Vojenské lesy
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Ročník VI / apríl – máj – jún 2014
vojenské
lesy
ISSN 1338-3221
SLOVO NA ÚVOD
Časopis zamestnancov
Vojenských lesov
a majetkov SR, š.p.
2/2014
Ročník 7
apríl – máj – jún 2014
Vydavateľ:
Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
Lesnícka 23
962 63 PLIEŠOVCE
tel: 045/5306 101
fax: 045/5306 102
e-mail: [email protected]
web: www.vlm.sk
Redakcia:
Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
Lesnícka 23
962 63 PLIEŠOVCE
tel: 045/5306 121
mobil: 0902 913 223
fax: 045/5306 122
Redakčná rada:
Predseda: Mgr. Marianna Huljaková
(šéfredaktor – odborný
garant pre lesnú pedagogiku)
Podpredseda:Ing. Teodor Derco
(zástupca šéfredaktora)
Členovia: Ing. Jozef Bittara (redaktor)
Ing. Marián Hojdan (redaktor)
Ing. Jozef Joppa (redaktor)
Ing. Ivan Schlosser (redaktor – odborný garant pre strelectvo)
Jaroslav Jurský (redaktor – odborný
garant pre kynológiu)
Registrácia:
MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007
ISSN 1338-3221
LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky
TLAČ: Ars spektrum s.r.o.
NEPREDAJNÉ!
Do rúk sa vám práve dostáva ďalšie číslo nášho periodika. Pestrá paleta článkov nás vnáša do
diania týchto dní. Máme pre sebou obdobie roka, ktoré svojím významom určite zatieňuje tie ostatné. Mám na mysli sezónu jarného zalesňovania. V týchto dňoch sa niekde už končí, niekde vrcholí, vo vyšších polohách sa len začína. Tohoročná zima bola vo všetkých ohľadoch atypická. Jej
dosah na prírodu tušíme, no aj tak zostávame v očakávaní, čo nám nasledujúce mesiace a roky
prinesú. Nádherné slnečné počasie tieto pocity len umocňuje. Dôležité teraz je, že nám umožňuje v niektorých častiach našich závodov začať práce v zalesňovaní v porovnaní s minulými rokmi
oveľa skôr, teda aspoň v nižších polohách. V neposlednom rade mohli ťažobné skupiny pracovať
na plné obrátky aj v menej dostupných lokalitách. Odzrkadlilo sa to v prvom rade aj na stave zásob. Avšak minimum snehu a lepšia dostupnosť zásob na odvozných miestach nám ich pomohla
plynule expedovať v tempe, ktoré iste zaručí prekročenie plánovaných objemov. Negatívum, ktoré
priniesla mierna zima, je na druhej strane aj prebytok zásob na trhu s drevom. Drevnú hmotu núkajú aj subjekty, ktoré v zimných mesiacoch bežne nepracujú. Mnohí odberatelia tlmia odber, niektorí zastavili dodávky úplne. Zostáva nám len dúfať, že pre nás taký priaznivý začiatok roka 2014
so všetkými pozitívami aj negatívami nám umožní preklenúť blížiace sa leto a bez stresov dospieť
k záveru roka 2014.
Lesu a prírode zdar
Ing. Jozef Joppa ❧
Neprešlo jazykovou úpravou.
fotografia na titulnej strane © Ing. Vladimír Szabo
2
vojenské le sy 2/2014
OBSAH
SLOVO NA ÚVOD . . . . . . . . . . . 2
aktuality . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19
Lesníctvo
od spoločných
koreňov
kynológia
Chovateľský zámer tatranského duriča . . . . 24
spoločenská rubrika
Zalesňovanie v Kamenici nad Cirochou . . . . 4
Škôlky v OZ kežmarok pripravené
na vyzdvihovanie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5
Umelo obnovované viate piesky LS Mikulášov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6
Silva Regina 2014 v Brne. . . . . . . . . . . . . . . . . . 18
HISTÓRIA
Umelá obnova lesa na LS v Pliešovciach. . . . . 6
Podkôrniky v borinách. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7
Priestor na otázku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25
Zomierajú postojačky. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8
Jeden z nás
Ing. Jozef Ivanič . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26
Vyhlásenie 8. ročníka ankety „Cena Jozefa
Dekreta Matejovie“ pre rok 2014 . . . . . . . . . . . 9
Spracovanie biomasy na odštepnom závode
v Malackách. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10
poľovníctvo
a rybárstvo
Prvý slovenský automobil „Drndička“. . . . . 20
Jeden z nás
Ľuboš Tomáška. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27
strelectvo
Odišiel kolega, spolupracovník
Milan Šepeľa. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27
50. ročník Venerovského memoriálu . . . . . . 28
Lesná pedagogika
Browning 725 – jedna z najlepších
brokových kozlíc. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22
Sarkocystóza zveri. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
Chovateľské prehliadky za sezónu 2013/2014
Medailová žatva trofejí na LS Riadok. . . . . . 12
Prehliadka trofejí vo Zvolene. . . . . . . . . . . . . . 13
Trofeje zveri OZ Kamenica n/Cir.. . . . . . . . . 14
Projekty lesnej pedagogiky
s celoslovenskou pôsobnosťou. . . . . . . . . . . . 29
Lesnícke dni 2014 – Les a zdravie pre
všetkých. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30
Spoločný poľovný revír Javorina . . . . . . . . . . 15
Slovenské poľovníčky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16
vojenské le sy 2/2014
3
LesnÍctvo
Vykonávaná umelá obnova lesa
Zalesňovanie
v Kamenici
nad Cirochou
Najzákladnejšia etapa dlhodobého cyklu pestovania lesa je obnova lesných porastov. Medzi prvoradé úlohy lesného hospodára patrí obnovovať les tak, aby založené porasty spĺňali všetky kritériá a požiadavky na plnenie funkcií lesov, t.j. aby vyhovovali všetkým legislatívnym, ekologickým,
ekonomickým, ochranárskym, aj kultúrnym potrebám súčasnej aj budúcich generácií. Od začiatku
usporiadaného lesného hospodárstva sa obnova lesa realizuje tak prirodzenou, ako aj umelou cestou. Obidva tieto druhy obnovy lesa sa považujú za žiaduce a vzájomne sa doplňujúce.
Ing. Marián Hojdan, vedúci oddelenia
lesnej výroby, OZ Kamenica n/Cir.,
[email protected], (text, foto archív o.z.)
Obhospodarovateľ lesa je povinný obnovovať lesné porasty sústavne a včas, miestne
vhodnými lesnými drevinami. V súčasnosti je všeobecná tendencia v lesníctve zvyšovanie podielu prirodzenej obnovy lesa na
úkor umelej. Prirodzená obnova je biologicky
i ekonomicky výhodnejšia ako umelá. Jej používanie sa preto pokladá za racionalizačné
opatrenie. VLM SR š.p., o.z. Kamenica n/Cir.
hospodári v oblasti s prevažujúcim podielom
bukových porastov, ktoré plne vytvárajú všetky predpoklady a spĺňajú všetky podmienky
pre prirodzenú obnovu lesa. Pre použitie prirodzenej obnovy sú však vždy rozhodujúce
konkrétne podmienky a porastové pomery na
danej ploche. Pracovníci o.z. Kamenica n/Cir.
si uvedomujú túto dôležitú skutočnosť a využitie produkčného potenciálu prirodzenej obnovy si kladú ako základný a prvoradý cieľ pri
obhospodarovaní lesa. V poslednom desať4
ročí nastala aj u nás výrazná zmena prístupu
k prirodzenej obnove lesa. Legislatívne zmeny zákonných predpisov a na ich základe vypracované vtedajšie LHP naštartovali proces
uprednostňovania jemnejších spôsobov hospodárenia a tým aj podporu možnostiam prirodzeného zmladzovania obnovovaných lesných porastov. Postupne sa jej význam dostal
z teoretickej do praktickej roviny. Zmenilo sa
aj myslenie a prístup pracovníkov samotnej
lesnej prevádzky. V súčasnosti sa práve prirodzená obnova lesa u nás považuje za najdôležitejšiu a nenahraditeľnú zložku obnovy
lesných porastov. Dlhodobým uprednostňovaním podrastového hospodárskeho spôsobu sme dosiahli výrazný pokrok a podiel
prirodzenej obnovy za posledných 15 rokov
sme zvýšili trojnásobne. V ostatných rokoch
v rámci o.z. dosahujeme 80% podiel prirodzeného zmladenia. Prirodzenou obnovou sa
taktiež snažíme znížiť náklady pestovnej činnosti. Úspory vznikajú najmä šetrením nákladov na zalesňovanie a ochranu kultúr proti
burine. Dosiahnuté výsledky pre náš o.z. znamenajú významný ekonomický efekt.
Úspešne ujatá sadenica smreka
Obnova lesných porastov
Obnovu v rubných lesných porastoch začíname realizovať na základe predpisu programu
starostlivosti o lesy. U podrastového hospodárskeho spôsobu spravidla prirodzenú obnovu
robíme na obnovovanej ploche clonenej materským porastom, pričom jej ukončenie vykonávame dorubom materského porastu. Vnútorná porastová klíma sa na obnovovanej ploche
narúša len v nepatrnom rozsahu. Tento spôsob
obnovy predpokladá dobrú prípravu lesných
porastov k obnove, už v štádiu výchovy. Dorub
robíme až vtedy, ak na obnovnom prvku zostane po vyťažení materského porastu prirodzené
zmladenie rozložené po celej ploche najmenej
50% a to drevinami zodpovedajúcimi obnovnému zastúpeniu. V mnohých prípadoch však,
či už z objektívnych, alebo subjektívnych príčin, sa nepodarí zabezpečiť následný porast na
celej obnovovanej ploche len cestou prirodzenej obnovy. Na miestach s nedostatočným prirodzeným zmladením je potrebné doplniť ho
umelou výsadbou – t.j. vykonať kombinovanú
obnovu lesa (tzv. dopĺňanie prir. zmladenia),
pri ktorej sa v rámci jedného porastu, alebo
čiastkovej obnovnej plochy, kombinuje prirovojenské le sy 2/2014
LesnÍctvo
dzená aj umelá obnova lesa. Samostatnú umelú obnovu lesa – zalesňovanie holín bez kombinácie s prirodzenou obnovou, vykonávame iba
pri obnove rozsiahlejších kalamitných plôch,
preriedených rozpadávajúcich sa smrečín (zakmenenie 0,4 a menej) a všade tam, kde majú
opodstatnenie holoruby. Je to napríklad pri rekonštrukciách drevinovo a geneticky nevhodných porastov (hlavové buky a brezové porasty
vzniknuté na v súčasnosti už nevyužívaných
dopadových plochách strelníc a na bývalých
vysídlených plochách). Aj napriek snahe neustále zvyšovať podiel prirodzenej obnovy je
umelá obnova lesa, čiže zalesňovanie, v rámci
o.z. dôležitý úsek lesníckej činnosti, ktorý má
a aj v nasledujúcich rokoch bude mať značný
význam pri obnove našich lesných porastov.
Úspešnosť zalesňovania v podmienkach o.z.
ovplyvňujú viaceré činitele, z ktorých hlavné
sú kvalita sadbového materiálu a kvalita vykonávaných prác. Na zalesňovanie používame
iba reprodukčný materiál, ktorý pochádza zo
zdrojov podľa osobitných predpisov. Pred samotným zalesňovaním musíme plochy uhadzovaním haluziny pripraviť na výsadbu. Dobré plánovanie znamená záruku úspešnosti
zalesňovania, zhodnotenia stanovišťa a dobrej
kvality práce. Povinné je aj vykonanie školenia pracovníkov o správnom pracovnom postupe pri práci, požiarnej ochrane a BOZP. Pri
zalesňovaní používame štrbinovú sadbu sadzačom prevažne bez prípravy pôdy. Zalesňovanie voľnokorenných sadeníc sústreďujeme
do jarného obdobia, ktoré umožňuje plne využiť zimnú a jarnú vlahu. Dôležité je použitie
výsadby schopného sadbového materiálu a zabezpečenie odbornej manipulácie s ním tak,
aby korene boli neustále vo vlhku a neboli vystavené slnečnému žiareniu. Sadbový materiál
posudzujeme komplexne, t.j. z hľadiska genetického, morfologického a fyziologického. Pri
zalesňovaní vytvárame optimálny spon, ktorý má zaručiť čo najrovnomernejšie využitie
produkčného priestoru sadeníc a vytvoriť podmienky pre racionálne ošetrovanie a ochranu
lesných kultúr. Rozmiestnenie drevín na zalesňovanej ploche robíme podľa ich ekologických
nárokov a podľa funkcie, ktorú majú zastávať
v dospelom poraste.
Po vcelku priaznivom priebehu klimatických aj ostatných výrobných podmienok
v jarnom období 2014 o.z. Kamenica n/Cir.
zalesnil 17,85 ha holín. Išlo prevažne o dopĺňanie už vzniknutého prirodzeného zmladenia buka. Spolu sa vysadilo 96 200 ks sadeníc
lesných drevín. V drevinovej skladbe výrazne
prevládla drevina buk lesný – 60 300 ks. Z ostatných drevín boli v rámci o.z. vysadené dub
zimný – 19 800 ks, smrek obyčajný – 10 850 ks
a smrekovec opadavý – 5 250 ks. Na základe
doterajších skúsenosti a za účelom dosiahnutia vyššej úspešnosti zalesňovania reprodukčný materiál pochádzal prevažne z produkcie
vlastnej škôlky, v ktorej je o.z. Kamenica n/
Cir. mimo ihl. sadeníc sebestačný. Práce pri
zalesňovaní boli urobené dodávateľským spôsobom, dodávateľmi prác, u ktorých je záruka
dodržania kvality a časových termínov vykonávaných prác. Vzhľadom na skoré ukončenie
zimného obdobia sa práce na umelej obnove lesa začali s jednomesačným predstihom
v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Skoré
ukončenie prác na umelej obnove lesa je predpoklad pre zachytenie jarnej vlahy a následné
dobré ujatie sadeníc. ❧
vojenské le sy 2/2014
Novinkou v škôlkach bude výmena drevených dunemanov za betónové
škôlky
v oz kežmarok
pripravené
na vyzdvihovanie
Uplynulá zima za veľa nestála. Nástup tohoročnej jari nás všetkých prekvapil. Po škôlke sme chodili neveriacky, váhajúc, či sa máme
pustiť do diela. Kalendár ukazoval, že v nej mal
ešte ležať sneh, ale pohľad na teplomer nám
ukazoval inú realitu. Meteorológovia hlásia
stále teplo, tak im veríme a pustíme sa do roboty. Nepamätám si, aby sa u nás vyzdvihova-
li sadenice už vo februári. Posledného februára
máme vyzdvihnuté stotridsať tisíc kusov buka.
Po buku nasledoval smrekovec a teraz, keď píšem tento článok, vyzdvihujeme smrek. Sadenice po vyzdvihnutí ošetríme Agrisorbom a buky
ešte nafarbíme Stopkusom na modro. Tento
rok máme v pláne vyzdvihnúť 290 tisíc kusov
buka, 50 tisíc kusov smrekovca a 285 tisíc kusov
František Špirko, technik LH LS
Ľubica, OZ Kežmarok
smreka. Ďalej plánujeme zaškôlkovať 300 tisíc kusov smreka a 100 tisíc borovice. Na výsev
plánujeme 300 kg buka, 10 kg smreka a smrekovca. Z ďalších prác plánujeme výmenu drevených dunemanov za betónové. V tejto chvíli
beží obnova lesa naplno. ❧
5
LesnÍctvo
Umelo obnovované viate
piesky - LS Mikulášov
LS Mikulášov sa rozprestiera na území Záhorskej nížiny, pre ktorú sú typické rozsiahle viate
piesky s borovicovými lesmi, rybníkmi a rašeliniskami. Dominantná drevina je tam borovica lesná. Nedarí sa tam prirodzenej obnove lesa, osvedčeným spôsobom je umelá obnova. Zalesňovanie vo veľkej miere ovplyvňuje počasie, stav pripravených výsadbových plôch, dostatok pracovníkov a dostatok kvalitných sadeníc.
Prípravu na zalesňovanie sme v tomto roku
začali už na úvod februára. Podpísali sme
zmluvy so subjektmi, ktoré zabezpečia potrebný počet pracovníkov na zalesňovanie. Sledo-
Spoľahlivo realizované dodávateľské práce
Ing. Radoslav Machata, lesník,
LS Mikulášov, OZ Malacky
Kvalita obaľovanej sadenice je zárukou úspechu ujatosti
vali sme dlhodobé predpovede počasia a čakali
na vhodný termín začatia výsadby. Vzhľadom
na tohtoročnú miernu zimu a pomerne teplé
počasie sme mohli začať so zalesňovaním už
v polovici februára, ale sadenice nám dodali až
začiatkom marca. Boli uskladnené na LS Mikulášov – bývalá lesná škôlka, odkiaľ ich priebežne dodávali na JPRL. S umelou obnovou
lesa – zalesňovaním sme začali hneď po dodaní sadeníc. Pred vysadením obalíme koreňový
systém sadenice hydrogélom, aby aj v období
sucha bolo zabezpečené udržanie vlahy.
V roku 2013 sme dlhodobou prípravou pôdy
pripravili na umelú obnovu lesa 71,98 ha, z toho
bolo 19,82 ha frézovaných plôch. 29,45 ha plôch
pribudlo z neúspešného zalesňovania z predchádzajúcich rokov. Celková plocha na zalesnenie
predstavuje 101,43 ha. Od zmluvných dodávateľov sme nakúpili 808 900 ks jednoročných sadeníc borovice lesnej. Na 1 ha vysádzame 8000 sadeníc. Umelou obnovou lesa musíme zabezpečiť
dostatočnú hustotu výsadby na rýchle zabezpečenie nových porastov. Vzhľadom na priaznivé
poveternostné podmienky a dostatočný počet
kvalifikovaných pracovníkov sme k 23. marcu
zalesnili 87,62 ha.
❧
Umelá obnova lesa
na LS v Pliešovciach
Tohoročná zima–nezima nás prinútila prehodnotiť dlhodobo zaužívané termíny začiatku umelej obnovy lesa. Charakter počasia a dlhodobé prognózy jeho vývoja sme využili na netradične
skorý začiatok prác v umelej obnove lesa, s cieľom maximálne využiť jestvujúcu priaznivú pôdnu
vlhkosť. Taký skorý štart prác v umelej obnove lesa v klimatických podmienkach SL Pliešovce si
nepamätajú ani najstarší pracovníci.
17. februára sme začali s vyzdvihovaním
sadbového materiálu v škôlke H. Tisovník
a nasledujúci deň sa začalo s výsadbou v lesných porastoch na oboch lesných celkoch,
ktoré patria pod SL Pliešovce – LC Lešť a LC
Sklené.
Všetky vysádzané sadenice ošetrujeme
prípravkom Stopkus, aby sa čo najviac eliminovalo vyťahovanie resp. odhryz sadeníc
zverou a koreňovú sústavu namáčame v prípravku Agrisorb. Na umelú obnovu lesa používame výlučne sadenice dopestované vo
vlastných škôlkach. Celkový objem prác
predstavuje plochu 40 ha a pre dostatočné
množstvo výsadby schopného smreka zalesníme nad plánované úlohy ešte 5 hektárov nových holín na LC Sklené, ktoré vznikli
ako dôsledok silného vetra na prelome rokov
2013 – 2014. Tam sme operatívne uhadzovali haluzinu s tým, že zvyšky po ťažbe vyvá6
žame našimi vývoznými súpravami na OM,
kde ich následne pred jarným rojením podkôrneho hmyzu zoštiepkujeme.
Do práce boli nasadení všetci naši stabilní dodávatelia prác a zároveň sme využili nečinnosť okolitých obhospodarovateľov lesa
a uzavreli sme zmluvy aj s novými pracov-
Ing.Ján Kaplán, pestovný
technik SL Pliešovce.
nými skupinami, ktoré doposiaľ u nás nepracovali. Uvedených 40 ha vysadíme do konca marca a po uvoľnení plôch od zvyškov po
ťažbe následne aj zvyšných 5 ha.
Pevne veríme, že naša snaha bude odmenená čo najväčším počtom uchytených sadeníc,
ktoré budú tvoriť základ budúceho lesa. ❧
Budúci les
vojenské le sy 2/2014
LesnÍctvo
Podkôrniky
v borinách
V rámci Lesnej správy Riadok bojujeme s podkôrnikovou kalamitou na borovici. Kalamitný stav
spôsobilo niekoľko druhov hmyzu: lykokaz borinový, lykokaz borovicový, krasoň modrý, lykožrút vrcholcový a lykožrút borovicový.
Vladimír Šajánek lesník LS Riadok,
OZ Malacky, (text a foto)
Ščerňané odumierajúce lyko, koruna ešte zelená
Vráťme sa o niekoľko rokov späť. Vo Vojenských lesoch, odštepný závod Malacky,
som začal pracovať v roku 1972. Na LS Riadok v roku 1974. V rokoch 1976 až 1980 sa
kládli posledné lapáky slúžiace na monitoring podkôrneho hmyzu, ktoré boli aj následne asanované. V rokoch 1991-1994 sa prestalo s odkôrňovaním dreva priamo v porastoch
a priznajme si, že nie vždy sme ho z rôznych
príčin odviezli včas.
stromy rastúce 90-120 rokov v zápoji vystavili prudkému slnku a vysušujúcim vetrom, pričom ich koreňový systém bol do značnej miery poškodený celoplošnou prípravou pôdy.
Zvýšený výskyt podkôrneho hmyzu sa najsilnejšie prejavil v silne zamokrených a imelom napadnutých porastoch po extrémne
vysokých zrážkach v roku 2009 – 756 mm
a v roku 2010 – 964 mm (pričom ročný priemer je cca 620-640 mm). V najproblematickejších lokalitách prestala sieť odvodňovacích
kanálov plniť svoju funkciu predovšetkým
vďaka chránenému živočíchovi – bobrovi,
takže porasty sa doslova “utopili“. Následný
negatívny faktor znamenali opatrenia ochranárskych organizácii, ktoré zakazovali akúkoľvek činnosť (pod hrozbou pokuty) na
ochranu hniezdisk bociana čierneho napriek
tomu, že väčšina z nich bola viac ako dva roky
opustená a hniezda neboli preukázateľne obnovené.
Podmáčané porasty boli v rokoch 20112012 ešte výrazne oslabené suchom a rekordnými teplotami v mesiacoch máj – august.
Ako sa brániť
Premnoženie podkôrneho hmyzu napokon prerástlo do kalamitného stavu v roku
2012 a 2013.
Spomenuté extrémne prírodné podmienky, z veľkej časti ovplyvnené a umocnené
činnosťou človeka, boli najvýraznejšími faktormi, ktoré umožnili enormné premnoženie podkôrnikov.
Ako sa teda brániť? Vyťaženú drevnú
hmotu sme už pri spracúvaní kalamity asanovali prípravkom Vaztak a drevo odvážame
súbežne s ťažbovými prácami. Chémia však
nie je všemocná a nedostane sa všade. Zvyšky po ťažbe a drevo z výchovných zásahov
sa spracúva takmer na 100%. Problematická zostáva ochrana pomocou feromónových
lapačov, vzhľadom na nedostatok účinných
atraktantov.
Na záver si neodpustím otázku – ako sa
dbalo na ochranu proti premnoženiu pod-
Napadnutý strom
Prvé podliehajú
napadnuté imelom
V minulých rokoch predpis LHP hovoril
o tzv. zdravotnom výbere v 70 – 90 ročných
porastoch, pričom v rámci týchto zásahov sa
odstraňovali sucháre, vývraty, zlomy a realizovali opomenuté prebierky. Veľkú časť z jedincov odstránených z porastu pri takýchto zásahoch tvorili práve stromy napadnuté
imelom. Dnes je bežný výskyt imela v 40 –
50-ročných a občas aj mladších porastoch.
Na základe mojich pozorovaní sú cca z 80
% ako prvé atakované podkôrnikom práve
takto oslabené jedince.
Kalamitnej situácii vo výskyte podkôrneho hmyzu predchádzali a pomohli aj veterné
kalamity z rokov 2008 a 2009, tak ako je to
takmer vždy pri premnožení podkôrnikov.
Napriek tomu, že kalamitné drevo sme rýchlo a úspešne spracovali, zostali predovšetkým v mladších porastoch ojedinelé zlomy
a vývraty. Spolu so zvyškami po ťažbe, ktoré
boli vo veľkej miere sústredené na okrajoch
holín alebo pri porastových stenách predovšetkým starších porastov, poslúžili podkôrnemu hmyzu ako útočisko s ideálnymi podmienkami na premnoženie.
vojenské le sy 2/2014
Tvár kalamity
Podmienky pre podkôrniky
O správnosti spracovania poťažbových
zvyškov nikto nepochybuje, je však dôležité,
aby takýto materiál sústredený na skládky nepresychal od jari do jesene. Podkôrny hmyz
expandoval rovnako aj na výstavkoch ponechaných na prirodzenú obnovu lesa, keď sme
Odumierajúci strom
kôrnikov na sklade nášho najväčšieho regionálneho odberateľa už pri jeho etablovaní
v našom regióne?
Ak si spočítame všetky spomenuté vplyvy
vrátane extrémnych výkyvov počasia máme
tu súčasný stav, ktorý sme síce nečakali, ale
vývoj k nemu smeroval.
❧
7
LesnÍctvo
Zdravý lesný porast
ZOMIERAJÚ POSTOJAČKY
Dokumentárnym filmom „Zomierajú postojačky” sa Slovenská lesnícka komora rozhodla prispieť k lepšej informovanosti verejnosti o stave slovenských lesov, osobitne lesov postihnutých
následkami veternej kalamity z novembra 2004. Tam, kde kalamita nebola spracovaná, nastupuje ďalšia, lykožrútová kalamita so všetkými negatívnymi dosahmi. Na prvý pohľad je viditeľné hromadné vysychanie stromov. Vysychanie lesov je výsledok novodobej „ideológie divočiny“, ktorú v strednej Európe presadzujú niektoré ochranárske organizácie. Film analyzuje dosahy
cynického prístupu spoločnosti k tejto pohrome. Kladie divákovi otázky: Strácame úctu k zeleným lesom? Chránime v lesoch hodnoty, ktoré nám dávajú, alebo procesy, ktoré sa v nich dejú?
Kde vietor nedokončil svoju prácu, nastúpil hmyz
Zachovať lesy
pre budúce generácie
V dokumente sa snažíme prezentovať najmä fakty a nechávame viac na diváka, aby
posúdil, či lesnícke princípy ochrany a starostlivosti o les, ktoré spočívajú na zásadách
spolupráce človeka s prírodou a rozumnom
využívaní lesov, sú stále aktuálne (v zmysle
Dekrétovho odkazu: „Zachovať lesy pre budúce generácie“). Názor, že príroda si s akoukoľvek kalamitou poradí sama, majú nielen
ochranári. Treba si však uvedomiť, že snaha
o znovuvytváranie divočiny na zaľudnenom
malom Slovensku hneď a za každú cenu, bez
zohľadnenia rizík a dosahov, bez zohľadnenia
skutočných potrieb i možností spoločnosti, je
nezodpovedné experimentovanie. Film poukazuje na fakt, že vplyvom nesprávnych rozhodnutí, za krátky čas, uschla veľká rozloha
lesov a stále zbytočne „zomierajú postojačky“
stáročné smreky na najcennejších miestach
našich hôr. Ľuďom, ktorí tieto lokality nenaIng. Jaroslav Šulek, predseda SLK komory,
text, foto: Ing. Szabo, V. Šajánek
8
vštevujú, chceme ukázať, že sa s našou prírodou niečo deje a lesníci to nemajú možnosť
bez podpory obyvateľstva napraviť.
Film o tragédii slovenských lesov
Prvé návrhy na nakrútenie podobného
filmu sme zaznamenali už skôr, no realizácia sa podarila až v priebehu minulého roka.
Film o tragédii slovenských lesov podľa námetu Petra Martana, českého lesníka, spisovateľa a publicistu, autora knihy Suchá
opona Šumavy, ktorý začiatkom roka 2013
navštívil Osrblie i Vysoké Tatry, mal premiéru začiatkom decembra v Turčianskych
Tepliciach. Samotné nakrúcanie filmu trvalo pol roka, ale filmový materiál sa zbieral
už od kalamity z roku 2004. Za sprievodcu
– moderátora sme hľadali známu osobnosť,
vojenské le sy 2/2014
lesnÍctvO
vyHlásenie
8. rOČnÍKA
AnKety
„cenA JOZeFA
deKretA
mAteJOvie“
pre rOK 2014
ZOMIERAJÚ
POSTOJAČKY
Priekopník slovenského lesníctva Jozef Dekret Matejovie nám odkázal: „Zachovajte lesy
potomstvu“. Už v polovici 18. storočia začal vysádzať nové lesy na plochách, ktoré boli
zdevastované ťažbou dreva pre potreby banského a hutníckeho priemyslu. Dovtedy boli
pojmy „zalesňovanie“ a „obhospodarovanie lesov“ neznáme. Dokumentárny film
„Zomierajú postojačky“ zobrazuje aktuálnu situáciu v slovenských lesoch poznačenú
gradáciou lykožrútov a obmedzovaním osvedčených spôsobov starostlivosti o lesné
prostredie postihnuté kalamitou. Pripomína udalosti z roku 2004, kedy Slovensko
zasiahla najväčšia veterná kalamita v histórii, analyzuje dopady cynického prístupu
spoločnosti k tejto živelnej pohrome. Film vypovedá o efektívnej symbióze
človek a a prírody
v urbanizovanej krajine, ale taktiež kladie otázky, na ktoré si divák odpovie sám: Strácame
úctu k zeleným lesom? Chránime v lesoch hodnoty, ktoré nám dávajú, alebo procesy,
ktoré v nich prebiehajú?
TRAGICKÝ OSUD SLOVENSKÝCH LESOV
Pozrite sa dovnútra slovenských lesov, nechajte sa unášať faktami. Dotknite sa prírody
v jej nefalšovanej podobe. Dotknite sa prírody, ktorá dokáže ničiť samú seba. No, my
ľudia, v nej chceme žiť a zodpovedne sa zúčastňovať na tvorbe jej diela.
Pozrite si tento film a zistíte, prečo aj v 21. storočí stromy zbytočne...
ZOMIERAJÚ
POSTOJAČKY
Producent, námet: Slovenská lesnícka komora, Koproducent: Halali, n.o. , Produkcia Halali, n.o.:
Alojz Kaššák, Scenár: Petr Martan a Ľubo Kľúčik, Komentár nahovoril: Peter Rúfus, Sprievodca
(moderátor): Lukáš Latinák, Odborná spolupráca: Jozef Chlápek, Alojz Kaššák, Ľuboslav Mika,
Vlastimil Rezek, Jaroslav Šulek, Ján Slivinský, Ľudovít Zvalený, Kamera, zvuk, strih: Miro Majtán
Animácie, grafika, zvuk: Radoslav Cimerák, Réžia: Miro Majtán a Ľubo Kľúčik
1539-006-9
Vyrobila: © Slovenská lesnícka komora 2013
Študentská 20, 960 01 Zvolen, telefón: 045/533 56 82, e-mail: [email protected]
u ktorej by bol predpoklad, že vie precítiť
túto problematiku. Náš fi lmový štáb Halali
n. o. oslovil Lukáša Latináka a Petra Rúfusa
a obaja súhlasili. Lukáš Latinák vás povodí
i po nebezpečných tatranských chodníkoch,
kde návštevníkov ohrozujú vyschnuté, nespracované smreky takmer na každom kroku. Dokument je voľne prístupný aj na webovej stránke Slovenskej lesníckej komory
www.slsk.sk.
pOĎakOvanie
Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom (osobným, materiálnym, finančným) prispeli k vytvoreniu
tohto dokumentárneho fi lmu. Osobitne však
chcem poďakovať generálnemu riaditeľovi Sekcie pre lesné hospodárstvo a spracovavojenské le sy 2/2014
ZOMIERAJÚ POSTOJAČKY Dokumentárny film o tragickom osude slovenských lesov
Porast poškodený bobrom
ZOMIERAJÚ
POSTOJAČKY
TRAGICKÝ OSUD SLOVENSKÝCH LESOV
slovenská lesnícka komora v spolupráci
s Lesmi slovenskej republiky š. p. Banská
Bystrica vyhlasuje 8. ročník ankety „Cena
jozefa Dekreta Matejovie“ pre osobnosti,
ktoré sa mimoriadne zaslúžili alebo zasluhujú o zveľaďovanie lesov a rozvoj lesníctva na slovensku.
Minutáž: 18 min.
nie dreva MPaRV SR Ing. Jánovi Mizerákovi, generálnemu riaditeľovi Lesov SR š.p. Ing.
Ctiborovi Határovi a generálnemu riaditeľovi Vojenských lesov a majetkov š.p. Ing. Jánovi Juricovi. Film sme poslali všetkým poslancom NR SR, všetkým významným lesníckym
organizáciám, inštitúciám a združeniam
a bol distribuovaný na všetky základné školy
na Slovensku, stredné lesnícke školy i TU vo
Zvolene.
Mali by ho tiež vysielať v regionálnych i celoslovenských televíziách a na rôznych fi lmových festivaloch. Dostanú ho aj lesní pedagógovia. Prispejte aj Vy, kolegyne a kolegovia,
k nájdeniu pravdy a zdravého rozumu šírením
faktov uvedených v tomto dokumente a ich
odborným vysvetľovaním verejnosti.
❧
Písomné návrhy na udelenie „Ceny Jozefa Dekreta Matejovie“ konkrétnej osobnosti môžu zaslať organizácie alebo kolektívy do 31. mája 2014 na adresu: Slovenská
lesnícka komora, Študentská 20, 960 01
Zvolen. Návrh treba predložiť na kompletne vyplnenom formulári „Návrh na udelenie Ceny Jozefa Dekreta Matejovie“, ktorého súčasťou musí byť zdôvodnenie návrhu
a krátky profesijný životopis.
Návrhy posúdi komisia zložená z členov SLsK, zástupcov Lesov SR š.p. Banská
Bystrica a zástupcov neštátnych lesov.
Víťaza 8. ročníka ankety vyhlásia 12.
júla 2014 na Deň stromu v Lesníckom
skanzene vo Vydrovskej doline v Čiernom
Balogu. Súčasťou ceny je diplom Cena Jozefa Dekreta Matejovie, Medaila Jozefa
Dekreta Matejovie a finančná odmena.
Lesu zdar
Ing. Jaroslav Šulek, predseda SLsK
9
LesnÍctvo
Spracovanie biomasy
na odštepnom
závode v Malackách
V súlade s celosvetovou koncepciou zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja a spoľahlivého
zásobovania palivami je potrebné vyrábať energiu využívaním obnoviteľných zdrojov. Biomasa z drevného odpadu nepochybne je takýto obnoviteľný zdroj energie, pretože na regeneráciu
energeticky využitých zásob je potrebný relatívne krátky čas. Ďalší z dôležitých aspektov z hľadiska nevyhnutnosti využívať trvalo obnoviteľné zdroje sú medzinárodné záväzky Slovenska ako
členskej krajiny EÚ, ktoré sa týkajú znižovania emisií skleníkových plynov.
Aj VLM SR, š.p., o.z. Malacky sa v posledných rokoch snažia hľadať možnosti a vhodné spôsoby, ako využiť drevný odpad po ťažbe
dreva a výchove porastov (prečistkách), t. z.
hmotu tzv. nehrúbia do priemeru 7 cm, ktorá
sa v predchádzajúcich desaťročiach nevyužívala. Biomasa z tohto drevného odpadu predstavuje dôležitý potenciál pre rozvoj regionálnej
a lokálnej ekonomiky, vzhľadom na jej ľahkú
a lokálnu dostupnosť a vytváranie nových pracovných príležitostí. V roku 2013 spracovali na
o.z. v Malackách cca. 2000 m3 štiepky z drevnej hmoty po prečistkách a cca. 2000 m3 štiepky zo zvyškov po ťažbe dreva. Spracovanie tejto biomasy, tým pádom aj dôsledná porastová
hygiena, sa v poslednom období ukazuje ako
jeden z účinných prostriedkov boja s kalamitne premnoženým podkôrnym hmyzom (lykokaz borový a lykokaz borovicový), predovšetkým v tomto jarnom období. Minimalizujeme
takto potenciálny náletový materiál v lesných
porastoch.
územia s vyšším stupňom ochrany
Tejto kalamite sa nevyhli ani územia
v správe VLM SR so zvýšeným stupňom
ochrany. V ťažko prístupných územiach,
Ing. Martin Kováč, samostatný referent
oddelenia výroby, OZ Malacky, text, foto
v ktorých často nie je možné použiť bežné ťažbové technologické postupy, je nevyhnutné využitie pre nás nie celkom tradičných prostriedkov. V rámci dobrej spolupráce
s pracovníkmi ŠOP CHKO Záhorie sme začiatkom roka 2014 lanovkovou technológiou
spracovali napadnutú drevnú hmotu borovice lesnej v množstve asi 650 m3 v chránenom
areáli Mešterová.
Ďalší dôležitý aspekt predovšetkým pri
mladých lesných porastoch po prečistkách
je, že po takomto vyčistení zostávajú technologicky rozčlenené a „čisté“. Znamená to, že
v prípade následných prebierkových zásahov
už existuje sieť približovacích liniek, porast je
menej poškodzovaný, koňom (ako často jediným možným približovacím prostriedkom)
takáto ležiaca drevná hmota nezavadzia, znižuje sa tak riziko ich poranenia a náročnosť
celého ťažbového zásahu. Okrem toho sa likvidáciou tohto mimoriadne horľavého materiálu z mladých porastov znižuje riziko šíre-
Vyčistený prečistkový porast po spracovaní drevnej hmoty
Priblížená hmota nehrúbia po vykonanej
prečistke, nachystaná na štiepkovanie.
Porasty po prečistke s nespracovanou drevnou hmotou
nia prípadných pozemných lesných požiarov,
ktorých sme v minulom roku po sprístupnení lesov verejnosti mali v Malackách 13. Rozčlenenie porastov technologickými linkami
zvyšuje v prípade lesného požiaru rýchlosť
a efektívnosť zásahu hasičov.
Prečistky dodajú lesu
aj pozitívny estetický efekt
Nezanedbateľný fakt tiež je, že pohľad na
takto vyčistený borovicový porast je pre laických návštevníkov lesa príjemnejší, ako na porast plný nespracovaných vetiev a vrcholcov.
❧
Použitie ťažbového technologického uzla – lanovka + procesor – v chránenom areáli Mešterová
10
vojenské le sy 2/2014
Poľovníctvo a rybárstvo
Sarkocystóza zveri
Sarkocystóza patrí medzi parazitárne choroby. Pôvodcami sú parazitické prvoky z rodu Sarcocystis. Zistila sa pri jeleňovitých, ale aj diviačej a muflónej zveri a vtákoch, ktoré predstavujú medzihostiteľov tejto parazitózy. Sarkocysty vo svalovine väčšiny medzihostiteľov majú mikroskopické rozmery (mikrocysty) a iba pri muflónej zveri a divých kačiciach dosahujú až 1,5 cm, teda
sú viditeľné voľným okom (makrocysty). Definitívny hostiteľ (mäsožravec) sa infikuje potravou
(svalovinou) obsahujúcou sarkocysty. Po dozrievaní v čreve definitívneho hostiteľa sa trusom vylučujú do vonkajšieho prostredia infekčné štádiá – sporocysty, ktoré sú zdrojom nákazy. K priamemu prenosu sarkocystózy medzi definitívnymi hostiteľmi (mäsožravcami) nedochádza.
1
2
Prevalencia sarkocystózy pri zajacoch a divých
králikoch nie je prebádaná. Pri srnčej zveri ju
v niektorých endemických oblastiach zistili až
pri 70 % vyšetrených jedincov. Za pôvodcu sarkocystózy divých kačíc (najmä u kačice divej)
sa považuje druh Sarcocystis rileyi. Ako definitívny hostiteľ sarkocystózy pri vodných vtákoch na severoamerickom kontinente sa uvádza
autochtónny druh mäsožravca – skunk pruhovaný. V tejto súvislosti sa uvažovalo o možnom
definitívnom hostiteľovi v životnom cykle Sarcocystis rileyi v európskych podmienkach. Medzi potenciálnymi druhmi mäsožravcov (definitívnych hostiteľov) tejto parazitózy v Európe sa
uvádza psík medvedíkovitý a prípadne líška hrdzavá. Zrejme však môže ísť o širší okruh mäsožravcov, ako naznačilo vyšetrenie uhynutého
šakala zlatého v januári 2011 v Českej republike,
v truse ktorého laboratórne zistili masívny výskyt sporocýst. Nakoľko v poslednom období sa
na Slovensku každoročne pozoruje výskyt uvedeného predátora a jeho odstrely, bolo by po-
4
3
doc. MVDr. Dušan Rajský, PhD.
Klinické príznaky
Infekcia sarkocystami má zväčša priebeh
bez zjavných príznakov ochorenia. Pri celkovom patogénnom pôsobení na organizmus sa
uplatňuje toxický vplyv sarkocystínu (jed podobný kurare), ktorý produkujú sarkocysty.
Patologický nález a diagnostika
Diagnóza makrocýst sa stanovuje na základe makroskopického nálezu. Sú vo forme
belastých útvarov oválneho alebo pozdĺžneho tvaru, situované rovnobežne so svalovými vláknami najmä v prsnej svalovine kačice
divej (obr. 1). Makrocysty sa pri divých kačiciach nachádzajú aj v stehennej svalovine
(obr. 2). Mikrocysty sa zisťujú laboratórnym
vyšetrením vzoriek z kostrovej svaloviny, ale
aj zo srdca (obr. 3).
Rozšírenie
Sarkocystóza je globálne rozšírená nákaza.
Podľa najnovších poznatkov má jej výskyt v našich ekologických podmienkach sezónnu dynamiku, s kulmináciou v decembri a januári.
trebné zamerať diagnostiku aj týmto smerom.
Podľa zdrojov z literatúry bola pri vyšetrovaní
vodných vtákov z nášho územia zaznamenaná sarkocystóza prvýkrát v roku 2004, konkrétne na rieke Morava v okrese Malacky (obr. 4).
V roku 2010 boli zdokumentované prípady sarkocystózy z kačíc divých ulovených na Orave pri Tvrdošíne (obr. 5). Následne aj z oblasti Vodného diela Gabčíkovo v okrese Dunajská
Streda, melioračných kanálov z okresu Komárno a Nové Zámky. Ďalšie lokality výskytu boli
zistené v krajoch Prešov, Košice, Nitra a Bratislava. Do konca roku 2013 evidovali túto parazitózu pri kačici divej na území Slovenska minimálne v 17 okresoch. Podľa výsledkov cieleného
monitorovania pri ulovených kačiciach divých
v Podunajskej oblasti v poľovníckej sezóne
2012/2013, v niektorých sledovaných revíroch
na Žitnom ostrove dosiahla prevalancia nákazy
lokálne až 40 %. V sezóne 2013/2014 boli prípady sarkocystózy pri kačiciach divých na Slovensku hlásené len ojedinele – čo zrejme súvisí s pomerne miernou zimou a absenciou migrujúcich
populácií kačice divej zo severných geografických oblastí Euroázie.
Terapia a prevencia
5
vojenské le sy 2/2014
Liečba sarkocystózy sa nepredpokladá. Pri
podozrení (makroskopický nález vo svalovine)
je potrebné dať zverinu veterinárne prehliadnuť.
Ak je sarkocystóza potvrdená, zverina je nepožívateľná pre ľudskú výživu.
❧
11
pOľOvnÍctvO A ryBárstvO
cHOvAteľsKé preHliAdKy ZA seZónu 2013/2014
medAilOvá
žAtvA trOFeJÍ
nA ls riAdOK
Cieľavedomá celoročná starostlivosť o poľovnú zver a zodpovedne vykonávaný selektívny
odstrel v predchádzajúcich rokoch sa odzrkadľuje v každoročnom náraste jej trofejovej kvality.
Po prechodnom období určitej stagnácie sa znova zvyšuje záujem domácich i zahraničných poľovných hostí o lov trofejovo hodnotných jedincov. Poľovnícku sezónu 2013/2014 tak môžeme
na lesnej správe Riadok v odštepnom závode VLM Malacky, čo sa týka počtu dosiahnutých medailových trofejí, hodnotiť ako rekordnú.
Ing. Štefan Čuvala, vedúci LS
Riadok, OZ Malacky, text, foto
Celkovo ulovili v uznanom zverníku Hlboká mláka a vo voľnom poľovnom revíri Záhorie 42 medailových jedincov poľovnej zveri.
V porovnaní s minulými rokmi je to značný
nárast, keď v poľovníckej sezóne 2011/2012
bolo dosiahnutých 27 a v poľovníckej sezóne
2012/2013 31 medailových trofejí.
V uznanom zverníku Hlboká mláka bolo
na medailu ohodnotených 26 trofejí muflónov
– 11 zlatých, 10 strieborných a 5 bronzových,
a 8 trofejí danielov – 1 zlatá, 1 strieborná a 6
bronzových. Z celkového počtu 35 ulovených
muflónov, vrátane I. vekovej triedy, tvoria medailové trofeje 74 %. U danielov je to z celkového počtu 16 ulovených 50 %. Najsilnejšia trofej muflóna dosiahla 220,30 bodov CIC, ďalšie
v poradí 219,90 a 218,95 bodov CIC. Zvyšných
8 zlatých trofejí má bodovú hodnotu v rozpätí
od 206,35 do 211,35 bodov CIC. O kvalite muflónej populácie hovorí skutočnosť, že i vrastavé, na chov nevhodné jedince už vo veku dvoch
12
rokov dosahujú bodovú hodnotu bronzovej,
a vo veku 3 rokov hodnotu striebornej a dokonca i zlatej medaily. Zlatá trofej daniela má
bodovú hodnotu 185,97 bodov CIC a strieborná 177,65 bodov CIC. 6 bronzových trofejí danielov ma bodovú hodnotu v rozpätí od 164,26
do 168,84 bodov CIC.
Vo voľnom poľovnom revíri Záhorie bolo
ulovených 6 muflónov s bodovou hodnotou bronzovej medaily v rozpätí od 186,45 do
192,80 bodov CIC. U muflónej zveri sa v posledných rokoch začína pozitívne prejavovať
vypúšťanie jedincov odchytených v uznanom
zverníku Hlboká mláka. Na bronzovú medailu bol ohodnotený aj jeden diviak s bodovou
hodnotou 110,90 bodov CIC. Najhodnotnejšia
z tohto revíru je strieborná trofej z uhynutého
jeleňa s bodovou hodnotou 191,23 bodov CIC.
Kvalitná populácia muflónej a danielej zveri v uznanom zverníku Hlboká mláka a postupne sa zlepšujúca kvalita muflónej a jelenej
zveri vo voľnom poľovnom revíri Záhorie by
mala byť zárukou podobných žatiev medailových trofejí na lesnej správe Riadok i v nasledujúcich rokoch.
❧
vojenské le sy 2/2014
pOľOvnÍctvO A ryBárstvO
cHOvAteľsKé preHliAdKy ZA seZónu 2013/2014
preHliAdKA trOFeJÍ
vO ZvOlene
V dňoch 13.-16. marca bola vo zvolenskom europa shopping center chovateľská prehliadka trofejí ulovenej a uhynutej zveri za poľovnícku sezónu 2013/14. Zorganizovala ju oPk Zvolen v súčinnosti s oLÚ vo Zvolene. na tejto prehliadke sa už po tretí raz predstavili VLM sR š.p. Pliešovce
s trofejami zveri ulovenými v poľovnom revíri javorie a vo zverníku Podjavorie.
autor: Ing. Teodor Derco, samostatný
odborný referent oddelenia
lesnej výroby GR (text, foto.)
na netradičnOm mieste
Prvýkrát výstavu trofejí usporiadali v obchodnom komplexe Europa SC. Bol to dobrý
marketingový ťah, ktorý prilákal laickú verejnosť a pomohol tak pri zviditeľnení poľovnícRiaditelia VLM sprava Ing. Ulianko, Ing. jurica, Ing. Brodniansky
Pripravená výstava na otvorenie CHVP Zvolen
Trubači na slávnostnom otvorení CHVP vo Zvolene
Zamestnanci VLM na slávnostnom otvorení
tva. Slávnostne ju otvoril 14. marca predseda
oblastnej poľovníckej komory Ing. Vladimír
Brodniansky za prítomnosti hostí, poslanca NR SR a Prezidenta slovenskej poľovníckej komory Ing. Tibora Lebockého, prednostu
okresného úradu vo Zvolene Mgr. Miroslava
Náhlika, generálneho riaditeľa VLM Ing. Jána
Juricu a predsedu okresnej poľovníckej organizácie vo Zvolene Ing. Lukáša Miščíka. Výstavy sa zúčastnil aj náš prvý riaditeľ VLM
SR Ing. Jozef Ulianko. Po otvorení mali naši
hostia možnosť prejsť si expozíciu a pri dobrej
muzike a občerstvení stráviť príjemné chvíle
v kruhu priateľov poľovníkov.
vojenské le sy 2/2014
percentuálne Zastúpenie
jelenej Zveri vlm sr, š. p.
dOsiahlO takmer pOlOvicu Z
celkOvéhO pOčtu trOFejí
Na prehliadke sa okrem VLM SR, š.p. Pliešovce v rámci okresu Zvolen zúčastnilo ešte 21
poľovných revírov. Z celkového úbytku jelenej
zveri v okrese Zvolen (odstrel a úhyn) 1027 kusov, predstavuje úbytok u VLM SR, š.p. Pliešovce 433 kusov, t. j. 42 %. Z toho úbytok jeleňov za
okres Zvolen 220 kusov, z nich vo VLM SR, š.
p. Pliešovce 71 kusov t. j. 32 %. Z jeleňov ulovených u VLM Pliešovce dosiahol 1 kus hodnotu
zlatej medaily (217,69 b. CIC), 9 kusov striebor-
nej medaily a 8 kusov medaily bronzovej. Srnčie trofeje z VLM SR boli na prehliadke zastúpené počtom 9 kusov, najsilnejšia trofej 87,50
b. CIC. Danielie trofeje počtom 8 kusov, najsilnejšia trofej 120,55 b. CIC. Muflónie trofeje boli
zastúpené počtom 9 kusov, z toho 6 trofejí bolo
ohodnotených zlatou medailou, najsilnejšia trofej s počtom 221,00 b. CIC a jedna trofej spĺňala počtom bodov 189, 05 CIC nárok na udelenie
bronzovej medaily. V diviačej zveri mali VLM
na prehliadke zastúpených 8 trofejových diviakov, z toho jedna trofej s počtom bodov 120,40
b. CIC spĺňala nárok na udelenie zlatej medaily.
Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že počet trofejí, ktoré boli ocenené medailami u trofejovej
zveri ulovenej v revíroch VLM SR, š.p. Pliešovce, sa v porovnaní s minuloročnou poľovníckou
sezónou zvýšil. Všetky trofeje raticovej zveri
ulovené v revíroch „Javorie“ a zverník „Podjavorie“, boli obvodnou hodnotiteľskou komisiou
pre hodnotenie trofejí vo Zvolene hodnotené
ako správny odstrel.
❧
13
Poľovníctvo a rybárstvo
Chovateľské prehliadky za sezónu 2013/2014
TROFEJe ZVERI
OZ KAMENICA N/CIR.
Ďalšia úspešná poľovnícka sezóna je za nami. Nadišiel tak čas zosumarizovať jej výsledky, zhodnotiť plnenie poľovníckych plánov, posúdiť kvalitu a správnosť selektívneho odstrelu ulovenej
trofejovej zveri. Zároveň môžeme zhodnotiť, či sme dokázali využiť nadobudnuté teoretické poznatky v praxi.
Ing. Marek Hojdan, vedúci LS Jovsa,
OZ Kamenica n/Cir., (text, foto)
V dňoch 17. – 21. marca 2014 bola v priestoroch o.z. Kamenica n/Cir. samostatná chovateľská prehliadka trofejí poľovnej zveri ulovenej
v poľovníckej sezóne 2013/2014 vo VPR VLM
Kamenica n/Cirochou. Má celkovú výmeru 15
096 ha a jej súčasť tvoria dve zvernice: zvernica
jelenej zveri Kamienka (908 ha) a zvernica diviačej zveri Jovsa (168 ha). V rámci celého revíru bolo spolu ulovených 353 kusov raticovej
zveri (vrátane úhynu a odchytu), z toho 60 ku14
sov trofejovej zveri. Na chovateľskej prehliadke
bolo predložených a komisiou hodnotených 30
jeleních, 22 srnčích a 8 diviačích trofejí, čo predstavuje 100 % z celkového počtu trofejovej zve-
ri. U jeleních trofejí dosiahlo päť bronzovú medailovú bodovú hodnotu (186,22 CIC, 179,93
CIC, 174,51 CIC, 173,16 CIC a 171,57 CIC). Trofeje srncov mali slabšiu kvalitu. Len jedna srnčia trofej dosiahla bronzovú medailovú bodovú hodnotu (109,48 CIC). Veľmi dobré bodové
ohodnotenie dosiahli ako vždy trofeje diviakov,
keď z ôsmich predložených kusov diviačích trofejí štyri dosiahli bodovú hodnotu striebornej
medaily (118,80 CIC, 118,75 CIC, 115,75 CIC
a 115,05 CIC) a jedna trofej hodnotu bronzovej medaily (110,55 CIC). Neoddeliteľnou súčasťou chovateľskej prehliadky je aj posúdenie
správnej selekcie vykonaného odstrelu, ktorá je
základom skvalitnenia populácie poľovnej zveri. V tejto časti z chovateľského hľadiska hodnotiteľská komisia nezaznamenala nesprávny
odstrel, čo svedčí o vysokej úrovni odbornosti
poľovníckeho personálu. Členovia komisie vyjadrili spokojnosť s náučno-odbornou a estetickou úrovňou prehliadky aj s jej celkovým priebehom.
Chcem poďakovať všetkým spolupracovníkom, ktorí sa svojím odborným prístupom po-
dieľajú na dobrých výsledkoch chovu a lovu
zveri a prispievajú k rozvoju poľovníctva v našom poľovnom revíri. S nastávajúcou poľovníckou sezónou 2014/2015 Vám želám veľa pekných poľovníckych zážitkov, presnú mušku
a „Lovu zdar!“
❧
vojenské le sy 2/2014
Poľovníctvo a rybárstvo
Chovateľské prehliadky za sezónu 2013/2014
spoločný poľovný
revír Javorina
Skončila sa poľovná sezóna 2013/2014 a tak ako každý rok, aj tento ju uzatvára chovateľská prehliadka trofejí. Každoročne sa výstavná časť prehliadky za spoločný poľovný revír Javorina usporadúva v zasadacej miestnosti budovy Vojenských lesov a majetkov v meste Kežmarok.
Spoločný revír Javorina je v Slovenskej republike ojedinelý. Výnimočný je najmä spoluprácou pätnástich spoločenstiev v otázkach
poľovníctva na výmere 26 900 ha. Súčasťou revíru sú lesné pozemky s výmerou 24 852 ha,
poľnohospodárska pôda (824 ha), vodné plochy (29 ha), a ostatné plochy s výmerou 1 195
ha. Podľa vyhlášky MP SR č. 489/2013 Zb. patrí
spoločný poľovný revír Javorina do poľovnej
oblasti Levočské pohorie J-XVIII.
šiu trofej od zlata len 3,37 bodov CIC. Celkovo trofeje získali sedem strieborných a dvadsať
bronzových medailí, z toho boli dva bronzové srnce a jeden striebrom ohodnotený vlk. Aj
lenej 99 %, srnčej 93 % a diviačej 57 %. Neodmysliteľnou súčasťou prehliadky boli aj tento
rok okrem veľkého množstva zhodov aj najrôznejšie preparáty lesnej zveri. Vypreparované zvieratá spĺňali okrem estetickej stránky
aj zaujímavú, priam lákavú súčasť prehliadky
pre detských návštevníkov. Výstavu obohatilo
aj premietanie filmov s tematikou poľovníctva
Ing. David Greňa a Eduard Kriššák,
oddelenie lesnej výroby, OZ Kežmarok
a prírody vo Vojenských lesoch. Práve pre tieto skutočnosti mala prehliadka nebývalý ohlas
v radoch poľovníkov, lesníkov a milovníkov
prírody.
Na chovateľskej prehliadke sa 14. až 17. marca predstavilo 91 trofejí jelenej a 33 srnčej zveri posúdených a obodovaných hodnotiteľskou
komisiou pod dozorom profesora Ing. Juraja
Cibereja Csc. Zatiaľ čo po iné roky dosiahli trofeje aj zlaté medaily, tento rok delilo najsilnejvojenské le sy 2/2014
tento rok sme boli svedkami odborného zásahu a správnosti odstrelu pri chove raticovej
zveri. Skutočný odstrel trofejovej zveri za sezónu 2013/2014 tvorí 132 ks jelenej, 38 srnčej,
4 diviačej a dva kusy vlčej zveri. Pri porovnaní s plánom odstrelu predstavuje plnenie u je-
Význam chovateľskej prehliadky
Chovateľská prehliadka trofejí poskytuje prehľad o kvalite, množstve zveri, umožňuje posúdenie správnosti zásahov do chovu raticovej zveri. Zároveň plní významnú osvetovú
a odborno-vzdelávaciu funkciu.
❧
15
Poľovníctvo a rybárstvo
Slovenské poľovníčky
Aj keď je už poľovnícka sezónna za nami, nedá mi, aby som sa v spomienkach nevrátil do záveru
uplynulého roka. Slovenské poľovníčky sa v 29. novembrový deň zišli u nás na stredisku poľovníctva Kamenný Vrch, aby si zapoľovali v revíri „Javorie“ na spoločnej poľovačke na čiernu zver.
autor: Ing. Teodor Derco, samostatný odborný
referent oddelenia lesnej výroby GR(text)
Ing. Ján Chlpáň (foto.)
Skôr ako si pripomenieme priebeh poľovníckej akcie, povedzme si, čo to vlastne Klub slovenských poľovníčok je a aké má poslanie. Ide
o neziskovú poľovnícku organizáciu, zriadenú v zmysle zákona o poľovníctve, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, predovšetkým ženy, ktoré sú držiteľkami poľovných
lístkov a je súčasťou Slovenskej poľovníckej komory. Klub vznikol 16. júla 2010 na zakladajúcej schôdzi vo Varíne a pôsobenie začal ustanovujúcou konferenciou 20. augusta toho istého
roku v Dudinciach. Klub má celoslovenskú pôsobnosť a slávnostne ho do poľovníckeho života
uviedli pri príležitosti Dní Sv. Huberta vo Svätom Antone 4. septembra 2010. Cieľ Klubu slovenských poľovníčok je predovšetkým podpora
žien poľovníčok a priateliek poľovníctva pri ich
aktivitách v poľovníctve, podpora mladých po-
ľovníčok, zachovávanie kultúry a etikety v poľovníctve, podpora vzdelávania v poľovníctve,
spolupráca pri vytváraní módy v poľovníctve, propagácia poľovníckeho kulinárstva ako
vhodnej formy zdravých stravovacích návykov,
propagácia poľovníctva a ochrana prírody medzi verejnosťou a najmä mládežou.
Členky klubu prišli do nášho revíru poľovať
na čiernu zver na pozvanie generálneho riaditeľa VLM Ing. Jána Juricu. Novembrové ráno
sa začalo dosť pochmúrne, na oblohe sa preva-
ľovali oceľovosivé mračná a miestami sa tvorila z nízkej oblačnosti hmla. Spoza okien terénnych V3-sok sme s obavami sledovali počasie
a uvažovali sme, v ktorej časti revíru bude viditeľnosť vhodná na organizáciu priehonov.
Nakoniec rozhodnutie padlo na lokalitu „Urbanová“ – však je ženského rodu a určite nás
nezradí. Ukázalo sa, že výber bol správny. Keď
sme dorazili na miesto poľovačky, kde sme plánovali pre dámy vykonať dva priehony, vyšlo
slniečko a zalialo prekrásnu krajinu Javoria jesennými farbami. Teplota pripomínala skôr začiatok jesene. Po rozostavení našich šarmantných lovkýň na „štandy“ sa naši lesníci a vodiči
poľovníckych psov snažili čo najviac pohnať
Prof. Hajdúková so svojím úlovkom
Obed v prírode chutí najlepšie
Výrad na záver poľovačky
Poľovníčky v prestávke medzi pohonmi
zaľahnutú diviačiu zver pod ich pušky. Priebeh poľovačky bol veľmi úspešný, dámy si zastrieľali a boli veľmi spokojné, na výrade bolo
deväť kusov diviačej zveri. Na záver poľovačky
sme na poslednom pohone spoločne zhodnotili celý prekrásny poľovnícky deň a v družnej atmosfére zaznelo veľa vtipných historiek, či už
z práve skončenej poľovačky alebo z poľovníckych akcií všeobecne. Dámy sa s nami rozlúčili
so želaním skorého videnia na ďalších spoločných poľovníckych akciách a aj my zamestnanci VLM sa tešíme na ďalšie stretnutia a spoločne si prajeme – Lovu zdar!
❧
16
vojenské le sy 2/2014
aktuality
Popis fotografií :
1 až 4 stav
vysokej pece
po rekonštrukcii
5 až 7 stav
šiu úpravu práv a povinností na úseku katastra nehnuteľností, vytvoriť jednotnú právnu úpravu, ktorá sa vzťahuje na geodetické
a kartografické práce, a vytvoriť legislatívne
podmienky na zlepšenie fungovania katastra
nehnuteľností. Do obsahu katastra sa zavádza
evidencia cien nehnuteľností.
vysokej pece
pri začatí rekonštrukcie
Technický unikát
pri Jakubanoch
Deň Zeme
22. apríla si pripomíname Deň Zeme. Robíme tak aj preto, aby sme si aspoň raz do
roka uvedomili svoju závislosť na cenných
daroch, ktoré prostredníctvom Zeme dostávame. Zároveň preto, aby sme si čoraz hlbšie
uvedomovali, že zemské zdroje nie sú nevyčerpateľné a rovnováha všetkého živého na
tejto planéte je vzácna, obdivuhodná, no veľmi krehká. Krehkejšia, ako ktokoľvek z nás
dokáže v plnej miere postihnúť svojím poznaním či cítením. Ľudstvo však často pácha
na tejto svojej dojke a ochrankyni ťažko odpustiteľné, sebecké bezprávie, ktorého dosah
ani tí najcitlivejší a najmúdrejší z nášho stredu nedokážu v celej jeho mnohorakosti spätného pôsobenia predvídať.
Zdroj: http://www.biospotrebitel.sk/clanok/453
Deň Európy
Viete, prečo každý rok oslavujeme 9. mája
v celej Európskej únii Deň Európy? Nie každý v Európe vie, že v tento dátum roku 1950
vojenské le sy 2/2014
sa urobil prvý krok k spoločenstvu, ktoré
je dnes známe ako Európska únia. V tento
deň v Paríži, na pozadí hrozby tretej svetovej vojny, francúzsky minister zahraničných
vecí Robert Schuman predniesol zástupcom
medzinárodnej tlače deklaráciu vyzývajúcu Francúzsko, Nemecko a ďalšie európske
krajiny na to, aby spojili svoju výrobu uhlia a ocele, ako „prvý konkrétny základ Európskej federácie“. To, čo navrhoval, bolo
vytvorenie nadnárodnej európskej inštitúcie, ktorej úlohou by bolo riadenie uhoľného
a oceliarskeho priemyslu, teda odvetví, ktoré v tom čase boli základom celej vojenskej
moci. Krajiny, na ktoré sa obracal, sa takmer
zničili v 2. svetovej vojne, ktorá po sebe zanechala pocit materiálnej a morálnej skazy.
Preto sa počas milánskeho samitu čelných
predstaviteľov EÚ v roku 1985 rozhodlo, že
9. máj bude „Dňom Európy“.
Zdroj: http://www.aktuality.sk/
clanok/206043/9-maj-den-europy
Chystajú sa zákonné novinky
V súčasnosti, ešte pred medzirezortným
pripomienkovým konaním, sme na MPRV
SR zasielali naše pripomienky k návrhu zmien
a doplnkov MPRV SR k zákonu č. 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému poľnohospodárskemu majetku. Navrhovanými zmenami sa má docieliť urýchlenie navracania užívacích práv na lesných pozemkoch oprávneným osobám.
V medzirezortnom pripomienkovom konaní je aj zákon o katastri nehnuteľností.
Hlavný cieľ návrhu je poskytnúť prehľadnej-
Amatérskych historikov a aj náhodných
návštevníkov severovýchodnej časti Levočských vrchov určite zaujme historická pamiatka, ktorá sa do dnešných dní zachovala
v doline potoka Jakubianka neďaleko obce Jakubany. Ide o vysokú pec na spracovanie surovej rudy do formy ingotov. Tento ojedinelý
technický unikát sa viaže k bohatej činnosti rodiny Probstnerovcov na Spiši od polovice 18.storočia. Ruda sa dovážala po známej
Probstnerovej ceste povozmi zo Slovenského
Rudohoria a spracúvala sa v Jakubanoch. Táto
časť Levočských vrchov bola vtedy známa
hojným výskytom kvalitných bukových porastov. Bukové drevo neodmysliteľne patrilo
k technologickému procesu spracovania rúd.
O existencii vysokej pece sme roky vedeli,
avšak chátrala dokonale ukrytá pred zrakmi
potenciálnych obdivovateľov. Až po zrušení
vojenského priestoru Javorina sa ju nadšenci podujali zrekonštruovať a priblížiť aj verejnosti. Podarilo sa im to dokonale. Okolie pece
je upravené, pribudol altánok s ohniskom.
Návštevník si tam môže oddýchnuť a zároveň
obdivovať historickú pamiatku, podobnú tej
v osade Tri vody nad Osrblím. Odporúčame
ju do pozornosti, jej návšteva určite obohatí váš program pri cestách týmto kútom Slovenska.
Ing. Jozef Joppa, OZ Kežmarok
Svetový deň životného
prostredia
Svetový deň životného prostredia, ktorý si
každoročne pripomíname 5. júna, je celosvetovo venovaný ochrane životného prostredia
a šíreniu dôležitosti environmentálnych myšlienok medzi ľuďmi. Tento deň je spomienkou
na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa 5. až 16. júna 1972 v Štokholme
niesla v znamení hesla „Je len jedna Zem“. Zástupcovia 112 štátov na nej prerokovali prvú
súhrnnú správu o stave životného prostredia
a vyslovili potrebu riešiť v záujme zachovania
existencie ľudstva problémy životného prostredia, ktoré presahujú hranice štátov a kontinentov (ochranu ozónovej vrstvy Zeme,
eliminovanie znečistenia vôd a ovzdušia,
podmieňujúceho skleníkový efekt a kyslé dažde, jadrovú bezpečnosť, zneškodňovanie odpadov a otázky biodiverzity). Tiež schválili Deklaráciu o životnom prostredí človeka.
Na základe odporúčaní konferencie OSN 15.
decembra 1972 schválila Environmentálny
program OSN (UNEP) a vyhlásila 5. jún za
Svetový deň životného prostredia.
Zdroj: http://www.ruvznr.sk/hzp/szdzp.pdf
17
od spoločných koreňov
Silva Regina 2014 v Brne
Medzinárodný lesnícky a poľovnícky veľtrh 30.3. – 3.4.2014 v Brne bol ďalšou ukážkou dlhodobej
spolupráce medzi Vojenskými lesmi a majetkami SR š.p. a Vojenskými lesmi a statkami ČR š.p.. Po
pozitívnych skúsenostiach z predchádzajúceho ročníka vytvorili oba podniky spoločný stánok
na propagáciu ich práce u širšej verejnosti i na získanie nových možností v odberateľsko–dodávateľských sférach lesníctva a poľovníctva.
18
Ing. Jozef Bittara, vedúci oddelenia odbytu
o.z. Malacky, [email protected] text, foto
Ing. T. Derco, Ing. K. Belanová, PhD.
Po viac ako dvadsiatich rokoch organizovania má medzinárodný veľtrh známku prestížnej akcie s vysokým odborným kreditom.
Rozsahom patrí Silva Regina medzi najväčšie lesnícke a poľovnícke akcie v strednej Európe. Počas tohto ročníka si mohli návštevníci pozrieť najnovšiu lesnícku techniku aj
s praktickými ukážkami, poľovnícke trofeje,
zbrane a strelivo. Program sprievodných akcií tvorili ukážky z kynológie a sokoliarstva,
módna prehliadka poľovníckeho a lesníckeho oblečenia, hudobné vystúpenia Jožku Černého a Pavla Dobeša, oceňovanie pracovníkov v oblasti lesníctva a poľovníctva za ich
celoživotný prínos a nezabudlo sa ani na našich najmenších. Pre deti bol určený samostatný blok akcií pod názvom Lesná pedagogika, kde si mohli otestovať a prehĺbiť svoje
zručnosti a vedomosti napríklad skladaním
rôznych puzzle s lesníckou tematikou, určovaním vetvičiek drevín, ukážkami a výkladom o jednotlivých druhoch zveri a ich poznávaním a mnohé iné atrakcie, ktoré boli pre
deti poučné a zároveň zábavné. Súbežne boli
na výstavisku aj veľtrhy poľnohospodárstva
vojenské le sy 2/2014
od spoločných koreňov
Techagro, veterinárny veľtrh Animal Vetex
a veľtrh obnoviteľných zdrojov energie v lesníctve a poľnohospodárstve Biomasa.
Tohtoročná návštevnosť veľtrhov bola aj
vzhľadom na priaznivé počasie veľmi vysoká. O to viac si ceníme hodnotenia mnohých
návštevníkov nášho stánku, ktorí úprimne
konštatovali, že sa im páči úzka spolupráca
českých a slovenských lesníkov z vojenských
lesov a náš stánok označili za najlepší. Za to
patrí vďaka všetkým ľuďom, ktorí sa svojim
dielom pričinili a zabezpečili úspešný priebeh
akcie.
❧
Zastúpenie VLM SR, š.p.
Lesná pedagogika „organizovane“ a v plnom prúde..
Generálny
riaditeľ
Ing. Ján Jurica
s manželkou
sa výstavy
zúčastňuje
každý rok
Atraktívne lesné pedagogičky pri krátkej prestávke
vojenské le sy 2/2014
19
história
Prvý slovenský
automobil „Drndička“
Bulharský cár Ferdinand Coburg zanechal na Slovensku výraznú stopu. Žiadny panovník inej krajiny nemal tak rád Slovensko a jeho obyvateľov, ako práve on. O jeho pomoci slovenským ľuďom
sa dozvedáme postupne v rámci filmového projektu „Po stopách Ferdinanda Coburga“, v ktorom s kamerou a mikrofónom navštevujeme ešte žijúcich pamätníkov i miesta jeho pôsobenia.
Aj vo Vojenských lesoch sme už o ňom písali ako o významnom prírodovedcovi (v čísle apríl –
jún 2013). Bol výborným poľovníkom, zveľaďoval poľovné revíry, vážil si prácu jágrov a strážcov
zveri, ctil poľovnícke tradície a dokázal ulovenej zveri prejaviť úctu.
Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom
Antone (text), PhDr. Ingrid Hričovcová
a archív Múzea vo Svätom Antone (foto)
Ferdinand Coburg nepriamo prispel aj
k vytvoreniu prvého slovenského automobilu.
Vieme, že bulharský cár vlastne prvý na Slovensku jazdil na Mercedesoch. Z rozprávania
mnohých pamätníkov vieme, že automobilom
jazdil aj na poľovačky. Pán Žiak z Revúcej,
ktorý bol jedným z jeho šoférov, nám napríklad spomínal, že mal aj taký Mercedes, ktorý dokázal kľučkovať v lese medzi stromami –
volantom sa riadili obe nápravy. Pani Terézia
Rybárová, zanietená historička z Hronského
Beňadika – časti Psiare, ktorá s našim múzeom dlhé roky spolupracuje, nám vyrozprávala
zaujímavý príbeh.
Cársky vodič sa pousmial: „Akože by už len
tento sedliak dokázal opraviť taký zložitý motor!“ Cárovi sa Majerova trúfalosť zapáčila
a tak mu privolil skúsiť. Michal Majer to dokázal, auto opravil a pritom použil len nôž,
odrezanú kožu z biča a štrk pri ceste, ktorý
mu poslúžil na brúsenie. Keďže bol aj veľký
huncút, poprosil po oprave vodiča, aby ho potlačil a potom, keď auto naštartovalo, nechal
ho kráčať pešo za autom až po Psiare. Keď sa
cár Michala Majera pýtal, akú by chcel odmenu, ten ihneď odvetil: dokumentáciu od automobilu, volant a kolesá. Cár Ferdinand dokázal vždy dodržať slovo a tak Majer skutočne
všetko požadované z Budapešti aj dostal. So
svojimi učňami a tovarišmi v zámočníckej
dielni vyrobili všetko potrebné, len motor
bol odliaty v Kachelmanových strojárňach vo
Vyhniach. Automobil najprv nesvietil a keď
sa Michal Majer plánoval niekde dlhšie zdr-
jazdila až do roku 1952, no to už mala iného
majiteľa. Žiaľ, jej osud sa skončil na smetisku
v Hronskom Beňadiku.
Po stopách majstra
Na farbu vozidla som sa, spoločne s pani
Rybárovou, pýtal pána JUDr. Františka Kollára, ktorý sa ako chlapec na aute hrával, keď
už nejazdilo a bolo obložené slamou v kôlni. Bolo to v rokoch 1954 až 1958. Spomínal,
že farba bola okrová – béžová. Dnes celkom
hodnoverne nedokážeme určiť dátum, kedy
auto vzniklo, no pani Rybárová sa domnieva, že to bolo po prvej svetovej vojne. Pôvodná strojárska továreň vo Vyhniach vyhorela
a teda sa nedá ani dopátrať k dátumu odliatia motora. Spomínala fotografiu, kde je pán
Majer počas vojny odfotený ako vodič. Tam
sa zrejme podrobne oboznámil s nemeckými
motormi a keďže bol výnimočne zručný zámočník, všetky vedomosti pri výrobe auta zu-
Šikovný sedliak
Pri návrate do Svätého Antona z jednej
zo svojich ciest – zrejme z Komárna, sa cárovi Ferdinandovi pri Hronskom Beňadiku
pokazil Mercedes a jeho šofér ostal bezradný. Pri pokazenom aute sa pristavil Michal
Majer z malej dedinky Psiare na sedliackom
voze s volkami. Bol nielen zručný remeselník, no hovoril aj plynule po nemecky a maďarsky. Ponúkol sa, že sa na poruchu pozrie.
20
žať, bral so sebou aj učňa, ktorý potom potme
svietil na cestu lampášom. Prvé kolesá boli
drevené a tak plechové auto na hrboľatých
cestách riadne hrkotalo – tak vznikol názov
„Drndička“. Pán Majer postupne auto zdokonaľoval: drevené kolesá vymenil, pridal osvetlenie a upravil interiér. Povráva sa, že s beňadickým mlynárom jazdili až do Prešporku
a raz, keď mali poriadne vypité, vošli autom
rovno do slávnej kaviarne Štefánka. Drndička
žitkoval. Pani Rybárová vychádzala aj zo spomienok jej otca Františka Valacha , ktorý bol
Majerovým synovcom a jej svokor František
Rybár bol zas jedným z Majerových tovarišov
v dielni, ktorá zamestnávala mnoho šikovných zámočníkov. Vyučilo sa v nej asi osemdesiat učňov – všetko výborných zručných
remeselníkov. Aj jej svokor dokázal opraviť
prakticky všetko – od šijacieho stroja až po
lokomotívu vo zvolenskom depe. Nešlo však
vojenské le sy 2/2014
história
Vojenské lesy
a majetky Slovenskej
republiky, štátny
podnik Pliešovce
(Od lesnej správy cez podnik
až po generálne riaditeľstvo
VLM SR – pätnásta časť)
Organizačné zmeny
v roku 2007
o typickú dielňu a stredisko odbornej výučby, ale dielňa slúžila aj ako miestny kultúrny stánok. Pán Majer mal v obci prvé rádio
i prvý fotoaparát, v dielni si mohli ľudia prečítať noviny a mladí tam vymýšľali aj mnohé huncútstva. Ešte pred tým, keď chcel pán
Majer založiť dielňu, musel urobiť v Budapešti
skúšky. Už vtedy sa prejavilo jeho huncútstvo.
Na skúšky sa vystrojil do kroja s veľkými širokými „gaťami“ a ostatní vyobliekaní páni –
adepti na skúšky, si z neho robili žarty. Smiať
sa však prestali, keď skúšky zvládol najlepšie
zo všetkých.
Nenaplnené plány
Michal Majer sa narodil v roku 1881 v Psiaroch. Rod Majerovcov sa do obce Psiare do-
stal pravdepodobne v období po tureckých
vpádoch. Keď starý otec pani Rybárovej šiel
navštíviť švagra, nehovoril, že ide k švagrovi „Majerovmu“, ale spomínal, že ide k švagrovi „Nencovmu“, čo zrejme znamená, že
pochádzali z Nemecka. Pani Rybárová si naňho spomína ako na nižšieho pána s fúzikmi, dlhým kabátom, v baranici a so striebornou paličkou. Podobný príbeh ako s cárom
Ferdinandom sa stal neskôr aj s moravecvojenské le sy 2/2014
kým županom, ktorému sa pokazilo auto pri
Tekovských Nemciach. Pán Majer tiež najprv ponúkol pomoc, no nadutý pán ju odmietol. Pobral sa teda ďalej, ale keď šiel naspäť a auto ešte nebolo opravené, potom už
sám župan poprosil o pomoc. Michal Majer
i tento raz auto za krátku chvíľu opravil. Svojou svedomitou prácou si získal veľa priateľov
aj vo vyššej spoločnosti. Mal plány postupne
vybudovať i menšiu fabričku a prezieravo poslal svojho syna Michala študovať do Nemecka. Syn ukončil štúdium technického smeru, no do rodnej obce sa už nevrátil. Oženil
sa, mal bezdetné manželstvo a väčšinu života
prežil v Bratislave, kde i zomrel. Dcéra Terézia si nezobrala žiadneho zo šikovných tovarišov, ktorí sa uchádzali o jej priazeň, a mohli
tak pokračovať pri budovaní fabriky. Vydala
sa za Pavla Brunclíka do Martina pri Zlatých
Moravciach. Mala dve dcérky, Barborku a Jozefínku. Zomrela, žiaľ, v mladom veku. Smrť
dcéry a manželky veľmi ranili starého pána
Majera a taktiež zmena politickej situácie mu
vzala chuť rozvíjať smelé myšlienky o fabrike. Zomrel v roku 1956. Na budove miestneho hostinca v Psiaroch je na počesť Drndičke
umiestnená pamätná tabuľa, ktorá pripomína, že tu v obci vzniklo prvé slovenské auto.
Vnútri v hostinci sú po stenách dobové fotografie, aj malá maketa auta, ktorú zhotovil
pán Roman Holý z Novej Bane.
Na Slovensku sme vždy mali, aj máme, veľmi zručných ľudí, ktorí sa vo svete nestratili
a nestratia. Bulharský cár Ferdinand Coburg
si to uvedomoval a aj preto si pre funkcie komorníkov, tajomníkov, ochranky i ďalších
pomocníkov vždy vyberal práve Slovákov.
Z mnohých rozprávaní pamätníkov vieme, že
keď mohol, vždy podporil snahu šikovných
ľudí niečo dokázať. Príbeh, ktorý nám rozpovedala pani Terka Rybárová, nám to potvrdzuje. Tak, i keď nepriamo, vzniklo jeho pričinením aj prvé slovenské auto.
❧
Použitá literatúra:
Terézia Rybárová rod. Valachová, august 2006,
Michal Majer (1881 – 1956) Spomienky Františka Valacha a Františka Rybára
Dagmar Teliščáková, 28. 12. 2012, Prvé slovenské auto vyrobili v Psiaroch. Volalo sa Drndička, Pravda
fotografie: archív Terézie Rybárovej a Múzea vo
Svätom Antone
V minulom pokračovaní sme si povedali, ako vyzeral štátny podnik po organizačných zmenách koncom roku 2004. Vytvorenie odštepného závodu na území VO
Lešť sa po dva a pol roku ukázalo ako nie
veľmi šťastné riešenie – z hľadiska rozlohy, výkonov a nadväzne na ekonomiku samotného odštepného závodu. Preto generálny riaditeľ VLM SR Pliešovce
pristúpil k organizačným zmenám. Z odštepného závodu Pliešovce so sídlom na Vidovom Vrchu vytvoril k 1.7.2007 Správu
lesov Pliešovce, čím sa odstránil jeden stupeň riadenia. Správa lesov Pliešovce je tak
priamo podriadená generálnemu riaditeľstvu. Dvojstupňový systém riadenia v týchto podmienkach zjednodušil komunikáciu
medzi centrom a prevádzkou, ktorá sa zaoberá prvovýrobou. Prechodom kompetencií najmä v ekonomickej a evidenčnej
oblasti sa posilnili výrobné kompetencie
správy a tým sa zlepšilo riadenie výroby.
Kompetencie v oblasti personálnej, rozvojovej a investičnej prešli priamo pod centrum, čo umožnilo do budúcnosti lepšie
a pružnejšie prerozdelenie zisku smerom
k podriadeným výrobným jednotkám.
Transformácia odštepného závodu na správu bol postupný proces a úplné pretransformovanie na samostatnú výrobnú jednotku správu lesov sa skončilo v druhom
polroku 2007. Na novovzniknutej správe
lesov ostal lesnícky personál, ktorý sa venuje priamemu riadeniu výroby, a evidenčné a obslužné práce vykonáva centrum,
čím sa zefektívnilo využitie jednotlivých
pracovníkov prvovýroby a ich podiel na
hospodárskom výsledku. Postupne sa dobudoval pružný informačný systém v rámci štátneho podniku, ktorý množstvo administratívnych úkonov odstránil a tým
sa urýchlil prenos informácií, nutných
pre rozhodovanie, do centra. Aj táto organizačná zmena sa dotkla niektorých zamestnancov bývalého odštepného závodu
. Funkciu vedúceho správy obsadil na základe výberového konania Ing. Teodor Derco a od 1.7.2007 bol ustanovený do funkcie
vedúceho Správy lesov Pliešovce. Niektorí zamestnanci závodu a ich pozície sa presunuli na štátny podnik. Riaditeľ zrušeného o.z Ing. Peter Šiška a jeho námestík Ing.
Štefan Pavelka od VLM odišli. O tom, ako
podnik pokračoval v zmenenej štruktúre,
bude ďalšie pokračovanie nášho seriálu.
Pokračovanie v budúcom čísle❧
autor: Ing. Teodor Derco,
samostatný odborný referent
oddelenia výroby GR
21
strelectvO
BrOWning 725 –
JednA Z nAJlepšÍcH
BrOKOvýcH KOZlÍc
Medzi loveckými i športovými brokovými zbraňami v posledných desaťročiach jednoznačne
kraľujú kozlice, pričom dominantné postavenie majú produkty belgického koncernu Fabrigue
national z Herstalu. Veď práve tam sa začal ich skutočný rozmach kozlicou B25 johna Mosesa
Browninga, ktorá bola a je akýmsi meradlom kvality a technickej úrovne. Aj keď súčasná, už siedma generácia modelov B725 sa od pôvodnej B25 po technickej stránke veľmi odlišuje, vyžaruje
z nej inovatívny duch tohto veľkého konštruktéra. Brokovnica 725 získala v roku 2012 ocenenie
Field & stream najlepšie z najlepších v kategórii strelných ručných zbraní. Dlhá životnosť a vysoká spoľahlivosť sú základné atribúty týchto brokovníc. našu pozornosť upútala jednoduchá,
štíhla kozlica s označením sporter, určená na poľovnícke i športové účely, ktorú vám bližšie predstavíme.
Elegancia skĺbená s jednoduchosťou, tak
môžeme charakterizovať brokovú kozlicu
Browning 725 Sporter. Štíhlu líniu umocňuje úzky chrbát pažby amerického typu. Po bokoch baskule je laserom gravírovaný jednoduchý motív vlnoviek, ktoré vytvárajú znak
nekonečna, v ňom je oranžovou farbou označenie typu zbrane 725. V tej istej farbe je na
kovovej koncovke predpažbia označenie S1
(Sporter). Na spodnej strane lôžka je tiež číslo 725, s nápisom modelu Sporter. Na lučíku je
vyryté pozlátené logo firmy Browning – hlava jeleňa, to nechýba ani na temennej kľučke.
Rozobratie kozlice je jednoduché, po skontrolovaní nábojovej komory záver zatvoríme. Na
spodnej strane predpažbia vyklopíme uzáver
a predpažbie odstránite z hlavňového zväzku.
Potom sklopíte hlavne a vyberieme ich z hlavňových čapov. Zloženie je identické, postupujeme v opačnom poradí. Zbraň sa uzamyká pomocou hlavňových hákov. Pod prednou
časťou hlavňového zväzku, v mieste nábojových komôr, je masívny jeden a pod zadnou
dva háky vedľa seba. V baskuli sú vyfrézované iba dva otvory. Do menšieho zapadá prvý
hák, uzamknutý priečnym klinom, ovládaný
temennou kľučkou. Pevnosť záveru zvyšujú
dva zadné háky, tie zapadajú v baskuli do spoločného otvoru, ktorý vypĺňa klapka. Tá vymedzuje celý otvor tak, aby v polohe, keď sú
2
22
TECHNICKÉ PARAMETRE:
Výrobca:
Model:
Typ zbrane:
Kaliber:
Celková dĺžka:
Dĺžka hlavní:
Hmotnosť:
Odpor spúšte:
Zahrdlenie:
Cena:
Predajca:
Fabrigue National
Herstal, Belgicko
Browning Arms
Company, Utah USA
/ Miroku Japonsko
Browning 725
Sporter / B 725 S
broková kozlica
s lôžkovým uzáverom
12/12/76
1 220 mm
710 mm
3 500 g
15 N
Invector DS
2 448, 00 Eur
Puškárstvo Hermes,
Bratislava
hlavne v lôžku uzamknuté, nebola medzi hákmi a lôžkom žiadna vôľa. Pre každú hlaveň je
samostatný, automatický vyhadzovač. Vnútri
zadnej časti predpažbia sú po bokoch umiestnené pružiny a kladivká ejektorov. Ich napínanie je odvodené od sklopenia hlavní a funkcia
3
1
od polohy kladiviek. Po otvorení záveru prázdne nábojnice vyhodí, nevystrelené náboje len vysunie, aby sa dali
ľahko vybrať. Hlavne sa sklápajú pomocou temennej kľučky – iné riešenie sa dnes ani nepoužíva.
Zbraň má jednospúšťový mechanizmus,
mimochodom sériovo zavedený od roku 1936,
koncepčne dopracovaný Browningovým synom Valom, s možnosťou voľby poradia odpálenia hlavne. Bicí mechanizmus má vnútorné
kladivká poháňané vinutými pružinami uloženými za kladivkami. Nový mechanický systém Reverse Striker na vystrelenie druhej rany
nevyužíva energiu spätného nárazu ako pri
starších typoch zbraní. Jeho výhodou je možnosť vystrelenia z druhej hlavne aj pri prípadnom nevystrelení náboja z prvej. Spúšť funguje mechanicky, takže na vystrelenie druhej
rany netreba energiu spätného nárazu, ktorý
prepne spúšťovú páčku. Výsledkom krátkych
dráh a páčok je veľmi rýchly chod mechanizmu, ktorý výrobca udáva v rozpätí tisícin sekundy od stlačenia jazýčka spúšte po udretie
zápalníka. Volič poradia odpálenia je združený s hmatníkom poistky a je umiestnený
na krku pažby, teda mieste, ktoré strelci jednoznačne preferujú. Voľbu môžeme vykonať
bez ohľadu na to, či je zbraň odistená alebo zaistená. Podľa účelu na poľovnícke, či športové
účely sa dá urobiť úprava, aby sa zbraň sama
po každom sklopení hlavní zaistila, ale nezaistila. Chod jazýčka spúšte je krátky, jemný
s odporom 15 N. Tak ako pri väčšine Browningových zbraní je jazýček spúšte nastaviteľný v rozsahu 15 mm, podľa požiadaviek strelca. Imbusovým kľúčikom povolíme zospodu
skrutku v prednej časti spúšte a jazýček posunieme pozdĺžne do potrebnej polohy. Potom
fi xačnú skrutku opäť pevne dotiahneme.
Pri modeli Sporter Browning ponúka hlavne len troch dĺžok 710, 760 a 810 mm, ktoré sa
vyrábajú v Miroku, Japonsku. Hlavne sú tormentované na tlaky, ktoré umožňujú použiť
aj náboje s oceľovými brokmi, i keď nemajú
značku ľalie. FN Systém Back Bored je spoločný pre hlavne brokovníc Browning i Winchester. Ide o vývrt hlavne rozšírený o niekoľko desatín milimetra (0,4 mm) od nábojovej
komory, ktorý vytvára menší odpor brokového zhluku pri prechode hlavňou. Výsledkom
je vyšší dostrel a pravidelnosť krytia. Aby pokrytie cieľa bolo percentuálne čo najideálnejvojenské le sy 2/2014
strelectvo
1) Jedna z najlepších kozlíc súčasnosti Browning 725 Sporter.
2) Polohovateľný jazýček spúšte, dokonalé
lícovanie baskule i prepažbia.
3) Zlomenie zbrane je dostatočné na pohodlné nabitie.
4) Americká pažba z orechového dreva,
opatrená účinnou botkou.
5) Ventilované hlavne s vnútornými čokmi,
zakrytá perličková muška.
6) Účinné čoky Invektor DS s montážnym kľúčom.
7) Baskuľa s otvormi pre uzamykacie háky,
v strede vymedzujúca klapka.
8) Mohutné hlavňové háky a mechanizmus ejektorov.
9) Bezpečnostný zámok jazýčka spúšte.
10) Štandardne je brokovnica uložená v prepravnom kufríku.
leštené. Z toho istého, kvalitného orechového dreva, je aj hranaté predpažbie, ukončené
zreteľným tulipánom. Drobná, ale drsná rybina po oboch stranách výrazne zlepšuje pevné
držanie zbrane, ruka sa nekĺže. Mäkká botka
a sklon pištoľovej rukoväti opatrenej rybinou,
poskytujú bezpečné posadenie brokovnice
do ramena i dobrú oporu pre plynulé ťahanie
a predsadenie pred cieľom. Výrazné vybratie
na krku pažby umožňuje komfortný dosah na
jazýček spúšte. Držanie zbrane je isté, pritom
veľmi pohodlné a ani po desiatkach výstrelov
necítiť únavu, napriek tri a pol kilovej hmotnosti. Príjemný pocit zo streľby zvyšuje do-
ti plastový kontajner brokov prederavil stred
terča. Skúsený poľovnícky strelec odskúšal
novinku S&B v kategórii športových nábojov, 12x70 EXTRA SPORTER s laboráciou 26
gramov a brokov o priemere 2,5 mm. Ocenil
presnosť zbrane i nábojov, ktoré majú výhodu vyššej navážky a nižšieho spätného nárazu.
Docielila sa tým vyššia rýchlosť, čo umožňuje
5
10
9
8
7
šie, kozlica je vybavená vnútornými čokmi Invector DS, ktoré sú v rovine s ústim hlavne.
V štandarde je päť zahrdlení, štvrtinové, polovičné, trojštvrtinové, full a cylindrické. Extra dlhé čoky 80 mm, výrazne zlepšujú balistické vlastnosti a výkon zbrane. Plné pokrytie
o priemere 75 cm majú cylinder na 15 m, 1/4
na 20 m, 1/2 na 25 m, 3/4 na 30 m a full na
35 m. Keďže sme čoky podľa odporúčania výrobcu veľmi nedotiahli, po 50 výstreloch sme
skontrolovali, či sa nepovoľujú, ani náhodou.
Súčasťou výbavy je montážny kľúč, ktorý treba
pri výmene zahrdlenia v každom prípade používať. Povrchová úprava Blued, v podstate ide
o brunírovanie, dáva hlavniam až modrastý
nádych. Horná lišta, rovnako ako aj spojovacia lišta hlavňového zväzku sú ventilované,
s výškou medzery 10 mm. Mieridlá tvorí vrchná, antireflexná lišta, na konci ktorej je muška, biela perlička spredu zakrytá matným kovom. Intuitívne namierenie na cieľ bolo rýchle
a plynulé, k čomu prispieva aj ergonomicky
tvarovaná pažba.
Americká pažba bez lícnice je zhotovená
z orechového dreva s výraznou kresbou, ktorá umocňuje dobrý dojem zo zbrane. Pri povrchovej úprave výrobca vsadil na klasiku,
všetky drevené časti sú napustené olejom a vyvojenské le sy 2/2014
16
4
statočne tlmený spätný náraz vďaka gumenej
botke Inflex II. Tá svojou konštrukciou účinne
rozkladá jednotlivé sily nárazu tak, že pôsobia
proti zdvihu ústia hlavní. K dispozícii sú tri
botky s hrúbkou 12, 20 a 25 mm, čo čiastočne umožňuje prispôsobiť si dĺžku pažby potrebám strelca. Dobré vyváženie zbrane, klasicky mierne na ústie, zaručuje pohotové a ľahké
mierenie, čo zvyšuje presnosť streľby.
Tú sme si odskúšali mierením na pevné i letiace terče. K dispozícii sme mali strelivo od
českej firmy Sellier & Bellot. Streľbou na medzinárodný pištoľový terč sme sa presvedčili o vysokej účinnosti daných druhov zahrdlenia, s použitím nábojov SB Magnum 42,5
s brokmi 3,5 mm. Pri 15 metrovej vzdialenos-
predovšetkým presnejšie zásahy s lepším odhadom predsadenia. Rýchle náboje majú tiež
dlhší účinný dostrel než náboje pomalšie.
K štandardnému vybaveniu patrí plastový prepravný kufor, za príplatok hliníkový
a uzamykateľný, ako aj zámok proti neoprávnenému použitiu zbrane. Tento bezpečnostný
prvok sa zamyká na jazýček spúšti, je pevnej
kovovej konštrukcie. Vnútorná časť je pokrytá
gumovým povrchom, aby nedošlo k poškriabaniu, či poškodeniu zbrane. Myslím si, že za
cenu, ktorú sa predávajú tieto brokovnice, nemajú konkurenciu, pokiaľ neberieme do úvahy kozlicu Winchester Select Sporting tiež od
koncernu Fabrigue National. No a nakoniec,
pokiaľ ide o cenu, treba konštatovať staré známe, že nielen za kvalitu, ale aj za značku sa
platí. Browning 725 Sporter totiž patrí do vyššej strednej triedy.
Text a foto: Ing. Ľuboš Ivanovčan
23
kynológia
Chovateľský zámer
tatranského duriča
Súčasný vývoj poľovníctva, najmä vývoj a štruktúra poľovných revírov, zastúpenie jednotlivých
druhov poľovnej zveri, výrazne ovplyvňujú aj nároky na poľovne upotrebiteľných psov a ich využitie. Platná legislatíva so sebou prináša zvýšené nároky na odbornosť a profesionálny prístup,
ktorý do istej miery ovplyvňuje aj populačné zmeny v radoch poľovníkov a ich odlišné nároky na
poľovného psa. V revíroch s raticovou zverou v súčasnosti prevláda snaha chovať menšie plemená psov vzhľadom na znížené nároky na výživu, starostlivosť, umiestnenie a prepravu. Predpokladáme, že táto snaha sa bude do budúcna ešte zvýrazňovať.
Jaroslav Jevčák Ing., Klub Chovateľov
tatranských duričov, (text, foto)
Náš chovateľský zámer je vytvoriť nové plemeno psa, ktoré zodpovedá a čo najviac sa približuje požiadavkám výkonu práva poľovníctva v súčasnosti. Týmto požiadavkám je
najbližšie nízkonohé plemeno duriča strednej až malej veľkosti v type slovenského kopova. Pôjde o plemeno nenáročné na priestor
a výživu (vhodné aj pre poľovníkov bývajúcich
v meste, minimálne nároky na prepravu autom), pomerne ľahko prenášateľné s ohľadom
na veľkosť (transport na posed), odolné, bez
významnejších zdravotných problémov (najmä dedičné ochorenia). Vzhľadom na predpokladané uplatnenie v praxi by malo byť vhodné
na prácu duriča a farbiara a tento pes by mohol
vykonávať všetky skúšky poľovnej upotrebiteľnosti pre tieto plemená. Pracovný názov plemena – tatranský durič.
Vzor pre exteriér tohto plemena sú duriče existujúce na Slovensku v minulom storočí. Šľachtitelia slovenského kopova sa rozhodli
z tejto palety duričov rôzneho typu a sfarbenia vyšľachtiť plemeno stredného až menšieho rámca, čierneho sfarbenia s pálením. Na
fotografiách z 19. storočia sa však vyskytujú
aj duriče iného sfarbenia, s bielymi odznakmi, ktoré sa podľa existujúcich záznamov vyskytovali medzi jedincami aj pri výberoch slo24
venských kopovov do plemenitby z domácej
populácie v minulom storočí. Slovenský kopov
je vzorové východiskové plemeno vzhľadom na
svoj pôvod, so zreteľom na žiaduce povahové
a exteriérové vlastnosti. Vynikajúce povahové vlastnosti preukazuje slovenský kopov už
celé desaťročia. Medzi výrazné pozitíva patrí
jeho temperament, často až neutíchajúca chuť
do práce, ochota a záujem sledovať stopu zveri
(nepofarbenú aj pofarbenú), hlasitosť na stope
a jedinečná odvaha. Tieto povahové črty sú neustále žiadané, v chove upevňované a selektované. Avšak s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, týkajúce sa výkonu práva poľovníctva
a súčasne platnej legislatívy, môžu byť práve
niektoré z jeho povahových vlastností obmedzujúcim a limitujúcim faktorom pre využitie kopova mimo rozsiahlych lesných komplexov a v malých revíroch. V praxi to znamená,
že došlo k rozdeleniu veľkého počtu pôvodne
rozlohovo veľkých revírov na niekoľko menších. Tento trend bude mať v blízkej budúcnosti (uzatváranie nových nájomných zmlúv,
zmeny hraníc poľovných revírov s ohľadom na
finančnú situáciu) znova stúpajúcu tendenciu,
pričom v mnohých revíroch sa dnes aj pri výskyte diviačej zveri upustilo od poľovania formou spoločných poľovačiek s použitím u nás sa
vyskytujúcich plemien duričov (slovenský kopov, štajerský durič, AJD) a prevláda individuálny spôsob poľovania. Práve v takýchto revíroch by našla praktické uplatnenie nová forma
národného nízkonohého plemena duriča pri
zachovaní uvedených žiaducich povahových
čŕt slovenského kopova a plemien využívaných
v tejto plemenitbe. Jeden z podstatných rozdielov práce takéhoto typu duriča by bol jeho
menší „akčný rádius“ pri durení, ktorý je často
príčinou straty a zabehnutia vysokonohých duričov – ide síce o pomalšie, ale pritom vytrvalé,
systematické a hlasité durenie. Náš cieľ je vyšľachtiť plemeno, ktoré by našlo uplatnenie aj
pri dohľadávaní postrieľanej, najmä raticovej
zveri a práca na studenej stope, najmä pri individuálnom spôsobe poľovania.
❧
vojenské le sy 2/2014
spoločenská rubrika
Priestor
na otázku
Milí čitatelia nášho časopisu, redakcia vám ponúka priestor pýtať sa v rubrike Priestor na otázku.
Vaše dopyty posielajte na adresu [email protected], ako predmet správy uvediete názov Otázka. Odpovede budú uverejnené v Spoločenskej rubrike nášho časopisu.
Dnešná otázka znie:
Aké sú nové pravidlá vstupu do
vojenských obvodov po novele zákona?
Novela zákona o vojenských obvodoch, ktorá vstúpila do platnosti 1. júla 2012, priniesla
viacero zásadných zmien týkajúcich sa vstupov na územia Vojenských obvodov (ďalej len
VO). Naďalej však platí zásada, že vstup do
VO je zakázaný v čase, keď je na jeho území
vojenské cvičenie. Na niektoré časti VO zostal
vstup aj naďalej pre verejnosť trvale zakázaný.
O tom, či sa na území VO práve nedeje vojenská
činnosť, alebo o tom, či je na konkrétnu časť VO
povolený vstup, je občan povinný informovať sa
nasledovným spôsobom:
Na území VO majú osoby zakázané:
- zdržiavať sa na území VO dlhšie ako 24 hodín (okrem osôb s povolením na trvalý alebo prechodný pobyt)
- manipulovať s nájdenými zbraňami, strelivom, výbušninami alebo ich časťami
- vstupovať do uzavretých alebo ohradených častí VO a objektov obrannej infraštruktúry
- osobne alebo telefonicky na obecnom úrade
obce susediacej s územím vojenského obvodu alebo na úradnej tabuli tejto obce.
- zhotovovať nákresy, plány, fotografické zábery alebo filmové zábery objektov obrannej infraštruktúry
- na webovej stránke Ministerstva obrany SR
www.mosr.sk v sekcii Harmonogram vojenských cvičení na území vojenských obvodov,
alebo na webovej stránke susediacej obce (ak
má obec takúto stránku zriadenú).
- vykonávať také činnosti, v dôsledku v dôsledku ktorých by vo VO vznikla škoda na
majetku štátu, alebo by došlo k obmedzeniu alebo zabráneniu plnenia úloh obrany
a bezpečnosti štátu.
V prípade nerešpektovania zákazu môže byť
občanom udelená pokuta až do výšky 500 eur.
Pri vstupe na územie VO je každá osoba povinná riadiť sa pokynmi a výzvami, ktoré vyplývajú z tabúľ, dopravných značení a zariadení alebo
rozmiestnených piktogramov.
Motorovými vozidlami možno prechádzať
cez územia VO len po verejnej pozemnej komunikácii. Premávka na týchto komunikáciách sa môže na určitý čas čiastočne alebo úplne uzatvoriť, prípadne sa môže nariadiť ich
obchádzka.
Životné
a pracovné
jubileá
životné jubileá
Apríl 2014
Ing. Štefan Čuvala, vedúci LS
Riadok, OZ Malacky, 60 rokov
Máj 2014
Ľuboš Tomáška, samostatný
referent OHÚL, OZ
Kežmarok, 50 rokov
Jún 2014
Ing. Jozef Ivanič, vedúci
oddelenia odbytu GR, 55 rokov
Miroslav Fiala, lesník
LS Jablonové, OZ
Malacky, 55 rokov
pracovné jubileá
Apríl 2014
Ján Dulák, lesník, LS Ľubica,
OZ Kežmarok, 25. výročie
Máj 2014
Štefan Knoška, robotník,
SL Pliešovce, 40 výročie
František Bukovský,
robotník, LS Ľubica, OZ
Kežmarok, 25. výročie
Jún 2014
Ing. Katarína Lacová,
samostatný referent oddelenia
výroby, OZ Malacky, 20. výročie
Touto novelou zákona sa umožnilo so súhlasom MOSR využívanie VO aj na organizovanie branno-športových podujatí, športových a kultúrnych podujatí. Zhotovovať
fotografické alebo filmové zábery na území
VO je možné len so súhlasom MOSR a správcu dotknutých pozemkov a objektov a je nutné dodržať podmienky vyplývajúce z ich stanovísk.
Dodržiavanie pokynov ku vstupom na
územia VO je bezpodmienečne nutné, aby
neprišlo ku škodám na zdraví a majetku občanov. ❧
vojenské le sy 2/2014
25
spoločenská rubrika
Jeden z nás
Ing. Jozef Ivanič
Dnešná doba je charakteristická svojim závratne rýchlym tempom. Každodenný život, pracovný nevynímajúc, ubieha míľovými krokmi. Našťastie, sú aj dni, keď sa na chvíľu zastavíme a viac
sa venujeme ľuďom okolo seba. Medzi takéto dni nepochybne patria významné životné jubileá.
Toho svojho sa dožíva aj náš dlhoročný kolega Ing. Jožko Ivanič.
Jozef sa narodil 10. júna 1959 v Nitre. Vzťah
k prírode a túžba splniť si sen a začleniť sa do
rodiny lesníkov ho zaviala do Zvolena. Po
úspešnom absolvovaní SLTŠ v Banskej Štiavnici a lesného inžinierstva na Vysokej škole
lesníckej a drevárskej vo Zvolene začal profesionálnu dráhu vo Vojenských lesoch a majetkoch, n. p. Pliešovce, kde v roku 1983 na útvare
riadenia lesnej výroby PR absolvoval nástupnú prax. Po skončení vojenskej služby nastúpil
na tri roky na lesnú správu Pliešovce. V Pliešovciach stretol tiež svoju budúcu manželku, s ktorou majú dodnes harmonický vzťah.
Určite aj táto významná udalosť v jeho živote
spôsobila, že sa v Pliešovciach natrvalo usídlil
a spojil svoj pracovný život s Vojenskými lesmi
a majetkami SR, š.p. V priebehu 31 rokov Jozef
prešiel mnohými pracovnými pozíciami a získal množstvo cenných pracovných skúseností.
Avšak asi najdlhšie obdobie – s malou prestávkou v dôsledku organizačných zmien – pracoval ako vedúci oddelenia odbytu, kde pôsobí dodnes. To bolo len veľmi stručne niekoľko
míľnikov z pracovného života nášho kolegu.
26
K Jožkovej ľudskej stránke, iste bude každý so mnou súhlasiť, neodmysliteľne patrí jeho
nekonečný a pohotový zmysel pre humor. Určite mnohí z jeho kolegov či kamarátov majú
nejednu skúsenosť s tým, ako spoľahlivo a neúnavne dokáže svojimi humornými príbehmi baviť celú spoločnosť. Dúfam, že sa na
mňa nenahnevá, keď prezradím, že v súkromí ho v najbližšom čase čaká ďalšia významná a úžasná rola starého otca. Aj preto mu
k jeho významnému životnému jubileu spoločne zaželajme veľa zdravia, šťastia a spokojnosti. Nech nikdy nestratí svoj povestný šibalský
úsmev.
Vykonávať povolanie lesníka
predpokladá predovšetkým lásku
k prírode. Vedel by si si spomenúť na
okamih, keď si ju pocítil prvýkrát?
V časoch môjho detstva mali deti slobodný
život. Rodičia sa o nás nebáli, kriminalita bola
takmer nulová, nikto nás nevozil do a zo školy.
Celý voľný čas a prázdniny sme prežili vonku –
v chotári, v lese, pri potoku. Tam som pocítil tú
voľnosť človeka v porovnaní s celým systémom
Mgr. Zuzana Benedeková, samostatný
odborný referent Kancelárie GR (text),
foto archív Ing. Jozefa Ivaniča
civilizovaného života uväzneného v množstve
obmedzení a často nezmyselných regulácií.
V prírode vie byť človek so sebou krásne sám.
Keď po rokoch prechádzam po miestach, kde
som prežil detstvo, vidím, ako veľmi sa zmenila krajina – žiaľ, prevažne k horšiemu a tým
viac si uvedomujem, aký dôležitý je environmentálny prístup k prírode i spoločnosti.
Všetci Ťa určite poznajú predovšetkým ako
veselého človeka. Môžeš nám prezradiť
svoj recept na večne optimistickú náladu?
Vo svete všeobecne je veľa zloby, utrpenia,
hladu, chorôb aj vojen. Ľudský život je veľmi
krátky a úsmev nič nestojí. Rozdávať úsmev
je dar aj poslanie. V minulosti sa celkovo žilo
družnejšie a aj veselšie, a tak sa povystrájali rôzne nezbedy. Ľudia ľahšie prijímajú žarty,
ktoré sa ich netýkajú, aj preto si robím žarty
sám so seba a bavím sa na tom tak druhoplánovo, ale je to skôr spontánne. Nedávno som
počul podobnú úvahu z úst známeho humoristu Smoljaka. Aj keď mnohí poznajú môj výrok,
že smiech je u mňa najvyššie štádium strachu.
Samozrejme, že nemôžem nespomenúť
Tvoju ďalšiu vášeň, ktorou je, okrem
lesa a poľovníctva, maľovanie obrazov.
Pracuješ momentálne na nejakom?
Začal som už na základnej škole a venujem
sa tomu s rôzne dlhými prestávkami dodnes.
Mám rozpracovaných zopár lesných krajiniek,
no jar prišla akosi privčas, tak neviem, kedy to
všetko dokončím.
Takmer by som zabudla na ľudový
tanec a hudbu! Vieme o Tebe, že si
tiež pôsobil vo folklórnom súbore
Poľana. Čo by si nám mohol povedať
o tejto oblasti Tvojich koníčkov?
vojenské le sy 2/2014
spoločenská rubrika
Vyrastal som na dedine a tam nebolo k folklóru nikdy ďaleko. Mamka hrala dlhé roky
ochotnícke divadlo a tam som začal spoznávať
javisko aj ja. Folklóru som sa začal venovať na
SLTŠ, kde súbor Sitňan viedol Ing. Pôbiš, ktorý spolu s prof. Križom založili ako študenti
v Brne pôvodný súbor Poľana. Súbor sa venoval zvláštnemu baníckemu folklóru, ktorý mal
v Banskej Štiavnici dlhú a bohatú tradíciu (Salamander, Nácko, banícke spevokoly, cechové
obrady, dychovky a pod.) Potom som pokračoval na lesníckej fakulte v tanečnej zložke súboru Poľana. Folklór, to nie je len zábava, on má
v sebe aj silný humánny odkaz o medziľudských vzťahoch, o úcte k základným životným
hodnotám a o viere v silu človeka. Cez folklór
ľudia vymedzujú svoju entitu. Každý, kto robí
akúkoľvek kultúru v takpovediac v priamom
prenose, vie, aký je to krásny pocit pri klaňačke
pred roztlieskaným hľadiskom. Vďaka folklóru
som spoznal nielen rôzne krajiny, ale najmä vynikajúcich ľudí, folklórnych zanietencov a celoživotných priateľov, s ktorými sa na rôznych
festivaloch stretávam podnes.
Na čo sa najviac tešíš v budúcnosti?
Aké máš plány?
Bude to asi to vnúča, ak to dobre dopadne.
Má to byť vnučka a mám s ňou všelijaké plány,
veľa vecí, ktoré som pri vlastných deťoch akosi nestíhal. V osobnom živote sa viac venovať
rodine, v pracovnom držať tempo s mladšími
kolegami a výzvami doby v mojom obore. Veď
bude aj horšie, ale – ako spieval Mercury – ,,The
Show Must Go On“.
❧
ODIŠIEL KOLEGA,
SPOLUPRACOVNÍK
V utorok 15.4.2014 sme sa v Kamenici n/Cir., navždy rozlúčili
s Milanom Šepeľom, pracovníkom o.z., ktorý zomrel nečakane
dňa 12.4.2014 vo veku nedožitých šesťdesiatdva rokov.
Milan Šepeľa sa narodil dňa 28.9.1952 v Kamenici n/Cir. Maturoval
na Strednej ekonomickej škole v Humennom. Do Vojenských lesov nastúpil pracovať v októbri 1974, hneď po ukončení základnej vojenskej
služby, a to do vtedajšieho národného podniku v Kamenici n/Cir. S Vojenskými lesmi bol spojený v podstate celý Milanov pracovný život. Ako čerstvo vyštudovaný
ekonóm začal pracovať na pozícii samostatný účtovník na učtárni podniku. Po necelom roku sa
stal ekonómom Lesnej správy Kamenica n/Cir.. Tu pobudol celých osemnásť rokov, počas ktorých si rozšíril vzdelanie o pomaturitné štúdium na Strednej lesníckej technickej škole v Prešove.
V roku 1993 bol preložený späť na ústredie o.z. Kamenica n/Cir., ako samostatný referent oddelenia ekonomiky venujúci sa predovšetkým informačným technológiám. S počítačmi už zostala jeho kariéra spätá až do posledných dní života. Vo Vojenských lesoch a majetkoch odpracoval
celkom 39 rokov.
Milana sme poznali ako človeka vyrovnaného, čestného a priameho, rozvážneho pracovníka
so svojimi zásadami, ktorý svoje sily, um a životné skúsenosti venoval predovšetkým rodine, vojenským lesom a práci v odborovom zväze.
Bol plný plánov a optimizmu, ktorý bol pre neho takým príznačným. Obdivovali sme jeho životnú vitalitu i jeho ochotu pomáhať všade tam, kde bolo treba, a každému, kto ho o to požiadal.
Taký bol v práci aj v osobnom živote. Tak sme ho poznali a tak ostane i v našich spomienkach.
Predčasná smrť vykonala svoje. Ukončila život, nedovolila splniť plány a užiť si očakávaného
zaslúženého odpočinku a radosti zo života po odchode na dôchodok a doplnila kroniku našich
dní touto smutnou udalosťou.
Česť jeho pamiatke!
Kolegovia a spolupracovníci, o.z. Kamenica n/Cir.
Ľuboš Tomáška
Ing. Igor Pogran, oddelenie
HÚL , OZ Kežmarok
Keď som v roku 1998 prišiel na Vojenské lesy a stal som sa súčasťou kolektívu HÚL, Ľuboš bol už päť rokov zamestnancom vtedajšieho Strediska. Prežili sme spolu veľa pekných, ale aj ťažších chvíľ. Ani vo sne mi nenapadlo, že raz budem o ňom písať článok. Teraz má 50, tak som to skúsil.
Ľuboš Tomáška sa narodil 13. mája 1964 v Martine pod pohorím Malej a Veľkej Fatry. Napriek tomu, že nemal v rodine vzor lesníka, jeho
vzťah k prírode a poľovníctvu usmernil otec. V roku 1983 ukončil štúdium na SLTŠ Liptovský Hrádok a prvé pracovné skúsenosti získal na
LZ Martin vo funkcii vedúceho LO na Lesnej správe Kýčera vo Valči.
Jeho začiatky vo VLM sú spojené s dátumom 1. november 1988 a s návratom do Sučian, kde bolo v tom čase stredisko VLM Sučany, ktoré patrilo pod LC Sklené, najčlenitejšie a najvyššie LHC v rámci VLM.
Nastúpil v období sprístupňovania lesných porastov a nových lanovkových systémov, pretože LO Jarolím bol vtedy ťažko prístupný s nadmor-
vojenské le sy 2/2014
skou výškou v rozsahu od 500 m do 1600 m. Dobrý a skúsený kolektív
mu ako najmladšiemu veľmi rýchlo pomohol s úlohami, ktoré lesník na
LO potreboval vedieť. S odstupom času v dobrom spomína na tzv. „nočné uzávierky“ a na prvých poľovníckych hostí. Po päťročnom pôsobení
padlo na prelome rokov 1992 a1993 rozhodnutie o prinavrátení pozemkov v takom rozsahu, že stredisko bolo postupne zrušené. Vďaka návrhu vtedajšieho riaditeľa Ing. Jozefa Ulianku začal Ľuboš pracovať od 1.
mája 1993 v práve vznikajúcom taxačnom pracovisku. Kežmarok sa na
nasledujúcich 20 rokov stal jeho druhým domovom. S kolegami Jakubekom a Galčíkom pod vedením nebohého Ing. Jozefa Kormana začali prvé rušné vonkajšie práce na LC
Lešť, sťahovanie a oboznamovanie
s prácou v HÚL. Bolo to obdobie,
keď pracovnými pomôckami boli
prekresľovač, planimeter, výškomer Blume-leiss, biedne čiernobiele
snímky a stará Škoda 120. V porovnaní s dnešným vybavením taxátora vyvolávajú tieto spomienky už
len úsmev. Práca ho napĺňa svojou
rôznorodosťou, veď na niektorých
LC začína už tretie decénium a stále je čo spoznávať a učiť sa.
Na oddelení má prezývku „archivár“ (lebo vždy vie, kde je čo odložené), je šťastne ženatý a jeho najmladší syn začal chodiť do škôlky. Obľubuje vyprážaný syr a hranolčeky, najradšej počúva AC/DC a najobľúbenejšia kniha sú Pracovné postupy HÚL. To posledné je vtip, ale ak to
naozaj chcete vedieť opýtajte sa ho sami... Len ho nepozvite na kávu. Tú
by určite odmietol.
Ľuboš! Ďakujeme Ti za Tvoju obetavú prácu a do ďalších rokov želáme veľa zdravia, spokojnosti a úspechov.
❧
27
spoločenská rubrika
50. ročník Venerovského
memoriálu
S každoročnou pravidelnosťou súťažia lesníci na Medzinárodných majstrovstvách SR v lyžovaní s medzinárodnou účasťou – Venerovského memoriáli. Organizujú ho Štátne lesy Tatranského národného parku v spolupráci s obcou Štrba a TMR a.s. pod záštitou ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a predsedu Odborového zväzu pracovníkov drevo, lesy, voda.
Súťažilo sa v areáli FIS na Štrbskom plese v dvoch disciplínach – behu na lyžiach v kombinácii
so streľbou zo vzduchovky (tri výstrely v stoji a tri v ľubovoľnej polohe) a v obrovskom slalome.
Na štart sa postavili pretekári a pretekárky z 20 lesníckych štátnych aj neštátnych subjektov zo
Slovenska, Čiech, Poľska a Ukrajiny.
V tomto roku oslávil Venerovského memoriál jubileum – má za sebou už 50 ročníkov. Za
toto obdobie prešiel mnohými zmenami. Dlho
bol organizovaný ako česko-slovenské špor-
Ing. Jozef Bittara, vedúci oddelenia
odbytu o.z. Malacky, [email protected]
tové podujatie, na ktorom sa mohli zúčastniť aj vrcholoví lyžiari, reprezentanti republiky a účastníci majstrovstiev sveta či zimných
olympijských hier. Rok 1992 bol prelomový
z pohľadu oživenia atmosféry – medzi súťažiacimi sa objavujú aj ženské kategórie. Na druhej
strane, aj napriek nesmiernej snahe organizátora sa počet pretekárov každoročne znižuje.
Môže to súvisieť so stále klesajúcim počtom
zamestnancov lesníckych subjektov, ale aj s nezáujmom mladých, o čom svedčí aj účasť len
štyroch pretekárov v kategórii do 35 rokov.
Kto bol Dimitrij Venerovský
Ing. Dimitrij Venerovský (1903-1944) sa
po vyštudovaní Lesníckej fakulty v Brne dlhé
roky pohyboval najmä v lesoch Vysokých Tatier, kde ako taxátor pomáhal plánovať aktívnu
starostlivosť o lesy. Počas druhej svetovej vojny sa aktívne zapojil do odboja proti fašistom.
V októbri 1944 zahynul pri Podsuchej nad Ružomberkom a na jeho počesť v roku 1946 pomenovali prvý ročník lesníckych pretekov na
lyžiach. Za to, že sa toto podujatie organizuje
už toľko rokov, patrí vďaka najmä prvým organizátorom a nadšencom lyžovania a lesníctva.
Súčasným organizátorom držíme palce, aby aj
v dnešnej dobe pokračovali v tejto tradícii. Ďakujeme im za snahu a veríme, že aj nasledujúce ročníky budú svojou atmosférou a tradíciou
pripomínať spätosť a húževnatosť lesníkov.
❧
28
vojenské le sy 2/2014
lesná pedagogika
Projekty lesnej pedagogiky
s celoslovenskou
pôsobnosťou
Dana Loyová, NLC – ÚLPV Zvolen
Práca s verejnosťou, aktívna komunikácia a šírenie myšlienok významu lesov a lesníctva pre spoločnosť je dnes dôležitá súčasť práce lesníckych inštitúcií. Jeden z účinných a osvedčených nástrojov odovzdávania informácií je lesná pedagogika. Disponuje širokou škálou foriem a typov
aktivít pre rôzne cieľové skupiny. Úspešný príklad systematickej práce lesníckych organizácií
z rôznych sektorov, v ktorých hlavnú úlohu zohráva lesná pedagogika a lesní pedagógovia, sú aj
dva celoslovenské projekty s názvami Les ukrytý v knihe a Krok za krokom smerom k lesu. Ich koordináciu zastrešuje Národné lesnícke centrum v spolupráci s partnermi – š.p. Lesy SR, ML Košice, Slovwood a.s.. Na obidvoch projektoch sa zúčastnili aj lesní pedagógovia zo š.p. VLM SR.
Projekt Krok za krokom smerom k lesu
má environmentálny charakter. Cez tri nosné
témy – voda, ovzdušie a odpady – približuje
funkcie lesa, vzájomnú previazanosť jednotlivých zložiek a súčasne vplyvy ľudskej činnosti na okolité prostredie. Projekt je viazaný na
školský rok. Žiacke tímy sa pravidelne stretávajú so svojimi lesnými pedagógmi a spoločne
riešia úlohy pripravené v lesných zápisníkoch.
Vyvrcholením tímového snaženia je vykonanie činu prospešného pre les, prírodu a okolie. Do aktuálneho tretieho ročníka sa zapojilo 12 tímov z celého Slovenska. Hodnotenie
Spoločných lesných zápisníkov bude v závere
tohto školského roku.
Dlhodobé projekty majú svoje opodstatnenie. Umožňujú stálu spoluprácu lesných
pedagógov so školami, nepretržitý kontakt
s mládežou, poznanie cieľovej skupiny a jej
aktuálnych potrieb. Odrážajú serióznosť záujmu inštitúcie podieľať sa na formovaní nastupujúcej generácie.
❧
Les ukrytý v knihe predstavuje netradičné spojenie lesníkov, škôl a knižníc. Hlavná
myšlienka projektu vychádza zo samotného názvu, t.j. poukázať na pôvod knihy a zároveň predstaviť knihu po obsahovej stránke. Okrem samotného čítania, rozprávania sa
a zaujímavých aktivít s lesnými pedagógmi na
pôde knižníc, je pre žiakov pripravená aj súťaž
o Naj lesnú knihu. Téma 4. ročníka súťaže je
tvorba Lesného komiksu. Záverečné slávnostné vyhodnotenie súťaže ako aj celého projektu sa uskutoční v mesiaci jún 2014 v Krajskej
knižnici Ľudovíta Štúra vo Zvolene.
vojenské le sy 2/2014
29
lesná pedagogika
Lesnícke dni 2014 – Les
a zdravie pre všetkých
...motivujme ľudí, aby poznávali les a lesníctvo, prírodu, aby ju chránili, zveľaďovali, neznečisťovali, a tým prispejme k zachovaniu krás Slovenska pre budúce generácie... Myšlienka oslovovať širokú laickú a odbornú verejnosť a informovať spoločnosť o význame a funkciách lesa ožíva každoročne v apríli, symbolicky pri príležitosti „Apríl mesiac lesov“, prostredníctvom celoslovenskej
kampane Lesnícke dni.
Národné lesnícke centrum už po ôsmy
krát vyzvalo významné lesnícke inštitúcie,
aby pod gesciou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR spoločne pripravili zaujímavý program pre verejnosť
priamo na námestiach miest, a formou overených aktivít lesnej pedagogiky, oslovili verejnosť vo veci spoločenského významu lesa
pre všetkých.
Tohtoročnou TOP témou Lesníckych dní
2014 je „Zdravie z prírody“. Verejnosť vníma les z pohľadu hospodárstva len ako zdroj
30
Ing. Andrea Melcerová, NLC Zvolen
drevnej hmoty, ktorá je cennou komoditou
pre obchodovanie. Málo ľudí hodnotí aj mimoprodukčné funkcie lesa. Les je pre mnohých ľudí útočiskom pred pracovným stresom, zdrojom významných zložiek potravy
a cieľom turistických výletov pre poznanie
prírodných a kultúrnych pamiatok. Lesníci
majú preto záujem poukázať aj na iné, často
krát pre širokú verejnosť prospešnejšie možnosti sociálneho využívania lesa a jeho funkcií, akými sú rekreácia, liečenie, hygiena
a ochrana prírody.
Slávnostné otvorenie Lesníckych dní
2014 sa uskutoční 24.4.2014 od 10.00 na
námestí SNP vo Zvolene. Pripravený je zaujímavý kultúrny program pre širokú verejnosť. Návštevníci budú mať možnosť vidieť
prezentáciu lesníckych inštitúcií, a tiež prácu
včelárov a bylinárov, vyskúšať si pestovanie
stromčekov, rekreačnú lukostreľbu a mnoho
ďalších zaujímavých ukážok tradičných aktivít, ktorých podstatou je les samotný.
Organizátori Lesníckych dní vo Zvolene:
Národné lesnícke centrum; Lesy SR, š.p., Banská Bystrica; VLM Pliešovce, š.p.;, Slovwood
Ružomberok a.s.; Lesnícka fakulta TUZVO
Zvolen,; Mesto Zvolen; Lesný podnik mesta
Zvolen; Stredná odborná škola lesnícka Banská Štiavnica; Mestské lesy Kremnica; Združenie zamestnávateľov v LH; Slovenská lesnícka komora; Slovenská poľovnícka komora;
Slovenský zväz včelárov.
Informácie o pripravovaných podujatiach
Lesníckych dní 2014 nájdete na webovej
stránke www.lesnickedni.sk, alebo na stránkach Facebooku/Lesnícke dni.
vojenské le sy 2/2014
lesná pedagogika
Lesnícke dni 2014 v ďalších regiónoch Slovenska
25.4.2014
Lesnícke dni v Kežmarku;
Hlavné námestie v Kežmarku
Prezentácia lesníckych organizácií pôsobiacich
v tejto oblasti s programovou ponukou rôznych činností pre žiakov a učiteľov miestnych
základných škôl. Organizátori: ŠL TANAPu,
VLM SR, š.p., Mesto Kežmarok.
Plavenie dreva v Rakytovciach;
Mestské lesy Banská Bystrica
Plavenie dreva a vyhlásenie jedinečného dreveného vodného žľabu v Rakytovciach za Lesnícky významné miesto. Organizátor Mestské lesy
Banská Bystrica a LSR, š.p. Banská Bystrica.
Lesnícke dni v Prešove,
Námestie v Prešove
Prezentácia lesníckych činností a aktivít lesnej
pedagogiky lesnými pedagógmi z LSR, š.p. a študentmi Strednej odbornej školy lesníckej v Prešove.
27. 4. 2014
JURKO 2014, Nitrianska Blatnica,
rotunda (kostolík) Sv. Juraja
Prezentácia lesníctva v spojení s kresťanskými
tradíciami na podujatí tradičnej púte pri kostolíku JURKO. Aktivity lesnej pedagogiky pre
deti aj dospelých. Organizátori: OÚ Nitrianska
Blatnica, LSR š.p. OZ Prievidza.
Lesnícke dni v Bratislave, Železná
studnička, Partizánska lúka
Kultúrno – náučný program pre verejnosť
v rámci podujatia Bratislava pre všetkých. Pokus o zápis do Knihy rekordov v jedení jabĺk.
Prezentácia inštitúcií pôsobiacich v oblasti lesníctva, ochrany prírody a environmentálneho vzdelávania formou aktivít pre deti. Večerná vatra. Organizátor: Mestské lesy Bratislava,
NLC, VLM SR š.p., LSR š.p.
29.4.2014
Revúcke lesnícke dni, námestie
Propagácia lesníckej práce a významu lesa pre
zdravie, oddych a rekreáciu. Podujatie určené
pre verejnosť bez obmedzenia veku. Organizátor:
LSR, š.p. OZ Revúca, Mestské lesy Revúca, s.r.o.
Lesnícky deň v botanickej
záhrade v Banskej Štiavnici
Poznávanie prírody a spôsobu jej ochrany, pre
žiakov MŠ a ZŠ v Banskej Štiavnici okolia. Organizátor SOŠL Banská Štiavnica.
Lesnícky deň na Mierovom
nám. v Trenčíne
Prezentácia lesa, lesníkov a spriaznených organizácií formou náučných a nápaditých aktivít
v rámci témy Les a zdravie pre všetkých. Organizátor: LSR, š.p. OZ Trenčín, Mesto Trenčín,
Lesné hospodárstvo Inovec, s.r.o.
1.5.2014
Otvorenie Vydrovskej
doliny, lesnícky Skanzen
vo Vydrovskej doline.
Otvorenie sezóny v LSk a Vydrovskej doliny. Vyhlásenie cien J.D. Matejovie. Kultúrno-náučný program lesnej pedagogiky. Oficiálne
ukončenie Lesníckych dní 2014. Organizátori:
LSR, š.p. OZ Č.Balog, Vydra n.o., Čiernohorská
železnička.
❧
Autorkou kresby je Terézia Kyseľová, 9 rokov, Pliešovce
vojenské le sy 2/2014
31
Download

máj – jún 2014