ročník 5
cena 2,5 €
číslo 3/2010
BIOPLYNOVÁ STANICA
BPS LUDROVÁ
VYUŽITIE BIOMASY
pre produkciu tuhých palív
KOMPLEXNÉ RIEŠENIE
bioplynových staníc
LIGNUMEXPO 2010 Nitra
2
Kotol na spaľovanie biomasy, 100 kW, výrobca AGROSLUŽBA Nitra,
cena 14 950 €
Štiepkovač Bieber 7 s hydraulickou rukou, spracováva materiál do
35 cm, pohon traktor 90 kW, cena 49 500 €
Štiepkovač JENSEN s vlastným motorom do svahovitých terénov
Briketovací lis AECO 50 s výkonnosťou 50 kg.h-1, priemer brikiet 65 mm,
cena 12 700 € s drvičom dreveného odpadu ProEco 400 v cene 12 500 €
Mobilný štiepkovač SKORPION 280 SDB, dieslový motor 29 kW, priemer spracovaného dreva max 120 mm,cena 16 590 €, dodáva DREVOSTROJ Prešov
Hybraulický briketovací lis FALACH 35, priemer brikiet 50 mm, výkonnosť
35 kg.h-1, hmotnosť 240 kg, cena 6 160 €, dodáva Pneu- stroj Ľubietová
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
Príhovor
štvrťročník pre poľnohospodársku energetiku
3/2010, ročník 5
Vydáva:
A.B.E. združenie pre poľnohospodársku biomasu,
900 41 Rovinka 326,
Redaktor:
Ing. Štefan Pepich, PhD.
Redakčná rada:
Ing. František Zacharda, CSc.,
Ing. Štefan Pásztor
Ing. Jozef Nahácky
Ing. Karol Považan
Ing. Jozef Bittarovský
Ing. Miroslav Kušnír
Adresa redakcie:
Agrobioenergia, 900 41 Rovinka 326
Kontakt:
Tel.: 0907 158 005, 0903 119 797
e-mail: [email protected]
[email protected]
www.abe.sk
Tlač:
D&D International Slovakia s.r.o., Vajnorská 135,
Bratislava
Povolené:
Ministerstvom kultúry SR pod evidenčným číslom:
EV 3009/09
Redakcia nezodpovedá za obsahovú správnosť inzerátov
a príspevkov. Príspevky neprešli jazykovou úpravou,
nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame
ISSN 1336-9660
Z OBSAHU
Bioplynová stanica BPS LUDROVÁ . . . . . . . . . . . . . 5
Využitie rastlinnej biomasy pre produkciu
štandardizovaných tuhých palív . . . . . . . . . . . . . . . 8
Zo sveta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
Výroba strojových skupín na využitie energie
z obnoviteľných energetických zdrojov . . . . . . . . . 12
AGROKOMPLEX 2010 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14
Komplexné riešenie bioplynových staníc . . . . . . . . 16
Správna technologická prax – dôležitý faktor
efektívnej prevádzky bioplynových staníc . . . . . . . 19
Laboratórne analýzy biomasy a biopalív v Technickom
a skúšobnom ústave pôdohospodárskom . . . . . . . 23
Z domova . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26
Masovokomunikačné prostriedky
nám každý deň prinášajú šokujúce a
hrôzostrašné informácie o prírodných
katastrofách, ktoré
ohrozujú ľudstvo na
našej planéte a vyberajú si najkrutejšiu
a najvyššiu daň, životy desiatok až tisícov
ľudí. Tornáda, tajfúny, zemetrasenia, záplavy a zosuvy pôdy či katastrofálne suchá na dennom poriadku sužujú obyvateľov tejto zeme. Väčšina odborníkov sa v
tomto prípade zjednotili a zhodli na tom,
že hlavnou príčinou týchto narastajúcich
katastrof je globálne znečistenie zemskej
atmosféry a globálne otepľovanie našej
planéty, ktoré je v dôsledku zvyšovania
priemyselnej produkcie zapríčinené nadmernou produkciou skleníkových plynov,
vznikajúcich najmä spaľovaním fosílnych
palív pri výrobe rôznych druhov energii.
Odvrátiť hrozbu následkov globálneho
otepľovania, ktorú si uvedomujú zástupcovia takmer všetkých pokrokových krajín na svete, je možné postupným a rastúcim nahradzovaním fosílnych palív palivami z obnoviteľných energetických zdrojov. Vedci dokázali, že súčasné známe
zdroje fosílnych palív sú v krátkej dobe
vyčerpateľné ale aj napriek tomu nárast
spotreby energie na báze týchto palív by
mohol ľudstvo uvrhnúť do nezvratnej katastrofy. Pritom dokázali tiež, že obnoviteľné energetické zdroje sú prakticky nevyčerpateľné, či už sa jedná o slnečnú energiu, vodnú energiu, veternú energiu alebo aj energiu biomasy. Najmä energia biomasy, ktorá je úzko spojená s uvedomelou ľudskou činnosťou si zasluhuje našu
pozornosť. Môžeme konštatovať, že pokiaľ bude existovať poľnohospodárska prvovýroba, pokiaľ bude existovať plánované hospodárenie v lesoch, dovtedy bude existovať aj produkcia biomasy ako
zdroja energie. Biomasa v našich podmienkach predstavuje, okrem slnečnej
energie, najperspektívnejší energetický
zdroj. Je dokázané, že z hľadiska znečisťovania životného prostredia je biomasa
neutrálna voči životnému prostrediu, pretože približne rovnaké množstvo CO2, ktoré sa vyprodukuje pri spaľovaní biomasy
sa súčasne spotrebuje pri asimilácii rastlín
pri ich raste. A produkcia NOx, nie je produktom spaľovania, pretože dusík sa do
spaľovacieho procesu dostáva s prívodom
vzduchu a spalinami odchádza späť do
ovzdušia. Čo nám teda bráni v tom aby
sme svoju pozornosť upriamili na vyššie
využívanie energie z obnoviteľných zdrojov?
Pri spracovávaní rôznych koncepčných
materiálov z oblasti využitia pôdohospodárskej biomasy na energetické účely sme
týmto podmienkam, brániacim vyššiemu
využívaniu biomasy na energetické účely, hovorili „bariéry“ a dali sme im rôzne
prívlastky napr. technické, ekonomické,
legislatívne, finančné a personálne. V priebehu niekoľkých rokov sa tieto bariéry postupne likvidovali pomocou rôznych nástrojov, napríklad ne trhu je dostatok ponúkaných strojových zariadení na spracovanie a využívanie biomasy, alebo sú
vytvorené aj ekonomické podmienky pre
budovanie zariadení na využívanie biomasy (štátna podpora, bankové úvery – aj
zahraničné, stanovená výkupná cena energií a p.). Bola prijatá aj legislatívna norma
formou zákona č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov..., i súvisiace ďalšie
normy.
Pri búraní personálnych bariér sme už
hovorili o sfére školstva, o pripravovanom študijnom odbore „Bioenergetika“,
to je ale budúcnosť. Dôležitým faktorom
je presviedčanie a propagácia využívania
obnoviteľných zdrojov u tej generácie obyvateľov, ktorí teraz rozhodujú o jeho realizácii. A to je proces, ktorý sa nedá vyriešiť odrazu, zlomom v myslení alebo jedným riešením. Ale ani jedným subjektom.
Zbytočne bude rezort pôdohospodárstva
presviedčať o účelnosti budovania malých
bioplynových staníc na spracovanie odpadovej biomasy, hnoja, hnojovice, keď
iný rezort bude podporovať budovanie
megawatových bioplynových staníc založených na účelovo pestovanej biomase
z ornej pôdy. Alebo nebodaj podporovať
budovanie vysokoúčinnej kombinovanej
výrobe elektriny a tepla na báze zemného plynu. Príkladov je ešte ďaleko viac, v
žiadnom prípade nechceme zavrhnúť akékoľvek technické riešenie, ale treba racionálne zvážiť výber technického riešenia
na základe analýzy zdrojov biomasy, dlhodobej perspektívy zdrojov, prínosov technického riešenia (a nech to znie akokoľ-
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
3
vek použijem výraz celospoločenských
prínosov), to znamená dopadov na životné prostredie, vplyv na krajinotvorbu,
dopadov na zamestnanosť a na sociálne
prostredie. Isteže nemôžeme opomenúť
ani prínos z výroby energie a teda aj finančný prínos. Toto by malo byť podstatou riešenia problému využívania obnoviteľných energetických zdrojov. Pripadá
mi nelogické ak v jednej obci sa buduje
zariadenie na využívanie biomasy a pritom sa nezohľadňujú zdroje surovín z komunálneho odpadu v obci, nepočíta sa z
biomasou z blízkeho chotára alebo od súkromného farmára, ktorý má zase problémy s jej likvidáciou. Zbytočne budeme
kritizovať technické zariadenie bioplynovej stanice že nedosahuje projektovaný
výkon, ak sme pri projektovaní nevzali
do úvahy alebo podcenili dopravné vzdialenosti na dopravu siláže, čo značne
ovplyvnilo jej kvalitu a výťažnosť. Takéto myslenie sa nedá zlomiť ani premeniť
zo dňa na deň, tu je treba vytrvalo pôsobiť na myslenie ľudí, informovať o dobrých skúsenostiach, propagovať dobré
technické riešenia a poukazovať na chyby, ktoré sa stali v minulosti. Fakt, že bioenergetika je na Slovensku v začiatkoch
si určite vyžiada aj daň v podobe omylov,
zlých skúseností a strát. Bolo by chybou,
keby sme sa pri preberaní skúseností ria-
dili heslom “keď skapala koza mne, nech
skape aj susedovi“.
Osvedčenou formou riešenia je permanentné vzdelávanie, realizácia seminárov
a školení s presne definovanou problematikou na ktorých vystúpia skúsení špecialisti z praxe, výskumu a profesných organizácií. Uznávanou formou je vydávanie odborného časopisu, ktorý má veľmi
dobrý ohlas medzi poľnohospodármi a v
Zo sveta
Počasiu nerozkážeme
Hospodárske noviny - Širšie využívanie obnoviteľných zdrojov naráža na jeden veľký problém. Veterná aj solárna energia sú
nestále, a často nie sú k dispozícii vtedy, keď ich najviac potrebujeme. Inokedy zasa môžu presahovať požiadavky elektrizačných sietí, ako potvrdila štúdia spoločnosti Ludwig Bölkow System technik, ktorá analyzovala zaťaženie sústavy firmy E.ON v
Nemecku. Túto situáciu možno riešiť dvoma spôsobmi. Na jednej strane by sa mohlo rozšíriť skladovanie energie pomocou prečerpávacích vodných elektrární, stlačeného vzduchu, vodíkových komôr alebo elektromobilov, druhou možnosťou je prepojenie elektrizačných sietí medzi regiónmi, štátmi, a dokonca kontinentmi. Niekde vždy svieti slnko a fúka vietor. Čím väčšie územie, tým väčšia pravdepodobnosť, že sa prírodné zdroje využijú efektívne. Rozšírenie elektrizačných sústav je nevyhnutné už
len z hľadiska pripojenia vzdialených morských veterných alebo púštnych solárno tepelných elektrární. Spoločnosť State Grid
Corporation buduje v Číne 1 400 kilometrov dlhé vedenie na pre4
ktorom sa prezentujú výsledky a skúsenosti z oblasti využívania obnoviteľných
energetických zdrojov. Združenie AGROBIOENERGIA má vo svojich radoch takýchto odborníkov a je pripravené pomôcť
pri riešení problémov.
Ing. František Zacharda,CSc
prezident Združenia
AGROBIOENERGIA
nos jednosmerného prúdu veľmi vysokého napätia (HVDC), ktoré prepojí hydroelektrárne vo vnútrozemí s obrovskými mestami na východnom pobreží. Jeho výstavba si vyžiada 44 miliárd
dolárov. Podľa združenia UČTE aj v Európe bude potrebné v priebehu nasledujúcich 25 rokov investovať okolo 300 miliárd eur do
nových elektrických vedení a plynovodov. Európa v súčasnosti
nemá ani tak problém s nedostatkom energie, ako skôr s nedostatkom vhodných technológií a infraštruktúry. Pri transporte
elektriny na veľké vzdialenosti je výhodné používať jednosmerný prúd, pri ktorom sú nižšie straty. Takýmto spôsobom bude
možné prenášať elektrinu napríklad z veterných elektrární na
otvorenom mori na pobrežie. Obnoviteľné zdroje energie postačujú na zásobovanie sveta dostatočným množstvom elektriny.
Napríklad spotrebu elektriny v celej Európe by bolo možné pokryť využitím slnečného žiarenia, ktoré dopadá na územie africkej Sahary s veľkosťou 200 krát 200 kilometrov. Spoľahlivo a nezávisle zásobovať Európu elektrinou by dokázali aj zdroje veternej energie zo severu, slnečnej energie z juhu a vodnej energie
zo severu a východu kontinentu, z ktorých by sa dala vytvoriť
hustá sieť výrobcov čistej energie. Na to je však nutné, aby sa
energia vo forme HVDC dala rýchlo a efektívne dopravovať po
celej Európe.
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
Bioplynová stanica
BPS LUDROVÁ
Peter Bobuľa, Rudos Ružomberok
BIOPLYNOVÁ STANICA
Využívanie netradičných, obnoviteľných zdrojov na Slovensku
je len vo veľmi malej miere vzhľadom na naše možnosti.
Ich využívanie sa ale stáva čoraz potrebnejším vzhľadom
na celosvetové zásoby klasických palív ako je zemný
plyn a uhlie.
Biomasa
Z biomasy sa zatiaľ využíva vo väčšej
miere len drevná biomasa a zatiaľ sa ešte nedocenila živočíšna biomasa, ktorej
má Slovensko veľký potenciál, vzhľadom
na jeho poľnohospodársky charakter.
Jedným z najväčších zdrojov kontaminácie prostredia organickými odpadmi
je práve moderné poľnohospodárstvo
SR, ktoré najmä vo veľkochovoch ošípaných a nosníc produkuje veľké množstvá hnojovice. Tento materiál na rozdiel
od plne recyklovateľného maštaľného
hnoja prináša celý rad ekologických a
ekonomických problémov, keďže nemá
vhodné hnojivé účinky a ohrozuje vodné zdroje.
Súčasné využitie poľnohospodárskej biomasy je 0,66 %. Z celkového využiteľného
množstva biomasy je to 20 %.
Bioplynová stanica je riadená anaeróbna fermentácia a perspektívny spôsob ekologického spracovania zvyškovej biomasy.
Cieľ BPS
– výroba elektrickej energie a tepla
– produkcia kvalitného organického hnojiva
– zužitkovanie odpadov z potravinárskeho priemyslu a kafilérií, biologický komunálny a domový odpad
Spoločnosť Rudos Ružomberok, s. r. o.
je členom konzorcia firiem, ktoré dokážu
PARAMETRE BPS LUDROVÁ
Potenciálne využiteľné množstvo biomasy
poskytnúť a zabezpečiť prepočet návratnosti investície, návrh kompletného riešenia, prípravu celého projektu, výstavbu,
montáž, spustenie do prevádzky, podporu a poradenstvo pre zefektívnenie BPS,
kvalitný záručný a pozáručný servis.
BIOPLYNOVÁ STANICA
LUDROVÁ (BPS LUDROVÁ)
Bioplynová stanica Ludrová využíva
vlastnú surovinovú základňu – maštaľný
hnoj od hovädzieho dobytka a ošípaných,
kukuričnú a trávnu siláž.
HISTÓRIA BPS LUDROVÁ
V októbri 2007 sme začali pracovať na
štúdii vykonateľnosti. Štúdia vykonateľnosti bola podkladom pre rokovanie s bankami o možnostiach úveru. Následne sme
spracovali projekt pre Územné rozhodnutie, následne sme začali spracovávať dokumentáciu pre Stavebné povolenie, potrebné pre podanie žiadosti o poskytnutie
financií z Eurofondov.
Projekt bol dokončený v polovici apríla 2008. Rozhodnutie o pridelení financií
z Eurofondov prišlo začiatkom roku 2009.
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
5
V máji sa začal spracovávať Realizačný
stupeň projektu. Stavebné práce sa začali začiatkom júna 2009. Výstavba bola
ukončená 15. 1. 2010, s odstránením nedostatkov, ktoré boli zistené. Uvedenie do
skúšobnej prevádzky bolo vo februári
2010.
SCHÉMA BPS LUDROVÁ
PRINCÍP BPS LUDROVÁ
Hlavnou činnosťou BPS je spracovanie
maštaľných exkrementov a následne bioenergetickú transformáciu organických
látok, pri ktorej nedochádza k zníženiu ich
hnojivej hodnoty.
V zmiešavacej nádrži sa biomasa pripraví podľa požiadavky na potrebnú veľkosť a množstvo na prepravu do fermentora. Vstupná surovina vo fermentore vyhníva 21 dní pri teplote 39°C. Za pôsobenia vhodných kultúr anaeróbnych mikroorganizmov dochádza k rozkladu orga-
nických látok za produkcie bioplynu. Po
fermentácií je substrát vyskladnený do
koncového skladu odkiaľ je substrát dopravovaný na separáciu a následne odseparovaný fugát je možné použiť buď na
riedenie vstupných surovín, alebo fugát
odteká do poľnej lagúny.
Zo sveta
Dátové centrum môže získavať energiu
aj alternatívne
SITA – 15. 6. 2010 – Dátové centrá môžu byť poháňané hnojom. Dokázal to tím z HP Labs, ktorý prezentoval vo Phoenixe v Arizone, ako
by mohla farma s 10 tisíc kravami pokryť energetické nároky stredne
veľkého dátového centra, pričom by ostalo dosť energie na zabezpečenie ostatných potrieb poľnohospodárskeho podniku. Teplo generované dátovým centrom totiž možno použiť na zvýšenie účinnosti anaeróbneho štiepenia živočíšneho odpadu. Tak sa produkuje metán, ktorý môže poslúžiť na výrobu elektrickej energie pre dátové centrum.
Myšlienky o využití živočíšnych odpadov na výrobu energie sa objavujú už celé storočia. V odľahlých dedinách sa hnoj bežne používa na
výrobu tepla na varenie. Novým nápadom je vytvorenie symbiotického vzťahu medzi farmami a ekosystémom v oblasti informačných technológií, ktorý môže prospieť farme, dátovému centru aj životnému
prostrediu. Technológia funguje vďaka tomu, že hnoj vyprodukovaný
jednou dojnicou za deň môže vygenerovať tri kilowatthodiny elektrickej energie, čo by stačilo na fungovanie troch televízorov v bežnej
domácnosti celý deň. Mliečna farma s 10 tisíc kravami pritom vyprodukuje zhruba 200 tisíc ton hnoja za rok. Približne 70 percent energie
z metánu vzniknutého pri anaeróbnom štiepení sa dá použiť ako zdroj
elektrickej energie a chladenie dátového centra. Okrem ochrany životného prostredia môže používanie hnoja na výrobu elektrickej energie pre dátové centrá znamenať zdroj financií pre poľnohospodárske
podniky. Okrem hnoja môže dátovým centrám pomôcť aj morský
vzduch. Nedávno začalo na severe Veľkej Británie fungovať dátové
centrum, ktoré využíva na chladenie práve vzduch zo Severného mora. Jedno z najväčších dátových centier v Európe tvoria štyri haly s roz6
Výslednými produktmi sú biologicky
stabilizovaný substrát s vysokým hnojivým účinkom a bioplyn s obsahom 55-70
% metánu s výhrevnosťou cca 18-26 MJ.m3.
Vyrobený bioplyn sa spaľuje v kogenerečných jednotkách, ktoré produkujú elektrickú energiu a teplo.
lohou tisíc metrov štvorcových, pričom v ich podlahových systémoch
je chladiaci systém, ktorým prúdi vzduch nasávaný zo Severného mora. Tento vzduch udržuje stálu vnútornú teplotu prostredia 24 stupňov Celzia. Okrem toho sa na streche zachytáva dažďová voda, ktorá
sa následne využíva nielen na chladenie serverov, ale tiež napríklad na
splachovanie toaliet.
Civilizáciu čaká zelená revolúcia
Hospodárske noviny – 22. 8. 2010 – Svetová výroba elektriny do roku 2030 vzrastie o vyše 60 percent a ľudstvo bude potrebovať 33 000 terawatthodín energie. Predpovedá to Medzinárodná energetická agentúra a firma Siemens vo svojej spoločnej štúdii. Čoraz väčší podiel bude pripadať na obnoviteľné zdroje energie. Množstvo elektriny vyrobenej pomocou vetra, slnka, biomasy a geotermálnych prameňov by sa
malo zvýšiť približne desaťnásobne. Jedno z najväčších uplatnení sa
predpovedá veternej energetike. Množstvo elektriny vyrobenej týmto
spôsobom by malo vzrásť v priebehu najbližších dvadsiatich rokov 13
krát. Ešte pôsobivejší bude nárast solárnej energetiky, ktorej produkcia
by sa mala zvýšiť zhruba 140 násobne, vychádza však z oveľa nižšej východiskovej úrovne ako ostatné obnoviteľné zdroje. Európa pripisuje
veľký význam projektu Desertec, ktorý sa zameriava na budovanie solárno tepelných elektrární v púšťach severnej Afriky a Stredného východu. Napriek tomu aj v nastávajúcom období viac ako polovica elektrickej energie bude stále pochádzať z fosílnych palív, ako je uhlie, ropa a zemný plyn. Z hľadiska ochrany klímy a redukcie skleníkových
plynov preto bude dôležité, aby sa zvýšila účinnosť tepelných elektrární.
Inak povedané, aby sa zo surovín získalo viac energie. Iba to však stačiť nebude. Bude treba vyvinúť nové technológie na odstraňovanie oxidu uhličitého, ktoré zabránia jeho vypúšťaniu do ovzdušia. "Ak by sa
všetky súčasné elektrárne zmodernizovali na najvyššiu účinnosť, akú
dnes možno technicky dosiahnuť, svetová produkcia emisií oxidu uhličitého by sa znížila o desatinu, čiže o 2,5 miliardy ton.
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
Fotopríloha k článku BSP Ludrová
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
7
Využitie rastlinnej biomasy
pre produkciu štandardizovaných
tuhých palív
Ing. Petr Hutla, CSc.
Výzkumný ústav zemědělské techniky, v.v.i., Praha 6 – Ruzyně
(2. časť)
Dalšími možnostmi pro produkci topných pelet je použití jiných rostlinných
materiálů.
Pro ověřovací účely byly vytvořeny pelety z rostlin miscanthu, z triticale a z energetických trav. Miscanthus byl zpracován
do formy pelet na granulační lince MGL
200. Pelety byly poté spalovány v kamnech na pelety KNP (výrobce: KOVO Novák). Toto spalovací zařízení je uvedeno
na obr. 1. Spalovací koš (rošt) je čtvercového profilu, do kterého padá palivo dopravované podávacím zařízením (malým
šnekovým dopravníkem) z násypky. Tento rošt je uveden na obr. 2. Tepelný výkon
kamen je 18 kW. V kamnech byly pro srovnání spalovány rovněž standardní topné
Obr.1 Kamna na pelety KNP
8
pelety ze dřeva. Obdobná měření byla rovněž provedena v automatickém kotli na
pelety A 25 (výrobce: VERNER, a.s.). (obr.
3) Výsledky měření emisí v obou spalovacích zařízeních jsou uvedeny v grafické formě na obr. 12.
Při spalování pelet v kamnech KNP docházelo ke spékání popele v takové míře,
že po cca 20 min byl přerušen jejich provoz.
Průběh spalovacího procesu byl nestabilní, což se projevilo ve vysokém obsahu emisí CO. Rovněž při spalování pelet v automatickém kotli A 25 docházelo ke spékání
popele. Jelikož konstrukce roštu umožňuje jeho částečné rozrušení a odstranění, nedošlo k úplnému přerušení provozu. Spalování však muselo být kontrolováno a ne-
ní možný trvalý automatický provoz. Hodnoty koncentrace NOx byly při použití kotle A 25 výrazně vyšší při spalování pelet
vytvořených z podzimní sklizně oproti peletám ze sklizně jarní. To je dáno vysokým
obsahem organicky vázaného dusíku v rostlinách na podzim. Obecným závěrem při
použití biopaliv vytvořených z miscanthu
je nevhodnost tohoto paliva v těch případech, kdy je kritickou vlastností spékání
popele vlivem jeho nízké teploty tavení, tj.
při automatickém provozu. Řešením je zřejmě použití směsi s jiným materiálem, ať již
fytomasou, nebo např. s uhelnými aditivy.
Nevhodnost některých rostlinných materiálů pro výrobu topných pelet jsme ukázali na příkladu miscanthu. Obdobné zkušenosti byly získány i při spalování pelet z
čistých energetických travin a z triticale. I
zde se potvrzuje nutnost použít pro výrobu směsi různých druhů biomasy nebo
kombinace s jinými materiály.
Obr. 3 Kotel na pelety A 25
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
Topné brikety
Rovněž topné brikety jsou standardně vyráběny ze dřeva nebo z kůry, přičemž technické standardy jsou obdobné
jako v případě topných pelet. Při použití jiných materiálů se užitné vlastnosti
takto vytvořených paliv mění. Byly
zkoušeny topné brikety vytvořené z lučních porostů či z energetických trav.
Vlastnosti při spalování přitom značně
závisí na druhu traviny. Pro účely zjišťování emisních parametrů byly ze vzorků ovsíku, srhy a chrastice vytvořeny
topné brikety. Tyto byly spalovány v
krbových kamnech SK-2 a v kotli V 25.
Výsledky emisí uvádíme graficky jsou
na obr. 5.
Brikety z z ovsíku i srhy vykazují vysoké hodnoty emisí CO vlivem nestability spalovacího procesu. I při zvýšeném
přebytku vzduchu nedochází k prohoření brikety, popel se spéká. Takto vytvořená paliva nejsou vhodná pro běžné používání. Oproti tomu však brikety z chrastice rákosovité vykazují emise nepřekračující povolené hranice pro použité spalovací zařízení. Pro zjištění možností využití fytomasy srhy a ovsíku byly tyto materiály pro briketování kombinovány s topolovým nebo vrbovým dřevem a s kukuřicí v hmotnostním poměru 1 : 1. Vytvořené brikety byly opět spalovány v
Obr. 4 Emise CO a NOx topných pelet z miscanthu
CO [mg.m-3]
3000
2500
2000
1500
1000
500
0
Miscantus drěvené pelety
Miscantus jarní
Miscantus
drěvené pelety Miscantus jarní
sklizeň
podzimní sklizeň
KNP
podzimní sklizeň
sklizeň
A25
KNP
KNP
A25
A25
NOx [mg.m-3]
300
250
200
150
100
50
0
Obr. 2 Spalovací koš kamen KNP
Miscantus jarní
Miscantus
drěvené pelety Miscantus jarní
Miscantus drěvené pelety
sklizeň
podzimní sklizeň
KNP
podzimní sklizeň
sklizeň
A25
KNP
KNP
A25
A25
kamnech SK – 2. Výsledky měření emisí
jsou uvedeny na obr. 6. Z výsledků měření emisí je zřejmý zásadní vliv kombinovaných biomateriálů na proces hoření. Materiály z energetických trav – srha, ovsík
jsou v kombinaci s dřevem RRD i v kombinaci s kukuřicí vhodným materiálem pro
energetické využití. U kombinovaných paliv tvořených vrbovým dřevem se navíc
projevil i pozitivní vliv nižšího obsahu organicky vázaného dusíku na snížení emisí NOx.
Literatura:
1. Trnka, J.: Financování energetiky sídel
ze strukturálních fondů v období 20072013. In: Obnovitelné zdroje v energetice
sídel. Praha, 2007, ISBN 978-80-254-08414
2. Jevič, P.: Nepotravinářské využití olejnin. Studie MZe ČR. Praha, 2008
3. Jílek, L., Pražan, R., Gerndtová, I.: Porovnání lisů na válcové a hranolové balíky. Mechanizace zemědělství, 57 (2007), č.
4, s. 44-50, ISSN 0373-6776
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
9
4. ČSN P CEN/TS 14961. Tuhá biopaliva
– Specifikace a třídy paliv. Praha, ČNI 2005,
46 s.
5. Hutla, P., Jevič, P., Mazancová, J., Plíštil, D.: Emission from energy herbs combustion. Res. Agr. Eng., 51 (2005), č. 1, s.
28-32, ISSN 1212-9151
6. Nařízení vlády č. 352/2002 Sb., kterým
se stanoví emisní limity a další podmínky
provozování spalovacích stacionárních
zdrojů znečišťování ovzduší.
7. ÖNORM M 7135: Presslinge aus naturbelassenem Holz oder naturbelassener
Rinde; Pellets und Briketts: Anforderungen und Prüfbestimmungen, 2000
8. DIN 51731: Prüfung fester Brennstoffe,
Presslinge aus naturbelassenem Holz, Anforderung und Prüfung, 1996
9. Topné pelety z bylinné fytomasy. Technická směrnice č. 55 – 2008 s požadavky pro
propůjčení ochranné známky ,,Ekologicky
šetrný výrobek“. Praha, MŽP 2008. 4 s.
Obr. 5 Emisní parametry topných briket z ovsíku, srhy a chrastice
CO [mg.m-3]
9000
8000
7000
6000
5000
4000
3000
2000
1000
0
Ovsík
SK-2
Srha
SK-25
Chrastice
SK-2
Ovsík
V25
Srha
V25
Chrastice
V25
Chrastice
SK-2
Ovsík
V25
Srha
V25
Chrastice
V25
NOx [mg.m-3]
350
300
Tento příspěvek byl vytvořen na základě
výsledků projektu Národního programu
výzkumu II č. 2B06131 ,,Nepotravinářské
využití biomasy v energetice“.
250
Kontakt: Ing. Petr Hutla, CSc.
Výzkumný ústav zemědělské techniky,
v.v.i., Drnovská 507, 161 01 Praha 6 – Ruzyně
www.vuzt.cz, tel.: +420 233 022 238, [email protected]
100
200
150
50
0
Ovsík
SK-2
Srha
SK-25
Obr. 6 Emisní parametry směsných topných briket spalovaných v kotli SK-2
CO [mg.m-3]
3100
NOx [mg.m-3]
250
3000
200
2900
2800
150
2700
2600
100
2500
2400
50
2300
2200
10
topol
+ srha
vrba
topol kukuřice kukuřice vrba
vrba
+ ovsík + srha + ovsík + srha + ovsík + kostřava
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
0
topol
+ srha
topol kukuřice kukuřice vrba
vrba
vrba
+ ovsík + srha + ovsík + srha + ovsík + kostřava
Zo sveta
Inteligentné siete
Hospodárske noviny - V posledných rokoch sa začína čoraz
častejšie hovoriť o tzv. Smart Grid. Ide o sieť, ktorá pozostáva
nielen z inteligentných elektromerov a aplikácií pre flexibilnejšiu fakturáciu, ale aj zo zariadení na efektívnejšie hospodárenie
s elektrinou a on line monitorovanie sústavy. Predovšetkým
však umožňuje integrovať malých decentralizovaných výrobcov a spotrebiteľov energie. Analytická skupina Morgan Stanley Research predpokladá, že v celosvetovom meradle sa investície do technológií Smart Grid zvýšia zo súčasných 22 miliárd na 115 miliárd dolárov v roku 2030. Zodpovedá to priemernej ročnej rýchlosti rastu takmer o 9 percent, vďaka čomu
sa technológie pre Smart Grid môžu stať jedným z najzaujímavejších segmentov energetického trhu. Filozofia Smart Grid je
založená na obojsmernej komunikácii medzi výrobcami, resp.
distribútormi elektriny, a koncovými spotrebiteľmi. Inteligentné siete musia byť schopné zabezpečiť rovnováhu medzi výrobou a skutočnou spotrebou energie v domácnostiach a priemysle. Je to náročná úloha, pretože energia z obnoviteľných
zdrojov neprúdi do siete kontinuálne, ale v intervaloch. Práve
Smart Grid by mala vytvárať preklenujúcu štruktúru pozostávajúcu z veľkých centralizovaných výrobcov, malých občasných
decentralizovaných dodávateľov a spotrebiteľov. Inteligentná
sieť sama rozhodne, kedy sa zapne chladnička, práčka alebo
umývačka riadu, aby sa odber prispôsobil aktuálnemu stavu
elektrickej siete. Napríklad taký elektromer. V tradičnom ponímaní ide o jednoduché zariadenie, ktoré dnes nedokáže plniť
úlohy súvisiace s efektívnejším využívaním elektrickej energie.
Vie merať iba spotrebu, a to je málo. Funkcie, ktoré si vyžadujú vyššiu inteligenciu a presnosť, už nezvláda. Preto bude musieť byť v budúcnosti inteligentnejší. Bude sa musieť naučiť presnejšie merať spotrebu a sledovať čas zapínania špecifických zariadení a spotrebičov, aby sa dali uplatňovať flexibilné modely
sadzieb. Inteligentná sieť, inteligentné merače, inteligentné zásuvky a inteligentné elektrospotrebiče predstavujú nosné piliere modernej elektrizačnej sústavy. Umožnia koordinovať výkyvy zaťaženia v sieti a nároky koncových používateľov, čím sa
vytvorí základ na optimálne vybilancovanie výroby a spotreby
elektriny.
Virtuálne elektrárne
Hospodárske noviny - Aj keď sila vetra a hodiny slnečného
žiarenia sú relatívne nespoľahlivé zdroje energie, spolu s vhodnou elektrickou sieťou môžu byť stabilným prvkom aj vo veľkoplošných energetických sústavách. Nemecký výrobca elektriny RWE Energy sústredil deväť malých vodných elektrární
v Severnom Porýní Westfálsku, patriacich spoločnosti North
Rhine Westphalia,.s výkonmi od 150 do 1100 kilowattov do jedného virtuálneho zdroja s celkovým výstupom 8 600 kilowattov. Postupne k nej budú pripojené aj veterné elektrárne a elektrárne na biomasu. Ako celok fungujú omnoho efektívnejšie,
navyše s nižšími dopadmi na ovzdušie, pretože kolísanie obnoviteľných zdrojov možno v tejto štruktúre lepšie vybilancovať. V budúcnosti sa do výroby elektriny budú môcť pomocou
kombinovaných kotlov zapájať aj domácnosti, ktoré sa zmenia
na mikroelektrárne. Okrem ohrevu sa teplo využije aj na produkciu elektriny, tak ako sa to vo veľkom deje už napríklad v
paroplynových cykloch. Tradičnú energetickú infraštruktúru
tvoria veľké elektrárne, ktoré dodávajú elektrickú energiu do
centrálnej prenosovej siete vysokého a veľmi vysokého napätia.
Toto sa však v budúcnosti zmení. Technológie potrebné na fungovanie virtuálnych elektrární predstavujú to najlepšie, čo existuje v oblasti komunikácií a manažérskych nástrojov. Zariadenia pre pilotný projekt virtuálnej elektrárne RWE Energy vyvinul Siemens. Ide o systémy distribúcie energetických zdrojov a
decentralizovaného manažmentu energií. Prvý zlučuje jednotlivé elektrárne do spoločnej siete, druhý vytvára denný prevádzkový plán podľa aktuálnych cien a požiadaviek zákazníkov,
a zároveň určuje, ktoré elektrárne a kedy budú pripojené k sieti.
Slovensko bude súčasťou najväčšieho
bioplynového projektu
05.09.2010, 10:56 – SITA - Slovensko bude súčasťou projektu Európskej únie „SEBE - Sustainable and Innovative European Biogas Environment“ zameraného na inovatívne stratégie využitia bioplynu v krajinách strednej Európy. Okrem Slovenska sa na projekte zúčastnia aj Rakúsko, Česká republika,
Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Slovinsko a Ukrajina.
V rámci projektu sa do februára 2013 preinvestuje viac ako 3,2
mil. eur, z toho Európska únia prefinancuje 75 % z celkovej sumy. S celkovým rozpočtom je tak spustený najväčší projekt týkajúci sa bioplynu v strednej Európe. Projektovým partnerom
za Slovensko je občianske združenie No Gravity. Základom
projektu je smernica Európskej únie z roku 2009, v ktorej bol
stanovený cieľ pokryť do roku 2020 20% celoeurópskej spotreby energie obnoviteľnou energiou. Projekt SEBE smeruje k
týmto hodnotám s cieľom rozvíjať inovatívne stratégie využitia bioplynu. Projektoví partneri otvoria stredoeurópsky dialóg v oblasti energie a životného prostredia s cieľom vzájomnej výmeny skúseností a výsledkov štúdií inovatívnych technológií v oblasti bioplynu. Na projekte sa budú podieľať podniky z deviatich krajín pod vedením rakúskych partnerov projektu Energiepark Bruck/Leitha, Ressource Management Agency and Internationalisierungscenter. Nové členské krajiny Európskej únie nemajú dostatok skúseností týkajúcich sa inovačných opatrení v oblasti bioplynu. Strategicky zaujímavými sú predovšetkým Rumunsko a Ukrajina v súvislosti s ich
geografickou polohou a orientáciou ich ekonomiky na poľnohospodárstvo.
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
11
Výroba strojových skupín
na využitie energie z obnoviteľných
energetických zdrojov
Ing. Jaroslav Silvestri
GAZOTECH, s.r.o., Bardejov
Na úrovni EÚ sa v posledných rokoch dostáva do popredia
otázka vyššieho využívania obnoviteľných zdrojov energie.
Tým sa má zabezpečiť zníženie hospodárskej i politickej závislosti na dovoze primárnych energetických zdrojov,
najmä z krajín východnej Európy, ale aj
z politicky nestabilných oblastí blízkeho východu. Slovenská republika je v
otázke využívania obnoviteľných zdrojov energie prakticky na začiatku. Medzi najpokrokovejšie krajiny vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie patria Nemecko, Rakúsko, Taliansko, Dánsko a škandinávske krajiny. A pritom Slovenská republika patrí medzi tie krajiny, ktoré majú dostatok obnoviteľných
energetických zdrojov, konkrétne biomasy, predovšetkým poľnohospodárskej
ale aj lesnej.
Poznáme rôzne spôsoby spracovania
biomasy, ale biologické procesy, fermentácia a následne výroba bioplynu je
druhým najčastejšie sa vyskytujúcim
spôsobom spracovania biomasy, predovšetkým exkrementov hospodárskych
zvierat. Každá organická hmota podlieha rozkladu pri ktorom vzniká bioplyn.
Bioplyn je palivo, ktoré je vysokým nositeľom energie. Je porovnateľné s inými bežne používanými plynnými palivami ako je zemný plyn, propán-bután
atď. Jeho využitie je mnohostranné tak
ako všetkých plynných palív. Je ho možné použiť k výrobe elektrickej energie,
vareniu, vykurovaniu, príprave teplej
vody, k sušeniu, chladeniu aj na napájanie infražiaričov. Jeho výhrevnosť je v
priemere 6,0 kWh/m3 , čo predstavuje
asi 22,0 MJ/m3. Výhrevnosť v podstatnej miere závisí od obsahu metánu v bioplyne, čím vyšší obsah metánu, tým je
výhrevnosť vyššia.
Zariadenia na produkciu bioplynu sa
nazývajú bioplynové stanice. Podľa obsahu sušiny, ktorý sa dávkuje do fermentora delíme BPS na suchú fermentáciu alebo na mokrú fermentáciu. V našich podmienkach sa zatiaľ budujú BPS
12
na mokrú fermentáciu, pri ktorej je obsah sušiny od 5 do 15 %. Bioplynové stanice (BPS) sa skladajú zo vstupnej (homogenizačnej) nádrže, vyhnívacej nádrže
– fermentora, ktorého súčasťou je obyčajne plynojem, výstupnej nádrže, ktorá
je určená na skladovanie vyhnitého materiálu pred konečným využitím, kogeneračnou jednotkou, zariadením pre využitie odpadového tepla a ďalších pomocných zariadení. Tú časť technologickej linky bioplynovej stanice, v ktorej sa
dopravuje bioplyn, v ktorej sa vykonáva
čistenie a úprava bioplynu a ktorá dopravuje bioplyn až na miesto využitia,
hovoríme bioplynová koncovka. Teoreticky poznáme viac spôsobov využitia
bioplynu ale najčastejšie používaným
spôsobom je jeho využitie na pohon spaľovacieho motora, ktorý je na jednej osi
s generátorom na výrobu elektriny. Tomuto zariadeniu hovoríme kogeneračná
jednotka. Popri výrobe elektriny v tomto procese vzniká aj teplo, ktoré je odvádzané chladiacou kvapalinou a jeho účelové využitie je možné na vykurovanie,
sušenie, prípadne ohrev vody v pridružených prevádzkach. Využitie odpadového tepla v značnej miere ovplyvňuje
ekonomiku prevádzky bioplynovej stanice. Kogeneračná jednotka je jednou z
najdôležitejších strojových častí bioplynovej stanice, jej veľkosť je charakterizovaná parametrom inštalovaného elektrického výkonu v kWe. V praxi poznáme kogeneračné jednotky od najmenších
tzv. mikro s výkonom niekoľkých kWe
až po 1000 kWe a viac. Výrobou týchto
strojových zariadení sa zaoberá aj slovenská firma GAZOTECH, s.r.o.
Firma GAZOTECH s.r.o., vznikla v roku 2000 v Bardejove ako dcérska firma
známej nemeckej firmy BHKW HOCHREITER. Zámerom bolo rozšíriť výrobu bioplynových staníc od firmy
BHKW HOCHREITER , ktorá už do spomínaného roku 2000 mala viac než 1500
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
aplikácii bioplynových staníc a viac než
5 000 kogeneračných jednotiek . Pri nábehu výroby sa využívali dlhoročné skúsenosti z výroby kogeneračných jednotiek viacerých pracovníkov z okresu Bardejov, z ktorých mnohí pracovali u firmy HOCHREITER už od roku 1992. Už
v prvom roku po založení začala výroba kogeneračných jednotiek od najmenších s inštalovaným elektrickým výkonom 37 kWe až po 360 kWe približne
v osemnástich rôznych prevedeniach.
Radovo sa produkcia firmy GAZOTECH pohybovala v počte 110 až 140 ks
kogeneračných jednotiek za rok, až do
roku 2007, kedy začala hospodárska kríza. V tomto čase sa GAZOTECH s.r.o.
zaoberá výrobou komponentov pre bioplynové stanice, ako sú miešadlá , dávkovače, mixéry, výmeniky tepla, tlmiče
výfukov a tak podobne. Kogeneračné
jednotky vyrábané v Bardejove dosahujú svetové parametre a dosahujú veľmi dobré výsledky v životnosti. Mimo
iného sa GAZOTECH s.r.o., zaoberá aj
vývojom motora pre spaľovanie plynov
s vysokým obsahom vodíka. V posledných rokoch sa GAZOTECH podieľa na
vývoji plazmového splyňovača odpadov, kde vznikajú plyny s obsahom až
do 50 % H2. Vhodný motor pre tieto plyny, by mal byť v budúcnosti jedným z
hlavných výrobných programov firmy.
GAZOTECH má novo vyvinutý pyrolýzny splyňovač plnený zospodu, ktorý nemá rošt a plyn produkovaný týmto splyňovačom obsahuje až 35 % H 2 .
Spomínaný motor pre spaľovanie plynov s vysokým obsahom H2 je dôležitým komponentom pre obidve spomínané technológie a preto sa mu v GAZOTECHU venuje zvýšená pozornosť.
Jednou z ďalších noviniek v oblasti kogeneračných jednotiek je jednotka s
asynchrónnym generátorom a štvorkvadrantovým meničom, ktorý zabezpečuje štart motora, plynulosť chodu a prácu motora v otáčkach , v ktorých je motor najúčinnejší. Výroba strojových skupín pre bioplynové stanice ale aj pre zariadenia na spaľovanie biomasy môže
byť prínosom pre investičné zámery vo
využívaní biomasy na energetické účely ale najmä pri presadzovaní sa slovenských firiem a dodávateľov týchto
zariadení na slovenskom trhu.
Kogeneračná jednotka 250 kW
Kontajner s kogeneračnou jednotkou
Montáž kontajnera s kogeneračnou jednotkou
Strojovňa bioplynovej stanice
Príprava montáže KGJ v kontajnerovom prevedení
Pyrolýzny splyňovač – výrobné štádium
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
13
AGROKOMPLEX 2010
14
Kogeneračná jednotka fi. ELTECO Žilina
Automatický kotol na pelety a štiepku s výkonom 55 kW od fi.
VITROFLOR z Kolárova
Separátor biokalu, vhodný do BPS od fi. BAUER
Kotol na spaľovanie celých balíkov slamy s výkonom 30 kW od fi.
KOMES Martin
Štiepkovače rôznych výkonov ponúkalo viac firiem
Miešadlo materiálu pre fermentory BPS
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
Sada kotlov na biomasu
Pohľad do zásobníka kotla na biomasu
Malý peletizačný lis s výkonnosťou do 100 kg.h-1
Drvič biomasy s výkonnosťou do 500 kg.h-1 pripravuje materiál na
peletovanie
Vo vývoji nových typov traktorov nezaostáva ani tradičná značka ZETOR
Pohľad do pavilónu obnoviteľných zdrojov energie
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
15
Komplexné riešenie
bioplynových staníc
Ing. Martin Kušnír, QEL Bardejov
Na rýchlo meniacom sa trhu v oblasti obnoviteľných zdrojov
energie, sa spoločnosť MT-Group stala lídrom vo výrobe
a dodávke kompletných bioplynových systémov, vrátane
úpravy bioplynu na biometán a následného napojenia do
sústavy zemného plynu.
ces vo fermentore aj kofermentore. Bioplynové stanice ktorých vstupy pozostávajú prevažne z kukuričnej alebo trávnej
siláže, všeobecne využívajú dvojstupňový systém. Dvojstupňová stanica zabezpečí dlhší reakčný čas, pričom baktérie v
kofermentore sú na rovnakej báze ako baktérie vo fermentore. Dvojstupňová bioplynová stanica umožňuje zvýšiť maximálne množstvo výťažnosti plynu zo
vstupných surovín o 20%.
S dlhoročným know-how, je spoločnosť
schopná ponúknuť svojim klientom systémy ktoré sú nie len ekonomické ale aj vysoko efektívne, Skupina MT-Energie má za
sebou viac než 400 projektov s celkovým
inštalovaným výkonom viac ako 250 Megawattov. Služby spoločnosti zahrňujú návrh, projektovú dokumentáciu, ako aj samotnú výstavbu bioplynovej stanice, vrátane špeciálnych komponentov na príp. čistenie bioplynu a napojenie do sústavy zemného plynu. Spoločnosť je navyše schopná
zákazníkom ponúknuť technickú a biologickú podporu počas celej prevádzky bioplynovej stanice. S viac ako 350 zamestnancami, je hlavným zameraním spoločnosti výstavba bioplynových staníc na kľúč.
Komponenty spoločnosti sú použité vo viac
ako 700 projektoch po celom svete.
Bioplynové stanice založené na
poľnohospodárskej produkcii
Bioplynové stanice sú navrhované ako
jedno alebo dvojstupňové s mezofilickou
fermentáciou. Pri jednostupňových bio-
Obnoviteľné energetické zdroje
plynových staniciach prebieha rozklad
substrátov iba v jednom fermentore. Pri
dvojstupňových staniciach prebieha pro-
Fermentačná nádrž bioplynovej stanice
16
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
Dvojstupňový proces navyše zabezpečí väčšiu mieru stability procesu. Takto napríklad, ak pri neprimeranom dávkovaní
vstupných surovín narastie hodnota kyselín vo fermentore, rovnováha sa dá obnoviť spätným prečerpávaním z kofermentora.
Bioplynové stanice pridružené k farmám
často využívajú hnojovicu, ktorá je omnoho ľahšie rozložiteľná ako siláž. Preto
spoločnosť vyvinula jednostupňovú bioplynovú stanicu (do výkonu 500kW) ktorá je špeciálne navrhnutá na využitie hnojovice. Vďaka vysokému obsahu močovky sa skráti potrebný fermentačný čas a
substráty na výstupe z fermentora obsahujú už len minimálny potenciál bioplynu. Za týchto podmienok jednostupňová
bioplynová stanica predstavuje zaujímavý ekonomický koncept. Poľnohospodárskym subjektom umožňuje postaviť bio-
Komplexná bioplynová stanica
plynovú stanicu za zaujímavú cenu na inštalovaný kilowatt.
Generovaný bioplyn je najčastejšie využívaný na kombinovanú výrobu elektriny a tepla v kogeneračných jednotkách.
Alternatívne môže byť bioplyn čistený na
kvalitu porovnateľnú so zemným plynom.
Bioplynové stanice v rozsahu niekoľko megawattov kombinované s úpravou bioplynu môžu už v budúcich rokoch tvoriť
významnú časť čistej a sebestačnej výroby energie.
Projektová kancelária MT-Energie
• Fermentačné testy s konkrétnymi substrátmi.
• Stanovenie zbytkového bioplynového
potenciálu.
• Definícia koncentrácie stopových prvkov.
• Informácie o laboratórnych výsledkoch.
• Kompetentné poradenstvo.
Okrem výsledkov analýzy získa klient
asistenciu svetovej triedy s odporúčaniami na základe štandardných výsledkov merania, výťažnosti plynu, pridá-
vania aditív do procesu (stopové prvky,
enzýmy), alebo odpovede na ďalšie špecifické otázky. Spoločnosť má bohaté
skúsenosti zo staníc pracujúcich s rôznymi druhmi vstupných surovín ako aj
staníc pracujúcich na princípe kofermentácie.
MT-Service
Je dôležité mať sa na koho obrátiť aj po
spustení bioplynovej stanice. S pomocou
MT-Laboratory –
Úspešný procesný monitoring
Rozhodujúcim faktorom či bude bioplynový systém úspešný je biológia. Rentabilita je úzko spojená so stabilitou a efektivitou fermentačného procesu, nezávisle
na tom aké vstupné suroviny sú použité.
Poradenskú činnosť spoločnosti MT-Laboratory využíva viac ako 500 operátorov
bioplynových staníc po celej Európe. Spoločnosť sa stala číslom jedna na tomto poli, a stále viac využívajú tieto služby aj operátori konkurenčných staníc.
Laboratórny servis zahrňuje:
• Analýzu pomeru prchavých organických
kyselín k celkovému množstvu anorganického uhlíka, pH merania a definíciu
spektra kyselín.
• Definíciu tuhej zložky a organického materiálu, meranie koncentrácie amoniaku a
elektrickej vodivosti.
Od zdroja biomasy až po energiu
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
17
vzdialenej kontroly je možné sledovať (aj
konštantne, ak je to nevyhnutné) zmeny
v bioplynovom procese. Patrí to k spolupráci medzi operátorom a tímom MT-Service. V prípade ak by bioplynový systém
nepracoval optimálne, odborníci pomôžu
správne nastaviť proces rýchlo a kompetentne.
MT-Service zahrňuje:
• 24 hodinový servis.
• Zákaznícku podpora na telefóne.
• Konzultácie pri optimalizácii procesu.
• Údržbu a servis.
MT-Biomethan® – Odpoveď na
budúce požiadavky
Množstvo bioplynových staníc pracuje
bez optimálneho tepelného konceptu rozhodujúceho o celkovej efektivite bioplynovej stanice.
základná schéma dvojstupňovej BPS
licenčné práva pre produkciu a prevádzku
staníc využívajúcich technológiu BCM®,(
procesu pozostávajúceho z amínovej práčky od spoločnosti DGE GmbH, Wittenberg). Táto spolupráca umožňuje ponúknuť zákazníkom kompletný a energeticky
sebestačný systém.
Spoločnosť MT-Energie má aj na Slo-
Plyn do domácnosti
Často je to výsledok umiestnenia bioplynovej stanice. Je skôr raritou že bioplynová stanica je umiestnená blízko priemyselnej alebo komerčnej zóny s veľkým
potenciálom pre využitie tepelnej energie.
Často sa stáva že v okolí stanice nie je možné teplo využiť. Priama premena bioplynu na el. energiu je v takomto prípade menej efektívna. V mnohých prípadoch je lepšie premieňať bioplyn na el. energiu v
mieste kde je možné teplo využiť. Potrubná sieť zemného plynu je ideálnym
transportným prostriedkom, zvlášť v podmienkach Slovenska. Bioplyn musí byť
pred vstupom do siete upravený na kvalitu porovnateľnú s kvalitou zemného plynu.
Touto cestou sa uberá dcérska spoločnosť MT-Biomethan, s technológiou zhodnotenia bioplynu. Táto spoločnosť vlastní
18
Zariadenie na úpravu bioplynu
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
vensku autorizovaného spoločníka (QEL
s.r.o.), prostredníctvom ktorého vie všetky svoje činnosti zabezpečovať i na Slovensku a to maximálne do 24 hodín.
Domnievame sa, že systémy MT-Group
sú správna voľba i pre slovenských klientov, ktorí to s bioplynovými stanicami myslia naozaj vážne.
Správna technologická prax –
dôležitý faktor efektívnej prevádzky
bioplynových staníc
Doc. Ing. Miroslav Hutňan, PhD., Ing. Viera Špalková,
Mgr. Nina Kolesárová, Ing. Michal Lazor
Ústav chemického a environmentálneho inžinierstva, FCHPT STU,
Radlinského 9, 812 37 Bratislava, [email protected]
Prevádzka bioplynových staníc prináša so sebou celý rad
problémov objektívneho i subjektívneho charakteru.
Tieto problémy mnohokrát môžu viesť
k zhoršeniu činnosti, či dokonca ku kolapsu bioplynovej stanice, navyše často
vzbudzujú nedôveru širokej verejnosti voči týmto technológiám. Problémy spojené
s návrhom, realizáciou a prevádzkou bioplynových staníc v poľnohospodárstve
viedli české združenie Biom.cz k vypracovaniu materiálu „Desatero bioplynových stanic aneb zásady efektivní výstavby a provozu bioplynových stanic v zemědělství“ (Ministerstvo zemědělství ČR,
2007). V tomto materiáli je uvedených nasledovných desať zásad:
Zásada č. 1. – Precízna príprava projektov
Zásada č. 2. – Dostatok kvalitných vstupných surovín
Zásada č. 3. – Výťažnosť bioplynu z jednotlivých materiálov
Zásada č. 4. – Včasná a priebežná spolupráca s miestnou samosprávou a občanmi
Zásada č. 5. – Spoľahlivá a overená technológia
Zásada č. 6. – Optimalizácia investičných
a prevádzkových nákladov
Zásada č. 7. – Voľba vhodnej kogeneračnej jednotky
Zásada č. 8. – Využitie odpadového tepla
Zásada č. 9. – Nakladanie s digestátom,
možnosť využitia ako kvalitného hnojiva
Zásada č. 10. – Ďalšie možnosti využitia
bioplynu
K zásadám uvedeným vyššie by sa žiadalo dodať minimálne jednu ďalšiu, ktorá má pre prevádzku bioplynovej stanice
zásadný význam a to je zásada správnej
technologickej praxe. Prevádzkovateľ môže mať k dispozícii bioplynovú stanicu s
Tab. 1 Pomer C:N v rôznych druhoch biomasy
Biomasa s vysokým obsahom bielkovín
čisté bielkoviny
krv
C/N
2,5-3,2
3,2
mäsokostná múčka
4-7
koláč z lisovania semien repky olejnatej
8-10
koláč z lisovania semien slnečnice
12-13
prasací hnoj
12-15
Biomasa so stredným obsahom bielkovín
C/N
obilné otruby
10-20
obilná slama
20-40
slnečnicová slama
15-35
amarantová biomasa
26
repková slama
41
chlieb
Biomasa s nízkym obsahom bielkovín
40-45
C/N
biomasa štiavca
102
drevná biomasa
60-400
Straka et al.: Proceedings Sardinia 2007, 11th International Waste Management and Landfill Symposium,
S.Margherita di Pula, Cagliari, Italy; 1 - 5 October 2007
kvalitnou technológiou aj dostatok kvalitných surovín a predsa môžu nastať problémy s prevádzkou bioplynovej stanice.
Správna technologická prax súvisí najmä s dávkovaním substrátov a so sledovaním prevádzky do bioplynovej stanice.
V súvislosti s dávkovaním substrátov je
dôležíté, aby dávka mala čo najmenší negatívny vplyv na činnosť anaeróbneho
reaktora. Suroviny sa líšia nielen pomerom C:N, ale napr. aj tým, v akej forme sa
organický uhlík nachádza. V prípade, že
organický uhlík je biologicky pomalšie rozložiteľný a na jeho spracovanie je potrebná hydrolýza a acidifikácia, vplyv dávky
suroviny na činnosť reaktora bude iný ako
keď sa jedná o biologicky ľahko rozložiteľný uhlík. Ak je vplyv dávky na priebeh
anaeróbnych procesov výrazný, je vhodné resp. nutné rozdeliť dávkovanie do viacerých dávok. Po nadávkovaní suroviny
väčšinou dochádza k prudkému zvýšeniu
produkcie bioplynu, ktorú je existujúci plynojem nie vždy schopný akumulovať. Vtedy dochádza k odvodu bioplynu do atmosféry, v lepšom prípade na horák zvyškového plynu. Optimalizácia dávkovania môže mať teda pozitívny vplyv aj na
efektívne využitie produkovaného bioplynu. Dôležitý je aj obsah dusíka v surovine.
Pri nízkom pomere C:N je potrebné surovinu kombinovať so surovinou s vysokým pomerom C:N. Vysoký obsah dusíka v surovine znamená vysoký obsah amoniakálneho dusíka v kalovej vode, čo môže inhibovať proces produkcie metánu. V
tab. 1 sú uvedené rôzne druhy biomasy z
hľadiska obsahu dusíka v nich. Dusík v
biomase je prítomný najmä v bielkovinách,
ktoré obsahujú aminokyseliny. V tab. 1 sú
druhy biomasy delené podľa obsahu bielkovín.
Dobrým príkladom vplyvu spracovania
substrátov s rôznym pomerom C:N na
chod bioplynovej stanice je prevádzka bioplynovej stanice v Hurbanove. Od začiatku činnosti bioplynovej stanice sa ako
hlavný a často ako jediný substrát spracováva kukuričná siláž. Okrem samotnej
kukuričnej siláže boli na tejto bioplynovej
stanici spracovávané aj ďalšie substráty
ako mäsokostná múčka, melasové výpalky a vedľajší produkt výroby bionafty –
surový glycerol. V menšom množstve boli spracovávané aj ďalšie substráty ako čis-
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
19
Obr. 1 Priebeh dávkovania rôznych substrátov na bioplynovej stanici
Dávka (kg/d)
40000
Kukuričná siláž
Ražná siláž
Kal z pivovaru
Kal z pivovaru lisovaný
Kal z mestskej ČOV
Kukuričné zlomky
Mäsokostná múčka
Vinase
Miešanka ovos + hrach
Surový glycerín
35000
30000
25000
20000
15000
10000
5000
0
0
250
500
750
Čas (d)
1000
1250
1500
Obr. 2 Priebeh produkcie bioplynu na bioplynovej stanici
Produkcia bioplynu (m3/d)
5000
4500
4000
3500
3000
2500
2000
1500
1000
500
0
0
250
500
750
1000
1250
1500
Čas (d)
tiarenský kal, ražná siláž a miešanka
(ovos+hrach).
Dôvodom dávkovania kosubstrátov do
bioplynovej stanice je jednak stabilizácia
prevádzky anaeróbneho reaktora, jednak
nedostatok kukuričnej siláže najmä v jarnom období. Priebeh dávkovania rôznych
substrátov je uvedený na obr. 1.
Priebeh produkcie bioplynu na bioplynovej stanici v Hurbanove počas celej jej
prevádzky je uvedený na obr. 2.
V priebehu koncentrácií nižších mastných kyselín (NMK) v anaeróbnom reaktore, znázornenom na obr. 3 sú zrejmé tri
20
píky. Prvý pík sa objavil približne v 120.
deň prevádzky bioplynovej stanice. Dôvodom nestability procesu bola nedostatočná kyselinová neutralizačná kapacita
(KNK) kukuričná siláž, ktorá bola dávkovaná do anaeróbneho reaktora ako jediný
substrát. Nízky obsah dusíka a teda vysoký pomer C:N v kukuričnej siláži (17,6),
znamenal aj nízky obsah amoniakálneho
dusíka v kalovej vode (do 400 mg/l). Nízka KNK substrátu spôsobila postupný pokles pH až pod hodnotu 6,5, nárast koncentrácie NMK a zníženie produkcie bioplynu. Od cca 150. dňa prevádzky bio-
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
plynovej stanice sa na zvýšenie KNK začalo s dávkovaním aeróbne stabilizovaného kalu z čistiarne odpadových vôd pivovaru v Hurbanove. Tento kal bol použitý aj na inokuláciu anaeróbneho reaktora pri jeho nábehu. Kal bol použitý v neodvodnenej aj odvodnenej forme. Okrem
toho bol niekoľkokrát dávkovaný aj kal z
komunálnej ČOV v Hurbanove a kukuričné zlomky, ktoré v podniku zostali ako
odpad zo sušenia kukurice. Koncentrácia
amoniakálneho dusíka v kalovej vode
vzrástla nad 500 mg/l a nasledujúcich cca
50 dní reaktor vykazoval stabilizovaný
chod. Prejavilo sa to nielen na maximálnych produkciách bioplynu, ale aj na nízkych koncentráciách NMK a stabilných
hodnotách pH.
Druhý pík v koncentrácii NMK sa objavil v približne 270. dni prevádzky BPS. Od
200. dňa sa do reaktora začala dávkovať
mäsokostná múčka, jednak z dôvodu zvýšenia koncentrácie dusíka neskôr aj ako
náhrada kukuričnej siláže, ktorej bol nedostatok. V čase, keď došla zásoba kukuričnej siláže a prevádzkovateľ mal k dispozícii iba nekvalitnú ražnú siláž sa dávkovalo priemerne 2 tony tejto siláže a až
3,2 tony mäsokostnej múčky. Medzi 180.250. dňom prevádzky dosahovala produkcia bioplynu maximálne (projektované) hodnoty. Dlhodobo vysoké dávky mäsokostnej múčky sa však v prevádzke
anaeróbneho reaktora prejavili negatívne.
Mäsokostná múčka je substrát s vysokým
obsahom dusíka a teda s nízkym pomerom C/N = 4,42. Ten spôsobil, že koncentrácia amoniakálneho dusíka v kalovej vode vzrástla nad 2800 mg/l, hodnota pH sa
zvýšila nad 7,5 a s veľkou pravdepodobnosťou bol proces inhibovaný nedisociovaným amoniakom v kalovej vode. Koncentrácia NMK vzrástla nad 7500 mg/l
(obr. 3) a klesla aj produkcia bioplynu (obr.
2). Dávkovanie do anaeróbneho reaktora
bolo na dva týždne odstavené a po poklese
koncentrácie NMK pod 6000 mg/l sa pozvoľna začalo s dávkovaním ražnej siláže
a kukuričných zlomkov. Po začatí dávkovania novej kukuričnej siláže v približne
300. dni sa postupne prevádzka reaktora
stabilizovala a produkcia bioplynu sa blížila k maximálnym hodnotám. Aj keď ani
nasledujúca prevádzka reaktora nebola
celkom stabilná, k takej havárii reaktora
Obr. 3 Koncentrácie NMK vo filtrovanej kalovej vode anaeróbneho reaktora
bioplynovej stanice
Koncentrácia NMK (mg/l)
25000
20000
15000
10000
5000
0
0
250
500
750
1000
1250
1500
Čas (d)
ako po dávkovaní mäsokostnej múčky už
neprišlo.
Tretí pík v koncentrácii NMK bol spôsobený vplyvom dávkovania melasových
výpalkov z výroby etanolu, nazývané aj
vinase. Pri CHSK 333000 mg/l bola koncentrácia TKN 19250 mg/l, čo je pomerne
vysoká hodnota. Po zastavení dávkovania mäsokostnej múčky klesla koncentrácia NH4-N v kalovej vode pod 1600 mg/l,
avšak po približne 200 dňovom dávkovaní melasových výpalkov vzrástla na takmer 4500 mg/l (medzi 500. a 700. dňom).
Významne vzrástla aj koncentrácia NMK
(obr. 3) a hodnota pH bola aj nad 8, avšak
tieto zmeny neboli skokové ale pozvoľné,
preto sa na ne anaeróbna biomasa adaptovala a zmeny nemali zásadný vplyv na
produkciu bioplynu. Znížené produkcie
bioplynu v tomto období boli spôsobené
nedostatkom kukuričnej siláže, kedy sa
dávkovala iba tretina až polovica projektovaného množstva. Po odstavení dávkovania melasových výpalkov postupne
klesla koncentrácia NMK (obr. 3).
Z hľadiska zloženia biomasy môže byť
dôležitá prítomnosť síry. Síra sa môže v
biomase nachádzať v anorganickej resp
organickej forme, pričom v anaeróbnom
procese sa transformuje do redukovaných
foriem, najmä sulfidov a sulfánu. Sulfidy
prítomné v anaeróbnej kalovej zmesi sú
toxické pre metanogénne mikroorganizmy, sulfán zas spôsobuje problémy pri spaľovaní bioplynu v kotloch resp. kogene-
račných jednotkách. Obsah sulfánu v bioplyne z rôznych druhov biomasy je uvedený v tab. 2.
Dávkovanie substrátov s rôznym obsahom síry sa prejavilo aj v zložení bioplynu vyššie komentovanej BPS. Pri spracovaní samotnej kukuričnej siláže sa obsah
sulfánu v bioplyne pohyboval okolo 200
ppm. Pri dávkovaní mäsokostnej múčky
vzrástla jeho koncentrácia nad 1800 ppm,
pri dávkovaní melasových výpalkov až
nad 2260 ppm. Vzhľadom na to, že od dávkovania týchto substrátov sa upustilo, situáciu s vysokým obsahom sulfánu v bioplyne nebolo potrebné riešiť.
Pre správnu technologickú prax je dôležité aj sledovanie procesovo-technologických parametrov bioplynovej stanice a
najmä anaeróbneho reaktora. Medzi najčastejšie sledované parametre anaeróbne-
ho reaktora patrí teplota a produkcia bioplynu. Či reaktor pracuje v mezofilných
alebo termofilných podmienkach, pre jeho bezproblémový chod dôležité je, aby
teplota bola stabilná. Informácie o produkcii bioplynu nie sú dôležité len kvôli
materiálovej, energetickej resp. ekonomickej bilancii procesu. Zmeny v produkcii
bioplynu dávajú informáciu aj o zmenách
v činnosti reaktora. Zníženie produkcie
bioplynu pri nezmenenom dávkovaní suroviny môžu svedčiť o problémoch anaeróbneho reaktora. Preto je meranie množstva bioplynu dôležité aj z hľadiska indikácie problémov v priebehu anaeróbnych
procesov. Meranie množstva produkovaného bioplynu je pritom častým slabým
miestom na bioplynových staniciach. Preto by sa prevádzkovateľ mal zamerať na
zakúpenie kvalitného a spoľahlivého plynomeru. Ak meranie bioplynu indikuje jeho zníženú produkciu, často už zmeny v
anaeróbnom reaktore nastali.
Ďalším s dôležitých parametrov, ktoré
je potrebné v anaeróbnom reaktore merať
je pH, ktoré je optimálne v neutrálnej oblasti. Pri použití substrátov s vyšším obsahom dusíka sa pH môže blížiť až k hodnote 8. Pre stabilitu metanizácie by sa pH
nemalo dostať pod hodnotu 6,5.
Veľmi dobrým ukazovateľom na kontrolu prebiehajúcich anaeróbnych procesov je koncentrácia nižších mastných kyselín (NMK). Zo sledovania činnosti bioplynových staníc vyplýva, že anaeróbne
procesy môžu prebiehať bez problémov aj
pro koncentrácii NMK niekoľko tisíc mg/l.
Dôležitý je trend vývoja koncentrácií
NMK. Ak začínajú rasť, znamená to, že organické kyseliny sa kumulujú v anaeróbnej zmesi a metanogénne mikroorganiz-
Tab. 2 Obsah sulfánu v bioplyne z vybraných substrátov (Straka et al., 2007)
Obsah H2S [mg/Nm3]
Biomasa
Polysacharidická biomasa s nízkym obsahom bielkovín
10-100
Čistiarenský kal (odp. vody s nízkym obsahom síranov)
50-500
Čistiarenský kal (odp. vody s vysokým obsahom síranov)
500-2000
Prasacia hnojovica
2500-4000
Potravinárske odpady s vysokým obsahom síranov
nad 80000
Skládky komunálneho odpadu
Skládky komunálneho odpadu obsahujúce CaSO4
5-300
300-2500
Straka et al.: Proceedings Sardinia 2007, 11th International Waste Management and Landfill Symposium,
S.Margherita di Pula, Cagliari, Italy; 1 - 5 October 2007
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
21
my ich nestíhajú spracovať. Problém môže byť v preťažení anaeróbneho reaktora
alebo v inhibícii procesu metanizácie niektorou zložkou substrátu alebo produktom
rozkladu. Stanovenie koncentrácie NMK
je dnes už pomerne jednoduchou analýzou vyžadujúcom minimálne prístrojové
vybavenie.
Pre správnu informovanosť o prebiehajúcich procesov je dobré poznať aj koncentráciu amoniakálneho dusíka v kalovej vode. Dnešný vývoj umožňuje rýchle
analýzy bez potreby špeciáleho vybavenia laboratória.
Pre správny a efektívny chod BPS má
veľký význam výber a prevádzka kogeneračnej jednotky (KGJ). Častým prevádzkovým problémom pri spaľovaní bioplynu v KGJ je nemožnosť využitia celého vyprodukovaného tepla. Kogeneračné
jednotky vyrábajú z bioplynu elektrickú
energiu a teplo v pomere približne 1:1-1,5.
Preto, ak investor BPS vie, že slabým miestom jeho projektu je využitie tepla, mal by
sa rozhodnúť pre KGJ s čo najvyšším pomerom vyrobenej elektrickej energie ku
tepelnej energii.
Dôležitým parametrom KGJ je spotreba
bioplynu na voľnobeh, teda pri nulovom
elektrickom výkone KGJ. Tento parameter výrobca KGJ väčšinou neudáva. Dá sa
extrapolovať zo spotreby bioplynu pri 100
%, 75 % a 50 % výkone KGJ, ktorú viacerí výrobcovia resp. dodávatelia uvádzajú.
Na obr. 4 je uvedená závislosť výkonu ko22
generačnej jednotky od množstva spaľovaného bioplynu, ktorá je inštalovaná na
vyššie diskutovanej BPS v Hurbanove. Vyplýva z neho, že pri nulovom el. výkone
je spotreba bioplynu 30 m3/h. Pre túto kogeneračnú jednotku platia nasledovné rovnice pre výpočet množstva vyprodukovanej elektrickej a tepelnej energie:
el. výkon
Pe = 2 . (V - 30)
[kW]
V – produkcia bioplynu [m3/h] a 30 – spotreba bioplynu na chod plynového motora [m3]
tepelný výkon
Pt = 2 . (V - 30) . 1,5
[kW]
Pri vyššom výkone BPS sa ponúka otázka – Jedna či dve kogeneračné jednotky?
Výhody dvoch kogeneračných jednotiek:
• možnosť produkcie špičkovej energie
(potreba vyššej akumulácie bioplynu)
• možnosť chodu KGJ pri vyššom el. výkone aj v prípade zníženia výkonu BPS
Nevýhody dvoch kogeneračných jednotiek:
• vyššia spotreba bioplynu na voľnobeh
• vyššie prevádzkové náklady na údržbu
• menšia kogeneračná jednotka znamená
nižšiu účinnosť produkcie el. energie
• celkovú nižšiu účinnosť využitie energie z bioplynu
• vyššie prevádzkové náklady na údržbu
Príklad:
Dve reálne KGJ 300 + 330 kW predstavujú spotrebu na voľnobeh 30+22=52 m3/h
bioplynu Ak vy boli obe so spotrebou na
voľnobeh 22 m3, ročná prínos vo vyrobenej elektrickej energii by bol približne
128000 kWh, resp. 19036 Eur (148,72
Eur/MWh).
Ak by namiesto dvoch bola jedna KGJ
so spotrebou na voľnobeh 32 m3, ročný prínos by bol 320000 kWh, resp. 45790 Eur.
Z tohto príkladu je zrejmé, že správne
rozhodnutie pri výbere kogeneračnej jednotky môže prispieť k významnému zvýšeniu vyprodukovanej elektrickej energie
a k lepšiemu zhodnoteniu vyrobeného bioplynu.
ZÁVER
200
V práci boli uvedené niektoré problémy
prevádzky bioplynových staníc.
Ako vyplýva z príspevku pre efektívny
chod bioplynovej stanice je dôležitý nielen dobrý technologický návrh, kvalitný
substrát ale aj správna technologická prax.
Dodržiavanie jej zásad prispieva nielen k
bezproblémovému chodu bioplynovej stanice ale aj k ekonomizácii jej prevádzky.
150
POĎAKOVANIE
Obr. 4 Závislosť výkonu kogeneračnej
jednotky od množstva spaľovaného
bioplynu
Výkon kogeneračnej jednotky [kW]
300
250
100
50
0
0
20 40 60 80 100 120 140 160 180
Pretok plynu [m3.h-1]
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
Tento článok vznikol vďaka podpore v
rámci OP Výskum a vývoj pre projekt Národné centrum pre výskum a aplikácie obnoviteľných zdrojov energie, ITMS
26240120016, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Laboratórne analýzy biomasy
a biopalív v Technickom a skúšobnom
ústave pôdohospodárskom
Ing. Peter Rusňák, Mgr. Erika Šmidová, TSÚP Rovinka
Biomasu možno definovať ako biologicky rozložiteľnú zložku
rastlinných a živočíšnych tiel, ale aj ako biologicky
rozložiteľné zvyšky z poľnohospodárstva, lesníctva, prípadne
súčasť komunálneho a priemyselného odpadu.
Patrí sem slama, siláž, exkrementy hospodárskych zvierat, drevený odpad či odpad z potravinárskych prevádzok.
V súčasnosti, s výnimkou slnečnej energie, je biomasa považovaná za najperspektívnejší zdroj energie s najväčším energetickým potenciálom, ktorý predstavuje
cca 75,6 PJ. Táto skutočnosť posunula biomasu v posledných rokoch do popredia a
umožnila jej nájsť si miesto obnoviteľného zdroja energie v oblasti energetiky.
Biomasa je surovinou s energeticky všestranným využitím. Spaľovaním možno
vyrobiť teplo, anaeróbnou fermentáciou
sa vyprodukuje bioplyn, vylisovaním olejnatých semien sprevádzaným následnou
transesterifikáciou oleja sa syntetizujú metylestery – tekuté biopalivá. Napriek tomu najbežnejším a technologicky najrozvinutejším spôsobom využitia slamy či
dreveného odpadu je spaľovanie biomasy s cieľom získania tepla. Za alternatívnu možnosť sa považuje spaľovanie tuhých biopalív vo forme peliet a brikiet.
História peliet siaha do dvadsiatich rokov
minulého storočia kedy sa začala v Kanade a USA rozširovať technológia výroby
drevných peliet, ktorá predstavovala inováciu vo vykurovaní popri dreve, uhlí či
plyne.
Dnes je na trhu veľký výber tuhých biopalív rôznych rozmerov a tvarov prevažne z drevných materiálov. Pred uvedením
na trh je však nutné zabezpečiť, aby biopalivá spĺňali nároky na kvalitu.
Kvalitu výliskov z biomasy stanovujú
normy. Drevné pelety ako palivo popisuje nemecká norma DIN 51731, ktorej znením sa riadi väčšina Európy. Podobne ako
v mnohých ostatných európskych štátoch
aj v slovenskej legislatíve chýba norma
charakterizujúca rozmery a fyzikálno-chemické vlastnosti peliet a brikiet.
To je jeden z dôvodov prečo sa Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky
(TSÚP) za podpory Ministerstva pôdo-
Medzi najbežnejšie vykonávané analýzy patria nasledujúce:
Stanovenie vlhkosti
hospodárstva rozhodol zriadiť pracovisko pre analýzy a výskum biomasy a biopalív. Dve nové pracoviská Laboratória
aplikovaného výskumu, technológií a poradenskej činnosti: Analytické pracovisko
pre biomasu a biopalivá a Špecializované
pracovisko fyzikálno-mechanických analýz, vznikli v priebehu prvej polovice roku 2010 v priestoroch Technického a skúšobného ústavu pôdohospodárskeho v Rovinke. Na pracoviskách vybavených najmodernejšími prístrojmi od zahraničných
výrobcov nechýbajú prístroje ako napr.:
V súčasnej dobe je na slovenskom trhu
približne 32 výrobcov produkujúcich pelety alebo brikety z biomasy a ich počet
ďalej narastá. Pred začiatkom výrobného
procesu však každý z nich potreboval získať základné poznatky o vlastnostiach a
nárokoch biopalív, bez ktorých by svoj
cieľ dosahoval len s veľkými problémami.
Jedným z neopomenuteľných parametrov biopaliva je vlhkosť konečného produktu ako aj vlhkosť vstupného materiálu ovplyvňujúca konečné parametre produktu. Dnes je známe, že v prípadoch kedy je vlhkosť lisovaného materiálu veľmi
malá alebo naopak veľmi veľká (mimo intervalu vlhkosti 10 – 18 %) dochádza k negatívnemu ovplyvneniu plastifikácie lig-
kalorimeter, elektrická sušiareň, analyzátor na stanovenie dusíkatých látok, ale aj
rezací mlyn i sitovací stroj. Pri budovaní
laboratória sa kládol veľký dôraz na to,
aby boli splnené všetky podmienky pre
získanie titulu „akreditované laboratórium“, čo je aj v kontexte a pláne TSÚP Rovinka.
nínu, v dôsledku čoho je celistvosť častíc
materiálu narušená a výlisok je nesúdržný. Pri optimálnej vlhkosti vstupného materiálu sa znižujú prevádzkové náklady
výrobcu, pretože nie je nútený zvyšovať
teplotu a tlak na úkor nevyhovujúcej
vlhkosti. Vynímajúc doteraz spomínané
dôvody má vlhkosť materiálu pre spotre-
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
23
500 oC po dobu 60 minút. Ihneď potom sa
zvýši teplota na 815 oC a na tejto konštantnej teplote sa zotrvá najmenej 60 minút. Následne sa žíhací kelímok s popolom vyberie z pece a na 5 – 10 minút sa odstaví na ochladenie. Potom sa dá nádobka do exsikátora a po vyrovnaní teplôt sa
opätovne odváži s presnosťou 0,1 mg.
Stanovenie obsahu dusíka
biteľa nezanedbateľný význam z dôvodu,
že táto veličina, okrem vplyvu na kvalitu
výliskov, vplýva aj na výhrevnosť biopaliva, ktorá je pre konečného spotrebiteľa
najdôležitejším parametrom.
Vlhkosť stanovujú odborní pracovníci
analytického laboratória pre biomasu a
biopalivá pomocou elektronického analyzátora vlhkosti.
Prijatá vzorka sa upraví na vzorku reprezentatívnu, ktorá sa rovnomerne v tenkej vrstve rozprestrie na sušiacu misku a
po nastavení požadovaných parametrov
sa vloží do analyzátora. Po ukončení suTabuľka 1 Obsah popola v biomase
24
Druh biomasy
Obsah popola (%)
Brezové drevo
1,2
Vŕbové drevo
1,6
Kukuričná slama
4,6
Lúčne seno
5,5
Pšeničná slama
5,7
Jačmenná slama
5,7
Výlisky z repky
6,1
Repková slama
6,9
Slama amarantusu
13,5
Pelety z obilného prachu
15,3
Biokal po separácii z BPS
53,4
šiaceho procesu sa hodnota vlhkosti odčíta z digitálneho displeja.
Stanovenie obsahu popola
Pri neustále sa zvyšujúcich cenách energií a po skúsenostiach získaných počas
plynovej krízy v roku 2009 začína postupne stále viac obcí ale aj jednotlivých
obyvateľov na vykurovanie objektov, sídlisk a domov využívať vykurovanie biomasou ako alternatívu zemného plynu.
Tejto novovzniknutej situácii sa začali
prispôsobovať výrobcovia kotlov. Aj pri
použití nových kotlov s inovovanými technológiami a úpravami môže vysoký obsah
popola a nevhodná teplota spôsobiť spekanie popola, ktoré môže spaľovací proces
na určitú dobu prerušiť, ale môže tiež viesť
k čiastočnému alebo trvalému poškodeniu
spaľovacieho kotla. To je jeden z dôvod prečo je dôležité mať pred spaľovaním informácie o obsahu popola v biopalive. Množstvo popola obsiahnutého v niektorých typoch biomasy je znázornené v tabuľke 1.
Prijatá čerstvá vzorka v hermeticky uzatvorenom obale sa zhomogenizuje (pripraví
sa reprezentatívna vzorka s veľkosťou častíc maximálne 30 mm). Pripravená vzorka sa odváži s presnosťou 0,1 mg a vloží
sa do vychladnutej pece. Po zapnutí pece
sa teplota rovnomerne zvyšuje na teplotu
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
Rastliny pre svoj rast potrebujú základné rastlinné prvky, ktoré sa označujú ako
biogénne prvky. Okrem kyslíka, uhlíka a
vodíka je pre rast rastlín nevyhnutný dusík. Flóra prijíma dusík z pôdy vo forme
minerálnych zlúčenín. Pri nadmernom
hnojení, prostredníctvom ktorého sa do
pôdy dostáva väčšie množstvo dusíka ako
je pre rastliny potrebné dochádza u rastlín
k bujnému rastu listov tmavozelenej farby, tvorba kvetov a následne v závislosti
od toho aj plodov stagnuje. V opačnej situácii, kedy rastliny z pôdy nezískajú potrebné množstvo dusíka, dochádza k opadávaniu listov a pre rastliny je príznačný
zakrpatený rast. Preto je nevyhnutné, aby
bol obsah dusíka v pôde optimálny.
Obsah dusíka v biomase má vplyv tiež
na životné prostredie. Vyšší obsah dusíka
nachádzajúceho sa v biomase, peletách a
briketách v súčinnosti s neprimerane vysokými teplotami dosahovanými v priebehu procesu spaľovania má za následok
uvoľnenie rôzneho množstvá oxidu dusnatého a oxidu dusičitého, ktoré sa súhrnné označujú ako oxidy dusíka (NOx).
Oxidy dusíka sú krvným jedom, môžu
spôsobiť pľúcny edén, pri ataku pľúc vyvolajú syntézu amoniaku (NH3), ktorý následne difúzne poškodí alveoly.
Stanovenie mechanickej
odolnosti tuhých biopalív
Pred rozhodnutím nahradiť tepelný
zdroj energie na fosílne palivo zdrojom
tepla na biomasu je potrebné si uvedomiť,
že ide o pomerne náročnú a dlhodobú investíciu, v dôsledku čoho sa naskytá snaha spoznať parametre palív, ktoré budú v
spaľovacom procese použité. Všeobecne
sa vyžaduje, aby boli tuhé biopalivá popri stabilných fyzikálných a chemických
vlastnostiach odolné voči vonkajším vply-
vom, čo znamená, že nesmú podliehať
štruktúrnym povrchovým zmenám počas
nakladania, vykladania, dávkovania a prepravy.
Parameter charakterizujúci túto vlastnosť sa označuje ako mechanická pevnosť
(mechanická odolnosť). Význam mechanickej odolnosti spočíva v integrite materiálu. Požaduje sa aby materiál, z ktorého
sú pelety vyrobené bol vo výlisku súdržný, z dôvodu, aby nedochádzalo k uvoľ-
Tabuľka 2 Hodnoty výhrevnosti a spalného tepla
Druh biomasy
Spalné teplo
Výhrevnosť
v MJ.kg-1
v MJ.kg-1
Výlisky z repky
21,86
20,62
Brezové drevo
20,77
19,48
Vŕbové drevo
19,54
18,27
Marhuľové drevo
19,33
18,06
Jabloňové drevo
19,13
17,84
Viničové drevo
18,73
17,44
Kukuričné vreteno bez zrna
18,63
17,34
Pelety z pasienkovej zmesi
18,64
17,21
Kukuričná slama
18,36
17,11
Repková slama
17,78
16,49
Slama z tritikale
17,75
16,49
Lúčne seno
17,92
16,48
Pšeničná slama
17,67
16,37
Slnečnicová slama
14,31
13,16
kúnd do prístroja, kde sú omieľané v prúde vzduchu. Nakoniec sú pelety opäť odvážené a vypočíta sa oter.
Stanovenie spalného tepla
a výhrevnosti
Spalné teplo a výhrevnosť sú považované za najdôležitejšie energetické charakteristiky paliva. Z toho dôvodu je dôležité uvedomiť si, že pri rozhodovaní o
využívaní biomasy na energetické účely
ňovaniu jemných častíc. Pri výrobe peliet
je preto veľmi dôležitým parametrom hustota, ktorá úzko súvisí so schopnosťou
udržať tvar. Pelety vyrobené pri dostatočnom tlaku a teplote majú hladký lesklý povrch.
Znížená celistvosť tuhých biopalív znižuje účinnosť spaľovania, zvyšuje produkciu popolčeka; odlúčené čiastočky môžu spôsobiť prachovú explóziu.
Mechanická odolnosť sa vyjadruje ako
oter, tj. hmota, ktorá sa z biopaliva pri manipulácií oddelí, a tiež aj ako mechanická
odolnosť, čo znamená, zhodnotenie veľkosti vzorky, ktorá zostane po ukončení
stanovenia.
Pelety sa musia skúšať zbavené prachových častíc. Pred skúškou sa preto odsituje z peliet jemný podiel. Naváži sa 100
g vzorka peliet, ktoré sa vložia na 60 se-
je potrebné pristupovať k biomase ako k
palivu. Veľmi prijateľnú výhrevnosť, 18 –
19 MJ.Kg-1, majú drevené pelety z kvalitného dreva. Výhrevnosť peliet zo slamy
obilnín, (výhrevnosť predstavuje 15,5
MJ.Kg-1), je porovnateľná s výhrevnosťou
peliet z hnedého uhlia a vyššiu výhrevnosť možno získať spaľovaním peliet z
ozimnej repky, ktorých hodnota výhrevnosti predstavuje 17,5 MJ.Kg-1. Pre porovnanie sú v tabuľke 2 zobrazené výhrevnosti rôznych druhov biomasy.
Prijatá vzorka biopaliva sa namelie a
presituje na požadovanú veľkosť. Z upravenej vzorky sa použitím tabletovacieho
lisu vytvorí tabletka, ktorá sa vloží do kalorimetrickej bomby. Kalorimetrická bomba sa po naplnení kyslíkom vloží do kalorimetra. Po skončení merania sa z nameranej hodnoty spalného tepla vypočíta výhrevnosť.
Na spoluprácu s Vami sa tešia vyškolení
odborní pracovníci, ktorý Vám radi pomôžu a zodpovedajú Vaše otázky buď
osobne alebo e-mailom:
Analytické pracovisko pre biomasu a biopalivá:
[email protected], [email protected]
Špecializované pracovisko fyzikálno-mechanických analýz:
[email protected]
[email protected]
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
25
Z domova
Bioplyn pre Slovensko budúcnosť našej energetiky?
Roľnícke noviny 16.6.2010 - Problematika vyčerpávajúcich sa
zásob zdrojov energie nás núti zamýšľať sa nad novými, alternatívnymi zdrojmi pre naše domácnosti a energeticky náročnú
produkciu našich firiem. Zatiaľ čo mnohé štáty sveta už aktívne
pracujú s využitím bioplynu, na Slovensku sa stále jedná o ťažko sa presadzujúcu tému. Práve osveta a budovanie dôvery v
Bioplynové stanice boli predmetom prednášok a diskusií I. Národnej konferencie o bioplynových staniciach v Ružomberku.
Hlavným cieľom bolo podať Slovenským poľnohospodárom komplexnú informáciu o možnostiach diverzifikácie poľnohospodárskych činností do oblasti využitia obnoviteľných zdrojov. Po
prijatí Zákona na podporu obnoviteľných zdrojov energie, ktorý
zabezpečil dlhodobú garanciu výkupných cien elektriny z takýchto projektov, sa zvýšila aj finančná stabilita investícií do energetiky. Na realizáciu takto zameraných projektov je možné získať aj podporu zo štrukturálnych fondov EÚ. Poľnohospodárom
sa tak ponúka nový a perspektívny smer rozvoja ich podnikateľských aktivít. Otázkou ostáva, do akej miery bude možné prezentované informácie a poznatky z konferencie aplikovať v praxi. Skúsenosti hovoria, že sa situácia ako z hľadiska podnikateľského, tak aj z hľadiska legislatívneho neustále mení a pri relatívne vysokej prvotnej investícii môže vytvárať neochotu do ďalšieho rozširovania BPS na Slovensku.
Bioplyn pri Krtíši
Trend – 17.6.2010 - Bioplynovú elektráreň za približne 3,6 milióna eur plánuje postaviť v priebehu budúceho roka v Stredných
Plachtinciach pri Veľkom Krtíši bratislavská firma Spark. Zariadenie má využívať kukuričnú siláž aj hydinový trus od tamojších farmárov. Výkon elektrárne bude približne 700 kW. Vyplýva to z materiálu, ktorý firma zverejnila na portáli o životnom
prostredí. V elektrárni majú pracovať traja ľudia, ďalšie pracovné miesta vzniknú v poľnohospodárstve u dodávateľov kukuričnej siláže. Pokiaľ sa projekt zrealizuje, pôjde už o tretiu bioplynovú elektráreň na juhu stredného Slovenska. Koncom marca spustila energetická spoločnosť E.ON Slovensko v Hontianskych Moravciach a Ladzanoch neďaleko Krupiny dve bioplynové elektrárne, každú s výkonom jeden megawatt.
Klepne niekomu u nás Európska únia po prstoch?
16.10.2010 Rádio Slovensko - Ropní šejkovia si asi na Slovensku
presadili to, čo sa nepozdáva odborníkom z oblasti obnoviteľných zdrojov. Ide o prímes biozložiek v klasických fosílnych palivách, teda v benzíne a v nafte. Európska legislatíva zaväzuje
členské krajiny, aby do konca roka 2010 dosiahli aspoň 5,75-percentný podiel primiešavania biozložiek do klasických palív. Táto európska legislatíva má síce len odporúčací charakter, ale ak
sa členské krajiny Európskej únie zaviazali, že tento ukazovateľ
splnia - a Slovensko tiež medzi ne patrí - mali by si za svojim slovom stáť a tento záväzok aj splniť. Slovenská vláda vo svojom
nedávnom nariadení, žiaľ, urobila jednorazový ústupok, keď na
tento rok znížila spomínaný podiel 5,75 % len na 3,7 %, čo je nebezpečný precedens. Nikdy by sa totiž nemali prijímať žiadne
vládne nariadenia ani iné právne normy a dokumenty s retroaktívnou pôsobnosťou. A spomínané vládne nariadenie naozaj je
26
retroaktívne, pretože bolo prijaté poslednom štvrťroku, ale vzťahuje sa na celý rok, čiže aj na predchádzajúcich deväť mesiacov.
Za poľnohospodárov sa môže jednoznačne konštatovať, že na
Slovensku dokážu vypestovať dostatok surovín na výrobu biozložiek, majú aj potrebné spracovateľské kapacity, preto je celkom nepochopiteľné, prečo by sa nemal pôvodný záväzok splniť.
Pokiaľ ide o suroviny na výrobu biozložiek, ich pestovateľské
plochy sú u nás viac-menej stabilizované a medziročné rozdiely
medzi nimi sú minimálne. Ide len o to, akým spôsobom sa táto
surovina využije. Napríklad repky vyrába dnes Slovensko toľko,
že to prevyšuje jeho potravinové potreby. To znamená, že stojíme pred dilemou, či ten prebytok budeme vyvážať iba ako surovinu - čo je najjednoduchšia, ak už nepoužijeme termín najprimitívnejšia forma jej zhodnotenia - alebo vyťažíme aj niektoré spracovateľské kapacity a vytvoríme určitú pridanú hodnotu,
ktorá zostane u nás, v našej ekonomike. Práve táto druhá alternatívna je správna. Napokon, aj samotná vláda hovorí, že slovenský agropotravinársky komplex by sa mal uberať práve touto cestou. No ale spomínané nedávno prijaté vládne nariadenie
o povinnom primiešavaní biozložiek do palív a v ňom obsiahnuté zníženie z 5,75 % na 3,7 % svedčí skôr o opaku.
Nová Dubnica kúri biomasou
22.10.2010, Energia - Zdražovanie zemného plynu prinútilo
viaceré samosprávy zamyslieť sa nad inými možnosťami vykurovania a výroby teplej vody. Do popredia sa začala dostávať biomasa. Takto sa v roku 2003 po prvom výraznejšom zdražovaní
zemného plynu rozhodla aj Nová Dubnica. Zmena palivovej základe sa ukázala ako výborný ťah. V roku 2004 bol nainštalovaný prvý 7 megawattový kotol na biomasu, vďaka čomu sa podarilo ušetriť asi 50 percent plynu z objemu, ktorý dovtedy mesto potrebovalo na výrobu tepla. V roku 2005 bol nainštalovaných
druhý 7 megawattový kotol a 2 megawattová kontajnerová jednotka, ktorá slúži na výrobu tepla a prípravu teplej úžitkovej vody pre mesto. V roku 2006 už bolo tepelné hospodárstvo v Novej Dubnici plne v réžii biomasy, 23 tisíc ton drevnej štiepky ušetrilo 7,5 milióna kubíkov zemného plynu. Za projekt až do výšky 50 percent nákladov ručila Svetová banka. V súčasnosti vrcholí jeho druhá etapa, už bez záruky Svetovej banky. Pre zabezpečenie kombinovanej výroby tepla a elektriny sa inštaluje 10 megawattový parný biomasový kotol. Na jeho výstupe bude prehriata para o teplote 400 stupňov Celzia a tlaku 37 barrov, parná
turbína s generátorom bude mať výkon 2 775 kilowattov. Táto
technológia umožní výrobu elektrickej energie v objeme 17 tisíc
megawatthodín ročne. Odpadné teplo z výroby elektrickej energie bude využívané na vykurovanie. Efektívna spolupráca s bankovým sektorom pomáha vyrobiť elektrickú energiu, ktorá sa
rovná ročnej spotrebe približne 5 tisíc domácností. Financovanie
tejto investície je v podmienkach Slovenska špecifické tým, že ide
o prvý projekt svojho druhu v komunálnej energetike, ktorý je
financovaný komerčným spôsobom. Na jeho realizáciu sa totiž
použili výhradne vlastné zdroje investora a bankový úver, bez
akéhokoľvek grantu. Základným predpokladom financovania je
dlhodobá ekonomická udržateľnosť projektov na báze biomasy.
Komerčné využitie takýchto projektov si však vyžaduje dlhodobý stabilný regulačný rámec a to ako pri tvorbe ceny tepla, tak aj
pri určovaní výkupných cien energie z obnoviteľných zdrojov.
Ďalšou podmienkou je použitie overených technológií skúsených
prevádzkovateľov a zainteresovanie prevádzkovateľov, ktorí majú dostatočnú kapacitu na realizáciu takéhoto projektu. Nevyhnutnosťou je dobrá spolupráca s konečnými odberateľmi a aj s financujúcimi inštitúciami.
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
CENNÍK REKLAMY A INZERCIE
plnofarebná tlač
Rozsah inzercie
reklamný článok
zadná strana obálky - celá
zadná strana obálky 1/2
druhá a tretia strana obálky - celá
druhá a tretia strana obálky 1/2
2 strany vnútorné oproti sebe
1 strana vnútorná
1/2 strany
1/4 strany
celá strana
1/2 strany
Rozmery strán
max. 2 strany
210 x 297
210 x 148
210 x 297
210 x 148
420 x 297
210 x 297
210 x 148, 105 x 297
105 x 148
Cena
1 660.- €
2 000.- €
1 330.- €
1 660.- €
1 000.- €
2 000.- €
1 330.- €
1 000.- €
670.- €
ROZMERY INZERCIE
1/2 strany
vnútorná dvojstrana
1/4 strany
PRÍPLATOK ZA GRAFICKÚ ÚPRAVU:
Podľa predložených podkladových materiálov a náročnosti spracovania max. + 30 %.
ZĽAVA PRI VIACNÁSOBNOM UVEREJNENÍ:
2 x zľava 5 %
3 x zľava 10 %
4 x zľava 15 %
Pre členov Združenia A.B.E. zľava 50 %.
TECHNICKÉ PARAMETRE:
Tlačové PDF – bitmapové obrázky s rozlíšením 250 – 350 dpi, perovky 900–1800 dpi, všetky farby v CMYK, vložené všetky použité písma. Výstup vygenerovať na stred tlačovej strany v oboch smeroch (horizontálne i vertikálne).
Ak žiadate presné dodržanie farebnosti, je nevyhnutné dodať nátlačok simulujúci ISO coated.
KONTAKT:
Tel.: 0907 158 005, 0903 119 797, e-mail: [email protected], [email protected]
Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu l číslo 3/2010
27
AGROBIOENERGIA A.B.E.
Združenie pre poľnohospodársku biomasu, 900 41 Rovinka 325
Ponúka
• Poradenstvo v oblasti využívania poľnohospodárskej
biomasy na energetické účely.
• Vypracovanie štúdií využívania biomasy pre konkrétne
podmienky záujemcu.
• Návrh technického riešenia a zloženie technologickej
linky na energetické využívanie biomasy.
• Dodávky strojných a technologických zariadení.
• Vypracovanie projektov na čerpanie podporných
európskych a národných fondov.
• Školenie záujemcov o problematiku využívania
poľnohospodárskej biomasy na energetické účely.
Download

ABE 3/2010 - Agrobioenergia