miniinfo
info
SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA
november 2013
miniinfo
mini
november 2013
Obsah
Časopi s y
s n a d hľ a d o m
Editoriál .........................................................................3
Aký má byť predaj mlieka na dojnicu a deň…? ............4
„Farmárske bleskovky“… .............................................6
Holsteinské plemeno v kontrole úžitkovosti
- aktuálne výsledky za plemenársky rok 2012/2013 ...12
Kočín 2013… .............................................................17
Laminitída sa dá zdolať… ...........................................25
Mohli by sme vyšľachtiť efektívnejšie dojnice,
ak sa zameriame na zdravie a úžitkovosť… ................28
Predchádzajte bakteriálnym infekciám u teliat… ........31
Pri vyraďovaní zvierat zo stáda postupujte
s rozvahou… ... ...........................................................33
Prvé týždne života dojníc rozhodujú
o ekonomike výroby mlieka… ....................................35
Odborný mesačník pre chovateľov
hospodárskych zvierat a veterinárov
®
ročník XVII.
Reakcia imunitného systému… ..................................40
január 2012
Stručné výsledky kontroly užitkovosti
a hlavní aktivity holštýnského svazu v ČR… ..............42
NAJkrajšia červenostrakatá
holštajnská dojnica
chovateľského dňa v Kočíne
Chovateľ: PPD Inovec Volkovce
Tempomat regulácie nákladov a výnosov
v živočíšnej výrobe… .................................................47
VODA: najpodstatnejšia zložka výživy… .....................50
viac na str. 34-35
TOP 200 fariem v SR podľa kg mlieka
október 2012 - september 2013 ..................................53
Top 50 fariem 1. laktácie v SR podľa kg mlieka
október 2012 - september 2013 ..................................61
Miniinfo pripravili:
mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore
Do akej ceny kukurice sa
výroba bioetanolu vyplatí?
s. 12–13
Mladí v AGROBIZNISe –
AGROMAGAZÍN otvoril diskusiu
s. 14–15
Ing. Igor Lichanec
Dr. Jozef Galata
Ing. Ivan Hrica
| ročník XIII., číslo: 4/2011
Téma: Hnojivá a chemická
ochrana rastlín – ceny mieria
nahor s. 23–29
Vydáva:
SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA © 2013
Nádražná 36, 900 28 Ivanka pri Dunaji
tel.: +421 - 2 - 4594 3715, 4594 3741
fax: +421 -2 - 4594 3831
e-mail: [email protected]
www.holstein.sk
Grafické a DTP spracovanie, litografie a tlač:
KURIÉR plus REKLAMA, s.r.o.
P. Fečík:
„Podnikáme
s racionalitou“
AGROMAGAZÍN je exkluzívny bonus pre predplatiteľov časopisov Slovenský CHOV, Naše pole, Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve. Samostatne si ho môžete predplatiť na tel.: 037/778 40 70.
2
miniinfo
mini
november 2013
Vážení chovatelia,
priaznivci holsteinského dobytka,
prihovárame sa Vám už 47. vydaním magazínu INFO. Keď sme v roku 1995 nesmelo začali prvým INFOM, ani vo sne sme nepredpokladali, že sa dočkáme toľkých vydaní.
Prirodzene, že najväčšiu zásluhu na tom máte Vy, chovatelia resp. priaznivci, ktorí INFO
čítate a tým vyjadrujete podporu a dodávate nám silu pokračovať.
Snažíme sa prinášať najnovšie informácie z chovateľsky vyspelých krajín, na druhej
strane venujeme pozornosť aj slovenským chovateľom, ktorí môžu zaujať a inšpirovať
svojimi výsledkami, skúsenosťami. Pochopiteľne nesmú chýbať články venované výžive,
šľachteniu, plemenitbe a v mnohých prípadoch aj reprodukcii, ktorá je nočnou morou viacerých zootechnikov. Populárne sú aj „Topky“, ktoré vedia chovateľov naladiť pozitívne,
pravda niekedy aj naopak. Ale aj negatívne zistenia môžu človeka pozitívne naštartovať.
Sme Vám vďační za každý podnet, resp. tip, čomu by sme sa mali venovať viacej, stávate sa tak spolutvorcami INFA. Naše poďakovanie patrí všetkým prispievateľom, niektorí
už roky pomáhajú svojimi príspevkami, resp. článkami.
Dúfame, že aj v tomto vydaní si každý z Vás nájde aspoň 1 článok, ktorý ho poteší
a chytí za srdce. Veríme, že Vás zaujmú „čerstvé“ slovenské výsledky z kontroly mliekovej
úžitkovosti z práve ukončeného plemenárskeho roka. Pre porovnanie si môžete pozrieť aj
výsledky od našich priateľov z ČR, prípadne si na stránkach tohto novembrového vydania
nájdete iné užitočné informácie.
Prajeme Vám príjemné čítanie...
Vážení chovatelia, pomaly končiaci rok 2013 bol pre všetkých, ktorí sa zaoberajú živočíšnou výrobou nesmierne náročný. Zároveň bol z pohľadu SHA aj rokom, v ktorom si pripomíname 20. výročie oficiálneho vzniku SHA (venovali sme sa mu v augustovom vydaní).
V tomto duchu sa niesli aj nami organizované akcie. Za všetky spomeniem vyhlásenie výsledkov súťaže o „Najlepší šľachtiteľský chov holsteinského plemena“, Agrokomplex a už
spomínaný Kočín. Myslíme, že tieto akcie môžeme hodnotiť ako vydarené a prispeli k radostnejšiemu pohľadu na naše remeslo.
Rok 2013 chceme zavŕšiť pripomenutím si 20. výročia vzniku SHA, ktoré sa bude konať
4.12.2013 na Agroinštitúte v Nitre.
Ďakujeme Vám za priazeň a tešíme sa na vzájomné stretnutie!
Ing. Ivan Hrica
Výkonný riaditeľ SHA
3
miniinfo
mini
november 2013
Aký má byť
predaj mlieka na dojnicu a deň...?
Ján Huba, CVŽV Nitra, (článok vznikol v rámci riešenia projektu RPVV)
Odpoveď na túto otázku je jednoduchá pre každého, kto pozná náklady na výrobu mlieka na svojej farme a ceny za predané mlieko. Ceny mlieka sa pomerne často menia, rovnako ako ceny vstupov. Tiež sa medziročne mení výška podpôr, ktoré sú viazané na dojnice či VDJ a možno ich prepočítať na produkciu mlieka.
Náklady v € / kg mlieka alebo v € / kŕmny deň?
Chovatelia väčšinou náklady vyjadrujú v eurách na kilogram mlieka. Čoraz menej sa
používa vyjadrenie v eurách na kŕmny deň. Keďže každý kŕmny deň dojnice (aj ten, keď
neprodukuje mlieko) znamená pre chovateľa náklady, je dobré poznať ich výšku. Prepočet
nákladov z € / kg mlieka na € / kŕmny deň uvádzame v tabuľke 1. V tejto tabuľke sa nájdu
iba chovatelia s ročnou produkciou mlieka na dojnicu od 7 500 do 9 500 kg a s nákladmi na
1 kg mlieka od 0,30 do 0,40 eura. Celú škálu možností pre podmienky Slovenska (vrátane
kombinovaných plemien) nájdu čitatelia v tabuľkách, vložených v tomto vydaní Mini Infa.
Uvedená škála je tvorená výškou nákladov na 1 kg mlieka od 0,25 do 0,55 € / kg a ročnou
produkciou mlieka na dojnicu od 3 500 kg do 12 500 kg.
Koľko mlieka treba predať denne od dojnice?
Keď zistíme náklady na 1 kŕmny deň (tab. 1), dokážeme podľa aktuálnej ceny mlieka stanoviť potrebné
množstvo predaného mlieka (v prepočte na ustajnenú dojnicu a deň) pre pokrytie nákladov. Uvádza to tabuľka 2. Pre zjednodušenie je v nej
variačné rozpätie nákladov na kŕmny deň
obmedzené (6,0 až 9,5 eura). Keďže extenzívne chovy dosahujú nižšie náklady na kŕmny deň, resp. chovy
s najvyššou úžitkovosťou i vyššie,
v osobitnej tabuľke 2, vloženej
do tohto Mini Infa, nájdu údaje
pre svoje stáda i títo chovatelia.
Uvažujme teraz nad modelovým príkladom. Predpokladajme, že
v stáde sú náklady na 1 kg mlieka 0,37
eura a ročná úžitkovosť je 7 900 kg. Z tab. 1
vidíme, že náklady na kŕmny deň v tomto stáde sú
8,01 eur. Ak by bola cena mlieka 0,33 eur (približne na súčasnej úrovni), pre dosiahnutie nulovej rentability bez podpôr by tento chovateľ musel predať
denne 23,9 kg mlieka v prepočte na ustajnenú dojnicu (podľa údajov tab. 2). Všetky modelované čísla sú v tabuľkách uvedené červenou farbou.
4
miniinfo
mini
november 2013
Tabuľka 1: Prepočet nákladov z € / kg mlieka na € / kŕmny deň podľa ročnej úžitkovosti v chove
Náklady na 1 kg
mlieka (€)
0,30
0,31
0,32
0,33
0,34
0,35
0,36
0,37
0,38
0,39
0,40
Ročná produkcia mlieka na dojnicu (kg)
7 900
8 500
9 000
6,49
6,99
7,40
6,71
7,22
7,64
6,93
7,45
7,69
7,14
7,68
8,14
7,36
7,92
8,38
7,58
8,15
8,63
7,79
8,38
8,88
8,01
8,62
9,12
8,22
8,85
9,37
8,44
9,08
9,62
8,66
9,32
9,86
7 500
6,16
6,37
6,58
6,78
6,99
7,19
7,40
7,60
7,81
8,01
8,22
9 500
7,81
8,07
8,33
8,59
8,85
9,11
9,37
9,63
9,89
10,15
10,41
Tabuľka 2: Požadovaný predaj mlieka na dojnicu za deň pre dosiahnutie nulovej rentability v závislosti
od cien mlieka a nákladov v chove
Priemerná cena
mlieka (€/kg)
0,25
0,27
0,29
0,31
0,33
0,35
0,37
0,39
6,0
24,0
22,2
20,7
19,4
18,2
17,1
16,2
15,4
6,5
26,0
24,1
22,4
20,9
19,5
18,6
17,6
15,9
Náklady na l kŕmny deň dojnice (€)
7,0
7,5
8,0
8,5
28,0
30,0
31,6
34,0
25,9
27,8
29,3
31,5
24,1
25,8
27,2
29,4
22,6
24,1
25,5
27,4
21,2
22,7
23,9
25,8
20,0
21,4
22,6
24,3
18,9
20,3
21,3
23,0
17,9
19,2
20,3
21,8
9,0
36,0
33,3
31,0
29,0
27,3
25,7
24,3
23,1
9,5
38,0
35,2
32,8
30,6
28,8
27,1
25,7
24,4
Zohľadnenie podpôr
Výpočet pri zohľadnení podpôr je, samozrejme, zložitejší. Ak ale úvahu zjednodušíme
len na podpory, orientované priamo do sektora chovu dojníc (v súčasnosti platba na dojnice a podpora na VDJ – podliehajúca modulácii) dokážeme, hlavne na úrovni konkrétnych
podnikov (výška modulácie, početnosť jednotlivých kategórií HD, započítateľných do VDJ),
urobiť ich prepočet na 1 kg mlieka. Pri súčasných výškach týchto podpôr a aktuálnej priemernej úžitkovosti tieto platby dosahujú v priemere 0,02 eura na 1 kg mlieka. Túto sumu
môžeme modelovo pripočítať k cene mlieka, čím dostaneme sumárnu cenu 0,35 eur/kg.
V tomto prípade je potrebné pre nulovú rentabilitu denne predať aspoň 22,6 kg mlieka na
dojnicu (zelená farba). Čím vyššie by boli výšky týchto podpôr, tým by sa hranica potrebnej produkcie posúvala nižšie. Každý chovateľ si to môže pripočítaním jeho podpôr k cene
mlieka zistiť v tabuľke 2, vloženej v tomto vydaní Mini Infa.
5
miniinfo
mini
november 2013
„Farmárske bleskovky“...
Spracoval Ing. Igor Lichanec
Uplynuli presne 2 roky, kedy krava SK000800118624 z AgroContract mliečna farma
a.s. Jasová nadojila za 305 dní 19 889 kg mlieka, a tým zlepšila predchádzajúci rekord SR
o 468 kg. S radosťou a aj s patričnou hrdosťou dávame odbornej chovateľskej verejnosti
na vedomie, že na prelome mesiacov september – október 2013 sme v Plemennej knihe
SHA zaznamenali nový slovenský rekord v produkcii mlieka za normovanú 305 dňovú laktáciu 21 816 kg mlieka.
Nový rekord SR dosiahla plemennica SK000800729775 opäť z farmy AgroContract
mliečna farma a.s. Jasová a ten „starý“ vylepšila o neuveriteľných +1927 kg mlieka. V jej
rodokmeni nájdeme excelentných predkov, spomenieme aspoň otca GUIDED-PATH TOMAHAWK (má v SR 2062 dcér), starého otca STARTMORE RUDOLPH (597 dcér v SR)
a otca matky SILDAHL BW DUTCH BOY (1311 dcér v SR). Matka tejto kravy na maximálnej normovanej laktácii nadojila 17 184 kg a celoživotnú úžitkovosť uzavrela na 54 983
kg mlieka.
Nová rekordérka sa doteraz trikrát otelila a porodila jedného býčka a dve jalovičky. Neuveriteľná je aj jej priemerná laktácia 17 551 kg mlieka, celoživotná produkcia 60 009 kg
mlieka a priemerná denná celoživotná produkcia 28,3 kg (prepočet na deň života = od narodenia 5.12.2007 do poslednej kontroly 2121 dní). Veľmi potešujúcim faktom je i zistenie,
že u nej bola potvrdená teľnosť z 3. mája tohto roku po vynikajúcom býkovi WABASH-WAY EXPLODE .
Exteriér tejto plemennice je plne funkčný s dobre utváranými končatinami 78G, stavbou
tela 81G+ a vemenom 77G. Ďalšie podrobné informácie si môžete pozrieť na karte kravy SHA.
Slovenská Holsteinská Asociácia aj týmto spôsobom blahoželá všetkým z Agrocontract mliečna farma a.s. Jasová, ktorí svojou prácou a starostlivosťou pomohli k výnimočnosti tejto dojnice.
Aké zmeny nastali v exteriéri holsteinských kráv v SR od roku 1995...
Hneď na začiatok je potrebné uviesť, že populácia holsteinského plemena v Slovenskej
republike má oproti štandardným populáciám tohto plemena vo svete ešte stále špecifické
zloženie. Naša domáca populácia nie je tak homogénna z hľadiska čistokrvnosti. Neustále
pretrváva istý podiel krížencov s pomerne vysokým zastúpením iných plemien.
Aktuálna situácia v Plemennej knihe SHA k 30.9.2013
HA
genetický podiel holsteinského plemena min. 93,75 %
=
44 843 ks kráv
HB
genetický podiel holsteinského plemena 87,5 - 93,74 %
=
12 289 ks kráv
HC
genetický podiel holsteinského plemena 75 - 87,49 %
=
9 637 ks kráv
HD
genetický podiel holsteinského plemena 50 - 74,9 %
=
4 057 ks kráv
Spolu genetický podiel holsteinského plemena viac ako 50 % = 70 826 ks kráv
Na utváranie exteriéru holsteinských kráv má už okrem spomenutého genetického po6
miniinfo
mini
november 2013
SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA
PLEMENNÁ KNIHA - KARTA KRAVY
Slovenský rekord - normovaná laktácia 21 816 kg mlieka
Ušné þíslo
Import
Narodenie
SK000800729775
ET
05.12.2007
Podnik
AgroContract mlieþna farma, a.s.
Plemeno
Chov
J a so v á
Oddiel PK
H100
HA
RodokmeĖ
Otec
OO
STARTMORE RUDOLPH-ET
GUIDED-PATH TOMAHAWK TV TL
CA000005470579
US000121049625
MO
ARS-015
NICOLA-RTH MAS LUKE TAMMY
RUH-011
US000015788744
Matka
OM
SK000800274461
MM
SILDAHL BW DUTCH BOY-ET
US000017058140
BW-016
SK000021545845
Celková laktácia
Mlieková úžitkovosĢ
Pl
Dátum
1
20.03.2010
2
02.03.2011
3
08.11.2012
Potomstvo
Normovaná laktácia
Vek
Ldni
Mlieko
Tuk
%
Biel
%
Ldni
Mlieko
Tuk
%
Biel
%
rok-mes
Býþek
278
12094
320
2,65
332
2,75
278
12094
320
2,65
332
2,74
2-4
Jaloviþka
541
25229
674
2,67
757
3,00
305
18742
480
2,56
545
2,91
3-3
Jaloviþka
321
22686
761
3,35
655
2,89
305
21816
721
3,30
625
2,87
4 - 11
60009 1755 2,92 1744 2,91 296
17551
507
2,89
501
2,85
DĎžka
života
celoživotná / priemerná
3/ 3
1140
Priemerná denná celoživotná úžitkovosĢ - kg mlieka
28,3
2121
Exteriér
Dátum
hodnotenia
Pl
15.06.2010
01
Stavba
81,0
Mlieþna pevnosĢ
G+
70,0
Konþatiny
F
78,0
Vemeno
G
77,0
Celkové
hodnotenie
G
77,0
G
Genetické hodnotenie
Dátum
hodnotenia
Krajina
PH
mlieko kg
PH
tuk kg
PH
tuk %
PH
biel kg
PH
biel %
Index
Rel
Hodnota
07/2013
SK
1111
-9
-0,64
24
-0,17
SPI
0,5293
2833
03.05.2013
WABASH-WAY EXPLODE-ET * TV
Posledná inseminácia
Dátum pripustenia:
7
LU-039
potvrdená teĐnosĢ
miniinfo
mini
november 2013
dielu vplyv veľké množstvo ďalších faktorov (napr. výživa, manažment odchovu, vek pri
prvom otelení, ustajnenie atď.) Cieľom tohto „bleskového minipríspevku“ je však iba jednoduché porovnanie zovňajšku „starej priemernej kravy“ z rokov 1995-2000 a „novej
priemernej kravy“ z rokov 2010-2013, bez rozsiahlejšej analýzy.
V Slovenskej republike sa aktuálne hodnotí 19 lineárnych znakov, popisujúcich exteriér
holsteinských kráv a pre potreby tohto príspevku som vybral len tie, u ktorých došlo k najvýraznejším zmenám.
Lineárne znaky
Rok 1995-2000
Rok 2010-2013
rozdiel bodov
Telesný rámec
4,1
6,9
2,8
Postoj zadných končatín zozadu
3,7
5,9
2,2
Mliečny charakter
2,9
4,6
1,7
Uhol paznechtu
3,8
5,0
1,2
Závesný väz
4,2
5,0
0,8
Šírka vemena
3,4
4,1
0,7
Upnutie predných štvrtiek
4,2
4,7
0,5
Dĺžka ceckov
4,5
4,9
0,4
Šírka zadku
4,9
5,3
0,4
Šírka hrudníka
5,0
5,3
0,3
Hĺbka tela
5,6
5,7
0,1
Postoj zadných končatín zboku
5,3
5,4
0,1
Postavenie predných ceckov
4,5
4,6
0,1
Sklon zadku
4,9
4,9
0,0
Výška vemena
4,8
4,6
-0,2
Hĺbka vemena
6,0
4,9
-1,1
Postavenie zadných ceckov
nehodnotené
5,8
x
Chôdza
nehodnotené
5,3
x
Telesná kondícia
nehodnotené
3,1
x
20 106
23 967
Počet hodnotených kráv
1. Telesný rámec
Je charakterizovaný výškou na krížoch. Meria sa ako kolmica z najvyššieho bodu chrbtice ležiaceho na priamke, ktorá spája bedrové hrbole panvových kostí k podložke, popisuje
sa počtom bodov, 1 bod predstavuje rozdiel 3 cm (toľko hovorí teória).
Priemerná krava v rokoch 1995-2000 dosiahla za tento znak 4,1 bodov = 140 cm, naproti tomu nová generácia holsteinských kráv má za tento znak 6,9 bodov = 148 cm. Z uvedeného vyplýva, že nové holsteinky v SR oproti vrstovníčkam výrazne narástli a to o 8 cm.
8
miniinfo
mini
apríl 2011
Nová generácia
Stará generácia
148cm
140cm
2. Postoj zadných končatín zozadu
Hodnotí sa veľkosť vbočenia piet a vybočenia paznechtov u zadných končatín pri pohľade zozadu.
Priemerná krava v rokoch 1995-2000 dosiahla za tento znak 3,71 bodov = priesečník
priamok pomyselných osí je 1,5 m za telom, naproti tomu nová generácia holsteinských
kráv má za tento znak 5,9 bodov = mierne vbočené päty a vybočené paznechty, priesečník
priamok pomyselných osí je 2,5 m za telom. Z uvedeného vyplýva, že kravy novej generácie majú korektnejší postoj.
Stará generácia
Nová generácia
9
miniinfo
mini
november 2013
3. Mliečny charakter
Posudzuje sa uhol a otvorenosť rebier v kombinácii s plochosťou utvárania kostí. Hodnotia sa predovšetkým tri komponenty s váhou: 80% uhol a otvorenosť rebier, 20% kvalita utvárania kostí. Vyžadujú sa výrazne široké a ploché rebrá, šikmo postavené k chrbtici.
Priemerná krava v rokoch 1995-2000 dosiahla za tento znak 2,9 bodov, naproti tomu
nová generácia má za tento znak 4,6 bodov. Z uvedeného vyplýva, že holsteinky novej generácie výrazne zlepšili uhol, otvorenosť a plochosť rebier.
Stará generácia
Nová generácia
4. Uhol paznechtu
Posudzuje sa uhol prednej steny paznechtu zadných končatín k podlahe pri pohľade
zboku, 1 bod = uhol je menší ako 25°, 9 bodov = uhol je väčší ako 65°.
Priemerná krava v rokoch 1995-2000 dosiahla za tento znak 3,8 bodov = uhol 30° plochý paznecht, naproti tomu nová generácia holsteinských kráv má za tento znak 5,0 bodov
= uhol 45° dobre utváraný paznecht. Z uvedeného vyplýva, že holsteinky novej generácie
majú lepší uhol paznechtu.
Stará generácia
Nová generácia
5. Závesný väz
Popisuje sa výraznosť a upnutie vemena pri pohľade zozadu. Rozhodujúca je hĺbka
10
miniinfo
mini
november 2013
strednej brázdy medzi zadnými štvrťami.
Priemerná krava v rokoch 1995-2000 dosiahla za tento znak 4,2 bodov = slabý väz,
hĺbka brázdy -1 cm, naproti tomu nová generácia holsteinských kráv má za tento znak 5,0
bodov = priemerne hlboký väz, hĺbka brázdy -2 cm. Z uvedeného vyplýva, že holsteinky
novej generácie mierne zlepšili centrálne upnutie vemena.
Stará generácia
Nová generácia
6. Šírka vemena
Hodnotí sa zozadu v bode upnutia vemena medzi riasami. Rozhoduje o kapacite vemena, v rozmedzí od 6 cm do 21 cm.
Priemerná krava v rokoch 1995-2000 dosiahla za tento znak 3,4 bodov = 9 cm úzka šírka, naproti tomu nová generácia holsteinských kráv má za tento znak 4,0 body = 11 cm úzka šírka. Z uvedeného vyplýva, že holsteinky novej generácie majú vemená o 2 cm širšie.
Stará generácia
Nová generácia
7. Hĺbka vemena
Je charakterizovaná vzdialenosťou základne (spodnej línie) vemena k priamke vedenej
stredom pätového kĺbu. Posudzuje sa pri pohľade zozadu, rozdiel jedného bodu tvorí 3 cm.
Extrémne hlboké vemeno je náchylné na poranenia a mastitídy.
11
miniinfo
mini
apríl 2011
Priemerná krava v rokoch 1995-2000 dosiahla za tento znak 6,0 bodov = spodná línia
vemena 12 cm nad pätovým kĺbom, naproti tomu nová generácia holsteinských kráv má za
tento znak 4,9 bodov = spodná línia je nad pätovým kĺbom 9 cm. Z uvedeného vyplýva, že
spodná línia vemena kráv novej generácie je o 3 cm nižšie, čo nie je pozitívny vývoj, vplyv
na to mala väčšia kapacita vemien.
Stará generácia
Nová generácia
S narastaním dôležitosti produkčného života kráv sa ku komplexnejšiemu významu hodnotenia exteriéru populácie holsteinského dobytka v SR vrátime na stránkach Infomagazínu už budúci rok.
Holsteinské plemeno v kontrole úžitkovosti
- aktuálne výsledky za plemenársky rok 2012/2013
Ing. Štefan Ryba, PhD., Ing. Marta Dianová
PS SR, š.p., Bratislava
Hovädzí dobytok patrí medzi najstaršie domáce zvieratá. Dlhoročnou zošľachťovacou
prácou, závislou od poznávania úžitkových vlastností jedincov, vytvoril človek svojim výberom plemená hovädzieho dobytka v jednom alebo vo viacúžitkových smeroch.
Na Slovensku sú stavy hovädzieho dobytka za posledné dva roky (ŠÚ SR: rok 2011 463 350 ks a rok 2012 - 471 616 ks) stabilné, dokonca môžeme povedať, že zaznamenávame mierny nárast na rozdiel od predchádzajúcich rokov, keď počty hovädzieho dobytka
na Slovensku podľa ŠÚ SR v období rokov 2004 - 2012 postupne klesali o -11,5%. Napriek tomu musíme konštatovať, že stav dojníc na Slovensku má stále klesajúci trend, na
rozdiel od chovu kategórie dojčiacich kráv, ktorých počet sa stále zvyšuje. V súčasnej dobe evidujme v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat (CEHZ) 23 427 aktívnych fariem
chovateľov hovädzieho dobytka a k 30.9.2013 481 885 ks HD.
12
miniinfo
mini
november 2013
Kravy holsteinského plemena majú najvyššiu produkciu mlieka na svete. Nie inak je to
aj pri dojniciach v kontrole úžitkovosti na Slovensku (graf č.1), kde môžeme vidieť zastúpenie čistokrvných zvierat v jednotlivých pásmach úžitkovosti.
% zastúpenie za čistokrvné plemená v jednotlivých úžitkových pásmach
20,00
18,46
18,00
16,00
14,68
13,38
14,00
12,00
10,48
9,76
10,00
8,39
7,97
8,00
6,00
4,00
2,00
0,00
0,30 0,02
do 2000
4,16
0,17
5,13
3,98
1,79
1,82
10,69
9,68
7,09 7,29
4,67
2,39
10,27
3,47
1,52
0,63
0,51
0,98
0,22
0,86
0,07
2001-3000 3001-4000 4001-5000 5001-6000 6001-7000 7001-8000 8001- 9000 9001-9500 nad 9501
S0
P0
H0
Graf č.1
Holsteinské plemeno sa pri správnom manažovaní dokáže prispôsobiť rôznym spôsobom a podmienkam chovu, je však potrebné objektívne poznamenať, že je náchylnejšie na
klimatické podmienky ako kombinované plemená. Holstein je mliekové plemeno, ale značZastúpenie chovov v KÚ podľa prevažujúceho plemena
H
10; 2,0%
2; 0,4%
S+MB
P
18; 3,6%
299; 60,3%
167; 33,7%
Graf č.2
13
B
O
miniinfo
mini
november 2013
% rozdelenie kráv v KÚ k 30.9.2013
S
P
17,74%
25,32%
B
3,48%
1,21%
H
0,42%
ostatne´
51,84%
DK
Graf č.3
ným percentom sa vo svete podieľa aj na dodávke mäsa v oblasti výkrmu aj vďaka kvalite
mäsa s nízkym podielom tuku. Patrí k najrozšírenejšiemu a najpočetnejšiemu plemenu vo
svete. Toto jeho postavenie je vidieť aj v rozdelení populácie kráv na Slovensku a v počte chovov, kde sa chová (graf č.2 a č.3). Viac ako 51% z populácie kráv na Slovensku je
s podielom krvi holsteinského plemena 50 a viac percent. Viac ako 60% monitorovaných
chovov v kontrole úžitkovosti na Slovensku má plemeno s prevažujúcim podielom krvi holsteinského plemena.
Porovnanie úžitkovos za šľachteľské chovy
r.2012
r.2013
rozdiel
9194
10000
9235
8050
9000
8000
6612
8146
6659
7000
4931
6000
4982
5000
4000
3000
2000
47
1000
51
96
41
0
ŠCH S
ŠC H P
ŠC H H
Graf č.4
14
SR ŠCH
miniinfo
mini
november 2013
Graf č. 5
Základom plemenárskej práce v chove hovädzieho dobytka je kontrola úžitkovosti a kontrola dedičnosti poskytujúca podklady na výber, ktorý je najdôležitejším prostriedkom plemenárskej práce. Cieľom výberu je, aby produkcia novej generácie zvierat a jej
vlastnosti boli lepšie ako mala rodičovská generácia. Šľachtiteľská práca sa najvýraznejšie
prejavuje vo vyspelých chovov, ktoré reprezentujú chovy so štatútom Šľachtiteľský chov
(ŠCH), (graf č.4).
Všetky informácie, ktoré získava chovateľ aj vďaka kontrole úžitkovosti smerujú k tomu, aby chov hovädzieho dobytka a zvlášť chov dojníc bol ekonomicky úspešný. Najlepší
chovateľ na Slovensku AGROCONTRACT Mikuláš, a.s., dosiahol priemernú úžitkoPorovnanie dĺžky MO podľa podielu krvi holsteinského plemena
445
442
435
439
439
440
436
434
435
433
433
434
430
426
425
420
415
94-100 %
87,5-94 %
75-87,5 %
r. 2012
Graf č. 6
15
50-75 %
r. 2013
spolu
miniinfo
mini
november 2013
vosť za ukončený plemenársky rok 11 850 kg mlieka pri 3,91% tukovosti a 3,18%
obsahu bielkovín.
Celkovo bola v kontrolnom roku 2012/2013 dosiahnutá úžitkovosť 7 268 kg mlieka,
3,91% tuk, 284 kg tuku, 3,32% bielkovín, 241 kg bielkovín, vek pri I. otelení bol 28 mesiacov a 22 dní, medziobdobie 425 dní (minulý rok bola dosiahnutá úžitkovosť 7 063 kg, čo
predstavuje medziročný nárast o +205 kg).
Po prvý krát máme dojnicu s vyššou úžitkovosťou za ukončenú normovaná laktáciu ako
20 000 kg mlieka: Nitriansky kraj, číslo SK000800729775, plemeno H0, chovateľ AgroContract, mlieč. farma JASOVÁ, poradie laktácie č.3, množstvo mlieka 21 816 kg, tuk
3,30%, bielkovina 2,86%.
Je určite dôležité sledovať ako sa nám plemenárska a šľachtiteľská práca prejavuje na
úžitkovosti u nastupujúcej generácie kráv t.j. u kráv na prvých laktáciách (graf č.5) so zvyšujúcim sa podielom krvi holsteinského plemena. Nemálo dôležité sú reprodukčné ukazovatele, kam určite patrí medziobdobie (graf č.6), kde sme zaznamenali pozitívny trend vo
vývoji a jeho zníženie za plemeno celkom je o 6 dní.
Pre ekonomiku chovu je žiaduce, aby sa vek pri prvom otelení pohyboval v rozmedzí 24
až 27 mesiacov, čo sa našim úspešným chovateľom darí (graf č.7).
Na záver sa chceme v mene všetkých zamestnancov PS SR, š.p. poďakovať všetkým poľnohospodárom a chovateľom za spoluprácu a podporu v uplynulom období a celej chovateľskej a odbornej verejnosti prajeme chovateľský a ekonomický
úspech a stabilnú klímu pre rozvoj poľnohospodárstva na Slovensku v nasledujúcom období roku 2014.
Priemerný vek pri prvom otelení
29.5
29
28.5
28
27.5
27
26.5
26
25.5
25
24.5
29,24
28,04
29,20
29,12
29,03
28,15
27,14
26,19
27,11
26,16
94-100 %
87,5-94 %
75-87,5 %
r. 2012
50-75 %
r. 2013
Graf č. 7
16
spolu
miniinfo
mini
november 2013
Kočín 2013...
Ing. Ivan Hrica, výkonný riaditeľ SHA
Napriek tomu, že od chovateľského dňa v Kočíne uplynulo už viac času, nedá mi pár slovami
sa k tomuto dňu nevrátiť. Predsa len s odstupom
času a hlavne po opadnutí emócií, ktoré sú v čase
konania chovateľského dňa, či chceme alebo nie
obrovské, môže byť hodnotenie triezvejšie a objektívnejšie. Hodnotenie v tomto prípade je nanajvýš príjemné, čo je pre nás organizátorov tá najlepšia satisfakcia. Množstvo pozitívnych ohlasov
zo všetkých strán nás v tom len utvrdzuje. Priznám sa, že takto nejako to cítim i ja a vnímal som
to už počas prebiehajúcej akcie. Človek akosi cíti, či bude všetko v poriadku a deň bude úspešný. Samozrejme, pritrafili sa aj chybičky, o ktorých
dobre vieme, ale tie sú sprievodným znakom aj tej
najvydarenejšej akcie. Rozhodujúce je, aby nepokazili celkový dojem a hlavne, aby návštevníci odchádzali s pocitom príjemne stráveného dňa
v kruhu priateľov a kolegov. Dúfam, že mi dáte za
pravdu, že v našom prípade sa tak stalo.
Štátny tajomník MPaRV SR Ing. Š. Adam
Boli sme radi, že aj na základe ohlasov z predchádzajúcich ročníkov záštitu nad chovateľským dňom v Kočíne prevzal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ing. Jahnátek, ktorý sa, žiaľ, kvôli povinnostiam nemohol zúčastniť. Delegáciu ministerstva viedol
štátny tajomník Ing. Štefan Adam, ktorý sa prihovoril zúčastneným na aktuálnu tému „Ako
ďalej v ŽV“ a zároveň odovzdával aj víťazné ocenenia.
Iste ste si mnohí všimli aj zvýšený záujem médií, či už tlačených, alebo elektronických.
V spolupráci s mediálnym partnerom zo Slovenského chovu sme tejto problematike venovali zvýšenú pozornosť, pretože o problémoch, ale aj úspechoch ŽV na Slovensku je
potrebné neustále hovoriť, informovať a ukazovať v mori negatívnych vecí aj tie pozitívne.
Máme pocit, že aj po mediálnej stránke bola akcia úspešná. Za všetkých oceňujeme
chlapov zo Slovenského chovu za spôsob, akým informovali o chovateľskom dni na stránkach Slovenského chovu.
Dovoľte ešte raz poďakovať všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili k tomu,
aby bol chovateľský deň úspešný.
Je pochopiteľné, že najdôležitejší sú tí, ktorí boli ochotní zúčastniť sa so svojimi zvieratami a absolvovali celú tú strastiplnú prípravu, ktorá je mimoriadne náročná a zaberá
množstvo času a síl.
17
miniinfo
mini
november 2013
Sú to nasledovní chovatelia:
SEMAT a.s. Trnava, Veľký Dvor
Roľnícke družstvo BLIŽINA Prietržka
Poľnohospodárske družstvo Podolie
Poľnohospodárske družstvo Čachtice
Poľnohospodárske družstvo Chynorany
FOOD FARM s.r.o., HLOHOVEC
AGROVIA a.s., Hlohovec
3. Chovateľský deň otvoril predseMVL AGRO s.r.o. Malé Chlievany
da predstavenstva SHA Ing. VladiPPD Prašice so sídlom v Jacovciach
mír Chovan
Poľnohospodárske družstvo Očová
Farma Majcichov a.s., Vlčkovce
Poľnohospodárske družstvo Zavar
EuroGen, spol. s r.o., Prievaly
Roľnícka a obchodná spoločnosť, a.s. Bojničky
AgroContract mliečna farma, a.s. Jasová
Poľnohospodárske družstvo Horné Obdokovce
Poľnohospodárske družstvo Slatina nad Bebravou
Roľnícke družstvo podielnikov Most pri Bratislave
Poľnohospodárske družstvo podielnikov Veľké Uherce
Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Kočín
Poľnohospodárske družstvo “Radošinka“ Veľké Ripňany
Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo Drahovce
Všetkým patrí vďaka a náš obdiv. V tejto, neľahkej dobe pre ŽV, našli v sebe silu a hlavne chuť ukázať, že to vieme robiť aj na Slovensku. Radosť sme mali aj z toho, že pribudli niektoré nové chovy, ktoré sa zúčastnili prvýkrát a pre nich nech bolo povzbudením, že
ich vystúpenie bolo viac ako úspešné. Dúfame, že v budúcnosti sa objavia ďalší chovatelia, pretože mnohých výsledky k tomu oprávňujú. Tým som zároveň aj naznačil, že by sme
radi pripravili aj ďalší ročník, potichu sme si však hovorili, že pod 50 dojníc by sme išli len
neradi. Je nám ľúto aj tých chovateľov, ktorí 2 týždne s plným nasadením pripravovali svoje nádherné zvieratá, avšak vlastník 2 dni pred akciou rozhodol inak. Našťastie to bol jediný prípad.
Nemenej dôležitým ako získanie chovateľov bolo zabezpečenie finančných prostriedkov.
Sme vďační za podporu MPSR, táto by, samozrejme, ani zďaleka nestačila, pokiaľ
chceme zachovať doterajší charakter podujatia (a to chceme).
Bez sponzorov by to jednoducho nešlo. Sme nesmierne radi a sme vďační všetkým
sponzorom, ktorí nám pomohli zabezpečiť tento chovateľský deň.
Sme radi, že k tradičným sponzorom pribudli aj noví, ktorí sú pre nás príjemným o to
pozitívnejším prekvapením. Ako rozumné sa ukázalo aj spoločné jednanie organizátorov
a zástupcov sponzorov, čo prispelo k dobrej organizácii podujatia. Máme na mysli aj estetickú stránku všetkých prezentácií, ktorá spĺňala požadované kritériá.
18
miniinfo
mini
november 2013
Vďaka patrí nasledovným sponzorom:
ZLATÍ SPONZORI:
SBS, a.s.
Insemas, s.r.o.
Schaumann Slovensko, s.r.o.
SIGI Trade, s.r.o.
UBM Feed Kft.
STRIEBORNÍ SPONZORI:
Agromont Nitra, s.r.o.
Beuker, s.r.o.
SANO moderná výživa zvierat, s.r.o.
MERKANTA INTERNATIONAL., s.r.o.
CRV Czech Republic, s.r.o.
Plemenárske služby SR š.p.
PARTNER - Vetagro, s.r.o.
RIPO, s.r.o.
Bauer Irrigation, s.r.o.
AGROSERVIS, s.r.o. Svodín
KWS Semena, s.r.o.
AGROPODNIK, a.s.
LIMAGRAIN Central Europe SE
Považský cukor
Ing. Emil Lauko ISOKMAN- trading
BIOLIFE, s.r.o.
BERNHARD FEIX GmbH
MILSY, a.s.
Schaffelhoferovci - otec a syn v akcii, precízne
a trpezlivo vyberali najkrajšie zvieratá z jednotlivých kategórií
BRONZOVÍ SPONZORI:
AGRASERVIS, s.r.o.
ALCSIRED, s.r.o.
BIOFERM SK, s.r.o.
ARGOS-F, s.r.o.
ATS DANUBIUS, s.r.o.
SCHAUER, s.r.o.
MOREAU AGRI, s.r.o.
DELACON Biotechnik Slovensko, s.r.o.
EMATECH, s.r.o.
Alltechnology C.Z., s.r.o.
Throw Nutrition Biofaktory, s.r.o.
VETIS-MVDr. Peter Pongrácz
Agra, s.r.o.
Anja, s.r.o.
LEGUSEM
ZSIFKOVICS Johann
SYNGENTA Slovakia, s.r.o.
AGP Slovakia, s.r.o.
Poďakovanie patrí aj mnohým ďalším,
ktorí neprispeli priamo finančne, ale doniesli
množstvo dobrôt a prispeli tak k vynikajúcemu občerstveniu a správnemu pitnému
režimu. Postarať sa o viac ako 1000 návštevníkov iste nie je jednoduché, myslíme,
že toto sa nám v plnej miere podarilo.
19
miniinfo
mini
november 2013
Po minuloročnom úspechu súťaže o najlepší chlebík sme si túto peknú akciu znova zopakovali. V gescii západoslovenského cechu pekárov a cukrárov Slovenska súťažilo 18 pekární s 35
druhmi chlebíka. Dáte mi iste za pravdu, že to bola
šťastná voľba a spojenie pekné kravy, dobré mlieko a vynikajúce chlebíky správne zarezonovalo.
Podobne sa ukázalo, že voľba moderovania
akcie, ktorú sme si minulý rok prvýkrát odskúšali, bola rozumná. Skúsený JUDr. Urban sa zhostil tejto neľahkej úlohy s jemu vlastnou profesionalitou.
Aby sme nezabudli na to najdôležitejšie, teda na chovateľov a ich zvieratá. Vo vynovenej,
parádnej predvádzacej ohrade s novozaloženým
trávnikom sa za početného záujmu publika predvádzali postupne dojnice na prvej a potom vyšších
laktáciách. Sme radi, že znovu mohli súťažiť červená a čierna varieta samostatne.
Oficiálnym rozhodcom bol Ing. Zdeněk Schaf- Vynovená predvádzacia plocha s trávnikom
felhofer starší, pomocníkom bol Ing. Zdeněk
Schaffelhofer mladší. Krásny príklad, že jablko nepadlo ďaleko od stromu, pretože sú to otec
a syn z Českej republiky. Mimochodom, úlohy
si vzájomne vymenili na tohtoročnom Agrokomplexe.
Svojej náročnej úlohy sa zhostili s plnou gráciou, za čo im patrí naše uznanie. Ing. Schaffelhofer starší určil za šampiónku chovateľského dňa
dojnicu s ušným číslom SK801177325 z AgroContractu mliečna farma a.s. Jasová, ktorá zvíťaIng. E. Zácsek pri preberaní ocenenia
zila bez akýchkoľvek pochýb.
Rozhodca zároveň určil aj najlepšie predvádzajúceho vodiča, ktorým sa zaslúžene stal Ing.
Erik Zácsek, šéf víťaznej dojnice z mliečnej farmy v Jasovej.
Vicešampiónkou sa na radosť domácich stala dojnica SK801115450 z domácej farmy Šterusy. Dojnica SK801095549 z PD Zavar získala titul
dojnica s najlepším vemenom.
V tipovacej súťaži o uhádnutie šampiónky chovateľského dňa bola zo 45 správnych odpovedí
vylosovaná pani Ing. Andrea Hradiská z firmy Insemas s.r.o.
Ing. A. Hradiská – víťaz tipovacej súťaže
20
miniinfo
mini
november 2013
Len pripomínam, že kompletné výsledky boli ihneď 19. septembra 2013 prezentované
na našej webovej stránke www.holstein.sk Pre poriadok ich znovu uvádzame:
Kategória: Prvôstky červeno-biela varieta
1. miesto
Podnik: 3RĐQRKRVSRGiUVNHGUXåVWYR5DGRãLQND
Kat. ýíslo kravy
þíslo
11
SK000801325039
Narodenie
Plemeno
Typ
Oddiel
PK
21.03.11
R100
HA
Chov: 021 %(+<1&(
Otec
CAL-010
Matka
SK000800541027
CARMANO
H0
ET Vek 1.otel. Posledné
maximálna - priemerná - celoživotná
Pos.otel. pripustenie Pl Ldni Mlieko Tuk
%
Bielk
741
27.06.13
31.03.13
BW-048
157
3601
166
157
3601
166
4,61
128
%
3,55
128
2. miesto
Podnik: 3RĐQRKRVSRGiUVNHYêUREQpDREFKRGQpGUXåVWYR.RþtQ
Kat. ýíslo kravy
þíslo
3
SK000801128166
Narodenie
Plemeno
Typ
Oddiel
PK
18.01.11
R100
HA
Otec
MNA-018
Chov: 031 â7(586<
Matka
SK000800554392
HUYBEN S RED DEVIL
H0
ET Vek 1.otel. Posledné
maximálna - priemerná - celoživotná
Pos.otel. pripustenie Pl Ldni Mlieko Tuk
%
Bielk
764
20.06.13
20.02.13
ORK-004
181
5731
269
181
5731
269
4,69
200
%
3,49
200
3. miesto
Podnik: 3RĐQRKRVSRGiUVNHGUXåVWYR5DGRãLQND
Kat. ýíslo kravy
þíslo
9
SK000801326240
Narodenie
Plemeno
Typ
Oddiel
PK
08.05.11
R93,0 S 7,0
HB
Chov: 011 9..9(ď.e5,3ĕ$1<
Otec
FBE-008
Matka
SK000801005222
FAMOS
H1
ET Vek 1.otel. Posledné
maximálna - priemerná - celoživotná
Pos.otel. pripustenie Pl Ldni Mlieko Tuk
%
Bielk
728
24.07.13
05.05.13
BW-048
115
3373
144
115
3373
144
4,27
113
%
3,35
113
Kategória: Kravy na 2. a ďalšej laktácii, červeno-biela varieta
1. miesto
Podnik: 3RĐQRKRVSRGiUVNHYêUREQpDREFKRGQpGUXåVWYR.RþtQ
Kat. ýíslo kravy
þíslo
5
SK000801115450
Narodenie
Plemeno
Typ
Oddiel
PK
09.02.10
R90,3 S 9,7
HB
Otec
SOG-008
Chov: 031 â7(586<
Matka
SK000456696204
STANLEY-ET
H1
ET Vek 1.otel. Posledné
maximálna - priemerná - celoživotná
Pos.otel. pripustenie Pl Ldni Mlieko Tuk
%
Bielk
899
24.11.12
27.07.12
COK-002
1
1
305
305
7325
7325
388
388
1
355
8292
448
5,30
5,30
287
287
%
3,92
3,92
330
2. miesto
Podnik: 6(0$7DV7UQDYD
Kat. ýíslo kravy
þíslo
15
SK000800968335
Chov: 101 9HĐNê'YRU
Narodenie
Plemeno
Typ
Oddiel
PK
08.01.10
R100
HA
Otec
PRX-003
Matka
SK000800486192
TORYS TORNADO-RED-ET
H0
ET Vek 1.otel. Posledné
maximálna - priemerná - celoživotná
Pos.otel. pripustenie Pl Ldni Mlieko Tuk
%
Bielk
806
11.10.12
12.07.13
SOM-030
1
1
305
305
7452
7452
373
373
2
465
11466
563
5,01
5,01
220
220
%
2,95
2,95
362
3. miesto
Podnik: 3RĐQRKRVSRGiUVNHYêUREQpDREFKRGQpGUXåVWYR.RþtQ
Kat. ýíslo kravy
þíslo
7
SK000800993502
Narodenie
Plemeno
Typ
Oddiel
PK
24.01.09
R100
HA
H0
Otec
SOG-008
Chov: 031 â7(586<
Matka
SK000800421258
STANLEY-ET
21
ET Vek 1.otel. Posledné
maximálna - priemerná - celoživotná
Pos.otel. pripustenie Pl Ldni Mlieko Tuk
%
Bielk
781
12.04.13
26.02.13
ORK-004
2
2
275
290
8060
7883
306
299
3
759
22870
867
3,80
3,79
258
258
748
%
3,20
3,27
miniinfo
mini
november 2013
Kategória: Prvôstky čierno-biela varieta
1. miesto
Podnik: 09/$*52VUR0DOp&KOLHYDQ\
Kat. ýíslo kravy
þíslo
40
SK000801264824
Chov: 011 9(ď.e+267(
Narodenie
Plemeno
Typ
Oddiel
PK
24.10.10
H100
HA
Otec
MNA-017
Matka
SK000800790255
RIDGE-STAR JAMMER-ET
H0
ET Vek 1.otel. Posledné
maximálna - priemerná - celoživotná
Pos.otel. pripustenie Pl Ldni Mlieko Tuk
%
Bielk
%
685
12.03.13
1
305
11091
379
3,42
342
3,08
08.09.12
LU-042
1
305
11091
379
3,42
342
3,08
1
347
12739
438
396
2. miesto
Podnik: 3'&K\QRUDQ\
Kat. ýíslo kravy
þíslo
26
SK000801265369
Chov: 012 &+<125$1<
Narodenie
Plemeno
Typ
Oddiel
PK
09.01.11
H100
HA
Otec
EMY-009
Matka
SK000800916118
BY-MY BLITZ CADET-ET
H0
ET Vek 1.otel. Posledné
maximálna - priemerná - celoživotná
Pos.otel. pripustenie Pl Ldni Mlieko Tuk
%
Bielk
915
26.09.12
12.07.13
BW-051
55
1470
49
55
1470
49
3,33
46
%
3,13
46
3. miesto
Podnik: 3RĐQRKRVSRGiUVNHGUXåVWYR=DYDU
Kat. ýíslo kravy
þíslo
70
SK000801320655
Chov: 031 'ROQp/RYþLFH
Narodenie
Plemeno
Typ
Oddiel
PK
03.04.11
H100
HA
Otec
FOM-024
Matka
SK000800375953
WILCOX CALIFA
H0
ET Vek 1.otel. Posledné
maximálna - priemerná - celoživotná
Pos.otel. pripustenie Pl Ldni Mlieko Tuk
%
Bielk
795
02.09.12
06.06.13
BS-055
86
2747
88
86
2747
88
3,20
76
%
2,77
76
Kategória: Kravy na 2. a ďalšej laktácii, čierno-biela varieta
1. miesto
Podnik: $JUR&RQWUDFWPOLHþQDIDUPDDV
Kat. ýíslo kravy
þíslo
37
SK000801177325
Chov: 011 -DVRYi
Narodenie
Plemeno
Typ
Oddiel
PK
03.08.10
H100
HA
Otec
PEL-030
Matka
SK000800893316
ART-ACRES MTOTO DOUG 444-ET
H0
ET Vek 1.otel. Posledné
maximálna - priemerná - celoživotná
Pos.otel. pripustenie Pl Ldni Mlieko Tuk
%
Bielk
694
07.09.12
16.06.13
MNA-019
1
1
302
302
13058
13058
409
409
2
370
16545
505
3,13
3,13
381
381
%
2,92
2,92
474
2. miesto
Podnik: 3RĐQRKRVSRGiUVNHGUXåVWYR=DYDU
Kat. ýíslo kravy
þíslo
71
SK000801095549
Chov: 031 'ROQp/RYþLFH
Narodenie
Plemeno
Typ
Oddiel
PK
12.01.10
H100
HA
Otec
MED-004
Matka
SK000112652207
KEYSTONE POTTER
H0
ET Vek 1.otel. Posledné
maximálna - priemerná - celoživotná
Pos.otel. pripustenie Pl Ldni Mlieko Tuk
%
Bielk
870
04.07.13
21.04.13
BS-060
1
1
278
278
8012
8012
361
361
2
410
12995
542
4,51
4,51
271
271
%
3,38
3,38
422
3. miesto
Podnik: 3RĐQRKRVSRGiUVNHGUXåVWYRSRGLHOQLNRY9HĐNp8KHUFH
Kat. ýíslo kravy
þíslo
63
SK000801122890
Narodenie
Plemeno
Typ
Oddiel
PK
06.07.10
H100
HA
H0
Otec
JUX-007
Chov: 011 9..9(ď.e8+(5&(
Matka
SK000800898143
GILLETTE CUTLER-ET
22
ET Vek 1.otel. Posledné
maximálna - priemerná - celoživotná
Pos.otel. pripustenie Pl Ldni Mlieko Tuk
%
Bielk
718
05.11.12
1
305
06.08.13
BS-023
1
2
%
7578
334
4,41
272
3,59
305
7578
334
4,41
272
3,59
392
10053
426
356
miniinfo
mini
november 2013
FINÁLNE UMIESTNENIE ZVIERAT
Najlepšie vemeno
Podnik: 3RĐQRKRVSRGiUVNHGUXåVWYR=DYDU
Kat. ýíslo kravy
þíslo
71
SK000801095549
Chov: 031 'ROQp/RYþLFH
Narodenie
Plemeno
Typ
Oddiel
PK
12.01.10
H100
HA
Otec
MED-004
Matka
SK000112652207
KEYSTONE POTTER
H0
ET Vek 1.otel. Posledné
maximálna - priemerná - celoživotná
Pos.otel. pripustenie Pl Ldni Mlieko Tuk
%
Bielk
870
04.07.13
21.04.13
BS-060
1
1
278
278
8012
8012
361
361
2
410
12995
542
4,51
4,51
271
271
%
3,38
3,38
422
Vice - Šampiónka
Podnik: 3RĐQRKRVSRGiUVNHYêUREQpDREFKRGQpGUXåVWYR.RþtQ
Kat. ýíslo kravy
þíslo
5
SK000801115450
Narodenie
Plemeno
Typ
Oddiel
PK
09.02.10
R90,3 S 9,7
HB
Otec
SOG-008
Chov: 031 â7(586<
Matka
SK000456696204
STANLEY-ET
H1
ET Vek 1.otel. Posledné
maximálna - priemerná - celoživotná
Pos.otel. pripustenie Pl Ldni Mlieko Tuk
%
Bielk
%
899
24.11.12
1
305
7325
388
5,30
287
3,92
27.07.12
COK-002
1
305
7325
388
5,30
287
3,92
1
355
8292
448
330
ŠAMPIÓNKA VÝSTAVY
Podnik: $JUR&RQWUDFWPOLHþQDIDUPDDV
Kat. ýíslo kravy
þíslo
37
SK000801177325
Chov: 011 -DVRYi
Narodenie
Plemeno
Typ
Oddiel
PK
03.08.10
H100
HA
H0
Otec
PEL-030
Matka
SK000800893316
ART-ACRES MTOTO DOUG 444-ET
ET Vek 1.otel. Posledné
maximálna - priemerná - celoživotná
Pos.otel. pripustenie Pl Ldni Mlieko Tuk
%
Bielk
694
07.09.12
16.06.13
MNA-019
1
1
302
302
13058
13058
409
409
2
370
16545
505
3,13
3,13
381
381
%
2,92
2,92
474
Šampión môže byť len jeden, v prípade chovateľského dňa zvíťazili všetci, ktorí si to vyskúšali priamo v boji o tento piedestál. Nech je zadosťučinením všetkým, že boli priamymi
účastníkmi zatiaľ na Slovensku najväčšej a najvyrovnanejšej bitky o víťazstvo. Takto vyrovnané, kvalitne pripravené a vcelku aj slušne vodené zvieratá sme doposiaľ určite nevideli.
Poďakovanie preto patrí všetkým, ktorí pomohli s prípravou zvierat, či už strihaním, ošetrovaním, učením chodiť, resp. samotným predvádzaním. Odviedli obrovský kus práce a pre
mnohých to bola dobrá škola a vklad do budúcnosti.
Poďakovanie patrí aj všetkým pracovníkom PVOD Kočín, ktorí znovu vytvorili vynikajúce
podmienky a veľkou mierou prispeli k úspešnému dňu. Ďakujeme hlavne predsedovi PVOD
Kočín Ing. Puvákovi za nezištnú pomoc pri organizovaní celej akcie. Verte, že táto akcia sa
dá zorganizovať len s ľuďmi so srdcom na pravom mieste.
Poďakovanie patrí aj Vám všetkým, ktorí ste prišli do Kočína a svojou prítomnosťou ste
dali najavo, že nám na osude živočíšnej výroby na Slovensku záleží.
Ako ďalej?
O tom rozhodujú hlavne chovatelia, bola by však škoda nevyužiť skúsenosti z doterajších ročníkov a nezopakovať si to aj o rok. Skúsme všetci tí, ktorí môžeme nejakým spôsobom pomôcť, aby sa sen o tradícii stal skutočnosťou.
Na záver si pomôžem myšlienkou z úvodníka v poslednom vydaní Slovenského
chovu, ktorý oceňuje „ľudský rozmer tohto podujatia“ a to je aj náš cieľ do budúcnosti!
23
miniinfo
mini
november 2013
SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA
PLEMENNÁ KNIHA - KARTA KRAVY
ŠAMPIÓNKA výstavy – 3. chovateĐský deĖ PVOD Koþín
Farma Šterusy – 19.9.2013
Ušné þíslo
Import
Narodenie
SK000801177325
ET
03.08.2010
Podnik
AgroContract mlieþna farma, a.s.
Plemeno
Chov
Jasová
Oddiel PK
H100
HA
RodokmeĖ
Otec
OO
CAROL PRELUDE MTOTO-ET
IT006001001962
ART-ACRES MTOTO DOUG 444-ET
US000060077538
MO
ART-ACRES EMORY K KAY-ET
PEL-030
US000017010637
Matka
OM
SK000800893316
MM
WALHOWDON MARSHALL HARRY-ET
US000060083723
BW-025
SK000800429174
Celková laktácia
Mlieková úžitkovosĢ
Pl
Dátum
1
27.06.2012
2
16.06.2013
Potomstvo
Normovaná laktácia
Vek
Ldni
Mlieko
Tuk
%
Biel
%
Ldni
Mlieko
Tuk
%
Biel
%
rok-mes
Býþek
302
13058
409
3,13
381
2,92
302
13058
409
3,13
381
2,92
1 - 11
Jaloviþka
101
5371
147
2,74
143
2,66
100
5314
146
2,74
141
2,66
2 - 11
403
18429
524 2,84 302
13058
409
3,13
381
2,92
2/ 1
celoživotná / priemerná
Priemerná denná celoživotná úžitkovosĢ - kg mlieka
556 3,02
16,0
Exteriér
Dátum
hodnotenia
Pl
26.09.2013
01
Stavba
89,0
Mlieþna pevnosĢ
VG
90,0
Konþatiny
EX
87,0
Vemeno
VG
87,0
VG
Celkové
hodnotenie
89,0
VG
Genetické hodnotenie
Dátum
hodnotenia
Krajina
PH
mlieko kg
PH
tuk kg
PH
tuk %
PH
biel kg
PH
biel %
Index
Rel
Hodnota
07/2013
SK
1260
17
-0,40
29
-0,16
SPI
0,5036
4062
29.08.2013
DĎžka
života
1149
DE-SU GILLESPY-ET *BY TV TL
LU-042
Kgpb j©
24
miniinfo
mini
november 2013
Laminitída sa dá zdolať...
Tars Cheema, Hoard’s Dairyman
Ak umožníme kravám pohodlne ležať v dobre navrhnutých stajniach, zdravotný stav ich paznechtov sa bude rapídne zlepšovať.
O laminitíde sa hovorí, že v súčasnosti je to najviditeľnejší problém v oblasti starostlivosti o pohodlie zvierat. Je to choroba finančne náročná, na pohľad nepekná a má negatívny dopad na dlhovekosť. Ak by sa dala ľahko liečiť, nemali by sme celú plejádu expertov
analyzujúcich jej príčiny a navrhujúcich riešenia. Každý v mliečnom
priemysle by mal pochopiť jej vážnosť a potrebu koncentrovanej
podpory zo všetkých strán, aby sa jej dôsledky minimalizovali.
To bol dôvod, aby sa odborníci stretli na konferencii o dizajne stajní organizovanej spoločnosťou Dairy Hoof Health Group BC. Hoci sa konferencia sústredila na problematiku
ustajňovania, veterinári a výživári sa zhodli v tom, že s touto témou úzko súvisí aj podiel
výživy na vzniku a priebehu ochorenia. Zhodný názor mali aj na to, že subakútna ruminálna acidóza (SARA), ktorá je výsledkom vysokoenergetických kŕmnych dávok a preberania obsahu žľabu zvieratami počas kŕmenia, môže vyvolať laminitídu.
Preplnené priestory sú zabijakom...
Ak kravy neležia potrebných 12 hodín, sú na nohách príliš dlho, čím namáhajú závesné
tkanivá v štruktúrach paznechtu. Ak stoja na mäkkých povrchoch, namáhanie je o niečo
menšie, no v ustajňovacích zariadeniach prevládajú „nemilosrdne“ tvrdé betónové podlahy.
Kravy by nemali čakať na to, aby si mohli ľahnúť alebo nakŕmiť sa. To predpokladá jedno
ležovisko na jedno zviera v každej skupine a 75 cm priestoru pri kŕmnom žľabe na kravu.
Priestor na kŕmenie sa neprimerane zmenšuje v troj- a štvorradových maštaliach s voľným
ustajnením, čo čas čakania na potravu podstatne predlžuje.
Navyše, je tu ešte ďalšia komplikácia. Ak kravy pravidelne čakajú, aby sa mohli nažrať
a TMR im umožňuje preberanie, tak jedince, ktoré sa dostanú k žľabu prvé, často dostanú
viac koncentrátov, ako by mal byť ich podiel. Výsledkom čoho je SARA. Doplnenie a rozmiestnenie kŕmnych žľabov tak, aby každá krava mala svojich 75 cm priestoru sa môže
spočiatku zdať pridrahé, no je vysoko pravdepodobné, že zníži náklady spojené s nárastom
laminitídy a skrátením dlhovekosti.
Boj o miesto pri kŕmnom žľabe často vyústi do „odstavenia“ menej priebojných kráv,
najmä vtedy, keď sa používajú iba jednoduché typy zábran. Krotké a mladé kravy sú preto nútené dlhšie čakať, kým príde na ne rad. Čas, keď musia kravy stáť pred dojením a pri
prehliadke veterinárom, by sa mal tiež skrátiť na minimum.
25
miniinfo
mini
november 2013
Betón = opotrebenie ...
Agresívny povrch betónových podláh spôsobujúci nadmerný oder a neraz aj poranenie
paznechtov, bol tiež jednou z tém konferencie. Ukázalo sa, že kravy uprednostňujú presuny po gumenom povrchu, pokiaľ má správnu textúru a mäkkosť. Problém môžu spôsobiť
kotviace prvky, ktoré sa časom dostanú nad úroveň povrchu.
Betón, ktorý mal spočiatku dobrú textúru, môžu vyhladiť zhrňovače, takže je šmykľavý
a kravy sa po ňom pohybujú neisto. Náprava spočíva v úprave povrchu, vyrezaním drážok
rôznych vzorov alebo pokrytím gumou. Stajne využívajúce pieskovú podstielku majú výhodu permanentne protišmykových podláh.
V jednom príspevku autor poukázal na to, že niekoľko štúdií potvrdilo súvislosť medzi
laminitídou a používaním automatických zhrňovačov uličiek. Niekomu sa to môže zdať nelogické, pretože tieto zariadenia zvyčajne čistia uličky častejšie, ako sa to robí manuálne,
z čoho vyplýva, že by tam malo byť menej hnoja a nečistôt. Podľa jednej teórie, ide o pridané riziko nedostatočnej hygieny (zvýšené vystavovanie patogénom – digitálna dermatitída) ktorú spôsobujú „tsunami hnoja“, keď zhrňovač tlačí pred sebou hromadu výkalov po
celej uličke. Ďalším argumentom je zvýšené riziko poranení v prípade, že kravy stúpia na
zhrňovač alebo sa ho snažia obísť, najmä vtedy, keď ich niekam ženú alebo sa tlačia a nemôžu ho bezpečne obísť.
Je nevyhnutné zamyslieť sa nad dizajnom maštalí, medzi kľúčové prvky patria boxy, podlahy, kŕmne
stoly, kúpele na paznechty a mnohé ďalšie elementy.
26
miniinfo
mini
november 2013
Tretí argument poukazuje na jemnú vrstvu výkalov, ktoré sa takmer vždy nachádzajú na
podlahe aj vďaka tomu, že kvôli mechanizmom je sklon podlahy len veľmi mierny.
Špeciálne potreby zasušených kráv ...
Zasušené kravy sa v minulosti považovali za „občanov tretej kategórie“. Ustajňovali ich v podradných priestoroch a dostávali menej hodnotné krmivo, pretože neprodukovali
mlieko. Od tých čias sa situácia zmenila, lebo sa ukázala dôležitosť dobrého manažmentu
týchto zvierat z hľadiska úspešného otelenia a laktácie. Moderné návrhy ustajnenia zasušených kráv zahŕňajú primerané priestory nielen pre zasušené kravy, ale aj kravy krátko
pred otelením a po ňom.
Tam, kde sa používa voľné ustajnenie, odporúča sa ponechať miesto široké 140 cm,
ktoré zaručuje zvieraťu dostatočný komfort a motivuje ho, aby využilo na ležanie čo najviac času.
Pre túto kategóriu zvierat sa bežne využívajú nastielané ležoviská, stále častejšie s hlbokou podstielkou, pod ktorými je nešmykľavý povrch. Každá krava by mala mať rezervovanú plochu s rozlohou minimálne 9 metrov štvorcových. Kravy by sa mali oteliť v čistých
a pohodlných kotercoch, ktoré sa nachádzajú v skupine tesne pred otelením, aby sa na
minimum zredukoval stres z odlúčenia, ktorý býva tiež príčinou zníženého príjmu krmiva.
Hormóny produkované pri otelení môžu spôsobiť ochabnutie väzív a napínačov v končatine, čím sa zvýši náchylnosť na zranenia vo vnútri rohovinového chodidla. Vtedy sa stáva dostatočný čas ležania kritickým faktorom počas celého obdobia. Mnohé nové mliečne
farmy uznávajú význam voľne ustajnenej skupiny kráv v období prechodu buď s podstielaním alebo hlbokou podstielkou, ktorá poskytuje vysokú mieru komfortu a vylučuje konkurenčný boj o ležovisko a pri kŕmení. Toto u čerstvo otelených kráv zlepší aj zdravie paznechtu, vďaka predĺženému času ležania, pokým sa hladina hormónov nevráti do normálu.
Priestory na ošetrovanie by mali byť vždy dobre osvetlené, bezpečné, zvieratám známe,
s dobrým prístupom a nešmykľavou podlahou. To sa týka hlavne priestoru na ošetrovanie
paznechtov, kde sa razí stratégia „včasnej diagnózy a včasného ošetrenia“.
Kým väčšina mliečnych fariem má zariadenia na kúpeľ nôh, existujú aj také hospodárstva, kde sa kúpeľ nôh nevyužíva, alebo ak áno, tak iba sporadicky. Správne zariadenie
musí byť najmenej 3 metre dlhé, aby sa pri prechode ponorili do roztoku všetky nohy kravy.
Steny nádrže musia byť pevné a bez obruby, ktorá by umožnila zvieratám vyhnúť sa namočeniu nôh. Popri manuálnom namiešaní roztoku, sú dostupné aj systémy, ktoré automaticky dopĺňajú hladinu, sledujú správne zloženie a čistotu roztoku a podľa potreby ho filtrujú.
Ekonomické a optické aspekty laminitídy nie sú zanedbateľné. Každý chovateľ by mal
preto využiť dostupné možnosti vyhodnotenia stavu svojho stáda a pripraviť komplexný
plán, ktorý by mu zabezpečil želateľné výsledky.
27
miniinfo
mini
november 2013
Mohli by sme vyšľachtiť efektívnejšie dojnice,
ak sa zameriame na zdravie a úžitkovosť...
Chad Dechow, Hoard’s Dairyman
V júli 2013 sa v Indianopolise konalo výročné zhromaždenie
ADSA (American Dairy Science Association), na ktorom sa zišli
genetici z celého sveta zameraní na mliečny dobytok, aby prezentovali výsledky svojich najnovších výskumov. Mnohé z príspevkov
sa venovali problematike vyhodnocovania znakov, ktoré v súčasnosti nie sú zahrnuté do existujúceho systému genetického hodnotenia. Predpokladám, že v blízkej budúcnosti sa niektoré zo
skúmaných znakov stanú súčasťou nášho rutinného hodnotenia,
najmä vďaka genomickým odhadom.
Lepšia konverzia krmiva...
V roku 2011 sa začala rozsiahla vedecká akcia zameraná na vytvorenie databázy, pomocou ktorej sa sleduje denný príjem potravy u viac ako 8000 genotypovaných holsteinských kráv. Údaje sa zbierajú z niekoľkých amerických a európskych univerzít, pričom
koordinátorom výskumu je Michiganská štátna univerzita. Zozbierané údaje pochádzajú
predovšetkým od prvôstok.
Výskumný tím je v počiatočnom štádiu vývoja genetického hodnotenia účinnosti krmiva
a prvé genomické odhady budú uskutočnené v priebehu jedného, maximálne dvoch rokov.
Doterajší výskum naznačuje, že existuje dosť veľa premenlivostí v príjme krmiva, ktoré
sa nedajú vysvetliť iba rozdielmi v úžitkovosti, veľkosti tela a podobne. To nabáda vedcov
k tomu, aby začali dlhodobé vyhodnocovanie využiteľnosti krmiva, čo im poskytne dobrý
základ pre priamu selekciu produkčnej účinnosti krmiva. Je zrejmé, že bude potrebné prekonať niekoľko prekážok, ku ktorým sa dostaneme v ďalšej časti tohto príspevku.
Genetické hodnotenie znakov zdravia v USA a Kanade pokročilo ďalej, ako hodnotenie využiteľnosti krmiva. Napríklad genetické hodnotenie pre odolnosť voči mastitíde bude
v Kanade dostupné už koncom tohto roka. Je výsledkom úsilia od roku 2007 vyvinúť databázu zdravia kráv pre osem znakov: mastitídu, posunutie slezu, ketózu, mliečnu horúčku,
zadržanú placentu, metritídu, cysty na vaječníkoch a laminitídu. Informácie o zdraví sa zaznamenávajú prostredníctvom systému kontroly úžitkovosti a zhromažďujú sa z 4000 kanadských mliečnych fariem.
Pokiaľ ide o USA, najnovšie výsledky genetického hodnotenia boli zverejnené v júli tohto
roka. Rád by som poukázal na niekoľko z nich. V mnohých stádach sa záznamy o zdraví kráv ukladajú v počítačoch manažmentu farmy, a dajú sa následne využiť v genetickom
28
miniinfo
mini
november 2013
hodnotení. Tento typ údajov vyžaduje značné investície do ich spracovania, no napriek tomu sú odhady dedičnosti pre väčšinu znakov nižšie ako 10 percent.
Zatiaľ čo, výsledky genomického hodnotenia znakov zdravia, prezentované na zhromaždení ADSA vykazovali spoľahlivosť okolo 40 percent, pričom s nárastom databázy sa
očakáva ešte vyššie číslo spoľahlivosti. Hlavné prekážky rutinného vyhodnocovania zdravia kráv v USA sú v súčasnosti skôr logistického ako technického charakteru. Aby sa dosiahol významný pokrok, bude potrebný štandardnejší systém zaznamenávania údajov
o zdraví kráv a ďalší vývoj metód na prenos dát z počítačov na farmách do centrálnej databázy, čo však nebude také jednoduché.
Genetické hodnotenie na odolnosť voči mastitídam sa už istý čas robí aj v severských
krajinách Európy, napríklad vo Švédsku a Nórsku. Antibiotiká tam môže podávať iba veterinár a všetky zásahy tohto typu sa registrujú v národných databázach.
Hlavný rozdiel medzi hodnotiacim systémom zdravia, ktorý plánujeme zaviesť v Severnej Amerike a systémom vo Švédsku a Nórsku je v tom, že americký systém je na báze
dobrovoľnosti a spolieha sa na záznamy prvovýrobcov. Tento systém má isté výhody v porovnaní s vyššie uvedenými európskymi štátmi, pretože tam dochádza k nižšiemu počtu registrovaných prípadov, keďže sa nahlasujú iba tie, v ktorých zasahuje veterinár.
Šľachtenie „zelených“ kráv...
Na potenciál hodnotenia nových znakov, ktoré môžu byť predpovedané pomocou
rôznych metabolických profilov vo vzorkách
mlieka je zameraný výskum v Belgicku. Vedci vyvinuli spôsob, ako predpovedať emisie
metánu zo vzoriek mlieka a vykonali aj genetické hodnotenie produkcie metánu. Cieľom výskumu je možnosť selekcie kráv, ktoré
sú výkonnejšie a pritom s menším dopadom
na životné prostredie. Zo vzoriek mlieka obsahujúcich metabolity vypracovali tiež odhady energetickej bilancie a ukázali, že selekcia na redukciu negatívnej energetickej
bilancie by pomohla zlepšiť plodnosť.
Hoci nie ako hlavné výsledky svojej práce, ten istý výskumný tím tento rok prezentoval
aj získané poznatky o genetickej selekcii na špecifické profily mastných kyselín, ktoré by
umožnili genetickú selekciu na tzv. „zdravšie“ mlieko.
Veľa stimulov pre vývoj nových znakov pochádza z výsledkov genomického testovania.
Mnohé zo znakov sa dajú ťažšie zaznamenávať a sú finančne náročnejšie ako znaky pre
úžitkovosť, a teda nie je pravdepodobné, že sa stanú súčasťou rutinnej kontroly úžitkových
29
miniinfo
mini
november 2013
vlastností. To znamená, že budeme mať údaje získané iba od časti tých kráv, o ktorých máme dáta pre znaky mliečnej úžitkovosti a typu. Pomocou genomického testovania však
budeme schopní vyvinúť genetické hodnotenie so spoľahlivosťou, ktorá je dostačujúca, aby umožnila genetický progres. Aj s genomickým testovaním spoľahlivosť genetických hodnotení pre väčšinu nových znakov bude menšia, ako sme zvyknutí v prípade
znakov pre mliečnu produkciu alebo typ, a dokonca i pre plodnosť dcér. To znamená, že
genetický progres bude o niečo pomalší, no tieto znaky majú veľký ekonomický význam
a stoja za ďalšie bádanie pre možnú genetickú selekciu.
Trvalý zber dát je nevyhnutný...
Azda najväčšou výzvou pre implementáciu úspešného programu selekcie na nové znaky bude schopnosť udržať počet zhromažďovaných údajov aj po počiatočnom období výskumu. V každej generácii sú totiž nové genetické varianty, zmeny frekvencie génov a nové
kombinácie genetických markerov, ktoré sa nenachádzali u rodičov.
Je preto nutné priebežne prehodnocovať súvislosti medzi genetickými markermi a úžitkovosťou, ak chceme udržať platné genomické predikcie. Neschopnosť priebežnej aktualizácie našej databázy pre ktorýkoľvek znak by spôsobila, že spoľahlivosť genomického
odhadu - predikcie by časom prudko klesala.
Do zberu dát o príjme potravy sa v posledných piatich rokoch investujú značné
sumy peňazí a podobný výskum sa rozbehol aj zbieraním detailných údajov o reprodukcii kráv.
Ak chceme dúfať, že sa od výskumných
pokusov posunieme k dlhodobému zavedeniu genetických hodnotení, potrebujeme
pripraviť stratégie, ktoré umožnia kontinuálne zhromažďovanie údajov. Snaha o získavanie dodatočných informácií zo súčasného systému záznamov o úžitkovosti,
napríklad vyhodnocovaním metabolitov vo
vzorkách mlieka, je chvályhodná, pretože
tie by sa dali ľahko implementovať do už
existujúceho systému.
Implementácia bude variabilná...
Genetický výskum poskytuje hlbší pohľad do zákulisia nových znakov. Niektoré z nich
sa nikdy nestanú súčasťou rutinného genetického hodnotenia, zatiaľ čo iné sa zaradia do
štandardných postupov. Plne akceptované budú tie údaje, ktoré dokážu stimulovať chovateľov a výskumníkov, aby ich zhromažďovali, pretože prinesú nezanedbateľný ekonomický efekt.
30
miniinfo
mini
november 2013
Predchádzajte bakteriálnym infekciám u teliat...
G. Smith, Hoard´s Dairyman, preložila a upravila Ing. Oľga Valancová
Dobrému manažmentu podávania kolostra a jeho prechodu tráviacim traktom teliat sa v posledných rokoch venuje veľká pozornosť. Je na to dobrý dôvod, pretože s kolostrom teľatá dostávajú
imunoglobulíny IgGs, ktoré ich chránia pred chorobami, vyskytujúcimi sa u novonarodených teliat. Je tak isto potvrdené, že teľatá
s poruchami pasívneho prechodu kolostra sú vystavené vyššiemu
riziku ochorenia, alebo dokonca hynú pred odstavením. Jedným
z vážnych problémov, s ktorým sa stretávame u týchto teliat je neonatálna septikémia. To znamená, že v krvi novonarodených teliat
kolujú baktérie a bakteriálne toxíny.
Septikémia je tretia najbežnejšia príčina smrti u mladých teliat (hneď po hnačke a zápale
pľúc) a najčastejšie sa vyskytuje u teliat s nedostatočným vstrebávaním protilátok z kolostra.
Ak imunitný systém rýchlo neidentifikuje nebezpečné baktérie, môžu tieto spôsobiť infekciu kĺbov, srdcových chlopní, mozgu, alebo kostí. Keď je liečba neúspešná, septikémia
zvyčajne spôsobí v mnohých prípadoch rýchlu smrť.
Chovateľ by mal preto včas rozpoznať klinické príznaky septikémie a v spolupráci s veterinárom vypracovať návrh účinnej liečby postihnutých jedincov.
Ako k tomu dochádza?
Je viacero baktérií, ktoré sa vedia dostať do krvného obehu teliat, vrátane E. coli, Salmonely, alebo Mykoplazmy. Novonarodené teľatá sú obzvlášť vystavené riziku vzniknutia
bakteriálnej infekcie, pretože sú závislé na imunite, získanej z protilátok, prijatých v kolostre. Teľatá majú v tráviacom trakte po narodení nedostatok užitočných baktérií a keď sa
narodia do silne znečisteného prostredia, k osídleniu žalúdka choroboplodnými baktériami dochádza skôr, ako to urobia užitočné baktérie. Baktérie sa môžu dostať do krvi z rôznych miest, napr. infekciou zo zle ošetreného pupočného pahýľa. Tieto baktérie cirkulujú
v krvnom obehu a produkujú rôzne toxíny, ktoré aktivujú imunitný systém. Ten reaguje tzv.
„zápalovou reakciou“. Jej úlohou je zbaviť sa preniknutých baktérií, no súčasne má aj dosť
negatívne účinky na teľa. Na začiatku zápalovej reakcie imunitný systém teľaťa vyprodukuje niekoľko látok, ktoré spôsobia horúčku, dehydratáciu, zvýšený tep srdca a pokles krvného tlaku. Dochádza aj k ďalším priamym vplyvom na srdce a pľúca; väčšina teliat hynie
v priebehu jedného dňa, pretože majú vážne poškodené pľúca, alebo ich krvný tlak klesol
veľmi nízko. V podstate, tieto „septické“ teľatá sú v štádiu šoku a potrebujú rýchly a účinný
zásah, ak majú tento stav prežiť. Niekedy sa baktérie tak rozmnožia, že dochádza k opuchom kĺbov a krívaniu. Inokedy sa dostanú do mozgu a spôsobia meningitídu. Obe situácie
sa ťažko zvládajú a prognózy pre teľa sú dosť zlé.
Čo by ste si mali všímať?
Klasická infekcia krvi sa popisuje ako stav, vplývajúci na novonarodené teľatá medzi
31
miniinfo
mini
november 2013
2. až 10. dňom života. Postup choroby je rýchly a teľatá zvyčajne veľmi rýchlo hynú. Na
začiatku choroby sú apatické a nejavia snahu cicať, alebo piť mlieko. Avšak, obidva tieto
symptómy sa vyskytujú aj pri iných problémoch.
Teľatá často mávajú abnormálnu rektálnu teplotu, trpia dehydratáciou a majú vpadnuté
oči. Prítomnosť infekcie niekde inde v organizme, s príznakmi ako opuchnutý pupok alebo
kĺby, by malo zvýšiť podozrenie, že ide o septikémiu.
Istotu, že teľa má septikémiu získame iba kultiváciou baktérií priamo z jeho krvi. To sa
však bežne kvôli finančným nákladom nerobí, pokiaľ nejde o mimoriadne hodnotné jedince.
S postupom infekcie sú teľatá veľmi depresívne, nedvíhajú hlavu a nie sú schopné stáť. Ak
sa rozvinie meningitída, teľa sa správa nenormálne, má triašku, záchvaty a upadá do kómy. Má často vyvrátenú hlavu a každý pokus
o vrátenie do normálnej polohy môže mať za
následok záchvat a trepanie nohami.
Hoci septikémia sa bez laboratórnych výsledkov ťažko diagnostikuje, mali by ste myslieť aj na túto chorobu, ak vidíte teľatá veľmi
skleslé alebo apatické. Ak teľa nedostalo kolostrum, alebo má celkovú koncentráciu proteínu v krvi menšiu ako 5,2 mg/dl, vaše podozrenie by malo ďalej narastať. Ak takéto
teľatá majú aj zapálený pupok, opuchnuté kĺ- Toto 5-dňové teľa dostalo meningitídu. Všimnite si
by a čudne sa správajú, tak si môžete byť ešte abnormálnu polohu krku, ktorý je vyvrátený dozadu
viac istí, že majú septikémiu.
nad telo, čo je znak veľmi silnej infekcie.
Čo môžete urobiť?
Aj keď infikované teľatá umierajú dosť rýchlo, hlavným cieľom liečby je dostať infekciu
pod kontrolu, zastaviť zápalovú reakciu a pomôcť zvieraťu počas choroby. Musíme čo najskôr začať s účinnou antibiotickou liečbou ako aj poskytnutím protizápalových liekov kvôli
povzbudeniu funkcie imunitného systému.
Účinná fluidná terapia, podávaná intravenózne alebo orálne, je rozhodujúcou pri dehydratácii a podpore srdcovej činnosti. Chovateľ musí zabezpečiť teľatám teplé prostredie, primeranú výživu a účinný liečebný postup.
Výber antibiotika bude závisieť od výskytu baktérií, ktoré spôsobili zdravotný problém.
Napríklad pri výrazných príznakoch salmonelózy zvolíme iné antibiotikum ako v prípade
mykoplazmy.
Septikémia je na mliečnej farme závažná choroba, ale dá sa minimalizovať, ak zabezpečíme primeraný manažment podávania kolostra. Tak isto by sa mala vykonať dôkladná
kontrola prostredia a manažérskych praktík.
Nedávno sa na jednej farme v Severnej Karolíne vyskytla situácia so značným počtom
prípadov infekcie krvi. Pri hĺbkovej kontrole sa zistilo, že chovateľ podával teľatám kolostrum, silne kontaminované baktériami.
Prevencia, založená na maximálnej čistote prostredia a dodržiavanie všetkých predpisov
starostlivosti o zvieratá je najlepším nástrojom ako zvládnuť neonatálnu septikémiu. Vyžaduje
to však, aby chovatelia dokázali túto chorobu rozoznať a mali pripravený plán na jej liečbu.
32
miniinfo
mini
november 2013
Pri vyraďovaní zvierat zo stáda postupujte
s rozvahou...
Grant C. Stoddard, Kurt D. Vogel, Hoard’s Dairyman
Starostlivo posúďte „kvalitu“ kravy určenej na vyradenie, pretože raz každá bude musieť stádo opustiť.
Keď sa chovateľ rozhodne vyradiť zviera, má možnosť získať späť aspoň určitú finančnú čiastku za podmienky, že je mäso vyraďovanej kravy vhodné na konzumáciu pre ľudí. V USA bola v auguste 2013 priemerná cena za 100 kg 73,21 dolárov. To znamená, že
farmár za 650 kilogramové zviera môže dostať po odrátaní manipulačného poplatku okolo
894 dolárov. Hoci táto suma nepokryje celkové náklady na kúpu nového zvieraťa, podstatne zníži náklady na zadováženie náhrady.
Rozhodovanie, kedy vyradiť...
Rozhodnutie o vyradení nemôže byť založené iba na ekonomických úvahách. Treba mať
na pamäti, že vyradenie je selekcia a zámerné odstránenie zvieraťa zo stáda nielen kvôli
nízkej produkcii alebo zníženej kvalite mlieka, ale aj zo zdravotných dôvodov.
Rozhodnutia o vyradení sa všeobecne delia na dobrovoľné a nedobrovoľné. Tie prvé
sa robia skôr na základe ekonomických faktorov, ktoré ovplyvňujú produktivitu stáda. Patrí
sem napríklad kvalita mlieka. K nedobrovoľnému vyraďovaniu dochádza v prípade, že
zviera má zdravotné problémy, ktoré minimalizujú produkciu.
Rozhodnutia o vyradení závisia aj od veľkosti stáda. Väčšie farmy s počtom nad 500 kráv,
ako najčastejší dôvod uvádzajú reprodukciu, mastitídu, ochorenie končatín. U menších fariem
je to najmä reprodukcia a mastitída. Podľa oficiálnych štatistických údajov v USA o zdraví
mliečneho dobytka z roku 2007, vyradili malé farmy 24,1%, stredné 23,7 % a veľké farmy
23,6 zvierat ročne. Najčastejšou oficiálnou príčinou nedobrovoľného vyradenia kráv v USA
boli reprodukčné
problémy.
Počet vyradených kráv kvôli nedostatočnej produkcii pritom klesol
o 6,3%. Predaj vyradených kráv sa
zväčša realizoval
buď priamym dodaním do bitúnkov alebo predajom
z dvora.
33
miniinfo
mini
november 2013
Neľahké rozhodnutie...
Rozhodnutie vyradiť kravu zo stáda často nebýva jednoduché. Zvažuje sa celý rad faktorov. Ak sa chovateľ domnieva, že príčinou nedobrovoľného vyraďovania je nevhodné
ustajnenie alebo nesprávna výživa, mal by sa bez meškania poradiť s veterinárom alebo
iným odborníkom.
Asi bude potrebná istá zmena v našom myslení pokiaľ ide len o finančnú hodnotu kráv
s nižšou produkciou. Prevádzkové náklady na krmivo, na prácu ošetrovateľov a potrebné zariadenia sa od farmy k farme dosť líšia. Ak si nájdeme čas vyčísliť náklady na výrobu
mlieka, pomôže nám to prijať pri vyraďovaní racionálnejšie rozhodnutia.
Je všeobecne známe, že väčšina kráv so zdravotnými problémami má nižšiu produkciu
mlieka. Limitujúcim faktorom pri vyraďovaní kráv zo stáda je aj ich výška produkcie, ktorá rozhoduje o tom, či sa ešte vyplatí kravu naďalej chovať. Musíme mať na pamäti, že vyradenie
nie je riešením pre všetky zdravotné problémy, no v prípade, že sa choroba môže opakovať
alebo, že šanca na uzdravenie je málo pravdepodobná, vyradenie býva správnym krokom.
Pripravte si plán pre rýchly odchod...
Niekedy sa zdravotný stav kravy zhorší tak rýchlo, že nie je čas na zjednávanie ceny,
prevoz alebo iné úkony pred porážkou. Hoci k takým prípadom dochádza iba zriedka, je
potrebné mať k dispozícii aj alternatívny plán ako riešiť takéto situácie. Pri posudzovaní jednotlivých prípadov je dobré položiť si nasledujúce otázky:
1. Dokáže krava vstať a kráčať vlastnou silou?
2. Prežije prevoz na bitúnok?
3. Použil by som jej mäso pre vlastnú spotrebu?
Pokiaľ zviera nemá v tele stopy po zakázanej látke a jeho zdravotný stav sa nezhoršil
do takej miery, že mäso nie je nebezpečné pre konzumáciu ľuďmi, priamy predaj môže byť
riešením, najmä v prípade, kedy by mohlo ďalej trpieť, zraniť sa, či dokonca uhynúť pri zdĺhavejšom spôsobe konečného riešenia.
34
miniinfo
mini
november 2013
Prvé týždne života dojníc rozhodujú
o ekonomike výroby mlieka...
Dr. Jaroslav Langer, Biomin Slovensko s.r.o., Výživár špecialista
Témou číslo jedna, dnešných slovenských producentov mlieka, je nákupná cena mlieka
a rentabilita výroby mlieka. Téma číslo dva je, čo bude s cenami mlieka po zrušení mliečnych kvót v apríli 2015?
Nákupnú cenu mlieka vie farmár ovplyvniť minimálne a ešte presnejšie - nijako. Cenu
vstupov do chovu a výživy vie farmár ovplyvniť tak isto ako cenu mlieka. Z toho vyplývajú dve veci. Ak mi nevychádza ekonomika výroby mlieka, potom buď farmu zavriem alebo
začnem doma hľadať rezervy a spôsoby intenzifikácie výroby mlieka. Pre našu orientáciu
sú niektoré všeobecne platné čísla, ktoré vedú k rentabilite.
Prvé telenie dojnice vo veku 22 - 24 mesiacov. Z toho logicky vyplýva, že jalovica musí
byť pripustená vo veku 13 - 14 mesiacov, pri živej hmotnosti 380 - 410 kg.
Vek pri prvom otelení a percento brakovania má veľký efekt na potrebu jalovíc v chove.
Má to vplyv aj na to, koľko jalovíc zaradím do chovu a koľko jalovíc môžem predať ako vysokoteľné, čo mi ovplyvňuje ekonomiku výroby mlieka.
Tab. 1. Počet jalovíc potrebných ročne pri 100 kusovom stáde
Vek pri
prvom otelení
22
24
26
28
30
17
33
36
39
42
45
20
39
42
46
49
53
% brakovania stáda, vrátane 5 % úhynu
23
26
29
44
50
56
48
55
61
52
59
66
56
64
71
60
68
78
32
62
67
73
78
84
35
67
74
80
86
92
Priemerná živá hmotnosť dojnice v čase otelenia je 650 kg. Priemerná kohútiková výška v čase otelenia 140 cm. Požadovaný priemerný denný prírastok od narodenia po otelenie je cca 0,9 kg.
Základom dosiahnutia Tab.2. Požadovaná dynamika priemerných denných prírastkov a rastu
hore uvedených rastových
 denný prírastok
Hmotnosť na konci
parametrov je bezproblé- Vek
vg
obdobia v kg
mový a zdravý štart teliat.
do 50. dňa
900
85
Bez správneho a skorého
do 8 mesiacov
1000
270
napojenia mledzivom to
650
380
je takmer nemožné. Teľa do 14 mesiacov
do
21
mesiacov
1000
600
musí prijať do pol hodiny
do
23
mesiacov
830
650
od narodenia minimálne 2
35
miniinfo
mini
november 2013
- 2,5 litra mledziva, 4 litre mledziva počas prvých 7 hodín života a 6 litrov mledziva do 12
hodín od narodenia. Obsah gamaglobulínov v 1 litri mledziva by mal byť minimálne 50 g.
Týmto budujeme pasívnu imunitu teliat. Na špičkových farmách sa najkvalitnejšie mledzivo
zmrazuje v mrazničkách. Mledzivo môžeme mať zmrazené po dobu 6. mesiacov pri teplote -30°C. Problémom ale býva to, že po 6. týždňoch sa v maštali zmení zloženie baktérií
a teľa je atakované úplne inou mikroflórou a preto treba mledzivo spotrebovať do 6 týždňov.
Veľké farmy skladujú okyslené mledzivo. Okyslené mledzivo vydrží 1 mesiac, v závislosti od použitého množstva kyseliny. Skladuje sa v chladničke pri teplote 4°C. Okysľuje sa
kyselinou mravčou v dávke 3 ml na liter. Takto okyslené mledzivo môžeme skrmovať 20°C
teplé, čiže nemusí mať teplotu tela. Mliečne náhrady môžeme kŕmiť aj menej teplé, lebo
toto mlieko je už koagulované.
Počas mliečnej výživy teliat je mimoriadne dôležité dodávať zvieratám primerané množstvo živín. Tradičné programy kŕmenia, dvakrát denne, nedovoľujú teľatám rásť tak, ako by
im to umožňoval ich genetický potenciál. V tejto etape rastu teliat treba uplatniť pri ich kŕmení systém „metabolického programovania“. Metabolické programovanie hovorí o tom
ako sa dá cez kŕmenie v období po pôrode pozitívne ovplyvňovať (programovať) zlepšený
metabolizmus a lepšie rastové parametre. Klasické riedenie mliečneho nápoja v pomere
110- 120 g mliečnej kŕmnej zmesi na 1 liter nápoja je pre dosiahnutie potrebných parametrov nedostatočné. Pre ich dosiahnutie riedia špičkoví chovatelia počas prvých štyroch
týždňov života teliat mliečnu kŕmnu zmes v pomere 160 gramov na 1 liter nápoja.
Tab.3. Vplyv koncentrácie mliečnej kŕmnej zmesi na rastové parametre teliat
Koncentrácia MKZ v 1 litry nápoja
160 g/liter
125 g/liter
125 g/liter
125 g/liter
583 g
495 g
1010 g
996 g
78,6
74,2
32,0
31,1
15. - 42. deň života
43. - 70. deň života
 denné prírastky od nar. do 42. dňa
 denné prírastky od 43. - 70. dňa
Živá hmotnosť na 56. deň v kg
Príjem štartéra 43. - 70. deň v kg
Od 15.- 42. dňa života sa skrmovalo 6 litrov nápoja
Od 43.- 70. dňa života sa znižovala dávka zo 6 litrov na 2 litre nápoja
Fischer 2010
Aj pri kŕmení mliečneho nápoja podľa hore uvedenej koncentrácie nie je možné dosiahnuť očakávané denné prírastky a skorý rozvoj predžalúdkov teliat, ak nezačneme podávať
včas kvalitnú štartérovú kŕmnu zmes. Pod pojmom kvalitná štartérová kŕmna zmes rozumieme, že má obsah dusíkatých látok 220 g a viac. Všeobecne vieme, že bielkoviny podporujú rast telesného rámca, čo je jedným z našich cieľov. U nás je takmer všade kritériom
cena štartéra a nie obsah živín. Tento štartér predkladáme od 8. dňa života.
Ďalším kritickým obdobím je obdobie dva týždne pred a dva týždne po odstavení teľaťa.
Tento čas je pre teľa rovnako dôležitý ako prechodné obdobie pre kravu. Podávanie 0,75
kg mliečnej náhrady zloženej z 20 % proteínu, 20 % plnotučného mlieka denne, nezabezpečí denný prírastok vyšší ako 0,5 kg. Navyše dochádza pri tom k nerovnováhe spôsobenej
nedostatkom proteínu voči energii. Preto je potrebné podávať mliečnu náhradu s vyšším
obsahom proteínu, aby stúpol denný prírastok hmotnosti.
36
miniinfo
mini
november 2013
Príjem štartéra sa začína pomaly, ale sa zdvojnásobuje v každom nasledujúcom týždni. Keď
sa odďaľuje začiatok podávania
štartéra, spôsobíme, že krivka
príjmu krmiva nebude dostatočne
strmá a teľatá nebude možné odstaviť v šiestom týždni života.
Všeobecne platí, že teľa by
malo v týždni, keď sa začne s odstavom skonzumovať 0,5 kg TKŠ
denne. V druhom týždni, by sa
jedno kŕmenie alebo polovica objemu mliečnej náhrady malo vynechať. V tomto týždni by sa mal denný príjem TKŠ už zdvojnásobiť, až na 1kg. V priebehu tretieho týždňa, by sa malo vysadiť mlieko a príjem TKŠ zdvojnásobiť na 2 kg denne.
Denný prírastok hmotnosti by sa mal v týždni po odstave zvýšiť na 0,9 až 1 kg, a tento je
treba držať až po prvé pripúšťanie v živej hmotnosti 380 - 410 kg. Počas štvrtého týždňa
prechodného obdobia pred odstavením, teľa skonzumuje 2,5 - 3 kg TKŠ denne. Ale často
sa stáva, že im podávame menej TKŠ, aby sme ušetrili a navyše ich potom zaradíme do
veľkej skupiny s vysokým podielom TMR. Toto je príliš veľa zmien pre teľa naraz.
Keď teľatá správne kŕmime, potom vo veku dvoch mesiacov, je takmer nepísaným pravidlom, že nastal čas, aby sme ich presunuli do skupín. Tu im treba podávať krmivo zložené z 95 % TKŠ a 5 % TMR obsahujúcej lucernové seno. Mimoriadny pozor treba dať na
plesnivé krmivá a zahriate siláže. Skupiny tvoríme z rovnako veľkých zvierat. Teľa, ktoré
po dvoch mesiacoch nezdvojnásobí svoju hmotnosť nebýva zdravé a je menej odolné voči chorobám.
Na tretí mesiac po odstavení sa treba pozerať ako na kľúčové prechodné obdobie, ktoré
môže kladne alebo záporne ovplyvniť neskorší rast jalovíc. Lepšie zvládnutie prechodných
období môže spočiatku zabrať viac času a zvýšiť náklady na kŕmenie a ustajnenie. Vyjadrené v číslach, by mali byť štandardné náklady na odchov jedného teľaťa v rozpätí 870 1090 €. Hore uvedený spôsob nám zvýši náklady o 18 - 36 €. Toto je ale nárast, ktorý sa
nám vyplatí.
Teľatám sa často podáva voda až vo veku 2 až 3 týždne. Toto ale obmedzuje príjem
štartéra a tým pádom spôsobuje slabý rozvoj predžalúdkov a pomalý rast zvierat. Pomer
vody k príjmu sušiny je 4:1. Voda by mala byť vždy prístupná pre teľatá, aj v zime. Voda je
najdôležitejšia „živina“. Život bez vody nie je možný.
Chyby v kŕmení a výžive teliat nemajú vplyv len na výkon teliat, ale aj na ich neskoršiu
produkciu mlieka.
Medzi kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú budúcnosť teľaťa patrí obdobie státia nasucho
a príprava dojnice na pôrod. Zvládnutie týchto fáz po výživárskej a chovateľskej stránke
ovplyvňujú:
- kondíciu teľaťa
- kvalitu mledziva
37
miniinfo
mini
november 2013
- zásobovanie teliat stopovými prvkami, vitamínom A, ß-karoténom, selénom,...
Ak nezvládneme po chovateľskej a výživárskej stránke obdobie státia nasucho a hlavne
prípravu na pôrod dochádza k zvýšeniu počtu ťažkých pôrodov s následkami ako:
- znížená vitalita teliat
- znížený príjem mledziva
- znížený príjem krmiva
- zvýšená náchylnosť na ochorenia
Dnes používané spôsoby výživy týchto dvoch skupín na väčšine slovenských fariem je
zastarané a je sa treba obzrieť po najnovších a najmodernejších spôsoboch. Neustále máme na našich farmách obrovské množstvo uľahnutí po pôrode, mliečnych horúčok, dislokácií slezu, zadržaných lôžok, popôrodných ketóz a tiež neduživých teliat.
Cieľová živá hmotnosť teľaťa pri narodení, pri dobre zvládnutom manažmente státia nasucho a prípravy na pôrod, je 40 kg.
Ekonomiku odchovu teliat a tiež ekonomiku výroby mlieka ovplyvňuje aj úhyn teliat.
Priemerný úhyn teliat na našich farmách je 10-13 %. V prvom týždni života je z toho 60 %
a v druhom týždni života je to 30 % zo všetkých úhynov. Treba ale poznamenať, že zhruba 80 % úhynov teliat súvisí s chybami manažmentu. Našim cieľom je úhyn teliat pod 5 %.
Náklady na mŕtvo narodené alebo uhynuté teľa po pôrode je pri holsteinskom plemene
na úrovni 260 €. Štandardné denné náklady na výživu teľaťa sú 2,5 €. Pre poriadok uvádzam denné náklady na výživu jalovice, ktoré sú 2 €. Vyprodukovanie jednej jalovice stojí 1620 € ak sa otelí v 27. mesiaci života a 1400 € nás stojí vyprodukovanie jalovice ak sa
nám otelí v 23. mesiaci života. Na Slovensku musíme začať vnímať aj ďalší ekonomický
ukazovateľ, ktorým je „ekonomika využitia ustajňovacieho miesta“ pre teľa alebo pre jalovicu. To znamená, že čím skôr odchováme mladé
zviera, tým menej ustajňovacích miest potrebujeme na farme, tým menej režijných nákladov máme
na zviera a tiež pracovné náklady sú nižšie. Pokusy znižovania výrobných nákladov mlieka v čase
laktácie sú oneskorené a takmer nemožné. Náklady na liter mlieka, musíme znižovať od prvého
dňa života kravy. Kto by si ale myslel, že šetriť sa
dá nekvalitným kŕmením, alebo šetrením na výžive sa veľmi mýli. Krmivo je totiž vždy lacnejšie ako
mlieko a bez benzínu nám nepôjde ani najdrahšie
a najlepšie auto.
Toto je pár pohľadov a zamyslení sa nad ekonomikou výroby mlieka na Slovensku a možnosti
jej rentabilnej výroby. Tieto skúsenosti máme od
najlepších chovateľov zo Slovenska a tiež zo zahraničia, ktorí aj v tejto dobe produkujú mlieko so
ziskom. Kto to chce skúsiť, ten bude hľadať spôsoby ako to dokázať a prežiť zrušenie kvót a kto
hľadá len dôvody ako sa to nedá, ten skôr alebo
neskôr zavrie svoju farmu.
38
miniinfo
mini
O
®
pt B
im io
iz m
er i n
C
on
ce
pt
november 2013
Biomin DairyMix
®
ƔƔƔÆÈ»ÊÅŨ»Á·ŨºÒÁÌ·ÆÁ·É·ÆÅìċÊ·
Biomin ·¿ÈÏ¿ÎÀ»ÉÏĻȽ¿¹ÁÒÐûÉŨ¿ÌċÄ·ºÅÆÂÄÁÅÌš¹¾ÂÒÊÅÁÌÏÌ¿ÄËÊš¹¾
ÉÆÅÂÅìÄÅÉņÅËÆÈ»ÐÌšŀ»Ä¿»ÆÈċÀÃËÁÈÿ̷ƑºÅÀ¿ÌÅÉÊ¿·Å¹¾È·ÄÏ
кȷ̿·ºÅÀÄċ¹Ɣ
®
www.biomin.net
Naturally ahead
39
miniinfo
mini
november 2013
Reakcia
imunitného systému ...
N. Sanchez, J. Carrol, J. Corley a B. Johnson, Hoard’s Dairyman
Reakcia imunitného systému sa líši od plemena k plemenu a závisí od pohlavia i temperamentu zvierat. Dá sa však zvýšiť pomocou výživových doplnkov.
Zdravie zvierat je oblasť, kde máme stále priestor na zlepšovanie. Pomocou dobrého
manažmentu sa dá výrazne ovplyvniť komfort dobytka a tým aj jeho rast a produkcia. No
ďalšie faktory, ako sú vrodené vlastnosti a výživové doplnky, môžu takisto prispieť k zlepšeniu zdravia chovaných zvierat.
Vrodené vlastnosti majú vplyv na zdravie...
Plemeno môže mať významný vplyv na to, ako zviera reaguje na infekčné alebo zápalové ochorenia. Ako príklad uvádzame jasné rozdiely v reakcii imunitného systému
u dvoch odlišných plemien Angus a Romosinuano. Romosinuano je plemeno
lepšie adaptované na tropické teploty a je
schopné silnej imunitnej reakcie dokonca
aj v období tepelného stresu. Voly tohto
plemena sa uzdravili rýchlejšie so zníženou telesnou teplotou a väčšou tvorbou prozápalového cytokínu v porovnaní
s volmi plemena Angus pri normálnych
teplotných podmienkach. Z toho vyplýva,
že voly z plemena Romosinuano, adaptované na tropické teploty, mali lepšiu reakciu imunitného systému ako ich rovesníci z plemena Angus.
Rozdiely medzi funkciou imunitného systému boli rovnako zjavné medzi samcami a samicami. Najmä jalovice vykazovali menej príznakov choroby vo svojom správaní v porovnaní s býčkami. Jalovice navyše mali vyššiu telesnú teplotu a väčšiu koncentráciu stresových hormónov ako býčky.
Stresové hormóny ako napr. kortizol, sú známe vďaka svojim ochranným ako aj supresívnym účinkom na imunitný systém. No koncentrácie prozápalového cytokínu boli väčšie
u jalovíc v porovnaní s býčkami, hoci jalovice mali väčšie koncentrácie kortizolu. Tieto údaje
naznačujú, že jalovice majú pravdepodobne robustnejší imunitný systém ako býčky, čo im
umožňuje pri ochorení zotaviť sa rýchlejšie.
Aj temperament hrá istú rolu...
Ukázalo sa, že temperament, alebo inými slovami to, ako dobytok reaguje na ľudí a na
okolie, má vplyv na zdravie zvierat. Temperament sa dá merať rôznymi metódami, dnes sú
najpoužívanejšie subjektívne metódy, ktorými sa bodovo hodnotia zvieratá priamo v koter40
miniinfo
mini
november 2013
ci. Ak je hovädzí dobytok vystavený útoku
na imunitný systém, temperamentnejšie
zvieratá prejavujú svojim správaním menej
vizuálnych príznakov choroby v porovnaní
s „pokojnejšími“ zvieratami v stáde. Tento
fakt môže spôsobiť pri finálnom vyhodnotení problémy, ak sú ošetrovatelia vyškolení posudzovať zdravotný stav len podľa indikátorov správania. U temperamentného
dobytka nemusia totiž vôbec vidieť a zaznamenať externé príznaky choroby, čoho
výsledkom môže byť, že nakazia iné jedince v stáde.
Navyše, reakcia na stres vyvolaná
chorobou je u temperamentného dobytka
spravidla menšia. Stresové hormóny majú vplyv na spôsob, akým imunitný systém
reaguje na infekciu a odlišná reakcia, ktorú
vidíme u temperamentného dobytka, môže
ovplyvniť jeho schopnosť zvládnuť infekciu.
Zvážte možnosť použitia výživových doplnkov...
Zatiaľ čo vplyv plemena, pohlavia a temperamentu je prirodzený, výživové doplnky
podľa najnovších výskumov tiež majú vplyv na zdravie dobytka. Dva, v súčasnosti stále populárnejšie doplnky, vzhľadom na ich potenciál zlepšovať zdravie v stáde, sú citrusy
a produkty na báze kvasníc. Citrusové dreviny a šupky sa často používajú ako lacný zdroj
vlákniny a pridávajú sa do kŕmnych dávok.
Počiatočné štúdie o použití 10 percent citrusov v kŕmnej dávke ukazujú, že citrusové
dreviny môžu v prípade infekcie znížiť telesnú teplotu a zvýšiť koncentráciu kortizolu. No
keď bol podiel citrusov v kŕmnej dávke 20 percentný, zdvihol hladinu prozápalových cytokínov. Z toho vyplýva, že citrusový doplnok dokáže zmeniť rekciu imunitného systému. Je
zrejme, že až ďalší výskum ukáže, aké sú účinky citrusov na imunitný systém a v akých
dávkach.
Používanie produktov z kvasníc, najmä živých kvasníc a kvasnicových buniek môže takisto zmeniť reakcie imunitného systému. Prvé štúdie ukazujú, že kvasnicové doplnky tiež
znižujú telesnú teplotu a zvyšujú koncentráciu prozápalových cytokínov. Ďalšie výhody
produktov na báze kvasníc sú uvedené nižšie.
Kvasnicové doplnky majú aj iné pozitíva...
Popri podpore imunitného systému kvasnicové doplnky zlepšujú aj produkciu. Podľa výsledkov výskumu zameranom na nové býčky, ktoré nadmerne postihovali prirodzené choroby, doplnky zo živých kvasníc, stien kvasnicových buniek alebo ich kombinácia zlepšila
príjem sušiny. V inej štúdii, kde sa použili produkty zo stien buniek získaných z primárnych
kmeňov (Saccharomyces cerevisiae) predávaných pod značkou C-Wall, sa zistilo, že cel41
miniinfo
mini
november 2013
kový účinok kvasnicových doplnkov závisí na zdroji a počiatočnom zdravotnom
stave dobytka.
Kvasnice podporujú aj metabolizmus.
Pri infekcii zvyšujú koncentráciu metabolitov a metabolických hormónov, čím
sa skráti doba potrebná na uzdravenie. U jalovíc, C- Wall podporilo reakciu inzulínu a zredukovalo ubúdanie tuku a svalového proteínu, ktorý sa využíva
ako zdroj energie. Tak sa dá minimalizovať úbytok na váhe a produkcii a zlepšiť
výkonnosť v nasledujúcom období.
Stručné výsledky kontroly užitkovosti a hlavní
aktivity holštýnského svazu v ČR …
Doc. Ing. Jiří Motyčka, CSc., Svaz chovatelů holštýnského skotu ČR, o.s.
Ukončen byl další kontrolní rok, který byl z hlediska vývoje stavů
dojnic poměrně stabilní. Jistě k tomu přispěl růst ceny mléka. V září dosáhla průměrná cena mléka nakupovaného mlékárnami v ČR
8,72 Kč. Došlo k dalšímu poměrně významnému nárůstu užitkovosti u obou hlavních dojených plemen. Dále pokračuje restrukturalizace chovu dojnic, což se promítá do snižování počtu producentů mléka a zvyšování průměrné velikosti stád. Počet držitelů
dodávkové mléčné kvóty je 1890 a je téměř poloviční v porovnání
s obdobím vstupu do EU.
V uplynulém kontrolním roce došlo pouze k mírnému poklesu celkového stavu krav zapojených do KU. Pokles činil cca 2600 krav, z toho holštýnské
plemeno 200 dojnic. Z celkového stavu cca 350 tis. dojnic zapojených do KU představují
holštýnské krávy 204 tis., což je více než 58 %. Podíl českého strakatého plemene je necelých 38 %.
Přehled o užitkovosti hlavních dojených plemen je v tab. 1. V rámci celé KU bylo ukončeno 285436 laktací s průměrnou užitkovostí 8267 kg mléka, 3,84 % tuku, 3,38 % bílkovin
s mezidobím 406 dní. Zvýšení produkce dosáhlo 220 kg mléka a týkalo se obou hlavních
dojených plemen. Užitkovost čistokrevných černostrakatých holštýnských krav dosáhla
za více než 120 tis. laktací 9426 kg mléka, 3,73 % tuku, 3,30 % bílkovin. Za všechny černostrakaté holštýnské krávy dosáhla produkce 9330 kg mléka (3,74 % T, 3,31 % B). Skupina červených holštýnských krav dosáhla užitkovosti 8219 kg mléka, 4,02 % tuku a 3,46 %
42
miniinfo
mini
november 2013
bílkovin. Průměrná velikost holštýnských stád v KU se proti předchozímu roku zvýšila o 12
a dosáhla 258 krav.
Tab. 1. Výsledky kontroly užitkovosti podle plemen za kontrolní rok 2012-2013
Pořadí laktace
Černostrakaté holštýnské ( H100 )
Černostrakaté včetně kříženek celkem
Červené holštýnské ( R100 )
Červené holštýnské včetně kříženek
Holštýnské včetně kříženek celkem
České strakaté celkem
Ayrshire
Jersey
Montbeliard
Normandský skot
Kontrola užitkovosti celkem
Počet
uzávěrek
120 645
150 180
4 707
12 219
162 399
111 798
52
116
1 000
134
285 436
Mléko
kg
9 426
9 330
8 489
8 219
9 246
6 966
6 445
5 331
8 293
6 092
8 267
Tuk
%
3,73
3,74
4,01
4,02
3,76
3,97
4,04
5,35
3,83
4,07
3,84
Tuk
kg
352
349
341
331
348
278
261
285
318
248
317
Bílk.
%
3,30
3,31
3,44
3,46
3,32
3,50
3,34
3,93
3,47
3,63
3,38
Bílk.
Mezidobí
kg
311
415
309
414
292
406
284
408
307
413
244
396
215
405
210
414
288
391
221
392
280
406
Celoživotní produkci 100 tis. kg mléka a více dosáhlo nově 66 krav a jejich celkový počet je 297. Na špici jsou dvě krávy s produkcí vyšší než 150 tis. kg a v závěsu za nimi je
další s více než 145 tis. kg mléka. Všechny tři tyto plemenice jsou žijící a je možné, že své
rekordní užitkovosti ještě zvýší.
Pořadí deseti stájí s nejvyšší užitkovostí podle celkové produkce tuku a bílkovin je v tab.
3. Deset krav s nejvyšší užitkovostí je v tab. 4. Užitkovost vyšší než 10 tis. kg mléka již vykázalo 35,5 % holštýnských krav a nad 11 tis. to bylo 19,5 %.
Podrobný obsah výsledků KU za kontrolní rok 2012-13 je na webových stránkách
www.holstein.cz nebo www.cmsch.cz.
Svaz chovatelů holštýnského skotu ČR, o.s. je chovatelskou organizací ve smyslu zákona o šlechtění a plemenitbě (plemenářský zákon), která je zodpovědná za vedení plemenné knihy, definování chovného cíle, stanovení selekčních kritérií v jednotlivých úsecích
šlechtitelského programu a dalších nástrojů a opatření vedoucích k dosažení chovného
cíle a realizaci ŠP. Šlechtění je u skotu vzhledem k dlouhému generačnímu intervalu nepřetržitý a dlouhodobý proces, jehož výsledky je možné posuzovat za delší časové období. Změny stavů a vývoj výkonnosti holštýnských krav v ČR od roku 1995 jsou souhrnně
uvedeny v tab. 2.
Za toto období se stavy dojnic snížily o více než 45 %, u holštýnského skotu to bylo pouze o 11 %. Podíl holštýnských krav v KU z celkového stavu dojnic se zvýšil téměř o čtvrtinu a dosáhl více než 58 %. Mléčná užitkovost je dvojnásobná, došlo ke snížení tučnosti
mléka o více než půl procenta, při zachování obsahu mléčných bílkovin. Prvotelky se telí
o více než tři měsíce dříve, mezidobí se prodloužilo o 16 dní.
43
miniinfo
mini
november 2013
Tab. 2. Vývoj stavů a ukazatelů výkonnosti holštýnských krav od roku 1995
Ukazatel
Počet krav v KU celkem
H včetně kříženek 50 % a více
Podíl holštýnského plemene (%)
Užitkovost včetně kříženek (kg)
Tučnost (%)
Tuk (kg)
Bílkoviny (%)
Bílkoviny (kg)
Věk při 1. otelení (měs./dny)
Mezidobí (dny)
Celoživotní užitkovost (kg)
1995
667973
227381
34,04
4651
4,26
198
3,23
150
28/25
398
Nesl.
2000
481162
218657
45,44
6490
4,13
268
3,31
215
27/28
405
Nesl.
2005
421708
228981
54,3
7887
3,86
305
3,26
257
27/01
423
24407
2010
359163
205290
57,89
8785
3,74
329
3,27
288
25/27
419
26560
2013
350351
204136
58,27
9330
3,74
349
3,31
309
25/15
414
26953
Rozdíl
-317622
-23245
24,23
4679
-0,52
151
0,08
159
-3/10
16
+2546
Tab. 3. Pořadí stájí s nejvyšší užitkovostí podle produkce tuku a bílkovin
Poř. Chovatel
Stáj
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
BOHDALOV VKK
ZASOVA K 1
VYSEHORKY 5
JIRETICE
OSLOV NK
BROZANY
NOVE VESELI
TRESEN
RADOSTIN
ZARYB. LHOTA 15
AGRAS BOHDALOV, A.S.
VALASSKE ZOD, DRUZST.
VYJIDACEK RADOMIR
KOPECKY PAVEL
AGRODRUZSTVO ZAHORI
ZEAS, A.S.S.POD KUN.HOROU
ZDV NOVOVESELSKO
AGRODRUZSTVO ZAHORI
ZERAS A.S .
BASIK MILAN, ING.
Uzáv.
687
261
25
63
255
443
715
456
575
53
Mléko
kg
13153
11516
12464
11928
12183
11836
12080
11779
11707
11954
Tuk
% kg
3,70 487
4,49 518
3,65 455
3,79 452
3,65 444
3,69 437
3,58 433
3,71 437
3,70 434
3,55 425
Bílkoviny
% kg
3,24 427
3,28 378
3,18 397
3,30 393
3,25 395
3,34 396
3,24 392
3,28 386
3,31 388
3,22 385
T+B Mezidobí
kg
dny
914
406
896
394
852
438
845
474
839
425
833
406
825
404
823
419
822
390
810
393
Celkovou ekonomiku chovu dojnic významně ovlivňuje dlouhovýkonnost krav a jejich
celoživotní užitkovost. Tento údaj je v ČR sledován podle plemenné příslušnosti a registrace v plemenné knize od roku 2005. Za toto období se celoživotní užitkovost H krav zvýšila o 2546 kg mléka. Za poslední kontrolní rok se jedná o celoživotní užitkovost cca 50
tis. vyřazených H krav. Tyto krávy dosáhly v průměru 3,4 otelení a 2,9 normované laktace.
V souladu s potřebami genetického zlepšování rozhodujících ekonomicky významných
vlastností byl v roce 2008 upraven ekonomický index SIH pro býky a index SIH-K pro krávy. Zohledněny byly změny ekonomických podmínek výroby mléka, zařazeny byly nové
funkční vlastnosti, pro které je k dispozici plemenná hodnota. Váha znaků produkce v indexu SIH je 49 % s důrazem na složky mléka, reprodukce (plodnost dcer) 12%, zdraví vemene 7 %, dlouhověkost 7 % a znaků zevnějšku významných pro dlouhovýkonnost 25 %.
Tyto úpravy vychází z hlavního poslání svazu, kterým je systematické zlepšování celkové
rentability chovu na základě genetického zlepšování vlastností zvířat.
44
miniinfo
mini
november 2013
Tab.4. Krávy s nejvyšší užitkovostí za normované laktace podle produkce tuku a bílkovin
Poř.
Z
Číslo
Chovatel
Farma
JIRETICE
Tuk
Bílkoviny
Plem
Lakt
Mléko
kg
%
kg
%
kg
T+B
kg
H100
4
20620
3,50
722
3,32
685
1407
1
CZ
137153-921 KOPECKY PAVEL
2
CZ
371830-961 AGRAS BOHDALOV, A.S. BOHDALOV VKK
H100
2
19198
3,71
712
3,35
643
1355
3
CZ
171520-953 ZS OSTRETIN A.S.
H100
3
18743
3,76
704
3,46
649
1353
4
CZ
371938-961 AGRAS BOHDALOV, A.S. BOHDALOV VKK
H100
2
18554
4,05
752
3,23
600
1352
5
CZ
319836-961 AGRAS BOHDALOV, A.S. BOHDALOV VKK
H100
3
17957
4,03
724
3,31
595
1319
6
CZ
353373-961 AGRAS BOHDALOV, A.S. BOHDALOV VKK
H100
2
19362
3,53
684
3,26
631
1315
7
CZ
171357-953 ZS OSTRETIN A.S.
R100
3
17636
3,91
690
3,43
605
1295
8
CZ
164413-972 VALASSKE ZOD,DRUZST. ZASOVA K 1
H100
2
16467
4,54
748
3,21
528
1276
9
CZ
353265-961 AGRAS BOHDALOV, A.S. BOHDALOV VKK
H100
3
16922
4,04
684
3,42
579
1263
10
CZ
353283-961 AGRAS BOHDALOV, A.S. BOHDALOV VKK
H100
2
17746
3,79
672
3,32
590
1262
OSTRETIN-NK
OSTRETIN-NK
Závažnou a ekonomicky náročnou je problematika dokončení ozdravování stád skotu v ČR od IBR. Za sedm a půl roku průběhu národního ozdravovacího programu (NOP)
stouplo procento IBR prostých a ozdravených hospodářství z 19,02% na 70,62%. V ČR bylo k 30. 6. 2013 301 hospodářství, v nichž je chován infikovaný skot a která jsou rozhodující
pro dokončení NOP. Jedná se o hospodářství kapacitní s vyšším počtem chovaného skotu.
Letošní rok je posledním, kdy se stát podílí finančně na úhradě podílu nákladů na vakcínu
a její aplikaci. Od příštího roku se bude stát podílet pouze na uhrazení závěrečných vyšetření, pokud budou s negativním výsledkem. V ostatních případech si musí náklady uhradit
chovatel. V současném období, kdy virus IBR není zcela vytlačen z území republiky, je pro
chovatele, kteří dosáhli statusu ozdraveného nebo IBR prostého stáda, zásadní otázkou
ochrana jejich stád před reinfekcí. Svaz se snaží být nápomocen chovatelům a poskytovat
jim kvalitní informace z této problematiky.
Svaz se v posledních letech intenzivně věnuje problematice genomiky. Svaz zabezpečil
a uhradil náklady za genotypování cca 1000 v ČR tesovaných býků, dále získal genotypy býků z mezinárodních výměn s celou řadou zemí. V současné době je k dispozici cca 5
tis. genotypů. Ve VÚŽV byly v rámci projektu vypracovány metodické postupy genetického hodnocení, které budou předloženy do konce roku 2013 k posouzení odborné a chovatelské veřejnosti. Cílem je, aby chovatelé měli k dispozici, pokud možno, co nejpřesnější
přepočet zahraničních genomických plemenných hodnot na podmínky ČR. K tomu je potřebné, aby ČR měla národní výpočet, se kterým se zapojí do mezinárodního genetického
hodnocení v Interbullu.
Od roku 2000 mají chovatelé k dispozici přehled o fenotypové a genetické úrovni svého stáda (Analýza stáda v PK). Díky tomu mohou posuzovat trendy změn stáda a porov45
miniinfo
mini
november 2013
ŠAMPIONKA ČR 2013 - DOBRONIN PATTY RED 2 ET, VG 88, nar. 2008, otec PURSUIT SEPTEMBER STORM, otec matky CENTRA RUDOLPH NORBY, max. laktace: II. 305d, M 10 215 kg, T 5,55 %,
T 567 kg, B 3,35 %, B 342 kg
návat s trendem populace. Analýzy jsou chovatelům zasílány čtvrtletně a jedná se bezplatnou službu členům svazu a plemenné knihy. Analýza obsahuje také údaje o plemenné
hodnotě (PH) býků použitých na stádo a v populaci za poslední rok. Z průměrných údajů
za populaci je zřejmé, že se chovatelé při výběru býků na stádo zaměřují na býky s dobrou produkcí (PH pro mléko +738 kg), složky mléka (PH tuk +0,04, PH bílkoviny +0,03),
somatické buňky (RPH 104), plodnost dcer (RPH 104,8). Jedná se o vlastnosti, které mají
rozhodující ekonomický význam, proto jsou zahrnuty do souhrnného ekonomického indexu SIH vahou odpovídající ekonomickému významu dané vlastnosti. U použitých býků byla
průměrná hodnota indexu SIH 120.
Pracovníci našeho svazu, jeho zvolení představitelé a chovatelé holštýnského plemen
v ČR mají trvale nadstandardní a přátelské vztahy se svými kolegy a partnery ze Slovenska. Je mi potěšením touto cestou poděkoval SHA a slovenským chovatelům holštýnského
plemene za mnohaletou vynikající spolupráci. Vážíme si těchto kontaktů. V tomto období
slaví Slovenská holštýnská asociace významné výročí 20 let od svého založení. Rád bych
využil této příležitosti a popřál slovenským chovatelům a jejich chovatelské organizaci hodně úspěchů a tvůrčích sil do dalšího období.
46
miniinfo
mini
november 2013
Tempomat regulácie nákladov a výnosov
v živočíšnej výrobe...
Ing. Milan Bachratý, NOACK- Slovakia
Táto odborná úvaha nie je pre tých, ktorí ekonomiku výroby mlieka, možno aj stratovú, majú pod kontrolou. V niektorých podnikoch majú pre nerentabilnú výrobu mlieka pomerne vágnu identifikáciu príčin, sústredenú najmä na prekrmovanie drahými krmivami
a „zootechnik“.
Tento rozbor je založený na skutočných číslach konkrétneho podniku, ktorý má 310 kráv,
s priemernou úžitkovosťou 9 570 l za normovanú laktáciu a môže aspoň veľkosťou reprezentovať slovenské podniky. Náklady na krmivá, z celkových nákladov na výrobu mlieka,
má podnik 38 % t.j. 384 682 EUR. Z toho nakúpené krmivá: 56 939 EUR t.j. 14,8 %. Jednoznačne prevažuje podiel vlastných krmív a to je záležitosť celého podniku. Určite nie
vinou zootechnika bola cena kukuričnej siláže 29,8 EUR /t a lucernovej
34 EUR /t. Krmivo bolo vyrobené
v priemernej kvalite, čo v preklade znamená jedna pätina
zdravotne závadná, ale kŕmiteľná. Obdobne vyššiu cenu
malo aj vlastné obilie. Za tým
je určite neúrodný rok a „agronóm“ ?. V živočíšnej výrobe
sa vyprodukovala strata. V prípade zootechnika sa neúspech
stotožňuje so zlyhaním, v prípade agronóma s objektívnymi
podmienkami. Je zbytočné to
ďalej riešiť a treba sa sústrediť na
to, čo je pod priamym vplyvom zootechnického riadenia.
Začína sa vždy zo skutočnosti minulého roku:
Náklady v živočíšnej výrobe (ďalej Ž.V.) celkom
956 339 EUR
Tržby spolu
695 583 EUR
Výnosy v Ž.V.
777 654 EUR
Strata za rok v Ž.V.
178 654 EUR
Nákladové položky priamo a jedinečne ovplyvniteľné zootechnickým riadením chovu:
Spotreba krmív:
Na základe skutočných zásob vlastných krmív, objemových aj jadrových, ich kvality ako
47
miniinfo
mini
november 2013
aj podstielkovej slamy, sa vypočítajú kŕmne dávky pre jednotlivé kategórie, s ich produkčnou účinnosťou (ďalej p.ú.). Následne sa urobí celková bilancia ročnej spotreby a prepočíta
sa na mesačnú spotrebu, vrátane ceny a teda aj mesačných nákladov, čo udáva zároveň
mesačný limit ich čerpania.
Pri odhade ročnej produkcie by došlo k veľkej chybe, ak by sa nezobrali do úvahy očakávané reprodukčné parametre.
Zootechnik ich dokáže odhadnúť z údajov predchádzajúceho roku s veľkou presnosťou.
Tie rozhodujú najmä o priemerných stavoch kráv a ich zotrvaní v najprodukčnejšej skupine a o dĺžke respektíve počtoch kráv na zostupnom trende laktačnej krivky, kedy dochádza
k najväčšiemu ekonomickému prepadu výroby mlieka. V poslednej zúfalej snahe zachrániť
laktáciu, v dôsledku neskorého zabrezávania a vysokým počtom laktačných dní, bývajú kravy
v tejto fáze prekrmované a výsledný efekt je minimálny. V našom prípade to vychádza nasledovne, z počtu pripustených, zistenej brezosti, hrubej natality a brakácie:
Medziobdobie:
411 dní
Servis Perióda:
130 dní
Priemerný počet laktačných dní: 351
Priemerná úžitkovosť za celú laktáciu:
8 730 litrov (v priemere 171 dní v 1. skupine: s priemernou úžitkovosťou 30 litrov/kus/deň
180 dní v 2. skupine: s priemernou úžitkovosťou 20 litrov/kus/deň)
Priemerná úžitkovosť za laktáciu (medziobdobie): 21,24 litrov/kus/deň
Pre 310 kusov to činí: 6 584 litrov /deň: t.z. dodávka 6 300 litrov /deň
Celkom dodávka za rok: 2 299 500 litrov x 0,33 EUR/ liter = 758 835 EUR tržba
Tržba za mlieko za minulý rok bola, pri cene 0,30 EUR /litrov: 616 995 EUR
Na zvýšení celkových tržieb sa bude podieľať vyššia cena a vyššia produkcia.
V kŕmnej dávke je teraz zastúpenie siláže a senáže, ale s vyššou kvalitou, sena, obilia,
glycerolu, veľmi podobné, ako to bolo v minulom roku. Rozdiel je v ich produkčnej účinnosti,
ktorá je vyššia ako bola v minulom roku a v dvoch zmenách v zastúpení jadra:
Skutočnosť v minulom roku:
REŠ (repkový extrahovaný šrot): spotreba 96 ton: náklad 23 808 EUR (248 EUR/t)
Rapas (by-pass produkt): 0 0
Spolu: 23 808 EUR produkcia: 5 634 litrov/deň tržba za rok: 616 995 EUR
Návrh pre budúci rok:
REŠ: spotreba 235 ton: náklad 49 350 EUR (210 EUR /t)
Rapas: 33 ton: 12 375 EUR
Spolu: 61 725 EUR produkcia: 6 300 litrov/deň tržba za rok: 758 835 EUR
Zvýšené náklady: +37 917 EUR Zvýšené tržby: +141 840 EUR
Z reprodukcie: na každé jedno otelenie v mesiaci pripadá v prepočte cez laktačné dni,
(v priemere sa počíta 15 dní) 15 x 30 litrov/kus/deň = 450 litrov x 0,33 EUR /litrov = 148 EUR
Teda ak z očakávaných telení za mesiac sa čo len jedna neotelí, tak treba počítať s výpadkom 148 EUR na tržbách za mesiac. Ak sa telenie iba prenesie do ďalšieho mesiaca, tak sa
nič vážne nestalo. Ak sa krava či jalovica neotelí vôbec, alebo uhynie po otelení, alebo málo
nasadí a podobne, treba plánovanú mesačnú produkciu napočítať ako stratu do konca roka.
48
miniinfo
mini
november 2013
Uvedené zníženie na tržbách sa musí premietnuť do nákladov na krmivá:
Ak zviera uhynie, tak náklad na krmivá, tým, že nebudú zožraté, bude mesačne nižší
o 90 EUR. Takže celková strata sa zníži na 58 EUR (148 – 90).
Ak je tento výpad v rámci plánovanej mesačnej straty z brakovania, nič sa nedeje. Ak je
to ale strata navyše, treba zvýšiť náklad, vinou straty z brakovania, cca. o 450 EUR.
V tomto prípade sa už strata za mesiac zvýši na 450 + 58 = 508 EUR.
Je možné, že v ďalšom mesiaci sa časť straty eliminuje, či už zvýšenou produkciou
oproti očakávanej, zvýšenou cenou mlieka, šetrením na traktorových prácach, liekoch.
Možné je aj to, že v nasledujúcom mesiaci, namiesto plánovaných 2 nutných porážok pôjde
iba jedna a i. Napríklad aj mzdy sa nevyplatia za nevyprodukované mlieko a tým sa automaticky šetria. Dôležité je mať aj tento druhý mesiac rovnako dobre identifikovaný v nákladoch, tržbách a stratách ako ten predchádzajúci. Inak tieto malé čiastky prinášajú za polrok
desaťtisíce EUR a vtedy to už nejde ani správne identifikovať ani zvrátiť. Zložitosť takéhoto
sledovania zjednodušuje tabuľka vypracovaná v programe Excel tak, aby praxou vyvolaná zmena spustila reťaz matematických súvislostí, ktoré sú vzájomne podmienené. Tieto
výpočty ukážu výsledok zo skutočných čísiel za každý mesiac, a v prepočte aj za celý rok,
pre každú nákladovú položku. Po sumarizácii všetkých zmien sa ukáže výsledok za mesiac a rok aj za celý úsek Ž.V.
Táto tabuľka nie je nemenná. Ak sa pri rozboroch stretnem s novým činiteľom, ktorý je
spresňujúci a jeho platnosť sa dá zovšeobecniť, stane sa súčasťou výpočtu.
Takto má zootechnik výsledok hospodárenia každý mesiac a môže aktívne ovplyvňovať
dianie v chove aj v náväznosti na ekonomiku výroby. Každý mesiac posúdi na základe vypočítaných čísiel. Takto získa kvalifikovaný odhad, ktorým dostatočne skoro a najpresnejšie dokáže vyhodnotiť skutočný vývoj v polyfunkčnom chovateľsko-ekonomickom procese.
Presnosť plánovania je podmienkou zvládnutia všetkých zákerností tohto procesu.
V priebehu roka sa ale zmenia nákladové položky, ktoré nie je možné predvídať. Napr. SEŠ
(sójový extrahovaný šrot) stál v 1. polroku 405 EUR/t a neskôr 465 EUR /t. V takomto prípade nesmie zostať iba pri prvej kvalifikovanej reakcii, teda radikálnom znížení zastúpenia SEŠ v kŕmnych dávkach. Ak sa pritom nezvýši cena mlieka, pre nezvyšovanie straty
sa musí zachovať jeho produkcia, pri plánovaných nákladoch na krmivá, popisovaný model umožní nakombinovať aj iné možnosti. Stávajú sa aj prípady, keď nik vážne neprekročil
svoje plánované náklady, dosiahla sa pritom aj plánovaná produkcia a napriek tomu sa vykazuje každý mesiac strata. Konkrétne v sledovanom podniku. Ak by sa napr. znížila cena
mlieka o nepatrných 0,02 EUR/liter a zootechnik by nereagoval, vznikla by strata na konci
roka 28 000 EUR.
Toto všetko a ešte viac sa dá posúdiť iba vtedy, ak sa uvedené skutočnosti a rozhodnutia nakombinujú do popísaného modelu.
Teda ako prvé sa musia presne identifikovať nákladové položky priamo a jedinečne
ovplyvniteľné zootechnickým riadením chovu: krmivá, inseminačné dávky, lieky, kontrola
úžitkovosti, brakácia, veterinárne a inseminačné úkony, mzdy. Na druhom mieste je potrebné sa sústrediť na mimoriadne vysokú, ťažko prehľadnú a už spomínanú položku, ktorou sú traktorové práce. U každej jednotlivej položky treba porovnať odchýlku od stanoveného mesačného limitu. Všeobecne môžem odporučiť: ak je pri vybranej položke mesačný
limit do 4 000 EUR, tak jej prekročenie do 2 %, v priebehu 2 po sebe nasledujúcich mesia49
miniinfo
mini
november 2013
cov, nemá významný vplyv na vývoj celkových nákladov.
Zaujímavosťou je, že ak sa táto odchýlka opakuje aj v treťom nasledujúcom mesiaci, ide
skoro vždy o malý, ale vážny chovateľský problém alebo inú systémovú chybu, ktorú treba urýchlene riešiť.
Takýmto spôsobom zootechnik získa tempomat regulácie nielen ekonomických, ale aj
chovateľských postupov. Preto je dôležité sprehľadnením nákladových položiek a výnosov
určiť, ako ich zmena oproti plánovanému podielu, mení ich vzájomný pomer a v konečnom
dôsledku ovplyvňuje stratu alebo zisk na konci roka.
VODA: najpodstatnejšia zložka výživy...
A.F. Kertz, Hoard’s Dairyman
Na každé kilo dodatočného príjmu sušiny, vypijú kravy ďalšie štyri litre vody.
Keď myslím na vodu, vždy mi príde na myseľ osud námorníkov
v minulosti, ktorí na dlhých plavbách trpeli nedostatkom pitnej vody.
V podobnej situácii by sa nikdy nemali ocitnúť naše kravy a teľatá.
Prečo je voda taká dôležitá? Pretože je to zložka výživy, ktorá je potrebná v najväčšom množstve zo všetkých ostatných živín.
Keď sa teľa narodí, jeho telo obsahuje okolo 70 percent vody. To
je najvyššie množstvo, aké kedy bude mať v ďalšom živote. Obsah
tuku je naopak na najnižšej hranici – približne 3 až 5 percent, čiže
ide o inverzný pomer medzi objemom vody a telesného tuku. Neskôr, ako teľa rastie a ukladá si v tele stále viac tuku, objem vody klesá.
Podstatné pre prečistenie teliat...
Ďalším kritickým faktorom u mladých teliat je, že pri čistení od črevnej smolky strácajú
z tela vodu. Ak stratia okolo 4 percent, zvýšená spotreba vody tento rozdiel dokáže nahradiť. Ale ak strata vody narastie na 8 – 10 percent, strácajú sa už aj elektrolyty. Vtedy bude
potrebné podávať roztok elektrolytu spolu s ďalším ošetrením, ak chceme udržať teľa nažive v prípade iných zdravotných problémov.
Existujú však aj iné názory. Niektorí farmári tvrdia, že teľatá nepotrebujú vodu, pretože spôsobuje hnačky, vodu dostávajú v náhradke mlieka, v zime zamŕza a pod. S týmito
postojmi sa však nedá súhlasiť. Keď sa teľa začne prečisťovať, pije viac vody, nie naopak.
Teľatá potrebujú vodu aj v zime. Keď vidíte, že sa ich dych pri nízkych teplotách mení na
paru, znamená to, že vydychujú viac vlhkosti do suchšieho chladného vzduchu ako vdýchli,
a tak pri výdychu strácajú vlhkosť.
Čistá voda podporuje príjem...
Príjem sušiny je tiež priamo spojený s príjmom vody. Ak príjem vody obmedzíme, limitu50
miniinfo
mini
november 2013
jeme u teliat i príjem sušiny. Áno, teľatá dostávajú vodu v mliečnej náhradke, no to nestačí,
aby sa naplno rozbehol príjem štartéra pre teľatá. Teľatá skonzumujú štyrikrát viac vody na
každú jednotku prijatej sušiny. A ak je voda špinavá, teľatá budú piť menej a tým aj menej
žrať. Ak nie sú miesta medzi vodou a nádobami so štartérom oddelené, teľa bude medzi
nimi „pendlovať“. Pritom štartér zvlhne a voda sa zašpiní, v dôsledku čoho sa zníži príjem
oboch živín. Pred 30 rokmi som pracoval na štúdii, kde sa ukázalo, že ak nádoby neboli
fyzicky oddelené, teľatá pili menej vody, zožrali menej sušiny a zredukovali svoj denný prírastok na váhe o 0,12 kg (pozri tabuľku).
Mesiac po odstave
Oddelené miesta na vodu a štartér
Neoddelené
Denný prírastok kg/deň
0,84
0,72
Príjem štartéra kg/deň
2,28
2,01
Príjem vody kg/deň
8,17
6,17
51
miniinfo
mini
november 2013
Na prvý pohľad tieto čísla nemusia vyzerať tak, že ide o pomer 4:1, no uvedomme si, že
ide o 4 litre vody na 1 kg sušiny.
Jedna štúdia z roku 2006 dokumentuje, že zatiaľ čo pred odstavením pomer vody k sušine bol iba okolo 2:1 (pozri graf) pričom sa započítala i náhradka mlieka, na konci 35 dňového obdobia sa pomer zvýšil na 4:1. Rôzne farby na obrázku reprezentujú podávanie
troch rôznych náhradok mlieka.
Prednosť má teplá voda...
Ďalším prvkom, ktorý by sme mali brať do úvahy je skutočnosť, že teľatá majú rady teplú
vodu, najmä v zime. Myslím si, že hlavný dôvod je, že teplá voda menej narúša fermentačnú teplotu v bachore a jeho funkciu. Výskum ukázal, že trvalo takmer hodinu, kým sa
teplota v bachore vrátila na normál po poklese o 7 stupňov, keď teľatá vypili vodu o teplote 8 stupňov. Pri podávaní vody s teplotou 17, 27 a 37 C° dochádzalo k menej drastickému poklesu teplôt v bachore, no i tak prešla takmer hodina, kým sa teploty v ňom priblížili
k normálu. Navyše, v zime by zvieratá spotrebovali viac energie na ohriatie studenšej vody na teplotu bachora.
Pomer 4:1 platí aj počas laktácie...
Je zaujímavé, že aj jalovice a kravy vypijú štyrikrát viac vody ako zožerú sušiny. Zatiaľ
nebolo publikovaných veľa prác, týkajúcich sa tejto témy. No nezávislé merania na farmách
v USA a v Nemecku zhodne dospeli k rovnakým výsledkom 4:1. Začína sa to už v ranom
veku po odstavení a pokračuje cez obdobie rastu jalovíc až do dospelosti.
Túto overenú skutočnosť berme preto ako návod, ktorý nám hovorí, že „pitný režim“ je
pre zdravie a výkonnosť rovnako dôležitý u zvierat ako u ľudí.
52
FARMA MAJCICHOV A.S.
DAN-SLOVAKIA AGRAR A.S.
NÁRODNÝ ŽREBČÍN - ŠTÁTNY PODNIK
AGRO VODERADY-SLOVENSKÁ NOVÁ VES A.S.
POĽNOH. DRUŽSTVO SO SÍDLOM V STREKOVE
AGRICOLA SPOL. S R.O. ŠOPORŇA
5
6
7
8
9
10
53
PPD PRAŠICE SO SÍDLOM V JACOVCIACH
VYSOKOŠKOLSKÝ POĽNOH. PODNIK SPU, S.R.O.
DAN-SLOVAKIA AGRAR A.S.
DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO OČOVÁ
PODIELNICKE POĽNOH. DRUŽSTVO „INOVEC“
ROĽNÍCKE DRUŽSTVO S. JURKOVIČA SOBOTIŠTE
AGROCOOP, A.S. IMEĽ
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO PODLUŽANY
AGROTIP SPOL. S R.O., BELUŠA
POĽNOHOSPODÁR NOVÉ ZÁMKY A.S.
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
N. ZÁMKY - BEŠEŇOV
BELUŠA
PODLUŽANY
AGROCOOP IMEĽ A.S.
SOBOTIŠTE
VOLKOVCE
OČOVÁ
MUŽLA
KÚTNIKY
OPONICE
VELUŠOVCE
HORNÉ OBDOKOVCE
PD HORNÉ OBDOKOVCE
14
MOST PRI BRATISLAVE
RD PODIELNIKOV MOST PRI BRATISLAVE
ZDRUŽENIE AGROPODNIKATEĽOV DVORY N/ ŽITAVOU, DRUŽSTVO FARMA VKK
13
DUNAJSKÝ KLÁTOV
ŠOPORŇA
STREKOV
VODERADY
ŽIKAVA
NOVÝ DVOR
VLČKOVCE
BÁTKA
DOLNÉ TRHOVIŠTE
12
ŠKOLSKÉ HOSPODÁRSTVO - BÚŠLAK, SPOL.S R.O.
AGROBAN, S.R.O.
4
11
FOOD FARM S.R.O., HLOHOVEC
3
MIKULÁŠ
JASOVÁ
AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA, A.S.
AGROCONTRACT MIKULÁŠ, A.S.
1
2
Chov - farma
Farm
Por. Názov podniku
Rank Breeder
232
65
321
184
240
319
200
153
469
269
189
266
221
210
340
209
182
114
86
873
2689
411
452
732
579
Lakt.
Lact.
372
371
378
350
347
378
365
355
369
343
356
9841
9727
9633
9612
9588
9579
9553
9512
9441
378
10248
9846
382
10275
9915
361
10471
354
382
10527
9956
392
10562
365
405
10605
395
404
10928
10074
407
11187
10088
464
11846
367
444
11857
10091
Tuk kg
Fat kg
Mlieko kg
Milk kg
3,77
3,61
3,86
3,71
3,81
3,93
3,60
3,60
3,84
3,77
3,75
3,56
3,62
3,92
3,64
3,69
3,72
3,45
3,63
3,71
3,82
3,70
3,64
3,92
3,74
Tuk%
Fat%
309
306
319
316
306
333
314
319
327
318
324
321
328
318
309
324
328
338
353
344
342
344
347
377
371
3,27
3,22
3,34
3,30
3,19
3,46
3,26
3,28
3,32
3,23
3,27
3,22
3,26
3,15
3,06
3,16
3,19
3,23
3,35
3,26
3,22
3,15
3,10
3,18
3,13
Bielk. Kg Bielk.%
Prot. Kg Prot.%
TOP 200 fariem v SR podľa kg mlieka október 2012 - september 2013
TOP 200 farms milk kg in Slovakia October 2012 - September 2013
25
28
25
25
25
26
25
25
25
24
26
23
36
25
29
25
24
26
28
25
23
24
24
23
24
15
5
30
19
13
19
6
10
22
6
18
18
5
10
10
9
12
13
5
16
28
9
17
18
3
Vek M/D 1Lakt.
Age M/D 1Lact.
440
429
388
439
411
407
412
427
436
438
432
429
452
405
479
392
421
430
447
429
397
408
434
415
409
Medziob.
Calv.inter.
november 2013
miniinfo
mini
54
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO DOLNÝ OHAJ
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE
PD SLATINA NAD BEBRAVOU
JAVORINA AKB S.R.O.
POĽNOH. VÝROBNÉ A OBCHODNÉ DRUŽSTVO KOČÍN
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO ZAVAR
ING.EVA ROŠTÁROVÁ SHR F. BRUSNO-JELŠINY
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO MOČENOK
ŠKOLSKÉ HOSPODÁRSTVO ZAVARSKÁ 10
PD GBELY, A.S.
ZOO DIVÍZIA S.R.O. SELICE
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
VKK SELICE-JUH
GBELY
ŠH TRNAVA
MOČENOK
BRUSNO
BRESTOVANY
ŠTERUSY
BZINCE POD JAVORINOU
SLATINA N. BEBRAVOU
ČACHTICE
DOLNÝ OHAJ
HORNÉ TRHOVIŠTE
MOKRANCE
40
DOLNÁ KRUPÁ 2
TRHOVÁ HRADSKÁ
AGROVIA, A.S., DUKLIANSKA 21,92014 HLOHOVEC
PODIELNICKE POĽNOH. DRUŽSTVO TRHOVÉ MÝTO
35
ŇÁRAD
39
MEDZIČILIZIE, A. S.
34
DOLNÉ LOVČICE
TURNIANSKA NOVÁ VES
POĽNOH. VÝROBNO-OBCH. DRUŽSTVO MOKRANCE
NOVÁ BODVA, DRUŽSTVO
33
38
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO ZAVAR
32
ČAB
SLOVENSKÉ PRAVNO
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO CHORVÁTSKY GROB BERNOLÁKOVO
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVÉ SADY
31
37
TURIEC-AGRO, S.R.O. TURČIANSKY ĎUR
30
ŠURIANKY
PRUSY
POĽNOH. DRUŽSTVO KRUPÁ V DOLNEJ KRUPEJ
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO PRUSY
29
36
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVÉ SADY
28
BOTTOVO
BABKOV
TURIEC-AGRO S.R.O. TURČIANSKY ĎUR
ROĽNÍCKA SPOLOČNOSŤ A.S. BOTTOVO
26
27
Chov - farma
Farm
Por. Názov podniku
Rank Breeder
399
323
104
366
26
177
600
163
275
226
55
255
108
153
211
325
347
427
287
403
347
183
234
216
175
Lakt.
Lact.
321
345
321
359
374
354
351
357
338
315
320
9091
9043
9038
9028
9023
9021
8969
8948
8922
335
9203
9093
317
9265
9093
377
9275
352
361
9290
9095
336
9292
353
343
9294
9100
367
9391
336
348
9395
9145
411
9395
357
325
9427
9151
Tuk kg
Fat kg
Mlieko kg
Milk kg
3,59
3,52
3,77
3,96
3,89
3,92
4,14
3,97
3,53
3,79
3,53
3,87
3,88
3,67
3,90
3,64
3,42
4,06
3,89
3,62
3,69
3,91
3,70
4,37
3,45
Tuk%
Fat%
283
292
282
300
306
300
305
298
288
302
283
299
307
292
312
294
297
306
308
305
312
315
313
302
313
3,17
3,26
3,14
3,33
3,39
3,32
3,38
3,30
3,17
3,32
3,11
3,29
3,37
3,19
3,41
3,19
3,21
3,30
3,32
3,28
3,36
3,35
3,33
3,21
3,32
Bielk. Kg Bielk.%
Prot. Kg Prot.%
TOP 200 fariem v SR podľa kg mlieka október 2012 - september 2013
TOP 200 farms milk kg in Slovakia October 2012 - September 2013
24
25
25
27
24
25
26
29
23
24
22
26
28
24
26
26
25
28
25
26
26
25
26
30
27
28
28
3
1
13
24
25
26
30
4
29
13
22
17
31
23
14
1
27
12
1
26
8
22
1
Vek M/D 1Lakt.
Age M/D 1Lact.
421
416
401
426
443
416
414
462
424
389
458
454
425
426
453
439
436
427
436
406
404
402
464
439
410
Medziob.
Calv.inter.
november 2013
miniinfo
mini
AGROSEV, SPOL. S R.O. DETVA
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH
PD INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO DOLNÝ LOPAŠOV
AGRIA LIPTOVSKÝ ONDREJ, A.S.
MVL AGRO S.R.O. MALÉ CHLIEVANY
RUPOS, S.R.O. RUŽINDOL
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO KUKUČÍNOV
AGROTIP SPOL. S R.O., BELUŠA
POĽNOH. VÝROBNO-OBCHOD. DRUŽSTVO DRAHOVCE
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC
FYZOKOL SPOL. S R.O. ČIERNY BROD
65
66
67
68
69
70
71
72
73
74
75
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO "RADOŠINKA"
60
64
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO KOMOČA
59
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA
POĽNOH. DRUŽSTVO SO SÍDLOM V POBEDIME
58
63
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO BELÁ - DULICE
57
AT DUNAJ, SPOL. S R.O.
RADAR S.R.O. POĽNOFARMA ZBEHY
56
62
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO BÚČ
55
HORTIP, S.R.O. STUDENEC
POĽNOH. DRUŽSTVO SUCHÉ BREZOVO-VEĽKÝ LOM
54
61
POĽNOH. DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI
53
55
ČIERNY BROD Č.450
SASINKOVO
DRÁHOVCE
RAŠOV
KUKUČÍNOV
RUŽINDOL
VEĽKÉ HOSTE
JAMNÍK
DOLNÝ LOPAŠOV
TRENČ.STANKOVCE VKK
ŠENKVICE
ŽELOBUDZA
JAVORINKA
DUBNÍK
STUDENEC
BEHYNCE
KOMOČA
POBEDIM
BELÁ-DULICE
ZBEHY
PD BÚČ
VEĽKÝ LOM
KAJAL
ŽABOKREKY
DEVÍNSKA NOVÁ VES
DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVÍN-ZÁH.BYSTRICA
POĽNOH. DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKÉ UHERCE
51
52
Chov - farma
Farm
Por. Názov podniku
Rank Breeder
141
393
65
131
140
173
466
149
152
221
226
287
79
309
81
327
153
31
188
297
131
90
162
331
118
Lakt.
Lact.
323
338
361
333
329
320
321
317
313
350
338
8776
8755
8738
8735
8698
8679
8670
8664
8645
343
8842
8780
348
8849
8799
322
8859
316
347
8868
8799
336
8871
350
353
8880
8825
341
8888
315
330
8903
8825
350
8913
328
349
8921
8836
Tuk kg
Fat kg
Mlieko kg
Milk kg
3,91
4,04
3,61
3,65
3,69
3,66
3,77
3,80
4,11
3,85
3,67
3,59
3,97
3,57
3,71
3,88
3,93
3,63
3,91
3,79
3,98
3,84
3,71
3,93
3,91
Tuk%
Fat%
285
290
286
277
273
286
279
295
282
289
274
294
286
284
283
301
293
302
297
301
292
311
286
295
286
3,30
3,35
3,30
3,19
3,14
3,27
3,19
3,37
3,21
3,29
3,11
3,34
3,24
3,22
3,20
3,40
3,31
3,41
3,34
3,39
3,29
3,50
3,21
3,31
3,21
Bielk. Kg Bielk.%
Prot. Kg Prot.%
TOP 200 fariem v SR podľa kg mlieka október 2012 - september 2013
TOP 200 farms milk kg in Slovakia October 2012 - September 2013
25
24
29
28
25
24
24
33
27
25
27
30
26
26
28
24
25
26
25
26
27
25
25
24
26
8
16
29
21
16
26
11
13
20
29
10
27
12
1
25
17
17
18
10
29
6
23
14
6
24
Vek M/D 1Lakt.
Age M/D 1Lact.
449
436
425
444
455
464
395
420
458
416
443
432
422
437
407
417
447
484
418
429
453
431
450
417
424
Medziob.
Calv.inter.
november 2013
miniinfo
mini
56
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO "SNP" SO SÍDLOM
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO DOJČ
POĽNOH. DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKÉ UHERCE
PD PRESEĽANY
ROĽNÍCKA A OBCHODNÁ SPOLOČNOSŤ, A.S. BOJNIČKY DVORNÍKY
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC
ZEMEDAR, S.R.O. POPRAD - STRÁŽE
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE
SEMAT A.S. TRNAVA
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO VRBOVÉ
PD CHYNORANY
LA TERRA, S.R.O. POPRAD - MATEJOVCE
POĽNOH. DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE
87
88
89
90
91
92
93
94
95
96
97
98
99
100
ČEČEJOVCE
MATEJOVCE
KRUŠOVCE
VRBOVÉ
BUDMERICE
KOČIŠSKÉ
SELEC
POPRAD - STRÁŽE
OKOČ
PRESEĽANY
VKK VEĽKÉ UHERCE
VKK DOJČ
ZÁBORIE
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE
86
SOKOLCE
ČILIŽSKÁ RADVAŇ
AGROČAT A.S.,ČILIŽSKÁ RADVAŇ
IVANKA PRI NITRE
VINIČNÉ
85
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO VINIČNÉ-S.GROB
82
VKK VEĽKÉ RIPŇANY
SILADICE
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO SILADICE
81
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO "RADOŠINKA"
80
POĽNÝ KESOV
84
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO MOJMÍROVCE
79
VEĽKÝ DVOR
83
SEMAT A.S. TRNAVA
78
DOLNÉ DUBOVÉ
LIPT.ŠTIAVNICA
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO LUDROVÁ
ROĽNÍCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV DOLNÉ DUBOVÉ
76
77
Chov - farma
Farm
Por. Názov podniku
Rank Breeder
160
167
259
47
217
390
207
82
361
147
182
272
120
255
594
153
167
122
131
173
348
133
302
31
277
Lakt.
Lact.
311
335
342
312
342
328
315
294
330
343
319
8480
8444
8438
8430
8416
8411
8389
8376
8361
307
8541
8499
330
8544
8501
316
8546
356
332
8548
8512
341
8600
323
333
8602
8516
317
8611
332
364
8632
346
333
8635
8525
323
8635
8526
Tuk kg
Fat kg
Mlieko kg
Milk kg
3,82
4,10
3,93
3,50
3,74
3,89
4,05
3,69
4,03
3,94
3,66
4,18
3,79
3,89
4,06
3,59
3,86
3,70
3,88
3,97
3,87
3,68
4,22
3,86
3,74
Tuk%
Fat%
280
278
274
267
271
285
281
270
269
278
278
291
278
282
286
269
265
279
262
287
293
272
289
278
303
3,35
3,32
3,27
3,17
3,22
3,38
3,33
3,20
3,17
3,27
3,27
3,42
3,26
3,31
3,35
3,15
3,10
3,26
3,07
3,34
3,41
3,16
3,35
3,22
3,51
Bielk. Kg Bielk.%
Prot. Kg Prot.%
TOP 200 fariem v SR podľa kg mlieka október 2012 - september 2013
TOP 200 farms milk kg in Slovakia October 2012 - September 2013
25
26
24
26
24
25
29
26
26
26
24
23
27
29
27
28
27
27
29
24
24
26
25
26
28
15
16
28
23
14
28
21
3
14
4
19
29
16
16
15
10
9
2
24
2
14
1
25
11
24
Vek M/D 1Lakt.
Age M/D 1Lact.
426
412
427
440
434
431
465
410
429
444
436
417
394
422
418
420
440
481
438
432
413
455
407
426
426
Medziob.
Calv.inter.
november 2013
miniinfo
mini
57
POĽNOH. DRUŽSTVO SO SÍDLOM V JAROVNICIACH
ROĽNÍCKE DRUŽSTVO BZOVÍK
ING. DANIEL LEITMAN - AGRODAN
PORS, SPOL. S R.O. OSLANY
MEDZIČILIZIE, A. S.
POĽNOH. DRUŽSTVO VO VEĽKOM BLAHOVE
120
121
122
123
124
125
VEĽKÉ BLAHOVO
PATAŠ
OSLANY
KOŠ
BZOVÍK
JAROVNICE
ŽIAR
POĽNOH. DRUŽSTVO SO SÍDLOM V SMREČANOCH
119
KOMJATICE
PODIELNICKE POĽNOH. DRUŽSTVO KOMJATICE
KLAČANY
HRONSEK
POĽNOH. DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKÉ KOSTOĽANY VEĽKÉ KOSTOĽANY
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC
116
118
AGRODUBNÍK, A.S.
115
RYBÁROVA FARMA
LEVOČA 01
PODOLIE VKK
VESELÉ
DÚBRAVY
SELCE
STARÁ TURÁ VKK
TRSTICE
NAHÁČ
DOLNÁ ŠTUBŇA
JALŠOVÍK
117
RYBÁROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNÝ SEK
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO OČOVÁ
110
114
ROĽNÍCKE DRUŽSTVO
109
TATRA-AGROLEV S.R.O. LEVOČA
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO STARÁ TURÁ
108
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO PODOLIE
AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE
107
113
POĽNOH. DRUŽSTVO HORNÉ DUBOVÉ-NAHÁČ
106
112
AFG, S.R.O. TURČIANSKE TEPLICE
105
SPOLOČNÉ POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO VESELÉ
ROĽNÍCKE DRUŽSTVO BZOVÍK
104
111
POĽNOHOSPODÁRSKO-OBCHODNÉ DRUŽSTVO ABRAHÁM HOSTE
103
VEĽKÉ ZÁLUŽIE
CHYNORANY
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO VEĽKÉ ZÁLUŽIE
PD CHYNORANY
101
102
Chov - farma
Farm
Por. Názov podniku
Rank Breeder
116
263
42
176
128
365
179
115
211
144
59
236
318
233
74
151
92
163
255
226
304
141
251
372
59
Lakt.
Lact.
368
303
303
316
328
311
312
329
307
296
281
8130
8129
8110
8094
8089
8082
8080
8070
8068
284
8258
8162
330
8265
8170
345
8268
312
318
8276
8192
320
8277
326
330
8312
317
319
8330
8194
315
8342
8204
334
8349
329
282
8354
8238
Tuk kg
Fat kg
Mlieko kg
Milk kg
3,48
3,67
3,80
4,07
3,86
3,84
4,04
3,89
3,73
3,71
4,50
3,81
3,98
3,86
3,99
3,44
3,99
4,17
3,84
3,87
3,97
3,83
3,78
4,00
3,38
Tuk%
Fat%
268
260
270
280
271
268
274
270
267
267
257
272
277
276
273
271
262
279
281
274
273
266
265
271
270
3,32
3,22
3,34
3,46
3,35
3,31
3,38
3,32
3,28
3,27
3,15
3,32
3,38
3,36
3,31
3,28
3,17
3,37
3,40
3,31
3,28
3,19
3,18
3,25
3,23
Bielk. Kg Bielk.%
Prot. Kg Prot.%
TOP 200 fariem v SR podľa kg mlieka október 2012 - september 2013
TOP 200 farms milk kg in Slovakia October 2012 - September 2013
25
27
28
27
27
25
30
24
25
23
24
26
29
27
26
26
28
26
25
25
31
29
26
24
25
11
4
8
2
17
14
14
9
22
31
3
22
17
30
22
1
29
22
24
27
28
25
28
14
29
Vek M/D 1Lakt.
Age M/D 1Lact.
417
451
377
439
429
440
446
424
448
465
435
416
403
435
463
440
459
424
438
439
432
423
452
409
468
Medziob.
Calv.inter.
november 2013
miniinfo
mini
58
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ
POĽNOH. DRUŽSTVO PODUNAJSKÉ BISKUPICE
ROĽNÍCKE DRUŽSTVO DOVALOVO
AGRO-COOP KLÁTOVA NOVÁ VES A.S.
147
148
149
150
BOŠANY
DOVALOVO
PODUNAJSKÉ BISKUPICE
BAKA
ŤAPEŠOVO
ROĽNÍCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO
MALÉ CHLIEVANY
ZEMPLÍNSKA TEPLICA
146
AGROPODNIK SLAMOZ, SPOL.S R.O.
143
PONIKY
MVL AGRO S.R.O. MALÉ CHLIEVANY
AG PONIKY, S.R.O.
142
PODKOREŇOVÁ FARMA
VKK RYBANY
ROĽNÍCKO-OBCHODNÉ DRUŽSTVO SEČOVSKÁ POLIANKA SEČ.POLIANKA
PPD RYBANY
141
TOMÁŠOV
RUMANOVÁ
KRÁĽOVIČOVE KRAČANY
RUSKÁ NOVÁ VES
JANOVA VES
CHYZEROVCE I
CHOŇKOVCE
LIPTOVSKÁ KOKAVA
NIŽNÁ
ČERGOV
145
PD ĎUMBIER SO SÍDLOM V BREZNE
140
MALŽENICE
ŠAĽA VKK
144
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO V TOMÁŠOVE
AGRO-COOP KLÁTOVA NOVÁ VES A.S.
135
139
AGRO HOSŤOVCE S.R.O.
134
ROĽNÍCKE DRUŽSTVO RUMANOVÁ
PD VINOHRADY CHOŇKOVCE
133
138
ROĽNÍCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKÁ KOKAVA
132
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO NIŽNÁ
131
137
BALSEED SPOL. S R.O. BALVANY
130
DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV
ROĽNÍCKE DRUŽSTVO ŠAĽA
129
136
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO MALŽENICE
128
VIKARTOVCE
SMOLENICE 1
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH
VIKARTOVSKÁ AGRÁRNA SPOLOČNOSŤ, A.S.
126
127
Chov - farma
Farm
Por. Názov podniku
Rank Breeder
161
185
159
204
225
149
83
80
63
413
196
68
174
153
69
139
222
109
232
69
122
326
125
186
162
Lakt.
Lact.
325
285
297
296
302
322
297
312
292
285
300
7790
7789
7779
7766
7766
7752
7749
7727
7721
307
7852
7797
317
7881
7801
318
7892
298
314
7896
7801
279
7930
313
296
7949
7826
278
7984
277
313
8010
7826
280
8056
322
312
8064
7842
Tuk kg
Fat kg
Mlieko kg
Milk kg
3,89
3,69
3,77
4,02
3,82
4,15
3,88
3,80
3,81
3,66
4,17
3,82
4,00
3,54
4,11
3,91
4,02
4,03
3,98
3,52
3,72
3,48
3,91
3,48
3,87
Tuk%
Fat%
243
257
243
259
260
262
260
257
255
261
257
256
254
261
259
249
265
260
266
257
255
254
272
272
262
3,15
3,33
3,14
3,34
3,35
3,37
3,34
3,30
3,27
3,35
3,29
3,28
3,25
3,34
3,30
3,17
3,36
3,29
3,37
3,24
3,21
3,18
3,40
3,38
3,25
Bielk. Kg Bielk.%
Prot. Kg Prot.%
TOP 200 fariem v SR podľa kg mlieka október 2012 - september 2013
TOP 200 farms milk kg in Slovakia October 2012 - September 2013
27
27
27
28
28
30
25
31
35
24
35
29
28
25
30
26
27
31
25
26
27
25
27
28
27
28
4
11
12
2
2
12
17
6
1
23
28
2
1
17
14
25
22
25
17
9
19
26
31
2
Vek M/D 1Lakt.
Age M/D 1Lact.
468
421
438
435
424
470
408
463
463
443
450
448
418
413
444
448
447
450
402
458
467
425
435
415
407
Medziob.
Calv.inter.
november 2013
miniinfo
mini
POĽNOH. DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKÉ BYSTRÉ
POĽNOVTÁČNIK A.S.
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO "VRŠATEC" PRUSKÉ
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO LOZORNO
POĽNOHOSPODÁRSKE OBCHODNÉ DRUŽSTVO VECHEC ORTÁŠE
AGROMARKT NÝROVCE S.R.O.
ROĽNÍCKE DRUŽSTVO V PAVLICIACH
153
154
155
156
157
158
159
160
PAVLOVCE NAD UHOM
59
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO TRSTENÍK
JAKOS KOSTOLIŠTE, A. S.
AGROREAL DEDINA MLÁDEŽE A.S.
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO BADÍN
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO VÝCHODNÁ
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO VEĽKÉ LUDINCE
ROĽNÍCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA
LK-SERVIS SPOL. S R.O.
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVÉ IVANOVCE VKK
AGRORENT, A.S. NESVADY
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO LÚČ NA OSTROVE
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE
POĽNOH. DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ
ROĽNÍCKE PODIELNICKE DRUŽSTVO ZUBEREC
162
163
164
165
166
167
168
169
170
171
172
173
174
175
ZUBEREC
SLOVENSKÁ VES
DRAŽKOVCE
LÚČ NA OSTROVE
NESVADY
PARTIZÁNSKA ĽUPČA
PRIETRŽKA
VEĽKÉ LUDINCE
VÝCHODNÁ
BADÍN
DEDINA MLÁDEŽE
KOSTOLIŠTE
TRSTENÁ FARMA 2
POĽNOHOSPODÁR NOVÉ ZÁMKY A.S.
161
BÁNOV
PAVLICE
NÝROVCE
LOZORNO
BOHUNICE
LEHOTA POD VTÁČNIKOM
SP.BYSTRÉ
DRAŽOVCE
ORAVSKÁ PORUBA
GAMA PD PAVLOVCE NAD UHOM
AGRODRUŽSTVO OPZ
151
152
Chov - farma
Farm
Por. Názov podniku
Rank Breeder
188
207
83
211
294
241
163
86
229
228
116
107
142
109
196
75
131
36
163
229
53
190
56
152
59
Lakt.
Lact.
268
319
292
300
349
302
285
301
290
305
320
7542
7541
7535
7529
7528
7504
7479
7459
7449
287
7625
7547
289
7632
7570
283
7634
273
300
7649
7587
309
7664
300
311
7689
7589
262
7693
309
251
7702
7590
314
7715
303
288
7715
7625
Tuk kg
Fat kg
Mlieko kg
Milk kg
4,30
4,09
3,88
4,01
3,79
4,01
4,63
3,98
3,87
4,23
3,54
3,60
3,95
4,07
3,97
3,76
3,79
3,71
3,92
4,03
4,04
3,41
3,26
4,07
3,73
Tuk%
Fat%
250
248
260
246
241
257
259
242
252
237
246
253
248
263
255
244
256
252
240
269
274
249
252
273
244
3,36
3,32
3,48
3,28
3,20
3,41
3,44
3,21
3,34
3,14
3,25
3,33
3,27
3,47
3,34
3,20
3,35
3,30
3,14
3,51
3,56
3,24
3,27
3,54
3,16
Bielk. Kg Bielk.%
Prot. Kg Prot.%
TOP 200 fariem v SR podľa kg mlieka október 2012 - september 2013
TOP 200 farms milk kg in Slovakia October 2012 - September 2013
31
27
30
25
24
25
28
25
25
31
29
30
23
29
25
29
26
30
24
25
28
29
26
34
30
10
18
31
20
20
8
11
8
3
6
30
18
23
22
21
21
23
8
22
22
1
2
3
7
25
Vek M/D 1Lakt.
Age M/D 1Lact.
448
408
433
429
454
393
418
411
425
417
428
428
451
450
424
428
417
483
425
442
403
415
444
428
418
Medziob.
Calv.inter.
november 2013
miniinfo
mini
PD TRÍBEČ NITRIANSKA STREDA SO SÍDLOM V SOLČANOCH SOLČANY
AGRODRUŽSTVO KAMENIČNÁ
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO TRNAVA
178
179
180
181
HORNÁ VES
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM
AGROSEV, SPOL. S R.O. DETVA
AGRIA LIPTOVSKÝ ONDREJ, A.S.
POĽNOH. DRUŽSTVO SO SÍDLOM V L. MIKULÁŠI
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY
ROĽNÍCKE DRUŽSTVO ČASTKOV
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO PRIBETA
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO BOŠÁCA
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH
POĽNOH. DRUŽSTVO SO SÍDLOM V L. MIKULÁŠI
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO JUR NAD HRONOM
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO KOVÁLOV
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO VAJNORY
AGRO DISKOMP S.R.O.
ISTRA MALÉ DVORNÍKY, SPOL. S R. O.
187
188
189
190
191
192
193
194
195
196
197
198
199
200
185
186
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO KAPUŠANY
184
60
MALÉ DVORNÍKY
SKAČANY
VAJNORY
KOVÁLOV
JUR NAD HRONOM
LIPT. MIKULÁŠ
SMOLENICE 2
BOŠÁCA VKK
PRIBETA FA Č.2
ČASTKOV
PIEŠŤANY
ZÁVAŽNÁ PORUBA
LIPT.ONDREJ
DETVA
VKK ZEMNÉ
LADA
KURIMA
LADISLAV KUĽKA VK & SPOL.
183
NOVÝ TRH
AGRO BIO HUBICE, A.S.
POĽNOH. VÝR. OBCH. DRUŽSTVO ZUBROHLAVA, DRUŽSTVO ZUBROHLAVA
182
PD TRNAVA
HRANOVNICA
ČALOVEC
SÁSA
ROĽNÍCKE DRUŽSTVO HORNÁ VES
PD DOBRÁ NIVA, A.S.
176
177
Chov - farma
Farm
Por. Názov podniku
Rank Breeder
118
178
182
116
67
153
47
207
279
92
93
165
175
72
145
129
47
50
147
116
127
65
241
613
95
Lakt.
Lact.
272
301
318
287
286
232
257
276
284
277
296
7290
7281
7236
7236
7229
7225
7220
7210
7184
277
7354
7304
287
7361
7306
290
7368
291
262
7373
7323
291
7390
297
259
7392
302
285
7420
7327
274
7428
7328
281
7437
276
304
7444
7345
Tuk kg
Fat kg
Mlieko kg
Milk kg
4,12
3,84
3,93
3,82
3,56
3,21
3,95
3,94
4,36
4,12
3,72
3,97
4,05
4,12
3,76
3,77
3,90
3,94
3,55
3,94
3,50
3,84
3,69
3,78
4,08
Tuk%
Fat%
244
233
234
240
233
236
238
250
243
248
231
244
254
248
233
253
248
238
241
238
255
255
248
248
253
3,40
3,23
3,24
3,32
3,22
3,26
3,29
3,43
3,33
3,40
3,16
3,33
3,47
3,38
3,17
3,44
3,37
3,23
3,27
3,22
3,45
3,44
3,34
3,33
3,40
Bielk. Kg Bielk.%
Prot. Kg Prot.%
TOP 200 fariem v SR podľa kg mlieka október 2012 - september 2013
TOP 200 farms milk kg in Slovakia October 2012 - September 2013
28
25
28
28
30
32
28
26
27
26
25
32
31
28
28
30
31
29
25
25
26
27
25
30
32
5
23
18
6
29
4
1
12
11
22
28
4
30
9
17
3
24
18
21
29
5
22
3
24
13
Vek M/D 1Lakt.
Age M/D 1Lact.
479
442
437
427
452
398
405
423
423
465
459
416
425
402
429
428
456
389
461
469
365
408
420
420
418
Medziob.
Calv.inter.
november 2013
miniinfo
mini
61
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO PRUSY
PPD PRAŠICE SO SÍDLOM V JACOVCIACH
DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVÍN-ZÁH.BYSTRICA
AGROCOOP, A.S. IMEĽ
PODIELNICKE POĽNOH. DRUŽSTVO „INOVEC“
DAN-SLOVAKIA AGRAR A.S.
PD HORNÉ OBDOKOVCE
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO PODLUŽANY
TURIEC-AGRO, S.R.O. TURČIANSKY ĎUR
VYSOKOŠKOLSKÝ POĽNOH. PODNIK SPU, S.R.O.
ŠKOLSKÉ HOSPODÁRSTVO - BÚŠLAK, SPOL.S R.O.
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
DUNAJSKÝ KLÁTOV
OPONICE
SLOVENSKÉ PRAVNO
PODLUŽANY
HORNÉ OBDOKOVCE
KÚTNIKY
VOLKOVCE
AGROCOOP IMEĽ A.S.
DEVÍNSKA NOVÁ VES
VELUŠOVCE
PRUSY
BOTTOVO
BABKOV
15
BELUŠA
VLČKOVCE
ZDRUŽENIE AGROPODNIKATEĽOV DVORY N/ ŽITAVOU, DRUŽSTVO FARMA VKK
FARMA MAJCICHOV A.S.
10
OČOVÁ
14
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO OČOVÁ
9
ŽIKAVA
MOST PRI BRATISLAVE
ROĽNÍCKA SPOLOČNOSŤ A.S. BOTTOVO
NÁRODNÝ ŽREBČÍN - ŠTÁTNY PODNIK
8
13
RD PODIELNIKOV MOST PRI BRATISLAVE
7
VODERADY
NOVÝ DVOR
TURIEC-AGRO S.R.O. TURČIANSKY ĎUR
DAN-SLOVAKIA AGRAR A.S.
6
AGROTIP SPOL. S R.O., BELUŠA
AGRO VODERADY-SLOVENSKÁ NOVÁ VES A.S.
5
BÁTKA
12
AGROBAN, S.R.O.
4
DOLNÉ TRHOVIŠTE
11
FOOD FARM S.R.O., HLOHOVEC
3
JASOVÁ
MIKULÁŠ
AGROCONTRACT MIKULÁŠ, A.S.
AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA, A.S.
1
2
Chov - farma
Farm
Por. Názov podniku
Rank Breeder
152
117
145
107
110
168
129
69
60
72
68
22
118
76
30
1220
113
35
92
453
59
133
200
243
349
Lakt.
Lact.
354
354
365
350
363
348
330
351
327
348
326
9416
9306
9290
9288
9238
9193
9131
9097
9091
361
9575
9416
339
9692
9431
347
9802
335
392
9813
9445
362
9933
410
355
10074
9447
367
10087
324
361
10244
343
403
10978
9505
434
11051
9570
Tuk kg
Fat kg
Mlieko kg
Milk kg
3,59
3,83
3,58
3,82
3,57
3,75
3,91
3,76
3,88
3,76
3,75
3,55
4,34
3,41
3,58
3,77
3,50
3,54
3,99
3,64
3,52
3,64
3,52
3,67
3,93
Tuk%
Fat%
283
291
306
305
299
307
323
310
297
307
309
300
301
312
310
308
316
318
311
323
326
313
319
339
352
Bielk. Kg
Prot. Kg
Top 50 fariem 1. laktácie v SR podľa kg mlieka október 2012 - september 2013
Top 50 farms 1. lactations milk kg in Slovakia October 2012 - September 2013
3,11
3,20
3,35
3,32
3,24
3,31
3,48
3,33
3,15
3,26
3,28
3,18
3,19
3,28
3,24
3,22
3,26
3,24
3,17
3,25
3,24
3,10
3,11
3,09
3,19
Bielk.%
Prot.%
29
24
26
25
23
25
26
25
26
26
25
36
30
27
28
23
25
28
25
25
26
24
24
24
23
10
2
1
30
18
22
19
19
24
18
26
5
22
1
5
28
6
5
10
16
2
9
17
3
17
Vek M/D 1Lakt.
Age M/D 1Lact.
november 2013
miniinfo
mini
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO MOČENOK
RADAR S.R.O. POĽNOFARMA ZBEHY
PD INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE
BALSEED SPOL. S R.O. BALVANY
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE
POĽNOH. VÝROBNO-OBCH. DRUŽSTVO MOKRANCE
NOVÁ BODVA, DRUŽSTVO
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVÉ SADY
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO KUKUČÍNOV
ADELA VRABLECOVÁ
POĽNOH. VÝROBNÉ A OBCHODNÉ DRUŽSTVO KOČÍN
ŠKOLSKÉ HOSPODÁRSTVO ZAVARSKÁ 10
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
PODIELNICKE POĽNOH. DRUŽSTVO TRHOVÉ MÝTO
35
39
AGROVIA,A.S.,DUKLIANSKA 21,92014 HLOHOVEC
34
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO KOMOČA
ING.EVA ROŠTÁROVÁ SHR F. BRUSNO-JELŠINY
33
38
DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA
32
ROĽNÍCKE DRUŽSTVO S. JURKOVIČA SOBOTIŠTE
AGRICOLA SPOL. S R.O. ŠOPORŇA
31
37
POĽNOHOSPODÁR NOVÉ ZÁMKY A.S.
30
ROĽNÍCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV DOLNÉ DUBOVÉ
AT DUNAJ, SPOL. S R.O.
29
36
POĽNOH. DRUŽSTVO KRUPÁ V DOLNEJ KRUPEJ
28
62
ŠH TRNAVA
ŠTERUSY
VEĽKÉ LEVÁRE
KUKUČÍNOV
ČAB
TURNIANSKA NOVÁ VES
MOKRANCE
ČACHTICE
ČERGOV
TRENČ.STANKOVCE VKK
ZBEHY
MOČENOK
KOMOČA
SOBOTIŠTE
DOLNÉ DUBOVÉ
TRHOVÁ HRADSKÁ
HORNÉ TRHOVIŠTE
BRUSNO
MUŽLA
ŠOPORŇA
N. ZÁMKY - BEŠEŇOV
DUBNÍK
DOLNÁ KRUPÁ 2
ŠURIANKY
STREKOV
POĽNOH. DRUŽSTVO SO SÍDLOM V STREKOVE
POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVÉ SADY
26
27
Chov - farma
Farm
Por. Názov podniku
Rank Breeder
43
266
1
52
159
184
41
86
37
97
134
178
62
97
7
128
127
5
47
36
90
143
51
100
66
Lakt.
Lact.
328
327
313
321
341
349
302
315
385
346
323
8703
8673
8670
8595
8593
8590
8579
8556
8519
326
8788
8732
338
8801
8744
304
8828
339
316
8841
8745
318
8856
348
331
8858
8749
321
9013
334
340
9019
8769
328
9020
322
348
9043
8770
Tuk kg
Fat kg
Mlieko kg
Milk kg
3,79
4,05
4,49
3,67
3,51
4,06
3,93
3,70
3,60
3,74
3,75
3,88
3,98
3,81
3,67
3,71
3,84
3,44
3,57
3,59
3,74
3,56
3,77
3,64
3,85
Tuk%
Fat%
267
290
296
267
279
284
290
285
271
287
295
289
283
282
281
281
291
294
284
278
288
289
305
300
289
Bielk. Kg
Prot. Kg
Top 50 fariem 1. laktácie v SR podľa kg mlieka október 2012 - september 2013
Top 50 farms 1. lactations milk kg in Slovakia October 2012 - September 2013
3,13
3,39
3,45
3,11
3,25
3,30
3,34
3,29
3,11
3,29
3,37
3,30
3,23
3,22
3,20
3,20
3,31
3,33
3,21
3,14
3,25
3,21
3,38
3,33
3,20
Bielk.%
Prot.%
25
26
24
25
26
28
28
24
27
25
26
27
25
25
26
26
26
24
25
25
25
26
26
26
24
3
25
13
16
11
1
22
4
9
29
29
1
17
13
11
23
13
13
10
9
15
1
31
8
12
Vek M/D 1Lakt.
Age M/D 1Lact.
november 2013
miniinfo
mini
3. chovateľský deň
PVOD Kočín farma Šterusy 19. 9. 2013
3. chovateľský deň
PVOD Kočín farma Šterusy 19. 9. 2013
Download

MiniInfo 11/2013 - Slovenská holsteinská asociácia