DNES SA DÁ VŠELIKDE VŠELIČO
04 2013 DECEMBER
www.okocasopis.sk
ZADARMO
okocasopis.sk/facebook
Za hranice?
OKO HĽADÍ ĎALEKO, MYSEĽ EŠTE ĎALEJ.
Obsah
SÚŤAŽ
ŠKOLA
“
13
Vylúšti sudoku a vyhraj!
”
“
16
”
“18
”
“
31
”
sutaz.okocasopis.sk “33
”
“
36
okocasopis.sk/facebook
”
Aktuality FEIstrana 6
Aktuality FIITstrana 7
Aktuality FAstrana 8
Aktuality SvFstrana 9
EUHL, v jednej ruke kniha,
v druhej hokejka
strana 10
Beánia Stavbárov 2013
strana 12
ITčkári oslavovali výročie 10 + 50
strana 14
7 CD od vydavateľstva
TÉMA
Ráno som sa zobudila s miernou
opicou a s peknou spomienkou
na dobre vydarenú akciu, ktorá
nemohla dopadnúť lepšie.
strana
Samozrejme, Československo, to
je tá krajina, čo susedí s Ruskom?
Gothoom Productions
10 amerických šokov
Letenku cez Atlantik, prosím
Bez snahy rastie iba burina
Niekoľko faktov o Holandsku
Doma som všade tam, kde zavesím
klobúk na klinec
Neočakávaná cesta
Prečo tu zostať...
strana 15
strana 16
strana 17
strana 18
OBLITERATE – Superboring
GOD DEFAMER – Heavenly
Hell
strana
19
strana 20
strana Side
21
CALES – Return from the Other
ORGANIZÁCIE
DOOMAS
– Seven Sins
Ako prežiť Erasmus
strana 22
Aktivita aj na STU
strana 24
Ako vyzeral rok v USA na stáži s IAESTE strana 26
Jozef Bendík a jeho cesta
strana 27
ESN STUBAstrana 29
Je vysoká škola v zahraničí vždy
tá najlepšia voľba?
strana 29
RESPITE – Garbage People
HECATE – Programmed Earth
SUBURBAN TERRORIST – Cut-throat
KULTÚRA
fromThethe
World of Obsessionstrana 30
Truman Show (1998)
Ken Kesey: Prelet nad kukučím
hniezdom / Bol som dlho preč (1962) strana 30
Geek Zonestrana 31
Stredozem vs. Mordor
strana 33
+ bonus KĽÚČENKA
Správnu
NAŠÍM
OKOModpoveď
napíš na
strana
Holanďania milujú bicykle
takmer rovnako ako sladkosti,
pivo, imigrantov a svoju
nádhernú krajinu.
8
1
6
strana
3
5 1
7 2
2
7
4
6
6 púštna
1 komunita,
2 7 kde
Priateľská
je horúce, mesiac nádherný
9 nad
1slnko
5 svetlá3nám krúžia
a záhadné
zatiaľ čo všetci
7hlavami,
5
4 9
3
predstierame, že spíme.
6
7
strana
8
Z kníh sa stal nový symbol
doby, podobne ako bol v tom
čase Beatles alebo Woodstock.
ADS je moja srdcovka
Láry – fáry
Šťastní Dáni a nešťastné dane
alebo vynovená rozprávka o 3 grošoch
Preskoč zábrany!
Je to správna voľba, pošli to teda ďalej
:symphony for medulla oblongata and
cerebrum group:
strana 34
strana 36
strana 40
Ale viete, tieto erazmácke doho-
ftipy
strana 41
na budúci týždeň...
strana 37
strana 38
strana 40
strana
do konca januára.
Výsledky
budú vyhlásené na našejdyfacebookovej
stránkeAle
sú vždy len tak, láry-fáry.
TO NAJLEPŠIE NA KONIEC
strana
editoriál
Periodikum študentov a zamestnancov STU
Ročník XIX
Číslo 4
Vychádza 4x za akademický rok plus prvácke číslo
šéfredaktor
Martin Bago
zástupca šéfredaktora
Ivan Minárik
Občas sa ráno zobudím a kým si deň spravím rannou kávou
v práci, v duchu nadávam, prečo je svet za oknom trojlebusu tak
šedý. Prečo sa na nás z bilboardov usmievajú ľudia, ktorí kradnú
majetok nás všetkých, a prečo to vlastne ešte všetko tolerujeme.
Prečo na Zochovej predáva Nota Bene tridsiatnik v lepšej forme
ako ja, a prečo sú triednym nepriateľom posádky trojlebusu tie
dve dievčatá vpredu, ktoré sa len z chuti smejú.
redaktori
Marek Kukučka Alexandra Pastvová
Jozef Košík
Lukáš Horňák
Michal Makas
Lívia Gažová
Anna Kosíková
Zdenko Ladislav Nagy
Miroslava Argalášová
Barbora Drblíková
Matej Guoth
grafici, dtp technici
Vincent Zsemlye
Dušan Chmeliar
Lukáš Surovčík
web
Na tom nič nie je, veď vo veľkej politike majú rokenrol aj
v Čehách. Tak znie často argument našinca, ktorého najväčším posilnením ega je výhra v hokeji (v lete stačí aj futbal) nad
Bratmi, s ktorými sme sa pred 20 rokmi rozkmotrili len preto,
aby sme separátne 20 rokov zisťovali, ako veľa toho vlastne
máme spoločného.
fotografiZuzana Holotíková
Andrej Lenčucha
Jozef Kopáč
http://okocasopis.sk
[email protected]
[email protected]
adresa
Staré grunty 53,
842 47 Bratislava
telefón02/60291828
ISSN 1338-4511
uzávierka
01.12.2013
tlač
Nakladateľstvo STU
náklad2200 kusov
vydáva ÚZ Multimediálne centrum STU BA
Vazovova 5, 812 43 Bratislava
http://www.mc2.sk, [email protected]
Akékoľvek používanie textu, fotografií a obrázkov alebo ich
častí vrátane údajov v elektronickej podobe je možné iba
s predchádzajúcim súhlasom ich autora. Za obsah
príspevkov zodpovedajú ich autori. Redakcia nemusí
súhlasiť so všetkými publikovanými názormi.
september
október
november
Vincent Zsemlye
Ivan Minárik
december
január
február
marec
DUŠAN CHMELIAR
LUKÁŠ HORŇÁK
JOZEF KOPÁČ
VINCENT ZSEMLYE
ALEXANDRA PASTVOVÁ
MICHAL KUROČKA
LUKÁŠ SUROVČÍK
ANDREJ LENČUCHA
JOZEF KOŠÍK
TOMÁŠ ONDRIS
FILIP GUCMANN
PATRIK ŠABO
LÍVIA GAŽOVÁ
MICHAL MAKAS
ZDENKO L. NAGY
ANNA KOSÍKOVÁ
grafik
redaktor
grafik
korektorka
redaktor
grafik
grafik
fotograf
Počas tvorby decembrového čísla sme pribrali do redakcie tri
nové tváre. Síce na vás ešte nepozerajú z pravého listu tejto
dvojstrany, ale čoskoro vám ich predstavíme prostredníctvom
nášho účtu na fejsbúku. Ich (dobré) články však v čísle nájdete.
externý redaktor
redaktor, webmaster
externý redaktor
apríl
máj
jún
Martin Bago
redaktorka
redaktor
redaktor
[email protected]
fotografka
redaktor
V mene redakcie si vám teda dovolím zapriať príjemné prežitie
sviatkov, úspešné doskúškovanie a opäť sa čítame v marci 2014.
Zuzana Juskaninová
obálka ZUZANA HOLOTÍKOVÁ
redaktor
Ičo sa rozprával o doktorandoch, nechýbajú ani aktuálne správy
od našich dám z Grécka a Dánska, či Vincova rubrika Geek
zone, ktorá sa stáva undergroundovou Mekkou. A, jasné, máme
aj vtipy. To by sme vám pred Vianocami nemohli urobiť. ;)
Andrej Lenčucha
Jozef Kopáč
Občas sa však tety v obchode stačí spýtať, ako sa má, aký
má deň a či sa teší zo Šatanovho návratu do Slovana. Podľa
spätného pohľadu možno jednoznačne (a najmä rýchlo!) určiť,
či terapia slovom má zmysel alebo nie. Tetu v trafike stačí
nazvať slečnou (je to tým jednoduchšie, čím menšie je okienko)
a vezme aj tú roztrhanú päťeurovku. Ofrfle, ale vezme. A takí
sme my všetci. Čo príde, ofrfleme, ale vezmeme. Veď doteraz
vždy nejako bolo.
Našich čitateľov nepodceňujeme, preto sme sa v decembrovom
čísle akýmkoľvek vianočným témam radšej vyhli. Písali sme
o cestovaní, o krajinách, v ktorých sme niečo zažili, či naopak len
chceli niečo zažiť. Skúsili sme aj mierne filozoficky (Lukáš, strana
19) a poviedkovo (Marek, strana 21) odpovedať na otázku, či po
štúdiách zostať na Slovensku, alebo čo najskôr dobyť svet nejakým skvelým nápadom, ako sa teraz pokúšajú s inteligentným
ovládaním svetla Goldee.
Distribuuje priamo redakcia.
tvár na obálke
MAREK KUKUČKA
zástupca šéfredaktora
Radovať sa v našej krajine zo života je niekedy síce utópia, ale
v každom prípade nie nuda. Občas si na ruku počas dňa škrtám,
koľko predavačiek po sebe na mňa gánilo alebo začalo vrieskať.
Ráta sa aj teta v trafike, ktorá by bola najradšej, keby zákazníci
vôbec nechodili. O tom autobusárovi, ktorý dnes musel po
74. krát otvoriť dvere dobiehajúcim študentom, sa radšej ani
nevyjadrujem.
korektori
Alexandra Pastvová
Zdenko Ladislav Nagy
Miroslava Argalášová
KONTAKTY
foto na obálke IVAN MINÁRIK
šéfredaktor
Potom si otvorím SMEčko alebo Pravdu a dozviem sa, koho zase
prepustili pre procesnú chybu, kde sa na rozdiel od Slovenska
štrajkuje a prečo sú naši futbalisti po tejto prehre ešte horší,
než boli po tej minulej. Potom zablúdim do diskusie pod hocijakým, ale úplne hocijakým článkom a zistím, že za všetko môžu
Ilumináti, a keď nie tí, tak aspoň vnúčence Habsburgovcov. V núdzovom prípade treba vytiahnuť Dzurindu a nejakú privatizáciu.
Raz darmo, dokázateľné či nebodaj rozumné argumenty sa pod
Tatrami nenosia. Lebo to 30-minútové online štúdium vzťahov
na Blízkom východe robí z každého čitateľa odborníka na Sýriu.
Tomáš Ondris
Vladimír Polúch
Matúš Malinka
web
mail všetkým
mail niekomu
MARTIN BAGO
redaktorka
REDAKCIA
ČASOPIS ŠTUDENTOV STU
Škola
alokŠ
Aktuality
zostavil Peter Beňo
zostavil Peter Pištek
ŠTUDENTSKÁ ČASŤ AKADEMICKÉHO
SENÁTU FEI STU
Jednu tretinu členov Akademického
senátu FEI STU tvoria študenti, ktorých ste
si zvolili v posledných voľbách. Študentskí
senátori aktuálne otvorili tieto témy:
Študentský mentoring – projekt zameraný na prvákov, ktorým by mali starší
študenti pomáhať so štúdiom na fakulte.
Primárnym cieľom projektu je zvýšenie
informovanosti a motivovanie prvákov, ale
projekt môže byť aj hodnotnou skúsenosťou pre starších študentov – mentorov.
Spoločná dielňa pre doktorandov
a študentov pracujúcich na svojich prácach – senátori ŠČ AS FEI STU požiadali
vedenie FEI STU o preskúmanie možností
vytvorenia spoločnej dielne, kde by mohli
študenti FEI STU využívať vybavenie, ktoré
potrebujú pri svojej práci. Predstavou je
kontrolovaný priestor, v ktorom by boli
k dispozícii nástroje (zverák a kladivo),
prístroje (multimeter, osciloskop), aj stroje
(3D tlačiareň, fréza, sústruh), a v ktorom
by bolo možné zabezpečiť vykonanie
daného úkonu buď samostatne, alebo za
pomoci obsluhy, ktorá by spĺňala bezpečnostné predpoklady.
Okrem toho študenti otvorili množstvo
iných tém ako napr. koše na zber recyklovaného odpadu, propagácia fakulty,
spolupráca s inými fakultami, rekonštrukcia študovne a propagácia diania na FEI
STU medzi študentami.
Stretnutie študentov FEI STU
20. novebra 2013 sa odohralo historicky prvé Stretnutie študentov FEI STU
v BC300. Stretnutie poskytuje študentom
FEI STU priestor pre priamu komunikáciu so svojimi zástupcami vo vedení
fakulty a študentskí senátori by radi
takéto stretnutie organizovali minimálne
raz za semester. Na stretnutí predstavil Predseda ŠČ AS FEI STU, Ing. Peter
Beňo, Programové ciele ŠČ AS FEI STU na
volebné obdobie 2013 – 2015 a prediskutoval ich s prítomnými študentami. Okrem
neho na stretnutí vystúpil Ján Jedinák,
delegát ŠRVŠ, ktorý odprezentoval túto
organizáciu, a Michal Makas, univerzitný
koordinátor projektu AZU.
FEI STU TRETIA V REBRÍČKU ARRA
Akademická rankingová a ratingová
agentúra (ARRA) predstavila 9. hodnotenie
fakúlt slovenských vysokých škôl. V tejto
štúdii sa Fakulta elektrotechniky a informatiky umiestnila na treťom mieste medzi
technickými fakultami.
POPULARIZAČNÁ PREDNÁŠKA PROF.
RNDR. JÚLIUSA KREMPASKÉHO, DRSC.
Dňa 12. novembra 2013 sa v aule profesora Ľudovíta Kneppa na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave
uskutočnila popularizačná prednáška prof.
RNDr. Júliusa Krempaského, DrSc. na tému
Fyzikálne rekordy vo vesmíre.
PROJEKTY ŠTUDENTOV FEI STU SA
UCHÁDZAJÚ O GRANTY V NADAČNOM
FONDE SLOVENSKEJ SPORITEĽNE
Študenti FEI STU sa uchádzajú o granty
s projektami FYZIKA NA KOLESÁCH III a
PRVÁ FÁZA REKONŠTRUKCIE VYSOKOŠKOLSKÉHO IHRISKA. Ak sa vám projekty
páčia, prosíme o podporu.
DNI PRÍLEŽITOSTÍ 2013
5.novembra 2013 sa v priestoroch FEI STU
uskutočnil ďalší ročník podujatia Dni príležitostí. Okrem možnosti nájsť si výborný
job vo firmách ako napríklad DELL, Accenture, Anasoft, Emerson, Eset, Continental
či Natianal instruments mohli študenti
vyhrať aj smartfón, Kindle, alebo laserovú
tlačiareň. Ten, kto už job má si mohol aspoň zaskákať pred Kinectom, zahrať Dyna
Blaster, šlohnúť nejaké perá alebo pokecať
s atraktívnou hosteskou :P
http://www.space.sk/vsprojekty/list.php
http://dniprilezitosti.sk/
EVALUÁCIE PREDMETOV
Už v decembri budeš mať možnosť vyjadriť svoj názor na predmety, ktoré sa na FEI
STU učíš! Využi tento výdobytok demokracie a pochváľ svojho obľúbenca alebo
napíš niekomu rovno, že jeho predmet sa
nedá počúvať. Výsledky tejto anonymnej
ankety sú analyzované a vyhodnocované,
a na ich základe sa prijímajú opatrenia na
FEI STU. Tak nebuď lenivý a vyjadri svoj
názor, teraz sa naň tvoja fakulta pýta!
ROBOTICI NA TECH INNO DAY 2013
18.novembra 2013 sa robotici z URPI FEI
STU zúčastnili výstavy technologických
inovácii TECH INNO DAY 2013, kde prezentovali prototypy svojich robotov a ich
robotické systémy. Okrem prezentácie
výsledkov ich práce pred potencionálnymi
investormi, médiami aj verejnosťou sa im
navyše podarilo aj nadviazať spoluprácu
so študentami Strojníckej fakulty, a zohnať
pre FEI STU pár nových diplomantov. Za
robotikov z URPI sa podujatia zúčastnili
aj zástupcovia firmy AerobTec z technologického inkubátora STU, ktorí na ňom
prezentovali svoje produkty určené najmä
pre RC modely.
10. VÝROČIE FIIT
19. novembra sa uskutočnili oslavy 10. výročia založenia FIIT. Slávnosti sa zúčastnilo
vedenie STU, všetci dekani STU a spriatelených fakúlt, ako aj šéf sekcie vysokých
škôl MŠVVaŠ prof. Peter Plavčan a štátny
tajomník ministerstva financií Ing. Peter
Pellegrini. Slávnosť sa niesla v znamení
viacerých príhovorov a ocenení. Spomedzi
príhovorov získal najväčší potlesk Peter
Pellegrini, ktorý oznámil akademickej
obci FIIT, že s okamžitou platnosťou sú
uvoľnené finančné prostriedky na dokončenie prednáškových miestností, ktoré sú
zatiaľ v zakonzervovanom stave. Dekan
Pavel Čičák ocenil viacerých dlhoročných
zamestnancov, rektor Robert Redhammer
pri tejto príležitosti udelil cenu STU „List
poznania“ všetkým profesorom na FIIT. Na
záver boli vyhodnotení najlepší študenti v
rôznych kategóriách (najlepší bakalár, inžinier, doktorand, športovci, umelci, akcie v
prospech FIIT,...). Večer pokračovali oslavy
v Moyzesovej sieni, kde vystúpil aj folklórny
súbor Technik.
V priebehu decembra sa uskutoční študentský deň určený pre všetkých študentov FIIT, ktorý si organizujú sami študenti
s podporou vedenia FIIT.
AJ TY V IT
30. novembra sa v rámci projektu Aj Ty v IT
uskutočnilo stretnutie so ženou v IT. Tentokrát sa diskusie zúčastnila Inna Mladá,
ktorá pôsobí ako konzultantka v oblasti
zdravotníckych procesov a aplikácií, a ako
projektová manažérka cestuje po celom
šírom svete. Aj to je jedna strana informatiky. Ak by ste mali záujem pôsobiť ako
mentori v rámci tohto projektu, neváhajte
a napíšte na [email protected]
DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ
13. decembra sa uskutoční Deň otvorených dverí na FIIT. Na rozdiel od minulých
ročníkov už bude prebiehať v novej budove a mení sa aj jeho filozofia. Množstvo prednášok je zmenšené na nutné
minimum a naopak, oveľa väčší priestor je
poskytnutý praktickým ukážkam projektov,
ktoré realizovali študenti počas svojho
štúdia.
AGILE BREAKFAST @ FIIT STU
5. decembra sa uskutočnilo prvé stretnutie v rámci projektu Agile Breakfast. Cieľom
tohto formátu je profesionalizácia agilného a lean projektového manažmentu na
Slovensku prostredníctvom prednášok zahraničných expertov a následnej diskusie.
Pre ďalšie podujatia sa plánujú témy ako
fix price projekty a agilný prístup, scaled
agile framework alebo spojenie agilného
prístupu a CMMI. Ste srdečne vítaní.
SPEEKLE A INTELIGENTNÁ DOMÁCNOSŤ
V DIGIPOINTE
22. novembra a 5. decembra sa prezentovali dva naše projekty v Digipointe
v Poluse. Prvým bola ukážka inteligentnej
domácnosti, kde bolo možné ovládať viacero zariadení pomocou jedného telefónu
alebo gestami. Druhým projektom bol
čerstvý víťaz StartUpAwards.SK, projekt
Speekle. Oba projekty ukázali širokej verejnosti čím sa zaoberáme na našej fakulte.
(info: http://www.fiit-crowd.sk/calendar)
IIT.SRC 2014
Je tu ďalší ročník študentskej vedeckej
konferencie IIT.SRC, ktorý sa uskutoční
29. apríla 2014. Príďte prezentovať svoj
projekt. Do 13. februára môžete podať abstrakt svojho príspevku. Vybrané najlepšie
príspevky môžu získať grant na ich ďalšiu
prezentáciu na medzinárodnom fóre
alebo iné z ocenení, ktoré sú sponzorované partnermi z praxe, ktorí tiež posudzujú
prihlásené projekty.
HOW-KNOW WORKSHOP
V rámci projektu How-Know sa uskutočnil
21. novembra workshop „Útoky na webové aplikácie“ v Netlabe organizácie Ynet.
Tomáš Zaťko (alias woody) ukázal študentom najčastejšie typy útokov, ktorým musí
webová aplikácia odolať. Samozrejme sa
záujemcovia aj naučili základné spôsoby
obrany pred týmito útokmi.
PREDNÁŠKY PRE ANDROID DEVELOPEROV OD DEVELOPEROV
27. novembra sa uskutočnila séria prednášok ohľadne vývoja aplikácií pre platformu
Android. Prednášky sa zaoberali predstavením nových aplikácií a vývojárov, 5 tipov,
ako zaujať so svojou Android aplikáciou,
ako zarobiť s aplikáciou cez službu VIAMO,
ako zarábať so svojou Android aplikáciou
a rôzne tipy pre dizajnérov.
Ak máte podnety na zlepšenie čohokoľvek
na FEI STU, chcete sa informovať, alebo si
len konštruktívne ponadávať, kontaktujte
nás na skas.fei.sk.
september
október
november
december
január
február
marec
apríl
máj
jún
7
Škola
alokŠ
Aktuality
zostavila Miroslava Argalášová
zostavila Anna Kosíková
Nízkoenergetické a pasívne domy sú
momentálne jednou z hlavných tém v stavebníctve a architektúre. Tento súčasný
moderný prístup k výstavbe je rozoberaný
zo všetkých strán a posudzovaný z rôznych uhlov. Vo všeobecnosti však nikto
nemôže poprieť, že je to posun vpred.
Práve na túto tému sa 18. októbra konal
v aule Emila Beluša už 9. ročník medzinárodnej konferencie. Tento rok niesol názov
Pasívne domy 2013.
Okrem významných zahraničných architektonických štúdií prišli aj mnohé zo
Slovenska a Čiech. Celý deň sa prednášalo, prezentovalo, diskutovalo. Mali sme
možnosť vidieť rôzne projekty postavené
v nízkoenergetickom, či pasívnom štandarde. Po ukončení konferencie sa konal
spoločenský večer vo foyer, kde si mohli
architekti ešte neformáne poklebetiť v príjemnej atmosfére. Nechýbalo samozrejme
osviežujúce občerstvenie.
Študentský parlament Fakulty architektúry
opäť ožíva. Keďže mnohí členovia tento
rok končili alebo odcestovali na Erazmus,
hovorilo sa, že parlament skončil. Veľký
omyl! Aj keď sú členmi v súčasnej dobe
iba traja študenti, robia, čo je v ich silách.
Majú množstvo nápadov, ktoré sa chystajú
v najbližšej dobe zrealizovať.
1. novembra parlament zverejnil novú
webovú stránku, www.spfastu.sk. Môžete
tam nájsť množstvo praktických vecí.
Informácie o pripravovanej „legendárnej“
Beánii architektov, mapu s obchodmi nevyhnutnými pre život architekta, kalendár
udalostí, ale aj čierny trh (úložisko). Všetko
nájdete pekne na jednom mieste. O chvíľu
budú navyšovať počty vo svojich kruhoch,
tak buďte pripravení.
Čo sa stane, keď sa stretne skupina
šikovných ľudí s rovnakým záujmom,
cieľom a odhodlaním? Možností je určite
viac. Lepších, či horších. Našťastie pre nás,
v tomto prípade to dopadlo veľmi dobre.
Vznikla študentská organizácia Archtung.
Za dátum ich oficiálneho vzniku by sme
mohli považovať 23. november. V tento
deň sa narodili na facebook-u. Veď čo už
je oficiálnejšie ako facebook? Okrem Noci
architektúry, na ktorú sa už všetci príšerne
nevieme dočkať, budú vybavovať aj rôzne
zaujímavé prednášky.
Svoju kariéru začali 28.novembra vynikajúcou prednáškou Ako sa to prezentuje,
kde Matúš Vallo a Juraj Vaculík odhaľovali
tajomstvá úspechu. Záujem študentov
bol obrovský. Miestnosť praskala vo
švíkoch. Kto si nestihol obsadiť stoličku, bol odkázaný na sedenie na zemi, či
parapete. Pozitívne ohlasy zabezpečili aj
pokračovanie. Ako sa to prezentuje 2 nám
5. decembra porozprával Martin Jenča
aka Žltý. Tentokrát sa hovorilo hlavne
o portfóliách. Potvrdil všetkým to, čo sa
pošuškáva. Prezentácia a najmä grafika
skutočne predáva.
Workshopy stále boli, sú aj budú. Nový ľudia, skúsenosti, kopec srandy a veľa super
zážitkov. Je vôbec niečo lepšie? Aj takýto
bol workshop MULTY-PULTY. Prvú fázu
študenti spáchali v sobotu 9. novembra,
druhá fáza prebehla o týždeň neskôr, 16.
novembra.
Študenti pracovali v skupinkách po dvoch,
troch alebo štyroch. Ich úlohou bolo
navrhnúť čo najnápaditejší a najpraktickejší pultík. Mali niekoľko podmienok. Na
zostrojenie mohli použiť iba učitý počet
OSB dosák. Pult mal byť ľahko postavitelný
a mobilný. Chceli tiež aby sa dal jednoducho zložiť a uskladniť. Vzniklo mnoho
skvelých návrhov, no len tí najlepší sa
dostali do druhej fázy. Víťazné pulty teraz
môžeme obdivovať a používať na chodbách našej fakulty. Tlieskame!
Dlhoočakávaná ,,legendárna,, Beánia
architektov sa blíži. Všetci spolu si budeme užívať 12. decembra v klube Bateliér
a Fuga. Hlavnými hviezdami večera sa
stanú chlapci zo skupiny Boyband. Okrem
nich príde aj Walter Schnitzelsson, Yanko
Kráľ, NVMERI a iní.
Lístky sú už dlhší čas vypredané. Predávali
sa ako čerstvé rožky. Už počas prvého dňa
predaja ich zmizlo skoro sto. Dlho sa neohriali ani ďalšie stovky. Nestihli ste predaj
lístkov? Nezúfajte. Posledných päťdesiat
bude ešte na predaj na mieste za 15 eur.
Počas celého večera si zahrá desať
účinkujúcich, vyskáče sa šesto študentov,
vypijú litre piva a spoločensky unaví asi
polovica zo spomenutých. Na ďalší deň
tretina zaspí do školy, druhá tretina dôjde
s menšími problémami a posledná, tá
najšťastnejšia, možno iba s kruhmi pod
očami. Kto by sa netešil?
Od septembra máme vynovený bufet
s krásnymi novými stoličkami, stolíkmi
a okienkom. Jediný jeho problém je, že
nad okienkom straší obrovská biela stena.
Vedenie bufetu sa preto rozhodlo zorganizovať súťaž. Študenti mali navrhnúť pútač
nad okienko s konkrétnymi informáciami
a logom bufetu. Taktiež musí autor svoj
návrh zrealizovať do dvoch týždňov od
vyhlásenia výsledkov. Odmenou má byť
kredit v hodnote sto eur na nákupy v bufete. Veľmi lákavé, nemyslíte?
Súťaž bola ukončená, víťaz určený. Teraz
nám ostáva už len počkať na realizáciu.
Verím, že sa všetko podarí a čoskoro
budeme mať krásny pútač.
Na pôde fakulty sa 3. novembra 2013
otvorila novučičká, útulná študovňa.
Keďže voľných stolov, kde sa dajú cez deň
robiť zadania, nie je na fakulte nikdy dosť
a pred blížiacim sa skúškovým obdobím adaptovala fakulta v spolupráci so
Združením študentov SvF STU v Bratislave
na tento účel jednu nevyužitú miestnosť
a vytvorila tak novú pracovnú a oddychovú zónu. Vyšla tým v ústrety požiadavke
študentov rozšíriť možnosti pre štúdium
a využitie voľných chvíľ medzi vyučovaním.
Nová zóna sa nachádza za kanceláriou
Združenia študentov SvF STU v Bratislave
na konci chodby na prvom nadzemnom
podlaží. Interiér, ktorý navrhli študenti
z Katedry architektúry SvF, poskytuje
priestor na prácu na zadaniach, štúdium,
ako aj relax, kde sa budú tiež organizovať
prednášky, semináre a workshopy spolu
s osobnosťami z praxe. Kapacita zóny je
takmer 25 miest a ponúka prístup na internet cez kapacitnú wifi. Na oddych slúžia
pohodlné tuli-vaky. Združenie študentov
SvF STU v Bratislave plánuje v priestoroch
postupne vytvoriť „putovnú knižnicu“ s
odbornou i voľnočasovou literatúrou.
Priestory sú k dispozícii v pracovných
dňoch počas celého roka v čase od 7.00
do 19.00.
Beánia Stavbárov 2013 našla svoje
miesto a dátum i v hektickom predzápočtovom chaose a to 20. novembra 2013
na pôde ŠD Jura Hronca, kde i tento rok
uvítala stavebne zdatných i menej zdatných, jednoducho všetkých, ktorí mali čas
a chuť stráviť príjemné chvíle, odreagovať
sa a nechať školu na nejaký čas bokom,
utiecť od víru povinností a myšlienkami
utiecť za nespútanou zábavou. Celý večer
zorganizovalo Združenie študentov SvF
STU v Bratislave.
Akademický senát Stavebnej fakulty
STU v Bratislave zasadal 27. novembra
2013 tento kalendárny rok poslednýkrát.
Rokovanie sa zameralo najmä na súčasnú
tému akreditácie študijných programov.
Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval
26. novembra 2013 pána prof. Ing. Stanislava UNČÍKA, PhD. za vysokoškolského profesora v odbore stavebníctvo.
13. decembra 2013 o 10.00 hod. sa
v zasadačke fakulty, Radlinského 11,
1. poschodie, uskutoční inauguračná
prednáška doc. Ing. Borisa Bieleka,
PhD., zamestnanca Katedry konštrukcií
pozemných stavieb SvF STU v Bratislave,
na tému „Fasádna technika pre udržateľnú
architektúru v systémovej väzbe BUDOVA-KLÍMA-ENERGIA“.
V Športovo-relaxačnom centre Vernosť sa
15. novembra 2013 uskutočnil 6. ročník
squashového turnaja, taktiež pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva, o
Pohár dekana Stavebnej fakulty STU v Bratislave, ktorý mal vysokú športovú úroveň.
7. februára 2014 od 19:00 hod. vedenie
Stavebnej fakulty STU v Bratislave, Združenie študentov SvF STU v Bratislave, SKSI
a ZSPS srdečne pozývajú všetkých na 12.
reprezentačný ples, ktorý sa bude konať
v City Hoteli Bratislava, Seberíniho ul. č. 9.
Pri príležitosti Medzinárodného dňa
študentstva a Dňa boja za slobodu
a demokraciu sa 18. novembra 2013
stretlo vedenie Stavebnej fakulty s jej
najlepšími študentmi.
Starostlivo zostavený tím zamestnancov z
Katedry betónových konštrukcií a mostov
Stavebnej fakulty STU v Bratislave bude
zbierať údaje o najstarších betónových
a železobetónových mostoch z obdobia
rokov 1890 – 1940. V súčasnosti nie sú
dostatočné informácie z akého betónu
boli postavené a na akú záťaž boli projektované. Cieľom projektu je zo získaných
informácii zostaviť databázu, ktorá bude
k dispozícii pri rekonštrukciách mostov,
ktorá uľahčí a zlacnie prípravu projektov.
Dekan prof. Ing. Alojz Kopáčik, PhD. ocenil
svojich mimoriadnych študentov a poďakoval im za vzornú reprezentáciu fakulty,
či už v podobe vynikajúcich študijných
výsledkov, alebo v aktivite vynaloženej na
podporu školy. Ako každý rok bola udelená aj osobitná cena na počesť tragicky zosnulej študentky Ing. Júlie Mäsiarovej. Toto
jednorazové prospechové štipendium
najlepšej študentke študijného programu
Technické zariadenia budov odovzdala
doc. Ing. Otília Lulkovičová, PhD., vedúca
Katedry technických zariadení budov.
K oceneniu tých najlepších prispelo aj
Združenie študentov SvF STU v Bratislave
v podobe vstupeniek na blížiacu sa Beániu
Stavbárov.
V následnej diskusii dostali prítomní
študenti príležitosť položiť vedeniu fakulty
dosiaľ nezodpovedané otázky, vysloviť
postrehy alebo predostrieť inšpiratívne
nápady. Odzneli otázky a predstavy týkajúce sa akreditácie študijných programov
a súbežnosti vybraných predmetov, ďalej
otázky k publikačnej činnosti doktorandov,
študenti sa pýtali aj na možnosti zlepšenia
využitia praxe počas štúdia a priestor mali
aj postrehy k možnostiam využitia učebno-výcvikového zariadenia v Kočovciach
študentmi.
Prvé vzorky by mali byť odobraté z pilierov
Starého mosta v Bratislave a najstaršieho
železobetónového mosta na Slovensku v
Krásne nad Kysucou. V oboch prípadoch
pôjde o viac ako sto rokov starý betón,
ktorý môže poskytnúť cenné informácie o
odolnosti materiálu a jeho zložiek.
Ing. Peter Paulík, PhD., ktorý má za sebou
už vytváranie jednej unikátnej databázy
mostov a je autorom knihy Mosty na
území Slovenska, kde zozbieral údaje a fotografie stoviek mostov na našom území,
je taktiež súčasťou výskumného tímu.
Aktuálne informácie sú k dispozícii na stránkach: www.svf.stuba.sk, www.zssvf.sk
september
október
november
december
január
február
marec
apríl
máj
jún
9
Škola
EUHL, v jednej ruke kniha,
v druhej hokejka
Jonathan Thoews, Phil Kessel, Tim
Thomas. Všetky tieto megahviezdy
kanadsko-americkej NHL mali vo
svojej hokejovej ceste k najlepšej lige
sveta jednu spoločnú zastávku. Je ňou
pôsobenie v jednej zo zámorských
univerzitných líg. Na Slovensku si
však museli mladé hokejové talenty,
snažiace sa nasledovať ich príklad,
zbaliť veci a nabrať smer Severná
Amerika. U nás totiž podobná univerzitná liga neexistovala. Od novembra
2013 však z veľkým potešením môžeme toto tvrdenie definitívne označiť
za tvrdenie minulosti. S akademickým
rokom 2013/2014 prichádza aj EURÓPSKA UNIVERZITNÁ HOKEJOVÁ LIGA!
Poďme ale na úplný začiatok. Pred dvoma
rokmi sa na základe skvelej myšlienky
bývalých hokejistov, odchovancov trenčianskej Dukly Jaroslava Straku a Ľubomíra
Sekeráša, a podpory ďalších začal formovať vskutku výnimočný projekt. Podľa
úspešného zámorského príkladu bolo
jeho cieľom vytvoriť európsku hokejovú
ligu, v ktorej by navzájom súperili tímy
jednotlivých univerzít. Vznikla by tak podpora pre hráčov po skončení juniorskej
kategórie. Hráčom, ktorí si nezískajú pevné
miesto v extraligovom či prvoligovom tíme
sa po skončení strednej školy totiž naskytá
otázka „Ako ďalej?“. Svoje skúsenosti s tým
má aj samotný iniciátor projektu Jaroslav
Straka, ktorý po pôsobení v tíme Piešťan
dočasne ukončil hokejovú kariéru. Hokeju
však znovu prišiel na chuť práve v univerzitnej súťaži. „Hral som univerzitný hokej
v zámorí a po návrate na Slovensko sa ma
ľudia začali pýtať, akým spôsobom by mohla
podobná súťaž existovať u nás. Zdalo sa
nám to ako vynikajúca myšlienka. Hráčov,
ktorí sú v juniorskom veku a chcú pokračovať ďalej, je veľmi veľa. Možnosti na hokejový
rast sú však na Slovensku obmedzené. Chceme im vytvoriť také podmienky, aby mohli
pokračovať v hokejovom raste a zároveň
september
október
november
december
január
február
popritom naďalej študovať na vysokej škole”,
vyjadril sa o princípoch projektu Jaroslav
Straka na tlačovej besede pred začiatkom
ligy.
Po tom, ako strieborný medailista z Petrohradu Ľubomír Sekeráš z vlastných
prostriedkov finančne zabezpečil realizáciu tejto myšlienky už nič nebránilo tomu,
aby Európska univerzitná hokejová liga
(EUHL) v novembri 2013 začala písať svoju
históriu. Záštitu nad ňou má Európska
univerzitná hokejová asociácia (EUHA) so
sídlom v Trenčíne s prezidentom Jaroslavom Strakom, viceprezidentom Ľubomírom Sekerášom a tajomníkom Petrom
Špankovičom. EUHA sa snaží vyjsť tímom
a hráčom čo najviac v ústrety a preto im
prepláca ľad v hrací deň, dopravu a dresy.
Všetci hráči však musia spĺňať podmienku, ktorou je status študenta univerzity
alebo vysokej školy (príp. jej absolventa,
maximálne však rok po skončení) a nesmú
byť viazaní zmluvou so žiadnym profesionálnym tímom. Liga je amatérska, čo znamená, že hráči sú v zápasoch hnaní láskou
k hokeju a nie finančnou odmenou.
Aj keď je liga európska, v jej premiérovom
ročníku figurujú zatiaľ len tímy zo Slovenska a Česka. Organizátori však už teraz pre
nasledujúce ročníky evidujú veľký záujem
univerzít z Viedne, Budapešti či dokonca Oxfordu. Smelé plány do budúcna
dokonca hovoria o vytvorení štyroch divízii,
v ktorých by pôsobili aj tímy zo Švédska,
Francúzska, Švajčiarska a mnohých iných.
Momentálne má liga 6 tímov, z toho sú tri
bratislavské - STU ENGINEERS (Slovenská
technická univerzita v Bratislave), PANAEUROPA KINGS (Panaeurópska vysoká škola
v Bratislave) a VŠEMvs MANAGERS (Vysoká
škola ekonómie a manažmentu verejnej
správy v Bratislave), jeden tím z Trenčína - CityU GLADIATORS (City University
of Seattle v Trenčíne) a dva tímy z Česka - tím UNIVERZITY KARLOVEJ v Prahe
marec
apríl
máj
jún
napísal Matej Guoth
fotili Peter Brichta a Zuzana Hamarova
a tím UNIVERZITY TOMÁŠA BAŤU v Zlíne.
Všetky mužstvá sa stretnú dvakrát, raz na
domácom ľade a raz vonku. Najlepší štyria
postupujú do play-off kde sa bude hrať
systémom na dva víťazné zápasy. Pre viac
informácii klikni na www.euhl.eu.
PREDSTAVUJEME
STU ENGINEERS
Študenti STU prijali výzvu pôsobenia
v Európskej univerzitnej lige s veľkým
odhodlaním a chuťou. Svedčí o tom i fakt,
že výberového zápasu pre vytvorenie tímu
sa dňa 25.10.2013 zúčastnilo takmer 40
hráčov s piatich fakúlt našej univerzity.
V ňom bolo pre reprezentáciu univerzity
vybraných 24 hráčov, ktorí sa na prelome októbra a novembra pod vedením
trénerského dua Ing. Antona Zmajkoviča
a Mgr. Miroslava Pišteka začali pripravovať
na ostrý štart sezónny. Nie sú to však len
tréneri, realizačný tím dopĺňajú pedagogický manažér PaedDr. Aleš Dunajčík
a zástupcovia hráčov Jozef Snopek, Boris
Goga a Michal Galko v úlohe tímových
manažérov.
Mužstvo je zložené zo študentov 5 fakúlt
(FEI, SvF, SjF, FA a FIIT), s najväčším zastúpením strojníckej a stavebnej fakulty.
Hokejovým stánkom pre domáce zápasy
sa stal Zimný štadión Vladimíra Dzurillu a tréningy, ktoré si hráči platia sami,
prebiehajú v tréningových halách Zimného
štadióna Ondreja Nepelu. Engineers
má po úvode sezóny za sebou prehry aj
výhry, na ktoré sa bude snažiť za pomoci
fanúšikov nadviazať. Vstupné je dobrovoľné a skvelá atmosféra zaručená. Podporiť
chlapcov sa dá aj mimo štadióna a to na
facebookovej fanpage STU Hockey – STU
Engineers, ktorá sa môže popýšiť titulom
najväčšia, alebo kúpou dresu či produktu
s logom tímu v e-shope oficiálnej stránky
ligy. Pre viac informácii o aktualitách je
prístupný tímový web hokej.yweb.sk.
alokŠ
Po úvodných troch kolách si pre náš
časopis našiel čas kapitán STU Engineers
Michal Galko. Obranca so skúsenosťami
z prvoligového Liptovského Mikuláša nám
prezradil všetky podrobnosti týkajúce sa
EUHL.
Kedy si sa ty, ako študent stavebnej
fakulty STU, dozvedel o projekte Európskej hokejovej ligy?
Hneď ako som rozviazal zmluvu s Liptovským Mikulášom som bol oslovený, či by
som do toho nešiel a nehral za školu. Čiže
ja som už spadol do tejto rozbehnutej
myšlienky. Konkrétne som bol oslovený
Jozefom Snopekom, čo je náš brankár
a človek, s ktorým sme zatiaľ akýsi manažéri tímu.
Aký je tvoj osobný názor na tento
projekt? Projekt sa v budúcnosti dostane aj za hranice Česka a Slovenska.
Myslíš, že bude naberať na popularite
a význame?
Podľa mňa je veľmi dobrá myšlienka založiť niečo, kde môžu študenti popri škole aj
športovať. Ako je už známe, myšlienka je
dostať sa do celej Európy vrátane Fínska,
Švédska, Nemecka, Švajčiarska – a záujem z týchto krajín je. Keďže je toto len
premiérový ročník a liga sa len dostáva
do povedomia ľudí, bude záležať len na
čase a okolnostiach kedy sa tento projekt
rozšíri a získa si svoju úroveň.
Vidíš perspektívu rastu hráčov a ich
uchytenia sa v kluboch po skončení
štúdia? Aké sú očakávania od pôsobenia v tejto lige pre teba samotného?
U niektorých tam perspektíva určite bude,
záleží ale na každom čo chce a čo tomu
môže obetovať. Možno sa raz liga dostane
do formátu takého rozmeru, že hráči
z junioriek tam budú chcieť chodiť hrávať
popri štúdiu. Každopádne by sa z týchto
momentálnych mužstiev dalo postaviť
konkurenčný tím 1. lige na Slovensku, ale
samozrejme je to len môj osobný názor.
Pre mňa osobne je to akési prechodné obdobie. Síce som hral mužskú ligu už nejaké
tri sezóny, bohužiaľ prišlo na to, že som si
dal proste akúsi prestávku. Pokiaľ by prišiel zaujímavý angažmán, nebránil by som
sa tomu. Ale na prvom mieste je škola!
Akou formou boli oslovení samotní
hráči tímu a akým spôsobom prebiehal
ich výber?
Na výber do nášho tímu boli hráči pozývaní prostredníctvom zástupcov za každú
fakultu. Väčšina sme sa poznali z predchádzajúcich hokejových podujatí školy. Za
stavebnú fakultu som to mal na starosti ja.
Niektorí hráči bohužiaľ nemohli prísť, a tak
popri tréningoch skúšame aj ďalších. Samozrejme, že do tímu sa nedostane každý,
keďže nám záleží na kvalite tímu. Podmienkou výberu bolo hrať v materskom
klube minimálne rok kategóriu Dorast.
Všimli si už aj sponzori tento projekt
a váš tím?
Áno, nejaký sponzori prišli sami, a niektorých sme si zabezpečili my. Bohužiaľ nás
škola zatiaľ nepodporuje finančne a všetko
sme si doteraz platili sami. Budeme len
radi, keď nás osloví čo najviac sponzorov
a my pre nich spravíme všetko čo bude
v našich silách aby sa o nich dozvedelo čo
najviac ľudí.
Zabezpečiť si trénera pre takýto projekt
sa môže javiť ako náročná úloha. Ako
sa s ňou popasoval tím STU Engineers?
Prvotná iniciatíva ide od
pedagogického manažéra
PaedDr. Aleša Dunajčíka,
ktorý nám ponúkol trénerov a my sme si vybrali.
Síce sme Ing. Antona
Zmajkoviča nepoznali, vedeli sme, že celý život bol
s hokejom spojený, hrával
za Slovan Bratislava a neskôr pôsobil v Pro Hokeji.
S druhým trénerom, Mgr.
Miroslavom Pištekom, to
bolo zaujímavé, keďže sme
ho oslovili a zpočiatku bol
skeptický, no nakoniec
súhlasil, pretože si myslí,
že to má myšlienku a perspektívu. Keďže to obaja
páni robia bez finančnej
odmeny, týmto by som
sa im chcel poďakovať za
nervy a ich čas strávený
s nami.
Je veľmi ťažké skĺbiť povinnosti v škole
a v tíme?
Relatívne, pre mňa je to už jednoduché,
keďže takto fungujem 4. rok. Chalani sa
do toho ľahko zapracujú a dúfam, že nám
škola aspoň pomôže s individuálnym študijným plánom, kde si relatívne môžeme
nastaviť rozvrh tak, aby nám to sedelo
s tréningami a zápasmi.
Ako často a akou formou prebiehajú
tréningy tímu? Koľko stojí rezervácia
štadióna na jeden tréning?
Momentálne trénujeme dvakrát do týždňa. Iniciatíva by bola väčšia, lenže problém
je, že nemáme šatňu, nemáme fixné ľady
a, pri tomto premiérovom ročníku, ani čas.
Tréningy majú na starosti tréneri a sú zatiaľ len na ľade. Možno sa to do budúcnosti zmení a tréningov bude viac, záleží to ale
od financií, pretože doteraz sme si všetko
platili sami. Jeden ľad stojí v priemere 90€,
čo nie je lacné. Avšak dúfame, že nejaká
podpora od univerzity a sponzorov príde
čoskoro.
Ako hodnotíš kvalitu ligy?
Kvalitatívne to bohužiaľ zatiaľ musím
prirovnať k juniorskému hokeju, keďže
tam hrajú poväčšine hráči, ktorí hrávali do
juniorky alebo dorastu. Typovo tak hokej aj
vyzerá, viac sa dohrávajú súboje, zložito sa
kombinuje.
Ako by si zhodnotil atmosféru na štadiónoch?
Pri zápasoch bratislavských tímov to je
skvelé, príde okolo 400 - 500 ľudí a fanúšikovia škôl sa prekrikujú. Veľmi dobre sa
hrá, keď sa z tribún ozýva STU, STU, STU...
Ďakujeme týmto za podporu, ktorá nás
ženie robiť to, čo robíme, do poslednej
možnej sily. Do budúcnosti by sme boli
radi, keby sa niekto zaangažoval a založil
náš oficiálny fanklub. V Zlíne napríklad
chodí na hokej cez 1500 divákov. U nás by
sme sa chceli aspoň trochu priblížiť k takémuto počtu. Týmto Vás chcem pozvať
na naše zápasy, o ktorých sa dozviete na
Facebooku a našom webe.
11
alokŠ
Škola
2013
Beánia Stavbárov
t
Okom účastníka
Okom organizátora
Boli sme fyzicky i citovo vyprahnutí...
ale stálo to za to! Vyše mesiaca sme
deň čo deň a noc čo noc robili možné
i nemožné, aby sa tento večer vôbec
mohol uskutočniť. Na začiatku to
nevyzeralo ani zďaleka ružovo. Všetko
bolo neisté. Miesto. Kapely. Finančné
prostriedky. Mali sme len bezduchý
dátum. Deň a mesiac v kalendári.
Ale ako praví bojovníci zo Združenia
študentov Stavebnej fakulty STU
v Bratislave sme sa nenechali absolútne ničím odradiť.
rešerši sa nám skresal tento výber na
tri kapely. AMO, Helenine oči a Hex. Tak
veľmi sme chceli mať dve „Hahalušky“ na
jednom stole, ale Hex už mali iný program.
AMO bola jasná voľba. Nevedeli sme, či sa
dajú dva rôzne žánre skĺbiť na jednom pódiu. Ja som napríklad počúvala nezlučiteľné s nespojiteľným. Ale verte, že všetko sa
Pomaličky sa rozbehol semester a ani
sme sa nenazdali a bolo to tu. Najvyšší čas
riešiť tohtoročnú Beániu Stavbárov. Ako
som už avizovala v úvode, nebolo to vôbec
jednoduché. To najľahšie bolo zhodnúť sa
na dátume. A verte, že aj to nám dalo zabrať. Ale ako správna partia, zhodli sme sa
väčšina. 20.11.2013 bol ten osudový deň.
V rozbehu celej organizácie nám veľmi
pomohlo vedenie internátu ŠD Jura Hronca, ktoré nám dalo povolenie uskutočniť
celú akciu v ich priestoroch. Bernolák sa
stal útočiskom Beánie Stavbárov posledných pár rokov, a tak sme boli nanajvýš
potešení, že tento rok nebude výnimkou
aj napriek tomu, aké následky z toho vždy
plynú. Áno, nečudujem sa. Sme len ľudia
a všetci sa chceme baviť, ale niekedy to
prekračuje hranice. Každopádne, mali sme
konečne miesto.
Kapely? Tak veľmi sme sa chceli prispôsobiť každému účastníkovi. Ale to sa aj tak
nikdy nedá. Tak aspoň väčšine. Snažili sme
sa nájsť niekoho, kto teraz frčí v dostupnej
cenovej relácií a hlavne, aby mali v ten
večer voľný termín. Veľký otáznik stál nad
kapelami AMO, Helenine oči, Para, Hex, Le
Payaco, Horkýže slíže... No po dôslednom
Najväčšia drina bola nájsť sponzorov, ktorí
by boli ochotní podporiť náš projekt za
uspokojivú satisfakciu formou propagácie
ich spoločnosti. Veľká vďaka patrí všetkým,
našej fakulte i univerzite. To však ani zďaleka nebolo všetko. Veď sme predsa museli
vyplniť celý program. A tak medzery medzi
vystúpeniami lídrov večera zabezpečila
tanečná skupina Pro Dance, DJ Flymaster
a celý večer nemohol uvádzať nikto iný
ako úžasný moderátor, ktorý nás zabával
i minulý rok, herec Lukáš Pelč. V podstate
by bolo už všetko vyriešené a prichystané
k uskutočneniu galavečera. Bohužiaľ, je to
len mizivá časť celej organizácie, ktorú nik
nevidí. A to aj tak musí človek zažiť, aby
uveril, a preto, kašlime na to. :-)
Aj napriek priazni i nepriazni osudu prišiel
ten veľký deň. Všetko malo rýchly spád
a ani sme nevedeli ako, už sme boli všetci
prichystaní na uvítanie prvých účastníkov.
Otvorenie večera tradične nemohlo padnúť na nikoho iného ako na dekana fakulty
prof. Ing. Alojza Kopáčika, PhD., ktorého
uviedla predsedníčka Združenia študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave, Bc.
Kristína Vaňová za prítomnosti prodekanov, zástupcov sponzorov a ctených hostí.
Po všetkých oficialitách sa večer mohol
rozprúdiť. V ten večer sa udialo všetko,
ale nič, s čím by sme si nevedeli podariť. Beánia sa niesla v duchu priateľskej
nálady, nespútanej zábavy, krásnych žien
a elegantných gentlemanov, prítmia hviezd
a splnených túžob.
dá spojiť. A keď som to počula naživo, bolo
to neopísateľné. Obe kapely mali za sebou
dlhú šnúru a aj napriek tomu predviedli
neskutočný výkon. Klobúk dolu. No toto
všetko by sa neuskutočnilo bez finančných
prostriedkov.
Organizátora vždy čaká večer plný
zodpovednosti a sebazapierania, ale v
konečnom dôsledku tie opité a zabávajúce sa tváre sú tým najväčším darom, aký
si len organizátor môže priať. Ďakujeme
a veríme, že naša práca aspoň trochu za
niečo stojí.
„
“
Z každého uhla
pohľadu.
september
október
november
december
január
február
marec
apríl
máj
jún
Všetko to začalo nevinne. Deň ako
každý iný. No ako sa pomaly blížil
večer, nálada v mojej mysli stúpala a cesta zo školy, ktorá sa zdala
nekonečná, smerovala priamo do
sámošky. Môj nákup obsahoval v prevažnom množstve fľaše vína. Rýchlym
krokom som pokračovala na intrák,
kde sa mal celý večer konať. Jediné,
čo ma čakalo, bolo hodiť sprchu a za
pomoci spolubývajúcej sa navliecť do
šiat. Potom to už išlo samo, na našej
izbe sa zoskupila grupa ľudí a my sme
sa jednoducho nechali viesť prúdom
zábavy.
Nálada sa uvoľňovala a my sme sa rozhodli, že je najvyšší čas odísť preč z izby
a postretať aj iných ľudí. Dole už postávala
nabúchaná ochranka pripravená v najvyššej núdzi zasiahnuť. Všade bola nálada
v plnom prúde a my sme sa rozhodli, že si
ešte dáme po pive na posilnenie. Keď sme
prišli na parket, hrali poslednú pesničku
AMO. Keď dospievali, zistila som, že bude
tombola, a tak som rýchlo bežala za Evkou,
ktorá predávala lístky, že nech mi predá
aspoň desať, lebo na viac mi už moje
biedne vreckové nevydá. Evka mi s veľkou
ochotou lístky predala a ja som dúfala,
že aspoň jeden z nich bude ten osudový
a vyhrám minimálne vysávač pre rodičov
pod stromček. Toľko šťastia som bohužiaľ
nemala, ale to mi nemohlo pokaziť náladu.
Keďže výťahy už neplnili svoju funkciu, museli sme si to vyšliapať hore po
vlastných. Cestou sme zisťovali, že sa už
väčšina zabávajúcich rozhodla mať svoju
vlastnú párty, a tak na každej chodbe to
žilo hudbou a spevom a kde-tu aj tancom.
Keď sme už konečne zvládli aj tie posledné
schody, v izbe sme si posadali ako zvyčajne do kruhu a naša zábava pokračovala.
Rozprávali sme sa a zabávali až do rána
bieleho, kým sme už neboli na smrť
unavení. Všetci sme sa odobrali do svojich
izieb, kde sme už konečne išli spať. Ráno
som sa zobudila s miernou opicou a s peknou spomienkou na dobre vydarenú
akciu, ktorá nemohla dopadnúť lepšie.
Helenine oči ma vrátili späť do zabehnutej zábavy a ja som si mohla ďalej užívať
plnými dúškami krásny večer. Ich skladby
boli super a vyskákali sme sa do sýtosti.
Milo ma prekvapilo, že chlapci si vybrali
študentku na krst ich nového CD-čka
s názvom Mimozemšťanie, ktorého „krstná
mama“ toto CD pokrstila svojím krikom. Po
ich vystúpení sme išli do baru, aby naša
eufória nestagnovala. Keď sme sa opäť
vrátili, hral už DJ Flymaster a my sme sa zabávali takmer do samého konca. Priebeh
zábavy nám však narušila polícia, ktorej
prekážala zrejme intenzita hluku. Napokon
sme využili čas a vybehli sme von na jednu
cigaretu. Vonku bola strašná zima, a tak
sme sa čím skôr ponáhľali späť. Keď sme
sa vrátili, už sa kapacita zabávajúcich poriedila a my sme sa rozhodli, že je najvyšší
čas u nás zorganizovať afterpárty.
13
Škola
10 amerických šokov
améT
napísala Barbora Drblíková
Vysmiate tváre, pozitívni ľudia,
krásne autá, veľké platy, mrakodrapy
a milión možností. Alebo aj - Ako mi
pred očami praskla americká bublina.
IT
čkári
oslavovali výročie10 + 50
napísal Andrej Lenčucha, foto galéria FIIT
19. novembra sa v priestoroch FIIT
STU konali oslavy 10. výročia vzniku
fakulty, 50 rokov vzdelávania v informatike na Slovensku.
Už počas októbra prichádzali študentom
Fakulty informatiky a informačných technológií domov obálky od dekana fakulty
doc. Pavla Čičáka s pozvánkou a motivačným príhovorom.
Oslavy sa konali v prednáškovej miestnosti, ktorá bola zmenená na nepoznanie.
Dočasne pribudlo pódium, zmenila sa
orientácia stoličiek a pútavé osvetlenie
dopĺňala slávnostná výzdoba. Dokonca,
hostia vstupovali do miestnosti po červenom koberci.
Pozvanie prijali mnohé osobnosti z oblasti
informačných technológií zo Slovenska,
ako napríklad IT osobnosť roka 2012
prof. RNDr. Ľudovít Molnár, DrSc., prvý
dekan Fakulty informatiky a informačných
technológií STU v Bratislave alebo dekani
príbuzných fakúlt zo Žilinskej univerzity,
Univerzity Komenského či TU v Košiciach.
Svojou návštevou nás poctili aj dekani zahraničných IT fakúlt v Brne, Prahe, Viedni
a Budapešti.
v novej budove FIIT STU, ktorú potvrdil
štátny tajomník Ministerstva financií SR
Peter Pellegriny. Zároveň upresnil termín
alokovania týchto zdrojov: IHNEĎ. Nová
budova Fakulty informatiky a informačných technológií STU v Bratislave je v prevádzke rok, no stále jej chýbali zdroje na
dokončenie dvoch veľkých prednáškových
sál s kapacitou 600 študentov. Po tomto
potvrdení o presune zdrojov môžu začať
prípravné práce k úplnému dokončeniu
budovy.
10 ROKOV SLOVENSKÉHO UNIKÁTU
Samostatná Fakulta informatiky a informačných technológií bola zriadená 1.10.2003.
Základ pre FIIT STU tvorila Katedra informatiky a výpočtovej techniky FEI STU.
Pod vznik fakulty sa podpísala situácia na
trhu práce a vývoj spoločnosti, ktorý si
z roka na rok žiadal väčšie počty odborníkov zameraných na informačno-komunikačné technológie. FIIT STU je jediná
fakulta na Slovensku, ktorá sa špecializuje
výlučne na tento sektor.
„Denne prichádzam do kontaktu s firmami, ktoré sa sťažujú na nedostatok
odborníkov v oblasti informačných
Oslavy 10. výročia FIIT sa niesli aj v znamení 50 rokov vzdelávania v informatike na
STU. Pri tejto príležitosti dekan Pavel Čičák
ocenil osobnosti, ktoré sa zaslúžili o vznik
a rozvoj fakulty.
1,5 MILIÓNA PRE FAKULTU
Najkrajším prekvapením slávnostného
zasadnutia vedeckej rady fakulty bola
informácia o prevode 1,5 milióna eur na
dostavbu chýbajúcich prednáškových sál
november
december
január
február
Spolupráca s firmami je jedným z pilierov
pri koncepcii študijných programov. Pre
uľahčenie tejto komunikácie funguje
od tohto akademického roka Kariérne
centrum FIIT STU. Zameriava sa na rozvoj
soft-skills znalostí študentov, ktoré viacerí
zamestnávatelia označili ako potrebné
rozvíjať.
Reakciou na nízky počet dievčat na fakulte
je projekt AJ Ty v IT. Zameriava sa na dievčatá na stredných a základných školách,
ktoré formou stretnutí, diskusií a praktických kurzov privádza k informatike.
Niežeby som chcela niekoho odradiť
od cesty do USA, to vôbec nie. Iba som
spísala veci, ktoré ma na prvý pohľad vo
vyspelej krajine zarazili.
ŠOK 1: „Jémine, tie domy sú naozaj také
papierové ako v seriáloch.“ Alebo ak si
pamätáte hru Sims, také. Všetky rovnaké
s rovnako škaredými strechami, gýčovými oknami, z ktorých trčia klimatizačné
jednotky a tenučkými drevenými stenami.
Áno, tie hračkárske domy sa im, čuduj sa
svete, prehrievajú, a tak bez zapnutej klímy
v miestnosti jednoducho nevydržíte.
U nás „doma“ sa ustálil výraz „OTVOR
OKNO!“ (=zapni klímu).
ŠOK 3: „How are you?“ Nie, oni nechcú
vedieť, ako sa máte. Keď sú natoľko slušní,
marec
apríl
máj
jún
má malé a preto máme v Európe väčšiu
krízu, lebo sa nezadlžujeme.
Raz som odpovedala: „I´m tired.“ No keby
ste videli tie zhrozené výrazy na tvárach.
Ľutovala som, že ich nemám ako odfotiť.
Áno, v tú noc som bola na párty a ráno
o 7:30 to bol prvý stôl, ktorý som obsluhovala.
ŠOK 9: „Prosím si diétnu kolu, palacinky,
slaninu, klobásu a veľa javorového sirupu.
Pokojne spolu na jeden tanier.“ Čo dodať.
Delikatesa.
Smutné je, že keďže som bola čašníčka,
veta „How are you?“ s umelým úsmevom
na dva prsty, bola okrem “Thank you,
have a nice one,“ moja najpoužívanejšia.
Hanbím sa, ale tiež pre mňa v mysli znamenala: „Povedz, že sa máš dobre, nech
sa môžem spýtať, čo chceš piť a či už si si
vybral.“
ŠOK 4: „Jéj, Američan sa so mnou rozpráva na párty. Mám nového kamaráta!“
Nie tak celkom. Všetci si chcú len užiť. Ale
otvorene. Prci prci prcičky na dennom
poriadku.
„“
Ujo policajt/colník mi na letisku v New
Yorku päť minút skúmal pas a ja som musela mať nacvičené odpovede na otázky
typu kde budem bývať a čo budem robiť.
Nedajbože, aby som to nevedela! To by
ma predsa poslali prvým lietadlom tam,
odkiaľ som prišla.
Najbližšie potraviny so zeleninou, jogurtmi
a dokonca aj ovocím boli tak pol hodiny
rýchlou chôdzou. Tú sme museli absolvovať popri trojprúdovej ceste, kde šialení
Američania jazdili nehorázne rýchlo. Neraz
som sa bála o svoj život. Nad hlavami nám
svietili značenia typu „POUŽI PRIECHOD,“
no ale ten očividne nejaký ten David
Copperfield odčaroval. Veď načo by im
boli chodníky, keď aj tak všetci majú auto.
Však?
Jednotlivé ocenené osobnosti nájdete na
stránke fakulty.
október
V priebehu 10 rokov fakulta vychovala
1 533 študentov bakalárskeho, 1 137
inžinierskeho a 50 doktorandského štúdia,
ktorí patria na trhu medzi najžiadanejších.
Miera nezamestnanosti absolventov je
podľa štatistík Ministerstva školstva, vedy,
výskumu a športu SR 0,3% a výška nástupného platu 1 431 eur.
Prílet do krajiny snov bol vcelku stresujúci.
Keď vezmem do úvahy celé to vybavovanie. Pohovor na ambasáde, 100-stranový
dotazník o tom, že nie, naozaj nie som terorista a neprinesiem do Ameriky bombu,
potvrdenie zo školy/budúcej práce, aby
mi ani len nenapadlo ostať tam. Vravím
si, asi tam musí byť nebo, keď sa tak boja
niekoho tam vpustiť.
ŠOK 2: „Kde sú chodníky?“ Nákup potravín
bol boj o prežitie. V blízkosti sa nachádzali
síce 3 obchody, ale každému časom prestane chutiť jedlo z konzervy a sladkosti.
Či?
Zároveň boli pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva vyhodnotení najlepší
študenti fakulty, rovnako boli ocenené aj
sponzorované záverečné práce a reprezentanti v športe, umení a na rôznych
súťažiach.
september
a komunikačných technológií. Pýtajú sa
ma, koľko našich študentov končí tento
rok a koľko ich končí ďalšie roky. Keď vidím
tento záujem, viem, že rozhodnutie založiť
fakultu bolo správne,“ uviedol Pavel Čičák,
dekan FIIT STU.
Poznáte to, keď si po skončení filmu poviete: „Jasné, veď to bol len film. Skutočnosť
musí byť niekde inde.“ Hm, nie je. Vedela
som, do čoho idem, keď sme sa
s najlepšou kamoškou rozhodli, že cez leto
poletíme do USA. Ale aj tak...
že to aj myslia vážne a čakajú na odpoveď,
treba povedať len: "I´m fine. Thanks."
ŠOK 5: „Nájdem Američana bez tetovania?“
Máš 24 a už si
zadlžený. To ti
nevadí?
ŠOK 10: Na túto záhadu som doteraz
neprišla. Aj napriek presladeným a presoleným potravinám je veľa ľudí chudých
a krásnych, s bielymi zubami. Neviem, či
to má za následok umelá krása, hladujú
alebo tak veľmi cvičia. Je pravda, že prvý
týždeň, keď som ešte mala energiu ráno
behať, som stretala nespočetné množstvo
bežcov. Všetci sme sa navzájom zdravili
a usmievali.
Aj keď som celé leto nadávala a na každú
otázku od zákazníkov som odpovedala,
že jediná pekná vec na Amerike je oceán,
bolo to najlepšie leto, aké som kedy mala.
My Slováci máme tendenciu sa podceňovať, ale ja som zažila naozaj veľa vecí, pri
ktorých som si povedala: „Zlaté Slovensko.“ A to som tak celkom nečakala, že po
tomto lete budem tvrdiť, ako je na tom
Európa miliónkrát lepšie.
Tak či onak, môj pohľad bol skreslený malým dovolenkovým mestom, v ktorom som
bývala. Tie väčšie mali niečo do seba a boli
krásne. Ale o nich možno nabudúce.
Nikdy nehovor nikdy a ja za zasmejem,
ak sa v USA niekedy ocitnem zas. Lebo aj
dôvod vrátiť sa by sa našiel.
ŠOK 6: „Pán hasič, ako často umývate
hasičské auto?“ Raz mi to proste nedalo.
Dokonca aj smetiarske auto vyzerá ako
hračkárske a ligoce sa čistotou. Všetko
majú vyrobené tak, aby to vyzeralo dobre.
Nemusí to byť funkčné. Veď hlavne nech
sa predáva.
A teda hasič sa na mňa pozrel trochu
udivene, ale s úsmevom povedal, že raz za
deň. Bol fešák.
ŠOK 7: „Prečo majú všetky nóbl hotely
taký škaredý vstup? Prečo je polovica
pláže zaprataná zaparkovanými autami?“
Lebo sú leniví. Oni predsa nemôžu chodiť
pešo alebo verejnou dopravou.
Veľa áut = veľa potrebného miesta na
parkovanie. A tu to máme. Megalomanské
plochy asfaltu boli všade. Ozaj, päťčlenná
rodina išla na dovolenku dvoma autami.
Vraj oni sa nemôžu tie tri hodiny tlačiť.
ŠOK 8: „Máš 24 a už si zadlžený. To ti
nevadí?“ Ako odpoveď som od chlapca dostala rozumné vysvetlenie. Že veď splátky
15
Téma
však údajne veľká reforma odstráni tento
problém), je tu jeden veľký strašiak. Kríza.
Spojené štáty sú v nej ponorené až po uši.
A možno sú už úplne pod vodou. Aj keď sú
za krízu oficiálne zodpovedné banky, otázkou je, akým podielom sa na nej podieľajú
samotní obyvatelia. Pre pohyb mimo
domu a záhrady používajú takmer výhradne autá, radi si doprajú obed v reštaurácii.
Ich veľakrát pohodlný život nie je zadarmo. Aj keď dopady krízy tu možno nie sú
viditeľné vo veľkom rozsahu, je otázne, čo
ukáže budúcnosť.
Letenku
cez Atlantik,
prosím
O KROK NA SEVER
napísal Matej Guoth
Zvykne sa hovoriť, že Kanada je nám Slovákom kultúrou o čosi bližšia než jej južný
sused. A to aj napriek tomu, že ju od Spojených štátov okrem Veľkých kanadských
jazier oddeľuje len formálna hranica. Avšak
v porovnaní so Spojenými štátmi môže
človek získať pocit väčšej organizovanosti
a zodpovednosti. I to je jeden z dôvodov,
prečo sa táto konštitučná monarchia
čoraz častejšie skloňuje v rozhovoroch
mladých Slovákov. Najmä pre čerstvých
absolventov stredných alebo vysokých
škôl sa stáva veľmi lákavou krajinou plnou
Od čias, keď naši praotcovia, drotári
či murári, vo veľkom odchádzali za
snom o krajšom a lepšom zajtrajšku
„za oceán,” uplynulo už veľa času. Aj
keď dnes sa už bieda konca 19.storočia neopakuje (minimálne nie v takom
rozsahu), slovné spojenie „American
dream” stále spôsobuje rozruch
v našich myšlienkach či predstavách.
Nie nadarmo sa hovorí, že Ameriku
môžete milovať alebo nenávidieť.
Možno i snaha zistiť pravdu tohto tvrdenia
ma motivovala, aby som prostredníctvom
programu WORK AND TRAVEL využil
možnosť stráviť leto v Spojených štátoch
amerických. Priznám sa, dovtedy som
o USA alebo len o Štátoch (ako zvyknú
hovoriť domáci) mal len hmlisté predstavy
ovplyvnené učiteľkou zemepisu, médiami
či pohoršujúcimi povzdychmi starých rodičov. A nakoniec, samozrejme, povestnými
americkými filmami. A skutočne! V malebnom Estes Parku, v štáte Colorado, ktorý
sa stal na dva mesiace mojim prechodným
domovom, sa to nedalo prehliadnuť.
Lokálni šerifovia objednávajúci si dvojitú
porciu hranolčekov so sladeným nápojom
plným ľadu. Hrdinovia amerického futbalu
hrdo držiaci za ruku štíhle blondínky
v krátkych sukniach. Povestné autá pick-up na každom kroku, z ktorých znie Born
in the USA. Scény z filmov? Kdeže, to je
americká realita.
Typický prototyp amerického obyvateľa
neexistuje. Jednoduché vysvetlenie. Tento
kotol národností je akousi prehliadkou
rozmanitostí ľudí celého sveta. Od bradatých motorkárov brázdiacich nekonečné
polia, cez drogových šialencov, bojovníkov
za mier až po posledných indiánskych
Apačov. Ak však máme na mysli rodeného Američana, nemožno si ho pomýliť.
Charakteristické tričká so symbolom štátu,
mesta či športového tímu sú nezameniteľným znakom každého z nich. S veľkou
dávkou patriotizmu si vlajkou vyzdobia
každú budovu, lampu či dokonca aj svojich
štvornohých miláčikov. Ľuďom je tu na
každom kroku pripomínané, v ktorej krajine sa nachádzajú.
september
október
november
december
január
február
améT
nových možností. Kanada už v roku 2008
zrušila vízovú povinnosť pre turistické
účely občanov Slovenska. S pracovnými
vízami je to o niečo zložitejšie, udeľujú
sa na rok s možnosťou ďalšieho ročného predĺženia a sú oveľa dostupnejšie
ako víza v USA. Aj napriek tomu tento
zdĺhavý a komplikovaný proces podstupuje rada našincov s motiváciou
zažiť rok plný nových príležitostí. Ale
napríklad aj s motiváciou minimálne
desiatich dolárov na hodinu.
Hitom Slovákov žijúcich v zahraničí je
olympijské mesto Vancouver. Mesto,
ktoré odzrkadľuje kanadský liberalizmus.
Nájdeme v ňom dúhovú ulicu venovanú
homosexuálom, štvrť v centre mesta,
kde sú narkomani ponorení do svojho
vlastného sveta, drahé ceny, špecifickú
architektúru a, samozrejme, národnostnú
rozmanitosť. Poloha mesta na úpätí hôr
zas akoby symbolizovala divokú kanadskú
prírodu. Slováci v tomto meste považovanom za jedno z najkrajších na svete,
tvoria súdržnú komunitu. Trávia svoj čas
spoločne v práci, pri spoznávaní krás Britskej Kolumbie a večer im pri stretnutiach
v kaviarničkách zostáva čas aj na váž-
nejšie témy. Téma porovnávania života
v Kanade s tým na Slovensku je servírovaná dennodenne. Názory sa rôznia, no
väčšinou sa aj s poznaním životnej úrovne
Kanady a USA konštatuje, že Slovensko je
krajina krásna a len veľmi ťažko ju natrvalo
opustiť.
Je ťažké zhrnúť rozmanitosť a špecifickosť
týchto dvoch od nás vzdialených krajín do
jednej vety alebo odseku. To sa zrejme
ani nedá. Na každom zanechajú krajiny
za veľkou mlákou úplne iné dojmy. Preto
najlepšou cestou, ako ich spoznať, je zažiť
ich na vlastnej koži.
Bez snahy rastie iba burina
napísal Michal Makas
Pohoda, bezstarostnosť, uvoľnenosť.
I tak sa dá nazvať životný štýl väčšiny ľudí
obývajúcich rozlohou tretí najväčší štát
zeme. No a nesmieme zabudnúť na ich asi
najcharakteristickejšiu vlastnosť, ktorou
je bezprostrednosť. Bez toho, aby človek
aspoň raz nenarazil na zvedavého extroverta, snažiaceho sa zistiť aj značku vašej
rannej kávy, sa snáď ani nedostanete do
obchodu. S naprogramovaným úsmevom
na dva prsty sú vždy pripravení opýtať sa
otázku, na ktorú nikto nečaká odpoveď:
„Ako sa darí?” Čakajú však na množstvo
iných odpovedí, najmä keď sa dozvedia
o tom, že sa rozprávajú s cudzincom.
Vtedy ich zvedavosť nepozná hranice:
„Slovensko? Áno, to je niekde v Európe?”
Alebo: „Samozrejme, Československo, to
je tá krajina, čo susedí s Ruskom?” Áno,
takéto nejasné predstavy možno našinca
zaskočia, ale po rade ďalších podobných otázok ľahko získa pocit, že je tou
najvítanejšou osobou v krajine. Ťažko však
povedať, ktorou najvítanejšou osobou
v poradí ste sa stali.
Aj napriek tomu, že nezamestnanosť
v USA sa pohybuje v rozmedzí 7-8%,
nadobudol som pocit, že nepracuje len
ten, kto nechce alebo nemôže. Nájsť za
hodinu vo výkladoch obchodov či reštaurácií tri alebo štyri pracovné ponuky nebol
marec
apríl
máj
jún
veľký problém. Minimálna mesačná mzda
dosahujúca v prepočte takmer 1 000
€ (bez zdanenia) a relatívne nízke ceny
potravín, elektroniky, pohonných látok a
oblečenia taktiež nepôsobia odpudzujúco.
Aj preto je Amerika stále lákadlom pre
nespočetné množstvo ľudí zo zahraničia,
vrátane Slovákov. Odhady vravia o tom, že
je miestom pre život pre viac ako 800 000
občanov hlásiacich sa ku slovenskej
národnosti. Väčšina z nich sú potomkovia slovenských emigrantov z konca 19.
storočia a emigranti po roku 1968. Dnes
je totiž veľmi ťažké pre Slovákov legálne sa
tu zamestnať a žiť. Vedecká činnosť a veľký
záujem amerických zamestnávateľov sú
faktory, ktoré môžu pomôcť prelomiť
tvrdé pravidlá udeľovania pracovných víz.
Inak do úvahy prichádza možnosť nájsť si
v Štátoch životnú lásku alebo skúsiť šťastie
pri požiadaní o zelenú kartu. V úplne inej
pozícii sú študenti, ktorí tu majú dvere
otvorené pre prácu v lete alebo pre štúdium na univerzite.
Podmienky pre život v USA sa môžu na
prvé počutie zdať veľmi lákavé, ale tušenie
napovedá, že tu bude nejaké to „ale”.
A skutočne. Okrem predražených univerzít
a absolútne nedomyslenému systému
zdravotného poistenia, ktoré si takmer tretina Američanov nemôže dovoliť (čoskoro
V Británii pred mnohými rokmi vyskúšali
zaujímavý experiment, dnes známy pod
menom Marshmallov experiment. Zobrali
v ňom skupinku 4-ročných detí a každému
dieťaťu dali cukrík, ktorý deti zbožňovali.
Zároveň im povedali, že ak vydržia 20
minút nezjesť svoj cukrík, tak im dajú ešte
jeden. Pochopiteľne našli sa deti, ktoré bez
zaváhania cukrík zjedli, no určitá skupinka
vydržala.
O niekoľko rokov písali deti všeobecný
test, niečo ako Monitor 9 na Slovensku.
Keď porovnali výsledky detí, ktoré sa
zúčastnili experimentu s cukríkom zistili,
že skupinka detí, ktorá vydržala 20 minút,
aby dostala ešte 1 cukrík, mala podstatne
lepšie výsledky.
Rozdiel spočíval v disciplíne a vytrvalosti. Už ako 4-ročné si deti vyskúšali, že
ak disciplinovane vytrvajú, ich výsledok
sa dostaví (ďalší cukrík). To následne aj
podvedome aplikovali do štúdia, kde sa
dokázali viac sústrediť na učenie, čo sa
prejavilo vo výsledkoch testu.
Príklad technickej vytrvalosti je Thomas
Alva Edison a jeho žiarovka. Je všeobecne
známe, že táto dnes bežná vec vznikla ako
desaťtisíci pokus. Menej známa je odpoveď Edisona, keď sa ho spýtali ako je možné, že ho neodradilo toľko neúspechov.
9999 neúspešných pokusov, 9999....
Odpoveď bola prostá a zahanbila redaktora:
"Lenže ja som nemal 9999 neúspešných
pokusov, ja som na ceste k objaveniu
žiarovky iba absolvoval 9999 KROKOV..."
Nie neúspechov, ale krokov. Že či to nie je
to isté? Ak na niečom významnom alebo
dôležitom pracujete a počítate neúspechy, určite vás to môže odradiť. Ak však
počítate prejdené kroky, znamená to, že
napredujete, a to vás povzbudí...
Ak aj my pracujeme na vytrvalosti, budeme
časom vidieť náš postup. Je viac možností,
ako na tom pracovať. Či už v rámci štúdia,
športu, vzťahu, podnikania.
Aj v športovej praxi by sme mali začať
stanovením si cieľa. Ak neviem kam idem,
nemôžem sa čudovať, že skončím niekde
úplne inde (parafráza Henryho Forda). Môj
cieľ je odbehnúť beh Devín - Bratislava
2014 pod 50 minút, pričom dĺžka trate je
12 500 m.
pre vytrvalosť - nenechať sa odradiť. Spomeňte si na cieľ, ktorý chcete dosiahnuť
a na fakt, že bez snahy rastie iba burina.
Začnite krok po kroku napredovať k svojmu cieľu a vždy si naň spomeňte, keď
prídu prekážky.
Vytrváte a budete odmenení. Nech robíte
čokoľvek. Pozor, platí to aj opačne. Ak
vytrvalo trénujete lenivosť či nespokojnosť,
budete odmenení výsledkom. Dokonalejšou lenivosťou a ďalšou nespokojnosťou.
Nech je váš cieľ akýkoľvek. Stanovte si ho,
napíšte si ho, spravte si postup k jeho dosiahnutiu. A že nejde všetko podľa plánu
a jednoducho? No a čo. Spomeňte si na
Edisona.
P.S.: aj tento článok začal šiestimi preškrtnutými riadkami.
Mám už koncový bod. Poďme si k nemu
naplánovať cestu - cestu k naplneniu
cieľa. Potrebujem si odbehnúť podobnú
vzdialenosť, aby som vedel ako som na
tom s kondíciou, spočítať koľko času
na trénovanie mám ešte k dispozícii po
začiatok behu, naštudovať problematiku
správneho trénovania, stanoviť tréningový
plán, trénovať, kontrolovať napredovanie,
následne upraviť tréningový plán...
Zrazu mi vzniklo viacero úloh spojených
s naplnením môjho cieľa. Tu je ten priestor
17
Téma
Niekoľko faktov o Holandsku
napísal Samuel Ondrek
Vitaj v krajine syrov, tolerovanej marihuany, veterných mlynov, legálnej
prostitúcie a prekrásnych tulipánov.
V krajine kde sa narodili Armin van
Buuren, Rembrandt, van Nistelrooy,
Anna Franková, van Gogh, Freddy
Heineken i DJ Tiesto. V krajine zdravej
stravy, šialenej módy, slávnych porno
štúdií, bicyklov, najlepších pív sveta,
najvyšších ľudí, blonďavých krások a
v krajine, ktorej vládne kráľ spolu s
ďalšími ostrovmi v Karibiku. Vitaj
v Holandsku!
PRVÁ EKONOMICKÁ BUBLINA
Možno vieš, že Holandsko sa pýši najmä
svojimi tulipánmi. Čo ale asi nevieš, je že
ich iba pred štyristo rokmi doviezli z Turecka. Cena jedného tulipánu bola v tom čase
jeden gulden a v priebehu dvoch rokoch
HOLANDSKO?
Nepomýľ sa! Dolné a Horné Holandsko
je len západná časť krajiny Netherlands,
pre ktorú bohužiaľ nemáme v slovenčine
korektný názov. Zmätok je oprávnený,
pretože za posledné storočia sa volalo aj
Republika siedmich spojených provincií,
Spojené štáty Belgicka alebo Holandské
kráľovstvo. Dokonca aj vládna stránka je
kvôli turistom Holland.com.
Obyvatelia Netherlands sa nazývajú Dutch,
aby chaos nadobudol obludných rozmerov. Tento názov pochádza zo slove Deutschland, čo v preklade znamená Nemecko.
Pokiaľ si poslednú vetu nepochopil - Vitaj!
Kvôli tomuto omylu volajú Američania, pôvodne nemeckých obyvateľov Pensylvánie
slovom – Dutch. Netherlands je súčasťou
Holandského Kráľovstva na čele s kráľom
Willemom-Alexanderom, ktorý však vládne
ďalším trom ostrovom v Karibiku. Čiže časť
Holandského Kráľovstva susedí s Venezuelou a Kolumbiou, platia dolárom
a sú členmi EÚ.
Aby toho na teba nebolo málo, ambiciózni
obyvatelia Holandska v minulosti obsadili
a založili Nový Zéland (pôvodný kraj Zéland je stále tu), Nový Amsterdam (dnešný
Manhattan) a Nové Holandsko (dnešná
Austrália).
september
október
november
december
január
február
stúpla šesťdesiatnásobne, pretože si ich
miestni obyvateľia veľmi oblúbili a začali
ich šlachtiť do rôžnych farebných podôb.
Dovoliť si ich mohli len tí najbohatší
a dokonca sa traduje legenda o milionárovi, ktorý predal dom, len aby si kúpil
najkrajší tulipán na svete.
Tulipány neskôr napadol vírus, ktorý
spôsobil pekný mramorový efekt na okraji,
vďaka čomu sa stali ešte populárnejšie
a jednu cibuľku si mohol dostať za cenu
ročného platu. Vo februári 1637, po
vytriezvení však cena padla spať a veľa ludí
prišlo o obrovské majetky. Od tohto momentu ich Holanďania milujú, pretože – sú
jednoducho krásne a lacné.
DROGY, PROSTITÚCIA A PORNO!
Možno poznáš Holandsko najmä vďaka
drogám a mýtom, ktoré by však mali byť
uvedené na správnu mieru. V Holandsku
nie je dovolené ani vyrábať, ani predávať
akékoľvek drogy. Či už mäkké alebo tvrdé.
Marihuana je tolerovaná, ale len v Coffee
Shopoch, kde ju paradoxne nesmú pesto-
marec
apríl
máj
jún
vať. Rovnako je tolerované pestovať
v dvoch kvetináčoch doma, nie však legálne. Dekriminalizácia marihuany je čiastočne alebo úplne rovnako aj v Čechách,
Taliansku, Rusku, Španielsku, Portugalsku
a mnohých iných krajinách.
Určite však nevieš, že prostitúcia je legálna
od roku 1830, avšak prísne regulovaná.
Až do roku 1980 bola úplne legálna, ale
zisk z nej bol zakázaný. Najviac dievčat je
možné nájsť v oblasti De Wallen, ktorú niektorí turisti poznajú ako Red Light District.
Drvivá väčšina prostitútok sú imigrantky
zo strednej Európy a Južnej Ameriky. Zaujímavý je veľký počet filmových štúdií, ktoré
zabezpečujú točenie filmov pre dospelých.
Je naozaj možné, že aj ty stretneš svojho
obľúbeného hrdinu a nebude to Mel Gibson zo Statočného Srdca!
BICYKLE A HOLANĎAN
Amsterdam je „najbicyklovejšie“ mesto
sveta. Až 60% celej dopravy v meste tvorí
doprava na bicykloch. Päť rokov dozadu
prekročil počet bicyklov milión a odvtedy
ich počet stále rastie obrovským tempom.
Viac ako 60000 ich je každoročne ukradnutých a približne 20000 je na dne kanálov po nájazdoch opitých turistov. Hneď
za Amsterdamom nasleduje Copenhagen,
kde je ich približne polovica (v roku 2012
to bolo 650000).
améT
Doma
som všade tam,
kde si zavesím klobúk na klinec
napísal Lukáš Horňák
Nie je žiadnym tajomstvom, že väčšina mladých ľudí uvažuje o odchode
zo Slovenska. Nežná revolúcia síce
otvorila dvere mnohým možnostiam,
no životná úroveň sa za posledných
dvadsať rokov výrazne nezmenila. Sú
ale aj iné - lepšie miesta na život ako
na Slovensku?
Existujú rôzne organizácie, ktoré sa
zaoberajú zostavením rebríčka úspešnosti
krajín z pohľadu najlepšej kvality pre život.
Jednou z najvýznamnejších je Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj
(OECD), podľa ktorej je index kvality života
zhotovený z faktorov ako bývanie, príjmy,
zamestnanie, spokojnosť so životnou
situáciou a súkromným životom. „Doma
som všade tam, kde si zavesím klobúk
na klinec“, ale kde je najlepšie hľadať ten
klinec?
Už tretí rok po sebe rebríčku kraľuje
Austrália. Okrem iného ponúka ekonomickú prosperitu, kvalitnú zdravotnú
starostlivosť a vzdelanie. Podľa indexu
kvality života je tam 84% obyvateľov
spokojných so svojim životom. A žijú aj
dlhšie, priemerná dĺžka života je 82 rokov,
čo je o tri roky viac ako na Slovensku.
Prosperita tejto krajiny tkvie v obrovských
zásobách nerastných surovín ako olovo,
zlato, striebro či meď. Priemerný mesačný plat sa pohybuje na úrovni približne
4200 eur, z ktorého asi polovicu dá každý
Austrálčan na základné potreby pre život.
Na ďalších miestach hodnotenia indexu
kvality života sa umiestnili škandinávske
krajiny a Švajčiarsko. Fínsko získalo najlepšie hodnotenie v oblasti vzdelávania, Švajčiarsko za najlepšie pracovné príležitosti
a Dánsko za vyváženosť pracovného
a súkromného života. Paradoxne, najväčšie mestá týchto krajín dominujú
aj v rebríčkoch najdrahších miest na bývanie. Tu si dokonca aj Bratislava pohoršila
a je drahším mestom na bývanie ako
Praha či Varšava.
Čo sa týka USA, tak OECD upozorňuje
na veľké rozdiely v príjmoch, kde 20%
najbohatších Američanov zarába osemkrát
viac ako 20% najchudobnejších. Taktiež
vo vyváženosti pracovného a súkromného života je USA hlboko pod priemerom.
Medzi najbezpečnejšími krajinami kraľujú
Japonsko, Kanada a aj náš severný sused
Poľsko.
Ako je na tom Slovensko? V niektorých
hodnoteniach sme predbehli aj vyspelejšie krajiny, konkrétne v bezpečnosti na
uliciach a v hodnotení životného prostredia. O životnom prostredí by sa však dalo
polemizovať, keďže vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie sme boli dlhodobo na chvoste európskeho priemeru.
V ostatných hodnoteniach sme prepadli
asi vo všetkom, najviac však v ponuke
pracovných miest, v priemernej mesačnej
mzde a tradične v zdravotníctve. Celkovo
sme si odniesli nelichotivé dvadsiate šieste
miesto. Sú však aj iné faktory, ktoré naša
krajina ponúka. Jedným z najzaujímavejších je fakt, že na Slovensku máme „pole
neorané“. V každom pracovnom odvetví
sa dá nájsť priestor pre zlepšenie, čo
nahráva začínajúcim podnikateľom. Každý
menší nápad dokáže posunúť podnik pred
konkurenciu, čo by mohlo byť v zahraničí
náročnejšie.
Náladu na Slovensku však neovplyvňuje
len nespokojnosť s finančným zabezpečením. V najväčšej miere za to môže silná
korupcia asi v hociktorom odvetí, na ktoré
si teraz dokážeme spomenúť. Určite v nemalom množstve nám dvíha krvný tlak aj
lipnutie nášho vlastného štátu na chybách
občanov, z ktorých by následne mohol
vymámiť peniaze do štátnej kasy. Či sa už
jedná o úrady pri podnikateľoch, o bežné
terorizovanie zo strany policajného zboru
alebo nezmyselné niekoľko stoeurové
pokuty napríklad v o pár dní prepadnutej
STK na vašom vozidle. A to všetko je len
špička ľadovca, pretože celá problematika
by si zaslúžila skôr celý blog na pokračovanie, než jeden článok. Ale nie je to
všetko len o skrývaní sa za tajuplné „to
oni“. Problém sa skrýva v každom z nás. To
my si volíme a trpíme takýto systém. Tkvie
to v našom nezáujme o veci verejné, či už
v katastrofálnej účasti na voľbách, alebo
v jednoduchom neselektovaní informácií
z médií. Neuvedomujeme si, aký význam
má zodpovednosť jednotlivca za komunitu, v ktorej žijeme. Že nestačí len žiť a
prežiť, ale aj vytvárať hodnoty nielen pre
seba a svoju rodinu, ale aj pre svoje okolie.
Pokiaľ sa nezmení vnímanie okolia každého z nás, tak sa výraz skutočne vystihujúci
Slovensko ako „Malá veľká krajina“ premení na „banánová republika“. A potom už
naozaj nepomôžu ani rôzne spoločenské
či rodinné dôvody, ktoré držia mladých
ľudí na Slovensku.
Holanďania milujú bicykle takmer rovnako
ako sladkosti, pivo, imigrantov a svoju nádhernú krajinu. Export pív všetkých krajín
sveta má 50% pomer práve v Holandsku,
blond Amstel, Grolsch alebo Heineken
pochádzajú práve odtiaľto. Je až na neuverenie, že aj napriek tomu, že v krajine
majú všetko čo potrebujú, sa všetci učia
po anglicky. Angličtinu tu počuť častejšie
ako v Anglicku, kde teraz kraľuje poľština.
V našom tíme ITčkárov sme Portugalec,
Španiel, Slovák, Maďar, Kanaďan, Brazilec
a Novozélanďan. A samozrejme štyria
domorodci – Nick, Ruben, Maurits a Laura,
ktorým týmto ďakujem za zaujmavé fakty
o ich krásnej krajine.
19
Téma
Neočakávaná
cesta
napísal Paťo Šabo
Valér viedol bežný život. Žil sám v malom
byte na sídlisku. Každé ráno vstával do
práce a po práci sa vždy zastavil na jedno
pivo. Vyzeralo to ako monotónny život,
ale on bol spokojný. V práci sa mu páčilo.
Zastával celkom vysokú pozíciu vo firme
a bolo to vidieť aj na jeho plate. A tak šiel
deň za dňom, to isté dookola. Myslel si, že
všetko funguje tak, ako má. Presne podľa
jeho presných pravidiel.
Prišiel do baru. Zložil všetky svoje veci
a pozrel na barmana.
Jedného dňa však prišlo to, čo nečakal ani
v tom najhoršom sne. Tak ako vždy, prišiel
ráno do kancelárie, zapol počítač a začal
pracovať. Po pár minútach prišiel jeho šéf
a zavolal si ho do kancelárie. Valér si odpil
z kávy a šiel. Vstúpil do miestnosti a zavrel
dvere.
- Ešte jednu.
- Budem vás musieť prepustiť, – začal šéf.
Valér na neho nechápavo pozrel.
- Prečo?
- Bohužiaľ, neprinášate tejto firme nič
nové.
- Nerozumiem. Veď vždy splním každú
úlohu na sto percent a ešte dosť skoro
pred termínom.
- A to je presne ten problém. Splníte svoju
úlohu a tam to končí. Neprinášate nič
nové. Takých ako vy sú stovky, a to my
nepotrebujeme.
Valér ticho stál a hľadal myšlienky, ktoré
v tom momente odišli niekam na dovolenku.
- Dokončite dnes svoj posledný projekt
a zajtra už nemusíte prísť. Všetky potrebné dokumenty vám dnes prinesie moja
sekretárka. Môžete ísť.
- Ďa... Ďakujem, – zahabkal a odkráčal.
Ten deň plynul pre Valéra nekonečne pomaly. Po obednej prestávke za ním prišla
sekretárka Podpísal, čo bolo treba a večer
si zbalil svoje veci a odišiel.
september
október
november
december
január
február
- Jedno pivo ako vždy? – spýtal sa chlapík
pri pípe.
- Dnes potrebujem niečo silné. Vodku.
Dvojitú.
Barman mu podal pohárik a on ho hneď
prevrátil do seba.
Chytil druhý pohár, ale odpil si len do
polovice.
- Čo budem teraz robiť? – spýtal sa viac-menej pre seba.
- Čo sa stalo? – spýtal sa barman.
- Vyhodili ma. Vraj takých, ako som ja, sú
stovky.
- To ma mrzí, – prejavoval barman ľútosť,–
občas sa to stane. Nájdete si inú prácu.
- Neviem. Ja som nikdy nič iné nerobil.
Dopil vodku, zaplatil a odišiel.
Od tohto momentu sa všetko zmenilo. Už
nemal viac chuť vstávať z postele
a niečo robiť. Len ležal, pozeral do stropu
a nechápal, ako sa to mohlo stať.
- Prečo? Prečo ja? Veď ja som vždy poctivo
pracoval. Veď..., – rozprával sa sám so
sebou.
Dni utekali. Mesiace tiež a Valér stále ležal
na posteli s pohľadom upretým na stenu.
Jedného dňa sa však zapozeral na poličku
s knihami. Pristúpil ku nej, prstom prechádzal po chrbtoch kníh, až nakoniec jednu
vytiahol. Detský atlas sveta, ktorý dostal
k svojím piatim narodeninám. Začal v ňom
listovať. Na jednej strane bol nakreslený
nemotorný obrázok chlapca a pod ním
detským písmom napísané: „Chcem ísť
sem“. Kam sem nebolo určené. Usmial
sa na obrázok, zavrel knihu a hodil ju na
stolík.
marec
apríl
máj
jún
Na druhý deň opäť otvoril atlas a premýšľal. Kam to vlastne chcel ísť. A prečo. Tieto
myšlienky ho každým dňom zamestnávali
viac a viac. Dni ubiehali rýchlejšie a príjemnejšie, a túžba spoznať, prečo ten malý
chlapec chcel ísť niekam do neznáma,
pomaly narastala.
Jedného dňa sedel a pozoroval fotky nad
posteľou. Videl tváre svojich blízkych, videl
seba. Všetkým žiaril úsmev na tvári, len na
jednej nie. Jediná zamračená tvár na neho
hľadela zo zrkadla. V tom momente sa ho
zmocnila dosiaľ neznáma chuť odísť. Odísť
niekam, kde ešte nebol. Niekam, kam
vždy chcel ísť. Do sveta. Teraz pochopil tú
čmáranicu. Nechcel ísť niekam, on chcel ísť
všade. Vstal zo stoličky, narýchlo nahádzal
nejaké veci do batohu, zabuchol dvere
bytu a vyrazil. Na rohu ulice vybral peniaze
z bankomatu a nastúpil na prvý autobus.
Šiel, nevedel kam, ale šiel. Veľmi chcel ísť.
Na konečnej presadol do ďalšieho autobusu a pokračoval v ceste.
V jednom okamihu pozrel na lístok a zistil,
že cieľová stanica autobusu je Varšava.
Chvíľu trvalo, kým si uvedomil, čo všetko
vykonal v tak krátkom čase, ale nakoniec
bol spokojný. Konečne cestoval do sveta
tak, ako to kedysi dávno chcel. V tomto
momente sa začal písať príbeh, ktorý
nijako nezapadal do presného Valérovho
plánu.
Plynuli dni a týždne. Vždy v novom meste,
v novej krajine, s novými ľuďmi. Dni plné
zážitkov a poznania.
V jeden letný večer pri poznávaní krás
budhistického chrámu pochopil, že žiť
podľa presného plánu nebolo jeho životným poslaním. Pochopiť, že musí žiť na
Zemi a nie v štáte bolo to, čo potreboval
zistiť.
améT
Prečo tu zostať...
napísal Marek Kukučka, fotil Róbert Kučák (www.fb.com/RsKPhotographer)
V stredu večer, po schôdzi našej redakcie,
sme sa s kolegom Zdenkom rozprávali,
čo a ako, ak na nás príde niekedy tvorivé
prázdno, stratí sa inšpirácia, keď treba
niečo napísať, ale nejde to samo - tak
plynne a jemne vznášavo... Je sobota večer
a zajtra je uzávierka. Je to teraz? Je tu teraz
tá „prázdna“ chvíľa, ktorú by malo zaplniť
písanie a spraviť ju šťastnou? Čas tlačí aj
netlačí... Niektorí napíšu aj po uzávierke,
a svet sa nezrúti. Vy čitatelia to ani nezbadáte :-) No teraz je tu taká chvíľa, nazvem
ju - tvorivá, ktorá smie byť šťastnou. Je to
tá správna chvíľa, hovorím si, lebo v nej
práve teraz vznikajú slová a premieňajú sa
myšlienky, ktoré smiete čítať. Sú jedinečné
(aj keď sú len moje), sú jedinečné (aj tie,
nimi vyvolané, vo vašich mysliach, veď sú
vaše).
Mám napísať článok k téme „Prečo tu
zostať?“ mala by to byť poviedka, príbeh,
možno úvaha. A postavy... Zatiaľ ich tu
nevidím. Mali by nejaké prísť, aby mi tu
nebolo tak smutno a osamelo... Zatiaľ tu
máme len hlavnú postavu, ktorú asi nazvete Marek, podľa autora, hoci ani vy si nie
ste úplne istí, či to, čo tu píšem ja, autor,
je naozaj o mne, alebo len tak rozmýšľam
a fabulujem. Nepoviem vám to. Myslím,
že aj vy, keď si len tak v pokojnejšej chvíli
slobodne premýšľate nad svetom, rozoberáte veci z rôznych pohľadov, tak vtedy
ste sami sebou - a zároveň nie ste. Sami
sa stávate svojou predstavou, alternatívou, lepším ja, odhodlaným, vznešeným
a správnym, občas zasneným, tešiacim sa
a túžiacim, keď zas spomínate na to, čo už
bolo a čo už nezmeníte, tak aj nesmelým,
neohrabaným, občas egoistickým a necitlivým, a potom zas krásnym, dobrým,
vznešeným, prekonávajúcim svoje aj iných
očakávania, keď rozmýšľate, čo by ste
spravili lepšie...
„Prečo tu zostať?“ - spýtam sa sám seba
a vidím prváka Mareka na hodine Telesnej
výchovy, na výške. Cvičíme jogu a dobrácky
postarší učiteľ nám rozpráva. Príde reč
aj na naše miesto, na krajinu, kde žijeme.
Hovorí: „Tu som sa narodil, sem patrím...
Tu mám žiť, tu je moje miesto, kam by som
šiel? Ak by som mal žiť inde, narodím sa
tam.“
Páčil sa mi tento jeho pohľad a vysvetlenie.
Aj pokoj a dôvera, s akou to hovoril. Jeho
viera. A vyrovnanosť so svetom okolo,
s osudom. Spokojnosť. Veľmi zaujímavý
pohľad. Väčšinou v rádiu či v televízii
počujeme, vidíme a stretávame sa s ľuďmi,
čo radi niekam chodia. Čím ďalej, tým
lepšie. Aj to sa mi páči... keď počúvam, čo
zažili, keď aj v OKU som čítal ich zážitky a príbehy po cestách-necestách, po
ďalekých krajinách, po Indii, Tibete, či „len
v neďalekom“ Rusku alebo v severských
krajoch :-)
„ “
sa stratiť môže, ak odpustíme. Niečo odpustíme a zabudneme, niečo odpustíme
a nezabudneme, niečo možno neodpustíme, ale naučíme sa proti tomu brániť a žiť.
Vidím okolo seba veľa dobrého a pekného.
Viac dobrého ako zlého. Vo svete aj v ľuďoch. Je to klam? Je to sen? Je to len preto,
že tak chcem? Verím, že nie. Je to svet.
Síce môj a svetov je toľko, koľko je ľudí na
Zemi (prípadne aj o niečo viac ;-), ale tento
svet, v ktorom žijem, je naozaj môj. A to mi
nikto nevezme. Môj dom a záhrada, cesta
do roboty, pieseň v rádiu, čo mi pripomína šťastné chvíle. Ľudia, ktorých mám
rád, s ktorými som rád. Čo ma tešia. Pre
ktorých som aj ja radosťou. Už dlhé roky.
Chalupa v objatí Štiavnických hôr. Stromy,
čo zažili storočia – času, búrok, bleskov
a zím, letá aj vietor, dotyk krídla spevavého
vtáčika aj ruky, na kôre svojho kmeňa, ruky
človeka na sekundu zdieľajúceho svoj život
s ním, slzy dažďa, horúčavu aj dych vetra.
Som tu doma...
Ja som bol, okrem okolitých zemí, vo
Fínsku, v Bulharsku, Chorvátsku, Srbsku
a páčilo sa mi tam. Podobnosť či rozdielnosť s našou krajinou a ľuďmi, ich kultúra,
špecifickosť a jedinečnosť, ale aj rovnaká
skutočná ľudskosť, malosť či veľkosť, vzácnosť či všednosť.
Možno, ak by som sa narodil inde, ako
vravel môj učiteľ, bol by som doma tam.
Možno... Možno, keby som bol dobrodružný zvedavec a bádač, išiel by som
sa potom pozrieť sem, z vyspelého sveta,
do exotickej, hoci malej európskej, krajiny.
Možno, keby som bol dobrodruh, ako
náš bývalý kolega, na ktorého si môžete
spomenúť, keď prechádzate okolo jeho
pamätnej tabule, dolu v B-bloku Fakulty
elektrotechniky a informatiky, chodil by
som po vrcholoch Himalájí. Keby som bol
dobrý športovec, hokejista, reprezentoval
by som Slovensko na Majstrovstvách sveta
v ľadovom hokeji alebo na Olympiáde.
Mám rád Slovensko a je mi tu dobre.
Nenechám si ho pokaziť zlými ľuďmi
a myšlienkami. Aj ja som človek a mám
myšlienky. Môžem ho robiť krajším
a šťastnejším, len o kúsok, len o kvapku,
ale predsa. Žiadne, ani najmenšie dobro
sa nestratí, v to verím. Zlo, aj najväčšie,
Ale ja som len obyčajný človek. Žijem svoj
život tu na Zemi, najlepšie ako viem. Mám
rád život, svet aj ľudí. Teším sa z pekného.
Mám rád svojich blízkych, som s nimi rád
a oni sú radi so mnou. Viem, že aj inde na
svete by sa dalo žiť, ale ja som doma tu.
A som tu šťastný...
tu som doma…
21
Organizácie
eicázinagrO
Ako prežiť
Erasmus
napísal Michal Kuročka
Erasmus je hlavne o živote v zahraničí. Mnoho ľudí sa obáva, ako to prežije. Väčšina to nakoniec prežije ako
najlepší rok svojho života. V tomto
článku sa vám pokúsim dať návod na
najkrajší rok svojho života.
ZAČNI EŠTE DNES
Máločo je študentom také vlastné ako
odkladanie vecí, ktoré treba urobiť. Tak
najbližšie, keď budeš odkladať učenie sa
na skúšku, aspoň si v tom čase priprav
Erasmus prihlášku. Je to lepšie ako v posledný deň podávania prihlášok behať ako
veverička z Doby ľadovej.
SEMESTER NESTAČÍ
Veľa ľudí sa odhodlá na Erasmus, ale len
na jeden semester. Toto je veľmi individuálne, ale väčšina ľudí, ktorí boli na jeden
semester, by boli radšej ostali ešte na
jeden. Je to ako skočiť bungee jumping
na polovičnom lane. Dá sa to, ale je to len
polovičná zábava.
KRAJINA TVOJICH SNOV
Je veľa kritérií, podľa ktorých sa dá vybrať
miesto Erasmus pobytu. Najväčším obmedzením je zoznam univerzít, s ktorými
má tvoja fakulta podpísanú zmluvu. Tento
zoznam nájdeš na stránke školy. Ak tam
nie je tvoje vysnívané miesto, ešte sa nevzdávaj. Oddelenie zahraničných vzťahov
môže podpísať novú zmluvu. Vybav sa
však veľkou trpezlivosťou a príď včas. Ak to
nestíhaš, ani tak nie je nič stratené. Stretol
som veľa ľudí, ktorí sa dostali na Erasmus
september
október
november
december
január
február
na miesto, o ktorom si nikdy nemysleli, že
ho navštívia, no zamilovali si ho a nevymenili by ho za nič.
ERASMUS FLAT
Vec, ktorá nesmierne ovplyvní tvoj Erasmus, je miesto, kde budeš bývať. Mnohé
štáty nemajú internáty, kde by ubytovávali
Erasmus študentov alebo, ak majú, sú
nesmierne drahé. V takom prípade ti neostáva nič iné, ako nájsť si privát. Bývanie
s lokálnymi je úžasné, pretože sa človek
naučí jazyk a kultúru. Avšak ešte lepšie
je bývanie s inými Erasmus študentmi,
takzvaný Erasmus Flat. Človek sa aj naučí
cudzí jazyk (pokiaľ nebýva s Čechmi) a navyše sa stretne s ľuďmi rovnakého veku
a pravdepodobne aj spánkového režimu.
UČ SA NOVÉ JAZYKY
Na väčšine univerzít stačí vedieť aspoň
komunikatívne anglicky. Hlavne sa netreba
podceňovať. My Slováci mame veľmi dobrú angličtinu a aj tak sa bojíme. Garantujem ti, že na Erasme stretneš viacero ľudí,
ktorí budú hovoriť po anglicky oveľa horšie
ako ty. Okrem toho, na Erasmus ideš aj
preto, aby si sa naučil nový jazyk. Tak načo
čakať, kým sa naučíš hovoriť bezchybnou
angličtinou? Ak ideš na Erasmus s dokonalými jazykovými schopnosťami, bude mať
pre teba len polovičný prínos. Vynikajúci
nápad je využiť bezplatné Erasmus Language Course pred odchodom. Taktiež
veľa univerzít ponúka priamo na mieste
zadarmo kurz miestneho jazyka. Takže
„Don't worry be Erasmus!“
marec
apríl
máj
jún
SKÚS NOVÉ PREDMETY
Väčšinu predmetov na Erasme si človek
vyberá tak, aby mu boli uznané aj na jeho
alma mater. Bohužiaľ, na našej skole ešte
nepochopili, že študovať inde sa chodí
preto, aby sa človek naučil niečo nové.
Preto budeš mať pravdepodobne veľa
predmetov takých, aby sa podobali tým,
ktoré sa učia tu na Slovensku. Odporúčam
pridať si ale aj niekoľko predmetov navyše.
Nie, ja rozhodne nie som bifľoš. Rád si
vyberám cestu najmenšieho odporu, ale
Erasmus ti ponúka príležitosť, aká si ti
už tak ľahko nenaskytne. Môžeš sa učiť
predmety, ktoré nevie niekto z tvojich
spolužiakov, často dokonca nikto na celom
Slovensku. Môžeš si zvoliť predmety bez
ohľadu na odbor. To najlepšie je, že ich
nemusíš absolvovať. Ak nebudú spĺňať
tvoje očakávania alebo budú príliš ťažké,
môžeš kedykoľvek prestať na ne chodiť.
Jediný pozor si musíš dávať, aby si mal
za semester aspoň 20 kreditov. Ale to by
nemal byť problém.
NIE JE FYZIKA AKO FYZIKA
Aj keď majú predmety v zahraničí podobný
alebo rovnaký názov, ešte to neznamená,
že sa tam bude vyučovať to isté. Taktiež budeš možno prekvapený, ale ani
vyučovanie nemusí prebiehať rovnakou
metódou. Zatiaľ čo na našej univerzite
som mal len jeden predmet, kde som pracoval v tíme, v zahraničí sme mali tímové
semestrálne projekty na väčšine predmetov. Ak to bude na teba príliš ťažké, ešte
mesiac po príchode môžeš podať žiadosť
o zmenu Learning Agreement (Zoznamu
predmetov) a ubrať, respektíve pridať,
predmety, ktoré chceš.
SKÚŠAJ NOVÉ VECI
Na Erasme prídeš do kontaktu s mnohými
kultúrami. A to je na ňom také úžasné.
Najkrajšie momenty pre mňa boli, keď
sme mali na Erasmus Flat spoločné
večere. Číňanka pripravila pikantný šalát,
Mexičan polievku, Talianky výborné
cestoviny, Venezuelčanka pripravila sladký
dezert a Francúz doniesol víno. Spoločne
sme jedli, pili a nakoniec sme do rána hrali
karty. Znie to ako maličkosť, ale tá zmes
kultúr bola neopísateľne krásna. Bolo to
ako precestovať celý svet za jeden večer.
Jednoducho to treba zažiť.
Existujú aj iné organizácie, ktoré sa starajú
o prichádzajúcich erasmákov. Takže neváhaj ich kontaktovať ešte pred príchodom
alebo sa pridaj do ich FB skupiny.
ZAŽI ERASMUS DOMA
Ak z nejakého dôvodu nemôžeš isť na
Erasmus alebo chceš zistiť, aké je to byť na
Erasme doma, pridaj sa do Buddy systému
ESN STUBA. Dostaneš jedného Erasmus
študenta, ktorému pomôžeš aklimatizovať
sa v novom meste. Súčasne sa zlepšíš
v angličtine, získaš informácie o jeho
krajine a škole.
CHOĎ!
Hlavne neváhaj. Štúdium v zahraničí je
úžasná skúsenosť, ktorú si budeš pamätať
do konca života. V podstate ti platia za
to, že spoznávaš inú krajinu zadarmo. Že
stratíš kamarátov? Nevadí. Verní kamaráti
s tebou budú v dobrom aj v zlom a tých
nestratíš. Súčasne ale získaš veľa úžasných
kamarátov po celom svete. Taktiež dobrý
vzťah s partnerom vydrží. Ak nie, tak asi
to nebola láska na celý život. Na Erasme
vznikol nejeden nový vzťah. Tak zabudni
na výhovorky a choď do toho.
CESTUJ
Keď si na Erasme, jednoznačne cestuj.
Asi už nikdy nebudeš mať šancu spoznať
okolie miesta, kde si. Všade sa dá nájsť
veľa krásneho. Viem že toto ide dosť do
peňazí, avšak stojí to za to. Cestovať sa dá
aj veľmi lacno, ak sa chce. Prenajať si auto
s ostatnými erasmákmi, ísť vlakom, ísť na
výlet s ESN, možností je veľa.
ESN
Erasmus Student Network je medzinárodná študentská organizácia ktorá je na
väčšine univerzít. Je vedená miestnymi
študentmi, ktorí dobrovoľne pomáhajú
prichádzajúcim študentom. Na každej
univerzite funguje ESN inak a všade má aj
odlišné aktivity. Najčastejšou z nich je tzv.
„Buddy system,“ kedy každému prichádzajúcemu študentovi pridelia jedného miestneho študenta, kamaráta (Buddy), ktorý
mu pomáha počas jeho Erasmus pobytu.
Od vyzdvihnutia na letisku mu pomáha
vybavovať ubytovanie, električenku, zápis
do štúdia a iné. Taktiež ESN organizuje
rôznorodé spoločenské, kultúrne, zábavné, dobročinné alebo športové aktivity.
23
Organizácie
eicázinagrO
ANALÝZA
Na workshope si skupinky stanovili
postupnosť a kroky ako zaujať študentov
a pozvať ich na nimi organizovanú udalosť.
Obe skupinky prezentovali svoje riešenia.
Keďže každá činnosť si zaslúži odmenu,
skupinky boli odmenené chutnými bonboniérami.
Aktivita aj na
Na každý týždeň semestra sme
pripravili na fakulte FEI v stredu od
19:00 praktickú besedu na témy ako
komunikácia, vyhľadávanie príležitostí, vplyv informácii na naše konanie,
analýza a vyhodnotenie nápadu,
SMART stanovenie cieľov, tvorba
reklamy, časový manažment, zdroje
financií a ich využívanie, vedenie
vzorom a akcia, realizácia.
NEDÁ SA
V minulom čísle sme v okočasopise písali
o prvom workshope na Tému komunikácia, študenti si vyskúšali ako "dlho" trvá
jedna minúta a zamerali sme sa na úspešný prejav – príprava rečníka, jazykolamy,
tréma, príprava prezentácie a samozrejme
prezentovanie. Poslucháči sa naučili ako
osloviť a zaujať publikum.
PROBLÉM JE
Čo vás štve? S čím máte problém? Že
každý problém vieme zužitkovať sme si
ukázali v druhom module. Na nájdený
problém zúčastnení stanovili 7 možných
riešení a ukázali sme si postup ako určiť
vhodnosť tej či onej metódy.
september
október
november
december
január
február
marec
apríl
máj
jún
FINANCIE
Financie nás ovplyvňujú každý deň. Ako
získať finančné prostriedky a aké sú rôzne
zdroje od grantu po nenávratnú pôžičku
pochopili poslucháči na workshope. Projektová manažérka ukázala ako financie
pracujú vo veľkých nadnárodných firmách
a ich projektoch.
napísal Michal Makas
STU
STANOVENIE CIEĽOV
Vieš, kde budeš o 5 rokov? Aké budú tvoje
príjmy? Aké máš vízie do budúcna? Ako
si správne "nastaviť" svoj cieľ, ako za ním
kráčať a ako správne vnímať prekážky. Študenti si to vyskúšali a svoje ciele následne
odprezentovali.
Na tieto prezentácie sme pozývali zástupcov z praxe. Viackrát prišiel Miroslav
Hajnoš z Európskeho dialógu, Peter Ilko
z Injoy agency, projektový manažér projektu AZU Peter Vrábel, projektová manažérka Zuzana Kormanovičová z Telefoniky
a z finančného sektora Martin Bacigál
a právnik Maroš Paulini. Hostia ukázali
študentom nové možnosti ako sa zlepšiť
a čo využiť, aby sa presadili na pracovnom
trhu. Porozprávali ako to funguje v ich
spoločnostiach, a aj v podobe inšpirácie
zanechali odkaz študentom.
REKLAMA A MARKETING
Koľko plagátov denne prečítate a koľko iba
obídete? Nové formy reklamy, jej výhody
a vplyv nám prišiel objasniť ďalší hosť
z praxe. Študenti si vyskúšali zábavnou
formou vytváranie reklamy. Výsledkom bol
"puk od Dánska" a "zober si keš". Okrem
predaja produktu sme si vyskúšali ako sa
predať na trhu práce.
ČERTOVO
Keď ti budem hovoriť, že si šikovný matematik alebo programátor a budeš na tom
stavať, dosiahneš lepšie výsledky. Keď ti
budem hovoriť, že máš od programátora
ďaleko, výsledky budú horšie. Ovplyvňovanie myšlienok a činov sme ukázali na
ukážkach. Všetci zúčastnení sa naučili ako
zlepšiť svoje výsledky. Som presvedčený,
že sa zlepšujú aj naďalej.
RIADENIE
Ako si zorganizovať čas, aby som všetko
stíhal? Čo je technika GTD a Eisenhowerovo okno sme sa naučili 27.11. Vyskúšali
sme si vytvoriť TO DO, NOT TO DO LIST,
týždenný plán a ako povedať nie činnostiam, ktoré zabíjajú čas. Niekedy naozaj
platí 30+1+2+1 = 50!
VEDENIE VYOROM
Manažér môže rozprávať koľko chce,
ľudia pozerajú na činy. Táto myšlienka sa
prezentovala na besede Vedenie vzorom.
Prezradili aké kroky podnikli lídri veľkých
spoločností, aby sa odlíšili od priemeru.
Človek niečo najrýchlejšie pochytí z činov
a správania sa ostatných.
Ak si pripravený na sebe pracovať a chceš
sa zdokonaliť v organizovaní, komunikácii,
práci v tíme, prednášaní, alebo len chceš
byť súčasťou skvelej partie a urobiť niečo
pre svoju budúcnosť, tak nás neváhaj
kontaktovať na [email protected] Pre vás
ostatných je tu portál www.azu.sk, kde
môžete nájsť skvelé projekty a možnosti
viac ako 50-tich stáží.
25
Organizácie
eicázinagrO
Ako vyzeral rok v USA
na stáži s IAESTE
napísal Filip Tuhý
Vďaka výmennému programu
organizácie IAESTE Slovakia absolvuje odbornú stáž v zahraničí cca 50
študentov ročne. Jedným z nich bol
aj Filip, ktorý takto dostal príležitosť
vycestovať na rok do USA. Viac o jeho
pobyte za veľkou mlákou sa môžete
dozvedieť z Filipovho reportu.
3. Júla 2012 večer som priletel do Detroitu. Po predchádzajúcej mailovej komunikácií ma prišli čakať predošlí stážisti.
Ann Arbor je univerzitné mesto lokalizované cca 40 minút autom od Detroitu.
U stážistov som zostal aj prvý mesiac,
oni mi ukázali trochu okolie aj som s nimi
šiel prvý deň do práce. Prvý mesiac som
býval s nimi, ale ako postupne poodchádzali, musel som sa odsťahovať a nájsť si
vlastné bývanie. Na tento účel som použil
webstránku „craigslist“, kde zverejňujú
inzeráty rôzneho druhu, okrem iného aj
to, kto hľadá alebo ponúka ubytovanie.
Takýmto spôsobom som si po niekoľkých
neúspešných pokusoch našiel podnájom, izbu v dvojizbovom byte. Býval som
s Afroameričanom, s ktorým sme zdieľali
kúpeľňu, kuchyňu a obývačku. Práčovňa
sa nachádzala v komplexe a za pranie bol
extra poplatok.
pocestovať. Stravovali sme sa samostatne,
buď v okolitých reštauráciách alebo príležitostným varením. O kultúrny program
sme sa starali spolu s ostatnými stážistami
(okrem mňa dvaja Poliaci a Čech), s ktorými sme podnikli viacero „roadtripov“.
Náplňou stáže bolo párové programovanie a testom riadený vývoj. Všetko čo
Menlo (firma v ktorej som pracoval) vykonáva, vykonáva veľmi progresívne agilným
prístupom. Keďže sme boli asi desiata skupina stážistov, už vedia čo očakávať, takže
prijatý som bol veľmi pozitívne. Pracovalo
sa vždy 40 hodín do týždňa, nie viac, nie
menej. Naučil som sa veľmi veľa čo sa odborných programátorských prístupov týka,
ako aj iných vecí ohľadom dizajnu softvéru
a projekt manažmentu. Absolvoval som
všetky kurzy(3), ktoré Menlo poskytuje
verejnosti. Aj keď na americké pomery bol
plat nízky, myslím si, že bol postačujúci,
cca polovica platu šla na nájom a zo zvyšku sa dalo celkom dobre vyžiť a aj čo to
Celkovo stáž hodnotím veľmi pozitívne, rok
ubehol veľmi rýchlo, odborný prínos bol
veľmi veľký a tiež spoznanie inej kultúry
prínosné. Ann Arbor je veľmi príjemné
mestečko so širokou paletou reštaurácií
a možných vyplnení voľného času. Môžem
len odporučiť.
Bohatá sezóna 2012/2013
zelenej formuly
napísali Vladimír Algayer
a Ľudovít Petržala
Rýchle autá, napínavé súťaže a aj
mnoho eventov našich sponzorov,
to všetko STUBA Green Team zažil
v poslednej sezóne. Tá pre nás bola
výzvou, ktorá priniesla veľa adrenalínových momentov, ale aj radostí
a ponaučení.
Najviac zážitkov si jednoznačne nesieme
z medzinárodných súťaží FORMULA STUDENT v Českej Republike a Maďarsku.
Vďaka príspevku z fondu Slovenskej sporiteľne sa STUBA Green Teamu podarilo
vycestovať 8. - 11. augusta na vôbec prvý
ročník súťaže Formula Student Czech Republic do Hradca Králové. Tu sme zabodovali v súťažnej disciplíne "BUSINESS PLAN",
kde sme skončili na vynikajúcom druhom
mieste, a tak sme predbehli popredné
a na súťaži favorizované univerzity z Mníchova, Prahy či Budapešti. Vďaka nášmu
projektu sme dostali produkt slovenských
študentov na súťaž európskeho formátu.
Dokázali sme, že ak sa stretnú mladí ľudia
s nadšením a zápalom pre spoločnú vec,
je možné spojiť teoretické znalosti s praxou a užiť si pri tom veľa zábavy.
Počas horúcich augustových dní sme
s formulkou súťažili aj na medzinárodných
pretekoch študentských formúl v maďarskom Györe. Po úspešnom absolvovaní
technickej kontroly sme sa zúčastnili
súťažných dynamických disciplín ako
Acceleration (čas, za ktorý formula prejde
september
október
november
december
január
február
100m), Skid Pad (testovanie riadenia monopostu, jazda v tvare čísla 8) a Endurance
(vytrvalostný pretek formúl). V kategórii
Acceleration sme sa umiestnili na 17.
mieste z celkových 38 miest s časom 4,11
sekundy. V kategórii Skid Pad sme skončili
s vynikajúcim časom 6,5 sekundy, pre
porovnanie prvé miesto dosiahlo čas 4,9
sekundy.
Mediálne najúspešnejšou akciou roka sa
nepochybne stala Formula okolo Slovenska, ktorú organizovala Strojnícka fakulta
STU. V dňoch 21. až 25. októbra sme
navštívili päť slovenských miest. V Myjave,
Trenčíne, Žiline, Handlovej a Leviciach sme
sa na pôdach stredných škôl a gymnázií
snažili zaujať študentov a záujemcov
o štúdium technických smerov. Cieľom
podujatia bolo preukázať jednak uplatniteľnosť absolventov na trhu práce, ale aj
mimoškolskú činnosť študentov Strojníckej
fakulty STU a bližšie predstaviť štúdijné
programy fakulty.
Zaujímavosťou tejto sezóny bolo aj natáčanie reklamného spotu pre OC Aupark
v Bratislave. Po rekonštrukcii podzemných
garáží Aupark ponúka majiteľom elektromobilov parkovacie miesta s nabíjacími
stanicami pre ich vozidlá. Aupark si nás
pozval, aby sme ukázali, že elektromobilita
má naozaj budúcnosť a na jej formovaní
sa aktívne podieľajú aj študenti, ktorí si
popritom stíhajú zaskočiť aj na nákupy
alebo na kávu do Auparku. ;)
marec
apríl
máj
jún
Samozrejme nič z toho, čo sme sa naučili
a zažili, by nebolo možné bez podpory
zo strany univerzity, ale aj mnohých
partnerov a sponzorov, ktorí nám pomáhajú napredovať, každú sezónu mať
lepšie a lepšie auto a zdieľajú s nami
nadšenie. Preto im všetkým, ale aj vám,
našim fanúšikom, ďakujeme za podporu
a záujem o tím a už teraz vám sľubujeme,
že v sezóne 2013/2014 sa máte na čo
tešiť. Najhorúcejšie novinky nájdete na
našej stránke www.sgteam.eu, na našom
Facebooku a ak Vás zaujímajú videá z jázd
a o tíme, potom si určite pozrite aj náš
STUBA Green Team kanál na YouTube.
STUBA GREEN TEAM V SKRATKE
STUBA Green Team je študentská organizácia so sídlom na Strojníckej fakulte STU,
ktorá spája študentov STU, EU a UK. Už
piaty rok študenti rôznych odborov spolupracujú na vývoji a konštrukcii formule
s čisto elektrickým pohonom. Tím spolupracuje s viacerými spoločnosťami, ktoré
podporujú STUBA Grean Team materiálne,
finančne a taktiež svojimi cennými radami
a know-how. Študentský tím má za sebou
mnoho významných ocenení a to nie len
na Slovensku, ale aj v rámci Európy.
Jozef Bendík a jeho cesta
napísala Natália Luptáková, fotil Elam
S Jozefom Bendíkom, ekonómom
a dlhoročným členom jediného vysokoškolského klubu v Bratislave, som
sa stretla priamo v priestoroch, ktoré
otvorili svoje brány pre verejnosť už
pred neuveriteľnými 31 rokmi. Na pódiu sa vystriedala celá rada zvučných
mien ako napríklad Pavol Hammel,
Július Satinský, Jaro Nohavica, HEX,
Puding Pani Elvisovej alebo Elán. Klub
prežil krízu a v súčasnosti ponúka študentom celé spektrum aktivít. Jozef
na chvíľu prerušil hru na saxofóne,
pohodlne sa usadil a prezradil mi viac.
ELAM totižto nie je len barom alebo
diskotékou, ako to vníma väčšina
ľudí.
Študentom ponúkate aj záujmové krúžky, ako sa môžu študenti prihlásiť?
V súčastnosti funguje Usporiadateľský krúžok, Technika, Propagácia, Video krúžok,
Divadlo Hudby, Foto a KMIT.
Každý krúžok má svoju klubovňu, až na
usporiadateľov. Tí sa pohybujú v celom
klube. Majú na starosti chod akcií a poriadok. Najprv sa slúžia hudobné kaviarne, kde človek zbiera poháre a umýva
záchody. Neznie to príliš vábne, ale z tohto
krúžku sa dá najrýchlejšie dostať na vyššie
pozície. Technika sa stará o svietenie na
akciách, chalani sa učia zvučiť, opravovať elektroniku. Keď sú technici šikovní,
veľakrát chodia potom aj na veľké letné
festivaly, kde robia technikov. Propagácia
má na starosti návrh a výrobu plagátov
a celý marketing. Vo Videu majú prístup ku
projektorom, členovia sa naučia prácu s videom, teda ako zapájať, strihať, čo treba v
klube točiť, natočia. Úzko spolupracujú so
študentskou televíziou mc2. Ďalším krúžkom je divadlo hudby, kde sa v podstate
môžeš tvorivo venovať, čomu chceš. Tam
si môžeš najskôr vymyslieť vlastný kultúrny
program, alebo divadelné hry, besedy,
projekcie filmov a zrealizovať to. Déháčkari
(členovia Divadla Hudby) získajú v klube
kopec kontaktov na realizáciu alebo podporu projektu, ak už majú niejakú víziu.
Aj ja patrím do tohto krúžku. Fotokrúžok
sa venuje fotografii, či už digitálnej, alebo
klasickej. Majú k dispozícii svoj fotolab aj
ateliér a fotia eventy. Posledný je KMIT,
to sú naši počítačoví technici, ktorí riešia
počítačové servery. Neskôr sa samozrejme
v tomto odvetví aj zamestnávajú.
Nábory sa robia vždy na začiatku semestra, stačí prísť na konkurz. V predstihu
budú určite vylepené plagáty s presným
dátumom. Na oficiálne webovej stránke
www.elam.sk je možné pridať sa cez sekciu
„konkurz“ .
Ako vyzeral tvoj konkurz?
Prišiel som na jeseň 2010. Presvedčil ma
teraz už bývalý klubista – čestný člen klubu
Martin Mrava .Rozprával mi o klube a tak
som na univerzitu prišiel s tým, že chcem
patriť do ELAMu.
Vtedy nás na konkurz prišlo strašne veľa,
asi 15 študentov chcelo ísť do DHčka. Išiel
som ešte aj s kamarátkou, ale ju nezobrali.
Vyplnil som dotazník, porozprávali sme sa,
dali mi dva deci vína a potom som tŕpol, či
mi príde smska do dvoch týždňov. A prišla.
Koľko študentov u vás momentálne
pracuje ?
Nepracuje nikto, všetci tu sú zadarmo
a dobrovoľne, ale momentálne je v klube
30 až 50 aktívnych členov, ale samozrejme
chodia nám pomôcť aj starší členovia.
Majú aj starí členovia stále výhody?
Vždy v máji máme takzvaný Míting, na ktorom sa vyhlasujú čestní členovia. Tí majú
ešte stále u nás na bare číslo, stále majú
prístup, teda sú preukazovými členmi
a stále klub vlastnia. Sú to zvyčajne tí, ktorí
si odpracovali dlhé roky. Ich preukazové
členstvo zaniká iba smrťou, alebo zánikom
klubu.
Aký je rozdiel medzi preukazovými
a nepreukazovými členmi?
Každý člen, ktorý vlastní preukaz, je
zároveň majiteľom klubu. Ten sa dostáva
po individuálne dlhej dobe, podľa miery
angažovanosti v klube, spravidla je to pár
mesiacov. Je to zároveň akési skúšobné
obdobie, či sa študent osvedčí natoľko,
že mu možno zveriť kľúče a tým pádom
prístup do všetkých miestností a časom do
barov. Začína sa prácou v krúžkoch, tá sa
berie ako povinná a činnosť v klube (pomoc pri akciách) je takpovediac nutná. Je
to ťažké obdobie, ale zároveň aj najkrajšie,
pretože si môže vybrať, koľko času klubu
venuje a teda ako rýchlo preukaz dostane.
Čo ti klub za ten čas čo v ňom pracuješ
dal a čo ti vzal?
Vzal mi roky. Psychicky som zostarol. Ale
nevnímam to negatívne. Len som musel
riešiť veci, ku ktorým sa človek dostane
možno v 35-ke alebo aj neskôr. Finančné zmluvy, dojednávanie, organizácia,
rozmýšľanie ako to urobiť tak, aby to bolo
čo najlepšie a najvýhodnejšie. A potom
keď vbehnem naspäť do normálneho
študentského života, tak niekedy závidím
spolužiakom ich problémy. Dal mi tiež
kamarátstva, vzťahy, kontakty a život,
ktorý by som si bez klubu určite do takej
miery neužil. Otvoril mi cesty a prinútil ma
rozmýšľať reálne.
Dal mi tiež priestor, kde sa môžem realizovať. Vďaka klubu som začal poriadne cvičiť
hru na saxofóne. Môžem sa tu zavrieť
a do tretej ráno ma nikto neruší, čo je na
internátoch veľká výhoda.
Posledná otázka, čo nového pripravujete pred Vianocami?
Veľkou akciou bude tohtoročná Improliga, teda súťaž divadelných improvizácií
s čestnými umeleckými hosťami Mariánom
Labudom a Robom Jakabom, ktorá sa
uskutoční 27. novembra. Koho zaujímajú
začiatky dvojice Lasica a Satinský, bude
im venovaný profil 4.decembra. Potom
10.decembra sa uskutoční Fusion Live,
čo je vlastne mix house štýlu a new jazzu.
A ešte bude Kefan párty s gogo tanečnicami v klietkach, budú sa rozdávať vibrátory
a všetky možné hračky a navštevníci budú
rozlíšení náramkami na single a zadaných. No a 20. decembra bude tematická
Christmas Party s vianočnou výzdobou
a náladou, tým uzavrieme tento rok.
27
eicázinagrO
ESN STUBA
napísal Michal Makas
Chceš spoznať zaujímavých ľudí?
Chceš mať priateľov z celej Európy?
Rád by si cestoval po Európe? Máš
záujem zlepšiť si cudzí jazyk? Rád
organizuješ výlety či párty?
Tak neváhaj a pridaj sa do ESN STUBA!
Erasmus Student Network STUBA je
študentská dobrovoľnícka organizácia,
ktorej cieľom je pomáhať prichádzajúcim
zahraničným študentom , zorientovať sa
počas ich mobility v novom prostredí a
oboznámiť sa s kultúrou našej krajiny.
ESN STUBA je jednou z 6 bratislavských
sekcií ESN a 13-tich sekcií celého ESN
Slovakia. Taktiež zastrešuje všetky fakulty
STU, ktoré sa nachádzajú v hlavnom
meste a MTF v Trnave. Na veľkých akciách
spolupracuje s ESN Bratislava - ostatnými
bratislavskými sekciami.
Táto druhá najmladšia sekcia vznikla v lete
2012 a v súčasnosti má vo svojich radoch
členov prakticky z každej fakulty - strojníckej, stavebnej, elektrotechniky a informatiky, informatiky a informačných technológii,
architektúry, chemickej a potravinárskej
technológie a aj ústavu manažmentu. V
súčasnosti majú viac ako 20 aktívnych
členov a ďalší študenti sú vítaní.
Činnosťou ESN STUBA sú aktivity pre
erasmákov, ktorí prišli študovať buď na
semester, alebo na celý akademický rok na
našu Alma Mater - STU. Každý zahraničný študent, ktorý príde na Erasmus na
niektorú z fakúlt STU má priradeného
svojho buddyho - ESN člena, ktorý príde
vyzdvihnúť Erasmáka na letisko, príde s
ním na študijné oddelenie a pomáha mu
s úvodným "klimatizovaním" sa na fakulte
a na Slovensku. Erasmáci väčšinou bývajú
na internátoch, niekedy kvôli kapacitným
problémom sú umiestnení na privát.
Najčastejšie k nám cestujú Španieli,
Francúzi a Nemci, v menších počtoch prišli
študenti z Poľska, Talianska, Bulharska,
Turecka, Grécka, či Litvy. A aké fakulty sú
pre zahraničných študentov lákavé? Počet
študentov na jednotlivých fakultách je
nasledovný:
FA – SvF –
SjF –
FEI –
UM –
FCHPT –
17
8
7
6
4
2
Motiváciou pre členov je získanie nových
kamarátov z cudzích krajín, čo sa neoddeliteľne spája s poznávaním novej kultúry a
samozrejme aj zdokonaľovaním anglického
jazyka. Členovia chodia s erasmákmi len tak
von na pivo, či Erasmus párty. ESN STUBA
zorganizovalo aj laser game, ktorá mala
dobrú odozvu a uvažujú o zorganizovaní
ďalšej hry. Taktiež so zahraničnými študentmi darovali krv a podporili dobrú vec.
Spolu s ostatnými bratislavskými sekciami
zorganizovali dvakrát bungee jumping z
mosta Lafranconi, na ktorom sa zúčastnilo
veľa erasmákov a viacerí z nich si to zapamätali ako nezabudnuteľný zážitok.
Neodmysliteľnou súčasťou pre erasmákov
budú International Dinners, kde sa vytvoria
skupinky podľa jednotlivých krajín a každá
skupinka prezentuje svoju krajinu, jazyk a
kultúru. Chýbať pri tom nebudú ani prípravy tradičného jedla, či ochutnávky alkoholu.
Prvý večer bude patriť samozrejme Slovensku, kde členovia predstavia slovenské
pochutiny a alkohol. International Dinners
sú plánované na každé 2-3 týždne.
Erasmáci budú mať možnosť spoznať našu
krajinu počas víkendových výletov po Slovensku, kde navštívia Vysoké Tatry, Banskú
Bystricu, či klenoty východného Slovenska.
Množstvo výletov si organizujú erasmáci aj
sami, keď už sú úplne samostatní (približne
po mesiaci).
V rámci SocialErasmus sa uskutočnil
projekt Erasmus in School, kedy zahraniční
študenti prišli na strednú školu a odprezentovali slovenským stredoškolákom svoju
krajinu, jazyk a kultúru. Počas semestra
navštívili 3 stredné školy.
Ešte stále váhaš, či sa pridať? ESN STUBA
hľadá lokálneho webmastra, grafika, ale aj
ľudí, ktorí majú záujem starať sa o erasmákov, niečo zorganizovať alebo sa zabaviť.
V prípade záujmu alebo ďalších otázok
pokojne napíšte na [email protected]
Za informácie o ESN STUBA ďakujem
Kataríne Jankovičovej, local representative
ESN STUBA.
Je vysoká škola v zahraničí vždy tá najlepšia
voľba? napísala Izabela Malašenková
Takto pred rokom som si lámala hlavu
kam pôjdem študovať. Hlásila som sa
čo najviac do zahraničia a prihlášky na
Slovensku boli len poistka. Na zahraničné univerzity som bola prijatá, už som
sa tam videla. Po maturite prišiel zlom a
začala som uvažovať, či je naozaj správnou voľbou ísť preč, od všetkých aktivít,
možností, ktoré Bratislava ponúka, od
vybudovaných kontaktov.
Celú strednú som predsa snívala, ako sa zapojím do kvalitných organizácií, ktoré ponúkajú
množstvo príležitostí na mimoškolské vzdelávanie. Napríklad do združenia Manageria či
ďalších spolkov. A pri odchode do zahraničia
by som sa musela rozhodovať, čo bude s
organizáciou, ktorú som spoluzakladala, a má
už pár úspešných projektov za sebou? Prehodnotila som svoj výber a napokon zostala
v Bratislave. Zmenu rozhodnutia, ale vôbec
neľutujem.
Začiatkom septembra som rýchlo obnovila myšlienky na organizáciu Manageria. o
ktorej som popri snoch o štúdiu v zahraničí
rozmýšľala, že raz ako vysokoškoláčka budem
súčasťou jej Manageria Leadership Program-u (MLP). Prešla som výberovým procesom a
prijali ma na tento trojročný program. Mala
som neuveriteľnú radosť, hoci som do detailov
nevedela, aké projekty Manageria robí. Informácie som dovtedy čerpala najmä z niekoľkých
videí.
„Jedinečný rozvojový vzdelávací program pre
budúcich lídrov“. Veta o programe MLP, ktorá
možno príde viacerým ako klišé, no už po
dvoch mesiacoch som začala chápať, že je to
viac ako len veta, je to viac ako len marketingová návnada na študentov.
Pravidelné workshopy, stretávania sa s
úspešnými ľuďmi, ale hlavne skúsenosti,
ktoré nadobúdajú študenti počas eventov
ako sú napríklad Night of Chances, či Fórum
Inšpiratívnych Myšlienok, dávajú neuveriteľné
skúsenosti každému z nás.
Som tiež spoluzakladatelkou občianskeho
združenia ID Space Team, ktoré sa venuje
mládeži a stojí za projektami Rozbaľ to, Bratislava!, Neleň pre zeleň, ale tiež má na starosti
QuickKancel. Prepájanie skúseností všetkého
druhu v rámci mimoškolských aktivit mi dáva
nový rozmer. Rozmer, ktorý získavam práve
tým, že som zostala na Slovensku, kde
je viac než dosť možností pre každého. Stačí
hľadať.
Všetko, čo sa momentálne učím na intenzívnych kurzoch vrámci MLP, viem následne aplikovať do Sales&Marketing Teamu v
Managerii, ktorého som súčasťou, ale aj do
ID Space Team-u, či do svojho súkromného
života. Stačilo mi len prijať nový pohľad na to,
ako efektívne využívať svoj čas a skĺbiť školu,
zábavu a niečo prospešné nielen pre mňa, ale
hlavne pre moju komunitu.
29
Kultúra
The Truman Show (1998)
GEEK ZONE
napísal Samuel Uhliar
Dnešná filmová aj knižná recenzia sú si
v niečom podobné. Obidve sa dotýkajú
vždy tak aktuálnej témy krízy spoločenských hodnôt v dnešnom svete a snažia sa
rozprávať o tom, kam tvora homo sapiens
privádza jeho megalomanstvo a odcudzenie sa vlastnej podstate v sterilnom
modernom svete plnom technológií.
v podobe programov, v ktorých sa súťažiaci nechali pod jednou strechou 24 hodín
denne natáčať. Zábery z každodenného
súkromia cudzích ľudí diváci na celom svete zvedavo hltajú dodnes, čo svedčí trochu
o našej ľudskej povahe a čo by sa dalo aj
celkom nepríjemne zneužiť.
Film The Truman Show režiséra Petera
Weira z roku 1998 formou usmievavej
komédie prináša veľmi jednoduchým
a vividným spôsobom tú najhoršiu nočnú
moru každého človeka – zistenie, že všetko, čo sme doteraz robili – od narodenia
cez každé umývanie zubov až po intímne
chvíle vo vlastnej spálni – pozorne celý čas
sledujú ľudia na celom svete. Ako dobre
premyslenú a posplietanú každodennú
televíznu zábavu.
Vo filme zahviezdil Jim Carrey a ukázal
úplne odlišnú stránku svojho hereckého
umenia, ako ju poznáme napr. z filmov
Maska alebo Ace Ventura. Jeho postava
Truman Burbank žije niekedy v blízkej budúcnosti vo svete, ktorý sa zdá byť ideálny,
usmievaví a šťastní ľudia všade naokolo si
žijú svoj sen a všetko dokonale funguje...
teda väčšinou, občas sa podarí namiesto
niekdajšej výťahovej šachty objaviť vchod
do inej miestnosti alebo ktosi v rádiu podrobne opisuje váš pohyb autom po meste.
Táto snímka sa po 15 rokoch od svojho
vzniku ukazuje byť veľmi nadčasovým
dielom s jasným varovným posolstvom.
Vznikla ešte v čase, keď sa podobná
zábava len rodila a mala v nasledujúcich
rokoch uchvátiť davy televíznych fanúšikov
Zistenie, že celý náš doterajší život bol
jedna veľká ilúzia všetci naokolo, vrátane
manželky a najlepšieho kamaráta z detstva
nás v cudzích službách vedome klamali a
manipulovali, je určite jedno z tých najmenej stráviteľných. Truman sa však na konci
enoZ keeG
spáchal Vincent Zsemlye
filmu s úsmevom na tvári teší na svoj nový
život mimo ilúzie. Film mal za následok, že
niektorí diváci sa až príliš stotožnili s jeho
hlavným hrdinom a ich psychické zdravie
išlo následne dole vodou, jeho tvorcovia
si však iste priali trochu inú interpretáciu.
Nejde azda aj o peknú analógiu so svetom,
kde nám dennodenne z televízie a rádia
akési divné zaliečavé hlasy radia ako
máme žiť, čo máme robiť, jesť a kupovať?
Nežijeme aj my tak trochu vo vlastnej ilúzii,
ktorej niekedy už ani sami neveríme? Alebo aká je hranica medzi ilúziou a realitou v
televíznej a celkovo mediálnej zábave?
Blížia sa vianočné sviatky a to pre geeka znamená konečne trochu voľného času na vychutnanie si svojich
obľúbených seriálov, filmov, kníh či komiksov. A v prípade, že ešte nemáte rozhodnuté, ako strávite dlhé
zimné večery, máme tu pre vás niekoľko tipov. A aby ste nepozerali celú zimu iba sitcomy a americké blockbustre, vybrali sme si pre vás trochu alternatívne formáty – podcast, anime, webkomiks, YouTube kanál
a jeden mangou inšpirovaný komiks.
Welcome to Night Vale
„Priateľská púštna komunita, kde
slnko je horúce, mesiac nádherný
a záhadné svetlá nám krúžia nad hlavami, zatiaľ čo všetci predstierame, že
spíme. Vitajte v Night Vale.“
Určite jedným z hlavných zámerov tvorcov
filmu bolo podnietiť množstvo otázok
a otvoriť nejedny oči. Možnosť, že by sme
sa jedného dňa mohli prebudiť ako Truman nás musí nútiť byť opatrnými.
Welcome to Night Vale je podcast, ktorý
napodobňuje vysielanie lokálneho rádia
malého púštneho mestečka Night Vale. Na
prvý pohľad ide o úplne obyčajné obydlie,
možno trochu nešťastne geograficky
umiestnené, avšak keď nahliadnete bližšie,
zistíte, že sa v ňom dejú veľmi zvláštne
veci. Záhadné postavy v kapucniach okupujúce zakázaný psí park, päťhlaví draci
kandidujúci na post starostu, žiariace oblaky, z ktorých pršia zvieratá. Pre obyvateľov
Night Vale sú takéto úkazy na dennom
poriadku a zriedkakedy ich privedú do
rozpakov. Šerifova tajná polícia a agenti
z vágnej, ale hrozivej vládnej agentúry
dohliadajú na pokojný život tohto púštneho mestečka a bezpečie ich obyvateľov…
Ken Kesey: Prelet nad kukučím hniezdom/Bol
som dlho preč (1962)
napísal Samuel Uhliar
Knihou, ktorá v celej svojej dĺžke bazíruje
na tenkej hranici medzi realitou a ilúziou
je aj slávny Prelet nad kukučím hniezdom
(One Flew Over The Cuckoo's Nest), ktorý
v slovenčine vyšiel pod názvom Bol som
dlho preč. Mnohým je známy skôr ako film
s Jackom Nicholsonom, ktorý je takisto
špičkovým dielom, kniha je však ako tradične dosť iná, pričom jej autor Ken Kesey
bol s prístupu filmárov veľmi sklamaný
a odmietol sa na film kedykoľvek pozrieť.
Kým filmu dominuje Nicholsonov vyvrheľ
McMurphy, kniha má inú hlavnú postavu.
Je ňou mohutný introvertný indián Bromden, ktorý celý príbeh rozpráva.
Dej knihy sa odohráva na psychiatrickej
klinike, na ktorú jedného dňa ako pacient
prichádza Randall McMurphy, človek, ktorý
sa rád zabáva, hedonista, ktorý žije život
naplno, no nie celkom podľa pravidiel
dnešnej väčšinovej spoločnosti a občas sa
pritom dostane do potýčky, niekedy aj so
zákonom. Jeho záľuba v hazardných hrách
a divoký život ho po rôznych nápravných
inštitúciách a po tom, čo si s ním štát
nevedel rady, zaviali až medzi schizofrenikov a iných „šialencov“, ako sa spoločne
zvyknú označovať psychiatrickí pacienti.
Randallova odbojná povaha sa však na klinike dostane do sporu s jasne a podrobne
usporiadaným režimom a pravidlami, na
ktorých dodržiavanie dohliada autoritatívna hlavná sestra - nurse Ratched (čo sa dá
napísať aj ako wretched). Randall McMurphy nechápe ako mohli muži v strednom
september
október
november
december
január
február
veku dobrovoľne odovzdať svoje životy
do rúk niekoho iného ako seba samého,
navyše panovačnej ženy, keď on sám po
celý život ženy nevnímal inak ako svoju
potenciálnu korisť. To všetko vníma indián
Bromden, ktorého myšlienky čítame. Ako
sa môžeme dočítať, je to veľmi inteligentný jedinec, s plachou povahou, ktorý
vyrástol v prírode a zažil definitívny zánik
svojej slávnej civilizácie, ktorú pohltila
industrializovaná spoločnosť, založená
na hodnotách, ktorým domorodci, žijúci
v úzkom duchovnom spojení s prírodou
nemohli rozumieť. Jeho spomienky na
bezstarostné radostné detstvo poznačené
depresiou svojich blízkych pretkávajú dej
knihy. Jeho život v západnej spoločnosti ho
priviedol do psychiatrickej liečebne, kde
sa rozhodol predstierať hluchonemosť
a mohol takto unikať do vlastného sveta,
kde ho nikto neohrozoval. Spravil však to,
čo ostatní a čo nikdy neurobil McMurphy –
rezignoval. Pod vplyvom nového pacienta
sa život na klinike postupne obracia
naruby a predtým oddaným a odovzdaným pacientom sa zrazu začínajú otvárať
oči a vracať chuť do života. Bromden sa
stane McMurphyovým priateľom a keď ten
zistí, že je úplne zdravý, rozhodnú sa spolu
utiecť. Podarí sa to však v dramatickom závere len silnému Bromdenovi a celá kniha
sa končí tým, ako uteká nevedno kam, do
voľnosti a za slobodou.
Aj toto dielo sa svojho čitateľa pýta, či nie
je tak trochu ako Bromden. To znamená,
marec
apríl
máj
jún
pokiaľ práve nie je upratovací deň. Pred
upratovacou čatou niet úniku.
Podcast kombinuje prvky lovecraftovského
hororu a svojrázne absurdného humoru.
Je uvádzaný moderátorom menom Cecil
(hraný Cecilom Baldwinom), ktorý okrem
čítania správ komentuje dianie v Night
Vale zo svojho osobného pohľadu. Súčasťou relácie je aj rubrika „počasie,” v ktorej
sa v každom dieli prezentuje pesnička
nejakej indie kapely/speváka, ktorej voľba
je niekedy prinajmenšom tak zvláštna ako
podcast samotný.
Zaujímavosťou podcastu je, ako rýchlo sa
okolo neho vyvinul internetový fandom.
A fakt, že žiadna z hlavných postáv nikdy
nebola videná alebo bližšie opísaná, nezastavil tvorcov fan artu a cosplayerov, aby
ich stvárnili a pomerne rýchlo sa zhodli na
ich jednotnom vzhľade.
Attack on Titan
že môže utiecť, ale akosi nechce, nedokáže sa odhodlať. Kniha z polovice 60.
rokov 20. storočia je ovplyvnená novými
spoločenskými myšlienkami, ktoré v tomto
období výrazne zmenili svet a taktiež psychedelickou vlnou typickou pre túto dobu,
ktorej vplyv sa prejavuje najmä v bohatej
fantázii hlavného hrdinu. Ten všetko vidí
a podáva očami uzavretého, no mysliaceho tvora, ktorý si dobrovoľne nevybral
život vo svete, do ktorého sa dostal.
Táto kniha patrí k najväčším dielam literatúry 20. storočia a obsahuje mnohé stále
aktuálne silné posolstvá, ktorých význam
sa z našich myslí v dnešnom svete bohužiaľ čoraz viac vytráca.
Ak si stále myslíte, že všetko anime je
pre deti, je na čase dať šancu seriálu
Attack on Titan. Hit tohto roka, tiež
známy pod originálnym názvom Shingeki no Kyojin, otriasol anime scénou
a veľmi rýchlo si získal priazeň fanúšikov žánru, ale aj ľudí, ktorí bežne
anime neholdujú.
Úžasné akčné scény prepletené pútavým
príbehom so zaujímavými postavami
získali tomuto seriálu veľkú vlnu záujmu
a množstvo pozitívnych recenzií. Cony zaplavila vlna cosplayerov a podobne ako pri
seriáli Game of Thrones, množstvo divákov
siahlo aj po originálnej predlohe – v tomto
prípade mange od autora Hajime Isayama.
titánov zostáva pre ľudí záhadou a ich jedinou nádejou na znovu osídlenie sveta za
stenami je prieskumná jednotka armády,
ktorá však zvádza s titánmi márny boj. Jedného dňa je však jedna zo stien zborená
a veľká časť populácie, ktorá doposiaľ žila
v relatívnom pokoji, sa ocitá v ohrození
života. Hlavný hrdina – Eren Jäger sa stáva
svedkom smrti svojej matky, a tak sa
– spolu so svojou nevlastnou sestrou Mi-
kasou – rozhodne pridať sa k armáde a čeliť titánom v tomto nevyrovnanom boji.
Seriál má zatiaľ iba 25 dielov, takže sa dá
dobehnúť pomerne rýchlo, na rozdiel od
niektorých vyše 500-dielnych velikánov.
Druhá séria zatiaľ nebola oznámená, takže
ak sa vám bude máliť, odporúčam siahnuť
po mange, ktorá je s príbehom značne
popredu.
Dej sa odohráva v postapokalyptickom
svete, kde posledné zvyšky ľudskej
populácie existujú za bránami 50 metrov
vysokých stien. Tie sú jedinou vecou, ktorá
ich delí od sveta okupovaného takzvanými
titánmi, obrami, ktorých zjavne jediným
cieľom je požierať ľudí za živa. Existencia
31
Geek Zone
Homestuck
Veľká komixová súťaž
so Space Unicornom
Geek & Sundry
Homestuck je veľmi zaujímavé dielo.
Najlepším popisom je asi „webkomiks s animáciou a interaktívnymi
prvkami,” avšak ani ten nevystihuje
originálne spracovanie tejto kultovej
záležitosti.
Komiks má formu textovo-obrázkovej
adventúry, ktoré si možno pamätáte zo
skorých deväťdesiatych rokov, kedy myšky
ešte nefrčali a príbeh napreduje krátkymi
príkazmi, ktoré boli spočiatku navrhované
samotnými čitateľmi. Jednotlivé stránky
obsahujú jeden alebo niekoľko prevažne
animovaných panelov - poväčšine animovaný gif, občas však aj niekoľko minútová
flash animácia aj s hudbou a výnimočne aj
plne interaktívna hra.
Samotný príbeh je rozprávaný primárne
pomocou dialógov jednotlivých postáv cez
chatovací program. Čo je celkom vhodné,
nakoľko hlavnými postavami sú štyri deti,
ktoré sa poznajú iba cez internet. Príbeh
sa točí okolo hry Sburb, ktorej hranie akosi
spôsobí zničenie Zeme a odštartuje šialený kolotoč plný alternatívnych vesmírov,
cestovania časom a trhnutých mimozemšťanov. Okrem toho je plný popkultúrnych
a internetových referencií, narážok na
rôzne internetové subkultúry.
Ako je už z názvu tohoto YouTube kanálu jasné, nájdete na ňom videá ako
stvorené pre správneho geeka. Beží
na ňom niekoľko skvelých webových
relácií a pozornosť si určite zaslúži
aj relatívne nový vlogovací kanál od
G&S.
Svoje si tu nájdu predovšetkým hráči
stolných a kartových hier, pre ktorých
aktuálne beží na kanáli hneď niekoľko sérií.
V relácii TableTop každý druhý týždeň
predstavia novú stolnú hru, vysvetlia jej
pravidlá a niekoľko geekovských celebrít
predvedie, ako sa hrá. Celkovo je formát
veľmi dobre spracovaný a poprestrihovaný
a je zábavné ho sledovať bez ohľadu na to,
či si hru nakoniec zahráte, alebo nie.
Podobne funguje aj nová séria Spellslingers, kde Sean „Day[9]” Plott (známy predovšetkým zo StarCraftovej progamingovej
scény) v každom dieli vyzve nejakú osobnosť na súboj v zberateľskej kartovej hre
Magic: The Gathering. Relácia je vhodná aj
pre ľudí, ktorý o takýchto kartových hrách
nevedia vôbec nič, nakoľko jej pravidlá sú
opäť veľmi dobre vysvetlené.
V relácií Co-optitude Felicia Day s jej
bratom Ryonom hrajú (alebo skôr snažia
sa hrať) retro video hry, ktoré si mnohí
V spolupráci so Space Unicornom vám v tejto edícii rubriky Geek Zone
prinášame jedinečnú príležitosť vyhrať polročné Gold členstvo v Klube
Unicorn, vrátane neobmedzeného prístupu do Požičovne komiksov a
ďalších výhod.
pozicovna.spaceunicorn.sk je prvou slovenskou požičovňou komiksov a
môžete si v nej vybrať zo stoviek skvelých diel najrôznejších žánrov.
Stačí správne zodpovedať nasledujúcu otázku:
Problémom je trochu značný rozsah tohto
diela, keďže už ťahá na sedem tisíc strán.
Príbeh je miestami dosť zamotaný a pomerne pomaly sa rozbieha, čo spôsobuje,
že viacero ľudí nedá tomuto komiksu
šancu. Ale keď sa dostanete cez prvé dva
až tri akty, určite neoľutujete.
Príbeh sa točí okolo 22-ročného Kanaďana
Scotta Pilgrima, ktorý si žije pokojným životom. Hrá v kapele, chodí so stredoškoláčkou a dni trávi prevažne hraním videohier
a ničnerobením. To aspoň dovtedy, kým
Známkou kvality tohto komiksu je jednoznačne aj obrovský fandom, ktorý okolo
neho vznikol za pár rokov jeho existencie.
Hlavne v zahraničí to je jedným z dominantných cosplayov na conoch a ako to už
z nátury webkomiksov vyplýva, fandom má
veľmi silnú internetovú prezenciu, hlavne
na sieti Tumblr.
september
október
november
december
január
február
Ako sa volala 17 ročná čínsko-kanadská priateľka
Scotta Pilgrima?
určite pamätáte z detstva. Opäť ide o veľmi vtipnú sériu, s veľmi vtipnou dvojicou
„moderátorov”.
■■
■■
■■
■■
Napokon je tu vedľajší kanál Geek & Sundry Vlogs, kde sa každý pracovný deň
predstavia dvaja vlogeri, z ktorých každý
má svoju geekovskú špecialitu. Či už
vás zaujíma cosplay, komiksy, kreatívne
písanie, kinematografia, videoherná hudba
alebo niektorá z mnohých ďalších tém,
ktorým sú na tomto kanáli venované vlogy,
oplatí sa tento kanál odoberať.
V minulosti sme už o tomto a mnohých
ďalších kanáloch písali v článku Internet
namiesto telky - YouTube ako ho nepoznáte, ktorý si môžete prečítať na našej
stránke okocasopis.sk.
do jeho života nevstúpi zvodná Američanka Ramona Flowers, ktorá si okamžite
získa jeho srdce. Avšak ukáže sa, že na to,
aby Scott mohol získať to jej, musí najprv
poraziť jej sedem zlých expriateľov v súboji
na život a na smrť.
Komiks je napísaný veľmi vtipne, číta sa
pomerne rýchlo a kresba je síce jednoduchá, ale nemenej pekná a originálna.
O'Malley priznal, že grafický štýl je čiastočne inšpirovaný mangou a na knihe to
je aj vidno. Séria má šesť kníh a všetky si
možno požičať zo Space Unicorn Požičovne komiksov, takže neváhajte a zapojte sa
do tohtomesačnej súťaže. ;-)
apríl
máj
jún
SPACE
UNICORN
SPACE
Správne odpovede píšte na [email protected] do konca januára. Výsledky budú
vyhlásené na našej facebookovej stránke okocasopis.sk/facebook.
UNICORN
[kultúrne kulty]
Stredozem vs. Mordor
Hobiti, elfovia, trpaslíci, ľudia a mnohé iné
bytosti. To je jeden z najúchvatnejších príbehov 20. storočia, ktorý si získal milióny
fanúšikov po celom svete. Pán prsteňov sa
v knižnej aj filmovej verzii stal kultom, ktorý
žije vo všetkých podobách.
Dielo profesora anglického jazyka na
Oxforde J.R.R. Tolkiena je považované za
najznámejšie dielo minulého storočia.
Autor napísal v roku 1937 román (či skôr
rozprávku) Hobit alebo cesta tam a späť,
aby priviedol svojich študentov k čítaniu
kníh. Jeho zámer sa podaril a spolu s nimi
priviedol k žánru fantasy aj 50 miliónov
ľudí po celom svete.
Práca na trilógii trvala celých 13 rokov
a druhá svetová vojna výrazne morálne
poznamenala význam diela. Trilógia bola
dopísaná v roku 1949 a vyšla na 1300
stranách so 134-stranovým dodatkom.
Dodatok obsahuje podrobné údaje o jazykoch Stredozeme, rodokmeňoch dynastií,
chronológiu za 6462 rokov a ďalší faktografický materiál. Názov knihy je odvodený od hlavného nepriateľa slobodných
národov Stredozeme – Saurona.
Aj keď sa toto dielo označuje ako trilógia,
v skutočnosti ide o 6 kníh, ktoré boli
podľa rozhodnutia autora vydané v troch
zväzkoch:
1. Spoločenstvo prsteňa
2. Dve veže
3. Návrat kráľa
marec
Cho Chang
Knives Chau
Hua Mulan
Lana Lang
napísal Patrik Šabo
Scott Pilgrim
A na záver niečo trochu tradičnejšie klasický papierový komiks. Mnohí už
meno Scott Pilgrim zrejme poznáte
z filmu Scott Pilgrim vs. the World,
ktorý bol prekvapivo dobrou adaptáciou tohto skvelého komiksu od
autora Bryana Lee O'Malleyho. Avšak
originál je originál a ak sa vám film
páčil, rozhodne odporúčam siahnuť aj
po tejto sérií komiksov.
enoZ keeG
Celý príbeh sa odvíja od prsteňov moci,
ktoré kedysi dávno dostali elfovia, ľudia
a trpaslíci. Sauron si však v tajnosti ukul
vlastný prsteň, do ktorého vložil väčšinu
svojej moci. Po jeho porážke mu bol
prsteň vzatý a neskôr stratený, spolu s
jeho silou. Po mnohých rokoch sa prsteň
našiel a Sauron začal naberať späť svoju
moc. Jedinou šancou na záchranu Stredozeme je zničenie prsteňa v Hore osudu,
ktorá sa nachádza v temnom kraji Mordor.
Na túto úlohu sa podujme hobit Frodo
Bublík, ktorý so Spoločenstvom putuje do
Mordoru. Počas cesty sa Spoločenstvo
rozdelí a tak Frodo so Samom (hobit) a neskôr aj so zákerným glochom nesú prsteň
k Hore, zatiaľ čo Aragorn (človek), Gandalf
(čarodej), Legolas (elf) a Gimli (trpaslík) sa
podujmú zjednotiť národy Stredozeme a
poraziť Saurona v otvorenej vojne.
Dielo vyšlo prvýkrát v roku 1954 a hneď
zaznamenalo celosvetový úspech. Knihu
vydali v čase, keď ľudia hľadali nové
morálne istoty. Z kníh sa stal nový symbol
doby, podobne ako bol v tom čase Beatles
alebo Woodstock. Úspech bol reakciou
na vtedajšie udalosti (vražda Kennedyho,
vietnamská vojna, znechutenie). Kniha
ovplyvnila mnohé generácie hippies do
takej miery, že na stenách škôl sa začali
objavovať nápisy ako Frodo žije a Gandalf
za prezidenta.
SPACE
UNICORN
Po veľkom úspechu knižnej verzie sa rozhodol režisér Peter Jackson zvečniť tento
príbeh aj na filmovom plátne. Filmy vyšli
postupne v rokoch 2001, 2002 a 2003.
Celý projekt trval 8 rokov a nahrávalo
sa výlučne na Novom Zélande. Celkový
rozpočet trilógie sa vyšplhal na 281 miliónov amerických dolárov a je považovaný
za jeden z najambicióznejších filmových
počinov. Filmy sa držia knižnej predlohy,
ale sú vynechané niektoré časti deja a
súčasne sú pridané alebo pozmenené niektoré udalosti. Film získal 30 nominácii na
Oskara, z toho 17 bolo ocenených zlatou
soškou. Celkovo Pán prsteňov zarobil 2,92
miliardy amerických dolárov.
SPACE
UNICORN
SPACE
UNICORN
Odporúčanie na záver: zadajte do Youtube „new zealand airlines“ a tiež sa oplatí
„vygúgliť“ si, ako vyzerá novozélandské
letisko.
33
Naším okom
moko míšaN
však povedať, že v tomto smere nám veľmi
pomohla Slovenská rektorská konferencia.
Veronika Trstianska:
ADS je mojou
srdcovkou
pýtal sa a fotil Ivan Minárik
O Asociácii doktorandov Slovenska
(ADS) som sa dopočul len pár dní pred
Slovenským doktorandským fórom
(SDF), prvou akciou svojho druhu na
Slovensku. Doktorandi z celej krajiny
mali možnosť sa stretnúť so zástupcami študentských organizácií aj
verejného sektora. Na pozadí tejto
jedinečnej akcie som sa rozprával
o tom, čomu sa ADS venuje, ako sa
študuje doktorandom na Slovensku,
ako aj o motivácii, ktorá viedla k zorganizovaniu doktorandskej konferencie, s jej predsedníčkou Veronikou
Trstianskou.
sme si, že ak chceme pre doktorandov
niečo spraviť, musíme vedieť, čo ich trápi.
Musíme im dať priestor, aby sa vyjadrili
otvorene o svojom štúdiu. Odtiaľ to bol už
len krôčik k nápadu zorganizovať doktorandskú konferenciu.
Čo ťa vlastne viedlo k tomu, aby si
bola aktivistka za práva doktorandov?
Áno, je, ale adoptovalo si ho tiež ďalších
5-6 ľudí, ktorí pomáhajú s jeho organizáciou. Úžasnú prácu urobila vlastne celá
ADS-ka, plus šikovní doktorandi z STU,
s ktorými spolupracujeme od začiatku
myšlienky o SDF. Pozeral si si už našu
stránku a Facebook?
Nie som aktivistka. Som optimista a verím,
že postupne, krok za krokom sa dá zmeniť
veľa vecí. Nemám rada názor, že „aj tak
sa nič nezmení“. Všetko sa dá, len treba
chcieť a treba nájsť cestu, ako to spraviť čo
najlepšie.
O ADS som sa dozvedel až v treťom
ročníku môjho doktorandského štúdia.
Z môjho pohľadu sa teda medzi doktorandmi propagujete pomerne málo.
Prečo je to tak?
Ako v každej organizácii, aj v ADS boli
dobré aj zlé obdobia. Nechcem hodnotiť
predchádzajúce predsedníctva, pre mňa je
dôležité, ako fungujeme dnes. Za posledné dva roky sa nám podarilo ADS dostať
medzi doktorandov a malých vedeckých
pracovníkov, stále sme však nedosiahli
naše ciele. V čase, keď som pôsobila ako
podpredsedníčka ADS, sme začali uvažovať o tom, že hoci ŠRVŠ zastupuje všetkých
študentov, nemá čas venovať sa osobitne
doktorandom, ktorí majú v študentskom
systéme špecifické postavenie. Uvedomili
september
október
november
december
január
február
Pre mňa je dôležité, že zúčastnení doktorandi sa okrem programu konferencie
majú možnosť aj navzájom spoznať a vymieňať si skúsenosti a rady. Potvrdilo sa
mi, že toto doktorandom chýbalo.
Slovenské doktorandské fórum je
tvoje dieťa?
Pozeral, no nemám pocit, že by sa na
nej niečo dialo. Facebook som nesledoval.
Stavili sme práve na Facebook, kde
môžeme rýchlo zverejňovať informácie a operatívne riešiť problémy našich
členov. Ide nám o to, aby boli doktorandi
vždy dostatočne informovaní a mali pocit,
že sa o nich niekto stará.
Ak nám niekto napíše, či už na Facebook
alebo na e-mail, vždy mu odpovieme. Je
pritom jedno, či ide o banálnu otázku
alebo zložitý problém. Riešili sme už veľa
vážnych situácií a všetky sa nám zatiaľ podarilo vyriešiť, hoci si vyžadovali napríklad
komunikáciu s Ministerstvom školstva,
vedy, výskumu a športu SR.
marec
apríl
máj
jún
Môžeš uviesť nejaký konkrétnejší
príklad, čo sa vám podarilo vyriešiť?
Na istej univerzite fakulta vyberala poplatky za absolvovanie obhajoby „minimovky“ a dizertačnej práce vo výške 350 €,
resp. 480 €. Riešili sme to s univerzitou
a ministerstvom asi rok a podarilo sa nám
zabezpečiť zrušenie tohto poplatku, ako
aj jeho vrátenie tým študentom, ktorí o to
požiadali. Mnoho doktorandov nám hlási,
že pri nástupe na PhD. štúdium musia
podpisovať dodatky, v ktorých sa zaväzujú
zdržovať na pracovisku 8 hodín denne
napriek tomu, že ako študenti takúto
povinnosť nemajú.
Pri riešení problémov sa snažíme zachovať
hierarchiu, tzn. Najskôr univerzita, potom
ministerstvo. V žiadnom prípade nie
médiá. Máme podpísané memorandum
o spolupráci s Ministerstvom školstva,
vedy, výskumu a športu, Študentskou radou vysokých škôl. Úzko spolupracujeme
so Slovenskou rektorskou konferenciou,
ako aj s Klubom dekanov vysokých škôl,
ktorí nás sám oslovil s ponukou na spoluprácu. Sú to výborné úspechy, no ešte
máme pred sebou kus práce, kým budem
spokojná.
Na chodbách som niekoľkokrát začul,
že Asociácia momentálne nemá trvalého sponzora a jej financovanie zabezpečuješ ty sama. Čo ťa motivuje natoľko,
aby si do ADS vkladala vlastné peniaze?
Nie je to celkom tak, ale je pravda, že na
bežnú prevádzku nemáme zdroje, tak to
platím ja. Nemôžem vyžadovať od členov
Správnej rady ADS, aby si odtŕhali zo
svojho štipendia, alebo rozpočtu. Počas
organizácie SDF som absolvovala množstvo ciest, poslali sme veľa korešpondencie. To všetko sme platili zo svojho. Musím
ADS je moja srdcovka. V jej činnosti vidím
podporu novej generácie vedcov a výskumníkov a ktorí predstavujú budúcnosť
pre slovenskú vedu. V tejto oblasti treba
riešiť mnoho problémov a my chceme
zabezpečiť, aby boli mladí výskumníci
spokojní. V našej krajine máme veľmi veľa
šikovných doktorandov, ktorí však popri
vlastnom výskume musia riešiť množstvo
ďalších úloh, ktoré ich oberajú o čas
a energiu, a veda sa tak dostáva do úzadia.
Myslím si, že ak doktoranda odbremeníme
od týchto bočných prác a dáme mu väčší
priestor na samotný výskum, úroveň nášho školstva sa posunie značne dopredu.
Začať ale treba od piky.
Myslíš si, že na Slovensku je záujem
o doktorandské štúdium?
Záujem o štúdium je, ale stretávame sa
s dvoma prístupmi k nemu. Prvý je názor
„Neviem, čo so sebou, tak si predĺžim štúdium o tri roky“. Som šťastná, že takýchto
doktorandov je málo. Druhá skupina je taká,
ktorá si po druhom stupni štúdia povie, že
chce niečo viac. A to sú tí kvalitní doktorandi, ktorí 3-4 roky pracujú na projektoch, drú
a stávajú sa z nich vedeckí pracovníci.
Samozrejme, predpokladom je, že doktorand venuje svoj čas prioritne svojmu
štúdiu a výskumu. Na štúdium sa predsa
sám prihlásil. Svoj voľný čas potom môžu
tráviť, ako sami chcú, napríklad aj prácou.
Ale svoje výskumné povinnosti nech majú
„na poriadku“.
Myslíš si, že firmy rady prijímajú do
zamestnania doktorandov? Doktorandské štúdium pripravuje študentov primárne na kariéru vedeckých
pracovníkov.
Áno, no keďže školy nemajú dostatok
voľných miest, skúšajú doktorandi hľadať
prax inde. Avšak pre viacerých zamestnávateľov sú naši absolventi doktorandského
štúdia prekvalifikovaní. Nájsť si prácu
mimo akademickej pôdy je v niektorých
prípadoch veľký problém. Ale poznám
firmy, ktoré do svojich radov vyhľadávajú
vyslovene len doktorandov.
V poslednej dobe dostávame stále viac
e-mailov, v ktorých sa doktorandi sťažujú,
že si nemôžu nájsť prácu a chcú zostať na
škole, kde pre nich nie je miesto. Ja vidím
východisko v možnosti tzv. post-doc-ov.
viac zviditeľňovať to dobré, čo máme, aby
sa doktorandi a ich výskum viac zviditeľnil.
Máš prehľad o doktorandskom štúdiu
v zahraničí?
Viem, ako funguje PhD. v Maďarsku a v Čechách a rada by som zorganizovala konferenciu doktorandov na úrovni V4. Chcem,
aby sme si mohli porovnať systémy štúdia,
zistiť, čo je lepšie, poradiť si navzájom.
Počas štúdia som bola pol roka v Budapešti. Môj tamojší školiteľ mal troch
doktorandov. Počas jedného dňa v týždni
si splnili pedagogické povinnosti a odkonzultovali svoj výskum. Zvyšok času ho
nezaujímal, pokiaľ študent mal výsledky,
publikoval a zúčastňoval sa konferencií.
Každý z týchto doktorandov mal už v druhom ročníku vydanú zvyčajne aspoň jednu
monografiu.
Myslíš si teda, že doktorandi v zahraničí produkujú kvalitnejšiu vedu?
Ťažko sa porovnávať s celým svetom. Keby
sme sa chceli porovnávať v rámci V4, tak
sme na približne rovnakej úrovni. Neodvážim sa však porovnávať naše výsledky
Tu prichádzame k ďalšiemu problému,
ktorým je prebytok absolventov doktorandského štúdia. Doktorandi nedostávajú
pracovné miesta na vysokých školách,
pretože ich je veľa. Tu sa naskytá otázka, či
počet doktorandov neprevyšuje požiadavky pracovného trhu. Možno by bolo
lepšie počet doktorandov znížiť, a to tak,
že zabezpečíme, aby študenti prijatí na
doktorandské štúdium boli tí najkvalitnejší.
Pred niekoľkými rokmi sa na vysokú školu
dostali len študenti, ktorí na to skutočne
mali. Dnes to už neplatí, študovať na
vysokej škole môže prakticky hocikto.
V posledných dvoch rokoch mám pocit, že
toto platí už aj pre doktorandské štúdium.
A tretí stupeň štúdia nie je len o navštevovaní prednášok. Tu treba vykonávať
pedagogickú činnosť, publikovať, robiť
výskum a predovšetkým napísať dizertačnú prácu, ktorá prinesie do vedy nový
pohľad, nový návrh riešenia problému,
nový objav. Skrátka niečo, čo vedu posunie
o krok vpred.
Čo si myslíš o dĺžke doktorandského
štúdia? Sú podľa teba 3-4 roky dostatočné?
Ja by som doktorandské štúdium kľudne
natiahla na päť rokov. Z môjho pohľadu sú
tri roky krátka doba na napísanie kvalitnej
dizertačnej práce. V prírodných vedách
trvá štúdium štyri roky, no ani to ich
študentom nemôže celkom stačiť. Navyše,
ako som už hovorila, študenti sú zaťažovaní úlohami, ktoré ich agende neprislúchajú. Mám kolegov z celého Slovenska, ktorí
sa dizertačnou prácou začali zaoberať až
v treťom ročníku.
Tie by doktorandom umožnili v priebehu
2-3 rokov dokončiť svoj projekt a zároveň
by dostávali mzdu. Zároveň by získali čas
na nájdenie si vhodného pracovného
miesta.
Post-doktorandské miesta u nás nie
sú reálne?
My tento koncept v legislatíve nemáme.
Existujú však snahy o zavedenie systému
post-doktorandských miest aj u nás. V severských krajinách alebo v Rakúsku takýto
systém úspešne funguje, a tak mladá veda
dostáva priestor na svoj rozvoj. Neexistenciu post-doc-ov u nás považujem za veľký
nedostatok nášho školstva.
Myslíš si, že na Slovensku máme
šikovných doktorandov?
Podľa mňa máme veľmi šikovných doktorandov. Na to, aká je Slovensko malá krajina, máme veľmi kvalitnú vedu, zatieňujú ju
však negatíva nášho školstva. Treba preto
so „silným Západom“, kde má veda oveľa
lepšie podmienky. Avšak vzhľadom na krajinu a systém, v ktorom fungujeme, sme
porovnateľní. Zároveň si treba uvedomiť,
že aj tá najsilnejšia univerzita na svete má
v skutočnosti povedzme 2-3 ťahúňov, ktorí
ju tlačia vpred.
Naposledy sa o doktorandoch verejne hovorilo pred zhruba 6 rokmi, keď
prebiehali snahy o zvýšenie štipendií. Zmenilo sa odvtedy postavenie
doktorandov na Slovensku? Môžeme
očakávať výraznejšie zmeny?
V súčasnosti zostáva všetko tak, ako je.
Sme študenti, dostávame štipendium
a zmeny, ktoré sa dejú, sú skôr kozmetické. Nemyslím si, že dôjde k zásadnejším
zmenám, skôr zostaneme drobných
úpravách existujúceho systému. Viem si
predstaviť úpravy a doplnenia Zákona
o vysokých školách, aby sa k doktorandskému štúdiu pristupovalo rovnako na
všetkých vysokých školách.
35
Naším okom
Láry - fáry
Šťastní
Dáni
a
nešťastné
dane
alebo vynovená rozprávka o 3 grošoch
napísala a fotila Lívia Gažová
Presnosť a dodržiavanie pravidiel je
pre obyvateľov Grécka pojem vyslovene cudzí. Všetko sa dá, na všetko
je čas a keď ubehne, tak sa protestuje. Každodenný chlebíček. Aj teraz,
sŕkajúc čaj vo svojom aténskom byte,
pozerám z okna na jednu zo stoviek
demonštrácii, ktoré sa v uliciach počas môjho pobytu objavili. Megafóny
hučia, autá trúbia a hŕstka profesionálnych odporcov režimu s veľkým
OXI na plagáte prešľapuje pred
sociálnym úradom. Po pár mesiacoch
v Aténach som si už zvykla. Veď to
nie sú jediní ľudia, ktorí si pod mojím
oknom bezcieľne kopú kamienok.
Predavači, sporo odeté dievčiny, migranti,
fajčiari, socky či len tak opierajúci sa ľudia.
Pod holým nebom sa rozprávajú, jedia,
pijú, sedia, žobrú, menia pneumatiky
alebo pichajú do žily. Ešteže to podnebie
dovoľuje. Spolu s biznismenmi, študentmi
a pracujúcimi zdieľajú ten istý zasvinený
chodník. Deje sa tu všetko, hotové divadlo.
Aj ja sa objavujem na scéne, prebehnem
na červenú, kľučkujem medzi stánkom
s ponožkami, spiacim psom, medzi vôňou
čerstvého pečiva a smradom kontajneru, prekračujem holubí trus a vyhýbam
bezdomovcovi, ktorý predáva papierové
vreckovky. S kávou v ruke a odmietavým
pohľadom na pofidérneho predavača
cigariet vkročím na fakultu zvnútra aj zvonku pokrytú grafitmi. Sedím v studenom
ateliéri, no je mi prekvapivo skvele. Prečo?
september
október
november
december
január
február
moko míšaN
napísala a fotila Zuzana Holotíková
Lebo imúnna voči všetkému škaredému
som prenikla do druhého plánu Gréckej
demokratickej republiky. Pocity slobody
a eufórie zahraničného študenta môže
pochopiť len iný zahraničný študent.
To, že sú Dáni šťastní a spokojní si
rýchlo všimne každý návštevník. Sú
milí a ústretoví, usmievajú sa, vyzerajú akoby ani nepoznali stres... V čom
je ich tajomstvo?
Aby som rozuzlila zápletku minulého
príspevku, áno – semester je pre gréckych
študentov zrušený a nie – neplatí to pre
erazmákov. Aspoň na našej fakulte. Veľa
ľudí z ostatných odvetví NTUA sa, bohužiaľ,
muselo vrátiť domov. Kvôli týždňom
pretrvávajúcich štrajkov, zhromaždení
a neúspešných rokovaní sa už školský rok
nezačne, nesplnil by sa minimálny počet
odučených dní. Pre gréckych poslucháčov
architektúry to teda znamená predĺženie
štúdia o jeden rok. Napriek tomu som nezaznamenala žiadne sťažnosti, zmýšľanie
študentov je veľmi ľavicové a snaha štátu
vyhodiť skoro polovicu administratívnych
pracovníkov sa stretla s veľkým nesúhlasom. Minca má ale dve strany: zamestnancov bolo reálne veľa, mnoho z nich sa
k pozícii dostalo cez rodinkárstvo a bolo
potrebné ich preriediť. Druhá vec je, že
s polovicou ľudí nemôžete začať výučbu
v rozsahu, ako predtým. Preto sa teda v
škole nekúri, nemám študentský preukaz
a svoju erazmus koordinátorku som videla
len raz. Zato som si však mohla zblízka
prezrieť mnohé zo slávnych gréckych
destinácií.
Po chvíľke pozorovania dánskeho systému
a prvotnom zhrození z premrštených
daní úplne za všetko, mi prišla na um
stará slovenská ľudová rozprávka. O troch
grošoch. O tom ako chudobný robotník
dokázal vyžiť z 3 grošov, z ktorých ešte
jeden vracal otcovi, ďalší požičiaval synovi
a až z posledného sám žil.
Cestovanie pod zámienkou poznávania
nových kultúr je asi najväčšou výhodou
štúdia v Grécku. Obzvlášť keď ste zamilovaní do architektúry. So skicárom sa môžete zastaviť
kdekoľvek a vždy nájdete
niečo zaujímavé. Už
veľakrát som sa presvedčila, že aj na prvý pohľad
nezáživné miesto dokáže
prekvapiť. A najmä to neturistické. V tomto zmysle je
môj pokus o zopakovanie
Grand Tour, okružnej jazde
po pamiatkach populárnej
v devätnástom storočí,
úspešný. Delfi, Mykény,
Sparta, Korint, Olympia,
Meteora, Epidauros,
Mystras, Thessaloniki,
Istanbul - mestá a dediny,
ostrovy a pevnina, hory,
roviny a šíre moria. Vidieť
sa toho dá veľa. Nespočetné množstvo zážitkov,
dopravných prostriedkov,
jedál, ľudí, dní a nocí. Aj
počas vyučovania sme
absolvovali prehliadky
mnohých budov, vykopávok a stavenísk. Vo voľnom
čase zasa spoznávam metropolu Grécka od ranných
marec
apríl
máj
jún
Pri Dánoch nebudeme tiež ďaleko od
pravdy, keď povieme, že 2/3 svojich
príjmov odvedú na najrôznejších daniach.
Pri najvyššej hranici príjmu je daň z neho
až okolo 70%. Pri kúpe nového auta je daň
180% z jeho výrobnej ceny.
trhov, slnečných obedov až po večerné
vína. Oslavy, maratóny, osobné víťazstvá
a milión informácií. Do kopca, z kopca,
ale vždy naplno. Atény vás nenechajú na
pokoji.
V neustálom napätí nás nechávajú aj
v škole. Univerzálna odpoveď: na budúci
týždeň, prípadne – uvidíme. Učitelia,
nedbajúc na začínajúcu vianočnú výzdobu
za chrbtom, nás chlácholia: nebojte sa, na
toto zadanie máte celý semester. V prepočte dva mesiace. Práce je zatiaľ toľko,
koľko si želáte. Takže ak si neželáte žiadnu
alebo minimum, je to možné. Nehrotia to.
Keby ale táto prestížna fakulta nefungovala len v provizórnom režime, nemalo by
to chybu. Snáď by sme mali aj prednášky,
zadanie ateliéru by som dostala skôr
ako v polovici novembra a mohla by som
vojsť aj do knižnice, nie len do jedálne.
Možno by som videla gréckych študentov
aj inokedy, ako len pri pochode ulicami
na 17. novembra. Asi by som aj konečne
zistila, či tie slávne tepláky nosia celoročne, alebo to len v Bratislave je zaručené
grécke poznávacie znamenie. A prečo
všetci vyzerajú ako Cyril a Metod v odboji,
to sa tiež chcem dozvedieť. Alternatívci
v martenoch so strapatými vlasmi, každý
deň maľujú nový transparent na školskom
dvore s obrovskou prekríženou svastikou. Chceli sme si aj my jeden spraviť, že
otvorte školu. Ale viete, tieto erazmácke
dohody sú vždy len tak, láry-fáry. Ale na
budúci týždeň...
No podľa rebríčka WORLD HAPPINESS
REPORT 2013 je Dánsko najšťastnejšia
krajina sveta. Keď dokážete za každého
počasia jazdiť denne na bicykli, musíte
mať predsa poriadny dôvod na šťastie. Na
druhej strane, veď kto by aj chcel takmer
3-násobne preplatiť auto? Avšak vďaka tomuto systému ľudia nemusia žiť v neistote
a vedia, že ak sa niečo stane, štát sa o nich
postará. Ostatní obyvatelia odvádzajúci si
poctivo svoje dane sa o nich postarajú...
Každý sa môže zo dňa na deň zmeniť z
dávajúceho na prijímajúceho...
„
dom z domu, vie si zo spomínanej sumy
zabezpečiť celkom dobrý životný štandard
aj vzhľadom na výdavky v tejto krajine. No
väčšie prekvapenie ako toto pravidelné
mesačné prilepšenie, bol pre mňa postoj
tohto študenta. Na ďalší rok si plánoval
nájsť prácu a s nadšením jedným dychom
dodal, že teraz bude môcť vrátiť naspäť
všetko to, čo doteraz len tak zadarmo dostával. Tešil sa na to, ako znovu odovzdá
svoj požičaný groš...
“
Na tomto svete nie sú žiadne istoty,
iba dane a smrť.(B. Franklin)
Skrýva sa v týchto „istotách“ univerzálny
návod ako sa stať šťastne si žijúcim občanom? Určite nie. Pretože to, že tu tento
režim funguje je hlavne o ľuďoch. O ich
prístupe a myslení. Je také slovenské, že
chceme pre seba čo najviac, bez toho aby
sme sami niečo dávali. Hľadáme spôsob
ako oklamať systém, aby sme z neho
mohli len vyťažiť a čo najmenej pri tom
stratili. Každý si chce nabaliť svoje vrecká,
zvyčajne o to viac, na čím vyššej pozícii sa
nachádza.
Veľmi sa mi páčilo vypočuť si v tejto súvislosti názor jedného mladého dánskeho
študenta. Keď ste Dán a študujete, dostávate za to „len-tak“ mesačné štipendium
vo výške cca 700 €. Je to naozaj šikovne
vymyslené, lebo študenti sú tým pádom
sebestační a nestane sa, že by sa niekto
talentovaný musel vzdať vzdelania len
kvôli nedostatku financií. A keď takýto
študent nemá veľmi vysoké nároky, vystačí
si s dopravou na bicykli a zabaleným obe-
37
Šport
tropŠ
Preskoč zábrany!
napísal Michal Makas, Lukáš Surovčík
Snažiť sa určiť presné momenty
narodenia parkouru sa javí ako veľmi
ťažká úloha, dokonca až nemožná.
Parkour alebo l'art du déplacement,
čo vo francúzštine znamená umenie
pohybu, či umenie premiestňovania,
je disciplína francúzskeho pôvodu.
Základom parkouru je bezpečné, ale
pritom plynulé a efektívne premiestnenie sa z jedného bodu do druhého. A to
s použitím vlastného tela! Prvú definíciu
parkouru zaviedol Francúz David Belle
a podľa jeho slov sa parkour zameriava na
tréning pohybov, rozvoj tela a mysle tak,
aby sa človek v rôznych situáciách vedel
pohybovať pokojne a sebaisto.
Samotný parkour sa inšpiroval mnohými
zdrojmi ako je taoizmus, či prirodzená
metóda Georgesa Héberta, ktorú používali
francúzski vojaci vo Vietname. Jedným
z vojakov bol aj Davidov otec Raymond
Balle, ktorý Davidovi sprostredkoval túto
disciplínu. Ten sa vtedy venoval bojovým
umeniam a gymnastike a uvažoval ako ich
využiť v živote.
Mohol by si nám o sebe povedať niečo
bližšie?
Po tom ako sa presťahoval do Lisses
v roku 1987 sa k Davidovi pridala skupinka
ľudí, ktorá s ním trénovala a rozvíjala svoje
schopnosti. V roku 1997 vznikla skupina
Yamakasi, čo znamená silné telo, silná
duša, silný človek, aby mohol už o rok
neskôr vzniknúť samotný názov disciplíny
- parkour. Vtedy ani netušili, že v priebehu
ďalších dvoch desaťročí vznikne z parkouru globálne hnutie.
Volám sa Dávid Chudý, mám 21 rokov.
Venujem sa parkouru a freerunu už vyše
sedem rokov a posledné dva roky pracujem aj ako tréner v našej akadémií Skill
Lab, ďalej ako kondičný tréner, manažér
zdravia a životosprávy. Voľný čas trávim
s dlhoročnou priateľkou, ktorá mi je veľkou
podporou, a dokonca aj pri všetkých tých
krkolomnejších skokoch. Popri tom študujem na FTVŠ UK.
Yamakasi sa pre nezhody čoskoro
rozdelila a Balle ju opustil v roku 2001.
Vtedy svetlo sveta uzrel film Yamakasi,
ktorý pomohol rozšíriť parkour po celom
svete. O dva roky neskôr BBC odvysielala
reportáž Jump London, ktorá urýchlila
rozširovanie parkouru po Británii.
V roku 2005 vzniká asociácia PAWA (PArkour Worldwide Association - Svetová parkourová asociácia), o ktorej si Balle myslel,
že bude šíriť správnu myšlienku parkouru.
Keďže asociácia neplnila svoju funkciu,
David ju v roku 2006 opustil s vyhlásením:
"Aby sa vyhol ďalšiemu komerčnému
a filozofickému zneužitiu parkouru, David
Belle oznamuje, že neručí za žiadnu stránku, asociáciu alebo spoločnosť, ktorá predstiera, že je oficiálna tam, kde je oficiálny
iba názov, ktorý si dal."
september
október
november
december
január
február
Čo ťa oslovilo na parkoure ako prvé?
Nasledoval vznik Team Parkout by D. Belle
a parkour sa stáva rozšírenou a celosvetovo známou disciplínou, ktorá sa dnes teší
veľkej obľube.
Pri parkoure nejde len o samotné akrobatické kúsky, ale aj o schopnosť skoordinovať náročné pohyby, generovať silu, výbušnosť a vyvíjať svoju ohybnosť a pružnosť.
Špecifické sú cvičenia s vlastnou váhou, pri
ktorých sa posiluje celého telo, nielen určité svalové partie. Výrazný dôraz sa kladie
na svaly horných končatín a trupu. Postup-
marec
apríl
máj
jún
ným tréningom sa zlepšuje aj vytrvalosť,
reflexy, ladnosť pohybov a celkový prejav.
Po mentálnej stránke človek nadobudne
odolnosť, schopnosť prekonávať ťažkosti
v živote, flexibilitu, sebadisciplínu, pevnú
vôľu a psychickú rovnováhu. Stačí urobiť
prvý krok a uvidíte, že vás to dostane. Čas,
ktorý do toho investujete, sa vám vráti
späť aj s úrokmi v podobe výborného
zdravotného stavu a veľmi atraktívnych
akrobatických zručností.
Ja osobne som začal vtedy, keď bol u nás
na Slovensku parkour ešte v ranných
podobách. Existovali iba menšie skupiny nadšencov, o ktorých sa vtedy veľmi
nevedelo, nebol až tak rozvinutý internet
a youtube, takže sa nové myšlienky šírili
pomalšie. Dostal som sa k tomu cez tých
pár videí, ktoré na internete boli a tiež ma
do veľkej miery oslovil prvý film "Yamakasi." Tam som videl inšpiráciu, a tak som
začal hľadať nové informácie na nete.
Venoval si sa predtým nejakým športom aktívne?
Najskôr, ako malý chlapec, som chodieval
na plávanie, neskôr som robil atletiku,
šprinty, skoky,... V dvanástich som začal
chodievať ku kamarátovi do posilňovne.
To všetko mi dalo určitý kondičný základ
na cvičenie parkouru, čo som vtedy
dobre využil do všetkých skokov, odrazov
a dopadov.
Aké predpoklady by mal mať človek,
ktorý chce začať s parkourom?
Tie fyzické nie sú najdôležitejšie. Na to,
aby si sa mohol venovať parkouru a freerunu sa dá vybudovať základná kondícia
pomerne rýchlo. Samozrejme, do akej
miery si sa zanedbával, do takej miery to
budeš mať ťažšie. Skôr ide ale o mentálne
vlastnosti - trpezlivosť a pevnú vôľu, ktoré
aj počas toho ako robíš parkour, nadobúdaš a zlepšuješ. To znamená, napríklad, že
keď trénuješ nový prvok, veľakrát spadneš,
až sa ho nakoniec naučíš. Tým zdokonaľuješ nielen svoju silu a obratnosť, ale
aj mentálnu stránku, buduješ charakter
a vôľové vlastnosti, ktoré môžeš ďalej
v živote využiť.
Ak by sa chcel študent začať venovať parkouru, aké má možnosti?
Prvá možnosť, najbezpečnejšia a pravdepodobne najefektívnejšia, je samozrejme
začať chodiť na tréningy, kde sa mu budú
v kvalitne vybavenej telocvični venovať
skúsení tréneri. Dôležité je nájsť prvotnú
inšpiráciu, napozerať nejaké videá, začať
robiť nejaké posilňujúce cviky. Veľmi dobré
je nájsť si dobrú partiu, kde sa budú ľudia
navzájom podporovať a motivovať. Môže
si tiež pomôcť samoštúdiom, sledovaním
tutorialov, ktorých dnes nájde na Youtube
pomerne dosť.
Cvičí sa najmä s vlastnou váhou, čo sa
pokladá určitým spôsobom za lepší
štýl cvičenia. Aké iné benefity parkour
prináša?
Cvičenie sa nepokladá ani tak za zdravší,
ale skôr o funkčnejší spôsob cvičenia.
V parkoure a freerune sú silné svaly
potrebné pri dopade alebo premiestňovaní sa v priestore na to, aby sa telo
"nerozpadlo." Vždy keď sa prevádza nejaký
parkourový prvok, nezapája sa do činnosti
jeden samostatný sval, ale koordinovane
celé svalové skupiny (svalové slučky).
A práve toto nie je veľmi možné nadobudnúť izolovanými cvikmi v posilňovni, kde sa
dvíhajú činky iba v nejakom obmedzenom
smere, pohybe. Takýto pohyb sa v parkoure veľmi nevyužíva a celé telo sa cvičí
komplexne, vlastnou váhou.
Čo by si odkázal našim čitateľom?
Prišlo k nám trénovať už veľa členov z univerzít a vysokých škôl. Aj napriek všetkej
svojej práci a povinnostiam nezanedbávajte svoje telo, pretože si ho so sebou
nesiete celý život a je to vaše najväčšie
bohatstvo (samozrejme okrem kvalitnej
mysle), ktoré do veľkej miery ovplyvňuje
celkovú kvalitu vášho každodenného
života. Teším sa na teba na tréningu u nás
v Skill Labe :-).
39
Naším okom
Je to správna voľba, pošli to
teda ďalej
V decembrovom čísle časopisu OKO by
človek možno očakával vianočný stĺpček.
Musím vás sklamať, nebude to o Vianociach. Nebude to ani o téme decembrového čísla. Budem možno trochu otravný, ale
budem pokračovať tak trošku politicky.
V poslednom stĺpčeku som obhajoval demokraciu a vyzýval vás voliť. Zistil som, že
mnohí v mojom okolí nezávisle od veku sú
natoľko sklamaní a znechutení z politiky,
že sa nechcú o tom ani rozprávať. Preto
tá otrava. Keď som sa dozvedel výsledky
volieb do VÚC, ľudovo župných volieb
prvého alebo druhého kola, bolo mi to
hneď jasné. Aj v mojom okolí to mali ľudia
na saláme. Prečo by sa správali inak ako
celé Slovensko? Napriek môjmu nástojčeniu. No dobre. Svet sa mi nezrútil, ale
som z toho smutný. Dokonca ani rodičov
som neprehovoril. Otec mi opakovane
prezradil, že pokým nepôjdu kandidovať
ľudia narodení v osemdesiatom piatom a
neskôr, on voliť nepôjde. Tá hranica má
zmysel. Títo ľudia s vysokou pravdepodovnosťou nie sú „komunisti.“ V podstate sú
to moji rovesníci, mladí ľudia do dvadsaťosem rokov. Čo tým chcel povedať? Aby
som išiel do politiky? To asi nie. Ani ja sám
nechcem ísť, zatiaľ. Moju ženu som nemusel prehovárať, tá to išla so mnou odvoliť.
Síce som jej týždne masíroval mozog, že je
to dôležité, hlavne pre mňa. Možno som
ju tým až otravoval, ale išla bez donútenia.
To hovorím o druhom kole volieb. Prvého
sme sa nezúčastnili. Mali sme povinnosti v
Trenčianskom kraji. A už bol problém. My
už máme trvalé bydlisko v Bratislave a tým
pádom som si to nemohol odvoliť. Hneval
som sa. Ani som nevedel na koho. Ale
hlavne na tých, ktorí by mohli ísť voliť, ale
nechcú. A ja čo chcem, nemôžem. Hanba.
Už som sa upokojil. Došlo mi, že samotný
štát neberie vážne tieto voľby. To si naozaj
myslia, že hromada východniarov sa
vyberie v sobotu z Bratislavy domov, aby
si to odvolili? Naozaj? A potom sa čudujú,
že voliť sa rozhodne iba dvadsať percent
ľudí. Veď ľuďom ani nijakým spôsobom
nepriblížia, čo vlastne ten župan so svojimi
poslancami robí. Mne sa vidí, že sami
župani nemajú o to záujem. Oni zrejme
nechcú, aby sme vedeli o fungovaní, kompetenciách a úlohách viac. Potom by sme
ich totiž mohli hodnotiť. Teraz môžeme?
Nie. Zaujímalo by ma, či je zvolený župan
spokojný s voľbami aj keď príde k urnám
iba dvadsať percent duší. Bol by vyhral
voľby aj keby prišla väčšina duší voliť?
Napadne mu táto otázka? Môže si samozrejme povedať aj to, že výsledky by ostali
tie isté, len s väčšou účasťou. Že percentá
september
október
november
december
by boli tie isté. A bola by to od neho/nej
hlúpa úvaha. To im nevadí, že osemdesiat
percent ľudí ich má na háku?
Keď som si uvedomil politickú otrávenosť
ľudí v mojom okolí, našiel som trochu
odlišný prístup. Odľahčiť to. Preto som si
deň po druhom kole volieb pozrel s mojou
ženou film Správna voľba. Možno niektorí
z vás videli tento film. Originálny názov je
Swing Vote, hlavnú úlohu si zahral veľký
Kevin Costner. Hrá tam obyčajného chlapíka, ktorý má rád pivo a nechodí k voľbám.
Stane sa ale zvláštna vec. Práve prebiehajú
prezidentské voľby a obaja kandidáti majú
rovnaký počet hlasov. Jediný človek, ktorý
ešte nehlasoval je náš hrdina. Strhne sa o
neho boj oboch kandidátov. Neviem či to
bol zámer tvorcov, ale mne tento film pripadá ako tragikomédia. Čo chceli ale tvorcovia povedať týmto počinom? Že napriek
tomu, že sa to nezdá, každý hlas sa počíta?
Ja som si odniesol práve toto. Isteže sa
počíta. Lenže keď sa niekto chce vyhovárať a tak si ospravedlniť svoju neúčasť vo
voľbách, vytiahne práve tento argument.
Ešte býva jeden častejší. Vraj nemajú koho
voliť, všetci sú rovnaké hovädá. Jaj. Mýlia
sa. Mýlite sa. Ale ako im/vám to vysvetliť?
Nedá mi nespomenúť skvelú myšlienku
tohto filmu. Vraj všetky veľké civilizácie išli
rovnakou cestou. Cesta je nasledovná:
otroctvo, sloboda, blahobyt, sebauspokojenie, ľahostajnosť a zas otroctvo. A vraj ak
máme byť výnimkou, musíme tento cyklus
preraziť. A tí čo si nepamätajú minulosť,
sú odsúdení si ju zopakovať. Ako to súvisí
s našou témou? Je evidentné, že žijeme v
slobode. Nehovorím, že je tu na Slovensku
blahobyt. Teda ako pre koho. Ale máme
sa lepšie než naši predkovia. Je tu aj istá
miera sebauspokojenia. Čo mi bije do očí,
tak to je ľahostajnosť. Myslíte si, že iba
politikov? Omyl. Aj nevoličov. Nemajme
krátku pamäť. Demokracia a sloboda nie
sú samozrejmosťou. Treba si to strážiť.
Na záver by som sa odrazil ďalším filmom.
Volá sa Pošli to ďalej. Hlavnému hrdinovi, siedmakovi, nový učiteľ zadá zvláštny
úkol. Má vymyslieť spôsob ako zmeniť
svet okolo seba. A náš siedmak nachádza
recept. Pomôže trom ľuďom a od nich
žiada to, aby aj oni pomohli ďalším trom.
A tak ďalej, a tak ďalej. Napokon by to
mohlo urobiť svet lepším miestom. Ja som
vymyslel slabší odvar. Ja som nepomohol tak dramaticky trom ľuďom ako náš
hrdina, ale neúnavne apelujem, aby sme
si pestovali demokraciu. Nežiadam od
môjho okolia aby zmenili náš svet. Žiadam,
aby sme neboli ľahostajní. Tak čo? Pošlete
to ďalej? Prosím, pošlite to ďalej.
Dodo
január
február
marec
apríl
máj
jún
ypitF
:symphony for
medulla
oblongata and
cerebrum group:
Blúdiac nekonečnom svojich fantázií, predstáv, kalkulácií a slovných hračiek, učinil
som jeden objav, s ktorým podeliť sa s
vami chcem. Aké ťažké je uvedomiť si, že
je moja myseľ neustále niečím zamestnávaná, keď je moja myseľ touto vecou
neustále zamestnávaná? Veľmi ťažko.
Predstavujem si to rovnako ako počítač.
Keď má plnú ramku, nie je schopný vykonávať ďalšie inštrukcie. V prípade človeka
so sklonom k poctivej práci je tento fakt
nebezpečný, časom až zdraviu škodlivý.
Pre jeho šéfa je to ale dôležitá kolónka v
prijímacom dotazníku.
Toľko na úvod. Môj odkaz je veľmi jednoduchý. Nenechajte zo seba spraviť workoholika, lebo zabudnete, že sa máte tešiť zo
života. Každý človek to pozná. Škola, práca,
mimoškolské a pracovné aktivity. A zrazu
sa ocitne v nekončiacom kruhu povinností,
kde jediným vykúpením je dokončiť všetky
úlohy, aby ich mohli nahradiť nové. Spomínam si na niekoľko vianočných a iných
prázdnin. Na to ako som musel namiesto
času vonku s priateľmi sedieť nad knihami
v prašivej chate, lebo M2, 4, F 2,.. a neskôr
sa pozerať na fotky, na ktorých nie som.
Holt, aj to je občas cena titulu. Čo je ale
nemenej ako onen titul dôležité, je radosť
z toho, že príde. Nemám žiaľ iný funkčný
recept na zachovanie si príčetnosti a duševného zdravia pri práci ako nalepiť si na
stenu pred oči doma/na izbe/v labáku žltý
post-it s vetou: „Dnes je tvoj šťastný deň.“
Ďalej vytvoriť si návyk zastaviť sa a desať
sekúnd rozmýšľať nad sebou. Nad tým
ako nedostať štipendium a nad výberom
vhodných miest najbližšieho pubcrawlu.
Jednoducho vyčleňovať si priestor vo svojej ramke na to, aby sme vedeli rozoznať,
kedy je tej práce už príliš.
Jozef s tehotnou Máriou na ceste do
Betlehema chcú prenocovať v hostinci
na okraji mesta. Hostinský ich však
odbije, že nemá miesto. Jozef ho prosí:
- Pane, majte zľutovanie. Pozrite sa na
tú ženu, je tehotná...
- No a čo? - hostinský nato. - Môžem ja
azda za to?
A Jozef zarmútene odvetí:
- No... a azda ja?
Súdny proces v Grónsku:
"Povedzte nám, kde ste boli v noci zo
14.októbra na 20.marca."
Predám auto s nehrdzavejúcou, pontonovitou karosériou, nepodliehajúcou
módnym vplyvom, s dvojtaktným motorom pracujúcim na princípe náhodných výbuchov.
Značka: Wartburg 323 Sedan
Brežnev sa chváli:
"Mám nového koníčka, zbieram politické
vtipy o sebe."
"A koľko ich už máte?"
"Zatiaľ len dva a pol gulagu."
Čo je to výmena názorov?
To je, keď ideš za šéfom so svojim názorom a odchádzaš s jeho.
Stredoveká vojna, stovky padlých rytierov
nehybne ležia na lúke. Po zotmení sa na
bojisku objavia vlci. Ako sa tak pozerajú
okolo seba, jeden nešťastne zalamentuje:
- Dočerta! Zase sa narobíme! Samé konzervy!
Lekár po prehliadke hovorí pacientovi:
- Už je príliš neskoro, aby som vám
vyliečil vašu pečeň...
- To nič, pán doktor, prídem zajtra
ráno...
Psychika je príliš krehká vec na to, aby sa s
ňou človek zahrával. Mám známych, ktorí
ju majú poznačenú aj vďaka prepracovanosti. Nenechajte sa od nikoho nútiť ísť na
pokraj svojich mentálnych síl. Do príjemných vecí sa nútiť netreba.
- Do you speak English?
- Čo?
- Do you speak English?
- Čo?
- Hovoríte po anglicky?
- Yes, of course.
Myslite na to, keď si budete na sviatky
domov brať učenie a diplomovky.
Rozprávajú sa dvaja kamaráti na pive:
- Pred dvadsiatimi rokmi som sľuboval
svojej žene, že by som kvôli nej šiel aj
na kraj sveta! Keď sa na to po rokoch
takto pozerám, tak mám pocit, že asi
čoskoro vyrazím.
Šťastné. A veselé.
flipik
Každé ráno vchádza pyšný kohút do kurína, kde pobozká deväť sliepok a desiatej
len vytrhne pierko. Takto ide deň za dňom,
až sa tá desiata sliepka nahnevá, postaví
sa kohútovi do cesty a spustí:
- Počuj, každé ráno sem napochoduješ,
tým deviatim dáš pusu a mňa len šklbeš
z peria? Vysvetli mi láskavo, čo to má
znamenať!
A kohút jej na to len pošepká:
- Teba chcem vidieť nahú!
Sociológovia testujú schopnosť študentov učiť sa a pýtajú sa ich, či by
sa dokázali naučiť telefónny zoznam
naspamäť:
medik: "A stačí to do budúcej stredy?"
právnik: "Slovenský alebo rímsky?"
ekonóm: "Dobre, ale čo za to?"
inžinier: "Preboha, prečo???"
Sudca k obžalovanému:
- Ako ste sa opovážili zastreliť toho zajaca,
keď nie ste členom poľovníckeho združenia?
Obžalovaný sa bráni:
- A ako sa ten zajac opovážil žrať našu
kapustu, keď nebol členom záhradkárskeho spolku?
Zídu sa matematik, štatistik a ekonóm
u prezidenta, ktorý chce vybrať svojho
poradcu, preto im dá otázku: “Koľko je
2 x 2?”.
Matematik: “To je jasné, sú to 4!”.
Štatistik: “Podľa posledných prieskumov sa toto číslo pravdepodobne blíži
ku štyrom.”
Ekonóm (nahne sa k prezidentovi a
pošepká): “A koľko by ste si želali, pán
prezident?”.
Rozprávajú sa dvaja čmeliaci.
Jeden sa pýta druhého:
- ty počúvaj, čo si taký ohorený a dokaličený? Čo sa ti stalo?
Druhý na to:
- ty, ani sa nepýtaj, včera som išiel z krčmy,
chcel som pomilovať svetlušku a bol to špak.
Príde Jožko zo školy a ukazuje otcovi
žiacku knižku.
Ten polohlasne číta:
- Slovenčina 5, matematika 5, angličtina
5, prírodopis 5, zemepis 5, hudobná
výchova 1...
Preboha! Tomu debilovi je ešte aj do
spevu!
V jednej firme usporiadali softbalový zápas
medzi dvoma oddeleniami - marketingom
a informatikou. Počítačoví experti chlapíkov z marketingu jasne nabili.
Nasledujúca informácia, pripichnutá na
podnikovej nástenke, jasne ukazuje, ako si
na seba marketingové oddelenie zarába:
- Oddelenie marketingu s potešením oznamuje, že tohtoročnú softbalovú sezónu
zakončilo na peknom druhom mieste, keď
prehralo len jedno jediné stretnutie. Oddeleniu informatiky naproti tomu sezóna
príliš nevyšla, keď dokázali zvíťaziť iba v
jedinom stretnutí.
Pani korytnačka je vrcholne pobúrená:
- Ten môj starý je totálne posadnutý
sexom! Každých sto rokov by sa len
páril a páril!
- Cheš počuť vtip o TCP?
- Ano, chcem počuť vtip o TCP. Prosím
povedz mi vtip o TCP.
- Tak ti poviem vtip o TCP.
Syn sa sťažuje otcovi:
- To je strašne nespravodlivé, že my dvaja
tu v obrovskom teple celý deň kosíme,
zatiaľ čo mama so setrou doma v chládku
celý deň vyšívajú.
Nato mu otec odvetí:
- Neboj sa synak, bude to aj naopak. Keď
my dvaja v obrovskej zime budeme rúbať
drevo, tak oni dve doma vo veľkom teple
budú vyšívať.
Príde mladík do cukrárne a pýta sa
predavačky:
- Máte perníkové srdce s nápisom SI
MOJA JEDINÁ?
- Áno, mame.
- Tak si vezmem päť kusov.
Trh práce na Slovensku.
Inzerát: Prijmeme ženu pre službu do
verejných WC.
Podmienky: Vysokoškolské, prípadne stredoškolské vzdelanie, znalosť anglického a
nemeckého jazyka, 10 rokov praxe.
Chlapovi sa na púšti pokazí auto. Otvorí kapotu, ale nevie, čo s tým. Zrazu sa
vedľa neho objaví biely kôň, strčí hlavu
pod kapotu a auto je opravené. Chlap
večer rozpráva svoj zážitok Arabom.
Keď skončí, jeden Arab mu hovorí:
"To si mal celkom šťastie. Ešte tu behá taký
hnedý, a ten autám vôbec nerozumie."
41
Ftipy
Babka si ľahne do postele nahá. Príde
dedko a pýta sa ako to leží.
Babka:
- to mám ekologické pyžamo.
Dedko jej odpovedá:
- ale mohla si si ho aj trocha prežehliť
Aký je rozdiel medzi lekárom a architektom?
Lekár svoje zmätky ukladá pod zem.
Muž vstúpi do právnickej kancelárie a pýta
sa, aké sú ceny za právnu radu.
- Päťsto korún za tri otázky, - vraví advokát.
- Nie je to trochu drahé?
- Áno. A vaša tretia otázka?
Hovorí jeden zamestnanec druhému:
- Prišlo mi upozornenie, že som ako
jeden z posledných zamestnancov
nevyplnil anonymný dotazník.
"define QUESTION ((bb) || !(bb))"
- W. Shakespeare
- Prepáčte, pán riaditeľ, ale ja mám
veľmi malý plat!
- Dobre,prepáčim vám to...
S UDP vtipmi je ten problém, že nikdy
neviete, či to ľuďom vôbec došlo.
SEO špecialista vôjde do baru, podniku,
krčmy, reštaurácie, občerstvovacieho
zariadenia.
Na začiatku storočia zavolali dedinského
lekára k pôrodu do osady.
Keďže elektrina ešte nebola, gazda svietil
lekárovi lampášom.
Keď prišlo na svet prvé dieťa, lekár videl,
že to budú trojčatá.
Keď už bolo na svete aj druhé dieťa, zavolal na otca:
- Nechoďte preč! Vidím, že ide tretie dieťa!
Gazda sa preľakol a hovorí:
- Pán doktor, ja radšej zhasnem! Tie idú za
svetlom!
Žena: Še rozhodni, budz ja abo Paľenka?
Muž: No... milačku... co ci povim....
budzeš mi chybac.
Šéf: "Človeče, vy pomaly chodíte, pomaly robíte, pomaly vám to myslí..., je
vôbec niečo čo vám ide rýchlo?"
Zamestnanec: "Ano pán šéf, rýchlo sa
unavím!"
Ako ITčkari rozdeľujú ženy?
TYP TROJAN - Ani si nevšimneš a nasťahuje
sa ti do bytu a všetko si privlastní.
TYP INTERNET - Musíš najprv zaplatit za
prístup.
TYP USB - Je dobrá iba na zapojenie kábla.
TYP BLUETOOTH - Chce udržovat priateľstvo bez kontaktu.
TYP SERVER - Keď ju potrebuješ, vždy je
obsadená.
TYP WINDOWS - Má kopec chýb, ale nevieš si bez nej predstaviť život.
TYP POWERPOINT - Je atraktívna, môžeš
sa s ňou pochváliť, ale sama o sebe nemá
hodnotu.
TYP EXCEL - Hovorí sa, že toho zvládne
veľa, ale ty ju používaš len na základné
úkony.
TYP WORD - Vždy má pre teba prekvapenia, ale v podstate jej nikto nerozumie.
TYP DOS - Kedysi ju mali všetci, dnes o ňu
však nezakopne nik.
TYP SCANDISK - Je ti jasné, že je tu pre
teba a chce ti pomôcť, ale v podstate ani
netušíš, čo robí.
TYP SCREENSAVER - Nehodí sa ti na nič,
ale aspoň ťa zabaví.
Letuška: "Kľud prosím, ukľudnite sa, to
bola len turbulencia, úplná normálka,
no tak, môžete sa kľudne pustiť tých
operadiel, už je všetko v poriadku, dýchajte zhlboka -táák - no, už je dobre?
Výborne, chlapci, a teraz zájdem ukľudniť aj pasažierov, dobre?"
Študenti medicíny majú prednášku o
rozmnožovaní. Profesor rozpráva: - „Na
príklad taký býk zvládne tento akt aj
tridsaťkrát za deň.“ Z prvého radu sa
ozve študentka: „Tridsaťkrát?! Mohli by
ste to prosím zopakovať, aby to počuli
aj tí, ktorí sedia vzadu?“ Prednášajúci
teda zopakuje hlasnejšie: „Býk zvláda
tento akt aj tridsaťkrát za deň.“ V
poslednom rade sa zdvihne študent:
„Prosím Vás, a to ho pripúšťajú stále k
tej istej samici?“ „Nie, to samozrejme
nie, zakaždým k inej,“ odpovie profesor. „A mohli by ste to zopakovať, aby
to počuli aj študentky v prvom rade?“
Žena s milencom. Z predsiene počuť, že
manžel sa už vrátil.
- Rýchlo bež na balkón!
Manžel to počuje a hovorí:
- Koľkokrát ti mám opakovať, že nemáme
žiaden balkón!
Žena sa pýta muža:
- Vidíš toho človeka na fotografii?
- Áno.
- Tak dnes o piatej ho pôjdeš vyzdvihnúť zo škôlky!
- Jak še vola tvoj pes?
- Egipťan.
- Ta čom prave Egipťan?
- Ta bo v každej chiži za sobu necha
piramidku.
Hajzel! Dal mi svoje číslo, ale nezavolal!
U nemocnici :
Dzivče: Uneška mam operaciu šerca.
Chlapec: Ja znam.
...Dzivče: Ľúbim ce!
Chlapec: Ja tebe vecej. Ovelo vecej!
...Po operácii, kedz še dzivče zotavy, je
kolo nej len ocec.
Dzivče: Ta Dze je?
Ocec: Ty neznaš, chto ci daroval to
šerco?
Dzivče: Coo? (A začne revac)
Ocec: Robím sebe srandu, išol še
vysrac.
-Feri, kejdz uhadneš keľo stovky mam
vo vrecku ta ci obe dam!
-Pejc!
Drevorubač pridze do lesa, opre pílu o
strom a hutori: Ty ši pila ...ja som nepil....a
naľeje sebe
Žena: Še rozhodni, budz ja abo Paľenka?
Muž: No... milačku... co ci povim.... budzeš
mi chybac.
Kedz še ci ňechce robic............ňerob!
Kedz še ci ňechce špivac..........ňešpivaj!
Kedz še ci ňechce tancovac......ňetancuj!
Kedz še ci ňechce pic...........premohňi še!
Dvaja alkoholici sa dohovárajú pred
obchodom:
- Tak, koľko berieme dnes, tri, či dve?
- Nie, včera sme kúpili tri a jedna zostala.
Berieme dve!
Vojdú do obchodu a hovoria:
- Dobrý! Tri fľaše vodky a dve Horalky.
Hovorí žena mužovi: "Kupme si auto,
zrobim si vodičák a spoznáme svet."
Muž sa opýta: "Tento, či ten druhý?"
moko míšaN
SÚŤAŽ
Vylúšti sudoku a vyhraj!
7 CD od vydavateľstva
Gothoom Productions
OBLITERATE – Superboring
GOD DEFAMER – Heavenly Hell
CALES – Return from the Other Side
DOOMAS – Seven Sins
RESPITE – Garbage People
HECATE – Programmed Earth
SUBURBAN TERRORIST – Cut-throat
from the World of Obsession
+ bonus KĽÚČENKA
8
1
6
3
5 1
7 2
2
7
4
6
6 1
2 7
9
1
5
3
7 5
4 9
3
6
7
8
Správnu odpoveď napíš na
sutaz.okocasopis.sk
do konca januára.
Výsledky budú vyhlásené na našej facebookovej stránke
okocasopis.sk/facebook
september
október
november
december
január
február
marec
apríl
máj
jún
Download

2013 / 04 - December