Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Mesačník Pravoslávnej cirkvi
na Slovensku
Zapov¡t
sv. Kirila
¡ Meçod¡ä
Roč. LVI/2010
ISSN 0139-9012
November 2010
11
Svätý
11/2010
Nektárij Eginský, metropolita pentapolský
5 E
Bdenie na sviatok Pokrova Bohorodičky na kňazskom seminári
Výstavba nového katedrálneho chrámu v Košiciach
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Drahí bratia a sestry v Christu!
V poslednom čase sa v spoločnosti a niekedy aj medzi veriacimi stretávame s posmešnými a opovrhujúcimi postojmi k cirkevnej praxi úcty k relikviám, moščam, telesným ostatkom svätých. Viacerí sa pohoršujú nad tým, prečo Cirkev nenechá týchto ľudí na pokoji, či je potrebné takéto „honosenie“ sa chrámov s ostatkami svätých,
kto má koho a akú časť z tela svätca, či je im
potrebné vzdávať úctu a či nás Boh, ktorý
je ľudomilný a milostivý nevypočuje a nevidí ináč, len prostredníctvom prosieb a uctievaním ostatkov nejakého svätca?
Pretože som pravoslávnym duchovným
v meste Strážske a v našom novom chráme
uchovávame vzácne ostatky svätého Nikolaja Čudotvorcu, ku ktorým sa pravidelne
s úctou obraciame, klaniame sa im a vyprosujeme u svätého Nikolaja počas bohoslužieb Božiu blahodať, chcel by som vysvetliť
zmysel tejto úcty.
V prvom rade je dôležité pochopiť, že
svätí nie sú ničím iným, ako vtelením cností
a večných Božích právd v živote človeka. Hoci
vzdávame veľkú úctu svätým, pretože sú
príkladom života v Christu, predsa ich nikdy
nestaviame na úroveň úcty, akú vzdávame
iba Bohu. Svätých uctievame ako prostredníkov medzi Bohom a človekom, v čom je
zásadný princíp úcty k svätým. Úcta k svätým
nenesie nádych modloslužby, vzdávame úctu
svätým z toho dôvodu, že svojím životom
v Christu oslávili Boha. Oni sú tí, v ktorých
žije Christos, sú chrámami Božími a Duch
Boží prebýva v nich. Ako hovorí apoštol Pavol: „Či neviete, že vo vás pôsobí Duch Boží,
11/2010
že ste Božím
chrámom? Kto
by zničil Boží
chrám, toho
zničí Boh, lebo
Boží chrám je
svätý, a tým
ste vy!“ (1 Kor
3, 16).
Uctievanie
ostatkov svätých je dosved- Ostatky (mošči) sv. Nikolaja
čené Svätým Čudotvorca v Strážskom
písmom Starého i Nového zákona, ako aj
cirkevnou tradíciou. Už v Starom zákone Boh
oslávil ostatky niektorých svojich spravodlivých. Od dotyku ostatkov proroka Elizea
ožil mŕtvy človek. Zvesť Nového zákona
o ľudskom tele znie: zmysel a cieľ ľudského
tela spoločne s dušou je nasledovať život
večný. Nikto nikdy predtým neoslávil ľudské
telo tak, ako sám Syn Boží Isus Christos, Ktorý
s telom vstal z mŕtvych, vstúpil na nebo a sedí po pravici nebeského Otca. Svätý Bazil Veľký v modlitbe svätej liturgie hovorí, že tým
Christos: „... ukázal každému telu cestu do života večného“. Počínajúc dobou apoštolskou
až do dnešných dní Cirkev neustále vzdávala
úctu ostatkom svätých. V Pravoslávnej cirkvi
je nespočetné množstvo ostatkov svätých
a zázraky uskutočnené prostredníctvom nich
sú nevyčísliteľné. O úcte k ostatkom svätých
svedčia v Cirkvi i ďalšie skutočnosti. Chrámy boli budované na hroboch mučeníkov
a svätcov. Aj v súčasnosti sa ostatky svätých
ukladajú do oltára, na ktorom konáme svätú
Kázeň
O úcte k ostatkom
svätých
5 E
Eucharistiu. Je to zachovávanie starého kresťanského princípu, lebo v prvotnej kresťanskej dobe kresťania konali svätú Eucharistiu
na hroboch mučeníkov.
Svätosť človeka, jeho duše a tela je v plnej závislosti od jeho blahodatného a cnostného života v bohoľudskom Tele, v Christovej
Cirkvi. Do takéhoto procesu zbožštenia je
zapojený celý človek, preto je prirodzené,
ak kresťania uctievajú aj ostatky takých ľudí,
ktorí svojím životom oslávili Boha.
My ľudia mnohokrát nechceme teoretizovať, ale chceme všetko zakúsiť a vidieť, aby
sme boli presvedčení o nejakej skutočnosti.
Práve nespočetné zázraky, ktoré učinil Boh
pri tele a ostatkoch svätiteľa Mikuláša, ako aj
iných svätých, sú mocným dôkazom toho, že
úcta k ostatkom svätých je milá Bohu a nám
ľuďom užitočná. Ak by to nebolo dovolené
a milé Bohu, Boh by neurobil toľko zázrakov
a neudeľoval by toľko milostí tým, ktorí
prejavovali osobitnú úctu ostatkom a vzývali
svätých o pomoc a orodovanie pred Bohom.
Preto by sme si aj my mali ctiť čestné ostatky,
ktoré sa nachádzajú na každom prestole,
na ktorom sa slúži Božská liturgia. Ctiť si
a s nádejou vzývať aj svätých ako skutočných
Božích priateľov, ako verných orodovníkov
u nebeského Otca. Pritom by sme mali mať
vždy na pamäti, že svätých nevzývame a ich
ostatky si nectíme kvôli nim samým, ale aby
sme cez nich vzdali úctu a poklonili sa Tomu,
o ktorom títo svätí svedčili, boli martýrmi.
Martýr je grécke slovo, ktoré označuje nie
telesné mučenie, ale svedectvo o Bohu,
o Jeho láske k nám a o Jeho spáse, záchrane
nás všetkých, celého ľudského rodu od
večnej smrti – vzdialenia sa od Boha. Je
zvláštne, že hriech, ktorý nás vzďaľuje od
Boha je v gréčtine nazvaný amartia, t.j. opak
martirie – svedectva, doslovne by sme toto
slovo mohli preložiť nesvedčiť, nevydávať
svedectvo, ako napr. v slovenčine prebraté
cudzie slovo morálny a opak amorálny.
Veríme, že Boh je náš Otec. Veríme, že
Boh je láska a stvoril nás práve preto, aby
prejavil túto lásku Svojmu stvoreniu. My by
sme sa mali podobať svojmu Stvoriteľovi
a predávať túto lásku svojim blížnym a tými
sú pre nás aj svätí. Tí, ktorí nechcú mať nič
spoločné so svojím blížnym, pretože vo
svojej pýche nikomu neveria a myslia si, že
si na všetko vystačia sami – práve tí takto
rozmýšľajú aj o úcte k svätým a nepotrebujú
žiadnych prostredníkov ani vo svojom vzťahu
k Bohu. Uctievaním ostatkov svätých nás
Boh chce priviesť len k jednému, aby sme
mali navzájom srdečný vzťah jeden k druhému, ako by to malo byť medzi deťmi, ktoré
majú spoločného Otca.
Pamätajme si, že uctievame služobníkov,
aby úcta služobníkov prešla na ich Pána, Ktorý povedal: „Kto vás prijíma, mňa prijíma.“
No aby tak, ako kedysi týmto ľuďom aj nám
dnes na prosby svätých udelil Pán Boh Svoje
prebohaté milosti, nestačí si iba ctiť ostatky
a vzývať týchto svätých Božích služobníkov,
ale treba nám žiť tak, ako žili oni a osobitne sa
chrániť hriechu, ako sa chránili oni. Pretože
ak budeme tvrdošijne zotrvávať v hriechoch,
nebudeme sa kajať a nebudeme napravovať
život, vzývanie svätých nám pomôže málo,
alebo nepomôže vôbec. Modlitba svätých
bude silná vtedy, keď s ňou spojíme aj svoju
modlitbu. Ich príhovor nám u Boha vyprosí
milosti, keď prinesieme dôstojné plody
pokánia. Amiň
Prot. Michal Džugan
Kázeň prednesená v Rádio magazíne
Slovenského rozhlasu 12. 10. 2010
http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/auto_m3u_relID_629-2010-10-12-2000.m3u
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Vo vzťahu lekár a pacient je aj
druhá strana, ktorá je tiež spojená
s pocitom súcitu, ľudskou solidárnosťou, s úctou k jeho osobnému,
jedinečnému, neopakovateľnému bytiu. Je to vtedy, keď sa pacient oddá do rúk lekára a zveruje
sa mu. Lekár, muž alebo žena, si
uvedomujú svätosť ľudského tela.
Pokiaľ sme zdraví, rozmýšľame
o sebe ako o duchovných bytostiach. Samozrejme, máme telo,
ktoré nám umožňuje premiestňovať sa z miesta na miesto, pôsobiť
(konať) a užívať si život, máme päť
zmyslov, máme vedomie, citlivosť
a to všetko rozoznávame (skúmame) v dimenziách nášho duchovného bytia. Svoje telo prijímame
ako niečo samozrejmé, v určitom
zmysle sa oň staráme ako vieme,
ale nikdy o ňom nerozmýšľame
(možne zriedkavo) ako o partneSvätí nezištní liečitelia Kozma a Damián
rovi, ktorý je rovnocenný duši.
- sviatok 1. /14. novembra
Keď však telo slabne, keď ho zasahuje choroba, náhle si uvedomujeme, že hrabal v debničke s domácimi inštrumentmi
moje telo – to som ja. Ja – nie je moje roz- a svoj zub som vytrhol kliešťami, ktoré obyrušené vedomie, nie sú to moje pocity v sta- čajne slúžili na vyberanie klincov.
Vtedy som pochopil, že moje telo a morostiach, ja – je telo, ktorému teraz hrozí záhuba, ktoré je plné bolesti. Bolesť – to nie je je „ja“ sú si neobyčajne blízke. Ten, kto je
nevyhnutne rakovina, na stenu sa môžeme chorý – každý z nás, my všetci – nezisťujeme
škriabať aj pri bolesti zubov. Raz som vyskú- azda, aký veľký význam má naše telo? Čo ak
šal správať sa asketicky či dokonca hrdinsky: sa to telo začne rúcať, čo ak sa stane neprírozbolel ma zub, rozhodol som sa, že jedno- stojnou, odpornou, rozkladajúcou sa kopou
ducho budem trpieť: naozaj nie som iba du- tela a kostí? Porozmýšľajme o malomochovné bytie? Môj čistý duch znášal bolesť censtve, porozmýšľajme o mnohých iných
počas dňa s veľkou námahou, potom nasta- chorobách, ktoré môžu zmeniť naše telo
la noc a ja som nemohol spať. Aké čudné, na niečo odporné. A potom porozmýšľajte
môj vznešený duch nespal pre moje úbohé o tom, ako sami seba privádzate, presnejšie,
telo. Okolo druhej nad ránom som sa pre- ako váš vznešený a nádherný duch privádza
11/2010
Poučenie
Ľudské hodnoty v medicíne II.
5 E
toto telo k lekárovi a hovorí: tu som, nedokážem si pomôcť, cítim sa beznádejne a bojím sa. Som chorý a neviem, čo mám robiť,
ale ty (lekár) ma môžeš zachrániť. Pomôž,
buď k tomu telu pozorný, správaj sa k nemu
s úctou a starostlivo!... A akí sme vďační, keď
lekár, ku ktorému sme prišli, sa k nášmu telu
správa s úctou. Akí sme vďační, keď zistíme,
že lekár, ktorému sme zdôverili svoje telo,
chápe a vie, čo ľudské telo je, že to jednoducho nie je materiálna pokrývka pre nášho
vznešeného ducha, že telo, to sme my a je
to natoľko isté, ako keď toho tela niet.
Existuje však aj mnoho problémov, ktoré
sú priamo spojené s lekárskou etikou. Chcel
by som sa pozastaviť pri dvoch otázkach.
Podľa Hippokratovej prísahy má lekár chrániť ľudský život a uľahčovať utrpenie ľudí. Po
vojne nastalo obdobie, v ktorom disponujeme liekmi a ovládame chirurgické a iné spôsoby, ktoré umožňujú tlmiť trápenie, upokojovať duševné muky, bolesť a predlžovať
život. Po aké hranice môžeme isť v tomto
smere? Je dovolené a možné zájsť do krajnosti, alebo existujú kritériá, ktoré nám
dovolia (alebo nás zastavia) spolupracovať
s utrpením a smrťou? Slovo „spolupráca“
vysvetlím na jednom príklade.
Niektorí z vás možno čítali knihu Axela Muntheho, ktorá bola veľmi populárna
v tridsiatych rokoch a ktorá má názov „Kniha o San Michele“. Čítal som ju veľmi dávno, a nedokážem si spomenúť na detaily.
Podstatné je to, že keď autor bol mladým
študentom medicíny v jednej z parížskych
nemocníc, spočiatku mal dojem, že celá
medicína je bojom medzi lekárom a jeho
nepriateľom smrťou. Smrť bolo treba premôcť, bolo ju potrebné nenávidieť, smrť sa
nesmela prijať, ale muselo sa jej čeliť akýmikoľvek prostriedkami. Potom, pozorujúc lekárov a zvlášť sestry zistil, že medzi lekárom
a smrťou pacienta je oveľa užší vzťah. Je to
B
etapa, v ktorej je možné pobiť sa za život,
keď je veľká nádej, keď prostriedky medicíny dávajú väčšiu či menšiu nádej a nádej
potom skutočne oslobodzuje. Ale v iných
prípadoch a s inými pacientmi, i napriek úsiliu lekárov nemožno odolávať nátlaku rozkladu, bolesti alebo infekcii, rakovine alebo
tuberkulóze či starobe. S prekvapením zistil,
že medzi lekárom a smrťou pacienta existuje nový vzájomný vzťah a že prichádza aj
moment, keď sa lekár obracia k smrti a hovorí: „Môj čas sa naplnil, teraz prichádza ten
tvoj, spolupracuj, vstup a buď dobrá...“.
Myslím si, že takýto vzťah k smrti je veľmi dôležitý, že zodpovedá reálnosti života.
Či sme veriaci alebo nie, všetci stojíme pred
faktom, že raz príde moment, keď boj za to,
aby človek nezomrel, obráti (premení) jeho
telo, um i srdce na bojisko, kde bude trhané
a deptané. Boj sa bude odohrávať nie za konkrétneho človeka, ten boj bude anonymný.
Bude to anonymný boj so smrťou bez ohľadu na to, čo prežíva samotný človek v procese boja za život. Skúsenosti ukázali, že iba
dva druhy ľudí prijímajú smrť s pokojom.
Takých ľudí je veľmi málo. Sú to skutočne
veriaci a úprimne neveriaci ľudia. Do tváre
smrti nemôžu pozrieť napoly veriaci alebo
tí, ktorí veria na štvrtinku, ľudia nezrelí a tí,
ktorí neveria v život, večnosť a Boha... zároveň však nie sú presvedčení o tom, že umieranie znamená úplné odstránenie. Ak by sa
o smrti dalo rozmýšľať v dimenzii úplného
odstránenia, nebytia, v určitom zmysle by
neexistoval žiaden problém. Ale problém
spočíva v tom, že mnohí ľudia si myslia: Aké
hrozné je zistenie, že ma už viac nebude...
bude hrozné padnúť do nebytia a zistiť, že
som pustatina a nič zo mňa nezostalo....
Mnoho vecí v našom živote je absurdných. Neveriaci ľudia sú skutočne presvedčení o úplnom odstránení a preto zomierajú pokojne - videl som to u ľudí, ktorí sa so
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
smrťou stretávajú v situácii, ktorá dáva ich
smrti zmysel. Uvediem príklad. V roku 1940
som bol na fronte a prijímal som ranených.
Povedali mi, že v rohu nášho stanu sú dvaja
umierajúci Nemci. Viem po nemecky, preto
ma poprosili, aby som im povedal niekoľko slov, aby nezomierali osamote. Boli tak
prevŕtaní guľkami, že sa to ani nedá opísať.
Jedného z nich som sa opýtal: „Veľmi trpíš?“
Pozrel na mňa zhasínajúcim pohľadom a povedal: „Necítim utrpenie – veď my zabíjame
vás!..“ Zabudol na svoje osobné utrpenie,
a takto by odpovedali aj mučeníci, alebo
matka, keby išlo o život jej dieťaťa.
Smrti sa môžeme pozerať do tváre, ak
má nejaký zmysel, ak nám naša viera dovoľuje skúmať smrť ako jednu životnú etapu.
Inak to nedokážeme. V reálnej situácii sa nepýtame pacienta, čo si myslí o živote a smrti. Nútite ho žiť, existovať, pretrpieť život.
Predlžujete jeho život, nútite ho prežiť samého seba a pretrpieť všetky ťažkosti, bolesť a nostalgiu viac než by chcel. To je etický
problém profesionálnych lekárov. Ako možno tento problém vyriešiť? Iba tak, že budeme brať do úvahy ľudské hodnoty, a nie
11/2010
medicínske faktory. Ak nemáme presne definovaný postoj k životu a jeho hodnotám,
k smrti a jej miestu a významu, neostane
nám iné východisko, ako nútiť ľudí žiť, pokiaľ
nakoniec budú pripravení so vzdychom odľahčenia vytrhnúť sa z našich rúk a v pokoji
odísť. To je problém, s ktorým musia lekári
počítať. Týmto problémom by sa mal zaoberať už medik. Áno, život je veľmi vysoká
hodnota, ale je životom jednoducho jeho
dĺžka? Áno, pre kresťana je smrť posledným
nepriateľom, ktorého musí premôcť, ale je
víťazstvom nad smrťou jednoducho umelé
predlžovanie života v niekom, v kom už ten
život nie je? Je umelé predlžovanie života súčasťou nášho ľudského zápasu pre víťazstvo
života nad smrťou? Neriešim tento problém
za vás, nechávam ho vám. Ja mám na to svoj
osobný názor.
metropolita Antonij Surožský
prameň: www.wco.ru/biblio
názov diela: O medicinskoj etike
z ruského jazyka preložil
pplk. prot. Mgr. Marek Ignacik, PhD.
(pokračovanie)
5 E
Týždenný cyklus práce
a života pastiera v cirkevnej obci (1)
Týždenný cyklus práce a života duchovného v cirkevnej obci má byť sústredený na
hlavné duchovné i materiálne problémy
cirkevnej obce, berúc do úvahy skutočný
stav duchovného života obce a jej potreby,
potreby jej života. Aby duchovný mohol
reagovať na tieto potreby, musí ich najprv
poznať, musí si urobiť dokonalý prieskum
cirkevného života obce, rodín i jednotlivcov. Pretože kňaz si nemôže pamätať všetky osobné problémy a potreby cirkevnej
obce, je nutné zaviesť registráciu veriacich,
v ktorej by boli podchytené základné údaje
o každom veriacom, najmä však kánonické
problémy, ktoré sú tesne spojené s morálnym životom veriacich. Po tomto prieskume
si treba zoradiť potreby
duchovného života podľa
dôležitosti:
1) Na prvom mieste
je to rekatechizácia veriacich. Túto treba rozdeliť na tri časti: a) katechizácia detí (vyučovanie
náboženstva), b) katechizácia mládeže (biblické
hodiny) a c) katechizácia
dospelých. Túto katechizáciu treba rozdeliť tak,
aby zodpovedala časovým možnostiam katechizovaných: deti
v škole, mládež v sobotu, prípadne v nedeľu,
ostatní veriaci podľa časových možností.
2) Na prevedenie rekatechizácie v týchto
troch skupinách sa treba dokonale pripraviť
vieroučne i biblicky, kultúrne i spoločensky,
k čomu treba ovládať tiež dejiny Cirkvi a národné dejiny, lebo sa v mnohom dotýkajú
prežívaných problémov.
B
3) K biblickej príprave patrí: prehĺbená pravoslávna exegéza, dostatok exemplárov Svätého písma, ktoré by malo byť
v každej rodine. To je prvoradá úloha. Pre
deti do desať rokov treba pripraviť ľahší materiál, pre vyššie ročníky a mládež môže zatiaľ poslúžiť aj Cesta k Bohu, prípadne ďalšie
príručky, ktoré sú k dispozícii a ktoré sú napísané na tejto úrovni. Pre vieroučnú oblasť
treba neodkladne siahnuť po katechizme,
ktorý síce máme, ale potrebuje doplnenie
s odpoveďami na mnohé súčasné otázky
života Cirkvi. Uvedené úlohy nie sú ničím
novým, vyplývajú z postavenia duchovného
v cirkevnej obci. To isté platí o oblasti dejín
Cirkvi, kresťanskej morálky, čiže duchov-
ného života, ako aj pre oblasť kultúrneho
života. Nové podmienky, v ktorých Cirkev
žije, to už dovoľujú. Neplytvajme silami pri
posudzovaní činnosti tej alebo inej nepravoslávnej cirkvi, ale venujme sa duchovným
potrebám vlastnej Cirkvi.
a) Tu na prvé miesto treba postaviť výklad bohoslužieb, najmä svätej liturgie.
Účasť veriacich na liturgii má byť aktívna,
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
11/2010
Cirkvi. Zbytočne trpíme chronickým nedostatkom finančných prostriedkov, nemáme
za čo vydať výborné a potrebné diela v podobe kníh, a pritom by stačilo podporiť Cirkev raz a hneď by sa zmenili podmienky práce duchovných. Nemáme svoje Sväté písmo,
nemáme katechizmy, učebnice, ale máme
napr. inú vhodnú cirkevnú literatúru, ktorú
nevyužívame. Čia je to chyba? Len naša! Nehľadáme ochotných darcov, ktorí sú schopní
a ochotní dať Cirkvi aj väčšie čiastky; je ich
dosť, o čom sme sa už presvedčili.
Poučenie
t. j. veriaci majú pristupovať k Eucharistii
v maximálnom počte, a to nielen 2-3-krát
do roka, ale častejšie, lebo iba táto aktívna účasť potvrdzuje, že sú ozaj platní a živí
členovia Cirkvi Christovej. Tento problém
je veľký, a nebojíme sa tvrdiť, že zanedbávaný a Cirkev preto nie je schopná vydávať
mocné svedectvo o živote v Christu. To isté
platí aj o ostatných bohoslužbách. Pokiaľ ide
o večerňu, bolo by vhodné zaradiť ihneď po
prokimene čítanie zo Svätého písma, lebo je
to prax prvotnej Cirkvi, a spojiť to s dobre
premyslenou aspoň desať minútovou kázňou
katechetického zamerania, čo si vyžaduje od
duchovného
seriózne
štúdium Svätého písma.
Prokimen bez Písma je
vlastne zbytočný. Materiál k výkladu božskej
liturgie máme a každý
duchovný môže k tomuto materiálu dodať ďalšie
myšlienky z vlastného
štúdia literatúry, ktorá
sa dá v súčasnej dobe
pozháňať aj v zahraničí,
ale treba sa o to usilovať a nešetriť na jej zakúpenie ani svoje, ani cirkevné prostriedky.
Viacerí to tak robia a nepociťujú nedostatok,
preto sú schopní tvorivej práce v Cirkvi.
b) Treba urobiť všetko preto, aby sa počas týždňa konalo čo najviac bohoslužieb,
najmä v takom období, v ktorom Cirkev
predpisuje denné bohoslužby (Veľký pôst
a iné). Aj tu je opäť možná neobmedzená
katechizácia veriacich každého veku, ktorí
vďačne prijmú každé slovo rozširujúce ich
duchovný horizont.
Aktívna účasť veriacich na cirkevnom
živote je predpokladom lepšieho materiálneho zabezpečenia obce, eparchie i celej
Vo svojom týždennom cykle práce
a života dušpastier nesmie zabúdať ani na
individuálne dušpastierstvo, ktoré má na
zreteli zvestovanie, napomínanie a vyučovanie každého človeka vo všetkej múdrosti
a dokonalosti v Christu v duchu slov apoštola Pavla: „Jeho (t.j. Christa) zvestujeme my,
napomíname a učíme každého človeka vo
všetkej múdrosti, aby sme každého učinili
dokonalým v Christu“ (Kol 1, 28). Je všeobecne dokázané, že osobný a bezprostredný
vzťah dušpastiera k jednotlivým kresťanom
pôsobí obyčajne hlbšie a trvalejšie ako rady
a presvedčovania konané všeobecne k celej
cirkevnej obci. Na druhej strane, pre nie 5 E
ktorých členov cirkevnej obce nezriedka je
nemožné využívať všeobecnú dušpastiersku starostlivosť pastiera Cirkvi cez chrám.
Takými sú ťažko chorí, málo aktívni veriaci,
indiferentní, vlažní, zblúdilí, odpadlíci, du-
ševne trpiaci, väzni, prepustení na slobodu,
mravne kolísaví veriaci, ďalej veriaci žijúci
v nezákonnom manželstve, v miešanom
manželstve, alkoholici, drogovo závislí
a pod., pre ktorých osobné alebo individuálne dušpastierstvo je mimoriadne potrebné,
najmä keď sa tento ich stav vlečie už dlhší
čas. Úplné vylúčenie možnosti, zanedbávanie či zanechanie osobného dušpastierstva
by znamenalo zavrhnutie každého dušpastierstva vôbec.
Takto individuálne dušpastierstvo,
ktorého objektom sú duše jednotlivých
kresťanov, cieľom ich dokonalosť v Christu
a úlohou duchovná ochrana, liečba a povzbudenie na ceste ich osobnej spásy, preniká postupne do všetkých životných vzťahov jednotlivých kresťanov a pomáha im
jednak v tom, aby čím dlhšie zotrvali v živote
Božej milosti a jednak v tom, aby táto Božia
milosť priaznivo ovplyvňovala náboženskomravný život prostredníctvom nich aj iných.
10
B
Takýmto spôsobom sa celá kresťanská obec
touto cestou individuálneho dušpastierstva,
cez individuálnu činnosť, prínos, prácu, disciplínu a vedenie v skorom čase môže stať
živou enoriou (cirkevnou obcou), ktorá vkladá živé, a nie mŕtve duše
ako živé kamene, podľa
vyjadrenia sv. apoštola
Petra (1 Pt 2, 5), do svojej
duchovnej a spasiteľskej
budovy Božieho kráľovstva tu na Zemi.
Žiada sa ešte pripomenúť, že pre dušpastiera nie je možné kontaktovať sa s každým veriacim,
no zaiste môže k tomu
využívať každú príležitosť: stretnutie, návštevu, rozhovor. Doba uzavretosti medzi stenami vo
farskej budove už dávno pominula. Dušpastier musí žiť a rásť spolu so svojou cirkevnou
obcou a s jej jednotlivými členmi – veriacimi: rozdeľovať zármutok i radosť, starosti
i nezhody, blahobyt i utrpenie, radovať sa
s radujúcimi, plakať s plačúcimi (Rim 12, 15),
ako vhodne poznamenáva apoštol Pavel.
Musí čo najlepšie u každého z nich jednotlivo poznať jeho záujmy i snaženia, prednosti
i cnosti, ale aj slabosti, nedokonalosti i hriechy. Takisto sa môže stať ich dobrým radcom, pomocníkom, priateľom i učiteľom. Je
preto celkom prirodzené, že pre plné bližšie
vzájomné poznanie sa a dosiahnutie toho
všetkého sú nevyhnutné mnohé roky poctivej a usilovnej práce a služby v Cirkvi so
snahou milovať veriacich a obetovať sa pre
nich na tejto ceste ich spásy.
Prot. Peter Kormaník
(pokračovanie)
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
„ Blah mni Zakon ust Tvojich, pače tysjašč zlata i srebra“ (Žalm - Psalom 118, 72)
Pre bohabojnú ženu je skutočne najväčším potešením naplniť Boží Zákon, byť
dobrou matkou je pre ňu to najhlavnejšie,
silnejšie ako túžba po „zlate a striebre“, čiže
po výhodách tohto pominuteľného a dočasného pozemského života.
Prečo teda mnohé
ženy nechcú ďalšie deti?
Prečo im stačia jedno,
dve, maximálne tri? Nehovoríme iba o neveriacich,
ale žiaľ, aj o nemalom počte kresťanských žien, aj
o tých, ktoré sa silno hlásia
k pravoslávnej viere. Je to
smutný fakt, že sa vytráca
pravá viera i nádej v Boha
a chladne láska v našich rodinách. Z úst
týchto žien počujeme: „Gynekológ mi neodporúčal otehotnieť, gynekológ mi to vyslovene zakázal“ alebo: „Už som stará, nech majú
mladšie“ alebo: „Nemáme na to (peniaze), je
to veľká záťaž, deti treba vychovávať zodpovedne“. Podobných dôvodov je veľa.
Ženy hovoria: „Potrat je hriech, ale antikoncepcia nie, to je zodpovednosť“. Zodpovednosť pred kým? Pred rodičmi? Aby
dievča neotehotnelo? - Mladá deva žije
v hriechu a k nemu pridáva ďalší. Pred štátom? - Chvála Bohu, nežijeme v Číne, kde je
prísny zákaz mať viac detí, náš štát naopak
podporuje pôrodnosť. Zodpovednosť pred
gynekológom a svojím vlastným zdravím?
Veď koľko gynekológov sa už mýlilo vo svojich prognózach!
11/2010
Najväčšiu zodpovednosť je potrebné
mať pred Hospodom Bohom, lebo Jemu sa
budeme v konečnom dôsledku zodpovedať.
Isus Christos za nás trpel na Kríži, bol poslušný Otcovi až „smerti krestnyja“. Dal nám
príklad svätosti a poslušnosti voči Božej vôli.
Hriech je porušenie Božej vôle. Boh už Adamovi a Eve dal prikázanie lásky a konkrétne
o manželstve sa vyjadril:
„Množte sa a naplňte
Zem!“ Ten, Ktorý povedal
„milujte sa“, povedal aj
„množte sa“. Pri obrade
prijatia svätej tajiny manželstva sa cirkev modlí,
aby sa manželia rozmnožili ako Jakub a Ráchel. Na
iných miestach Starého
zákona čítame požehnanie “aby nebolo v tebe
neplodnej, ani mŕtvorodov“. Mať viac a veľa detí sa v starozákonnej i novozákonnej
Cirkvi považovalo vždy sa požehnané, dobré
a správne. Treba zdôrazniť, že pravoslávny
kresťan nemôže súhlasiť so žiadnou formou
antikoncepcie. Nejde totiž len o samotnú
technickú realizáciu, ale aj o myšlienku,
úmysel nechcieť mať ďalšie dieťa, ktoré by
možno Boh požehnal.
Dovoľujem si vyjadriť svoj vlastný názor,
že ani odmietanie telesného spolužitia so
strany ženy alebo muža, ktoré sa využívalo
v minulosti aj dnes v niektorých rodinách,
nie je v duchu Christovho učenia. Manželia
sa stávajú jedným telom a Christos toto tajomstvo nazýva veľkým. Svätý apoštol Pavol
učí, že manželia po vzájomnej dohode, kvôli
modlitbe, sa majú načas zdržiavať obcova-
Napísali ste nám
Život je Boží dar,
antikoncepcia diablov výmysel
11
5 E
nia, ale majú sa znovu zísť, aby ich satan
nepokúšal.
Rímskokatolícka cirkev povoľuje tzv.
„prirodzenú antikoncepciu“ využívajúc neplodné dni ženského cyklu - metóda sa nazýva Billingsova. Pravoslávna cirkev poznajúc hĺbku duchovnosti svätých otcov, ktorí
sa celkom oddali Božej vôli, nemôže súhlasiť
ani s touto „vyšpekulovanou“ antikoncepciou. Antikoncepcia znamená: proti počatiu
života. Ak sme proti životu, tak sme proti
láske, ak sme proti
láske, potom sme aj
proti Bohu. Aj v manželstve má byť láska
svätá a manželské
lôžko nepoškvrnené.
To môžeme poškvrniť nielen zvráteným
neprirodzeným obcovaním, ale aj obcovaním, v ktorom vylučujeme a nechceme
počatie. Potom sa veľká tajina stráca a mení
na „lože skvernoje“, čo je určitým spôsobom
podobné smilstvu.
Boh dal vydatej žene spasiteľný liek,
má hľadať spásu a pokánie rodením detí
a ich láskyplnou výchovou. Je veľká chyba
spoločnosti, aj dnešných moderných kresťanských rodín, že dievčatá vychovávajú
v ilúzii svetskej kariéry a vysokého uplatnenia v spoločnosti, a takmer vôbec nevychovávajú k svätému manželstvu a obetavému
materstvu. Aj mnohé naše pravoslávne
dievčatá, možne aj tie, ktoré by chceli byť
matuškou a mali by byť vzorom, vidia svoju
realizáciu vo vysokých a náročných povolaniach vysokoškolských učiteľov a vedeckých pracovníkov, právnikov a lekárov. Samozrejme, že žena, ktorá investuje tak veľa
času a materiálnych prostriedkov do svojho
vzdelania, sa len ťažko uspokojí s poslaním
matky, obklopenej piatimi - šiestimi deťmi.
12
B
Zo skúsenosti viem, že najväčšie úspechy
v takých povolaniach majú ambiciózne slobodné ženy. Vydaté s deťmi musia často
vynechávať, maródovať a nemajú silu naplno sa venovať týmto povolaniam. Ak chcú
držať krok v kariére, „neplánujú“ tak skoro
ďalšie dieťa a na materskú pôjde aj otecko.
Taký je fakt, začíname žiť akoby naopak.
Je to trúfalosť manželov, keď si myslia,
že „plánujú dieťa“. Plánovať sa môže chov
a množenie zvierat, ale ako možno plánovať
lásku? Počatie dieťaťa
je Boží dar, zrodený
podľa Božieho Zákona
a jedno, či je to prirodzenou cestou alebo
asistovanou reprodukciou, v zákonnom
manželstve alebo zo
smilstva alebo dokonca zo znásilnenia.
Vždy je to nevinný človek, dieťatko, ktorému
Boh dal nesmrteľnú dušu. Jeho odmietnutie
je prejavom nelásky, egoizmu, neobetavosti,
hľadaním len vlastného prospechu a potešenia. Jeho odstránenie z útroby matky je
vražda. Vedeli to ľudia už v dávnych dobách,
preto slávny a bohabojný lekár Hippokrates
to zahrnul do lekárskej prísahy: „... Takisto
nijakej žene neposkytnem prostriedok na
vyhnanie plodu...“ Hľa, nehovorí len o chirurgickej operácii - interrupcii, ale aj o všetkých
prostriedkoch proti počatiu, a ktoré môžu
vyhnať plod z útroby matky! Jeho etika bola
na neskutočne vysokej úrovni!
Hormonálna antikoncepcia je strašná
vec, ktorá vo vedomí ženy vytvorí dojem, že
nerobí potrat, no v skutočnosti tomu tak nie
je. Ľudský organizmus je dynamický a nevyspytateľný. Hormóny v čase, kedy by žena
mala byť najviac oplodniteľná, vytvoria stav
falošnej gravidity a vajíčko sa z vaječníka
väčšinou neuvoľní, no záruka nie je stoperOdkaz
sv. Cyrila
a Metoda
centná. Ak by sa vajíčko uvoľnili a oplodnilo
by sa, plod sa v maternici neudrží, pretože
ďalšia dávka estrogénov vyvolá kvalitnú
a pravidelnú menštruáciu (preto sa tie isté
lieky používajú na úpravu nepravidelnej
menštruácie). Estrogény ďalej môžu v psychike ženy spôsobiť to, že má zvýšenú chuť na
obcovanie v tom najmenej vhodnom čase počas menštruácie, kedy je to z duchovného
i lekárskeho hľadiska prísne zakázané!
Mechanická antikoncepcia - teliesko
DANA je vypudzovač oplodnených vajíčok z tela maternice, čím spôsobuje veľké
množstvo utajených potratov, ktoré sa
prejavia napríklad silnejšou menštruáciou.
Ženy, ktoré ju používali alebo používajú, by
sa mali kajať a ľutovať stratu mnohých detí
v mikroabortoch. A pritom názor gynekológov bol voľakedy na DAN-u pozitívny, veď je
to „dobrá a neškodná“ antikoncepcia. Zistilo sa, že nie je ani dobrá ani neškodná. To sa
vie dnes aj o hormonálnej antikoncepcii, ale
mnohí tomu nechcú uveriť.
Billingsova metóda požehnaná rímskym
pápežom je celkom proti prírode a láske.
Manželia telesne nežijú spolu vtedy, keď
podľa prírody má manželka najväčšiu túžbu,
ale podľa plánu a tabuliek, čo môže nakoniec viesť k neurózam, strate libida a manželským nezhodám.
Často poukazujeme na nezodpovednosť
rómskych a slabších sociálnych rodín, že
majú napriek svojmu nepriaznivému položeniu veľa detí. Je smutné, že namiesto toho,
aby sme ich naučili dôstojne žiť a pomohli
im vzdelávaním, existujú programy, ako ich
naučiť regulovať pôrodnosť. Je vidieť, že aj
keď niektoré z takých detí skončia v detských domovoch a v náhradných rodinách,
stálo za to, že sa narodili a dostali šancu žiť.
Vždy sa nájde niekto, kto sa o zanedbané
dieťa postará, a oni budú nakoniec vďačné
aj svojej asociálnej matke, že ich nezabila.
11/2010
Záverom by som povedal, že Pravoslávna cirkev nikdy nenabádala ani nehovorila
o antikoncepcii. Manželom radí žiť čistý,
svätý život v láske a v zhode s Božou vôľou,
pričom počet detí dáva celkom do Božích
rúk, s vedomím, že milostivý Boh nedá človeku záťaž nad jeho sily. Manželia sa majú
zdržiavať telesného spolužitia počas mesačného očisťovania ženy, popôrodného očisťovania – šestonedelia (40 dní po pôrode),
pred prijatím svätej Eucharistie a v pôstne
dni. Počas tehotenstva a dlhých pôstov treba všetko riešiť vzájomnou dohodou, ako
vraví svätý apoštol Pavol, aby nás satan
nepokúšal, treba sa znovu zísť. Všetko nech
sa deje v duchu lásky k Bohu a blížnym. Nerodenie detí manželmi, ktorí ich môžu mať
je hriech proti Bohu i blížnym i proti samým
sebe. Veď je známe, že žena sa každým tehotenstvom obnovuje, akoby si predlžovala
mladosť, väčšinou sa také ženy skutočne
dožívajú vysokého veku. Tiež je známa inštinktívna túžba žien pred prechodom ešte
raz otehotnieť, aby oddialili definitívne vyhasnutie plodnosti a s ňou aj aktívnej ženskosti. Tým, ktoré sa predtým dlho desať
- dvadsať rokov bránili počatiu, Boh dieťa
málokedy požehná, tu je aj dôkaz, že „plánovanie“ detí je len ilúzia vlastnej schopnosti a ignorácia Božej moci a prozreteľnosti.
Mnohé viacdetné ženy, ktoré ľúbia deti, sú
obdarené Bohom aj medzi 40. - 50. rokom
života ďalším dieťatkom, ktoré je pre nich
útechou v počínajúcej jeseni života a radosťou pre celú mnohopočetnú rodinu.
Nech nám Hospoď Boh dá silu prijať
Jeho svätú vôľu, Jeho sväté deti, čo privedie nielen k ozdraveniu pravoslávnych rodín, ale aj k prirodzenému zväčšeniu počtu
pravoslávnych na Slovensku a duchovnému
obohateniu celej spoločnosti.
jerej Mgr. MUDr. Jakub Jacečko
13
5 E
Nebo šé st v en ik
-I l ija
v el ikoimen i t yj
Ak máme hovoriť o prorockej službe svätého proroka Eliáša, potrebujeme sa
vrátiť do čias Šalamúnovej
ríše. Po smrti Šalamúna sa
ríša rozdelila medzi dvoch
synov Roboáma (Mt 1, 7) a
Járobeáma. Z Roboámovho
rodu pochádzajú dve pokolenia: Júdovo a Benjamínovo.
Svätý prorok Eliáš pochádza
z Benjamínovho rodu – Judea.
Po smrti Járobeáma nastúpil
na trón Omrí, ktorý sa usiluje
o mierové dohody so susediacimi krajinami. S Feničanmi
uzavrel dohodu s tým, že sa
jeho syn oženil s fenicko-týrskou princeznou Ízebel (1Kr
16,31). Princezná priviezla
do Samárie štyristopäťdesiat
pohanských kňazov, ktorí ako
všetci kanaánci uctievali boha
Baala a ktorého považovali za
boha dažďa a úrody. Bola si vedomá toho,
že zavedenie kultu boha Baala sa nezaobíde
bez odstránenia prorokov, ktorí viedli národ
k uctievaniu pravého a jediného Boha izraelského. Nechala preto pozabíjať všetkých
prorokov, ale s Božou prozreteľnosťou ostal
jediný prorok Eliáš. Hospodin Boh ho ušetril
smrti, aby ukázal Svoju vôľu.
900 rokov pred Christom slúži prorok
Eliáš pravému Bohu celým svojím životom,
o čom svedčí svojím menom, ktoré znamená
„Pán je mojím Bohom“. Svätá Cirkev mu dáva
takého pomenovania: „Vo plóti ánhel, prorókov osnovánie, vtorýj predtéča prišestvija
Christova, Ilíja slávnyj“ (tropár svätému). Tie14
B
to pomenovania sú adekvátne jeho činom,
pretože svojimi modlitbami vyprosil od Boha
sucho „... lebo v krajine nebolo dažďa“ (1Kr
17, 7), aby tým dokázal, že nie pohanský boh
Baal je bohom úrody, ale že je ním Boh izraelský, lebo „vsich naučíl jesí jasno vopíti: voístinnu jedín jesť Boh, jehóže Ilijá propovida“
(stichira na litiji). Hospodin Boh ho vypočul
a prikázal mu, aby sa uchýlil k potoku Kerít
(Chorafu), kde ho kŕmia krkavce. Keď v potoku vyschla voda, posiela ho k pohanskej
vdove do Sarepty Sidónskej, kde vzkriesil jej
jediného syna (1Kr 17, 21-22). Po troch rokoch
a šiestich mesiacoch mu Hospodin dáva ďalší
príkaz: „Choď, ukáž sa Achábovi a ja dám na
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
zem dážď“ (1Kr 18, 1). Prorok všetko vypočul
a príkazy vyplnil, ale kráľovi Achábovi najprv
navrhuje, aby zhromaždil svojich kňazov
na hore Karmel, kde mali svoju svätyňu
a prinášali obety, aby pripravili dve obety.
K jednej sa budú modliť oni a k druhej on, aby
všetci videli, ktorá obeta sa zapáli a ktorú Boh
prijme. Po modlitbách pohanských kňazov
a neschádzaní ohňa na pripravenú obetu sa
začína modlitba k Boha proroka Eliáša nad
obetou ešte trikrát poliatou vodou: „Vyslyš
ma Hospodine ... nech sa tento ľud dozvie, že
Ty si Hospodin Boh, a že si obrátil ich srdcia
naspäť“ (1Kr 18,37). Boh poslal oheň a strávil
obetu. Keď to videl všetok národ, padol na
tvár a hovoril: „Hospodin je Bohom, Hospodin je Bohom“ (1Kr 18,39). Národ pochopil,
že Boh izraelský je Bohom dažďa i úrody a na
príkaz proroka Eliáša dáva pozabíjať všetkých
Ízebeliných kňazov. Ízebelina zloba neskončila, ale prenasleduje svätého proroka Eliáša
ďalej, ale „Ilija prorok predivnyj ... i caricu,
jáko nemilostívnu i zlatoľubívu sudu Božiju
predade“ (stichira na stichovne). Ízebel dala
zabiť ukameňovaním nevinného Nabota,
ktorý jej nechcel predať svoju vinicu, lebo
bola jeho dedičstvom a podľa náboženskej
tradície sa nemala predávať. Po napomenutí
kráľa Achába prorokom Eliášom, že stratí
kráľovstvo i synov a krv jeho ženy Ízebel
budú lízať psy, a po ukameňovaní Nabota
je nútený utekať pred ich hnevom. Unavený
rezignuje a líha si s presvedčením, že ho
chytia a dobijú na smrť. Hospodin Boh mu
však posiela anjela s jedlom a posilnený
putuje štyridsať dní a nocí na vrch Chóreb
na Sinaj, kde kedysi pred ním Mojžiš hovoril
s Bohom. Boh k nemu prehovoril: Ešte je
sedemtisíc ľudí v izraelskom národe, ktorí
sa neklaňajú pohanským modlám, potešuje
ho tým a dostáva poslednú úlohu, aby pomazal svojho následníka Elízea. Po splnení
tohto príkazu odchádza spred tváre proroka
11/2010
Elízea vzatím do neba na plamennom voze
so štyrmi ohnivými koňmi.
Ako proroka Daniela v jame s levmi zachránil Boh pred smrťou, tak aj svätý Eliáš je
vyvedený z krvi žiadanej Ízebelinou rukou,
pretože Boh svojich ochraňuje. Prorok Eliáš
slúži bohu za chlieb i vodu a nás týmto priam
zahanbuje, pretože my dostávame od Boha
nesmierne viac, a nie sme mu takí verní,
ako je on. Pritom dostávame odpoveď aj na
slová prokimenu: „Tý jesí jeréj vo vík, po čínu
Melchisedékovu“ (Ž 110,4). Židovské kňazstvo siaha k Áronovi, Mojžišovmu bratovi,
a židovskí kňazi vždy pochádzali z Júdovho
rodu, preto podľa nich Isus Christos nemohol
byť kňazom. My však vieme, že je kňazom
nie podľa ľudského, ale Božieho pôvodu.
Abrahám dal Melchisedekovi ako svojmu
nadriadenému desatinu majetku, ktorá mu
bola vrátená pri bitke so štyrmi kráľmi na
znak vďaky. Kráľ Melchisedek ako kňaz Najvyššieho požehnáva Abrahámovi obetujúci
chlieb a víno. Je to jediná obeta chleba a vína
v Starom zákone aj predobraz nekrvavej
obety, ktorú potom vykonal v Eucharistii Isus
Christos, Ktorého krv nahradila všetky obete
(Žid 7, 1-28).
Svätý prorok Eliáš neusnul, ale príde na
zem, lebo je prorok Starého i Nového zákona. Bude brániť kresťanov i bojovať proti
antichristovi, ale to už budú ťažké a posledné
časy. Zjaví sa Eliáš a Enoch a budú si ešte raz
plniť poslanie služobníkov Božích, za ktoré
položia svoje životy (Zj 11, 3-7).
Svätý prorok Eliáš, ty si horlivcom za
pravdu Božiu, neúprosným usvedčovateľom
hriechu aj za cenu nebezpečenstva smrti,
tebe „... chváľašče rcém: zastupí nás múdre,
v déň súdnyj“. „ ...Blahoutróbne Hóspodi, podážď ľúdem tvojim, moľbámi proróka tvojého
Ilijí, ostavlénije hrichóv i véliju milosť“.
jerej Nikolaj LAKATA
15
5 E
Vznik pravoslávneho hnutia
na Slovensku v 20. storočí
vo Vyšnom Orlíku, okr. Svidník (1)
Pravoslávie alebo „stará viera“, ako ho
národ nazýval, bolo v živote slovenského
národa hlboko zakorenené. Škody na tejto
viere sa začali páchať vyhnaním žiakov
sv. Cyrila a Metoda z Veľkej Moravy, pádom
Veľkomoravskej ríše a všetkými vojnami,
ktoré sa udiali na Slovensku, ktoré rozbíjali
dediny, chrámy a monastiere. Veľké škody
napáchala aj latinizácia, reformácia, rekatolicizácia, maďarizácia a unionizácia Pravoslávnej cirkvi, Málo tu bolo takých ľudí ako
kráľ Matej Korvín, knieža Teodor Koriatovič,
kráľ Vladislav II., ktorí sa zastávali pravoslávnych veriacich, duchovných, monastierov
a Pravoslávnej cirkvi. Dejiny a dokumenty
v archívoch svedčia o tom, že pravoslávnych
veriacich prenasledovali, bili a mučili; ich
postavenie bolo neznesiteľné a nenormálne.
Za tejto nenormálnej situácie sa podarilo
začleniť do únie v Užhorode šesťdesiatich
troch pravoslávnych duchovných, ktorí si dali
tri podmienky:
,,1. Všetky obrady Gréckokatolíckej cirkvi
majú byť zachované v celosti.
2. Biskupi budú volení gréckokatolíckym
kňazstvom a potvrdzovaní pápežom.
3. Uniati budú účastníkmi všetkých privilégií katolíckeho kňazstva.
Únia bola dojednaná len slovami, zápisnica o tom nebola písaná a za zmluvu sa nikto
nezaručil.“ (1)
Posledným pravoslávnym biskupom tu
bol Dositej, ktorého prenasledovali a spôsobovali mu príkoria, v dôsledku ktorých na
sklonku života oslepol; zomrel v roku 1734
v Uhoľskom monastieri. Potom sa začalo
odkryté zavádzanie únie. Národ niekoľkokrát
povstal proti „novej“ viere, ale povstanie
16
B
potlačili ozbrojené vojská. Keď už sa zdalo, že
pravoslávie je zničené, vždy sa našli duchovní,
ktorí začali oživovať pravoslávnu vieru. Boli
tu duchovní ako Ján Rakovský, Alexander
Duchnovič, Alexander Pavlovič a ďalší, ktorí
boli za svoje presvedčenie celý život prenasledovaní. V čase hospodárskej krízy odchádzali ľudia do Ameriky za prácou; tam bola
sloboda, nie ako v Uhorsku, a tam vstupovali
do Pravoslávnej cirkvi. Katolícki biskupi a veriaci žijúci v Amerike pravoslávnych veriacich
neuznávali a nepovažovali za katolíckych,
respektíve za uniatskych duchovných a veriacich. K stretávaniu sa našich veriaci v Amerike
s veriacimi Ruskej pravoslávnej cirkvi donútili
americkí katolícki duchovní a biskupi, lebo
ich neuznávali za duchovných kvôli tomu, že
boli ženatí. Preto sa obrátili na amerických
pravoslávnych biskupov Ruskej pravoslávnej
cirkvi, ktorí prijali duchovných i veriacich,
ktorí si zakladali svoje farnosti. Toto hnutie
sa prenieslo aj na Slovensko a Zakarpatsko.
V roku 1903 sa do Pravoslávnej cirkvi vrátili
obce Iza, Veľké Lúčky blízko Mukačeva a Becherov pri Bardejove. Obec Becherov, okr.
Bardejov sa stala kolískou pravoslávneho
hnutia na Slovensku. V tom čase sa to u nás
považovalo za politický priestupok, videli
v tom tendenciu zjednotenia sa s Ruskom.
Proti veriacim boli organizované rôzne súdne
procesy v Prešove v roku 1901, Marmaroš Sigote v roku 1904 a 1913, v Košiciach v roku
1926. Prenasledovanie bolo kruté, žandári sa
neštítili prenasledovať ani dievčatá a deti.
Nútili ich sviatkovať podľa nového kalendára
- gregoriánskeho. Všetko sa to neskončilo ani
vznikom ČSR v roku 1918, aj keď sa Pravoslávna cirkev stala slobodnou. Mnohí úradOdkaz
sv. Cyrila
a Metoda
11/2010
služobníkmi. Četníci sú nútení vystupovať
proti ľudu z nariadenia okresných náčelníkov.
Napríklad tu je jeden najnovší prípad, ktorý
mala obec Vyšný Orlík 29. apríla 1924. Všetci
obyvatelia tejto obce až na štyroch pripojili
sa k pravoslávnym. Uniatsky kňaz Ivan Halko
však spolu s obecným notárom z dôvodu, že
chrám je gréckokatolíkov, požiadal četníkov,
aby ľud do chrámu nepustili. Četníci prišli
a stojac vo dverách chrámu, upozornili ľud,
že vstúpiť do chrámu nesmú. Bol to tretí deň
veľkonočný a preto sa zišlo veľa ľudí. Toto
prehlásenie ľud zarmútilo, lebo chrám si
postavili sami a pre seba, vzali pravoslávneho
kňaza na ruky a vniesli do chrámu. S pravoslávnym kňazom súčasne vykonal bohoslužbu
Ivan Stavrovský, obyvateľ obce Vyšný Orlík.
Medzi bohoslužbou dostavila sa ďalšia posila
četníkov a strážili chrám. Zo zvonici alebo
z veže chrámu spadol kameň a zranil ženu,
ktorá stála pri chráme. Druhý deň 30. apríla
ráno prišli do domu Ivana Stavrovského, kurátora Pravoslávnej cirkvi, četníci a odviedli
ho v okovách do Prešova, kde ho dali uväzniť.
Obvinili ho, že kameň hodil on, hoci to bolo
vylúčené, lebo v tú dobu konal bohoslužbu
s pravoslávnym kňazom. V nedeľu 4. mája
už o piatej hodine ráno objavilo sa v obci 18
četníkov, ktorí z príkazu okresného náčelníka
pod komandom četníkov kapitána až do
siedmej večer hliadkovali v celej obce.
Pýtam sa Vás, pán ministerský predseda
Republiky československej, čo zamýšľa vláda
týmito demonštráciami a terorom na svoj
republike oddaný ruský ľud na Slovensku?
Azda nie práve tak si počínalo maďarské
úradníctvo?“
Ďalej v liste píše: „To poburuje bezmocný
ľud, lebo všetky úrady sú proti nemu. Sebavedomejších ľudí zatvárajú, aby masu takto
sterorizovali.
Preto ja, ako jediný zástupca ruského
ľudu na Slovensku v Národnom zhromaždení,
Z našej histórie
níci a funkcionári obmedzovali Pravoslávnu
cirkev, duchovných a veriacich, nemohli sa
zmieriť s tým, že je tu „stará viera“, pravoslávie. Zavádzali a dezorientovali veriacich
aj tým, že až do roku 1968 používali slovo
pravoslávny, ba vo svojich časopisoch písali,
že oni sú ozajstní a pravdiví pravoslávni a že
„tamtí pravoslávni“, tí druhí, sú schizmatici.
Pravoslávie sa obnovilo nielen v Becherove, ale aj v ďalších dedinách - Ladomirovej, Vagrinci, Krajnom, Černom, Medvedži,
Korejovciach, okr. Svidník, Hrabskom, okr.
Bardejov, Rebríne, okr. Michalovce, Čeľovciach, okr. Trebišov a inde. K prestupu na
pravoslávie došlo aj vo Vyšnom Orlíku, okr.
Svidník 15. marca 1924 a to v takej miere, že v
celej obci ostalo v Gréckokatolíckej cirkvi len
desať rodín. Pokiaľ si postavili kaplnku, slúžili
bohoslužby v gazdovskom dome dobrého veriaceho Lukáča. (Vitalij A. Makovicij sbornik.
Vyšnij Svidnik : 1926, s. 26) Bartolomej Krpelec, školský inšpektor v Bardejove, hodnotí
túto skutočnosť vo svojej knihe. V prvom
rade, z tejto dediny boli mnohí v Amerike a tí
pobádali svojich krajanov, aby prestúpili na
pravoslávie. Poslali im aj potrebné financie,
z ktorých si postavili drevený chrám a čitáreň. (Nemyslite si, že to boli milióny, poslali
im 600 dolárov, pozn. autora článku.) Ďalšiu
príčinu vidí v nesprávnom počínaní gréckokatolíckeho farára ohľadne platenia rokoviny.
V mnohom by bola pomohla zmena farára, čo
však biskupský úrad neurobil (s.179).
Správy ministerskému predsedovi vlády
Československej republiky podával Jurko P.
Lažo, člen senátu N. S. „Najhoršie je vo veciach cirkevných. Ľud má už dosť uniatstva,
ktorého cenu dobre poznal za maďarských
časov a preto vracia sa hromadne k viere
svojich dedov. Aj keď v našej republike je
sloboda náboženstva zaručená, fakticky však
to neexistuje. Ľud je terorizovaný okresnými
úradmi a provokovaný bývalými maďarskými
17
5 E
považujem za svoju povinnosť toto Vám, pán
ministerský predseda oznámiť a prosiť Vás,
aby ste ráčil urobiť koniec týmto počínaniam
úradov nad naším ľudom... a preto žiadam,
aby vláda s tou samou láskou prišla na pomoc
ruskému ľudu na Slovensku... a učinila koniec
tomuto počínaniu, aký sa mu dostáva zo strany
štátnych úradov za vieru svojich predkov.“(2)
V demokratickom štáte je nemysliteľné,
aby sa robili prekážky prestupu veriacich do
Pravoslávnej cirkvi. Robilo sa to však, a to
rôznym spôsobom. Dejiny cirkevnej únie
v Uhorsku dokazujú, že pravoslávni veriaci
sa nikdy nezriekali pravoslávnej viery a neuznávali žiadnu úniu s Rímom. Veľká Morava
prijala kresťanstvo od carihradských misionárov a oni ostali vždy verní pravoslávnej
viere, boli vždy proti latinizačným snahám
niektorých kráľov v Uhorsku a zúfalo zápasili
proti zavedeniu cirkevnej únie. Všetci moderní pravoslávni aj latinskí historici sa zhodujú
v tom, že národ v Uhorsku nikdy neprijímal
cirkevnú úniu a všemožne jej odporoval a bol
proti všetkým pokusom o jej zavedenie.
Po dlhom prenasledovaní a utláčaní zo
strany latiníkov niekoľko (63) pravoslávnych
kňazov údajne prijalo úniu v Užhorode v roku
1646. Predchádzajúce pokusy stroskotali.
Jedine útlak latinskej vlády a šľachty a nádeje
na hmotné a spoločenské výhody donútili
časť kňazov pristúpiť na sľuby Ríma, ale nikdy
nie cez presvedčenie o dogmatických prednostiach latinského učenia o kresťanstve.
Dokazuje to aj letopis maďarského historika
jezuitu Kaču, ktorý píše: Niektorí naši kňazi,
aby sa zachránili pred prenasledovaním
katolíkov a získali pre seba rovnaké práva
s latinským kňazstvom, rozhodli sa zanechať
vieru svojich predkov.(3)
Zachovalo sa málo archívneho materiálu, ale sme vďační za to, čo sa napísalo
a zachovalo, či už je to napísané negatívne
alebo pozitívne. Dnes v týchto materiáloch
18
B
môžeme čítať aj medzi riadkami. Okresný
súd vo Vyšnom Svidníku v roku 1926 vyzval
notára vo Vyšnom Orlíku, aby podal správu
o pravoslávnom hnutí v tejto dedine. Podal
súdu nasledujú správu.
Notár píše: „Vznik pravoslávneho hnutia
Pravoslávne hnutie – aj keď len dočasne – len
výlučne v tých obciach malo výsledok, kde veriaci gr. kat. náboženstva už pred vojnou boli
v Spojených štátoch severnej Ameriky, v takých mestách, kde cárska vláda z politických
pohnútok a cieľom rozširovala popri ruskosti
aj pravoslávie. Sami ľudia tvrdia, že už pred
vojnou boli v Amerike v meste Passaic, New
Jersey, kde mali svojho pravoslávneho farára
a svoj pravoslávny chrám a síce preto, lebo
pravoslávny farár buď nežiadal od nich nič,
- platený bol z Ruska, - a pravoslávny chrám
bol tiež nie na ich trovy postavený.
Teda aj v Amerike už pred vojnou len
z materiálnych pohnútok, a nie z náboženského presvedčenia a citu prijali náboženstvo
pravoslávne.
Ľudia z Vyšného Orlíka nielenže už pred
vojnou boli následkom silnej ruskej agitácie
pravoslávni, ale niektorí z nich boli aj funkcionári (kurátori) Ruskej pravoslávnej cirkvi,
ale len z pohnútok čisto materiálnych a nie
duševných.
Prot. ThDr. Štefan Horkaj
(Pokračovanie)
Literatúra:
1. Kontratovič, I. Gréckokatolícky cirkevný dejepis
pre nižšie triedy stredných škôl. Užhorod, 1936, s. 59.
2. Marek, P. Pravoslavní v Československu v letech
1918-1942. Brno, 2004, s. 324-327. Memorandum
pravoslaného obyvatelstva autonomní Karpatské
Rusi panu prezidentu Československé republiky T. G.
Masarykovi v Praze (rok 1920).
3. Lažo, P. Jurko. List pánu ministerskému predsedovi vlády Republiky československej v Prahe. In Marek,
P. Pravoslavní v Československu v letech 1918-1942.
Brno, 2004, s. 321-323.
4.Horkaj, Š. – Pružinský, Š. Pravoslávna
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
11/2010
kadidla - jeden farár mi povedal, že by to mohlo
niektorým jeho veriacim prekážať.“
Chcú vlastný kostol
Riešením pre pravoslávnych veriacich by
mohol byť nevyužitý domček na chrenovskom
cintoríne, ktorý patrí mestu.
„Keby nám ho prenajali na 10-20 rokov,
investovali by sme do jeho opravy. V budúcnosti
plánujeme postaviť v Nitre pravoslávny kostol,“
povedal nám farár Nováček.
Na radnici nám povedali, že sa cirkev musí
prihlásiť do verejnej súťaže, ktorú na dom v blízkom čase vyhlásia Mestské služby. Proti nápadu,
aby bol na cintoríne pravoslávny chrám, mesto
nemá výhrady.
„Momentálne neviem o iných mestských
priestoroch, vhodných na takýto účel. Ak bude
treba, pri ich hľadaní budeme nápomocní,“ sľúbil
viceprimátor Štefan Štefek.
Vianoce oslávi v januári. Bohoslužby majú
pravoslávni v Nitre (na Cabajskej 30) trikrát do
týždňa. Zatiaľ sa na nich schádza približne tridsať
veriacich. Sú z celého okresu, ale aj z Topoľčian,
Piešťan či Prievidze. Predtým cestovali do Komárna a Bratislavy, jedna rodina dokonca až do
kláštora pri slovensko-českých hraniciach.
„Najviac veriacich je slovenskej národnosti,
niektorí sú maďarskej a rusínskej národnosti, na
omše chodia aj Rusi. Mnohí ešte nevedia, že je tu
pravoslávny farár,“ poznamenal Lukáš Nováček.
Dodal, že podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001
žilo len v Nitre okolo 120 až 150 pravoslávnych
veriacich.
Omše sú väčšinou v staroslovienčine. Pred
svätým prijímaním musia veriaci držať od polnoci
pôst. „Preto je v Pravoslávnej cirkvi taká prax,
že máme omšu prevažne dopoludnia,“ vysvetlil
nám farár, ktorý prežije v Nitre svoje prvé Vianoce. Podľa Juliánskeho kalendára pripadnú na
6. januára.
Prečítali sme
Pravoslávni veriaci hľadajú priestory, kde
sa budú schádzať pri modlitbách. Pravoslávny
chrám možno vznikne v dome na chrenovskom
cintoríne.
Pravoslávna cirkev má po prvý raz v histórii
svoju farnosť v Nitre. Zasvätená je svätým Sedmopočetníkom - Cyrilovi, Metodovi a ich piatim
učeníkom.
Veriaci sa zatiaľ schádzajú na Čermáni,
v priestoroch súkromnej firmy, ktorá sa premenila na modlitebňu plnú ikon. Je to však len
dočasné riešenie, kým nájdu vhodné priestory
pre pravoslávny chrám.
Používajú veľa kadidla
„Pravoslávna cirkevná obec v Nitre vznikla
31. mája, prišiel ju otvoriť náš pán arcibiskup
z Prešova,“ povedal nám 27-ročný farár Lukáš
Nováček, ktorý predtým dva roky slúžil vo farnosti na východnom Slovensku.
„Toto je po prvýkrát v histórii Slovenska,
čo je v Nitre pravoslávny kňaz. Prišiel som na
základe túžby ľudí,“ dodal farár, ktorý sa do Nitry
prisťahoval spolu s manželkou. „Buď sa oženíme
pred vysviackou, alebo zostaneme v celibáte,“
vysvetlil nám.
Mladá rodinka, ktorá onedlho čaká prírastok,
býva v mestskom nájomnom byte v Krškanoch.
Pri hľadaní bohoslužobných priestorov však kňaz
toľko šťastia nemal: „Už tri mesiace sa takmer
denno-denne na niekoho obraciam, ale zatiaľ
bez úspechu.“
Zaujímal sa napríklad o nevyužitú kaplnku
na mestskom cintoríne, ktorá patrí Katolíckej
cirkvi. Dozvedel sa však, že s ňou majú iný zámer.
Uvažoval aj nad „podnájmom“ v niektorom
z nitrianskych kostolov.
„My pravoslávni však máme veľmi veľa
inštrumentov, ktoré používame pri bohoslužbe.
Neviem si predstaviť, že prídeme, všetko rozbalíme a potom zase zbalíme. A používame tiež veľa
Zdroj: http://nitra.sme.sk/c/5596709/pravoslavni-maju-v-nitre-farnostchram-chyba-modlia-sa-v-kancelarii.html#ixzz134dWznuv
Pravoslávni majú v Nitre farnosť, chrám chýba.
Modlia sa v kancelárii.
19
5 E
Nový kríž
Pri chráme je aj nový kríž. „Ten pôvodný bol
pri chráme od jeho vzniku. Mal 16 rokov a bol
v zlom stave. Dali sme urobiť nový. Je na ňom
zobrazený Isus Christos. Zvykom v Pravoslávnej
cirkvi je, že sa kríž pred chrámom stále bozká,
keď sa prichádza do chrámu na znak úcty,“
povedal M. Černý.
Rozpis chrámu financujú z vlastných zdrojov.
„Chrám nie je bez ikon dokončený. Chrámy sa
skrášľujú nie preto, aby sa v nich človek cítil
kultúrnejšie, ale preto, že je to Boží stánok a Boží
dom. Chrám je predsa kúskom neba na zemi,“
dodal Černý.
pondelok 4. 10. 2010 | Veronika Čorňáková
© 2010 Petit Press
Ruská pravoslávna cirkev spustila na YouTube vlastný kanál
MOSKVA. Ruská pravoslávna cirkev spustila
dnes svoj vlastný kanál na YouTube, aby pritiahla
mladých ľudí k viere.
Pravoslávnu cirkev podporujú ruskí lídri ako
hlavné náboženstvo krajiny. Skupiny na ochranu
ľudských práv to kritizujú ako podkopávanie
sekulárnej ústavy, zatiaľ čo značná moslimská
menšina sa sťažuje na diskrimináciu.
„Robíme to, aby sa Božie slovo, Božia múdrosť a Božie zákony priblížili životu moderných,
osobitne mladých ľudí,“ uviedol vo video prího-
20
B
vore na stránke patriarcha Kirill, hlava cirkvi.
Kanál bude pravidelne uverejňovať krátke
klipy s vystúpeniami Kirilla spolu s titulkami
v anglickom, nemeckom a japonskom jazyku,
uviedla tlačová agentúra Interfax.
Ruská pravoslávna cirkev zažíva po páde
komunizmu spred dvadsiatich rokov obnovu.
Webstránku, ktorá vznikla pred troma mesiacmi, navštívilo už 165000 užívateľov.
Zdroj: Reuters
pondelok 11. 10. 2010
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
http://korzar.sme.sk/c/5576486/pravoslavny-chram-svatejtrojice-vo-svidniku-zdobia.html
Pre východnú Cirkev sú typické ikony v chrámoch. V pravoslávnom chráme Svätej Trojice vo
Svidníku boli však steny od jeho vzniku prázdne.
Mení sa to až teraz.
SVIDNÍK. Pravoslávny chrám vo Svidníku
bol postavený v rokoch 1993 až 1994. Jeho
steny boli do minulého roka biele a neboli na
nich žiadne ikony. „Je to v podstate novostavba.
Momentálne robíme rozpis chrámu ikonopiscom
Adonisom Stergiom zo Srbska, ktorý je pôvodom
Grék,“ informoval správca Pravoslávnej cirkevnej
obce vo Svidníku Ján Sovič.
Chrám Svätej Trojice vo Svidníku zdobí nová
ikona i nad dverami pri vstupe do chrámu. „Je
to ikona s nápisom Svätá Trojica, Sláva Tebe. Je
na nej zobrazenie Boha v troch osobách: Boh Otec, Boh syn a Boh Duch svätý. Božie osoby sa
zobrazujú v Pravoslávnej cirkvi v podobe anjela,“
uviedol teológ Maroš Černý.
http://www.sme.sk/c/5589180/ruska-pravoslavna-cirkevspustila-na-youtube-vlastny-kanal.html
Pravoslávny chrám Svätej Trojice vo Svidníku zdobia
Cirkevnoslovansko-slovenský slovník (49. časť)
”, W, Ï* •, w, w¨t (ï)
w¨tstu´pka, -i ž opakovanie týždňov v cirkevných bohoslužbách podľa pravidiel typikonu
w¨tstu´pnikq, -a m človek, ktorý sa celkom zriekol viery v Isusa Christa ako Boha
a Spasiteľa, stal sa neveriacim alebo prijal
inú vieru, alebo neuznáva a neprijíma tajiny
Cirkvi, pridáva k učeniu Cirkvi novoty, alebo
zavádza obrady, ktoré sú v rozpore s duchom
kresťanskej zbožnosti
w¨tstu´pnyj, -aä, -oe zradný, vierolomný
w¨tsyláti, -láú, -láeši, -láútq ndk. odosielať; dk. w¨tosláti odoslať
w¨tshkáti, -káú, -káeši, -káútq ndk. odsekávať, odstraňovať; dk. w¨tsh´k´ nuti odseknúť,
odstrániť
w¨tshèénðe, -ñä s 1. odseknutie 2. židovská
obriezka v negatívnom zmysle
w¨tsú´d(a)u prísl. 1. stadiaľ, stadiaľto, z tohto
miesta 2. z tejto udalosti
w2ttámw prísl. odtiaľ, z tamtoho miesta
w¨tterzáti, -záú, -záeši, -záútq ndk.
1. odtrhávať 2. odvádzať od spoločenstva
s niekým 3. odnášať, unášať, brať 4. odťahovať, odhŕňať
w¨ttirátisä, -ráúsä, -ráešisä, -ráútsä ndk.
1. ničiť sa trením 2. zaostávať, oddeľovať sa
w¨ttogdá prísl. 1. odvtedy
w¨tto´l´ h prísl. 1. od tej doby, zo začiatku
w2ttorgátisä, -gáúsä, -gáešisä, -gáútsä
ndk. 1. odtrhovať sa, 1. odstupovať, zaostávať
3. oddeľovať sa
w2ttorgnovénðe, -ñä s odtrhnutie
w¨tträsátisä, -sáúsä, -sáešisä, -sáútsä dk.
i ndk. 1. odkláňať sa od niečoho, strániť sa, vyvarovať sa, vyhýbať sa 2. byť otriasaný, striasaný
11/2010
11/2010
w2tträsti,@ -su@, -séši, -su´tq dk. otriasť
w¨ttu´du, prísl. mč 1. odtiaľ, z tohto miesta,
z tejto strany 2. od toho času, odvtedy
w¨txáÒivati, -váú, -váeši, -váútq ndk.
1. končiť chôdzu 2. ohraničovať, odrezávať
w¨txápati, -plú, -pleši, -plútq dk. odhryznúť, odtrhnúť zubami
w¨txodíti, -Òdu@, -díši, -dätq ndk. 1. odchádzať, vzďaľovať sa 2. zomierať 3. opúšťať
miesto, stav; dk. w¨ t ‚ i ti odísť, zomrieť,
umrieť
w2txódnaä, -yä ž kánon čítaný kňazom pri
odchode duše človeka
w2tcvhtáti, -táú, -táeši, -táútq ndk.
odkvitať; dk. w¨tcvhsti@ odkvitnúť
•¨tceverxóvnyj, -aä, -oe hlavný medzi
otcami, patriaci k významným otcom
•¨tcenaèálnikq, -a m otec otcov, najstarší
v rode, zakladateľ rodu
•¨ t èaäváti(sä), -váú(sä), - váeši(sä),
-váútq(sä), ndk. zúfať
•¨tèeiménnyj, -aä, -oe nazývaný menom
otca
•¨tèeisxódnyj, -aä, -oe vychádzajúci od
Otca (Svätý Duch)
•¨tèelú´becq, -a m ten, kto si osobitne váži
a miluje otca
•¨tèelú´bnw prísl. podobne otcovi, ktorý
miluje svoje dieťa
•…tèðj, -ää, -ee patriaci otcovi
•…tè, -ä, -e / p. •…tèðj
w¨tèuÒdáemyj, -aä, -oe ten, kto sa stáva
cudzím, neverným, prestáva slúžiť, zrádza
w¨tèuÒdáti, -da´ú, -da´e´ ši, -da´ú
´ tq ndk.
odcudzovať
5 CCI 21
E
w¨tšédšðj, -ää, -ee 1. odídenec 2. zosnulý
w¨tšélnikq, -a m mních, ktorý nežije
v monastieri, ale osamote
w¨tšélstvðe, -ñä s 1. odchod, odlúčenie,
osamotenie 2. prebývanie na pustom, osamotenom mieste
w¨ t šélstvo, -a m / p. w ¨ t šél  stvðe
2. postavenie ľudí, ktorí dobrovoľne odišli do
samoty
w¨tq, ï predl. z, preč
w2tòepénecq, -nca m rozkolník
w¨tòeteváti, -váú, -váeši, -váútq ndk.
1. brať, odoberať, odnímať 2. robiť márnym,
prázdnym 3. dávať ďalej, odkladať 4. škodiť
w¨tòetevátisä, -váúsä, -váešisä, -váútsä
ndk. 1. trpieť škodu, chybu, nedostatok 2. zbavovať sa niečoho
w¨tòetítel, -a m ten, kto spôsobuje iným
škodu, stratu
w¨th
‚ z´ Òðj, -ää, -ee odchádzajúci
w¨t‚ä´telnica, -y ž tá, ktorá sa niečoho
zbavuje, ktorá niečo odníma, ničiteľka
w¨t‚ä´ti, •¨t‚ímu, •¨t‚ímeši, •¨t‚ímutq dk.
1. odňať, vziať 2. sňať, zotrieť, odseknúť,
vyhladiť 3. ukradnúť 4. zbaviť 5. prerušiť
6. odpustiť
w¨tä
‚ t´ isä, •¨tí‚ musä, •¨tí‚ mešisä, •¨tí‚ mutsä dk. 1. byť vzatý 2. prejsť
w¨tägáti, -gáú, -gáeši, -gáútq ndk. zaťažovať, nakladať bremeno, obťažovať
w¨tägèáti, -èáú, -èáeši, -èáútq ndk.
unavovať sa, zaťažovať sa, vyčerpávať sa,
obťažovať sa
w¨tägèénnyj, -aä, -oe trp. príč. min. od
w¨tägèáti zaťažený, naložený bremenom
U¨bóÒati, -Òáú, - Òáeši, - Òáútq ndk.
1. ponižovať, pokorovať, činiť úbohým 2. zmenšovať
BCCII
•¨fðomáæq, -a m (gréc.) 1. druh saranče útočiacej na hadov, najmä na škorpiónov 2. ten,
kto bojuje s hadmi
•£fla, -y ž (hebr.) vysoká ohrada v Jeruzaleme
”¥fála, -y ž (hebr.) / p. •£fla
”£finq, -a m zlý syn židovského veľkňaza
Eliho
•¨fÑálmða, -i ž (gréc.) očná choroba
•¨xábitisä, -blä´úsä, -blä´e´ šisä, -blä´ú
´ tsä
ndk. 1. vzďaľovať sa 2. vyhýbať sa, odkláňať sa,
vybočovať
•¨xápiti, -plú, -piši, -pätq dk. objať
W¤xli (gréc.) jaskyňa v hore blízko mesta
Efez
”¥xózðä, -ði m 1. syn Achaba, nespravodlivý
izraelský kráľ 2. syn Jorama, nespravodlivý
judský kráľ
•¨xríta odovzdávanie mŕtveho tela ohňu
uskutočňované niektorými pohanmi
w2xromíti, -mlú,@ -míši, -mä´t´ q dk. ochromiť, urobiť chromým
•¨xtáj, -a m oktoich, cirkevná kniha
•¨cétenyj, -aä, -oe / p. •«cétnyj
•¨cétnost, -i ž kyslosť
•…cetq, -a m vínny ocot
•¨cetnyj, -aä, -oe kyslý, ponášajúci sa
chuťou na ocot
•¨chÒdáti, -Òda´ú, -da´e´ ši, -da´ú
´ tq ndk.
cediť vodu alebo víno
w¨chníti, -nú,@ -níeši, -nä´t´ q dk. oceniť,
zvážiť
wchpenhváti, -váú, -váeši, -váútq ndk.
stávať sa bezcitným
w¨chpenh´t´ i, -nh´ú, -nh´e´ ši, -nh´ú
´ tq dk. stať
sa bezcitným
wc(è)hstíti, •¨èíòu, •¨èístiši, •¨èístätq
dk. očistiť
w2èadh´l´ yj, -aä, -oe sčernetý od sadze
Cirkevnoslovansko-slovenský slovník
5 Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
w¨èadh´t´ i, -dh´ú, -dh´e´ ši, -dh´ú
´ tq dk. obhorieť, začadiť sa
•¨èebol, -ä m majúci choré oči
•¨èevístnw prísl. očividne, jasne
•¨èezritelnyj, -aä, -oe očividný
•¨èépðe, -ñä s obojok
w¨èervlénðe, -ñä s zafarbenie dočervena,
dopurpurova, dokrvava
w2èéstvovanq, -a, -o očistený, čistý, nepoškvrnený
w2èistíliòe, -a s zlatá doska, ktorou sa
prikrývala archa zmluvy
w¨èístiti, -íòu, -ístiši, -ístätq dk. očistiť
w¨èístnikq, -a m čistiaci hocičo
w¨èiòáti, -òáú, -òáeši, -òáútq ndk.
1. očisťovať 2. okurovať 3. oslobodiť od dlhov
4. zbavovať zodpovednosti, viny 5. zberať
6. okrádať
•¨èiòénðe, -ñä s 1. očistenie 2. zmierenie,
zahladenie
w¨èuÒdátisä, -dáúsä, -dáešisä, -dáútsä
ndk. stávať sa cudzím
w¨šaävátisä, -váúsä, -váešisä, -váútsä
ndk.zdržovať sa
•¨šíbq, -a m chvost
•¨šu´ú
´ ú prísl. 1. po ľavej ruke, strane 2. vľavo
w2òitítisä, -òiòu´s´ ä, -tíšisä, -tä´t´ sä dk.
1. ohradiť sa 2. ochrániť sa
w2òuòáti, -òáú, -òáeši, -òáútq ndk.
pociťovať, nahliadať
•¨ûÅä, -Åi (= •s£ traä) ostrý prízvuk
Mgr. E. Šaková, PhD. a ThDr. Štefan Šak, PhD.,
text doplnil a redakčne upravil
Prof. PhDr. Mikuláš Štec, DrSc.
Čítajte a rozširujte mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Zapov¡t
sv. Kirila
¡ Meçod¡ä
Príspevok na odber časopisu 6,- EUR + poštovné 4,- EUR. Objednávky: Telefonicky: 051/7724
736, 0915 967 299, Faxom: 051/7734 045, E-mailom:[email protected]
Úhradu predplatného: prevodným príkazom na č.ú.: 0096292967/0900,
poštovou poukážkou alebo v hotovosti priamo v redakcii.
Po predplatení je možné zasielať časopis v elektronickej podobe na e-mailovú adresu, či si ho
stiahnuť vo formáte PDF z internetu zo stránky www.ocam.orthodox.sk.
11/2010
CCIII 5 E
CIRKEVNOSLOVANSKO-SLOVENSKÝ SLOVNÍK
Autor: kolektív autorov
Vydavateľ: Pravoslávny kňazský seminár
Prešovskej univerzity v Prešove - Prešov 2009,
ISBN: 978-80-8068-948-3
Počet strán: 187, formát: B5.
Pravoslávny kňazský seminár Prešovskej univerzity
v Prešove vydal prvý diel Cirkevnoslovansko-slovenského
slovníka (187 strán), ktorý
predstavuje výstup projektu
Vedeckej grantovej agentúry
Pravoslávnej cirkvi na Slovensku. Autorský kolektív (M.
Štec, M. Horňak, V. Kocvár,
Š. Pružinský, T. Pružinská,
E. Šaková, Š. Šak) si vytýčil
za cieľ pripraviť prekladový
slovník, ktorý bude obsahovať
najpoužívanejšiu slovnú zásobu cirkevnej slovančiny a jej
slovenské ekvivalenty (1. diel
obsahuje takmer 8 200 heslových slov). Slovník má slúžiť
predovšetkým duchovným
a študentom bohosloveckých
fakúlt východného rítu, ale aj
širšej slavistickej verejnosti
pri štúdiu (čítaní a preklade)
Svätého písma, služebníka, žaltára, oktoicha a iných bohoslužobných kníh.
v)V
B CCIV
Cirkevnoslovansko-slovenský slovník
5 Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
„Pokryj nas, pokryj, čestnym pokrovom,
Tvojim omoforom...“ - s touto piesňou na
perách a s modlitbou v srdci prichádzali
17. októbra do nášho chrámu nielen domáci, ale najmä veriaci z okolitých dedín, aby
si uctili Božiu Matku – Matku nás všetkých.
Neodradilo ich ani chladné počasie a nebo
pokryté mračnami. Veď práve na oblaku
sa sv. Andrejovi zjavila Bohorodička vo Vlachernskom chráme a prosila nebeského
Kráľa: „Prijmi každého človeka, ktorý sa k Tebe modlí a ktorý volá moje meno na pomoc,
nech neodíde nevyslyšaný.“
Je veľkou radosťou vidieť, ako sa zatiaľ
zachováva tradícia, že na chrámový sviatok
sa zídu nielen domáci so svojimi rodinami,
ale i procesie z okolitých farností, aby spoločne priniesli prosby vo svojich modlitbách.
Im teda patria naše slová vďaky za to, že
s otcami duchovnými o. Rusičom, o. Revákom a o. Semancom podporili našu cirkevnú
obec a na nedeľňajšej liturgii utvorili krásne
modlitebné spoločenstvo pod omoforom
Bohorodičky.
veriaca PCO v Uliči
Žiaci CSOŠ v Michalovciach na Pravoslaviáde 2010 v Košiciach
Žiaci Cirkevnej
strednej odbornej školy sv. Cyrila
a Metoda v Michalovciach nezaháľali
a 13. 11. 2010 sa
zúčastnili 5. ročníka Pravoslaviády
2010 v Košiciach,
ktorú zorganizovalo Bratstvo pravoslávnej mládeže na
Slovensku – SYNDESMOS. Na podujatí sa zúčastnili
žiaci týchto tried:
I. A, II. B a III. A.
Na turnaji sa
stretli tímy z pravoslávnych cirkevných obcí prešovskej a michalovsko-košickej
eparchie. Do finále futbalového zápasu postúpil tím mládežníkov z PCO v Sobranciach,
tím mládežníkov z PCO v Košiciach a samozrejme žiaci CSOŠ. V zápasoch si žiaci školy
zmerali sily aj s tímom otcov duchovných,
ktorí bránili svoje pozície čestne a vytrvalo.
11/2010
Správy z domova
Chrámový prazdnik v Uliči
Chuť, energia, vytrvalosť a súťaživosť im
priniesli čestné tretie miesto vo futbale.
Víťaznému družstvu srdečne blahoželáme a v ďalších športových zápoleniach želáme veľa úspechov.
Mgr. Slávka Rudačková, PhD.,
zástupkyňa školy
25
5 E
Liturgia na Horbi
Sobotňajšie ráno bolo slnečné, no ostré. Krajina pod
jeseňou sfarbeným Beskydom bola pokrytá mrazivou
pokrývkou a zaliata bielou
hmlou. Krása Božieho stvorenstva bola priam hmatateľná z Horbu – miesta, ktoré
modlitbou a askézou naveky
poznačil otec Ignatij. Na pamiatku jeho usnutia sme sa
stretli 23. októbra a v kapličke priniesli nekrvavú obeť
počas svätej liturgie.
Počas panychídy sme sa
modlili nad jeho hrobom za
pokoj jeho duše. No snáď
každý cítil v sebe istotu, že
jeho duša už dávno našla večný pokoj pri Hospodinovom
tróne a prosili sme v myšlienkach prepodobného otca
o pomoc v našich každodenných trápeniach.
Poďakovanie za túto
príležitosť patrí otcom duchovným, o. Gontovi za
krásnu kázeň, mládežníkom
z Medzilaboriec, ktorí za
svoju oddanosť majú istotne
u o. Ignatija špeciálne príhovory, p. Čokinovej a p. Očenášovej za veľmi chutný guláš,
p. starostovi M. Sičákovi za vyhriate priestory kultúrneho domu.
Toto modlitebné dopoludnie bolo nádherné, srdečné, Bohom požehnané. JEMU
patrí vďaka i sláva.
Prepodobne otče naš Ignatije,
moli Boha o nas!
mládežníčka Zuzana
Mesiac úcty k starším
Mesiac október ubehol ako voda, napokon, ako každý iný mesiac v roku. Niesol sa
v znamení úcty k starším. Hádam v každom
kúte našej republiky sa konali milé stretnutia seniorov, padali veľké slová vďaky a úcty,
nechýbali kultúrne programy, kytice kvetov.
Aj v našej obci Kalná Roztoka (okr. Snina)
zorganizovala MO JDS slávnostné popoludnie dňa 24. októbra 2010, na ktoré som sa,
mimochodom, veľmi tešila. Rodinné dôvody
mi však nedovolili zúčastniť sa tohto podu-
jatia, preto by som pri tejto príležitosti rada
aj touto cestou pozdravila nielen rodákov
– seniorov, ale aj všetkých čitateľov tohto
periodika (aj keď oneskorene). Venujem im
tieto slová, ktoré mi vírili v hlave, a tak som
sa rozhodla „dať to aj na papier“. Zaželajme
si spoločne do ďalších dní, rokov najmä pevné zdravie, veľa lásky, spokojnosti a dobrej
nálady.
Anna Ocetníková
Večná hádanka
Človek sa rodí na tento svet pod neznámou hviezdou.
Ako prežije svoj život, je večnou hádankou.
Čas žitia rýchlo plynie
a prídu i posledné chvíle, keď sa opýtaš:
„Aký to bol život?“
Preto otvor knihu života a prečítaj.
Prečítaj, aké to boli roky, dni,
čo tak rýchlo plynuli.
Uchovaj si v pamäti iba tie najkrajšie stránky,
čo ti pohladia srdce i dušu.
Stránky tých malých radostí, úspechov i potešení,
čo sprevádzali ťa po všedné dni.
Dni pochmúrne, tŕpke, bolestivé,
čo zanechali ti rany ťažko hojivé
Rýchlo vymaž a nevracaj sa k nim,
boli by zas len utrpením.
Pri posledných stránkach postoj chvíľu a premýšľaj.
Premýšľaj, bilancuj a neľutuj svoj čas žitia,
lebo bol nežný a krásny.
Že bol trpký a krutý?
Ale bol to život.
Radoval si sa i plakal,
potkýnal sa a ďalej kráčal.
Prečo to tak v živote býva?
Nuž, i tu zasahuje Božská sila.
Konferencia o svätom Nektáriovi Eginskom
Pravoslávna bohoslovecká fakulta PU
v Prešove usporiadala medzinárodnú vedeckú konferenciu pod názvom
„Význam gréckej filológie, filozofie, teológie a kulturológie pre súčasnú spoločnosť v živote a diele
Nektária Eginského“ venovanú 90.
výročiu zosnutia jedného z najvýznamnejších teológov svätého Nektária Eginského.
Medzinárodná vedecká konferencia bola navrhnutá ako interdisciplinárne sympózium v súvislosti s riešením projektu „Príprava
študijného programu Grécky jazyk
a kultúra do systému vysokoškolského vzdelávania“
Konferencia sa uskutočnila
v predvečer jeho sviatku 8. 11.
2010 v aule Pravoslávnej bohosloveckej fakulty PU v Prešove.
Prednášali odborníci zo Slovenska, Česka a Ukrajiny. Prednesené príspevky zúročili
poznatky z mnohých vedeckých disciplín.
28
B
Tematicky sa referáty dotýkali všetkých
oblastí gréckej filológie, filozofie, teológie
a kulturológie.
Vzhľadom na zameranie
konferencie bol značný
priestor venovaný
diskusii.
Po
otvorení
konferencie
dekanom
fakulty
prof. ThDr. Jánom
Zozuľákom, PhD.,
zaspieval študentský zbor hymnus
„Agne Parthene“,
autorom melódie
ktorého je svätý
Nektários. Po úvodnej prednáške otca
dekana vystúpil
metropolita Kryštof s príspevkom
O svätom Nektáriovi ako pastierovi a učiteľovi.
Nasledovali ďalšie
príspevky odborníkov z Českej republiky, Slovenska
a Ukrajiny.
Konferencia
bola
ukončená
akafistom k svätcovi, ktorý zaznel
v cirkevnej slovančine. Účastníci konferencie sa mohli zoznámiť s monografiou metropolitu Kryštofa o živote a diele svätého Nektária, ktorá vyšla v Prešove v roku 2005.
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Správy z domova
Prednáška o dejinách a súčasnosti mníšstva u nás
10. 11. 2010 v Kňazskom
pravoslávnom seminári PBF
PU v Prešove mal metropolita Kryštof prednášku o dejinách a súčasnosti mníšstva
v Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku. Prednášku s obrazovou
prezentáciou
usporiadal
Kňazský pravoslávny seminár
spolu s Bratstvom pravoslávnej mládeže na Slovensku.
Za hojnej účasti započal
vladyka Kryštof svoju prezentáciu na tému „Hesychastická
tradícia v Čechách a na Slovensku“.
Rektor Kňazského pravoslávneho seminára PBF PU v Prešove
prof. ThDr. Milan Gerka, CSc., otvára konferenciu.
Zľava sedí metropolita Kryštof a arcibiskup Ján
koj, ticho a neprestajná Isusova modlitba predstavujú
pravoslávne mníšstvo.
Po prednáške sa rozvinula vždy očakávaná diskusia,
do ktorej sa mnohí zapájali.
Pôstne občerstvenie urobilo
záver užitočne stráveného
večera.
Okrem študentov a členov Bratstva sa na prednáške
zúčastnil vladyka Ján, arcibiskup prešovský a Slovenska,
dvaja jeromonasi, mníška
Metropolita Kryštof prednáša pri data projektore
a duchovní z Prešovskej praGrom prednášky bolo predstavenie voslávnej eparchie a Michalovsko-košickej
monastierov na našom území a objasnenie pravoslávnej eparchie.
zmyslu hesychazmu. Hesychazmus, z gr. poústredie
11/2010
29
5 E
SERVICE ORTHODOXE DE PRESSE (351),
september-október 2010 - výber zo spravodajstva
TURECKO – 15. augusta 2010, v deň sviatku
Zosnutia Presvätej Bohorodičky, slúžil ekumenický patriarcha Bartolomej I. liturgiu
v monastieri Sumelskej Božej Matky, ktorú
majú pontskí Gréci vo veľkej úcte. Na liturgii
sa zúčastnili potomkovia grécky hovoriaceho
obyvateľstva žijúceho na pobreží Čierneho
mora, ktorých predkovia žili od roku 1922
v Grécku a Rusku. Posledná liturgia v byzantskom jaskynnom monastieri
v horskom masíve Mela na severovýchode Turecka, ktorého
založenie siaha do 4. storočia,
doby panovania rímskeho cisára Teodozia Veľkého, sa konala
pred 87 rokmi. Ikona Sumelskej
Božej Matky (Panagia sumela)
bola prinesená do Grécka
v roku 1930 a dnes sa nachádza
v novom monastieri, ktorý bol
postavený v horskom masíve
Vermion neďaleko mesta Naoussa na severe krajiny.
CYPRUS – Dňa 13. septembra
2010 sa v Nikózii konalo plenárne zasadnutie pravoslávneho episkopátu Cypru. Toto
zasadnutie prebiehalo pod predsedníctvom
prvohierarchu arcibiskupa Chryzostoma II.
a prijalo novú základnú chartu. Nový štatút
predpokladá viacero dôležitých reforiem, ktoré by „zodpovedali terajšej dobe a odstránili
by slabosti predchádzajúcej charty“ - uvádza
Grécka informačná agentúra Romfea. Podľa
takejto charty bude zriadených 13 eparchií.
Podľa posledných odhadov má Grécka pravoslávna cirkev 450 000 veriacich, ktorí boli
doteraz rozdelení do šiestich eparchií.
SRBSKO – 11. augusta 2010 Srbská pravoslávna eparchia v Kosove informovala o rozhodnutí OSN v súvislosti so zrušením KFOR
pôsobiacej v Kosove od roku 1999, ktorej
pôsobenie by bolo podriadené kosovskej
30
B
polícii na ochranu deviatich pravoslávnych
monastierov na juhu Srbska. Podľa vydaného
komuniké, kosovská polícia nikdy nechránila
srbské svätyne a nemá dôveru Srbskej pravoslávnej cirkvi ani srbského ľudu, zvlášť od
pogromov v marci 2004.
UKRAJINA – V dňoch 20. - 28. júla 2010, prvohierarcha Ruskej pravoslávnej cirkvi, moskovský patriarcha Cyril I., navštívil Ukrajinskú
pravoslávnu cirkev. Bola to už jeho tretia
návšteva počas jedného roka. Svoju návštevu
začal v rusky hovoriacich oblastiach (Odesa,
Kryn, Dnepropetrovsk) a ukončil ju pobytom
v Kyjeve. Prijal ho ukrajinský prezident Viktor
Janukovič vo svojej letnej rezidencii na Kryme
(23. júla 2010). 27. júla navštívil Ukrajinský
parlament (Radu) v Kyjeve, kde ho prijal
predseda parlamentu Vladimír Litvin. Stretol
sa aj s premiérom Nykolom Azarovom, ktorý
sľúbil patriarchovi pomoc pri stavbe chrámov
a obnovení monastierov - informovala o tom
ukrajinská agentúra RISU. Po svojom príchode
do Kyjeva sa patriarcha Cyril I. odobral do
Kyjevsko-pečerskej lavry, potom navštívil
katedrálu sv. Sofie, ktorá bola postavená ešte
v roku 1046, kde slúžil bohoslužby. Okrem
iného veriacim pripomenul: „Hoci žijeme
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
nacionalistov Svoboda, ktorí sa zhromaždili
pri katedrále sv. Sofie v čase, keď tam prišiel
moskovský patriarcha.
RAKÚSKO – Irinej I., prvohierarcha Srbskej
pravoslávnej cirkvi, uskutočnil v dňoch 10.
Správy zo sveta
v rôznych štátoch, musíme mať na pamäti
našu spoločnú minulosť, zachovávať duchovnú jednotu našich národov, ktoré majú jeden
ideál života, ideál spravodlivosti a svätosti“.
UKRAJINA – 28. júla 2010 v jednom z pravoslávnych chrámov mesta Zaporožie na
juhovýchode Ukrajiny vybuchla umelo
vyrobená bomba. Bomba vybuchla v chráme Záštity Presvätej Bohorodičky, ktorý
patrí Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Výbuch
nastal popoludní a zranil deväť veriacich,
ktorí sa nachádzali v chráme pred začatím
večerne. Ruské a ukrajinské médiá usudzujú,
že výbuch nastal v posledný deň pobytu patriarchu Cyrila I. na Ukrajine. Za výbuchom
bomby stoja ukrajinskí nacionalisti. Dňa
26. júla v Kyjeve polícia rozohnala skupinu
militantných mladých aktivistov z hnutia
- 14. septembra 2010 pastoračnú návštevu Rakúska
pri príležitosti 150. výročia
založenia Srbskej pravoslávnej
farnosti vo Viedni. Po svojom
príchode slúžil slávnostnú
večerňu v chráme sv. Savu
vo Viedni. Na druhý deň slúžil
sv. liturgiu v srbskom chráme
sv. Vasiľa v Linci. Po večerni
navštívil koncentračný tábor
Mauthausen, kde odslúžil
panychídu. Podľa historikov tu
bolo uväznených 7 000 Srbov,
z ktorých asi polovica bola
zavraždených v rokoch 1941
- 1945. Dňa 12. septembra
patriarcha slúžil nedeľnú sv.
liturgiu v srbskom chráme
Zmŕtvychvstania vo Viedni.
Srbského patriarchu prijal
aj rakúsky prezident Heinz
Fischer, viedenský primátor
Michael Häupl a viedenský
kardinál Mons. Christoph
Schönborn. Dnes žije v Rakúsku 400 000 srbských pravoslávnych veriacich.
11/2010
31
5 E
BULHARSKO – Ekumenický patriarcha Bartolomej I. uskutočnil v dňoch 16. – 18. augusta
oficiálnu návštevu Bulharska pri príležitosti
slávností Plovdivskej eparchie na sviatok sv.
Maríny, ktorej je zasvätená katedrála v Plovdive (starobylé grécke mesto Filoppolis). Dňa
16. júla sa patriarcha zúčastnil na procesii
v uliciach mesta s ikonou Bohorodičky Jeruza-
lemskej. V nedeľu slúžil sv. liturgiu v katedrále
mučenice sv. Maríny spolu s metropolitom
Nikolajom a dvadsiatimi biskupmi z Bulharska, z konštantínopolského, jeruzalemského,
rumunského patriarchátu a Gréckej pravoslávnej cirkvi. V bazilike sv. Sofie sa stretol
s bulharským patriarchom Maximom.
CYPRUS – 16. septembra 2010 sa v Nikózii
zišli hierarchovia pravoslávnych Cirkví na
Blízkom východe. Pozval ich tu prvohierarcha Cyperskej pravoslávnej cirkvi arcibiskup
Chryzostom II., aby prerokovali situáciu
kresťanov v tomto regióne. Na stretnutí sa
zúčastnili cyperský arcibiskup patriarcha Teodor II., patriarcha a pápež Alexandrie a celej
Afriky, antiochijský Ignác IV., prvohierarcha
Pravoslávnej cirkvi v Sýrii, Libanone, Iraku a
v Arabských emirátoch, a Teofil III., patriarcha
jeruzalemský, prvohierarcha Pravoslávnej
cirkvi v Izraeli, Jordánsku a na Palestínskych
územiach. Rokovali o odstránení problémov
spojených so situáciou Svetovej rady cirkví.
Chryzostom II. zdôraznil, že činnosť SRC by
mohla pokračovať vo svojej misii podpory
32
B
kresťanov Jeruzalema, Palestíny a celého
regiónu. Cyperský arcibiskup prehlásil, že
jeho Cirkev je k dispozícii trom patriarchátom,
pretože taká je Božia vôľa. „Náš hlas je silnejší,
lebo hovoríme jedným hlasom. Zjednotíme
náš hlas ešte silnejšie. Sme spojení s tými, ktorí
spravujú tieto krajiny, prezidentmi, premiérmi
a ministrami zahraničných vecí“.
USA – Predstavitelia gréckej arcidiecézy
Ekumenického patriarchátu odsudzujú
nedbanlivosť úradov mesta New York,
ktoré odmietajú opravu chrámu sv.
Mikuláša na Manhatane, jedinom chráme, ktorý bol zničený počas atentátov
11. septembra 2001. Projekt výstavby
neďaleko Ground Zero, kultúrneho
islamského centra, dostal však zelenú.
Dňa 12. septembra arcibiskup Dimitrios, ktorý
je na čele Gréckej pravoslávnej arcidiecézy
Ameriky, odslúžil panychídu na pamiatku
obetí z 11. septembra 2001 na Ground Zero,
neďaleko miesta, kde stál chrám sv. Mikuláša. Už deväť rokov sa grécka farnosť pokúša
obnoviť chrám, zatiaľ čo vláda podporuje
výstavbu islamského kultúrneho centra neďaleko Ground Zero, kde má byť postavená
aj mešita.
Z francúzštiny preložil Mgr. Pavel Tkáč
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Druhé katolícko-pravoslávne fórum na Rodose
GRÉCKO – Na podnet ekumenického
patriarchu Bartolomeja prebehlo na gréckom
ostrove Rodos v dňoch 18. - 22. októbra Druhé
katolícko-pravoslávne fórum. Jeho tému tvorili
vzťahy medzi Cirkvou a štátom a leitmotívom
boli teologické a historické pohľady. Zúčastnil
sa na ňom aj metropolita Rodosu Kyrillos.
Toto fórum sa konalo na základe kladných
skúseností z Prvého katolícko-pravoslávneho
fóra v talianskom Tridente (december 2008),
ktoré bolo venované téme „Rodina: dobro
pre ľudstvo”. Fóra sa zúčastnilo sedemnásť
delegátov Rady európskych biskupských
konferencií za Rímskokatolícku cirkev spolu so
sedemnástimi zástupcami Pravoslávnych cirkví
v Európe. Diskutovalo sa o vzťahu Cirkvi a štátu
v krajinách Európy. Počas týchto dvoch rokov
vzrástlo povedomie o spolupráci medzi Pravoslávnou a Katolíckou cirkvou v Európe, o čom
svedčí aj prijatie tejto ekumenickej iniciatívy
cirkevnými predstaviteľmi. Fórum nenahrádza
Zmiešanú medzinárodnú komisiu pre teologický
dialóg medzi Rímskokatolíckou a Pravoslávnou
cirkvou, ktorá vznikla v roku 1980.
Druhé katolícko-pravoslávne fórum na Rodose umožnilo porovnať rôzne modely a právne riešenia jednotlivých štátov pri zostavení
právneho rámca pre cirkvi v danej krajine, ako
aj pre ich pastoračné, sociálne a vzdelávacie
štruktúry. Reflexia sa zameria predovšetkým
na nasledujúce aspekty: vzťah Cirkev - štát
z pohľadu teologického a historického, ďalej
cirkevné právo a morálka a spoločné dobro,
ako aj služba Cirkvi v prospech spoločnosti.
Cieľom fóra je definovať spoločné postoje
k sociálnym a morálnym otázkam. V stredu
20. októbra účastníci navštívili archeologické
lokality na ostrove, ktoré sú svedectvom dlhej
histórie kresťanstva.
Stretnutie Jeho Svätosti ekumenického patriarchu Bartolomeja
a generálneho tajomníka OSN Ban Ki-moona
USA, New York - 28.10.2009
Jeho Svätosť ekumenický patriarcha Bartolomej sa v rámci svojej patriaršej a apoštolskej
návštevy USA stretol 28. októbra s generálnym
tajomníkom OSN Ban Ki-moonom v budove
OSN v New Yorku. Stretnutie sa nieslo v srdečnej atmosfére a diskusia sa sústredila na
spoločné ekologické témy, klimatické zmeny
a iniciatívy v oblasti dialógu medzi národmi,
náboženstvami a kultúrami. Podľa vyjadrenia
patriarchu, bezprostredne po stretnutí s Ban
Ki-moon, sa oboznámil s ekologickými iniciatívami patriarchátu a s jeho snahou o pokrok
v dialógu medzi náboženstvami.
Patriarcha pripomenul, že niektoré ciele
ekumenického patriarchátu sú rovnaké ako
ciele OSN, napríklad zlepšenie života ľudí
prostredníctvom medzi náboženského dialógu
a prostredníctvom snáh o ochranu životného
prostredia.
11/2010
Po návšteve OSN navštívil patriarcha
Bartolomej hlavnú synagógu na Manhattane,
kde ho srdečne prijal rabín Arthur Schneider
a rada predstaviteľov amerických židovských
organizácií. V rámci programu sa čítali žalmy a vystúpilo niekoľko detských súborov
s programom piesní. Ekumenický patriarcha
sa popoludní stretol s bývalým americkým
prezidentom Billom Clintonom a potom
sa zúčastnil na slávnostnej večeri, ktorú na
jeho počesť usporiadal americký arcibiskup
ekumenického patriarchátu Dimitrij. Program
niekoľkodennej návštevy patriarchu Bartolomeja v USA zahŕňal bohoslužby v chrámoch
patriarchátu v USA, stretnutia s predstaviteľmi
ostatných pravoslávnych jurisdikcií a s predstaviteľmi ďalších kresťanských denominácií
v USA, stretnutie s americkým prezidentom
Barackom Obamom vo Washingtone a ďalšie
aktivity.
33
5 E
Blahoželanie k jubileu
8. novembra 2010 sme v našom malom drevenom chráme
v Hanigovciach slávili sviatok veľkomučeníka Dimitrija Solunského, Myrotočca, ktorého meno nosí aj náš otec duchovný prot.
Dimitrij PASTER. Pretože o deň neskôr, 9. novembra 2010, slávil svoje prekrásne životné jubileum 60 rokov, o to bola liturgia
slávnostnejšia a radosť väčšia.
Pri tejto slávnostnej príležitosti Vám chceme, duchovný
otče, popriať veľa Božej milosti, dobrého zdravia, pokoja, radosti, veľa duchovných a fyzických síl v práci na farnostiach v Hanigovciach a Ľutine, ale aj na Pravoslávnom bohosloveckom seminári, kde vychovávate budúcich kňazov. Želáme Vám, aby ste
ešte dlho svojím slúžením a kázňami privádzali ľudí k Spasiteľovi
do Kráľovstva nebeského a ďakujeme Vám za Vašu obetavú prácu, bohoslužby a veľkú trpezlivosť s nami. Nech Hospoď Boh ochraňuje Vás aj celú Vašu rodinu.
„Na mnohaja i blahaja lita!“
Pravoslávni veriaci z Hanigoviec a Ľutiny
Blahoželanie k jubileu
Dňa 28. 11. 2010 sa krásnych, Bohom požehnaných 60 rokov,
dožíva brat v Christu Vladimír HUSÁR z Pravoslávnej cirkevnej obce
v Medzilaborciach. Náš brat Vladimír je dlhoročným kurátorom a
pätnásť rokov je podpredsedom kurátorského zboru. Aktívne a často
sa podieľa na zveľaďovaní chrámu, svoje povinnosti si plní svedomite
a s problémami Cirkvi žije, záleží mu na chráme a cirkevnom živote.
Pri tejto príležitosti mu prajeme veľa duchovného i telesného zdravia,
lásky a rodinnej pohody, aby dlhé roky prežil v pokoji, v Božej milosti a
Presvätá Bohorodička nech ho ochraňuje svätým omoforom po všetky dni jeho života. K blahoželaniu sa pripájajú duchovný správca Mgr. Alexander Zalevskyj s celou
rodinou, kurátorský zbor a veriaci PCO Medzilaborce.
Na mnohaja i blahaja lita!
34
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
60- let svjaščenstva i supružestva mitrofornoho protojereja
Petra Cupera i matušky Heleny
Jubileá
venčanije: Prjašev, 5. novembra 1950
svjaščenska chirotonija:
Prjašev, 21. novembra 1950
Pod Beskydom v Karpatskoj Rusi
narod nelehku doľu snosit.
Pravoslavna vira Bohom osnovana
pomahat ju nesti ľudem ot pradavna.
Ot Kyrilla, Mefodija i svjataho Vladimira
toržestvujet u nas pravoslavna vira.
Cerkov svjata istinu trimajet,
ot lživych učenij nas otvertajet.
Boh davat blahodať pastyrem cerkovnym
daby oni vedli narod putem pravym.
Svjaščenici naši, virny čada Rusi
molitesja za nas o spaseniji duši!
Zavitajme my dnes do hrada Stropkova
pozdraviti s ľubovju otca Petra Cupera.
Bo velikoj milosti s matuškou priobrili,
60- letija supružestva i svjaščenstva sja dožili.
Choťa sam nezdravyj inohda prebyval,
mnohym ľudem zdravije od Boha vymoľal.
molodym duchovnym znajet sovit dati,
daby ot istiny neotstupovati
Predivna jesť tajna našeho spasenija,
nevozmožno vziskati ho bez terpenija.
V tom jesť otec Peter velikym prikladom,
Jak v skorbech i bidach nepadati duchom.
Matuška Helena perva ho naslidovala,
svojim pjatim diťam ľubov vščepovala.
Ľude sja na fari dobri čuvstvovali,
bo oni každoho vysluchati znali.
Vladimirova v Karpatach jeho vychovala
i stropkovska zemľa nim sja osvjaščala.
Joanna Kronštadtskoho otec Petro ľubit,
o pomošč v trudnosťach vsehda jeho prosit.
Daj vam Bože ješče v radosti požiti,
s nami sja moliti, spolu sja tešiti.
Toho sebi vsi ot serdca želame
i vam otče Petre i matuško Heleno
za vsja ďakujeme.
Vaše deti i duchovnyje deti
i vsi, što vas ľubime.
11/2010
35
5 E
Plaču i rydaju, jehda pomyšľaju smerť i viždu vo hrobi ležaščuju, po obrazu Božiju sozdannuju našu krasotu bezobraznu
i bezslavnu, i neimuščuju vida ni dobroty: O čudese! Kako sije
bysť tajinstvo? Kako predachomsja tľiniju? Kako soprjahochomsja smerti?
Dňa 7. novembra 2010 sme sa modlitebne rozlúčili s Mitr. prot. Petrom CUPEROM,
ktorý 4. novembra v 82. roku svojho pozemského života odovzdal svoju nesmrteľnú dušu
Stvoriteľovi.
Nebohý prot. Peter sa narodil 9. júla 1928 v obci Vagrinec, okres Svidník. Svoje
vzdelanie postupne nadobúdal v národnej škole, meštianke a vyššej strednej škole. Po
absolvovaní bohosloveckého seminára sa 5. 11. 1950 oženil s Elenou Ďucíkovou, s ktorou
spolu vychovali päť detí.
22. 11. 1950 v Katedrálnom chráme v Prešove ho preosvietený vladyka Alexij vysvätil
na diakona a hneď na druhý deň ho vysvätil na jereja. Jeho prvá farnosť po vysviacke bola
od 1. decembra 1950 v meste Stropkov, kde nakoniec pôsobil až do svojej smrti. Počas
svojho pôsobenia na tejto farnosti bol koncom roka 1953 ustanovený za okresného arcidekana pre okres Svidník. Od 1. 1. 1960 bol poverený administráciou farnosti Breznička,
okr. Stropkov, od 1. 10. 1960 bol ustanovený za okresného arcidekana pre okres Bardejov,
od 1. 1. 1962 bol poverený administráciou farnosti Rafajovce, okr. Humenné a od 6. 12.
1964 viedol administráciu farnosti Veľké Bukovce, okr. Bardejov.
V búrlivom roku 1968 sa stupňovali útoky na rodinu nebohého prot. Petra až do takej
miery, že dňa 26. 10. v spomínanom roku, vo večerných hodinách, ich násilným spôsobom
deložovali z farskej budovy na ulicu. Pretože nemali náhradné bývanie, prichýlil ich prot.
Michal Kernaševič so svojou rodinou na fare v Ladomirovej. Tam spoločne bývali skoro
celý rok, pokým si nenašli náhradné bývanie vo Vagrinci, kde žili ďalší rok. Potom sa vrátili
naspäť do Stropkova do starej fary aj do chrámu, kde bolo spoluužívali s gréckokatolíkmi.
V roku 1989 začali znovu tlaky na ich vysťahovanie najprv z chrámu, preto núdzovo slúžili
na fare, ale potom museli opustiť aj faru. Tak otec Peter, verný svojmu menu nevzdával sa,
bojoval za záchranu farnosti Stropkov, hľadal možnosti, ako to dosiahnuť, zháňal finančné
prostriedky na výstavbu nového chrámu, ale predtým ešte slúžili v drevenom chráme,
no už pripravoval výstavbu nového chrámu. Nový chrám sa budoval desať rokov a v roku
2000 bola jeho posviacka. Po vysviacke nového chrámu kúpil dom, ktorý dal zrenovovať
na novú farskú budovu.
V rokoch 1971 až 1983 bol členom cirkevného súdu. V roku 1992 sa zo strany štátnej administratívy obnovil tlak na preloženie prot. Petra zo Stropkova do Lomného, ale
nakoniec k tomu nedošlo. V roku 1995 bol poverený administráciou farnosti Stročín
a Nová Polianka.
V duchovenskej činnosti pôsobil nebohý Mitr. prot. Peter šesťdesiat rokov a ešte
v nedeľu pred svojou smrťou slúžil sv. liturgiu.
36
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Nekrológy
Počas svojej práce vo Vinici
Christovej bol postupne ocenený
právom nosenia Nabedrennika
pri bohoslúžení, stal sa titulárnym dekanom, bol ocenený právom nosenia Zlatého náprsného
kríža, titulom Protojerej, Radom
sv. Cyrila a Metoda, právom nosenia Zlatého kríža s ozdobami,
právom nosenia mitry a nakoniec aj právom nosenia druhého
Zlatého kríža.
Pohrebný obrad vykonal
Jeho Vysokopreosvietenosť
arcibiskupo Ján v chráme v Stropkove spolu s vyše päťdesiatimi slúžiacimi kňazmi z prešovskej aj michalovskej eparchie. Smútočnú kázeň predniesol prot. J. Lakata, nekrológ
prečítal prot. J. Kuzan, rozlúčkový príhovor za rodinu pozostalých predniesol prot. J. Sovič.
Na záver sa prihovoril prot. J. Choma v mene kňazov michalovskej eparchie a primátor
Stropkova s poďakovaním sa nebohému za jeho celoživotnú obetavú prácu pre kresťanské
spolužitie občanov mesta.
Vyprosme vo svojich modlitbách Christa, aby so svätými upokojil dušu novopredstavlennaho raba Svojeho svjaščennoprotojereja Petra, idiže nisť boľizň, ňi pečaľ, ňi
vozdychanije, no žizň bezkonečnaja. Amiň.
Blažennyj pokoj i vičnaja jemu pamjať!
MO
Slava Isusu Christu!
Drahí bratia a sestry, práve som prišla
domov z pohrebu, ktorý sa konal vo svätom
chráme. Bolo nás tam, chvála Bohu, veľa
ľudí (niekto vravel, že viac ako na posviacke chrámu) z rôznych kútov Slovenska, ba
aj zo zahraničia. Áno, dobre tušíte, bolo to
v Stropkove, kde sme sa boli rozlúčiť s našim
milovaným otcom duchovným prot. Petrom
Cuperom.
... z otcov duchovných, ako z anjelov
okolo vyzdobenej truhly, kde spinkal otec
duchovný, bol vytvorený obrovský kríž
a vznášali sa modlitby a spevy... (myslím, že
11/2010
o. Peter bol spokojný).
Pri slovách rozlúčky sa každému z nás zarosili očká, ale len tak, bez žiadnych vzlykov.
Ako keby sme chceli povedať „ani sme Vám,
otče duchovný, nepoďakovali, ale ostanete
navždy v našich srdciach“.
Ruský text ...
Ostali v nás zmiešané pocity žiaľu, ale
i akejsi neopísateľnej spokojnosti, ako keby:
dobre, dobre, všetko je dobre, tak to má
byť.
Za šesťdesiat rokov jeho duchovenskej
činnosti sa toho udialo veľa. Nechcem písať
o tom, čo sme počuli, ale o tom, za čo mu
Vyznanie
List
37
5 E
ja hriešna môžem vďačiť. Žila som hriešny
život, nikoho nechcem obviňovať, len seba.
Ocitla som sa v hroznej „priepasti“, skoro
každý ma opustil (alebo ja ich?). Ale otec duchovný ma neodsúdil, nepohŕdal mnou, ba
naopak, prijal ma a posadil za spoločný stôl...
Až teraz si uvedomujem, aká to bola vzácnosť byť v jeho spoločnosti. Svojím vzorom
nám ukazoval cestu, po ktorej máme kráčať.
Učil nás, že keď sa potkneme a možno aj
spadneme, či už myšlienkou alebo skutkom,
rýchlo sa snažme znova postaviť a kráčať ďalej. Bojím sa, ale idem. Hovoril: „Hospoď Boh
nám pomôže“. Je to pravda, snažím sa Bohu
poďakovať a On mi dá a ešte aj pridá. Každý
deň sa deje zázrak, len ho treba vidieť a za
všetko Mu ďakovať.
Dnes cestou domov autom sme viezli
jedného pána z Košíc, ktorý spomínal na o.
Petra s veľkou úctou. O. Peter sa modlil za
jeho dcéru, ktorá mala traumu zo šoférovania, dnes však jazdí bez problémov.
38
B
Raz v sobotu sme prišli (vtedy neboli
mobily) za o. Petrom nečakane, aby nám
pokrstil dieťatko. Našli sme ho, ako pracoval na záhradke. Nechal všetko tak, išiel sa
pripraviť spolu s o. d. Sergejom a chlapčeka
nám pokrstili, aj keď boli v časovej tiesni,
lebo na konci krstu už prichádzali do cerkvi
gréckokatolíci. No nebol to zázrak? Taký bol
náš otec duchovný Peter Cuper.
Prečo to píšem? Moja spolužiačka, katolíčka zo Stropkova, chcela dať pokrstiť
vnúčatá. Pretože bývala v Prešove, prišla za
svojím farárom na faru, ten ju vybavoval cez
bráničku a musela doniesť rôzne doklady.
Nechcem ho súdiť, lebo na to nemám právo.
Len chcem povedať, že NÁŠ otec duchovný
vždy vedel, čo má robiť.
Bol veľmi zodpovedný, mal všetko pozapisované, modlil sa za zosnulých z každej
rodiny (aj z našej) „v hramotach“, dokonca
za pra, prarodičov, ktorých nepoznám ani ja.
Kto by sa za nich modlil? On ich mal však za-
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
písaných stále, a nikoho nikdy nevymazal. To je tiež zázrak. Teraz ma napadlo, že tie dušičky
ho museli vítať a tešiť sa, keď prišiel za nimi...
Drahí bratia a sestry, nebojme sa ísť za svojimi duchovnými otcami a za ich matuškami,
ktorí nám porozumejú, vždy vypočujú, tak ako nás vypočul a vždy si na nás našiel čas aj o.
Peter, ktorý neznášal pochvaly. Ďakujem Ti, Bože milostivý.
Týmito riadkami chcem vyzvať tých, ktorí majú podobné skúsenosti, aby napísali svoj
príbeh, zážitok so zosnulým o. Petrom zo Stropkova, čím by pomohol a možno aj predišiel podobným „priepastiam“, ktoré na nás a na našu mládež číhajú z každej strany tohto
pozemského sveta. Týmito príbehmi by sme si na nášho drahého duchovného otca Petra
spomínali a modlili sa nielen o deväť dní, štyridsať dní, ale po celý rok a dlhšie. Skoro každý
z nás sa dostal do priameho či nepriameho kontaktu s o. Petrom, ktorý nikomu neodmietol
pomoc či už slovom, skutkom, trpezlivosťou, presnou radou a hlavne modlitbou, ktorou
liečil a vyliečil, ako to žiaden lekár nedokáže.
Ďakujem Ti, Bože milostivý, že si mi dal takého duchovného otca! Ďakujem Ti, Bože, že
som mu mohla pobozkať rúčku, ktorou nás nespočetnekrát požehnával.
Kráľovstvo jemu nebeské!
Vaša čitateľka Júlia
redakčne upravené
Nekrológ
V nedeľu 10. 10. 2010 v ranných hodinách ukončil svoju pozemskú
cestu života dnes už nebohý brat Michal HÁJNIK, dlhoročný kurátor
Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom, ktorého si Hospodin povolal
do večnosti.
Nebohý brat Michal sa aktívne podieľal na budovaní pravoslávnej
cirkevnej obce a dlhodobo vykonával funkciu pokladníka. Aj jeho zásluhou stojí dnes v Humennom Pravoslávny chrám sv. Cyrila a Metoda,
v ktorom brat Michal bude počas liturgie spomínaný ako jeden zo
„strojiteľov svjataho chrama seho“.
Pohrebné obrady a rozlúčka s nebohým bratom Michalom sa konali 13. 10. 2010 na miestnom
cintoríne, ktoré slúžil mitr. prot. Mgr. Peter Humeník, dekan, ktorý zároveň predniesol smútočný
príhovor a s nebohým sa aj rozlúčil a pomocný duchovný PhDr. Ján Holonič, PhD.
Nech milostivý Boh upokojí dušu zosnulého brata Michala. Vičnaja jemu pamjať!
Mitr. prot. Mgr. Peter Humeník
11/2010
39
5 E
Nekrológ
Dňa 22. 10. 2010 sme sa rozlúčili so zosnulým manželom, otcom, jerejom Mgr. Viktorom Čabiňákom, ktorý 18. októbra v 37. roku svojho pozemského života odovzdal svoju
nesmrteľnú dušu Stvoriteľovi.
Nebohý jerej Viktor sa narodil 25. decembra 1972 v Humennom a vyrastal v obci
Brestov n/Laborcom. Túžil po tom, aby sa stal pravoslávnym kňazom, preto absolvovaní
strednej školy za podpory rodičov začal študovať na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte
v Prešove. Počas štúdia sa oženil s Vierou Jurovou, s ktorou spolu vychovávali tri deti
a ešte počas štúdia ho vysokopreosvietený arcibiskup Nikolaj vysvätil na diakona a potom
aj na jereja.
Jeho prvou farnosťou bola farnosť v obci Ulič, s administráciou aj farnosti v obci Uličské
Krivé, a to od 1. marca 1996. V roku 1997 bol ustanovený na farnosť Údol a Šarišské Jastrabie, od mája 1999 na farnosť v Brusnici a Jakušovciach a o rok nato mu bola pridelená aj
Vyšná Oľšava. Počas týchto rokov svojej duchovnej činnosti prežíval rôzne rodinné a zdravotné problémy, ktoré nedokázal zvládať,
a preto na vlastnú
žiadosť v auguste
2001 s ním Prešovská
pravoslávna eparchia
rozviazala pracovný
pomer. Po absolvovaní liečenia ho na
vlastnú žiadosť v júni
2004 znovu prijali do
pracovného pomeru
a bol ustanovený na
farnosť Litmanová,
kde pôsobil do novembra 2005. Vzhľadom na opakujúce sa
problémy absolvoval ďalší liečebný pobyt, po ktorom bol od januára 2007 ustanovený
na farnosť Litmanová, Údol a Šarišské Jastrabie, no nakoniec na vlastnú žiadosť ukončil
pracovný pomer s Prešovskou pravoslávnou eparchiou.
Pohrebný obrad bol vykonaný v Chráme Nanebovstúpenia Isusa Christa v obci Zbudská Belá duchovnými Prešovskej pravoslávnej eparchie na čele s jej riaditeľom prot. doc.
Alexandrom Capom, CSc.
Vyprosme vo svojich modlitbách Christa, aby “so svjatymi upokojil dušu novoprestavlennaho raba Svojeho svjaščennojereja Viktora, idiže nisť boľizň, ňi pečaľ, ňi vozdychanije,
no žizň bezkonečnaja“. Amiň.
Blažennyj pokoj i vičnaja jemu pamjať!
MO
40
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
„Rozvijajsja, prinosi plod, ľubi Boha i svoj národ“
Tak konal i náš brat v Christovi Nikolaj HVOZDA počas svojho
života vo verejnej i cirkevnej oblasti. Každý ho poznal ako šoféra
a ľudového básnika, ktorý sa vo svojich veršoch kriticky vyjadroval
k aktuálnym spoločenským problémom. Vydal štyri samostatné
básnické zbierky a tri spoluautorské.
Nebohý Nikolaj sa narodil 24. decembra 1926 v chudobnej
roľníckej rodine ako druhé dieťa, dva mesiace po odchode jeho
otca za prácou do Argentíny. S otcom sa nikdy nestretol. Chlapci vyrastali s mamou v ťažkých
životných podmienkach. Nikolaj preto svoje detské roky trávil v Monastieri Jova Počajevského
v Ladomirovej, kde navštevoval aj školu. Rodinu Nikolaja Hvozdu postihla v r. 1945 tragická
udalosť – staršieho brata zabila mína.
Nikolaj sa vyučil za automechanika a od roku 1951 až do dôchodku pracoval ako vodič
autobusu v ČSAD vo Svidníku. Spolu s manželkou Helenou vychovali dvoch synov Michala a Nikolaja. Veľmi silnou a ťažkou ranou pre nich bola smrť ich staršieho syna Michala. V čase, keď
dlhoročného kantora Jána Vargu opúšťali sily, v roku 1992 si ho Boh vyvolil, aby viedol cirkevný
spev v Pravoslávnej cirkevnej obci Ladomirová a Vagrinec. Svoju oddanosť Božiemu Spasiteľovi
a Jeho neveste svätej Pravoslávnej cirkvi neraz dokazoval pred inovercami i politikmi. V jeho
srdci tkveli slová Spasiteľa: „Kto by mňa zaprel pred ľuďmi, toho ja zapriem pred svojím Otcom“
(Mt 10, 33). Nebohý Nikolaj obohatil mnohé chrámové udalosti svojím spevom, čím prispel ku
krásnemu duchovnému prežívaniu. Zúčastňoval sa takmer na každej bohoslužbe. Činný nebol
iba v chráme, ale zaujímal sa aj o problémy, ktoré cirkevný život prinášal. Aj po ukončení kantorovania v roku 1998, keď sa jeho zdravotný stav zhoršil, pomáhal pri bohoslužbách čítaním
apoštola, žalmov a pod.
Nebohý brat v Christu Nikolaj odovzdal svoju nesmrteľnú dušu Stvoriteľovi 3. septembra
2010 vo veku nedožitých 84 rokov. Na poslednej ceste sa s ním prišli rozlúčiť príbuzní, veriaci
z Ladomirovej a okolia. Pohrebný obrad vykonal v nedeľu 5. septembra 2010 v popoludňajších
hodinách miestny duchovný jerej Mgr. Pavol Kačmár.
Za spevu „Zemle zinuvši prijmi ot tebe sozdannoje rukoju Božijeju tilo, paki že vozvraščejejsja
k tebi rodšej: ježe bo po obrazu bysť. Sozdateľ prijat: ty že prijimi sije jako svoje“, boli jeho telesné
pozostatky uložené na miestnom cintoríne.
Nech mu bude náš Hospodin a Spasiteľ Isus Christos dobrým a láskavým Sudcom.
VIČNAJA JEMU PAMJAŤ !
jerej Mgr. Pavol Kačmár, správca farnosti
11/2010
41
5 E
OBSAH - ЗMІСТ
KÁZEŇ
O úcte k ostatkom svätých (Prot. Michal DŽUGAN) 3
POUČENIE - Ľudské hodnoty v medicíne II.
(pplk. prot. Mgr. Marek IGNACIK, PhD. ) ................ 5
Tyždenný cyklus práce a života pastiera
v cirkevnej obci I. (Prot. Peter KORMANÍK) ............... 8
NAPÍSALI STE NÁM
Život je Boží dar, antikoncepcia diablov výmysel
(jerej Mgr. MUDr. Jakub JACEČKO) ...................... 11
Nebošestvenik - Ilija Velikoimenityj
(jerej Nikolaj LAKATA) ........................................... 14
Z NAŠEJ HISTÓRIE
Vznik pravoslávneho hnutia na Slovensku
v 20. storočí vo Vyšnom Orlíku, okr. Svidník (1)
(prot. ThDr. Štefan Horkaj) .................................... 16
PREČÍTALI SME
Pravoslávni majú v Nitre farnos , chrám chýba.
Modlia sa v kancelárii ............................................ 19
Pravoslávny chrám Sv. Trojice vo Svidníku zdobia 20
Ruská pravoslávna cirkev spustila
na YouTube vlastný kanál . ..................................... 20
Cirkevnoslovansko-slovenský slovník (49. čas )
(Mgr. E. Šaková, PhD.
a ThDr. Štefan Šak, PhD..) ........................... CCI-CCIV
SPRÁVY Z DOMOVA
Chrámový prazdnik v Uliči ...................................... 25
Žiaci CSOŠ v Michalovciach
na Pravoslaviáde 2010 v Košiciach ............................ 25
Liturgia na Horbi ..................................................... 26
Mesiac úcty k starším ............................................ 27
Konferencia o svätom Nektáriovi Eginskom ........... 28
Prednáška o dejinách a súčasnosti mníšstva u nás 29
SPRÁVY ZO SVETA ............................................... 30
JUBILEÁ ................................................................ 34
NEKROLÓGY ......................................................... 36
VYZNANIE ............................................................. 37
Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu príspevkov. Za názory a postoje autorov príspevkov
redakcia nezodpovedá. Nevyžiadané rukopisy
a fotografie nevraciame. Neoznačené snímky
pochádzajú od autora článku, ostatné ilustračné
snímky sú z archívu redakcie alebo internetu.
OZNAM
Prosím všetkých čitateľov a prispievateľov,
aby pri korešpondencii s redakciou používali
iba e-mail: [email protected]
Telefónny kontakt na šéfredaktorku je:
0905/737 707
42
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
11
10
Zapov¡t
sv. Kirila
¡ Meçod¡ä
Mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku
Ročník LVI/2010
ISSN 0139-9012
Vydáva: Metropolitná rada
Pravoslávnej cirkvi na Slovensku
Adresa redakcie:
Baye­ro­va 8, 080 01 Prešov,
telefón: 051/77 24 736,
fax: 051/77 34 045,
e-mail: [email protected]
web:
www.ocam.orthodox.sk
Šéfredaktor: Dana Džuganová
Jazykový redaktor: Mgr. Dana Kojnoková
Vychádza 12-krát do roka.
Tlač: Tlačiareň svidnícka, spol. s r. o.
čat. Nebiljaka 121/18, 089 01 Svidník
Roč­ný príspevok 6,- €,
polročný príspevok 3,- €.
Objednávky na odber pri­jíma:
Redakcia Odkazu sv. Cyrila a Metoda,
Bayerova 8, 080 01 Prešov,
Úrad me­tro­po­lit­nej rady
na tel. č.: 051/7724 736
a každý pravoslávny farský úrad.
Povolené EVPT 167/2008 z 27. 11. 2008.
Číslo indexu: EV 173/08.
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
PRAVOSLAVIÁDA 2010 - športový deň mládeže v Košiciach
11/2010
43
5 E
Pravoslávny kalendár 2011
(stolový - osobnosti dejín Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku)
Počet strán: 64, plnofarebný, Formát: špirálová väzba, Zostavil: Dana Džuganová
Vydavateľ: Metropolitná rada Pravoslávnej cirkvi na Slovensku
Záujemcovia si môžu kalendáre objednať: Úrad metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi, Bayerova 8,
080 01 Prešov. Telefón: 051/7724 736; fax: 051/7734 045; e-mail: [email protected]
Úhradu môžete realizovať: prevodným príkazom na č.u.: 0096292967/0900, poštovou poukážkou alebo
44 v hotovosti priamo na adrese redakcie. Kalendáre môžeme zaslať aj na dobierku. Odkaz
sv. Cyrila
B
a Metoda
Download

November - Mesačník Odkaz sv. Cyrila a Metoda