Nástenný kalendár 2012
Počet strán: 1, plnofarebný
Formát: 350x620 mm
Vydavateľ: Metropolitná rada Pravoslávnej cirkvi
na Slovensku
Pripravila: Dana Džuganová
V kalendári sú cirkevné sviatky a spomienky
na svätých na celý rok v starom aj novom štýle
(Juliánskom a Gregoriánskom).
Odkaz
sv. Cyrila
Zapov¡t
sv. Kirila
¡ Meçod¡ä
a Metoda
Mesačník Pravoslávnej cirkvi
na Slovensku
Roč. LVII/2011
12
Pravoslávny
kalendár 2012
(ročenka - kalendárium
s duchovným čítaním)
Počet strán: 160, čierno-biely,
obálka farebná
Formát: A5
Vydavateľ: Metropolitná rada
Pravoslávnej cirkvi
na Slovensku
Zostavila: Dana Džuganová
Záujemcovia si môžu kalendáre objednať: Úrad metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi, Bayerova 8,
080 01 Prešov. Telefón: 051/7724 736; fax: 051/7734 045; e-mail: [email protected];
textovou správou SMS: na 0915 967 299. Na začiatku správy uveďte STOLKAL (pre stolový kalendár)
ROCENKA (pre ročenku) a NASTEN (pre nástenný kalendár) medzeru, pridajte svoje meno, adresu
a počet kusov. Príklad: ROCENKA Jan Cerny, Modra 12, 070 00 Presov - 2
Úhradu môžete realizovať: prevodným príkazom na č.u.: 0096292967/0900, poštovou poukážkou alebo
v hotovosti priamo na adrese redakcie. Kalendáre môžeme zaslať aj na dobierku.
ISSN 0139-9012
December 2011
PRAVOSLÁVNE KALENDÁRE NA ROK 2012
Narodenie Christovo
Púť do Srbska - spoločná fotografia v monastieri Koviľ
Rokovania o vzájomných vzťahov našich cirkví a o situácii pravoslávia vo svete
Slávnostné bohoslužby pri príležitosti 65. narodenín
Jeho Svätosti, moskovského patriarchu Cyrila v chráme Christa Spasiteľa
Stretnutie delegácií s prezidentom Ruskej federácie D. Medvedevom
Stolový kalendár 2012
Počet strán: 60, plnofarebný
Formát: špirálová väzba 300x135 mm
Vydavateľ: Metropolitná rada Pravoslávnej cirkvi na Slovensku
Zostavila: Dana Džuganová
V kalendári sú ikony a fotografie zo života cirkevných obcí a našej miestnej Cirkvi.
Pravoslávny kalendár 2012
Posolstvo
Roždestvenské posolstvo
Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách
a na Slovensku duchovenstvu a veriacim Pravoslávnej cirkvi
Drahí duchovní otcovia, bratia a sestry,
Christos raždajetsja! Slavite Jeho!
Christos sa rodí! Oslavujte Ho!
Prajeme vám i všetkým ľuďom dobrej vôle krásne prežitie roždestvenských sviatkov.
Na sviatok Roždestva slávime Narodenie Pána. Boh sa stal človekom, jedným z nás. To,
že priblížil nebo k zemi, cítia všetci ľudia, ktorí sviatok Narodenia Isusa Christa prežívajú
ako sviatok mieru, rodinnej pohody a vzájomného láskavého správania. Roždestvenská
večera, stromček, ozdoby, darčeky, koledy, to sú len symboly tej veľkej Lásky, ktorá medzi
nás vstúpila a ktorá nás chce obnoviť. Chce nás zo zlých urobiť dobrými, z nešťastných
urobiť šťastnými, z chudobných bohatými, avšak iným bohatstvom, ako svet dáva. Mali
by sme otvoriť oči našich sŕdc a uvítať v nich Božieho Syna, spoznať v Ňom „výhonok
z výsosti“, ako spievame v tropare Roždestva, výhonok, ktorý síce podľa proroka Izaiáša
(53,2) vypučal „z vyprahnutej krajiny“, ale „získa spravodlivosť mnohým“ (53,11).
Vieme, že o spravodlivosť svojho srdca musíme ťažko bojovať, premáhať mnohé
pokušenia a zlé sklony, ale napriek tomu vieme, že nakoniec je naša spravodlivosť Boží
dar, pretože bez Božej lásky a pomoci by naše úsilie nestačilo a my by sme tú námahu
ľahko a radi vzdali. Až keď sa nám dostane tohto daru, pochopíme, ako je vzácny a ako
bolo dobré a múdre o neho v sebe bojovať. Súčasne je nám ľúto tých, ktorí tento boj
vzdali alebo ho vôbec nezačali a zostali radšej zlými. A tiež obdivujeme veľkú dôveru
Božiu v nás ľudí: že sa neobáva, že Jeho zostúpenie a vtelenie vyjde nadarmo, že svet
zostane zlý cez Jeho obeť.
12/2011
E
Posolstvo
Nech nás sviatok Narodenia Christovho naučí dôverovať spolu s Ním v premenu
sveta. Nebojme sa vynaložiť každý na svojom mieste potrebné úsilie, aby sa svet menil
k lepšiemu, aby odpustenie, priateľstvo a láska neboli len slová. Odmenou za to je nám
radosť, že sme Božie deti, snáď niekedy blúdiace, ale dôverujúce.
Nadchádzajúci rok sme vyhlásili za Rok svätého kniežaťa Rastislava. Ako zvestovateľ
Christovho Evanjelia, ktoré nás naučilo poznať Božiu pravdu a dôverovať v Božiu pomoc,
je dodnes duchovne prítomný v odkaze cyrilo-metodskej misie, ktorej zostáva naša
Pravoslávna cirkev vernou pokračovateľkou. Vážme si toho a hľadajme spôsob, každý
podľa svojich možností, ako urobiť osobu svätého Rastislava, ktorého sme pred rokmi
kanonizovali, známejším. Buďme nápomocní pri organizovaní duchovných i kultúrnych
udalostí, ktoré by nám tohto svätca viac priblížili. Nezabúdajme, že to bol práve svätý
knieža Rastislav, ktorý umožnil, aby naši predkovia prijali kresťanstvo zrozumiteľne,
vo svojom rodnom jazyku.
Dôstojní otcovia, drahí bratia a sestry, Roždestvo Christovo nás znovu a znovu učí
veriť vo víťazstvo lásky nad zlobou, jednoty nad rozpormi a veriť v príchod Božieho
kráľovstva. „Narodil sa Christos Pán, veseľme sa ...“.... Veď „nám, nám narodil sa“.
Christos raždajetsja! Slavite Jeho!
S arcipastierskym požehnaním
+ Kryštof,
arcibiskup pražský,
metropolita českých krajín a Slovenska
+ Ján,
arcibiskup prešovský a Slovenska
+ Simeon,
arcibiskup olomoucko-brnenský
+ Juraj,
arcibiskup michalovsko-košický
+ Tichon,
biskup komárňanský,
vikár prešovskej eparchie
+ Jáchym,
biskup hodonínsky,
vikár olomoucko-brnenskej eparchie
Roždestvo Christovo 2011
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Príhovor
Milovaní bratia a sestry,
duchovní otcovia!
„Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude
všetkému ľudu“ (Lk 2, 10)
Toto sú slová posolstva o narodení
Spasiteľa nášho Isusa Christa, ktoré starozákonnému ľudu zvestovali tak dlho
očakávanú skutočnosť, ktorú ľud Nového
Zákona prežíva a zvestuje svojmu okoliu už
dve tisícročia, že Syn Boží sa stal človekom,
prijal na seba ľudskú podobu, ľudské telo
i dušu a prišiel na tento svet.
Všemohúci Hospoď Boh nám zjavil, že
sa narodil Boží Syn, že sa stal človekom.
Podstatu tejto skutočnosti človek ani
nepochopí a ani ľudskou rečou nevyjadrí
a preto, keď chcel človeku Boh zjaviť svoje
pravdy, musel použiť ľudské pojmy a slová,
aby sme Mu my rozumeli. Musel sa k ľuďom prihovoriť ľudskou rečou cez anjelov
v onú slávnu betlehemskú noc, keď zazneli
12/2011
slová: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu“ (Lk 2, 10).
Tak zvestoval anjel betlehemským
pastierom v tú svätú noc, keď sa v Betleheme narodil Isus Christos, a oznámil
im veľkú radosť, „ktorá bude všetkému
ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste
Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Christos
Pán“ (v. 10-11).
Táto radosť je veľká a neopísateľná,
lebo narodil sa Spasiteľ Isus Christos pre
spasenie ľudí, jednorodený Syn Boží,
opravdivý Boh, Vládca neba a Zeme. Už
prorok Izaiáš, osvietený Svätým Duchom,
božskú veľkosť očakávaného Spasiteľa
opisuje takto: „Lebo dieťa sa nám narodilo, Syn nám je daný; na jeho pleciach
spočinie kniežatstvo, jeho meno bude:
Predivný, Radca, Mocný Boh, Udatný
Hrdina, Knieža pokoja, Otec večnosti“
(Iz 9, 6).
Boh sa zjavil na Zemi pre spasenie
padlých ľudí, prijal našu ľudskú prirodzenosť, aby v nej dovŕšil naše spasenie. Kto
pochopí toto tajomstvo nesmiernej milosti
Božej? „V pravde veľkým tajomstvom
pobožnosti je (On), ktorý sa zjavil v tele...“
(1 Tim 3, 16). Veľké tajomstvo neprístupné
a nepochopiteľné. Boh sa zjavuje na Zemi
v Tele a kto z nás môže dôstojne odhaliť
veľkosť Božej milosti, zjavenej v stelesnení Božieho Syna pre spasenie ľudského
rodu?
Vtelenie Božieho Syna je tajomným
spojením Boha s človekom, stvoreným
podľa obrazu Božieho, hriechom prarodičov porušujúceho blažené spojenie
s Bohom. Čím si mohli zaslúžiť ľudia - hriešnici takú nesmiernu milosť Božiu, že sám
Jednorodený Syn Boží, opravdivý Boh sa
narodil na Zemi pre spasenie ľudí? Ľudia
si ničím nemohli zaslúžiť túto milosť, je
E
Príhovor
to dielo nesmiernej milosti Božej. „Lebo
tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale
večný život mal každý, kto verí v Neho“
(Jn 3, 16).
Boží Syn sa stal človekom, aby sa človek
stal Božím dieťaťom. Sv. apoštol a evanjelista Ján v tejto súvislosti hovorí: „Z jeho
plnosti sme zaiste všetci prijali, a to milosť nad milosť“ (Jn 1, 16). Prijať milosť je
to isté ako stať sa Božím dieťaťom. Apoštol
Pavol vo svojom posolstve píše: „Tento
(Syn) ako odblesk slávy Boha a obraz Jeho
podstaty... spôsobil očistenie od hriechov“
(Žd 1, 3). Očistenie od hriechov nie je možné bez prijatia milosti a následne prijatie
za Božie dieťa.
Preto všetka radosť z oslavovaných
sviatkov Narodenia Spasiteľa, celé čaro,
nálada, spomienky majú svoj jediný dôvod
B
v Jeho poslaní, že Christos prišiel medzi
nás, aby si nás prisvojil, aby sme sa stali
Jeho bratmi a sestrami. Len preto sa tak
hlboko ponížil, aby nás nepochopiteľne
povýšil. A preto vzdávame Mu úctu svojou
poklonou anjelským chorálom: „Sláva na
výsostiach Bohu“ (Lk 2, 14).
Sláva na výsostiach Bohu! Aj my často
chceme opakovať túto anjelskú pieseň
svojimi ústami i srdcom. Chceme ďakovať
a oslavovať Boha Otca za to, že prejavil
svoju lásku k nám tým, že „svojho jednorodeného Syna poslal na svet, aby sme
žili skrze Neho. V tom je láska, že nie my
sme milovali Boha, ale že On miloval nás
a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia
za naše hriechy“ (1 Jn 4, 9-10).
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Príhovor
Milovaní bratia a sestry,
duchovní otcovia!
Pýtame sa, čo máme robiť, aké poučenie si zoberieme z tejto tak významnej
a na celom svete radostne oslavovanej
svätej udalosti, aby radosť z požehnaného
narodenia Christa našla svoje miesto v nás,
v našej duši?
Predovšetkým musíme prijať a osvojiť
si Božie pravdy, pravdy dané nám vtelením
Božieho Syna, aby sme spoznali Jeho nekonečnú lásku k ľuďom. Svojím príchodom na
Zem Spasiteľ náš Isus Christos dal človeku
nový zákon vzájomnej lásky a pokoja,
aby sme v duchu tejto lásky navzájom žili
v svornosti, milovali aj jeden druhého (Jn
13, 34), čo tvorí nevyhnutný predpoklad
stať sa učeníkmi Isusa Christa: „Podľa
toho poznajú všetci, že ste moji učeníci,
keď sa budete vzájomne milovať“ (Jn 13,
35). V tomto duchu znejú aj slová svätého
apoštola a evanjelistu Jána, apoštola lásky, ktorý píše: „Milovaní, keď si nás tak
Boh zamiloval, aj my sa máme milovať
navzájom“ (1 Jn 4, 11).
Isus Christos priniesol na Zem učenie
o dokonalej láske a sám svojím božským
príkladom nám ukazuje, že aj my máme
pravdou víťaziť nad nepravdou, skromnosťou nad pýchou, dobrotivosťou nad
ľudskou zlobou, utrpením nad ľudskou
krutosťou.
To betlehemské Dieťa prinieslo na Zem
pokoj. Aj my modlíme sa k Vládcovi časov,
nech ten pokoj rozšíri a upevní v nás a vo
všetkých ľuďoch dobrej vôle na celej Zemi,
lebo tento požehnaný pokoj potrebujú
všetci ľudia.
Pri tejto príležitosti, naplnení radosťou
zo sviatku Narodenia nášho Spasiteľa,
všetkých Vás srdečne pozdravujem a vyprosujem pre Vás Božie požehnanie pre
12/2011
tieto aj budúce dni nastávajúceho Nového
roku, plného Jeho milosti.
Christos raždajetsja!
+ Ján,
arcibiskup prešovský
a Slovenska
Roždestvo Christovo 2011/2012
E
Sviatok
Christos sa rodí - oslavujte Ho!
(Christos raždajetsja, slavite Jeho)
O niekoľko dní budeme spolu, jednými
ústami a jedným srdcom, s láskou a nesmiernou vďakou sláviť sviatok Christovho
narodenia. Christos ako Boh, Boží Syn sa
večne rodí od svojho Otca, avšak ako človek, nový Adam a náš Spasiteľ, sa rodí zo
Svätého Ducha a Panny Márie, Presvätej
Bohorodičky. Túto veľkú pravdu v našom
Symbole viery vyznávame slovami: „(Verím) i v jedného Pána Isusa Christa, Božieho
Syna, jednorodeného, zrodeného z Otca
pred všetkými vekmi... Ktorý pre nás ľudí a
pre naše spasenie zostúpil z nebies a vtelil
sa z Ducha Svätého a Márie Panny a stal sa
človekom“. Nezabudlo sa na túto pravdu
ani v liturgických piesňach našej svätej Pravoslávnej cirkvi. V jednej z nich vyznávame:
„Diva dnes Presuščestvennaho raždajet,
i Zemľja vertep Nepristupnomu prinosit.
Anhely s pastyrmi slavoslovjat, volsvi že so
zvizdoju putešestvujut. Nas bo radi rodisja Otroča mlado, predvičnyj Boh“ (Kondak
sviatku).
Veľká duchovná radosť z Christovho
narodenia napĺňa celý svet, nebo i Zem,
preniká do všetkých národov tohto sveta
a je vyjadrením najväčšej nádeje ľudstva,
duchovným a nepominuteľným dedičstvom
ľudstva. Udalosť Christovho narodenia sa
stala absolútnym východiskom z akejkoľvek
krízy ľudstva, duchovnej i materiálnej, lebo
kto verí v Christa ako vteleného Syna Božieho, nášho jediného Spasiteľa, a prijíma Jeho
Evanjelium, slová večného života, vie múdro
usmerňovať medziľudské vzťahy a spravodlivo rozdeľovať všetky materiálne dobrá tejto Zeme, ktoré sú spoločným darom Boha
B
pre všetkých ľudí. A dnes to potrebujeme
viac, než kedykoľvek predtým.
Veľké tajomstvo Božej blahodate (milosti) prejavenej k svetu a k padlému človeku
sa stalo skutočnosťou. Svätý apoštol Pavel
s veľkou radosťou v srdci napísal: „Vpravde
veľkým tajomstvom zbožnosti je On, ktorý
sa zjavil v tele, ospravedlnený bol v Duchu,
zjavil sa anjelom, zvestovaný bol národom,
uverili v neho na svete, vzatý bol do slávy“
(1 Tim 3, 16). Stalo sa tak v čase, ktorý múdro a z lásky k nám predurčil Boh (Gl 4, 4-5),
poslal nám za Spasiteľa svojho Jednorodeného Syna, ktorý sa narodil zo ženy – Presvätej Bohorodičky, aby sme my, Ním obnovení, mohli prijať synovstvo u Boha mocou
Svätého Ducha, ktorý prišiel, aby prebýval
v našich srdciach ako v živom chráme Božom
(1 Kor 3, 16), aby nás tým is-tým Duchom vovádzal do každej pravdy (Jn 16, 13).
Príchod na Zem Spasiteľa vždy vyvoláva
v našich srdciach veľkú radosť, lebo hoci žijeme viac ako 2000 rokov po Jeho narodení
v Betleheme, sviatok Jeho narodenia je pre
nás natoľko aktuálny, ako by sa toto Jeho
narodenie stalo iba dnes. Preto svätá Cirkev spieva: „Diva dnes Presuščestvennaho
raždajet...“ A tak aj sv. Gregor Teológ nadchnutý touto radosťou zvolal v deň: „Christos
ražda-jetsja, slavite. Christos s nebes zrjaščite (t. j. príďte na stretnutie s Ním), Christos na Zemli, voznositesja (t. j. povznášajte
sa duchom do nebies). Pojte Hospodevi vsja
Zemľja i veselijem vospojte ľjudije, jako proslavisja“ (Irmos sviatku, prvá pieseň).
Uvedené slová sv. Gregora Teológa
pojal sv. Ján Damaský, geniálny cirkevný
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Sviatok
básnik a skladateľ, do uvedenej cirkevnej
piesne, ktorá sa stala trvalým duchovným
dedičstvom našej svätej Cirkvi. A úvodné
slová tejto piesne sa stali u nášho zbožného
ľudu radostným sviatočným pozdravom:
Christos raždajetsja! A odpoveď znie: Slavite Jeho! Týmito slovami každý pravoslávny kresťan vyslovuje radosť z toho, že Boh
12/2011
nám zjavil svoje odveké tajomstvo o našej
spáse, v nich je vyslovený zmysel celého
Evanjelia, našej viery. Odteraz, milí bratia
a sestry, naše srdce majú naplňovať takéto pravdy: Christos sa rodí a Boh je s nami.
Christos sa rodí a radujú sa prarodičia Adam
a Eva. Christos sa rodí a raduje sa spravodlivý Ábel. Christos sa rodí a raduje sa spra-
E
Sviatok
vodlivý Nóach. Christos sa rodí a raduje sa
spravodlivý Abrahám, lebo cez nich Boh
prisľúbil veľkého Potomka – Spasiteľa sveta
a Abrahámovi dal možnosť vidieť tento požehnaný deň, lebo v Ňom budú požehnané
všetky čeľade Zeme (Gl 3, 9, 16).
Christos sa rodí a radujú sa všetci proroci, lebo Boh splnil cez nich zjavené pravdy o našej spáse. Raduje sa prorok Izaiáš,
ktorý z vnuknutia Sv. Ducha napísal: „Hľa,
Panna počne a porodí Syna a dá Mu meno
Emmanuel“ (Iz 7, 14), čo v preklade znamená: S nami je Boh. Majúc na mysli iné prorocké slová Izaiáša, Cirkev spieva: „Žezl iz
korene Jesejeva i cvit od neho Christos, od
Divy prozjabl jesi..., prišel jesi voploščsja...,
slava sili Tvojej Hospodi“ (Irmos, štvrtá pieseň). Christos sa rodí a raduje sa prorok Micheáš, ktorý prorocky označil miesto Jeho
narodenia – Betlehem (Mch 5, 2). Christos sa rodí a raduje sa prorok Daniel, ktorý oznámil čas príchodu Spasiteľa. Cirkev
ho oslavuje slovami: „Daniil, muž želanyj,
Kameň bez ruki otsičen vidiv Ťa, Hospodi (t. j. Christa, Kameň viery), Mladenca
bez simene roždena. Pronareče Ťa iz Divy
voploščena Slova, nepreminenaho Boha,
i Spasa duš našich“. Preto Cirkev v ďalšej
zo svojich piesní vyzýva všetkých prorokov: „Radujtesja prorocy čestnyji, iže Zákon
Hospodeň dobri učinivše, i viroju javľšesja
nepobidimyji stolpy a nepreklonnyji: vy bo
i chodataji javistesja Novaho Zavita Christova“ (Slava na stich. stich v Nedeľu sv. Otcov). Aj sám Christos pochválil prorokov za
ich vieru a vernosť Bohu, ktorú dosvedčili
aj mučeníckou smrťou. A takú istú službu,
vieru a vernosť predpokladá Christos aj
u nás, lebo ako boli proroci prenasledovaní
za vernosť Bohu i Tomu, o ktorom prorokovali – Christu, tak budú týmto svetom
nenávidení všetci, ktorí pôjdu cestou ta10
B
kejto vernosti Bohu, čiže budú prenasledovaní za meno Christovo, za vieru v Neho,
na čo často upozorňuje v Evanjeliu aj sám
Christos (Mt 10, 22). Obraz tejto nenávisti
predstavil opäť Ten istý Christos v poslednej knihe Nového Zákona, v knihe Zjavenia
Jána. Posledné štatistiky uvádzajú, že len
v poslednom, dvadsiatom storočí v tomto
svete zahynulo pre vieru v Christa okolo 20
miliónov kresťanov. Svet si myslí, že tak nad
nimi víťazí, ale to nie je pravda. Opäť Christos povedal: „Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú
telo, ale dušu nemôžu zabiť“ (Mt 10, 28).
Mučeník za vieru v Christa bude Christom
vzkriesený pre večný život a tí, čo mu zabili
telo, budú odsúdení na večné zatratenie.
Tak bolo s Christom, tak je to aj s nami.
Christos sa rodí a raduje sa Christov
predchodca, sv. Ján Krstiteľ, ktorý poznal
Christa ako svojho Pána ešte v lone svojej
matky. Keď Bohorodička prišla po zvestovaní navštíviť Alžbetu, „radostne sa pohlo
v jej živote nemluvniatko“ (Lk 1, 44), čiže budúci predchodca a Krstiteľ Ján. Keď nastal
čas jeho služby, stretol Christa na Jordáne
a svedčil pred všetkými: „Hľa, Baránok
Boží, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1, 29).
Mohol tak smelo a nebojácne svedčiť, lebo
bol vedený Duchom Svätým. A to je základ
aj nášho svedectva pred týmto svetom.
Christos sa rodí a teší sa celý svet, lebo
v Christovi na Zem zostúpilo aj Nebeské
kráľovstvo, Cirkev ako Božia Nevesta, Cirkev Christova, Cirkev Sv. Ducha, Cirkev Sv.
Trojice, tajomne Telo Christovo, Boží dom,
naša spoločná duchovná Matka, v ktorej sa nanovo rodíme pre večnosť vodou
i Duchom – krstom a pomazaním Duchom
(myropomazanije). Tropar sviatku zvestuje:
„Roždestvo Tvoje Christe Bože naš, vozsija mirovi svit razuma...“ to jest, Christovo
narodenie prináša svetlo Pravdy, svetlo
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Sviatok
poznania Pravdy, ktoré ľudstvo stratilo pri
svojom páde do hriechu. A svitilen sviatku zvestuje: „Positil ny jest svyše Spas naš,
Vostok vostokov, i suščiji v tmi i sini obritochom istinu: ibo ot Divy rodisja Hospoď“.
Christos sa rodí a my opäť môžeme prijímať rajský pokrm – Telo a Krv Christovu. Je
to Chlieb z neba, Chlieb života (Jn 6, 51), ktorý
nám sv. Cirkev predkladá pri každej sv. Liturgii
a Christovými slovami: „Prijmite a jedzte...,pite
z nej všetci“ (Mt 26, 27-28), lebo je preliata za
všetkých nás a nám na odpustenie hriechov.
Christos sa rodí a radujú sa všetci verní
a Christu oddaní budovatelia Jeho sv. Cirkvi:
apoštoli, proroci, učitelia, pastieri (Ef 4, 11),
mučeníci, vyznávači, ctihodní a každá verná
a spravodlivá duša kresťanská, lebo všetci
umierali v nádeji na vzkriesenie, ktorého
garantom je všemohúci Boh a vzkriesenie
Božieho Syna, ako aj Telo a Krv Christova,
lebo je napísané: „Kto je moje Telo a pije
moju Krv, má večný život a ja ho vzkriesim
v posledný deň“ (Jn 6, 54).
Christos sa rodí a obnovená je Zem,
oslobodzuje sa z moci zla a hriechu, z moci
Zlého, očakáva slávu synov Božích (Rm 8,
21). Zbavuje sa Adamovej kliatby i kliatby
Zákona, raj sa otvára, had – diabol je navždy premožený, Evino trápenie končí a všetko stvorenie s nádejou sa oslobodzuje.
Preto Cirkev vyznáva: „Likujut anhely vsi na
nebesi i radujutsja čelovicy dnes, ihrajte že
vsja tvar Roždšahosja radi v Viflejemi Hospoda“ (I nyni na Litii sviatku).
Christos sa rodí a my všetci, milí bratia a sestry, sa opäť veľmi radujeme, lebo
si uvedomujeme veľkosť Božej dobroty,
veľkosť Božieho diela spásy. Kým anjeli priniesli Christovi ako dar spev, nebo poslalo
hviezdu, mudrci (mágovia) z východu dary,
pastieri údiv a lásku, Zem ponúkla jaskyňu,
v ktorej sa Christos narodil, púšť jasličky,
12/2011
my, ľudia, sme priniesli najcennejší dar
– matku Pannu, našu Orodovníčku u Boha,
živú Svätyňu, Presvätú Bohorodičku.
Taká je teda naša radosť z blížiaceho sa
sviatku Christovho narodenia, také je „bohatstvo pravoslávneho bohoslovia“ (Slava
na chvalite sviatku).
Čo povedať celkom na záver? Snáď len
toľko, že aj my, teraz i do konca nášho života
zostaneme verní Bohu Otcovi, Jeho Synovi,
ktorý sa vtelil pre naše spasenie, a Sv. Duchu, ktorý zostupuje na nás a na predložené
dary pri každej sv. Liturgii, aby bolo „Sväté
svätým“ (Svjataja svjatym). Preto budeme aj
v ďalších dňoch predkladať Bohu svoju vďaku
a modlitby za pokoj tohto sveta, za pevnosť,
nezlomnosť Cirkvi, za zjednotenie všetkých
v Jednej, svätej a všeobecnej (sobornej) Cirkvi mocou Ducha Svätého, lebo len tak bude
jedno stádo a jeden Pastier – Christos. Terajšie rozdelené kresťanstvo je veľkým p o h o rš ení m pre svet a mnohí kresťania pre toto
pohoršenie strácajú vieru a opäť idú cestou
záhuby, čím maria spasiteľské dielo Christovo, nanovo križujú v sebe Christa (Žd 6, 6).
Cirkev bola, je a zostane jedna, brány pekelné
ju nepremôžu (Mt 16, 18). A ona vyznáva: „Likujut anhely vsi na nebesi, i radujutsja čelovicy dnes: ihrajte že vsja tvar Roždšahosja radi
v Viflejemi Spasa Hospoda: jako vsjakaja lesť
idolskaja presta, i carstvujet Christos vo viki“
(I nyni na Litii).
Christos vládne na nebi i na Zemi, rovnako tak aj v našich obnovených srdciach,
lebo sme Ho s radosťou prijali ako Svetlo
pravdy, ako nebeský Chlieb života. Prijali
sme aj nebeského Ducha, našli sme pravú
vieru, klaniame sa nerozdeliteľnej Trojici,
lebo Tá nás spasila. Taká veľká a nepominuteľná je radosť pravoslávneho kresťana zo
sviatku v tele narodeného Syna Božieho.
Prot. Štefan Pružinský
E
11
Priania
Oslovili sme našich otcov duchovných s otázkou:
„Čo by ste radi zapriali čitateľom časopisu v roždestvenskom obdobi?“
Čitateľom OCaM prajem, aby našli v tomto našom mesačníku
veľa dobrých a pozitívnych článkov, ktoré ich duchovne posunú dopredu. V tomto období sa máme naučiť postiť - zdržiavať
sa od hriechu a zla a byť aktívnymi v konaní dobrých skutkov.
Želám všetkým ľuďom, aby pochopili, že Boh je láska a prajem
každému človeku, aby sa betlehemský mládenec narodil osobne v jeho srdci. Nech narodenie Christa stane sa základom nášho znovuzrodenia pre večný život.
Prot. Alexander Cap,
riaditeľ Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove
Čitateľom a veriacim našej drahej Cirkvi želám, aby v skúškach,
ktoré na nás Boh dopúšťa, sme čestne obstáli. Aby sme svojím
správaním, konaním, vyjadrovaním boli Bohu príjemným a milým darom. Aby sme nečakali nič od nikoho, ale aby sme dostali
potrebné bez toho, aby sme prosili. A nezabudli na nášho Stvoriteľa a Spasiteľa Isusa Christa, ktorému sme povinní darovať
z talentu, ktorý sme od Neho dostali. S prazdnikom!
Prot. Nikolaj Cuper,
správca PCO v Roztokách a Kečkovciach
Všetkým pravoslávnym veriacim, čitateľom odkazu sv. Cyrila
a Metoda, sympatizantom pravoslávnej viery želám, aby narodenie Spasiteľa nášho Isusa Christa bolo pre nich otvorenou
náručou nebeského Otca pre návrat od života v hriechu k životu
v raji. Všetkým ďalej želám, aby zjednotenie Boha s človekom
v osobe Isusa Christa bolo pre každého využitím osobného
spojenia človeka s Bohom najprv tu na Zemi cez pokánie vo sv.
Eucharistii a potom vo večnosti v nebeskom Kráľovstve. Christos raždajetsja!
Prot. Ján Kosť,
správca PCO vo Vyšnej Jablonke
12
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Priania
V tomto roždestvenskom období chcem čitateľom Odkazu sv.
Cyrila a Metoda popriať to, čo hovorí modlitba molebnu pred
Narodením Isusa Christa: Aby Boh nám hriešnym zjavil svoje
veľké milosrdenstvo a poslal nám do sŕdc Spasiteľa, svojho jednorodeného Syna, aby sme my Ním vykúpení nezahynuli, ale
zachránili sa. Nech Boh sa narodí nielen v Betleheme, ale aj
v našich dušiach. Prijmime Ho a žime podľa Jeho prikázaní, sv.
Evanjelia. Nech radosť z Christovho narodenia nás sprevádza
po celý život!
Jerej Jozef Nemčík,
správca PCO vo Vernári
Čitateľom mesačníka Odkazu sv. Cyrila a Metoda prajem radostné prežitie sviatkov Christovho Narodenia v hojnej milosti
a požehnaní novonarodeného betlehemského Dieťaťa Isusa.
Snažme sa počas týchto sviatkov prehĺbiť si predovšetkým svoj
duchovný život, aby naša viera nebola iba bezduchou tradíciou, ale aby sa zakladala na každodennom prežívaní stretnutia so živým Bohom. Naslúchajme Božiemu hlasu, ktorý sa
nám prihovára z textov našich bohoslužieb počas Christovho
Roždestva a to v slovách sv. proroka Izaiáša: S nami Boh, razumijte jazycy, i pokarjajtesja... Jako s nami Boh... Christos
raždajetsja!
Jerej Ivo Ozimanič,
správca PCO v Bežovciach
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Zapov¡t
sv. Kirila
¡ Meçod¡ä
Čítajte a rozširujte mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku!
Ročný príspevok na odber časopisu 6,- EUR + poštovné 6,- EUR.
Objednávky: Telefonicky: 051/7724 736, 0915 967 299, Faxom: 051/7734 045,
E-mailom:[email protected]
Úhradu predplatného: prevodným príkazom na č.ú.: 0096292967/0900, poštovou poukážkou
alebo v hotovosti priamo v redakcii. Po predplatení je možné zasielať časopis
v elektronickej podobe na e-mailovú adresu, či si ho stiahnuť vo formáte PDF
z internetu zo stránky www.ocam.orthodox.sk
12/2011
E
13
Zamyslenie
Tradícia a zvyky na Kračún – Narodenie Isusa Christa
Vyhnaním žiakov sv. Cyrila a Metoda
bola u nás cyrilo-metodská tradícia narušená, ale nie prerušená, lebo slovenské hory
a jaskyne sa stali dobrou skrýšou žiakov sv.
Cyrila a Metoda, tí sa poskrývali po Slovensku a ostali tu naďalej pôsobiť. Tu odolávali
prozápadnej orientácii a latinizácii, ale táto
cyrilo-metodská tradícia nezanikla dodnes.
Televízia a rozhlas nám ponúkajú a pomáhajú starú tradíciu a zvyky našich predkov na Slovensku, ktoré sa dodržiavali počas
sviatkov Kračúna – Narodenia Isusa Christa,
oživovať. Dnes mnohé zvyky a tradície sa
oživujú, zvlášť rôzne kračúnské hry, ktoré ľudovo opisujú narodenie Isusa Christa, ale na
mnohé sa už zabúda a aj zabudlo. Do týchto
vianočných hier betlehemcov ľudia zamiešali
aj veľa humoru, aby sa počas týchto sviatkov
aj zabávali, radovali a smiali. Ako napríklad
gubovia-pastieri spievali v betlehemskej hre:
Hura mi je hura, to vysoka hura, keď na ňu
popatrim ovečky navracim. Bunda mi je bunda, to šolava bunda, keď z ňu raz potrešem,
šicky vši vytrešem a iné humorne pesničky
pridávali, aby vyvolali úsmev na tvárach veriacich, aby ich rozosmiali. Dávno život bol
veľmi ťažký a veriaci potrebovali to ako soľ,
aby sa zasmiali a tieto betlehemské hry ich
mali aj rozosmiať. Mali urobiť počas týchto
sviatkov veriacim radosť, rozveseliť ich, aby
tieto sviatky naozaj boli radostnými. Často
ich dnes život moderný aj vedecký vytláča,
ako napríklad, ak strom nerodil, gazda – hospodár mal na Štedrý deň do neho trikrát zaseknúť sekerou, aby rodil. To vytlačila dnes
už pomológia, ktorá učí, že ak strom nerodí,
treba zarezať kôru stromu. Na hospodárstve
gazda aj gazdiná pomyje zo Štedrého večera
odložili a keď bol statok v domácnosti chorý
(o ktorý sa veľmi starali a vážili si ho, lebo bol
14
B
živiteľom tiež rodiny, bo domáce zvieratá, to
rodina bohatá) dostal sa napiť z tých pomyjí, ktoré časom splesniveli a získali penicilín,
vlastne dostal dávku penicilínu a bol zdravý, to dnes vytlačila medicína penicilínom.
Všetko, čo žilo a pohybovalo sa, potrebné
pre hospodárstvo, malo vedieť, že je sviatok
Kračún, gazdiná napiekla pre všetkých maličkú bobaľku a gazda na Štedrý deň im ich
porozdával.
V kračúnskych zvykoch a tradíciách je
ukrytá ľudová tvorivosť, múdrosť, praktické
skúsenosti, veľká viera a nádej našich predkov, ktorí toto všetko preukazovali sviatku
Narodenia Isusa Christa. Je tu ukrytá kultúra, radosť a veselosť našich predkov, ktorou
sa zabávali a veselili cez Kračún, lebo v minulosti neboli také výdobytky, ako sú dnes
televízia, rozhlas a iné. Vtedy sa ľudia jeden
druhému otvárali a stretávali sa. Dnes sa
uzatvárajú do seba, rodín a osamostatňujú
sa, čo je na škodu človeka, ktorý je tvorom
spoločenským a chce sa spoločne radovať
so všetkými okolo seba.
Aj Mikulášska a Kračúnská tradícia a zvyky nesú odkaz pre dnešnú dobu všetkým
nám. Nesú odkaz lásky a pokoja, skutočný
dar, ktorý sa nikde nedá kúpiť a ktorý zatieni
všetky hmotné veci. To je dar, ktorý by sme
mali prijať a precítiť všetci z nás, ale aj žiť
v súlade s ním.
Tradícia, zvyky, to sú aj spomienky na
všetky generácie, ktoré nám pripomínajú
dávne časy a robia z nás lepších ľudí. Dnes
v uponáhľanej dobe nie je toľko času sa
stretávať, ale tieto tradície nám pripomínajú a my si to uvedomujeme, čo dávno robili
naši predkovia, ako prežívali čas života počas takých sviatkov, ako je Kračún – Narodenie Spasiteľa Isusa Christa. Ako sa dokázali
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Zamyslenie
mať radi, lebo chceli nájsť pre seba a svojich
blížnych čas. Kračún je sviatok lásky a Boh
je láska. Tradície by mali zostať také, aké sú
a nie je potrebné ich prispôsobovať dobe
a spoločnosti. Kračún – Narodenie, Roždestvo je starý názov týchto sviatkov; slovo
Kračún si vedeli Maďari podržať dodnes aj
v spisovnej reči a oni toto slovo sa naučili od
nás Slovanov, ako aj iné slová.
Aj keď sa tu zamiešalo kadečo cudzie,
treba povedať, že dodržiavanie tradície
a zvykov je veľmi dôležité, lebo prináša
uvoľnenie a odpútavanie sa od problémov
12/2011
každodenného života a spája ľudí dobrej
vôle. Ak by nebola tradícia a zvyky, boli by
sme chudobnejší. Kračúnska tradícia je založená na základe viery našich predkov, ale aj
nás. Z tejto tradície majú zrieť plody šťastia
a čestného a spravodlivého života. Daj Bože,
aby sa tak stalo, ako nám to vinšovali počas
týchto radostných sviatkov a ako si to aj
sami želáme a prajeme. Tak žičíme, vinšujeme a želáme všetkým ľuďom dobrej vôle na
celom svete.
Prot. ThDr. Štefan Horkaj
E
15
Poučenie
Vieme trpezlivo znášať
chorobu, utrpenie, zármutok? II.
Buďme trpezliví v čase, keď nás postihujú rôzne súženia a choroby. A hoci
by boli akokoľvek ťažké,
hoci by sa tiahli aj niekoľko
rokov, nestrácajme vieru
a ani nádej, že všemohúci
Hospodin môže nám pomôcť, skôr alebo neskôr
uľahčiť, zmierniť alebo odňať od nás naše strádania.
„V čase hlbokých súžení
a bezútešných minút, hovorí sv. Ján Kronštadtský,
je Hospodin s nami. „Bude
ma vzývať a vyslyším ho;
budem s ním v súžení“
(Ž 90, 15). A my si myslíme,
že nie, že Boh nás opustil.
Ó, nevýslovná moc nášho
Boha nad našimi srdcami! Matka nemôže úplne
pritiahnuť naše srdce do
svojej lásky, ale Hospodin
priťahuje svätými tajinami
a modlitbou“ (KRONŠTADTSKIJ, Ioann, sv.: Moja žizň
vo Christe. Tom vtoryj. Vtoroje pereizdanije. Utica N.Y.
U.S.A. 1988, s. 365-366).
„V akomkoľvek položení
by sa ktokoľvek nachádzal,
hovorí G. Djačenko, nikdy
ho nesmie považovať za beznádejné.
Každá skleslosť a zúfalstvo sú urážkou
Božej vznešenosti. „Či nepredávajú dvoch
vrabčekov za groš?, hovorí Spasiteľ. A ani
jeden z nich nepadne na zem bez vôle
16
B
vášho Otca. A vám aj všetky vlasy spočítal
na hlave“ (Mt 10, 29 – 30). „Vzývaj ma
v deň súženia, vytrhnem ťa, a ty ma budeš
oslavovať“ (Ž 49, 15). Niet takého súženia,
ktoré by nemohol uzdraviť Všemohúci.
Práve tam sa väčšinou odkrýva Jeho moc,
kde nijaká iná moc nemôže zachrániť trpiaOdkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Poučenie
ceho“ (DJAČENKO, Grigorij: Vera, Nadežda,
Ľubov. Katechizičeskije poučenija I. Donskij
monastyr. Moskva 1993, s. 230).
Keď sv. Vasilij Veľký porovnáva uzdravovanie tela s uzdravovaním duše, hovorí
aj o prostriedkoch priaznivo pôsobiacich na toto
uzdravovanie. Hovorí:
„Lebo ako pre telo je
nevyhnutné aj odstránenie cudzieho, aj doplnenie chýbajúceho, tak aj
v našej duši je potrebné
odstraňovať jej cudzie
a prijímať v nej zodpovedajúce jej prirodzenosti, pretože „Boh stvoril
človeka priameho“ (Kaz
7, 29) a stvoril nás „na
dobré skutky, ktoré Boh
vopred pripravil, aby
sme mohli v nich kráčať“ (Ef 2, 10). A ako
tam pre uzdravovanie tela prekonávame
rezania, dezinfekciu a užívanie horkých liekov, tak aj tu pre duševné uzdravovanie je
potrebné prijímať ráznosť usvedčujúceho
slova a horké lieky pokarhaní. A tým, pre
ktorých je to nezrozumiteľné, prorocké
slovo s výčitkou hovorí: „Či nieto balzamu
v Gileáde? Či tam nieto lekára? Veď prečo neprichádza uzdravenie dcéry môjho
ľudu?“ (Jer 8, 22). A ak v zastaraných
chorobách vyčkávame uzdravenie dlhý
čas od pomôcok trýznivých a rôznorodých, to je znamenie toho, že aj hriechy
v duši je potrebné napravovať usilovnou
modlitbou, dlhodobým pokáním a prísnym
správaním, na čo ukázalo nám už slovo“
(VELIKIJ, Vasilij, sv.: Izbrannyje poučenija.
Pravoslavnoje bratstvo svjatoho Ioanna
Bohoslova. Moskva 2003, s. 557).
12/2011
Z toho, čo sme už povedali, je pre nás
jasné, že hriechy obyčajne bývajú príčinou
našich chorôb; za to, že neplníme vôľu
nášho Stvoriteľa Boha, dopúšťa na nás
choroby a vystavuje nevyhnutnosti obrátiť
sa o pomoc k lekárovi. Sú choroby, ktorých
korene treba hľadať v našej prirodzenosti
nakazenej hriechom. Sú choroby, ktoré prechádzajú na deti ako nešťastné dedičstvo od
ich rodičov. Koľko je však aj takých chorôb,
ktorých príčinou je sám nemocný, ktorý
svojimi hriechmi rozmnožuje trpké ovocie
prvotného (prarodičovského) hriechu a tiež
hriechov zdedených od priamych predkov.
Ak niekedy nevieme, akými cestami
prichádza k nám tá alebo iná choroba, je
to preto, že sme obyčajne málo pozorní
k sebe a k svojim hriechom, ktorými
urážame Boha a uvaľujeme na seba Jeho
spravodlivý hnev.
Aké už by neboli príčiny našich chorôb,
ony nám vždy pripomínajú naše hriechy
pred Bohom a súčasne nám vnukajú obrátiť sa k Nemu s úprimným pokáním a až
po takomto pokání prosiť o uzdravenie
telesných neduhov.
E
17
Poučenie
Chorobami, ktoré na nás Boh dopúšťa,
chce nás Boh alebo očistiť, alebo uchrániť
pred chorobami duše. Preto, prežívajúc
chorobu, máme byť pozorní (vnímaví)
k blahým zámerom Božej vôle a vnímajúc
tieto, starostlivo skúmať svoje skutky a celý svoj život, aby sme videli, ako chodíme
pred Bohom; treba pozerať na to, či nie
za to spravodlivý Hospodin pozbavuje nás
blaha zdravia, že sme ho málo využívali na
Božiu slávu.
Preto by sme nemali reptať, stonajúc
pod bremenom utrpení; mali by sme
pokorne trpieť a so zbožnosťou prijímať
pokarhania od Boha.
So skrúšeným srdcom nad svojimi
hriechmi mali by sme pred tvárou Vládcu
neba a zeme povedať: „My sme sa prehrešili, búrili sa, nuž si nám neodpustil“ (Nár
3, 42), a obrátiť sa k milosrdnému Bohu
trebárs aj takýmito slovami: „Rozhnevali
sme Teba, Hospodine, i podľa spravodlivosti uvaľuješ na nás choroby. Zhrešili sme
pred Tebou a podľa našich skutkov trpíme
a sužujeme sa. Avšak Ty, Bože, štedrý a milostivý, milosrdný a ľútostivý, zhovievavý
a veľmi láskavý; nevolaj na súd nás a odpusť
nám naše hriechy kvôli zásluhám a prihováraniu Tvojho jednorodeného Syna, ktorý
prelial svoju krv na kríži za hriechy celého
sveta. Prejav nad nami svoje nekonečné
milosrdenstvo, prikry naše hriechy svojou
dobrotivosťou; pouč nás a utvrď svojou
milosťou, aby sme mohli prekonávať všetky
choroby trpezlivo a pre dobro duše, vždy
oslavujúc Tvoje najsvätejšie meno!“
Skúmajme svoju dušu, ako táto prijíma
a udržiava Božie slovo: prináša v nej toto
semeno života ovocie na spásu? Neudúša
18
B
ho pýcha, ziskuchtivosť alebo pripútanosť
či vášeň k hriešnym pôžitkom? Opýtajme
sa samých seba: oddávajúc sa životným
zámerom a starostiam, nezabudli sme na
„jedno potrebné“ (Lk 10, 42), na Boha a na
službu Jemu? Alebo nenádejali sme sa na
ľudí a na bohatstvo viacej než na Božiu
milosť, na svoje skutky viacej než na Božie
požehnanie?
Neustále pamätajme na Boha a pripomínajme si Jeho prikázania a pýtajme sa
sami seba: ako ich plníme? Predstavme si
hlavné prikázanie o láske k Bohu a druhé,
jemu podobné, o láske k blížnemu (Mk
12, 29-31), a skúmajme podľa nich všetky
svoje skutky, všetko svoje správanie. Choroba nám v tom veľmi veľa pomáha. Teraz
už celkom inak pozeráme na mnohé veci
a vidíme ich úplne inak ako sme ich videli
predtým. Spomeňme si na všetko, na čo
môžeme si spomenúť, predstavme si celý
svoj život, ako sme mysleli, ako cítili, čo
sme si želali, čo sme robili vo vzťahu k
Bohu, k sebe, k blížnym, alebo čo sme nerobili aj napriek povinnostiam, alebo sme
nerobili tak, ako bolo potrebné robiť podľa
Božích prikázaní. Neskrývajme nič vo svojom vedomí: vševidiace oko Božie je vždy
a všade pred nami; odsúďme sami seba,
uznajme svoju úbohosť, svoju nehodnosť
a nešťastie, ak nás naše hriechy vzďaľujú
od Hospodina. (Pozri Kniha dajuščaja
mnohopoleznyje duchovnyje spasiteľnyje
poznanija vsem vernym čadam našej Svjatoj Russkoj Pravoslavnoj Cerkvi. Moskovskij
Patriarchat, Moldavskaja mitropolija.
Jedinecko-Bričanskaja Eparchija, 2004, s.
176-180.)
Prot. Peter Kormaník
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Poučenie
Vybrané krátke poučenia
Nikolaja Velimiroviča
O dne a noci
V besede o konci sveta a príchode
Syna človeka, Hospoď Isus Christos
chvíľami používa porovnanie s dňom
a nocou (pozri Lk 17). Porovnáva svoj
druhý príchod s neočakávaním a rýchlosťou blesku a hovorí: „Podobne aj
Christos v svoj deň“. A onedlho neskôr: „V tú noc budú dvaja na jednej
posteli ...“ Hovoriac o tom istom čase,
jedenkrát hovorí „v svoj deň“ a druhý
raz „v tú noc“ a Ty sa pýtaš: ako to vysvetliť?
Neomylné je každé slovo, ktoré vychádza z úst Christových, neomylné sú
aj tieto slová. Hovoriac o svojom dni,
hovorí o svojom druhom príchode. Hovoriac „o tej noci“, hovorí o konci tohto
sveta i času. Je to ten istý čas a konkrétna hranica času i večnosti, smrti
času pred večnosťou, keď zhasne a viac
nezasvieti Slnko, ale zjaví sa svetlé znamenie Syna človeka a zažiari naveky.
Nebude už čas, nastúpi Boží deň, keď
tento materiálny svet sa s rachotom
pominie, živly vzbĺknu, zaniknú, zem
a všetky veci na nej zhoria (porov. 2 Pt
3, 10).
Bude to posledné stretnutie dňa
a noci pred večnou rozlukou. Preto, keď
sa hovorí o poslednom stretnutí a večnej rozluke dňa a noci, nemá iný význam
ako povedať - v ten deň a tú noc. To, čo
vyzerá protirečivé dnes, keď koleso času
premenlivo prináša deň a noc, stratí svoju protirečivosť na prahu rozhodujúceho
rozdelenia dočasného a večného.
12/2011
Analýza
Analýza zabíja lásku. Preto veda chladí. Preto sa už nehovorí o kráse vedy,
ale o jej úžitku. Milujúci sa nikdy nepýta
na vek, pôvod a postavenie svojej milej.
A oduchovnelá duša, t.j. tá, ktorá zahorela láskou k Bohu, nemôže súhlasiť s „analýzou“ Boha.
Láska vyháňa posudzovanie ako neužitočného kolegu. Zato však spája spolu
tri lúče: rozum, srdce a dušu - a zapaľuje
ich ako jednu sviecu.
E
19
Poučenie
Stratená nádej - stratený život
Stratená nádej - stratený život. Nestrácaj nádej. Svet je plný nevyčerpateľných možností. A u Boha je všetko možné.
Kto sa nádeje na Hospoda, obnovuje sa
v sile: pozdvihne krídla ako orol, poletí a
neustane, pôjde a neunaví sa (Iz 40, 31).
Proti roztržitosti
„Sovokupivyj rastojaščajasja jestestva“ - spievame o Christovi v jednom
irmose. To znamená, že Christos pozbieral rozdrobenú a rozmetanú podstatu.
Všetci sme rozmetaní dovtedy, pokým nenájdeme jediné centrum - Christa, ku ktorému sa nasmeruje celá naša
podstata, podobne ako sa rozptýlené slnečné lúče spájajú v ohnisku šošovky. Pre
Christa je týmto centrom - v ňom žijúci
Boh Otec.
Ani jednu otázku neriešil Christos tak,
aby odpoveď nepreveril s týmto centrom.
Aj preto bol vždy v celosti a pokope. Jeho
neustála modlitba bola neustálym spoločenstvom s týmto centrom, neustálym
sceľovaním seba.
Aj ty takto postupuj a budeš sa podobať Christovi. A byť podobný Christovi
znamená byť jasnejší ako Slnko a silnejší
ako vesmír.
Prázdnota a chudoba
Čím väčšie je bohatstvo bez Boha, o
to väčšia bieda. Čím väčšie je poznanie
bez Boha, o to väčšia prázdnota. Len Boh
dáva človeku bohatstvo a múdrosť. Svet
bez Boha vyrába chudobných a hlupákov.
20
B
Pokánie a odpustenie
Slovami o pokání Hospoď začal svoje
učenie a slovami o odpustení ho ukončil.
Pokánie je semeno, odpustenie - plod.
Semeno neprináša žiadny úžitok, ak neprináša plody. Ani pokánie nemá cenu
bez odpustenia.
Čím by bolo ľudské spoločenstvo bez
odpustenia? Zverincom uprostred zverinca prírody. Čím iným ako neznesiteľnými
putami by boli na Zemi všetky ľudské zákony, ak by ich neobmäkčilo odpustenie?
Či bez odpustenia by sa matka mohla
nazývať matkou, brat - bratom, priateľ priateľom, kresťan - kresťanom? Nie: odpustenie predstavuje hlavný obsah všetkých týchto mien.
Ak by neexistovali slová: „Odpusť mi!“
a „Boh odpúšťa, aj ja odpúšťam!“, život
človeka by bol úplne neznesiteľný. Niet
na Zemi takej múdrosti, ktorá by mohla
zabezpečiť poriadok a ustanoviť mier medzi ľuďmi bez pomoci odpustenia. A niet
takej školy a takej výchovy, ktoré by mohli urobiť ľudí veľkodušnými a šľachetnými
bez cvičenia v odpúšťaní.
Aký úžitok by mal človek vo všetkej svojej učenosti, ak by nemohol odpustiť svojmu blížnemu urážlivé slovo alebo pohľad?
Žiadny. A aký má úžitok človek zo 100 litrov oleja, ak každá kvapka nesvedčí aspoň
o jednej odpustenej urážke? Žiadny.
Ach, keby sme vedeli, koľko nám je
mlčanlivo odpúšťané každý deň, každú
hodinu - nielen od Boha, ale aj od ľudí,
aj my by sme sa mali rýchlo a s hanbou
poponáhľať odpustiť iným.
Preklad: prot. Nikolaj Cuper
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Otázky a odpovede
V Pravoslávnej cirkvi sa nikdy nehovorilo
o tom, žeby nekrstené deti mali zahynúť. Ani
jeden svätý otec o tom nehovoril. Naopak,
ctihodný Efrém Sýrsky píše, že deti, a dokonca aj nekrstené, sú vyššie mnohých askétov.
Svätiteľ Teofan Zatvorník písal, že „nekrstené
deti nie sú nevlastnými synmi ani nevlastnými dcérami Boha, pretože u nášho Otca je
mnoho príbytkov“. My sme si vymysleli nejaké divné učenie, ktoré sa rozšírilo medzi
ľuďmi, že nepokrstené dieťa zahynie. Pane,
odkiaľže sa vzali tieto divné veci? Na základe
toho by sa potom celé ľudstvo, teda aj všetky deti pred Christom, mali nachádzať v pekle?! Zoberte si Evanjelium, o akých deťoch
Pán povedal: „Nechajte deti a nebráňte im
prichádzať ku mne, lebo takýchto je kráľovstvo nebeské“ (Mt 19, 14) a „Kto neprijme
kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde
doň“ (Mk 10, 15)?! Všetko sme domotali.
Krst nie je vstupenkou do raja! Krst je prostriedkom, ktorý je pre človeka nevyhnutný,
keď uverí v Christa a pochopí, kde je pravda,
cesta, život. Vtedy človek prijíma krst a stáva
sa spôsobilým prijať veľké Božie blahodatné
dary. To nie je priepustka do raja! Úbohý
Ján Krstiteľ, Christos ho nepokrstil! Čo s ním
teraz bude?... Čo sme dosiahli? Tajinu sme
premenili na akúsi mágiu! Krst dáva možnosť
spásy človeku, ktorý v Christa skutočne uveril a zriekol sa všetkých skutkov tmy. Ani reči
nemôže byť o tom, žeby zahynuli deti, ktoré
neboli pokrstené! V prvotnej Cirkvi bol krst
deti zriedkavým javom a to v prípadoch, keď
boli krstené celé rodiny. Deti sa samostatne
začali krstiť až v oveľa neskoršej dobe. Prijať
krst, ako aj ktorúkoľvek inú tajinu, to nie je
chytiť vtáčika do klietky. Hľa, nebol krstený,
teraz už je, ako je nám fajn. Nie, akákoľvek
12/2011
A. I. Osipov, profesor
Moskovskej duchovnej akadémie
tajina človeku dáva blahodať v plnej zhode
s jeho vierou a jeho rozhodnutím po kresťansky žiť. Ak nemáme vieru a nie sme odhodlaní, rozhodní, krst sa pre nás môže stať
bezvýznamným. Myslíte si, že to hovorím iba
ja? Svätí otcovia to hovoria! Svätiteľ Cyril Jeruzalemský píše: „Ak si falošný a pretvaruješ
sa, krstia ťa iba ľudia, ale Svätý Duch ťa krstiť
nebude“. To isté máme aj s prijímaním. Svätý Serafím Sarovský hovoril: „Na zemi prijal,
ale na nebi ostal bez prijímania“! Svätiteľ Ján
Zlatoústy o Judášovi povedal: „Judáš prijal,
a s prijímaním doňho vošiel Satan“! Množstvo
blahodatných darov v človeku priamo závisí
od jeho duchovného stavu. Človek, ktorý
nemá vieru, ktorý Bohu nesľúbi, že napraví
svoj život a zriekne sa zlých skutkov, taký človek nedostane Svätého Ducha aj keby ste ho
tisíc raz krstili, dali mu prijímanie a spovedali
ho. Rodičia vo vzťahu k svojim deťom, ak ich
chcú naozaj krstiť aj napriek tomu, že oni pre
E
21
Otázky a odpovede
svoj vek ešte nechápu význam tajiny, mali by
prijať nasledujúce rozhodnutie: „Zriekam sa
Satana a všetkých jeho skutkov! Sľubujem,
že budem žiť podľa Božích prikázaní“. V takej
miere, v akej rodičia dajú sľub vo svojom svedomí a v svojej duši takto žiť, v takej miere
budú ich deti obdarované Božou blahodaťou
v tajine krstu. V opačnom prípade sa krst
stane semenom zasiatym pri ceste, v tŕni, na
kameni a neprinesie žiadnu úrodu. Pokrstili
dieťatko, periodicky ho prinášali k prijímaniu
a v dvanástich, trinástich rokoch ho zrazu
niet. Kde je? Na diskotéke, zábave (v nedeľu)! Duchovne vyrástol a hotovo. Veľké Božie
tajiny premieňame na mágiu. Hrôza! Podľa
svätých otcov niet Svätého Ducha tam, kde
niet patričného rozhodnutia žiť život v Bohu.
A ak rodičia chcú, aby ich dieťa bolo pokrstené a aby ho nekrstili tetky Motky, ale Svätý
Duch musia viesť tomu zodpovedajúci život!
Inač sa tajina premení na pustý obrad. Prídu, ponoria, odídu a obmyjú za stolom! Na
čo to meníme veľké tajiny! Alebo, malé deti
privádzajú k prijímaniu. Povedzte, kto viac
potrebuje očistenie od hriechov? Rodičia
alebo ich nevinné deti? Deti prijímajú a rodičia stoja stranou, ba dokonca fajčia vonku
pri chráme! Ak chcete, aby z toho malo vaše
dieťa skutočne osoh, prijímajte spolu s ním
po spoločnej a zodpovednej príprave. Zapamätajte si, kresťanstvo nie je mágia!
Prečo Boh dopustil,
aby Adam a Eva zhrešili?
Ten, kto si neuvedomil, že bez Boha a Jeho blahodate sa nemôže stať Bohu podobný,
nie je hoden Božieho kráľovstva. Preto bola
potrebná žalostná skúsenosť, na základe
ktorej človek začal chápať zhubnosť zla. Pokiaľ neochutnáte horké, neoceníte sladké.
Preto my všetci ochutnávame z horkosti svo22
B
jich vášní, aby sme pochopili, akým blahom
je Boh a aké to bolo byť s Nim. Neuvedomiac
si, že bez Boha sa váľame v špine, nikdy nemôžeme prijať to blaho, ktoré On dáva. Boh
nám dal slobodu. A čo my tak často robíme?
Bez poznania seba nemôžeme poriadne poznať ani Boha. Bohužiaľ, každý z nás niekedy
musí prežiť trpkú skúsenosť poznania zla,
aby poznal blaho, ktoré nám dáva Boh.
Čo je to Boží strach (bázeň)?
Je to strach lásky. Keď sa bojíme uraziť
matku, prečo sa vlastne bojíme? Aby sme nepokazili náladu človeku, ktorého milujeme. To
isté je aj Boží strach. Keď si uvedomujeme, že
Boh nás miluje, bojíme sa uraziť Jeho lásku.
Ako vysvetľovať úctu k ikonám?
Jedného protestanta, ktorý ma otravoval
svojimi útokmi na uctievanie ikon a hovoril,
že je to modloslužobníctvo, som požiadal,
aby mi ukázal fotografiu svojej rodiny. S radosťou mi začal ukazovať fotografie a rozprávať, akú má skvelú manželku a prekrásne
deti. Žiadal som od neho, aby tú fotografiu
svojej rodiny hodil na zem a pošliapal ju nohami. „Pán profesor, čo ste sa zbláznili?!“
– „Prečo by som sa mal zblázniť? Veď je to
iba obyčajný papier! Toto nie je vaša žena ani
vaše deti, pošliapte ten papier! Čo, nechcete, nemôžete, niečo vám v tom bráni? Prečo
nám potom vytýkate, že my uctievame obrazy svätých?“ Myslím, že to zabralo.
Kto alebo čo ma núti trpieť?
Trpieť nás nútia naše vášne. Slovo vášeň
sa v ruštine povie slovom „strasť“, ktoré pochádza od slová „strádať“, teda trpieť. Trpieť
budeme dovtedy, dokedy budeme plní pýchy, hrdosti, odsudzovania, závisti, obžerstva
a iných vášní. Zvykli sme si dobre zajesť a zraOdkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Otázky a odpovede
zu sa na stole nachádza niečo iné, než načo
sme zvyknutí, hľa, začíname trpieť... Zvykli
sme si, aby nám za každé slovo tlieskali nie
len rukami, ale aj nohami, a zrazu nám nikto
netlieska, sme z toho zúfalí. Vášne sú prameňom utrpenia. Pre Boha, len nehľadajme
prameň utrpenia v iných ľuďoch! Je potrebné
pochopiť, že keď nám ľudia robia niečo zlé,
stávajú sa vtedy iba bezvýznamnými nástrojmi v rukách Božieho zámeru. Keby sme sa
všetko, čo sa s nami deje, naučili prijímať tak,
že je to z Božej ruky, o koľko ľahšie by sa nám
žilo! Všetko sa odohráva podľa láskyplného,
múdreho Božieho zámeru a prijímať to treba
ako od Boha. Neslobodno nenávidieť ľudí,
ktorí nám robia zle, ale seba preto, že si samy
žiadame takýto „chirurgický“ zákrok. Urazili
ma, prečo? Lebo som pyšný! Vzali mi, prečo?
Lebo som ziskuchtivý a lakomý! Mám chorú
pečeň, prečo? Lebo som žráč a pijan! Treba
pozerať na seba a nehľadať vinníka okolo
seba. Ako spieva mních Roman: „Zasievame
raž, no žneme burinu, hľadáme vinníka. Budujeme raj, ale vrtíme sa v pekle, v blížnych
vidiac protivníka“.
Budú spasení inoverní
a nepravoslávni?
Buďte pokojní. Boh ich miluje viac než
my. Neustále sa znepokojujeme tým, či sa
náhodou Boh nepomýli... Opakujem, buďte pokojní. Osud každého človeka bude tak
dobrý, aký je jeho duchovný stav. My samy
rozhodujeme o tom, aká bude naša účasť vo
večnosti, lebo náš duchovný stav je naša sloboda. Na nás závisí, či sa budeme pomstievať
12/2011
blížnemu alebo nie, či sa kajáme zo svojich
hriechov alebo nie. Samy si budujeme svoj
dom vo večnosti. Niektorí budú žiť v prekrásnom paláci, iní zase v slamenej kolibe...
Aj apoštol tak píše o budovaní spásy: „Sám
oheň sprobuje dielo každého, ...sám sa síce
zachráni, ale len ako cez oheň“ (1Kor 3, 1315). Samy si budujeme dom. A z čoho ho budujeme, o tom musíme porozmýšľať samy. Či
zo slamy a sena vášní, alebo drahokamov plnenia Božích prikázaní. Takže buďme pokojní
a predovšetkým sa starajme o svoj vlastný
duchovný stav.
Aký je váš vzťah k internetu?
Môj vzťah k internetu je taký istý, ako
k ostatným vedecko-technickým vymoženostiam. Elektrina je dobrá alebo zlá? Sú elektrické kreslá, ale aj elektrické svietidla pre čítanie,
či elektrické ohrievače. To isté je aj s internetom. Pozerajte na to, na čo ho používate.
Ako máme vnímať videnia?
Svätí otcovia kategoricky upozorňujú, že
akékoľvek videnia je potrebné od seba odháňať a v žiadnom prípade im neveriť. Videnia
sú veľmi nebezpečné, človek sa nimi môže
dopracovať k tomu, že sa zblázni, nehovoriac
o tom, že si môže hlboko uškodiť v svojom
duchovnom vzťahu. Svätí otcovia zakazujú
videniam dávať akýkoľvek význam.
Na otázky odpovedal A. I. Osipov, profesor Moskovskej duchovnej akadémie.
Prevzaté z: http://www.vologda-eparhia.
ru/doc/osipov_priluki.doc (krátené).
Preklad: prot. Marek Ignacik
E
23
Katechéza
Tajina (sviatosť) myropomazania
Sväté myro - pozostáva z aromatických vonných látok a oleja, pripravené a varené
osobitným spôsobom a posvätené.
 2. kniha Mojžišova - Exodus 30. kapitola 22. - 25. verš:
„A Hos­podin hovoril Mojžišovi a riekol: Vezmeš voňavé látky
najlepšieho druhu: päťsto šeklov najjemnejšej samotečenej
myrhy a polovicu tohto, teda dvestopäťdesiat šeklov voňavej
škorice a dvestopäťdesiat šeklov voňavej trs­tiny (puškvorca),
päťsto šeklov kasie podľa váhy svätyne a jeden hin olivového
oleja. Z toho pripravíš svätý olej na pomazanie, prenikavo
voňajúcu masť, ako robieva olejkár, bude to myro na sväté
po­mazávanie.“
Myro posväcovali samotní apoštoli a ich nasledovníci - biskupi
(archijereji).
Teraz môžu myro posväcovať iba biskupi.
Konať tajinu myropomazania môžu v mene biskupov, s ich poverením aj presbyteri (kňazi).
Pri vykonávaní tajiny sa veriacemu mažu v podobe kríža
svätým myrom časti tela so slovami:
Pečať daru Svätého Ducha, Amen.
Печaть дaра д¦а с™aгw, ґми1нь
čelo - pre posvätenie mysle - myšlienok
prsia - pre posvätenie „srdca“ - želaní
oči, uši, ústa - pre posvätenie zmyslov
ruky a nohy - pre posvätenie skutkov
Niektorí nazývajú
svätú tajinu myropomazania
osobnou „Päťdesiatnicou“
každého kresťana.
24
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Katechéza
Symbol viery. 9. článok
V jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú cirkev.
Во є3ди1ну с™yю соб0рную и3 ґпcльскую цRковь.
Hlava Cirkvi
Isus Christos
Boh Otec „všetko nebeské a zemské zjednotil v Christovi ako
v Hlave“  Efezanom 1. kapitola 10. verš.
Boh Otec „A urobil Ho nad všetkým v Cirkvi, ktorá je Jeho
Telom.“  Efezanom 1. kapitola 22. - 23. verš.
Telo Cirkvi
kresťania
„Vy ste Christovým telom a jednotlivo ste Jeho údy.“
 1. Korintským 12. kapitola 27. verš.
„Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní,
boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci
sme boli napojení jedným Duchom.“
 1. Korintským 12. kapitola 13. verš.
Cirkev nebeská -
anjeli, svätí, zosnulí kresťania
Ľudia, ktorí zomreli, sú členmi Cirkvi podľa Hospodinových slov: „Lebo u Boha sú
všetci živí.“  Evanjelium podľa Lukáša 20. kapitola 38. verš.
Na základe toho sa modlíme za zosnulých a obraciame sa v modlitbách k svätým.
Cirkev pozemská -
ustanovené Bohom spoločenstvo ľudí zjednotených:
- pravoslávnou vierou
- Božím zákonom
- cirkevnou hierarchiou - duchovenstvom
- tajinami - sviatosťami
V jednu - Во є3ди1ну
Cirkev je jedno duchovné telo, má jednu hlavu - Christa a je
oduševňovaná jedným Božím Duchom.
„Aby všetci jedno boli, ako Ty, Otče, si vo mne a ja som v Tebe, aby aj oni v nás
jedno boli...“  Evanjelium podľa Jána 17. kapitola 21. verš.
Od Cirkvi môžu odpadať a teda aj oddeľovať sa heretici alebo schizmatici (odpadlíci)
a tak prestávajú byť členmi Cirkvi.
svätú - с™yю
Cirkev je posvätená Hospodinom Isusom Christom: Jeho utrpeniami
a Ním ustanovenými svätými tajinami (sviatosťami).
„Christos si zamiloval Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil...“
 Efezanom 5. kapitola 25. - 26. verš.
Svätosť Cirkvi nenarúšajú jej členovia svojou hriešnosťou, pretože sa môžu kedykoľvek očisťovať cez tajinu pokánia.
Spracoval: prot. Michal Džugan
12/2011
E
25
Cestopis
S Makovicou po Srbsku
Je leto a každý z nás si predstaví dovolenku či prázdniny prežité tým pre neho najlepším spôsobom. Ja uprednostňujem aktívny
oddych spojený s poznaním nového. Ak sa
pri tom dá ešte načerpať duchovno, je to
úplne geniálne. Niečo také sa mne a verím,
že nie len mne, ale celému autobusu pútnikov podarilo vďaka občianskemu združeniu
Makovica, ktorá v čase
od 8. 8. - 13. 8. 2011
zorganizovala púť po
svätyniach Srbska.
Za všetkým stáli
o. duchovní P. Soroka
a P. Savčak, ktorí študovali v Srbsku a majú
okrem kontaktov, jazykového vybavenia,
poznatkov o krajine
a miestach aj trpezlivosť a odvahu dať
sa do takého diela.
Boli to oni, ktorí nás
sprevádzali slovom,
odpovedali na otázky,
poukazovali na krásu
i špecifiká duchovna, starali sa o nás na
každom kroku a to
nie len o hmotnú, ale
aj duchovnú potravu.
Každý deň sme boli
účastí v niektorom
z monastierov na sv.
liturgii a mali možnosť
vždy pristúpiť k spovedi a prijímaniu. Poviem vám, že to bol úžasný
pocit duchovného napredovanie, kedy sa vo
vás mnoho vecí láme, mnohé si uvedomujete
a prežívate oveľa intenzívnejšie.
26
B
Je však pravda aj to, že okrem už spomínaných o. duchovných aj o. A. Gonta a o. diakona J. Husára to bolo zase o povinnostiach
– poslušaniu. Lebo oni boli tí, ktorí prví vstávali a poslední líhali spať.
Poďme však k tomu, čo sme mali možnosť vidieť. Srbsko je pravoslávnou krajinou,
v ktorej je možné vidieť neskutočne veľa.
A potrebovali by sme oveľa viac času, aby
sme to stihli, no vďaka Bohu náš program
bol pestrý a nabitý tým, čo sa spája s našou
miestnou Cirkvou, ako aj dôležitými medzOdkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Cestopis
níkmi a miestami v srbskej histórii (duchovnej i svetskej).
Je to paradox, ako sa tu prelína minulosť
so súčasnosťou. Keď na vás dýchajú z múrov
starých chrámov a monastierov fresky a mozaiky svätých. Mnoho je poznačené zubom
času, ale aj rukou nenávistných moslimov,
ktorí vyškriabali svätým oči, zničili mošči...
Podobnou vecou bolo prejsť sa po Belehrade po uličke, kde ostali stáť ako memento
bombardovania NATO budovy, na ktorých
vidieť presné zásahy. Pre človeka, ktorý nezažil vojnu, naozaj silné.
Vzhľadom na oba spomínané fakty tu
akosi inak znejú slová blaženstva: Blaženi jeste, jehda ponosiat vam, i iždenut, i rekut vsjak
zol hlahol na vy lžušče mene radi ... Ako ďaleko sme od toho my? Aj keď pred časom sme
museli prejaviť svoju vieru v stavaní nových
chrámov (ktoré sú dnes poloprázdne, o vekovom priemere ľudí v nich už ani nehovorím).
12/2011
Našu púť v pondelok 8. 8. 2011 začíname
vo Svidníku, v Bardejove, v Prešove a v Košiciach a postupne priberáme ľudí. Cestou
slúžime moleben a postupne prechádzame
Maďarsko i srbskú hranicu. To, že sme v prevažne pravoslávnom štáte, si uvedomujeme,
keď jeden z colníkov prichádza po požehnanie od nášho o. duchovného. Ako aj komentár colníčky, ktorá, keď zistila, že ideme
spoznávať ich sv. miesta, povedala, že nás
nebude veľmi kontrolovať. Večer sme dorazili do nášho cieľa, monastiera Veľká Remeta, kde sa práve slúžilo povečerie. Po večeri
a múdrych slovách igumena Porfirija sme sa
ubytovali.
Druhý deň vyrážame ráno, aby sme
navštívili mužský monastier Krušedol. Jeho
špecifikom pre nás je to, že tu podstrihli vladyku Gorazda. Nachádzajú sa v ňom aj mošči cárice sv. Angelíny, ku ktorým sme mali
možnosť priložiť sa a tak im vzdať úctu. Ďalej
E
27
Cestopis
pokračujeme do neďalekého obnoveného
mužského monastiera Staro Chopovo, kde
máme možnosť byť na chrámovom prázdniku sv. Pantelejmona. Liturgiu slúži vladyka
Vasilie. A my vnímame a počúvame srbštinu
ako bohoslužobný jazyk. Po liturgii sme mali
možnosť vidieť tradičné točenie so slávskym
koláčom a neskôr ho aj ochutnať, ako aj byť
účastní na trapéze, na ktorú nás pozval igumen Atanasie.
V neďalekom mužskom monastieri Novo
Chopovo nás privítal igumen o. Pantelejmon. Máme tú možnosť vzdať úctu moščam
veľkomučeníka sv. Teodora Tirona.
Nasleduje mužský monastier archanjela
Michala Kaona. Pred nami sa odkrýva iný
svet. Chrám s úžasným novým byzantským
rozpisom. Drevorezba je od jedného autora
– mnícha, ktorý až tu začal s vyrezávaním
a dospelo to k tomu, že všetko v chráme je
jeho dielo končiac ikonostasom, prestolom...
Scenéria okolo monastiera je ako z rozprávky
– všetko upravené, vykosené. Nachádza sa tu
istočnik (prameň), ktorý je nasmerovaný do
krstiteľnice pre dospelých. Je tu rybník ako aj
jaskyňa Roždestva. Špecifikom je to, že ľudia
z okolia majú veľmi radi tento mužský monastier a pomáhajú mu, a aj on zamestnáva
mnohých z okolia, čím sa ich vzťahy len podporujú. Večerňa tu bola naozaj zážitkom. Nevtieravým, no výchovným bol nadpis, ktorý
upozorňoval, že sa tu okuruje tymiánom
a nie cigaretovým dymom.
Svoju dnešnú cestu završujeme v mužskom monastieri Lelič, kde sme sa ubytovali
a prespíme tu dve noci.
10. 8. 2011 v stredu začíname sv. liturgiou v ženskom monastieri Jovanije, kde sa
nám na trapéze prihovoril igumen mnohými
poučnými slovami. Napr. i výrokom starca
Tadeja: „Každá jedna liturgia je atómová
bomba do pekla.“ Posilnení telesne, ale aj
28
B
duchovne sa vydávame do Pustine. Je to
ženský monastier, ku ktorému poslednú etapu schádzame peši. Nachádza sa v krásnej
scenérii medzi skalami. Opäť raz tu história
dýcha bezprostredne na človeka.
Ďalším zaujímavým ženským monastierom, ku ktorému schádzame peši po serpentínach, je Čelie. Charakteristickým znakom je
to, že sa tu nachádza hrob s ešte neodkrytými moščami sv. prep. Justína Popoviča, pri
ktorom väčšina z nás pokľakla a pomodlila
sa. Je priam neskutočné, že máme možnosť
tu byť. Donedávna sme o tomto novodobom
svätom len čítali a zrazu tu stojíme. Stavia sa
tu veľký byzantský chrám, ktorý je údajne financovaný z diel otca Justína. Takže aj takto
sa neustále stará o svojich.
11. 8. 2011 dnešnú liturgiu máme v mužskom monastieri v Leliči. Opäť raz pred tým,
ako sa pristupuje k prijímaniu, máme možnosť priložiť sa k moščam ďalšieho veľkého
svätého Srbska sv. Nikolaja Velimiroviča.
Jeho mošči sú odkryté , tzn. nie pod sklom.
V monastieri sa nachádza aj múzeum, kde sa
nachádzajú mnohé z jeho vecí, fotografie...
Hneď po liturgii sa vydávame na dlhšiu
cestu cez serpentíny a skaly, čo siahajú snáď
až po nebo, aby sme došli do mužského monastiera Studenica, ktorý bol založený pred
800 rokmi, ako prvý cársky monastier v Srbsku. Dôkazom toho sú aj mošči cárskej rodiny: sv. prep. Anastázie (matka), sv. Simona
Myrotočivého (otec), sv. Simona Monacha
(syn pred podstrihom Štefan prvovinčaný,
brat sv. Savu). Z tých čias sa zachovala freska
ukrižovania, kde v tom čase 1 kg modrej farby sa rovnal 1 kg zlata.
Po obede sa vydávame na púť – výstup
na Ispostnicu 900 m n. m. Je to miesto v lese,
a ako sme počas výstupu zistili, v skalách,
kde sa podvizal sám sv. Sava. A po ňom ďalší.
Pripomína nám grécke Meteóry. Lebo v skaOdkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Cestopis
lách je tu vybudovaných niekoľko poschodí.
My sme tu poslúžili panychídu za mníchov,
ktorí tu žili. Posledný zomrel v roku 1981.
Zaujímavosťou je, že tu chcel byť aj pochovaný, no sv. Sava zakázal pochovávať tu ľudí.
A tak Boh zariadil tak, že zomrel a potom sa
tu stal požiar; jeho telo obhorelo. Pochované
sú tu teda len jeho zvyšky. (Ani jedno ani druhé nebolo porušené.)
12. 8. 2011 v piatok skoro ráno vyrážame
do ženského monastiera Žiča na sv. liturgiu,
ktorá je spievaná byzantským nápevom, čo
je nám blízke. Už vonkajšia červená farba poukazuje na to, že opäť ide o jeden z prvých
cárskych monastierov, ktorý založil sv. Sava
Srbský (síce ako mužský). Momentálne tu
žije 40 mníšok a igumenia Elena priťahuje
svojou osobnosťou nové mladé poslušníčky.
Ďalšou zastávkou je Belehrad a chrám sv.
Savu. V staršom chráme nás očarila ikona kópia Trojručnice. Nuž a nový je kolosom sám
osebe. Vidieť na ňom to, ako ťažko a s prekážkami sa robí niečo na slávu Božiu. Mnohokrát
boli stavby zastavené – prerušené. No každopádne na mieste, kde kedysi turecký vezír
zapálil mošči sv. Sávu, sa dokončuje chrám.
Dalo by sa vyrátať mnoho čísiel a faktov.
Aspoň niektoré na vykreslenie, o aké veľké
dielo ide: hlavná kupola má priemer 47 m,
na choruš sa zmestí 700 ľudí, má 47 zvonov
na štyroch bočných kupolách. Najväčší zvon
váži 7 tón a počuť ho na 54 km a najmenší má
1 kg. Všetky zvony zvonia o 12. hod.
Z Belehradu sa vydávame do mužského
monastiera Koviľ, kde prichádzame večer.
Čaká nás trapéza – typická monastierska
s čítaním zo života svätých a poučnými duchovnými slovami vladyku Porfirija. Opäť raz
zisťujeme, že počas jedla sa dá byť aj ticho
a prijímať súčasne telesnú i duševnú potravu.
13. 8. 2011. Posledný deň nášho pobytu
v Srbsku začíname sv. liturgiou v Kovili, kde
12/2011
sa spieva po byzantsky. Zaujímavosťou bolo
to, že na Iže cheruvimy zapálili sviečky na lustri a roztočili ho. Po trapéze sme sprevádzaní
po monastieri. Vidíme, čomu všetkému sa
venuje: vyrába sviečky, má mliekareň – vyrába syry, vyrába Rakiu, má hospodárstvo, na
ktorom zamestnáva ľudí.
Či chceme alebo nie čas ubieha a nám
sa treba vydať na cestu domov. Odchádzame s blahosloveniem /požehnaním vladyku
Porfirija, ako aj múdrymi slovami, aby sme
v blížnom nevideli imagionárneho brata, sestru, ale konkrétneho človeka. Ako dlho a ako
často budeme tieto slová aplikovať v praxi,
záleží od každého jedného z nás.
Pred nami je opäť mnoho kilometrov
domov. Odchádzame od duchovne blízkych
ľudí k ľuďom blízkym telesne. Je to ťažké
rozhodovanie, lebo človek by chcel byť na
oboch miestach. No nedá sa. A tak pomaly
prichádzame domov okolo polnoci. Telo je
síce unavené, no duša, tá si prišla na svoje.
Čo povedať na záver? Aspoň v malom
sa nám odhalili krásy Srbska. Je to mix ruskej i gréckej duchovnosti s tým, že z oboch
vplyvov si vybrali to, čo im najviac vyhovuje
a možno je aj najlepšie. Múdro.
Patrilo by sa aj poďakovať. Predovšetkým
Bohu, že aj napriek našej hriešnosti a nedokonalosti sa nám dal odkryť v miestach a ľuďoch, ktorí boli úžasní. A opísať to ľudským
jazykom jednoducho nejde. Verím, že každý
z nás našiel oveľa viac ako hľadal.
Ďakujeme aj o. duchovným, že prepojili
to, aby duchovno z miest, ktoré sme navštívili, sa prelínalo s duchovnom v nás tým, že sa
starali o naše duše. Za každé slovo - poučné,
duchovné i humorné, čím vytvorili z ľudí v autobuse jednu duchovnú rodinu, ĎAKUJEME.
Bola to prvá, no veríme a už teraz sa tešíme, že nie posledná veľká púť do Srbska.
Vďační veriaci
E
29
Z domova
Michalovsko-košická eparchia - krátke správy
Pamiatka zosnulých a panychída
na hrobe michalovského vladyku Cyrila
V utorok 1. 11. 2011, v deň na tradičnej
pamiatky zosnulých na Slovensku, michalovsko-košický arcibiskup Juraj vykonal sv. liturgiu v michalovskej katedrále, počas ktorej
boli prinášané prosby za pokoj duší zosnulých
Božích služobníkov, všetkých duchovných
a veriacich michalovsko-košickej eparchie,
najmä jej biskupov. V odpoludňajších hodinách vladyka Juraj viedol zádušné bohoslužby
na michalovskom mestskom cintoríne. Večer
sa vladyka modlil spolu s archim. Serafimom
Šemjatovským a miestnymi veriacimi nad
hrobom svojho predchodcu vladyku Cyrila
v Zemplínskej Širokej.
Vsenočné bdenie v michalovskej katedrále
ku dňu sv. Nektária
Veriaci michalovskej cirkevnej obce
a mnohí ďalší pravoslávni kresťania mali možnosť uctiť si pamiatku obľúbeného svätého 20.
storočia, sv. Nektária, biskupa pentapolského,
eginského divotvorcu (+ 1920), v predvečer
svätcovho sviatku dňa 8. 11. 2011 pri bohoslužbách vsenočného bdenia v michalovskej
katedrále. Bohoslužbám večerne s lítiou, utrene a sv. liturgie predsedal vladyka Juraj spolu
s ďalšími duchovnými eparchie. Počas liturgického slávenia, kedy boli Bohu na príhovor
sv. Nektária predkladané prosby za chorých,
najmä za tých, čo trpia onkologickými chorobami, malo množstvo veriacich, ktorí zaplnili
michalovskú katedrálu, možnosť uctiť si sv.
ostatky pentapolského biskupa a poprosiť ho
o požehnanie pre seba a svojich blízkych.
Nový diakon michalovsko-košickej eparchie
V nedeľu 13. 11. 2011, v deň sviatku sv.
Jána Zlatoústeho, prijal v michalovskej ka30
B
tedrále hypodiakon Mgr. Marek Gubík z rúk
michalovsko-košického arcibiskupa Juraja
diakonské svätenie. Otec diakon Marek je absolventom PBF v Prešove, je ženatý a s manželkou diakonisou Sofiou majú syna Simeona.
Novému duchovnému vyprosujeme Božie
požehnanie na mnohaja i blahaja lita!
Tretia etapa freskovej výzdoby
michalovskej katedrály
V predposlednom novembrovom týždni
sa v michalovskej katedrále začala tretia etapa ikonografickej freskovej výzdoby. V priebehu prvej etapy, ktorá prebiehala na jar uplynulého roku, boli urobené fresky nebeskej
sv. liturgie a portréty sv. biskupov v oltárnej
časti chrámu a zároveň bola uskutočnená základná výzdoba chrámovej lode; na jar tohto
roku boli vymaľované čelné steny chrámového chóru freskami znázorňujúcimi vyslanie sv.
Cyrila a Metoda na Moravu sv. patriarchom
Fótiom Veľkým, prijatie sv. solúnskych bratov
sv. kniežaťom Rastislavom, ikony sv. Václava,
Ľudmily a biskupa Martina z Tours. V priebehu tretej etapy má byť vymaľovaná pravá časť
chrámového chóru ikonami sv. Štefana Uhorského, sv. mučeníkov a sv. obnoviteľov Pravoslávia na Slovensku. Fresková výzdoba michalovskej katedrály je hradená zo sponzorských
darov pravoslávnych mecenášov z Moskvy.
Svätí Ján a Martin Milostiví v Košiciach
V noci z piatka na sobotu, resp. z 25. na 26.
novembra 2011 sa uskutočnilo v Katedrálnom
chráme v Košiciach vsenočné bdenie na počesť
sv. Jána a Martina Milostivých. Spolupatrónom
chrámu je totiž sv. Ján Milostivý, alexandrijský
patriarcha, ktorého ostatky v túto noc priniesol do Košíc vysokopreosvietený vladyka Juraj,
arcibiskup michalovsko - košický.
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Z domova
Modlitebné bdenie bolo zavŕšené liturgiou sv. Jána Zlatoústeho. Hlavnú homíliu mal
vladyka Juraj, v ktorej priblížil význam dvoch
svätcov sv. Jána, patriarchu alexandrijského
a sv. Martina, biskupa z Tours, pre šírenie
a upevnenie kresťanstva v prvých dobách,
kedy kresťanstvo prežívalo neľahké obdobie.
Títo dvaja svätci, uviedol vladyka, sú nám
príkladom v prejavovaní milosrdenstva voči
biednym a chudobným, ale aj tým, ktorí dnes
sa nachádzajú na okraji spoločnosti. Každý
človek je Božím obrazom a nezáleží na tom
ako vyzerá alebo aké postavenie zaujíma.
Kresťanstvo je dôležité pre dnešok aj z tohto
sociálneho aspektu.
Tí, ktorí sa zúčastnili na vsenočnom bdení, odchádzali do svojich domovov duchovne
posilnení.
Za všetko patrí sláva nášmu Trojjedinému
Bohu!
Porada duchovných michalovsko-košickej
eparchie
V utorok dňa 29.11.2011 sa v priestoroch
arcibiskupského úradu v Michalovciach uskutočnila porada duchovných michalovskokošickej arcidiecézy. Hlavným bodom programu bolo prerokovanie otázky paschálie,
vzhľadom na to, že v roku 2012 bude odlišné
slávenie východnej a západnej paschálie. V
úvode vladyka Juraj vysvetlil ekleziologickú
podstatu jednotného slávenia Paschy, ktorá
spočíva v tom, aby aj michalovsko-košická
arcidiecéza slávila najvýznamnejší sviatok v
12/2011
roku Paschu so všetkými miestnymi pravoslávnymi cirkvami a zároveň zdôraznil, že ten
istý názor mu bol tlmočený Jeho Svätosťou,
moskovským patriarchom Kirilom, počas jeho
nedávnej návštevy v Moskve. K téme sa rozprúdila široká diskusia, počas ktorej sa správcovia jednotlivých cirkevných obcí vyjadrili k
situácii ohľadne slávenia Paschy na svojich cirkevných obciach, a bola posúdená aj celková
situácia v eparchii.
V závere diskusie vladyka a vedenie arcibiskupského úradu duchovným správcom
predložili možnosť vytvorenia dočasných
„spádových oblastí“, kde by bolo možné vykonať posvätenie paschálnych jedál (košíkov)
podľa západnej paschálie, pričom liturgický
cyklus cirkevnej obce by plynul podľa paschálie východnej. Nakoľko počas diskusie väčšina duchovných požadovala jednotný kolegiálny postup, riešenie tohto problému bolo
ukončené hlasovaním s výsledkom, že dvaja
duchovní boli za posvätenie paschálnych jedál v „spádových oblastiach“ podľa západnej
paschálie a ostatní boli za jednotne slávenie
Paschy, vrátane svätenia jedál, podľa východnej paschálie s tým, že im svedomie neumožňuje žehnať veriacim narušenie pôstneho obdobia. Vladyka Juraj sa zaviazal rešpektovať
toto soborné (konciliárne) stanovisko svojich
kňazov a súčasne ich vyzval, aby toto spoločné stanovisko vysvetľovali svojim veriacim.
Porada sa ďalej zaoberala ďalšími otázkami
cirkevného života.
E
31
Z domova
V sninskom Dome kultúry zneli duchovné piesne
V nedeľu 6. novembra tohto roku sa
uskutočnil v poradí už 21. ročník Festivalu duchovnej piesne, ktorý v spolupráci s mestom
Snina a Mestským kultúrnym a osvetovým
strediskom v Snine organizuje Zväz Rusínov
– Ukrajincov SR.
Už tradične sa tento festival začína slávnostným prijatím organizátorov, predstaviteľov Cirkví, hudobných telies a hostí na pôde
mestského úradu. V obradnej sieni MsÚ
v Snine prijala viceprimátorka mesta Ľubov
Reháková vedúcich a dirigentov zborov a speváckych skupín, členov delegácie Zväzu Rusínov - Ukrajincov Srbska, generálnu konzulku
Ukrajiny v Prešove pani Oľgu Benč a vedúceho oddelenia kultúry Zakarpatskej oblastnej
štátnej administrácie pána Jurija Hlebu.
Festival duchovnej piesne otvoril predseda ZRU SR Peter Sokol, ktorý privítal účastníkov a prihovoril sa k prítomným divákom.
Vo svojom príhovore vyzdvihol základnú
myšlienku tohto tradičného podujatia. Sprievodné slovo patrilo známemu moderátorovi
v ukrajinskom jazyku Štefanovi Hijovi. V kinosále Domu kultúry v Snine zneli duchovné
piesne a liturgie v rozmanitých úpravách v podaní desiatich amatérskych i profesionálnych
chrámových speváckych zborov a speváckych
skupín, ktoré sa venujú takémuto žánru. Mali
sme možnosť vidieť a počuť spevácke telesá
nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Divákov najviac zaujala 4-členná spevácka skupina
Sestier Monastiera sv. archanjelov v Kovilje
zo Srbska, ktorých prekrásne hlasy pohladili srdce a dušu každého, kto v nedeľu prišiel
do sninského Domu kultúry. Aj mnohé ďalšie
spevácke výkony si od obecenstva vyslúžili
obrovský potlesk. Festival ukončili svojím repertoárom členovia speváckeho zboru Krédo
z Užhorodu. Na záver si spoločne s divákmi
zaspievali hymnus Mnohaja i blahaja lita.
Uznanie a vďaka patrí všetkým, ktorí sa na
tejto vydarenej akcii podieľali a tiež tým, ktorí
prispeli vecnými darmi.
Mgr. Eva Mihaliková, MsÚ Snina
Foto: S. Magdoliničová
Zbor pri PCO v Snine počas svojho vystúpenia
32
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Zo sveta
Návšteva Jeho Blaženosti metropolitu Kryštofa
so sprievodom v Moskve
Od 19. do 22. 11. 2011 pobývala delegácia
našej miestnej Cirkvi, vedená Jeho Blaženosťou metropolitom Kryštofom, ktorého
sprevádzal michalovsko-košický arcibiskup
Juraj a jeho osobný sekretár archim. Serafim
Šemiatovský v Moskve, kde sa zúčastnila
na liturgických oslavách 65. narodenín Jeho
Svätosti, moskovského patriarchu Kirila. Počas
svojho pobytu v Moskve Jeho Blaženosť metropolita a jeho sprievod mali možnosť sa viackrát stretnúť s patriarchom Kirilom a rokovať
s ním o otázkach vzájomných vzťahov našich
cirkví a o situácii pravoslávia vo svete.
Vrcholom slávnosti bola v nedeľu 20.
11. 2011 svätá liturgia v chráme Christa
Spasiteľa v Moskve, ktorú okrem jubilanta,
patriarchu Kirila, spoluslúžili aj gruzínsky
patriarcha – katholikos Eliáš II., predstaviteľ
Poľskej pravoslávnej cirkvi metropolita Sáva,
predstavitelia Rumunskej, Bulharskej a Srbskej
pravoslávnej cirkvi, členovia sprievodu najvyš-
12/2011
ších predstaviteľov miestnych cirkví a takmer
dvesto biskupov Ruskej pravoslávnej cirkvi.
Prítomní hierarchovia a veriaci zároveň vzdali
úctu pásu Presvätej Bohorodičky, ktorý v tých
dňoch prebýval ako požehnanie Vatopedského monastiera na Athose v Rusku.
Súčasťou oficiálneho programu bolo aj
stretnutie najvyšších predstaviteľov miestnych cirkví a členov ich sprievodu s biskupskou
hodnosťou s prezidentom Ruskej federácie
D. Medvedevom. Predstavitelia miestnych
cirkví podpísali spoločné komuniké, v ktorom
sa vyjadrujú k aktuálnym problémom života
pravoslávia.
Jeho Blaženosť metropolita Kryštof so
sprievodom navštívil aj „podvorie“ (cirkevné
zastupiteľstvo) našej Cirkvi pri Moskovskom
patriarcháte, ktoré je situované pri moskovskom chráme svätého Mikuláša v Kotelnikách.
(Viac fotografií na obálke)
E
33
Zo sveta
Komuniké zo stretnutia predstaviteľov 7. miestnych
pravoslávnych cirkví v Moskve pri príležitosti 65. výročia
narodenia patriarchu moskovského a celej Rusi Kirila
Dňa 21. novembra sa hlavy a predstavitelia
7. miestnych pravoslávnych cirkví - antiochijskej, ruskej, gruzínskej, rumunskej, bulharskej,
poľskej a českých krajín a Slovenska - stretli pri
príležitosti osláv 65. výročia narodenia moskovského patriarchu a celej Rusi Kirila.
Na tomto stretnutí sa zúčastnili:
patriarcha moskovský a celej Rusi Kiril,
katolikos patriarcha celého Gruzínska Eliáš II.,
metropolita varšavský a celého Poľska Sáva,
metropolita českých krajín a Slovenska Kryštof,
metropolita filippopolský Nifon (antiochijský
patriarchát),
metropolita targovistský Nifon (Rumunská pravoslávna cirkev),
metropolita vidinský Dometian (Bulharská pravoslávna cirkev).
Stretnutiu predchádzala božská liturgia
v patriaršej katedrále Christa Spasiteľa v Moskve, konaná pri príležitosti 65. narodenín
34
B
patriarchu Kirila moskovského a celej Rusi.
Pri nej všetci poďakovali spoločne Bohu za
túto možnosť stretnúť sa a taktiež osobne
pozdravili najvyššieho predstaviteľa Ruskej
pravoslávnej cirkvi a popriali mu mnoho rokov
a pomoc Božiu v jeho službe.
Predstavitelia sesterských miestnych cirkví
východoeurópskeho regiónu vzájomne svedčili o spoločne prežitej historickej skúsenosti.
Každá z týchto cirkví na sebe viac či menej okúsila útlak bezbožných politických systémov.
V súčasnej dobe má každá z nich čo do činenia
s novými výzvami, ktoré by mali nahradiť
protináboženske ideológie a s nimi spojenú
sekularizáciu, propagandu idey, že všetko je
dovolené, a kultu konzumného spôsobu života
a rozklad morálnych hodnôt.
Účastníci stretnutia podtrhli dôležitosť misionárskeho pôsobenia cirkvi a vyjadrili podporu rozšírenia pastierskej služby a jej sociálneho
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Zo sveta
rozmeru v rámci konštruktivnej spolupráce
so zdravými spoločenskými silami. V svojom
vzťahu k spoločnosti cirkev nezabúda na prežité
prenasledovanie a cení si získanej slobody.
Predstavitelia a zástupci, ktorí prežili ťažké historické podmienky, vyjadrili solidaritu
s cirkvami Blízkeho východu a severoafrického
regiónu: konštantínopolskej, alexandrijskej,
antiochijskej, jeruzalemskej a cyperskej. Ďalej
vyjadrili svoju hlbokú účasť so všetkými kresťanmi, ktorí dnes prežívajú útlak a v niektorých
prípadoch prenasledovanie za vieru, ako napr.
pravoslávni Srbi v Kosove.
Účastníci stretnutia zdôraznili význam
nedávnych regionálnych stretnutí predstaviteľov a zástupcov miestnych cirkví konaných
na Cypre, v Jordánsku a v Konštantínopole, na
základe iniciatívy hláv tamojších cirkví. Tieto
stretnutia pomohli aktivizovať medzipravoslávnu spoluprácu vo veci situácie kresťanov
na Blízkom východe a obrátiť pozornosť svetového spoločenstva na problémy diskriminácie
kresťanov v tomto regióne.
12/2011
Predstavitelia a zástupcovia 7. pravoslávnych cirkví uvítali oživenie konciliárneho života
cirkví v posledných rokoch a vyjadrili nádej,
že predsnemový proces v pravý čas povedie
ku konaniu celopravoslávneho snemu, na
ktorom môžu byť riešené dôležité cirkevné
otázky. Tento snem by mal byť veľmi pozorne
pripravený, nielen po stránke obsahovej, ale
tiež po stránke procedurálnej. Na sneme je
potrebné ceniť si hlas každej z miestnych cirkví. Z tohto dôvodu je pri prijímaní uznesení
nevyhnutné, ako tomu bolo aj skôr, sa striktne
držať princípu konsenzu tak v procese príprav,
ako aj na samotnom sneme.
Účastníci stretnutia zdôraznili, že snem by
mal pripraviť kompletné odpovede na výzvy
súčasnosti. Snemové konanie by malo v plnej
miere odpovedať dogmatickej a kánonickej
tradícii a nevnášať nejaké novosti, ktoré by
ohrozovali jednotu svätej Cirkvi.
Podpisy
21. novembra 2011
E
35
Zo zdrojov Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska
Benedikt XVI. prijal ruského
metropolitu Hilariona
Vatikán, 25. novembra
(RV CZ) – Benedikt XVI. prijal na stredajšej audiencii
z rúk ruského pravoslávneho
metropolitu Hilariona dokumentáciu druhého katolíckopravoslávneho fóra, ktoré
sa konalo pred rokom na
ostrove Rhodos. Metropolitu, ktorý pri Moskovskom
patriarcháte zastáva úrad
vedúceho oddelenia pre
vonkajšie vzťahy, sprevádzal
katolícky arcibiskup z bieloruského Mohyleva Tadeusz
Kondrusiewicz a ďalší pravoslávni a katolícki biskupi. Metropolita Hilarion
tlmočil Svätému Otcovi srdečné pozdravy od
moskovského patriarchu Kirilla. Vlaňajšie katolícko-pravoslávne fórum sa venovalo povahe
vzťahov medzi štátom a cirkvou. To budúce
bude od 5. do 8. júna v Lisabone a jeho témou
bude kríza a chudoba ako výzva súčasnosti.
Veriaci v Rusku stáli 24 hodín
v rade, aby si mohli uctiť relikviu
Moskva, 28. novembra (RV CZ)
– V hlavnom meste Ruska vystavili
jednu z najvýznamnejších relikvií
pravoslávneho sveta – tzv. opasok
Matky Božej, ktorý je uchovaný
v Grécku na posvätnej hore Athos. Do Moskvy priniesli relikviu
minulý týždeň v sobotu. Státisíce
ľudí stáli 24 hodín v rade, aby si ju
mohli uctiť. Zástupy ľudí sa tiahli do
vzdialenosti niekoľkých kilometrov
od ruskej pravoslávnej Katedrály
36
B
Krista Spasiteľa, kde je relikvia vystavená.
Cestná doprava v meste zažila v uplynulých
dňoch kolaps. Mestské úrady zaistili veriacim
dodávky teplých nápojov, potravín i možnosť
ohriať sa. V Moskve videlo relikviu do víkendu
400-tisíc ľudí a pár desiatok tisíc ich ešte stálo
na ulici. Relikvia, ktorá putovala v 14 ruských
mestách od 20. októbra, videlo približne tri
milióny veriacich.
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Blahoželania
Benedikt XVI. Bartolomejovi I.:
Vydajme svedectvo o jednote
Vatikán/Turecko, 30. novembra (RV) – Pri
príležitosti dnešného sviatku sv. apoštola Ondreja, patróna Ekumenického patriarchátu
Carihradu, sa v Istanbule slávila slávnostná
liturgia, ktorej predsedal ekumenický patriarcha Bartolomej I. Vatikánsku delegáciu,
ktorá sa na tejto slávnosti zúčastňuje, vedie
kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady na
podporu jednoty kresťanov. Dnešná slávnosť
mala výnimočný charakter, pretože patriarcha
Bartolomej I. si pripomína 20. výročie zvolenia
za arcibiskupa Carihradu – ekumenického patriarchu. Pri tejto príležitosti prečítal kardinál
Koch osobne podpísané posolstvo pápeža
Benedikta XVI.
Svätý Otec v ňom okrem iného píše: „Stále
mi ostáva v srdci živá spomienka na naše posledné stretnutie, keď sme sa stretli ako pútnici
pokoja v meste Assisi, aby sme uvažovali nad
hĺbkou vzťahu, ktorý nás spája pri hľadaní
Boha a pravdy, pokoja a spravodlivosti vo
svete. Súčasné okolnosti či kultúrne, sociálne,
ekonomické, politické alebo ekologické, stavajú
katolíkov ako aj pravoslávnych pred rovnakú
výzvu“, ktorou je podľa Svätého Otca ohlasovanie Evanjelia s novou silou „na mnohých
miestach, do ktorých ako prvých prišlo svetlo,
a ktoré dnes trpia dôsledkami sekularizmu,
ktorý ochudobňuje človeka v jeho najhlbšej
podstate“.
Svätý Otec ďalej upozorňuje, že „naliehavosť tejto úlohy od nás vyžaduje, aby sme
ponúkli celému ľudstvu obraz ľudí, ktorí dosiahli
zrelosť viery schopnej zjednocovať napriek ľudským napätiam, prostredníctvom spoločného
hľadania pravdy vo vedomí, že budúcnosť
evanjelizácie závisí od svedectva jednoty Cirkvi
a kvality milosrdnej lásky“. Dotkol sa aj výročia zvolenia Bartolomeja I. za ekumenického
patriarchu: „Teším sa, že Vašej Svätosti počas
týchto 20 rokov vždy v srdci záležalo na svedectve Cirkvi, jej svätosti v súčasnom svete“.
Blahoželanie k vzácnemu jubileu
Dňa 17. novembra 2011 sa náš brat kurátor Michal
RABAJDA dožil 60 rokov svojho života.
Brat Michal už dlhé roky vykonáva na našej cirkevnej
obci v Zbudskej Belej kurátorskú službu. Neúnavne pomáhal
a pomáha pri všetkých prácach, ktoré bolo treba vykonať
okolo nášho chrámu i farskej budovy. Aj keď chodil do zamestnania, nikdy nezabúdal na chrám, na svoje kurátorské
povinnosti i na bohoslužby. Ako verný Christov služobník
takto slúži Cirkvi i nám všetkým veriacim Pravoslávnej cirkevnej obce Zbudská Belá už niekoľko rokov.
Preto by sme chceli nášmu bratovi kurátorovi Michalovi
zaželať veľa Božej blahodate i zdravia, šťastia a síl do života
i vykonávania tej zodpovednej kurátorskej služby, do ktorej bol vybraný. Nech Archistratih
Boží Michal pod svojím mocným pokroviteľstvom ochraňuje jeho i celú jeho rodinu, aby
v zdraví i spasení žili na mnohaja i blahaja lita.
Otec Vasiľ s rodinou, správca PCO v Zbudskej Belej,
bohoslovec Alexander a veriaci zo Zbudskej Belej a Valentoviec
12/2011
E
37
Poďakovania
Nové dvere a okná na pravoslávnom chráme v Osadnom
Pravoslávny chrám v Osadnom z roku 1930 je národnou kultúrnou pamiatkou, avšak
jeho okná a dvere neplnili estetický ani izolačný účel. Okná tu boli zhotovené ešte pri stavbe chrámu a kovové dvere zo sedemdesiatych rokov dosť narúšali celkovú veľmi peknú
architektúru chrámu. Jeho projektantom je známy pravoslávny architekt archimandrita
Andrej Kolomacký, autor chrámom v Stakčíne, Uličskom Krivom, Medzilaborciach či Prešove.
S Božou pomocou sa však podarilo dielo tohto výborného umelca okrášliť o výmenu
kovových okien a dverí za drevené. Dokopy sa vymenilo 20 okien a dvoje dvere. Doposiaľ
bol kamenný chrám v zime neuveriteľne nákladný na vykurovanie, ale odteraz to bude príjemné miesto modlitby aj v zimnom období. Celkové vynaložené náklady dosiahli hodnotu
6 500,- €. Sumou 5 000,- € však prispelo
Prot. ThDr. Peter Soroka
38
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Poďakovania
Nové topenie v pastoračnom centre a chráme v Strážskom
Pravoslávna cirkevná obec v Strážskom s Božou pomocou zrealizovala inštaláciu
ústredného kúrenia v pastoračnom centre a cirkevnej knižnici nového chrámu.
Chceme sa poďakovať všetkým, ktorí prispeli finančnými darmi aj svojou húževnatou
prácou k tomuto dielu.
Veľká vďaka za poskytnutie dotácie vo výške 3 000,- € pre financovanie projektu „Inštalácia ústredného kúrenia pastoračného centra DOMOV PRE RODINU - MALÚ DOMÁCU
CIRKEV“ patrí Košickému samosprávnemu kraju, poslancom a predsedovi
KSK pánovi JUDr. Zdenkovi Trebuľovi.
Dotáciu sme použili na nákup kondenzačného kotla, teplovzdušných jednotiek a príslušenstva.
Takisto patrí vďaka aj mestu Strážske a jeho poslancom za poskytnutie
dotácie vo výške 400,- € na nákup radiátorov. Ďakujeme aj ďalším darcom
z radov veriacich a podnikateľov regiónu ako aj firmám
AbsolutGAZ s.r.o.,
firme ARMAT-TRADE
a ďalším, ktorí zabezpečili sponzorské príspevky alebo
nám vyšli v ústrety nadštandardnými
veľkoobchodnými cenami jednotlivých
výrobkov a svojou dobrovoľníckou
prácou.
Prot. Michal Džugan, správca PCO v Strážskom
12/2011
E
39
Pozvánky a oznamy
Projekt „Dóm pre všetkých“
Pravoslávna cirkevná obec v Strážskom s Božou pomocou a za prispenia sponzorov realizovala projekt
„Dóm pre všetkých“. Nadväzujúc na predošlé aktivity,
projekt prispel k skvalitneniu a vytvoreniu vhodných
podmienok pre činnosť pastoračného centra (cirkevného klubu, knižnice a viacúčelových miestností).
Projekt bol realizovaný s finančnou podporou Úradu
vlády SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd.
Prot. Michal Džugan, správca PCO v Strážskom
Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedná Pravoslávna cirkevná obec v Strážskom
Národný odkaz je slovenský
a kresťanský internetový časopis, ktorý je
písaný hlavne Vami. Chceme ponúknuť
informácie, ktoré bežne v neslovenských
médiách na Slovensku nenájdete. Ponúkame iný pohľad na domácu, ale aj zahraničnú politiku, náboženstvo a problémy
v spoločnosti, ktoré nám nie sú ľahostajné
a o ktorých treba diskutovať.
www.narodnyodkaz.sk
40
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Pozvánky a oznamy
12/2011
E
41
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
12
11
42
B
Zapov¡t
sv. Kirila
¡ Meçod¡ä
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Púť do Srbska - spoločná fotografia v monastieri Koviľ
Rokovania o vzájomných vzťahov našich cirkví a o situácii pravoslávia vo svete
Slávnostné bohoslužby pri príležitosti 65. narodenín
Jeho Svätosti, moskovského patriarchu Cyrila v chráme Christa Spasiteľa
Stretnutie delegácií s prezidentom Ruskej federácie D. Medvedevom
Stolový kalendár 2012
Počet strán: 60, plnofarebný
Formát: špirálová väzba 300x135 mm
Vydavateľ: Metropolitná rada Pravoslávnej cirkvi na Slovensku
Zostavila: Dana Džuganová
V kalendári sú ikony a fotografie zo života cirkevných obcí a našej miestnej Cirkvi.
Pravoslávny kalendár 2012
Nástenný kalendár 2012
Počet strán: 1, plnofarebný
Formát: 350x620 mm
Vydavateľ: Metropolitná rada Pravoslávnej cirkvi
na Slovensku
Pripravila: Dana Džuganová
V kalendári sú cirkevné sviatky a spomienky
na svätých na celý rok v starom aj novom štýle
(Juliánskom a Gregoriánskom).
Odkaz
sv. Cyrila
Zapov¡t
sv. Kirila
¡ Meçod¡ä
a Metoda
Mesačník Pravoslávnej cirkvi
na Slovensku
Roč. LVII/2011
12
Pravoslávny
kalendár 2012
(ročenka - kalendárium
s duchovným čítaním)
Počet strán: 160, čierno-biely,
obálka farebná
Formát: A5
Vydavateľ: Metropolitná rada
Pravoslávnej cirkvi
na Slovensku
Zostavila: Dana Džuganová
Záujemcovia si môžu kalendáre objednať: Úrad metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi, Bayerova 8,
080 01 Prešov. Telefón: 051/7724 736; fax: 051/7734 045; e-mail: [email protected];
textovou správou SMS: na 0915 967 299. Na začiatku správy uveďte STOLKAL (pre stolový kalendár)
ROCENKA (pre ročenku) a NASTEN (pre nástenný kalendár) medzeru, pridajte svoje meno, adresu
a počet kusov. Príklad: ROCENKA Jan Cerny, Modra 12, 070 00 Presov - 2
Úhradu môžete realizovať: prevodným príkazom na č.u.: 0096292967/0900, poštovou poukážkou alebo
v hotovosti priamo na adrese redakcie. Kalendáre môžeme zaslať aj na dobierku.
ISSN 0139-9012
December 2011
PRAVOSLÁVNE KALENDÁRE NA ROK 2012
Narodenie Christovo
Download

December - Mesačník Odkaz sv. Cyrila a Metoda