektárové pole, ale o produkčnú plochu až 330 hektárov.
Chtelničania nemajú v cukrovej repe na Slovensku konkurenciu. Ich rastlinná výroba je ukážkou,
kam až siaha úrodnostný potenciál moderných
odrôd nielen cukrovej repy, ale aj obilnín. Pšenica
v poslednej žatve dala družstevníkom priemerne
takmer po osem ton, jačmeň sa blížil k siedmim
tonám priemerne po hektári.
Tajomstvo vysokých úrod v Chtelnici však nespočíva len v tom, že tu využívajú na maximum genetické možnosti odrôd. Tie majú k dispozícii aj ostatní
poľnohospodári. Ak sú v Chtelnici na špičke výsledkov, potom je to preto, že sa dlhodobo lepšie
ako iní starajú o pôdu, ktorú si musí ako oko v hlave strážiť každý poľnohospodár. Práve posledných
dvadsať rokov poznamenaných transformáciou
družstiev prinieslo na Slovensku úpadok v starostlivosti o pôdu.
Vizuálne vyzerajú mnohé polia pripravené na
sejbu lepšie ako pred dvadsiatimi rokmi. Najmä
v poslednom čase sú k dispozícii vynikajúce stroje na prípravu pôdy, lenže podniky stále šetria na
výžive a ochrane rastlín. Časy, keď boli pôdy neraz
až nadmieru živené, sú preč. Nehovoriac o tom, že
do pôdy, ak nerátame zapravovanie rastlinných
zvyškov po zbere obilnín či kukurice, sa znížil prísun vyzretého maštaľného hnoja.
Chtelničania v tomto smere predstavujú svetlú
výnimku. Stále si vyrábajú maštaľný hnoj, pretože
si držia chov výkrmových býčkov. Pole neopustí
ani kilo slamy a keďže kooperujú s hydinármi zo
Špačiniec, vyrábajú si výživnú organickú hmotu aj
z trusu hydiny. Chtelnická pôda je plná života, tu
kdesi treba hľadať odpoveď na otázku, prečo sa ro-
ky darí udržiavať a zvyšovať intenzitu rastlinnej výroby. Ale aj kvalitu repy, pšenice či jačmeňa. Pôda
môže odovzdať rastlinám len to, čo v nej je, to, čo
sa trvale zveľaďuje.
Prezieravosť, aj to je silná zbraň Chtelničanov.
Ich pôdy nie sú zhutnené, pretože ich pravidelne
podrývajú. Svedčí o tom aj jedna z posledných in-
Pôda nestráca vlahu. Strnisko hneď po zbere podmietajú
diskovými podmietačmi.
kov porastené jelšami a vŕbami,“ hovorí predseda
chtelnického družstva Tibor Prítrský. „Keď sme
chceli, aby drenážny systém fungoval, kúpili sme
na vlastné náklady stroj z Agrio Poniky a zrekonštruovali všetky poškodené úseky.“
Sú podniky, ktoré by takúto prácu neurobili. Lenže
ďalší rozpad odvodňovacieho systému narobí iba
väčšie škody. Je to cesta aj pre ostatných? Nie je to
skôr výzva pre štát, že je najvyšší čas investovať do
poľnohospodárstva, lebo potom sú nielen dobré
až nadpriemerné úrody, ale nie sú ani povytápané
dediny a chotár je ozdobou obce.
Klobúk dole pred Chtelničanmi a ich vysoko profesionálnym prístupom. Ten potvrdzuje každý
produkt z ich družstva. Roky patria k špičke producentov osivovej kukurice. Ten, kto vyrába osivá,
patrí k poľnohospodárskej elite. PD Chtelnica ich
dodáva firme KWS a tá ich po úprave predáva do
celej Európy.
V osivách bezmenní a predsa uznávaní kruhom
odborníkov. Ľudia však poznajú Chtelnicu aj ako
dedinu s výborným družstevným mäsiarstvom. Na
tradičné zabíjačkové výrobky sem chodia zákazníci až z Trnavy, pretože si tu môžu kúpiť to, čo sa už
inde nevyrába.
Chtelnica má úroveň. Treba za ňou hľadať šikovnosť tunajších ľudí, manažérsky rozum a poctivosť.
Niečo, čo je dnes veľmi vzácne.
The agricultural cooperative in Chtelnica has for a longer period belonged to the economically most
stable farming cooperatives in Slovakia. It is supported by technologically modern equipments focused on
sophisticated land tilting and adding nutrition by organic fertilizers. The soil in Chtelnica is full of life and
this is the answer for the question ‚why‘is the cooperative so successful in maintaining and even increasing
the intensity in their crops farming. The quality of their fodder beet, wheat and of barley is excellent. The
company is a holder of the Slovak fodder beet record, when in the year 2010 the farmers in Chtelnica
harvested 93 tons per a hectare. An elite agronomy was also confirmed by maize grown for seeding. The
cooperative has quality Charolais cattle hers and runs a shop where they sell the meat. The cooperative
management did not forget for the founders, who are offered lunches for symbolic 20 cents.
vestícií, ktorá smerovala práve do kúpy podrývača.
Vlhké a daždivé roky, ktoré vystriedali suché, odhalili katastrofálne zanedbanú melioračnú i riečno-potočnú sieť na Slovensku. Poľnohospodári
môžu tak ako ostatní nadávať, že zodpovedná
organizácia bola zrušená a nástupcovia kašlú na
správu siete, alebo nebudú čakať na kohosi zodpovedného a začnú ako v Chtelnici robiť poriadok
vo vlastnej réžii.
„Melioračná sieť má 40-50 rokov. Nečudo, že drenáže sú zanesené, brehy prv zregulovaných poto-
Kontakt
Poľnohospodárske družstvo
922 05 Chtelnica
Predseda: Ing. Tibor Prítrský
Tel./fax: 033/ 7794 126,
033/ 7763 513
e-mail: [email protected]
top agro 2010/2011 31
V Seliciach aplikujú systém
presného poľnohospodárstva
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Počet stálych zamestnancov / Employees
2 348 ha
60
S použitím vlastných prostriedkov v Seliciach vyčistili
a obnovili staré odvodňovacie kanály a na niektorých
úsekoch vybudovali aj nové.
V lete 2011 sa kukurica ukazovala veľmi sľubne – Ing. Jozef Mészáros a Ing. Ján Zsák
R
ok 2010 bol v histórii poľnohospodárskeho podniku AgroDivízia Selice, spol. s r.o.,
jedným z najťažších, v ktorom boli určujúce
hlavne klimatické podmienky. V katastri podniku
zaznamenali „storočný dážď“, v regióne za rok spadol dvojnásobok priemeru – vyše 1 000 mm zrážok. Keďže pod väčšinou parciel v približnej hĺbke
1 m je vodonepriepustná vrstva, rozhodujúca časť
veľkého množstva vody ostala na povrchu. Okrem
toho, že na vyše 500 hektároch vôbec neumožnila
založiť úrodu, do spomínanej hĺbky preplnila pôdu
a vytlačila z nej vzduch, vyplavila živiny. Dôsledky
pociťujú poľnohospodári ešte aj dodnes, v tomto
roku ostalo ľadom vyše 160 hektárov, nehovoriac
o tzv. fľakoch vo vnútri parciel, ktoré takisto ukrajujú z produkcie. Vlani poľnohospodári s použitím vlastných síl a prostriedkov vyčistili a obnovili
staré odvodňovacie kanály a na niektorých úsekoch vybudovali aj nové.
inštitúciami a vysokými školami. Výsledkom tejto
spolupráce je aj aplikácia systému presného poľnohospodárstva, vďaka ktorému majú do detailov
zmapované a informačne podchytené produkčné
údaje o jednotlivých parcelách. Vďaka tomu vedia
dopĺňať zásoby živín podľa požiadaviek pestovaných rastlín. Toto im veľmi pomohlo aj v spomínanom kritickom roku i v nasledujúcom období. Je
to záruka, že naďalej budú môcť dosahovať vysoké
úrody, tak charakteristické pre tento podnik.
Nová situácia si, samozrejme, vyžiadala zmeniť aj
štruktúru plodín. V dôsledku premočenia pôdy
v jeseni 2010 museli znížiť osevnú plochu ozimín
a preorientovali sa na rastliny, ktoré sa dajú aj v neskoršej jari s istotou siať. Väčšiu plochu dostali slnečnica a kukurica. V lete 2011 kukurica sa ukazovala veľmi sľubne a keby neboli spomínané fľaky,
priemerná úroda by určite presiahla 10 ton z hektára“ pridáva sa k rozhovoru Ing. Ján Zsák, pred-
AgroDivízia, Ltd, is the agricultural company in Selice oriented for crops production, processing and sale
of products and providing agro services to other companies. It is on a high production specialization
level, gives priorities to modern technologies and implementing the latest results of science and research.
Thanks to that the company can keep pace in the competitiveness even if the market conditions are still
more and more difficult. The company applies the system of precise agriculture and within its frame
they made a survey mapping the characteristic production data for separate allotments. Based on the
collected data, they know where to add a necessary nutrition for a given kind of the crops. The company
applies a non-tillage system for growing grains and maize, it also introduced an energetic system of
farming based on own resources.
„Vlaňajšie škody dosiahli niekoľko stotisíc eur, ktoré sme museli eliminovať veľkým úsilím celého
osadenstva podniku. Ale podarilo sa to a hospodárenie sme uzavreli s kladným výsledkom,“ hovorí riaditeľ spoločnosti Ing. Jozef Mészáros. Ale
dodáva, že, eliminácia škôd a obnovenie úrodnosti
pôdy potrvá dlhší čas. Musia dostať pôdu aspoň
do pôvodného kondičného stavu, doplniť živiny
a organické látky, ktoré voda odplavila.
V Seliciach vedenie zásadne presadzuje a aplikuje
najnovšie poznatky výskumu a vývoja do praxe, už
dlhé roky spolupracuje s agrárnymi výskumnými
32 top agro 2010/2011
seda PD Progress Selice, do ktorého organizačnej
štruktúry je začlenená aj AgroDivízia, spol. s r.o.
O budúcnosti agrárneho sektora uvažujú triezvo.
V súčasnosti pripravované a často spomínané i zatracované tzv. zastropovanie poskytnutých dotácií
sa ich pravdepodobne nebude týkať. V Seliciach
totiž už po transformácii pôvodného družstva si
rozčlenili a osamostatnili jednotlivé výrobné organizačné zložky. Pritom ani doterajší systém rozdeľovania dotácií nepovažujú za spravodlivý, lebo
podľa vyjadrenia Ing. J. Zsáka v skutočnosti trestá
tých, ktorí produkujú vysokú pridanú hodnotu.
Jozef Mészáros v súvislosti s novým systémom poskytovania dotácií prízvukuje potrebu zohľadniť,
že v intenzívnych výrobných oblastiach sa skutočne vytvárajú hodnoty, zamestnávajú ľudí.
Riaditeľ AgroDivízie je presvedčený, že aplikácia
spomínaného systému presného poľnohospodárstva ako i ďalších pestovateľských a spracovateľských technológií, ako napr. bezorebná technológia pestovania ozimín i kukurice, alebo použitia
slamy ako vykurovacie médium v sušičke obilia,
im skutočne prinášajú úžitok. Ale nezabudne zdôrazniť, že toto všetko by nemohlo fungovať bez
pracovitých a zručných ľudí, ktorých si v tomto
podniku skutočne vážia. Oni stoja za vypracovaným systémom výroby, uskladnenia a spracovania
vlastných poľnohospodárskych produktov, za ich
kvalitou.
Podľa Ing. Jozefa Mészárosa v pripravovanom systéme
poskytovania dotácií by bolo potrebné zohľadniť,
že v intenzívnych výrobných oblastiach sa skutočne
vytvárajú hodnoty, zamestnávajú ľudí.
Kontakt
AgroDivízia, spol. s r.o.
Ul. Sovietskej armády 431
925 72 Selice
Riaditeľ: Ing. Jozef Mészáros
Tel.: 031/ 7020 425
Fax: 031/ 7020 429
e-mail: [email protected]
Aj bioplynová stanica
živí poľnohospodárov z Ružindola
Orná pôda / Arable Land
Počet pracovníkov / Employees
Chov dobytka / Beef-cattle
S
poločnosť RUPOS, spol. s r. o., v Ružindole
vznikla v roku 1998 po zániku vtedajších
osamostatnených stredísk pôvodného poľnohospodárskeho družstva v Trnave. V súčasnosti
tvorí základ produkcie v rastlinnej výrobe najmä
ozimná pšenica, jarný a ozimný jačmeň, z olejnín
okrem slnečnice kladú dôraz na repku olejnú a kukuricu na zrno. Špecializáciou podniku je zameranie na hustosiate obilniny, osobitne na potravinársku pšenicu a sladovnícky jačmeň, významnou
zložkou je aj produkcia hustosiatych obilnín pre
osivárske organizácie.
Vlaňajšok poznačil nepriaznivý zásah do kvality
obilnín. Na druhej strane však boli poľnohospodári
v Ružindole spokojní s vyššími nákupnými cenami
obilnín oproti rokom 2008 a 2009, potravinársku
pšenicu predávali až po 190 eur za tonu. Podobne pozitívne ponuky prichádzali aj na sladovnícky
jačmeň a repku. Dosiahnuté výsledky v živočíšnej
výrobe však nepotešili pracovníkov spoločnosti,
kde chovajú 260 dojníc holštajnského čiernostrakatého plemena. Úžitkovosť bola dobrá, vyprodukovali viac ako 8 tisíc kilogramov surového
kravského mlieka za rok na jednu dojnicu. „Situácia na trhu však bola neuspokojivá, ceny boli príliš nízke, začali sa pomaly stabilizovať až na konci
roku 2010. Kritická situácia je z hľadiska realizácie
hoväd­zieho a bravčového mäsa, lebo ceny nepokrývajú ani výrobné náklady,“ zdôrazňuje riaditeľ
Miroslav Benko.
Aj preto v portfóliu podniku už niekoľko rokov nefigurujú ošípané. Iba výnimočne občas tam nakúpia odstavčatá, keď sa rysuje výhodnejšia nákupná
cena. Do budúcna plánujú rekonštruovať ešte jeden objekt pre chov dojníc, čím by dokázali zvýšiť
ustajnenie na 400 kusov.
Keďže v súčasnosti je pre prvovýrobcov výhodnejšie nepredávať obilniny hneď po zbere, ale počkať
si pri ich speňažovaní na najvhodnejšiu cenu, poľnohospodári v Ružindole významnú časť finančných prostriedkov (okolo 720 tisíc eur) investovali
do rekonštrukcie skladovacích priestorov. Od roku
Pre plynulý chod bioplynovej stanice sa treba dobre
zabezpečiť biomasou.
1 805 ha
48
480 ks
2007 postupne kompletizujú technologické linky,
pričom do tejto divízie investovali ďalších 1,2 milióna eur.
K primárnym investičným akciám patrí za posledné roky najmä výstavba bioplynovej stanice s príslušenstvom, kde preinvestovali vyše 3,8 milióna
eur. „Kukuričná siláž a odpad zo živočíšnej výroby
tvorí základ prevádzky stanice,“ hovorí Miroslav
Benko. Do budúcna je pre ružindolských poľnohospodárov dôležité najmä rezervovať dostatok
hektárov práve pre kukuricu na siláž. Momentálne
ju majú na ploche 660 hektárov. „K výstavbe nás
donútil mantinelizmus, ktorý je v cenách poľnohospodárskej produkcie v súčasnosti. Medziročne
sú výkyvy v nákupnej cene kukurice až o sto percent, takto vlastne vyrobenú siláž neustále vkladáme vo výrobného procesu,“ vysvetľuje Miroslav
Benko. Nezanedbateľnou aktivitou spoločnosti v
Budúcnosť rozvoja spoločnosti RUPOS vidí jej riaditeľ
Miroslav Benko aj v orientácii na agroturistiku.
Bioplynová stanica je zatial v skúšobnej prevádzke, odpad zo živočíšnej výroby dodávajú aj partnerské podniky.
Rupos in Ružindol village, the company focus is the production and trading with dominant activities
in crop production and livestock production. The core profile is production of milk and beef meat; the
company grown grains, oil plants, maize. The most part of investments went to building a biogas station
and its equipment; all investments in a total were over 3,8 million EUR. The years long production of grain
seeds contributes decisively to the positive economic balance of the firm together with the production
of fodder to feed their livestock. The administration of hunting rights is an interesting activity of the
company. Nowadays efforts have been made to recover a former glory of this region in viticulture and
wine production; the village wants to develop agro tourism.
Ružindole je aj chov a lov poľovnej zveri a výkon
poľovníckeho práva na pozemkoch, na ktorých
spoločnosť hospodári. Členmi poľovníckeho združenia sú zamestnanci spoločnosti a obyvatelia obcí v katastroch, kde RUPOS hospodári. Poľnohospodári v Ružindole majú veľké ambície rozširovať
a obnovovať neprávom zašlú slávu chotára ako
vinohradníckej lokality. Poloha obce je predurčená na dorábanie hrozna a vína, aj preto spoločnosť
hodlá prestavať súčasné objekty v prevádzke spoločnosti na agroturistické zariadenie s možnosťou
využitia pre zamestnancov, hostí a obyvateľov
blízkeho i širšieho regiónu.
Kontakt
Ružindolská
poľnohospodárska spoločnosť
RUPOS, s.r.o.
919 61 Ružindol 448
Riaditeľ: Ing. Miroslav Benko
Tel. 033 /5549 435-6,
0903/ 431 818
e-mail: [email protected]
top agro 2010/2011 33
V Dolnom Lopašove gazdujú tak,
aby sa nemuseli pred potomkami hanbiť
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Zisk pred zdanením / Brutto Profit
Priemerný zárobok / Average Wage
1 377 ha
255 tisíc eur
835 eur
Marián Šmacho ml. s polročnými jalovicami vo výbehu vysadenom slivkami, aby mali jalovičky pohodu aj v horúčavách.
L
opašovskí družstevníci patria už niekoľko
rokov k úspešným poľnohospodárskym firmám na Slovensku. Podľa predsedu Ing. Mariána Šmacha sa za tým skrýva správne rozloženie
podnikateľského rizika. V praxi to znamená, že si
ponechávajú činnosti, ktoré sú síce v niektorom
momente stratové, ale sú pre chod iných sektorov
zase dôležité. Rok 2010 bol mínusový v živočíšnej
výrobe (-200 tisíc €), kde stratu zaznamenali aj rok
predtým. Ale nelikvidovali chovy, ako niektorí ich
kolegovia. Predseda družstva vysvetľuje: „Hoci je
chov ošípaných stratový, ponechali sme si 1 100
zvierat, z toho je 100 prasníc. Problémy nám ro-
bí aj mlieko. Dosiahli sme síce najvyššiu dojivosť
v histórii družstva – 8 a pol tisíc litrov v priemere
na dojnicu za rok. Mliekarenská spoločnosť nám
však vykazuje nižší obsah tuku aj bielkovín, ako
vychádza pri vzorkách, ktoré si dávame robiť sami. A tak dostávame za mlieko menej,“ poťažkal
si inžinier Šmacho a dodal: „Na druhej strane však
zamestnávame ľudí, ktorí by inak boli bez roboty.
Produkujeme maštaľný hnoj, ktorý využívame vo
výžive na tretine ornej pôdy.“ Manipulácia s maštaľným hnojom je síce veľmi nákladná, ale zapravia
menej anorganických hnojív do pôdy. „Chceme zachovať úrodný potenciál aj pre našich potomkov
Dolný Lopašov farmers has for several years already belonged amongst the successful agricultural
firms in Slovakia. According to their chairman, Ing. Marián Šmach, a split of a business risk is a back
up for the successfulness. In the year 2010 the crops production was able to compensate for losses from
their livestock farming. Good profits came also from their sideline production that focused on mining
dolomite limestone, sale of dolomites and construction material plus offering varied services to crops
production. In 2010 the firm has launched a project of quarry modernization within the Program of
Rural Development for the years 2007 – 2013. Investments up to half a million Euros are projected
ahead for the period of two years with a partial investment coverage in 2012 from the Agricultural
Paying Agency.
tak, aby v nej bola dobrá organická hmota, nie na
báze priemyselných hnojív,“ vysvetľuje pohnútky
družstva predseda.
No a pri kŕmení zvierat vlastne zužitkujú aj odpady z čistenia obilia a efektivitu im svojim spôsobom prináša aj vlastná výrobňa kŕmnych zmesí.
Na programe dňa je však analýza kŕmnej dávky
a hľadanie príčin nižšieho obsahu tuku aj bielkovín
v mlieku. Stratu zo živočíšnej výroby im nahradili
iné činnosti.
Vlani družstevníkov potešila rastlinná výroba, ktorá
im v roku 2010 vytvorila zisk. Úrody boli síce priemerné, ale pšenicu, sladovnícky jačmeň, slnečnicu
aj repku speňažili dobre. Napriek výkyvom počasia
bola kvalita plodín slušná. Cukrová repa bola pri
80-tonových úrodách na hranici rentability. Horčica sa predávala horšie, takže jej výmeru podstatne
znížili. Ale rastlinná výroba vlastne kompenzovala
stratu zo živočíšnej a zisk im priniesla najmä pridružená výroba. Tá sa orientuje hlavne na ťažbu
dolomitických vápencov, predaj dolomitov, stavebného materiálu a na služby v rastlinnej výrobe.
V roku 2010 začali modernizovať kameňolom na
základe projektu diverzifikácie poľnohospodárskej
výroby v rámci Programu rozvoja vidieka na roky
2007 – 2013. Investície vo výške pol milióna eur sú
rozložené na dva roky a v roku 2012 by im mala
časť z nich Pôdohospodárska platobná agentúra
preplatiť. Potom chcú investovať do strojov a technológií v rastlinnej výrobe. Rátajú však s tým, že
najbližšie štyri roky nebude kameňolom v zisku,
pretože po investíciách prídu odpisy.
Inžiniera M. Šmacha škrú nízke ceny živočíšnych
produktov, ktoré vôbec nezodpovedajú reálnym
nákladom na jednotku produkcie. „Pravdupovediac, my naozaj chováme ošípané pre radosť.“
Rozčaroval ho aj postoj štátu k poľnohospodárom
a poľnohospodárstvu vôbec. Uznáva, že štát nemá peniaze, ale je presvedčený, že by mal prejaviť
vyšší záujem o domácu produkciu. Pretože aj na
domácom trhu sa slovenským producentom ťažko
konkuruje dovozovým potravinám a poľnohospodárskym komoditám, ktoré sú najmä v krajinách
bývalej európskej pätnástky výrazne podporované. A tak často ich cena, ktorá je v konečnom dôsledku nižšia, nie je odrazom efektívnosti samotnej
výroby, ale podpory tamojšieho farmárstva.
Kontakt
Poľnohospodárske družstvo
922 04 Dolný Lopašov
Predseda: Ing. Marián Šmacho
Tel: +421/ 33/ 7794 124
Fax: +421/ 33/ 7794 229
e-mail: [email protected]
Agronóm Dušan Neumann a podpredseda Ladislav Kúdela rozhodujú, na ktoré parcely sa bude rozmetať maštaľný hnoj.
34 top agro 2010/2011
V Petrovej Vsi úspešne fungujú
aj bez dotácií na nákup strojov
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm size
Zisk po zdanení / Netto Profit
Tržby / Revenues
Produktivita práce z pridanej hodnoty na zamestnanca /
Productivity from Value Added per Employee
Priemerný počet pracovníkov / Employees
N
apriek tomu, že aj Roľnícke družstvo v Petrovej Vsi pocítilo dôsledky nízkych realizačných cien v roku 2009 a povodní, skončilo
jeho hospodárenie v minulom roku so slušným
ziskom. „Podarilo sa to vďaka správnej štruktúre
výroby predovšetkým v rastlinnej výrobe, ktorá
nám zabezpečila pomerne vysoké tržby. Slušný
hospodársky výsledok sme dosiahli aj preto, že sa
podarilo značne znížiť celkove náklady,“ vysvetľuje
predseda družstva Miloš Beťko.
Dodáva, že v rastlinnej výrobe sa špecializujú na
kukuricu, ktorú pestujú približne na tisíc hektároch. Je to asi tretina výmery pôdy, druhú tretinu
zaberajú pšenica a sladovnícky jačmeň a zvyšok
– repka, slnečnica, mak, sója a krmoviny na ornej
pôde. Vlani ich ekonomiku potiahla predovšetkým
kukurica. Úroda dosiahla takmer 10 ton z hektára a
družstvu sa podarilo predať celú produkciu v mokrom stave, bez sušenia, čím sa ušetrili značné náklady. Pri ostatných plodinách sa družstevníci museli
uspokojiť s priemernými, niekde aj podpriemernými úrodami, pretože došlo k zvýšeniu hladiny
spodnej vody. Polia boli podmáčané, nedali sa ani
obrábať a aj z tých, na ktorých zasiali najmä repku,
nemohli zobrať úrodu. Približne 40 hektárov repky
na pozemkoch v okolí rieky Moravy zhnilo. Zisk im
však zabezpečili vyšie nákupné ceny.
Sóju pestujú hlavne pre potreby vlastnej živočíšnej výroby. Repka so slnečnicou tvorí 600 až 650
ha. Družstvo má aj ovocný sad so špecializáciou
na pestovanie jabĺk a vinohrad s vlastnou výrobou
vína.
Aj RD Petrova Ves zaznamenáva menej priaznivý
ekonomický vývoj v živočíšnej výrobe. „Minulý rok
sa aspoň čiastočne zvýšila nákupná cena mlieka,
takže jeho výroba nebola pre nás až taká stratová
ako v predchádzajúcom roku,“ priznáva M. Beťko.
Aj preto kúpili a sprevádzkovali vlani dva automaty na predaj surového kravského mlieka v Petrovej
Vsi a v Skalici. Predaj mlieka z automatov v roku
2010 bol vyšší ako naznačuje tento rok, lebo museli pristúpiť k zvýšeniu ceny mlieka v dôsledku
zvýšenia DPH zo 6 na 20 percent a zrušeniu červenej nafty. Napriek tomu s návratnosťou investí-
Predseda Ing. Miloš Beťko.
3 100 ha
398 440 eur
4 049 485 eur
15 471 eur
121
cií do automatov rátajú v horizonte troch rokov.
Cena mlieka je v automatoch stále vyššia o 10 centov ako vykupujú mliekarne. Celkovo predávajú
približne 8,5 až 9 tisíc litrov mlieka denne, z toho
časť cez automaty a časť dodávajú do Senickej
mliekarne. Aktuálne prevádzkujú dve farmy v Petrovej Vsi a Uníne, zhruba v každej je po 210 až 220
dojníc.
Do roku 2009 chovali družstevníci z Petrovej Vsi
aj ošípané, ktoré však vlani zredukovali zrušením
chovu prasníc. „Kapacity na ďalšiu výrobu máme,
ale zatiaľ nebudeme pokračovať v tejto oblasti,
pokiaľ sa podmienky pre výrobu bravčového mäsa
nezlepšia,“ vysvetľuje M. Beťko.
V rokoch 2009 a 2010 pristúpili k pomerne radikálnemu zníženiu počtu pracovníkov – z pôvodných
165 zamestnancov zostalo 121. To prispelo aj k
zvýšeniu nákladov, lebo s pracovníkmi sa dohodli,
že odídu so šesťmesačným odstupným. Prepúšťa-
do zrekonštruovaných objektov v stredisku Petrova Ves a Unín.
Družstvo sa naučilo slušne hospodáriť aj bez dotácií na nákup strojov z eurofondov.. „Nikdy sme sa
neorientovali na to, že budeme robiť to, čo preferuje štát a na čo dáva dotácie. Keď investujeme, tak
nakupujeme to, čo potrebujeme, čo nám umožní
zvýšiť efektívnosť výroby bez ohľadu na to či dostaneme dotácie alebo nie,“ dodáva M. Beťko.
Aj v tomto roku má družstvo snahu dosiahnuť
porovnateľné výsledky s vlaňajškom, napriek
zhoršeným podmienkam, ako sú zvýšené ceny
nafty a podobne. Vzhľadom na lepšiu ekonomickú situáciu plánuje v tomto roku ďalšie investície
do rekonštrukcií objektov na chov jalovíc a opravy
silážnych jám vo výške približne 50 tisíc eur. Zvýšiť
efektivitu a uľahčiť práce na poli by mali aj investície vo výške 160 tisíc eur na nákup ďalších strojov
– traktora a senážneho vozu.
Agricultural cooperative in Petrova Ves was established in the year 1976 after the merger of four
original cooperatives. Nowadays it belongs to the biggest cooperatives in Slovakia. It has specialized
crop production and grows maize and oil plants. The livestock production currently focuses to raise
dairy cows and for milk production. Even if this production posted losses in the last year, the farmers
do not give up. They decided to cut down costs even if it means firing people. The cooperative owns a
shop through which it sells its products, a restaurant plus two milk dispensers (automatic machines) to
sell milk. In 2005 the cooperative tried to obtain money from the Euro funds, but failed, after that never
repeated the request again. Investments are made to activities which provide higher yields, thus the
firm does not have to rely upon subsidies.
nie ich čaká aj v tomto roku, cieľom je dostať sa
na úroveň 108 až 110 pracovníkov. „Tento stav už
je v našich podmienkach na hrane, lebo živočíšna
výroba a predovšetkým výroba mlieka, obchodné
činnosti, reštaurácia a bežná prevádzka štyroch
stredísk si vyžaduje určitý počet ľudí,“ vypočítava
M. Beťko. Reštauráciu využívajú ako závodnú kuchyňu, ale slúži aj pre verejnosť, bývajú tam aj rôzne spoločenské akcie.
V dôsledku znižovania nákladov boli nútení
v družstve zrušiť dve strediská – v Letničí a Radimove. Už v tomto roku všetky zvieratá presunuli
Kontakt
Roľnícke družstvo
908 44 Petrova Ves
Predseda: Ing. Miloš Beťko
Tel.: 0905 256532
Fax: +421/ 34/ 6621 406
e-mail: [email protected]
www.rdpves.sk
top agro 2010/2011 35
Agropartner vymenil mliečne méty
za biovýrobu
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Zisk po zdanení / Netto Profit
Počet zamestnancov / Employees
Produktivita práce na pracovníka / Productivity per Employee
Aj
eseročka Agropartner v Plaveckom Podhradí prešla v posledných dvoch rokoch
štrukturálnymi zmenami. Najmä v živočíšnej výrobe. Roky to bol jeden z najväčších producentov mlieka na Slovensku. „Keď v máji 2009
klesla cena litra mlieka na 0,17 €, vypočítali sme
si, že pri vtedajšej výrobe by sme dosiahli aj s dotáciami stratu 2 milióny eur,“ spomína riaditeľ Ing.
Stanislav Kovár. „Tak sme sa rozhodli jednu z dvoch
mliečnych fariem – v Šaštíne-Strážoch preorientovať na odchov mladého dobytka pre druhú farmu
v Prievale.“
Nebolo to ľahké rozhodnutie, keďže do farmy veľa
investovali. Strata však bola taká veľká, že úvahu:
vydržať! pochovali. Našťastie, investície boli do
maštalí a hnojovicovej koncovky, takže stačilo
zakonzervovať dojáreň a mohli tam ustajniť jalovice.“
V tom istom čase vyčlenili časť trvalých trávnych
porastov, spolu 1 710 ha, do ekologickej výroby.
Jej súčasťou je chov hovádzieho dobytka bez trhovej produkcie mlieka. O ten slovenské mäsokombináty zatiaľ záujem nejavia, preto sa do plánov
dostala aj výstavba vlastnej rozrábky. „Chceme
ponúkať teľacinu zo zvierat odchovaných na pasienkoch, ktorá na trhu chýba,“ upresňuje vedúci
úseku živočíšnej výroby Ing. Peter Rafay. „Prvých
býčkov začneme porážať už tento rok. Keď sa
skončí konverzia, od roku 2012 budeme ponúkať
už biomäso.“
Rastúci záujem o takéto mäso sa dá očakávať, napriek jeho vyššej cene. Veď ide o odchov na paši,
kde musia zvieratá stráviť stanovený minimálny
počet dní, obmedzené je používanie antibiotík, zakázané sú preventívne lieky, na kŕmenie v maštali
sa musia požívať biokrmivá bez chémie, GMO či
hormónov. Na porážku zvierat Agropartner bude
zatiaľ využívať zmluvný bitúnok, ale plánujú vybudovať si vlastný. Všetko bude závisieť od legislatívy
týkajúcej sa predaja z dvora.
V rámci reštrukturalizácie podniku vznikla aj samostatná firma EuroGen, ktorá sa zaoberá bioprodukciou v rastlinnej výrobe. Zatiaľ je v konverznom
prechodnom období, o bioprodukcii sa bude dať
hovoriť až v roku 2013.
Výroba mlieka napriek obmedzeniu (počet dojníc
znížili z 1 400 na 680) zostáva dôležitou súčasťou
hospodárenia Agropartneru. Vlaňajšia produkcia
5 216 ha
646 398 eur
160
57 835 eur
predstavovala 4,360 mil. litrov. „Napriek tomu, že
cena mlieka sa v poslednom čase »zotavila«, stále nepokrýva náklady na jeho výrobu. Živočíšnu
výrobu, kde je veľká spotreba, výrazne zasiahlo
zrušenie červenej nafty,“ konštatuje Ing. S. Kovár.
„Stratu síce vykrýva podpora na VDJ, ale ak sa
skončí, znova sa dostanú chovatelia do problémov
a živočíšna výroba už definitívne skončí.“ V súčasnosti chovajú v Agropartneri 450 ks mladého dobytka a 200 kráv bez trhovej produkcie mlieka.
V podniku sa tiež začali viac venovať obchodnej
činnosti – regionálnemu predaju a servisu traktorov a náhradných dielov značky Zetor i poľských
návesov Wielton. Rok 2010 sa niesol v znamení
znižovania nákladov. Žiaľ, týkalo sa to aj prepúšťania ľudí. Ich počet znížili o sto. Ekonomiku výroby
sa snažia riešiť aj cez úspory kŕmnych dávok, zlepšovania zdravotného stavu a reprodukcie zvierat.
Výsledkom týchto opatrení je napríklad zníženie
brakácie pod 30 percent. V konečnom dôsledku sa
to prejavilo na medziročnom poklese nákladov na
kŕmny deň dojníc z 6,26 na 5,93 € a extenzitou sa
podarilo stlačiť náklady na výrobu litra mlieka na
0,31 €. To je v porovnaní s väčšinou slovenských
producentov o päť i desať centov menej.
V ekonomike firmy zohralo svoje aj to, že pri zrušení stáda dojníc ich nepredávali na bitúnky, ale
predali vysokoteľné jalovice do zahraničia. Bolo
to efektívnejšie a pomohlo stabilizovať cash flow
firmy, ktorý bol v tom čase ohrozený. Od začiatku
krízy v roku 2008 predali 652 jalovíc za takmer milión eur.
Rastlinnú výrobu aj v Agropartneri vlani poznačili záplavy. Našťastie, nebolo to v takom rozsahu,
ako inde. Celkovo boli úrody priemerné. Pšenica
dala 3,87 tony z hektára, repka 3,1 t, sója 4,87 t,
kukurica na siláž 11,77 t. Zmenami v štruktúre sa
Generálny riaditeľ Ing. Stanislav Kovár (vľavo) s vedúcim
úseku ŽV Ing. Petrom Rafayom.
rastlinná výroba posilnila a v súčasnosti sú si so
živočíšnou viac-menej rovnocenné. „Podnik je stabilizovaný, štruktúra, ktorú sme nastavili v blízkej
budúcnosti nemienime meniť, len optimalizovať a
v rámci toho hľadať nové činnosti, ktoré by mohli
na seba nadväzovať. Čaká nás tiež dokončiť projekt rekonštrukcie maštalí v Prievaloch a Sološnici,“
uzaviera Ing. S. Kovár.
Mäsovému dobytku sa v Plaveckom Podhradí darí.
Also the Ltd. company Agropartner in Plavecké Podhradie underwent structural changes during the
recent years. For many years one of the biggest milk producers in Slovakia retreat from milk production
due to financial reasons. The management decided to restructure one of their two milk farms – in ŠaštínStráže and start raising young beef cattle. Agropartner also assigned a part of permanent grassy lands
for an ecological production. It introduced also raising of beef cattle without the market production of
milk and started production of bio meat, which is going to be sold directly from the farmyard. Nowadays
the company is financially stabilized again; it does not envisage any changes in its production structure
in a close future, except for some necessary ongoing optimization.
Kontakt
Pri nákupe veľkých traktorov spolupracujú s firmou Hriadeľ.
Agropartner, spol. s r.o.
906 36 Plavecké Podhradie 258
Generálny riaditeľ:
Ing. Stanislav Kovár
Tel.: 034/ 6940 552
Fax: 034/ 6940 520
e-mail:
[email protected]
www.agropartner.sk
top agro 2010/2011 37
V ŠH Búšlak hľadajú ďalšie príležitosti
v ekologickej výrobe
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Zisk po zdanení / Netto Profit
Tržby spolu / Revenues
1 010 ha
272 tis. eur
1 698 tis. eur
Bioolej značky Sungarden získal ocenenie Značka kvality. Pavel Bíró (zľava) a Ing. Juraj Nagy ukazujú doklad o uznaní.
V
histórii Školského hospodárstva Búšlak
možno hodnotiť rok 2010 ako obdobie
ťažkých a zásadných rozhodnutí, vyvolané
najmä nepriaznivými cenovými reláciami a situáciou na trhu biomlieka. Ing. Juraj Nagy a Pavel Bíró,
vedúci predstavitelia podniku, sú však presvedčení, že kroky, ktoré urobili, boli pre ďalší rozvoj nevyhnutné. Padlo totiž rozhodnutie ukončiť výrobu
biomlieka a vrátiť sa k tradičnému spôsobu jeho
výroby a predaja.
Po zavedení komplexného systému ekologickej
tégiu. Biomlieko sa dostalo na vedľajšiu koľaj, čo sa
odrazilo aj na cenových ponukách. Školský majetok s ňou rozviazal spoluprácu k záveru minulého
roka. „Pokles dopytu a realizačnej ceny spôsobilo,
že oproti roku 2009 sa nám znížili tržby z predaja tohto mlieka o 32 percenta,“ podčiarkuje Ing. J.
Nagy a dodáva, že pri vyše 70-percentnom podiele
mlieka na celkových tržbách podniku pokračovať v
tejto výrobe by bol hazard. Veď aj na domácom trhu bola nízka požiadavka na odber biomlieka. Obnovili teda kontakty s predchádzajúcim obchod-
spracovanie olejnín. Zo slnečnicových semienok
už lisujú biooleje. Z týchto ekologických produktov vlastnej značky Sungarden (Slnečná záhrada)
v tomto roku jeden druh už získal aj ocenenie
Značka kvality.
V roku 2010 sa ani ŠM Bušlák nevyhol živelným
pohromám. Najviac škody spôsobila spodná voda,
ktorá podmáčala 250 hektárov, z tejto plochy vôbec nemohli zobrať úrodu. Žiaľ, ani odškodnenie
nedostali. Ľadovec sa k nim už vracia so železnou
pravidelnosťou, vlani tiež vyčíňal. Napriek všetkým
nepríjemnostiam sa však podarilo udržať výsledky
firmy v čiernych číslach.
„Urobili sme ťažké rozhodnutia, ale podnik má
zdravé ekonomické korene,“ tvrdí Ing. J. Nagy.
Napríklad aj ukazovateľ zdrojov krytia vlastného
majetku, ktorého hodnota 49,5 percenta svedčí
o tom, že podnik nie je natoľko vystavený nátlaku a turbulenciám bankových a akciových trhov.
Z hospodárskeho výsledku zase sa dá vyčísliť 16percentnú rentabilitu, čo tiež patrí medzi dobré
výsledky v odvetví.
Z hľadiska investovania bol rok 2010 akumulačným
obdobím, začali pripravovať prostriedky na začatie
a aj dokončenie dvoch väčších investičných akcií.
Chcú dokončiť dve nádrže na hnojovicu s objemom 5 tisíc m3 a silážny žľab. Nádrže im umožňujú
skladovať polročné množstvo hnojovice, a tým
plniť ekologické požiadavky EÚ. Celková hodnota
týchto dvoch akcií presahuje 935 tisíc eur, z čoho
vlastné prostriedky činia vyše 280 tisíc eur.
Obaja vedúci predstavitelia podniku veria, že v
nastúpenej ceste budovania ekologickej výroby
môžu byť aj naďalej ekonomicky úspešní. Už aj
preto, že o ekologické poľnohospodárske produkty a o spracované finálne výrobky už postupne
rastie dopyt aj na domácom trhu.
Búšlak, s.r.o. is limited school firm which farms on the southern Slovakia in the production area of
Klátovské rameno around the Small Danube in the nature protected region. Since 2002 the crop
production has been developed under the system of ecological production. The same system was
introduced in the livestock production in the year 2006. The firm was known as the biggest producer of
bio milk in Slovakia, but last year the production had to be dampened due to unfavourable purchase
prices. The main focus is now on crop production and mainly on green fodder for its livestock production
plus growing grains; oil plants production is more expanding thus offering material for the bio oils
production run by its subsidiary. In the next year the full certificate, including also for bio products from
its orchard and vineyard, is expected. Bio products are determined for direct sales and for own company
processing.
Nádrže na uskladnenie hnojovice umožňujú skladovať
polročné množstvo vyprodukovanej hnojovice.
výroby ŠH Búšlak bol jedným z najväčších producentov biomlieka na Slovensku. Svoju produkciu
od roku 2006 realizoval na českom trhu, ale ich dlhodobý partner, mliekáreň v Olomouci, po zmene
vlastníckej štruktúry zmenil aj podnikateľskú stra-
38 top agro 2010/2011
ným partnerom a už dodávajú kvalitné mlieko síce
bez ekologickej značky do spoločnosti Rajo.
Nezastavili však kontrolovanú a certifikovanú ekologickú výrobu na poliach, produkciu z rastlinnej
výroby sa snažia čoraz viac finalizovať, teraz už aj
vo vlastnej réžii. „To znamená, že v prípade záujmu
o biomlieko môžeme sa k tomu vrátiť oveľa jednoduchšie a rýchlejšie”, zdôrazňuje P. Bíró.
Zásadné rozhodnutie pokračovať v ekologickej
výrobe a finalizovať jej produkty potvrdzujú aj
ich ďalšie kroky. V ovocinárstva a vinárstve v roku
2012 po trojročnom prechodnom období by mal
17,66 ha ovocný sad a 2,26 ha vinič získať tiež certifikát, ktorý umožňuje predávať produkty z týchto
sadov ako ekologické. Podľa Ing. J. Nagya chcú
ovocie predávať, ale aj vyrábať z nich bioprodukty
– džúsy z jabĺk, lekváre a džemy z broskýň a sliviek.
Ekologickú produkciu hrozna chcú realizovať aj
ako biovíno.
V roku 2010 založili novú dcérsku spoločnosť aj na
Kvalitné jablká čoskoro získajú plnohodnotný certifikát
ekologickej výroby a budú predávané ako bioprodukty.
Kontakt
Školské hospodárstvo –
Búšlak, spol.s r.o.
921 01 Veľké Dvorníky
Konateľ: Pavel Bíró
Riaditeľ: Ing. Juraj Nagy
Tel.: 031/5524 586
Tel./fax: 031/5521 769
e-mail: [email protected]
V Hosťovciach udržujú symbiózou
rastlinnej a živočíšnej výroby
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Počet pracovníkov / Employees
Dobytok / Beef Cattle
S
poločnosť Agro Hosťovce bola založená v
roku 1994 na troskách zanikajúceho veľkého
Poľnohospodárskeho družstva ČSSP Tríbeč
Hosťovce. Riadiacu a kontrolnú činnosť zabezpečujú štyria spoločníci (z toho jeden majoritný),
ktorí sú zároveň i konateľmi. Spoločnosť hospodári v najsevernejšej časti okresu Zlaté Moravce na
území siedmich obcí – okrem Hosťoviec v Martine nad Žitavou, zlatomoravskej časti Chyzerovce, v Lovciach, Mankovciach, Zlatne a Jedľových
Kostoľanoch. Charakter tohto územia ovplyvňuje
aj rôznorodosť hospodárenia – od rovinatej krajiny
vhodnej pre obilniny v okolí Zlatých Moraviec až
po typicky podhorské lúčne lokality pri Jedľových
Kostoľanoch. Aj preto tu dobre funguje prepojenie
rastlinnej a živočíšnej výroby. Darí sa udržať aj tie
divízie, ktoré by sa samostatne neuživili – napríklad chov oviec či dorábanie niektorých menej
frekventovaných plodín.
V súčasnosti na väčšej časti ornej pôdy pestujú
v spoločnosti obilniny, z ktorých sú najvýznamnejšie pšenica, jačmeň, slnečnica a repka olejná. Práve
tá je najstabilnejšou trhovou plodinou. K dôležitej
zložke rastlinnej výroby patrí aj kukurice, časť z nej
2 763 ha
47
646
nosti stabilitu našli v rozumnom kompromise vývozu a domáceho predaja jahňacieho mäsa.
Aj pre hosťovských farmárov sú najväčším problémom cenové turbulencie na trhu, ktoré spolu s vrtochmi počasia výrazne ovplyvňujú hospodársky
výsledok podniku. Slovenským špecifikom sú aj
neustále zmeny v stanovovaní priorít a smerovania rezortu, nevynímajúc legislatívu.
Rok 2010 bol pre hosťovských farmárov mimoriadne náročný, aj keď dosiahli pozitívne hospodárske
výsledky: „V okolí Žitavy je priemerný ročný úhrn
zrážok okolo 600 mm, vlani to bolo 1 096 mm. Na
jeden nedaždivý deň pripadli dva daždivé. Žatvu
sme končili až začiatkom augusta, jesenný osev
ozimín bol preto komplikovaný a všetko sme robili v prestávkach medzi dažďami. Aj preto sme
dosiahli v priemere o 30 percent nižšie úrody ako
v bežnom roku,“ vysvetľuje Ing. Š. Kukučka.
Počasie sa predvídať nedá, no cieľavedomým vedením podniku možno pracovať na obnovovaní
Vďaka modernej technike spoločnosť môže poskytovať aj služby.
sa využíva aj na skrmovanie v živočíšnej výrobe.
Lucernu senážujú a zvyšok objemových krmív
tvorí produkcia vlastného sena na lúkach a pasienkoch.
O Agro Hosťovce možno povedať, že dôstojne drží
majestát skutočných farmárov, pretože trvajú na
prirodzenom doplňovaní a vzájomnom obohacovaní rastlinnej a živočíšnej výroby. Zo 646 kusov
dobytka je 320 dojníc, ktoré chovajú v stredisku
v Chyzerovciach. V súčasnosti spoločnosť dodáva surové kravské mlieko spracovateľovi v Nitre.
Aj vďaka vysokej kvalite mlieka a ročnej kvóte 2,4
milióna litrov nemajú problémy s odbytom, platby
dostávajú načas a aj finančný vývoj nákupnej ceny sa javí pozitívne. V stredisku Jedľové Kostoľany
majú chov oviec s približne 600-kusovým stádom.
„Základom je využiť plochy čo najefektívnejšie.
Na pieskoch a štrkoch pod lesom nemožno chcieť
5- či 6-tonovú úrodu, ale krmoviny sa tam dorobiť
dajú,“ hovorí konateľ Ing. Štefan Kukučka Už v roku
1996 zakúpili prvých sto oviec z Dánska. V súčas-
Ing. Štefan Kukučka by privítal väčšiu stabilitu v obchode
s poľnohospodárskymi produktmi.
na zhoršenie situácie od roku 2007 však museli
redukovať rozvojové plány. Menej je niekedy viac
Aj keď v podniku uplatňujú moderné technológie,
k niektorým súčasným javom v rezorte sú skeptickí. Chýba im jasné zameranie rezortu tak, ako je to
v západnej Európe. Tieto krajiny si vedia ochrániť
svoj trh s potravinami pred negatívnymi vplyvmi
a vytvárajú stabilné prostredie nielen pre prvovýrobcov a potravinárov.
Živočíšna výroba je sústredená v stredisku Chyzerovce.
Agro Hosťovce company was established in the year 1994. It is farming on the grounds spreading
through seven villages in the district Zlaté Moravce. Besides the basic grain s portfolio it grows also oil
plants (rape, sunflower). The company grows fodder maize. The livestock production has beef cattle and
dairy cows. Agro Hosťovce is a reputable and reliable provider of milk for a dairy processing company
in Nitra. Since a part of the farm grounds spreads under the slopes of mountains with meadows and
pastures, Agro Hosťovce keeps a 600-sheep station in Jedľové Kostoľany. The company uses different
mechanisms to support its activities and has an excellent machine park.
technológií či strojového parku. Podarilo sa to aj
farmárom v Hosťovciach. Zapájajú sa do všetkých
podporných programov. „Výkonnosť podniku by
mala byť kritériom, do akej výšky možno žiadať
o podporu. Podľa toho, aký objem môžeme spolufinancovať. Nevýhodou je plánovanie na dlhé
obdobie, pretože hospodárenie v každom roku je
neisté,“ dodáva Ing. Š. Kukučka. V spoločnosti už
vybudovali sklady objemového krmiva, dobudovávajú silážne žľaby v dvoch strediskách, do prevádzky uviedli aj pozberovú linku obilia. Vzhľadom
Kontakt
AGRO Hosťovce, s.r.o.,
951 91 Hosťovce č. l
Konateľ: Ing. Štefan Kukučka
Tel.: 037/ 6345 207,
0903 467 685
e-mail: [email protected]
top agro 2010/2011 39
Spoločnosť PM v Tisovci prispieva
k rozvoju Gemerského regiónu
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Počet pracovníkov / Employees
Zisk po zdanení / Netto Profit
Obrat / Turnover
M
ajiteľ a konateľ agrofirmy PM v Tisovci
má celý svoj denný program rozpočítaný na minúty. Je to človek priam
nabitý energiou a sršiaci rozhodným uvažovaním i konaním. Napokon, od Ing. Martina
Ovečky sú väčšinou na pastvinách, ale v čase strojného
dojenia ich sťahujú do ovčína
2 226 ha
51
7 650 eur
2 150 263 eur
Pribolu sa to akosi prirodzene aj očakáva,
keďže je priam v prvej línii akcieschopnosti a
pokroku poľnohospodárstva na Gemeri. Pritom tento 48-ročný muž, rodák z Lubeníka, je
banským inžinierom a na začiatku svojej kariéry bol aj zamestnancom Banských stavieb
v Prievidzi. Zdá sa však, že našiel v sebe veľa
lásky k hospodárení na pôde a vari ešte viac
odvahy od základu zmeniť svoj život.
K poľnohospodárstvu sa preorientoval v roku
1995, keď kúpil roľnícku usadlosť v Tisovci a
k prvej päťdesiatke prikúpil onedlho ďalších
120 hektárov pôdy. Rozbehol chov dobytka
a oviec. Neskoršie odkúpil aj časť Jelšavského
majetku s dvoma hospodárskymi strediskami
– veľkovýkrm ošípaných v Jelšave a veľkokapacitný kravín v Hucíne, kde je momentálne
aj sídlo spoločnosti. Neskoršie, keď nákupne
ceny až neprijateľne poklesli, chov ošípaných
zrušili a do prázdnych a vydenzifikovaných
priestorov nasadili chov oviec-valašiek. Je ich
tu päťsto dojok a na stredisku v Sirku ďalších
250. Mlieko doja strojmi a pasterizujú v moderne vybavenej mliečnici. Majú aj vlastnú
výrobňu, kde ručne vyrábajú všetky klasické
ovčie produkty a špeciality. Ovčí syr, parenice, oštiepky, korbáčiky či bryndza putujú do
podnikovej predajne, kde sa tešia veľkému
záujmu spotrebiteľov. Predávajú tam aj va-
Ing.Martin Pribola established his agro firm PM Tisovec in the year 1995 at foothills in the Gemer region
in less favourable conditions. The firm gradually purchased more cattle, more land and experienced
several changes. At present the company raises beef cattle without market milk production; and has 750
sheep. Its whole milk production is processed in the company and sheep milk is used for the production
of traditional handmade specialities, which are sold in the company shop. The shop offers also eggs
provides by three thousand hens. The crop production focuses for growing grains, maize, sorghum and
fodder. The biggest silage channels in Slovakia have been in construction here to supply bio gas stations
soon. Important is also the production of wood chips, which supply 12 heating-plants in the vicinity.
Majiteľ a konateľ spoločnosti Ing. Martin Pribola dokáže
prekonávať prekážky a ísť za svojim cieľom.
jíčka, keďže majú aj chov 3 tisíc sliepok. Syr
vozia aj do Kežmarskej mliekarne.
V rastlinnej výrobe pestujú v tejto spoločnosti obilniny, kukuricu a cirok, samozrejme,
zvláštnu pozornosť venujú aj krmovinám.
O chod spoločnosti PM a uspokojivý výsledok
hospodárenia sa starajú spolu s majiteľom aj
riaditeľ Milan Kudlovský, agronómovia Ing.
Július Kolár a Ing. Ladislav Katona, zootechnik Zoltán Ficsor a mechanizátor Dušan Śvec.
Sám Ing. Martin Pribola medzitým založil aj
dcérsku spoločnosť Bastav, s.r.o., v Tisovci, ba
aj podobnú v Karvinej, v Českej republike.
V súčasnosti Ing. Martina Pribolu a jeho kolegov najviac zamestnáva výstavba bioplynových staníc a k tomu aj štyroch veľkokapacitných silážnych žľabov s objemom 40 tisíc
ton siláže. „Prevádzka bioplynových staníc je
základ našej dlhodobej stratégie,“ zdôveruje
sa majiteľ firmy. „Nazdávam sa, že pokiaľ ide
o veľkosť silážnych žľabov, nám bude patriť
celoslovenské prvenstvo. Každý z nich totiž
bude dlhý 156 metrov a široký 14 metrov.
Uskladnená siláž bude zásobovať dve bioplynové stanice počas celého roka.
Nemalý podiel na dobrých výsledkoch hospodárenia v znevýhodnených podmienkach
Gemera má aj výroba drevoštiepky v dcérskej
spoločnosti Bastav, s.r.o., ktorou zásobujú 12
kotolní v okolí.
Kontakt
P M, s.r.o.
980 61 Tisovec, Hrabiny 1057
Konateľ: Ing. Martin Pribola
Riaditeľ: Milan Kudlovský
Tel.: 058/ 4882 015,
0908/ 969 154, 0918/ 631 480
e-mail: [email protected]
Silážne žľaby budú vari najväčšie na Slovensku.
40 top agro 2010/2011
V Dvoroch nad Žitavou
budujú postupne stabilitu
Výmera poľnohospodárskeho pôdy / Farm Size
Výnosy / Revenues
Hospodársky výsledok / Profit
Počet pracovníkov / Employees
Produktivita práce na pracovníka / Productivity per Employee
6 301 ha
8 913 051 eur
175 476 eur
92
79 332 eur
spracovateľov,“ bilancuje predseda. S ročnou úžitkovosťou kráv na úrovni do 9 tisíc litrov mlieka
patrí družstvo k popredným producentom na Slovensku. Vďaka modernizácii technológií v chove
ošípaných dnes dosahované výsledky korešpondujú s výsledkami špičkových západoeurópskych
chovov. „Dovolím si povedať, že aj tu budeme
robiť všetko preto, aby sme produkciu mohli ešte
zvýšiť,“ prezrádza predseda ciele do budúcnosti a
zdôrazňuje, že súčasným krédom spoločnosti je
zefektívniť výrobu mlieka a bravčového mäsa.
Politika vidieka nie je iba produkcia, ale aj starostlivosť o krajinu a ľudí, ktorí v nej žijú. Dvorčania sa
už dlhé roky venujú aj mimoprodukčným aktivitám, ktoré síce nevytvárajú zisk, ale zatraktívňujú
P
olia Združenia podnikateľov z Dvorov nad Žitavou zaliala vlani voda a poškodila úrodu na
tisíc päťsto hektároch. Napriek tomu sa družstevníkom podarilo rok 2010 ukončiť so ziskom.
I keď ekonomická zodpovednosť manažmentu si
vyžiadala podstúpiť aj nepopulárne opatrenia, krízu vydržali najmä vďaka silnej stabilite podniku.
Počas šesťdesiatročnej existencie prešlo družstvo
viacerými zmenami, pričom významným medzníkom bol rok 2004. „Podnik sme transformovali
do takej podoby, aby mohol obstáť v konkurencii
podnikateľských subjektov EÚ,“ vysvetľuje Stanislav Becík, predseda ZAD Dvory nad Žitavou.
Podľa jeho slov družstvo je konkurencieschopné
vďaka silnej kapitálovej a výrobkovej špecializácii
a jeho sila je aj v koncentrácii. „A samozrejme, v
prvom rade v usporiadaných vlastníckych vzťahoch. Pri každej príležitosti preto nezabúdam
podotknúť, že je to súkromný podnik, pretože to
„moje“ každého z tých, ktorí tam pracujú a podnik
vlastnia, je v úplne inej polohe, ako keď to bolo v
pozícii „naše“. Vnímam, že postavenie pracovníkov
vo vzťahu k podniku je naozaj vlastnícke, čo je zárukou toho, že v silnej konkurencii zjednotenej EÚ
Počas pôsobenia vo funkcii ministra pôdohospodárstva podporoval Stanislav Becík
rozvoj domácej poľnohospodárskej produkcie.
pri 530 miliónovom spotrebiteľskom trhu, je ZAD
visačkou kvality nielen pre slovenského spotrebiteľa, ale aj pre spotrebiteľa v krajinách únie,“ rozpráva predseda. Dopĺňa, že z ovocinárskej, zeleninársko-potravinárskej a vinohradnícko-vinárskej
výroby, ako súčasti poľnohospodárskej prvovýroby združenia, sa stali samostatné podnikateľské
subjekty – družstvá, ako uzatvorené kapitálové
Družstvo je konkurencieschopné vďaka silnej kapitálovej
a výrobkovej špecializácii a jeho sila je aj v koncentrácii.
Ročne investujú do najmodernejšej techniky a technológií,
vďaka čomu dosahujú vysokú produktivitu práce
i nadpriemerné produkčno-kvalitatívne parametre.
život na vidieku. „Tieto činnosti sú reprezentované
chovom autochtónneho plemena ošípaných –
mangalice, maďarského stepného dobytka, oviec
mliekového typu, kôz, pečeňových husí, nubijských somárov a frízskych koní. To má význam z
hľadiska histórie, atrakcií a obnovy chovu v tradičných podmienkach rodinných fariem,“ uzatvára
predseda.
The association of agro businessmen, a former cooperative in Dvory nad Žitavou, during sixty years of
its existence underwent considerable changes, and the most important milestone is the year 2004. After
the core transformation became fully competitive even amongst the best EU companies. Currently,
with annual yields of about 9 thousands litres of milk, Dvory belongs to the best producers in Slovakia.
Thanks to modernization of technologies their hogs management is reporting numbers matching the
top level piggeries in the Western Europe. At present the company pursue a goal to increase efficiency
in its milk and pork meat production. However, a rural policy is not only about the production issues,
it also means caring of people and the country they live in. The people from Dvory nad Žitavou are for
many years deeply involved with non production activities that generates no direct profit, but make the
life in their countryside more attractive.
spoločnosti s vyšpecifikovaným majetkom svojich
oprávnených osôb – členov pracujúcich v týchto
družstvách. A dnes sú to úspešné subjekty.
Ročne v podniku investujú do najmodernejšej
techniky a technológie, vďaka čomu dosahujú
nielen vysokú produktivitu práce, ale aj nadpriemerné produkčno-kvalitatívne parametre. „Poľnú
rastlinnú výrobu máme na vyše šiestich tisícoch
hektárov. Nešpecializujeme sa len na produkty,
ktoré sú na trhu ťažko realizovateľné. Celá poľná
rastlinná výroba pôsobí v systéme výroby medziproduktov, ktoré zhodnocuje živočíšna výroba –
chov dobytka a ošípaných. Produkujeme 1 500 ton
bravčového mäsa a vyše 4,5 miliónov litrov mlieka,
ktoré dodávame jednému z piatich slovenských
Kontakt
Združenie agropodnikateľov,
družstvo
Predseda: h. prof. Ing.
Stanislav Becík, PhD.
Veľká Komárňanská 5
941 31 Dvory nad Žitavou
Tel.: 035 / 6484 204
Fax: 035 / 6484 204
e-mail: [email protected]
top agro 2010/2011 41
Agroris na trvale udržateľnom vzostupe
Výmera poľnohospodárskej pôdy/ Farm Size
Z toho ornej / Arable Land
Hospodársky výsledok po zdanení / Net Profit
Počet zamestnancov / Employees
Produktivita práce z pridanej hodnoty / Productivity from Added Value Ď
alší príklad zrodu slovenskej poľnohospodárskej rodinnej firmy sa začal písať v roku 2007. Vtedy nastúpil do Agrorisu, s.r.o.,
Rimavská Sobota syn majiteľa tejto spoločnosti
– čerstvý absolvent manažmentu SPÚ v Nitre a otcov menovec Ing. Ladislav Sedmák ml. (28). O dva
roky neskôr už prevzal vedenie tejto 6 500-hektárovej firmy.
Agroris, s.r.o. bol predtým známy pod názvom
Agrotauris, s.r.o. (pravidelne sa umiestňoval aj
v rebríčkoch TOP Agro) a bol súčasťou holdingu
Tauris, a.s., ktorého hlavnou podnikateľskou aktivitou bolo spracovanie mäsa v rovnomennom
mäsokombináte. Ten v roku 2007 odkúpila spoločnosť ECO-INVEST. Ing. Ladislav Sedmák st. si
poľnohospodársku činnosť ponechal. V súčasnosti
sedí na čele akciovej spoločnosti Empora Capital,
a.s., ktorá má 49-percentný podiel v Agrorise, kým
zvyšných 51 percent vlastní jeho syn.
Po zmene vlastníckych štruktúr sa zmenila aj podnikateľská stratégia spoločnosti. Do roku 2007 sa
ako súčasť mäsiarskeho kombinátu logicky zameriavala predovšetkým na zabezpečovanie jeho surovinovej základne. Ročná produkcia presahovala
25 000 jatočných ošípaných. V súčasnosti sa už stala nosnou rastlinná výroba. Majitelia sa prispôsobili aktuálnej situácii na trhu. S cieľom zvyšovať efektívnosť hospodárenia i produktivitu práce čiastočne utlmili živočíšnu výrobu. Výmerou patrí Agroris
naďalej medzi najväčšie poľnohospodárske podniky na Slovensku. Hlavnými plodinami sú pšenica,
jačmeň, kukurica na zrno i siláž, kapusta repková
pravá i sója. Okrajovo pestujú aj cirok pre potreby
živočíšnej výroby. Pri pšeniciach vsadili na rakúske
6 504 ha
6 182 ha
191 570 €
63
10 664 €
odrody, ktoré zabezpečujú aj v menej priaznivých
rokoch špičkovú potravinársku kvalitu.
Vlaňajšok bol vari najmokrejším rokom v celej
histórii firmy. Spadlo vyše 1 050 mm zrážok, čo
je takmer dvojnásobok bežného priemeru. Pod
vodou sa ocitlo skoro 5 tisíc ha polí, čo poškodilo
úrodu a sťažilo aj jesennú prípravu pôdy. Pochopiteľne, že sa to odzrkadlilo na poklese výroby –
až o 30 percent, pričom najviac utrpela repka, tej
bolo poškodených až 60 percent. To malo výrazný
vplyv na hospodársky výsledok.
„V súčasnosti našou prioritou je precízne poľnohospodárstvo založené na najnovších vedeckých
poznatkoch,“ objasňuje L. Sedmák ml. „Snažíme
sa zachytávať najmodernejšie trendy v poľnohospodárstve. Vsadili sme na pôdoochrannú technológiu spracovania pôdy. Pôdy, ktoré boli devastované 40 rokov, chceme teraz v rámci štvorročného
plánu revitalizovať, čím súčasne znížime náklady
na hnojivá a chémiu.“
Pri zmene štruktúry výroby orientovali aj investície
najmä do zabezpečenia bezproblémového chodu rastlinnej výroby. Do nákupu nových strojov
a rekonštrukcii skladových priestorov investovali
za pomoci európskych fondov len za posledné tri
roky 2,3 mil. eur.
Živočíšna výroba aj naďalej zostáva súčasťou hospodárenia Agrorisu. Zachovali si tam však iba chov
hovädzieho dobytka bez trhovej produkcie mlieka.
Pôvodne využívané objekty na chov ošípaných, už
zrekonštruované, si prenajala dánska spoločnosť
Pigagro, s.r.o.
„To, čo sme zachovali, chceme, aby fungovalo na
špičkovej úrovni,“ zdôrazňuje L. Sedmák ml. „Vo
Agroris, that is farming in Rimavská Sobota is a good example of a family firm, where the son of the
owner, Ing. Ladislav Sedmák junior, 28 years old became a head manager. While originally the company
was oriented mainly to livestock farming, since 2007 the priority was shifted for the crops production,
but it kept raising the cattle for meat. Currently the basic focus is given to prestigious farming based on
the latest scientific knowledge. The young manager wants to implement more progressive methods of
land farming. Now the firm is economically stable and profitable, still the management can see more
hidden reserves for development. A set of strategic projects are prepared for implementation in the next
years. They count on the revitalization of land, on shorter agro technical terms, on a more profitable
intensity and raising labour productivity set up with the help of high capacity machines.
2010
mladý farmár
Ku koníčkom riaditeľa Agrorisu
Ing. Ladislava Sedmáka patria kone.
výkrme býkov každoročne zlepšujeme produkčné
ukazovatele i kvalitu. Za posledný rok sme mali až
70 percent z predaných býkov v triede E, pričom
v roku 2007 to nebol ani jeden kus. Žiaľ, na slovenskom trhu nie je o takéto vysokokvalitné zvieratá
záujem, a tak sme si našli odberateľa v Rakúsku.“
Podnik je v súčasnosti stabilizovaný, hospodári so
ziskom, ale jeho vedenie vidí rezervy. Preto vypracovali niekoľko strategických scenárov na najbližšie roky odzrkadľujúcich globálne klimatické zmeny a zmeny vonkajšieho prostredia. Ich základom
je revitalizácia pôdy, skrátenie agrotechnických
termínov, nastavenie rentabilnej intenzity a zvyšovanie produktivity práce prostredníctvom veľkokapacitnej techniky. V živočíšnej výrobe sa rozhodli
pre výmenu biologického materiálu za kvalitnejšie
mäsové plemená, konkrétne Charolais.
Počúvať Ing. L. Sedmáka ml. znamená počúvať
človeka s moderným myslením novej poľnohospodárskej inteligencie, ktorá nevidí v slovenskom
poľnohospodárstve iba samé negatíva. Svoje podnikateľské krédo sformuloval do týchto slov: „Precíznosť, profesionalita a zachytávanie najnovších
trendov, to je jediná cesta.“
Kontakt
AGRORIS, s.r.o.
Potravinárska 3694
979 01 Rimavská Sobota
Generálny riaditeľ:
Ing. Ladislav Sedmák ml.
Tel.: 047/ 5811 749
e-mail: [email protected]
Moderná technika je základ vysokých výkonov.
42 top agro 2010/2011
PPD Rybany –
desaťročia silný a zdravý podnik
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Zisk / Profit
Produktivita práce na pracovníka / Productivity per Employee
Počet pracovníkov / Employees
Priemerný mesačný zárobok / Average Wage
2 400 ha
170 857 eur
59 984 eur
94
955 eur
Predseda PPD Rybany Ing. Michal Sahulčík (uprostred) s najbližšími spolupracovníkmi –
ekonómkou Emíliou Géciovou a agronómom Ing. Jaroslavom Jaškom.
S
lovenské poľnohospodárstvo sa rýchlo mení.
Stráca svoj pôvodný charakter a je otázka, či
cesta, ktorou sa v dôsledku globalizácie vydalo, je správna. Túto otázku si často v posledných
rokoch kladie Michal Sahulčík, predseda Poľnohospodársko-podielnického družstva v Rybanoch.
Družstvu sa upísal pred 43 rokmi a ešte sa nestalo,
aby nehospodárilo so ziskom.
Rybany patrili vždy k družstvám s klasickou štruktúrou poľnohospodárskej výroby. Silné obilninárstvo
a popri ňom cukrová repa, z olejnín repka a v živočíšnej výrobe chov dojníc, ošípaných a hydiny.
Lenže od istého času je všetko inak. Sahulčíkovi
sa z niektorých vecí až rozum zastavuje. Družstvo
patrí k najintenzívnejším výrobcom obilia na Slovensku, pravidelne dosahuje úrody pšenice okolo
šesť ton, kukurice deväť ton a predsa sa nerentuje
výkrm brojlerov a ošípaných. Situácia dospela tak
ďaleko, že ani s vlastným relatívne lacným obilím
nemalo význam pokračovať vo výkrme kurčiat. A
tak chov ročne produkujúci 1 100 hydiny zatvorili.
A zredukovali aj kedysi prosperujúci chov ošípaných – prešli na dva turnusy.
„Zvieratá vykŕmime rýchlo, veď dosahujeme
900-gramové prírastky na kus a deň pri trojkilogramovej konverzii krmív. A čo myslíte, kde ich
predávame?“ pýta sa predseda družstva Michal Sahulčík? Do Maďarska, pretože doma už pozatvárali
takmer všetky bitúnky. Okrem toho Maďari platia
okamžite. V Rybanoch sa ešte stále zúfalo snažia,
ale otázka znie dokedy, keď sa im pred očami
rozpadá kedysi funkčná spracovateľská základňa.
Načo ju kupovali mocné finančné skupiny? Aby ju
rozpredali a pozatvárali?
V družstve na zmeny zareagovali. Obmedzili živočíšnu produkciu, ktorá kedysi zabezpečovala 60 percent príjmov a posilnili rastlinnú. Tá sa
z niekdajších 40 percent celodružstevných tržieb
dostala na úroveň 60 percent. Pomer sa obrátil.
Družstevníci by zdanlivo mohli byť spokojní, hladinu celkových príjmov a ekonomiku ako takú
udržali. Keď však prídu do obchodu, namiesto slovenských kureniec vidia hlbokozmrazené francúzske. Kto ich tu potrebuje? Ale čo má robiť manažér
družstva, keď ani obilie v cene sto eur sa nerentuje
v živočíšnej výrobe?
Stav, do ktorého sa dostalo poľnohospodárstvo,
vyvoláva rozpaky. Aká je perspektíva, takúto otázku si kladú v Rybanoch. Bude ňou ešte premena
zrna a krmív na mlieko a mäso, alebo bude výhodnejšia energetika? V Rybanoch už o energetickom
variante uvažujú celkom vážne, ale stále sa viac cítia poľnohospodármi. Po posledných veľkorysých
investíciách do strojov v rastlinnej výrobe by mali
prísť investície do výroby mlieka.
Treba si na ne zarobiť. Podnik hospodári bez úverov a aj posledné kolo investícií zvládlo družstvo
bez bankovej výpomoci. Silná rastlinná výroba pri
súčasných cenách drží ekonomiku. Pravda, treba
vidieť, že z roka na rok rastú náklady a dotácie –
štátny príspevok – klesá na veľkú dobytčiu jednotku, červenú naftu i poistenie.
V Rybanoch vždy žili na vlastný účet, ale v globalizovanom svete sa stretajú nerovnako dotovaní
poľnohospodári s nerovnako chránenými vnútornými obchodnými priestormi. Liberalizácia, ktorej
sú vystavení slovenskí poľnohospodári, sa stala
kontraproduktívnou. Vyháňa poľnohospodárov
z ich vlastného životného priestoru. Je najvyšší
čas vážiť si domáce poľnohospodárstvo. A to nielen kvôli istote vlastných potravín. Aj kvôli tomu,
že obrábaná krajina je upravená tak pekne ako
v okolí Rybian. Žiaľ, na Slovensku takýto obraz už
nevidno v okolí každej viesky. Silných a zdravých
podnikov totiž nie je toľko, koľko potrebuje krajina, ktorá chce mať istú budúcnosť.
The agricultural share company Rybany is for many years among the top agrarian companies in
Slovakia. It ranks to the so called „golden fund“of the Slovak agriculture. In the long term the company
has reported high volumes in grains – 6 tons per a hectare in wheat, 9 -10 tons per a hectare in maize
and 60 tons per a hectare in sugar beet. Milk yield per a dairy cow reaches above 7 400 litres a year.
The firm has no bank loans, but still in preceding years richly invested into purchases of machines for
their crop production, next investments are intended to support the milk production. The cooperative
in Rybany has a powerful crop production, which upon the current purchase prices, keeps its economy
healthy and allows for further production development.
Kontakt
Poľnohospodárske
podielnické družstvo
956 36 Rybany
Predseda:
Ing. Michal Sahulčík
Tel.: 038/ 7692 186
Fax: 038/ 7692 103
e-mail: [email protected]
top agro 2010/2011 43
Nechcená Popoluška
je vo Veselom predmetom plánov
Výnosy / Income
Počet pracovníkov / Employees
Priemerný zárobok / Average Wage
Hospodársky výsledok / Profit
N
3 735 tisíc eur
78
677,7 eur
101 tisíc eur
nenašli. O to viac poteší, že jeden z takýchto podnikov máme i medzi tými najlepšími na Slovensku.
Napriek tomu, že i tu displej kalkulačky ukazuje
nerentabilnosť chovu ošípaných, predseda Spoločného poľnohospodárskeho družstva vo Veselom
Pavol Bábsky plánuje v tejto výrobe pokračovať.
Tuší, kde sú ešte medzery, ktoré by pri súčasných
cenách vedeli využiť a produkciu nasmerovať do
čiernych čísel.
„Chováme približne 260 prasníc a do nášho uzavretého obratu stáda sme za posledných sedem
rokov investovali približne 2,5 milióna
eur. Vybudovali sme nový matečník
a škôlku, jaloviareň, predvýkrm a posledná etapa, ktorá nám chýba, je
výkrm. Tu počítame s rozpočtovým
nákladom 1,3 milióna eur,“ hovorí Pavol Bábsky. Oporu má nielen v nových
technológiách, ktoré zabezpečili, že
výroba ošípaných začína pripomínať
presne nanormované činnosti v priemyselnom podniku, ale i v kvalifikovaných pracovníkoch.
Hlavný zootechnik Anton Janošík poznamenáva, že pred rekonštrukciou
dosahovali ročný odstav 22 odstavčiat na prasnicu a dodáva. „Minulý
rok to už bolo 25 a tento rok máme
vďaka inseminátorovi, zootechnikom
a ďalšiemu personálu našliapnuté na
26 odstavčiat na prasnicu.“ Anton Janošík súhlasí s predsedom, že prepotrebnou investíciou je dobudovanie
Už vyše desať rokov sa nestalo, že by sa vo Veselom narodili trojčatá. koncovky – to znamená výkrmu. „VeVďaka foteniu do ročenky TOP Agro sa súrodenci znova stretli. rím, že novú investíciu sa nám podarí
iekedy celkom bežný jav. Poľnohospodárske družstvo hospodárilo vo viacerých
katastroch a samotná výroba bola orientovaná od širokého záberu pestovaných rastlinných
komodít, po chov hospodárskych zvierat, najmä
hovädzieho dobytka a ošípaných. Až neskorší
diktát ekonomiky spôsobil, že sa živočíšna výroba
stala nechcenou Popoluškou mnohých poľnohospodárskych podnikov. Pokiaľ chov hovädzieho dobytka je u našich agropodnikateľov ešte relatívne
bežný, producentov ošípaných by sme už toľko
Crops production is an important stabilizing factor for the Common agricultural cooperative in Veselé
where its farmers achieve harvest yield going above average per a hectare. Besides grains they grow
oil plants and sugar beet. The livestock production is surprisingly strong when total acreage of the
agro company is taken into consideration. They have 1 100 pieces of beef cattle and 260 sows. Hog
management is the area into which a considerable i investment was made recently totaling 2,5 million
EUR. A positive outcome has already reflected in increased yield parameters. In Veselé the farmers have
project plans for further investments to be made in the future years. Among them a construction of a
piggery fattening station and bio gas station seems to be the most needed.
Predseda družstva Ing. Pavol Bábsky pri rozhovore
s hlavným zootechnikom Antonom Janošíkom.
zrealizovať do niekoľkých rokov, čo by malo vplyv
na zníženie spotreby krmív o približne kilogram
denne,“ nazdáva sa predseda. Novou výkrmňou
by sa komplexne celý chov ošípaných sústredil na
hospodársky dvor v Dubovanoch, čo by znížilo aj
logistické náklady.
S chovom ošípaných úzko súvisí aj ďalšia investícia, o ktorú majú záujem. Išlo by o bioplynovú
stanicu, pri ktorej by prebytočné teplo využili na
vykurovanie matečníkov. „Bioplynová stanica by
nám významne pomohla aj z hľadiska využitia
slamnatého hnoja z chovu hovädzieho dobytka,
ktorého máme 1 100 kusov. Odpad – alebo v tomto prípade skôr hnojivo z bioplynky, by zvýšil efektivitu zapracovávania hnojív do pôdy,“ vysvetľuje
Pavol Bábsky.
Ako opora týchto odvážnych vízií pôsobí výkonná
rastlinná výroba na 1 800 hektároch pôdy. Pestujú obilniny, olejniny a cukrovú repu. „Minulý rok
sme dosiahli úrodu cukrovej repy len na úrovni
65 ton, pretože pre rozhodnutie protipovodňovej
komisie sme mali jednu parcelu zaplavenú. Na inej
sme však dosiahli viac ako 100 ton repy z hektára,“
hovorí o peripetiách hospodárov z oblasti Váhu
predseda družstva. Hladina tejto najdlhšej slovenskej rieky významne ovplyvňuje ich možnosti, ale
nenariekajú. Skôr uvažujú, ako využiť potenciál
bezprostrednej blízkosti Váhu. Napríklad aj tým, že
by začali pestovať vlhkomilnú sóju.
„Na ostatných parcelách dosahujeme lepšie úrody.
Napríklad repka nám už pravidelne sype 3,5 až 3,8
tony z hektára. Tento rok to bolo 3,6 tony z hektára,
čo spolu s vyššími cenami spôsobilo, že išlo o naozaj zaujímavú plodinu,“ pochvaľuje si predseda
družstva.
Aj pri ostatných komoditách zaznamenávajú vo
Veselom pozoruhodné výsledky a to ich spolu
s chuťou realizovať nové plány zaraďuje medzi
ďalších úspešných hospodárov z okolia Piešťan.
Kontakt
Spoločné poľnohospodárske
družstvo
922 08 Veselé 347
Predseda: Ing. Pavol Bábsky
Tel: +421/ 33/ 7796 126
e-mail: [email protected]
Prasnice v jaloviarni.
44 top agro 2010/2011
Vo Voderadoch vidia budúcnosť
aj v agroturistike
Orná pôda / Arable Land
Počet pracovníkov / Employees
Ročná produkcia mlieka / Annual Milk Production
1 250 ha
36
96 tis. kg
To je však hudba budúcnosti. Teraz čaká voderadských hospodárov rekonštrukcia hál po roky neprevádzkovanej technológii na chov ošípaných,
kde plánujú rozšíriť úspešný chov čierneho strakatého dobytka. Spoločnosť sa perspektívne chce
venovať aj chovu dobytka na výkrm. V súčasnosti
Exotika na dvore novej akciovej spoločnosti by sa mala podieľať aj na rozšírení divízie agroturistiky.
S
poločnosť Agro Voderady– Slovenská Nová
Ves, a.s., vznikla v apríli 2011. Na návrh predstavenstva pôvodného družstva bol všetok
majetok predaný novovzniknutej akciovej spoločnosti. Nový akcionár vyrovnal dlhodobé záväzky
družstva a plánuje investície vo viacerých smeroch. Časť plánu rozvoja sa už realizuje – napríklad
rekonštrukcia administratívnej budovy. Spoločnosť má dlhoročnú tradíciu v hospodárení v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Podnik má vo svojom
vlastníctve len malú časť ornej pôdy, väčšia časť
je pôda v prenájme. Osevný plán tvoria hustosiate
obilniny, prioritne pšenica (až 441 hektárov), pestujú tam aj jačmeň, kukuricu, repku olejnú a osivovú repku. Podnik sa postupne začína orientovať
aj na niektoré nie celkom tradičné plodiny ako je
horčica, s ktorou obsiali 50 hektárov. Po rokoch sa
spoločnosť vrátila aj k pestovaniu cukrovej repy
pre odberateľa v Seredi, ktorá sa môže do budúcna stať významnou súčasťou portfólia firmy.
Povodňová situácia v roku 2010 neovplyvnila veľmi hospodárenie vo voderadskom chotári, lebo
tamojší terén vedie prirodzene vodu mimo polí.
Napriek zvýšenej vlhkosti a ďalším problémom
kvalitatívne ukazovatele boli nadpriemerné, po
dlhom období opäť dopestovali pšenicu v elitnej
kvalite a aj ostatná produkcia pšenice bola potravinárska. Hektárové úrody všetkých plodín však
nedosahovali ani priemer minulých rokov. Aj keď
družstvo vlani malo pozitívny hospodársky výsledok, finančné prostriedky nevystačili na významnejšie investície do obnovy strojového parku či
technológií. Výnimkou bol nákup traktora a rozmetávadla.
Nová ekonomická štruktúra od júna tohto roka
však mnohé mení a pozitívne predznamenáva.
Prejavilo sa to už aj na prvý pohľad v areáli podniku. Pribudli štýlové drevené oplotenia s množstvom zvierat, aj exotických, vo voľných výbehoch
– od holubov, zakrpatených druhov zveri, kôz,
pštrosov, až po somárikov. Jazierko oživujú rôzne
druhy exotickej vodnej hydiny a čierne labute. Po
zmenách sa podnik chystá do budúcna aj na investície do agroturistiky. Potrebné exponáty majú
zabezpečené a ak budú možnosti aj na čerpanie
prostriedkov z fondov, v pláne majú viac projektov. Jeden z nich počíta s povoleným vstupom
návštevníkov do areálu voderadského podniku.
Návštevník, turista by si tam mohol pozrieť nielen
vzácne zvieratá, ale si aj kúpiť syr či občerstviť sa
v štýlovej reštaurácii.
Riaditeľ Miloš Kučera.
testujú len niekoľko kusov, ktoré by časom mali
chovať v zrekonštruovaných maštaliach.
Spoločnosť Agro Voderady – Slovenská Nová Ves,
a.s., sa zameriava aj na produkciu mlieka. Surové
kravské mlieko od 137 dojníc putuje mliekarenským závodom do Nitry a Bratislavy, časť z produkcie sa predáva prostredníctvom mliečnych
automatov. Už ich firma má päť, okrem Trnavy
a Bratislavy je jeden umiestnený aj v Senci. S prevádzkovaním mliečnych automatov však nie sú
celkom spokojní. Preprava mlieka na väčšie vzdialenosti, poškodzovanie automatov vandalmi a
hlavne zvýšenie DPH donútili hospodárov zvýšiť
cenu o desať centov. A to zase spôsobilo odliv kupujúcich. Takže zo začiatočného predaja 500 litrov
mlieka denne odber postupne klesal. V súčasnosti
sa v spoločnosti rozhodujú, aký by bol najefektívnejší model prevádzkovania automatov na surové
kravské mlieko.
The limited company AGRO Voderady – Slovenská Nová Ves, a.s. was established in April 2011 and
became the owner of a former agricultural cooperative. Seeds plan of the company includes dense
seeded grains, wheat as a priority plus barley, maize, oil plant and rape seeds of great importance.
After implementation the new economic structure the company greatly changed image and the face
of its farmyard. Metal waste of obsolete technique disappeared and instead there are stylish wooden
fences protecting exotic and precious animals. Fresh cow milk from 137 dairy cows is delivered to dairy
companies in Nitra and Bratislava, while a certain proportion of the milk production is offered for
sale via milk dispensers. Farmers from Voderady want to make a reconstruction of decaying piggery
parlours which are unused already for years and use it for expanding of their successful black patchy
beef cattle raising.
Kontakt
Agro Voderady –
Slovenská Nová Ves, a.s.
919 42 Voderady 195
Riaditeľ: Miloš Kučera
Tel.: 033/ 5590 118, 5590 242
Mobil: 0915/794 572
e-mail: [email protected]
Dojnice strakatého dobytka tešia
poľnohospodárov vysokou kvalitou mlieka.
top agro 2010/2011 45
V Malženiciach držia ekonomiku
na stálych odberateľoch
Osevné plochy / Arable Land
Počet zamestnancov / Employees
Počet hovädzieho dobytka / Beef Cattle
Predseda Peter Čeliga, ktorý je vo funkcii od januára tohto
roku, si veľmi cení dobrý kolektív zamestnancov,
čo prináša aj pozitívne výsledky.
P
oľnohospodárske družstvo v Malženiciach
vzniklo po rozpade veľkých celkov v roku
1991. Patrí medzi menšie poľnohospodárske podniky v trnavskom regióne. Pestujú tam
hlavne obilniny, najmä pšenicu a jačmeň, osivovú
kukuricu a kukuricu na zrno, cukrovú repu, lucernu a zemiaky. „So štruktúrou pestovaných plodín
veľmi hýbať nemôžeme. Všetko závisí od potreby
745 hektárov
28
500
vlastnej živočíšnej výroby a veľa tiež od dobrých
partnerov, pre ktorých dodávame presne zazmluvnené množstvo. Forma ich speňaženia vygenerovala možnosti, akou cestou by sme sa mali uberať,“
hovorí predseda Peter Čeliga.
Družstevníci si udržali aj živočíšnu výrobu. Aj keď
chov ošípaných zrušili pred viac ako šiestimi rokmi
pre nízke nákupné ceny mäsa, podnik je technologicky pripravený na opätovné obnovenie celej
prevádzky. Ak sa vytvoria priaznivejšie podmienky
na trhu. V súčasnosti základ ich živočíšnej výroby tvorí hovädzí dobytok, ktorý chovajú formou
uzavretého obratu stáda. Okrem výkrmu býkov
majú 150 dojníc, jalovíce a teľatá, spolu asi 500
kusov. Nezanedbateľná je pre družstvo produkcia
mlieka. S odbytom pre bratislavského spracovateľa sú spokojní. Po výkyvoch v minulom období
sa konečne dostávajú na cenu okolo 30 centov
za kilogram, a tá by mohla byť prvým signálom
obdobia, v ktorom by prvovýrobcovia nemuseli
byť v speňažení produkcie v mínusových číslach.
Podnik zaznamenal aj zvýšenie dojivosti na jednu
dojnicu v priemere o 2,03 kilogramu, čo zvýšilo aj
tržby. „Zlepšenie podmienok je výsledkom rokovania zástupcov Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka so spracovateľmi. Celkom spokojní by
sme však boli vtedy, keby sa zlepšili aj podmienky
zberu vzoriek pri laboratórnej kontrole mlieka.
Tá by mohla byť dynamickejšia. Neraz výsledky
The agricultural cooperative in Malženice has a well balanced share of both the crop and livestock
production. This cooperative is growisng grains, maize for seeds, maize for grains, suggar beet, lucerne
and potatoes. Beef cattle is in the core of their livestock production. Out of 500 pieces, there 150 dairy
cows. The farmers are satisfied with the milk sale to a dairy company from Bratislava. After unfavourable
fluctuations of milk prices, now the prise got stabilized on 30 cents per a kilogram. Finally, this may be
the first signal saying the dairy husbandry with its sale of milk would not remain in red numbers. The
machine park of the cooperative is fairy developed and includes various auxiliary mechanisms. The
milk parlour modernization is in the pipeline in a close future. Well designed social program is one of
more reasons why young people are interested to work in the cooperative. It is obvious when you see an
average age of employees, about 42 years.
vzoriek z Bratislavy dostávame s veľkým časovým
odstupom, takže prípadný problém, napríklad so
zdravotným stavom dojníc, nemôžeme promptne
odstrániť,“ konštatuje Peter Čeliga.
Aj pri chove hovädzieho dobytka potešila zvýšená odbytová cena. Problematický vlaňajšok a znížená produkcia obilnín prispel aj k raste ich cien.
Našťastie, povodne Malženice obišli, za čo môžu
ďakovať aj neďalekému ovocinárskemu podniku,
kde využívajú generátor rázovej vlny. Je to ako
protiľadovcové delo, ktoré obmedzilo výskyt nárazových lejakov a krupobitia na minimum. Z toho
profituje celá lokalita. Speňažovanie úrody však aj
tu závisí od toho, nakoľko dokážu vychytiť tú najlepšiu cenovú ponuku. Preto investovali do vhodných skladovacích priestorov obilnín. S kvalitou
problémy nemajú – je už tradíciou, že ich pšenica
je potravinárska a jačmeň sladovnícky.
Individuálne ustajňovacie boxy pre teľatá
si družstvo vybudovalo svojpomocne.
Takto ich ročne dochovajú až 160 kusov.
Zlepšovanie ekonomickej bilancie podniku pomáha zabezpečovať jeho ďalší rozvoj. Zastaraný technický park sa aj vďaka podporným mechanizmom
darí obnovovať – v posledných rokoch to bol najmä nákup nového traktora, postrekovača, sejačky
na repu a kukuricu, rozmetávadla maštaľného
a umelého hnojiva. Okolo 300 tisíc eur vložili do
rekonštrukcie silážnych jám. Do budúcna podnik
plánuje zmodernizovať dojáreň, pričom daktoré
úpravy si dokázali realizovať aj vo vlastnej réžii,
napríklad vybetónovanie priestoru pre teľatá či
ďalšie úpravy plôch v areáli družstva.
Poľnohospodárske družstvo v Malženiciach myslí
aj na svojich zamestnancov. Iste aj preto majú záujem na družstve pracovať aj mladí ľudia – vekový
priemer pracovníkov je 42 rokov. „Nie všetko je
vecou peňazí. Vždy platilo, že dobrý hospodár má
nielen pozemky, ale aj zvieratá, toho sa držíme aj
my. Aj preto je pre nás rovnako významná rastlinná aj živočíšna výroba a boli by sme radi, keby aj legislatíva a situácia v spoločnej poľnohospodárskej
politike pomáhala takýmto poľnohospodárom,“
uzatvára Peter Čeliga.
Kontakt
Mechanizátor Štefan Križan si pochvaľuje nové traktory, ktoré okrem zvýšenia výkonu vytvárajú aj lepšie pracovné podmienky.
46 top agro 2010/2011
Poľnohospodárske družstvo
919 29 Malženice
Predseda: Peter Čeliga
Tel.: 033/ 7434 145, 0905 803 621
e-mail: [email protected]
PD Špačince – synovia
pokračujú v diele otcov
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Počet pracovníkov / Employees
Zisk po zdanení / Netto Profit
Produktivita práce z výnosov / Productivity per Employee Priemerný zárobok / Average Wage
1 370 ha
30
77 872 eur
115 960 eur
856 eur
Bez výkonnej techniky sa dobrý poľnohospodársky
podnik nezaobíde.
Predseda družstva Ing. Rudolf Nádaský.
K
eď príde reč na poľnohospodárstvo, Američania sa chvália štátom Iowa, Rusi Kubáňou
a Slováci Trnavskou tabuľou. Pôdy, ktoré od
Boha dostali do daru či večného prenájmu roľníci
na týchto troch rôznych miestach planéty, patria k
najúrodnejším na svete. Zdalo by sa, že zem tu rodí
sama od seba, stačí zasiať. Ale nikde nie je úroda
zadarmo, aby pôda dala každý rok dobrú úrodu,
treba sa o ňu starať – poctivo, s rozumom a láskou.
A nie jednu generáciu. V PD Špačince to vedia veľmi dobre.
Toto družstvo si predchádzajú obchodníci i spracovatelia obilia, najmä tvrdej cestovinárskej pšenice,
kukurice na škrob, repky, cukrovej repy ako aj tí, čo
milujú bifteky. V Špačinciach totiž dosahujú špičkové úrody a vynikajúcu kvalitu. Aj posledný rok
priniesol skvelé výsledky. K rekordným patrí najmä
úroda repky – 4,8 tony olejnatých semien priemerne po hektári, to je produkcia, akou sa pýšia francúzski farmári. Pšenica na rozhraní siedmich ton,
jačmeň 6,5 tony, kukurica 11 ton a cukrová repa
84,5 tony. Tieto čísla nepotrebujú komentár.
Ba vlastne áno. Vysoká úroveň hovorí o tradícii, o
tom, že synovia tu plynule pokračujú v práci otcov
a starých otcov. Predsedom družstva v Špačinciach je Rudolf Nádaský, aj pred ním viedol druž-
Starostlivosť o pôdu sa vypláca.
stvo Rudolf Nádaský – bol to jeho otec. Patril ku
generácii, ktorá sa nie obrazne, ale doslova narodila na hrude. Poctivosti, zmyslu pre zodpovednosť,
ale aj nevyhnutnej dávke tvrdosti, ktorú potrebujú
roľníci pri prekonávaní nástrah počasia, ako aj pri
obchodných vyjednávaniach, tomu všetkému naučil otec syna.
Každé nové pokolenie sa usiluje zveľadiť prácu
predchádzajúceho. Ktorý žiak nechce tromfnúť
učiteľa a ktorý syn sa nechce vyrovnať otcovi a potiahnuť hospodárstvo o krok ďalej? V Špačinciach
zreteľne vidno kontinuitu, ale aj to, že družstvo
zvládlo generačný problém. Pri vesle je dnes zrelá generácia, ktorú reprezentuje nielen predseda
družstva Rudolf Nádaský mladší či agronóm Daniel Nádaský, (najväčší výskyt Nádaských na štvorcový meter na Slovensku je v Špačinciach), ale aj
Čo najviac odlišuje špačinské družstvo od priemerných slovenských poľnohospodárskych podnikov?
Dokonalá práca s pôdou. Súčasťou udržiavania jej
vysokej úrodnosti je každoročné obohacovanie o
maštaľný hnoj, pravidelné podrývanie (podrývač
ide v lete na dve zmeny), kvalitné spracovanie
pôdy, precízna výživa a ochrana rastlín. GPS, ktoré pomáha šoférom pri vyhľadaní neznámej ulice
v neznámom meste, našlo skvelé uplatnenie aj v
poľnohospodárstve – družica na centimeter presne vedie postrekovač po poli. Míňa sa menej chémie, nič sa neprekrýva či neprehnojuje a využitie
drahých účinných látok je stopercentné.
V súhre všetkých intenzifikačných faktorov a ich
optimalizácii treba hľadať odpoveď na to, prečo sa
špačinskému družstvu darí. Tento podnik nezabudol na chov dobytka. Od roku 2007 stúpli stavy zo
494 zvierat na 1 260. Len jedna vec družstevníkov
mrzí. Dotácie na veľkú dobytčiu jednotku stále
vypláca PPA na východzí počet zvierat. Akoby bol
štát slepý a nevidel, kto ako zveľaďuje pôdu, kto
akou hrivnou prispieva do spoločného mlyna. To
dobrých hospodárov hnevá.
V Špačinciach sa vždy spoliehali najmä na seba,
taká je dedičná roľnícka skúsenosť. Aj keď dnešné
hospodárenie na pôde je nielen o zdatnosti hospodára, ale aj o tom, kto si aké dotácie vybojuje
– tak v Európskej únii, ako aj na Slovensku. Viac
spravodlivosti, žiada sa z plného hrdla zvolať družstevníkom v Špačinciach. The agricultural cooperative in Špačince farms on top fertility lands of Slovakia spread on the
Trnava tabula. It is a producer of grains, rape, and maize and of sugar beet. The livestock production
specialized in growth and fattening beef-calves. A component part of keeping high land fertility is
a daily enrichment of soil with stable manure, regular tilting and top quality land preparation, science
based nutrition and protection of the crops. Špačince cooperative is amongst the top producers of food
and bakery wheat, in 2011 it harvested 4, 8 tons of rape in average per a hectare, what is one of the
best harvests in Slovakia. Sons and grandsons of the cooperative founders continue the farming thus
keeping the traditions of the former successfully private farming peasants. podpredseda družstva a ekonóm Ladislav Slezák.
Z jedenástich pracovníkov rastlinnej výroby až na
dvoch všetci majú menej ako 45 rokov a piati z
nich menej ako 35 rokov. V družstve neváhali pri
omladzovaní zobrať medzi seba aj ľudí zvonka.
Jeden z najtalentovanejších mladých traktoristov,
špecialistov na chemickú ochranu rastlín Tomáš
Vorčák prišiel do Špačiniec až z Oravskej Polhory.
Mladosť, to je nielen sviežosť, ale aj konkurencia a
tá vraví všetkým družstevníkom – miesto a dobrý
zárobok si možno poistiť len skutočne spoľahlivou
prácou.
Kontakt
Poľnohospodárske družstvo
919 51 Špačince
Družstevná 88/18
Predseda: Ing. Rudolf Nádaský
Tel.: 033/ 5573 244
Fax: 033/ 5573 145
e-mail: [email protected]
top agro 2010/2011 47
Pavol Timko buduje tri piliere
svojej bohatej činnosti
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Zisk po zdanení / Netto Profit
Počet stálych zamestnancov / Employees
1 260 ha
49 817 eur
7
Pavol Timko má vždy radosť z dobrej úrody.
P
avol Timko, samostatne hospodáriaci roľník,
podniká v obci Zemplínska Nová Ves, v časti
Úpor. Už od študentských čias, keď nastúpil
do prvovýroby, ho to ťahalo k mechanizácii, sníval
dokonca o vlastnej „esteeske“ (pamätníci vedia, že
STS bola skratka pre strojno-traktorovú stanicu).
Keď sa zmenili spoločenské pomery, neváhal dlho
a rozhodol sa naplniť svoj sen. Od roku 1993 predával poľnohospodársku techniku. Ako živnostník
začal poskytovať aj služby, napríklad kombajnový
zber cukrovej repy pre potreby vtedajšieho trebišovského cukrovaru v regióne. Hneď, keď stroje
splatil, zobral si ďalšie úvery či lízingy a služby
rozšíril.
Ďalším medzníkom bol rok 2002 – ako živnostník
spolu so synmi založil spoločnosť Agrotim, s.r.o,,
ktorá mala na starosti ekonomiku hospodárenia.
Pritom si on ako živnostník ponechal len rastlinnú
výrobu. Po piatich rokoch, teda v roku 2007, odkúpil nedokončenú výrobu v ďalších katastroch obcí
a založil Zemplínsku agrárnu spoločnosť (ZEAS)
s výmerou zhruba 700 hektárov pôdy. Túto spoločnosť spravujú jeho synovia Martin a Pavol. Aj ZEAS
realizuje obchody prostredníctvom spoločnosti
Agrotim, ktorá je zároveň poskytovateľom služieb
aj pre iných záujemcov. Celkové tieto dve spoločnosti spravujú približne 2 tisíc hektárov pôdy a Pavol Timko sa nebráni ani možnosti pribrať ďalšie
Pavol Timko, an independent farmer is farming in the village Zemplínska Nová Ves, the Úpor section.
At present he take care only about crop production with the help of his his sons. But, at the beginning,
from the year 1993, he was selling agricultural machines. As a sole trader he provided services like
combine harvesting of sugar beet. In 2002 together with his sons they established a limited company
Agrotim, s.r.o., which overtook the administration tasks and has fully devoted to the crop production.
After 5 years he extended his production into next cadastres and established the company Zemplínska
agrárna spoločnosť. It is under management of his sons Martin and Pavol. The farming experience of
Pavel Timko has taught him periods comes when it is difficult to live only from farming activities. He
backed it up by the other business - the sale and service of agricultural machines.
hektáre poľnohospodárskej pôdy. To všetko však
so synmi nechávajú na prirodzený vývoj.
Pravda, samostatne hospodáriaceho roľníka Pavla
Timka farmárske skúsenosti naučili, že len z poľnohospodárskej činnosti je niekedy ťažko žiť, keď
hospodári pod holým nebom. Aj keď napríklad považuje rok 2010 za pomerne úspešný, jeho chotár
postihli jarné záplavy. Ondava zaliala až 280 hektárov, najmä porasty hrachu, kukurice a slnečnice.
Aj ostatné plochy boli podmáčané tri štvrtiny roka.
Pravda, farmár sa dočkal odškodnenia z prostriedkov Ministerstva životného prostredia, pretože
k vyliatiu Ondavy došlo z úradnej moci. Na pôdach
nepostihnutých veľkou vodou boli síce úrody veľmi dobré, napríklad kukurice sa urodilo 7,7 ton
z hektára. Keď to však prerátali na skutočnú plochu, hodnotenie už nebolo až také optimistické.
Najhoršie obstal hrach, ktorý zaplavilo na dvoch
tretinách plôch, a priemerná úroda vychádzala
len na jednu tonu z hektára. Našťastie, ekonomiku oproti predchádzajúcemu roku posilnili veľmi
priaznivé ceny komodít, čo, ako sám Pavol Timko
povedal, mu „zachraňovalo kožu“ a prinieslo plusový hospodársky výsledok.
Práve preto sa tento farmár poistil troma piliermi,
ktoré udržujú jeho ekonomiku. Popri poľnohospodárskej činnosti je to predaj a servis poľnohospodárskej techniky, tretím pilierom sú služby. Na predaj pritom prináša svetoznáme značky a špičkovú
kvalitu. Predajom sa však jeho služby nekončia.
Zabezpečuje záručný aj pozáručný servis vysokokvalifikovanými odborníkmi. V rámci servisu
Agrotim vykonáva výrobcom predpísané údržby,
komplexne diagnostiky strojov, opravy a ďalšie
servisné zásahy podľa požiadaviek zákazníka. V
prípade dlhotrvajúcej opravy ponúkajú aj náhradný stroj. Pravidelne poskytujú školenia a preškolenie obsluhy strojov. Dôležitou súčasťou predaja
poľnohospodárskej techniky je aj predaj a včasné
zabezpečenie náhradných dielcov na všetky ponúkané stroje počas celej ich životnosti. Pavol Timko
tvrdí, že hľadanie najlepšieho spôsobu financovania nemusí byť nočnou morou. „Vďaka spolupráci
s renomovanými finančnými inštitúciami v Agrotime dokážeme pripraviť to najjednoduchšie riešenie našim odberateľom. Medzi hlavné finančné
produkty, ktoré na nákup strojov ponúkame, sú
lízing, bankový úver, obchodný úver a splátkový
predaj. Sme pripravení splniť aj tie najnáročnejšie
úlohy na poli a podať tie najlepšie výkony. Každá
naša činnosť, či už je to predaj, servis, služby alebo testovanie postrekovačov smeruje k naplneniu
nášho motta: Pre bohatú úrodu. Pre vás.“
Pavol Timko je členom zemplínskych odbytových
združení pre olejniny a obilniny, prostredníctvom
ktorých nielen predáva svoje poľnohospodárske
produkty, ale aj nakupuje chémiu, hnojivá či osivá.
Spolu so synmi chcú ešte v tomto roku začať s výstavbou nového areálu Agrotimu, v budúcnosti by
radi vyskúšali aj bioenergetiku, v ktorej vidia nový
podnikateľský priestor.
Kontakt
Zber slnečnice.
48 top agro 2010/2011
Pôda sa musí pripraviť dôkladne,
aby sa odvďačila dobrou úrodou.
Pavol Timko
076 16 Zemplínska Nová Ves
Hlavná 26, Úpor
Tel. 056-6798 620
0905 – 900 883
Roboty v Oslanoch ako návrat k prírode
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Počet zamestnancov / Employees
Produktivita práce na pracovníka / Productivity per Employee
Zisk po zdanení / Netto Profit
727 ha
23
86 665 eur
64.304 eur
Miroslav Polc so svojou dcérou pri dojacom robote.
Ich
vývoj sa začal v sedemdesiatych
rokoch a k prvým chovateľom hovädzieho dobytka sa dostali o dvadsať
rokov neskôr. Hovoríme o dojacích robotoch, ktoré
oslovili tisícky farmárov z celého sveta, ale na Slovensku sa objavili až v roku 2010. Priekopníkom
u nás sa stala spoločnosť PORS Oslany.
„Keby ste sa ma pred dvoma rokmi spýtali, čo vytvára najväčší stres vo výrobe, tak by som povedal:
Kto bude dojiť,“ začína rozprávanie o celoslovenskej novinke Miroslav Polc, konateľ spoločnosti
PORS. Zároveň však dodáva, že hoci zabezpečenie
bezproblémového chodu živočíšnej výroby bolo
mnohokrát kľúčovým problémom, nikdy sa nezamýšľal nad jej zrušením.
„Chováme 650 kusov hovädzieho dobytka, z toho dvesto kráv. Ak by sme perspektívne museli
upraviť náš výrobný program, bolo by to pravdepodobne smerom k produkcii mlieka. V súčasnosti
máme dva dojacie roboty a tento stav asi nie je konečný,“ hovorí Miroslav Polc o budúcnosti chovu
hovädzieho dobytka v tejto spoločnosti na hornej
Nitre. Je optimista a verí, že všetci chovatelia, ktorí
v posledných rokoch investovali v tomto nie príliš
silnom poľnohospodárskom regióne, svoju výrobu
udržia a tým budú spoločne zaujímaví pre spracovateľov. Čo sa však týka celkového zhodnotenia
dojacích robotov, tu je opatrnejší.
Zvieratá má vnučka Miroslava Polca rada.
„Ide o novinku, na ktorú si zvieratá síce zvyknú za
niekoľko týždňov, ale prerod myslenia pracovníkov
živočíšnej výroby je zložitejší. Dojičky boli zvyknuté, že prácu vykonali naraz a potom mali voľno. Teraz je potrebné pristupovať ku kravám po otelení
postupne. Oboznámiť ju s dojacím robotom, aby si
naň zvykla,“ vysvetľuje Miroslav Polc.
Ďalšia otázka je, či samotná zmena prináša po-
ciu sme dostali až vtedy, keď krava ležala. Viete si
predstaviť, že by sme začali liečiť človeka až vtedy,
keď nevstane z postele?“ pýta sa konateľ spoločnosti, ktorý vedecko-technický pokrok berie ako
významnú súčasť ich hospodárenia. V pestovaní
cukrovej repy napríklad zakúpili sejačku Accord
Monopill, ktorá zabezpečí koľajový riadok a ostatný porast doseje na požadovaný výsev. I vďaka tomu je priemerný počet jedincov na hektár na úrovni 116 tisíc a úrody už pravidelne atakujú hranicu
80 ton z hektára pri nadpriemernej cukornatosti.
„Často hovorím, že u nás v podniku máme dve
žatvy. Prvú – tú klasickú a druhú v podobe zberu
cukrovej repy,“ oboznamuje nás konateľ spoločnosti a dopĺňa, že sa orientujú aj na pestovanie
pšenice, sladovníckeho jačmeňa a repky. Nadpriemerné tohtoročné úrody zabezpečia, aby sa mohli
pustiť do ďalších investícií. Tie sú rozložené nielen
do chovu hovädzieho dobytka, ale i do výmeny
strojov v rastlinnej výrobe. Stroje, maštale a celkovo vzhľad hospodárskeho dvora vie posúdiť aj laik. Každý rozozná zachovalé od schátralého, nové
od starého. Čo ale pôda? V Oslanoch parafrázovali
otázku J. F. Kennedyho: Nepýtaj sa, čo môže urobiť zem pre teba. Pýtaj sa, čo môžeš urobiť ty pre
svoju zem.
„Dlhé roky sme realizovali klasický norfolský osevný postup. V posledných rokoch sme si uvedomili,
že je potrebné vykonať takzvaný ozdravný proces.
Každoročne zaradíme približne 80 hektárov pôdy,
na ktorú vysejeme ďatelinu. Tá výborne vplýva na
hĺbkové prekyprenie pôdy a zmení štandardný
osevný postup,“ prízvukuje M. Polc a my si uvedomujeme, že práve hospodári, ktorým záleží na
kvalite ich základného výrobného prostriedku, to
s podnikaním na pôde myslia naozaj vážne.
Priemerný vek traktorov v PORS Oslany je 4,6 roka.
PORS Oslany is a company with a highly efficient both in its crop production and livestock production. In
the previous year two milking robots were purchased for the beef cattle management for, those are the
first machines of the kind in Slovakia. This equipment considerably allows cutting the wage costs and
at the same time favourably influences the reproduction indicators of livestock and increase the health
and welfare of the animals. Their crop production grows grains, oil plants and sugar beets. Sugar beet
harvests usually exceed 70 tons per a hectare, which ranks PORS among the best sugar beet growers
in Slovakia. Also other crops indicators are on the above average level. Such results were facilitated by
huge investments into the crop production in the company; the machine park is highly upgraded; the
average age of company tractors is 4.6 years.
žadovaný efekt. A ten zdá sa v Oslanoch nastal.
Dojnice navštevujú zariadenie podľa potreby. To
znamená po otelení aj tri – štyrikrát za 24 hodín,
čím sa zvyšuje produkcia mlieka a dojnica získava
požadovanú voľnosť.
„Znížila sa nám aj servis perióda zo 145 na 96 dní.
Robot je s dojnicou neustále a preto nám do počítača posiela aj informácie o jej hmotnosti. Ak
klesne o 10 percent, vieme, že nastal problém.
Kým sme toto zariadenie nemali, prvotnú informá-
Kontakt
PORS, s. r. o.
Družstevná 611/31
972 47 Oslany
Konateľ: Ing. Miroslav Polc
Tel.: 0915 701 700
e-mail: [email protected]
top agro 2010/2011 49
PD Strekov je symbolom
dobrého vína a mlieka
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Počet pracovníkov / Employees
Zisk po zdanení / Netto Profit
1 645 ha
85
257 000 eur
Tomáš Kasnyik je poľnohospodár telom aj dušou. Zakladateľ Strekovského festivalu vína miluje víno a dbá aj o rozvoj chovu dobytka.
K
aždý výrobok má svoje symboly, značky,
konkrétnych ľudí a územie, ku ktorým sa viaže. Keď sa na Slovensku povie víno, okamžite sa v pamäti fanúšikov Bakchovho moku vynorí
Strekov a pri mlieku rovnako zasvieti názov tejto
obce, ktorá leží na pol ceste medzi Novými Zámkami a Štúrovom.
Základom dobrého poľnohospodárstva sú vhodné pôdne a klimatické podmienky a generačná
pestovateľská skúsenosť. V Strekove nachádzame
jedno i druhé, plynulú nadväznosť práce synov
na dielo, ktoré dávno pred nimi rozbehli ich predkovia. Každé pokolenie zažilo obdobia rozkvetu
i úpadku, niektoré vojny, vari všetky hospodárske
krízy, ľudia vždy čelili a čelia výzve dobe. V PD Strekov drží teraz liace mladé vedenie družstva na čele
s Tomásom Kasnyikom.
Keď sa dnes Kasnyikov tím pozrie dozadu na uply-
nulé osemročné obdobie, vidno, že zvolil správnu
stratégiu hospodárskeho rozvoja. Tvoria ju tri piliere – rastlinná výroba produkujúca potravinársku
pšenicu, sladovnícky jačmeň, repku a slnečnicu.
V posledných dvoch sezónach pomohla štvorica
týchto plodín zásluhou rastúcich úrod, ale aj zotavených cien k stabilizácii ekonomiky družstva.
Pôda v Strekove je v dobrej kondícii aj preto, lebo
sa na nej stále pestujú krmoviny, napríklad lucerna. Jednak je to plodina s melioračnými účinkami
na pôdu, jednak dobrá predplodina pre pšenicu.
Kde sú krmoviny, tam je hovädzí dobytok. Na prelome rokov 2003 až 2004 sa v Strekove rozhodovali
ako ďalej. V čase, keď v mnohých iných podnikoch
dostával chov dojníc červenú, Kasnyik presadil
modernizáciu chovu.
S odstupom času napriek strmhlavému pádu výroby mlieka v sezóne 2009, keď ceny klesli na 17
The agricultural cooperative in Strekov is farming in the Southern Slovakia. Its economy is backed
by three pillars – production of high quality of grains and oil plants, intensive diary production with
the annual yield average of 8 660 litres per a cow; the third pillar is the viticulture. Strekov wine and
vineyards rank to the best in Slovakia. The cooperative is known for its production of excellent must
wines (young grappa wines), which are purchased by the best-known Slovak and Moravian vine stores,
and famous is also its production of aromatic and well fermented table grape varieties. In the recent
eight years the company made investments of about 2,2 million euros mostly to livestock production.
A well-selected farming strategy of this cooperative was repeatedly proved by ranking among 100 best
Slovak companies in the Top Agro competition.
Strekovské vinohrady – jeden z najcennejších terroirov pre biele i modré odrody vína.
Tunajší chov dojníc charakterizuje vysoká úžitkovosť –
8 660 litrov na kravu a rok.
centov za liter mlieka, sa rozhodnutie rozvíjať chov
dojníc ukázalo ako správne. Z celkove preinvestovaných 2,2 milióna eur za posledných osem rokov
značnú čiastku pohltila práve na dobytok orientovaná živočíšna výroba. Ale podniku ich vracia. Tak
ako tečie mlieko z družstva do mliekárni, nabiehajú do jeho pokladnice stále pohotovostné zdroje
na mzdy, splátky lízingových poplatkov a iné bežné výdavky.
Chov holštajnsko-frízskych dojníc sa môže pochváliť výbornou úžitkovosťou – priemerne na kravu tu
ročne v stáde 250 zvierat nadoja 8 600 litrov mlieka s vysokou kvalitou produktu. Chov obstál v najťažšej skúške. Keď počas poslednej mliečnej krízy
padli ceny, nestratili strekovskí chovatelia nervy
a drasticky neobmedzili kŕmne dávky o najcennejšie výživové komponenty. Šetrili s rozumom,
dojnosť sa síce znížila, ale kondícii zvierat šetriaca
výživa neublížila. Aktuálne doja v družstve 25,74
litra mlieka na dojnicu a deň, o 2,2 litra viac ako
v sezóne 2010.
Symbolom biblickej hojnosti bol roh, z ktorého
tieklo mlieko a víno. Nuž a strekovské víno a vinohrady patria k najlepším na Slovensku. Nemalú zásluhu na tom má celkom iste Ondrej Korpás, ktorý
svojou 40-ročnou prácou zviditeľnil Strekov, jeho
výnimočnú polohu, uviedol do sveta nové slovenské muštové a stolové odrody. Na jeho prácu dnes
nadväzuje nový vinohradník Zoltán Varga a celkom prirodzene aj Tomáš Kasnyik, ktorý pred štyrmi rokmi spolu s Korpásom a ďalšími strekovskými
zanietencami založili strekovský festival vína. Prvé
veľké, dnes už celonárodné vinárske podujatie
podčiarkujúce význam Strekova v produkcii vína
na Slovensku.
Pravda, dnes Kasnyikov tím stojí pred otázkou, aká
je budúcnosť vína. Spotrebná daň, ktorou chce získať ministerstvo financií chýbajúce peniaze, môže
smrteľne ublížiť výrobe vína v družstve i nádejne
sa rozbiehajúcim súkromným vinárstvám. Daň by
si napríklad vynútila zvýšenú administratívu, ciachovanie nádob na víno – jednoducho množstvo
doplnkových nákladov, ktoré by urobili slovenské
víno nekonkurenčným v porovnaní s dovážaným.
„Buď, alebo“ hovorí Tomás Kasnyik a verí, že napokon v parlamente zvíťazí zdravý rozum. Slovenské
i strekovské poľnohospodárstvo zažilo v poslednom období veľa nesprávnych rozhodnutí. Je
načase zvažovať, aký je ich dosah. Štát má predsa
vytvárať podmienky na rozvoj a nie demotivovať
dobrých hospodárov, ktorí sa starajú o jeho blahobyt.
Kontakt
Poľnohospodárske družstvo
941 37 Strekov
Predseda družstva:
Ing. Tomáš Kasnyik
Tel.: 035/ 6497 109
Fax: 033/ 6497 104
e-mail: [email protected]
www.strekovin.sk
50 top agro 2010/2011
V PD Žlkovce – Ratkovce je prioritou
osivová kukurica a cukrová repa
Počet pracovníkov / Employees
Orná pôda / Arable Land
Počet dojníc / Dairy Cows
P
ôvodné Poľnohospodárske družstvo Žlkovce
– Ratkovce vzniklo ako zlúčené JRD už 1. januára 1975 a podarilo sa ho udržať nerozdelené aj po transformácii družstiev na začiatku 90.
rokov. Z pôvodných 980 hektárov družstvu zostalo
837 hektárov, lebo niektorí súkromne hospodáriaci
roľníci si svoju pôdu zobrali. Po stabilizácii podniku sa jeho manažment usiloval udržať vyrovnané
hospodárenie. Prehodnotili štruktúru pestovania
plodín z hľadiska ekonomickej výnosnosti. Prioritou boli hustosiate obilniny, cukrová repa a kukurica na osivo. Práve tieto dve komodity zaberajú aj
doteraz temer tretinu ornej pôdy najmä pre dobré
speňažovanie vďaka stálym zmluvám. V súčasnosti družstvo dorába cukrovú repu na ploche 136
hektárov pre Považský cukor a kukuricu na osivo
pre firmu KWS Semena, s.r.o., Bratislava.
30
837 ha
203
množstvo jačmeňa pre potreby živočíšnej výroby
a plocha vysiatej pšenice sa stabilizovala na 254
hektárov. Pozitívne skúsenosti majú s dorábaním
tvrdej pšenice pre cestovinársky priemysel. V posledných rokoch časť produkcie dodávajú pre MP
Cessi, a.s., Spišská Nová Ves a značné množstvo
speňažujú prostredníctvom obchodnej firmy najmä pre rakúskeho a talianskeho spracovateľa.
Rok 2010 ovplyvnili výsledky rastlinnej výroby aj
povodne, keďže časť chotára sa nachádza v inundačnom území Dudváhu, čo zasiahlo aj do objemu
a kvality obilnín a cukrovej repy. V živočíšnej výrobe tvorí základ hospodárenia chov dojníc a výkrm
hovädzieho dobytka. Stredisko v Žlkovciach sa od
80. rokov orientovalo na hovädzí dobytok a Ratkovce na chov ošípaných. Obidve strediská mali
uzavretý obrat stáda, a aj napriek investíciám do
Prechod na voľný chov dobytka si v družstve pochvaľujú aj pre viditeľnú pohodu zvierat.
„S kukuricou na osivo sme začínali v roku 1993 na
symbolických 20 hektároch, dnes sme jej osevné
plochy rozšírili na 120 hektárov. Náš odberateľ
nám odkúpi aj nadzmluvné množstvo za zmluvnú
cenu, čo sa v prípade iných partnerov nestáva,“
pochvaľuje si predseda družstva Jozef Daniška.
Štruktúru rastlinnej výroby PD dopĺňa tvrdá pšenica, silážna kukurica, repka olejná, lucerna. V posledných rokoch museli pre nedobré skúsenosti so
speňažením nahradiť sladovnícky jačmeň repkou
olejnou, v roku 2010 pestovali už len symbolické
Ing. Jozef Daniška vidí budúcnosť podniku vo výrobe
kvalitnej kukurice a cukrovej repy.
technológií oboch prevádzok sa chov ošípaných
nepodarilo udržať. Zrušili ho v roku 2005 z dôvodu nízkej nákupnej ceny bravčového mäsa. „Žiaľ,
nie vždy hospodár dokáže vplývať na ekonomické
ukazovatele súvisiace s trhom. Krátko po vstupe
Slovenska do EÚ sa ceny bravčového mäsa tak znížili, že to znamenalo likvidáciu chovu ošípaných
pre mnohé podniky,“ pripomína známu pravdu
predseda. Aj preto v drusžtve rozvinuli chov hovädzieho dobytka, v roku 2002 investovali do novej
dojárene, vybudovali poľné hnojisko a zmodernizovali prevádzky chovov dobytka na voľné ustajnenie. Opravy si družstvo vykonáva vo vlastnej
stavebnej skupine.
Pre tunajšie prírodné podmienky je vhodné slovenské strakaté plemeno, ktorého družstvo chová
485 kusov. Jeho mäso sa aj dobre speňažuje. Škoda
len, že také pozitívne čísla nezaznamenávajú aj pri
predaji mlieka, aj keď sa jeho cena v posledných
mesiacoch zlepšila. Ako pripomenul na záver Ing.
Jozef Daniška, prepojenie rastlinnej a živočíšnej
výroby má svoju logiku a preto verí, že zaiste príde
čas, ktorý bude priať chovu dobytka oveľa viac ako
dnes.
The agricultural cooperative Žlkovce – Ratkovce is farming 837 hectares of arable land. After stabilization
of the firm its management made decision in favour of a sustained farming and reconsidered growing
of their crops and areas from the point of their financial profitability. The priority is still on dense seeded
grains, sugar beet and maize grown for seeds. The two last mentioned commodities cover about 1/3
of the arable land because of favourable encashment based on permanent contract. In the livestock
production a core revenue come from raising dairy cows and the fattening of beef cattle. Modernization
of the cattle raising unit including free stabling was made in the previous years. All livestock parlours
were gradually reconstructed in the Žlkovce operations. It was done by own employees working in the
cooperative construction unit, formation of which depends on low farming seasons.
Aj ďalší z investičných zámerov – oprava maštalí – sa im darí realizovať vďaka vlastnej stavebnej skupine.
Kontakt
PD Žlkovce – Ratkovce
920 42 Žlkovce
Predseda: Ing. Jozef Daniška
Tel.: 033 / 7434 154(5),
0905 452 135
e-mail:
[email protected]
top agro 2010/2011 51
V Hlohovci sa so živočíšnou
výrobou nerozlúčili
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Výnosy / Revenues Produktivita na 1 pracovníka / Productivity per Employee
3 875 ha
4 568 623 eur
65 330 eur
Vedúci divízie RV Ing. Augustín Pauk (vľavo), predseda, Ing. Anton Cebo a Ing. Matúš Pestún
v sezónne denne hodnotia priebeh poľných prác.
H
lohovskí družstevníci sa v roku 2010 potešili
postupnému zotavovaniu odbytových cien
poľnohospodárskych komodít. Úrody bolí
slabšie, pod čo sa podpísali výkyvy počasia. Repky
ich dokonca úrodami pod 2 tony z hektára úplne
sklamali. Hrozna sypalo iba 35 percent oproti prie-
meru predchádzajúcich rokov. Ale vrásky na tvári
im vyhladili lepšie ceny za jednotku produkcie.
Nižšie úrody zdvíhali ceny, a tak sa tržby z rastlinnej
výroby vyšplhali na takmer 3 milióny €. „Ak k nim
prirátame dotácie, tak sa rastlinná výroba vyhla
strate,“ konštatoval predseda Ing. Anton Cebo.
In 2010 Hlohovec cooperative farmers were happy to see a gradual recovery in selling prices of
agricultural commodities. The large livestock production has for several years benefited from finalizing
own crop production. In such a way almost 2/3 of total revenues for meat were earned by their own
slaughter-house, meat processing plant and selling meat products. A sideline production has also the
important role in the economy of this cooperative. Pneumatic planting machines with 4-meter range
are well marketed in Bulgaria, Belgium, Poland, and now Hlohovec managers make steps to find a good
market in Russia. The Hlohovec farm machines reach top quality levels, what has already been proved
by multiple awards. In the year 2010 the farm got the award at the fair AGROSALÓN Nitra for their
planter machine PNEUSEJ Accord 3MKC.
Pokiaľ ide o rozsiahlu živočíšnu výrobu, už roky
pomáha družstvu finalizácia vlastnej produkcie.
Predseda je presvedčený, že družstevný bitúnok
aj predajňa mäsa a mäsových výrobkov sa stále
opláca. Aj preto, že s odbytom mäsa sú ešte vždy
problémy a ceny sú rozkolísané už niekoľko rokov.
Takto dokážu speňažiť polovicu produkcie bravčového a časť produkcie hovädzieho mäsa. Z celkových tržieb za mäso vo výške 560 tisíc € až dve tretiny získavajú prostredníctvom vlastného bitúnku
a prevádzky na spracovanie mäsa a výroby mäsových výrobkov. Starosti im však robí surové kravské mlieko. V roku 2010 im 758 dojníc plemena
čierny holštajn prinieslo viac ako dva milióny eúr
a produkcia mlieka prestáva byť stratová. Inžinier
A. Cebo však priznáva, že doplatili na radikálne
šetrenie v čase nástupu krízy. „Naozaj sme šetrili na všetkom, čo mali zvieratá dostať a ono sa to
odzrkadľuje čiastočne ešte aj dnes na úžitkovosti,
na prírastkoch, v odchove mladých teliat a na zdravotnom stave zvierat. Ale boli to vynútené opatrenia, ak sme chceli prežiť.“
Aj vtedy, keď mnohí znižovali alebo úplne likvidovali chovy ošípaných, hlohovskí družstevníci si ich
ponechali. Najmä preto, že vlastný odbyt mäsa sa
im osvedčil. Ale aj preto, že majú na chov vytvorené podmienky, sami si vyrábajú aj kŕmne zmesi.
Znížili síce počet ošípaných zhruba pred štyrmi
rokmi na polovicu, na súčasných približne 3 tisíc,
z čoho je 350 prasníc a 60 kusov je rozmnožovací
chov prasničiek, ale chov si ponechali. „Časť kŕmneho obilia spotrebujeme v našej živočíšnej výrobe“, vysvetlil inžinier A. Cebo. Ani odstav nie je
najhorší – priemerne 23 kusov na prasnicu.
V ekonomike družstva má svoje miesto aj pridružená výroba. Boli síce obdobia, keď o pneumatické sejačky, drviče, kypriče či utláčače silážnych
krmovín bol nižší záujem, ale stále nachádzajú
nových odberateľov aj za hranicami Slovenska.
O pneumatické sejačky so štvormetrovým záberom je záujem v Bulharsku, Belgicku, Poľsku
a najnovšie manažéri hľadajú odbyt aj v Rusku.
Približne dve tretiny tržieb plynú práve zo zahraničia. A že sú to kvalitné stroje, potvrdzujú aj
ocenenia. Najnovšie získalo Poľnohospodárske
družstvo Hlohovec v roku 2011 cenu nitrianskeho
veľtrhu Agrosalón za sejací stroj PNEUSEJ Accord
3MKC. Rozsiahla strojárska výroba však pozostáva aj z iných činností, ktoré prinášajú peniaze do
družstevnej pokladnice.
Podľa predsedu je pre chod družstva dôležitá poctivá robota všetkých pracovníkov a tiež peniaze,
ktoré prichádzajú vtedy, ak dokážu efektívne hospodáriť a dobre predať všetko, čo činnosť prináša.
Ale svoj význam má aj informácia, kde sa v danom
období v prostredí Slovenska nachádzajú. Aj preto
považuje súťaž manažmentov v pôdohospodárstve TOP Agro za nesmierne užitočnú.
Kontakt
Poľnohospodárske družstvo
Nitrianska 109
920 12 Hlohovec
Predseda: Ing. Anton Cebo
Tel.: 00421/ 33/ 7351 225
Fax: 00421/ 33/ 7351 242
www.pdhlohovec.sk
O pneumatické sejačky z Hlohovca je záujem aj v zahraničí.
52 top agro 2010/2011
Úsporné opatrenia
sa PD v Pruskom vyplatili
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Z toho orná pôda / Arable Land
Tržby / Revenues
Zisk po zdanení / Netto Profit
Produktivita práce z pridanej hodnoty / Productivity from Added Value
R
adostné očakávanie dobrej úrody a vzápätí
smútok po vyčíňaní živlov. Aj to patrí odjakživa k poľnohospodárstvu. Tohtoročné
nevyspytateľné počasie postihlo aj chotár PD Vršatec v Pruskom. Búrka, ktorá prišla 19. júla, totálne
vymlátila repku na 104 hektároch. Darmo sa ukazovala sľubná úroda okolo troch ton z hektára. Radosti veľa nepriniesli ani ďalšie upršané dni, v dôsledku čoho nemohli v optimálnom termíne vyjsť
kombajny do polí. S tým však treba rátať a dúfať, že
nové dni prinesú viac optimizmu, najmä v podniku, kde sú aj k nepriazni naučení stavať sa čelom.
Vlaňajšok patril v tomto družstve napriek globálnej ekonomickej kríze k úspešným. Svedčí o tom aj
2. mieste v rebríčku TOP Agra v kategórii družstiev
hospodáriacich v znevýhodnených pôdnych podmienkach. Pozoruhodný je nárast tržieb o 180 tisíc
eur či zvýšenie produktivity práce o 32,4 percenta.
Pritom zamestnancov, ktorých majú v súčasnosti
61, okrem prirodzeného úbytku prakticky neprepúšťali.
Tieto výsledky nie sú náhodné. Nepodpísali sa pod
ne len vlaňajšie lepšie nákupné ceny najmä repky
a obilnín, ale aj uplatňovanie takmer pol stovky
protikrízových opatrení, ktoré prijali rok predtým.
„Hoci to boli úsporné opatrenia, vo finančnom
vyjadrení sa to napokon príliš neprejavilo, pretože
vzápätí vzrástli ceny prakticky všetkých vstupov
-- od krmív až po chemikálie. Našťastie naše tržby
ovplyvnila cena mlieka, ktorá sa vlani stabilizovala,“ hovorí podpredsedníčka a zároveň hlavná ekonómka Ing. Anna Jahodková.
V družstve chovajú 366 dojníc a za mlieko utŕžili
o 114 tisíc € viac ako rok predtým. Celkovo dodali
mliekarňam 2,280 mil. litrov, čo je medziročný nárast o 85 000 l, a to pri zníženom počte kráv. Je to
vďaka zvýšeniu dojivosti o 123 litrov, na terajších
1 560 ha
854 ha
1,447 mil. eur
153 544 eur
9 515 eur
6 000 litrov po niekoľkoročnom z ekonomických
dôvodov utlmovaní úžitkovosti.
Rastlinnú výrobu poznačili minulý rok extrémne
zrážky. Našťastie, záplavy sa chotáru pri Váhu vyhli.
Avšak padlo o 500 mm zrážok viac, ako je priemer,
čo narobilo problémy hlavne s prípravou krmovín
a ich kvalitou. Takže prakticky museli počas roka
vystačiť so zásobami z predchádzajúceho obdobia. Na druhej strane to pomohlo ostatným komoditám. Najmä hektárové úrody repky a repy patrili
k vydareným. Dobre zarodila aj zrnová kukurica
a keďže na výkrm dobytka jej mali dostatok zo starých zásob, mohli si ju dovoliť predať. Mimoriadne
dobre sa darilo cukrovej repe, ktorú dodávajú do
neďalekého Považského cukrovaru v Trenčianskej
Teplej. Úroda 64 ton z hektára bola rekordná, pri
cukornatosti 16,8 percenta dorobili 10,75 tony
cukru z hektára.
„V roku 2010 sme definitívne ukončili aj celodružstevný modernizačný projekt podporený z európskych fondov. V rámci neho sme opravili maštale,
hnojiská vybavili elektronickým monitorovacím
systémom, pribudol aj sklad PHM i silážna jama,
nakúpili sme nové stroje vrátane lesnej frézy i veľ-
Predseda PD Ing. Ján Kopšo.
koobjemového rozhadzovača hnojív. Projekt mal
byť pôvodne rozložený na päť rokov, ale zrealizovali sme ho a hlavne dokázali prefinancovať za tri
roky, takže dnes už máme platby na účte,“ pochvaľuje si predseda družstva Ing. Ján Kopšo. Celkovo
vlani preinvestovali 908 000 €, z toho v rámci projektu 750 000 €.
Družstvo v Pruskom drží dlhodobo ekonomicky
nad vodou aj pridružená výroba, a to najmä zinkovňa. Aj tam však išli vlani ceny vstupov hore
a zisk nie je taký, ako boli zvyknutí. Skrátka, viac
roboty za menej peňazí, pretože krízové pomery
stále pretrvávajú.
„Vždy sme sa snažili všetko načas platiť, vrátane starých dlžôb,“ prízvukuje hlavná ekonómka.
„A tak, kým kedysi sme sa museli v bankách o pe-
The previous year in the agricultural cooperative Pruské, despite of the global economic crisis, belonged
to the successful ones. That was also confirmed by winning 2nd place in the TOP Agro ranking within
the category of companies farming in less favoured natural conditions of land. The net profit of the
company was 153 544 €, that is year-to-year increase by 66 000 €. Revenues from sales increased,
and also the labour productivity numbers were approx. by 1/3 bigger. Such scores are not random or
accidental. It is not only thanks to the good per a hectare harvests in the rape, maize and sugar beet,
or in better purchase price for the milk, but also due to the introduction of about half a hundred of
anti-crisis measures, which were adopted a year ahead. In 2010 the overall cooperative modernization
project was supported by the European funds. In the previous year the cooperative made investments of
908 000 € used for purchases of machines, lands and for reconstruction of buildings.
niaze prosiť, teraz nám veria a ponúkajú sa jedna
pred druhou.“
Preto si môžu dovoliť po skončení spomínaného
veľkého projektu uvažovať o ďalších investíciách.
Pôvodné plány hovorili o vybudovaní bioplynovej stanice, ktorú si boli obzrieť aj na Morave, ale
k tomuto projektu sa zatiaľ stavajú opatrne. „Za
súčasných podmienok sa síce dá bioplynová stanica prevádzkovať so ziskom, ale otázne sú ceny
vstupov v budúcnosti, takže vyčkávame,“ objasňuje predseda.
Kontakt
Poľnohospodárske družstvo
Vršatec
018 52 Pruské 118
Predseda: Ing. Ján Kopšo
Tel.: 042/ 4492 612
e-mail: [email protected]
www.pdpruske.sk
Poľné práce na poliach PD Pruské.
top agro 2010/2011 53
V PVOZ SHR Mostová je pestovanie
zeleniny srdcová záležitosť
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Počet stálych pracovníkov / Employees
Tržby / Revenues
Hospodársky výsledok / Profit
P
osledné desaťročie slovenského zeleninárstva je charakteristické radikálnym poklesom
výroby a pestovateľských plôch. Po nástupe
obchodných reťazcov a v dôsledku uvoľnenia trhu
i voľného pohybu tovaru domáci pestovatelia zeleniny boli vytlačení z tohto trhu a mnohí pestovatelia prestali produkovať zeleninu.
V poľnohospodárskom výrobno-obchodnom
združení súkromne hospodáriacich roľníkov (PVOZ
– SHR) v Mostovej napriek tomu od svojho vzniku
pestujú zeleninu. Zakladajúci členovia Ing. Peter
1 750 ha
60
2 587 849,26 eur
26 170,42 eur
ditách vedeli uspokojiť v čo najlepšej kvalite a v širokom sortimente. A to tak pre celoštátne siete
obchodov, ako aj pre regionálnych spotrebiteľov.
Sú si vedomí toho, že v súčasnosti sa viac než 80
percent zeleniny predáva v obchodných reťazcoch, preto ponukou oslovujú aj ich. Avšak čoraz
väčšou mierou sa snažia presadiť aj na miestnych
trhoch, ponúkajú svoj tovar pre malé reštaurácie,
podnikové kuchyne, školské jedálne atď. Zeleninu
priamo predávajú aj vo svojom sídle, kde popri
malých a stredných podnikateľov nakupuje aj
Triedička zeleniny a ovocia dáva ľuďom prácu počas celého roka.
The association of independent farmers was established by Ing. Peter Horváth, Ing. Július Mihálik,
Zoltán Forró and Tibor Baranyai in Mostova village. On the area over 400 hectares are grown vegetables
– peas, spinach, cabbage vegetables, potatoes, paprika, melons, root vegetables and onions. On a part
of fields are grown grains and oil plants, 120 hectares are allocated to maize and seeds. The 18-hectares
fruit orchard gives good harvest of apples, peaches and plums. The association built a modern storage
facility with the first class grader, washing machine and packaging equipment. The total storage
capacity is about 2 thousand square meters, which allows for selling and delivering stored products
all year round on an ongoing basis. The packaging line is ready to meet customers’ requirements and
various selected wage categories.
Horváth, Ing. Július Mihálik, Zoltán Forró a Tibor
Baranyai počas celej existencie združenia dôsledne kráčali za svojím cieľom: vytvoriť podnik, ktorý
sa bude vedieť promptne prispôsobiť meniacim sa
podmienkam na domácom trhu.
V združení SHR pestujú zeleninu na vyše 400 ha.
Majú hrach na mraziarenské účely, špenát, kapustoviny, zemiaky, papriku, melóny, koreňovú
zeleninu a cibuľu. Ostatné plochy zaberajú obilniny, olejniny a kukurica na osivo. V 18-hektárovom
ovocnom sade majú jablká, broskyne a slivky.
Zavlažovanie je pri tejto štruktúre veľmi dôležité
a združenie ako nájomný prevádzkovateľ 5-tisíc
hektárového zavlažovacieho systému zabezpečuje vodu nielen pre vlastné plodiny, ale aj pre poľnohospodárov z blízkeho okolia.
Ing. Peter Horváth zdôrazňuje, že vo výrobe zeleniny smerujú k tomu, aby dopyt po týchto komo-
54 top agro 2010/2011
Ing. Ingrid Horváthová vedľa Ing. Petra Horvátha
v podniku sa stará o financovanie a ekonomiku.
čoraz viac súkromných zákazníkov. Tento spôsob
predaja korešponduje so zámerom rezortného ministerstva, ktoré sa taktiež usiluje presadiť systém
predaja konečnému spotrebiteľovi, a tým posilniť
predaj domácich výrobkov.
Ing. Horváth pripomína, že tovar, ktorý vyprodukujú pestovatelia aj po zavedení tohto systému
bude potrebné takisto predať. V tom by pomohla
jasnejšia domáca legislatíva, ktorá by zabezpečila,
aby na pultoch obchodných reťazcov sa muselo
umiestniť určité percento domácich slovenských
výrobkov. Je presvedčený, že vo forme etických
kódexov tento problém nevyriešime. Podľa neho
nová dotačná politika EÚ po roku 2013 síce naznačuje nejaké obmedzenia. Tzv. stropovanie sa ich
pravdepodobne nebude týkať, ale dúfa, že pestovanie zeleniny a iných špeciálnych plodín bude
lepšie podporované. Kvitujú aj záujem rezortného
ministra, aby sa riešili doterajšie nerovnosti medzi
domácimi dotáciami.
V Mostovej v poslednom období urobili dôležité investície. Za pomoci podporných programov
vybudovali moderné skladové priestory, ktoré sú
vybavené triedičkou, umývačkou ako i baliacim
zariadením. Celková kapacita skladov do 2 000 m3
je zárukou toho, že svoje produkty budú môcť predávať po celý rok. Tým aj poskytnú ľuďom prácu
na celý rok. Baliaca linka im umožňuje objednaný
tovar zabaliť do rôznych váhových kategórií.
V pláne je aj ďalšia rozsiahla investícia. Projekt výstavby bioplynovej stanice je už vypracovaný, odsúhlasený kompetentnými orgánmi. Jeho zvláštnosťou je, že nebude fungovať na priamo a účelovo pestovaných rastlinných zdrojoch, ale hlavne
na odpadkoch zo spracovania zeleniny. Druhotné
suroviny chcú dopestovať aj zasiatím silážnej kukurice po skorých odrodách zeleniny, tým efektívnejšie využiť aj pestovateľské plochy. Ďalšou
výhodou tejto bioplynovej stanice bude, že popri
výrobe elektrickej energie, ktorá je už zazmluvnená do verejnej siete, vznikne aj odpadové teplo,
ktoré budú môcť využiť na vykurovanie skleníkov
a fóliovníkov. Ing. Peter Horváth je presvedčený, že
trend takýchto systémových riešení bude podporovať zvyšovanie efektívnosti a hospodárnosti pri
výrobe zeleniny.
Kontakt
Zakladajúci členovia: Tibor Baranyai, Ing. Július Mihálik, Zoltán
Forró a Ing. Peter Horváth pred budovou nového skladu.
Ing. Peter Horváth
PVOZ – SHR Mostová
Tel./fax: 031/7848 620
e-mail: [email protected]
V Chynoranoch ukončili rok so cťou
Výmera poľnohospodárskeho pôdy / Farm Size
Výnosy / Revenues
Hospodársky výsledok / Netto Profit
Počet pracovníkov / Employees
Produktivita práce na pracovníka / Productivity per Employee
3 200 ha
6,4 mil. eur
70 tis eur
117
15,5 tis. eur
Predseda družstva Ing. Ivan Šmatlák spolu s ekonómkou Ing. Annou Bérešovou veria, že podnik čoskoro dosiahne vyšší zisk.
V
yššia produkcia bravčoviny aj mlieka. Taká
je bilancia poľnohospodárskeho družstva
v Chynoranoch pri porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Vlani predali 5,2 milióna litrov mlieka
a 1 050 ton bravčoviny. Do budúcna plánujú produkciu ešte zvýšiť. Aj keď sú obe komodity v súčasnosti pri nízkych realizačných cenách stratové,
družstevníkom sa podarilo vlaňajší rok ukončiť so
cťou. Zisk predstavoval 70 tisíc eur. „Naše ambície
sú vyššie. Aspoň 150 až 200 tisíc eur,“ hovorí predseda Ing. Ivan Šmatlák. Priznáva, že podnik má
ešte rezervy a keďže družstevníci nemajú vplyv
tom doma mimo iného aj enormnému rozšíreniu
zahraničného potravinárskeho tovaru v obchodných reťazcoch. Zdôrazňuje, že Slovensko si malo
vyjednať lepšie podmienky ešte v období, kedy
zahraničný kapitál vstupoval na náš trh. „Jednou
z alternatív mohla byť podmienka predaja osemdesiatich percent potravín slovenského pôvodu
na ich pultoch,“ hovorí a dodáva, že umiestniť ošípané na domácom trhu je zložité aj v dôsledku lacného dovozu jatočných polovičiek zo zahraničia,
ktorému domáci výrobcovia bravčoviny nevedia
konkurovať.
Tak ako väčšine podnikov, aj v Chynoranoch udržuje ekonomiku rastlinná výroba. Ako informuje
hlavný agronóm Ing. Marián Dušo, ich hlavnými
trhovými plodinami sú potravinárska pšenica a kukurica. Časť produkcie kukurice putuje do živočíšnej výroby a časť pre potreby bioplynovej stanice.
Jej sedem až osem tonové úrody prezrádzajú, že
družstevníci majú dobre zvládnutú technológiu
pestovania.
Uvedomujúc si dôležitosť rastlinnej výroby ani
v kritickom roku družstevníci nešetrili na výžive
jednotlivých plodín. Očakávajú návratnosť v podobe vysokých úrod v tomto roku. Vďaka aplikácii
hnojovice a maštaľného hnoja, ktorými ich zásobuje živočíšna výroba, pôdy sú dostatočne humózne. Družstevníkom sa odvďačia slušnými úrodami napriek ich zaradeniu do znevýhodnených
oblastí. Efektívnosť výroby zvyšuje aj skutočnosť,
že pravidelne obnovujú strojový park. „Gro nových
strojov sme nakúpili v roku 2008, kedy boli spustené projekty, ale modernizovať techniku sa snažíme
Higher numbers in the production of pork and milk. The Chynorany final report of the agricultural
cooperative boasted when compared previous years. In the last year they sold 5,2 million litres of milk
and 1 050 tons of pork. Futher, they want to increase these numbers in the future. Even if at present
both the mentioned commodities post losses due to low purchase prices, the cooperative managed to
conclude the previous year with not bad results reporting a profit of 70 thousand euros, but there are
ambitions for an increase in the profit up to 150 or 200 thousand euros. The economy of this cooperative
is also considerably backed up by their crops production. This is why the farmer did not step back saving
necessary nutrition amendments for their crops expecting that the returns would be high. The effort
had paid out since the crops harvest per individual plants was very good. Even if this cooperative due to
its lands is ranked amongst the companies farming in the less favourable conditions.
na ceny komodít, pracujú na odstránení nedostatkov, ktoré sú ešte vo vnútri
podniku. Jeho slová dopĺňa ekonómka
Ing. Anna Bérešová a vysvetľuje, že náklady na výrobu litra mlieka sa pohybujú na úrovni 0,35 eur a kila bravčoviny
od narodenia až po vyskladnenie – 1,40
eur. Zníženie nákladov chcú docieliť
prísnejšou zootechnickou disciplínou a
zlepšením parametrov úžitkovosti.
Práve zvýšenie úžitkovosti pri optimalizácii nákladov vie ovplyvniť efektívnosť jednotlivých chovov, a tým aj
ich budúcnosť. Vytýčené parametre
úžitkovosti v chove ošípaných s cieľovým denným prírastkom vo výkrme
800 gramov a v chove dojníc s ročnou
úžitkovosťou 8 800 litrov nie sú nereál­
ne a v minulosti už ich aj dosahovali.
„Dôležitým faktorom úžitkovosti dojníc
je kvalita objemových krmív,“ hovorí
hlavný zootechnik Ing. Stanislav Okkel
a dopĺňa, že to isté platí aj pri výrobe
bravčového mäsa. Smutné je podľa neHlavný zootechnik Ing. Stanislav Okkel (vpravo) a hlavný ho, že sedemdesiat percent produkcie
agronóm Ing. Marián Dušo spoločne posudzujú kvalitu ošípaných predávajú do zahraničia.
dopestovanej kukurice na siláž. Ivan Šmatlák pripisuje problém s odby-
každým rokom,“ hovorí predseda a podľa jeho slov,
práve vďaka strojovej sebestačnosti dosahujú lepšie ekonomické zhodnotenie produkcie, ako keby
boli nútení využívať techniku prostredníctvom služieb. V tomto roku kúpili dva nové kŕmne vozy.
Najväčším želaním Ivana Šmatláka do budúcnosti
je zastabilizovať živočíšnu výrobu. V chove ošípaných i vo výrobe mlieka. Podnik disponuje mliečnou kvótou 6,8 miliónov litrov mlieka a dnes ju
napĺňa na sedemdesiatpäť percent. Zvýšiť produkciu chcú v najbližších mesiacoch a v záujme toho
už nakúpili 70 jalovíc – z Holandska, Čiech a Slovenska. Predseda pevne verí, že ceny ošípaných aj
mlieka sa čoskoro zvýšia.
Kontakt
Poľnohospodárske družstvo
956 33 Chynorany
Bernolákova 202/18
Predseda: Ing. Ivan Šmatlák
Tel.: +421 / 38 / 5439 111
Fax: +421 / 38 /5424 260
e-mail: [email protected]
top agro 2010/2011 55
V Smoleniciach uctievajú
aktívne farmárčenie
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Výkony / Revenues
Zisk po zdanení / Netto Profit
Produktivita práce na pracovníka/ Productivity per Employee P
oľnohospodárske družstvo v Smoleniciach
sa môže javiť v očiach niektorých ako staromódny podnik. Prísne sa drží toho, čo v minulosti k poľnohospodárstvu samozrejme patrilo:
rozvíja popri rastlinnej i živočíšnu výrobu, ktorej sa
v mnohých firmách už dávno zbavili alebo postupne zbavujú. Štruktúru výroby nezmenili ani v posledných troch rokoch a napriek tomu uzatvorili
rok 2010 s plusovým hospodárskym výsledkom vo
výške 24 524 eur.
Predseda družstva Ing. Vladimír Jankovič, ktorý
svoj post zastáva už obdivuhodných 25 rokov,
objasňuje: „Pokročili sme najmä vo výrobe mlieka.
Vlaňajší nárast predstavuje 130 688 litrov a dojivosť sa medziročne zvýšila o 500 litrov. My sa
na rozdiel od iných nezbavujeme stád dobytka,
naopak, cez krízu sme ich počet zvýšili o 100 kusov. Požiadali sme dokonca o zvýšenie individuálnej kvóty z 1 696 tisíc na 1 850 tisíc kg. Skrátka,
ekonomiku družstva vidíme vo zvyšovaní výroby
mlieka, aj keď rok 2009 bol v tomto smere stratový.
Vychádza nám, že keď sa výroba dusí, tak sa réžie
neznižujú, ale zvyšujú. Máme predsa nakúpenú
techniku, zamestnaných ľudí a tých treba využiť. Ja
som stará škola a vidím to takto. Preto ma teší, že
v EÚ sa opäť začalo hovoriť o aktívnych farmároch,
pri ktorých sa prihliada na to, či majú aj živočíšnu
výrobu a, naopak, majú sa okresávať tí, čo berú dotácie za neobrábanie pôdy a tzv. environment.“
Z hľadiska ekonomiky však smolenické družstvo
drží najviac v pozitívnych číslach tiež najmä rastlinná výroba. V nej sa zamerali na kvalitu – snažia
1 452 ha
1,685 mil. eur
24 524 eur
30 640 eur
sa dorábať plodiny v potravinárskej kvalite, hoci je
to drahšie. Pilierom je potravinárska kukurica pre
Amylum Boleráz, kde ju spracúvajú na sladidlá
i detské výrobky a patrične vedia aj oceniť.
V živočíšnej výrobe sú to spomínané dojnice,
ktorých priemerne chovajú 250 kusov. Efektivitu
výroby mlieka sa usilujú dosahovať cez množstvo
a kvalitu objemových krmív. Podmienky na to majú, pretože hospodária v podhorskej oblasti s dostatkom lúk a pasienkov. Liter mlieka v súčasnosti
Predsa Ing. Vladimír Jankovič patrí k ľuďom, ktorí sa
spoliehajú najmä sami na seba.
The agricultural cooperative in Smolenice may seem to be an old-fashioned company. It rigidly clings
to the traditional form of farming: developing the crop and livestock production. Its strongest pillar is
the milk production, which for the several recent years posted losses, but nowadays, thanks to much
better prices for the milk, the situation has been balanced. This is the reason why the company asked
for the higher individual production quotas. A tradition in poultry farming for meat has been here, and
6-weeks birds grown for individual poulterers have developed. The crop production focused mainly on
the top quality crops for food which is making profits. All these activities added up to a total profit of
24 524 EUR in the year 2010.
Chotár družstva pod Smolenickým zámkom.
vyrábajú za 0,3 – 0,315 €. Teda už nie je stratové.
Predávajú ho na spracovanie do mliekarne Agrotami Nitra, s ktorou si za poldruha roka vybudovali
po zlých skúsenostiach s inými odberateľmi solídne partnerské vzťahy.
K tradíciám PD Smolenice patrí už roky aj chov
moriek. Ročne dodávajú pre Hydinu Kubus Veľký
Slavkov 200 ton jatočných zvierat. Dochovávajú
aj 3 tisíc kusov 6-týždňových morčiat pre drobnochovateľov. O chove moriek je známe, že je veľmi
náročný a zvládnu to len skúsené ošetrovateľky, tie
našťastie v Smoleniciach majú.
Zvládať však akúkoľvek výrobu na patričnej úrovni
sa v súčasnosti nedá bez modernizácie. Smolenické družstvo úspešne podalo štyri projekty a tri aj
zrealizovali. Týkali sa nákupu strojov, obnovy technológií, výmeny striech na maštaliach. Spolu išlo
za posledných šesť rokov o investície za 1,15 mil.
eur.
Rok 2011 sa predsedovi javí ako priemerný. Našťastie, záplavy, ktoré v ich susedstve vyčíňali,
zasiahli ich chotár len okrajovo. A budúcnosť?
„Podnik je stabilizovaný, funguje, nikomu nič nedlžíme, každému sa môžeme pozrieť čestne do
očí,“ zdôrazňuje predseda. „Ak hodnotím celkovú
situáciu v rezorte, prekáža mi hlavne nedostatok
štátnej politiky, nekoncepčnosť a tiež aj to, že
umožňujeme dovoz podradných potravín. Z osobných skúseností však viem, že sa netreba spoliehať
na ministerstvo, ale predovšetkým na seba. To je
najlepšie cesta na prežitie.“
Tí, ktorí s Ing. V. Jankovičom spolupracujú, vedia,
že ide naozaj o čestného chlapa, u ktorého je viac
ako zmluva hodnejšie jeho slovo. Je však už v dôchodkovom veku a nič nechce nechať na náhodu.
Preto si pripravuje nástupcu. Stať sa ním má Ing.
Aladár Kvapil – človek, ktorý má v družstve odpracovaných 30 rokov na poste mechanizátora.
Kontakt
Poľnohospodárske družstvo
919 04 Smolenice
Továrenská 2
Predseda: Ing. Vladimír Jankovič
Tel.: 421/ 33/ 5586 297
Fax: 421/ 33/ 5586 453
e-mail: [email protected]
Holštajnský čierno-strakatý dobytok je pýchou družstva.
56 top agro 2010/2011
V Moste pri Bratislave je rastlinná
a živočíšna výroba v symbióze
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Počet pracovníkov / Employees
Produktivita práce na pracovníka / Productivity per Employee
Obrat / Turnover
K
eď sa na Slovensku v deväťdesiatych rokoch
rozdeľovali dovtedy zlúčené poľnohospodárske podniky, z jednej dvojkoalície sa vyčlenilo aj Roľnícke družstvo podielnikov v Moste
pri Bratislave. Jeho predseda Ing. Rudolf Horváth,
ktorý v tejto funkcii pôsobí dodnes, a jeho spolupracovníci sa museli rozhodnúť, ako ďalej. Štrkovitá pôda, ktorú by bolo treba často zavlažovať, nedávala rastlinnej výrobe veľmi na výber. A navyše
neustále sa meniace trhové podmienky naklonili
misku váh k plodinám, ktoré vedia využiť vo vlast-
1 249 ha
52
51 612 eur
1 381 686 eur
málne za 180 až 190 eur, aby dosiahli aspoň nulovú rentabilitu. Keďže majú vybudovanú pozberovú
linku aj objemné silá, úrodu môžu predávať podľa
cenového vývoja. Cena tvrdej pšenice je v tomto
roku na úrovni 270 až 280 eur za tonu, čo je pre
pestovateľov potešujúce. Keby to však nevyšlo,
v Moste majú vytvorené finančné rezervy, ktoré sa
napĺňajú aj vďaka prenájmu bývalých ustajňovacích priestorov prebudovaných na sklady. V areáli
družstva sú dve desiatky firiem. Ročne tak tržby za
prenájom dosahujú 10 percent z celkových ročných tržieb (približne 140 tis. eur).
Hlavný výstup živočíšnej výroby, kvalitné mlieko,
zaraďuje podnik na 10. miesto v dojivosti medzi
Top 200 farmami na Slovensku, ale k plusovej
ekonomike to rozhodne nestačilo. Mlieko od 270
dojníc kvalitného čiernostrakatého holštajnského
plemena robí nielen vedúcej rastlinnej aj živočíšnej výroby Ing. Viere Glasnákovej radosť, ale aj
starosť. Rozladiť dokáže neseriózny prístup odberateľov, ktorí bez akýchkoľvek dôkazov neraz
vykazujú zo dňa na deň rozdielnu kvalitu surovi-
Ing. Rudolf Horváth verí, že čas, kedy sa naplno prejaví
ekonomická sila podniku, ešte len príde.
nicu vyše 10 200 l za laktáciu, produkcia mlieka
priniesla stratu 11 eur na 100 kg mlieka. Za liter
dostali 0,28 eur pri nákladoch 0,39 eur. Napriek
tomu to nevzdávajú a vsádzajú tiež na chov mäsového typu plemena charolais. Aj tu presadzujú
kvalitu a už dnes sú pod hľadáčikom plemenárov,
ktorí prejavili záujem o plemenných býčkov. Ich
62-kusové stádo patrí v rámci Slovenska k chovateľskému skvostu.
Vďaka vybudovanej pozberovej linke a dostatočným
skladovacím kapacitám môžu speňažovať úrodu tvrdej
pšenice podľa cenového vývoja.
nej živočíšnej výrobe. Tá im na oplátku poskytuje
až na tretinu výmery pôdy kvalitný maštaľný hnoj.
Vznikol viac-menej uzatvorený výrobný kruh,
v ktorom pestovanie kukurice na siláž, jačmeňa či
ovsa aj olejnín je v symbióze s chovom hovädzieho
dobytka. Od chovu ošípaných totiž časom upustili.
Jedným z dôvodov bol aj nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Blízkosť hlavného mesta má
okrem výhod aj nevýhodu drahej pracovnej sily
a určitej prieberčivosti obyvateľov. Pri voľbe, či
vykladať napríklad tovar v obchodnom reťazci od-do, alebo denne zavčasu ráno vstávať do maštale,
ťahalo družstvo za kratší koniec. Tí, ktorí ostali, a je
ich oveľa menej ako v minulosti, však tvoria kolektív, na ktorý sa dá spoľahnúť.
„Ekonomika je veľmi dôležitá, ale naša práca nie
je len o číslach. Keby sme sa hnali len za čo najvyšším ziskom, zrušíme živočíšnu výrobu úplne,
ako to urobili mnohí, a venujeme sa len výnosným plodinám. To sa nám však zdá krátkozraké.
Chápeme úlohu podniku komplexnejšie. Nielen
žijeme z pôdy, ktorú musíme udržiavať v dobrom
stave, ale poskytujeme našim ľuďom zamestnanie
a ostatným kvalitné domáce potraviny,“ charakterizuje smerovanie podniku Ing. R. Horváth.
Pripomína, že jednoznačne najrentabilnejšie je pre
nich v súčasnosti pestovanie tvrdej pšenice. Aj napriek nepriaznivému vlhkému počasiu ju vlani realizovali s 8- až 10-percentnou rentabilitou, pričom
túto obilninu pestujú až na 40 percentách celkovej
výmery. Do nákladov na jej pestovanie v tomto
roku investovali 900 eur na hektár. Keďže majú
k dispozícii dlhodobé dáta na každej parcele, už
dopredu vedeli, že tonu budú musieť predať mini-
Ing. Viera Glasnáková je hrdá aj na hovädzí dobytok mäsového typu plemena charolais, ktorému nechýba francúzsky šarm.
The shared agricultural cooperative from Most pri Bratislave is farming in the vicinity of the capital
of Slovakia. It is specialized mostly to raise beef cattle, especially for milk production (270 milk cows
of the Holstein breed) and has also Charolais cattle herd for meat (62 cows). Thanks to good results
in the livestock production the company belongs to the top Slovak companies. The crop farming is
oriented mostly for Triticum durum. This year durum was harvested from 210 hectares. A complex afterharvesting line helps the farmers to preserve and protect durum in its good value and store it in high
capacity silos. Fodder is also a quite important production since it is utilized for feeding the livestock
and for oil plants production.
ny. Je to nepochopiteľné, lebo do chovu dojníc aj
dojacich technológií v Moste investovali nemalé
prostriedky a dôsledne dozerajú na štandardné
podmienky v celom reťazci. Navyše z kontrolného
laboratória prichádzajú úplne iné (lepšie) výsledky
ako od spracovateľa. „Ak robíme niekde chybu, chceme vedieť kde. Len tak ju dokážeme odstrániť.
Ak nám takáto informácia chýba, potom to ľudí
nemotivuje“, zdôrazňuje Ing. R. Horváth, pričom
upozorňuje, že hoci mali vlani úžitkovosť na doj-
Kontakt
Roľnícke družstvo podielnikov
Bratislavská 535
900 46 Most pri Bratislave
Predseda: Ing. Rudolf Horváth
Tel./fax: 02/ 4595 1231-34
e-mail: [email protected]
top agro 2010/2011 57
Cieľom Podielnického družstva
Ondava Stropkov je intenzifikácia výroby
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size Z toho ornej / Arable Land
Zisk po zdanení / Netto Profit
Počet stálych zamestnancov / Employees
5 429 ha
1 996 ha
903 tisíc eur
80
P
odielnické družstvo Ondava Stropkov
v Prešovskom kraji na východnom Slovensku je najväčšie v tejto časti regiónu.
Podľa slov predsedu družstva Jána Kušnira
k takej veľkej výmere prišli ešte v čase, keď
hospodáriť na nej nebolo ekonomicky veľmi
výhodné pre menšie subjekty. Priznáva však,
že v súčasných ekonomických podmienkach
musí byť pri ďalšom rozširovaní družstva nielen on, ale celé vedenie družstva opatrné.
Dnes je dôležitejšie venovať sa intenzifikácii
poľnohospodárskej výroby.
Nie je to jednoduché. Družstvo zasahuje do
33 katastrálnych území v okresoch Stropkov,
Svidník a Vranov nad Topľou, pričom nadmorská výška jeho pozemkov je od 150 do
450 metrov. Napriek tomu je to jeden z najúspešnejších poľnohospodárskych podnikov
regiónu. Aj vlaňajšok považujú za vydarený.
Družstevníci dosiahli priaznivé hodnoty v rentabilite a sú radí, že nie sú závislí od cudzích
zdrojoch.
Manažment Podielnického družstva tvorí 5
špičkových odborníkov: okrem predsedu Jána
Kušnira je to ešte ekonómka Mária Mičková,
ktorá stráži družstevnú kasu, agronóm Jozef
Michalovčík, ktorý má na starosti aj mechaniPredseda družstva Ján Kušnir.
A share cooperative in Ondava Stropkov, where the chairman is Ján Kušnir, ranks amongst the biggest
cooperatives, and not only in the Eastern Slovakia. It is farming on the area of 33 cadastres within the
districts: Stropkov, Svidník and Vranov nad Topľou. About 1/3 of their total agricultural land is arable land
what has determined the character of their crops production. The priority is to provide enough fodder for
their livestock production. Raw unprocessed cow milk, beef meat, sheep cheese and sale of lambs have a
dominant role. The economy of the cooperative is supported also by a construction production. Despite
of the unfavourable weather, which negatively impacted their crops in the previous year, this cooperative
reported good profitability numbers and remained independent from outside resources.
V drusžstve nedajú dopustiť na stroje značky Pottinger.
58 top agro 2010/2011
záciu, zootechnik Ján Vidičšák, ktorý považuje
živočíšnu výrobu za „ťažký priemysel“ poľnohospodárstva, a vedúci investičnej výstavby
Štefan Polivčak.
Z celkovej výmery pôdy tohto veľkého poľnohospodárskeho podniku je vyše 3 400 ha
trvalých trávnych porastov. Práve to predurčuje dominantné postavenie živočíšnej výroby. Orientujú sa na výrobu a predaj surového kravského mlieka, hovädzieho mäsa, na
výrobu ovčieho syra a predaj jahniat. Oproti
predchádzajúcemu roku družstvo upustilo od
chovu ošípaných, ktoré sa stalo nerentabilné
v dôsledku nízkych nákupných cien, ale o to
intenzívnejšie sa venuje chovu hovädzieho
dobytka a oviec. Najväčšia je Farma Blednica
s chovom dojníc, vysokoteľných jalovíc a teliat. Sedemsto dojníc plemena slovenské strakaté je zaradených do šľachtiteľského chovu
s priemernou ročnou úžitkovosťou približne
7 tisíc 600 kg mlieka. V ďalšom stredisku – v Tovarnom v okrese Vranov nad Topľou – sa starajú o 220 kráv bez trhovej produkcie mlieka
plemena limousin, býky sú určené na predaj.
V rastlinnej výrobe družstevníci pestovali vlani hlavne ozimnú pšenicu, repku, kukuricu na
siláž, ovos a kukuricu na zrno, ale časť pozemkov obsiali aj ozimným jačmeňom, jarnými
miešankami a slnečnicou. No predovšetkým sa
venovali výrobe krmovín. A keďže trvalé trávne porasty sú väčšinou na kopcoch a svahoch,
osvedčila sa im najmä technika Pöttinger. Podľa slov agronóma Jozefa Michalovčíka, na zber
krmovín lepšiu techniku ako Pöttinger nepoznali. Podľa neho sú to kvalitné stroje, či už
na kosenie, obracanie a zhrabovanie, pričom
vysokú výkonnosť majú predovšetkým zberacie vozy, ktoré používajú už viac ako desať
sezón. O tom, že na kvalitnú techniku v Podielnickom družstve Ondava Stropkov vsadili už
veľmi dávno, svedčí aj to, že prvý zberací voz
značky Pöttinger na Slovensku putoval v roku
1997 práve do ich družstva. Stroje tejto značky
používajú aj na spracovanie pôdy a sejbu.
Kontakt
Podielnické družstvo ONDAVA
091 01 Stropkov
Šarišská ulica
Predseda: Ján Kušnir
Tel.: 054/ 7422 759,
0905/ 658 142
e-mail: [email protected]
PD Jur nad Hronom
– koniec dobrý, všetko dobré
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Zisk / Profit
Počet pracovníkov / Employees
H
ororový, taký prívlastok získal rok 2010 pre
poľnohospodárov na dolnom Pohroní. V PD
Jur nad Hronom nezobrali pre trvale podmáčané pôdy úrodu zo 400 hektárov, teda z jednej pätiny obrábanej plochy. Napriek obrovskému
výpadku príjmov v objeme 400-tisíc eur hospodárenie nedopadlo najhoršie. Koniec dobrý, všetko
dobré, dá sa povedať. Alebo aj dodať: ak hospodár
dbá o stabilitu firmy dlhodobo, zvládne aj klimaticky krajne nepriaznivý rok.
Rok 2010 bol plný zvratov. Prvý prinieslo počasie – jar aj leto boli mimoriadne daždivé. Spadlo
dvojnásobné množstvo zrážok, pôda na niektorých miestach chotára nestačila vypiť všetku vodu
a výsledkom bol výpadok rastlinnej produkcie. Na
druhej strane vlaňajšok priniesol obrat v cenách
– stúpli ceny obilnín, kukurice aj repky a tak družstvo napokon neobišlo najhoršie.
Pravda, len samo zvýšenie cien by nebolo vyrovnalo výpadok úrody z dvadsiatich percent výmery
družstva. V Jure aj z menšej plochy pôdy však vyprodukovali dostatočné objemy a vo vysokej kvalite. Jeden príklad za všetky – kukurica dala úrodu
po desať ton priemerne z hektára a pri cene 170
eur podržala ekonomiku družstva. A keby nebola
vypadla na podmočených plochách repka, bol by
to skvelý rok. Veď na vodou nepoškodených pozemkoch sypala po 3,4 tony olejnatých semien z
hektára, rekapituluje rok 2010 predseda predstavenstva Ladislav Kazlov. Za štyridsaťročnú manažérsku prax v prvovýrobe nezažil taký ťažký rok.
Lenže čo je to ťažký rok. Hneď nasledujúci 2011
ukázal družstevníkom v Jure úplne odvrátenú tvár.
Pre zmenu je v druhej polovici roka málo zrážok –
až tak málo, že ozimná repka nevzišla.
Ladislav Kazlov pamätá rôzne nepríjemnosti, ktoré
vie pripraviť počasie. Pred pár rokmi zažil tornádo,
ktoré úplne vysalo časť úrody kamsi do neba. Všíma si, že počasie je čoraz vrtkavejšie a poľnohospodárov stavia z roka na rok do takmer neriešiteľných situácií. Ako im čeliť?
Rozumnou diverzifikáciou poľnohospodárskej
výroby, teda tým, že podnik nevsadí svoju ekonomiku len na jednu či dve plodiny. Zároveň treba zlepšovať technické vybavenie podniku – len
s kvalitnými a výkonnými strojmi možno v krátkom čase zvládnuť veľké objemy prác. Posledné
dve desaťročia, čo Kazlov vedie družstvo v Jure,
ukazujú, že je to správny prístup. Osvojil si ho aj
Kazlovov syn, takisto Ladislav, ktorý po otcovi preberá časť manažérskych povinností. Kým otec je
predsedom predstavenstva – syn sa stará o výro-
2 000 ha
48 000 eur
48
bu. Generačná kontinuita, s ktorou majú starosti
v mnohých poľnohospodárskych podnikoch, je
v Jure zabezpečená.
Poľnohospodárstvo je obrazom prírody a pravidelného striedania štyroch ročných období. So železnou pravidelnosťou sa opakujú a predsa zakaždým
prinesú nové zadanie pre hospodára. Základom
stability podniku je zachovanie úrodnosti pôdy.
Tú v Jure vidia aj v neprerušenej tradícii chovu slovenského strakatého dobytka. Dobytok produkuje
maštaľný hnoj, ktorý pomáha udržiavať rovnováhu
mikrobiálneho života v pôde a tá pri dobrej agrotechnike a výžive garantuje dobré úrody.
Posledné desaťročie prinieslo až hrozivý úpadok
v chove dobytka. PD Jur si však dobytok stále drží.
Nejde o hocaký chov – má štatút šľachtiteľského
chovu. Od chvíle, čo spolu s ďalšími 21 chovateľmi
vytvorilo Odbytové družstvo mlieka, sa pozícia živočíšnej výroby zlepšuje.
„Keďže odbytové družstvo dodáva až polovicu
mlieka, dokáže pre svojich členov vyjednať lepšiu
Predseda predstavenstva PD Jur nad Hronom
Ing. Ladislav Kazlov.
cenu, ako keby sme mlieko predávali každý zvlášť,“
podotýka Ladislav Kazlov. A pripomína časy, keď
sa mlieko predávalo hlboko pod 20 centov.
Odbytové družstvo prináša nové možnosti nielen
z hľadiska predaja, ale aj skvalitnenia výroby mlieka. Brusel podporuje zjednocovanie farmárov aj
tým, že odbytovým družstvám dáva dotácie. Nejdú na „prejedenie“, ale napríklad na kúpu testerov
inhibičných látok v mlieku.
Ak slovenské poľnohospodárstvo budú tvoriť
podniky podobné jurskému, s múdrym prístupom
k hospodáreniu na pôde, nemusí sa obávať o svoju
budúcnosť.
Moderné skladové hospodárstvo.
The agricultural cooperative Jur nad Hronom is a modern company with a classical production structure.
The company produce top quality wheat for bakeries and malt barley, it is known as the intense maize
grower and efficient milk producer. The breed of Slovak patchy cattle acquired the statute of a breeding
station. After the modernization of the farm their lifestock enjoys full wellfare and longevity. Top
attention is also given to maintain the high fertility of soils. There is a powerfull storage facility. The firm
is a member of sales cooperative, which has great capacity to negotiate the best possible sale prices for
milk on the market.
Výkonné stroje sú zárukou kvalitnej agrotechniky.
Kontakt
Poľnohospodárske družstvo
935 57 Jur nad Hronom
Predseda Ing. Ladislav Kazlov
Tel.: 036/7703 039
Fax: 036/7793 056
e-mail: [email protected]
top agro 2010/2011 59
RaOS Bojničky – skrotili
vodu, oživili ekonomiku
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Obrat / Turnover
Zisk / Profit
Počet pracovníkov / Employees
1 850 ha
3,5 mil. eur
70 000 eur
55
Zootechnik Ing. Stanislav Herceg má zo zveľadenia
stáda dojníc radosť.
Juraj Antalík nezaprie, že pochádza z rodiny známych radošinských vinárov Antalíkovcov,
ktorí sa zaslúžili o slávu Radošinského Klevneru.
Ľ
udský život podobne ako život firmy sa vždy
viac podobá na vlnovku ako na krivku. Raz sa
vzpínajúcu, inokedy padajúcu, alebo len meandrujúcu ako lenivá rieka na rovine. Vzostupy a
pády, víťazstva a prehry, tiché unášanie po prúde i
namáhavá plavba proti nemu.
V Roľníckej a obchodnej spoločnosti v Bojničkách
chytili teraz dobrý vietor do plachiet, spoločnosti
sa darí a celej posádke stúpa nálada. Kedysi sa hovorilo, že gazdu poznáš podľa hnojiska. Dnes je to
takmer nemožné, pretože dobytok na Slovensku
chovajú len najskalnejší. V Bojničkách patria medzi nich a nie sú to hocakí chovatelia. V rebríčku
chovateľov holštajnskofrízskych dojníc im v roku
2007 patrilo 180. miesto, v lete 2011 už boli o 100
miest vpredu. S priemernou ročnou dojnosťou
8 100 litrov mlieka na kravu ešte nie je predseda
predstavenstva Juraj Antalík spokojný, ale práve
výroba mlieka signalizuje najväčšie zmeny, ktoré
sa za posledných päť rokov v Bojničkách odohrali.
Chov dojníc dáva impulzy pre rastlinnú výrobu a
robí poľnohospodárstvo plnokrvným, hodnotnejším a v našich končinách pri každom poklese cien
mlieka aj dramatickým. Skúste udržať výrobu, keď
mliekáreň ponúka 16-17 centov za liter mlieka! V
Bojničkách v osudnom roku 2007 chovali len 150
kráv. Dnes ich už majú 190 a mieria k méte 250
dojníc. Pri tomto stave kráv s tým istým počtom
pracovníkov bude výroba mlieka najefektívnejšia. Najviac zrýchlili, keď v krízovom roku neváhali
nakúpiť jalovice z podnikov, ktoré stratili nervy a
začali likvidovať chovy. Postupovali ako burzoví
makléri, ktorí nakúpili akcie, keď ich hodnota na
burze klesala.
Pravda, takýto krok môžu urobiť tam, kde dokážu
chov zveľadiť. A základom každého dobrého chovu je fungujúca rastlinná výroba. Bojničky kedysi
priťahovali pozornosť pestovaním šošovice. Žiaľ,
The Agricultural and trading company (RaOS) in Bojničky is farming 1 850 hectares. Their grounds are
not at all favourable – light and sandy. During dry years the crops „burn“ on them. During wet periods the
soil used to be washed out from the steep slopes. RaOS company tried to solve the problem by grassing
up the steep slopes. In the recent four years the company received European funds for modernizing their
dung yards, it reinforced silage pit walls, built new fuel station and a washing ramp. Also 20 hectares
of vineyards were reconstructed thanks to the obtained money. Bojničky farm is a producer of seeds,
which is still more requested as the intercropping plant facélia. The RaOS production utility of dairy
cows herd is 8 100 kilograms per a cow. The firm has ranked amongst 100 best companies in Slovakia
for the first time in its history.
Príprava pôdy pod oziminy.
60 top agro 2010/2011
pri rozpačitej technologickej výbave táto plodina
veľa radosti ani peňazí nepriniesla. Jej miesto zaujali iné ekonomicky výnosnejšie plodiny, ktoré
prospeli pôde a urobili bojnický chotár jedným z
najkrajších v širokom okolí.
Jednou z kľúčových otázok, ktorú museli v roku
2007 v RaOS-e riešiť, bolo ako predísť záplavám
ľudských obydlí v Bojničkách aj Dvorníkoch. Mimoriadne zvlnený reliéf polí bol príčinou, že pri
každom väčšom daždi voda stekala z polí rovno
do dvorov. Občania volali na zodpovednosť poľnohospodárov.
Juraj Antalík a agronóm Ján Hubina našli efektívne
riešenie. Všetky pozemky so svahovitosťou nad 12
stupňov zatrávnili zmesou ďatelinotráv. Posledné
zrážkovo extrémne roky ukázali, že táto zelená
špongia bezpečne zadržala všetku nebeskú vodu
na príkrych pozemkoch. Ľudia si vydýchli a nahlas prostredníctvom starostu Jaroslava Gubáňa
do RaOS-u odkázali – ďakujeme.
Rastlinná výroba vo väčšine slovenských podnikov má dnes monokultúrny charakter. Obilniny,
olejniny a, žiaľ, tým sa výpočet končí. V Bojničkách
pomimo spomínaných plodín pestujú lucernu, ale
aj hrach, horčicu na semeno a tiež na osivo facéliu. Mimoriadne medonosnú plodinu, ktorá na
Slovensko doputovala až z Kalifornie. Málokde na
Slovensku je od apríla do júla chotár taký farebný, voňavý a bzučiaci. Včelári kvitujú aj námahu a
ohľaduplnosť pestovateľov – chemickú ochranu
robia v noci, keď včely nelietajú.
A napokon si všimnime vinohrady. Rozprestreté
na terasách dotvárajú úžasnú panorámu Bojničiek.
Na 20 hektároch sú už terasy zrekonštruované. Na
ďalších 20 hektároch sa rekonštrukcia pripravuje.
Pestujú tu odrody poskytujúce najkvalitnejšie vína
– Rizling rýnsky, Tramín červený, Sauvignon i burgundského kráľa Pinot noir. Možno ich ochutnať,
keď vo vinotéke objavíte značku Reva. Za ňou je
spoločný podnik RaOS-u a firmy Reva. Spoločnosť
vyrába kvalitné hrozno, Reva ho spracúva.
V Bojničkách opäť prináša podnikanie na pôde
radosť. Nie je bez starostí, veď nie je napríklad
istý osud podpôr za agroenvironment, zásluhou
ktorých sa podarilo zrealizovať zatrávnenie 100
hektárov honov, ktoré ohrozovali obe dediny. Ale
spoločnosť po rokoch neistôt našla správny smer.
Dôležité bude tento kurz udržať.
Kontakt
RaOS Bojničky
920 05 Bojničky 54
Predseda predstavenstva:
Ing. Juraj Antalík
Tel.: 033/ 7433 101
Fax: 038/ 74 33127
e-mail: [email protected]
V PDP Veľké Uherce
myslia perspektívne
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Dojnice / Dairycow
Produktivita práce na jedného pracovníka / Productivity per Employee
P
oľnohospodárske družstvo podielnikov
Veľké Uherce hospodári v siedmich katastroch – Ostratice, Žabokreky, Pažiť,
Malé a Veľké Kršteňany, Kolačno a Partizánske.
Pritom viac ako tri štvrtiny výmery poľnohospodárskej pôdy má v prenájme od SPF a fyzických osôb. V rastlinnej výrobe hrá prím potravinárske obilie, ozimná repka, silážna aj zrnová
kukurica a viacročné krmoviny. Družstvo vlastní
aj 44-hektárový ovocný sad v katastroch obcí
Návojovce a Veľké Bielice. V živočíšnej výrobe sa
orientuje na produkciu mlieka. Krmoviny zaberajú 43 percent ornej pôdy.
Od roku 1999 má v družstve chov holštajnskeho dobytka na stredisku vo Veľkých Uherciach
štatút šľachtiteľského chovu a na stredisku v Žabokrekoch ho získalo stádo v roku 2010. Reprodukčné ukazovatele hovädzieho dobytka posunuli na vyššiu ako štandardnú úroveň. „Posledné
dva roky synchrónne pripúšťame, darí sa nám
zvyšovať percento jalovíc a všetky parametre
reprodukcie – inseminačný index, servis perióda, medziobdobie a ostatné sa blížia k ideálnym
číslam,“ konštatuje predseda predstavenstva
Ing. Alfonz Korec. Pokiaľ ide o konkrétne reprodukčné parametre, na ktoré kladú dôraz a na
ktorých sú zainteresovaní zootechnici, hodno
spomenúť súčasný inseminačný index, kde je
na 800 kráv priemerný stav 82, servis perióda
je 122 a medziteľnosť 419. Inžinier A. Korec priznáva, že starosti im robí uskladnenie krmiva, čo
svojim spôsobom neumožňuje ďalej zvyšovať
kvalitatívne reprodukčné parametre a dodáva:
„Napriek tomu, že sme sa dopracovali na vysokú
úroveň, rezervy ešte máme. Našou achillovou
pätou sú silážne jamy. Boli už na programe dňa,
ale v tom čase výrazne klesla cena mlieka, a tým
sa zhoršila aj naša finančná situácia, tak sme nechceli priveľmi riskovať.“
Dnes je však situácia iná. V produkcii mlieka sa
družstvo dostalo do mierneho zisku. V závere roka 2010 zarobili na každom litri surového
kravského mlieka dva centy. „Keďže chceme
zlepšiť východiskovú základňu a pripraviť si
dobré predpoklady na ďalších 15 – 20 rokov,
bez investícií do krmovinovej základne to nebude možné,“ uvedomuje si Alfonz Korec.
Záhradnícke úpravy pred budovou družstva pri vstupe
do obce z diaľky zaujmú.
2 947 ha
810 ks
50 470 eur
Azda sa niekomu bude zdať, že družstvo zamestnáva priveľa ľudí – 140. Ale rozsiahla pridružená
a diverzifikovaná poľnohospodárska výroba sa
bez nich nezaobíde. Okrem kovovýroby, ktorá
pozostáva z výroby železného oplotenia a brán,
oporných výstuží do banských chodieb či obrábacích strojov a zariadení pre všeobecné účely,
je to aj pekáreň v obci Pažiť, 7 potravinárskych
predajní, dve lahôdkarské a tri mliečne automaty, ktoré sa oplácajú. Aj keď v nich predajú mesačne 9 tisíc litrov surového kravského mlieka
z celkovej mesačnej produkcie 490 tisíc litrov.
Tri mliečne automaty sa družstvu vyplácajú.
Hlavný ekonóm Ing. Ľubomír Vanko zdôrazňuje, že pridružená výroba je tretinovým úspechom v ekonomike.
The agricultural cooperative of shares in Veľké Uherce are farming within seven cadastres and has more
than three quarters of the agricultural land acreage in tenancy from the Slovak Land Fond and from
individual landlords. The principal role in their crops farming belongs to food grains, winter rape, silage,
grain maze and to multi-year fodder plants farming. Since 1999 the cooperative has a herd of the
Holstein cattle in the Veľké Uherce center with a statute of the breeder. In Žabokreky a breeder statute
for their Holstein herd of cattle was acquired in the year 2010. The beef cattle reproduction indicators
have been raised to a high level. Sideline and diversified productions – the metal production, bakery in
the village Pažiť, 7 food stores, two delicatessen shops and three milk dispensers add up to one thirds of
the entire revenues of the cooperative.
„Polovicu produkcie našej pekárne predávame
vo vlastných predajniach a polovicu v iných
obchodoch, medzi nimi aj v supermarketoch,“
vysvetľuje hlavný ekonóm Ing. Ľubomír Vanko. Predajne sa ujali najmä v menších obciach
a spolu s pekárňou, závodnou kuchyňou, odkiaľ sa rozváža hotové jedlo do viacerých firiem
v okolí, aj kovovýrobou predstavujú takmer tretinu tržieb družstva. „Ľudia v obciach sú spokojní a táto činnosť nám prináša hotové peniaze. Je
to rýchly obrat peňazí a sú stále v pohotovosti.
Doterajšie dobré skúsenosti nás nabádajú zvyšovať počet predajní. Vážne o tom aj uvažujeme,“ tvrdí inžinier Ľ. Vanko.
Kontakt
Poľnohospodárske družstvo
podielnikov
958 41 Veľké Uherce
Predseda: Ing. Alfonz Korec
Tel.: +421/ 38/ 7486 100,
+421/ 38/ 7486 230
Fax: +421/ 38/ 7486 267
e-mail: [email protected]
www.pdpvu.sk
top agro 2010/2011 61
V PPD Prašice sa osvedčujú
systémové manažérske rozhodnutia
Produktivita práce na pracovníka / Productivity per Employee
Pridaná hodnota / Value Addet
Miera finančnej samostatnosti / Financial Self-sufficiency Rate
P
oľnohospodárske podielnické družstvo Prašice so sídlom v Jacovciach dlhodobo patrí
k úspešným agrárnym firmám na Slovensku.
Svoju úlohu zohralo to, ze sa tam dokazali prispôsobovať realite. Nezlomila ich ani hospodárska kríza. V čase jej nástupu si v družstve vytýčili zámery
tak, aby výrazne neovplyvnila ich hospodárske výsledky. Mierne pribrzdili investičný rozvoj a investovali iba do takých projektov, ktoré mali okamžitú
návratnosť. Reštrukturalizovali rastlinnú výrobu
s orientáciou na plodiny, ktoré sľubovali odbytovú
istotu a zabezpečovali efektivitu výroby. V živočíšnej výrobe rozhodovala efektívnosť produkcie
mlieka, hovädzieho mäsa a brojlerov. V pomocnej výrobe, kde je rozhodujúcou výroba kŕmnych
zmesí, položili dôraz na maximálnu hospodárnosť.
A tak zisk firmy vlani nebol vecou náhody, ale
výsledkom systémových manažérskych rozhodnutí. Nesnažili sa
šetriť na každom kroku, ale všetko
sa odvíjalo od zámeru maximálne
zefektívniť produkciu.
Analýza finančného postavenia firmy je podľa predsedu veľmi dôležitá. Nielenže je meradlom o bonite družstva pre bankový sektor, ale
manažérom umožňuje systémovo
sa rozhodovať. Preto sa v družstve
riadia Altmanovým indexom finančného zdravia. Ak je vyšší ako
2,9, je firma finančne stabilná a má
perspektívu.
Premeňme však na drobné reštrukturalizáciu rastlinnej výroby. Prašickí družstevníci pred nástupom
do roku 2010 prehodnotili osevný
45 779 eur
1 504 142 eur
3,28
postup a zaradili do neho jedlý hrach, ktorý je
výbornou predplodinou obilnín. Pozitívne vplýva
na zdravotný stav pôdy a je aj trhovo zaujímavou
komoditou. Ale začali pestovať aj potravinársky
ovos, vrátili sa k pestovaniu cukrovej repy, pokusne sa začali zaoberať tvrdou pšenicou a maximálny dôraz kládli na precíznu výživu a ochranu
rastlín. V efektívnosti rastlinnej výroby má podľa
predsedu nezastupiteľné miesto aj minimalizované obrábanie pôdy. Systém Horsch využívajú
celoplošne, celkom na 4 300 hektároch v 14- tich
katastroch. „Toto bolo naozaj dobré strategické
rozhodnutie, súbežné s rozhodnutím uplatňovať
precíznu výživu. Dnes sa nám to vracia v podobe
primeraných úrod pri nižších nákladoch na jednotku produkcie,“ vysvetľuje predseda inžinier Jozef
Urminský.
Teliatkam vlastné kŕmne zmesi chutia.
The agricultural cooperative of shares in Prašice, which is based in Jacovce, ranks amongst successful
agricultural firms in Slovakia for a long time already. Nor the economic crises have broken it down. At
the beginning of the crises the farmers’ foresight fully set up their objectives in order to avoid a huge
negative impact of the crises upon their economic outcomes. In reality it required a dampening of the
development in investment, investing only to projects with a quick economic return. Nevertheless, what
is missing are the overall systematically priorities, that would solve the given’s of the Slovak rural and
agricultural development. As the cooperative chairman, Ing. Jozef Urminský put it, after the year 2013
sheltering big farms will bring the further historical wrongdoing to the Slovak farmers.
Kŕmne zmesi, ktoré družstvo vyrába, prinášajú podľa
Mariána Cikatricisiho peniaze.
Šľachtiteľský chov slovenského strakatého dobytka na farme Prašice a uznaný šľachtiteľský chov
holštajnského dobytka na farme vo Velušovciach
aj chov brojlerov žiada kvalitné krmivo. Skvalitnenie objemových krmovín aj kŕmnych zmesí umožnilo družstvu dosiahnuť vysoké úžitkové parametre. A pokiaľ ide o kŕmne zmesi, dobre sa realizujú.
Vedúci úseku pomocnej výroby Marián Cikatricis
konštatuje: „Z 8 700 ton kŕmnych zmesí, ktoré sme
vyrobili v roku 2010, sme 22 percent spotrebovali
v našej živočíšnej výrobe a o zvyšok mal záujem
trh.“ Sú určené pre hovädzí dobytok, teľatá, brojlery, ošípané, morky, nosnice a králiky.
Je však na škodu veci, že na Slovensku je poľnohospodár stále na chvoste záujmu spoločnosti.
Častokrát odkázaný iba na seba. Dotácie neriešia
budúcnosť, iba čiastočne eliminujú problémy prítomnosti. „Mrzí nás, že 80 percent dovozu potravín
a poľnohospodárskych komodít dokážeme vyrobiť
v štandardnej kvalite aj doma, ale nikoho národohospodársky netrápi, že ich dovážame a postupne
sa stávame čistými importérmi. Chýbajú nám systémové priority na využitie danosti slovenského
vidieka a poľnohospodárstva. To nie je vecou iba
farmárov a trhu, ale celospoločenských potrieb
krajiny v kontexte s jej možnosťami,“ trpko konštatuje inžinier J. Urminský. Podľa neho je nefér, ak tí,
ktorí za posledných dvadsať rokov tvrdo a systémovo transformovali, inovovali a reštrukturalizovali výrobu vo firmách, musia od roku 2014 počítať
s takým ekonomickým nuansom zo strany EÚ, ako
je zastropovanie veľkých fariem. „Sme presvedčení, že ak sa to presadí, bude to ďalšia historická
krivda na slovenskom farmárovi,“ zdôrazňuje Ing.
J. Urminský.
Kontakt
PD Prašice
956 21 Jacovce
Predseda: Ing. Jozef Urminský
Tel: +421/ 38/ 5361 333
Fax: +421/ 38/ 5324 338
e-mail: [email protected]
www.ppdprasice.sk
Minimalizovaný systém obrábania pôdy HORSCH sa v družstve osvedčil.
62 top agro 2010/2011
V soblahovskom družstve
sú hrdí na rozmanitosť výroby
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Z toho ornej / Arable Land Výnosy / Renues
Zisk po zdanení / Net Profit Počet stálych pracovníkov / Employees
Mzdy / Saleries total
P
redseda poľnohospodárskeho družstva
v Trenčíne-Soblahove Ing. Ján Hranka patrí
k ľuďom, ktorí nazerajú na slovenské poľnohospodárstvo nielen čisto z podnikovej úrovne,
ale zo širších horizontov. Hovorí, že inak by aj on
sám už dávno rozhodol o zrušení mnohých činností. Napriek tomu je tento podnik, ktorý vedie,
ukážkou rozmanitosti výroby. Pestujú tam obilniny, olejniny, krmoviny, technické plodiny, zemiaky,
chmeľ, chovajú hovädzí dobytok, ba dokonca patria k posledným slovenským firmám, ktoré zachovali aj veľkochov ošípaných. A to je pri ekonomike
výroby bravčového mäsa v posledných rokoch
naozaj čo povedať!
Medzi veci, ktoré J. Hranku v poslednom čase obzvlášť trápia, je to, že bola zrušená červená nafta.
„Pri terajších cenách zostane mnoho lúk a pasienkov nepovykášaných, takže o krajinotvorbe
sa bude čoraz ťažšie hovoriť. Nesporne to naruší
celkový ráz krajiny okolo Trenčína. Dôsledky toho
vidíme po celom Slovensku. Prívalové dažde sa na
nepovykášaných svahoch nezastavia a valia sa do
dolín. Nemožno sa potom čudovať, že záplavy sa
objavujú aj tam, kde roky neboli. Po skúsenostiach
aj z tohtoročného daždivého leta by nám štát červenú naftu brať nemal, ale naopak ponúkať,“ myslí
si.
PD Trenčín-Soblahov sa pravidelne umiestňuje
medzi stovkou najlepších firiem v rámci TOP Agro.
Patrí medzi ne aj po vlaňajšku, ktorý najmä v dôsledku poveternostných podmienok bol aj v jeho
chotári zložitý. Pod vodou zostali plochy medzi
Váhom a kanálom. Prakticky tam nič nemohli pozberať, navyše po poklese vody bolo treba pôdu
vrátiť do pôvodného stavu, čo znamenalo ďalšie
náklady. Aj na iných podmáčaných parcelách voda
vytlačila kyslík z pôdy, takže trpeli najmä teplomilné rastliny ako kukurica či sója. Ich hektárové úrody poklesli približne o dve tretiny. Zemiaky museli
vyberať z blata ručne, čo nielen zvýšilo straty, ale aj
zhoršilo kvalitu.
V čase, keď v mnohých podnikoch chov ošípaných
už radšej ani nespomínajú, v Soblahove sa stále
môžu pochváliť dobrými výsledkami. Chovajú 400
1 800 ha
1 148 ha
3 462 765 eur
3 668 eur
90
898 617 eur
prasníc s uzavretým obratom stáda. Dopracovať sa
však k slušnej ekonomike je takmer nemožné. Aj
keď ceny mäsa išli v poslednom čase hore, súčasne
sa zvýšili aj ceny krmív. „Prečo to potom robíme?,“
zamýšľa sa Ing. J. Hranka. „Kvôli zamestnanosti.
Pri ošípaných pracuje 20 ľudí, z nich 15 sú mladí
a dvaja špičkoví zootechnici.“
O ich dobrej práci svedčí fakt, že medziročne sa
podarilo znížiť stratu v chove ošípaných o cca
133 tisíc eur (teda zhruba o štyri milióny korún). Je
to zásluhou vyriešenia zdravotných a reprodukčných ukazovateľov.
Čo dnes drží soblahovské družstvo nad vodou?
Predseda tvrdí, že najmä neochvejnosť v hľadaní
ciest a tiež tvrdá kontrola všetkých druhov nákladov. Investície v posledných rokoch sa im darilo
robiť najmä cez eurofondy a v rámci Programu
rozvoja vidieka. Nakúpili nové stroje, vystavali
poľné hnojisko, zrekonštruovali maštale pre hovädzí dobytok na voľné ustajnenie, zamerali sa aj
na zlepšenie životného prostredia a pracovných
podmienok.
Soblahovské chmeľnice s produkciou chmeľu 70 t patria
k najväčším na Slovensku.
The agricultural cooperative in Soblahov is a grower of grains, oil plants, fodder, technical crops,
potatoes, hop, and it is also a producer of the beef cattle. Actually, it is one of the last Slovak firms, which
has maintained an intensive hogs breeding. According to the chairman, Ing. Ján Hranka, what is it that
is keeping the cooperative on the surface? It is the belief in finding new ways of better farming and
introduction of a strict cost control. During the recent years the cooperative successfully acquired the
necessary investments through Euro funds and upon the Program of Rural Development. That allowed
the farmers to purchase new machines, make a field dung pit, to reconstruct the outside shelters for the
beef cattle and to focused at the of the work conditions improvement as well as of the cooperative and
the outlying life environment.
V rastlinnej výrobe sa vlani darilo najmä repke, ktorej zobrali v priemere 3,2 t/ha a chmeľu – 1,7 t/ha.
V živočíšnej výrobe je nosným chov hovädzieho
dobytka vrátane 300 dojníc, odchov býčkov i jalovíc s uzavretým obratom stáda. Aj vďaka tomu
sa môžu pochváliť nulovou toleranciou, teda bez
výskytu IBR ochorení. Ekonomiku výroby mäsa
a mlieka držia v dobrých číslach hlavne vďaka tomu, že nenakupujú drahé krmivá. Nahrádzajú ich
sójou a najmä kvalitnými objemovými krmovinami z vlastnej produkcie.
„My sme vlastne stále družstvo socialistického typu,“ smeje sa predseda. „Robíme všetko a zamestnávame 90 ľudí, plus ďalších 60-70 na dohody na
sezónne práce. Teší ma, koľko mladých sa nám podarilo do poľnohospodárstva opäť pritiahnuť. Je to
dobré, lebo ľudia, ktorí majú robotu, majú aj na nákupy i posedenie v krčme a nerobia zlé veci. Ja tak
chápem rozvoj a nie v utlmovaní výroby. Inak nás
čaká zdevastovaná krajina a ďalšie dovozy drahých
potravín,“ uzaviera.
Kontakt
Predseda Ing. Ján Hranka.
Poľnohospodárske družstvo
Trenčín-Soblahov
913 38 Soblahov
Predseda: Ing. Ján Hranka
Tel./fax: 032/ 6528 717
Mobil: 0903 962 775
e-mail:
[email protected]
top agro 2010/2011 63
Kontinuita v Šalgovciach
znamená rozvoj
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Výnosy / Revenues
Počet zamestnancov / Employees
N
ielen v súvislosti s našim poľnohospodárstvom, ale takpovediac vo všetkých oblastiach života sme si zvykli, že kontinuita sa
„nenosí“. Tradície pokiaľ nie sú pretkané folklórnou
niťou alebo z nich aspoň nepočuť fujaru, vnímame
ako niečo prežité.
Možno je to tým, že naša spoločnosť je mladá
a už Karel Čapek vystihol podstatu, keď hovoril,
že mlaď sa zvyčajne rozhliada ako nepriateľ, ktorý
hľadá, čo by mohol zrovnať so zemou. V Poľnohospodárskom družstve v Šalgovciach si zrejme
dobre uvedomujú, že stačí turbulentná doba a netreba prilievať ešte viac oleja do ohňa. Možno si
Príprava pôdy s novovysadeným vinohradom v popredí.
1 795 ha
2 643 tisíc eur
56
aj tak vysvetliť skutočnosť, že súčasný predseda
družstva viedol podnik v dobe plnenia päťročných
plánov a velí mu aj v časoch, keď fortieľ mnohokrát
nahradila dravosť spojená s túžbou stisnúť si dlaň
s neviditeľnou rukou trhu.
„Aj keď náš podnik hospodári v okrese Topoľčany,
ktorý dosahuje jedny z najvyšších úrod na Slovensku, naše polia sa z veľkej časti dotýkajú Považského Inovca. To sa prejavuje na úrodách, pretože keď
ostatní sejú, u nás je mnohokrát ešte sneh,“ hovorí
Jozef Hertel, predseda družstva.
Aj to bol pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo
na tomto podniku umiestnili bohatú pridruženú
výrobu. V začiatkoch pomáhala stabilizovať ekonomiku výroba plastov a metylesteru repkového
oleja. Čo však v období, keď v globalizovanom svete už nestačí družstevná prevádzka?
„S možnosťou výstavby bioplynovej stanice sa
zaoberáme už vyše roka Dnes máme schválený
prípojný bod a zmluvu o pripojení. Na jar začíname s výstavbou 500 KW zariadenia,“ znie odpoveď
ekonóma družstva Petra Žáka. Práve bioplynová
stanica by mohla podnik významne stabilizovať
a nahradiť tak nepoľnohospodárske prevádzky,
ktoré v súčasnosti v Šalgovciach dožívajú. Bioplynka postaví družstvo na ďalšiu silnú nohu, ktorá zabezpečí väčšiu stabilitu.
„Tento rok bol jeden z tých piatich, ktorý nám zvyk-
The agricultural cooperative in Šalgovce is farming in the Topoľčany region, which is known for above
average harvests. The area of Šalgovce cooperative has borders with the Považský region, where
harvests are much lower than the average. This was a tough task for the company management, who
must have looked for more ways how to offset the less efficient crop production in this area. Plants
formerly used for a side production are slowly fading away, therefore the management decided to
build a bio gas station on its place. The construction of the bio gas station should start in the next year.
Šalgovce, besides a wide spectrum of crop commodities, with vineyards and varied diversifications,
is represented also by their livestock production. They have beef cattle and a close hog management
system. In the last years the cooperative made a lot of investments to upgrade all parts of production.
Total investments amounted to 1,2 million EUR.
Predseda družstva Jozef Hertel v poraste slnečnice.
ne vyjsť. Úrody boli slušné, keď pri ozimnej pšenici sme dosiahli 5,68 tony z hektára a pri jarnom
jačmeni napríklad 5,5 tony z hektára,“ informuje
ekonóm.
Ako významný stabilizačný faktor pôsobí, že sa
podnik nachádza v agroenvironmente, ktorý ho
však neuspáva, ale pomáha v prepotrebných investíciách. „Kúpili sme sejačku na presný výsev
s prihnojovaním a prvý raz sme siali slnečnicu
a kukuricu týmto spôsobom a načas,“ konštatuje
Peter Žák a dodáva, že investície smerovali aj do
sušičky. Tú využívajú pri slnečnici a pri kukurici a aj
vďaka tomu vzrástli výmery kráľovnej polí zo 150
až 180 hektárov na súčasných 313 hektárov kukurice na zrno a 295 hektárov slnečnice.
Modernizácie a rekonštrukcie neobišli ani živočíšnu výrobu. V Šalgovciach investovali do odchovne mladého dobytka, teľatníka, silážneho žľabu i do vyriešenia hnojovicového hospodárenia.
„Stavy hovädzieho dobytka sa pohybujú približne
na úrovni 470 kusov, z toho máme 190 kráv. S minimálnymi nákladmi udržujeme aj základný obrat
stáda s 52 prasnicami,“ hovorí Peter Žák a poukazuje na to, že zvieratá majú vo welfare.
V Šalgovciach sa poslednými investíciami, pri ktorých bol napríklad projekt na modernizáciu fariem
v hodnote 1,2 milióna eur, zaradili k úspešným
podnikom topoľčianskeho regiónu. Napriek tomu
nezabúdajú na kontinuitu, ktorú v tejto oblasti reprezentuje napríklad slávne cuveé – zmes Rulandského šedého a Ruladnského bieleho. Radošínky
Klevner, ako ho milovníci vína poznajú, dozrieva aj
na úbočiach šalgovského chotára. A tak to bude aj
do budúcnosti. V tomto roku totiž obnovili 5 hektárov vinohradov. V Šalgovciach sa rozvíjajú všetkymi smermi a teda neplatí, kde sa klčuje vinica,
tam upadá kultúra národa.
Kontakt
Keď sa minulosť stretne s modernou. Minulosť reprezentuje jediný zachovaný prototyp traktora,
ktorý na konci osemdesiatych rokov vyvíjalo Československo v spolupráci s Juhosláviou.
64 top agro 2010/2011
Poľnohospodárske družstvo
Šalgovce
956 06 Orešany
Predseda predstavenstva:
Ing. Jozef Hertel
Tel.: 0905 / 765354
e-mail: [email protected]
Horehronie v oravskom Mútnom
už nikoho neprekvapí
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Počet pracovníkov / Employees
1 286 ha
33
Majiteľ podniku Marián Murín ponúka návštevníkov dožiniek skyvou chleba.
S
rdeční ľudia prekypujúci húževnatosťou, ktorú získali najmä
vďaka tomu, že sa nemôžu oprieť
o úrodné roviny. Také, ktoré by síce zabezpečili pohodlnejší život, ale asi nie
krajší. Orava je perla, ktorej názov pravdepodobne pochádza z rovnomennej rieky. Tá sa ako neúnavný bojovník
prebíja a kľukatí všetkými jej údoliami
a úbočiami. A to si všimli už v trinástom storočí, keď sa objavil názov Arva – z čoho vznikla Orava, prvý raz. V
keltčine tento výraz znamená bystrý
tok alebo skôr vlastnosť horských riek,
ktoré chcú prekonávať ťažké prekážky
aj v nepoddajnom teréne.
Na toto som si spomenul, keď som
odchádzal zo spoločnosti Agro Mútne. Podnik,
ktorý bol na konci osemdesiatych rokov moderne vybudovaný, ale neskoršími rozhodnutiami manažmentu zostal len krôčik pred ekonomickým kolapsom. Ako rieka prekonávajúca
prekážky však pôsobí súčasný vlastník a taktiež
celý manažment podniku.
„V roku 2005 pozostával chov mäsových plemien hovädzieho dobytka z približne 400 kusov zvierat. V tomto roku je to už 1 150 kusov
a plánujeme tento počet ešte zvýšiť. Samozrejme, všetko závisí od krmovinovej základne
a prírodných podmienok,“ hovorí majiteľ spoločnosti Marián Murín. A riaditeľ spoločnosti
Alexander Podmanický s úsmevom dopĺňa, že
„ak si Marián niečo zaumienil, tak to dosiahol.
Keď dnes hovorí, že tu raz bude 600 kráv, ja
viem, že musíme pripraviť pôdu na to, aby sme
sa na tento krok prichystali. Je totiž veľmi pravdepodobné, že to tak bude.“
Alexander Podmanický bol aj posledným predsedom družstva v Mútnom. Ako však hovorí, situácia vtedy bola veľmi zložitá.
podnik dostal k súčasnému stavu. Ten je charakterizovaný neprehliadnuteľnými investíciami, ktoré ako majáky ohlasujú napríklad strechy všetkých objektov na hospodárskom dvore
v Mútnom. Sú v jednotnej farbe a dávajú znať,
že nový vlastník to s existenciou poľnohospodárskej výroby v tejto oblasti myslí vážne.
„Najväčšia časť prostriedkov smerovala do
stavebných investícií, ako sú modernizácie
maštalí a vyriešenie hnojovicového hospodárenia. Zvyšok prostriedkov pomohol rastlinnej
výrobe a nevyhnutnej výmene zastaraných
technológií,“ upresňuje Marián Murín, ktorý do
budúcnosti plánuje i modernizáciu bitúnku. Už
teraz majú skúsenosti s finalizáciou hovädzieho mäsa, keď týždenne na porážacom mieste
spracujú približne 40 dobytčích jednotiek. Tie
končia u stabilných odberateľov. K nim sa v súčasnosti radia i reštaurácie, ktoré majú záujem
o kvalitné slovenské teľacie mäso.
Nádherný región na slovensko-poľskom pohraničí akoby núkal využiť možnosti agroturistiky. A kto ma k tomu bližšie, ako podnik, kde
už teraz chovajú 40 oviec a 9 koní, ktoré zaujmú každého cezpoľného návštevníka?
„S výstavbou agropenziónu, ktorý plánujeme
otvoriť do troch rokov, súvisí aj obnovenie chovu mliečnych plemien. Chceli by sme vytvoriť
malé stádo a mlieko finalizovať na výrobky,“
hovorí majiteľ spoločnosti.
Čo ale v Mútnom nenájdete, je klasická
rastlinná výroba. Ani to však nebráni
tamojším hospodárom, aby tento rok
už po šiesty raz zorganizovali dožinky.
Nie sú to síce oslavy chleba v pravom
slova zmysle, skôr ide o veľké poďakovanie tým, ktorí sa podieľajú na hospodárení na pôde. A mimochodom, keď
hovoríme o veľkom poďakovaní, myslíme to naozaj doslova. V minulých
rokoch sa týchto dvojdňových osláv
zúčastnilo približne 7-8 tisíc ľudí nielen zo Slovenska, ale i z Poľska a z Českej republiky. Radi sa ponúkli rôznymi
špecialitami, potešil ich aj hudobný
program. Tento rok ho obohatila speváčka hitu Horehornie Kristína.
Chov hovädzieho dobytka zažíva v Mútnom renesanciu.
Agro Mútne was established in the year 2005 based from a former agricultural cooperative. Since then
the company was considerably transferred, changes were made in the production development and in
the ways of making investments. The number of cows raised, without the market milk production, went
up to 1 150, that is almost three times more than in the year 2005. The company raises also horses and
sheep. The list of future plans includes the development of agro tourism and raising dairy cows and
start processing milk production for traditional dairy products. The crop production is closely focused
to supply the needs of livestock production; this cooperative dispose of a minimum of arable land.
That is why the largest expenditures after 2005 went for construction investment, for instance for the
reconstruction of stabling and liquid manure systems.
„Tri dni po mojom zvolení za predsedu sa podnik dostal do exekúcie s dlhom vyše 30 miliónov korún. Už vtedy sme začali podnikať kroky,
ktorých výsledkom je v súčasnosti ekonomický
stabilizovaný podnik,“ vracia sa do minulosti
riaditeľ.
O dobrých krokoch posledného predsedu
družstva je presvedčený aj Marián Murín, ktorý
tvrdí, že práve kontinuita v manažovaní poľnohospodárskej prvovýroby pomohla, aby sa
Kontakt
Agro Mútne, s. r. o.
029 63 Mútne 594
Riaditeľ: Alexander Podmanický
Majiteľ: Marián Murín
Tel: 043/ 5597 191
e-mail: [email protected]
top agro 2010/2011 65
Odvážne investície v Kolíňanoch
aj v kritickom období
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Pridaná hodnota / Added Value
Počet pracovníkov / Employees
Produktivita práce na pracovníka / Productivity per Employee
Na
vlaňajšok sa snaží riaditeľ Vysokoškolského
poľnohospodárskeho
podniku (VPP) v Kolíňanoch Ing.
Peter Brezovský PhD. zabudnúť. I keď je pravda,
že napriek povodniam sa podarilo hospodársky
rok ukončiť so ziskom. Vďaka tomu môžu naďalej
napĺňať podstatu svojho špecifického poslania –
vytvárať podmienky a poskytovať služby v oblasti praktickej výučby, výskumu, vývoja a realizácie
odborných praxí študentov SPU v Nitre. Cieľom
je pripraviť absolventov, aby sa úspešne uplatnili
na trhu práce. A to je možné iba ak podnik obháji
svoju životaschopnosť v konkurenčnom prostredí
podnikania na pôde v porovnaní s ostatnými subjektmi v rezorte.
Vlastníkom podniku je Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre a založený bol v roku 2003
so zámerom oddeliť ho od ekonomiky univerzity.
Peter Brezovský stojí na jeho čele od začiatku a
pod jeho taktovkou sa úspešné rozvíja. Správa sa
2 123 ha
858 135 eur
98
43 310 eur
povodňami, ako aj do nákupu hnojív. „Urobili sme
to v období priaznivých cenových relácií. Využili
sme inštitút červenej nafty v roku 2010 a pokles
cien hnojív. Odplatou boli vysoké úrody v tomto
roku,“ pochvaľuje si P. Brezovský a dopĺňa, že ani
tento rok nezaspali na vavrínoch. „Bolo potrebné
opäť reagovať na situáciu a hľadať nové riešenia.
Zvýšenie cien PHM, ktoré lámu historické rekordy,
nás primälo k selektívnemu obrábaniu pôdy, teda plodiny, ktoré nevyžadujú hlbšie spracovanie
pôdy, budeme pestovať minimalizačným spôsobom,“ vysvetľuje.
V živočíšnej výrobe hrá dominantnú úlohu výroba mlieka s priemernou úžitkovosťou dojníc
9 200 litrov mlieka za rok a ročnou kvótou 4 milióny litrov, čo oproti roku 2010 znamenalo nárast
o 900 l. Ambíciou Petra Brezovského v roku 2012
je zvýšiť úžitkovosť na 10 tisíc litrov a zaradiť sa
medzi špičku na Slovensku. Chcú obstáť aj pri porovnaní s univerzitnými farmami v USA a Kanade.
Ambíciou v roku 2012 je zvýšiť úžitkovosť dojníc na 10 tisíc litrov.
The management of a university company Vysokoškolský poľnohospodársky podnik in Kolíňany
was doing well also throughout the difficult year of 2010 and ended the year with a profit. Despite of
disastrous hits of nature, they managed to fulfill all the committments against the bank. The company
is acknowledged not only in Slovakia, as shown by its ranking in the prestigeous TOP Agro competition,
but it is noted also in abroad. Students from all over the world are coming for a visit each year. The
company plans to continue in diversification of the production and wandt to create a room for selling
meat products from their livestock management directly from the yard. Their successful project of a
hoste reconstruction, which should be rebuilt for a guest house, would be a great contribution for
the diversification. That, at the same time, would increase the lodginng standard for foreign students
coming for s practice to the Kolíňany heiffer farm. An interest was shown by students from the Russian
Federation, Poland, and from the distant China.
Snahou Ing. Petra Brezovského je vyrábať iba
vysokokvalitné krmivá vo vlastnej réžii a nakupovať len
nevyhnutné komponenty do kŕmnej dávky.
lasti, do osevného postupu dostali aj intenzívne
plodiny, ako je osivová kukurica či bezšupková tekvica olejná. Obe komodity sú na trhu skôr raritou
a preto si ich pestovanie P. Brezovský pochvaľuje
aj po ekonomickej stránke. V pláne je pokračovať
v diverzifikácii výroby a tiež vyriešiť predaj najmä
produktov živočíšnej výroby priamo z dvora. „Smerodajný v tomto smere bude vývoj legislatívy,“
zdôrazňuje riaditeľ. K diverzifikácii by mal prispieť
i úspešný projekt Rekonštrukcie ubytovne na penzión, ktorý zároveň zvýši ubytovací štandard pre
zahraničných študentov absolvujúcich prax na farme dojníc, o čo prejavili záujem študenti z Ruskej
federácie, z Poľska, ale i z ďalekej Číny.
Teda, podniku sa dostáva uznanie nielen na Slovensku, o čom svedčí aj umiestnenie v prestížnej
súťaži TOP Agro, ale aj v zahraničí.
Aj chov oviec patrí k popredným na Slovensku.
ekonomicky zodpovedne a vďaka tomu si aj v roku postihnutom prírodnými katastrofami plnil záväzky i voči banke . Vlani splatili úvery poskytnuté
na prefinancovanie projektu z PRV ako i zostatok
úveru na nákup strojov. „Čerpali sme z vytvorených rezerv z predchádzajúcich rokov,“ vysvetľuje
Peter Brezovský a dopĺňa, že od svojej filozofie –
efektívnej intenzifikácie výroby prostredníctvom
ekonomicky zdôvodnených vkladov, neupustili
ani v kritickom období. Nevyhnutnosťou však
boli odvážne investície práve v zložitom období.
Uvedomujúc si dôležitosť rastlinnej produkcie,
ktorá tvorí rozhodujúci ekonomický profit podniku, zainvestovali do rekultivácie pôdy poškodenej
66 top agro 2010/2011
„Tragédiou je, že odstúpením od živočíšnej výroby
si sami vytvárame na trhu obrovskú konkurenciu
najmä vo výrobe tých plodín, ktoré tvoria vnútropodnikovú spotrebu. Napríklad obilniny či kukuricu začali mnohí farmári pestovať aj na uvoľnených
plochách po krmovinách. Táto produkcia sa po
utlmení živočíšnej výroby dostáva na trh s agrokomoditami, kde v dôsledku prebytku dochádza
k zníženiu cien,“ tvrdí riaditeľ. V ich podniku je cieľom vyrábať iba vysokokvalitné krmivá vo vlastnej
réžii vrátane zrnín a nakupovať len nevyhnutné
komponenty do kŕmnej dávky.
Keďže takmer 56 percent pôdy, na ktorej podnik
hospodári, je zaradených do znevýhodnenej ob-
Kontakt
Vysokoškolský poľnohospodársky
podnik SPU, s.r.o.,
Hlavná 561,
951 78 Kolíňany,
Riaditeľ:
Ing. Peter Brezovský, PhD.
Tel.: 037 /6316 314
Fax: 037 /6316 315
e-mail: [email protected]
Agria Liptovský Ondrej –
kostrou je dobytok a ovce
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Počet pracovníkov / Employees
Zisk po zdanení / Netto Profit
Výnosy / Revenues
Produktivita práce na pracovníka / Productivity per Employees
4 800 ha
120
18 000 eur
6 417 038 eur
53 003 eur
Predseda predstavenstva Ing. Ján Paciga, PhD.
P
ri pohľade na krajinu medzi Nízkymi a Liptovskými – Západnými Tatrami, tento
hymnický kút Slovenska, sa rozbúši srdce.
Kam oko dovidí, hradba Tatier, občas zastretá
s hrozivou mrákavou, inokedy pokrytá optimistickým blankytom neba.
V letnom ráne sa ľudsky prívetivo pozdraví
náhorná planina s úrodnou prsťou poctivo obrábanej liptovskej zeme. Vo vánku zľahka o se-
ba cinknú klasy plné zrna, zo šťavnatých lúk
a pasienkov sa nesie vôňa mlieka pasúceho sa
dobytka a oviec. Vitajte na posvätných slovenských miestach, o ktoré sa stará spoločnosť Agria so sídlom v Liptovskom Ondreji.
Na pohľad idyla, v skutočnosti sa tu vždy zvádzal neľahký zápas o chlieb. Neustáva ani dnes.
Práve v tomto každodennom snažení o skyvu
chleba sa rodila a rodí obdivovaná tatranská
stádo má štatút šľachtiteľského chovu. Sú tu sústredené špičkové zvieratá – hodnotu a kvalitu
stáda vyjadruje aj pocta, ktorá sa dostala Jánovi
Pacigovi, šéfovi Agrie – Medzinárodná asociácia
chovateľov Pinzgauského dobytka si ho zvolila
za svojho viceprezidenta. Je to veľké ocenenie
pre hrdého chovateľa, pre podnik a Slovensko
zároveň.
V Agrii rozvinuli aj niektoré už takmer zabudnuté chovateľské techniky. Pasú tu napríklad volky
na vysokohorských pasienkoch v nadmorskej
výške okolo 800 až 900 metrov. Zvieratá sú po
vykastrovaní menej agresívne. Chov má síce
extenzívny charakter, ale ekonomicky sa opláca. Ekologické, šťavnaté aj ekonomické, toľko
prívlastkov má mäso vyprodukované pastvou
dochovaného dobytka. Odberateľ si môže vybrať hovädzie mäso nielen z pinzgauských býčkov, ale aj zo Charolais.
Udržiava a rozvíja sa v Liptovskom Ondreji aj
chov zušľachtenej valašky. Mlieko na salaši
sa dojí ručne. Aj toto päťstokusové stádo má
štatút šľachtiteľského chovu. Opäť doklad
o vysokých chovateľských štandardoch a vysokej úrovni živočíšnej výroby. Tá, pochopiteľne, vyrastá z potenciálu pôdy. Z celkove
4 800 hektárov poľnohospodárskej pôdy je
len 1 800 hektárov ornej. Dobre sa tu o ňu
starajú. Veď vyše päťtonové hektárové úrody
pšenice a v sezóne 2011 dokonca šesťtonové
úrody potravinárskej raže posúvajú tunajších
pestovateľov medzi najlepších obilninárov na
Slovensku. Dobrá vizitka pre šéfa rastlinnej výroby Jozefa Zajaca.
Agria sa stala aj významným pestovateľom repky a to v oboch jej podobách – ozimnej a jarnej. Predsa len pod Tatrami sú tuhé zimy. Repka
vytlačila z polí menej úrodne zemiaky a pridala
jarnej podtatranskej krajine novú, v predvojnovej minulosti nepoznanú sýtožltú farbu. Poľnohospodárstvo tak poskytlo dôkaz o tom, ako
život v nekonečnom priestore času neustále
mení svoju formu, obsah však stále zostáva ten
istý. Uchovať zdravú, rok čo rok sa obnovujúcu
krajinu sýtiacu ľudí svojimi plodmi.
Agria, a join stock company based in Liptovský Ondrej, is farming 4 800 hectares of agricultural land
in one of the most beautiful parts of Slovakia. This company with prevailing grassy lands focuses on
raising beef cattle and sheep. Its Pinza cattle herd similarly to their selective breed of Valaška acquired
a special cattle breeding statute. Agria sells annually seven million litres of milk to dairies, and the
beef meat with a high culinary standard. This company is a producer of food processing ray and an
important rape producer. The firm, which gives jobs to 120 farm workers, keeps its labour productivity
of 53 thousand EUR per capita.
Podpredseda Jozef Zajac.
malebnosť Slovenska. Agria spravuje rozsiahle, ekologicky mimoriadne cenné, ale aj citlivé
územie. K rovnováhe prírodných procesov tu
prispieva rozumne vedené poľnohospodárstvo.
V čase, keď na Slovensku po tisíckach padali
stáda hovädzieho dobytka, v Agrii to svoje dokázali zveľadiť.
Dnes je najväčším producentom mlieka v širokom okolí. Kežmarskú mliekáreň zásobuje
ročne siedmimi miliónmi litrami mlieka. Pravé
tatranské mlieko pochádza jednak od dnes na
celom Slovensku rozšíreného plemena čierneho a červeného holšajna, ale aj čoraz vzácnejšieho Pinzgauského dobytka. Tristokusové
Kontakt
Agria, a.s.
032 04 Liptovský Ondrej 126
Predseda predstavenstva:
Ing. Ján Paciga, PhD.
Tel.: 044/ 5595 316
Fax: 036/ 5595 207
e-mail: [email protected]
[email protected]
top agro 2010/2011 67
PD Jarovnice udržuje stabilitu aj
v náročných podmienkach hospodárenia
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Z toho ornej / Arable Land
Počet stálych zamestnancov / Employees
2 700 ha
1 600 ha
420
„Bukovina“ so sídlom v Jarovniciach. Hospodárilo
na výmere 3 071 hektárov poľnohospodárskej
pôdy, z toho 1 760 hektárov ornej, zaradenej do
zemiakarskej výrobnej oblasti.
Od tohto obdobia JRD zaznamenalo prudký rozvoj
v ekonomike a v každej výrobnej oblasti, už vtedy družstvo zamestnávalo vyše 420 pracovníkov.
Posledná významná zmena v živote družstva bola
transformácia JRD. V januári 1993 členská schôdza
schválila vznik nového poľnohospodárskeho družstva, ktoré v tejto podobe pôsobí aj v súčasnosti.
Poľnohospodárska výroba v tejto oblasti je veľmi
náročná na organizáciu práce a je finančne náročnejšia než v mnohých iných oblastiach. Celé
územie je veľmi členité, svahovité a kopcovité so
značne rozdielnymi klimatickými podmienkami
spôsobenými najmä veľkým rozdielom nadmorskej výšky. Pozemky majú vo výške 390, ale aj vo
výške 1 080 metrov nad morom, kde sú pasienky.
Pôdy sú prevažne ťažké a kyslé, vytvorené na flyšových sedimentoch.
Tieto podmienky predurčuje aj hospodárenie
družstva. Z trhových plodín pestujú repku olejnú,
potravinársku pšenicu, horčicu bielu a zemiaky.
Pre potreby živočíšnej výroby majú kŕmnu pšenicu, ovos siaty, kukuricu na siláž, sóju fazuľovú, lucernu. Z trvalých trávnych porastov, ktoré zaberajú
800 ha, vyrábajú trávnu senáž a seno. Pasienky sú
na výmere vyše 300 ha. Družstvo každoročne zakladá „maloparcelový“ odrodový pokus ozimnej
repky olejnej, aby mohli vybrať tú najvhodnejšiu
odrodu do svojich drsnejších podmienok.
V živočíšnej výrobe sa družstevníci venujú chovu
hovädzieho dobytka a oviec. Starajú sa celkovo
o 1 250 kusov hovädzieho dobytka plemena Redholstain so zameraním na produkciu kráv s trhovou produkciou mlieka s uzatvoreným obratom
Predseda družstva Ing. Stanislav Eliáš.
P
oľnohospodárske družstvo v Jarovniciach
hospodári na území ohraničenom zo severu
pohorím Bachureň a z juhu Šarišskou vrchovinou. Je to malebná oblasť pahorkatín s údolím
potoka Malej Svinky a do neho ústiacich miestnych
potokov. Územie je rozsiahle a spadá do neho 5
obcí s celou výmerou a 6 obcí s čiastočným záberom poľnohospodárskej pôdy v okresoch Sabinov
a Prešov. Družstvo vzniklo v roku 1959 v období,
keď sa začali zakladať samostatné JRD v jednotlivých obciach. Tie v Hermanovciach, Jarovniciach
a Uzovských Pekľanoch sa postupne zlučovali a
pripojili ďalšie obce Renčišov a Daletice. Prelomovým bol rok 1974, keď došlo k zavŕšeniu procesu
zlučovania a bol vytvorený veľký a funkčný poľnohospodársky komplex Jednotné roľnícke družstvo
The agricultural cooperative in Jarovnice is farming on agricultural land where its northern borders are
determined by Bachureň mountains and from the South by the hills of Šarišská vrchovina. It spreads on
a large area covering six villages. Fields has in elevation of 390 metres, but pastures climbs up to 1 080
metres above the sea level. At present the cooperative belongs to Sabinov and Prešov districts. The crops
production is dominated by oil plant, food wheat, white mustard and potatoes. Naturally, the crops
provide also enough fodder to feed the livestock that counts 1 250 pieces of beef cattle, within it 520
cows. The management has 2 100 sheep.
Aj pekárenské výrobky podporujú ekonomiku družstva.
stáda. Dojníc je v súčasnosti 520. Oviec chovajú až
2 100 kusov. Družstvo má dve šľachtiteľské stáda
plemena cigája na farmách Hermanovce a Uzovské Pekľany a jedno mäsové stádo v Renčišove.
Pravidelne sa zúčastňuje na výstave Agrokomplex
v Nitre, kde už získalo aj najvyššie ocenenie „Zlatý kosák“ za kolekciu jariek a Šampióna výstavy
v kategórii plemenné barany. Ročná produkcia
kravského mlieka je 3 milióny 850 tisíc litrov, produkcia hovädzieho mäsa 170 ton, ovčieho mlieka
70 tisíc litrov, veľkonočných jahniat ponúka na trh
tisíc kusov.
Ekonomiku družstva podporuje aj nepoľnohospodárska činnosť. Spotrebiteľom ponúkajú pestrú
paletu pekárenských výrobkov. Ročný výpek predstavuje 420 tisíc kilogramov chleba a pečiva.
Kontakt
Poľnohospodárske družstvo
082 63 Jarovnice
Predseda: Ing. Stanislav Eliáš
Tel. 051 – 4594236
0905 – 208 532
V chove hovädzieho dobytka sa zamerali na plemeno Redholstain.
68 top agro 2010/2011
Ekonomika postavená na mlieku
sa v Tvrdošíne nerozliala
Výmera poľnohospodárskej pôdy
Výnosy / Revenues
Hospodársky výsledok / Profit
Priemerný zárobok / Average Wage
1 556 ha
2 279 tisíc eur
40 tisíc eur
739 eur
Predseda družstva Anton Palider (vľavo) a vedúci úseku technických služieb Jozef Puchel
pri najnovšom traktorovom prírastku v podniku.
Č
akanie pred kanceláriou predsedu družstva
preruší otvorenie dverí, z ktorých vychádza, ako som sa neskôr dozvedel, kontrolór
platobnej agentúry. „Vy ste novinár?“ spýtal sa
a pritom som videl, že sa mu na jazyk tlačí ďalšia
otázka. „Viete, aké tu je zaťaženie pôdy veľkými
dobytčími jednotkami?“ Tušil som síce, že to číslo
bude vyššie, ale vedel som i to, že kontrolóra by
neuspokojila odpoveď „vysoké“. Po mojom pokrčení pliec na mňa pozrel a hovorí „0,66 VDJ na hektár.
Ste u dobrých poľnohospodárov, ktorí ku krajine
pristupujú zodpovedne.“
Intenzívna živočíšna výroba v kopcovitom teréne
Oravy dáva naozaj znať, že manažment družstva
v Tvrdošíne si uvedomuje: pôdu majú v nájme
od budúcich generácií. A nielen pôdu, čím dlhšie
počúvate predsedu družstva, tým viac chápete,
že i napriek viac ako štyridsiatim rokom odpracovaným v poľnohospodárstve je to najmä vizionár,
ktorý nezabúda na to, že podstatou fungovania družstva je zabezpečovanie hospodárskych,
sociál­nych alebo iných potrieb svojich členov.
„Aj keď sme v minulých rokoch investovali do rozvoja družstva približne dva milióny eur, neznamenalo to nutné prepúšťanie. Časť zamestnancov odchádza na dôchodok a niektorí, takzvaní zvyšní, sa
presúvajú do iných výrob, ktoré rozvíjame,“ hovorí
Anton Palider, predseda družstva.
Nový bitúnok s rozpočtovým nákladom 40 tisíc eur.
V podniku v súčasnosti pracuje sedemdesiat zamestnancov a šéf spoločnosti sa netají tým, že
rád spolupracuje s mladými. Vraj najmä z dôvodu,
že starší ľudia majú obavy z neúspechu, ktorý už
akoby k ich životným skúsenostiam a šedinám nepatril.
„Ja napríklad stihnem urobiť desať vecí, z toho by
som bol rád, keby mi vyšlo aspoň osem. Naši mladí spolupracovníci ich stihnú tridsať, ale keď sa im
podarí len dvadsať, i tak je to viac, ako zvládnem
ja,“ vysvetľuje predseda a je vidieť, že z konkurencie mladých nemá vôbec strach. Skôr naopak, necháva im voľnú ruku.
„Už deviaty rok krížime holštajna so slovenským
strakatým dobytkom. A už nevieme, čo je to prob-
com v predajni umiestnenej v areále podniku.
Orientácia na živočíšnu výrobu si vyžaduje nemálo
investícií. V Tvrdošíne preto za posledné roky vynaložili viac ako 1,3 milióna eur do rekonštrukcie
ovčína, maštale pre 120 kusov jalovíc, do výstavby
bitúnku a hnojísk. Aby v podniku dosiahli vysokú
produkciu, potrebujú okrem kvalitného plemenného materiálu a príkladnej starostlivosti v živočíšnej výrobe aj rastlinnú výrobu, ktorá je schopná
pokryť potreby 1 270 oviec a 900 kusov hovädzieho dobytka.
„V hustosiatych obilninách a v silážnej kukurici dokážeme pokryť náše potreby. Dokupovať musíme
len kukuricu na zrno,“ hovorí Cyril Orčík. Jeho slová dopĺňa Jozef Puchel, vedúci úseku technických
služieb, ktorý uvádza, že investície do modernizácie podniku sa nevyhli ani rastlinnej výrobe. Nákup
novej techniky za viac ako 600 tisíc eur priaznivo
ovplyvnil týchto oravských hospodárov.
„Investície mali vplyv na náklady na opravy, šetrenie náhradných dielov, pohonných hmôt, ale
najmä na vyššiu efektivitu výroby,“ uvádza Jozef
Puchel.
Orava je naozaj známa tým, že dážď sem zavíta
často i každý deň. A pri tomto limitovom faktore
hospodárenia je nevyhnutné mať výkonné a bezporuchové stroje a využiť každý jeden slnečný lúč.
Záujmom Cyrila Orčíka je rozvíjať živočíšnu výrobu.
The economy of the agricultural cooperative in Tvrdošín is based on livestock production. It serves as a
good example that the production of cow milk and sheep milk can be effective and pays off. Yields from
beef cattle milk are over 6 thousand litres per a dairy cow. From the sheep milk, the Tvrdošín farmers
also make cheese and their cheese plant proved to be a profitable one. Various sheep milk products are
also sold via one shop in the ownership of the cooperative. Trdošín builds on the top quality breeding
material, therefore large investments went into their animal production, which decisively contributed
for the good financial results of the company. In the recent years over 1, 3 million euros have poured
in the reconstruction of their sheep shed, dung pit, stabling for heifers and for a slaughter-house. A
considerable amount of funds was invested also into the crop production, which supplies the needs of
the animal farming. The cooperative produces fodder on arable land; also grains are grown to supply
food for their livestock, maize is grown for silage.
lém s paznechtami. Zlepšila sa chodivosť a úžitkovosť presiahne tento rok 6 tisíc litrov na dojnicu,“
vyratúva zmeny v najdôležitejšej výrobe podniku
Cyril Orčík, druhý muž poľnohospodárskeho družstva. Dodáva, že prekríženie kombinovaným plemenom dalo základ k tomu, aby podnik postavil
malý bitúnok.
Druhou hlavnou činnosťou, ktorá zabezpečuje
fungovanie podniku, je výroba ovčieho mlieka.
Tento rok plánujú dosiahnuť ročnú produkciu 60
tisíc litrov mlieka, z čoho približne jednu štvrtinu
spracujú vo svojej syrárni a ponúknu záujem-
Kontakt
ŽIAREC,
poľnohospodárske družstvo
027 44 Tvrdošín
Predseda: Ing. Anton Palider
Telefón: +421/ 43/5322 230
Fax: +421/ 43/5322 392
e-mail: [email protected]
top agro 2010/2011 69
Panoramatický pohľad na hospodársky dvor vo Važci.
Mešec napĺňa Važcu biomlieko
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Ročná produkcia mlieka / Milk Production Počet pracovníkov / Employees
Priemerný zárobok / Average Wage
V
idieť stopu dobytka alebo ovce vtlačenú do
pasienka, ktorý je dokonale spasený, ale dostatočne silný, aby už o niekoľko týždňov dal
o sebe znať, že len symbióza zvieraťa a rastlinstva
vytvára oku lahodiaci pohľad, nie je každodenný
jav. Ako bonus k svojej dovolenke s výhľadom na
pasúci sa dobytok alebo stádo oviec, to získavajú
všetci turisti vo Vysokých Tatrách, ktorých pohľad
zablúdi na stráne v okolí obce Važec.
A keďže mnohí návštevníci najmenších veľhôr na
svete mali záujem aj ochutnať mliečne výrobky
z kvalitných lúk spod Kriváňa, začali družstevníci
z tejto tatranskej obce časť produkcie mlieka spracovávať. Ich výrobky možno ochutnať nielen v exkluzívnych tatranských hoteloch, kam produkciu
dodávajú, ale aj v štýlovej predajni umiestnenej
pred hospodárskym dvorom družstva. Ten svojim
výzorom skôr pripomína sídlo nadnárodnej spoločnosti, ako základňu poľnohospodárskeho podniku. Vykosená trávička, prvky záhradnej architektúry a stavby, ktoré sa neskláňajú pod ťarchou
desaťročí, nezáujmu, ale volajú na návštevníka,
2 086 ha
1 856 tisíc litrov
71
663,56 eur
aby si pozrel ich vynovený vzhľad a svieže farby.
Lebo iba počas minulého roka podnik modernizoval výrobu za takmer 350 tisíc eur z projektov
Programu rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013. Európske prostriedky smerovali do rekonštrukcie ovčína i nákupu nového traktora. Hospodári z Važca
sa však nespoliehajú len na „projekty“, využívajú aj
vlastné prostriedky, z ktorých vlani investovali viac
ako 200 tisíc eur.
„Najlepším rozhodnutím, aké sme mohli urobiť,
bolo, že sme začali hospodáriť podľa ekologických
predpisov,“ hovorí Jozef Repčík, vedúci výroby
družstva vo Važci.
Práve tento krok podniku zabezpečil, že pri výrobe mlieka nemali nikdy hlavu v dlaniach, ale považovali ju za základ ekonomiky. Ceny biomlieka
totiž nepodliehajú takým výkyvom, ako ceny konvenčného mlieka a aj vďaka tomu môžu zvyšovať
produkciu.
„Neustále sa snažíme zlepšovať kvalitu objemových krmovín. Tie tvoria až 70 percent kŕmnej dávky dojníc a keďže vieme bielkovinovú siláž vyrobiť
The agricultural cooperative in Važec is farming according to the rules of ecological farming. The main
focus of the firm is livestock production. A dominant role is raising dairy cows and sheep. A part of bio
milk production is finalized in the firm and offered for sale in their own shop. A high quality production
grown under Kriváň mountain can be tasted in the hotels in The High Tatras. The cooperative each
year invests hundreds thousands EUR not only to additional grassing of pastures, but also to machines,
technologies and buildings. In the last year they invested more than a half a million EUR for the
reconstruction of sheep shed and they purchased a new tractor. Further investment is prepared for the
next year to build a new slaughter-station, and guest-house with horses. Crops production serves to
fulfil the needs of their livestock production.
Predseda družstva Zoltán Strcuľa.
už za 23 eur za tonu, dokážeme výrazne znižovať
náklady a vyrobiť liter biomlieka za približne 33
centov,“ zdôrazňuje predseda družstva Zoltán Strcuľa.
V tomto podniku však znižovanie nákladov neznamená šetrenie všade a na všetkom. Vo Važci
významným spôsobom investovali do modernej
a najmä výkonnej techniky a každoročne obnovujú aj trvalé trávne porasty. V najbližšom období
plánujú vybudovať penzión spolu s koniarňou, kde
by sa chceli venovať chovu koní na jazdecké a rekreačné účely. Už v budúcom roku by mala začať aj
výstavba bitúnku a predaj mäsa vo vlastnej réžii.
„Druhý rok nepredávame teľatá do Talianska, býčky kastrujeme a následne ich predávame v jatočnej váhe, taktiež jalovičky, ktoré nie sú zaradené
do chovu, predávame v jatočnej váhe na domáci
a zahraničný trh,“ prezrádza predseda družstva.
A kvalita mäsa a mliečnej produkcie je naozaj nesporná. Okrem pastvy, ktorá je základom kŕmnej
dávky cez leto, zabezpečujú zvieratám výživu aj
krmoviny dopestované na ornej pôde. Tie tvoria
aj gro rastlinnej výroby. Okrem toho sa orientujú
aj na výrobu kŕmneho obilia, množia porasty ovsa
a tritikale, ale pestujú i topinambur. Prechádzať sa
chotárom, ale aj hospodárskym dvorom poľnohospodárov vo Važci a počúvať pritom plány a vidieť realizované aktivity – to musí potešiť každého
rodoľuba.
Kontakt
Poľnohospodárske družstvo
Urbárska 72
032 61 Važec
Predseda: Ing. Zoltán Strcuľa
Tel.: +421/ 44/ 5294 141
Fax: +421/ 44/ 5294 145
e-mail: [email protected]
Neustále investovanie vidieť aj na traktorovom parku.
70 top agro 2010/2011
Ženská vôľa veľa zdolá –
potvrdzuje to aj Anna Beníková
Výmera poľnohospodárskej pôdy / Farm Size
Počet zamestnancov / Employees P
apradňanská dolina pod Javorníkmi si
získala mnohých ľudí svojou malebnosťou. Jedno je však chodiť na výlety alebo víkendy ako chalupár, iné je tam žiť. Svoje
o tom vie Anna Beníková, súkromne hospodáriaca roľníčka, ktorá sa prvý krát v 16-ročnej
histórii prebojovala medzi stovku slovenských
najlepších firiem TOP Agro.
O jej podnikateľskom príbehu by sa dal napísať
román. Vychovaná v gazdovskej rodine, ktorá
mala role, kone, kravy i prvý traktor v dedine,
začínala ako skupinárka a neskôr agronómka v
družstve v Považskom Podhradí. Zatúžila však
hospodáriť na svojom. To sa písal rok 1994.
„Nebála som sa,“ spomína. „Robiť som vždy
vedela. Mojou hlavnou víziou bola agroturistika najmä po tom, čo som videla, ako to robia
v Rakúsku.“
V roku 2001 otvárala v Papradne agropenzión
Grunt. Hosťom v ňom ponúka vidiecku pohodu v tichom prostredí. Penziónik s oknami obsypanými kvetmi a elegantnou záhradnou výsadbou okolo, je síce v dedine, ale na jej okraji,
pod horou, do ktorej je zahryznutá útulná
vinná pivnička. Strechu nad hlavou tam nájde
26 nocľažníkov. V reštaurácii nechýba ponuka
domáckych jedál.
Po dvoch rokoch sa naskytla možnosť odkúpiť
od družstva hospodársky dvor nad dedinou,
na ktorom pôvodne chovali mladý dobytok.
Tam už A. Beníková videla zreálnenie ďalších
svojich predstáv o chove oviec a koní. Opäť
úspešne a čo je podstatné, všetko z vlastných
peňazí. Uspieť s projektom na európske fondy
sa jej totiž z dosiaľ nikým nevysvetlených dôvodov nepodarilo. „Ja som úplatky ochotná dať
nebola,“ upresňuje.
Dnes obhospodaruje 450 zväčša prenajatých
hektárov, všetko lúky a pasienky. Radosť je na
ne pozrieť. Sú krásne povykášané a tamojší
pôvabný kraj robia ešte krajším. Svojou upravenosťou pripomínajú naozaj Rakúsko, ktoré si
kedysi vzala za vzor. Na farme chovajú 70 kráv
bez trhovej produkcie mlieka, 500 dojných
i mladých oviec a desať koní. Hoci oficiálne
tam nehovoria o bio­produkcii, pravdou je, že
od apríla do neskorej jesene sú zvieratá na
pasienkoch. A tak nečudo, že o syr, oštiepky,
bryndzu či žinčicu i jahňatá, ktoré tam ponúkajú v rámci predaja z dvora, je veľký záujem,
razom sú rozchytané. V niektoré dni ich ani nestíhajú vyrábať.
Odbyt týchto domáckych výrobkov vzrástol
ešte viac, keď v areáli vybudovali ďalšie pohostinské zariadenie Salaš. Štýlová drevená stavba
a veľký zastrešený altán vedľa sú najmä cez víkendy takmer vždy plné. Na halušky a iné tradičné slovenské jedlá prichádzajú rodiny z celého šíreho okolia. Kým rodičia či starí rodičia
si posedia, deti sa vyšantia v jazdiarni na koníkoch, oslíkovi či poníkovi. A keď sa podarí zase
našetriť nejaké euríky, dokončia aj podkrovie,
kde je deväť izieb.
Farma žije z príjmov z penziónu i z klasickej
poľnohospodárskej výroby. Farmárka si to
450 ha
17
pochvaľuje, lebo vie, že aj v horších časoch sa
vzájomne podporia, podržia. Na otázku, čo má
radšej, hotelierstvo alebo farmárčenie, odpovedá, že asi je predsa len viac farmárkou, lebo
to pozná od detstva. Hotelierstvu sa musela
učiť od piky.
Príbeh A. Beníkovej znie na prvé počutie celkom ideálne, ukážkovo, ale len ona sama vie,
čím všetkým sa musela prehrýzť, koľko rôznych
bojov s úradmi i spoluobčanmi vybojovať. Pritom, ako hovorí, všetko, čo má, je z jej mozoľov, z roboty, ktorá nepozná piatky ani sviatky.
„Nikdy som nemala veľké úvery, vždy som kupovala len to, na čo sme mali,“ hovorí o svojom
podnikaní.
A k tomu ešte koľko osobných útrap musela
preskákať! Nakoniec zostala na všetko sama,
s tromi deťmi, bez muža. Dnes už to, našťastie,
nie je pravda, lebo terajší druh je jej skvelým
pomocníkom v osobnom i pracovnom živote.
Ona sama síce stále oficiálne vystupuje ako
súkromne hospodáriaca roľníčka, ale vlast-
2010
FARMÁRKA roka
Anna Beníková pred nedávno postavenou Kolibou.
Penzión Grunt bol na začiatku podnikania.
A private farmer, Anna Beníková, is farming 450 hectares in Papradno valley in Javorníky region. 16
years ago she started with agro tourism and in the village she started a profitable guest-house Grunt.
Two years after she purchased also a farm grounds, where she now has 70 cows without the market
milk production, 500 milk cows and a herd of young sheep plus ten horses. Recently, a new restaurant
Koliba with a large terrace was built on the farm serving typical Slovak dishes like „bryndzové halušky
(dumplings topped with sheep cheese). Beníková is also selling cheese and lambs from her farm. In
a close future eight new rooms are going to be added in the attic to expand the guests accommodation
services. The farm lives from guest-house receipts and from earnings from the classical agricultural
production, it employs 17 people. Nevertheless, it is still a family firm, since her daughter with husband
and Mrs Benikova’s spouse are farming together.
ne ide o príkladnú rodinnú firmu. Pracuje
v nej dcéra Erika, zať Vladimír, rád pomôže aj
postihnutý syn Tóno. Iba najmladšieho Ľubomíra to odvialo do Prahy, k filmu. Najviac radosti má však z toho, že na farmu radi chodia
obe vnučky Lucia i Timea. A tak si z nich vychováva svoje nástupkyne.
„Mňa moja robota veľmi baví. Je mi koníčkom.
Čo viac si môžem želať?“ hovorí spokojne.
Kontakt
Anna Beníková – SHR
018 13 Papradno 508/1
Tel.: 042/ 4393 338
Mobil: 0905/ 749 859
e-mail: [email protected]
top agro 2010/2011 71
Pri príchode do poľnohospodárskej spoločnosti SEMA HŠ v Sládkovičove upúta pozornosť parková úprava.
Starostlivosť o krajinu
dostali do vienka poľnohospodári
P
odľa Organizácie pre hospodársky rozvoj a spoluprácu (OECD) patrí Slovensko
k najvidieckejším krajinám. Vidiecka krajina má svoje charakteristiky. Neopísateľnú pečať
jej však dáva poľnohospodárska činnosť. Ako sa
o ňu gazdovia starajú vo svojom území? Odpoveď na túto otázku dáva už jedenásty rok súťaž
o Najkrajší chotár na Slovensku. Zameriava sa
najmä na to, ako dokážu poľnohospodári prepojiť využívanie prírodných
zdrojov s tvorbou a udržiavaním kultúrnej krajiny, tradície
s novými vedeckými poznatkami, aj na to, ako dokážu
spolupracovať so združeniami v území pri ochrane životného prostredia. Odborným
garantom súťaže je Agentúra
pre rozvoj vidieka so sídlom
v Nitre.
Z hľadiska súťaže je „chotár“ definovaný, ako priestorová časť územia,
v ktorom sa subjekt venuje poľnohospodárskej
výrobe. Komisiu tvoria zástupcovia Slovenskej
agentúry pre životné prostredie, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Agroinštitútu, Vidieckeho parlamentu SR, Agentúry
pre rozvoj vidieka a Klubu poľnohospodárskych
novinárov, ktorý je hlavným organizátorom
súťaže. Členov komisie, ktorá posudzuje stav
chotárov, najviac zaujíma, ako poľnohospodárska firma využíva pôdny fond pri hospodárení,
v akom štádiu je napríklad obrobenosť rohov
pozemkov, okolo stĺpov elektrického a telefónneho vedenia, okolo hydrantov, závlah alebo úvratí. Hodnotí sa však najmä kondičný a
zdravotný stav porastov, rovnomernosť výživy,
využívanie koľajových radov pri ochrane rastlín.
Kritériom pri hodnotení je aj výskyt burín v po-
Hodnotenie 11. ročníka:
• SEMA HŠ s.r.o., Sládkovičovo
• PD Važec
• PD Radošinka, Veľké Ripňany
rastoch a využívanie závlah. Nemenej podstatná
je starostlivosť o hospodárske dvory, senníky,
stohoviská, hnojné koncovky, ale aj o drobnú
architektúru – tzv. božie muky – v chotári. Predmetom hodnotenia je celkový dojem – upravenosť, čistota, zeleň a parkové úpravy. Najmä
starostlivosť o cesty a chodníky v území. Keďže
odborná komisia kladie dôraz na napĺňanie
cieľov Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013,
According to the Organization for Economic Cooperation and Development (OECD) Slovakia belongs
to rural countries. A rural country has its characteristics. Its agricultural activities leave an unspeakable
imprint on its face. How can farmers take care about their countryside? In Slovakia, an answer for this
question was received already for the eleventh year in the competition “The Most Beautiful Farmyard”.
This competition notes mainly the ways in which farmers can link together their use of the domestic
natural resources with a creation and upkeep of a cultural countryside, how they mix traditions with
the latest scientific knowledge, how they cooperate with local societies to protect the life environment.
A professional sponsor of this competition is the Agency for Rural Development in Nitra.
72 najkrajší chotár 2011
všíma si aj diverzifikáciu poľnohospodárskej výroby v jednotlivých firmách.
Za pozornosť v súvislosti so súťažou o Najkrajší
chotár na Slovensku však stojí iniciatíva Liptovskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Ako jediná regionálna samospráva organizuje vlastnú súťaž. Podľa riaditeľky Ing. Dany Flórovej to nie je finančne náročné. Predsedníctvo
regionálnej komory obíde chotáre prihlásených
Ostatní súťažiaci
podľa abecedy:
• Balseed, spol. s r.o., Balvany
• Hamara Vladimír, SHR, Klátová Nová Ves
• Kissová Klára, SHR, Želiezovce
• Pamala s.r.o., Balvany
• PD LČV Čimhová
• PPD Liptovská Teplička
poľnohospodárskych firiem v regióne a svoju
súťaž vyhodnocujú každoročne v rámci podujatia, v ktorom ďakujú za úrodu. No a do celoslovenskej súťaže vlastne postupuje víťaz. Ten
liptovský získal tentoraz strieborný titul „Chotár
roka 2011“. Postoj Liptovskej regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory je príkladom pre ostatné a organizátori celoslovenskej
súťaže ich vyzývajú, aby zvážili podobný prístup, ako na Liptove.
Na hospodárskom dvore v s.r.o. SEMA HŠ Sládkovičovo čakajú stroje v rade,
ako vojaci na svoju príležitosť vyjsť do poľa.
Pekná krajina v okolí Važca, o ktorú sa starajú tamojší družstevníci.
Výborný kondičný stav porastov krmovín na ornej pôde napovedá,
že vo Važci vedia, čo kravičkám najviac chutí.
Spoločnosť SEMA HŠ Sládkovičovo využíva na úpravu krov v teréne špeciálne zariadenie.
PD Radošinka pravidelne vykáša pásy medzi kultúrnym porastom a poľnou cestou,
aby sa burina nezavliekla do porastu.
Do rekonštrukcií a údržby stavieb drobnej poľnej architektúry družstevníci
z Veľkých Ripnian radi investujú.
najkrajší chotár 2011 73
Kobyly z Farmy Kissová
bodovali aj v Topoľčiankach
O
bhájiť titul „TOP Chotár“ nie je veru jednoduché. Vie to aj Ľudovít Kiss, ktorý v roku
2010 získal prvenstvo. Silná konkurencia
záujemcov o tento titul ho posunula v rebríčku súťaže o Najkrajší chotár na Slovensku“ v roku 2011.
Tentoraz sa musel uspokojiť so „zemiakovou medailou“. To iba potvrdzuje, že pohnútka porovnávať
sa s inými sa v poľnohospodárskej praxi udomácňuje. Pravda, na svoje zemiaky je Ľudovít Kiss pyšný. Pestuje osem odrôd, tri skoré a päť neskorých.
Ide zväčša o holandské a nemecké odrody. Najprv
zemiaky vysadia a potom špeciálnym strojom vytvárajú hroble. Krásny a zdravý porast nielen ze-
Koníky chovajú pre radosť.
Zemiaky Ľudovíta Kissa potešili.
miakov, ale aj obilia, kukurice, paprík, cibule, paradajok či paprík, upravené poľné cesty, poriadok na
dvore, kde tróni z európskych peňazí vybudovaný
sklad na 400 vagónov zeleniny, sú naozaj perfektná vizitka. Aj keď zelenina zaberá menej hektárov,
pohľad na polia napovedá, že Farma Kissová má
dobrých gazdov. „Teraz pestujeme zeleninu a jahody iba na 21 hektároch,“ upresňuje agronóm Jozef
Loyd. Napriek tomu patria lány uhoriek k najväčšej plantáži nakladačiek na Slovensku. Zemiaky sú
zase na 160-hektárovej výmere. Ubudla koreňová
zelenina a pribudla kukurica. Zato gladioly, pre radosť a potechu gazdu aj kupujúcich, sa vraj opláca
pestovať, tvrdí Ľudovít Kiss. Podobne ako mnohých pestovateľov zeleniny na Slovensku, ho trápi
postoj a správanie sa obchodných reťazcov. Predávajú zväčša zeleninu z dovozu a domáca zostáva
na ocot. Pritom napríklad Poliaci alebo Rakúšania
si svojich producentov vážia natoľko, že v obchodoch tvorí domáca produkcia približne 80 percent.
Na Slovensku je to zhruba polovica. Aj preto na
poliach v okolí Želiezoviec a Šároviec znížili výmeru zeleniny. Nechali si iba toľko, koľko predajú vo
vlastných obchodoch. Sú štyri. Dva v Želiezovciach
a po jednom v Šahách a v Šárovciach.
Šesť rokov pestujú na Farme Kissová jahody na
šesťhektárovej výmere. Talianskym odrodám Marmalad a Cleery sa pod kvapkovou závlahou darí
dobre. No pri ich zbere sa na farme nezaobídu bez
brigádnikov. Ani pri zbere uhoriek, paprík či inej
zeleniny. Zväčša sú to Rómovia z okolitých dedín.
Ukazuje sa však, že mladí akosi nepriľnuli k robote.
Viac sa osvedčujú starší brigádnici. Najmä dôchodcovia, ktorí si takto privyrobia nejaké to euro. Celkovo v sezóne brigáduje na Farme Kissová od 60
do 80 ľudí. Spolu so stálymi zamestnancami teda
robí na farme, ktorá sa rozprestiera na 760 hektároch, v letnom období približne sto ľudí. Ale disciplína je iná, ako v zahraničí. Napríklad pri zbere
jahôd. Kým povedzme v Nemecku pozberajú 25
kilogramov jahôd za hodinu, brigádnici na Farme
Kissová iba okolo desať. Podľa Ľudovíta Kissa si
však robotu vážia napríklad Rumuni, ktorí dokážu
pozberať 20 - 22 kilogramov za hodinu.
Chov koní je záľubou rodiny. V čase našej návštevy
stavali nové boxy a bývalá družstevná maštaľ sa
menila na nepoznanie. K ôsmim koňom plemien
Hucul, Frízsky kôň a Shagya arab pribudli do jesene
dve žriebätká. Treba ešte spomenúť, že plemenné
kobyly plemena Hucul z Farmy Kissová získali zlato
a striebro v roku 2011 na Národnom šampionáte
koní v Topoľčiankach.
Kissová Farm grows grains, legumes, strawberries, potatoes and raise horses. By the way, in 2011 its
Hucul breed mare studs won gold and silver at the National Championship of Horsed in Topoľčianky.
Ľudovít Kiss is worried by the attitude and behavior of retail chains. They sell mostly imported vegetables
while domestic crops is neglected. In contrary, for instance in Poland or Austria domestic producers are
valued so much that in shops the domestic production represents about 80 percent. In Slovakia it is
only 50 %. This is one reason why in the fields around Želiezovce and Šárovce reduced the acreage for
legumes and for to 21 hectares. In was left only so much what they are able to sell through own shops.
They have four of them. Two shops are in Želiezovce, one in Šahy, one in Šárovce.
Kontakt
Bez brigádnikov sa pri zbere jahôd na farme nezaobídu.
74 najkrajší chotár 2011
Farma Kissová
937 01 Želiezovce
Záhradná 13
Sklad: Šárovce
Tel.: +421/ 36/ 7792 206
Fax: +421/ 36/ 7721 690
V PD Radošinka vedia, že starostlivosť
o ľudí aj chotár sa opláca
Predseda družstva Ľubomír Miškolci.
P
omyslenú bronzovú medailu v jedenástom
ročníku súťaže o Najkrajší chotár na Slovensku si vyslúžilo Poľnohospodárske družstvo
Radošinka. Ľudia, pracovné a životné prostredie
sú v tomto podniku, ktoré gazduje v 17-tich katastroch a na takmer 4 200 ha poľnohospodárskej
pôdy, na prvom mieste.
Družstvo podriadilo poľnohospodársku výrobu
produkcii surového kravského mlieka. Za liter získavajú takmer 35 centov. Tým, že majú vlastnú výrobňu kŕmnych zmesí šetria peniaze, pretože ich
kúpa od iných je drahšia. „Mlieko musí byť kvalitné, kravy z nášho šľachtiteľského chovu červeného
holštajnského dobytka musia dostať to, čo potrebujú,“ vysvetľuje predseda Ľubomír Miškolci, ktorý
začínal v roku 1981 ako zootechnik na hospodárskom dvore vo Veľkých Ripňanoch. Všetko mlieko
predávajú do Českej republiky. S mliekarňou Kunín
v Ostrave –Martinov takto spolupracujú už sedem
rokov. Večer sa v Radošinke natankuje a ráno už
mlieko začínajú v Kuníne spracovávať. Ročne tak
predajú všetko, čo vyprodukujú. Približne 7 miliónov litrov mlieka.
Svoj podiel na ekonomike družstva má aj pridružená a pomocná výroba. Vlani im priniesla 80 tisíc €
zisku. V tomto roku už po druhý raz získali na ňu
v rámci diverzifikácie poľnohospodárskej výroby aj
európske peniaze. Už sa im aj vrátili a chcú investovať ďalej. Vyrábajú rôzne výrobky pre zdravotníctvo, pre gastronómiu napríklad papierové obrúsky,
pre priemysel zase rôzne laminované materiály,
netkaný textil, textil a papier. „Na našej novej linke
na výrobu laminácie netkaných textílií a iného materiálu sa však dajú produkovať aj papierové potravinárske obaly,“ hovorí vedúci úseku pridruženej
výroby Miroslav Lesay. Laminovaný potravinársky
papier sa začína používať v obalovej technike.
Napríklad Taliansko zakázalo igelit i mikrotén ako
obalový materiál konečnému zákazníkovi a potraviny sa balia do laminovaného papiera. Linka vo
Veľkých Ripňanoch má teda rôzne využitie.
Družstvo dnes patrí k stabilným firmám. Zlepšená
ekonomika umožnila aj sociálne zmeny. Zamestnanci podniku majú možnosť slušne si zarobiť –
v sezóne od 700 do 1 000 euro v rastlinnej výrobe,
v živočíšnej priemerne 900 eur. Stalo sa tradíciou
organizovať pre zamestnancov aj zahraničné tematické cesty na výstavy alebo priamo na farmy,
aby mohli porovnávať a vyhodnocovať prácu v poľnohospodárstve i v iných krajinách. Vysoký vekový
priemer v družstve však nie je zárukou budúcnosti.
A tak sa snažia družstvo omladiť. „Mladých potre-
bujeme najmä v dielňach,“ objasňuje predseda
Ľubomír Miškolci a dodáva: „Okolité automobilky
nám zobrali mladých ľudí a musíme veru získať nových.“ Hľadajú ich už na základnej škole. Dnes štyroch mladých ľudí finančne aj podporujú na strednej škole a ďalších dvoch presvedčili náborovým
príspevkom pred maturitou, aby prišli pracovať do
Radošinky. Čaká ich zaujímavá práca, aj dobre zaplatená, príjemné pracovné aj životné prostredie.
A o to sa v 17 katastroch starajú družstevníci veľmi
dobre. Nezabúdajú ani také, možno pre niektorých
maličkosti, ako sú napríklad poľné cesty a ich úprava či drobnú krajinnú architektúru. Rekonštrukciu
financujú z vlastného. Ľubomír Miškolci tvrdí: „Veď
kto iný, ako my, ktorí tam gazdujeme, by mal obnovovať napríklad tzv. božie muky a inú drobnú
architektúru v chotári.“
A ešte čosi hodno vyzdvihnúť v tomto poľnohospodárskom družstve. Nielenže dávajú robotu
a slušný zárobok ľuďom z okolia, ale vďaka pridru-
Vedúci úseku pridruženej výroby Miroslav Lesay kontroluje skúšobnú výrobu netkanej textílie na novej linke.
The agricultural cooperative Radošinka from Veľké Ripňany won the bronze medal in the competition
The Most Beautiful Farmyard in Slovakia. Its agricultural production is oriented for production of fresh
dairy milk, which can earn good money for the Radošinka farmers. The whole milk production is sold
each year; almost 7 million litres find customers in the Czech Republic. Radošinka has also varied side
production, which is also quite a contribution. In the last year it added € 80 thousand into the cooperative
budget. The side production is a provider of miscellaneous products for the health service, gastronomy
like table napkins, fibreglass materials for the industry or a non woven textile and paper items. The care
about farmyard, people and livestock is just a natural matter of course for the cooperative. A special
attention is given to attract young people. The cooperative decided to provide financial subsidies to
students who study at vocational schools.
ženej a pomocnej výrobe poskytujú robotu aj rodinným príslušníkom členov družstva. Dnes to už
nie je šanca iba pre manželky či manželov, ale už
aj pre ich deti.
Kontakt
O kvalitné mlieko červeného holštajnského dobytka je v mliekarni Kunín v Ostrave – Martinov veľký záujem.
Poľnohospodárske družstvo
Radošinka
Nitrianska 512/108
956 07 Veľké Ripňany
Predseda: Ľubomír Miškolci
Tel./fax: +421/ 38/ 5392 381
+421/ 38/ 5392 389
e-mail: [email protected]
www.pdradosinka.sk
najkrajší chotár 2011 75
V Čimhovej si našli tú správnu perinu
K
eď sa povie Liesek, väčšina ľudí zbystrie a
očakáva za týmto názvom obce údaj o počasí na Orave. Od roku 1987, keď tam, na
slovensko-poľskom pohraničí, bola zriadená meteorologická stanica, sme si už zvykli, že teploty
v danom regióne sú aj o 10 stupňov nižšie, ako
napríklad v Hurbanove. Pri týchto klimatických
podmienkach spojených s nadmorskou výškou
okolo 650 metrov nad morom, je jasné, že to majú poľnohospodári z hornej Oravy zložitejšie.
S komisiou, ktorá hodnotila prihlásené firmy
do súťaže o Najkrajší chotár, sme sa zastavili aj
v Poľnohospodárskom družstve LČV. Sídli síce
v Čimhovej, ale hospodári aj v katastri obcí Liesek
a Vitanová. Spolu na 1.560 hektárov poľnohospodárskej pôdy. „Chováme v priemere 580 kusov
dobytka, z čoho je 200 kusov pinzgauského. Za
posledný rok sa nám podarilo skvalitniť stádo, čo
sa priaznivo prejavilo aj na ekonomike hospodárenia,“ hovorí predseda Vít Čelko.
Okrem spomínaného pinzgauského plemena,
môžeme na stráňach Skorušinských vrchov vidieť aj plemeno Limousine a Charolais. Práve
chov mäsových typov dobytka je v súčasnosti
hlavným výrobným programom podniku. „To je
dôvod, prečo mu venujeme značnú pozornosť.
Nakupujeme kvalitný genetický materiál, čím
zachovávame toto na Slovensku čoraz vzácnejšie
pinzgauske plemeno v dobrej kondícii,“ vysvetľuje predseda.
Keďže v Čimhovej hospodária na stráňach, pri
ktorých nie vždy je možné, aby ich spásal dobytok, družstvo musí byť vybavené aj výkonnou
a spoľahlivou technikou. Tá zabezpečí kvalitne
odvedenú prácu a i preto sa tejto oblasti nevyhýbali investície.
„V posledných štyroch rokoch sme investovali
takmer 600 tisíc eur. Z projektu sme zakúpili traktory, nakladač, rozmetávadlo maštaľného hnoja.
Z vlastných prostriedkov sme potom ešte zakúpili
Predseda družstva Ing. Vít Čelko pred administratívnou budovou ukazuje na nástenke ich najlepšie kusy pinzgauského dobytka.
kombinátor, ale i zberový voz,“ informuje Darina
Tomajková, druhá žena poľnohospodárskeho
družstva.
Práve tá drží financie a hospodárenie podniku,
ktorý zamestnáva 15 pracovníkov, pevne v rukách. Ako hovorí, niekedy im škrt cez rozpočet
spraví legislatíva. Tá, ktorá ich významne ovplyvnila, sa dotýka nároku na priame platby.
„Podľa zákona, ktorý bol prijatý v roku 2009, keď
si dva podniky nárokujú na podpory na tú istú
pôdu, tak je na zvážení PPA, ako to posúdi. V prípade, že to nie je jednoznačné, zastavia sa všetky
dotácie pre podnik. To si uvedomujú mnohokrát
i špekulanti, ktorí vedia, že nás môžu odstaviť od
podpôr do doby, pokiaľ nerozhodne súd. A keďže
my máme legitímne podpísané nájomné zmluvy,
nemôžeme si dovoliť čakať, kým problémy vyrieši
súd. Toto je to, čo v súčasnosti najviac sťažuje naše
hospodárenie,“ ponosuje sa ekonómka podniku.
A keď hovoríme o problémoch, jeden tento pod-
nik zdedil ešte z nie tak dávnej minulosti. Hospodársky dvor, ktorý bol v čase odlišného politického zriadenia určite jedným z najmodernejších na
Orave, sa po čase stal desať hektárovým bremenom na pleciach súčasného manažmentu podniku. Stredisko totiž vyžaduje náklady nielen na
údržbu, ale i na stráženie, čo v súčasnosti prináša
viac nákladov, ako osohu.
„V minulosti sme chovali i hovädzí dobytok na
mlieko. To sa v týchto výrobných podmienkach
ukázalo ako neekonomické. Stavby a vybavenie
po tejto výrobe nám však zostali,“ konštatuje
predseda družstva.
Napriek tomu sa hospodári z Čimhovej snažia
udržiavať svoj hospodársky dvor v dobrom stave
a nemalé prostriedky investujú i do jeho skultúrnenia. Súčasťou dvora je i jelenia a danielia obora
a rybník so pstruhmi. Vždy by sa dalo investovať
viac, no v Čimhovej si uvedomujú, že zakrývať sa
musia len takou perinou, na akú majú.
The agricultural cooperative in Čimhová is farming on 1 560 hectares of agricultural land. Its main focus
is to raise beef cattle for meat, into what huge investments were made during the latest years. Such
investments reflected in higher yields a positively influenced the financial standing of the firm. Since
mountainous landscape does not allow grazing all over the entire acreage of land, a reliable and high
performing mechanization is a must. During recent four years quite an investment of 600 thousand
EUR was made to upgrade their machine park. In the past the cooperative used to keep sheep and dairy
cattle, but still they exchanged their focus and started to breed cattle for meat. However, the change in
their production did not meet the expectations and proves to be unsuitable for the farming conditions
in the cooperative grounds. The farmers from Čimhová decided also for activities.
PD Čimhová patrí k najväčším chovateľom
pinzgauského dobytka.
Kontakt
Do techniky smerovali v posledných rokoch značné prostriedky.
76 najkrajší chotár 2011
Poľnohospodárske družstvo LČV
027 12 Čimhová
Predseda družstva: Ing. Vít Čelko
Tel.: +421/ 43/538 41 16
e-mail: [email protected]
V Balvanoch vyčkávajú
na nové pravidlá v EÚ
krmoviny aj pasenie dobytka považuje konateľ za
jednu z ciest k zvyšovaniu úžitkovosti hovädzieho dobytka. Najnovšie vybudovali štyri oplôtky
na 5-hektárových parcelách, kde sa pasie dobytok. „Zvieratá sú cez deň na čerstvom vzduchu,
majú pohyb, čerstvú pašu a prejavuje sa to aj na
mliečku, ktoré je však pre nás ešte stále stratové,“
ťažká si Pavel Ambroš. Krmovinovú základňu pre
zvieratá obohacujú extrudovanou sójou. Extrudovaný sójový šrot s kukuricou je hodnotným
krmivom. Práve extrudácia sóje umožňuje zvieratám lepšie stráviť bielkoviny. Sóju pestujú na 200
hektároch.
Ponechali si aj chov ošípaných. Napriek tomu, že
v okolitých poľnohospodárskych firmách ho postupne rušia. V súčasnom období majú viac ako
1 850 ošípaných, z čoho je 210 prasníc. Pochvaľujú si aj spoluprácu s bitúnkom Danubius, s.r.o.,
v Komárne, ktorý im platí za dodané zvieratá podľa zmlúv. „Aj keď mnohí kolegovia chovy zrušili,
my neuvažujeme o ich likvidácii. Touto otázkou
sa budeme zaoberať až potom, keď budeme poznať presné pravidlá podpôr v rámci EÚ po roku
2013,“prezrádza svoj postoj inžinier P. Ambroš. Pri
návšteve hodnotiacej komisie súťaže o Najkrajší
chotár si neodpustil kritickú poznámku na štátnu
poľnohospodársku politiku. Nevie odpustiť politikom, že pri našom vstupe do Európskej únie
súhlasili s podporami, ktoré nemotivujú poľno-
Konateľa spoločnosti Ing. Pavla Ambroša trápi nezáujem štátu o podporu intenzívnej výroby.
B
ALSEED, spol. s r.o., Balvany hospodári v ekologickom systéme. Pôvodne spoločnosť
vznikla pred 18 – timi rokmi privatizáciou
jedného z piatich dvorov Semenárskeho štátneho majetku. Polia sa rozprestierajú neďaleko
mesta Kolárovo. Pôda patrí zväčša cirkvi. Presnejšie – Trnavskej diecéze. „Časť našich polí je však na
piesčitých pôdach, kde sa ťažko intenzívne hospodári,“ vysvetľuje konateľ Ing. Pavel Ambroš. Aj
preto sa v spoločnosti pred dvoma rokmi rozhodli prejsť do ekologického systému hospodárenia.
Založili však aj druhú spoločnosť, v ktorej zostala
časť polí v konvenčnom poľnohospodárstve.
Prešli konverziou a v ekologickom systéme pestujú pšenicu, jačmeň, kukuricu, slnečnicu a objemové krmoviny. Certifikát „BIO“ získali na dva druhy
pšenice a jačmeň. „Aj vďaka tomu sa tieto plodiny
lepšie speňažujú, ako dopestované v konvenčnom poľnohospodárstve,“ tvrdí inžinier P. Ambroš
a dodáva: „Rok 2010 nám však dal poriadne zabrať. Veľká voda zničila značnú časť úrody a škody
sme vyčíslili na takmer 800 tisíc eur. Kompenzáciu
od štátu sme však dostali iba vo výške približne
jednej tretiny.“ Aj vďaka znaleckým posudkom,
ktoré si dali urobiť, dostali napokon v rámci kom-
penzácie škôd, spôsobených povodňami, najmä
však spodnými vodami 260 tisíc eur.
Spoločnosť nie je nováčikom v súťaži o Najkrajší
chotár. Polia zaradené do ekologického systému
aj orná pôda, pokrytá objemovými krmovinami je
v dobrom kondičnom stave. Vidno, že sú v Balvanoch dobrí hospodári.
Aj keď je v ich podmienkach živočíšna výroba
stratová, pred dvomi rokmi založili trávny porast
na 20 hektároch, kde sa pasie dobytok, a na 8
hektároch na kosenie. Na ďalších 100 hektároch
vysadili trávy a k tejto výmere by malo pribudnúť
ešte 200 až 300 hektárov tráv. Kvalitné objemové
Ošípané si ponechali a majú sa k svetu.
The BALSEED company was established 18 years by privatizing of one out of five units of the state
seeding company Semenársky štátny majetok. Its fields are in the vicinity of the town Kolárovo, and a
large part of this land is in the ownership of church – of the Trnava diocese. Some fields are in sand soils,
therefore difficult for the intensive farming. Two years ago the company seeking a solution decided for
the system of the ecological farming and their wheat and barley has won „bio“certificates. Despite of
losses the livestock production was retained and has focused on dairy cows and hogs. At the beginning
a 20-hectares grassy area was set up for cattle grazing. After another 100 hectares of grass has already
been seeded, next 200 – 300 hectares of grass is going to be seeded soon. The aim is to increase the level
of fodder basis of the company.
hospodárov venovať sa intenzívnej výrobe, na čo
sú na Slovensku výborné podmienky. Chápe, že
štát nemá peniaze a štátna podpora sa nevyrovná
národným podporám v iných krajinách, ale chýba
motivácia farmárov, aby boli hrdí na svoju profesiu a vytvárali hodnoty.
Kontakt
Nové oplôtky na parcelách, kde sa pasie dobytok.
BALSEED, spol. s r.o.
Balvany 214
946 01 Kameničná
Konateľ: Ing. Pavel Ambroš
Tel.: 00421/ 35/ 7771 864
Fax: 00421/ 35/ 7771 864
e-mail: [email protected]
web.stonline.sk/balseed
najkrajší chotár 2011 77
Bioprodukty zo salaša Cibajky
K
rok za krokom už štrnásty rok zveľaďuje Vladimír Hamara svoju farmu na upätí Tríbečského pohoria v okrese Partizánske. Približne tri
kilometre nad Klátovou Novou Vsou v časti Janova
Ves chová 800 oviec, 100 kôz a ešte mangalice,
jem.“ Stavebný ruch neutíchal ani v čase návštevy
odbornej komisie súťaže o Najkrajší chotár, ktorej
členovia konštatovali, že pasienky aj zvieratá sú vo
veľmi dobrom kondičnom stave. Robotníci stavali
protipožiarnu nádrž.
About three kilometres over Klátová Nová Ves in the stretch of Janova Ves, Mr Vladimír Hamara has a fold
of 800 sheep and 100 goats. His family farm is incorporated into the system of the ecological farming
and proudly uses the modern technology for processing sheep products starting from nonpasterized
milk, for which he has a certificate. With the help of European money the firm had built roofs over
sheep-runs, provided for a stationary milking parlour, constructed a cheese plant, a hayloft, a piggery
and a guest-house construction is in the pipeline.
kravy a kone. Z takmer 200 ha poľnohospodárskej
pôdy je iba 12 ha ornej, zvyšok sú lúky a pasienky.
Postupne ich čistí od samonáletov a kultivuje, pretože z tej málo pôdy potrebuje využiť každý meter
štvorcový na kŕmenie zvierat.
Táto rodinná farma je zaradená do systému ekologického hospodárenia a jej pýchou je najmä moderná technológia na spracovanie mlieka a ovčích
produktov z nepasterizovaného mlieka, na ktoré
získal certifikáty. O cibajskú biožinčicu, biobryndzu, bioparenicu a cibajský ovčí biosyr údený a neúdený je veľký záujem. Vladimír Hamara dal svojim
produktom názov, ktorý sa odvíja od lokality, kde
sa pasú jeho ovce. Salaš Cibajky, aj tak nazývajú
farmu, by sa bez európskych peňazí naozaj nemohol rozvíjať. „Zastrešili sme výbehy, zabezpečili stacionárnu dojáreň, postavili výrobňu syra,
senník, ošipáreň a chystáme sa postaviť penzión,“
vysvetľuje Vladimír Hamara a dodáva: „Ešte veľa
treba urobiť, aby farma bola taká, ako si predstavu-
78 najkrajší chotár 2011 / inzercia
O ovčie bioprodukty, najmä žinčicu
od Vladimíra Hamaru je veľký záujem.
Nielen o ovčie bioprodukty, ale aj o jahňatá je
záujem. Najmä pred Veľkou nocou. „Ľudia sa učia
konzumovať jahňacie mäso,“ hovorí hostiteľ. Ale
zvykli si kupovať aj živé jahňatá počas roka. „Čoraz
častejšie ich začínajú využívať ako biologické kosačky okolia svojich domov,“ konštatuje Vladimír
Hamara.
Kontakt
Ovečkám paša v lokalite Cibajky veľmi chutí.
Vladimír Hamara, SHR
Jesenského 152
955 01 Práznovce
Tel.: 00421/ 38/ 5420 455
V Liptovskej Tepličke
myslia ekologicky a ekonomicky
S
piš, Liptov a Horehronie. O každom z týchto
regiónov sa hovorí ako o perle Slovenska. Čo
však uvidíme, keď sa objavíme na mieste, kde
sa tieto oblasti stretávajú? Kto si myslí, že sa krása
slovenskej krajiny znásobí, má pravdu. Ocitneme
sa v Liptovskej Tepličke, ktorá má šťastie nielen na
výnimočné geografické umiestnenie, ale i na dobrých hospodárov. Tí príťažlivosť priemyslom nedotknutej krajiny ešte zvýrazňujú.
Uvedomujú si, že aj keď hospodárite ekologicky,
musíte myslieť v súlade s ekonomickými poučkami, ktoré platia bez ohľadu na to, či vyrábate softvér, pneumatiky alebo pšenicu. Hospodárenie na
pôde – pod holým nebom – má aj jedno špecifikum. Každý kto prechádza vašim chotárom vie už
letmým pohľadom zistiť, aký ste hospodár.
V Liptovskej Tepličke sa kritického oka cezpoľných
obávať nemusia. Každý rok robia prerezávku v blízkosti hraníc s lesom, s ktorými ich pozemky susedia až na 60 kilometroch. Krajina je potom čistá,
bez zbytočných náletov a v poslednom období sa
táto aktivita stala i významným ekonomickým prínosom pre družstvo. „Spracovanie drevnej štiepky
prinieslo vlani podniku približne 30 tisíc eur,“ vysvetľuje Anna Glejdurová, predsedníčka Poľnohospodárskeho podielnického družstva.
Keď hovoríme, že hranicu s lesom stráži stroj –
motorová píla, tak to neplatí o pasienkoch, kde sa
o krajinotvorbu nestará mulčovač, ale ovce a hovädzí dobytok. Ako dôkaz slúži údaj o zaťažení
pôdy, ktorá sa v posledných rokoch zvyšuje, s čím
súvisia aj investície do tejto oblasti výroby. V čase
našej návštevy prechádzal do plného chodu ovčín
s modernou dojárňou, prevádzkou na spracovanie
mlieka a pred dokončením bola predajňa ovčích
výrobkov a druhá na predaj teľacieho mäsa. Dobré
zásobenie predajní zaručuje 800 oviec a 300 kusov mäsového dobytka Limusine. Kvalitu miestnej
produkcie možno otestovať aj v penzióne, ktorý
družstvo tiež prevádzkuje.
Penzión má za sebou už nejednu sezónu a Anna
Glejdurová si uvedomuje, že je dôležité kráčať
s dobou. Už v závere leta by mali začať práce na jeho modernizácii a dobudovaní ubytovacích kapacít s rozpočtovým nákladom takmer jeden milión
eur. Po prestavbe ponúkne penzión návštevníkom
bowlingovú dráhu, ale i obľúbené wellness centrum. To spolu s blízkosťou lyžiarskeho strediska
dáva dobrý základ k tomu, aby podnikateľský zámer bol úspešný nielen v zimných mesiacoch, ale
i v lete. Vtedy sa návštevníci môžu prejsť po upravených pasienkoch s výhľadom na majestátne Vysoké Tatry, prívetivú Kráľovú hoľu alebo kľukatiaci
sa Čierny Váh. Mnohé ďalšie rozvojové aktivity sú
v súčasnosti na papieri. Už teraz Anna Glejdurová
skúma možnosť chovu športových koní, ktoré určite zatraktívnia ubytovanie v tejto malebnej ob-
Tento rok bol bohatý na zrážky, čo preverilo organizáciu práce pri zbere krmovín.
lasti. Budúcnosť družstva úzko súvisí so živočíšnou
výrobou, ktorá však musí mať istú oporu aj v jej
náprotivku. Napriek tomu, že je stupeň zornenia
v tejto oblasti nízky, hospodári z Liptovskej Tep-
ličky nepestujú na 62 hektárov ornej pôdy len krmoviny, ale aj zemiaky a špaldovú pšenicu. Všetko
s certifikátom bio a čo je ešte možno trošku viac, s
krajinou pôvodu – Liptov.
Predsedníčka družstva Anna Glejdurová v poraste špaldovej pšenice, ktorú v Liptovskej Tepličke pestujú už tretí rok.
The agricultural share cooperative in Liptovská Teplička operates livestock production as its core
business. Production of sheep milk and beef cattle raised for meat are the most important activities
of the cooperative. These farmers from Liptov region make their best to finalize own production and
therefore a shop was built where they sell meat and milk products. A proportion of the products is
delivered to a guest house operated by the cooperative. The guest house is just about a modernization,
the bed capacity will be extended. In addition to provided services like board and lodgings, the visitors
from a nearby ski center will soon find also a wellness center or bowling. The managers consider to start
horse raising for sports. Liptovská Teplička crop production is based on growing fodder on arable land,
potatoes and of Tritidum spelta wheat.
S odstupom mesiacov od našej návštevy musí
čerstvo vysadená skalka pred zrekonštruovaným
ovčínom pôsobiť, ako by tam bola od nepamäti.
Kontakt
Poľnohospodárske
podielnické družstvo
059 40 Liptovská Teplička 556
Predsedníčka: Anna Glejdurová
Tel.: +421/ 052/ 7893 241-3
Fax: +421/ 052/ 7893 242
e-mail: ppdteplicka@
orangemail.sk
najkrajší chotár 2011 79
Užitočné riešenia
z AGROVITY
www.agrovita.sk
AGROVITA spol. s r.o., Nádražná ulica 28, 900 28 Ivanka pri Dunaji, tel.: 02 45 94 47 30–1, fax: 02 45 94 47 33, e–mail: [email protected]
Palaríkovská žatva.
Palárikovské Poľno SME si udržiava povesť
vynikajúceho pestovateľa zrnovín
Čo sa týka sortimentu plodín, pestovanie jačmeňa dosť výrazne
Dejiny precválali aj týmto kútom južného Slovenska takým
ustúpilo v prospech kukurice. Aj tak však jačmeň patrí k úspešným
tempom, že gróf Alexander Károlyi o tom ani nesníval. Reč je o
plodinám. Tohtoročná úroda bola tesne pod päť ton pri dobrej
Tóthmegyeri, čiže o Slovenskom Mederi, dnešnom Palárikove. On,
sladovníckej kvalite. Pri súčasnej nákupnej cene je však jačmeň
gróf, zeman, známy hornouhorský šľachtic, zakladateľ jednej z
ekonomicky menej zaujímavý ako kukurica, pšenica či raž. Po rokoch
najbohatších rodín, si práve na tejto zemi založil panstvo, aké mu
zaradili v Poľno SME do osevu aj slnečnicu. Bolo to však skôr z agrojeho súkmeňovci mohli len závidieť. Bol vynikajúci veľkostatkár, ale
nomického ako ekonomického dôvodu.
aj obchodník, ktorý dokázal dokonale speňažiť úrodu pšenice, kukuRozhodujúcou plodinou zostáva naďalej kukurica. Pre ňu vytvárice i slnečnice. A tak si aj mohol dovoliť postaviť v Palárikove krásny
poľovnícky kaštieľ, ktorý tam stojí spolu so starým parkom s cennými rajú také podmienky, aby dosahovali čo najvyššie hektárové úrody
a, samozrejme, pre firmu to bol čo najväčší ekonomický prínos. Preto
drevinami dodnes.
sa tak dôkladne venujú výberu najvýkonnejších a najodolnejších
V súčasnosti hospodári na palárikovských poliach úspešný agroosív, optimalizácii výživy a ochrany, zberu, pozberovej úprave i sklapodnik Poľno SME, s.r.o., ktorý je súčasťou bratislavskej obchodnej
dovaniu vo vhodných
spoločnosti Remark,
skladoch. V takých
export-import. Jej mapodmienkach, aké jej
jiteľom a konateľom je
tam vytvorili, je kukuIng. Zoltán Černák.
rica skutočnou „kráPoľno SME obrába
ľovnou polí“. Priaznivo
výmeru 3 500 hektárov
sa pre ňu vyvíja aj rok
prevažne ornej pôdy.
2011, a tak je predpoZ nej vyše 2 400 hektáklad, že bude pre firmu
rov zaberajú obilniny.
veľkým ekonomickým
Podľa slov výrobného
prínosom.
riaditeľa Ing. Pavla
Bez budovania
Hudáka a hlavného
technického poten­ciá­
agronóma Alojza
lu by však ani dobré
Košíka polia obsievajú
agronomické rozhodtými najúrodnejšími
nutia nič neznamea najvýkonnejšími
nali. Preto významné
odrodami českého i
investície v posledných
slovenského šľachterokoch smerovali aj
nia. Napríklad odroda
Investície smerovali aj do nákupu výkonnej techniky.
do nákupu výkonných
zo Šľachtiteľskej stastrojov či skladovacích
nice v Branišoviciach
priestorov.
nazvaná po svetovom
V Poľno SME však nezabúdajú ani na skultúrnenie pracovných
tenistovi RW Nadal im sypala tohto roku na výmere 40 hektárov v
podmienok, čo sa prejavuje v dobrej pohode pracovníkov firmy
katastri obce Rastislavice priemerne po 8,24 tony z hektára. Spokojní
a v konečnom dôsledku na ich pracovných výkonoch. Tak, ako všade
boli aj s odrodou Bakfis s priemernou úrodou 7,21 t/ha, Federer 7,62
inde, ľudia najviac sledujú výplatné pásky. K ich pohode prispieva, že
t/ha či Bodyček 7,17 t/ha.
platy sa priemerne zvyšujú výrazne vyšším indexom ako je slovenský
Agronóm Košík zdôrazňuje, že vysoká úrodnosť tamojších polí
priemer. To všetko upevňuje ekonomické zázemie firmy. Ale hlavná
nie je len zásluha prírody, ale aj dôkladnej a odbornej práce tamojje obetavá a tvorivá práca všetkých zamestnancov – od technikov,
ších technikov, traktoristov i kombajnistov. S rovnakou úctou hovorí
cez traktoristov až po obslužné profesie. Zaiste je dôležité vedomie,
aj o spolupráci so šľachtiteľmi a výskumníkmi.
že odmenou im bude rastúca mzda, že vo firme majú istotu práce,
„To, že máme poruke taký sortiment obilnín, nám dáva predpotakže problémy nezamestnaných sa ich netýkajú.
klad dosahovať trvalo dobré výsledky. Je pre nás poctou, že poprední šľachtitelia, ako napríklad Ing. Peter Lámal či Ing. Ľudovít Sleziak
’
Polno
, s.r.o.
sa zaujímajú, aké úrody dosahujú odrody v našich podmienkach. Ich
spokojnosť je pre nás vysokým uznaním.“
Kontakt:
Hoci z hustosiatych obilnín hrali v Poľno SME, tak ako aj v iných
podnikoch, roky prím pšenica a jačmeň, na základe objednávky
Poľno SME
slovenských mlynov sa tohto roku vrátili aj k pestovaniu raže. Táto
Remeselnícka 2, 941 11 Palárikovo
plodina je skôr typická pre podhorské oblasti, ale vynikajúco sa jej
Konateľ: Ing. Zoltán Černák
darilo aj na palárikovských poliach. Na jednej 21-hektárovej parcele
dala priemernú úrodu sedem ton/ha a na ďalšej 50-hektárovej
Tel./fax: 035/ 6493 205
dokonca 8,4 ton/ha.
SME
Remeselnícka 2, 941 11 Palárikovo
inzercia 81
člen
Riešite otázku jarného osevu plodín?
Ponúkame Vám viac než len osivá –
naše pestovateľské programy – sú osvedčené a prinášajú zisk
Osvedčený a perspektívny program jarných tvrdých pšeníc
talianske odrody: LEVANTE, MERIDIANO
slovenská odroda: IS DURAPEX
Pestovateľský program špičkových potravinárskych pšeníc
výnosné nemecké odrody: KWS SCIROCCO, KWS CHAMSIN
osinatá výnosná slovenská odroda IS JARISSA
Stabilný a dlhodobý program jarného sladovníckeho jačmeňa
KWS ALICIANA, CONCHITA, LEVAN, DONARIS, KARMEL – novinky
výnosné a plastické odrody s výberovou sladovníckou kvalitou
Pestovateľský program hrachu siateho potravinárskeho
žltosemenná odroda HEROLD zelenosemenná odroda ZEKON
Pestovateľský program sóje fazuľovej
Absolútna novinka na Slovensku ! - najskoršia ukrajinská odroda ANNUSHKA
vegetačná doba 95-115 dní, dozrieva už začiatkom septembra
vhodná aj pre okrajové oblasti s nadmorskou výškou 600 m n.m.
pre použitie na potravinárske aj kŕmne účely
Pestovateľský program kŕmnych strukovín
bôb obyčajný LIBER peluška ARVIKA vika jarná HANKA
Pestovateľský program horčice bielej
odroda: POLÁRKA
Zahraničné množenie horčice bielej s garantovanou nákupnou cenou
Odroda: MARYNA
Pestovateľský program ľanu olejného
hnedosemenná odroda: LOLA
Pestovateľský program slnečnice čiernej
- zmluvné pestovanie klasických odrôd slnečnice čiernej na potravinárske účely
Pestovateľský program vysokoolejnatej slnečnice
- zmluvné pestovanie vysokoolejnatých odrôd slnečnice na potravinárske spracovanie
Pestovateľský program pásikavej slnečnice - zmluvné pestovanie slnečnice pásikavej
pre zahraničného odberateľa so zmluvne garantovanou nákupnou cenou
Program množenia ďatelín, lucerny a jednotlivých trávnych druhov
s garantovanou nákupnou cenou
Program distribúcie a predaja tráv a trávnych zmesí
- program súvisí s naším zastupovaním odrôd ŠS Hladké Životice, s.r.o., v Slovenskej republike
OSIVO, a.s., Kalinčiakova 2391, 960 03 ZVOLEN, Tel. : 045 /532 03 11, Fax : 045 /5401 222
Ing. Ľubomír Hudoba, 0903 955 060, [email protected], www.osivo.sk
AgriTechnika a.s., Veľký Meder
10 rokov v službách poľnohospodárov
V marci tohto roku oslávila 10. výročie svojho založenia firma AgriTechnika Veľký Meder. Do povedomia slovenských poľnohospodárov
sa dostala ponukou strojov, zariadení a technológií do živočíšnej výroby hlavne na kŕmenie hospodárskych zvierat. Ing. Ladislav Balázs,
majiteľ a riaditeľ firmy, považuje desaťročné obdobie vzájomnej spolupráce s prvovýrobcami za úspešnú a obojstranne výhodnú. Moderné stroje, zariadenia a technológie, ktoré obstarali pre mnohé firmy,
pracujú dodnes k spokojnosti užívateľom a pomáhajú im dosahovať
čoraz lepšie výsledky.
Firma AgriTechnika dokázala vybudovať stabilné postavenie na domácom trhu i na trhoch okolitých krajín, kvalitnými službami získať
zastúpenie viacerých známych európskych výrobcov poľnohospodárskych strojov nielen pre slovenský, ale aj pre český, maďarský, rumunský trh či pre štáty bývalej Juhoslávie.
Jej najznámejší a najväčší partner je francúzska firma Jeantil, ktorá vyrába mohutné a dizajnovo vzhľadné stroje a zariadenia. V tejto firme
sa starajú o inováciu existujúcich strojov i o vývoj nových zariadení
i technológií na kŕmenie hospodárskych zvierat. Najčerstvejšou ich
novinkou, ktorá sa čoskoro uvedie aj na slovenský trh, je systém robotického plnoautomatického kŕmenia na farme. Je to systém, ktorý
vylúči z procesu ľudský faktor, zvyšuje efektívnosť a komfort zvierat
i ošetrovateľov.
Ľudia v tomto systéme iba dozerajú na bezporuchový chod, poprípade odstránia niektoré nezrovnalosti. Sú v ňom plne automatizované
a zladené jednotlivé fázy kŕmenia – od naberania krmiva cez miešanie
podľa presnej receptúry až po presné a včasné dodanie pred zvieratá.
Dozorujúci pracovník dostáva len elektronické informácie o priebehu
prác, dopĺňa svojho otca jeho syn Ing. Ladislav Balázs mladší. Vysoký
stupeň automatizácie pomáha pritiahnuť mladých ľudí späť do tohto
odvetvia, aby aj práca na živočíšnej farme bola pre nich atraktívna
a výhodná. Podľa Ing. L. Balázsa st. hodnota tohto zariadenia z hľadiska efektívnosti a rentability vysoko presahuje jej nadobúdaciu hodnotu, ktorá bude závisieť vždy od konkrétnych podmienok farmy, kde
bude umiestnená.
Firma AgriTechnika už dlhodobo spolupracuje s poprednými európskymi firmami aj v iných oblastiach
zvyšovania efektívnosti kŕmenia a kvality mlieka. Významným partnerom je talianska firma Dinamica Generale, ktorá je vo vývoji a výrobe zariadení na analýzu objemových krmív na špičke v Európe. Jej výrobok
AgriNIR je prenosný analyzátor objemových krmív,
zrnín a koncentrátov, ktorý určuje obsah sušiny, škrobu, N-látok, ADF, NDF, popola
a hrubého tuku vzorky v priebehu niekoľkých sekúnd. Tým umožňuje presne
určiť a poprípade aj pozmeniť jednotlivé
komponenty v dávke. Význam takéhoto zariadenia na presné určenie zloženia
kŕmnych dávok je veľmi dôležitý pre zvyšovanie rentability výroby a kvality mlieka.
Ing. Ladislav Balázs st. dodáva, že intenzívne pracujú aj na tom, aby sa tieto prenosné
prístroje využili aj pri určovaní presnej dávky
energetického materiálu do bioplynových staníc.
Kalibračná krivka pre bioplynové stanice je už vypra-
Ag r i T e c h n i k a
Medveďovská 3373/9
93 201 Veľký Meder,
Slovenská republika
Syn a otec Balázsovci spoločne pripravujú uvedenie systému robotického plnoautomatického kŕmenia na farme aj na slovenský trh.
covaná, dá sa použiť, aby prevádzka týchto zariadení bola čo najefektívnejšia.
Dinamica Generale je výrobcom a dodávateľom ďalšieho zariadenia,
ktoré umožňuje kontinuálne meranie objemu sušiny v hociktorej kŕmnej dávke. Systém zabudovateľný do všetkých kŕmnych vozov, ale aj do
starších dávkovačov krmiva alebo vyrezávačov či silážnych fréz dokáže svojimi senzormi presne zaznamenať hmotu naberaného krmiva
i jeho obsah sušiny, ktorý z hľadiska energetickej požiadavky je najdôležitejším faktorom optimalizovanej kŕmnej dávky. Takže zvieratá
dostanú nielen objemovo, ale hlavne obsahovo vybilancovanú dávku.
AgriTechnika, a.s., Veľký Meder vo svojom portfóliu má aj stroje
a zariadenia, ktoré sa síce aplikujú v rastlinnej výrobe, ale ich vplyv
je neprehliadnuteľný aj pre živočíšnu výrobu. Sú to napríklad sejačky
na presný výsev, ktoré umožnia uložiť semeno silážnej kukurice alebo
slnečnice do pôdy presne do určenej polohy a tým zabezpečiť kvalitnú
úrodu, ktorá je základom úspechu živočíšnej výroby. Ťahaná sejačka na presný výsev v 12 riadkovej verzii dokáže navyše k semenu aplikovať štartovacie hnojivo,
pesticídy alebo herbicídy. Stroje zn. MaterMacc
majú monitorovací systém sejby, ktorý je nastaviteľný cez počítač alebo riadiaci systém pracovného
stroja. Sú už štandardnou výbavou týchto strojov.
Ing. Ladislav Balázs ml. pripomína aj zaujímavý pilotný projekt internetového predaja, v ktorom ponúkajú
pre poľnohospodárov zaužívaný a overený spotrebný
materiál. Možno si ho pozrieť preklikaním priamo zo
stránky AgriTechnika, prečítať si ich základné charakteristiky a zároveň aj objednať. Mladý odborník dodáva, že
aj týmto chcú prispieť k zatraktívneniu činností v poľnohospodárstve.
Prenosný analyzátor objemových krmív, zrnín
a koncentrátov AgriNIR spracuje výsledok v priebehu
niekoľkých sekúnd.
Tel.: +421/ 31/ 5553 633
Fax: +421/ 31/ 5551 068
e-mail: [email protected]
www.agritechnika.sk
inzercia 83
ČASOPIS
ČASO
ČASOPI
OPIS PROFESIONÁLNYCH
Á
ZÁHRADNÍKOV
Á
Í
1,67 €
Časopis o komunálnej a záhradnej technike
1,3 EUR
2/2010
ovocinárstvo „ zeleninárstvo „ kvetinárstvo „ vinohradníctvo „ škôlkárstvo „ realizácia a údržba zelene
Aktuálne
Ako napreduje
tohtoroþná žatva
obilnín?
Streda 21. júla 2010
Ovocinárske, zeleninárske a škôlkárske dni
Vírusové ochorenia viniča hroznorodého a ich eliminácia
Dôsledky zanedbania prebierok parkových porastov
Téma mesiaca: Verejná zeleň, škôlkárstvo
Téma mesiaca: Verejná zeleň, škôlkárstvo
Zmenili sa časy, menia sa
aj žatvy. Veď kdeže sú politicko-organizačné zabezpečenia žatevných prác? A kde
pravidelné zasadania podnikových, okresných či krajských žatevných štábov? A
koniec koncov, kde je žatevný dispečing, ktorý úmorne a úporne sumarizovali na ministerstve poľnohospodárstva a výživy? A kam sa
podela masová, rokmi utužovaná družobná výpomoc
kombajnov a kombajnistov
zo spriatelených podnikov
susednej republiky?
Dnes je veru všeličo inak.
A nielen laici z miest, ale ani
mnohí ľudia, žijúci na vidieku, niekedy ani nezbadajú,
že nejaká žatva bola. Stačí
sa vzdialiť z miesta trvalého
bydliska na šesť - osem dní,
a po dovolenke sa nezainteresovaný vidiečan vráti už do
iného, zožatého chotára.
Výkonné a spoľahlivé stroje, ktoré nepoznajú únavu,
a dobre pripravené posádky brázdia polia od nevidím
do nevidím. Znížená výmera
obilnín a prognózovaná iba
priemerná úroda im hlavu
určite nezamotá. Ak čo len
trochu vydrží počasie, žatva
absolvovaná v kabínach klimatizovaných strojov, môže
byť pre žencov „malina“.
Oveľa väčším umením už
asi bude primerane speňažiť
novú úrodu. Tak, aby si roľníci aspoň ako
tak zahojili čo
i len niektoré z
nedávno utŕžených rán.
BOHUMIL
Dôsledky zanedbania prebierok parkových porastov
Vírusové ochorenia viniča hroznorodého a ich eliminácia
Ovocinárske, zeleninárske a škôlkárske dni
URBÁNIK
myšlienka
Nič netrvá večne,
jedine zmena je
trvalá.
AUGUST BEBEL
jedine
3
2010
www.profipress.sk
ovocinárstvo „ zeleninárstvo
rst
rstvo
„ kvetinárstvo „ vinohradníctvo „ škôlk
škôlkárs
ôlkárstvo „ realizácia a údržba zelene
ČASO
ČASOPI
OPIS PROFESIONÁLNYCH
Á
ZÁHRADNÍKOV
Á
Í
01_titul.qxp
6.4.2010
16:00
1,67 €
StrÆnka 1
45 Kč/1,50 €
2/2010
9. – 10. strana
13. strana
Chcete kvalitný med?
Kúpite ho priamo
u vþelára
Cena 0,50 EUR
ýíslo 30/2010
Vychádzajú od roku 1930
Opäť sa zídeme pod Zoborom
V niekdajšej Mekke poľnohospodárstva už naplno pripravujú ďalší Agrokomplex
Agrokomplex láka veľkých aj malých návštevníkov.
V Nitre v týchto dňoch intenzívne pripravujú poľnohospodársku a potravinársku
výstavu Agrokomplex 2010.
V tomto roku sa uskutoční už
jej 37. ročník.
NITRA. Približne mesiac
ostáva do chvíle, kedy sa v meste pod Zoborom opäť otvoria
FOTO - ARCHÍV
brány Agrokomplexu. Táto poľnohospodárska a potravinárska výstava, ktorá sa pred niekoľkými rokmi po istý čas honosila aj prívlastkom veľtrh, je
najvýznamnejším výstavníckym podujatím v odvetví poľnohospodárstva a potravinárstva na Slovensku a neodmysliteľne patrí k prázdninám a k
letu. Aj keď ostatné roky neprajú nielen poľnohospodárstvu,
ale ani výstavníctvu, k čomu
sa v ostatných mesiacoch pridali aj problémy vyvolané finančnou a hospodárskou krízou, Agrokomplex stále odoláva ťažkým časom. Napríklad v
minulom roku sa na podujatí
zúčastnilo 465 vystavovateľov z
11 krajín, ktorí si objednali vyše 3 400 štvorcových metrov krytej výstavnej plochy a
okrem toho aj 10 816 štvorcových metrov voľnej výstavnej plochy. Výstavu si vlani pozrelo takmer 60-tisíc návštevníkov. Päť percent z nich zavítalo do Nitry spoza hraníc, ale
čo je oveľa dôležitejšie, takmer
30 percent z celkového počtu
návštevníkov tvorili odborníci.
Toľko teda minulosť. Keďže však do otvorenia nového
Agrokomplexu ostáva približne mesiac, zaujímali sme sa o
to, ako to zatiaľ vyzerá s tohtoročnou účasťou. Naďa Urbanová, hovorkyňa š. p. Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra, uviedla, že „výstava Agrokomplex si
počas doterajšej existencie získala stabilných priaznivcov tak
na strane vystavovateľov, ako
aj na strane návštevníkov. Ani
súčasný ročník nie je v tomto
smere výnimkou, pričom doterajší vývoj nasvedčuje, že počet vystavovateľov sa v porovnaní s minulým rokom zásadne
nezmení“.
Výstava Agrokomplex bude
aj tohto roku pokračovať v tradičných a overených aktivitách. Podľa N. Urbanovej medzi ne patrí napríklad výstava Svet koní. Jej odborným garantom je Národný žrebčín Topoľčianky, a výstava sa zameria
na praktické ukážky rôznych
konských disciplín. Vynovený
sprievodný program sľubujú
organizátori aj v prípade expozícií živočíšnej výroby.
Podľa mienky organizátorov
môže byť pre návštevníkov lákadlom aj bohatý sprievodný
program. Ľudia, ktorí zavítajú
na Agrokomplex sa môžu tešiť
na tradičné dožinky, senobranie, Traktorparádu, Vidlomet
cup, ale aj na Slovenské pivné
dni, Furmanské preteky koní či
na súťaž v orbe dvojzáprahmi.
Mesto kúpeľov a zelene
Horúca novinka klope na dvere
Mobilná recyklačná linka stavebných odpadov
Téma mesiaca: Nakladanie s odpadmi
Technika pre údržbu zelene
Technika pre údržbu zelene
Téma mesiaca: Nakladanie s odpadmi
(buk)
Mobilná recyklačná linka stavebných odpadov
Odplavilo aj pracovné miesta
Slovenská poľnohospodárska
a potravinárska komora pred
časom upozornila, že tohtoročnými povodňami a záplavami najviac postihnuté poľľľ
nohospodárske podniky pripravujú hromadné prepúšťanie
zamestnancov. Osloť
vili sme teda predstaviteľov
ľľov
niektorých z týchto podnikov
s otázkou, nakoľko je hrozba
prepúšťania
ťťania v ich prípade aktuálna a reálna.
rn anketa
ALEXANDER PASTOREK, riaditeľ, Agrocoop, a. s., Imeľ
(okres Komárno):
„Práve tento týždeň budeme na predstavenstve schva-
trvalá.
Živoþíšna
výroba
Ako možno
prekonaĢ následky
krupobitia vo vinici?
5. – 6. strana
Nádej
Rastlinná
výroba
53 zamestnancov k 1. decembru 2010. Celkovo máme pritom sto zamestnancov. Pôjde
o pracovníkov z rastlinnej výroby, vrátane vedúcich pracovníkov a ľudí z administratívy.
Do živočíšnej výroby však zasahovať nebudeme. Tú potrebujeme, aby sme dokázali zabezpečiť nevyhnutné zdroje na chod
podniku.
Rozhodnutie o prepúšťaní
sa nerodilo ľahko a robíme to s
ťažkým srdcom, ale je to v podstate jediná možnosť ako predísť
dísť tomu,
tomu, aby
aby sme
sme sa
sa nedostanedosta-
Horúca novinka klope na dvere
li do stavu platobnej neschopnosti, čo by v podstate znamenalo likvidáciu podniku.
Toto rozhodnutie je dôsledkom nepriaznivého počasia,
keďže sme mali zaplavených
a podmáčaných zhruba tisíc
hektárov z dvojtisícovej výmery poľnohospodárskej pôdy. Na
tých tisíc hektároch nebudeme mať pritom žiadnu úrodu a
aj z tých parciel, ktoré túto katastrofu prežili, bude úroda o
viac než 50 percent nižšia ako
je náš trojročný priemer. Odhadujeme teda, že len na tržbách
za rastlinné komodity prídeme
o 850 – 900 tisíc eur.
Mesto kúpeľov a zelene
HYBRID skorý reštaurovaný
ES NEPTUNE
Rekordman
rapkových
rap
polí
p
30VJ = 36ha
VeĹmi
ĹĹmi vysoký výnos
vo všetkých oblastiach
Nenároÿný na stanovište
Nízký obsah glukozinolátov
VeĹmi
ĹĹmi dobrý zdravotný stav
Pokračovanie na 3. strane
ľovať
ľovať materiál
materiál oo prepustení
prepustení
Pokračovanie
Pokra
Pokrač
čovanie na 3. strane
čovanie
me na predstavenstve schva- state jediná možnosť ako pre„Práve tento týždeň bude- ťažkým srdcom, ale je to v pod- o 850 – 900 tisíc eur.
(okres Komárno):
sa nerodilo ľahko a robíme to s za rastlinné komodity prídeme
diteľ, Agrocoop, a. s., Imeľ
Rozhodnutie o prepúšťaní dujeme teda, že len na tržbách
ALEXANDER PASTOREK, ria- podniku.
je náš trojročný priemer. Odhačiť nevyhnutné zdroje na chod viac než 50 percent nižšia ako
tuálna a reálna.
me, aby sme dokázali zabezpe- tastrofu prežili, bude úroda o
prepúšťania
ťťania v ich prípade akhovať nebudeme. Tú potrebuje- aj z tých parciel, ktoré túto kas otázkou, nakoľko je hrozba
Do živočíšnej výroby však zasa- me mať pritom žiadnu úrodu a
niektorých z týchto podnikov
níkov a ľudí z administratívy. tých tisíc hektároch nebudevili sme teda predstaviteľov
ľ
ľov
roby, vrátane vedúcich pracov- ry poľnohospodárskej pôdy. Na
ťťanie zamestnancov. Osloo pracovníkov z rastlinnej vý- hektárov z dvojtisícovej výmepravujú hromadné prepúštom sto zamestnancov. Pôjde a podmáčaných zhruba tisíc
nohospodárske podniky pribru 2010. Celkovo máme pri- keďže sme mali zaplavených
vami najviac postihnuté poľľ
ľ53 zamestnancov k 1. decem- kom nepriaznivého počasia,
ročnými povodňami a záplaToto rozhodnutie je dôsledAUGUST BEBEL
časom upozornila, že tohtonalo likvidáciu podniku.
a potravinárska komora pred
nosti, čo by v podstate znamezmena je
Slovenská poľnohospodárska
li do stavu platobnej neschop-
tel.: 0 917 452 477
www.candortrading.sk
www.candortrading.sk
tel.: 0 917 452 477
VeĹĹmi
VeĹ
mi dobrý zdravotný stav
Nízký obsah glukozinolátov
Nenároÿný na stanovište
vo všetkých oblastiach
VeĹmi
ĹĹmi vysoký výnos
30VJ = 36ha
polí
p
rapkových
rap
Rekordman
ES NEPTUNE
HYBRID skorý reštaurovaný
rn anketa
Odplavilo aj pracovné miesta
č netrvá večne,
myšlienka
(buk)
te pod Zoborom opäť otvoria liteľne patrí k prázdninám a k zúčastnilo 465 vystavovateľov z čo je oveľa dôležitejšie, takmer
ostáva do chvíle, kedy sa v mes- stva na Slovensku a neodmys- minulom roku sa na podujatí talo do Nitry spoza hraníc, ale na súťaž v orbe dvojzáprahmi.
BOHUMIL
NITRA. Približne mesiac nohospodárstva a potravinár- va ťažkým časom. Napríklad v níkov. Päť percent z nich zaví- dni, Furmanské preteky koní či
kym podujatím v odvetví poľ- zou, Agrokomplex stále odolá- zrelo takmer 60-tisíc návštev- cup, ale aj na Slovenské pivné
ných rán.
jej 37. ročník.
najvýznamnejším
výstavníc- nančnou a hospodárskou krí- nej plochy. Výstavu si vlani po- nie, Traktorparádu, Vidlomet
nedávno utŕžeV tomto roku sa uskutoční už
nosila aj prívlastkom veľtrh, je dali aj problémy vyvolané fi- cových metrov voľnej výstav- na tradičné dožinky, senobrai len niektoré z
výstavu Agrokomplex 2010.
koľkými rokmi po istý čas ho- sa v ostatných mesiacoch pri- okrem toho aj 10 816 štvor- na Agrokomplex sa môžu tešiť
tak zahojili čo
dársku a potravinársku
ska výstava, ktorá sa pred nie- ale ani výstavníctvu, k čomu rov krytej výstavnej plochy a program. Ľudia, ktorí zavítajú
níci aspoň ako
zívne pripravujú poľnohospo- nohospodárska a potravinár- jú nielen poľnohospodárstvu, li vyše 3 400 štvorcových met- kadlom aj bohatý sprievodný
novú úrodu. Tak, aby si roľV Nitre v týchto dňoch intenbrány Agrokomplexu. Táto poľ- letu. Aj keď ostatné roky nepra- 11 krajín, ktorí si objedna- môže byť pre návštevníkov láasi bude primerane speňažiť
Oveľa väčším umením už
Podľa mienky organizátorov
Agrokomplex láka veľkých
ľľkých aj malých návštevníkov.
FOTO - ARCHÍV
byť pre žencov „malina“.
zícií živočíšnej výroby.
matizovaných strojov, môže
organizátori aj v prípade expoabsolvovaná v kabínach klisprievodný program sľubujú
trochu vydrží počasie, žatva
konských disciplín. Vynovený
určite nezamotá. Ak čo len
na praktické ukážky rôznych
priemerná úroda im hlavu
poľčianky, a výstava sa zameria
obilnín a prognózovaná iba
rantom je Národný žrebčín Todo nevidím. Znížená výmera
va Svet koní. Jej odborným gaky brázdia polia od nevidím
dzi ne patrí napríklad výstaa dobre pripravené posádtách. Podľa N. Urbanovej meje, ktoré nepoznajú únavu,
dičných a overených aktiviVýkonné a spoľahlivé stroaj tohto roku pokračovať v trainého, zožatého chotára.
Výstava Agrokomplex bude
resovaný vidiečan vráti už do
nezmení“.
a po dovolenke sa nezaintení s minulým rokom zásadne
bydliska na šesť - osem dní,
čet vystavovateľov sa v porovnasa vzdialiť z miesta trvalého
terajší vývoj nasvedčuje, že pože nejaká žatva bola. Stačí
smere výnimkou, pričom doku, niekedy ani nezbadajú,
súčasný ročník nie je v tomto
mnohí ľudia, žijúci na vidieaj na strane návštevníkov. Ani
A nielen laici z miest, ale ani
na strane vystavovateľov, ako
Dnes je veru všeličo inak.
kala stabilných priaznivcov tak
susednej republiky?
počas doterajšej existencie zíszo spriatelených podnikov
dla, že „výstava Agrokomplex si
kombajnov a kombajnistov
plex - Výstavníctvo Nitra, uviežovaná družobná výpomoc
vá, hovorkyňa š. p. Agrokompodela masová, rokmi uturočnou účasťou. Naďa Urbanopodárstva a výživy? A kam sa
to, ako to zatiaľ vyzerá s tohtoli na ministerstve poľnohosne mesiac, zaujímali sme sa o
ne a úporne sumarizovaAgrokomplexu ostáva približný dispečing, ktorý úmorže však do otvorenia nového
koniec koncov, kde je žatevToľko teda minulosť. Keďských žatevných štábov? A
návštevníkov tvorili odborníci.
nikových, okresných či kraj30 percent z celkového počtu
pravidelné zasadania podčenia žatevných prác? A kde
ticko-organizačné zabezpeaj žatvy. Veď kdeže sú poliZmenili sa časy, menia sa
URBÁNIK
Časopis o komunálnej a záhradnej technike
01-titulka-nova.qxp
19.1.2010
Nádej
3 €
Opäť sa zídeme pod Zoborom
Streda 21. júla 2010
5. – 6. strana
obilnín?
tohtoroþná žatva
Ako napreduje
Další možnosti energetického využití bioplynu
Je čas pro nový obor: Fytoenergetika
Snížení ztrát elektrické energie v domácnostech
Energetické dřeviny v právní úpravě
Komplexní hodnocení produkce biopaliv
ýíslo 30/2010
ýíslo
9. – 10. strana
krupobitia vo vinici?
prekonaĢĢ následky
Ako možno
výroba
Cena 0,50 EUR
1,3 EUR
2/2010
Stránka 1
1
V niekdajšej Mekke poľnohospodárstva už naplno pripravujú ď
ďalší Agrokomplex
ČASOPIS OBNOVITELNÝCH ZDROJŮ ENERGIE
15:57
2010
3
2010
www.profipress.sk
odborný časopis pre floristov a kvetinárov
Vychádzajú od roku 1930
13. strana
u vþelára
Kúpite ho priamo
Chcete kvalitný med?
výroba
INŠPIRÁCIE
Láskyplné zimné aranžovanie
Svadobné kytice a sviatok svätého Valentína
AKCIE
Brnianska ruža 2009
Floristické súťaženie s výstavou
PORADCA
Farebné a trvanlivé bromélie
Ponúknite zákazníkom nápady do interiéru
Ponúknite zákazníkom nápady do interiéru
PORADCA
Farebné a trvanlivé bromélie
Floristické súťaženie s výstavou
AKCIE
Komplexní hodnocení produkce biopaliv
Energetické dřeviny v právní úpravě
Snížení ztrát elektrické energie v domácnostech
Je čas pro nový obor: Fytoenergetika
Další možnosti energetického využití bioplynu
Brnianska ruža 2009
Svadobné kytice a sviatok svätého Valentína
INŠPIRÁCIE
Láskyplné zimné aranžovanie
3 €
ČASOPIS OBNOVITELNÝCH ZDROJŮ ENERGIE
0102
1
odborný časopis pre floristov a kvetinárov
Novinka vysokej kvality
LIMBORA
Nová odroda bučianskeho šľachtenia, povolená na jar 2011.
V Štátnych odrodových skúškach figurovala pod pracovným
názvom BU-117. V rokoch skúšania v ŠOP 2008-2010
bola v kukuričnej výrobnej oblasti o 3 % úrodnejšia ako
kontrolná odroda Ilona. V roku 2010 dosiahla v tejto oblasti
o 8 % vyššiu úrodu ako kontrolná odroda Ilona. Oproti
ostatným kontrolným odrodám sa úrody v skúšaných rokoch
pohybovali na úrovni 97 %.
Základné kvalitatívne ukazovatele (výsledky ŠOS-ÚKSUP)
• objemová hmotnosť
785 - 816 g.l
• výťažnosť múky
64,8 - 67,1 %
• číslo poklesu
316 - 358 s
• obsah N-látok
13,5 - 15,5 %
Odroda patrí medzi stredne skoré, bieloklasé holice
s červeným zrnom. Je stredného až vyššieho vzrastu. Má
suchovzdornosť i mrazuvzdornosť vhodnú pre podmienky
Slovenska.
• mokrý lepok
40,4 - 41,4 %
• sedimentačný test Zeleny
29,0 - 39,0 ml
• väznosť vody múkou
57,4 - 58,2 %
Potravinárska kvalita je hodnotená stupňom 7-6. Pravidelný
priebeh farinogramu, doba vývinu cesta a väznosť vody
zodpovedá silným pekárskym múkam.
• objem pečiva
Je vhodná na pestovanie najmä v KVO, po dobrých
predplodinách, pomerne dobré úrody pri zachovaní kvality
dosahuje aj na stredne úrodných pôdach. Odporúčaný
termín sejby je od 25. septembra do 10. októbra, na neskoré
sejby reaguje podľa celkových podmienok prostredia.
Odporúčaný výsevok 4,0-4,5 mil. klíčivých zŕn na hektár.
Veríme, že slovenské šľachtenie ponúka pestovateľom
novinku vysokej kvality s vysokým úrodovým potenciálom.
2 215 – 2 265 ml
• číslo farinografickej kvality 61 - 180
Nakoľko je to vyššia pšenica, je vhodné použitie
morforegulátora v odporúčanom termíne.
Zdravotný stav má veľmi dobrý, okrem herbicídneho
ošetrenia spravidla nevyžaduje aplikáciu ďalších pesticídov.
Odolnosti proti múčnatke trávovej je zabezpečovaná génom
Pm4b, odolnosť proti hrdzi pšenicovej na báze génov Lr 34,
Lr 46. Sprievodný znak vysokej odolnosti je nekróza koncov
najmladších listov LTN.
Nároky na výživu a hnojenie sa riadia plánovanými
a dosahovanými úrodami a hladinou prítomných
a prístupných živín.
Genotyp odolný proti hrdzi pšenicovej
Farinogram BU-117, rok 2010
Genotyp náchylný na hrdzu pšenicovú
Tibor Roháčik, SELEKT
Výskumný a šľachtiteľský ústav, a. s., 919 28 Bučany
Tel.: 033/ 7434 291, Fax: 033/ 7434 284
inzercia 85
Štefan Cehula,
Ing. Andrej Adamovič,
predseda,
RDP Dolné Dubové
predseda,
RPD Zuberec
Naša spoločnosť
hospodári na
výmere 585
hektárov, z toho
354 hektárov
tvoria trvalé trávne
porasty. Spolupráca so spoločnosťou
Ematech v Radošine sa začala v roku
2007, keď sme kúpili prvú sejačku.
Dnes už máme približne 14 strojov,
medzi ktorými nechýbajú tri traktory,
manipulátor, postrekovač, disková
kosa, zhrabovač krmovín a mnohé
iné. Ako veľkú výhodu považujeme
blízky servis a to, že všetky náhradné
diely odoberáme od jedného
servisného pracovníka.
Naše družstvo
hospodári na
830 hektároch
poľnohospodárskej
pôdy. So
spoločnosťou
Ematech sme začali spolupracovať
už v deväťdesiatych rokoch a tento
stav pretrváva až do súčasnosti.
Oceňujeme spoľahlivú a kvalitnú
techniku, ktorú ponúka a vynikajúci
servis. Z Ematechu v Radošine
máme dva traktory Deut-Fahr,
tri manipulátory, kombajn, nový
ťahaný postrekovač, rozmetávadlo
priemyselných hnojív a cambridgské
valce.
Roľnícke podielnické družstvo
Zuberec obhospodaruje približne
1 500 hektárov pôdy a pestuje
najmä krmoviny a kukuricu na
siláž. So spoločnosťou Ematech
spolupracujeme dlho. Máme
od nich zakúpených sedem
traktorov značky Deutz-Fahr,
manipulátor, obracač, kŕmny
voz a mnohé iné. S touto
firmou sa dobre spolupracuje,
pristupuje k svojim partnerom
zodpovedne, má kvalitných
spolupracovníkov, možno jej
preto dôverovať. Ematech nám
vždy ponúka kvalitné stroje
a technológie.
vedúci hospodárskeho dvora,
Agrozami, s.r.o. Tvarožná
Ing. Marian Železník,
Heineken Slovensko
Rok 2010 bol pRe slovenské poľnohospodáRstvo
- kvalitu partnerstva preveria
ťažké časy
jedným z najťažších Rokov za poslednú dekádu.
nepRiaznivé poveteRnostné podmienky,
nadmeRné zRážky a následné Rozsiahle záplavy
sa negatívne odzRkadlili na úRode hustosiatych
obilnín, ktoRá v pRiemeRe poklesla až o 50 %.
spoločnosť heineken slovensko, ktoRej
mnohoRočnou pRioRitou je nákup suRovín
z domáceho agRosektoRa, aj v tomto neľahkom
období pokRyla svoje potReby sladovníckeho
jačmeňa z lokálnych zdRojov. vďačí za to
najmä dlhodobo vyRovnaným obchodným
vzťahom so slovenskými poľnohospodáRmi,
ktoRí i v komplikovanom Roku 2010 vedeli dodať
sladovnícky jačmeň požadovanej kvality.
Spoločnosť Heineken Slovensko
prevádzkuje v Hurbanove najväčšiu
sladovňu v strednej a východnej
Európe s ročnou kapacitou viac ako
148 000 ton špičkového pivovarníckeho
sladu plzenského typu. Svojimi
aktivitami spoločnosť plne podporuje
odvetvie poľnohospodárstva
na Slovensku. Kvalitný sladovnícky
jačmeň, základnú surovinu pre
výrobu sladu a následnú produkciu
zlatistého moku, odoberá spoločnosť
Heineken Slovensko Sladovne (HSS)
v dlhodobom horizonte predovšetkým
od domácich slovenských pestovateľov
a obchodných spoločností.
„Záleží nám na budovaní dlhoročných,
vzájomne vyvážených obchodných
vzťahov s našimi partnermi.
Spolupracujeme s viac ako 160
agrárnymi subjektmi z prvovýroby
na Slovensku a v Českej republike.
Našim partnerom garantujeme odber
sladovníckeho jačmeňa a zároveň
aj jeho dlhodobú priemernú cenu,
ktorá im z viacročnej perspektívy
umožňuje udržať pestovanie jačmeňa
na požadovanej kvalitatívnej
a kvantitatívnej úrovni,“ hovorí
manažér výroby sladu spoločnosti
Heineken Slovensko Sladovne
Štefan Bartakovics. HSS zároveň
ponúka komplexný servis
na zabezpečenie dodávok jačmeňa
od svojich partnerov.
Z pohľadu úrody a kvality
sladovníckeho jačmeňa bol rok
2010 jedným z najťažších rokov
pre slovenských pestovateľov.
Sladovnícky jačmeň vstupoval
do pestovateľského ročníka
s hendikepom. Silná konkurencia
Kvalitný sladovnícky jačmeň od domácich
pestovateľov sa v hurbanovskej sladovni mení na slad.
plodín pestovaných nie na
potravinárske účely, ale na technické
účely (najmä biopalivá) zapríčinila
pokles európskej výmery sladovníckych
jačmeňov. Tieto faktory navyše
znásobili výnimočne nepriaznivé
poveternostné podmienky, ktoré
negatívne ovplyvnili celkovú
produkciu a kvalitu dopestovaných
sladovníckych jačmeňov
na Slovensku. Napriek tomu,
spomenuté okolnosti neodklonili
HSS z dlhodobej stratégie budovania
stability na slovenskom trhu
s komoditami. Heineken Slovensko
Sladovne i v tomto komplikovanom
ročníku dokázalo nakúpiť dostatok
sladovníckeho jačmeňa na pokrytie
svojej výroby. Spoločnosť HSS má
eminentný záujem pokračovať
v obojstranne kvalitnej spolupráci.
Začiatkom roka 2012 spoločnosť
Najväčšia a najmodernejšia sladovňa v strednej Európe
sa nachádza v Hurbanove.
osloví svojich dlhodobých partnerov
s ponukou na uzavretie kúpnych
zmlúv s garanciou ceny, ktorá
zabezpečí pokrytie nákladov
na pestovanie aj s výrobnou maržou,
a ktorá tiež zohľadňuje trendy
v pestovaní a obchodovaní
s jačmeňom v Európe.
Heineken Slovensko sa usiluje zvyšovať
kvalitu pestovania jačmeňa na
Slovensku aj svojou agronomickou
činnosťou, ktorá spočíva predovšetkým
v odrodových skúškach nových druhov
sladovníckych jačmeňov. Spoločnosť
tiež spolupracuje s vedeckými
inštitúciami (SPU Nitra, ZPaSSJ),
čo napomáha zvyšovaniu odbornosti
pri pestovaní jačmeňa na strane
svojich dodávateľov. Heineken
Slovensko má ambíciu v týchto
trendoch pokračovať aj v budúcnosti.
Celková kapacita sladovne predstavuje
viac ako 148 tisíc ton sladu ročne.
Agrotip
| Červenec-S
ka rpen | Júl-August | 2011
ublik
epub
re
ská rep
ská
hy¢
nsk
ven
h prílo
oven
Slo
¢ Obsa
áre
loha Slo
a semin
álna prí
Každý mesiac vám prinášame časopis s najnovšími poznatkami a aktuálnymi informáciami z poľnohospodárstva a tiež všetkým, čo by Vás
mohlo zaujímať. Časopis dostanete bezplatne, stačí sa prihlásiť u svojho
obchodného zástupcu alebo napísať na [email protected]
Ohlédnutí
za světovým
řepkovým
kongresem
Zdravotní stav osiv obilnin
Fungicidní ošetření
cukrové řepy
Ochrana révy proti botrytidě
Reportáž z Thajska
V
me sa
ším
šíme
a
JJa
a
itra
Nitra
01 N
949
949 01
Pro Plant
Signalizačný systém chorôb – vďaka odskúšaným metódam prognózy
výskytu chorôb na základe vývoja počasia a infekčného tlaku, aplikujete
prípravok na ochranu rastlín včas a efektívne. Prehľadnú informáciu
dostanete priamo na váš e-mail. Na prihlásenie sa do systému stačí
poslať mail na [email protected]
Tím obchodníkov
Naši obchodní zástupcovia sú oborníci na ochranu rastlín a sú vám
vo všetkých regiónoch neustále k dispozícii. Ochotne vám pomôžu
vyriešiť akúkoľvek otázku v oblasti ochrany rastlín. Kontakty na
našich obchodných zástupcov nájdete na www.agro.basf.sk
SMS centrum
Je dôležité dostať informácie včas, čo pre vás zapezpečí naša BASF
SMS infoslužba. Dôležité informácie ohľadom počasia, termínu aplikácie
prípravkov, akcií BASF dostanete formou krátkej správy na mobil.
Na prihlásenie sa do infosystému stačí zaslať SMS v tvare:
meno,priezvisko,podnik,výmera,okres na tel. číslo +421905 032 325
Web stránky
Na stránkach www.agro.basf.sk nájdete kompletné informácie o našich
produktoch spracované v prehľadnom katalógu. Môžete si stiahnuť etikety, MSDS, ADR a iné informačné materiály. Pochopiteľne na stránkach
nechýba ani prehľad marketingových a obchodných akcií, všetky
tlačoviny, predpoveď počasia a mnohé iné zaujímavosti nielen zo sveta
ochrany rastlín.
BASF – sila informácií
Pozor!
zvýšený výskyt
fómovej hniloby.
Na ochranu repky
použite prípravok
Caryx.
ODN
Á
N KA
A
J AN
Á
KR
ĽA
p 2/2011
Agroti
Za vlastným pojazdným výčapným pultom
Jozef Nemec a jeho pravá ruka Magda Gregušová.
V pozadí kamarát Miloš Čermák.
Nemci milujú statočného rytiera Nemca
Nemci milujú rytierov dobrého jedla a pitia. Každý rok v januári môžu na výstave Grüne Woche
– Zelený týždeň ochutnať vyše päťdesiat národných kuchýň z celého sveta. Tento rok boli hitom
ekvádorské šišky plnené kozím syrom, afgánska mliečna ryža zafarbená šafranom a grilovaný
krokodíl zapíjaný slovenským pivom z vyhnianskeho Steigra.
N
ečapoval ho nikto iný ako najírečitejší
slovenský pivovarník Jozef Nemec. Nebyť tohto muža, ktorý svoj život na 44
rokov spojil s topoľčianskym Topvarom, Slovensko by na tohtoročnej výstave chýbalo.
Štát šetrí a ministerstvo pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka obmedzilo výdavky aj na
výstavy.
Na Grüne Woche, ktoré opäť veľkoryso obsadili Maďari, Česi a najmä Poliaci, zachraňoval
slovenské farby jeden výrečný, večne veselý a na nemecké pomery správne ukričaný
muž.
Jozefa Nemca si vykoledovali sami Berlínčania. Na výstave šestnásť rokov čapoval slovenské pivo. Ľudia si ho zamilovali, keď pri
prechode z marky na euro Nemcom cez televíziu polichotil: Marka bola najmenej taká
kvalitná, akou je slovenské pivo Topvar.
Na druhý deň slovenský stánok obliehali davy Nemcov, ktorí chceli ochutnať pivo hodné
piatich nemeckých mariek. Zachutilo im a odvtedy chodili na pivo k Jozefovi Nemcovi.
Keď Topvar kúpila spoločnosť SAB Miller, noví
majitelia rozhodli, že na medzinárodné výstavy pivo z malého mesta viac chodiť nemusí.
Stala sa však dovtedy nevídaná vec: Jozef
Nemec nakúpil pivo a vybral sa do Berlína
na vlastnú päsť. Jeho štrnástu individuálnu
účasť korunoval úspech: Topvar sa stal pivom
výstavy.
Ešte ani neprišiel do Topoľčian a v pivovare
už mali gratuláciu od organizátorov súťaže
k víťazstvu. Nové vedenie sa nestačilo čudovať. Ani len netušilo, že ktosi ho reprezentuje
v zahraničí. Nečudo, že nasledovala blesková
rozlúčka.
Zdalo sa, že návštevníci Grüne Woche už
nikdy neuvidia Jozefa Nemca za výčapným
pultom. Vo vyhnianskom Steigri však pochopili, akým skvelým mostom do zahraničia je
pre slovenské pivo tento podnikavý chlapík.
Tohto roku to vyzeralo, že Slovensko sa Grüne Woche nezúčastní. Organizátori volali
Nemcovi. „Čo sa deje? Vari naozaj neprídete?
Ľudia sa už na vás tešia.“ A Jozef Nemec prišiel aj so súdkami Steigra. Spolu s moravským
priateľom Milošom Čermákom dotiahli do
Berlína pojazdný výčapný pult a prenajali si
za vlastné 30 štvorcových metrov výstavnej
plochy. Dvesto eur za štvorec, šesťtisícok dovedna za celú plochu.
Nad vari najmenším národným stánkom svietil hrdý názov Slowakische Republik. Kúsok
vedľa vystavovali Nóri svoje lososy, Rwanda
lákala na grilované krokodíly a všetci chodili
na Steigra. Na prekvapenie írskeho Guinessu,
ktorý sa rozkročil hneď na začiatku haly číslo
osem.
Bol to súboj Dávida a Goliáša. Jozef Nemec,
jeho pravá ruka Magda Gregušová, harmonikár Dezider Guliš opäť uchvátili Nemcov.
Malé pivo predávali za dve a pol eura, veľké
za štyri. Berlínčanom chutilo. Každému na
rozlúčku dočapovali pohár. Veľkorysosť sa
oplatila. Hostia privádzali nových hostí.
„A kde sú slovenskí syrári s korbáčikmi, oštiepkami a bryndzou? Prečo si nemôžem
kúpiť fľašku slovenského Tokaja,“ pýtali sa
pravidelní návštevníci. „Zostali doma, je kríza,
prídu o rok,“ utešoval Jozef Nemec sklamaných hostí.
A harmonikár, aby zvrtol reč, rýchlo zatiahol
Tancuj, tancuj vykrúcaj...
Slovensko túži, aby ho vo svete poznali a rešpektovali. Ale pokiaľ jeho česť bude na vlastnú päsť zachraňovať jeden statočný s trojicou
verných priateľov, zostane naša krajina zastrčená ako Popoluška v kúte. Škoda, Grüne
Woche – Zelený týždeň je skutočne svetovou
promenádou najlepších potravinárov.
Ani energetické nápoje neobstáli pred Steigrom.
reportáž 89
Príprava jedál z potravín vyrobených v okolitých farmách bol pre Boba Desautelsa, majiteľa reštaurácie, dobrým marketingovým ťahom.
Podnetná spolupráca roľníka,
spracovateľa a konzumentov
Postrehy z medzinárodného kongresu poľnohospodárskych novinárov IFAJ v Kanade
S
problémom odbytu produkcie sa dokonale popasovali v kanadskom srdci poľnohospodárstva – v meste Guelph v Ontáriu.
Pod heslom „Mysli globálne, jedz lokálne“ rozvíjajú kooperácie
medzi farmármi a spracovateľmi. Vzájomná podpora zvyšuje ponuku
bezpečných potravín, rozvíja regionálny obchod a ekonomika regiónu sa stáva silnejšou a stabilnejšou. Obyvatelia prijímajú tento trend
s nadšením.
„Dnes večer po prvýkrát ochutnáte Kanadu,“ úsmevne sľubovali organizátori medzinárodného kongresu poľnohospodárskych novinárov
IFAJ, ktorý sa tento rok konal v Kanade. V rámci celosvetového kongresu sme mali možnosť zapojiť sa do podujatia Ochutnaj realitu.
Regionálne pivo aj víno v nás zanechali hlboký dojem.
90 reportáž
Jesť a piť v reštaurácii pritom nie je ničím výnimočným, a to ani v Ontáriu nie. Počúvať však o pôvode potravín, ktoré sa práve nachádzajú na
vašom tanieri priamo z farmárových úst či v podaní majiteľa reštaurácie, bolo ohromným zážitkom.
Bob Desautels si reštauráciu Woolwich Arrow v meste Guelph otvoril
pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Na začiatku dosahoval ročný obrat
400 tisíc kanadských dolárov, spokojný však nebol. Chcel dosiahnuť
viac. A viac aj dosiahol.
K úspechu mu dopomohla zmena kuchyne. Rozhodol sa pripravovať
jedlá len z potravín vyrobených v okolitých farmách. Dnes je jeho obrat približne 2,2 milióna kanadských dolárov. Potraviny mu dodáva 45
lokálnych prvovýrobcov. „Všetci musia dosahovať vysokú úroveň kvality vyrobených potravín,“ dopĺňa Bob Desautels.
Regionálnu kuchyňu ako marketingový ťah chváli a je založená na
piatich základných princípoch. „Prvým dôvodom je podpora regionálnych producentov, čo prispieva k diverzifikácii a sile lokálnej ekonomiky. Druhým je čerstvosť týchto potravín. Jedlá a nápoje pripravované
z čerstvých surovín sú omnoho chutnejšie. Po tretie, do ostatných reštaurácií sa potraviny a nápoje dovážajú zo vzdialenosti niekoľko tisíc
kilometrov. Minimalizovaním týchto „potravinových a nápojových
kilometrov“ redukujeme negatívne ekologické dosahy a pomáhame
bojovať proti klimatickému otepľovaniu. Štvrtým dôvodom je bezpečnosť regionálnych potravín. Tieto podliehajú prísnejším hygienickým
kontrolám a pravidlám ako dovoz, sú teda zdravšie a bezpečnejšie.
Posledným argumentom je znásobená radosť z varenia, keď viete, od
koho nakupujete potraviny a osobne sa poznáte s producentmi potravín,“ vysvetľuje Bob Desautels a dopĺňa, že filozofia „kupuj regionálne“
sa naozaj osvedčila. V porovnaní s ostatnými robí jeho reštauráciu výnimočnejšou a atraktívnejšou. „Pre ľudí je omnoho viac sexi navečerať
sa v príjemnej atmosfére,“ hovorí na záver.
Jedným z jeho hlavných dodávateľov je Kevin Smith, producent zemiakov, ktoré pestuje na výmere 18 hektárov. K farmárčeniu ho dohnala
nespokojnosť. „Boli sme sklamaní kvalitou zemiakov, ktoré sa dostávali
na náš stôl,“ hovorí a spomínajúc na začiatok podnikania v poľnohospodárstve dodáva: „ Ubehlo päť ťažkých rokov, pokiaľ sa výroba ze-
Dnes Kevin Smith dodáva zemiaky do siete reštaurácií po celom Ontáriu.
miakov stala rentabilnou. Odbyt svojej úrody som zabezpečoval tak,
že som jazdil po krajine a predával zemiaky priamo z auta, bez nároku
na chvíľu oddychu. Dnes dodávame zemiaky do siete reštaurácií po
celom Ontáriu,“ rozpráva s nadšením zanietený farmár. Svoje zemiakové portfólio zúžil na tri odrody, ktoré podľa jeho slov dosahujú nielen
dobré úrody, ale najmä dobrú kvalitu, čo mu zaručuje ich stály odbyt.
Za rozvojom regionálnej korporácie medzi reštauráciami a farmármi
stoja samotní spotrebitelia a ich zvyšujúce sa nároky na kvalitu a bezpečnosť potravín. „Spoločne sme založili organizáciu, ktorej členmi
sú jednak samotní farmári, reštaurácie či kamenné obchody, ale aj
Univerzita v Guelphe. Našou úlohou je propagácia regionálnych producentov ako aj spracovateľov. Usporadúvame podujatia, prostredníctvom ktorých dostávame produkciu našich členov do popredia.
Zo strany spotrebiteľa sa stretáme s úspechom. Nič nenahradí chuť
jedál pripravených z čerstvých potravín. Regionálne výrobky je možné
ochutnať jednak v reštauráciách, ale aj priamo na farmách,“ tvrdí Gayl
Creutzberg, koordinátor podujatia Ochutnaj realitu. V snahe priniesť
obyvateľom na stôl čerstvé potraviny z regionálnych zdrojov pripravuje organizácia mnoho ďalších podujatí. V regiónoch Welington a Waterloo sa ročne vynaloží 452 miliónov kanadských dolárov na potraviny, pričom desať percent na regionálne. To predstavuje 45 miliónov
dolárov, ktoré podporujú regionálny rozvoj.
Poľnohospodárski novinári z 32 krajín z celého sveta vrátane Slovenska počúvali so záujmom
informácie o kooperácii medzi poľnohospodármi a reštauráciou.
Pozor na hlavu! Pre opice neplatí
Thajský ostrov Koh Samui stále žije popri turizme aj z kokosov
P
ri kope zelených nezrelých kokosov sa zastavujeme hneď na prvom rohu. Predavač
vybral jeden plod z boxu s ľadom, mačetou
mu šikovne odsekol vrch, dovnútra zastrčil slamku
a s úsmevom od ucha k uchu nám ho podal.
Nápoj, ktorý slamkou ťaháme, chutí trochu nasládlo, ale veľmi osviežujúco. Farbu má kalnú od
mlieka, ktoré obsahuje. Od toho dňa sme sa nedali
zlákať na nijaký presladený nealkoholický nápoj.
Zastávka na rohu u predavača kokosového nápoja
sa stala našou každodennou.
Farmárstvo vytláča turizmus
Ešte začiatkom minulého storočia bol druhý najväčší thajský ostrov Koh Samui izolovaný a nijaké
veľké vzťahy s pevninou neudržiaval. Možno aj
preto, že to tamojší obyvatelia príliš nepotrebovali.
Dokázali sa uživiť z toho, čo si sami dopestovali, a z
úlovkov z okolitých morí.
Sebestačnosť im zabezpečovali okrem iného najmä kokosové palmy (lat. cocos nucifera). Tie tvoria
hlavnú vegetáciu ostrova a v malej miere im konkurujú iba gumovníky. Spoločne vytvárajú hustú
džungľu, vďaka ktorej je ostrov večne zelený.
Ešte pred nejakými pätnástimi rokmi si bolo treba
na cestu ostrovom, ktorý má v najširšej časti približne 25 kilometrov, rezervovať celý deň. Cesty
boli v zlom stave a svoje hrá aj hornatosť vnútroostrovnej časti, kde ich často, najmä počas monzúnov, strhávajú prúdy vody.
V posledných dvoch dekádach žije Koh Samui najmä z turistického ruchu a pribudli kvalitné asfaltky.
Mestečká Chaweng, Lamai či Bo Put a ich okolie
sú posiate hotelmi všetkých druhov a kategórií,
od lacných jednoduchých bungalovov na koloch
až po moderné luxusné wellness hotely. Všetkým
bez výnimky robia tieň tisícky kokosových paliem,
ktorým sa tam mimoriadne darí. Ležať v hojdacej
sieti pod ich korunami je však niekedy dosť nebezpečné.
Opica priateľ človeka
Na opičiu šou vás budú lákať na ostrove na každom rohu. Je to zábava, ale v skutočnosti ukážka,
ako ľudia za pomoci zvierat prichádzajú k živobytiu i nejakému príjmu. Vzťah opice-makaka a člo-
Na kokosovej farme.
Makak vycvičený na zhadzovanie zrelých kokosov.
Korene kokosovej palmy vytvárajú bizarné tvary.
veka, ktorý tam uvidíte, je naozaj neuveriteľný. Je
to skvelo zohratý tím. Pán dá opici povel a ona bez
problémov veľkou rýchlosťou vylezie na kokosovú
palmu. Neomylne pozná podľa vône, ktorý kokosový orech je už zrelý, a zhodí ho na zem. Ostatné
nechá tam, až príde zase ich čas.
Vycvičiť makaka, aby sa stal zhadzovačom kokosov, však nie je ľahké. Tento druh opíc je totiž dosť
lenivý. Preto aj na Koh Samui existujú pre ne špe-
ciálne výcvikové strediska. Isteže, na strom vylezie
aj človek. Ibaže ten si najskôr potrebuje na kmeni
urobiť zárezy, niečo ako rebrík. A to chce čas. S vycvičenou opicou ide práca rýchlejšie.
Kokosy však padajú na zem aj samé od seba. Preto nám domáci radili, že priamo popod koruny
stromov radšej chodiť nemáme. A keď už niet vyhnutia, tak si prechádzajúc tadiaľ treba držať ako
ochranu ruky nad hlavou. Aj tak kokosové orechy
pádom zo stromov vysokých aj 30 metrov údajne
zabijú ročne v Thajsku niekoľko tisíc ľudí. Nečudo,
veď dozretý plod váži neraz až poldruha kilogramu. Niektorí sa tomu smejú a tvrdia, že pravdepodobnosť zabitia padajúcim kokosom je taká „veľká“, ako napadnutie žralokom v mori.
Keď padne kokos na zem, do piesku s vlahou, onedlho začne cez škáru v škrupine vyrastať na svetlo
božie životaschopná rastlinka. Aby však prežila,
potrebuje veľa tepla, vlahy a vysokú vlhkosť vzduchu. Koh Samui je na to ideálny. Preto je posiaty
tisíckami kokosových paliem. Takéto podmienky
však nájde táto rastlina vo vyše 80 krajinách sveta
a ročná celosvetová produkcia plodov predstavuje
61 miliónov ton.
Strom života
Na Vianoce deti maľujú kokosy veselými farbami a zdobia nimi palmy.
92 reportáž
Kokosová palma je neuveriteľne všestranný strom.
Dokonca v sankriste si vyslúžila názov kalpa vriksha, čo znamená strom, ktorý dáva všetko na prežitie. V malajštine ho zase nazývajú pokok seribu
guna, teda strom tisícorakého využitia a vo filipínštine jednoducho strom života.
V českom i slovenskom jazyku sa pre plod kokosovej palmy zažil názov kokosový orech, čo je preklad z anglického coconut. Z botanického hľadiska
ale orechom nie je – ide o plod so semenom. Na
úrodnej pôde, aká je aj na Koh Samui, dá strom ročne od 30 do 70 plodov. Existujú aj novošľachtence,
ktoré rodia viac.
Do Európy priniesli prvé kokosy z Indie portugalskí
moreplavci kapitána Vasco da Gama. Vlasatý hnedý
povrch im pripomínal strašidlo Coco a názov plodu
bol na svete.
V istom štádiu zrelosti nájdete po rozbití tmavohnedej škrupiny s chlpatým povrchom vo vnútri
výbornú šťavnatú bielu dužinu. Dá sa z nej len tak
odhrýzať. Neoplatí sa ju však dlhšie skladovať, pretože oslizne a rýchlo začne plesnivieť. Domorodci
očistené kusy dužiny preto okamžite sušia na slnku
a melú na známe kokosové vločky či múčku. Koľkože len druhov skvelých dezertov sa dá z nej napiecť!
Niekde vám ponúknu aj slané kokosové čipsy.
Milionársky šalát
Keď sa nechá kokosová tekutina z kokosu postáť,
na povrchu sa usadí hustejšie mlieko. Aj to sa využíva na varenie napríklad skvelých thajských
polievok. Kokosový olej je zase vhodný na vyprážanie. Hoci oleja nedáva kokos toľko, ako olejniny
či orechy, má vďaka množstvu nasýtených tukov Korene ako zubné kefky
a rôznych minerálov, ako napríklad zinok, železo či Pri potulkách ostrovom sa zastavujeme na kokosofosfor, vysokú kvalitu.
vej farme. Tam sa ešte dozvieme, na čo všetko palI kokosové mlieko obsahuje okrem cukru a vlákien ma slúži. Napríklad škrupinami v chladných dňoch
aj proteíny, antioxidanty, vitamíny a minerály. Pre- – lebo aj také bývajú na Koh Samui – kúria, alebo
to sa často pridáva do populárnych izotonických na nich varia. A sú tu tiež špicaté listy z palmy dlhé
športových nápojov. Dá sa tiež prekvasiť na víno neraz aj päť metrov. Domorodci z nich šikovnými
a z neho páliť alkohol príjemnej chuti zvaný arak.
prstami splietajú rôzne úžitkové predmety, košíky,
Jesť sa dajú aj výhonky a tzv. palmové srdce, kto- dekorácie i nábytok.
ré chutia ako kaleráb. Robí sa z nich výborný šalát, Suché listy, ktoré voľne odpadávajú zo stromov,
často nazývaný aj milionársky. To preto, že palma, zanechávajú na kmeňoch kokosových paliem tyz ktorej olámu výhonky, pravdepodobne vyschne. pické vodorovné ryhy a dodávajú im typický dekór.
A kokosový olej je výborný aj na pleť. Preto našiel A potom je tu ešte chlpatý suchý obal kokosu. Z je08_11_INZERAT_univerzalny_topagro_180x128mm_fnagro
26.8.2011
Page 1 a z nich
bohaté
využitie v kozmetickom priemysle na výro- ho ostrých vlákien
sa pletú11:20
laná a špagáty
bu krémov či do mydiel.
zase košíky, rohože a iné predmety na denné po-
Palmové háje obklopujú turistické rezorty i golfové ihriská.
užitie. „Na ocot“ nezostanú ani korene. Obsahujú
látky, ktoré pomáhajú pri žalúdočných ťažkostiach.
Kúsky rozstrapkaných koreňov však používajú domáci aj ako kefky na čistenie zubov, okrem iného aj
preto, že zastavujú krvácanie ďasien.
Existuje kokosová perla?
Občas sa v rozprávaniach o kokose objaví zmienka,
že existuje aj kokosová perla. Profesor Armstrong
z Palomarskej College však tvrdí, že tých, ktorí ju
videli na vlastné oči, nenájdete. Ide vraj len o povery. Ale čo uvidíte zaručene, sú kokosové kvety.
Kokosová palma totiž kvitne nepretržite. Nikdy
napríklad nechýba vo svadobných kyticiach ako
symbol plodnosti.
KOMPLETNÝ SORTIMENT PRÍPRAVKOV SPOLOČNOSTI
F&N Agro Slovensko
DU!
PRE ZDRAVÚ ÚRO
AURORA 40 WG ●
● GRAMIN
CLINIC® ●
COMMAND 36 CS ●
● QUIZ
Herbicídy
● CUPROXAT SC
DICOPUR D ●
EMBLEM® PRO ●
LENTIPUR 500 FW ●
● SPODNAM DC
● STABILAN 750 SL
Insekticídy
● CLINIC®
PIKE® ●
Regulátory rastu
SPOTLIGHT PLUS ●
ZEAGRAN© 340 SE ●
● FURY 10 EW
Fungicídy
DICOPUR M 750 ●
Ochrana lesa
● FURY 10 EW
● PELLACOL
Konzultujte s našimi regionálnymi zástupcami o výhodách použitia!
F&N Agro Slovensko, s.r.o., Jašíkova 2, 821 03 Bratislava
Tel.: 02/48 29 14 59, Fax: 02/48 29 12 29, http://www.fnagro.sk
■
■
■
■
■
■
Kraj Bratislava, Trnava I., Trenčín
Kraj Trnava II., Nitra I.
Nitra II.
Kraj Banská Bystrica
Kraj Prešov I. a Košice I.
Kraj Prešov II. a Košice II.
Kollár Rastislav
Kántor Zoltán
Šimončič Jozef
Marcinek Štefan
Černický Ivan
Vdovjak Jozef
0903 265 501
0903 730 489
0905 618 449
0903 265 509
0903 265 502
0903 265 503
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
reportáž / inzercia 93
Národná expozícia Slovenska na Biofachu 2011.
Celosvetový „zelený“ trend
nám môže priniesť pekné peniaze
M
esto, ktoré spája narodenie panovníka Žigmunda Luxemburského, herečky Sandry Bullockovej alebo bývalej tenisovej
princeznej Nicole Vaidišovej. Mesto, ktoré by najradšej zabudlo na svoju nie tak dávnu minulosť, keď hostilo zjazdy nacistickej
NSDAP a ktoré sa snažilo umyť svoju zašpinenú tvár povojnovým súdnym tribunálom. Norimberg.
Aj keď v laickej verejnosti rezonuje spomenutými udalosťami, tej poľnohospodárskej sa toto polmiliónové bavorské mesto spája najmä
s najväčšou prehliadkou trendov ekologického poľnohospodárstva
a biopotravín na svete. Každoročne vo februári sa tu stretnú vystavovatelia a odborná verejnosť z celého sveta, aby vedeli, čo je práve IN.
Tento rok takmer na 90 tisícoch metrov štvorcových prezentovalo
svoje produkty viac ako 2 500 vystavovateľov. Od celkom bežných
produktov ako ovocie a zelenina v kvalite bio, čaje alebo mäso, cez pivo, víno a iné produkty s vyššou pridanou hodnotou, až po oblečenie
z bavlny dopestovanej v kvalite bio. Na veľtrhu už piaty raz nechýbalo
ani Slovensko.
„Od roku 2007 sa účasť Slovenska na tomto svetovom veľtrhu bio-
potravín a bioproduktov organizuje pod gesciou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Tohtoročný 22. ročník Biofachu bol
pre nás obzvlášť špecifický. Slovenská republika oslávila na veľtrhu
20 rokov od vzniku svojho ekologického poľnohospodárstva,“ hovorí
Oľga Rumannová zo Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej
komory.
V oceáne ponúkaných výrobkov a vystavovateľov z celého sveta sme
sa neutopili. Návštevníci zo 131 štátov mohli zo Slovenska vidieť ovčie
a kravské syry, víno, biočaje, detské výživy, slnečnicový olej, slané pochúťky, zeleninu a zemiaky, ale aj výrobky zo špaldy.
Náš tohtoročný víťaz súťaže o najkrajší chotár a podnik, ktorý zvíťazil vo svojej kategórií aj v aktuálnom ročníku súťaže Top Agro – SEMA
Sládkovičovo, prezentovala ekologické osivá.
„Podujatie má pre nás význam, lebo sa stretneme s obchodnými partnermi,“ povedal nám v národnej expozícii Marian Halmeš, riaditeľ tohto
úspešného podniku. Iný dôvod účasti na veľtrhu mala Mária Gondová
zo spoločnosti Agrovital, ktorá patrí k podniku Begokon.
„Chceme zostať v povedomí a poukázať na to, že existujeme. Na Slo-
Nechcete kupovať múku? Tak si ju pomeľte doma sami.
Sušené rajčiny so Sicílie. Mňam..
94 reportáž
založeného Trevíru a prekvapí novými cestovateľskými a vinárskymi zážitkami. Babie leto v povodí Mosely vyrazí dych scenériou dozrievajúcich vinohradov a neodolateľnou zmyselnosťou tunajšieho vína podávaného
v historických pivniciach. Kto prejde týmto krajom, pochopí, prečo navždy
zostali Nemci i Luxemburčania žiť na brehoch Mosely.
Možnosti ochutnať biovíno málokto odolá.
vensku sme totiž jediným významnejším producentom biovajíčok
a naša denná produkcia dosahuje 6 tisíc kusov,“ uviedla zástupkyňa
spoločnosti, ktorá denne na slovenský trh vyprodukuje 250 tisíc vajíčok.
Ako hovorí Zuzana Ruppeldová, pracovníčka Odboru obchodu a propagácie na Ministerstve pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR,
najväčší záujem zahraničných partnerov sa v Norimbergu orientuje na
mlieko a mliečne výrobky.
„Mrzí nás, že sa Biofachu nezúčastnili priamo naši výrobcovia mlieka a
mliečnych výrobkov, prezentujeme ich len tým, že sme umiestnili ich
výrobky vo vitrínach. Našim cieľom do budúceho ročníka je dotiahnuť
na Biofach priamo spracovateľov. Pri záujme obchodných partnerov
však nedajú opomenúť napríklad detské výživy, olej, chipsy alebo
špaldové múky,“ hovorí Zuzana Ruppeldová.
Trh s biopotravinami môže byť veľkou šancou aj pre naše poľnohospodárstvo. To však neznamená len mať pôdu zaradenú v systéme
ekologického poľnohospodárstva, ale komodity aj finalizovať. Na
Slovenskú podniky obhospodarujú 9,4 percenta poľnohospodárskej
pôdy ekologicky, to znamená takmer 180 tisíc hektárov. Patríme k tým
najviac „zeleným“ štátom Európy. No bioproduktov z krajiny pod Tatrami v Norimbergu
nebolo
toľko. Mnohí
výrobcoviavinárstva.
sa uspokojili
s preBez Mosely
by nebolo
luxemburského
Rieka
zentácious vynikajúcou
svojich výrobkov
len cez vitríny
v národnom
stánku.
Pritom
mikroklímou
na pestovanie
viniča
prispetrh s biopotravinami
neuveriteľne
rastie. Pokiaľ
v roku– 2002
dosahoval
la k splynutiu
dvoch vinárskych
kultúr
francúzskej
v celosvetovom meradle 23 miliárd dolárov, už o šesť rokov neskôr to
a
nemeckej.
bolo 52 miliárd! Aj toto je šanca pre náš vidiek!
Zaujímavosti
o luxemburskom
vinárstve
•
• Mosela má dĺžku 545 kilometrov a je najväčším prítokom Rýna. Vinice sa tiahnu ako stuha od hornej Mosely
vo Francúzsku až k jej ústiu v nemeckom Koblenzi. Za
každým ohybom rieky očakáva návštevníka iný krajinný
ráz s vlastnou identitou.
• Veľkovojvodstvo
je uznávaným výrobcom sektov. Na
trhu sa presadil vlastný Crémant de Luxembourg, ktorý
je od roku 1991 uznávaný ako jediná apelácia mimo
Francúzska.
• Či ide o crémant alebo tiché vína, Luxemburčania sú si
najlepšími zákazníkmi a so spotrebou 55 litrov na osobu
za rok patria medzi najväčších milovníkov vína na svete.
• Najpopulárnejším vínom je rizling a z jedál riečne ryby.
V kaviarňach sa víno podáva v pohároch so zelenou
stopkou a pije sa všeobecne veľmi studené s teplotou
okolo 8 stupňov Celzia.
• Typický luxemburský vinohradník je vlastník jedno hek-
tárovej vinice a je členom jedného zo šiestich vinohradníckych družstiev. Tie ešte v roku 1966 vytvorili skupinu
Domaines de Vinsmoselle. Jej 800 členov vyrobí takmer
Uganda sa prezentovala pekným úsmevom a kávou.
100-tisíc hektolitrov vína.
Ani Francúzi, ani Nemci, Alsasania
pohári má radšej rizling ako korenistý voňavý
tramín, ktorý niektorí cudzinci považujú za erbové víno Alsaska.
„Ľudia, ktorí nevedia nič o víne, si dajú tramín,
ale tí, čo sa vyznajú, uprednostnia rizling. Možno
z neho urobiť jednoduché vína, ale aj bobuľové
výbery či zriedkavé ľadové víno. Rizling je pre
vinára vždy veľkým vyzývateľom, preto ho milujem.“
Dahlenheim, Riquewihr
F
rancúzi ich nepovažujú za pravých Francúzov a Nemci za pravých Nemcov. Štrnásteho júla, na výročie pádu Bastily, si však na
každej radnici v Alsasku pripíjajú na zdravie
Francúzskej republiky. Ktože sú Alsasania?
Majú čisto nemecké priezviská, ale francúzsky
znejúce krstné mená. Vravia, že sú prvými Európanmi. Skrz víno predovšetkým.
Mélanie Pfisterová je mladá, nakrátko ostrihaná
brunetka. Snaží sa tváriť vážne, veď patrí medzi
desať najuznávanejších dám alsaského vína, ale
zopár drobučkých pieh a ihravý úsmev na mladej tvári víťazia nad strojenou serióznosťou.
Mélanie je ako jej víno. V pohári sa rizling i tramín tvária dôstojne, ale po chvíli z nich prehovorí ženská úprimnosť, láskavosť, ale aj šibalstvo a
podmanivosť. Víno s veľkou rodovou skúsenosťou.
Chutí ako madam Pompadour
Rovnosť aj vo víne
Do alsaského vinárstva, kedysi čisto mužskej záležitosti, čoraz viac prenikajú ženy. Po vyše dvesto rokoch od víťazstva revolúcie nad monarchiou sa tak napĺňa jedna z troch revolučných
požiadaviek: bratstvo, rovnosť, sloboda. Rovnosť
príležitostí aj pri tvorbe vína.
Pravdupovediac vinárovi z alsaského Dahlenheimu André Pfisterovi, otcovi troch dcér padol
kameň zo srdca, keď sa Mélanie rozhodla odísť
na univerzitu v Bordeaux. Podnik, ktorý založili
jeho predkovia v roku 1780, má pokračovateľku.
Ôsmu v poradí, prvú ženskú.
Mélanie rozpráva plynne po francúzsky, nemecky aj anglicky. K trom rečiam ju priviedol jej rodný kraj, vinárska križovatka Európy, alsaské víno
putujúce hore i dolu Rýnom do všetkých končín
už nielen Európy, ale aj sveta. A milióny milovníkov vína, každoročne navštevujúcich alsaské
vinárske dediny.
Alsasko je tretím najznámejším francúzskym
vinárskym regiónom – hneď po Bordeaux a
Burgundsku. Len na skok je chýrna Champagne
produkujúca najznámejšie šumivé víno na svete. No aj s ňou drží Alsasko krok, pretože vyrába
skvelé crémantes, biele aj ružové šumivé vína. A
po prípitku s crémantom servírujú v tomto jedinečnom vinárskom kraji dve vína, ktoré nikto
iný vo Francúzsku nevie lepšie vyrobiť – rizlingy
(rýnske) a korenisté tramíny. Túto vzrušujúcu vi-
Pôvodný vinársky dom v Riquewihri slúži dnes ako penzión.
nársku trojku ponúka svojim hosťom aj Mélanie
Pfisterová.
V pohári šumí more
Pfisterovské vinárstvo je akýmsi prototypom alsaských rodinných podnikov. Mélanie s otcom
obrába 15 hektárov vinohradov a ako každý významnejší vinár vlastní aj hektár špičkovej polohy Grand cru. Dovedna ich je v Alsasku päťdesiat
a všetky produkujú nezameniteľné vína.
Vďačia za to pohnutej geologickej histórii. Pred
50 miliónmi rokov sa časť horského masívu Vogéz prepadla, zalialo ju more a na miestach geologických zlomov sa dostalo na povrch množstvo hornín s pestrým zložením.
„Piesok, slieň, spraš, vápenec aj íl, bridlica a žula
ba aj vulkanický kameň – práve táto pestrá zmes
podložia odlišuje jedno alsaské víno od druhého
a robí ho nezameniteľným,“ vraví Mélanie.
Do pohárov rozleje rizling z roku 2008, víno
bujné, koncentrované a šťavnaté. Veľmi svieže.
Mélanie akoby mimochodom spresní pôvod vína. „Nepočujete šum mora? To spievajú morské
mušle. Milióny z nich sa postarali o vysoký obsah vápnika v
pôde a ten zasa o dostatok kyseliniek vo víne.“
Mélanie predstavuje nové
pokolenie alsaských vinárov –
vlastne vináriek. Jedno ich spája – otvorenosť a rozhľadenosť,
schopnosť zľahka viesť rozhovor o víne so svojim hosťom.
Po štúdiách v Bordeaux odišla
Mélanie na prax do Kalifornie a
neskôr na Nový Zéland.
„Svet obdivuje Francúzsko, ale
my sa musíme neustále konfrontovať s vinármi, ktorí nie
sú zviazaní železnými putami
európskej a v našom prípade
francúzsko-nemeckej tradície,“
podotkne vinárka.
Je vtipná, bystrá, uvažuje racio­
nálne, podchvíľou viac mužsky
Melanie Pfister študovala v Bordeaux, Kalifornii aj na Novom Zélande. ako žensky. Priznáva sa, že v
96 reportáž
Damian Sohler zo Scherwilleru nevedie diskusiu o tom, ktoré víno viac miluje. Ako šikovný
obchodník sa chváli poslednými úspechmi. Z
police plnej vín vytiahne posledné vydanie tisícky najlepších vín a rýchlo nalistuje stránku,
kde čierne na bielom stojí, že vinárstvo Sohler
má najlepší Gewürztraminer. Svedčí o tom veľká zlatá medaila z Mondial du Gewurztraminer
v Štrasburgu.
Rodina Sohlerovcov produkuje 150-tisíc fliaš do
roka. K rodinným klenotom patria vinohrady na
kopci Rittersberg a Frankstein. Terroir oboch je
zaradený do najvyššej triedy Grand cru. Špičkový tramín z Rittersbergu ročník 2006 narodený
na žulovom podloží má plnú ružovú vôňu aj
chuť. Omámi zmysly ako madame Pompadour
uchvátila kráľa Ľudovíta XV. Sohler odporučí zoznámiť sa s rodiskom vína.
Vie, prečo svojich hostí posiela na Rittersberg. Z
vrcholu kopca sa otvára pohľad na zelené more vinohradov a pri dobrej viditeľnosti možno v
diaľke uvidieť veže gotických katedrál v Štrasburgu a Colmare a medzi nimi desiatky vinohradníckych viesok. Od jednej k druhej sa kľukatí 170 kilometrov dlhá vinárska cesta. Návštevník
nemá šancu nazrieť do každého vinárstva, ktoré
medzi sebou súperia na život a na smrť. Ale aj
spolupracujú. Bez spolupráce by nebolo možné
doviesť do regiónu ročne štyri milióny turistov.
Francúzština je rečou vína
Martin Schaetzel z Ammershwihr si nepotrebuje
vylepšovať imidž zlatými medailami z medzinárodných výstav vína. Propaguje biodynamické
vinohradníctvo aj vinárstvo. Priviedla ho k nemu
rastúca konkurencia pri predaji vín.
„Pred dvadsiatimi rokmi som predával víno v
New Yorku. Američania si mohli vybrať zo sto
alsaských rizlingov a celkom logicky tlačili na cenu. Ísť s cenou dolu však bola neschodná cesta
a tak sme museli ponúknuť nové, lepšie víno,“
vysvetlí Schaetzel.
Schaetzel uprel zrak ako dávno pred ním vinohradníci v Bordeaux na terroir. V slávnom
západofrancúzskom regióne pred vyše poldruhastoročím presne roztriedili najlepšie polohy
vinohradov. Schaetzel rýchlo pochopil, že cestu
k výnimočným rizlingom, tramínom, ale aj muškátom či sivým pinotom mu otvoria nielen skvelé polohy, ale aj citlivejšie obrábanie viníc.
„Za výnimočné víno považujem to, ktoré je minerálne – práve mineralita je soľou vína, v nej sa
odráža terroir, pôvod vína,“ tvrdí tento príjemný
Alsasan. Chvíľu rozpráva nemecky a chvíľu francúzsky. Zaujímavé, do francúzštiny preskočí vždy
vo chvíli, keď sa potrebuje presnejšie vinársky
vyjadriť. Márna vec, v krajine Galského kohúta je
francúzština rečou vína.
Schaetzelove vína prekvapujú čistotou a nadpozemskou ľahkosťou. Pivnica, v ktorej vinár
ponúka čarovné rizlingy, tramíny, rulandské sivé
a muškáty, je jednoduchá. Hostia sedia na obyčajných drevených laviciach, ale víno ich prená-
ša do rozprávkovo čistej vinohradníckej krajiny
spred štyristo rokov.
Boli to časy, keď Alsasania vyrobili ročne sto miliónov litrov vína! V Európe nemali konkurenciu.
Potom však prišlo sedemnáste storočie so zničujúcou tridsaťročnou vojnou a alsaské vinohradníctvo upadlo. Krajina prechádzala z rúk do rúk a
vo víne a zvykoch ľudí sa miešali vplyvy nemecké a francúzske.
Chladný rozum premohol cit
Schaetzel podobne ako zakladateľ biodynamického vinárstva Rudolf Steiner premýšľal, ako
starí vinári mohli vyrobiť kvalitné víno bez priemyselných hnojív.
„Čo dnes vravia lekári ľuďom? Jedzte do polosýta! A tú istú zásadu treba uplatniť aj vo vinohrade,“ tvrdí Schaetzel. Zásadne hnojí vyzretým
kompostom, ktorý si pripravuje z maštaľného
hnoja. Nie hocakého, farmári, od ktorých hnoj
nakupuje, nesmú liečiť kravy antibiotikami. A ešte popráši pôdu vinohradu práškom z rozomletých kravských rohov. Môže to vôbec fungovať,
nesmrdí to pavedou?
Polohladný vinič sa musí vydať za potravou do
zemských hlbín a pátrajúc po živinách dopraví
do tela všetky cenné látky. Práve ony sa postarajú o to, že víno je minerálnejšie. Zdá sa to také jednoduché, ale Schaetzel vraví, že moderní
Vzácne archívne vína od Hugelovcov.
Umierajú s čašou v ruke
Zelený pruh vinohradov na úpätí modravých
Vogéz robí z Alsaska rozprávkovo krásnu krajinu.
V starých vinohradníckych dedinách s hrdými
hrazdenými domami, akoby sa čas vrátil do šestnásteho storočia. Starostlivo
udržiavané historické jadrá
lepšie predávajú víno. Pôvodné vinárske domy sa premenili
na obchody a reštaurácie. Ani
v malebnom Riquewihri, kde
sídli vinárstvo Hugelovcov, to
nie je inak.
„Ešte pred druhou svetovou
vojnou sa každý v dedine živil
vínom, dnes sa z 1 200 ľudí vinárstvu profesionálne venuje
len tridsať rodín,“ porovnáva
zmenu Marc Hugel, potomok
starého vinárskeho rodu. Vraví, že mladí ľudia už vínu, s
ktorým je spätá drina, nechcú
slúžiť. A tak mnohé malé firmy
odumierajú a veľké, ako vinárZadrž! Alsasania pijú víno už v perinke. stvo Hugel, rastú.
Vinári nechodia do dôchodku,
umierajú s pohárom v ruke. Marc Hugel nežartuvinohradníci sa náhlia a nemajú chuť maznať sa
je. Jeho 82 ročný otec je ešte čulý a stále pracuje.
s viničom. Naporúdzi sú stroje, chémia. Chladný
Samozrejme, že firmu vedú jeho traja synovia,
rozum vytlačil z vinohradu dávny cit.
ale názory starého pána si vždy vypočujú.
Schaetzel sa nikam nenáhli. Ani pri lisovaní vína.
„Udržať kontinuitu, pokračovať v diele predkov
Dáva si načas. ,,Kto vylisuje hrozno do dvoch
hodín, budúce víno zničí. Ja lisujem štyri a viac
hodín. Príroda nemá rada násilie,“ poznamená
vinár, ktorý ročne vyrobí 60-tisíc fliaš a s vínom
nechodí na výstavy.
Súťaže vína ho nezaujímajú, pretože vína na
nich hodnotia iba ochutnávači, ktorí majú vlastné kritéria posudzovania vína. „Porovnávajú rizling z jednej polohy s rizlingom z druhej, a to ja
odmietam, každá poloha je totiž unikátna, svojská,“ tvrdí vinár. Nie je lakomý, nechá ochutnať
pätnásť vzoriek.
Keď mu hostia pochvália Cuveé Nicolas z Kaeferkopfu, jednej z najcennejších viníc v Alsasku,
povie, že to vlastne nie je rizling, ale Kaeferkopf
mit Riesling. A hneď odôvodní, prečo na prvé
miesto kladie terroir a na druhé odrodu: „Z vína
prehovára miesto, kde sa narodilo. Je to ako s
človekom, nikto nezaprie rodisko, prostredie,
kde vyrástol. Práve poloha odlišuje víno od vína
a preto sa oplatí túlať po Alsasku a spoznávať
storaké podoby jeho vína,“ vysvetlí Martin Schaetzel.
a nepohádať sa, to je v rodinnej firme najťažšie,“
prezrádza tajomstvo štyristoročnej dlhovekosti
značky Hugel jeden z jej posledných nositeľov
Marc.
U Hugelovcov platí nepísané pravidlo, že mladý člen rodu môže začať pracovať samostatne
až po päťročnej praxi. Prenášanie praktických
technických skúseností pri výrobe vína sa spája
s osvojovaním si rodinného dedičstva a rodinnej
kultúry.
„Rodinný biznis je niečo fantastické, ale na druhej strane je to aj mimoriadne riskantné, pretože
sa treba naučiť pracovať s členmi vlastnej rodiny.
V mnohých rodinných vinárstvách súhru nezvládli, rozdelili sa, ich majetok sa zmenšil a mnohé
podniky upadli,“ vysvetľuje príčiny rozkvetu
jedných a úpadku druhých alsaských vinárstiev
Marc Hugel.
Hugelovci vlastnia 30 hektárov vinohradov a
hrozno spracúvajú z ďalších 120 hektárov. Sú
jednou z vlajkových lodí alsaského vinárstva.
Zatiaľ stále rastú, lebo sú svorní. Ich víno, to sú
kultové produkty Alsaska. Sú drahí, ale nezabudnuteľní, nie kvôli cene, lež zážitku.
Jeden tip za všetky: Riesling z rady Jubilée, ročník 1998. Elegantné, noblesné a po trinástich rokoch života stále živé víno. Chutí ako žltý melón
či prezretá marhuľa a vôbec nevadí, že z pohára sa k nosu dvíha ľahučký petrolejový vánok.
Fľaška za 77 eur. Ako vstupenka na vrchol vinárskeho Alsaska.
Damian Sohler sa chváli zápisom potvrdzujúcim jeho prvenstvo na svetovej súťaži tramínov.
reportáž 97
Dobrá koza kvôli arganu aj na strom vyskočí
D
Pod ochranou UNESCO
ali ste si v reštaurácii nejaký špeciálny
šalát a hoci silne voňal po orieškoch,
nijaké ste v ňom nenašli? Nuž, kuchár
ho pravdepodobne pokropil pár kvapkami
arganového oleja.
Obraz, ktorý sa nám naskytol v blízkosti prímorského historického mestečka Assaouira,
pripomínal surealistický film. V korune stromu pri ceste sa prechádzalo vo výške vari štyri-päť metrov nad zemou stádo kôz. Nevšímali si nás, ani naše cvakanie fotoaparátov. Spokojne sa popásali na listoch i plodoch. Veru,
marocká koza kvôli obľúbenej maškrte aj na
strom – konkrétne arganový – vyskočí. Vie, čo
je dobré. Berberi, pôvodní obyvatelia Maroka, ich však z arganovníkov často neodháňali,
hoci im niekedy výrazne ubrali z úrody. Vedia
totiž, že semeno tejto užitočnej dreviny má
najlepšiu šancu ujať sa v pôde, ak plod prejde tráviacim ústrojenstvom tohto miestneho
druhu kôz.
Podoba s olivovníkmi
Arganovníky (Argania spinosa) sú pomerne zriedkavými drevinami. Stretnúť sa s nimi možno najmä v juhozápadnom Maroku
vo vápencovej polopúšti v Suuskom údolí.
V menšej miere sa vyskytujú aj v mediteránskom regióne Tindouf v západnom Alžírsku
a tiež na niektorých miestach Izraelu.
Vzhľadom pripomínajú olivovníky. Vyrastajú
do výšky osem až desať metrov a majú sukovité pokrútené kmene. Na rozdiel od olivovníkov sa však k ich plodom dostanete ťažšie.
Majú pichliače, ktoré vedia pri zbere riadne
rozdriapať ruky. Aj samotné plody, ktoré dozrievajú v júni a júli, sa tvarom podobajú na
väčšie olivy. Ibaže po dozretí sú žlté. Aj keď
ich kozy milujú a strážcovia lesov ich musia zo
stromov v čase dozrievania odháňať, nám príliš nechutili. Šupka je kyslá a hoci dužina pod
ňou vonia nasládlo, chutná príliš nie je. Ak sa
dostanete k jadru a rozbijete jeho škrupinu,
nájdete v ňom malé, na olej bohaté semienko. Občas dve a zriedkavo aj tri.
Nič nezostane nazmar
Pre pôvodné marocké obyvateľstvo, býval
argan náhradou za olivy. Pravdaže, tie si už
dnes môžu obyvatelia kúpiť v supermarketoch, pretože na iných miestach Maroka sa im
dobre darí a v ponuke sú aj rôzne importované druhy. Argan je však argan. Pre Berberov je
98 reportáž
Kozy na strome arganovníka.
Prečo je agranový olej
taký vzácny?
• Obsahuje až 80 % nenasýtených mastných kyselín
• Je odolnejší v oxidácii ako olivový olej
• Má pozitívny vplyv na obehové funkcie,
vyrovnáva úroveň cholesterolu v krvi,
znižuje tlak
• Pomáha predchádzať srdcovým ochoreniam
• Zvyšuje odolnosť organizmu
Arganovníkové lesy zaberajú v Maroku
8 280 km² a UNESCO ich vyhlásilo za biosférickú rezerváciu, lebo ich výmera sa rapídne
scvrkla. Za posledných sto rokov asi na polovicu. Dôvodov je viacero – drevo slúži na
výrobu drevného uhlia a výrub pokračuje aj
kvôli získaniu pôdy na pestovanie iných plodín. Nádejou na záchranu lesov je prosperujúci export arganového oleja ako vysoko ceneného produktu.
Hoci sa zdá, že arganovníky rastú v Maroku
vo voľnej prírode a zberať ich môže hocikto,
nie je to pravda. Zber má prísne pravidlá. Je
rozdelený podľa dedín a tradičného práva. O
výrobu ceneného arganového oleja sa v poslednom čase stará najmä niekoľko ženských
družstiev. Nie je to ľahká práca. Ženy sedia
zhrbené na zemi a medzi dvomi kameňmi
roztĺkajú škrupiny tvrdých semien, aby odtiaľ vydolovali malé jadierka. Olej, ktorý sa
z nich po rozomletí lisuje, vyhľadávajú všetky
významné farmaceutické firmy. Nájdete ho
medzi zložkami v tých najdrahších pleťových
krémoch určených najmä na ošetrovanie citlivej, poškodenej či starnúcej pokožky.
Inšpiráciu našli farmaceutické firmy u Berberiek. Tie po celé generácie vedeli, že ak si potrú tváre arganovým olejom, výborne ochráni
ich pokožku pred horúcim a suchým vetrom
vanúcim zo Sahary. Novodobé rozbory ukázali, že to spôsobuje najmä vysoký obsah
vitamínu E, ktorý zabraňuje odparovaniu vlhkosti a bunkovému starnutiu. Navyše, pleť po
nanesení krému s obsahom arganu pôsobí
rozžiarene.
Obľúbený v kuchyni
arganovníkový strom takmer posvätný. V minulosti i dnes. Keďže tento národ patril a sčasti aj dodnes patrí ku kočovným, vedel, že keď
sa usadí v blízkosti alebo priamo v arganovom lese, bude mať postarané o veľa k životu
potrebných vecí. Arganovník má totiž široké
a prakticky bezodpadové využitie. Okrem
toho, že z jeho semien sa vyrába skvelý olej,
zoschnutá dužina a výlisky zo semien sú zasa
chutným a výživným krmivom pre dobytok.
Z arganovníkového dreva sú kvalitné dosky
a ani škrupiny zo semien nezostanú nevyužité. V chladných dňoch slúžia na kúrenie a vyhrievanie príbytkov.
A potom je tu kuchynské využitie. Pred tým
však treba arganové jadierka najskôr jemne opiecť a až potom lisovať. Olej z nich má
spomínanú typickú krásnu intenzívnu orieškovú vôňu. Maročanom stačí naliať si trochu
takéhoto oleja na misku a namáčať si do neho
kúsky chleba, tak ako zvyknú Taliani do olivového oleja.
Radi prilejú pár kvapiek aj na obľúbené marocké jedlo kuskus či do zeleninových šalátov alebo nátierok. A ak chcú sladkú maškrtu – zmiešajú rozomletú jadierkovú pastu nazývanú
amla s trochou mandlí alebo iných orieškov,
medom alebo cukrom a natrú si ho na chlieb,
podobne ako Američania sójové maslo.
V predajni tradičných marockých korenín a liečiv.
Plody arganu pripomínajú olivy.
Maroko a jeho
rozmanitosti
Jadrá sú drobné, a preto olej tak vzácny.
Muž v tradičnom berberskom kroji.
Výlisky skonzumuje dobytok..
Pre barberské rodiny býval a dosiaľ je argan
významnou súčasťou ich stravovania. Veď
olej i pasta vyrobené tradičnou metódou – lisovaním za studena – vydrží neskazený aj pol
roka a jadierka sa dajú spracúvať aj po niekoľkých rokoch. Neúrody sa preto nemusia obávať, stačí mať dobré zásoby.
Výborný suvenír
Arganový olej je výborným suvenírom i darčekom, ktorý možno doniesť svojim blízkym
z Maroka. Dá sa kúpiť priamo vo výrobniach
alebo v špecializovaných predajniach, kde
ponúkajú aj rôzne tradičné marocké lieky,
mastičky i parfumy z prírodných surovín. Ich
návšteva je zvyčajne zaradená na program
každého turistického zájazdu a sprievodcovia
majú také presvedčovacie schopnosti, že turista odíde odtiaľ aspoň s kockami do ďaleka
rozvoniavajúceho ambrového mydla.
Arganový olej sa v posledných rokoch zaradil
do zoznamu surovín a jedál modernej zdravej
výživy. Bývajú v predajniach s bio výrobkami
v Európe i USA, ale radi po ňom siahajú aj
špičkoví šéfkuchári, ktorí chcú svojich hostí
prekvapiť výnimočnými chuťami či vôňami.
Kto si ho bude chcieť doniesť priamo z Maro-
Fľaštička jedlého oleja s obsahom 250 ml vyjde na 15 eur.
ka, musí rátať s tým, že štvrťlitrová fľaštička
vyjde v prepočte z marockých dirhamov na
približne 15 euro, pričom sa zvyčajne dá bez
problémov platiť aj eurovými bankovkami.
V letiskových obchodoch si už treba priplatiť.
Balenie je efektnejšie, a tak sa cena za to isté množstvo neraz vyšplhá na dvojnásobok.
Avšak pár kvapiek z neho urobí aj z obyčajného zeleného šalátu výnimočnú lahôdku.
Nejde teda o lacný darček. To, že cena arganového oleja niekoľkonásobne prevyšuje cenu najkvalitnejšieho panenského olivového
oleja, nie je náhodná. Na získanie litra oleja
treba až 30 kilogramov jadierok.
Rozbíjanie semien arganu robia tradične ženy a dievčatá.
Je to krajina s obrovskou geografickou
rozmanitosťou. Najviac ju ovplyvňujú Atlas, Sahara a Atlantický oceán.
Nielen v ňom sa dá kúpať, ale na severe
aj v Stredozemnom mori. Rovinatá
prímorská časť stúpa do pohoria Ríf či
Antiatlas, ale odvážlivci sa môžu vybrať
na túru aj na najvyšší vrch Vysokého
Atlasu, Maroka i celej severnej Afriky
– Džabal Tubkal do výšky až 4 167
metrov.
História Maroka je riadne zamotaná.
Pôvodne jeho územie obývali kočovní
Berberi. Pobudli si tam aj Féničania
i Rimania, ktorí sa bezohľadným kálaním miestnych lesov postarali o rýchle
šírenie púštnych oblastí. Potom prišli
Vandali a založili kráľovskú ríšu. Krátko
na to bolo Maroko obsadené Byzantskou ríšou. Keď si od roku 640 začali
západnú Afriku podrobovať islamskí
Arabi, pôvodom z dnešnej Saudskej
Arábie, podarilo sa napriek problémom
dosiahnuť, že Berberi prijali islam.
Európsky vplyv po viacerých pokusoch
obsadenia zvíťazil až v 16. a 17. storočí.
Územie Maroka si postupne rozdelili
Francúzi a Španieli. Ich protektorát
skončil v 1955 a 1956. Rok na to sa
Muhammad V. prehlásil za kráľa.
Súčasné Maroko je konštitučnou demokratickou a sociálnou monarchiou.
Obrovské portréty kráľa Mohammeda
VI., ktoré vidíte na každom kroku,
dávajú jasne najavo, kto je vládcom
v krajine. Je nielen hlavou štátu,
vrchným veliteľom ozbrojených síl, ale i
duchovnou hlavou moslimského obyvateľstva. Má aj najvyššiu zákonodarnú
moc. Schvaľuje totiž všetky zákony, ktoré predtým schválil parlament, menuje
ministrov a má tiež právo rozpustiť
parlament. Na Mohameda VI. nepočujete medzi Maročanmi krivého slova.
Nečudo, tento 47-ročný muž, absolvent
práva v Rabate a doktorátneho štúdia
vo francúzskom Nice, získaval vzdelanie
aj v Bruseli a vie sa veľmi dobre pohybovať v diplomatických vodách. EÚ je
mu naklonená a cez rôzne podporné
programy posiela do krajiny obrovské
peniaze. Liberálna ekonomika prilákala
viacero významných zahraničných
investícii. Aj kráľ a jeho rodina investovali cez rodinnú firmu Ona Holding
do rozvoja baní, potravinárskeho priemyslu, finančníctva i turizmu a patria
k najbohatším rodinám na svete.
Zhruba 80 percent marockého obyvateľstva sa hlási k islamu. Na uliciach
stále stretnete ženy so zahalenými
tvárami, ale je ich čoraz menej. Oveľa
častejšie sú doplnkom šatky na hlavách, ale nie je nijakým prehreškom
chodiť aj s nezakrytými vlasmi. A tak
najmä mladé dievčatá a ženy to bohato využívajú. Isteže, ani v Maroku sa
nezastavil čas. Svoje však zohráva aj to,
že táto krajina je zmeskou arabského
a berberského sveta. A v berberských
rodinách dominovali ženy. Aj preto sú
ich práva oveľa väčšie ako v ostatných
arabských krajinách.
reportáž 99
V
Nemecku sa po dioxínovom škandále rozhorela nová náboženská vojna.
Neľútostný názorový zápas o to, ktoré jedlo je skutočne dobré a zdravé a ktoré,
naopak, poškodzuje zdravie ľudí. Výsledkom
búrlivej výmeny názorov, akú Nemci a ostatní
Európania naposledy zažili pri chorobe šialených kráv, bola zhoda, že jedlo stratilo svoju
nevinnosť.
A ešte v jednom sa všetci zhodli – výroba
a obchod s potravinami je nielen vecou biznisu, ale aj morálky, prestíže. Osobnej, firemnej,
národnej.
Nemci, ktorí vždy presne rátali výdavky za potraviny, si náhle začali klásť otázku, aké jedlo
vlastne jedia. Na tohtoročnej výstave Grüne
Woche – Zelený týždeň, ktorá je už vyše sedemdesiat rokov festivalom najlepších nemeckých a svetových potravín, odrazu zarezonovala otázka: (B)isst, du billig?
Slovná hračka sa pýtala návštevníkov: Ješ lacno, si lacný? Táto otázka, ktorú mimochodom
sformulovali mladí Nemci zo Zväzu nemeckej
mládeže, bola výborne načasovaná. Oslovovala každého spotrebiteľa, pretože nielen
v Nemecku, ale v celej Európskej únii ľudia
radi nakupujú potraviny v akciách. Triafala na
citlivé miesto, týkala sa potravinového svedomia spotrebiteľov.
Peniaze a svedomie
„Odpovedzte si na otázku (B)isst, du billig?
a zistíte svoje konzumné správanie. Nechceme nič viac a nič menej, len aby ľudia zvážili
pohľad za okraj svojho taniera,“ vysvetlil cieľ
kampane zameranej na rozumnejšie správanie spotrebiteľov jeden z jej organizátorov
Chris Trzensimick.
Rozumne a dobre sa stravovať dnes v Nemecku znamená uprednostňovať regionálne
potraviny. „Keď môžem, kupujem si potraviny
z Bavorska, kde žijem. Nie preto, že by som
bola Bavoráčka, ale poznám miestnych výrobcov a mám istotu, že potraviny sú čerstvé
a neprevážajú sa na obrovské vzdialenosti,“
priznala sa Brigitte Rauscher.
Brigitte to má jasné, je veterinárna lekárka
a vie, koľko si vytrpia a najmä, ako vyzerajú
zvieratá po tisíckilometrových presunoch
naprieč Európou. Lenže teraz sú to práve
nemeckí farmári, ktorí sa potrebujú zbaviť
tisícok ton prebytočného bravčového mäsa.
Akokoľvek nemecká ministerka poľnohospodárstva Ilse Aigner ubezpečuje spotrebiteľov,
že nemecké bravčové mäso neobsahuje dioxíny, Nemcov naň pod tlakom aféry prešla
chuť. Nepomáhajú ani akcie s 20-percentným
znížením cien.
A tak nemecké ošípané prúdia do Čiech a na
Slovensko. Treba sa ich zbaviť, lebo farmy sú
plné prerastených zvierat. Aj keď veterinárka
Brigitte Rauscher či aktivista Chris Trzensimick pripomínajú spotrebiteľom, že krátke
dopravné cesty šetria životné prostredie, nestresujú zvieratá a garantujú čerstvosť mäsa.
Teraz ide o ekonomiku fariem. Nemeckých
fariem.
Moderné jedlo
stratilo nevinnosť
ro. Ozaj, koho zaujíma, že farmári za túto cenu
nedokážu prasa vychovať nikde v Európe ani
na Slovensku?
Na letáčiku, ktorý rozdával Chris Trzensimick
na výstave, však útočila na svedomie nemeckého spotrebiteľa aj takáto poznámka: Kúpou
výrobku ovplyvňuje spotrebiteľ mzdy a platy farmárov. Ak si teda Slováci kúpia lacné
bravčové mäso z Nemecka, posielajú ku dnu
vlastných farmárov. Nemecký letáčik nehovorí o ničom inom.
Krátko po prepuknutí dioxínového škandálu
takmer všetky obchodné reťazce na Slovensku vyhlasovali, že predávajú najmä slovenské alebo české vajcia a mäso. Ibaže lacná
nemecká surovina je príliš silné lákadlo pre
spracovateľov, a tak zo slovenských mäsozávodov prúdi do obchodov aj nemecké mäso.
To mäso, o ktoré dočasne stratili záujem nemeckí spotrebitelia.
Mimochodom, na Slovensko sa okrem živých
ošípaných dovážajú najmä lacnejšie partie
bravčového mäsa. Dominuje pliecko a krkovička. Tieto časti sa v západnej Európe veľmi
nepredávajú a nie je o ne záujem ani v Ázii,
kam smeruje západoeurópsky aj nemecký
vývoz.
„Samozrejme, v kvalite nemôže pliecko či
krkovička súperiť s bravčovým karé alebo
stehnom. Je tu však ešte jeden hendikep,
o ktorom väčšina slovenských spotrebiteľov
nevie a ktorý na Západe odrádza od kúpy
práve týchto partií mäsa,“ prezrádza pozadie
obchodu s mäsom slovenský veterinárny lekár Andrej Imrich. „Keď ošípané ochorejú, očkujú ich práve do krku či predného pleca. Aj
preto tieto partie bravčového mäsa niektoré
trhy jednoducho nechcú.“
Keď sliepky dostávajú homeopatiká
Čo si kupujú Nemci? Aféra s dioxínmi posadila na koňa ekologických poľnohospodárov. Na Zelenom týždni obliehali Berlínčania
ich stánky a iní neváhali vydať sa za biopro-
Čo znamená bravčové za babku
Lenže lacné nemecké ošípané ničia slovenských farmárov. Nemci vypredávajú ošípané za babku, lebo doma nie je na ne odbyt.
Mäsiari na Slovensku, ktorým sa núkajú lacné
prasce z Nemecka, žiadajú od slovenských
chovateľov, aby im predávali ošípané za rovnako nízke ceny. Karé s kosťou stojí Slovákov
už len 3,15 eura. Len preto, že kilogram živého prasaťa sa predáva za menej ako jedno eu-
100 reportáž
V Nemecku sa marketingu pri predaji tovaru medze nekladú. Aj vzorované jablká sa predávajú lepšie.
duktmi priamo na ekofarmy. Zhruba osemdesiat kilometrov juhozápadne od Berlína
leží jedna z najúspešnejších nemeckých biofariem Schmerwitz.
„Denne naše sliepky chované vo voľnom výbehu znesú osemtisíc vajíčok a všetky okamžite predáme,“ chválila sa na výstave farmárka
Katja Gerner. Nie sú lacné. Škatuľka desiatich
vajec stojí na farme 2,90 eura, na výstave
spustili cenu o 40 centov nižšie.
Časť nemeckých spotrebiteľov je natoľko
nedôverčivá, že keď prídu na farmu, vojdú
roľníkom až do kurínov. „Dovolíme im to, zákazníci chcú na vlastné oči vidieť, aké sú bidlá
sliepok, či majú dosť svetla, čo žerú“ hovorí
mladá farmárka. A svoje argumenty zaklincuje tým, že ak sliepky nebodaj ochorejú, liečia ich homeopatikami. Posledný argument
nepochybne na presvedčených vyznavačov
biopotravín platí.
Pravda, nebolo by to pochybovačné Nemecko, aby dôkladne nepreskúmalo každú vec do
detailov. A tak si v laboratóriach posvietili aj
na biovajcia a obyčajným spotrebiteľom vyslali viac než upokojujúcu správu.
„Pokiaľ ide o prípustnú hranicu dioxínov vo
vajciach, ktoré zniesli sliepky v ekologických
chovoch, je v nich o čosi vyššia hladina dioxínu ako vo vajciach z priemyselných hál. Pravda, stále je pod prípustnou hranicou.“
Obyčajnému Nemcovi nakupujúcemu v Aldi
či Lidli priniesla táto správa, ktorú uverejnil
berlínsky Tagespiegel, úľavu na duši. Mierne
vyšší obsah dioxínov v biovajciach vysvetlili
odborníci tým, že dioxín sa bežne nachádza
v pôde. A tak sliepky, ktoré behajú po dvore,
majú síce dostatok vitamínu D, vajcia so škoricovými žĺtkami, ale aj so všetkým ostatným,
čo je voľne dostupné v pôde. Nuž a dioxíny sú
rozptýlené aj v nej a po tisícročia ich človek
vdychoval, keď si na otvorenom ohni opekal
kus mäsa.
Aj keď je Nemecko bohatou krajinou so silno
rozvinutým trhom biopotravín, väčšina ľudí
stále nakupuje vo veľkých obchodných reťazcoch. Ukázal to aj rýchly prieskum, ktorý si
objednalo nemecké ministerstvo výživy, poľnohospodárstva a spotrebiteľov. Biopotraviny aj po dioxínovom škandále nakupuje stále menšina – presne 21 percent nemeckých
spotrebiteľov. Tri štvrtiny spotrebiteľov sa
v prieskume vyslovili za to, aby štát sprísnil
kontrolu výroby potravín z väčšinových kon-
venčných fariem, ktoré používajú pri pestovaní rastlín priemyselné hnojivá a chemické
ochranné látky.
Dioxíny, agent Stasi a realita
Pátranie po pôvodcovi dioxínovej aféry prinieslo zaujímavý výsledok. Siegfried Sievert,
šéf firmy Harles&Jentzsch, ktorá údajne omylom vyexpedovala prepálený fritovací olej určený na výrobu bionafty výrobcom kŕmnych
zmesí, sa ukázal dlhoročným agentom Stasi.
Aj keď to zo Sieverta urobilo v očiach obyčajných Nemcov ešte väčšieho zlosyna, nemeckým farmárom to ani zamak nepomohlo.
Harles&Jentzsch je v konkurze a škody, ktoré
takmer päť tisíc fariem vyčíslilo na niekoľko
desiatok miliónov eur, niet vlastne od koho
vymáhať.
Ako plynie čas a emócie utíchajú, tak sa
triezvejšie uvažuje nad budúcnosťou poľnohospodárstva a modernej výroby potravín
vôbec. Spočiatku však blčali vášne, pretože
jedlu a futbalu v Nemecku podobne ako na
Slovensku rozumie každý.
„Jeme horšie ako v roku 1960,“ napísali isté
nemecké noviny glosujúc aktuálnu ponuku
potravín na nemeckom trhu. Vo všetkých médiách sa rozhorela debata o jedoch v jedle a o
priemyselnom poľnohospodárstve, ktoré sa
čoraz viac uberá americkou cestou.
Vzápätí sa však ozvali aj iné hlasy. Vedci pripomenuli nemeckej ministerke Ilse Aigner, že
v potravinách nemožno neakceptovať nijaké
zaťaženie dioxínmi. Táto jedovatá substancia je v ultramalom množstve pre zdravie
neškodná. Kvalita potravín sa za posledné
polstoročie nezhoršila, ale zlepšila. A dôkaz?
Dnes tukové tkanivo mladého dospelého
Nem­ca obsahuje iba 10 pikogramov dioxínov
na jeden gram, zato pred dvadsiatimi rokmi
to bolo 25 pikogramov a pred 40 rokmi skoro
80 pikogramov. „Nie sme na tom vôbec tak
zle, ako si myslíme,“ napísal Tagespiegel a tvrdil, že „nemecké potraviny sú bezpečnejšie
ako kedykoľvek predtým,“ hoci verejná mienka sa utiekala k starým zlatým časom.
Prejedanie neberú vážne, pesticídy áno
Nemecké predstavy o nebezpečenstve, ktoré
prinášajú potraviny, sú podľa odborníkov na
výživu falošné. Potvrdil to aj prieskum o vnímaní rizík v potravinách v Nemecku, ktorý si
dala urobiť Európska komisia. Troch zo šty-
roch Nemcov znepokojujú pesticídy v ovocí,
zelenine a obilí, hormóny v mäse, konzervačné látky, dioxíny a geneticky zmenené látky.
Skutočné riziko však na nich striehne podľa
jedného z odborníkov Harmuta Wewetzera
úplne inde. O zdravú vyváženú výživu sa stará len 44 percent ľudí a na svoju hmotnosť si
dáva pozor len každý tretí Nemec. „Jeme príliš
tučné, slané a sladké jedlá, priveľa mäsa a živočíšnych tukov,“ podotýka Harmut Wewetzer. Výsledkom sú civilizačné choroby a ročný
účet za ich liečenie v sume 70 miliárd eur.
Strach z jedu v jedle sa podľa neho odovzdáva z generácie na generáciu ako jedinečná
genetická informácia. Keď v dávnej minulosti
človek zjedol pokazené jedlo, často umieral.
Aj naša morálka korení v myšlienkach čistoty
a odmietnutí nečistoty. Keď sa objavili dioxíny vo vajíčkach a mäse, v ľuďoch sa ozval inštinkt sebazáchovy.
Posledný nemecký potravinový škandál
vzhľadom na výkonnosť nemeckého poľnohospodárstva a potravinárstva prekročil
hranice tejto krajiny. Nemci sa nemýlia, ak hovoria o predele, o skončení jednej a začiatku
druhej etapy vo výrobe potravín. Akokoľvek
je v Nemecku populárne ekologické poľnohospodárstvo, hlavný tón budú udávať farmy, ktoré nezatracujú priemyselné hnojivá,
ani chemickú ochranu.
Stačí len jeden údaj z výstavy. Bez výživy
a ochrany dáva raž v Nemecku úrodu 4,4 tony priemerne po hektári. Ak sa pôda vyhnojí
a obilnina ochráni pred chorobami, je úroda
presne dvojnásobná, teda 8,8 tony zrna po
hektári. S touto informáciou nepresviedčali
návštevníkov Zeleného týždňa predstavitelia
chemických koncernov, ale vedci z Univerzity
Martina Luthera v Halle.
Nebol to náhodný argument hodený návštevníkom len tak naverímboha. Každodenne
pribúda na planéte 200-tisíc ľudí. Nemecko
je síce sýte, ale svet hladný a bude ho treba
nakŕmiť. Nemci sú ochotní prispieť k jeho nakŕmeniu. A popri tom rozvíjať aj menej produktívne ekologické poľnohospodárstvo. Pre
tých, ktorí sú ochotní platiť za kilogramový
bochník chleba s vlašskými orechami sedem
eur. Bavorský pekár Roland Lachmann sa nesťažuje, denne predá 40 tisíc bochníkov. Nemecko je krajina, v ktorej žije dosť bohatých
ľudí ochotných platiť nielen za sýtosť, ale aj
za zdravý pôžitok.
reportáž 101
Taliani milujú krásu vo víne
T
aliansko je plné umeleckých pokladov. Patrí k
ním aj víno, ohnivé a temperamentné, sladké
i trpko zvierajúce. Víno rozdávajúce rozkoš a
podnecujúce vášne. Víno vyjadrujúce náladu, ducha, bezhraničnú vitalitu i génia krajiny. Od vekov
víno, ktoré láskalo a nechalo sa láskať. Víno, ktoré
si vždy potrpelo na krásu.
Taliansky výstup na vinársky Olymp odštartovali
pred tritisíc rokmi Etruskovia. Už dávno zmizli v
dejinách, ale v okolí Orvieta, ojedinelej vinohradníckej pevnosti v strednom Taliansku, vykopali
unikátne pivnice do vulkanických hornín. Vedeli,
čo robia – útočisko v nich našlo sladké Orvieto.
Okolo Orvieta nemožno prejsť bez povšimnutia.
Stredoveká pevnosť vybudovaná na brale svieti
do diaľky. Už po stáročia stráži okolité vinohrady
a vnútri v meste prekvitajúci obchod s vínom i
skvostnú katedrálu. Víno bolo a zostalo pod jej
ochranou. Ako symbol Kristovej krvi a večnej obnovy života.
Len pár desiatok metrov od chrámu však víno
ukazuje svoju inú, veselšiu tvár. Namiesto ukrižovaného Krista z priečelí vinoték láka ľudí doširoka
vysmiaty Bakchus pozývajúci na pohár zvodného
102 reportáž
nápoja. Pokora a obeta a proti nej hriešne chutné
víno. Stoja vedľa seba ako svetlo a tieň.
Z hradieb Orvieta sa núka výhľad do romantickej
krajiny. Vinohrady popretkávané štíhlymi píniami
vytvárajú úžasnú kulisu. Už dávno to nie je panenská krajina, v ktorej dorábali víno Etruskovia a po
nich starí Rimania. Vinice však stále tvoria veľké
ucelené bloky. Nikde ani stopy po betóne, oporou
pre popínavý vinič je drevo. Ešte dnes vidno v starých vinohradoch do tvaru T vytvarované kmene
olív, javorov či vŕb, medzi ktorými sa vinie drôtenka, alebo v moderných výsadbách praktickejšie
úhľadne opracované drevené hranoly.
Na jar, keď vinič ešte len vyháňa prvé lístky, vytvárajú vinice nádherné geometrické obrazce. Nie
nadlho, len čo sa hnedé prúty zazelenajú, vinič
krajinu ošatí. A farbí ju tak, ako bežia mesiace. Réžia prírody a vinohradníka sa prelína a je až prekvapujúco harmonická.
Taliani majú zmysel pre dizajn. Vinice bežia až po
mestské hradby a panujú aj za nimi v podobe vína.
Nebijú sa s mestom, žijú s ním v súlade. Moderní
vinohradníci a vinári sú podnikaví a ľudí dostanú
do viníc vtipne a ekologicky. Napríklad na nehluč-
ných štvorkolkách na elektrický pohon. Najprv exkurzia vo vinárstve a potom výlet na miesto, kde
sa víno narodilo.
Brazílskemu Rio de Janeiro dominuje rozpažený
Kristus, talianskym viniciam silueta mladej ženy.
Pri nohách jej leží zopár fliaš vína a olivového oleja
– dva čisté dary talianskej prírody. Taliani sú majstri v aranžovaní pozvánok na pohár vína, ktoré sa
zakusuje opraženým chlebom pokvapkaným panenským olivovým olejom. Kde sa človek pohne,
narazí na víno.
Ale veď čo je víno? Nič viac a nič menej iba strapec
zlatých bobúľ v pohári! Na svetovej výstave vín vo
Verone oblepili takýmito zvodnými pohármi svoj
pavilón vinári z Friuli a Júlskeho Benátska.
A konkurenti z Emilie Romagne sa pyšným Benátčanom vysmievali, keď im zo svojho pavilónu
vystrčili opitého panáka majstrovsky zlepeného z
korkových zátok. Takto končí pýcha vo víne.
Veru tak Taliani vínu poctivo slúžia, radi a hlučne
ho ochutnávajú, ešte radšej sa s ním zabávajú a
vyťahujú a najradšej na ňom dobre zarábajú. Ide
im to. Vínu rozumejú. Vlani na ňom zarobili neuveriteľné štyri miliardy eur. Dosť peňazí aj na krásne
šaty pre víno? Isteže dosť, ale za peniaze si rozum
ani zmysel pre krásu nekúpiš. Ani v Taliansku.
Obilné kombajny JOHN DEERE
Nová séria obilných kombajnov John Deere je vybavená najmodernejšou technológiou, čo umožňuje zberať plodiny na
najvyššej možnej úrovni.
K dispozícii sú tri rôzne koncepcie mlátenia a separácie,
z ktorých si zákazník na základe podmienok zberu a výkonnosti môže vybrať to, čo mu najviac vyhovuje.
Osvedčené a spoľahlivé obilné kombajny John Deere sú
konštruované tak, aby poskytovali obsluhe ten najvyšší
komfort a dosahovali za každých podmienok maximálnu
výkonnosť pri nízkej spotrebe paliva.
Využite jedinečnú príležitosť a kontaktujte svojho predajcu John Deere, kde získate podrobné technické údaje,
ceny a možnosti financovania uvedených obilných kombajnov.
spol. s r.o.
Hadovská cesta 6, 945 01 Komárno
tel.: 035 7740 557, www.agroservis.sk
AGRO
BIZNIS
VIEM, KDE NÁJDEM
PARTNERA NA POLI
FINANCOVANIA
V poľnohospodárstve sme pre vás partnerom, na ktorého sa môžete kedykoľvek spoľahnúť. Rovnako
ako vám, aj nám záleží na modernom a prosperujúcom agrobiznise. Príďte sa poradiť do ktorejkoľvek pobočky
UniCredit Bank, radi vám s financovaním vašich poľnohospodárskych projektov a zámerov pomôžeme.
www.unicreditbank.sk | UniTel 0800 180 180
Download

VYHODNOTENIE NAJLEPŠÍCH MANAŽMENTOV