EKOSPRAVODAJ
P o ľ n o h o s p o d á r s k e d r u ž s t v o Š u ň a v a
F a r m a v e k o l o g i c k o m s y s t é m e v ý r o b y
PD Šuňava v širších súvislostiach
Rozhovor s Ing. Jaroslavom Deutschom, renomovaným
odborníkom pre ţivočíšnu výrobu, poradcom chovu na PD
Máte viac ako 30 ročnú prax
v poľnohospodárskej prvovýrobe. Ako vidíte slovenské
poľnohospodárstvo vo svetle
zmien, ktoré sa dejú na
úrovni Európskej únie a
následne sa prenášajú do
ekonomiky jednotlivých
štátov?
P o d n i k a n i e
v poľnohospodárskej prvovýrobe je z roka na rok komplikovanejšie a náročnejšie. Nebude to o nič ľahšie ani v tomto roku a na ruţiach nebudú
mať poľnohospodári ustlané
ani v budúcnosti.
Úsporný balíček vlády, pomocou ktorého chce zníţiť deficit
verejných financií na 4,9 %
v roku 2011 pocítia poľnohospodári stratou na výnosoch vo
výške cca 70 mil. €. Zníţenie
bude
pozostávať
z očakávaného poklesu národného doplatku k priamym
platbám z 20% na 10%. Zrušením tzv. červenej nafty,
v dôsledku čoho zdraţie farmárom nafta v priemere o 17
a viac centov za liter. Na výpadku sa bude čiastočne podieľať aj zrušenie niţšej DPH
pri predaji z dvora zo 6 % na
20%. K tomu je potrebné prirátať očakávané zvyšovanie
cien vstupov, krmív, osív,
chémie, elektrickej energie
a ďalších na jednej strane
a stagnácia a moţno aj pokles
cien mlieka a mäsa na strane
druhej. Svoje určite povie aj
nevyspytateľné počasie a jeho
vrtochy, ktoré môţu nepriaznivo ovplyvniť plánovanú
produkciu, ale aj ceny týchto
komodít. Vzniká tak veľmi
váţny problém, ktorý budú
musieť poľnohospodári vyriešiť, ak budú chcieť preţiť.
Z toho, čo ste povedali, je
jasné, ţe rok 2011 bude mimoriadne ťaţký. Je reálne,
aby túto enormnú ekonomickú zaťaţ podniky zvládli?
Pre tie poľnohospodárske
podniky, ktoré rýchlo neprehodnotia danú situáciu
a nebudú sa operatívne prispôsobovať novovzniknutým
podmienkam, nebudú prijímať
účinné opatrenia v oblasti
šetrenia nákladov a realizácie
svojich výrobkov so zameraním na vyššiu pridanú hodno-
tu, to môţe mať aţ likvidačné následky.
Ako vidíte dopady nepriaznivých ekonomických
podmienok na PD Šuňava?
Túto farmu dôsledne poznáte, má šancu preţiť?
PD Šuňava nie je výnimka.
Opatrenia vlády, výkyvy
trhu s poľnohospodárskymi
komoditami a bezodná ziskuchtivosť spracovateľského
priemyslu a obchodných
reťazcov jednoznačne negatívne dopadnú na tento podnik. Celkovo nám poklesnú
zdroje o takmer 77 000 eur /
pribliţne 2,3 milióna korún/.
Celý tento výpadok príjmov je spôsobený vonkajšími vplyvmi, ktoré sa nedajú nijako ovplyvniť. Je
moţné, aby taký malý podnik, akým PD Šuňava je,
tento nápor nepriaznivých
udalostí vôbec zvládol?
S výmerou 1 216 ha, výrobou mlieka na úrovni 60 000
litrov mesačne a výrobou
mäsa takmer 5,0 t mesačne
sme naozaj malý hráč na to,
aby sme mohli diktovať ceny čo i len v našom regióne.
Rovnako to však platí aj pre
Slovensko. So zniţujúcou
sa poľnohospodárskou výrobou je v rámci EU malým
hráčom na to, aby mohlo
ovplyvniť európske, resp.
svetové ceny. Preto budeme
musieť operatívne na základe stále sa meniacich podmienok hľadať nové cesty
a smery vo výrobe, ale najmä v realizácii našich výrobkov, aby sme uspeli v tvrdej
konkurencii.
Aké konkrétne opatrenia
na zmiernenie dopadov
týchto negatívnych tendencií vývoja sa Vám uţ podarilo prijať?
Mesačne prehodnocujeme
plnenie plánu so zameraním
na dodrţiavanie úloh, ktoré
sme si stanovili najmä
v nákladových poloţkách.
Prijímame opatrenia na zníţenie negatívnych dopadov
opatrení vlády a vývoja na
trhu.
Inštalácia GPS systémov do
kľúčových strojov za pár
mesiacov odhalila nemalé
rezervy v organizácii prác, čo
sa prejavilo najmä v úspore
nafty a fondu pracovného
času. Vytvára sa priestor na
zefektívnenie celej výroby,
najmä zlacnenie výroby krmovín a sluţieb pre ŢV. To
by sa malo následne prejaviť
v zníţení nákladov na výrobu
jedného litra mlieka, 1 kg
mäsa, či nákladov na jeden
kŕmny deň.
Tieto opatrenia sa týkajú
nákladov, ktoré sa síce dajú
ako tak ovplyvniť, ale určite nebudú dostačujúce. Peniaze predsa prídu len za
tovar umiestnený na trhu.
Podľa toho, čo ste povedali,
je situácia na trhu viac ako
nepriaznivá.
Mlieko realizujeme cez
mliekareň v Keţmarku, ktorá
p restáva mať zá uj e m
o ekolo gické mlieko.
V dôsledku toho nám poklesla priemerná realizačná cena
za 1 liter o 5 centov, čo je pri
plánovanej dodávke 637 500
litrov mlieka výpadok
v trţbách takmer 32 000 €.
Veľmi váţne sa musíme zamyslieť a prehodnotiť, ako
ďalej s realizáciou mlieka, či
predávať ekologické mlieko
spracovateľom za 0,359 centov za jeden liter/s DPH to je
0,430
€/,
pričom
v obchodných reťazcoch stojí
jeden liter takéhoto mlieka
1,33€/ navýšenie predstavuje
67 %/, alebo sa pokúsime
o jeho realizáciu s vyššou
pridanou hodnotou vo forme
výrobkov priamo spotrebiteľovi. Nebude to ľahké, pretoţe spotreba mliečnych výrobkov prepočítaných na mlieko
na Slovensku neustále klesá.
Z 253 kg na obyvateľa
v roku 1989 na súčasných
155 kg.
Mlieko nie je jediným výrobkom, ktorý môţe prinášať trţby pre podnik.
Ročník III
1/ 2011
Vo vnútri nájdete:
Informačné systémy
2
Ţijeme detský sen
3
Predstavujeme
3
Význam ekologického
4
poľnohospodárstva
Spoločenská kronika
5
Na návšteve u nás
6
Kontakty
6
Ďalšia komodita, ktorú realizujeme, je hovädzí dobytok
či uţ v ţivom, alebo v mäse.
Počty hovädzieho dobytka na
Slovensku dlhodobo klesajú
a tým aj produkcia mäsa,
rovnako však, ak nie rýchlejšie, klesá aj domáca spotreba
hovädziny, ktorá je veľmi
citlivá najmä na výšku príjmov obyvateľstva. Tá nie je
priaznivá, predovšetkým
v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou. V súčasnosti
celú produkciu hovädzieho
mäsa poráţame na vlastnom
b itún k u a p red ávame
v hovädzích štvrtiach, čo je
výhodnejšie ako realizácia
v ţivom, ale aj tu budeme
musieť operatívne prehodnocovať situáciu a prispôsobovať predajnú cenu prudko
rastúcim nákladom. Otázne
však je, do akej výšky bude
nárast ceny akceptovať zákazník. Ak zareaguje
„typicky po slovensky“ a
zníţi spotrebu, sme tam, kde
sme boli. Alebo si zájde pre
lacnejšie potraviny, hoci aj
problematického pôvodu, do
Poľska. Ak sa tak stane,
budeme tam, kde sme boli
pred desiatimi rokmi. To by
bola cesta späť so všetkými
dôsledkami a dopadom aj na
zamestnanosť a ţivotnú úroveň našich ľudí.
Ďakujem za rozhovor.
Zhovárala sa:
Ing. Iveta Zajacová
Strana 2
EKOSPRAVODAJ
Informačné systémy v poľnohospodárstve
Ing. Iveta Zajacová
povedané, ak by sme všetko urobili ako
minulý rok, náš hospodársky výsledok
by sa zhoršil o túto sumu. Pritom ani
jeden z týchto faktorov sme nespôsobili my a nijako ho nemôţeme ovplyvniť.
Jediné, čo môţeme, je zobrať to do
úvahy a zariadiť sa podľa toho.
To však znamená nájsť rezervy
v nákladoch minimálne v tejto výške.
Na našom podniku sme prešli
pred tromi rokmi na presnejší systém
vedenia účtovníctva. Úlohou bolo
sledovať pohyb jednotlivých účtovných poloţiek tak podrobne, aby sme
vedeli presne a jednoznačne odpovedať na otázku, za koľko vyrábame 1
liter mlieka , aké máme náklady na
výrobu 1 kg mäsa. No ak by sme zostali len pri sledovaní, plnili by sme
úlohu štatistov. Skutočným cieľom je
analyzovať tieto jednotkové nákladové poloţky a operatívne usmerňovať
výrobu tak, aby sme celkové náklady
na jednotku produkcie mali pod kontrolou a v konečnom dôsledku ich
vedeli korigovať ţelaným smerom.
A som znova na začiatku. Bez
podrobných podkladov z účtovníctva
by nebolo moţné zamýšľať sa nad riešeniami. Najjednoduchšie by bolo paušálne zníţiť mzdy a zníţiť náklady na
krmivá ich krátením. To sme zamietli
hneď na začiatku. Ak by sme narušili
výţivové štandardy zvierat, zrušili by
sme všetko, čo bolo v tejto oblasti za
posledné roky urobené. Nechceme ísť
ani cestou zniţovania príjmov a teda
ţivotnej úrovne našich ľudí.
Nezostáva nič iné, iba hľadať
rezervy v organizácii práce aby sme
vylúčili neproduktívnu prácu, výkyvy
v spotrebe nafty a ostatného materiálu.
Do traktorov sme zakúpili
a nainštalovali
prístroje
GPS/zaznamenávajú polohu stroja
a spotrebu nafty/. Chceme tým vylúčiť
zbytočné prejazdy strojov a nadspotrebu.
diel je prepojený s evidenciou pôdy,
a tak Ján Cvaniga, manaţér rastlinnej
výroby vie, kde sa jeho stroj nachádza,
čo robí a koľko nafty spotrebuje. Dokonca si to môţe sledovať aj na internete. Na konci pracovnej doby si
z počítača vytlačí zostavu, ktorá zachytáva všetky potrebné údaje o práci stroja, na základe ktorých sa môţu prijímať
okamţité opatrenia.
Pôvodne sme mali v úmysle zakúpiť špecializovaný účtovnícky program, ktorý by nám poskytoval všetky
potrebné výstupy pre operatívne riadenie výroby na ešte vyššej úrovni. Ţiaľ
skutočnosti, ktoré sú uvedené v úvode
článku spôsobili, ţe sme museli od tohto zámeru zatiaľ odstúpiť.
Dôleţité je, ţe naši pracovníci
tieto zmeny chápu a dobre vedia, ţe keď
chceme zachovať zamestnanosť
a úroveň ich príjmov, musíme hľadať
rezervy spoločne.
Kaţdá zbytočne svietiaca ţiarovka, rozliaty olej či premárnená minúta
tvoria nebezpečenstvo , ktoré dokáţeme
prekonať len spoločne , rešpektovaním
spoločných hodnôt. Tými sú šetrnosť a
pracovitosť . Ani najlepší program či
prístroj nedokáţe bez rozumného prístupu pracovníkov nič.
Systém sledovania pohybu vozi-
Koncom roka 2010 sme pripravili východiská pre spracovanie
výrobno-finančného plánu na rok
2011. Vychádzali sme
z predpokladov, ktoré boli v tomto
období známe. Uţ v priebehu tvorby
plánu sme museli zohľadňovať zmeny, ktoré výrazne ovplyvnia hospodárenie. Všetci si pamätáme na zrušenie
červenej nafty. Len pre náš podnik to
znamená zdraţenie výroby o 20 000€.
Medzitým klesla cena mlieka, čo spôsobilo výpadok v plánovaných trţbách 32 000€. Znova sme museli prispôsobovať plán novým skutočnostiam.
Ešte sme ani nestihli zapracovať zmenu v cene mlieka a uţ nám
oznámili, ţe priame platby /časť
dotácií/ bude krátená o 19 %.
Všetky tieto zmeny znamenali zvýšenie na strane nákladov o cca
77 000€/2,3 mil. Sk/. Jednoducho
Pohyb stroja pri sejbe je zaznamenaný prístrojom GPS.
Modré čiary vykresľujú trasu pohybu stroja.
Červené bodky znázorňujú zastavenie.
Ročník III
Ţijeme detský sen
Neexistuje snáď ani jeden človek, ktorý by nemal nejaký detský sen,
splnený alebo nesplnený. „Čím chceš
byť, keď vyrastieš?“ Tu sa to celé začína...Rôznorodé myšlienky vírili vašou mysľou a napokon ste vyriekli to
vytúţené:
„Smetiarom!“
„Kozmonautom!“
„Hasičom!“
„Traktoristom!“ Sen bol na svete, uţ
nasleduje len pár krokov k jeho zrealizovaniu.
Takýto detský sen majú aj dvaja
chlapci, Sebastián Firek a Samko Kopáč, ţiaci 1. a 2. ročníka, ktorí prednedávnom vykúzlili úsmev na tvári hádam kaţdému zamestnancovi PD Šuňava.
Na vrátnicu osobne doručili
„ţiadosť do zamestnania“ v znení:
„Vaša práca sa nám veľmi páči. Keď
budeme mať 18 rokov, uvoľnite nám,
Strana 3
prosím, vaše miesta. Chceme u vás
pracovať.“
Detská úprimnosť a otvorenosť
je nekonečná a aj keď od týchto
chlapcov nezaznela priama pochvala, pre nás to znamená obrovské
zadosťučinenie a vyznamenanie za
to, ţe našu prácu robíme dobre, a ţe
má zmysel. Veď nič nie je krajšie
ako
poskakujúce
plamienky
v detských očiach pri pohľade na
idúci traktor. Nič nie je krajšie ako
vedomie, ţe vám vyrastajú nasledovníci, a ţe toto povolanie nevymrie, pretoţe ho máte komu zanechať.
Neexistuje snáď ani jeden človek, ktorý by nemal nejaký detský
sen, splnený alebo nesplnený. Keď
však týmto chlapcom ešte aj v 18-ke
bude srdce búšiť rovnako intenzívne
pri vstupe na PD ako teraz, nie je
dôvod, aby sa tento detský sen nestal skutočnosťou.
IZ
Sebastián a Samko z návštevy na družstve
neodišli s prázdnymi rukami.
Predstavujeme...
s prírodou. Vtedy má úsmev na tvári . Ak náhodou, čo sa často nestáva,
prehrá zápas v stolnom tenise, tak sa
chvíľu mračí, no zvyčajne to netrvá
dlho.
Prácu si robí na úrovni profesionála. Pre kaţdú firmu je šťastím
mať takého pracovníka vo svojich
radoch. V poľnohospodárstve, kde
uţ takmer mladého človeka nestretnete , je to výhra dvojnásobná.
Michal ŠEBEST
Keď sa Miško Šebest pred viac,
ako 22 rokmi narodil, jedna zo sudičiek mu potajme vloţila do kolísky
kúsok slamy. Alebo sa tam dostalo
stebielko sena z otcovho klobúka, keď
sa po ťaţkej práci skláňal nad ďalším
členom rodiny.
Či to uţ bolo tak alebo inak, jedno je isté, ţe Michal má prácu na farme v krvi. Ak by sme ho chceli potrestať, stačilo by ho poslať na 3 mesiace
pracovať „za bránu“ kde by si musel
„štiknúť kontrolku „ Je veľká pravdepodobnosť, ţe by tam nevydrţal ani tie
tri mesiace. Michal potrebuje slobodne dýchať, pohybovať sa medzi zvieratami , ţiť v bezprostrednom kontakte
Miško, zachovaj si svoj zmysel pre humor a ţivotný nadhľad .
Z viac ako dvoch metrov tvojej výšky by to aţ taký problém nemusel
byť.
Ilustračná kresba: Joţo Omasta
Šuňavská mliečna cesta
Myšlienka priblíţiť poľnohospodársku
prvovýrobu aj ľuďom mimo obce nás viedla
k uskutočneniu cykloturistického podujatia
Šuňavská mliečna cesta. Spája v sebe túţbu
po poznaní s láskou k prírode a pohybu.
Ekofarma Šuňava prevádzkuje dva
mliečne automaty - v obci Šuňava a
v Poprade. A práve v Poprade, pri mliečnom
automate a predajni biomäsa na sídlisku
JUH OC Luník, štartujeme Šuňavskú mliečnu cestu. Cyklistickým chodníkom sa účastníci dostanú do Lopušnej doliny smerom na
lesnú cestu vedúcu do Šuňavy aţ k cieľu, k
druhému mliečnemu automatu pri dome kultúry na Trojičnom námestí v Šuňave.
Kaţdý účastník dostane 1 liter čerstvého biomlieka, hovädzí guláš, pripravená
je jazda na poníkoch a koči. Súčasťou programu je prehliadka teľacej škôlky. Podujatie
môţe byť nezabudnuteľným záţitkom najmä
pre detských účastníkov.
Bliţšie informácie Vám poskytneme na
stránke www.ekofarmasunava.sk.
Pavol Baláţ
Predseda organizačného výboru
Strana 4
EKOSPRAVODAJ
Význam ekologickej poľnohospodárskej výroby a jej pravidlá
Ján Cvaniga, manažér rastlinnej výroby
Rovnováţny stav
vytváraný v krajine počas
dlhého vývoja bol narušený
človekom so začatím intenzívneho pestovania rastlín ,
čo viedlo okrem iného aj
k rozšíreniu chorôb pri pestovaní
rastlín a škodcov
v agroekosystéme.
Pri tomto spôsobe pestovania rastlín dochádza ku poklesu počtu druhov rastlín
a ţivočíchov na plochu.
Zvyšovanie intenzity produkcie malo za následok zníţenie
biodiverzity /rôznorodosti/
v krajine.
Zníţila sa výmera rozptýlenej
zelene, ubudlo plôch druhovo bohatých lúk, z krajiny sa
začali vytrácať medze, krovinové pásy, ktoré predstavujú
prírodné zásobárne rastlín
a ţivočíchov.
Ochrana
rastlín
v ekologickom poľnohospodárstve je smerovaná ku hľadaniu a odstráneniu príčin
výskytu škodlivých činiteľov,
aţ následne k ich regulácií.
Dôraz je kladený hlavne na
prevenciu, ktorá spočíva vo
všestrannej starostlivosti
o pôdu,
v zachovaní
a podpore rôznorodosti v
agroekosystéme.
V poľnohospodárstve je
biodiverzita širokým termínom, ktorý v sebe zahŕňa
celú škálu organizmov, ktoré
sa podieľajú na kolobehu
ţivín v prírode,
udrţaní
úrodnosti pôdy, udrţovaní
a ochrane biotopov s voľne
rastúcimi druhmi rastlín
a ţivočíchov.
Existuje však
moţnosť
ako zníţiť úbytok, alebo upraviť rôznorodosť v krajine.
Najúčinnejší spôsob je zavádzanie alternatívnych - ekologických systémov hospodárenia.
Aj naše poľnohospodárske
druţstvo vstúpilo v roku
1997 do tohto systému . Najskôr to bola myšlienka na
úrovni ekonomickej stability
podniku. V tomto období to
bolo zaujímavé najmä pre
dotačné
tituly. V priebehu
nasledujúcich rokov sa však
výška dotácií za environment
a ekológiu menila väčšinou
v neprospech poľnohospodárov.
Pochopili sme , ţe takéto
zmýšľanie je beh na veľmi
krátke trate.
Hospodárenie ekologick ým sp ô so bo m nie j e
o dosahovaní maximálnych
ziskov v podnikaní, ale je to
hlavne o ochrane ţivotného
prostredia , produkcii kvalitných biopotravín a priblíţenie
sa k spotrebiteľovi.
Systém ekologickej poľnohospodárskej výroby v SR
a v členských štátoch Únie sa
riadi podľa práva EÚ, podľa
princípov a pravidiel ustanovených v nariadeniach Rady
a Komisie ES. Tieto upravujú
výrobu v ekologickom poľnohospodárstve vrátane systému
kontroly ,
certifikácie
a označovaní produktov. Kontrolnou organizáciou je spoločnosť Naturalis SK.
Kto rešpektuje prísne pravidlá
ekologickej poľnohospodárskej
výroby, ten dostáva na výrobky
potvrdenie vo forme BIOCERTIFIKÁT-u. Poľnohospodárske druţstvo v Šuňave má takéto certifikáty na celú produkciu, ktorú v podniku vyrába t. j.
na BIO zvieratá, BIO mlieko,
BIO mäso a samozrejme na
všetky produkty vyrábané
v rastlinnej výrobe.
Medzi hlavné podmienky
dodrţiavania
pravidiel
v ekologickej poľnohospodárskej výrobe patrí v rastlinnej
výrobe striedanie plodín na
ornej pôde, dodrţanie najvyšších povolených dávok hnojenia organickými hnojivami.
Nemôţeme pouţívať ţiadne
chemické postrekové látky
proti burinám alebo škodcom. Pouţitie geneticky modifikovaných rastlín je zakázané. Prednostne sa musia
pouţívať osivá, ktoré boli
vyprodukované v ekologickej
poľnohospodárskej výrobe.
Musia sa dodrţiavať termíny
zberu na trvalých trávnych
porastoch. To sa týka nielen
ukončenia týchto prác, ale
hlavne začiatku zberu.
Na našej farme máme
plochy, ktoré sú zaradené do
agroenvironmentu. Sú to plochy, na ktorých sa nachádzajú
chránené rastlinné druhy tráv
– mezofilné a vlhkomilné
rastliny. Tu platia sprísnené
pravidlá obrábania týchto
plôch. Je tu obmedzené koša-
rovanie , hnojenie a spásanie
zvieratami. Tieto plochy môţeme kosiť len po určitých,
presne stanovených termínoch.
Ako som uţ spomenul
v úvode , hlavným cieľom
ekologickej poľnohospodárskej výroby je zásobiť trh
kvalitnými, bezpečnými potravinami a zároveň chrániť
ţivotné prostredie.
Hospodárenie
ekologickým
spôsobom nie je
o dosahovaní
maximálnych ziskov
v podnikaní, ale je
to hlavne
o ochrane životného
prostredia
.
Ročník III
Strana 5
Spoločenská kronika
Kyticu ruţí vkladáme do rúk Vám, ktorí sa v tomto roku doţívate vzácneho
ţivotného jubilea:
Keď vaša ruka ustatá
pohladí všetky vnúčatá,
jej dotyk trochu ťažký,
Alţbeta Havrančíková, 70-ročná, nar. 14.9. 1941
má v sebe veľa lásky.
Ţofia Handzušová, 75-ročná, nar. 12. 5. 1936
Prešli ste životom pridlhé míle.
Anna Sedláková, 75-ročná, nar. 26. 11. 1936
Dnes právo na oddych už máte.
Mária Vrabcová, 75-ročná, nar. 13. 8. 1936
Nech ešte dlho tento krásny svet
Anna Harmanová, 80-ročná, nar. 17. 10. 1931
si s nami v šťastí užívate.
Ţofia Zajacová, 85-ročná, nar. 1. 2. 1926
Anna Frančeková, 85-ročná, nar. 3. 9. 1926
Mária Cvanigová, 90-ročná, nar. 29. 10. 1921
Mária Kaššová, 90-ročná, nar. 29. 12. 1921
Pohľad na roky minulé...
Pokojné obdobie dynamicky sa rozvíjajúceho poľnohospodárstva.
S úsmevom na tvári a potom na čele - aj také boli roky sedemdesiate...
Strana 6
EKOSPRAVODAJ
Na návšteve u nás
Veronika Čopáková, študentka bilingválneho gymnázia v Poprade
Je maturitný ročník naozaj len o stuţkovej a maturitnej skúške? V podstate áno, no skrýva sa v ňom oveľa viac.
V srdci mám skryté obrovské rozhodnutie, ktoré ukončí jednu etapu ţivota, počas ktorej sa z nerozhodného dieťaťa
stane odváţny generál, ktorý rozumne ţenie svoje vojsko vpred. Napredovať môţe, ale len s premyslenou stratégiou, a ak sa
mám teda rozhodnúť, či chcem veliť, alebo vykonávať rozkazy, potrebujem zozbierať čo najviac informácií.
Správny výber povolania spája cieľ s jeho uskutočnením, a preto som sa rozhodla, ţe školopovinnú prax vyuţijem
naplno.
Týţdeň strávený na praxi na Ekofarme Šuňava predstavuje tie pracovné ideály, kvôli ktorým chcem, aby moja budúca
práca bola naozaj aj mojím koníčkom. Chcem preţívať pocit radosti z dobre vykonávanej práce, ktorý je zaloţený na ľudskom
prístupe a motivácii.
Chcem, aby to bolo v kolektíve ľudí s takým duševným bohatstvom, aké som stretla na praxi. Vďaka, Rasťo, Danka,
Ivetka....
Ten týţdeň ubehol neskutočne rýchlo, a predsa stačil na to, aby si mladý človek uvedomil, ţe koláče sa samé neupečú a
na ich výrobu treba takisto vynaloţiť stopercentné úsilie. Stuţkovú očakávajúca, na maturitu pripravovaná, pracujem na tom, aby
tie moje boli čo najchutnejšie.
Slovo na záver
Ing. Pavol Ganzarčík, predseda predstavenstva PD Šuňava
Z takmer všetkých príspevkov mojich kolegov, ktoré sú uverejnené v tomto čísle Ekospravodaja, je cítiť uvedomovanie
si zloţitej situácie, ktorá bude charakteristická tak pre rok 2011, ale s veľkou pravdepodobnosťou sa bude opakovať i v ďalších
rokoch.
Určite všetci radšej čítame dobré správy, ktoré v nás vyvolávajú pozitívne reakcie. Nie vţdy to je moţné, lebo zakrývať
si oči pred skutočnosťou existujúce problémy neodstráni. Nachvíľu ich moţno stratíme z dohľadu no oni sa vrátia zvyčajne s
ešte väčšou silou.
Ja však aj v týchto, na prvý pohľad pochmúrnych konštatovaniach, vidím veľa pozitívneho. To kladné, čo podľa mňa v
príspevkoch treba hľadať je skutočnosť, ţe si zloţitosť situácie plne uvedomujeme. Vidieť svet taký, aký v skutočnosti je a nie
taký, aký ho chceme vidieť je prvým predpokladom na správne posúdenie stavu, kde sa skutočne nachádzame. Konštatovanie
reality vytvára ideálny priestor na to, ţe ju posúdime správne a prijaté opatrenia nám pomôţu vzniknutú situáciu zvládnuť. Uţ
bolo aj horšie. Naši starší členovia druţstva by o tom určite vedeli povedať svoje.
Keď po skončení druhej svetovej vojny vystúpil W. Churchil, vtedajší predseda vlády Veľkej Británie, počúvali ho
milióny ľudí, ktorí očakávali dlhý hodnotiaci prejav. On prišiel k mikrofónu a povedal: „ Nikdy, nikdy, nikdy sa nevzdávajte.“
A odišiel.
Poučme sa.
SME
NA
WEBE!!!
WWW. EKOFARMASUNAVA. SK
Telefón: 052 7892791
Fax: 052 7781298
E-mail: [email protected]
Čakáme na Vaše ohlasy, názory
a postrehy.
Ďakujeme.
Download

Ekospravodaj ročník 2011, číslo 1 [PDF, 4 MB]