26. jún 2012
Cena 0,90 € • Ročník xxiI • www.inprost.sk
Projekt, ktorý natrvalo zmenil tvár pohraničia
Dobudovanie dopravnej infraštruktúry Horné Srnie/
Brumov-Bylnice je najvýznamnejším cezhraničným projektom partnerov
na hranici.
strana 6
ŽSK pokračuje
v rekonštrukcii domovov sociálnych služieb
a zariadení
Rekonštrukciou prechádza DSS a ZpS Novoť,
kde sú stavebné práce
v súčasnosti v plnom
prúde. strana 11
Do práce na bicykli jazdilo v Banskej
Bystrici 34 tímov
23-tisíc kilometrov
najazdilo 34 tímov, v súťaži Do práce na bicykli.
Vyhlasovateľom bola
Banská Bystrica s OCI
BB.
strana 14
26
ZMOS: Peniaze
na voľnočasové
aktivity by mali
rozdeľovať
mestá a obce
strana 2
Na inšpiráciu
pri zakladaní
miestnych
novín
strana 9
Primátorov
návrh podporilo
aj ZMO Spiša
strana 12
V Handlovej
súťažilo vyše
tisíc detí
strana 14
Vyše tisíc detí sa zúčastnilo na Handlovských športových hrách - malej olympiáde. (Čítaj na str. 14.)
Snímka: Arpád Koszta
Barbarstvo, arogancia
a hlúposť ruka v ruke
S
lovensko sa vďaka počínaniu niektorých skupín
obyvateľstva zrejme usiluje o prívlastok krajina
barbarov. Možno veľa
ľudí by pridalo, že aj zlodejov, no
vzhľadom na kauzy v okolitých
krajinách (Maďarsko, Česko), ale
aj v USA, kde sú škandály so spreneverami, by bolo dosť ťažké obhájiť naše popredné umiestnenie.
Zato s barbarstvom sa stretávame
na každom kroku - vo vzťahu k
prírode, historickým pamiatkam.
Nie je výnimkou, že pri niektorých činoch asistuje štátna organizácia. Ochrancovia prírody začiatkom júna v Nízkych Tatrách,
v dolinke Prašivého potoka zistili, že na niekoľkých hektároch
namiesto smrekového pralesa je
holá pláň. Prales vyťažili Lesy SR.
Vraj tu robili svoju prácu podľa
litery zákona, ťažili tu kalamitné
drevo. Ďalším argumentom lesníkov je, že nejde o prales, ale o
hospodársky les 3. stupňa, na ťažbu teda nepotrebovali povolenie.
Pravda je, že spomínaná lokalita
sa na zoznam pralesov, ktorý sa
robil začiatkom 90-ych rokov,
nedostala a v súčasnosti niet na
Slovensku inštitúcie, ktorá by
zoznam aktualizovala. A aký je
názor odborníka, prodekana Fakulty ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene Michala
Wiezika? „Lokalita pri Prašivom
potoku na zoznam nebola zahrnutá, ale to neznamená, že ne-
mala pralesnú štruktúru. Bola zaradená do 3. stupňa, lesníci teda
neporušili legislatívu, keď tam
ťažili. Ale je to obrovská škoda,
lebo prínos z tohto pralesa ďaleko prevyšoval akýkoľvek benefit,
ktorý z ťažby majú. Každá strata
je veľká a nenahraditeľná, prales
sa už nikdy nepodarí navrátiť,
keď už bol raz vyrúbaný.“ (Citát
je z denníka Pravda, 12. jún). Podobné argumenty ako lesníci používajú pri výrube stromov popri
potokoch, čím poškodzujú biodiverzitu, aj vodári. Pritom nie vždy
ide o protipovodňové opatrenia,
čo je ich ďalší argument. A keď
sme pri vode, spomeňme plánované malé vodné elektrárne. Na
Hrone ich má byť 38. Najnovšie aj
na Váhu v Trenčíne, hoci len 600
metrov od predpokladanej stavby
je hať ako súčasť Vážskej kaskády
a v blízkosti je päť rokov fungujúca podobná elektráreň. Najviac
proti týmto stavbám bojujú rybári. Pochopiteľne, lebo hrozí, že na
viac než pol kilometrovom úseku
Váhu bude tzv. mŕtva voda, ryby
nebudú mať kyslík a vyhynú. V
Trenčíne dosiahli rybári aspoň
to, že o stavbe sa bude znova rozhodovať. Investori zvyčajne argumentujú, že pri týchto elektrárňach vybudujú tzv. rybochody.
Na to reagoval geológ a ochranár
Peter Straka v jednej z televízií
otázkou: Budeme učiť ryby chodiť po schodoch?
strana 5
Aj „veľkí“
poslanci
si môžu
nájsť cestu
k obyčajným
ľuďom
Emócie a odhodlanie
protestujúcich po voľbách
opadli, „Gorila“ sa utiahla
do džungle množstva iných
informácií, ktoré médiá
musia(?) chrliť a čo najviac
„nafukovať“, aby sa uživili. Nastúpila nová vláda s
prívlastkom ľavicová, podporovaná jasnou väčšinou
poslancov Národnej rady SR,
ktorá chce byť proľudová. Aj
keď neexistuje žiadna definícia o tom, kto patrí a kto nie
do ľudu, bolo by a je dobre,
ak má ľud možnosť obracať
sa na svojich zástupcov,
teda tých, ktorých si zvolil vo
voľbách. Keďže ako jediná
krajina v Európe volíme poslancov NR SR iba v jednom
celoslovenskom volebnom
obvode, a aj to prakticky
ukrytých v ich politickej strane, zodpovednosť týchto poslancov voči voličom je veľmi
pofidérna, teda nekonkrétna,
veď je nemálo okresov, ktoré
nemajú v parlamente žiadneho poslanca.
strana 14
2 aktuality
VEREJNÉ
OBSTARÁVANIE
Vysvetlenie
ponuky
Inštitút vysvetlenia ponuky
podľa § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní je vhodné
použiť najmä v prípadoch,
kedy okolnosti nasvedčujú
tomu, že ide o také informácie, ktoré je možné jednoducho objasniť alebo dovysvetliť.
Využitie tohto inštitútu je
vhodné najmä na zabezpečenie hospodárskej súťaže a získanie lepšej ponuky, pretože
s vyšším počtom uchádzačov
vzniká konkurenčný tlak.
Spomínaný § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní
hovorí o „zrejmých chybách
v písaní a počítaní“. Toto slovné spojenie je možné vykladať v širšom význame než len
„preklep“. Vo všeobecnosti
môžeme vysvetľovanie ponuky použiť hlavne pre tie časti
ponuky, v ktorých sa ponuka
daného uchádzača neodlišuje
od ponúk ostatných uchádzačov, môže ísť len o chyby
v opise zo súťažných podkladov. Možno predpokladať, že
ak uchádzač predložil ponuku, súhlasil s podmienkami
súťaže. Pokiaľ uchádzač
vo svojom vysvetlení opraví
nedostatky, ktoré mohli vzniknúť v písaní alebo počítaní,
nemožno to považovať za
zmenu jeho ponuky. Ak by
však z vysvetlenia vyplýval
nesúhlas s podmienkami
súťaže, verejný obstarávateľ by mal takúto ponuku
vylúčiť v súlade s § 42 ods. 1
zákona. Na rozdiel od toho,
ak by išlo o chybu v hodnotiacich kritériách, treba v tomto
prípade postupovať oveľa
prísnejšie, pretože tu by už
naozaj išlo o zmenu ponuky.
Jedným z príkladov je, ak
verejný obstarávateľ uviedol
v súťažných podkladoch
návrh zmluvy pričom niektorí
uchádzači predložili návrh
zmluvy, ktorý neobsahoval
všetky obchodné podmienky
verejného obstarávateľa. Ak
by sa takáto zmluva uzatvorila, došlo by k porušeniu § 45
ods. 1 zákona podľa ktorého
„verejný obstarávateľ uzavrie
zmluvu alebo rámcovú dohodu v lehote viazanosti ponúk.
Uzavretá zmluva nesmie
byť v rozpore so súťažnými
podkladmi a s predloženou
ponukou úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi.“
Ak aj vy máte otázku týkajúcu
sa verejného obstarávania
alebo elektronickej aukcie,
napíšte nám ju na [email protected]
sk, radi ju zodpovieme v niektorom z ďalších čísiel.
Ing. Branislav Šarmír,
VO SK, a. s.
26. jún 2012 • Obecné noviny
ZMOS: Peniaze na voľnočasové
aktivity by mali rozdeľovať
mestá a obce
Novelizáciou zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských
zariadení chce Združenie miest a obcí Slovenska dosiahnuť spravodlivé
a transparentné financovanie voľnočasových aktivít
Z
druženie miest a obcí
Slovenska (ZMOS)
chce
novelizovať
zákon o financovaní základných škôl,
stredných škôl a školských zariadení tak, aby sa dosiahol spravodlivejší systém financovania
voľnočasových aktivít. Ako na
tlačovej besede 20. júna uviedol
predseda ZMOS Jozef Dvonč,
ide im o to, aby sa peniaze pre
jednotlivé mestá a obce prideľovali podľa počtu detí a sídla ich
trvalého pobytu v obci, tak ako
to bolo stanovené pôvodne v
rámci fiškálnej decentralizácie.
Ako dodal výkonný podpredseda Jozef Turčány, takýto
systém by bol transparentný a
kontrolovateľný. Táto zmena
by viedla k tomu, že za rozdeľovanie viazaných finančných
prostriedkov na voľnočasové
záujmy v oblasti originálnych
kompetencií by boli zodpovedné nie centrá voľného času, ale
mestá a obce, ktoré by následne
tieto prostriedky rozdelili ďalej
- či už centrám voľného času,
alebo na iné voľnočasové aktivity. Ako pripomenul J. Turčány,
návrh zákona už prešiel medzirezortným
pripomienkovým
konaním. Poznamenal, že ministerstvo školstva bolo ústretové k ich požiadavkám a novela
zákona by sa mala čoskoro objaviť v pléne národnej rady.
Podľa J. Dvonča je celá filozofia zmeny založená na tom,
aby sa financovanie záujmového
vzdelávania nastavilo spravodlivo. „Vidíme to novelizáciou
zákona 597/2003. Chceme dosiahnuť stav, aby sme prostriedky dostávali na žiakov, alebo na
určitú vekovú kategóriu tak, že
prostriedky na záujmové vzdelávanie nepôjdu cez centrá voľného času, ale pôjdu cez mestá
a obce. Mesto a obec potom všeobecne záväzným nariadením
určí, koľko prostriedkov pôjde
do centier voľného času,“ vysvetlil predseda ZMOS s dodatkom,
že nie všetky mestá a obce majú
takéto centrá. Upozornil však
aj na to, že centrá voľného času
zastávajú inú filozofiu a rady by
si nechali právomoc nakladať s
peniazmi tak ako doteraz.
J. Dvonč okrem iného upozor-
nil aj na to, že súčasný systém
môže viesť k deformáciám. Ako
uviedol, vo viacerých mestách a
obciach sa zistilo, že na úkor záujmového vzdelávania sa budujú investície alebo sa cez centrá
financoval profesionálny šport.
A to podľa neho práve preto, že
centrá voľného času majú nadlimit, majú veľké množstvo detí
v jednotlivých krúžkoch. „Nechceme vyháňať deti z centier,
ale chceme, aby financovanie
bolo spravodlivé a aj deti, ktoré
nie sú v blízkosti centier voľného času, mali šancu na záujmové
vzdelávania, a aby obce a mestá
mali prostriedky a mohli ich samosprávne použiť,“ dodal.
(SITA)
Aj „veľkí“ poslanci si môžu
nájsť cestu k obyčajným ľuďom
P
ožiadavka na zmenu
volebného systému
na Slovensku je už
do neba volajúca a
uznáva ju aj veľa politikov a iných spoločensky vysoko postavených ľudí, netreba si
však robiť ilúzie, že k potrebnej
zmene dôjde v krátkom čase.
Svedčí o tom nekonečný príbeh
rušenia nadmernej imunity poslancov národnej rady. To však,
samozrejme, neznamená, že ak
poslanec či poslankyňa chce byť
v kontakte s voličmi, nemôže tak
urobiť.
K týmto riadkom ma inšpirovala informácia o tom, že poslanec NR SR Mikuláš Huba,
ktorý kandidoval za politickú
stranu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti si koncom mája
otvoril regionálnu kanceláriu v
Trenčíne, ktorá podľa neho má
byť priestorom na neformálne
pracovné stretnutia a konzultácie s obyvateľmi Trenčína a
jeho okolia, ale aj občanmi a občianskymi združeniami z celého
Slovenska. Poslanec M. Huba,
ktorý je zároveň predsedom parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, sa venuje najmä otázkam
životného prostredia, ochrany
prírody a pamiatok, zachovania
charakteru krajiny, ekologického
poľnohospodárstva, územného
plánovania, environmentálnej
výchovy a vzdelávania, udrža-
teľného spôsobu života a rozvoja
občianskej spoločnosti. Ďalšou
inšpiratívnou zaujímavosťou je,
že viesť túto regionálnu kanceláriu bude jeho platený asistent
Richard Medal žijúci v Trenčíne,
známy občiansky aktivista. V
minulých volebných obdobiach
totiž dosť poslancov parlamentu
využívalo možnosť mať asistenta
na zamestnanie svojich osobných
alebo straníckych blízkych bez
ohľadu na ich odborné schopnosti dobre poslancovi asistovať,
teda radiť, pomáhať a pod.
Pri svojej prvej „službe“ v
trenčianskej kancelárii poslanec
Huba privítal prvovýrobcov ekologických poľnohospodárskych
produktov, ktorí mali na srdci
problémy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a aktuálne problémy ekologickej poľnohospodárskej výroby (predaj) z
dvora, legislatívy (povoľovanie
prípravkov na ekologickú poľnohospodársku výrobu) a otázky o
možnostiach ďalšej spolupráce.
Nasledovalo stretnutie so zástupcami regionálnych environmentálnych inštitúcií – ochrancami
prírody a aktivistami s diskusiou
o možnostiach udržateľného
rozvoja regiónu a o aktuálnych
problémoch a výzvach Štátnej
ochrany prírody (nielen) v Bielych Karpatoch. M. Huba sa v
ten deň venoval problematickej
výstavbe malej vodnej elektrárne na Váhu v blízkosti Trenčína.
Kancelária M. Hubu na Mierovom námestí číslo 29 v Trenčíne bude pre verejnosť otvorená pravidelne každý utorok od
14.00 do 17.00 hod. Jeden utorok v mesiaci bude v kancelárii
prítomný aj pán poslanec Huba.
Osobné stretnutie je možné si
vopred dohodnúť telefonicky
alebo osobne s jeho asistentom
R. Medalom, mailom – medal@
changenet.sk, alebo telefonicky
– 0905 469 707. Obyčajní ľudia
a nezávislé osobnosti otvorili regionálne kancelárie aj v Prešove,
Poprade, Martine a Tvrdošíne a
pripravujú otvorenie kancelárie
v Humennom a Žiline.
Niekto teraz určite namietne,
no a čo, autor týchto riadkov
objavil dávno objavené, predsa
regionálne kancelárie poslancov
národnej rady nie sú žiadnou
novinkou. Má pravdu, nechceme
objavovať objavené, ale chceme
pripomenúť, že keď už poslancov
NR SR volebný systém nezaväzuje osobne sa zodpovedať voličom
toho či onoho regiónu (ako je to,
aspoň u časti poslancov, v ostatných krajinách Európy), mohli
by si zriadiť regionálne kancelárie tak, aby aspoň jedna bola v
každom okrese Slovenska. Viem,
nemôže tak urobiť poslanecký
klub každej politickej strany,
lepšie povedané teraz môže tak
urobiť iba klub strany Smer-SD,
avšak čo keby sa politické kluby
parlamentu dohodli a zabezpe-
čili to spoločne, veď poslancov je
až 150. Ešte lepšie by bolo, keby
sa regionálne poslanecké kancelárie zriadili zo zákona tak, že z
časti peňazí určených na asistentov poslancov a iné služby poslancom by priamo NR SR hradila prenájom jednej kancelárie
v každom okrese Slovenska. Ale
aj keby išlo iba o dobrovoľnú dohodu poslaneckých klubov, ktoré
by zriadili hoci len vlastné regionálne kancelárie (ale tak, aby sa
pokryli všetky okresy SR), mohli
by mať bez ohľadu na to, ktorá
strana (poslanec) ich zriadila,
akýsi „ekumenický“ charakter,
teda, že prijímali by podnety
od všetkých a komunikovali so
všetkými občanmi, teda vlastne
s celým ľudom. Nikdy nezabudnem na návštevu mestečka Čierna nad Tisou asi pred 15 rokmi,
kde v jednom božom chráme
mali svoje pobožnosti veriaci
štyroch cirkví. Samozrejme, nie
naraz, ale v dohodnutom čase.
Len si dali k oltáru pred pobožnosťou svoje náboženské symboly a rekvizity a bolo. Neviem,
ako je to v Čiernej nad Tisou
teraz, takýto ústretový prístup
by však pomohol aj poslancom
parlamentu byť bližšie a častejšie s obyčajnými ľuďmi (nielen
tými „matovičovými“) a dať im
šancu aj takto hovoriť do vecí
verejných.
Bohumil M. OLACH.
aktuality/inzercia 3
Obecné noviny • 26. jún 2012
Mesto Košice zachová službu
pre pracujúcich rodičov
dvojročných detí
Mesto Košice má záujem zachovať službu pre rodičov dvojročných detí,
ktorí chcú začať pracovať. Naďalej im chce ponúkať možnosť umiestniť deti
do materských škôl určených pre deti od 3-6 rokov. Keďže táto služba nie je
dotovaná štátom, prosí mesto o finančnú súčinnosť a ústretovosť rodičov,
ktorí ju potrebujú.
Z
áujem o umiestnenie dvojročných detí do materských
škôl, ktoré sú určené pre
deti od 3 do 6 rokov, v posledných
rokoch enormne vzrástol. Vzhľadom na absenciu jaslí a aj napriek
preplneniu materských škôl mesto
Košice dobrovoľne vychádza rodičom v ústrety a ponúka im možnosť umiestniť dvojročné deti do
materských škôl v pôsobnosti
mesta. Táto služba nie je financovaná štátom, vynaložené náklady
(napr. na tretiu učiteľku v triede,
materiálno-technické vybavenie
tried, zabezpečenie stravovania...)
okrem symbolického poplatku rodičov uhrádza zo svojho rozpočtu
výhradne mesto Košice.
Úprava doterajšieho symbolického poplatku z 10 € na 50 €/mesiac je nevyhnutná, v opačnom
prípade by bolo mesto nútené
túto pomoc pracujúcim rodičom
zrušiť. Mamičkám dvojročných
detí by tak ostala už len možnosť
umiestniť ich do drahých súkrom-
ných jaslí alebo by nemali možnosť ísť pracovať pred dovŕšením
3. roku dieťaťa.
Nový poplatok však bude platiť
len kým dieťa nedovŕši 3 roky, potom sa príspevok aj počas školské-
ho roka upraví na 15€.
Poplatky za starších škôlkarov
(3-5 r.) sa zmenia z 9.96 € na 15
€ a za deti navštevujúce školské
kluby detí–družiny, kde sa zmení
poplatok z 8.30€ na 11€. Zvýšenie
v oboch prípadoch sa však nebude týkať rodín v hmotnej núdzi.
Príspevok bude znížený o 20 % aj
v prípade, že má zákonný zástupca tri a viac detí vo veku plnenia
školskej dochádzky. Zároveň ak
dieťa zo zdravotných dôvodov
alebo vážnych rodinných dôvodov nenavštevuje viac ako 30 dní
materskú školu, rodič príspevok
neuhrádza.
Minimálna zmena poplatkov by
sa mala dotknúť aj žiakov umeleckých škôl, kde však bude zvýšenie
len o niekoľko centov.
Upravené poplatky by mali
priniesť viac prostriedkov, ktoré
môžu skvalitniť poskytované služby. Návrh na zmenu poplatkov
bude prerokovaný na júnovom
mestskom zastupiteľstve.
Materské školy v letnom
režime
Materské školy ani cez letné prázdniny nezatvárajú svoje
brány. Ich prevádzka bude v tzv. letnom režime, v ktorom zriaďovatelia prihliadajú na potreby rodičov a tomu prispôsobujú
prevádzku zariadení.
Materské školy pred školskými prázdninami zisťujú predbežný
záujem rodičov o prázdninovú dochádzku detí. Na základe
toho sa dokážu včas pripraviť na zmenu organizácie výchovnovzdelávacej činnosti, či rozsah a spôsob zabezpečenia stravovania a pod.
O organizácii výchovno-vzdelávacej činnosti a prevádzke
materskej školy počas školských prázdnin rozhoduje riaditeľ
v spolupráci so zriaďovateľom, pričom rešpektuje oprávnené požiadavky zákonných zástupcov. Dochádzka dieťaťa do
materskej školy je celoročná, nemožno ju obmedzovať len na
obdobie počas školského vyučovania. Nie je možné zakázať,
alebo inak obmedziť dochádzku žiadneho dieťaťa do MŠ
počas letných prázdnin. Možno sa však s rodičmi dohodnúť
na špeciálnom režime návštevy zariadenia. Napríklad tak, že
dieťa bude chodiť do materskej školy len na pol dňa, alebo len
niektoré dni v týždni.
Vyhláška rezortu školstva o materskej škole taxatívne určuje,
že cez letné prázdniny sa prevádzka materskej školy preruší
najmenej na tri týždne z dôvodov potreby dôkladného čistenia
priestorov materskej školy, dezinfekcie prostredia a hračiek,
ako aj čerpania dovolenky zamestnancov. Prerušenie alebo
obmedzenie prevádzky materskej školy cez letné prázdniny je
riaditeľka povinná oznámiť rodičom aj zriaďovateľovi spravidla dva mesiace vopred.
V miestach, kde je viac materských škôl jedného zriaďovateľa,
sa počas prerušenia prevádzky materskej školy deti sústreďujú do niektorej z nich. Tam, kde je viac materských škôl, sa
tak vychádza v ústrety rodičom, ktorí môžu využiť služby inej
materskej školy. Na Slovensku je 2865 materských škôl, ktoré
navštevuje 144 130 detí.
Michal KALIŇÁK,
hovorca MŠ SR
www.elgas.sk
Energia
na mieru
Sme druhý najväčší dodávateľ
plynu pre výrobcov tepla.
Prví sme združili dodávku
plynu a elektriny. Rozsvecujeme
ulice, vykurujeme školy.
Pre mestá a obce navrhujeme
optimálne riešenia spotreby energií
presne na mieru.
člen skupiny GGE
elgas_ON_258x161.indd 4
6/5/12 6:02 PM
4 aktuality
26. jún 2012 • Obecné noviny
Komuniké
z 12. schôdze vlády SR, 20. jún 2012
Vláda prerokovala:
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z.
o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov - nové
upravené znenie.
Schválený.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
- návrh na odvolanie a vymenovanie zástupcu SR v bankových radách Medzinárodnej investičnej
banky a Medzinárodnej banky
pre hospodársku spoluprácu.
Schválený.
- návrh na odvolanie a vymenovanie členov Úverového a záručného výboru vlády SR.
Schválený.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
- návrh postupu v súvislosti s
ukončením prebiehajúceho procesu privatizácie majetkových
účastí Fondu národného majetku
SR na podnikaní vybraných spoločností.
Schválený.
Predložil: minister hospodárstva.
- štatút Rady vlády SR pre ľudské
práva, národnostné menšiny a ro-
dovú rovnosť.
Schválený.
Predložil: vedúci Úradu vlády
SR.
- návrh na uzavretie Dodatku k
Dohode o Medzinárodnom menovom fonde k reforme Výkonnej
rady Medzinárodného menového
fondu.
Schválený.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
- návrh na uzavretie Dohody,
ktorou sa po druhýkrát mení a
dopĺňa Dohoda o partnerstve
medzi členmi skupiny afrických,
karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym
spoločenstvom a jeho členskými
štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a
prvýkrát zmenená a doplnená v
Luxemburgu 25. júna 2005.
Schválený.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí.
- návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie
vlády SR č. 658/2005 Z. z., ktorým
sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky v znení neskorších predpisov - nové znenie.
Schválený.
Predložila: ministerka zdravotníctva.
- návrh štatútu Rady vlády SR pre
Partnerskú dohodu na roky 2014
- 2020.
EnvirOtázniky majú
svojich víťazov
Víťazi 7. ročníka on-line olympiády o životnom prostredí sú
už známi. Porota udelila ceny 4 žiakom z Banskej Bystrice,
Hnúšte, Senice a Martina, ktorí získali najvyšší počet bodov.
Do súťaže sa prihlásilo viac ako 1300 žiakov II. stupňa z 222
základných škôl. EnvirOtázniky im ponúkajú zvýšenie environmentálneho povedomia, rozšírenie obzorov v oblasti životného
prostredia a jeho ochrany.
Olympiáda pozostávala z 10 otázok o ekologickej stope,
uhlíkovej stope, vodnej stope, stope stravovania, zelenej stope
a odpadovej stope. Najúspešnejšími riešiteľmi aktuálneho ročníka celoslovenskej vedomostnej súťaže boli Nikola Jančeková
zo ZŠ v Banskej Bystrici, Dominika Brťková zo ZŠ v Hnúšti,
Nicole Huttová zo ZŠ v Senici a Matej Ján Dominka zo ZŠ s
MŠ v Martine.
EnviroOtázniky nielen zvyšujú environmentálne vedomie a
vedomie o trvalo udržateľnom rozvoji, ale podnecujú žiakov
angažovať sa v otázkach životného prostredia a jeho ochrany doma, v škole a v regióne. S vedomosťami z tejto súťaže
pochopia súvislosti v otázkach ochrany prírody a budúcej existencie našej planéty. Zároveň sa zvýši aj ich záujem o štúdium
prírodovedných predmetov a problematiky ochrany životného
prostredia na strednej škole.
Tento ročník súťaže financoval Európsky fond regionálneho
rozvoja v rámci projektu Zlepšenie environmentálneho povedomia v oblasti ochrany prírody a krajiny (vrátane NATURA
2000).
Súťaž pre žiakov II. stupňa základných škôl vyhlásila rezortná
organizácia MŽP SR – Slovenská agentúra životného prostredia - Centrum tvorby krajiny, environmentálnej výchovy a
vzdelávania. VII. ročník celoslovenskej vedomostnej súťaže bol
prvý raz v on-line podobe.
(ts – mžp)
Schválený s pripomienkami.
Predložil: predseda vlády.
- návrh aktualizovanej rámcovej
pozície SR k viacročnému finančnému rámcu EÚ 2014 - 2020.
Schválený s pripomienkou.
Predložili: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí, podpredseda vlády a minister financií.
- návrh na odvolanie a vymenovanie riaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
Schválený.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný. Materiál sa nezverejňuje v
zmysle § 9 zákona č. 211/2000 Z. z.
o slobode informácií (Ochrana osobnosti a osobných údajov).
- návrh na odvolanie a voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu.
Schválený.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný.
- návrh na odvolanie podpredsedu Štatistického úradu SR a vymenovanie podpredsedu Štatistického úradu SR.
Schválený.
Predložil: predsedníčka Štatistického úradu SR.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný.
- návrh na odvolanie vedúcej slu-
žobného úradu a vymenovanie
vedúceho služobného úradu Úradu priemyselného vlastníctva SR.
Schválený.
Predložil: predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný.
- návrh na odvolanie a vymenovanie prednostov krajských školských úradov.
Schválený.
Predložil: minister školstva, vedy,
výskumu a športu.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný.
- návrh na odvolanie a vymenovanie prednostov krajských stavebných úradov.
Schválený.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný.
- návrh na doplnenie bodu A.1.
písm. c) a písm. e) uznesenia
vlády SR č. 172 z 9. mája 2012 k
návrhu na poverenie alternátov
na uvedenie alebo odôvodnenie
materiálov vlády v Národnej rade
SR.
Schválený.
Predložil: vedúci Úradu vlády
SR.
- návrh na skrátené legislatívne
konanie o vládnom návhru zákona o Európskom mechanizme pre
stabilitu a o doplnení niektorých
zákonov.
Schválený.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
- návrh na odvolanie a vymenovanie prednostov obvodných úradov v sídle krajov.
Schválený.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný.
- návrh uznesenia vlády SR k celoplošnému udeľovaniu odmien
za 1. polrok 2012 v štátnej správe.
Ústny návrh.
Predložil: predseda vlády.
Utajovaný materiál:
- návrh na zrušenie poverenia a
odvolanie z výkonu funkcie mimoriadneho a splnomocneného
veľvyslanca SR.
Stupeň utaj.: dôverný.
Schválený.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí.
Vláda vzala na vedomie informáciu:
- o priebehu a výsledkoch 122. zasadnutia Výboru ministrov Rady
Európy.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí.
Podľa materiálov
Úradu vlády SR sprac. (žo)
Obce
sponzorujú
štát
Združenie miest a obcí Kysúc vyzvalo Úrad vlády SR a
príslušné ministerstvá na konanie vo veci dofinancovania
prenesených kompetencií a úloh, ktoré štát „prehodil“ na
obce. Týka sa to mnohých oblastí života obcí, ktorú majú
zabezpečovať štátne inštitúcie.
Napríklad riešenie mimoriadnych situácii má v kompetencii
obvodný úrad, ktorý je riadený
a financovaný z Ministerstva
vnútra SR. Obce vlastne len pomáhajú pri riešení krízových situácií na mieste. Náklady, ktoré
vzniknú pri týchto udalostiach,
obce nemajú zahrnuté v rozpočte a tak si po skončení kalamity
žiadajú od štátu, prostredníctvom zodpovedného orgánu, a
to obvodného úradu, preplatenie nákladov. Ešte si pamätáme, že v tomto roku snehová a
mrazová kalamita riadne potrápila celé Kysuce. Mestá a obce
zachraňovanie situácie zvládli
v rámci svojich možností. Na
nohách boli starostovia, dobrovoľní hasiči, pomocní pracov-
níci a obyvatelia obcí. Bez ich
vyčerpávajúcej pomoci by štátne orgány kalamitu nezvládli. A
čo preplatenie týchto prác? Pracovníci obecných úradov ešte
počas kalamity musia tvoriť hlásenia a výkazy o prácach a majú
len niekoľko dní na vypracovanie zúčtovania. A potom čakajú
aj niekoľko mesiacov, kým štát
najskôr odobrí tieto výdavky a
potom niekoľko mesiacov kým
ich naozaj preplatí.
Mestá a obce tieto prostriedky (ide o niekoľko desiatok tisíc
eur pre každú obec) mali nachystané na pokrytie iných výdavkov a tak na ich zabezpečene si musia brať aj úvery a platiť
úroky.
A takýchto úloh štátu, ktoré
sponzorujú obce, je v priebehu
roka niekoľko – sčítanie obyvateľov, terénni sociálni pracovníci, dofinancovanie stavebných
úradov, školskí metodici, atď. A
to nehovoríme o eurofondoch,
kde situácia v obciach už je na
pokraji únosnosti a mnohé mestá a obce pre dlhodobo štátom
nepreplatené faktúry z projektov sú nútené brať úvery a úvery
na úvery. A tak dookola.
Dokedy budú obce tolerovať,
že im štát spôsobuje finančnú
škodu, nakoľko pre jeho nečinnosť obce platia úroky bankám.
Dokedy budú mestá a obce
sponzorovať štát a banky?
Mgr. Marta SLÁVIKOVÁ,
tajomníčka ZMOK
kultúra 5
Obecné noviny • 26. jún 2012
Barbarstvo, arogancia a hlúposť
ruka v ruke
Z
raňovanie prírody sa však
nekončí počínaním lesníkov
či investorov do malých vodných elektrární, ktoré ich presadzujú napriek tomu, aby s určitosťou
vedeli, či napríklad v Hrone bude
dosť vody na to, aby ich poháňala. Keby sa vydarili zámery aspoň
časti z nich, vodní turisti môžu na
splavovanie Hrona zabudnúť. Dobrovoľníci niekoľkokrát každoročne
vynášajú tony a tony odpadu z čiernych skládok v prírodných rezerváciách, vylovujú z jazier aj také veci
ako chladničky, o pneumatikách
nehovoriac, tie sú všade. Vodná nádrž Ružín slúži ako zberné miesto
pre PET fľaše. Ale to sa už netýka
investorov pochybných stavieb.
Zo Slovenska mizne ľudová architektúra. Napriek snahám nadšencov
zachrániť čo sa dá a vrátiť dedine jej
vidiecky charakter a robiť osvetu aj
pre samosprávu,, ktorým dávame
priestor aj v Obecných novinách.
Pamiatkovo chránené objekty strácajú hodnotu jednak preto, že ich
majitelia nemajú financie na ich
udržiavanie, jednak v dôsledku prestavby v záujme väčšieho konfortu
majiteľa, spravidla zbohatlíka, ktorý
si ho kúpil. Kultúrny človek to neurobí, len hlupák.
Osobitnou kapitolou sú technické pamiatky. V kultúrnom svete sa
adaptujú na hotely, galérie, múzeá.
V nemeckom Essene stravba bývalej
vodárne slúži ako doslova zážitkové
Múzem vody. U nás ich noví majitelia bez problémov búrajú. Druhý
najstarší cukrovar na Slovensku, v
Trebišove, vzal skazu už v 90-ych
rokoch. Jeho majiteľ sa možno ani
neusiloval o búracie povolenie, spoľahlivo ho rozobrali osvedčení „zberači“ Rómovia. Tohto roku by 12.
októbra oslávil storočnicu od spustenia prvej cukrovarníckej kampane. Bol pýchou mesta, radosťou nielen jeho obyvateľov, ale aj okolitých
dedín, že im od jesene do polovice
zimy zabezpečoval odbyt cukrovej
repy a stovkám poľnohospodárov
sezónnu prácu. Žije ešte veľa ľudí,
ktorí smútia nad jeho zánikom.
A ajhľa, aká súvislosť: „osvietená“
Bratislava prišla v sobotu 16. júna
o posledný kompletne a komplexne
zachovaný industriálny areál tiež z
roku 1912, navyše s veľkou mierou
autenticity, v dobrom technickom
stave a s veľkým potenciálom na
adaptáciu a nové využitie: historickú Uhorskú cvernovú továreň na
Páričkovej, Svätoplukovej a Košickej ulici nazývanú „cvernovka“. Pribudla tak k nezmyselne zničeným
unikátnym technickým pamiatkam
hlavného mesta, ľudovo nazývanými kablovka, gumonka, ďalej
Danubius-Elektrik, Tabakovej továrni a ďalším. Do soboty 16. júna
bola najhodnotnejšou dochovanou
pamiatkou tohto druhu v hlavnom
meste. Z rozsiahleho fondu tohto
typu historického kultúrneho dedičstva tak zostalo len torzo - pár
solitérov vytrhnutých z kontextu.
Ako k tomu došlo?
V sobotu okolo ôsmej hodiny
ráno rozbehol developer – spoločnosť Hamilton Group s výkonným
riaditeľom Jeremym Cristau - v historickom areáli búracie práce. Ako
prvá bola zničená kotolňa (alebo tiež
„zámočnícka dielňa“) z roku 1912,
potom sa búracie mechanizmy pustili do najstaršieho, najhodnotnejšieho a najmalebnejšieho objektu
– farbiarne z roku 1903. Na miesto
prišiel za asistencie štátnej polície aj
starosta MČ Ružinov Dušan Pekár,
neskôr aj riaditeľka Stavebného úradu MČ Ružinov Dagmar Zárišová s
cieľom posúdiť, či developer spĺňa
všetky zákonom a búracím povolení požadované náležitosti. Podvečer
skonštatovali, že sa stavebník dopustil porušenia búracieho povolenia a tým aj zákona. Následne dali
príkaz zastaviť búracie práce zápisom do stavebného denníka. Búracie práce napriek tomu pokračovali
do neskorého večera, čím developer
stihol poškodiť historické objekty zničil všetky cenné fasády natoľko,
že ich oprava by bola veľmi náročná.
Už samotný fakt, že sa investor rozhodol začať búracie práce potajme
v sobotu ráno, vyvoláva oprávnené
podozrenie z úmyselného nedodržiavania zákona. Pripomeňme,
že rovnako cez víkend v roku 2008
bola protizákonne zbúraná historická továreň Gumon z roku 1911.
Podľa názoru členov Klubu ochrany technických pamiatok (KOTP) a
iniciatívy Bratislava otvorene (BAO)
pritom developer postupoval podľa
neplatného predĺženia búracieho
povolenia: pôvodné búracie povolenie z roku 2008 bolo totiž v roku
2010 predĺžené obyčajným listom
vtedajšieho starostu Slavomíra
Drozda, teda mimo správneho konania. Búracie povolenie preto vyšetruje krajská prokuratúra, ktorá
verdikt stále nevyriekla. Aj toto búracie povolenie však stavebník porušil, čo bol dôvod, aby starosta Ružinova búracie práce zastavil. Možno
bezvýhradne súhlasiť so zástupcami
KOPT a BAO?, že „za aroganciu a
nedostatok elementárnej slušnosti
možno považovať aj neupovedomenie o búracích prácach (prašnosti a
hlučnosti) okolitých obyvateľov, ako
aj nájomcov prevádzok a ateliérov
v areáli, ktorí na miesto niekoľkokrát privolali políciu pre podozrenie z neadekvátneho nakladania s
nebezpečnou azbestovou krytinou.
Nakoniec podali trestné oznámenie vo veci všeobecného ohrozenia
zdravia. Developer pritom nemá
zámer, ktorý by ho nútil urýchlene
konať: nemá projekt, nemá záväzné
stanovisko mesta, a teda ani žiadne
územné/stavebné rozhodnutia. Nebolo zemetrasenie ani iná katastrofa, ktorá by náhle zmenila technický
stav budov. Historické objekty teda
búral úplne zbytočne. Podľa starostu Dušana Pekára mal 18. júna prísť
developer Jeremy Cristau rokovať na
Miestny úrad MČ Ružinov s cieľom
riešiť vzniknutú situáciu. Výsledok
rokovania sme do uzávierky tohto
čísla nedostali. Čitateľov budeme
informovať neskôr.
Nuž, sme krajinou barbarov napriek tomu, že drvivá väčšina podobných developerov a investorov
pochádza zo zahraničia. Veď keby
sme neboli, neprichádzali by k nám
s vedomím, že si tu môžu robiť, čo
chcú. Sme preto zvedaví, či vláda
a parlament schvália takú zmenu
zákona o správnych poplatkoch,
ktorá pre developerov prinesie len
zanedbateľné zvýšenie poplatkov
na stavebných úradoch. Nehovoriac
o pokutách. Zaujímavé, že tu vláda
nehľadá rezervy.
Darina ŽOLDOŠOVÁ
6 zahraničná spolupráca
Banskobystrická
župa chce
spolupracovať
s čínskym partnerom
Predseda BBSK Vladimír Maňka a podpredseda provincie
Chenan Wang Ping podpísali
15. júna Vyhlásenie o zámere vytvorenia partnerských
vzťahov medzi BBSK a provinciou Chenan v Čínskej ľudovej
republike.
Predseda BBSK V. Maňka vidí
perspektívu spolupráce s regiónom Chenan najmä v oblasti
vzdelávania, vedy a inovácií. Prínosom pre obe strany môže byť
aj spolupráca v oblasti kultúry.
Čínskej delegácii predseda
Maňka oznámil, že sa hľadá aj
partner pre Letisko Sliač, a to v
osobnej ako aj nákladnej leteckej doprave. Spomenul tiež, že
Slovensko vyrába najviac automobilov v prepočte na jedného
obyvateľa a v tejto súvislosti
ocenil, že sa v uplynulom roku
zvýšil vývoz vozidiel do Číny.
Wang Ping počas návštevy na
Úrade BBSK predstavil región
Chenan, ktorý sa rozprestiera v
povodí Žltej rieky. V priemyselnej výrobe je zameraný najmä
na ťažký priemysel - strojárstvo,
automobilový priemysel, priemysel obnoviteľných zdrojov,
výrobu hliníka a ťažbu uhlia.
Letiská v Chenane prepravia
ročne priemerne 10 miliónov
cestujúcich, a preto si Wang
Ping myslí, že by pre nich
mohla byť zaujímavá možnosť
spolupráce s Letiskom Sliač.
Pozval predsedu BBSK V.
Maňku na návštevu provincie
Chenan, kde by mohli diskutovať aj na túto tému.
Na záver návštevy odovzdal V.
Maňka podpredsedovi Pingovi
krištáľovú vázu, pričom spomenul sklársku tradíciu kraja
a všetci členovia delegácie
dostali knihu V srdci Slovenska. Na stretnutí s delegáciou
provincie Chenan sa zúčastnila
aj podpredsedníčka Národnej
rady SR Jana Laššáková a
rektorka Univerzity Mateja Bela
Beata Kosová.
(ts-ik)
26. jún 2012 • Obecné noviny
Projekt, ktorý natrvalo zmenil
tvár pohraničia
Dobudovanie dopravnej infraštruktúry Horné Srnie/Brumov-Bylnice v investičnom
objeme 1 659 645,46 eura je najvýznamnejším cezhraničným projektom partnerov na
hranici obce Horné Srnie a mesta Brumov-Bylnice.
V
blízkosti hraničného prechodu Horné
Srnie/Brumov-Bylnice na parkovisku
Čaganov sa 27. mája
uskutočnilo za vystúpenia miestnych súborov Srňan a Trávnica
slávnostné otváracie podujatie
k projektu. Predstavitelia partnerov projektu ním pozvali obyvateľov pohraničia na užívanie
výsledkov projektu. Obyvatelia
pohraničia sa môžu tešiť z novej
miestnej komunikácie v údolí riečky Vlára na dolnom konci
obecnej zástavby obce Horné Srnie, ktorá pokračuje až k hranici s
Českou republikou.
Komunikácia má kvalitný asfaltový povrch v šírke zmysle STN
4,0 m a celkovej dĺžke 4056,73 m
s celkovou plochou 13 200 m². Ku
komunikácii ako spojnice územia
dobudovali tri brody cez rieku
Vlára s celkovou dĺžkou 154 m.
Súčasťou výstavby bola aj oprava
pravého brehu koryta rieky Vlára
v dĺžke 121,65 m. Vybudovaním
komunikácie po pravej strane
rieky Vlára sa výrazne obmedzí
poškodzovanie flóry najmä v jarných a jesenných mesiacoch, keď
z dôvodu rozmočenej pôdy vozidlá prichádzajúce do tejto lokality jazdili nekontrolovateľne po
pozemkoch okolo poľných ciest,
čím ničili porasty a vytváraním
nových trás poškodzovali vegetáciu a pôdny pokryv v lokalite.
Vybudovaná komunikácia a brody zabezpečia aj prístup pre požiarne vozidlá v čase požiaru
lesných pozemkov ako aj prístup
pre vozidlá rýchlej zdravotnej
pomoci pre obyvateľov Horného
Srnia, ktorí žijú v časti Rajkovec
a Čakanov, ako aj prístup k ich
rodinným domom, ku ktorým sa
doteraz mohli dostať len cez železničný most, resp. lanovú lávku,
čo bolo najmä v zimnom období
veľmi problematické. Vybudovaním troch brodov cez rieku sa
zabezpečil prístup aj pre ťažkú nákladnú dopravu pre ťažbu a odvoz
dreva z lesného komplexu, ktoré
sú prístupné len cez rieku Vlára
ako aj prejazd mechanizmov na
obrábanie pôdy (kosenie a zber
sena).
Na slávnostnom prestrihnutí pásky sa zúčastnili (na snímke zľava) E. Sabdková, projektová manažérka obce Horné Srnie, S. Dreisig, riaditeľ TRRA,
V. Vetrák, verejný obstarávateľ projektu, J. Ondračka, MAS Vršatec, F. Bagin, primátor Nemšovej a H. Backová, projektová manažérka TRRA.
Cestu na slovenskej strane v
katastri obce Horné Srnie výborne doplnila aktivita hlavného cezhraničného partnera
projektu mesta Brumov-Bylnice,
a to rekonštrukcia dopravnej infraštruktúry v blízkosti štátnej
hranice v oblasti železničnej sta-
Na podujatí vystúpili slovenský súbor Srňan a český spevácky súbor Trávnica.
nice. Išlo o rekonštrukciu nadväzujúcej komunikácie v blízkosti
štátnej hranice, dobudovanie
chodníkov a úpravu plôch. Oddychová zóna bola doplnená aj
o prvky detského ihriska a parkovacie státia. Tento investične
náročný projekt bol financovaný Európskou úniou vo výške
85 % z Európskeho fondu na
podporu regionálneho rozvoja
ERDF a spolufinancovaný štátnym rozpočtom vo výške 10
%. Projekt riešil zlú dopravnú
dostupnosť prihraničného územia do niektorých lokalít, ktoré
využívajú občania oboch strán.
Tento organizačne, finančne
a technicky náročný projekt navrhla a manažovala Trenčianska
regionálna rozvojová agentúra
zaradená v Integrovanej sieti regionálnych rozvojových agentúr
Ministerstva dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR.
Hana BACKOVÁ
Snímky: TRRA
Na bicykli deťom vyzbierali takmer 6-tisíc eur
Medzinárodný charitatívny projekt Na bicykli deťom s medzinárodnou účasťou cyklistov a známych osobností z Česka a
Slovenska priniesol prvé výsledky. Snahu organizátorov a cyklistov vyzbierať finančné prostriedky pre onkologicky choré deti
znásobila radosť z vyzbieraných takmer šesťtisíc eur.
Aj vďaka tomu sa môžu uskutočniť ďalšie regeneračné pobyty
pre deti a rodičov. Prvý pobyt bude
pre päť až šesť rodín z východného Slovenska, ktoré strávia týždeň
na Donovaloch. Druhý pobyt sa
uskutoční v auguste v Liptovskom
Jáne a je určený pre približne 60
rodín zo Slovenska a Čiech.
Projekt Na bicykli deťom je jedinečná akcia, ktorá skĺbila v sebe
dve dôležité veci – propagáciu
pohybu a hlboký ľudský rozmer
akcie, keďže výťažok z nej ide pre
onkologicky choré deti. Rozvoj
športových aktivít spolu s cykloturistikou patria aj medzi priority
bratislavskej župy. Kraj aj v tomto
roku organizuje Župný pohár Na
bicykli deťom, z ktorého výťažok
bude opäť venovaný na pomoc
onkologicky chorým deťom. Začiatkom júla bude Kaktus bike
Svätojurský blesk a 18. augusta vyvrcholí pohár už tradične jedným
z najobľúbenejších slovenských
cyklistických maratónov Kellys
Green Bike Tour. Viac informácií
aj na web stránke www.nabicyklidetom.sk.
Pelotón, ako sme už napísali aj
v ON č. 24, odštartoval 2. júna v
najvýchodnejšej slovenskej obci
Nová Sedlica. Počas 14 etáp prekonal 1946 kilometrov a prešiel
cez 423 miest a obcí na Slovensku, v Rakúsku a Českej republike
s cieľom v meste Aš, kde cyklisti
dorazili 16. júna.
Projekt stále môže finančne
podporiť aj verejnosť na čísle účtu:
0634728036/0900.
(tyš)
Snímka: archív BSK
Takto to vyzeralo voViedni.
životné prostredie 7
Obecné noviny • 26. jún 2012
Medzinárodnou klimatickou hviezdou
je Čierny Balog
Zástupcom obce Čierny Balog slávnostne odovzdali prestížnu cenu Climate Star (Klimatická hviezda roka).
Cenu pre mestá, obce a regióny v Európe udeľuje rakúska Klimatická aliancia za pozoruhodné lokálne projekty a
programy na ochranu klímy v oblasti energetiky, dopravy, verejného obstarávania a správy, vzdelávania a výchovy
a ich rôzne kombinácie.
T
ohtoročného laureáta
ceny Climate Star 2012
na Slovensku - podhorskú obec Čierny
Balog z okresu Brezno
- preslávili najmä prekrásna okolitá
príroda a zrekonštruovaná úzkorozchodná lesná železnička, ktoré
tam každý rok pritiahnu desiatky
tisíc turistov. Čierny Balog sa však
môže pochváliť aj inteligentným
využívaním energie, podporou občianskych aktivít a citlivým vzťahom k prostrediu.
„Climate Star je medzinárodný
projekt Klimatickej aliancie Rakúsko. Táto sieť združuje najmä samosprávy, ale aj školy a mimovládne organizácie, ktoré sa zaviazali
znížiť vlastné emisie skleníkových
plynov nad rámec stanovený zákonom a tým podporovať ochranu
dažďových pralesov,“ hovorí Juraj
Zamkovský z partnerskej organizácie Priatelia Zeme-CEPA.
Do Klimatickej aliancie vstúpilo
už 1366 obcí a miest zo 17 európskych štátov. Sú medzi nimi veľkomestá ako Viedeň, Barcelona alebo
Mníchov a aj malé vidiecke obce s
niekoľkými stovkami obyvateľov.
V členských mestách a obciach
aliancie žije spolu vyše 50 miliónov
ľudí. Spája ich záujem stabilizovať
svetovú klímu znižovaním vlastných emisií skleníkových plynov
a chrániť dažďové pralesy, ktoré,
naopak, oxid uhličitý z atmosféry
pohlcujú.
Najvýznamnejšou investíciou
obce Čierny Balog v oblasti inteligentnej energetiky nepochybne
pilotný biomasový projekt, vďaka
ktorému sa z lokálne vyrábanej od-
padovej drevnej biomasy vykuruje
11 obecných objektov. K ďalším
investíciám s priaznivým vplyvom
na životné prostredie patrí zateplenie Základnej školy Jánošovka,
rekonštrukcia materskej školy v
časti Krám, prestavba bývalej ZŠ
Dobroč na 16 nájomných bytov,
náhrada nafty použitým fritovacím olejom na pohon 2 lokomotív
Čiernohronskej železničky, výstavba kompostovacej infraštruktúry a separovaný zber a recyklácia
odpadov v obci. Obec plánuje aj
zásadnú rekonštrukciu verejného
osvetlenia.
„Ocenenie od Klimatickej aliancie nás veľmi teší, ale aj zaväzuje,“
povedal starosta Čierneho Balogu
Ing. František Budovec a dodal:
„Chceme pokračovať v takom rozvoji obce, ktorý bude ekonomicky
V Rajci dokončili významnú
ekologickú stavbu
Verejná kanalizácia v Rajci bola uvedená do prevádzky v prvej polovici
minulého storočia. Postupne bola rozšírená na dĺžku 15 kilometrov.
Kapacita čistiarne však bola
nedostatočná a nezabezpečovala
odstraňovanie fosforu a dusíka
podľa požadovaných noriem.
Prevádzka čistiarne odpadových
vôd bola málo efektívna z dôvodu veľkého množstva balastných
vôd, preto žilinská akciová spoločnosť Severoslovenské vodárne
a kanalizácie (SEVAK) začala v
auguste 2010 s jej rekonštrukciou. Samotná práce zahŕňali
intenzifikáciu
mechanického
predčistenia a vybudovanie biologického čistenia s väčšou ka-
pacitou, kalového hospodárstva
vrátane prekrytého medziskladu,
odvodneného kalu a automatického systému riadenia technologického procesu. Rekonštrukciou čistiarne odpadových vôd
sa zabezpečí súlad s limitnými
hodnotami na vypúšťanie pre
napojenú aglomeráciu s vyšším
počtom obyvateľov, čím bude
zohľadnená možnosť budúceho
napojenie aj ďalších priľahlých
obcí v okolí Rajca. Výsledkom
projektu bude aj rozšírená stoková sieť o takmer 2 km, ako in-
formoval Ing. Miroslav Kundrík,
generálny riaditeľ SEVAK-u.
Súčasťou rozšírenia kanalizácie
na Bystrickej ulici je aj čerpacia
stanica.
Projekt VK Rajec – rekonštrukcia stokovej siete a ČOV,
ktorý bol spolufinancovaný z
Kohézneho fondu Európskej
únie, štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v rámci programu
životné prostredie, bol 11. júna
slávnostne ukončený.
Text a snímka: Milan KOSEC
rozumný a zároveň ekologicky
čistý.“
Klimatická aliancia doteraz
odovzdala 69 takýchto ocenení.
Tento rok pribudne ďalších 20
klimatických hviezd v mestách a
regiónoch v deviatich európskych
krajinách. Zástupcovia víťazných
projektov dostali pozvanie od
Krajského úradu Dolného Rakúska do paláca Schloss Hof v obci
Engelhartstetten neďaleko hraníc
so Slovenskom, kde svoje aktivity
prezentovali na slávnostnom galaprograme.
Členmi Klimatickej aliancie,
ktorá ocenenia udeľuje, sú aj 4 samosprávy a 74 škôl zo Slovenska.
Zo slovenských samospráv získala
toto ocenenie ešte obec Kysucký
Lieskovec v roku 2004. Zapojením
sa do Klimatickej aliancie získa-
jú obce a školy prestížnu značku,
ktorú možno využiť pri získavaní
finančnej pomoci z rôznych fondov a pri vytváraní partnerstiev na
realizáciu spoločných projektov a
výmenu skúsenosti a informácií.
Na pôde Klimatickej aliancie
aj o zmene klímy v Amazónii
Priatelia Zeme-CEPA a starosta mestskej časti Bratislava-Rača Peter
Pilínsky privítali koncom apríla na výročnom stretnutí členských samospráv a škôl Klimatickej aliancie na Slovensku hostí z Rakúska a regiónu Rio Negro v brazílskej časti Amazónie. Predstavitelia samospráv
hovorili o lokálnej energetickej sebestačnosti ako dôležitom predpoklade stabilnej lokálnej ekonomiky. Zástupcovia škôl sa zamerali na
dialóg o rôznych postupoch a skúsenostiach v oblasti vzdelávania a
osvety o klimatickej zmene.
Emil Benesch z rakúskej Klimatickej aliancie predstavil niekoľko
úspešných príkladov vytvárania energetickej autonómie malých regiónov v Rakúsku. „Sebestačnosť vo výrobe tepla, elektriny a palív znamená energetickú bezpečnosť a ekonomickú stabilitu,“ tvrdí Benesch.
Podľa Juraja Zamkovského z Priateľov Zeme-CEPA energetická
sebestačnosť na jednej strane zabraňuje zbytočnému úniku peňazí z
regiónov za dovoz energie a palív a na druhej strane vytvára značné
príjmy. „Energiu budete potrebovať vždy a stále. Otázne je, komu za
ňu zaplatíte,“ dodal Zamkovský, ktorý na stretnutí predstavil snahy o
vytvorenie podmienok na zvyšovanie miery energetickej sebestačnosti
vidieckeho regiónu Poľana.
Predstavitelia škôl si na stretnutí vymenili skúsenosti medzi sebou aj
so zahraničnými hosťami. Okrem zaujímavých príkladov integrácie
témy klimatickej zmeny do vzdelávacieho systému v Rakúsku sa
dozvedeli o komunitnom vzdelávaní v brazílskom regióne Rio Negro.
Podľa antropologičky Camily Sobral Barra z Asociácie pre sociálne
a environmentálne otázky je komunitné vzdelávanie kľúčové pre
zachovanie tradičných vedomostí a kultúrnej identity obyvateľov tohto
amazónskeho regiónu. Práve stáročiami overené tradičné postupy
v poľnohospodárstve, rybolove, lesnom hospodárstve či vzťahu ku
krajine by mohli poskytnúť inšpiráciu tzv. vyspelému svetu, ktorý sa
pre nezdravú závislosť od materiálnej spotreby a energie z fosílnych
zdrojov dostáva do permanentnej a prehlbujúcej sa finančnej krízy.
Podľa viceprezidenta Federácie domorodých národov v oblasti Rio
Negro (FOIRN) Maximiliana Correa Menezesa sa v Amazónii už
očividne negatívne prejavujú dôsledky globálnej zmeny klímy. Krajina
sa vysúša a rastie frekvencia extrémnych prejavov počasia. „Naše
tradičné pranostiky prestávajú platiť. Ohrozuje to našu potravinovú
bezpečnosť a sme vystavení nebývalým vlnám horúčav, voči ktorým
my veľa nezmôžeme. Náš osud je spätý s tým, ako funguje spoločnosť
v bohatom svete, vrátane Európskej únie,“ dodal. Práve v kvalitnej a
komplexnej osvete vo vyspelých krajinách vidí Menezesa obrovský
význam, ktorý môže zmierniť vplyv meniacej sa klímy na chudobné
krajiny a ich obyvateľov.
(cepa)
8 obnova vidieka
Zachránili
unikátnu
banskú mapu
Historickú banskú mapu
hlavného banského závodu
banskoštiavnickej oblasti
Horná Bíberová štôlňa
z roku 1641 zachránili.
Zásluhu na tom majú
aj pracovníci rezortnej
organizácie Ministerstva
životného prostredia SR
– Slovenského banského
múzea (SBM). Spoločne
s odborníkmi zo Štátneho ústredného banského
archívu, Slovenského
národného archívu ako aj
iných inštitúcií použili pri
jej reštaurovaní výnimočné
postupy. Aj o tom sa hovorilo v utorok 12. júna na
výstave v priestoroch SBM
v Banskej Štiavnici (Kammerhof).
Návštevníci mali jedinečnú
možnosť porovnať fotodokumentáciu poškodenia
mapy potom, čo ju prevzal
Slovenský národný archív
v roku 1990, so zreštaurovaným originálom – upravenou xerokópiou mapy
a digitálne vylepšenou
fotokópiou. K dispozícii sú
aj zreštaurované dielne
Slovenského banského
múzea, ktoré vznikli s podporou finančných prostriedkov Nórskeho finančného
mechanizmu.
Mapa je najstarším dokumentom súboru banských
máp a plánov Hlavného
komorskogrófskeho úradu
v Banskej Štiavnici. Ten bol
v roku 2007 zapísaný do
registra UNESCO Pamäť
sveta. Zobrazuje banské
diela závodu Hornej Bíberovej štôlne na Vindšachte
(dnes Štiavnické Bane) v
čase, keď ich od krachujúcej Brennerovej ťažiarskej
spoločnosti prevzal do
svojej správy panovník.
Hodnotu mapy zvyšujú aj
doplnkové kresby príslušných prevádzkových objektov, technických zariadení a
pracovných činností.
Viac informácií:
Mgr. Elena KAŠIAROVÁ,
riaditeľka Štátneho ústredného banského archívu
Banská Štiavnica;
26. jún 2012 • Obecné noviny
Spolu, alebo sám? – priedomia
Prof. Michal ŠARAFÍN
Priznajme si, že to, čo sa nám na dedine nepáči, sú ulice s prednými plotmi. Ploty jednotlivých
rodinných domov sú doslova hanbou našej dediny. Na ich výraze čítame víťazstvo súkromného
záujmu nad verejným. Ulica je toho dôkazom, každý plot je iný, každý proklamuje silu
a nekompromisnosť súkromia. Dedinu preto čaká obnova priedomia, obnova zmyslu pre súlad
predzáhradiek, súlad s poriadkom, ktorý vyvolá verejný záujem obce.
O
braz našich dedín
sa vyznačuje rôznorodosťou výrazu
jednotlivých domov.
Žiadna nedodržala
poriadok a nestavala ju ako výrazovo zosúladený, harmonický celok.
Bol to jeden z dôsledkov pomešťovania dediny. Aj do dediny totiž
vstúpil fenomén prestíže, ba až
arogancie. Nové zámerne potieralo staré, staré sa začalo chápať ako
nepotrebné, zaostalé, prežité a nahrádzalo sa novým. Nové si zvolilo
neľútostný boj s tradičným. Tak sa
stratilo z našej dediny priedomie.
Nahradila ho predzáhradka s vysokým plotom pred domom. Vysoká
oceľová brána so vstupom do dvora
sa stala najodpudivejším prejavom
správa 2/2012), ktorá má v EÚ stanovené princípy a pravidlá. Chýba
v nich však podpora kultúrno-poznávacieho procesu obnovy dediny, osobitne vo vzťahu k tvorbe jej
prostredia. Politika súdržnosti na
úrovni obec nemá len vonkajšiu,
ale aj vnútornú povahu. Súdržnosť
má rozmer medziľudského vzťahu.
Ľudia musia chcieť a vedieť pochopiť verejnoprospešné záujmy obce.
Priedomia budú toho čitateľným
svedectvom.
Pamätihodnosti
sú pýchou Rybníka
Stavebný poriadok patrí medzi
riadiace činnosti, ktoré samospráva
vykonáva v mene verejnoprospešných záujmov obce. Prijíma interné
Kríza verejnoprospešných záujmov
v dedine
dediny, nielen jej majiteľa. Kríza
uplatňovania verejnoprospešných
záujmov pri individuálnych rozhodnutiach je najviac viditeľná na
ulici. Samospráva by teda mala
otvoriť diskusiu na túto tému, nasmerovať pozornosť na to, ako ulica vyzerá. Nikomu by nemalo byť
ľahostajné, ako vyzerá jeho dom
v „objatí“ nevzhľadných plotov.
Samospráva je predurčená pripraviť a viesť diskusiu dediny na túto
tému, pozvať architekta, ktorý prinesie príklady, inšpiráciu a návrhy.
Verejnoprospešným záujmom by
mala byť zmena stavu predných
plotov lemujúcich ulicu. Vysoké
ploty sú prejavom nedôvery voči
susedom či celej dedine, treba ich
nahradiť nízkymi a kvetinovými.
Verejnoprospešné záujmy majú
korene vo vzájomnej dôvere a spolupatričnosti dediny.
Priedomie je čarovným prvkom
dediny. Priedomie ľudí spájalo,
otváralo ich duše, podnecovalo k
dorozumeniu a družnosti. Priedomie tak vychovávalo a zbližovalo
ľudí. Priedomia s posedením boli
aj zárukou verejnej kontroly a bezpečnosti. Oprávnene závidíme dedinám vo vyspelej Európe, že majitelia nemusia zatvárať svoje domy,
aj priedomia zabezpečujú ich
ochranu. Aktuálna je otázka – obnovíme priedomia? V historických
domoradiach starých domov by to
mala byť povinnosť, pre nové ulice
výzva.
Priedomie je symbolom súdržnosti a spolupatričnosti dediny,
ich existencia či absencia odhaľuje
kultúrnosť tváre dediny. Odmietnutie priedomia pred domom je
odmietnutím ľudskej komunikácie
majiteľa s ostatnými. Diskusia na
túto tému súvisí s publikovanou
Politikou súdržnosti 2014 - 2020
(K. Jašová, ZMOS, Územná samo-
normatívne inštrukcie, ktoré môžu
mať formu všeobecne záväzného
nariadenia obce. Za týmto účelom
samospráva využíva regulatívy
určené územným plánom obce.
V obciach bez územného plánu
úlohu stavebného poriadku plnia
architektom vytvorené a po diskusii prijaté zásady a pravidlá riadenia investičnej činnosti či už ide
o verejné, alebo súkromné stavby.
Príkladom je Rybník.
Ulica s historickým
domoradím
Navrhnutá je ochrana pamätihodnosti, ktorou je historické domoradie. Jeho hodnotu tvorí súrodo usporiadaný, jednoliaty celok.
Domoradie vytvárajú domy ľudovej architektúry regionálneho typu.
Ochrana domoradia je občianskou
zodpovednosťou majiteľov týchto domov, zachrániť ich pre slávu
a hrdosť celej obce.
Čo je navrhnuté:
– rekonštrukcia chodníka v pôvodnej trase, údržba otvoreného rigolu s protipovodňovou
funkciou, náhrada za rôznorodé
a cudzorodé predné plôtiky drevenými, nízkymi. Výnimočné sú
pôvodné – tepané.
- výmena oceľových brán za drevené v tvare pôvodných, umiestnenie na stavebnej čiare ulice
Čo je neprípustné:
– oceľové brány, oceľové pletivá,
tiež zmeny pôvodných fasád,
parkovanie áut pred domami
Čo sa požaduje:
– výsadba kvetinových skaliek, lavičky na priedomiach pred stromami, starostlivosť a znovuoživenie studní
– dostavba prelúk podriadená veľkosti a tvaru pôvodného domu,
replika pôvodnej stavby a jej moderné využitie
Všetci, ktorí pochopili dôležitosť diskusie o budúcnosti obce,
sa zhodli na záchrane priedomia.
Každému majiteľovi domu je predurčená zodpovednosť podieľať
sa na naplnení tohto spoločného
cieľa, starý či nový dom podriadiť
poriadku historického domoradia,
držať sa prijatého poriadku. Mnohí sa už dívajú na svoje oceľové
vysoké brány novými očami, už
premýšľajú, ako ich postupne pod-
ľa svojich možností vymeniť a čím
nahradiť. Bude to príležitosť osláviť
odkaz svojich predkov. Prišiel čas
priznať sa k svojej kultúrnej identite. Návrat starých vrát do starých
domov bude veľkou udalosťou
pre obec. Mať dom v historickom
domoradí sa znovu stáva výsadou
„vyvolených“ obyvateľov obce, cena
starých domov narastie.
Skice autora článku.
metodika 9
Obecné noviny • 26. jún 2012
Na inšpiráciu pri zakladaní miestnych
novín
Mestské alebo dedinské noviny vydávajú stovky miest a obcí na Slovensku. A stále pribúdajú dalšie, hoci nemusia mať
printovú formu, ale iba digitálnu. Nedávno sme na webovej stránke jednej obce našli návrh štatútu dedinských novín,
ktorý sa nám celkom pozdáva a rozhodli sme sa ho uverejniť ako inšpiráciu pre tých, ktorí sa miestne noviny iba chystajú
vydávať. Meno obce, ktorá mala tento návrh na svojej webovej stránke neuvádzame, názov novín Obecné zvesti sme si
vymysleli sami.
Štatút novín Obecné zvesti
Predkladá: Redakčná rada novín Obecné zvesti
Preambula Masové komunikačné prostriedky sú súčasťou
spoločenského života občanov.
Poskytovaním množstva informácií sa stávajú významným
zdrojom poznatkov a dôležitým faktorom komunikácie.
Vytlačené slovo komunikáciu
umocňuje, rozvíja a rozširuje.
V snahe poskytnúť obyvateľom
našej obce dostatok informácií
o živote vo všetkých oblastiach
komunálnej sféry, vydávame
Obecné zvesti ... Novinárstvo je
tvorivá činnosť a jej produkty,
novinárske prejavy a novinárske celky, informujú verejnosť o
aktuálnom spoločenskom dianí.
Novinárstvo sa zaoberá získavaním, spracúvaním a periodickým šírením aktuálnych informácií prostredníctvom masovej
komunikácie. Periodická tlač sa
delí na noviny a časopisy. Noviny sú periodická tlač masového
charakteru, vychádzajúca v pravidelných intervaloch s univerzálnym obsahom, spracovaným
vo forme spravodajstva a publicistiky i nenovinárskych prejavov. Noviny, z hľadiska obsahu,
sa zaoberajú širokým záberom
udalostí a javov života spoločnosti. Majú univerzálny obsah.
Z hľadiska vzájomného podielu
novinárskych žánrov publikujú
viac spravodajstva než publicistiky. Vyplýva to predovšetkým z
univerzálneho obsahu. Účelom
tohto štatútu je zabezpečiť autonómnosť tvorivej novinárskej
práce v rámci našich obecných
novín. Štatút obecných novín
... je spoločným materiálom,
na tvorbe ktorého sa podieľala redakčná rada za spolupráce
vedenia obce, ktorí po rokovaniach dospeli k zhode vyjadrenej v predkladanom materiáli.
Vydavateľské zámery
Činnosť redakčnej rady
Obecných zvestí je postavená
na báze nadstraníckosti, nebude
preferovať žiaden z politických
subjektov a nebude poskytovať
priestor na komentáre k aktuálnym vnútropolitickým otázkam.
Noviny plnia informačnú úlohu
v rámci obce, preto k základným
dlhodobým cieľom redakčnej
rady patrí spravodajstvo z rokovaní obecného zastupiteľstva. K
hlavným úlohám patrí uverejňovanie dôležitých informácií o
rozhodnutiach a činnosti orgánov obce. Bude zverejňovať in-
formácie z činnosti občianskych
a záujmových združení pracujúcich v obci, komisií obecného
zastupiteľstva. Vytvorí priestor
na informovanie zo života cirkvi
v obci, ale aj na názory a postrehy občanov našej obce. Aktuálne vydanie a archív novín bude
občanom k dispozícii aj v elektronickej podobe, na stránke
www ........
Vzťahy vydavateľa,
redakcie a ich
kompetencie
1. Obecné noviny sú periodikum obce ...
2. Vydavateľom je obec ...
3. Redakčná rada obecných
novín je kolektív redaktorov,
ktorých schválilo obecné zastupiteľstvo.
4. Základné obsahové smerovanie obecných novín formuluje vydavateľ v súlade s platnými
právnymi normami SR.
5. V rámci základnej orientácie sa redakčná rada zaväzuje
rešpektovať pravidlá profesionálnej novinárskej etiky a vydavateľom vytýčené smerovanie.
Bude tiež obhajovať občianske
práva a slobody a pôsobiť proti všetkým snahám ohroziť ich.
Redakčná rada prejavuje úctu
ústavnému poriadku štátu, jeho
demokratickým
inštitúciám,
rešpektuje platné právo a všeobecne platné morálne princípy
spoločnosti.
6. Redakčná rada považuje za
svoju základnú novinársku povinnosť informovať svojich čitateľov objektívne o všetkých udalostiach všeobecného záujmu.
Redakčná rada zabezpečí, aby
verejnosti podávala informácie
aktuálne, pravdivé, presné, overené, úplné. Pravdivosť informácií predpokladá, že fakty, ako ich
základ, sa podávajú čo najobjektívnejšie, v ich pravom kontexte,
bez skresľovania.
7. Ak redakčná rada neúmyselne uverejní nepravdivú, skreslenú, či mylnú informáciu, musí
veci uviesť na správnu mieru,
vrátane publikovanej opravy v
súlade s tlačovým zákonom.
8. Publikované obvinenie bez
dôkazov, zneužívanie dôvery,
profesie, prípadne média na
osobný alebo skupinový prospech, falšovanie dokumentov,
skresľovanie faktov, akákoľvek
lož a zamlčovanie poznatkov o
porušení zákonov a spoločen-
skej morálky sa považuje za profesionálne previnenie.
9. V rámci základného obsahového zamerania obecných
novín môže každý tvorca písať
samostatne, slobodne, nikto ho
nesmie nútiť, aby akceptoval
priame alebo nepriame vplyvy,
nátlak politických strán, hnutí
a predstaviteľov obce. Redakčná
rada si vyhradzuje právo jazykových korektúr textu. Neprípustný je taký zásah do textu autora,
ktorý by skresľoval autorove názory. S uvedením mena, značky
alebo pseudonymu musí súhlasiť autor. Anonymné príspevky
sa zásadne neuverejňujú.
10. Vydavateľ je povinný v dostatočnom časovom predstihu
minimálne jeden mesiac, informovať redakčnú radu o zastavení vydávania obecných novín,
prípadne o zmenách, ktoré chce
v súvislosti s obecnými novinami uskutočniť.
Postavenie vydavateľa,
redakčnej rady
1. Podľa § 5 zákona č. 167/2008
(Tlačový zákon), za periodickú
tlač zodpovedá vydavateľ.
2. Vydavateľ periodickej tlače
nezodpovedá za obsah informácie, ktorú poskytol orgán
verejnej moci, ním zriadená
rozpočtová alebo príspevková
organizácia; obsah oznámenia
v naliehavom verejnom záujme;
za nepravdivé informácie zverejnené v inzercii a za zavádzajúcu reklamu.
3. Predseda redakčnej rady
zodpovedá vydavateľovi za obsah jednotlivých príspevkov a
najmä za to, aby obsah neporušil
zákonom chránené záujmy spoločnosti, občanov, organizácii a
tento štatút. Predseda a ostatní
členovia redakčnej rady požívajú pri výkone svojej činnosti
ochranu podľa platných predpisov proti všetkým formám
nátlaku smerujúceho k mareniu
ich činnosti. Obecné noviny
umožňujú na svojich stránkach
vyjadriť svoje názory všetkým
občanom, ale nie sú priestorom
na riešenie osobných sporov
medzi občanmi, inštitúciami,
vedením obce predstaviteľmi
politických strán alebo štátu.
4. Na čele redakčnej rady je
predseda, ktorého na návrh starostu obce schvaľuje a odvoláva
obecné zastupiteľstvo.
5. Predseda redakčnej rady
riadi a organizuje prácu redakčnej rady, pripravuje program
zasadnutí, zvoláva zasadnutia a
vedie ich.
6. Redakčná rada je uznášania
schopná za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny všetkých členov.
Na prijatie uznesenia je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov
prítomných členov.
7. Materiály do obecných novín schvaľuje redakčná rada.
8. Redakčná rada sa schádza
pravidelne 1x do mesiaca. Členom redakčnej rady prestáva
byť ten, kto sa nezúčastní na
zasadnutí redakčnej rady 3x bez
ospravedlnenia, alebo neprejavuje záujem o jej prácu.
Inzercia a reklama
v obecných novinách
1. Ak je obsahom obecných
novín aj občianska či firemná
inzercia, jej obsah musí byť v súlade s dobrými mravmi a právnymi normami SR.
2. Cenník inzercie je osobitnou prílohou tohto štatútu a
schvaľuje ho obecné zastupiteľstvo.
3. Poplatok za uverejnenie inzerátu sa stanovuje podľa cenníka schváleného obecným zastupiteľstvom. Nespoplatňujú sa
inzeráty, ktoré zadáva obec ... a
organizácie v jej pôsobnosti. Poplatky za inzerciu a reklamu sú
príjmom rozpočtu obce ...
4. V obecných novinách nebudú zverejňované inzeráty na
propagáciu erotických služieb
a predaj erotických pomôcok.
Tiež sa nezverejnia inzeráty a
reklama na predaj alkoholických
nápojov, tabakových výrobkov,
omamných a psychotropných
látok, inzercia politických strán
a hnutí, náboženských spoločenstiev, propagácia fašizmu,
neonacizmu, etnickej neznášanlivosti a rasovej diskriminácie.
Ekonomika novín
1. Finančné náklady spojené s
vydávaním obecných novín hradí obec ... zo svojho rozpočtu.
Noviny sú nepredajné a do domácnosti sa dostávajú bezplatne.
Distribúciu zabezpečuje obec.
2. Noviny vychádzajú spravidla v rozsahu 8 strán. Periodicita je mesačná resp. 11-krát do
roka, s dvojčíslom v mesiacoch
......... Periodicitu môže na návrh
redakčnej rady upraviť obecné
zastupiteľstvo. Noviny môžu
mať aj samostatnú prílohu.
3. Starosta obce môže, v súlade so svojimi kompetenciami,
poskytnúť predsedovi a členom
redakčnej rady mimoriadnu odmenu.
Spoločné a záverečné
ustanovenia
1. Štatút obecných novín bol
prerokovaný a schválený Obecným zastupiteľstvom v ... dňa ..
.. 2012.
2. Zmeny a doplnky tohto štatútu schvaľuje obecné zastupiteľstvo 3/5 väčšinou prítomných
poslancov.
3. Tento štatút nadobúda účinnosť 15. dňom od vyvesenia na
úradnej tabuli.
Meno a podpis starostu obce.
10 cestovný ruch/z regiónov
26. jún 2012 • Obecné noviny
Trenčianske výstavisko prvý raz patrilo
cestovnému ruchu
Prvýkrát v histórii sa na trenčianskom výstavisku 10. – 12. mája uskutočnila výstava cestovného ruchu
Region Tour Expo 2012. Vystavovateľská spoločnosť Expo Center Trenčín tak reagovala na súčasné trendy
spoločenského života a ekonomiky.
N
a výstave sa prezentovali tri kraje
Českej republiky a
tri kraje Slovenskej
republiky z prihraničného územia: Juhomoravský,
Moravsko-sliezsky, Zlínsky a
Trenčiansky, Trnavský a Žilinský
samosprávny kraj. Odbornými
garantmi sa stali Slovenská agentúra pre cestovný ruch, Česká
centrála cestovného ruchu Czech
Tourism a hlavnými partnermi
podujatia boli Trenčiansky samosprávny kraj a Zlínsky kraj.
Príjemnú atmosféru počas
otvorenia stánku TSK navodila
vokálna skupina VOX, samotného otvorenia sa zhostili predseda
TSK Pavol Sedláček spolu so zástupkyňou generálneho riaditeľa
Czech Tourismu Norou Gill a
Trnava sa zapojila do projektu
Terénna sociálna
práca v obciach
Mesto Trnava sa na základe
Zmluvy o spolupráci s Fondom
sociálneho rozvoja zapojilo do
Národného projektu Terénna
sociálna práca v obciach s
podporou Európskej únie. Pre
mesto to znamená finančnú
dotáciu v období od 1. júna
2012 do 31. októbra 2015
na osobné náklady troch
terénnych sociálnych pracovníkov. Dňom 1. júna 2012
boli uzavreté pracovné zmluvy
s novými terénnymi sociálnymi
pracovníkmi. Budú pôsobiť
v Komunitnom centre v lokalite Coburgova ulica.
Úlohou pracovníkov je poskytnúť odbornú pomoc jednotlivcom a rodinám, ktorí nie sú
schopní sami, ani s pomocou
blízkych nájsť riešenie svojho
problému. Špecifikom tejto
formy práce je, že sa zabezpečuje priamo v ich prirodzenom
prostredí.
Národný projekt Terénna
sociálna práca v obciach je
pokračovaním podpory výkonu
terénnej sociálnej práce v obciach prostredníctvom operačného programu Zamestnanosť
a sociálna inklúzia novým,
efektívnejším spôsobom.
Mesto Trnava bolo v predchádzajúcich rokoch zapojené do
Programu komunitnej sociálnej práce a uskutočňovalo aj
dopytovo orientovaný projekt
Komunitné centrum v Trnave.
www.trnava.sk
podpredsedom Žilinského samosprávneho kraja Ing. Jozefom
Štrbom.
Trenčiansky samosprávny kraj
považuje za veľmi užitočné zameranie tejto výstavy na domáci
a cezhraničný cestovný ruch. Je
začiatok letnej turistickej sezóny, potenciálni klienti sa práve
teraz rozhodujú, kde budú tráviť dovolenku a prázdniny a táto
výstava vytvorila podmienky
vystavovateľom zo zúčastnených
krajov, aby poskytli návštevníkom informácie, kde môžu tráviť voľné chvíle v blízkom okolí.
Všeobecne zvykneme konštatovať, že navzájom naše kraje a krajiny dobre poznáme, ale stále je
čo objavovať a obdivovať. Vždy,
keď sa dostaneme do blízkeho
kraja a je nám tam dobre, spra-
vidla sme príjemne prekvapení
možnosťami, ktoré tam nájdeme.
Organizátori, odborní garanti a vystavovatelia takýto efekt
prostredníctvom tejto výstavy
pomohli dosiahnuť. TSK podporuje všetky aktivity, ktoré napomáhajú regionálnemu rozvoju a
podporujú pozitívny obraz kraja,
preto sa na výstave zúčastnil ako
aktívny vystavovateľ. Informácie
boli zamerané na hlavné atraktivity kraja a veľké podujatia nadregionálneho významu, ktoré sa
budú konať v kraji.
Spolupatričnosť a spolupráca s
cezhraničnými partnermi sú potvrdené aj tým, že spoluvystavovateľom v stánku TSK bol Región
Bílé Karpaty so sídlom v Zlíne,
ktorý na výstave propagoval
subjekty a produkty cestovného
ruchu z územia zastrešeného Euroregiónom Bílé/Biele Karpaty,
kam patrí aj časť Trenčianskeho
samosprávneho kraja.
V stánku TSK bol inštalovaný
fragment výstavy, ktorá pripomína dielo fenomenálneho architekta Dušana Jurkoviča. Narodil
sa v Turej Lúke v Trenčianskom
kraji a zanechal výrazné stopy na
viacerých miestach na Slovensku
a v Čechách, tam napr. v Brne
a Zlínskom kraji. Kolegovia zo
Zlínskeho kraja zviditeľnili jeho
osobnosť aj vo forme regionálneho produktu pod názvom „Básnik dreva“, čo je putovanie po
miestach, kde zanechal osobitné
architektonické diela. Jeho osobnosť a dielo nás stále spájajú.
TSK vníma potenciál rozvoja
cestovného ruchu, ktorý predsta-
vuje mladá generácia – študenti
stredných škôl v zriaďovacej pôsobnosti kraja. Hlavnú časť stánku v podobe Trenčianskeho hradu urobili pred viacerými rokmi
študenti SOU nábytkárskeho v
Pravenci a pre potreby tejto výstavy ju revitalizovali študenti a
majstri OV SOŠ na ul. Vansovej
v Prievidzi. Autorom výtvarného
návrhu bol Ing. arch. Július Bruna. Atmosféru dotvárali historické kostýmy, ktoré navrhli a ušili
študenti Strednej umeleckej školy na Staničnej ul. v Trenčíne a vo
výstavnom stánku boli ako praktikantky študentky SOŠ podnikania na Veľkomoravskej ul. v
Trenčíne, ktoré študujú odbor
podnikanie v cestovnom ruchu.
(pt)
Ďalšie prvenstvo Liptova v cestovnom ruchu
Klaster Liptov odovzdal prvý raz na Slovensku ocenenie za „kvalitu a inováciu“ v cestovnom ruchu.
„Spolupráca partnerov Klastra
Liptov a KLACR, o. s., Ostrava
nepriniesla len zvýšenie počtu návštevníkov v roku 2011 na
Morave aj v Liptove, ale prispela
aj k zvýšeniu kvalifikácie a komunikačných zručností pracovníkov v cestovnom ruchu,“ uviedla Miroslava Pallová, projektová
manažérka Klastra Liptov.
V rámci projektu sa uskutočnili workshopy u oboch partnerov
pre výmenu skúseností, spoločná cezhraničná marketingová
kampaň zahŕňajúca billboardy,
citylighty, propagačné materiály a taktiež webový informačný
portál.
Oslovenie a informácie o aktivitách v prihraničných oblastiach
prinieslo zvýšenie návštevnosti
oboch regiónov. Nárast v Liptove
za rok 2011 je 14 % a v moravsko-slezskom regióne až 7 %.
Pre zvýšenie ľahšej orientácie
turistov v ponúkaných službách
bolo prvý raz udelené ocenenie
za „kvalitu a inováciu“ v cestovnom ruchu.
„Odborná komisia vybrala
z 34 prihlásených ubytovacích
zariadení a športovo-outdoorových aktivít tých najlepších a
udelila im ocenenia. Súťaž záro-
veň umožní porovnávať poskytovateľov služieb a motivuje ich
k neustálemu zlepšovaniu sa,“
informovala výkonná riaditeľka
Klastra Liptov Darina Bartková.
Wellness Hotel Chopok****,
Demänovská Dolina sa stal víťazom v kategórií ubytovacie
zariadenia 76 a viac lôžok. V
kategórii ubytovacie zariadenia
s kapacitou 26 - 75 lôžok bol
najlepší Relax hotel Sojka***,
Malatíny. Spomedzi najmenších
ubytovateľov s kapacitou do 25
lôžok zvíťazila Koliba u dobrého
pastiera, Ružomberok-Čutkovo.
Najlepšou agentúrou v kategórií
športovo-outdoorových aktivít
sa stal Adrenalín Centrum Liptov, Liptovský Mikuláš.
„Bez neustáleho zlepšovania sa
a inovácie by si cestovný ruch na
Liptove a na Morave nevydobyl
také dobré výsledky ako v súčasnosti má,“ doplnil Ján Gemzický,
manažér projektov.
„Záverečná konferencia k projektu a jeho výsledkom ukázala,
že dokážeme spolupracovať a má
to význam. Ďalšia spolupráca
bude prínosom pre obidva regióny,“ uviedla riaditeľka KLACR
Kamila Krečmerová.
(kl)
Banská Bystrica má riešenie
ako na burinu
Pravidelne kosené a udržiavané pozemky bez nežiaducej buriny sú vizitkou každého mesta. Zákon
preto vlastníkom pozemkov na území mesta Banská Bystrica určuje povinnosť udržiavať svoje pozemky
pravidelným kosením a nenarušovať tým vzhľad a prostredie obce. Vlastníkom, ktorí tento zákon
porušujú, môže mesto udeliť pokutu až do výšky 6638 eur.
B
anská Bystrica však ponúka riešenie všetkým vlastníkom pozemkov, ktorí
nemajú potrebné prostriedky
na udržiavanie a kosenie svojich
priestranstiev. Pomocnú ruku im
podáva príspevková organizácia
Záhradnícke a rekreačné služby
mesta (ZAaRES) zriadená mestom Banská Bystrica. Jej náplňou
je okrem iného aj komplexná
údržba mestskej zelene, detských
ihrísk a zverených technických
zariadení. Každý, kto má záujem o
pomoc pri údržbe svojho pozemku, sa preto môže obrátiť na riaditeľa ZAaRESu Ing. Františka Krča,
resp. jeho zástupcu Ing. Ľubomíra
Bendíka a dohodnúť sa s nimi na
prípadnej spolupráci prostredníctvom telefónu alebo e-mailu.
„Mesto chce pomáhať majiteľom pozemkov, nebude však vynakladať verejné prostriedky na
údržbu iných pozemkov okrem
vlastných. Je potrebné uvedomiť
si, že na neudržiavaných pozemkoch sa rozširujú okrem burín aj
invázne rastliny, ktoré sa vedia
masívne šíriť a narúšať ekosystémy. Ako jedno z opatrení proti
inváznym rastlinám sa môžu využiť kultivačné opatrenia. Znamená
to minimálne dvakrát v priebehu
vegetačného obdobia porasty pokosiť a zamedziť tak ich generatívnemu rozmnožovaniu,“ uviedol
riaditeľ ZAaRES-u, František Krč.
„Vlastníctvo nehnuteľnosti pri-
náša nielen potešenie, ale zároveň
aj povinnosti s tým spojené. Banskobystrická samospráva chce ponúknutým riešením vyjsť v ústrety
majiteľom pozemkov a predísť tak
represívnym opatreniam, ktoré by
v zmysle platnej legislatívy musela uplatniť voči tým nezodpovedným,“ skonštatoval prednosta
MsÚ Miroslav Rybár.
Barbora WINTEROVÁ,
tlačová tajomníčka MBB
sociálna politika 11
Obecné noviny • 26. jún 2012
Mestské zariadenia sociálnych služieb
zvládli audit na výbornú
Vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb mesta Banská Bystrica sa v uplynulých dňoch uskutočnil
recertifikačný a dozorný audit.
V
celkovom zhrnutí sa
konštatuje, že mesto
Banská
Bystrica
patrí kvalitou, rozsahom a úrovňou
poskytovania sociálnych služieb k
popredným poskytovateľom sociálnych služieb na Slovensku. Svojou profesionalitou a ľudským
prístupom všetkých zamestnancov zariadení sociálnych služieb
ku klientom má predpoklady pre
ďalšie zlepšovanie kvality.
Recertifikačný a dozorný audit
vykonala audítorská spoločnosť
TÜV SÜD Slovakia, s. r. o. Audit
bol zameraný na systém manažérstva kvality (záväzok manažmentu, realizácia služieb, meranie,
analýza zlepšovania, riadená dokumentácia, interné dokumenty).
Podľa primátora Petra Gogolu sú výsledky auditu dôvodom,
aby sa Banská Bystrica aj naďalej
pýšila prívlastkom lídra v poskytovaní sociálnych služieb medzi
slovenskými samosprávami. „Za
všetko hovorí výrok audítoriek,
ktoré skonštatovali, že jeseň života
by chceli stráviť v našich zariade-
niach sociálnych služieb. Pre našu
samosprávu je to ocenenie systematickej kvalitnej práce, ale je to
zároveň obrovský záväzok,“ povedal primátor.
Recertifikačný audit STN EN
ISO 9001:2009 sa uskutočnil v
zariadeniach sociálnych služieb v
pôsobnosti oddelenia služieb dlhodobej starostlivosti MsÚ Banská Bystrica, konkrétne v KOMUCE - Agentúre sociálnych služieb
na Robotníckej ul. 12, KOMUCE
na Krivánskej 16 – 26, Mestských
detských jasliach na Tr. SNP 15 a
v Stredisku sociálnych služieb, Na
Uhlisku č. 1. Dozorným auditom
prešlo Zariadenie pre seniorov Jeseň na Internátnej ul. 10.
„Pri službách, ktorých poskytovanie je vždy založené na priamom alebo nepriamom medziľudskom kontakte, je podstatné
doplniť hodnotenie kvality aj o
jej subjektívnu stránku, t. j. o individuálne pociťovanú kvalitu.
Samotné analytické vyhodnotenie spomenutých kvalitatívnych a
kvantitatívnych parametrov by neposkytovalo ucelený obraz. O tom
ŽSK pokračuje v rekonštrukcii domovov
sociálnych služieb a zariadení pre seniorov
K
ompletnou rekonštrukciou
za 1,5 milióna eur prechádza aj Domov sociálnych
služieb a zariadenie pre seniorov
(DSS a ZpS) Novoť, kde sú stavebné práce v súčasnosti v plnom
prúde. Stavebné úpravy majú priniesť zlepšenie podmienok pre
poskytovanie sociálnych služieb
prostredníctvom modernizácie,
zníženia energetickej náročnosti a
riešenia bezbariérovosti sociálneho zariadenia. Budova DSS a ZpS
prechádza kompletnou zmenou
vykurovacieho systému. Domovu
sa doteraz podarilo vymeniť okná
a zrekonštruovať strechu vrátane
krytiny. Výrazne úspory prinesie
aj nová kotolňa na biomasu, ktorá je prvou a zatiaľ jedinou svojho
druhu v zariadeniach v pôsob-
Kompletnou rekonštrukciou prechádza aj DSS a ZpS v Novoti.
Letná olympiáda
klientov sociálnych
zariadení vo Výtokoch
T
ohoročný, v poradí už šiesty. ročník letnej olympiády
sociálnych zariadení v Nitrianskom kraji sa konal od 4. do
8. júna vo Výtokoch. Zúčastnili
sa na ňom len klienti troch zariadení sociálnych služieb, čo malo
výhodu pre účastníkov športovania, lebo každý si odniesol
domov pohár aj medailu. Na 3.
mieste sa umiestnil DSS pre dospelých Horný Bar. Na 2. mieste
ZSS Veľká Lehôtka z Prievidze.
Prvé miesto a putovný pohár si
obhájili a radostne ho odnášali
domov klienti ZSS Svetlo v Olichove.
Súťaže prebiehali pod prísnym
dohľadom piešťanského moderátora Paťa Mikulu a vedúceho
rekreačného zariadenia vo Výto-
koch Jozefa Čirku. Účastníci letnej olympiády počas dvoch dní
súťažili v hádzaní loptičiek na cieľ,
triedení loptičiek podľa farby, stavaní komína z toaletného papiera,
v kolkoch, štafetovom behu a nosení vody do pohára.
Športovci zo zariadení sociálnych služieb strávili jeden oddychový deň v Piešťanoch. Užívali
si kúpeľné mesto, Váh, čajky, pávy,
bažanty. Chutil aj suchý obed v
parku na tráve a každý večer si
užívali vo Výtokoch disko tance a
vo štvrtok, po záverečných športových disciplínach, zažili večernú
opekačku pri táboráku. Spomínali
na veselé zážitky zo spoločných
dní. Užívali si ticho lesa a radosť z
nových priateľstiev.
(ts-nsk)
nosti ŽSK. V súčasnosti zatepľujú
obvodový plášť. Práce budú ďalej
pokračovať na prestavbe interiérov
podkrovia, vybuduje sa aj špecializované zariadenie, čím sa rozšíri
sortiment poskytovaných služieb a
vytvorí sa šesť nových pracovných
miest. Projekt „Stavebné úpravy a
zateplenie DSS Novoť“ bude ukončený v tomto roku.
„Celkové investície z Regionálneho operačného programu, ktoré
pôjdu v tomto a budúcom roku do
opráv domovov sociálnych služieb
predstavujú sumu 10,8 milióna
eur. Žilinský samosprávny kraj
investuje z vlastných zdrojov do
konca tohto roku takmer 265-tisíc
eur,“ uviedol predseda ŽSK Juraj
Blanár.
(kub)
svedčí uvedený výrok audítoriek,
ale aj ďakovné listy od klientov a
príbuzných prijímateľov sociálnych služieb v Banskej Bystrici.
Existuje jeden zaujímavý citát,
ktorý vyslovil Henry Ford: Kvalita
je robiť všetko správne, keď sa nik
nepozerá. Môžeme konštatovať,
že v duchu tejto myšlienky fungujú zariadenia sociálnych služieb
v Banskej Bystrici,“, povedala námestníčka pre služby MsÚ v Banskej Bystrici Mária Filipová.
Monika PASTUCHOVÁ,
hovorkyňa primátora
Komplexné
informácie
o sociálnych
službách na
jednom mieste
Bratislavský samosprávny
kraj má od júna Kanceláriu
prvého kontaktu pre sociálne veci.
„Otvorením Kancelárie prvého kontaktu sa zvyšuje kvalita poskytovaných sociálnych služieb v bratislavskej
župe, ich adresnosť a zvýši
sa štandard v prístupnosti
ku klientovi,“ povedal župan
Pavol Frešo. Cieľom je poskytnúť komplexné informácie o sociálnych službách.
Občania, ktorí vyhľadajú
pomoc pri riešení svojej
sociálnej situácie, získajú
všetky potrebné informácie
na jednom mieste.
Kancelária zabezpečuje najmä sociálne poradenstvo
v oblasti pomoci v nepriaznivej sociálnej situácii a v
krízovej sociálnej situácii,
sociálne poradenstvo pri
podávaní žiadostí o posúdenie odkázanosti na sociálnu
službu, sociálne poradenstvo v oblasti sociálnych
služieb, ktoré zabezpečuje
Bratislavský samosprávny
kraj, poradenstvo pri podávaní žiadostí o uzatvorenie
zmluvy o poskytnutí sociálnej služby, ako aj pomoc
pri získaní a vypĺňaní tlačív
potrebných k zabezpečeniu
sociálnej služby a usmernenie občana na odborné
pracovisko v prípade, ak
nebude možné vybaviť potrebné náležitosti v kancelárii prvého kontaktu.
Kancelária prvého kontaktu
sa nachádza na prízemí
Úradu BSK na Sabinovskej
ulici 16 v Bratislave.
(ts-tyš)
12 z regiónov
Stoličné dni
v Liptovskom
Mikuláši
otvorili letnú
turistickú
sezónu
Na podujatí si pripomenuli
335. výročie, keď sa Svätý
Mikuláš stal sídelným mestom Liptovskej stolice.
Tradičný mikulášsky jarmok – Stoličné dni – otvorili aj tohto roku letnú turistickú sezónu a kultúrne
leto v Liptovskom Mikuláši.
Ľudoví remeselníci na ňom
predviedli svoje umenie
a návštevníkov jarmoku
potešil aj bohatý kultúrny program, v ktorom sa
počas troch dní - od piatku
22. júna do nedele 24. júna
- predstavili rôzni umelci.
Priestor dostal domáci detský folklórny súbor Ďumbier, hiphopové zoskupenie
Freeze i folkový pesničkár
Ján Majerčík. Rockovú
klasiku predviedol orchester Art Septet Nicolaus,
matiční divadelníci sa predstavili s pásmom o histórii
Liptovskej stolice. „Tohto
roku si pripomíname 335
rokov odvtedy, čo sa Svätý
Mikuláš stal v roku 1677
oficiálnou metropolou
regiónu,“ uviedol primátor
Alexander Slafkovský .
Medzi hlavné ťaháky Stoličných dní podľa zástupcov
organizátorov podujatia,
ktorými sú mesto Liptovský
Mikuláš, Dom kultúry a Oblastná organizácia cestovného ruchu Region Liptov,
patrilo vystúpenia Martina
Haricha, skupiny Polemic či
Vratka Rohoňa zo skupiny
Iné Kafe. Divákov však zaujali aj obľúbené živé šachy,
projekcia filmu Pavla Barabáša a ďalšie sprievodné
podujatia, medzi ktorými
bolo aj otvorenie výstavy
„Ľadová história“ k 80.
výročiu organizovaného hokeja v Liptovskom Mikuláši.
Vernisáž sa konala v Múzeu
Janka Kráľa. Bodkou za
tohtoročnými Stoličnými
dňami bol koncert „Amim
ve širim – Ľudia a piesne“.
Táto spomienka na 70.
výročie transportu židovských spoluobčanov bola v
miestnej synagóge.
Stoličné dni v Liptovskom
Mikuláši sa konali na vynovenom Námestí osloboditeľov. Na Stoličných dňoch
sa tento rok zúčastnili
aj delegácie zo všetkých
partnerských miest Liptovského Mikuláša – gréckej
Kalamárie, fínskeho Kemi,
slovenskej Galanty, moravskej Opavy, maďarského
Kiskõrösu, poľského Zywieca a francúzskeho Annecy.
(ts-pl)
26. jún 2012 • Obecné noviny
Sanácia najkritickejšieho úseku
medzi Malým Lipníkom
a Sulínom vyjde na pol milióna eur
Prešovský samosprávny kraj začína letnú sezónu na cestách opravami komunikácií
II. a III. triedy. Opravy možno rozdeliť na dve časti: odstraňovanie povodňových škôd
a modernizáciu havarijných stavov na regionálnych komunikáciách.
P
rešovský samosprávny
kraj bude ešte aj v tomto roku na regionálnych
komunikáciách bude
odstraňovať následky
ničivých povodní z roku 2010. Povodňové škody len na cestách II.
a III. triedy vtedy dosiahli sumu
23,6 mil. €. V kraji spôsobili približne 100 kolíznych bodov, ktoré
PSK rieši postupne podľa závažnosti. Okrem vozoviek povodne v
Prešovskom kraji zničili 12 mostov. Zatiaľ je opravených necelých
50 percent škôd, ktoré spôsobila
voda v máji a júni 2010. Vláda SR
na odstránenie škôd spôsobených
povodňami PSK poskytla 6,8 mi. €,
zvyšok kraj financuje z vlastných
zdrojov.
„Doteraz evidujeme zosuvy
v obciach Petrovany, Drienov,
Paršivá, Lažany, Vyšný Hrušov, Ruská Poruba, Poliakovce.
Všetky budeme opravovať počas
nadchádzajúcich letných mesiacov,“ približuje situáciu Vladimír
Kozák, riaditeľ Správy a údržby
ciest (SÚC) PSK.
Z dôvodu sanácie zosuvov v obciach Petrovany a Drienov bude
úplná uzávierka cesty počas letných prázdnin. Začne sa 2. júla a
potrvá do konca septembra.
V letných mesiacoch budú tiež
prebiehať práce na zosuvoch Paršivá, Lažany, Poliakovce a na moste
Pusté Pole. Práce by sa mali ukončiť do konca októbra. Už tento me-
siac by mala byť ukončená sanácia
zosuvu v Ruskej Porube a zosuv
Vyšný Hrušov plánujú cestári
opraviť do 31. júla.
Práce pokračujú aj na moste v
Orlove, ktorý by mal byť od 4. júla
Len v tomto roku vyčlenil Prešovský kraj z vlastných prostriedkov
ďalšie tri milióny eur na modernizáciu cestnej siete. Počas letných
prázdnin sa bude rekonštruovať
spolu 25 úsekov ciest. Finančne
V Prešovskom samosprávnom kraji
opravia v letných mesiacoch až
25 úsekov ciest
sprejazdnený aj pre aumobilovú
dopravu. Od novembra minulého
roku slúžil len pre peších.
„Začali sme riešiť aj najkritickejší stav v kraji, na ceste Malý Lipník
– Sulín. Rieka Poprad tu vybrežila
a zobrala kus územia. Boli obnažené pilóty, došlo k posunu oporného múru, ktorý treba sanovať. Vo
svahu je nakumulované obrovské
množstvo vody, takže hrozia zosuvy aj nad cestou. Zhotoviteľ si v
uplynulých dňoch prevzal stavenisko a začne s prácami. Vykoná
horizontálne odvodňovacie vrty
na odvodnenie územia a ďalšie
potrebné stavebné práce. Podľa
projektovej dokumentácie rozpočet na sanáciu dosiahne takmer
500 000 €. Uvidíme však, čo sa
bude v tomto území diať ďalej.
Celé spojenie do obce Sulín pozdĺž rieky Poprad je totiž zosuvné, takže môže padať ďalej. Je to
najdrahšia cesta do obce v Prešovskom kraji,“ doplnil výpočet
V. Kozák.
najnáročnejšia bude rekonštrukcia
úseku Malá Poľana - Krásny Brod
na ceste II. triedy v okrese Medzilaborce (rozpočtový náklad 182 000
€), nasleduje modernizácia cesty
III. triedy Mlynčeky – Kežmarok
(180 000 €) a oprava komunikácie
II. triedy Makovce – Havaj v okrese Stropkov (173 000 €).
„Momentálne vyhodnocujeme
súťaž, takže práce by sa mohli začať
začiatkom júla a potrvajú štyri mesiace, do konca októbra,“ priblížil
časový harmonogram riaditeľ SÚC
PSK.
Počas prázdnin budú prebiehať
práce na týchto cestách:
Okres Humenné: prieťah obcou
Zbudské Dlhé (165 000 €), Zemplínske Hámre – Belá nad Cirochou (150 000 €), Humenné – Jasenov (134 000 €).
Okres Vranov nad Topľou: Michalok – Merník (103 000 €),
Vechec – Banské (82 000 €), Cabov
– Sečovská Polianka (80 000 €).
Okres Bardejov: Nižný Tvarožec
– Gaboltov (95 000 €), Hrabské –
Malcov (92 000 €), Kučín – Kurima (74 000 €), Hažlín – Bardejov
(73 000 €).
Okres Medzilaborce: Malá Poľana
– Krásny Brod (182 000 €).
Okres Sabinov: Ražňany – Ostrovany (117 000 €), Červenica pri Sabinove (60 000 €).
Okres Levoča: Lúčka – Spišské
Podhradie (109 000 €).
Okres Stará Ľubovňa: Plaveč –
Andrejovka (110 000 €), Čirč – Ľubotín (80 000 €).
Okres Prešov: Prešov – Záborské (145 000 €), Hrabkov – Široké
(138 000 €), Lipovce (122 000 €).
Okres Stropkov: Makovce – Havaj
(173 000 €), Nižná Olšava – Vyšná
Olšava (42 000 €).
Okres Kežmarok: Mlynčeky –
Kežmarok (180 000 €).
Okres Poprad: prieťah mestom
Poprad (126 000 €), Spišské Bystré – Poprad (100 000 €), Dolný
Smokovec – Horný Smokovec
(40 000 €).
Prešovský samosprávny kraj má
najrozsiahlejšiu sieť regionálnych
ciest na Slovensku. Spravuje 2438
kilometrov ciest II. a III. triedy. Pri
prevode majetku od štátu v roku
2004 bolo viac ako 48 % ciest v
nevyhovujúcom alebo havarijnom
stave. Odvtedy kraj do ich modernizácie investoval vyše 100 miliónov eur.
Veronika FITZEKOVÁ,
hovorkyňa PSK
Primátorov návrh podporilo aj ZMO Spiša
Jednou z často diskutovaných tém je aj existencia nájomných bytov v jednotlivých regiónoch
Slovenska. S podnetným návrhom v riešení bytovej politiky prišiel aj primátor mesta Spišská
Belá v okrese Kežmarok Štefan Bieľak.
V
jeho návrhu sa okrem
iného uvádza, že by bolo
prínosom, ak by v zákone
o Štátnom fonde rozvoja bývania
(ŠFRB) a do zákona o poskytovaní dotácií na podporu nájomného
bývania presadilo ustanovenie o
možnosti odpredaja nájomných
bytov (postavených cez ŠFRB) nájomcom bytov za zákonom určených podmienok pred uplynutím
doby 30 rokov. Podľa jeho návrhu
by to mohlo byť napríklad už po
10 rokoch od skolaudovania, prípadne za iných podmienok. Jeho
návrh podporilo aj ZMO Spiša,
čo nám potvrdila aj jeho predsedníčka Zuzana Nebusová, starostka
obce Spišské Tomášovce v okrese
Spišská nová Ves.
Dôvody sú podľa primátora zná-
me. Nájomné byty po určitom čase
užívania vyžadujú väčšiu údržbu,
ktorá znamená pre prenajímateľov,
či už sú to mestá alebo obce, zvýšené náklady. Hoci sa v každom
bytovom dome vytvára fond opráv,
finančné prostriedky na väčšie
opravy nestačia a čím budú byty
staršie, tým to bude podľa neho
horšie. Aj prístup užívateľov bytov
je úplne iný, ak sú v ich osobnom
vlastníctve. Terajší nájomcovia
majú záujem byty si odkúpiť, pretože si chcú trvalo vyriešiť svoju
bytovú otázku. Často totiž nemajú
inú možnosť získať byt, prípadne
ak majú, tak za veľmi ťažko dostupných podmienok. V niektorých regiónoch jednoducho chýbajú byty
na prenájom, či odpredaj a trh s
bytmi takmer neexistuje. Zároveň
je veľký dopyt po cenovo dostupných bytoch. Ak by prešiel tento
návrh, podľa primátora by mestá
a obce nemuseli viesť agendu, súvisiacu s nájomnými bytmi. „Odpredajom týchto bytov do osobného vlastníctva nájomcov sa tak
štátu uhradí predčasne úver, vrátane 30-ročného úroku, respektíve
úrok za zostatkovú dobu a vráti sa
aj dotácia, ak sa neurčia iné zákonné podmienky. Štát tak získa do
štátneho rozpočtu pomerne zaujímavú sumu finančných prostriedkov, ktorých je dnes vo verejnom
sektore nedostatok a môže ich
použiť napríklad na podporu ďalšieho nájomného bývania, čím sa
zabezpečí ďalšia výstavba nových
bytov na Slovensku,“ odôvodnil
svoj návrh Š. Bieľak. Samozrejme,
o odpredaji bytov by mali rozhodovať príslušné mesto či obec. Tie
sa buď s predajom po určitom čase
stotožnia alebo si ich ponechajú po
dobu 30 rokov, prípadne aj dlhšie,
ako nájomné byty.
„Všetci podporujeme primátorov návrh, len na ministerstve si
myslia, žeby to znamenalo začiatok výstavby nízko štandardných
bytov. Nájomné bývanie nie je
vôbec lacné bývanie. Prečo dávať
priestor nejakým developerom a
nepodporiť lacné bývanie? Iné je to
v Bratislave, a iné na východe Slovenska, a teda aj v našom regióne,
kde naozaj potrebujeme aj takéto
bývanie,“ zhodnotila súčasný stav
predsedníčka ZMO Spiša Zuzana
Nebusová.
Angela SVITEKOVÁ
kultúra 13
Obecné noviny • 26. jún 2012
Investičné projekty pre Košice 2013
vstupujú do realizačnej fázy
Podpisom protokolu o odovzdaní staveniska v areáli
Kasární/Kulturpark na Kukučínovej ulici sa 19. júna oficiálne
začala výstavba najväčšieho investičného projektu Košíc ako
Európskeho hlavného mesta kultúry 2013.
P
rotokol za účasti ministra kultúry SR Mareka
Maďariča predsedu Košického samosprávneho
kraja Zdenka Trebuľu,
košického primátora Richarda
Rašiho a prezidenta U. S. Steel Košice Davida J. Rintoula podpísali
zástupcovia mesta a spoločnosti
Doprastav, a. s.
„Bývalé kasárne z 19. storočia sa v 21. storočí stanú jedným
z nových centier kultúry a kreativity v Košiciach. Teraz sa do nich
na niekoľko mesiacov zahryznú
stavebné stroje a stavbári, aby
sme sa sem v roku 2013 mohli
vrátiť a definitívne začať využívať
tento priestor na organizovanie
zaujímavých podujatí a stretnutí,“ uviedol Richard Raši. Zdôraznil, že hoci bývalé vedenie mesta
podcenilo prípravu investičných
projektov a premeškalo veľmi veľa
času, dnes už nemá zmysel pozerať sa späť. „Ideme do finále a naše
prípravy na rok 2013 skutočne
vrcholia. Je symbolické, že túto
finálnu fázu štartujeme tu a teraz,
pretože v očiach verejnosti je práve Kulturpark symbolom úspechu
či neúspechu celého projektu,“
dodal primátor Košíc. Zhotoviteľom stavby v hodnote 23,8 milióna eur je a. s. Doprastav, ktorá
sa zaviazala dokončiť ju najneskôr
do 31. decembra 2012.
Minister kultúry SR Marek
Maďarič pripomenul nedávny
pozitívny výsledok Košíc na záverečnom monitorovacom paneli
Európskej komisie a odporúčanie udeliť mestu cenu Meliny
Mercouri. Za vládu SR prisľúbil
maximálnu podporu tvorcom
a realizátorom projektu, aby nielen Košičania, ale celé Slovensko
mohlo byť právom hrdé na svoje
Európske hlavné mesto kultúry.
Podľa košického župana Zdenka Trebuľu aj regionálna samospráva jasne deklarovala záujem
podporiť túto iniciatívu a neostala iba pri slovách. „Košický
samosprávny kraj bol prvý, kto
vo svojom rozpočte schválil dlhodobú investíciu do podpory tohto
projektu v sume 20 miliónov eur
do roku 2015. Konkrétne peniaze
pritom nie sú určené iba na investičnú, ale aj na programovú časť.
Vďaka nim sa modernizácia kultúrnych zariadení už rozbehla a v
metropole kraja vznikajú ostrovy
kultúry – otvorené zóny pre ľudí,
ktorí si kultúru ,užívajú’, ale aj pre
tých, ktorí sa k nej len približujú,“
dodal Zdenko Trebuľa.
Predovšetkým na budúcnosť
Park – Kreatívna fabrika. Vznikla
ako výsledok spolupráce s univerzitami a vedeckými pracoviskami
SAV v Košiciach v snahe interaktívnou formou popularizovať
Na podpise protokolu sa zúčastnili aj predseda KSK Zdenko Trebuľa, minister kultúry Marek Maďarič a košický primátor Richard Raši.
najmladších Košičanov myslela
v kontexte projektu Košice 2013
hutnícka spoločnosť U. S. Steel
Košice. Vďaka jej investícii v hodnote 500-tisíc eur vyrastie po rekonštrukcii v Kasárňach/Kulturparku ojedinelá expozícia Steel
medzi mladou generáciou vedné
disciplíny a technicky orientované školy.
Kasárne/Kulturpark sú najvýznamnejším z ôsmich investičných projektov v gescii mesta
Košice, ktoré vstúpili do reali-
Hrad Strečno láme rekordy
v návštevnosti
Zdola Ponickýho
mlyna...
Na Medzinárodný deň detí na hrade Strečno múzeum zaregistrovalo 1600 návštevníkov. Noc
múzeí a galérií a atrakcie, ktoré múzeum pripravilo, si prišlo zažiť viac ako 1500 návštevníkov.
O
tom, že Noc múzeí Považského múzea v Žiline bola
úspešná a príťažlivá svedčí aj to, že fotografie z podujatia sa
objavili medzi výberom najlepších
fotografií zo všetkých európskych
múzeí. „Veľmi nás teší, že sme boli
vybraté ako prvé a donedávna
jediné slovenské múzeum, ktoré
malo možnosť reprezentovať výstupy z tohtoročnej Noci múzeí v
kontexte slovenského múzejníctva
vedľa takých muzeálnych stálic
ako sú Zámok Versaille, Múzeum
histórie v Barcelone alebo Park
umení Muzeon Moskva,“ uviedol
riaditeľ Považského múzea v Žiline Boris Schubert.
V areáli ďalšieho hradu Považského múzea v Žiline - Budatínskeho hradu - opäť ožil odkaz
drotárskeho remesla a umenia. Po
šiestich rokoch sa stála expozícia
drotárstva vrátila do priestorov, s
ktorými ju majú návštevníci Budatínskeho hradu stále spätú. Už
od 12. júna je expozícia drotár-
stva prístupná verejnosti. „Len
pre zaujímavosť, už v deň otvorenia expozície sme zaznamenali
enormný záujem najmä školských
návštevníkov. Počas celého dňa sa
tu vystriedalo desať školských zá-
Nová expozícia drotárstva.
jazdov,“ dodal Boris Schubert.
„Expozícia je orientovaná predovšetkým na prezentáciou tradičných historických polôh drotárstva. Historická časť expozície
prostredníctvom úžitkových arte-
začnej fázy. Na podpis sa už pripravujú aj zmluvy s dodávateľmi
ďalších stavieb. Kultupark by
mali čoskoro nasledovať projekty
obnovy Uličky remesiel a Košického hradu.
Vláda v marci 2012 schválila na
obnovu, rekonštrukciu, rozširovanie a modernizáciu stavebných
objektov a na posilnenie vybavenosti verejných priestranstiev
v súvislosti s projektom Košice
– Európske hlavné mesto kultúry 2013 prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie
v celkovej sume 60 miliónov eur.
Prijímateľmi nenávratného finančného príspevku, v rámci prioritnej osi 7 Regionálneho operačného programu pre celkovo 20
investičných projektov, sú mesto
Košice (8), Košický samosprávny
kraj (7), tri organizáciev zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva
kultúry SR (Slovenské technické
múzeum, Štátna vedecká knižnica Košice a Štátne divadlo Košice) a dve neziskové organizácie
(n. o. Perly Gotickej cesty a n. o.
Zachráňme kaštieľ v Krásnej).
(ts-vikt)
Snímka: Miro Vacula
faktov unikátnej drotárskej zbierky Považského múzea v Žiline
predstavuje históriu i materiálne
prejavy pôvodného remesla od
jeho vandrovných počiatkov až
po továrenskú výrobu a približuje úspešné pôsobenie slovenských
drotárov v cudzine ako aj remeselný fortieľ, ktorý ich preslávil po
celom svete. Nepochybným ťahákom pre návštevníkov je kolekcia
rozmerných figúr ľudí, zvierat,
rozprávkových bytostí a modelov
dopravných prostriedkov, samozrejme, celá z drôtu. Exponáty
pochádzajú prevažne zo severozápadného Slovenska,“ povedala
Katarína Hallonová, historička
drotárstva Považského múzea v
Žiline.
Poslednou novinkou týkajúcou
sa drotárstva je zaradenie tohto
jedinečného kultúrneho dedičstva
medzi Desať divov Slovenska.
(brz)
Snímka: PMZA
Zachovať ľudové zvyky a tradície z Poník ako aj okolitých obcí
bola hlavná myšlienka Martinky Balekovej a Mirka Šávolta,
ktorí pred šestnástimi rokmi
prišli s myšlienkou zorganizovať
detský folklórny festival. Poniky
mali odjakživa povesť rázovitej
obce, preto novodobé podujatie
zaujalo milovníkov folklóru už
od svojho vzniku. Na festival
prichádzali detské súbory z
Banskej Bystrice a zo všetkých
okolitých obcí. Nechýbali ani
súbory z Očovej a Detvy. O
výbornej atmosfére podujatia
sa dozvedeli aj za hranicami
Slovenska a postupne do Poník
prichádzali aj deti z Brna, zo
Srbska a z Ukrajiny. Z podujatia sa stal významný detský
medzinárodný festival, ktorý v
kalendári a srdciach folkloristov má už pevné miesto. K jeho
dobrému menu dopomohli
organizátori, obecný úrad a
miestna základná škola. O príjemnej atmosfére podujatia sa
mohli účastníci presvedčiť aj na
poslednom, 16. ročníku, ktorý
bol 9. a 10. júna. Pozývame vás
už teraz na jeho ďalší ročník.
Milan KOSEC
14 šport
Olympijský festival
v Banskej Bystrici
Športový areál Základnej školy
na Golianovej ulici žil 25. mája
Olympijským festivalom detí
mesta Banská Bystrica. Viac
ako šesťsto účastníkov, žiakov
druhého stupňa základných škôl,
privítal primátor mesta Banská
Bystrica Peter Gogola. Športovci
si merali sily v atletike, vo futbale,
basketbale, vo floorbale a vybíjanej. Veľkým prekvapením bola
pre mladých športovcov účasť
našich vynikajúcich hokejových
reprezentantov Michala Handzuša a Tomáša Surového, ktorí pár
dní predtým potešili celé Slovensko ziskom strieborných medailí
na svetovom šampionáte.
Na slávnostnom otvorení olympijského festivalu nechýbali ani
športovci Vojenského športového
centra Dukla Banská Bystrica
lyžiarka Jaroslava LaukováBukvajová, biatlonista Dušan
Šimočko a atléti, ktorí splnili
kritériá účasti na olympijské
hry v Londýne Matej Tóth, Miloš
Bátovský a Anton Kučmín.
„V čase, keď máme za sebou
krásny, pre našu krajinu aj
úspešný šampionát a pred nami
ďalší veľkolepý športový sviatok
v Londýne, vnímam náš olympijský festival detí ako vynikajúcu
príležitosť, aby sme v deťoch
vzbudili záujem o šport. Účasť
medailistov je pre žiakov skvelou
motiváciou a som rád, že sa tu
stretli mladí športovci z dvanástich základných škôl nášho
mesta,“ konštatoval primátor
Peter Gogola.
(pas)
26. jún 2012 • Obecné noviny
V Handlovej na malej športovej
olympiáde súťažilo vyše tisíc detí
Zapojiť viac ako tisíc detí a mládežníkov od 5 do 18 rokov do športových aktivít
Handlovej dokážu len Handlovské športové hry. V roku 2012 vstúpilo toto podujatie
do svojho 45. ročníka.
Š
portová motivácia, akou bol
voľakedy napríklad Odznak
zdatnosti, na školách nie je a
viesť deti k športu je čoraz náročnejšie. Chce to viac úsilia, spolupráce a nadšenia. Pedagógovia
z handlovských škôl si však do plánov činnosti zaraďujú Handlovské
športové hry HŠH). „V zdravom
tele zdravý duch“ platí stále a šport
je jednou z cestičiek, ako zdravým
ostať.
Handlovské športové hry oficiálne otvorili futbalové zápasy 7.
mája a záverečnou súťažou bolo
plávanie 7. júna. HŠH boli v tomto
roku rozdelené na dve etapy: májovú (počas nej prebiehali súťaže pre
MŠ a žiakov 1. stupňa ZŠ) a júnovú (2. stupeň ZŠ a SŠ). Zapojili sa
všetky materské a základné školy,
Gymnázium I. Bellu a Stredná odborná škola v Handlovej. Žiaci si
mohli vybrať z týchto športových
disciplín: atletika, malý futbal, stolný tenis, vybíjaná, volejbal, basketbal, plávanie, kolky a gymnastický
štvorboj.
Koordináciu mesačného podujatia zabezpečuje už niekoľko rokov
Centrum voľného času Relax Handlová bez ohľadu na počasie, ktoré
tomuto ročníku našťastie prialo.
Bolo odovzdaných približne 300
diplomov a medailí, ktoré menší
i väčší športovci získali na všetkých
športoviskách v meste. Nie je ľahké
zosúladiť toľko športov, športovcov,
rozhodcov a škôl od materských,
základných až po stredné, ale chuť
a ochota športovať nakoniec priniesli ovocie v podobe dobrej organizácie všetkých súťaží a hlavne
účasti handlovských detí. 45. ročník Handlovských športových hier
bol tou najkrajšou vizitkou snahy
ľudí, ktorí šport považujú za neoddeliteľnú súčasť života.
Mesto Handlová je hlavným
garantom podujatia a dlhoročne
nachádza podporu u všetkých riaditeľov škôl a učiteľov telesnej výchovy. Bez ich spolupráce, ochoty
a trpezlivosti v období, keď sa deti
v škole snažia okrem športových
rekordov získať aj dobré známky,
by hry nemohli mať taký rozsah
a úroveň. Podujatie by nemalo
bez svojich fanúšikov atmosféru,
ktorá súťažiam prináleží. Mesto
ďakuje všetkým fanúšikom športu
v Handlovej, ktorí podporili súťažiacich športovcov. Malá handlovská olympiáda má už svojich víťazov. Šikovní žiaci posunuli svoje
výkony nielen v Handlovských
športových hrách. Dobré výsledky dosiahli handlovské základné
školy aj v športových postupových súťažiach, medzi 36 školami
v okrese Prievidza skončili na 3.
a 4. mieste.
(pau)
Snímka: Arpád Koszta
Do práce na bicykli jazdilo
v Banskej Bystrici 34 tímov
Takmer 23-tisíc kilometrov najazdilo 34 tímov, to je bilancia súťaže Do práce na bicykli. Jej vyhlasovateľom bolo mesto
Banská Bystrica spolu s Občianskou cykloiniciatívou Banská Bystrica (OCI BB). Prihlásení cyklisti jazdili do zamestnania
počas celého mesiaca máj a teraz v júni organizátori oficiálne súťaž vyhodnotili.
Primátor Banskej Bystrice Peter Gogola spolu s Andreou Štulajterovou z OCI BB ocenili počas slávnostného vyhodnotenia
tím pracovníkov Obvodného
úradu v Banskej Bystrici, ktorý
v máji najazdil do práce najviac
kilometrov, konkrétne
2362
km. Tesne za nimi sa umiestnilo družstvo spoločnosti ACE
(Asseco Central Europe), ktoré
najazdilo 2122 km. V kategórii
priemerne najviac najazdených
kilometrov zvíťazil tím pod
názvom Náturisti (pracovníci
mestskej organizácie ZAaRES),
pričom priemerne každý člen
súťažného družstva má na svojom konte 640,6 km. V kategórii jednotlivcov zvíťazil Ľubomír
Konôpka (ObÚ BB na snímke
pri preberaní ceny), ktorý sa
počas súťaže opieral do pedálov
najviac a najčastejšie, pretože na
bicykli prešiel 1306,9 km.
Súčasťou slávnostného vyhodnotenie súťaže bolo aj ocenenie
náhodne vyžrebovaného tímu,
resp. jednotlivca, pre ktorých
pripravili sponzori podujatia
pekné vecné ceny.
„Aj súťaž Do práce na bicykli
potvrdila, že to s rozvojom nemotorovej dopravy myslíme v
Banskej Bystrici vážne. Budovanie cyklotrás nie je jednoduchý
a rýchly proces, ale robíme veľa
krokov, aby sa situácia pre cyklistov v meste zlepšila. Generel
nemotorovej dopravy je dobrá
báza, na ktorej môžeme stavať
a verím, že počet Banskobystričanov, ktorí postupne vymenia auto za bicykel, bude rásť,“
uviedol po vyhodnotení súťaže
primátor Peter Gogola.
„Záujem Banskobystričanov
nás milo prekvapil. Súťažiaci najazdili spolu 22 637 km,
čím ušetrili 3 614 686,6 g emi-
sií v našom peknom meste.
Všetkým, ktorí nezaváhali a v
priebehu mája sadli na bicykel,
patrí naša vďaka, rovnako ako
zamestnávateľom a firmám za
to, že umožnili svojim zamestnancom a kolegom prispieť k
podpore rozvoja nemotorovej
dopravy, ktorá je pre Banskú
Bystricu veľmi dôležitá a verejnosťou taká žiadaná,“ doplnila
Andrea Štulajterová z OCI BB.
Do súťaže sa mohli zapojiť
iba firmy, ktorých zamestnanci majú pracovisko na území
mesta Banská Bystrica. Jeden
firemný tím mohol mať dvoch
až štyroch členov a firma mohla vytvoriť aj viac súťažných tímov. Do súťaže sa započítavali
iba cesty najazdené do práce a
z práce.
Monika PASTUCHOVÁ
hovorkyňa primátora
monitor 15
Obecné noviny • 26. jún 2012
Kráľovu horu nezastavajú,
investor akceptuje požiadavku
hlavného mesta
Kráľova hora v Bratislave by sa mala stať územím rekreácie v prírodnom prostredí a
nebude možné ju zastavať. Mesto chce totiž vlastníkovi pozemku stanoviť záväzok, aby
sa začalo s obstarávaním zmien a doplnkov územného plánu. Investor nie je proti.
Z
áväzok je už dnes podľa hovorkyne developera J&T Real Estate
Kataríny Krajňákovej
súčasťou zmluvy, ktorú
je pripravený podpísať.
O budúcnosti Kráľovej hory 18.
júna diskutoval primátor Milan
Ftáčnik (nezávislý) so starostami,
zástupcami petičného výboru, investora či poslaneckých klubov. Na
to, aby Bratislava zachránila Kráľovu horu, chcela si tento pozemok
dlhodobo prenajať. Vlastníkovi by
zaň ponúkla do prenájmu parcely
V Rakovej
odhalili sochu
Jána Palárika
Po takmer troch rokoch od
zrodu myšlienky postaviť na
novovybudovanom Námestí
Jána Palárika v Rakovej aj
jeho sochu v životnej veľkosti sa sen stal skutočnosťou. Vďaka nezištnej dobrovoľnej zbierke na sochu
i podpore Obecného úradu
v Rakovej sa obyvatelia i
návštevníci tešia bronzovej
soche rakovského rodáka,
národného dejateľa Jána
Palárika. Osobitne sa o
dielo zaslúžili starosta obce
Anton Heglas a zástupca
starostu Miroslav Mareček
spoločne s poslancami
obecného zastupiteľstva.
Autorom sochy Jána Palárika (výška 3 m, hmotnosť
700 kg) je Mgr. art. Stanislav Kiča z Ateliéru Tri
kamene v Stupave. Majster
sochár S. Kiča so spolupracovníkmi sochu na námestí
osadil 26. apríla. Na druhý
deň - v piatok 27. apríla ju
slávnostne odhalili.
e-Kysuce,
1. 6. 2012
v Petržalke a Ružinove. Na aprílovom zastupiteľstve však po vyše
trojhodinovom rokovaní primátor
materiál stiahol po dohode s poslaneckými klubmi.
Mestskí poslanci budú o materiáli rokovať znovu. Vložili doň aj
záväzok investorovi. Ak sa mesto
a investor na výmene pozemkov
formou nájomnej zmluvy dohodnú, J&T podľa Krajňákovej nemá
problém so zmenou územného
plánu na Kráľovej hore. „Na tejto
požiadavke trvá aj petičný výbor a
my ju považujeme za oprávnenú,"
povedal primátor. Investor zároveň vylučuje akékoľvek špekulácie
o budúcom komerčnom využití
Kráľovej hory.
Pozemky, ktoré by sa mali zamieňať, ostávajú až na jeden nezmenené. Z materiálu sa vyňala
parcela v Petržalke na Jiráskovej
ulici, tam chce totiž mestská časť
postaviť verejnú plaváreň. „Vložili
sme tam namiesto neho iný, ktorý
je v okrajovej časti Ružinova," podotkol Ftáčnik s tým, že ružinovský
starosta Dušan Pekár s návrhom
súhlasil. V Ružinove by sa tak mali
zamieňať dva pozemky, jeden pri
výpadovke na diaľnicu, druhý pri
letisku. Investor podľa Krajňákovej
túto ponuku prijal. Pri chýbajúcom
pozemku sa pritom uvažovalo aj o
parcele v Dúbravke.
„Sporná otázka, ku ktorej sa poslanci budú musieť postaviť hlasovaním bude, či vymieňame ekvivalentné hodnoty. Niektorí majú totiž
názor, že získavame málo a dávame
veľa. Hoci znalecké posudky hovoria iné," dodal Ftáčnik.
www.bratislavskenoviny.sk,
19. 6. 2012
Pripomenuli si 10. výročie
rozhľadne na Veľkej homoli
V
eľa turistov z Modry,
Pezinka a Bratislavy sa
zišlo 19. mája na rozhľadni na Veľkej homoli, aby tu
oslávili dve významné jubileá.
Pripomenuli si 120. výročie založenia Modranského turistického
spolku a 10. výročie vybudovania
rozhľadne. V príjemnej atmosfére sa spomínalo na bohatú históriu, ale aj na tých, ktorí sa veľkou
mierou zaslúžili o jej vybudovanie. Pri realizácii myšlienky stáli
primátori Modry a Pezinka Vladimír Medlen a Ivan Pessel. Dušou celého projektu bol neúnavný turista vyše osemdesiatročný
Milan Ružek. Na rozhľadni sa
stretli aj bývalí a súčasní primátori (okrem I. Pessela, ktorý zomrel), ktorí prevzali ocenenia za
podporu pri budovaní rozhľadne
, ale aj za rozvíjanie turistiky vo
svojich mestách. Primátor mesta Pezinok Oliver Solga prevzal
plaketu KST, ktorú mesto dostalo
od Klubu slovenských turistov v
Martine. Ocenení boli aj viacerí
Pezinčania za finančnú podporu alebo dobrovoľnú pomoc pri
stavbe rozhľadne.
Pezinčan,
máj 2012
Bezplatný prístup na internet
v Žiari nad Hronom
N
a žiarskom námestí možno surfovať na internete
zo všetkých dostupných
zariadení zadarmo. Novú bezplatnú službu sprístupnilo pre
užívateľov internetu mesto Žiar
nad Hronom. Za bezplatný internet platí mesto mesačne 150
eur. Pokryté je celé námestie
a okolité paneláky. Ako vysvetlil hovorca mesta Martin Baláž,
touto pre občanov bezplatnou
službou chcú obyvateľom i návštevníkom mesta zatraktívniť
námestie.
Prístup na bezplatné pripojenie na internet je však obmedzený. „Jedna IP adresa, čiže jeden
počítač alebo smartfón, môže
byť na internet denne pripojená
iba dve hodiny. Po tomto čase sa
internet automaticky zo zariadenia odpojí. Používatelia pritom
môžu prostredníctvom tejto
bezplatnej služby bežne surfovať
po internete, prezerať videá, fotografie či navštevovať rôzne sociálne siete. Stránky s erotickým
obsahom sú však blokované,“
spresnil Martin Baláž. Preťaženiu siete chce mesto predísť aj
zablokovaním stránok na sťahovanie rôznych súborov.
Mestské noviny,
Žiar nad Hronom,
12/2012
Obnova
miestnych
komunikácií
je vo Svidníku
prioritou
Prioritou súčasného vedenia
mesta Svidník je postupná
obnova miestnych komunikácií, chodníkov a výstavba
parkovísk. V týchto dňoch je
rušno, napríklad na Ulici 8.
mája, či pri obnove chodníka
smerom k Spojenej škole.
„Chodník na Centrálnej
ulici pri tzv. dvojke bol vo
veľmi zlom stave a nebolo
ho možné opraviť asfaltom. Pristúpili sme preto
k celkovej rekonštrukcii
daného úseku, a to zámkovou dlažbou. Výstavba tohto
chodníka je financovaná z
peňazí, ktoré sme získali z
odpredaja pozemku pod objektom Veverička pre firmu
Vermex,“ vysvetlil primátor
Svidníka Ján Holodňák.
Vlani mesto vybudovalo
nový chodník na Mierovej
ulici a tento roku opravilo
úseky pri ZŠ Karpatská, pri
Spojenej škole, ZUŠ, ako aj
v ďalších častiach mesta.
„V najbližších dňoch vyasfaltujeme Ulicu 8. mája a z
ušetrených peňazí za barter
aj časť Ulice kpt. Pavlíka. Tá
časť je v najhoršom stave
v celom meste. Predpokladané náklady na opravu
budú 12 000 eur bez DPH.
Samozrejme, nutné sú aj
ďalšie opravy, napríklad Ulice čat. Nebiljaka, SNP, ulice
od Tesca smerom k domovu
sociálnych služieb, ale i
ďalších. Mesto je ochotné
tieto problémy riešiť,“ dodal
primátor mesta Svidník.
Podľa neho na väčšie
investície bude potrebný
úver, pretože mesto uskutočnilo viacero investičných
akcií cez európske peniaze.
„Tie musí alebo muselo
financovať. Ide o akcie ako
sú rekonštrukcia pešej
zóny, rekonštrukcia klziska,
rekonštrukcia škôl a ďalšie
menšie akcie,“ uzavrel Ján
Holodňák.
Podduklianske novinky,
11. 6. 2012
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Redakcia: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 96,
www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
Šéfredaktor: Ing. Bohumil Olach, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected]
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
16 humor
26. jún 2012 • Obecné noviny
Kresba: Peter Gossányi
- Ferko, už máš 10 rokov,
chcem ti porozprávať, ako
sa robia deti...- hovorí otec
synovi.
- Len to nie, otec! V 5-tich
rokoch som sa dozvedel,
že Ježibaba neexistuje, v
6-tich, že Ježisko nenosí
darčeky, keď sa teraz dozviem, že dospelí nesúložia, čomu budem veriť?
Otec číta synovu žiacku
knižku:
- Matematika päť... - a strelí
synovi facku.
- Slovenčina päť... - znova
mu strelí.
- Spev jednotka... - a opäť
synovi letí facka.
- Prečo, veď som predsa dostal jednotku!?!
Otec na neho prísne zazrie
a spýta sa:
- Tak tebe bolo po dvoch
päťkách ešte do spevu?
- Vy podvodník! - kri-
čí muž na zamestnanca
v zoznamovacej agentúre.
Povedali ste mi, že nevesta
je bohatá!
- To ste ma zle pochopili,
pane... ja som len povedal, že má viac peňazí ako
rozumu...
Učiteľ:
- Keď bude mať tvoj brat päť
jabĺčok a ty mu tri zoberieš,
aký bude výsledok?
Žiak:
- Bitka?
Policajt pred obedom zastaví auto a hovorí:
- Pán vodič, vy neviete, že
dieťa môže sedieť na prednom sedadle až od dvanásť?
- Nebuďte puntičkár prepár minút...
Rozprávajú sa dvaja muži o
ženách. Prvý hovorí:
- Žena je ako platňa, oboh-
rá sa a vymení za novú.
Druhý nato povie:
-Vieš, kamarát, tá platňa sa
dá otočiť na druhú stranu a
až potom sa môže vymeniť.
Blízko stojaca babka ich
počuje a takto sa im prihovorí:
-Ej,chlapci, chlapci, veci
sa majú inak! Ak je platňa
obohraná, vymení sa ihla a
hrá pekne ďalej!
- Irenka, bola si už na Labuťom jazere?
- Bola, čoby nie.
- No, a ako sa ti páčilo?
- No, páčilo, ale Balaton je
Balaton...
- Prepáčte, pán čašník, ale
ten rezeň smrdí rumom!
Čašník odstúpi od hosťa asi
o meter:
- A teraz?
Príde úradník z daňového
do synagógy. Má zlú nála-
du a aj keď vidí, že všetko
je v poriadku, spýta sa rabína:
- Rabín, čo robíte s voskom,
ktorý odkvapkáva zo sviečok?
Rabín nato s kľudom Angličana:
- No, my ich pozbierame
a keď ich máme veľa, tak
ich posielame do továrne
na sviečky a oni nám sem-tam pošlú škatuľu sviečok
zadarmo.“
Daňovák trošku zarazený
sa opäť pýta:
- A čo robíte s omrvinkami z macesov?
Rabín opäť pokojne:
- My ich zbierame a keď
ich máme veľa, tak ich
pošleme do pekárne a oni
nám raz za čas pošlú balenie macesov gratis.
Daňovák už vytočený zase
kladie otázku:
- A čo robíte s predkožkami z obriezok?
Nato sa rabín zamyslí a
odpovie:
- Tie tiež zbierame a keď
ich máme dosť, tak ich posielame na daňový úrad a
oni nám raz za rok pošlú
takého kontrolóra, ako ste
vy.
Žiaci píšu písomku. Na
druhý deň pani učiteľka
príde s opravenými písomkami.
Pani učiteľka si zavolá Jožka a vraví mu:
- Jožko, ty si odpisoval od
Miška!
Jožko vraví:
- To nie je pravda, ja som
neodpisoval, máte dôkaz?
- Áno mám, v tretej otázke má Miško NEVIEM a ty
ANI JA!!!
Download

Barbarstvo, arogancia a hlúposť ruka v ruke