EnvirOtázniky 2011/2012
OLYMPIÁDA O ŽIVOTNOM PROSTREDÍ
2011/2012
VII. ročník celoslovenskej korešpondenčnej vedomostnej súťaže pre žiakov
II. stupňa základných škôl venovaný problematike životného prostredia
SÚŤAŽNÉ OTÁZKY
1. Ekologická stopa
2. Uhlíková stopa
3. Vodná stopa
4. Stopa stravovania
5. Zelená stopa
6. Odpadová stopa
1
EnvirOtázniky 2011/2012
1. EKOLOGICKÁ STOPA (Ing. Veronika Kováčiková.)
1) Základnou podmienkou trvalo udržateľného rozvoja je poznanie aktuálnej situácie – ako
udržateľní alebo neudržateľní sme. Bez poznania vlastného východiskového bodu je ťažké
stanoviť si ciele a ešte ťažšie sledovať, ako rýchlo tieto ciele napĺňame. Ekologická stopa
predstavuje indikátor trvalo udržateľného rozvoja. Kedy, kto a kde prvý krát knižne
publikoval koncept ekologickej stopy?
a) v roku 1997 americký vedec Mathis Wackernagel v knihe: Reducing Human Impact on the
Earth
b) v roku 1986 ministerská predsedníčka Nórska Gro Harlem Bruntlandová v diele: Our Common
Future
c) v roku 1997 nórski vedci William Rees a Harlem Bruntlandová v diele: Rethink, Refuse, Reduce
d) v roku 1996 kanadskí vedci Mathis Wackernagel a William Rees v knihe Our Ecological
Footprint: Reducing Human Impact on the Earth.
2) „Ak niečo nevieš zmerať, potom to nevieš ani ovládať.“ (Anonym) Ekologická stopa je
metóda
merajúca
vplyv
ľudských
aktivít
na
planétu
Zem.
Tento
vplyv
vyjadruje
prostredníctvom plochy zemského povrchu, na ktorú si nárokujeme svojimi každodennými
aktivitami a konzumným životným štýlom. Ekologickú stopu je možné vypočítať pre
jednotlivca, školu, organizáciu, mesto alebo štát. Na planéte nás v súčasnosti žije približne
6,7 miliárd. Priemerná ekologická stopa jedného človeka má hodnotu 2,7 globálnych
hektárov. Pre zabezpečenie aktuálnej spotreby ľudstvo využíva plochu zodpovedajúcu nie 1,
ale 1,5 planéty. Zisti férový podiel zemského povrchu na 1 obyvateľa a vypočítaj, o koľko
globálnych hektárov prečerpávame biologickú kapacitu Zeme!
a) - 0,88 globálnych hektárov
b) 1,80 globálnych hektárov
c) 0,90 globálnych hektárov
d) 4 globálne hektáre
3) Málokto si za niečím tak bežným ako teplo alebo osvetlenie predstaví spotrebu dreva
alebo fosílnych palív, málokto si spomenie na elektráreň, rafinériu alebo ložiská plynu.
Dopady výroby energie na životné prostredie vnímame iba okrajovo. Cena, ktorú platí
ľudstvo za znečisťovanie Zeme, sa prejavuje v podobe znečistenia ovzdušia, zvyšovania
skleníkových plynov v atmosfére a s tým súvisiacimi klimatickými zmenami.
2
EnvirOtázniky 2011/2012
Každý jeden z nás však môže tieto zmeny ovplyvniť. Veľký zmysel má uvažovanie nad
obnoviteľnými zdrojmi energie (napr. využitie energie slnka, vody či vetra). Za jediný deň
prichádza na Zem toľko slnečnej energie, že by stačila pokryť potreby ľudstva na
..................... . Vyber správny údaj.
a) 5 465 dní
b) 15 mesiacov
c) viac ako 5 475 dní
d) menej ako 4 575 dní
4) V priemernej domácnosti sa cca 60 % z celkovej spotreby energie minie práve na
vykurovanie. Predstavuje teda významnú časť z rozpočtu domácnosti. Vykurovacie zariadenie
a tepelno-technické vlastnosti obalu domu predstavujú dva kľúčové faktory ovplyvňujúce
náklady domácnosti spojené s vykurovaním. Na výrobu tepla v domácnostiach sa na Slovensku
využívajú nasledovné primárne energetické zdroje: zemný plyn, vykurovací olej, uhlie
a biomasa. Z nasledujúcich tvrdení o biomase vyber nesprávne tvrdenie.
a) zakonzervovaná slnečná energia – rastliny ju vďaka fotosyntéze premieňajú na organickú
hmotu
b) považuje sa z hľadiska emisií CO2 za neutrálne palivo
c) pri jej spaľovaní sa neuvoľňuje žiadne CO2
d) na vykurovanie sa najčastejšie používa vo forme palivového dreva a slamy
5) Pitná voda je nevyhnutná zložka ľudskej potravy. Jej zdrojom je zrážková voda,
podzemná voda a s určitým obmedzením voda riek a jazier. Tieto zdroje však človek často
znehodnocuje svojou činnosťou. 1 liter odpadovej vody znečistí okolo 8 litrov sladkej vody.
Človek dokáže prežiť týždne i viac bez jedla, bez vody však iba 2 – 3 dni. Strata 15 – 20
% vody je pre organizmus smrteľná. Očakáva sa, že v nasledujúcich 20 rokoch priemerná
celosvetová zásoba vody na osobu klesne o celú tretinu. Stúpajúci význam vody pre ľudstvo
v globálnom meradle dokumentuje aj vyhlásenie Svetového dňa vody určeného na 22. marec.
Tento bol deň zaradený aj do svetového kalendára významných dní. Vieš, v ktorom roku
a kde došlo k tomuto vyhláseniu Svetového dňa vody?
a) počnúc rokom 1993 v Amsterdame
b) v San Franciscu v roku 1970
c) v roku 1992 v Rio de Janeiro
d) v Londýne roku 1982
3
EnvirOtázniky 2011/2012
6) Európania po stáročia dovážali niektoré plodiny a nápoje z ďalekých krajín – napr.
korenie z Indie, kávu z Etiópie atď. Dovážame plodiny, ktoré by sme si mohli dopestovať aj
u nás, avšak inde ich vieme zohnať lacnejšie. Potraviny tak precestujú tisícky kilometrov,
kým sa dostanú na náš stôl. Aj napriek tejto dlhej ceste ku konečnému spotrebiteľovi sú
často lacnejšie ako tie, ktoré vypestujú naši domáci podnikatelia (potraviny dopestované
regionálne/miestne). Treba sa zamyslieť nad dôležitosťou kvality a kvantity v oblasti
stravovania. Ako by sa mal správať spotrebiteľ, ktorý chce znížiť svoju ekostopu
stravovania?
a) kupuje pomaranče dopestované na Slovensku
b) kupuje potraviny od domácich producentov, ktorí pri výrobe (pestovaní) nepoužívajú
syntetické prídavné látky a stabilizátory/pesticídy...
c) uprednostňuje potraviny z dostupných lokálnych zdrojov ako sú napríklad: bryndza z Maďarska
d) odbremeňuje životné prostredie tým, že nakupuje potraviny, ktoré sa u nás nedajú dopestovať
7) Odpadov na Zemi stále pribúda. Tým, že ich je stále viac a viac, vytvárame nebezpečnú
hrozbu pre budúce generácie, čím ohrozujeme ich život. Zanechávame za sebou stopu, ktorú
však
môžeme
zmenšiť
(napríklad
kúpou
vhodných
výrobkov,
recykláciou
či triedením
odpadov). Väčšina odpadu, ktorý vyhodíme do koša, je buď spálená v spaľovniach alebo
uložená na skládkach odpadu. Skládky, ktoré sú najrozšírenejším spôsobom likvidácie
odpadu, nielenže zaberajú stále viac priestoru, ale zároveň prispievajú k znečisteniu
ovzdušia, vody a pôdy. Do atmosféry uvoľňujú oxid uhličitý a metán, do pôdy a spodných
vôd prepúšťajú chemikálie. V ktorej z nasledujúcich možností sú výrobky zoradené od
najkratšej doby rozkladu na skládke po najdlhšiu?
a) sklo, konzerva, noviny
b) žuvačka, igelitová taška, jablko
c) vlnená rukavica, kartón, časopis
d) jablko, žuvačka, igelitová taška
8) Automobil používame denne: vozí nás do práce, do školy, na nákupy či na výlety. Už sme
si zvykli na pohodlie, ktoré nám prináša. Treba si však uvedomiť, že automobily nie sú len
našimi užitočnými pomocníkmi, ale ich používanie výrazne zaťažuje životné prostredie.
Na znečistení ovzdušia sa najviac podieľa cestná doprava, ktorá vyprodukuje 91-97 %
škodlivých emisií zo všetkých druhov dopravy. Pri spotrebe 10 litrov na 100 km spáli motor
osobného auta priemerne okolo 1 000 litrov benzínu ročne a z jeho výfuku unikne do
4
EnvirOtázniky 2011/2012
ovzdušia cca 350 kg oxidu uhoľnatého, 50 kg uhľovodíkov, 15 kg oxidu dusíka, vyše 0,5 kg
olova a ďalších cca 250 druhov škodlivín, ktoré ovplyvňujú ľudské zdravie. Rušné križovatky
miest vykazujú hlukovú hladinu 90 dB a viac (prípustná norma je 65 dB). Veľké rozlohy
cestných komunikácií nedovoľujú presakovanie vody do podložia a znečisťujú povrchovú vodu
saponátmi, olejmi a ropnými produktmi. Doprava je stále na 97 % závislá od fosílnych palív,
neobnoviteľných prírodných zdrojov. Európska únia vypracovala tzv. ..........................
o dopravnej politike. Snahou EÚ je zvyšovanie podielu palív z obnoviteľných zdrojov energie,
vrátane biopalív. Doplň chýbajúce slovo/slovné spojenie v predchádzajúcej vete.
a) Dohovor
b) Bielu knihu
c) Environmentálny dokument
d) Zelenú enviroknihu
9) Rast miest mení podobu Zeme a tiež spôsob, akým na nej ľudia žijú. Narástol počet
obyvateľov žijúcich v mestách. Hoci mestá samotné zaberajú iba malé percento zemského
povrchu, ich využívanie prírodných zdrojov je neúmerné tomuto percentu. Napríklad
ekologická stopa Londýna je podľa výpočtov W. Reesa a M. Wackernagela až 125-krát
väčšia ako plocha územia, ktoré v skutočnosti
zaberá.
osobitný
V mestských
význam
sídlach
zeleň.
začína
Nadzemné
mať
časti
stromov fungujú ako prirodzené atmosférické
filtre,
ktoré
z
ovzdušia
zachytávajú
mikroskopické prachové častice a celú škálu
rôznych znečisťujúcich látok, ako napr. ozón,
oxidy dusíka, síry a amoniak. Vo svete sa už
niekoľko
rokov
naplno
rozvíja
trend
architektúry, ktorý vracia do veľkomiest a rozvinutých mestských aglomerácií zeleň. Väčšina
slovenských väčších miest však ešte stále pripomína skôr betónovú džungľu ako moderné
centrá 21. storočia. Na výpočet ekologickej stopy školy v oblasti: Budovy a pozemky je
potrebné poznať výmeru zastavanej plochy ako aj výmeru zelenej plochy v areáli školy.
Z nasledujúcich možností vyber tú, ktorá nie je súčasťou výpočtu ekologickej stopy školy.
a) výmera všetkých budov školy
b) počet kríkov v areáli školy
c) výmera zelenej plochy v areáli školy
5
EnvirOtázniky 2011/2012
d) výmera zastavanej plochy v areáli školy
10)
Sme
obyvateľmi
tohto
sveta,
ktorí
ako
spotrebitelia
prostredníctvom
svojich
každodenných nákupov volia a ovplyvňujú jeho ďalší vývoj. Existuje niekoľko dôvodov, prečo
preferovať pri nakupovaní organické produkty: sú šetrnejšie k životnému prostrediu,
obsahujú menej chemikálií, obsahujú menej pesticídov, je v nich menej antibiotík, sú
zdravšie, sú odolnejšie voči rôznym chorobám, sú menej geneticky modifikované, sú
zhovievavejšie ku zvieratám, podporujú úrodnosť pôdy, podporujú biodiverzitu.
Práve ekoznačky nám ako spotrebiteľom napovedia, ktoré výrobky sú priateľskejšie voči
prírode a tiež to, že ich výrobcovi záleží na našom zdraví a budúcnosti. Na trhu sa však
vyskytujú aj zavádzajúce značky, ktorými sa výrobcovia snažia ovplyvniť spotrebiteľov v ich
nákupoch. Dôležité je teda poznať oficiálne ekoznačky a ich význam.
Zisti základné informácie o ekoznačkách na obrázkoch a z nasledujúcich možností vyber
správne tvrdenie/definíciu.
a) Environmentálne vhodný produkt – túto značku udeľuje Ministerstvo životného prostredia ČR.
Prezrádza, že daný výrobok je vo svojej kategórii environmentálnejší ako ostatné obdobné české
výrobky.
b) Ekologické poľnohospodárstvo – značka používaná iba na Slovensku. Označujú sa ňou rastlinné
a živočíšne výrobky vyprodukované v ekologickom poľnohospodárstve (napr. obilie, zelenina,
krmivá, vajcia, kurčatá atď.) a potraviny (napr. müsli, cestoviny, chlieb, čaje, maslo atď.).
Značka je kontrolovaná spoločnosťou Naturalis SK, ktorá je zároveň aj certifikačným orgánom.
c) Bioprodukt – značka, ktorou sa označujú rastlinné a živočíšne výrobky vyprodukované v
ekologickom poľnohospodárstve (napr. obilie, zelenina, krmivá, vajcia, kurčatá, müsli,
cestoviny, chlieb, čaje, maslo atď.).
d) Ekologicky šetrný výrobek
- udeľuje ju Ministerstvo životného prostredia SR, výrobky
označené touto značkou museli prejsť prísnou kontrolou, ktorá preverila ich celkový vplyv na
životné prostredie. Sem patria rôzne testy na prítomnosť ťažkých kovov a zdraviu škodlivých
6
EnvirOtázniky 2011/2012
látok, vplyv výroby a samotného výrobku na znečistenie vody, ovzdušia, poškodenie ozónovej
vrstvy a zohľadňuje sa tiež pôvod suroviny, z ktorej je výrobok vyrobený.
2. UHLÍKOVÁ STOPA (Mgr. Jaroslav Košťál, PhD.)
1. V súčasnosti uznávané fyzikálne zákony nepripúšťajú výrobu alebo spotrebu energie.
Energia nevzniká ani nezaniká, len sa premieňa z jednej formy energie na inú. Forma
energie môže byť pre človeka využiteľná alebo nevyužiteľná. Zatiaľ však neexistuje stroj so
100 % účinnosťou premeny energie, ktorý by vedel jednu formu energie premeniť na druhú
bez
rôznych
„strát“.
Vždy
ostáva
určitá
časť
premieňanej
energie
pre
človeka
v nevyužiteľnej forme. Najvýznamnejšou formou využiteľnej energie je elektrická a tepelná
energia. Elektrická a tepelná energia je výsledkom premeny primárnych energetických
zdrojov (PEZ), ktoré môžu byť obnoviteľné alebo neobnoviteľné. Medzi neobnoviteľné PEZ
zaraďujeme najmä: fosílne palivá a jadrové palivá. Obnoviteľné zdroje energie sú zdroje,
ktorých potenciál sa trvalo obnovuje prírodnými procesmi alebo činnosťou ľudí: veterná,
slnečná, geotermálna energia, energia oceánu, vodná energia, biomasa, skládkový plyn, plyn
z čistiarní odpadových vôd a bioplyny.
Ale vráťme sa k záhadnému prípadu s chladničkou.
Predstavme si dokonale tepelne izolovanú miestnosť, v strede
ktorej sa nachádza zapnutá prázdna chladnička s otvorenými
dverami. V miestnosti odmeriame teplotu vzduchu a dokonale
ju uzavrieme. Ak sa po určitom čase do miestnosti vrátime
a znova odmeriame teplotu vzduchu, teplota v miestnosti sa:
a) nezmení, lebo na jednej strane zapnutá chladnička síce spotrebúva PEZ a premieňa ich energiu,
ale súčasne ochladzuje vzduch
b) zvýši, lebo je zapnutá chladnička, spotrebúva PEZ a premieňa ich energiu. Časť sa
premieňa na nevyužiteľné teplo
c) zníži, lebo je zapnutá chladnička, spotrebúva PEZ a pomocou nich chladí vzduch v dokonale
tepelne izolovanej miestnosti
d) nezmení, lebo časť tepla, ktorú chladnička odoberie zo vzduchu v miestnosti, sa presne
vyrovná vzniknutému teplu pracujúceho motora chladničky
2. Pre človeka najvyužiteľnejšia forma energie je elektrická a tepelná energia. Patria medzi
komerčne využiteľné formy energie. To znamená, že sa s nimi obchoduje na trhu, kde sa
7
EnvirOtázniky 2011/2012
označujú
pojmami
„elektrina“
a
„teplo“.
Spotreba
energií neustále narastá. Okrem opatrení na zníženie
energetickej náročnosti budov, zlepšenie energetickej
efektivity
výrobných
procesov
a technológií,
sa
neustále hľadajú aj nové zdroje energií.
V súčasnosti sa energia môže vyrábať aj z rôznych
odpadových
surovín.
Okrem
šetrenia
prírodných
zdrojov
sa
zároveň
rieši
problém
s nakladaním a využívaním odpadu. Aktuálnymi technológiami vieme využívať energiu:
a) len z biomasy
b) len z biomasy a plynov z čistiarní odpadových vôd
c) zo skládkových plynov, plynov z čistiarní odpadových vôd a biomasy
d) len z biomasy a skládkových plynov
3. Elektráreň je zariadenie, v ktorom sa z primárneho energetického zdroja premieňa
energia (- vyrába) elektrina. Podľa spôsobu výroby elektriny medzi najčastejšie využívané
elektrárne patria: tepelné (klasické alebo jadrové), slnečné, vodné, veterné.
Základom klasickej tepelnej elektrárne je parný kotol, v ktorom sa spaľuje palivo (uhlie,
zemný plyn...). Spálením za prítomnosti vzduchu (-kyslíka) sa uvoľní energia viazaná v palive
a prostredníctvom horúcich spalín sa teplo odovzdá vode. Voda sa vo výparníku vyparuje
a vzniká para. Prehriata vodná para prúdi na lopatky parnej turbíny a roztáča jej hriadeľ.
Tepelná energia pary sa premieňa na mechanickú energiu. Na spoločnom hriadeli s turbínou
je osadený elektrický generátor, v ktorom sa mechanická energia mení na elektrickú
energiu. Para z turbíny odchádza do kondenzátora, kde odovzdá teplo chladiacej vode a
vzniknutý
kondenzát
kondenzátne
čerpadlá
prečerpávajú
do
napájacej
nádrže. V odplyňovači, ktorý je súčasťou
napájacej
nádrže,
a prídavná
voda
Napájacími
sa
kondenzát
tepelne
čerpadlami
upravujú.
sa
voda
z napájacej nádrže dopravuje späť do
kotla, kde sa celý proces opakuje.
Popíš súčasti elektrárne na schéme.
a) 1. parný kotol, 2. parná turbína, 3. generátor, 4. kondenzátor, 5. kondenzátne
čerpadlo, 6. odplyňovač, 7. napájacia nádrž, 8. napájacie čerpadlo
8
EnvirOtázniky 2011/2012
b) 1. parná turbína, 2. generátor, 3. kondenzátor, 4. kondenzátne čerpadlo, 5. odplyňovač, 6.
napájacia nádrž, 7. napájacie čerpadlo, 8. solárny panel
c) 1. parná turbína, 2. kondenzátor, 3. kondenzátne čerpadlo, 4. odplyňovač, 5. napájacia nádrž, 6.
napájacie čerpadlo, 7. solárny panel, 8. parný kotol
d) 1. parný kotol, 2. parná turbína, 3. generátor, 4. kondenzátor, 5. kondenzátne čerpadlo, 6.
odplyňovač, 7. napájacia nádrž, 8. jadrový reaktor
4. Pri spaľovaní fosílneho paliva sa do ovzdušia dostávajú znečisťujúce látky: oxid uhoľnatý,
oxidy dusíka, oxidy síry a tuhé častice. Oxidy síry sa môžu nadviazať na vodu v ovzduší
pričom vzniká riedená kyselina sírová. Tá je príčinou tzv. kyslých dažďov najmä v okolí
elektrární, ktoré spaľujú palivá s vyšším obsahom síry (napr. hnedé uhlie). Správnym
nastavením spaľovania a použitím technológií na zachytávanie znečisťujúcich látok je možné
emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia minimalizovať. Nie je však možné obmedziť tvorbu
oxidu uhličitého, ktorý patrí medzi hlavné skleníkové plyny.
Poznáme energetické zdroje, ktoré sú CO2 neutrálne, alebo pri premene energie CO2 vôbec
neuvoľňujú, napr. využitie jadrovej energie, vodnej energie. Často však majú oveľa
závažnejší
vplyv
na
životné
prostredie
-
problém
s
„vyhoretým“
palivom,
zmena
hydrologických pomerov...
Zoraď primárne energetické zdroje podľa množstva CO2 (v kg) uvoľneného pri výrobe 1
kilowatthodiny
(kWh)
elektrickej
energie.
Začnite
primárnym
energetickým
zdrojom
s najväčším množstvom CO2 (v kg).
a) 1. slnko, 2. voda, 3. vietor, 4. jadrové palivo, 5. uhlie, 6. zemný plyn, 7. biomasa
b) 1. uhlie, 2. zemný plyn, 3. biomasa, 4. jadrová energia, 5. vietor, 6. voda, 7. slnko
c) 1. uhlie, 2. zemný plyn, 3. slnko, 4. biomasa, 5. vietor, 6. voda, 7. jadrové palivo
d) 1. jadrové palivo, 2. uhlie, 3. zemný plyn, 4. biomasa, 5. voda, 6. vietor, 7. slnko
0,800 kg
0,440 kg
0,100 kg
0,030 kg
0,030 kg
0,020 kg
0,015 kg
9
EnvirOtázniky 2011/2012
5. CO2 neutrálny zdroj energie
Aj v prípade spaľovania biomasy sa do ovzdušia dostávajú
znečisťujúce látky. Najmä tuhé znečisťujúce látky, oxid
uhoľnatý a oxidy dusíka. Menej problémov je s oxidmi síry,
lebo jej podiel v biomase je minimálny. Môžu sa v nej však
vyskytovať
zlúčeniny chlóru. Tie je nutné eliminovať, lebo
poškodzujú
časti
kotla
vysokoteplotnou
koróziou.
Pri
spaľovaní biomasy vzniká aj oxid uhličitý a ďalšie skleníkové
plyny. Napriek tomu platí dohoda, že takéto zdroje energie
označujeme za CO2 neutrálne. Je to preto, lebo:
a) CO2 sa pri spaľovaní biomasy uvoľňuje len v minimálnom
množstve
b) rastliny (ide najmä o stromy) uvoľnia pri spaľovaní biomasy len toľko CO2, koľko
spotrebovali pri fotosyntéze na svoj rast a život
c) ak sa uvoľňujú zlúčeniny chlóru, nemôžu sa pri spaľovaní zároveň uvoľňovať skleníkové plyny
d) množstvo uvoľneného CO2 z biomasy sa veľmi ťažko počíta. Preto sa medzi štátmi uzavrela
dohoda o CO2 neutrálnom zdroji energie
6.
Výroba
elektriny
v jadrovej
elektrárni
nezvyšuje výrazne podiel skleníkových plynov.
Je to preto, lebo v jadrovej elektrárni sa
palivo
-
prírodný
nespaľuje,
nájdeme
Palivo
ale
alebo
štiepi.
obohatený
Namiesto
urán,
kotla
tu
jadrový reaktor a parogenerátor.
je
umiestnené
v tlakovej
nádobe
reaktora - v tzv. palivových kazetách. Do
tlakovej nádoby reaktora prúdi chemicky upravená voda. Táto preteká kanálikmi v tlakových
kazetách a ohrieva sa teplom, ktoré vzniká pri štiepnej reakcii. Ohriata voda prechádza
primárnym potrubím parogenerátora a odovzdáva teplo vode, ktorá prúdi v sekundárnom
okruhu. Ochladená voda z primárneho okruhu sa vracia späť do aktívnej zóny reaktora.
Voda sekundárneho okruhu sa v parogenerátore odparuje a vzniknutá para sa privádza na
lopatky turbíny. Hriadeľ turbíny roztáča generátor, ktorý vyrába elektrinu. Aj keď sa do
ovzdušia neuvoľňujú znečisťujúce látky, jadrové elektrárne majú mnoho environmentálnych
problémov. Medzi najzávažnejšie patrí:
10
EnvirOtázniky 2011/2012
a) uvoľňovanie metánu pri spaľovaní paliva
b) stanovenie a zrealizovanie environmentálne „optimálneho“
nakladania s „vyhoretým“
jadrovým palivom
c) nebezpečný proces výroby elektriny, nakoľko sa premena energie nedá regulovať
d) spôsob získavania potrebného paliva a jeho prevoz, keďže do jadrovej elektrárne sú potrebné
obrovské množstvá (t/mesiac) paliva
7. Energia zo Slnka
Slnko disponuje obrovským množstvom
energie. Každú sekundu vyžiari Slnko
toľko energie, že by to stačilo pokryť
potreby
celého
1000 rokov.
sveta
na
viac
než
Slnečné elektrárne sa
rozdeľujú na koncentračné termické
(tepelné)
elektrárne
elektrárne.
a fotovoltické
V koncentračných
elektrárňach
sa
na
sústredenie
slnečných lúčov používajú parabolické
zrkadlá (lineárne a tanierové) alebo termálne solárne veže. Koncentrovaným slnečným
žiarením je ohrievaný energonosič (väčšinou olej) a následne sa využíva princíp klasickej
tepelnej elektrárne. Fotovoltické elektrárne využívajú princíp tzv. fotovoltického javu premenu svetelnej energie na energiu elektrickú. Zo slnečnej elektrárne sa do ovzdušia
nedostávajú žiadne znečisťujúce látky. Napriek tomu má 1 kWh elektrickej energie
vyrobenej
zo
slnečného primárneho
energetického
zdroja
štvrté
najväčšie
množstvo
uvoľneného CO2. Čím je to zapríčinené?
a) environmentálne náročnými technologickými procesmi výroby solárnych panelov, cenami
vstupných surovín, nákladmi na vhodné zneškodnenie panelov, zábermi pôdy - t.j. náročným
životným cyklom solárnych panelov
b) veľkými dopravnými nákladmi na dovoz panelov zo vzdialených kútov sveta, vysokými nákladmi
na stavbu solárnych elektrární - vzdialenosti sú prekonávané ťažkou dopravou, ktoré uvoľňujú
veľké množstvo CO2
c) vzdialenosťou slnečných elektrární od distribučných (rozvodových) sietí v mestách a obciach.
Solárne elektrárne vyžadujú dodatočné náklady na stavbu nových distribučných sietí a najmä to
zapríčiňuje nadmerné uvoľňovanie CO2 do ovzdušia
11
EnvirOtázniky 2011/2012
d) solárne panely majú veľmi krátku životnosť a príliš veľké náklady na výrobu, dopravu, stavbu,
používanie a likvidáciu. Pomer nákladov na výrobu ku krátkej životnosti a vyprodukovanej
elektrickej energie za tento čas zapríčiňuje vysoký podiel uvoľneného CO2
8. Vo vodných elektrárňach sa mechanická
energia
vody
premieňa
na
elektrickú.
Usmernený vodný tok dopadá na lopatky
vodnej
ktorom
turbíny
je
a roztáča
osadený
hriadeľ,
generátor.
na
Podľa
spôsobu využitia vodného toku rozlišujeme
rôzne typy vodných elektrární: prietokové,
akumulačné,
derivačné,
prečerpávacie
a kombinované. Veľmi špecifické sú prečerpávacie elektrárne. Slúžia na výrobu dostatočného
množstva energie v krátkom čase -
na zabezpečenie tzv. špičiek (ráno, večer...).
V prípade potreby elektriny sa na výrobu použije voda akumulovaná v hornej zásobnej
nádrži. Potrebné množstvo elektriny sa vyrobí v krátkom čase a použitá voda sa sústredí
v dolnej zásobnej nádrži. Následne sa voda prečerpá z dolnej zásobnej nádrže späť do
hornej. Na spätné prečerpanie sa spotrebúva oveľa väčšie množstvo energie ako sa vyrobí.
Elektrina vyrobená v prečerpávacích elektrárňach sa nepovažuje za obnoviteľný zdroj
energie. Aj keď vodné elektrárne môžu vyrábať energiu aj v noci a nevypúšťajú do ovzdušia
znečisťujúce látky, ich výstavba vo veľkej miere ovplyvňuje životné prostredie a ich
umiestnenie treba veľmi citlivo zvážiť. Vodná energia patrí medzi obnoviteľné zdroje.
V globálnom meradle hýbe vodnými masami a udržuje vodný cyklus na Zemi v pohybe energia
ďalšieho obnoviteľného zdroja energie. Je ním:
a) energia vetra
b) geotermálna energia
c) energia prílivových vĺn
d) energia Slnka
9. V teplárňach prebieha kombinovaná výroba elektriny, mechanickej energie a tepla.
Z primárnych energetických zdrojov sa využívajú fosílne palivá, jadrové palivo, biomasa
a bioplyn. V poslednom čase sa uprednostňuje tzv. vysoko účinná kombinovaná výroba - pri
ktorej sa v porovnaní so samostatnou výrobou tepla a samostatnou výrobou elektriny šetria
primárne energetické zdroje. Teplo z teplárni sa používa na vykurovanie, na prípravu teplej
12
EnvirOtázniky 2011/2012
vody a na technologické účely. Zoraď uvedené primárne zdroje podľa množstva CO2
emitovaného pri výrobe 1 kWh tepla. Začni od najväčšieho.
a) 1. zemný plyn, 2. biomasa, 3. uhlie, 4. vykurovací olej
b) 1. biomasa, 2. zemný plyn, 3. uhlie, 4. vykurovací olej
c) 1. uhlie, 2. vykurovací olej, 3. zemný plyn, 4. biomasa
d) 1. vykurovací olej, 2. uhlie, 3. zemný plyn, 4. biomasa
0,345 kg
0,267 kg
0,181 kg
0,034 kg
10. Najviac energie sa spotrebuje v sektore priemyslu a stavebníctva - 36,5 %, nasledujú
domácnosti - 23,8 %, obchod a služby - 19,4 %, doprava - 18,8 % a pôdohospodárstvo 1,5
%. V domácnostiach vieme v najväčšej miere ovplyvňovať spotrebu energií a tým aj uhlíkovú
stopu. Zoraď podiel spotreby energie v domácnosti od najväčšieho po najmenší podľa účelu
využitia:
Pranie
Ohrev vody
Osvetlenie
Vykurovanie
Varenie
Ostatné spotrebiče
Chladenie
a) 1. vykurovanie, 2. ohrev vody, 3. chladenie, 4. pranie, 5. varenie, 6. ostatné spotrebiče,
7. osvetlenie
b) 1. vykurovanie, 2. ohrev vody, 3. varenie, 4. chladenie, 5. pranie, 6. ostatné spotrebiče,
7. osvetlenie
13
EnvirOtázniky 2011/2012
c) 1. vykurovanie, 2. ohrev vody, 3. varenie, 4. chladenie, 5. pranie, 6. osvetlenie,
7. ostatné spotrebiče
d) 1. vykurovanie, 2. chladenie, 3. ohrev vody, 4. pranie, 5. varenie, 6. ostatné spotrebiče,
7. osvetlenie
3. VODNÁ STOPA (Ing. Renáta Grófová)
1. Odborníci z univerzity v Twente (v Holandsku) a z Ústavu organizácie UNESCO-IHE pre
štúdium vody predstavili v roku 2002 problematiku tzv. vodnej stopy. Vodnú stopu definujú
ako celkový objem sladkej vody, ktorá sa používa na výrobu tovaru a služieb spotrebovaných
jednotlivcom alebo spoločenstvom. Vodná stopa zahŕňa priamu spotrebu vody (napr. vodu
použitú na pitie vody, na umývanie) ale aj nepriamu spotrebu vody (napr. vodu, ktorá sa
použije pri výrobe výrobku, jeho spracovaní, úprave a doprave k spotrebiteľovi). Vodná
stopa teda hovorí o tom, koľko vody sa minie pri výrobe určitého výrobku, ktorý používame
alebo spotrebovávame v bežnom živote. Na rozdiel od ekologickej stopy, vodná stopa
jednoznačne nevyjadruje do akej miery užívateľ výrobkov s veľkou vodnou stopou drancuje
vodné zdroje Zeme. Napríklad, pestovanie ryže, ktorá má veľmi vysokú vodnú stopu,
v monzúnových
oblastiach,
je
z hľadiska
možností
vodných
zdrojov
v poriadku.
Ale
pestovanie ryže v suchých oblastiach už bude neúmerne vyčerpávať zásoby vody, ktoré by
mali byť radšej využívané rozumnejším spôsobom.
Vieš odhadnúť, ktorý z nasledovných výrobkov má najväčšiu vodnú stopu (prerátanú na
výrobu 200 ml výrobku)?
a) čaj
b) mlieko
c) pomarančový džús
d) voda z vodovodu
2. Index využívania vodných zdrojov v krajine (Water Exploitation Index, WEI) predstavuje
pomer medzi množstvom sladkej vody, ktoré človek ročne odoberá z vodných zdrojov (napr.
na zavlažovanie, na použitie v priemysle, na odber na pitné účely) a množstvom vody, ktoré
predstavuje celkové priemerné dlhodobé zásoby sladkej vody v krajine (povrchová voda,
podzemná voda). Podľa WEI možno zistiť, ktoré krajiny majú vyššie nároky na vodu, ako im
ich prírodné prostredie dokáže bez poškodenia vodných ekosystémov poskytnúť, a ktoré
krajiny využívajú vodné zdroje bez negatívnych dopadov na krajinu a spoločnosť. Prekročenie
WEI nad hodnotu 20 % hovorí, že nadmerné odbery vody pôsobia stresujúco na celkový stav
14
EnvirOtázniky 2011/2012
vôd v krajine. Prekročenie hodnoty WEI nad 40 % upozorňuje na kritický stav, kedy sú
zásoby vôd drasticky využívané spôsobom, ktorý nie je trvalo udržateľný.
Vieš, ktoré tri krajiny v Európe majú seriózne problémy s nedostatkom vody (WEI > 20 %)?
a) Francúzsko, Holandsko, Maďarsko
b) Maďarsko, Španielsko, Francúzsko
c) Španielsko, Taliansko, Malta
d) Holandsko, Dánsko, Malta
3. Žitný ostrov, ktorý sa nachádza na juhozápade Slovenska, je najväčší riečny ostrov
v Európe. Má rozlohu takmer 1 900 km2. Pod jeho povrchom, vo vrstvách štrkov, pieskov
a hlín, ktoré sem tisíce rokov prinášala a ukladala rieka Dunaj, sa nachádza bohatstvo
obrovskej hodnoty - 10 miliárd metrov kubických kvalitnej pitnej vody. Vodonosné uloženiny
štrkov a pieskov dosahujú na Žitnom ostrove juhovýchodne od Bratislavy hĺbku (mocnosť)
10 – 15 metrov, viac ako 150 m pri Čilistove a až 200 m medzi Čilistovom, Dunajskou
Stredou a Gabčíkovom. Využiteľné množstvo vody v Žitnom ostrove je okolo 24 800 litrov za
sekundu. Vieš odhadnúť, alebo vypočítať, koľkým obyvateľom by Žitný ostrov dokázal
zabezpečiť dostatok vody, ak by každý z nich využíval 120 litrov vody denne? (Poznámka:
Údaj 120 l.obyv.-1.deň-1 vyjadruje priemerné množstvo vody spotrebovanej v domácnostiach
v krajinách EÚ jedným obyvateľom za jeden deň. Tento údaj sa nazýva aj ako špecifická
spotreba pitnej vody v domácnostiach).
a) 17 tisícom obyvateľom
b) 1,7 tisícom obyvateľom
c) 17 miliónom obyvateľom
d) 1,7 miliónom obyvateľom
4. Pitná voda, ktorá tečie u vás doma z vodovodného kohútika, sa pri jej používaní (ak ju
nevypijete) znečistí. Znečistíme ju pri varení a umývaní riadu, pri praní, sprchovaní, umývaní
zubov, pri splachovaní záchoda, pri umývaní znečistených predmetov, ale aj vtedy, ak ju
necháme len tak voľne odtekať, čím jej dovolíme zmiešať sa spolu s ostatnými znečistenými
vodami v kanalizácii. Hlavný podiel znečisťujúcich látok, ktoré sa nachádzajú v týchto
vodách, pripadá na fekálie a moč. Z nich pochádzajú rôzne organické látky ako tuky,
bielkoviny, polysacharidy. V prípade moču najväčší podiel organických látok tvoria dusíkaté
látky, najmä močovina. Z anorganických látok sú to najmä sodík, chloridy, draslík, sírany
15
EnvirOtázniky 2011/2012
a fosforečnany. Vo vodách znečistených v domácnostiach sa nachádzajú aj zvyšky rastlinnej
a živočíšnej potravy, ako aj rôzne zložky z čistiacich a pracích prostriedkov.
Vieš, ako sa volá odpadová voda, ktorá vznikla použitím vody v domácnostiach alebo v
stravovacích zariadeniach?
a) pitná voda
b) balená minerálna voda
c) splašková odpadová voda
d) priemyselná odpadová voda
5.
Komunálne
pochádzajúcich
odpadové
zo
sídiel,
vody,
z vôd
ktoré
z
sú
zložené
povrchového
zo
odtoku,
splaškových
prípadne
aj
odpadových
vôd
z priemyselných
odpadových vôd, sú pred ich vypustením do povrchových vôd čistené v čistiarni odpadových
vôd. V komunálnej odpadovej vode je rôzne znečistenie. Splaškové odpadové vody sú
znečistené najmä organickým znečistením, vody z povrchového odtoku (zrážkové vody) sú
znečistené kameňmi, pieskom, štrkom, konármi, olejmi z motorových vozidiel, priemyselné
odpadové vody sú znečistené látkami používanými pri priemyselnej výrobe. Čistiareň
odpadových vôd, ako súbor rôznych objektov a zariadení na čistenie, sa neskladá len
z jednej technológie, pretože každý druh znečistenia v odpadovej vode je potrebné
odstraňovať iným spôsobom a na špeciálnych technologických zariadeniach a objektoch. Inak
možno odstrániť z vody plávajúce väčšie nečistoty, inak piesok, inak oleje a inak biologické
znečistenie produkované ľudskou činnosťou.
Vieš, ktorý z nasledovných objektov nie je súčasťou čistiarní odpadových vôd?
a) vodojem na zhromažďovanie odpadovej vody
b) lapače štrku a piesku na zachytávanie štrkov a pieskov
c) kalové polia na odvodňovanie kalu
d) plynojem na akumuláciu bioplynu
6. Z bodových zdrojov znečistenia (sídla, priemyselné podniky, poľnohospodárske družstvá) a
z difúznych zdrojov znečistenia (erózia pôdy, povrchový odtok, atmosférická depozícia,
poľnohospodárstvo) sa do povrchových vôd dostávajú živiny (najmä dusík a fosfor), ktoré sú
spolu s ostatnými prírodnými podmienkami (napr. teplota vody, stojatá voda) hnacou silou
podmieňujúcou proces eutrofizácie vôd. Eutrofizácia je obohacovanie vody živinami, najmä
zlúčeninami dusíka a fosforu, ktoré má za následok zvýšený rast siníc, rias a vyšších
rastlinných foriem, čím môže dôjsť k nežiaducemu zhoršovaniu ekologickej stability a kvality
16
EnvirOtázniky 2011/2012
tejto vody. Na ochranu vôd pred eutrofizáciou je potrebné množstvo živín vypúšťaných
v odpadových vodách znížiť na únosnú mieru. Územia s vodami, ktoré môžu byť ohrozené
eutrofizáciou, sa nazývajú citlivé oblasti a platia tu prísnejšie požiadavky na účinnosť
čistiarní odpadových vôd a prísnejšie limity pre vypúšťané množstvá živín v odpadových
vodách. Tieto limity sú presne určené v smernici
91/271/EHS o čistení komunálnych
odpadových vôd (právny predpis Európskej únie), ale aj v nariadení vlády Slovenskej
republiky. Vieš, o koľko percent musí byť množstvo fosforu vo vyčistenej odpadovej vode
vypustenej z čistiarne odpadových vôd do citlivej oblasti (z aglomerácie väčšej ako 10 000
ekvivalentných obyvateľov) nižšie v porovnaní s množstvom fosforu, ktoré bolo privedené na
čistiareň odpadových vôd ešte v nevyčistenej odpadovej vode?
a) 20 %
b) 40 %
c) 60 %
d) 80 %
7. V druhej polovici 20. storočia sa začali na pranie, čistenie a umývanie vo veľkej miere
používať syntetické, t. j. chemicky vyrobené, čistiace a pracie prostriedky, ktoré nahradili
dovtedy používané mydlá. Prvé čistiace prášky boli používané hlavne na ručné umývanie riadu
a pranie vo veľkých práčovniach. Prelom v ich vývoji nastal, keď prišiel na svet prvý prášok
obsahujúci základnú čistiacu zložku rozšírenú o zefektívňujúce látky – najmä fosfáty, čo
rapídne zvýšilo účinnosť prania a umožnilo prať v práčke mnoho kusov odevu naraz.
V súčasnosti však fosfáty v pracích práškoch spôsobujú problémy v životnom prostredí.
Práve fosfáty v týchto čistiacich prostriedkoch predstavujú významný podiel (10 %)
znečistenia povrchových vôd zlúčeninami fosforu, ktoré spolu s dusíkatými látkami podporujú
nežiaduci
proces
eutrofizácie
vôd.
Významným
zdrojom
znečistenia
povrchových
vôd
zlúčeninami fosforu sú obce bez verejnej kanalizácie a bez čistiarne odpadových vôd. V
niektorých krajinách Európy, na rozdiel od Slovenska, je preto výroba týchto látok
zakázaná. Vieš, aké je spoločné označenie pre syntetické čistiace a pracie prostriedky,
ktoré obsahujú zlúčeniny fosforu?
a) fosfátové detergenty
b) bezfosfátové detergenty
c) fosfátové degradovatele
d) bezfosfátové degradovatele
17
EnvirOtázniky 2011/2012
8. Jedným z reálnych znečisťovateľov vodných zdrojov je poľnohospodárstvo. Znečistenie
môže pochádzať z exkrementov (výlučkov) hospodárskych zvierat, z kompostov, zo silážnych
štiav, hnojív, pesticídov, pohonných hmôt, skládok poľnohospodárskych odpadov, skladov
agrochemikálií a pod. Exkrementy hospodárskych zvierat, splachy hnojív z pôdy, ale aj iné
poľnohospodárske odpady, môžu obsahovať relatívne vysoké obsahy živín. Z hľadiska
znečistenia vodných zdrojov je nebezpečný najmä dusík, ktorý v pitnej vode ohrozuje
zdravie človeka a v riekach a jazerách prispieva k ich nežiaducej eutrofizácii. Prípustná
hodnota znečistenia povrchovej alebo podzemnej vody dusičnanmi je maximálne 50 mg
dusičnanov na jeden liter vody. K poľnohospodárskemu znečisteniu vodných zdrojov dochádza
priamym vstupom znečisťujúcich látok do vodného prostredia alebo difúziou (presakovaním)
cez pôdne prostredie. Príčinou znečisťovania je vždy nesprávne organizovaná alebo zle
vykonávaná poľnohospodárska činnosť. Zásady a odporúčania ako správne hospodáriť na
poľnohospodárskych pôdach tak, aby nedochádzalo k znečisťovaniu vodných zdrojov, sú
definované v Kódexe správnej poľnohospodárskej praxe – Ochrana vôd pred znečistením
dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (napr. body 46 - 47, 81 - 86, ktoré hovoria
o použití hnojív).
V nasledujúcich možnostiach je uvedené, za akých okolností je z dôvodu ochrany vodných
zdrojov používanie hnojív zakázané. Vieš povedať, ktoré tvrdenie nie je pravdivé?
a) na svahoch so sklonom nad 12°
b) vo vzdialenosti do 10 m od povrchových vodných zdrojov a do 50 m od podzemných vodných
zdrojov
c) ak sa v letných mesiacoch použije ako hnojivo maštaľný hnoj
d) ak je pôda pokrytá vrstvou snehu nad 5 centimetrov alebo ak je pôda zamrznutá do hĺbky
8 centimetrov
9. Človek sa od nepamäti snaží využívať a meniť prirodzené vodné toky tak, aby mu
zabezpečili obživu, uľahčili prácu, spríjemnili život alebo aby ho neohrozovali na živote.
Preto ľudia stavajú rôzne priehrady a vodné nádrže, v ktorých zachytávajú vodu potrebnú
na pitie, na zavlažovanie poľnohospodárskych plodín, na chov rýb, na výrobu elektrickej
energie alebo na ochranu pred veľkými povodňovými vlnami. Spevnenie brehov, zakrytie
vodného toku, prehradenie vodného toku, narovnanie toku, zmena koryta rieky a ďalšie
podobné hydromorfologické zmeny môžu zmeniť rýchlosť prúdenia vody v rieke, okysličenie
vody, teplotu vody, kvalitu vody, množstvo vody, výšku hladiny vody, charakter a štruktúru
dna a brehov tokov. Všetky tieto charakteristiky sú však dôležité pre vytváranie vhodných
18
EnvirOtázniky 2011/2012
životných podmienok pre pôvodné vodné (ale aj suchozemské) rastliny a živočíchy. Zmena
týchto charakteristík môže viesť k ochudobneniu vodných ekosystémov a k celkovému
zhoršeniu ekologického stavu vodných útvarov.
Vieš, ktorá z nasledujúcich antropogénnych činností negatívne neovplyvňuje prirodzené
hydromorfologické podmienky vo vodných tokoch:
a) využívanie vodnej energie
b) využívanie vodných zdrojov na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou
c) stavba rybovodov
d) stavba protipovodňových hrádzí a vodných nádrží
10. Súčasťou kolobehu vody v prírode sú aj povodne, ktoré sa v prírode vyskytovali už
milióny rokov predtým, ako sa vyvinul človek. Význam povodní v prírode je veľký, pretože
povodeň prináša na zaplavované územie vlahu a živiny, ktoré sú dôležité pre pôdu
a ekosystémy. Každoročný cyklus povodní mal veľký význam v prvotných poľnohospodárskych
kultúrach, ako bol napr. staroveký Egypt a Mezopotámia. Rozliate rieky Níl, Eufrat a Tigris
tu vo svojich nivách vytvorili veľmi úrodné pôdy vhodné pre poľnohospodárstvo a následný
vznik najstarších veľkých ľudských civilizácií. V súčasnosti sú aj v Európe stále prítomné
ekosystémy, ktoré sú existenčne závislé na pravidelných záplavách, ako napr. ekosystémy
lužných
lesov.
Z pohľadu
ľudskej
spoločnosti
však
povodne
predstavujú
veľké
nebezpečenstvo. Katastrofálne povodne ohrozujú životy ľudí, zapríčiňujú ľudské tragédie,
spôsobujú značné hospodárske, majetkové, ekonomické, sociálne, ale aj environmentálne
škody (napr. pri zaplavení a pretrhnutí hrádzí odkalísk s toxickými látkami). Hoci hlavnou
príčinou povodní sú veľmi silné zrážky, priebeh povodní, napr. to, kadiaľ bude voda tiecť,
kde sa bude rozlievať, kde sa bude hromadiť a koho/čo bude ohrozovať, v značnej miere,
a niekedy veľmi nerozumne, ovplyvňuje aj človek. Takými zásahmi sú napr. zásahy, ktoré
zabraňujú vode vsakovať do pôdy (zastavanie pôdy budovami, parkoviskami), ktoré znižujú
možnosť zadržať vodu v krajine (odlesňovanie, niektoré poľnohospodárske postupy), ktoré
zabraňujú toku vody v koryte rieky alebo jej odtekaniu zo záplavového územia (prekážky vo
vodných tokoch – drobné stavby, lávky, smeti, brehy zarastené hustými krovinami, stavby
v blízkosti vodných tokov, cesty, násypy, nevhodná výška a šírka mostov).
Vieš, aký je odborný výraz pre územie, ktoré je priľahlé k vodnému toku, ktoré je
zaplavované vyliatím vody z koryta, a v ktorom je dôležité nevykonávať činnosti, ktoré by
mohli zhoršiť priebeh a následky povodní (záplavové územie)?
19
EnvirOtázniky 2011/2012
a) individuálne územie
b) inundačné územie
c) izolované územie
d) zvrchované územie
4. STOPA STRAVOVANIA (doc. Ing. Kamil Cejpek, PhD.)
1. Ľudský organizmus pre svoje normálne fyziologické
funkcie potrebuje v strave nevyhnutné množstvo tzv.
esenciálnych
prvkov.
Každý
esenciálny
prvok
má
optimálny interval príjmu. Keď sa nedodrží minimálny
príjem, vzniká nutričný deficit a pokiaľ sa prekročí,
dochádza
k intoxikácii
organizmu.
Nedostatočný
príjem esenciálnych prvkov, napr. spomaľuje rast
dieťaťa, spôsobuje anémiu, znižuje imunitu a poškodzuje funkcie orgánov. Materské mlieko
je v prvých mesiacoch života dieťaťa najvhodnejším zdrojom živín pre dojča. Zaisťuje
optimálny rast a vývoj dieťaťa a pre ďalší život priaznivo ovplyvňuje zdravotný stav
človeka. Ktoré stopové prvky sú považované WHO za esenciálne?
a) Fe, Zr, Cu, Cr, I, Ca, Mo, Se
b) Fe, Zn, Cu, Cr, I, Co, Mn, Se
c) Fe, Zn, Cu, Cr, I, Co, Mo, Se
d) Fe, Zn, Cu, Cr, I, Co, Mo, S
2. Prvé informácie o funkciách esenciálnych prvkov boli
zaznamenané pred niekoľkými desaťročiami. Názory na úlohu
a funkcie
jednotlivých
prvkov
v ľudskom
organizme
sa
postupne menili a vedecké skúmanie v tomto smere stále
ešte nie je ukončené. O niektorých sa už dnes vie skoro
bezpečne, že majú aj antikarcinogénne účinky.
O ktorom biogénnom prvku sa viedli dlhé roky diskusie, či je toxický pre ľudský organizmus
a kedy boli potvrdené jeho protirakovinové účinky?
a) Se, koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia
b) Se, začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia
20
EnvirOtázniky 2011/2012
c) Sr, koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia
d) Co, koncom osemdesiatych rokov 20. storočia
3. Voľné radikály v ľudskom organizme sa stali
vážnym
predmetom
vedeckého
skúmania
a pre
bežného konzumenta potravín strašiakom, ktorý
vyvoláva obavy zo vzniku rakoviny. V potravinách
s vysokým obsahom nenasýtených mastných kyselín
spúšťajú
voľné
radikály
reťazovú
reakciu,
pri
ktorej vznikajú nežiaduce primárne a sekundárne produkty, ktoré sú často príčinou kazenia
potravín. Preto výrobcovia používajú povolené syntetické alebo prírodné látky nazývané
antioxidanty, aby zamedzili vzniku voľných radikálov. V súčasnosti sa viac preferujú
alternatívne prírodné zdroje antioxidantov, napr. z cereálií alebo pseudocereálií. V ktorej
časti zŕn cereálií a pseudocereálií sa nachádza najvyššia koncentrácia biologicky aktívnych
fenolových zlúčenín?
a) v celom produkte
b) v klíčkoch
c) v obalových vrstvách, najmä v plevách a otrubách
d) v endosperme
4.
Osteoporóza
sa
v ostatných
rokoch
stala
významným
celosvetovým medicínskym, ale aj celospoločenským problémom.
Postihuje predovšetkým ľudí v staršom veku, ale dnes sa už
stále viac indikuje aj u mladších vekových kategórií. Lekári už
dlhšie upozorňujú, že osteoporóza je chorobou detského veku
s geriatrickými dôsledkami. Zapríčiňuje ju najmä nízky príjem
Ca v potrave a nedostatok pohybu. Dostatočný príjem Ca
v detstve
a adolescencii
podporuje
dosiahnutie
správnej
minerálnej hustoty kostí. Za najlepší zdroj Ca sa považuje
mlieko a mliečne výrobky. Aké množstvo Ca by mala mať denná
strava dospievajúceho dieťaťa, aby podporovala pevnosť kostí?
a) 200 – 300 mg
b) 450 – 700 mg
21
EnvirOtázniky 2011/2012
c) 1 550 – 1 650 mg
d) 800 – 1 500 mg
5. „Sine aqua deest vita – Bez vody niet života“. O pravdivosti tohto latinského príslovia
nikto nepochybuje. Pravidelný príjem tekutín do organizmu, známy dnes ako pitný režim,
napomáha zachovať správny a zdravý životný štýl. Ako a čím je možné zahnať smäd? Medzi
bohatou ponukou na trhu si osobitnú pozornosť zasluhujú minerálne vody. Slovensko patrí
počtom prameňov prírodných minerálnych vôd medzi bohaté krajiny. Z nich využíva na
liečebné účely a plnenie do fliaš (stolové minerálne vody) iba jednu stotinu. Pre svoj zvýšený
obsah rôznych, pre ľudský organizmus nevyhnutných látok, stopových prvkov a plynov plnia
významnú zdravotno-preventívnu funkciu. Koľko minerálnych prameňov na Slovensku je
registrovaných?
a) viac ako 1 600
b) menej ako 1 550
c) viac ako 1 000
d) menej ako 1 000
6. Prípravu jedál už od
nepamäti sprevádzajú rôzne koreniny, Sú to látky prevažne
rastlinného pôvodu s výraznou arómou, často používané v kulinárstve na dotvorenie chuti,
vône, farby jedla. Koreniny dráždia čuchové i chuťové receptory a tým vyvolávajú pozitívne
reakcie organizmu, napr. túžbu po jedle. Majú však aj významné zdravotné účinky. Koreniny
sú v súčasnosti pomerne ľahko dostupné. V minulosti tomu tak nebolo. Z histórie je známe,
že kráľovná zo Sáby pri svojej návšteve u kráľa Šalamúna mu do daru priniesla zlato,
drahokamy a korenie. To dokazuje, ako boli v tej dobe vysoko cenené koreniny. Aj mestský
štát Benátky ako stredoveké centrum obchodovania v Európe si posilnil svoje postavenie
vďaka obchodu s korením. Ktoré koreniny majú svoj pôvod v oblasti Stredozemného mora?
a) škorica, klinčeky, muškátový orech
b) nové korenie, vanilka, čilli korenie
c) koriander, horčica, fenikel
d) rasca, kôpor, ďumbier
7.
S rozvojom
medicíny,
ale
aj
meniaceho
sa
životného
štýlu
človeka,
sociálnych
a ekonomických podmienok rastie reálna možnosť dožiť sa vyššieho veku. Spoločnosť
hojnosti, v ktorej žije v súčasnosti väčšina európskej populácie, vedie mnohých ľudí
22
EnvirOtázniky 2011/2012
k nesprávnym stravovacím návykom, prejedaniu sa a následným problémom s nadváhou
a vysokým výskytom tzv. civilizačných ochorení. Okrem toho je súčasná populácia dlhodobo
vystavená aj pôsobeniu mnohých škodlivých faktorov ako znečistené životné prostredie,
prehustená doprava, masívna chemizácia poľnohospodárstva, výskyt nebezpečných odpadov
v pôde a vode. Viaceré vedecké práce u nás i vo svete poukazujú na možnosť: zdravou –
racionálnou výživou a zdravým životným štýlom pozitívne ovplyvniť stav organizmu. Za jednu
z príčin vzniku tzv. civilizačných chorôb sa považuje aj oxidačné poškodenie DNA. Ktoré
potraviny majú reparačnú kapacitu na zníženie tohto poškodenia?
a) hovädzie mäso
b) ovocie a zelenina
c) biely chlieb
d) repný cukor
8. Spotreba kravského mlieka a výrobkov z neho v ostatných
dvadsiatich rokoch na Slovensku výrazne poklesla. Spôsobili to
zrejme cenové turbulencie, ale aj rôzne rozporuplné názory vo
vedeckej a predovšetkým laickej komunite. Podľa odporúčaných
denných dávok pre obyvateľov SR by táto spotreba mala byť
0,5 až 0,6 litra konzumného mlieka, čo v ročnom meradle
predstavuje 180 – 220 litrov. Mlieko je komplexná potravina,
ktorá obsahuje vo významnom množstve všetky nevyhnutné
zložky každodennej a to i dojčenskej stravy. Na poprednom mieste je to Ca, ktorý je
v mlieku viazaný v organických zlúčeninách a preto je vyvíjajúcim sa organizmom ľahko
využiteľný. Deficit takto viazaného Ca v organizme prináša so sebou u väčšiny populácie
veľké riziká výskytu osteoporózy a osteomalázy v neskoršom veku. Vývoj a rast zdravých
kostí vyžaduje, aby v strave človeka bol primeraný obsah Ca a P. Ktorý vitamín podporuje
vstrebávanie týchto prvkov v organizme?
a) vitamín PP
b) vitamín C
c) vitamín D
d) vitamín B12
9. Dieťa je po narodení vystavené rôznym rizikovým faktorom zo životného prostredia.
Z tela matky sa môžu prostredníctvom materského mlieka dostať do organizmu dojčaťa
23
EnvirOtázniky 2011/2012
rôzne
chemické
látky
s toxickými
účinkami.
Na
určenie
miery
expozície
organizmu
nežiaducimi látkami sa používajú rôzne analytické metódy ich stanovenia v biologickom
materiáli. Cieľom je určiť tzv. referenčnú dávku (RfD – Reference Dose), ktorá predstavuje
odhad každodennej expozície organizmu danou látkou, ktorá pri celoživotnej expozícii
pravdepodobne nespôsobí poškodenie zdravia. Ktoré tri chemické prvky predstavujú pri
dlhodobej expozícii riziko ohrozenia zdravia dojčiat?
a) Cd, Pb, Hg
b) Pb, Na, Ca
c) Ca, Cd, K
d) Ag, Ca, Na
10. Preprava tovarov leteckou dopravou znečisťuje ovzdušie 100-krát viac ako preprava
vlakom a 200-krát viac ako loďou. Najčastejšie letecky prepravované produkty: špargľa,
figy, mango, papája. Rada väčšinou znie: „Nakupujte lokálne a sezónne!“ Podľa definície
lokálny produkt je ten, ktorý bol vypestovaný do ............. km od miesta predaja.
Vyberte správny údaj.
a) 70 km
b) 50 km
c) 75 km
d) 85 km
5. ZELENÁ STOPA (Ing. Mária Sklenárová)
1. Krajové i staré odrody sú naším prírodným bohatstvom a kultúrnym dedičstvom
a predstavujú pestrosť a rôznorodosť, ktoré tak často miznú z nášho stále viac
uniformného sveta. Je potrebné sa snažiť o ich ochranu, rovnako ako sa to deje pri
hradoch a zámkoch, vzácnych knihách či umeleckých dielach. Mnohé z týchto odrôd sú veľmi
dobre prispôsobené miestnym podmienkam a lepšie odolávajú škodcom, chorobám a mrazu.
V nasledujúcich možnostiach je jedna slovenská krajová odroda istej plodiny. Ktorá to je?
a) tokajská cibuľa
b) brdárska čerešňa
c) liptovská moruša
d) horehronský egreš
24
EnvirOtázniky 2011/2012
2. Zeleň v meste má nezastupiteľné funkcie – plochy so stromami pozitívne vplývajú
na
mikroklímu,
znižujú
prašnosť,
zvyšujú
vlhkosť,
produkujú
kyslík
atď.
Na človeka pôsobia pozitívne aj po stránke psychologickej a estetickej. Preto si dreviny
v našom
meste
či
obci
zasluhujú
pozornosť
a starostlivosť
nielen
nás
ale aj odborníkov. Ochranou, starostlivosťou a ošetrením stromov sa zaoberá odbor:
a) arboricidia
b) arboria
c) arboristika
d) arbitráž
3. Poznáte to, keď pri pohľade na nejakú krajinu, zrúcaninu hradu alebo pri návšteve
starobylého mesta, cítite čosi zvláštne, výnimočné a jedinečné? Táto atmosféra videného
a zažitého konkrétneho miesta je tvorená nielen prírodou či architektúrou, ale aj ročnou
dobou, počasím a psychickým i fyzickým naladením človeka. Na pomenúvanie tohto ducha
miesta sa používa dvojslovný latinský názov:
a) Genius loci
b) Genius regionis
c) In natura
d) Quo vadis
4. Diaľnice čoraz viac zahusťujú našu krajinu. Ich budovaním sa môžu ľudia aj tovar
prepravovať rýchlejšie a pohodlnejšie. Paradoxom však je, že tieto komunikácie, uľahčujúce
život ľuďom, komplikujú život mnohým migrujúcim živočíchom... Diaľnice pre ne predstavujú
neprekonateľnú
bariéru
v krajine.
Pre
zachovanie
spojitosti
životného
prostredia
a migračných trás živočíchov okolo diaľnic sa buduje špeciálny mostný objekt:
a) ekopons
b) ekvidan
c) via magna
d) ekodukt
5. Základnou zložkou zelených plôch či už parkov, verejných priestranstiev, súkromných
záhrad, školských areálov a ostatných plôch či už v meste alebo na dedine sú dreviny.
Návrh zelene konkrétneho priestoru by mal vychádzať z funkcií, ktoré má zeleň plniť.
Napr. zeleň v parku má plniť predovšetkým estetickú funkciu a zlepšovať mikroklímu
25
EnvirOtázniky 2011/2012
v danom prostredí mesta či dediny. Je dôležité, aby bola správna rastlina na správnom
mieste. Predstav si, že si záhradný architekt a dostaneš za úlohu navrhnúť dreviny v areáli
tvojej školy. Ktorú z nasledujúcich skupín drevín a krov by si určite vylúčil?
a) pichľavé a jedovaté dreviny a kry (napr. cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium), štedrec ovisnutý
(Laburnum anagyroides), lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos)
b) alergénne, pichľavé a jedovaté dreviny a kry (napr. borievka obyčajná
(Juniperus
communis), lieska obyčajná (Corylus avellena), tis obyčajný (Taxus baccata)
c) domáce dreviny a kry (napr. lipa malolistá (Tilia cordata), bršlen európsky (Euonymus
europaeus), svíb krvavý (Cornus sanquinea)
d) cudzokrajné dreviny a kry (napr. magnólia hviezdokvetá (Magnolia stellata), čerešňa pílkatá
(Cerasus serrulata), borovica ostitá (Pinus ponderosa)
6. Územné členenie Slovenska je v súčasnosti rozdelené do 8 krajov. Nebolo tomu tak však
vždy, regionálne celky prebehli viacerými zmenami. Vďaka nemennosti feudálnych vzťahov,
dopravných
prostriedkov
a
cestnej
siete,
ako
aj
konzervativizmu
uhorskej
šľachty
a zemianstva, sa na Slovensku od 14. až do konca 18. storočia udržal viac-menej stabilný
systém stolíc, nazývaných aj župy. Názov ktorej župy sa ukrýva pod otáznikom na obrázku?
a) Hontianska
b) Peštianska
c) Krupinská
d) Juhoslovenská
7. V komplikovanom ľudskom svete plnom príkazov a zákazov sa ani náš vzťah k prírode
nezaobíde
bez
pravidiel
na
jej
ochranu.
Sú
zakotvené
predovšetkým
v Zákone o ochrane prírody a krajiny, č. 543/2002 Z. z., ktorý okrem iného zakazuje aj
„poškodzovať a ničiť dreviny“. Ak chce niekto vyrúbať strom, musí mať súhlas príslušnej
obce. Existujú však aj výnimky. Súhlas na výrub nie je potrebný napr. vtedy, ak strom,
ktorého obvod kmeňa, meraný vo výške 130 cm nad zemou, je do:
26
EnvirOtázniky 2011/2012
a) 90 cm
b) 25 cm
c) 40 cm
d) 120 cm
8. Voda je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Akékoľvek mesto či obec si dokážeme len
veľmi ťažko predstaviť bez rieky alebo potoka. O vodné zdroje je preto nevyhnutné starať
sa ako o to najcennejšie bohatstvo, ktoré máme. Na Slovensku sú vodné toky vo veľkej
miere upravené a zregulované. Má to na jednej strane význam napr. pri predchádzaní
povodniam, avšak na strane druhej, v mnohých prípadoch je nevhodnými úpravami tokov
narúšané
ich
prirodzené
meandrovanie,
čo
má
negatívny
vplyv
na
životné
procesy
prebiehajúce vo vodnom ekosystéme. Našou snahou by preto mali byť práve také úpravy,
ktoré sú prírode čo najbližšie. Predstav si, že si projektant. Ktorej z navrhovaných úprav
toku by si dal zelenú?
a)
b)
27
EnvirOtázniky 2011/2012
c)
d)
9. Pri plánovaní, navrhovaní a tvorbe záhrad, ovocných sadov, fariem, parkov, lesov, sídlisk
či miest, sa v súčasnosti čoraz viac uplatňuje alternatívny prístup, využívajúci princípy
rešpektujúce prírodné zákony. Snaží sa nachádzať a využívať prirodzené kombinácie
a spoločenstvá rastlín, živočíchov a ich vzájomných vzťahov, eticky zaobchádza s prírodnými
zdrojmi atď. Ako sa tento alternatívny prístup nazýva?
a) záhradná architektúra
b) permakultúra
c) zelený dizajn
d) kultúrna ekológia
10. Invázne druhy rastlín sú nepôvodné druhy, ktoré boli na územie Slovenska najčastejšie
dovezené za účelom výsadby v parkoch a záhradách ako okrasné rastliny. Majú výbornú
schopnosť rozmnožovania a rýchlo obsadzujú voľné plochy. Viaceré z týchto druhov
v súčasnosti vytvárajú rozsiahle porasty na území Slovenska, najčastejšie popri vodných
tokoch, cestných a železničných násypoch, na opustených priestranstvách a zasahujú aj do
28
EnvirOtázniky 2011/2012
pôvodných rastlinných spoločenstiev. Niektoré sú známe ako alergény, iné vyvolávajú rôzne
kožné poranenia. Ktorá z nasledujúcich rastlín nie je inváznou rastlinou?
a) pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima)
b) boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum)
c) pohánkovec japonský (Fallopia japonica)
d) kúkoľ poľný (Agrostemma githago)
5. ODPADOVÁ STOPA (Ing. Miloš Veverka, PhD.)
1. Nachádzajú sa prakticky všade, kde vstúpila ľudská noha. Hromadia sa okolo ciest,
bežne ich uvidíme v lese, či popri turistickom chodníku. Posiate sú nimi brehy potokov, riek
a vodných nádrží. Smeti, alebo odbornejšie
„voľne
pohodený
odpad“,
medzinárodne
nazývaný aj ako „litter“.
Významný
podiel
tohto
odpadu
tvoria
nápojové obaly. Je to spôsobené tým, že
nápoje sa často konzumujú vonku a mnohí
ľudia,
keďže
nie
sú
motivovaní
zálohou
vrátiť fľašu späť do obchodu, zahodia ju
rovno
do
prírody.
Osveta
je
v tomto
prípade málo účinná.
V roku 2005 bola vykonaná „Analýza voľne pohodených odpadov v prostredí Slovenskej
republiky“, ktorou sa zistilo, že nápojové PET fľaše tvoria až 32 % objemu voľne
pohodeného odpadu. Najčastejšie sa odhadzujú fľaše s objemom:
a) 0,33 l
b) 0,5 l
c) 1,5 l
d) 2 l
2. Nová smernica Európskej únie 2008/98/ES o odpade nastoľuje smer k predchádzaniu
vzniku odpadu, opätovnému používaniu a k recyklačnej spoločnosti. Táto smernica napr.
definuje kedy odpad prestáva byť odpadom, ukladá povinnosť vypracovať programy
predchádzania vzniku odpadu alebo odporúča členským štátom prijať legislatívne opatrenia
na zabezpečenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov za svoje odpady, čo umožní financovanie
29
EnvirOtázniky 2011/2012
triedeného zberu odpadov. Smernica ukladá členským štátom EÚ splniť cieľ do r. 2020,
recyklovať odpad z domácností ako papier, plasty sklo a kovy v miere minimálne:
a) 30 %
b) 40 %
c) 50 %
d) 60 %
3. Ohryzok z jablka, šupky zo zemiakov a zeleniny, či čajové vrecúško alebo servítky
z desiaty. Takýto bioodpad nemusí skončiť v koši, ale je možné vyrobiť si z neho kvalitné
hnojivo - kompost. Bioodpad tvorí až 45 % zmesového komunálneho odpadu, takže
kompostovaním môžeme veľmi výrazne znížiť produkciu odpadu. Navyše na skládke bioodpadu
a iných biologicky rozložiteľných odpadov, ako napr. papier a drevo, dochádza k tvorbe
skládkového plynu, ktorý okrem toho, že zapácha a zvyšuje riziko rakoviny ľudí žijúcich pri
skládkach, obsahuje aj skleníkové plyny a teda prispieva ku klimatickým zmenám. Hlavnými
zložkami skládkového plynu sú:
a) CO2 a CH4
b) H2O a CO
c) NH4 a O2
d) N2O a H2S
4. Kompostovanie je riadený proces, ktorým z bioodpadu vyrobíme kompost. Je tu však
potrebné dodržať niekoľko základných zásad. Kompostovisko umiestňujeme na tienisté
miesto v záhradke. Treba dodržať správnu surovinovú skladbu a dutinkovú štruktúru –
kombinovať bioodpady bohaté na dusík (čerstvá tráva, bioodpad z domácnosti, hnoj)
s uhlíkatými bioodpadmi (slama, stará tráva, suché lístie, piliny). Kompost je potrebné
prehodiť – aspoň 2-krát za rok, aby sa prevzdušnil a premiešal. Prístup vzduchu je veľmi
dôležitý. Preto je kompostovacia nádoba (kompostér) vybavená množstvom otvorov alebo
prieduchmi
a
medzerami.
Kompost
je
takto
plný
rôznych
prospešných
rozkladných
organizmov, ako napr. chvostoskoky, žižavky, mnohonôžky a najmä dážďovky. Kompostovanie
teda je:
a) anaeróbny proces
b) aerofónny proces
c) aeróbny proces
d) aerofytický proces
30
EnvirOtázniky 2011/2012
5. Kompaktné úsporné žiarivky ušetria v porovnaní s klasickými žiarovkami približne 80 %
energie. Treba si však uvedomiť, že sú to oproti žiarovkám omnoho zložitejšie zariadenia
s množstvom rôznych materiálov. V kompaktnej úspornej žiarivke nájdete kovy a ich zliatiny
(napr. spájka – Pb a Sn), plasty, regulačnú elektroniku a samozrejme hlavnú časť žiarivky
tvorí sklenená trubica, ktorá má na vnútornom povrchu biely prášok – luminofor. Táto
trubica je naplnená toxickým plynom, ktorý unikne do prostredia, ak sa trubica rozbije.
Preto treba zabrániť rozbitiu žiariviek, či už kompaktných alebo lineárnych a tieto
nebezpečné odpady zaniesť na zberný dvor. Spracovávať odpadové žiarivky môže len
autorizovaný subjekt. Toxickým plynom v žiarivkách je:
a) svietiplyn
b) pary ortuti
c) zlúčeniny kadmia
d) freóny
6. Výroba hliníka z nerastných surovín (bauxit) je
mimoriadne energeticky náročný proces, po ktorom
ostáva
veľké
množstvo
toxických
odpadov.
Najhorším je tzv. červený kal, ktorý je silno
alkalický a musí sa ukladať na odkaliská. Takéto
odkalisko je potenciálne riziko pre svoje okolie. Pri
havárii odkaliska s červeným kalom v maďarskej
Ajke
došlo
v r.
2010
k spustošeniu
okolitej
krajiny, k zničeniu života v mnohých riekach a k obrovským materiálnym škodám. Za každou
tonou vyrobeného hliníka sa skrývajú 2 t odpadového červeného kalu a 15 000 – 20 000
kWh spotrebovanej elektrickej energie.
Preto sa snažme znižovať spotrebu hliníka. Vyhýbajme sa v hliníku baleným tovarom,
a uprednostňujme environmentálne priateľskejšie obaly. Napríklad nekupujme nápoje balené
v plechovkách, ale radšej vo vratných fľašiach, desiatu balíme namiesto alobalu do
desiatového papiera a pod.
Hliník, ako všetky kovy, je veľmi dobre recyklovateľný. Ak už vytvoríme nejaký hliníkový
odpad – napr. viečka z jogurtov, nápojové plechovky či alobal, je nesmierne dôležité vhodiť
ho do správnej nádoby na separovaný zber, alebo zaniesť na zberný dvor, aby mohol byť
zrecyklovaný. Recykláciou 1 kg hliníka sa ušetrí 8 kg bauxitu, emisie skleníkových plynov sú
31
EnvirOtázniky 2011/2012
pri recyklácii až 40-krát nižšie a úspora energie v porovnaní s výrobou z nerastných surovín
dosahuje:
a) 50 %
b) 70 %
c) 85 %
d) 95 %
7. Sklenené črepy znižujú teplotu topenia sklárskeho kmeňa a tavba je jednoduchšia ako pri
výrobe skla z primárnych surovín. Dochádza tým k úsporám energie a teda aj CO2. Na
každých 10 % pridaných črepov sa znižuje spotreba energie o 2 – 4 %. Výrobou 1 t skla
z črepov sa ušetrí až 400 kg CO2. Recykláciou jednej vínovej fľaše sa ušetrí až 0,4 kWh
elektrickej energie. Odpadové sklo teda nepatrí do koša, ale do zelených nádob na
separovaný zber. Je veľmi dôležité neznečisťovať vytriedené sklo a nehádzať do zelených
nádob veci, čo tam nepatria, najmä kamene, štrk, hlinu, porcelán, keramiku, televízne
obrazovky a
a) sklenené vínové fľaše
b) tabuľové sklo
c) žiarivky
d) čisté zaváracie poháre
8. Vratné fľaše boli kedysi úplnou samozrejmosťou. Balili sa do nich nielen
minerálne vody, sirupy, pivo a víno, ale aj mlieko či dokonca jogurty. Dnes
jednorazové nápojové obaly – plastové fľaše, plechovky a nápojové kartóny
úspešne vytlačili vratné fľaše z trhu. Spotrebitelia si ich obľúbili, pretože
sú ľahké, nerozbitné a netreba s nimi utekať naspäť do obchodu. Daňou
za túto pohodlnosť je zvýšené množstvo odpadu z obalov a voľne pohodené
jednorazové fľaše a plechovky v krajine.
Napriek tomu ešte stále nájdeme minerálne vody vo vratných fľašiach.
Dokonca bola vyvinutá nová generácia vratných fliaš. Sú ľahšie, so závitovým uzáverom
a lepšie sadnú do ruky. Pivo výrobcovia tradične stále plnia do vratných fliaš, i keď ich
v poslednom čase vytláčajú jednorazové plechovky a 1,5 l plastové obaly.
Produkcia odpadov je až o 95 % nižšia ako pri jednorazových obaloch. Hoci sa vratné fľaše
musia vždy pred naplnením umyť, ich celkový negatívny dopad na životné prostredie je 3krát nižší ako dopad jednorazových PET fliaš.
32
EnvirOtázniky 2011/2012
Vratné fľaše čiastočne chráni aj zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch, ktorý ukladá
obchodom nad 200 m2, ak ponúkajú nápoje v jednorazových obaloch, povinnosť ponúkať ich
vo vratných fľašiach. Kým sa vratná fľaša rozbije, je priemerne naplnená
a) 10 – 20-krát
b) 20 – 50-krát
c) 70 – 90-krát
d) 100 – 120-krát
9. Nápojové kartóny, ľudovo nazývané aj tetrapaky, sú
kompozitné materiály, ktoré pozostávajú z viacerých vrstiev.
Odborne sa nazývajú aj viacvrstvové kombinované materiály.
Na povrchu je tenká vrstva plastovej fólie (polyetylén), ktorá
vytvára dojem povoskovaného papiera. Potom nasleduje nosná
časť obalu – kartón. Zvnútra je súčasťou niektorých obalov hliníková fólia, najmä pre
trvanlivé mlieka a džúsy. Niekde táto vrstva chýba, napr. pri kartónoch jogurtových
nápojov. Nakoniec obsah oddeľuje od obalu tenká plastová fólia. Všetky tieto vrstvy sú
pevne zlisované a nedajú sa mechanicky oddeliť. Takže nápojový kartón je zmes rôznych
materiálov – papier, plast a niekedy aj kov.
Recyklácia
nápojových
kartónov
nie
je
recykláciou
v pravom
zmysle
slova,
pretože
z použitého obalu sa už nedá vyrobiť nový obal. Ide o tzv. „downcycling“ – z materiálu sa
vyrobí
iný,
zväčša
menej
hodnotný
výrobok, ktorý po použití už skončí na
skládke odpadov či v spaľovni. Nápojové
kartóny
sa
na
Slovensku
recyklujú
dvoma technológiami. V prvej sa obaly
rozdrvia,
premyjú,
upravenej
drviny
vysušia
sa
a z takto
lisujú
dosky
využiteľné v stavebníctve podobne ako
sadrokartón. Druhá technológia je mokrým procesom. Podrvené obaly sa rozmočia a zo
vzniknutej kaše sa extrahuje papierovina. Vyrába sa z nej tzv. „nasávaná kartonáž“ –
škatuľky na vajíčka, zakoreňovače, obaly na elektroniku a pod.
Papier predstavuje z nápojového kartónu:
a) 40 %
b) 65 %
33
EnvirOtázniky 2011/2012
c) 75 %
d) 90 %
10. Batérie a akumulátory obsahujú mnoho toxických látok, čo ich radí medzi nebezpečné
odpady. Na druhej strane sú zdrojom cenných kovov. Preto je nesmierne dôležité
nezahadzovať ich do bežných smetí, ale odovzdať ich prostredníctvom samostatných
systémov zberu v niektorých obchodoch, na školách, alebo doniesť ich na zberný dvor.
Recyklovať batérie a akumulátory smie len autorizovaný subjekt, čo zaručí odborné
nakladanie s týmto nebezpečným odpadom.
Nebezpečný odpad je odpad, ktorý má aspoň jednu z nebezpečných vlastností definovaných
v prílohe 4 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Medzi nebezpečné vlastnosti odpadov
nepatrí:
a) oxidovateľnosť
b) ekotoxicita
c) mutagénnosť
d) extrahovateľnosť
34
Download

Súťažné otázky a správne odpovede