ročník 5
cena 2,5 €
číslo 2/2011
OVEROVANIE ZARIADENIA
na skúšanie brikiet
KOMPOSTOVANIE
jednoduché riešenie
komplikovaného odpadu
2
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
Príhovor
štvrťročník pre poľnohospodársku energetiku
2/2011, ročník 5
Vydáva:
A.B.E. združenie pre poľnohospodársku biomasu,
900 41 Rovinka 326,
Redaktor:
Ing. Štefan Pepich, PhD.
Redakčná rada:
Nová redakčná rada
Prof. Ing. Ján Gaduš, PhD.
Doc. Ing. Jan Piszczalka, PhD.
Ing. František Zacharda, CSc.
Ing. Štefan Pásztor
Ing. Jozef Nahácky
Ing. Miroslav Kušnír
Ilustračné foto:
Ing. Š. Pepich, PhD.,
Bc. M. Pepich
Adresa redakcie:
Agrobioenergia, 900 41 Rovinka 326
Kontakt:
Tel.: 0907 158 005, 0903 119 797
e-mail: [email protected]
[email protected]
www.abe.sk
Tlač:
D&D International Slovakia s.r.o.,
Vajnorská 135, Bratislava
Povolené:
Ministerstvom kultúry SR pod evidenčným číslom:
EV 3009/09
Redakcia nezodpovedá za obsahovú správnosť inzerátov
a príspevkov. Príspevky neprešli jazykovou úpravou,
nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame
ISSN 1336-9660
Z OBSAHU
Príhovor . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3
Zo sveta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4
Overovanie zariadenia na skúšanie brikiet . . . . . . 5
Bioplynová stanica s výrobou paliva pre motorové
vozidlá . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7
Z domova . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10
Kompostovanie – jednoduché riešenie
komplikovaného odpadu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
Elektráreň na biomasu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12
Budovanie bioplynových staníc je perspektívne,
ale vyžaduje starostlivosť a podporu štátu . . . . . 14
Zelená energia je vraj drahá a škodlivá . . . . . . . . 18
PRO EKO 2011 Banská Bystrica . . . . . . . . . . . . . . . 22
Kofermentácia láskavca pri produkcii bioplynu . . 23
V poslednom období sa v médiách objavujú útoky na zelenú energiu v nevídanej razancii. Nadpisy v novinách typu:
„Biopalivá spôsobia škody ako 26 miliónov áut.“, „Miesto chleba budiš svetlo“,
„Polia sú na výrobu potravín!“, „Zelená
elektrina zvyšuje dramaticky ceny“, „Biopalivá prinášajú hlad“
a podobne. Tieto správy majú jediný cieľ a to je postaviť verejnú
mienku proti obnoviteľným
zdrojom energie. Je to krutý boj
kapitálu v rukách veľkých energetických a petrochemických
korporácií proti konkurencii, ktorú v obnoviteľných zdrojoch
energie začínajú vidieť. Je predpoklad, že
tieto útoky sa v najbližších rokoch ešte vystupňujú. A metódy boja budú ešte nevyberanejšie. Ale budú mať spoločného menovateľa a to je zastrašovanie:
• zastrašovanie obyvateľstva zo zvyšujúcej sa ceny elektriny
• zastrašovanie z dramatického zvyšovania cien potravín
• zastrašovanie z nedostatku potravín lebo na poľnohospodárskej pôde sa budú
pestovať plodiny pre energetiku a nie
potraviny
• zastrašovanie z negatívneho vplyvu obnoviteľných zdrojov energie na životné
prostredie
Dôvodom je odstavovanie jadrových
elektrární v Japonsku, po tohoročnej katastrofe v jednej z nich. Ale hlavne rozhodnutie Nemecka do roku 2022 odstaviť
všetky nemecké jadrové elektrárne, ktorých je v krajine až 17. Toto je signál na
maximálny rozvoj obnoviteľných zdrojov
energie v Nemecku, ktoré sú jedinou možnou náhradou za výpadok výroby elektriny z jadra. Je veľký predpoklad, že si túto snahu osvoja aj ďalšie krajiny EÚ, hlavne tie, v ktorých OZE už v súčasnosti majú podiel nad 30 % z celkovej spotreby
energie ako je tomu napríklad v škandinávskych štátoch. Ale aj Taliansko, kde vypísali v polovici júna tohto roku referendum, ktoré zrušilo zákon z roku 2008
umožňujúci budovanie jadrových elektrární na území Talianska. To znemená že
ďalšie jadrové elektrárne sa v Talianku budovať už nebudú a v krajine zostane v prevádzke 5 jadrových elektrární. Ale nie všetci sú s týmto rozhodnutím nadšení. Sú to
predovšetkým prevádzkovatelia JE v Ne-
mecku, kde sa predpokladá ich zisk z jedného reaktora ročne okolo 1 mld. €. Sú to
ale aj zástancovia jadrovej energetiky z politických strán, nakoľko okolo jadrovej
energetiky sa točia ťažké miliardy a tým
aj možnosť získať nejaké „omrvinky“ do
svojho straníckeho alebo súkromného vrecka. Je to „rana pod
pás“ aj slovenskej energetike, ktorá pod vedením Ministerstva hospodárstva, je až zaslepenou zástankyňou jadrovej energie. Predstava „bezpečnej a lacnej“ elektriny je v mysliach našich čelných
predstaviteľov rezortu, ktorý má
v gescii energetiku, len a len jadrová energia, a to bez rozdielu aká strana rezort riadi.
Ak si urobíme malú analýzu útokov na
OZE zistíme, že za všetkým treba hľadať
peniaze, ktoré vládnu svetom. Žiaľ. Nie je
to ani snaha o zabezpečenie dostatku potravín pre ľudstvo, ani snaha o zníženie
cien potravín či energie, ale len finančné
záujmy.
Doposiaľ sa do kampane voči OZE zapájali hlavne výrobcovia a obchodníci s
palivami vyrábanými z ropy, lebo na základe platných smerníc EÚ sa podiel biozložiek v palivách má zvýšiť do roku 2020
na 10 % v každej členskej krajine. Pri ziskoch tohto odvetvia je 10 % hodnota, kvôli ktorej sú ochotní bez problémov klamať,
podvádzať a zavádzať verejnosť. Veď len
pre Slovnaft by zníženie produkcie o 10 %
znamenalo stratu v čistých tržbách vo výške okolo 406 mil. € (12,2 mld. Sk) ročne!
Preto sa začala kampaň proti biopalivám.
Kampaň spočíva v tom, že na obranu fosílnych zdrojov, v tomto prípade ropy, sa
využívajú známe osobnosti z vedeckej oblasti, ako sú napríklad nositelia Nobelovej
ceny, ktorí na základe svojich „vedeckých
prác“ zistili, že biopalivá produkujú viac
skleníkových plynov ako fosílne palivá
alebo iným spôsobom sú škodlivé pre ľudstvo. Ďalší spôsob boja je vyjadrenie uznávanej inštitúcie, ktorá vo svojom vyhlásení „vhodným“ spôsobom zaútočí na biopalivá. Niekoľko príkladov z počiatkov
negatívnej kampane voči biopalivám:
• Dňa 21.septembra 2007, TASR uviedla: „...OECD je za zrušenie subvencií na
výrobu bionafty.“ Obdobne štylizovaná
správa sa objavila i vo večerných správach
TV. O čo v skutočnosti išlo? V Paríži sa v
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
3
dňoch 11. a 12. septembra 2007 uskutočnilo stretnutie najvyšších predstaviteľov
OECD a témou Okrúhleho stola boli biopalivá. V diskusii vystúpil aj Ronald Steenblik s referátom s názvom „Biopalivá je liečenie horšie ako vlastné ochorenie?“
Účelom tohto iritujúceho príspevku s nie
celkom pravdivými, alebo minimálne silne otáznymi argumentmi bolo vyprovokovať zúčastnených predstaviteľov k zamysleniu a diskusii. Aj keď bolo na prvej
strane referátu uvedené, že prezentované
názory a argumenty nie sú stanoviskom
OECD dňa 12. septembra, teda ešte pred
ukončením rokovania, sa vo Financial Times zverejnila informácia, preberajúca tézy uvedeného materiálu s tým, že sú to
oficiálne stanoviská OECD. Z rýchlosti, s
akou sa materiál zverejnil, sa nedá pochybovať že to bola organizovaná kampaň, nakoľko obdobné správy boli publikované i v členských štátoch Únie. Odborná verejnosť ako Asociácia obnoviteľných palív RFA a Európská bioetanolová
asociácie eBIO požiadala listom 20. septembra 2008 generálneho tajomníkovi
OECD Angela Gurria, aby OECD demen-
tovala šíriace sa nepravdivé, vysoko jednostranné informácie, zjavne konfliktné s
doterajšou filozofiou, názormi a politikou
OECD. Aj keď OECD nakoniec dementovala uverejnenú správu vo Financial Times laická verejnosť to nezaregistrovala.
• Máj 2009 TASR: biopalivá problém
globálneho otepľovania neriešia, ale naopak ho prehlbujú. Niektoré produkujú
až 400-krát viac oxidu uhličitého ako palivá fosílne. Správa sa odvoláva na štúdiu
amerických vedcov, ktorú zverejnili v prestížnom odbornom časopise Science. „Pokiaľ sa snažíte zmierniť globálne otepľovanie, nemá žiaden zmysel využívať pôdu na produkciu biopalív" citovala agentúra AFP jedného z autorov štúdie Joea Fagioneho, „v opačnom prípade sa to prejaví na enormnom zvyšovaní cien potravín,
čo môže viesť až k ich nedostatku“. Podľa výsledkov štúdie produkujú biopalivá
17-až 423-krát viac oxidu uhličitého než
fosílne palivá, ktoré majú nahradiť. Aj v
tomto prípade je skutočnosť iná. Štúdia sa
opiera o tvrdenia že farmári, ktorí vyrúbu kus pralesa, aby na tomto mieste pestovali cukrovú trstinu alebo sóju na eta-
Zo sveta
Elektrárne na biomasu majú smolu,
vláda podporí už len teplárne
PRAHA - Ministerstvá pripravujú opatrenia, ktoré zabránia
výstavbe ďalších elektrární na spaľovanie biomasy. Väčšina pripravovaných projektov zrejme nebude nikdy dokončená. Nový
zákon o podporovaných zdrojoch energie, ktorý pripravuje ministerstvo priemyslu a obchodu, počíta s ukončením podpory výroby elektriny z drevnej štiepky, slamy i ďalších druhov biomasy. Podporu získajú len tí investori, ktorí získajú stavebné povolenie do konce tohto roku. Potom sa bude zvýhodnenie vzťahovať len na teplárne s doplnkovou výrobou elektriny. Nie je to jediný podobný zásah. Ministerstvo životného prostredia pripravuje zmenu vyhlášky o biomase, ktorá ukončí cenové zvýhodnenie pre spaľovanie drevnej štiepky v elektrárňach, ktoré nezahája prevádzku do konca tohto roku. Jedna z chystaných úprav
rieši zníženie tejto podpory, poprípade čo najrýchlejšie ukončenie podpory tohto spôsobu využitia biomasy. Investori pohybujúci sa v oboru považujú spomínané návrhy za výsledok práce
teplárenskej lobby. Teplárne v situácii, keď rastie cena a zároveň
klesá ťažba hnedého uhlia, hľadajú alternatívu a biomasa stále
vychádza ekonomicky lepšie než spaľovanie zemného plynu. V
minulých rokoch v Česku vyrástli tri väčšie energetické zariadenia na biomasu – v areáli Plzenskej teplárenskej, v Čáslavi a Jindrichovom Hradci. Rôzni investori teraz pripravujú alebo stavajú 15 ďalších. Odhadované náklady na jednotlivé projekty sa
4
nol, rúbu stromy, ktoré CO2 predtým pohlcovali. Podľa autorov je najhoršia situácia v Indonézii, kde každý rok zmiznú dva
milióny hektárov lesa aby sa na nich produkoval sójový a palmový olej na výrobu
biopalív. Bude trvať 423 rokov, než začnú
mať úspory CO2 z indonézskeho palmového oleja nejaký efekt. S globálnym otepľovaním sa však treba vysporiadať oveľa skôr. Druhou oblasťou je Amazónia, kde
sa kvôli biopalivám pestuje sója. Tu to bude trvať 319 rokov, kým sa prejaví pozitívny vplyv biopalív na svetovú klímu,
uvádza štúdia.
Len ťažko sa dá súhlasiť s tvrdením, že
tropické pralesy sa rúbu kvôli pestovaniu
sóje. Pralesy sa vyrubujú už dlhé roky
hlavne kvôli obchodu s drevom. Je to veľmi dobre organizovaný biznis na ktorý sú
krátke aj štátne orgány dotknutých krajín.
Ale v boji o zisky naftových a spracovateľských firiem je každá lož dobrá. (na problematiku nadväzuje článok „Zelená energia je vraj drahá a škodlivá“ na strane 18)
Ing. Štefan Pepich, PhD.
riaditeľ sekretariátu A.B.E.
podľa veľkosti pohybujú od 150 miliónov až po jednu miliardu
korún. Len malá časť z nich naozaj vznikne. Podaria sa len 2 alebo 3 projekty na zelenej lúke, teda v nových lokalitách. Jedným
z projektov, ktorý sa stihne včas, je elektráreň v Kutnej Hore. Stavia ju firma spadajúca do investičnej skupiny Redwood Capital.
Okrem elektriny bude vyrábať i teplo a dodávať ho domácnostiam a firmám v meste. Plánovaný termín dokončenia je v prvom
štvrťroku 2012. Elektráreň v Kutnej Hore bude spaľovať slamu,
ktorej je na rozdiel od štiepky na trhu dostatok. Vlastníci skupiny Redwood Capital už v roku 2008 postavili podobné zariadenie v Jindrichovom Hradci, ktoré o rok neskôr predali ČEZ. Ďalšie projekty však majú k realizácii ďaleko. Podľa zdrojov LN je
už tretí rok na predaj plánovaná elektráreň na biomasu v Českom
Krumlove. Niekoľko riaditeľov energetických spoločností vraj
dostalo ponuku krumlovský projekt kúpiť, žiadny z nich však
ponuku neprijal. Dôvodom sú riziká projektu, napríklad nevýhodne nastavená zmluva o nákupu drevnej štiepky. Nie je to však
jediný prípad. Podľa zdrojov z oboru nie je príliš reálna ani výstavba elektrárne na biomasu v Mostku či v priemyslovom areáli na okraji Hradce Králové. Druhý z projektov pritom patrí k tým
najväčším, výška investície sa mala pohybovať okolo jednej miliardy korún. Okrem znehodnotenia investícií vzniká ešte jeden
problém. Ministerstvo priemyslu a obchodu dotuje z európskeho programu Eko-energia prednostne malé vodní elektrárne a
zariadenia na biomasu. Za posledné tri roky prisľúbilo dotácie
pre deväť väčších elektrární či teplární spaľujúcich biomasu v celkovej výške 935 miliónov korún. Dotácie sú vyplácané až po dokončení projektu, ich čerpanie na nereálne projekty tak nehrozí.
Môže však nastať situácia, že sa balík takmer 11 miliárd korún
na obnoviteľné zdroje a energetické úspory nepodarí celý vyčerpať a Česko o časť peňazí príde.
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
Overovanie zariadenia
na skúšanie brikiet
Ing. Stanislav Králik, Ing. Oľga Urbanovičová
Technická fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Briketujú sa rastlinné materiály lignocelulózového
charakteru ako drevo, slama rôznych obilných
a stebelnatých rastlín, papier a iné materiály.
Základnou požiadavkou pri briketovaní týchto materiálov je ich príprava, a to
rozdrvenie či posekanie hmoty určenej na
lisovanie, ako aj obsah vody v tomto materiáli Obsah vody by nemal prekročiť 17
%. Pri zvýšenom obsahu vody alebo nedokonalom rozdrvení materiálu určeného na lisovanie, sa zhoršuje kvalita hotových výliskov. Preto treba dbať na dôsledné dodržiavanie týchto základných
požiadaviek. Tieto požiadavky majú vplyv
na trvácnosť vyrobených brikiet a teda sa
podieľajú aj na stratách spôsobených pri
manipulácii s nimi.
V článku sa zaoberáme problematikou
skúmania trvácnosti brikiet a overením
zariadenia na ich skúšanie. Skúšacie zariadenie bolo zhotovené na Katedre strojov a výrobných systémom SPU v Nitre a
je určené na využitie v novovybudovanom laboratóriu biomasy. Zariadenie sa
skladá z bubna v tvare hranola s rozmermi 300x300x460 mm (obr. 1 a 2). Bubon má
steny s kruhovými otvormi priemeru 10
mm, pričom bočné steny bubna sú plné.
Na jednej z bočných stien sú plniace a vyprázdňovacie dvierka. Hriadeľ je uložený
po uhlopriečke hranola, pričom vo vnút-
ri bubna bol vyrezaný. Motor odovzdáva
otáčky cez klinový remeň na hriadeľ, ktorý má otáčky 24 min-1.
41 l sa pridávali brikety na skúšanie v počte 1 až 4 ks, pričom hmotnosť jednej brikety daného druhu sa pohyboval v priemere okolo 800 g. Celkový čas skúmania
sme si stanovili na 15 min. Váženie skúmaných vzoriek sa uskutočnilo po 1-2-34-6-15 minútach.
Pri overovaní sme sledovali úbytok
hmotnosti brikiet ako aj celkovú funkčnosť daného zariadenia na skúšanie. Pri
meraniach sa vážili brikety a nie vymrvený materiál z toho dôvodu, že váženie vy-
Obr. 1 Pohľad zhora na zariadenie na skúšanie brikiet
Pri overovaní sme použili bežne dostupné brikety z drevných pilín štvoruholníkového tvaru spĺňajúce normu DIN
51 731. Do bubna zariadenia s objemom
mrveného materiálu by predstavovalo
značný problém, keďže úlet niektorých
častíc bol aj mimo zásobníka slúžiacej na
zachytávanie tohto materiálu. Namerané
hodnoty sa zapisovali do tabuliek. Ak sa
ešte nedosiahol čas skúšky 15 min, tak boli tieto brikety po odvážení vrátené do bubna a zariadenie bolo znova spustené po
dobu potrebnú k ďalšiemu váženiu. Tento proces sa viackrát opakoval. Boli uskutočnené štyri opakovania pri každom počte brikiet.
Po dokončení skúšok boli hodnoty prevedené do programu Excel a následne vyhodnocované. Vymrvenie sme určili percentuálne podľa vzťahu:
vymrvenie =
Graf. 1 Závislosť vymrvenia od času skúmania rôzneho počtu brikiet
vymrvenie, g
x100
pôvodná hmotnosť, g
Pre zjednodušenie uvádzame v tabuľke
len priemerné hodnoty vymrvenia v % pre
rôzny počet brikiet (1B-4B = množstvo brikiet zúčastnených na skúške).
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
5
Tab.1 Priemerné hodnoty vymrvenia
Čas, min
1
2
3
4
6
15
Vymrvenie 1B, %
1,98
3,19
4,24
5,16
6,76
12,15
Vymrvenie 2B, %
1,95
3,42
4,78
5,97
7,82
14,75
Vymrvenie 3B, %
1,81
3,10
4,57
5,30
7,15
13,25
Vymrvenie 4B, %
1,82
3,01
4,00
4,90
6,42
11,75
Pri meraniach sme sa zamerali na faktor času, t.j. ako vplýva doba skúšania brikiet na množstvo vymrveného materiálu,
ako aj na faktor hmotnosti, t.j. vplyv hmotnosti brikiet na straty vymrvením pri skúškach. Z časového hľadiska z tabuliek a
grafu vyplýva, že úbytok častíc bol najväčší hneď po prvej minúte. To znamená,
že pre budúce merania by postačilo skúmať kvalitu trvácnosti brikiet približne 1,5
minúty. Tento parameter je ale potrebné
ešte overiť opakovanými meraniami na
briketách z rôznych materiálov a rôznych
tvarov.
Z hľadiska hmotnosti sme dospeli k záveru, že maximálne množstvo materiálu
ktoré sa dá vložiť do bubna sa pohybuje
okolo 5 kg. Takéto množstvo ale nie je
možné skúmať, pretože dráha pohybu skúmaných brikiet v bubne by nebola dostatočná. Pri takom množstve by nedochádzalo k odvaľovaniu brikiet po stenách
bubna a nebolo by teda možne jednoznačne stanoviť výsledok skúšky. V našom
prípade sme skúmali množstvá maximálne sa pohybujúce okolo 3 300 g, čo predstavovali 4 brikety. Keďže každá má inú
Obr. 3 Brikety pred vykonaním skúšok
6
hmotnosť, nie je možné stanoviť potrebnú
presnú hranicu obsahu bubna.
Predbežné výsledky ukazujú, že postačí skúmať jednu briketu o hmotnosti asi
Obr. 2 Detail bubna zariadenia
800 g. Pri briketách s inou hmotnosťou by
to znamenalo pridať do zariadenia viac
brikiet, tak aby celková hmotnosť obsahu
bubna bola 800 g. Toto tvrdenie však treba tiež overiť do budúcna ďalšími meraniami na briketách rôznych tvarov, ako aj
z rôznych biologických materiálov.
Zariadenie sme sledovali aj po stránke
funkčnosti a bezpečnosti. Merania ukáza-
li na určité jeho nedostatky po týchto stránkach. Čo sa týka bezpečnosti, na zariadenie by bolo vhodné doplniť kryt hnacej remenice, aby nedošlo náhodou k nejakému
zraneniu spôsobené zachytením či už oblečenia, alebo priamym kontaktom niektorých častí tela.
Po stránke funkčnosti sme v priebehu
meraní zistili niekoľko nedostatkov. Ako
prvé bolo nutné doplniť zariadenie o rozšírený lievik pod bubnom, keďže sa vymrvený materiál vplyvom otáčajúceho
bubna dostával mimo miesta určeného na
jeho zber. Tento jav sa vyskytol iba ja jednej strane zberného lievika, preto postačilo rozšíriť len tú danú stranu, na ktorom
sa vymrvený materiál nezachycoval v celom množstve. Pri meraniach sme tiež zistili, že je vhodné pre menšie namáhanie a
opotrebovanie funkčných častí stroja, t.j.
miest uchytenia hriadeľa bubna, použiť
mazací prípravok. V našom prípade to bol
olej.
Pri skúškach sa na zariadení prejavil ešte jeden nedostatok, a to príliš veľké strihové namáhanie závlačky uchytávajúcej
bubon. Totižto pri systematicky sa opakujúcich úderoch spôsobených prevaľujúcimi sa briketami došlo k porušeniu závlačky. Tento problém sa vyriešil výmenou závlačky za pevnejší materiál, s ktorým sa už daná záležitosť nezopakovala.
Do budúcna by bolo vhodné namontovanie časového spínača na zariadenie, ktoré by uľahčilo a spresnilo merania. Záverom môžeme konštatovať, že zariadenie
na sledovanie trvanlivosti brikiet je po
drobných úpravách schopné plniť očakávanú úlohu.
Obr. 4 Brikety po 15 min skúšaní
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
Bioplynová stanica s výrobou
paliva pre motorové vozidlá
Ing. Peter Rusňák, TSÚP Rovinka
Bioplyn predstavuje energetické zdroje, ktoré výrazne
prispievajú aj k ochrane a tvorbe životného prostredia.
Bioplyn má na rozdiel od fosílnych palív, ktoré v súčasnosti ešte stále dominujú
na trhu s enegonosični, neobmedzené perspektívy pre využitie v budúcnosti. Bioplynové systémy v rôznych alternatívnych
usporiadaniach predstavujú plne obnoviteľné zdroje. Všetky, aj pomocné technológie v týchto systémoch je možné riešiť
ako ekologicky priaznivé procesy a to aj
v tých prípadoch, keď sa spracovávajú
substráty bohaté na síru. Bioplyn vzniká
anaeróbnou fermentáciou organickej hmoty, čo je vlastne zložitý biochemický proces.
Metánová fermentácia musí byť chápaná vždy ako súbor na seba nadväzujúcich
procesov, v ktorých vlastné metanogény
predstavujú len posledný článok v reťazci biochemickej konverzie. Prvé fázy rozkladu organickej hmoty nie sú uskutočňované vlastnými metanogénmi a začínajú často ešte za prítomnosti kyslíka. Hydrolytické rozklady makromolekulárnych
látok predovšetkým typu polysacharidov,
lipidov a proteínov môžu prebiehať tak
v prítomnosti ako aj bez prítomnosti vzduchu, fakultatívnych anaeróbov v tzv. kyselinotvornej (acidogénnej) fáze. Primárne štiepenie polysacharidov, hydrolýza
triglyceridov aj hydrolýza a deaminácia
peptidov poskytujú hlavne jednoduché
cukry a alifatické karbónové kyseliny. Jednoduché cukry, nižšie alifatické kyseliny
a alkoholy sú potom spoločenstvami ďalších acidogénnych a tzv. syntrofných mikroorganizmov ďalej spracovávané na kyseliny s kratšími reťazcami, alkoholy a plyny zastúpené hlavne oxidom uhličitým
a vodíkom. Pretože táto fáza, niekedy tiež
súhrnne nazývaná ako „kyslá“, je uskutočňovaná mikrobiálnymi spoločenstvami, ktoré sú už schopné činnosti aj v celkom bezkyslíkatom prostredí, vytvárajú
sa v jej priebehu podmienky pre súčasný
rovnovážny rozvoj symbiotických metanogénov, pričom aj primárne hydrolytické procesy sa potom realizujú v plne anaeróbnych podmienkach.
Proces anaeróbnej fermentácie postupuje cez niekoľko štádií, ktoré vo väčšine
Obr. 1 Čerpacia stanica biometánu
technických zariadení prebiehajú simultánne. Pri dosiahnutí štádia tzv. stabilizovanej metanogenézie ide vlastne o dlhodobo udržovanú rovnováhu medzi nadväzujúcimi procesmi, hlavne potom medzi procesmi acidogennými a metanogennými.
Majoritnými komponentmi bioplynu sú
metán (CH4) a oxid uhličitý (CO2). Obsah
metánu sa pohybuje od 48 do 75 %. Okrem
týchto dvoch hlavných zložiek je možné
v bioplyne identifikovať vodu alebo vodnú paru (H2O), dusík (N2), kyslík (O2), vodík (H2), amoniak (NH3), a sírovodík (H2S).
Tabuľka 1 Zloženie bioplynu
Zložky bioplynu
Obsah v %
V tabuľke 1 sú uvedené obsahy jednotlivých zložiek v bioplyne.
Obsah týchto komponentov bioplynu
závisí od zloženia vstupného substrátu,
parametrov a priebehu procesu. V porovnaní so zemným plynom má bioplyn nižší obsah metánu (zemný plyn až 98 %). Výhrevnosť bioplynu závisí hlavne od obsahu metánu. Výhrevnosť bioplynu s obsahom metánu 50 % dosahuje hodnotu
5 kWh.m-3 a pri obsahu 75 % až
7,5 kWh.m-3.
CH4
CO2
H2O
N2
O2
H2
NH3
H2S
48-75
25-52
1-10
0-5
0-2
0-1
0-1
0-1
V súčasnosti sa však ešte viac ako 90 %
bioplynu pretransformuje v kogeneračných jednotkách na elektrinu a teplo. Jednotlivé alternatívy úprav predpokladajú
rôzne finančne nákladnú úpravu a spracovanie bioplynu.
Minimálna úprava bioplynu pritom pozostáva z odstránenia vlhkosti (sušenia)
a odsírenia. Najjednoduchší spôsob odstraňovania vlhkosti je založený na ochladzovaní plynu, kedy je možné vodu zachytávať v kondenzovanom stave. Efekt
sušenia je tým vyšší, čím na nižšiu teplotu sa plyn ochladí. Bioplyn vychádzajúci
z fermentora je totiž nasýtený vodnou parou takmer na 100%.
Pri bežnom spaľovaní bioplynu v plynových kotloch sú korozívne účinky sírovodíka oveľa menej významné ako napr.
u spaľovacieho motora, pri kogenerácii.
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
7
Tabuľka 2 Požiadavky na kvalitu biometánu v ČR
Parameter
obsah metánu
obsah vody, vyjadrený ako teplota rosného bodu
Hodnota
min. 95,0 % mol.
max. -10o C
obsah kyslíka
max. 0,5 % mol.
obsah oxidu uhličitého
max. 5,0 % mol.
obsah dusíka
max. 2,0 % mol.
obsah vodíka
max. 0,2 % mol.
celkový obsah síry (bez odorantov)
max. 30 mg.m-3
obsah merkaptánovej síry (bez odorantov)
max. 5 mg.m-3
obsah sulfánov (bez odorantov)
max. 7 mg.m-3
obsah amoniaku
halogénové zlúčeniny
organické zlúčeniny kremíka
hmla, prach, kondenzáty
I napriek tomu nútia čoraz prísnejšie emisné limity odsírovať bioplyn nielen pred jeho stláčaním, či pred jeho využitím k výrobe elektrickej energie, ale aj pred jeho
využitím v plynových kotloch.
Rozdiely v prevádzke medzi kogeneračnými jednotkami na zemný plyn a bioplyn sú vyvolané predovšetkým obsahom
škodlivých prímesí a vlastnosťami plynu.
Predovšetkým sírne zlúčeniny spôsobujú
v sacích potrubiach motorov vznik slabých
kyselín, ktoré následne môžu vyvolávať
koróziu niektorých dielov motorov. Tak
isto aj na strane odvodu spalín z jednotky
vznikajú slabé kyseliny, ktoré môžu vyvolávať koróziu. Sírne zlúčeniny spôso-
neprípustný
max. 1,5 mg (Cl+F).m-3
max. 6 mg (Si).m-3
neprípustné
bujú rýchlejšiu degradáciu mazacieho oleja a tým ovplyvňujú životnosť predovšetkým klzných častí motora. Týmto javom
sa dá predchádzať niektorými úpravami:
– použitím odolnejších materiálov v sacích a spalinových potrubiach
Obr. 2 Pohľad na BPS
Obr. 3 Fermentor BPS
8
– použitím vhodných materiálov na klzné
ložiská motora (s minimom obsahu medi)
– použitím mazacích olejov s vyššou alkalickou rezervou
– úpravou intervalu výmeny oleja (napr.
v závislosti od výsledkov vzorkovania)
V súčasnosti sa bioplyn využíva väčšinou ako obnoviteľné palivo pre výrobu
elektrickej energie a tepla v kogeneračných
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
jednotkách umiestnených v blízkosti bioplynových staníc. Dôvodom je aj primárne zavedená podpora inštaláciám využívajúcim obnoviteľné zdroje energie pre výrobu elektriny formou garantovaných výkupných cien, resp. „zelených“ bonusov
majúcich charakter príplatku za environmentálne šetrnú výrobu elektrickej energie vo väčšine krajín EÚ. Nevýhodou takýchto inštalácií je často nedostatočné využívanie tepla z kogenerácie a to najmä
v letných mesiacoch. V zahraničí sa preto
v poslednej dobe objavuje celý rad inštalácií zameraných na úpravu bioplynu na
tzv. biometán, ktorý je plnohodnotnou náhradou zemného plynu využiteľného
okrem iného aj ako palivo pre mobilnú
techniku. Takýto biometán je možné dodávať do plniacich staníc na stlačený plyn
– CNG, alebo do distribučnej siete zemného plynu.
Využívanie bioplynu upraveného na
biometán je výhodné z niekoľkých dôvodov:
– Takouto úpravou je možné efektívne využiť väčšiu časť primárnej energie obsiahnutej v bioplyne, než pri bežnej aplikácii. Zatiaľ čo bioplynová stanica spravidla zhodnotí 40 – 50 % energie z bioplynu vo forme elektriny príp. i tepla
(mimo vlastnej spotreby), pri úprave na
biometán a jeho dodávke do plynovodnej siete rastie tento potenciál aj na viac
než 60 %.
– Ako motorové palivo je biometán šetrnejší k životnému prostredie a to nielen
v porovnaní s bežnou naftou či benzínom, ale aj obnoviteľnými biopalivami
- bionaftou a bioetanolom vyrábanými
aj u nás z tradičných poľnohospodárskych plodín. Zatiaľ čo pri výrobe bioetanolu z obilia a kukurice, či bionafty
(resp. metylesteru repkového oleja) z repky olejnej je možné v našich podmienkach získať reálny hektárový energetický zisk medzi 20 až 50 GJ, v prípade bioplynu to môže byť 120 ale aj viac GJ v
podobe finálneho paliva, ak sú pre jeho
produkciu vhodné plodiny, ako je napr.
kukurica.
– Zdrojom pre výrobu bioplynu resp. biometánu môžu byť aj najrôznejšie organické odpady. Napríklad z jednej tony
kuchynského biologicky rozložiteľného
odpadu môže byť vyrobené toľko bio-
metánu, že s ním autobus prejde vzdialenosť 200 aj viac kilometrov. Premyslenou koncepciou odpadového hospodárstva je možné tak z bioodpadov „poháňať“ napr. CNG autobusy mestskej
hromadnej dopravy, vozy na zber komunálnych odpadov a pod.
Biometán je definovaný aj v zákone
309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných
zdrojov energie a vysoko účinnej kombi-
– adsorpcia – technológia PSA
– absorbcia – fyzikálna (tlaková) vypierka
– chemická vypierka
– membránová separácia
– nízkoteplotná rektifikácia – kryotechnológia
Na Slovensku je biometán ako možný
energonosič zadefinovaný v zákone č.
309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných
zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďalšie zákonné vymedzenia zatiaľ ešte neboli prijaté. V krajinách EÚ, ale aj v susednom Česku sú zadefinované požiadavky na jednotlivé parametre biometánu v technických pravid-
Obr. 7 Nádrže biometánu na čerpacej stanici
Obr. 4 Koncový sklad biokalu
novanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov prijatých Národnou radou SR, ako upravený bioplyn, ktorý má
technické parametre porovnateľné s technickými parametrami zemného plynu.
Existuje celý rad technológií umožňujúcich zvýšiť v produkovanom bioplyne
podiel energeticky hodnotného metánu,
tj. oddeliť z neho nežiaduce prímesi. Najmä ide o odstránenie oxidu uhličitého tj.
CO2 (v bioplyne ako už bolo uvedené je
zastúpený v rozmedzí 25 – 55 %), a ďalej
vodnej pary (H2O), sulfánu (H2S), čpavku
(NH3), vodíku (H2) a vzduchu, ktoré sú v
bioplyne obsiahnuté v malých množstvách. U kalového alebo skládkového plynu sa potom tiež vyskytujú nežiaduce prímesi na báze halogénových zlúčenín alebo organických zlúčenín kremíka (siloxány). Jednotlivé technológie sa líšia v princípe separácie, komplexnosti (niektoré
odstraňujú len niektoré nežiaduce zložky
v bioplyne) a kapacitných schopnostiach.
Vlastnému oddeľovaniu CO2 obvykle
predchádza vyčistenie surového bioplynu od stopových látok, predovšetkým síry, ktorá by negatívne ovplyvňovala ďalší proces obohacovania.
Postupy oddeľovania metánu a oxidu
uhličitého a ďalších nežiaducich zložiek,
je možné rozdeliť do štyroch hlavných skupín, ktoré sa líšia princípom činnosti a aj
technologickým riešením:
Obr. 5 Traktor s miešadlom biokalu
lách TPG 902 02 upravujúcich požiadavky na kvalitu plynov bohatých na metán,
ktoré sú dodávané prostredníctvom plynárenských sieti. S platnosťou od 1. 3. 2009
boli prijaté novo upravené požiadavky na
biometán ( tabuľka 2 ).
Definované parametre sú len odporúčaním, prevádzkovateľ príslušnej distribučnej siete zemného plynu môže pri do-
Obr. 6. Nádrže biometánu
jednávaní pripojenia výrobcov biometánu do miestnej plynárenskej siete požadovať i iné, spravidla prísnejšie, hodnoty.
Ťažiskové parametre (ako napr. obsah metánu, vody, kyslíku, síry atď.) by pritom
mali byť sledované kontinuálne meracím
zariadením predpísaným distribútorom.
Obdobné požiadavky na kvalitu sú tiež
v českých technických predpisoch definované aj pre priame využitie biometánu
v motorových vozidlách (tj. bez jeho dopravy verejnou plynárenskou sieťou). Stalo sa tak prijatím normy ČSN 65 6514 (v
platnosti od 1. 1. 2008), ktorá je v zásade
českým prekladom švédskeho štandardu
SS 15 54 38. Z dôvodov absencie infraštruktúry výroby biometánu však v praxi
zatiaľ žiadne z motorových vozidiel v ČR
na „bio CNG“ ešte nejazdí.
Biometán je ako motorové palivo dnes
využívaný v niekoľkých európskych veľkomestách – príkladom môže byt švédsky
Stockholm, francúzske Lille alebo švajčiarsky Bern. Na biometán tam jazdia desiatky autobusov mestskej hromadnej dopravy. Limitované kapacity čistiarenských
prevádzok a rastúci počet motorových vozidiel jazdiacich na stlačený (zemný) plyn
vedú k využívaniu ďalších vhodných surovín pre výrobu biometánu ako sú najrôznejšie bioodpady či aj zámerne pestované suroviny. Takto sú riešené nedávno
dokončené projekty na využívanie bioplynu v doprave v nemeckom Berlíne, španielskom Madride. Že nielen autobusy, ale
dokonca aj motorový vlak môže jazdiť na
bioplyn potom dokazuje švédsky Linköping.
Jedným z miest, kde sa využíva biometán na pohon motorových vozidiel je aj
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
9
obec Margarethen am Moos v Dolnom Rakúsku.
Obec má okolo 1 000 obyvateľov a je
vďaka bioplynovej stanici nachádzajúcej
sa na okraji obce sebestačná v dodávke
energie. BPS vyrobí dvoj násobok elektriny spotrebovanej v obci. Je v prevádzke
od roku 2005, budovali ju 7 mesiacov a investičné náklady predstavovali 4 mil.€.
Okrem výroby elektriny zásobuje obec aj
teplom. Teplovodná sieť je dlhá 3 km a zásobuje teplom 33 zákazníkov s dodávkou
tepelnej energie celkovo 1,2 MW. Do teplovodnej siete sa dodáva voda o teplote
80 °C a vracia sa s teplotou 40 °C. Ďalších
záujemcov zásobuje BPS biometánom namiesto zemného plynu. Okrem toho je
v obci v prevádzke čerpacia stanica na stlačený plyn (biometán) (obr. 1), ktorá je k dispozícii každému užívateľovi motorového
vozidla na tento pohon.
Bioplynová stanica (obr.2) je zariadená
na spracovávanie rastlinnej biomasy pestovanej na ornej pôde. Jedná sa hlavne o siláž zo špeciálnych odrôd ciroku Sweet
Sorghum, ktorý nahradil kukuricu po náraste jej ceny. Ako zdroj siláže je aj lucerna s vysokou výťažnosťou bioplynu, ktorú pestujú na 120 ha. Denná dávka vstupného materiálu je 45 t a 15 t vody alebo odseparovanej kvapaliny z biokalu. V regióne nie je rozvinutá živočíšna výroba, tak
nie je ani potreba pestovať krmoviny pre
Obr. 8 Bankomat na platbu pohonnej látky
ŽV. BPS vlastní a prevádzkuje spolu 15 farmárov, ktorý dodávajú vstupnú surovinu
a využívajú biokal na hnojenie svojich polí. Bioplynová stanica pozostáva z dvoch
fermentorov (obr.3) o objeme 2 200 m3, jednej dohnívacej nádrže o objeme 2 200 m3,
a koncového skladu biokalu vo forme lagúny (obr. 4) s kapacitou uskladnenia materiálu po 160 dní. Biokal v lagúne je premiešavaný vrtuľou agregátovanou s traktorom (obr. 5) s výkonom 150 k, ktorý je
Z domova
Všestranná biomasa
Roľnícke noviny; č. 9 - Obnoviteľným zdrojom energie je venovaná čím ďalej, tým väčšia pozornosť. Hoci ju mnohí považujú za odpad, v skutočnosti sa jedná o veľmi cennú surovinu. V
dôsledku zvyšovania cien energií ľudia neustále hľadajú alternatívne spôsoby vykurovania. Jednou z možností je aj poľnohospodárska či lesnícka biomasa. Pri správnom pestovaní predstavuje biomasa trvalo obnoviteľný zdroj energie. Ďalšou neodmysliteľnou výhodou je jej ľahká dostupnosť, menší negatívny
dopad na životné prostredie a v neposlednom rade prispieva ku
krajinotvorbe. Jej hlavným zdrojom sú rýchlorastúce dreviny ako
vŕba, topoľ, jelša či agát a niektoré kultúrne plodiny. Napríklad
láskavec, so širokou možnosťou využitia. Okrem toho, že ho možno využívať ako zeleninu, prípadne ovocie, fytomasu na kŕmenie hospodárskych zvierat, v ostatných rokoch sa naň obraciame
aj ako na plodinu s energetickým využitím. Jeho energetická hodnota pri spaľovaní predstavuje 14 21 GJ. t-1. Pri ročnej spotrebe 55
tisíc ton biomasy sa vyprodukuje 1370 ton drevného popola. Aj
napriek tomu, že je dusík zdrojom všetkých dôležitých prvkov
10
poháňaný biometánom 60 % a bionaftou
40%. Nádrže na biometán sú umiestnené
na streche kabíny traktora (obr. 6).
Do traktora sa tankuje 80 kg biometánu. Podobne sú poháňané aj ďalšie traktory patriace farmárom prevádzkujúcich
BPS.
Bioplynová stanica okrem výroby elektriny a tepla v kogeneračnej jednotke Jenbacher o výkone 625 kW, vyrába aj biometán. Časť výroby bioplynu sa čistí v špeciálnom membránovom filtračnom zariadení na biometán s obsahom metánu 97 %.
Vyrobený biometán sa dodáva pre záujemcov v obci namiesto zemného plynu.
Vyrobený biometán pre čerpaciu stanicu
sa stláča do nádrží (obr. 7) a tankuje do
motorových vozidiel. Čerpacia stanica je
vybavená špeciálnym bankomatom (obr.8)
na úhradu načerpanej pohonnej hmoty
a tým je samoobslužná.
Upravený automobil (obr.1) na biometán natankuje do nádrže 8 kg plynu a má
dojazd 180 km. Takže spotreba je 4,4 kg
paliva na 100 km. Cena 1 kg biometánu
v čerpacej stanici pri bioplynovej stanici
v Margarethen am Moos je 0,898 € za 1 kg.
Náklady na palivo na 100 km tak činia
3,95 €.
V susednom Rakúsku nám ukazujú cestu ako napredovať pri budovaní bioplynovýcgh staníc, ktorých rozvoj sa na Slovensku len teraz začína.
potrebných pre rast a vývoj rastlín, jeho hnojivový potenciál sa
využíva len minimálne. Dôvodom je okrem slabej informovanosti a problémov s uskladnením aj slovenská legislatíva, ktorá
takéto využitie popola neumožňuje, iba ak v rámci výskumu.
ALLFINE plánuje v Kamenici nad Cirochou
vybudovať bioplynovú stanicu
Bratislava 17. apríla (TASR) Spoločnosť ALLFINE, s.r.o., Bratislava plánuje vybudovať v Kamenici nad Cirochou v okrese Humenné poľnohospodársku bioplynovú stanicu (BPS) v predpokladanej hodnote 4 milióny eur. Vyplýva to zo zámeru, ktorý investor predložil na posúdenie jej vplyvu na životné prostredie (Environmental Impact Assessment EIA). Bioplynová stanica sa má
začať stavať v 2. štvrťroku 2011 a výstavba sa má ukončiť v 2. štvrťroku 2012. Predmetom navrhovanej činnosti je výstavba a prevádzka
bioplynovej stanice slúžiacej na ekologické spracovanie biomasy
z poľnohospodárskej výroby (kukuričnej siláže) pre produkciu
elektrickej a tepelnej energie (kombinovanou výrobou elektriny a
tepla) a kvalitného organického hnojiva (fermentačného zvyšku).
V nádržiach bioplynovej stanice bude dochádzať k rozkladu organických látok na ďalšie zložky a k vzniku plynu pôsobením rôznych kultúr mikroorganizmov. Vzniknutý plyn sa následne spáli
v kogeneračných jednotkách na výrobu tepla a elektriny.
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
Kompostovanie – jednoduché
riešenie komplikovaného odpadu
Mgr. Erika Šmidová, TSÚP Rovinka
Biologický rozložiteľný odpad je odpad, ktorý je schopný
aerobného alebo anaeróbneho rozkladu, pričom jeho
respiračná aktivita je nad 10 mg kyslíka na gram sušiny.
Zjednodušene môžeme označiť biologicky rozložiteľným odpadom odpad, schopný rozložiť sa voľne v prírode. Bioodpad tvorí 30 – 45 % komunálneho odpadu a je považovaný za kvantitatívne najvýznamnejšiu zložku komunálnych odpadov.
Podľa Katalógu odpadov možno biologicky rozložiteľný odpad definovať ako:
– Odpad z poľnohospodárstva, záhradníctva, lesníctva, poľovníctva a rybárstva, hydropónie a z výroby a spracovania potravín.
– Odpad zo spracovania dreva a z výroby
papiera, lepenky, celulózy, reziva a nábytku.
– Odpady zo zariadení na úpravu odpadu
z čistiarní odpadových vôd mimo mesta
ich vzniku a z úpravní pitnej vody a priemyselnej vody.
– Komunálne odpady vrátane ich zložiek zo
separovaného zberu.
Pôvodným zámerom vlády bolo zaviesť
od 1. 1. 2010 separovaný zber biologicky rozložiteľných odpadov, kovov, papiera, plastov, skla. Novela zákona o odpadoch z 25.
marca 2009 však termín povinnosti triedenia biologicky rozložiteľného odpadu posunula k termínu 1. 1. 2013.
V súčasnosti platná legislatíva nepovoľuje bioodpad zo zelene zneškodňovať ako súčasť komunálneho odpadu, nie je tiež prípustné takýto odpad spaľovať alebo skládkovať. Samosprávam z toho vyplýva povinnosť zabezpečiť zhodnocovanie zeleného bioodpadu opatreniami zabezpečujúcimi aby bioodpad nebol:
– spaľovaný v záhradách či verejných priestranstvách,
– vyhadzovaný do nádob na komunálny odpad,
– vyhadzovaný na nelegálne skládky.
V SR sa bioodpad v prevažnej miere likviduje na skládkach odpadu prípadne sa
spaľuje v spaľovniach ako súčasť komunálneho odpadu. Aj keď komunálny biologicky rozložiteľný odpad nie je sám o sebe nebezpečný, pri nekontrolovanom styku s inými odpadmi na skládkach či v spaľovniach
môže dochádzať k vzniku toxických látok
(metán, dioxíny). Takéto spracovanie odpadu je ekologicky nebezpečné a neefektívne.
Preto bolo potrebné hľadať iné spôsoby
spracovania biologicky rozložiteľného odpadu, ktoré by nezaťažovali životné prostredie a zdravie obyvateľov. Za rozumné
riešenie zneškodnenia organických odpadov možno označiť kompostovanie.
Kompostovanie je biochemický prírodný
proces, pri ktorom dochádza k rozkladu organických látok pôsobením mikroorganizmov, vody a kyslíka. Výsledným produktom kompostovania je kompost. Táto hmota hnedej až tmavohnedej farby bez zápachu zadržiava vodu, prevzdušňuje pôdu, dodáva jej živiny čím prospieva k zlepšeniu fyzikálnych vlastností predovšetkým
ťažkých a ľahkých pôd.
Kompostovanie prebieha v 4 etapách:
1. Odburávanie (hygienizácia): trvá 1 – 3
týždne a počas tohto obdobia mikroorganizmy rýchlo rozkladajú materiál pri
dosiahnutej teplote až 70 oC.
2. Prestavba: proces trvajúci 3 – 7 týždňov
je zabezpečený hubami, ktoré rozkladajú
ťažko rozložiteľné látky. Mikrobiologická
aktivita postupne ustupuje a teplota klesá na 30 – 45 oC.
3. Výstavba: 8 – 12 týždňov trvajúci proces
je sprevádzaný tvorbou humusových látok a hromadným množením malých živočíchov a roztočov.
4. Stabilizácia a dozrievanie.
Základom úspechu produkcie kvalitného kompostu je správne surovinové zloženie zakládky. Pretože produkcia kvalitného
kompostu je podmienená vytriedením bioodpadu z komunálneho odpadu je potrebné nájsť najoptimálnejší spôsob separácie biologicky rozložiteľného odpadu. Najlepším riešením separácie je triedenie odpadu priamo v domácnostiach, podnikoch
či stravovacích zariadeniach. Jednoduché
a finančne nenáročné triedenia odpadu možno zabezpečiť využitím veľkokapacitných
kontajnerov, ktoré sa nachádzajú v zberných
dvoroch
Kompostovisko je vhodné budovať na
mieste, ktoré nie je priamo vystavené slneč-
nému žiareniu a silnému vetru, aby materiál nadmerne nevysychal.
Základom všetkých foriem kompostovania je hrobľa, princípom ktorej je navrstvovanie materiálu do výšky asi 1,5 m na ploche so šírkou približne 2 m. Na dno hroble
sa vysype vrstva hrubého materiálu, ktorá
má význam z hľadiska zabezpečenia vetrania a viazania prebytočnej vlhkosti. Následne
sa na tento materiál navrství dostatočne
vlhká, premiešaná kompostovacia surovina na šírku približne 100 cm a výšku 60 až
100 cm s ľubovoľnou dĺžkou. Vrstviť sa začína na okraji a pokračuje sa tak aby kopa
bola stabilná. Po každej 15 – 20 cm vrstve je
vhodné pridať hnojivo, vápno alebo kamennú múčku podľa potreby. Pridanie zrelého kompostu do novozaloženej kompostovacej kopy podporuje rozklad, pridaním
pôdy sa do kompostu dostávajú mikroorganizmy urýchľujúce rozkladný proces.
Nadmernému premokreniu možno zabrániť použitím špeciálnej krycej fólie, ktorá
prepúšťa vzduch no nie vodu.
Kompostovacia hrobľa v priebehu kompostovania ,,sadá“ pričom dochádza k obmedzenej činnosti mikroorganizmov nedostatkom kyslíka. Z tohto dôvodu je potrebné kompost obracať pri poklese teploty
v hrobli na 30 oC, najmenej však 2 krát ročne.
Rozlišujeme tri úrovne kompostovanie:
1. Domáce – domácnosť kompostuje vlastný odpad (napr. v záhrade) a vzniknutý
odpad využije pre vlastnú potrebu.
2. Komunitné – kde vlastný bioodpad kompostuje skupina ľudí (napr. škola, bytový
dom, ulica). Takýmto spôsobom možno
vyrobiť až 10 t kompostu ročne.
3. Komunálne (priemyselné) – bioodpad sa
zbiera a zváža z väčšej vzdialenosti a kompostovanie sa uskutočňuje v centrálnej
kompostárni.
Aby sa stalo kompostovanie akceptovateľné pre širšiu verejnosť je potrebné zabezpečiť ekonomickú podporu viacerými nástrojmi ako sú:
– nižší miestny poplatok za odpady pre domácnosti, ktoré sa zapájajú do kompostovania na komunitnom kompostovisku,
– vytvorenie fondu pre jednorazovú finančnú podporu domácností, ktoré sa zapoja do vytvorenia komunitného kompostoviska,
– podpora domácnosti na základe množstva
vyprodukovaného kompostu za rok.
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
11
Elektráreň na biomasu
12
Pohľad na elektráreň na spaľovanie štiepky s ročnou spotrebou paliva 11 000 ton
Sklad mokrej štiepky
Celá produkcia tepla sa využíva na dosušenie štiepky v sklade pomocou perforovanej podlahy
Dovoz a manipulácia s palivom
Sklad štiepky z ktorého je dopravovaná priamo do kotla
Na spaľovanie v elektrárni sa využíva mokrá štiepka, suchú štiepku
prevádzkovateľ predáva ďalším záujemcom
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
Markt St. Martin – Burgenland – Rakúsko
Olejový termokotol Kohlbach s termickým výkonom 6 200 kW
Čerpadlo silikónového oleja
ORC cyklus využíva ohriaty termoolej z kotla na 300 °C na ohrev silikónového oleja
Generátor poháňaný silikónovým olejom má výkon 1 100 kWe
Rozvody
Kontajnery na popol ktorý si odoberajú dodávatelia štiepky a využívajú ho na hnojenie
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
13
Budovanie bioplynových staníc
je perspektívne, ale vyžaduje
starostlivosť a podporu štátu
Ing. František Zacharda, CSc
prezident Združenia AGROBIOENERGIA
Smerovanie energetickej politiky EÚ je
zamerané na úspory energie, zvyšovanie
energetickej efektívnosti a v súvislosti s
výrobou a spotrebou energie, aj na kontrolu negatívnych dopadov na životné prostredie.
Dostatok energie je kľúčom pre rast ekonomiky členských krajín ale ekonomický
rast popritom sleduje aj sociálne a spoločenské ciele a to najmä na vytváranie nových pracovných miest a trvalo udržateľný rozvoj. V súvislosti s týmto smerovaním sa politika EÚ v oblasti energetiky
orientuje na využívanie obnoviteľných
zdrojov energie, z ktorých má najväčší význam energetické využívanie biomasy. Poznáme rôzne technológie využívania biomasy na energetické účely ale z hľadiska
komplexnosti spracovania vstupných surovín, využitia ich energetického obsahu,
Tabuľka 1 Štruktúra bioplynových
staníc v Nemecku
Inštalovaný el. výkon BPS
v kWe
Zastúpenie v %
< 50
29
50 - 100
28
100 - 250
24
250 - 500
11
> 500
6
možností využitia konečného produktu,
získanej energie alebo odpadu po spracovaní, dopadu technológie na životné prostredie, krajinotvorbu a sociálnu sféru sa
javí technológia anaeróbnej fermentácie
ako najefektívnejšia. Dôkazom toho je aj
doterajší rozvoj bioplynových technológií
vo vyspelých krajinách EÚ, najmä však v
Nemecku, ktoré môžeme právom považovať za kolísku bioplynových staníc v
Európe. Preto aj cesty záujemcov o poznanie a štúdium bioplynových technológií smerujú najmä do Nemecka. Jednou
z takýchto študijných ciest, ktorá sa uskutočnila v polovici apríla toho roku bola
cesta do Bavorska na pozvanie Bavorského ministerstva hospodárstva, infraštruktúry, dopravy a technológií, ktorú organi14
začne zabezpečovala Slovensko-nemecká
obchodná a priemyselná komora v Bratislave v rámci projektu „Bayern – Fit for
Partnership, projekt „Moderné technológie v oblasti bioplynu“. Účastníkmi cesty boli zástupcovia poľnohospodárskych
podnikov, výskumných pracovísk, univerzít a zástupcovia dodávateľských firiem. Bohatý program realizovaný s príznačnou nemeckou dôslednosťou obsahoval návštevu 14 podnikov, z toho bolo
12 bioplynových staníc, dva semináre a
záverečné prijatie na Bavorskom ministerstve hospodárstva, infraštruktúry, dopravy a technológií. Spoločný seminár s
nemeckými výrobcami a dodávateľmi bioplynových technológií, za osobnej účasti
zástupcov 11 firiem, bol vyvrcholením odborného programu a pre mnohých účastníkov znamenal aj nové výrobno-obchodné kontakty.
Nástup bioplynových technológií v
Nemecku sa datuje do rokov 1992, kedy
bolo evidovaných 129 BPS, prevažne malých výkonov (okolo 50 kWe), v roku 1995
bolo už 274 BPS a rozvoj nastal najmä po
prijatí zákona o podpore výroby elektriny z OZE. V roku 2000 už bolo 1050 BPS,
v roku 2005 bolo 2680 BPS a v roku 2010
už 6000 BPS. Celkový inštalovaný elektrický výkon bol v roku 2005 asi 600
MWe, čo je priemer na 1 BPS 224 kWe výkonu a v roku 2010 bol 2279 MWe, čo je
priemer 380 kWe na jednu BPS. Najviac
bioplynových staníc (BPS) podľa spolkových krajín, je vybudovaných v Bavorsku 1691 BPS, nasleduje Dolné Sasko
950 BPS a Bádensko-Wirtenbersko s 612
BPS, naopak najmenej je vybudovaných
v Sársku iba 11 BPS. Z celkového počtu
6000 BPS je asi 50 staníc, ktorých výstupom je úprava bioplynu na biometán a
jeho dodávka do siete zemného plynu.
Prínos bioplynových staníc okrem elektriny a tepla je aj v sociálnej oblasti, pretože prevádzka týchto staníc umožnila
vytvoriť 19 000 pracovných miest. Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že štruktúra
bioplynových staníc podľa inštalovaného elektrického výkonu je rôznorodá, od
najmenších okolo 50 kWe až po niekoľko MWe (tabuľka 1).
Prevažujúci podiel vybudovaných BPS
je v oblasti nižších výkonov na čo má samozrejme vplyv aj priemerná výmera pôdy farmárov v Nemecku, ale aj podporné
mechanizmy vyplývajúce zo zákona o
podpore výroby elektriny z OZE. Podľa
poslednej novelizácie zákona EEG z roku
2009, sú výkupné ceny diferencované podľa veľkosti BPS a podľa spracovávaných
surovín. Výkupné ceny s príplatkami sú
uvedené v tabuľke 2.
Ako vyplýva z uvedenej tabuľky, zapracovaním príplatkov za technologické riešenia do cenovej podpory sa prejavuje záujem štátu o to, aby prevádzkovateľ BPS
udržoval a upravoval okolitú krajinu, aby
sa nespracovaný maštaľný hnoj nevyvážal
na poľné hnojiská a neznečisťoval tak
ovzdušie a aby sa snažil aj o inováciu svojej technológie na energeticky vyššiu úroveň a to je úpravou na kvalitu zemného
plynu do siete. Pritom garančná doba na
cenovú podporu pre výrobcov elektriny z
OZE je 20 rokov od uvedenia zariadenia
do prevádzky. Aj najväčší počet vybudo-
Tabuľka 2 Výkupné ceny elektriny vyrobenej v BPS v Nemecku
Velkosť BPS, inšt. el. výkon v kWe
≤ 150
≤ 500
≤ 5000
Základná cena v Eurocentoch
11,67
9,18
8,25
Príplatok za ochranu ovzdušia, v Eurocentoch
1
1
-
Priplatok za účelovo pestovanú Biomasu, v Eurocentoch
7
7
4
Príplatok za udržovanie krajiny, v Eurocentoch
2
2
-
Príplatok za spracovanie hnoja, v Eurocentoch
4
1
-
Príplatok za technológiu úpravy bioplynu do siete, v Eurocentoch
2
2
2
27,67
22,18
14,25
Spolu, v Eurocentoch
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
vaných bioplynových zariadení v Bavorsku svedčí o tom, že krajinská vláda podporu obnoviteľným zdrojom energie nielen deklaruje ale aj realizuje. V tomto duchu sa vyjadrovali viacerí majitelia bioplynových staníc, ktoré sme navštívili a ktorí
oceňovali podporu vlády v tom, že v snahe o energetickú bezpečnosť Bavorska sa
musí vykúpiť každá vyrobená elektrina,
ktorá spĺňa elektrotechnické požiadavky
normy a distribučná spoločnosť musí vynaložiť všetko úsilie, aby takúto elektrinu
vykúpila. Hlavná idea zákona je teda najmä v podpore výrobcov elektriny z OZE.
Po návšteve fariem a prehliadke bioplynových staníc môžeme konštatovať, že
z technologického hľadiska nastali v realizácii strojných liniek BPS niektoré zmeny, predovšetkým v tom, že zostavy pracovných nádrží boli v rôznych variantoch,
napríklad:
• príjmová nádrž vstupných surovín, ležatý fermentor, valcový dofermentor,
ktorý slúžil zároveň aj ako koncový
sklad tekutej zložky biokalu, výstupný
materiál z ležatého fermentoru prešiel
separátorom, tuhá časť sa oddelila na
skládku a tekutá sa použila spätne ne
riedenie vstupných surovín alebo do
koncového skladu
• príjmová nádrž vstupných surovín, ležatý fermentor, valcový dofermentor a
valcový koncový sklad, materiál prešiel
všetkými stupňami a skončil v koncovom sklade, odkiaľ sa dopravoval na aplikáciu na pole
• príjmová nádrž vstupných surovín, valcový fermentor, valcový dofermentor,
valcový koncový sklad biokalu.
Novinkou v zostave technologickej linky BPS je teda kombinácia ležatého a valcového fermentora, pričom valcový fermentor umožňuje aby vstupné suroviny
mali vyšší obsah sušiny a umožňuje dlhšiu
dobu zdržania vo fermentore, čím sa zvýši výťažnosť bioplynu zo vstupných surovín. Niektoré firmy, ktoré dodávajú technológiu BPS sa venujú aj výskumnej činnosti najmä v oblasti výskumu biologického procesu vo fermentore, vývojom aktívnych baktérií, ktoré umožňujú zvýšiť
výťažnosť bioplynu o 20 i viac %, na trh sa
dodávajú takéto kultúrne baktérie pod názvom Methanos .
Nový prístup je aj pri hodnotení procesu fermentácie, kým u nás sa považuje pro-
ces fermentácie do ktorého vstupujúci materál má obsah sušiny v rozmedzí 10 – 15 %
za „mokrý proces“ a ak je obsah sušiny
vstupujúceho materiálu 30 a viac % hovoríme o „suchom procese“, tak na seminári o bioplynových technológiách sme sa
dozvedeli, že o „suchom procese hovorí-
ktorá má aj kooperačné pracovisko na Slovensku.
Zaujímavým riešením upútala návšteva firmy na spracovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, ktorá
spracováva všetok komunálny odpad z
okolitých obcí asi 30 000 ton ročne, po vy-
Obr. 1 Zariadenie na hygienizáciu kuchynských a reštauračných odpadov pred vstupom do
bioplynovej stanice, Dürneck, Bavorsko
me aj vtedy, keď sa pracuje iba s tým obsahom tekutiny, ktorý obsahuje napríklad
silážna hmota a uvoľňuje sa v procese fermentácie. Po ukončení fermentácie sa digestát odseparuje a už sa používa, v prípade potreby, tekutá zložka digestátu. To
znamená, že nepoužívame žiadnu prídavnú tekutú zložku (voda, močovka). Toto umožňuje práve používanie ležatých
fermentorov.
Pokiaľ sa týka spracovávaných materiálov v bioplynových staniciach, najmä
menšie BPS s výkonom do 500 kWe sú založené na spracovávaní biomasy živočíšneho pôvodu (hnoj, hnojovica), rastlinného pôvodu (trávna alebo kukuričná siláž,
cirok, repa, zelená hmota), biomasa z komunálneho odpadu, z potravinárskych
alebo reštauračných prevádzok, parková
tráva a iné odpady. V prípade spracovania maštaľného hnoja s podstielkou sa
úspešne používa dezintegrátor, konštrukčne odvodený od miešacieho krmného voza s úpravami rezacích nožov na
podstielku. Zariadenia tohto určenia ale v
rôznom prevedení sme mali možnosť vidieť vo výrobnom závode firmy Siloking,
triedení komunálneho odpadu ide rozložiteľný odpad do drviča a do dvoch ležatých fermentorov, každý s obsahom
1000 m3, kde prebieha proces digescie pri
teplotách 42 až 45o C , doba zdržania je 90
až 100 dní, vyvíja sa bioplyn, ktorý sa následne využíva na výrobu elektriny a tepla. Digestát sa separuje a tuhá časť ide na
spracovanie do kompostov, kde sa podľa
určených receptúr vyrába záhradnícky
substrát pre rôzne plodiny. Vzhľadom k
tomu, že firma spracovávala biologicky
rozložiteľný odpad, bola technologická linka vybavená aj zariadením na hygienizáciu odpadu, teda likvidáciu baktérií, plesní a iných škodlivých zárodkov, ktoré sa
v tomto odpade nachádzajú.
Novinkou vo vybavení BPS boli zariadenia na úpravu bioplynu na biometán,
prípadne ich kombinácia, že BPS bola
schopná vyrábať aj elektrinu a teplo v kogeneračnej jednotke ale bola vybavená aj
zariadením na úpravu bioplynu. Takéto
zariadenie sme mali možnosť vidieť na
BPS od firmy Schmack Biogas. V takomto prípade sa však jednalo o zariadenia s
vyššími parametrami spracovávaného ma-
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
15
Obr. 2 Pohľad na zostavu BPS, dávkovací voz Faresin s dopravníkom dávkuje siláž do fermentora, v pozadí dofermentor s plynojemom, el. výkon 700 kW, Neuching, Bavorsko
teriálu (40 až 85 000 ton). Napríklad referenčná BPS v Plieningu, ktorú sme navštívili bola daná do prevádzky v roku
2006 vyprodukuje 920 Nm3.h-1 surového
bioplynu, čo po úprave na kvalitu biometánu predstavuje 485 Nm3.h-1 a tento biometán dodáva do siete rozvodu zemného
plynu. Ročná kapacita BPS predstavuje cca
3,9 mil. Nm3 biometánu do siete. Investičné náklady na vybudovanie tejto BPS
boli v roku 2006 cca 9,8 mil. Euro a istotu
návratnosti investície jej dáva 20 ročná
zmluva s E.ON Bayern AG. Úprava bioplynu je systémom PSA a zabezpečuje ju
firma CarboTech Engineering GmbH.
V priebehu návštev fariem a pri prehliadke BPS sme mali možnosť konzultovať aj so zástupcami dodávateľských firiem, ktoré vyrábajú a dodávajú strojové
alebo stavebné prvky pre výstavbu a chod
bioplynových staníc, vyrábajú alebo dodávajú kogeneračné jednotky na využitie
bioplynu, strojové zariadenia na úpravu
bioplynu na biometán, automatické a regulačné prvky, kontrolné a riadiace systémy. Obecne môžeme konštatovať, že podľa zdrojov spracovávanej biomasy, ich
množstva a kvality, môžeme kombináciou rôznych technických uzlov a funkčných
strojových súčastí zostaviť akúkoľvek technologickú linku, podľa požiadaviek zákazníka, ktorá bude zabezpečovať čo najefektívnejšie využitie surovín a výsledných produktov.
Počas celého priebehu cesty sme vnímali zo strany oficiálnych inštitúcií, aj od16
borných výrobných a obchodných zástupcov firiem ochotu informovať nás o
všetkých detailoch problematiky bioplynových technológií, počnúc od legislatívy
na podporu budovania BPS v Bavorsku
až po najnovšie technické riešenia, ktoré
firmy ponúkajú. Na druhej strane sme si
uvedomili aký priepastný rozdiel je v celom prístupe k zavádzaniu bioplynových
technológií medzi Bavorskom a Slovenskom. Na záverečnom spoločnom seminári s bavorskými firmami sme mali mož-
tégie, koncepcie a prehlásenia o potrebe
ochrany životného prostredia alebo o potrebe využívania všetkej poľnohospodárskej pôdy, (najmä v súčasnosti nevyužívanej ako sú napr. TTP), sa rozplynuli pred
finálnym schvaľovaním návrhu zákona č.
309/2009 Z.z., kde bolo v predloženom návrhu formulované určité obmedzenie pre
využívanie účelovo pestovanej biomasy na
ornej pôde a snaha o využívanie biomasy
živočíšneho pôvodu a biomasy z nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy. Tieto návrhy neboli akceptované a tak biomasa z
nevyužívanej pôdy zostala nepovšimnutá
a odpadová biomasa zo živočíšnej výroby,
maštaľný hnoj, hnojovica a exkrementy tiež.
Prioritou zostala vyrobená elektrina. Podpora využívania OZE podľa tohto zákona,
ktorá je daná predovšetkým výkupnou cenou elektriny je charakterizovaná paragrafovým znením zákona takto:
Podľa § 6, zákona 309/2009 Z.z. a Výnosu č. 7/2011 URSO je výkupná cena
elektriny vyrobenej zo spaľovania bioplynu vyrobeného anaeróbnou fermentačnou
technológiou, pre zariadenia:
do 1 MWe
vrátane
základná cena
nad
1 MWe
148,72
131,45
euro/MWh euro/MWh
Zníženie ceny podľa § 6, odst. 5 za poskytnutú
investičnú podporu
do 30 % celkových
obstarávacích nákladov
-4%
-4%
do 40 % celkových
obstarávacích nákladov
-8%
-8%
do 50 % celkových
obstarávacích nákladov
- 12 %
- 12 %
nad 50 % celkových
obstarávacích nákladov
- 16 %
- 16 %
Ďalšie zníženie ceny podľa zákona č. 136/2011 Z.z.,
čl. I, odst. 9,
za nevyužitie aspoň 50 %
využiteľného tepla
Obr. 3 Zariadenie na úpravu bioplynu na
biometán, Neuching, Bavorsko
nosť informovať o stave bioplynových
technológii na Slovensku, o podpore zo
strany štátu a perspektívach (skôr predstavách) ďalšieho rozvoja.
Slovenská cesta podpory obnoviteľných
zdrojov energie je iná ako v Bavorsku. Stra-
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
- 30 %
- 30 %
Aj keď snaha o využívanie odpadového tepla je v princípe správna, takéto paragrafové znenie v zákone č. 136/2011 Z.z.
nepovažujeme za pozitívne, pretože pôsobí skôr represívne. Malo by byť prirodzenou snahou každého prevádzkovateľa bioplynovej stanice aby si zabezpečil aj
využívanie vyprodukovaného tepla, pretože toto môže veľmi pozitívne ovplyvniť
ekonomiku prevádzky BPS. Požiadavka
na využívanie odpadového tepla by mala byť automaticky uplatňovaná pri prijímaní projektov na BPS z Operačných programov jednotlivých rezortov. Teda náš
zákon č. 309/2009 Z.z., ale ani jeho novela zákon č. 136/2011 Z.z., nepočítajú s podporou, ktorá by smerovala k využívaniu
2009 a 2010 je určených na spracovanie
kukuričnej siláže riedenej vodou na predpísaný obsah sušiny, menej BPS je kombinovaných tak, že siláž sa riedi hnojovicou a iba jedna jediná je dimenzovaná
na spracovanie maštaľného hnoja a hnojovice z farmy HD. Napriek tomu, že tie-
lé od ceny technológie ale najmä od ceny
vstupných surovín do BPS. Za vyhovujúcu sa považuje doba návratnosti investície na budovanie BPS do 10 rokov, pri vyššej dobe návratnosti treba počítať s tým,
že väčšina strojných zariadení dosiahne
hranicu svojej životnosti a bude potrebné
ich vymeniť, čo znamená ďalšie investície. V prvom rade je treba zabezpečiť najlacnejšie vstupné suroviny s vyhovujúcou
kvalitou a hodnotou výťažnosti bioplynu,
aj s pomocou úpravy biologického procesu vo fermentore, a čo v najväčšej miere využiť všetky formy vyrobenej energie,
teda bioplyn aj odpadné teplo, či už z chladiacej vody alebo výfukové teplo spalín.
Riešenie úpravy bioplynu na kvalitatívne hodnotnejšie palivo a to je biometán,
je perspektívnou otázkou blízkej budúcnosti.
Uplatňovanie technológie anaeróbnej
fermentácie je obecne považované za veľmi perspektívnu technológiu spracovania
biomasy všetkého druhu to znamená spracovanie účelovo pestovanej biomasy, odpadovej biomasy z rastlinnej výroby a ži-
Obr. 4 Zastrešený príjmový zásobník, z ktorého sa dávkuje kukuričná siláž do ležatého fermentora v budove za prijmovým zásobníkom, el. výkon 500 kW, Mallersdorf, Bavorsko
odpadovej biomasy, ochrane životného
prostredia alebo krajinotvorbe, k tejto problematike bude treba prijať ďalšie legislatívne predpisy.
Situácia v budovaní BPS na Slovensku
sa relatívne rýchlo mení, do konca roka
2010 bolo v prevádzke asi 15 BPS (ďalšie
sú rozostavané) s inštalovaným el. výkonom okolo 11 MWe, priemerný el. výkon
10 najväčších BPS je 982,7 kWe. V Česku
majú priemerný el. výkon 595 kWe, v Taliansku 760 kWe, Dánsku 513 kWe a v Rakúsku 260 kWe a spomínané Nemecko má
priemerný el. výkon BPS 380 kWe. Všetky BPS na Slovensku sú technologicky riešené na výrobu elektriny a tepla v kogeneračnej jednotke ale väčšina z nich vyprodukované teplo nevyužíva (okrem tepla pre vlastné fermentory).
Z hľadiska technologického procesu v
bioplynových staniciach, doteraz vybudované zariadenia sú určené výlučne na
proces fermentácie tzv. mokrou cestou,
to znamená , že obsah sušiny vo vstupnom substráte do fermentora je v rozsahu 8 až 15 %. Prevažná väčšina zariadení uvedených do prevádzky v rokoch
to BPS sú vybudované v poľnohospodárskych podnikoch, prioritou nie je
spracovanie odpadovej biomasy zo živočíšnej, prípadne rastlinnej výroby, ako
koncovka pri likvidácii odpadov, ale prioritou sa stala výroba elektriny zo suroviny vyprodukovanej na ornej pôde. Aj
keď je treba poznamenať, že z hľadiska
celkovej produkcie elektriny na Slovensku má táto zanedbateľný podiel, len
asi 0,3 %. V prípade používania kukuričnej siláže ako vstupnej suroviny je
okrem toho, že sa nevhodne využíva orná pôda je tu ešte veľké riziko rastu cien
kukuričnej siláže, čo má negatívny dopad nielen na ekonomiku procesu bioplynovej stanice ale aj na živočíšnu výrobu, kde sa využíva siláž ako krmivo.
Len za posledných štyri až päť rokov sme
zaznamenali nárast cien kukuričnej siláže z 25 až na 33 – 35 Euro za tonu siláže.
A v prípade rastu cien pohonných hmôt
a ostatných vstupov do prvovýroby to
nemusí byť konečná cena.
Ekonomika prevádzky bioplynových
staníc a návratnosť investícií sú aj pri súčasnej legislatívnej podpore veľmi závis-
Obr.5 Ležatý fermentor, čelná stena, pod
lávkou sú umiestnené ložiská dvoch miešadiel . V pravej časti prístrešku je separátor
na oddelenie tuhej frakcie digestátu, ktorá
prepadáva na hromadu a tekutá zložka sa
prečerpáva do koncového skladu, Mallersdorf, Bavorsko
vočíšnej výroby, biomasy z nevyužívanej
poľnohospodárskej pôdy ale aj biomasy z
komunálneho biologicky rozložiteľného
odpadu obcí a miest. Je to teda problematika , ktorá svojim významom presahuje
rámec jedného rezortu a preto ak ju chceme úspešne zvládnuť, bude potrebná účinná a rozhodná reálna koordinácia na vládnej úrovni. Aj preto, že dopad tejto technológie môže mať pozitívny účinok na celú krajinu.
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
17
Zelená energia
je vraj drahá a škodlivá
Ing. Štefan Pepich, PhD.
TSÚP Rovinka
Tvrdenie, že pestovanie plodín na výrobu biopalív
je na úkor produkcie potravín sa nezakladá na pravde.
Je to len ďalší účinný „strašiak“ pôsobenia na obyvateľstvo negatívnymi správami o zvyšovaní cien potravín spôsobené pestovaním rastlín pre výrobu biopalív. Argumentáciou je znižovanie výmer
poľnohospodárskej pôdy na pestovanie
plodín na potravinové účely. Aj v tomto
prípade sa jedná o klamstvo, hlavne ak berieme do úvahy podmienky na Slovensku.
Výmera nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy za posledné roky v SR neustále
stúpa. Príčin je viac. Na prvom mieste je
to pokles počtov chovaných hospodárskych zvierat a tým aj pokles potrieb pestovania krmovín pre ich chov. Poľnohospodárska pôda na Slovensku podľa evidencie katastra nehnuteľností predstavuje výmeru 2 417 933 ha. Nevyužitá poľnohospodárska pôda predstavuje odhadom
432 500 ha. Túto pôdu, ktorá sa nevyužíva na pestovanie plodín pre potravinové
účely, by bolo možné využívať prednostne na pestovanie plodín pre účely energetiky, či sú to už biopalivá alebo plodiny
na spaľovanie a výrobu tepla. Analýza nevyužitých poľnohospodárskych pôd sa vykonala podľa typologicko - produkčnej kategórie. Z hľadiska jednotlivých krajov najviac nevyužitých poľnohospodárskych
pôd bolo zaznamenaných v Žilinskom kraji až 42 %, Trenčianskom 32 % a Prešov-
skom kraji 25 %. Najmenej nevyužitej poľnohospodárskej pôdy bolo zaznamenanej
v Nitrianskom kraji len 8 %, Košickom 10
% a Trnavskom kraji 12 %. Obecne môžme konštatovať, že cca. 1 985 403 ha poľnohospodárskej pôdy je pôda využívaná
na poľnohospodársku produkciu.
V Štatistickej ročenke o pôdnom fonde
stav k 1.1.2010, ktorú vydal Úrad geodé-
zie a katastra SR.- v júni 2010 sú uvedené
aktuálne údaje o vývoji jednotlivých druhov pozemkov poľnohospodárskej pôdy
a lesných pozemkov v SR od 1.1.2005.
Údaje sú v tabuľke 1.
V tabuľke 2 sú uvedené údaje o poľnohospodársky nevyužívanej pôde na Slovensku podľa jednotlivých krajov. A na
grafe č. 1 je znázornený vývoj výmer nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy na
Slovensku od roku 2003 v hektároch.
Tabuľka 1 Výmera poľnohospodárskej pôdy v ha podľa krajov k 1.1.2010
Stav
ku dňu
18
Druh pozemku
Orná
pôda
Chmeľnice
Vinice
Záhrady
Ovocné
sady
TTP
Poľ. pôda
Lesné
poz.
1.1.2005
1 430 594
561
27 341
77 287
17 912
881 054
2434749
2004927
1.1.2006
1 429 040
538
27 307
76 865
17 947
881 283
2432979
2005234
1.1.2007
1 427 357
534
27 314
76 813
17 792
880 873
2430683
2006939
1.1.2008
1 425 869
530
27 243
76 720
17 590
880 920
2428899
2007142
1.1.2009
1 421 852
520
27 258
76 636
17 360
879 853
2423478
2008257
1.1.2010
1 417 983
519
27 140
76 563
17 257
878 470
2417933
2008843
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
Ako dokazujú údaje v tabuľkách a na
grafe Slovensko má dostatočnú výmeru
poľnohospodárskej pôdy aj v prípade ak
by malo zabezpečiť 10 % podiel biopalív
v doprave. Na splnenie tohto cieľa by bolo potrebné pestovať plodiny na výrobu
biopalív na výmere okolo 300 000 ha. Aj v
tomto prípade Slovensko disponuje rezervou 200 000 ha nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy. Netreba však zabúdať
že cieľovým rokom je rok 2020 a podľa prognóz v tom období sa dosiahne dostatočný technologický pokrok na výrobu biopalív druhej generácie, na výrobu ktorých
nebudú slúžiť poľnohospodárske plodiny
(repka, kukurica, obilie, cukrová repa), ale
biologický odpad, slama, seno alebo dreviny.
Pôda bola na energetické účely vyčlenená oddávna. V dvadsiatych rokoch minulého storočia sa napríklad pestovali zemiaky za účelom výroby bioliehu, ktorý
sa následne pridával do benzínu (tzv. DINOL), a to až vo výške 20 %. Za plochy
vyčlenené na energetické účely sa však dajú považovať aj výmery kŕmnych plodín
pre ťažné zvieratá. Aj napriek ploche okolo 400 000 ha, určenej na výživu koní a
ostatných ťažných zvierat, bola vtedajšia
ČSR potravinovo sebestačná, a to aj napriek nižším hektárovým úrodám (v porovnaní s dnešnými) a pri takmer rovnakom počte obyvateľov, aký žije na tomto
území aj dnes.
Možno teda konštatovať, že Slovensko
disponuje dostatočnou výmerou pôdy na
produkciu potravín a dokonca má značnú rezervu, takže poplašné správy o zdražovaní potravín zapríčinené pestovaním
biopalív možno jednoznačne hodnotiť ako
nepravdivé.
Okrem zastrašovania obyvateľstva nedostatkom potravín zapríčineným znižovaním výmer pôdy na ich pestovanie, je
ďalší veľmi „účinný“ spôsob zastrašovania opakujúce sa informácie o pripravovanom zvyšovaní cien potravín. Toto zvyšovanie cien má byť opäť zapríčinené využívaním plodín na výrobu energie. Aj v
tomto prípade ide o neopodstatnené argumenty. Ak sa zvyšujú ceny základných
potravín tak na tom majú prvovýrobcovia, teda farmári, najmenší podiel. Ako dôkaz poslúžia dva príklady zo života.
Výrobca mlieka (farmár, poľnohospodár) predáva 1 liter mlieka spracovateľom
za 0,32 až 0,33 € (údaj z poľnohospodárskeho podniku v okrese Trnava zo začiatku mesiaca jún 2011). Viac mu za mlieko
totiž mliekarne nezaplatia s odôvodnením,
že v celej Európe je nadbytok mlieka. Náklady na výrobu 1 l mlieka sú však u tohto výrobcu vo výške 0,35 €. Jedná sa o náklady na krmivo pre dojnice, energiu,
mzdy ošetrovateľov a krmičov, likvidácia
exkrementov, oprava a údržba dojacích
zariadení a stajní, slama na podstielku atď.
Takže producent mlieka ho vyrába so stratou 0,02 € za každý vyrobený liter.
Ako sa nízka výkupná cena mlieka prejavuje u konečného spotrebiteľa? Nájdu sa
v obchodoch aj mlieka s cenou 0,64 € s obsahom tuku 0,5 %. Ale podľa seriózneho
prieskumu je to úplne inak. Tak napríklad
nemenovaný veľkoobchodný reťazec ponúka vo svojom mliečnom sortimente celkovo 11 druhov mlieka od rôznych výrobcov v cene od 0,64 € až po 2,54 €. Priemerná cena mlieka je však 1,07 €. To znamená, že výrobca mlieka – farmár – ktorý
sa najviac narobí pri jeho realizácii na mlieku zarába minimum alebo vo väčšine prípadov je pre neho výroba stratová. Spracovateľ a obchod sa na predaji mlieka konečnému spotrebiteľovi nabaľuje. Inak to
nazvať nemožno, veď cena mlieka je v obchode v priemere o 229 % vyššia ako ju
predáva farmár. Kto sa na tomto biznise
napakuje viac, či spracovateľ alebo obchodník, to je otázne, lebo každý z nich sa
vyhovára na toho druhého. V konečnom
dôsledku na to dopláca výrobca, ktorý má
Graf č. 1 Vývoj výmer nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy
existenčné problémy, a občan, ktorý „sponzoruje“ obchod a mliekarne.
Podobná situácia je aj s ďalšími komoditami. Napríklad zemiaky. Farmár ich
predáva za cenu okolo 0,39 až 0,43 €. Zatiaľ čo v obchode ich spotrebiteľ kúpi v
priemere za 1,06 € (prieskum autora v nemenovanom obchodnom reťazci 8.6.2011).
Zatiaľ čo farmár, ktorý ich dopestuje musí investovať do sadiva, hnojiva, nafty, strojov, ľudskej práce pri pestovaní a zbere
úrody a ďalších položiek, obchod v niektorých prípadoch nie je schopný dodané
zemiaky z prvovýroby ani len očistiť od
hliny a predáva ju za cenu v priemere o
158 % vyššiu ako je ich výkupná cenu, ktorú dostane pestovateľ!
Tabuľka 2 Podiel nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy podľa krajov.
Orná pôda v ha
Poľnohospodárska pôda
v ha
Z toho nevyužitá
poľnohospodárska pôda v ha
Podiel v %
Bratislavský kraj
73 423
93 504
14 046,26
15
Nitriansky kraj
406 761
468 669
39 747,29
8
Trnavský kraj
262 098
291 916
33 587,01
12
Trenčiansky kraj
97844
185 353
60 038,58
32
Banskobystrický kraj
166204
417 571
86 636,64
21
Žilinský kraj
62615
245 063
103 671,54
42
Prešovský kraj
148886
383 936
94 224,36
25
Košický kraj
204022
337 466
32 877,88
10
1 421 853
2 423 478
464 829,56
19
Kraj
Spolu
Z uvedených príkladov jasne vidieť, že
za zvyšovaním cien potravín nie sú prvovýrobcovia v dôsledku znižovania výmer
pestovaných plodín pre nedostatok pôdy,
z dôvodov výroby biopalív, ale nenásytný obchod. Pri argumentácii sa obchod
odvoláva na svetový rast cien potravín.
Čo má svetový rast cien potravín s cenou
zemiakov dopestovaných na Slovensku a
predávaných v slovenských obchodoch?
Ďalší nástroj na ovplyvňovanie verejnej
mienky proti OZE je informovanie o narastajúcich cenách elektriny, ktoré sú vraj
zapríčinené nárastom nových zariadení
na výrobu elektriny na báze obnoviteľných
zdrojov. Príčinou nárastu cien elektriny sú
podľa médií hlavne solárne a veterné elektrárne. Tieto informácie sa začali objavovať v médiách v októbri 2010 a s pravidelnosťou sa objavujú aj vo vyhláseniach
politikov. V skutočnosti za rastúcimi cenami elektriny nie sú solárne elektrárne,
nakoľko je ich v prevádzke zatiaľ len niekoľko desiatok s celkovým inštalovaným
výkonom okolo 50 MW, čo v žiadnom prípade nemôže ovplyvniť cenu elektriny, lebo je to len 0,8 % z celkovo inštalovaného
výkonu slovenských elektrární. O veterných elektrárňach ani nehovoriac. Z tých
sa za posledné roky nevybudovala ani jedna! Aj napriek tomu Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) stále považuje výstavbu veterných elektrární na Slovensku
za rizikovú a nepotrebnú. Rezort hospodárstva za posledné 4 roky nevydal žiadnemu investorovi, ktorý by chcel postaviť
veternú elektráreň na Slovensku, osved-
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
19
nielenže výkupnú cenu neznížili ale paradoxne ešte zvýšili. Je to zrejmé z grafu
č. 2, na ktorom je znázornený priebeh výkupných cien elektriny zo solárnych elektrární od roku 2005. Tým vznikla obdobná situácia ako v ČR a bol zaznamenaný
mimoriadne veľký záujem o budovanie
solárnych elektrární. Naši politici boli však
„šikovnejší“ ako ich českí kolegovia. Keď
sa naplnili ambície investorov z okolia
vládnucich stráv v tom období, novelou
zákona č. 309 obmedzili ďalšiu výstavbu
solárnych elektrární na poľnohospodárskej pôde a dali zelenú len výstavbe solárnych elektrární na strechách a fasádach
budov a to len do výkonu 100 kW a znížili výkupnú cenu takto vyrobenej elektriny. Nad výkon 100 kW musí vydať povolenie MH SR. Toto povolenie musí byť
v súlade s dlhodobou energetickou politikou štátu. A ako sme to videli pri veterných elektrárňach takéto povolenia sa na
Slovensku jednoducho nevydávajú. V kontexte týchto udalostí okolo solárnych elektrární sa natíska len jediné vysvetlenie a
to je vedomá „spolupráca“ MH SR, ÚRSO
a rozvodných sietí pod taktovkou vládnucich politických strán, ktoré v tom období vydávali povolenia na pripojenie nových výrobcov elektriny zo solárnych elektrární. A keďže sme na Slovensku opäť sa
žiadne sankcie voči zodpovedným za
vzniknutú situáciu nevyvodili.
Dôkazom, že v našej energetike z OZE
nie je všetko v poriadku dokumentuje aj
materiál MH SR, v ktorom je spracovaná
už viac krát spomínaná energetická stratégia SR. V tabuľke 3 sú uvedené plánované inštalované výkony v MW zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných
zdrojov do roku 2020.
Pre lepšiu orientáciu je vývoj budovania zariadení na výrobu elektriny z OZE
460
cena v Euro/MWh
440
420
400
380
360
340
r.2005
r.2006
r.2007
r.2008
r.2009
r.2010
r.2011
Graf č. 2 Priebeh výkupných cien elektriny so solárnych elektrární v €.MWh-1
čenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky a
bez tohto osvedčenia nemôže investor začať s výstavbou energetického zdroja. Podľa MH SR veterné elektrárne patria medzi
nestabilné zdroje, keďže raz vietor fúka
raz nie. Pri veľkom inštalovanom výkone
veterných elektrární by tento zdroj ohrozil stabilitu elektrickej sústavy Slovenska.
Tieto argumenty pri posúdení súčasného
stavu realizovaných projektov veterných
elektrární vyznieva minimálne komicky
ale správnejší výraz by bol diletantsky. Veď
Slovensko je spomedzi 76 krajín vo využívaní veterných elektrární na 62. mieste. Na Slovensku v súčasnosti vyrábajú
elektrinu veterné elektrárne s celkovým
inštalovaným výkonom 3,2 MW. Tesne za
Slovenskom sú už len Kapverdské ostrovy, Mongolsko a 15 ďalších podobných
krajín. A naše ministerstvo s gesciou energetiky sa bojí o stabilitu elektrickej sústavy!!
Otázka solárnych elektrární je trochu
iná. Tých sa vybudovalo za posledné 2 roky niekoľko desiatok a povolenie na pripojenie do distribučnej siete dostalo okolo 400 elektrární s priemerným inštalovaným výkonom okolo 1 MW. Tu tiež vyhlásenia politikov o neregulovanom náraste týchto elektrární vyznieva až tragikomicky. Lebo táto situácia vznikla len vedomou a dobre organizovanou činnosťou
politikou. Po prijatí zákona č. 309/2009 Z.
z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie, sa enormne zvýšil záujem o budova20
nie solárnych elektrární. Prečo tomu bolo
tak? Príčinou je jednoznačne neprofesionálny ba až diletantský prístup „odborníkov“ z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý vo svojom výnose č.
2/2009 z 10. júna 2009 stanovil výkupnú
cenu zo solárnej energie pre zariadenia
uvedené do prevádzky od 1. januára 2009
na 448,12 €.MWh-1. Táto cena bola o
23,24 € vyššia ako cena platná pred týmto dátumom. Tým sa stalo, že aj rok po skúsenostiach z Českej republiky, kde sa nepodarilo správne stanoviť výkupnú cenu
elektriny zo solárnych elektrární v závislosti na rapídnom znížení nákladov na
technológiu, vstupom Číny na trh s komponentmi do fotovoltaických panelov, čo
malo za následok enormný nárast budovaných solárnych elektrární, urobilo slovenské URSO rovnakú chybu. Ba možno
povedať, že ešte väčšiu ako ich kolegovia
z ČR. Naši „odborníci“ sa totiž mohli poučiť z chýb v Čechách, ale práve naopak
Tabuľka 3 Plánované kapacity elektrární na OZE v MW do roku 2020
Rok
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
geotermálna
0
0
4
4
4
4
4
4
4
4
4
solárna
60
120
130
140
150
170
190
220
240
270
300
veterná
5
5
150
150
150
150
300
300
350
350
350
biomasa
100
110
120
130
140
145
150
155
160
165
170
bioplyn
18
30
45
60
70
80
85
90
95
100
110
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
elektriny za starú výkupnú cenu lebo boli dané do prevádzky pred rokom 2009.
Podiel vo výkone okolo 1,9 % nemôže v
žiadnom prípade zdvihnúť cenu elektriny pre spotrebiteľa o avizovaných 5 % v
dôsledku zvýšenej výkupnej ceny elektriny z OZE. Ale keďže žijeme na Slovensku
musíme počítať aj s inými možnosťami
vplyvu na cenu elektriny ako sú len OZE.
Jednou z nich je aj možnosť získania výhodnej výkupnej ceny elektriny podľa zákona č. 309/2009 aj pre zariadenia vyrábajúce elektriny z fosílnych palív, a to je
určite svetový unikát. Napríklad dotovaná je výroba elektriny:
• pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla spaľovacím motorom na zemný plyn
a vykurovací olej
• protitlaková parná turbína s palivom
zemný plyn, vykurovací olej alebo uhlie
• spolu spaľovanie uhlia a biomasy
Na Slovensku je možné vyrábať zelenú
elektrinu dokonca aj z uhlia. Vôbec sa potom nemôžme diviť, že cena elektriny bude stúpať a „vinníkom“ budú obnoviteľné zdroje energie.
A na záver ešte pár slov k jadrovej energetike. Argumenty našich energetických
mágov z MH SR, že atómová energia je
geotermálna
solárna
najlacnejšia a absolútne bezpečná, stoja
tiež na vratkých nohách.
Čo sa týka ceny vyrobenej elektriny z JE
možno konštatovať, že reálnu hodnotu sa
nepodarí na Slovensku „vypátrať“ žiadnemu záujemcovi o tento údaj. Je to možné len odhadom, pri pozornom sledovaní informácií v tlači, kde sa občas objaví
nejaká zaujímavá informácia. Tak ako podľa správy v TV dňa 12.3.2009 jednanie premiérov Fica s Berlusconim o dostavbe Mochoviec. Dostavba dvoch blokov bude stáť
3 mld. €, (90 mld. Sk).
Na základe takejto informácie sa dá
predpokladať, že pri výkone každého bloku 440 MW (spolu 880 MW), budú náklady na jeden inštalovaný MW 3,4 mil. €
(102,3 mil. Sk) a to sa nejedná o náklady
na vybudovanie elektrárne, ale len na jej
dobudovanie. Celá infraštruktúra (cesty,
inžinierske siete, oplotenie atď.) sú už vybudované a inžiniering vypracovaný.
Okrem toho budovanie JE na Slovensku
od výskumu až po realizáciu boli a sú štedro dotované. Cena na 1 kW inštalovaného
výkonu, len za základe finančných prostriedkov na dobudovanie, je tak 3 400.-€
(102 tis) Sk. Táto cena sa veľmi nelíši ani
od nákladov na vybudovanie iných elektrární na báze OZE ale vrátane všetkých
nákladov na ich výstavbu. Pri jadrovej
elektrárni sa nikde neuvádzajú ceny za
vstupný materiál teda jadrové palivo, prevádzkové náklady ani ceny za likvidáciu
jadrového odpadu, nehľadiac na to že tento „čistý“ odpad je časovanou bombou,
ktorú ponechávame našim potomkom. Ak
by sa aj tieto ceny zakalkulovali do nákladov na jadrovú elektráreň, určite by jadrová energia nebola najlacnejšia, ako sa
to snažia natĺcť do hlavy verejnosti zástupcovia Ministerstva hospodárstva.
veterná
biomasa
bioplyn
400
350
300
Výkon v MW
znázornený aj na grafe č.3. Ako je z grafu
zrejmé strategické a koncepčné materiály
MH SR sa nedarí plniť. Na jednej strane
sa plánovaná kapacita solárnych elektrární, ktorých výkon by mal dosiahnuť v roku 2020 po postupnom raste hodnotu 300
MW, podarilo naplniť ba až prekročiť už
v roku 2011. Naopak plánovaný výkon
elektrární na biomasu 110 MW v roku 2011
a bioplynových staníc 30 MW v roku 2011
sa nedarí plniť. Veterné elektrárne sú kapitola sama o sebe. Namiesto plynulého
rastu sa predpokladá rast skokmi. V roku
2011 inštalovaný výkon 5 MW ale v roku
2012 už 150 MW, čo znamená pri výkone
jednej veternej elektrárni 2 MW výstavba
75 turbín v jednom roku. Podobný skok je
naplánovaný aj na rok 2016, kde sa podľa
MH SR má vybudovať ďalších 75 veterných elektrární. A v roku 2018 ešte jeden
menší skok v podobe 25 nových veterných
elektrární. Medzi týmito rokmi sa podľa
plánu nemá vybudovať ani jedna veterná
elektráreň. Energetická stratégia SR tak
počíta aj s využívaním OZE. Ale ako tomu naznačujú „koncepčné“ materiály z
dielne MH SR, ale hlavne ich plnenie, vyzerá to tak, že materiály plnia zase len jednu úlohu, a to aby sa mohli kompetentní
pochváliť koľko koncepčných materiálov
vypracovali.
Zastrašovanie obyvateľov zvyšovaním
ceny elektriny, ktorú vraj spôsobujú obnoviteľné zdroje je tiež zavádzaním. Ako
dôkaz poslúži analýza zdrojov elektriny
v SR z údajov Slovenských elektrární. Na
Slovensku vyrábajú elektrinu klasické elektrárne, ktoré majú inštalovaný výkon nasledovný:
•
1 880 MW jadrové elektrárne
•
1 398 MW tepelné elektrárne
•
2 399 MW veľké vodné elektrárne
Spolu 5 677 MW
Obnoviteľné zdroje:
• veterné
3,2 MW
• malé vodné elektrárne
25 MW
• solárne v prevádzke
50 MW
• geotermálne
0 MW
• biomasa
25,8 MW
Spolu
104 MW
Podiel inštalovaného výkonu obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny predstavuje hodnotu okolo 1,9 % z
inštalovaného výkonu ostatných elektrární. Medzi klasické počítame aj veľké
vodné elektrárne, nakoľko oni vyrábajú
250
200
150
100
50
0
r. 2010
r. 2011
r. 2012
r.2013
r.2014
r.2015
r.2016
r.2017
r.2018
r.2019
r.2020
Graf č. 3 Priebeh výroby elektriny z OZE do roku 2020
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
21
Ďalšia správa z tlače: premiérka Radičová žiadala začiatkom mája 2011 v Londýne zo zdrojov EÚ financie na pomoc pri
odstavovaní JE Jaslovské Bohunice vo výške 425 mil. € (12,8 mld. Sk).
Ak uvážime že jedna BPS s inštalovaným výkonom 1 MW stojí okolo 3 mil. €
(90 mil. Sk). Za túto sumu požadovanú pre
odstavovanie JE, by bolo možné vybudovať 140 BPS s celkovým výkonom 120 MW.
Ekonomické hodnotenie využívania
OZE (hlavne biomasy) na energetické účely poukazuje na reálnu šancu znížiť náklady na energiu a to nielen v rezorte pôdohospodárstva, či v komunálnej sfére. K
možným vyčísliteľným ekonomickým ukazovateľom je potrebné pripočítať aj tie, ktoré sa vyčísliť nedajú ale dosahujú rovnakú dôležitosť, ak nie vyššiu, ako ekonomické ukazovatele merateľné. Využívanie
OZE prináša so sebou nezanedbateľné výhody ako napríklad:
• zlepšenie obchodnej bilancie štátu, znížením nárokov na dovoz energetických
nosičov
• zvýšenie energetickej nezávislosti štátu
• vytváranie nových pracovných miest
• kapitálové zhodnotenie finančných prostriedkov na území SR
• ochrana životného prostredia
• rozvoj regionálnej ekonomiky
• krajinotvorba
Len na ukážku jeden príklad. Denná
spotreba zemného plynu v SR v letných
mesiacoch je 5 mil. m3 (MH SR 25.6.10) čo
zodpovedá 12 500 tonám biomasy. Pri využití 2 000 000 ton biomasy ( 1 mil. ton poľnohospodárskej a 1 mil. ton lesnej) by bolo možné nahradiť dovoz plynu po dobu
160 dní, čo je spotreba okolo 5 mesiacov
(máj až september). Tak by sa nahradilo
800 mil. m3 zemného plynu v cene okolo
266 mil. € (8 mld. Sk). Tých 2 mil. ton biomasy by musel niekto vypestovať, pozbe-
rať, spracovať, uskladniť, prepraviť. A to
všetko by sa robilo na Slovensku!
Možností ako zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie v SR, je mnoho. Energetický potenciál OZE je vysoký, ale zatiaľ žiaľ nevyužívaný v takej miere akú by si zasluhoval. Predpoklad, že sa táto skutočnosť
v najbližších rokoch zmení je veľmi nízky.
Bez prepracovanej podpory vlády to nie
je možné. A ako sa o tom presviedčame
takmer každý deň, postoj vlády k OZE sa
nemení, ba práve naopak z nezáujmu o
riešenie tejto problematiky sa dostávame
do fázy spochybňovania, zamietania a odsudzovania OZE. Tak OZE ostávajú aj naďalej ne druhej koľaji. Dá sa dokonca predpokladať, že v najbližších mesiacoch sa
útoky na obnoviteľné zdroje energie budú ešte stupňovať, a naša politická špička
si rada k tejto kampani priloží svoje polienko.
PRO EKO 2011 Banská Bystrica
22
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
Kofermentácia láskavca
pri produkcii bioplynu
Ján Gaduš, prof., Ing., PhD. - Ľubica Civáňová,Ing. - Tomáš Giertl, Ing.
Štefan Jančo, Ing. - Lukáš Košík, Ing.
SPU v Nitre, Technická fakulta, Centrum výskumu obnoviteľných zdrojov
energie
V krajinách Európskej únie zaznamenávame
v súčasnosti v oblasti poľnohospodárstva vývoj
smerujúci k transformácii tohto odvetvia.
Jeden z hlavných smerov transformácie
je orientovaný na činnosti spojené s nepotravinárskou výrobou a obecne na
udržateľnú podobu poľnohospodárstva a
vidieka. Práve rozšírenie činností poľnohospodárov o prevádzkovanie bioplynových zariadení a o pestovanie energetických plodín, ako vstupných surovín pre
tieto technológie, je jednou z významných
možností, ako posilniť budúcu udržateľnosť poľnohospodárstva a vidieka.
Skúsenosti z Nemecka alebo Rakúska,
kde realizácia týchto technológií prebieha
veľmi intenzívne, potvrdzujú, že poľnohospodárske bioplynové stanice majú významne pozitívny prínos pre vidiek a poľnohospodárstvo, sú pre poľnohospodárov
novým a stabilným zdrojom príjmov, vytvárajú a stabilizujú pracovné miesta, produkujú ekologickú energiu a kvalitné hnojivo. Prispievajú tak významne k ochrane
Tab. 1 Priemerné hodnoty sledovaných
parametrov a chemického zloženia
substrátov
Vzorky substrátov
Parameter
Jednotka
MHN
Fermentor
-
7,56
7,63
teplota
°C
20,00
37,7
TS
%
2,95
4,77
VSS
%
-
2,49
OTS
%TS
-
53,01
COD
mg/l
29200
-
Ntot
mg/l
124
-
NH4
mg/l
-
1139
SO4
mg/l
72
-
Fe
mg/l
-
12,35
pH
životného prostredia a čiastočne aj k energetickej nezávislosti krajiny.
Produkcia bioplynu (jeho množstvo a
kvalita) z jednotlivých druhov vstupov
kých, ale aj z dôvodov zabezpečenia stability biologického procesu v samotnom
fermentore. V príspevku uvádzame skúsenosti s využívaním zatiaľ netradičnej
vstupnej suroviny pre bioplynové zariadenia – zasilážovaným láskavcom, ako kosubstrátom.
Materiál a metódy
Experimenty s anaeróbnou fermentáciou biomasy zloženej z hnojovice od ošípaných, slamnatého maštaľného hnoja a
zasilážovaného láskavca (amaranthusu)
Obr. 1 Celkové usporiadanie experimentálneho zariadenia
Vysvetlivky:
HN1 – veľká homogenizačná nádrž 8 m3
HN2 – malá homogenizačná nádrž 1,6 m3
KGJ – kogeneračná jednoka
vhodných pre anaeróbnu fermentáciu sa
veľmi líši. Voľba a zaistenie optimálneho
zloženia vstupného materiálu je jedným
zo základných predpokladov pre ekonomicky efektívne prevádzkovanie bioplynovej stanice. Otázkam skladby, resp. výberu vhodných biologicky rozložiteľných
materiálov je teda treba skutočne venovať
veľkú pozornosť. Najvhodnejšími materiálmi pre produkciu bioplynu sa potom
javia všetky „odpady“ z rastlinnej a živočíšnej výroby poľnohospodárskeho podniku doplnené v malej miere zámerne pestovanou biomasou (napr. kukuričnou, alebo trávnou silážou). V súčasnosti sa v zahraničí upúšťa od využívania len monosubstrátov (napr. len hnojovice alebo len
kukuričnej siláže) a to nielen z ekonomic-
boli uskutočňované v prevádzkových podmienkach bioplynovej stanice, kde boli
realizované aj chemické analýzy substrátu a rozbor bioplynu.
Ako porovnávací a východiskový biologický materiál pre fermentáciu bol použitý maštaľný hnoj od hovädzieho dobytka riedený hnojovicou od ošípaných v
objemovom pomere 20 : 80 %, ktorý sa v
hlavnej homogenizačnej nádrži mechanicky dezintegroval ponorným vrtuľovým
miešadlom. Po hrubej homogenizácii hnoja bola denná dávka 250 l substrátu prečerpávaná do experimentálneho fermentora s objemom 5 m3, teda bola dodržaná
doba zdržania 20 dní.
Amaranthus pre experimenty bol zasilážovaný po kosbe v plastových vreciach,
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
23
0,7
60,0
0,6
50,0
0,5
40,0
0,4
30,0
0,3
20,0
0,2
10,0
CH4
tep F
0,1
BP
0,0
Špecifická produkcia BP (Nm3/m3.d)
Podiel CH4 (%); Teplota ferementora (°C)
70,0
0,0
6.12.2010
8.12.2010 10.12.2010
12.12.2010 14.12.2010 16.12.2010 18.12.2010 20.12.2010 22.12.2010 24.12.2010
Obdobie (dni)
Obr. 4 Priebeh sledovaných parametrov pri fermentácií substrátu
z ktorých bol pridávaný v množstve 10 kg
do malej homogenizačnej nádrže do základnej zmesi pozostávajúcej s 20 % obj.
maštaľného hnoja a 80 % obj. hnojovice od
ošípaných. V tejto nádrži vždy pred dávkovaním sa substrát rozmiešal vrtuľovým
miešadlom v trvaní 30 minút. Denná dávka sa prečerpávala pomocou kalového čerpadla do „malého“ fermentora. Celkové
usporiadanie experimentálneho zariade-
nia je vidieť na obr. 1, kde sú znázornené
hlavné časti a tok substrátu, bioplynu a
vody pre ohrev.
Experiment bol realizovaný v čase od 6.
do 24. decembra 2010. Pri experimentoch
sa zvolila rovnaká doba zdržania ako s referenčným biologickým materiálom. Pred
denným dávkovaním substrátu bola vždy
stanovovaná teplota a hodnota pH digitálnymi meradlami.
Pre potreby testovania bol použitý experimentálny horizontálny fermentor o
objeme 5 m3, pracujúci v mezofilných podmienkach 38-40°C. Obsah fermentora sa
v pravidelných intervaloch uvádzal do pohybu lopatkami pomalobežného miešadla. Baktériami tvorený surový bioplyn z
fermentora sa akumuloval v malom plynojeme, odkiaľ bol prečerpávaný cez merač objemu plynu do veľkého plynojemu,
umiestneného nad konečnou skladovacou
nádržou (obr. 1).
Pohľad na experimentálny fermentor s
malým flexibilným plynojemom a meraním vyprodukovaného množstva bioplynu je vidieť na obr. 2.
Hlavnými zisťovanými parametrami bolo množstvo vyprodukovaného bioplynu
(BP) vo vyjadrení jeho špecifickej produkcie (m3/m3.d) na jednotku objemu fermentora, obsah metánu (CH4) a ostatných
zložiek bioplynu (CO2, O2 a H2S). Chemická analýza substrátu bola realizovaná
pravidelne dvakrát týždenne, pričom sa
zisťovali hodnoty chemickej spotreby kyslíka, obsah dusíka, sulfátov a sušina. Pre
potreby procesu fermentácie boli sledované aj hodnoty pH, organické zaťaženie
fermentora a teploty substrátu vo fermentore a homogenizačnej nádrži. Podiel
jednotlivých zložiek (CH4, CO2, O2 a H2S)
v surovom bioplyne bol zisťovaný analyzátorom plynu MADUR GA-21 Bio plus
(obr. 3). Meranie bolo realizované raz denne.
Výsledky a diskusia
Obr. 2 Experimentálny fermentor s plynojemom
24
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
Obsah pôvodnej biomasy vo fermentore sa postupne pridávaním dennej dávky
sledovaného substrátu (250 l) znižoval a
ako vidieť z grafu Obr. 4 mierne klesal obsah metánu (prvých 6 dní) počas ďalších
dní vykazoval tento parameter stabilnú
hodnotu. Najviac rozkolísané bolo množstvo bioplynu vyjadrené špecifickou produkciou, ktorá postupne mala klesajúcu
hodnotu. Počas pokusu bol aj veľmi nízky obsah suchej hmoty v substráte (2,95%),
čo tiež mohlo zapríčiniť nízku špecifickú
produkciu bioplynu.
Priemerne hodnoty sledovaných parametrov sú uvedené v tabuľkách Tab.1 a
Tab. 2.
Vstupný substrát (hnojovica+hnoj+amaranthus) vykazoval pomerne nízku hod-
notu organicky rozložiteľnej sušiny (OTS
= 53,01 %TS).
Počas celého testovacieho obdobia bolo analyzátorom plynu stanovované aj zloženie bioplynu. Prehľad dosahovaných
priemerných hodnôt podľa percentuálneho zastúpenia je uvedený v tabuľke Tab.
2. Priemerný obsah sírovodíka, ktorý je v
bioplyne nežiaducou zložkou, bol 998,2
ppm, čo bola približne 75% hodnota ako
pri referenčnom substráte. Veľmi dobré
hodnoty a veľmi stabilné vykazoval počas
celého trvania experimentu obsah metánu (v priemere 59,5%).
Z porovnania sledovaných parametrov
s hodnotami dosahovanými u referenčného substrátu, je evidentný kvantitatívny pokles produkcie bioplynu, čo spôsobila pravdepodobne pomerne krátka doba trvania experimentu (18 dní)a nízky obsah suchej hmoty.
Závery
Na základe získaných výsledkov možno vysloviť záver, že testovaná biomasa zasilážovaný láskavec je použiteľný na
produkciu bioplynu anaeróbnou fermentáciou, ale za účelom dosiahnutia objektívnych výsledkov bude potrebné ešte experimenty niekoľkokrát zopakovať, tak
ako to bolo aj plánované v metodike výskumného projektu.
Literatúra
1. DOHÁNYOS, M. et al.: Anaerobní čistírenské technologie. Brno: NOEL 2000,
1998.
2. KOŠÍK, L. - GADUŠ, J.: Konštrukčné riešenie homogenizačnej nádrže na predspracovanie substrátov. In: Nové trendy v
konštruovaní a v tvorbe technickej dokuTab. 2
Obr. 3 Meranie analyzátorom bioplynu MADUR
mentácie. Nitra: SPU, 2005, s. 64-69. ISBN
80-8069-517-2
3. MOCKAITIS, G.: Anaerobic whey treatment by a stirred sequencing batch reactor (ASBR): effects of organic loading and
supplemented alkalinity. In: Journal of Environmental Management London, 2006,
v. 79, n. 2, p. 198-206. ISSN 0301-4797
4. VÁŇA, J.: Biomasa pro energii a technické využití. Biom.cz, 25.3.2003. In:
http://biom.cz/index.shtml?x=129197
Poďakovanie
Príspevok je publikovaný vďaka riešeniu
grantových projektov: APVV č. VMSP –
0063 – 09 "Využitie biomasy z obnoviteľných zdrojov na energetické účely“, KEGA č. 3/7248/09 „Začlenenie laboratória
OZE do vzdelávacieho procesu formou
multimediálneho interaktívneho webového rozhrania“.
Kontaktná adresa pracoviska
Prof. Ing. Ján Gaduš, PhD., SPU v Nitre, TF, centrum výskumu obnoviteľných
zdrojov energie, Tr. A. Hlinku 2, 949 76
Nitra, tel. +421-37-6414108, e-mail [email protected]
Porovnanie priemerných parametrov produkcie bioplynu zo substrátu a referenčnej biomasy (hnojovica a maštaľný
hnoj)
CH4
obj. %
H2S
ppm
CO2
obj. %
Prod. BP
Nm3/h
Špecifická prod. BP
Nm3/m3.d
Výťažok BP
Nm3/kg oTS
OZF
kgCOD/m3.d
Prod. BP
Nm3/d
Hnojovica:MH (80:20) obj.% +10 kg láskavca
59,5
998,2
41,0
0,082
0,385
0,309
1,460
1,968
Hnojovica:MH (80:20) obj.%
60,8
1343
31,2
0,262
1,260
0,711
4,900
6,288
Materiál
Vysvetlívky k Tab. 1 a Tab.2:
TS – obsah sušiny; VSS – strata žíhaním; OZF – organické zaťaženie fermentora; COD – chemická spotreba kyslíka; Ntot – celkový dusík; NH4+ - amóniové ióny; SO42- síranové anióny; Fe – obsah železa.
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
25
Z domova
Odpad o ŽV vyriešený
Roľnícke noviny; č. 18 - Výroba energie prostredníctvom bioplynových staníc sa pre poľnohospodárov ukazuje ako mimoriadne atraktívna. V prvom rade je to priestor pre diverziflkáciu
ich podnikateľskej činnosti do oblasti využitia obnoviteľných
zdrojov. Otázka diverziflkácie energetických surovín sa totiž stáva čoraz nástojčivejšou. Utvrdzuje nás v tom nielen plynová kríza zo začiatku roka 2009, ale aj v súčasnosti rastúce ceny ropy,
kedy celý svet s napätím očakáva, aký bude ďalší vývoj ceny "čierneho zlata" na svetových trhoch. Práve výrobou energie z obnoviteľných zdrojov si poľnohospodári vedia pomôcť v prípade výpadkov trhu a nestability výkupných cien poľnohospodárskych
komodít. Potenciál slovenského agrosektora je veľký, no pritom
je stále menej využívaný. Okrem iného, vďaka bioplynovej stanici majú poľnohospodári vyriešený problém odpadu z chovu
hospodárskych zvierat, ktorý je dôležitý pri čerpaní eurofondov.
V priemyselnom parku v Lučenci sa bude
vyrábať energia z obnoviteľných zdrojov
Lučenec (TASR) - Do priemyselného parku Juh v Lučenci mieri nový investor. Bionafta, s.r.o., plánuje vyrábať energiu z obnoviteľných zdrojov v spolupráci s firmou Milenium Trading, a.s.,
ktorá otvára svoju skúšobnú prevádzku v júni. Lučenská spoločnosť Bionafta žiadala o prenajatie pozemkov s rozlohou 4000 štvorcových metrov na obdobie 10 rokov s predkupným právom na
prenajatú plochu, ako prípad hodný osobitného zreteľa z dôvodu obsadiť priemyselný park podnikmi. Poslanci zámer firmy
schválili s tým, že Bionafta preinvestuje 4,5 milióna eur do konca
roka 2012 a zamestná vo výrobe približne 25 ľudí. Pre mesto je prvoradé najmä vytvorenie pracovných miest, keďže je v regióne
vysoká miera nezamestnanosti. Príchodom troch investorov sa
zaplní polovica priemyselného parku Juh. V druhej časti mala talianska firma Bovinex Europa, s.r.o, postaviť dva závody a v časti Sever fotovoltickú elektráreň. V súčasnosti však Talianom plynie výpovedná lehota z nájmu, keďže svoj zámer nezrealizovali a
ani neplatili nájom. V priemyselnom parku Juh by sa podľa zmluvy so Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) malo zamestnať 251 ľudí. Park s kompletnými sieťami postavili za 3,087 milióna eur. Mesto podpísalo zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku so SARIO v júni 2007.
Lákavé možnosti biotechnológií
Trend; č. 20 - Vymeniť chemikálie z ropy za tie z cukrov je pre brandžu príležitosť zvýšiť si váhu v chemickom sektore. Cena ropy nad
úrovňou sto dolárov za barel je pre chemickú brandžu strašiak. Chemici by mali mať napríklad pre takú dôležitú východiskovú chemikáliu, ako je etylén, k dispozícii plnohodnotnú náhradu nezavesenú
na cenu ropy. Bude to bioetylén a jeho cena sa bude odvíjať od celkom inej komodity, nesúvisiacej s ropou. Od cukru. Týmto príkladom ilustruje manažér Evoniku a šéf klastra CLIB 2021 Manfred Kircher svoju dôveru v budúcnosť priemyselných biotechnológií. Teda
firiem, ktoré dokážu chemickému priemyslu dodávať chemikálie na
jeho produkciu, no na ich výrobu využívajú namiesto chemickej syn26
tézy biologické procesy. Pre chémiu je možnosť prepnúť medzi využitím syntetickej chemikálie a biotechnologickou alternatívou nesmierne lákavá. Práve pre zníženie závislosti od cien ropy v prospech
"obnoviteľných uhľovodíkov" na báze rastlinných cukrov. Hoci cukor ako komodita môže ponúknuť tiež zaujímavý cenový vývoj, má
v porovnaní s ropou zásadnú výhodu: jeho zásoby nie sú limitované. Okrem toho majú priemyselné biotechnológie v ponuke aj výrobu produktov, ktoré tradičný priemysel chemickou syntézou vôbec
nedokáže vyprodukovať. Príkladom sú enzýmy. To dáva podľa tohto manažéra priemyselným biotechnológiám šancu výrazne zvýšiť
podiel na celkovej globálnej produkcii chemického priemyslu. Dnes
sa ten podiel odhaduje niekde medzi troma až šiestimi percentami.
To v roku 2008 predstavovalo zhruba dvaapol miliardy eur. Odvtedy tá suma zrejme o niečo narástla, no presné čísla nie sú k dispozícii. Veľkou výzvou priemyselných biotechnológií je využívať obnoviteľné zdroje uhľovodíkov, teda také cukry, o ktoré sa nebudú naťahovať s potravinárskym priemyslom. Preto biotechnológov zaujíma
lignocelulóza, teda uhľovodíky na báze dreva. Ďalšia výzva je syntetická biotechnológia, teda biotechnologická produkcia látok, ktoré
prirodzenými procesmi nevzniknú.
E.ON vyrobil na Slovensku v bioplynových
staniciach 32.000 MWh elektriny
Bratislava (TASR) V roku 2010 sa vďaka strategickej investícii
spoločnosti E.ON Slovensko, a.s., do bioplynových technológií
na energetickej mape Slovenska objavili obce Cetín, Horovce,
Hontianske Moravce a Ladzany. Elektrárne majú úspešne za sebou prvý rok prevádzky. Bioplynové stanice v obciach dokážu
svojou výrobou 32.000 MWh pokryť ekvivalent priemernej ročnej spotreby až 16.000 domácností. Ich prevádzky lákajú do regiónu ďalších investorov. Skupina E.ON, ktorej členom je aj Západoslovenská energetika, a.s., v rokoch 2006 až 2010 investovala na Slovensku do obnoviteľných zdrojov energie 16 miliónov
eur. Do roku 2013 plánuje v Európe i v iných regiónoch preinvestovať ďalších 2,6 miliardy eur. Vďaka využitiu bioplynu na
výrobu elektrickej energie a nízkemu zaťaženiu ovzdušia emisiami sa radí spomínaný typ elektrární medzi najekologickejšie
obnoviteľné zdroje, aké v súčasnosti poznáme. Výhodou oproti
slnečným či veterným elektrárňam je aj stabilita a predvídateľnosť tohto zdroja energie. Bioplynové stanice sú odkázané na
zdroje z najbližšieho okolia. Pre región, v ktorom sa nedopestujú suroviny vyššej kvality a na potravinárske účely, znamenajú
stabilitu pracovných miest v poľnohospodárskom sektore a ďalšiu diverzifikáciu vidieka. Vízia rozvoja poľnohospodárstva sa
postupne napĺňa. Viacerí poľnohospodári z regiónu budú dodávať surovinu do bioplynových staníc. Prínosom je aj to, že dopravu siláže zabezpečuje dopravca z obce a v bioplynovej stanici boli vytvorené dve pracovné miesta pre našich občanov. Západoslovenská energetika (ZSE), a.s., je vedúcou elektroenergetickou spoločnosťou na Slovensku. V roku 2002 sa stala súčasťou
nemeckej energetickej skupiny E.ON. Od 1. júla 2007 sa zo ZSE
vyčlenili do samostatných dcérskych spoločností služby prevádzky distribučnej sústavy, ako aj obchod a predaj elektrickej energie. ZSE Energia, a.s., a ZSE Distribúcia, a.s., sú 100 % dcérske
spoločnosti ZSE.
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 2/2011
od firmy JUKOS Bežovce
- balenie rýchlejšie a lacnejšie
Poľnohospodárstvo v súčasnosti podstupuje expanziu a nadobúda vyššiu profesionálnu úroveň. To je dôvod, prečo belgická firma Formipac vyvinula novú silážnu
prieťažnú fóliu: SILOTITE PRO® – určenú pre balenie okrúhlych balíkov. Predajcom
tejto prieťažnej fólie pre Slovensko je Firma Jukos Bežovce, ktorá za túto novinku
na výstave Agrokomplex 2010 získala ocenenie Zlatý kosák a cenu veľtrhu Agrosalón
2011.
„Pro“ technológia zabezpečuje silnú kompresiu originálneho
5-vrstvového balenia fóliou z BPI.
Fólia je špeciálnym technologickým postupom roztiahnutá
a uvoľnená pri rôznych teplotách,
čo má za následok spevnenú plochu s veľkou odolnosťou voči pretrhnutiu a s minimálnou priepustnosťou vzduchu.
Výhody použitia SILOTITE PRO®
33 % • viac balíkov z jednej rolky
- viac balíkov za hodinu
- menej odpadu
- nižšie náklady na recykláciu
33 % • viac fólie v rolke
- viac balíkov z rolky
- menšia strata času pri výmene
balíkov
- vyššia výkonnosť vašich baliacich strojov
• zlepšená kyslíková bariéra
- kvalitnejšia siláž
Ďalšími pozitívnymi vlastnosťami sú dokonalé prichytenie – lepivosť a vysoká kompresia okolo balíka po zabalení.
Vďaka jej väčšej dĺžke, zníženej
hrúbke a optimálnej kvalite, budú
vaše baliace stroje produkovať optimálne výnosy. V stručnosti, toto je
ideálna fólia pre profesionálne balenie moderných poľnohospodárov
a fi
firiem,
poskytujúcich
i
k jú i h tieto
i služby.
l žb
Jednotlivé časti balíka musia
byť prekryté 4-6 vrstvami SILOTITE PRO®. Fólia SILOTITE má hrúbku
25 mikrónov a návin 1 500 m a nová
fólia SILOTITE PRO® má hrúbku 19
mikrónov a návin 2 000 m. Fólia je
stabilizovaná proti UV žiareniu po
dobu 12 mesiacov s maximálnym
počtom 140 Kly.
Použitá SILOTITE PRO ® fólia
môže byť recyklovaná alebo spálená v špeciálnych spaľovniach bez
tvorby škodlivých emisií.
Originálna 5-vrstvová
prieťažná fólia
UV stabilita
Odolnosť voči prepichnutiu
Odolnosť voči pretrhnutiu
Elasticita - pružnosť
Priľnavosť - lepivosť
bpi Pro Technológia
O B A L O V Ý S O RT I M E N T
Veľkoobjemové vaky „BIG - BAGS“
používané na kontajnerovú prepravu sypkých hmôt,
zrnitých materiálov a chemických produktov.
Nosnosť: od 500 do 2000 kg
Rozmery podľa požiadaviek
Silážna prieťažná fólia „SILOTITE“ - päťvrstvová,
určená na balenie a konzervovanie senáže, hr. 0,025 mm
Šírka: 25, 50 cm - návin 1800 m
Šírka: 75 cm - návin 1500 m
Farby: biela, čierna, kamufláž, ECO
SILOTITE PRO® - šírka 75 cm, návin 2 000 m, hr. 0,019 mm
Pletený HDPE úplet - ochranné siete pre
stavebníctvo, tieniace siete pre záhradkárov.
Tienenie: 50%, šírka: 104, 156, 312, 624 cm
Tienenie: 70%, šírka: 100, 125, 150, 200, 300 cm
Tienenie: 90%, šírka: 100, 120, 150, 200 cm
Úplety sú UV stabilizované
Polypropylénové tkané a ventilové vrecia
vhodné na osivá, obilie, kŕmne zmesi, múku, cukor
a iné poľnohosp. a chem. produkty.
Nosnosť: 50 - 70 kg, potlač dvojfarebná
Šírka : 40 až 75 cm. Dĺžka 40 až 135 cm
Silážne plachty
určené na prekrytie silážnych žľabov.
Rozmer: 10x20, 12x20 m, hrúbka: 0,12 a 0,15 mm
Farba: čierna, biela. Iné rozmery podľa požiadaviek
Mikroplachty - hrúbka 0,04 mm
Baliaca PE sieťovina
pre zvinovacie lisy na rýchle balenie slamy
a sena ako náhradka špagátov, ochrana viniča
proti škodcom. Šírka: 60 cm, návin: 1 400 m
Šírka: 123, 130 cm, návin: 2000, 3000, 3600 m
Paletizačná sieťovina - šírka 48 cm, návin 1500 m
Špagáty PP - do lisov na viazanie slamy, sena, viniča.
Pevnosť špagátov: 10 000, 12 500, 14 000, 17 000,
20 000, 25 000, 34 000, 66 000, 75 000, 83 000 Dtex
Farba: biela, čierna, modrá, červená, žltá
Viazacia páska PE - na vinič, drevo
Pletené (sieťové) vrecia - vhodné na zemiaky,
cibuľu, ovocie a zeleninu, nosnosť 5,10,25,50 kg.
Rolované pletené vrecia - určené na balenie
ovocia a zeleniny na baliacich linkách.
Nosnosť: 3, 5, 10, 15, 20, 25 kg
Farba: žltá, červená, biela, zelená, oranžová
Silážne vaky
Na balenie a konzervovanie siláže
priemer: 1,5; 1,8; 2; 2,4; 2,7; 3 m
dĺžka: 45 – 75 m
Rozvoz po celom území Slovenska - ZDARMA
JUKOS, s.r.o., 072 53 Bežovce, okr. Sobrance, Tel./Fax: 056/659 0330, Tel.: 056/659 0642, 698 12 30, Mobil: 0905 325 635, www.jukosbezovce.sk
AGROBIOENERGIA A.B.E.
Združenie pre poľnohospodársku biomasu, 900 41 Rovinka 325
Ponúka
• Poradenstvo v oblasti využívania poľnohospodárskej
biomasy na energetické účely.
• Vypracovanie štúdií využívania biomasy pre konkrétne
podmienky záujemcu.
• Návrh technického riešenia a zloženie technologickej
linky na energetické využívanie biomasy.
• Dodávky strojných a technologických zariadení.
• Vypracovanie projektov na čerpanie podporných
európskych a národných fondov.
• Školenie záujemcov o problematiku využívania
poľnohospodárskej biomasy na energetické účely.
Download

ABE 2/2011 - Agrobioenergia