STARNUTIE SPOLOČNOSTI
OBSAH
Vybrané kapitoly sociálnej práce so seniormi
Miloslav Hetteš
Venované prispeniu sociálnej práce k európskemu roku aktívneho
starnutia a solidarity medzi generáciami 2012
Názov: Starnutie spoločnosti. Vybrané kapitoly sociálnej práce so seniormi
© Autor: RNDr. Miloslav Hetteš, CSc..
1 Cieľ ......................................................................................................
2 Úvod ...................................................................................................
3 Staroba ................................................................................................
4 Starí ľudia a ľudské práva .................................................................
5 Starnutie a trvalo udržateľný rozvoj ................................................
6 Starnutie v každodennej politike .....................................................
7 Integrácia a účasť starších ................................................................
8 Trh práce a starnutie populácie .......................................................
9 Starší ľudia ako spotrebitelia ............................................................
10 Celoživotné vzdelávanie ................................................................
11 Podpora zdravia a prevencia ochorení .........................................
12 Integrácia rodového prístupu .........................................................
13 Rodina a starnutie ............................................................................
14 Zlepšovanie medzigeneračnej solidarity ......................................
15 Dlhodobá starostlivosť ....................................................................
16 Dobrovoľníctvo ................................................................................
17 Privatizácia staroby a dôchodkové (ne)zabezpečenie .................
18 Zhodnotenie dôchodkového systému ...........................................
19 Zásady starobného dôchodkového zabezpečenia .......................
20 Sociálna ochrana starších ľudí .......................................................
21 Hodnoty a „hodnoty“ .....................................................................
22 Šťastie ...............................................................................................
23 Záver .................................................................................................
24 Literatúra ..........................................................................................
25 O autorovi ........................................................................................
4
5
7
12
17
25
33
46
52
57
62
68
75
80
89
97
104
117
160
166
176
178
184
185
191
Recenzenti: prof. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc.
doc. PhDr. Irena Komanová, PhD.
Vydavateľ: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety,
Bratislava, 2011
Rok vydania: 2011
Náklad: 300 kusov
Počet strán: 192
Autor obálky: Estian Wagenaar
Tlač: SAP spol. s r.o., Bratislava
Publikácia neprešla jazykovou úpravou.
ISBN: 978-80-8132-031-6
2
3
1 CIEĽ
2 ÚVOD
Táto štúdia má za ciel zoberať sa možnostiam prispeniu sociálnej práce
k európskemu roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami
2012. Staršia populácia je súčasťou spoločnosti a je mimoriadne významná v sociálnej práci, je jej cieľom, subjektom, príjemcom, klientom, užívateľom ale i poskytovateľom v dobrovoľnej aj profesionálnej podobe. Starnutie populácie je pojem, ktorý je jeden z najviac frekventovaných v tlači,
v dennom živote, slovníku politikov i bežných občanov.
V súčasnosti je potrebné poznať príčiny a podstatu starnutia a staroby.
Poznanie umožní zmeniť zaužívaný pohľad a odhalí nové možnosti rozvoja udržateľného dôstojného života pre všetky generácie v spoločnosti.
Neriešené medzigeneračné rozpory bez solidarity prinášajú so sebou nárast násilia v spoločnosti a množstvo ťažkých patologických stavov a javov.
V tomto smere prevencia by mala mať prednosť.
Štúdia sa preto pokúsi vysvetliť starnutie a starobu, význam dôstojnej
staroby a nutnosť medzigeneračnej solidarity za účelom celospoločenského blaha. Spoločnosť prechádza významnou demografickou revolúciou.
Je nutné poznať postavenie a prínos starších ľudí v rozmanitých oblastiach
spoločnosti Starší ľudia majú a budú mať ešte významnejšiu pozíciu najmä v oblasti opatrovateľstva, dobrovoľníctva, trhu práce ale aj v iných
oblastiach na čo sa pokúsime poukázať, vysvetliť a navrhnúť možné postupy v tejto práci.
Richard Layard“ „Chceme aby naše deti objavili, že staranie sa
o druhých a prispievanie k spoločnému dobru je viacej uspokojujúce než
bohatstvo, krása a osobný úspech“. (Happy now, 2011)
4
Staršia populácia je súčasť spoločnosti a zvykne byť dôležitá v sociálnej
práci, jej cieľom subjektom, príjemcom, klientom, užívateľom ale
i poskytovateľom v dobrovoľnej aj profesionálnej podobe. Starnutie populácie je pojem, ktorý je jeden z najviac frekventovaných v tlači,
v dennom živote, slovníku politikov i bežných občanov. Preto si zaslúži
aby sa poznalo jeho pozadie a možnosti. Táto štúdia obsahuje množstvo
praktických rád, ktoré možno využiť pri tvorbe politík, zásad i denných
postupov v sociálnej práci v súvislosti so staršou populáciou, ale nielen
výlučne s ňou. Starší ľudia sú integrálnou súčasťou spoločnosti, tak ako sú
deti, mladí aj ľudia v strednom veku. Spoločnosť to sme my všetci v každej
fáze nášho neopakovateľného života.
Starnutie populácie, hospodársky rast a trvalo udržateľný dôstojný
život sú navzájom prepojené problémy. Ľudia chcú byť šťastní, snažia sa
o to, ale nie vždy okúsia trvalejšie šťastie. Často sme presvedčení, že
šťastie a dôstojný život je priamo závislé od hospodárskeho rastu. Starnutie populácie sa často chápe ako niečo nevhodné, ba škodlivé. Predlžovanie ľudského veku je integrálnou súčasťou vývoja, civilizácie a túžob.
Nepredstavuje žiadnu „hrozbu“, naopak je hmatateľným dôkazom ľudských prianí. V európskych krajinách v 17. storočí bol priemerný vek
dožitia 27 rokov, v 18. storočí 37 rokov a v 19. storočí sa priemerne žilo
do 48 rokov. Môžeme to chápať ako neželateľný vývoj? Mnoho rodičov
dnes žije dosť dlho aby si mohli obohatiť svoje šťastie poznaním detí
svojich detí a niekedy aj ďalšej generácii. Ak sa ľudia naučia (dostanú
možnosť) stravovať kvalitnejšie, viacej sa o seba starať a budú žiť aktívnejšie, vek 80 rokov bude čoskoro úplne bežným a to dokonca bez výrazného navýšenia výdavkov na zdravotníctvo. Tento proces je globálnym. Ešte v roku 1901 bol v Indii priemerný vek dožitia 23 rokov a v Číne
v roku 1948 iba 29 rokov.
Oveľa vážnejšie je to, že sa rodí menej a menej detí. Nasledujúca tabuľka demonštruje rozširovanie poklesu hodnoty pôrodnosti pod hodnotu
poskytujúcu možnosť záchovy (prežitia) danej populácie. To znamená kedy
ktorá krajina už začala, resp. začne vymierať. Tu vidieť, že migrácia nie je
trvalo udržateľným riešením tzv. bohatých krajín, pretože obrazne povedané nebude odkiaľ vziať.
5
Tabuľka č. 1: Celková miera fertility podľa krajín a roku keď táto poklesla, alebo
sa predpokladá jej pokles pod záchovnú hodnotu (2,1).
(Zvýraznené sú krajiny s populáciou nad 100 miliónov obyvateľov)
Japonsko
1955
Ruská
federácia
Ukrajina
Rakúsko
Kanada
Nemecko
Holandsko
Švajþiarsko
VeĐká
Británia
Austrália
Francúzsko
Taliansko
Bulharsko
ýeská
republika
Grécko
Maćarsko
Portugalsko
Španielsko
1985
Tadžikistan
2020
1965
Kórejská
republika
ýína
1990
Turkmenistan
2020
1965
PoĐsko
1990
2020
1970
1970
1970
1970
1970
Thajsko
Kazachstan
Tunisko
Brazília
Albánsko
Indonézia
1995
2000
2000
2005
2010
2010
Spojené arabské
emiráty
Venezuela
India
Malajzia
Maroko
Peru
Filipíny
2020
2025
2025
2025
2025
2025
Irán
Turecko
USA
Vietnam
Alžírsko
2010
2010
2010
2010
2015
Bangladéš
Egypt
Kolumbia
Saudská Arábia
Irak
2030
2030
2035
2040
2040
Mexiko
Juhoafrická
republika
Argentína
ýile
2015
Zimbabwe
Nigéria
2040
>2050
1970
1975
1975
1975
1980
1980
1980
1980
1980
1980
2015
2020
2020
(Zdroj: Liedtke, 2011)
V Holandsku sa vraví, že jeden otec skôr uživí desať detí, ako desať
detí jedného otca. Aký život čaká súčasnú skupinu dlhšie žijúcich obyvateľov? Odpoveď nie je jednoduchá. Pretože stav aj v tzv. vyspelých krajinách je ďaleko od uspokojujúceho. Aj v týchto relatívne prosperujúcich
krajinách, starí ľudia žijú v chudobe, s predsudkami voči starobe, v depresii,
v opustenosti, sú zneužívaní, bez využitia svojich schopností a bez práce.
Aký potom čaká život staršieho obyvateľstva v chudobnejších krajinách.
Perspektívy dôstojného života pre starších osôb zostávajú veľkou výzvou nielen pre sociálnu prácu, ale pre celú spoločnosť z dôvodu demografických zmien.
3 STAROBA
Celé dejiny ľudstvo sa zaoberá podstatou narodenia, mladosťou, smrti
a pokračovaním života. Koncepcia staroby, ako osobitnej fázy života je
však relatívne mladá. Názor, že keď niekto prekročil hranicu šesťdesiatich
rokov, je bez ohľadu na jeho skutočné zdravie automaticky chápaný ako
neefektívny, neproduktívny, chorý a dokonca aj s demenciou sa objavuje
napodiv až v polovici 19. storočia. Je zvláštne, že pred 19. storočím väčšina ľudí pracovala a aktívne žila až do smrti. Priemyselná revolúcia zmenila všetok predošlý život a jeho pravidlá. Zbedačení bývalí roľníci, oslobodení nevoľníci, každého veku na počiatku nástupu ranného kapitalizmu
boli nútení hľadať prácu v mestách. Práce sa však ukázalo byť málo pre
všetkých a pre každú vekovú kategóriu. Bola aj nedostatočne platená.
Z cechov a manufaktúr kde zvykli ľudia pracovať do svojich 70. rokov
i dlhšie, sa zmenili na továrne s fyzicky namáhavou pásovou výrobou,
kde nebol kladený dôraz na kvalifikáciu.
Zamestnávatelia začali prepúšťať pracovníkov 50. ročných i 40. ročných. Väčšina prepustených ľudí bola odkázaná na chudobu. Reformy
sociálneho zabezpečenia zlegitimizovali prepúšťanie starších zamestnancov zavedením štandardného veku odchodu do dôchodku. V danej situácii na objednávku pre vtedajšiu potrebu bola sformulovaná definícia „staroby“, tak ako sa až do súčasnosti chápe, čo spôsobuje v súčasnosti zásadné problémy. Táto definícia je totiž prekonaná.
Je zaujímavé, že mnohokrát v histórii oslobodení roľníci často odmietali takúto buržoáznu slobodu a „reakčne“ podporovali návrat k feudalizmu,
kde mali akú takú istotu podpory od svojho pána. Napr. sa tak stalo na
Haiti v 19. storočí, ale i inde.
Väčšina robotníkov v 19. storočí pracovala viac ako šesťdesiat hodín týždne,
často v zlých podmienkach z hľadiska zdravotného a bezpečnostného. Mnohí zahynuli alebo boli zmrzačení už v mladom veku. Spôsob práce preferoval
mladších pracovníkov. Remeslá ustúpili na význame pred továrenskou výrobou. Preto sa objavili teórie a štúdie o neproduktívnosti staršej populácie, ktorá začala byť legálne vyčleňovaná reformami sociálneho zabezpečenia. Pojem
sociálne zabezpečenie zaviedol za iných okolností a v inom čase na počiatku
devätnásteho storočia Simón Bolívar 1 v Latinskej Amerike (Seguridad
Social).
1
„Spravodlivosť je ozdobou republikánskych hodnôt, a je tým čo chráni sociálne zabezpečenie, t.j.
pre existenciu sociálneho zabezpečenia musí existovať spravodlivosť. Bez nej nie sme schopní
vybudovať spoločnosť. Najlepší systém vlády je ten, ktorý vytvára najviac šťastia, najviac sociálnej
istoty a veľké množstvo politickej stability”. Vo vystúpení 19. februára 1819 na kongrese v Angosture
(Ciudad Bolívar, Venezuela). (http://www.centrorisorse.org/simon-bolivar.html)
6
7
Britský ekonóm a sociálny reformátor barón William Beveridge (1879
– 1963) zaviedol teóriu o nepružnosti starších pracovníkov. Ďalší uvádzali, že starší robotníci sú menej pracovití. Programy sociálneho zabezpečenia zavedením dôchodkového veku, umožnili podnikateľom sa „humánne“ zbavovať tých čo neprinášali profit a udržiavať tak svojich zamestnancov „sviežich“.2 Tomu napomáhal aj zdravotnícky výskum, ktorý dokazoval vyčerpanosť a pokles schopností starších ľudí. Preto je nevyhnutné
a vlastne prospešné pre nich samotných brániť im pracovať. Baronet William Osler (1849 – 1919, zvaný aj ako otec modernej medicíny, vo svojej
známej prednáške 25. februára v roku 1905 hovoril o relatívnej neužitočnosti ľudí nad 40 rokov, o úplnej zbytočnosti ľudí vo veku nad 60 rokov
a zmienil sa dokonca i o eutanázii. Sám mal vtedy 55 rokov. V zdravotnom
výskume sa staroba začala skúmať ako choroba, podobne ako tuberkulóza. Aj keď táto „choroba“ nebola nákazlivá, liečiteľná, alebo primerane
diagnostikovaná. Liečebné postupy vychádzali z predpokladov o slabosti
a pracovnej neschopnosti starších ľudí. Preto im bol ordinovaný oddych,
vyhýbanie sa pohybu a venovanie sa príprave na rad chorôb, ktoré „musia“ prísť. Tieto teórie pomáhali dostať podporu verejnosti pre reformy sociálneho zabezpečenia. Podobne aj dnes sa skrýva pravá podstata zmien
starobného poistenia. Iróniou je, že v období demografickej revolúcie predlžovania veku, sú starší ľudia, s úplne dobrým zdravým a často aj
s výbornou fyzickou kondíciou, označení ako nefunkční a s nižšími
schopnosťami. S prostým zdôvodnením, pretože taký je život.
Aj cirkev samotná v 19. storočí napomáhala svojimi kázňami a učením
rozvíjať nové postoje k starobe. Starší ľudia sa mali pomaly lúčiť
s pozemským životom a modlitbami sa pripravovať na smrť a spasenie.
Cirkev podobne ako civilná spoločnosť tiež zavádzala vekové limity medzi laikov a aj kňazi nad 60 rokov boli vyraďovaní zo služby, ako tí čo by
si mali po zásluhe „oddýchnuť“. Cirkev intenzívne napomáhala výstavbe
nových inštitúcií a domov pre starších. Vtedajšie inštitúcie boli stavané
ako zariadenia pre chorých starších. Mali podobu zdravotných zariadení,
pretože starší sú „pascou“ na rôzne choroby a sú vlastne chorí. Pred touto
dobou sa zriaďovali „chudobince“ orientované na starších bez prostriedkov. V tomto období to však už boli „starobince“, kde mali ísť starší ľudia,
pretože sa predpokladalo, že musia byť chorí a smrť na nich už čaká. Starší
ľudia v nich boli izolovaní a boli prevedení do stavu úplnej závislosti.
V zásade takto sa začala segregácia na základe veku.
Po celé 20. storočie v priemyselných krajinách bola staroba výrazne
prepojená s nezamestnanosťou. Z dôvodu trvalého nedostatku práce, viac
menej povinné penzionovanie bolo používané na riešenie nezamestnanosti. Došlo k drastickému umelému zníženiu podielu robotníkov vo veku
2
Dnes sa opäť stretávame s týmto „riešením“ v podobe povinného odchodu do dôchodku zo
zákona.
8
nad šesťdesiat rokov. Väčšina z nich odišla do dôchodku proti vlastnej
vôli. Ľudia, ktorí boli poslaní do dôchodku boli prevažne schopní pracovať a chceli byť užitoční v práci. Následne potom boli vedení ako starí
ľudia na zaslúženom dôchodku, ale v skutočnosti to boli ľudia bez práce
a boli jednoducho nezamestnanými. Ak by však boli po pravde započítaní medzi nezamestnaných, dostali by sme veľmi vysoké údaje
o nezamestnanosti. Zlé nastavenie systému bolo kompenzované núteným
penzionovaním. Systém penzionovania v starobe, tak zabezpečil relatívny sociálny mier formou poskytovania nízkych starobných dávok nezamestnaným starším pracovníkom.
Zaujímavé je že odborové hnutia, inteligencia ale i bežní ľudia boli pôvodne proti dobrovoľnému doživotnému zbaveniu sa ekonomickej činorodosti. Tento postoj bol čoskoro nahradený obranou dôchodkov a dokonca
právom na starobné penzionovanie. Akceptoval sa názor na neefektívnosť
zamestnávania starších, nevyhnutnosť následnej nezamestnanosti a preto
starobný dôchodok bol pre nich „jediným“ možným riešením. Ekonomické záujmy menšiny boli nadradené záujmom väčšiny ľudí. Verilo sa že
rozvoj sociálneho zabezpečenia zlepší údel starších a poskytne im dôstojný, ak nie celkom príjemný život v starobe. Avšak napriek tomuto je chudoba medzi staršími ľuďmi rozšírená aj v 21. storočí. Nie je nič horšie pre
duševnú pohodu a zdravie ako pocit zbytočnosti, ktorý spoločnosť predčasne vnútila starším osobám.
Staroba sa zmenila na sociálne geto. Reklama a podniková kultúra vštepuje, že staroba a staré je niečo zlé a obnosené. Kultúra vyžaduje ako
normu byť mladým a vyzerať mladý. Väčšina ľudí, ktorá mala za povinnosť opustiť zamestnanie, akceptovala že nemá viac čo ponúknuť a prijala
bez váhania skutočnosť, že ich nadbytočnosť je logická a nevyvrátiteľná.
Sprevádzal to aj nezáujem zdravotníctva. Starší ľudia bez prostriedkov a pre
nízky status neboli atraktívni a výnosní pre liečbu. Dokonca sa ani nekládol dôraz na kurzy liečenia starších v zdravotnom vzdelávaní. Prieskumy
o podmienkach života v domovoch pre starších v päťdesiatych rokoch
odhaľovali jeden etický škandál za druhým. Takisto ľudia vo vyššom veku
prevažovali medzi chudobnými. Až šesťdesiate a sedemdesiate roky minulého storočia začali s prvými pokusmi o zmenu. Po prvý krát sa Robert
N. Butler (1927 – 2010), americký gerontológ, na seminári v roku 1983
venoval otázkam prerušeniu zmysluplnej práci v staršom živote človeka
a zaviedol termín „produktívne starnutie“. Robert N. Butler písal ako prvý
o „ageizme“ ako o diskriminácii starších. K zmene však v tomto období
neprišlo. Väčšina starších osôb v industrializovaných krajinách sa naďalej
cítila byť osamelá a zbytočná. Starší ľudia vzácne opúšťali domov a väčšinu
času „riešili“ sledovaním televízie (aj vyše 40 hodín týždenne). V období
ekonomickej stagnácie od sedemdesiatych rokoch a následne takmer každá
európska krajina zaviedla niektorú formu predčasného starobného dôchodku ako „núdzového“ nástroja politiky zamestnanosti. Tá mala poslať zvý9
šené množstvo „príliš starých“ ľudí ešte skôr do dôchodku. Tento krok bol
vyvolaný z ekonomických príčin a nie z dôvodu zmien spôsobených starnutím jednotlivca. Ich účelom malo byť zníženie dopytu po práci a zníženie
štatistiky nezamestnanosti zmenou príjmu dávok v nezamestnanosti na
starobné dávky.
Reštrukturalizácie, racionalizácie, spružnenia a zoštíhľovanie, ktoré
využívali nástroj predčasného penzionovania, umožnili v deväťdesiatych
rokoch „vyradiť“ milióny ľudí a to často bez sociálnych problémov. Kombinácia predlžovania života a čoraz predčasnejšieho penzionovania mala
za dôsledok zvýšené nároky na financovanie sociálnych systémov. Niektoré
extrémne názory počas obdobia keď bol prezidentom Ronald W. Reagan
(40. prezident USA vo funkcii v rokoch 1981 až 1989) a premiérkou barónka Margaret H. Thatcherová (predsedníčka vlády Veľkej Británie
v rokoch 1979 – 1990), ktoré možno označiť ako sociálny darvinizmus,
neboli zrazu až tak extrémne. Ako napr. objavili sa názory obmedziť lekársku starostlivosť vekovým limitom alebo resp. aj odstrániť starobné
dôchodky. Staroba bola chápaná ako stav, keď niekto žije príliš dlho za
hranicu schopnosti zarobiť si na živobytie prácou a ako stav keď sa daná
osoba len priživuje na druhých. Objavili sa experti varujúci spoločnosť
pred egoizmom starších, ktorí ohrozujú budúcnosť mladej generácie
(„chamtivosť šedín“). Americký senát dokonca v roku 1992 zrušil svoj
výbor pre starnutie populácie. Publikovali sa „vedecké“ názory na vekové
ohraničenie práva na život, o tyranii generácií starších ľudí, ktoré mali
početnú prevahu nad strednou generáciou. Prezentovali sa postoje
o nemorálnosti zneužívania verejných peňazí v nemocniciach pre neohraničené udržiavanie starších pri živote.
Staroba je všeobecne chápaná ako sociálna kategória. Doterajšie úsilie
bolo venované ochrane, oddeleným domom pre starších, potravinovej
pomoci, úľavám na doprave, zľavám napríklad v kinách, ale len veľmi
málo sa venovalo skúmaniu načo to je potrebné a či to nepovedie k ešte
väčšej segregácii. Väčšina starších ľudí v rozvinutých krajinách ani dnes
nemá dobrú starobu. Dochádza k drastickej zmene v ich životných štandardoch. Problém nie je len v samotnom príjme. Starší ľudia trpia osamelosťou a ťažkosťami spôsobenými predsudkami voči starobe. Odrezanie
od práce znižuje ich sebavedomie. Dôchodcovia často hovoria o nedostatku
zmyslu ich života a pociťujú ich vylúčenie zo spoločnosti. Vznikol rad
stredísk pre seniorov so zámerom udržania vzájomných kontaktov dlhšie
žijúcich občanov. Tieto centrá však často spôsobujú ďalšie vydelenie starších ľudí. Špecializované komunity a programy pre starších osôb prispievajú k ich izolácii od života ostatnej populácie. Z demografickými zmenami sa mení aj pohľad na to kto je väčšinová populácia a kto menšinová.
Pri hodnotení staroby ako kombinácie chudoby a odlúčenosti môžeme nájsť
chápanie dôchodku ako „sociálnej smrti“. Táto depresívna budúcnosť
vplýva na život tým spôsobom, že vo veku štyridsiatich rokov začína mať
10
väčšina ľudí vážne obavy o svoje budúce príjmy v starobe a o to ako bude
žiť bez práce.
V päťdesiatich rokoch už môžu ľudia pociťovať tlak aby opustili prácu,
začína obava z chorôb a zdravotného postihnutia. Niet sa prečo čudovať,
že taká „nepríjemná“ téma ako staroba nie je často obľúbená a postihuje
ju rad nepísaných tabu.
Ľudia sa dnes rodia v inštitúciách, učia sa v inštitúciách, liečení sú
v inštitúciách, rodia sa v inštitúciách a aj umierajú v inštitúciách („inštitucionalizovaný spôsob života“). Ak sú ľudia akýmkoľvek spôsobom odlišní
od väčšinovej populácie (vek, postihnutie a pod.), sú izolovaní umiestnením do špecializovaných zariadení.
Všetky podoby a fázy života patrili v minulosti k štandardnému kolobehu života aj slovenskej spoločnosti a diali sa priamo na očiach rodiny.
Spolu žili starí, mladí, zdraví, postihnutí, deti s problémami učenia a iní.
Narodenie a smrť boli súčasť štandardného života. Obmena generácií bola
prirodzená a akceptovaná. Starí, mladí i postihnutí boli súčasť spoločného
života. Generácie rozumeli svojmu poslaniu a pomáhali si navzájom.
Starnutie je globálna demografická zmena, ktorá znamená iba určitý
dočasný posun. Neznamená, že by ľudstvo mohlo byť neustále a nekonečne
staršie a staršie, bez spomalenia, resp. bez stabilizovania tohto vývoja.
Model spoločnosti, ktorá je nepriateľsky naklonená starším sa ale stáva
stále globálnejším.
Pokiaľ rast hrubého domáceho produktu a hromadenie kapitálu zostane meradlom pre úspech rozvoja, tak budúcnosť starších nebude optimistická. Hospodársky rast by nemal byť cieľom rozvoja spoločnosti. Toto
presvedčenie získava stále viac podporovateľov. Kandidát na prezidenta
USA Robert F. Kennedy (1925 – 1968) 18. marca 1968 na univerzite
v Kansase vo svojej mnohokrát citovanej reči povedal okrem iného: „Ukazovateľ hrubého domáceho produktu meria všetko, okrem toho čo robí
život hodnotným“. Podľa správy pracovnej skupiny, ktorú viedol Joseph
E. Stiglitz patrí Slovensko medzi krajiny, kde úroveň hrubého domáceho
produktu nekorešponduje s úrovňou príjmov ľudí. (Stiglitz, Sen, Fitoussi, 2001, s. 104). Čiže rast hrubého domáceho produktu nevytvára na Slovensku automaticky predpoklad pre lepšiu ekonomickú situáciu
v domácnostiach.
Rozvoj by mal byť definovaný v podobe potrieb ľudí – osobitne ich
potreby zmysluplnej práce a primeraného príjmu. Staršie osoby musia byť
znovu zapojené do trhu práce, aby mohli prispieť spoločnosti svojimi poznatkami, skúsenosťami a svojou ľudskosťou. Starnutie nepredstavuje žiadnu výzvu systému sociálneho zabezpečenia, ale je len výzvou národným
politikám zamestnanosti.3
3
Správa a rezolúcia 89. medzinárodnej konferencie práce, ktorú spolu pripravoval autor. (Social
Security, 2001)
11
4 STARÍ ĽUDIA ĽUDSKÉ PRÁVA
Eva Perónová, vtedy manželka argentínskeho prezidenta, vo svojom
vystúpení v roku 1948 počas Valného zhromaždenia OSN navrhla všeobecnú deklaráciu o právach starších. Delegáti prijali tento návrh, ktorý
aj návrhom zostal. Neskôr samotný generálny tajomník Trygve Lie sa pokúsil o predloženie návrhu práv pre starších. Táto iniciatíva zanikla obdobne. Vlády sa sústredili iba na obmedzené ciele, ako boli minimálne
štandardy Medzinárodnej organizácie práce v oblasti dôchodkov (1952).
Myšlienka ľudských práv starších bola následne rozvíjaná v občianskej
spoločnosti v mimovládnych organizáciách. Až v roku 1968 sa uskutočnila prvá OSN konferencia ministrov k postaveniu starších ľudí. V roku
1982 sa uskutočnilo prvé celosvetové zhromaždenie OSN k starnutiu vo
Viedni. Bolo to uznanie nutnosti sa venovať právam starších a otázkam
starnutia. Výsledky tohto úsilia pokiaľ ide o hmatateľné výsledky v oblasti
ľudských práv starších boli slabé. Mnohé krajiny, osobitne európske, nechceli priznať právo na prácu pre starších. Celosvetové zhromaždenie schválilo 62 bodový akčný plán. Hospodárska a sociálna rada OSN a jej Komisia pre sociálny rozvoj sa následne venovala tejto téme.
Starší muži a ženy majú rovnaké práva ako každý iný človek: všetci
sme sa narodili rovní a toto sa nemení ani našim starnutím. Napriek tomu
sú práva starších medzinárodne takmer nejestvujúce. Aj keď jestvuje Všeobecná deklarácia ľudských práv, starší ľudia nie sú menovite uznaní
v rámci medzinárodných ľudských práv, ktoré zaväzujú vlády pri napĺňaní týchto práv. Existuje iba jeden medzinárodný ľudsko-právny dohovor
(Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín), ktorý chráni pred diskrimináciou na základe veku.
Tento dohovor však nie je ratifikovateľný nateraz zo strany členov Európskej únie a taktiež Slovenska. Záväzky voči právam starších ľudí existujú,
tak ako je to v rámci Madridského medzinárodného akčného plánu týkajúceho sa starnutia (MIPAA). Avšak takéto záväzky nie sú právne záväzné a tvoria iba akúsi morálnu povinnosť vlád pre ich implementovanie.
Ľudské práva sú práva na ktoré majú ľudia nárok pretože sú ľudskými
bytosťami bez ohľadu vek, štátnu príslušnosť, národnosť, rasu etnický pôvod, jazyk, rod, sexuálnu orientáciu alebo schopnosti. Ak sú tieto zdedené práva rešpektované, ľudia sú schopní žiť dôstojne, rovnoprávne a bez
diskriminácie.
Ľudské práva sú univerzálne, všeobecne akceptované a sú základom nášho
chápania ľudskosti. Koncepcia ľudských práv sa rozvíjala v čase a má svoj
pôvod v rozmanitých filozofických, náboženských, politických a morálnych
tradíciách. Neexistuje jednotný výklad vývoja týchto práv do podoby ako ich
chápeme dnes. Toto im dáva všeobecne akceptovateľnú podstatu.
12
Práva starších ľudí nie sú nateraz osobitne zakotvené v medzinárodnom ľudsko-právnom nástroji o hospodárskych, sociálnych, občianskych,
kultúrnych a politických právach. Je tak napr. v práve na rovnakú ochranu pred zákonom, v práve na vlastníctvo majetku, v práve na vzdelanie,
v práve na prácu a v práve na podieľaní sa na správe veci verejných. Niektoré práva majú iný význam v mladosti, než v neskoršom živote, ako je to
v práve na sociálne zabezpečenie v podobe starobnej dávky. Niekedy práva, ktoré boli uznávané v mladosti, nemusia byť adekvátne rešpektované
v staršom veku, napr. právo na prístup k primeraným zdravotným službám a službám sociálnej starostlivosti.
Ľudské práva vplývajú na život ľudí. Ochrana starších ľudí pomôže im
viesť dôstojný, bezpečný život ako rovným členom ľudskej spoločnosti.
Každá diskriminácia voči akejkoľvek skupine v spoločnosti je neprijateľná. V súvislosti s rastom počtu starších narastá veková diskriminácia a tak
sa táto úloha nutnosti riešiť diskrimináciu na základe veku stáva urgentnou. Je nutné zachádzať so staršími ľuďmi s úctou a rovnako ako s mladšími
ľuďmi. To umožní starším ľuďom participovať a prispievať do rozvoja celej
spoločnosti v prospech všetkých. Je samozrejmé si uvedomiť jednoduchú
pravdu, že dnešní mladí ľudia a dospelí sú zajtrajší starší ľudia.
Ageizmus je uplatňovanie stereotypov voči inej osobe, je to diskriminovanie niekoho z dôvodu jeho veku. Diskriminácia na základe veku je
vtedy, keď je s niekým zachádzané inak z dôvodu jeho veku. Ageizmus
a diskriminácia na základe veku môže vyústiť do porušovania práv starších mužov a žien. Žiaľ takýto prístup je tolerovaný na všetkých úrovniach spoločnosti jednotlivcami i inštitúciami, na miestnej, regionálnej aj
celoštátnej úrovni, ako vo verejnej tak i v súkromnej sfére. Je dôležité si
uvedomiť, že starší ľudia netvoria homogénnu skupinu. Muži a ženy starnú rozdielne a diskriminácia ktorú zažívajú je často viacdimenzionálna,
založená nielen na veku, ale aj iných faktoroch, akými sú rod, etnický
pôvod, miesto bývania, zdravotné postihnutie, chudoba, sexuálna orientácia, vzdelanie a iné.
Medzinárodný systém ľudských práv poskytuje rámec, ktorý kodifikuje ľudské práva a umožňuje ich vymáhateľnosť. Prvotne je zameraný na
vzťah medzi štátom a jednotlivcom. Medzinárodný systém ľudských práv
tvorí množstvo právnych nástrojov, obvykle nazývaných dohovor alebo
pakt. Tieto sú známe ako „tvrdé“ právo, pretože keď je ratifikovaný takýto dohovor, stáva legálne záväzným. To znamená, že zmluvný štát musí
upraviť legislatívu do súladu s ratifikovaným dokumentom a zaviesť politiky a programy na implementovanie jednotlivých jeho častí. Zmluvný štát
porušuje dohovor, ak nezharmonizuje svoje právo s jeho požiadavkami,
alebo ak sú články dohovoru v praxi porušované.
Každý medzinárodný dohovor má svoj monitorovací systém, spravidla
v podobe výboru expertov. Zmluvné strany (štáty, ktoré ratifikovali dohovor) pravidelne informujú pomocou správ tento výbor o pokroku
13
v implementácii jeho požiadaviek. Výbor expertov posudzuje správy
o pokroku a dáva odporúčania o tom ako môžu zmluvné strany lepšie
implementovať dohovor. Takéto expertné výbory často aj posudzujú individuálne sťažnosti k porušeniu práv.
Existuje aj systém „mäkkého“ práva, ktorý upravuje zaobchádzanie so
staršími ženami a mužmi, ktorý zahrňuje Princípy OSN pre staršie osoby
(1991) a Madridský medzinárodný akčný plán starnutia (MIPAA 2002).
Aj keď ľudské práva podporujú odporúčania v tomto mäkkom práve, nie
sú právne záväzné. Štáty majú skôr morálnu než právnu povinnosť uplatňovať tieto odporúčania. Členské štáty OSN, vo vzťahu k MIPAA poukazujú na nezrovnalosti vo vzťahu k uplatňovaniu a hodnoteniu záväzkov
vyplývajúcich s akčného programu.
Práva starších ľudí sú globálne vo všeobecnosti chránené v rámci medzinárodnej ľudsko-právnej legislatívy. Všeobecná deklarácia o ľudských
právach sa uplatňuje na ľudí každého veku. Ako Medzinárodný pakt
o občianskych a politických právach (ICCPR, 1966), tak aj Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR, 1966)
sa uplatňujú na každú osobu, bez ohľadu na ich vek. Avšak táto všeobecná ochrana nie je dostačujúca. Okrem jedinej výnimky už uvedenej
v dohovore o migrantoch, medzinárodné dohovory osobitne neuvádzajú,
že by sa mala zakazovať diskriminácia na základe veku.
Existuje množstvo implicitných odkazov na staršie osoby vo všeobecne v ľudsko-právnych nástrojoch ale iba málo priamych, ktoré sa ich osobitne týkajú. Osobitné práva ak sa objavia, sú venované iba obmedzenému okruhu práv a nie sú komplementárne v rámci medzinárodných (globálnych) a regionálnych nástrojov.
Tento nedostatok v systéme ochrany ľudských práv možno označiť ako
normatívny deficit. Existuje veľa oblastí, kde chýbajú normatívy. Napr.:
medzinárodné štandardy práv v rámci komunitnej a dlhodobej starostlivosti ako pre poskytovateľa, či pre poberateľa starostlivosti; systémové plánovanie pre starších a zrušenie povinného dôchodkového veku. Oprávnenia na úkony a rovnosť pred zákonom u starších mužov a žien pod kuratelou, si vyžadujú tiež pozornosť.
Na dôvažok, jednotlivé štandardy na ochranu práv starších ľudí sú roztrúsené v rôznych medzinárodných a regionálnych dohovoroch. Sústredením do jedného textu, ako bolo vykonané v právach žien, detí a u zdravotne postihnutých, by sa dosiahla čistota a zrozumiteľnosť v oblasti pochopenia podstaty práv starších ľudí a zodpovednosti za ich chránenie.
V praxi sa ukázalo, že práva starších žien a mužov nie sú primerane
riešené a chránené za pomoci súčasného systému ľudských práv. Toto je
označované ako implementačný deficit. Jednotlivé výbory expertov pre
14
Tabuľka č. 2: Prehľad práv starších osôb v ľudsko-právnych nástrojoch
Štruktúra medzinárodných nástrojov Đudských práv
ýlánok
Všeobecná deklarácia Đudských práv (1948)
25
Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979)
11.1(e)
Medzinárodný dohovor o ochrane práv migrujúcich pracovníkov
a þlenov ich rodín (1990)
1.1 a 7
Zakazuje diskrimináciu na základe
veku.
16.2
Vek zohĐadĖujúce opatrenia, ktoré
bránia vzniku vykorisĢovania,
zneužívania a násilia.
16.4
Vek zohĐadĖujúca regenerácia
a rehabilitácia.
23.1
(b)
PodĐa veku vhodné informácie
o reprodukþnom zdraví
25(b)
PoskytovaĢ služby na minimalizáciu
a prevenciu ćalšieho zdravotného
postihnutia medzi staršími Đućmi.
28.2(b)
ZaistiĢ starším Đućom prístup
k programom sociálnej ochrany
a zníženia chudoby.
4.5
Zakazuje trest smrti osôb pod 18 a nad
70 rokov veku.
9.1
Právo na sociálne zabezpeþenie
v starobe.
17
Osobitná ochrana (zariadenia, potraviny
a zdravotná starostlivosĢ pre tých ktorí
sú odkázaní na pomoc, pracovné
programy, vznik sociálnych organizácii)
v staršom veku.
Africká charta Đudských práv a práv Đudí (1981)
18.4
Poskytuje starším Đućom právo na
osobitné opatrenia ochrany na udržanie
fyzických a morálnych potrieb.
Protokol k Africkej charte Đudských práv a práv Đudí o právach žien v
Afrike (2003)
22(b)
Poskytuje osobitné práva ochrany pre
staršie ženy a právo byĢ oslobodený od
násilia a zneužívania.
Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (2008)
Opatrenie
Každý má právo na životnú úroveĖ
primeranú zdraviu a blahobytu jeho i
jeho rodiny, rátajúc do toho potravu,
šatstvo, bývanie, lekársku opateru a
nevyhnutné sociálne služby v starobe.
Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky
príslušné opatrenia na odstránenie
diskriminácie žien v zamestnaní s
cieĐom zabezpeþiĢ, na základe
rovnoprávnosti mužov a žien rovnaké
práva na sociálne zabezpeþenie,
najmä v prípadoch staroby.
Regionálna štruktúra nástrojov Đudských práv
Americký dohovor o Đudských právach (1969)
Dodatkový protokol k Americkému dohovoru o Đudských právach
v oblasti ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv
„Sansalvadorský protokol“ (1988)
15
Arabská charta Đudských práv (1997)
38
Poskytuje výbornú starostlivosĢ
a osobitnú ochranu starším osobám.
21.1
Zakazuje akúkoĐvek diskrimináciu na
základe veku.
25
Rešpektuje a uznáva práva starších
Đudí na dôstojný a nezávislý život a na
participáciu na spoloþenskom
a kultúrnom živote.
34.1
Rešpektuje nárok na sociálne
zabezpeþenie v starobe.
5 STARNUTIE A TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ
Charta základných práv Európskej únie (2000)
posudzovanie ľudsko-právnych záväzkov zmluvných strán sa iba málokedy informujú o právach starších a zmluvné strany neuvádzajú do svojich
správ otázky starších. Pokračujúca existencia ageizmu a diskriminácia na
základe veku v zákonoch, prístupoch a praxi dokazuje, že vlády zlyhali
v primeranom inkorporovaní práv starších do svojich zákonov, rozpočtov,
programov a školení pre poskytovaní služieb.
Nateraz nejestvuje žiaden globálny dokument na úrovni dohovoru OSN,
ktorý by chránil špecifické práva starších osôb. V roku 2010 bola ustanovená osobitná pracovná skupina s otvoreným koncom v rámci Hospodárskej a sociálnej rady OSN (ECOSOC) na posúdenie tohto stavu. V Európe
má táto skupina starších osôb, ako je uvedené v tabuľke, právo na ochranu svojich špecifických práv (Charta základných práv Európskej únie).
Štúdia bankovej skupiny Citigroup zo 16. októbra 2005 informovala
o rozdelení sveta na demokracie (rovnostárske spoločnosti kontinentálnej
Európy) a plutonómie (elitárske spoločnosti USA, Kanady a Veľkej Británie). V USA vlastní 1% domácností viac finančného bohatstva ako 95%
domácností spolu. Toto bohatstvo nikdy nedokážu využiť. Samozrejme,
že sa ho nechystajú dať ľuďom v núdzi. Priemerný spotrebiteľ vlastne nejestvuje, podľa dokumentu, sú len bohatí spotrebitelia, pretože zvyšní chudobní spotrebitelia nie sú zaujímaví z hľadiska spotreby a teda podľa autorov štúdie pochopiteľne aj z hľadiska rozvoja. Dynamika spoločnosti je
tak „zaručená“ prehlbovaním rozdielov a zvyšovaním bohatstva bohatých,
lebo iba tí zaručia ďalší rozvoj. (Equity Strategy, 2005)
Čo si o tom myslí však tá väčšina obyvateľov (voličov)? Napr. podľa
prieskumu vykonaného BBC vo Veľkej Británii 81 % občanov sa vyjadrilo, že vláda by mala mať za svoj cieľ väčšie šťastie voličov a nie väčšie
ekonomické bohatstvo4. V elitárskych spoločnostiach (plutonomických)
sa nerovnováha udržuje tým, že chudobná väčšina verí v zázrak (sen), že
sa raz pripoja k horným 5% a možno aj k tomu vytúženému 1% na vrchole pyramídy. Jestvuje stále istá nedokonalosť, ktorej sa jednopercentná elita obáva a tou je volebné právo, kedy by 95 % voličská väčšina (menšina
čo do vlastníctva bohatstva) mohla zmeniť systém. Viera v rýchly rast,
sledovanie cieľov spotreby a zadlženosť však drží túto väčšinu pri viere,
že toto je jediný možný model, ktorý musí nasledovať celý svet, ak chce
byť demokratický, pluralitný a civilizovaný.
Finančnej a hospodárskej kríze bolo a je možné predísť. Existuje vedná disciplína na prieniku ekonomiky, psychológie, politológie a sociológie:
„náuka o šťastí“. Vo vzťahu ku kríze ukazovateľa hrubého domáceho produktu, ktorý je neadekvátny na meranie prosperity a pokroku, vzniklo
množstvo ukazovateľov na určenie stavu ľudskej spokojnosti (úrovne žitia)
v rámci európskeho sociálneho prieskumu (European Social Survey), sociálno-ekonomického panelu (Sozio-ökonomisches Panel), alebo aj celosvetového prieskumu hodnôt (World Values Survey). Tieto ukazovatele sa
ukázali ako použiteľné na meranie vo vzťahu k indikátorom kvality žitia.
Výsledkom je, že sa alternatívne ukazovatele začali objavovať v iniciatívach
klubu bohatých krajín v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
(OECD) „Meranie progresu spoločností (Measuring the Progress of So-
4
GfK NOP prieskum o šťastí bol vykonaný telefonicky 28 – 30 októbra 2005. Prezentované na
BBC 3. mája 2006.
16
17
cieties)“5, v Európskej únii – „Viac ako HDP (Beyond GDP)“6 a dokonca
aj u francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho (a v nim už spomenutej
ustanovenej pracovnej skupine zloženej z Josepha E. Stiglitza, Amartya
Sena a Jean-Paul Fitoussiho).
Kvalita života na Slovensku podľa indexu lepšieho života ukazuje, že
pokiaľ ide o dĺžku života, žijeme o viac ako 4 roky kratšie než je priemer
v OECD. Pokiaľ ide o verejnú sféru je na Slovensku nízka úroveň občianskej angažovanosti. Účasť na voľbách ako meradlo dôvery občanov vo
vládu bola na Slovensku asi 20% nižšia než je priemer.
Európska politika by sa mala uberať cestou tvorby politík, ktoré sú zamerané na ľudské šťastie a nie iba na tzv. „trvalo udržateľný rast“. Trvalo udržateľný rast je jednoduchou pyramídovou hrou, pretože má jasne určené hranice.
Cieľom by mal byť trvalo udržateľný dôstojný život všetkých (a teda aj starších ľudí). Ľudia by mali mať právo určiť čo je to dobrá spoločnosť a nie málopočetná skupina, ktorá nemá tie isté záujmy ako väčšina. V Nemecku boli
kedysi takíto politici označovaní ako „vesmírna loď Bonn“, teda ako ľudia
nežijúci na zemi. Uviedli sme „Easterlinov paradox“. Americký ekonóm Richard A. Easterlin zistil v roku 1974, že hospodársky rast západných demokracií
po 2. svetovej vojne neviedol k významnému rastu spokojnosti ľudí.
Hlavným poučením z doposiaľ uvedeného by malo byť to, že môžeme
priznať význam rastu, ale nemôžeme ho chápať ako všeliek.
Na riešenie finančnej krízy a spoločenských problémov súčasnosti
môžeme využiť to čo navrhol americkému národu 11. januára 1944 Franklin Delano Roosevelt ako druhú listinu práv pre zabezpečenie prosperity
a bezpečnosti Spojených štátov a sveta. Medzi práva navrhoval počítať
primerane honorovanú prácu, mať dostatok potravín, oblečenie a oddych,
právo na dôstojný život, právo na dôstojné bývanie, zdravotnú starostlivosť, ochranu v starobe, v chorobe, pri úraze, v nezamestnanosti a mať
právo na vzdelanie. Všetky tieto práva by poskytli ľuďom istotu. Tieto
práva by mohli lepšie plniť ciele šťastia a ľudského blahobytu. Vieme, že
sme išli inou cestou, smerom k prehlbovaniu nerovností a smerom
k opakujúcim sa krízam. Pravdou je to, že máme celosvetovo dosť zdrojov
a produktov na plnenie tejto druhej listiny práv.
Trvalo udržateľný rast (spravidla chápaný ako hospodársky) ako nutnosti pre rozvoj spoločnosti je mýtus. Pretože trvalo udržateľný rast nie je
možný, ako sme už uviedli, z dôvodov limitného množstva hmoty samotnej Zeme. Žiaľ aj nová stratégia Európy do roku 2020 má terminológiu
trvalého ekonomického rastu za základ riešenia.
Svet prechádza demografickou zmenou. Starnutie sa stáva charakteristickou črtou pre našu dobu, počas ktorej narastá podiel staršieho obyva-
5
OECD Svetové fórum sa uskutočnilo 27. – 30. októbra v Pusan, Kórejská republika k téme
“Measuring the Progress in Societies”.
6
V roku 2007 Európska komisia zorganizovala konferenciu “Beyond GDP” (Viac ako HDP).
18
teľstva. Zatiaľ čo starnutie predstavuje triumf zdravotníckeho, sociálneho
a hospodárskeho pokroku, tiež predstavuje výzvu existujúcim systémom
sociálneho zabezpečenia a vplýva na všetky oblasti spoločnosti. Členské
krajiny Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN) dali podnet pre
lepšie implementovanie Madridského medzinárodného akčného plánu
k starnutiu a jeho Regionálnej implementačnej stratégie vytvorením „Pracovnej skupiny pre starnutie“. Pracovná skupina nateraz vypracovala rad
odporúčaní, zozbierala množstvo príkladov dobrej praxe z členských krajín Európy, severnej Ameriky a strednej Ázie. Jej zámerom je otvorenou
metódou koordinácie napomôcť členským krajinám.
Členské krajiny Európskej hospodárskej komisie OSN (regionálnej
komisie Organizácie Spojených národov) sa v roku 2002 zaviazali v oblasti
akčného plánu pre starších:
1. Presadzovať (mainstreaming) starnutie do všetkých oblastí politiky
s cieľom priviesť spoločnosť a hospodárstvo do súladu s demografickou
zmenou s cieľom dosiahnuť spoločnosť pre všetky vekové skupiny.
2. Zaistiť plnú integráciu a účasť starších osôb v spoločnosti.
2.1. Ďalej posilniť sociálnu, ekonomickú, politickú a kultúrnu participáciu starších osôb.
2.2. Podporiť integráciu starších osôb posilňovaním ich aktívneho zapojenia do komunity a posilňovaním medzigeneračných vzťahov.
2.3. Podporovať pozitívne videnie starnutia.
3. Podporovať vyrovnaný (solidárny) a trvalo udržateľný hospodársky
rast vo vzťahu k starnúcej populácii.
4. Prispôsobiť systémy sociálnej ochrany vzhľadom na demografické
zmeny a ich sociálne a hospodárske dôsledky.
4.1. Ochrániť a posilniť základné ciele sociálnej ochrany, menovite zabrániť chudobe a poskytnúť primerané dávky pre všetkých.
4.2. Vytvoriť a rozvinúť regulačný rámec pre zamestnanecké a súkromné
dôchodkové systémy.
4.3. Upraviť existujúce systémy sociálnej ochrany voči demografickým
zmenám a zmenám v štruktúre rodiny.
4.4. Dávať osobitný dôraz na sociálnu ochranu žien a mužov počas ich
celého života.
5. Umožniť aby trh práce reagoval na hospodárske a sociálne dôsledky
starnutia populácie.
5.1. Riešiť výrazné zníženie miery nezamestnanosti, osobitne starších osôb.
5.2. Zlepšiť zamestnateľnosť starších pracovníkov.
5.3. Zvýšiť zamestnanosť všetkých žien a mužov.
5.4. Vykonať kroky na zvýšenie efektívneho veku, kedy ľudia prestávajú
pracovať a odchod do dôchodku urobiť viacej flexibilným a postupným.
6. Podporiť celoživotné vzdelávanie a prispôsobiť vzdelávací systém
s cieľom splnenia hospodárskych, sociálnych a demografických požiadaviek.
6.1. Uľahčiť a podporiť celoživotné vzdelávanie.
19
6.2. Zabezpečiť, aby vzdelávací systém zabezpečoval lepšiu zamestnateľnosť všetkých osôb.
7. Usilovať sa o zabezpečenie kvalitného života v každom veku a udržať
samostatný život bez odkázanosti ako v zdraví tak v sociálnej oblasti.
7.1. Podporovať (mainstreaming) zdravie a primeranú sociálnu úroveň počas
celého života, presadzovaním zdravia do medzirezortných politík.
7.2. Zabezpečiť rovnaký prístup ku zdravotným a sociálnym službám,
včítane dlhodobej starostlivosti pre osoby v každom veku.
7.3. Zabezpečiť primerané financovanie zdravotných a sociálnych služieb
pre osoby v každom veku.
7.4. Umožniť ľuďom robiť zdraviu prospešné rozhodnutia (voľby).
8. Zaviesť (mainstreaming) rodový prístup do starnúcej spoločnosti.
8.1. Dosiahnuť plnú rodovú rovnosť.
8.2. Realizovať plnú rovnosť medzi ženami a mužmi v ich prispievaní do
ekonomiky.
8.3. Zabezpečiť rodovú rovnosť v prístupe k sociálnej ochrane a k systémom
sociálneho zabezpečenia.
8.4. Podporiť spolupodieľanie na zodpovednostiach žien a mužov v ich
rodinách.
9. Podporiť rodiny, ktoré poskytujú starostlivosť starším osobám a podporiť
medzigeneračnú a vnútrogeneračnú solidaritu medzi ich členmi.
9.1. Zodpovedať na potreby a zmenené role jednotlivých členov rodiny
a posilniť medzigeneračnú a vnútro generačnú solidaritu.
9.2. Podporovať rodiny pri zvládaní sociálnych a hospodárskych dôsledkov demografickej zmeny.
10. Podporovať implementáciu plánu a pokračovanie regionálnej implementačnej stratégie pomocou regionálnej spolupráce.
Starnutie populácie sa zväčša chápe ako hrozba, nešťastie, kríza
a problém. Toto je zavádzajúci a nekorektný mýtus. V odporúčaniach pre
politikov, ktoré vznikali od roku 2008 v rámci pracovnej skupiny pre starnutie pri Európskej hospodárskej komisii (EHK) OSN v Ženeve sa nachádzajú iné postoje7.
Starnutie populácie predstavuje triumf z hľadiska zdravotného, sociálneho a hospodárskeho pokroku. Existujúcim systémom sociálnej pomoci
prináša aj výzvy a ovplyvňuje prakticky všetky oblasti spoločnosti.
V kontexte dlhšieho života sa význam konvenčných a zákonom stanovených vekových zlomov životných prechodov, ako je odchod do dôchodku mení, keďže podiel obyvateľov prežívajúcich ešte dlho po tomto veku
narastá. Toto predstavuje veľkú príležitosť. Všetky vekové skupiny prinášajú rovnako dôležité príspevky do spoločnosti, svojim komunitám
7
Autor sa v rokoch 2008 – 2010 podieľal na činnosti Pracovnej skupiny ako jej predseda. Jej
výsledky boli prezentované v odporúčaniach pre politikov. (Policy Brief 1 – 10)
20
a rodinám. Staršie osoby môžu odovzdávať svoje poznatky a skúsenosti.
Preto aby sa zabezpečilo, aby starší ľudia mohli zostať aktívni a nezávislí
čo najdlhšie, sú potrebné politiky podporujúce ich sociálnu a ekonomickú
integráciu do všetkých častí spoločnosti. Na dosiahnutie tohto zložitého
zámeru je potrebný „holistický prístup“, ktorým sa starnutie začlení do
všetkých oblastí politiky.
Mainstreaming starnutia je stratégia, proces a mnohostranné úsilie
na začlenenie problematiky starnutia do všetkých oblastí a všetkých úrovní
politiky. Konečným cieľom je dosiahnuť spravodlivejší rozvoj v rámci spoločnosti, z ktorého budú mať úžitok všetky sociálne skupiny. Úspešný
mainstreaming znamená zahrnúť všetkých dôležitých aktérov do rozhodovania, aby sa zabezpečilo, že sa uspokoja potreby všetkých vekových
skupín vo všetkých oblastiach politiky.
Holistický prístup v tomto kontexte znamená, že sa systematicky
zohľadňujú záujmy rôznych vekových skupín, vrátane starších osôb, vo
všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach tvorby politiky.
Zákony, politiky a programy sú dôležitými nástrojmi na dosahovanie
holistického prístupu v mainstreamingu starnutia. Existujúce politiky
a programy, ako aj zákony a nariadenia by mali dostatočne vyjadrovať
záujmy osôb každého veku a mal by byť zabezpečený všeobecný rámec
nediskriminovania. To znamená, že záujmy starších by nemali byť vnímané izolovane alebo v konkurencii s inými sociálnymi skupinami. Nové
zákony, politiky a programy by sa mali rozširovať so zapracovanými medzinárodne dohodnutými štandardmi a byť založené na základe Madridského akčného plánu pre starnutie obyvateľstva a jeho regionálnej implementačnej stratégii (MIIPA/RIS).
Dôležitou oblasťou mainstreamingu je rozvoj národných plánov a rámcov
celkovej politiky. Francúzsky plán Bien Vieillir (dobré starnutie) na roky
2007-2009 bol takým príkladom. Plán, ktorý prijalo spoločne niekoľko
ministerstiev, presadzoval holistický prístup v dobrom starnutí a zároveň
sa zameriaval na určité prioritné oblasti. Propagoval zdravý život, presadzoval prevenciu, snažil sa zlepšiť životné prostredie a kvalitu života pre
starších ľudí (vrátane infraštruktúry, technických pomôcok a mestského
rozvoja). Plán tiež presadzoval účasť starších ľudí na spoločenskom
a kultúrnom živote a propagoval medzigeneračnú solidaritu.
Zákony, politiky a programy sú dôležitými nástrojmi na dosahovanie
holistického prístupu v mainstreamingu starnutia. Existujúce politiky
a programy, ako aj zákony a nariadenia by mali dostatočne vyjadrovať
záujmy osôb každého veku. Zabezpečený musí byť všeobecný rámec nediskriminovania. To znamená, že záujmy starších nemajú byť vnímané izolovane alebo v konkurencii s inými sociálnymi skupinami. Nové zákony,
politiky a programy sa musia pripravovať so zapracovanými medzinárodne dohodnutými štandardmi a majú byť založené na podklade Madridského akčného plánu pre starnutie obyvateľstva a jeho regionálnej implemen21
tačnej stratégii v Európe (MIIPA/RIS)8. Táto regionálna stratégia obsahuje
desať záväzkov, ktoré tvoria „kostru“ plánu. Predstavili sme ich v kapitole
o ľudských právach.
Tieto záväzky sú z právneho hľadiska nevymáhateľné, ale predsa len
predstavujú odporúčania pre budúce politiky. Angličtina požíva pekný
termín pre novoročné záväzky ako deklarácie – „New Year Declaration“,
ktoré ako vieme často skončia ich nesplnením. Svetová populácia prechádza demografickou premenou. Starnutie sa stalo charakteristické pre určitú časť našej doby. Zatiaľ čo starnutie predstavuje pozitívum z dôvodu
pokroku v zdravotníctve, ekonomike a v sociálnej politike, vytvára výzvy
pre sociálne systémy a má vplyv na každú doménu spoločnosti. Preto členské štáty Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov urobili rozhodný krok pre implementáciu Madridského medzinárodného akčného plánu pre starnutie populácie a jeho Regionálnej implementačnej stratégie, tým že sa spojili v roku 2008 do Pracovnej skupiny
pre starnutie populácie. Slovenská republika sa tiež zúčastnila v Ženeve
vo Švajčiarsku na prvom zasadnutí pracovnej skupiny pre starnutie. Na jej
zasadnutí 86 prítomných delegátovi zo 40 krajín zvolili za predsedu zástupcu Slovenska. Bolo to ocenenie odborného kreditu v tejto oblasti, ale
aj ocenenie postupu Slovenska v oblasti činností spojených so starnutím
populácie.
Odbor hospodárskych a sociálnych vecí divízie OSN pre sociálnu politiku a rozvoj, sa v predošlom období (2002 – 2007) koncentroval na implementáciu Madridského akčného plánu, ktorý sa zaoberal staršími ľuďmi
a starnutím populácie. Členské štáty vytvárali vlastné národné plány, ktoré reflektovali Madridský akčný plán. Organizácia Spojených národov
vytvorila dokument (návod a nástroj pre politikov a prax), ktorý pomáha
štátom implementovať spomínaný Madridský akčný plán. (Guiding Framework, 2008)
Dôležitým v rámci starnutia smerom k budúcnosti sa javí aj vývoj politík, ktoré majú pomáhať vyrovnať sa so starnutím. Každý štát sa môže
slobodne rozhodnúť aké postupy zvolí, aby dosiahol spoločný cieľ, pričom však môže využívať poradenstvo OSN.
Aktivity Európskej komisie v Bruseli sa vo veľkej miere prekrývajú
s aktivitami pracovnej skupiny OSN. Európska regionálna skupina OSN
v Ženeve spolupracuje s Európskou úniou, tak ako Rada Európy
v Štrasburgu, ktorá poskytuje základ pre ľudsko-právnu a sociálnu dimenziu legislatívy. Hlavné oblasti boli zdôraznené v rámci konferencie „Dôchodkové fórum“, ktorá sa konala koncom novembra 2008 v Bruseli. Práve na tomto fóre EUROSTAT konštatoval, že očakávané demografické
zmeny nie sú také katastrofálne, ako sa predpovedalo v minulosti.
V každom prípade však stúpne počet starších ľudí a teda aj ľudí, ktorí budú
potrebovať asistenciu, resp. osobitnú zdravotnú starostlivosť. Zdôraznil sa
aj prínos migrácie k udržaniu pomeru aktívneho obyvateľstva k staršiemu
penzionovanému obyvateľstvu. Členské štáty musia byť pripravené na fenomén starnutia populácie a teda je potrebné, aby pracovali na dosahovaní spoločných cieľov. Rovnako ako celkové zvyšovanie zamestnanosti je
potrebné zvyšovať zamestnanosť starších ľudí.
Ako príklad dobrej praxe, pracovná skupina pre starnutie populácie
Európskej hospodárskej komisie OSN odporučila slovenský vzor. Na riešenie rastúcej potreby sociálnych služieb prijala vláda Slovenskej republiky zákon o sociálnych službách, ktorý vstúpil do platnosti v januári 2009.
Zákon v rámci jeho cieľových skupín riešil efektívne zabezpečenie služieb pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a pre starších ľudí. Reguloval kompetencie vládnych orgánov, zavádzal systém komunitného
plánovania, zabezpečoval prepojenie sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti, vrátane financovania sociálnych služieb. Stanovil požiadavky
potrebné pre výkon činnosti v oblasti sociálnych služieb a zavádzal systém kontroly kvality. Poskytovatelia sa musia na to, aby mohli služby prevádzkovať, zaregistrovať. Musia splniť jasne definovaný súbor procedurálnych, personálnych a prevádzkových podmienok, ktoré sa monitorujú
nezávislými orgánmi inšpekcie. Zákon ponúka komplexný prístup
k sociálnym službám ako jeden z dôležitých komponentov širšej stratégie
o starnutí a o starších ľuďoch.
Príprava integrovaných rámcov národnej politiky o starnutí môže veľmi dobre využiť medzinárodnú spoluprácu, ktorej napomáhajú medzinárodné agentúry. Madridský medzinárodný akčný plán o starnutí (MIIPA)
uvádza, že Komisia pre sociálny rozvoj OSN zodpovedá za pokračovanie
a hodnotenie jeho celosvetového plnenia, pričom Oddelenie ekonomických a sociálnych vecí (DESA) je hlavným koordinačným centrom pre
starnutie v rámci systému OSN. Regionálne komisie OSN, z ktorých jednou je aj Európska hospodárska komisia, premieňajú všeobecné ustanovenia na regionálne akčné plány (Regionálna implementačná stratégia
v regióne Európskej hospodárskej komisie) a pomáhajú národným inštitúciám realizovať a monitorovať opatrenia o starnutí.
Počas 48. rokovania Komisie Organizácie Spojených národov pre sociálny rozvoj (CSocD) v roku 2010 bola prijatá rezolúcia o starnutí (o implementácii Madridského akčného plánu pre starnutie obyvateľstva, 2002)9.
V rezolúcii sa uvádza že Hospodárska a sociálna rada OSN (ECOSOC) by
mala naliehať na členské štáty, aby prijali legislatívne a iné vhodné opatrenia na podporu a ochranu práv starších osôb, ich ekonomické a sociálne
zabezpečenie a zdravotnú starostlivosť. Rezolúcia Komisie pre sociálny
8
9
Prijatý na ministerskej konferencii Európskej hospodárskej komisie OSN k starnutiu v Berlíne,
11. - 13. septembra 2002.
22
Autor bol v rokoch 2009 a 2010 negociátorom a gestorom rezolúcie OSN o starnutí populácie
a podpredsedom 48. zasadnutia Komisie OSN pre sociálny rozvoj.
23
rozvoj OSN v roku 2010 vyzvala členské štáty v úsilí napĺňať globálne
a regionálne ciele. Vyzvala členské štáty prípadne upraviť národnú legislatívu za účelom naplnenia záväzkov a prípadne prepracovať svoje akčné
plány v oblasti ochrany práv starších osôb. (Future implementation, 2010)
Charta základných práv Európskej únie (vznikla koncom roku 2000)
je dnes v zmysle Lisabonskej zmluvy súčasť primárneho práva a je teda
všeobecne záväznou. Charta základných práv chráni v prvom článku právo na ľudskú dôstojnosť („Ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná. Musí sa
rešpektovať a ochraňovať.“). V článku 25 charty základných práv sa uvádza, že Európska únia uznáva a rešpektuje právo starších osôb na dôstojný a nezávislý život a na účasť na spoločenskom a kultúrnom živote. Rad
členských krajín Európskej únie nepodporil osobitné práva starších,
z dôvodu, že by ich to vyčleňovalo zo spoločnosti ako osobitnú skupinu
osôb. Napriek tomu že ich osobitne chráni článok 25 v charte základných
práv EÚ. Ako je uvedené v časti o mainstreamingu, starších ľudí nemožno vyčleňovať, ale rovnako nemožno zabúdať na osobitosti starnutia. OSN
pokračuje v prácach medzinárodnej ochrany práv starších ľudí.
Slovensko uskutočnilo množstvo potrebných krokov na medzinárodnom poli v otázke posilnenia solidarity, zvýšenia povedomia o solidarite
a upevnenia európskeho sociálneho modelu aj v ochrane práv starších ľudí.
Za nadčasové úspechy treba pokladať ratifikovanie Európskej sociálnej
charty (revidovanej), podpísanie Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia (2009), ratifikovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (2010) a ratifikovanie množstva dohovorov Medzinárodnej organizácie práce.
6 STARNUTIE V KAŽDODENNEJ POLITIKE10
Prvý záväzok stratégie EHK OSN hovorí o potrebe integrovať (mainstreamovať) starnutie do všetkých oblastí politiky s cieľom priviesť spoločnosť
a hospodárstvo do súladu s demografickou zmenou a tak dosiahnuť spoločnosť pre všetky vekové skupiny. Starnutie populácie má dôležité
a ďalekosiahle dôsledky vo všetkých sférach spoločnosti. Problémy súvisiace so starnutím je preto potrebné integrovať do všetkých oblastí politiky s cieľom zladiť spoločnosť a ekonomiku s demografickými zmenami.
(Policy Brief 1, 2009)
Obyvateľstvo v Európe a v Severnej Amerike starne, ale väčšina krajín
sa nachádza ešte vo fáze tzv. demografického bonusu, v situácii v ktorej
dospelé osoby v produktívnom veku tvoria najväčšiu časť populácie, pričom podiel nezaopatrených detí a starších dospelých je relatívne malý.
Táto situácia sa čoskoro v mnohých krajinách skončí. To si vyžaduje prispôsobenia v mnohých oblastiach politiky.
Záväzok hovorí o integrovaní (mainstreaming) starnutia do rozhodovania. Mainstreaming starnutia je politická stratégia zameraná na integráciu otázok starnutia do všetkých dôležitých oblastí politiky na každej úrovni
riadenia. Spolu s opieraním sa o doterajšie postupy, vlády by mali zapájať
do procesu tvorby politiky ďalších zainteresovaných (hlavných aktérov).
Tým sa dosiahne lepšia integrácia.
Mainstreaming pomáha zabezpečiť lepšiu integráciu potrieb všetkých
vekových skupín do procesu tvorby politiky. Starším osobám môže umožniť prispievať do spoločnosti, do komunít a rodín rovnako ako to robia iné
vekové skupiny. V konečnom dôsledku by mal mainstreaming pomôcť dať
do súladu ekonomiky a spoločnosti s demografickými zmenami.
Spolu s tým, ako bude svetová populácia prechádzať demografickým
prechodom, premenou z populácie, ktorú charakterizujú veľké rodiny
a nízka priemerná dĺžka života na populáciu malých rodín a dlhšej priemernej dĺžky života, stáva sa starnutie typickou črtou tohto storočia. Popritom sa bude dočasne zvyšovať podiel starších ľudí v populácii.
Hoci je demografický prechod univerzálny, jeho načasovanie medzi
jednotlivými regiónmi a v rámci regiónov sveta je veľmi rozdielne, rovnako ako aj nástup a tempo starnutia. Populácie v Európe a v severnej Amerike starnú, ale väčšina z nich sa ešte nachádza vo fáze zmieneného tzv.
demografického bonusu, keď dospelé osoby v produktívnom veku tvoria
najväčšiu časť populácie a podiel nezaopatrených detí a starších dospe-
10
Táto časť vychádza z autorovej práce predsedu Pracovnej skupiny pre starnutie populácie v rámci
Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (2008-2010).
24
25
lých je relatívne malý. Táto situácia sa má skončiť, keď počtom veľké generácie narodené počas populačnej explózie odídu do dôchodku
a priemerná dĺžka života zaznamená ďalšie zvýšenia. V Európe v súčasnosti
pripadalo v roku 2010 na 100 osôb v produktívnom veku 24 osôb vo veku
65 a viac rokov. Do roku 2025 to bude 32, do roku 2050 iba 47, ale v roku
2010 tiež temer tak isto 48. Po období znižovania miery závislosti od roku
1950 dochádza k rastu z dôvodu demografickej zmeny. Treba však brať
v úvahu aj závislé deti. (World Populations Prospects, 2011)
Tabuľka č. 3: Európa, miery závislosti (stredný variant), 1950 – 2100
Rok
1950
1960
1970
1980
1990
2000
2010
2020
2030
2040
2050
2060
2070
2080
2090
2100
Spoloþná
52
55
56
53
50
48
46
54
61
67
75
78
75
76
78
78
Detí
40
42
39
34
31
26
23
25
25
25
28
29
28
30
30
30
starších
13
14
16
19
19
22
24
29
36
42
47
49
46
47
48
48
Zdroj: World Populations Prospects, 2011
Hoci mnohé východoeurópske krajiny sú v súčasnosti svedkami stagnácie priemernej dĺžky života a u mužov dokonca aj jej poklesu, aj tieto
krajiny rýchle starnú v dôsledku predošlého poklesu pôrodnosti. Starnutie predstavuje triumf z hľadiska zdravotného, sociálneho a hospodárskeho
pokroku. Existujúcim systémom sociálnej pomoci prináša aj výzvy
a ovplyvňuje prakticky všetky domény spoločnosti.
V kontexte dlhšieho života sa význam konvenčných a zákonom stanovených vekových hraníc životných prechodov, ako je odchod do dôchodku
mení, keďže podiel obyvateľov prežívajúcich ešte dlho po tomto veku narastá. Toto predstavuje veľkú príležitosť. Keďže ľudia zostávajú telesne zdatní a zdraví dlhšie, môžu preto naďalej aktívne prispievať k hospodárskemu,
spoločenskému a rodinnému životu a môžu tiež prinášať viac skúseností.
Využijú sa tieto príležitosti efektívne? Nájdu starší ľudia nové zamestnania,
aby zostali aktívni a pomáhali iným? Bude sa s nimi zaobchádzať rovnako?
Aký bude ich ekonomický status? Ako sa zmenia ich potreby? Všetky tieto
a ďalšie otázky sú dôležité, keď uvažujeme o dôsledkoch starnutia.
Všetky vekové skupiny bez rozdielu prinášajú dôležité príspevky spoločnosti a svojim komunitám a rodinám. Staršie osoby môžu odovzdávať
26
svoje poznatky a skúsenosti. Môžu slúžiť ako zdroj kolektívnej pamäti
v spoločnosti. Na to aby sa zabezpečilo, aby mohli starší ľudia zostať čo
najdlhšie aktívni a nezávislí sú potrebné politiky, ktoré podporujú ich sociálnu a ekonomickú integráciu do všetkých sfér spoločnosti. Na dosiahnutie tohto zložitého zámeru je potrebný holistický prístup, ktorým sa starnutie začlení do všetkých oblastí politiky.
Mainstreaming starnutia je stratégia, proces a mnohostranné úsilie začleniť otázky starnutia do všetkých oblastí a všetkých úrovní politiky.
Konečným cieľom je dosiahnuť spravodlivejší rozvoj v rámci spoločnosti,
z ktorého budú mať úžitok všetky sociálne skupiny. Úspešný mainstreaming znamená zahrnúť všetkých dôležitých aktérov do rozhodovania, aby
sa zabezpečilo, že sa uspokoja potreby všetkých vekových skupín vo
všetkých oblastiach politiky. Mainstreaming sa môže považovať za dôležitý nástroj dosahovania spoločnosti pre všetky vekové skupiny.
Holistický prístup v tomto kontexte znamená, že sa systematicky zohľadňujú záujmy rôznych vekových skupín, vrátane starších osôb, vo všetkých
oblastiach a na všetkých úrovniach tvorby politiky. Národný akčný plán
o starnutí alebo jemu podobný strategický dokument môže zabezpečiť
celkový akčný rámec. Mal by obsahovať stanovené národné priority týkajúce sa starších ľudí v porovnaní s inými generáciami, navrhnuté postupy
a konkrétne ciele na rozvíjanie úsilia mainstreamingu na všetkých úrovniach. Okrem toho by mal strategický rámec zohľadniť osobitné potreby
zraniteľných skupín, napríklad starších migrantov. Mal by tiež odrážať
medzinárodne dohodnuté štandardy politiky ako je napríklad regionálna
implementačná stratégia pre madridský medzinárodný akčný plán o starnutí
Európskej hospodárskej komisie OSN (MIPAA/RIS). Na realizáciu takéhoto strategického rámca je potrebné, aby politickí predstavitelia krajín
akceptovali jeho dôležitosť.
Zákony, politiky a programy sú dôležitými nástrojmi na dosahovanie
holistického prístupu v mainstreamingu starnutia. Existujúce politiky
a programy, ako aj zákony a nariadenia by mali dostatočne vyjadrovať
záujmy osôb každého veku a mal by byť zabezpečený všeobecný systém
nediskriminovania. To znamená, že záujmy starších by nemali byť vnímané izolovane alebo v konkurencii s inými sociálnymi skupinami. Nové
zákony, politiky a programy sa majú pripravovať so zapracovanými medzinárodne dohodnutými štandardmi a byť založené na rámci MIPAA/RIS.
Dôsledky legislatívy, politík alebo programov pre rôzne vekové skupiny, vrátane starších ľudí by sa mali systematicky analyzovať. Odporúčania
môžu pomôcť hodnoteniu nových zákonov, politík alebo programov na
určenie ich adekvátnosti pre starnúce spoločnosti. Overovať treba aj spôsob realizácie národných priorít a voľbu indikátorov úspechu.
Inštitucionálne prostredie je ďalším dôležitým nástrojom dosiahnutia
holistického prístupu k mainstreamingu starnutia. Malo by byť navrhnuté
tak, aby boli v každej oblasti politiky zohľadňované všetky vekové skupiny ľudí, vrátane starších. Národné konzultačné orgány pre otázky starnu27
tia, rady, výbory alebo komisie by mali zabezpečiť, aby boli starší ľudia
zastúpení pri rozhodovaní. Dôležitými aktérmi aj mladší ľudia. Mladí ľudia
v súčasnosti prispievajú do dôchodkového systému a budú ovplyvnení
demografickými zmenami, keď dosiahnu dôchodkový vek. Okrem toho
by sa malo inštitucionálne stanoviť aj zapojenie iných dôležitých zainteresovaných, ako sú mimovládne organizácie, súkromný sektor a odborové
združenia. Existujúca inštitúcia pre potieranie diskriminácie na základe
veku a verejný ochranca práv by mohli pomáhať dohliadať nad dodržiavaním tohto nediskriminačného rámca.
Medzirezortné alebo medziagentúrne pracovné skupiny, rady, komisie
a tzv. focal points (národní koordinátori pre starnutie) môžu pomôcť dosiahnuť mainstreaming politík a znížiť duplicitu. Takáto koordinácia je
potrebná na národnej úrovni, ale aj na regionálnej a miestnej úrovni
v rozsahu v akom sa na týchto úrovniach uskutočňuje rozhodovanie.
Štátny rozpočet je peňažným výrazom záväzku vlády k osobitným
oblastiam politiky a je preto ďalším ukazovateľom a nástrojom na dosahovanie holistického prístupu k mainstreamingu starnutia. Rozpočet by sa
mal systematicky hodnotiť z hľadiska toho, aký úžitok prináša rôznym
vekovým skupinám. V súvislosti s opatreniami týkajúcimi sa starnutia je
potrebné stanoviť priority tak, aby mohli byť zdroje nasmerované na efektívne kroky v oblastiach s vysokou pravdepodobnosťou vhodného účinku. V rámci ministerstva financií by sa mohlo poveriť mainstreamingom
starnutia určité stredisko alebo úrad. Daňové zákony musia byť posúdené
z pohľadu ich vplyvu na ľudí rôzneho veku.
Politický rámec s vypovedacou hodnotou vyžaduje vykonávať zber dát
a disponovať údajmi v členení podľa veku. Takéto údaje sa môžu zhromažďovať pomocou cenzov, občianskej registrácie a aj skúmaniami domácností. Participatívne metódy zberu kvalitatívnych informácií, napr. diskusie s relevantnými skupinami, by mali dopĺňať metódy zberu kvantitatívnych údajov. Existujúca akademická infraštruktúra by mala byť tiež využitá a podporená.
Otázky týkajúce sa starnúcich spoločností a starších osôb vo vzťahu
k iným vekovým skupinám trpia niekedy nedostatkom pozornosti
a zdrojov. Osvetové kampane môžu pomôcť zvýšiť vnímavosť verejnosti
voči záujmom a podmienkam starších. Vysvetľujúce kampane môžu pomôcť prekonať negatívne stereotypy, vekovú diskrimináciu a zvyšovať
povedomie. Novo získané údaje sa majú rozširovať, tak aby prispeli
k celkovým poznatkom spoločnosti o starnutí a o starších ľuďoch, a tým
k celkovému zvýšeniu informovanosti.
Mainstreaming starnutia je spojený s účasťou všetkých. Zber participatívnych údajov zdola by mal byť zdrojom informácií pre tvorcov politiky,
ako aj pre monitorovanie a hodnotenie. Ďalším dôležitým účelom participatívneho prístupu, okrem informácií, ktoré poskytuje, je zabezpečiť, aby
sa starší ľudia zapájali do procesu tvorby politiky v otázkach, ktoré sa ich
týkajú, vrátane navrhovania, realizácie a hodnotenia politiky. V tomto
28
zmysle mainstreaming starnutia predstavuje posun od tvorby politík pre
starších k začleneniu starších ľudí do procesu tvorby politiky, zohľadňujúc
ich názory a námety pri navrhovaní a realizácii politík, ktoré ich ovplyvňujú.
Dôležitými účastníkmi starnutia sú mladí ľudia, keďže oni majú určité
zodpovednosti voči súčasnej staršej generácii a postupne sa sami stávajú
staršími generáciami zajtrajška.
Graf č. 1: Postup krokov participatívneho prístupu
IdentifikovaĢ
zainteresovaných:
s kým pracovaĢ a ako
NavrhnúĢ zmeny
politiky
Ÿ

ZhodnotiĢ politiky
a definovaĢ akþné
priority
ZhromaždiĢ
a analyzovaĢ informácie
UrþiĢ þo prehodnotiĢ
Ÿ

VykonaĢ previerku
a hodnotenie so
zainteresovanými
Zdroj: Guidelines for Review and Appraisal of the MIPAA, 2006
Zainteresovaní by mohli zapojiť do práce tieto skupiny:
starší ľudia a ich rodiny,
zamestnanci ministerstiev a oddelení, ktorí sú zodpovední za financovanie, štatistiku, zdravotníctvo, sociálne veci, vnútorné záležitosti, rodovo spravodlivý prístup, bývanie, poľnohospodárstvo, vzdelávanie
a právne záležitosti,
3. predstavitelia miestnej samosprávy, vrátane miestnych politikov,
4. komisie (rady) pre starnutie alebo národné siete starších ľudí,
5. členovia komunity,
6. miestni zdravotnícki pracovníci a iní poskytovatelia služieb,
7. výskumné ústavy a univerzity,
8. geriatrické a gerontologické spoločnosti,
9. organizácie (vládne, mimovládne a súkromné) pracujúce v oblasti prevencie zneužívania starších,
10. miestne mimovládne organizácie pracujúce so staršími ľuďmi,
11. miestne mimovládne organizácie pôsobiace v oblastiach rozvoja
a ľudských práv,
12. ženské a mužské záujmové organizácie,
13. medzinárodné mimovládne organizácie,
14. organizácie a donori pôsobiaci v rámci Organizácie Spojených národov,
15. organizácie súkromného sektora, ako obchodné, dôchodkové spoločnosti a poisťovne a súkromní poskytovatelia verejných služieb
(napr. dodávok elektriny, vody),
16. odborárske organizácie a odborové združenia,
17. média ako tlač, televízia a rozhlas.
1.
2.
29
p
Proces mainstreamingu by sa mal monitorovať a hodnotiť z hľadiska
pokroku dosiahnutého v rôznych oblastiach. Je dôležité vytvoriť porovnávacie štandardy a zaviesť vhodné indikátory na meranie úrovne mainstreamingu starnutia a jeho dopadu. Mali by existovať kvantitatívne aj kvalitatívne indikátory fungovania. Môžu sa zamerať na meranie zlepšenia individuálnej spokojnosti starších ľudí (indikátory kvality života)
v porovnaní s inými vekovými skupinami a na úspech celkovej politiky.
Pokrok by sa mal preverovať pravidelne a podľa jeho výsledkov by sa malo
ďalej konať. V prípade, že výsledky zaostávajú za očakávaniami, musí sa
pred prijatím opatrení zistiť príčina problému.
Príprava integrovaných schém národnej politiky o starnutí môže veľmi
dobre využiť medzinárodnú spoluprácu, ktorej napomáhajú medzinárodné agentúry. Madridský plán uvádza, že Komisia pre sociálny rozvoj OSN
zodpovedá za pokračovanie a hodnotenie jeho celosvetového plnenia, pričom Oddelenie ekonomických a sociálnych vecí (DESA) je globálnym
koordinátorom (focal point) pre starnutie v rámci systému Organizácie
Spojených národov. Regionálne komisie OSN, z ktorých jednou je aj Európska hospodárska komisia, premieňajú globálne ustanovenia na regionálne akčné plány (takou je Regionálna implementačná stratégia Európskej hospodárskej komisie OSN) a pomáhajú národným inštitúciám realizovať a monitorovať opatrenia o starnutí.
Európska hospodárska komisia OSN (má 56 členských krajín
a predstavuje región obrazne od Vancouveru po Vladivostok) poskytuje
platformu pre politickú diskusiu o otázkach súvisiacich so starnutím. Medzi ostatnými podujatiami, ktoré sa týkali mainstreamingu boli: ministerská konferencia o starnutí (León v Španielsku, 2007) a konferencia o tom
ako generácie a rod ovplyvňujú demografické zmeny (Ženeva, 2008).
Prostredníctvom svojho programu Generácie a rod Európska hospodárska komisia OSN prispieva k vedomostnej základni pre podloženú tvorbu
politiky. V roku 2012 sa má konať vo Viedni ďalšia ministerská konferencia o starnutí.
Zákony,
politiky
a programy
Inštitucionálne
usporiadanie
Štátny
rozpoþet
Zber a analýza
údajov
Tabuľka č. 4: Stručné zhrnutie politík mainstreamingu
Nástroje
a techniky
Strategický
rámec
30
Úþel
Systematické
zohĐadĖovanie
záujmov súvisiacich
so starnutím vo
všetkých oblastiach
a na všetkých
úrovniach tvorby
politiky.
Prvky
Zainteresovaní
Národné akþné
plány starnutia.
Vláda, medziagentúrne
orgány a iní
zainteresovaní.
Zvyšovanie
povedomia,
presadzovanie
a vzdelávanie
y
Zhodnotenie
existujúcich zákonov
a politík, vykonaĢ
nevyhnutné zmeny k
potrebám a záujmom
všetkých vekových
skupín
ZabezpeþiĢ
koordináciu medzi
ministerstvami
a agentúrami s
cieĐom predchádzaĢ
duplicitám.
DosiahnuĢ jasnú
deĐbu úloh.
ZabezpeþiĢ
zastúpenie všetkých
vekových skupín
a dôležitých
zainteresovaných
v rozhodovaní.
Dodržiavanie
nediskriminaþného
rámca.
ZabezpeþiĢ
každoroþne, aby
rozpoþtový proces
zohĐadĖoval záujmy
a problémy všetkých
vekových skupín.
ZvýšiĢ spravodlivosĢ
v prideĐovaní
národných zdrojov.
Spravodlivý daĖový
systém.
DostupnosĢ
socioekonomických
údajov o starnutí
a rôznych vekových
skupinách ako
vedomostná
základĖa pre tvorbu
politiky. Zapojenie
všetkých
zainteresovaných do
procesu tvorby
politiky pomocou
participatívnych
metód.
Väþšie zviditeĐnenie
témy. Zvýšenie
vnímavosti verejnosti
voþi záujmom
a podmienkam
starších .
Prekonávanie
negatívnych
stereotypov.
Odporúþania k
zaþleĖovaniu
záujmov
starších do
nových
zákonov, politík
a programov.
Analýzy
dopadov
na starších.
Medzirezortné
pracovné
skupiny, rady
alebo komisie,
celoštátne
konzultaþné
orgány, „focal
point“ pre
starnutie, úrad
pre vekovú
diskrimináciu
alebo verejný
ochranca práv.
Legislatívne orgány,
vládne agentúry,
konzultaþné orgány
k starnutiu.
Zástupcovia z rôznych
generácií, MVO,
podnikateĐov a odborov, v
národnej vláde,
v regionálnej a miestnej
samospráve.
Rozpoþet.
DaĖový systém.
Ministerstvo financií. Môže
sa vytvoriĢ útvar alebo
„focal point“ pre starnutie.
Zber
kvantitatívnych
a kvalitatívnych
údajov: napr.
cenzus,
registratúra,
prieskumy,
diskusie
tematických
skupín.
Vlády, výskumné inštitúcie
a mimovládne organizácie.
Rozširovanie
údajov.
VysvetĐujúce
kampane na
miestnej,
regionálnej
a celoštátnej
úrovni.
Zástupcovia skupín
všetkých vekových
kategórií vrátane starších
Đudí, obþianskej
spoloþnosti, náboženských
organizácií, vzdelávacích
a výskumných inštitúcií,
médií, politických strán
a vládnych predstaviteĐov
31
Participatívny
prístup
Hodnotenie
výkonu
Medzinárodná
spolupráca
ZabezpeþiĢ, aby
všetky skupiny,
vrátane starších, boli
zapojené do
všetkých fáz procesu
tvorby politiky
o starnutí, aby
politika zodpovedala
potrebám cieĐových
skupín a aby sa
všetky vekové
skupiny stotožnili
s politikami, ktoré ich
ovplyvĖujú. Posun od
tvorby politík pre
starších k zaþleneniu
starších Đudí do
procesu tvorby
politiky; zahrnúĢ
ćalšie generácie ako
zainteresovaných.
Navrhnutie
porovnávacích
štandardov, na
meranie úspechu.
ZaviesĢ vhodné
indikátory na
pochopenie pokroku
a zabezpeþenie
sústavnej
zodpovednosti.
Medzinárodná
koordinácia úsilia na
viacerých úrovniach
v politike a praxi.
Vzájomné uþenie sa.
Participatívny
prístup zdola
v zbere údajov,
monitorovaní
a hodnotení.
PýtaĢ sa na
názory
a náhĐady
starších Đudí
a iných
vekových
skupín, kećže
sú
ovplyvĖované.
Kvantitatívne
a kvalitatívne
indikátory
výkonu.
Výmena o
dobrej praxe.
Rozvoj kapacít
a školenie pre
„focal point“ a
všetkých
pracovníkov
pracujúcich na
sociálnej
inklúzii.
Odborná
spolupráca
poskytovaná
Organizáciou
Spojených
národov.
7 INTEGRÁCIA A ÚČASŤ STARŠÍCH OSÔB11
CieĐové skupiny politík,
starší Đudia, ako aj iné
generácie a vláda.
Druhý záväzok stratégie Európskej hospodárskej komisie OSN o starnutí
hovorí o zabezpečení plnej integrácie a zapojení (participácii) starších ľudí
do spoločnosti. Vlády deklarovali ako svoj cieľ dosiahnutie spoločnosti
pre všetky vekové skupiny. Pre tento cieľ sú dôležitými prvkami dosiahnutie integrácie a účasti starších osôb v spoločnosti. (Policy Brief 4, 2009),
(Policy Brief 3, 2009), (Policy Brief 10, 2011)
Ľudia žijú dlhšie a majú zdravší život ako kedykoľvek predtým a majú
aj potenciál v starobe významne prispievať do spoločností. Avšak starší
ľudia sa často neubránia vylúčeniu, marginalizácii a diskriminácii.
Všetci aktéri a donori.
Vlády, mimovládne
organizácie, medzinárodné
organizácie, donori.
Navrhované stratégie:
Politické zlepšenie postavenia starších ľudí.
Podporovanie účasti na trhu práce a vzdelávania pre starších.
Podporovanie celoživotného učenia a vzdelávania pre starších.
Uznanie starších ľudí ako spotrebiteľskej skupiny s osobitnými potrebami, záujmami a preferenciami.
• Zohľadňovanie potrieb starších ľudí v bývaní, verejnej doprave a kultúrnych
aktivitách.
• Upevňovanie medzigeneračných vzťahov pomocou pozitívneho mediálneho spravodajstva a kampaní na budovanie obrazu v spoločnosti.
• Podporovanie občianskej angažovanosti starších ľudí a posilňovanie úlohy
dobrovoľníctva.
•
•
•
•
Očakávané výsledky:
• Lepšia kvalita života pre starších ľudí.
• Zvýšená sociálna kohézia spoločnosti ako celku.
• Dosiahnutie spoločnosti pre všetky vekové skupiny.
Starší ľudia sa stávajú čoraz väčšou časťou celkovej populácie, pričom
podiel veľmi starých (80-ročných a starších) rastie najrýchlejšie. Zároveň
tí čo dosiahnu dôchodkový vek sú zdravší a fyzicky zdatnejší ako kedykoľvek predtým.
Zvýšenie priemerného veku a pevnejšie zdravie v starobe sú veľkým úspechom a predstavujú potenciál z hľadiska pracovnej sily, kvalifikácie
a skúseností, ktoré musia spoločnosti produktívne využiť. Skúsenosti
s „aktívnym starnutím“ ukazujú, že starší ľudia, ktorí sú integrovaní
11
Táto časť vychádza z autorovej práce predsedu Pracovnej skupiny pre starnutie populácie v rámci
Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (2008-2010).
32
33
v spoločnosti, majú vyššiu kvalitu života, dlhší a zdravší život. Spoločnosť
musí aktívnejšie porozmýšľať ako integrovať starších ľudí a zabezpečiť ich účasť
v kohéznej spoločnosti každého veku.
Zároveň by sa pozornosť starším osobám nemala venovať na úkor mladších generácií. Bez ohľadu na vek, každá osoba by mala mať možnosť prispievať do spoločnosti.
Starší ľudia sa integrujú do spoločnosti mnohými spôsobmi. Bývajú
súčasťou spoločenských sietí priateľov a rodiny, sú aktívni v kluboch a v
združeniach, pracujú ako dobrovoľníci a sú ekonomicky aktívni. Avšak
starší ľudia môžu byť ľahko prístupní vylúčeniu. Potenciálnymi prekážkami rovnakej spoločenskej účasti starších ľudí sú chudoba, zlý zdravotný
stav, nízka úroveň vzdelania, chýbajúca doprava, prístup k službám
a veková diskriminácia. V tomto kontexte má dosiahnutie spoločenskej
integrácie a účasti mnohé aspekty. Spája všetky sociálne skupiny
a jednotlivcov do politických, sociálnych, kultúrnych a ekonomických
štruktúr spoločnosti, tak aby sa mohli zúčastňovať na rozhodovacom procese o otázkach, ktoré sa ich týkajú. To vyžaduje konsenzus v tom, že
vylúčenie by sa malo minimalizovať a odstrániť a že všetci tí, čo sú znevýhodnení, by mali dostať pomoc od spoločnosti.
Sociálna integrácia je procesom budovania hodnôt, vzťahov a inštitúcií
pre spoločnosť, v ktorej môžu všetci jednotlivci – bez ohľadu na rasu, rod,
vek, etnický pôvod, jazyk alebo náboženstvo plne využívať svoje práva
a zodpovednosti na rovnakom základe s ostatnými. Každý by mal mať
možnosť starnúť v bezpečnosti a dôstojnosti a mal by mať možnosť prispievať do spoločnosti čo najzmysluplnejšie. Takéto prostredie je základom stabilných, bezpečných a spravodlivých spoločností, v ktorých majú
všetci členovia, vrátane zraniteľných, rovnaké príležitosti.
Integrácia a participácia sú preto tesne spojené s pojmom sociálnej
kohézie, ktorá je vitálnym prvkom zdravej spoločnosti. Tento pojem označuje schopnosť spoločnosti zabezpečiť blahobyt pre svojich členov, minimalizovať rozdiely a predchádzať polarizácii a konfliktom. Vyžaduje si to
posilňovať solidaritu a reciprocitu medzi generáciami.
Zodpovednosti poskytovania starostlivosti majú často medzigeneračný charakter, pri ktorom sa staršie osoby starajú o deti svojich detí
a mladší dospelí poskytujú starostlivosť starším ľuďom. Je toho veľa, čo
sa starší a mladší ľudia môžu navzájom od seba naučiť. Takéto procesy
nakoniec pomáhajú realizovať cieľ dosiahnuť spoločnosť pre všetky veky.
Na dosiahnutie tohto cieľa je možné prijať konkrétne opatrenia v troch širších oblastiach, ktorými sú: funkčná participácia, infraštruktúra a intergeneračné
vzťahy.
FUNKČNÁ INTEGRÁCIA
Funkčná integrácia má mnohé aspekty, ktorými sú spoločenská, politická a ekonomická participácia. Pod spoločenskou (sociálnou) účasťou
34
rozumieme integráciu starších ľudí do sociálnych sietí rodiny a priateľov,
ako aj ich integráciu v ich komunitách, ale aj v celej spoločnosti.
Starší ľudia majú dôležité sociálne úlohy, pomáhajú svojim deťom,
berú na seba poskytovanie starostlivosti, vykonávajú domáce práce
a pracujú aj ako dobrovoľníci v komunite. Starším osobám by sa malo
dostať uznanie za to, ako prispievajú svojou životnou múdrosťou a radami
mladším generáciám a celej spoločnosti.
Existuje isté nebezpečenstvo, že vekom sa môže miera integrácie znižovať z dôvodov funkčných zdravotných postihnutí (napr. poruchami sluchu, nižšími úrovňami mobility), straty partnera alebo presťahovaním do
inštitúcie (ústavu sociálnej starostlivosti). Keď sa starší ľudia stanú menej
mobilní, môžu mať menej možností navštevovať rodinu alebo priateľov.
Spoločenské kontakty sa mohli silne viazať na partnerstvo a spoločné záujmy môžu po smrti partnera upadať. Strata partnera môže viesť k depresii
a stiahnutiu sa zo spoločnosti. Presťahovanie sa môže mať za následok
väčšie vzdialenosti od vytvorených spoločenských sietí. Preto je ľahší prístup k spoločenskej účasti dôležitým prvkom celkovej stratégie na dosiahnutie integrácie.
Politiky by mali zohľadňovať, že starší ľudia môžu vnímať ako užitočné
rôznu úroveň kontaktu. Môžu mať rôzne potreby spoločenského kontaktu
alebo času pre seba. Preto stratégie by mali vychádzať z individuálnych
potrieb a želaní starších ľudí. Podpora by sa mala poskytovať spôsobmi,
ktoré upevňujú nezávislosť starších ľudí.
Starší ľudia by mali mať možnosť venovať sa svojim záujmom a záľubám
a nadväzovať na svoje dosiahnuté životné úspechy. K dispozícii by mala
byť ponuka širokej škály aktivít, ktoré majú skupinový charakter a sú prispôsobené pre jednotlivé vekové skupiny. Ak je to možné, mali by sa umožňovať stretnutia starších ľudí s priateľmi a príbuznými. Riešiť sa musia praktické prekážky, napr. komunikačné ťažkosti, náklady a doprava. Ako mentori na odstránenie prekážok účasti na spoločenských aktivitách sa môžu
využívať dobrovoľní rovesníci starších ľudí. Cennými prostriedkami na
uľahčenie spoločenskej účasti môže byť zapájanie starších do fyzických
aktivít alebo do aktivít na zlepšenie výživy a duševného zdravia. Stratégie, umožňujúce starším zotrvať v ich domácom prostredí čo možno
najdlhšie, môžu byť dôležité pre ich pokračujúcu integráciu vo vytvorených sociálnych sieťach. Osobitné programy by sa mali zamerať na vidiecke a odľahlé oblasti, kde sa starší môžu ocitnúť v izolácii, bez prístupu
k svojej najbližšej rodine alebo k spoločenským a iným typom infraštruktúry.
Niektorí dôchodcovia sa môžu rozhodnúť byť aktívni v politickej sfére.
V čase, keď sa tvoria politiky na prípravu krajín na riešenie výzvy starnúcich spoločností, je dôležité zapojiť do politického procesu tých, ktorí budú
reálne najviac dotknutí. Mladé aj staršie generácie by mali mať rovnakú
možnosť vyjadriť svoje potreby a záujmy.
35
Organizácie starších ľudí poskytujú dôležitý prostriedok účasti formou
kolektívneho zastupovania ich potrieb. Napríklad AARP (American Association of Retired People) v Spojených štátoch amerických združuje
takmer 40 miliónov penzionovaných osôb. AARP je mimovládna organizácia zrejme celosvetovo s najväčším počtom členov. Medzi cieľmi amerického združenia dôchodcov je zlepšovať kvalitu života starších ľudí zabezpečovaním informácií a služieb v širokej palete oblastí. Aj odborové
zväzy môžu poskytnúť penzionovaným pracovníkom politickú platformu.
Starší ľudia by sa mali aktívne zapájať do diskusie o vytváraní priaznivejších podmienok na trhu práce na realizovanie práva všetkých generácií
byť ekonomicky aktívny formou plateného zamestnania. Preto by mali byť
starší ľudia zastúpení v rámci odborových zväzov rovnako ako iné vekové
skupiny.
V krajinách Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ, niektoré krajiny
bývalého Sovietskeho zväzu) zohrávajú pri zastupovaní záujmov starších
dôležitú úlohu organizácie vojnových veteránov.
Medzinárodné mimovládne organizácie, napr. HelpAge International,
Medzinárodná federácia o starnutí (IFA), Medzinárodná federácia združení pre starších ľudí (FIAPA) a ďalšie pracujú na podpore aktivít radových
členov, ovplyvňovaní tvorby politiky a zabezpečení zastupovania starších
vo vládach.
Silný prostriedok reprezentácie je možný v politických stranách, kde
starší ľudia môžu priamo ovplyvňovať politickú agendu, najmä ak sú zastúpení v parlamente. Napríklad taká Demokratická strana dôchodcov Slovinska zastupuje záujmy starších. Bola členom vlády do roku 2008 a zostala
v parlamente. Aj iné krajiny poznajú strany zastupujúce záujmy starších
ľudí, vrátane Ruskej federácie a Ukrajiny.
Niektoré vlády ustanovili koordinačné orgány pre otázky starnutia.
Napríklad Rakúsko vytvorilo nezávislú radu starších občanov, ktorá je
dôležitým prispievateľom do diskusie o národnej politike o starnutí.
V Španielsku bola účasť a dialóg medzi staršími občanmi a verejnými administráciami uľahčené rôznymi fórami, vrátane štátnej rady pre starších,
rád autonómnych komunít pre starších a miestnych rád vo veľkých mestách. Nemecká národná asociácia organizácií starších občanov je strešnou
organizáciu, ktorá má v súčasnosti okolo 90 národných aktívnych členských združení a zastupuje viac ako 12 miliónov starších osôb. Považuje
sa za lobistickú skupinu pre staršie generácie, presadzuje ich záujmy
u politikov, poskytuje poradenstvo a zlepšuje prácu súvisiacu s otázkami
ovplyvňujúcimi starších ľudí na všetkých úrovniach.
Integrácia v ekonomickej sfére je rovnako dôležitá ako účasť
v spoločenských a politických oblastiach. Starší ľudia získavali vecné skúsenosti počas celého života. Mali by dostať možnosť zúročiť svoje skúsenosti napríklad výkonom podnikateľských aktivít a zapojením sa na trhu
práce. Pracovisko zabezpečuje príjem, sociálnu sieť a pocit, že človeka
36
potrebujú a že prispieva produktívne do spoločnosti ľudí všetkých vekových skupín. Mnohí zamestnanci, ktorí dosiahli dôchodkový vek sa ešte
cítia byť zdraví a dostatočne fit na to, aby pokračovali v práci. Iní sú závislí na príjme a môžu zostať pracovať z tohto dôvodu. Ak ich nepojme sektor formálneho zamestnávania, môže ich to vytlačiť do neformálneho sektora a horších podmienok, čím sa stávajú zraniteľnejší.
Starší ľudia by mali dostať možnosť pokračovať v práci tak dlho, ako sú
schopní a ochotní. Aktívne zvýšenie integrácie starších na pracovisku je
dôležité pre dosiahnutie vyváženej rôznosti vekových skupín na pracoviskách. Pre nadchádzajúce roky sa očakáva nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. To si vyžiada odklon od politík predčasného dôchodku, ktoré
sa vyskytovali v mnohých krajinách ako stratégia boja proti vysokým
mieram nezamestnanosti. Treba dať dôraz na využitie vlastných zdrojov
pred „importom“ pracovnej sily z tzv. tretích krajín.
S týmto zámerom je potrebné podporovať u zamestnávateľov priaznivejší postoj k produktívnej schopnosti starších pracovníkov. Môžu sa rozvíjať nové formy organizácie práce a inovačné postupy na pracoviskách.
Starší ľudia, ktorí už nemôžu pracovať vo fyzicky náročných prácach, môžu
byť preložení na pracovné miesta, ktoré im lepšie vyhovujú. Medzinárodná organizácie práce v odporúčaniach pre rozvoj ľudských zdrojov navrhuje rozvíjať pracovné metódy, nástroje a zariadenia a prispôsobovať pracovisko, aby uspokojilo potreby starších pracovníkov. Zvýšenie zákonného veku pre odchod do dôchodku je možnosťou, ktorú by mali dopĺňať
ďalšie opatrenia. Pracovníci vo fyzicky náročných zamestnaniach nemusia byť dostatočne spôsobilí pokračovať v práci tak dlho ako zamestnanci
v iných pozíciách. V zásade je možné odporučiť spoliehať sa viac na flexibilné riešenia, ktoré uspokojujú individuálne potreby osoby. Medzi tieto
patrí možnosť pokračovať v práci na plný pracovný čas, alebo dotované
zamestnanie na kratší pracovný čas a postupný odchod do dôchodku.
Systémy postupného odchodu do dôchodku umožňujú pracovníkom znižovať hodiny práce postupne v období, ktoré časom môže prejsť do úplného starobného dôchodku.
Okrem toho môžu vlády zavádzať stimuly pre zamestnávateľov
a zamestnancov na predĺženie pracovného života za hranicu zákonného
dôchodkového veku. Jednou z možností je ponúknuť mzdové dotácie zamestnávateľom, ktorí ponúknu prácu nízko plateným starším pracovníkom. Zároveň by mali byť odstránené systémy sociálneho zabezpečenia
a dôchodkové systémy, ktoré penalizujú pracovníkov, ak si zvolia pracovať dlhšie. Napríklad Švajčiarsko zmenilo svoj štátny a súkromný dôchodkový systém spôsobom, ktorý podporuje ľudí v odkladaní odchodu do
dôchodku. Ak zostanú pracovať dlhšie, v konečnom dôsledku si zvýšia
dôchodok.
Zároveň by mali starší pracovníci prispôsobiť svoje očakávania. Platy
často rastú s vekom a s odpracovanými rokmi. Z toho dôvodu môže byť
37
zamestnávanie starších osôb menej lákavé a to jednoducho preto, že sú
drahší (plat v závislosti od doby praxe). Porovnávania skúseností z krajín
regiónu Európskej hospodárskej komisie naznačujú ako stúpajú úrovne
zamestnanosti staršej vekovej skupiny v krajinách s nižšími platmi pre
staršie osoby. Takéto skúsenosti môžu naznačovať vývoj smerom
k odmeňovaniu, ktoré sa odvíja od zásluhovosti a výkonu a nie čisto od
počtu odpracovaných rokov.
Ďalšou stratégiou na zvýšenie zamestnateľnosti starších pracovníkov
je investovať do odbornej prípravy. Sledujúc celoživotný prístup k práci
môže sa táto stratégia zameriavať na všetky generácie, aby im umožnila
kontinuálne sa prispôsobovať meniacim sa pracovným prostrediam. Ak
budú zamestnanci školení pravidelne, aby si poradili s novými technológiami a metodikami počas celého pracovného života, budú schopní ľahšie
sa prispôsobovať, keď budú starší. Nebudú konfrontovaní s množstvom
nových požiadaviek v kvalifikácií naraz. Keď zamestnávatelia uvidia ako
sa zamestnanci časom úspešne prispôsobujú, môže im to pomôcť dôverovať schopnostiam zamestnancov adaptovať sa v starobe. Celoživotné učenie by sa malo propagovať ako stratégia nielen pre zvýšenie integrácie na
pracovisku, ale aj na dosiahnutie všeobecnejšej účasti v spoločnosti.
V skutočnosti už klasické fázy vzdelávanie, pracovný život a dôchodok
ako po sebe nasledujúcich uzavretých životných etáp neodráža dnešné
reality. Preto je celoživotný prístup k práci založený na predpoklade, že
učenie, práca a plnšia účasť na živote v spoločnosti sú ústrednými koncepciami. Tieto prístupy sa neobmedzujú sa iba na určité vekové skupiny.
Pre staršie ženy môže byť potrebný osobitný prístup. Keďže sa dožívajú vyššieho veku ako muži, môžu potrebovať pokračovať v zamestnaní,
aby sa finančne zabezpečili po smrti svojho partnera. Spravidla ženy počas svojho život zarobia menej ako muži a získajú menej dôchodkových
práv (kreditov) z dôvodu prerušení kariéry počas výchovy detí. Niektoré
ženy získali iba nízke vzdelanie a boli často diskriminované na pracovisku. Negatívne stereotypy zo strany zamestnávateľov môžu viesť k vnímaniu
starších žien ako chorľavých a nespôsobilých na prácu. Preto je potrebné
poskytovať zamestnávateľom stimuly na zamestnávanie starších žien a aj
na zabezpečovanie ponuky ich osobitného vzdelávania.
Ľahko sa dá rozlíšiť subjektívnosť percepcie chápania veku podľa jednotlivých krajín, ich tradícií a kultúry. Slovensko o veľa skôr označuje ženu za
staršiu a nevhodnú pre prácu. Takéto stereotypy fungujú aj mimo zákon,
ktorý sa môže priblížiť normám pôvodnej EÚ15. Naše ženy v očiach ľudí na
Slovensku sú napr. o 5 rokov skôr staré ako vo vedľajšom Rakúsku. Je to
naozaj tak?
38
Tabuľka č. 5: Názory na vek žien
Krajina
Vek
dospelosti
Stredný
vek
40.4
Starý vek Vek vhodný Vek
na odchod na nevhodný
dôchodok
na prácu
v týždni 20
hod. a viac
68.1
59.0
63.3
Rakúsko
21.3
Belgicko
DĎžka
pracovnej
aktivity
42.0
19.2
40.6
68.4
56.6
56.0
36.8
Bulharsko
22.2
41.6
63.7
56.0
58.4
36.2
Švajþiarsko
18.9
39.0
68.4
59.9
63.9
45.0
Cyprus
19.8
45.0
66.5
59.4
61.6
41.8
Nemecko
19.5
39.6
64.7
58.4
62.7
43.2
Dánsko
19.8
47.4
70.8
61.7
66.3
46.5
Estónsko
19.5
41.6
64.1
57.8
62.4
42.9
Španielsko
19.9
41.4
66.1
59.0
60.7
40.8
Fínsko
19.2
42.4
68.0
60.8
64.3
45.2
Francúzsko
20.3
35.6
68.9
55.8
56.5
36.2
VeĐká Británia 18.1
44.1
67.8
59.9
62.8
44.7
Maćarsko
19.1
39.9
60.9
55.1
58.6
39.6
Írsko
18.4
45.7
70.1
61.0
64.5
46.1
Holandsko
18.7
47.0
70.7
59.8
61.2
42.5
Nórsko
20.4
47.6
69.7
63.1
64.3
43.9
PoĐsko
18.9
39.8
61.7
54.2
58.8
39.9
Portugalsko
19.8
45.9
68.8
59.4
62.4
42.5
Ruská
federácia
Švédsko
19.5
38.2
63.2
52.9
54.1
34.6
19.2
43.7
68.6
61.9
65.8
46.6
Slovinsko
20.5
38.2
64.0
55.4
56.7
36.2
Slovensko
19.9
39.9
63.4
55.6
59.4
39.5
Ukrajina
19.5
38.8
63.4
52.6
54.0
34.4
Priemer
19.6
41.7
66.6
57.9
60.9
41.3
Zdroj: Sweet, 2009
39
Tabuľka č. 6: Názory na vek mužov
Krajina
Vek
dospelosti
Stredný
vek
Starý vek Vek vhodný
na odchod
na
dôchodok
Vek nevhodný DĎžka
na prácu v
pracovnej
týždni 20 hod. aktivity
a viac
Rakúsko
22.8
40.8
68.2
61.8
66.2
43.4
Belgicko
21.6
41.6
69.2
59.8
61.5
39.9
Bulharsko
24.2
42.7
65.4
60.7
63.0
38.8
Švajþiarsko
21.2
40.0
69.7
62.0
67.1
45.9
Cyprus
21.5
46.6
70.3
61.7
67.0
45.4
Nemecko
21.6
40.6
66.2
61.0
65.7
44.1
Dánsko
21.2
49.1
71.2
63.2
68.3
47.2
Estónsko
21.6
42.1
64.6
61.7
65.3
43.7
Španielsko
21.3
41.9
66.7
61.0
63.4
42.2
Fínsko
21.6
43.0
67.4
61.9
65.7
44.1
Francúzsko
22.6
35.7
69.5
59.4
60.8
38.2
VeĐká Británia 19.7
44.9
68.9
62.1
66.5
46.8
Maćarsko
21.7
41.4
63.1
59.4
62.6
40.9
Írsko
19.5
45.8
70.0
64.0
67.0
47.5
Holandsko
20.7
47.1
71.1
61.6
65.8
45.1
Nórsko
22.4
47.9
70.2
64.3
67.2
44.8
PoĐsko
20.6
40.8
63.3
59.8
63.8
43.2
Portugalsko
21.5
47.1
69.5
61.1
65.3
43.7
Ruská
federácia
20.7
39.3
65.3
59.4
60.9
40.2
Švédsko
21.3
43.6
67.2
63.2
67.5
46.2
Slovinsko
22.7
38.6
64.0
59.6
61.1
38.4
Slovensko
21.8
41.2
65.4
60.3
63.5
41.7
Ukrajina
21.7
41.0
65.8
59.0
60.1
38.4
Priemer
21.5
42.6
67.5
61.2
64.6
43.1
Zdroj: Sweet, 2009
Obdobné výsledky máme aj u mužov ako aj dôkaz stereotypov
o predčasnejšej nevhodnosti pracovať v určitom veku viac ako 20 hodín
v týždni. Takisto sú skôr označení ako starí než je priemer. Tomuto zodpovedá aj nízka zapojenosť tzv. staršej populácie na Slovensku na trhu
práce aj z tohto subjektívneho dôvodu.
40
V období krízy sú najistejšou skupinou s kúpnou silou práve dôchodcovia. Verejné povinné systémy spravidla poskytujú každomesačné dávky v starobe. Súčasní dôchodcovia neboli podrobení experimentu
s riskantným investovaním odložených peňazí na starobu. Toto nemuselo
platiť najmä pre vyradenú nezamestnanú pracovnú silu, ktorej spotreba
bola obmedzená nutnosťou splácať dlhy, šeky a výdavky na deti. Zatiaľ čo
penzionovaná skupina obyvateľov mala problémy napr. s hypotékou za
dom už dávno za sebou a preto sa jej kríza priamo okamžite nedotkla.
V mnohých krajinách s vysokými príjmami predstavujú starší ľudia
početnú skupinu spotrebiteľov. Väčšina ekonomickej sily starších ľudí
pochádza z ich dôchodkov, čo vytvára značnú kúpnu silu. Menej bohaté
krajiny sa viac spoliehajú na rodiny pri pomoci osobám so stúpajúcim
vekom v porovnaní s bohatšími krajinami, ktoré zdôrazňujú nezávislosť
a finančné plánovanie v príprave na dôchodok.
V oboch prípadoch predstavujú starší ľudia spotrebiteľskú skupinu
s osobitnými potrebami, ktoré by mali podnikatelia aj poskytovatelia služieb zohľadňovať. Niekedy menšie úpravy, ako napríklad väčšie tlačidlá
na telefónoch, majú obrovský význam z hľadiska použiteľnosti pre starších ľudí, uľahčujú im zvládať každodenné úlohy. Starší ľudia môžu tiež
dostať oficiálne slovo v otázkach, ktoré sa ich dotýkajú ako spotrebiteľov.
Napríklad v Rakúsku majú zástupcovia dôchodcov kreslo v rade pre domácu spotrebu. Niekoľko krajín zabezpečuje dôchodcom oficiálne zastúpenie v orgánoch dozoru nad kvalitou služieb starostlivosti. Podľa prístupu zavedeného nedávno v Belgicku a Dánsku, musia mať domy opatrovateľskej služby stále výbory, ktoré môžu priamo ovplyvňovať zabezpečovanie služieb.
Na zabezpečenie toho, aby sa mohli starší ľudia uspokojivo zapájať
do spoločnosti je možné zabezpečiť niektoré opatrenia v oblasti infraštruktúry, osobitne v oblastiach bývania, dopravy a kultúrnej činnosti.
V Európe žilo osamelo 35% žien a 13% mužov vo veku nad 60 rokov
v roku 2002. Je to rastúci trend, ktorý je v súlade s preferenciou nezávislého bývania v ekonomicky rozvinutých krajinách. Avšak starší ľudia žijúci
buď sami alebo v generačne neúplných domácnostiach bývajú obzvlášť
znevýhodnenou skupinou v menej rozvinutých regiónoch. V mnohých
prípadoch nie je nezávislý život záležitosťou voľby ale externých okolností, najmä pre ženy, ktoré žijú dlhšie a menej pravdepodobne si nachádzajú
nového partnera vo vyššom veku. Z toho istého dôvodu je vo väčšine krajín úroveň inštitucionalizácie (umiestnenie mimo pôvodného domova) vyššia
u žien ako u mužov. Inštitucionálna starostlivosť sa však všeobecne považuje za opatrenie poslednej možnosti pre tých, ktorí potrebujú sústavnú zdravotnú starostlivosť a sociálnu pomoc.
Mnohí starší ľudia uprednostňujú žiť nezávisle tak dlho, ako je to možné. Za pomoci nenáročných opatrení môže byť starším ľuďom umožnené
zostať doma relatívne dlhý čas. Takýmito opatreniami môže byť pomoc pri
prispôsobení domova s cieľom odstrániť bariéry a sprístupniť ich pre oso41
by so zdravotným postihnutím. Inými sú menšie mobilné služby poskytované doma starším ľuďom so zníženou mobilitou, napr. donáška stravy,
pomoc v domácnosti, nakupovanie alebo mobilné kaderníctvo. Pre starších ľudí s malými dôchodkami môže byť vhodnejšia finančná pomoc,
napr. vo forme zliav na opravy alebo príspevkov na kúrenie.
S cieľom znížiť nadbytočnú inštitucionalizáciu starších ľudí, ktorí
vyžadujú častú pomoc mali by mať rodiny možnosť dostať starostlivosť
a pomoc. Môže ísť o úľavové služby starostlivosti alebo o dočasnú inštitucionálnu starostlivosť, aby si rodiny mohli vziať dovolenku. Takéto
povzbudenie rodín môže mať aj formu finančnej podpory.
Ďalšou kľúčovou oblasťou pre začleňovanie starších je cenovo dostupná a fyzicky prístupná verejná doprava. Stratégie v tejto oblasti by mali
riešiť aj rozdiely medzi mestami a vidiekom. Môžu sa tiež uplatňovať stratégie umožňujúce starším ľuďom zostať vo svojich domovoch v odľahlejších
(vidieckych) oblastiach tak, aby mohli žiť čo najdlhšie v nimi zvolenom
bydlisku.
Je tu dilema či použiť tzv. „one stop shop“, to je sústredenie všetkých
služieb na jedno miesto, kde je možné dostať všetky služby. Ale počet
takýchto centier môže byť nízky. Alebo zvoliť prístup dostupnosti
s menším sortimentom služieb To treba riešiť podľa miestnych podmienok. (Hetteš, 2009)
Na zabezpečenie cenovej dostupnosti si niekoľko krajín zvolilo poskytnúť seniorom možnosť bezplatnej alebo zľavnenej dopravy. Otázka vzdialenostnej dostupnosti je zložitejšia. Medzi faktormi negatívne ovplyvňujúcimi mobilitu starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím sú zlý prístup k staniciam resp. zástavkám, nízko umiestnené nástupištia, vyžadujúce vysoké schodíky na nástup, chýbajúca pomoc na staniciach a vo vlaku, chýbajúce informácie o bezbariérovosti staníc, vlakov alebo autobusov.
Niekoľko krajín zaviedlo špecifickú legislatívu na riešenie týchto problémov. Napríklad Španielsko má zavedený štátny zákon o rovnosti príležitostí, nediskriminovaní a všeobecnej dostupnosti. Taliansko má zákon
o prístupe k budovám, verejnej doprave a službám. Európska komisia navrhla „Akčný plán o rovnosti príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím“, v ktorom je prístup k verejnej doprave kľúčovou prioritou na dosiahnutie všeobecného cieľa „zlepšiť ekonomickú a sociálnu integráciu
ľudí so zdravotným postihnutím“. Biela kniha Európskej komisie „Európska dopravná politika na rok 2010“ tiež prijíma túto prioritu. (White
Paper, 2001)
V európskom právnom rámci je zavedená aj smernica o bezbariérovosti
autobusov a diaľkových autobusov (2001/85/ES), ako aj nariadenie
o právach zdravotne postihnutých cestujúcich v leteckej doprave (1107/
2006). Na úrovni krajín by sa mala zlepšiť dostupnosť (bezbariérovosť)
k vlakom, autobusom a staniciam. Niektoré krajiny regiónu Európskej
hospodárskej komisie OSN už zintenzívnili úsilie pri zavádzaní nízkoplo42
šinových autobusov a vlakov s lepším prístupom. Prístup k doprave zahŕňa aj kupovanie lístkov. To si môže vyžadovať použitie automatov na lístky, ktorých požitie nie vždy je dostatočne jasne vysvetlené. Stále častejšie
sa na nákup lístkov používa internet alebo mobilné telefóny. Starší ľudia
však nevedia vždy ako používať takúto technológiu a nemajú ani vždy
k nej prístup. Znižovanie predaja lístkov pri pultoch s fyzickou prítomnosťou obsluhujúcich pracovníkov tak môže komplikovať starším ľuďom
prístup k verejnej doprave. Preto by sa mali nové služby overovať z hľadiska
prístupu cieľových skupín starších ľudí osôb so zdravotným postihnutím.
Zdravotne postihnuté a staršie osoby potrebujú určitú istotu skôr než
nastúpia na cestu. Dostupnosť súvisiacich informácií vopred je zásadne
dôležitá, napr. zabezpečenie rezervácie, staničné zariadenia, zariadenia
na palube ako aj dostupnosť pomoci pracovníkov na stanici a vo vozidle,
to všetko sú dôležité otázky. Komunikácia je dôležitým aspektom pri získavaní dôvery; preto by mal podporný personál dostať vhodnú odbornú
prípravu na jej ovládanie.
Investovanie do tejto oblasti môže byť v podnikateľskom záujme dopravných spoločností, osobitne preto, že v mnohých krajinách sú starší
ľudia cieľovou skupinou s potrebnými prostriedkami a časom na cestovanie, pričom nie sú schopní alebo ochotní cestovať na dlhé vzdialenosti
autom. Napríklad v Nemecku starší ľudia cestujú častejšie a na dlhšie úseky ako mladší ľudia, čo z nich robí novú cieľovú skupinu s osobitnými
potrebami v cestovnom ruchu.
Niekoľko krajín Európskej hospodárskej komisie OSN podporuje starších ľudí v účasti na kultúrnom živote pomocou dotovaných lístkov do
divadla a zníženými poplatkami za iné kultúrne aktivity a kurzy. Česká
republika a Belgicko organizujú kinematografické aktivity, ako sú festivaly filmov pre starších ľudí a medzigeneračné filmové krúžky. Aj tu by sa
malo myslieť na prístupnosť miesta podujatí a zabezpečenia pre starších
ľudí by sa mali oznamovať vopred. Zároveň by sa mal pozitívne uznať aktívny príspevok starších ľudí, napr. hercov ku kultúrnemu životu.
Ďalším aspektom kultúrnej integrácie je prístup k moderným komunikačným prostriedkom. Osobitné programy majú v Nemecku a počet užívateľov internetu sústavne narastá. S narastajúcim počtom služieb, ktoré
ponúka internet by mali školiace kurzy pomôcť starším ľuďom k tomu,
aby z nich mali úžitok. Internet v konečnom dôsledku môže pomôcť priniesť svet do domov tých starších a zdravotne postihnutých osôb, ktorí si
už viac netrúfajú ísť von.
Na to, aby sa produktívne využívali zdroje a kompetencie existujúce
v spoločnosti mali by byť starší ľudia pozitívne oceňovaní v tom ako spoločnosti prispievajú. Starnutie sa musí považovať za príležitosť a negatívne
stereotypy by sa mali riešiť proaktívne. Namiesto vykresľovania starších
ľudí ako tých čo odčerpávajú ekonomické zdroje z hľadiska zvyšujúcich sa nákladov na zdravotnú starostlivosť a dôchodky, mal by sa zdô43
razňovať pozitívny príspevok aktívnej, zdravej a produktívnej staršej
populácie – od poskytovania starostlivosti, zahájenia podnikateľských
aktivít po angažovanie sa v dobrovoľníckej práci vo svojich komunitách.
Starší ľudia sú dôležitými prameňmi histórie a hodnôt spoločnosti. Takéto posolstvá sa môžu odovzdávať pomocou vyhlásených dní alebo
týždňov venovaných starším ľuďom pomocou kampaní vytvárajúcich
obraz u verejnosti alebo populárnych filmov alebo cez médiá. Novinári
by mali dostať tréning a vzdelávanie na predchádzanie neželateľných
stereotypov a tiež v používaní vhodného jazyka.
V konečnom dôsledku názory na starších ľudí závisia od ich vlastného
konania. To, ako ich ostatní vnímajú, bude tiež závisieť od toho, ako sa
vidia oni sami. Stereotypy o starnutí sú veľmi často autostereotypy. Preto
by starší ľudia mali posilniť svoje postavenie, aby boli sebavedomí
a pozitívne hľadeli na svoju úlohu, čím inšpirujú súvisiacu rozpravu. Španielska vláda uznala, že okrem domácností a rodiny patria školy medzi
primárne miesta, kde sa vytvárajú základné hodnoty ako solidarita, úcta
k druhým, starostlivosť o seba a iných. Deti v predškolskom veku a v základom vzdelávaní sú zoznamované s otázkami týkajúcimi sa starších ľudí
a osôb so zdravotným postihnutím. Uplatňuje sa integrované vzdelávanie
detí.
Pre praktickú integráciu starších osôb sa javí opodstatnené venovať väčšiu
pozornosť dobrovoľníckemu sektoru ako nástroju na uľahčovanie medzigeneračnej výmeny. Mnohé krajiny ponúkajú finančnú podporu dobrovoľníckym organizáciám, ktoré poskytujú pomoc starším. Dobrovoľníci
môžu zohrávať dôležitú úlohu pri starostlivosti o staršie osoby, ktoré nemajú blízkych príbuzných. Dobrovoľnícke iniciatívy môžu zároveň pobádať starších ľudí k tomu, aby využili svoje poznatky a zručnosti a sami sa
stali dobrovoľnými pracovníkmi. Staršie osoby sa významne podieľajú
v sektore neplatených podporných služieb v rodine a vo svojich komunitách. Niektoré z týchto iniciatív ponúkajú medzigeneračné umelecké kurzy (Litva) alebo podporujú výrobu medzigeneračných novín (Estónsko).
V Nemecku podporujú projekt „viacgeneračných domov“, v ktorých sa
stretávajú rôzne generácie, vzájomne spolupracujú a pomáhajú si navzájom.
Potreba integrovať narastajúce počty starších ľudí do spoločnosti je relatívne novou problematikou, takže neexistuje žiadne jednotné naprogramované riešenie, ktoré by sa hodilo na všetky miestne podmienky. Mnohé
krajiny presadzujú rozličné stratégie a pritom získavajú skúsenosti. Iné
krajiny regiónu môžu z týchto skúseností čerpať a preto Európska hospodárska komisia OSN poskytuje platformu na diskusiu tvorcov politiky,
výskumníkov a mimovládnych organizácií. O integrácii a účasti sa diskutuje aj globálnejšie. Napríklad 47. zasadnutie Komisie OSN pre sociálny
rozvoj (CSocD) si zvolilo ako svoju prioritnú tému sociálnu integráciu pre
rokovanie vo februári 2009.
44
Tabuľka č. 7: Stručné zhrnutie politík integrácie
Hlavné oblasti
Oblasti realizácie
Sociálna participácia
Funkþná integrácia
Politická participácia
Ekonomická participácia
Doprava
Infraštruktúra
Bývanie
Kultúra
Medzigeneraþné
vzĢahy
Destigmatizácia
DobrovoĐníctvo
KĐúþové prvky
Uznanie prínosu starších Đudí
UĐahþenie kontaktov s rodinou a priateĐmi
UĐahþenie dobrovoĐníctva v komunite
Posilnenie postavenia na presadzovanie osobných
záujmov
Ponuka skupinových aktivít, vrátane aktivít súvisiacich so
športom, zdravím a výživou
DobrovoĐníci rovnakej generácie na uĐahþenie vytvárania
nových spoloþenských kontaktov
UĐahþovanie zostaĢ v domácom prostredí
Služby pre Đudí v odĐahlých oblastiach
DobrovoĐnícke a pracovné organizácie starších obþanov
Mimovládne organizácia (miestne a medzinárodné)
Politické strany
Vládne koordinaþné orgány o starnutí
Starší Đudia a trh práce
Starší Đudia ako spotrebitelia
PrístupnosĢ
Cenová dostupnosĢ
Dotácie
PrístupnosĢ zariadení, prispôsobenie
Mobilné služby na uĐahþenie nezávislého života
Podpora pre opatrujúce rodiny
Dotovaná úþasĢ, prístupnosĢ
Prístup ku komunikaþným prostriedkom
Mediálne informovanie, kampane
Pre starších Đudí
Od starších Đudí
45
8 TRH PRÁCE A STARNUTIE POPULÁCIE12
Piaty záväzok stratégie Európskej hospodárskej komisie OSN k starnutiu
usiluje o zmenu trhov práce aby zohľadnili hospodárske a sociálne zmeny
spôsobené starnutím. (Policy Brief 9, 2011)
V mnohých krajinách Európskej hospodárskej komisie OSN je vek priemerného skutočného odchodu do dôchodku značne nižší ako zákonom
stanovený dôchodkový vek, čo znamená, že trh práce stráca veľké množstvo zdrojov, pokiaľ ide o skúsenosti a pracovné schopnosti starších pracovníkov. Starnutie spoločnosti by, však nemalo dovoliť prísť o veľmi cenné zdroje ako sú starší pracovníci. V prípade že sú ľudia vo veku 55 rokov
a starší ktorí chcú pracovať, ale nemôžu kvôli nepriaznivým podmienkam
zostať na trhu práce tak by to mala spoločnosť riešiť. Podpora účasti pracovných síl starších ľudí je kľúčovou otázkou pre aktívne starnutie
v starnúcej spoločnosti v zmysle Madridského medzinárodného akčného
plánu pre problematiku starnutia.
Štáty musia posúdiť ako by mohli znížiť vplyv diskriminačných faktorov, tak aby sa trh práce stal rovnako prístupný pre dospelých všetkých
vekových kategórií, najmä s ohľadom na:
• Poskytovanie prostredia zohľadňujúceho vyšší vek.
• Zmenenie názoru verejnosti.
• Vytvorenie antidiskriminačného právneho rámca.
Ďalej sa navrhuje, aby starší ľudia mali možnosť zostať v platenom zamestnaní prostredníctvom celoživotného vzdelávania pomocou rodovo
citlivých prístupov.
Táto kapitola ponúka rôzne návrhy, ako možno pozitívne prispieť
k zníženiu vekovej diskriminácie faktorov na trhu práce, aby vznikla politika zamestnanosti vhodná pre všetky vekové kategórie.
V mnohých krajinách je priemerný reálny vek odchodu do dôchodku
obyvateľov pod zákonom stanoveným dôchodkovým vekom. V starnúcej
spoločnosti, kde podiel populácie v produktívnom veku klesá a podiel osôb
nad zákonom stanovený dôchodkový vek sa zvyšuje, je potrebné využiť
všetky dostupné kapacity pracovných síl. Starší pracovníci predstavujú významný zdroj pre splnenie tejto požiadavky, pretože mnohí z nich sú skúsení a znalí pracovníci. Veľa ľudí vo vekovej skupine nad 55 sú fyzicky zdatní natoľko, aby sa mohli podeliť so svojimi skúsenosťami v profesionálnom
pracovnom prostredí. Mali by mať možnosť tak urobiť, ak si to želajú.
12
Táto časť vychádza z autorovej práce predsedu Pracovnej skupiny pre starnutie populácie v rámci
Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (2008-2010).
46
Na politickej úrovni je tento problém všeobecne akceptovaný. Avšak,
prijaté opatrenia nie vždy priniesli očakávané výsledky. Napríklad v roku
2002 Rada Európskej únie si v Barcelone stanovila za cieľ postupné zvyšovanie skutočného priemerného veku odchodu do dôchodku v Európskej
únii o päť rokov do roku 2010. Avšak, zvyšovanie priemerného veku pri
odchode do dôchodku v rokoch 2001 a 2005 bol len o málo viac ako pol
roka. Rozdiel medzi barcelonským cieľom a aktuálnym priemerným vekom odchodu do dôchodku zostal asi 4 roky.
Systém štátneho sociálneho zabezpečenia do značnej miery závisí od
medzigeneračnej solidarity, pretože finančné príspevky súčasných mladších generácií slúžia k podpore dnešnej staršej generácie. Hospodárska
kríza, vysoká nezamestnanosť, zmeny v „pravidlách hry“ a v zmluvných
podmienkach môžu vytvoriť napätie medzi generáciami. Zhoršené vzťahy
sa môžu ešte viac prehĺbiť, keď v politike počuť názory, ktoré opisujú dôchodcu ako záťaž pre spoločnosť. Namiesto aby sa hľadal spôsob ako im
umožniť pokračovať prispievať do sociálneho systému a prispievať prácou
pre celú spoločnosť.
Keď sa vykonáva prieskum o zvyšovaní veku odchodu do dôchodku,
názory obyvateľov Európy zväčša nepodporujú ďalšie predĺženie participácie pracovnej sily. V tejto otázke mladšia a staršia generácia sa zhodujú. Ak však niektorí členovia populácie majú záujem pracovať dlhšie na
čiastočný úväzok, táto možnosť by mala existovať a mala by byť podporovaná v politikách.
Pri skúmaní postojov ľudí, ktorí už majú blízko k veku odchodu do
dôchodku v jednotlivých krajinách, je možné zistiť ich plány na odchod
do dôchodku. Podľa prieskumov sú veľké rozdiely medzi krajinami, pokiaľ ide o úmysel odísť do dôchodku v nasledujúcich troch rokoch u osôb
v preddôchodkovom veku. Úmysel odísť do dôchodku medzi zamestnancami, ktorí majú o tri roky nižší vek ako je zákonný vek odchodu do dôchodku sa pohybuje od 24 % u starších pracovníkov v Ruskej federácii,
po 87 % starších pracovníkov v Nemecku. Je možné, že predpoklad nevýhodných podmienok dôchodcov v niektorých krajinách východnej
Európy ich núti odkladať odchod z trhu práce a v západnej Európe je to
opačne. Toto správanie sa môže v súčasnosti výrazne meniť.
S cieľom povzbudiť väčšiu účasť na trhu práce starších pracovníkov,
môžu štáty prispôsobiť svoje politiky zamestnanosti s osobitným zámerom na túto vyššiu vekovú skupinu. Je žiaduce, aby vlády akceptovali, že
rôzne vekové skupiny pozitívne prispievajú svojimi špecifickými schopnosťami k rozvoju spoločnosti. Dôležité je aby vlády vytvorili mechanizmy trhu práce, ktorý by mal byť rovnako prístupný pre osoby všetkých
vekových kategórií. Politika zamestnanosti bez diskriminácie na základe
veku musí umožniť zamestnať sa na základe schopností a nie veku. Práca
by mala byť k dispozícii každému žiadateľovi o prácu. Práca by sa mala
vykonávať v profesionálnom prostredí (s regulovanou mzdou a s riadnym
pracovným časom). Plat by mal byť stanovený v závislosti od znalostí za47
mestnancov. Mzda by mala byť vždy vyššia ako suma minimálneho životného minima. Politika zamestnanosti bez diskriminácie na základe veku
by mala umožniť flexibilné režimy s ohľadom na pracovnú dobu. Treba
vziať na zreteľ individuálne potreby zamestnancov a zohľadniť zodpovedajúcu rovnováhu pracovného a osobného života.
Vývoj a implementácia vek nediskriminujúcich stratégií zamestnanosti
dáva prínos pre starších zamestnancov, zamestnávateľov, ale aj pre ekonomiku a spoločnosť ako celok. Pre toto úsilie je vhodné spojiť všetky zainteresované strany. Starší pracovníci môžu byť ochotní pracovať dlhšie, ak
je zabezpečená rovnováha pracovného a rodinného života, vek nediskriminujúce pracovné prostredie a sú zaručené ďalšie finančné stimuly. Otázkou teda je ako podporiť staršie osoby, aby zostali dlhšie na trhu práce ak
sú v dobrom zdravotnom stave a zároveň ako motivovať firmy zamestnávať kvalifikovaných uchádzačov v staršom veku. Rozhodnutie starších osôb
zostať na trhu práce závisí nielen na finančnom prospechu pracovať dlhšie, ale aj na interakcii medzi individuálnymi schopnosťami, povahou práce, zdravotným stavom a možnosťami úprav podmienok práce. Tvorba
ergonomického pracoviska, ktoré umožňuje zamestnancom dobre pracovať a podporuje ich zdravie, prispieva k želaniu starších pracovníkov participovať dlhšie na trhu práce.
Starší pracovníci môžu mať cenné vedomosti, skúsenosti a môžu byť
schopní školiť, radiť alebo viesť menej skúsených kolegov. Profesijné
a sociálne zručnosti starších zamestnancov získané v priebehu kariéry
predstavujú osobitný potenciál. Noví pracovníci a mladší kolegovia nemôžu mať všetky takéto zručnosti a skúsenosti. Každý pokus o ich
urýchlené doškolenie bez využitia prítomnosti starších pracovníkov,
znamená vysoké dodatočné náklady na odbornú prípravu a na praktický výcvik. Je potrebné zvýšiť vedomie o tom, že starší zamestnanci
spĺňajú vysoké štandardy práce. Tiež je nutné zlepšiť povedomie verejnosti o význame zručností starších osôb. Vlastnosti, ako sú presnosť,
spoľahlivosť a schopnosť komunikovať so zákazníkmi a kolegami charakterizujú mnohých starších zamestnancov. Predčasná strata týchto
zručností, alebo zlyhanie pri ich udržaní, často nesie so sebou ekonomické riziko pre firmu. Je dokázané, že starší pracovníci umiestnení
na vhodné miesto, ktoré zohľadňuje ich individuálne schopnosti sú
veľmi produktívni. Udržanie starších pracovníkov môže byť skvelým
nástrojom pre medzigeneračný prenos poznatkov. Je to zároveň prínos
pre pracovisko. Preto starších pracovníkov je potrebné považovať za
zdroj a nie záťaž.
Vlády by mali zvýšiť povedomie u zamestnávateľov o tom, že získavajú množstvo výhod od zamestnancov, ktorí odkladajú odchod do dôchodku, napríklad pre ich lepšiu schopnosť reagovať na potreby starších klientov a na uchovanie firemných poznatkov. Podniky si tak udržia kvalifikovaných zamestnancov. Ak je výška dôchodku závislá od dĺžky rokov na
48
trhu práce, ľudia by mali mať možnosť odísť vtedy keď majú dostatočné
dôchodkové zdroje.
Flexibilné a príťažlivé pracovné usporiadanie môže povzbudiť starších
pracovníkov, aby dlhšie zostali ekonomicky aktívni. Väčšia flexibilita pracovnej doby pre starších pracovníkov, ako sú opatrenia zamerané na zníženie denného a týždenného pracovného času a zavádzanie práce na čiastočný úväzok, môže predĺžiť participáciu pracovnej sily starších osôb. Je
dôležité, aby štáty vytvorili zodpovedajúce právne rámce k zlepšeniu a k
úprave pracovných podmienok pre potreby starších pracovníkov. Za účelom umožnenia starším pracovníkom, ktorí sú fyzicky schopní, pokračovať v práci a chcú ďalej pracovať, by mali štáty odstrániť povinný dôchodkový vek a nahradiť ho zákonným vekom, ktorý by umožnil ľuďom možnosť odísť do dôchodku, ale neboli by nútení tak vykonať a odísť z titulu
veku z práce. Vyšší vek nemá byť zákonným dôvodom na prepustenie.
Vyššie zaradení pracovníci môžu mať záujem pokračovať v práci pri
vhodných finančných podmienkach, napríklad v prípade, že je možnosť
získať plnú penziu k svojmu platu.
Veková skupina osôb 55 a viac ročných môže vyžadovať ďalšie vzdelávanie a školenia s cieľom zlepšiť uplatnenie na pracovnom trhu. Preto je
dôležité, že odborné školenia a rekvalifikácie sú zo strany zamestnávateľov aktívne podporované. Zamestnávatelia spoločne s odbormi môžu zohrávať významnú úlohu pre podporu celoživotného vzdelávania a podpory
nediskriminačných pracovísk, ktoré podporujú vzdelávanie v každom
veku.
Predovšetkým technologické inovácie vytvárajú konkurenčnú výhodu. Veľa profesií v súčasnej dobe závisí od počítačových techník
a technických schopností, ktoré sú kľúčové zručnosti pre kariérny postup.
Vzdelávací obsah by sa mal zamerať na prístup k novým technikám, ktoré
obsahujú počítačovú a internetovú gramotnosť (digitálna gramotnosť). Zlepšenie jazykových schopností je tiež dôležité v globalizujúcom sa svete.
Učenie, vzdelávanie a odborná príprava sú dôležité predpoklady pre
možnosť dlhšej práce. Sú súčasť podpory aktívneho starnutia. Starší ľudia,
ktorí sa zúčastnili školenia majú väčšiu šancu udržať si zamestnanie oproti
vekovým rovesníkom, ktorí neabsolvovali školenia. Vzdelávanie je užitočné pre udržanie zamestnania a zvyšuje šancu na jeho znovuzískanie.
Podpora účasti pracovnej sily žien počas celého životného cyklu je
kľúčovým opatrením na posilnenie ich finančného zabezpečenia, ako aj
ich zamestnateľnosti v starobe. Ženy sa počas svojho života často stretávajú s dvojitým bremenom kombinácie práce a starostlivosti o rodinu
a preto musia často prerušovať kariéru kvôli rodinným povinnostiam. Tieto charakteristiky ich životného cyklu si vyžadujú osobitný prístup. Preto
je potrebné vyvinúť flexibilnú infraštruktúru pre formálnu starostlivosť
o závislé osoby s dlhodobou starostlivosťou a pre závislé deti. V prípade
potreby aj pre staršie ženy, keďže ony sú často zodpovedné za starostlivosť
49
o závislé osoby s dlhodobou starostlivosťou a o deti detí (vnúčatá). Prevencia diskriminácie na základe pohlavia a obťažovania na pracovisku
(„harassment”), zvýšenie zapojenia mužov do starostlivosti a rodinných
povinností a úprava daňového systému podľa vplyvu na rodovú diskrimináciu, sú tiež kľúčové prvky politiky na podporu rovnosti žien a mužov.
Pre tvorbu politiky zamestnanosti a postupov pre všetky vekové kategórie a pre motiváciu ľudí k odloženiu odchodu do dôchodku, sú nasledovné odporúčania:
• Poskytovať prostredie, ktoré nediskriminuje na základe veku
Opatrenia na utváranie pracovného prostredia v súlade s potrebami
všetkých vekových kategórií sú dôležité pre pritiahnutie viacej ľudí, aby
zostali na trhu práce. Štáty môžu prispieť k nediskrimančnému prostrediu
prostredníctvom školení, regulovaním, šírením dobrej praxe, alebo poskytovaním pre daný vek potrebného zdravotného a bezpečnostného vybavenia.
Tabuľka č. 8: Zhrnutie vekovo nediskriminačných politík v zamestnanosti
Hlavné oblasti
Zníženie
diskriminácie na
základe veku na trhu
práce
Oblasti realizácie
KĐúþové prvky
Vekovo nediskriminaþné
prostredie
Zvýšenie povedomia
Podpora zdravia
Zlepšenie medzigeneraþných vzĢahov
Flexibilné pracovné
podmienky
Celoživotné vzdelávanie
UmožniĢ starším
osobám úþasĢ na trhu
práce
Rodová rovnosĢ
• Zlepšiť vnímanie starších pracovníkov vo verejnosti
Skúsený a spoľahlivý personál je prínosom pre každú firmu i pre spoločnosť ako celok. Vlády môžu zvážiť najlepší spôsob, ako zvýšiť povedomie o kompetenciách a schopnostiach starších pracovníkov. Možné nástroje by mohli byť mediálne kampane, ocenenia, školenia alebo iné formy
informačných akcií.
Podpora pozitívnych prístupov k starnutiu
Definovanie vekovej diskriminácie
Podpora prístupov zamestnávania starších osôb
Podpora postupného penzionovania
ZabezpeþiĢ opatrenia na znižovanie pracovných hodín
ZabezpeþiĢ rovnováhu práce a ostatného života
PodporovaĢ prácu na þiastoþný úväzok
Školenie na pracovisku
Podpora celoživotnému vzdelávaniu
ZameraĢ sa na prístup k novým technikám (poþítaþová
gramotnosĢ) a zlepšenie jazykových schopností
ZosúladiĢ potrebu schopností s individuálnym vzdelávaním
starších Đudí
UdržaĢ schopnosti a skúsenosti starších pracovníkov
PoskytovaĢ odbornú prípravu ako pre pomoc hĐadania
práce
VytváraĢ infraštruktúru domácej a inštitucionálnej
starostlivosti pre rodinných príslušníkov, ktorí sú na Ėu
odkázaní
Prevencia rodovej diskriminácie a obĢažovania na
pracovisku
ZapájaĢ mužov do domácich povinností
VytvoriĢ daĖový systém zohĐadĖujúci rodové rozdiely
• Vytvoriť právny rámec
Je dôležité, aby štáty vytvorili právny rámec pre postupný a flexibilný
odchod do dôchodku. Okrem toho musí byť zákonne ustanovená prevencia diskriminácie na základe veku v zamestnaní a na trhu práce.
Vzhľadom k tomu, že znalostné spoločnosti sa stále viac stávajú starnúce, štáty by mali posúdiť ako naplniť potreby ďalšieho vzdelávania, aby
sa zachovala nadobudnutá kvalifikácia. Nácvik a rady k tomu, ako zlepšiť
život a zmeny v práci môžu byť dôležité aspekty, ktoré treba vziať v úvahu.
Štáty majú doplniť rodovo senzitívne politiky zamestnanosti,
s flexibilnou infraštruktúru starostlivosti, prevenciou rodovej diskriminácie a obťažovania („harassment”) na pracovisku, o opatrenia na podporu
zapojenia mužov do starostlivosti, do rodinných povinností a zosúladiť
daňový systém s rodovými kritériami.
50
51
9 STARŠÍ ĽUDIA AKO SPOTREBITELIA13
V starnúcej populácii je dôležité posilniť sociálnu, ekonomickú
a kultúrnu participáciu starších osôb. Staršie osoby musia byť uznané za
významnú spotrebiteľskú skupinu so spoločnými a špecifickými potrebami, záujmami a preferenciami. Vlády, poskytovatelia služieb občianska
spoločnosť by mali vziať v úvahu názory starších osôb na poskytované
produkty a služby. (Policy Brief 3, 2009)
Starnutie obyvateľstva vplýva na všetky aspekty spoločnosti a hospodárstva.
Významná je skutočnosť, že staršie osoby tvoria narastajúcu spotrebiteľskú skupinu s osobitnými potrebami a významnou kúpnou silou. Politika a to nielen
štátna by mala podporovať výrobu pre všetky vekové skupiny.
Staršie osoby majú výraznú kúpnu silu, ktorá bola nateraz zaručená
dôchodkovými systémami. Je zjavné, že dôchodkový systém zostáva jednou z najväčších výziev starnúcej populácie, napriek tomu dôchodky zostávajú a mali by zostať hlavným zdrojom príjmu v starobe. V dnešnom
svete poznáme rozmanité dôchodkové systémy. Západoeurópske schémy
zvyknú byť označované ako finančne štedré. Väčšina krajín usiluje
o zníženie biedy v starobe. Spoločnosť sa snaží udržať určitú životnú úroveň v staršom veku konkrétnou mierou náhrady príjmu (v podobe starobnej penzie) a pomocou daňového systému. Napriek tomu väčšinou nízkopríjmoví pracovníci zostávajú ohrozenou skupinou v starobe. Budúce
reformy by preto mali zvažovať obidva ciele ako je finančná udržateľnosť
dôchodkových systémov a dodržiavanie adekvátnych príjmov zo sociálneho zabezpečenia pomocou indexácie a valorizácie ich výšky. Tieto úpravy musia zohľadniť prínos starších generácií pre súčasnosť.
Mnohé východoeurópske krajiny vykonali reformy dôchodkových systémov. Väčšina z nich zaviedla významné parametrické reformy vo svojich dôchodkových systémoch. Zvýšili dôchodkový vek a znížili niektoré
odvetvové výhody. Nové členské krajiny Európskej únie v strednej
a východnej Európe ešte viacej prehĺbili zmeny zvýšením podielu príspevkovo definovaných systémov a sprivatizovali starobné zabezpečenie („privatizácia staroby“). Niektoré krajiny zaviedli viacpilierové systémy (Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko). V súčasnosti dochádza k prehodnoteniu tohto experimentu (napr. Maďarsko a Poľsko).
Niektoré štáty sa usilovali riešiť chudobu pomocou hodnotenia potrebnosti dávok (zlepšením adresnosti) a poskytnutím záruky minimálnych
dôchodkov. V mnohých krajinách bolo riziko chudoby u dôchodcov niž-
13
Táto časť vychádza z autorovej práce Predsedu pracovnej skupiny pre starnutie populácie v rámci
Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (2008-2010).
52
šie než v celej populácii týchto tranzitívnych krajín. Napriek tomu znižovanie chudoby a splnenie základných potrieb zostáva kľúčovým problémom v mnohých krajinách.
Spotreba sa zvykne používať na hodnotenie hospodárskej situácie ľudí.
Ako taká sa zdá byť spotreba vhodnejšia ako čisté meranie príjmu. Počas
života sa mení vzťah k sporeniu na starobu a správanie spotrebiteľov. Jednotlivci a domácnosti menia svoje spotrebiteľské správanie a svoje plány.
Zvyknú si ukladať svoje aktíva počas vysokých príjmov a užívať tieto zdroje
v období poklesu príjmu. Teória sa realizuje v podobe, že mladšie a staršie
osoby sporia menej ako osoby v strednom veku. Mladšie osoby majú iné
priority (a nemajú zdroje) a staršie už nemajú dôvod (a zdroje). Takto úspory
sú zväčša akumulované počas pracovného života a použité pre spotrebu
a udržanie životného štandardu v neskoršom veku. Tento model funguje
v stabilnom politickom a ekonomickom systéme.
Staršie osoby tvoria dôležitú a rastúcu spotrebiteľskú skupinu. Ich podiel bude rásť. Už v súčasnosti, predstavujú značnú kúpnu silu. Táto skupina má však osobitné spotrebiteľské správanie iné ako ostatné vekové
skupiny. Ich domácnosti majú odlišnú potrebu po tovaroch ako mladšie
obyvateľstvo. Veková skladba domácností je dôležitým prvkom pre výrobcov a poskytovateľov služieb. Obzvlášť sú veľkými spotrebiteľmi sociálnych služieb.
Niekedy sa zvykne nazerať na skupinu ľudí vo veku 65 rokov a viac
ako na homogénnu skupinu. Avšak ako v každej vekovej skupine aj táto
skupina obsahuje množstvo inakosti a rozličnosti pokiaľ ide o príjem, rizikovosť a zdravotné podmienky. Nemožno na nich nazerať iba ako na
osoby závislé od osobitnej pomoci, nato aby mohli žiť samostatne a neboli
bremeno pre spoločnosť. Dnešné staršie osoby sú často zdravšie, lepšie
informované a chcú byť lepšie integrované do spoločnosti ako v minulosti.
Bývalé stereotypy nie sú vhodné pre starších ľudí v súčasnosti. Prístup
k starším osobám potrebuje zvažovať heterogenitu ako príjmovú, tak
i spotrebiteľskú u starších osôb.
Spotreba domácností ukazuje, že u starších v nich výdavky na bývanie,
energiu (voda, elektrina, plyn a iné palivá), zdravotnú a sociálnu starostlivosť
rastú s vekom, kým výdavky na dopravu, zábavu a vzdelávanie klesajú.
Ak sa zachová prevažujúca tendencia spotreby v staršom veku, môže
starnutie zvýšiť požiadavky po zvýšenej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, zvýšiť spotrebu energií a výdavky na bývanie. Ak sa však zvýši
účasť starších osôb na trhu práce, ich vzor spotrebiteľského správania môže
byť blízky ekonomicky aktívnej skupine. Navyše s rozvojom informačných technológií a zvýšením informovanosti, niektoré produkty a služby
môžu byť viac prijateľné pre vyššie vekové skupiny a tým aj viac žiadané
a kupované.
Osobitné potreby, záujmy a preferencie starších osôb majú ďalší vplyv
na produkty. Zvýšený dopyt pre špecifické potreby a služby závislých osôb
53
a osôb s chronickými chorobami, nie je iba na zváženie pre výrobcov
a poskytovateľov služieb. Podnikatelia by sa mali zamerať aj na návrh výrobkov a služieb, ktoré sú viac vhodné a praktické, napr. návody by mali
byť lepšie čitateľné a zrozumiteľné. Všetky osoby by mali mať prístup
k výrobkom a k službám bez ohľadu na vek, individuálne schopnosti, rod,
vzdelanie alebo kultúrnu skúsenosť. Je potrebné rozvíjať prístup zohľadňujúci potreby každej vekovej skupiny vo verejnej doprave, urbanizme,
bývaní, v informačných a komunikačných technológiách, v službách vo
všeobecnom záujme, ako sú aj veci každodennej potreby, napr. rampy pre
vozíčkarov alebo zariadenia pre staršie osoby odkázané na pomôcky pre
bezpečnú chôdzu.
Na zlepšenie ekonomickej, sociálnej, politickej a kultúrnej participácie starších osôb je dôležité poskytnúť prístupným spôsobom tovar a verejné
a aj súkromné služby. Napr., verejná doprava by mala byť prispôsobená
potrebám starších osôb. Verejná spáva by sa mala usilovať vytvoriť podmienky pre nákup nízko podlažných dopravných prostriedkov, alebo
prostriedkov pre ľahšie nastupovanie zdravotne postihnutých osôb a osôb
s obmedzenou mobilitou. Mali by byť na to zavedené technické štandardy
a pravidlá, zabezpečiť prostriedky a podporu pre súkromné dopravné spoločnosti. Úsilie dopravných spoločností by malo byť oceňované nielen finančne ale aj spoločensky. To je morálne vyzdvihovať ich úsilie na verejnosti. Mnohé krajiny poskytujú zľavy na dopravu pre seniorov. Ako príklad možno uviesť Českú republiku, ktorá poskytuje celoštátne vlakové
lístky, ktoré možno vymeniť za peniaze ak nie sú využité.
Je potrebné zabezpečiť pre staršie osoby žijúce vo vzdialenejších regiónoch, alebo v chudobnejších mestských štvrtiach, aby mali prístup
k produktom za primeranú cenu. Skúsenosti ukazujú že napr. predaj áut,
informačná technológia a informatika môže narásť ak spoločnosti lepšie
prispôsobia svoje produkty potrebám starších ľudí. Skryté sú veľké možnosti na trhu technológií a služieb pre pomoc a uľahčenie života starších
osôb: video telefonovanie, hlasovo ovládané programy a pomocné služby
by mohli umožniť nielen starším osobám, ale každej vekovej skupine žiť
nezávislým životom. Podnikateľský sektor si je vedomý demografických
zmien a možností spojených s rastúcim počtom starších spotrebiteľov.
Napriek tomu by mala vláda, poskytovatelia služieb a občianska spoločnosť, podporovať tvorbu produktov a služieb pre všetky vekové skupiny,
čo by pomohlo participácii a integrácii starších ľudí do spoločnosti.
Ako môžu vlády profitovať s mainstreamingu starnutia do všetkých
oblastí politiky s ohľadom na starších spotrebiteľov? Existuje veľké množstvo možností, ktoré nemožno vyčerpávajúco popísať. Uvedieme aspoň
časť nasledovne.
Za prvé, je možné podporovať výrobu výrobkov pre všetky vekové
skupiny, presadzovať mainstreaming starnutia v ekonomickej sfére rovnako ako v každej inej oblasti. Toto umožní zosúladiť demografické zmeny
54
so spoločnosťou pre každú vekovú skupinu. Na riešenie tohto problému je
potrebná kombinovaná spolupráca verejného a súkromného sektora na
rozvoj a uplatňovanie stratégií a prístupov. Podpora spolupráce súkromného sektora a starších spotrebiteľov umožní aby boli potreby a preferencie
starších konzumentov naplnené. Navyše staršie osoby môžu mať úžitok
z toho ak sú verejné a súkromné podniky monitorované a regulované za
tým účelom aby starší spotrebitelia dostali spravodlivý diel ako spotrebitelia.
Za druhé, vláda, poskytovatelia služieb a občianska spoločnosť môže
prispievať k lepšej ekonomickej integrácii starších osôb vzatím do úvahy
ich potreby, záujmy a priority. Toto podporuje sociálnu a ekonomickú
participáciu starších osôb do spoločnosti. Sociálna a ekonomická participácia môže byť dosiahnutá okrem iného, primeranou ochranou spotrebiteľských práv a ich posilnením. Je nutné overiť, či majú staršie osoby rovnaké spotrebiteľské práva ako iné vekové skupiny, či nemajú prekážky pri
dosahovaní svojich práv. Starší spotrebitelia musia mať možnosť vykonať
dobré rozhodnutia pri výbere tovaru a služieb a mať možnosť sa brániť pri
poškodení. Pri úsilí o dosiahnutie tohto cieľa by nemali byť obchádzané
marginalizované skupiny . Presnejšie povedané, zmluvy, reklama, predajné techniky a záruky by nemali byť zmätočné, vyhrážajúce, alebo zavádzajúce staršie osoby a starších spotrebiteľov. Musí byť daný dostatočný
čas na zváženie a znovu posúdenie zmluvných podmienok.
Za tretie pri vzatí do úvahy rastúci nákupný potenciál starších osôb, je
vidieť aj ich príspevok pre ekonomický rast. Počet starších osôb nielen
rastie, ale rastie aj ich kúpna sila. Mnohí starší ľudia majú dostatok prostriedkov, ktoré chcú spotrebovať a využiť na trhu tovarov a služieb. Vytváranie
nových trhových možností s väčšou varietou tovarov a služieb pre každú
vekovú skupinu, prináša výhody každému zúčastnenému (starším osobám, spoločnostiam a národným ekonomikám). Ak uznáme staršie osoby
ako skupinu s významnou ekonomickou silou, uvoľníme potenciál pre
výrobu tovarov a predaj služieb. Toto môže výrazne pomôcť trhu práce
a ekonomickému rastu. V období depresie a stagnácie je to často jediná
skupina s určitým trvalejším potenciálom na malospotrebiteľskom trhu.
Za štvrté, produkty vhodné pre staršie obyvateľstvo, môžu výrazne
zlepšiť ich kvalitu života, vrátane zdravotne postihnutého obyvateľstva
a pomôcť im viesť nezávislý a plnohodnotný život. Mainstreaming prístupu pre všetkých môže urýchliť zavedenie nezávislého a plne uspokojujúceho života. Okrem toho vhodné organizovanie verejnej dopravy, bývania a iných oblastí má hlboký vplyv na zdravie a spokojnosť starších ľudí.
Ekonomická integrácia a participácia je možná aj za pomoci spotreby
a požadovanej životnej úrovne u starších osôb. Navyše je možno tieto osoby
pokladať za významnú spotrebiteľskú skupinu s osobitnými potrebami,
záujmami a preferenciami, ktoré sú niektoré spoločné aj pre iné vekové
skupiny. Súkromný sektor by mal využiť potenciál výrobkov a služieb,
55
ktoré sú prispôsobené potrebám starších osôb. Verejná politika by mala
naďalej podporovať mainstreaming starnutia do všetkých oblastí výroby,
do distribúcie, do reklamy a predaja tovarov a služieb. Pretože mainstreaming dáva veľký prospech nielen pre staršie osoby, ale aj pre súkromný
sektor a pre celkovú spotrebu, pre jeho pozitívny príspevok celému hospodárstvu a pre udržanie trhu práce. Tvorba tovaru vo viac užívateľsky
ústretovej podobe môže pomôcť starším ľuďom zvládať ťažkosti v ich každodennom živote. Poskytovanie prístupných a vhodných služieb a tovarov
výrazne prispieva k dosiahnutiu cieľa rovnakej sociálnej, ekonomickej,
politickej a kultúrnej participácie starších osôb. Z toho dôvodu by sa štát
mal usilovať presadzovať mainstreaming starnutia do každej politiky
a rozhodovania v každej oblasti, vrátane tých čo sa týkajú starších ľudí
ako spotrebiteľov.
Tabuľka č. 9: Zhrnutie politík pre staršie osoby ako spotrebiteľov
Hlavné oblasti
Oblasti realizácie
KĐúþové prvky
Mainstreaming
starnutia
Sporenie
Poradné služby pre celoživotné sporenie
DostupnosĢ finanþných nástrojov
Produkty pre všetky vekové skupiny
Služby upravené pre potreby všetkých obþanov
Zaruþený minimálny príjem
Rodovo spravodlivý dôchodkový systém
Produkty pre jednotlivé vekové skupiny
Služby pre jednotlivé vekové skupiny
Interakcia medzi vládnymi orgánmi a spotrebiteĐským
fórom
Interakcia medzi súkromným sektorom a mimovládnymi
organizáciami
Zvýšenie poznatkov o potrebách a preferenciách starších
osôb
Vekovo špecifické výrobky a služby
SpotrebiteĐské politiky
Hospodárstvo
Participácia
Sociálna oblasĢ
Politická oblasĢ
Podpora
ekonomického
rozvoja
Zlepšenie života
starších osôb
Staré osoby ako
spotrebitelia
Zdravie
Sociálna oblasĢ
Výskum medzigeneraþných transferov
Lieþebná terapia pre staršie osoby
Zdravotné vybavenie
Služby úrazovej prevencie
Vekovo vhodný dostup verejnej dopravy
Prístup k internetu a k iným technológiám
Možnosti školení
10 CELOŽIVOTNÉ VZDELÁVANIE14
Šiesty záväzok stratégie starnutia zaviazal štáty podporovať celoživotné vzdelávanie a prispôsobiť vzdelávacie systémy predovšetkým starnúcej populácii tak by sa zohľadnili meniace hospodárske, spoločenské
a demografické podmienky. (Policy Brief 6, 2010)
Obyvateľstvo v Európe rastie dynamicky. Na zachovanie rastu a štandardu
života, ľudia musia pracovať dlhšie predtým než odídu na dôchodok. U osôb,
ktoré sú v ekonomicky aktívnom veku, môže spôsobiť demografický vývoj
potrebu zapojiť do trhu práce aj tých, ktorí neboli plne integrovaní, sem
patria hlavne tí čo predčasne opustili školu, ženy a migranti. V znalostnej
spoločnosti si to vyžaduje dobrú úroveň základného vzdelania, odbornej
prípravy, ďalšieho vzdelania, znalosť informačných technológii a jazykové
schopnosti.
Predpokladá sa, že vzdelávanie dospelých zlepší ich zamestnateľnosť
a životnú spokojnosť, čo môže zlepšiť hospodársku produktivitu a rozvoj celej spoločnosti. Starší ľudia môžu mať úžitok osobitne z toho ak zostanú duševne aktívnymi a sociálne integrovanými pomocou vzdelávacích aktivít.
Ľudia, ktorí prešli prípravou a následne sú integrovaní do trhu práce,
musia očakávať dlhšiu pracovnú kariéru. Spolu s tým technologické zmeny
zásadne menia súčasné odbornosti. Globalizácia prispieva k nárastu pracovnej mobility. Ľudia sa musia znovu učiť nové schopnosti, aby získali
prostriedky navyše pre svoju starobu. Z tohto tu všetkého uvedeného je
potrebné podporovať celoživotné vzdelávanie a vzdelávanie dospelých.
V Regionálnej implementačnej stratégii (MIPAA/RIS) bolo uvedené, že predlžovanie života a rýchle sociálne zmeny dávajú špecifické výzvy pre vzdelávací systém, ktoré musia byť vyriešené. Osobitne treba zlepšiť vedomie
u všetkých ľudí o vzdelávaní a o jeho dopade na život a pracovnú kariéru.
Celoživotné vzdelávanie, ktoré obsahuje riadne školské vzdelávanie
a vzdelávanie dospelých je stratégiou pre celý život. Podľa Medzinárodnej
organizácie práce celoživotné vzdelávanie je stratégiou pre integrovanie starších osôb na súčasný trh práce, ktorá im dá potrebné vzdelanie vhodné pre
meniace sa hospodárske, sociálne a demografické podmienky. Celoživotné
vzdelávanie sa týka pracujúcich starších osôb, dôchodcov, ale aj mladých
a stredne starých ľudí. Jeho sociálny vplyv je dvojaký. Vzdelanie
a kvalifikácia má priamy hospodársky dopad pomocou zlepšenia zamestnateľnosti ľudí v každom veku. Celoživotné vzdelávanie podporuje integráciu, participáciu, kvalitu života a má tiež výrazný ekonomický dopad.
14
Táto časť vychádza z autorovej práce predsedu Pracovnej skupiny pre starnutie populácie v rámci
Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (2008-2010).
56
57
Vzdelávanie dospelých je každá forma učenia sa dospelého po skončení prvotného vzdelávania a školenia, bez ohľadu na to ako dávno tieto
boli vykonané. Podpora vzdelávania dospelých má veľa výhod pre spoločnosť. Staršie osoby môžu získať schopnosti, ktoré im umožnia zlepšiť
svoj dôchodok získaním prostriedkov navyše. Vzdelávanie dospelých môže
tiež prispieť pre integráciu starších ľudí do spoločnosti, tým že napr. získali informácie a poznatky o denných záležitostiach z internetu. Jazykové
školenia osôb v ekonomicky aktívnom veku môžu pomôcť k tomu aby
sa interkultúrna komunikácia a integrácia uskutočnila obojstranne
v prospech ako imigrantov tak i občanov prijímajúcej krajiny.
Účasť na školeniach dospelých je nerovnaká v jednotlivých krajinách.
Vo väčšine krajín je účasť žien na takomto vzdelávaní vyššia než u mužov.
Najvyšší podiel je v Dánsku a vo Švédsku, kde viac ako jedna tretina zo
25 až 64 ročných žien sa zúčastňuje vzdelávania dospelých. Podobne je
to aj v iných severských krajinách, vo Švajčiarsku a vo Veľkej Británii (v
rozmedzí od 20 do 30%). V niektorých štátoch strednej a juhovýchodnej
Európy (aj Slovenska) je nízka účasť (pod 10%).
Aktívna účasť na živote dnešnej znalostnej spoločnosti si vyžaduje primerane aktualizovanú úroveň vzdelania na jej pochopenie a na schopnosť
prispievať do nej. Základné vzdelávanie (resp. gramotnosť) je určené pre
osoby, ktoré nedokončili školu alebo pre imigrantov. V tejto súvislosti sú
významné: základná gramotnosť, školské vzdelanie, odborná a učňovská
príprava. Ženy ktoré, nemohli dokončiť školu z dôvodu starostlivosti o deti,
môžu mať záujem o zamestnanie v neskoršom živote. Rodovo citlivé vzdelávacie programy, ktoré zohľadňujú potreby opatrovania detí, môžu pomôcť vytvoriť rovné podmienky pre účasť na týchto programoch.
Nízka úroveň vzdelania, doby nezamestnanosti, alebo vidiecka izolovanosť môžu spôsobiť marginalizáciu veľkého počtu ľudí vo vzťahu k trhu
práce k spoločnosti ako takej. Mnohé súčasné problémy v zamestnanosti
starších ľudí sú spôsobené nízkou úrovňou ich vzdelania. Nemusí to byť
dnes iba základná gramotnosť, ale aj internetová negramotnosť, alebo aj
iné oblasti poznania marketingového zavádzania a podobne. Osobitne
staršie osoby sú vyberané za cieľ podvodov. Veľká medzera je však rovnako v úrovni fiškálnej (finančnej) gramotnosti v celej spoločnosti v každej
vekovej skupine. Chýba základná orientácia v investičnom rozhodovaní.
Po nadobudnutí schopností (vzdelania) je významné jeho formálne
akceptovanie. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)
rozlišuje medzi formálne, neformálne a neinštitucionalizovane získaným
poznaním.
• Formálne vzdelávanie je študovanie pomocou vzdelávacej inštitúcie,
strediska pre vzdelávanie dospelých a pracoviska ktoré je vo všeobecnosti potvrdzované kvalifikáciou alebo certifikátom o absolvovaní.
• Neformálne vzdelávanie je štúdium pomocou programu, ale nie je
vyhodnocované a nemá za cieľ certifikát.
58
• Neinštitucionalizované vzdelávanie označuje vzdelávanie vzniklé
z dennej práce, z aktivít v rodine a vo voľnom čase.
Formálne vzdelávanie má obvykle určený dosiahnutý stupeň vzdelania. Bolo by vhodné aby bol aj určitý mechanizmus na porovnávanie
schopností získaných pomocou aj ďalších foriem vzdelávania.
Potrebné je rozpoznať nesúlad medzi vzdelaním a poznatkami, ktoré
mladí ľudia získajú zo vzdelávacieho systému a potrebami ekonomiky,
pretože to má dopad na všetky vekové skupiny. Zosúladenie uľahčí mladým ľuďom vstup na trh práce a znížil by sa negatívny dopad zníženia
podielu ekonomicky aktívnych ľudí voči neaktívnym. Následne to má dopad aj na systém sociálneho zabezpečenia. Príprava na povolanie je dôležitou súčasťou odbornej kvalifikácie a preto je dôležité podporovať vzdelávanie s prepojením na profesionálne potreby.
Rovnako ako ľudia žijú dlhšie, tak rovnako sa aj očakáva že budú dlhšie
pracovať. Pracovné profily a požiadavky trhu práce sa môžu rokmi meniť,
ovplyvňujúc dosiahnuté profily potrebného vzdelania. Okrem podpory zamestnateľnosti starších pracovníkov pomocou prístupu k odbornému školeniu a preškoleniu, je potrebné prispôsobiť vzdelávacie inštitúcie potrebám
osôb na dôchodku alebo v predčasnom dôchodku. Ak nie sú poznatky,
schopnosti a vzdelanie obnovované, kapacita jednotlivcov a následne aj spoločnosti prispôsobiť sa novým podmienkam môžu byť výrazne zredukované, alebo aj úplne znemožnené. Celoživotné vzdelávanie je otázkou prežitia. Význam pokračujúceho vzdelávania počas celého života bude narastať
a stane sa dôležitým prvkom individuálnych, spoločenských
a medzinárodných programov a cieľov.
Ďalšie vzdelávanie je potrebné na udržanie už získanej kvalifikácie,
osobitne z dôvodu predlžovania pracovného života. Výskum preukázal,
že ľudia, ktorí sa zúčastnili školení pre dospelých sú z tohto dôvodu následne schopní zlepšiť si svoj príjem. Osobitne v čase ekonomickej krízy,
školenie vo vzťahu k práci sa stáva viac dôležitým. Účasťou si starší ľudia
zvýšia kapacitu zamestnateľnosti. Veková skupina 55 a viac ročných si
vyžaduje zvýšenú podporu pre vzdelávanie a školenia, aby sa zvýšili ich
šance na trhu práce.
Poznanie výpočtovej techniky (digitálna gramotnosť) môžu byť základnou výhodou. Mnohé profesie dnes závisia od počítačovej techniky
a poznanie výpočtovej techniky je kľúčové pre pracovný úspech. Okrem
toho digitálna gramotnosť môže zlepšiť každodenný život. Mnohé služby
sú ľahko dostupné cez internet. Školenia v tejto oblasti môžu zlepšiť pracovný úspech a aj zvýšiť participáciu v občianskej spoločnosti. Nové formy negramotnosti (nevzdelanosti) sa objavili, pretože napr. dospelí, ktorí
nie sú digitálne gramotní nemajú prístup k podstatným informáciám
a možnostiam, ktoré sú dostupné iba v digitálnej forme. V tejto súvislosti,
vzdelávanie v dospelosti má dôležitú úlohu v podpore sociálnej inklúzie.
59
Znalostná spoločnosť je dnes globálnou. Flexibilita a mobilita pomáha
pracovníkom prispôsobiť sa požiadavkám dnešnej spoločnosti. Jazykové
schopnosti sú významným prínosom v tejto oblasti. Mnohí imigranti či
emigranti, dokonca vysoko vzdelaní ľudia, majú veľké problémy pokiaľ
ide o znalosť cudzích jazykov a poznanie iných kultúr.
Je nutné využívať primerané pedagogické metódy pre jazykové vzdelávanie. U dospelých a starších osôb je učenie sa jazyka výrazne ovplyvnené vzdelávacími metódami, ktoré poznali v školskom veku. Pedagogika sa medzičasom zmenila zo statického prístupu zameraného na gramatiku a preklad literatúry na viacej aktívny prístup zameraný na komunikačné schopnosti. Učitelia by pri vzdelávaní dospelých mali zvážiť a upraviť
prístup blízky predchádzajúcim skúsenostiam ich poslucháčov. Ak sa tak
nestane je riziko znechutenia študujúcich dospelých z metód, ktoré buď
úplne neakceptujú alebo sa v nich necítia dobre a spomaľuje to následne
dosiahnutie pokroku.
Vzdelávanie v dospelosti a aj neskôr by malo byť uznané ako dobrá
investícia, ktorá sa pozitívne neodrazí iba v ekonomickom raste, ale aj
zlepší kvalitu života a celkový sociálny status starších osôb. V tomto význame je potrebné podporovať vzdelávacie inštitúcie pre dospelých, ako
sú napr. univerzity tretieho veku. Univerzity tretieho veku boli najprv zavedené vo Francúzsku v roku 1973. Táto koncepcia sa rozšírila do mnohých európskych krajín. Zámerom je ponúknuť vyššie vzdelanie ľuďom,
ktorí nie sú dlhšie v pracovnom procese. Univerzity tretieho veku môže
navštevovať ktokoľvek bez požiadavky na školské diplomy, alebo predošlé akademické štúdium. Sú výbornou možnosťou pre staršie osoby na
výmenu skúseností, informácií a pre lepšiu účasť na živote spoločnosti.
Takéto zariadenia by mali mať aj programy základov, alebo zdokonalenia sa v oblasti sociálnej práce.
Ciele prednášania a učenia sa na univerzitách tretieho veku sú značne
odlišné od predchádzajúcich škôl a školení v predošlom živote. Ľudia sa už
neučia pre profesijnú kariéru, ale skôr pre svoju záľubu. Učenie sa je cestou
ako zlepšiť kvalitu života v zmysle účasti na živote spoločnosti, ale je aj
vhodnou prípravou na meniace sa životné štýly vo vyššom veku. Úloha
učiteľov je tiež iná. Okrem iných aj to je typické, že učitelia sú zvyčajne
mladší ako študenti. Učitelia musia vziať do úvahy, že študenti na univerzite
tretieho veku majú menší záujem na získanie diplomu, ale o to väčší o učenie
sa vecí, ktoré môžu okamžite využiť vo vlastnom živote.
Celoživotné vzdelávanie a vzdelávanie dospelých sú dôležité stratégie
pre podporu hospodárskeho rozvoja, zvýšenie zamestnateľnosti obyvateľov, zlepšenie sociálnej integrácie a participácie. Toto zahŕňa tri prvky:
základné školenie (všetkých stupňov), preškoľovanie (ďalšie vzdelávanie)
ekonomicky aktívnej zložky populácie a vzdelávanie penzistov.
Školenia a hľadanie ďalšieho vzdelania môže byť ťažkou výzvou pre
mnoho dospelých. Je preto potrebné poukazovať na výhody ďalšieho vzde60
lávania zvyšovaním vedomia. Školenie dospelých im môže priniesť vyšší
zárobok, lepšiu pracovnú perspektívu a zlepšenie v účasti na živote spoločnosti.
Metódy školenia dospelých sú iné od učenia detí a mladistvých. Až na
mieste školenia je nutné často prispôsobovať školiace metódy na učenie
starších osôb ich schopnostiam práce s technickými nástrojmi pre každodenný život, k používaniu nových komunikačných technológií a na precvičenie ich kognitívnych, fyzických a senzorických schopností. Preto je
nutné adaptovať školiace metódy potrebám starších osôb.
Môže byť potrebné vyvinúť a podporiť rodovo citlivé vzdelávacie programy, pretože ženy môžu mať iné potreby vo vzdelávaní ako muži. Je preto
potrebné zvážiť distribúciu zdrojov tak aby boli zabezpečené potreby
a preferencie mužov a žien v rovnakom rozsahu. V tejto súvislosti, rozpočet celoživotného vzdelávania sa má pripravovať vzhľadom na rôznosť
rodov so zámerom dosiahnuť rovnosť v distribúcii prostriedkov.
Tabuľka č. 10: Zhrnutie politík celoživotného vzdelávania
Hlavné oblasti
Oblasti realizácie
KĐúþové prvky
Mainstreaming
starnutia
Sporenie
Poradné služby pre celoživotné sporenie
DostupnosĢ finanþných nástrojov
Produkty pre všetky vekové skupiny
Služby upravené pre potreby všetkých obþanov
Zaruþený minimálny príjem
Rodovo spravodlivý dôchodkový systém
Produkty pre jednotlivé vekové skupiny
Služby pre jednotlivé vekové skupiny
Interakcia medzi vládnymi orgánmi a spotrebiteĐským
fórom
Interakcia medzi súkromným sektorom a mimovládnymi
organizáciami
Zvýšenie poznatkov o potrebách a preferenciách starších
osôb
Vekovo špecifické výrobky a služby
SpotrebiteĐské politiky
Hospodárstvo
Participácia
Sociálna oblasĢ
Politická oblasĢ
Podpora
ekonomického
rozvoja
Zlepšenie života
starších osôb
Staré osoby ako
spotrebitelia
Zdravie
Sociálna oblasĢ
Výskum medzigeneraþných transferov
Lieþebná terapia pre staršie osoby
Zdravotné vybavenie
Služby úrazovej prevencie
Vekovo vhodný dostup verejnej dopravy
Prístup k internetu a k iným technológiám
Možnosti školení
61
11 PODPORA ZDRAVIA A PREVENCIA
OCHORENÍ 15
Siedmy záväzok stratégie k starnutiu zavádza úsilie zabezpečiť kvalitný život v každom veku a udržať nezávislý život vrátane zdravia a životnej
úrovne. (Policy Brief 6, 2010)
Keďže ľudia žijú dlhšie, je dôležité zlepšiť kvalitu v každej fáze ich života. Preto sa štáty zaviazali implementovať zdravotné politiky, ktoré prepájajú
rastúcu dĺžku života s najvyššie možným štandardom zdravia. V budúcich
rokoch a dekádach narastie počet starších ľudí a preto je potrebné pripraviť sa nato aj v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti o nich.
Za pomoci preventívnych opatrení zameraných na všetky etapy života sa
zlepší zdravie obyvateľstva a následne aj jeho kvalita života. Znížením dopytu po zdravotných službách, tieto opatrenia pomôžu starnúcim spoločnostiam riešiť rast nákladov a zvyšujúcu potrebu odborného personálu.
Celoživotný prístup podpory zdravia a prevencie chorôb prispeje
k lepšiemu vedomiu, k lepšiemu životnému štýlu a následne tak zlepší
zdravie a kvalitu života. Zdravá strava, telesná aktivita, zníženie stresu
ako aj prístup preventívnej zdravotnej starostlivosti prispeje k zdravšiemu
správaniu sa. Preventívne opatrenia pre všetky vekové skupiny znížia potrebu liečby a zmenšia náklady na opateru osobitne vo vyššom veku.
Môžeme rozlíšiť primárnu, sekundárnu a terciárnu preventívnu starostlivosť.
• Primárna prevencia je ochrana zdravia pomocou individuálnych
a komunitných aktivít, takými ako je dodržiavanie zdravej výživy, telesnej aktivity, emočnej vyrovnanosti, imunizácie proti infekčným chorobám a vytváranie nerizikového prostredia.
• Sekundárna prevencia obsahuje opatrenia pre skoré zistenie zhoršenia zdravia a pre rýchle a efektívne nápravy.
• Terciárnu prevenciu tvoria opatrenia na zníženie alebo odstránenie
dlhodobej nezrovnalosti alebo znevýhodnenia, minimalizácia utrpenia
spôsobeného existujúcimi porušeniami dobrého zdravia. Táto prevencia môže pomôcť prispôsobiť sa nenapraviteľným stavom. Tu koncepcia prevencie presahuje do oblasti rehabilitácie.
Svetová zdravotnícka organizácia definovala sedem hlavných faktorov, ktoré prispievajú k zdravotnému postihnutiu vo vyššom veku a znižujú
15
Táto časť vychádza z autorovej práce predsedu Pracovnej skupiny pre starnutie populácie v rámci
Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (2008-2010).
62
predpokladanú dĺžku života. Sú to tabak, krvný tlak, alkohol, cholesterol,
nadváha, nedostatočný príjem ovocia a zeleniny a telesná nečinnosť. Venovanie sa týmto faktorom počas celého života prispieva k zdravšiemu
životu v starobe osobitne z dôvodu kumulačného účinku týchto faktorov
počas života. (The World Health Report, s. 102)
Programy na zvýšenie informovanosti o zdravej výžive prispievajú
k zmene zvyklostí a stravovacieho správania sa. V dlhodobom výhľade
prispievajú k zníženiu chronických chorôb a tým aj na náklady spojené
s liečbou týchto chorôb. Jedenie ovocia a zeleniny a inej čerstvej stravy
namiesto polotovarov („rýchlo hotových jedál“) a stravovania sa výhradne cez „fast food“ je jeden zo spôsobov ako znížiť riziko vzniku chronických chorôb.
Je dôležité, že ľudia zostávajú telesne v dobrej kondícii počas celého
života. Nedostatok telesnej aktivity môže viesť k rôznym chronickým stavom ako sú kardiovaskulárne choroby a nadváha. Pravidelné cvičenie
a šport sú primárne preventívne opatrenia, ktoré môžu znížiť vznik týchto
stavov. Vlády aj územné samosprávy môžu podporiť telesnú aktivitu svojich občanov poskytnutím bezpečných rekreačných možností pre prechádzky, bicyklovanie a plávanie. A tiež môžu zabezpečiť možnosti pre zlepšenie telesnej aktivity detí (a spolu s nimi ich rodičov a starých rodičov).
Správa zdravie vo svete z roku 2008 odhaduje, že predčasné úmrtia
spojené s tabakom spôsobené ischemickými chorobami srdca, infarktom
a inými chorobami sa zvýšia z 5,4 milióna v roku 2004 na 8,3 miliónov
v roku 2030. (The World Health Report, 2008)
Iba málo krajín v regióne Európskej hospodárskej komisie bolo schopných znížiť podiel populácie praktizujúcej fajčenie (Fínsko, Island, Nórsko, Švédsko a USA), zatiaľ čo inde sme boli svedkami výrazného nárastu
(Belgicko, Írsko a Ukrajina). Je vhodné využiť prax mnohých európskych
štátov na rozšírenie programov na ukončenie a prevenciu fajčenia, napr.
zákaz fajčenia na verejných miestach a programy na vzdelávanie mladých
ľudí o rizikách fajčenia.
Vo väčšine krajín je fajčenie bežnejšie u žien ako u mužov. V niektorých
krajinách je tento rozdiel veľmi vysoký, preto by bolo vhodné zamerať
programy o povedomí a zníženie závislosti na nikotíne pomocou rodovo
citlivého prístupu. V štátoch s vysokou prevahou fajčenia medzi ženami,
by sa mohli takéto programy zamerať na negatívny účinok fajčenia na
reproduktívne zdravie.
Vysoká spotreba alkoholu môže spôsobiť poškodenie pečene, vedie
k duševným problémom, vzniká pri tom fetálny alkoholický syndróm
(FAS), rakovina alebo aj kardiovaskulárne choroby. Svetová zdravotnícka
organizácia vyvinula medzinárodný nástroj na kontrolu konzumácie alkoholu, ktorý môže pomôcť jeho monitorovanie. Okrem toho je dôležité
vypracovať programy na riešenie a prevenciu závislosti na alkohole a iných
škodlivých návykových látkach. (International Guide, 2008)
63
Mnohé európske kultúry stále ponímajú pracovné preťaženie a stres
vyvolaný prácou za klad, avšak bolo vedecky dokázané, že stres je hlavnou príčinou mnohých fyzických a telesných chorôb, vrátane vyhorenia,
depresie a úzkosti. Je v najlepšom záujme ekonomiky a spoločnosti prispieť k zmene verejnej mienky a tiež poskytnúť dobrý rámec v pracovnom
práve na trvalé udržanie rovnováhy práce a mimopracovného života pre
všetkých obyvateľov. Toto povedie k zníženiu nákladov na zdravotníctvo
a k poklesu žiadostí o predčasné penzionovanie, alebo o invaliditu.
Prepojenie preventívnej zdravotnej starostlivosti so zdravotným systémom možno vykonať podľa Medzinárodnej zdravotníckej organizácii takýmto spôsobom:
• Podporou posunu paradigmy smerom k integrovanej preventívnej zdravotnej starostlivosti.
• Posilnením finančných systémov a politík, ktoré podporujú prevenciu
v zdravotnej starostlivosti.
• Poskytovať pacientom potrebné informácie, motiváciu a znalosti pre
prevenciu a svojpomoc.
• Spraviť prevenciu súčasťou každej zdravotníckej činnosti.
(Integrating Prevention Into Health Care, 2002)
Súhra týchto preventívnych zdravotných opatrení uplatňovaných po celý
život môže byť veľmi účinná.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje aktívne starnutie ako
proces optimalizácie možností zdravia, participácie a bezpečnosti s cieľom
zlepšiť kvalitu života pri starnutí ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia
argumentuje, že krajiny si môžu dovoliť starnúť ak vlády, medzinárodné
organizácie a občianska spoločnosť podporujú politiky aktívneho starnutia a programy, ktoré zlepšujú zdravie, participáciu a bezpečnosť starších
občanov. Podpora stratégie aktívneho starnutia má dopady na politiky
v oblasti bývania, životného prostredia, na prevenciu pádov (bezbariérovosť), na sociálnu integráciu ako aj duševné a fyzické zdravie, čo môže
mať zásadný vplyv na celkový zdravotný stav starších ľudí.
Subjektívny pocit spokojnosti a kvality života starších osôb závisí mimo
iných faktorov od životných podmienok v ich domácnostiach. Problémy
s bývaním, ako je vlhkosť, poškodená sanitácia, alebo jej zlá úroveň, môže
priamo vplývať na zdravotné podmienky a veľký pokles kvality života.
Naopak pocit bezpečnosti v dobre udržiavaných domoch, ktoré sú čisté
a dostupné, prispieva výrazne k spokojnosti jednotlivca. Vek obyvateľov
zohľadňujúce domy umožňujú voľný pohyb po všetkých miestnostiach
a priestoroch. Ak sú potrebné úpravy v obytnom priestore pre potreby starších ľudí, tieto musia byť dostupné a vykonávané kvalifikovanými poskytovateľmi týchto služieb. Domáca opatera by mala poskytnúť zdravotnú,
sociálnu a osobnú starostlivosť a údržbu domácnosti. V prípade že sú starší
ľudia umiestnení v domoch sociálnej starostlivosti, alebo je im poskyto64
vaná odborná dlhodobá starostlivosť, je dôležité zaistiť že sú ochránení od
zneužívania a iného násilia a že ich ľudská dôstojnosť je rešpektovaná.
Tvorba prostredia zohľadňujúceho vek významne prispieva k prevencii
úrazov a pádov u starších osôb. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie
(WHO) pády predstavujú 40 % zo všetkých úmrtí z úrazov a pády so smrteľným výsledkom rastú exponenciálne s vekom o oboch rodov. Na tvorbu prostredia citlivého na vek, je potrebné dobre udržiavať chodníky, ktoré sú bez prekážok a sú vyhradené pre chodcov (znemožniť napr. parkovanie áut na chodníkoch). Na prevenciu pádov musia byť tieto priestory
nešmykľavé, primerane široké pre vozíčkarov a musia mať znížené obrubníky na prechode pre chodcov. Optimálne prechody pre chodcov majú
byť v dostatočnom počte a bezpečné pre ľudí s rôznym typom postihnutia, s nešmykľavým vodorovným značením, s vizuálnymi a zvukovými
pomôckami a s dostatočným časovým intervalom na bezpečný prechod.
Dobré pouličné osvetlenie, policajná kontrola a vzdelávanie občanov zlepšuje bezpečnosť mimo domu. Staršie osoby môžu oceniť ak sú služby dostupné a pod jednou strechou. Budovy by mali byť upravené pre ich potreby s jasným značením pre vstup a výstup, s dostatkom miest na sedenie
a sociálnych zariadení (WC), s nešmykľavou dlážkou, s dostupnými výťahmi, zábradliami, pomocnými rampami pre vozíčkarom a schodmi.
Príležitosti pre sociálnu integráciu zohrávajú veľmi dôležitú úlohu
v spokojnosti starších ľudí. Rodina a blízki príbuzní sú zásadnými zdrojmi poskytujúcimi pomoc a psychickú podporu. Avšak na zachovanie postavenia aktívneho člena v spoločnosti nestačí mať kontakty iba s najbližšou
komunitou. Možnosť stykov s ľuďmi mimo úzkeho rodinného kruhu má
pozitívny vplyv na sociálnu integráciu a spokojnosť. Posilňovanie medzigeneračných vzťahov (v rámci rodiny i mimo nej) je preto dôležitou stratégiou, ktorá môže zaistiť integráciu starších osôb do spoločnosti a umožniť
im prispievať k prospechu všetkých. Takáto integrácia bráni vzniku stavu
ako je narušená mobilita alebo depresie.
Poskytovanie starostlivosti v domácom prostredí umožní vyhnúť sa nie
nevyhnutnej inštitucionalizácii a pomôcť starším ľuďom zostať integrovanými v ich komunitách a v rodinách. Medzi opatrenia na dosiahnutie tohto
cieľa patrí rozšírenie domácej starostlivosti a mobilných služieb, ako sú
návštevy sociálnymi pracovníkmi alebo zdravotným personálom doma.
Nové komunikačné technológie tiež môžu pomôcť pre zachovanie kontaktu s rodinou, priateľmi alebo pri komunikovaní s poskytovateľmi služieb.
Na základe Madridského medzinárodného akčného plánu pre starnutie, Svetová zdravotnícka organizácia vytvorila v roku 2002 tzv. perthský
rámec pre primárnu komunitnú vekovo citlivú zdravotnú starostlivosť. Základnou zásadou je, že zdravotné služby musia mať za cieľ zabezpečovať
najvyššie možný štandard zdravia, ktorý je prospešný pre podporu aktívneho starnutia a zdravia v každej etape života a na udržanie dôstojného
65
života. „Mainstreamovanie“ starnutia do zdravotných politík tiež znamená, že zdravotné zariadenia sú ľahko prístupné pre staršie osoby a že stratégie trhu pre zdravotnícke vybavenie a liečenie by mali zohľadňovať ich
potreby. Zdravotnícke opatrenia by mali obsahovať prevenciu ochorenia
a liečbu, ako aj dlhodobú opateru v domácnosti a v inštitúciách. Miestne
prostredie musí napomáhať zabráneniu pádov. Demencia je široko rozšírená choroba medzi staršími, čo si vyžaduje osobitné kroky.
Prevencia a liečba duševných porúch v staršom veku, ako je demencia
a delírium, sú dôležitou časťou podpory zdravia v staršom veku. Aj keď
demencia nie je liečiteľná, primeraná starostlivosť môže zlepšiť kvalitu života pacientov. Keďže neformálny opatrovatelia poskytujú najviac starostlivosti, podpora pre odkázaných je zásadná pre možnosť neformálnej starostlivosti a spokojnosti pacientov a ich rodín. Ambulantná zdravotná
a sociálna starostlivosť môže poskytnúť pomoc formou rád a informácií
o chorobe. V prípadoch kde postihnutí demenciou nemôžu byť opatrovaní príbuznými, mala by byť k dispozícii špecializovaná inštitucionalizovaná starostlivosť. Takáto opatera sa má skladať zo služieb kvalifikovaného
personálu, ktorý vie o dĺžke choroby, a pozná vhodnosť osobitnej terapie
pre demenciu, ako je drogová terapia, liečba bylinkami, aromaterapia, masáže, muzikoterapia, akupunktúra, výživové doplnky, melatonín
ako aj svetelná terapia. Okrem toho depresia v starom veku je jav, ktorý si
vyžaduje pozornosť. Pretože depresia je často spustená sociálnou izoláciou a stratou blízkej osoby, sociálna a psychologická podpora pomáha
pacientom prekonať ich nemoc.
Dobré zdravie a prevencia chorôb počas celého života je významnou
podmienkou pre dobré zdravie v starobe, čo sa vráti v dobrom stave jednotlivca a zároveň to má výrazný ekonomický a spoločenský úžitok. Mimo to
dosiahnutím konkrétneho zlepšenia v kvalite života, aktívne starnutie znižuje nutnosť starostlivosti a pomoci a s tým výšku verejných výdavkov.
Posilnenie zdravia a spokojnosti starších ľudí si žiada bývanie a prostredie
citlivé voči veku, ktoré zabraňuje pádom, posilňuje sociálnu integráciu
a poskytuje prístup k zdravotným zariadeniam, ako aj opatrenia na liečbu
a prevenciu duševných chorôb. V Európe sa uplatňuje aktivita nazvaná
„Európsky deň susedov“. Je to príležitosť spoznať často anonymných spolubývajúcich v blokových domoch a tak prispieť k medzigeneračnému súžitiu.
Na užívanie si dobrého zdravia je potrebné zvýšiť participáciu starších
osôb v spoločnosti a zaručiť ich sociálnu bezpečnosť. Dôležité je aplikovať preventívny prístup kým sú ľudia ešte mladí a sledovať ho počas celého života. Aby to bolo účinné je potrebné aby sa vládna politika zamerala
na zvýšenie povedomia o zdravom stravovaní, podpore telesného pohybu, života bez tabaku a neúmernej konzumácie alkoholu. Zákony
a programy na zníženie stresu a na prístup k preventívnym zdravotníckym
možnostiam sú tiež dôležitým prvkom dobrej zdravotnej politiky.
66
Tabuľka č. 11: Súhrn politík pre podporu zdravia a prevenciu chorôb
Hlavné oblasti
Oblasti realizácie
KĐúþové prvky
Zdravá strava
ZvýšiĢ vedomie o strave
Podpora zdravej stravy s ovocím a zeleninou
Zvýšenie vedomia o vplyve sedavého životného štýlu
Tvorba bezpeþných rekreaþných zón pre prechádzky, bicyklovanie, alebo
plávanie
Podpora telesnej aktivity pre deti a staré osoby
Zvýšenie povedomia o riziku fajþenia
Telesná aktivita
Prevencia chorôb
poþas celého života Nefajþiarske prístupy
Nízka spotreba alkoholu
Manažment stresu
Prístup k preventívnym
zdravotným riešenia
Aktívne starnutie
Bývanie
Prevencia chorôb v
starobe
Vekovo citlivé prostredie
Sociálna integrácia
Prístup k zariadeniam
zdravotnej starostlivosti
Duševné choroby
Posilnenie zákazu fajþenia na verejných miestach
Lieþba závislosti rehabilitaþnými programami
Kontrola spotreby alkoholu
Rozvoj legislatívy pre lepšiu rovnováhu práce a voĐného þasu
Poskytovanie konzultácií
Budovanie vedomia o prevencii chronických chorôb
Poskytovanie skorého lieþenia chorôb, ktoré sa môžu staĢ chronickými
Mainstreaming do zdravotných politík
VytváraĢ možnosti pre participáciu
Podpora sociálnej inklúzii
VytvoriĢ podmienky pre bezpeþnú starostlivosĢ doma a v opatrovateĐských
domoch
ZabezpeþiĢ podmienky dostupného celoživotného bývania
VytvoriĢ služby na úpravu domov pre potreby starších skupín
Zainteresovanie vo vekovo citlivom urbanizme
PoskytovaĢ programy na prevenciu a lieþbu nehôd a pádov
PoskytovaĢ podporu pre rodinné vzĢahy
PoskytnúĢ možnosti na podporu medzigeneraþných nerodinných vzĢahov
Podpora komunitných aktivít pre starších obyvateĐov
Prevencia násilia, kriminality a zneužívanie starších osôb
PoskytnúĢ prístup k preventívnym zdravotným opatreniam
Lieþba chronických chorôb
Riešenie pacientov s demenciou
Poskytovanie starostlivosti pacientom trpiacim delíriom
Lieþba depresie
67
12 INTEGRÁCIA RODOVÉHO PRÍSTUPU16
Ôsmy záväzok stratégie Európskej hospodárskej komisie OSN
k starnutiu zaviazal členské štáty používať rodový prístup vo všetkých
politikách starnúcej populácie. (Policy Brief 2, 2009)
S cieľom reagovať na demografické a spoločenské zmeny je potrebné
zohľadňovať účinky politík na mužov a ženy a na všetky generácie. Rodový mainstreaming je proces posúdenia dôsledkov plánovaných opatrení
na ženy a mužov, napríklad právnych predpisov, politík a programov ešte
pred ich realizáciou. To umožňuje tvorbu stratégií, v ktorých sú špecifické záujmy a skúsenosti mužov a žien integrálnou dimenziou návrhu, realizácie, monitorovania a hodnotenia politík a programov.
Mainstreaming starnutia a rodový mainstreaming sú navzájom prepojené. Rodové nerovnosti v staršom veku sú výsledkom nahromadených
rodovo podmienených znevýhodnení v priebehu života. Potreba prijať prístup založený na celoživotnej dráhe pri riešení vzájomnej súvislosti medzi
starnutím a rodom vzniká z pochopenia, že súčasné podmienky starších
ľudí môžeme chápať vo vzťahu k ich predchádzajúcemu priebehu života.
To si vyžaduje spojiť socioekonomické umiestnenie, roly a vzťahy
v neskoršom živote so skorším životom mužov a žien. V mnohých krajinách je rodový mainstreaming zavedenou koncepciou; iné krajiny sa iba
púšťajú do národných stratégií na odstránenie rodových nerovnosti vo
všetkých generáciách.
Keďže táto kapitola je o prístupe mainstreamingu (z hľadiska rodu
a starnutia) môže ponúknuť informácie pre poznanie a rozhodovanie sa
v oblasti politík a v prístupe k problémom starších občanov.
Staršie ženy sú v početnej prevahe nad mužmi vo všetkých krajinách
európskeho regiónu OSN. Častejšie žijú v biede, častejšie bývajú zdravotne postihnuté a majú obmedzenejšiu mobilitu. Ženy majú väčšie zastúpenie v rámci osôb, ktoré žijú v ústavnej starostlivosti a sú viac ohrozené
zneužívaním starších. Mnohé staršie ženy sú vdovy a sú ekonomicky znevýhodnené z dôvodu nízkych príjmov. Na prispôsobenie vhodných sociálnych politík s cieľom odpovedať na zvýšené starnutie spoločnosti je dôležité zohľadňovať tieto rodové rozdiely.
Finančné a sociálne zabezpečenie žien a mužov v starobe súvisí s ich
súčasnou a predchádzajúcou účasťou na trhu práce. Rodové rozdiely
v socioekonomickom postavení sú čiastočne zakorenené v tradičnej deľbe práce medzi mužmi a ženami, pri ktorej muži nesú primárnu zodpo-
16
Táto časť vychádza z autorovej práce predsedu Pracovnej skupiny pre starnutie populácie v rámci
Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (2008-2010).
68
vednosť za zabezpečovanie živobytia, t.j. platenú prácu a ženy za neplatenú prácu v domácnosti a starostlivosť o rodinu. To ovplyvňuje možnosti
mužov a žien získavať nároky zo sociálneho zabezpečenia pre dôchodkový vek.
Napriek tomu je žiaduce, aby mali muži a ženy možnosť vytvárať si
rodinný a pracovný život v období produktívneho veku spôsobom, ktorý
najlepšie vyhovuje ich osobným potrebám, bez ohrozenia svojho zabezpečenia v starobe. Pre formovanie politického rámca pre rodovú rovnosť
v priebehu celého života sú dôležité tri stratégie.
Prvou stratégiou je umožniť a nabádať ženy a osobitne matky, aby sa
zapojili do trhu práce a budovali si pracovné kariéry rovnako ako to robia
muži. Medzi iným, by to prospelo ich nároku na sociálne zabezpečenie
v starobe a prospelo by to aj väčšinovému priebežne financovanému dôchodkovému systému ich krajín.
Po druhé, ženy ktoré sa rozhodnú prerušiť pracovnú kariéru z dôvodu
starostlivosti o závislé osoby, by napriek tomu mali mať neznížené sociálne zabezpečenie v starobe. Rodovo stanovený dôchodkový systém by to
mal kompenzovať.
Po tretie, malo by sa oceniť, že pomoc rodinných príslušníkov tradične
zohráva dôležitú úlohu v starostlivosti o starších ľudí a často býva pre
nich tou najžiaducejšou formou takejto starostlivosti. Preto rodinní príslušníci v produktívnom veku musia mať možnosť dostať pomoc, ak sa podujmú na takéto poskytovanie starostlivosti. Pomoc by mala byť rozmanitá (finančná, materiálna, vzdelávanie a pod.).
Je známe, že starnutie populácie zaťažuje zdroje poskytujúce sociálne
zabezpečenie v starobe. Zároveň sa prístup žien k zdrojom ešte stále veľmi líši od prístupu, ktorý majú muži. Systémy sociálnej ochrany často dostatočne nezohľadňujú rodové rozdiely v životných modeloch. Možné riešenia, o ktorých by sa malo uvažovať pri ovplyvňovaní rodovej rovnosti
v starobe sú trojaké:
• Rodovo určený a vyrovnávaný dôchodkový systém.
• Potenciálna podpora rodinným príslušníkom a neformálne siete.
• Účasť na trhu práce a prispievanie do dôchodkového systému.
V mnohých krajinách pozostávajú dôchodkové systémy z priebežne
financovaných (PAYG) a z plne financovaných (kapitalizačných) systémov.
Najčastejším dôchodkovým systémom je priebežný systém, v ktorom
sa dôchodky financujú pomocou priebežne vyberaných príspevkov
a dôchodkové nároky sa obvykle získavajú na základe pracovnej činnosti. Kratší čas strávený v platenej formálnej práci z dôvodu neplatenej neformálnej domácej starostlivosti a tendencia pracovať na skrátený pracovný čas z dôvodu nedostatočných služieb starostlivosti o deti spolu s rodovo
segregovanými trhmi práce prispievajú k tomu, že ženy majú menšiu vyjednávaciu silu a nezávislosť. To vedie k tomu, že sa ženám dostáva spleť
69
nedostatočnej sociálnej ochrany a nedostatočné alebo žiadne sociálne zabezpečenie.
Kapitalizačné dôchodkové systémy sú plne individuálne financované
a ich dôchodky (príjmy) sú určené podľa úspešnosti investovania ich príspevkov. Riziko v nich znáša úplne, alebo do veľkej miery (závisí to od
systému) jednotlivec, na rozdiel od priebežného systému pri ktorom znáša riziko spoločnosť. Ako nám ukazuje súčasná finančná kríza, kapitalizačné dôchodkové systémy môžu byť nevýhodné pre nízko a priemerne
zarábajúce osoby a pre ľudí, ktorí z toho či iného dôvodu prerušujú pracovnú kariéru.17
S cieľom zlepšiť rovnosť medzi staršími ženami a mužmi niektoré vlády musia prehodnotiť svoj dôchodkový systém podľa takých faktorov ako
sú trvanie práce počas celého života, práca na plný alebo skrátený pracovný čas a pracovné prostredie; keďže tieto faktory sa medzi mužmi a ženami
môžu líšiť z dôvodu zodpovedností za starostlivosť a výchovu detí či príbuzných. Verejné politiky musia adekvátne riešiť ekonomické dôsledky
tradičných rolí pre staršie ženy a garantovať im, že čas, ktorý venujú starostlivosti o deti alebo odkázaných dospelých príbuzných je dostatočne
zohľadnený v ich dôchodkových nárokoch.
Avšak aj iné faktory zohrávajú úlohu pri finančnej udržateľnosti národných dôchodkových systémov. Vek odchodu do dôchodku v Európskej
únii sa pohybuje v rozsahu od 57 rokov v Taliansku po 67 rokov v Dánsku
a Írsku, čo poukazuje na rozdielne finančné záväzky, ktorým európske
štáty čelia vo vzťahu k ich starším občanom. Keďže staršia populácia vo
veku nad dôchodkovým vekom rastie rýchlejšie ako populácia v aktívnom
pracovnom veku, verejné zdroje na dôchodky sa znižujú. V tomto kontexte má účasť žien na trhu práce mimoriadnu makroekonomickú dôležitosť. Napr. v rokoch 2007 a 2008 zaviedla Veľká Británia dva nové zákony o dôchodkoch, ktoré predstavujú dôležité zmeny v štátnom dôchodku.
Kľúčovým aspektom v tejto reforme je, že život strávený neplatenou starostlivosťou bude v dôchodku odmeňovaný (v štátnom dôchodkovom systéme) rovnako ako pracovný život.
V kapitalizačnom dôchodkovom systéme závisí úroveň dôchodku od
nasporenej sumy na osobnom dôchodkovom účte, za ktorú sa kupuje
v neistej výške doživotná dôchodková renta (anuita). Mnohé krajiny s plne
financovanými dôchodkovými systémami používajú pri výpočte takejto
dôchodkovej renty rôzne úmrtnostné tabuľky pre mužov a pre ženy. Keďže ženy žijú dlhšie, môžu dostať nižší dôchodok (nižšie mesačné platby)
ako muži. Výber úmrtnostných tabuliek a toho, či sa použijú odlišné úmrt-
17
Augusto Iglesias Palau (bývalý hlavný zahraničný poradca slovenskej dôchodkovej reformy
z Čile z roku 2004) uviedol 11. decembra 2008 na konferencii Medzinárodnej organizácie práce
v Santiagu de Chile, že tento systém nie je vhodný pre priemerne a podpriemerne situovaných, ako aj pre ľudí s prerušovanou kariérou.
70
nostné tabuľky pre mužov a ženy robia buď súkromné poisťovne, banky
alebo ju upravuje štát.
Vo väčšine krajín zostávajú mzdy žien nižšie ako mzdy mužov, čo
vytvára rodový rozdiel v príspevkoch na osobné dôchodkové účty a vedie
k nižším dôchodkom vyplácaným ženám ako mužom. Zákony a nariadenia
na podporu rovnakého odmeňovania pomáhajú znížiť nerovnosť v tomto
aspekte. Napriek tomu nízke mzdy žien často súvisia s ich častejšími prerušeniami v rámci celoživotného kariérneho profilu.
Prerušenia práce vedú nielen k nižšej úrovni príspevkov, ale môžu predstavovať aj obdobia, keď sa do kapitalizačného dôchodkového systému
neplatia žiadne príspevky. Štát môže zabezpečiť, aby za jednotlivca, ktorý
zostáva doma starať sa o deti alebo o rodinných príslušníkov odkázaných
na starostlivosť inej osoby boli odvádzané príspevky do kapitalizačného
dôchodkového systému. Často však je tento príspevok stanovený na minimálnej úrovni. Takže osoby zapojené do úloh poskytovania starostlivosti
nasporia na svojich dôchodkových účtoch menej zdrojov a dostávajú následne menší dôchodok.
Toto všetko poukazuje na to, že osoby zapojené do opatrovania, z ktorých
väčšina v súčasnosti sú ženy, čelia základným nerovnostiam v kapitalizačných
dôchodkových systémoch. Je jasné, že úprava týchto dôchodkových systémov je nepostačujúca na vyriešenie tohto problému. Verejné politiky sa musia zamerať na základné príčiny rodových nerovností. V Nemecku matky
a otcovia majú uznané obdobia starostlivosti o deti ako doby zákonného prispievania do zákonného dôchodkového poistenia, čo ich oprávňuje na dôchodok alebo aj zvyšuje ich dôchodky. Na zmiernenie dopadu nízkych príjmov, ktoré nasledujú po období starostlivosti o dieťa, sú podpriemerné platy
pretože pracujú na kratší pracovný čas vzhľadom na úlohy súvisiace so starostlivosťou o dieťa, zvyšované na účel výpočtu dôchodku.
V regióne Európskej hospodárskej komisie OSN stále prispievajú rodinné siete najväčším dielom k aktivitám starostlivosti. V prevažnej miere
starostlivosť poskytujú ženy. Podľa výskumu väčšina starších ľudí uprednostňuje starostlivosť v rodinnom prostredí doma pred inštitucionálnou
starostlivosťou. Na pomoc rodinným príslušníkom v ich opatrovateľských
funkciách môžu poslúžiť navrhnuté politiky, napr. tým, že ponúkajú centrá dennej starostlivosti alebo úľavovej starostlivosti, aby umožnili rodinným príslušníkom vziať si voľno. Starostlivosť o rodinu môže byť uznaná
pre účely dôchodku a rodinní opatrovatelia môžu dostať odbornú prípravu na výkon povinností na profesionálnejšej úrovni. Zároveň musia byť
zavedené doplnkové opatrenia, aby tí starší ľudia, o ktorých už nie je možné sa starať v rodinnom prostredí alebo ktorí nemajú rodinných príslušníkov dostali odborné služby inde.
V Rakúsku bolo zavedené pracovné voľno na starostlivosť o smrteľne
chorého rodinného príslušníka. Osoby poskytujúce starostlivosť umierajúcim rodinným príslušníkom alebo závažne chorým deťom môžu byť
71
uvoľnené z práce na dobu v trvaní do šiestich mesiacov (pre vážne choré
deti až do deväť mesiacov), pričom sú tieto osoby naďalej plne kryté, pokiaľ ide o nároky z pracovného a sociálneho práva. To prispieva k lepšiemu
zosúladeniu pracovného a rodinného života.
V dlhodobom horizonte je podpora účasti žien v pracovných silách
v priebehu životného cyklu kľúčovým opatrením, ktoré sa má prijať na
zlepšenie zabezpečenia žien v starobe. Ak budú mať ženy možnosť akumulovať fondy na starobu dostatočne dlho, bude menej potrebné, aby vlády vyrovnávali nerovnosti v starobnom sociálnom zabezpečení. Rozsah,
v akom sa ženy zúčastňujú na trhu práce, má tiež priamy dopad na makroekonomický vývoj.
Existujú rôzne mechanizmy na zlepšenie účasti žien na trhu práce, ktoré by prospeli spoločnosti ako celku. Dopyt po pracovných silách by sa
mohol uspokojovať ženami, ktoré v súčasnosti nepracujú z dôvodu poskytovania starostlivosti. Mnohé krajiny upravili zvýšenie účasti žien na
trhu práce. Na zabezpečenie pozitívnych podmienok na to, aby sa ženy
zúčastňovali na trhu pracovných síl, je potrebné zohľadniť nasledujúce
aspekty: rozvinutú a flexibilnú infraštruktúru zariadení starostlivosti o deti,
prevenciu rodovej diskriminácie a obťažovania na pracovisku, väčšie zapojenie mužov do starostlivosti a do rodinných povinností a rodovo posudzovaný daňový systém.
Otázky súvisiace so zosúladením práce a rodinného života môže nepriaznivo ovplyvňovať nedostatočná flexibilita trhu práce. Rôzne modely
pracovného času môžu ženám pomôcť plniť pracovné aj rodinné zodpovednosti podľa vlastných potrieb. Štát môže pomôcť zlepšiť obraz alternatívnych modelov pracovného času v súkromnom sektore, napr. pomocou
ocenení udeľovaných firmám priaznivo nakloneným rodine, a musí zaistiť, aby bol dôchodkový nárok získavaný aj na základe práce na skrátený
pracovný čas.
Ďalším dôvodom, pre ktorý sa ženy niekedy nevracajú do práce, môže
byť strach, že budú čeliť rôznym formám obťažovania alebo rodovej diskriminácie na pracovisku. Preto je potrebné, aby sa dosiahol pokrok pri vytváraní rodovo priaznivých pracovných podmienok pomocou zlepšovania národnej antidiskriminačnej legislatívy.
Rodinné politiky a služby starostlivosti o deti vytvárajú mužom a ženám
možnosť získať zamestnanie na rodovo rovnom základe. Ekonomická
a sociálna pomoc a rovnosť príležitostí pre obe pohlavia nastúpiť do práce
môžu zohrávať významnú úlohu pri rozhodovaní rodín mať dieťa. Rozvoj
vysoko kvalitnej infraštruktúry starostlivosti o deti je zásadným aspektom, aby sa rodičia cítili spokojní, keď zveria deti do inštitucionálnej starostlivosti.
V marci 2002 vyzvala Európska únia členské štáty, aby odstránili prekážky účasti žien v pracovných silách a snažili sa do roku 2010 zabezpečiť starostlivosť o deti pre najmenej 90% detí vo veku od 3 rokov do zá72
konného veku pre začatie školskej dochádzky a pre najmenej 33% detí vo
veku do troch rokov, pri zohľadnení dopytu po zariadeniach starostlivosti
o deti a v súlade s národnými modelmi zabezpečenia (tzv. barcelonské
ciele).
K rozhodovaniu rodičov nechať dieťa v dennom zariadení starostlivosti
alebo dokonca mať dieťa neprispieva iba existencia zariadení starostlivosti
o deti. Na to, aby sa rodičia cítili spokojne pri zverení veľmi malého
dieťaťa do zariadení dennej starostlivosti o deti, musí táto inštitúcia spĺňať štandardy pomeru pracovníkov k počtu detí, školského obsahu, zdravia a bezpečnosti a prípravy pracovníkov. Možnosť zverenie veľmi malého dieťaťa alebo mladého dieťaťa do denných zariadení starostlivosti by
nemalo byť možnosťou voľby iba pre tých rodičov, ktorí nemajú inú voľbu.
Zariadenia by mali mať kvalitu, ktorá pozitívne prispieva k celkovému prospievaniu dieťaťa podľa štandardov, ktoré vedia zabezpečiť pre svoje deti
rodičia, ktorí sú s nimi doma.
Vo Fínsku každé dieťa predškolského veku má právo na obecne zabezpečovanú dennú starostlivosť o dieťa, pokiaľ už uplynulo obdobie rodičovského príspevku matky alebo otca, bez ohľadu na úroveň príjmov rodičov alebo toho, či sú rodičia zamestnaní. Pracovníci denného zariadenia musia mať aspoň stredoškolskú kvalifikáciu v sociálnej starostlivosti a zdravotníckom sektore. Kvalifikácia učiteľa materskej škôlky je
v súčasnosti univerzitným stupňom.
Na vytvorenie pohnútok pre vydaté ženy dosiahnuť plný počet odpracovaných rokov alebo vrátiť sa do práce po tom, čo majú deti, by sa mali
národné daňové systémy podrobiť rodovému hodnoteniu. V mnohých krajinách je druhá zárobkovo činná osoba v manželskom páre viac zdaňovaná ako sú slobodní jednotlivci. Iba v niekoľkých krajinách (Fínsko, Grécko, Maďarsko a Švédsko) sú druhé zárobkovo činné osoby zdaňované rovnako ako slobodní jednotlivci. V niektorých krajinách je rozdiel
v zdaňovaní väčší pre osoby s nižšími príjmami. Vysoké zdanenie vydatých žien bolo tradične vysvetľované systémom spoločného zdaňovania
domácnosti, pri ktorom príjem druhej zárobkovo činnej osoby podlieha
vyšším daňovým sadzbám, pretože sa spája s príjmom prvej zárobkovo
činnej osoby. Skutočnosť, že vydaté ženy zostávajú viac zdaňované napriek posunu k samostatnému zdaňovaniu pramení z odpočítateľnej sumy
na závislého manžela, ktorá ešte stále existuje vo väčšine systémov.
Nakoniec je žiaduce, aby sa do povinností výchovy detí zapájali aj
otcovia, nielen matky. Rodičovská (teda aj otcovská) dovolenka je základným právnym nástrojom členských štátov európskeho regiónu OSN ako
povzbudzovať mužov k tomu, aby si vzali pracovné voľno na starostlivosť
o nezaopatrené deti a iných odkázaných rodinných príslušníkov. Väčšie
zapojenie mužov do starostlivosti by znížilo napätie, ktoré mnohé ženy
zažívajú pri zosúlaďovaní práce a rodinného života a prispelo by to k tomu,
aby sa úlohy výchovy detí stali spoločnou zodpovednosťou. Krajiny Eu73
rópskej hospodárskej komisie OSN majú rozličné právne rámce pre otcovskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku a je žiaduce, aby členské
štáty ponúkli mužom rovnaké práva a zabezpečenie rodičovskej dovolenky ako ženám. Okrem toho by členské štáty mohli podporovať iniciatívy,
ktoré ovplyvňujú verejnú mienku smerom k väčšej rovnosti medzi pohlaviami, osobitne so zreteľom na zapojenie mužov do povinností starostlivosti.
Záverom možno konštatovať, že politiky v prospech žien v starobe by
sa mali zamerať na každý vek. S cieľom predchádzať nerovnostiam sociálneho zabezpečenia v starobe je dôležité, aby spoločnosti vytvárali optimalizované podmienky na zosúladenie práce a rodinného života. Avšak
nie všetkým potrebám rodičov a žien vyhovuje, aby obaja pracovali na
plný pracovný čas a mali dieťa v predškolskom zariadení. Preto je dôležité, aby štáty našli riešenia, ako sa vysporiadať s dôsledkami nerovnakého
získavania dôchodkových nárokov, ak sa ženy (alebo muži) rozhodnú
prerušiť pracovnú kariéru z dôvodu starostlivosti (neplatenej práce). Na
efektívnu realizáciu tohto cieľa sa odporúča koordinovať oblasti politiky
a vládne orgány, ktoré sa zameriavajú na rôzne vekové skupiny a pracujú
v rozličných oblastiach.
Tabuľka č. 12: Súhrn politík pre rodovú rovnosť v starobe
Hlavné oblasti
Oblasti realizácie
KĐúþové prvky
Rodovo urþený
dôchodkový
systém
Dôchodky
Prispôsobenie voþi práci na kratší/plný pracovný þas
Podpora
prostredníctvom
rodinných
príslušníkov
Dôchodcovia
podporujú rodiny
v produktívnom veku
Rodinní príslušníci
v produktívnom veku
podporujú starých Đudí
Zosúladenie
práce
a rodinného
života
Flexibilita práce
Infraštruktúra denných
zariadení starostlivosti
o deti
Štandardy kvality
starostlivosti o deti
Znižovanie prekážok
úþasti na trhu práce
74
Prispôsobenie pracovných prerušení z dôvodu povinností
starostlivosti
Prispôsobenie zárobkov
PeĖažné transfery
StarostlivosĢ o deti
Právny rámec v pracovných zákonoch
Finanþná podpora
Vzdelávanie
Pracovné zákony a nariadenia
Motivácia pre súkromný sektor zavádzaĢ flexibilné pracovné modely
Verejná mienka
Jasle
Materská škôlka/škôlka
Školy
Pomery vychovávateĐ/dieĢa
Vzdelávanie pre vychovávateĐské profesie
Zlepšenie uþebných osnov
Dane
Dávky
Sociálne zabezpeþenie
13 RODINA A STARNUTIE
Výsledkom globálne prebiehajúcej demografickej revolúcie
a individualizácie je, že rodiny sú čoraz slabšie, čoraz je menej viac generačných rodín a narastá priepasť medzi generáciami navzájom. Generácie
sa aj vnútorne izolujú. Vznikajú múrom ohradené štvrte („Gated Communities“) pre sociálne menšiny („dobrovoľné getá“), ulice čo sa zamykajú
a keďže sme nenašli spôsob ako žiť s menšinami aj múrom rozdelené sídla („nedobrovoľné getá“). Príchod nových občanov – imigrantov, pripravuje novú skúšku pre intoleranciu.
Je paradoxom, že v dobe krízy, mnohé vlády vidia riešenie starnutia
v rodine. Výskumy a skutočnosť dokazujú, že príbuzní nemôžu alebo neposkytnú bezpečnosť v starobe. Rodina v minulosti mala rozmanitú podobu v jednotlivých kultúrach sveta. Rodiny boli často veľké siete pomoci príbuzným, ba i každého člena komunity (obce). O mnoho menej ľudí sa dožívalo vysokého veku a zväčša starší ľudia boli sebestační. Staršie slabšie
obyvateľstvo oveľa skôr umieralo. Mládež vykonávala veľa povinností pri
opatrovaní starších. Všeobecne rodiny mali svojich rodičov a starších vo
vysokej úcte a preukazovali im podporu a solidaritu. Takže starnutie malo
úplne iný základ a prostredie. Avšak s industrializáciou a urbanizáciou sa
všetko radikálne zmenilo.
Na viacgeneračné rodiny sa zvykne nazerať ako na niečo prežité (ako
na dinosaura), čo už mali dávno vymrieť. Napriek tomu viacgeneračné
väzby jestvujú. Rodina môže oslobodiť starších od opustenosti a ponúknuť
im opateru a lásku. Slovensko tu neposkytuje dobrý príklad a môžeme
označiť situáciu v osamelosti starších za krízovú. Osamelosť starších žien
je ďaleko horšia než u mužov. V stredoveku boli v nizozemských krajinách známe begináže (begijnhof), kde prežívali v opevnenej osade zámožnejšie zbožné staršie vdovy a osamelé ženy.
Sociálnu izoláciu možno pokladať za meradlo sociálneho vylúčenia.
Podiel populácie bez priateľov rastie s vekom vo všetkých krajinách. Dôvodom je rozpad priateľstiev, smrť a rastúca ťažkosť nadviazať nový kontakt. Ak porovnáme počet ľudí bez priateľov podľa vekových skupín
k celkovej populácii, tak najväčšia izolácia je v krajinách ako Lotyšsko,
Grécko, Slovinsko, Fínsko, Cyprus a Slovensko. (Social Participation and
Social Isolation, 2010, s. 32)
Rodina a príbuzní hrajú najdôležitejšiu úlohu ochrany pred úplným
opustením. Spravidla menej ľudí tvrdí že nemá žiadny kontakt s rodinou,
ako to že nemá priateľov. Preto sú starší ľudia menej hendikepovaní
z nedostatku kontaktov s príbuznými než z nedostatkov kontaktov
s priateľmi. Slovensko je v najhoršej situácii v porovnaní s ostatnými členskými krajinami Európskej únie. Táto skupina starších ľudí je relatívne
75
trojnásobne viac izolovaná od ostatných generácií oproti populácii ako
celku. Slovensko bolo donedávna chápané ako krajina s relatívne tradičnejšou rodinnou kultúrou.
Starší muž sa oveľa pravdepodobnejšie znovu ožení po ovdovení alebo
po rozvode. To znamená, že žije menej osamelo ako ženy. Pretože si muži
často berú za manželky mladšie ženy a pretože ženy viacej inklinujú
k opatrovateľskej role, muži majú veľkú pravdepodobnosť, že dostanú
opateru od svojej ženy vo vyššom veku. Zánik viacgeneračných rodín má
preto ťažší dopad na ženy ako mužov. Koncepcia domácej opatery je preto výrazne rodovo ovplyvnená. Podlieha stereotypom a rodovej diskriminácii.
Ako sme uviedli príklad Slovenska, zabúdanie na starších sa šíri ako
jeden z javov medzigeneračnej intolerancie a diskriminácie. Mladí sa snažia rôznymi formami „zbaviť“ sa starších ľudí. Dokonca sú starší okrádaní
svojimi príbuznými. Nemysliteľné ešte nedávno. Prenášanie zodpovednosti
za starších iba na rodinu a príbuzných v snahe o finančnú úsporu sú chybné. Poberanie starobných dôchodkov a štátna pomoc pre starších mohlo
znižovať záujem rodiny o svojich starších („Veď je o nich postarané, tak
prečo my?“). Naopak ak existujú programy podpory pomoci rodine, rodiny majú vyšší záujem o opateru svojich starších príbuzných. Takéto programy sa však musia opierať o existujúce inštitúcie a tradície. Bez adekvátnych zdrojov, je takáto pomoc iba politickým populizmom.
Celkovo vládna pomoc na posilnenie rodín v opatere starších dosiahla
slabé výsledky v porovnaní s rastúcou potrebou. Svojpomoc a programy
opatery v rodine ponúkajú zaujímavé a na miestnom základe založené
postupy. Ale v súčasnej dobe úspor a šetrenia pripomínajú skôr pokus
o zníženie povinnosti spoločnosti, než o pomoc starším ľuďom. Realitou
je, že rastie počet osôb vo vyššom veku, ktorí budú žiť mimo rodinu a preto
nemajú možnosť od nej dostať pomoc. Ani vláda, ani ostatní aktéri nič
nezmôžu v ochrane a posilnení rodinného systému, pokiaľ nebude využitý vlastný potenciál starších osôb.
Starší ľudia nemôžu závisieť iba na pomoci rodín, pretože veľa rodín je
tiež chudobných a nie každý má rodinu. Štedrosť rodiny, podpora
a starostlivosť sú dôležité zdroje pre dôstojnú starobu, ale nemôžu nahradiť zamestnanie alebo vhodný sociálny poistný systém.
Na zabezpečenie sociálnej záchrannej siete pre chudobných starších
osôb, ktoré nemajú prácu, penziu ani pomoc od rodiny jestvuje sociálna pomoc. Na to aby ju žiadatelia dostali, musia preukázať, že sú chudobní v zmysle práva, že nemajú ani primeraný príjem, ani majetok – t.j. posúdenie odkázanosti na sociálnu pomoc. Tento postup môže pôsobiť ponižujúco na žiadateľa a vyskytuje sa aj zneužívanie právomocí zo strany
predstaviteľov verejnej správy.
Už pred 400 rokmi vláda v Anglicku rozvinula systém posudzovania
odkázanosti na potlačenie chudoby, čo sa týkalo hlavne starších. Základ
76
bol daný v tzv. „Ordinance of Labourers“ (predpis o pracovníkoch) už
18. júna 1349, čím vzniklo prvé pracovné právo.
Zákony o chudobe, nútili viac a viac ľudí vo vyššom veku odchádzať
do chudobincov. Tento prístup bol následne opustený a nahradený všeobecným dôchodkovým systémom, ktorý je zasa paradoxne dnes spochybňovaný. Posúdenie odkázanosti má často obrovské množstvo byrokratizmu a nepresností.
Všeobecné penzijné systémy poskytujú do istej miery práva na dávky
ale nie istotu pred úradmi. Úrad môže uznať a nemusí uznať nárok. Napr.
sa môže úradníkovi nezdať, že žiadateľovi niekto opraví dobrovoľne vodovod a teda má zdroj príjmu, ale ho tají. Byrokracia sa často vyžíva vo
svojej moci, ktorú zneužíva politicky, alebo len čisto z dôvodu moci. Pristúpiť k tomu môžu priamo interné príkazy šetriť a hľadať rýchle dôvody
na zamietnutie. Verejné penzijné systémy však i počas ťažkých krízových
časov a snáh o radikálne šetrenie, resp. návrhov na ich zrušenie, poskytujú porovnateľne lepšie výsledky.
Svetová banka pred finančnou krízou celosvetovo učila doktrínu, že
systémy univerzálneho sociálneho poistenia sú príliš finančne náročné a že
správnym riešením chudoby sú dobre nastavené systémy s adresným posudzovaním odkázanosti. Tieto prístupy boli v podstate krátkodobou charitou bez dlhodobého vyriešenia problému.
Všeobecným argumentom proti dôchodkovému poisteniu je to, že klesá podiel zamestnaných voči starším ľuďom. Tento podiel označovaný ako
miera závislosti (index ekonomickej závislosti starších) má v sebe mýtus
matematickej neomylnosti. Mýtus ktorý, dokonca presvedčil aj mnohých
starších ľudí. Vychádza sa z tvrdenia, že ako rastie počet pracovníkov, ktorí
odchádzajú do dôchodku a títo žijú dlhšie a dlhšie, menej a menej ich
zostáva aktívne pracovať na trhu práce a ich počet je nedostatočný aby ich
mohli uživiť penzionované osoby. Je to príliš veľká záťaž na ekonomicky
aktívnych ľudí a na hospodárstvo (z toho vznikli tie tvrdenia o egoizme
starších ľudí). Jediným možným riešením podľa tohto tvrdenia je zoštíhlenie príliš „štedrých“ dôchodkov alebo prechod na súkromné účty.
Miera závislosti, cez všetku „istoty“ vedeckosti má spochybniteľné predpoklady. Predovšetkým počíta iba s tými osobami čo sú evidované ako
pracovná sila s vyplácanou mzdou a všetci ostatní ľudia sú vlastne závislí.
Avšak žiadna spoločnosť neexistuje bez „neplatenej“ práce akou je výchova detí, starostlivosť o domácnosť, opatera príbuzných a ďalšie prirodzené činnosti, ktoré nie sú podchytené ako pracovná sila prispievajúca
do hrubého domáceho produktu. Pochopiteľne množstvo žien a starších
ľudí je takto automaticky vylúčených a sú ponímaní ako tí ľudia čo žijú na
úkor iných, tých ľudí korí usilovne pracujú. Môžeme však pokladať za
činorodú a spoločnosti prospešnú činnosť, bez ktorej by sa nebola schopná rozvíjať v rade aktivít? Iba ako príklad uveďme prácu v kasínach, lotérie, rôzne reality show, vydávanie bulváru a ďalšie podobné hrubý domá77
ci produkt zvyšujúce aktivity. Čo dávajú trvalo udržateľne spoločnosti?
Samotná výrobná činnosť (či výroba potravín, spotrebného tovaru) je dnes
vykonávaná iba malou časťou globálnej pracovnej sily.
Pracovný systém sa zásadne mení, podobne ako sa mení ekonomika,
urbanizácia, spôsob života a demografická štruktúra. Oveľa viac žien dnes
pracuje mimo domova a zanecháva deti v opatere rodičov, čím sa znižuje
miera závislosti týchto mladých žien. Rodí sa stále menej detí, čo znižuje
mieru závislosti mladších osôb a detí. Preto sa znižujú spoločenské náklady potrebné na výživu, výchovu a vzdelávanie. Globálne sledovaný prudký pokles natality (a fertility) je väčší než je nárast počtu starších, čo spôsobí pokles miery závislosti. Tento fakt je prehliadaný a nechce byť videný expertmi.
Významné je uvedomiť si, že veľa tzv. závislých osôb by malo rado
prácu, ktorá by im poskytla príjem, ale nemôžu ju nájsť. Veľká väčšina
dnešných starších ľudí je znechutených hľadaním práce, ktorá ak by bola,
by ich ochránila pred schudobnenou starobou. Takže ak mnohí politici
odmietajú miliónom ľudí prácu na základe tvrdenia, že trh práce ich nepotrebuje a následne na to im odmietajú poskytnúť dôstojnú starobu, pretože
miera závislosti je príliš veľká, podporujú krutý a nezodpovedný politický
podvod. Vysoká miera závislosti je výsledkom masovej nezamestnanosti,
štrukturálnych zmien (nárast neplnohodnotnej flexibilnej práce) a nie
z dôvodu starnutia. Tento neo-darvinovský prístup dopadá na najslabších
a podporuje prosperitu menšiny.
Znižovanie (úspory, šetrenie) starobných dôchodkov a iných príjmov
v starobe vedie ku katastrofálnym dôsledkom. Legitimizuje koncepciu staroby, vylúčenie ľudí z práce (ľuďom možno legálne zakázať pracovať po
nadobudnutí dôchodkového veku) bez ohľadu na ich zdravotnú situáciu,
vôľu a prínos pre spoločnosť.
Ako však pomôcť ľuďom, ktorí si nemôžu nájsť prácu? Vo svete, ktorý
je stále viac produktívnejší a stále menej závislý na počte pracovnej sily,
vzniká potreba radikálnejšie inej redistribúcie sociálneho blahobytu. Mnohé
štáty nie sú schopné chrániť svojich občanov a preto je potrebné nové globálne riešenie. Môže to byť myšlienka zabezpečený základný príjem („Basic
Income Guarantee”). Možné je aj uskutočnenie zabezpečenia sociálneho
minima („Social Floor Initiative”), ktorou sa intenzívne zaoberá Medzinárodná organizácia práce. Je možné, že bude zrealizovaná v podobe medzinárodného nástroja (dohovoru MOP).
Medzi štáty, čo tento medzinárodný nástroj budú potrebovať môžeme
zahrnúť už čoskoro Slovensko. V súčasnosti iba tretina jeho pracujúcej
populácie má akú takú nádej na príjem v starobe. Zväčša sú to zamestnanci. Druhá tretina z pracujúcej populácie už nie je poistená v žiadnom
starobnom systéme (nezamestnaní a iní) a tretina si odvádza do systému
iba minimum (napr. živnostníci). Sme štát s nadpriemernou nezamestnanosťou mladých, štát s najväčšou dlhodobou nezamestnanosťou, nízkym
78
reálnym vekom odchodu z trhu práce ako aj štát s najväčšou opustenosťou starších v rámci Európskej únie.
Globálna ekonomika musí využívať produktívnu kapacitu všetkých
a zabezpečiť príjmovú istotu všetkých. To si vyžiada zmenu filozofie svetových hráčov. Toto je jediná cesta ako zabezpečiť príjmovú istotu, dôstojný
život a pracovné vyžitie pre každého, vrátane starších osôb.
79
14 ZLEPŠOVANIE MEDZIGENERAČNEJ
SOLIDARITY18
Deviaty záväzok stratégie starnutia sa venuje podpore rodinám, ktoré
poskytujú starostlivosť starším osobám a pomáhaniu medzigeneračnej
a vnutrogeneračnej solidarity ich členov. (Policy Brief 8, 2010)
Demografická zmena v Európe mení štruktúru domácnosti a má vplyv
na dynamiku medzi generáciami. Dôsledkom dlhšieho života a neskoršieho
rodenia detí, väčšina dospelých v Európe patrí do rodín troch generácií,
s ktorými spolu zdieľajú život niekoľko desaťročí v komplexe väzieb. Solidarita medzi generáciami bola kľúčovým javom ekonomických, finančných a sociálnych systémov v Európe. Avšak rýchlo sa meniaci demografický kontext, osobitne v kombinácii s požiadavkami ekonomickej krízy,
môže vyvolať napätie medzi generáciami a vytvoriť problémy pre existujúcu solidaritu a spoluprácu medzi ľuďmi z rôznych generácií.
Integrácia starších osôb do spoločnosti zlepšuje a podporuje medzigeneračnú solidaritu:
• Rodovo citlivé životné prostredie s verejnými priestormi dostupnými
pre všetky vekové skupiny.
• Príjemné, bezpečné a integrované bývanie, kde si starší ľudia môžu
zachovať svoju nezávislosť.
• Aktívna účasť starších ľudí v spoločenstve pomocou živej účasti na sociálno-kultúrnych činnostiach, aj ako dobrovoľníci.
• Uznanie dôležitého postavenia starších osôb ako neformálnych opatrovníkov.
• Akceptovanie zdravotných nutností a osobitných potrieb starších ľudí.
Podpora dialógu a spolupráce medzi generáciami môže zlepšiť sociálne väzby medzi ľuďmi rôzneho veku a oceniť postavenie starých ľudí
v súčasnej spoločnosti. Môže tak využiť potenciál prispenia starších ľudí,
ktorí sú ho schopní ponúknuť na prospech všetkých členov spoločnosti.
Madridský medzinárodný akčný plán starnutia (z roku 1982) zdôrazňuje, že solidarita medzi generáciami na všetkých úrovniach, v rodine,
v komunite a v štáte je základom pre dosiahnutie spoločnosti pre všetky
generácie. Solidarita je tiež hlavnou podmienkou pre sociálnu kohéziu
(inklúziu) a je podstatou verejného sociálneho zabezpečenia a neformálnej
starostlivosti. Sociálna ochrana silne závisí od medzigeneračnej solidarity,
keďže mladé generácie podporujú starších. Ekonomická kríza, vysoká
18
Táto časť vychádza z autorovej práce predsedu Pracovnej skupiny pre starnutie populácie v rámci
Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (2008-2010).
80
nezamestnanosť a zmena pravidiel, alebo podmienok medzigeneračnej
zmluvy môže spôsobovať napätie medzi generáciami. Takéto napätia môžu
byť viac prehĺbené, keď starí ľudia a dôchodcovia sú nesprávne dehonestovaní politikmi ako príťaž pre spoločnosť.
Medzigeneračné vzťahy prebiehajú vo všetkých spoločenských oblastiach každý deň a na rôznych úrovniach: medzi členmi rodiny bývajúcimi
pod jednou strechou alebo žijúcimi oddelene; v rámci sociálnej siete priateľov, známych, susedov a kolegov a aj v spoločnosti ako celku. V rámci
rodiny a komunity prebieha interakcia medzi staršími a mladými generáciami a tu je základ solidarity ako takej.
Na úrovni rodiny a komunity sú medzigeneračné väzby prínosom pre
každého. Vzťahy na rodinnej úrovni môžu byť obojsmerné, keďže starší
ľudia často poskytujú významnú finančnú podporu, opateru a vzdelanie
vnúčatám a ďalším príbuzným. Neskôr v živote s rastom slabosti vo vyššom veku, sa sami často ľahko stávajú príjemcami pomoci. Politika sa
musí zamerať na posilnenie solidarity pomocou rovnosti a reciprocity generácií.
Starnutie populácie prebieha v rapídne sa meniacom sociálnom kontexte, v ktorom sa veľkosť rodiny zmenšuje, úloha veľkých rodín sa znižuje a vnímanie medzigeneračnej podpory a starostlivosti o staršie osoby sa
mení. Toto vedie k zmene tradičných vzťahov medzi generáciami. Osobitne to mení vzťah medzi rodičom a dieťaťom, ktorý bol najsilnejší
a najtrvácnejším putom medzi ľudskými jedincami vo všetkých krajinách.
Napr. tradičné celoživotné spolubývanie ako základný prostriedok pre
poskytovanie vzájomnej pomoci mladých a starých členov rodiny sa zmenil na intimitu na diaľku, s častými kontaktmi a výmenami informácií
a trvalým poskytovaním dlhodobej starostlivosti. Takto, aj keď žijú oddelene, rodičia a deti udržujú silné väzby náklonnosti a cítenia vzájomných
povinností.
Trend k oddelenému bývaniu starších osôb je všeobecný. Ale existujú
i domácnosti s vynechanou (preskočenou) generáciou, to sú domácnosti,
kde sa starí rodičia starajú o vnúčatá bez prítomností vlastných detí. Tento
model všeobecne rastie. Politika musí zohľadniť meniace sa vzorce
a dopady zmien na štruktúru rodiny a rolu jej jednotlivých členov.
Inštitucionalizácia je možnosť pre tých čo majú problém sa o seba postarať, alebo majú potrebu špecializovaných zdravotníckych služieb. Medzi staršími ľuďmi väčší podiel žien ako mužov žije v inštitúciách (ústavoch). Na lepšie reagovanie na preferencie ľudí v oblasti pomoci
a z dôvodu rastúcich nákladov na inštitucionalizáciu, v mnohých krajinách
sa v dlhodobej starostlivosti venuje viacej pozornosti k zotrvaniu doma,
podpore starnutiu na mieste v komunite, proti trendu rastu inštitucionalizácie. Priznáva sa však, že bez adekvátnej pomoci, rodinní opatrovníci
môžu byť preťažení. Okrem toho z dôvodu nárastu participácie žien na
trhu práce je možné zníženie dostupného ženského potenciálu pre poskytovanie opatrovníctva.
81
Spolupráca medzi členmi rodiny a členmi komunity je ovplyvnená existujúcou legislatívou a politickým usporiadaním. Inštitucionálne rámce môžu
byť orientované na výber a snahu členov rodiny starať sa o starých rodičov, alebo o iných členov rodiny a alebo na podporu nezávislosti jednotlivca, na čiastočné uvoľnenie medzigeneračných záväzkov a rodového
delenia trhu práce.
Zmeny v štruktúre rodiny mali výrazný vplyv na medzigeneračnú starostlivosť a spoluprácu. Minulé spolužitie mladých a starých rodín umožňovalo celoživotnú reciprocitu: dospelé deti sa postarali o svojich starnúcich rodičov výmenou za opateru v skorších časoch, ktorú dostali od rodičov.
Demografické zmeny v Európe viedli k poklesu veľkosti priemernej
domácnosti a k poklesu významu veľkej rodiny. Počet jednočlenných domácností, domácností s jedným párom osôb a neúplných rodín narastal,
kým úplných rodín s deťmi klesal. Vo všeobecnosti staršie osoby žijú
v prostredí, ktoré sa rýchlo mení.
Niekoľko ekonomických, sociálno-demografických, historických
a kultúrnych faktorov vplýva na štruktúru domácnosti a vedie k regionálnym
rozdielom v zložení rodín. Napríklad podiel jednočlenných domácností závisí od veku tých čo opúšťajú rodičovský dom, preferencii pre nezávislý
život, dostupnosti a blízkosti možného bývania a od štruktúry trhu práce.
Medzi staršími osobami najväčší podiel ľudí žijúcich osamelo je pozorovaný v krajinách s relatívne staršou populáciou, v ktorých je ekonomická
a bytová nezávislosť dostupná v staršom veku. V starobe viacej žien ako
mužov žije osamelo, z dôvodu ich väčšej šance žiť dlhšie ako muži a aj
z dôvodu obvyklého vekového rozdielu partnerov resp. manželov. V Dánsku,
na Slovensku, vo Švédsku podľa údajov z rokov 2001 – 2008 napríklad jedna z dvoch žien nad 64 rokov veku žije osamelo, u mužov je to jeden zo
štyroch.
Vo väčšine krajín je podiel neúplných rodín (jeden rodič a deti) 10%
alebo o niečo menej. Sú niektoré výnimky (Lotyšsko 20%, Belgicko 15%).
Táto vlastnosť rodín môže byť výsledkom rozpadu manželstiev, úmrtia
partnera alebo migrácie. Osobitne v prípadoch rozvodov je počet podporujúcich príbuzných jednočlennej rodiny nižší než pred rozpadom vzťahu. Počet párov s deťmi závisí od veku rodenia detí a veku kedy deti zvyknú opúšťať rodičovský dom. Za tridsať rokov sa podiel takýchto rodín neustále znižoval, celkovo o 10 % vo väčšine krajín, s výnimkou Spojených
štátov amerických kde ich podiel zostal konštantný. V niektorých štátoch
bol pokles úplných rodín oveľa výraznejší (Albánsko 18% a Írsko 15%).
Pokles párov s deťmi bol sprevádzaný s paralelným rastom bezdetných
rodín s jedným dospelým párom. V škandinávskych štátoch, v Nemecku
a vo Švajčiarsku je počet bezdetných rodín vyšší ako rodín s deťmi.
V týchto krajinách je najobvyklejšie životné usporiadanie pre osoby nad
šesťdesiat rokov zotrvávanie v bezdetnej domácnosti. Z dôvodu rozdielov
82
v predpokladanej dĺžke života toto usporiadanie je prevažujúce u mužov
vo veku nad 80 rokov, zatiaľ čo osamelý život žien je bežný vo veku nad
70 rokov. Zvyky starších žien sú v bývaní typicky iné ako u starších mužov. Starší muž má viac šancí ako staršia žena že nebude osamelý a že
bude žiť s manželkou v bezdetnej domácnosti alebo aj s deťmi, kým staršia
žena obvykle žije sama, niekedy s príbuznou osobou alebo s osobou bez
príbuzenského vzťahu.
Domácnosti tvorené z viac ako dvoch generácií sú vzácne a ich výskyt
je rôzny. Juhovýchodná Európa má najväčší výskyt spolubývania starých
rodičov s ich deťmi (od 5% v Bosne a Hercegovine po 12% v Albánsku),
najnižší výskyt je škandinávskych krajinách a v Holandsku (asi 1%). Približne priemerná úroveň je v strednej Európe. Najväčší výskyt domácností s viac ako dvoma generáciami je v krajinách európskeho regiónu OSN
v Kirgizsku (24,9%) a v Turecku (20,3%).
Vo väčšine krajín je pomalá ale stabilne rastúca tendencia bývať osamelo. Väčšina starších ľudí vo všetkých krajinách pokračuje bývať vo vlastnej domácnosti a komunite (starnutie doma) a menšia časť bude pravdepodobne žiť v nerodinných rezidenčných zariadeniach (inštitucionálna
opatera).
I keď je počet trojgeneračných domácností nízky, väčšina dospelých
v Európe má predsa rodinnú väzbu troch generácií, čo je výsledkom dvoch
účinkov na generačnú štruktúru rodín. Ľudia žijú dlhšie a prevažuje neskoršie rodenie prvých detí. Členovia rôznych generácií dnes spolu žijú
niekoľko desaťročí a sú prepojení komplexom vzťahov.
Demografická zmena má vplyv na rodinné väzby a rolu jej členov
v rodinnej sociálnej sieti. Napríklad, ľudia narodení v období nízkej fertility budú mať nižší počet príbuzných k dispozícii v ich rodinnej sieti než
mali minulé generácie. Neprítomnosť potomkov u ľudí, ktorí nikdy nemali
deti vo svojom živote, môže posilniť vzťahy s inými príbuznými. Rozvody
môžu znamenať nielen zrušenie vzťahu dvoch ľudí, ale aj zníženie počtu
potenciálnych podporovateľov z okruhu príbuzných bývalého partnera.
Rozsiahla vnútorná i zahraničná migrácia vytvára veľké nezrovnalosti
v rodinnej sieti.
Najväčšie riziko opustenosti a izolácie vzniká u starších osôb keď žijú
osamelo, osobitne ak nikdy nemali deti, žijú oddelene alebo z dôvodu
rozvodu. Bývanie osamelo je usporiadanie s najväčším rizikom sociálnej
izolácie, najmä keď vznikne nutná potreba pomoci pri vzniku vážnej choroby a pri určitej forme postihnutia. Avšak ich vzťah s deťmi je kľúčovou
pomocou a podporou pre staršie páry a ovdovelé osoby, osobitne keď sa
im zhorší zdravotný stav.
Subjektívny pocit osamelosti, oproti pocitu sociálnej integrácie, najlepšie odhaľuje podmienky bývania starších ľudí. Zistené bolo, že bývanie osamelo je spojené s intenzívnym pocitom opustenosti. Menšia opustenosť je v prípade keď starší človek, ktorý žije bez partnera (t.j. ovdove83
lý(á), rozvedený(á), nikdy vydatá – ženatý), ale býva v domácnosti
s dospelými deťmi. Starší dospelí žijúci s partnerom a s dospelými deťmi
majú najnižší pocit opustenosti. Kompozícia a fungovanie rodinnej (sociálnej) siete blízkych členov rodiny ako v západnej tak i vo východnej Európe je stále významným faktorom pre záruku, že starší ľudia sú začlenení
a sociálne integrovaní do spoločnosti.
Krajiny sa významne odlišujú v mechanizme, ktorý garantuje sociálnu
integráciu a zmierňuje osamelosť medzi staršími osobami. V niektorých
krajinách východnej Európy sociálna integrácia je spojená s prítomnosťou
partnera a spolubývajúceho dieťaťa, kým v západnej Európe (v Nemecku
a Francúzsku), je sociálna integrácia spojená s prítomnosťou partnera a s
častými (každý týždeň) kontaktmi s ich dospelými deťmi, ktoré žijú oddelene. Pokiaľ ide o medzigeneračnú pomoc, táto sa vekom znižuje a iba
narastá až vo vysokom veku, keď rodičia dostávajú pomoc.
Potreba osobnej pomoci pre každodenné aktivity ako je jedenie, vstávanie, obliekanie, kúpanie, alebo použitie toalety (WC) rastie s vekom vo
všetkých krajinách. Medzi ľuďmi vo veku 70 až 79 rokov 12% Gruzíncov
dostáva pravidelne osobnú pomoc, 9% v Bulharsku a v Ruskej federácii
a 6% v Maďarsku a Rumunsku. Vo Francúzsku a Nemecku sú údaje nižšie.
Existujúci právny a politický systém vplýva na vzťahy rodinných členov a spoluprácu, keď niektorý člen rodiny (deti, alebo starí ľudia) potrebuje pomoc, alebo finančnú podporu. Právne normy a sociálne politiky
môžu určiť zodpovednosť, ktorá obmedzuje autonómiu jednotlivca, alebo
naopak môžu podporiť rozhodnutie vziať na seba medzigeneračnú zodpovednosť.
Pokiaľ ide o vzatie starostlivosti o potreby každodenného života, starší
ľudia môžu dostávať pomoc od profesionálnej služby a aj neformálne od
okolitých ľudí. Aj keď bolo veľa vykonaného v krajinách, kde systém sociálnej ochrany poskytuje pomoc pre odkázaných ľudí, stále jestvuje nedostatok v osobnej opatere a táto je dôležitou politickou oblasťou pre budúcnosť.
Život v prostredí citlivom voči veku ho robí ľahším pre integráciu starších ľudí do spoločnosti na každej úrovni a preto tak prispieva k urýchleniu
medzigeneračnej integrácie a solidarity. Tento cieľ môže byť zabezpečený
pomocou infraštruktúry, ktorá berie do úvahy potreby starších ľudí, osobitne v mestskom a urbanizovanom prostredí. Navyše vlastnosti bývania
môžu výrazne zlepšiť pocit bezpečia a uľahčujú starnutie v pôvodnom
prostredí (na mieste).
Urbanizované prostredie je niekedy nevhodné pre väčšinu postihnutých osôb, rodičov s detskými vozíkmi (kočiarikmi), deti, tehotné ženy
a starších, ktorí sa stretávajú s radom prekážok. Podpora prostredia ktoré
je zohľadňuje vek, obsahuje variabilitu potrieb. Nie je to prostredie iba pre
osobu v priemernom veku. Napriek tomu sú do tohto úsilia aktívneho starnutia zapojení ľudia v každom veku. Mesto a obec ústretové starnutiu ľudí
84
podporujú aktívne starnutie preto aby sa zlepšila kvalita života ľudí pri ich
starnutí optimalizovaním možností pre lepšie zdravie, participáciu
a bezpečnosť. (Global Age-Friendly Cities: a Guide, 2007, 72 s.)
Kľúčovým javom obce ústretovej starnutiu, je že podporuje solidaritu
medzi generáciami v rámci komunít. Obec ústretová starnutiu by mala
uľahčovať sociálne vzťahy na každej úrovni (rodina, priatelia, susedia, poskytovatelia služieb) a mala by minimalizovať ekonomické, jazykové alebo kultúrne prekážky za účelom pomoci starším ľuďom cítiť sa integrovane a bezpečne.
Usporiadanie mesta, budov, dopravný systém a bývanie prispieva
k spoľahlivej mobilite, zdravému životu, sociálnej participácii a k slobodnému rozhodovaniu alebo opačne vedie k izolácii plnej strachu, k neaktivite
a k sociálnej exklúzii.
Verejné budovy by mali byť plánované a navrhované pre ľudí všetkých
vekových skupín, tak, aby im poskytli ľahkú orientáciu a dostupnosť pre
každého (bezbariérovosť). Vo všeobecnosti musí byť zlepšený prístup pre
peších.
Verejné parky musia byť navrhované tak, aby umožnili ľuďom rôznych
generácií schádzať sa a aby mohli mať prospech so zelených plôch.
Mestské plánovanie musí byť orientované na tvorbu verejných priestorov prístupných pre ľudí všetkých vekových skupín, aby sa uľahčil kontakt a vzájomná podpora medzi nimi. Navyše urbanizované priestory by
mali pomôcť ľuďom zachovať si maximálnu nezávislosť tak dlho ako je to
len možné a posilniť ich vzťah so susedmi, kolegami a komunitou v celku.
Známe okolie, kde sa ľudia cítia súčasťou miestnej komunity (akcia európsky deň susedov), prispieva k integrácii starších osôb. Možnosť vyjadriť svoj názor a túžby vo vzťahu k okoliu a umožniť im sa zúčastňovať na
miestnom plánovaní posilňuje ich pocit integrácie s mestom a obcou. (A
Plea for Greater Intergenerational Solidarity, 2009, s. 9)
Po odchode detí z rodičovského domu, rodičia iba vzácne hľadajú nové
obydlie. Ako ide čas, domov kde vyrastali deti sa môže stať pre nich už
nevhodným. Ekonomické podmienky často bránia hľadaniu vhodnejšieho bývania pre ich potreby. V mnohých mestách sa starší ľudia cítia neisto
a sú v obavách, keďže žijú osamelo.
Zhoršenie zdravia a ekonomických možností znižujú vôľu hľadať nové
sídlo, alebo snahu o úpravu súčasného bývania pre nové potreby rodiny
a dokonca hoci aj jeho jednoduchej údržby. To má dosah na pocit bezpečia a pohodlia doma.
Bývanie je potrebné hodnotiť v spojení s vonkajšími priestormi
a s ostatnými zastavaným priestorom, tak aby bola možnosť integrovať sa
do spoločenstva.
Bývanie v blízkosti služieb a potrebných zariadení je hodnotené ako
vekovo ústretová charakteristika okolia (susedstva). Možnosť poskytnutia domácich služieb je takisto pokladaná ako dôležitá pre starších ľudí,
85
zatiaľ čo ťažkosti z ich získavaním a spôsobené zvýšené náklady sú chápané ako prekážka.
Politika by mala zabezpečiť, že staršie osoby majú prístup k dôstojnému
bývaniu: verejné investovanie do sociálneho bývania by malo byť zamerané na potreby starnúcej populácie a na zabezpečenie podmienok bývania
primeraných pre dlhší život doma. Okrem toho musia byť vykonané opatrenia so zámerom zlepšiť bezpečnosť a istoty v domoch starších ľudí. (AGE
General Assembly Declaration, 2009, s. 3)
Ako ďalšie je možno uviesť že okrem riešenia sociálnej opatery
a zdravotnej pomoci starších ľudí, je dôležité umožniť im zúčastňovať sa
na rôznych oblastiach spoločenského života v ekonomike, v sociálnych
a kultúrnych aktivitách.
Okrem rodinnej štruktúry, hrá komunita dôležitú úlohu pre plnenie
potrieb starších ľudí. Priatelia, známosti, kolegovia, združenia, organizácie i firmy sú hlavnými aktérmi sociálnej siete v rámci ktorej sú väzby
budované v komplexe niekoľkých sociálnych kontextov každodenného
života: na pracovisku, počas voľného času a v susedstve (v okolí).
Sociálna integrácia v súvislosti so životom starších ľudí v ich bydlisku
je zásadný aspekt posilnenia medzigeneračnej solidarity a zlepšenia pocitu spolupatričnosti s komunitou. Spolupráca s priateľmi, susedmi, známymi pri vykonávaní záujmov a prianí starších osôb by mala byť podporovaná tam kde je to možné. Zlepšovanie a stimulovanie sociálnej participácie
na aktivitách, ktoré zahrňujú viacero generácií pomáha prekonávať bariéry pre integráciu a rozširuje sociálnu sieť. Miestne inštitúcie a organizácie
by mali posilňovať vzťahy medzi sociálnymi skupinami a podporovať výmenu skúseností medzi staršou a mladšou generáciou. Staršie osoby, ktoré sú zdrojom dejín a hodnôt spoločnosti, môžu poskytnúť svoje vedomosti a skúsenosti, zatiaľ čo mladí ľudia vďaka ich lepšie rozvinutým technologickým znalostiam, môžu prispieť výberom najhodnejšieho súčasného nástroja na spustenie spoločného projektu. Spolupráca starších
a mladších osôb má veľa pozitívnych dopadov, napríklad učenie sa novým
technológiám, odovzdávanie tradícií a miestnej histórie a zlepšenie komunikácie a porozumenia. Okrem toho na podporu jednoduchšieho prechodu z trhu práce do penzie, by malo byť podporené efektívnejšie využitie voľnočasových aktivít starších ľudí, osobitne v neskoršej fáze ich pracovného života.
Odchod starších ľudí z trhu práce by sa nemal označovať ako strata
produktívnej úlohy v spoločnosti. Podporené by malo byť zapojenie starších osôb do aktivít v ktorých majú skúsenosti. Staršie osoby, ktoré majú
záujem o dobrovoľníctvo by mali byť v tom podporení podľa ich potrieb
a záujmov. Možnosť poskytovať dobrovoľnícke služby s využitím viacerých
generácií silne podporuje medzigeneračnú solidaritu.
Sociálne zainteresovanie starších ľudí pozitívne prispieva k rastu ich
úcty v spoločnosti, k budovaniu pozitívneho obrazu starších a k zlomeniu
86
komunikačných bariér a kultúrnej stigmatizácii (a k odstráneniu mylných
fixných predstáv).
Poskytovanie starostlivosti a jej reciprocita medzi generáciami je dôležitým prvkom v medzigeneračnej solidarite. Staršie generácie predstavujú významný zdroj pre podporu a pomoc mladším rodinám, osobitne pri
opatere a výchove ich malých detí, keď sú ich matky zapojené do ekonomickej aktivity na trhu práce. Zároveň však mladí dospelí a dospievajúce
osoby by nemali byť chápané iba ako závislé osoby, ale aj ako opatrovatelia svojich rodičov a prarodičov, ktorí sú na pomoc odkázaní.
Starší ľudia sú často zainteresovaní do opatrovateľských aktivít členov i nečlenov ich rodiny počas celého života. Stáva sa to dokonca častejšie, vnúčatá nemôžu byť opatrované svojimi rodičmi, pretože títo sú
neschopní, nemajú možnosť alebo nechcú tak konať dôsledkom migrácie,
úmrtia, uväznenia, zanevrenia na deti, ich zneužívania, choroby a podobne.
Sú to predovšetkým ženy, ktoré pôsobia ako hlavný opatrovateľ detí
a členov rodiny. Hoci aj dočasne, takáto zmena si vyžaduje rýchlu adaptáciu mnohých čŕt života starých rodičov. Starí rodičia môžu mať ťažkosti
s ubytovaním detí v ich súčasnom obydlí a potrebujú technickú a finančnú
pomoc. Mnohí starí rodičia nemajú právne oprávnenie na opatrovníctvo,
alebo poručníctvo, pretože napr. právne náklady môžu byť vysoké a tiež
sa môžu obávať hnevu rodičov malých detí a zhoršenia vzťahov so svojimi vlastnými deťmi. Dôsledkom neexistencie právneho splnomocnenia
môže byť niekoľko prekážok, ako je nástup (zápis) do školy, získanie zdravotných informácií o dieťati alebo jeho liečenie, získavanie dávok pre dieťa a pod. Stres z opatrovania vnúčat môže byť výrazný, osobitne ak
opatrovatelia sú starší ľudia, alebo osoby ktoré majú aj svoje vlastné
zdravotné problémy. Navyše mnohé deti trpia ťažkými psychickými
a emočnými problémami a poruchami správania sa, ktoré sťažujú ich opatrovanie. Starí rodičia poskytujú stabilitu a istotu svojim deťom (vnúčatám)
často bez pomoci širšej rodiny a komunity.
Posilnením sociálnej kohézie by mala byť zabezpečená pomoc starajúcim sa starým rodičom pri výchove detí,. Zabezpečenie záujmov dieťaťa je
hlavným cieľom starostlivosti starých rodičov. Toto musí byť akceptované
a preto podporované verejnou politikou. Pretože zdravie starých rodičov
je často slabé a ich ekonomické podmienky ako dôchodcov, sú mnohokrát obmedzené je potrebná pomoc štátu a spoločnosti.
Medzigeneračná solidarita by mala byť využitá, keď sa zhoršia zdravotné podmienky opatrujúcich starých rodičov a sami potrebujú pomoc. Pochopenie zdravotných problémov súvisiacich so starnutím jednotlivcov,
pomáha rozumieť podmienkam a potrebám starších osôb. Kontakt mladých ľudí so staršími ľuďmi pomáha odstraňovať bariéry, ktoré môžu vzniknúť z chorôb vo vyššom veku. Navyše keďže veľká časť starostlivosti
o starých ľudí pochádza od neformálnych poskytovateľov, hlavne rodiny a príbuzných, mladí ľudia predstavujú takisto podporu pre opatrovate87
ľov, keďže im môžu poskytnúť úľavu (oddych) a pomôcť udržať si duševnú pohodu.
Tabuľka č. 13: Zhrnutie politík zlepšovania medzigeneračnej solidarity
Hlavné oblasti
Oblasti realizácie
Medzigeneraþné
vzĢahy
Sociálna participácia
Podpora a
starostlivosĢ
Starší Đudia podporujú mladú
generáciu
ýlenovia rodiny v pracovnom
vzĢahu podporujú starších Đudí
Urbanistické plánovanie
Infraštruktúra
Bývanie
Sociálne aktivity
Integrácia a
participácia
DobrovoĐníctvo
KĐúþové prvky
BlízkosĢ k službám
UĐahþiĢ kontakt s rodinou a priateĐmi
UĐahþiĢ zostanie v domácom prostredí
Podpora starých rodiþov v opatere vnukov (vnuþiek)
Politika starostlivosti o dieĢa
Poskytovanie dlhodobej starostlivosti
Flexibilita v práci
Podpora rodinám, ktoré majú povinnosti starostlivosti
Participácia na urbanistickom plánovaní
Spoluužívanie zelených plôch
Prístup k zariadeniam
Domáce služby pre uĐahþenie nezávislého žitia
Dotácie
ZabezpeþiĢ prístup k dôstojnému bývaniu
Úprava novým potrebám
Zlepšenie bezpeþnosti a istoty
UĐahþiĢ kontakt so susedmi a kolegami
PosilniĢ využitie osobných záujmov
PodporovaĢ výmenu skúseností medzi generáciami
Zapojenie sa do oblastí predošlých skúseností
Zapojenie sa do oblasti záujmu
Stretávanie skupín rôznych generácií
Podpora pozitívneho povedomia o starnutí
15 DLHODOBÁ STAROSTLIVOSŤ19
Populácia starne, čo vyvoláva vyššiu pravdepodobnosť nutnosti dlhodobej starostlivosti. V tom istom čase, však počet tých ktorí budú schopní
poskytnúť túto starostlivosť bude klesať. Pritom je dôležité plniť rastúcu
požiadavku po službách starostlivosti pri zachovaní kvality a možnosti
výberu u pacientov a ich rodín. Finančná udržateľnosť systémov dlhodobej starostlivosti a zabezpečenie kvalifikovanej pracovnej sily sú zásadné
problémy pre zaistenie vysoko kvalitnej dlhodobej starostlivosti a ochrany
ľudskej dôstojnosti v starnúcej spoločnosti. (Policy Brief 7, 2010)
Bývanie vo vlastnom dome so svojím osobným majetkom, v blízkosti
príbuzných a priateľov, mať možnosť plniť svoj životný štýl a užívať si súkromia to predstavuje záruku pre dôstojný život a sociálnu inklúziu ľudí
s potrebou opatrovania. Samozrejme je to menej finančne nákladné pre
obec alebo štát ako ústavná starostlivosť. Z týchto dôvodov možno predpokladať zmenu paradigmy od prevahy inštitucionalizovaného riešenia
k viacej integrovanému komunitnému riešeniu. Pri komunitnom usporiadaní je možné využiť neformálnych opatrovateľov ale aj podporu profesionálnych opatrovateľov. V prípade kedy nie je možná dlhodobá opatrovateľská služba v rámci komunity, alebo nie je chcená, je možné využiť ústavnú starostlivosť prispôsobenú individuálnym potrebám tak aby bola zaistená vysoká kvalita tejto služby.
Základné prístupy k starnutiu v mieste:
• Dlhodobá starostlivosť: V tejto súvislosti ide o dlhodobo poskytované opatrovateľské služby vrátane širokého rozsahu služieb osobám,
ktorých schopnosti žiť individuálne sú limitované počas dlhšieho času.
• Komunitná starostlivosť: Integratívny prístup starostlivosti o staršie
osoby, ktorý sa uskutočňuje v ich rodinnom prostredí za pomoci neformálnej i formálnej služby.
• Rezidenčná starostlivosť: Starostlivosť poskytovaná v domoch sociálnej starostlivosti.
• Formálna starostlivosť: Starostlivosť poskytovaná príslušnými profesionálmi.
• Neformálna starostlivosť: Starostlivosť poskytovaná laikmi (neprofesionálmi). To môže obsahovať opateru doma. Dlhodobá starostlivosť
v tejto súvislosti je opatera doma, ktoré je dlhodobo poskytovaná príjemcami v ich príbytkoch.
19
Táto časť vychádza z práce autora ako predsedu Pracovnej skupiny pre starnutie populácie
Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov v rokoch 2008 – 2010.
88
89
Jednotlivé krajiny používajú často rozdielnu terminológiu, ale možno
predpokladať, že sa dá z predošlého získať všeobecná predstava
o komunitnej opatere (do určitej miery ide o opak ústavnej starostlivosti).
Meniaci sa demografický kontext výrazne zmení kapacitu napĺňania
potrieb dlhodobej starostlivosti v budúcnosti. Podľa hospodárskeho
a sociálneho prieskumu sveta nárast počtu osôb odkázaných na pomoc
každý deň a zmeny vo formálnej a neformálnej kapacity opatrovateľstva
budú dotvárať štruktúru dlhodobej starostlivosti. (World Economic and
Social Survey, 2007, s. 163)
V stále väčšom počte štátov možno očakávať, že ľudia, ktorí dosiahli
65 rokov veku budú žiť ďalších 20 rokov alebo i dlhšie. Miera nárastu
osôb odkázaných na pomoc je výrazne prepojená s rapídnym nárastom
počtu osôb vo veku 80 rokov a viac. Je to výsledkom postupného zhoršovania zdravia v neskorších fázach života, ktoré zvyšuje potrebu dlhodobej starostlivosti vo veku nad 80 rokov. Od poslednej dekády dvadsiateho
storočia väčšina štátov zažíva nárast v počte a v podiele ľudí vo veku 80
a viac rokov. Ľudia v tejto vekovej skupine predstavujú najrýchlejšie rastúci
segment populácie a tvoria cieľovú skupinu pre dlhodobú sociálnu
a zdravotnú starostlivosť.
I keď účinok predlžujúceho sa života na zdravotný stav a rozsah zdravotného postihnutia, nie je úplne jasný, ako aj vplyv pokroku
v zdravotníctve na kvalitu života starších ľudí je ťažké odhadnúť, prírastky
v očakávanej dĺžke života ako absolútne tak i relatívne spôsobia potenciálny nárast počtu ľudí odkázaných na dlhodobú starostlivosť. Udržateľnosť existujúcich ústavných (rezidenčných) schém opatery má zásadné
problémy, čo samozrejme zvyšuje význam neformálnej opatery ako základu podpory pre nesamostatných starších ľudí. Väčšie zemepisné vzdialenosti medzi rodinami z rôznych generácií, nárast počtu osôb žijúcich
osamelo, nárast bezdetnosti, menší počet detí v rodinách a nárast ženskej
zamestnanosti ovplyvňuje udržateľnosť systémov formálnej starostlivosti.
Budúci význam neformálnej opatery bude závisieť od udržateľnosti
a reforiem systémov formálnej dlhodobej starostlivosti.
Podiel jednotlivých systémov opatery je rôzny v jednotlivých krajinách.
Severské krajiny poskytujú pomoc najvyššiemu podielu starších osôb na
báze decentralizovaného verejného systému domácej opatery. V rámci
Európskej únie je v priemere 3,3% osôb vo veku nad 65 rokov v ústavnej
starostlivosti. Najvyšší podiel dlhodobej ústavnej starostlivosti je na Islande (9,3%). Nórsko, Fínsko, Švédsko, a Švajčiarsko uvádzajú podiel
medzi 5 až 7%. Naopak v Ruskej federácii a v Litve je tento podiel nižší
ako jedno percento. Vo všeobecnosti je podiel osôb v dlhodobej ústavnej
starostlivosti nižší ako v domácej starostlivosti. V domácej starostlivosti
prevažuje neprofesionálna pomoc. Profesionálna pomoc má rozličný rozsah v jednotlivých krajinách a obyčajne prichádza v spojení s domácou
neformálnou podporou.
90
Poznanie rôznych typov dlhodobej starostlivosti je dôležitou podmienkou pre rozhodnutie občanov. Madridský medzinárodný akčný plán
o starnutí poukazuje na participáciu staršej osoby pri výbere najlepšieho
riešenia. Potreby opatery u starších ľudí sú rozmanité. Preto je potrebná
dobrá informovanosť o možnostiach pre starších ľudí, ale aj pre verejnosť
všeobecne. V niektorých krajinách sú zriadené informačné centrá, ktoré
poskytujú komplexné informácie o výhodách a nevýhodách každého typu
dlhodobej starostlivosti. Ďalšou možnosťou pre získanie informácií je dnes
internet.
Za účelom zabezpečiť plnú dôstojnosť starších ľudí, je nutné poskytnúť
primerané sociálne a zdravotné zariadenia. Komunitné zariadenia, bez
ohľadu na to či sú na báze formálnej, či neformálnej, sú vhodnejšie než
ústavné riešenia. Komunitné usporiadanie umožňuje príjemcom nebyť izolovanými od ich dôverne známeho prostredia a môže im poskytnúť väčšiu
kontrolu nad ich vlastným životom. Navyše, komunitný spôsob opatery
znižuje potrebu a náklady profesionálnej starostlivosti. Výskum
v Európskom centre pre sociálny rozvoj vo Viedni v rokoch 2002 až 2005
k lepšej integrácii sociálnej a zdravotnej starostlivosti pre staršie osoby
v komunitnej starostlivosti, preukázal potrebu nového prístupu starostlivosti osobitne v starnúcej spoločnosti. (Huber, Rodrigues, Hoffman, 2009)
Keďže väčšina starostlivosti je vykonávaná neformálnymi opatrovateľmi, dôležité je im poskytnúť adekvátnu pomoc, tak aby boli schopní zvládnuť
svoje povinnosti. Ak sú neformálni opatrovatelia, osobitne príbuzní ponechaní s príliš veľa povinnosťami po dlhú dobu, môžu začať uvažovať
o uskutočnení ústavnej starostlivosti a usilovať o to aby sa o starostlivosť
(subjektívne pociťované neudržateľné bremeno) postarala inštitúcia. Poznanie potrieb opatrovateľov a poskytnutie im pomoci pri plnení si záväzkov môže viesť k zníženiu využívania ústavnej starostlivosti a následne
k zníženiu nákladov na ne. Okrem toho podpora neformálnym opatrovateľom ako sú školenia, alebo pomoc a rada prispievajú k zvýšeniu kvality
opatrovania.
Najbežnejšími neformálnymi opatrovateľmi sú deti a partneri, alebo
manželskí partneri. V rámci Európskej únie najvyšší podiel detí – opatrovateľov, ktoré poskytujú osobné služby rodičom je v Portugalsku, Španielsku a v Českej republike, kde prestavujú viac ako 50% z opatrovateľov.
Výrazná je prevaha žien medzi opatrovateľmi. Viac ako 80% zo všetkých
opatrovateľov sú ženy v Luxembursku, Španielsku a Dánsku. Na Slovensku, v Portugalsku, Taliansku a vo Fínsku tvoria medzi 75 – 80%
z opatrovateľov. Vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch amerických je
tento podiel nižší (58% a 61%). Muži a ženy v neskoršom strednom veku
riešia opatrovateľské povinnosti inak. Ženy zvyknú zostať doma na poskytovanie opatrovania príbuznému a muži zasa odkladajú svoje penzionovanie so zámerom získať viacej peňazí na plnenie finančného bremena
vyvolaného dlhodobou starostlivosťou.
91
Migranti predstavujú významný zdroj ako pre neformálnu, tak i formálnu
opateru, čo treba priznať a preto musí byť migračná politika spojená
s primeraným regulačným rámcom. Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM-MOP) odporúča krajinám lepšie pochopiť migračné otázky
a aby ich migračná politika podporovala sociálny a ekonomický rozvoj
a pracovali smerom k účinnému rešpektu dôstojnosti a sociálneho blaha
migrantov. (Managing the Migration of Health Care Workers, 2006, s. 2)
Problematika integrácie imigrantov a zahraničných pracovníkov je mimoriadne dôležitá pre budovanie spoločnosti, schopnej využiť danosti jednotlivých jej skupín pre spoločné blaho a prospech. S pojmom asimilácia
migrujúcich pracovníkov (aj opatrovateľov) sa stretávame stále pomerne
často. (Hetteš, 2008)
V roku 2004 okolo 40% neformálnych opatrovateľov v Európskej únii
malo príjem zo zamestnania mimo ich opatrovateľských úloh (v Holandsku
to bolo viac než 70%). Dôvodom je, že platené zamestnanie popri opatrovateľských povinnostiach je dôležitým zdrojom príjmu pre opatrovateľov.
Toto zamestnanie môže predstavovať istú úľavu od opatrovníctva, čo môže
zlepšiť duševné zdravie ošetrovateľov pri zbavovaní sa pocitu osamelosti,
keďže sa môžu podeliť so svojimi problémami s kolegami v práci. Avšak
usporiadanie práce a úloh opatrovania tiež sú problémom pre právny systém, ktorý by mal na to reagovať v pracovnom práve.
Existuje množstvo prístupov k finančnému zabezpečeniu neformálnej
dlhodobej starostlivosti, tieto môžu byť s určitým zovšeobecnením rozdelené do dvoch skupín: vecné a peňažné dávky. Finančná podpora neformálnych opatrovateľov pomocou vecných dávok môže byť zabezpečená
vo forme poskytovania náhradnej (odľahčovacej) služby, školeniami, alebo poskytovaním pomôcok a zariadení. Väčšina finančnej pomoci pre
neformálnych opatrovateľov je však poskytovaná v podobe peňažnej, buď
v podobe priamych dávok opatrovateľom alebo platbami príjemcom opatrovania. Existuje tiež množstvo prístupov k financovaniu dlhodobej starostlivosti. Môže byť hodnotená potrebnosť dávok, alebo aj nie. Dávky
môžu byť financované z verejných zdrojov alebo zo zdrojov poistenia.
Náklady na návštevnú službu sú obvykle platené ľuďom, ktorí prijímajú pomoc (užívatelia). Zabezpečujú príjemcom služby finančné prostriedky na vyplácanie neformálnych opatrovateľov resp. pre preplácanie profesionálnych služieb. V tomto prípade, príjemca služby je ten čo rozhoduje
o použití poskytnutých prostriedkov. Tieto dávky sú financované buďto
z verejného rozpočtu, alebo z osobitného poistenia. Prostriedky sú často
distribuované príjemcami pomoci vo forme mzdy pre neformálnych užívateľov.
V prípadoch, že sa starostlivosť poskytuje v ústavoch, je potrebné poskytnúť prístupné a kvalitné prostredie v týchto inštitúciách. Je to veľká
úľava pre neformálnych opatrovateľov, ak je možnosť doplnkovo mať sociálne a zdravotné služby na kratšiu dobu. Poskytnutie takéhoto odľahčenia
92
môže pomôcť opatrujúcim príbuzným lepšie zvládať svoje záväzky
a výsledkom je väčšia šanca rozhodnúť sa o domácej opatere príbuzných
a závislých osôb namiesto inštitucionálnej. V prípadoch kde nie je možná
dlhodobá domáca starostlivosť, umiestnenie v ústave sa musí prispôsobiť
individuálnym potrebám podľa stupňa postihnutia a inštitúcia musí byť
schopná zvládnuť špeciálne okolnosti ako je demencia, AIDS alebo paliatívna starostlivosť.
Sociálne siete a kontakty vplývajú pozitívne na zdravie a potrebnosť
opatrovania. Tiež ak má opatrovaná osoba pravidelné spoločenské stretnutia mimo dom, toto tiež môže poskytnúť určitú časovú úľavu neformálnemu opatrovateľovi a tým sa aj zlepší atmosféra v rodine a domácnosti.
Na podporu rodinných opatrovateľov a na podporu sociálnej inklúzie starších osôb, ktorí sú v domácej opatere, vláda, obce a mimovládne organizácie by mali napomáhať a organizovať pravidelné spoločenské podujatia
a kluby pre staršie osoby. Obce by mohli zvážiť ponúknutie zliav na vstupnom na spoločenské a kultúrne podujatia. Odporúča sa upraviť verejný
dopravný systém a dopravné prostriedky samotné potrebám starších osôb,
tak aby sa staršie osoby mohli ľahšie zúčastňovať týchto podujatí. Je osobitne významné nevytvárať vekové getá a usilovať sa vo všetkých týchto
aktivitách o medzigeneračný prístup. Okrem možnosti spoločenského
vyžitia mimo domu, je potrebná sociálna pomoc v domácnosti, ak staršia
osoba nie je schopná sa sama o seba postarať. Preto je dôležité aby v mieste
bol dostatok organizácií s vyškoleným personálom (aj dobrovoľníkov),
ktorí sú schopní poskytnúť takúto pomoc.
Mnoho ľudí s potrebou dlhodobej starostlivosti si môže zvoliť zostať
doma. V prípadoch kde denná opatera môže byť poskytnutá neformálnymi opatrovateľmi alebo kde staršia osoba je dostatočne nezávislá na zvládnutie denného života, kvalifikovaný opatrovateľ alebo ošetrujúci lekár môže
prichádzať pravidelne na poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti.
Intenzita takejto opatery sa ľahko prispôsobí individuálnym potrebám starostlivosti a dostupnosti neformálnej opatery od blízkych osôb. Na zabezpečenie spokojnosti a pre poskytnutie núdzovej pomoci v prípade potreby, staršia osoba môže mať k dispozícii potrebný alarm, alebo iné vhodné
zariadenie. Jeho užívateľ je povinný stlačiť za určité časové obdobie tlačidlo ako signál o svojej pohode. Ak sa tak nestane, externý opatrovateľ
dostane o tom informáciu. Okrem toho je možnosť pomocou zariadenia
v prípade potreby privolať okamžitú pomoc. Iná možnosť je trvalá hlasová
linka na získanie potrebnej pomoci, či rady. Rozvoj informačných technológií ponúka i rad ďalších možností.
Ak majú neformálni opatrovatelia iné pravidelné zamestnanie a závislé
osoby potrebujú neustálu pozornosť, môžu denné alebo nočné strediská
poskytnúť potrebnú pomoc na riešenie vzťahu pracovných a opatrovateľských
povinností. Pre osobu, ktorá má potrebu opatrovania a je schopná žiť samostatne po väčšinu dňa, sú dobrým riešením strediská krátkodobej opatery
93
(zopár hodín denne) pred alternatívou trvalého umiestnenia v ústave. Aj
v prípadoch, keď rodina jednoducho potrebuje úľavu od svojich povinnosti,
denné strediská môžu byť užitočné a vhodné pre takéto prípady.
V typickom dennom stredisku deň začína príchodom starších osôb
v sprievode príbuzných resp. dovozom osobitným dopravným prostriedkom z ich domov. Po raňajkách v stredisku sú poskytované činnosti
s cieľom naplniť individuálne záujmy a schopnosti klientov. Sú to spoločenské a kultúrne programy, pracovná terapia a rôzne fyzické aktivity.
Okrem toho sú poskytované osobné služby ako je kúpanie, čistenie, ošetrenie nôh, fyzioterapia, špeciálne poradenstvo, pranie a iné služby
a možnosti, ktoré sú integrálnou súčasťou mnohých stredísk. Na obed je
poskytovaná teplá strava a neskôr po poludní sú ľudia dopravení do svojich domovov. Strediská nočnej starostlivosti poskytujú pomoc a dohľad
osobám s vyššou mierou starostlivosti v noci.
Ubytovanie a 24-hodinová starostlivosť je poskytovaná v domoch sociálnych služieb pre osoby, ktoré nemajú možnosť, alebo nemôžu zostať
vo vlastnom dome. Tieto zariadenia dlhodobej starostlivosti poskytujú
komplexnú starostlivosť, spolu s odbornou zdravotnou službou, osobnou
starostlivosťou a službami ako je strava, pranie a údržba izieb. V mnohých
krajinách tieto zariadenia majú osobitné oddelenia pre špecializovanú
opateru osobám s vyšším stupňom postihnutia, osobám s mentálnymi disproporciami a pre tých čo potrebujú bežnú 24-hodinovú opateru. Niektoré inštitúcie majú zorganizovanú takúto osobitnú starostlivosť na tom istom oddelení, takže užívatelia sa nemusia sťahovať, ak sa stanú menej
nezávislými, čo pozitívne vplýva na ich schopnosť orientácie. Vo všeobecnosti, depersonalizácia (odobratie osobných vecí), rigidná rutina (napr.
pevný čas vstávania a stravovania), jednotné zaobchádzanie (pristupovanie k ľuďom ako k skupine, bez individuálnosti) a sociálny odstup (zdôrazňovanie rozdielu medzi zamestnancami a rezidentmi) by malo byť vylúčené v rezidenčných zariadeniach z dôvodu zabezpečenia spokojnosti
osôb, ktoré tam bývajú. (Report of the Ad Hoc Expert Group on the Transition from Institutional to Community-based Care, 2009, s. 6)
Pokiaľ ide o požiadavky na dlhodobú starostlivosť tieto sú veľmi rôzne
medzi staršími osobami, niektorí ľudia môžu byť odkázaní iba na obmedzený rozsah pomoci a môžu si v celku užívať nezávislý život. Požadované služby môžu byť obmedzené na kúpanie, obliekanie, alebo používanie
toaliet. Pre túto skupina obyvateľov zariadenia je dôležitá prevencia pádov, ľahkosť mobility a bezbariérovosť. Preto pri projektovaní domov pre
starších ľudí je nutné zohľadniť možnosť sociálnej inklúzie pomocou spoločenských kontaktov a participácie na živote komunity.
Demencia je bežná v staršom veku; jej výskyt sa pohybuje od 1,6% vo
vekovej skupine 65 až 69 ročných, po vyše 15,7% vo vekovej skupine 80
až 84 ročných, až 46,3% vo vekovej skupine 90 a viac ročných osôb.
Významný je rozdiel v rode, pretože ženy zvyknú mať vyšší výskyt demencie. (Prevalence of dementia in Europe, 2009)
94
Starší ľudia s touto chorobou vyžadujú osobitnú opateru, pretože demencia mení vnímanie prostredia, schopnosť abstraktného myslenia
a spomaľuje aktivity denného života. Zamestnanci musia byť špeciálne
školení aby vedeli zaobchádzať s takýmito ľuďmi. Opatrovatelia musia byť
schopní osobitnej trpezlivosti pre jednaní s pacientmi s touto chorobou.
Dôležitým aspektom, ktorý treba vziať do úvahy je počet rezidentov
žijúcich na oddelení, resp. v celom zariadení. Menšia skupina umožňuje
zamestnancom lepšie byť oboznámení s klientmi. Má to dve výhody. Po
prvé pacienti s demenciou majú väčšiu istotu a po druhé zlepší sa pracovná atmosféra a podmienky pre zamestnancov, keďže sa lepšie zhostia úloh.
Ľudia, ktorí majú zvýšené nároky na opateru, môžu potrebovať 24 hodinovú starostlivosť, včítane zdravotného liečenia, umývania, kŕmenia
a paliatívnej starostlivosti. Preto infraštruktúra v domoch, kde sú umiestnení musí byť prispôsobená ich potrebám. To znamená napríklad úpravu
výťahov, ľahko dostupné poschodia a záhrady ako aj primerané sanitárne
zariadenia.
Za účelom záruky možnosti výberu pre pacientov a ich rodín, je dôležité aby v ponuke boli rôzne typy starostlivosti. V súvislosti s neformálnou
starostlivosťou, to znamená, že možnosť zosúladenia opatrovateľských
povinností a riadnej práce je umožnená zákonmi. V prípadoch kedy sú
opatrovateľské povinnosti tak rozsiahle, že nie je možné popritom pracovať, musí byť poskytovaná finančná pomoc pre opatrovníkov. V súvislosti
s formálnou opaterou to znamená, že je k dispozícii súbor rôznych typov
starostlivosti v mestách i na vidieku, tak aby bolo možné si vybrať najvhodnejšie riešenie pre individuálne potreby, buď doplnkovú formálnu
starostlivosť, neformálnu starostlivosť alebo ústavnú rezidenčnú starostlivosť.
Dostup v tomto zmysle znamená prístup k informáciám o rôznych možnostiach starostlivosti. Ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí by mali
zvážiť najvhodnejší spôsob šírenia takýchto informácií. Internet ponúka
možnosti pre rozširovanie informácií. Ďalšou možnosťou sú poradcovia,
ktorí sa špecializujú na poučenie jednotlivcov, rodín alebo skupín
o možnostiach dlhodobej starostlivosti a o jej financovaní. Navyše podstatná je vzdialenosť k týmto zariadeniam, osobitne je to dôležité na vidieku a vo vzdialenejších lokalitách. Pacienti a ich rodiny by mali byť schopní si dovoliť najhodnejší typ starostlivosti pri dodržaní štandardnej kvality.
Dlhodobá starostlivosť musí spĺňať určité štandardy kvality, za účelom
aby boli bezpečné a umožnili starším ľuďom žiť dôstojný život. Bezpečnosť prostredia a kvalifikovaní opatrovatelia sú kľúčovým prvkom pre
vysoko kvalitnú opateru. Ústavná starostlivosť musí spĺňať niektoré nároky osobitne vo vzťahu k pacientom s demenciou, AIDS, alebo s paliatívnou
starostlivosťou.
Kvalita dlhodobej starostlivosti je úzko prepojená s kvalifikáciou zamestnancov, ktorí poskytujú služby. Nedostatok primerane vyškoleného
personálu má negatívny dopad na zdravie a spokojnosť pacientov. Na95
opak viacej času venovaného pacientom, lepšia znalosť o ich potrebách
a poskytovanie opatrovania podľa ich potrieb zlepšuje ich stav a má pozitívny dopad. Väčšina vyspelých krajín trpí na nedostatok počtu personálu
a ich nedostatočnú kvalifikáciu. (Policy Brief, 2005, s. 5)
Je potrebné udržiavať primeraný podiel zdravotného personálu na počet pacientov ako v mestskom, tak aj vo vidieckom prostredí. Zásadne je
nutné dodržať adekvátny podiel týchto profesionálov na celom území štátu.
Potrebné je využívať širší prístup, ktorý zahŕňa okrem zlepšenia personálneho obsadenia aj zlepšenie pracovného prostredia a pracovných podmienok (kohézia v úrovni poskytovaných služieb).
Tabuľka č. 14: Zhrnutie politík dlhodobej starostlivosti
Hlavné oblasti
Komunitná opatera poskytovaná
neformálnymi opatrovateĐmi
Oblasti realizácie
KĐúþové prvky
ZamestnanosĢ
Pracovné práva
Modely þasu pre prácu a opatrovanie
Finanþné dávky: daĖami alebo sociálnym
poistením
Dávky za opateru
Pracovné práva
Sociálne práva
Sociálna inklúzia
Participácia
Medicínske služby
Služby opatrovania
Denná starostlivosĢ
Noþná starostlivosĢ
Finanþná podpora
Migrácia
Sociálna podpora
Komunitná opatera poskytovaná
profesionálmi
Zdravotné služby
Strediská krátkodobej
opatery
Domy rezidenþnej starostlivosti
Kvalita a výber
Výber
Kvalita
Oddelenia pre starobou oslabené osoby
Oddelenia pre mentálne oslabené osoby
Oddelenia ošetrovania
DostupnosĢ
ÚnosnosĢ
Ponuka
BezpeþnosĢ
Školenie personálu
Poþet opatrovateĐov k pacientom
16 DOBROVOĽNÍCTVO20
Koncepcia dobrovoľníctva má mnoho aspektov. Neexistuje jednotná
definícia dobrovoľníctva v zmysle odmeny, trvania činnosti, alebo obsahu
práce. V tejto súvislosti je potrebné poznať jasný rozdiel medzi pravidelným zamestnaním a dobrovoľníctvom, toto rozlíšenie musí obsahovať viac
než len prítomnosť odmeny. Dávky a výhody pre dobrovoľníkov musia
byť jednoznačne vyznačené, napríklad ako sú školiace možnosti, sociálna
participácia a inklúzia a tiež ďalšie aspekty. Staršie osoby majú úžitok
z dobrovoľníctva ako poskytovatelia i ako príjemcovia. Podpora takýchto
aktivít je v záujme každej vlády. Takáto podpora môže byť zabezpečená
organizáciám aj jednotlivcom dobrovoľníkom. (Policy Brief 10, 2011)
Možné prístupy:
• Zodpovedajúce právne usporiadanie.
• Podpora organizáciám a dobrovoľníkom.
• Celoživotné vzdelávanie.
• Aktivity na zvýšenie povedomia.
• Výskum dobrovoľníctva.
Dobrovoľníctvo je potrebná forma sociálnej participácie pre ľudí, ktorí
inak nie sú schopní byť aktívni v zamestnaní, alebo pre ľudí, ktorí sú riadne zamestnaní ako doplňujúca činnosť.
Dobrovoľníctvo je dôležitým prostriedkom pre občanov pre prínos do
ich oblastí záujmu a poznatkov. Posilňuje sociálnu inklúziu a participáciu
založenú na individuálnom chápaní spoločenskej solidarity a chápaní ľudského života. Rozmanitosť spoločnosti, ktorá je často závislá od dobrovoľníctva, je kľúčovým prvkom každej spoločnosti.
Za účelom rozvinutia definície dobrovoľníckej práce, ako práce, ktorá
je odlišná než platená práca, je dôležité poznať zmysel samotnej práce.
Väčšina ľudí pracuje preto, aby si zabezpečila finančné prostriedky na
živobytie. V ideálnom prípade, je tiež vhodné aby každá práca mala význam
pre jednotlivca, bola pokladaná za morálnu a prispievala k prospechu celej spoločnosti.
Vo všeobecnosti, platená práca sa uskutočňuje v rámci podmienok trhu
práce, čo znamená, že konkrétna práca je vykonávaná osobitným spôsobom, buď podľa jej hodnoty na trhu práce alebo podľa dohodnutej, alebo
regulovanej odmeny pre určité zamestnanie, alebo za určitú vykonanú
dobu (napr. za minimálnu mzdu). Platená práca je vykonaná podľa osobit-
20
Táto časť vychádza z autorovej práce predsedu Pracovnej skupiny pre starnutie populácie v rámci
Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov 2008 – 2010.
96
97
ného pracovného profilu, ktorý často vyžaduje špecifické vzdelanie, alebo školenie. Okrem toho v mnohých štátoch, vekový rozsah počas ktorého môže byť vykonaná práca môže byť limitovaná povinným penzionovaním. Vo vzťahu k dobrovoľníctvu starších osôb nie je žiaduce podporovať
nútený odchod do dôchodku, a zároveň podporovať dobrovoľníctvo starších osôb, pretože to môže postihnúť staršie osoby, ktoré sú plne fit pre
prácu, ale sú nútené odísť do dôchodku s možnosťou dobrovoľníctva. Čiže
sú ukrátení o plnú realizáciu sa.
Na rozdiel od platenej práce, dobrovoľnícka práca ponúka možnosť
občanom prispievať v osobitnej oblasti práce bez ohľadu na vzdelanie,
predošlú prácu a vek. Ako výraz demokracie zdola, dobrovoľníctvo je
dôležitým nástrojom na posilnenie sociálnej inklúzie a participácie. Vytvorenie príležitostí pre naplnenie záujmov občanov je užitočné ako pre
spoločnosť v celku, tak i pre jednotlivca.
Zisťovanie ako je dobrovoľníctvo rozšírené medzi staršou populáciou
nie je jednoduchá otázka. Prieskumy využitia času získavané od jednotlivcov (obvykle 15 ročných a viac ročných), často zahrňujú otázku
o dobrovoľníctve a pomoci mimo vlastnú domácnosť. Tieto zistenia poskytujú určité predstavy.
Podľa zistení medzi ženami, priemerný čas strávený dobrovoľnou prácou variuje od troch hodín týždenne v Kanade do 40 minút v Belgicku.
Muži použijú priemerne na dobrovoľníctvo od dva a pol hodiny v Holandsku
do 55 minút týždenne v Španielsku. Rodový rozdiel v dobrovoľníctve je
výrazný v jednotlivých krajinách. V niektorých krajinách sa viacej venujú
dobrovoľníctvu ženy a inde je to naopak. Iba v Lotyšsku a v Macedónsku
sa nezistil rozdiel medzi intenzitou dobrovoľníctva mužov a žien.
Pokiaľ ide o dobrovoľnícku aktivitu starších ľudí, výsledky štúdie založenej na údajoch Survey of Health, Ageing and Retirement in Europe (SHARE) ukázali, že sú výrazne rozdiely v jednotlivých krajinách Európy. Tieto možno rozdeliť do troch skupín: Taliansko, Grécko a Španielsko ktoré
majú malú účasť, Nemecko, Francúzsko, Švajčiarsko a Rakúsko so strednou aktivitou a Holandsko, Dánsko a Švédsko s vysokou účasťou. Okrem
toho sa dokázal pokles dobrovoľníckej aktivity u seniorov vo veku nad 75
rokov. (Erlinhagen, Hank, 2005, s. 6)
Je vhodné podporiť záujem o dobrovoľníctvo u mužov a u žien
v každom veku, s cieľom aktívne sa podieľať na živote spoločnosti. Možno na to využiť niekoľko postupov, koncepcií a návrhov.
Užitočné je vedieť prečo dobrovoľníctvo tvorí významný nástroj pre
inklúziu starších osôb do spoločnosti. Prechod z pracovného života do
dôchodku znamená významnú zmenu v živote. Po prvom pozitívnom
období na začiatku penzionovania, mnohí dôchodcovia začínajú pociťovať prázdnotu v živote. Chýbajú im mnohé aspekty pracovného života:
vzťahy so spolupracovníkmi, pracovný zhon, spoločenské postavenie
a život na pracovisku, profesionálna identita a akceptovaný spoločenský
98
status. Za účelom vyplnenia medzery, dôchodcovia môžu začať hľadať nové
možnosti, ktoré im pomôžu vyplniť život a dať mu zmysel.
Tento pocit prázdnoty je prepojený s názormi o nevyhnutných starobných procesoch – starnutie, oslabovanie a premena na neužitočného
jedinca pre spoločnosť. Ak táto medzera nie vyplnená, nestáva sa iba problémom jednotlivca. Stáva sa problémom spoločnosti, pretože tento jedinec sa môže stať závislým od pomoci a od komunity. Ako môže dôchodca vyplniť prázdnotu a žiť zdravší, dlhší a uspokojujúcejší život, ako môže
starnúť spokojnejšie? Ako možno podporiť starnutie, z ktorého bude mať
úžitok tak dôchodca, ako aj spoločnosť? Úspešné starnutie je procesom,
v ktorom je málo fyzického a kognitívneho úpadku spojeného s vekom.
Úspešné starnutie sa skladá z troch komponentov: malá pravdepodobnosť
choroby a s chorobou spojeného zdravotného postihnutia, vysoká kognitívna a telesná kapacita a aktívna účasť na živote. Predtým než ľudia sú
v dôchodku, ich možnosti zapojiť sa aktívne do spoločnosti vychádzajú
hlavne z ich profesijného života. V dôchodku alternatívne možnosti pre
aktívnu účasť možno nájsť v dobrovoľníctve, ktoré má výraznú kapacitu
pre sociálnu inklúziu v staršom živote.
Starší ľudia by mali mať možnosť hľadať a zlepšovať možnosti pre služby komunite a pracovať ako dobrovoľníci na vhodných pozíciách vhodných pre ich záujmy a ich možnosti. Dobrovoľníctvo môže mať formálne
ale i neformálne usporiadanie. Formálne usporiadané dobrovoľníctvo sa
týka všetkých foriem dobrovoľníctva zriadených organizáciami. Neformálne organizované dobrovoľníctvo pokrýva poskytovanie neplatenej pomoci jednotlivca niekomu kto nie je člen rodiny, napríklad sused alebo priateľ. Dôraz dáme na organizované dobrovoľníctvo a na možnosti podpory
dobrovoľníkov a ich organizovania.
Pokiaľ skúmame dobrovoľnícke programy je dôležité zaistiť, že staršie
osoby nie sú nútené odísť do dôchodku pokiaľ sú plne schopné pokračovať vo svoje regulárnej práci. Aby nevznikla situácia, že budú pokračovať
vo svoje práci ako dobrovoľníci za menej výhodných podmienok.
Dobrovoľníci pracujú v rôznych oblastiach ako sú vzdelávanie, kultúra, umenie, zdravotníctvo, sociálna práca, šport, voľný čas, starostlivosť
o deti, poradenstvo, mentoring, podpora väzňom a obetiam násilných činov, kampane, ochrana zvierat a prírody, pomoc proti živelným pohromám a pomoc pri iných verejnosť ohrozujúcich udalostiach. Dobrovoľníctvo sa uskutočňuje ako v neziskovej, tak i v ziskovej sfére. Keďže služby dobrovoľníctva pomáhajú zlepšiť hlavne sociálnu participáciu, malo by
byť uprednostnené dobrovoľníctvo v neziskovej sfére. Avšak, ak súkromný sektor ponúka možnosti pre dobrovoľníctvo, je potrebné upraviť podmienky a jeho rámec, aby neobsahoval žiadne znevýhodňujúce
a vykorisťovateľské prvky.
Na podporu dobrovoľníctva je vhodné vytvoriť právny a spoločenský
rámec pre zaistenie finančného a spoločenského fungovania. Právny rá99
mec môže výrazne napomôcť rozvoju dobrovoľníctva. Zákon by mal chrániť
dobrovoľníctvo a zabezpečiť aby nebolo diskriminované. Legislatíva musí
byť v súlade s cieľmi dobrovoľníctva a mala by byť vytvorená v spolupráci
s dobrovoľníckym sektorom.
Vychádzať je potrebné z toho, že dobrovoľníci majú vlastné zdroje pre
život v starobných dôchodkoch (úsporách), alebo zo mzdy. Treba však
zohľadniť, že dobrovoľníctvo je spojené s nákladmi a výdavkami a ideálne
všetci občania, bez ohľadu na ich finančné možnosti, by mohli pracovať
ako dobrovoľníci ak si to prajú. Aj keď má dobrovoľník zabezpečený hlavný príjem, určitá forma kompenzácie za výdavky vzniknuté počas dobrovoľníctva by mali byť zvážená (napríklad za vybavenie, materiál), strava
alebo niektoré platby (parkovné).
Dobrovoľníci majú právo pracovať v bezpečnom a zdravom prostredí.
Štát by mal dohliadnuť na to aby organizácie dodržiavali tieto požiadavky.
Dôležité je poskytnúť pracovné poistenie proti riziku úrazu a choroby spojené s výkonom dobrovoľníctva, ako aj pre prípad vzniknutej škody, alebo úrazu spôsobeného v dobrej viere dobrovoľníkom. Zákon musí
v takýchto prípadoch pristupovať k dobrovoľníkom ako k pracovníkom,
ktorí dostávajú mzdu. Neziskové organizácie musia mať poistenie pre prípad takéhoto rizika.
Dobrovoľníctvo vo veku nad 50 rokov sa stretáva s množstvom prekážok, ktoré bránia a niekedy znemožňujú ich dobrovoľnícku účasť. Najviac jasné je to v prípadoch použitia dôchodkového veku u starších dobrovoľníkov na zabránenie vstupu k dobrovoľníckym možnostiam. Staršie
osoby často zažívajú diskrimináciu v podobe ageizmu a všeobecnej predpojatosti na strane časti potenciálnych organizácií, ktoré ich limitujú pre
prácu s inými staršími ľuďmi, alebo úplne im znemožňujú takúto aktivitu.
Majú obmedzený prístup k informáciám o dobrovoľníctve a prekážky pre
takúto prácu z rôznych príčin. Zákon a štát by preto mal na to pamätať.
Telesné možnosti a zdravotné obmedzenia z dôvodu veku by mali byť akceptované, ale nemali by byť rozhodujúce. Musia byť implementované
opatrenia na zníženie telesných prekážok čo do najväčšej miery.
Školenia pre dobrovoľníkov sú významné pre mnohé aktivity. Možností školení sú také ako napr.: prvá pomoc, komunikačné techniky, riešenie konfliktov, etika, administratíva a získavanie zdrojov (fundraising).
Dobrovoľníci v oblasti sociálnej práce, by mali tiež prejsť primeraným
školením. Programy vzdelávania dospelých môžu pomôcť starším osobám s teoretickými a praktickými poznatkami a so všetkými potrebnými
nástrojmi na výkon ich aktivity čo najlepšie. Vzdelávacie a školiace možnosti by mali byť rozmanité: úvodný tréning, priebežné školenie, nadstavbový tréning, svojpomoc dobrovoľníkov navzájom, mentoring a špeciálny
výcvik. Tréning môže vyvolať ďalšiu túžbu stať sa aktívnym. Staršie osoby
majú často túžbu školiť a vymieňať si skúsenosti s inými staršími osobami
ak k tomu majú možnosť.
100
Systém dobrovoľníckych organizácií (sietí) môže tiež posilniť výmenu
skúseností, čo môže viesť k vzniku projektov, kde sa môžu využiť skúsenejší dobrovoľníci ako mentori.
Spätná väzba v dobrovoľníckej práci je dôležitá pre dobrovoľníka, ale
aj pre organizáciu, ktorí tak získavajú poznatky pre zlepšenie svojej aktivity. Je potrebné mať jasnú predstavu o aktivitách, časovom rámci
a povinnostiach dobrovoľníckej práci, ktorá sa má uskutočniť, aby bola
práca úspešná. Potrebná je výmena informácií medzi supervízormi
a dobrovoľníkmi, keď hodnotia úsilie a výsledky. Treba im dať priestor na
prediskutovanie možností zlepšenia. Výsledkom by mala byť spoločná
hodnotiaca správa.
Dobrovoľníctvo môže byť plne uspokojujúca skúsenosť pre starších ľudí.
Starší dobrovoľníci poskytujú spoločnosti veľa pomocou dobrovoľnej práce, ale aj oni majú z toho prospech. Možný psychosociálny efekt zahŕňa
skutočnosť, že starší ľudia sa dostanú mimo svoj domov a stretávajú nových ľudí, vznikajú tak nové sociálne vzťahy, ktoré môžu nahradiť stratené
kontakty v ich bývalých pracoviskách. Navyše ich životy môžu získať nové
perspektívy po penzionovaní, keďže je využité ich poznanie, vracajú sa
do nich v minulosti vložené investície. Starší ľudia – dobrovoľníci majú
zároveň možnosť získať pocit uspokojenia a potrebnosti pre spoločnosť.
Vykonať zmenu vo vzniknutom živote, je niečo čo väčšina starších dobrovoľníkov hľadá vo svojej dobrovoľníckej práci.
Dobrovoľníctvo nie je iba dobrý spôsob ako sa aktívne zapojiť do spoločenského života; prispieva k udržaniu telesných a duševných funkcií,
keďže podporuje fyzickú aktivitu a udržuje aktívnu myseľ. Ďalším prínosom dobrovoľníctva pre jeho aktérov je tréning, náhrada výdavkov
a finančné odmeny. Dobrovoľníctvo môže byť cestou ako riešiť nedostatok
zdrojov pre dlhodobú starostlivosť.
Staršie osoby nie sú iba poskytovatelia dobrovoľnej práce, tiež sú príjemcami dobrovoľníckej starostlivosti a pomoci od dobrovoľníkov rôznych
generácií. Títo dobrovoľníci môžu byť študenti, zamestnaní občania aj nezamestnaní, penzisti a to muži alebo ženy. Zapojenie a integrácia všetkých
sociálnych skupín v dobrovoľníckom systéme je žiaduce v otvorenej
a demokratickej spoločnosti. Je vhodné aby muži a ženy, mladí aj starí
boli vítaní do organizácií rovnakým spôsobom, rovnakým podielom
a s primeranou zodpovednosťou podľa svojich schopností.
Dobrovoľnícke služby pre staršie osoby môžu existovať v nemocniciach
a opatrovateľských domoch. Tieto služby môžu byť rozmanité od pomoci
po rozptýlenie pacientov a obyvateľov, môžu poskytovať dopravu, prevoz, presun chorých ľudí a potrebnú pomoc. Dobrovoľníci sa môžu podieľať na každodennom živote starších ľudí drobnými službami, zabezpečením bežných nákupov alebo iných potrieb v domácnosti. Okrem toho
dobrovoľníci môžu pomôcť v komunite a v denných centrách, ktoré slúžia starším osobám, trávením spoločného času a zúčastňovaním sa na re101
kreačných a vzdelávacích aktivitách (počítačová gramotnosť, cudzie jazyky, umenie a pod.). Osobitné podujatia môžu byť organizované
k špecifickým príležitostiam (napr. 1. október, Medzinárodný deň OSN
venovaný starším osobám) zameraným na starších ľudí aby boli zapojení
do života spoločnosti, ale aj pre celú populáciu, ktorá tak získava poznanie problémov starších. Má to výrazne medzigeneračný solidárny efekt.
Keďže dobrovoľníci majú rôzne pozadie, je dôležité poskytnúť im istý
stupeň finančného sociálneho zabezpečenia. Na rozdiel od dobrovoľníkov v staršom veku, ktorí majú do značnej miery zabezpečené vlastné
zdroje, mladšie osoby nemusia mať finančné krytie. Poskytovanie variabilnej formy finančnej zábezpeky môže pomôcť dobrovoľníkom vykonávať svoju činnosť vo viac stabilnom prostredí. Sociálna ochrana v tejto
súvislosti, môže zahrnovať aj preventívne zdravotné opatrenia alebo školenia. Osobitne dobrovoľníci, ktorí pracujú s ľuďmi, ktorí majú nákazlivé
choroby, by mali mať osobitné zdravotné poistenie na ochranu pred následkami ochorenia dobrovoľníkov.
Školenia určené dobrovoľníkom, ktorí pracujú so staršími ľuďmi by mali
byť zamerané na techniky pomoci, prvej pomoci, choroby súvisiace
s vekom (prevencia a ošetrovanie) a schopnosti načúvať. Tiež niektoré tréningy alebo poradenstvo v oblasti sociálnej starostlivosti, napr. paliatívna
starostlivosť, môže pomôcť dobrovoľníkom na profesionálnejšie plnenie
úloh. Všetky metódy tréningov navrhnuté v časti o školeniach pre starších dobrovoľníkov sú použiteľné v tomto kontexte. Vždy treba sledovať
celoživotné vzdelávanie, mať dobre pripravené školenia na prípravu dobrovoľníkov na najlepšie možné poskytovanie služieb, v správnom čase,
obnovovacie kurzy a vytvárať siete na výmenu skúseností.
Pokiaľ ide o psychosociálny prospech, dobrovoľníci získavajú lepšie
chápanie problematiky starších ľudí, osobne sa rozvíjajú, dosahujú uspokojenie zo svojho príspevku spoločnosti a využívajú svoj voľný čas užitočným spôsobom. Zároveň môžu získať aj viac hmatateľných výhod
z práce, ktorú vykonávajú na dobrovoľnej báze. Tieto benefity môžu zahrňovať náhradu výdavkov, úsporu poplatkov za školenia, skúsenosti
a zlepšenú zamestnateľnosť na trhu práce. Navyše dobrovoľníci môžu dostať akreditácie a diplomy (o odbornosti a praxi) a odporúčania.
Dobrovoľníctvo je vhodná forma sociálnej participácie ľudí, ktorí nemajú inú možnosť alebo príležitosť byť aktívni v plnohodnotnej práci, ľudí
ktorí sú už v penzii, pre ľudí, ktorí majú dobrovoľníctvo ako doplnok
k svojej práci, ktoré ich všestranne obohacuje, naplňuje a láka a aj pre iné
skupiny populácie. Štáty by mali podporovať dobrovoľníctvo vytváraním
vhodného prostredia pre dobrovoľníkov a ich organizácie. Mali by preto
zohľadniť niektoré postupy na zlepšenie dobrovoľníctva.
Pri tvorbe alebo reforme právneho rámca je potrebná úzka spolupráca
so všetkými zainteresovanými. Vskutku je potrebné pre účinnú implementáciu zabezpečiť spoločný proces tvorby návrhu legislatívy a udržiavať
102
dobré vzťahy a komunikovanie medzi vládou a občianskou spoločnosťou.
Právny rámec obsahuje prvky ako je právne rozlíšenie medzi neziskovou,
štátnou a súkromnou organizáciou ako aj legislatívne opatrenia na zaručenie daňového zvýhodnenia a získavanie prostriedkov (fundraising) pre
neziskovú organizáciu za pomoci dobrovoľníkov.
Vlády môžu pomáhať organizáciám závislým ma dobrovoľných príspevkoch aj inak než tvorbou právneho prostredia. Táto pomoc a podpora
môže byť pomocou ponuky projektov a programov, spolupodieľaním sa
na konceptoch školení a hodnotení, pomocou zvyšovania povedomia, ale
aj výskumom o ekonomických vplyvoch dobrovoľníctva.
Potrebná je vzdelávacia štruktúra pre dobrovoľníctvo. Je potrebné podporiť systémy certifikácií pre dobrovoľníkov, ktoré uznajú rozvoj schopností dobrovoľníctva vo vzdelávacích systémoch. Okrem toho je potrebné
zlepšiť vzdelávanie pre dospelých a poskytnúť nástroje pre zdieľanie informácií a výmeny dobrej praxe, s cieľom informovať a ďalej zlepšovať
kvalifikáciu zainteresovaných dobrovoľníkov.
Mali by byť spustené kampane na zlepšenie povedomia celej spoločnosti, na zdôraznenie mimoriadneho prínosu dobrovoľníctva. Pozitívny
obraz dobrovoľníctva je potrebné aktívne podporovať, napr. organizovaním podujatí alebo výstav a ďalších aktivít. Navyše za účelom zainteresovania starších osôb pre dobrovoľníctvo, je potrebné zdôrazniť výhody pre
jednotlivca ako aj celej spoločnosti.
Je potrebné zlepšiť výskum zameraný na dobrovoľníctvo, zber údajov,
analýzy a šírenie výsledkov pomocou webových stránok publikácií. Osobitnú pozornosť si tiež zaslúžia techniky zamerané na hodnotenie ekonomického prínosu dobrovoľníctva.
Tabuľka č. 15: Zhrnutie politík dobrovoľníctva
Hlavné oblasti
Oblasti realizácie
ZaistiĢ pozitívne prostredie
Primerané legislatívne
usporiadanie
Konkrétna podpora organizáciám
a dobrovoĐníkom
Celoživotné
vzdelávanie
Zvyšovanie povedomia
Výskum
KĐúþové prvky
OdstrániĢ prekážky pre úþasĢ seniorov
Konzultácie so zainteresovanými stranami
Právne rozlíšenie neziskového, verejného
a súkromného sektoru
DaĖové zvýhodnenie
Možnosti získavania sponzorstva
Školenie
Mentoring
Siete organizácií za úþelom výmeny praxe
PodporiĢ pozitívny obraz dobrovoĐníctva
Kampane, výroþné podujatia pre celú
spoloþnosĢ
Osobitné náborové akcie zamerané na
starších obþanov
Zber dát
Analýza dát
Šírenie výsledkov
Hodnotenie ekonomického prínosu
dobrovoĐníctva
103
17 PRIVATIZÁCIA STAROBY A DÔCHODKOVÉ
(NE)ZABEZPEČENIE
„Človek sa stáva človekom cez iných ľudí,“ hovorí africké príslovie. Na
Slovensku nám podobne kresťanská etika odkázala posolstvo „miluj blížneho svojho ako seba samého“. Každá spoločnosť má určitý súbor hodnôt, sprítomnenú tradíciu, ktoré spolu predstavujú jednu zo základných
zložiek kultúry a sociálnej identity. Tie najvýznamnejšie z nich sa menia
na vyžadované vzorce správania. Práve z hodnotového základu vychádzajú alebo by mali vychádzať ťažiskové predstavy politických opatrení,
ktoré sa potom realizujú v nejakom systéme. Medzi týmito spoločnými
hodnotami a donedávna napĺňanými sociálno-politickými predstavami
vznikol u nás hlboký rozpor. Reformy realizované v sociálnej politike
nezodpovedali všeobecne uznávaným hodnotám tak, ako sú zakotvené
v Ústave Slovenskej republiky. Ústava garantuje občanom právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Takisto sa v základnom zákone
uvádza, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch
sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. V dôsledku tohto
rozporu medzi hodnotami a uskutočnenými opatreniami je možné konštatovať krízu v systéme sociálneho zabezpečenia. Oblasť dôchodkového zabezpečenia možno označiť vzhľadom na výšku obsiahnutých
prostriedkov a počet dotknutých občanov za najdôležitejšiu časť sociálnej
politiky. Charakter zvoleného modelu štátu možno preto zhruba odvodiť
práve od podoby dôchodkového zabezpečenia. Na tomto príklade najvypuklejšie vidno, aké hlboké zásahy do spoločenského organizmu sa uskutočnili na Slovensku.
Najväčší dopad nie je v tom čo uskutočnená „dôchodková reforma“ znamená resp. bude znamenať pre mieru dôchodkov, ale čo bude znamenať pre
štát a spoločnosť ako celok. Kapitalizácia dôchodkových fondov nie je všeliek Ako je všeobecne známe, existujú spravidla dva modely financovania
dôchodkov. Priebežný systém (PAYG) spočíva v tom, že prostriedky vybrané od účastníkov v produktívnom veku sa prerozdelia účastníkom
v poproduktívnom veku. Napr. národná entita Republika srbská, súčasť Bosny
a Hercegoviny, používa veľmi jednoduchý systém postavený na tom, koľko
tento mesiac vyberie, toľko aj rozdelí na dôchodky. (Rudić, 2009)
Je to pochopiteľne extrémna podoba. Spravidla sa používa medzigeneračný transfer.
Pri kapitálovom financovaní sa z vybraných príspevkov finančným
investovaním naakumuluje fond podľa úspešnosti investovania. Z osobných
účtov na fonde sa potom kupujú doživotné anuity (renty) a vyplácajú dôchodky vtedy, keď na ne účastníkovi vznikne nárok. Nezávisle od tohto
zjednodušeného rozlíšenia existujú viaceré ďalšie modality.
104
Dôchodkové systémy môžu byť dávkovo definované – v nich sa výška
dôchodku určuje podľa známeho a vopred daného nároku na dávky. Často sa pre výpočet dôchodku využívala mzda v posledných rokoch práce.
Napr. najlepšie roky z posledných pred penzionovaním. Dôchodok môže
závisieť aj od priemernej výšky celoživotnej mzdy. Dávky môžu byť tiež
výrazne závislé aj od doby poistenia. Opačným prípadom sú príspevkovo
definované systémy, kde sa výška dávky odvodzuje od vybraného poistného – teda len od toho, koľko kto do systému odviedol. Často sa operuje
s výrazom zásluhovosť.
Kapitálovo financované systémy sa v posledných rokoch zaviedli
v južnej Amerike, v juhovýchodnej Ázii, v strednej a vo východnej Európe. Aj Slovensko počiatkom tohto tisícročia sa nechalo inšpirovať z Čile
a prekladalo dokumenty zaslané z tejto krajiny v rámci projektu spravovaného Svetovou bankou. Bola vedená výrazne „proreformná“ jednostranná
kampaň na prípravu verejnosti aby prijala zmenu. Dôraz bol kladený na
egoizmus a znemožnenie solidarity. Propagačná kampaň pred zavedením
kapitalizácie dôchodkov bola vyhodnotená ako doteraz najdrahšia v histórii
Slovenska. Bolo to najdrastickejšie propagovanie hedonizmu na úkor eudaimonie a morálky.
Odborníci zo zahraničia však od počiatku mali rezervovanejší názor.
Napríklad Michel Laroque, z Francúzska spravodajca výboru pre sociálne zabezpečenie na 89. medzinárodnej konferencii práce Medzinárodnej
organizácie práce (MOP)21 v Ženeve, sa nad trendom smerom ku kapitalizácii netajil údivom. Nie náhodou. Francúzsko totiž už historickú skúsenosť s kapitalizáciou malo a jeho občanom bolo známe, že žiadny samospásny nápad to nie je. Je totiž tiež skutočnosťou že, po plnom zavedení sa
aj kapitalizačný systém mení v podstate na priebežný, s podobnými výhodami a nedostatkami. Ak má totiž zostať objem prostriedkov vo fonde
v rovnakej výške, musia sa nové príspevky sporiacich rovnať výberom
súčasných dôchodcov – čo je presne princíp priebežného systému. Rozdiel je v nemožnosti prerozdeľovania, čo sa výrazne podpíše na raste starobnej chudoby a na výrazne zvýšenej miere rizika, ktorú ponesie jednotlivec. Budúci dôchodca si musí zakúpiť doživotný dôchodok za cenu, ktorá sa bude odvíjať od ekonomickej situácie za 40 rokov. To sa nedá zaručiť, ani predpovedať. Nemožno vedieť či ekonomika bude v čase odchodu
do dôchodku na svojom dlhodobom minime a či vrchole.
Štatistický úrad Európskej únie Eurostat už 2 marca 2004 rozhodol
o nemožnosti klasifikovať príspevkovo definované schémy ako systémy sociálneho zabezpečenia. (Classification of funded pension
schemes, 2004)
21
Autor bol spolu s Michelom Laroque členom návrhovej komisie a spoluautorom návrhu rezolúcie 89. medzinárodnej konferencie práce. (Social Security, 2001)
105
Zavedením tzv. „druhého piliera“ nevznikol istejší výnosnejší spôsob
dôchodkového zabezpečenia, ale len súkromné podnikanie, so všetkým
z toho plynúcim rizikom. V každom podnikaní je niekto víťaz a niekto
porazení. Porazených býva viac. Systém nemá ďaleko od hry s peňažným
automatom. Za všetky možné chyby tohto súkromného podnikania budú
pritom platiť samotní občania. Pravda, toto súkromné podnikanie má oproti
bežným druhom ešte niekoľko osobitných čŕt. Občan totiž musí v zásade
prispievať, bez záruk a bez konkrétnej možnosti ovplyvniť investičné portfólio. Každý liberál pritom potvrdí, že právo narábať so svojím majetkom
je posvätné. Nehovoriac už o tom, že tento systém znamená pre mnohé
nízkopríjmové skupiny voľbu: buď sa vzdajú možnosti voľne pracovať
v krajinách Európskej únie, pretože v zahraničí nemôžu pokračovať
v sporení, alebo sa vzdajú zodpovedajúcej časti budúceho dôchodku.
Pri samotnom zavedení kapitalizačného systému je nevyhnutné počítať
s transformačnými nákladmi, pretože sa musia budovať rezervy pre kapitalizačný druhý pilier, a pritom pokračovať s vyplácaním dávok
z priebežného prvého piliera. Samotná Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) nebola presvedčená o tom, prečo po parametrických úpravách a v danej demografickej situácii pristupuje Slovensko
k rizikovému a pre spoločnosť tak drahému projektu. Dlhodobé projekcie
totiž ukazovali, že systém priebežného financovania mal byť po parametrických opatreniach dĺžky veku a spôsobu indexácie (valorizácie) dôchodkov udržateľný. Zato prechod na privatizovaný systém finančne zaťažil
viacero generácií. Príjmy z privatizácie, ktoré boli určené na financovanie
systémového deficitu spojeného s reformou boli rýchlo vyčerpané. A práve
tu sa skrýva veľmi nebezpečná „časovaná bomba“. Obrovská záťaž na
zdroje, ktorú tento systém predstavuje, totiž znamená výrazný tlak na
zmenu samotného charakteru štátu.
Je nutné zaplatiť deficit počas transformačného obdobia. Buďto
z rozpočtových zdrojov (čiže z daní), mimorozpočtových zdrojov (teda
ďalšou privatizáciou), úsporami vo verejných výdavkoch či emisiami štátneho dlhu. No všetky tieto spôsoby v konečnom dôsledku znamenajú, že
sa stratí obrovské množstvo zdrojov na financovanie verejných záujmov.
Inými slovami, dôchodková reforma v jej uskutočňovanej podobe vytvorila objektívnu zámienku na ďalšiu privatizáciu a odbúravanie sociálneho
charakteru štátu. V časti súkromných aktérov panovala značná zhoda
o nevyhnutnosti reformy v predloženej privatizačnej podobe. V propagácii
im pomáhali médiá i tzv. „analytici“. V tom istom čase nositelia Nobelovej ceny za ekonomiku Joseph Stiglitz a Franco Modigliani nezávisle od
seba dokazovali nebezpečnosť a nespoľahlivosť kapitalizačných pilierov.
Joseph E. Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku 2001 poukázal vo svojich desiatich mýtoch na to, že súkromný dôchodkový systém je
v mnohých prípadoch kombináciou zlého účtovania, hrabivosti a vlažnej
vládnej kontroly. Dokázal, že súkromný dôchodkový systém, nie verejný,
čelí problémom. (Holzmann, Stiglitz, 2001)
106
Franco Modigliani, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1985 za prácu uvádzal stratu kontroly nad investičnou stratégiou dôchodkových fondov pri
plnom dopade dôsledkov na jednotlivca. K tomu pristupuje fiškálna negramotnosť. (Modigliani, Muralidhar, 2004, s. 10)
Nahromadené obrovské prostriedky sú mimoriadne lákavé. Ktokoľvek
sa pokúsil zastaviť povinné odovzdávanie peňazí do správcovských firiem, musel čakať pokusy o skorumpovanie či tvrdú diskreditáciu. Súkromný sektor získava právo rozhodovať o podstatnej zložke povinne
odobratých finančných prostriedkov obyvateľstva. Dá sa usudzovať, že za
vôľou sprivatizovať dôchodkové úspory bol a je záujem o obrovské množstvo dlhých (dlhodobo odvádzaných) peňazí a o premenu charakteru štátu.
„Hodnoty“, ktoré privatizácia systému dôchodkového zabezpečenia vniesla
do spoločnosti, nemajú so solidárnym založením a kresťanskou kultúrou
veľa spoločného.
Ako nazerala na privatizáciu staroby Európa? Európska únia má
v oblasti sociálneho postenia a dôchodkového zabezpečenia iba obmedzené rozhodovacie možnosti. Zmena systému sociálneho poistenia na
Slovensku a v ďalších nových členských krajinách Európskej únie zo strednej a východnej Európy bola preto silne ovplyvnená inými medzinárodnými organizáciami, najmä Medzinárodným menovým fondom a Svetovou
bankou. Tie sa pri presadzovaní liberálnych predstáv v strednej a východnej
Európe výrazne angažovali. Pod ich vplyvom sa začala privatizácia sociálneho zabezpečenia, v rámci ktorého sa preniesla zodpovednosť za riziko v starobe na každého jednotlivca. V samotných Spojených štátoch
amerických kde „brettonwoodske organizácie“ ako Medzinárodný menový fond a Svetová banka sídlia, prebehla o zavedení privatizácie starobného dôchodkového zabezpečenia náročná diskusia. Jej výsledkom bolo, že
vtedajší prezident George W. Bush sa napokon vzdal pokusov presadiť
privatizáciu staroby. O čo ťažšie sa však privatizácia staroby pretláčala
v USA, o to ľahšie to šlo v tzv. nových európskych demokraciách. Nové
dôchodkové systémy v krajinách strednej a východnej Európy nie sú regulované Európskou úniou. Tieto systémy sa výrazne líšia od prevažujúcich zamestnaneckých dôchodkových systémov starých členov Európskej
únie. I keď Európska únia dôsledne presadzuje európsky sociálny model
založený na zásade sociálnej a regionálnej súdržnosti (kohézie), má len
obmedzenú právomoc a schopnosť ovplyvniť zmeny a koncepciu týchto
systémov. Dôchodkové zabezpečenie je v zmysle delenej právomoci kompetenciou členských štátov Európskej únie. Harmonizáciu v tejto oblasti
možno v blízkej budúcnosti očakávať iba v tom prípade, že sa zmení obdobne fiškálna politika. To znamená, že nateraz nedôjde k zjednoteniu do
jedného modelu a členské krajiny si zachovajú právo na vlastný dôchodkový systém. Európska únia uplatňuje iba koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia za účelom uľahčenia slobodného pohybu osôb v rámci
spoločenstva. Existujúce ani pripravované „acquis“ nezohľadňuje existenciu
sociálnych systémov, ktoré nové členské štáty priniesli do Európskej únii.
107
Podľa názoru Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV)
z 11. decembra 2002 o hospodárskych a sociálnych dôsledkoch rozšírenia sa v mnohých prípadoch tieto koncepcie sociálneho modelu na európske podmienky nehodia. (Opinion, 2002, s. 12)
Pochybnosti o nich vyjadrila v roku 2005 aj súkromná poradenská
agentúra PRAGMA, častý dodávateľ hodnotiacich štúdii z oblasti dôchodkov pre Európsku komisiu. V štúdii uvádzala, že neexistuje účasť sociálnych partnerov, chýba možnosť voľby, neexistuje voľný pohyb kapitálu,
dôchodkový systém sa stal drahým a po zavedení povinného kapitalizačného systému nemožno uplatňovať európsku legislatívu a dopad na jednotlivcov v investičnom riziku je vyšší než sa všeobecne tvrdí. (The Pension Issues in the New Member States, 2005)
Britský think-tank Tomorrow’s Company zverejnil v októbri 2005 štúdiu, v ktorej tvrdí, že nad starnutím obyvateľstva netreba robiť paniku.
Tento podnikateľskou sférou podporovaný think-tank prišiel k záveru, že
nárast produktivity práce vynahradí straty spôsobené starnutím obyvateľstva. Naopak, prílišný dôraz na sporenie by mohol ekonomiku v dôsledku
klesajúcej spotreby poškodiť. (The Ageing Population, 2005)
Belgická PRAGMA na konferencii 14. novembra 2005 v Bruseli varovala pred prílišným spoliehaním sa na model Svetovej banky v nových
členských štátoch. Podľa jej riaditeľa Koena de Rycka sa situácia ešte zhoršila. Európska únia by mala podporiť dávkovo definované systémy, ktoré
majú významné výhody oproti príspevkovo definovaným. Poskytujú totiž
bezpečnosť, solidaritu a spoluúčasť na riziku. Niekdajšia generálna riaditeľka pre zamestnanosť a sociálne veci Európskej komisie Odille Quintinová v otvorenej diskusii o dôchodkovej kríze v marci 2005 uviedla, že
Európska únia by sa mala zameriavať väčšmi na otázky zamestnanosti
než na samotné dôchodkové otázky. Výpadok prostriedkov pre verejné
dôchodkové systémy nemožno nahradiť súkromným sporením. Potrebu
zamestnanosti preto nemožno obchádzať. Dôchodky musia byť nielen
udržateľné, ale aj v dôstojnej výške. Odille Quintinová vtedy uviedla:
„Niektorí ľudia chcú zabudnúť, že hlavným zmyslom dôchodkových systémov je poskytnúť istotu príjmu v starobe; zdá sa že majú väčší záujem
o iné otázky a to o trh akcií a cenných papierov.” (The Pension Issues in
the New Member States, 2005, 2 s.)
C. Gillion, J. Turner, C. Bailey a D. Latulippe v rozsiahlej monografii
Medzinárodnej organizácie práce venovali problematike dôchodkového
zabezpečenia. Podľa nich sú nedostatočné dôkazy o negatívnom pôsobení priebežného systému a o pozitívnych účinkoch prechodu na kapitalizačný systém. Iné nástroje ako je daňová politika na zvýšenie úspor sú
oveľa vhodnejšie, pretože neobetujú sociálne poistenie. Bežne používaná
koncepcia o implicitnom dlhu využívaná pre zdôvodňovanie kapitalizačných schém je zavádzajúca pre sociálne poistenie. Dôchodkový dlh vznikne
vtedy keď dôchodky boli prisľúbené, ale neboli zabezpečené. Zavádza108
nie povinných kapitalizačných schém je v príkrom rozpore so zásadami sociálneho zabezpečenia. Je tu rad problémov. Na prvom mieste sa
porušujú základy medzinárodných pracovných štandardov ustanovených právnym systémom MOP. To je, že príjmy v starobu musia byť predvídateľné a garantované. Príspevkovo definované systémy to nedokážu
zaistiť. Tieto systémy neumožňujú ako prispievateľom (sporiteľom) ani
poberateľom (dôchodcom) mať vplyv na manažment fondov. Myslí sa,
že súťaživosť v súkromnom sektore vedie k efektívnejšej správe než monopolná štátna administratíva dôchodkov. Prax však dokázala, že administratívne náklady na štátne schémy boli často nižšie než na súkromný
manažment. (Gillion, Turner, Bailey, Latulippe, 2000)
Španielsky conquistador (dobyvateľ) Diego de Almagro si v roku 1535
vybral tu najnevhodnejšiu cestu na dobytie Čile, cez 4000 metrové Andy
v zime. Jazdci zamŕzali na koňoch. Pri vyťahovaní nôh z čižiem im prsty
zostávali v nich. Dobrodružstvo sa skončilo takmer úplnou katastrofou.
Názov krajiny sa zvykol odvodzovať od studených vetrov, ktoré vejú od
Ánd, ako studená teda po anglicky „chilly country“. Nie menej studenou
sprchou bola pomyselná odveta v podobe dobytia značnej časti sveta čilskou dôchodkovou reformou.
Počas čilského leta sa v hlavnom meste Santiago de Chile v dňoch 9. –
11. decembra 2008 konalo spoločné medziregionálne stretnutie Medzinárodnej asociácie sociálneho zabezpečenia, Medziamerickej konferencie
sociálneho zabezpečenia a Iberoamerickej organizácie sociálneho zabezpečenia k dopadu globálnej finančnej krízy na dôchodkové reformy
v Latinskej Amerike, v strednej a východnej Európe a v Spoločenstve
nezávislých štátov.
Účelom stretnutia bolo umožniť výmenu názorov krajín ktoré zaviedli
tzv. kapitalizačný dôchodkový pilier. Tento systém súkromného investovania za účelom zabezpečenia príjmu v starobe, bol ťažko skúšaný v období
globálnej finančnej krízy, kedy rad krajín modifikovalo a dokonca aj odstupovalo od tohto systému.
Delegácie latinskoamerických krajín opakovali nutnosť zabezpečenia
sociálneho minima. Krajiny zo strednej a východnej Európy, strednej Ázie
(Kazachstan) žiadali o „inštrukcie“ čo robiť. Všetky tieto krajiny majú problémy s vyplácaním dôchodkov a s nedostatočnými príjmami na dôchodku. Argentína vtedy informovala o plnom zrušení tohto systému.
Augusto Iglesias Palau (bývalý hlavný zahraničný poradca slovenskej
dôchodkovej reformy z Čile z roku 2004) odmietol návrat ku systému priebežného financovania, ako krátkozrakému riešeniu. Augusto Iglesias Palau tiež priznal, že tento systém nie je vhodný pre priemerne
a podpriemerne situovaných, ako aj pre ľudí s prerušovanou kariérou.
Tak radil aj v minulosti. Systém vznikol pre krajinu, ktorá nemala všeobecnú účasť (pokrytie) občanov a tak mala byť chápaná. Trvalý problém
Čile je nízka účasť. Stredoeurópske a východoeurópske krajiny mali úpl109
ne inú situáciu. Preto je nepochopiteľné, že nikto na to dosiaľ neupozornil. Pričom do Čile vycestovalo množstvo „nezávislých“ expertov
a politikov. A. Iglesias pokladal za nutné mať silný prvý sociálny pilier
a štátne záruky pre druhý súkromný.
V samotných Spojených štátoch amerických sa tiež viedla vtedy diskusia, ako poslať súkromné dôchodkové účty na dôchodok. Newyorská
profesorka Teresa Ghilarducci, „najnebezpečnejšia žena Ameriky“, vydala v roku 2008 knihu ako zachrániť dôchodky výmenou systému individuálnych účtov 401(k) za garantovaný systém. (When I’m Sixty-Four, 2008)
Mnohé latinskoamerické krajiny majú dnes vážne problémy. Prebiehali pokusy o „vylepšenie“ systémov. Pretože aj mnohé východoeurópske
krajiny mali obdobné systémy a problémy bolo vtedy zvolané globálne
stretnutie krajín s podobným ťaživým penzijným osudom. Už počas Svetového fóra sociálneho zabezpečenia v Moskve v roku 2007 bol záujem
o takéto špecifické stretnutia, pretože ide o geograficky vzdialené krajiny,
ktoré mali veľmi podobné dôchodkové systémy. V tejto súvislosti bolo
Slovensko obrazne susedom Čile a Argentíny a nie Rakúska či Česka. Je
ťažké hľadať riešenia v Európskej únii, keď staré členské krajiny žiadny
takýto systém v podstate nepoznali. Napríklad ako riešiť exportovateľnosť
nadobudnutých dôchodkových práv a tým odstrániť poškodzovanie práv
pracujúcich z krajín z kapitalizačným dôchodkovým systémom. Na tento
problém však riaditeľ odboru sociálneho zabezpečenia Svetovej banky pre
dôchodky Robert Holzmann nereagoval a ani ho to nezaujímalo. Ak teda
bude niekto pracovať a „sporiť“ v Slovenskej republike menej ako 10 rokov tak „starobné úspory“ dostanú dediči a nie sporiteľ, pretože poistné
doby sa nedajú mimo Slovenska spočítavať (nedajú sa vyvážať). Tento
problém pretrváva. Staré členské krajiny EÚ (pôvodná pätnástka) toto
nepoznajú.
Posledné reformné úsilie (z júla 2008) v Čile o garantovanie sociálneho minima stoja za poznanie. V Argentíne si následne v dôsledku katastrofálnej situácii v dôchodkoch ľudia siahali na život. Radikálne zrušenie
kapitalizačného systému v Argentíne by si zaslúžilo pozornosť. Čile spolu
s Argentínou slúžili ako vzor pre privatizáciu dôchodkového systému na
Slovensku.
Prezidentské voľby v Čile vyhrala v roku 2006 socialistická kandidátka Michelle Bacheletová. Zaujímavé však bolo, že – ako v januári 2006
napísali New York Times – Bacheletová i jej vtedajší pravicový protikandidát Sebastian Pińera sa zhodli na potrebe zmeny čilského dôchodkového systému. Dôchodkový systém v Čile je v kríze22. Polovicu Čiľanov sys-
22
Poznatky z rokovania s vtedajším čilským ministrom Osvaldom Andradem, argentínskym Carlosom Alfonsom Tomadom a peruánskym ministrom Mario Pasco Cosmópolisom 12. júna 2008
v Ženeve a prednášania v Čile v decembri 2008.
110
tém nepokrýva vôbec a z tých, ktorí skutočne sporia, si 40 percent nenasporí ani potrebné minimum. Dôchodkové fondy dosahujú enormné zisky
(za posledných päť rokov viac než 50-percentný ročný profit) a pritom
spotrebúvajú na svoju správu 25 až 30 percent z odvedených príspevkov.
Čile spolu s Argentínou slúžili ako vzor pre privatizáciu dôchodkového systému na Slovensku. Čile už pred 25 rokmi zaviedlo kapitalizačný
systém ako jedinú alternatívu (mimo silové rezorty). Tento systém odkopírovali ďalšie štáty, či už štáty Latinskej Ameriky alebo štáty v Európe.
Všetky štáty, ktoré postavili svoj kapitalizačný dôchodkový systém na čilskom modeli, však majú v súčasnosti veľké problémy a sú nútené reformovať reformu. V Čile sa vytvorila veľká skupina osôb, ktorá sa zapojila
do kapitalizačného systému, no keď došlo k vyplácaniu dôchodkov, zistilo sa, že táto skupina si nenasporila dostatočné množstvo prostriedkov na
zakúpenie anuity (doživotnej renty). Členovia tohto systému prišli vďaka
neuváženým a riskantným investíciám zo strany správcov dôchodkového
systému o svoje úspory. V Čile očakávajú plný zánik verejného systému
k roku 2025, kedy by malo byť ukončené vyplácanie dávok z verejného
systému. Avšak viac ako 50 % sporiteľov v súkromnom systéme na to,
aby dosiahlo minimálny dôchodok musí dostávať podporu zo štátu. Vznikla
veľká nespokojnosť so systémom. Preto prezidentka Michelle Bacheletová dala vypracovať analýzu stavu. Výsledok bol ten, že je problém
s pokrytím (malá účasť žien, samostatne zárobkovo činných osôb), rentabilnosťou (nízka návratnosť až stratovosť fondov), primeranosťou dôchodkov a s transparentnosťou kapitalizačného systému (správcovské spoločnosti uprednostňujú solventných klientov). Z dôvodu nízkej rentabilnosti
štát zriadil tzv. pilier solidarity. Tento vypláca základný solidárny dôchodok pre ľudí bez príjmu a solidárny príplatok pre tých, čo si nenasporili
ani minimum. Zavádzajú nástroje na postupné zapojenie samostatne zárobkovo činných osôb do systému. Ženy dostávajú dávku/dlhopis za každé narodené dieťa, ktorý po odchode do dôchodku môže využiť ako dodatočný vklad na svojom dôchodkovom účte. Na zlepšenie situácie
v sporení zaviedli možnosť zvýšených príspevkov (aj kolektívnych) a ich
daňové zvýhodnenia. V súčasnosti sú rastové rizikové fondy so záporným
ziskom. Povinná minimálna doba sporenia bola síce zrušená, ale ako potrebnú dobu na dosiahnutia primeraného dôchodku označil minister Osvaldo Andrade aspoň 20 rokov. Minister Osvaldo Andrade tiež potvrdil, že
systém nie je vhodný pre nízko a stredne príjmové osoby. Vhodný je pre
mladého človeka, ktorý hneď ako nastúpil do práce mal nadpriemerné
a trvalé príjmy až do staroby, za predpokladu, že bude stále zdravý a bude
mať nepretržite prácu. Štát prakticky iba zachraňuje a snaží sa zmierňovať
dopady tohto súkromného podnikania s príjmami v starobe, ktorý takto
dotuje.
Z dôvodu nízkej rentabilnosti v Čile vtedy zriadili tzv. pilier solidarity.
Tento vypláca základný solidárny dôchodok pre ľudí bez príjmu (121 US
dolárov) a solidárny príplatok pre tých, čo si nenasporili ani minimum.
111
Zavádzali sa nástroje na postupné zapojenie samostatne zárobkovo činných osôb do systému. Ženy dostávali dávku (dlhopis) za každé narodené
dieťa, ktorý po odchode do dôchodku môžu využiť ako dodatočný vklad
na svojom dôchodkovom účte. Na zlepšenie situácie v sporení zaviedli
možnosť zvýšených príspevkov (aj kolektívnych) a ich daňové zvýhodnenia. V súčasnosti sú rastové rizikové fondy so záporným ziskom. Povinná
minimálna doba sporenia bola síce zrušená, ale ako potrebnú dobu na
dosiahnutia primeraného dôchodku označil čilsky minister sociálneho
zabezpečenia Osvaldo Andrade (v júni v roku 2008) aspoň 20 rokov. Systém označil ako nie vhodný pre nízko a stredne príjmové osoby. Vhodný
je pre mladého človeka, ktorý hneď ako nastúpil do práce mal trvalo nadpriemerné príjmy až do staroby, za predpokladu, že bude stále zdravý
a bude mať nepretržite prácu. Štát prakticky iba zachraňuje a snaží sa
zmierňovať dopady tohto súkromného podnikania s príjmami v starobe,
ktorý takto dotuje.
Navrhnutých bolo celkom sedemdesiat zmien v jedenástich oblastiach.
Jasné bolo zameranie na zlepšenie situácie nízkopríjmových skupín obyvateľov, posilnenie postavenia žien a nediskriminácia, zabezpečenie osôb
s nízkymi odvodmi do systému, osôb s prerušovanou kariérou, nutnosť
zvýšenia zapojenia do systému, zlepšenie cenovej konkurencie, rozvoj
dobrovoľných foriem dôchodkového zabezpečenia, väčšia informovanosť
a vzdelanosť verejnosti. Medzi prvé konštatovania patrí upozornenie na
plnú nezrelosť systému, ktorý i počas 27 rokov fungovania je iba v polovici
svojho vývoja.
Argentína bola jednou z prvých latinskoamerických krajín, ktorá v roku
1994 zaviedla dôchodkový systém založený na osobných účtoch. Podľa
vyjadrenia argentínskeho ministra sociálneho zabezpečenia Carlosa Alfonsa Tomadu (v júni v roku 2008) bola využitá zavádzajúca reklamná
kampaň, ktorá získala rad zákazníkov nového súkromného systému. Tento súkromný systém pôsobil paralelne s priebežne financovaným systémom sociálneho zabezpečenia. Privátny systém prispel v značnej miere
k hospodárskej kríze Argentíny v roku 2001. Následne sa stratila dôvera
k súkromnému systému v dôsledku prepadu úspor. Kapitalizačný systém
existoval v Argentíne niečo viac ako desať rokov. Kapitalizačný systém
bol vhodný iba pre vyššie príjmové skupiny občanov. Ostatné skupiny
občanov boli stratové a mali nižšie príjmy v starobe, ako tie čo boli vo
verejnom systéme. Neskôr v tom istom roku bol tento systém v Argentíne
zrušený.
Súkromné sporenie na dôchodok nie je ani sporením ani poistením.
Ide o zavádzanie podstaty pred verejnosťou a to že ide o investovanie bez
záruky. Ak uzatvoríte havarijné poistenie ako ochranu pred rizikom havárie a stane sa vám nehoda, poisťovňa uhradí škodu. Ak si riziko staroby
riešite súkromným sporením na dôchodkovom účte, podľa skúseností krajín, kde to funguje dlhšie ako u nás, väčšinou dostanete skoro nič.
112
V súčasnej globálnej kríze sa čoraz viac žiada záruka od štátu. To je čilská
súčasná cesta solidárneho piliera (sociálne dôchodky).
Peru bola prvá krajina, ktorá v roku 1992 zaviedla čilsky model s tým
rozdielom, že plne nezrušila verejný systém, ktorý zostal popri novozavedenom súkromnom ako alternatíva. V praxi nízko príjmoví občania zostali vo verejnom štátnom systéme. Minister Mario Pasco Cosmópolis (v
júni v roku 2008) uviedol, že súkromný systém nie je sociálnym zabezpečením. Rozhodnutie o zavedení druhého piliera bola chyba. Verejný priebežný systém mal byť zachovaný ako všeobecný základ. Súkromný systém je založený na egoizme jednotlivca a verejný systém na princípe solidarity. Garancia v súkromnom dôchodkovom systéme v Peru nie je žiadna. V Peru existuje právo vystúpiť zo systému súkromných dôchodkov. Tí
účastníci systému, ktorí neboli dobre informovaní, keď vstupovali do systému súkromných dôchodkov vytvoreného v roku 1992, alebo ktorí si
uvedomili, že nevyhovuje ich potrebám alebo že je nevhodný pre ich situáciu, môžu zrušiť svoje členstvo a vrátiť sa do systému štátnych dôchodkov, do ktorých predtým patrili, a ktoré im zabezpečia minimálny dôchodok. Vyše 60 tisíc požiadalo o prehodnotenie ich situácie. To sa najbezprostrednejšie týka starších pracovníkov s nízkymi príjmami. Osobitná
komisia posudzuje a rozhoduje o preradení do verejného systému.
Aj keď počas krízy politici riešili iné otázky, ako zachrániť (vykúpiť
peniazmi verejnosti) finančný systém pred zrútením, dlhodobá výzva neistoty príjmu v starobe nebola plne zabudnutá.
Kríza sa začala ako vieme finančnými podvodmi v tzv. zdravých finančných ústavoch na Islande z prostej hrabivosti a nezáujmu o dopad
takýchto činov. Na Islande bolo umožnené aby si ľudia mohli vybrať peniaze z kapitalizačného pilieru na zabezpečenie svojho prežitia23.
Po mnoho rokov vieme, že demografické zmeny vo väčšine rozvinutých krajinách, ale dnes už aj v rozvojových, nie sú plne v súlade
s jestvujúcim systémom sociálneho zabezpečenia. Vlády sa to pokúšali
riešiť pomocou rôznych pokusov a omylov („reforiem“), menili výšky dávok, zvyšovali odvody (príspevky, poistné a to pri živenom názore o príliš
vysokých odvodoch), menili dôchodkový vek a vykonali niektoré iné
parametrické úpravy, ktoré by mohli znížiť dopad na verejný dlh a výdavky
na starobné dôchodky.
Podarilo sa presadiť vo verejnosti mýtus o tom, že demografická zmena je prapríčinou problému, spôsobeným duálnym pohybom v raste očakávaného dožitia (osobitne u starších kohort) a poklesom natality. Je pravda, že prvá príčina z týchto dvoch už zvýšila počet starších osôb
a dôsledkom toho vzrástol počet príjemcov za posledné dekády. A tento
vývoj bude globálne pokračovať. Organizácia Spojených národov očaká-
23
Poznatky zo študijnej cesty v Reykjavíku v apríli 2009 k dopadom krízy a jej riešeniu.
113
va, že počet starších osôb (tí čo majú nad 65 rokov) vzrastie nad 1,4 miliardy v roku 2050, v roku 1950 to bolo 131 miliónov a v roku 2000 ešte
iba 418 miliónov. Tento vývoj predbieha celkový populačný rast. Druhá
zmena, týkajúca sa miery fertility, znižuje postupne budúci počet aktívnych prispievateľov do dôchodkového systému.
Globálne všetky regióny vo svete budú postihnuté poklesom počtu ľudského kapitálu v budúcich desaťročiach. Príčinou je hlavne nízka fertilita,
ktorá je pod prirodzenú mieru výmeny (prežitia) populácie (obvykle sa
hodnotí ako menej ako 2,1 detí na jednu ženu). V tabuľke č. 1 sme už
ilustrovali názor pracovnej skupiny OSN pre dlhodobé populačné projekcie.
Tento vývoj neovplyvní iba počet dostupnej pracovnej sily, ale spôsobí
aj nárast miery závislosti. Nutné je upozorniť, že pokiaľ ide o natalitu musíme pochopiť že ona samotná nemení mieru závislosti pokiaľ je konštantná.
Nie nízka úroveň fertility pod mieru záchovy, je tá čo robí problémy v čase
s mierou závislosti, ale je to dynamika (zmena v úrovni natality). Dokonca aj krajina s počiatočne vysokou mierou fertility, môže mať časom vysokú
mieru závislosti, pokiaľ pokles natality má dlhodobý trend. Treba si uvedomiť, že je to relatívne krátkodobo udržateľná zmena. Žiaľ málokto z tých čo
sa verejne vyjadrujú alebo si myslia, že sú dostatočne informovaní a sú odborníkmi a sa vyjadrujú v médiách, rozumie tejto zákonitosti,. Táto zákonnosť je niekedy zámerne prehliadaná. Z krátkodobého pohľadu zvýšená
fertilita, môže byť tiež chápaná ako problém, pretože dočasne zvýši mieru
závislosti. Teda najväčší „nepriateľ“ sú mimoriadne zmeny v pronatalitnom
správaní. Aj zlepšenie zdravotného stavu, ktoré predĺži vek je nebezpečné?
V momente žiadaného nárastu rodivosti, sa nám zvýší miera závislosti,
keď berieme spolu mladú aj starú generácia. Je to kríza? Bude potrebný
určitý čas než sa situácia znormalizuje a zvýšená rodivosť začne mať pozitívny vplyv vo všeobecnosti. Takže je nutné zopakovať, že pokles fertility
nie nízka úroveň fertility, je to čo zhoršuje mieru závislosti. Ak populácia na Slovensku vymiera, najlepšie je to nechať tak? Dovezieme nových
mladých migrantov, nových Slovákov. Ale z kade? Miera fertility na Slovensku oproti roku 1950 klesla z 3,55 na najnižšiu hodnotu spomedzi EÚ27
na 1,32 v roku 2008.
Kríza udržateľnosti penzijného systému? Ageizmus? Sú iba falošné
a neželané deriváty reality, ktoré vytvárajú propagandu pre dôchodkový
alarmizmus.
MIERY ZÁVISLOSTI SPÔSOBENÉ STAROBOU
Zatiaľ čo vývoj fertility je veľmi dôležitý, miera závislosti starších (index ekonomickej závislosti starších osôb) nie je závislá iba od poklesu
fertility, ale je tiež závislou od dôsledkov pokračujúceho predlžovania života
ľudí nad 60 rokov. Tento pozitívny trend, možno sledovať takmer vo
114
všetkých krajinách vo svete. Má z neho prospech vzrastajúci počet benefítorov. Má to však opačné dôsledky na finančnú stabilitu systémov starobného dôchodkového zabezpečenia, pokiaľ tieto zostávajú v podobe,
v akom boli kreované v minulosti. Tradičný postup si obyčajne žiadal vyššiu
úroveň hospodárskeho rastu na udržanie vyrovnanej bilancie dôchodkových systémov a takým spôsobom sa zabezpečovala ochrana rozpočtu
pred deficitom dôchodkov. Podporovatelia tohto riešenia chcú zapojiť zamestnanecké, obchodné, fiškálne politiky a kolektívne vyjednávanie na
zvýšenie efektívnosti ekonomiky a stimulovať tak rast aby sa sprístupnili
sociálne garancie starším ľuďom. Existujú však limity pre takýto prístup
a ako ukazuje súčasná skúsenosť s globálnym ekonomickým rastom, sa
zdá, že je nemožné udržať trvalo udržateľný ekonomický rast alebo jednoducho rast, ktorého svedkom sme boli v nedávnom období.
V niektorých krajinách sa našlo politické riešenie vo zvýšení dôchodkového veku (parametrická zmena). Toto má samozrejme okamžitý efekt
na zníženie mieru závislosti starších ľudí z dôvodu zvýšenia počtu ekonomicky aktívnych občanov. Je to výsostne citlivá politická téma takmer
všade a na Slovensku osobitne. Predĺženie veku dožitia priamo vplýva na
dobu poberania dávok a často aj výšku dávky. Nárast zákonného veku
penzionovania môže spôsobiť nárast aktívnej doby a tým znížiť dopad na
mieru závislosti a zvýšiť tak počet prispievateľov a ich príspevkov do systému. Paradox existuje v rozpore medzi zákonom stanoveným vekom odchodu do dôchodku a v často oveľa nižším skutočným odchodom do dôchodku (predčasné dôchodky, invalidita).
Tento parametrický prístup odložením dôchodkového veku je istotne
účinný a ekonomicky jasný. Žiaľ obchádza často jeden z najdôležitejších
faktorov tohto vzťahu. Je to záujem ľudí vo veku medzi 60 a 80 rokov
zúčastňovať sa na aktívnom podieľaní na ekonomike krajiny. Vo všeobecnosti sa odporúča predĺženie pracovného života, rovnako ako je to plánované pre mladších ľudí. Poznáme výsledky výskumov (Silver Workers
Institute), ktoré dokazujú, že príčiny záujmu pracovať dlhšie sú iné
u mladých a iné u starších. U starších finančné aspekty postupne klesajú
na význame, flexibilita pracovných podmienok (práca na čiastočný úväzok, pracovné voľná a pod.) a tiež význam a obsah práce je pre starších
dôležitejšia.
Reformátori starobných dôchodkových systémov, by mali viac rozmýšľať
ako využiť tieto otázky. Okrem toho pracujúci s približujúcim dôchodkovým vekom, ktorí sú často špičkoví a potrební pre ekonomiku, môžu mať
dostatok prostriedkov na predčasný dôchodok. Ak sa nenájde vhodný
motivujúci prístup pre nich aby pokračovali v práci, môže ich to viesť
k opusteniu trhu práce a takto nijako nepomôžu k vyrovnanej bilancii starobného zabezpečenia.
Reforma existujúcich dôchodkových systémov a zabezpečenie ich udržateľnosti je nutnosťou. Je veľmi dôležité sa tomu venovať, pretože dote115
rajšie prístupy sú menej a menej vhodné. V tomto je veľmi nápomocný
prínos Ženevskej asociácie („The Geneva Association“) ktorá uznáva štyri
piliere potrebné pre udržateľný dôchodkový systém. Ženevská asociácia
podporuje doterajšie piliere. Okrem toho sa však zamerala na 4. pilier.
Budúcnosť potrebuje flexibilné rozšírenie práce na rôznych formách, tak
aby sa zabezpečil doplnok ku klasickým prístupom. Je nutné zmeniť štýl
práce ľudí na konci kariéry, kde je potrebné zavádzať postupný prechod
do dôchodku, ako aj iných úprav, ktoré viacej vyhovujú dnešnej prevažne obslužnej ekonomike.
18 ZHODNOTENIE DÔCHODKOVÉHO SYSTÉMU24
VÝVOJ
Po roku 1989 prebehla premena od centrálne plánovanej ekonomiky
na trhové hospodárstvo pomocou rozsiahlych zmien, ktoré zhrňujú liberalizáciu ekonomiky, transfer štátneho majetku do súkromných rúk, dereguláciu a decentralizáciu. Tieto hospodárske zmeny vyvolali transformáciu sociálneho systému, spolu s nim dôchodkového usporiadania.
Počiatkom 90-tych rokov dôchodková štruktúra v bývalom Česko-Slovensku sa skladala z povinného priebežne financovaného systému (PAYG)
a dobrovoľného doplnkového dôchodkového poistenia. Priebežný systém
bol charakterizovaný:
• Relatívne nízkym zákonom stanoveným vekom nároku na starobný
dôchodok (60 rokov pre mužov a 53-57 rokov pre ženy)
• Zvýhodnením pracovníkov v rizikovom a fyzicky namáhavom pracovnom prostredí (pracovné kategórie I. a II.)
• Výraznými redistribučnými prvkami (takými ako sú stropy pre dôchodkové dávky, diskrepancia medzi maximálnym základom pre určenie
príspevkov a pre určenie dávok a limitovanie základu pre výpočet dôchodku).
Zavedený bol doplnkový dôchodkový systém, avšak členstvo pokrývalo iba 5% pracovnej sily.
Po novembri 1989 bolo zavedených niekoľko čiastkových modifikácií
do dôchodkového systému ako rýchle reagovanie na zmeny v sociálnej
sfére. Medzi tieto patril mechanizmus pravidelných úprav výšky dôchodkov v závislosti od priemernej mzdy a životných nákladov25, zrušenie osobných dôchodkov (starobné dôchodky priznané ad-hoc pre vysokých funkcionárov bývalého režimu) a začlenenie samostatne zárobkovo činných
do povinného dôchodkového systému. Následne vystali výrazné problémy a výzvy pre oblasť financovania a organizovania systému starobných
dôchodkov.
Systém sociálneho zabezpečenia bol podrobený sérii významných
štrukturálnych zmien. K 1. januáru 1991 Slovenská správa nemocenského
24
Táto kapitola vychádza zo štúdie o dôchodkovom systéme Slovenska a o vplyve krízy naň,
ktorú vypracoval autor pre Medzinárodnú organizáciu práce. (Hetteš, 2011)
25
Zákon č. 46/1991 Zb. Zaviedol mechanizmus umožňujúci pravidelné zmeny výšky dôchodkov
na riešenie problémov nerovností, ktoré vznikli z dôvodu rôznych úrovní dôchodkov priznaných
v rôznych časových obdobiach. Dôchodky boli zvýšené ak životné náklady stúpli o 10%, alebo ak
priemerná mzda vzrástla o 5% tri mesiace po poslednom zvýšení.
116
117
poistenia, útvary sociálnych vecí národných výborov a Úrad dôchodkového zabezpečenia boli zlúčené do inštitúcie – Slovenská správa sociálneho
zabezpečenia.
Následne po rozpustení česko-slovenského federálneho štátu (1. januára 1993) vznikol v Slovenskej republike nový finančný systém. Dovtedy
bol dôchodkový systém financovaný zo štátneho verejného rozpočtu. Podľa
nového systému bola správa dôchodkového systému oddelená od štátneho rozpočtu a jej finančné zdroje vznikali primárne z príspevkov poistených pracovníkov, zamestnávateľov a čiastočne štátnymi príspevkami. Na
základe tejto zmeny vznikla v roku 1993 nová verejnoprávna inštitúcia
Národná poisťovňa.
Počas fungovania Národnej poisťovni vystali problémy s pôsobením,
efektivitou z dôvodu toho, že zdravotné poistenie bolo spoločne spravované s inými poistnými schémami. Toto viedlo k vzniku niekoľkých
zdravotných poisťovní oddelených od Národnej poisťovni v roku 1995.
Dôsledkom tohto vývoja vznikla samostatná Sociálna poisťovňa, za účelom spravovania dôchodkového a nemocenského poistenia, ktorá získala relatívnu nezávislosť od ústrednej vlády. K 1. aprílu 2002 Sociálna poisťovňa prebrala od Slovenskej poisťovni úrazové a pracovné poistenie.
Udalosti v dôchodkovom systéme v deväťdesiatych rokoch minulého
storočia na Slovensku prebehli obdobne ako v niektorých iných stredoeurópskych a východoeurópskych krajinách s tranzitívnou ekonomikou. Tieto
krajiny mali nízke dôchodkové veky s rozsiahlymi výhodami predčasných
odchodov do dôchodku a so zvyšovaním miery závislosti z dôvodu poklesu zamestnanosti a nárastu počtu penzionovaných osôb. Z dôvodu priaznivej demografickej situácie a relatívne dobrej finančnej situácii, Slovensko nevykonalo v deväťdesiatych rokoch systémové dôchodkové zmeny.
Dôchodkový systém zdedený z bývalého Česko-Slovenska bol udržiavaný bez výrazných zmien.
Debaty o možnosti a podobe dôchodkovej reformy sa začali počiatkom
tohto tisícročia a počas neoliberálnej administratívy bola vykonaná závažná zmena. Môžeme ju označiť ako „privatizáciu staroby“. Jedným
z hlavných cieľov zmeny navrhnutej vládou bolo zavedenie povinného
kapitalizačného piliera. Výška príspevkov bola pôvodne navrhovaná
na úrovni 3% s tým, že sa môže neskôr zvýšiť. Medzi jednotlivými variantmi riešenia bolo zamýšľané aj kolektívne spravovanie dôchodkových
fondov (aj za účasti klientov).
Slovensko zmenilo svoj dôchodkový systém v rokoch 2004 a 2005.
Jednopilierový priebežný dávkovo definovaný systém sa zmenil k 1. 1.
2005 na tzv. trojpilierový, ktorý mal podobu:
• Prvý pilier – povinný, priebežný, dávkovo definovaný.
• Druhý pilier – povinný, súkromný, kapitalizačný.
• Tretí pilier – dobrovoľný doplnkový systém.
118
50% príspevkov bolo presmerovaných do tzv. druhého piliera. Tento
podiel bol najväčší spomedzi krajín v Európe a Latinskej Ameriky, ktoré
zaviedli takýto tzv. druhý kapitalizačný pilier. Prvému základnému pilieru
zostala iba polovica z povinných odvodov.
Terminológia je o trojpilierovosti je zavádzajúca. Európska únia poznala takúto taxonómiu o stupňoch:
• Povinný všeobecný dôchodkový systém všeobecná garancia.
• Zamestnanecké dôchodkové systémy – kolektív znáša riziko.
• Dobrovoľné dôchodkové systémy – jednotlivec znáša riziko.
Z toho vzniklo veľa nedorozumení, pretože slovenský tzv. druhý pilier
bol zo zákona povinný i keď má charakter tretieho dobrovoľného systému
v krajinách EÚ15. Takzvaný druhý pilier je preto tzv. pretože nejde o pilier
(o istotu), ale o podnikanie na finančných trhoch so všetkou neistotou,
ktoré takéto investovanie prináša. Terminológiu o troch pilieroch priniesla
do strednej Európy Svetová banka, ktorá však v súčasnosti používa upravenú terminológiu. Termín piliere sa nepoužívajú v zákone, ide iba
o masmediálny výraz. Jeho účelom bolo zavádzať verejnosť o sile, pevnosti a istote budovy s tromi piliermi, ako bol tento systém často zobrazovaný.
Tabuľka č. 16: Zjednodušená taxonómia dôchodkových systémov
Slovensko
Európska
únia
Svetová
banka
MOP
0. pilier
(stupeĖ)
sociálna pomoc,
podpora
sociálna
pomoc,
podpora
sociálna
pomoc,
podpora
s garanciou
1. pilier
(stupeĖ)
starobné
poistenie Sociálna
poisĢovĖa
zákonné
dôchodkové
poistenie
starobné
poistenie
starobné
poistenie
2. pilier
(stupeĖ)
starobné sporenie
- DSS
zamestnanecké
. dôchodky
povinné
sporenie
3. pilier
(stupeĖ)
doplnkové
dôchodkové
sporenie - DDS
životné
poistenie
dobrovoĐné
4. pilier
(stupeĖ)
neformálne
rodina
Ženevská
asociácia
starobné
poistenie
zamestnanecké
dôchodky
doplnkové
individuálne
flexibilné
predĎženie práce
119
Všetky poistené osoby v roku 2005 dostali na výber zostať plne
v pôvodnom systéme, alebo vstúpiť aj do novej schémy druhého piliera.
Novo vstupujúci na trh práce automaticky boli pokrytí dvojpilierovou schémou. Približne 1,5 milióna z 2,6 milióna vtedy poistených osôb prešlo do
nového systému. Takmer 25 % z ľudí čo si zvolili nový systém bolo starších ako 40 rokov svojho veku.
V roku 2008 sa vláda v záujme stability dôchodkového systému podujala na korekciu dôchodkového systému. Novelizovaný bol zákon o starobnom
dôchodkovom sporení tak, že sa zmenila účasť na dôchodkovom sporení
z povinnej na voliteľnú. Osoba, ktorá prvý krát prichádzala na trh práce
získala 6-mesačné obdobie na rozhodnutie sa či sa zapojí do dôchodkového
sporenia, alebo nie. Okrem toho vláda poskytla v rokoch 2008 a 2009 dve
časovo obmedzené možnosti na vstup, alebo výstup z druhého piliera.
DNEŠNÝ STAV
Prvý pilier predstavuje povinný, priebežne financovaný, dávkovo definovaný (v závislosti od príjmu) zákonom daný základný systém. Tento
systém štátneho sociálneho poistenia je v kompetencii Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a spravovaný je Sociálnou
poisťovňou. Sociálna poisťovňa poskytuje starobné dávky, dávky
v invalidite, pozostalostné dávky, nemocenské, materské, nezamestnanecké, dávky v nezamestnanosti, poistenie proti pracovným úrazom
a chorobám z povolania. Sociálna poisťovňa mala v januári 2011 37 pobočiek. Z dôvodu zamýšľaných úspor sa ich počet môže meniť.
Tzv. druhý dôchodkový pilier (nazvaný podľa niekdajšej terminológie
Svetovej banky) patrí medzi kapitalizačnú poistnú schému, i keď o poistenie
tu v podstate nejde. Je označený ako starobné dôchodkové sporenie i keď
tiež nemožno v jeho podstate hovoriť o sporení, ale o investovaní, ktoré je
spojené s investičným rizikom, ako každé iné investovanie. V roku 2011
pôsobilo šesť dôchodkových správcovských spoločností, ktoré spravovalo
systém starobného dôchodkového sporenia. Tieto spoločnosti sú plne, alebo čiastočne vlastnené veľkými európskymi finančnými inštitúciami. Ich
celkový príjem v roku 2007 predstavoval okolo 2,5 % slovenského hrubého
domáceho produktu. Ak sa zamestnanec pripojí k systému starobného dôchodkového sporenia, polovica jeho dôchodkových príspevkov je ukladaná na jeho osobný účet spravovaný tou ktorou dôchodkovou správcovskou
spoločnosťou, podľa toho ktorú si zvolil, resp. mu bola pridelená.
Keďže tento systém je súčasťou základného zákonného systému, podlieha
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v rámci Európskej únie (spolu aj s Islandom, Lichtenštajnskom, Nórskom a Švajčiarskom). Pri koordinácii tohto kapitalizačného systému je problém so sčítavaním zahraničných
poistných dôb (tzv. systém pro rata), pre jeho nekompatibilitu. Účastníci v tomto
systéme tak strácajú výhody voľného pohybu v rámci Európskej únie. Tento
120
systém je viac podobný doplnkovému tzv. tretiemu pilieru, ako je známy
v pôvodných 15 členských krajinách pred vstupom Slovenska do EÚ.
Slovenský tretí pilier predstavuje doplnkovú dôchodkovú schému postavenú na sporení. Je spravovaný (v roku 2011) piatimi súkromnými doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami). Koncom roku 2009 bolo v ňom
zastúpených viac ako 780 000 členov, čo približne predstavovalo niečo
menej ako tretinu populácie v ekonomicky aktívnom veku. Koncom roku
2009 objem aktív v treťom pilieri bol asi 1 miliarda eur, čo sa rovná 1,6%
slovenského HDP. Súkromné životné poistenie by sme mohli tak isto zahrnúť do tretieho piliera.
Zamestnávatelia sa môžu rozhodnúť prispievať do doplnkového dôchodkového systému na dobrovoľnej báze. Avšak účasť zamestnávateľov je
povinnou pre tých, ktorí zamestnávajú v prostredí s rizikom a v niektorých
osobitných povolaniach t.j. prác, ktoré sú zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4, alebo v prípade
skončenia výkonu prác zamestnanca, ktorý bol tanečný umelec alebo
hudobný umelec, ktorý vykonával profesiu hráča na dychový nástroj.
Účelom doplnkového dôchodkového sporenia je umožniť zamestnancom
získať dodatočný dôchodkový príjem v starobe, alebo pri skoršom odchode do dôchodku u osobitných kategórií pracovníkov.
Prispievanie do doplnkového dôchodkového systému malo do roku 2011
výhodu, ktorá umožňovala účastníkom do istej výšky si tieto príspevky
odpočítavať zo základu pre daňové priznanie z príjmu. Obdobnú výhodu
mali aj zamestnávatelia pri mzdových nákladoch. Táto výhoda bola rozšírená aj na životné poistenie. Podmienkou využitia tejto úľavy bola doba
poistenia minimálne 10 rokov a možnosť výberu až vo veku 55 rokov.
Dôležitý bol účel, zaistenie príjmu v starobe a nie forma inštitúcii, čo možno
označiť ako správny smer.
Na dôvažok môžeme uviesť sociálnu pomoc (niekedy označovaná ako
„nultý pilier”), ktorá spadá pod kompetenciu Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny a poskytuje pohrebný príspevok a rodinné dávky zo zákona.
Rodinné dávky sú administrované regionálnymi úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny. Daňová úľava na dieťa je spravovaná Ministerstvom
financií. Systém sociálnej pomoci poskytuje peňažné a vecné dávky osobám v hmotnej núdzi a osobám ktoré majú zdravotné postihnutie. Tento
systém je spravovaný regionálnymi úradmi Ústredia práce, sociálnych vecí
a rodiny, miestnymi orgánmi a niektorými mimovládnymi organizáciami.
POKRYTIE A POČET ZAPOJENÝCH OSÔB
V roku 2009 bol počet poistených osôb 2 227 076, čo predstavovalo
82,8 % pracovnej sily. Tabuľka nižšie zobrazuje poistené osoby podľa skupín. Sociálna poisťovňa nezbiera informácie podľa veku a rodovej príslušnosti, preto tieto fakty nie sú k dispozícii.
121
Tabuľka č. 17: Počty a štruktúra poistených osoby podľa skupín v %
Pracovná sila
Poistenci celkovo
Zamestnanci
SZýO
DobrovoĐne poistení
Poistení štátom
2 690 000
2 227 076
1 734 604
261 247
17 844
213 381
100,00
82,79
64,48
9,71
0,66
7,93
Zdroj: Sociálna poisťovňa
Existujú dve hlavné skupiny, ktoré sú povinne pokryté dôchodkovým
systémom:
• Zamestnanci vykonávajúci platenú prácu buď na Slovensku, alebo
v zahraničí po dobu určenú zamestnávateľom (pokiaľ nie je upravené
inak v medzinárodnej zmluve, ktorá má vyššiu právnu silu než slovenské právo)
• Samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem26 je viac ako 12násobok minimálnej mzdy v pracovnom pomere na plný úväzok.
Štát prispieva za zamestnanca resp. samostatne zárobkovo činnú osobu, pokiaľ táto poberá rodičovské dávky (tzv. náhradná doba). Štát poskytuje tiež príspevky za niektoré osoby, ktoré sa starajú o maloleté osoby, osoby so zdravotnými problémami a osoby ktoré sú invalidné, alebo
utrpeli pracovný úraz.
Okrem vyššie uvedeného, každá osoba vo veku 16 rokov a viac sa môže
dobrovoľne dôchodkovo poistiť. Prevažujúca myopia, čo sa týka staroby
a objektívne prekážky robia túto možnosť málo využívanou. Celkový počet takto dobrovoľne pristúpených do systému dôchodkového poistenia
predstavuje menej ako jedno percentu z poistenej populácie.
Okolo 80% z nepokrytej populácie sú osoby nezamestnané, ktorých bolo
379 500 v decembri 2009, čo bolo 12,7% z pracovnej sily. Zvyšok nepoistenej populácie tvoria samostatne zárobkovo činné osoby v prvom roku svojho
podnikania a tie, ktoré nesplnili podmienky príjmu pre povinné dôchodkové poistenie (živnostníci, študenti, v domácnosti, umelci a pod.).
Od roku 1989 sme svedkami rastu podielu nepokrytej populácie z dôvodu
poklesu ekonomickej aktivity (účasti na trhu práce). Zároveň s tým klesá
podiel časovo nelimitovaných pracovných pomerov na plný úväzok a naopak
rastie podiel samostatne zárobkovo činných (často pseudo samostatne zárobkovo činných, keďže totiž pracujú pre jedného monopolného zákazníka), rastie práca na dobu určitú (reťazenie, t.j. obnovuje sa opakovane pracovná zmluva s tým istým zamestnávateľom) a iné tzv. flexibilné formy. Tieto
26
Každoročne k 1. júlu samostatne zárobkovo činná osoba deklaruje svoj príjem za uplynulý rok.
122
flexibilné formy nahrádzajú plnohodnotnú prácu tzv. prekarizovanou prácou, ktorá nedáva plné sociálne záruky a často aj znemožňujú dôchodkové
poistenie. Toto je fakt, ktorý pozná predovšetkým mladá generácia, ktorá je
obzvlášť riziková z pohľadu chudoby a nezamestnanosti.
OSOBITNÉ SKUPINY
Zákon o sociálnom poistení nie je plne univerzálnym, nepokrýva niektoré osobitné skupiny, ktorými sú tzv. silové rezorty. Tieto osobitné skupiny
zahrňujú policajný zbor, tajnú službu, väzenskú službu, železničnú políciu, colníctvo a pod. Problémom osobitných dôchodkových systémov je
veľká miera netransparentnosti. Ide o systém spadajúci do kompetencie
viacerých rezortov dôchodkov. Tieto skupiny poistencov sú regulované
a spravované svojimi jednotlivými rezortmi.
Tieto systémy sú príspevkovo definované, avšak dostávajú výrazné
dotácie zo štátneho rozpočtu. Poskytované priemerné dôchodky sú výrazne vyššie oproti všeobecnej schéme. Napr. priemerný dôchodok na
penzii pre vojakov je asi dva krát vyšší než je priemer v Sociálnej poisťovni. Priemerný dôchodok pre policajtov je približne 1,5 krát vyšší ako je
priemerný celoštátny. Okrem toho aj sudcovia a prokurátori majú nárok
na značné sumy osobitných dôchodkových dávok.
NEFORMÁLNA EKONOMIKA
Štúdia k neformálnemu hospodárstvu (tieňová ekonomika) k rokom
1999-2007 ukázala, že Slovenská republika mala najnižší podiel neformálnej ekonomiky spomedzi 21 krajín v strednej a východnej Európe, ako
je vidieť v tabuľke. Odhadovaný rozsah tieňovej ekonomiky v Slovenskej
republike bol 18,1% z HDP. Pre porovnanie v Českej republike to bolo
18,4% z HDP za rovnaké obdobie.
Tabuľka č. 18: Veľkosť tieňovej ekonomiky ako podiel na HDP, 1999 – 2007
Rok
Slovensko
Priemer
21 krajín
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
18,9
18,9
18,8
18,6
18,3
18,1
17,6
17,2
16,8
36,9
36,3
36,1
35,8
35,3
34,8
34,3
33,7
32,6
Zdroj: Schneider, Buehn, Montenegro, 2010
Národný inšpektorát práce, miestne úrady práce, sociálnych vecí
a rodiny, úrad hraničnej a cudzineckej polície, policajný zbor a daňové
orgány úzko spolupracujú na odhaľovaní neregistrovanej a nelegálnej prá123
ce. Miestne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny majú právo uložiť pokuty na základe svojich zistení. Napriek pozornosti a opatreniam, ktoré sú
uskutočnené verejnou správou na Slovensku, porušovanie zákonných povinností vo forme neoznámenej práce a nelegálneho zamestnávania ďalej
pokračuje. Závery z kontrol, ktoré boli vykonané v roku 2008 odhalili, že
5,3% zamestnávateľov najímalo pracovníkov nezákonne a že pracovné
agentúry používali 6,7% nezákonných zamestnancov.
Neoznámení pracovníci nebudú mať nárok na sociálne dávky vrátane
starobných a invalidných, nemocenské, v prípade pracovného úrazu alebo nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa poskytuje voľný prístup do svojho registra poistených osôb za účelom dosiahnutia viac účinnej kontroly
neohlásenej práce a pracovnej inšpekcie.
Porušuje sa tiež zákonník práce. Zamestnancom býva odpieraná mzda,
dovolenky, strava, osobné ochranné prostriedky, nemocenské počas choroby, alebo ako následok pracovného úrazu.
Pristúpenie k EÚ spôsobilo väčšiu otvorenosť slovenského trhu práce (následne narastá počet migrantov za prácou). Slovensko sa postupne mení na
cieľovú krajinu takejto migrácie. Narastá problém nelegálnych pracovníkov.
Napriek tomu, že počet odhalených prípadov je menej ako sto ročne, reálny
počet ilegálnych imigrujúcich pracovníkov sa odhaduje niekoľkonásobne vyšší.
VÝBER PRÍSPEVKOV
Výber príspevkov do povinného základného dôchodkového systému
je vo výlučnej povinnosti Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa
v spolupráci s Národným inšpektorátom práce a s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny rieši neplatenie príspevkov.
Pokiaľ ide o príspevky do prvého a druhého piliera (označenie druhý
pilier je klamlivé, pretože je opciou a ide o investičný hazard), celá suma
týchto príspevkov na sociálne poistenie (v tomto čase 28,75% z miezd) sú
prevedené do Sociálnej poisťovne cez Štátnu pokladnicu. Sociálna poisťovňa posunie príspevky do druhého piliera na účty dôchodkových fondov.
V prípade tretieho piliera, príspevky do neho sú priamo platené zamestnancami a zamestnávateľmi do jednotlivých príslušných doplnkových dôchodkových spoločností. Za zamestnanca, ktorý je členom určitého systému, platí príspevky jeho zamestnávateľ, pokiaľ nebolo ináč uvedené v zmluve.
Pochopiteľne Sociálna poisťovňa má bytostný záujem o čo najlepší výber
poistného. Podľa údajov samotnej Sociálnej poisťovni, výber bol úspešný na
94,3% v roku 2009. Hlavným problémom výberu pre Sociálnu poisťovňu je
neplatenie nesolventnými zamestnávateľmi, osobitne v zdravotníctve
a v agropodnikaní. Ekonomická kríza má tiež svoj výrazne negatívny podiel
na disciplíne platenia príspevkov.
Na Slovensku je výrazný rozdiel medzi obidvoma rodmi, pokiaľ ide o mzdu
zamestnancov. Napr. v roku 2009 bol priemerný plat 744,50 Eur. V rámci
príjmovej skupiny do 650 Eur bol vždy vyšší podiel na strane žien. Následne
124
Tabuľka č. 19: Podiel zamestnancov podľa hrubej nominálnej mzdy v % v roku 2009
Euro
do
200
200 - 250
250 - 300
300 - 350
350 - 400
400 - 450
450 - 500
500 - 550
550 - 600
600 - 650
650 - 700
700 - 750
750 - 800
800 - 850
850 - 900
900 - 950
950 – 1 000
1 000 – 1 100
1 100 – 1 200
1 200 – 1 300
1 300 – 1 400
1 400 – 1 500
1 500 – 1 600
1 600 – 1 700
1 700 – 1 800
1 800 – 1 900
1 900 – 2 000
2 000 – 2 100
2 100 – 2 200
2 200 – 2 300
2 300 a viac
Spolu
1,87
1,00
3,82
5,35
6,68
6,77
7,07
6,83
6,69
6,64
6,24
5,33
4,76
4,05
3,35
2,80
2,48
3,77
2,84
2,21
1,68
1,27
0,98
0,77
0,61
0,48
0,43
0,34
0,30
0,25
2,31
Muži
1,35
0,61
3,54
4,08
4,64
5,13
5,91
6,09
6,46
6,60
6,50
5,67
5,02
4,34
3,76
3,24
3,03
4,70
3,61
2,83
2,21
1,68
1,29
1,03
0,82
0,64
0,60
0,47
0,41
0,35
3,41
Ženy
2,45
1,43
4,13
6,74
8,93
8,58
8,34
7,65
6,96
6,69
5,95
4,95
4,48
3,73
2,91
2,33
1,89
2,75
2,00
1,53
1,10
0,83
0,64
0,49
0,37
0,30
0,23
0,21
0,18
0,14
1,10
(Priemerná mzda = 744,5 Eur)
Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky
vo vyšších príjmoch prevažujú muži. Disproporcia sa zväčšuje tak, že v skupine
1800 – 1900 Eur je podiel mužov dvakrát vyšší ako žien a trikrát vyšší v skupine
2300 Eur a vyššie. Toto má jednoznačný dopad na životnú úroveň oproti
mužom dlhšie žijúcich žien so „zásluhovo“ nižšími dôchodkami. Z nižších
miezd prispievajú nižšími príspevkami a tak im aj vznikajú nižšie dôchodky.
Tabuľka porovnáva sumu príspevkov ako podiel z HDP za obdobie 19852009. Príspevkový základ je určený vynásobením priemerného vymeriavacie základu27 počtom prispievateľov. V roku 2009 suma príspevkov bola
odhadnutá na 26,6% z HDP. Odhadovaný podiel celkových príspevkov na
27
Ako už bolo uvedené pred rokom 1992 neexistoval výber príspevkov na sociálne poistenie.
Vymeriavací základ je k dispozícii iba od roku 2004. Údaje o vymeriavacom základe za roky pred
2004 sú dané prílohou 3 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
125
HDP výrazne klesal v prechodnom období deväťdesiatych rokov. Mierny
nárast je zaznamenaný v poslednom sledovanom roku.
1985
1990
1995
2000
2005
2009
2 572 000*
94,37
2 562 000*
108,81
2 287 195
238,83
2 208 020
379,41
2 237 491
467,57
2 227 076
630,00
Samostatne príspevkové osoby prispievali sumou na minimálnej úrovni.
V skupine samostatne zárobkovo činných osôb, až 83,9% ich prispieva zákonom určeným minimom, kým u zamestnancov takouto minimálnou sumou prispieva iba 11,4%. Samozrejme takéto prispievanie ovplyvní
a zrejme zákonite spôsobí nízke starobné dôchodky a neistotu primeranej
úrovne žitia v starobe pre túto rastúcu skupinu populácie. Rastúci podiel
samostatne zárobkovo činných osôb, či už skutočných, či už z donútenia,
vyvoláva obavy z budúceho vývoja.
5 094,57
6 168,76
19 300,67
31 134,70
49 302,96
63 331,60
PODMIENKY NÁROKU NA DÁVKY
57.2
54.2
34.0
32.3
25.5
26.6
Tabuľka č. 20: Suma príspevkov ako percentuálny podiel HDP, 1985 – 2009
Rok
Prispievatelia
Priemerná
mzda
prispievateĐa
(€)**
HDP
v nominálnyc
h cenách
(mil. €)
Suma
príspevkov
ako podiel
HDP (%)
*) Zamestnanci pokrytí systémom dôchodkového zabezpečenia (1985, 1990).
**) Údaje vymeriavacieho základu existujú od roku 2004. Údaje z pred obdobia roku
2004 sú dané zákonom o sociálnom poistení z roku 2003.
Nižšie uvedený graf demonštruje rozdelenie mesačných hrubých miezd
pracovníkov v roku 2009. Priemerná hrubá mzda bola 744,50 eur pre obidva rody (priemerný vymeriavací základ v roku 2009 bol 84,6% z priemernej
hrubej mzdy zamestnanca). Ako vidieť v grafe 64,3% zamestnancov dostalo nižší plat než bol priemerný. Graf tiež zobrazuje rozdiel v mzde u žien
a mužov. Vo všeobecnosti ženy dostávajú nižšie mzdy než muži; zvlášť veľký podiel žien je v časti poberateľov mzdy medzi 300 a 700 eurami. Toto
pochopiteľne bude mať vplyv na úroveň zabezpečenia príjmu v starobe,
keďže ženy majú pravdepodobnosť dožitia dlhšiu, avšak môžu väčšinou
očakávať nižšiu penziu ako muži. Toto je jednoznačne diskriminačný fakt.
Staroba, chudoba a feminizácia idú tak spolu životom ruka v ruke.
Graf č.2: Rozdelenie mesačných hrubých miezd podľa rodu, za druhý štvrťrok 2010
126
Podľa teraz platnej legislatívy poistencovi vznikne nárok na starobný
dôchodok, ak bol v poistnom systéme aspoň 15 rokov a dosiahol dôchodkový vek. V systéme znamená že do neho prispieval, že za neho niekto
prispieval, resp. že mu boli poskytnuté náhradné doby a tiež či mu boli
uznané roky v zahraničí na základe bilaterálnej zmluvy alebo európskeho
práva. Z dôvodu sprísnenia podmienok a zreálnenia financií bolo pôvodných 10 rokov predĺžených na 15 rokov novelou zákona v roku 2008.
Táto kvalifikačná podmienka sa môže ešte zmeniť.
Doba poistenia je obdobie povinného, alebo dobrovoľného poistenia
počas ktorého sú platené poistné príspevky. Za dobu poistenia sa môže
chápať aj tzv. náhradná doba. Táto je najčastejšie charakterizovaná tým,
že poistená doba nemá ,spravidla dočasne, vlastný príjem, pretože vykonáva určitú službu užitočnú z pohľadu celej spoločnosti ako je napr. výchova potomkov, starostlivosť o odkázanú osobu, vojenská služba a pod.
Preto niektoré nepríspevkové doby sú akceptované ako súčasť poistnej
doby. Nepríspevkovosť nie je myslená doslova, pretože príspevky jeho
menom môže poskytovať spravidla iný subjekt i keď často v nižšej sume.
VEK ODCHODU DO DÔCHODKU
Zákon o sociálnom poistení určuje zákonný vek do dôchodku pre
mužov i ženy nad 62-rokov veku. U mužov sa tento vek už uplatňuje
a u žien bude mechanizmus predlžovania dokončený v roku 2014. Vek
odchodu do dôchodku je politicky určený, preto možno očakávať jeho
zmenu po naplnení očakávaní v predlžovaní pravdepodobnosti dožitia,
v zámeroch o zdravom aktívnom starnutí a zrejme aj pri ďalšom demografickom alarmizme o ohrození budúcich generácií. Demografický alarmizmus rozpracoval Petr Wija. (Wija, 2007)
Zamestnanec môže odísť do dôchodku o dva roky skôr než je zákonný
dôchodkový vek, za podmienky že bol v systéme minimálne 15 rokov
a definované starobné dávky z prvého a prípadne aj z druhého piliera
prekročia určené percento minima životných nákladov určených vládou.
V prípade že bol sporiteľ je to 0,6-násobok, ak nebol sporiteľ (teda je účast127
níkom iba prvého piliera) je to 1,2-násobok životného minima. K tomu sa
pripája otázka možnosti práce popri poberaní starobného dôchodku.
V prípade predčasného starobného dôchodku ide o systémovú chybu,
v prípade riadneho starobného dôchodku, by mohla byť určitá možnosť.
EÚ dlhodobo podporuje zamestnávanie starších osôb, čo sa Slovensku
nedarí. Bežné sú ageistické tvrdenia o lakomosti pracujúcich dôchodcov.
Problém zainteresovania týchto pracujúcich dôchodcov sa dá riešiť. Poznali sme i systém pokračovania v práci výmenou za perspektívu vyššieho dôchodku a iné.
Nasledujúca tabuľka poskytuje dáta k predpokladanej ďalšej doby žitia
u mužov a žien vo veku 62 a 65 v roku 2009.
Tabuľka č. 21: Predpoklad počtu ďalších rokov žitia vo veku 62 a 65 u mužov
a žien, 2009
Vek
Muži
Ženy
Spolu
62
15,8
20,0
18,2
65
14,0
17,7
16,1
VÝPOČET STAROBNÉHO DÔCHODKU
Suma starobnej penzie je výsledkom priemerného osobného mzdového bodu, doby poistenia a súčasnej dôchodkovej hodnoty. Dobu poistenia
sme uviedli vyššie. Zostávajúce faktory sú tieto:
Osobný mzdový bod v danom roku je daný podielom osobného vymeriavacieho základu na všeobecnom vymeriavacom základe. Osobný
vymeriavací základ tvorí suma jednotlivých vymeriavacích základov za
kalendárny rok, za ktoré boli zaplatené príspevky na poistenie. Všeobecný vymeriavací základ je určený 12 násobkom priemernej mesačnej mzdy
v Slovenskej republike podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky.
Napr. zamestnanec, ktorého ročná hrubá mzda sa rovnala celoštátnej priemernej mzde získa jeden mzdový osobný bod za daný rok. Čiže ide o tzv.
bodový systém, resp. zásluhový. Avšak s istým limitom zásluhovosti, totiž
tento osobný mzdový bod nemôže byť vyšší ako tri28.
Priemerný osobný mzdový bod je vypočítaný delením sumy osobných mzdových bodov, ktoré jednotlivec získal počas svojej kariéry v rámci
poisťovacieho obdobia. Za účelom určenia doby poistenia, nadobudnuté
dni sú prevedené na roky.
Dôchodková hodnota je daná zákonom o sociálnom poistení. Dôchodková hodnota pre rok 2010 bola 9,2246 Eur, čo tvorí 1,03% zo všeobecného vymeriavacieho základu. Dôchodková hodnota je upravovaná každoročne k 1. januáru a bola platná v danom roku.
Pre členov druhého piliera platia rovnaké podmienky a výpočty sa uplatňujú ako v predošlom s jednou výnimkou, že každý rok členstva v druhom
pilieri sa uvažuje ako 0,5 roka poistnej doby (pretože iba 50 % penzijných
príspevkov bolo uhradených do prvého piliera (sociálneho poistenia) za
dané obdobie). K tomuto proporčne zníženému podielu starobného dôchodku, by mala kapitalizácia (zhodnocovanie) v druhom pilieri poskytnúť doživotnú rentu (anuitu) v sume rovnej prinajmenšom 60 % životného
minima (111 Eur mesačne v roku 2010). Akákoľvek vyššia suma na osobnom účte môže byť vyberaná, buď jednorazovo, alebo v podobe opakovaného programového výberu.
Neexistuje žiadne priame regulovanie výšky minimálneho dôchodku.
Zákon však zaručuje minimálny dôchodok pomocou svojej definície minimálneho vymeriavacieho základu pre platbu príspevkov. Keďže minimálny vymeriavací základ sa rovná minimálnej mzde, ktorá tvorí asi 40%
priemernej mzdy, jednotlivec nemôže vo všeobecnosti získať menej než
0,4 z bodu ročne z príspevkov. Takto zamestnanec, ktorý prispieval
z minimálnej mzdy 40 rokov, by mal mať asi penziu, ktorá predstavuje
polovicu minimálnej mzdy. Samozrejme, že to nie je suma na dôstojnú
starobu. Ale aj toto je možné iba ak nevstúpil do druhého piliera, pretože
by dostal polovicu z polovice. Druhá zložka (kapitalizačná) je u takejto
osoby investičnou lotériou, bez garancii úspechu. Starobný dôchodca ak
má príjem nižší než životné minimum (ktoré je stanovené na 60 % minimálnej mzdy) môže dostať sociálnu pomoc v hmotnej núdzi podľa jeho
individuálne posudzovanej situácii. To znamená, je značne odkázaný na
vôľu/nevôľu okolia, ktoré nie vždy má šancu ovplyvniť.
INVALIDNÉ DÔCHODKY
Dávky v invalidite sa vyplácajú ak poistená osoba má zdravotné postihnutie (t.j. stratí viac ako 40 % schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť29, za
podmienky že bola minimálne päť rokov poistená a zároveň nespĺňa podmienky na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok. Invalidita má pomerne vysokú koreláciu s ťažkosťami získania vhodnej práce vo
vyššom veku a preto sa pomerne často vyskytuje ako alternatívne „riešenie“.
28
Pre účely príspevkov, maximálny mesačný vymeriavací základ pre dôchodkové a nezamestnanecké poistenie a pre rezervný fond je rovný štvornásobku celoštátnej priemernej mesačnej mzdy.
To znamená obmedzenú solidaritu pri vyšších zárobkoch. Čím viac zarábate, tým sa menej solidarizujete.
128
29
Muskuloskeletálne choroby, psychické poruchy a choroby a choroby obehového systém sú tri
najbežnejšie príčiny zdravotného postihnutia na Slovensku.
129
Osoby mladšie ako 28 rokov veku, majú zníženú požadovanú dobu
poistenia, ktorú nemohli pre svoj vek naplniť. Upravené je to nasledovne:
• jeden rok do veku 22 rokov,
• dva roky medzi 22 a 24 rokmi veku,
• tri roky medzi 24 a 26 rokmi veku,
• štyri roky medzi 26 a 28 rokmi veku.
Nezaopatrené dieťa môže požadovať sirotský dôchodok ak rodič, alebo adoptívny rodič splnil tie isté podmienky ako sú určené pre vdovsky/
vdovecký dôchodok.
Suma sirotského dôchodku je 40% zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku na ktorý mal rodič
alebo adoptívny rodič nárok, alebo by mu bol vznikol v deň úmrtia.
Ak závislé deti, ktoré majú trvalé bydlisko na Slovensku sa stanú invalidnými, majú nárok na invalidný dôchodok od 18 rokov veku, teda od právne
ustanoveného veku dospelosti. Podobne aj študenti, ktorí sa stanú invalidnými počas interného doktorandského štúdia a nedosiahli 26 rokov veku
a sú stálymi rezidentmi, získavajú nárok na invalidný dôchodok.
U osôb, ktoré stratili viac ako 70 % zo svojej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, suma ich invalidného dôchodku je určená ako výsledok (i) priemerného osobného mzdového bodu, (ii) získanej doby poistenia do doby nadobudnutia invalidity, ku ktorej sa pripočíta doba ktorá
chýba do času získania dosiahnutia dôchodkového veku a (iii) aktuálnej
dôchodkovej hodnoty.
Ak je strata vykonávania zárobkovej činnosti nižšia ako 70 percent, suma
invalidného dôchodku berie do úvahy stupeň poklesu tejto schopnosti.
MOŽNOSTI PREDČASNÉHO STAROBNÉHO A INVALIDNÉHO
DÔCHODKU
POZOSTALOSTNÉ DÔCHODKY
Vdovský (vdovecký) dôchodok je poskytovaný:
• ak zosnulý manžel/zosnulá manželka bol/bola poberateľom starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku;
• ak zosnulý manžel/zosnulá manželka splnil/splnila podmienky nároku
na starobný, alebo invalidný dôchodok;
• ak zosnulý manžel/zosnulá manželka zomrel z dôvodu pracovného
úrazu, alebo choroby z povolania.
Po roku vyplácania pozostalostnej dávky, táto je ďalej vyplácaná ak daná
osoba:
• sa stará o nezaopatrené dieťa;
• je invalidná a stratila viac ako 70% zo svojej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť;
• vychovala tri deti;
• dosiahla vek 52 rokov a vychovala dve deti;
• alebo dosiahla dôchodkový vek.
Suma vdovského/vdoveckého dôchodku je 60% starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, alebo invalidného dôchodku na
ktorý zosnulý manžel/zosnulá manželka už mal/mala nárok, alebo by ho
získal/získala ku dňu úmrtia. Ak by prišlo k súbehu nárokov na dva rôzne
dôchodky, uplatňuje sa vyšší dôchodok pre určenie pozostalostnej dávky.
130
Nedávno sme zaznamenali rastúci počet jednotlivcov žiadajúcich predčasné starobné dôchodky a invaliditu v súvislosti s globálnou krízou
a rastúcou nezamestnanosťou. I keď sa kritéria pre vznik nároku sprísnili
(napr. muž už nemôže získať predčasný starobný dôchodok vo veku nižšom ako 60 rokov veku a zaviedli sa pravidelné kontroly pokračujúceho
nároku na invalidné dôchodky), pokračuje prax využívania predčasných
starobných dôchodkov pre nezamestnaných zamestnancov blízko pre
dôchodkovým vekom, ktorí nemajú možnosť nájsť vhodnú prácu.
Ako sme už uviedli, zamestnanci polície a iných silových rezortov sú
pokrytí osobitnými systémami. Hlavná výhoda týchto osobitných schém
je výsluhový dôchodok, ktorý je vyplácaný po 15 rokoch služby. Po opustení pôvodnej práce, títo pracovníci môžu (a obvykle aj tak konajú) ďalej
pracovať pri plnom poberaní ich výsluhových dávok. V podstate sa u nich
uplatňuje systém dôchodok aj práca bez krátenia.
Tabuľka č. 22: Údaje o výsluhových dôchodkoch, 2008 – 2009
Rok
2008
2009
Poistené osoby
15 731
14 955
Výsluhové dôchodky
13 529
13 697
Priemerná dávka (€)
684,92
745,60
Zdroj: Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
Ako sme uviedli niektoré skupiny poistencov pracujúcich v rizikovom
povolaní a niektoré špeciálne skupiny povolaní (napr. taneční umelci) môžu
dostávať doplnkový dôchodok po ukončení svojho povolania.
VALORIZÁCIA (INDEXÁCIA) DÔCHODKOV
Dôchodkové dávky sú upravované k 1. januáru každý kalendárny rok
pomocou zmeny dôchodkovej hodnoty percentom určeným zo sumy 50%
ročného rastu spotrebiteľských cien a 50% ročného rastu priemernej mzdy
na Slovensku. Takto sa zabezpečovala solidarita s penzionovanými oso131
bami, ktoré sa zaslúžili o súčasný rozvoj. Užívajú sa aj iné postupy, kde
nemožno hovoriť o valorizácii ale skôr o indexácii. Ako ide vývoj niekedy
je výhodnejšia indexácia vo vzťahu k cenám, niekedy ku mzde. Na Slovensku sa uvažuje o zúžení indexácie iba na zmeny ceny spotrebného koša
starobných dôchodcov. Takýto postup zrejme bude pôsobiť segregujúco
na túto skupinu, pretože je vyňatá z vývoja ostatnej spoločnosti. Musíme
dodať, že pred rokom 2004 sa valorizácia určovala často zvyškovo (čo
zostalo), voluntaristicky a teda nesystémovo sumou uvoľnenú na zhodnotenie dôchodkov.
ÚČASŤ (POKRYTIE) V STAROBNOM DÔCHODKOVOM SPORENÍ
Počet členov druhého piliera (tzv. sporiteľov) predstavoval 1 438 tisíc (čo
bolo 65,8% z počtu pracujúcej populácie) k 31. júlu 2010. Je však nutné
pripomenúť, že asi 200 tisíc neprispievalo z dôvodu nezamestnanosti.
Tabuľka č. 23: Účasť na starobnom dôchodkovom sporení, 2005 – 2010
Dátum
ýlenovia
Zmena
Miera zmeny (%)
31.12.2005
31.12.2006
31.12.2007
31.12.2008
31.12.2009
31.07.2010
1 090 125
1 537 793
1 563 044
1 484 394
1 434 870
1 438 084
+ 447,668
+ 25,251
– 78,650
– 49,524
+ 3,214
41.07
1.64
–5.03
–3.34
0.22
Zákon o starobnom dôchodkovom sporení (Zákon č. 43/2004 Z.z.) nadobudol účinnosť 1. januára 2005. Tým sa umožnila privatizácia staroby.
V zavádzajúcej dobe od 1. januára 2005 do 30. júna 2006, všetky dovtedy
poistené osoby sa mohli rozhodnúť buď zostať v starobnom poistení, alebo
sa mohli rozhodnúť vstúpiť do nového starobného sporenia. Neboli dané
žiadne vekové limity. Osoby, ktoré prvýkrát vstúpili na trh práce po 30. júni
2006, boli automaticky zo zákona pričlenené do tzv. druhého piliera.
Oproti očakávaniu vlády (ktorá očakávala, že 300 000 až 800 000
osôb by mohlo prejsť do nového systému), približne 1,5 milióna z 2,6 miliónov poistencov sa zapojilo ku koncu roka. Navyše okolo 25% z osôb,
ktoré prešli do tohto systému bolo starších viac ako 40 rokov veku a ich
doba sporenia pred dosiahnutím dôchodkového veku bola príliš krátka na
naakumulovanie dostatočnej sumy penzijných aktív.
V roku 2008 sa stala účasť na druhom pilieri možnosťou (opciou) a prestala
byť automatickou zo zákona. Osoby, ktoré novo vstúpili na trh práce po 31.
decembri 2007 sa mohli rozhodnúť v rozsahu šiestich mesiacov, či sa pripoja aj k sporivému systému, alebo zostanú výlučne v základnom starobnom
poistnom systéme (v tzv. prvom pilieri)30. Z dôvodu nutnosti aktívneho rozhodnutia o vstupe do sporivého systému, teda uplatnenia možnosti, počet
novo vstupujúcich účastníkov trhu práce do tzv. druhého piliera poklesol
takmer na desatinu (viď graf). Môže na to pôsobiť myopia vo vzťahu ku
Graf č. 3: Vstup novo registrovaných osôb do sporivého systému v rokoch 2005 – 2010
100%
90%
80%
70%
Zdroj: Sociálna poisťovňa
60%
50%
40%
Tabuľka č. 24: Účasť na starobnom dôchodkovom sporení podľa veku, 31. december
2007
30%
20%
menej ako 30
30-39
40-49
50 a viac
Spolu
Zdroj: Národná banka Slovenska
132
38
37
23
2
100
1.6.2010
1.3.2010
1.12.2009
1.9.2009
1.6.2009
1.3.2009
1.12.2008
1.9.2008
1.6.2008
1.3.2008
1.12.2007
1.9.2007
1.6.2007
1.3.2007
1.12.2006
1.9.2006
1.6.2006
1.3.2006
1.12.2005
0%
1.9.2005
Podiel zo z pracujúcej
populácie v danej vekovej
skupine (%)
24
79
16
1
66
1.6.2005
Podiel (%)
1.3.2005
10%
Vek
Zdroj: Inštitút finančnej politiky, Ministerstvo financií, október 2010
30
Povinná účasť v tzv. druhom pilieri nebola stanovená osobám, ktoré nevykonávali zárobkovú činnosť
a ktorých príspevky sú platené štátom z dôvodu starostlivosti o dieťa alebo z dôvodu invalidity.
133
starobe, resp. slabšia reklama subjektov v dôchodkovom biznise. Preto
je záujmom majiteľov dôchodkových správcovských spoločností zmeniť tento
stav na povinnosť vstupu do tzv. druhého piliera a spoliehať sa na prirodzený nezáujem mladých ľudí o svoju starobu.
Tabuľka č. 25: Údaje dôchodkových správcovských spoločností
Osoby, ktoré sa rozhodli pre vstup do tzv. druhého piliera, nemajú
možnosť návratu, mimo špecificky stanovených dôb. Vláda poskytla dve
takéto časovo obmedzené doby v rokoch 2008 a 2009 pre všetky zapojené osoby na opustenie, alebo aj na nové pristúpenie do tzv. druhého pilieru. Ak jednotlivec opustil sporivý systém a zvolil si poistný systém ako
jediný, jeho dovtedy naakumulované úspory boli presunuté do tzv. prvého piliera. Zároveň nadobudol plné dôchodkové práva, ako keby si nikdy
nezvolil zmiešaný systém. V prvom takomto špeciálnom období (od januára do júna 2008), sa 107 000 osôb rozhodlo pre návrat a naopak 23 000
vstúpilo do zmiešaného systému. V druhom takomto období (od 15. novembra 2008 do 30. júna 2009), 66 000 osôb využilo možnosť návratu
a 14 600 si zvolilo zmiešaný systém.
MANAŽOVANIE DÔCHODKOVÝCH FONDOV
Dôchodkové správcovské spoločnosti sú akciové spoločnosti, ktoré
spravujú tzv. druhý pilier dôchodkového systému. Podobne ako svetová banka, ktorá je predovšetkým bankou a až na druhom mieste je
zainteresovaná na sociálnom rozvoji, napriek tomu, že sa výrazne angažovala v zmenách sociálnych systémov, aj tieto správcovské spoločnosti, sú predovšetkým zodpovedné voči svojím akcionárom (majiteľom) a nie voči svojim tzv. klientom (sporiteľom). Dôchodkové fondy
samotné nemajú právnu subjektivitu. Je to súbor (bank) nahromadených príspevkov svojich členov umiestnených v depozitnej banke.
Takýmto spôsobom aktíva dôchodkovej správcovskej spoločnosti sú
striktne oddelené (tzv. „ring fencing“) od aktív svojich členov. Dôchodkové správcovské spoločnosti pôsobia ako zástupcovia svojich
členov pri narábaní (podnikaní) s ich dôchodkovými úsporami. Neistotu rozhodovania verejných činiteľov nahradila neistota finančného
podnikania.
Všetky dôchodkové správcovské spoločnosti musia mať platnú licenciu a sú pod dohľadom Národnej banky Slovenska. Regulačné nástroje
nižšej právnej sily sú vydávané Ministerstvom financií a Ministerstvom
práce, sociálnych vecí a rodiny. Národná banka Slovenska je zároveň dozorný orgán pre doplnkové dôchodkové spoločnosti a vlastný doplnkový
dôchodkový systém. Nasledovná tabuľka demonštruje základné informácie dôchodkových správcovských spoločností. V januári 2010, bola dôchodková správcovská spoločnosť Československej obchodnej banky predaná inej spoločnosti „Poštovej banke a.s.”.
134
Dôchodková
správcovská
spoloþnosĢ
Licencia
vydaná
AllianzSlovenská
d.s.s31 ., a.s
AXA
d.s.s.,
a.s.
VÚB Generali
d.s.s., a.s.
ING
d.s.s.,
a.s.
AEGON
d.s.s., a.s.
ýSOB d.s.s.,
a.s.
Spolu
23.09.2004
ýistá
hodnota
aktív
30. júla
2010
(v tisíc
Euro)
1 045 018
08.10.2004
Podiel
na
trhu
%
ýlenstvo
(30. júl
2010)
Podiel
na trhu
%
32
439 629
31
896 624
27
372 242
26
24.09.2004
479 717
14
194 420
14
23.9.2004
366 807
11
147 238
10
01.10.2004
339 500
10
184 975
13
07.10.2004
185 135
6
93 750
7
3 312 801
100
1 432 254
100
Zdroj: Národná banka Slovenska
Súčasný zákon vyžaduje od dôchodkových správcovských spoločností, aby ponúkali tri typy fondov. Podľa maximálneho podielu vo svojom
portfóliu, ktorý môže byť investovaný ako akcie sa nazývajú:
• Rastový dôchodkový fond.
• Vyrovnaný dôchodkový fond.
• Konzervatívny dôchodkový fond.
Majetok v konzervatívnom dôchodkovom fonde sa môže použiť len na
dlhopisové a peňažné investície. Majetok v konzervatívnom dôchodkovom fonde musí byť v plnej výške zabezpečený voči menovému riziku.
Majetok v konzervatívnom dôchodkovom fonde môže dosahovať maximálnu priemernú modifikovanú duráciu32 v hodnote 2. Priemerná modifi-
31
Dôchodková správcovská spoločnosť, a.s.
Durácia je miera citlivosti cien dlhopisov na zmeny úrokovej miery. Je to miera priemernej doby
predchádzajúcej platbám do splatnosti jednotlivých dlhopisov. Určuje sa v rokoch. Čím je durácia
portfólia vyššia, tým sa i miera citlivosti dlhopisov na tieto zmeny zvyšuje.
32
135
kovaná durácia na účely tohto zákona vyjadruje pomer zmeny hodnoty
majetku v dôchodkovom fonde pri jednotkovej zmene úrokovej sadzby,
ktorá priamo alebo nepriamo ovplyvňuje hodnotu majetku v dôchodkovom
fonde.
Hodnota akciových investícií môže spolu tvoriť najviac 50% hodnoty majetku vo vyváženom dôchodkovom fonde. Hodnota dlhopisových a peňažných
investícií musí spolu tvoriť najmenej 50% hodnoty majetku vo vyváženom
dôchodkovom fonde. Majetok vo vyváženom dôchodkovom fonde, ktorý nie
je zabezpečený voči menovému riziku, môže predstavovať najviac 50% hodnoty majetku vo vyváženom dôchodkovom fonde.
Hodnota akciových investícií môže spolu tvoriť najviac 80% hodnoty
majetku v rastovom dôchodkovom fonde. Majetok v rastovom dôchodkovom fonde, ktorý nie je zabezpečený voči menovému riziku, môže predstavovať najviac 80%hodnoty majetku v rastovom dôchodkovom fonde.
Aby sa predišlo riziku znehodnotenia investícií pred blížiacim sa dôchodkovým vekom, zákon obmedzuje použitie niektorých typov fondov
z ohľadom na vekovú skupinu.
INVESTOVANIE V STAROBNOM DÔCHODKOVOM SPORENÍ
Celkovo aktíva v tzv. druhom pilieri dôchodkového systému dosiahli
hodnotu 3,55 miliárd Eur v 22. októbri 2010, čo bolo približne niečo viac
než 5 % z HDP. Z dlhodobej perspektívy, avšak, výška nahromadených
aktív sa očakáva, že dosiahne úroveň 60 % HDP do roku 2060. Tak sa
stane rozhodujúcim aktérom v štáte.
Tabuľka č. 27: Aktíva tzv. druhého piliera v % z HDP
Rok
Dôchodkové
sporenie
Distribúcia čistých hodnôt aktív podľa typov fondov zodpovedá tomuto stavu, ako vidieť v tabuľke.
Tabuľka č. 26: Čistá hodnota aktív tzv. druhého piliera dôchodkových fondov podľa typu, 30. júl 2010
Typ fondu
Konzervatívny
Vyrovnaný
Rastový
Spolu
Podiel þlenstva v %
4,2
27,0
68,6
100,0
Zdroj: Národná banka Slovenska
136
ýistá hodnota aktív
(v tisíc Euro)
147 551
998 183
2 197 066
3 312 801
%
4
30
66
100
2020
16.5
2030
28.4
2040
41.7
2050
53.4
2060
61.2
Zdroj: Economic Policy Committee (Pension schemes, 2009)
Tabuľka č. 28: Investičné limity dôchodkových fondov
Tieto obmedzenia sú:
• Sporiteľ, ktorý má viac ako 47 rokov veku (t.j. pätnásť rokov pred dôchodkovým vekom 62 rokov) môže mať iba konzervatívny, alebo vyrovnaný dôchodkový fond.
• Sporiteľ starší než 55 rokov veku (t.j. sedem rokov pred dôchodkovým
vekom 62) môže mať iba konzervatívny dôchodkový fond.
Podľa informácií z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností,
z 1,4 milióna sporiteľov, 68,6 % členov bolo v rastových fondoch, 27,0 %
vo vyrovnaných fondoch a 4,2 % v konzervatívnych fondoch v júli 2007.
2007
2.5
Typ dôchodkového fondu
Akcie
Rastový
Vyrovnaný
Konzervatívny
>80%
>50%
Žiadne akcie
Cenné papiere a nástroje
finanþného trhu
Nemá limit
AspoĖ 50%
100%
Nasledujúca tabuľka predstavuje deľbu celkových aktív podľa jednotlivých investičných nástrojov. V minulých rokoch dôchodkové správcovské spoločnosti nikdy nedosiahli maximálne limity pre akcie. Počiatkom
roku 2008, bol podiel aktív najvyššie medzi 15 a 20% v rastových fondoch a medzi 10 a 15% vo vyrovnaných fondoch. Ako reakcia na pokles
trhu z dôvodu finančnej krízy, dôchodkové správcovské spoločnosti znížili svoj podiel na akciách počiatkom roku 2009 asi o polovicu. V polovici
roku 2009 podiel akcií spadol takmer na nulu.
Ďalšia tabuľka prezentuje hrubé nominálne miery návratu dôchodkového fondu z tzv. druhého piliera za jednotlivé obdobia. Priložený graf demonštruje trendy v aktuálnych dôchodkových hodnotách 33 od zavedenia
33
Úvodná dôchodková hodnota v čase začiatku činnosti dôchodkových správcovských spoločností bola stanovená na 0,033194 Eura (rovné jednej vtedajšej Slovenskej korune). Následne sa
aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky je určovaná ako čistá hodnota aktív dôchodkového fondu
delená celkovým počtom dôchodkových jednotiek na individuálnych účtoch všetkých členov
(sporiteľov).
137
Tabuľka č. 29: Aktíva dôchodkových fondov tzv. druhého piliera podľa investičných nástrojov (30. júl 2010)
Použitie
Bankové úložky
Cenné papiere
Štátne dlhopisy
Akcie, podiely
Iné
Záväzky
Spolu
Hodnota (v tisíc Eur)
1,126,108
1,032,187
1,185,296
1,302
17,179
– 49,271
3,312,801
%
34
31
36
0
1
–1
Zdroj: Národná banka Slovenska
SPRÁVA
Správne poplatky platené v tzv. druhom pilieri sú nasledovné:
• 0,5% z mesačných príspevkov zostávajú Sociálnej poisťovni na zabezpečovanie centrálneho registra sporiteľov na výkon transferov prostriedkov do dôchodkových správcovských spoločností.
• 1% z mesačných príspevkov si necháva dôchodková správcovská spoločnosť za správu osobných účtov sporiteľov.
• Maximálne 0,025% mesačne (0,3% ročne) z čistej hodnoty aktív dôchodkového fondu zostáva dôchodkovej správcovskej spoločnosti za
správu aktív. Táto hodnota bola znížená k 1. júlu 2009 z pôvodnej sumy
0,065% mesačne (0,78% ročne) na skôr spomenutú úroveň.
• Maximálne 5,6% z príjmov získaných každých šesť mesiacov si môžu
ponechať dôchodkové správcovské spoločnosti zo zhodnocovania aktív dôchodkového fondu. Tento poplatok bol zavedený od 1. júla 2009.
Tabuľka č. 30: Reálne zhodnotenie fondov (s infláciou)
Fond
Konzervatívny
Vyrovnaný
Rastový
31.12.2006
31.12.2007
31.12.2008
31.12.2009
31.12.2010
30.6.2011
1,2%
0,4%
1,0%
-0,5%
0,6%
0,8%
-2,7%
1,5%
1,6%
2,1%
-7,4%
-7,0%
-6,8%
-10,1%
1,7%
2,1%
2,5%
-9,3%
-8,9%
-8,8%
-12,1%
31.12.2005
Zdroj MPSVR SR
V prípade záporného výnosu musia doplatiť zo špeciálne zriadeného
garančného účtu,34 prípadne z vlastných zdrojov rozdiel tak, aby mal sporiteľ na účte minimálne sumu, ktorú tam vložil. Cieľom týchto zmien bolo
znížiť administratívne náklady a zabrániť znehodnocovaniu úspor v tzv.
druhom pilieri.
Uplatňuje sa 16 eurový poplatok za každý prechod do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti v priebehu jedného roka od posledného podpisu zmluvy. Inak je prechod bezplatný. Tento poplatok zostáva Sociálnej
poisťovni.
VYPLÁCANIE DÔCHODKOV ZO STAROBNÉHO SPORENIA
systému tzv. druhého piliera. Investičný výkon dôchodkových fondov bol
výrazne ovplyvnený globálnou finančnou krízou. Od počiatku roku 2008,
bol zaznamenaný výrazný prepad v aktuálnej hodnote dôchodkových jednotiek z dôvodu straty hodnôt akcií na globálnych trhoch. Aj keď všetky tri
typy fondov neskôr zaznamenali pozitívne zisky aktuálne hodnoty rastových a vyrovnaných fondov sa nevrátili na svoju úroveň z pred krízy. Navyše reálna hodnota všetkých fondov je výrazne znehodnocovaná infláciou.
Slovensko zaviedlo trhový benchmarking (porovnávanie) na regulovanie návratnosti (zisku). Tento nástroj môže spôsobiť, že všetci dôchodkoví
manažéri sa budú orientovať na podobné portfólia blízke benchmarkingu.
Jeden z makroekonomických argumentov pre zavedenie starobného
dôchodkového „sporenia“ bolo, že to zlepší domáci finančný trh. Preto
bol sprvu stanovený limit na zahraničné investovanie. Avšak veľmi skoro
bolo jasné, že to nie je v súlade s legislatívou EÚ v súvislosti so slobodou
pohybu kapitálu a tieto limity museli byť uvoľnené. Napriek akumulácii
aktív v súkromných dôchodkových fondoch, nejestvuje dôkaz o rozvoji
finančného trhu v dôsledku zavedenia tzv. druhého piliera.
138
Zo starobných úspor možno vyplácať starobné, predčasné starobné
a pozostalostné dôchodky. Komerčná poistná spoločnosť podľa výberu
sporiteľa vykonáva túto platbu dôchodkov (anuít). Na požiadavku sporiteľa, dôchodková správcovská spoločnosť prevedie zostatok na účte osobnom dôchodkovom účte do poisťovne, ktorá má zmluvu na poskytovanie
doživotného dôchodku (anuity).
V zásade starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok môže byť
vyplácaný v podobe doživotných anuít. Ak však sporiteľ spĺňa kvalifikačné
podmienky na starobný (alebo predčasný starobný) dôchodok a bol v systéme
aspoň 15 rokov, časť sumy na účte, ktorá je nad rezervnú a zodpovedá sume
zabezpečujúcu aspoň 60 % životného minima v podobe anuity, môže byť
vybratá a to buď jednorazovo, alebo postupne programovo.
34
Na Slovensku vznikol osobitný garančný fond platený dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Garančný fond sa užíva v prípade vzniknutej potreby na pokrytie strát klientov dôchodkových fondov.
139
V takomto prípade dôchodková správcovská spoločnosť prevedie sumu
vyžadovanú na platbu doživotnej anuity (nie nižšej než 60 % životného
minima dospelej osoby) z dôchodkového fondu. Dôchodková spoločnosť
potom uzatvorí zmluvu o vyplácaní doživotnej anuity (na komerčnom
základe na základe úmrtnostných tabuliek) s doterajším sporiteľom. Dôchodková správcovská spoločnosť potom vypláca zvyšný prebytok na účet
sporiteľa po dobu programového výberu podľa rozhodnutia sporiteľa resp.
jednorazovo.
Z „dozrievaním“ kapitalizačného systému sa očakáva vyššia miera
podielu na príjmoch v ďalších desaťročiach, ktorá by to teoreticky mohla
byť polovicou z miery náhrady. Prvých poberateľov z tzv. druhého piliera
môžeme očakávať v roku 2020, po splnení podmienky minimálnej doby
sporenia 15 rokov. Ako viacej ľudí a viacej ľudí bude z tzv. druhého piliera odchádzať do dôchodku, výdavky z tohto systému budú výrazne rásť.
Zákon o starobnom dôchodkovom sporení vyžaduje používanie zmiešaných úmrtnostných tabuliek pre obidva rody (unisex) pre výpočet životných
anuít. Použitie takýchto spoločných tabuliek môže znížiť nerovnosti v príjme
z dôvodu rozdielnych očakávaní dožitia mužov a žien v dôchodkovom veku
(v súčasnosti je okolo 6 rokov).
zosnulého a sirotský dôchodok je do výšky 30% dávok zosnulého. Ak
zosnulý poberal dávku programovým výberom, dôchodková správcovská spoločnosť vyplatí jednorazovo zvyšok z účtu.
Je tiež možné darovať časť starobných úspor v tzv. druhom a treťom pilieri,
keďže úspory sa chápu ako osobný majetok sporiteľa. Po dosiahnutí dôchodkového veku, sporiteľ v tzv. druhom pilieri môže darovať zvyšný prebytok
svojich úspor po kúpe doživotnej anuity od komerčnej poistnej spoločnosti
(ktorá musí mať výšku aspoň 60% životného minima). Otázne je či životné
minimum je tou úrovňou, ktorá poskytuje dôstojnú starobu. Darovanie je samozrejme v podstate možné aj spôsobom programového výberu, kde nikto
nekontroluje, komu dôchodkyňa/dôchodca peniaze daruje.
PRIMERANOSŤ DÔCHODKOV
Tabuľka ukazuje počet poberateľov dôchodkov35 podľa druhu a priemernú
sumu ich dôchodkov v roku 2009.
Tabuľka č. 31: Počet dôchodkýň/dôchodcov a priemerná výška dávky podľa druhu, 2009
Dôchodok
Graf č. 4: Veková skladba sporiteľov k 31. decembru 2007
Starobný
Predþasný
Invalidita
Vdovský/vdovecký
Sirotský (deti)
Iný (platený štátom)
Spolu
Poþet osôb
931 795
56 352
204 378
337 505
28 978
8 875
1 567 883
Priemerný
dôchodok
v Eurách
339,73
350,61
249,43
204,33
122,58
Zdroj: Sociálna poisťovňa
Komerčné poisťovne budú zrejme postupovať podľa súčasnej situácie
na finančnom trhu a budú kalkulovať aj riziká, ktoré zákon nerieši. Môže
nastať situácia, že nenastane zhoda v ponuke a dopyte. Nie je určený žiadny
dolný limit pre anuitu (dôchodok), ani povinnosť jednej z budúcich zmluvných strán súhlasiť s podmienkami. Takáto „patová“ situácia nemá zákonné riešenie.
Podobne ako vo verejnom dôchodkovom poistnom systéme suma vdovskej (vdoveckej) penzie z tzv. „druhého pilieru“ je do výšky 60% dávky
140
V roku 2009 priemerný mesačný starobný dôchodok mal výšku 339,73
Eur. Takmer 30 % dôchodcov dostávalo penziu vo výške od 350 do 465
Eur. Druhá najpočetnejšia skupina sú ľudia s penziami pod 350 Eur. Na
druhej strane 1 260 osôb (0,1% zo všetkých poberateľov penzie) dostáva
dôchodok viac ako 1 000 Eur.
Nasledujúca tabuľka porovnáva priemernú (hrubú) penziu s priemernou
hrubou mzdou v období 2004 – 2009. Priemerná hrubá miera náhrady
35
Celkový počet poberateľov dôchodkov je 1 275 932. Rozdiel je z dôvodu, že niektorí dôchodcovia sú oprávnení poberať viacero dôchodkov.
141
(pomer obidvoch premenných ukazovateľov) dosiahol najnižšiu úroveň
43,3% v roku 2008, s nárastom na 45,3% v roku 2009. Bolo to dôsledkom nižšieho nárastu miezd z dôvodu krízy (okolo 3% v roku 2009),
v kombinácii s indexáciou dôchodkov (6,95% v roku 2009). Je potrebné
uviesť posun dátumu pravidelného indexovania, ktorý bol zmenený od
roku 2009 z 1. júla na 1. január. Išlo o riešenie vtedajšieho prudkého prepadu, aby sa nemuselo čakať, tak sa jednorázovo skrátilo medziobdobie
na 6 mesiacov pre druhý polrok 2008. Okrem tohto ak pripočítame osobitné vianočné dávky, priemerná hrubá miera návratu stúpne o 0,6% na
45,9% pre rok 2009.
Tabuľka č. 32: Priemerné hrubé miery náhrady v rokoch 2004 – 2009
Rok
Priemerný
dôchodok
(v Eurách)
Priemerná mzda
(v Eurách)
Miera náhrady %
2004
234
2005
256
2006
273
2007
295
2008
313
2009
337
525
573
623
669
723
744
44,5
44,7
43,8
44,1
43,3
45,3
Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky
Z dôvodu nemožnosti zabezpečenia si príjmu vlastnou prácou, alebo aj z dôvodu slabého zdravia starší ľudia predstavujú ľahko postihnuteľnú skupinu vo vzťahu k riziku chudoby. Podľa údajov poskytnutých Štatistickým úradom uvedeným v nasledovnej tabuľke, 10,8 %
z populácie vo veku nad 65 rokov sa nachádzalo pod hranicou chudoby v roku 2008. Tento počet narástol o 3,7 % od roku 2004. V roku
2008 bol zaznamenaný pokles chudoby medzi dôchodcami (0,8 percent). Dôchodcom sa mohla stať aj predčasne penzionovaná osoba, nie
plne z vlastnej vôle, z dôvodu nedostatku pracovnej príležitosti, resp.
aj vekovej diskriminácie.
Ako uvádza aj štúdia OECD súčasný penzijný systém, môže vytvárať
riziko chudoby pre staršie osoby poskytovaním iba nízkych dôchodkov.
To sa týka predovšetkým pracujúcich, ktorí prispievajú na minimálnej úrovni (čo je typickým prípadom u samostatne zárobkovo činných osôb) a tých
ktorí majú krátke doby poistenia, výpadky v sporení (napr. nezamestnanosť a z iných rôznych objektívnych príčin).
Podľa dnešného systému, neexistuje žiadna garancia minimálneho dôchodku. Ľudia s veľmi nízkym príjmom sú odkázaní iba na možnosť dávky v hmotnej núdzi. Ak vzrastajúci počet ľudí bude upadať do biedy, toto
vyvolá budúce sociálne napätie a fiškálne problémy ako zabezpečiť sociálnu ochranu starších ľudí.
Príspevky aj dôchodkové dávky do vereného systému sociálneho
poistenia sú nateraz vyňaté z dane z príjmu. Príspevky do starobného
sporenia majú výnimku z dane z príjmu. Príspevky do dobrovoľného
doplnkového dôchodkového sporenia majú daňovú úľavu iba do určitej mieri. V doplnkovom systéme môžu časť svojich príspevkov zamestnávatelia zahrnúť do nákladov. V roku 2005 bola obdobná úľava rozšírená aj na životnú poistku. Dôležitý je účel poistenia/sporenia na starobu a nie inštitúcia samotná. Pochopiteľne, že táto daňová úprava môže
byť predmetom „normalizácie“. Väčšinový model v krajinách EÚ totiž
je používanie zdanenia v rôznych modalitách. Úspory na jednej strane
spôsobia straty na druhej, t.j. nižšie starobné príjmy a možný nárast
chudoby.
PRÍSPEVKOVÉ MIERY
Ďalšia tabuľka sumarizuje príspevkové miery systémov sociálneho poistenia. Celková miera príspevkov do dôchodkového systému je 28,75 %,
ktorá tvorí:
• 18% na starobné poistenie (zamestnávatelia 14%, zamestnanci 4%).
• Členovia tzv. druhého dôchodkového piliera prispievajú 9% (zamestnávateľ 5%, zamestnanec 4%) do priebežného starobného poistenia
a druhých 9% (platených zamestnávateľom) ide na osobné sporivé účty
v súkromných dôchodkových fondoch.
• 6% na invalidné poistenie (zamestnávateľ 3%, zamestnanec 3%) a 4,75%
ide ako príspevok na rezervný fond (platí iba zamestnávateľ).
Tabuľka č. 33: Miery chudoby u starších a dôchodcov v rokoch 2004-08
Rok
Populácia vo
veku 65 alebo viac
(%)
Dôchodcovia (%)
2004
2005
2006
2007
2008
7,1
6,9
8,5
8,1
8,3
7,9
9,9
9,7
10,8
8,9
Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky
142
Samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne poistení pracovníci
platia zamestnanecké aj zamestnávateľské príspevky spolu.
Zamestnanci sú krytí nemocenskými dávkami, úrazovým poistením,
nezamestnaneckým poistením, zdravotným poistením a garančným poistením (ktoré chráni zamestnancov platením príspevkov v prípade insolventnosti ich zamestnávateľa). Celkovo tvoria príspevky do sociálneho
poistenia 48,6% z vymeriavacieho základu.
143
Tabuľka č. 34: Miery príspevkov do sociálneho poistenia podľa druhu
Iba sociálne poistenie
(nie sú þlenmi sporenia)
Starobné
poistenie („prvý
pilier“)
Starobné
poistenia („druhý
pilier“)
Invalidita
Rezervný fond
solidarity
Celkovo
dôchodkové
príspevky
Nemocenské
poistenie
Úrazové poistenie
Garanþné
poistenie
Nezamestnanecké
poistenie
Zdravotné
poistenie
Celkové
prispievanie
na
sociálne poistenie
bez starobného
SPOLU
ýlenovia sporivého systému
Zamestnanec
ZamestnávateĐ
Zamestnanec
ZamestnávateĐ
4,00 %
14,00 %
4,00 %
5,00 %
-
-
9,00 %
3,00 %
3,00 %
3,00 %
3,00 %
-
4,75%
-
4,75 %
7,00 %
21,75 %
7,00 %
21,75 %
28,75%
28,75%
1,40 %
1,40 %
1,40 %
1,40 %
-
0,80 %
-
0.80 %
-
0,25 %
-
0,25 %
1,00 %
1,00 %
1,00 %
1,00 %
4,00 %
10,00 %
4,00 %
10,00 %
6,40 %
13,45 %
6,40 %
13,45 %
19,85 %
19,85 %
48,6 %
48,6 %
K 1. júlu 2010 maximálny vymeriavací základ pre platbu príspevkov
do základných starobných systémov vzrástol z troch na štvornásobok priemernej hrubej mzdy. V tomto čase je maximálny vymeriavací základ je
2978 Eur. Vyššie príjmy sa nezohľadňujú a tvoria väčšinu výpadku možných príjmov.
V roku 2010 minimálny vymeriavací základ pre povinne poistenú samostatne zárobkovú osobu a dobrovoľne poistenú osobu bol 44,2%
z mesačného všeobecného vymeriavacieho základu z roku 2008, čo sa
rovná 141,25 Eur (44,2% z 319,58 Eur). Je to zároveň najčastejšie zvolený
vymeriavací základ tejto skupiny osôb. Pochopiteľne, že pravdepodobnosť získania primeraného dôchodku oproti skupine zamestnancov, resp.
dôchodku na úrovni zamestnancov nie je temer žiadna.
Minimálny vymeriavací základ pre zamestnancov nebol stanovený.
Vychádza sa však z povinnosti zamestnávateľov plniť záväzky zákona
144
o minimálnej mzdy. V roku 2010 bola určená minimálna mzda pre zamestnanca vo výške 307,70 Eur mesačne a 1,768 Eur za hodinu práce.
Naviazanosť odvodov na mzdu (minimálnu mzdu) definuje nepriamo dolný limit. Úvahy o zrušení minimálnej mzdy, zrušení jej jednotnej celoštátnej hodnoty, alebo iné zmeny, majú samozrejme okamžitý dopad na príjem v starobe, chudobu, resp. zvyšovanie regionálnej disparity.
PÔSOBENIE FONDOV
Ďalej uvedená tabuľka predstavuje príjmy a výdavky Sociálnej poisťovne v rokoch 2004 -2009. Od spustenia tzv. druhého piliera v roku
2005, boli niektoré príspevky odklonené do súkromných dôchodkových
fondov tzv. druhého piliera. Z tohto dôvodu výdavky na penzijné dávky
prekročili úroveň príjmov (vybratých príspevkov). Deficit starobných dôchodkov (tzv. explicitný dlh) každý rok je zhruba 1,2 % z HDP. Svetová
banka nazývala dôchodkový dlh pre budúce generácie z dôvodu starnutia populácie ako „implicitný dlh“. Na zdôvodnenie „logiky“ tohto dlhu
ho nazýva explicitný dlh. Výraz, ktorý sa užíval na obhajobu privatizácie staroby. Na pokrytie tohto dlhu musí štát od roku 2006 presúvať
prostriedky z finančných aktív vytvorených privatizáciou národného
(spoločného) majetku do Sociálnej poisťovni. Avšak tieto zdroje štátnych finančných rezerv (vzniknuté z privatizácie) boli vyčerpané v roku
2010; preto musí štát dlhodobo priamo dotovať starobné dôchodkové
poistenie priamo zo štátneho rozpočtu. Tieto dotácie vytvárajú zvýšený
dlh verejných výdavkov, ktorý núti robiť úspory, ktoré zhoršujú všeobecnú sociálnu situáciu žijúceho obyvateľstva. Ľudia tak sami sanujú
súkromné dôchodkové fondy.
Ako vidieť v tabuľke, sumy štátnych dotácií zodpovedajú príspevkom prevedeným Sociálnou poisťovňou do dôchodkových fondov. Lepšie povedané, ak by tu nebol tzv. druhý pilier, Sociálna poisťovňa by
bola schopná pokrývať svoje výdavky z príjmov bez žiadostí na štátne
dotácie.
Tabuľka č. 35: Transfery štátu a Sociálnej poisťovni v rokoch 2005 – 2009 (v mil. Eur)
Rok
Transfer Sociálnej
poisĢovne do
dôchodkových fondov
Transfer štátu do
Sociálnej poisĢovni
2005
305
2006
606
2007
750
2008
815
2009
744
0
637
671
568
875
Zdroj: Sociálna poisťovňa.
145
Počas obdobia globálnej finančnej krízy v rokoch 2009 – 2010, rastúcej nezamestnanosti a poklesu rastu miezd, boli priamo negatívne ovplyvnené príspevky platené do Sociálnej poisťovni.
Tabuľka č. 36: Príjmy a výdavky Sociálnej poisťovni v rokoch 2004 – 2009 (v mil. Eur)
Rok
Celkové
príjmy
(starobné
poistenie)
Príspevky:
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2 246,08
1 962,33
2 526,32
2 810,46
3 018,29
3 234,13
2 276,82
1 950,54
1 843,06
1 994,85
2 199,36
2 123,74
- Zamestnanci
358,30
391,08
433,24
484,96
542,73
517,79
- Zamestnávatelia
1 415,44
1 092,96
958,68
1 048,99
1 325,05
1,259,60
- Samostatne
zárobkovo
þinní
- DobrovoĐne
poistení
- Dlžné
poistné
a sankcie
- Štát
93,32
98,90
93,05
98,81
111,84
120,31
13,83
13,40
12,04
7,57
7,73
7,87
125,91
118,72
86,97
95,37
127,95
118.83
- Sociálna
poisĢovĖa
Iné (vrátane
Štátnych
finanþných
rezerv
Transfer
z predošlého
roku
Celkové
výdavky:
Starobné
dôchodky
- Predþasné
dôchodky
- Dôchodky
v invalidite
- ýiastoþné
dôchodky
v invalidite
- Vdovské
dôchodky
- Vdovecké
dôchodky
- Sirotské
dôchodky
- Poistné za
poberateĐov
invalidných
dôchodkov
Zúþtovanie
dávok
146
117,74
79,74
71,75
73,93
83,38
97,99
152,28
155,74
160,33
185,22
0,68
1,35
3,11
1,92
637,96
671,62
570,11
877,09
29,85
65,10
93,08
196,35
325,03
306,99
3 313,35
3 627,6
3 981,87
4 386,37
4 532,32
5 035,17
2 116,53
2 586,04
2 790,57
3 029,75
3 222,66
3 595,38
17,42
46,27
119,93
161,77
218,70
240,23
644,00
421,84
460,51
510,52
560,35
622,26
-
-
-
-
-
-
352,10
381,96
406,92
432,88
458,46
496,81
3,74
6,80
10,84
23,96
30,19
35,57
27,28
29,20
32,96
10,84
41,58
44,49
152,28
155,75
159,48
184,33
x
x
- Príspevky na
starobné
dôchodkové
sporenie za
poberateĐov
invalidných
dôchodkov
Prevod do
budúcich
rokov
x
x
0,66
2,24
x
x
114,54
146,11
242,94
365,97
415,87
251,90
Zdroj: Sociálna poisťovňa
PÔSOBENIE VEREJNÝCH FINANCIÍ
Zvýšené výdavky spojené so zavádzaním (alibisticky nazvané ako premena implicitného dlhu na explicitný, teda ako niečo čo tuž aj tak je) tzv.
druhého piliera negatívne ovplyvnil financovanie verejného systému starobného poistenia. V tejto súvislosti Slovensko, ale aj iné nové členské
štáty EÚ s porovnateľnými dôchodkovými systémami majú podobné problémy s plnením kritérií verejného dlhu podľa platných kritérií Európskej
únie.
17. augusta 2010 deväť členských štátov EÚ (Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Švédsko)
poslali list európskemu komisárovi pre hospodársku a monetárnu politiku, aby EÚ odpočítala z verejného dlhu platby do povinných súkromných
dôchodkových fondov (náklady na prechod z priebežného systému do
plne kapitalizačných dôchodkov).
Európsky komisár pre hospodársku a monetárnu politiku potvrdil svoj
postoj 29. septembra 2010, uvádzajúc, že problémy spojené s nákladmi
na dôchodkovú reformu by mohli byť riešené v rámci Paktu stability a rastu.
V októbri 2010 Európsky komisár pre hospodársku a monetárnu politiku
priznal legitimitu snahy deviatich členských štátov EÚ na odpočítanie tranzitívnych nákladov ich dôchodkových reforiem, ale uviedol, že súčasný
účtovný systém EÚ to neumožňuje. Komisár vyzval reformátorov dôchodkov, aby nezohľadňovali iba udržateľnosť samotných systémov bez dopadu na verejné financie v súvislosti s rozpočtovým deficitom a dlhom.
V roku 2011 viaceré štáty zmenili svoju dôchodkovú politiku a znížili podiel
kapitalizačných systémov na povinnej schéme, čím sa predošlé problémy
s deficitom stávajú pre ne menej ťaživým. Konali tak aj vzory pre slovenskú reformu: Maďarsko a Poľsko.
DEMOGRAFICKÉ STARNUTIE A POČET DÔCHODCOV
x
x
x
0,13
0,38
0,43
Tabuľka ukazuje, že počet dôchodcov a ich podiel na celkovej populácii postupne rastie.
147
Tabuľka č. 37: Počet dôchodcov a ich podiel na celkovej populácii v období 1995 – 2009
Rok
Dôchodcovia
% z populácie
1995
1 168 127
21,8
2000
1 197 363
22,2
2005
1 216 253
22,6
2009
1 275 932
23,5
Stredná dĺžka života pri narodení podľa pohlavia je priemerný počet
rokov, ktoré pravdepodobne ešte prežije práve narodená osoba
v príslušnom rode za predpokladu, že sa úmrtnostné pomery nezmenia.
Vyjadrená je v rokoch.
Zdroj: Sociálna poisťovňa
Index ekonomickej závislostí starších ľudí je podiel populácie vo veku
65 rokov a viac z populácie vo veku 15 – 64. Pomer je daný počtom závislých osôb na 100 osôb v ekonomickom aktívnom veku (15 – 64). Vhodnejšie je používať (minimálne vo vyspelejších štátoch) populáciu 20 až 64
ročných. Na Slovensku bude populácia vo veku 65 rokov a viac (predpokladaný dôchodkový vek po najbližších úpravách) po vyrovnanom období pred rokom 2010, rýchlejšie rásť v ďalších obdobiach.
Tabuľka č. 38: Index ekonomickej závislosti starších ľudí. Stredný variant, 1990-2050
Rok
1990
1995
2000
2005
2010
2015
2020
2025
2030
2035
2040
2045
2050
65+/15-64
16
16
16
16
17
19
23
27
30
32
36
42
49
65+/20-64
18
19
19
18
19
21
25
30
33
35
39
46
53
Zdroj: OSN (World Populations Prospects, 2011)
Stredná dĺžka života v danom veku je priemerný počet rokov, ktoré
pravdepodobne ešte prežije osoba v príslušnom veku za predpokladu, že
sa úmrtnostné pomery nezmenia. Zvykne sa používať aj názov nádej na
dožitie alebo očakávaná dĺžka života. Je to najčastejšie používaná globálna charakteristika na hodnotenie úmrtnosti.
148
Tabuľka č. 39: Stredná dĺžka života pri narodení podľa pohlavia. Stredný variant,
1990-2050
Obdobie
1990-1995
1995-2000
2000-2005
2005-2010
2010-2015
2015-2020
2020-2025
2025-2030
2030-2035
2035-2040
2040-2045
2045-2050
Spolu
72.1
72.8
73.8
74.7
75.6
76.4
77.2
77.9
78.5
79.2
79.7
80.3
Muži
67.8
68.7
69.8
70.7
71.8
72.7
73.6
74.4
75.1
75.8
76.4
77.1
Ženy
76.2
76.9
77.8
78.5
79.3
80.0
80.7
81.3
81.9
82.4
83.0
83.5
Ženy žijú
dlhšie
8,4
8,2
8,0
7,8
7,5
7,3
7,1
6,9
6,8
6,6
6,6
6,4
Zdroj: OSN (World Populations Prospects, 2011)
Podľa projekcie OSN by sa mal rozdiel v strednej dĺžke medzi mužmi
a ženami pomaly znižovať. Podľa údajov vidieť, že tento rozdiel bude dlhodobo významne zasahovať do obdobia staroby a bude mať zrejme vplyv
na príjem starších žien.
Očakávaná dĺžka života sa zvyšuje ako v EÚ tak i na Slovensku, čo je
pozitívne. Ak porovnávame roky 1990 a 2005, zistíme nie príliš optimistický výsledok, že rozdiel medzi pravdepodobnosťou dožitia v EÚ25 (všetky členské krajiny EÚ bez Bulharska a Rumunska) a na Slovensku sa zväčšil. Podľa odhadov Výboru pre hospodársku politiku EÚ sa predpokladaná dĺžka dožitia na Slovensku zvýši vo veku 65 o 6,8 rokov pre obidve
pohlavia v období medzi rokmi 2008 a 2060, čo je viac ako 5,3 rokov
priemeru EÚ27 (o niečo by sa mal znížiť rozdiel v dožití medzi mužmi
a ženami).
149
Tabuľka č. 40: Stredná dĺžka života vo vybraných vekových skupinách podľa pohlavia
v rokoch 1990 a 2005
Skupina
Ženy 65
Muži 65
Ženy 75
Muži 75
Ženy 85
Muži 85
EÚ25
18,2
14,5
10,9
8,7
5,8
4,7
1990
Slovensko
16,0
12,3
9,5
7,7
5,4
4,7
Rozdiel
2.8
2.2
1.4
1.0
0.4
0.0
2005
Slovensko
17,1
13,3
9,9
8,0
4,9
4,5
EÚ25
20,0
16,6
12,2
10,1
6,2
5,5
Slovensko
2,9
3,3
2,3
2,1
1,3
1,0
Zdroj: Eurostat, Demographic statistics
Napriek tomu sa v poslednom období zvýšil rozdiel v strednej dĺžke
života mužova a žien medzi Slovenskom a krajín EÚ25. Navyše sa zhoršil
ukazovateľ u mužov vo veku 85+.
Výbor pre hospodársku politiku EÚ očakáva nárast nádej dožitia vo veku 65
rokov medzi rokmi 2008 a 2060 (nevážený priemer pre obidve pohlavia) pre
Slovensko 6,8 (čo je viac ako 5,3 u EÚ27. (Interim EPC-SPC Joint Report on
Pensions, 2011).
PROJEKCIA VÝVOJA
Výdavky na verejné dôchodky (starobné sociálne poistenie) pre Slovensko sú projektované s rastom od 6,8 % z HDP v roku 2007 na 10,2 %
z HDP v roku 2060 (o 3,4 percentuálnych bodov). Keď započítame aj tzv.
druh pilier výdavky majú vzrásť na 12,4% z HDP v roku 2060. Málokto
však verí, že parametre systému sa nezmenia (napr. vek odchodu do dôchodku, alebo „úspornejšia“ metóda indexácie).
Na Slovensku sa predpokladá pokles podielu dôchodkov na HDP
v období rokov 2007 až 2020, potom má dôjsť k nárastu s kulminovaním
ku koncu projektovaného obdobia. Hlavným faktorom za dlhodobým rastom výdavkov na dôchodky je starnutie populácie.
Tabuľka č. 41: Projekcia hrubých dôchodkových a príspevkov (ako % z HDP)
Dôchodky sociálneho
poistenia:
- Starobné a
predþasné
- iné dôchodky
Súkromné dôchodky
Celkovo výdavky
Pokles príjmu
sociálneho poistenia
2007
6,8
2020
6,3
2030
7,3
2040
8,3
2050
9,4
2060
10,2
4,3
3,6
4,1
4,8
5,6
6,2
2,5
0,0
6,8
1,0
2,7
0,1
6,5
1,4
3,2
0,5
7,8
1,6
3,5
1,0
9,3
1,7
3,8
1,7
11,1
1,7
4,1
2,2
12,4
1,8
Zdroj: Economic Policy Committee (Pension schemes, 2009)
150
Pokles príjmu sociálneho poistenia vyplýva zo zavedenia tzv. druhého
piliera, ktoré odklonilo časť príjmov (príspevkov) do kapitalizačných súkromných fondov.
SPRAVOVANIE A LEGISLATÍVNY PROCES
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne je vymenovaný a odvolaný vládou Slovenskej republiky. Dozorná rada Sociálnej poisťovni je dozorným
a kontrolným orgánom. Tvorí ju 11 členov. Jedným z nich je predseda
určený zo zákona a to je úradujúci minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Troch členov navrhujú reprezentatívne združenia odborov. Troch zástupcov navrhujú reprezentatívne združenia zamestnávateľov. Ďalej je tam jeden zástupca ministerstva práce a dvaja zástupcovia ministerstva financií
navrhnutých vládou a iba jeden zástupca poberateľov dôchodkov. Dozornú radu s výnimkou predsedu volí a odvoláva Národná rada. Majú päťročné funkčné obdobie.
Pre plnoprávneho člena Európskej únie je európske acquis communautaire záväzné a je integrálnou súčasťou slovenského práva. Stále väčšie množstvo „slovenských“ zákonov je pripravovaných na európskej úrovni. Krajiny EÚ usilujú o hlbšiu koordináciu, ale doposiaľ nie je vôľa dôchodky harmonizovať.
Dôchodkové zabezpečenie nepodlieha harmonizácii Európskej únie, preto
kompetencia legislatívnej iniciatívy je ešte v právomoci Slovenska. Dôchodková legislatíva je obvykle pripravovaná Ministerstvom práce, sociálnych
vecí a rodiny36. Členovia parlamentu majú tiež právo zákonodarnej iniciatívy. S určitými výnimkami to, ale v praxi nemá zrovnateľný význam.
Návrhy zákonov podliehajú vnútrorezortnému a medzirezortnému pripomienkovaniu. Vnútrorezortné pripomienkovanie sa týka ministerstva
a jeho organizácií. Pre vonkajšie medzirezortné pripomienkovanie existuje zoznam povinne pripomienkujúcich subjektov, príslušných inštitúcií
a orgánov, zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov, ale aj občianskej
spoločnosti a verejnosti, ktorí sú požiadaní o pripomienky. Zákony, ktoré
sú vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu sú prerokované (prediskutované) v Hospodárskej a sociálnej rade, ktorá je poradným a rokovacím fórom vlády a sociálnych partnerov na celoštátnej úrovni.
Návrhy legislatívnych aktov sú následne predložené do parlamentu
(Národnej rady), kde sú podrobené trom čítaniam. V prvom čítaní (prvotné sito) Národná rada buď odmietne návrh zákona, alebo ho posunie na
druhé čítanie. V tejto fáze sa nerobia pozmeňujúce návrhy. V druhom čí-
36
Nie vždy sa takto postupovalo. Pre túto štúdiu je mimoriadne zaujímavé, že podstatná časť
návrhu reformy a jej legislatívna podoba, ktorá zaviedla kapitalizáciu/investovanie starobných
úspor v roku 2005 bola pripravená súkromnou agentúrou s technickou pomocou expertov
z Latinskej Ameriky (hlavne Čile), ktorí boli financovaní Svetovou bankou podľa jej inštrukcií.
151
taní (ktoré je závažnou fázou), Národná rada prerokuje navrhnutý zákon
po 48 hodinách od obdŕžania správ spoločného výboru, čo zabezpečí
spoločný spravodajca. Predloženie pozmeňovacieho návrhu si vyžaduje
schválenie aspoň od 15 členov parlamentu. V treťom čítaní sa už môže
predložiť iba menšie lingvistické alebo technické opravy. Na záver tretieho čítania Národná rada hlasuje o návrhu.
SKÚSENOSTI ZÍSKANÉ Z DÔCHODKOVEJ REFORMY
V ROKOCH 2004 A 2005
Dôchodková reforma z rokov 2004 a 2005 bola jednou z najzákladnejších
ťažko napraviteľných zmien v Slovenskej republike od vyhlásenia samostatnosti. Dala základ pre zásadnú zmenu štátu, ktorá pomocou privatizácie staroby, umožňuje postupne odovzdať gro finančných aktív úzkej skupine majiteľov správcovských spoločnosti. Pravdou je, že takáto „reforma“ bola vykonaná bez skutočnej tripartity, alebo celospoločenského konsenzu. Zámerne
bol obídený celý vejár alternatívnych možností. Celá táto zmena bola pripravená, spustená a dokončená v priebehu 30 mesiacov. Legislatívny fundament
starobného dôchodkového sporenia bol pripravený súkromnou konzultačnou firmou bez celospoločenského vedomia a konsenzu, alebo poskytnutia
informácie o nej. Pojem reforma pre takýto postup nie je vhodný. Hlavným
tromfom bolo ohrozenie populácie starnutím a tvrdenie, že každý sa musí
postarať sám o seba (paradigma individualizmu). Ďalším argumentom
v prospech tejto zmeny, bol ten, že to povedie k rozdeleniu rizika trhu medzi
viaceré subjekty a tak sa prenieslo riziko na jednotlivcov, fyzické osoby.
Z dôvodu neexistencie predbežného konsenzu širokého politického spektra
a verejnosti, tento systém bol spochybnený mnohými expertmi.
Ako uvádza jeden z autorov: „Reforma systému dôchodkového zabezpečenia v Slovenskej republike nebola motivovaná neudržateľnosťou doterajšieho spôsobu financovania dôchodkového systému, pretože schválené
reformné opatrenia z celospoločenského hľadiska uvádzané problémy neriešia. Oficiálne uvádzaná argumentácia o potrebe reformovať dôchodkový systém má za cieľ odviesť pozornosť od skutočných dôvodov reformy,
a legitimizovať ju tak v očiach verejnosti. Skutočné dôvody sú najmä tieto:
Snaha inštitucionálnych investorov o rozšírenie finančných trhov prílevom
doteraz verejných financií; tlak medzinárodných finančných inštitúcií, obzvlášť Svetovej banky; snaha politikov presadiť neoliberálne chápanie zásluhovosti v dôchodkovom systéme; a snaha štátu presunúť riziko nepriaznivého vývoja zo seba na jednotlivca.“ (8 s., Ivan Lesay, 2005)
POSKYTOVANIE INFORMÁCIÍ
Tento nový dôchodkový systém bol ponúkaný celej slovenskej populácii predovšetkým pomocou masívnej reklamnej kampani. Marketingová
152
kampaň súkromných dôchodkových spoločností na reklamu dôchodkového sporivého systému rozhodne ovplyvnila správanie ľudí. Reklamy
zdôrazňovali: „vaše peniaze na vašom osobnom účte“, „možnosť dedenia“ a mať „svoje vlastné peniaze bez záväzku voči deťom či voči rodičom“ a to bolo pre mnohých ľudí žiaľ veľmi atraktívne. Marketingová reklama preháňala pozitívnosť aspektov sporivého systému, hoci zákon požadoval od reklám dôchodkových správcovských spoločností varovať, že
investovanie na finančných trhoch je spojené s rizikom a že výsledná suma
na osobnom účte nemôže byť garantovaná. Meradlom úspechu súkromných dôchodkových spoločností je zisk ich akcionárov, nie dôstojný život
sporiteľov v starobe bez ich vlastného zisku. To je prirodzená vlastnosť
trhovej ekonomiky.
Zmena bola vykonaná v rekordnom čase bez akejkoľvek transparentnosti a vedomosti o iných možnostiach. Zmena bola predložená slovenskej verejnosti spolu s masívnou reklamnou kampaňou. Táto kampaň nemala za účelom informovať, ale vykonať propagandu pre nábor do nového
systému. Hlavný zámer bolo získať čo najväčší počet „sporiteľov“ a nie
informovať o čo v systéme ide. Táto kampaň bola nadmieru úspešná.
Takmer 60% z poistencov sa zapojilo do tohto systému. Tento mimoriadny úspech začal budúce zisky dôchodkového podnikania.
Pojem „dôchodková reforma“ bol označený za najčastejšie používanú
frázu roku 2004. Mediálna kampaň vlády a vysoko nákladná kampaň
majiteľov dôchodkových správcovských spoločností zohrala rozhodujúcu
úlohu. Nikdy predtým, ani potom takúto kampaň Slovensko nezažilo.
Zatienila i predreferendovú kampaň o vstupe Slovenska do Európskej únie
v roku 2005. Reklamná kampaň ôsmich dôchodkových správcovských
spoločností bola preto po práve označená za najväčšiu v histórii Slovenska. Zákon vyžadoval upozorniť na to že investovanie na finančnom trhu
je spojené s rizikom a preto výsledný dôchodok nemôže byť zaručený.
Ochotu upozorniť na rizika podnikania možno nájsť v podobe drobného
písma textu upozornenia, ťažko čitateľného, čo splnilo literu zákona. Keď
sa kampaň začala, táto skutočnosť o nutnosti varovania sa sprvu jednoducho ignorovala. Nahradila ju istota „švajčiarskych“ dôchodkov a istota, že
sa nebude musieť starať o deti, o rodičov a že nebude nikomu „bremenom“.
Nebola žiadna reálna šanca poskytnúť nezávislú informáciu. Média sú
priamo závislé od svojich inzerentov a nie od abonentov a čitateľov. Peniaze budúceho dôchodkového podnikania boli využité na objednávky
vhodných štúdií (ktoré zabezpečili nezávislí experti, závislí od peňazí sponzorov), celebrít, verejných činiteľov a mediálnych mágov na zmanipulovanie verejnej mienky. Verejná mienka sa potom dožadovala svojich „práv“
na povinné súkromné sporenie.
Následkom tohto viac ako polovica, okolo 1,5 milióna z 2,6 miliónov
poistených osôb si vybrala nový kombinovaný dôchodkový systém. Vlá153
da očakávala (tvrdila) že číslo bude medzi 300 000 až 800 000. Asi jedna
štvrtina, z tých čo si zvolili tento postup, mala viac ako 40 rokov veku,
napriek faktu, že ich doba sporenia pred dôchodkovým vekom bude príliš
krátka, nato aby takéto rozhodnutie mohlo byť finančne zaujímavé. Toto
je dôkaz, že ľudia urobili takéto rozhodnutie bez plného vedomia očakávaných benefitov a rizík spojených so systémom postavenom na investovaní. Fiškálna negramotnosť spojená s nezodpovednými sľubmi
a profesionálnym marketingovým manipulovaním vyvolala vlnovú reakciu vstupov do systému. Takéto nezodpovedné rozhodovanie vyplýva
z neobjektívnych informácií a z neznalosti pôsobenia finančných trhov vo
všeobecnosti medzi populáciou. Agenti najatí na nábor do dôchodkových
fondov, boli platení od počtu, nie od kvality. Vyskytli sa aj podvody. Rad
osôb vstúpilo do nového systému bez vlastnej vôli. Niekto iný podpísal
ich dokumenty. Zákon nebol na to pripravený. Nebolo možné zrušiť takéto falošné zmluvy. Dôchodkové správcovské spoločnosti potrebovali dosiahnuť určitý počet klientov, bez ohľadu na ich schopnosť prispievať. Zisk
mali garantovaný, bez ohľadu na to či vôbec budú zhodnocovať zverené
finančné prostriedky. Celé to výrazne pripomína realitný trh v USA, kde
sa dávali hypotéky ľuďom, čo ich nikdy nemohli splatiť a následne vyvolanú finančnú krízu. Finančná kríza poskytla ťažké poučenie radom dôchodkových fondov, ktoré investovali do „naproste bezpečných finančných nástrojov“, ktoré sa stali zrazu bezcennými. V globálnom meradle
veľké množstvo nízko príjmových a aj stredne príjmových došlo o životné
úspory, domy a perspektívu slušnej staroby.
Až v apríli 2008 poskytla vláda informačnú brožúrku všetkým zamestnancom, ktorá objasňovala podstatu nového dôchodkového systému
a ponúkla čas na prehodnotenie rozhodnutia. V dokumente boli vysvetlené nepravdivosti a mýty o novom systéme. Priložená bola aj tabuľka na
porovnanie očakávaných starobných dávok v oboch systémoch v závislosti
od veku. Za určitých okolností pre zamestnancov starších ako 35 rokov
veku bude lepšie ak zostanú iba vo verejnom systéme sociálneho poistenia. Šírenie brožúrky vyvolalo diskusiu vo verejnosti v médiách o výhodách
a nevýhodách sociálneho poistenia a starobného sporenia. I v tejto etape
mali výhodu dôchodkové správcovské spoločnosti, pretože mali dosť
prostriedkov na kontrolu médií.
Pred implementáciou sporivého dôchodkového systému, bolo nutné
vykonať odhad na tranzitné náklady rozbehu systému, pretože tieto negatívne vplývajú na stabilitu priebežného systému. Dlhodobé projekcie ukazovali, že priebežný dôchodkový systém by mohol byť udržateľný dlhšie
pomocou parametrických reforiem dôchodkového veku a indexácie. Štát
predpokladal kryť tranzitný deficit dôchodkového systému hlavne
z nerozpočtových prostriedkov (t.j. z predaja štátnych aktív).
Avšak z dôvodu neočakávane vysokých tranzitných nákladov (najagresívnejší odklon príspevkov do nového systému z pomedzi všetkých eu154
rópskych krajín, náborom osôb ktoré na tom môžu iba stratiť), zdroje
z privatizácie určené financovanie verejného deficitu, spôsobené premenou verejných prostriedkov na súkromné, sa vyčerpali už v roku 2010.
Pretože Slovensko zotrváva na vysokom podiele odvodov do tzv. druhého
piliera, rozpočtové zdroje a dane sú nutné na pokrytie deficitu. To pochopiteľne vyvoláva potrebu racionalizácie, úspor a modernizácie hlavne
v sociálnej sfére.
SOCIÁLNY DIALÓG A DÔCHODKOVÁ REFORMA
V diskusii o novom dôchodkovom systéme zástupcovia odborových
združení 27. marca 2003 vyjadrili nesúhlas s navrhnutou dôchodkovou
reformou. Vláda 29. septembra 2003 oznámila, že návrh zákona je už
v parlamente a je príliš neskoro zastaviť proces. Zamestnávatelia mali tiež
výhrady k postupu vládnych inštitúcií. Tripartizmus prestal fungovať
v druhej polovici roku 2003. Toto umožnilo vládnucej administratíve nebrať do úvahy názory sociálnych partnerov a urýchliť proces. Tripartizmus
bol obnovený až na prahu spustenia sporivého systému v oslabenej podobe v decembri 2004.
V dobe krízy, zástupcovia odborových zväzov vo februári 2009 navrhli aby príspevky do tzv. druhého pilieru boli redukované na 3%, tak ako
reforma pôvodne očakávala, za účelom poskytnúť viacej príspevkov do
systému sociálneho poistenia. Vzhľadom na danú hospodársku situáciu,
rastúci deficit starobného poistenia vytvára fiškálnu záťaž pre súčasných
daňových platcov ako aj pre budúce generácie.
V roku 2010 odbory požadovali od štátu zaviesť väčšiu solidaritu do
systému, tak aby systém bol lepšie udržateľný a spravodlivý voči meniacej sa ekonomickej situácii a demografickým zmenám, požadovali minimálny dôchodok aspoň na úrovni životného minima, upraviť výpočet dôchodkov tak aby sa znížil rozdiel medzi najvyššími a najnižšími dôchodkami a nezvyšovať dôchodkový vek kým sa vek dožitia na Slovensku nedosiahne úroveň Európskej únie.
MOŽNÉ KROKY
Dôchodkové systémy sú výnimočne často predmetom diskusií v rámci
politiky z dôvodu rastúcich finančných aktív (dôležitý „mecenáš štátu“)
a počtu osôb v systéme (voliči). Penzijné systémy výrazne vplývajú na
život v starobe a determinujú úroveň dôstojnej staroby a preto sú neobíditeľnou súčasťou ktoréhokoľvek myšlienkového prúdu sociálnej politiky.
Bez ohľadu na postoj k jestvujúcemu systému, v zásade nie je žiaduce
že je systém perpetuálne reformovaný a kontra reformovaný. V roku 2010
sa opäť objavila snaha o „novú dôchodkovú reformu“. Pojem „nový“ je
často relatívny. Nehovorí nič o zlepšení príjmov v starobe a o ich garanto155
vaní. Podľa prieskumu AXA Retirement Scope Survey 2008 sa uvádza že
takmer 90 % Slovákov hodnotí súčasný dôchodkový ako systém nevhodný. (AXA, 2008)
Viac ako polovica pracujúcich aj penziónových občanov očakáva ďalšiu reformu v najbližšom desaťročí, ktorá predovšetkým spôsobí nárast
veku odchodu do dôchodku. Slováci by prijali spoločný penzijný systém
v rámci Európskej únie. Prieskum bol vykonaný v čase fungovania sporivého systému (tzv. druhý pilier). Odpovede zodpovedajú predošlým úvahám o potrebe parametrických reforiem a nie zavádzaniu kapitalizačného
systému. Tento systém nemá nateraz odpoveď ako sa bude realizovať export nadobudnutých dôchodkových práv v rámci EÚ. Doba sporenia sa
nedá načítavať, prevoz dôchodkových aktív je sťažený, čiže neplní sa voľný pohyb kapitálu a sťažuje sa voľný pohyb osôb. Osoba ktorá si bude
sporiť trebárs 14 rokov po svojom odchode za prácou do inej EÚ krajiny
nikdy neuvidí svoje úspory v podobe anuity.
Členovia INESS diskusného fóra 13. novembra 2010 navrhovali ďalšie
reformné kroky, ako je postupné zvýšenie dôchodkového veku, zmeniť
švajčiarsku indexáciu (priemer rastu miezd a cien) a nahradiť ju cenovou
indexáciou a limitovať starobné poistenie na minimálny dôchodok (bez
zásluhovosti).
Vláda tiež prichádzala s rozmanitými návrhmi na zníženie dopadu na
verejné financie. Prichádzali a odchádzali návrhy ako je zníženie príspevkov do tzv. druhého pilieru,. Zrušenie daňového zvýhodnenia dobrovoľného doplnkového sporenia na starobu, úspory vo výsluhových dôchodkov, rodinných dávkach a iné. Niektoré návrhy mali okamžitú silnú opozíciu v dôchodkovom podnikaní, v silových rezortoch a rýchlo boli zabudnuté. Súčasná diskusia o možných dôchodkových úpravách nemá
oporu v adekvátnej analýze dopadu zmien a ani dlhodobú koncepciu.
Národný program reforiem SR 2011 (ide o súbor opatrení, ktoré chce
vláda realizovať do júna 2014) predpokladá nasledovné zmeny v prvom
pilieri: „V rámci priebežne financovaného (prvého) piliera s cieľom stabilizácie finančných tokov v dlhodobom horizonte vláda vytvorí zákonnú
väzbu medzi očakávanou dĺžkou života v seniorskom veku a dôchodkovým
vekom. Opatrenie by malo vstúpiť do platnosti až potom, ako skončí obdobie postupného zvyšovania veku odchodu do dôchodku pre bezdetné
ženy. Zároveň sa zavedie aj väzba medzi každoročným zvyšovaním aktuálnej dôchodkovej hodnoty a zmenou podielu medzi prispievateľmi
a poberateľmi v priebežnom dôchodkovom pilieri. Zmení sa valorizácia
dôchodkov zo súčasného „švajčiarskeho“ systému na inflačnú (podľa
dôchodcovskej inflácie). Prvý pilier čaká aj zmena v miere zásluhovosti.
Vláda postupne zvýši mieru solidarity v priebežnom pilieri tak, aby z neho
neboli vyplácané dôchodky nad priemernou mzdou v hospodárstve.“
Vláda sa v Programovom vyhlásení zaviazala, že „zavedie minimálny
dôchodok tak, aby pri splnení definovaného obdobia poistenia nebol ani
jeden poistenec v stave hmotnej núdze.“
156
V marci 2011 ministerstvo vnútra zverejnilo Analýzu sociálneho systému ozbrojených zložiek, ktorá predpokladá vo výsluhových dôchodkoch
príslušníkov Policajného zboru sprísnenia v nárokoch na dávky, dĺžke
vyplácanie a v minimálnej dobe služby na vznik nároku.
Vláda predložila do parlamentu návrh 21. novely zákona o starobnom
dôchodkovom sporení, ktorý opätovne zavádza povinný vstup pre mladých ľudí do druhého piliera s tým, že budú mať možnosť do určitej doby
z neho vystúpiť. Ide o zmenu z dôvodu nezáujmu mladých ľudí o svoju
starobu. Mladí majú možnosť vstúpiť do dôchodkového sporenia, ale prax
ukázala, že tak nekonajú z vlastnej vôli. Preto bolo v záujme dôchodkových spoločností obrátiť postup.
V rovnakej novele zákona (august 2012) vláda navrhla zmeniť pravidlá
investovania, garancií a poplatkov v druhom pilieri tak, aby dôchodkové
správcovské spoločnosti mohli opätovne investovať aj do rizikovejších cenných papierov. Zrušenie garancií pre niektoré druhy investovania je
v poriadku, ale nemalo by to byť súčasťou základného systému zabezpečenia na starobu. Ide o nadstavbu pokiaľ poistenec má rezervy navyše, ktoré
by sa mohli využiť v doplnkovom dôchodkovom systéme, v životnej poistke, prípadne úplne mimo starobného dôchodkového zabezpečenia vo finančnom podnikaní. Táto novela bola prijatá NR SR 14. septembra 2011.
Vo vládnom návrhu zákona o tzv. superhrubej mzde (zákon o úprave
príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
z roku 2011 sa nachádzala novela, resp. zásadná zmena základného sociálneho starobného poistenia. Zmena by spočívala predovšetkým v oslabení
tohto systému v oblasti príspevkov a dávok. Predpokladalo sa výrazné
zníženie dávok (mali byť jednotnejšie), zmena indexácie a odstránenie
zásluhovosti. Prijatím tohto zákona môžu nastať vážne problémy
s medzinárodno-právnymi záväzkami Slovenska. Neboli by tak napĺňané
minimálne normy MOP (Dohovory č. 102 aj 37, 38, 39) a ani požiadavky
Európskej sociálnej charty (revidovanej), ktorých je Slovensko zmluvnou
stranou. Presun plnej zodpovednosti na zamestnanca, bez participácie zamestnávateľa je ojedinelý krok v Európe. Výrazne sa zasahuje do oblasti
invalidného poistenia, ktoré sa stáva doménou jedine poistenca, resp. dobrovoľného rozhodnutia. Tento systém narúša zásadu garancií starobného
dôchodkového poistenia a z toho dôvodu by nemohol byť zaradený medzí
základný systém.
V Bratislave bola 4. mája 2009 medzinárodná ministerská konferencia
„Dôchodkové systémy v čase globálnej finančnej krízy“. Odborníci zo 14
krajín sveta na podujatí diskutovali o veľmi aktuálnej a akútnej téme, ktorej mnohé krajiny a aj Európska komisia, venovali veľkú pozornosť. Konferencia si kládla cieľ zhodnotiť vplyv globálnej, finančnej a hospodárskej
krízy na dôchodkové systémy. Na záver bolo prijaté nasledujúce závery
rokovania:
1. Súčasná finančná a hospodárska kríza sa týka všetkých. Nie je pred
ňou imúnna žiadna krajina ani dôchodkový systém.
157
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
158
Je potrebné prehodnotiť a preveriť postupy na zachovanie udržateľnosti dôchodkového systému, pričom je potrebné viac sa zamerať na
investičné riziká a ich vplyv na budúce dôchodky.
Finančná a ekonomická kríza podčiarkuje a znásobuje problémy dôchodkových systémov. Výzva, ktorej dnes čelíme, je urobiť dôchodkové systémy finančne udržateľné v dlhodobom horizonte a dôveryhodné
pre budúce generácie zabezpečiac ich hlavný cieľ – primeranú istotu
príjmu pre starších občanov.
So zavedením kapitalizačných systémov je spojený aj závažný deficit verejného rozpočtu. Transformačné náklady len zvyšujú tlak na
verejné financie, ktoré sa musia vysporiadať s finančnou krízou.
Dôchodkový systém v období po kríze si musí znovu získať dôveru
obyvateľov. Povinný pilier je potrebné posilniť ako záruku minimálnych štandardov.
Ako sa v súčasnosti ukazuje, kapitalizačný dôchodkový systém nie
je vhodný pre nízko a stredne príjmové skupiny obyvateľstva ani pre
ľudí s prerušovanou kariérou.
Neexistuje ideálny dôchodkový systém. Len sám priebežný systém,
bez akýchkoľvek nadstavieb, sa javí ako nedostatočný, aj vzhľadom
na starnutie populácie. Ale súčasný dôraz na povinné kapitalizačné
dôchodkové systémy nám môže zanechať ľudí žijúcich na hranici chudoby alebo dokonca pod touto hranicou.
V dôsledku nedostatočnej informovanosti o dôchodkoch občania reagujú na stimuly neracionálne. Vysoké očakávania súvisiace s tým, že
súkromné bude vždy lepšie ako štátne, sa postupne menia na dezilúziu.
Dialóg a účasť na politike sú založené na vysokej úrovni informovanosti a sú základom demokratického procesu v rozhodovaní a pomáha
prijímať racionálne rozhodnutia založené na širokom konsenze.
Celospoločenský konsenzus a otvorená informovanosť verejnosti predstavujú dôležitý predpoklad udržateľnosti akýchkoľvek zmien
v dôchodkových systémoch.
Dôchodkové systémy v súkromných rukách by sa nemali zameriavať na
komerčné ciele, na zisk, ale mali by hľadieť na sociálne ciele a solidaritu.
Mali by vykonávať toto poslanie vo všeobecnom záujme, byť úplne transparentné pri poskytovaní informácií a spoliehať sa na investičné stratégie, ktorým odborníci dôverujú a mali by byť schopné udržať poplatky
na čo najnižšej úrovni.
Na konferencii viackrát odznel príklad Čile, kde sa uskutočňujú ďalšie
reformy dôchodkových reforiem. V krajine, ktorú Slovensku dávali za
príklad, sa v súčasnosti snaží vláda o garantovanie minimálneho dôchodku. Je zrejmé, že obnovenie finančných trhov nás neuchráni od
negatívnych dôsledkov finančnej krízy. Krízy majú cyklický charakter
a opakujú sa. Vlády sa musia postarať o svojich občanov.
Účastníci navrhli obmedziť možnosť odchodu do predčasného dôchodku a vytvárať podmienky na zamestnateľnosť starších ľudí.
14. Globálne a lokálne krízy v posledných desaťročiach opakovane predviedli dôležitosť múdreho usporiadania dôchodkových systémov. Kríza ukázala, že reformy dôchodkových systémov, vykonané pod tlakom demografických zmien a s „ružovými okuliarmi“, cez ktoré sa
(vývoj na kapitálových trhoch javí, že môže byť len dobrý a ešte lepší), vystavili jednotlivcov príliš veľkému riziku. Bolo by dobré, ak by
boli dôchodkové plány opätovne považované v prvom rade za poistenie a nie za čisto investičné rozhodnutia. Toto zdôrazňuje medzigeneračnú solidaritu a nutnosť dôslednej regulácie.
15. Vzhľadom na aktuálnosť témy je potrebné v dialógu, koordinácii
a kooperácii pokračovať aj na medzinárodnej úrovni.
Dobrý dôchodkový systém, ktorý poskytne primeraný príjem a umožní
dôstojnú starobu môže byť zabezpečený zvyšovaním zamestnanosti, osobitne starších osôb a žien (pomocou tvorby primeraných pracovných príležitostí), zvýšením reálneho veku odchodu na dôchodok (aj pomocou
zvýšenia dôchodkového veku a obmedzením núteného predčasného odchodu na dôchodok). Odstraňovanie stereoptypov a diskriminácie na základe veku je správnym smerom. Odchod do dôchodku zo zákona, nadobudnutím zákonného dôchodkového veku nie je takým typom. Výzvou
pre Slovensko je udržanie takého dôchodkového a sociálneho systému,
ktorý poskytne primerané príjmové zabezpečenie ľudí a ktoré bude dostatočne flexibilné a motivujúce pre tých, ktorí chcú zostať aktívni na trhu
práce.
159
19 ZÁSADY STAROBNÉHO DÔCHODKOVÉHO
ZABEZPEČENIA
Ústava SR svojim čl. 39 zaručuje občanom právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe. Zároveň sme žiadaní usilovať sa o finančnú udržateľnosť, spravodlivosť a primeranosť dôchodkov v súlade cieľmi Európskej únie. Tvorcovia dôchodkovej reformy („tichého prevratu charakteru
štátu“) sa navzájom veľmi uisťovali z nemožnosti zmeny spusteného mechanizmu. Oprava je možná aj bez poštátnenia („znárodnenia“) existujúcich úspor na dôchodkových účtoch ako zavádzajúco tvrdia podporovatelia tohto systému.
Solidarita ako základný fundament, ktorý sa tiahne celou európskou
civilizáciou, by mala byť základom slovenského dôchodkové zabezpečenia. Týka sa ako medzigeneračnej solidarity, medziregionálnej solidarity
tak aj solidarity medzi bohatými a chudobnými.
Dôchodkový systém je nutné budovať s použitím terminológie
o stupňoch (vrstvách) na univerzálnom princípe.
Prvotné sú zásady: spravodlivosť, zásluhovosť, zodpovednosť a solidarita.
Vhodne sa tak skombinuje dobrovoľnosť a povinnosť. Jasne sa určí úloha
spoločnosti a jednotlivca v zabezpečení si prostriedkov v starobe. Základ
je postavený na úplnej solidarite (financovaná zo všeobecných daní) a na
rovnakom nároku pre všetkých (na základe potrebnosti, resp. aj bez overovania) v zmysle možností členského štátu EÚ, ktorý je jej plnoprávny
člen, ktorý si je vedomý toho, že nechať zahynúť od hladu, mrazu je neprijateľné. Pridanou hodnotou je vedomie spolupatričnosti. Občan si je vedomý zodpovednosti za seba, rodinu, štát a teraz aj za Európu a musí to platiť aj opačne. Ekonomická prax nás nepresvedčila, že by štáty uplatňujúce
prístup prvotnej kapitalizácie (laissez-faire kapitalizmus) dosiahli vyšší
hospodársky rast ako štáty používajúce európsky sociálny model (Slovensko – Česko). Tento stupeň sa zvykne nazývať aj ako nultý pilier (v OECD).
Sem zahrňujeme stav hmotnej núdze, štátnu podporu, sociálnu pomoc,
útulok pre bezdomovca a tak podobne.
1. Prvý stupeň (prvý pilier v krajinách EÚ) by mal byť založený na všeobecnej solidarite. Všetci obyvatelia (oprávnené osoby na starobný dôchodok) musia mať zabezpečenú aspoň minimálnu životnú úroveň. Zaručí to
základný zákonný dávkovo definovaný povinný pilier financovaný priebežným spôsobom, garantovaný štátom. Dávka pre oprávnené osoby bude
rovnaká pre všetkých (flat-rate). Táto dávka má zabezpečiť základné životné potreby danej osoby a akékoľvek ďalšie potreby si môžu oprávnené osoby zabezpečiť z druhého a/alebo tretieho stupňa. Toto opatrenie by malo
posilniť zodpovednosť každého za vlastnú budúcnosť a situáciu v starobe.
160
Tento jednotný (flat-rate) dôchodok (kvázi sociálny dôchodok) by sa mohol vyplácať až po dosiahnutí dôchodkového veku (dnes 62 rokov). Financovanie tohto prvého stupňa by bolo zabezpečené pevným podielom z daní.
Výberom daní, vymáhaním nezaplatených daní atď. sú poverené daňové
úrady, ktoré majú k dispozícii oveľa efektívnejšie nástroje, ako má
v súčasnosti Sociálna poisťovňa pri výbere poistného. Systém by bol vystavený menšiemu riziku neplnenia si povinností zo strany povinných subjektov a teda by sa zvýšili príjmy Sociálnej poisťovne, ktorá by vyplácala takúto
dôchodkovú (flat-rate) dávku. Povinná dĺžka doby prispievania by bola stanovená vo vzťahu k dosiahnutiu potrebných prostriedkov na zabezpečenie
minimálnej životnej úrovne pre všetkých. Existuje aj možnosť vyviazania
sa, vyplatením celej sumy naraz. Výška percenta a dĺžka prispievania sa
stanovuje celospoločenskou dohodou (tripartitne). Výraznejšie by mali byť
zavedené náhradné doby za činnosť všeobecne spoločensky prospešnú (zvyšovanie kvalifikácie, starostlivosť o nezaopatrené deti, starých, bezvládnych
a iné). Riziko znáša spoločnosť. Uplatňuje sa solidarita medzi generáciami,
mužmi a ženami, bohatými a chudobnými. V tomto systéme by boli zapojené aj silové zložky, ktoré majú v súčasnosti vytvorené osobitné systémy.
Teda by sa odbúrali tieto osobitné systémy a výhody nimi poskytované by
boli nahradené výhodami, ktoré by mohli poskytovať ďalšie stupne / piliere
– zamestnanecký dôchodkový systém, prípadne absolútne dobrovoľné osobné dôchodkové systémy (bez účasti zamestnávateľa – napr. životné poistenie alebo účelové sporenie).
2. Druhý stupeň (druhý pilier v krajinách EÚ) by mal byť zamestnaneckým dôchodkovým systémom poskytovaným na podnikovej/odvetvovej/všeobecnej báze zamestnancom (povinným v prípade stanovenia kolektívnou zmluvou). Tento systém by mal riešiť aj zásluhové dôchodky,
pozostalostné dôchodky, rizikovosť prostredia a pod. Teda by bol riešením aj pre silové rezorty. Mal by mať charakter doplnkového dôchodkového poistenia, resp. sporenia. Zamestnanecké dôchodkové fondy (v súčasnosti doplnkové dôchodkové spoločnosti, resp. ich doplnkové dôchodkové fondy) by umožňovali flexibilnejšie reagovať na potreby zamestnancov
a vytvoril by sa väčší priestor pre odbory a sociálnych partnerov na vyjednávanie (bolo by možné dohodnúť výhodnejšie podmienky pre zamestnancov). Zamestnávatelia by mali možnosť vplývať na svojich zamestnancov, aby si ich udržali a vytvárali vhodné pracovné podmienky a príjemné
pracovné prostredie. Spôsob financovania by bol buď dávkovo definovaný (silové rezorty, rizikové prostredie), alebo príspevkovo definovaný podľa
rozhodnutia zriaďovateľa zamestnaneckého dôchodkového fondu. Tento
zamestnanecký dôchodkový fond by vyberal príspevky od svojich účastníkov. Uplatňuje sa úplný princíp zásluhovosti cez väzbu príspevkov
a dávok bez redukcií. Z tohto systému by bolo možné poberať len anuitu
(doživotný dôchodok) a nie jednorazovú dávku. Dôchodkové fondy by
boli garantované svojimi sponzormi. Riziko znáša zamestnanec, zriaďo161
vateľ resp. platcovia príspevkov. Uplatňuje sa plná zásada solidarity medzi mužmi a ženami. Už zriadené a fungujúce doplnkové dôchodkové
spoločnosti by nebolo potrebné rušiť, resp. likvidovať, zachovalo by sa
tým existujúce podnikateľské prostredie.
3. Tretí stupeň. Existujúci tzv. druhý pilier (pilier 1 bis podľa taxonómie EÚ) – systém povinného starobného dôchodkového sporenia by sa
zmenil na dobrovoľný a transformoval na súkromný dôchodkový systém,
ktorého produkt by bol poskytovaný ako špecializovanými inštitúciami,
tak i nešpecifickými finančnými inštitúciami pri plnom rešpektovaní účelu, t.j. zabezpečení anuity (pravidelného príjmu počas celej doby dožitia
v starobe). Takýto produkt by užíval daňové a iné zvýhodnenia z dôvodu
dobrovoľného odkladu spotreby na dobu v starobe. Dávku z tohto systému by nebolo možné poberať pred stanoveným časom a to ani v prípade,
ak osoba doplatí sumu (daňovú úľavu), o ktorú sa jej znížil základ dane
z titulu prispievania do tohto súkromného dôchodkového systému. Zároveň by bolo možné poberať len anuitu (doživotný dôchodok) a nie jednorazovú dávku. Tento systém bude čisto kapitalizačný, príspevkovo definovaný, ktorého výsledky budú závisieť od správcovskej zdatnosti daného finančného ústavu. Riziko je plne nesené účastníkom / klientom, teda
sponzorom. Sloboda výberu je zaručená možnosťou voľného rozhodnutia
pre to ktoré portfólio resp. inštitúciu, záväzným je iba dôchodkový charakter ponúkaného produktu.
Týmto prístupom by sa zabezpečila plná kompatibilita s existujúcou
európskou legislatívou. Bola by zachovaná/zlepšená mobilita pracovnej
sily, portabilita jej nadobudnutých dôchodkových nárokov. Systém by tým
nadobudol plnú univerzálnosť, transparentnosť a udržateľnosť.
Tabuľka č. 42: Návrh systému dôchodkového zabezpečenia
0. stupeĖ
(pilier)
I. stupeĖ
(pilier)
162
povinné DDS (pre
rizikové skupiny) a
dobrovoĐné DDS
ak bola úþasĢ
zamestnávateĐa
muži a ženy
plná
v dobrovoĐnom,
vyššia v povinnom
sponzori (platitelia
príspevkov)
každý þlen
systému a z jeho
práv odvodená
osoba
zamestnanci
dobrovoĐná resp.
povinná pri
kolektívnej
dohode, kategórie
zamestnanec (aj
silové rezorty)
povinné DSS;
dobrovoĐné DDS
bez úþasti
zamestnávateĐa
Solidarita
ZásluhovosĢ
všeobecná
žiadna
Riziko
spoloþnosĢ
spoloþnosĢ
NárokovateĐnosĢ
každý obyvateĐ
podĐa zistenej
objektívnej
potreby
všeobecné
povinná
každý obyvateĐ
na rovnakú
dávku
všeobecné
povinná
Podmienky
úþasti
Náhradné doby
nie sú
nie sú
nie sú
všeobecne
používané
Financovanie
daĖový systém
jednotné %
z daní
Vyberá
daĖový úrad
daĖový úrad
Dávky
vecné a
finanþné
štátny rozpoþet
finanþné(anuita)
DaĖové nástroje
– príspevky
DaĖové nástroje
– dávky
Garancia
ako všeobecné
dane
nie sú zdanené
nie sú zdanené
nie sú zdanené
nie sú zdanené
anuita je
nezdanená
minimálne
dávky, služby
rovnaký (flatrate) dôchodok
žiadna
Vykonáva
ÚPSVR
Sociálna
poisĢovĖa
minimálny
zamestnanecký
dôchodok/žiadna
zamestnanecké
dôchodkové fondy
Pokrytie
ÚþasĢ
Systém
rozdeĐovania
dávkovo
definovaný
priebežný
ZDÔVODNENIE
Na Slovensku sa 1. 1. 2005 začala iba privatizácia sna o dôstojnej starobe a nie želateľná reforma systému sociálneho zabezpečenia. Zabudli sme
na svoju povinnosť voči deťom a voči svojim rodičom. Začala sa pyramídová
hra kde je väčšina tých čo prehrajú, ale ktorá vypadá tak strašne lákavo.
Zavedená „trojpilierovosť“ nijako negarantuje istotu primeraných zdrojov
pre dôstojný život v starobe. Garantuje príjmy správcom dôchodkových fondov. V Čile sa za posledných 5 rokov správcovia dôchodkových fondov
každoročne tešili z viac než 50% zisku. 40% z tých čo si v Čile sporia na
starobu si však nenasporí ani minimum potrebné na živobytie.
Starnutie populácie sa zneužilo na sprivatizovanie značnej časti príjmu
občanov. Povinné pravidelné odovzdávanie poplatku vopred určenej záujmovej skupine bez možnosti ovplyvniť ich použitie je skôr typické pre
feudalizmus. Pojem povinnosť odovzdávať časť svojho majetku je skôr stredoveká daň, ako slobodné libertariánske investovanie.
III. stupeĖ
(pilier)
hmotná núdza,
štátnu
podpora,
sociálna
pomoc
úplná
žiadna
Zo súþasnosti
sem patrí
sociálne
poistenie
II. stupeĖ
(pilier)
používané
(súvisiace so
zamestnaním)
príspevky
(zamestnanci,
zamestnávatelia)
zamestnanecké
dôchodkové fondy
finanþné(anuita)
dávkovo
definované
poistenie
/príspevkovo
definované
sporenie
odpoþítateĐná
položka z dani
žiadna
plná
jednotlivec
každý sporiteĐ
a z jeho práv
odvodená osoba
všeobecné
dobrovoĐná
nie sú
nie sú
sporenie
úþastníkov –
klientov
subjekt
s licenciou
finanþné(anuita)
príspevkovo
definované
sporenie
odpoþítateĐná
položka z dani
subjekt
s licenciou
163
Kapitalizačné dôchodkové systémy v dlhšom horizonte po dokončení
prechodného obdobia, majú ten istý charakter ako existujúce priebežné financovanie, vybrané financie sa budú de facto aj okamžite vyplácať. A to je
opäť systém priebežného financovania, teda sa neuskutočnila žiadna systémová zmena. Načo to bolo potrebné, keď sa nevyrieši problém starnutia?
Európska únia odporúča riešenie nárastu starnutia populácie produktivitou,
celkovým rastom a zamestnanosti. Súčasná demografická revolúcia
v predlžovaní pravdepodobnosti dožitia nie trvalo udržateľným posunom a sa
v podstate zastaví.
Táto naša „reforma“ umožňuje neustály bezproblémový nárast na účtoch finančných kartelov. O čo sú tieto finančné skupiny úspešnejšie, o to
viac narastá problém štátu ako zabrániť zúfalej situácie z dôvodu neexistencie prostriedkov pre súčasných dôchodcov. Vláda takto ak to nezmení
bude musieť radikálne škrtať spoločensky nutné výdavky rozpočtu a nebude
schopná udržať sociálny mier.
chodkové peniaze sú použité na kúpu nezávislých expertov, špecialistov
na verejnú mienku, média, politikov (comprador inteligentsia). Úsilie
o zmenu naráža na odpor peňazí a zrejme aj verejnej mienky, ktorá bude
viac a viac zmanipulovaná. Slovensko je jedinou krajinou, ktorá zásadne
neoslabila, resp. nezrušila kapitalizačnú schému.
Postup dôchodkového podnikania sa bude konať v súlade so zákonom
a po vzájomnej dohode dôchodkového kartelu (asociácie DSS) o zisku
a výdavkoch, je iluzórna akákoľvek kontrola na základe benchmarkingu
zo strany kontrolného dozorného orgánu.
Tabuľka č. 43: Investičné riziko: príklady nízkych ziskov dôchodkových fondov
Belgicko
ýesko
Španielsko
Holandsko
Rakúsko
Portugalsko
Slovensko
Fínsko
Švédsko:
- zamestnanecké systémy
- investovanie sporivých
systémov
+1,0 %
-1,1 %
-5,5 %
-11,9 %
+1.2 %
-1.9 %
-2.4 %
+5.1 %
(1998-2002)
(1996-2003)
(2001-2003)
(v 2002)
(1999-2003)
(1999-2002)
(1999-2003)
(1998-2003)
-11.8 %
(v 2002)
- 33.1 %
(medzi 2000 a 2003)
Zdroj: Odpovede členov Výboru pre sociálnu ochranu pri Európskej komisii.
Eurostat svojim rozhodnutím v roku 2004 odmietol takéto systémy ako
sociálne zabezpečenie. Je to podnikanie. Jeho dôsledkom dochádza
k narušeniu princípov solidarity na ktorých funguje zjednocujúca sa Európa. Toto vyvoláva znepokojenie v Európe, pretože vzniká oveľa väčší
problém než starnutie populácie samotné. Celý tento vývoj je veľmi nepriaznivý a jedinú alternatívu predstavuje taký systém, kde sa zachová
princíp solidarity, aj medzigeneračnej solidarity, inak celé veľké skupiny
obyvateľov sú odsúdené na veľmi chudobnú starobu. Tá bude v konečnom
dôsledku zaťažovať verejné financie i nasledujúce generácie ešte viac než
terajší dôchodkový systém.
Potvrdilo sa, že neexistuje reálna možnosť poskytnúť verejnosti úplné
informácie. Média finančne nezávisia na čitateľoch ale na reklame. Dô164
165
20 SOCIÁLNA OCHRANA STARŠÍCH ĽUDÍ
ZÁVÄZKY A TRENDY
16. februára 1946 Spojené národy (OSN) vymenovali Výbor pre ľudské práva pod vedením Anna Eleanor Roosevelt, vdovy amerického prezidenta. Po dvoch rokoch rozpráv výbor prezentoval valnému zhromaždeniu návrh Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorý bol schválený
Valným zhromaždením 10. decembra 1948 48 hlasmi pri zdržaní sa hlasovania 8 krajín37.
Článok 22 tejto deklarácie vyhlasuje, že každý človek ako člen spoločnosti má právo na sociálne zabezpečenie“. V ten deň vzniklo nové právo
– právo na sociálne zabezpečenie.
Myšlienka sociálneho zabezpečenia ako univerzálneho práva bola vtedy veľmi nová. Dovtedy temer nikto nepočul o niečom, čo sa volá „sociálne
zabezpečenie“. Následne aj krajiny so staršou tradíciou sociálneho poistenia prijali rýchlo tento pojem. Článok 25 poskytuje určitú definíciu sociálneho zabezpečenia pomocou vymenovania sociálnych rizík („Každý má
právo na takú životnú úroveň, ktorá by mohla zabezpečiť jeho zdravie
a blahobyt, aj zdravie a blahobyt jeho rodiny, vrátane potravy, ošatenia,
bývania, lekárskej starostlivosti a nevyhnutných sociálnych služieb; má právo
na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri pracovnej nespôsobilosti, pri ovdovení, v starobe alebo v ostatných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré nastali okolnosťami nezávislými od jeho vôle“).
Formálne bola deklarácia spresnená Medzinárodným paktom
o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach 16. decembra 1966,
avšak bez skutočného mechanizmu vymáhania, ale jasnej formulácie práva na sociálne zabezpečenie. Článok 9 paktu opakuje právo každého na
sociálne zabezpečenie, ale dodáva, aj vrátane sociálneho poistenia. Tento
text jasne určuje, že sociálna pomoc a podmienené dávky môžu byť súčasťou štátom poskytovaného sociálneho zabezpečenia, ale to nemusí byť
dostatočné. Právo na sociálne zabezpečenie zahrňuje právo na sociálne
poistenie, to znamená k poistnému typu dávok založených na príspevkoch. Takéto právo je podobné právu na majetok. I keď pakt je právne
záväzným dokumentom, jeho aplikovanie je skôr v morálnej povahy, pretože neexistuje mechanizmus na jeho vymáhanie.
Jeden z dôvodov prečo deklarácia a medzinárodný pakt zostali vágne
vo vzťahu k právu na sociálne zabezpečenie, je fakt že existuje špecializo-
37
Krajiny sovietskeho táboru nebojkotovali, ale boli tej mienky, že deklarácie nie je dostatočné
široká. Tak postupovalo aj Československo.
166
vaná inštitúcia v rámci systému OSN – Medzinárodná organizácia práce
(MOP). MOP má jednoznačné poslanie na tvorbu medzinárodných štandardov aj v oblasti sociálneho zabezpečenia. MOP prijala 28. júna 1952
Dohovor č. 102 k minimálnym štandardom sociálneho zabezpečenia. Dohovor je kompromisom medzi „bismarckovským“ sociálnym poistením
pre pracovníkov a „beveridgovským“ sociálnym zabezpečením pre
všetkých. Dohovor umožňuje členským krajinám výber medzi pokrytím
pracovníkov (obvykle 50%) alebo aktívnej populácie (obvykle 20%), alebo istým percentom celej populácie. Takto dohovor znamená ústup od
práva každého človeka ako člena spoločnosti. Dohovor vymenúva 9 oblastí sociálneho zabezpečenia, ale dáva štátom možnosť vybrať si iba tri,
z ktorých jedna musí byť spomedzi skupiny: nezamestnanosť, staroba, úraz
z povolania, invalidita alebo pozostalostné. To znamená, že ratifikácia môže
byť uskutočnená vo veľmi veľkej vzdialenosti od cieľov deklarácie.
Polstoročia po prijatí dohovoru sa javí tento nástroj ako zastaraný. Zoznam
jeho oblastí sociálneho zabezpečenia vychádza z nemecko – britsko – francúzskeho modelu, ktorý nie je viac menej v súlade s dnešným stavom. Univerzálny charakter MOP však sťažuje modernizáciu tohto dohovoru.
Je jasné, že v súčasnosti univerzálna deklarácia aj pakt neplnia svoj
účel. Pri stretávaní s expertmi na „sociálne zabezpečenie“, si možno všimnúť neprítomnosť zmienky o štandardoch MOP. Toto bolo často plne obsadené novým prístupom k sociálnej ochrane od Svetovej banky. Svetová
banka, ako samotný názov prejudikuje, nemá vo vienku sociálne zabezpečenie/sociálnu ochranu. Avšak programy sociálneho zabezpečenia tvoria významnú časť verejných financií a musia byť často reformované.
Medzi hlavné medzinárodné nástroje patria tiež Všeobecná deklarácia
ľudských práv (čl. 22), Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia, Európska sociálna charta a Zmluva o Európskej únii. Od roku 1919 MOP
prijala 31 dohovorov a 23 odporúčaní k sociálnemu zabezpečeniu, z čoho
je 8 dohovorov stále aktuálnych. Dohovor č. 102 z roku 1952 je ponímaný
ako základný. Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia predstavuje
v mnohom kópiu Dohovoru č. 102. Európska sociálna charta požaduje
dosiahnuť takú minimálnu úroveň, ako je požadovaná v Dohovore č. 102.
Dohovor ratifikovalo 42 krajín. Ratifikovaný dohovor sa stáva medzinárodnoprávne záväzným. Aplikácia dohovorov je monitorovaná výborom
expertov na princípe hodnotiacich správ. V rokoch 1980 – 1990 sa objavila nová paradigma o vzťahu hospodárskej účinnosti a sociálneho zabezpečenia (najprv hospodársky rast, potom rozdeľovanie). Podľa poznatkov
MOP potláčanie významu sociálneho zabezpečenia neviedlo k zrýchleniu
ekonomiky. Výskumy OECD dokázali priamu koreláciu medzi verejnými
sociálnymi výdavkami a produktivitou obdobne vo vzťahu k výdavkom
na zdravotníctvo podľa výskumu MOP a Svetovej banky. Rezolúcia MOP
(2001) k sociálnemu zabezpečeniu uvádza, že sociálne zabezpečenie nepredstavujú náklady, ale investíciu za účelom zrušenia/obmedzenia chu167
doby, pre zlepšenie sociálnej súdržnosti a bezpečnosti. Otázne je či je dostatok nástrojov na posilnenie postavenia práva na sociálne zabezpečenie.
V budúcnosti by sa politika mala opierať na zásadách základného zdravia
pre všetkých, detské dávky podmieňovať školskou dochádzkou, adresne
zameraná sociálna pomoc a univerzálne dávky v starobe. Zotrváva nedostatok nástrojov na podporu politík globálneho minimálneho sociálneho
zabezpečenia. Bolo by potrebné prijať spoločný nástroj. V rámci MOP
vznikla iniciatíva za zabezpečenie globálneho sociálneho minima.
Svetová banka má iný pohľad na sociálne zabezpečenie. Uplynulé desaťročia podčiarkli význam dôchodkových systémov pre ekonomickú stabilitu krajín a istoty ich starnúcej populácie. Reformy ukázali, že neexistuje prístup, ktorý by bol jednotný pre všetkých. Objavil sa cieľ znižovania
chudoby, odstraňovania rizika rapídne klesajúcich štandardov v starobe
a tiež širší cieľ ochrany starších pred hospodárskymi a sociálnymi krízami. Na základe toho Svetová banka navrhla viac – pilierový model, ako
najlepšie sa hodiaci pre dôchodkovú reformu, ako flexibilný a schopný
zvládnuť riziká, ktoré vznikajú. Na Slovensku sme tento model začali, ako
sme sa tomu už venovali, uplatňovať od roku 2005. Svetová banka oproti
Slovensku svoj model rozšírila o dva ďalšie piliere.
Viac – pilierový model je kombináciou piatich hlavných prvkov:
1. nepríspevkový nultý pilier (ako demogrant alebo sociálny dôchodok),
ktorý poskytuje minimálnu ochranu,
2. prvý príspevkový pilier, ktorý je napojený na rôzne úrovne príjmu a snaží
sa o náhradu časti príjmu,
3. povinný druhý pilier, ktorý je v zásade individuálnym sporením, ale
môže mať rozmanité podoby,
4. dobrovoľný tretí pilier, ktorý môže mať rozmanité podoby (individuálny, sponzorovaný zamestnávateľom, dávkovo, alebo príspevkovo definovaný),
5. neformálny pilier rodinnej a generačnej peňažnej resp. nepeňažnej podpory.
Medzinárodne sa zvykne používať rozmanitá terminológia pre starnúcu populáciu dokonca aj v právnych nástrojoch. Zahrňuje „staršie osoby“, „starší“, postarší“, „tretí vek“, „starnúci“ a pre označenie osôb nad
80 rokov „štvrtý vek“, ale môžeme nájsť aj definíciu, že to sú tí, čo žijú
príliš dlho. Organizácia Spojených národov si zvolila termín „staršie osoby“ (anglicky „older persons“, francúzsky „personnes âgées“ a španielsky
„personas mayores“). Podľa praxe štatistiky OSN, tento termín pokrýva
osoby vo veku 60 rokov alebo viac. Eurostat, štatistická služba Európskej
únie, pokladá za „staršie osoby“ tie ktoré majú 65 alebo viac rokov, pretože 65 rokov je najbežnejší vek odchodu do dôchodku. Pohľad na chápanie, kto je staršia osoba sa však neustále mení v jednotlivých kultúrach.
Starnutie predstavuje triumf z hľadiska zdravotného, sociálneho
a hospodárskeho pokroku. Existujúcim systémom sociálnej pomoci prináša aj výzvy a ovplyvňuje prakticky všetky domény spoločnosti. V kontexte
168
dlhšieho života sa význam konvenčných a zákonom stanovených vekových
zlomov životných prechodov, ako je odchod do dôchodku mení, keďže podiel
obyvateľov prežívajúcich ešte dlho po tomto veku narastá.
Toto predstavuje veľkú príležitosť. Všetky vekové skupiny prinášajú
rovnako dôležité príspevky spoločnosti, svojim komunitám a rodinám.
Staršie osoby môžu odovzdávať svoje poznatky a skúsenosti. Na to aby sa
zabezpečilo, aby mohli zostať aktívni a nezávislí čo najdlhšie, sú potrebné
politiky podporujúce ich sociálnu a ekonomickú integráciu do všetkých
sfér spoločnosti. Na dosiahnutie tohto zložitého zámeru je potrebný holistický prístup, ktorým sa starnutie začlení do všetkých oblastí politiky.
Medzi najzákladnejšie právne dokumenty EÚ patrí „Charta základných
práv EÚ“. Únia uznáva a rešpektuje právo starších osôb (článok 25) na
dôstojný a nezávislý život a na účasť na spoločenskom a kultúrnom živote. Poskytnúť starším osobám dôstojnú starobu je globálnou výzvou.
Sociálne služby v Európskej únii majú často dosiahnuť viac osobitných
cieľov:
1. sú to služby zamerané na jednotlivcov, ktorých zmyslom je uspokojiť základné ľudské potreby, najmä potreby používateľov tejto služby
v ohrozenom postavení; poskytujú ochranu tak pred všeobecnými, ako aj
osobitnými životnými rizikami a pomáhajú pri osobných problémoch alebo krízach; poskytujú sa aj rodinám v súvislosti s meniacim sa modelom
rodiny, podporujú úlohu rodiny pri starostlivosti o ich mladších a starších
členov, ako aj o osoby so zdravotným postihnutím, a vyrovnávajú prípadné nedostatky v rodinách; sú kľúčovým nástrojom ochrany základných
ľudských práv a ľudskej dôstojnosti;
2. zohrávajú preventívnu úlohu a úlohu pri dosahovaní sociálnej súdržnosti
(sociálnej kohézie), ktoré sú zamerané na všetkých občanov bez ohľadu na ich majetok či príjem;
3. prispievajú k nediskriminácii, rovnosti pohlaví, ochrane ľudského zdravia, k zlepšovaniu životnej úrovne a kvality života a k zabezpečeniu
rovnakých príležitostí pre všetkých, čím zvyšujú schopnosť jednotlivcov plnohodnotne sa zaradiť do spoločnosti.
Tieto ciele sa odrážajú v spôsobe organizácie, poskytovania a financovania
týchto služieb:
1. aby mohli spĺňať rôzne potreby osôb ako jednotlivcov, sociálne služby
musia byť komplexné a prispôsobené jednotlivcom a musia byť navrhované a poskytované integrovaným spôsobom; často znamenajú osobný vzťah medzi príjemcom a poskytovateľom služby;
2. vymedzenie a poskytovanie služby musí zohľadňovať rôznorodosť používateľov; pri uspokojovaní potrieb ohrozených používateľov sa sociálne služby často vyznačujú asymetrickým vzťahom medzi poskytovateľmi a príjemcami, ktorý je iný ako obchodný vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom;
169
3. keďže tieto služby sú často založené na (miestnych) kultúrnych tradíciách, vyberajú sa individuálne prispôsobené riešenia, zohľadňujúce miestne osobitosti a zaručujúce priamy styk medzi poskytovateľom služby
a používateľom a rovnaký prístup k službám na celom území štátov;
4. poskytovatelia služieb často potrebujú pri riešení rôznorodosti a meniaceho
sa charakteru sociálnych potrieb veľkú autonómiu;
5. tieto služby sa vo všeobecnosti riadia zásadou solidarity a sú vo veľkej
miere odkázané na financovanie z verejných prostriedkov, aby bol zabezpečený rovnaký prístup bez ohľadu na majetok či príjem;
6. neziskoví poskytovatelia, ako aj dobrovoľní pracovníci často zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní sociálnych služieb, čím vyjadrujú
svoju občiansku uvedomelosť a prispievajú k sociálnemu začleneniu,
sociálnej súdržnosti miestnych spoločenstiev a solidarite medzi generáciami.
(Services of general interest, 2007, s. 7)
Vo všetkých týchto službách prebieha dôležitý proces modernizácie,
aby mohli lepšie reagovať na nové výzvy, ako sú meniace sa potreby európskych občanov a dôsledky starnutia obyvateľov v čase nepriaznivej finančnej situácie. Výsledkom tohto procesu sú často hlboké zmeny
v spôsobe organizácie, poskytovania a financovania týchto služieb vrátane vzniku nových oblastí činnosti, zadávanie služieb predtým poskytovaných priamo verejnými orgánmi externým dodávateľom a zvýšený presun právomocí na miestnu úroveň.
Zásady orgánov Európskej únie a jej Komisie v oblasti poskytovania
služieb vo verejnom záujme sú uložené v protokole (prílohe) k Lisabonskej
zmluve:
1. Úloha a rozsiahle rozhodovacie právomoci štátnych, regionálnych
a miestnych orgánov pri poskytovaní služieb, aby tieto služby čo najlepšie zodpovedali potrebám používateľov:
Služby by mali byť schopné prispôsobiť sa a mali by sa čo najviac priblížiť
občanom. EÚ by pri svojej činnosti mala dodržiavať zásady subsidiarity
a proporcionality. Príslušné orgány členských štátov majú rozsiahle právomoci pri rozhodovaní o spôsobe organizácie, regulácie a financovania týchto
služieb. Predovšetkým platí, že na neekonomické činnosti sa nevzťahujú
ustanovenia o hospodárskej súťaži a o vnútornom trhu.
2. Rešpektovanie rôznorodosti služieb, situácií, potrieb a preferencií používateľov:
Mali by sa rešpektovať rozdiely v jednotlivých službách a rôzne potreby a preferencie občanov, používateľov a spotrebiteľov vyplývajúce
z rozdielnej ekonomickej, sociálnej, zemepisnej, kultúrnej a osobnej
situácie. Treba náležite zohľadniť rôznorodosť charakterizujúcu takéto
služby, situácie, v ktorých sa poskytujú, charakteristiku poskytovate170
ľov služieb a potrebu pružne prispôsobovať služby rôznym potrebám:
to platí najmä pre sociálne služby. Príslušné právne predpisy by mali
byť pravidelne aktualizované, aby dokázali reagovať na nový vývoj.
3. Dosiahnutie vysokej úrovne kvality, bezpečnosti a cenovej dostupnosti:
Jedným zo základných cieľov činnosti EÚ je podpora rozvoja kvalitných,
bezpečných a cenovo dostupných služieb všeobecného ekonomického
záujmu. Sem patrí prístup k službám vrátane cezhraničných služieb; primeraný pomer kvality a ceny a finančná dostupnosť služieb vrátane osobitných systémov pre osoby s nízkymi príjmami a s osobitnými potrebami, čo je mimoriadne dôležité v prípade sociálnych služieb; fyzická bezpečnosť, spoľahlivosť a kontinuita; vysoká kvalita a výber; transparentnosť
a prístup k informáciám od poskytovateľov služieb a regulačných orgánov.
4. Zabezpečenie rovnakého zaobchádzania a podpora všeobecného prístupu:
Prístup k službám všeobecného záujmu je zakotvený ako právo v Charte
základných práv EÚ. Zahŕňa rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami
a boj so všetkými formami diskriminácie týkajúcej sa prístupu k službám
všeobecného záujmu. Ak sa predpis EÚ platný pre toto odvetvie zakladá na myšlienke univerzálnej služby, malo by sa ním zaviesť právo na
prístup všetkých osôb k niektorým službám považovaným za základné a uložiť poskytovateľom služieb povinnosť ponúkať vymedzené služby podľa stanovených podmienok vrátane úplného územného pokrytia
a dostupných cien. Univerzálna služba zabezpečuje minimálny súbor
práv a povinností, pre ktoré vo všeobecnosti platí, že môžu byť ďalej
rozvinuté na vnútroštátnej úrovni. Ide o dynamickú koncepciu, ktorá
musí byť vo všetkých odvetviach pravidelne aktualizovaná. Podpora
prístupu k službám na celom území Únie je nevyhnutná na podporu
územnej súdržnosti v EÚ, ako už bolo spomenuté v prípade sociálnych služieb. Územia znevýhodnené zo zemepisného alebo prírodného hľadiska, majú často problémy s prístupom k službám všeobecného
záujmu kvôli vzdialenosti od hlavných trhov alebo zvýšeným nákladom na spojenie. Tieto osobitné potreby sa musia zohľadniť.
5. Ochrana práv používateľov:
Práva občanov, spotrebiteľov a používateľov by mali byť špecifikované,
podporované a ochraňované. Aby mohli spotrebitelia a používatelia vrátane ohrozených osôb a osôb so zdravotným postihnutím využívať svoje
práva, najmä právo na prístup k službám, často sa vyžaduje vytvorenie
nezávislých regulačných orgánov s dostatočným počtom pracovníkov
a jasne vymedzenými právomocami a povinnosťami. Patria sem právomoci udeľovať sankcie. Okrem toho je potrebné spotrebiteľom
171
a používateľom poskytnúť možnosť zastupovať ich záujmy a aktívne sa
zúčastňovať na definovaní a hodnotení služieb, musia existovať vhodné
mechanizmy nápravy a kompenzácie a ustanovenia o preskúmaní, ktoré
v priebehu času umožnia, aby sa požiadavky prispôsobili novému sociálnemu, technologickému a ekonomickému vývoju. Regulačné orgány
by mali sledovať aj vývoj na trhu a poskytovať údaje na hodnotenie.
6. Neekonomické služby:
Na tieto služby sa nevzťahujú osobitné právne predpisy EÚ ani ustanovenia zmluvy o vnútornom trhu a hospodárskej súťaži. (Services of general interest, 2007, s. 9-11)
STAROSTLIVOSŤ O STARŠIE OSOBY NA SLOVENSKU
Slovensko je zmluvnou stranou Európskej sociálnej charty (revidovanej), v ktorej sa hlási k záväzku napĺňať právo starších osôb na sociálnu
ochranu (článok 23). Medzinárodný záväzok podlieha kontrolnému mechanizmu Rady Európy.
Na zabezpečenie účinného výkonu práva starších osôb na sociálnu ochranu sa Slovensko v zmysle Európskej sociálnej charty (revidovanej) zaviazalo prijať alebo podporovať buď priamo, alebo v spolupráci s verejnými alebo
súkromnými organizáciami príslušné opatrenia zamerané najmä:
1. na umožnenie starším osobám zostať podľa možnosti čo najdlhšie plnohodnotnými členmi spoločnosti prostredníctvom:
• príslušných zdrojov, ktoré im umožnia dôstojný život a aktívnu účasť
na verejnom, spoločenskom a kultúrnom živote,
• poskytovania informácií o službách a zariadeniach pre staršie osoby
a o možnostiach ich využitia,
2. na umožnenie starším osobám slobodne si zvoliť spôsob života a viesť
nezávislý život v ich zvyčajnom prostredí tak dlho, ako si želajú a ako
je to možné, prostredníctvom sprostredkovania:
• vhodných bytov vzhľadom na ich potreby a zdravotný stav alebo primeranej pomoci na úpravu bytu,
• zdravotnej starostlivosti a služieb, ktoré vyžaduje ich stav,
• na zabezpečenie primeranej pomoci starším osobám žijúcim
v príslušných inštitúciách pri rešpektovaní ich súkromia a na zaručenie ich účasti na určovaní životných podmienok v danom zariadení.
–
–
–
–
–
–
Starší ľudia môžu mať osobitné problémy v nasledujúcich oblastiach:
fyzické a mentálne zdravie;
komunitná starostlivosť;
sociálna starostlivosť;
bývanie;
doprava;
zamestnanie;
172
–
–
–
–
–
príjem;
vzdelávanie a voľný čas;
služby a ochrana spotrebiteľa;
prístup k informáciám;
rozhodovanie/participácia.
Základným cieľom sociálnej politiky SR je utvárať pre obyvateľov legislatívny a inštitucionálny rámec a prijímať a realizovať opatrenia, ktoré
smerujú k zabezpečeniu dôstojnej životnej úrovne každého človeka.
Slovenský systém pomoci v hmotnej núdzi poskytuje v prípade nedostatočného zabezpečenia z ďalších systémov, napríklad aj zo systému dôchodkového poistenia, garanciu zabezpečenia základných životných podmienok aj pre starších občanov a to poskytnutím pomoci v hmotnej núdzi.
Právny rámec k poskytnutiu pomoci v hmotnej núdzi, ktorá má doplnkový charakter, je zabezpečený zákonom č. 599/2003 Z.z. o pomoci
v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Slovenský systém poskytuje nielen základnú pomoc
v hmotnej núdzi, ale aj špecifické príspevky na zdravotnú starostlivosť,
bývanie a ochranný príspevok (pre tých, ktorí pracovať nemôžu)
a príspevok podporujúci aktiváciu občana v hmotnej núdzi, ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky
a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických
osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú.
Z hľadiska poskytovania štátnych sociálnych dávok určených rodinám
s deťmi sa upravilo poskytovanie prídavku na dieťa pre rodičov – dôchodcov, ktorí boli vzhľadom na svoj vek čiastočne znevýhodnení oproti mladším rodičom v možnosti doplniť príjem do rodiny zárobkovou činnosťou
a uplatnením nároku na daňový bonus na vyživované dieťa.
S účinnosťou od 1. januára 2008 sa novelou zákona č. 600/2003 Z.z.
zaviedol príplatok k prídavku na dieťa, ktorý je určený rodičom nezaopatrených detí, ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a výsluhového dôchodku
po dovŕšení veku potrebného na nárok na starobný dôchodok, ak
z objektívnych dôvodov nemajú príjem zo zárobkovej činnosti a preto si
nemôžu na svoje nezaopatrené deti uplatniť nárok na daňový bonus.
V takomto prípade štát poskytne rodičom na každé nezaopatrené dieťa
príplatok k prídavku na dieťa.
Zároveň dňa 1. 1. 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 447/2008 Z.z.
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa citovaného zákona
sa poskytujú fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím peňažné príspevky a to pri rešpektovaní ich individuálnych potrieb.
Jednotlivé nástroje kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého postihnutia, sú riešené tak, aby vytvárali podmienky, ktoré nielen podporujú
173
integráciu fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti ale prihliadajú aj na potrebu zotrvať čo najdlhšie v prirodzenom rodinnom prostredí a vo svojej komunite, čo vidíme ako prínos najmä
u starších občanov.
Špeciálne na riešenie rastúcej potreby sociálnych služieb prijala vláda
Slovenskej republiky nový zákon o sociálnych službách, ktorý vstúpil do
platnosti v januári 2009. Zákon v rámci jeho cieľových skupín rieši efektívne zabezpečenie služieb pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
a pre starších ľudí. Reguluje kompetencie vládnych orgánov, zavádza systém komunitného plánovania, zabezpečuje prepojenie sociálnych služieb
a zdravotnej starostlivosti, vrátane financovania sociálnych služieb. Stanovuje požiadavky potrebné pre výkon činnosti v oblasti sociálnych služieb a zavádza systém kontroly kvality. Poskytovatelia sa teraz musia na
to, aby mohli služby prevádzkovať, zaregistrovať. Musia splniť jasne definovaný súbor procedurálnych, personálnych a prevádzkových podmienok,
ktoré sa monitorujú nezávislými orgánmi inšpekcie. Zákon ponúka komplexný prístup k sociálnym službám ako jeden z dôležitých komponentov
širšej stratégie o starnutí a o starších ľuďoch.
V systéme sociálnych služieb v SR, ktorý je upravený zákonom
o sociálnych službách je otázka ľudských práv klientov sociálnych služieb
(vrátane starších ľudí) jednoznačne upravená. Pri poskytovaní sociálnych
služieb má každá fyzická osoba právo na poskytovanie sociálnej služby,
ktorá svojim rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné ľudské práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje jej vylúčeniu
a podporuje jej začlenenie do spoločnosti.
V záujme naplnenia týchto cieľov majú klienti sociálnych služieb právo
na dostupnosť všetkých relevantných informácií týkajúcich sa sociálnej
služby, právo na kontakt a udržiavanie sociálnych väzieb s rodinou
a komunitou a udržiavanie partnerských vzťahov, právo voľby inštitúcie,
právo podieľať sa na určovaní životných podmienok v zariadení a právo
na nenarušovanie osobného priestoru.
V nadväznosti na práva klientov sa upravujú aj povinnosti poskytovateľov sociálnych služieb, medzi ktoré patrí z hľadiska dodržiavania ľudských práv a slobôd a podpory aktivizácie klienta najmä povinnosť vypracovávať individuálny rozvojový plán klienta podľa jeho potrieb, schopností a cieľov a povinnosť poskytovať sociálnu službu na odbornej
a kvalitnej úrovni, ale aj zákaz používania prostriedkov netelesného
a telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby. Výnimku tvoria len
situácie, kedy je ohrozený život alebo zdravie prijímateľa alebo iných fyzických osôb. Aj vtedy je možné použiť obmedzenie len na čas nevyhnutne potrebný na odstránenie priameho ohrozenia, pričom pred prostriedkami telesného obmedzenia (napr. použitie rôznych úchopov, umiestnením prijímateľa do špeciálnej miestnosti alebo použitie liekov) sa uprednostňuje použitie netelesného obmedzenia (napr. verbálna komunikácia).
174
Na dodržiavanie zákonov pri poskytovaní sociálnych služieb a to najmä z hľadiska dodržiavania základných ľudských práv a slobôd dohliada
Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR.
Napriek existujúcej modernej legislatíve, za rozhodujúce považujeme
reálne zabezpečenie rovnakého prístupu k sociálnym službám (vrátane
finančnej dostupnosti zo strany klienta, ale aj vytvorenia dostatočných
verejných zdrojov pre subjekty zodpovedné za poskytovanie sociálnych
služieb), čo je základným predpokladom poskytovania sociálnych služieb
v dostatočnej kvalite a kvantite.
Na zabezpečenie právnej ochrany tejto zraniteľnej skupiny občanov, hlavne ak nie sú schopní chrániť svoje práva a oprávnené záujmy z dôvodu veku
a zdravotného postihnutia a sú tak vystavení napr. riziku zneužitia a týrania
by bol vhodným medzinárodne záväzný nástroj spolu s vytvorením osobitného mechanizmu sociálno-právnej ochrany tejto cieľovej skupiny.
PROGRAM AKTÍVNEHO STARNUTIA
Zmena pohľadu na starších ľudí ako integrovanej súčasti spoločnosti sa
odrazila aj v potrebe novelizácie Národného programu ochrany tejto skupiny obyvateľstva. Nemožno už v súčasnosti uvažovať o oddeľovaní,
o ochrane ale o aktívnom živote, aktívnom starnutí medzi ostatnými generáciami. Vláda Slovenskej republiky prijala v roku 1999 Národný
program ochrany starších ľudí (ďalej len „Národný program“). Zvýrazňoval potreby starších osôb pre najbližšie obdobie v prioritných oblastiach
ich života. Nadväzoval na medzinárodné dokumenty prijaté OSN
a vychádzal z ich prijatých princípov.
Schválená koncepcia nového Národného programu „ochrany“ starších
ľudí na Slovensku predpokladá inú štruktúru a iný základ prístupu. Preto
sa zvažujú alternatívy názvu, ktorá odráža koncepciu integrácie.
Navrhujú sa preto alternatívne názvy:
a) Národný program pre dosiahnutie zdravého, dôstojného a aktívneho
starnutia seniorov.
b) Národný program aktívneho starnutia.
c) Národný program aktívneho života seniorov.
(Koncepcia aktualizovaného Národného programu ochrany starších ľudí, 2009)
Demografický vývoj predpokladá, že do roku 2060 bude stúpať počet
starších ľudí. Ľudia nad 65 rokov budú tvoriť tretinu populácie. Je preto
potrebné vytvoriť pre nich podmienky pre dôstojný, zdravý a aktívny život
v jeho druhej polovici. Stanovuje priority a opatrenia na päť rokov. Po
uplynutí tejto doby by mal byť revidovaný. Základné priority a smery môžu
mať dlhodobejšiu platnosť.
Štruktúra Národného programu naznačuje základné smery a činnosti,
ktoré sa rozpracujú na jednotlivé oblasti a činnosti života seniorov. Národný program má predstavovať otvorený dokument, ktorý je možné aj
v priebehu obdobia jeho platnosti meniť a dopĺňať.
175
21 HODNOTY A „HODNOTY“
Triedna štruktúra indiánskeho kmeňa Squamish, patriaceho medzi tzv.
prvé národy v tichomorskej časti Severnej Ameriky, je podobná ako
u ostatných pôvodných obyvateľov v kanadskej provincii Britská Kolumbia. Oproti prevažujúcej európskej triednej štruktúre, charakterizovanej
ako pyramída, spoločenské triedy Squamishov boli štruktúrované spôsobom pripomínajúcim obrátenú pyramídu. V tzv. civilizovanom svete je
najviac zastúpená skupina majetkovo chudobných, potom nasleduje stredná triedu (ktorá je menej početná) a nad ňou je málopočetná skupina pri
vrchole pyramídy, ktorá si privlastnila väčšinu majetku potrebného, ale aj
v zásade nepotrebného a ktorý nikdy nevyužije. Nobilita, šľachta, celebrity a iní slávni boli naopak u Squamishov najpočetnejšou skupinou. Bežní
ľudia boli značne zastúpení, ale predsa len ich bolo menej v porovnaní
s prvou vrstvou. Najmenej početné zastúpenie mali nemajetní.
Ako sa stať váženým človekom, nobilitou, celebritou u Squamishov?
Na rozdiel od západnej kultúry o tom nerozhodoval majetok. Bolo to možné
dosiahnuť troma spôsobmi: množstvom majetku a bohatstva, ktoré rozdali tým, ktorí to potrebovali (cennejšie bolo dávať ako dostávať); do akej
miery sa ich miery hodnôt alebo miery hodnôt ich rodiny rovnali hodnotám väčšine ľudí, poznaním histórie, tradícií a kultúry a schopnosťou sa
s týmto duchovným bohatstvom podeliť s ostatnými (učiť iných), schopnosť odovzdávať poznanie iným; poznaním skúseností a schopností praktických alebo duchovných a ich užívaním v prospech komunity.
Rozdeľovanie blahobytu bolo vysoko cenené a výrazne praktizované
u vyššie postavených rodín. Distribúcia bola prevádzaná počas sviatkov
„potlatch“ (český výraz potlach nie je to isté), alebo pomocou preukazovania hodnôt, ktoré ich kultúra uznávala najviac: štedrosť, skromnosť a úcta.
Indiáni na to doplatili pri prvých kontaktoch s novo príchodzími kolonistami. Takéto chápanie života bolo však deštrukčné pre západnú kultúru.
Preto ceremónie „potlatch“ ako zhubné boli dlhé desaťročia zakázané vládami Spojených štátov a Kanady. Veď, ironicky povedané, čo môže byť
nebezpečnejšie ako spolupodieľanie sa na majetku s chudobnejšími (ako
je solidarita)?
Niektoré rodiny vstúpili medzi šľachtu z dôvodu kontaktov
s duchovnými silami. Šamani, proroci a liečitelia boli tiež pokladaní za
šľachtu z dôvodu vzdelania a za to že poskytovali služby. Niektoré povolania (remeslá) vykonávané členmi spoločenstva určovali príslušnosť
k spoločenskej triede. Bežní nemajetní ľudia, alebo aj otroci mohli postúpiť v spoločenskom rebríčku. Pre tvorbu kultúrnych hodnôt (nie hospodárskeho rastu), úctu prejavovanú navzájom, múdrosť a poznanie sa využívalo predávanie poznania a štedrosť. V západnom prístupe za chudob176
ných sú pokladaní tí čo nevlastnia nič. U Squamishov bola však morálna
povinnosť postarať sa o to aby sa pomáhalo. Morálne bolo aby sa história
a tradície predávali potomkom (aby sa učilo). Poznanie histórie a legiend
sa vyrovnalo úlohe vzdelania ako ho poznáme u „bielych“. Tí čo to ovládali boli považovaní za aristokratov. Tých čo nezaujímali spoločné hodnoty, bez ohľadu na to či boli dospelí, alebo deti, boli pokladaní za odpadlíkov. Squamishovia veľmi veľa času venovali šíreniu poznania medzi mládežou. To bola zodpovedná úloha starších.
Meranie bohatstva, šťastia a úspechu bolo v západných kultúrach a je
doposiaľ chápané inak. Náš rast hrubého domáceho produktu užívaný
ako meradlo prosperity sa ukázal ako zhubný počas súčasnej finančnej
krízy. Chamtivosť a totálny egoizmus priviedol do našich spoločností krízu. Medzinárodné finančné organizácie po vypuknutí krízy zrazu uznali
potrebu merania šťastia a to nielen materiálnym bohatstvom. Poučka o tom
že „rast“ a iba neustály hospodársky rast vyrieši naše neduhy sa ukázala
ako falošná cesta. Aj v samotnej novej stratégii Európa 2020 sa nachádzala 82 krát zmienka o raste, no zmienka o trvalo udržateľnom dôstojnom
živote tam nie je. Trvalo udržateľný rast je logický nezmysel. Nič netrvá
večne, nič nerastie neustále (aj babylonská veža rástla iba po nebesá), surovinové zdroje sú neobnoviteľné ako to vidíme u ropy, uhlia atď. Planéta
Zem má svoju ohraničenú plochu a nekonečné množstvo ľudí sa na ňu
fyzicky nezmestí. Tak ako uhlie, tak aj ropa a iné neobnoviteľné prírodné
zdroje sa raz definitívne vyčerpajú. Exploatovanie iba týchto zdrojov
a využívanie doterajších prístupov nie je trvalo udržateľné energetické riešenie. Globálny alarmizmus že kríza je z dôvodu predlžovania ľudského
života a z toho spôsobeného starnutia je tiež nehumánne. 99% ľudstva, za
celé roky jeho existencie, nežilo dlhšie ako 18 rokov. Možno hovoriť
o hrozbe a o kríze, že žijeme viac ako 18 rokov? Ktorýkoľvek člen správnej rady Bank of America, alebo aj inej banky, by určite nemal záujem
o skrátenie jeho vlastného života. Predlžovanie pravdepodobnosti dožitia
sa spomalí a stabilizuje po prechode globálnej demografickej zmeny, ktorej sme svedkami. Poznáme napr. dnešné nové olympijské rekordy. Sú to
zlepšenia iba o stotinky sekúnd a tak to bude aj so starnutím. Starneme aj
keď sa to na Slovensku nezdá, vďaka lepšej strave, lepšiemu spôsobu života
a zdravotnej starostlivosti. Tento rast nie je trvalo udržateľný. Ale môže
byť aj opačný trend pokiaľ sa zhorší napr. zdravotná starostlivosť väčšiny.
177
22 ŠŤASTIE
Čo to je šťastie a ako vzniká? Šťastie si za peniaze nekúpiš? Švédsky
libertarián Johan Norberg tvrdí, že môžeme súhlasiť s tým že šťastie
a spokojnosť sú extrémne subjektívne a preto nevieme naisto interpretovať vyjadrenia jednotlivých ľudí o ich šťastí. Ďalej uvádza že ekonomický
rast pridáva na šťastí. (Norberg, 2006, s. 26)
Problematika šťastia má v súčasnosti svoju renesanciu. Objavujú sa
názory že meranie progresu pomocou ekonomického rastu (hrubého domáceho produktu) je treba nahradiť iným ukazovateľom – hrubým domácim šťastím. Dnes filozofovia, psychológovia a od nedávna už aj ekonómovia sa zaujímajú o príčiny šťastia.
Pôvod takéhoto mnohostranného záujmu o ľudské šťastie je možné sledovať do antiky. Staroveký grécky filozof Aristoteles (384 – 322 pred Kr.)
sa v 4. storočí pred Kr. venoval téme vo svojej Nikomachovej etike (10
kníh). Aristoteles rozpracoval koncepciu eudaimonie, v ktorej zhrnul podmienky spojené s pocitom šťastia v antickom Grécku.
Eudaimonia je grécke slovo vo všeobecnosti prekladané ako šťastie.
Etymologicky sa skladá zo slov „eu“ (dobro) a „daimôn“ (duch). Eudaimonia bola ústredná koncepcia etiky antického Grécka. V klasickej gréčtine eudaimonia bola používaná ako výraz najvyššieho ľudského dobra
a preto sa stala predmetom záujmu filozofie na poznanie toho čo to v skutku
šťastie je a ako ho dosiahnuť.
Podľa Aristotela, jednotlivec je šťastný ak má dostatok materiálnych
predpokladov na vedenie života oslobodeného od útrap a chudoby, čo mu
umožní venovať čas na rozvíjanie priateľstva a na zapájanie sa do občianskeho života, to znamená byť aktívny aj v politike. Od počiatku záujmu
o výskum šťastia materiálne podmienky mali ústrednú úlohu aj keď nie
bezpodmienečnú. Napr. Aristoteles podnecoval jednotlivcov zabezpečovať si materiálne statky morálne a deliť sa o ne s priateľmi a inými ľuďmi,
aby sa mohli z nich plne tešiť. Preto Aristoteles kritizoval neprirodzenú
chrematistiku (hromadenie vecí), pretože tvorba nového strácala pozitívny význam, keď namiesto aby uspokojovala potreby ľudí, hromadenie vecí
sa stalo cieľom ľudského snaženia. Takýmto spôsobom sa uspokojovanie
ľudských potrieb videlo iba v materiálnom obohacovaní. Názor ktorý je
i dnes chápaný často ako normálny, pretože sa tvrdí že je motorom trvalo
udržateľného rastu.
Ako protiklad eudaimonie môžeme označiť hedonizmus. Epikuros zo
Samu (341 – 270 pred Kr.) bol grécky filozof ktorého etická teória bola
naopak hedonistická. Epikuros vytvoril individualistické etické učenie,
podľa ktorého sa za najvyššie dobro považuje slasť a za hlavný predpoklad blaha pokoj duše.
178
Hedonizmus určuje, že pôžitok je jediné skutočné dobro a bolesť je
jediné skutočné zlo. Epikuros chápal šťastie (eudaimonia) ako viac menej
trvalý pôžitok, oslobodenie od bolesti a ťažkostí. Treba však priznať, že
Epikuros nepodporoval názor, že by niekto mal vlastniť všetky pôžitky.
Epikurov hedonizmus sa ukázal ako veľmi vplyvný pre tvorbu utilitarizmu. Hedonistické chápanie života ako vzor, je žiaľ výrazne ponúkané súčasnou konzumnou „kultúrou“.
V stredoveku a ešte skôr osobitne medzi 2. a 7. storočím po Kr., aristotelovská koncepcia eudaimonie bola vysvetľovaná medzi iným Klementom Alexandrijským a svätým Augustínom (vo „Vyznaní“ a „O Božej
obci“). Klement Alexandrijský zhodnotil aristotelovskú kritiku neprirodzenej chrematistiky a potvrdil potrebu zdieľania materiálnych statkov
medzi jednotlivcami ako kresťanskej hodnoty. Svätý Augustín potvrdil
spoločenskú podstatu ľudského bytia, charakterizovanú vzťahom
k rodine, vzťahom k svojej obci a k celému ľudstvu, ako základov pre
dosiahnutie šťastia. Okrem toho svätý Augustín podotkol, že ľudské šťastie
nie je ohrozované núdzou, ale obavami, ktoré vznikajú z vlastníctva priveľa vecí (t.j. z obavy, že o ne prídeme). Svätý Tomáš Akvinský (13. stor.)
spojil Aristotelove názory a kresťanské princípy a potvrdil, že dobré medziľudské vzťahy sú základom pre vznik ľudského šťastia. Tieto vzťahy sú
plne prospešné vtedy keď sú nezištné. Ich existencia je osobitne prospešnou hodnotou samou o sebe.
V období 15. až 19. storočia bola ďalej venovaná pozornosť Aristotelovým názorom. Humanistický polyhistor a kňaz Leon Battista Alberti (1404
– 1472) aplikoval koncepciu eudaimonie na civilný život, zistil že byť aktívny v práci a v politike je dôležité pre spoločné šťastie. Antonio Genovesi (1712 – 1769), predstaviteľ tzv. občianskej ekonomiky upozorňoval, že
pracovná aktivita je zásadným prostriedkom na dosiahnutie ľudského
šťastia za podmienok že práca je zregulovaná tak aby sledovala záujmy
všetkých. Takto práca vedie k rozvoju rovnosti, dôvery a vzájomnosti. Tieto
tvrdenia boli neskôr rozvinuté o úlohu štátu a zákonov v zabezpečení spokojnosti spoločnosti. Spoločnosť a nie jednotlivec je hlavným subjektom
socioekonomickej dynamiky, napriek individuálnym schopnostiam, ktoré sú uznané.
Hľadanie určujúcich faktorov ľudského šťastia presiahlo z filozofie do
ekonomiky. Obidve disciplíny boli prepojené užívaním Aristotelovho prínosu, ako tomu bolo u významných ekonómov 18. s 19. storočia. Koncepcia eudaimonie, bola jedným z postulátov u zakladateľa modernej politickej
ekonómie Adama Smitha (1723 – 1790) a ďalších ekonómov z tzv. cambridgeskej školy (Thomas Robert Malthus (1766 – 1834), John Stuart Mill
(1806 – 1873), Alfred Marshall (1842 – 1924, Arthur Cecil Pigou (1877 –
1959) a John Maynard Keynes (1883 – 1946). Cambridgeská škola sa usilovala chrániť základy z koncepcie eudaimonie, pred populárnou neoklasickou paradigmou v ekonomike charakterizovanej ako „homo oeconomicus“.
Hypotetický homo oeconomicus sa usiloval o maximalizáciu svojho zisku
179
pri nevšímaní si potrieb ostatných ľudí. Toto úsilie (snaženie) je postavené
na teórii Thomasa Hobbesa (1588 – 1679) „homo homini lupus“, kde nenachádzame žiadnu ľútosť. Charakteristika homo oeconomicus ako jednotlivca predovšetkým materiálne si užívajúceho, zostala dlho základnou
v ekonomickej literatúre až do zásadnej štúdie Rogera Easterlina (Easterlin,
1974) , ktorá sa pýtala na prínos hospodárskeho rastu. V jeho poznaní napriek výraznému hospodárskemu rastu, zostal podiel ľudí označených ako
veľmi šťastní konštantný a nerástol úmerne s ekonomikou. Tento poznatok
bol znovu potvrdený pre všetky krajiny v roku 2010.
Napriek tomu je pravdou že v každom čase je pozitívna väzba medzi
materiálnym blahom a spokojnosťou. Bez ohľadu na interpretáciu Easterlinových zistení, ich výsledky poukazujú prevažne na nehmotné prvky
(t.j. stav a podoba rodiny, priateľstvo, ľudské a politické práva), ktoré sú
dôležité pre vznik spokojnosti a šťastia.
Holandský sociológ Ruut Venhoven (na Erazmovej univerzite v Rotterdame)
vytvoril svetovú databázu o šťastí („World Database of Happiness”) a je redaktorom časopisu štúdií o šťastí („Journal of Happiness Studies”). Údaje
o spokojnosti a šťastí systematicky skúma od roku 1946 už z vyše 149 krajín.
V roku 2008 jednu z európskych cien za vedu Marie Curie získal výskum v Cambridgi o šťastí pod vedením Luisy Corrado z Talianska. Dokáže ekonomický rast urobiť nás šťastnejšími? Zlepšené individuálne bohatstvo uľahčuje život, ale robí to náš život uspokojúcejším? Ako ovplyvňujú politické rozhodnutia náš pocit bezpečia? Pomocou nových techník
analýz v rámci projektu EURECONAW, bol získaný nový pohľad na tento
už starobylý problém. Jej výskum môže pomôcť nájsť politiky na zlepšenie života ľudí. Podľa výsledkov geografie šťastia a spokojnosti so životom boli vysoko hodnotené škandinávske krajiny. Predovšetkým z dôvodu
dôvery obyvateľov vo verejné inštitúcie, fungujúci systém a sociálny model. (Aslam, Corrado, 2007)
Vieme že podľa podobných zistení v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v Paríži, Slováci patria k najmenej spokojným
v rámci OECD (27% oproti 59 % priemeru). (Your Better Life, 2011, s. 28)
Na Slovensku je veľmi nízka občianska aktivita. Dôvera voči vláde
a účasť občanov na správe vecí verejných je nízka, čo korešponduje so
zisteniami Luisy Corrado. Vieme že rad chorôb je psychosomatického
pôvodu. Preto možno aj predpokladať pôvod nižšieho dožitia na Slovensku aj v tejto príčine – v nespokojnosti.
Čo teda je šťastie? V západnej kultúre sa, ako sme už uviedli, obyčajne
určuje množstvom peňazí. Ekonómovia vychádzajú z ukazovateľov produkcie a spotreby a tak zisťujú pokrok a verejný blahobyt. Hrubý domáci
produkt je úplne rutinne uznaný ako meradlo pokroku štátu. Niekedy
posledný v rade, však môže byť prvý. Malé nezávislé himalájske kráľovstvo Bhután sa pokúša o niečo iné. (Revkin, 2005)
V roku 1972 sa vládnuci panovník rozhodol zmeniť zameranie na ekonomický rast uplatňované v každom rozvíjajúcom sa štáte a dať štátu na180
miesto HDP (hrubého domáceho produktu) ako meradla pokroku nový
ukazovateľ HDŠ (hrubé domáce šťastie). Jeho ukazovatele sú blízke „Your
Better Life Index” z OECD v roku 2011.
Zámerom Bhutánu bolo zabezpečiť rovnomerné rozdelenie prosperity
v spoločnosti, zachovanie kultúrnych tradícií, ochranu životného prostredia a zodpovednú vládu. Myšlienky z malého, relatívne zaostalého štátu,
sa stali základom celosvetového hnutia. Na celom svete ekonómovia, sociálni vedci, byrokrati sa snažia využiť tieto prístupy i keď nepodporujú
priamo hinduizmus. Cieľom tohto úsilia je čiastočne návrat k „západným“
hodnotám, ktoré mali na mysli autori deklarácie o nezávislosti Spojených
štátoch amerických, v ktorej dali šťastiu rovnaký význam ako slobode ako
takej.
Kým príjem v Bhutáne patrí vo svete k najnižším, očakávaná dĺžka života
sa následne predĺžila o 19 rokov v rokoch 1984 až 1998 a skočila na 66
rokov. Materiálny blahobyt ponímajú ako jeden z komponentov spokojnosti. Vlastníctvo materiálnych statkov nezabezpečí harmóniu života
s prírodou a okolím. Ich názory mali vplyv na množstvo výskumov sociálnych vedcov. Štúdie dokázali, že po určitom stupni materiálneho bohatstva, osobné šťastie stratilo priamu väzbu s rastom ekonomiky.
V projekte celosvetového merania hodnôt World Values Survey (1995),
pod vedením Ronalda Ingleharta, politického vedca univerzity v Michigane,
bolo zistené, že latinskoamerické štáty boli oveľa spokojnejšie a šťastnejšie,
než by mali byť podľa ekonomických ukazovateľov.
Naopak krajiny, ktoré boli dávnejšie komunistické, majú stále významnú
úroveň subjektívnej nespokojnosti, bez ohľadu na ekonomickú situáciu.
Krajiny s rovnakou ekonomickou úrovňou, ale bez komunistickej skúsenosti, boli šťastnejšie. Úsilie Bhutánu určite pomôže odstrániť prístup, ktorý kladie hromadenie majetku nad samotnú kvalitu života.
Už teraz by vyučovacie hodiny pohody mohli byť súčasťou učebných
osnov nielen detí ale každého občana aj v celoživotnom vzdelávaní. Lord
Richard Layard, ktorého citát sme uviedli v úvode, je významný ekonóm,
ktorý sa venuje „ekonomike šťastia“, tvrdí, že podstatné je všetko od zdravia až po našich priateľov a dokonca i náš pracovný život je dôležitý.
ŠŤASTIE A RODINNÉ VZŤAHY
Skupina nemeckých odborníkov v sociálno-ekonomickej oblasti, ktorá vykonala prieskum nemeckej populácie v rámci ktorého sa každoročne uskutočňovalo opakované interview s tými istými rodinami zistila, že
ľudia sa spravidla stanú šťastnejšími po uzavretí manželstva. Už v priebehu
dvoch, alebo troch rokov pred uzavretím manželstva sa ľudia stávajú šťastnejšími; rok jeho uzavretia zvykne byť najšťastnejším. Po tomto prvom
roku sa pár postupne stáva menej spokojným; avšak aj po štyroch rokoch
trvania manželstva ľudia stále ostávajú šťastnejší než boli predtým. Po na181
rodení detí dochádza k veľkému nárastu šťastia, avšak do dvoch rokov sa
toto stráca. Výskumy naznačujú, že jednou z výhod života v manželstve
je častejší a uspokojujúcejší sexuálny život. Ženatí ľudia sú taktiež zdravší
a dlhšie žijú. (Sharp, 2007)
ŠŤASTIE A PRÁCA
Nezamestnanosť nielenže znižuje príjmy, ale taktiež zmenšuje pocit šťastia
tým, že ničí sebaúctu. Prieskum skupiny nemeckých odborníkov v sociálnoekonomickej oblasti naznačuje, že „bolesť“ z nezamestnanosti je pre človeka
omnoho väčšia, než bolesť zo straty príjmu. Človek je tým veľmi stigmatizovaný a tento pocit je rovnako nepríjemný rok, alebo dva potom, ako bol na
začiatku. Okrem toho, ak nezamestnanosť v spoločnosti narastá, ovplyvňuje
to celkový pocit šťastia v nej, vrátane zamestnaných ľudí.
ŠŤASTIE, KOMUNITA A PRIATELIA
Kvalita nášho spoločenstva zohráva rozhodujúcu úlohu pri získavaní
priateľov a pri určovaní miery nášho bezpečia. Taktiež hovorí, že ak žijeme v prostredí, kde môžeme druhým dôverovať, pravdepodobne sa tým
budeme cítiť šťastnejší. Výskum nazýva kvalitu spoločenstva „sociálnym
kapitálom“. Vedci v rôznych krajinách testovali pravdepodobnosť, že ľudia
vrátia stratenú peňaženku a zistili, že to súvisí s vnímaním dôvery v tejto
krajine. Slovensko, ako bude uvedené nie je vzorom.
s pocitmi spokojnosti a šťastia a je zložený z aminokyseliny tryptofán. Jeho
kvalitným zdrojom sú banány, mlieko, cícer, podzemnica olejná, moriak
a kura. Ďalší neurotransmiter s názvom gama-aminomaslová kyselina
(Gaba), ktorá sa nachádza v semenách a orechoch nám pomáha relaxovať. Treba však uznať že pochopenie vzťahu medzi výživou a duševným
zdravím je stále nedostatočné.
ŠŤASTIE A SLOBODA
Vo Švajčiarsku ľudia, ktorí žijú v kantónoch umožňujúcich viac referend sú šťastnejší než ich susedia, ktorým bolo udelených menej práv. Ak
porovnáme kantóny, kde sú tieto práva najrozšírenejšie s kantónmi, kde
sú najmenej rozšírené, rozdiel v pocite šťastia je taký veľký, ako keby mali
obyvatelia dvojnásobné príjmy. Tieto zistenia sú veľmi relevantné pre úlohu miestnej demokracie. Zo všetkých sociálnych neduhov spôsobuje, ako
sa azda dá predpokladať, najväčšie utrpenie vojna. Ak to zhrnieme, potreba nezávislosti, spolupatričnosti a spôsobilosti sú predpokladom úspechu
človeka z evolučného hľadiska. Ak dokážu skupiny (generácie) spolupracovať a prežiť v nepriateľskom prostredí, budú úspešné.
ŠŤASTIE A ZDRAVIE
Ľudia prejavujú značnú schopnosť prispôsobiť sa fyzickým obmedzeniam, ktoré prináša každodenný život, zistilo sa v štúdii týkajúcej sa pacientov s obličkovou dialýzou z roku 2002. Avšak, zatiaľ čo vo všeobecnosti preceňujeme stratu pocitu šťastia, ktorú pociťujú osoby s vážnymi
ochoreniami, zdá sa, že ľudia sa nikdy nedokážu prispôsobiť chronickej
bolesti, či duševnej chorobe. Pokiaľ ide o vplyv zdravia na celkovú pohodu, dôležité je duševné zdravie. Depresia má omnoho vážnejší dopad na
celkovú pohodu, ako srdcová angína a diabetes. Avšak v prípade týchto
ochorení väčšina ľudí pravdepodobne vyhľadá pomoc odborníka, zatiaľ
čo žiaden človek s depresiou odborníka nevyhľadá.
ŠŤASTIE A VÝŽIVA
Chemikálie v mozgu, ktoré ovplyvňujú naše pocity, nálady, chute
a pohnutia sa skladajú z proteínových fragmentov, ktoré sa nazývajú aminokyseliny, ktorých konečným zdrojom sú potraviny. Jedna z takýchto
chemikálií (alebo neurotransmiterov) je serotonín, ktorý je spojený
182
183
23 ZÁVER
24 LITERATÚRA
Záver nie je jednoduchý. V historickom prehľade je v tejto práci vyjadrená snaha ukázať pôvod pojmu staroba, vystihnúť skutočnú podstatu starnutia ako pokroku a nie krízy. Ľudia túžia po šťastí. Márne hromadenie
vecí nemôže priniesť trvalo udržateľné šťastie. Treba ľuďom aj tým starším
poskytnúť možnosť viesť trvalo udržateľný dôstojný život. Žiadna spoločnosť či jednotlivec nežijú izolovane. Svet musí spolupracovať na budovaní
tolerantnej, solidárnej a harmonickej spoločnosti. Pre zmenu hodnotenia
života a ľudských potrieb je potrebné aj vzdelávanie. A k tomu by mala
pomôcť aj táto práca. V práci sú časti venujúce sa návrhom riešení pre
závažné problémy, ktorým sa spoločnosť nevyhne. V štúdii sú využité
poznatky a výsledky činnosti Organizácie Spojených národov, jeho Európskej hospodárskej komisie, Pracovnej skupiny pre starnutie EHK OSN,
Komisie OSN pre sociálny rozvoj, Komisie OSN pre trvalo udržateľný
rozvoj, Medzinárodnej organizácie práce a iných subjektov.
Globálny pohľad tu prechádza do regionálnych prístupov Európskej
únie, jej Rady ministrov pre zamestnanosť a sociálne veci a záležitosti spotrebiteľov (EPSCO), Komisie EÚ pre sociálnu ochranu, Dôchodkového fóra,
Európskej nadácie pre zosúladenie pracovného a osobného života a do
výsledkov spoluprácu Európskej únie a Ázie (ASEM). Rada Európy je
významná európska organizácia pre ľudské práva a preto má v práci miesto.
Súčasné prístupy klubu najbohatších štátov sveta Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá sa začala venovať oblastiam aj
mimo hrubého domáceho produktu, boli tiež inšpirujúce.
Toto všetko vplýva na Slovensko. Slovensko má svoje slovo v Európe
a vo svete a spolupodieľa sa svojim dielom na celosvetovom rozvoji a berie
aj časť zodpovednosti za neúspechy. V práci bolo využité globálne rozmýšľanie s jeho dopadom na lokálne konanie v prospech celku. Každý
máme svoj podiel na úspechu aj prehre. Všetci chceme žiť naplnený
a šťastný život, je len na nás či sa o to budeme usilovať. Pretože iba aktívnym prístupom sa to dá dosiahnuť. Tu je nezameniteľné miesto sociálnej
práce pre prospech spoločnosti a jej členov.
Záleží iba na nás či budeme schopní načúvať, vidieť, poznať a vyberieme
si trvalo udržateľný dôstojný život, alebo zostaneme na doterajšej ceste
obdivovania zlatého teľaťa.
AGE General Assembly Declaration, AGE Platform Europe Brussels,
8 May 2009, 6 s.
A Plea for Greater Intergenerational Solidarity, AGE Platform Europe,
Brussels, 2009, 19 s.
ASLAM, Aqib and CORRADO, Luisa: No Man is an Island: the Interpersonal Determinants of Regional Well-Being in Europe, 2007, 49 s.,
http://www.dspace.cam.ac.uk/handle/1810/194697
A single market for 21st century Europe, COM (2007) 725 final, Brussels,
2007, 14 s.
A Voluntary European Quality Framework for Social Services, SPC/2010/
10/8 final Brussels, 2010, 13 s.
AXA Retirement Scope Survey. New Dynamics 2008, 60 s. http://
www.axa.com/lib/axa/uploads/etudes/barometreretraite/2008/
AXA_Retirement_Scope_2008_en.pdf
Classification of funded pension schemes in case of government responsibility or guarantee, STAT/04/30, 2 March 2004, Brussels, 5 s.
Compendium of OECD Well-being Indicators, OECD, 2011, 40 s., http://
www.oecd.org/dataoecd/4/31/47917288.pdf
Dlhodobá starostlivosť v Európskej únii, Brusel, 2008, 20 s., ISBN 978-9279-09593-1
DYKSTRA, Pearl A.: Intergenerational Family Relationship in Ageing
Societies, UN ECE, Geneva, 2010, 25 s., ISBN: 978-92-1-117030-6
European Disability Strategy 2010-2020: A Renewed Commitment to
a Barrier-Free Europe, Brussels, 15.11.2010 SEC(2010) 1323 final, 16 s.
Equity Strategy. Plutonomy: Buying Luxury, Explaining Global Imbalances, 16. 10, 2005, Citigroup Global Markets Inc. Citigroup Investment
Research, 35 s.
ERLINGHAGEN, Marcel, HANK, Karsten.: Participation of Older Europeans in Volunteer Work, MEA discussion paper series 05071, Mannheim
Research Institute for the Economics of Aging (MEA), University of
Mannheim, 2005, 28 s., http://www.mea.uni-mannheim.de/uploads/
user_mea_discussionpapers/0v0ohjjzj0wt6j7e_dp71-05.pdf
EASTERLIN, Roger: Does Economic Growth Improve the Human Lot?
Some Empirical Evidence, University of Pennsylvania, 1974, 37 s.
EZECHIELI, Eric: Beyond Sustainable Development: Education for Gross
National Happiness in Bhutan, Stanford University, August 2003, 133 s.
Final Taxonomy on Private Pension, Working Group on Private Pensions,
OECD, Paris, 21 December 2004, 19 s.
Future implementation of the Madrid International Plan of Action on Ageing, 2002, Resolution 2010-14, Návrh rezolúcie predložený podpred-
A zase vzal Ho diabol na veľmi vysoký vrch, ukázal Mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal Mu: Toto všetko Ti dám, ak padneš
a budeš sa mi klaňať. (Evanjelium podľa Matúša, 4. kapitola Pokúšanie
na púšti).
184
185
sedom Komisie Miloslavom Hettešom, na základe neformálnych konzultácií, OSN, New York, 2010, 4 s.
GILLION, Colin, TURNER, John, BAILEY, Clive, LATULIPPE, Denis:
Social Security Pensions. Development and Reform, ILO, Geneva, 2000,
769 s., ISBN 92-2-110859-7
Global Age-Friendly Cities a Guide, WHO, Geneva, 2007, 82 s., ISBN
9789241547307
Global Surveillance, Prevention and Control of Chronic Respiratory
Diseases: A Comprehensive Approach. WHO, Geneva, 2007, 155 s.,
ISBN 978 92 4 156346 8
GOLIÁŠ, Peter: Dlhodobé prognózy bilancie penzijného systému v SR,
12.10.2010, Diskusné fórum INESS, Bratislava, 15 s.
Guidelines for Review and Appraisal of the MIPAA, Bottom-up Participatory Approach UN, New York, 2006, 52 s.
Guiding Framework and Toolkit for Practitioners and Policy Makers.
UNDESA, New York, 2008, 69 s.
GHILARDUCCI, Teresa.: When I’m Sixty-Four: The Plot Against Pensions and the Plan to Save Them, 2008, 384 s., ISBN:0691114315
Happy now, by Isabel Berwick, in Financial Times, 10. 4. 2011
(a) HETTEŠ, Miloslav: Empowerment of people experiencing extreme
poverty. Access to social services, správa facilitátora európskeho seminára Rady Európy „At Work, but Poor and without a Voice?“, St Julian’s, Malta, 14. – 15. október 2009, 9 s.
(b) HETTEŠ, Miloslav: Good and Bad Practices/Lessons in Slovak Pension Reforms, In: Pension Reform in Serbia from international and regional perspectives, ILO, Budapest, 2009, s. 93 – 100, ISBN: 978-92-2123070-0
HETTEŠ, Miloslav: The Pension System in the Slovak Republic, s. 267 –
304, In: Pension Reform in Central and Eastern Europe, ILO, Budapest, 2011, 366 s., časť monografie MOP za 8 krajín strednej Európy,
ISBN 978-92-2-125639-7
HETTEŠ, Miloslav: Report from the Working Group on Labour Migration, (správa predsedu pracovnej skupiny M. Hetteša na 2. konferencii
krajín EÚ a Ázie (ASEM)), Nusa Dua, Indonézia, 15. október 2008, 2
s., http://www.depnakertrans.go.id/microsite/asem/images/annex_b.pdf
HETTEŠ, Miloslav: Starnutie a rozvoj, In: Sociálne poistenie č. 4/2010,
ročník 42.,1-2 str., ISSN 1337-9844
HETTEŠ, Miloslav: Narušené medzigeneračné vzťahy, s. 224 - 242 In:
Sociálna patológia a sociálna intervencia, 2011, Piešťany, 464 s., ISBN
978-80-8132-018-7
HUBER, Manfred, RODRIGUES, Ricardo., HOFFMAN, Frédérique. et al.:
Facts and Figures on Long-Term Care. Europe and North America,
Vienna: European Centre for Social Welfare Policy and Research, 2009,
140 s., ISBN 978-3-902426-49-9
186
HOLZMANN, Robert; STIGLITZ, Joseph E.: New ideas about old age
security : toward sustainable pension systems in the 21st century, Volume 1, World Bank, Washington, 2001, 516 s., ISBN 0-8213-4822-1
Integrating Prevention Into Health Care. Fact Sheet No. 172., WHO, Geneva, October 2002 (http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs172/
en/index.html)
Interim EPC-SPC Joint Report on Pensions, and Annexes to the EPC-SPC
Joint Report on Pensions, Brussels, SPC 1005, 2010, 66 s.
International Guide for Monitoring Alcohol Consumption and Related Harm.
WHO, Geneva, 2008, 193 s., ISBN 011987072X, 9780119870725
Koncepcia aktualizovaného Národného programu ochrany starších ľudí,
Rada vlády Slovenskej republiky pre seniorov, Bratislava, november
2009, 9 str.
LESAY, Ivan: Pension Reform in Slovakia: the Context of Economic Globalisation, European Trade Union Institute for Research, Education and
Health and Safety (ETUI-REHS), Brussels, November 2006, 85 s., ISBN:
2-87452-057-8, http://www.hejrup.sk/LesayDochodkovaReforma.pdf
LIEDTKE, Patrick M.: Reforming Pension Systems: Fertility, Dependency
and Participation Rates, In” The Four Pillars No. 48, March 2011, The
Geneva Association, Ženeva, s. 1 - 3, ISSN 1605-8305
Managing the Migration of Health Care Workers, The Need for Action,
IOM, Geneva, 2006, s. 2, http://publications.iom.int/bookstore/free/
HealthCare_update_EN.pdf
MODIGLIANI, Franco, MURALIDHAR, Arun: Rethinking Pension Reform, Cambridge University Press, 2004, 19 s., ISBN 0-521-83411-2
MÜHLPACHER, Pavel: Základy gerontológie, MSD, Brno, 2008, 203 s.,
ISBN 978-80-7392-072-2
Národný program reforiem Slovenskej republiky 2011 – 2014, MF SR,
Bratislava, apríl 2011, 48 s.
NORBERG, Johan: Paternalizmus šťastia. Omyly mladej vedy, Centre for
the New Europe, 2006, 28 s.
PENNINGS, Frans: Introduction to European Social Security Law, Intersentia, Antverppen, 2003, 393 s., ISBN 90-5095-336-0
Opinion of the European Economic and Social Committee on the Economic and social consequences of enlargement in the candidate countries, EESC, Brussels, 2002, CESE 1365/2002, 27 s.
ORAVEC, Ján: Príbeh zavedenia osobných dôchodkových účtov na Slovensku, Nadácia F. A. Hayeka, 2006, Bratislava, 56 s., ISBN 80-9695663-9
PAUL, Susanne S., PAUL, James A.: Humanity Comes of Age. The New
Context for Ministry with the Elderly, World Council of Churches, 1998,
Geneva, 143 s., ISBN 2825410489
Pension schemes and pension projections in the EU-27 Member States —
2008-2060, Brussels, October 2009, 413 s., ISBN: 978-92-79-11270-6
187
POLÁK Michal: Sociálny štát, dôchodkový systém a dôchodková reforma,
2004, Praha, 56 s., http://www.hejrup.sk/PolakDochodkovaReforma.pdf
Policy Brief: Ensuring quality long-term care for older people. OECD,
Paris, March 2005, 8 s., http://www.oecd.org/dataoecd/53/4/34585571.pdf
Policy Brief No. 1: Mainstreaming Ageing, UNECE, Geneva, 2009, 16 s.,
http://www.unece.org/fileadmin/DAM/pau/_docs/age/2011/Policybriefs/1-Policybrief_Mainstreaming-Eng.pdf
Policy Brief No. 2: Gender Equality, Work and Old Age, UNECE, Geneva,
2009, 11 s., http://www.unece.org/fileadmin/DAM/pau/_docs/age/2009/
Policy_briefs/Policy-brief-Gender.pdf
Policy Brief No. 3: Older Persons as Consumers, UNECE, Geneva, 2009,
12 s., http://www.unece.org/fileadmin/DAM/pau/_docs/age/2009/Policy_briefs/Policy-brief-Old_persons.pdf
Policy Brief No. 4: Integration and Participation of Older Persons in Society, UNECE, Geneva, 2009, 11 s., http://www.unece.org/fileadmin/DAM/
pau/_docs/age/2009/Policy_briefs/4-Policybrief_Participation_Eng.pdf
Policy Brief No. 5: Lifelong Learning, UNECE, Geneva, 2010, 12 s., http:/
/www.unece.org/fileadmin/DAM/pau/ggp/iwg/Prague/ECE.WG.1.5.
e-corr.pdf
Policy Brief No. 6: Health Promotion and Disease Prevention, UNECE,
Geneva, 2010, 12 s., http://www.unece.org/fileadmin/DAM/pau/_docs/
age/2010/Policy-Briefs/6-Policybrief_Health_promotion.pdf
Policy Brief No. 7: Towards Community Long-term Care, UNECE, Geneva, 2010, 16 s., http://www.unece.org/fileadmin/DAM/pau/_docs/age/
2010/Policy-Briefs/7-Policy-brief_Long-term_care.pdf
Policy Brief No. 8: Advancing Intergenerational Solidarity, UNECE, Geneva, 2010, 16 s., http://www.unece.org/fileadmin/DAM/pau/_docs/age/
2010/Policy-Briefs/8-Policy-brief_AIS.pdf
Policy Brief No. 9: Age-friendly Employment: Policies and Practices,
UNECE, Geneva, 2011, 12 s., http://www.unece.org/fileadmin/DAM/
pau/_docs/age/2011/Policy-briefs/9-Policy-Brief-Age-Friendly-Employment.pdf
Policy Brief No. 10: Tapping the Potential of Volunteering, UNECE, Geneva, 2011, 16 s., http://www.unece.org/fileadmin/DAM/pau/_docs/age/
2011/Policy-briefs/10-Policy-Brief-Volunteering.pdf
Prevalence of dementia in Europe. SAlzheimer Europe, 2009, http://
www.alzheimer-europe.org/EN/Research/European-Collaboration-onDementia/Prevalence-of-dementia2/Prevalence-of-dementia-in-Europe
Privately Managed Funded Pension Provision and their Contribution to
Adequate and Sustainable Pensions, Social Protection Committee, Brussels, 2008, 58 s.
Prognóza vývoja obyvateľstva SR do roku 2050, INFOSTAT – Inštitút informatiky a štatistiky, Výskumné demografické centrum, Edícia Akty,
35-2002-A/9, Bratislava, 2002, 121 s.
188
Regional Implementation Strategy for the Madrid International Plan of
Action on Ageing, UNECE, ECE/AC.23/2002/2/Rev.6, 11 September
2002 Geneva, 2002, 23 s.
Report of the Ad Hoc Expert Group on the Transition from Institutional to Community-based Care. European Commission, Directorate-General for Employment, Social Affairs and Equal Opportunities, Brussels, 2009, 24 s.
REVKIN, Andrew: A New Measure of Well-Being From a Happy Little
Kingdom, In: New York Times ,October 4, 2005, s. 10,
ROBINSON, Mary, editor: Global Health and Global Aging, AARP, San
Francisco, 2007, 373 s., ISBN 978-07879-8810-4
RUDIĆ, Snježana: Pension Policy Measures in Transition, prezentácia na
konferencii Pension Systems in Times of Financial Crisis, máj 2009,
Brusel, 7 s.
Services of general interest, including social services of general interest: a
new European commitment, COM (2007) 725 final, Brussels, 2007, 27 s.
SHARP, Rob: What really makes us happy? In: The Independent, London, 11. september 2007
Slovak republic. Technical Notes On the Pension System in the Slovak Republic: 2008 updates, July 2008, Budapest, ISBN: 9789221220671, 11 s.
Social Participation and Social Isolation, Eurostat, Brussels, 2010, ISBN
978-92-79-16750-8, 50 s.
Social Security, 2001: A New Consensus, ILO, Geneva, 2001, ISBN 92-2112624-2, 114 s.
STANEK, Vojtech a kolektív: Sociálna politika. Teória a prax, Sprint,
2011, Bratislava, 342 s., ISBN 978-8089393-28-2
STIGLITZ, Joseph E., SEN, Amartya, FITOUSSI, Jean-Paul: Report by
the Commission on the Measurement of Economic Performance and
Social Progress, 2009, Paris, 292 s., http://www.stiglitz-sen-fitoussi.fr/
documents/rapport_anglais.pdf
SCHNEIDER, Friedrich, BUEHN, Andreas, MONTENEGRO, Claudio E.:
„Shadow Economies All over the World: New Estimates for 162 Countries from 1999 to 2007”, University of Chile, Department of Economic, Policy Research Working Paper 322, July 2010, 56 s.
SWEET, Stephen: When is a person too young or too old to work? Cultural variations in Europe, Global issue brief no.2, Boston, March
2009, 14 s.
The Ageing Population. Pensions and Wealth Creation, Tomorrow’s Company, London, 2005, 41 s., ISBN 0-9532874-8-3
The Pension Issues in the New Member States, PRAGMA, Mechelen, June
2005, 165 s.
The World Health Report 2002: Reducing risks. Promoting Healthy Life,
WHO, Geneva, 2002/14661 – Sadag – 7000, 230 s.
The World Health Report 2008: Primary Health Care – Now More Than
Ever, WHO, Geneva, 2008, 119 s.
189
TKÁČ, Vojtech: Vybrané kapitoly medzinárodného sociálneho práva, UKF
Nitra, 2008, 179 s.
TOMEŠ, Igor: Úvod do teorie a metodologie sociální politiky, Portál, 2010,
Praha, 439 s., ISBN 978-80-7367-680-3
Viac ako HDP. Meradlo pokroku v meniacom sa svete. Oznámenie Komisie
Rade a Európskemu parlamentu, Brusel, 20.8.2009 KOM(2009) 433 v
konečnom znení, 12 s.
Your Better Life Index. Country Notes., OECD, 2011, Paris, 35 s.,
www.oecd.org/betterlifeindex
White Paper: European Transport Policy. Time to Decide, Brussels, COM
(2001) 370 final 2001, 124 s.
WIJA, Petr: Stárnutí a sociální politika: Otázky pro stárnoucí společnost,
Dizertační práce, 2007, Ostrava, 170 s.
World Economic and Social Survey 2007, Development in an Ageing World,
UNDESA, New York, 212 s., ISBN 978-92-1-109154-0
World Populations Prospects, The 2010 Revision, OSN, New York, 2011
http://esa.un.org/unpd/wpp/index.htm
Zelená kniha: Snaha o primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske
dôchodkové systémy, Brusel, 7.7.2010 KOM(2010)365 v konečnom
znení, Brusel, 38 s.
ZDROJE DÁT
– Asociácia dôchodkových správcovských spoločností, Bratislava
– Demografické výskumné centrum, INFOSTAT (Inštitút informatiky
a štatistiky), Bratislava
– Eurostat: Demographic statistics, Brussels
– Inštitút finančnej politiky, Ministerstvo financií, Bratislava
– Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Bratislava
– Národná banka Slovenska, Bratislava
– Sociálna poiseovHa, Bratislava
– Štatistický úrad Slovenskej republiky, Bratislava
– TREXIMA, Bratislava
– World Populations Prospects: UN 2008 Revision, New York
O AUTOROVI
RNDr. Miloslav Hetteš, CSc. prednáša (sociálnu politiku, politiku zamestnanosti, a medzinárodné aspekty sociálnej práce) na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave a na Trnavskej univerzite
v Trnave.
V rokoch 2010 – 2011 pracoval ako poradca pre oblasť sociálnej ochrany
pre vládu Republiky srbskej (Bosna a Hercegovina). Predtým v rokoch
2008 – 2009 bol vedúcim twinningového projektu pre pomoc vláde Macedónska v oblasti pracovného práva. M. Hetteš má aj mimoeurópske pracovné skúsenosti.
M. Hetteš pracoval na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny (1993
– 2010). Mal zodpovednosť za medzinárodné a európske aktivity ministerstva. Predtým sa podieľal na riešení otázok dôchodkovej reformy
a koordinácii systémov sociálnej ochrany.
M. Hetteš riadil Pracovnú skupinu pre starnutie populácie v rámci EHK
OSN v Ženeve v rokoch 2008 – 2010 a bol podpredsedom Výboru OSN
pre sociálny rozvoj v rokoch 2009 – 2010. V rokoch 1997 – 1999 bol
zástupcom stáleho predstaviteľa Slovenska pri OSN v New Yorku. V tomto
období bol podpredsedom Výboru OSN pre trvalo udržateľný rozvoj v OSN.
M. Hetteš pripravoval základy miestnej demokracie a samosprávy na
Slovensku v rokoch 1990 – 1993. Stal sa prvým predsedom Združenia
miest a obcí na Slovensku.
M. Hetteš absolvoval štúdium humánnej geografie na Univerzite Komenského v Bratislave a demografie na Karlovej univerzite v Prahe. Zúčastnil sa radu vzdelávacích aktivít na Univerzite OSN v New Yorku,
v Japonsku (JICA), MOP (v Turíne), Rady Európy (v Štrasburgu), Európskej komisie (v Bruseli, Kodani, Hágu, Madride, Štokholme) a inde.
V súčasnosti je členom (priateľom) Medzinárodnej federácie sociálnych
pracovníkov (IFSW), je individuálnym členom Medzinárodnej asociácie
škôl sociálnej práce (IASSW), je členom Európskeho inštitútu sociálneho
zabezpečenia (EISS) v Leuvene, pôsobí v Medzinárodnej asociácie sociálnych vzdelávateľov (AIEJI) a podieľa sa na činnosti Medzinárodnej rady
pre sociálny rozvoj (ICSW).
Bol ocenený:
2000 – Zlatá medaila (ZMOS) „Za prínos k rozvoju miestnej demokracie“,
2010 – Zlatá medaila (MPSVR SR) „Za prínos na medzinárodných fórach“.
190
191
Download

Hettes_Starnutie_spolocnosti_2011