Ref. Ares(2012)807637 - 03/07/2012
Úrad vlády Slovenskej republiky
OPERAþNÝ PROGRAM
Informatizácia spoloÿnosti
Verzia 4.0
Bratislava, jún 2012
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 1 z 113
OBSAH
OBSAH ................................................................................................................................................................... 2
2.1 PROCES PRÍPRAVY OPERAþNÉHO PROGRAMU – UPLATĖOVANIE PRINCÍPU PARTNERSTVA .................................. 6
2.2 EX ANTE HODNOTENIE ............................................................................................................................. 6
2.3 STRATEGICKÉ ENVIRONMENTÁLNE HODNOTENIE .......................................................................................... 8
3. SÚþASNÁ SITUÁCIA V OBLASTI INFORMATIZÁCIE SPOLOþNOSTI .......................................................... 9
3.1 VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA SITUÁCIE V OBLASTI INFORMATIZÁCIE SPOLOýNOSTI................ 9
ANALÝZA V OBLASTI ELEKTRONIZÁCIE VEREJNEJ SPRÁVY A ROZVOJA ELEKTRONICKÝCH SLUŽIEB .......................... 14
3.3 ANALÝZA V OBLASTI PAMÄĢOVÝCH A FONDOVÝCH INŠTITÚCIÍ....................................................................... 17
3.4 ANALÝZA V OBLASTI PRÍSTUPNOSTI K ŠIROKOPÁSMOVÉMU INTERNETU ......................................................... 20
3.5 VÝSLEDKY REALIZÁCIE PROGRAMOVÉHO OBDOBIA 2004 – 2006................................................................. 24
3.6 SWOT ANALÝZA .................................................................................................................................. 26
3.7 HLAVNÉ DISPARITY A FAKTORY ROZVOJA ................................................................................................. 27
4.1 VÝCHODISKÁ STRATÉGIE OPERAþNÉHO PROGRAMU INFORMATIZÁCIA SPOLOþNOSTI....................................... 29
4.2 GLOBÁLNY CIEĐ OPERAþNÉHO PROGRAMU INFORMATIZÁCIA SPOLOþNOSTI................................................... 36
4.3 STRATÉGIA NA DOSIAHNUTIE GLOBÁLNEHO CIEĐA AKO VÝSLEDOK TEMATICKEJ A ÚZEMNEJ KONCENTRÁCIE ... 37
5. PRIORITNÉ OSI OPERAþNÉHO PROGRAMU............................................................................................... 43
5.1 PRIORITNÁ OS 1 „ELEKTRONIZÁCIA VEREJNEJ SPRÁVY A ROZVOJ ELEKTRONICKÝCH SLUŽIEB“......................... 44
5.2 PRIORITNÁ OS 2 „ROZVOJ PAMÄĢOVÝCH A FONDOVÝCH INŠTITÚCIÍ A OBNOVA ICH NÁRODNEJ INFRAŠTRUKTÚRY“ 47
5.3 PRIORITNÁ OS 3 „ZVÝŠENIE PRÍSTUPNOSTI K ŠIROKOPÁSMOVÉMU INTERNETU“ ............................................. 49
5.4 PRIORITNÁ OS 4 „TECHNICKÁ POMOC“ .................................................................................................... 50
6. HORIZONTÁLNE PRIORITY ............................................................................................................................ 53
6.1 MARGINALIZOVANÉ RÓMSKE KOMUNITY ................................................................................................... 53
6.2 ROVNOSĢ PRÍLEŽITOSTÍ ......................................................................................................................... 54
6.3 TRVALO UDRŽATEĐNÝ ROZVOJ................................................................................................................ 54
6.4 INFORMAþNÁ SPOLOþNOSĢ .................................................................................................................... 56
7. SÚLAD OPERAþNÉHO PROGRAMU SO STRATEGICKÝMI CIEĐMI A DOKUMENTMI ............................ 58
7.1 SÚLAD SO STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI A POLITIKAMI EÚ ......................................................................... 58
7.2 SÚLAD SO STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI A POLITIKAMI SR ......................................................................... 61
7.3 PREPOJENIE NA INÉ FINANþNÉ NÁSTROJE EÚ ........................................................................................... 71
8. FINANþNÝ PLÁN ............................................................................................................................................. 73
8.1 FINANþNÝ PLÁN OPIS – ROþNÉ ZÁVÄZKY PODĐA FONDU ............................................................................ 73
8.2 FINANþNÝ PLÁN OPIS PODĐA PRIORITNÝCH OSÍ A ZDROJOV FINANCOVANIA, INDIKATÍVNY PLÁN REGIONÁLNYCH
ALOKÁCIÍ .................................................................................................................................................. 73
8.3 ROZDELENIE PRÍSPEVKU Z FONDU/FONDOV DO KATEGÓRIÍ POMOCI ZO ŠF 2007 – 2013 NA ÚROVNI OP ............. 74
9. SYSTÉM IMPLEMENTÁCIE ............................................................................................................................. 75
9.1 ORGÁNY ZAPOJENÉ DO RIADENIA A IMPLEMENTÁCIE PROGRAMU ................................................................. 76
9.2 PROCES PROGRAMOVANIA ..................................................................................................................... 79
9.3 PROCES MONITOROVANIA A HODNOTENIA ................................................................................................. 79
9.5 IT MONITOROVACÍ SYSTÉM PRE ŠF A KF .................................................................................................. 81
9.6 ELEKTRONICKÁ VÝMENA DÁT S EK.......................................................................................................... 82
9.7 INFORMOVANIE A PUBLICITA ................................................................................................................... 83
9.8 FINANþNÉ RIADENIE A KONTROLA ........................................................................................................... 84
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 2 z 113
10. PRÍLOHY......................................................................................................................................................... 86
PRÍLOHA 1 ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK ..................................................................................................... 88
PRÍLOHA 2 HARMONOGRAM PRÍPRAVY OPIS ................................................................................................. 92
PRÍLOHA 3 PREHĐAD KOMPLEMENTÁRNYCH OPATRENÍ K OPIS......................................................................... 93
PRÍLOHA 4 INDIKATÍVNY ZOZNAM NÁRODNÝCH PROJEKTOV OPIS...................................................................... 96
PRÍLOHA 5 PRIJÍMATELIA A FORMY POMOCI OPATRENÍ OPIS ............................................................................ 97
PRÍLOHA 7 ŠTATISTIKY ............................................................................................................................. 101
PRÍLOHA 9 ZOZNAM ORGANIZÁCIÍ MK SR.................................................................................................... 108
PRÍLOHA 10 VYBRANÉ KĐÚþOVÉ PRIPOMIENKY PARTNEROV K OPIS............................................................... 109
PRÍLOHA 11 ZOZNAM þLENOV PARTNERSTVA PRE OPIS............................................................................... 113
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 3 z 113
1. SÚHRNNÝ OBSAH DOKUMENTU
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti (ćalej OPIS) je referenþným dokumentom, na základe ktorého
bude poskytovaná podpora na projekty eGovernmentu, digitalizácie a sprístupĖovanie obsahu pamäĢových
a fondových
inštitúcií
a širokopásmového
Analytická þasĢ
Strategická þasĢ
Implementaþná þasĢ
Prílohy
Kap. 1 – 3
Kap. 4 - 8
Kap. 9
internetu. Obsahuje popis horizontálneho
riadenia projektov informatizácie, ktorý je taktiež
Stratégia OP
Slovník
Súhrnný obsah
Orgány
uvedený v NSRR a prostredníctvom ktorého
Harmonogram prípravy OP
Plánovanie, monitorovanie
Prioritné osi
Príprava OP
bude zabezpeþená interoperabilita všetkých IS,
a hodnotenie
Komplementárne programy
Súþasná situácia
ITMS a elektronická
ktoré budú rozvíjané z prostriedkov ŠF
Horizontálne priority
Národné projekty
informatizácie
výmena dát s EK
v programovom období 2007-2013. OPIS
Súlad so stratégiou
Prijímatelia a formy pomoci
Informovanie a publicita
definuje globálny cieĐ, prioritné osi, opatrenia
EÚ a SR
Právny rámec
Finanþné riadenie a
a aktivity, ktoré budú realizované na území cieĐa
Finanþný plán
Štatistiky
kontrola
Konvergencia a v prípade projektov, ktorých
príjemcami budú ústredné orgány štátnej správy a pamäĢové a fondové inštitúcie sídliace v Bratislave, budú
realizované na území cieĐa Regionálna konkurencieschopnosĢ a zamestnanosĢ.
Z formálneho hĐadiska je obsah OPIS rozdelený na 3 kĐúþové, na seba nadväzujúce þasti: analýza súþasnej
situácie v oblasti informatizácie spoloþnosti (kapitola 1-3), stratégia operaþného programu (kapitola 4-8) a systém
implementácie (kapitola 9), ktoré odkazujú na prílohy, tvoriace samostatnú þasĢ dokumentu.
Analýza súþasnej situácie mapuje úroveĖ informatizácie v nadväznosti na východiská definované v NSRR a v
oblastiach, ktoré vytvárajú základný predpoklad pre úspešnú celkovú konvergenciu SR k EÚ-15. Dôraz sa kladie
na tie problémy, ktoré sa môžu riešiĢ s príspevkami zo štrukturálnych fondov. Analytické závery sú prezentované
aj formou SWOT analýzy a vyúsĢujú do urþenia kĐúþových disparít a hlavných faktorov rozvoja informaþnej
spoloþnosti v nasledujúcom programovom období 2007-2013.
Strategická þasĢ dokumentu definuje hlavné východiská, na ktoré ciele, priority a intervencie OPIS nadväzujú.
Ciele OPIS vychádzajú z vízie dlhodobého hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenska, ktorá je v NSRR
formulovaná ako „Celková Konvergencia ekonomiky SR priemeru EÚ-15 cestou trvalo udržateĐného rozvoja“.
Stratégia OPIS vychádza zo súþasného stavu informatizácie v SR, schválených strategických dokumentov EÚ1
a SR v oblasti informatizácie a svojimi intervenciami bude v období 2007-2013 napĎĖaĢ víziu SR prostredníctvom
udržateĐnej konvergencie SR k EÚ-15 v þasti informaþná spoloþnosĢ.
Stratégia OPIS je postavená na 4 prioritných osiach a 6 opatreniach:
prioritná os
Opatrenie
1.
1.1
1.2
2.
2.1
Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb
Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na centrálnej úrovni
Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na miestnej a regionálnej úrovni
Rozvoj pamäĢových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry
Digitalizácia obsahu pamäĢových a fondových inštitúcií, jeho archivovanie, sprístupĖovanie a zlepšenie systémov
jeho získavania, spracovania a ochrany
3.
3.1
Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu
Rozvoj a podpora trvalo udržateĐného využívania infraštruktúry širokopásmového prístupu
4.
4.1
4.2
Technická pomoc
Technická pomoc pre RO OPIS
Technická pomoc pre SORO OPIS a PJ OPIS
Stratégia OPIS je postavená na integraþnom koncepte, ktorý vychádza z komplexnej analýzy. Pri implementácii
stratégie predovšetkým v prioritnej osi 1 a 2 je preto zdôraznená úloha národných projektov, ktoré budú plniĢ
úlohu kĐúþových integraþných nástrojov. V ich rámci budú podporené predovšetkým riešenia prierezového
1
OPIS nadväzuje na strategické dokumenty EÚ a SR, predovšetkým na Strategické usmernenia Spoloþenstva, Stratégiu konkurencieschopnosti Slovenska
do roku 2010 (tzv. Národná lisabonská stratégia) a Národný program reforiem SR, Koncepciu územného rozvoja Slovenska z roku 2001 a Národnú
stratégiu trvalo udržateĐného rozvoja z roku 2001/Akþný plán TUR na roky 2005-2010. Špecifické priority OPIS napĎĖajú zámery Lisabonskej stratégie pre
Slovensko/Národného programu reforiem vo vzájomnej súvislosti, priþom každá z nich má špecifické miesto a funkciu v celom systéme podpory
konkurencieschopnosti prostredníctvom rozvoja informaþnej spoloþnosti.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 4 z 113
charakteru spoloþné pre všetky zložky verejnej správy. Oþakávame, že národné projekty budú predstavovaĢ
najúþinnejšie a najefektívnejšie skupiny intervencií OPIS z pohĐadu plnenia stanovených cieĐov stratégie.
Realizácia všetkých projektov OPIS, a hlavne národných projektov bude prebiehaĢ plne v súlade s princípmi
eGovernmentu, akceptovanými þlenskými krajinami EÚ ako aj z rozhodnutia 2 IDABC 3. V rámci týchto princípov
bude dôraz kladený predovšetkým na používanie otvorených štandardov a dodržiavaní technologickej
a softvérovej neutrality. Každé podporené riešenie bude vychádzaĢ z komplexnej analýzy jeho trvalej
udržateĐnosti.
V zmysle uznesenia vlády SR þ 832/2006 k návrhu aktualizácie Národného strategického referenþného rámca
Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013 bolo v programovom období 2007 - 2013 na projekty OPIS urþených
0,993 mld. €. V zmysle uznesenia vlády SR þ. 99/2010 k návrhu na úpravu plánu finanþnej alokácie v Operaþnom
programe Informatizácia spoloþnosti v rámci prioritnej osi 1 sa upravuje finanþná alokácia ERDF pre projekty
OPIS na 0,988 mld.
DĖa 16.5.2012 Vláda SR uznesením þ. 191/2012 schválila návrh realokácie finanþných prostriedkov v rámci
operaþných programov Národného strategického referenþného rámca na financovanie opatrení na podporu
riešenia nezamestnanosti mladých Đudí a zintenzívnenie podpory malých a stredných podnikov. Týmto
uznesením boli realokované prostriedky z operaþného programu Informatizácia spoloþnosti do operaþného
programu KonkurencieschopnosĢ a hospodársky rast do výšky 170 mil. eur (zdroje EÚ+ŠR, z 3. prioritnej osi 100
mil. eur, z 1. prioritnej osi 50 mil. eur a z 2. prioritnej osi 20 mil. eur), priþom opatrenie 3.1 Rozvoj infraštruktúry
širokopásmového prístupu sa presunie do programového obdobia 2014 – 2020. Na základe uvedeného
uznesenia vlády SR budú prostriedky realokované aj z operaþných programov Vzdelávanie a Doprava. Posilnené
budú operaþné programy KonkurencieschopnosĢ a hospodársky rast ako aj ZamestnanosĢ a sociálna inklúzia.
Celkovo by mala Slovenská republika dostaĢ na programové obdobie 2007-2013 zo štrukturálnych fondov 6,812
mld. € a z Kohézneho fondu 3,424 mld. €, spolu 10,236 mld. €. Na základe stanovenej povinnej miery
spolufinancovania SR budú tieto finanþné prostriedky doplnené o národné verejné zdroje (zo štátneho rozpoþtu
a samospráv) a súkromné zdroje.4 Finanþné alokácie sú uvedené v stálych cenách roku 2004.
Riadiacim orgánom pre OPIS je Úrad vlády SR. Funkciu sprostredkovateĐského orgánu pod riadiacim orgánom
plní Ministerstvo financií SR pre prioritnú os 1 a prioritnú os 3 a Ministerstvo kultúry SR pre prioritnú os 2. Do
implementácie projektov informatizácie realizovaných mimo OPIS v rámci horizontálnej priority NSRR s názvom
Informaþná spoloþnosĢ budú zapojené v rámci iných operaþných programov príslušné riadiace
a sprostredkovateĐské orgány, ako MH SR, MŠ SR, MZ SR, MPSVR, MħP SR, MDVRR SR, MP RV SR, MVRR
SR a VÚC. Všetky projekty informatizácie v rámci operaþných programov NSRR mimo OPIS budú realizované
koordinovane prostredníctvom riadiaceho orgánu a sprostredkovateĐských orgánov pod riadiacim orgánom pre
OPIS tak, aby všetky podporované riešenia tvorili jeden celok a boli v súlade s platným právnym rámcom
v oblasti informatizácie spoloþnosti.
Decision No 2004/387/EC of the European Parliament and of the Council of 21 April 2004 on the interoperable delivery of pan-European eGovernment
services to public administrations, businesses and citizens. (OJ L181, 18. 5. 2004, p. 25)
3 Interoperable Delivery of pan-European eGovernment services to public Administrations, Businesses and Citizens
4 Stratégia financovania zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, ktorá obsahuje aj urþenie miery spolufinancovania z národných verejných zdrojov,
je upravená v Koncepcii financovania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovacom období 2007 – 2013, ktorá je v gescii MF SR.
2
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 5 z 113
2. PRÍPRAVA OPERAýNÉHO PROGRAMU
2.1 Proces prípravy operaþného programu – uplatĖovanie princípu partnerstva
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti mal v priebehu svojho spracovania tri základné vývojové míĐniky.
Na základe prvej verzie NSRR bola špecifická priorita Informatizácia spoloþnosti súþasĢou prioritných osí návrhu
Operaþného programu Znalostná ekonomika, ktorý navyše obsahoval témy výskum a vývoj (súþasný OP VaV),
konkurencieschopnosĢ a rast (súþasný OP KaHR). Na základe aktualizácie NSRR sa stala špecifická priorita
Informatizácia spoloþnosti predmetom Operaþného programu Doprava a Informatizácia spoloþnosti. V priebehu
medzirezortného pripomienkového konania bola aktualizácia NSRR SR upravená a na jej základe predložená
druhá verzia NSRR5, ktorá definitívne vyþlenila tému informatizácie spoloþnosti ako samostatný Operaþný
program Informatizácia spoloþnosti.
V priebehu trvania prípravy OP bolo zrealizovaných viac ako 70 pracovných stretnutí, rokovaní, prezentácií
a seminárov, na ktorých sa okrem organizácií zapojených do systému riadenia OP zapájali všetci kĐúþoví
socioekonomickí partneri OPIS. Podrobný harmonogram prípravy OP je uvedený v prílohe þ. 2.
V súlade s þlánkom 10 nariadenia Rady (ES) þ. 1083/2006 bol inštitút partnerstva nosnou platformou zapojenia
socioekonomických partnerov do procesu programovania špecifickej priority NSRR Informatizácia spoloþnosti.
Partnerstvo sa uplatĖuje pri všetkých kĐúþových míĐnikoch v procese programovania. Celospoloþenský
konsenzus v stratégii rozvoja informaþnej spoloþnosti reprezentovaný aktívnym zapojením þo možno najširšieho
partnerstva, považuje RO OPIS za kĐúþový faktor úspechu stratégie. Do procesu programovania boli zapojení
formou pripomienkovania výstupných dokumentov, workshopov, seminárov, verejných prezentácií a tematických
stretnutí zástupcovia ÚOŠS, TÚ SR SplnomocnenkyĖa vlády pre MRK, VÚC, ZMOS, ÚMOS, akademická obec
a odborné a záujmové združenia ako je ITAS, PPP, ATO SR, SAEC, CTF fórum a pod. Do prípravy OP bolo
v procese programovania zapojených viac ako 150 organizácií verejného a súkromného sektora6. Zoznam
najdôležitejších pripomienok socioekonomických partnerov je uvedený v prílohe þ. 10.
V priebehu procesu programovania, ktorého výstupom sú strategické a riadiace dokumenty boli socioekonomickí
partneri7 zapojení prostredníctvom oficiálneho pripomienkovania návrhov vyššie uvedených dokumentov, úþasti
v Partnerstve pre OPIS a Pracovnej skupine pre OPIS a rôznych formálnych a neformálnych stretnutí.
V nasledujúcich fázach riadenia OPIS budeme pokraþovaĢ v uplatĖovaní princípu partnerstva na dosiahnutie
širokého konsenzu v nosných projektoch a procesoch implementácie opatrení OPIS poþas celého programového
obdobia.
V nasledujúcich fázach budú partneri zapojení do plánovaných štúdií uskutoþniteĐnosti, ktorých výstupom bude
detailná koncepcia implementácie opatrení OPIS v oblasti eGovernmentu, digitalizácie pamäĢových a fondových
inštitúcií a širokopásmového internetu. KĐúþoví socioekonomickí partneri budú þlenmi Monitorovacieho výboru.
2.2 Ex ante hodnotenie
Ex ante hodnotenie OPIS bolo vykonané externým hodnotiteĐom – spoloþnosĢou Octigon, s.r.o., priþom
prebiehalo súbežne s prípravou jednotlivých þastí OPIS až do vypracovania jeho finálnej verzie. Príprava OPIS
a spracovanie jeho ex ante hodnotenia bol teda interaktívny a iteratívny proces. Úlohou ex ante hodnotiteĐa bolo
v interakcii s ÚV SR priebežne pripravovaĢ hodnotiace stanoviská a námety k jednotlivým þastiam
pripravovaného dokumentu a na záver zhodnotenie návrhu celého OPIS. Ex ante hodnotiteĐ sa zúþastĖoval
všetkých konzultaþných stretnutí s predstaviteĐmi rezortov a regiónov, ktoré organizoval ÚV SR, aktívne sledoval
ich pripomienky a námety a prezentoval svoje stanoviská.
Dopad plánovaných intervencií v ekonomickej oblasti sa prostredníctvom zvýšenia efektivity a kvality verejnej
správy prejaví tak v oblasti výraznej þasovej úspory verejnosti a podnikateĐskej sféry pri komunikácii s verejnou
správou, ako aj výrazným zvýšením celkovej inovatívnosti SR. Z hĐadiska spoloþenskej situácie sa vplyvom
informatizácie spoloþnosti a dôsledným dodržiavaním štandardov pre rozhrania výrazne zvyšuje rovnosĢ
Na základe uznesenia vlády SR þíslo 832 z 8. 10. 2006
Zoznam þlenov Partnerstva pre OPIS a Pracovnej skupiny pre OPIS je uvedený v prílohe þ. 11
7 Na základe uznesenia vlády SR þíslo 457 zo 17. 5. 2006.
5
6
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 6 z 113
príležitostí pre všetky skupiny obyvateĐstva a zavedením nových efektívnych procesov vo verejnej správe aj
transparentnosĢ poskytovaných služieb a s tým súvisiaca vymožiteĐnosĢ práva. Environmentálny dopad je zrejmý
zvýšením podielu odvetví s menšou materiálovou a energetickou nároþnosĢou a celkovým prechodom
k vedomostnej ekonomike.
Navrhnuté prioritné osi a ich ciele sú synergicky previazané a dostatoþne pokrývajú potreby vyplývajúce
z analýzy. Výška a štruktúra investícií sú navrhnuté tak, aby bola definovaná stratégia realizovateĐná, t.j. aby boli
pokryté potreby financovania aktivít v rámci navrhnutých priorít, a to tak z hĐadiska objemu financií pre jednotlivé
aktivity, ako aj þasového rozloženia financovania.
Stratégia OPIS je dostatoþne koherentná s kĐúþových politikami a strategickými dokumentmi Spoloþenstva,
najmä so Strategickými usmerneniami spoloþenstva, Lisabonskou stratégiou, iniciatívou i2010 – Európska
informaþná spoloþnosĢ 2010, ako aj ćalšími strategickými dokumentmi SR a EÚ uvedenými v kapitole 3.4.
Intervencie OPIS sú dostatoþne synergicky rozvrhnuté pre napĎĖanie jednotlivých cieĐov kohéznej politiky EÚ.
Implementácia opatrení OPIS prispeje k vytvoreniu vhodných podmienok na zapojenie SR do medzinárodných
projektov podporovaných napr. prostredníctvom komunitárnych programov Spoloþenstva.
Z hĐadiska úspešnej realizácie OPIS bude dôležité vybudovanie potrebných kapacít na riadiacom
a sprostredkovateĐskom orgáne, pretože problematiku OPIS v minulom programovom období predstavovali
z pohĐadu implementácie len jednotlivé opatrenia Operaþného programu Základná infraštruktúra v gescii MVRR
SR. Kećže väþšina schválených projektov zaþala s konkrétnou realizáciou až koncom roku 2006, resp. zaþiatkom
roku 2007, nie sú momentálne k dispozícii relevantné informácie o priebehu implementácie týchto projektov. ýo
sa týka podporovaných aktivít schválených projektov, boli zamerané hlavne na internetizáciu regiónov, tvorbu
verejných prístupových bodov k internetu, internetizáciu vyuþovacieho procesu, informaþné systémy
v zdravotníctve a rozvoj elektronických služieb v samospráve. Väþšina realizovaných projektov nebola
koordinovaná s rozvojom infraštruktúry, resp. služieb na centrálnej úrovni, preto nepredpokladáme výrazný efekt
týchto projektov pre celkový rozvoj informaþnej spoloþnosti. Tento východiskový stav budovania kapacít na RO
a SORO vnímame ako príležitosĢ zaviesĢ prehĐadný a jednoduchý proces implementácie, na základe
navrhnutých východísk a princípov, ktorý by mohol vychádzaĢ z už overených metodík riadenia procesov
v oblasti IKT projektov, napr. RUP – Rational Unified Process, prispôsobených na riadenie implementácie
projektov v oblasti IKT, ako aj samotného vývoja IS v rámci národných projektov.
Navrhovaný systém implementácie, v prípade vyriešenia špecifík vyplývajúcich z realizácie opatrení prvej
prioritnej osi v Bratislavskom kraji s dopadom na celé územie, je vhodný na dosiahnutie cieĐov definovaných
v stratégii OPIS. EfektívnosĢ a znižovanie nákladov je možné dosiahnuĢ navrhovanými opatreniami v riadiacom
procese implementaþných subjektov a úzkou kooperáciou so všetkými zainteresovanými subjektmi odbornej
verejnosti, zložiek UOŠS a regionálnych štruktúr.
Najdôležitejšia pridaná hodnota OP IS je jeho príspevok k realizácii strategických európskych cieĐov stanovených
predovšetkým v nasledovných strategických dokumentoch:
ƒ Kohézna politika 2007-2013 urþená Nariadením Rady 1083/2006 z 11. júla 2006;
ƒ “i2010 – európska informaþná spoloþnosĢ pre rast a zamestnanosĢ” iniciatíva spustená Komisiou 1. júna
2005;
ƒ “Lisabonská stratégia” spustená v marci 2000 a znovu spustená 22. marca 2005.
Celková pridaná hodnota OP IS sa skladá z þiastkových príspevkov jednotlivých navrhovaných prioritných osí:
Prioritná os 1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb prispieva významným spôsobom k
naplneniu cieĐov priority 3 “rozvinúĢ inklúziu, lepšie verejné služby a kvalitu života prostredníctvom využívania
IKT” iniciatívy i2010, pretože sa zameriava na rozvoj verejných služieb na území Slovenskej republiky vrátane
služieb štátnych orgánov a samosprávy. Pod vyplyvom realokácie finanþných prostriedkov sa v rámci PO1
vybuduje najmä infraštruktúra pre elektronické služby verejnej správy v zmysle Národnej koncepcie
informatizácie verejnej správy (NKIVS).
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 7 z 113
Prioritná os 2 Rozvoj a obnova národnej infraštruktúry pamäĢových inštitúcií prispieva významným spôsobom k
naplneniu cieĐov priority 1 “vytvoriĢ spoloþný európsky informaþný priestor, propagujúci otvorený
a konkurencieschopný vnútorný trh pre služby informaþnej spoloþnosti a médií” iniciatívy i2010 tým, že umožĖuje
slovenským pamäĢovým inštitúciám plne sprístupniĢ ich zbierky prostredníctvom IKT všetkým zainteresovaným
stranám v celej Európskej únii.
Pôvodná Prioritná os 3 Rozvoj širokopásmového prístupu na internet znižovala úroveĖ medzery
širokopásmového prístupu na internet (broadband gap) a tým mala prispievaĢ k jej znižovaniu v rámci celej
Európskej únie; ćalej tým mala prispievaĢ k naplneniu cieĐov iniciatívy i2010 vymenovaných v Oznámení Komisie
Rade, Európskemu Parlamentu, Európskemu Hospodárskemu a Sociálnemu Výboru a Výboru Regiónov –
Preklenutie širokopásmových rozdielov z 20. marca 2006. Z dôvodu realokácie finanþných prostriedkov OP IS v
rámci operaþných programov Národného strategického referenþného rámca uznesením Vlády SR þ. 191/2012 zo
16.5.2012, nebude realizovaná väþšina plánovaných aktivít PO3 v tomto programovom období. V tomto
programovom bude realizovaná štúdia uskutoþniteĐnosti a plánujeme prípravu územnoplánovacej dokumentácie,
priþom plánovaný rozvoj infraštruktúry širokopásmového prístupu sa presunie do programového obdobia 2014 –
2020.
Prioritná os 4 Technická asistencia prispieva k oblastiam riadiacich politík programovania štrukturálnych fondov
najmä prostredníctvom rozširovania najlepších skúseností (best-practice) a získaného know-how
a prostredníctvom monitorovania a hodnotenia dopadu pomoci. Táto prioritná os reprezentuje pridanú hodnotu
prostredníctvom riadenia pomoci zo štrukturálnych fondov a rozširovania informácií, pretože získané informácie
sú ukladané, zhodnocované v porovnaní s jadrovými indikátormi a navrhovaným súborom kritérií a zdieĐané
v rámci siete aktérov európskej regionálnej politiky.
Na základe zistení uvedených v Závereþnej správe z ex ante hodnotenia Operaþného programu Informatizácia
spoloþnosti, po zohĐadnení ponúknutých hlavných odporúþaní, ex ante hodnotiteĐ odporúþa schválenie OPIS, ako
základ na vyjednávanie vlády Slovenskej republiky s Európskou komisiou.
Ex ante hodnotiteĐ záverom konštatuje, že prostredníctvom OPIS je možné dosiahnuĢ vyvážené využitie
štrukturálnych intervencií z viacerých hĐadísk:
1. Zvýšením efektivity a kvality verejnej správy bude ovplyvĖovaĢ ekonomickú vrstvu trvalo udržateĐného
rozvoja
2. Užitoþným obsahom a prostredníctvom dostupných verejných služieb podporí princípy rovnosti
a príležitostí pre všetkých obþanov a skupiny obyvateĐstva
3. Rozvojom elektronických služieb nepriamo ovplyvní environmentálnu vrstvu trvalo udržateĐného rozvoja
prostredníctvom využívania menej energeticky a materiálovo nároþných procesov
Koordináciou intervencií ostatných operaþných programov na horizontálnej úrovni v oblasti informaþnej
spoloþnosti, podporí rozvoj technologickej a aplikaþnej infraštruktúry v rôznych oblastiach, ako sú napr. doprava,
cestovný ruch, veda a inovácie, rozvoj MSP, zdravotníctvo a vzdelávanie.
2.3 Strategické environmentálne hodnotenie
Z výsledku procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie OPIS, oznámenia, stanovísk k oznámeniu,
urþeného rozsahu hodnotenia a þasového harmonogramu pre správu o hodnotení, správy o hodnotení a OPIS,
verejného prerokovania pre správu o hodnotení a OPIS, odborného posudku a konzultácií vyplýva, že nie je
potrebné prepracovanie, dopracovanie ani úprava návrhu strategického dokumentu.
Je však potrebné, aby sa do OPIS zaradil monitoring environmentálnych indikátorov a nasledovné opatrenia na
zabezpeþenie environmentálnej optimálnosti implementácie strategického dokumentu:
1. ZabezpeþiĢ dôslednú realizáciu posudzovania vplyvov na životné prostredie na úrovni jednotlivých projektov
podĐa zákona tak, aby bola zabezpeþená optimalizácia zvolených riešení a ich lokalizácie, výberu
environmentálne prijateĐných technológií, þasovej a vecnej následnosti jednotlivých realizaþných krokov, ako
aj vyváženosĢ environmentálnych, sociálnych a ekonomických aspektov realizovaných projektov.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 8 z 113
2. Pri výbere projektov dôsledne sledovaĢ aspekt trvalej udržateĐnosti podporovanej aktivity po skonþení
spolufinancovaného projektu a vyváženosĢ krátkodobých a dlhodobých vplyvov.
3. Pri výbere projektov sledovaĢ vyváženosĢ lokálnych, regionálnych a národných vplyvov projektov.
4. ZabezpeþiĢ transparentnosĢ vrátane prístupu k informáciám v celom procese vyhlasovania výziev, výberu a
prideĐovania prostriedkov, ako aj monitoringu a hodnotenia projektov, jednotlivých prioritných osí a programu
pri rešpektovaní ochrany hospodárskej súĢaže.
5. ZapracovaĢ environmentálne kritériá do celkového systému hodnotenia a výberu projektov.
6. ZapracovaĢ do celkového systému hodnotenia a výberu projektov kritériá rešpektujúce chránené územia a
druhy podĐa zákona þ. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
7. VykonávaĢ systém environmentálneho hodnotenia projektov s monitoringom vplyvov implementácie OPIS.
8. ZabezpeþiĢ dostatoþnú informovanosĢ žiadateĐov o environmentálnej problematike a o možných väzbách
predkladaných projektov na životné prostredie.
Celkový vplyv operaþného programu na životné prostredie sa v rôznych þasových horizontoch prejaví
nasledovne:
- v krátkodobom horizonte sa prejaví malým nárastom zlých vplyvov operaþného programu na
životné prostredie,
- v strednodobom horizonte sa prejaví celkovo dobrým vplyvom na životné prostredie, ktorého
dôsledkom bude mierne zlepšenie stavu životného prostredia,
- v dlhodobom horizonte sa prejaví celkovo dobrým vplyvom na životné prostredie þoho dôsledkom
bude stredne významné zlepšenie stavu životného prostredia.
3. SÚþASNÁ SITUÁCIA V OBLASTI INFORMATIZÁCIE SPOLOþNOSTI
3.1 Všeobecná charakteristika situácie v oblasti informatizácie spoloþnosti
Za posledných pätnásĢ rokov prešla slovenská ekonomika zmenami, ktoré zásadne zmenili jej charakter. Medzi
tri najzásadnejšie patria transformácia z centrálne plánovanej na trhovú ekonomiku, plná integrácia do Európskej
Únie (EÚ) a uskutoþnenie rozsiahlych štrukturálnych reforiem. Vćaka týmto zmenám sa dnes slovenské
hospodárstvo nachádza v novej vývojovej fáze s novými možnosĢami, problémami a výzvami.
Slovensko je v súþasnosti jedným z lídrov spomedzi þlenov EÚ v napĎĖaní najdôležitejšej þasti Lisabonskej
stratégie – štrukturálnych reforiem. Medzi hlavné uskutoþnené štrukturálne reformy patria predovšetkým reformy
v oblasti všeobecného ekonomického prostredia, ako reforma verejných financií, daĖová reforma, dôchodková
reforma a reforma zdravotníctva, reforma sociálneho systému, reforma trhu práce. Stav ekonomiky a nastavenie
hospodárskej politiky dokumentuje dnes vysoký hospodársky rast, nárast zamestnanosti, þi vysoký príliv
zahraniþných investícií. Kvalita dosiahnutého ekonomické rastu však na druhej strane dokumentuje, že v oblasti
štrukturálnych reforiem zameraných na zvyšovanie významu a výkonnosti vedomostne orientovaných odvetví,
Slovensko výrazne zaostáva za všetkými krajinami EÚ. OblasĢ informatizácie spoloþnosti patrí k oblastiam, kde je
priepasĢ medzi SR a krajinami EÚ najvýraznejšia.
Slovensko má dnes plne funkþné trhové prostredie a kvalitné podnikateĐské prostredie. Slovensko patrí spolu
s Litvou a Estónskom8 medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky EÚ. VýkonnosĢ ekonomiky Slovenska dosahuje
svoju potenciálnu úroveĖ9. VeĐká þasĢ slovenskej konkurencieschopnosti je však založená najmä na výhode
relatívne nízkych nákladov na prácu, ktorá je dôsledkom zdedenej štruktúry priemyslu a služieb, zameraných
Skutoþný a odhadovaný(p) rast reálneho HDP v rokoch
2005,
2006(p) a
2007(p):
Estónsko: 10,5;
8.9;
7.9;
Litva:
10,2;
8,5;
7,6;
Slovensko; 6,1;
6,1;
6,5.
Zdroj: Eurostat, 10/2006, GEB indicators, Growth rate of GDP volume - percentage change on previous year
9 Meraná prostredníctvom produkþnej medzery, zdroj: NBS, Konvergenþná správa, máj 2006, NBS
8
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 9 z 113
predovšetkým na sektory s nízkou pridanou hodnotou, vysokou surovinovou nároþnosĢou, nízkou mierou
využívania poznatkov, inovatívnosti a inklúzie IKT od ekonomických a sociálnych procesov.
Pre nasledujúce strednodobé obdobie to znamená, že udržanie vysokého ekonomického rastu a jeho
premietnutie do vyššej kvality života je podmienené rozvojom kvalitatívne iného potenciálu ekonomického rastu.
Potenciálu postaveného na vedomostiach, informáciách, Đućoch a ich schopnosti informácie efektívne využívaĢ.
Informatizácia spoloþnosti je prostriedkom rozvoja tohto potenciálu. Potenciálu koncentrovaného v inovatívnych10
ekonomických þinnostiach, ktoré využívajú udržateĐné zdroje a vytvárajú konkurencieschopné tovary a služby na
domácom a zahraniþnom trhu.
3.1.1 Analýza súÿasného stavu
Slovensko je malou a otvorenou ekonomikou závislou od exportu a zahraniþných investícií. Jej
konkurencieschopnosĢ v oboch oblastiach je dnes postavená predovšetkým na komparatívnych výhodách
relatívne nízkych nákladov na prácu. Tieto sa však pomaly vytrácajú. V nasledujúcom období bude
konkurencieschopnosĢ viac závislá od inovaþnej výkonnosti, ktorá je stále viac podmienená schopnosĢou
efektívne využívaĢ informácie. V súþasnosti Slovensko patrí v oblasti inovatívnosti11 medzi najslabšie krajiny EÚ.
Patrí do skupiny krajín strácajúcich pevnú pôdu pod nohami, resp. veĐmi pomaly dobiehajúcich priemer EÚ.
Dôvodom je chýbajúci12 potenciál vedomostnej ekonomiky, ktorý by zvyšoval podiel inovaþných aktivít
v spoloþnosti a premieĖal ich do zdrojov trvalo udržateĐného rastu. Informaþná spoloþnosĢ tvorí základný kameĖ
vedomostnej ekonomiky. Bez IKT je Ģažko predstaviteĐná efektívna komunikácia a práca s informáciami vo
vedomostnej ekonomike. O ich význame svedþí aj fakt, že IT sektor je v súþasnosti najvýznamnejším zdrojom
inovaþnej výkonnosti13 v globálnej ekonomike.
Nazývaných aj znalostne intenzívnych, zdroj: klasifikácia Eurostat, Knowledge-intensive high technology service and knowledge-intensive service
industries (ISIC Revision 2 and NACE, Revision 1.1)
11 Vyjadrenej súhrnným indexom inovatívnosti (summary innovation index - SII) publikovaným Eurostatom v European Innovation scoreboard. Medzi ćalšie
ukazovatele signifikantné charakterizujúce inovaþnú výkonnosĢ patria napr. podiel high-tech komodít na celkovom exporte, alebo poþet registrovaných
patentov EPO (Európsky patentový úrad) pripadajúcich na 1 mil. obyvateĐov
12 Hlavne nepripravenosĢ Đudských zdrojov, nedostupnosĢ a nekvalita technológií, nízkej výkonnosti vedy a výskumu
13 Vyjadrenej napr. ako poþet patentov registrovaných EPO na 1000 obyvateĐov. V období 2003-2004 sa sektor IKT (Electric communication technique +
Computing) podieĐal najvyššou mierou podiel (16,4%) a na zaregistrovaných patentov EPO v rámci 10 vedúcich odvetví. Druhým najvýznamnejším
odvetvím je oblasĢ zdravotníctva, veterinárstva a hygieny (11,1%) zdroj: EPO, 2005, http://annual-report.european-patent-office.org/facts_figures.
10
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 10 z 113
obr. 1 súhrnný index IKT14
V úrovni informatizácie spoloþnosti15 patrí Slovensko, napriek miernemu pokroku v posledných rokoch,
k najzaostávajúcejším krajinám EÚ. Slovensko zaostáva nielen za krajinami EÚ - 15, ale aj za väþšinou nových
þlenov EÚ. Na základe hodnotenia vývoja informaþnej spoloþnosti v rokoch 2001-2005 v 183 krajinách sveta,
realizovaného medzinárodnou telekomunikaþnou Úniou (ITU)16 Slovensko patrí medzi posledné krajiny EU - 27.
Tento index hodnotí úroveĖ penetrácie širokopásmového internetu (networks), digitálne zruþnosti a vzdelanie v IT
a mieru využívania IKT v procesoch (domácnosti, firmy). SR výrazne zaostáva za škandinávskymi krajinami
Poþet širokopásmových prípojok na 100 obyvateĐov (2006, OECD)
200%
% podnikov s
Podiel pridanej hodnoty IKT na celkovej
10 - 49 zamestnancami
vytvorenej pridanej hodnote v podnikoch (99-03, OECD)
s prípojkou na internet (2005, OECD)
100%
100,3%
% obyvateĐov, ktorí využili
% podnikov s 10 a viac zamestnancami,
61,7%
predávajúcich cez internet (2005, OECD)
internet v priebehu posledných 3 mesiaco
17,5%
na interakciu s verejnými inštitúciami (2005, eurostat)
43,8%
103,8%
27,2%
0%
0,7%
% podnikov, ktoré využili
101,8%
% podnikov s 10 a viac zamestnancami,
35,7%
nakupujúcich cez internet (2005, OECD)
internet v priebehu posledných 3 mesiacov
79,2%
E-commerce - % obratu z e-služieb
na interakciu s verejnými inštitúciami (2005, eurostat)
DostupnosĢ (ponuka) základných služieb eGovernementu (2006,
v podnikoch
eurostat)
za posledný kalendárny rok (2005, OECD)
% obyvateĐov obládajúcich 5 zo 6 základných IT zruþností (2005,
Fínsko
EÚ-15
Slov ensko
eurostat)
(Švédsko, Fínsko, Dánsko, Nórsko), ktoré sú lídrami EÚ, ale tiež za niektorými novými þlenmi EÚ, predovšetkým
pobaltskými krajinami (najmä Estónskom). Slovensko zaostáva nielen v úrovni, ale aj dynamike rozvoja IS.
obr. 2 ÚroveĖ konvergencie SR k EÚ-15 v oblasti informaþnej spoloþnosti (EÚ-15=100%)
Na základe hodnotenia úrovne informatizácie v rámci iniciatívy i201017 je na Slovensku vo všeobecnosti veĐmi
nízka úroveĖ penetrácie internetu. Slovenskí obþania sú však aktívni používatelia internetu ohraniþení
obmedzeniami v dostupnosti infraštruktúry a e-služieb. Penetrácia internetu v slovenských domácnostiach patrí
napriek miernemu pokroku v posledných rokoch medzi najnižšie v Európe. Miera využívania internetu (%
používateĐov internetu z celkovej populácie) je relatívne vysoká a dosahuje priemer EÚ. Používatelia internetu sú
aktívni predovšetkým v þítaní on-line novín a þasopisov. Tento trend je možné interpretovaĢ ako dôsledok vysokej
miery používania internetu mimo domácností, teda v práci, škole a verejných prístupných miestach. Nízka
prenosová rýchlosĢ internetu väþšiny jeho používateĐov v SR je príþinou nízkeho podielu využívania internetu na
sĢahovanie a prehrávanie hudby a filmov, ktoré sú kĐúþovým faktorom rozvoja komerþných služieb a obchodu
s digitálnym obsahom. V úrovni eBusinessu je dnes SR na konci rebríþka EÚ. Zo služieb eGovernmentu sú dnes
dostupné 3. Miera ich využívania je v porovnaní s priemerom EÚ relatívne vysoká v domácnostiach a hlavne v
podnikoch. Rozloženie digitálnych zruþností v populácii je nerovnomerné a vo všeobecnosti nízke. Podiel
obyvateĐov s expertnými zruþnosĢami v IT (6 zo 6 zruþností) je vysoko za priemerom EÚ. Podiel obyvateĐov so
Súhrnný index IKT, kompozitný index meraný v 183 štátoch Medzinárodnou telekomunikaþnou úniou, je zložený z ukazovateĐov merajúcich úroveĖ IKT
infraštruktúry, digitálnu gramotnosĢ a zruþnosti mieru a intenzitu využívania IKT . PodĐa výsledkov analýzy sú jednotlivé krajiny zoradené do 4 kategórií
(od najnižšej po najvyššiu úroveĖ dosiahnutého hodnotenia príležitostí krajiny v IKT). Udávané hodnoty reprezentujú relatívnu zmenu stavu medzi 20012005.Porovnanie priemernej miery rastu ukazujú ktorá krajina uskutoþnila najväþší pokrok a ako rýchlo.
15 Vyjadrenej kompozitným indexom ICT Oportunity index, publikovaný ITU.
16 http://www.itu.int/home/index.html
17 http://ec.europa.eu/information_society/newsroom/cf/document.cfm?action=display&doc_id=246
14
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 11 z 113
základnými (užívateĐskými) zruþnosĢami je hlboko pod priemerom EÚ. Kým v krajinách EÚ-15 ovláda 5 zo 6
základných IKT zruþností18 24 % požívateĐov, tak v SR je to iba 19%19.
Slovensko výrazne zaostáva v celom spektre detailnejších pohĐadov na informaþnú spoloþnosĢ. V porovnaní
s priemerom krajín EÚ-15 (54) pripadlo v roku 2006 na 100 obyvateĐov v SR (27) približne polovica prípojok na
širokopásmový internet. V porovnaní napr. s Fínskom (65) to bolo takmer 3 krát menej. Podiel slovenských
obþanov využívajúcich internet na komunikáciu20 a vybavovanie svojich záležitostí21 s verejnými inštitúciami
(26,9%) je v porovnaní s EÚ-15 (20,8%) vyšší (najmä vo vekovej hranici 16-54 rokov). No v porovnaní s Fínskom
je podiel internetovej populácie na celkovom poþte obyvateĐstva vo všetkých vekových skupinách menší ako
poloviþný.
Penetrácia internetu v podnikoch22 je na Slovensku (90,7%) porovnateĐná v priemerom EÚ-15 (90,9%). Inklúzia IKT do
podnikových procesov je však na Slovensku výrazne nižšia, keć iba 26% zamestnancov využíva PC s internetom ako
bežný pracovný prostriedok. Príþiny zaostávania SR za EÚ-15 (37%), ktoré sú ešte výraznejšie v porovnaní s Fínskom
(56%), nespoþívajú až v takej miere vo fyzickej, alebo relatívne23 vysokej cene IKT, ale skôr v nízkej technologickej
úrovni a kvalite procesov v podnikoch a ich prepojenia s IKT. StupeĖ rozvoja informaþnej spoloþnosti z pohĐadu
podnikateĐského sektora je v SR charakteristický aj nízkym podielom tržieb z elektronického obchodu na celkových
tržbách podnikov. V SR (0,8%) sa elektronický obchod podieĐa na celkových tržbách podnikov s viac ako 10
zamestnancami v porovnaní s EÚ-15 (2,8%) menej ako poloviþne. V porovnaní s Fínskom (10%) je to menej ako jedna
desatina. Napriek vysokej dynamike tohto ukazovateĐa vo vyspelých krajinách EÚ, za posledné obdobie nedošlo v SR k
výraznejšiemu priblíženiu sa k nim.
ÚroveĖ informatizácie vo verejnej správe je na Slovensku v porovnaní s vysoko informatizovanými krajinami EÚ, ale aj
priemerom EÚ15 veĐmi nízka. Dokumentuje to predovšetkým nízka úroveĖ ponuky elektronických služieb. V rozvoji eslužieb má SR za sebou iba poþiatoþnú fázu implementácie Cestovnej mapy zavádzania 20 elektronických služieb
verejnej správy. V porovnaní s priemerom krajín EÚ-15 (56%) dosahuje SR (20%) približne tretinovú úroveĖ. Situácia
v oblasti elektronizácie ćalších služieb eGovernmentu, ako napr. eLearning, eCulture, eInclusion, eWork, eHealth, alebo
eTourism je ešte horšia24. V SR ako jednej z posledných krajín EÚ neexistuje systém elektronickej proskripcie. Služby
eLerningu využíva iba menej ako 4 % zamestnancov, þo je približne tri krát menej ako priemer krajín EÚ1525. A takto by
sme mohli pokraþovaĢ vo všetkých oblastiach elektronických služieb.
Na základe hodnotenia pokroku v realizácii iniciatívy i2010, realizovaného EK26, ktorá sa zameriava na hodnotenie
úrovne rozvoja služieb eGovernmentu, patrí SR predposledné miesto. Z 20 základných služieb eGovernmentu
(benchmarkovaných EK) má SR dnes plne funkþné iba tri (þomu zodpovedá hodnota benchmarku 20%). Slovensko je
tak na chvoste starej, ale aj novej Európy. Môžeme si však vziaĢ príklad z dnešných lídrov eGovernmentu, ktorými sú
Rakúsko a Estónsko, ktoré zaþali do tejto oblasti investovaĢ relatívne nedávno a z posledných pozícií sa dostali medzi
vedúce krajiny. Toto sa udialo v priebehu pár rokov. Potvrdzuje to teóriu, že „poslední môžu byĢ prví“. ýim neskôr sa
s budovaním eGovernmentu zaþne, tým viac skúseností sa dá získaĢ z iných krajín a využiĢ modernejšie technológie.
Na regionálnej úrovni existujú výraznejšie rozdiely medzi inovaþnou výkonnosĢou27, a teda aj informatizáciou, iba
medzi Bratislavským krajom28 a ostatnými samosprávnymi krajmi. Rozdiely sú dôsledkom geografickej polohy
regiónu a charakterom Bratislavy, ktorá je ekonomickým, administratívnym a kultúrnym centrom SR. BSK, ktorý
je na základe hodnotenia inovaþnej výkonnosti regiónov29 na 27. mieste z 208 regiónov EÚ25, je inovaþným
1.: užívatelia využívajúci myš na spustenie programov ako browser alebo word, 2.: úžívatelia ovládajúci kopírovanie a presúvanie súborov a prieþinkov,
3.: užívatelia ovládajúci vyberanie/kopírovanie a vkladanie údajov z obrazovky, 4.: užívatelia ovládajúci základne aritmetické vzorce pre prácu s tabuĐkami
a grafmi, 5.: užívatelia ovládajúci komprimovanie súborov, 6.: užívatelia, ktorí naprogramovali poþítaþový program a používajú špecifický programovací
jazyk
19 Najzruþnejší sú užívatelia Islandu, kde 42 % užívateĐov ovláda 5 zo 6 základných IKT zruþností, zdroj: OECD
20 Informatívne e-služby: získavanie verejných informácií z webu, sĢahovanie oficiálnych formulárov z webových stránok verejných inštitúcií
21 Vybavenie kompletnej agenty cez internet, tzv. transakþné služby: zasielanie vyplnených formulárov
22 Podnikov s 10-49 zamestnancami
23 VzhĐadom ku kúpnej sile (vyjadrenej v PKS)
24 Na základe údajov Eurostatu, DB Information society, 10/2006
25 Zdroj: sibis, 2006, http://www.sibis-eu.org/statistics/data/8-72.htm
26 Benchmarking in a Policy Perspective, Report No. 4 , október 2006, Public Services, zdroj:
http://ec.europa.eu/information_society/eeurope/i2010/docs/studies/wp4_report_online_public_services_final.doc
27 Detailnejšie informácie o inovaþnej výkonnosti regiónov sú uvedené v prílohe þ. 6 Mapy
28 CieĐ regionálna konkurencieschopnosĢ a zamestnanosĢ
29 Z iniciatívy EK, je v spolupráci s Eurostatom pravidelne vyhodnocovaná inovaþná výkonnosĢ regiónov NUTS II. Na základe kompozitných ukazovateĐov
súhrnného indexu inovatívnosti regiónov (RRSII) je porovnávaných 208 regiónov EÚ 25. RRSII nadväzuje na súhrnný index inovatívnosti (SII) pre úroveĖ
18
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 12 z 113
centrom európskeho významu, ktorý spoloþne s ViedĖou (24. miesto) a BudapešĢou (34. miesto) vytvárajú jeden
z najvýznamnejší inovaþných regiónov strednej a východnej Európy30. Ostatná þasĢ Slovenska, tvorená regiónmi
NUTS II: Západné, Stredné a Východné Slovensko, zaostáva v úrovni inovatívnosti za Bratislavským krajom
a v prípade Východného Slovenska aj väþšinou ostatných regiónov EÚ 25. Pri hodnotení jeho inovaþnej
výkonnosti bolo Východné Slovensko na 189. mieste spomedzi hodnotených regiónov. Informatizácia je príþinou,
ale zároveĖ aj dôsledkom súþasnej úrovne inovaþnej aktivity v regiónoch. Na základe prieskumu ŠÚ vyplýva, že
regionálne rozdiely sa týkajú najmä penetrácie širokopásmového internetu, ktorá je v porovnaní s ostatnými
NUTS 3 regiónmi nižšia v Prešovskom, Trenþianskom a Banskobystrickom kraji31.
Príþiny súþasnej veĐmi nízkej úrovne informatizácie spoloþnosti v SR sú tak na strane ponuky, ako aj dopytu po eslužbách, súvisiacemu hlavne s nízkou penetráciou internetu v SR a zruþnosĢami používateĐov IKT. KĐúþovou príþinou
nízkej penetrácie širokopásmového pripojenia a vo všeobecnosti úrovne informaþnej spoloþnosti v SR je predovšetkým
nedostatoþná ponuka kvalitných elektronických služieb. Na strane dopytu je v súþasnosti bariérou výraznejšieho rozvoja
informaþnej spoloþnosti nedostatoþná cenová a fyzická dostupnosĢ pripojenia v najzastávajúcejších regiónoch SR.
Významnou mierou sa na relatívne nízkej penetrácii IKT podieĐajú aj nedostatoþné zruþnosti veĐkej þasti internetovej
populácie a nízka kúpyschopnosĢ.
Vo všeobecnosti sú príþinou zaostávania SR:
ƒ
fakt, že informatizácia nebola reálnou prioritou vlády v predchádzajúcom období (v roku 2000-2006 bolo v EU z
európskych fondov v priemere investovaných do IS 7,3% v SR 0,9%)
ƒ
Neexistovala základná legislatíva, ktorá umožnila zaþaĢ koncepþne budovaĢ eGovernment. Zákon o ISVS bol
schválený až v roku 2006 a predstavuje iba prvý krok v budovaní konzistentného právneho rámca. Chýba veĐké
množstvo ostatných zákonov a vykonávacích predpisov, ktoré by umožnili zrovnoprávniĢ elektronickú a papierovú
formu komunikácie a efektívne riadiĢ rozvoj ISVS.
ƒ
Dôsledkom chýbajúceho efektívneho právneho rámca a faktu, že IS vo VS boli skôr rozvíjané evoluþne (chaoticky)
ako revoluþne. Tento prístup nám priniesol veĐké množstvo veĐmi drahých IS, ktoré navzájom nekomunikujú a veĐké
množstvo nekoordinovaných služieb VS, ktoré obþana iba zaĢažujú a ešte k tomu ho veĐa stoja. VS je preto dnes
pre obþana nekvalitná a pre samotnú VS veĐmi neprehĐadná. Chýba komunikácia a zosúladenie medzi jednotlivými
orgánmi ústrednej správy, o chýbajúcej koordinácii medzi štátnou správou a samosprávou ani nehovoriac.
ƒ
Dôsledkom prístupu v doterajšej informatizácii VS je, že SR je v eGovernmente a elektronickom obchode na konci
rebríþka krajín EU. Chýbajú základné služby eGovernmentu, chýba kvalitný obsah v slovenþine, za ktorý by boli
obþania ochotní platiĢ. Neexistujúce kvalitné e-služby a chýbajúca ponuka užitoþného digitálneho obsahu sú
hlavnou príþinou nízkej penetrácie internetu v domácnostiach, v ktorej patrí SR taktiež jedna z posledných pozícií v
EÚ. Slabú úroveĖ internetizácie dokresĐuje aj fakt, že asi jedna tretina obecných úradov nemá internet vôbec.
3.1.2 Prioritné témy
Informatizácia spoloþnosti je systematický proces zavádzania a využívania informaþných a komunikaþných
technológií do všetkých procesov, v ktorých je vćaka nim možné lacnejšie a úþinnejšie využívaĢ všetky dostupné
zdroje. Informatizácia stimuluje ekonomický rast a produktivitu práce, vytvára nové pracovné miesta
a ekonomické aktivity, zvyšuje podiel pridanej hodnoty a koncentruje najvyšší inovaþný potenciál32. Využívanie
možností IKT odstraĖuje geografické a Đudské bariéry, podporuje konkurencieschopnosĢ v globálnej ekonomike a
v koneþnom dôsledku je základným predpokladom a jedným z najvýznamnejším stimulov rozvoja spoloþnosti
postavenej na vedomostiach. V ekonomike SR chýba dostatoþne silný impulz, ktorý by naštartoval výraznejší
rozvoj informaþnej spoloþnosti a priblížil ju trendom krajín s vysokou úrovĖou informatizácie. Súþasný stav
NUTS I, ktorý pozostáva z 26 ukazovateĐov a vyberá z nich 7 ukazovateĐov, kvantifikovateĐných na úrovni NUTS II. Zdroj: 2006 EUROPEAN REGIONAL
INNOVATION SCOREBOARD (2006 RIS), November 15, 2006, http://www.proinno-europe.eu
30 Ćalším veĐmi významným inovaþným regiónom východnej Európy je Praha (15. miesto), ktorá leží v geografickej blízkosti významného inovaþného
regiónu Nemecka, Drážćany (18. miesto).
31 Detailnejšie informácie o inovaþnej výkonnosti regiónov sú uvedené v prílohe þ. 6 Mapy
32 Sektor IKT (Electric communication technique + Computing) mal v období 2003-2004 najvyšší podiel (16,4%) na zaregistrovaných patentov EPO v rámci
desiatich vedúcich odvetví, druhým najvýznamnejším odvetvím je oblasĢ zdravotníctva, veterinárstva a hygieny (11,1%) zdroj: EPO, 2005, http://annualreport.european-patent-office.org/facts_figures/
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 13 z 113
naznaþuje, že takýto impulz môže vyvolaĢ iba štát budovaním eGovernmentu, dobre cielenými, koordinovanými
intervenciami do zvyšovania penetrácie širokopásmového internetu v oblastiach, kde trh zlyháva.
OPIS sa bude preto koncentrovaĢ prioritne na budovanie a rozvoj infraštruktúry ISVS a aplikácií, ktoré zefektívnia
fungovanie verejnej správy a budú rozvíjaĢ eGovernment. CieĐom je, aby každý úradník mal prístup k základným
aplikáciám osobnej produktivity (word, excel, internet, e-mail, atć.) a podĐa charakteru agendy, ktorú vykonáva,
mal k dispozícií špecializované aplikácie eGovernmentu (kataster, registre, dane, personalistika, úþtovníctvo,
obstarávanie, atć.). Bariérou intenzívneho využívania služieb eGovernmentu je a v budúcnosti by mohla byĢ
nedostupnosĢ širokopásmového internetu v domácnostiach. Z tohto dôvodu OPIS pôvodne (pred znížením
alokácie) mal investovaĢ do infraštruktúry širokopásmového pripojenia v oblastiach, kde zlyháva trh. Nevyhnutnou
súþasĢou zavádzania eGovernmentu je legislatívne prostredie a samotné fungovanie procesov vo verejnej
správe. ZefektívĖovanie procesov a zvyšovanie kvality riadenia Đudských zdrojov vo verejnej správe je témou OP
ZaSI, ktorý bude dopĎĖaĢ OPIS a bude implementované v súlade s OPIS. OblasĢ legislatívneho prostredia nie je
oprávnenou témou ŠF, a preto je riešená v rámci agendy MF SR, ktoré je ÚOŠS pre oblasĢ informatizácie.
NakoĐko pamäĢové a fondové inštitúcie predstavujú najvýznamnejší zdroj kvalitného digitálneho obsahu, ktorý
môže významne zdynamizovaĢ rozvoj celého poznatkového priemyslu a rozvoj eGovernmentu, bude táto téma
taktiež predmetom OPIS. ÚroveĖ dostupnosti a marketingu kvalitného digitálneho obsahu je v pamäĢových a
fondových inštitúciách (knižnice, múzeá, galérie, archívy a špecializované inštitúcie) veĐmi malá. Je preto
potrebné dosiahnuĢ vysokú mieru prepojenia a sprístupĖovania dát a informácií (vo fyzickej alebo digitálnej
forme), dlhodobé a bezpeþné uloženie dát na rôznych nosiþoch a podporiĢ ich þo najširšiu aplikáciu v oblasti
výskumu, vývoja, inovácie, miestneho a regionálneho rozvoja i strategického plánovania na národnej alebo
regionálnej úrovni.
VeĐmi nízka penetrácia širokopásmového pripojenia na Slovensku predstavuje výraznú bariéru pre
sprístupĖovanie elektronických služieb, rozvoj eGovernmentu a inklúziu IKT do spoloþnosti. Dnešná situácia
a dlhodobý trend v tejto oblasti núti štát do tejto oblasti intervenovaĢ. Trh zlyháva predovšetkým v oblasti cenovej
a fyzickej dostupnosti prístupových širokopásmových sietí vo vybraných územiach, alebo skupinách
používateĐov. Vybraným skupinám používateĐov chýba motivácia, alebo digitálne zruþnosti, potrebné pre väþšiu
inklúziu IKT pri styku s verejnými inštitúciami, pri práci þi zábave.
OblasĢ Đudských zdrojov pre potreby informaþnej spoloþnosti tvorí jeden z pilierov stratégie informatizácie
spoloþnosti do roku 2013. Je nevyhnutné, aby rozvoj eGovernmentu a zvyšovania penetrácie internetu bolo
sprevádzané opatreniami na zvyšovanie digitálnej gramotnosti a IT zruþností prostredníctvom modernizácie
formálneho vzdelávania so zameraním na IT, ako aj podporou celoživotného vzdelávania v tejto oblasti. OblasĢ
Đudských zdrojov je témou fondu ESF a predmetom operaþného
programu vzdelávanie, riadeného Ministerstvom školstva SR
a operaþného programu ZamestnanosĢ a sociálna inklúzia,
riadeného Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny SR33.
Analýza v oblasti elektronizácie verejnej
správy a rozvoja elektronických služieb
Slovensko dnes vynakladá približne 70 % výdavkov verejného
rozpoþtu na zabezpeþenie základných funkcií verejnej správy.
Ostávajúca þasĢ je tvorená výdavkami na rozvojové programy a financovanie dlhu. Náklady na verejnú správu
neustále narastajú a sú þím ćalej, tým viac nároþné na efektívnu komunikáciu a kvalitné informácie.
Nedostatoþné prepojenie jednotlivých služieb verejnej správy spôsobuje, že sú aj pre samotnú verejnú správu
neprehĐadné. V dôsledku toho nie je možné zlacniĢ služby poskytované verejnou správou, ani uspokojivo riadiĢ
ich kvalitu.
Dôsledkom je, že priemerný slovenský obþan trávi roþne 5 dní vybavovaním svojich záležitostí s verejnými
inštitúciami. Za služby verejnej správy pritom zaplatí približne jednu tretinu34 svojich príjmov. Dnes, napríklad,
V rámci OPIS bude využívanie krížové financovanie úþelovo viazané na zvyšovanie kvality Đudských zdrojov priamo súvisiacimi s realizáciou projektov
OPIS
34 DaĖové a odvodové zaĢaženie bolo v SR v roku 2005 podĐa Eurostatu menej ako 29%
33
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 14 z 113
kúpa a registrácia motorového vozidla z iného okresu bežne vyžaduje dva dni strávené na obvodnom dopravnom
inšpektoráte, jeden pri odhlasovaní a druhý pri prihlasovaní. V prípade, že sa do 16:00 nedostane nový majiteĐ na
rad, tak je to ćalší deĖ navyše35.
Koncept efektívnej elektronickej verejnej správy predpokladá, že informaþné a organizaþné systémy verejnej
správy budú štandardizované a vzájomne prepojené. To znamená, že verejná správa bude požadovaĢ pri
vybavení agendy od obþana, alebo podnikateĐa vyplnenie a odoslanie jediného elektronického formulára
z integrovaného obslužného miesta, cez svoj poþítaþ, mobil, kiosk alebo TV. Všetko ostatné sa udeje v back
office bez priamej participácie používateĐa, ktorý sa zatiaĐ môže venovaĢ práci, rodine, alebo ísĢ na ryby. Nikto sa
na úradoch nepredbieha, nekorumpuje a nepodvádza, každý len vykonáva svoju prácu. Správne nastavená,
služba dokáže šetriĢ peniaze, þas a Đudí. Pri službách poskytovaných modernou verejnou správou daĖovníci
vedia presne za þo platia a dostávajú, len to þo potrebujú, alebo si objednajú. Ak by chcel obþan registrovaĢ
motorové vozidlo, staþilo by mu vyplniĢ jeden formulár na ktoromkoĐvek integrovanom obslužnom mieste, alebo
zaslaĢ elektronicky. V prípade, že by majiteĐ neobdržal evidenþné þísla a registráciu motorového vozidla v urþenej
lehote, má možnosĢ zistiĢ kde a na kom konkrétne celá vec viazne.
Z auditu ISVS36 vyplýva, že úroveĖ poskytovaných elektronických služieb verejnej správy je charakteristická
prevažujúcim podielom informatívnych37 služieb (69% v ÚOŠS), ktorú zabezpeþujú najmä internetové stránky
jednotlivých organizácií verejnej správy. Každá inštitúcia verejnej správy ma vlastnú stránku, na ktorej
sprístupĖuje verejnosti základne informácie o poskytovaných službách, úradných hodinách, tlaþivách a pod.
Vyšší stupeĖ elektronizácie, charakterizovaný dostupnými komunikaþnými a transakþnými38 funkciami
poskytovaných služieb, teda služieb s vyššou pridanou hodnotou v celej verejnej správe v prevažnej väþšine
chýba. Iba 8 % poskytovaných e-služieb má komunikaþnú (interaktívnu) a iba 23% transakþnú (kompletné
vybavenie záležitostí) funkciu.
PodĐa uvedených špecifikovaných úrovní poskytovania základných služieb eGovernmentu pre obþanov
a podnikateĐov vyplýva, že na I. úrovni je 11 služieb, 2 služby sú poskytované na II. úrovni a na III. úrovni sú 2
služby. Transakþnú þiže IV. úroveĖ dosahuje 5 služieb. Teda z 20-tich základných služieb je 5 služieb plne
digitalizovaných a poskytujú sa priamo na internete, 2 sú v štádiu rozpracovania a ostatných 14 nie je ešte
dostatoþne pripravených na priame
daĖ z príjmu fyzických osôb
poskytovanie služieb na internete.
verejné obstarávanie
vyhĐadávanie racovného miesta
V súþasnosti prebieha spustenie plnej
povolenia životného prostredia
príspevok sociálneho zabezpeþenia
prevádzky
systému
verejného
colné vyhlásenia
osobné doklady
obstarávania. Súþasný stav zavádzanie
základných služieb pre obþanov a
vykazovanie pre ŠÚ
registrácia motorových vozidiel
podnikateĐov je zobrazený na Obr. 3.
Podmienkou
poskytovania
väþšiny
registácia právnickej osoby
stavebné povolenie
transakþných
funkcií
elektronických
služieb poskytovaných verejnou správou
DPH
oznámenie polícií
je on-line dostupnosĢ dátových fondov
použiteĐných na právne úkony a
daĖ z príjmu právnických osôb
verejné knižnice
implementácia zaruþeného elektronického
sociálne dávky pre zamestnancov
rodný a sobášny list
podpisu. Aj keć legislatíva pre využívanie
zdravotnícke služby
zápisy na školy
elektronického podpisu bola prijatá v roku
služby pre obþanov
cieĐový stav (referenþné hodnoty EK pre IS)
oznámenie o presĢahovaní
služby pre podnikateĐov
súþasný stav
2002, jeho masívne využívanie zatiaĐ
nenastalo. Pretrvávajúcou prekážkou jeho
využívania nie je jeho cena, ale obr. 3 Vyhodnotenie úrovne vybraných poskytovaných základných verejných enepripravenosĢ verejnej správy ponúknuĢ služieb, zdroj: Cestovná mapa zavádzania elektronických služieb verejnej správy, 30.06.2005,
MDVRR SR
užitoþné služby, kde by bol využiteĐný.
4
3
2
1
0
PrehĐad procesov ostatných vybraných služieb obþanom, alebo podnikateĐom nájdete na: http://portal.gov.sk
Realizovaného v období 19.8.2004 – 31.12.2004 a 30.4.2005, zdroj: MDVRR SR
37 Návštevníci internetových stránok majú k dispozícií štruktúrované informácie napr. O poskytovaných službách, kontaktoch, popisoch postupov pri
administratívnych úkonoch, organizaþnej štruktúre a kompetenciách organizácie poskytovateĐa služby, zákonoch, a pod. Informaþné služby poskytované
verejnou správou neumožĖujú aktívne komunikovaĢ medzi úradom, obþanom, alebo podnikateĐom a neumožĖujú zrealizovaĢ, ani zaþaĢ administratívny
úkon spojený s poskytovaním verejnej služby.
38 Tieto funkcie umožĖujú užívateĐovi kompletne vykonaĢ celý potrebný administratívny proces a komunikáciu s verejnou správou elektronicky rovnocenne s
„papierovou“ formou. Transakþné služby sú považované za cieĐovou funkciou služieb e-governmentu.
35
36
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 15 z 113
Rozsah a kvalita praktickej použiteĐnosti komunikácie G2P a teda aj portálov VS sú priamo úmerné rozsahu a
kvalite komunikácií typu G2G. Východiskovým problémom riešenia eGovernmentu sú preto väzby G2G, ako
základný predpoklad efektívneho fungovania komunikácie G2P. Komunikácia G2P predstavuje komunikáciu VS s
verejnosĢou, t.j. vstup/výstup do/z „þiernej skrinky“, ktorou je systém verejnej správy. Väzby G2G pokrývajú to
podstatné, t.j. procesy výkonu správy. Komunikácia G2P predstavuje „vrchol pyramídy“, ktorým sú e-služby VS
voþi verejnosti.
ÚroveĖ využívania infraštruktúry IKT vo verejnej správe je relatívne dobrá v organizáciách ÚOŠS z hĐadiska
vybavenosti, internetizácie a menej z hĐadiska výkonnosti a najmenej z hĐadiska efektívnosti IKT. Z hĐadiska
efektívnosti, t.z. automatizovanosti, bezpeþnosti, interoperability a poskytovania e-služieb nedosahuje
informatizácia celej verejnej správy ani zćaleka požadovanú úroveĖ tak z hĐadiska potrebnej funkþnosti, ani
z hĐadiska bezpeþnosti. Kvalita informaþného systému verejnej správy je negatívne poznaþená vysokou mierou
rôznorodosti implementovaných riešení v jednotlivých organizáciách VS. Väþšina (57% v ÚOŠS) existujúcich ako
aj plánovaných informaþných systémov verejnej správy vo verejnej správe nie je preto interoperabilná39 a podiel
automaticky vkladaných údajov je menší ako 10% (t.z., že 90% údajov sa vkladá manuálne). Podiel IS ÚOŠS,
ktoré majú nadrezortnú interoperabilitu je iba 5%. Iba 22% IS ÚOŠS je interoperabilných vnútorne, teda v rámci
jednej organizácie štátnej správy.
V samospráve je úroveĖ využívania IKT v porovnaní s ÚOŠS ešte nižšia. V úradoch samosprávy má pripojenie
na internet iba približne 66% úradov40. Najhoršie sú na tom obecné úrady v Prešovskom a Banskobystrickom
kraji, v ktorom viac ako 40% obecných úradov je bez pripojenia na internet. V Bratislavskom, Trnavskom
a Nitrianskom kraji má pripojenie na internet približne 80% obecných úradov. Viac ako 70% obecných úradov
vlastní od 1 do najviac 3 poþítaþov, z ktorých väþšina je starších ako 2 roky. Najmenej vybavenými obecnými
úradmi poþítaþmi sa nachádzajú najmä
vybavenosĢ
v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Iba
dátová bezpeþnosĢ
internetizácia
približne ¾ obecných úradov má vlastnú
webovú stránku. Viac ako 80% obecných
fyzická bezpeþnosĢ
výkonnosĢ
úradov v Prešovskom, Banskobystrickom
a Košickom kraji nemá žiadnu webovú stránku.
Najväþší poþet (45%) obecných úradov
organizaþná bezpeþnosĢ
rôznorodosĢ
s vlastnou stránkou je v Bratislavskom kraji.
10
8
6
4
2
0
Z malého množstva dnes poskytovaných
podpoora e-služieb
prepojenosĢ
základných e-služieb, väþšinou zavedených na
interoperabilita
automatizovanosĢ
základe implementácie Cestovnej mapy. Dnes
cieĐový stav
súþasný stav
iba štyri služby využívajú plne elektronický
formulár (povolenia životného prostredia, colné
obr. 4 ÚroveĖ využitia IKT infraštruktúry vo VS, zdroj: informaþný audit vybraných
vyhlásenia, verejné knižnice, DPH), ktorý ÚOŠS, v.00.01
umožĖuje zrealizovaĢ celý administratívny
úkon elektronicky. Vo väþšine poskytovaných e-služieb prevláda e-tlaþivo, ktoré si môže používateĐ stiahnuĢ
z web stránky, ale po vyplnení ho musí fyzicky doruþiĢ poskytovateĐovi služby. Relatívne veĐké množstvo služieb
je poskytovaných na základe zakúpenia, alebo obdržania štandardizovaného papierového tlaþiva, následného
vyplnenia a doruþenia na príslušný úrad. V piatich zo základných poskytovaných e-služieb sa používa voĐno
formátovaná žiadosĢ, ktorá nemá presne nadefinovaný obsah a štruktúru, a preto ju nemožno využiĢ na ćalšie
automatické spracovanie.
Digitálny alebo fyzický obsah vstupujúci do procesov služieb verejnej
správy je dnes pre potreby ich zefektívnenia na veĐmi nízkej úrovni.
Nedosahuje štandardnú kvalitu alebo rozsah, ktorý by umožnil jeho
výraznejší rozvoj a zhodnocovanie. V komunikácií s verejnou správou,
ale aj v samotnej verejnej správe prevažuje papierová podoba, priþom
veĐké množstvo, þasto aj veĐmi užitoþných údajov, sa nikdy nespracuje.
39
40
Interoperabilita: schopnosĢ informaþných a komunikaþných systémov vymieĖaĢ a spoloþne používaĢ údaje a informácie.
Na základe prieskumu realizovaného ZMOS v roku 2005 v samospráve. Miera participácie miest a obcí bola 80% (2 268 vyzbieraných dotazníkov).
Vybrané výsledky sú uvedené v prílohe þ. 6 mapy.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 16 z 113
Dôvodom je nedostatoþná optimalizácia procesov VS a nízka štandardná kvalita dokumentov. Nízka úroveĖ
procesného fungovania verejnej správy a iba malá miera využitia IKT spôsobujú, že úrady vyžadujú
a zhromažćujú obrovské množstvo údajov, ale majú veĐmi málo informácií.
Dnes nie je vo verejnej správe vytvorené dostatoþne veĐké, stabilné zázemie integrovaného a efektívneho
využitia IKT pri poskytovaní služieb verejnou správou. Chýba právny rámec zrovnoprávĖujúci elektronickú
a papierovú komunikáciu. Z hĐadiska budovania informatizácie spoloþnosti je absencia systému formovania
a aplikácie právneho rámca informatizácie verejnej správy, ako súþasti právneho systému SR, dnes vážnym
problémom. Ćalším dôvodom je nízka kvalita procesov41 vo verejnej správe, ktoré by boli podporené efektívnym
využívaním možností ponúkaných IKT. VybavenosĢ orgánov územnej samosprávy42 IKT na úrovni miest a obcí je
v porovnaní s orgánmi štátnej správy ešte horšia. Väþšina služieb je vykonávaná v papierovej podobe, þo
znamená, že poskytovateĐ verejnej služby je bez on-line pripojenia, alebo na internetovej stránke sa nachádzajú
iba informácie potrebné na zaþatie poskytovania služby elektronicky (informatívna a komunikaþná funkcia
poskytovaných e-služieb). PoužívateĐ si síce stiahne formulár z internetu, ale musí ho vytlaþiĢ, podpísaĢ, zaniesĢ,
alebo poslaĢ na úrad. NakoĐko existujú medzi regiónmi disparity v oblasti dostupnosti internetu, úradov, ich
technologického a personálneho vybavenia, nemajú všetci obyvatelia rovnaký prístup k službám poskytovaných
verejnou správou. Najhoršie sú na tom obyvatelia z riedko osídlených oblastí a oblastí s nízkou ekonomickou
výkonnosĢou.
Na úrovni NUTS III existujú výraznejšie regionálne rozdiely predovšetkým dostupnosti internetu, v ktorej zaostáva
predovšetkým Prešovský a Trenþiansky kraj43. V prípade Prešovského kraja, ako ekonomicky najslabšieho
regiónu SR, zohráva významnejšiu rolu v porovnaní s ostatnými regiónmi jeho cenová dostupnosĢ. Z dôvodu
všeobecne nízkej úrovne služieb eGovernmentu a iba obmedzeného rozvoja služieb v samospráve, neexistujú
s výnimkou Bratislavského a Košického kraja výraznejšie rozdiely medzi regiónmi v ponuke elektronických
služieb. Dopyt po elektronických službách kopíruje predovšetkým ekonomickú výkonnosĢ a penetráciu internetu,
v regiónoch je preto najsilnejší hlavne v Bratislavskom, Košickom a Trnavskom kraji. Podmienkou poskytovania
kvalitnejších a dostupnejších služieb všetkým používateĐom v mestách a obciach je nielen efektívna
elektronizácia služieb poskytovaných samosprávou, ale predovšetkým þo najrýchlejšie zefektívnenie služieb
poskytovaných verejnou správou na centrálnej úrovni.
NakoĐko stratégia OPIS v oblasti elektronizácie verejnej správy a jej implementácia je postavená na komplexnej
analýze služieb a infraštruktúry, bude na analytickú þasĢ OPIS nadväzovaĢ štúdia uskutoþniteĐnosti, ktorá bude
detailne analyzovaĢ všetky komponenty eGovernmentu na centrálnej aj regionálnej úrovni urþených pre niekoĐko
tisíc inštitúcií verejnej správy. Jej výstupom bude hlavne koncepcia eGovernmentu a stratégia jeho rozvoja na
detailnej úrovni. Štúdia uskutoþniteĐnosti bude tvoriĢ súþasĢ štruktúry programovacích dokumentov OPIS a bude
okrem iného obsahovaĢ detailnú špecifikáciu kĐúþových projektov a jednotlivých komponentov. Dnes existuje iba
analýza na globálnej úrovni, ktorej výsledky sú zachytené vo vyššie uvedených þastiach.
3.3 Analýza v oblasti pamäĢových a fondových inštitúcií
Medzi pamäĢové a fondové inštitúcie patria archívy, knižnice, múzeá, galérie,
pracoviská na ochranu pamiatkového fondu, špecializované odborné ústavy
(ako napr. Ústav pamäti národa), špecializované odborné pracoviská v
oblasti kultúry, vysoké školy, SAV, organizácie pre správu a ochranu
autorských práv a organizácie na ochranu duševného a priemyselného
vlastníctva. Zaoberajú sa uchovávaním, ochranou a sprístupĖovaním
spoloþenského poznania, poznatkov o kultúrnom dediþstve, umení a kultúre,
jedineþných informácií a predmetov odbornej a laickej verejnosti. PamäĢové
a fondové inštitúcie zohrávajú nezameniteĐnú úlohu pri sprostredkovaní poznatkov pre výchovno-vzdelávací
proces, pre obþanov, podnikateĐský sektor, verejnú správu a výskumno-vývojové pracoviská.
Ktoré môžme rozdeliĢ na primárne procesy (ktoré majú priamu väzbu na externého používateĐa), podporné procesy (majú väzbu na interného
používateĐa) a riadiace procesy (majú priamu väzbu na interného používateĐa a kvalitu primárnych a podporných procesov)
42 Územná samospráva pozostáva z: Miestnej územnej samosprávy - obce a mestá, Regionálnej územnej samosprávy - vyššie územné celky ktorými sú
samosprávne kraje
43 Na základe údajov ŠÚ SR a MDVRR SR, podrobnejšie informácie sú uvedené v prílohe 7
41
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 17 z 113
Ochrana kultúrneho dediþstva je inštitucionálne zabezpeþená komplexnou sieĢou národných, regionálnych a
miestnych pamäĢových a fondových inštitúcií, priþom rozhodujúcu úlohu v tomto procese zabezpeþujú národné
kultúrne inštitúcie ako napríklad Slovenská národná knižnica, Slovenské národné múzeum, Slovenská národná
galéria, Slovenský národný archív, štátne archívy, Pamiatkový úrad SR a Národné osvetové centrum, ako aj
špecializované odborné a vedecké pamäĢové a fondové inštitúcie. Problematika regionálnych pamäĢových
a fondových inštitúcií najmä samosprávou zriadené knižnice, múzeá, galérie, je komplementárne riešená
prostredníctvom Regionálneho operaþného programu, ako opatrenie prioritnej osi zameranej na posilnenie
kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúry turizmu.
Legislatívny rámec ochrany kultúrneho dediþstva je vytvorený nasledovnými základnými právnymi normami:
x Uznesenie þ.91/2001 k Deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dediþstva
x Zákon Národnej rady Slovenskej republiky þ. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov
múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov
x Zákon Národnej rady Slovenskej republiky þ. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších
predpisov
x Zákon Národnej rady Slovenskej republiky þ. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona SNR þ.
27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov
x Zákon NR SR þ. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov
Pod poznatkami v kontexte pamäĢových a fondových inštitúcií môžeme rozumieĢ hmotné, nehmotné, hnuteĐné
a nehnuteĐné hodnoty spravované pamäĢovými a fondovými inštitúciami, zbierkové predmety a obrazom,
zvukom, písmom, tlaþou alebo ináþ zaznamenané informácie, ktoré zhromažćujú, uchovávajú a spracúvajú.
PamäĢové a fondové inštitúcie pracujú s poznatkami v nasledovnom reĢazci: získavanie poznatkov
spracovanie poznatkovsystém ochrany poznatkovprezentáciasprístupĖovanie poznatkovćalšie
spracovanie a využitie poznatkov. Predpokladom rozvoja pamäĢových a fondových inštitúcií a úloh v oblasti
digitalizácie, uchovávania a sprístupĖovania poznatkov je kvalitná technická infraštruktúra (budovy, priestory,
pracoviská, technológie) týchto inštitúcií, ktorá bezprostredne súvisí so spracovaním a ochranou poznatkov. V
súþasnosti možno konštatovaĢ, že väþšina pamäĢových a fondových inštitúcií má nevyhovujúce podmienky na
správu a ochranu poznatkov, kvôli þomu boli založené. Majú len minimálne prostriedky a technológie na
digitalizáciu a archiváciu digitálneho obsahu. Na dokumentáciu nepriaznivého stavu je možné uviesĢ pár
príkladov. Sídelná budova Slovenskej národnej knižnice bola dimenzovaná na uloženie 2,5 milióna knižniþných
jednotiek. V súþasnosti ich je v nej uložených viac ako 4 mil. kusov knižných dokumentov. Nevyhovujúci stav
inžinierskych sieti, klimatizácie a energetiky v tejto budove ohrozuje nielen samotný knižniþný fond, ale i možnosti
digitalizácie tohto fondu. Štátna vedecká knižnica v Prešove pôsobí v ôsmich rôznych budovách v meste a okolí.
Hlavná budova tejto knižnice je lokalizovaná v nevyhovujúcich priestoroch, ktorá je rovnako ako i ostatné
využívané budovy v zlom stavebno-technickom stave, þo znemožĖuje jej riadne uplatnenie v univerzitnom meste
a druhom najvýznamnejšom inovaþnom póle rastu na východnom Slovensku, ktorým mesto Prešov je. Množstvo
iných pracovísk pamäĢových a fondových inštitúcií je v nevyhovujúcom stave.. Skladovacie kapacity štátnych
archívov sú takmer vyþerpané, spolu majú voĐnú kapacitu iba 12, 7 bkm; 18 z nich už nemá ani jeden voĐný
bežný meter. Prezentácia a interpretácia poznatkov získaných ich systematickým zhromažćovaním a dlhodobým
uchovávaním týmito inštitúciami je veĐmi limitovaná. Viac ako 95% všetkých zhromaždených dokumentov a
poznatkov týchto inštitúcií sa nachádza v depozitoch bez možnosti ich sprístupnenia verejnosti, þi už vo fyzickej
alebo digitálnej podobe.
Výrobou vysokokvalitných digitálnych obrazov dostupných elektronicky sa redukuje opotrebovanie krehkých a
Đahko poškoditeĐných dokumentov a predmetov. Digitalizácia môže pomôcĢ pri uchovávaní vzácnych materiálov
a pri manipulácii s nimi napríklad cez digitálne pracovné katalógy a evidencie a pod. CieĐom digitalizácie sú lepšie
služby kultúrnych, informaþných a vzdelávacích entít a nie náhrada originálov. Digitálne súbory sú nestále. Slúžia
na zvýšenie prístupu k zbierkam. PokiaĐ nie sú spoĐahlivo vyriešené technické otázky dlhodobého archivovania
digitálnych materiálov, treba zabezpeþiĢ, aby bolo zabezpeþené ich udržiavanie a pravidelne prevádzanie do
nových formátov. Digitálne kópie nemôžu byĢ náhradou originálu. O originálne dokumenty a artefakty je potrebné
staraĢ sa aj po digitalizácii.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 18 z 113
Digitalizáciou zbierok môžu inštitúcie v oblasti kultúrneho dediþstva sprístupniĢ informácie, ktoré boli predtým
dostupné len vybranej skupine odborníkov. Výhody sprístupnenia zbierok digitalizáciou sú:
1. Digitálne zbierky môže ktokoĐvek, kedykoĐvek prehĐadávaĢ rýchlo, nezávisle a komplexne z akéhokoĐvek
miesta cez poþítaþovú sieĢ;
2. Ušetrí sa þas zamestnancov zodpovedaním najþastejšie kladených otázok na webe;
3. Digitálne obrazy sa elektronicky môžu vylepšovaĢ tak, aby sa dali prezeraĢ a mohli byĢ lepšie zobrazené a
þitateĐné;
4. Digitalizácia zvyšuje využívanie zbierok;
5. Digitalizácia napomáha vzdelávaniu a bádaniu tak, že digitálne materiály ako aj vzácne a Ģažko dostupné
digitalizované materiály sú použiteĐné v školách priamo vo vzdelávacom procese;
6. Digitalizácia spojená s OCR umožĖuje uskutoþĖovaĢ fulltextové vyhĐadávanie (napr. historické noviny a
þasopisy, projekt digitalizácie diplomových prác, dizertácií, vedeckých odborných správ a pod.);
7. Digitalizácia umožĖuje poþúvaĢ/prezeraĢ zdigitalizované zvukové nahrávky a videozáznamy;
8. Digitalizáciou a vylepšením kvality sa sprístupní obsah záznamov na nosiþoch, ktoré nie sú
prezerateĐné/prehrávateĐné pomocou bežných zariadení (mikrofilmy, negatívy atć.);
9. Digitalizácia umožĖuje kvalitnejšiu intelektuálnu kontrolu cez tvorbu nových vyhĐadávacích pomôcok, väzieb
na bibliografické záznamy a vývoj indexov (registrov) a iných nástrojov;
10. Digitalizácia umožĖuje lepšie a obohatené využívanie materiálov cez široký prieskum, cez manipulácie s
obrazmi a textom a skúmanie digitálnych obrazov v nových kontextoch;
11. Digitalizáciou je možné dosiahnuĢ kvalitnejšie využívanie zbierok cez zlepšenú kvalitu obrazu (napríklad
zlepšená þitateĐnosĢ vyblednutých alebo poškvrnených dokumentov);
12. Digitalizácia umožĖuje vytváraĢ "virtuálne zbierky" na základe flexibilnej integrácie a syntézy rozliþných
formátov alebo obsahovo þi tematicky súvisiacich materiálov nachádzajúcich sa na rôznych miestach
13. Sprístupnenie pamäĢových a knižniþných fondov špecializovaných odborných pracovísk a inštitúcií
14. Digitalizácia zameraná na sprístupnenie fondov hmotnej dokumentácie pre vybudovanie virtuálneho múzea
(napr. paleontologické vzorky, výnimoþné entity životného prostredia a pod.)
15. Archivácia dokumentov v textových formátoch (txt, rtf, doc, html, pdf) a digitalizácia spojená s OCR umožnia
využívaĢ zbierkové fondy aj používateĐom so zdravotným postihnutím a seniorom priamo, pomocou
asistenþných technológií alebo konverziou do pre nich vnímateĐných formátov (tlaþ Braillovým písmom, tlaþ
zväþšeným písmom, prevod textu na reþ)
V SR bolo v roku 2005 takmer 6 000 knižníc, z toho okolo 2956 školských, 38 akademických, 2 615 verejných,
12 vedeckých a 358 špeciálnych. V rámci siete verejných, vedeckých a špeciálnych knižníc je veĐmi slabo
zastúpená informatizácia a internetizácia knižníc, kećže z ich celkového poþtu 2985 bolo v roku 2005 v rámci SR
prístupných iba 606 poþítaþov s pripojením na internet pre verejnosĢ. Internetizované sú predovšetkým
akademické a vedecké knižnice, avšak len veĐmi malá þasĢ ostatných (verejných, špeciálnych a
školských) knižníc. Stav informatizácie kultúry je vo všeobecnosti nedostatoþný. V oblasti kultúry vzniklo niekoĐko
nosných informaþných systémov ako napr. KIS3G, CEMUZ, AISPF, CEDVU a ćalšie. Ich komplexnejšie využitia
však vyžaduje komplexnú koordináciu procesov v oblasti štandardizácie, interoperability heterogénnych
systémom a digitalizácie. Na zlepšenie koordinácie týchto procesov vznikla na zaþiatku roka 2006 na pôde MK
SR Rada ministra kultúry pre informatizáciu kultúry, na ktorej bol prerokovaný a schválený aj strategický rámec
informatizácie kultúry, ako rámcový východiskový popis ćalšieho smerovania rozvoja informatizácie v oblasti
kultúry.
NakoĐko stratégia v oblasti pamäĢových a fondových inštitúcií a jej implementácia je postavená na komplexnej
analýze dostupného obsahu, služieb a infraštruktúry pamäĢových a fondových inštitúcií, bude na analytickú þasĢ
OPIS nadväzovaĢ štúdia uskutoþniteĐnosti, ktorá bude detailne analyzovaĢ podmienky efektívnej realizácie
projektov v tejto oblasti. Jej hlavným výstupom budú identifikované informaþné zdroje, ktoré budú predmetom
digitalizácie a navrhnuté efektívne modely ich sprístupĖovania. Štúdia uskutoþniteĐnosti bude tvoriĢ súþasĢ
štruktúry programovacích dokumentov OPIS a bude musieĢ byĢ ešte pred implementáciou programu, resp.
kĐúþových projektov dopracovaná, pretože dnes existuje iba analýza na globálnej úrovni, ktorej výsledky sú
zachytené vyššie.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 19 z 113
3.4 Analýza v oblasti prístupnosti k
širokopásmovému internetu
Širokopásmový prístup44 je potrebné chápaĢ ako technologickú
platformu, na ktorej je možné budovaĢ a prevádzkovaĢ také
služby, ktoré by inak nebolo možné, þi nemalo zmysel rozvíjaĢ.
Na širokopásmový prístup je teda nutné pozeraĢ ako na
prostriedok, ktorý otvára nové možnosti prístupu (cez poþítaþ,
telefón, televízor, kiosk, þipovú kartu a pod.) k poskytovaným
zdrojom a službám (dátovým, hlasovým a obrazovým).
Prístupu, ktorý koncových používateĐov neobmedzuje v þase, druhu, obsahu, rozsahu a kvalite požadovanej služby v
celom reĢazci medzi nim a poskytovateĐom.
Internetová konektivita je v SR plne liberalizovaná komodita. Telekomunikaþný úrad SR je národným regulátorom
a cenovým orgánom45 v oblasti elektronických komunikácií. Sleduje dodržiavanie podmienok nákladovej
orientácie cien prístupu, transparentnosti prístupu, nediskriminácie. Úrad urþuje relevantné trhy v oblasti
elektronických komunikácií na základe Európskou komisiou odporúþaného zoznamu relevantných trhov. Úrad
najmenej raz za dva roky analyzuje relevantné trhy a identifikované významné podniky s cieĐom zistiĢ, þi na
relevantnom trhu je efektívna súĢaž a þi nápravné opatrenia podĐa osobitných predpisov alebo právne záväzných
aktov ES v oblasti súĢažného práva pri poskytovaní sietí a služieb sú dostatoþné na jej zabezpeþenie. TÚ SR
analyzuje dodržiavanie podmienok nákladovej orientácie cien prístupu, transparentnosti prístupu, nediskriminácie
prístupu a v odôvodnených prípadoch prístup k urþitým sieĢovým prostriedkom v súlade s regulaþným rámcom
EÚ.
Telekomunikaþný úrad SR má nezastupiteĐnú úlohu v oblasti regulácie telekomunikaþných þinností. Jeho prínos
pre štát a v koneþnom dôsledku i pre obþanov je:
a) finanþný - na základe úhrad za povolenia a licencie, ako aj zo sankcií za nedodržiavanie pravidiel
na telekomunikaþnom trhu v súlade s právnymi normami a usmerneniami EÚ a SR
b) rozhodovací – svojimi rozhodnutiami utvára podmienky na vznik a udržanie konkurenþného prostredia na trhu
elektronických komunikácií. Tieto þinnosti vytvárajú tlak na telekomunikaþné podniky, ktorého výsledkom sú
kvalitnejšie služby pre obþanov za konkurenþné ceny,
c) represívny – vykonáva štátny dohĐad. V prípade, že zistí porušenie zákona, ukladá sankcie, þím napr.
zabraĖuje podnikaniu bez príslušného oprávnenia a znižuje finanþné úniky pri neplatení úhrad za povolenia
a licencie,
d) nápravný – nariaćuje odstránenia zistených nedostatkov a upustenie od þinností, ktoré sú v rozpore so
zákonom,
e) ochranný – vykonáva ochranu proti rušeniu rozhlasu, televízie a rádiových sietí a vykonáva mimosúdne
riešenie sporov.
Na základe analýzy relevantných trhov, realizovanej v roku 2006 TÚ SR vydal rozhodnutie, že Slovak Telekom je
významným podnikom na trhu. Trhový podiel spoloþnosti Slovak Telekom, vyjadrený prostredníctvom poþtu
koncových úþastníkov využívajúcich širokopásmový prístup, dosiahol ku koncu 2006 úroveĖ viac ako 80%. TÚ
SR deklaruje, že v horizonte nasledujúcich dvoch rokov sa neoþakáva výrazný pokles jeho trhového podielu.
Z tohto dôvodu uložil TÚ SR dominantnému poskytovateĐovi povinnosti (vrátane cenovej kalkulácie), ktorými
podporuje vytvorenie konkurenþného prostredia a efektívnej súĢaže na trhu poskytovateĐov širokopásmového
prístupu.
44
Kritéria širokopásmového prístupu sa v þase menia smerom k neustálemu zvyšovaniu rýchlosti. V podmienkach SR bol definovaný nasledovne: trvalý a
nepretržitý prístup, rýchlosĢ prenosu k užívateĐovi > 512kbit/s (zostupný smer-downstream, rýchlosĢ prenosu od užívateĐa > 256kbit/s (vzostupný smerupstream).
45
Vyplývajúciou zo zákona þ. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Za svoju þinnosĢ sa podĐa štatútu úrad zodpovedá Národnej rade SR.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 20 z 113
Národná prenosová sieĢ zabezpeþuje prepojenie z miesta odberu konektivity do konkrétneho mesta, v ktorom je
používateĐ umiestnený. Jej kapacita je v SR dostatoþná, þi už na strane dominantného operátora, alebo u
alternatívnych operátorov. V priebehu posledných rokov vznikli viaceré optické siete nezávislé na sieti
dominantného Slovak Telekom-u, ktoré vytvorili konkurenþnú ponuku na trhu medzimestských prenosových
okruhov. VzhĐadom na túto konkurenciu dochádza na trasách do väþších miest k výraznej cenovej konkurencii a
tým aj k poklesu cien. K národnej prenosovej sieti patria tiež chrbticové optické siete, v ktorých štát vlastní
väþšinový podiel46 a do ktorých boli v minulosti vložené rozsiahle verejné investície. Spomínané chrbticové
optické siete však len v minimálnom rozsahu pokrývajú oblasti, kde ešte nepôsobia so svojim optickými sieĢami
komerþní operátori. Kvalitu konkurenþného prostredia by mohlo zvýšiĢ, ak budú využívané komerþne. Ich
dobudovanie by však malo byĢ realizované prostredníctvom štandardných trhových nástrojov (predaj,
dobudovanie navýšením imania, úverom a pod.) a nie prostredníctvom OPIS.
Prístupová sieĢ zabezpeþuje spojenie medzi ústredĖou resp. prístupovým bodom operátora a konkrétnou
lokalitou umiestnenia zákazníka v rámci mesta þi aglomerácie, t.j. o priame privedenie požadovanej služby až do
miestnosti urþenej používateĐom, tzv. posledná míĐa. Práve v tejto oblasti spoþíva hlavný problém pri rozširovaní
vysokorýchlostného internetu. Tento komponent tvorí hlavnú þasĢ nákladov na širokopásmové pripojenie
a v nasledujúcom období bude poskytovaĢ dostatoþný priestor na znižovanie nákladov. Výstavba alternatívnej
infraštruktúry (paralelnej s úþastníckymi vedeniami dominantného operátora) prebieha pomaly vzhĐadom na
obrovské množstvo lokalít, ktoré je potrebné pokryĢ a vysoké náklady na výstavbu47 (navyše niektoré z
používaných technológií nedokážu svojimi vlastnosĢami v plnom rozsahu konkurovaĢ širokopásmovému internetu
poskytovaného na báze DSL (napríklad bezdrôtové siete majú obmedzenú prenosovú kapacitu, tie, ktoré
využívajú frekvencie podĐa všeobecného povolenia, sú navyše kvalitatívne ohrozované rušením z inej
prevádzky).
Telekomunikaþný trh SR napreduje vćaka technologickému rozvoju v oblasti IKT veĐkými krokmi. Stále však nepriniesol
rýchlu internetizáciu porovnateĐnú s vyspelými krajinami EÚ. Nepriniesol ale ani úroveĖ, porovnateĐnú s rýchlo
napredujúcimi pobaltskými krajinami (Estónsko, Litva). PriepasĢ v úrovni penetrácie širokopásmového pripojenia
domácností je dobre viditeĐná v porovnaní s krajinami s podobnou, alebo menšou hustotou osídlenia ako má Slovensko.
Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou hustotou pripojení k širokopásmovému internetu na km2 a preto , napriek
dynamickému nárastu pripojení v posledných rokoch, patrí Slovensko dlhodobo medzi najzaostalejšie krajiny Európy.
Najmä Železniþné telekomunikácie ŽSR, Slovenská elektrizaþná prenosová sústava a Národná diaĐniþná spoloþnosĢ, Slovenský plynárenský priemysel,
Transpetrol.
47 Pri pozemných vedeniach ukladanie káblov vrátane potrebných stavebných a rozkopávkových oprávnení a riešenia majetkových vzĢahov, rozvody v
rámci budov, pri bezdrôtových spojoch nevyhnutnosĢ budovania veĐkého množstva bázových staníc, najmä pri technológiách vyžadujúcich priamu
viditeĐnosĢ medzi bázovou stanicou a koncovou stanicou),
46
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 21 z 113
DostupnosĢ širokopásmového internetu je veĐmi nízka predovšetkým v hornatých þastiach SR, v ktorých je
konektivita obmedzená na prenosové trasy chrbticových sietí v údoliach riek a vidieckych sídlach s nízkou
hustotou obyvateĐstva. Dlhé prenosové trasy vzdialených vidieckych oblastí spôsobujú v porovnaní s krátkymi
trasami v mestských sídlach rozdiely vo fyzickej dostupnosti, alebo v nákladoch za pripojenie. Na základe
výsledkov analýzy48 boli identifikované územia Slovenskej republiky, ktoré nie sú dostatoþne pokryté prenosovou
kapacitou ani z hĐadiska súþasných a ešte menej budúcich potrieb. Je to zrejmé predovšetkým na úrovni, ktorá
zabezpeþuje posledné úseky pripojenia koncových používateĐov k prístupovej sieti (riešenie poslednej míle).
Nepokryté sú väþšinou oblasti s nízkou hustotou obyvateĐstva a koncentráciou priemyslu, teda oblasti, ktoré sú
pre komerþných poskytovateĐov neatraktívne. V súþasnosti súkromné spoloþnosti investujú hlavne do budovania
IKI v takých oblastiach, kde je sústredené obyvateĐstvo a hospodárska þinnosĢ, teda v oblastiach s vysokým
potenciálom budúcich koncových používateĐov. V málo atraktívnych územiach sú preto všetky technické riešenia
jednotlivých úrovní informaþno-komunikaþnej infraštruktúry kompromisom medzi kvalitou riešenia a nákladmi na
toto riešenie.
Obr. 5 Penetrácia internetu, Zdroj: štatistický úrad SR
PodĐa prieskumu ŠÚ SR za referenþné obdobie prvý štvrĢrok 2006 k zisĢovaniu o informaþných a
komunikaþných technológiách v domácnostiach možno konštatovaĢ, že ku koncu roka bolo aktívnych takmer 450
tisíc pripojení k internetu (27% domácností). Najviac ich má Bratislavský kraj 34% a Košický 32%. Uvedené je
spôsobené najmä tým, že v oboch krajoch sa nachádzajú veĐké sídelné centrá Bratislava a Košice. V periférnych
a vidieckych oblastiach je penetrácia hlboko pod ich úrovĖou. Existuje predpoklad, že bez možnosti
širokopásmového pripojenia je dnes viac ako 605 tisíc domácností, teda viac ako 1,6 milióna obyvateĐov. Ak
zohĐadníme iba internetovú populáciu49 je to asi 1 milión obyvateĐov, ktorým chýba možnosĢ širokopásmového
pripojenia. Stredné hodnoty v podmienkach SR v tomto ukazovateli dosahujú Trnavský kraj 29% a Žilinský kraj
48
49
Zabezpeþenie informaþno-komunikaþnej infraštruktúry na rozvoj služieb informaþnej spoloþnosti, Závereþná správa projektu þ. 127/2004
ObyvateĐstvo v produktívnom veku 15-59 roþní muži, 15-54 roþné ženy.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 22 z 113
27% a Prešovský kraj 24%. Najnižšie hodnoty sú vykazované podĐa toho prieskumu v Trenþianskom kraji 20% a
Banskobystrickom kraji 21%. Vysoká úroveĖ pripojenia široko pásmového internetu v niektorých krajoch ako je
Košický alebo Žilinský kraj dnes závisí od káblového a UMTS pripojenia, najmä v strediskách osídlenia ako je
mesto Košice a Žilina, Martin. Napr. v Košickom kraji je pripojených na tento typ 41 tisíc domácností. Na druhej
stane v Trenþianskom kraji len 1,4 tisíc.
Tab. 1 štatistika širokopásmového pripojenia
Kraj
Banská Bystrica
Bratislava
Košice
Nitra
Prešov
Trenþín
Trnava
Žilina
spolu
ObyvateĐstvo bez možnosti
širokopásmového pripojenia v tis.
220
38
290
270
305
150
148
200
1 621
Domácnosti bez možnosti
širokopásmového pripojenia v tis.
90
15
100
110
100
60
60
70
605
Poþet obcí bez možnosti
širokopásmového pripojenia
450
35
400
290
590
200
170
240
2 375
Zdroj: Slovak Telekom, 2007
Z hĐadiska dostupnosti zariadenia pre prístup na internet je najviac používaný osobný poþítaþ. Napr. v
Bratislavskom kraji ho používa 29% domácností, v Košickom kraji 27% . Cez osobný poþítaþ využíva internet v
SR necelé 4% domácností. Z regionálneho hĐadiska je najvyššie percento v Bratislavskom kraji ,kde takmer 6%
domácností využíva tento spôsob a Žilinský kraj 5%. Najnižšia úroveĖ je v Trnavskom, Trenþianskom a
Nitrianskom kraji, kde úroveĖ nedosahuje 3% pripojenia na internet cez osobný poþítaþ.
Z hĐadiska spôsobu pripojenia na internet najviac sú domácnosti pripojené cez modem (prístup cez štandardnú
telefónnu prípojku alebo ISDN). Takto je pripojených 12% domácností v SR. Najvyššie hodnoty majú Bratislavský
kraj 16% a Trnavský kraj 16%. Prípojku na širokopásmový internet má 12% domácností v SR (káblové pripojenie,
UMTS, DSL). Z regionálneho aspektu najvyššie hodnoty sú dosahované za širokopásmové pripojenie v
Košickom kraji ,kde na širokopásmový internet je pripojených 19% domácností; nasledujú Bratislavský kraj 14% a
Žilinský kraj 13%. Z hĐadiska širokopásmového internetu najnižšie hodnoty sú vykazované z prieskumu v
Trenþianskom kraji 6%; Prešovskom kraji 8%, Trnavskom kraji 10% a Nitrianskom kraji 10%.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 23 z 113
Zvýšenie penetrácie širokopásmového pripojenia je okrem technických a technologických faktorov,
ovplyvĖujúcich cenu pripojenia, ovplyvnený ponukou služieb. Hlavnou príþinou nízkej penetrácie
širokopásmového pripojenia je nedostatoþný užitoþný obsah a nízka kúpyschopnosĢ þasti internetovej populácie,
ktorá neumožĖuje všetkým obyvateĐom pri danej cenovej hladine telekomunikaþných služieb, využitie internetu
bez obmedzenia bežnej spotreby. Na strane ponuky dnes chýba kvalitný a dostupný digitálny obsah v slovenþine,
za ktorý by boli používatelia ochotní platiĢ. Tento stav súvisí predovšetkým s technologickou a procesnou
nepripravenosĢou verejnej správy zavádzaĢ masívnejšie služby eGovernmentu, alebo sprístupĖovaĢ užitoþný
obsah. Ćalším faktom ovplyvĖujúcim dopyt po širokopásmovom pripojení je sociálna štruktúra používateĐov.
Napriek relatívne vysokému podielu internetovej populácie Slovenska v porovnaní s priemerom EU-15, najmä vo
vekovej hranici 16-54 rokov, existujú výraznejšie rozdiely medzi intenzitou využívania IKT medzi jednotlivými
sociálnymi skupinami. v porovnaní s priemerom EÚ-15. Z hĐadiska intenzity využívania IKT patrí Slovensko ku
krajinám, v ktorých je úroveĖ zruþností používateĐov relatívne nízka. Kým v krajinách EÚ-15 ovláda 5 zo 6
základných IKT zruþností50 24 % používateĐov, tak v SR je to iba 19%51. Z pohĐadu intenzity využívania IKT sa
nožnice roztvárajú medzi používateĐmi s vyšším vzdelaním a nižším vekom a používateĐmi s nižším vzdelaním
a vyšším vekom. Vývoj na Slovensku v tomto ohĐade nie je niþím prekvapivý a kopíruje celosvetový trend.
Z územného hĐadiska sú faktorom ovplyvĖujúcim penetráciu širokopásmového pripojenia geografické špecifiká
územia a s nimi súvisiace rozdielne náklady na sieĢovú infraštruktúru v regiónoch. DostupnosĢ širokopásmového
internetu je preto veĐmi nízka predovšetkým v hornatých þastiach SR, v ktorých je konektivita obmedzená na
prenosové trasy chrbticových sietí, v údoliach riek a vidieckych sídlach s nízkou hustotou obyvateĐstva. Dlhé
prenosové trasy vzdialených vidieckych oblastí spôsobujú v porovnaní s krátkymi trasami v mestských sídlach
rozdiely vo fyzickej dostupnosti, alebo aj v nákladoch za pripojenie.
V rámci akþného plánu programu Minerva a na základe Národnej stratégie pre širokopásmový prístup, ktorý
konštatuje dobrú situáciu v oblasti chrbticových sietí a za problematické považuje oblasti prístupových sietí, je
realizovaný program dotovaného internetu. Hoci sa penetrácia širokopásmového prístupu v SR od prijatia
širokopásmovej stratégie takmer zdvojnásobila, SR stále patrí v Európskej únii ku krajinám s najnižším poþtom
širokopásmových pripojení. Je preto potrebné ešte zvýšiĢ súþasné tempo rastu širokopásmových pripojení, a to
najmä s prispením subjektov pôsobiacich na trhu elektronických komunikácií a tam, kde to nie je možné aj
s prispením prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ.
NakoĐko stratégia v oblasti širokopásmového prístupu a jej implementácia je postavená na komplexnej analýze,
na analytickú þasĢ OPIS nadviazala štúdia uskutoþniteĐnosti, ktorá analyzovala podmienky efektívnej realizácie
projektov v tejto oblasti. Jej hlavným výstupom sú identifikované obce a odporúþané optimálne technológie
pripojenia a obchodné modely ich prevádzky, identifikované v rámci štúdie uskutoþniteĐnosti. Štúdia
uskutoþniteĐnosti tak tvorí súþasĢ štruktúry programovacích dokumentov OPIS a bude musieĢ byĢ ešte pred
implementáciou programu, resp. kĐúþových projektov dopracovaná.
3.5 Výsledky realizácie programového obdobia 2004 – 2006
Na základe posledných dostupných údajov o stave implementácie Operaþného programu Základná
Infraštruktúra, v rámci ktorého sa implementujú projekty informatizácie verejnej správy, nebola doposiaĐ
ukonþená realizácia ani jedného projektu kofinancovaného zo zdrojov ŠF v programovom období 2004-2006.
1.: užívatelia využívajúcich myš na spustenie programov ako browser alebo word, 2.: úžívatelia ovládajúci kopírovanie a presúvanie súborov a prieþinkov,
3.: užívatelia ovládajúci vyberanie/kopírovanie a vkladanie údajov z obrazovky, 4.: užívatelia ovládajúci základne aritmetické vzorce pre prácu s tabuĐkami
a grafmi, 5.: užívatelia ovládajúci komprimovanie súborov, 6.: užívatelia, ktorí naprogramovali poþítaþový program a používajú špecifický programovací
jazyk
51 Najruþnejší sú užívatelia Islandu, kde 42 % používateĐov ovláda 5 zo 6 základných IKT zruþností
50
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 24 z 113
Tab. 2 Stav implementácie ŠF podđa priorít, zdroj: ITMS, stav k 31.3.200752
Operaÿný program Základná infraštruktúra
Opatrenie: 3.2 Budovanie a rozvoj informaÿnej spoloÿnosti pre verejný sektor
90 000 000
80 000 000
70 000 000
60 000 000
50 000 000
Ĝada3
79 800 000
40 000 000
30 000 000
53 472 734
53 092 629
43 796 093
20 000 000
33 777 705
10 000 000
0
5 426 514
kiosky
internet
informatizácia
eLearning
eHealth
eGovernment
knižníc
Alokácia na opatrenie v
období 2004-2006 (EUR)
poþet prijatých žiadostí
o NFP (február 2007)
poþet schválených
žiadostí o NFP (február
2007)
zazmluvnenie
prostriedkov v % (jún
2007)
þerpanie fin. prostriedkov
v % (jún 2007)
13 702 715
143
56
95,51
18,45
Najviac projektov53 (viac ako 60% celkovej alokácie) je realizovaných v Nitrianskom, Košickom
a Banskobystrickom kraji. Najmenej (približne jedna štvrtina v porovnaní s najaktívnejším Nitrianskym krajom),
v Trnavskom kraji. Z hĐadiska štruktúry schválených projektov z hĐadiska veĐkosti a objemu prevládajú projekty
v oblasti eLearningu, realizovaných Ministerstvom školstva v jednotlivých VÚC v celkovej hodnote 79,8 mil. Sk.
Druhou a treĢou najpoþetnejšou skupinou s najväþším objemom zazmluvnených prostriedkov sú rôzne portály,
podporujúce eGovernment na regionálnej úrovni a zavádzanie širokopásmového internetu v obciach, alebo
zariadeniach verejnej správy. Na informatizáciu niektorých knižníc sú schválené projekty v celkovej výške 44 mil.
Sk. Približne za 34 miliónov budú vytvorené nemocniþné informaþné systémy v Levoþi, PiešĢanoch a Trstenej.
Najväþšími projektmi sú:
-
-
projekt Ministerstva školstva SR zameraný na internetizáciu vyuþovacieho procesu na základných
a stredných školách (79,8 mil. SK)
projekt informatizácie knižníc realizovaný Ministerstvom kultúry SR v Banskobystrickom, Košickom
a Nitrianskom kraji (39 mil. Sk)
informaþný systém Úradu pre dohĐad nad zdravotnou starostlivosĢou, realizovaný v
Banskobystrickom, Košickom a Nitrianskom kraji (28,2 mil. Sk).
V programovom období 2004-2006 nie je realizovaný žiadny veĐký54 projekt, ktorý by riešil komplexne rozvoj
eGovernmentu. Nízka alokácia a fakt, že riadenie projektov informatizácie zo zdrojov ŠF je v kompetencii MVRR
Zdroj: ITMS
Zo zdrojov MVRR SR: Stav implementácie ŠF v jednotlivých VÚC podĐa OP a priorít k 31. 3. 2007 (bez TA, národných a nadregionálnych projektov)(zdroj
ITMS), Publikácia: Projekty realizované v rámci OP ZI
54 Nad 50 mil. EUR
52
53
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 25 z 113
SR a nástroje v oblasti informatizácie verejnej správy, uložené zákonom malo MDVRR SR (dnes MF SR)
neumožĖoval ani realizáciu projektov so zásadným vplyvom na zmenu dnešnej nízkej úrovne informatizácie
verejnej správy.
V programovom období 2004-2006 dosahoval podiel výdavkov z ERDF na informatizáciu v krajinách EÚ 7,3%
a v SR iba 0,96%. V programovom období 2007-2013 sa predpokladá, že na informatizáciu spoloþnosti bude
alokovaných v priemere za celú EÚ približne 10% celkových výdavkov zo ŠF55. V dôsledku stratégie definovanej
pre programovacie obdobie je oblasĢ podpory informatizácie objektívne podfinancovaná a SR v porovnaní
s ostatnými krajinami EÚ v tomto ohĐade jednoznaþne zaostáva.
Tab. 3 Podiel výdavkov do informatizácie spoloÿnosti na zdrojoch ŠF v EÚ a SR
Programové obdobie
1994-1999
2000-2006
2007-2013
Podiel výdavkov do informatizácie spoloþnosti na zdrojoch ŠF
Priemer EÚ56
SR
2,0%
0,0%
7,3%
0,96%57
10%
8,0%58
3.6 SWOT analýza
Na základe výsledkov analýzy boli vo väzbe na stratégiu
NSRR identifikované pre všetky prioritné osi a regióny na
obr. 6 Stav kontrahovania OPZI (opatrenie 3.2) k 15.2.2007
úrovni NUTS III nasledujúce silné a slabé stránky,
príležitosti a ohrozenia.59 Napriek tomu, že Bratislavský región sa nenachádza v cieli Konvergencia, oprávnenom
pre OPIS, je uvedený v nasledujúcom popise z toho dôvodu, že vybrané projekty v oblasti elektronizácie
vnútornej a štátnej správy budú realizované v Bratislave, ktorá je hlavným administratívnym centrom SR.
Rovnako projekty digitalizácie obsahu pamäĢových a fondových inštitúcií, jeho archivovanie, sprístupĖovanie a
zlepšenie systémov jeho získavania, spracovania a ochrany budú realizované aj v Bratislave a na území
bratislavského kraja, kećže podstatná þasĢ najhodnotnejšieho kultúrneho dediþstva SR sa tu nachádza.
Financovanie tejto þasti aktivít bude podliehaĢ špeciálnemu režimu definovanému v nariadení EK þ. 448/2004. K
Silné stránky
BA
KE
NR
TN
ƒ Relatívne vysoká penetrácia internetu v podnikoch
ƒ Postupne zavádzané služby eGovernmentu a elektronizácia služieb štátnej
správy a samosprávy
ƒ Dobrá vybavenosĢ a výkonnosĢ technologickej IK infraštruktúry v ÚOŠS
ƒ Široká sieĢ pamäĢových a fondových inštitúcií s dostupnými, rozsiahlymi a
hodnotnými zdrojmi pre kvalitný digitálny obsah a e-služby
ƒ Relatívne vysoká penetrácia širokopásmového pripojenia v centrách osídlenia
U
U
BB
U
U
U
U
U U
U
TT
U
U U
U U
U
U
U
U
U U U
U U U
U
U
U
U
U
U
Slabé stránky
BA
BB
KE
NR
TN
PO
ZA
ƒ Dostupné iba dve zo základných (on line transakþných) služieb eGovernmentu,
nízka efektivita ostatných elektronizovaných služieb verejnej správy pre obþanov,
podnikateĐov a verejnú správu, ktoré väþšinou iba kopírujú papierové služby
a v koneþnom dôsledku prinášajú obþanom a podnikateĐom veĐmi malý úžitok
ƒ Prevládajúca tradiþná, papierová verejná správa, ktorá je síce relatívne dobre
informatizovaná, avšak IKT nedosahujú ani zćaleka požadované parametre
U U
U
U
U U U
U
U U
U
U
U U U
U
TT
PO
ZA
Zdroj: Závereþná správa z tematickej evaluácie v oblasti informaþnej spoloþnosti,
http://europa.eu.int/comm/regional_policy/sources/docgener/evaluation/doc/information_society.pdf
56 Zdroj: Final Report for the Thematic Evaluation of the Information Society,
http://europa.eu.int/comm/regional_policy/sources/docgener/evaluation/doc/information_society.pdf
57 Zdroj: www.strukturalnefondy.sk
58 Zdroj: aktualizácia NSRR SR, schválená vládou SR na 14. mimoriadnej schôdzi
59 Silné stránky ( Strenghts) – interné / vnútorné atribúty / vlastnosti, ktoré pomáhajú k dosiahnutiu cieĐa
Slabé stránky (Weaknesses) - interné / vnútorné atribúty / vlastnosti, ktoré sĢažujú dosiahnutie cieĐa
Príležitosti (Opportunities) – externé podmienky, ktoré môžu dopomôcĢ k dosiahnutiu cieĐa
Ohrozenia (Threats) – externé podmienky, ktoré môžu sĢažiĢ dosiahnutie cieĐa
55
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 26 z 113
efektívnosti a bezpeþnosti, informaþné systémy medzi sebou on-line
nekomunikujú a fungujú autonómne
ƒ VeĐký poþet obcí bez možnosti širokopásmového prístupu
ƒ Nízka penetrácia internetu v obecných úradoch
ƒ Nedostupný kvalitný digitálny obsah, dátové fondy nie sú použiteĐné na právne
úkony
U
U
U U
U
U
U
U
U
U
U
U
U
U U U
U
U
U
Príležitosti
BA
ƒ Vysoký hospodársky rast a relatívne vysoké výdavky na IKT vo vzĢahu k HDP
ƒ Vybudovaná chrbticová sieĢ s dostatoþnou kapacitou na väþšine územia SR
ƒ Zrovnoprávnenie papierovej a elektronickej komunikácie medzi verejnou správou,
obþanmi a podnikateĐmi a zrušenie princípu miestnej kompetencie pri vydávaní
dokumentov a poskytovaní služieb verejnou správou vhodnou úpravou právneho
rámca
ƒ SkvalitĖovanie regulaþných nástrojov na telekomunikaþnom trhu a rozvoj
efektívnej súĢaže na telekomunikaþnom bude zvyšovaĢ možnosĢ dostupného
pripojenia
ƒ Zvyšovanie digitálnej gramotnosti a zruþností obyvateĐov a úradníkov
prostredníctvom implementácie OP ZaSI a OP V
BB
KE
NR
TN
PO
ZA
U U
U U
U U
U
U
U
U
U
U
U U U
U U U
U U U
U
U
U
U U
U
U
U U U
U
U U
U
U
U U U
U
Ohrozenia
BA
BB
KE
NR
TN
PO
ZA
ƒ Nedostatoþná kvalita právneho rámca výkonu þinností verejnej správy a rozvoja
ƒ Nezáujem o elektronizáciu niektorých úradov, ich stransparentnenie,
zefektívnenie a centrálne riadenie rozvoja informaþných systémov (z dôvodov
podcenenia významu kvalitných IT nástrojov, nedostatoþnej motivácie inovovaĢ
zabehané procesy, korupcie, tlaku dodávateĐov, a pod.)
ƒ Digital divide, zvyšovanie disparít medzi územiami alebo sociálnymi skupinami vo
využívaní IKT, napr. v dôsledku rozdielov v ekonomickej výkonnosti a úrovni
príjmov medzi jednotlivými regiónmi
ƒ Rozvoj digitálnej kriminality, narúšanie súkromia, výchovy a ochrany osobných
údajov
ƒ Zlý technický stav objektov pamäĢových a fondových inštitúcií môže spôsobiĢ
nenávratné rozsiahle škody na zdrojoch pre digitálny obsah
U U
U U
U
U
U
U
U U U
U U U
U
U
U
U
U
U U U
U
U U
U
U
U U U
U
U
U
U
U U U
U
TT
TT
3.7 Hlavné disparity a faktory rozvoja
Na základe výsledkov analýzy boli o väzbe na stratégiu NSRR identifikované pre všetky prioritné osi a regióny na
úrovni NUTS III nasledujúce kĐúþové disparity a faktory rozvoja. Napriek tomu, že Bratislavský región sa
nenachádza v cieli Konvergencia, oprávnenom pre OPIS, je uvedený v nasledujúcom popise z toho dôvodu, že
vybrané projekty v oblasti elektronizácie vnútornej a štátnej správy budú realizované v Bratislave, ktorá je
hlavným administratívnym centrom SR60. Rovnako projekty digitalizácie obsahu pamäĢových a fondových
inštitúcií, jeho archivovanie, sprístupĖovanie a zlepšenie systémov jeho získavania, spracovania a ochrany budú
realizované aj v Bratislave a na území bratislavského kraja, kećže podstatná þasĢ najhodnotnejšieho kultúrneho
dediþstva SR sa tu nachádza. K
KĐúþové disparity
BA
BB
KE
NR
TN
PO
ZA
1.
U U
U
U
U U U
U
U
U
U
U
U
U
U U
U U
U
U
U
U
U U U
U U U
U
U
Hlavné faktory rozvoja
BA
BB
KE
NR
TN
PO
ZA
ƒ Optimalizácia procesov a zefektívnenie ISVS na jednotlivých úsekoch verejnej
správy, ktoré zintegrujú služby a infraštruktúru VS a bude ponúkaĢ obþanom
U U
U
U
U U U
U
2.
3.
4.
60
Chýbajúce kvalitné služby G2G, G2B, G2P na centrálnej a regionálnej úrovni,
dostupné za rovnakých podmienok pre všetkých používateĐov
Nízka penetrácia internetu v domácnostiach a veĐký poþet obcí bez možnosti
širokopásmového prístupu
Chýbajúci kvalitný digitálny obsah v slovenskom jazyku
Nedostatoþná kompetencia používateĐov IKT
TT
TT
Bližšie informácie sú uvedené v kapitole 4.3.2. územná koncentrácia príspevkov
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 27 z 113
služby na jednom mieste, ktorým môže byĢ internet, alebo klasický kamenný úrad
(1,2,3,4)
ƒ Efektívna súĢaž na trhu telekomunikaþných služieb a podpora budovania
prístupových sietí v obciach bez možnosti širokopásmového pripojenia (2,1)
ƒ Vytváranie užitoþného digitálneho obsahu a jeho sprístupĖovanie cez služby
eGovernmentu (3,1,2)
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
U U
U
U
U U U
U
U U
U
U
U U U
U
Strana 28 z 113
4. STRATÉGIA OPERAýNÉHO PROGRAMU
4.1 Východiská stratégie operaþného programu Informatizácia spoloþnosti
Východiská stratégie Operaþného programu nadväzujú na víziu hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zvyšujú
celkovú konvergenciu ekonomiky SR k priemeru EÚ-15 cestou trvalo udržateĐného rozvoja, ktorý bude postavený
na informatizácii spoloþnosti. Operaþný program sa zameriava na intervencie zvyšujúce celkovú udržateĐnú
konvergenciu SR k EÚ15 v oblasti informaþnej spoloþnosti. Intervencie OP vychádzajú:
-
z analýzy kontextu intervencie a identifikovaných potrieb, uvedených v SWOT analýze
a identifikovaných disparitách a kĐúþových faktoroch rozvoja
-
zo stratégie NSRR, na základe ktorej bude OPIS:
o
nadväzovaĢ na strategický cieĐ SR pre roky 2007-2013, ktorým je „výrazne zvýšiĢ do roku 2013
konkurencieschopnosĢ a výkonnosĢ regiónov a slovenskej ekonomiky pri rešpektovaní trvalo
udržateĐného rozvoja“.
o
rešpektovaĢ tematickú koncentráciu príspevkov definovanú v NSRR, ktorá sa sústrećuje na
intervencie do „inovácií a informatizácie, ktoré prostredníctvom rozvoja technológií
a skvalitĖovania procesov rozvíjajú zdroje ekonomického rastu pre vedomostnú ekonomiku
a zvyšujú kvalitu hospodárskeho rastu postaveného na existujúcich faktoroch“. Stratégia OPIS
tým bude napĎĖaĢ cieĐ „vytvorenie podmienok, stimulujúcich rast konkurencieschopnosti
priemyslu a služieb, postavený na lepšom využívaní existujúcich faktoroch ekonomického rastu
a tvorbe nových, na poznatkoch založených zdrojoch trvalého rastu“.
o
rešpektovaĢ územnú koncentráciu a špecifický prípad informatizácie spoloþnosti, ktorá
charakterom svojich opatrení pokrýva regióny NUTS II cieĐa Konvergencia s výnimkou
zavádzania elektronických služieb, elektronizácie verejnej správy na centrálnej úrovni,
digitalizácie a sprístupĖovania obsahu zo zdrojov národných pamäĢových a fondových inštitúcií,
ktoré budú pokrývaĢ celé územie SR. Intervencie OPIS pred znížením alokácie boli zamerané
na zvyšovanie penetrácie širokopásmového pripojenia v najzaostávajúcejších oblastiach
s nízkym poþtom obyvateĐov. Ich úlohou po realokácii je pripraviĢ podmienky zamerané na
podporu zvyšovania penetrácie širokopásmového pripojenia. Ostatné opatrenia OPIS budú
implementované prioritne v inovaþných a kohéznych póloch rastu.
-
z koherentných strategických dokumentov SR a EÚ (bližšie v kapitole 7)
-
z platného právneho rámca informatizácie v SR61 a EÚ a regulaþného rámca na telekomunikaþnom trhu
-
zo skúseností s implementáciou opatrení zameraných na rozvoj informaþnej spoloþnosti
z predchádzajúceho obdobia (bližšie v kapitole 3.6) a zo skúseností ostatných krajín so zavádzaním
eGovernmentu
-
z konzultácií so zástupcami verejného sektora, samosprávy, podnikateĐského a neziskového sektora pri
uplatĖovaní princípu Partnerstva
-
zo štúdií uskutoþniteĐnosti, ktoré budú súþasĢou programovacích a riadiacich dokumentov OPIS a ich
výstupom bude hlavne detailná špecifikácia projektov pred spustením ich implementácie
4.1.1 Vízia a stratégia NSRR
Ak sa chce SR staĢ prosperujúcou krajinou, dlhodobo atraktívnou pre investovanie a život jej súþasných aj
budúcich obyvateĐov, musí naplno využívaĢ svoje šance na ćalší rozvoj a s tým súvisiace zmeny, ktoré ju priblížia
k najvyspelejším krajinám EÚ. Ak porovnávame SR s najvyspelejšími krajinami, zistíme že zaostáva v mnohých
aspektoch a v rôznom rozsahu. Ak za najvyspelejšie krajiny EÚ môžeme považovaĢ štáty EÚ-15, tak vízia SR sa
zameriava na priblíženie sa k ich životnej úrovni a kvalite hospodárskeho rastu. Preto je vízia hospodárskeho a
sociálneho rozvoja SR formulovaná ako: UdržateĐná celková Konvergencia ekonomiky SR k priemeru EÚ-15
61
Je uvedený v prílohe þ. 6
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 29 z 113
cestou trvalo udržateĐného rozvoja. Stratégiou na dosiahnutie vízie SR je v programovom období 2007-2013
výrazne zvýšiĢ do roku 2013 konkurencieschopnosĢ a výkonnosĢ regiónov, slovenskej ekonomiky
a zamestnanosti pri rešpektovaní trvalo udržateĐného rozvoja.
Stratégia NSRR je postavená na dvoch kĐúþových témach: infraštruktúra
a regionálna dostupnosĢ a vedomostná spoloþnosĢ. Stratégia pre vedomostnú
spoloþnosĢ bude implementovaná prostredníctvom 5 operaþných programov.
OPIS je jedným z nich. Jeho hlavnou úlohou je vyrovnaĢ digitálnu priepasĢ
medzi SR a ostanými vyspelými krajinami EÚ a postaviĢ tým základy pre
dynamický rozvoj vedomostnej ekonomiky. Splnenie tejto úlohy nie je možné
bez úzkej spolupráce medzi všetkými OP v oblasti vedomostnej spoloþnosti.
Z pohĐadu OPIS, ktorý je zameraný na dve hlavné témy eGovernment
a širokopásmový internet, to znamená úzko spolupracovaĢ predovšetkým s OP
ZaSI v oblasti vzdelávania zamestnancov verejnej správy. OP KaHR
(eBusiness, eTourism, informatizácia podnikov), OP V (vzdelávanie v IT), OP
VaV (výskum a vývoj v IT sektore), ktoré sa s OPIS vzájomne ovplyvĖujú,
hlavne nepriamo na úrovni ich širších dopadov.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti predstavuje základný strategický dokument, na základe ktorého
bude v programovom období 2007 - 2013 poskytovaná podpora na informatizáciu spoloþnosti s využitím zdrojov
ŠF. OPIS vytvára rámec pre všetky projekty informatizácie kofinancované zo zdrojov EÚ v programovom období
2007-2013. Jeho zámerom je prostredníctvom investícií do identifikovaných faktorov rozvoja zmierniĢ
identifikované kĐúþové disparity þo najefektívnejším spôsobom. OPIS bude preto podporovaĢ zefektívnenie
skvalitnenie fungovania štátnej správy, samosprávy, sprístupĖovanie a vytváranie digitálneho obsahu zo zdrojov
pamäĢových a fondových inštitúcií. Po znížení alokácie OPIS nebude môcĢ podporovaĢ rozvoj sietí
širokopásmového pripojenia, stimulovaĢ dopyt po Ėom a skvalitĖovaĢ konkurenþné prostredie na
telekomunikaþnom trhu, ktoré povedie k vyššej inklúzii IKT do spoloþenských procesov. OPIS v tejto oblasti
pripraví podmienky potrebné na realizáciu takýchto infraštruktúrnych projektov.
4.1.2 Východiskové strategické dokumenty
Základným predpokladom pri návrhu stratégie pre OPIS boli nadnárodné dokumenty, ktoré prijala EÚ v kontexte
strategického plánovania štrukturálnych fondov EÚ a národná dokumentácia ovplyvĖujúca funkþnosĢ systému
podpory oblasti informatizácie spoloþnosti v rámci Slovenskej republiky. VeĐmi dôležitým krokom na zvýšenie
významu vedomostnej ekonomiky bolo prijatie rámcových a akþných plánov, ktorých ciele je potrebné uskutoþniĢ
s vyhliadkou do roku 2010. FunkþnosĢ podpory programov je možná v prípade, ak je programovanie naþasované
s dostatoþnými rezervami a navrhované opatrenia sú realizovateĐné v zadefinovanom þasovom období.
Strategické dokumenty EÚ
Indikatívne priority Spoloþenstva v oblasti kohéznej politiky na programové obdobie 2007 – 2013 poskytujú
Strategické usmernenia Spoloþenstva. Definujú rámce pre pôsobenie fondov EÚ na európskej úrovni a
umožĖujú þlenským štátom sústrediĢ sa pri navrhovaní najdôležitejších národných priorít v závislosti od svojich
hospodárskych, sociálnych, inštitucionálnych a kultúrnych podmienok tak, aby sa implementovala vhodná
kombinácia politík prepojená medzi prioritami Spoloþenstva na jednej strane a Národným programom reforiem na
strane druhej. S dôrazom na trvalo udržateĐný rast a konkurencieschopnosĢ hospodárstva a berúc v súlad
Lisabonskú stratégiu, strategické dokumenty sa snažia priblížiĢ k cieĐu vízie Európskej únie do roku 2010, ktorá
bola sformulovaná na zasadaní Európskej rady v marci 2000 v Lisabone, a ktorá sa snaží vytvoriĢ z Európskej
únie najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu vedomostne orientovanú ekonomiku v globálnom meradle.
Návrh finanþnej perspektívy 2007 – 2013 predstavuje dôležitý þlánok vymedzujúci štruktúru rozpoþtu EÚ a
záväzného stropu výdavkov a príjmov únie. Návrh pozostáva zo sedemroþného finanþného a rozpoþtového
rámca EÚ a odráža sa v navrhovaných rámcoch finanþných perspektív v jednotlivých þlenských štátoch EÚ pri
plánovaní programového obdobia 2007-2013.
Európska stratégia zamestnanosti sa sústrećuje na vytvorenie “ekonomiky s trvalo udržateĐným rastom,
sprevádzanej kvantitatívnym a kvalitatívnym zlepšením zamestnanosti a väþšou sociálnou kohéziou“. Hlavným
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 30 z 113
stanoveným cieĐom je dosiahnutie úplnej zamestnanosti, priþom k naplneniu tejto vízie sa prikláĖa aj stratégia
OPIS, a to zvyšovaním konkurencieschopnosti podnikov a služieb, þím dochádza k zvyšovaniu dopytu po
kvalifikovaných pracovných silách, ako aj pritiahnutím pozornosti na vedu aj pre mladšiu generáciu, tvoriacu
hybnú silu rozvoja krajiny.
Diskusia o možnostiach a prostriedkoch na dosiahnutie cieĐov vedúcich k investovaniu do výskumu a vývoja sa
zaþala Správou Európskej komisie „Viac výskumu pre Európu: zvýšenie k 3 % HDP“. Správa identifikuje
rozsiahle oblasti politík vedúce k ich mobilizácii koherentným spôsobom a stanovuje v každej oblasti hlavné ciele,
ktorými sa prispeje k zintenzívneniu aktivít už realizovaných v kontexte Lisabonskej stratégie þi prostredníctvom
iných iniciatív. Berúc do úvahy dôležitosĢ a prosperitu výskumu, Európska komisia publikovala správu
„InvestovaĢ do výskumu: Akþný plán pre Európu“, prostredníctvom ktorej vytýþila štyri skupiny akcií na
zlepšenie stavu napĎĖania Lisabonskej stratégie. Pre výskum a vývoj bola vyzdvihnutá potreba výrazne zlepšiĢ
verejnú podporu výskumu a technologických inovácií, vrátane fiškálnych opatrení. ZvýrazĖuje potrebu väþšieho
prepojenia výskumu s priemyslom a rozvoja potenciálu európskych a národných verejných finanþných nástrojov.
Hodnotiaca správa Wima Koka poskytuje priestor na kritiku realizácie politík štátov EÚ, a vyzdvihuje potrebu
sústredenia sa nie na parciálne ciele, ale na celkový cieĐ dosiahnutia navrhovaného 3 %-ného podielu HDP pre
výskum a vývoj v súlade s Lisabonskou stratégiou do roku 2010.
Súhlas s definovanou stratégiou pre podporu malých a stredných podnikov Slovensko vyjadrilo pristúpením
k Európskej charte pre malé podniky. Tá dáva vládam þlenských krajín odporúþania na také oblasti, ktoré boli
definované ako životne dôležité pre ich existenciu.
Na zvládnutie technologickej zmeny, ktorú si vyžaduje proces transformácie ekonomiky na vedomostnú spoloþnosĢ je
potrebná predvídavá politika. Európska Komisia navrhuje nový strategický rámec, ktorým sa stanovuje nová širšia
politická orientácia v nadväznosti na ciele Lisabonskej stratégie, a to iniciatívu i2010 – Európska informaÿná
spoloÿnosģ 2010. Táto iniciatíva podporuje otvorené a konkurencieschopné digitálne hospodárstvo a vyzdvihuje
informaþné a komunikaþné technológie ako hnací motor integrácie a zvýšenej kvality života. Koncepcia rozvoja
informaþnej spoloþnosti þlenských krajín EÚ je v tejto väzbe postavená na spoloþných troch prioritných oblastiach:
`
jednotný Európsky informaÿný priestor
Pri vytváraní jednotného európskeho informaþného priestoru je potrebné riešiĢ štyri hlavné otázky
súvisiace s digitálnou konvergenciou:
o
o
o
o
`
inovácia a investície do výskumu IKT
Sektor IKT zásadne prispieva k rastu zamestnanosti a výkonnosti a rastu produktivity ekonomiky.
Aby sektor IKT mohol intenzívnejšie prispievaĢ k rastu a zamestnanosti sú potrebné investície do
výskumu. Tieto budú podporované v rámci prioritných tém a aktivít EK.
o
o
`
rýchlosĢ: rýchlejšie európske širokopásmové služby na poskytovanie bohatého obsahu, ako napr. video s
vysokým rozlíšením,
bohatý obsah: zlepšenie právnych a hospodárskych rámcových podmienok na zabezpeþovanie nových
služieb a on-line obsahu,
interoperabilita: budovanie zariadení a platforiem, ktoré navzájom komunikujú, ako aj služieb, ktoré sú
kompatibilné v rámci rôznych platforiem,
bezpeþnosĢ: zvyšovanie bezpeþnosti internetu prostredníctvom lepšej ochrany pred podvodníkmi,
škodlivým obsahom a technologickými zlyhaniami s cieĐom zvýšiĢ dôveru investorov a spotrebiteĐov.
aktivity 7. rámcového programu
prioritné témy ako: prepojenie výskumu a inovácií, zavádzanie a prijímanie informaþných a
komunikaþných technológií, elektronický obchod,
inkluzívna informaÿná spoloÿnosģ
Informaþné a komunikaþné technológie sa používajú v þoraz širšom meradle a prinášajú
úžitok pre þoraz viac Đudí. V súþasnosti však má vyše polovica populácie EÚ z týchto technológií len
þiastoþný alebo žiadny úžitok. Preto je potrebné podporovaĢ:
o
o
o
o
o
dostupnosĢ IKT pre každého
digitálnu gramotnosĢ a zruþnosti
efektívnejšie verejné e-služby, vrátane zdravotníctva a sociálnej starostlivosti
ochranu kultúrneho dediþstva prostredníctvom využívania IKT
efektívnu a ekologickú priemyselnú výrobu a dopravu prostredníctvom využívania IKT.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 31 z 113
Program pre konkurencieschopnosģ a inováciu (CIP) vychádza zo súþasných programov pomoci,
strednodobého hodnotenia Lisabonskej stratégie a jej výrazným podnetom sú závery jarného zasadnutia
Európskej rady (2005).
CieĐom je prispievaĢ k zlepšeniu konkurencieschopnosti a udržateĐného rastu ekonomiky EÚ a hlavným motívom
je poskytovaĢ koherentný rámec pre finanþnú podporu aktivít Spoloþenstva. ZároveĖ by mal preklenúĢ medzeru
medzi výskumom a inováciami. Od Programu sa oþakáva aj zrýchlenie rozvoja konkurencieschopnej, inovatívnej
a inkluzívnej informaþnej spoloþnosti ako aj podpora využiteĐnosti energie, nových a obnoviteĐných energetických
zdrojov vo všetkých oblastiach, vrátane dopravy. Program je komplementárny k 7. rámcovému programu a
štrukturálnym fondom.
Integruje niekoĐko súþasných programov urþených na podporu SME a inováciám (predovšetkým MAP, Akþný
plán pre inovácie, priemyselná þasĢ programu LIFE). Blok sa sústredí na podporu 4 základných okruhov: prístup
k financiám pre naštartovanie a rast MSP, podpora spolupráce medzi MSP, podpora inovácii, podpora ekoinovácií, twinning.
Program integruje súþasné programy na podporu ICT - eTEN, eContentplus a Modinis. Sústredí sa predovšetkým
na 3 základné oblasti: vytvorenie jednotného informaþného priestoru, podporu inovácií a investovaniu do ICT,
podporu informaþnej spoloþnosti.
Program CIP bude:
_ stimulovaĢ nové zbližujúce sa trhy pre elektronické siete, obsahové médiá a digitálne technológie,
_ testovaĢ riešenia na zúžený profil, ktorý spomaĐuje európske rozmiestnenie elektronických služieb,
_ podporovaĢ modernizáciu služieb verejného sektora, ktoré pozdvihnú produktivitu a zdokonalia služby.
Rozhodnutie IDABC
Základné strategické princípy informatizácie verejnej správy vyplývajú jednak zo všeobecne uznávaných
princípov eGovernmentu akceptovaných þlenskými štátmi EÚ ako aj z rozhodnutia IDABC62 prijatého 21. apríla
2004 Európskym parlamentom, ktorý zastupuje obþanov EÚ, ako aj Rady EÚ, ktorá reprezentuje jednotlivé
þlenské štáty. Toto rozhodnutie nadobudlo platnosĢ 1.januára 2005.
Jednotlivé princípy sú bližšie popísané v nasledujúcej þasti:
x
Služby obÿanom
Poskytovanie služieb orgánmi verejnej správy má byĢ zamerané v prvom rade na obþanov a nie obrátene proti
nim.
x
Efektívnosģ
Služby poskytované na internete by mali byĢ pre obþanov ponúkané oveĐa efektívnejším spôsobom ako
konvenþne poskytované služby: nemali by vyžadovaĢ fyzickú návštevu poskytovateĐa ako aj viacerých úradov,
návštevné hodiny by nemali byĢ obmedzené - dostupné 24 hodín 7 dní v týždni, formuláre by mali byĢ jednoducho
dostupné a Đahko vyplniteĐné pre každého. V snahe prispôsobiĢ sa týmto novým požiadavkám musí verejná
správa prehodnotiĢ rozsiahle administratívne procesy v rámci organizácií verejnej správy, aby uvedené
oþakávania boli naplnené.
x
Bezpeÿnosģ
SpoĐahlivá výmena informácií je realizovaná v rámci odsúhlasenej bezpeþnostnej politiky, ktorá je podriadená
pravidlám a praktikám zabezpeþujúcim distribúciu a ochranu informácií. To sa dosiahne kvalitatívnym odhadom
rizika pred zriadením služby a primeranou mierou bezpeþnostných opatrení. Tento princíp sa uplatĖuje pri
výmene informácií na celoeurópskej úrovni.
62
Rozhodnutie 2004/387/EC of the European Parliament and of the Council of 21 April 2004 on the interoperable delivery of pan-European eGovernment
services to public administrations, businesses and citizens. (OJ L181, 18. 5. 2004, p. 25)
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 32 z 113
V tomto prípade jednotlivé orgány verejnej správy potrebujú zohĐadniĢ svoju vlastnú bezpeþnostnú politiku so
spoloþnou celoeurópskou bezpeþnostnou politikou. Príslušné bezpeþnostné opatrenia sú popísané v dokumente
schválenom Radou EÚ. 63
Z pohĐadu používateĐa by mali byĢ funkcie spojené s bezpeþnosĢou (identifikácia, autentifikácia,
nepopierateĐnosĢ, dôvernosĢ) a maximálnou úrovĖou transparentnosti.
x
Transparentnosģ
Úspech riešení ako aj ich všeobecná akceptácia závisí od miery zainteresovania všetkých dotknutých skupín do
samotnej implementácie. Je dôležité, aby subjekty verejnej správy a podnikateĐského sektora spolupracovali ešte
predtým, ako budú riešenia zavedené do praxe. Práve transparentnosĢ procesov zabezpeþí základ pre
spoluprácu a umožní väþšiu úþasĢ obþanov na veciach verejných.
x
Prístupnosģ
Je potrebné zabezpeþiĢ, aby sa informatizáciou verejnej správy vytvorili rovnaké príležitosti pre všetkých,
prostredníctvom verejne prístupných elektronických služieb. Vo všeobecnosti by sa mala pri implementácii
využívaĢ zásada, ktorá by zabezpeþila prístup zdravotne znevýhodneným osobám, využívala by jazykovú
podporu zrozumiteĐnú používateĐovi a zohĐadĖovala by odporúþania „The Web Accessibility Guidelines“
stanovené v rámci iniciatívy Web prístupu celosvetovým Web združením. Pri implementácii by sa malo ćalej
vychádzaĢ z rozdielnej sociálno-ekonomickej situácie medzi jednotlivými regiónmi a skupinami obyvateĐstva.
x
Ochrana súkromia
Elektronické služby poskytované verejnou správou musia zabezpeþiĢ jednoznaþnú úroveĖ ochrany osobných
údajov vrátane situácie, kedy sa jednotlivci rozhodnú, þi ich údaje budú použité na iné úþely, ako boli pôvodne
získané64 V takomto prípade by mali byĢ informácie týkajúce sa použitia údajov prístupné zainteresovaným
stranám.
V tomto smere by mala byĢ zaistená úplná zhoda existujúcich Európskych a národných legislatívnych úprav
týkajúcich sa ochrany údajov.65 Tiež úloha prevádzkyschopnosti by mala byĢ jednoznaþne koordinovaná s už
existujúcimi postupmi uvedenými v smernici 95/46/EC (predovšetkým þlánok 29). To znamená, že by sa mali
používaĢ technológie zabezpeþujúce zvyšovanie ochrany súkromia.
x
Viacúrovėová spolupráca
Plynulá informatizácia verejnej správy môže byĢ dosiahnutá len prostredníctvom spolupráce viacerých subjektov
verejnej správy a je základným princípom pre vytvorenie vzájomne prepojených systémov využívaných pri
poskytovaní služieb.
Tento prístup si vyžaduje spoluprácu a výmenu informácií medzi orgánmi verejnej správy, pri ktorých si jednotlivé
zložky odovzdávajú skúsenosti získané pri realizácii projektov súvisiacich s informatizáciou verejnej správy
s cieĐom prísĢ k obojstranným riešeniam a dohodám.
x
Interoperabilita
IS musia byĢ schopné vzájomnej komunikácie. S týmto cieĐom je dôležité pri návrhoch systémov vychádzaĢ
jednak z nariadení stanovených Európskym rámcom interoperability, ktorý sa týka celoeurópskeho rámca služieb
ako aj medzinárodne voĐne dostupných štandardov a riešení.
Nariadenia sa nesnažia zasahovaĢ do internej administratívy verejnej správy ako aj Európskych inštitúcii, ale
budú pre každý þlenský štát a inštitúcie EÚ východiskom pre potrebné zabezpeþenie prevádzkyschopnosti IS na
celoeurópskej úrovni.
Osvojením rovnakých interoperabilných postupov sa získa výhoda z vytvoreného riešenia, þím sa docieli
spokojnosĢ oboch strán, ktorá prispeje k vyššej efektívnosti a zníženiu nákladov.
Council Decision 2001/264/EC of 19 March 2001 adopting the Council's security regulations (OJ L101, 11. 4. 2001, p. 1), see also Commission Decision
of 29 November 2001 amending its internal Rules of Procedure (OJ L317, 3. 12. 2001, p. 1)
64 The European Court of Justice has emphasised in its recent judgement of 20 May 2003 in the echnungshof case the importance of the cumulative
application of articles 6 and 7 of Directive 95/46/EC
65 Directive 2002/58/EC of the European Parliament and of the Council of 12 July 2002 concerning the processing of personal data and the protection of
privacy in the electronic communications sector. (OJ L201, 31. 7. 2002, p. 37)
63
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 33 z 113
•
Používanie „Open Standards“
Využívanie voĐne dostupných štandardov medzinárodne oznaþovaných ako „Open Standards“ prispieva k
dosiahnutiu interoperability v rámci celoeurópskych elektronických služieb poskytovaných verejnou správou. Pod
termínom štandard rozumieme pojem najrozsiahlejšieho významu: pokrýva úplnú špecifikáciu, ktorá vychádza zo
štandardného procesu, ktorý je v súlade s princípmi uvedenými nižšie. VoĐne dostupný štandard musí spĎĖaĢ
minimálne tieto charakteristiky:
štandard je prijatý a bude používaný organizáciami, ktoré sa ho rozhodli používaĢ na základe
prirodzeného rozhodnutia všetkými zainteresovanými stranami (všeobecný súhlas alebo väþšinové
rozhodnutie),
štandard je zverejnený a jeho špecifikácia musí byĢ voĐne dostupná, distribuovaná a používaná
bezplatne, resp. za nominálny poplatok,
nie sú žiadne obmedzenia na znovu využitie štandardu,
duševné vlastníctvo štandardu je bezplatné.
x
Technologická a softvérová neutralita
informaþno komunikaþné technológie sa rozvíjajú veĐmi rýchlo. Preto je dôležité, aby riešenia digitalizujúce
verejnú správu boli prístupné novým technológiám s cieĐom zabezpeþenia technologickej a softvérovej neutrality.
Riešenia jedineþného charakteru by nemali byĢ preferované ako aj snahy závislosti od monopolných
dodávateĐov.
Národné strategické dokumenty
Medzi dôležité dokumenty podporujúce zmierĖovanie socioekonomických rozdielov v regiónoch bol základným
východiskom Integrovaný plán regionálneho rozvoja schválený uznesením vlády SR þ. 923/99, ktorý definoval
prioritné regióny pre podporu z predvstupového fondu PHARE v rokoch 2000 a 2001. Dôraz sa kládol prioritne na
Prešovský, Košický a Banskobystrický región. Národný plán regionálneho rozvoja schválený uznesením vlády
SR þ. 133/2002 vytvoril vhodný rámec na podporu regionálneho rozvoja SR, nakoĐko definoval potrebné
východiská a stanovil rozvojové zásady, ciele a priority pre vypracovanie regionálnych programov rozvoja. V
ćalšej etape þerpania finanþných prostriedkov EÚ na úrovni regiónov bol vypracovaný Národný rozvojový plán
2004-2006, ktorý bol schválený uznesením vlády SR þ. 166/2003 a umožnil naštartovaĢ v širšom meradle politiky
na zvýšenie podpory aktivít patriacich do oblasti informaþnej spoloþnosti.
Aktualizovaný konvergenþný program Slovenska na roky 2004 až 2010 schválený uznesením vlády SR þ.
1121/2004 naþrtol významné štrukturálne reformy na konsolidáciu verejných financií a povzbudil svoj zámer
sústrediĢ sa v ćalšej etape hospodárskej politiky na podporu poznatkovo založenej ekonomiky, informaþnej
spoloþnosti a Đudského kapitálu.
Na zvýšenie konkurencieschopnosti SR prostredníctvom informatizácie, mobilizácie inovácií v národnej
ekonomike a rozvoja vedecko-vzdelávacích aktivít vypracovala a vo februári 2005 vláda SR schválila (uznesenie
vlády SR þ. 140/2005) Stratégiu konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 (tzv. Národná
lisabonská stratégia). Tento dokument vychádza z cieĐov a princípov lisabonskej stratégie Európskej únie
a stal sa oficiálnym vládnym programom rozvoja vedomostnej ekonomiky na Slovensku. Táto ekonomická
stratégia má byĢ základom pre politiku vlády SR do roku 2010 a sústrećuje sa na tie „lisabonské“ ciele a priority,
ktoré sú najdôležitejšie pre ćalší rozvoj SR vrátane cieĐov informaþnej spoloþnosti, ktoré sú koncentrované do
nasledujúcich oblastí: informaþná gramotnosĢ, efektívna e-vláda a moderné verejné on-line služby, široká
dostupnosĢ internetu. K stratégií bol vypracovaný Akþný plán. Úlohy akþného plánu sú konkrétnymi projektmi
priamo nadväzujúcimi na Akÿný plán stratégie informatizácie spoloÿnosti a na odporúþania Lisabonského
akþného programu. Sú zamerané na nasledujúce prioritné oblasti rozvoja:
ƒ Informaþno-komunikaþná infraštruktúra
ƒ Informatizácia verejnej správy
ƒ Vzdelávanie
ƒ Elektronický obchod a podnikanie
ƒ Výskum a vývoj
ƒ BezpeþnosĢ a ochrana digitálneho prostredia.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 34 z 113
OPIS sa zameriava na oblasĢ rozvoja informaþno – komunikaþnej infraštruktúry, informatizácie verejnej správy,
bezpeþnosĢ a ochrany digitálneho prostredia. V rámci plnenia Akþného plánu boli vypracované analytické
materiály v oblasti eGovernmentu, širokopásmového internetu, bezpeþnosti, z ktorých OPIS vychádza.
Národný program reforiem SR na roky 2006 – 2008, ktorý vláda SR prijala svojím uznesením þ. 797/2005,
rozlišuje na mikroekonomickej úrovni potrebu vytvárania vhodných podmienok pre podnikateĐské prostredie, aby
sa zaruþila dlhotrvajúca konkurencieschopnosĢ. Program obsahuje množstvo plánovaných opatrení zameraných
na rôzne oblasti vedomostnej ekonomiky, avšak prioritne sa zameriava na rozvoj piatich oblastí, ktoré najlepšie
podporia rast tvorivého potenciálu slovenskej ekonomiky: vzdelávanie, zamestnanosĢ, informaþnú spoloþnosĢ,
vedu, výskum a inovácie a podnikateĐské prostredie, priþom práve finanþné prostriedky štrukturálnych fondov
a Kohézneho fondu sú považované za kĐúþové pri napĎĖaní cieĐov Národného programu reforiem. V rámci
navrhnutých riešení uvádza potrebu zvýšenia transparentnosti štátnej pomoci prostredníctvom presunu zo
sektorovej štátnej pomoci k horizontálnym prioritám.
Národný strategický referenþný rámec SR 2007 – 2013, ktorý vláda SR schválila svojim uznesením þ.
457/2006 vzájomne prepája sektorové politiky Slovenska a bližšie definuje potreby podpory prioritných oblastí
s cieĐom naplnenia zámerov EÚ v súlade s Lisabonskou stratégiou. Národný referenþný rámec SR 2007-2013
predstavuje základný strategický a integraþný nástroj na implementáciu štrukturálnych fondov a Kohézneho
fondu v rokoch 2007-2013, ako aj nástroj, na základe ktorého a v súlade s ktorým, majú byĢ vypracované
jednotlivé operaþné programy.
Cestovná mapa zavádzania elektronických služieb verejnej správy. Tento dokument bol vypracovaný v
súlade s dokumentmi „Stratégia informatizácie spoloþnosti v podmienkach SR a Akþný plán“ a „Stratégia
konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010“. Postup rešpektuje všetky funkþné a organizaþné požiadavky,
následnosti a schopnosĢ súþasného prostredia verejnej správy absorbovaĢ v blízkej budúcnosti nový prístup k
poskytovaniu služieb verejnej správy, ktorý podporí proces informatizácie verejnej správy. Cestovná mapa
nepokrýva len þinnosti, ktoré súvisia výhradne s elektronizáciou služieb poskytovaných na internete, ale tiež
implementaþný harmonogram základných prvkov potrebných pre samotnú elektronizáciu, napr. definovanie
štandardov, integráciu centrálnych štátnych registrov, atć. Definuje konkrétne projekty, nositeĐov – ÚOŠS,
predpokladané výdavky a termíny realizácie.
Stratégia informatizácie verejnej správy (Ĉalej len SIVS), ktorú vláda schválila svojim uznesením þ. 131/2008
dĖa 27. februára 2008, je zásadným strategickým dokumentom pre riadenie informatizácie verejnej správy. Vláda
Slovenskej republiky tým potvrdila svoj záväzok, modernizovaĢ verejnú správu jej ekonomizáciou a
informatizáciou. SIVS stanovuje strategické ciele procesu zavádzania eGovernmentu a definuje kroky vedúce k
modernizácii verejnej správy a elektronizácii jej služieb. ZároveĖ nastoĐuje kritériá a postupy financovania
eGovernment-u kombináciou zdrojov štátneho rozpoþtu a prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ.
SIVS definuje tieto strategické ciele v oblasti informatizácie verejnej správy do roku 2013:
x Zvýšenie spokojnosti obþanov, podnikateĐov a ostatnej verejnosti s verejnou správou
x Elektronizácia procesov verejnej správy
x Efektívnejšia a výkonná verejná správa – štát bude stáĢ menej
x Zvýšenie kompetentnosti verejnej správy
Národná koncepcia informatizácie verejnej správy (Ĉalej len NKIVS), ktorú vláda SR schválila uznesením þ.
331/2008 dĖa 21.5.2008 je strategickým dokumentom, ktorý vychádza zo Stratégie informatizácie verejnej
správy.. NKIVS stanovuje princípy, priority a architektúru integrovaných informaþných systémov verejnej správy s
cieĐom zabezpeþiĢ bezproblémovú interoperabilitu a nezávislosĢ na technologických platformách..
Národná koncepcia informatizácie verejnej správy:
• vymedzuje rámec informatizácie verejnej správy, tak aby boli procesy výkonu správy efektívne digitalizované v
rámci celej štruktúry verejnej správy,
• definuje princípy informatizácie verejnej správy tak, aby aktivity subjektov verejnej správy pri aplikácii IKT
koncepþne smerovali k digitalizácii procesov výkonu správy a poskytovaniu efektívnych e-služieb pre verejnosĢ,
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 35 z 113
• definuje architektúru integrovaného ISVS tak, aby verejná správa poskytovala verejnosti vo všetkých agendách
informaþné, komunikaþné a transakþné e-služby prostredníctvom rôznych prístupových kanálov,
• opisuje koncepþný prístup, akým by mali správcovia ISVS pristúpiĢ k informatizácii vecne prislúchajúcich úsekov
správy,
• definuje rámec priorít, ktorých realizácia naštartuje proces efektívnej informatizácie verejnej správy.
Národná koncepcia informatizácie VS v SR. V zmysle §4, ods. 1) zákona þ.275/2006 Z. z. o informaþných
systémoch verejnej správy, ministerstvo (financií Slovenskej republiky) vypracúva a predkladá vláde SR na
schválenie národnú koncepciu informatizácie VS v SR. Na jej základe usmerĖuje tvorbu a schvaĐuje koncepcie
rozvoja ISVS povinných osôb (inštitúcií verejnej správy). Prostredníctvom koncepcie koordinuje budovanie ISVS
na národnej a medzinárodnej úrovni. Strategickým cieĐom Koncepcie je vytvorenie eGovernmentu. Národná
koncepcia informatizácie verejnej správy bola schválená uznesením vlády SR þ. 331/2008 dĖa 21.5.2008.
Jednotlivé regióny SR þelia rôznym problémom v oblasti výskumu a vývoja, a preto pre správnu interpretáciu
problematických oblastí bolo nevyhnutné vychádzaĢ z programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja
samosprávnych krajov, ktoré odzrkadĐujú aktuálnu situáciu a na základe ktorých sa vychádzalo pri stanovení
cieĐov OPIS.
Stratégia rozvoja pamäģových a fondových inštitúcií a ich inštitucionálnej infraštruktúry v rezorte kultúry
bola schválená vládou SR uznesením þ. 192 zo dĖa 16.3.2011 a definuje kĐúþové ciele a priority rozvoja
pamäĢových a fondových inštitúcií vrátane ich obnovy a tvorby, správy, ochrany, využívania a sprístupĖovania ich
digitálneho obsahu.
4.2 Globálny cieĐ operaþného programu Informatizácia spoloþnosti
Slovenská republika si v NSRR zadefinovala víziu realizovaĢ celkovú konvergenciu ekonomiky SR k priemeru
EÚ-15 cestou trvalo udržateĐného rozvoja. Táto vízia v praxi znamená vybudovanie prosperujúcej krajiny,
dlhodobo atraktívnej pre investovanie a život jej súþasných aj budúcich obyvateĐov, ktorá musí naplno využívaĢ
svoje šance na ćalší rozvoj a s tým súvisiace zmeny, ktoré ju priblížia k najvyspelejším krajinám EÚ.
Globalizácia ekonomiky a rozvoj IKT mení charakter ekonomického prostredia. Etapa drahých technológií
a lacnej pracovnej sily sa stáva minulosĢou. Dnes sú technológie stále lacnejšie, stávajú sa bežným štandardom.
Úzkym profilom sú kvalitné Đudské zdroje, schopné efektívne využívaĢ nové technológie. Ohromný technologický
pokrok posledných rokov prináša neustále zmeny tak na strane ponuky, ako aj dopytu. Zmena je v globálnej
ekonomike, s neustále prebiehajúcimi štrukturálnymi reformami je vlastne jedinou istotou, na ktorú sa dá
spoĐahnúĢ. KĐúþovým faktorom zmeny sú informácie, ich tvorba a schopnosĢ zhodnocovaĢ ich. Zvyšovanie
konkurencieschopnosti regiónov je podmienená inovatívnosĢou. InovatívnosĢ nie je možná bez rozvoja
informaþnej spoloþnosti. Rozvoj informaþnej spoloþnosti nie je možný bez väþšej inklúzie IKT do procesov
v podnikoch, domácnostiach a verejnej správe. Väþšia inklúzia zas nie je možná bez kvalitného eGovernmentu,
elektronických služieb, vyššej dostupnosti internetu a väþšiemu poþtu kompetentných používateĐov. Toto je
v kocke kĐúþový výstup stratégie NSRR v oblasti informatizácie, na ktorý OPIS nadväzuje. Realizácie jeho
stratégie výrazne urýchli proces celkovej konvergencie tým, že bude urýchĐovaĢ konvergenciu k EÚ-15 v oblasti
informaþnej spoloþnosti, ako kĐúþovej þasti štrukturálnej konvergencie a bude znižovaĢ digitálnu priepasĢ (digital
gap) Slovenska a jeho regiónov.
Globálnym cieĐom OPIS je preto: Vytvorenie inkluzívnej informaÿnej spoloÿnosti ako prostriedku pre rozvoj
vysoko výkonnej vedomostnej ekonomiky.
OPIS tak bude významnou mierou ovplyvĖovaĢ napĎĖanie vízie hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR66, jej
strategického cieĐa pre obdobie 2007-201367 a cieĐa špecifickej priority 2.2 Informatizácia spoloþnosti68, ktoré sú
definované v Národnom strategickom referenþnom rámci SR.
Celková Konvergencia ekonomiky SR k priemeru EÚ 15 cestou trvalo udržateĐného rozvoja
Výrazne zvýšiĢ do roku 2013 konkurencieschopnosĢ a výkonnosĢ regiónov a slovenskej ekonomiky pri rešpektovaní trvalo udržateĐného rozvoja
68 Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky a regiónov prostredníctvom rozvoja informaþnej spoloþnosti
66
67
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 36 z 113
Tab. 4 Prehđad kontextových ukazovateđov OPIS na úrovni globálneho cieđa OP
CieĐ:
Vytvorenie inkluzívnej informaþnej spoloþnosti ako
prostriedku vysoko výkonnej vedomostnej
spoloþnosti
Typ a Názov ukazovateĐa
K
Súhrnný index inovatívnosti
K
Súhrnný index IKT
K
Podiel IKT na celkovej pridanej hodnote vytvorenej v podnikoch
K
% obratu z e-služieb v podnikoch
P
Poþet vytvorených pracovných miest
4.3
Typ
Dopad
Dopad
Dopad
Dopad
Dopad
Jednotka
sii
ICT-OI
%
%
poþet
Východisko
rok
06
05
05
05
07
EÚ15
hodnota
0,46
0,62
8,3
2,8
-
rok
05
05
05
05
07
CieĐ 2013
SR
hodnota
0,21
0,53
5,1
0,02
0
zdroj
hodnota
0,3
0,63
10,0
4,0
1 541
Eurostat
ITU
OECD
OECD
MF SR
Stratégia na dosiahnutie globálneho cieĐa ako výsledok tematickej
a územnej koncentrácie
Stratégia OPIS vychádza z analýzy súþasnej situácie v oblasti informatizácie spoloþnosti, stratégie NSRR
a ostatných relevantných dokumentov EÚ a SR v oblasti informatizácie spoloþnosti69. Výsledky analýzy sú
zosumarizované do SWOT analýzy, hlavných disparít a faktorov rozvoja, ktoré tvoria východiská pre stratégiu
OPIS. Zámerom stratégie je investovaĢ prostriedky OPIS do identifikovaných faktorov rozvoja tak, aby boli þo
najefektívnejšie a najúþinnejšie eliminované identifikované disparity v oblasti informatizácie spoloþnosti.
V nadväznosti na východiská sú výstupmi stratégie predovšetkým urþené prioritné tematické oblasti
informatizácie spoloþnosti a územia, ktoré sa budú prostredníctvom projektov podporovaĢ. Projekty budú
naplánované tak, aby boli þo najefektívnejšie a najúþinnejšie eliminované identifikované disparity v oblasti
informatizácie. Investície OPIS z tohto dôvodu budú investované do tém spadajúcich pod identifikované faktory
rozvoja. Hlavným zámerom stratégie je zvýšiĢ úroveĖ informatizácie v SR na úroveĖ najvyspelejších krajín EÚ
a aby štát a samospráva splnili oþakávania, ktoré budú na nich kladené v nasledujúcom období od obþanov, a
podnikateĐov.
Z prostriedkov OPIS nie je však možné riešiĢ všetky oblasti a aspekty informatizácie, v ktorých SR zaostáva.
Stratégia sa preto koncentruje iba na tie skupiny projektov a tie územia ich realizácie, pri ktorých je oþakávaná
najvyššia pridaná hodnota investovaných verejných zdrojov EÚ a SR. Pri identifikácii správnych tém a území ich
implementácie sa OPIS riadi pravidlom 20:8070. Na základe tohto pravidla si OPIS vyberá a investuje do 20%
tých tém, od ktorých oþakáva, že vyriešia 80% problémov alebo oþakávaní v oblastiach informatizácie
oprávnených na þerpanie prostriedkov programu v programovom období 2007-2013.
Stratégia je preto výsledkom tematického a územného pohĐadu na projekty implementované prostredníctvom
programu. Stratégia OPIS sa koncentruje a v nasledujúcich þastiach detailnejšie rozpracováva tému
eGovernmentu a internetizácie. V rámci eGovernmentu bude riešená rozsiahla oblasĢ digitalizácie
a sprístupĖovanie obsahu pamäĢových a fondových inštitúcií ako samostatná téma eGovernmentu. Od rozvoja
týchto oblastí sa oþakáva, že sa podarí nielen elektronizovaĢ vybrané úseky verejnej správy a vytvoriĢ dostupný
eGovernment, ale umožní ísĢ ćalej a použiĢ eGovernmentu ako prostriedok neustáleho zefektívĖovania verejnej
správy s dopadom na rozvoj informaþnej spoloþnosti a ostatných zložiek rozvoja vedomostnej spoloþnosti
(vzdelávanie, inovácie v podnikoch, výskum a vývoj).
Téma
ƒ efektívna
elektronizácia verejnej
správy
ƒ 78%
69
70
Územie cieĐa Regionálna
konkurencieschopnosĢ a zamestnanosĢ
Územie cieĐa Konvergencia
BA
Optimalizácie a rozvoj ISVS a procesov
výkonu verejnej správy v úsekoch ústrednej
štátnej správy:
BB
KE
NR
TN
TT
PO
ZA
Optimalizácie a rozvoj ISVS a procesov výkonu verejnej
správy v úsekoch miestnej štátnej správy, špecializovanej
miestnej štátnej správy a samosprávy:
Základné komponenty architektúry
Základné komponenty architektúry eGovernmentu:
Východiská stratégie sú bližšie charakterizované v kapitole 4.1. PrehĐad koherentných dokumentov je uvedený v kapitole 7.
Paretovo pravidlo. Ide o spontánnu (prírodnú?) zákonitost, na základe ktorej menšina pĜíþin, vstupov a zdrojov obvykle vedie k väþšine výstupov,
výsledkov a dopadov.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 37 z 113
eGovernmentu:
- infraštruktúra ISVS
- Aplikácie G2G
Špecializované komponenty:
- ISVS
- Aplikácie G2G, G2P, G2B
ƒ digitalizácia
a sprístupĖovanie
obsahu pamäĢových
a fondových inštitúcií
ƒ 17%
ƒ Príprava na rozvoj
prístupových sietí
širokopásmového
pripojenia
ƒ 1%
Projekty budú realizované v rámci
samostatného opatrenia zameraného na
elektronizáciu verejnej správy na centrálnej
úrovni.
Digitalizácia a sprístupĖovanie obsahu
archívov, knižníc, múzeí, galérií
U
-
Infraštruktúra ISVS
Aplikácie G2G
Špecializované komponenty:
- ISVS
- Aplikácie G2G, G2P, G2B
Projekty budú realizované v rámci samostatného opatrenia
zameraného na elektronizáciu verejnej správy na
regionálnej a miestnej úrovni.
Digitalizácia a sprístupĖovanie obsahu archívov, knižníc,
múzeí, galérií
Príprava na budovanie infraštruktúry širokopásmového
prístupu a na rozvoj udržateĐných modelov ich prevádzky v
mestách a obciach, ako aj miestnych a obecných úradov
Meniace sa ekonomické a sociálne podmienky vytvárajú tlak na verejnú správu, ktorá nikdy doteraz nemusela
þeliĢ takým požiadavkám zo strany obþanov, podnikateĐov, ale aj jednotlivých inštitúcií verejnej správy ako dnes.
Z tohto dôvodu verejná správa v celej EÚ reorganizuje svoje postupy pri poskytovaní služieb, riadení nákladov,
strategickom plánovaní a pri komunikácii s obþanom. eGovernment je komplexným riešením efektívnej verejnej
správy. eGovernment predstavuje dobre škálovateĐnú zmenu výkonu verejnej správy, ktorá pomôže znížiĢ
prevádzkové náklady, zlepšiĢ kvalitu poskytovaných služieb, bude stimulovaĢ elektronický obchod a priemysel,
pripraví Đudské zdroje pre potreby vedomostnej spoloþnosti a zlepší komunikáciu s obþanom. eGovernment
predstavuje riešenie, ktoré podporuje integráciu procesov a IKI, zjednodušuje administratívu, skvalitĖuje
poskytovanie služieb, znižuje náklady, vytvára a distribuuje informácie potrebné pre rozumné plánovanie
a rozhodovanie.
Rozvoj eGovernmentu je založený na integraþnom koncepte, ktorý je odvodený z komplexnej analýzy. Vychádza
z národnej koncepcie informatizácie verejnej správy v SR, na ktorú nadväzujú koncepcie jednotlivých povinných
subjektov, ktorými sú organizácie verejnej správy. Národnú koncepciu v zmysle zákona o ISVS vypracováva MF
SR, ktoré schvaĐuje aj jednotlivé koncepcie povinných subjektov. Projekty OPIS v oblasti eGovernmentu budú
postavené na týchto koncepciách. Vybudovanie a udržateĐný rozvoj integrovanej architektúry si vyžaduje
vytvorenie a implementáciu viacerých informaþných a organizaþných modelov splývajúcich s procesmi
formovania právneho rámca71 verejnej správy, s cieĐom dosiahnutia integrovaného, funkþného a kooperujúceho
celku služieb poskytovaných verejnou správou.
Kvalitné služby eGovernmentu, ktoré dnes v spoloþnosti chýbajú, je možné budovaĢ a rozvíjaĢ iba v prostredí
integrovanej architektúry verejnej správy. OPIS bude v rámci rozvoja eGovernmentu podporovaĢ vytváranie
metodických, technologických a personálno-organizaþných podmienok informatizácie, ako aj vlastnej aplikácie
IKT, ktorej výsledkom budú služby poskytované verejnou správou. Rozvoj eGovernmentu bude postavený na
jednotlivých komponentoch. V poþiatoþných fázach implementácie budú realizované hlavne individuálne
projekty72, ktorých výstupom budú fungujúce a akceptované základné komponenty. Tieto budú vytváraĢ
infraštrukturálne a aplikaþné prostredie pre zapájanie a udržateĐný rozvoj rôznych špecializovaných aplikácií
G2G, G2P, G2B inštitúcií verejnej správy. Zámerom je vytvoriĢ kvalitný back a middle office pre celú verejnú
správu a zintegrovaĢ služby poskytované verejnou správou do jedného bodu – front office, ktorým môže byĢ
Právny rámec informatizácie verejnej správy je fungujúci systém vytvárania a aplikácie legislatívy, metodiky a štandardov. Tento systém je vzájomne
prepojenou sústavou predpisov, ktoré stanovujú pravidlá procesu informatizácie a vytvárajú podmienky aplikácie IKT v procesoch výkonu správy.
Formou predpisov stanovujú pravidlá procesu informatizácie a vytvárajú podmienky vlastnej aplikácie IKT v procesoch verejnej správy. Rozvoj právneho
rámca informatizácie nie je oprávnenou aktivitou OP, napriek tomu však jeho stratégia musí zohĐadĖovaĢ aj tento aspekt, ktorý bude riešený paralelne s
implementáciou stratégie OPIS, avšak mimo jeho podporovaných aktivít.
72 Indikatívny zoznam je uvedený v prílohe þ. 4, bude aktualizovaný na základe štúdie uskutoþniteĐnosti realizovanej pred zaþiatkom implementácie opatrení
OPIS v oblasti eGovernmentu
71
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 38 z 113
ústredný portál ale aj klasický úrad. Základné komponenty eGovernmentu budú tvorené infraštruktúrou
a aplikáciami prevažne typu G2G. Na ne budú nadväzovaĢ a využívaĢ ich prostredie rôzne špecializované
aplikácie, z ktorých budú prevažovaĢ typy G2P, G2G. V úvodných fázach implementácie budú zavádzané
predovšetkým špecializované aplikácie pre 20 základných služieb eGovernmentu, definovaných v cestovnej
mape zavádzania elektronických služieb verejnej správy.
Prostredníctvom intervencií do týchto oblastí sa postupne a zásadne bude meniĢ kvalita služieb verejnej správy,
ktorú okrem samotnej verejnej správy, pocítia najviac obþania a to najmä v dnes najmenej konkurencieschopných
mestách a obciach so zlou dopravnou dostupnosĢou a nedostupnosĢou internetu. Rozvoj elektronických služieb
verejnej správy, sprístupĖovanie užitoþného digitálneho obsahu spolu so zvyšovaním penetrácie internetu zvýšia
zásadným spôsobom inklúziu IKT do spoloþenských procesov a naštartujú rozvoj elektronických služieb,
poskytovaných komerþnou sférou.
Stratégia je koncentrovaná na obþana, pre ktorého budú služby prístupné na jednom mieste: on-line cez internet,
DTV, mobil, kiosk ale aj fyzicky v integrovaných obslužných miestach, ktoré budú systematicky budované tak,
aby ich fyzická dostupnosĢ bola þo najlepšia. Služby budú môcĢ byĢ „šité na mieru“ konkrétneho používateĐa,
budú ho tak zaĢažovaĢ iba v nevyhnutnej miere a poskytovaĢ mu maximálny komfort.
ďudský potenciál predstavuje ćalšiu dôležitú tému informaþnej spoloþnosti. OvplyvĖuje proces informatizácie
jednak v potenciáli využívania elektronických služieb, ale taktiež v procese vytvárania služieb a prevádzky
infraštruktúry. Iba kvalifikovaní obþania a úradníci dokážu využívaĢ služby informaþnej spoloþnosti, ako aj tieto
služby implementovaĢ a prevádzkovaĢ. ďudský potenciál (používatelia) vytvárajú dopyt po elektronických
službách a tým aj tlak na ponuku a kvalita služieb informaþnej spoloþnosti. ZároveĖ, rastúci dopyt po kvalitných
službách zvyšuje nároky na zruþnosti, vedomosti a administratívne kapacity ich poskytovateĐov.
Za kĐúþové v oblasti získavania potrebných vedomostí a zruþností v oblasti informatizácie sa považuje príprava
na všetkých stupĖoch škôl vrátane celoživotného vzdelávania, ako aj odborná príprava zamestnancov vo verejnej
správe. Dôležité v tomto ohĐade je, že zamestnanci verejnej správy sú nielen užívatelia elektronických informácií
a služieb, ale zároveĖ aj ich tvorcovia.
Stratégia NSRR bude podporovaĢ rozvoj Đudských zdrojov prostredníctvom operaþného programu zameraného
na oblasĢ reformy a zlepšenia kvality formálneho vzdelávania a celoživotného vzdelávania pre potreby
vedomostnej spoloþnosti a operaþného programu zameraného na zlepšenie zruþnosti zamestnancov verejnej
správy, znevýhodnených skupín a nezamestnaných v oblasti digitálnej gramotnosti a zruþností. OPIS bude
s aktivitami ESF úzko previazaný predovšetkým v procese implementácie s OP ZaSI v oblasti zvyšovania kvality
Đudských zdrojov vo verejnej správe, ktorá je jeho samostatným opatrením.
4.3.1. Tematická koncentrácia príspevkov
Väþšina doteraz realizovaných intervencií z verejných zdrojov do informatizácie spoloþnosti je roztrieštených do
vzájomne organizaþne ani funkþne nepreviazaných, väþšinou autonómnych systémov a riešení. Ich vzájomná
previazanosĢ, interoperabilita je veĐmi nízka. Nízky objem verejných zdrojov investovaných v minulosti do
informatizácie v porovnaní s okolitými krajinami neumožnil realizáciu zásadnejších riešení. Preto je dnes SR
krajinou s veĐmi slabým eGovernmentom a z neho vyplývajúcou celkovou nízkou úrovĖou informatizácie.
V programovacom období 2007-2013 je preto nevyhnutné dosiahnuĢ maximálnu úþinnosĢ a efektívnosĢ verejných
prostriedkov investovaných do informatizácie verejnej správy tak aby:
služby verejnej správy boli pri vybavovaní životných
udalostí poskytované za rovnakých podmienok, pre
všetkých obþanov a podnikateĐov, jednoducho,
rýchlo a bez potreby mimoriadnych znalosti
kompetencie úradov, alebo mimoriadnych
technických zruþností používateĐov
poskytovanie služieb verenej správy umožĖovalo
potrebnú mieru interakcie všetkých aktérov a úzku
spoluprácu medzi všetkými zložkami verejnej
správy, vedúcej k efektívne využívaniu zdrojov
a dosahovaniu potrebných synergických efektov
medzi nimi
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 39 z 113
systémová architektúra ISVS a procesov vo verejnej správe bola štandardizovaná, interoperabilná
a integrovaná do jedného prehĐadného, bezpeþného, technologicky neutrálneho a dynamického celku, ktorý
je možné postupne rozvíjaĢ, skvalitĖovaĢ a dobre riadiĢ jeho náklady vo vzĢahu k prínosom.
.
Hlavnými témami Operaþného programu preto sú:
 Rozvoj eGovernmentu, zefektívnenie fungovania verejnej správy prostredníctvom informatizácie a
rozvoja elektronických služieb G2G, G2P, G2B
 Sprístupėovanie užitoÿného digitálneho obsahu pamäģových a fondových inštitúcií
 Príprava na zvyšovanie prístupu verejnej správy a domácností k širokopásmovému internetu
Efektívna elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb
Prostriedky IKT sú veĐmi úþinným nástrojom zefektívnenia procesov, ale to nestaþí. Samoúþelná informatizácia
toho veĐa nevyrieši. Dôležitá je samotná podstata procesov, ich zosúladenie a zasadenie do vhodného právneho
a metodického rámca. Len vtedy možno dosiahnuĢ výsledok, ktorý bude skutoþne prelomový.
Tento stav je možné dosiahnuĢ iba integráciou kĐúþových riešení postavených na centrálnej, na služby
orientovanej architektúre informaþného systému verejnej správy. Hlavným zámerom Operaþného programu
v oblasti efektívnej elektronizácie verejnej správy a rozvoja elektronických služieb je preto optimalizovaĢ procesy
služieb poskytovaných verejnou správou a integrovaĢ ich technologickú a aplikaþnú informaþno – komunikaþnú
infraštruktúru a maximálne využiĢ možnosti IKT v prospech obþana. Zámerom je vybudovaĢ efektívnu verejnú
správu, ktorá plní svoje úlohy efektívne a ktorá minimálne zaĢažuje obþanov a podnikateĐov. Verejnú správu,
ktorá je dostupnejšia, pracuje rýchlo a s nižšími nákladmi než dnes a dokáže sa neustále zlepšovaĢ.
Intervencie koncentrované do tejto témy budú preto podporovaĢ rozvoj informaþných a organizaþných systémov
verejnej správy na centrálnej a regionálnej úrovni tak, aby boli štandardné a vzájomne dobre komunikovali. Aby
procesy vo verejnej správe boli kvalitne riadené, optimálne rozvíjané a tvorili jeden prehĐadný celok umožĖujúci
verejnej správe vytváraĢ maximálnu pridanú hodnotu73. Pre používateĐa to znamená, že v koneþnom dôsledku
verejná správa bude požadovaĢ iba vloženie elektronického obþianskeho preukazu do þítaþky, alebo vyplnenie a
odoslanie jediného elektronického formulára v integrovanom obslužnom mieste, cez poþítaþ, mobil, kiosk alebo
TV. Všetko ostatné sa udeje v back office, bez priamej participácie používateĐa. Základným princípom
modernizácie verejnej správy je rozvíjaĢ služby, ktoré budú šetriĢ peniaze, þas a Đudí a budú prinášaĢ vysoký
úžitok všetkým ich používateĐom. Avšak vzhĐadom na zníženie alokácie sa prioritne budú budovaĢ infraštruktúrne
komponenty.
Rozvoj pamäģových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry
Prioritná os je zameraná na vytváranie a sprístupĖovanie digitálneho obsahu zo zdrojov pamäĢových a fondových
inštitúcií. CieĐom prioritnej osi je Skvalitnenie systémov získavania, spracovania, ochrany a využitia poznatkov a
digitálneho obsahu, modernizácia a dobudovanie infraštruktúry pamäĢových a fondových inštitúcií na národnej
úrovni. PamäĢové a fondové inštitúcie sú nositeĐmi, uchovávateĐmi a sprostredkovateĐmi spoloþenského,
technického, vedeckého a kultúrneho poznania. Stav ich technickej, technologickej a organizaþnej úrovne je
nevyhovujúci. Aktivity prioritnej osi budú zamerané na ich komplexný rozvoj a inklúziu do všetkých relevantných
poznatkovo orientovaných oblastí ekonomického a sociálneho vývoja. Prostredníctvom prioritnej osi bude
podporované zvyšovanie kvality procesov získavania, uchovávania a sprostredkovávania obsahu, digitalizácia
obsahu a obnova infraštruktúry národných pamäĢových a fondových inštitúcií. KĐúþovou oblasĢou prioritnej osi je
sprostredkovanie obsahu pamäĢových a fondových inštitúcií a ich inklúzia do procesov vzdelávania, inovácií a
sociálneho rozvoja.
Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu
73
Pomer vynaložených verejných zdrojov a finanþných, alebo ekonomických prínosov (cost-benefit)
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 40 z 113
Širokopásmový prístup74 je potrebné chápaĢ ako technologickú platformu, na ktorej je možné budovaĢ a prevádzkovaĢ
také služby, ktoré by inak nebolo možné, þi nemalo zmysel rozvíjaĢ. Na širokopásmový prístup je teda nutné pozeraĢ sa
predovšetkým ako na prostriedok, ktorý otvára nové možnosti prístupu (cez poþítaþ, telefón, DTV, kiosk, þipovú kartu, ...)
k poskytovaným zdrojom a službám (dátovým, hlasovým a obrazovým ), ktorý koncových používateĐov neobmedzuje v
druhu, obsahu, rozsahu a kvalite požadovanej služby v celom reĢazci medzi koncovým používateĐom a poskytovateĐmi
služieb a je dostupný nepretržite.
Stratégia v oblasti prístupnosti k širokopásmovému pripojeniu sa preto bude koncentrovaĢ na budovanie
regionálnych a prístupových širokopásmových sietí,. VzhĐadom na zníženie alokácie nemožno dosiahnuĢ
pôvodný cieĐ, ktorým bolo dosiahnuĢ vysokú penetráciu širokopásmového internetu, porovnateĐnú s úrovĖou
vyspelých krajín EÚ - 15. Prioritná os bude po znížení alokácie v oblasti podpory širokopásmového prístupu
zameraná najmä na posúdenie poskytnutia štátnej pomoci (notifikácia) v rozsahu pôvodnej alokácie a prípravu
projektovej dokumentácie pre klastre bielych miest a územnoplánovacej dokumentácie tak, ako boli indikované v
štúdii uskutoþniteĐnosti.
OblasĢ đudských zdrojov pre potreby informaþnej spoloþnosti tvorí jeden z pilierov stratégie informatizácie
spoloþnosti do roku 2013. Rozvoj eGovernmentu a zvyšovania penetrácie internetu bude sprevádzaný
opatreniami na zvyšovanie digitálnej gramotnosti a IT zruþností prostredníctvom modernizácie formálneho
vzdelávania so zameraním na IT, ako aj podporou celoživotného vzdelávania v tejto oblasti, ktoré sú témou fondu
ESF a predmetom operaþného programu vzdelávanie a operaþného programu ZamestnanosĢ a sociálna inklúzia.
V prípade OP ZaSI a modernizácie nástrojov celoživotného vzdelávania bude podpora priamo nadväzovaĢ na
aktivity OPIS a pripravovaĢ prostredníctvom samostatného opatrenia zamestnancov verejnej správy na možnosti,
ktoré ponúkajú moderné IKT a budú ich viesĢ k zvyšovaniu efektívnosti ich práce. Implementácia projektov bude
prebiehaĢ koordinovane, tak aby bola zabezpeþená komplementarita medzi projektmi OPIS a opatreniami
zameranými na zvyšovanie kvality riadenia vo verejnej správe a boli realizované v tých istých úradoch a
organizáciách.
4.3.2. Územná koncentrácia príspevkov
Efektívna elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na centrálnej úrovni
ýasĢ alokácie urþených na financovanie eGovernmentu bude použitých na rozvoj systémov eGovernmentu pre
ústrednú štátnu správu, sídliacu v bratislavskom kraji.
Projekty sa budú koncentrovaĢ na rozvoj systémov eGovernmentu na centrálnej úrovni štátnej správy. Projekty
budú realizované v ústredných orgánoch štátnej správy sídliacich v Bratislavskom kraji, teda území
neoprávnenom pre þerpanie prostriedkov OPIS. Z tohto dôvodu bude v zmysle nariadenia EK 448/2004 pre tieto
projekty uplatnený princíp pro rata, na základe ktorého bude þasĢ alokácie pripadajúca na ekvivalent obyvateĐov
Bratislavského kraja (11,4%) financovaná, ako neoprávnený náklad z národných verejných zdrojov.
Ostatné projekty zamerané na rozvoj systémov eGovernmentu a urþené pre samosprávu, miestnu štátnu správu
a špecializovanú miestnu štátnu správu budú implementované v cieli Konvergencia a preto pre ne nemusí byĢ
uplatnený princíp pro rata.
Služby eGovernmentu pre samosprávu bratislavského samosprávneho kraja budú implementované
prostredníctvom OP Bratislavský kraj, ktorý je v oblasti informatizácie komplementárnym OP ku OPIS.
Efektívna elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na regionálnej
a miestnej úrovni
ýasĢ alokácie urþených na financovanie eGovernmentu bude použitých na rozvoj systémov eGovernmentu pre
samosprávu a ostatné inštitúcie verejnej správy (miestna štátna správa, špecializovaná štátna správa, a pod.) na
regionálnej a miestnej úrovni, sídliace mimo bratislavského kraja, ktoré budú nadväzovaĢ na systémy na
centrálnej úrovni.
Projekty budú realizované iba v cieli Konvergencia, v ktorom budú koncentrované aj dopady týchto riešení.
V rámci rozvoja systémov eGovernmentu na regionálnej úrovni budú podporené riešenia v oblasti back-officu
a front-officu. V rámci implementácie týchto aktivít bude podporený kĐúþový projekt Datacentrum miest a obcí,
74
kritéria širokopásmového prístupu sa v þase menia smerom k neustálemu zvyšovaniu rýchlosti a prenosovej kapacity. V podmienkach SR bol definovaný
nasledovne: trvalý a nepretržitý prístup, rýchlosĢ prenosu k užívateĐovi > 512kbit/s (zostupný smer-downstream, rýchlosĢ prenosu od užívateĐa > 256kbit/s
(vzostupný smer-upstream).
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 41 z 113
ktorý bude realizovaný v inovaþných póloch rastu. V nadväznosti na projekty na centrálnej úrovni bude
implementovaný kĐúþový projekt IOM, ktorý bude môcĢ byĢ realizovaný plošne na celom území cieĐa
Konvergencia. Dopady sa budú dotýkaĢ všetkých obyvateĐov a úradníkov v cieli Konvergencia. Úradníci
v každom meste a každej obci budú maĢ prístup k internetu a kvalitným základným a špecializovaným
aplikáciám, ktoré budú využívaĢ bez ohĐadu na to, þi sa nachádzajú v inovaþných alebo kohéznych póloch rastu.
IOM budú urþené pre tých, ktorí nebudú chcieĢ, alebo môcĢ využiĢ internet. IOM budú dôležitým nástrojom
vyrovnávania regionálnych disparít v podmienkach prístupu k verejným službám. To kde, kedy a za akých
podmienok budú sprístupĖované IOM, urþí štúdia uskutoþniteĐnosti, ktorá bude predchádzaĢ zaþiatku
implementácie projektov v tejto oblasti. Víziou je vybudovaĢ fungujúcu sieĢ IOM, ktoré budú každému obþanovi
dostupné, povedzme do 15 minút. Realokácia prostriedkov urþených na implementáciu Prioritnej osi 3 však
spôsobí, že dostupnosĢ IOM poklesne pre obyvateĐov žijúcich v miestach bez prístupu k širokopásmového
internetu.
Rozvoj pamäĢových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry
Projekty sa budú koncentrovaĢ na digitalizáciu a sprístupĖovanie obsahu pamäĢových a fondových inštitúcií.
Intervencie zamerané na rozvoj pamäĢových a fondových inštitúcií budú implementované na území cieĐa
Konvergencia a cieĐa Regionálna konkurencieschopnosĢ a zamestnanosĢ v organizáciách ako archívy, knižnice,
múzeá, galérie, pracoviská pre ochranu pamiatkového fondu, špecializované odborné ústavy a pracoviská v
oblasti kultúry a pod., ktoré sa nachádzajú hlavne v inovaþných a kohéznych póloch rastu.
Digitalizovaný obsah bude sprístupĖovaný prostredníctvom aplikácií, podporovaných v rámci rozvoja systémov
eGovernmentu na centrálnej a regionálnej úrovni. Dopady projektov budú dostupné za rovnakých podmienok
všetkým obyvateĐom obcí na celom území Slovenskej republiky vrátane Bratislavského kraja s pripojením na
internet a postupne aj v obciach, ktoré prístup k širokopásmovému internetu dnes nemajú. V zmysle nariadenia
EK 448/2004 bude pre projekty uplatnený princíp pro rata, na základe ktorého bude þasĢ alokácie pripadajúca na
ekvivalent obyvateĐov Bratislavského kraja (11,4%) financovaná, ako neoprávnený náklad z národných verejných
zdrojov.
Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu
Pred znížením alokácie mali byĢ intervencie zamerané na zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu
implementované plošne na celom území cieĐa Konvergencia a zamerané na vyrovnávanie digitálnej priepasti
medzi jednotlivými obcami na celom území cieĐa Konvergencia. Väþšina z dnešných 2375 obcí bez možnosti
vysokorýchlostného pripojenia sa nachádza mimo inovaþných a kohéznych pólov rastu. Preto bolo pôvodne
uvažované, že by mali byĢ projekty rozvoja infraštruktúry širokopásmového pripojenia realizované plošne vo
všetkých obciach cieĐa Konvergencia. Z dôvodu realokácie finanþných prostriedkov OP IS v rámci operaþných
programov Národného strategického referenþného rámca uznesením Vlády SR þ. 191/2012 zo 16.5.2012, budú
projekty rozvoja rozvoja infraštruktúry širokopásmového pripojenia realizované v nasledovnom programovom
období 2014 – 2020. V rámci OPIS bude uskutoþnená nevyhnutná príprava na realizáciu takýchto projektov.
BA
Rozvoj eGovernmentu, zefektívnenie fungovania verejnej správy
prostredníctvom informatizácie a rozvoja elektronických služieb
ƒ SprístupĖovanie užitoþného digitálneho obsahu pamäĢových a
fondových inštitúcií
ƒ Príprava na zvyšovanie prístupu verejnej správy a domácností k
širokopásmovému internetu
ƒ
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
BB
KE
NR
TN
PO
ZA
U U
U
U
U U U
TT
U
U U
U
U
U U U
U
U
U
U
U U U
U
Strana 42 z 113
5. PRIORITNÉ OSI OPERAþNÉHO PROGRAMU
Globálny cieđ operaÿného programu: Vytvorenie inkluzívnej informaþnej spoloþnosti ako prostriedku
pre rozvoj vysoko výkonnej vedomostnej ekonomiky.
CieĐ:
Vytvorenie inkluzívnej
informaþnej spoloþnosti
ako prostriedku pre
rozvoj vysoko výkonnej
vedomostnej
spoloþnosti
Typ a Názov ukazovateĐa
Podiel IKT na celkovej pridanej
hodnote vytvorenej v podnikoch
Východisko
Typ
CieĐ
Jednotka
2013
EÚ15
kontext
%
Súhrnný index inovatívnosti (EIS)
kontext
poradie
% obratu z e-služieb v podnikoch
kontext
%
SR
rok
hodnota rok
hodnota
2005
8,3
2005
5,1
2005
0,5
2006
4,1
-
-
poþet
Poþet projektov
Poþet vytvorených pracovných
miest
výsledok/core poþet
Poþet vytvorených pracovných
miest obsadených mužmi
výsledok/core poþet
Poþet vytvorených pracovných
miest obsadených ženami
výsledok/core poþet
zdroj
hodnota
10
OECD
2005
0,22
0,35
Eurostat
2004
0,8
4
Eurostat
124
MF SR-ITMS
2007
0
1541
MF SR-ITMS
2007
0
2007
0
632
MF SR-ITMS
909
MF SR-ITMS
2007
0
výstup/core
-
-
-
-
-
-
Naplnenie globálneho cieĐa operaþného programu je postavené najmä na dvoch prioritných osiach:
1. Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb
2. Rozvoj pamäĢových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry
Tretia prioritná os „Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu“ v dôsledku zníženia alokácie sa do
naplnenia globálneho cieĐa zapojí najmä prípravnými prácami.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 43 z 113
5.1 Prioritná os 1 „Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb“
5.1.1. Cieđ a zameranie prioritnej osi 1:
Špecifický cieđ prioritnej osi 1: Efektívna verejná správa
Kvantifikácia cieđov prioritnej osi 1 (indikátory pokroku):
CieĐ:
Východisko
Efektívna verejná správa
Typ
Jednotka
Typ a Názov ukazovateĐa
Poþet projektov
core
Poþet vytvorených pracovných miest
výsledok/core poþet
výstup
poþet
výstup
poþet
výstup
poþet
výsledok
%
výsledok
hod.
hodnota
-
-
-
-
-
-
-
-
výsledok
%
-
-
výsledok/core poþet
výsledok/core poþet
výsledok/core poþet
2013
SR
rok
poþet
Poþet zavedených elektronických služieb
dostupných on-line
Poþet organizácií VS zavádzajúcich
systémy eGovernmentu
Poþet sprístupnených IOM
on-line dostupnosĢ 20 základných
verejných služieb
ýasová úspora pre obþanov v dôsledku
zavedenia 20 základných verejných
služieb
Podiel obyvateĐov s prístupom k IOM na
celkovom poþte obyvateĐov
Poþet vytvorených pracovných miest
obsadených mužmi
Poþet vytvorených pracovných miest
obsadených ženami
Poþet vybudovaných základných
komponentov ISVS
EÚ15
CieĐ
rok
2007
hodnota
hodnota
0
73
2007
0
709
2007
0
1425
2007
0
1 200
2005
20
90
2007
0
12
2007
0
79,4
2007
0
1288
2007
0
515
2007
0
773
2007
n.a.
100
-
-
-
-
-
-
-
-
MF SR,ITMS
MF SR,ITMS
MF SR,ITMS
MF SR,ITMS
Eurostat
MF SR
-
-
zdroj
MF SR
MF SR,ITMS
MF SR,ITMS
MF SR,ITMS
MF SR,ITMS
5.1.1.1 Opis opatrení a podporovaných aktivít
Opatrenie 1.1: Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na centrálnej úrovni
Rámcové aktivity
vytvorenie a udržateĐný rozvoj základných komponentov integrovaného informaþného systému verejnej
správy prostredníctvom investícií do zdieĐaného HW, SW a aplikácií prevažne typu G2G podporujúce
efektívny výkon procesov na úsekoch štátnej správy v súlade s Národnou koncepciou informatizácie
verejnej správy v SR, ktorý umožní integráciu IKI a vybraných procesov verejnej správy do jedného
bodu – front office
vytvorenie a udržateĐný rozvoj špecializovaných komponentov eGovernmentu, a zavádzanie prioritných
služieb eGovernmentu v zmysle konceptu definovaného v Národnej koncepcií informatizácie verejnej
správy a v súlade so všeobecne uznávanými princípmi eGovernmentu:
Názov prioritných služieb eGovernmentu v zmysle konceptu definovaného v Národnej
koncepcií informatizácie verejnej správy
DaĖ z príjmov fyzickej osoby – obþan
Evidencia vozidiel
Osobné doklady
Oznámenia polícii
Oznámenie o presĢahovaní
Prihlásenie na vysoké školy
Zdravotnícke služby
Príspevky soc. zabezpeþenia
Stavebné povolenia
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Typ služby
Strana 44 z 113
Úradné výpisy z matriky
Verejné knižnice
VyhĐadávanie pracovného miesta
Colné vyhlásenia
DaĖ z pridanej hodnoty
DaĖ z príjmov právnickej osoby
Povolenia životného prostredia
Registrácia právnickej osoby
Sociálne dávky pre zamestnancov
Verejné obstarávanie
Vykazovanie štatistických údajov
G2B
zavádzanie rozšírených služieb eGovernmentu, identifikovaných v stratégii i2010 a v súlade
s konceptom elektronických služieb poskytovaných verejnou správou, tak aby boli efektívne, užitoþné,
prístupné a v zmysle všeobecne uznávaných princípov eGovernmentu
Opatrenie 1.2: Elektronizácia verejnej správy a elektronických služieb na miestnej a regionálnej úrovni
Rámcové aktivity
- vytvorenie a udržateĐný rozvoj kvalitného back office samosprávy prostredníctvom investícií do
zdieĐaného HW, SW, podporujúceho výkon kĐúþových procesov na regionálnej a miestnej úrovni
samosprávy v súlade s konceptom integrovanej architektúry ISVS, ktorý umožní systematické
budovanie siete integrovaných obslužných miest tak, aby hustota pokrytia v regiónoch a dostupnosĢ
služieb výrazne znížila potrebu cestovania pri vybavovaní služieb verejnej správy
zavádzanie efektívnych elektronických služieb samosprávy tak, aby boli v súlade s Národnou
koncepciou informatizácie verejnej správy a prebiehali spoloþne s elektronizáciu štátnej správy na
centrálnej úrovni, ktoré vyplývajú z nových možností elektronizácie verejnej správy a všeobecne
uznávaných princípov eGovernmentu a pokrývajú najmä úseky výkonu správy súvisiace s prioritnými
službami eGovernmentu v zmysle konceptu definovaného v Národnej koncepcii informatizácie verejnej
správy.
budovanie a rozvoj integrovaných obslužných miest, v ktorých budú sprístupĖované úplne alebo
þiastoþne elektronické služby poskytované verejnou správy na jednom mieste.
Rámcové aktivity vychádzajú z koncepcie informatizácie verejnej správy, ktorá bude detailne rozpracovaná na
základe štúdie uskutoþniteĐnosti a bude predchádzaĢ implementácii prioritnej osi. Indikatívny zoznam hlavných
projektov je uvedený v prílohe þ. 8. Predpokladáme, že opatrenie 1.1 a 1.2 bude realizované predovšetkým
prostredníctvom individuálnych (veĐkých alebo národných) projektov, ktoré budú pripravené na základe vyššie
uvedených štúdií a budú premietnuté do národnej koncepcie informatizácie verejnej správy a na Ėu naviazaných
koncepcií informatizácie jednotlivých povinných subjektov verejnej správy na centrálnej, regionálnej a miestnej
úrovni.
SúþasĢou realizácie podporovaných typov aktivít budú podporované aktivity v oblasti školení osôb zapojených do
implementácie projektu. Aktivity nebudú podporovaĢ zvyšovanie digitálnej gramotnosti a zruþností koncových
používateĐov, príjemcov služieb. Aktivity budú orientované na poskytovateĐov služieb a školenia, bez ktorých by
nebolo možné aplikácie efektívne a úþinne nasadiĢ75.
5.1.2. Zdôvodnenie prioritnej osi
Dnes sa Slovensko nachádza v poþiatoþnej fáze implementácie základných služieb eGovernmentu a ich
pripájaním na ústredný portál verejnej správy. V roku 2006 vstúpil do platnosti právny rámec regulujúci budovanie
a rozvoj informaþných systémov verejnej správy. V dôsledku neexistencie funkþného právneho rámca pre rozvoj
75
Napr. zaškolenie pracovníkov VÚC na testovanie, pilotnú prevádzku, nového informaþného systému, školenie školiteĐov používateĐov nového
informaþného systému a pod.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 45 z 113
ISVS do tohto obdobia, vzniklo mnoho heterogénnych informaþných systémov. VeĐké množstvo z nich je dnes
preto málo efektívnych, bezpeþných a väþšinou izolovaných, neprepojených s ostatnými verejnými informaþnými
systémami, alebo zdrojmi. Doterajší priebeh elektronizácie verejných služieb vo väþšine prípadoch na
jednotlivých inštitúciách verejnej správy preto iba kopíroval papierové služby a paradoxne viedol ešte k väþšiemu
administratívnemu zaĢaženiu.
Cestovná mapa zavádzania elektronických služieb verejnej správy uvádza, že zavedením e-služieb môžu
obþania SR ušetriĢ roþne cca 1 týždeĖ pracovného þasu, þo predstavuje priamy finanþný efekt vo forme úspory
cca 4000 Sk na pracujúceho obþana. ýasová strata (spôsobená nízkou produktivitou služieb) spôsobuje
štátnemu rozpoþtu roþnú ujmu na priamych daniach vo výške 3 337 mil. Sk, ktorá sa pri súþasnom raste
ekonomiky a produktivity bude medzi roþne zvyšovaĢ o 4 - 5%.
Zefektívnenie verejnej správy je postavené na integraþnom koncepte, ktorý je odvodený od komplexnej analýzy
procesov služieb poskytovaných verejnou správou
a analýzy infraštruktúry ISVS. Jeho výsledkom je
model architektúry eGovernmentu, ktorý je postavený
na službách poskytovaných VS. Znamená to, že
v strede záujmu rozvoja infraštruktúry a procesov vo
VS je obþan. Chceme mu priniesĢ dostupnejšie a ,
kvalitnejšie služby, ktoré ho budú oveĐa menej
zaĢažovaĢ a prinesú mu výrazne vyšší úžitok ako
doteraz. Toto sa dá dosiahnuĢ iba tým, že mu
ponúkneme všetky služby na jednom mieste (front
office), Tým môže byĢ internet, dostupný cez PC,
mobil, kiosk, DTV alebo klasický úrad, ktorý sa
nachádza v takmer každej obci. Ani elektronická, ani
papierová komunikácia nie je možná bez kvalitného
back officu. V back office prebiehajú všetky riadiace
þinnosti, podporné þinnosti a sú v Ėom umiestnené
všetky kĐúþové IS.
Zámerom tohto prístupu je vytvorenie dobre fungujúceho efektívneho back-officu a integrácia aplikácií do
efektívneho front-officu ktorý bude poskytovaĢ komplexnú IT podporu všetkým inštitúciám verejnej správy
a vytvorí prostredie pre integrovaný rozvoj ISVS tak na centrálnej, ako aj regionálnej úrovni.
Postavenie konceptu iba na integraþnom modeli by bolo bez systematického rozvoja kvality riadenia vo verejnej
správe samoúþelné. Preto implementácia integrovaného modelu verejných služieb a ISVS predpokladá vyvinutie
navzájom prepojených a dobre spolupracujúcich informaþných ako aj organizaþných systémov, ktoré sú schopné
trvalo zvyšovaĢ svoju kvalitu a prinášaĢ tak pridanú hodnotu poskytovateĐom aj prijímateĐom služieb verejnej
správy.
Obþanom, podnikateĐom, ale aj samotnej verejnej správe by mali byĢ služby dostupné v priamej interakcii
s poskytovateĐom, v tzv. front-office cez internet, ostatné digitálne zariadenia, ale aj fyzicky. Významným
prostriedkom rozvoja služieb je postupné rozširovanie ústredného portálu verejnej správy, ktorý bude zvyšovaĢ
dostupnosĢ služieb poskytovaných verejnou správou internetovej populácií. Pre niektoré verejné služby a niektoré
kategórie užívateĐov budú služby cez internet nedostupné. Preto je potrebné skvalitniĢ aj fyzické poskytovanie
služieb. Z tohto dôvodu bude v rámci prioritnej osi realizovaný národný projekt Integrované obslužné miesta
(IOM). Národný projekt Integrované obslužné miesta je zlúþením všeobecne uznávaných princípov
eGovernmentu akceptovaných þlenskými štátmi EÚ. Je v súlade s Cestovnou mapou zavádzania elektronických
služieb verejnej správy. Ide však nad jej rámec v tom, že prístup k službám verejnej správy neobmedzuje len na
internet. Jeho podstatou je zásadným spôsobom zlepšiĢ a sprístupniĢ služby obþanom v regiónoch tak, aby si
všetky svoje záležitosti mohli vybaviĢ na jednom mieste, pri jednej návšteve integrovaného obslužného miesta.
Okrem toho môžu využiĢ poþítaþ, kiosk alebo call centrum. Všetky alternatívy budú využívaĢ spoloþnú
infraštruktúru, spoloþný back – office. Vćaka integrácii agend do jedného miesta bude možné výrazne zvýšiĢ
hustotu pokrytia obslužných miest v rámci územia SR a tak zvýšiĢ dostupnosĢ a obmedziĢ potrebu cestovania pri
vybavovaní životných situácií obþanov. Ak v súþasnosti v závislosti od rezortu je pre jednotlivé agendy od 50 do
130 pracovísk (vrátane detašovaných), v navrhovanom modeli by mohli byĢ obslužnými miestami spoloþné
obecné úrady, pošta, prípadne ćalšie verejne prístupné miesta.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 46 z 113
Na zefektívnenie služieb samosprávy je potrebné zlepšiĢ možnosti spracovania agendy miestnych a obecných
úradov pomocou vhodných SW aplikácií. VybaviĢ všetky úrady potrebnou infraštruktúrou je drahé a za súþasných
podmienok prakticky nerealizovateĐné. Vhodnejšou alternatívou, ktorú bude podporovaĢ OPIS je poskytovanie
SW aplikácií ako služby. Zámerom je poskytovaĢ mestským a obecným úradom potrebné aplikácie ako službu,
ktorej kvalita a cenová dostupnosĢ bude garantovaná. K tomuto úþelu bude potrebné vybudovaĢ špecializované
datacentrum. Takéto riešenie pomôže zásadne zmierniĢ rozdiely v možnostiach využívania informaþných
technológií najmä v menších mestách a obciach.
Realokácia prostriedkov urþených na prioritnú os bude maĢ dopad na modifikáciu stratégie implementácie
projektov. V modifikovanej stratégii sú projekty s najvyššou mierou priority tie, ktoré budujú komponenty ISVS,
ćalej projekty implementujúce 20 základných služieb a až následne projekty ostatných služieb.
5.2 Prioritná os 2 „Rozvoj pamäĢových a fondových inštitúcií a obnova ich
národnej infraštruktúry“
5.2.1 Cieđ a zameranie prioritnej osi 2:
Špecifický cieđ prioritnej osi 2: Skvalitnenie systémov získavania, spracovania, ochrany a využitia poznatkov a
digitálneho obsahu, modernizácia a dobudovanie infraštruktúry pamäĢových a fondových inštitúcií na národnej
úrovni
Kvantifikácia cieđov prioritnej osi 2 (indikátory pokroku):
CieĐ:
Skvalitnenie systémov
získavania, spracovania,
ochrany a využitia poznatkov
a digitálneho obsahu,
modernizácia a dobudovanie
infraštruktúry pamäĢových a
fondových inštitúcií na
národnej úrovni
Východisko
Typ
Poþet on-line dostupných služieb v kultúre
Poþet zdigitalizovaných objektov (obrazy,
textové dokumenty, zvukové záznamy,
audiovizuálne záznamy, 3D objekty)
Poþet projektov
Poþet vytvorených pracovných miest
Poþet vytvorených pracovných miest
obsadených mužmi
Poþet vytvorených pracovných miest
obsadených ženami
2013
SR
výsledok
%
rok
2006
hodnota
0
hodnota
30
MK SR
5
MK SR
MK SR, ITMS
výstup
poþet
2006
0
výstup
Poþet
v tis.
2007
142,3
3090,15
poþet
2006
0
16
poþet
2006
0
173
poþet
2006
0
83
core
výsledok/core
výsledok/core
výsledok/core
Podiel používateĐov elektronických služieb
v kultúre na celkovom poþte internetovej
zdroj
Jednotka
Názov ukazovateĐa
Podiel zverejneného zdigitalizovaného
obsahu PFI z celkového digitalizovaného
obsahu PFI
CieĐ
MK SR, ITMS
MK SR, ITMS
MK SR, ITMS
poþet
2006
0
%
2006
0
výsledok
90
MK SR, ITMS
22,5
MK SR, ITMS
5
MK SR, ITMS
populácie
Poþet vytvorených špecializovaných
digitalizaþných pracovísk
výstup
Poþet
2006
0
5.2.1.1 Opis opatrenia a podporovaných aktivít
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 47 z 113
Opatrenie 2.1: Digitalizácia obsahu pamäģových a fondových inštitúcií, jeho archivovanie,
sprístupėovanie a zlepšenie systémov jeho získavania, spracovania a ochrany
Rámcové aktivity
ƒ podpora manažmentu súvisiaceho s riadením systémov získavania, ochrany a spracovania obsahu
ƒ elektronizácia pamäĢových a fondových inštitúcií (vybavenie inštitúcií príslušným hardwarom a
softwarom, sieĢami a IKT technológiami), zlepšenie spoĐahlivosti prevádzky informaþných a
komunikaþných systémov a zlepšovanie databázových systémov pamäĢových a fondových inštitúcií a
systémov v oblasti kultúry
ƒ nákup informaþných zdrojov (databáz, práv na zverejĖovanie informácií a pod.)
ƒ dokumentácia prejavov nehmotného kultúrneho dediþstva vrátane dokumentácie tradiþných zruþností
a elektronizácia týchto poznatkov;
ƒ obnova budov, pracovísk a zariadení pamäĢových a fondových inštitúcií na národnej úrovni
a dobudovanie chýbajúcich špecializovaných pracovísk priamo súvisiacich s digitalizáciou a informaþno
– komunikaþnou infraštruktúrou získavania, spracovania a ochrany obsahu, zlepšenie stavu
protipožiarnej ochrany, elektronickej ochrany a vnútorných podmienok (klimatizácia a uloženie
zbierkových predmetov, knižných a archívnych dokumentov a podobných chránených fondov)
pamäĢových a fondových inštitúcií, priamo súvisiacej s digitalizáciou
ƒ zlepšenie technologického a technického vybavenia laboratórií, konzervátorských a preparátorských
pracovísk pre odborné ošetrenie, konzervovanie a reštaurovanie predmetov a špecializovaných fondov
(knižných, archívnych,...) úzko súvisiacich s informaþno – komunikaþnou infraštruktúrou získavania,
spracovania a ochrany obsahu, realizácia výsledkov výskumov v oblasti masovej deacidifikácie
lignocelulózových nosiþov informácií v pamäĢových inštitúciách, priamo súvisiace s digitalizáciou
ƒ informatizácia vedeckých knižníc ako multifunkþných kultúrnych a informaþných centier, vytvorenie siete
vybraných akademických, špecializovaných a vedeckých a verejných knižníc s ich informaþným
prepojením na vedu, výskum, rozvoj inovácie a podnikania, reformu uþebných osnov a vzdelávania,
vybudovanie siete výskumných, dokumentaþných a interpretaþných centier rómskej kultúry
ƒ podpora ćalšieho spracovania, sprístupĖovania a využívania dát a poznatkov pamäĢových a fondových
inštitúcií v praxi, pri výskume a pri tvorbe inovatívnych projektov, vo vyuþovacom, vzdelávacom,
plánovacom a rozhodovacom procese na školách, úradoch, podnikateĐským sektorom a verejnosĢou,
výskum, príprava a reinštalácia stálych expozícií registrovaných múzeí a galérií národného významu –
inovácia a prezentácia obsahu
ƒ podpora zvyšovania spoloþenského vedomia o kultúrnom, vedeckom a intelektuálnom dediþstve
Slovenska, podpora vzdelávacích, osvetových, informaþných a odborných aktivít súvisiacich
s realizáciou opatrenia
ƒ vybudovanie Slovenskej digitálnej knižnice a siete špecializovaných digitalizaþných pracovísk
pamäĢových a fondových inštitúcií
ƒ záznam, zbieranie, dlhodobé archivovanie a ochrana digitálneho obsahu, webharvesting, webarchiving
ƒ systematická podpora fyzickej digitalizácie kultúrneho, vedeckého a intelektuálneho dediþstva vþítane
digitalizovanie záznamov audiovizuálneho fondu /filmového + audio/
ƒ digitálna rekonštrukcia filmových materiálov , audio a audiovizuálnych záznamov,
ƒ podpora manažmentu digitálneho obsahu
ƒ správa a sprístupĖovanie digitálneho obsahu pamäĢovými a fondovými inštitúciami
5.2.2. Zdôvodnenie prioritnej osi:
Významnú úlohu v procese informatizácie spoloþnosti zohrávajú pamäĢové a fondové inštitúcie, v ktorých je
koncentrované obrovské kultúrne, vedecké a intelektuálne dediþstvo. Sústavu pamäĢových a fondových inštitúcií
na Slovensku tvorí 106 múzeí, 25 galérií, 6 485 knižníc, 72 archívov 14 577 pamiatkových objektov, ktoré tvoria
9 647 nehnuteĐných národných kultúrnych pamiatok, 85 pamiatkových zón, 28 pamiatkových rezervácií, 5 lokalít
zapísaných v „Zozname svetového dediþstva“. Z uvedeného poþtu knižníc je okolo 2956 školských, 38
akademických, 2 615 verejných, 12 vedeckých a 358 špeciálnych. V rámci siete verejných, vedeckých a
špeciálnych knižníc je informatizácia a internetizácia knižníc na veĐmi nízkej úrovni, kećže z celkového poþtu
knižníc je prístupných iba 606 poþítaþov s pripojením na internet pre verejnosĢ. Internetizované sú predovšetkým
akademické a vedecké knižnice, avšak len veĐmi malá þasĢ ostatných (verejných, špeciálnych a školských)
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 48 z 113
knižníc s najširšou prístupnosĢou v regiónoch. Základom archívnictva v SR sú verejné archívy, osobitne sústava
10 štátnych archívov a ich 37 poboþiek, ktoré spravujú archívne fondy pochádzajúce z þinnosti orgánov verejnej
správy. Sprístupnenie týchto fondov má nezastupiteĐnú úlohu ako východisko informaþnej kontinuity
rozhodovacích procesov vo verejnom sektore. Takmer 182 bežných kilometrov archívnych dokumentov
predstavuje integrálnu súþasĢ informaþných štruktúr a zdrojov spoloþnosti a súþasne sú významnou súþasĢou
národného kultúrneho dediþstva SR. Archívy zaþali budovaĢ archívny informaþný systém s využitím výpoþtovej
techniky po roku 2003, avšak ani jeden z nich nemá poþítaþe s pripojením na internet prístupné pre verejnosĢ. K
realizácii pilotných projektov digitalizácie archívnych fondov sa pristúpilo v roku 2005. Kultúrne dediþstvo svojou
jedineþnou komplexnosĢou sémantickej štruktúry predstavuje jednu z najväþších výziev pre aplikovanú
informaþnú vedu, kde objem, kvalita, prístupnosĢ poznatkov je základom vedomostne orientovanej spoloþnosti.
ÚroveĖ dostupnosti a marketingu kvalitného digitálneho obsahu je v pamäĢových a fondových inštitúciách
(knižnice, múzeá, galérie, archívy a špecializované inštitúcie) veĐmi nízka. Preto je potrebné dosiahnuĢ vysokú
mieru prepojenia a sprístupĖovania dát a informácií (vo fyzickej alebo digitálnej forme), dlhodobé a bezpeþné
uloženie dát na rôznych nosiþoch a podporiĢ ich þo najširšiu aplikáciu v oblasti výskumu, vývoja, inovácie,
miestneho a regionálneho rozvoja i strategického plánovania na národnej úrovni alebo regionálnej úrovni.
5.3 Prioritná os 3 „Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu“
5.3.1. Cieđ a zameranie prioritnej osi 3:
Špecifický cieđ prioritnej osi 3: Vytvorenie inžinierskych projektov pre širokopásmové optické siete ktoré
prispejú k zvýšeniu penetrácie širokopásmového internetu
Por.þ.
1.
2.
Názov ukazovateĐa
Poþet schválených prípravných PID
Poþet potenciálne pripojiteĐných obcí ,
zdokumentovaných v rámci PID
Poþet potenciálne pripojiteĐných
obyvateĐov obcí zdokumentovaných v
rámci PID
3.
x
x
x
Typ
Jednotka
Východisková
Hodnota
r.2007
CieĐová
hodnota
r.2013
Informaþný
zdroj
výsledok
výstup
poþet
poþet
0
0
190
667
MF SR,ITMS
MF SR,ITMS
výstup
poþet
0
276 151
MF SR,ITMS
Poÿet schválených prípravných PID – definujúci poþet schválených prípravných projektovoinžinierskych dokumentácií pre investiþnú výstavbu infraštruktúry širokopásmového internetu
(CieĐ 2013 = 190 zodpovedajúci poþtu klastrov obcí, na základe Projektového výstupu þ.1).
Poÿet potenciálne pripojiteđných obcí , zdokumentovaných v rámci PID – definujúci poþet obcí
(bielych miest) potenciálne pripojiteĐných, zdokumentovaných v rámci prípravných projektovoinžinierskych dokumentácií pre investiþnú výstavbu infraštruktúry širokopásmového internetu
(CieĐ 2013 = 667, zodpovedajúci poþtu obcí zaradených do klastrov, na základe Štúdie realizovateĐnosti
-Projektového výstupu þ.1).
Poÿet potenciálne pripojiteđných obyvateđov obcí, zdokumentovaných v rámci PID– definujúci
poþet potenciálne pripojiteĐných obyvateĐov obcí (bielych miest), zdokumentovaných v rámci prípravných
projektovo-inžinierskych dokumentácií pre investiþnú výstavbu infraštruktúry širokopásmového internetu.
5.3.1.1 Opis opatrení a podporovaných aktivít:
Opatrenie 3.1: Rozvoj a podpora trvalo udržateĐného využívania infraštruktúry širokopásmového prístupu
Rámcové aktivity
ƒ podpora aktivít a þinností zameraných na prípravu zavádzania, rozvoj a prevádzku moderných sieĢových
platforiem zabezpeþujúcich komunikáciu systémov štátnej správy v rozsahu potrebnom pre rozvoj
eGovernmentu
ƒ podpora aktivít a þinností zameraných na prípravu rozvoja regionálnych a lokálnych širokopásmových
sietí v oblastiach, neatraktívnych pre komerþných prevádzkovateĐov
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 49 z 113
o
o
o
rozvoj metalických a bezdrôtových prístupových širokopásmových sietí
rozvoj metropolitných optických sietí
rozvoj optických prístupových širokopásmových sietí FTTx
.
5.3.2. Zdôvodnenie prioritnej osi:
Z hĐadiska dostupnosti širokopásmového internetu patrí Slovensko napriek dynamickému nárastu pripojení
v posledných dvoch rokoch jednoznaþne medzi najzaostalejšie krajiny EÚ. Je reálne predpokladaĢ, že dnes je
bez možnosti širokopásmového pripojenia takmer 1,2 miliónov domácností a viac ako 2000 obcí. Problémom
nízkej penetrácie širokopásmového internetu je okrem nedostatoþnej ponuky kvalitných elektronických služieb
nedostatoþný rozvoj prístupových sietí. Nízka penetrácia internetu sa dotýka okrem domácností aj verejnej
správy, predovšetkým obecných úradov. PodĐa prieskumov ZMOS približne jedna tretina obecných úradov nemá
žiadne pripojenie na internet. Približne 50% úradov, ktoré majú internet používa technológiu ISDN a približne
10% využíva dialup. Je preto nevyhnutné internetizovaĢ celú verejnú správu, dovybaviĢ ju kvalitným pripojením
k širokopásmovému internetu.
Na strane domácností a jednotlivcov sú vážnym dôvodom nízkej penetrácie internetu vysoké náklady na PC s
pripojením na internet a v mnohých prípadoch aj jeho prevádzku, vzhĐadom ku kúpnej sile domácností v SR v
porovnaní s priemerom EÚ - 15. Tento faktor zohráva významnú úlohu predovšetkým v ekonomicky slabých
regiónoch alebo v regiónoch v horských pásmach, kde sú náklady na zriadenie a prevádzku širokopásmového
prístupu vyššie, ako v ostatných regiónoch. Nedostatok širokopásmových pripojení úzko súvisí s nákladmi na
vybudovanie prístupových širokopásmových sietí, ktoré sa budujú na Slovensku veĐmi Ģažkopádne. Prístupné
siete budujú komerþní prevádzkovatelia predovšetkým v obciach s vysokou hustotou osídlenia alebo
koncentráciou podnikateĐských aktivít. Na okraji záujmu ostávajú teda predovšetkým vidiecke oblasti, horské
oblasti a ekonomicky slabé regióny.
Zámerom OPIS po znížení alokácie je pripraviĢ nevyhnutnú dokumentáciu a podmienky na zabezpeþenie
prístupu k širokopásmovému internetu všetkým obþanom. Kým stratégiou komerþných prevádzkovateĐov je
pokryĢ sídla s najväþšou hustotou obyvateĐstva alebo s najvyššou koncentráciou ekonomických aktivít, stratégiou
OPIS je postupovaĢ opaþne. V centre záujmu budú preto najmenej rozvinuté þasti Slovenska, teda oblasti, ktoré
sú pre komerþných prevádzkovateĐov dnes nezaujímavé. Ak by sme chceli priniesĢ širokopásmový internet do
všetkých domácností, v ktorých nie je dnes, potrebovali by sme zriadiĢ prístup k 790 tisíc domácnostiam vo viac
ako 2300 obciach cieĐa Konvergencia.
K zvyšovaniu pripojenosti k širokopásmovému internetu sa bude pristupovaĢ špecificky. Predovšetkým bude
potrebné zohĐadniĢ geografické a sociálno-ekonomické podmienky (najmä na vidieku a v mestách bez
vyhovujúceho pokrytia) a podĐa charakteru prostredia zvoliĢ optimálne technologicko-ekonomické riešenie.
Investície do prístupových sietí z pôvodnej výšky zdrojov alokovaných pre OPIS mali byĢ riešené predovšetkým
na úrovni samosprávy, þím by sa podstatne urýchlila ich výstavba. V rámci prípravy bude však potrebné doriešiĢ
aj ćalšie otázky nadstavby optických sietí, ich prevádzky a samotné poskytovanie širokopásmových služieb.
Implementácia bude preto vychádzaĢ zo štúdie realizovateĐnosti, ktorá sa premietne do konkrétnych balíþkov
projektov ponúkaných z pôvodných zdrojov tejto prioritnej osi pre mestá, obce, prevádzkovateĐov sietí
a poskytovateĐov služieb širokopásmového pripojenia. Všetky vyššie uvedené a ćalšie otázky budú predmetom
štúdie uskutoþniteĐnosti, ktorá bude predchádzaĢ samotnej implementácii projektov, þo vzhĐadom k zníženiu
alokácie tejto prioritnej osi nebude už možné v rámci tohto operaþného programu. Hlavným výstupom po znížení
alokácie budú pripravené riešenia pre konkrétne územia.
VzhĐadom na zníženie pôvodnej alokácie sa v rámci prioritnej osi zabezpeþia len prípravné práce smerujúce k
vytvoreniu inžinierskych projektov pre širokopásmové optické siete, ktoré prispejú k zvýšeniu penetrácie
širokopásmového internetu. Vlastné implementaþné aktivity sa uskutoþnia v programovom období 2014 – 2020.
5.4 Prioritná os 4 „Technická pomoc“
5.4.1. Cieđ a zameranie prioritnej osi 4:
Špecifický cieđ prioritnej osi 4: vysoká efektívnosĢ a úþinnosĢ intervencií OPIS
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 50 z 113
CieĐ
Vysoká efektívnosĢ
a úþinnosĢ intervencií
OPIS
CieĐ
Typ
Jednotka
2013
SR
rok
zdroj
hodnota
Hodnota
dopad
Pomer plánovaných a reálnych
hodnôt ukazovateĐov
Poþet vypracovaných štúdií
Percento pracovníkov RO/SORO,
zapojených do systému
celoživotného vzdelávania
výsledok
%
2007
0
100
ITMS
poþet
2007
0
14
MF SR, UV SR ITMS
%
2007
0
100
MF SR UV SR, ITMS
poþet
2007
výsledok
35
výstup/core
MF SR, UV SR, ITMS
Poþet projektov
Poþet vytvorených pracovných
miest
0
výsledok/core
poþet
2007
0
80
MF SR, UV SR, ITMS
Poþet vytvorených pracovných
miest obsadených mužmi
výsledok/core
poþet
2007
0
34
MF SR, UV SR, ITMS
Poþet vytvorených pracovných
miest obsadených ženami
výsledok/core
poþet
2007
0
46
MF SR, UV SR, ITMS
5.4.1.1 Opis opatrení a podporovaných aktivít:
Opatrenie 4.1: Technická pomoc pre RO OPIS
Rámcové aktivity
ƒ Zabezpeþenie administratívnych kapacít RO OPIS, zvyšovanie kvality Đudských zdrojov
ƒ Zabezpeþenie procesov riadenia, programovania, implementácie, monitorovania a hodnotenia OPIS
ƒ Zriadenie a udržateĐný rozvoj implementaþných štruktúr pre projekty Informatizácie
ƒ Materiálno technické zabezpeþenie RO OPIS
ƒ Zabezpeþenie monitorovacích aktivít
ƒ Vypracovanie štúdií uskutoþniteĐnosti, analýz súvisiacich s implementáciou projektov OPIS
ƒ Hodnotiace správy, audity, prieskumy, analýzy pre potreby OPIS
ƒ IT podpora procesom v rámci RO OPIS
ƒ Publicita a informovanie verejnosti
Opatrenie 4.2: Technická pomoc pre SORO OPIS a PJ OPIS
ƒ Zabezpeþenie administratívnych kapacít SORO OPIS a PJ OPIS, zvyšovanie kvality Đudských zdrojov
ƒ Zabezpeþenie procesov programovania, implementácie, monitorovania a hodnotenia OPIS
ƒ Zriadenie a udržateĐný rozvoj implementaþných štruktúr pre projekty Informatizácie
ƒ Materiálno technické zabezpeþenie SORO OPIS a PJ OPIS
ƒ Zabezpeþenie monitorovacích aktivít
ƒ Vypracovanie štúdií uskutoþniteĐnosti, analýz súvisiacich s implementáciou projektov OPIS
ƒ Hodnotiace správy, audity, prieskumy pre potreby OPIS
ƒ IT podpora procesom v rámci SORO OPIS a PJ OPIS
ƒ Publicita a informovanie verejnosti
5.4.2. Zdôvodnenie prioritnej osi:
Stratégia OPIS v programovom období 2007-2013 vníma všetky riešenia, ktoré prinesú projekty informatizácie
ako jeden funkþný celok. Takýto prístup povedie k vysokej efektívnosti a úþinnosti intervencií vzhĐadom k cieĐom,
definovaných v NSRR, akþných plánoch a ostatných strategických dokumentoch, z ktorých OPIS vychádza.
Špecifickým cieĐom prioritnej osi Technická pomoc je zabezpeþenie efektívneho procesu riadenia a
implementácie OPIS v súlade s nárokmi kladenými na administratívne štruktúry zodpovedné za realizáciu
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 51 z 113
operaþného programu, a to prostredníctvom podpory prípravných, riadiacich, monitorovacích, hodnotiacich,
informaþných a kontrolných aktivít týkajúcich sa OPIS, spolu s aktivitami slúžiacimi na posilnenie
administratívnych kapacít, ktoré zabezpeþujú programovanie, riadenie, implementáciu, finanþné riadenie,
hodnotenie a monitorovanie, kontrolu a audit OPIS.
Operaþným cieĐom prioritnej osi Technická pomoc je zabezpeþenie podpory þinností a funkcií orgánov
podieĐajúcich sa na riadení a implementácii OPIS (RO, SORO, platobnej jednotky) a ich administratívnych
kapacít, poskytovanie podpory na prípravu projektov, ako aj na informovanie verejnosti, publicitu a výmenu
skúseností.
Technická pomoc je osobitnou prioritnou osou OPIS, ktorej úþelom je podporovaĢ realizáciu ostatných prioritných
osí a aktivít uvedených v operaþnom programe. Efektívna implementácia operaþného programu závisí od
schopnosti orgánov, ktoré sú zapojené do implementácie vykonávaĢ svoje funkcie v súlade s povinnosĢami
vyplývajúcimi z nariadení ES.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 52 z 113
6. HORIZONTÁLNE PRIORITY
Pri každej intervencii v rámci OPIS budú v súlade s Národným strategickým referenþným rámcom 2007 -2013
rešpektované štyri horizontálne priority:
1.
2.
3.
4.
marginalizované rómske komunity
rovnosĢ príležitostí
trvalo udržateĐný rozvoj
informaþná spoloþnosĢ
6.1 Marginalizované rómske komunity
Marginalizované rómske komunity (ćalej len MRK) sú jednou z najohrozenejších skupín obyvateĐstva, ktoré trpia
vysokou mierou deprivácie a sociálnej exklúzie, ktorá sa prejavuje ekonomickým vylúþením, priestorovým
vylúþením, kultúrnym vylúþením, symbolickým vylúþením , politickým vylúþením, eventuálne kombináciou
uvedených foriem vylúþenia.
CieĐom horizontálnej priority Marginalizované rómske komunity je zvýšiĢ zamestnanosĢ a vzdelanostnú úroveĖ
príslušníkov MRK a zlepšenie ich životných podmienok.
Horizontálna priorita MRK je priestorom na zvýšenie efektívnosti intervencií štrukturálnych fondov pri riešení
problémov marginalizovaných rómskych komunít.
Podpora marginalizovaných rómskych komunít je prostredníctvom štrukturálnych fondov Európskej únie
v programovom období 2007- 2013 zameraná hlavne na štyri prioritné oblasti: vzdelávanie, zamestnanosĢ,
zdravie a bývanie a na tri vzájomne súvisiace problémové okruhy: chudoba, diskriminácia a rodová rovnosĢ.
Zámerom HP MRK je posilnenie spolupráce, efektívnejšej koordinácie þinností a finanþných zdrojov smerujúcich
k zlepšeniu životných podmienok príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít.
Navrhovanými nástrojmi pre zabezpeþovanie dopadu a koordinácie sú:
- individuálne projekty (dopytovo-orientované)
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti prostredníctvom opatrení 1 a 3 OP IS poskytuje priestor pre
špecifikáciu aktivít, ktoré sú zamerané aj pre rómske komunity. Aktivity obsahovým charakterom budú
podporovaĢ štyri prioritné oblasti, na ktoré je zameraná horizontálna priorita marginalizované rómske komunity.
Prostredníctvom budovania integrovaných obslužných miest v rámci OPIS bude poskytovaný pružnejší prístup
k službám verejnej správy pre všetky skupiny obyvateĐstva vrátane MRK.
V rámci implementácie špeciálnych programov vzdelávania pre MRK OPIS zabezpeþí v spolupráci s MŠ SR
a MPSVR SR školenia zamerané na zvýšenie vzdelanosti MRK v oblasti IKT a znalosti práce s PC s využitím
metódy „learning by doing“.
V rámci prioritnej osi 2 OPIS bude implementovaný špecifický projekt zameraný na MRK - projekt, multifunkþného
knižniþno-informaþného centra prostredníctvom ktorého sa realizuje výstavba depozitov budovy Štátnej vedeckej
knižnice v Prešove a dokumentaþno-informaþného centra rómskej kultúry ako odborného pracoviska, ktoré by
zastrešovalo problematiku rómskej kultúry na Slovensku vychádza z dlhodobej iniciatívy viacerých štátnych
a verejných inštitúcií, neziskových organizácií a vysokoškolských pracovísk.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 53 z 113
Navrhnutá lokalizácia strediska reflektuje súþasný stav koncentrácie rómskej komunity, kedy jej najväþšie
zastúpenie je sústredené predovšetkým v Prešovskom samosprávnom kraji.
Dokumentaþno – informaþné centrum by sa malo staĢ organizaþnou zložkou Štátnej vedeckej knižnice v Prešove
priþom jeho þinnosĢ umožní pracovníkom štátnej správy, študentom, odbornej aj laickej verejnosti pohodlnejší
prístup ku komplexným informáciám o histórii, živote, tradíciách a kultúre Rómov žijúcich na Slovensku. Centrum
by spravovalo fondy v základnej forme a digitalizaþný repozit a zodpovedalo za sprístupĖovanie a využívanie
týchto informácií pre verejnosĢ.
6.2 RovnosĢ príležitostí
Podpora základných práv, nediskriminácie a rovnosti príležitostí je jedným zo základných princípov
uplatĖovaných v EÚ. RovnosĢ príležitostí je súþasĢou pilierov Európskej stratégie zamestnanosti a
Európskej rámcovej stratégie nediskriminácie a rovnakých príležitosti pre všetkých, v zmysle ktorých bude
horizontálna priorita RovnosĢ príležitostí podporovaĢ potieranie diskriminácie na základe pohlavia, rasy, etnického
pôvodu, náboženského vyznania, viery, zdravotného postihnutia, veku, þi sexuálnej orientácie.
Zvláštny dôraz sa kladie na princíp rodovej rovnosti (rovnosĢ príležitostí žien a mužov), ktorého naplnenie patrí
k základnému cieĐu Európskeho spoloþenstva a ako taký patrí medzi hlavné ciele štrukturálnych fondov. PodĐa þl.
2 Amsterdamskej zmluvy je úlohou Spoloþenstva dosiahnuĢ rovnaké postavenie žien a mužov v spoloþnosti
a podĐa þl. 3 je stanovená povinnosĢ odstraĖovaĢ nerovnosti a presadzovaĢ rodovú rovnosĢ vo všetkých aktivitách
metódou gender mainstreamingu. Je to postup, pri ktorom všetky koncepþné, strategické, rozhodovacie
a vyhodnocovacie procesy vo všetkých fázach prípravy a realizácie sú podriadené hĐadisku rodovej rovnosti.
Horizontálna priorita bude uplatĖovaná formou prístupnosti fyzického prostredia, dopravy a verejných služieb pre
obyvateĐov s obmedzenou mobilitou a orientáciou.
VeĐmi þasto sa vyskytuje kombinácia niekoĐkých znevýhodĖujúcich faktorov, þo spôsobuje sĢažený prístup
a zotrvanie na trhu práce, prístup k odbornému vzdelávaniu a iným životným príležitostiam. Z uvedeného dôvodu
sa okrem rešpektovania princípu rovnosti príležitostí pri všetkých príspevkoch z fondov, na oblasĢ rovnosti
príležitostí aktívne zameriavajú aj špecifické priority NSRR „podpora rastu zamestnanosti a sociálnej inklúzie“ a
„moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoloþnosĢ“. Špecifická priorita „podpora rastu zamestnanosti a sociálnej
inklúzie“ sa venuje rovnosti príležitostí na trhu práca a je okrem iného zameraná i na vytváranie rovnosti
príležitostí v prístupe na trh práce a na integráciu znevýhodnených skupín na trh práce vrátane podpory
mechanizmov eliminácie rodovej nerovnosti na trhu práce. V špecifickej priorite „moderné vzdelávanie pre
vedomostnú spoloþnosĢ“ je rovnosĢ príležitostí prierezovo podporovaná prostredníctvom konkrétnych aktivít,
ktoré vytvárajú podmienky na rovný prístup k formálnemu a neformálnemu vzdelávaniu pre všetkých poþas
celého života. Osobitná pozornosĢ sa venuje problematike znevýhodnených skupín obyvateĐstva.
6.3 Trvalo udržateĐný rozvoj
Trvalo udržateĐný rozvoj je jedným zo základných cieĐov EÚ, ktorým sa riadia všetky jej politiky a þinnosti. Trvalo
udržateĐným rozvojom sa rozumie cielený, dlhodobý (priebežný), komplexný a synergický proces, ovplyvĖujúci
podmienky a všetky aspekty života (kultúrne, sociálne, ekonomické, environmentálne a inštitucionálne), na
všetkých úrovniach (lokálnej, regionálnej, národnej) a smerujúci k takému funkþnému modelu urþitého
spoloþenstva (miestnej a regionálnej komunity, krajiny, medzinárodného spoloþenstva), ktorý kvalitne uspokojuje
biologické, materiálne, duchovné a sociálne potreby a záujmy Đudí, priþom eliminuje alebo výrazne obmedzuje
zásahy ohrozujúce, poškodzujúce alebo niþiace podmienky a formy života, nezaĢažuje krajinu nad únosnú
mieru, rozumne využíva jej zdroje a chráni kultúrne a prírodné dediþstvo.
Vláda SR považuje trvalo udržateĐný rozvoj za jeden zo základných pilierov vedomostnej spoloþnosti, a preto
bude podporovaĢ jeho vyváženosĢ tak, že okrem ekonomického rastu budú zohĐadnené aj sociálne
a environmentálne dopady.
Trvalo udržateĐný rozvoj je ako jeden z kĐúþových princípov NSRR obsiahnutý v strategickom cieli Národného
strategického referenþného rámca SR na roky 2007 – 2013, ktorý definuje rešpektovanie trvalo udržateĐného
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 54 z 113
rozvoja ako jednu z kĐúþových podmienok na zvyšovanie konkurencieschopnosti a výkonnosti regiónov a
ekonomiky SR v období rokov 2007 – 2013. NapĎĖanie dlhodobej vízie NSRR, t.j. proces konvergencie
ekonomiky SR k priemeru EÚ-15 tak musí prebiehaĢ v podmienkach trvalo udržateĐného rozvoja.
CieĐom horizontálnej priority trvalo udržateĐný rozvoj je zabezpeþiĢ, aby výsledný efekt všetkých intervencií
financovaných v rámci NSRR synergicky podporoval trvalo udržateĐný rozvoj vo všetkých jeho zložkách,
t.j. v environmentálnej, ekonomickej a sociálnej zložke v súlade s cieĐmi a ukazovateĐmi Obnovenej stratégie
trvalo udržateĐného rozvoja EÚ.
Koordinátorom horizontálnej priority je Úrad vlády SR.
ÚV SR zabezpeþuje, aby horizontálna priorita bola efektívne riadená a implementovaná vo vzĢahu k všetkým
operaþným programom, ich prioritným osiam a monitoruje a hodnotí napĎĖanie cieĐov horizontálnej priority aj na
úrovni NSRR.
Na Úrade vlády SR je zriadená pracovná skupina pre horizontálnu prioritu TUR, v ktorej majú zastúpenie všetky
relevantné RO, Centrálny koordinaþný orgán, MF SR, ako aj zástupcovia sociálno-ekonomických partnerov
(zástupcovia regionálnych a miestnych samospráv, akademickej obce, výskumných inštitúcií, podnikateĐských
a odborových zväzov, záujmových združení a obþianskej spoloþnosti).
Rada vlády pre trvalo udržateĐný rozvoj SR je poradným a koordinaþným orgánom vlády Slovenskej republiky na
uplatĖovanie zásad trvalo udržateĐného rozvoja. Vyjadruje sa o.i. aj k predloženým materiálom Pracovnej skupiny
pre HP TUR. Spolupracujúcimi a poradnými orgánmi Rady sú odborníci vysokých škôl, vedeckých ústavov,
zástupcovia samosprávnych orgánov, odborových a zamestnávateĐských zväzov a zástupcovia orgánov štátnej
správy pri posudzovaní riešenia niektorých problémov trvalo udržateĐného rozvoja.
KĐúþovými prostriedkami, prostredníctvom ktorých sa budú riadiĢ intervencie tak, aby napĎĖali horizontálnu prioritu
trvalo udržateĐný rozvoj, sú integraþné nástroje, ktoré vyplývajú z koncepþného, právneho a inštitucionálneho
rámca trvalo udržateĐného rozvoja:
- strategické a programové dokumenty, koncepcie v oblasti trvalo udržateĐného rozvoja
- princípy, priority, ciele a ukazovatele trvalo udržateĐného rozvoja
Implementácia horizontálnej priority trvalo udržateĐný rozvoj bude na základe využitia integraþných nástrojov
vykonávaná v týchto fázach programového cyklu:
a) implementácia
b) monitorovanie a hodnotenie
a) Implementácia
x Vo fáze implementácie operaþných programov bude napĎĖanie horizontálnej priority trvalo
udržateĐný rozvoj uskutoþĖované prostredníctvom zadefinovania jednotného textu pre všetky
RO/SORO, v rámci príruþky pre prijímateĐa, ktorého obsahom bude, aby žiadateĐ o nenávratný
finanþný príspevok vo svojom projekte jasne zadefinoval, þi chce svojím projektom podporiĢ trvalo
udržateĐný rozvoj a akým spôsobom.
x
Vo fáze implementácie bude napĎĖanie horizontálnej priority trvalo udržateĐný rozvoj ćalej
zabezpeþené prostredníctvom nastavenia hodnotiacich kritérií projektov v súlade s cieĐmi
horizontálnej priority trvalo udržateĐný rozvoj. Jednotlivé RO/SORO zašlú ÚV SR návrh hodnotiacich
kritérií za jednotlivé horizontálne priority. Pri nastavení hodnotiacich kritérií sa vychádza
z horeuvedených integraþných nástrojov.
b) Monitorovanie a hodnotenie
x Vo fáze monitorovania a hodnotenia bude napĎĖanie horizontálnej priority TUR uskutoþĖované
prostredníctvom sledovania napĎĖania ukazovateĐov TUR na úrovni prioritných osí a operaþného
programu. ÚV SR v spolupráci so zástupcami jednotlivých riadiacich orgánov urþí a vyberie
set/skupinu indikátorov z tých indikátorov, ktoré sú zadefinované v danom operaþnom programe
alebo v Národnom systéme indikátorov, a ktoré sa budú monitorovaĢ z pohĐadu TUR monitorovacím
výborom.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 55 z 113
x
Obnovená stratégia trvalo udržateĐného rozvoja EÚ 2006 vychádza zo stratégie TUR EÚ, ktorá bola
na národnej úrovni rozpracovaná do Akþného plánu TUR SR na roky 2005 - 2010, ktorý obsahuje
dlhodobé priority – integrované ciele, ktoré sú bližšie rozpracované do 28 strategických cieĐov. ÚV
SR v spolupráci s RO zadefinuje, ktoré z uvedených 28 strategických cieĐov sú z hĐadiska
zamerania ich operaþného programu relevantné. ÚV SR bude tak na základe uvedeného
zadefinovania hodnotiĢ príspevok operaþných programov k napĎĖaniu strategických cieĐov Akþného
plánu TUR. Výsledky tohto hodnotenia budú súþasĢou výroþných správ operaþných programov ako
aj výroþnej správy NSRR. Hodnotiace správy TUR budú predkladané na schválenie þlenom
pracovnej skupiny pre TUR a Rady vlády pre TUR, ktoré budú ćalej slúžiĢ ako podklad na
priebežné hodnotenie Akþného plánu TUR SR na roky 2005-2010.
x
ÚV SR pripraví monitorovaciu správu horizontálnej priority TUR aj s uvedením regionálneho
priemetu realizovaných aktivít, ktorá bude súþasĢou výroþnej správy NSRR
x
ÚV SR plánuje na základe správ v spolupráci s relevantnými partnermi vydaĢ analýzu, príp. štúdiu,
ktorá poskytne pohĐad na plnenie princípov trvalo udržateĐného rozvoja z celoslovenského hĐadiska
ako aj v þlenení podĐa jednotlivých regiónov.
x
Všetky výstupy ÚV SR po dohode s jednotlivými RO, budú slúžiĢ aj ako vstupy pre zasadnutia
jednotlivých monitorovacích výborov.
x
Gestori HP TUR sa budú zúþastĖovaĢ zasadnutí monitorovacích výborov jednotlivých operaþných
programov.
Poskytovanie elektronických služieb prostredníctvom produktov e-Governmentu znaþným spôsobom prispeje
k ochrane životného prostredia. Zavedenie služieb e-Governmentu bude maĢ priamy dopad na administratívne –
zaĢaženie písomnou formou, þo sa odrazí na šetrení prírodných zdrojov (lesov) vrátane energií pri spracovávaní
surovín a výrobe papierových produktov. Znížená energetická nároþnosĢ sa prejaví priamym dopadom na
znižovaní emisií a záväzkoch SR voþi EU.
Ćalším aspektom pri poskytovaní elektronických služieb obþanom je, že služby mu budú poskytované na jednom
obslužnom mieste alebo priamo doma. Tým sa šetrí nielen þas obþanovi, ktorý by musel stráviĢ pri vybavovaní
svojich životných situácií, ale aj životné prostredie tým, že obmedzením cestovania sa šetria primárne zdroje
spotrebovávané na dopravné aktivity, a tak sa obmedzuje aj množstvo negatívnych emisií pri spaĐovaní paliva
a pohonných hmôt. (Viac detailov vić kapitola 2.3 Strategické environmentálne hodnotenie)
6.4 Informaþná spoloþnosĢ
V súþasnosti pri budovaní vedomostnej spoloþnosti dochádza k postupnej premene jej tradiþného vnímania
v zmysle vedomostného trojuholníka (vzdelávanie, výskum a inovácie) na štvoruholník (pridáva sa strana štvrtá –
informatizácia). Zavádzanie informaþno-komunikaþných technológií (IKT) a zefektívĖovanie procesov
prostredníctvom ich využívania prispieva podstatnou mierou k oveĐa vyššej efektívnosti a úþinnosti implementácie
všetkých prvkov vedomostnej spoloþnosti. Vedomostná spoloþnosĢ a informaþná spoloþnosĢ tak netvoria dva
rôzne faktory podporujúce udržateĐný hospodársky rast a zvyšovanie konkurencieschopnosti SR. CieĐom
koordinácie aktivít v týchto oblastiach je zabezpeþiĢ, aby prispievali aj k napĎĖaniu cieĐov národnej lisabonskej
stratégie.
Hlavné ciele v oblasti rozvoja informaþnej spoloþnosti na Slovensku sú v zmysle strategických dokumentov pre
oblasĢ informatizácie spoloþnosti zadefinované ako :
ƒ
ƒ
ƒ
informaþná gramotnosĢ
efektívna elektronizácia verejnej správy
široká dostupnosĢ internetu
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 56 z 113
Implementácia horizontálnej priority posilní synergické prepojenie dotknutých operaþných programov a
zabezpeþí, aby aktivity podporované na základe konkrétnych projektov zohĐadĖovali informaþnú spoloþnosĢ vo
všetkých jej aspektoch.
Koordinátorom horizontálnej priority je Úrad vlády SR. Na koncepþnej a vecnej úrovni za horizontálne riadenie
a implementáciu všetkých projektov informatizácie spoloþnosti zodpovedá Ministerstvo financií SR, ktoré je
ústredným orgánom štátnej správy na úseku informatizácie v zmysle zákona þ. 275/2006 Z.z. o informaþných
systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
ÚV SR zabezpeþuje, aby horizontálna priorita bola efektívne riadená a implementovaná vo vzĢahu ku všetkým
operaþným programom, ich prioritným osiam a monitoruje a hodnotí napĎĖanie cieĐov horizontálnej priority aj na
úrovni NSRR. Pre tento úþel je na Úrade vlády SR zriadená pracovná skupina pre horizontálnu prioritu
informaþná spoloþnosĢ, v ktorej majú zastúpenie všetky relevantné RO, Centrálny koordinaþný orgán, MF SR,
ako aj zástupcovia sociálno-ekonomických partnerov (zástupcovia regionálnych a miestnych samospráv,
akademickej obce, výskumných inštitúcií, podnikateĐských a odborových zväzov, záujmových združení
a obþianskej spoloþnosti). Taktiež sa vytvára Úrad splnomocnenca vlády pre informatizáciu spoloþnosti, ktorý je
súþasĢou pracovnej skupiny pre informaþnú spoloþnosĢ a plní v tejto skupine poradnú funkciu v zmysle svojho
štatútu.
KĐúþovými prostriedkami, prostredníctvom ktorých sa budú riadiĢ intervencie tak, aby napĎĖali horizontálnu prioritu
informaþná spoloþnosĢ, sú integraþné nástroje, ktoré vyplývajú z koncepþného, právneho a regulaþného rámca
informatizácie spoloþnosti:
- strategické dokumenty, akþné plány v oblasti informatizácie spoloþnosti
- národná koncepcia informatizácie verejnej správy a z nej vyplývajúce koncepcie rozvoja informaþných
systémov verejnej správy povinných subjektov, ktorými sú inštitúcie verejnej správy
- národné projekty implementované v rámci OPIS
- dátové štandardy, technologické štandardy a bezpeþnostné štandardy
- metodické pokyny, usmernenia, príruþky pre žiadateĐov, prípadne výzvy na predkladanie projektov
Ide o nástroje vyplývajúce z platného právneho rámca a strategického rámca, za ktoré je v zmysle
kompetenþného zákona a zákona o ISVS zodpovedné MF SR, ako ústredný orgán štátnej správy na úseku
informatizácie.
Implementácia horizontálnej priority informaþná spoloþnosĢ bude na základe využitia integraþných nástrojov
vykonávaná v týchto fázach programového cyklu:
a) implementácia
b) monitorovanie a hodnotenie
a) Implementácia
x Vo fáze implementácie operaþných programov bude napĎĖanie horizontálnej priority informaþná
spoloþnosĢ uskutoþĖované prostredníctvom zadefinovania jednotného textu (ktorý bude
odkonzultovaný s MF SR) pre všetky RO/SORO, v rámci príruþky pre prijímateĐa, ktorého obsahom
bude, aby žiadateĐ o nenávratný finanþný príspevok vo svojom projekte jasne zadefinoval, þi chce
svojím projektom podporiĢ rozvoj informaþnej spoloþnosti a akým spôsobom.
x Vo fáze implementácie bude napĎĖanie horizontálnej priority informaþná spoloþnosĢ ćalej
zabezpeþené prostredníctvom nastavenia hodnotiacich kritérií projektov v súlade s cieĐmi
horizontálnej priority informaþná spoloþnosĢ. Jednotlivé RO/SORO zašlú ÚV SR návrh hodnotiacich
kritérií projektov za jednotlivé horizontálne priority. ÚV SR v súþinnosti s MF SR posúdi návrh
hodnotiacich kritérií projektov v zmysle vyššie uvedených integraþných nástrojov.
b) Monitorovanie a hodnotenie
x Vo fáze monitorovania a hodnotenia bude napĎĖanie horizontálnej priority informaþná spoloþnosĢ
uskutoþĖované prostredníctvom sledovania napĎĖania ukazovateĐov informaþnej spoloþnosti na
úrovni prioritných osí a operaþného programu. ÚV SR a MF SR v spolupráci so zástupcami
jednotlivých riadiacich orgánov urþí a vyberie set/skupinu indikátorov z tých indikátorov, ktoré sú
zadefinované v danom operaþnom programe alebo v Národnom systéme indikátorov, a ktoré sa
budú monitorovaĢ z pohĐadu informaþnej spoloþnosti monitorovacím výborom.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 57 z 113
x
x
x
ÚV SR pripraví monitorovaciu správu horizontálnej priority IS aj s uvedením regionálneho priemetu
realizovaných aktivít, ktorá bude súþasĢou výroþnej správy NSRR
ÚV SR plánuje na základe správ v spolupráci s relevantnými partnermi vydaĢ analýzu, príp. štúdiu,
ktorá poskytne pohĐad na plnenie princípov informaþnej spoloþnosti z celoslovenského hĐadiska ako
aj v þlenení podĐa jednotlivých regiónov.
Všetky výstupy ÚV SR po dohode s jednotlivými RO, budú slúžiĢ aj ako vstupy pre zasadnutia
jednotlivých monitorovacích výborov. Gestori HP IS sa budú zúþastĖovaĢ zasadnutí monitorovacích
výborov jednotlivých operaþných programov.
7. SÚLAD OPERAþNÉHO PROGRAMU SO STRATEGICKÝMI CIEĐMI A
DOKUMENTMI
Stratégia a jednotlivé opatrenia v rámci OPIS boli navrhované v súlade s ustanoveniami Zmluvy o ES
a s nástrojmi, ktoré boli v jej rámci prijaté. Koncepcia OPIS je tiež v súlade s metodickým usmernením
Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré bolo spracovaný na základe návrhov nariadení ES a
metodických dokumentov Spoloþenstva pre programovacie obdobie 2007 - 2013. Rešpektuje pravidlá EÚ a SR
v oblasti hospodárskej súĢaže, verejného obstarávania, ochrany životného prostredia, rovnosti príležitostí
a nediskriminácie.
OPIS rešpektuje potrebu koordinácie a komplementaritu pri poskytovaní finanþnej pomoci medzi jednotlivými
fondami a operaþnými programami. ZároveĖ je zabezpeþený vzĢah s vybranými bankovými inštitúciami (EIB
a EIF) pri poskytovaní nepriamej štátnej pomoci.
7.1 Súlad so strategickými dokumentmi a politikami EÚ
7.1.1 Strategické usmernenia Spoloÿenstva
Strategické usmernenia Spoloþenstva (SUS) definujú rámec pre pôsobenie fondov na európskej úrovni s cieĐom
zabezpeþiĢ konzistenciu a súlad strategických dokumentov vypracovaných jednotlivými þlenskými štátmi s
prioritami, politikami a aktivitami Spoloþenstva a tvoria doplnok ku ćalším finanþným nástrojom Spoloþenstva.
Stratégia OPIS odzrkadĐuje obsah Strategických usmernení Spoloþenstva v súlade s prioritou 2 Zlepšenie
poznatkov a inovácií pre rast. V rámci OPIS budú podporované intervencie do trhu rizikového kapitálu, v súlade s
prioritou 2.4 SUS, len v rámci prioritnej osi 3, zameranej na rozvoj infraštruktúry pre širokopásmové pripojenie.
Všetky opatrenia prioritných osí OPIS podporujú implementáciu priority SUS 2.3 Podpora informaþnej spoloþnosti
pre všetkých. Intervencie sú koncentrované na podporu zvyšovania dopytu a ponuky služieb IKT. V oblasti
ponuky sa zameriavajú na trvalo udržateĐný rozvoj a dostupnosĢ ponuky verejných e-služieb.
Prostredníctvom prioritnej osi 1, ktorá je zameraná na modernizáciu verejnej správy a zavádzanie verejných eslužieb, budú intervencie podporovaĢ prostredníctvom zvyšovania dopytu a ponuky informaþných služieb
a užitoþného obsahu skvalitĖovanie podnikateĐského prostredia, vytváranie jednotného informaþného priestoru
s dostupnými kvalitnými verejnými službami pre podnikateĐov a obþanov. Oþakávaným nepriamym dopadom je
zvýšenie vyvolaných investícií do výskumu a vývoja v oblasti IKT a podpora jednotného informaþného priestoru
medzi verejnými organizáciami v oblasti vedy a výskumu a podnikateĐskou sférou.
Prostredníctvom prioritnej osi 2, zamarenej na získavanie a distribúciu digitálneho obsahu z pamäĢových
a fondových inštitúcií bude stratégia podporovaĢ zvyšovanie ponuky a dopytu po IKT a verejných aj súkromných
službách a stimulovaĢ tým podporu informaþnej spoloþnosti pre všetkých.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 58 z 113
7.1.2 Lisabonská a Göteborská stratégia
Slovenská republika sa pri vypracovávaní strategických dokumentov stotožĖuje s hlavnými prioritami Lisabonskej
stratégie, ktorými sú zabezpeþenie zodpovedajúcich zdrojov verejných financií, rastový faktor zamestnanosti
a produktivity, rozvoj vnútorného trhu, vysoká úroveĖ sociálnej kohézie a trvalo udržateĐný rozvoj. UdržateĐný
rozvoj znamená, že zamestnanosĢ, hospodárske reformy, sociálne politiky a politiky životného prostredia musia
byĢ tvorené spôsobom, ktorý zabezpeþí ich vzájomne prepojené presadzovanie. Jedným z hlavných bodov na
dosiahnutie strategického cieĐa Lisabonskej stratégie je prechod krajín na poznatkovo orientovanú ekonomiku a
spoloþnosĢ podporou informaþnej spoloþnosti, rovnako ako urýchlením procesu štrukturálnych reforiem pre
konkurencieschopnosĢ a inovatívnosĢ a dobudovanie spoloþného trhu.
Všetky opatrenia OPIS sú v súlade s obnovenou Lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosĢ s dôrazom na
podporu inovácií, podnikania, konkurencieschopnosti, rastu hospodárstva a tvorbu nových a trvalých pracovných
miest a zabezpeþenie trvalo udržateĐného rozvoja.
Göteborská stratégia trvalo udržateĐného rozvoja podobne ako Lisabonská stratégia budú napĎĖané
prostredníctvom opatrení smerujúcich k základnej idey vytvorenia ekonomiky založenej na vedomostiach, ktorá
bude schopná dosahovaĢ ciele trvalej konkurencieschopnosti a rastu, vrátane podpory zamestnanosti, ako aj
využívanie technológií s ekologicky pozitívnymi dopadmi na životné prostredie. VzhĐadom k tomu, že Lisabonská
stratégia je v podmienkach SR premietnutá do Stratégie rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010,
resp. Národného programu reforiem, je detailnejší súlad popísaný v rámci podkapitoly 7.2.3.
7.1.3 Legislatíva ES v oblasti kohéznej politiky
Názov nariadenia: Nariadenie o ERDF
ýlánok: 4
Odstavec: 1a
Fondy budú prispievaĢ na cieĐ „Konvergencia“.
ýlánok: 5
Odstavec: 1
Regióny, ktoré majú nárok na financovanie zo štrukturálnych fondov podĐa cieĐa „Konvergencia“, budú regióny
zodpovedajúce úrovni II Nomenklatúry teritoriálnych štatistických jednotiek (ćalej „úroveĖ NUTS II”) v zmysle
nariadenia (ES) þ. 1059/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003, ktorých hrubý domáci produkt
(HDP) na hlavu, meraný v paritách kúpnej sily a vypoþítaný na základe ukazovateĐov Spoloþenstva za posledné
tri roky dostupných na […], je nižší než 75 % priemeru Spoloþenstva.
Názov nariadenia: Nariadenie o ESF
V rámci cieĐov konvergencie opatrenia prioritnej osi 2 NSRR Informatizácia spoloþnosti podporia opatrenia ESF v
súlade s týmito prioritami:
ýlánok: 3
Odstavec: 1a
Oþakávanie a pozitívne riadenie ekonomických zmien, hlavne prostredníctvom navrhovania a rozširovania
inovatívnych a produktívnejších foriem organizácie práce, vrátane lepšieho zdravotného stavu a bezpeþnosti,
urþovania budúcich profesných a kvalifikaþných požiadaviek a rozvoja špecifických služieb zamestnanosti,
odbornej prípravy a podpory v kontexte reštrukturalizácie podniku a sektora.
ýlánok: 3
Odstavec: 2b, i), ii)
PosilĖovanie inštitucionálnej kapacity a efektívnosti verejných správ a verejnoprávnych služieb na národnej,
regionálnej a miestnej úrovni, aby prijali reformy a vhodný systém riadenia obzvlášĢ v oblasti ekonomiky,
zamestnanosti, sociálnej, environmentálnej oblasti a oblasti súdnictva.
Opatrenia prioritnej osi Informatizácia spoloþnosti budú prostredníctvom podpory zavádzania základných
verejných e-služieb rozširovaĢ inovatívne a produktívne nástroje na podporu zvyšovania a prispôsobivosti
pracovníkov a podnikov ako napr. služby na vyhĐadávanie pracovného miesta, príspevky sociálneho
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 59 z 113
zabezpeþenia, osobné dokumenty, registrácia novej právnickej osoby, a pod. V rámci opatrení prioritnej osi budú
podporované projekty na zefektívĖovania procesov, organizácie a infraštruktúry IKT pre poskytovanie verejných
služieb vo všetkých organizáciách verejnej správy. Oþakávané zefektívnenie procesov poskytovania verejných
služieb a infraštruktúry IKT, umožní poskytovanie integrovaných verejných služieb na jednom mieste a umožní
horizontálne riadenie na základe kritérií efektívnosti a úþinnosti verejných výdavkov.
7.1.4 Legislatíva ES v oblasti pravidiel hospodárskej súģaže
OPIS je v súlade s pravidlami hospodárskej súĢaže – nariadenie Rady (ES) þ. 1/2003 o vykonávaní pravidiel
hospodárskej súĢaže stanovených v þlánkoch 81 a 82 Zmluvy o založení ES.
Slovenská republika ako þlenský štát EÚ plne aproximovala smernice ES v oblasti štátnej pomoci do národnej
legislatívy, ktorá je v súþasnosti upravovaná zákonom þ. 231/2001 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších
predpisov.
DohĐad nad oblasĢou ochrany a podpory hospodárskej súĢaže v SR je vykonávaný prostredníctvom
Protimonopolného úradu SR ako ústredného orgánu štátnej správy.
7.1.5 Legislatíva ES v oblasti pravidiel verejného obstarávania
Hlavné princípy pravidiel verejného obstarávania vychádzajú zo Zmluvy o založení ES a zo smerníc ES pre
oblasĢ verejného obstarávania. Ide o princíp transparentnosti, rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie,
vzájomného uznávania a proporcionality pri dodržiavaní zásad hospodárnosti pri vynakladaní finanþných
prostriedkov.
Problematika verejného obstarávania a zadávania verejných zákaziek je zabezpeþovaná prostredníctvom zákona
þ. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zavádza systém
verejného obstarávania zohĐadĖujúci záväzky SR ako þlena EÚ. Tento zákon upravuje verejné obstarávanie
zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutoþnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb,
koncesie na stavebné práce, súĢaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní.
Implementáciou tohto zákona sa dosahuje zvýšenie transparentnosti procesu verejného obstarávania, zvýšenie
konkurencie a tým rozvoj hospodárskej súĢaže a všeobecne podnikateĐského prostredia. Prispieva aj k
zefektívneniu kontroly vynakladania verejných prostriedkov a obmedzeniu možnosti korupcie. Tento zákon
upravuje verejné obstarávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutoþnenie stavebných prác, zákaziek
na poskytnutie služieb, koncesie na stavebné práce, súĢaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní.
Ústredným orgánom štátnej správy pre oblasĢ verejného obstarávania je Úrad pre verejné obstarávanie. Aktivity
a þinnosti, na ktoré sa nevzĢahuje aplikácia zákona o verejnom obstarávaní, napr. prieskum trhu, sa realizujú na
základe Obchodného zákonníka prostredníctvom verejnej obchodnej súĢaže.
7.1.6 Legislatíva ES v oblasti pravidiel ochrany a zlepšovania životného prostredia
Pre OPIS sa vykonáva strategické environmentálne hodnotenie v zmysle zákona þ. 24/2006 Z. z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je v súlade so smernicou EÚ þ.
2001/42/EC o posudzovaní úþinkov urþitých plánov a programov na životné prostredie a uplatĖuje sa pri
posudzovaní strategických dokumentov.
V súvislosti s aktivitami navrhovanými v rámci OPIS sa nepredpokladajú významné negatívne vplyvy na životné
prostredie. Naopak, OPIS a najmä jeho implementácia bude maĢ priaznivý dopad na stav životného
prostredia SR.
Zákon þ. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bude uplatĖovaný aj vo vzĢahu k aktivitám zahrnutým do projektov podporovaným v rámci OPIS.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 60 z 113
Príprava a výber projektov v procese implementácie operaþného programu budú uskutoþĖované so zreteĐom na
dodržiavanie princípov ochrany a zlepšovania životného prostredia v zmysle zákona þ. 543/2002 Z.z. o ochrane
prírody a krajiny.
7.1.7 Legislatíva ES v oblasti pravidiel rovnosti príležitostí, rodovej rovnosti a
nediskriminácie
Aktivity pri implementácii projektov budú zabezpeþované v súlade s legislatívou ES v oblasti dodržiavania
pravidiel rovnosti príležitosti, rodovej rovnosti a nediskriminácie.
Základné Đudské práva a slobody sú v Slovenskej republike zaruþené Ústavou SR. ZároveĖ je Slovenská
republika viazaná medzinárodnými dokumentmi, ktoré sledujú implementáciu rovnosti príležitostí do jej legislatívy
a praxe. So to dohovory Medzinárodnej organizácie práce, Európska sociálna charta (ESCH), Dodatkový protokol
k ESCH a ćalšie. V súvislosti s implementáciou acquis communautaire bolo do právneho poriadku SR
zapracovaných niekoĐko ustanovení posilĖujúcich zásadu rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi, z
legislatívy bolo súþasne odstránených niekoĐko ustanovení, ktoré neboli v súlade s princípom rovnosti príležitostí
(napr. zrušenie zákazu noþnej práce žien).
Vláda SR pravidelne od roku 2000 schvaĐuje systematický nástroj prevencie a boja proti intolerancii a
diskriminácii „Akþný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a
ostatným prejavom intolerancie“. (Akþný plán na obdobie rokov 2006 – 2008 je už štvrtým v poradí od roku 2000).
CieĐom akþného plánu je napomáhaĢ k vytváraniu systematickej a trvalej pozornosti problematike dodržiavania
Đudských práv a predchádzania diskriminácie v rámci jednotlivých rezortov a rozvíjaĢ spoluprácu rezortov s
jednotlivými mimovládnymi organizáciami a ćalšími subjektmi.
7.2 Súlad so strategickými dokumentmi a politikami SR
7.2.1 NSRR a operaÿné programy
7.2.1.1 Súlad so stratégiou a víziou NSRR
Zaostávanie SR za EÚ-15 v oblasti konkurencieschopnosti poukazuje na pomalý pokrok v prechode SR na
vedomostnú ekonomiku. Tá je tvorená predovšetkým podnikmi, ktoré na zvýšenie svojej konkurencieschopnosti
využívajú inovácie a moderné technológie. ZároveĖ však každá ekonomika musí pri svojom rozvoji v záujme
budúcich generácií šetriĢ a efektívne využívaĢ existujúce zdroje. Všetky prioritné osi OPIS boli zaradené pod
strategickú prioritu NSRR „inovácie, informatizácia a vedomostná ekonomika“. Z tohto dôvodu OPIS napĎĖa
dlhodobú víziu hospodárskeho a strategického rozvoja krajiny, ktorú NSRR definuje ako Celkovú konvergenciu
ekonomiky SR k priemeru EÚ-15 cestou trvalo udržateĐného rozvoja. Z nej vyplýva stratégia na napĎĖanie
naþrtnutej vízie, definovaná ako Výrazné zvýšenie do roku 2013 konkurencieschopnosti a výkonnosti regiónov a
slovenskej ekonomiky pri rešpektovaní trvalo udržateĐného rozvoja. NSRR tiež zdôrazĖuje jednu z prioritných
tematických oblastí podporu inovácií a informatizácie, ktoré prostredníctvom rozvoja technológií a skvalitĖovania
procesov rozvíjajú zdroje ekonomického rastu pre vedomostnú ekonomiku a zvyšujú kvalitu hospodárskeho rastu
postaveného na existujúcich faktoroch. Uvedené zameranie je plne v súlade s rozpracovanou stratégiou
a opatreniami OPIS.
7.2.1.2 Synergia a komplementarita s inými operaÿnými programami
7.2.1.2.1 Synergia OPIS s inými operaÿnými programami
ďudský potenciál predstavuje jeden z dôležitých pilierov informaþnej spoloþnosti. OvplyvĖuje proces
informatizácie jednak v potenciáli využívania elektronických služieb, ale taktiež v procese vytvárania služieb a
prevádzky infraštruktúry. Iba kvalifikovaní obþania a úradníci dokážu využívaĢ služby informaþnej spoloþnosti,
ako aj tieto služby implementovaĢ a prevádzkovaĢ. ďudský potenciál (používatelia) vytvárajú dopyt po
elektronických službách a tým aj tlak na ponuku a kvalitu služieb informaþnej spoloþnosti. ZároveĖ, rastúci dopyt
po kvalitných službách zvyšuje nároky na zruþnosti, vedomosti a administratívne kapacity ich poskytovateĐov.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 61 z 113
Za kĐúþové v oblasti získavania potrebných vedomostí a zruþností v oblasti informatizácie sa považuje príprava
na všetkých stupĖoch škôl vrátane celoživotného vzdelávania, ako aj odborná príprava zamestnancov vo verejnej
správe, ktorí sú nielen užívatelia elektronických informácií a služieb, ale zároveĖ aj ich tvorcovia. V tomto smere
treba taktiež vidieĢ zásadnú úlohu štátu v budovaní Đudského potenciálu procesu informatizácie spoloþnosti.
Operaþný program Vzdelávanie podporí reformu vzdelávania, þo znamená prispôsobenie vzdelávacieho systému
potrebám vedomostnej spoloþnosti. Toto je reflektované v prioritných osiach 1, 2 a 4 predmetného operaþného
programu. Jedným z hlavných nástrojov dosiahnutia adaptability absolventov a zamestnancov na trhu práce je
získavanie a rozvíjanie kĐúþových kompetencií v rámci procesu formálneho vzdelávania a celoživotného
vzdelávania. Jednou z kĐúþových kompetencií je aj digitálna gramotnosĢ (pripravenosĢ širokých vrstiev
obyvateĐstva na používanie moderných IKT), ktorá je podporovaná nasledujúcimi aktivitami:
- inovácia metód vzdelávania s dôrazom na využívanie IKT vo vyuþovacom procese vrátane možnosti
doplniĢ infraštruktúru IKT na školách,
- tvorba a realizácia novej generácie multimediálnych uþebných pomôcok a interaktívnych vzdelávacích
programov (multimediálne programy, e-learningové formy vzdelávania)
- implementácia stratégie informatizácie regionálneho školstva, celoživotné vzdelávanie uþiteĐov,
využívanie IKT vo vyuþovacom procese.
V rámci podpory vysokých škôl a rozvoja Đudských zdrojov v oblasti výskumu a vývoja budú spolufinancované
programy využívania nových IKT vo vysokoškolskom vzdelávaní. Prioritná os 3 Podpora vzdelávania osôb
s osobitnými vzdelávacími potrebami obsahuje aktivity zamerané na získavanie kĐúþových kompetencií vrátane
poþítaþovej gramotnosti.
Jednotlivé skupiny aktivít v oblasti zvyšovania zamestnanosti sú orientované na podporu využívania
informaþných technológií a osvojenie si základných zruþností v tejto oblasti (prioritná os 3 a 4) Práve príprava na
vstup, resp. snaha o udržanie sa na trhu práce, priamo súvisí s rozvojom informaþných technológií a s ich
využívaním. V oblasti modernizácie služieb zamestnanosti a sociálnych služieb je ambíciou OP vytvoriĢ moderný
systém, ktorý sa vćaka využívaniu informaþných technológií priblíži þo najbližšie obþanovi a zároveĖ bude
flexibilne reagovaĢ na zmeny požiadaviek na trhu práce.
Podpora zosúlaćovania pracovného a rodinného života (prioritná os 2) je priamo prepojená s využívaním
informaþných technológií, kećže jednotlivé aktivity vychádzajú z potreby rozširovania základných zruþností poþas
obdobia, kedy je osoba vzdialená z trhu práce. ZároveĖ dochádza v prípade mnohých aktivít k využívaniu
dištanþných foriem vzdelávania, t.j. e-learning a pod.
Základným cieĐom prioritnej osi 4 je zvyšovanie dostupnosti verejných služieb s orientáciou na klienta pri použití
IKT. V rámci tejto prioritnej osi dochádza k investíciám do rozvoja Đudských zdrojov, ktoré napomáhajú realizácií
prioritných osí OPIS. ZefektívĖovanie procesov a zvyšovanie kvality riadenia Đudských zdrojov vo verejnej správe
je témou prioritnej osi 4 OP ZaSI, ktorý bude dopĎĖaĢ OPIS. OP ZaSI bude podporovaĢ v organizáciách verejnej
správy a neziskových organizáciách rozvoj Đudských zdrojov a zavádzanie systémov riadenia kvality (EFQM,
CAF, a pod.) v inštitúciách verejnej správy. Implementácia opatrení financovaných z ESF bude prebiehaĢ
koordinovane s projektmi OPIS. To znamená , že projekty zavádzania systémov riadenia kvality budú realizované
v tých úradoch, ktoré budú zefektívnené prostredníctvom informatizácie, podporovanej z OPIS. Projekty ESF
budú podporovaĢ školenia a vzdelávanie zamestnancov, zamerané na využívanie možností IKT zavedených na
elektronizovaných úsekoch výkonu verejnej správy.
Aktivity OPIS, financované z ERDF sú napojené na financovanie komplementárnych aktivít z ESF, þím sa docieli
synergický efekt príspevkov z fondov. Prepojenie intervencií z ERDF a ESF v zásade spoþíva v tom, že
intervencie OPIS sú zamerané na vytvorenie hmotných podmienok, v ktorých sú poskytované kvalitnejšie
vzdelávacie, sociálne, zdravotné a iné služby a intervencie z ESF sú zamerané na kvalitu a obsahovú stránku
týchto služieb. Vo väzbe na opatrenia OPIS budú opatrenia ESF koncentrované na modernizáciu formálneho
vzdelávania s dôrazom na potreby informaþnej spoloþnosti (OP Vzdelávanie) a celoživotné vzdelávanie
zamestnancov verejnej správy s dôrazom na využívanie možností moderných IKT (OP ZamestnanosĢ a sociálna
inklúzia).
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 62 z 113
Rozvoj informaþnej spoloþnosti, ako aj charakter celej vedomostnej ekonomiky je výrazne stimulovaný aj vývojom
v samotných podnikoch IT sektora. Prostredníctvom ŠF bude tento ovplyvnený investíciami do výskumu a vývoja,
ktorý sa bude dotýkaĢ aj elektrotechnického priemyslu, vrátane IT. Opatrenia OP VaV nebudú maĢ síce žiadnu
priamu súvislosĢ s OPIS, ale spoloþne s ním budú na úrovni dopadov pôsobiĢ a synergicky rozvíjaĢ vedomostnú
spoloþnosĢ tým, že budú zvyšovaĢ význam IT v nej.
Väþšina inovácií v podnikoch je spojená s informaþnými technológiami. OP KaHR bude podporovaĢ inovácie
v podnikoch, ktoré spoloþne s rozvojom eGovernmentu budú zvyšovaĢ inklúziu IKT do procesov v ekonomiky tak
na strane verejnej správy a domácností (OPIS), ako aj podnikov (OP KaHR).
Efekty OPIS a oboch vyššie uvedených programoch sú predovšetkým nepriame, ovplyvĖujú sa na úrovni
dlhodobých dopadov intervencií s vplyvom na plnenie cieĐov NSRR.
OPIS a OP VaV sú komplementárne, vzájomne sa dopĎĖajú a neprekrývajú, synergicky navzájom spolupracujú.
Zavádzanie IKT a zefektívĖovanie procesov, vznik nových e-služieb prostredníctvom ich využívania, prispieva
podstatnou mierou k oveĐa vyššej efektívnosti a úþinnosti implementácie prvkov vedomostnej spoloþnosti a k
prenikaniu efektov príspevkov do celého územia a odvetví v SR. Z OP VaV bude podporovaná IKT infraštruktúra
pracovísk výskumu a vývoja, vrátane podpory širokopásmových sietí medzi špiþkovými pracoviskami
vedy, výskumu a vývoja tak, aby bola zabezpeþená kvalitná komunikácia medzi jednotlivými pracoviskami
a efektívny prenos dát pri riešení špeciálnych výskumných úloh na celom území SR, ale aj v medzinárodnom
kontexte spolupracujúcich inštitúcií. Touto cestou bude zároveĖ zabezpeþovaný cieĐ zvyšovania medzinárodnej
konkurencieschopnosti výskumu a vývoja v SR a jeho potenciálu zapojenia sa do medzinárodnej vedeckotechnickej spolupráce v rámci Európskeho výskumného priestoru.
V OP KaHR bude venovaná pozornosĢ predovšetkým elektronickému podnikaniu, systému kvality a informatizácii
v podnikoch, vrátane vzdelávania. Otázky spojené s informaþnou spoloþnosĢou súvisia tiež s podporou
investiþných zámerov, ktoré zaþínajú stúpaĢ na dôležitosti aj u vedecko-výskumných projektov a poradenských
službách pre podnikateĐov.
OPIS, poskytujúci prostredie pre rozvoj elektronických služieb (eGovernment, smart administration) priamo
nadväzuje na opatrenia 1.1 a 1.2 OP KaHR (eBusiness, helping SMEs go digital, [email protected]), ako aj opatrenie 2.2
(eTourism). OP KaHR zároveĖ intervenuje elektrotechnický priemysel vrátane IT, ktorého významný stimul bude
predstavovaĢ práve OPIS (eGovernment, eContent,).
OP D podporí eTransport, ktorý sa stane súþasĢou integrovanej architektúry ISVS. Aplikácie eTransport budú
dostupné na ústrednom portáli. Dosiahnutie maximálnej synergie medzi OPIS a OP D vyžaduje úzku kooperáciu
medzi MDPT RS a RO/SORO OPIS v zmysle zákona o ISVS.
Ministerstvo životného prostredia SR plánuje v rámci OP ŽP spolufinancovaĢ aktivity týkajúce sa zberu,
spracovania a distribúcie informácií o stave každého odvetvia životného prostredia, prezentáciu takýchto
informácií verejnosti, získavania dát v digitálnej forme. SR má povinnosĢ poskytovaĢ EK dáta o monitoringu stavu
povrchových a podzemných vôd vrátane chránených oblastí. Monitorovací systém bude takéto dáta poskytovaĢ,
verifikovaĢ, archivovaĢ a následne hodnotiĢ. Ćalší IS, ktorý sa plánuje na spolufinancovanie, je povodĖový
varovný a predpovedací systém. Tento systém umožní prostredníctvom hydrologickej predpovede zvýšiĢ úroveĖ
varovania pred poškodením v dôsledku povodní, najmä ochráni životy obyvateĐov. Systém poskytne hydrologickú
predpoveć na 100 rokov. Kvalita ovzdušia a zlepšená podpora monitorovaniu emisií a kvality ovzdušia v súlade
s požiadavkami EÚ bude realizovaná prostredníctvom Národného informaþného systému o emisiách. Bude
podporené zlepšenie súpisu a plánovania emisií a tiež publicita o ich znižovaní. V oblasti odpadov, presnejšie,
environmentálnych starých skládok sa plánuje finalizácia registra starých enviromentálnych skládok.
Všetky tieto IS budú doplnkovými aktivitami k OPIS a celkovo prispejú k zlepšeniu životného prostredia.
Informaþný systém monitorovania životného prostredia umožní spojiĢ všetky existujúce systémy dát a geografické
digitálne dáta prostredníctvom GIS ako cesty pre integráciu všetkých informácií. Kećže EÚ sa zaviazala k takej
problematike ako trvaloudržateĐný rozvoj, poskytovanie bezpeþnosti, vyplnenie vedomostných medzier, zlepšenie
kvality života obyvateĐov – enviromentálny rozmer v každej jednej z nich je v popredí. Výstupy OPIS – databázy
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 63 z 113
vytvorené alebo finalizované budú podĐa možnosti napojené na Európske monitorovanie projektu pre životné
prostredie a bezpeþnosĢ alebo systém GALILEO.
OP Z podporí informatizáciu poskytovateĐov zdravotnej starostlivosti a špecifické aplikácie súvisiace s eHealth.
Systém eHealth predpokladá spoluprácu systémov u poskytovateĐov zdravotnej starostlivosti. Aplikácie eHealth
budú súþasĢou ISVS a preto bude nevyhnutná veĐmi úzka koordinácia s OPIS.
OP Bratislavský kraj v rámci opatrenia 2.2 „Informatizácia spoloþnosti“ podporí intervencie v oblasti rozvoja
informaþnej spoloþnosti na území cieĐa Regionálna konkurencieschopnosĢ a zamestnanosĢ. Predovšetkým pôjde
o aktivity zamerané na elektronizáciu a rozvoj elektronických služieb regionálnej a miestnej samosprávy
v Bratislavskom kraji, budovanie integrovaných obslužných miest a podporu dostupnosti širokopásmového
internetu. Aktivity opatrenia sú komplementárne s aktivitami OPIS, konkrétne s aktivitami opatrenia 1.2
zameraného na elektronizáciu a rozvoj elektronických služieb regionálnej a miestnej samosprávy na území cieĐa
Konvergencia, t.j. mimo Bratislavského kraja
ýo sa týka Regionálneho operaþného programu, prioritná os 1 Regionálneho operaþného programu podporuje
infraštruktúru materských, základných a stredných škôl, ktorých súþasĢou môže byĢ aj ich informatizácia. OP
Informatizácia spoloþnosti podporuje informaþnú spoloþnosĢ s tematických zameraním na elektronizáciu verejnej
správy a digitálny obsah. Regionálny operaþný program tiež podporuje ako súþasĢ podporovaných aktivít
prioritnej osi 3 „Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra turizmu“ intervencie v oblasti
rekonštrukcie a modernizácie pamäĢových a fondových inštitúcií na miestnej a regionálnej úrovni. OP
Informatizácia spoloþnosti prostredníctvom prioritnej osi 2 podporuje obnovu infraštruktúry pamäĢových
a fondových inštitúcií na národnej úrovni súvisiacu s budovaním a modernizáciou systémov získavania,
spracovania a ochrany obsahu zo zdrojov pamäĢových a fondových inštitúcií.
7.2.1.2.2 Komplementarita OPIS s inými OP
Komplementarita znamená vzájomné dopĎĖanie sa a neprekrývanie sa jednotlivých vecne podobných riešení,
podporovaných v rámci rôznych operaþných programov. V prípade OPIS sú komplementárne tie projekty, ktorých
výstupom sú aplikácie eGovernmentu a sieĢová infraštruktúra (pre širokopásmový prístup), ktoré sú riešené
v rámci viacerých OP. Pri týchto témach a príslušných operaþných programoch je potrebné presne definovaĢ
demarkaþné línie medzi nimi.
OPIS sa zameriava na vytvorenie metodických, technologických, aplikaþných a organizaþných podmienok
eGovernmentu. Aplikácie eGovernmentu podporované z ostatných OP budú tvoriĢ moduly, ktoré budú tvoriĢ jeho
súþasĢ a budú zapojené do ústredného portálu. Budú využívaĢ infraštruktúru a integraþné komponenty rozvíjané
z prostriedkov OPIS. Implementácia projektov informatizácie spoloþnosti, podporovaných v rámci iných OP ako
OPIS, vyžadujú úzku kooperáciu medzi RO/SORO OPIS a ostatnými riadiacimi a sprostredkovateĐskými orgánmi.
Deliaca línia medzi intervenciami podporovanými v rámci OPIS a ostatnými OP spoþíva v organizaþnom
a funkþnom þlenení verejnej správy.
Opatrenie 1.1 OPIS sa koncentruje na prierezové76 procesy a služieb poskytované verejnou správou
a technologicko - aplikaþnú infraštruktúru, ktorej vlastníkom sú najmä: MF SR, FR SR, OR PZ, NBÚ, ŠÚ SR, ÚG
KK SR, ÚNMS SR, ÚPŠS SR, ÚV SR a štátne orgány zriadené osobitnými predpismi. Hlavnou úlohou opatrenia
je vytvoriĢ technologické, aplikaþné a procesné prostredie pre udržateĐný rozvoj modelu integrovaných služieb
verejnej správy.
Opatrenie 1.2 OPIS sa koncentruje na informatizáciu samosprávy a bude podporovaĢ udržateĐný rozvoj
infraštruktúry IKT a služieb poskytovaných a vlastnených regionálnou a miestnou samosprávou. Informatizácia
samosprávy ako súþasĢ architektúry integrovaných služieb verejnej správy.
Na opatrenia prioritnej osi 1 budú nadväzovaĢ projekty zavádzania rozšírených služieb eGovernmentu a ich
pripájania do ústredného portálu:
- v oblasti eLarning, ktoré budú podporované v rámci OP Vzdelávanie
76
Nazývané aj podporné a riadiace procesy. PodĐa klasifikácie výdavkov verejnej správy COFOG skupina 01 a 03.
PodĐa þíselníka ÚOŠS: Úrad pre štátnu službu, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Národný bezpeþnostný úrad, Správa štátnych hmotných
rezerv Slovenskej republiky, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraniþných vecí
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 64 z 113
-
v oblasti inteligentných dopravných systémov (eTransport), ktoré budú podporované v rámci OP
Doprava a ROP
v oblasti environmentálnych IS, ktoré budú podporované v rámci OP Životné prostredie
v oblasti elektronizácie verejných služieb samosprávy BSK, ktoré budú podporované v rámci OP
Bratislavský kraj
v oblasti služieb eBusiness, ktoré budú implementované v rámci OP KonkurencieschopnosĢ
a hospodársky rast
v oblasti zamestnanosti a sociálnej inklúzie (eSkills a eInclusion), ktoré budú podporované v rámci OP
ZamestnanosĢ a sociálna inklúzia
v oblasti informatizácie poskytovateĐov zdravotnej starostlivosti, ktorá bude podporovaná v rámci OP
Zdravotníctvo a bude nadväzovaĢ na služby eHealth.
Opatrenie 2.1 OPIS sa koncentruje na špecifické77 procesy služieb poskytovaných verejnou správou a
technologicko - aplikaþnú infraštruktúru pamäĢových a fondových inštitúcií, ktorej vlastníkom je MK SR a z þasti
MV SR.
Prioritná os 2 OPIS je zameraná predovšetkým na vytváranie užitoþného digitálneho obsahu zo zdrojov
pamäĢových a fondových inštitúcií a ich využitie v ostatných vedomostne orientovaných odvetviach. Opatrenia
1.3 OP Vzdelávanie a 1.3 OP Výskum a vývoj budú podporovaĢ aj moderné formy celoživotného vzdelávania
a prenos poznatkov z výskumu a vývoja do praxe s využitím IKT. OPIS im bude poskytovaĢ digitálny obsah,
prípadne služby, ktoré využijú pri rozvoji a sprístupĖovaní vlastných služieb v oblasti eLerningu a eContentu.
Opatrenie 3.1 OPIS sa koncentruje na zvyšovanie penetrácie širokopásmového pripojenia prostredníctvom
rozvoja infraštruktúry prístupových širokopásmových sietí a motivácie ich používateĐov.
Horizontálna priorita Informatizácia spoloÿnosti sa koncentruje na optimalizáciu špecifických78 procesov
služieb poskytovaných ÚOŠS a integráciu technologicko - aplikaþnej infraštruktúry, ktorej majiteĐom sú: MH SR,
MŽP SR, MPSVR SR, MŠ SR, MZ SR, MDVRR SR, MVRR SR. V rámci implementácie horizontálnej priority
budú podporované aktivity v oblasti nákupu a prevádzky IKT infraštruktúry79, lokálnych a špecializovaných sietí
a rozvoj elektronických služieb v špecifických oblastiach80. Podrobný prehĐad komplementárnych opatrení pre
prioritnú os 1 a 3 OPIS podĐa jednotlivých operaþných programov je uvedený v prílohe þ. 4.
OPIS
programová
štruktúra
OP INFORMATIZÁCIA
SPOLOýNOSTI
(OPIS)
OP Bratislavský kraj
OP DOPRAVA
OP
KonkurencieschopnosĢ
a hospodársky rast
(OP KaHR)
Prioritná os 1
Prioritná os 2
Prioritná os 3
Vývoj, nákup, konsolidácia, centrálna správa ISVS
Aplikácie eGovernmentu pre BSK
OP Doprava podporí: eTransport, ktorý sa stane
súþasĢou integrovanej architektúry ISVS. Aplikácie
eTransport budú dostupné na ústrednom portály.
Dosiahnutie maximálnej synergie medzi OPIS a OP D
vyžaduje úzku kooperáciu medzi MDVRR RS
a RO/SORO OPIS v zmysle zákona o ISVS.
OP KaHR podporí: eBusiness, eTourism. Aplikácie
eTourism (G2B, G2P), sú súþasĢou integrovanej
architektúry ISVS. Aplikácie eBusiness (B2B, B2P) nie
sú súþasĢou integrovanej architektúry ISVS. Budú môcĢ
však využívaĢ niektoré jej komponenty (napr. registre).
V prípade služieb eTourism bude potrebná úzka
kooperácia medzi RO/SORO OPIS a MH SR, v zmysle
zákona o ISVS vo všetkých fázach projektového cyklu.
V prípade služieb eBusiness nie je potrebná úzka
kooperácia.
OP KaHR podporí informatizáciu v podnikoch, a tým
bude stimulovaĢ ich inovaþnú výkonnosĢ.
Digitalizovaný a sprístupnený obsah
pamäĢových a fondových inštitúcií
bude vytváraĢ dôležitý informaþný
zdroj pre podniky v kreatívnom
priemysle. Pre dosiahnutie
maximálnej synergie medzi OPIS
a OP KaHR vyžaduje koordináciu
aktivít medzi RO/SORO OPIS a MH
SR, predovšetkým vo fáze prípravy
a implementácie projektov,
zameraných na zvyšovanie
inovaþnej výkonnosti v nich.
PodĐa klasifikácie výdavkov verejnej správy COFOG skupina 04.6
PodĐa klasifikácie COFOG oznaþené ako 04 - 10
79 Okrem infrastruktury širokopásmového pripojenia, podporovaném v rámci prioritnej osi 3 OPIS
80 V prípade OP VaV pôjde predovšetkým o budovanie sietí medzi pracoviskami výskumu a vývoja
77
78
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 65 z 113
OPIS
programová
štruktúra
Prioritná os 1
Informatizované podniky budú vytváraĢ nových
používateĐov IKT a v niektorých prípadoch aj
poskytovateĐov služieb a IK technológií. V tomto prípade
nie je potrebná úzka koordinácia medzi MH SR
a RO/SORO OPIS v zmysle zákona o ISVS.
OP VaV podporí základný a aplikovaný výskum
v sektore IT. Jeho výstupy sa môžu premietnuĢ
v nových technológiách, využiteĐných pre eGovernment.
Pre dosiahnutie maximálnej synergie medzi OP VaV
a OPIS nie je potrebná úzka kooperácia medzi Mĝ SR
a RO/SORO OPIS.
OP Výskum a vývoj
(OP VaV)
OP VaV bude podporovaĢ aplikácie pre výskum
a vývoj. V prípade, ak žiadateĐmi budú inštitúcie
verejnej správy, podporené riešenia budú súþasĢou
architektúry ISVS, preto OP VaV a OPIS vyžadujú
v týchto prípadoch úzku kooperáciu medzi Mĝ SR
a RO/SORO OPIS.
OP V bude podporovaĢ aplikácie eLearning, ktoré budú
súþasĢou architektúry ISVS. Preto bude v priebehu
celého projektového cyklu potrebná úzka kooperácia
medzi Mĝ SR a RO/SORO OPIS v zmysle zákona
o ISVS.
OP Vzdelávanie
OP ZAMESTNANOSġ
A SOCIÁLNA
INKLÚZIA (OP ZSI)
OP
ZDRAVOTNÍCTVO
OP V bude podporovaĢ obsahovú a procesnú stránku
vzdelávania zameranú na potreby vedomostnej
spoloþnosti, a teda aj v oblasti formálneho vzdelávania
v IT na všetkých typoch škôl. Absolventi budú vytváraĢ
skupinu používateĐov IKT a elektronických služieb. Pre
dosiahnutie maximálnej synergie medzi OP V a OPIS
nie je potrebná úzka kooperácia medzi Mĝ SR
a RO/SORO OPIS.
OP ZSI bude podporovaĢ aplikácie eInclusion, eSkills.
Tieto aplikácie budú nadväzovaĢ na aplikácie
eGovernmentu OPIS. V prípade ak bude príjemcom
verejný sektor, budú súþasĢou integrovanej architektúry
ISVS. V každom prípade budú vyžadovaĢ úzku
kooperáciu medzi MPSVR SR a RO/SORO OPIS.
OP ZSI bude prostredníctvom samostatného opatrenia
podporovaĢ zvyšovanie kvality zamestnancov
verejnej správy. Celoživotné vzdelávanie vo verejnej
správe a zavádzanie systémov riadenia kvality, bude
realizované hlavne v tých úradoch, v ktorých budú
rozvíjané služby eGovernmentu (z OPIS). Aktivity OP
ZSI budú veĐmi úzko prepojené (vecne aj organizaþne)
s OPIS, preto bude nevyhnutná veĐmi úzka kooperácia
medzi MPSVR SR a RO/SORO pri zefektívĖovaní
verejnej správy.
OP ZSI bude podporovaĢ celoživotné vzdelávanie.
V oblasti zvyšovania digitálnej gramotnosti
a zruÿností bude realizovaĢ všetky stupne ECDL nielen
vo verejnej správe, ale aj pre obþanov. Absolventi
kurzov budú vytváraĢ novú, alebo kompetentnejšiu
skupinu používateĐov internetu. Pri definovaní obsahu
vzdelávania, cieĐových skupín a regiónov bude potrebná
úzka kooperácia medzi MPSVR a RO/SORO OPIS.
OPIS sa zameriava na vytváranie technologického,
aplikaþného a procesného prostredia na zavádzanie
efektívnych elektronických služieb poskytovaných
verejnou správou, poskytovateĐmi zdravotnej
starostlivosti a zvyšovanie ich dostupnosti
prostredníctvom širokopásmového pripojenia.
OPIS vytvorí podmienky na prepojenie interných
informaþných systémov poskytovateĐov zdravotnej
starostlivosti a ćalších výkonných úþastníkov
zdravotníckeho systému (zdravotné poisĢovne,
lekárne... ) tak, aby mohli byĢ integrované do
ústredného portálu verejnej správy a systému
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Prioritná os 2
Prioritná os 3
Digitalizovaný a sprístupnený obsah
pamäĢových a fondových inštitúcií
bude vytváraĢ dôležitý informaþný
zdroj vstupujúci do procesov
a inštitúcií výskumu a vývoja. Pre
dosiahnutie maximálnej synergie
medzi OP VaV a OPIS je potrebná
úzka kooperácia medzi Mĝ SR
a RO/SORO OPIS.
OP VaV podporí sieģovú
infraštruktúru
v inštitúciách VaV a na
vysokých školách.
Pôjde predovšetkým
o inštitúcie z verejného
sektora, teda sieĢová
infraštruktúra bude
súþasĢou architektúry
ISVS. V rámci výnimky
udelenej EK, budú z OP
VaV financované tieto
aktivity i v BSK. Bude
preto potrebné
koordinovaĢ tento typ
aktivít v OP VaV
s RO/SORO OPIS.
Digitalizovaný a sprístupnený obsah
pamäĢových a fondových inštitúcií
bude vytváraĢ dôležitý informaþný
zdroj vstupujúci do systému
formálneho vzdelávania. Pre
dosiahnutie maximálnej synergie
medzi OPIS a OP V vyžaduje veĐmi
úzku koordináciu aktivít medzi
RO/SORO OPIS a MŠ SR,
predovšetkým vo fáze prípravy
a implementácie projektov,
zameraných na obsahovú
a procesnú modernizáciu systému
vzdelávania.
Digitalizovaný a sprístupnený obsah
pamäĢových a fondových inštitúcií
bude vytváraĢ dôležitý informaþný
zdroj vstupujúci do systému
celoživotného vzdelávania. Pri
definovaní obsahu vzdelávania,
cieĐových skupín a regiónov bude
potrebná úzka kooperácia medzi
MPSVR a RO/SORO OPIS.
Aplikácie OP ZSI
a aktivity v oblasti
zvyšovania digitálnej
gramotnosti a zruþnosti
budú stimulovaĢ
penetráciu
širokopásmového
internetu. Pre dosiahnutie
maximálnej synergie
bude potrebné
koordinovaĢ aktivity OP
ZSI a OPIS vzhĐadom
k cieĐovým skupinám
a územiu, na ktorom
budú intervencie oboch
OP realizované.
Strana 66 z 113
OPIS
programová
štruktúra
Prioritná os 1
Prioritná os 2
Prioritná os 3
elektronických služieb poskytovaných verejnou správou.
Informaþné systémy a aplikácie v rámci/súvisiace s
eHealth budú súþasĢou architektúry informaþných
systémov verejnej správy a preto bude nevyhnutná
veĐmi úzka koordinácia OPIS s OPZ.
OPZ bude naćalej podporovaĢ informatizáciu
poskytovateĐov zdravotnej starostlivosti súvisiace s
internou informatizáciou poskytovateĐov zdravotnej
starostlivosti.
Ministerstvo životného prostredia SR plánuje v rámci
svojho OP spolufinancovaĢ aktivity týkajúce sa zberu,
spracovania a distribúcie informácií o stave každého
odvetvia životného prostredia, prezentáciu takýchto
informácií verejnosti, získavania dát v digitálnej forme.
SR má povinnosĢ poskytovaĢ EK dáta o monitoringu
stavu povrchových a podzemných vôd vrátane
chránených oblastí. Monitorovací systém bude takéto
dáta poskytovaĢ, verifikovaĢ, archivovaĢ a následne
hodnotiĢ.
Ćalší IS, ktorý sa plánuje na spolufinancovanie, je
povodĖový varovný a predpovedací systém. Tento
systém
umožní
prostredníctvom
hydrologickej
predpovede zvýšiĢ úroveĖ varovania pred poškodením
v dôsledku povodní, najmä ochráni životy obyvateĐov.
Systém poskytne hydrologickú predpoveć na 100 rokov.
Kvalita ovzdušia a zlepšená podpora monitorovaniu
emisií a kvality ovzdušia v súlade s požiadavkami EÚ
bude
realizovaná
prostredníctvom
Národného
informaþného systému o emisiách. Bude podporené
zlepšenie súpisu a plánovania emisií a tiež publicita
o ich znižovaní.
OP ŽIVOTNÉ
PROSTREDIE (OP
ŽP)
V oblasti odpadov, presnejšie, environmentálnych
starých skládok sa plánuje finalizácia registra starých
enviromentálnych skládok.
Všetky tieto IS budú doplnkovými aktivitami k OPIS
a celkovo prispejú k zlepšeniu životného prostredia.
Informaþný systém monitorovania životného prostredia
umožní spojiĢ všetky existujúce systémy dát
a geografické digitálne dáta prostredníctvom GIS ako
cesty pre integráciu všetkých informácií.
Kećže EÚ sa zaviazala k takej problematike ako
trvaloudržateĐný rozvoj, poskytovanie bezpeþnosti,
vyplnenie vedomostných medzier, zlepšenie kvality
života obyvateĐov – enviromentálny rozmer v každej
jednej z nich je v popredí.
Výstupy OPIS – databázy vytvorené alebo finalizované
budú podĐa možnosti napojené na Európske
monitorovanie projektu pre životné prostredie
a bezpeþnosĢ alebo systém GALILEO.
OP ŽP podporí rozvoj monitorovacieho systému
ochrany životného prostredia. Bude podporovaĢ
aplikácie eEnvironment, ktoré budú súþasĢou
architektúry ISVS, a preto bude potrebná úzka
spolupráca medzi MZ SR a RO/SORO OPIS.
Regionálny OP (ROP)
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
ROP podporí budovanie
IKT infraštruktúry na
základných školách. Ich
infraštruktúra bude
súþasĢou architektúry
ISVS. Pri realizácii aktivít
ROP nebude potrebná
úzka koordinácia medzi
MVRR SR a RO/SORO
OPIS. Táto sa oþakáva
Strana 67 z 113
OPIS
programová
štruktúra
Prioritná os 1
Prioritná os 2
Prioritná os 3
predovšetkým medzi
MVRR SR a Mĝ SR,
zodpovedné za aktivity
v oblasti eLearningu.
Pri budovaní
infraštruktúry, kde v rámci
rozkopávkových prác
financovaných ROP bude
možné položiĢ chrániþky
a pripraviĢ ich pre
nafúknutie optických
vláken, ktoré budú
hradené z OPIS.
7.2.2 Národný program reforiem/Akÿné plány Stratégie rozvoja
konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010
Opatrenia OP Informatizácia spoloþnosti budú priamo podporovaĢ úlohy a ciele akþného plánu Informaþná
spoloþnosĢ s dôrazom na zvýšenie efektívnosti a prehĐadnosti poskytovania služieb na všetkých úrovniach
verejnej správy v súlade s konceptom Cestovnej mapy zavádzania informatizovaných služieb.
Úloha akÿného plánu
Prioritná os.
1
2
3
informaÿná gramotnosģ
uskutoþniĢ obsahovú a procesnú premenu tradiþnej školy na modernú školu; realizovaĢ obsahovú reformu s ohĐadom na
informatizáciu, modernizáciu obsahu, zakomponovanie prípravy pre informaþnú spoloþnosĢ a vedomostnú ekonomiku
zabezpeþiĢ poþítaþovú gramotnosĢ uþiteĐov na všetkých stupĖoch škôl
približovaĢ sa k európskemu priemeru vo vybavenosti informaþnými a komunikaþnými technológiami (IKT) na školách
podporiĢ zvyšovanie poþítaþovej gramotnosti obþanov a celoživotné vzdelávanie v oblasti IKT a to aj v spolupráci so
súkromným sektorom
zlepšiĢ všeobecné povedomie o výhodách informaþnej spoloþnosti a informaþnej gramotnosti, so zameraním na špecifické
skupiny (e-zaþleĖovanie)
efektívna e-vláda a moderné on-line verejné služby
prepojiĢ základné informaþné systémy inštitúcií verejnej správy efektívnym, spoĐahlivým a bezpeþným spôsobom, definovaĢ
štandardy a rozhrania pre výmenu dát medzi orgánmi verejnej správy
sprístupniĢ na ústrednom verejnom portáli postupne služby pre obþanov a špeciálne pre podnikateĐov, ktorí by najviac
využívali tieto služby (pozri aj þasĢ PodnikateĐské prostredie)
zlepšiĢ fungovanie všetkých verejných registrov a databáz ich úplnou informatizáciou a prechodom na on-line služby (pozri aj
þasĢ PodnikateĐské prostredie)
na základe auditu vynakladania prostriedkov do oblasti informaþných a komunikaþných technológií a služieb vo verejnej
správe zefektívniĢ proces informatizácie vo verejnom sektore, zaviesĢ koncepþnosĢ a sledovaĢ konkrétne výsledky projektov,
zvážiĢ možnosti spoloþného verejného obstarávania
zabezpeþiĢ kvalitné vybavenie IKT vo verejnej správe ako aj informaþnú gramotnosĢ zamestnancov
zaviesĢ bezpeþné elektronické identifikaþné preukazy, ktoré sú potrebné pre transakcie v rámci e-vlády
široká dostupnosģ internetu
pokraþovaĢ v liberalizácii telekomunikaþného trhu a to najmä skvalitnením procesu regulácie tohto trhu
podporiĢ vybudovanie prístupu na širokopásmový internet a jeho rozšírenie v menej rozvinutých oblastiach, na základe
Národnej stratégie pre širokopásmový prístup
podporiĢ rozvoj verejne prístupných miest pre prístup k internetu
otvoriĢ všetky školské multimediálne uþebne pre verejnosĢ
podporiĢ programy založené na partnerstve so súkromnou sférou, ktorých cieĐom je zabezpeþiĢ poþítaþe so širokopásmovým
pripojením na internet pre širokú verejnosĢ
Opatrenia OP Informatizácia spoloþnosti budú nepriamo, prostredníctvom dopadov napĎĖaĢ priority a úlohy
v oblasti ďudských zdrojov, Vedy, výskumu, inovácií a PodnikateĐského prostredia prostredníctvom podpory
nasledujúcich prioritných oblastí akþných plánov.
Đudské zdroje a vzdelávanie
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 68 z 113
V þasti Đudské zdroje a vzdelávanie bude OPIS vytváraĢ integraþné prostredie pre elektronické služby
poskytované verejnou správou v oblasti vzdelávania (eLearning81). V rámci krížového financovania bude OPIS
podporovaĢ vzdelávanie v oblasti digitálnej gramotnosti a zruþnosti používateĐov riešení podporených v rámci
OPIS v miere, ktorá je nevyhnutná pre ich funkþnosĢ a efektívnosĢ.
Moderná vzdelávacia politika
ƒ
ƒ
ƒ
zaviesĢ celkovú zmenu obsahu vyuþovania od memorovania informácií smerom k schopnosti
získavaĢ ich, vyhodnocovaĢ a využívaĢ
posilniĢ a zlepšiĢ vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov a zruþností v oblasti informaþných
technológií pre každého absolventa strednej školy (viac detailov v þasti Informaþná spoloþnosĢ)
odstránenie bariér vstupu poskytovateĐov do rôznych segmentov vzdelávacieho systému
Veda, výskum, inovácie
Výchova a podpora kvalitných vedcov
ƒ
výrazne zvýšiĢ prepojenie medzi vedeckým výskumom a vysokoškolským vzdelávaním, predovšetkým
uplatnením inštitútu výskumnej univerzity, ktoré by sa v spolupráci s inými výskumnými inštitúciami mali
staĢ základom vedeckého výskumu v Slovenskej republike
Výskum medzinárodnej kvality a s adekvátnym prepojením na podnikateĐskú sféru
ƒ
ƒ
zaviesĢ úþinnú spoluprácu a spoluzodpovednosĢ Ministerstva školstva a Ministerstva hospodárstva vo
verejných nástrojoch a inštitúciách na podporu aplikovaného výskumu a vývoja
zaviesĢ mechanizmy nezávislého hodnotenia kvality programov a projektov a povinnosĢ zverejĖovaĢ
výsledky všetkých verejne podporovaných výskumných projektov
Podnikateđské prostredie
Verejné inštitúcie ako partner a nie bremeno
ƒ
ƒ
ƒ
plne elektronizovaĢ výmenu informácií o podnikateĐovi medzi jednotlivými verejnými inštitúciami;
žiadna informácia, ktorú už o podnikateĐovi má niektorá verejná inštitúcia nesmie byĢ požadovaná
priamo od podnikateĐa inou verejnou inštitúciou – tie si ich musia medzi sebou vymeniĢ elektronicky
a automaticky
zjednodušiĢ požiadavky verejných inštitúcií smerom k podnikateĐom pri vstupe na trh, a to najmä
plnou informatizáciou celého procesu a prípadne aj zavedením tzv. one-stop-shops (t.j. vo vzĢahu
k budúcemu podnikateĐovi sústredením celého registraþného procesu na jedno miesto)
posilniĢ transparentnosĢ a efektívnosĢ verejného obstarávania postupným prechodom na úplne
elektronické verejné obstarávanie
7.2.3 Národná stratégia trvalo udržateđného rozvoja /Akÿný plán trvalo
udržateđného rozvoja
Opatrenia OP Informatizácia spoloþnosti bude nepriamo, prostredníctvom dopadov napĎĖaĢ priority NSTUR
predovšetkým v oblasti informatizácie školstva. Priamo bude podporovaĢ ciele v priorite Informatizácia
spoloþnosti ako súþasĢ národohospodárskej stratégie SR.
Podpora rozvoja informaþnej spoloþnosti v SR
Informatizácia v školstve
x
x
81
PodporiĢ aktívne využívanie IKT vo vyuþovacom procese
ZabezpeþiĢ poþítaþovú gramotnosĢ uþiteĐov na všetkých stupĖoch škôl na požadovanej úrovni
Riešené v rámci ESF, bližšie infomácie sú uvedené v kapitole 7.2.1.2
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 69 z 113
x
x
PriblížiĢ sa k európskemu priemeru vo vybavenosti IKT na školách
Príprava Stratégie informatizácie regionálneho školstva v SR
Informatizácia spoloþnosti ako súþasĢ národohospodárskej stratégie SR
Nosným cieĐom informatizácie spoloþnosti (informatizácia spoloþnosti ako súþasĢ národohospodárskej stratégie
SR do roku 2013) je priniesĢ novú kvalitu do všetkých oblastí politického, hospodárskeho a spoloþenského života
vytvorením vhodných podmienok - umožĖujúceho prostredia - na zvyšovanie efektívnosti, produktivity a
konkurencieschopnosti obyvateĐstva.
Pri napĎĖaní cieĐa informatizácie spoloþnosti je potrebné rešpektovaĢ zameranie sa na obþana (fyzické a
právnické osoby, orgány verejnej správy a samosprávy), umožniĢ adaptáciu programov a projektov k meniacim
sa podmienkam a potrebám, rešpektovaĢ zákonitosti voĐného trhu (ponuka a dopyt, konkurenciou stimulovaný
rozvoj), programové financovanie poþas obdobia potrebného na realizáciu projektov, koncepþnosĢ a postupnosĢ
pri realizácii.
Medzi nosné piliere informatizácie spoloþnosti patrí: obsah, ktorý je štandardne sprístupnený cez tzv. vstupnú
bránu alebo portál. Systematické budovanie ústredného portálu verejnej správy so všetkými náležitosĢami je
kĐúþovým krokom verejnej správy k naplneniu cieĐa informatizácie spoloþnosti; Práca s novými informaþnými a
komunikaþnými technológiami, ktorá patrí dnes vo vyspelých krajinách sveta k tzv. strategickým zruþnostiam.
Následne predpokladáme, že každý zamestnanec verejnej správy a každý absolvent strednej školy, alebo uþilišĢa
by dnes mal maĢ túto strategickú zruþnosĢ; a prístupová infraštruktúra, ktorá má ambíciu poskytnúĢ lacný, rýchly
a bezpeþný prístup k informáciám a službám v elektronickej podobe prostredníctvom internetu.
7.2.4 Koncepcia územného rozvoja SR
OP Informatizácia spoloþnosti bude priamo podporovaĢ ciele KURS v kapitole Informaþná spoloþnosĢ,
informaþné technológie a územný rozvoj Slovenska.
NutnosĢ uplatĖovania ćalších zásad rozvoja informaþnej spoloþnosti na Slovensku
•
podporovaĢ univerzálne, pre všetkých finanþne prístupné služby, aby tak všetci mohli profitovaĢ z nových
možností,
•
zabezpeþiĢ þo najrýchlejšie pripojenie každého obþana, verejnej alebo súkromnej inštitúcie
prostredníctvom poþítaþa, mobilného telefónu alebo TV na internetovú sieĢ,
•
podporovaĢ vytváranie informaþných sietí a nových služieb v oblasti informácií súkromným sektorom,
•
urýchĐovaĢ rýchle internetové spojenia a on- line spojenia pre výskumných pracovníkov a študentov,
•
urýchĐovaĢ zavádzanie tzv. inteligentných kariet pre bezpeþný elektronický prístup k službám
(zdravotnícke služby, elektronické platby, mobilný I-net, verejná doprava, platby za TV a pod.),
•
zabezpeþiĢ lepší prístup k verejným informáciám (jednoduchý prístup minimálne k 4 základným typom
verejných informácií: legislatíva a úradné informácie, kultúrne informácie, informácie z oblasti
životného prostredia a dopravné informácie) v reálnom þase,
•
slúžiĢ kultúrnemu obohateniu všetkých obþanov prostredníctvom kultúrnej i jazykovej rozmanitosti
obsahu služieb,
•
vytváraĢ elektronické knižnice a urýchĐovaĢ multimediálnu digitalizáciu zbierok múzeí a galérií s
perspektívou vytvorenia siete globálnej elektronickej knižnice na zachytenie všetkého vedenia Đudstva
prístupného širokej verejnosti,
•
rozvíjaĢ tzv. teleworking, t.j. prácu prostredníctvom komunikaþnej siete,
•
zvýšiĢ chápanie pozitívnych dopadov IS na celkovú kvalitu života (lepšia kvalita práce, zlepšenia v oblasti
zdravotnej starostlivosti, vzdelávania vo voĐnom þase a územného rozvoja, vyššie zapojenie zdravotne
postihnutých obþanov do spoloþnosti),
•
podporovaĢ integráciu informaþných databáz o životnom prostredí a prírodných zdrojoch,
•
zvyšovaĢ povedomie a chápanie IS obþanmi a tak zabezpeþiĢ podporu verejnosti,
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 70 z 113
•
podporovaĢ dialóg o celosvetovej spolupráci.
Nepriamo, prostredníctvom dopadov budú opatrenia prioritnej osi podporovaĢ nasledujúce ciele:
•
spolupracovaĢ na vytvorení celosvetového elektronického trhu pre SME, vrátane otvorenej a nikoho
nediskriminujúcej výmeny informácií a spolupráce (Global Marketplace),
•
urýchĐovaĢ elektronický obchod,
•
využívaĢ možnosti informaþnej spoloþnosti pri utváraní politiky zamestnanosti,
•
urýchĐovaĢ zodpovedajúce vzdelanie a výchovu ich zavádzaním do bežnej školskej výuþby a
odborného vzdelávania (zabezpeþiĢ u absolventov škôl tzv. digitálnu gramotnosĢ),
7.2.5 Regionálne strategické materiály
ƒ
OPIS bude priamo podporovaĢ ciele programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávnych krajov
a programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí
7.3 Prepojenie na iné finanþné nástroje EÚ
7.3.1 Synergia, komplementarita s programami financovanými z EAFRD a EFF
Opatrenia a aktivity OPIS dopĎĖajú aktivity Národného strategického plánu rozvoja vidieka (NSPRV)
financovaného zo zdrojov Európskeho poĐnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD) a aktivity
Operaþného programu Rybné hospodárstvo financovaného zo zdrojov Európskeho fondu pre rybné
hospodárstvo (EFF) nasledovne:
Komplementarita existuje v rámci priority 1 NSPRV 2007 - 2013 „Zlepšenie konkurencieschopnosti
poĐnohospodárskeho a lesohospodárskeho odvetvia“ a priority 3 „Zlepšovanie kvality života vo vidieckych
oblastiach a podpora diverzifikácie“, kde sa navrhované intervencie týkajú zavádzania informaþných
a komunikaþných technológií (ICT) pre koneþných prijímateĐov (HW + SW). Po rozlíšení aktivít definovaných
v rámci NSPRVa OPIS nebol identifikované kolízne miesta, ktoré by sa prekrývali. V prípade akýchkoĐvek iných
aktivít týkajúcich sa informatizácie budú obidva riadiace orgány spolu úzko spolupracovaĢ za úþelom dodržania
oddelených línií operaþných programov.
Komplementarita existuje v rámci priority 2 OP RH Akvakultúra, spracovanie a uvádzanie produktov rybolovu
a akvakultúry na trh, kde sa navrhované intervencie týkajú taktiež zavádzania informaþných a komunikaþných
technológií (ICT) pre koneþných prijímateĐov (HW + SW). Ak budú v rámci Operaþného programu Rybné
hospodárstvo SR 2007 – 2013 podporované z EFF špecializované IS, alebo elektronické služby, budú sa riadiĢ
pravidlami nariadenia Rady (ES) 1198/2006 a nariadenia Komisie (ES) 498/2007 ustanovujúceho vykonávacie
pravidlá uvedeného nariadenia .Po rozlíšení aktivít definovaných v rámci OP rybné hospodárstvo a OPIS nebol
identifikované kolízne miesta, ktoré by sa prekrývali. V prípade akýchkoĐvek iných aktivít týkajúcich sa
informatizácie budú obidva riadiace orgány spolu úzko spolupracovaĢ za úþelom dodržania oddelených línií
operaþných programov.
7.3.2 Synergia, komplementarita s ostatnými finanÿnými nástrojmi ES
OPIS bude prostredníctvom intervencií vo všetkých troch prioritných osiach podporovaĢ ciele nasledujúcich
nástrojov ES:
Iniciatíva i2010
Strategický dokument Európskej únie schválený v máji 2005 podporuje otvorené a konkurencieschopné digitálne
hospodárstvo a vyzdvihuje informaþné a komunikaþné technológie ako hnací motor integrácie a zvýšenej kvality
života. Ako kĐúþový prvok prepracovaného lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosĢ sa iniciatíva i2010
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 71 z 113
zameria na vytváranie integrovanej koncepcie európskej politiky v oblasti informaþnej spoloþnosti a v oblasti
audiovizuálnych médií.
Na základe dôkladnej analýzy otázok týkajúcich sa informaþnej spoloþnosti a na základe rozsiahlych konzultácií
so zainteresovanými stranami o predošlých iniciatívach a nástrojoch, Komisia navrhuje pre európsku politiku v
oblasti informaþnej spoloþnosti a médií tri priority:
` vytvorenie jednotného európskeho informaþného priestoru, ktorý podporuje otvorený a
konkurencieschopný vnútorný trh v oblasti informaþnej spoloþnosti a médií,
` zintenzívnenie inovácií a investícií v oblasti informaþných a komunikaþných technológií na docielenie
rastu, ako aj poþetnejších a lepších pracovných miest,
` vybudovanie európskej informaþnej spoloþnosti pre všetkých obþanov, ktorá podporuje rast a
zamestnanosĢ spôsobom, ktorý je v súlade s trvalo udržateĐným rozvojom a ktorého prioritami sú lepšie
verejné služby a zvýšená kvalita života.
Program pre konkurencieschopnosģ a inovácie
Podprogram podpory politiky ICT integruje súþasné programy na podporu ICT - eTEN, Contentplus a Modinis.
Rozpoþet je vo výške cca 801,6 mil. € . Sústredí sa predovšetkým na 3 základné oblasti:
` vytvorenie jednotného informaþného priestoru
` podporu inovácií a investovania do ICT
` podporu informaþnej spoloþnosti
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 72 z 113
8. FINANþNÝ PLÁN
8.1 Finanþný plán OPIS – roþné záväzky podĐa fondu
v EUR, v bežných cenách)
Kohézny fond
Štrukturálne fondy ERDF (1)
(2)
Celkom
(3)=(1)+(2)
2007
141 243 286
0
141 243 286
2008
137 441 319
0
137 441 319
2009
132 265 485
0
132 265 485
2010
117 021 210
0
117 021 210
2011
131 390 682
0
131 390 682
2012
16 921 560
0
16 921 560
2013
167 311 863
0
167 311 863
spolu
843 595 405,00
0
843 595 405,00
8.2 Finanþný plán OPIS podĐa prioritných osí a zdrojov financovania, indikatívny
plán regionálnych alokácií
Návrh na úpravu: (v EUR, v bežných cenách)
Financovanie
Spoloþenstva
Financovanie
þlenského štátu
Orientaþné rozdelenie
Celkové
Podiel
financovania þlenského štátu
financovanie (e)
spolufinancovania
= (a) + (b)
(f) = (a) / (e)
Pre informáciu
Financovanie
zo
Iné
verejných
súkromných
financovanie –
zdrojov c )
zdrojov
Financovanie z
(a)
(b) = (c) + (d)
Príspevky EIB
Pro-rata
(d)
Prioritná os 1
654 768 409
115 547 367
115 547 367
Prioritná os 2
146 541 958
25 860 346
25 860 346
Prioritná os 3
11 201 152
1 976 674
31 083 886
843 595 405,00
85%
77 465 410
172 402 304
85%
22 182 690
1 976 674
13 177 826
85%
5 485 393
5 485 393
36 569 279
148 869 780
148 869 780
992 465 185
770 315 776
Prioritná os 4
Celkom
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
85%
99 648 100
Strana 73 z 113
Prioritná os 1 a jej opatrenia 1.1 a 1.2, (v EUR, v bežných cenách)
Financovanie
Financovanie
Spoloþenstva
þlenského
štátu
Orientaþné rozdelenie
financovania þlenského štátu
Financovanie
(a)
(b) = (c) + (d)
z verejných
zdrojov
(c
Celkové
Podiel
financovanie
spolufinancovania
(e) = (a) + (b)
(f) = (a) / (e)
Pre informáciu
Financovanie
zo
súkromných
Príspevky
Iné
EIB
financovanie
zdrojov
)
(d)
Opatrenie 1.1
511 747 363
90 308 358
90 308 358
602 055 721
Opatrenie 1.2
143 021 046
25 239 009
25 239 009
168 260 055
Celkom
654 768 409
115 547 367
115 547 367
85%
77 465 410
85%
770 315 776
85%
77 465 410
8.3 Rozdelenie príspevku z fondu/fondov do kategórií pomoci zo ŠF 2007 – 2013 na
úrovni OP
Informatívne rozdelenie príspevku z fondu/fondov podđa dimenzie „Prioritná téma“
Kód
Téma
Prioritná os (v EUR, v bežných cenách)
1
2
3
4
Spolu
0
0
11 201 152
0
11 201 152
125 216 948
146 541 958
0
0
271 758 906
0
0
0
0
529 551 461
0
0
0
529 551 461
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
17 723 988
17 723 988
0
0
0
654 768 409
146 541 958
11 201 152
Informaÿná spoloÿnosģ
10
Telefónne infraštruktúry (vrátane širokopásmových
sietí)
11*
Informaþné a komunikaþné technológie (prístup,
bezpeþnosĢ, interoperabilita, predchádzanie rizikám,
výskum, inovácia, e-obsah atć.)
12*
13*
Informaþné a komunikaþné technológie (TEN-IKT)
Služby a aplikácie pre obþana (štátna správa,
elektronické zdravotníctvo, uþenie, zaþlenenie atć.)
14*
Služby a aplikácie pre MSP (elektronický obchod,
vzdelávanie a odborná príprava, prepájanie do sietí
atć.)
15*
Iné opatrenia na zlepšenie prístupu MSP k IKT a ich
úþinného využívania
85
Príprava, vykonávanie, monitorovanie a kontrola
86
Hodnotenie a štúdie; informácie a komunikácia
13 359 898
13 359 898
Spolu
31 083 886
843 595 405
Legenda:
* kategórie prispievajúce k uskutoþĖovaniu lisabonských cieĐov v rámci cieĐa Konvergencia a cieĐa Regionálna konkurecieschopnosĢ a zamestnanosĢ (podĐa
prílohy 4 VN)
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 74 z 113
„
kategórie prispievajúce k uskutoþĖovaniu lisabonských cieĐov v rámci cieĐa Konvergencia (podĐa prílohy 4 VN)
Informatívne rozdelenie príspevku z fondov podđa dimenzie „Forma finanÿného príspevku“
Prioritná os (v EUR, v bežných cenách)
Kód
01
Forma financovania
Nenávratná dotácia
1
2
3
4
Spolu
654 768 409
146 541 958
11 201 152
31 083 886
843 595 405
02
Pomoc (pôžiþka, úroková subvencia, záruky)
0
0
0
0
0
03
Rizikový kapitál (úþasĢ, rizikový kapitálový fond)
0
0
0
0
0
04
Iné formy financovania
0
0
0
0
0
654 768 409
146 541 958
11 201 152
31 083 886
843 595 405
Spolu
Informatívne rozdelenie príspevku z fondov podđa dimenzie „Podporované územie“
Prioritná os (v EUR, v bežných cenách)
Kód
Typ územia
1-3
01
Mestské
812 511 519
02
Horské
0
03
Ostrovné
0
04
Riedko a veĐmi riedko osídlené oblasti
0
05
Vidiecke oblasti (iné ako horské, ostrovné alebo riedko a veĐmi riedko osídlené oblasti)
0
06
Bývalé vonkajšie hranice EÚ (po 30. 4. 2004)
0
07
NajodĐahlejšie oblasti
0
08
OblasĢ cezhraniþnej spolupráce
0
09
OblasĢ nadnárodnej spolupráce
0
10
OblasĢ medziregionálnej spolupráce
0
00
NeuplatĖuje sa
31 083 886
Spolu
843 595 405
Výstupné dokumenty
Kapitola 9 popisuje systém implementácie OPIS v
súlade s Nariadením Rady (ES) þ. 1083/2006 z 11.
júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné
ustanovenia o Európskom fonde regionálneho
rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom
fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) þ.
1260/1999 (ćalej len „všeobecné nariadenie“) a v
Procesy riadenia OP IS
9. SYSTÉM IMPLEMENTÁCIE
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 75 z 113
súlade so Systémom riadenia ŠF a KF pre programové obdobie 2007 – 2013.
Vo všeobecnosti je hlavným úþelom systému riadenia zabezpeþiĢ transformáciu alokovaných zdrojov OPIS na
pridanú hodnotu z projektov implementovaných cez OPIS úþinným, efektívnym a transparentným spôsobom.
ýinnosti, ktoré je potrebné vykonaĢ, aby táto transformácia prebehla nazývame procesy.
Na základe koncepcie systému riadenia ŠF a KF sú procesy riadenia OPIS rozdelené do troch vrcholových
procesných skupín: proces programovania, proces implementácie, proces monitorovania a hodnotenia. Tieto
pozostávajú z niekoĐkých úrovní pod procesov. Ich výstupmi sú udalosti (ako napr. schválenie OP, vyhlásenie
výziev, ...) a rôzne typy dokumentov.
Za vytvorenie a rozvoj dobrého systému riadenia je zodpovedný RO a SORO. Okrem iného zabezpeþujú
komunikáciu a realizáciu procesov, do ktorých je priamo zapojená EK82. Do systému riadenia OP sú zapojené
monitorovacie výbory, CKO, OA a PJ. V rámci širších vzĢahov sú do systému riadenia OP zapojené aj inštitúcie
partnerstva.
V nasledujúcich þastiach sú na všeobecnej úrovni popísané kĐúþové funkþné procesy a zodpovednosti inštitúcií
zapojených do riadenia programu.
9.1 Orgány zapojené do riadenia a implementácie programu
9.1.1 Centrálny koordinaÿný orgán
Na základe uznesenia vlády SR þ. 832 z 8. októbra 2006, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR ako
Centrálny koordinaþný orgán pre operaþné programy v Národnom strategickom referenþnom rámci SR na roky
2007 – 2013 (ćalej len „CKO“) zabezpeþuje strategickú úroveĖ systému riadenia NSRR. V tejto súvislosti
vykonáva CKO v oblasti riadenia pomoci zo ŠF a KF najmä nasledovné funkcie:
x
x
x
x
x
na úrovni NSRR zabezpeþuje programovanie, monitorovanie, hodnotenie, publicitu a informovanosĢ
a vzdelávanie administratívnych kapacít v týchto oblastiach;
zabezpeþuje koordináciu procesov riadenia a implementácie operaþných programov v súlade so
Systémom riadenia ŠF a KF;
metodicky usmerĖuje subjekty zapojené do riadenia a implementácie operaþných programov;
zodpovedá za vývoj, prevádzku a údržbu ITMS;
plní funkciu RO pre OP Technická pomoc.
9.1.2 Riadiaci orgán
Riadiaci orgán operaþného programu (ćalej len „RO“) predstavuje strategickú úroveĖ systému riadenia OPIS.
Riadiaci orgán je orgán urþený þlenským štátom na základe þlánku 59(1) všeobecného nariadenia, ktorý
zodpovedá za riadenie a vykonávanie programu v súlade s predpismi EÚ a SR. Pri riadení operaþného programu
postupuje RO v súlade s metodickými pokynmi CKO a metodickými pokynmi certifikaþného orgánu a orgánu
auditu v príslušných oblastiach.
Na základe uznesenia vlády SR þ. 832 z 8. októbra 2006, riadiacim orgánom pre OPIS je Úrad vlády SR.
V súlade s þl. 60 všeobecného nariadenia, RO je zodpovedný za riadenie a vykonávanie príslušného OP, najmä
za:
x vypracovanie operaþného programu a programového manuálu;
x monitorovanie a hodnotenie operaþného programu;
x vedenie MV a vypracovanie výroþnej a závereþnej správy o implementácii, ich predloženie
monitorovaciemu výboru a Európskej komisii;
x publicitu o pomoci z EÚ a informovanie verejnosti o fondoch z EÚ v súlade s þlánkom 69
všeobecného nariadenia;
x uzatvorenie splnomocnenia o delegovaní úloh so sprostredkovateĐským orgánom pod riadiacim
orgánom a výkon kontroly delegovaných úloh;
x kontrolu podĐa þl. 59 nariadenia (ES) þ. 1083/2006.
napr. V oblasti programovania do schvaĐovania OP, posudzovania veĐkých projektov (nad 50 MEUR), v procese monitorovania a hodnotenia do
pravidelného monitorovania a auditu systému riadenia, závereþného hodnotenia a pod.
82
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 76 z 113
V súlade s þl. 71 všeobecného nariadenia, vnútorná štruktúra a rozdelenie (delegovanie) zodpovednosti RO pre
OPIS budú popísané v opise systémov riadenia a kontroly, ktorý þlenský štát predloží EK pred predložením prvej
žiadosti o priebežnú platbu alebo najneskôr do 12 mesiacov od schválenia OP.
9.1.3 Sprostredkovateđské orgány pod riadiacim orgánom
Funkciu sprostredkovateĐského orgánu pod riadiacim orgánom pre prioritnú os 1 a pre prioritnú os 3 OPIS plní
Ministerstvo financií SR (ćalej len SORO MF SR). Ministerstvo financií SR plní okrem toho funkciu certifikaþného
orgánu, platobnej jednotky OPIS a orgánu auditu. Na základe usmernenia EK 1083/2006 je kumulácia týchto
funkcií povolená v rámci jedného orgánu, ak sú tieto jasne oddelené. V organizaþnej štruktúre MF SR sú SORO
MF SR, CO, PJ a OA jasne organizaþne aj funkþne oddelené. Každý z nich tvorí samostatnú sekciu.
Konkrétne úlohy SORO MF SR sú stanovené v splnomocnení o delegovaní právomocí medzi RO a SORO MF
SR.
SORO MF SR je zodpovedné predovšetkým za:
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
zabezpeþenie postupov pri procesoch programovania a implementácie OPIS
tvorba strategických a riadiacich dokumentov implementácie OPIS , vrátane finanþného plánu a kritérií na
výber projektov
vypracovanie schém štátnej pomoci OPIS
vytvorenie vhodného systému implementácie OPIS
usmerĖovanie prijímateĐov
prijímanie, hodnotenie a schvaĐovanie žiadostí o poskytnutie finanþného príspevku
uzatvárania zmlúv o poskytnutí finanþného príspevku s prijímateĐmi
overovanie výdavkov prijímateĐov v zmysle príslušnej legislatívy ES a SR
prijímanie a schvaĐovanie žiadostí prijímateĐov o platbu
vypracovanie interného manuálu SORO
navrhovanie realokácie finanþných prostriedkov medzi prioritnými osami, resp. opatreniami v rámci
prioritnej osi 1
spolufinancovanie OPIS zo štátneho rozpoþtu
Na základe uznesenia vlády SR þ. 74/2009 plní funkciu sprostredkovateĐského orgánu pod riadiacim orgánom
pre prioritnú os 2 OPIS Ministerstvo kultúry SR (ćalej len SORO MK SR).
Konkrétne úlohy SORO MK SR sú stanovené v splnomocnení o delegovaní právomocí medzi RO a SORO MK
SR.
SORO MK SR je zodpovedné predovšetkým za:
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
zabezpeþenie postupov pri procesoch programovania a implementácie OPIS
tvorba strategických a riadiacich dokumentov implementácie OPIS , vrátane finanþného plánu a kritérií na
výber projektov
vypracovanie schém štátnej pomoci OPIS
vytvorenie vhodného systému implementácie OPIS
usmerĖovanie prijímateĐov
prijímanie, hodnotenie a schvaĐovanie žiadostí o poskytnutie finanþného príspevku
uzatvárania zmlúv o poskytnutí finanþného príspevku s prijímateĐmi
overovanie výdavkov prijímateĐov v zmysle príslušnej legislatívy ES a SR
prijímanie a schvaĐovanie žiadostí prijímateĐov o platbu
vypracovanie interného manuálu SORO MK SR
navrhovanie realokácie finanþných prostriedkov medzi prioritnými osami spolufinancovanie OPIS zo
štátneho rozpoþtu
9.1.5 Monitorovacie výbory
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 77 z 113
9.1.5.1 Monitorovací výbor pre Vedomostnú ekonomiku
V súlade s þl. 63 všeobecného nariadenia musí byĢ pre každý operaþný program do troch mesiacov od jeho
schválenia Európskou komisiou zriadený monitorovací výbor (ćalej len „MV“). CieĐom monitorovacieho výboru je
dohliadaĢ na efektívnosĢ, úþinnosĢ a kvalitu implementácie programu.
S cieĐom zabezpeþiĢ efektívnu koordináciu príspevkov z fondov v oblasti vedomostnej ekonomiky sa zriadi
monitorovací výbor pre Vedomostnú ekonomiku - spoloþný monitorovací výbor pre tri operaþné programy
implementujúce strategickú prioritu NSRR Vedomostná ekonomika (OP Výskum a vývoj, OP
KonkurencieschopnosĢ a hospodársky rast a OP Informaþná spoloþnosĢ). ýlenmi monitorovacieho výboru sú
zástupcovia ÚOŠS (MF SR, MH SR, MŠ SR, MDVRR SR, MPSVR SR, MVRR SR, MK SR), NKÚ SR, TÚ SR
a v súlade s princípom partnerstva zástupcovia regionálnej a miestnej samosprávy, zástupcovia podnikateĐskej
a neziskovej sféry. Poradnými þlenmi MV môžu byĢ zástupcovia Európskej komisie. PôsobnosĢ, þinnosti, zloženie
a štruktúru monitorovacieho výboru upravuje štatút a rokovací poriadok, ktorý schvaĐuje monitorovací výbor.
Hlavné úlohy monitorovacieho výboru v súlade s þl. 65 všeobecného nariadenia sú:
x schvaĐuje kritériá pre výber projektov (do šiestich mesiacov od schválenia OP) a ich prípadnú
revíziu;
x posudzuje a schvaĐuje návrhy na zmenu a doplnenie obsahu operaþných programov;
x pravidelne skúma výsledky implementácie programov, najmä dosahovanie cieĐov operaþných
programov a hodnotenia uvedené v þl. 48(3) všeobecného nariadenia;
x posudzuje a schvaĐuje výroþné a závereþné správy o implementácii programov pred ich odoslaním
Európskej komisii;
x dostáva informácie o výroþnej kontrolnej správe alebo o tej jej þasti, ktorá sa vzĢahuje na OP
a o všetkých dôležitých pripomienkach, ktoré môže Komisia vzniesĢ po jej preskúmaní;
x môže kedykoĐvek navrhnúĢ riadiacemu orgánu akúkoĐvek revíziu alebo preskúmanie OP, ktoré by
mohlo umožniĢ dosiahnuĢ ciele príslušného fondu alebo zlepšiĢ riadenie OP vrátane finanþného
riadenia.
9.1.5.3 Národný monitorovací výbor pre NSRR
Národnému monitorovaciemu výboru pre NSRR (ćalej len „NMV“) predsedá štatutárny orgán CKO pre NSRR.
Funkciu sekretariátu vykonáva CKO. Štatút a rokovací poriadok schvaĐuje NMV na svojom prvom zasadaní.
Národný monitorovací výbor sa schádza k rokovaniu minimálne jeden krát roþne. ýlenmi NMV sú zástupcovia
orgánov ústrednej štátnej správy, obcí a samosprávnych krajov a ostatných sociálno-ekonomických partnerov.
PozorovateĐmi sú Stále zastúpenie SR pri EÚ a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Európska
komisia je vo funkcii poradcu.
Medzi hlavné þinnosti Národného monitorovacieho výboru patrí najmä:
x monitorovanie implementácie NSRR;
x schvaĐovanie zmien v NSRR spadajúcich do jeho právomoci;
x vypracovanie súhrnnej výroþnej (resp. závereþnej) správy za NSRR;
x schvaĐovanie strategických správ pred ich odoslaním Európskej komisii;
x formulovanie odporúþaní pre þinnosĢ monitorovacích výborov OP s cieĐom dosiahnutia efektívneho
systému monitorovania realizácie politiky súdržnosti v SR;
x schvaĐovanie prerozdeĐovania prostriedkov medzi operaþnými programami
x plní funkciu monitorovacieho výboru pre OP Technická pomoc
9.2 Proces programovania
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 78 z 113
CieĐom tohto procesu je vytvoriĢ/upraviĢ a zverejniĢ strategické a riadiace dokumenty OPIS: Garantom tohto
procesu je RO OPIS. Za vybrané procesné oblasti je na základe zmluvy o splnomocnení zodpovedný SORO MF
SR a SORO MK SR .
Procesy programovania zahĚĖajú všetky þinnosti, ktoré súvisia s tvorbou strategických a riadiacich dokumentov
OPIS, teda dokumentov, na základe ktorých sú operácie ŠF vykonávané. Strategické dokumenty sú
v podmienkach OPIS predovšetkým operaþný program a programový manuál, ktoré odpovedajú hlavne nato, þo
a kde má byĢ predmetom projektov. Riadiacimi dokumentmi sú predovšetkým interný manuál, výzvy na
predkladanie projektov, príruþka pre žiadateĐov, obsahujúce všetky dokumenty potrebné pre žiadateĐa
(formuláre, zmluva o poskytnutí príspevku, podrobné špecifikácie projektu, ...). Riadiace dokumenty definujú
hlavne kto a ako má projekty a program riadiĢ.
9.2.1 Úlohy CKO v oblasti programovania:
ƒ
ƒ
vypracovanie NSRR
metodické riadenie a koordinácia RO, SORO pri vypracovávaní strategických a riadiacich dokumentov
9.2.2 Úlohy RO v oblasti programovania:
ƒ
ƒ
vypracovanie, alebo úpravu strategických dokumentov:
x
OPIS a jeho predloženie na schválenie EK
x
programového manuálu OPIS
vypracovanie, alebo úpravu riadiacich dokumentov:
x
uzavretie zmluvy o splnomocnení
x
vypracovanie interného manuálu RO
x
vypracovanie, alebo úprava komunikaþného plánu
9.2.2 Úlohy SORO v oblasti programovania:
Na základe zmluvy o splnomocnení sú SORO MF SR a SORO MK SR zodpovedné hlavne za nasledujúce
þinnosti.
- tvorba strategických dokumentov: operaþný program, programový manuál
- vypracovanie, alebo úpravu riadiacich dokumentov:
- vypracovanie interného manuálu SORO
- vypracovanie príruþky pre žiadateĐa
- vypracovanie, alebo úprava komunikaþného plánu výziev programu
- vypracovanie schém štátnej pomoci
V rámci širších súvislostí, ktoré nie sú priamou súþasĢou procesov riadenia OPIS, je SORO MF SR, ktoré je
zároveĖ ÚOŠS v úseku informatizácie, zodpovedné za vypracovanie ostatných strategických a riadiacich
dokumentov úzko sa dotýkajúcich OPIS v oblasti elektronizácie verejnej správy vyplývajúcich zo zákona o ISVS.
Týmito sú predovšetkým:
- národná koncepcia informatizácie VS, koncepcie informatizácie VS povinných subjektov, ktoré
vyplývajú z národnej koncepcie a ktoré schvaĐuje MF SR
- štandardy a metodické pokyny pre ISVS
9.3 Proces monitorovania a hodnotenia
CieĐom tohto procesu je zaznamenaĢ a uložiĢ všetky údaje v rozsahu a kvalite potrebnej pre kvalitné riadenie
projektu a ĐubovoĐnej skupiny projektov. Monitorovanie a hodnotenie OPIS je procesnou oblasĢou úzko
previazaná s ostatnými procesnými oblasĢami implementácie OPIS. Garantom tejto procesnej oblasti je RO,
ktorý úzko spolupracuje so SORO najmä v oblasti zberu a zhromažćovania dát potrebných na monitorovanie a
hodnotenie OPIS. CieĐom monitorovania a hodnotenia je pomocou ukazovateĐov definovaných na vhodných
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 79 z 113
úrovniach programu zabezpeþiĢ všetky potrebné údaje o projekte/och, na základe ktorých je možné efektívnosĢ
a úþinnosĢ projektov a kvalitu systému riadenia.
Proces monitorovania vychádza zo štruktúrovaného modelu riadenia na úrovni NSRR, OP a na úrovni projektov.
Monitorovanie a hodnotenie zabezpeþujú všetky subjekty zúþastnené na riadení ŠF a KF v rozsahu
zadefinovaných úloh a zodpovedností a subjekty, ktoré þerpajú finanþné prostriedky z fondov.
V súlade so Systémom riadenia ŠF a KF hodnotenie predstavuje proces, ktorý systematicky skúma efektívnosĢ
a úþinnosĢ OPIS a ich súlad s cieĐmi stanovenými v OP a NSRR a analyzuje úþinnosĢ realizaþných procesov a
vhodnosĢ nastavenia jednotlivých programov a opatrení a pripravuje odporúþania na zvýšenie ich efektívnosti.
V zmysle þl. 47 všeobecného nariadenia môžu maĢ hodnotenia strategický charakter (preskúmanie vývoja
programu alebo skupiny programov v súvislosti s prioritami Spoloþenstva a národnými prioritami) alebo
operatívny charakter (s cieĐom podporiĢ priebeh operaþného programu). Hodnotenie sa vykonáva pred zaþiatkom
programového obdobia (predbežné hodnotenie), poþas neho (priebežné hodnotenie) a po ukonþení
programového obdobia (závereþné hodnotenie). Hodnotenia sa uskutoþĖujú v rámci zodpovednosti þlenského
štátu (CKO, RO) alebo Komisie, v súlade so zásadou proporcionality. Výsledky sa zverejĖujú podĐa platných
predpisov o prístupe k informáciám.
RO zostaví evaluaþný plán, ktorého cieĐom bude zlepšenie riadenia OPIS v rôznych fázach implementácie
a zlepšenie evaluaþnej kapacity. Evaluaþný plán bude obsahovaĢ špecifické riadiace štruktúry zodpovedné za
hodnotenie, indikatívny þasový plán evaluaþných aktivít, plánované finanþné zdroje a mechanizmus možnej
revízie plánu hodnotenia. Z hĐadiska formy bude obsahovaĢ evaluácie strategického a operatívneho charakteru.
V súlade so všeobecným nariadením bude obsahovaĢ hodnotenie predbežné, priebežné a hodnotenie po
skonþení implementaþného obdobia. Evaluaþný plán sa vypracuje na celé programové obdobie, priþom sa
aktualizuje vždy po roku a detailne rozpracúva pre najbližší kalendárny rok.
Dôležitým zdrojom údajov bude pre evaluáciu monitorovací systém, ktorý bude vyhovovaĢ požiadavkám vysokej
funkþnosti a transparentnosti. Taktiež zhodnotenie monitoringu s dôrazom na posúdenie kvality monitorovacieho
systému a fungovanie procedúr vrátane napĎĖania indikátorov, agregácie ich hodnôt, ich spoĐahlivosti a pod.
Dôležitou súþasĢou evaluaþného plánu bude budovanie evaluaþnej kapacity. Predovšetkým pôjde o vybudovanie
internej evaluaþnej kapacity na RO a SORO. Budú sa rozvíjaĢ oblasti ako napr. metodická základĖa evaluácie,
organizovaĢ semináre, workshopy, konferencie, vzdelávaĢ pracovníci na rozvoj internej evaluaþnej kapacity
a pod. Taktiež sa poþíta so spoluprácou s krajinami EÚ a evaluaþnou jednotkou DG Regio.
9.3.1 Úlohy CKO v oblasti monitorovania a hodnotenia:
x
x
x
x
x
x
zodpovedá za vypracovanie národného systému ukazovateĐov pre NSRR v spolupráci
s jednotlivými riadiacimi orgánmi a jeho prípadnú aktualizáciu;
koordinuje a metodicky usmerĖuje riadiace orgány v oblasti monitorovania;
vykonáva monitorovanie na úrovni NSRR
zabezpeþuje predbežné hodnotenie hlavného strategického dokumentu na programové obdobie po
r. 2013;
zabezpeþuje priebežné, tematické hodnotenie na centrálnej úrovni;
koordinuje a metodicky usmerĖuje riadiace orgány v oblasti hodnotenia.
9.3.2 Úlohy RO OPIS v oblasti monitorovania a hodnotenia
x
x
x
x
x
x
x
postupuje v súlade s metodikou CKO v oblasti monitorovania;
v prípade potreby predkladá CKO návrhy na zmeny, resp. doplnenie národného systému
ukazovateĐov;
zodpovedá za zber údajov a ich analýzu na úrovni programu a horizontálnej priority Informatizácia
spoloþnosti v oblasti monitorovania prostredníctvom systému ukazovateĐov ako aj v oblasti
monitorovania na úrovni kategórií pomoci;
zodpovedá za vypracovanie výroþných a závereþnej správy o vykonávaní OP ktoré predkladá na
schválenie MV pre daný OP a následne Európskej Komisii.
postupuje v súlade s metodikou CKO v oblasti hodnotenia;
zabezpeþí predbežné a priebežné hodnotenie OP a horizontálnej priority Informatizácia spoloþnosti
predloženie výsledkov priebežného hodnotenia monitorovaciemu výboru OPIS a Komisii;
zabezpeþuje komunikáciu s EK a vstupy pre následné hodnotenie OP a prípadné strategické
hodnotenie vykonávané EK.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 80 z 113
x
x
x
vypracuje plán hodnotenia pre príslušný operaþný program, v ktorom budú uvedené orientaþné
hodnotiace aktivity, ktoré sú plánované v jednotlivých etapách implementácie OP
v súlade s þlánkom 48 Nariadenia 1083/2006 poskytuje podklady/dáta na vykonanie hodnotení;
v súlade s þlánkom 48 Nariadenia 1083/2006 zabezpeþuje zber a zhromažćovanie potrebných
údajov a používa rôzne druhy informácií poskytovaným systémom monitorovania
9.3 3 Úlohy SORO v oblasti monitorovania a hodnotenia:
x
x
x
zodpovedá za zber údajov a ich analýzu na úrovni projektu a skupín projektov v rámci programu v
oblasti monitorovania prostredníctvom systému ukazovateĐov ako aj v oblasti monitorovania na
úrovni kategórií pomoci;
spolupracuje na výroþných, tematických a závereþnej správe o vykonávaní OP a jeho prioritnej osi
ktoré predkladá s RO.
zabezpeþí podklady pre predbežné, priebežné, následné a tematické hodnotenie na úrovni prioritnej
osi
9.5 IT monitorovací systém pre ŠF a KF
IT monitorovací systém pre ŠF a KF (ćalej len „ITMS“) je centrálny informaþný systém, ktorý slúži na evidenciu,
spracovávanie, export a monitorovanie dát o programovaní, projektovom a finanþnom riadení, kontrole a audite
ŠF a KF. Skladá sa z dvoch, paralelne pracujúcich subsystémov pre programové obdobia 2004-2006 a 20072013. Subsystémy pre dve programové obdobia úzko spolupracujú, využívajú spoloþnú databázu a v nej
spoloþnú evidenciu objektov.
ITMS využívajú všetky operaþné programy v rovnakej miere. Spoloþný monitorovací systém má za úlohu
zabezpeþiĢ jednotný a kompatibilný systém monitorovania, riadenia a finanþného riadenia programov
financovaných zo ŠF a KF.
Systém je delený na tri hlavné þasti:
1. neverejná þasĢ ITMS zabezpeþuje programové, projektové a finanþné riadenie, kontrolu a audit
v prepojení na úþtovný systém ISUF a cez neho so štátnou pokladnicou a rozpoþtovým informaþným
systémom;
2. výstupná þasĢ zabezpeþuje tvorbu statických a dynamických dátových exportov;
3. verejná þasĢ zabezpeþuje komunikáciu s prijímateĐmi, informaþným systémom Európskej komisie
SFC2007 a monitorovacími systémami okolitých krajín pre programy cezhraniþnej spolupráce.
Oprávnenými používateĐmi verejnej þasti ITMS systému môžu byĢ na základe žiadosti všetky subjekty, ktoré majú
možnosĢ predložiĢ žiadosĢ o príspevok z fondov. Komunikácia žiadateĐov/prijímateĐov s verejnou þasĢou ITMS je
zabezpeþená využitím SSL protokolu. CKO vypracuje príruþku pre prijímateĐov na užívanie verejnej þasti ITMS.
ŽiadateĐom/prijímateĐom príspevku z fondov bude cez verejnú þasĢ ITMS umožnené:
x
x
x
elektronické podanie a príjem žiadostí o príspevok z fondov;
získanie prehĐadne usporiadaných informácií o stave procesov svojich projektov, vrátane žiadostí o
platby /refundáciu nákladov;
ćalšie možnosti (aktualizácia údajov o prijímateĐovi, elektronický príjem žiadosti o platbu,
elektronický príjem monitorovacích hárkov).
ITMS a procesy komunikácie prijímateĐov o príspevok z fondov na úrovni projektu sú nasledovné:
x
x
x
zriadenie konta, podpísanie dohody o užívaní medzi RO a prijímateĐom príspevku z fondov,
aktivovanie konta;
zadávanie údajov do elektronických formulárov a ich prenesenie do verejnej þasti ITMS, zaslanie
overenej papierovej formy formulára prijímateĐom správcovi a používateĐovi neverejnej þasti ITMS;
overenie súladu informácií elektronickej a papierovej formy formulára používateĐom neverejnej þasti
ITMS;
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 81 z 113
x
ćalšie spracovanie žiadostí po vykonaní kontroly a opravy prípadných nesúladov elektronickej
a papierovej formy.
9.5.1 Úlohy CKO vo vzģahu k ITMS:
x
x
x
x
zodpovedá za vývoj, prevádzku a udržiavanie systému, zabezpeþuje prevádzku všetkých þastí
ITMS;
riadi komisiu, v ktorej má svojho zástupcu každý riadiaci orgán a ktorá navrhuje smer vývoja,
komunikuje požiadavky RO na CKO, riadi a usmerĖuje používateĐov systému podĐa pokynov
a usmernení CKO, zodpovedá za inicializaþné dáta systému;
vypracováva usmernenia k používaniu ITMS;
udržiava inicializaþné dáta na úrovni NSRR v aktuálnom stave.
9.5.2 Úlohy RO pre IS vo vzģahu k ITMS:
x
x
x
x
udržiava inicializaþné dáta svojho programu v aktuálnom stave;
zodpovedá za zadávanie údajov o programe, projektoch a podriadených štruktúrach podĐa
usmernení CKO k používaniu ITMS;
zodpovedá za pridelenie rolí používateĐom podĐa interných manuálov;
poskytuje podporu prvej úrovne používateĐom verejnej a neverejnej þasti ITMS.
9.5.3 Úlohy SORO vo vzģahu k ITMS:
ƒ
ƒ
ƒ
ƒ
udržiava inicializaþné dáta svojho programu v aktuálnom stave;
zodpovedá za zadávanie údajov o programe, projektoch a podriadených štruktúrach podĐa
usmernení CKO k používaniu ITMS;
zodpovedá za pridelenie rolí používateĐom podĐa interných manuálov;
poskytuje podporu prvej úrovne používateĐom verejnej a neverejnej þasti ITMS.
9.6 Elektronická výmena dát s EK
V zmysle implementaþného nariadenia oddielu 7 je povinná elektronická komunikácia þlenského štátu
s databázou Európskej komisie SFC 2007.
Možné sú nasledovné formy elektronickej komunikácie:
- webové rozhranie SFC2007;
- integrácia monitorovacích systémov þlenských štátov so SFC2007.
V podmienkach SR sa zvolil druhý spôsob: integrácia ITMS II so systémom SFC2007. ITMS II bude
zabezpeþovaĢ zber dát a komunikáciu s SFC2007. Použitie webového rozhrania SFC2007 je možné pre
jednotlivé RO, ale využitím rozhrania ITMS II sa zabezpeþí integrita dát v obidvoch systémoch a ušetrí sa þas
zadávania údajov. V prípade nefunkþnosti ITMS, alebo rozhrania, po súhlase CKO je možné využívaĢ webové
rozhranie na zadávanie údajov do SFC2007, zadávateĐ však zodpovedá za zosúladenie dát v obidvoch
systémoch.
Rozhrania ITMS II a SFC2007:
- import rozpisu alokovanej þiastky zo ŠF a KF pre SR podĐa cieĐov v stálych cenách r.2004
a v bežných cenách;
- export NSRR;
- export OP a prioritných osí;
- export veĐkých projektov;
- export OP TA;
- import rozhodnutí EK o OP;
- rozpis kategorizácie fondov EÚ;
- export odhadu oþakávaných výdavkov;
- žiadosti o platbu na EK;
- vyhlásenie o þiastoþnom ukonþení programu;
- export opisu riadiacich a kontrolných systémov;
- export výroþných správ;
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 82 z 113
-
export závereþných správ;
export závereþnej platby;
vyrovnanie podĐa pravidla n+2, (n+3);
export neštruktúrovaných dát: NSRR;
import neštruktúrovaných dát: Rozhodnutia EK o NSRR, OP.
Zabezpeþenie komunikácie ITMS II a SFC2007 je na úrovni systémov ošetrené pomocou zaruþeného
elektronického podpisu, ktorý bude vydaný pre ITMS II.
Za identifikáciu používateĐov a klientskych systémov v rámci SFC2007 zodpovedá v každom þlenskom štáte tzv.
MS Liaison. Úlohu MS Liaison pre fondy ERDF, ESF a KF zastáva v SR zodpovedný zamestnanec CKO. Všetky
žiadosti o prístup na webové rozhranie SFC2007 a zmenu prístupových práv sa posielajú na CKO. Po formálnej
a obsahovej kontroly žiadostí MS Liaison komunikuje s Európskou komisiou pri tvorbe a aktivovaní
používateĐského konta. Prístupové heslá z Európskej komisie sa posielajú v dvoch þastiach, jednu þasĢ dostane
priamo používateĐ, druhú þasĢ MS Liaison.
9.7 Informovanie a publicita
CieĐom informovania a publicity je transparentné, vþasné, vyþerpávajúce a správne poskytovanie informácii
obþanom EU a prijímateĐom s cieĐom vyhĐadaĢ a zimplementovaĢ efektívne a úþinné projekty transparentným
spôsobom. Úþelom informovania a publicity je v zmysle nariadenia 1083/2006 najmä zvýšenie verejného
povedomia o EÚ a zvýšenie informovanosti o príležitostiach a výhodách využitia pomoci zo ŠF EÚ. Informovanie
a publicita nie je jednostrannou komunikáciou medzi RO, SORO a verejnosĢou. Na druhej strane je preto úþelom
informovania a publicity vyhĐadaĢ a pomôcĢ zimplementovaĢ také projekty, alebo ich skupiny, ktoré budú
najefektívnejšie a najúþinnejšie vzhĐadom k cieĐom OPIS. Východiskovým dokumentom na zabezpeþovanie
informovanosti verejnosti v rámci realizácie OPIS je Komunikaþný plán pre OPIS. Na zabezpeþenie informovania
a publicity vypracuje riadiaci orgán komunikaþný akþný plán pre príslušný operaþný program a do štyroch
mesiacov od schválenia OP ho predloží EK. KoP vchádza z centrálneho komunikaþného plánu ŠF a KF,
vypracovaným CKO. CKO zodpovedá za koordináciu a metodiku v oblasti informovania a publicity. Pri
implementácii KoP zabezpeþí RO a SORO vykonávanie všetkých opatrení informovania a publicity v zmysle
þlánkov 5 až 7 implementaþného nariadenia. Je rozdelený na dva dokumenty komunikaþný plán programu, za
ktorý je zodpovedný RO a komunikaþný plán výziev, za ktorý je zodpovedný SORO.
9.7.1 Úlohy CKO v oblasti informovania a publicity:
x
x
x
vypracuje a implementuje Centrálny komunikaþný plán pre ŠF a KF (ćalej len „CKoP“) zahĚĖajúci
prierezové aktivity pre všetky operaþné programy;
koordinuje a metodicky usmerĖuje riadiace orgány v oblasti informovania a publicity.
je kontaktným orgánom pre Európsku komisiu a komunikaþné siete Spoloþenstva a informuje
riadiace orgány;
9.7.2 Úlohy RO OPIS v oblasti informovania a publicity:
x
x
x
x
x
x
x
vypracuje komunikaþný plán pre OP;
pri vypracovaní komunikaþného plánu a ostatných aktivitách informovania a publicity postupuje
v súlade s metodikou CKO;
predloží komunikaþný plán Európskej komisii do 4 mesiacov od schválenia OP;
zahrnie oblasĢ publicity a informovania do výroþných a závereþnej správy o vykonávaní OP;
informuje monitorovací výbor OP o pokroku implementácie komunikaþného plánu, uskutoþnených
a plánovaných aktivitách;
zabezpeþiĢ informovanosĢ a publicitu na úrovni operaþného programu;
organizovaĢ konferencie, semináre, pracovné stretnutia
9.7.3 Úlohy SORO v oblasti informovania a publicity:
x
x
vypracovaĢ þiastoþný komunikaþný plán pre výzvy OPIS na programové obdobie 2007 – 2013 za
SORO, vrátane indikatívnych finanþných alokácií,
pri vypracovaní komunikaþného plánu výziev a ostatných aktivitách informovania a publicity
postupovaĢ v súlade s metodikou CKO,
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 83 z 113
x
x
vypracovaĢ a daĢ na schválenie RO harmonogram výziev na predkladanie žiadostí o NFP,
vypracovávaĢ a daĢ na schválenie RO texty výziev na predkladanie žiadostí o NFP pred ich
uverejnením,
x informovaĢ RO o pokroku implementácie komunikaþného plánu, uskutoþnených a plánovaných
aktivitách;
x zabezpeþiĢ dodržiavanie ustanovení þlánku 5- 7 nariadenia Komisie (ES) þ. 1828/2006 prijímateĐom
(povinnosĢ informovaĢ verejnosĢ o pomoci poskytnutej zo ŠF a fondov ES) ošetrením týchto
náležitostí v zmluve s prijímateĐom;
x zabezpeþiĢ informácie a publicitu na všetkých úrovniach zapojených do implementácie;
x organizovaĢ konferencie, semináre, pracovné stretnutia na regionálnej a miestnej úrovni pre
potenciálnych /koneþných prijímateĐov pomoci
vypracovávaĢ a poskytovaĢ RO podklady do závereþnej a výroþných správ o implementácii opatrení OPIS.
ZabezpeþiĢ dodržiavanie ustanovení þlánku 8 implementaþného nariadenia prijímateĐom (povinnosĢ informovaĢ
verejnosĢ o pomoci poskytnutej zo fondov) ošetrením týchto náležitostí v zmluve s prijímateĐom.
9.8 Finanÿné riadenie a kontrola
Systém finanþného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu zahĚĖa komplex na seba nadväzujúcich
a vzájomne prepojených podsystémov a þinností, prostredníctvom ktorých sa zabezpeþuje úþinné finanþné
plánovanie, rozpoþtovanie, úþtovanie, výkazníctvo, platby prijímateĐom, sledovanie finanþných tokov a finanþnú
kontrolu a audit pri realizácii pomoci z ES.
Do systému finanþného riadenia operaþného programu sú zapojené nasledovné subjekty:
- riadiaci orgán,
- sprostredkovateĐský orgán pod riadiacim orgánom
- certifikaþný orgán,
- platobná jednotka,
- orgán auditu.
Funkcie riadiaceho orgánu sú uvedené v þasti 9.1.2.. Funkcie sprostredkovateĐského orgánu pod riadiacim
orgánom sú uvedené v þasti 9.1.3.
Funkcie certifikaÿného orgánu vykonáva Ministerstvo financií SR. Certifikaþný orgán predovšetkým
zabezpeþuje:
x koordináciu a metodické usmerĖovanie vo vzĢahu k finanþnému riadeniu štrukturálnych fondov a
Kohézneho fondu, vrátane koordinácie þinnosti platobných jednotiek;
x zostavenie a zaslanie žiadostí o priebežné platby a závereþnú platbu na Európsku komisiu;
x predbežnú finanþnú kontrolu súhrnnej žiadosti platobných jednotiek o platbu;
x certifikaþné overenie na všetkých úrovniach finanþného riadenia, vrátane prijímateĐa, s cieĐom
ubezpeþenia sa o postupoch riadiaceho orgánu, sprostredkovateĐského orgánu pod riadiacim orgánom
a platobných jednotiek;
x certifikáciu výkazu výdavkov na EK;
x príjem prostriedkov EÚ na osobitné mimorozpoþtové úþty MF SR;
x prevod finanþných prostriedkov EÚ prijímateĐovi prostredníctvom platobnej jednotky;
x zostavenie a predloženie odhadu oþakávaných výdavkov pre príslušný a nasledujúci rok Európskej
komisii na základe podkladov riadiacich orgánov každý rok do konca apríla;
x vedenie knihy dlžníkov;
x zostavenie a predloženie do 31. marca výkazu þiastok k 31. decembru predchádzajúceho roka, ktoré
majú byĢ vrátené, v þlenení podĐa rokov zaþatia konania;
x finanþné opravy prostriedkov EÚ na základe požiadaviek Európskej komisie;
x vrátenie neoprávnene použitých alebo nevyužitých prostriedkov Európskej komisii, vrátane úrokov
z omeškania;
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 84 z 113
x zavedenie jednotného systému úþtovníctva pre certifikaþný orgán a platobné jednotky (Informaþného
x
systému pre úþtovanie fondov - ISUF);
vedenie úþtovníctva, výkazníctva a uschovávanie dokladov.
Funkcie platobnej jednotky OPIS zabezpeþuje Ministerstvo financií SR. Platobná jednotka predovšetkým
zabezpeþuje:
x prevod prostriedkov EÚ a štátneho rozpoþtu na spolufinancovanie prijímateĐom;
x vyplnenie a predkladanie súhrnných žiadostí o platbu a þiastkových výkazov výdavkov certifikaþnému
orgánu;
x vedenie úþtovníctva, výkazníctva a uschovávanie dokladov;
x vedenie þiastkovej knihy dlžníkov.
Funkcie orgánu auditu zabezpeþuje MF SR. Hlavné úlohy orgánu auditu sú:
a) vypracovanie správy o výsledku posudku zavedenia systémov, podĐa bodu 2 þlánku 71 nariadenia
1083/2006;
b) zabezpeþenie, aby sa audity vykonávali s cieĐom preveriĢ úþinné fungovanie systému riadenia a kontroly
operaþného programu;
c) zabezpeþenie, aby sa audity operácií vykonávali na vhodnej vzorke, aby sa preverili deklarované výdavky;
d) predloženie Komisii do deviatich mesiacov od schválenia operaþného programu stratégie auditu, ktoré sa
budú zaoberaĢ subjektmi vykonávajúcimi audity uvedené v písmenách a) a b), použitou metódou, metódou
výberu vzorky na audity operácií a orientaþným plánom auditov s cieĐom zabezpeþiĢ, aby sa auditu
podrobili hlavné subjekty a aby boli audity poþas celého programového obdobia rozvrhnuté rovnomerne.
Ak sa uplatĖuje spoloþný systém pre viaceré operaþné programy, možno predložiĢ jednu stratégiu auditu.
e) do 31. decembra každého roku od roku 2008 do 2015 zodpovedá za:
i) predloženie Komisii výroþnej kontrolnej správy, ktorá obsahuje nálezy auditov vykonaných poþas
predchádzajúceho 12-mesaþného obdobia, ktoré sa konþí 30. júna dotknutého roku, v súlade so
stratégiou auditu operaþného programu a uvádza nedostatky zistené v systémoch riadenia a
kontroly programu. Prvá správa, ktorá sa predloží do 31. decembra 2008, sa vzĢahuje na obdobie
od 1. januára 2007 do 30. júna 2008. Informácie týkajúce sa auditov vykonaných po 1. júli 2015 sa
zahrnú do závereþnej kontrolnej správy, ktorá je podkladom pre vyhlásenie o ukonþení uvedené v
písmene e);
ii)
na základe kontrol a auditov, ktoré sa vykonali pod jeho vedením, vydanie stanoviska o tom, þi
systém riadenia a kontroly funguje dostatoþne úþinne na to, aby poskytol primeranú záruku, že
výkazy výdavkov, ktoré sa predkladajú Komisii, sú správne, a na základe toho primeranú záruku, že
príslušné transakcie sú zákonné a správne;
iii) predloženie v prípadoch stanovených v þlánku 88, vyhlásenia o þiastoþnom ukonþení, ktorým sa
posudzuje zákonnosĢ a správnosĢ príslušných výdavkov. Ak sa na niekoĐko operaþných programov
uplatĖuje spoloþný systém, môžu sa informácie uvedené v bode (i) spojiĢ do jednej správy a
stanovisko a vyhlásenie vydané podĐa bodov (ii) a (iii) môže zahĚĖaĢ všetky príslušné operaþné
programy;
f)
predloženie Komisii najneskôr do 31. marca 2017 vyhlásenia o ukonþení, ktoré posudzuje platnosĢ žiadosti
o závereþnú platbu a zákonnosĢ a správnosĢ príslušných transakcií zahrnutých do závereþného výkazu
výdavkov, ktorý je doložený závereþnou kontrolnou správou.
Na Ministerstve financií SR sú funkcie zabezpeþené organizaþne neprepojenými útvarmi. Funkciu certifikaþného
orgánu plní Sekcia európskych a medzinárodných záležitostí Ministerstva financií SR, ktorá je organizaþne
podriadená 1. štátnemu tajomníkovi. Funkciu orgánu auditu plní Sekcia auditu a kontroly medzinárodných
finanþných zdrojov MF SR, ktorej generálny riaditeĐ je v priamej riadiacej pôsobnosti ministra financií.
Ministerstvo financií SR ako Orgán Auditu podpíše zmluvy s jednotlivými ministerstvami so špecifikovaním
predmetu þinnosti auditu, ktoré budú zabezpeþovaĢ jednotlivé nezávislé útvary na ministerstvách a Správy
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 85 z 113
finanþnej kontroly, najneskôr do konca augusta 2007. Tieto útvary sa budú riadiĢ Postupmi pre audit
štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na roky 2007-2013, ktoré
budú sekciou auditu a kontroly medzinárodných finanþných zdrojov vypracované do 31.7.2007. Ministerstvo
financií SR bude dohliadaĢ nad þinnosĢou týchto orgánov; podrobné postupy dohĐadu budú súþasĢou Postupov
pre audit štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na roky 20072013.
9.8.1 Systém finanÿných tokov
Platby finanþných prostriedkov EÚ sú z Európskej komisie prevedené na osobitný úþet Certifikaþného orgánu
Ministerstva financií SR v Štátnej pokladnici v rámci záväzku, ktorý bol prijatý Európskou komisiou. Platby
finanþných prostriedkov EÚ prijímateĐom sa realizujú prostredníctvom štátneho rozpoþtu.
Finanþné prostriedky EÚ a prostriedky štátneho rozpoþtu na spolufinancovanie sú prijímateĐom vyplácané
prostredníctvom platobnej jednotky súþasne na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finanþného príspevku
v pomere stanovenom na projekt.
Platby prostriedkov EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpoþtu prijímateĐom uskutoþĖuje platobná jednotka v
sume schválenej certifikaþným orgánom na základe súhrnnej žiadosti o platbu v prípade systému refundácie. V
prípade systému zálohových platieb, resp. predfinancovania, platby prijímateĐom realizuje platobná jednotka vo
výške schválených žiadostí o zálohové platby, resp. predfinancovania, bez predchádzajúceho súhlasu
certifikaþného orgánu.
Platobné
jednotky
Prijímatelia
obr. 5 Schéma finanÿných tokov prostriedkov
štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Výdavkové úþty platobných jednotiek pre
spolufinancovania zo štátneho rozpoþtu
Platobné
jednotky
Úþty prijímateĐov
Certifikaþný orgán – MF SR
Štátna pokladnica
Európska komisia
Komerÿná banka / ŠP
Úþet EK
Príjmové úþty platobných
jednotiek pre prostriedky
EÚ
Výdavkové úþty
platobných jednotiek
pre prostriedky EÚ
Úþty prijímateĐov
Komerÿná banka / ŠP
Štátna pokladnica (ŠP)
Osobitný úþet
MF SR
Banka EK
Podrobný popis finanþného riadenia je stanovený v Systéme finanþného riadenia štrukturálnych fondov
a Kohézneho fondu pre programové obdobie 2007 – 2013, schválenom uznesením vlády SR þ. 835/2006 z 8.
októbra 2006 a uverejnenom na www.finance.gov.sk.
Platobné
jednotky
Prijímatelia
obr. 4 Schéma finanÿných tokov národného
spolufinancovania zo štátneho rozpoÿtu
Strana 86 z 113
10. PRÍLOHY
Príloha 1: Zoznam použitých skratiek
Príloha 2: Harmonogram prípravy OPIS
Príloha 3: PrehĐad komplementárnych opatrení OPIS
Príloha 4: Indikatívny zoznam a úloha navrhnutých národných projektov
Príloha 5: Prijímatelia a formy pomoci opatrení OPIS
Príloha 6: Právny rámec SR v oblasti informatizácie spoloþnosti
Príloha 7: Štatistiky
Príloha 8: PrehĐad návrhu projektov informatizácie verejnej správy v rámci prioritnej osi 1 OPIS
Príloha 9: Zoznam organizácií MK SR – realizácia prioritnej osi 2 OPIS
Príloha 10: Vybrané kĐúþové pripomienky partnerov k OPIS
Príloha 11: Zoznam þlenov Partnerstva pre OPIS
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 87 z 113
Príloha 1 Zoznam použitých skratiek
APTP
APVV
ATO SR
Atribút
BA
CEDVU
CEMUZ
CIP
CO
CR
CTF
EAFRD
ECDL
EFF
e-formulár
e-Goverment
Aktívna politika trhu práce
Agentúra pre výskum a vývoj
Asociácia telekomunikaþných operátorov Slovenskej republiky
Atribúty sú aktuálne hodnoty, priradené k jednotlivým entitám.
Bratislava
Centrálna evidencia diel výtvarného umenia
Centrálna evidencia múzejných zbierkových predmetov
Competitiveness and Innovation Programme
Certifikaþný orgán
Cestovný ruch
Communication Technology Forum
Európsky poĐnohospodársky fond pre rozvoj vidieka
European Computer Driving Licence
Európsky fond pre rybné hospodárstvo
Oficiálny elektronický formulár, ktorý je možný vyplniĢ priamo na web stránke.
Súhrn aktivít a nástrojov, prostredníctvom ktorých sú IKT úplne alebo þiastoþne integrované do
nosných funkcií verejnej správy. Znamená elektronické vládnutie (spravovanie)“, t.j. on-line
aplikáciu IKT v procesoch výkonu správy. V praxi to znamená využívanie on-line e-komunikácie:
v rámci inštitúcií VS – G2E (government to employee), medzi inštitúciami VS navzájom – G2G
(government to government), medzi VS a verejnosĢou – G2P (government to public).
EIB
Európska investiþná banka
EIF
Európsky investiþný fond
EK
Európska komisia
Entita
Pod entitami budeme rozumieĢ reálne alebo abstraktné objekty záujmu pre daný segment
podnikových úloh.
EPO
European patent office
ERDF
Európsky fond regionálneho rozvoja
ESF
Európsky sociálny fond
e-služby
Plne elektronizované spracovanie verejnej služby.
e-tlaþivo
Oficiálne tlaþivo v elektronickej podobe, ktoré je možné stiahnuĢ a vytlaþiĢ, resp. vyplniĢ do neho
údaje v textovom editore.
EÚ
Európska únia
FR SR
Finanþné riaditeĐstvo
FTE
Full time equivalent
GMES
Global Monitoring Environment and Security
G2P
Government to public, služba verejnej správy poskytovaná obþanom
G2G
Government to government, služba verejnej správy poskytovaná verejnej správe
G2B
Government to business, služba verejnej správy poskytovaná podnikateĐom
B2B
Business to business, služby, trhové služby poskytované podnikateĐom
B2C
Business to consumer, trhové služby poskytované obþanom
HDP
Hrubý domáci produkt
HO
Hrubý obrat
IKT
Informaþno-komunikaþné technológie
IKT
Informaþno-komunikaþné technológie, zahĚĖajú informaþné systémy, technológie, ostatné
systémy (periférne zariadenia), prevádzku a pripojenia do sietí, ktoré sú urþené k napĎĖaniu
informaþných procesov a komunikaþných funkcií.
Informatizácia Koncepþne riadený proces smerujúci k maximálnemu využitiu potenciálu ponúkaného IKT vo
spoloþnosti
všetkých relevantných oblastiach spoloþenského, politického a hospodárskeho života.
Internetizácia
Vyjadrená ako penetrácia internetu v domácnostiach a podnikoch.
Interoperabilita SchopnosĢ informaþných a komunikaþných systémov vymieĖaĢ a spoloþne používaĢ údaje
a informácie.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 88 z 113
IS
IS
Informaþný systém
Informaþné systémy sú systémy s Đudským, technickým a aplikaþným komponentom, ktoré
získavajú, skladujú, spracovávajú, poskytujú a transferujú informácie.
ISVS
Informaþné systémy verejnej správy
ITAS
IT Asociácia Slovenska
ITMS
Informaþný monitorovací systém
JPD
Jednotný programový dokument
KF
Kohézny fond
KIS3G
Knižniþný informaþný systém 3. generácie
MDVRR SR
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
MDVRR SR
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
MF SR
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
MF SR
Ministerstvo financií SR.
MH SR
Ministerstvo hospodárstva SR.
MK SR
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
MK SR
Ministerstvo kultúry SR.
MPSVR SR
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
MP RV SR
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
MP RV SR
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
MPT
Medzinárodné patentové triedenie
MS SR
Ministerstvo spravodlivosti SR.
MSP
Malé a stredné podniky
MŠ SR
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
MŠ SR
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.
MV
Monitorovací výbor
MV SR
Ministerstvo vnútra SR.
MVO
Mimovládne organizácie
MZ SR
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
MZ SR
Ministerstvo zdravotníctva SR.
MŽP SR
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
MŽP SR
Ministerstvo životného prostredia SR.
NBÚ
Národný bezpeþnostný úrad SR.
NSRR SR
Národný strategický referenþný rámec Slovenskej republiky
NUTS
Nomenklatúrna štatistická územná jednotka
OA
Orgán auditu
OCR
Optical Character Recognition
OECD
Organisation for Economic Co-operation and Development
OEZ
ObnoviteĐné energetické zdroje
On-line
Priamo na internete (resp. pripojenie priamo do internetu).
OP KaHR
Operaþný program konkurencieschopnosĢ a hospodársky rast (RO: Ministerstvo hospodárstva
SR)
OP VaV
Operaþný program výskum a vývoj
OP ZE
Operaþný program Znalostná ekonomika
OP ZaSI
Operaþný program ZamestnanosĢ a sociálna inklúzia
Open standard Open štandard je verejne dostupná špecifikácia, ktorá slúži na dosiahnutie špecifických úloh.
Kećže sú tieto špecifikácie verejne dostupné, umožĖujú zvyšovaĢ kompatibilitu medzi rôznymi
hardvérovými a softvérovými komponentmi z dôvodu verejnej dostupnosti technického knowhow.
OR PZ
Okresné riaditeĐstvo policajného zboru.
PEZ
Primárne energetické zdroje
PJ
Platobná jednotka
PoskytovateĐ
Organizaþná zložka verejnej správy, ktorá poskytuje službu.
služby
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 89 z 113
PPP
PrijímateĐ
služby
PrijímateĐ
služieb
verejnej
správy
Proces
Verejno súkromné partnerstvo (Public private partnership)
Obþan alebo podnikateĐ, ktorý je priamym používateĐom danej služby.
Koncový spotrebiteĐ služieb verejnej správy (obþan, podnikateĐ, alebo nezisková organizácia).
Proces je súbor navzájom na seba nadväzujúcich þinností, ktoré postupujú od jedného
oddelenia k druhému s cieĐom vybavenia (spracovania) verejnej služby pre obþana, alebo
podnikateĐa.
PZI
Priame zahraniþné investície
RCI
Relatívny citaþný index
RO OPIS
Riadiaci orgán pre Operaþný program Informatizácia spoloþnosti
SAEC
Slovenská asociácia pre elektronický obchod
SAV
Slovenská akadémia vied
SEA
Strategické environmentálne hodnotenie
Služba verenej Služba verenej správy, resp. služba poskytovaná verejnou správou
správy
Služba je jeden uzavretý pracovný výsledok (výstup) urþitej organizaþnej jednotky verejnej
správy, ktorá má vecnú stránku služby zo zákona vo svojej kompetencii a spĎĖa nasledovné
podmienky:
vytvára sa za úþelom splnenia jednej úlohy,
pozostáva zo skupiny þiastkových navzájom na seba nadväzujúcich þinností,
je nezávislý od faktu, þi je tento dopyt dobrovoĐný, alebo vzniká na základe povinnosti
urþenej právnou normou
Smernica
Smernica (riadiaci dokument, poriadok,...) je dokumentovaný postup, opisujúci proces alebo
þinnosti vykonávané v organizácii. Smernice sú súþasĢou normatívnej dokumentácie organizácií
verejného ale aj súkromného sektora.
SOCO
SprostredkovateĐský orgán pod certifikaþným orgánom
SOP PS
Sektorový operaþný program Priemysel a služby
SORO
SprostredkovateĐský orgán pod riadiacim orgánom
SORO MF SR SprostredkovateĐský orgán pod riadiacim orgánom pre prioritnú os 1 a 3, ktorým je MF SR
SORO MK SR SprostredkovateĐský orgán pod riadiacim orgánom pre prioritnú os 2, ktorým je MK SR
SR
Slovenská republika
SS
Stredné Slovensko
SUS
Strategické usmernenia spoloþenstva
Štandard
Štandardy sú pravidlá definujúce prostredie v ktorom IT produkt pracuje, podmienky jeho práce
a spôsob jej vykonávania. Vytvárajú základ pre opätovné použitie, prepojenie s okolitým
prostredím, spoluprácu a prenositeĐnosĢ.
ŠÚ SR
Štatistický úrad SR.
TEN-T
Transeurópske dopravné siete
TÚ SR
Telekomunikaþný úrad Slovenskej republiky
TUR
Trvalo udržateĐný rozvoj
ÚGKK SR
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR.
ÚMOS
Únia miest a obcí Slovenska
UMTS
Universal Mobile Telecommunications System
ÚNMS SR
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.
ÚOŠS
Ústredné orgány štátnej správy
ÚOŠS
Ústredné orgány štátnej správy.
ÚPŠS SR
Úrad pre štátnu službu.
USPTO
US Patent Office
ÚV SR
Úrad vlády SR.
Väzba
Logické spojenie medzi entitami charakterizujú väzby, ktorých existencia závisí priamo od
existencie entít.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 90 z 113
Verejná
správa
VPBI
VS
VS
VŠ
VÚC
web-stránka
Zhoda ISVS
ZMOS
ZS
Zložka v štruktúre štátu, ktorá zabezpeþuje výkonnú þinnosĢ štátu.
Verejno-prístupné body k internetu
Východné Slovensko (platí pre kapitoly 3.7 a 3.8)
Verejný sektor
Vysoká škola
Vyšší územný celok
Verejne prístupná internetová stránka pre používateĐov poskytovaná bez obmedzení
a bezplatne (s výnimkou niektorých spoplatnených služieb) spracovávateĐom služby alebo iným
povereným správcom.
Posudzovanie zhody je proces, v rámci ktorého sa posudzuje súlad platných štandardov
informaþného systému verejnej správy s pripravovaným alebo zrealizovaným informaþným
systémom alebo jeho þasĢou.
Združenie miest a obcí Slovenska
Západné Slovensko
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 91 z 113
Príloha 2 Harmonogram prípravy OPIS
ID
Task Name
1st Half
Q1
1
Vypr acovanie NSRR SR 2007 - 2 013
2
Návrh strate gického cieĐa a p rio rít SR pre 2007 – 2013
3
Návrh Národné ho st rateg ického re ferenþnéh o rámca 20 07 – 20 13 (1.
4
Návrh Národné ho st rateg ického re ferenþnéh o rámca 20 07 – 20 13 (2.
5
Návrh a ktua lizácie NSRR
6
Finá lna verzia NSRR
7
Schválenie NSRR Európskou komisiou
8
Vypraco vanie Operaþného programu Znalostn á ekon omika
O)
Q4
2nd Half
Q1
Q2
Q3
1st Half
Q4
100%
70%
Fi nálna verzi a NSRR
0%
Schválenie NSRR Euró psko u komisi ou
SR (RO/SORO)+Partneri
100 Príprava o peraÿn éh o p ro gramu Z nal ostná ekon omika (u smern en ie 1/2005)
T SR (RO/SORO)+Partneri
Vypraco vanie Op eraÿn éh o p rog ramu Zn al ostná eko no mika
10 Príprava šp ecifických pri orí t (u smern en ie 4/2005)
MDPT SR (RO/SORO)+Partneri
100% Príprava záso bn íka projekto v ( usmernenie 3/2005)
UV SR ( RO)
36%
UV SR ( RO)
48%
UV SR (RO)
vypraco va nie návrhu OP IS v. 1
predložen ie návrh u OP IS v.1 na rokova nie vlády
17
schválenie n ávrhu OP IS v.1 vlád ou SR
18
predložen ie návrh u OP IS v.1 EK, záznam do SFC2
Ri ad eni e OP IS
PROGRAMOVANI E
100%
OP IS verzia 1.0
MF ( SORO)
100%vypraco van ie návrh u OP IS v.1
UV SR ( RO)
10 pred ložen ie n ávrhu OP I S v.1 na ro kovan ie vlád y
schválenie návrh u OP IS v.1 vl ádo u SR
UV SR (RO)
OP I S v er zia 2. 0
20
zapraco vávanie pripo mien ok EK
21
ro zh odnutie vlády o navýšení zdrojov OPIS (u znese
22
predložen ie OP IS v.2 EK, záznam do SFC200 7
100 pred ložen ie n ávrhu OP I S v.1 EK, zázn am do SF C2007
UV SR ( RO)
99%
OP IS verzia 2.0
MF SR (SORO)
100%
zapraco vávan ie p rip omieno k EK
ro zh od nu tie vlády o n avýšení zd roj ov OPIS (uznesen ie
pred ložen ie OP IS v.2 EK, zázn am d o SFC2007
schválenie OP IS EK
schválenie OP IS EK
UV SR (RO)
Riadiace dokumenty 1.0
25
Príprava pro gra mového manuálu OP IS v.1 (usmern
26
Príprava interného man uálu v.1
27
Príprava príruþky pre žiadateĐa v.1
100%
UV SR ( RO)
MF SR (SORO)
Ri ad iace d okumenty 1.0
1 Príprava p rog ramovéh o man uálu OP IS v. 1 (u smern en ie 2/2006)
100%Príprava in ternéh o manu álu v. 1
MF SR (SORO)
UV SR ( RO)
Riadiace dokumenty 2.0
29
Príprava pro gra mového manuálu OP IS v.2 (usmern
30
Príprava interného man uálu v.2
31
MF SR (SORO)
UV SR ( RO)
33
Príprava pro gra mového manuálu OP IS v.3 (usmern
34
Príprava interného man uálu v.3
35
Príprava príruþky pre žiadateĐa v.3
36
príprava výziev na predkla danie proje ktov
UV SR ( RO)
vere jné obst ará va nie
39
re alizácia feassibilit y studie s
0%
Príprava in ternéh o manu álu v. 2
0 Príprava p ríru ÿky p re žiad at eđa v.2
0%
0%
Ri ad iace d okument y 3.0
Príprava p rog ramovéh o man uálu OP IS v. 3 (u smern en ie 2/2006)
MF SR (SORO)
MF SR (SORO)
IMPLEMENTÁCIA
38
Ri ad iace d okumenty 2.0
0 Príprava p rog ramovéh o man uálu OP IS v.
MF SR (SORO)
Riadiace dokumenty 3.0
37
1 Príprava p ríru ÿky p re žiad at eđa v.1
0%
UV SR (RO)
Príprava príruþky pre žiadateĐa v.2
32
1st Half
Návrh aktu ali zácie NSRR
99%
16
28
2nd Half
Q2
Q3
Q4
Q1
Vypraco vanie NSRR SR 200
R (RO/SORO)+Partneri
OP I S v er zia 1. 0
24
Q1
Návrh Náro dn éh o strateg ického referen ÿného rámca 2007 – 2013 (2. verzia)
EK (DG- Regio )
15
23
2nd Half
Q2
Návrh Náro dn éh o strateg ického referen ÿného rámca 2007 – 2013 (1. verzia)
100%
PROGRAMOVANI E
19
Q1
Návrh strat eg ického ci eđa a prio rít SR p re 2007 – 2013
100%
Riadenie OP IS
14
Q4
MVRR SR (CKO)
Príprava špecifických priorí t (u smernenie 4/200 5)
13
1st Half
Q3
MVRR SR (CKO)
Príprava operaþného programu Zn alost ná ekonomika (usmern en
Príprava zásobníka p rojektov (u smernenie 3/200 5)
1st Half
Q3
MVRR SR (CKO)
10
12
100%
R SR (CKO)
9
11
2nd Half
Q2
61%
MF SR (SORO)
0%
Príprava in ternéh o manu álu v. 3
MF SR (SORO)
0%
Príprava p ríru ÿky p re žiad at e
MF SR (SORO)
0%
príprava výziev n a p redkl ad a
0%
0%
MF SR (SORO)
IMPL EMENTÁCI A
verej né ob starávani e
0%
realizácia f eassib ili ty stu dies
40
41
Praco vn é stretnu tia, ro ko vania, p rezent áci e, semin áre
Pr acovné s tretnutia , r okovania, pr ezentácie, semináre, …
42
Bilaterálne rokovania s EK
43
Pracovn á skupina Min ist rov
44
Med zirezo rtná p ra covná skup ina
45
Expertná skupin a Partnerstvo pre národný rámec
EÚ
Praco vn á sku pin a Min istrov
Pracovn á skupina pre p rípravu OP IS
47
Rad a vlády SR pre re gion álnu politiku a do hĐa d na d štru kturálnymi oper
48
Výbor pre štrukt urálne fon dy a pre Kohézny
Medzirezo rtn á p racovn á sku pin a
ý rámec
Pripomienkové konan ia
51
Ex-a nte hod not enie OP IS
52
SEA OP IS
53
audit
100%
Expertn á sku pin a Part nerstvo p re národ ný rámec
MDPT SR (RO/SORO)+Partneri
100%
Rada vl ády
100%
Konf ere ncie a iné inf ormaþné aktivity
50
Bi laterálne ro kovan ia s EK
%
46
49
95%
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Výbo r p re ŠF
Praco vn á sku pin a p re prípravu OP IS
Rada vl ády SR p re reg ion ál nu po liti ku a d oh đad n ad štrukturáln ymi o
100%
Partn eri
Partn eri
Výbo r p re štrukt urálne fo nd y a pre Koh ézny
100%
Ko nf erencie a in é i nfo rmaÿn é akti vit y
100%
Pripo mien ko vé kon an ia
Octig on
100%
Ex-an te ho dn oteni e OP I S
100% SEA OP IS
100% au di t
Strana 92 z 113
Príloha 3 Prehđad komplementárnych opatrení k OPIS
Progra
m
NSRV
SR
OP BK
OP D
OP
KaHR
OP VV
Prioritné osi programu
Opatrenia
Fond
Kvalita života vo vidieckych oblastiach a
diverzifikácia vidieckeho hospodárstva
Leader
Vytváranie pracovných príležitostí na vidieku
EAFRD
Zlepšovanie správy (manažmentu) a riadenia a mobilizácia rozvojového
potenciálu vo vidieckych oblastiach
Prehlbovanie vedomostí a zvyšovanie odborného prehĐadu v oblasti
agropotravinárstvaa lesníctva
EAFRD
1.1 Obnova a rozvoj školskej infraštruktúry
2.2 Informatizácia spoloþnosti
ERDF
ERDF
Technická pomoc
1.1 Modernizácia a rozvoj železniþných infraštruktúry (TEN -T + ostatné trate
v súlade s nariadením pre Kohézny fond)
2.1 Výstavba diaĐnic (TEN -T)
3.1 Výstavba terminálov intermodálnej prepravy
4.1 Výstavba infraštruktúry integrovaných dopravných systémov
4.2 Modernizácia a rozvoj ciest I. triedy
5.1 Výstavba rýchlostných ciest
5.2 Modernizácia a výstavba ciest 1. triedy
.6. 1 Obnova železniþných mobilných prostriedkov
Technická pomoc
1.2 Podpora spoloþných služieb pre podnikateĐov
1.3 Podpora inovaþných aktivít v podnikoch
1.5 Podpora podnikateĐských aktivít v cestovnom ruchu
Technická pomoc
1.3 Prenos výskumom a vývojom získaných poznatkov a technológií do
praxe
2.3 Prenos výskumom a vývojom získaných poznatkov a technológií do
praxe v Bratislavskom kraji
Technická pomoc
1.1 Premena tradiþnej školy na modernú
1.2 Vysoké školy a výskum a vývoj ako motory rozvoja znalostnej
spoloþnosti
2.1 Podpora celoživotného vzdelávania
3.1 Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných
rómskych komunít
4.1 Premena tradiþnej školy na modernú pre Bratislavský kraj
Podpora modernizácie, inovácie a
efektivity agropotravinárskeho a
lesníckeho sektoru
1 Infraštruktúra
2 Inovácie a informatizácia
3 Technická pomoc
1 Železniþná infraštruktúra
2 Cestná infraštruktúra (TEN -T)
3 Infraštruktúra intermodálnej prepravy
4 Infraštruktúra integrovaných dopravných
systémov
5 Cestná infraštruktúra (rýchlostné cesty
a cesty I. triedy)
6 Železniþná verejná osobná doprava
7 Technická pomoc
1. Podpora konkurencieschopnosti
podnikov a služieb najmä prostredníctvom
inovácií.
2 Technická pomoc
1 Výskum a vývoj
2 Výskum a vývoj v Bratislavskom kraji
OP V
OP ZSI
OP Z
OP ZP
5 Technická pomoc
1 Reforma systému vzdelávania
a odbornej prípravy
2 Celoživotné vzdelávanie ako základný
princíp znalostnej spoloþnosti
3 Podpora vzdelávania osôb s osobitými
vzdelávacími potrebami
4 Moderné vzdelávanie pre znalostnú
spoloþnosĢ pre Bratislavský kraj
5 Technická pomoc
1.Podpora rastu zamestnanosti
3. Podpora rastu zamestnanosti a
sociálnej inklúzie v Bratislavskom kraji
1 Modernizácia zdravotníctva
1 Integrovaná ochrana, racionálne
využívanie vôd a protipovodĖová ochrana
Technická pomoc
1.4 Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy
3.2 Podpora sociálnej inklúzie prostredníctvom rozvoja sociálnych služieb a
podpora integrácie znevýhodnených skupín na trh práce v Bratislavskom
kraji
3.3 Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy
1.1 reštrukturalizácia systému zdravotnej starostlivosti
1.3 Zabezpeþenie komplexnej ochrany územia SR pred povodĖami
1.4 Sledovanie a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd
2 Ochrana ovzdušia, ozónovej vrstvy
a minimalizácia nepriaznivých vplyvov
klimatických zmien vrátane podpory
obnoviteĐných zdrojov energie
3 Odpadové hospodárstvo
4 Ochrana a regenerácia prírodného
prostredia a krajiny
5 Technická pomoc
ROP
1 Rozvoj zariadení obþianskej
infraštruktúry
2.1 Ochrana ovzdušia
3.1 Podpora technológií minimalizujúcich vznik odpadov pri výrobe
4.1 Programy starostlivosti o chránené územia vrátane území NATURA
2000 a programy záchrany pre kriticky ohrozené rastliny a živoþíchy vrátane
monitoringu druhov a biotopov
4.2 Infraštruktúra ochrany prírody a krajiny
4.3 Informaþné a propagaþné aktivity
Technická pomoc
1.1 Infraštruktúra vzdelávania
1.2 Infraštruktúra sociálnych služieb a sociálno-právnej ochrany a sociálnej
kurately
1.3 Infraštruktúra pamäĢových a fondových inštitúcií na miestnej
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
témy a miera
spolupráce
L 1,2,3/
I 1,2,3/
E, L, B
1,2,/
E, L, B
1,2,/
I 1,2,3/
I 1,2,3/
I 1,2,3/
ERDF
KF
L 4/
T, B, L,
W, H, E
1,2,3,4,/!
1,2,3
T1,2,3!
KF
KF
ERDF
ERDF
T1,2,3!
T1,2,3!
T1,2,3!
T1,2,3!
I 1,2,3/
I 1,2,3/
I 1,2,3/
I 1,2,3/
ERDF
ERDF
ERDF
ERDF
ERDF
ERDF
ERDF
B,1,2,3/!
1,2,3
B1,2/
B1,2,3!
L1,2/!
1,2,3
W1,2,3!/
I 1,2,3/
I 1,2,3/
I 1,2,3/
I 1,2,3/
I 1,2,3/
I 1,2,3/
ERDF
W1,2,3!/
ERDF
ESF
ESF
1,2,3
L1,2,3,4/!
L1,2,3!/
ESF
L1,2,4/
ESF
L1,2/!
ESF
L1,2,3!
I 1,2,3/
ESF
ESF
ESF
1,2,3
W1,2,3!/
W1,2,3!/
I 1,2,3/
ESF
ERDF
KF/ERD
F
KF/ERD
F
KF/ERD
F
W1,2,3!/
B,1,2,3/!
E 1,2,3!
KF/ERD
F
ERDF
E 1/
EAFRD
I 1,2,3/
I 1,2,3/
I 1,2,3/
E 1,2,3!/
E 1,2,3!/
E 1/
ERDF
ERDF
KF/ERD
F
ERDF
ERDF
E 1/
E 1/
1,2,3
I 1,2,3/
L 4/
ERDF
I 1,2,3/
I 1,2,3/
Strana 93 z 113
Progra
m
Prioritné osi programu
Opatrenia
Fond
témy a miera
spolupráce
2 Posilnenie vybavenosti územia
a regionálnej úrovni a revitalizácia a hospodárske využitie pamiatkových
objektov v území
2.2 Regenerácia sídiel
2.3 Podpora a obnova infraštruktúry cestovného ruchu
Technická pomoc
ERDF
ERDF
ERDF
I 1,2,3/
I 1,2,3/
1,2,3
3 Technická pomoc
Legenda:
téma: T: eTransport, eSafety, eTen , B: e-content, e-comerce, eSkills, Helping SMEs to Go Digital, e-Business [email protected], eTourism , L: eLearning, W:
eSkills, eInclusion, eWork, H: eHealth, E: Global Monitoring Environment and Security (GMES)!, Galileo, Improving risk management,, I : informaþno
komunikaþná infraštruktúra
typ projektov: / dopytové, ! národné
stupeė nevyhnutnej spolupráce RO/SORO OPIS a iným RO/SORO: 1 – projektová fáza (programový manuál, príruþka, kritériá pre výber projektov), 2 –
obstarávanie (zadávacie podmienky, výber a schvaĐovanie projektov), 3 – implementaþná fáza (úþasĢ v pracovných skupinách, spolupráca pri monitorovaní
a kontrole), 4 – Prevádzka (služba zapojená do ústredného portálu)
organizácia verejnej správy
aplikácie
eGovernm
ent
broadban
d
A. KAPITOLY ŠTÁTNEHO ROZPOýTU
01 Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky
OPIS
02 Kancelária prezidenta Slovenskej republiky
OPIS
03 Úrad vlády Slovenskej republiky
OPIS
05 Ústavný súd Slovenskej republiky
OPIS
06 Najvyšší súd Slovenskej republiky
OPIS
07 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
OPIS
08 Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
OPIS
09 Slovenská informaþná služba
OPIS
10 Ministerstvo zahraniþných vecí Slovenskej republiky
OPIS
11 Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
OPIS
12 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
OPIS
13 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
OPIS
15 Ministerstvo financií Slovenskej republiky
OPIS
18 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
OP ŽP
OP ŽP
20 Ministerstvo školstva Slovenskej republiky
OP V
ROP
21 Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
OP Z
OP Z
22 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
OP ZaSI
ROP
24 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
OPIS
26 Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
OP KaHR
OP KaHR
27 Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
NSRP
Program
rozvoja
vidieka
28 Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
OPIS
29 Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
OP D
31 Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
OPIS
32 Štatistický úrad Slovenskej republiky
OPIS
33 Úrad pre verejné obstarávanie
OPIS
36 Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky
OPIS
37 Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
OPIS
38 Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky
OPIS
39 Úrad pre štátnu službu
OPIS
40 Protimonopolný úrad
OPIS
41 Národný bezpeþnostný úrad
OPIS
42 Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky
OPIS
48 Všeobecná pokladniþná správa
OPIS
51 Slovenská akadémia vied
OP VaV
OP VaV
B. ŠTÁTNE ÚýELOVÉ FONDY
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 94 z 113
organizácia verejnej správy
aplikácie
eGovernm
ent
broadban
d
OPIS
OPIS
101 Bratislavský samosprávny kraj
OP BK
OP BK
102 Trnavský samosprávny kraj
OPIS
OPIS
103 Trenþiansky samosprávny kraj
OPIS
OPIS
104 Nitriansky samosprávny kraj
OPIS
OPIS
105 Žilinský samosprávny kraj
OPIS
OPIS
106 Banskobystrický samosprávny kraj
OPIS
OPIS
107 Prešovský samosprávny kraj
OPIS
OPIS
108 Košický samosprávny kraj
OPIS
OPIS
85 Štátny environmentálny fond
86 Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi
93 Štátny fond rozvoja bývania
C. OBCE
800 Obec
D. VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKY (SAMOSPRÁVNE KRAJE)
E. FONDY SOCIÁLNEHO POISTENIA A ZDRAVOTNÉHO POISTENIA
300 Sociálna poisĢovĖa
OPIS
401 Všeobecná zdravotná poisĢovĖa
OPIS
402 Vzájomná zdravotná poisĢovĖa
OPIS
403 Chemická zdravotná poisĢovĖa Apollo
OPIS
404 Spoloþná zdravotná poisĢovĖa
OPIS
405 Zdravotná poisĢovĖa Sidéria-Istota
OPIS
F. VEREJNÉ VYSOKÉ ŠKOLY
110 Verejná vysoká škola
OP VaV
OP VaV
G. OSTATNÉ SUBJEKTY VEREJNEJ SPRÁVY
600 Fond národného majetku Slovenskej republiky
OPIS
900 Slovenský pozemkový fond
OPIS
120 Ostatné subjekty verejnej správy zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky a
zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu
OPIS
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
OPIS
Strana 95 z 113
Príloha 4 Indikatívny zoznam národných projektov OPIS
Názov projektu
1. Datacentrum obcí a miest
2.
Elektronická identifikaþná karta
3.
Elektronické osvedþenie o evidencii vozidla
4.
Elektronické služby centrálneho elektronického prieþinka
5.
Elektronické služby centrálnej ohlasovne
6.
Elektronické služby colného riaditeĐstva
7.
Elektronické služby daĖových agiend MFSR
8.
Elektronické služby finanþných a rozpoþtových agend MF SR
9.
Elektronické služby katastra nehnuteĐností
10. Elektronické služby katastra nehnuteĐností- ZB GIS
11. Elektronické služby MH SR
12. Elektronické služby Ministerstva zahraniþných vecí
13. Elektronické služby mobilných jednotiek MV SR
14. Elektronické služby MS SR
15. Elektronické služby MŽP SR
16. Elektronické služby národnej evidencie vozidiel
17. Elektronické služby spoloþných modulov ÚPVS a prístupových komponentov
18. Elektronické služby stavebného poriadku
19. Elektronické služby štatistického úradu
20. Elektronické služby verejného obstarávania
21. Elektronické služby zdravotníctva
22. Elektronické služby zdravotníctva II. prioritná oblasĢ
23. Elektronizácia služieb matriky
24. Elektronizácia služieb MPSVR na úseku výkonu správy štátne sociálne dávky, sociálna pomoc a pomoc v hmotnej núdzi
25. Elektronizácia služieb Sociálnej poisĢovne
26. Elektronizácia služieb Sociálnej poisĢovne - II. prioritná oblasĢ
27. Informaþný systém registra fyzických osôb
28. Integrované obslužné miesta
29. IS identifikátora fyzických osôb
30. IS registra adries
31. IS registra priestorových informácií
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 96 z 113
32. Kontrolórsky informaþný systém NKÚ
33. Kvalifikované dátové centrum Úradu vlády SR
34. Elektronické služby MPaRV SR
35. Metainformaþný systém
36. Patentový úrad
37. Portál zamestnancov verejnej správy
38. Poskytovanie služieb pre RPI
39. Regionálne konferenþné centrá samosprávy
40. Register a identifikátor právnických osôb a podnikateĐov
41. Register inštitúcií verejnej správy
42. Digitálna knižnica a digitálny archív
43. Digitálna galéria
44. Digitálne múzeum
45. Digitálny pamiatkový fond
46. Digitálna audiovízia
47. Centrálna aplikaþná infraštruktúra a registratúra
48. Centrálny dátový archív
49. Harmonizácia informaþných systémov
50. Dokumentaþno - informaþné centrum rómskej kultúry
51. Budovanie regionálnych sietí širokopásmového prístupu
Príloha 5 Prijímatelia a formy pomoci opatrení OPIS
Opatrenie 1.1: Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na centrálnej úrovni
Prijímatelia83:
Verejný sektor:
321
Rozpoþtová organizácia a jej zariadenia
331
Príspevková organizácia a jej zariadenia
332
Organizaþná zložka príspevkovej organizácie s odvodenou právnou subjektivitou
Verejno-súkromné partnerstvá:
701
Združenie (zväz, spolok, spoloþnosĢ, klub ai.)
118
Neinvestiþný fond
119
Nezisková organizácia
121
Akciová spoloþnosĢ
Typy finanÿných nástrojov:
Priame finanþné nástroje
83
Na základe klasifikácie Právnej formy organizácie, aktualizovaným k 1.6.2005. Zdroj: http://www.statistics.sk/webdata/slov/edicny/CISROmanual0056.doc
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 97 z 113
Spôsob realizácie pomoci:
Individuálne projekty
Dopytové projekty
Opatrenie 1.2: Elektronizácia verejnej správy a elektronických služieb na miestnej a regionálnej úrovni
samosprávy
Prijímatelia84:
Verejný sektor:
321
Rozpoþtová organizácia a jej zariadenia
331
Príspevková organizácia a jej zariadenia
801
Obec (obecný úrad), mesto (mestský úrad)
803
Samosprávny kraj (úrad samosprávneho kraja)
Verejno-súkromné partnerstvá:
701
Združenie (zväz, spolok, spoloþnosĢ, klub ai.)
118
Neinvestiþný fond
119
Nezisková organizácia
121
Akciová spoloþnosĢ
Typy finanÿných nástrojov:
Priame finanþné nástroje
Spôsob realizácie pomoci:
Individuálne projekty
Dopytové projekty
Opatrenie 2.1: Digitalizácia obsahu pamäģových a fondových inštitúcií, jeho archivovanie,
sprístupėovanie a zlepšenie systémov jeho získavania, spracovania a ochrany
Prijímatelia:
Verejný sektor:
321
331
332
Rozpoþtová organizácia a jej zariadenia
Príspevková organizácia
Organizaþná zložka príspevkovej organizácie s odvodenou právnou subjektivitou
382
Verejnoprávna inštitúcia
801
803
Obec (obecný úrad), mesto (mestský úrad)
Samosprávny kraj (úrad samosprávneho kraja)
741
Stavovská organizácia – profesná komora
Verejno-súkromné partnerstvá:
701
752
118
119
121
Združenie (zväz, spolok, spoloþnosĢ, klub a i.)
Záujmové združenie právnických osôb
Neinvestiþný fond
Nezisková organizácia
Akciová spoloþnosĢ
Typy finanÿných nástrojov:
Priame finanþné nástroje
84
Na základe klasifikácie Právnej formy organizácie, aktualizovaným k 1.6.2005. Zdroj: http://www.statistics.sk/webdata/slov/edicny/CISROmanual0056.doc
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 98 z 113
Spôsob realizácie pomoci:
Individuálne projekty
Dopytové projekty
Opatrenie 3.1: Rozvoj a podpora trvalo udržateđného využívania infraštruktúry širokopásmového prístupu
Prijímatelia:
Verejný sektor:
321
Rozpoþtová organizácia a jej zariadenia
331
Príspevková organizácia a jej zariadenia
Typy finanÿných nástrojov:
Priame finanþné nástroje
Spôsob realizácie pomoci:
Individuálne projekty
Príloha 6 Právny rámec SR v oblasti informatizácie spoloÿnosti
Právny rámec SR v oblasti informatizácie spoloþnosti tvorí:
ƒ kompetenþný zákon (575/2001 Z.z.)
ƒ Zákon o informaþných systémoch verejnej správy
ƒ Štatút Splnomocnenca vlády pre informatizáciu spoloþnosti
Na základe novelizácie zákona þ. 575/2001 Z.z. z 29. novembra 2006 o organizácii þinnosti vlády a organizácii
ústrednej štátnej správy (kompetenþný zákon) podĐa § 8, ods. (1) písm. j), je Ministerstvo Financií Slovenskej
republiky ústredným orgánom štátnej správy pre informatizáciu spoloþnosti.
PodĐa § 24 odsek 2:
ƒ Úrad vlády Slovenskej republiky koordinuje plnenie úloh v oblasti informatizácie spoloþnosti.
ƒ Úrad vlády Slovenskej republiky koordinuje realizáciu politík Európskych spoloþenstiev a Európskej
únie.
Na základe zákona NRSR o Informaþných systémov verejnej správy þ. 275/2006 podĐa §4,
podĐa bodu (1) Ministerstvo financií SR Ministerstvom na úseku Ministerstvo na úseku informaþných systémov
verejnej správy:
a)
b)
c)
d)
e)
vypracúva a predkladá vláde Slovenskej republiky na schválenie koncepciu informatizácie verejnej
správy,
usmerĖuje tvorbu koncepcií rozvoja informaþných systémov verejnej správy,
vydáva štandardy,
sleduje stav a hodnotí rozvoj informaþných systémov verejnej správy a o výsledkoch informuje vládu
Slovenskej republiky,
koordinuje budovanie informaþných systémov verejnej správy na národnej a medzinárodnej úrovni.
PodĐa bodu (2) Ministerstvo:
a)
je správcom ústredného portálu,
b)
zverejĖuje na ústrednom portáli štandardy, rozhodnutia a iné informácie týkajúce sa informaþných
systémov verejnej správy,
c)
konzultuje návrhy dokumentov, ktoré majú dopad na informaþné systémy verejnej správy so
zainteresovanými osobami,
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 99 z 113
d)
e)
kontroluje dodržiavanie povinností ustanovených týmto zákonom,
prijíma opatrenia na nápravu zistených nedostatkov a ukladá sankcie za porušenie povinností
ustanovených týmto zákonom.
Uvedené kompetencie vytvárajú rámec rozdelenia zákonodarnej a výkonnej moci v oblasti informatizácie spoloþnosti
a informatizácie verejnej správy. Na základe kompetenþného zákona a zákona o ISVS je sústredená do
programového nástroja, riadeného MF SR. Jeho riadenie je založené na spolupráci a koordinácii jednotlivých
informaþných a organizaþných systémov vo verejnej správe, ktoré sú pre plnenie zámerov rozvoja informaþnej
spoloþnosti vyplývajúcej z NSRR, Národného programu reforiem a Národnej stratégie TUR pre Slovensko
nevyhnutné.
Zákon ÿ. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoloþenstva, s úþinnosĢou od
1.1.2009 urþuje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov v procese využívania pomoci z fondov ES.
Hlavným orgánom riadenia, koordinácie a kontroly fondov ES je vláda SR. Súþasne definuje právomoci
centrálneho koordinaþného orgánu, riadiaceho orgánu, certifikaþného orgánu, orgánu auditu,
sprostredkovateĐského orgánu a platobnej jednotky. Vymedzuje ćalej princípy kontroly a finanþného riadenia a
konflikt záujmov aplikovaný na procesy využívania pomoci ES.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 100 z 113
Príloha 7 Štatistiky
7.1 Ukazovatele informaÿnej spoloÿnosti,
zdroj: i2010, Benchmarking in a Policy Perspective, Annual report 2007 of Slovakia
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 101 z 113
7.2 Dostupnosģ základných služieb eGovernmentu
Zdroj: i2010 Annual report 2007 of Slovakia
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 102 z 113
7.3 Regionálny súhrnný index inovatívnosti
zdroj: EK, DG Enterprise, 2006
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 103 z 113
7.4 Úroveė informatizácie miest a obcí
Zdroj: prieskum ZMOS, realizovaný v roku 2006
otázka Poþet poþítaþov na samospráve
otázka Pripojenie na internet
odpoveć
0 1 do 10
odpoveć
Áno Nie
90
Souþet z percento
60
80
do 20
do 3
do 5
do 50
viac
Souþet z percento
50
70
40
60
50
30
40
30
20
20
10
10
0
0
PO
BA
BB
KE
NR
TN
TT
ZA
PO
BA
BB
KE
kraj
otázka Webovská stránka
TN
TT
ZA
TT
ZA
otázka Typ pripojenia
odpoveć
Áno Nie
90
NR
kraj
odpoveć
ADSL
Souþet z percento
70
80
dialup
GPRS
Iné
ISDN
MW
Souþet z percento
60
70
60
50
50
40
40
30
30
20
20
10
10
0
PO
BA
BB
KE
NR
TN
TT
ZA
kraj
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
0
PO
BA
BB
KE
NR
TN
kraj
Strana 104 z 113
7.5 Stav kontrahovania opatrenia 3.2 Budovanie a rozvoj IS pre verejný sektor OP ZI k 15.12.2007
podđa krajov
Stav kontrahovania prostriedkov opatrenia 3.2 Budovanie a rozvoj IS pre verejný
sektor OP ZI k 15.2.2007 v Sk
zdroj: ITMS
Souÿet z alokácia_zazmluvnená
80 000 000
70 000 000
60 000 000
23 742 577
50 000 000
15 071 133
11 290 133
40 000 000
7 980 000
13 300 000
17 810 760
12 992 667
3 368 890
30 000 000
13 300 000
15 186 202
9 101 000
20 000 000
12 992 667
9 490 503
15 960 000
13 300 000
10 000 000
11 226 872
15 960 000
7 395 750
13 739 812
9 099 794
6 114 341
5 426 514
5 082 650
433 410
0
tt
tn
za
po
bb
informatizácia knižníc
eLearning
ke
nr
oblasģ podpory
kiosky
internet
eHealth
eGovernment
kraj
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 105 z 113
Príloha 8 Prehđad indikatívneho návrhu projektov informatizácie verejnej správy v rámci
prioritnej osi 1 OPIS
Typ
Názov štúdie uskutoþniteĐnosti
Názov projektu
Infraštruktúra a služby eGovernmentu
projektu
Elektronická identifikaþná karta
NP
Elektronické služby centrálnej ohlasovne
NP
Elektronické služby katastra nehnuteĐností
NP
Elektronické služby katastra nehnuteĐností- ZB GIS
NP
Elektronické služby spoloþných modulov ÚPVS a prístupových komponentov
NP
Informaþný systém registra fyzických osôb
NP
Integrované obslužné miesta
NP
IS identifikátora fyzických osôb
NP
IS registra adries
NP
IS registra priestorových informácií
NP
Metainformaþný systém
NP
Portál zamestnancov verejnej správy
NP
Poskytovanie služieb pre RPI
NP
Register a identifikátor právnických osôb a podnikateĐov
NP
Register inštitúcií verejnej správy
NP
Služby eGovernmentu na centrálnej úrovni
85
Elektronické osvedþenie o evidencii vozidla
NP
Elektronické služby centrálneho elektronického prieþinka
NP
Elektronické služby colného riaditeĐstva
NP
Elektronické služby daĖových agiend MFSR
NP
Elektronické služby finanþných a rozpoþtových agend MF SR
NP
Elektronické služby MH SR
NP
Elektronické služby Ministerstva zahraniþných vecí
NP
Elektronické služby mobilných jednotiek MV SR
NP
Elektronické služby MS SR
NP
Elektronické služby MPaRV SR
Elektronické služby MŽP SR
NP
NP
NP – národný projekt, DP – dopytové projekty
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 106 z 113
85
Elektronické služby národnej evidencie vozidiel
NP
Elektronické služby stavebného poriadku
NP
Elektronické služby štatistického úradu
NP
Elektronické služby verejného obstarávania
NP
Elektronické služby zdravotníctva
NP
Elektronické služby zdravotníctva II. prioritná oblasĢ
NP
Elektronizácia služieb matriky
NP
Elektronizácia služieb MPSVR na úseku výkonu správy štátne sociálne dávky, sociálna pomoc a pomoc v
hmotnej núdzi
NP
Elektronizácia služieb Sociálnej poisĢovne
NP
Elektronizácia služieb Sociálnej poisĢovne - II. prioritná oblasĢ
NP
Kontrolórsky informaþný systém NKÚ
NP
Patentový úrad
NP
Služby eGovernmentu na úrovni samosprávy
Datacentrum obcí a miest
NP
Elektronizácia služieb mesta BB
DP
Elektronizácia služieb mesta KE
DP
Elektronizácia služieb mesta NR
DP
Elektronizácia služieb mesta PO
DP
Elektronizácia služieb mesta TN
DP
Elektronizácia služieb mesta TT
DP
Elektronizácia služieb mesta ZA
DP
Elektronizácia služieb miest a obcí
DP
Elektronizácia služieb VÚC BB
DP
Elektronizácia služieb VÚC KE
DP
Elektronizácia služieb VÚC NR
DP
Elektronizácia služieb VÚC PO
DP
Elektronizácia služieb VÚC TN
DP
Elektronizácia služieb VÚC TT
DP
Elektronizácia služieb VÚC ZA
DP
Regionálne konferenþné centrá samosprávy
NP
Infraštruktúra ISVS na centrálnej úrovni, Infraštruktúra ISVS na úrovni samosprávy
Kvalifikované dátové centrum Úradu vlády SR
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
NP
Strana 107 z 113
Príloha 9 Zoznam organizácií MK SR
Inštitúcia
Bibiana, medzinárodný dom umenia pre deti
Divadelný ústav
Hudobné centrum
Literárne informaþné centrum
Umelecký súbor Lúþnica
Múzeum SNP
Národné osvetové centrum
Divadlo Nová scéna
Pamiatkový úrad SR
Slovenská filharmónia
Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu so sídlom v Levoþi
Sídlo
Bratislava
Bratislava
Bratislava
Bratislava
Bratislava
Banská Bystrica
Bratislava
Bratislava
Bratislava
Bratislava
Levoþa
Slovenská národná galéria
Slovenská národná knižnica
Slovenská ústredná hvezdáreĖ
Slovenské centrum dizajnu
Slovenské národné divadlo
Slovenské národné múzeum
Slovenské technické múzeum
Slovenský filmový ústav
Slovenský Đudový umelecký kolektív
Štátna filharmónia Košice
Štátna opera
Štátna vedecká knižnica v Prešove
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici
Štátna vedecká knižnica v Košiciach
Štátne divadlo Košice
Štátny komorný orchester Žilina
Univerzitná knižnica v Bratislave
Bratislava
Martin
Hurbanovo
Bratislava
Bratislava
Bratislava
Košice
Bratislava
Bratislava
Košice
Banská Bystrica
Prešov
Banská Bystrica
Košice
Košice
Žilina
Bratislava
Ústredie Đudovej umeleckej výroby
Bratislava
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 108 z 113
Príloha 10 Vybrané kđúÿové pripomienky partnerov k OPIS
Ministerstvo
školstva SR
Ministerstvo
spravodlivosti
SR
Ministerstvo
práce
sociálnych vecí
a rodiny SR
Ministerstvo
vnútra SR
V þasti 6.4. Informaþná spoloþnosĢ sa konštatuje, že financovanie bude z vlastných
zdrojov v príslušných operaþných programoch. NakoĐko sa jedná o Operaþný program
Informatizácia spoloþnosti, kde školstvo zabezpeþuje vzdelanie takmer pre 1/5
obyvateĐstva (len žiaci základných a stredných škôl) odporúþame, aby sa v rámci tohto
OPIS našli finanþné zdroje i na þiastoþné financovanie OP vzdelávania a OP VaV
s výhĐadom na roky 2007 až 2010, resp. 2013. Vychádzame pritom z pripravovanej
Stratégie informatizácie regionálneho školstva (podĐa Akþného plánu pre TUR).
Žiadame o spolu podieĐaní sa na financovaní, nakoĐko OP vzdelávania i OP VaV
pokrývajú územie Slovenskej republiky ako celku.( crossfunding)
Prechod z prostredia „papierových“ služieb do prostredia elektronických služieb vo
verejnej správe principiálne nie je možné realizovaĢ elektronickým modelovaním
papierových procesov (pohyb automobilu a þloveka je založený na úplne odlišných
mechanizmoch). V opaþnom prípade výsledkom je ĢažkopádnosĢ a pomalosĢ
informaþných procesov. Rovnako je treba zdôrazniĢ, že doterajšie procesy
informatizácie verejnej správy neviedli k výraznému zníženiu poþtu zamestnancov.
Riešenie oboch spomínaných aspektov je závislé od zmeny legislatívy, resp. jej
doplnenie o riešenia v elektronickom prostredí.
V závere kapitoly 3.2.“Analýza prioritnej osi Elektronizácia verejnej správy a rozvoj
elektronických služieb“ uviesĢ nutnosĢ analýzy legislatívneho prostredia Slovenskej
republiky a Európskej únie v dotknutých oblastiach a sformulovanie návrhov na jeho
zmenu, resp. doplnenie s cieĐom vytvoriĢ primárny predpoklad pre elektronizáciu
služieb verejnej správy.
V þasti 3.2 Analýza prioritnej osi Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických
služieb predmetného dokumentu je uvedené: „Podmienkou poskytovania väþšiny
transakþných funkcií verejných e-služieb je implementácia zaruþeného elektronického
podpisu.“
V predmetnom materiáli v þasti 3.1.2. „Prioritné tézy“ a v þasti 6.4 Informaþná
spoloþnosĢ sa medzi vymenovanými orgánmi štátnej správy, ktoré sa zaoberajú
poskytovaním „verejných e-služieb všeobecného charakteru „nachádza aj NBÚ.
V úvode þasti 6.4. je ćalej uvedené, že: „budú všetky intervencie do aktivít
informatizácie spoloþnosti koordinované a centrálne riadené RO OPIS, SORO OPIS,
resp. splnomocnencom vlády SR pre informatizáciu spoloþnosti v rozsahu vymedzenej
pôsobnosti, vyplývajúcej z platného regulaþného a strategického rámca.“
NBÚ má vymedzené kompetencie v rámci zákona 215/2004 Z. z. o ochrane
utajovaných skutoþností a v rámci zákona 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise. Ani
v jednej z týchto oblastí neposkytuje verejnosti služby verejnej správy. To znamená, že
predmetný materiál stanovuje pre rôzne orgány, právomoci, týkajúce sa informaþného
zabezpeþenia v oblasti ochrany utajovaných skutoþností a v oblasti zaruþeného
elektronického podpisu. Je porušením kompetencií úradu a priamym ohrozením
výkonu jeho þinností, ak pod zdôvodnením zastrešenia štandardov v ISVS, bude iná
zložka urþovaĢ povolené štandardy a technológie v oblastiach ochrany utajovaných
skutoþností a zaruþeného elektronického podpisu, ktoré sú podmienkou akceptácie
elektronickej výmeny informácií nielen v domácom prostredí ISVS ale tiež pre silové
zložky štátnej správy a v prostredí NATO a EÚ.
- materiál Operaþný program Informatizácie spoloþnosti (OPIS) sa zameriava na
problémové oblasti elektronizácie služieb prostredníctvom širokopásmového internetu
(nosná myšlienka materiálu), ktorého penetrácia je aktuálne v SR 2,6%.
V rámci prioritnej osi 1 budú vyþlelené finanþné prostriedky
v objeme do 10% z celkovej alokácie na prioritnú na projekty
v rámci krížového financovania projektov v oblasti Đudských
zdrojov, priamo súvisiacich s vývojom, testovaním
zavádzaním aplikácií eGovernmentu, podporovaných
z OPIS.
Filozofia OPIS vychádza z uvedeného princípu, stratégia je
okrem zavádzania IKT zameraná na dôslednú zmenu
procesov fungovania verejnej správy
OPIS obsahuje analýzu legislatívneho prostredia vo vzĢahu
k informatizácii spoloþnosti a definuje problematiku, ktorú je
potrebné v oblasti legislatívneho rámca doriešiĢ .
Pri systéme definovania štandardov a ostatnej špecifikácií
týkajúcej sa projektov, ktoré budú pracovaĢ s utajovanými
skutoþnosĢami bude rešpektovaný platný právny rámec, na
základe ktorého je táto oblasĢ plne v kompetencii NBÚ.
K dispozícii budú aj iné možnosti využívania elektronických
služieb, napr. prostredníctvom integrovaných obslužných
miest, keć to bude charakter elektronickej služby dovoĐovaĢ,
bude môcĢ byĢ využitý aj mobilný telefón ako zariadenie pre
interaktívnu komunikáciu
Elektronické služby budú dostupné aj cez iný technologický
prostriedok ako PC (kiosk, digitálna TV, integrované
obslužné miesta, mobil).
Nezvažujú sa iné alternatívy zavádzania elektronických služieb, napríklad v podobe
využitia služieb mobilných telefónov, ktorých dostupnosĢ je v rámci SR na vysokej
úrovni.
Taktiež nutnosĢ školenia obþanov na prácu s mobilnými telefónmi v porovnaní
s využitím širokopásmového internetu (práca s PC) je na rozdielnej úrovni.
Ćalším velmi dôležitým aspektom je samotná organizácia verejnej správy. V
podkapitole 3.1.2.1 sa konštatuje, "nízka previazanost ISVS a neštandardizované
procesy vo verejnej správe znefunkcnujú, alebo významne obmedzujú kvalitu
prierezových (riadiacich a podporných) procesov vykonávaných verejnou správou
(back-office)". Klúcovým predpokladom pre kvalitné fungovanie back-office, ale najmä
front-office procesov je efektívna a úcelná organizácia verejnej správy. Súcasný stav
Ministerstvo vnútra nepovažuje za najvhodnejší aj pre samotný proces informatizácie.
V prioritnej osi „Rozvoj pamäĢových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej
Archívy a ich problematika boli doplnené do rámcových
infraštruktúry“ sú podĐa nášho názoru zdôrazĖované najmä problémy a potreby knižníc aktivít prioritnej osi 2
a ćalších zariadení v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR. Vyvážene k tomu je potrebné
doplniĢ súþasný stav a potreby archívov vrátane skutoþnosti, že Ministerstvo vnútra je
(podĐa kompetenþného zákona 575/2001 Z. z. o organizácii vlády a organizácii
ústrednej štátnej správy) ústredným orgánom štátnej správy SR pre archívy. Z
uvedeného dôvodu navrhujeme kapitolu 5.2.1 a 5.2.2 opraviĢ nasledovne.
Zúženie významu pojmu zvyšovanie penetrácie širokopásmového pripojenia, ktorý je
uvedený v kapitole 3.1.2 ako jedna z prioritných tém operaþného programu na zvýšenie
prístupnosti k širokopásmovému internetu, ktorý je špecifikovaný v kapitole 5.3 ako
prioritná os nepovažujeme za veĐmi vhodné. V súþasnosti neexistuje ucelená
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 109 z 113
koncepcia budovania komunikaþnej infraštruktúry pre potreby verejnej správy, þo má
za následok množstvo izolovaných riešení rezortného charakteru. Problém je
najmarkantnejší na úrovni územnej samosprávy, kde dochádza ku koncentrácii
takýchto riešení. Z uvedeného dôvodu Ministerstvo vnútra SR navrhuje zmeniĢ názov
prioritnej osi na „Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému pripojeniu“ aby mohla byĢ v
rámci tejto prioritnej osi riešená komunikaþná infraštruktúra verejnej správy.
Ministerstvo
Predloženú Analýzu považujeme za nedostaþte spracovaný podklad pre navrhovaný
pôdohospodárst Operaþný program. Analýza je spracovaná na abstraknej úrovni, bez konkretizácie
va a rozvoja
príþin existujúceho stavu, bez vyhodnotenia efektivity existujúcich a realizovaných
vidieka SR
projektov. Takisto navrhované riešenie v prioritných osiach nevychádza z dôslednej
analýzy súþasného stavu, analýzy konkurenþného prostredia a podpory zavádzaniu
nových technológií zo strany štátu.
Centrálny
1. Na str.4 v kapitole 1. sa uvádza: "Definuje globálny cieĐ, prioritné osi, opatrenia a
koordinaþný
aktivity, ktoré budú podporované na území cieĐov Konvergencia a Regionálna
orgán
konkurencieschopnosĢ a zamestnanosĢ v období rokov 2007 - 2013. Z geografického
hĐadiska pokrýva celé územie Slovenskej republiky."V zmysle uznesenia vlády SR þ.
832 z 8. októbra 2006 bol schválený materiál Aktuálizácia Národného strategického
referenþného rámca SR na roky 2007 - 2013. PodĐa tohto materiálu zahĚĖa OPIS len
cieĐ Konvergencia. Programy spoloþné pre obidva ciele – Konvergenciu a Regionálnu
konkurencieschopnosĢ a zamestnanosĢ sú len OP ZamestnanosĢ s sociálna inklúzia,
OP Vzdelávania, OP Výskum a vývoj. Prosíme upraviĢ celý dokument v zmysle tejto
pripomienky. 2. V zmysle uznesenia þ. 832 by mal obsahovaĢ OPIS aj informatizáciu
zdravotníctva (e-health). Prosíme o doriešenie danej otázky v spolupráci s MZ SR
zakomponovaním e-health do OPIS alebo do OP Zdravotníctvo.
Košický
Str. 5 – Proces prípravy OP – Žiadame doplniĢ prehĐad zozbieraných projektových ideí
samosprávny
(prehĐad podĐa tém a jednotlivých regiónov)
kraj
Združenie miest Jedným z predpokladov zlepšenia služieb obþanov je dobre fungujúca samospráva. Tá
a obcí
je okrem iného podmienená efektívnym fungovaním mestských a obecných úradov.
Slovenska
Dôležitým predpokladom zvýšenia ich efektívnosti je zlepšenie procesov s využitím
informaþných technológii. Mnohé mestá a najmä obce sú veĐmi slabo vybavené
výpoþtovou technikou a uvedomujeme si, že ich „dovybavenie“ je finanþne veĐmi
nároþné. To isté sa týka pripojenia asi 40 % obcí na internet a tým samozrejme aj celej
elektronickej komunikácie. PodĐa nášho názoru bez naštartovania riešenia týchto
základných problémov bude miestna samospráva na Slovensku naćalej výrazne
zaostávaĢ nielen za Európou, ale aj za štátnou správou na Slovensku, þo veĐmi sĢaží
ich budúcu komunikáciu. Dospeli sme k názoru, že procesy súvisiace s odstránením
zaostávania možno naštartovaĢ najúþinnejšie na veĐkých projektoch s efektívnym
a celoplošným dosahom na slovenskú miestnu samosprávu.
V spolupráci s ITAS pripravili projekt vytvorenia Datacentra obcí a miest. Jeho hlavnou
myšlienkou je poskytovanie softvérových aplikácií potrebných na spracovanie
jednotlivých agend obecného, alebo mestského úradu ako služby. Zriadenie takéhoto
špecializovaného datacentra pre mestá a obce by v dlhodobom horizonte šetrilo
prostriedky miestnej samosprávy a malo by veĐký význam najmä pre menšie,
nedostatoþne vybavené obecné úrady. Jediný vhodný spôsob realizácie takéhoto
projektu vidíme vo forme národného projektu. Je Ģažko predstaviteĐné, že by sa
o podporu v dopytových projektoch uchádzalo viac ako 1 500 obcí.
Ćalšia vec, ktorá by mala významný dopad na život obþanov je zjednodušenie
vybavovania na rôznych úradoch, ktoré zaberá veĐa þasu a energie. V regiónoch sú
skupiny obyvateĐstva, kde je len veĐmi Ģažko predpokladaĢ, že budú v týchto prípadoch
využívaĢ poþítaþ. Preto sme spoloþne s ITAS pripravili projekt Integrované obslužné
miesta, ktorého cieĐom je zjednotiĢ služby tak, aby mohli byĢ vybavené na jednom
mieste a popri internete umožniĢ prístup k týmto službám aj prostredníctvom
dostatoþne širokej siete fyzických obslužných miest. Týmto spôsobom sa môže
výrazne zlepšiĢ kvalita a dostupnosĢ poskytovaných služieb verejnej správy.
str. 22, kap. 4.1 vložiĢ: Hlavným cieĐom Operaþného programu je zásadným spôsobom
zlepšiĢ úroveĖ služieb rôznych zložiek verejnej správy (štátnej správy, regionálnej
a miestnej samosprávy). Prostriedky IKT sú veĐmi úþinným nástrojom zefektívnenia
procesov, ale to nestaþí. Samoúþelná informatizácia toho veĐa nevyrieši. Dôležitá je
samotná podstata procesov, ich zosúladenie a zasadenie do vhodného legislatívneho
rámca. Len vtedy možno dosiahnuĢ výsledok, ktorý je prelomový. To musí byĢ základný
cieĐ Operaþného programu.
Slovak Telecom Do bodu 5.2.2. Úloha národných projektov... doplniĢ: Neexistencia takýchto národných
projektov s vopred vypracovanou a schválenou štúdiou vykonateĐnosti, dôslednou
dopadovou analýzou, konkrétnym projektovým plánom a metodickým projektovým
riadením je hlavnou príþinou nedostatoþného napredovania, stavu a úrovne rozvoja
pamäĢových a fondových inštitúcií.
Národný projekt Digitálne peeringové datacentrum
Pre zachovanie kultúrneho dediþstva vrátane pamäĢového a mediálneho obsahu, je
potrebné vytvoriĢ centralizovaný verejne prístupný digitálny archív zapadajúci do
procesu systematickej digitalizácie a informatizácie kultúrnej infraštruktúry.
Projekt umožní zjednotiĢ decentralizované archívy jednotlivých pamäĢových
a fondových inštitúcii (knižníc, múzeí, galérií atć.) a zároveĖ podporí stratégiu
digitalizácie filmových diel STV a SFÚ a zabezpeþiĢ ich ochranu a ich sprístupnenie
nielen na Slovensku (vzdelávania na všetkých úrovniach, filmové a knižné kluby,
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Analýza bola doplnená o podrobnejšie údaje, o.i. aj
o regionálny priemet intervecií
Problém neoprávnenosti aktivít, ktoré majú dopad na cieĐ
regionálna konkurencieschopnosĢ a zamestnanosĢ bude
riešení na báze pro rata, kde þasĢ aktivít majúca dopad
v horeuvedenom cieli bude financovaná zo štátneho
rozpoþtu SR
Do OPIS bol doplnený indikatívny zoznam národných
projektov, ktorý je otvoreným zoznamom.
V rámci opatrenia 1. 2 bude riešená prostredníctvom
národného/ných projektu/ov informatizácia samospráv na
miestnej a regionálnej úrovni.
vić pripomienka ITAS
Projekt bol zaradený do indikatívneho zoznamu národných
projektov OPIS
V rámci OPIS pôjde o reštrukturalizáciu procesov verejnej
správy
Zapracované v rámci národných projektov prioritnej osi 3.
Strana 110 z 113
IT Asociácia
Slovenska
GTS Nextra
Fórum pre
komunikaþné
technológie
televízne vysielanie, vzájomná výmena diel) ale aj v zahraniþí (systém propagácie
a predaja diel) s dôrazom na ochranu vlastníckych práv. Vćaka projektu sa vytvorí
otvorená architektúra riešenia Đahko prístupná pre zapojenie rôznych pamäĢových
a fondových inštitúcií s možnosĢou prehĐadnej katalogizácie diel ako aj generovania
ucelených štatistík o využívaní kultúrneho dediþstva.
VybavenosĢ orgánov územnej samosprávy, najmä menších miest a obcí vhodnou IT
infraštruktúrou je nedostatoþná a neumožĖuje zvyšovaĢ úroveĖ verejných služieb.
4.1.1 Úloha národných projektov pri realizácii elektronizácie verejnej správy.
Základným nástrojom na realizáciu cieĐov elektronizácie verejnej správy sú národné
projekty, ktoré zastrešia rôznorodé (politické, legislatívne, ekonomické, technické
a ćalšie) opatrenia spojené so zefektívnením verejnej správy.
Je len veĐmi Ģažko predstaviteĐné, že by tieto komplexné a vzájomne previazané úlohy
boli realizovateĐné pomocou vzájomne menej previazaných dopytových projektov.
Dopytové projekty sú vhodnou formou pri realizácii relatívne izolovaných, þiastkových,
prípadne regionálnych zámerov.
Neexistencia takýchto národných projektov s vopred vypracovanou a schválenou
štúdiou vykonateĐnosti, dôslednou analýzou, konkrétnym projektovým plánom
a metodickým projektovým riadením je hlavnou príþinou nedostatoþného
napredovania, stavu a úrovne služieb verejnej správy opísaného v predchádzajúcich
kapitolách.
Národný projekt Datacentrum obcí a miest.
CieĐom projektu je poskytovaĢ mestským a obecným úradom potrebné aplikácie ako
službu, ktorej kvalitu a cenovú dostupnosĢ bude garantovaĢ ZMOS. K tomuto úþelu
vybudovaĢ špecializované Datacentrum obcí a miest. Projekt pomôže zmierniĢ rozdiely
v možnostiach využívania informaþných technológií najmä v menších mestách
a obciach. Aj v tomto prípade je nevyhnutné najskôr vypracovaĢ štúdiu vykonateĐnosti
v ktorej bude analyzovaná nielen realizácia datacentra, ale aj komerþné aspekty jeho
dlhodobého fungovania.
strana 10, kapitolu 3.1.2.2 navrhujeme doplniĢ:
Hlavnou úlohou je elektronicky sprístupniĢ obþanom a podnikateĐom užitoþný obsah
v pamäĢových a fondových inštitúciách, s dôrazom na znalosti, informácie,
vzdelávaciu a odbornú literatúru (pre štúdium, celoživotné a odborné vzdelávanie).
Toto považujeme za hlavnú prioritu digitalizácie. Elektronické sprístupnenie (najlepšie
cez Internet) vzdelávacej a odbornej literatúry. Ich dostupnosĢ rozširuje znalosti,
vzdelávanie a podporuje inovatívnosĢ podnikateĐov a obþanov, þo je najúþinnejšia
cesta k vedomostnej spoloþnosti.
Bod 3.4 – vypustiĢ þasĢ zaþínajúcu slovami „Miera a intenzita konkurencie.....“
a konþiacu „...alebo ich prenájmu“ a nahradiĢ ju týmto textom:
„Miera a intenzita konkurencie na telekomunikaþnom trhu je na Slovensku daná
predovšetkým existenciou a rozsahom prístupových telekomunikaþných sietí
dostupných na celom území štátu. Traja najväþší dominantní operátori sú zároveĖ
vlastníkmi troch najväþších a najrozĐahlejších prístupových sietí v SR. Zvýšenie
konkurencie na telekomunikaþnom trhu preto vyžaduje otvorenie trhu ćalším
poskytovateĐom služieb. Vhodným prístupom je kvalitnejšie uplatĖovanie regulaþného
rámca EK predovšetkým posilĖovaním nezávislosti a kvality regulátora – TÚ SR,
zvyšovaním jeho odbornosti a kompetentnosti, a to najmä v oblasti uvoĐnenia prístupu
k úþastníckym vedeniam, ako aj zvýšeným umožnením využívania dostupných
frekvenþných pásiem pre moderné elektronické komunikaþné služby.„
str.39, kap 5.3.1. Ciel a zameranie prioritnej osi:
Navrhujeme doplnenie a þlenenie, ktoré bližšie špecifikuje rozsah podporovaných
aktivít. Navrhujeme zmenu v dvoch alternatívach, z ktorých je možné si vybraĢ jednu
najvhodnejšiu alternatívu do pôvodného textu.
Opis opatrení a podporovaných aktivít: (navrhovaná zmena)
þlenenie alt.1 :
1. rozvoj infraštruktúry širokopásmového prístupu verejnej správy
2. rozvoj prístupových širokopásmových sietí
2.1. metalických s technológiou ADSL
2.2 bezdrôtových s technológiou FWA
3. rozvoj metropolitných optických sietí
4. rozvoj regionálnych optických sietí
5. rozvoj optických prístupových sietí
5.1. optické prístupové siete typu FTTx -pasívne PON (Pasive Optical Networks)
5.2. optické prístupové siete typu FTTx -aktívne AON (Active Optical Networks)
5.3. zaclenenie prístupových sietí FTTx do metropolitných sietí
6. marketingové, propagacné a vzdelávacie aktivity zamerané na
zvyšovanie dopytu po širokopásmovom pripojení, elektronických
službách a IKT
7.marketingové, integracné a organizacné aktivity zamerané na zvyšovanie dostupnosti
elektronických služieb a inklúzie IKT
alebo clenenie alt.2 :
1. rozvoj infraštruktúry širokopásmového prístupu verejnej správy
2. rozvoj prístupových širokopásmových sietí - metalických a bezdrôtových
3. rozvoj metropolitných optických sietí
4. rozvoj regionálnych optických sietí
5. rozvoj optických prístupových sietí FTTx
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
NapĎĖanie stratégie OPIS je postavená na implementácii
národných projektov, ktoré sú jeho kĐúþovým integraþným
nástrojom.
Projekt bol zaradený do zoznamu národných projektov.
Pre úþely OP je þlenenie na viaceré opatrenia
a podopatrenia príliš detailné, þiastoþná špecifikácia sa
nachádza v rámcových aktivitách OP, podrobnejšie þlenenie
bude uvedené v programovom manuáli . Konkrétne
technológie budú použité v závislosti od konkrétnej situácie
regiónu, kde bude širokopásmové pripojenie podporované
Strana 111 z 113
Partnerstvá pre
prosperitu
6. marketingové, propagacné a vzdelávacie aktivity zamerané na zvyšovanie dopytu po
širokopásmovom pripojení, elektronických službách a IKT
7. marketingové, integracné a organizacné aktivity zamerané na zvyšovanie
dostupnosti elektronických služieb a inklúzie IKT
K vybudovaniu širokopásmového pripojenia na Slovensku je potrebné pristupovat
špecificky. Predovšetkým je potrebné sa zamerat na geografické podmienky, najmä na
vidieku a podla charakteru prostredia budovat širokopásmové prístupové siete optické,
bezdrôtové, alebo metalické. V mestách budovaĢ prístupové optické siete a
metropolitné optické siete. V podnikatelských oblastiach mimo miest budovat
prístupové optické siete a regionálne optické siete. Všeobecne je potrebné vytvorit
podmienky na ich budovanie najmä s investíciami s cerpaním ŠF EU na úrovni
územnej samosprávy, cím by sa podstatne urýchlila ich výstavba. Bude však potrebné
doriešit aj dalšie otázky nadstavby optických sietí, ich prevádzky a samotné
poskytovanie širokopásmových služieb k comu by sa mal vytvorit strategický dokument
na podporu ich rozvoja v regionálnej úrovni.
Vychádza z viacerých, dnes už þasom prekonaných a teda nie celkom aktuálnych
vládnych dokumentov, napríklad Národnej stratégie pre širokopásmový prístup v SR þi
Cestovnej mapy zavádzania elektronických služieb verejnej správy.
Neexistuje dostatoþné množstvo podkladových materiálov, najmä štúdií
realizovateĐnosti, napríklad pre oblasĢ elektronických služieb verejnej správy v oblasti
územnej samosprávy (cestovná mapa) a pre oblasĢ regionálnych þi metropolitných
optických sietí.
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Využitie konkrétnej technológia, resp. kombinácie technológií
pre budovanie širokopásmového prístupu bude urþené na
základe štúdie uskutoþniteĐnosti pre prioritnú os 3
Uvedené dokumenty budú v krátkom þase aktualizované
Štúdie realizovateĐnosti budú realizované v þo najkratšom
þase
Strana 112 z 113
Príloha 11 Zoznam ÿlenov Partnerstva pre OPIS
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
17.
18.
19.
20.
21.
22.
23.
24.
25.
26.
27.
28.
29.
30.
31.
32.
ÚV SR
MF SR
MDVRR SR
MH SR
MŠ SR
MPSVR SR
MV SR
MŽP SR
MK SR
MP RV SR
MZ SR
MZV SR
Telekomunikaþný úrad SR
STU, Materiálovo technologická fakulta
STU, Fakulta informácií a informaþných technológií
SAV
Partnerstvá pre prosperitu
IT Asociácia Slovenska
Fórum pre komunikaþné technológie
Asociácia telekomunikaþných operátorov
Slovenská asociácia pre elektronický obchod
Obþianske združenie Luþenþania
VÚC Bratislava
VÚC Nitra
VÚC Trnava
VÚC Trenþín
VÚC Žilina
VÚC Banská Bystrica
VÚC Prešov
VÚC Košice
Únia miest Slovenska
Združenie miest a obcí Slovenska
Operaþný program Informatizácia spoloþnosti, 14. júna 2012, verzia 4.0
Strana 113 z 113
Download

Operačný program Informatizácia spoločnosti (OPIS), verzia