Aplikovaná sociálna politika
(v národnej a európskej sociálnej politike)
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
Prezident ICSW Europe
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej
práce sv. Alžbety
doc. RNDr. Miloslav HETTEŠ, CSc.
o VZDELÁVATEĽ: VŠZaSP sv. Alžbety, Trnavská univerzita, UKF Nitra, BiH,
Macedónsko, IFSW, ICSW EUROPE PRESIDENT, IASSW (EASSW), AVSP
o OSN: podpredseda Komisie OSN pre sociálny rozvoj; predseda pracovnej skupiny
EHK OSN pre starnutie populácie (Ženeva); podpredseda Komisie OSN pre trvalo
udržateľný rozvoj (New York)
o EÚ: EPSCO; SPC; Dôchodkové fórum; Eurofound (Dublin); ASEM (Bali),
WHISTLEBLOWER
o RADA EURÓPY: sociálna kohézia (Štrasburg); facilitátor (Malta)
o MOP: návrhová komisia, mandátová komisia, medzinárodné konferencie práce
(Ženeva), externá spolupráca – dôchodky (Budapešť), Moldavsko, BiH
o OECD: Pracovná skupina pre súkromné dôchodkové systémy (Paríž)
o MASZ: národný korešpondent (Ženeva)
o MPSVR SR: národný koordinátor starnutia, GR SMV (ESF) – dohovory, charta,
kódex
o MVO: zakladateľ územnej samosprávy a predseda ZMOS (odštátnenie,
decentralizácia...), (Praha, Paríž, Hág, Washington, Nikaragua), priama
demokracia
o VÝSKUM: sociálny rozvoj, demografia, regionálne plánovanie
o VZDELANIE: Praha, Japonsko, Univerzita OSN, OECD, Svetová banka, Rada
Európy....
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
[email protected]
2
AKÝ JE VÁŠ NÁZOR?
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
3
HADI V OBLEKOCH
4 % populácie,
študujú právo,
ekonomiku
1. neúspešní – väzenie
2. úspešní sú politici,
manažéri
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
4
ABORCIE
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
5
TELESNÉ TRESTY DETÍ
(možné: zelené - ani v škole , ani doma; modré - iba doma)
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
6
PROBLÉM?
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
7
VYMIERANIE SLOVENSKA
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
8
HOW THE SUPER-RICH GOT RICHER:
10 SHOCKING FACTS ABOUT INEQUALITY
The Guardian, Monday 15 September 2014
1. The top 1% no longer includes most doctors and head teachers.
2. London is the home of the 1%.
3. The super rich can view the lower classes as subhuman
(čím väčšia sociálna vzdialenosť, tým nižšia empatia).
4. In the last 15 years, inequality has spiralled.
5. Taxing more would cut down on greed.
6. Maintaining inequality requires penalising the poor.
7. It is children who will suffer most from the spending cuts.
8. Many other parts of the world are becoming more, not less, equal.
9. Concentration of wealth at the top is unsustainable …
10. But no one knows when the tipping point will come.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
9
THE FOUR BIGGEST RIGHT-WING LIES
ABOUT INEQUALITY
14/05/2014 ROBERT REICH
1. Lie number one: The rich and CEOs are America’s job
creators. So we dare not tax them.
2. Lie number two: People are paid what they’re worth in the
market. So we shouldn’t tamper with pay.
3. Lie number three: Anyone can make it in America with
enough guts, gumption, and intelligence. So we don’t need
to do anything for poor and lower-middle class kids.
4. Lie number four: Increasing the minimum wage will result
in fewer jobs. So we shouldn’t raise it. (Jean Claude Juncker?)
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
10
SOCIÁLNA PRÁCA AKO PROFESIA
IFSW/IASSW/ICSW - Sociálna práca pomáha
sociálnej zmene, k riešeniu problémov v
medziľudských
vzťahoch,
posilňuje
a
oslobodzuje ľudí k dosiahnutiu dobrého života.
Solidaritou s marginalizovanými skupinami
sociálna práca ako profesia musí podporovať
sociálnu inklúziu
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
11
GLOBÁLNA DEFINÍCIA SP
„Sociálna práca je praktická profesia a vedecký odbor,
ktorý podporuje sociálnu zmenu a rozvoj, sociálnu
súdržnosť, posilnenie práv a slobôd ľudí.
Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv,
kolektívnej zodpovednosti a rešpektovanie rozdielností
sú základom sociálnej práce.
S pomocou teórií sociálnej práce, sociálnych vied,
humanitných odborov a tradičných (pôvodných)
poznatkov sociálna práca zapája ľudí a štruktúry do
riešenia problémov života a do posilňovania sociálneho
blaha.“
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
12
PODMIENKY SOCIÁLNEJ PRÁCE
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
13
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
14
DEKLARÁCIA PRÁV ČLOVEKA A
OBČANA (1789)
Národní shromáždění uznává a vyhlašuje, za přítomnosti a pod záštitou
Nejvyšší Bytosti, tato práva člověka a občana:
1.Lidé se rodí a zůstávají svobodnými a rovnými ve svých právech.
Společenské rozdíly se mohou zakládat POUZE NA PROSPĚŠNOSTI
PRO CELEK.
DÉCLARATION DES DROITS DE L’HOMME ET DU CITOYEN
1. ARTICLE PREMIER.Les hommes naissent et demeurent libres et égaux en
droits. Les distinctions sociales ne peuvent être fondées que sur l’utilité
commune.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
15
SVET MINULÝ
Európa a Severná Amerika ešte v polovici 20. storočia
bola založená na rade predpokladov:
1) Národné nezávislé štáty
2) Obmedzená medzinárodná mobilita
3) Stabilná rodina s mužom živiteľom a ženou v
domácnosti
4) Zamestnanie na dobu neurčitú a na plný
úväzok
5) Raz získané vzdelanie na celý život
6) Možnosť sociálna ochrany
16
SVET SÚČASNÝ
Európa, Severná Amerika a svet v súčasnosti:
1) Globalizácia, „starnutie“, oslabená rola štátu
2) Voľná medzinárodná mobilita (ľudí, hodnôt,
chorôb...)
3) Rodina s dvoma deťmi, rodičia - zamestnaní
4) Nezamestnanosť - „štandardná“ situácia
5) Celoživotné vzdelávanie
6) Zmena možnosti na nárok na sociálnu ochranu
17
KONFLIKT HODNÔT?
Kultúry orientované na profit (Severná Amerika, veľká
časť Európy, Austrália a Nový Zéland). Hovoria to, čo si
naozaj myslia, a myslia si to, čo hovoria. HDP
II. Kultúry orientované na vzťahy (arabské štáty, časť Afriky,
Latinská Amerika a väčšina krajín Ázie) považujú za
najvyššiu prioritu udržiavanie harmónie a uhladený,
bezkonfliktný priebeh rokovaní. Preto starostlivo dbajú, aby
to čo hovoria, alebo robia to čo druhých neuráža, resp.
neprivádza do rozpakov. HDŠ
I.
HDP verzus HDŠ
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
18
KOLESO RÔZNOSTI
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
19
SEVER A JUH PODĽA SVETOVEJ BANKY
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
20
SEVER A JUH PODĽA UNDP
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
21
NIKTO NEŽIJE SÁM NA OSTROVE
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
22
POJMY
1. Sociálna kohézia (súdržnosť),
inklúzia. Základná hodnota EÚ.
solidarita,
2. Flexikurita (dnes skôr flexiistota), flexibilita
(flexibility), pružnosť, istota (security).
Potreba prežitia EÚ.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
23
SOCIÁLNA KOHÉZIA (sociálna súdržnosť)
•
•
•
•
•
Sociálna kohézia jedným zo základných pojmov európskej integrácie.
V sociológii kohézia znamená charakteristiku sociálnych pút a vzájomných väzieb
členov spoločenskej skupiny alebo organizácie, teda súdržnosť, zomknutosť.
Sociálna kohézia je to, čo spája zložky spoločnosti, čo ich drží spolu.
Podľa dokumentov Rady Európy sociálna kohézia je schopnosť spoločnosti
zabezpečiť prosperitu pre všetkých, minimalizovať nerovnosti a vyhnúť sa
polarizácii. Súdržná spoločnosť je vzájomne sa podporujúca komunita slobodných
jedincov dosahujúca spoločné ciele demokratickými prostriedkami.
Čo narúša sociálnu kohéziu? Najmä príliš veľké majetkové a príjmové rozdiely
medzi ľuďmi a porušovanie práva. Veľké rozdiely v majetku a v príjmoch môžu
ľudia tolerovať, ak majú zabezpečené základné zdroje pre živobytie, ak cítia, že
majú rovnaké príležitosti na zlepšovanie svojej situácie a ak je nárast príjmu a
majetku spravodlivo zaslúžený. Ak sa však majetkové a príjmové rozdiely medzi
ľuďmi stále zväčšujú a chudoba prechádza z rodičov na deti bez reálnych možností
zlepšenia, narúša sa sociálna kohézia, vznikajú sociálne konflikty, ktoré môžu viesť
až k ozbrojeným konfliktom.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
24
FLEXIISTOTA
o Spoločné zásady flexiistoty na podporu konkurencieschopnosti,
zamestnanosti a spokojnosti so zamestnaním spojením flexibility a
istoty pre pracovníkov a spoločnosti.
o Stratégie flexiistoty môžu pomôcť modernizovať európske trhy práce a
lepšie reagovať na výzvy a príležitosti spojené s globalizáciou.
o Zahŕňajú flexibilné a spoľahlivé zmluvné záväzky, politiky v oblasti
aktívneho trhu práce, komplexné stratégie celoživotného vzdelávania a
moderné systémy sociálnej ochrany poskytujúce primeranú podporu príjmu
počas obdobia nezamestnanosti.
o V súlade s európskou Lisabonskou stratégiou rastu a zamestnanosti je
cieľom spoločných zásad flexiistoty zabezpečiť, aby viac Európanov v čo
najväčšej miere čerpalo výhody z dnešnej rýchlo sa meniacej globálnej
ekonomiky.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
25
BOHATÉ SLOVENSKO? Druhá liga.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
26
POCIŤOVANÁ NEZÁVISLOSŤ SÚDOV
(vyššie hodnoty znamenajú vyššia miera nezávislosti)
VEREJNÉ FONDY FIRMÁM,
JEDNOTLIVCOM A SKUPINÁM
KORUPČNE (1 veľmi často, 7 nikdy)
ŠTOKHOLM 2012
PRIPOMENUTIE: Sociálna práca,
ĽUDSKÝCH PRÁV - 3 nosné témy:
je
PROFESIOU
1) Ľudské práva a sociálna spravodlivosť
2) Environmentálna zmena a trvalo-udržateľný
rozvoj
3) Globálna sociálna transformácia a konanie
sociálnej práce
Potrebujeme prepojenú sieť profesionálov, verejnosti,
vzdelávateľov, vedy a politikov vo svete (Štokholm 2012) aj na
Slovensku
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
29
ŠTOKHOLM 2012
o IFSW/IASSW - Sociálna práca pomáha sociálnej
zmene, k riešeniu problémov v medziľudských
vzťahoch, posilňuje a oslobodzuje ľudí k dosiahnutiu
dobrého života. Solidaritou s marginalizovanými
skupinami sociálna práca ako profesia musí
podporovať sociálnu inklúziu.
o Michael Marmot - Zdravie je témou aj pre
sociálnych pracovníkov. Zdravotné rozdiely
pochádzajú výrazne zo sociálnych rozdielov. Nie
sú obhájiteľné. Zlá pozícia Slovenska.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
30
DEMOGRAFICKÁ ZMENA
Celková miera fertility podľa krajín a roku keď táto poklesla, alebo sa predpokladá jej pokles pod
záchovnú hodnotu 2,1. (Liedtke, P. M., 2011) SLOVENSKO 1990
Japonsko
1955
J. Kórea
1985
Tadžikistan
2020
Ruská f.
1965
Čína
1990
Turkmenistan
2020
Ukrajina
1965
Poľsko
1990
SAR
2020
Rakúsko
1970
Thajsko
1995
Venezuela
2020
Kanada
1970
Kazachstan
2000
India
2025
Nemecko
1970
Tunisko
2000
Malajzia
2025
Holandsko
1970
Brazília
2005
Maroko
2025
Švajčiarsko
1970
Albánsko
2010
Peru
2025
V. Británia
1970
Indonézia
2010
Filipíny
2025
Austrália
1975
Irán
2010
Bangladéš
2030
Francúzsko
1975
Turecko
2010
Egypt
2030
Taliansko
1975
USA
2010
Kolumbia
2035
Bulharsko
1980
Vietnam
2010
S. Arábia
2040
Česko
1980
Alžírsko
2015
Irak
2040
Grécko
1980
Mexiko
2015
Zimbabwe
2040
Maďarsko
1980
JAR
2015
Nigéria
2050
Portugalsko
1980
Argentína
2020
Španielsko
1980
Čile
2020
INDEX FERTILITY
(Eurostat 50/2011 - 1. apríl 2011)
2003
2009
EÚ27
1.47
1.60
Bulharsko
Česko
Estónsko
1.23
1.18
1.37
1.57
1.49
1.62
1.96
1.89
2.07
2.00
Lotyšsko
Litva
Maďarsko
Rakúsko
Poľsko
Rumunsko
1.29
1.26
1.27
1.38
1.22
1.27
1.31
1.55
1.32
1.39
1.40
1.38
Slovinsko
1.20
1.53
Slovensko
1.20
1.41
Švédsko
Veľká Británia
1.71
1.71
1.94
1.96
Chorvátsko
1.32
1.49
Írsko
Francúzsko
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
32
ZDRAVÉ ROKY ŽIVOTA A OČAKÁVANÁ
DĹŽKA ŽIVOTA VO VEKU 65 ROKOV
(Eurostat, 201060/2012 - 19, apríl 2012)
Ženy
Zdravý život 65
EU27
Muži
Očakávaná dĺžka života 65
Zdravý život 65
Očakávaná dĺžka života 65
8.8
21.0
8.7
17.4
Bulharsko
9.9
17.0
8.8
13.6
Česko
8.8
19.0
8.5
15.5
Estónsko
5.5
19.4
5.3
14.2
Lotyšsko
5.6
18.2
4.9
13.3
Litva
6.7
18.4
6.3
13.5
Maďarsko
5.9
18.2
5.4
14.1
Rakúsko
7.9
21.4
8.5
17.9
Poľsko
7.5
19.5
6.7
15.1
Rumunsko
5.0
17.2
5.9
14.0
Slovinsko
7.2
21.0
6.6
16.8
2.8
18.0
3.3
14.0
6.4
18.2
6.4
14.6
Slovensko
Chorvátsko
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
33
POROVNANIE OSÔB BEZ PRÍBUZNÝCH, ALEBO BEZ
KONTAKTOV S PRÍBUZNÝMI PODĽA VEKOVÝCH SKUPÍN
K POPULÁCII CELKOM - 2006
(Social Participation and Social Isolation, 2010: Eurostat, Brusel)
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
34
DLHODOBÁ NEZAMESTNANOSŤ
(Eurostat, 2011)
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
35
ČO NÁS DESÍ?
V roku 2012
1. Nezamestnanosť?
2. Životná úroveň?
3. Zdravie?
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
64 %
50 %
29 %
36
POLITIKA ZAMESTNANOSTI K HDP
Slovensko – pasívna forma prevažuje
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
37
GEOGRAFIA CHUDOBY – Poberatelia dávky v hmotnej núdzi
XII/2013 (priemer 6,58% z obyvateľov)
OKRESY AŽ 25%
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
38
STRAVOVACIA ZÁBEZPEKA V EÚ (EHP)
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
39
NEZAMESTNANOSŤ
SEPTEMBER 2014
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
40
VOĽNÉ MIESTA
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
41
NIET JASLÍ = NEZAMESTNANÉ ŽENY
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
42
NÁZOR NA VEK ŽIEN
(Sweet, S., 2009)
Krajina
Stredný vek
Starý vek
Rakúsko
Francúzsko
Maďarsko
Poľsko
40,4
35,6
39,9
39,8
68,1
68,9
60,9
61,7
Slovensko
Ø Európy
39,9
41,7
63,4
66,6
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
Vek nevhodný
na prácu v
týždni 20 hod.
a63,3
viac
60,8
56,5
58,8
59,4
60,9
43
PRÍJEM NA SLOVENSKU
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
44
HDP A AKTUÁLNA INDIVIDUÁLNA SPOTREBA
NA OSOBU V KÚPNEJ SILE 2012 (EÚ27 = 100)
(Eurostat 98/2013 - 19 June 2013
HDP na osobu
AIS na osobu
EÚ27
Euro krajiny (EÚ17)
Rakúsko
100
108
131
100
106
119
Slovinsko
82
79
Česko
79
69
75
72
Estónsko
68
59
Maďarsko
66
61
Poľsko
66
71
Litva
70
74
Lotyšsko
62
61
Rumunsko
49
48
Bulharsko
47
49
Chorvátsko
61
59
Slovensko
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
45
VŠEOBECNÁ SPOKOJNOSŤ SO ŽIVOTOM
(OECD, Better Life Index, 2011)
OECD: 72% ľudí v priemere má viac pozitívnych skúseností v bežnom dni
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
Austrália
Rakúsko
Belgicko
Brazília
Kanada
Čile
Česko
Dánsko
9. Estónsko
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
17.
18.
Fínsko
Francúzsko
Nemecko
Grécko
Maďarsko
Island
Írsko
Izrael
Taliansko
74
75
74
77
80
77
62
72
60
73
73
72
67
65
83
77
63
73
19.
20.
21.
22.
23.
24.
25.
26.
27.
Japonsko
Kórea
Luxembursko
Mexiko
Holandsko
Nový Zéland
Nórsko
Poľsko
Portugalsko
68
62
74
78
72
78
75
63
72
28.
59
29.
Ruská federácia
Slovensko
30.
31.
32.
33.
Slovinsko
Španielsko
Švédsko
Švajčiarsko
66
72
76
76
34.
35.
36.
Turecko
56
75
76
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
Veľká Británia
USA
61
46
MÝTUS O ZABERANÍ PRACOVNÝCH
MIEST STARŠÍMI (OECD, 2011)
Percentage of 55-59 year-olds and 20-24 year-olds in employment, 2009)
Employment rate, 55-59 year olds, per cent
100
90
ISL
SWE
80
JPN
70
CZE
KOR
CHL
50
HUN
OECD
ISR
60
SVK ESP
GRC
LUX
ITA
BEL
FIN
EST
PRT
USA
DNK
NOR
GBR
DEU
IRL
FRA
CHE
NZL
CAN
AUS
NLD
AUT
MEX
SVN
POL
40
TUR
30
30
35
40
45
50
55
60
65
70
75
80
Employment rate, 20-24 year-olds (%)
SOCIÁLNE VÝDAVKY A ZDRAVIE
(Stuckler, D., Basu, S., McKee M., 2010: Budget crises, health, and social welfare programes. British Medical
Journal 2010;340:3311)
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
48
SOCIÁLNE INVESTOVANIE ZVYŠUJE
ZAMESTNANOSŤ (SK?)
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
49
KRAJINY EÚ A EZVO PODĽA CELKOVÉHO
DAŇOVÉHO PRÍJMU (AJ PRÍSPEVKY) V ROKU 2010
(v % z HDP) Zdroj: Eurostat
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
50
VÝVOJ CELKOVÉHO DAŇOVÉHO
PRÍJMU
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
51
REGIONÁLNA SÚDRŽNOSŤ meraná v HDP na
obyvateľa, 2010 (BSK na 7. pozícii)
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
52
VŠEOBECNÁ SPOKOJNOSŤ SO ŽIVOTOM
(OECD, Better Life Index, 2011)
OECD: 72% ľudí v priemere má viac pozitívnych skúseností v bežnom dni
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
Austrália
Rakúsko
Belgicko
Brazília
Kanada
Čile
Česko
Dánsko
9. Estónsko
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
17.
18.
Fínsko
Francúzsko
Nemecko
Grécko
Maďarsko
Island
Írsko
Izrael
Taliansko
74
75
74
77
80
77
62
72
60
73
73
72
67
65
83
77
63
73
19.
20.
21.
22.
23.
24.
25.
26.
27.
Japonsko
Kórea
Luxembursko
Mexiko
Holandsko
Nový Zéland
Nórsko
Poľsko
Portugalsko
68
62
74
78
72
78
75
63
72
28.
59
29.
Ruská federácia
Slovensko
30.
31.
32.
33.
Slovinsko
Španielsko
Švédsko
Švajčiarsko
66
72
76
76
34.
35.
36.
Turecko
56
75
76
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
Veľká Británia
USA
61
53
SPOKOJNOSŤ, VZDELANIE
A HOSPODÁRSKY RAST
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
54
KTORÉ PROBLÉMY NA SLOVENSKU SÚ
NAJZÁVAŽNEJŠIE?
(2012, Nezamestnanosť 64, životná úroveň 50, zdravotníctvo 29)
(Inštitút pre verejné otázky, 2011)
V%
XI.2006
II. 2010
XI.2010
Nezamestnanosť
Zdravotníctvo
53
79
33
66
51
24
64
53
29
Korupcia, klientelizmus, rodinkárstvo, porušovanie morálky
24
35
29
Fungovanie ekonomiky
Kriminalita, organizovaný zločin
Politická kultúra, kvalita demokracie
Etnické napätie, problémy spolunažívania
Školstvo a vzdelávanie
Bývanie
Súdnictvo, legislatíva, právny štát
Doprava
Životné prostredie
Problémy seniorov
Regionálne a lokálne problémy
Xenofóbia, rasizmus, extrémizmus
Drogy, alkohol
Byrokracia, verejná správa
Zahraničná politika
Kultúra (kiná, divadlá, TV a pod.)
10
22
10
5
10
6
6
3
3
4
2
4
1
-
24
20
19
12
8
4
5
4
1
1
2
3
2
0
-
18
18
15
11
7
5
4
3
2
2
2
2
2
1
1
1
Životná úroveň, sociálne istoty
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
55
DISKRIMINÁCIA PODĽA VEKU
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
56
ÚBYTOK ĽUDÍ
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
57
VÝDAVKY NA SOCIÁLNU OCHRANU
A ZDRAVIE
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
58
VÝDAVKY NA SOCIÁLNU OCHRANU
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
59
VÝDAVKY NA ZDRAVIE
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
60
PRACOVNÁ ÚČASŤ POPULÁCIE NAD 65
ROKOV (OECD, 2008)
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
61
VEK VÝSTUPU Z TRHU PRÁCE
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
62
PODIEL ZDRAVOTNÝCH A SOCIÁLNYCH
SLUŽIEB NA CELKOVEJ ZAMESTNANOSTI
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
63
RAST ZAMESTNANOSTI
ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ
PRÁCE
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
64
RAST ZAMESTNANOSTI CELKOVO A
ZDRAVOTNÍCTVO A SOCIÁLNY SEKTOR
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
65
NIE SÚ ZDROJE
ROBERT REICH
SPRAVODLIVOSŤ?
DVE SLOVENSKÁ????
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
69
KRAJINA BOHATÝCH?
KRAJINA CHUDÁKOV?
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
(Sme na Slovensku?)
70
ISTOTY A PARADOXY ŽIVOTA
1.
2.
3.
4.
Sociálna politika - poskytnúť istoty počas života (udalosti,
riziká), s ktorými sme konfrontovaní (chudoba), ktoré sú nevyhnutné pre
rozvoj spoločnosti (rodenie novej generácie), ktoré sú prirodzené
(starnutie) a pod.
Ľudstvo prežíva a rozvíja sa iba vďaka svojej spoločenskej
podstate. Inak by sme už dávno vyhynuli z dôvodu relatívnej ľudskej
telesnej slabosti, alebo z dôvodu prílišného individualizmu (chamtivosti).
Súkromný majetok je napr. v zmysle zákona nedotknuteľný. Ale čo robiť
v prípade, že všetku obrábateľnú pôdu bude vlastniť jedna egoistická
osoba?
Je legálne, že všetci ostatní zomrú od hladu? Asi áno, ale nie je to
sociálne spravodlivé. Takýto majiteľ zahynie, pretože ako jednotlivec
neprežije.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
71
ZÁKLAD SOCIÁLNEJ POLITIKY
Spoločnosť si vytvára svoje vlastné sociálne pravidlá
a normy, ktoré nám pomáhajú žiť primerane.
Pravidlá sociálnej politiky - 3 dôležité funkcie:
1. INVESTOVANIE
2. SOCIÁLNA OCHRANA
3. HOSPODÁRSKA STABILIZÁCIA
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
72
INVESTOVANIE
1. Investovanie - kľúčové na prípravu ľudí - schopnosť zvládať
riziká a základné životné problémy pre rozvoj.
2. Nie je okamžitou spotrebou, ale riešenie budúcich úloh - prvok
investovania.
3. Tento prístup šetrí prostriedky, ktoré musíme vynakladať na
odstránenie dôsledkov; čo je finančne náročnejšie a bolestivejšie.
4. Slovensko má o 6 rokov kratšiu zdravú starobu (!!!!)
v porovnaní s okolím. Privatizácia zdravia.
1. Slovensko dalo v roku 2011 na zdravie ľudí na osobu
751 € (!!!!!!!!), Česko 1157 € a EÚ 1843 €.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
73
OCHRANA
Ochrana je dôležitá v prípadoch, ak sa udalosť, ktorá môže ohrozovať
životnú situáciu, stáva realitou.
Deti – riziková udalosť?
Ochranná funkcia sa môže týkať zdravia, vzdelania, príjmu,
zabezpečenia základných potrieb, voda, vzduch, zdravie, výživa
alebo aj základná hygiena v podobe odvozu komunálneho odpadu
atď. Prečo nie je sociálna ekonomika?
Slovensko sprivatizovalo starobu svojich občanov, teraz
predáva ich zdravie a chystá sa predať aj svoje vodné zdroje.
Najznámejšia súčasť ochrany je sociálne poistenie, distribuuje
riziko medzi účastníkov, ktorí si odkladajú časť prostriedkov.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
74
STABILIZÁCIA
1. Stabilizácia pomocou sociálnej politiky významná v časoch ekonomického úpadku,
- príjmy štátu klesajú, narastá množstvo požiadaviek
na pomoc.
2. Sociálna politika - významne znižuje vplyv
cyklických kríz - príjem nezamestnaných.
3. Starobné dôchodky pôsobia na stabilizáciu
života penzistov.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
75
KONSOLIDÁCIA?
1. Počas
krízy
narastá
tlak
na
tzv.
fiškálnu
„konsolidáciu“ - škrty.
2. Zdroje sociálnej ochrany majú v tomto čase
svoje limity. Preto je potrebné podporovať dimenziu
investovania.
3. Sociálna politika výrazne znižuje,
zamedzuje negatívnym dopadom krízy.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
-
76
MYOPIA POLITIKOV
(krátkozrakosť, alebo neznalosť?)
1. Sociálne investovanie je finančne výhodnejšie ako iba
následné riešenia z dôvodu morálnej nutnosti, alebo z obavy
zo sociálnych nepokojov.
2. Aktívne politiky zamestnanosti sú investíciou pre zvýšenie
kapacity zamestnateľnosti a pre prevenciu budúcich
problémov.
Aktuálne Slovensko: dáva „nič“ na aktívnu politiku
zamestnanosti z vlastných zdrojov a dokonca „nie sú“ ľudia na
úradoch práce.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
77
SOCIÁLNA POLITIKA
Základné pojmy a podstatu sociálnych politík
vymedzujú mnohé definície a rôzne prístupy.
Možno zároveň vymedziť základné atribúty
vzťahov sociálnej politiky a sociálneho
zabezpečenia.
Sociálna kultúra a sociálna politika európskeho
typu sa viažu na antickú filozofiu, na rímske
právo a štátovedu i na kresťanské základy
európskej civilizácie, ktoré prezentujú najmä
sociálne náuky cirkví.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
78
SOCIÁLNA POLITIKA
 Medzi aktívne sociálne politiky možno zaradiť tvorbu
legislatívy, stratégií, reformný potenciál, plánovanie
a programovanie, poskytovanie sociálnych dávok
a sociálnych služieb, aktívne nástroje politiky trhu práce,
vysoký stupeň sociálneho partnerstva, hľadanie sociálneho
konsenzu, rešpektovanie vysokej úrovne ľudských práv,
sociálnych práv a hospodárskych práv. Súčasťou je
zvyšovanie životnej úrovne, rastu miezd a platov,
zvyšovanie úrovne sociálnych práv a ekonomických práv.
 Pasívne politické zámery majú v extrémnej škále rôznu
podobu reštrikcií, odchodu z kolektívneho vyjednávania,
ignorancie sociálneho partnerstva, ako i jednoducho
obchádzanie a neriešenie sociálnych problémov. Krajnú
podobu má i neposkytnutie pomoci a likvidácia sociálneho
partnerstva atď.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
79
SOCIÁLNA POLITIKA
Medzinárodná organizácia práce (2001):
Sociálny rozvoj nie je strata, ale prijateľná
investícia na
 zrušenie/obmedzenie chudoby
 sociálnu súdržnosť a mier
 budovanie štátu
 globálnu bezpečnosť
==> investovanie do ľudí a štátu
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
80
SOCIÁLNY ROZVOJ = ŠETRENIE?
• Príprava
spoločnosti,
pomocou
sociálneho
investovania je cestou na predchádzanie ťažkostí a
podmienkou ekonomického rastu.
• Prostriedky určené na sociálny rozvoj, nie sú určené
na spotrebu (nie sú „prejedené“), sú to prostriedky
na ďalší hospodársky rozvoj, je to investovanie.
• Neustále konsolidovanie (šetrenie) nie je riešením,
nie je cestou rozvoja, ale „pílenie konára, na
ktorom sedíme“.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
81
SOCIÁLNA POLITIKA
Produktivita
(na odpracovaná hodinu)
Empirický dôkaz
Korelácia medzi produktivitou práce
a sociálnymi výdavkami na hlavu
v OECD krajinách v 2001
60
50
40
30
20
10
0
0
y = 0.0043x + 8.7845
R 2 = 0.7812
2000
4000
6000
8000
10000
Celkové verejné výdavky na hlavu
12000
Zdroj: OECD
EMPIRICKÝ DÔKAZ?
Produktivita podľa odpracovanej hodiny
10
20
30
40
Výdavky na zdravie a produktivita v 2001
Israel
Argentina
Cyprus
Malta
Slovenia
Singapore
Estonia
Croatia
Uruguay
Lithuania
Chile
Bulgaria
Latvia
Costa Rica
Panama
Brazil
Thailand
0
Kyrgyz Republic
0
1000
2000
Výdavky na zdravie na hlavu
3000
4000
Zdroj: MOP a SB
STRUČNÁ OSNOVA PREDMETU
(prvá časť)
1.
•
2.
•
3.
•
Pojem a podstata súčasnej sociálnej politiky:
Sociálna politika a sociálna práca, sociálna ochrana, sociálne
zabezpečenie a jeho piliere (poistenie, podpora, pomoc)
Sociálna politika a hospodárska politika:
Svetový sociálny, politický, ekonomický a kultúrny poriadok
Svetová sociálna politika:
európsky sociálny model (medzinárodné sociálne právo,
európske sociálne právo a európsky sociálny model, svetová
a európska sociálna a právna kultúra), trendy vo svetovej a
v európskej sociálnej politike, globalizácia, europeizácia
• Organizácia Spojených národov, Medzinárodná organizácia
práce, Rada Európy, Európska únia a sociálna politika,
inštitúcie Európskej únie, Stratégia Európa 2020
4. Európska sociálna politika
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
84
STRUČNÁ OSNOVA PREDMETU
(druhá časť)
5.
•
•
•
6.
•
•
•
•
•
7.
•
Štát a sociálna politika:
deetatizácia, deregulácia, decentralizácia, regionalizácia
sociálny štát, funkcie, typológia, modely sociálnej politiky, sociálne inštitúcie
národná a regionálna sociálna sféra, neštátne subjekty, tretí sektor,
dobrovoľníctvo. Nadácie, občianske združenia, neinvestičné fondy, neziskové
organizácie
Nástroje sociálnej politiky:
Riadenie a správa v sociálnej politike, Plánovanie a programovanie
Zdroje, spôsoby a techniky financovania sociálnej politiky
Sociálna kohézia, sociálna inklúzia, flexikurita, subsidiarita
Sociálne reformy v postkomunistickej Európe
Slovenská sociálna reforma, transformácia sociálnej sféry Slovenskej republiky
Aplikovaná sociálna politika:
Aktuálna sociálna politika Slovenskej republiky. Sociálne zabezpečenie,
sociálne poistenie, sociálna pomoc, sociálna podpora
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
85
STRUČNÁ OSNOVA PREDMETU
(tretia časť)
7. Dôchodková politika, demografia, starnutie a migrácia.
Migračné politiky
8. Participácia a účasť v sociálnej politike:
• Sociálne partnerstvo, tripartizmus, kolektívne vyjednávanie
a kolektívne zmluvy
9. Rodinná politika:
• Populačná politika, bytová politika, ochrana menšín a osobitných
skupín občanov
10. Zdravotná politika:
• Choroba, invalidita, pracovná neschopnosť
11. Chudoba:
• Hmotná núdza, typológia chudoby, sociálne riziká
12. Politika zamestnanosti a politika trhu práce
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
86
STRUČNÁ OSNOVA PREDMETU
(dokončenie)
13. Vzdelávanie a politika v oblasti školstva
14. Podniková sociálna politika a podniková sociálna
práca
• Mzdová politika. Pracovnoprávne vzťahy a sociálna
práca. Právna zodpovednosť sociálneho pracovníka
15. Mýty a realita v sociálnej politike:
• Asociálna politika a asociálna práca, extrémna
sociálna politika
• Vyhľadávanie
prameňov,
globálny
sociálny
informačný systém (NATLEX, EurLex, MISSOC,
DIS, JASPI)
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
87
ODPORÚČANÁ LITERATÚRA
• BEBLAVÝ, M. (2009): Sociálna politika, Bratislava
• HETTEŠ, M. (2011): Starnutie spoločnosti, Bratislava, VŠZaSP sv.
Alžbety
• HETTEŠ, M (2013).: Sociálna súdržnosť a istota v sociálnej
práci, UKF Nitra,
• HETTEŠ, M. (2013): Zamestnanosť a sociálna práca, VŠZSP sv.
Alžbety, Bratislava
• HETTEŠ, M. (2014): Ľudské práva a sociálna ochrana, VŠZSP
sv. Alžbety, Bratislava
• SPICKER. P. (2008): Social policy, Themes and Approaches, Bristol
• STANEK, V. a kol. (2011): Sociálna politika, Bratislava
• TKÁČ, V. 2008. Vybrané kapitoly medzinárodného sociálneho
práva, Nitra
• TOMEŠ, I. (2010): Úvod do teorie a metodologie sociální politiky,
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
88
Praha
PRINCÍPY SOCIÁLNEJ POLITIKY
I. Sociálna politika
II. Sociálna potreba
III. Sociálne zabezpečenie a spoločnosť
IV. Sociálne zabezpečenie a rovnosť
V. Hodnoty v sociálnej politike
VI. Sociálny štát
VII. Politika sociálneho zabezpečenia
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
89
I. SOCIÁLNA POLITIKA
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
Sociálna politika a sociálna správa
Sociálne zabezpečenie
Argumenty pre sociálne zabezpečenie
Argumenty proti sociálnemu zabezpečeniu
Pre koho je určené sociálne zabezpečenie?
Univerzalita a/alebo adresnosť
Modely sociálneho zabezpečenia
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
90
II. SOCIÁLNA POTREBA
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
Potreba
Chudoba
Meranie chudoby
Príčiny chudoby
Sociálne vylúčenie
Nezamestnanosť
Staroba
8. Potreby detí
9. Duševná choroba
10. Služby pre pacientov
na psychiatrii
11.Poruchy učenia
12.Normalizácia
13.Telesné postihnutie
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
91
III. SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE
A SPOLOČNOSŤ
1.
Sociálna štruktúra
2. Sociálna stratifikácia
1.
Rodina
1.
Trieda
2.
Normálna rodina
2.
Status
3.
Osamelí rodičia
3.
Moc
4.
Tehotenstvo
dospievajúcich
3. Sociálne členenie
5.
Práca
1. Rodová, sociálna politika
6.
Modely práce
2. Feministické pohľady na
7.
Vplyv odborových hnutí
sociálnu politiku
8.
Štát
3. Rasa a sociálna politika
9.
Štáty a sociálne
zabezpečenie
4. Sociálne problémy
10. Imigrácia a štátna
1. Deviácia
príslušnosť
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
92
IV. SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A
ROVNOSŤ
1. Sociálna nerovnosť
2. Politiky pre rovnosť
3. Redistribúcia
4. Deľba sociálneho blahobytu
5. Stratégia rovnosti
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
93
V. HODNOTY V SOCIÁLNEJ POLITIKE
1. Individuálny a spoločenský blahobyt
2. Solidarita
3. Práva (nároky)
4. Spravodlivosť
5. Sloboda
6. Demokracia
7. Štát
8. Sociálne zabezpečenie a rovnosť
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
94
VI. SOCIÁLNY ŠTÁT
1. Komparácia sociálnych štátov
• 1.1. Spojené kráľovstvo
• 1.2. Francúzsko
• 1.3. Nemecko
• 1.4. Švédsko
• 1.5. Spojené štáty
2. Medzinárodné aspekty sociálnej politiky
• 2.1. Sociálna politika Európskej únie
• 2.2. Sociálna politika v rozvojových krajinách
• 2.3. Globalizácia a sociálne zabezpečenie
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
95
VII. POLITIKA SOCIÁLNEHO
ZABEZPEČENIA
1. Vláda
2. Ideológia a sociálny štát
• 2.1. Marxizmus
• 2.2. Socializmus
• 2.3. Sociálna demokracia
• 2.4. Konzervativizmus a kresťanská demokracia
• 2.5. Liberálny individualizmus
• 2.6. Fašizmus
3. Ekonomika sociálneho štátu
4. Sociálny štát a hospodárska účinnosť
5. Kríza sociálneho štátu
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
96
VII. POLITICKÝ NÁZOR NA SOCIÁLNE
ZABEZPEČENIE JE ČASTO ČLENENÝ NA
ĽAVICOVÝ A PRAVICOVÝ
•
•
•
•
Ľavica je:
za sociálne
•
zabezpečenie
za verejné
•
poskytovanie
kolektivizmus
•
za inštitucionalizáciu •
Pravica je:
proti sociálnemu
zabezpečeniu
proti verejnému
poskytovaniu
individualizmus
za rezidualitu
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
97
SOCIÁLNA POLITIKA
 Svetový a európsky
 Sociálna práca
sociálny, hospodársky, a sociálna politika sú
politický, kultúrny
podmienené systémom
a právny poriadok
ľudských práv,
tvoria základ pre
sociálnych práv
vymedzenie vzťahu
a hospodárskych
sociálnej politiky
(ekonomických) práv,
a sociálneho
ich základom je
zabezpečenia.
ľudská dôstojnosť.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
98
1.1. SOCIÁLNA POLITIKA
 Základné pojmy a podstatu sociálnych politík vymedzujú
mnohé definície a rôzne prístupy. Možno zároveň vymedziť
základné atribúty vzťahov sociálnej politiky a sociálneho
zabezpečenia. Sociálna kultúra a sociálna politika európskeho
typu sa viažu na antickú filozofiu, na rímske právo a štátovedu
i na kresťanské základy európskej civilizácie, ktoré prezentujú
najmä sociálne náuky cirkví.
 Z etymologického hľadiska v antických dielach (Aristoteles)
sa vyskytujú pojmy poleis (jednotné číslo polis) pre mestské
štáty, v diele Platóna sa definuje Ústava ako Politea, v jeho
diele Politikos je analyzovaná „kráľovská náuka“ o vládnutí,
politika sa stala činnosťou pri vládnutí prostredníctvom
zákonov (Nomoi). Aristoteles skúmal úrovne politík,
základom bola rodina (oikia), v obci sa rodila „kómé“ ako
najmenšia správna jednotka viacerých rodín (komunita).
Človek nebol iba spoločenským, ale i politickým subjektom
(zoon politikon).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
99
1.2. SOCIÁLNA POLITIKA
1. Mýty o sociálnej politike spočívajú najmä
v základnom omyle, že sociálna politika je
najmä/iba politika štátu.
2. Ďalším mýtom je téza, že sociálna politika
je iba „robenie dobra“.
3. ...že neexistuje jediná sociálna politika (to
považujeme za tretí mýtus).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
100
1.3. SOCIÁLNA POLITIKA
 Medzi aktívne sociálne politiky možno zaradiť tvorbu
legislatívy, stratégií, reformný potenciál, plánovanie
a programovanie, poskytovanie sociálnych dávok a sociálnych
služieb, aktívne nástroje politiky trhu práce, vysoký stupeň
sociálneho partnerstva, hľadanie sociálneho konsenzu,
rešpektovanie vysokej úrovne ľudských práv, sociálnych práv
a hospodárskych práv. Súčasťou je zvyšovanie životnej
úrovne, rastu miezd a platov, zvyšovanie úrovne sociálnych
práv a ekonomických práv.
 Pasívne politické zámery majú v extrémnej škále rôznu
podobu reštrikcií, odchodu z kolektívneho vyjednávania,
ignorancie sociálneho partnerstva, ako i jednoducho
obchádzanie a neriešenie sociálnych problémov. Krajnú
podobu má i neposkytnutie pomoci a likvidácia sociálneho
partnerstva atď.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
101
1.4. SOCIÁLNA POLITIKA
Sociálna
politika
je
charakteristická
vymedzením sociálneho (asociálneho) zámeru,
cieľa (konanie dobra, ale môže obsahovať
i konanie zla), a pritom musí ísť o pravidelnú
a sústavnú činnosť, pričom realizácia, spôsoby
postupu a dosahovanie zámeru, cieľa je
predmetom sociálnej práce („sociálna politika
je práca so sociálnou prácou“).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
102
1.5. SOCIÁLNA POLITIKA
 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky je
zaťažený vo vnímaní z dôb minulého režimu,
v ktorom bola priorita hospodárskej politiky ako
základ rozvoja.
 Sociálne práva a hospodárske práva boli, aj napriek
proklamovanej preferencii pred ostatnými katalógmi
ľudských práv, deštruované (detská práca, výkon
nútenej práce, diskriminácia v zamestnaní
a v povolaní, neexistencia sociálneho partnerstva,
odborovej a zamestnávateľskej plurality, sociálne
kompetencie samosprávy atď.).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
103
1.6. SOCIÁLNA POLITIKA
 Sociálna politika nie je príveskom alebo subsystémom
ekonomickej politiky, v minulosti sa ako podsystém
hospodárskej socialistickej politiky presadzovala štátna
sociálna politika v tzv. reziduálnej podobe („ako
budeme dnes pracovať, tak budeme zajtra žiť“,
„rozdeliť možno len to, čo sa vyprodukuje“ atď.).
 Moderná sociálna sféra sa začína realizovať na našom
území od roku 1990
 Scenár sociálnej reformy (august 1990)
 Koncepcia transformácie sociálnej sféry Slovenskej
republiky (1995)
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
104
1.7. SOCIÁLNA POLITIKA
Medzinárodná organizácia práce
(2001): Sociálne zabezpečenie nie je strata,
ale prijateľná investícia na
 zrušenie/obmedzenie chudoby
 sociálnu súdržnosť a mier
 budovanie štátu
 globálnu bezpečnosť
==> investovanie do ľudí a štátu
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
105
2. ÚROVNE SOCIÁLNYCH POLITÍK
 Svetová sociálna politika (medzinárodné organizácie so
svetovou pôsobnosťou, svetové sociálne partnerstvo,
nadnárodné korporácie )
 Kontinentálna (európska) sociálna politika (medzinárodné
organizácie s európskou pôsobnosťou, európske sociálne
partnerstvá)
 Národná úroveň štátu a pôsobenie ústredných subjektov
sociálnej politiky (štát, sociálne partnerstvo, politické strany,
zástupcovia
zamestnancov
–
odbory,
zástupcovia
zamestnávateľov, mimovládne organizácie)
 Regionálna úroveň a odvetvová úroveň (vyššie územné
celky, regionálne a odvetvové tripartity, partnerstvá)
 Lokálna (miestna) úroveň, Komunitná úroveň
 Individuálna úroveň a rodina
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
106
3. SUBJEKTY A NÁSTROJE SOCIÁLNYCH
POLITÍK
 Medzinárodné organizácie tvoria medzinárodné sociálne
právo (medzinárodné dokumenty o ľudských právach,
Medzinárodné pracovné právo, Medzinárodné právo
sociálneho zabezpečenia atď.) vo forme paktov, chárt,
konvencií a pod. ako multilaterálne medzinárodné zmluvy,
ktoré podľa politickej vôle členský štát preberá do svojho
právneho poriadku prostredníctvom ratifikačného procesu
a po vstupe dokumentu do účinnosti pôsobí kontrolný
mechanizmus dodržiavania medzinárodných právnych noriem.
 Okrem viacstranných medzinárodných zmlúv pôsobia aj
dvojstranné (bilaterálne) medzinárodné zmluvy, ktoré sú
prameňom práva aj v systéme sociálnej práce a sú zamerané na
otázky sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva, zamestnanosti,
na zabránenie dvojitého zdanenia, ochranu investícií, zmluvy
v oblasti vzdelávania atď.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
107
3.1. ZÁKLADNÉ DOKUMENTY VZŤAHUJÚCE SA
K ĽUDSKÝM PRÁVAM
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948, OSN)
Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950
Rada Európy)
Dohovor UNESCO o odstránení diskriminácie vo vzdelávaní (1960)
Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie
(1966, OSN)
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966 OSN)
Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966,
OSN)
Záverečný akt helsinskej Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe
(1975)
Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979)
Dohovor OSN o právach detí (1989)
Dohovor OSN o ochrane práv migrujúcich pracovníkov a ich rodinných
príslušníkov (2003)
Dohovor OSN o ochrane práv zdravotne postihnutím (2007)
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
108
3.2. MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE
TVORIACE MEDZINÁRODNÉ SOCIÁLNE
PRÁVO A SVETOVÚ SOCIÁLNU POLITIKU
 Organizácia Spojených národov (www.un.org) prijala vyše 500 medzinárodnoprávnych
dokumentov z oblasti ľudských práv, z nich pre oblasť sociálnej práce a sociálnej politiky
majú význam najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt
o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych
a kultúrnych právach, Dohovor o právach dieťaťa. Dokumenty OSN obsahujú tiež
ochranu a odstránenie foriem diskriminácie, ochranu migrantov, ochranu osobitných
skupín občanov atď.
 Hospodárska a sociálna rada Organizácie Spojených národov (orgán združujúci 54
členských štátov na obdobie troch rokov). Aktuálnou agendou je príprava Dohovoru
o ľudských právach starších občanov, realizácia Miléniových rozvojových cieľov (Millenium
Development Goals – MDG),
 implementácia medzinárodne dohodnutých cieľov a záväzkov v oblasti rodovej rovnosti
a posilnenia postavenia žien. V rámci najvýznamnejšej svetovej organizácie pôsobia, okrem
iných, Rozvojový program OSN (UNDP), Populačný fond OSN (UNFPA), Detský fond
OSN (UNICEF), Medzinárodná organizácia práce (ILO), Organizácia pre vzdelávanie,
vedu a kultúru (UNESCO), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
109
3.2. MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE
TVORIACE MEDZINÁRODNÉ SOCIÁLNE
PRÁVO A SVETOVÚ SOCIÁLNU POLITIKU
 Medzinárodná organizácia práce pôsobí ako najstaršia
a najväčšia špecializovaná tripartitná organizácia v rámci
Organizácie Spojených národov od roku 1919. Ako základné
právne dokumenty vydáva Dohovory a Odporúčania.
Z celkového počtu 188 prijatých dohovorov, ktoré vyjadrujú
svetovú sociálnu a právnu normatívnu základňu pre sociálne
práva a určujú minimálne sociálne a právne štandardy,
ratifikovala Slovenská republika 71 dohovorov.
 V roku 2010 evidovala Medzinárodná organizácia práce spolu
7 692 ratifikácií členských štátov z už uvedeného počtu
prijatých 188 dohovorov. V oblasti sociálneho zabezpečenia
dohovory sú orientované na zdravotnú starostlivosť, zaoberajú
sa nemocenským poistením, starobným a invalidným
poistením. Dohovory upravujú tiež sociálnu ochranu
v úrazovom poistení, v nezamestnanosti a regulujú rodinnú
sociálnu ochranu.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
110
3.3. SÚDNE INŠTITÚCIE
 Medzi významné inštitúcie, ktoré tvoria pramene
sociálneho práva a rozhodujúce rozhodnutia, záväzné
pre štáty, sú súdne inštitúcie.
 Na úrovni OSN pôsobí Medzinárodný súdny dvor
v Haagu, ktorý rieši spory medzi členskými štátmi
OSN a má určité kompetencie z hľadiska pôsobenia
členských štátov v Medzinárodnej organizácii práce.
(www.icj-cij.org)
 Súdny dvor Európskej únie a Všeobecný súd so
sídlom v Luxemburgu (http://curia.europa.eu)
 Európsky súd pre ľudské práva so sídlom
v Štrasburgu (www.echr.coe.int/echr)
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
111
3.4. MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE
TVORIACE SVETOVÚ A KONTINENTÁLNU
SOCIÁLNU POLITIKU
 Rada Európy (Štrasburg)
(www.coe.int)
 Európska únia (Brusel, Luxemburg, Štrasburg)
(http://europa.eu)
(Európska rada, Rada ministrov, Rada)
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
112
3.4.1. MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE
TVORIACE SVETOVÚ A KONTINENTÁLNU
SOCIÁLNU POLITIKU
 Základným právnym prameňom Rady Európy v oblasti ľudských práv
(bez právnej úpravy sociálnych práv a ekonomických práv) je Európsky
dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1951) , na
základe ktorého koná aj Európsky súd pre ľudské práva.
 Súčasťou pôsobenia Rady Európy ako najväčšej a najstaršej európskej
medzinárodnej organizácie, združujúcej 47 európskych štátov (okrem
Vatikánu a Bieloruska) je vydávanie medzinárodnoprávnych dokumentov.
Slovenská republika v roku 2009 ratifikovala najvýznamnejší európsky
sociálny a právny dokument - Európsku sociálnu chartu Rady Európy
(revidovanú). Tento právny dokument ratifikovalo zatiaľ 27 európskych
štátov, pôvodnú a nerevidovanú Európsku sociálnu chartu Rady Európy
ratifikovalo 13 členských štátov Rady Európy.
 V kontrolnej oblasti dodržiavania ratifikovaných právnych prameňov Rady
Európy pôsobí Európsky výbor sociálnych práv, ktorý prostredníctvom
národných správ a monitoringu kontroluje dodržiavanie jednotlivých
ustanovení.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
113
3.4.2. MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE
TVORIACE SVETOVÚ A KONTINENTÁLNU
SOCIÁLNU POLITIKU
 Pôvodná Európska sociálna charta Rady Európy v ustanoveniach
článku 14 po prvýkrát v medzinárodnom právnom poriadku
definovala sociálnu prácu ako medzinárodnoprávny inštitút.
 V sociálnej práci a v sociálnej politike pôsobí na úrovni Rady
Európy aj systém kolektívnych sťažností sociálnych partnerov
(medzinárodné alebo národné organizácie zamestnávateľov
a odborov, mimovládne organizácie s poradným štatútom na úrovni
Rady Európy alebo štátom splnomocnené mimovládne organizácie).
V uplynulom období sa takto skúmali práva autistických detí,
diskriminácie Rómov, ochrana detí migrantov a detí v rôznych
oblastiach (vzdelávanie, telesné tresty) atď.
 V súčasnosti sa pripravuje ratifikácia Európskeho zákonníka
sociálneho zabezpečenia, Rada Európy vykonáva rad sociálnych
politík a ovplyvňuje aj sociálne inštitúty (ochrana osobných údajov,
medicínske právo atď.).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
114
3.4.3. MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE
TVORIACE SVETOVÚ A KONTINENTÁLNU
SOCIÁLNU POLITIKU
 Európska únia je spoločenstvom 28 členských štátov, spojených na
základe kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva
Európy. V sociálnej sfére vychádza z prameňov sociálneho práva
Rady Európy (Európska sociálna charta, 1961), z Charty
základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva (1989),
z Charty základných práv Európskej únie (2000) atď.
 Základnými zmluvami sú Zmluva o Európskej únii a Zmluva
o fungovaní Európskej únie.
 (1. december 2009). Únia je tvorená inštitúciami (Európsky
parlament, Európska rada, Rada, Európska komisia, Súdny
dvor Európskej únie, Európska centrálna banka a Dvor
audítorov). V sociálnej oblasti pôsobí ako variant Rady
(ministrov) Rada pre zamestnanosť, sociálne veci, zdravie
a ochranu spotrebiteľa. Ako poradný orgán pôsobí Hospodársky
a sociálny výbor.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
115
3.4.4. MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE
TVORIACE SVETOVÚ A KONTINENTÁLNU
SOCIÁLNU POLITIKU
 Od roku 2000 sa v rámci Európskej únie realizuje tzv. otvorená metóda
koordinácie, ktorá ako dobrovoľný systém určuje spoločné plány a ciele
Európskej únie, obsahuje spoločné indikátory na porovnanie praxe, prenos
stratégií do národných alebo regionálnych politík a vyhodnocovanie na základe
monitoringu a analýz. Po určení predmetu je vecou členského štátu dôjsť
k spoločne vymedzenému cieľu. V minulosti sa realizovali otvorené
koordinačné metódy v Európskej stratégii zamestnanosti, v oblasti sociálnej
ochrany prostredníctvom Výboru pre sociálnu ochranu (boj proti chudobe,
sociálnemu vylúčeniu, dôchodkové systémy a migrácia).
 Reformy Európskej únie sa budú v budúcej dekáde realizovať prostredníctvom
Stratégie pre zamestnanosť a rast Európa 2020.
 Z hľadiska aktuálnej sociálnej politiky je Stratégia Európa 2020
najaktuálnejším sociálnym a politickým dokumentom v súčasnosti.
 Lisabonská stratégia (2000 - 2010).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
116
3.5. EURÓPSKE ŠTRUKTÚRY
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
117
4.1. MEDZINÁRODNÉ MVO
 Medzinárodná
federácia
sociálnych
pracovníkov
(www.ifsw.org) má sídlo vo švajčiarskom Berne. Jej cieľom
je presadzovať sociálnu spravodlivosť, ľudské práva
a sociálny rozvoj prostredníctvom rozvoja sociálnej práce,
presadzovanie skúseností a medzinárodnej spolupráce medzi
sociálnymi pracovníkmi a ich profesijnými organizáciami.
 Medzinárodná
asociácia
sociálneho
zabezpečenia
(www.issa.int) pôsobí od roku 1927 v Ženeve, jej cieľom je
podpora systémov sociálneho zabezpečenia, ich odborného
spravovania a rozvoja, výmena skúseností a porovnávanie
systémov sociálneho zabezpečenia. Riadnym členom MASZ
je Sociálna poisťovňa.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
118
4.2. MEDZINÁRODNÉ MVO
 Medzinárodná asociácia škôl sociálnej práce
(IASSW(EASSW) www.iasw-aiets.org
 Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj (ICSW)
www.icsw.org
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
119
5.1. SOCIÁLNE SUBJEKTY NA NÁRODNEJ
(ÚSTREDNEJ) ÚROVNI A SOCIÁLNA POLITIKA
 Na národnej úrovni pôsobí ako subjekt sociálnej politiky najmä štát
prostredníctvom ústavných inštitúcií, ktoré tvoria sociálne právo
Slovenskej republiky: Národná rada Slovenskej republiky, vláda
Slovenskej republiky a ústredné orgány štátnej správy, najmä
ministerstvá, ktoré pôsobia ako subjekty sociálnej politiky, finančnej
politiky, hospodárskej politiky atď. Rozhodujúce právomoci v sociálnej
politike má Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny atď.
 Na ústrednej úrovni sú ako legislatívne nástroje sociálnej politiky
používané sociálne zákony a ostatné pramene sociálneho práva, národné
stratégie so sociálnym zameraním.
 Súčasťou „trojdelenia moci“ je aj súdna moc a jej rozhodnutia v oblasti
sociálnej sféry.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
120
5.2. SOCIÁLNE SUBJEKTY NA NÁRODNEJ
ÚROVNI A SOCIÁLNA POLITIKA
 Právne formy, v ktorých vystupujú ako subjekty sociálnej politiky aj
mimovládne organizácie, sú občianske združenia (zákon č.
83/1990 Zb. o združovaní občanov), nadácie (zákon č. 34/2002 Z.
z. o nadáciách), neinvestičné fondy (zákon č. 147/1997 Z. z.
o neinvestičných fondoch) a neziskové organizácie (zákon č.
213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich
všeobecne prospešné služby).
 Dobrovoľníctvo nie je v Slovenskej republike právne regulovaný
systém sociálnej pomoci, s výnimkou príspevku na aktivačnú
činnosť formou dobrovoľníckej služby v oblasti služieb
zamestnanosti a mládežníckeho dobrovoľníctva v právnom režime
podpory práce s mládežou.
 Historicky podmienený a veľmi rozsiahly je charitatívny prístup
cirkví a náboženských spoločností.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
121
6.1. PROGRAMY A PLÁNY AKO NÁSTROJE
SOCIÁLNEJ POLITIKY A SOCIÁLNA PRÁCA
 Základnými plánovacími a programovacími nástrojmi sociálnej politiky sú
stratégie a plány medzinárodných organizácií, ktorých je Slovenská republika
členom a ktoré ovplyvňujú tvorbu národných programov. Osobitne to platí
o členstve v Európskej únii a o strategických a koordinačných nástrojoch, ktoré sú
pre sociálne programovanie a plánovanie záväzné.
 Na ústrednej úrovni sa tvoria a realizujú programové vyhlásenia vlády, ktoré sa
rozpracúvajú v dlhodobých koncepciách rezortov.
 Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách spolu so zákonom č. 539/2008 Z.
z. o podpore regionálneho rozvoja ustanovujú duálny systém programovania
a plánovania v sociálnej sfére.
 Na základe citovaného zákona o podpore regionálneho rozvoja (§ 5) sa vykonáva
podpora regionálneho rozvoja najmä podľa Národnej stratégie regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky a podľa Programu hospodárskeho a sociálneho
rozvoja vyššieho územného celku a Programu hospodárskeho rozvoja
a sociálneho rozvoja obce.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
122
6.2. PROGRAMY A PLÁNY AKO NÁSTROJE
SOCIÁLNEJ POLITIKY A SOCIÁLNA PRÁCA
• Programy
sú
strednodobé
rozvojové
dokumenty, pozostávajúce z analytickostrategickej časti a programovej časti.
• Plánovanie v oblasti sociálnych služieb
ustanovuje zákon o sociálnych službách v § 82
a § 83 v systéme komunitného rozvoja
a komunitného plánovania v oblasti
poskytovania sociálnych služieb.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
123
7. REGIONÁLNA SOCIÁLNA POLITIKA
 Regionálny rozvoj sa charakterizuje zákone ako súbor sociálnych,
hospodárskych, kultúrnych a environmentálnych procesov a vzťahov, ktoré
prebiehajú v regióne a ktoré prispievajú k zvyšovaniu jeho
konkurencieschopnosti, trvalému hospodárskemu rozvoju, sociálnemu rozvoju
a územnému rozvoju a k vyrovnávaniu hospodárskych rozdielov a sociálnych
rozdielov medzi regiónmi.
 Regionálna politika je definovaná ako koordinovaný súbor činností
a postupov príslušných orgánov a organizácií na celoštátnej, regionálnej
a miestnej úrovni, ktoré prispievajú k hospodárskemu rozvoju, sociálnemu
rozvoju a územnému rozvoju regiónov.
 Regionálne politiky a regionálny rozvoj podporujú na úrovni Európskej únie
Výbor regiónov (www.cor.eu.int) a na úrovni Rady Európy Kongres
miestnych
a
regionálnych
samospráv
Rady
Európy
(www.coe.int/T/E/Clrae).
 Financovanie regionálneho rozvoja v podmienkach Slovenskej republiky sa
realizuje prostredníctvom Národného strategického referenčného rámca na
roky 2007 – 2013.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
124
8. SOCIÁLNE PARTNERSTVO, SOCIÁLNY
DIALÓG A TRIPARTIZMUS
 Sociálne partnerstvo je v súčasnosti realizované na
podnikovej úrovni, v odvetviach hospodárstva, na národnej
úrovni (Hospodárska a sociálna rada Slovenskej
republiky), na európskej úrovni (sociálny dialóg na úrovni
Európskej únie, pôsobenie Európskych zamestnaneckých
rád) a od roku 1998 evidujeme sociálny dialóg a kolektívne
vyjednávanie až na globálnej svetovej úrovni, kde je
uzavretých niekoľko desiatok svetových kolektívnych
zmlúv.
 Medzinárodná konfederácia odborov (The International
Trade Union Confederation
- ITUC) vznikla fúziou
svetových odborových centrál, tvorí ju 312 členských
organizácií zo 156 štátov a združuje 176 miliónov členov.
Vznikla v novembri 2006 vo Viedni.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
125
9. PODNIKOVÁ SOCIÁLNA PRÁCA
A PODNIKOVÁ SOCIÁLNA POLITIKA
 Starostlivosť o zamestnancov, ktorá sa realizuje
v podnikovej sociálnej práci je obligatórna podľa
pracovnoprávnych predpisov a dobrovoľná, podľa
sociálnej politiky podniku.
 Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní
upravuje kolektívne vyjednávanie medzi príslušnými
orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi,
ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy.
 V modernom ponímaní sa rodia systémy sociálnej
zodpovednosti
podnikov
(CSW),
ochrana
zamestnancov so zodpovednosťou za rodinu atď.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
126
10. POLITIKA ZAMESTNANOSTI A POLITIKA
TRHU PRÁCE
 Politika zamestnanosti sa realizuje na úrovni koordinácie zamestnanosti
v rámci Európskej únie a na národnej úrovni. Základom sú
medzinárodnoprávne a ústavnoprávne garantované sociálne práva
a ekonomické práva – právo na prácu.
 Služby zamestnanosti ustanovuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách
zamestnanosti.
 Aktívne nástroje sa viažu na sprostredkovanie zamestnania, ktorým je činnosť
zameraná na vyhľadávanie pracovného miesta a ponúkanie vhodného
zamestnania uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie
i vyhľadávanie a ponúkanie vhodných zamestnancov zamestnávateľovi. Medzi
aktívne nástroje politiky trhu práce patria evidencia uchádzačov
a záujemcov o zamestnanie, informačné a poradenské služby, vzdelávanie
a príprava pre trh práce, príspevky na samostatnú zárobkovú činnosť, na
zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie a ostatné príspevky
(nástroje pomoci a podpory poskytované podľa § 32 až 60 a § 65a).
 Pasívne nástroje politiky trhu práce tvorí najmä dávka v nezamestnanosti
podľa § 104 až § 108 zákona o sociálnom poistení.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
127
11. SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE
Sociálne zabezpečenie
Sociálne
poistenie
Štátna sociálna
podpora
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
Sociálna pomoc
a soc. služby
128
11.1. SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE
 Sociálne zabezpečenie plní významné funkcie (hlavné
smery pôsobenia a základné fungovanie), a to sociálne,
ekonomické, etické a sociálno-psychologické funkcie.
 Dávky a služby sociálneho zabezpečenia sú výsledkom
uplatňovania
princípov
rozdeľovania
a prerozdeľovania (sociálny princíp, zásluhový
princíp, kombinované princípy). Ich podstata môže byť
závislá od solidarity prostredníctvom daní (cez
rozpočty štátu, samosprávy) alebo solidarity
prostredníctvom poistných systémov (povinných
alebo dobrovoľných).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
129
11.2. SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE
 Dávková schéma je právom ustanovený súbor právnych podmienok
vzniku nároku na dávku (dôchodok, príspevok, služba atď.), ktoré tvoria
najmä“
 Sociálna udalosť, ako objektívna právna skutočnosť, s ktorou právo spája
ako
právny
dôsledok
vznik,
zmeny
alebo
skončenie
sociálnozabezpečovacích právnych vzťahov. Je to vyjadrenie právne krytej
životnej situácie a jej príčinnej súvislosti so sociálnymi dôsledkami.
Sociálne udalosti sú dané alebo prezumované.
 Kryté sociálne udalosti upravujú medzinárodnoprávne dokumenty
(Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 102/195 o minimálnej norme
sociálneho zabezpečenia ustanovuje napríklad ako takéto sociálne udalosti
chorobu, zastavenie zárobku v prípade nemožnosti získať vhodné
zamestnanie, pokiaľ chránená osoba je schopná a ochotná pracovať,
prežitie určitého veku pre starobný dôchodok atď.),
 Podmienky vzniku nároku na dávku (sociálnu službu), napríklad vo
forme čakacej doby (definuje sa v sociálnom zabezpečení ako doba
platenia príspevkov alebo potrebná doba zamestnania, môže to byť aj doba
pobytu, alebo kombinácia týchto skutočností. Môže to byť predpísaná doba
trvania právneho pomeru alebo doby poistenia).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
130
11.3. SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE
• Dávková formula tvorí právom ustanovený spôsob určenia výšky
dávky, rozsahu poskytovanej sociálnej služby, obsahuje pravidlá pre
výpočet výšky dávky, závislosť výšky dávky od predchádzajúcich
príjmov (dávková sadzba) atď.
• Podporná doba je doba trvania nároku, čas a dĺžka doby výplaty
dávky.
• Všeobecný vymeriavací základ v sociálnom poistení je 12-násobok
priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky,
zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušný
kalendárny rok.
• Systém sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky je
charakteristický tým, že štruktúra výdavkov na sociálnu ochranu sa
viaže na oblasť staroby (38 % celkových výdavkov), choroby a
zdravotnej starostlivosti (30 %), invaliditu (8 %), rodinu s deťmi (8
%), nezamestnanosť (3,3 %), sociálne vylúčenie (3,5 %) atď.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
131
12.1. SOCIÁLNE POISTENIE
Sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení obsahuje:
 Nemocenské poistenie (poistenie pre prípad straty alebo zníženia
príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku
dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva).
Z nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky:
nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské.
 Starobné poistenie (zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,
obsahuje dôchodkové dávky: starobný dôchodok, predčasný starobný
dôchodok, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok, sirotský
dôchodok); priemerný starobný dôchodok je v roku 2010 asi 355 eur.
 Invalidné poistenie (poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu
poistenca a pre prípad úmrtia, obsahuje dôchodkové dávky: invalidný
dôchodok, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
132
12.2. SOCIÁLNE POISTENIE
 Úrazové poistenie (poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v
dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania,
obsahuje úrazové dávky: úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové
vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie,
pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, rekvalifikácia a rekvalifikačné,
náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada
nákladov spojených s liečením, náhrada nákladov spojených s pohrebom).
 Garančné poistenie (poistenie pre prípad platobnej neschopnosti
zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu
príspevkov
na
starobné
dôchodkové
sporenie
nezaplatených
zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie, poskytuje dávku garančného poistenia).
 Poistenie v nezamestnanosti (poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti
zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v
dôsledku nezamestnanosti s poskytovaním dávky v nezamestnanosti).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
133
13. SOCIÁLNA POISŤOVŇA
 Orgány Sociálnej poisťovne (verejnoprávna inštitúcia, právnická
osoba):
1.
2.
3.
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne,
Dozorná rada Sociálnej poisťovne (tvoria ju minister práce,
sociálnych vecí a rodiny, zástupcovia odborov, zamestnávateľov,
ministerstiev financií a práce, sociálnych vecí a rodiny i zástupca
záujmových združení občanov, reprezentujúcich poberateľov
dôchodkových dávok),
Riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne.
 Proti rozhodnutiu Ústredia Sociálnej poisťovne možno podať
opravné prostriedky, o ktorých rozhodujú súdy. Podľa ustanovení §
220 zákona o sociálnom poistení súd preskúmava neprávoplatné
rozhodnutia orgánov Sociálnej poisťovne.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
134
14. STAROBNÉ DÔCHODKOVÉ
SPORENIE
 V oblasti dôchodkového zabezpečenia sa ako alternatíva
dôchodkového poistenia a starobného poistenia podľa zákona č.
43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení realizuje
starobné dôchodkové sporenie ako sporenie na účet sporiteľa. Jeho
účelom je v súčinnosti so starobným poistením (podľa predpisov
o sociálnom poistení) zabezpečiť príjem sporiteľa v starobe
a pozostalým príjem pre prípad úmrtia sporiteľa.
 V jeho rámci sa vypláca:
1. starobný dôchodok vo forme programového výberu s doživotným
dôchodkom alebo doživotného dôchodku (anuita).
2. predčasný starobný dôchodok vo forme programového výberu s
doživotným dôchodkom alebo doživotného dôchodku,
3. pozostalostný dôchodok (vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok,
sirotský dôchodok).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
135
15. DOBROVOĽNÉ SPORENIE
 Doplnkové dôchodkové pripoistenie (dôchodkové doplnkové sporenie) tvorí po
tzv. základnom systéme druhý pilier - doplnkový systém sociálneho
(dôchodkového) zabezpečenia, vychádza z tzv. paritárneho systému
zamestnávateľsko–zamestnaneckých modelov nadstavby a prispieva k zvýšeniu
dôchodkovej úrovne účastníkov. Je to výnimočne povinný (obligatórny) systém
sociálnej ochrany (Francúzsko) a v súčasnosti predstavuje aj riešenie niektorých
ťažkostí, do ktorých sa dostávajú základné systémy v dôsledkoch krízy,
nezamestnanosti a demografických zmien vo svete. Nadštandardné pripoistenie je
využívané aj v zdravotnom poistení.
 Hodnota spravovaného majetku v dôchodkových správcovských spoločnostiach
v júni 2010 bola asi 3, 3 mld. Eur.
 Hodnota spravovaných prostriedkov v doplnkových dôchodkových spoločnostiach
predstavovala asi 1, 1 mld. Eur.
 Okrem základných a komplementárnych systémov pôsobia ako tretí pilier
individuálne komerčné súkromné systémy poistenia (sporenia) bez štátnej
garancie pre prípady sociálnych udalostí, ktoré sú relevantné v predchádzajúcich
dvoch pilieroch.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
136
14.1 DÔCHODKOVÉ SYSTÉMY V ČLENSKÝCH
ŠTÁTOCH EURÓPSKEJ ÚNIE
V podmienkach Európskej únie je problémom
koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia,
a to s aktuálnou účinnosťou Nariadenia EP a Rady ES
č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia a Nariadenia EP a Rady ES č.
987/2009, ktorým sa ustanovuje postup vykonávania
nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
137
14.2 DÔCHODKOVÉ SYSTÉMY V ČLENSKÝCH
ŠTÁTOCH EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
Predmetom koordinácie v rámci Európskej únie pri
voľnom pohybe osôb za prácou a pri voľnom pohybe za
podnikaním sú:
nemocenské dávky,
dávky v materstve a rovnocenné dávky v otcovstve,
dávky v invalidite,
dávky v starobe, pozostalostné dávky,
dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami
z povolania,
podpora pri úmrtí,
dávky v nezamestnanosti,
preddôchodkové dávky a rodinné dávky.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
138
14.3 DÔCHODKOVÉ SYSTÉMY V ČLENSKÝCH
ŠTÁTOCH EURÓPSKEJ ÚNIE
 Dôchodková kríza neexistuje
 Joseph E. Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku 2001 „Súkromný
dôchodkový systém je v mnohých prípadoch kombináciou zlého účtovania,
hrabivosti a vlažnej vládnej kontroly. Súkromný dôchodkový systém, nie
verejný, čelí okamžitým problémom“.
 Franco Modigliani, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1985 za prácu o fungovaní
finančných trhov „V mnohých prípadoch reformy zdôrazňujúce trojpilierový
systém s kapitalizačným povinným príspevkovo definovaným (DC) druhým
pilierom viedol k mrhaniu zdrojov a priviedol k chudobe sporiteľov, pri
obohatení správcov fondov“.
Tomorrow’s Company
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
139
14.4 DÔCHODKOVÉ SYSTÉMY V ČLENSKÝCH
ŠTÁTOCH EURÓPSKEJ ÚNIE
Slovensko
EÚ
Svetová
banka
MOP
0. pilier
(stupeň)
sociálna pomoc,
podpora
sociálna pomoc,
podpora
sociálna pomoc,
podpora
s garanciou
1. pilier
(stupeň)
starobné poistenie Sociálna poisťovňa
zákonné dôchodkové
poistenie
dôchodkové poistenie
starobné poistenie
2. pilier
(stupeň)
starobné sporenie DSS
zamestnanecké
dôchodky
povinné sporenie
3. pilier
(stupeň)
doplnkové
dôchodkové sporenie
- DDS
životné poistenie
dobrovoľné
4. pilier
(stupeň)
neformálny
doplnkové
rodina
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
140
15. SOCIÁLNA PODPORA



1.
2.
3.
Systém sociálnej podpory prechádza transformáciou z pôvodného systému tzv. štátnej sociálnej
podpory, pretože štátny systém sa postupne decentralizuje presunom kompetencií na vyššie územné
celky a obce.
V systéme sociálnej podpory sa realizujú sociálne politiky, najmä rodinné politiky a podporný
charakter začínajú prejavovať aj sociálne orientované dávky z medzinárodných systémov sociálnej
ochrany (porovnaj napríklad pôsobenie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii).
Sociálna podpora sa ako súčasť sociálnej politiky realizuje najmä v týchto osobitných právnych
vzťahoch:
Dávky štátnej sociálnej podpory (prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, rodičovský
príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa a príspevok rodičovi, príspevok pri narodení dieťaťa
a príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri
deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá,
príspevok na pohreb),
Náhradné výživné (s dávkou „náhradné výživné“),
Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa (Jednorazový príspevok dieťaťu pri
zverení do náhradnej starostlivosti, Jednorazový príspevok dieťaťu pri zániku náhradnej
starostlivosti, Opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti, Opakovaný
príspevok náhradnému rodičovi, Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
141
16.1 SOCIÁLNA POMOC
 Sociálna pomoc sa zrodila na začiatku transformačných procesov po roku
1989 v procese, ktorý sa dá formulovať ako proces prechodu od sociálnej
starostlivosti k sociálnej pomoci.
 Podstatu sociálnej pomoci tvorí solidarita a humánny základ demokratickej
spoločnosti v rámci sociálne orientovanej trhovej ekonomiky.
 V jej rámci sa poskytujú prvé dávky a služby sociálnej pomoci zdravotne
a sociálne postihnutým, ľuďom, ktorí sú znevýhodnení z rôznych dôvodov
a príčin, čím sa realizuje subsidiarita ako princíp sociálneho zabezpečenia.
 Po postupnom zrušení komplexného zákona (kódexového typu) č. 195/1998 Z.
z. o sociálnej pomoci v rokoch 2004 až 2008 došlo k dekodifikácii systémov
sociálnej pomoci do rôznych oblastí a do osobitných právnych režimov.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
142
16.2 SOCIÁLNA POMOC
 V súčasnosti tvoria štruktúru sociálnej pomoci v širšom zmysle najmä tieto
systémy:
 Hmotná núdza a životné minimum sú upravené v zákone č. 599/2003 Z.
z. o pomoci v hmotnej núdzi a v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom
minime.
1. Hmotná núdza sa v súčasnosti definuje ako stav, keď príjem občana a
spoločne posudzovaných osôb nedosahuje životné minimum a uvedené
osoby si nemôžu príjem zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.
Základné životné podmienky sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné
ošatenie a prístrešie.
2. Životné minimum sa definuje ako spoločensky uznaná minimálna
hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej
núdze.
 Občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom
spoločne posudzujú, sa poskytuje dávka na zabezpečenie základných
životných podmienok. V súvislosti s dávkou sa poskytuje príspevok na
zdravotnú starostlivosť, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie,
ochranný príspevok a jednorazová dávka v hmotnej núdzi.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
143
17.1. SOCIÁLNA POMOC
 Základným právnym prameňom regulácie sociálnych služieb je zákon č.
448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Z hľadiska systémov sociálneho
zabezpečenia a sociálnej pomoci zákon ustanovuje právne vzťahy pri
poskytovaní sociálnych služieb, ich financovanie a dohľad nad
poskytovaním sociálnych služieb. Zákon ustanovuje vzťah medzi
sociálnymi službami a sociálnou prácou v § 2 ods. 5. Sociálna služba sa
vykonáva
najmä
prostredníctvom
sociálnej
práce,
postupmi
zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave
a vývoji poskytovania sociálnych služieb.
 Sociálna pomoc ako sústava kompenzácií ťažkého zdravotného
postihnutia
 Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia obsahuje právne vzťahy pri
poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia a niektoré právne vzťahy pri
administratívnych úkonoch (vydávanie preukazov).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
144
17.2. SOCIÁLNA POMOC
• Súčasťou systémov sociálnej pomoci je sociálnoprávna ochrana
detí a kuratela (právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 305/2005
Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele).
Zákon ustanovuje, okrem iného, že opatrenia sociálnoprávnej
ochrane detí a sociálnej kurately sa vykonávajú pre dieťa, plnoletú
fyzickú osobu, rodinu, skupinu a komunitu najmä prostredníctvom
sociálnej práce v súlade s princípom lege artis.
• Sociálnu pomoc ďalej plní systém sociálnej práce v oblasti školstva
a vzdelávania (pozri k tomu príslušnú úpravu o priznávaní
sociálnych štipendií, podpory bezplatného vzdelávania atď.),
poskytovania zliav na dopravu žiakov, študentov, dôchodcov
a zdravotne postihnutých občanov, ako i systémy penitenciárnej
starostlivosti, postpenitenciárnej starostlivosti, probácie a mediácie
atď.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
145
18.1 SOCIÁLNA SPRÁVA
 Sociálna správa je tvorená pôsobnosťou medzinárodných sociálnych
inštitúcií a medzinárodného sociálneho práva na území Slovenskej
republiky, tvorí ju ďalej štát a samospráva (vyššie územné celky a obce –
mestá), ako aj verejnoprávne inštitúcie, na ktoré štát preniesol svoje
sociálne funkcie (Sociálna poisťovňa, čiastočne zdravotné poisťovne,
v minulosti napríklad Národný úrad práce a Fond zamestnanosti).
 Sociálna správa bola charakteristická transformáciou právomocí štátu na
samosprávu, vznikajú zároveň neštátne sociálne subjekty a partnerstvá.
 Postavenie štátu sa postupne mení v procesoch deetatizácie (franc. L´ État
– štát), deregulácie, decentralizácie, demokratizácie a regionalizácie.
V súčasnosti je pre oblasť sociálnej práce stále aktuálny zákon č. 416/2001
Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na
obce a na vyššie územné celky, ktorý obsahuje presun kompetencií na
uvedené subjekty v sociálnej pomoci.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
146
18.2 SOCIÁLNA SPRÁVA
• V oblasti sociálnej pomoci a sociálnej podpory pôsobí zákon č.
453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych
vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
Orgánmi štátnej správy podľa citovaného zákona v oblasti
sociálnych vecí a služieb zamestnanosti sú Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
• Z vecného hľadiska sa sociálna správa realizuje vo všetkých
oblastiach sociálnej sféry, sociálneho zabezpečenia a sociálnej
práce (sociálne poistenie, sociálna pomoc a sociálna podpora, správa
sociálnoprávnej ochrany detí a kuratela, správa zdravotníctva,
služby zamestnanosti, príbuzné správy školstva, bytovej politiky,
migrácie, probácie a mediácie atď.).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
147
19.1 PARTICIPÁCIA A SOCIÁLNA PRÁCA
 Podľa ustanovení § 4 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych
službách sa vytvára Partnerstvo, ktorým je podľa tohto zákona
zoskupenie osôb, vytvorené na realizáciu projektov alebo
programov na predchádzanie vzniku alebo zmiernenia
nepriaznivých sociálnych situácií fyzických osôb alebo na riešenie
týchto situácií a vytvára sa tiež na projekty alebo programy
komunitnej práce. Vytvárajú ich obec, vyšší územný celok, úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny, zástupcovia komunity a iné osoby.
 Zákon o sociálnych službách v § 4 ods. 3 definuje komunitu podľa
tohto zákona ako „skupinu osôb, ktorá žije v určitom zoskupení
určenom najmä ulicou, mestskou časťou, obcou, mestom a ktorú
spájajú spoločné záujmy, hodnoty a ciele“.
 Fyzická osoba ako prijímateľ sociálnej služby má právo podieľať sa
pri určovaní životných podmienok v zariadeniach prostredníctvom
zvolených zástupcov prijímateľov sociálnej služby (§ 6 ods. 2, písm.
c) zákona o sociálnych službách).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
148
19.2 PARTICIPÁCIA A SOCIÁLNA PRÁCA
 Novou formou v rámci europeizácie je pôsobnosť Európskeho
zoskupenia územnej spolupráce, ktoré je integračnou formou
v zmysle zákona č. 90/2008 Z. z. o Európskom zoskupení
územnej spolupráce a príslušných prameňov práva Európskej únie.
Zoskupenie môžu vytvárať ministerstvá, vyšší územný celok, obec,
príslušné právnické osoby a ich združenia na zmiernenie problémov
členských štátov Európskej únie, regiónov a samospráv pri
implementácii cezhraničných, nadnárodných a interegionálnych
foriem spolupráce.
 Medzi ďalšie subjekty územnej spolupráce sa zaraďujú euroregióny
s cieľom cezhraničnej spolupráce, ktoré sa zaoberajú aj sociálnym
rozvojom, integrované siete regionálnych rozvojových agentúr
a iné právnické osoby.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
149
20.1 VYHĽADÁVANIE PRAMEŇOV
SOCIÁLNYCH POLITÍK A SOCIÁLNEHO
ZABEZPEČENIA
 MISSOC (Mutual information System on Social Protection,
www.missoc.org) je Spoločný informačný systém o sociálnom
zabezpečení (1990) o systémoch sociálneho zabezpečenia
v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru. Obsahuje
porovnávacie tabuľky o systémoch sociálneho zabezpečenia
(Financovanie, Zdravotná starostlivosť, Choroba – peňažné dávky,
Materstvo/Otcovstvo, Invalidita, Staroba, Pozostalí, Pracovné úrazy
a choroby z povolania, Rodinné dávky, nezamestnanosť, Záruka
minimálnych zdrojov, Dlhodobá starostlivosť), spoločné informácie
o organizácii sociálneho zabezpečenia v jednotlivých krajinách,
o samostatne zárobkovo činných osobách, Informačné vestníky
a analýzy atď.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
150
20.2. VYHĽADÁVANIE PRAMEŇOV
SOCIÁLNYCH POLITÍK A SOCIÁLNEHO
ZABEZPEČENIA
 Databáza regionálnej štatistiky RegDat – www.statistics.sk obsahuje štatistické
údaje na základe časových radov hospodárskeho a sociálneho vývoja v regiónoch
Slovenskej republiky, súčasťou systémov je tiež Informačný systém mestskej
a obecnej štatistiky MOŠ.
 Štatistiky sociálnej ochrany (http://portal.statistics.sk) obsahujú štatistiky
sociálneho poistenia, dávkové systémy sociálneho zabezpečenia a štatistiky
sociálnych služieb.
 Elektronická výmena informácií v oblasti sociálneho zabezpečenia (ESSI)
s účinnosťou od 1. mája 2010 bude nahrádzať tzv. E - formuláre
v administratívnom styku v sociálnom zabezpečení.
 Systém sociálnej ochrany (ESSPROS) je organizovaný v súlade s Nariadením
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 458/2007 z 25. apríla 2007
o európskom systéme integrovanej štatistiky sociálnej ochrany. Na stránke
http://portal.statistics.sk sú uverejnené hlavné oblasti, sociálne štatistiky, systémy
sociálnej ochrany, vrátane „Sociálnej ochrany (ESSPROS) v Slovenskej republike“,
ako aj systém „Sociálna ochrana v Európskej únii“.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
151
20.3. VYHĽADÁVANIE PRAMEŇOV
SOCIÁLNYCH POLITÍK A SOCIÁLNEHO
ZABEZPEČENIA
 Sociálna poisťovňa v súvislosti „so zahraničím a Európskou úniou“ na
stránke www.socpoist.sk uvádza prehľad medzinárodných zmlúv
o sociálnom zabezpečení, o medzinárodných vzťahoch (Medzinárodná
asociácia sociálneho zabezpečenia, Európska platforma sociálneho
poistenia – ESIP atď.), prehľad predpisov o sociálnom zabezpečení
Európskej únie, prehľad o inštitúciách v EHS, informácie o vysielaní
pracovníkov, vzory tlačív súvisiacich s vydaním E - formulárov, E formuláre a poradňa).
 Európske dohovory Rady Európy v slovenskom jazyku obsahuje stránka
www.radaeuropy.sk Európske dohovory.
 Informácie o práci, podnikaní a vzdelávaní a ich právne aspekty
obsahuje systém Európske služby zamestnanosti - EURES
(www.eures.sk, http://eures.europa.eu, www.europa.eu.int.eures).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
152
20.4. VYHĽADÁVANIE PRAMEŇOV
SOCIÁLNYCH POLITÍK A SOCIÁLNEHO
ZABEZPEČENIA
 Systém prehľadu právnej regulácie členských štátov MOP NATLEX
(www.ilo.org/dyn/natlex/natlex) obsahuje celkové počty právnych predpisov
jednotlivých štátov, ktoré sú uvedené v závere prehľadu každého členského štátu
Európskeho hospodárskeho priestoru. Postup pri vyhľadávaní je cez webovú
stránku 1. www.ilo.org, 2. postup na Labour standards, 3. Databases, 4. NATLEX,
the Databases of National Labour, Social security and related Human rights
legislation, 5. Hľadať príslušnú krajinu (Browse by country), 6. Hľadať podľa témy,
obsahu (Browse by subject) 7. Rozšírené vyhľadávanie (Advanced search).
 Prehľad o databáze medzinárodných pracovných štandardov Medzinárodnej
organizácie
práce
obsahuje
databáza
NORMLEX
http://www.ilo.org/dyn/normlex/en/) v anglickom, francúzskom, španielskom,
nemeckom, ruskom, čínskom, arabskom a portugalskom jazyku, a to podľa časovej
postupnosti i podľa vecnej príslušnosti dohovorov a odporúčaní, s prehľadom
ratifikovaných dohovorov atď.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
153
20.5. VYHĽADÁVANIE PRAMEŇOV SOCIÁLNYCH
POLITÍK A SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA
 Vyhľadávanie
sociálnej
legislatívy
Európskej únie umožňuje systému EUR –
LEX na adrese www.europa.eu.int/eurlex/lex/skindex.htm.
Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva aj pre oblasť sociálneho zabezpečenia
prezentuje webová stránka systému HUDOC
(www.echr.coe.int/ECHR/FR/Header/Case
-Law/Hudoc+database).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
154
EURÓPSKA ÚNIA: SKÚSENOSTI A PRAX
 Európska únia vznikla pôvodne čisto ako hospodársky celok
(EHS). („Chceli sme pracovníkov a prišli ľudia“). V sociálnej sfére
vychádza z prameňov sociálneho práva Rady Európy (Európska
sociálna charta, 1961) a z Charty základných práv Európskej
únie (2000).
 Základnými zmluvami sú Zmluva o Európskej únii a Zmluva
o fungovaní Európskej únie.
 (1. december 2009, LZ). Únia je tvorená inštitúciami (Európsky
parlament, Európska rada, Rada ministrov, Európska komisia,
Súdny dvor Európskej únie, Európska centrálna banka a Dvor
audítorov). V sociálnej oblasti pôsobí ako variant Rady (ministrov)
Rada pre zamestnanosť, sociálne veci, zdravie a ochranu
spotrebiteľa (EPSCO). Ako poradný orgán pôsobí Hospodársky
a sociálny výbor.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
155
EURÓPSKA ÚNIA
 Od roku 2000 sa v rámci Európskej únie realizuje tzv. otvorená metóda
koordinácie, ktorá ako dobrovoľný systém určuje spoločné plány a ciele
Európskej únie, obsahuje spoločné indikátory na porovnanie praxe, prenos
stratégií do národných alebo regionálnych politík a vyhodnocovanie na základe
monitoringu a analýz. Po určení predmetu je vecou členského štátu dôjsť
k spoločne vymedzenému cieľu. V minulosti sa realizovali otvorené
koordinačné metódy v Európskej stratégii zamestnanosti, v oblasti sociálnej
ochrany prostredníctvom Výboru pre sociálnu ochranu (boj proti chudobe,
sociálnemu vylúčeniu, dôchodkové systémy a migrácia).
 Reformy Európskej únie sa budú v budúcej dekáde realizovať prostredníctvom
Stratégie pre zamestnanosť a rast Európa 2020.
 Z hľadiska aktuálnej sociálnej politiky je Stratégia Európa 2020
najaktuálnejším sociálnym a politickým dokumentom v súčasnosti. V tomto
období zároveň končila pôsobnosť tzv. Lisabonskej stratégie (2000).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
156
PRÍSTUPOVÝ PROCES
Čo to je proces rozširovania?
 Je to jeden z najdôležitejších nástrojov. EÚ sa usiluje pomôcť
transformovať budúcich členov na moderné a dobre
fungujúce demokracie
 Všetci občania EÚ majú prospech z toho keď majú
stabilných susedov s fungujúcou trhovou ekonomikou.
 Rozširovanie EÚ je starostlivo riadený proces, ktorý pomáha
transformovať dotknuté krajiny, rozširuje mier, stabilitu,
prosperitu, demokraciu, ľudské práva a vymáhateľnosť
práva v Európe (okatá)
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
157
ČLENSTVO
 Podľa Zmluvy o EÚ, každá európska krajina, môže požiadať o členstvo, ak
rešpektuje zásady slobody, demokracie, rešpektuje ľudské práva a základné
slobody a fungujúci právny systém. Prijatie však môže byť uskutočnené, iba ak
krajina splnila prístupové kritéria známe ako Kodanské kritéria z roku 1993:
a) Politické: stabilné inštitúcie garantujúce demokraciu, fungujúci právny
systém, ľudské práva a ochrany menšín;
b) Ekonomické: trhové hospodárstvo, schopné fungovať a súťažiť na trhu
EÚ;
c) Kapacita: mať predpoklady pre plnenie povinností členstva, vrátane
napĺňania cieľov politickej, hospodárskej a monetárnej Únie.
 Kodanské kritéria boli rozšírené v Madride v roku 1995:
a) Prijatie Acquis Communautaire a jej efektívna implementácia pomocou
vhodnej administratívnej a právnej štruktúry.
b) Navyše EÚ musí byť pripravená prijať nových členov a tak si
vyhradzuje právo rozhodovať, kedy je pripravená ich prijať.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
158
PO VSTUPE DO EÚ
 EÚ sa zaoberá predovšetkým aspektmi pracovného práva, ako sú ochrana zamestnancov, ich
práv a podmienky vyplývajúce z pracovnej zmluvy, organizácia pracovného času a bezpečnosť
a ochrana zdravia pri práci. Ustanovuje rovnosť zaobchádzania s mužmi a ženami, zákaz
diskriminácie na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva, veku alebo
sexuálnej orientácie. Ďalej koordinuje politiku zamestnanosti, Európskeho sociálneho
fondu, sociálnej ochrany a podporuje funkciu sociálneho dialógu. Súčasťou je i problematika
verejného zdravia. Na vnútroštátnej úrovni koordináciu problematiky z prevažnej miery
zabezpečuje MPSVR SR.
 Na úrovni EÚ problematika zamestnanosti a sociálnej politiky je prerokúvaná v pracovnej
skupine Rady pre sociálne otázky a Rade EPSCO (zamestnanosť, sociálna politika, zdravie a
spotrebiteľské záležitosti) – v SR gestor MPSVR SR. SR je na EÚ úrovni zastúpené najmä vo
Výbore pre zamestnanosť (EMCO), Výbore pre sociálnu ochranu (SPC), ktoré sú zriadené na
základe Zmluvy o ES a príslušným rozhodnutím.
 SR je zastúpené v Poradnom výbore pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, Poradnom
výbore pre rovnaké príležitosti pre mužov a ženy, v programových výboroch 4 programov
Spoločenstva (zriadené na boj proti sociálnemu vylúčeniu, na boj proti diskriminácii,
programu pre rodovú rovnosť, podporu zamestnanosti), Výbore Európskeho sociálneho
fondu a ďalších výboroch a pracovných skupinách vytvorených EK ako i v správnych radách
Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (v Dubline) a Európskej
agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (v Bilbao).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
159
EÚ ÁNO ALEBO NIE?
1. Európska únia má svoje pre aj proti. Treba ich poznať
2. Európska integrácia sa začala na bezpečnostný a hospodárska
popud.
3. Sociálna časť sa stáva „rovnocennou“? Európa 2020.
4. Oblasť
sociálneho
zabezpečenia
nepodlieha
zatiaľ
harmonizácii.
5. Kapitola „Sociálna politika a zamestnanosť“ nepatrila k
ťažiskovým.
6. Neznalosť a neexistencia zákona, systémov, nedáva šancu na
výnimku („smernica IORP).
7. Okrem aproximácie práva je nutné budovanie ľudského
potenciálu „capacity building“.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
160
SOCIÁLNA DIMENZIA EURÓPSKEJ ÚNIE
 Hľadá nové paradigmy. Je Európa globálny líder? Má
výzvy, problémy a krízy. Nie je ním starnutie ale:
1. Európsky sociálny model. Brzda alebo motor
konkurencieschopnosti Európy?
2. Voľný zväzok národných štátov alebo jedna Európa?
(Euro?)
3. Trvalo udržateľný rast, rozvoj a dôstojný život. Koexistujú
alebo sa vylučujú?
4. Tretí svet. Tretie krajiny. Partner alebo hrozba?
5. Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a
inkluzívneho rastu. Pomôže stratégia EÚ2020?
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
161
AKTUÁLNA EÚ SOCIÁLNA POLITIKA
I.
Podpora inklúzie a znižovanie chudoby
(Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu –
Stratégia Európa 2020)
II. Starobné dôchodky
o primerané, trvalo udržateľné a
bezpečné európske dôchodkové systémy – „Zelená kniha „)
(Snaha
III. Európsky rámec pre kvalitu sociálnych
služieb (Dobrovoľný)
IV. Sociálne dopady krízy (Trendy, dôsledky, zmeny, reformy)
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
162
I. PODPORA INKLÚZIE A ZNIŽOVANIE
CHUDOBY
 Základom stratégie Európa 2020 sú tri vzájomne sa
dopĺňajúce priority (rasty):
1. Inteligentný rast: vytvorenie hospodárstva založeného na
znalostiach a inovácii.
2. Udržateľný
rast: podporovanie ekologickejšieho a
konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívnejšie
využíva zdroje.
3. Inkluzívny rast: podporovanie hospodárstva s vysokou
mierou zamestnanosti, ktoré zabezpečí sociálnu a územnú
súdržnosť. (Inklúzia, solidarita, kohézia)
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
163
STRATÉGIA EURÓPA 2020
 EÚ si stanovila aký pokrok chce dosiahnuť do roku 2020.
Na tento účel si zvolila tieto hlavné ciele EÚ:
1. Práca: Miera zamestnanosti obyvateľov vo veku 20-64
rokov by mala dosiahnuť 75 %.
2.
3.
4.
Veda: Úroveň investícií do výskumu a vývoja by mala dosiahnuť 3 % HDP
EÚ.
Životné prostredie: Je potrebné dosiahnuť ciele „20/20/20“ v oblasti
klímy/energie (vrátane zvýšenia záväzku, pokiaľ ide o zníženie emisií na 30
%, ak budú vhodné podmienky).
Vzdelanie: Podiel ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, by
sa mal znížiť pod 10 % a minimálne 40 % mladých ľudí by malo mať
vysokoškolské vzdelanie.
5. Chudoba: O 20 miliónov menej ľudí by malo byť
ohrozených chudobou.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
164
10 SOCIÁLNYCH POSOLSTIEV
STRATÉGIE
Oslobodiť najmenej 20 miliónov ľudí od chudoby a sociálneho
vylúčenia v najbližšej dekáde.
2. Reformovať systémy sociálnej ochrany.
3. Aktívne stratégie sociálneho začlenenia (inklúzie) na zabránenie
dlhodobej exklúzie.
4. Zrušiť medzigeneračný prenos chudoby.
5. Na riešenie chudoby použiť univerzálne aj špecifické prostriedky.
6. Primerané a trvalo udržateľné dôchodkové systémy.
7. Zvýšená efektivita, udržateľnosť a primeranosť zdravotnej a
dlhodobej starostlivosti.
8. Úspech stratégie EU2020 potrebuje integrovaný prístup.
9. Vyhodnocovať sociálne dopady.
10. Zosúladiť otvorenú metódu koordinácie s kontextom stratégie.
1.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
165
CHUDOBA
 Jeden z piatich ľudí v EÚ je ohrozený chudobou
alebo sociálnym vylúčením. 40 miliónov žije v
ťažkom nedostatku.
 Hlavy štátov a vlád sa zaviazali dostať aspoň 20
milión ľudí z chudoby a sociálnej exklúzie.
 Splnenie tohto si žiada dobré národné ciele a
opatrenia na dosiahnutie cieľa, tak aby sa boj s
chudobou stal súčasťou celkovej stratégie obnovy.
 Všetci hlavní hráči musia byť vtiahnutí do riešenia.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
166
SYSTÉMY SOCIÁLNEJ OCHRANY
 Urýchlený návrat k primeranej miere zamestnanosti a
vzdelávania je fundamentálny pre zníženie chudoby a
sociálnej exklúzie.
 Obnova náležitých verejných financií a reformy
systémov sociálnej ochrany, ktoré musia byť
udržateľné a primerané.
 Členské štáty by sa mali zamerať na efektivitu a
spravodlivosť.
 Najviac postihnuteľní by mali byť ochránení od
bremena konsolidačných opatrení.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
167
STRATÉGIE AKTÍVNEJ INKLÚZIE
 V úsilí členských krajín EÚ sú potrebné stratégie
aktívnej inklúzie spolu s podporou príjmu, prístupu k
trhu práce, k zdravotným a sociálnym službám, na
zabránenie dlhodobého vylúčenia spolu s nárastom
účinnosti sociálnych výdavkov.
 Toto zlepší prístup na trh práce všetkých, osobitne však
žien a mládeže; prepojí sociálnu pomoc s aktivačnými
opatreniami, zlepší prístup k relevantným službám;
zlepší rozsah pokrytia a primeranosť sociálnej siete tam
kde je to potrebné.
 Dôležité je tiež zabezpečiť udržateľné financovanie
vysoko kvalitných sociálnych služieb.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
168
„DEDENIE“ CHUDOBY
 25 miliónov detí žije v riziku chudoby vylúčenia v EÚ.
 Aby sa predišlo medzigeneračnému odovzdávaniu
chudoby, členské štáty potrebujú dať prednosť zásahom
v detstve v oblastiach:
1. zdravie a vzdelávanie,
2. zlepšiť dostupnosť kvalitnej detskej starostlivosti a
služieb,
3. podporiť zamestnanie rodičov,
4. zaručiť primeranú podporu príjmu pre rodiny s deťmi
pomocou kombinácie vhodných univerzálnych dávok
a cielenej pomoci.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
169
UNIVERZALITA A ADRESNOSŤ
 Politiky na riešenie najviac odolných a ťažkých
foriem chudoby si vyžadujú kombináciu
univerzálnych (nárokovaných zo zákona) a
cielených prístupov (na základe potrebnosti).
 Osobitná pozornosť by mala byť daná
prevencii a riešeniu bezdomovectva a iným
formám
vylúčenia;
riešeniu
nedostatku
prostriedkov na palivo a finančné vylúčenie.
 Podpora sociálnej inklúzie a zvládnutie
diskriminácie rizikových skupín musí byť
základom sociálnych politík.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
170
STAROBNÉ DÔCHODKY
 Zvyšovanie doby zamestnania a znižovanie vplyvu prerušení v práci je
základom pre zabezpečenie dôchodkovej primeranosti a dlhodobej
finančnej udržateľnosti dôchodkových systémov.
 Z toho vyplýva zvyšovanie miery zamestnania a miery zapojenosti do
dôchodkových systémov, osobitne mladých a žien, pomocou napr.
- kreditovania (náhradné doby poistenia) nedobrovoľných prerušení
pracovného pomeru a
- zvyšovanie reálneho veku odchodu do starobného dôchodku,
- vrátane sprísnenia možnosti odchodu do predčasného dôchodku a
- zlepšovanie podmienok a pohnútok pre starších pracovníkov pracovať
dlhšie a
- hľadania postupov pre prispôsobovanie dôchodkových práv zmenám v
dĺžke očakávaného dožitia.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
171
ZDRAVOTNÁ A DLHODOBÁ
STAROSTLIVOSŤ
 Zabezpečenie univerzálnej dostupnosti ku kvalitnej
starostlivosti pre všetkých si vyžiada obnovené úsilie
na udržanie účinného zdravotníctva.
 Nárast účinnosti, efektivity a udržateľnosti zdravotnej a
dlhodobej starostlivosti v súvislosti s úsporami a
starnutím je nutný, aj pomocou inovatívneho a
koordinovaného poskytovania zdravotnej a sociálnej
starostlivosti, ako aj v liečení chronických chorôb.
 Investovanie do podpory zdravia a prevencii chorôb
(vrátane mentálnych zdravotných problémov) prinesie
vysoké úspory ako v sociálnom, tak i v ekonomickom
zmysle.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
172
KOHERENTNÁ POLITIKA
 Úspech stratégie Európa 2020 závisí na:
1. integrovanom a koherentnom prístupe
všetkých oblastí politiky, osobitne však
sociálnej, zamestnanosti a ekonomiky a
2. tiež na úzkej spolupráci medzi všetkými
úrovňami vlády, sociálnych partnerov a
občianskej spoločnosti.
 Prepojenie fondov EÚ s prioritami stratégie
Európa 2020 a s podpornými inováciami zlepší
účinnosť.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
173
SOCIÁLNE DOPADY
 Komisia a členské štáty zvážia potrebu posilnenia kapacít
na posudzovanie sociálnych dopadov ich politík a
rozpočtových rozhodnutí ako časti celkového hodnotenia
dopadov v súlade s čl. 9 „Zmluvy o fungovaní EÚ“ a v
kontexte s Európskou platformou proti chudobe a
sociálnemu vylúčeniu.
 Pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností
EÚ prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej
úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej
ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou
úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany
ľudského zdravia. (čl. 9 Zmluvy o fungovaní EÚ)
 Je potrebné zlepšiť časové rady sociálnej štatistiky a zlepšiť
analytické možnosti.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
174
II. STAROBNÉ DÔCHODKY
„Spoločná správa“ o pokroku a hlavných výzvach pri poskytovaní primeraných a
udržateľných dôchodkov v EÚ (november 2010).
Pokrok:
 Pod vplyvom rastu miery závislosti/starnutia, väčšina členský štátov
EÚ zreformovala svoje dôchodkové systémy s cieľom udržateľnosti,
primeranosti, spravodlivosti v rámci aj medzi generáciami a medzi
rodmi.
 Reformy priniesli dôležité zmeny v oblasti udržateľnosti verejných
systémov a do určitej miery v niektorých aspektoch primeranosti
dávok a osobitne poskytnutia minimálneho príjmu pre starších.
 Prijaté reformy značne obmedzili rast výdavkov vo verejnom
systéme.
 Reformy výrazne zlepšili schopnosť verejného systému poskytovať i
naďalej primerané dôchodky.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
175
OTVORENÁ METÓDA KOORDINÁCIE
EÚ (jej Výbor pre sociálnu ochranu) prispeje k
zabezpečeniu koherencie medzi cieľmi a
pracovnými postupmi sociálnej otvorenej
metódy koordinácie s novým kontextom a
postupmi stratégie Európa 2020, na základe
postupne získavaných skúseností členských
krajín.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
176
STAROBNÉ DÔCHODKY
Nové riziká:
 Prebiehajúce reformy môžu priniesť značné riziká v primeranosti
a udržateľnosti. V mnohých členských štátoch EÚ sa mení systém
z prevažne jedného stupňa na viac stupňový.
 Keďže zmeny viac prepájajú dávky s vývojom na trhu práce a
finančných trhoch, výrazné riziko je v prípade málo sa rozvíjajúceho
trhu práce, finančných trhov a ich turbulencií, oproti sľubom a
očakávaniu.
 Kríza vyvolala potrebu prehodnotiť vplyv finančných trhov na
deľbu rizika v kapitalizačných dôchodkových systémoch.
 Bude potrebné vykonať úpravy za účelom zlepšenia bezpečnosti
zhodnocovania úspor, znižovania rizík, znižovania dopadov kríz,
lepšej informácie o rizikách rôznych investičných možnosti a lepšej
správy fondov. Fiškálna gramotnosť.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
177
STAROBNÉ DÔCHODKY
Politické dopady:
 Všetky dôchodkové systémy majú svoje pre a proti a všetky sa musia
prispôsobiť dlhodobým demografickým a ekonomickým trendom. Výzvou
pre politikov je zabezpečiť vhodnú rovnováhu medzi udržateľnosťou a
primeranosťou.
 Dôchodkové systémy a dôchodková politika sa značne odlišuje medzi
jednotlivými členskými krajinami EÚ. Všetky sú ovplyvnené rizikom a
musia byť upravené. Dôchodková politika musí zabezpečiť, že príjmy v
starobe sú primerané na zachovanie určitých životných štandardov a
zabránia chudobe v starobe dnes aj v budúcnosti.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
178
STAROBNÉ DÔCHODKY
Potrebné je:
Zosúladiť penzijnú a zamestnaneckú politiku.
Zohľadniť príjmy a poistné doby v dávkach.
Vytvoriť mechanizmus odmeňujúci dlhšiu
zamestnanosť a znižujúci dávky v prípade
predčasného penzionovania.
Dosiahnuť
primeranosť
medzi
rokmi
odpracovanými a rokmi v penzii.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
179
STAROBNÉ DÔCHODKY
Potrebné je:
 Zabezpečiť optimálnu komplementaritu verejných a
súkromných systémov, pri zohľadnení národných špecifík.
 Uznať stabilizačnú úlohu verejného systému pri jeho
adekvátnom financovaní.
 Podporovať doplnkové zamestnanecké a osobné
dôchodkové systémy.
 Zlepšiť podľa potreby podmienky minimálneho príjmu
starších.
 Za účelom stability a bezpečnosti príjmov v starobe skúmať
možnosť deľby rizika.
 „Biela kniha“, koncom roku 2011, poskytne návrhy
Komisie
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
180
III. EURÓPSKY RÁMEC PRE KVALITU
SOCIÁLNYCH SLUŽIEB
 Dobrovoľný Európsky rámec pre kvalitu sociálnych služieb
prijatý Výborom pre sociálnu ochranu 6. októbra 2010, sa
usiluje o spoločný jazyk v kvalite sociálnych služieb v EÚ.
 Rámec identifikuje niektoré zásady vo vzťahu k vlastnostiam,
ktoré by sociálne služby mali mať na plnenie rôznych potrieb a
očakávaní od nich:
 Disponibilnosť
(existencia),
prístupnosť,
finančná
dostupnosť, orientácia na užívateľa, komplexnosť,
kontinualita, orientácia na výsledky.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
181
EURÓPSKY RÁMEC PRE KVALITU
SOCIÁLNYCH SLUŽIEB
 Rámec zdôrazňuje aj zásady vo vzťahu k trom
dimenziám poskytovania služieb:
1. Vzťah medzi poskytovateľom a užívateľom
(rešpektovanie užívateľských práv, participácia).
2. Vzťah medzi poskytovateľom, verejným
orgánom a inými zainteresovanými (partnerstvo,
dobrá správa).
3. Ľudský a materiálny kapitál (dobré pracovné
podmienky a prostredie, investovanie do
ľudského kapitálu, primerané materiálne
vybavenie a infraštruktúra).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
182
EURÓPSKY RÁMEC PRE KVALITU
SOCIÁLNYCH SLUŽIEB
 Rámec zahŕňa aj niektoré prvky metodiky tvorby nástrojov kvality
(štandardov alebo indikátorov) na národnej alebo miestnej úrovni.
Tieto prvky pokrývajú šesť aspektov nástrojov kvality: definícia,
rozsah, oprávnenosť, porovnateľnosť, dostupnosť dát a
primeranosť.
 Tieto prvky rámca môžu pomôcť verejným orgánom pri tvorbe
osobitných nástrojov na definovanie, určovanie a hodnotenie kvality
sociálnych služieb.
 Implementácia tohto nástroja bude podporená výmenou dobrej
praxe a nadnárodnými finančnými projektmi.
 Európska platforma boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 17.
decembra 2010, odporučila rozpracovať tento rámec na odvetvovú
úroveň, vrátane dlhodobej starostlivosti a bezdomovectva.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
183
IV. SOCIÁLNE DOPADU KRÍZY
Trendy:
 Zmeny vykonané členskými krajinami EÚ v dôsledku krízy znížili počet
osôb s nárokom na dávky, znížili výšku dávok a skrátili doby
poberania.
 Sú dôkazy, že schémy založené na zisťovaní potrebnosti sa stávajú viac
významnými voči nezamestnaneckým poistným schémam, keďže viac a
viac ľudí prechádza od časovo obmedzených dávok v nezamestnanosti k
dávke na základe potrebnosti.
 Sprísnené podmienky nároku na dávky v nezamestnanosti tiež k tomu
prispeli.
 Okrem toho niektoré skupiny nezískajú právo na poistne definované dávky,
osobitne mladí, tí čo pracujú v prekarizovanom (neplnohodnotnom)
zamestnaní a takto im zostávajú iba neisté dávky, ktoré sa posudzujú na
základe stále sa sprísňujúcich podmienok.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
184
SOCIÁLNE DOPADY KRÍZY
Dôsledky:
 Niektoré štáty znížili počet zamestnancov verejných
služieb.
 Bývanie a súvisiace služby boli výrazne postihnuté krízou v
niektorých krajinách. Toto je spojené s rastom nútených
vysťahovaní, rastom bezdomovectva, predlžovaní čakania
na sociálne bývanie a nárastom zadlženia voči základným
potrebám ako je teplo a voda.
 V niektorých krajinách dochádza k znižovaniu výdavkov na
zdravotné služby a k znižovaniu stavu ich personálu.
 Základné vzdelávanie zrejme nebolo postihnuté. Avšak
dodatočné služby významné pre deti zo znevýhodneného
prostredia sú znižované.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
185
SOCIÁLNE DOPADY KRÍZY
Zmeny:
Dobrovoľnícky sektor má zvýšený dopyt
dôvodu zníženia kapacity verejného
systému. Avšak znížené zdroje ho limitujú.
Opatrenie prijaté počas krízy spôsobili pokles
nákladov práce a podporovali flexibilitu
pracovnej doby.
Posilnené boli opatrenia pre špecifické skupiny
(mladí, deti, migranti, Rómovia, postihnutí).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
186
SOCIÁLNE DOPADY KRÍZY
Reformy:
 Niektoré štáty zavádzajú reformy za účelom
racionalizácie
(úspor)
výdavkov
sociálneho
zabezpečenia.
 V oblasti sociálnej inklúzie členské štáty EÚ sa usilujú
o prijatie/udržanie stratégií aktívnej inklúzie.
 Niektoré štáty podporujú aktivitu systémov sociálnej
ochrany, za účelom zníženia dlhodobej závislosti na
sociálnych dávkach, iné sa sústreďujú na udržanie a
posilnenie primeranej ochrany na zabezpečenie
schopnosti jednotlivcov aktívne participovať v
spoločnosti a v ekonomike.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
187
POSÚDENIE NÁRODNÉHO PROGRAMU
REFORIEM A PROGRAMU STABILITY NA
ROK 2013 PRE SLOVENSKO
V Bruseli 29. 5. 2013
1)
2)
3)
4)
5)
6)
7)
Nezamestnanosť ostáva vysoká na úrovni 14 %, čo je dôvodom na obavy.
Do dnešného dňa sa služby trhu práce a aktívne politiky trhu práce (APTP)
neukázali ako dostatočne účinné.
Regionálne rozdiely v zamestnanosti sú veľmi veľké, čo je odzrkadlením
rozdielnej miery hospodárskeho rozvoja.
Napriek relatívne nízkym výdavkom v oblasti pomoci v nezamestnanosti a
sociálnej pomoci je existujúci súbor sociálnych a aktivačných politík veľmi
zložitý, pričom v čom existujú demotivačné faktory. Dávky v
nezamestnanosti trvajú iba 6 mesiacov.
Napriek určitému zlepšeniu ostáva situácia mladých ľudí neľahká.
Ženy čelia pri vstupe na trh práce alebo zotrvaní na trhu práce veľkým
prekážkam.
Politiky na podporu prístupu k celoživotnému vzdelávaniu a zvyšovanie
zamestnateľnosti starších pracovníkov sa tiež javia ako nedostatočne
rozvinuté.
ODPORÚČANIA RADY
V Bruseli 29. 5. 2013
1. Prijať opatrenia s cieľom zlepšiť schopnosť verejných
služieb zamestnanosti poskytovať
uchádzačom o
zamestnanie individualizované služby a posilniť prepojenie
medzi aktivačnými opatreniami a sociálnou pomocou.
2. Účinnejším spôsobom riešiť dlhodobú nezamestnanosť
prostredníctvom aktivačných opatrení a individualizovanej
odbornej prípravy.
3. Zlepšiť poskytovanie zariadení starostlivosti o deti, najmä
pre deti do veku troch rokov.
4. Znížiť daňovo-odvodové zaťaženie pre pracovníkov s
nízkymi príjmami a upraviť systém dávok.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
189
ODPORÚČANIA RADY
V Bruseli 29. 5. 2013
1. Zintenzívniť úsilie riešiť vysokú nezamestnanosť mládeže,
napríklad prostredníctvom Záruky pre mladých.
2. Prijať opatrenia s cieľom prilákať mladých ľudí k učiteľskej
profesii a zlepšiť výsledky vzdelávania.
3. V odbornom vzdelávaní a príprave posilniť poskytovanie
praktickej výučby priamo v podnikoch.
4. Vo vysokoškolskom vzdelávaní vytvoriť bakalárske
programy viac orientované na pracovné miesta.
5. Podporiť účinné odovzdávanie znalostí podporou spolupráce
medzi vysokými školami, výskumnou komunitou a
podnikateľských sektorom.
6. Zintenzívniť úsilie o zlepšenie prístupu k vysoko kvalitnému
a inkluzívnemu predškolskému a školskému vzdelávaniu
marginalizovaných komunít vrátane Rómov.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
190
ODPORÚČANIA RADY
V Bruseli 29. 5. 2013
1. Zmeniť zákon o verejnej službe s cieľom posilniť
nezávislosť verejnej služby.
2. Zlepšiť vo verejnej správe riadenie ľudských zdrojov.
Zintenzívniť úsilie o posilnenie analytických kapacít
kľúčových ministerstiev, a to aj s cieľom zlepšiť
využívanie fondov EÚ.
3. Realizovať opatrenia na zlepšenie efektívnosti justičného
systému. Podporiť postupy alternatívneho riešenia sporov
a zasadiť sa o ich častejšie využívanie.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
191
NEZÁUJEM O ŽIVOT
1. Investovanie do rozvoja ľudských zdrojov, funkčnej rodiny,
detskej starostlivosti, aktívnych politík trhu práce, vzdelania a
zdravia má zároveň význam ochranný, ale i stabilizačný.
2. Nezáujem o budúce generácie, ktoré sa nerodia; nezáujem o
rastúci podiel starších ľudí a klesajúci počet ekonomicky
aktívneho obyvateľstva, ohrozuje prapodstatu nášho bytia.
3. Narastajúci podiel starších ľudí je sprevádzaný zmenou, ktorá
je skutočnou výzvou – t. j. ide o SKORÝ ABSOLÚTNY
NEDOSTATOK
PRACOVNEJ
SILY
spôsobenej
vymieraním (i na Slovensku). Štáty si začali kupovať
chýbajúcu pracovnú silu.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
192
DEVIANTNOSŤ
Úžera je legálna, akceptovaná a podporovaná.
Návykové látky a dekadentná kultúra sú voľne preferované.
Spoločnosť zabúda na solidaritu a súdržnosť.
Vytvárajú sa falošní vnútorní nepriatelia. Narastá radikalizmus, ktorý
má riešiť nerovnosti, nezamestnanosť, bezdomovectvo....
5. Spoločnosť má dostatok prostriedkov na zabezpečenie dôstojného života
každého. Spravodlivá spoločnosť je nepravdepodobná. Strach –
„zdesenie“ (dlžoby, nezamestnanosť, choroby, zánik rodiny a solidarity).
6. Konformizmus ako v období tzv. normalizácie. Miera zdesenia je už
vyššia ako pred rokom 1989. Miera záujmu ľudí s najvyšším príjmom o
solidaritu je nulová.
7. Návrat zo slepej uličky je nepravdepodobný, ale nutný. Štát tomu bráni
neustálym znižovaním podielu daní a odvodov na HDP.
1.
2.
3.
4.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
193
SOCIÁLNY CHLAD
Ak nie je reálny záujem o riešenie nezamestnanosti, nemožno
očakávať dobrú budúcnosť.
Mladí ľudia, ktorí nepracujú, alebo sa neučia, nemôžu byť
zdrojom udržateľného života.
Slovenská vláda NEPREUKÁZALA ÚPRIMNÝ ZÁUJEM
riešiť daný problém.
Iba zdroje z EÚ nemôžu byť jediným zdrojom na aktívnu
politiku zamestnanosti a navyše chýba udržateľnosť zamestnania po
ukončení rozmanitých programov a grantov.
Toto je podporované DISKRIMINÁCIOU na základe veku,
NENÁVISŤOU medzi generáciami a OTUPENÍM vzájomných
vzťahov, narastá vyšší podiel psychopatov/deprivantov.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
194
NESTRATIŤ ĽUDÍ
1. Nie je poskytovaná možnosť sám si zlepšiť situáciu.
2. Bez
sociálneho
investovania
pretrváva
PRENOS
CHUDOBY MEDZI GENERÁCIAMI. Deti, ktoré sa
narodia v chudobe, majú takmer plnú istotu, že v nej aj
zostanú. Chudoba znamená nižšie vzdelanie, nižšie vzdelanie
spôsobuje ťažkosti pri zapájaní sa do pracovného procesu.
Toto všetko podporuje asociálne správania.
3. Zamestnanie, je najlepšou prevenciou pred guľkou.
Nezamestnanosť je často spojená so samovraždou, alebo s
nárastom násilia.
4. MÁME
VYSOKÚ
ODLÚČENOSŤ
MEDZI
GENERÁCIAMI.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
195
RODOVÁ DISKRIMINÁCIA
1. Napriek úsiliu o podporu práv inak sexuálne
orientovaných, NEVENUJE SA POZORNOSŤ
RODOVEJ DISKRIMINÁCIÍ v kariére a v
odmeňovaní.
2. Ženy - vyššie vzdelanie, medzi nadpriemerne
zarábajúcimi - menšina, alebo tam nie sú.
3. Mnohé rodiny nemôžu existovať bez príjmu ženy,
ktorá je navyše často DISKRIMINOVANÁ ZA
TO, ŽE JE MATKOU.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
196
BIZNIS CHUDOBA
1. Štát neustále VERBÁLNE RIEŠI situáciu autochtónneho
obyvateľstva Rómov.
2. Ich existencia v štáte často slúži iba ako ZÁSTUPNÝ DÔVOD
PROBLÉMOV, ktoré Slovensko má v sociálnej nespravodlivosti.
3. Nízke vzdelanie, nezamestnanosť, zlé bývanie, nedostatočná životná
úroveň, diskriminácia a predsudky nedávajú predpoklad na riešenie
tejto situácie.
4. Pomoc v podobe eurofondov nie je transparentná, efektívna a
výsledky nie sú udržateľné.
5. RIEŠENIE RÓMSKEJ OTÁZKY, SA STALO BIZNISOM A NIE
CIEĽOM.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
197
PREBYTOK ĽUDÍ?
POLARIZÁCIA (apartheid) – neustále rastie, podtína
rozvojové možnosti. Nerovnomerne rozdeľované národné
bohatstvo nie je spravodlivo zdaňované.
SOLIDARITA - Obavy spoločnosti musia byť riešené rovnakou
mierou všetkými zložkami spoločnosti, primerane ich
možnostiam.
EXKLÚZIA - Existujúce hrozby vyčleňujú veľkú časť populácie
z možnosti podieľať sa na rozvoji spoločnosti.
INVESTOVANIE - Doterajšie prístupy, ktoré odmietajú nazerať
na túto časť politiky ako na investovanie, zákonite vedú k
názoru o prebytku ľudí, čo nie je vlastné ľudskej spoločnosti a
hodnotám zdedeným po predkoch.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
198
BOHATÍ SÚ BOHATŠÍ – CHUDOBNÍ SÚ
CHUDOBNEJŠÍ (Polarizácia)
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
199
SPRAVODLIVÁ SPOLOČNOSŤ
1. MZDY – ALMUŽNY. Spravodlivé odmeňovanie, ktoré motivuje
ľudí pracovať a bráni pasci chudoby (práca za minimálnu mzdu je
prakticky rovnako honorovaná ako nerobenie).
2. NEFÉROVÉ ZDAŇOVANIE. Nevhodné sú daňové systémy
postihujúce skupiny s nízkymi mzdami a oslobodzujúce vysoko
zárobkové skupiny.
3. NETRESTAŤ RODINY. Spoločnosť nemá trestať rodinu z dôvodu,
že má malé deti. Je potrebné poskytovať dostupnú pomoc pri starostlivosti
o deti, ako aj finančne dostupnú starostlivosť pre starších. Niet inej vyššej
hodnoty ako sú deti, ale toto tvrdenie musí mať aj oporu v realite.
4. BEZDOMOVECTVO. Spoločnosť je konfrontovaná s nárastom
bezdomovectva. Podľa prieskumov ani nie 4% bezdomovcov sa nimi
stáva z vlastnej vôle.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
200
PODVODY, NEBÝVANIE, PASCE
1. Mnohí slušní ľudia stratia nedobrovoľne prácu, stávajú sa
obeťami podvodníkov (napr. šmejdi), dostávajú sa do dlhov
(legálne fungujúca úžera), prídu o bývanie (neregulované
exekúcie) sú na ulici a strácajú možnosť návratu.
2. Nemáme sociálne bývanie, spoločnosť nemá záujem o bytovú
politiku bývanie pre každého. Existuje iba súkromné
vlastníctvo bývania, ktoré spojením s hypotékou, dostáva
ľudí do neľudských podmienok neistoty. Vláda sa k problému
správa ako v poučke „NIMBY“ (nie na mojom dvore),
problém akceptuje ale nerieši.
3. Nesmierne je rozvinutá epidémia herní, záložní,
„pôžičkární“ pre chudobných, namiesto reálnej pomoci.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
201
SOCIÁLNA SÚDRŽNOSŤ
1. Sociálna kohézia - základný pojem európskej integrácie.
2. V sociológii kohézia znamená charakteristiku sociálnych pút a
vzájomných väzieb členov spoločenskej skupiny alebo organizácie; teda
súdržnosť, zomknutosť.
3. Sociálna kohézia je to, čo spája zložky spoločnosti, čo ich drží spolu.
4. Podľa dokumentov Rady Európy sociálna kohézia je schopnosť
spoločnosti zabezpečiť prosperitu pre všetkých, minimalizovať
nerovnosti a vyhnúť sa polarizácii. Súdržná spoločnosť je vzájomne sa
podporujúca komunita slobodných jedincov dosahujúca spoločné ciele
demokratickými prostriedkami.
5. Čo narúša sociálnu kohéziu? Najmä príliš veľké majetkové a príjmové
rozdiely medzi ľuďmi a porušovanie práva. Veľké rozdiely v majetku a v
príjme môžu ľudia tolerovať do určitej výšky, inak vznikajú sociálne
konflikty, ktoré môžu viesť až k ozbrojeným konfliktom.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
202
PRE NAŠE DETI
1. Prenos kultúry, poznania, hodnôt Z GENERÁCIE NA
GENERÁCIU znamená život. Opačne dochádza k zániku
civilizácie.
2. Zlyhanie v príprave a vo vzdelaní detí znemožňuje ďalší
rozvoj. Lepšie vzdelanie umožní prerušiť reťaz dedenia
chudoby z generácie na generáciu.
3. Je nevyhnutné dodržiavať ľudské práva detí tak, aby bola
odstránenia chudoba detí a rodín, v ktorých žijú. Je potrebné
realizovať opatrenia, aby každé dieťa malo možnosť uplatniť
sa v spoločnosti.
4. Upraviť daňový systém - umožniť rodičom účasť na trhu
práce tak, aby bolo atraktívne pracovať.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
203
DETI A MLÁDEŽ
1. Chýbajú predškolské zariadenia umožňujúce ich zapojenie sa
do práce. Rodičia musia mať možnosť umiestniť deti do predškolského
zariadenia. Toto je osobitne dôležité u diskriminovaných skupín. Absencia
predškolskej prípravy sa výrazne podieľa na budúcich školských
výsledkoch.
2. Je potrebné umožniť všetkým deťom podieľať sa na
rekreačných, športových a kultúrnych aktivitách bez výnimky.
3. Poskytnutie možnosti predškolskej prípravy bráni neskoršiemu
predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a zlepšuje šance uplatnenia
sa v živote. Je to investícia do budúcnosti.
4. Zabezpečiť prácu pre mladých absolventov škôl.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
204
NAŠI STARŠÍ
1. Aktívne starnutie znamená aj ekonomickú účasť na živote
spoločnosti. Aktívne starnutie znamená vyššiu pracovnú
účasť a neskorší odchod do dôchodku.
2. Je nevyhnutné odstrániť vekovú diskrimináciu. Každé
nedobrovoľné penzionovanie je spojené so stratou, niekedy je
dokonca sprevádzané aj samovraždou.
3. Jedna z ciest riešenia budúceho nedostatku pracovných síl
venujúca sa rastúcemu podielu starších je dobrovoľníctvo.
4. Podpora nezávislého života už v období prípravy na starobu
je vhodnou investíciou.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
205
ZDRAVIE AKO INVESTÍCIA
1. Narastá rozdiel v zdravotnej situácii bohatých a chudobných
ľudí spôsobený aj z dôvodu zlého nastavenia zdravotníctva orientovaného
na zisk.
2. Investovanie do zdravia a systému jeho ochrany pomáha riešiť budúce
finančné problémy spoločnosti.
3. Zlepšenia zdravia vedie k celospoločenskému prospechu. Podľa OECD
KAŽDÝ JEDEN ROK NAVYŠE V OČAKÁVANEJ DĹŽKE
DOŽITIA ZVYŠUJE MIERU HDP O 4%. Vlády však často sledujú
cestu znižovania nákladov na zdravotníctvo, čo je vyslovene nebezpečný
prístup.
4. Slovensko ponúka jednu z najkratších životných trajektórií – deťom
narodeným v roku 2013 sme dali veľmi krátky čas dožitia.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
206
SOCIÁLNA EKONOMIKA
1. OBCHÁDZANIE SOCIÁLNEJ EKONOMIKY (zdravie, školy, voda,
kanalizácia...).
2. OTÁZKA PROFITU v nej je dôležitá, ale nie prvoradá. Dokazuje
možnosť prepojenia trhu a sociálnych cieľov. Vyjadruje ľudskú podstatu
spolupráce.
3. Hlavným účelom nie je zisk pre svojich majiteľov alebo akcionárov, ale
poskytovanie služieb a tovaru, buď svojim členom, alebo aj komunite. V
súčasnosti sú to organizácie, ktoré sledujú skôr sociálny účel ako zisk pre
majiteľov a akcionárov.
4. V Európe máme približne 2 milióny takýchto sociálnych podnikov a ich
zamestnanci tvoria 6 % zamestnanosti.
5. Na Slovensku? VRAJ TO NARUŠUJE SÚŤAŽ NA TRHU?
ZISKOVOSŤ V ŠKOLÁCH, V DOMOVOCH DÔCHODCOV,
NEMOCNICIACH, V ODVOZE KOMUNÁLNEHO ODPADU?
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
207
ILÚZIA
1. Najdrahšie PROPAGAČNÉ AKCIE boli v súvislosti s prijatím čilského
modelu starobnej sociálnej neistoty (ukradnutá staroba). Druhá
najdrahšia kampaň, v súvislosti s referendom o vstupe do Európskej únie,
bola rovnako zavádzajúca,.
2. Dôchodková reforma DALA ZISKY TVORCOM. Nikde nebola úspešná.
Ľudia si kvôli nej siahajú na život a býva označená ako trestný čin
podvodu.
3. DOTERAZ NAŠI POLITICI NEVEDIA VYUŽIŤ ČLENSTVO v EÚ.
Nie sme schopní využiť fondy, vraciame pomoc. Členovia vlády netušia
ako sa v EÚ rozhoduje.
4. UPOZORNENIA EURÓPSKEJ KOMISIE O NEKVALITE NAŠEJ
ŠTÁTNEJ SPRÁVY.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
208
NIE SÚ PENIAZE?
1. Po 24 rokoch od prevratu máme PREDRAŽENÚ, NEPRUŽNÚ
VEREJNÚ SPRÁVU bez dôvery občanov a spoločnosť v kríze. Máme
najnižšie možnú dôveru ku svojim zástupcom (politikom).
2. Reforma verejnej správy, ktorá sa uskutočnila, nebola vhodná. Je
znehodnotená TOLEROVANOU KORUPCIOU, KTORÁ SA CHÁPE
AKO „NORMÁLNA“. V porovnaní s EÚ dávame proporčne zo štátneho
rozpočtu neprimerane veľa na štátnu správu a bezpečnosť.
3. NA ŠKOLSTVO A ZDRAVOTNÍCTVO PENIAZE NIE SÚ. Európa
hovorí, že treba investovať do sociálneho rozvoja, že to nie je strata. Na
Slovensku ale „umelo“ nie sú peniaze.
4. PENIAZE ODCHÁDZAJÚ DO DAŇOVÝCH RAJOV, DIVIDENDY
sa vyplácajú v plnej výške, dedenie a nehnuteľnosti nie sú zdanené, cena
práce je smiešne nízka. Bohatý štát s cenou práce na úrovni rozvojovej
krajiny. Naozaj nie sú peniaze?
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
209
BOHATÉ SLOVENSKO
1. Slovensko je podľa Eurostat-u, štát s vyšším príjmom na
obyvateľa ako v Česku, Poľsku, Maďarsku. Teraz sme
predbehli v HDP na obyvateľa Grécko a Portugalsko. Patríme
medzi bohaté štáty sveta.
2. Slovensko má ekonomickú silu viac ako 76 % priemeru EÚ,
ale mzdy dosahujú ani nie tretinu priemeru v EÚ. Nazad
zo zahraničia dostávame v podstate almužnu v podobe
eurofondov, ale skutočné peniaze idú preč.
3. Bratislavský samosprávny kraj je na 7. mieste čo sa týka
ekonomickej sily v EÚ (meraním cez HDP na obyvateľa).
Chýba nám vyrovnaný regionálny rozvoj a solidarita.
Bratislavský samosprávny kraj predbehol Viedeň aj
Štokholm.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
210
LACNÁ PRACOVNÁ SILA
1.
2.
3.
4.
5.
MÁME VYSOKÚ NEZAMESTNANOSŤ. Fakt, ktorý je v zásade
umelý. Práce je však dosť.
ZANEDBANÉ JE ZDRAVOTNÍCTVO, BEZPEČNOSŤ, VÝŽIVA,
SLUŽBY a pod.
Slabá je kúpna sila ľudí a tá nevytvorí potrebu vyrábať.
NEZAMESTNANOSŤ JE SPREVÁDZANÁ rozpadom rodín,
kriminalitou i samovraždami. Ľudia sa boja byť nezamestnaní, preto robia
aj za smiešnu mzdu. Máme minimálnu mzdu, ktorá je v rozpore s
medzinárodnými záväzkami Slovenska.
DVOJNÁSOBNÉ ZVÝŠENIE PLATOV BY NEODSTRÁNILO
DISKRIMINÁCIU. Zvýšil by sa však dopyt po službách, po tovare, po
nových pracovníkoch. Konečne by sa oplatilo pracovať, po čom tak
falošne volali bývalé vlády..
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
211
MOBILIZÁCIA SOCIÁLNYCH
PRACOVNÍKOV, PEDAGÓGOV
A PRAXE PRE GLOBÁLNU
SOCIÁLNU ZMENU
Hongkong
o Vyše tri tisíc sociálnych pracovníkov, pedagógov a rozvojových
pracovníkov na svojom zasadnutí v Hongkongu v júni 2010 sa rozhodli
založiť globálne hnutie, ktoré sa bude zaoberať hlavnými problémami
našej spoločnosti.
o Delegáti sa zhodli, že tri organizácie (Medzinárodné združenie škôl
sociálnej práce, Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov,
Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj) by mali hovoriť jasne zo
svojich skúseností o otázkach, ktoré majú globálny dopad. Delegáti
potvrdili potrebu venovať sa hlavným témam a relevantným otázkam,
ktoré sú prepojené celou našou profesiou.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
213
MEDZINÁRODNÁ RADA PRE SOCIÁLNY
ROZVOJ
• Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj (ICSW)
bola založená v roku 1928, na podporu sociálneho
rozvoja, sociálnej spravodlivosti a sociálnej
prosperity kdekoľvek vo svete.
• IFSW a IASSW neskôr z ICSW. Sídlo v Kampale.
• „Globálna sociálna agenda“, prijatá ICSW spolu s
IFSW a IASSW.
• „Observatórium globálnej sociálnej agendy“ na
podporu implementácie.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
214
GLOBÁLNA SOCIÁLNA AGENDA
o Vytvoriť (sformulovať) priority „politickej“ akcie,
vytvoriť spoločný hlas (postup) pre sociálny
rozvoj, sociálnu prácu a jej vzdelávanie
o Začať spoločný postup na tvorbu a stanovenie
spoločnej agendy pre budúce roky, ktorá môže
zjednotiť všetkých zainteresovaných do sociálnej
práce a do sociálneho rozvoja.
o Vytvoriť mechanizmus pre implementáciu
spoločného úsilia a pre rozvoj modalít
monitorovania nášho úsilia.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
215
ŠTYRI TÉMY GLOBÁLNEJ AGENDY
o Sociálne a ekonomické nerovnosti medzi
krajinami a medzi regiónmi (nerovnosť,
marginalizácia, rozpad komunít).
o Dôstojnosť a hodnota človeka (ľudské práva,
násilie, nestabilita).
o Trvalá udržateľnosť životného prostredia.
o Význam ľudských vzťahov (rodina, deti,
starnutie, postihnutí, násilie, závislosť).
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
216
ČAS KRÍZY A VÍZIEV V EURÓPE
• Región je ovplyvnený globalizáciou, europeizáciou, starnutím,
oslabením národných štátov, slobodnou mobilitou (ľudí, hodnôt,
problémov...). Rýchlo sa mení rola rodiny a spoločnosti.
• Nezamestnanosť, donedávna vzácna sa zmenila na štandardnú
situáciu. Možnosť sociálnej pomoci sa zmenila na odporúčané
právo na minimálne sociálne zabezpečenie (2012).
• Bohatstvo a zdravie spoločnosti sa zvykne hodnotiť podľa
očakávanej dĺžky života a podľa príjmu. Európske štáty sa zvyknú
označovať ako kvázi úspešnejšie štáty.
• Vo všeobecnosti bohatí sa stávajú bohatšími a chudobní
chudobnejšími. Hovoríme už o paralelnom žití v novodobom
apartheide. Významná časť spoločnosti nemá primeranú výživu,
bývanie (ľudia bez domova), prístup k základným službám a pod.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
217
BOHATÍ SÚ BOHATŠÍ – CHUDOBNÍ SÚ
CHUDOBNEJŠÍ – SK VEDIE (Polarizácia)
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
218
SOLIDARIZOVAŤ ALEBO ŠETRIŤ?
• Ľudia žijú takmer bez medzigeneračnej solidarity a
regionálnej solidarity, narastá podiel ekonomicky
neaktívneho obyvateľstva a podiel chudobných ľudí (aj
detí), ohrozovaný je sociálny blahobyt a garantované
sociálne práva budúcich generácií.
• Sociálne zabezpečenie je ohrozované úspornými
opatreniami, ktoré zamedzujú udržateľnosť budúceho
dôstojného života.
• Škrty vytvárajú nárast sociálnej neistoty. Orientácia na
finančnú udržateľnosť bez sociálneho investovania
zameraného na budúcnosť nie je cestou ako garantovať
udržateľný dôstojný život v regióne.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
219
ČO TO JE GARANTOVANÉ SOCIÁLNE
MINIMUM („sociálny prah“)?
Sociálna ochrana predstavuje
súbor politík a
programov, ktoré sú určené na poskytnutie sociálnej
bezpečnosti na širokom základe. Je uznaná
medzinárodnými pracovnými štandardmi a OSN ako
základné ľudské právo.
Garantované minimum sociálneho zabezpečenia
(„SPF“) je prvým stupňom komplexného národného
systému sociálnej ochrany. Garantuje prístup k
základným sociálny službám a k sociálnym transferom.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
220
GARANTOVANÉ MINIMUM/MINIMÁ
SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA?
Keďže každá krajina je špecifická a má rôzne
štruktúry a potreby,
- garantované minimá sociálneho zabezpečenia
sú postavené podľa reality štátu,
- na základe už existujúceho rámca potrieb
krajiny, jej štruktúr, jej cieľov, jej vývoja a jej
priorít.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
221
GARANTOVANÉ MINIMUM
SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
222
ŠTYRI ISTOTY
I. Prístup k základnej zdravotnej starostlivosti.
II. Príjmová istota pre deti; starších; zdravotne
postihnutých; ľudí žijúcich v extrémnej
chudobe.
III. Vzdelanie pre všetkých.
IV. Prístup k čistej vode, sanitácii, bývaniu,
potravinová istota.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
223
GARANTOVANÉ MINIMUM SOCIÁLNEHO
ZABEZPEČENIA - STRUČNE
I. Univerzálne: zahrňuje každého.
II. Postavené na právach: v zmysle
„Všeobecnej deklarácie ľudských práv“.
III. Národne vytvorené a prispôsobené.
IV. Prvý krok trvalého procesu, nie je to iba –
záchranná sieť.
V. Dostupné každou krajinou.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
224
POTREBUJEME „SPFs“ V EURÓPE?
Odporúčanie MOP (2012) je inovatívna
aktivita, ktorá has na dáva za úlohu štátom a
občanom konať v záujme vytvorenia takýchto
sociálnych prahov.
Dohoda nám však stále chýba o tom čo to
znamená v Európe (EÚ), kde systémy sociálnej
ochrany dosiahli už istú úroveň komplexity.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
225
SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE VO SVETE
• MOP odhaduje že 80% svetovej populácie žije bez
primeranej príjmovej istoty alebo bez prístupu k
zdravotnej starostlivosti.
• Iba 49 krajín (hlavne európske) ratifikovalo
Dohovor MOP č. 102 o sociálnom zabezpečení
(minimálne štandardy).
• Kríza začala v roku 2008, zmenila názor a potreby
medzinárodnej komunity voči sociálnej ochrane.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
226
„SPFs“ V EURÓPE?
• Medzinárodné úsilie priviedlo v roku 2012 k prijatiu
Odporúčania, ktoré vytvorilo koncepciu miním sociálneho
zabezpečenia ako práva.
• Národné sociálne minimá by mali zahrňovať aspoň štyri skôr
uvedené garancie definované na národnej úrovni.
• Odporúčanie uznáva primárnu zodpovednosť členského
štátu za sfunkčnenie „SPFs“.
• Koncepcia garantovaného sociálneho minima si vyžaduje
zhodnotiť súčasnú situáciu v EÚ.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
227
SOCIÁLNE DOPADY KRÍZY
•
•
•
•
•
Vplyv krízy spôsobuje zvyšovanie rozdielov medzi krajinami EÚ a nárast
nerovností vo vnútri štátov EÚ.
Zvýšenú sociálnu nerovnosť vo väčšine krajín možno pozorovať pomocou
niektorých kľúčových faktov: nezamestnanosť je oveľa vyššia ako pred krízou u
špecifických skupín – mladí ľudia, cudzinci, menej kvalifikovaní pracovníci.
Recesia posilnila mzdovú polarizáciu, ktorá tu už bola.
Nárast chudoby je ďalším dôsledkom krízy. Chudoba medzi zamestnanými
osobami výrazne narastá v mnohých krajinách Európy.
Spoločný trh posilňuje trhovú súťaž, čo vplýva na služby zdravia a sociálne služby,
prináša to do Európy nárast sociálneho dumpingu.
Najťažšie formy chudoby a sociálneho vylúčenia sú zamerané na tri skupiny:
• Ľudia bez domova,
• Rómovia,
• Migranti.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
228
MLADÍ A STARŠÍ ĽUDIA
 Nezamestnanosť mládeže je osobitne vysoká („NEETs”
(nevzdelaní, nezamestnaní, neškolení)).
 Mali by sme zvážiť druhú kategóriu ľudí: „príliš“ starí aby sa
ľahko zamestnali ak sú prepustení, ale príliš mladí aby mohli
dostávať starobný dôchodok.
 Starnutie obyvateľstva v Európe je novým zdrojom
ochudobňovania, osobitne v súvislosti s rozpočtovými
ťažkosťami: bez systému minimálnych dôchodkov a služieb
sociálnej pomoci pre závislé osoby, je dosiahnutie sociálneho
minima mimo možnosti u mnohých. Miera náhrady v
mnohých dôchodkových systémoch klesá a potreby
odkázaných starších osôb sú zďaleka vysoko nenapĺňané.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
229
ZÁVÄZOK ČLENSKÝCH KRAJÍN EÚ
• Prijatie Odporúčania 202 všetkými delegáciami krajín EÚ
na Medzinárodnej konferencii práce bolo spôsobené vplyvom
vzniknutej sociálnej situácie, osobitne po vypuknutí krízy.
Nie všetci Európania majú možnosť užívať sociálne minimum
(„SPF“).
• Orgány EÚ musia pripomenúť členským štátom, že majú
záväzok udržiavať národne definované garantované sociálne
minimum, v rozsahu, úrovni a financované podľa možností
inštitúcií štátu.
• Orgány EÚ majú tendenciu pokladať „SPFs“ za niečo ako
záchrannú sieť, ktorá rieši nezrovnalosti v základnom systéme.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
230
„SPFs“ POSTAVENÉ NA SOLIDARITE
 Iba prijatie najnižšej spoločne uznanej miery je nedostačujúce.
Princípy solidarity a neziskovosti, namiesto trhovosti, sú
akceptovateľné.
 Založenie národných „SPFs“ nesmie byť podriadené
prevažujúcim politikám EÚ orientujúcich sa príliš úzko
finančnými zámermi, nesmie sa zabudnúť na hlavné ciele
Agendy 2020 v oblasti zamestnanosti a boja s chudobou.
 Európa je priestor kde sociálne práva boli podporované na
vysokej úrovni celé desaťročia, ale príliš silná „adresnosť“,
priveľa podmienok, zbytočných dôkazov, neúčinných práv a
pod. spôsobuje rozpad aj tých najlepších systémov.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
231
MINIMÁLNA MZDA/PRÍJEM
 Univerzálne pokrytie je základným prvkom „SPFs“. Nie všetci
občania EÚ majú k nemu ešte prístup, alebo ho už stratili.
 Príjem zo zamestnania už viacej neumožňuje veľkému
množstvu Európanov žiť dôstojne. Preto neexistuje iná
možnosť než prijať v každej krajine EÚ všeobecne
akceptovateľnú minimálnu mzdu, ktorá zohľadňuje aj
miestne ekonomické faktory.
 Pre osoby v ekonomicky aktívnom veku, ktoré nemôžu
pracovať z dôvodu práceneschopnosti alebo nezamestnanosti,
musí existovať systém garantujúci minimálny príjem.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
232
SLOVENSKO BOLO 7.
(Dobré platy?)
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
233
GUARANTOVANÁ MINIMÁLNA
PRÍJMOVÁ ÚROVEŇ
Starším občanom, ak dôchodkový systém nie je
schopný garantovať dôstojnú životnú úroveň, musí
každá krajina zabezpečiť a udržať primerané
dôchodky.
Predškolské vzdelávanie a zdravotná starostlivosť
musia byť pokladané za hlavnú sociálnu investíciu.
Každý členský štát EÚ musí garantovať
minimálny
príjem
na
úrovni
50%
MEDIÁNOVÉHO PRÍJMU dosiahnutého danou
krajinou.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
234
GLOBÁLNA KOALÍCIA „SPF´s“
• Globálna koalícia „SPFs“, KOALÍCIA VIAC AKO 80
občianskych (ICSW) a odborových organizácií, od roku 2012
podporuje garantované sociálne minimum ako kľúčového
nástroja na dosiahnutie hlavného sociálneho cieľa globálnej
rozvojovej agendy.
• KOALÍCIA sa podpísala pod hlavné ciele sociálnej spravodlivosti
(MOP ústava a Filadelfská deklarácia, články 22 až 26 Všeobecnej
deklarácie ľudských práv).
• KOALÍCIA chce aby ľudské právo na sociálne zabezpečenie,
bolo definované aspoň ako garantovaná základná príjmová istota
a ako prístup k základnej zdravotnej starostlivosti, čo má byť
dosiahnuté do roku 2030 – čo je cieľ globálnej rozvojovej agendy.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
235
• DOBRE VYTVORENÉ „SPFs“ – redukujú nerovnosti a prakticky
podporujú rodovú rovnosť, pretože garantované sociálne minimum má
mnohostranný účinok, ktorý vplýva na celý život.
• Lepšie vzdelanie vedie k lepšej pracovnej kariére; prístup k zdravotnej
starostlivosti, potravy, voda a sanitácia udržujú ľudí v dobrom zdraví a
vedie to lepšie udržateľnému zamestnaniu; prístup k bývaniu zlepšuje
stabilitu, občianska participácia a prístup k sociálnym službám; pomoc
ženám pri starostlivosti o deti zlepšuje ich možnosť plného uplatnenia v
pracovnom živote a pre lepšie pracovné zapojenie bez prekážok; zníženie
nezamestnanosti mladých vedie k ich lepšej perspektíve v živote a v
práci a pod.
• DOBRE VYTVORENÉ „SPFs“ slúžia ako ekonomický a sociálny
stabilizátor v časoch krízy a nemali by byť nikdy znížené z dôvodu
finančných problémov.
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
236
• V PODSTATE
- „SPFs“ môžu zlepšiť právo
všetkých ľudí podieľať sa na blahobyte a živote
spoločnosti, dať možnosť podieľať sa na rozvoji ich
spoločnosti.
Základná koncepcia „SPFs“ ruší
akúkoľvek kritiku postavenú na tom, že ide v
podstate iba o zásadu charity, ktorá podporuje
závislosť.
• Inklúzia v spoločnosti je jediný spôsob ako dosiahnuť
plnú zamestnanosť všetkých ľudí a ako zabezpečiť
základné slobody.
• Dohovor OSN o práve na sociálne minimum?
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
237
SLOVENSKÉ PROBLÉMY
1. Zaniká štát - europeizácia
2. Zaniká národ (miera fertility nižšia než počas 2. svetovej vojny)
3. Nedostatok práce (13.9%). Najvyššia miera dlhodobej
nezamestnanosti (9.2%)
4. Najvyššia opustenosť starších (65+) v rámci EÚ
5. Vysoká nespokojnosť so životom (OECD). World satisfaction index
rank for Slovakia is 129 among 178 countries
6. Vysoký trvalý rast HDP, bez nárastu životného štandardu. HDP na
hlavu - 73%; versus mzda - 30%, (priemerne 8€, oproti EÚ 23€). J.
Stiglitz
7. Niet regionálnej solidarity (7. miesto BSK (178%), 3 pod 50%);
niet občianskej solidarity (nárast rozdielu chudobní/bohatí i počas
krízy)
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
238
BUDÚCNOSŤ?
1. NEMÁME NOVÚ GENERÁCIU.
Deti sa nerodia.
Pôrodnosť je ako v čase 2. svetovej vojny. Ženy odkladajú pôrod až na čas, keď si
to budú môcť finančne dovoliť. Čakajú, až býva neskoro. Prorodinná politika?
2. SLOVENSKO ZAČÍNA VYMIERAŤ.
Kto sa o vás
postará, keď pôjdete do dôchodku? Načo vám budú úspory, keď nebude mať kto
napiecť chlieb? Keď sme sa narodili, menila nám plienky mama a keď budeme
umierať, kto nám ich vymení, keď tu nikto nebude?
3. NIET ZAMESTNANIE PRE MLADÝCH. 30 – 40 %
absolventov škôl nepracuje. Máme záujem o nich? Čo z nich vyrastie?
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
239
SÚHRN
1. Nemáme
„SOLIDARITU“
medzi
bohatými
a
chudobnými ľuďmi, medzi regiónmi.
2. Pestuje sa „NENÁVISŤ“ medzi generáciami, vymierame.
3. Rodiny sú „TRESTANÉ“ za to, že majú deti.
4. Kde je „BUDÚCNOSŤ“?
5. Trvalo udržateľný dôstojný „ŽIVOT“?
6. Sme na slepej ulici. TREBA SA VRÁTIŤ.
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
240
/
Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
241
TO JE VŠETKO?
NIE, TERAZ JE TO NA VÁS!
1. Ďakujem za výdrž.
2. Radosť z učenia.
3. Do videnia pri skúškach.
Miloslav Hetteš
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
242
Download

2.Aplikovaná sociálna politika 2014