Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Mesačník Pravoslávnej cirkvi
na Slovensku
Zapov¡t
sv. Kirila
¡ Meçod¡ä
Roč. LVII/2011
ISSN 0139-9012
Prémia Fondu Jeho Svätosti
patriarchu Alexija II. za rok
2010 bola udelená Pravoslávnej bohosloveckej fakulte
Prešovskej univerzity v Prešove
za vynikajúcu činnosť a prínos
v upevňovaní jednoty pravoslávnych národov, za utvrdzovanie a šírenie kresťanských
hodnôt v spoločnosti.
Február 2011
2
Sritenije Hospodne
Stretnutie Pána so Simeonom
Roždestvo v Petrovej a Fričke
Návšteva lásky a mieru na Cypre
Vystúpenie Zboru sv. Serafima Sarovského v Medzilaborciach
Spoločná bohojavlenská večera v Osadnom
Sviatok svätého Nikolaja v Jarabine
Kázeň
NEDEĽA O POSLEDNOM SÚDE (MÄSOPUSTNÁ)
Mt 25, 31 – 46 (zač. 106)
„Poďte, požehnaní môjho Otca, vezmite ako dedičstvo kráľovstvo,
ktoré je vám pripravené od stvorenia sveta.“
Táto pasáž z Evanjelia hovorí
o tom, ako bude prebiehať Posledný súd. Christos oddelí spravodlivých od hriešnikov „ako
pastier oddeľuje ovce od kozlov.
Ovce si postaví po svojej pravici
a kozlov po svojej ľavici.“ 1
Keď tieto slová počúvajú
tí, ktorí sa nekajali, ovládne ich
strach a hrôza. Ale tí, ktorí sa kajali, pri čítaní týchto slov z Evanjelia pociťujú radosť, pretože
počúvajú slová o večnom živote
v Božom kráľovstve. Je dôležité si uvedomiť, že pre ľudí, ktorí
žijú podľa Božích prikázaní, Božie
kráľovstvo nie je stav len budúceho veku, ale aj terajšia realita.
Rovnako aj večný život nie je abstraktný stav, ale život v Christu,
čo potvrdzuje sám Isus Christos
slovami: „A to je večný život, aby
poznali Teba jediného pravého
Boha, a ktorého si poslal, Isusa
Christa.“ 2 To znamená, že večný
život je poznaním Boha, teda zjednotením
človeka s Christom. Toto zjednotenie sa nazýva zbožštením.
Zamyslime sa nad tým, čo v teologickom
jazyku znamenajú slová: po pravici a po ľavici. Poznáme vyjadrenie: Christos sedí po
pravici Otca, čo znamená, že je ten istý Boh
ako je Boh Otec. Používame vyjadrenie, že
žena v manželstve stojí po pravici muža, čo
znamená, že má tú istú hodnotu a postave 2/2011
nie ako muž. Aj kresťania sa vo svojom živote snažia žiť tak, aby sa na Poslednom súde
nachádzali po pravici Christa, teda aby mali
žiarivý odev a získali spásu. Ale ako môžeme získať tento žiarivý odev? Kde sa dá kúpiť? Ako sa dá ušiť?
Mali by sme si uvedomiť, že nikde sa
nedá kúpiť, a nikto nám ho nemôže ušiť.
Môžeme ho ušiť jedine my sami a to neustálym získavaním cností počas celého náš E
Kázeň
ho pozemského života. To znamená, že ak
chceme získať tento žiarivý odev, musíme
sa celý život snažiť žiť podľa Božích prikázaní
a k tomu viesť i naše deti, príbuzných, priateľov a celé okolie. Snažme sa žiť tak, ako žili
prvotní kresťania, aby si ostatní z nás brali
príklad.
Našu pozornosť si vyžaduje aj nasledujúca veta: „A títo pôjdu do večného
trápenia (pekla) a spravodliví do večného
života.“ 3 Vzniká otázka: Čo je peklo a čo je
raj? Stretávame sa s rôznymi vysvetleniami,
ktoré sú viac či menej jasné a pochopiteľné,
ale medzi najkrajšie vysvetlenia určite patrí
svedectvo veľkého svätohorského askétu
Paisija, v živote ktorého čítame:
„Raz nejaký človek prišiel k starcovi Paisijovi na Svätú Horu Atos a povedal mu:
– Otče, neverím, že existuje peklo, raj
i posmrtný život. Nikto sa nevrátil z iného
života, aby nám povedal, či existuje alebo
nie. Ja verím len to, že existuje nejaká vyššia
moc.
B
Starec sa zasmial a riekol mu:
– Aj to je niečo! Čo povieš, ak by neexistoval iný život a Christos, sú šialení toľkí mnísi, žijúci na púšťach a odopierajúci si
všetky pozemské blahá? Pretože si sa vôbec
nezaoberal duchovnými vecami, nevieš nič
o duchovnom živote, a pokiaľ ide o peklo
a raj, existujú. Obidve skutočnosti prežíva
duša, sú to duševné stavy. Peklo nie je miesto s kotlami a ohňom. Poviem ti príklad, aby
si to pochopil.
Povedzme, že teraz spíš a niečo sa ti sníva. Vidíš, že niekam ideš a kradneš. Hneď
po tom do tvojej duše vchádza strach, aby
ťa snáď niekto nezbadal. A zrazu si ťa všimnú a chcú ťa chytiť. V tej chvíli napínaš nohy,
bojíš sa, aby ťa nechytili, aby ťa nezabili, pociťuješ nervozitu, úzkosť, či nakoniec unikneš. Náhle vidíš, ako ťa obkľúčili. Tvoja duša
sa napĺňa zúfalstvom, sklamaním, strachom
kvôli tomu, čo ti môžu urobiť, oblieva ťa
studený pot a prehadzuješ sa na svojej posteli. V takomto stave sa zobudíš a zisťuješ,
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Kázeň
že to bol sen, zdanie. Postupne sa začínaš
upokojovať a prichádzaš k sebe.
Všetky tieto stavy prežívala tvoja duša
a tvoje svedomie. Boli to niekoľké okamihy
malého pekla, zlej duševnej situácie a skúsenosti. Tvoju dušu zachvátil strach, hrôza,
úzkosť, nervozita, zúfalstvo a sklamanie.
Peklo teda nie sú kotly, v ktorých sa varia duše, ale stav, v ktorom sa ocitne duša
po svojom oddelení od tela. Keď zistí a uvidí
celú pravdu, bude strašne trpieť, že tu neverila v Christa a tomu, čo hovoril o budúcom živote. Bude pociťovať výčitky v omnoho väčšej miere a bude prežívať všetky tieto
stavy strachu, nervozity, hrôzy, zúfalstva,
sklamania atď. Toto je peklo.
Podobné sa deje aj v prípade raja. Povedzme, že máš jedného syna, ktorého veľmi
miluješ a on sa mnohé roky plaví po vzdialených moriach. Keď spíš, zrazu ho vo svojom
sne vidíš prichádzať. V tej chvíli ťa ovládne
veľké dojatie, nevysloviteľná radosť a láska
a začínaš bežať, aby si ho objal a pobozkal.
Hoci tvoje srdce búši a div sa nerozbije od
veľkej radosti, odrazu sa zobudíš a vidíš, že
to bol iba sen, a tak sa sklamaný dostávaš
do svojho predošlého stavu. Všetky tieto okamihy, ktoré prežila tvoja duša, boli
okamihy, ktoré sa podobali na rajské. Tvoja
duša sa naplnila radosťou a láskou.
Týmto ti chcem ukázať, že existuje raj aj
peklo. Samozrejme, v malej miere začínajú
už v tomto živote a napĺňajú sa v celej svojej realite v budúcom živote. Podobné stavy
existujú v duši primerane s jej obsahom. Ak
nejaká duša má výčitky svedomia, pociťuje
strach, hrôzu, nervozitu, zúfalstvo, nenávisť, nevraživosť, závisť, ohováranie atď.,
vtedy sa táto duša stala miestom pre peklo.
Ak v duši zavládne láska, radosť, láskavosť,
nádej, viera, zdržanlivosť, pokora atď., vtedy sa duša stala miestom pre raj.“ 4
Nedeľa o Poslednom súde nás pripravuje na vstup do štyridsaťdňového pôstu, kedy
intenzívnejšie budeme rozmýšľať o svojich
hriechoch. Pripravuje nás k odhodlaniu
uskutočniť ozajstné pokánie za všetky skutky a myšlienky, ktoré sme doposiaľ vykonali
vo svojom živote. Nie je správne odkladať
spoveď na neskôr, pretože sa nám to nemusí vyplatiť. Spomeňme si na príklad človeka,
ktorý neustále odkladal svoju spoveď na neskôr. Istý kresťanský lekár ho chcel poučiť,
preto po rannej vizite nechal na stole lieky
a chystal sa odísť. Pacient sa ho opýtal:
– Kedy mi predpíšete lieky, pán doktor?
– Možno o mesiac, – odznela odpoveď.
– Ako to! Veď bez liekov môžem aj zomrieť, – vykríkol vystrašený pacient.
– Nuž teda začnite od nasledujúceho
týždňa.
– Doktor, – protestoval chorý. – Veď ja
sa ani nemusím dožiť.
– Ak sa budete veľmi zle cítiť, vezmite
lieky zajtra, – povedal lekár.
– A je možné, – začal prosiť pacient,
– aby som lieky zobral ešte dnes?
– Vidíte? Tak je to aj so spoveďou. Nesmiete ju odkladať, pretože zajtrajška sa
nemusíte dožiť, – vysvetlil mu lekár s úsmevom.5
Ján ZOZUĽAK
1 Mt 25, 32 – 33.
2 Jn 17, 3.
3 Mt 25, 46.
4 CHRISTODOULOS SVÄTOHORSKÝ: Starec Paisij. Prešov 1999, s. 159 – 160.
5 Pozri ZOZUĽAK, J.: Drahokamy múdrosti. Karies – Svätá Hora Atos, 2005, s. 42.
2/2011
E
Zamyslenie
„Zasväťte pôst!“ (Joel 1, 14) (1)
Veľmi závažným momentom blahodatného nábožensko-mravného života v cirkevnej obci a súčasne aj účinným duchovno-liečebným a spasiteľným prostriedkom je v nej
zachovávanie prikázania o pôste. Jasne to
vidíme pri realizácii tých duchovných cvičení a zbožných skutkov, ktorým zasväcujeme
pôstne dni a zvlášť vtedy, keď sa postíme,
činíme sebaspytovanie a úprimným pokáním (sv. spoveďou) pripravujeme sa k dôstojnému prijímaniu svätých tajín Tela a Krvi
Christovej. Tým ukazujeme na skutočnosť,
že dni pôstu sa podobajú sviatočným dňom,
ako o tom čítame v Písme Svätom: „Pôst...
obráti sa domu judskému v rozkoš a radosť
a v milé slávnosti“ (Zach 8, 19).
Podľa citového rozpoloženia, ktoré sa
rodí v našom srdci a ktoré ho sprevádza,
pôstne dni sa líšia od dní sviatočných. Kým
vo sviatočné dni nás Cirkev nabáda ďakovať
Bohu a svätým za prejavené dobrodenia,
prostredníctvom pôstu chce nás zmieriť
s Bohom a umožniť nám účasť na živote,
utrpeniach a smrti Spasiteľa a svätých. Kým
vo sviatočné dni cez spomienku na tieto Božie dobrodenia nás Cirkev nalaďuje na duchovnú radosť a nádej, v pôstnom čase ide
o skrušenie ducha a slzy, od ktorých potom
prichádza veselosť a chvíle radosti. Vo sviatočné dni v čase duchovnej veselosti Cirkev
žehná bohatý stôl a v dňoch pôstu nariaďuje
skromnosť a striedmosť v jedení a pití. Preto sa pôst zachovával nielen veriacimi ľuďmi
v Starom Zákone (1 Mjž 9, 4; 2 Mjž 34, 28; Sud
20, 26; 1 Krľ 7, 6; Ezd 8, 23; Joel 1, 14; 2, 12,
15; Zach 8, 19 a iné), ale dokonca pohanmi,
napr. obyvatelia mesta Ninive na pokyn proroka Jonáša vyhlasujú pôst (Jon 3, 5). Podobne ako starozákonná Cirkev aj novozákonná
B
Cirkev posvätila pôst, ktorý podľa príkladu
a učenia Isusa Christa a apoštolov, spoločne
s inými spasiteľnými prostriedkami, tvorí základ stavby Božej Cirkvi. Sám Isus Christos sa
postil 40 dní a 40 nocí a vo svojej spasiteľnej
kázni Evanjelia prikazoval: „Keď sa postite,
nebuďte zamračení ako pokrytci... Ale keď
sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár“
(Mt 6, 16-17). „Ale prídu dni, keď im ženích
bude odňatý, a potom sa budú postiť“ (Mt 9,
15). „Tento rod démonov nevychádza inač,
len s modlitbou a pôstom“ (Mt 17, 21) a iné.
Podľa príkladu a učenia Isusa Christa aj
Jeho apoštoli a učeníci sa postili (Sk 13, 3; 14,
23; 2 Kor 6, 5; 11, 27) a prikazovali aj veriacim kresťanom dodržiavať pôst (1 Kor 7, 5),
ktorý Pravoslávna cirkev zachováva dodnes.
Najdlhší z nich, tzv. Veľký pôst (sv. Štyridsiatnica), ktorý trvá 40 dní (pred Paschou),
pôst v Strastnom týždni ako aj iné pôsty
(tzv. Filipovský - pred sviatkom Narodenia
Isusa Christa, Petrov pôst pred sviatkom sv.
apoštolov Petra a Pavla a Uspenský pôst
pred sviatkom Zosnutia (Uspenija) Presvätej Bohorodičky) sú obdobím pokánia spojeného s duchovným a telesným pôstom,
prostredníctvom ktorého si Cirkev želá duchovne i telesne naladiť a pripraviť svoje deti
k dôstojnému sviatkovaniu Zmŕtvychvstania
Christovho, Narodenia Isusa Christa, k oslave
svätých apoštolov Petra a Pavla a Uspenia
Presvätej Bohorodičky. Počas tohto obdobia je snahou veriacich kresťanov umŕtvovať
svoje telesné vášne a žiadostivosti, zriekať sa
dokonca aj dovolených radostí a konať dlhé
a úprimné modlitby, horlivo počúvať Božie
slovo a tak sa dôstojne pripraviť pred každým
týmto sviatkom na vyznanie svojich hriechov
a sväté prijímanie Tela a Krvi Christovej. TreOdkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Zamyslenie
ba však pripomenúť, že dnes sa táto cirkevná
disciplína ohľadne pôstu neuplatňuje v takej
miere, tak prísne a podľa predpisov Cirkvi,
ako to vidíme v minulosti. Podmienky života
nielen v priemysle a veľkých mestských centrách, ale dokonca aj na dedine v porovnaní
s minulými sa úplne zmenili, čo má svoj negatívny odraz aj pri zachovávaní cirkevného
prikázania o pôste.
„Kto odmieta pôsty, píše sv. Ján Kronštadtský, ten zabúda na to, ako nastal pád do
hriechu prvých ľudí (od nezdržanlivosti) a akú
výzbroj proti hriechu a pokušiteľovi ukázal
nám Spasiteľ, keď bol pokúšaný v púšti (postiac sa 40 dní a nocí), ten nevie alebo nechce vedieť, že človek odpadá od Boha práve
a najčastejšie cez nezdržanlivosť, ako to bolo
napríklad s obyvateľmi Sodomy a Gomory
a so súčasníkmi Noema, - lebo z nezdržanlivosti pochádza v ľuďoch každý hriech; kto
odmieta pôsty, ten sa zbavuje aj inej výzbroje proti vášňam svojho tela a proti diablovi,
silných proti nám obzvlášť cez našu nezdržanlivosť, ten ani nie je vojak Christov, lebo
zahadzuje výzbroj a oddáva sa dobrovoľne
do zajatia svojho rozkoš a hriech milujúceho
tela; ten nakoniec je slepý a nevidí vzťahy medzi príčinami a dôsledkami skutkov“ 1.
Aj napriek tomu, že je dnes veľmi široké,
vedomé alebo nevedomé, plné alebo čiastočné nedodržiavanie cirkevného prikázania
o pôste, úlohou dušpastiera je udeliť pôstu
také miesto, ktoré mu Cirkev vydelila a ktoré
mu právom náleží, pozdvihnúť ho na výšinu
dôležitej normy pre nábožensko-mravný život veriacich kresťanov v cirkevnej obci. Snahou dušpastiera má byť aj to, aby prebúdzal
vedomie a svedomie svojich duchovných detí
a odkrýval im hlboké základy a nepochybný
liečebný úžitok tohto univerzálneho náboženského a mravného prikázania o pôste
a zdržanlivosti tak pre dušu, ako aj pre telo.
Keď dušpastier zdôrazňuje a objasňuje význam pôstu a zdržanlivosti, je povinný využívať všetky príležitosti, ktoré sa mu ponúkajú
a ktoré si môže aj sám pripraviť, aby o týchto
(pôste a zdržanlivosti) hovoril nielen z hľadiska
historického a nábožensko-psychologického,
ale aj z biologického a medicínsko-terapeutického. A takéto príležitosti sa mu naskytujú
najviac a predovšetkým pred začiatkom všetkých pôstov, kedy má veriacich kresťanov
nielen uviesť do pôstov, ale aj predniesť na
túto tému niekoľko cirkevno-bohoslužobných
a príležitostných kázní alebo besied (pokiaľ sa
v cirkevnej obci dostatočne využívajú Cirkvou
odporúčané biblické hodiny, besedy či iné formy stretávania a pod.). Tieto by mali obsahovať motiváciu pôstu, význam pre duchovný
a telesný život s poukázaním na to, aká bola
cirkevná disciplína ohľadne pôstu a zdržanlivosti u prvých kresťanov a v neskoršom období v živote Cirkvi. Niektoré podnetné cesty
pre zachovanie tejto cirkevnej disciplíny o pôste a zdržanlivosti, ako aj o niektorých potrebných cvičeniach v nej môže dušpastier ukázať
pri svätej spovedi spôsobom odpovedajúcich
a primeraných epitímií, rovnako liečebných
pre telo a dušu (pôst kratší alebo dlhší, voľnejší alebo prísnejší, zdržanlivosť v takej alebo
inej forme). Nakoniec sa žiada pripomenúť, že
aj v tomto prípade má dušpastier diferencovane pristupovať k zachovávaniu tohto prikázania o pôste u veriacich kresťanov a zhovievavo prijímať prejavy niekedy škrupulózneho
prístupu niektorých členov cirkevnej obce pri
jeho uplatňovaní.2
Prot. Peter KORMANÍK
1 KRONŠTADTSKIJ, Ioann, sv.: Moja žizň vo Christe. Tom vtoryj. Moskva 1894. Reprint. izdanije: Utica N.Y.,
U.S.A. 1988, s. 87-88.
2 DIMITROV, Ch.: Pastyrsko bohoslovie. Obščo ili enorijsko dušepastyrstvo. Časť I. Sofija 1955, s. 191-193.
2/2011
E
Biblicko-teologický výklad
JEFTE
Prečo obetoval Bohu starozákonný sudca Jefte svoju dcéru? Alebo: Je dobre
dávať sľub vopred, keď nevieme, či bude rozumné ho splniť?
Kniha Sudcov nepochybne opisuje
dejiny a je plná fascinujúcich informácií
o Kanaáne v neskorej dobe kamennej. Je
veľmi obtiažne vypracovať chronologickú
postupnosť tohto obdobia, pretože, ako
udáva Johnson, 1 je poprepletaná mýtmi 2
a fantastickými udalosťami, ktoré sú podávané chaotickým spôsobom.
Sudca 3 Jefte – hebrejský „Jiftach“ 4,
bol jedným zo sudcov, ktorí viedli izraelský
národ v 11. storočí pred Christom. Bol synom pohanskej neviestky 5 a chudobného,
a v tej dobe aj bezdetného, Gileada. Pochádzal z Galaády. Božím duchom 6 bol obdarený odvahou a vynaliezavosťou. Predtým
než sa stal sudcom viedol zbojnícky spôsob
života.7 Pred bitkou s Amončanmi dal Bohu
sľub. 8 „Keď mi dáš Amončanov do ruky,
potom ten, kto mi vyjde z dvier môjho
domu v ústrety – keď sa vrátim v pokoji
od Amončanov, bude patriť Pánovi a obetujem ho ako zápalnú obetu.“ 9 Existujú
názory, že Jefte úmyselne sľuboval ľudskú
obeť, pretože kedysi bol pohan a v tomto
prostredí boli ľudské obete pohanským bohom prinášané a boli veľmi cenené viac ako
obyčajné zvieracie obete. Prof. J. Heriban 10
poukazuje na to, že ako vodca lupičskej družiny mal nedostatočnú náboženskú výchovu
a ako nevzdelaný vojak a polopohan urobil
niečo, čo nebolo zvykom 11 v izraelskom národe. Mojžišov zákon12 sa vtedy len zriedka
1 JOHNSON, P.: Dějiny židovského národa. Rozmluvy 1995, s. 53.
2 „Mýtizovať – mytologizovať grécky pojem – utvárať, utvoriť báje, mýtus. Dodávať, dodať dačomu bájny, mýtický ráz“ Pozri: ŠALING, S. a kol. Veľký slovník cudzích slov. Bratislava 2003,
s. 846.
3 Sud 11, 1-12,7. Hebrejský výraz „šofet alebo szofet“ – hovorí o sudcovi, ktorý vyvíja aktivitu,
avšak nie iba v jurisdikčnej oblasti. Išlo skôr o vodcov v politicko-vojenskom kontexte. Jefte
patril do kategórie väčších sudcov. Pozri: CHIOLERIO, M.: Blaze tomu, kdo slyší tato slova. První
setkáni se Starým zákonem. Paulínky 1997, s. 99-100.
4 PETER, M.: Wyklad Pisma Swietego Starego Testamentu. Poznaň 1956, s. 233.
5 Zastaralý termín na označenie prostitútky (zona).
6 DOUGLAS, J. a kol.: Nový biblický slovník. Praha 1996, s. 439.
7 BANDY, J.: Dejiny Izraela. Bratislava 2006, s. 65.
8 Hebrejský „neder“ – čo bolo bežné pred bitkou u starovekých národov.
9 Sud 11, 30-31.
10 Sväté Písmo Starého a Nového Zákona. Trnava 1996, s. 462-463.
11 Každé pravidlo má svoju výnimku. Pri skúške viery patriarcha Abrahám tiež prináša svojho jediného syna Izáka, len s tým rozdielom, že na poslednú chvíľu je táto obeť zamenená baránkom,
ktorý neďaleko uviazol v kríkoch. Boh chcel vyskúšať patriarchu Abraháma, či dokáže obetovať
pre Boha to, čo je pre neho najcennejšie, t.j. vlastného syna. Až keď videl Boh rozhodnutie Abraháma splniť sľub, t.j. keď videl zdvihnutý nôž vlastného otca nad synom , a keď týmto činom
patriarcha dosvedčil svoju vieru, syn je zamenený za baránka. 1 Mjž 22, 1-14. „Mnoho Židov
a kresťanov považuje túto pasáž za nespravodlivú v tom, že sa Abrahámovi prikazuje urobiť
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Biblicko-teologický výklad
uplatňoval. Židovský folklór13 poukazuje na
Jefteho nevzdelanosť. Dokonca existujú názory 14, že veľkňaz mohol zrušiť nevhodný
sľub15. Dokonca existovala možnosť vykú-
piť svoj osobný sľub.16 Keďže z domu vyšla
v ústrety otcovi jeho vlastná dcéra, bol z toho veľmi nešťastný, pretože bola jedináčik.
Vtedy jej otec o všetkom povedal a konšta-
niečo, čo je samo osebe kruté a naviac, čo je opakom princípu hebrejskej etiky a všetkých následných foriem židovsko-kresťanského uctievania, pretože sa tu vyzdvihuje ľudská obeť. Filon zastával názor, že Abrahám bol ľahostajný k zvykom, ktoré nás ovládajú, okrem lásky k Bohu a svedčí
o jeho poznaní, že máme dať Bohu to, čo si najviac ceníme a zároveň dôverovať, že Boh je spravodlivý a preto my o to neprídeme a nič nestratíme. Maimonides poukazuje, že išlo o extrémny
prípad skúšky lásky a bázne, ktorú Boh má právo žiadať. Sören Kierkegaard (1843) vo svojom
filozofickom traktáte „Bázeň a chvenie“ zobrazuje Abraháma ako „rytiera viery“, ktorý sa musel
kvôli Bohu vzdať nielen syna, ale aj svojich mravných ideálov. Väčšina židovských a kresťanských
teológov morálky odmieta toto hľadisko s tým, že v sebe zahŕňa neprijateľný konflikt medzi Božou vôľou a mravnými ideálmi“. Pozri: JOHNSON, P., cit. dielo, s. 29. Posledne menovaný autor
pravdepodobne nemal zmapované názory pravoslávnych teológov, prípadne svätých otcov,
ktoré zastávajú názor: „Čo Boh dáva, dobre dáva“ a že obeť Izáka je predobrazom vykupiteľskej
obete Spasiteľa, keď Boh Otec obetuje za spásu celého ľudstva svojho jednorodeného syna
Isusa Christa. V modlitbe Otče náš sa modlíme: „Neuveď nás do pokušenia“, všetci však vieme,
že Boh dopúšťa skúšky na človeka nie preto, že nevie ako bude človek reagovať, pretože Boh je
vševedúci a vie ako naša skúška dopadne. Tieto životné skúšky sú však potrebné pre samotných
nás ľudí, aby sme sami videli ako reagujeme, aby sme spoznali, aká je skutočne naša viera a aby
sme sa duchovne posunuli.
12 „Nerob tak Pánovi, svojmu Bohu, lebo všetko, čo je Pánovi ohavné, čo On nenávidí, robili svojim bohom, veď aj svojich synov a svoje dcéry spaľovali svojim bohom v ohni.“ (5 Mjž 12, 31).
13 Hagada – kniha, ktorá hovorí o židovských tradíciách a zvyklostiach.
14 КОВАРСКИЙ, А.: Герои Ветхого Завета. Москва 2001, s. 95.
15 Vieme ako nerozumne zareagoval kráľ Herodes po tanci dcéry jeho brata Filipa a Herodiády,
keď „sa jej pod prísahou sľúbil dať všetko, čo si bude žiadať“ (Mt 14, 7). Keďže matka Herodiáda veľmi nenávidela Jána Krstiteľa za to, že otvorene kritizoval kráľov nezákonný manželský
zväzok, nahovorila dcéru, aby si žiadala na mise hlavu Jána Krstiteľa. Herodes sa zarmútil (Mt
14, 9), ale vyrieknuté kráľovské slovo pred všetkými malo moc zákona a preto chtiac nechtiac
vydal príkaz, aby sťali Jána Krstiteľa. Ak by kráľ nesplnil svoju prísahu, prvá Herodiáda by ho určite zosmiešnila pred prítomnými vysokopostavenými hosťami a kráľ, ktorý by nedodržal slovo,
stratil by svoju autoritu.
16 „Pán povedal Mojžišovi: Hovor Izraelitom a povedz im: Ak niekto zasľúbi Pánovi nejakého
človeka podľa ocenenia, tak muža vo veku od dvadsať do šestedesiat rokov treba oceniť na
päťdesiat šeklov podľa posvätnej váhy. Keby išlo o ženu, treba ju oceniť na tridsať šeklov“
(3 Mjž 27, 1-4). Zbožnejší Židia nevyužívali tento spôsob výkupu. Pri svätostánku žili nielen muži,
ale aj ženy, ktoré sa zasvätili službe Bohu. Pozri: ПОПОВ, Н.: Священная история Ветхаго
Завета. Сергиев Посад 1997, s. 115. Podľa tradície Pravoslávnej cirkvi na sviatok Uvedenia
Presvätej Bohorodičky do Jeruzalemského chrámu bola privedená Bohorodička ako trojročné
dievča, aby zasvätila svoj život Bohu. Tu bola prijatá Zachariášom, otcom sv. Jána Krstiteľa, ktorý mal v chráme službu. Na tomto posvätnom mieste prebývala do svojich dvanástich rokov.
Pozri: Христианство, Т. 1. Москва 1993, s. 348- 349.
2/2011
E
Biblicko-teologický výklad
toval: „Urobil som sľub Pánovi a nemôžem
ho odvolať“. 17 Poprosila otca, aby sľub
splnil o dva mesiace, keď oplače svoje panenstvo. Známy predrevolučný ruský bib-
lista profesor A. Lopuchin18 poukazuje, že
mnohí dávni exegéti 19, medzi nimi aj sv. Ján
Zlatoústy20, hovoria, že Jefte priniesol svoju dcéru ako celopal. 21 Vo Svätom Písme
Nového Zákona nachádzame myšlienku:
„Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď
život položí za svojich priateľov.“ 22 Novo-
dobejší teológovia sú skôr názoru, že dcéra
ako panna zasvätila svoj život Bohu v službe
pri prenosnom Svätostánku. Exegéti pravdepodobne vychádzali zo Starého Zákona,
keď napríklad matka23
proroka Samuela, ktorá nemohla otehotnieť,
sľúbila zasvätiť svojho
potomka na službu Bohu
ešte pred jeho narodením. Samozrejme, že po
narodení tento sľub 24
splnila. Apoštol Pavol 25
vyzdvihuje vieru Jefteho spoločne s ostatnými sudcami a prorokmi.
Samotný Christos 26 dal
v tejto súvislosti usmernenie: „Nijako neprisahajte: ani na nebo,
lebo je Božím trónom;
ani na zem, lebo Mu je podnožou; ani na
Jeruzalem, lebo je mestom veľkého kráľa;
ani len na vlastnú hlavu nebudeš prisahať,
lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym
alebo čiernym. Ale nech je vaša reč: áno
– áno; nie – nie; lebo čo je nad to, je od zlého“. Sv. Ján Zlatoústy 27 hovorí: „Keď Chris-
17 Sud 11, 35.
18 ЛОПУХИН, А.: Толковая Библия, Т. 1. Петербург 1911- 1913, s. 185.
19 Keller, Kessel a iní. Tento názor prezentuje aj vladyka Benjamin (Puškar). Pozri: ВЕНИАМИН,
П.: Священная библейская история, ч. 1- 2. Санкт- Петербург 2004, s. 202. ISBN 5-74441167-4.
20 Обозрение Книги Судей, Твор. Св. И. Златоуста, Т. 6. s. 637. In: ЛОПУХИН, А., cit. dielo, s.
185.
21 V Jeruzalemskom chráme sa celopaly prinášali dvakrát denne. Táto obeť bola v plnosti spálená.
22 Jn 15, 13.
23 Hebreský Chána – t. j. Anna, otec Elkan (1 Kr 1, 1-11). (Podľa rímskokatolíkov 1 Sam 1, 1-11.)
24 Išlo o nazorejstvo – nazirejstvo podobné zasvätenie, aké mal sudca Samson.
25 Hebr 11, 32. Pozri: LAUB, F.: List Židům. Kostelní Vydří 2001, s. 128-129.
26 Mt 5, 34-37. HARRINGTON, D.: Evangelium podle Matouše. Kostelní Vydří 2003, s. 111.
10
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Biblicko-teologický výklad
tos povedal, že prísaha pochádza od diabla, nepovedal to preto, že celý starodávny
zákon vznikol vďaka padlému anjelovi, ale
preto, aby poslucháčov odvliekol od dávnej
nedokonalosti.“
Samozrejme, mnohé vecí 28 zo Starého
Zákona majú svoje opodstatnenie aj dnes,
avšak sľubovať máme iba to, čo dodržíme
a dôležité je, aby sme splnením svojho sľubu nikomu neublížili a nikoho nezranili.
Prot. Alexander CAP
Článok publikovaný vo vedecko-odbornom recenzovanom zborníku Sociálna
a duchovná revue, 3, ročník I/2010 Prešov
27 Homílie na Evanjelium podľa Matúša 17,5-6. TLG 2060.152.57.260.61-262.9. In: ГАВРИЛКИН,
К.: Евангелие от Матфея 1-13. Герменевтика 2007, s. 147.
28 Proroctvá, dekalóg, morálne a vieroučné poučenia, príslovia, žalmy sú neodmysliteľnou súčasťou života dnešného kresťana.
Zoznam bibliografických odkazov:
АВЕРИНЦЕВ, С. a kol. ХРИСТИАНСТВО. T 1. Москва 1995. ISBN 5-85270-153-X.
BANDY, J.: Dejiny Izraela. Bratislava 2006. ISBN 80-223-2139-7.
BIBLIA, Vydala Slovenská Evanjelická Cirkev A. V. v ČSSR 1990.
ГАВРИЛКИН, К.: Евангелие от Матфея 1-13. Библейские комментарии отцов Церкви и других
авторов I-VIII веков. Герменевтика 2007. ISBN 978-5-901494-08-0.
HARRINGTON, D.: Evangelium podle Matouše. Kostelní Vydří 2003. ISBN 80-7192-423-7.
JOHNSON, P.: Dějiny židovského národa. Český Těšín 1995. ISBN 80-85336-31-6.
KLIESCH, K.: Skutky apoštolů. Kostelní Vydří 1999. ISBN80-7192-287-0.
КОВАРСКИЙ, А.: Герои Ветхого Завета. Москва 2001. ISBN 5-93348-037-1.
LAUB, F.: List Židům. Kostelní Vydří 2001. ISBN 80-7192-503-9.
ЛОПУХИН, А.: Толковая Библия. T 1. Петербург 1904- 1907.
POTÚČEK, J.: Biblická konkordancia. Bratislava 1985.
PETER, M.: Wyklad Pisma Swietego Starego Testamentu. Poznaň 1956.
ПОПОВ, Н.: Священная история Ветхаго Завета. Сергиев Посад 1997.
PRUŽINSKÝ, Š.: Všeobecný list svätého apoštola Jakuba. 19/1. Gorlice 2009. ISBN 978-83-928613-8-6.
ŠALING, S. a kol. Veľký slovník cudzích slov. Bratislava 2003. ISBN 80-89123-02-3.
ВЕНИАМИН, П.: Священная библейская история. ч. 1- 2. Санкт Петербург 2004. ISBN 5-7444-1167-4.
CHIOLERIO, M.: Blaze tomu, kdo slyší tato slova. První setkáni se Starým zákonem. Paulínky 1997. ISBN
80-86025-10-1.
2/2011
11
E
Zamyslenie
Cesta životom
Ľudské cesty životom bývajú všelijaké.
Jednoduché, zložité, bojové, dramatické a aj
tragické. Už sme neraz o takýchto cestách
jednotlivcov čítali a poznáme takého cesty.
Každý človek hľadá si svoje šťastie na Zemi.
Ponúkajú sa nám rôzne cesty a aj rôzni učitelia. My kresťania vieme, že jedinou našou
cestou je Isus Christos, ktorý povedal: „Ja
som cesta, pravda i život“ (Jn 14, 6). On nám
ukázal a neustále nás učí, kde je potrebné
a ako túto cestu hľadať. Ukázal nám, ako
nám treba slúžiť a obetovať sa. V Evanjeliu
nám v rôznych podobenstvách ukázal, ako
hľadať a isť po ceste za Ním, za Isusom Christom. Sú to možnosti stretnutia sa s Ním, s našimi blížnymi, v porozumení, láske s blížnym,
susedom, podriadeným a nadriadeným, so
známym aj s neznámym, vo vlaku, v práci,
všade a so všetkými, čo s nami sympatizujú a dokonca aj s tými, čo nám ublížili. Isus
Christos takto robil a tak máme robiť aj my.
Nám nestačí iba poznať cestu za Isusom
Christom, po nej treba aj ísť. Ak na tejto ceste budú potrebné aj obete, tak ich prinesieme a všetko pretrpíme, lebo len tak môžeme
dôjsť do cieľa, keď prejdeme všetky prekážky, ktoré sa nám do cesty postavia. Aj keď
by sme vybočili z tejto cesty, napravme to
tým, že sa navrátime späť a vykročíme znovu po tejto ceste za Isusom Christom. Dokonca máme aj iných k tomu nabádať, aby
sme spoločne išli po tejto ceste. Potrebujeme svoju cestu aj kontrolovať, či po správnej ceste ideme. Naša najlepšia kontrola je
vo sviatosti sv. spovede - pokánia. Potrebujeme sa s Bohom poradiť a porozprávať
v modlitbách a na sv. bohoslužbách. Boh je
naším najlepším priateľom. Dobrý veriaci
túži po nedeli, sviatkoch, aby sa spoločne
s inými veriacimi stretol s Bohom v chráme.
12
B
Po týchto radostných stretnutiach sa potom
s radosťou veriaci púšťa do novej práce. Vie
sa nadchnúť za pravdu a spravodlivosť. Žije
v presvedčení, vo viere a nádeji, že tu nežije
nadarmo. Žiť s takou vierou a nádejou je veľmi dôležité pre veriaceho kresťana.
Isus Christos stále prichádza k nám a preto máme stále Ho prijímať, prichádzať za
Ním, byť stále pripravený prijať Ho. Ak veriaci
nebudú prichádzať za Isusom Christom, budú
musieť prichádzať za niekým iným, prijímať
niekoho iného. Čím menej budú prichádzať
do chrámu, tým viac budú odchádzať na
iné miesta, kde budú hľadať pomoc. Pred
niekoľkými rokmi do nášho mesta dvakrát
do týždňa prichádzal psychiater z Košíc do
ambulancie. Dnes už máme v meste niekoľko takých ambulancií a aj liečebňu, ale aj iné
rôzne psychologické poradne. Na svedomí to
má aj menšia návštevnosť chrámov a menší
počet veriacich, ktorí otvárajú svoje vnútra
v chráme vo sviatosti spovede. Nedávno som
v novinách čítal, že v USA pacient po liečení
na psychiatrickom oddelení dostáva odporúčanie, aby sa išiel vyspovedať do chrámu.
O sv. prorokovi a predchodcovi Isusa
Christa Jánovi Krstiteľovi vieme, že pripravoval cestu Isusu Christu tým, že hlásal pokánie
a krstil v rieke Jordáne. Aj dnes pripravovať
cestu nám, aby k nám prišiel Isus Christos
a mohol k nám vstupovať, znamená zmeniť
sa, robiť pokánie a napraviť sa. Toto sa môže
urobiť vo sviatosti pokánia.
Tí, čo sa vydali za Isusom Christom, neraz
museli na tejto ceste aj veľa vytrpieť, doslova
sa museli obetovať, lebo každý, kto chce ísť
za Isusom Christom, musí zaprieť sám seba
a zobrať svoj kríž a nasledovať Ho (porov. Mk
8, 34).
ThDr. Štefan HORKAJ
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Názor
Jazyk cirkevnoslovanský alebo potreba
slúženia v tomto jazyku
Už niekoľko rokov z úst, ale aj spod pera
niektorých našich dušpastierov zaznievajú
hlasy o nahradení cirkevnej slovančiny spisovnou slovenčinou. Najnovšie svoju snahu
prezentujú na prvý pohľad ušľachtilým cieľom, prezentujú to ako zrovnoprávnenie slovenčiny s cirkevnou slovančinou. Ale ak títo
vodcovia stáda hovoria o nerovnoprávnom
postavení slovenčiny, či nevedia, že slovenčina je štátny jazyk a je chránená jazykovým
zákonom? Cirkevnú slovančinu ochraňuje
iba láska tých, ktorí tento jazyk pri bohoslužbe používajú a tiež záštitu (pokroviteľstvo)
Božie. Rovnoprávnosť slovenského (rusínskeho) jazyka s cirkevnoslovanským existuje
od nepamäti. Veď slovenčina (rusínština) sa
používa pri katechizácii a cirkevná slovančina
pri bohoslužbách. Vari sa to dá robiť naopak,
slúžiť po slovensky a katechizovať v cirkevnej
slovančine? Ak teda vytlačí slovenčina cirkevnú slovančinu z bohoslužieb, o akej rovnoprávnosti sa tu rozpráva?
Tí, ktorí robili Veľkú francúzsku revolúciu, chceli dať ľuďom „slobodu, rovnosť,
bratstvo“, no v skutočnosti priniesli more
krvi, potoky sĺz a hromady nešťastia. A tí, čo
chcú dať ľuďom „zrozumiteľný“ liturgický jazyk, ešte sami nevedia, čo nakoniec prinesú.
Tu nejde iba o jazyk, ale aj o pravdu týmto
jazykom vyjadrenú. Ten, kto chráni jazyk,
chráni i pravdu v tomto jazyku napísanú.
Cieľ Zlého (lukavaho) a jeho sluhov je jasný
a rozpracovaný na postupné kroky. Dnes
odstrániť cirkevnú slovančinu a zajtra s pomocou nového jazyka napísať novú teológiu.
Ak sa prestane používať cirkevná slovančina,
ľudia tento jazyk zabudnú. Ak zabudnú jazyk,
nebudú vedieť odhaliť novátorov a reformá2/2011
torov, ktorých bolo veľa, preveľa v dvetisíc
ročnej histórii Cirkvi Christovej. A novátori
prichádzajú, stále noví a noví.
Nesmieme dovoliť, aby cirkevnoslovanský jazyk bol vytlačený. To je náš dlh svätým
Cyrilovi a Metodovi; ich žiakom, ktorí boli
pre tento jazyk prenasledovaní; našim otcom, dedom, pradedom, ktorí počas stáročí
tento jazyk chránili, aby ho odovzdali nám
a my sme ho mohli odovzdať našim deťom.
Už bolo také obdobie, keď nepriatelia cirkevnoslovanského jazyka slávili víťazstvo. Dobový kronikár o tom píše takto: „Knihy ich jazyka boli úplne zničené a v skazu privedené, aby
sa nijako naďalej nemohlo z nich čítať v tejto
krajine.“ Avšak to, čo je od Boha, sa nedá vykoreniť. Cirkevnoslovanský jazyk ako vzácny
klenot uchoval sa v prostredí Karpát, aby sa
neskôr znovu mohol vrátiť do krajiny. A tí,
ktorí vyhnali žiakov Cyrila a Metoda, i tí, ktorí
ničili knihy cirkevnoslovanské, aj tí, čo podpisovali Úniu s Rímom, ba aj tí, čo brali pravoslávnym kresťanom ich chrámy, boli vedení
jedným a tým istým duchom. No všetci títo
ľudia zaslúžili si svoju odmenu.
V devätnástom storočí sa veľkému slovenskému obroditeľovi Ľudovítovi Štúrovi
podarilo takmer nemožné. S pomocou svojich priateľov a spolupracovníkov kodifikoval
jazyk, ktorý bol odsúdený na postupné vymieranie. Jazyk slovenský bol takto zachránený. No Ľudovít Štúr cez svoju lásku k Slovensku a Slovákom pochopil, že Slováci sami
nič nezmôžu. Pochopil, že iba slovanstvo má
budúcnosť. A nemôže byť slovanstvo bez jazyka. A to chápu aj nepriatelia Slovanov a cirkevnoslovanského jazyka. Preto chcú postaviť slovenčinu do protikladu s cirkevnou
13
E
Poučenie
slovančinou. Ale ťažko pôjde Slovan proti
slovanskému jazyku. Národ ruský z rôznych
príčin nemal rád svojho cára, ale nikdy by na
neho nezdvihol ruku. Museli prísť zahraniční
hrdlorezi, aby cára zlikvidovali. Takisto ani
dnes Slováci (Rusíni) dobrovoľne nevyšmaria
cirkevnoslovanský jazyk. Urobiť tak môžu iba
cudzorodé elementy, ktoré sa dostali do Cirkvi Christovej.
No národ, ktorý si nechá zobrať svoj
jazyk, nestojí ani fajku tabaku. Už boli podniknuté kroky na záchranu cirkevnej slovančiny na Slovensku. Všetci, ktorí si uvedomujú
nebezpečenstvo vyplývajúce z nerozumnej
zámeny cirkevnej slovančiny za slovenčinu,
ešte viac primkli k tomuto jazyku. Tomuto
jazyku učíme svoje deti, láskou k tomuto ja-
zyku sa snažíme zapaľovať aj ostatných, sme
pripravení vydávať knihy cirkevnoslovanské.
Žiaľ, tí, čo nenávidia cirkevnoslovanský jazyk a rozhodli sa ho zlikvidovať, neprijímajú
žiaden argument. Ich vojsko je pripravené
a zbrane tiež. Čaká sa iba na povel zaútočiť.
Ale láska je silnejšia ako nenávisť. Aj keď oni
nenávidia ten „mŕtvy jazyk“ a celkom určite
budú nenávidieť tých, čo sa za tento jazyk
postavia, nám nesmie veliť nenávisť. Veď
cirkevnoslovanský jazyk oveľa ľahšie ochránime s láskou k tým, čo nás i náš jazyk nenávidia. V tom nech nám pomáha Trojjediný
Boh, Presvätá Bohorodička, svätí Cyril a Metod i všetci svätí.
Mgr. Ing. Ján Toman
„Kajajte sa, lebo sa priblížilo
nebeské Kráľovstvo“ (Mt 3, 2) (1)
Pokánie ako spasiteľný prostriedok, ktorý umožňuje odpustenie hriechov kajúcemu
hriešnikovi a navracia mu priazeň, lásku,
milosť a zaľúbenie Božie, bolo známe už
v Starom Zákone. Uskutočňovalo sa jednak
prostredníctvom vyznávania hriechov pred
Bohom, ako svedčí napr. prorok Dávid: „Vtedy som Ti vyznal svoj hriech a nezastrel
svoju vinu“ (Ž 31, 5; 50), alebo ako tajomné prinášanie obete v chráme veľkňazom
s vyznávaním hriechov národa nad kozlom
odpustenia (3 Mjž 4, 13-21). Avšak až v Novom Zákone je v plnosti odkrytá spasiteľná
sila pokánia.
Prvá kázeň o pokání bola prednesená
predchodcom Christovým, sv. Jánom Krstiteľom. „Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské Kráľovstvo“ (Mt 3, 2), povedal národu
a potom slovami proroka Izaiáša vyzýval
14
B
k náprave i obnove srdca: „Hlas volajúceho
na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnávajte Mu chodníky; každé údolie nech je
vyrovnané, každý kopec a vrch znížený; čo
je krivé, nech sa vyrovná, a hrboľaté cesty nech sú uhladené. A všetci ľudia uvidia
spasenie Božie“ (Lk 3, 4-6). Kázeň sv. Jána
Krstiteľa spôsobila patričný účinok. Národ
prichádzal k nemu, vyznával svoje hriechy
pred ním a prijímal krst ako symbol omytia
a očistenia od hriechov. Prijímajúc vyznanie
hriechov od tých, ktorí prichádzali krstiť sa,
Ján im prízvukuje: „Vydávajte teda ovocie
hodné pokánia“ (Mt 3, 8). A keď národ sa
ho pýta: „Čo teda robiť?“ (Lk 3, 10), on nevyžadoval od neho nejaké výnimočné hrdinstvá pre zahladenie hriechov, ale predkladal
im predovšetkým milosrdenstvo k blížnym
a potom svedomité plnenie svojich povinOdkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Poučenie
ností, hoci by to boli aj povinnosti
mýtnika.
Tou istou kázňou o pokání ako
nevyhnutnej podmienke pre vstup
do nebeského Kráľovstva odhaleného na Zemi začal svoju kázeň aj náš
Spasiteľ Isus Christos: „Naplnil sa
čas a priblížilo sa Božie Kráľovstvo;
kajajte sa a verte v Evanjelium“ (Mk
1, 15; porov. Mt 4, 17). S tou istou
kázňou o pokání vysiela Christos aj
svojich učeníkov, ktorí „vyšli a kázali pokánie“ (Mk 6, 12). Vo svojej
kázni Isus Christos objasnil, o akom
Kráľovstve hovorí a čo rozumie pod
slovom Božie Kráľovstvo alebo nebeské Kráľovstvo. To nie je to kráľovstvo, ktoré prichádza zvonku,
zjavným spôsobom, po významných
víťazstvách a vojnových triumfoch,
„nepríde tak, aby ľudia pozorovali. Ani nepovedia: Ajhľa, tuto alebo
tamto je!“ (Lk 17, 20-21). Ono prichádza nebadane, buduje sa tajomným
spôsobom: „Lebo, ajhľa, Kráľovstvo
Božie je medzi vami“ (Lk 17, 21), hovorí
Isus Christos. Ono sa prijíma s takou dôverou, aká je vlastná deťom: „Veru, hovorím
vám: Kto by neprijal kráľovstvo Božie ako
dieťa, nikdy nevojde do neho“ (Lk 18, 17).
Pre vstup do neho, po vykonanom pokání,
vyžaduje sa narodenie „z vody a z Ducha“
(Jn 3, 5). „Lebo Kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, učí apoštol Pavel, ale spravodlivosť a pokoj a radosť v Duchu Svätom“
(Rim 14, 17). Z toho je jasné, prečo prvou
podmienkou pre vstup do tohto Kráľovstva
je nevyhnutné pokánie; ono sa nám javí ako
očistenie duše a tiež jej príprava k novému,
blahodatnému budovaniu (usporiadaniu),
k prijatiu nových, blahodatných a oživujúcich činiteľov života, oddanie seba vedeniu
2/2011
Božej blahodate. „Kajajte sa“, pretože toto
Kráľovstvo sa priblížilo; ono je neďaleko od
každého z nás; všetky prostriedky pre vstup
do neho alebo jeho blahodatné budovanie
v duši sú pripravené, predkladajú sa a dávajú do pozornosti všetkým Christovým
nasledovníkom, čo On sám nám to neustále
pripomína: „Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské Kráľovstvo“ (Mt 3, 2).
V priebehu celého svojho verejného slúženia až do samotného dňa nanebovstúpenia Isus Christos neprestáva učiť o pokání.
Pokániu pripisuje tak veľkú vážnosť (dôležitosť), že kázeň o ňom považuje za cieľ svojho príchodu na Zem: „Neprišiel som volať
spravodlivých, ale hriešnych na pokánie“
(Mk 2, 17). Preto vstupuje do spoločenstva
s mýtnikmi a hriešnikmi, odpúšťa žene hrieš 15
E
Poučenie
nici, ktorá slzami Mu zmáčala nohy v dome
farizeja Šimona (Lk, 7, 37-50), neodsúdil, ale
odpustil pristihnutej žene pri cudzoložstve:
„Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz
už viac nehreš“ (Jn 8, 11).
Isus Christos nikomu neprikazuje a ani
nikoho nenúti k pokániu, ale volá, predkladajúc pokánie ako vec slobody a úprimného
rozpoloženia, osobného a slobodného súhlasu hriešnika a preto chváli pokánie ako úsilie,
hrdinstvo zo strany kajúcnika, ktorý s veľkou
láskou je prijímaný Otcom nebeským a vyvoláva veľkú radosť na nebi: „Hovorím vám,
tak býva veľká radosť pred anjelmi Božími
nad jedným hriešnikom, čo robí pokánie“
(Lk 15, 10). A zas, naopak, Isus Christos vyslovuje zármutok nad nekajúcimi hriešnikmi, ktorí úporne odmietajú výzvu, volanie
k pokániu, a predpovedá im strašný súd
Boží v posledný deň sveta: „Beda ti, Chorazim! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre
a Sidóne boli stali divy, ktoré sa stali u vás,
dávno by sa boli kajali vo vrecovine a na
popole. Ale vravím vám: Ľahšie bude v deň
súdny Týru a Sidónu ako vám. – A ty, Kafarnaum, budeš sa vari až do neba vyvyšovať?
Zrútiš sa až do podsvetia. Keby sa v Sodome
boli stali divy, ktoré sa stali v tebe, stala by
až dodnes“ (Mt 11, 21-23). Keď Pilát povraždil Galilejčanov v chráme a ich krv zmiešal
s krvou obetných zvierat, a keď v tom istom
čase zahynulo 18 ľudí, na ktorých padla veža
v Siloe, Isus Christos povedal: „Myslíte si,
že spomínaní Galilejčania, ktorí tak trpeli,
boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania?
Nie, hovorím vám: ale ak nebudete robiť
pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo
si myslíte, že tí osemnásti, na ktorých padla
veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci
ako ostatní Jeruzalemčania? Nie, hovorím
vám; ale ak nebudete robiť pokánie, všetci
podobne zahyniete“ (Lk 13, 2-5).
16
B
Učiac o pokání, Isus Christos v podobenstve o márnotratnom synovi (Lk 15, 11-32)
uvádza črty ozajstného pokánia. Mladší
syn, ktorý odišiel od otca do ďalekej krajiny,
premárnil svoj majetok vyžiadaný od otca
a ocitol sa vo veľmi biednej situácii; trpiac
hladom a ľudským opovrhnutím, „vstúpil
do seba“ (v.17), obrátiac pozornosť na svoje
biedne postavenie; spomína na dni v otcovom dome prežívané v hojnosti, dostatku
a spokojnosti dokonca aj jeho nádenníkov,
porovnáva svoju situáciu s ich situáciou
a takto uvažuje: „Koľko nádenníkov môjho
otca má hojnosť chleba, a ja tu hladom hyniem“ (v. 17). A v tom momente sa v jeho
srdci rodí zámer vrátiť sa k otcovi a učiniť
pokánie pred ním zo svojho nerozumného odchodu od neho: „Vstanem, pôjdem
k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou. Už viac nie
som hoden volať sa tvojím synom; urob
ma jedným zo svojich nádenníkov“ (v. 1819). Tento blahý zámer v tom momente aj
uskutočňuje: „Nato vstal a odišiel k svojmu
otcovi“ (v. 20). Keď ho otec zďaleka uvidel, zľutoval sa nad ním, s láskou ho prijal;
a on, jeho syn, pokorne vyznáva pred ním
svoj hriech: „Otče, zhrešil som proti nebu
i pred tebou. Už viac nie som hoden volať
sa tvojím synom“ (v. 21). Otec aj bez toho
všetkého s láskou privítal svojho syna a keď
ten pokorne vyznal pre ním svoj hriech,
vrátil mu predošlú dôstojnosť a usporiadal
bohatú hostinu z radosti, že jeho syn „bol
mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa“ (v.
32). Pokánie márnotratného syna sa prijíma
ako obraz, vzor, príklad pokánia všeobecne
pre každého človeka, ktorý chce žiť v Božej
prítomnosti.
Prot. Peter KORMANÍK
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
História
Výročie a historické zaujímavosti cirkevnej matriky v Osadnom
Obec Osadné patrí medzi prvé rusínske
obce, ktoré sa na začiatku 20. storočia vo vtedajšom Československu vracali späť do lona
Pravoslávnej cirkvi po niekoľko storočnej násilnej únii. Vo februári tohto roku si pripomína
už 85 rokov od nového začiatku písania tunajšej pravoslávnej matriky.
Na ozrejmenie si najprv povedzme niekoľko historických medzníkov obce Osadné.
Podľa legendy siahajú počiatky Osadného až
do roku 1212, kedy tu údajne zbojník Telepa
založil osadu. V Urbári humenského panstva
z roku 1612 je prvý písomný doklad o tunajšom pravoslávnom duchovnom – baťkovi, čo
svedčí o hlbokých pravoslávnych koreňoch
tunajších obyvateľov. Vďaka mape z roku
1774 poznáme presnú lokalizáciu tzv. Starých
Telepoviec (Telepovce bol názov Osadného do
roku 1948), ktoré v 18. storočí takmer úplne
vyhoreli. Na mape je zakreslený i kríž, ktorý
bezpochyby dedinčania postavili na mieste zhoreného pravoslávneho chrámu. Nový
drevený chrám bol postavený v roku 1726
na západnom brehu rieky Udavy a dodnes
je vďaka ústnemu podaniu známe, kde to
presne bolo. Aj keď bola Užhorodská únia niekoľkými duchovnými podpísaná v roku
1646, Osadňania do nej ešte
nepatrili. Dôvodom je zrejme
to, že vlastníkmi obce bol rod
Szirmayovcov, ktorí boli protestanti a tak nenútili svojich
poddaných do únie s Rímom.
Situácia sa zmenila, keď tu
začali vládnuť Drughetovci
a nemilosrdne nútili všetkých
duchovných do únie. Preto
ju pravoslávny duchovný Simeon Rusčanský podpísal až
2/2011
v roku 1726 v Humennom. Jeho veriaci o tom
síce možno ani nevedeli, ale nový chrám posvätil už uniatský biskup Blažovský. Terajší
uniatský chrám zasvätený archanjelovi Michalovi (rovnako ako predošlý) bol postavený
na novom mieste (východnom brehu Udavy)
v roku 1782 a pri ňom o dva roky neskôr i nová farská budova.
Po Prvej svetovej vojne na východnom
Slovensku zosilnelo hnutie pre návrat do Pravoslávia. Tieto myšlienky prijímali aj obyvatelia Osadného. Naši predkovia totiž z veľkej
biedy chodili pracovať do USA, kde sa dozvedali, že vlastne nie sú pravoslávni, ale uniati.
Po príchode domov teda prijímali Pravoslávie. Konkrétna pohnútka Osadňanov prejsť
oficiálne do Pravoslávnej cirkvi vznikla, keď
miestny uniatský duchovný Alexej Marťak od
nich vyžadoval veľmi vysoké poplatky. Stal sa
tu dokonca prípad, že jednej chudobnej žene
zobral za pohreb jej manžela poslednú jalovicu, lebo nemala čím zaplatiť. Ľudia sa preto za
nim vybrali do Hostovíc, aby ho prosili o zľutovanie. Ten im však povedal, že on je tiež
chudobný a ak sa im nepáči, nech si privedú
z Mukačeva pravoslávneho
duchovného, ktorý im bude
slúžiť zadarmo. Jeho výsmech
zobrali Osadňania vážne a tak
koncom roka 1925 prichádza
do Osadného po dlhom čase
prvý pravoslávny duchovný
Alexander Cuglevič, ktorý
predtým slúžil v Uličskom
Krivom.
Celá dedina vtedy prijala Pravoslávie a bohoslužby
sa vykonávali v miestnom
chráme. Ale gréckokatolícke biskupstvo sa Osadného
17
E
História
nechcelo vzdať a preto tu poslalo svojho
najlepšieho kňaza Andrija Jasenčáka. Ani to
však nepomohlo, lebo sa tu vraj biskup Gojdič
vybral osobne. Pred dedinou sa stretol s kantorom a organizátorom Pravoslávia Štefanom
Sičom a prisľúbil pôdu každému, kto sa vráti späť k únii. Nakoniec tak urobilo 14 rodín,
ktoré donútili vrátiť chrám do užívania vlastníkovi podľa pozemkovej knihy, teda Gréckokatolíckej cirkvi. Pravoslávni najprv slúžili
pred chrámom pri kríži, potom v miestnej
škole a nakoniec v súkromnom dome. Podľa
sčítania ľudu v roku 1930 v Osadnom zo 615
obyvateľov sa 463 prihlásilo k pravoslávnemu
vierovyznaniu, 92 ku gréckokatolíckemu, 48
ku rímskokatolíckemu (zväčša prisťahovalci,
ktorí pracovali na píle), 4 k židovskému a 8
neuviedlo svoje vierovyznanie. Osadné vtedy
bolo druhou najväčšou pravoslávnou náboženskou obcou v okrese Snina.
Tunajšia matrika je skutočná historická
pamiatka, lebo v nej nie sú len zapísané krsty,
sobáše a pohreby, ale na začiatku obsahuje
obyvateľov s podpisom dospelých osôb. Týmto systémom je v matrike zapísaných 81 rodín.
Tento súpis slúžil ako dôkaz prijatia pravoslávnej viery, respektíve ako petícia za prechod
do Pravoslávia. Prešla vtedy skutočne celá dedina s výnimkou lesného správcu Karla Zvonaneka s manželkou Annou Strkalovou (číslo
domu 2), pri ktorom je poznámka: „Vstúpil
do Pravoslávia 14. IX. 1926,“ teda o niekoľko mesiacov neskôr ako ostatní. Pod slovom
„vstúpil“ je však aj poznámka: „Vystúpil.“ Nebol však sám. Ako sme hore spomínali, vplyvom prísľubu Gréckokatolíckeho biskupstva
sa 14 rodín vrátilo k únii. Aj táto skutočnosť
je tu zaznamenaná. Pri každej rodine, ktorá
sa Pravoslávia vzdala, je v hornej časti strany
poznámka v azbuke „въ Унию - v Uniju.“ Inak
celý zoznam obyvateľov je písaný latinkou po
slovensky. Medzi zaujímavosti súpisu patria
hlavne poznámky k jednotlivým veriacim, kde
napríklad nachádzame: „zomrel; něma, muž
je v Amerike; Kanada; Kuba, Vaľaškovce, Michalovce, Pčoliné a pod.“
Celá matrika je ďalej písaná
v azbuke. Prvý zapísaný je pokrstený Štefan Hajník, ktorý sa narodil
1. februára 1926 a pokrstený bol
7. februára 1926. Hneď o týždeň,
teda 14. februára, bol pokrstený
dlhoročný kurátor Osadného, dnes
už zosnulý Andrej Mikuláško, ktorý
sa narodil 4. februára 1926. Práve
súpis všetkých obyvateľov obce.
Každé číslo domu má samostatnú
stranu a ako prvé je vždy vedené
meno a priezvisko gazdu rodiny.
Členovia sú pod ním zapísaní taktiež menovite a nie je vynechaný
ani rodinný vzťah ku gazdovi (žena,
syn, dcéra, zať a pod.). V ďalšom
stĺpci je uvedený aj vek všetkých
18
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
História
on stále spomínal, ako otec Alexander Cuglevič po jeho krste povedal: „Teraz už mám
v Telepovciach dvoch synov, ktorých som
pokrstil.“ Prvý zapísaný sobáš je tu 11. marca 1926 a novomanželmi boli Vasilij Doričko
a Mária Vočková. Medzi pohrebmi bolo prvé
dieťa Viera Malková, ktoré sa narodilo 20. VII.
1925, zomrelo 22. II. 1926 a pochované bolo
23. II. 1926.
V roku 1935 bola postupne prvá kniha matriky (rozmery 25x20cm) zapísaná a začali sa používať súčasné dve veľké knihy formátu A3.
Z týchto historických kníh sa dá vyčítať,
ktorí duchovní v Osadnom kedy slúžili. Od
februára 1926 do decembra 1929 tu slúžil
zakladateľ cirkevnej obce Alexander Cuglevič,
ktorý bol potom štátnymi úradmi z Telepoviec vyhnaný a emigroval do USA. Od januára
1930 obec obsluhovali mnísi z Ladomirovského monastiera, najprv jeromonach Innokentij
(Čopik) a potom do júna
1930 jeromonach Savvatij (Kerečanin).
Od augusta 1930 tu
prišiel slúžiť otec Konstantin Machlajčik, ktorý
sa postaral o ďalšiu zaujímavosť matriky a síce,
že v rokoch 1935, 1937,
1938 a 1942 pokrstil dokopy 60 Židov, čím
im vlastne zachránil život. Zrejme im však iba
oficiálne vydal krstné listy, pretože v matrike
nemajú svoje poradové číslo, ale sú zapísaní
viacerí pod jedným číslom. V roku 1935 je
pod číslom 183 zapísaných 12 dospelých ľudí.
V roku 1937 a 1938 je pod číslom 216 zapísaných 18 dospelých ľudí. V roku 1942 už nie je
použité jedno poradové číslo pre všetkých dospelých Židov, ale každý je zapísaný osobitne
s tým, že ako dátum krstu sa niekedy uvádza
rok 1938. Takto je tu zapísaných 30 ľudí. Ide
o všetky vekové kategórie, najstarší sa narodil
2/2011
v roku 1875, ale sú tu aj, ani nie ročné, deti.
Pri každom pokrstenom Židovi je poznámka,
kedy sa začal s náukou pred krstom: napr.:
„Периодъ ограчения начатъ в 1937 г. - Period ohlašenija načat v 1937.“ Otec Konstantin
sa v matrike objavuje do júna 1944.
Od novembra 1944 do júna 1945 tu treby vykonával otec Vasilij Ptaščuk, kedy ho
vystriedal otec Andrej Macko. Ten tu bol do
mája 1950. Ešte v tom istom roku tu prišiel
ďalší správca cirkevnej obce Michail Dančak,
ktorý tu bol do apríla 1951 a v matrike ho
vystriedal brat obnovovateľa tejto cirkevnej
obci prot. Andrej Cuglevič. Ďalej tu sú zrejme
zastupujúci duchovní Michail Dančak, Kornel
Andraško, Andrej Biloruský a Andrej Hunder.
Od augusta 1952 až do konca roku 1969 tu už
nachádzame správcu otca Petra Pirucha. Od
začiatku roka 1970 prichádza do Osadného
otec Andrej Glogovský a v matrike sa objavuje
až do októbra 1981. Potom bola cirkevná obec
obsluhovaná administrátorom o. Michalom
Švajkom z Vyšnej Jablonky. Od začiatku roka
1983 do konca roka
2001 je v matrike zapisovaný ďalší správca o.
Mikuláš Petrovka. Od apríla 2002 do súčasnosti je tu správca duchovný Peter Soroka.
Za obdobie 85 rokov bolo v osadnianskej
matrike zapísaných 726 pokrstených, 523
zomrelých a 216 zosobášených. Žiaľ, za posledné roky počet zomrelých pribúda veľmi
rýchlo a riadky pokrstených a zosobášených
v niektorých rokoch neobsahujú nijaké mená.
Daj Bože, aby tu táto matrika ako dôkaz Pravoslávia bola ešte mnoho rokov a Hospoď Isus
Christos daroval všetkým tu zapísaným svoju
bohatú štedrosť v nebeskom Kráľovstve.
Prot. ThDr. Peter Soroka
19
E
Katechéza
Pravoslávne vyznanie viery
Oficiálny preklad zostavila Komisia
pre skúmanie teologicko-liturgických
otázok pri Metropolitnej rade Pravoslávnej
cirkvi na Slovensku
Schválené
Posvätnou synodou
Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách
a na Slovensku dňa 20. mája 2010.
Symbol viery
Verím v jedného Boha, Otca Vševládcu, Stvoriteľa neba i zeme, všetkého viditeľného a neviditeľného.
I v jedného Pána Isusa Christa, Božieho Syna, jednorodeného,
z Otca zrodeného pred všetkými vekmi.
Svetlo zo Svetla, pravého Boha z pravého Boha, zrodeného, nie stvoreného, tej istej podstaty s Otcom, skrze ktorého všetko bolo stvorené.
Ktorý pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies a vtelil sa zo
Svätého Ducha a Panny Márie a stal sa človekom.
Za Pontského Piláta bol za nás ukrižovaný, trpel a bol pochovaný.
A v tretí deň vstal z mŕtvych podľa Písiem.
A vystúpil na nebesá a sedí po pravici Otca.
A znova príde so slávou súdiť živých a mŕtvych, a Jeho Kráľovstvu
nebude konca.
I v Ducha Svätého, Pána, životvorného, ktorý vychádza z Otca,
a ktorý s Otcom a Synom je spolu uctievaný a oslavovaný, ktorý hovoril
skrze prorokov.
V jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú Cirkev.
Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov.
Očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku.
Amin.
20
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Mládež
Aj vďaka Vašej finančnej podpore, príspevkom do zbierky
pre pravoslávnu mládež na sviatok Sritenija Hospodňa, 2% z dane
i materiálnym darom sa Bratstvu pravoslávnej mládeže na Slovensku - SYNDESMOS podarilo zorganizovať tieto podujatia:
6. 12. 2009 sme na sviatok sv. Nikolaja boli
potešiť deti a ľudí v prešovskej nemocnici
a navštívili sme Domov dôchodcov na Veselej ulici a takisto sme navštívili Domov sociálnych služieb (DSS) v Giraltovciach, s ktorým
máme rozbehnutú dobrú spoluprácu.
12. 12. 2009 bolo Valné zhromaždenie Bratstva pravoslávnej mládeže na SlovenskuSYNDESMOS (ďalej len BPM).
14. 12. 2009 sme pomáhali zorganizovať
vsenočné bdenie na našom seminári na počesť svätej veľkomučenice Barbory.
17. 12. 2009 naši mládežníci vystúpili s betlehemskou scénkou v Rusínskom múzeu.
V roku 2009 sme sa zapojili do projektu
„Operácia vianočné dieťa.“
22. 12. 2009 sme v rámci tohto projektu
rozdali darčeky deťom zo ZŠ Blatné Remety, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodnených rodín. Takisto sme podporili aj deti
z PCO Ladomirová, Medzilaborce, Palota,
Zbudská Belá, Závadka.
V rámci tohto projektu sme s mládežníkmi
navštívili krízové centrum Slniečko v Prešove. Vystúpili sme s programom k sviatku sv.
Nikolaja a deťom rozdali darčeky.
Začiatkom januára sme pripravili Roždestvenský koncert v Inovciach.
23. 1. 2010 sme zorganizovali Veselicu v Snine.
29. 1. 2010 sa uskutočnila Študentská veselica v Prešove v OZKN na Sekčove.
Vo februári sme podporili zbierku na zakúpenie domu v Uličskom Krivom.
5. 2. 2010 sme navštívili Duchovne stretnutie v Spišskej Novej Vsi s výletom na Šumiac.
2/2011
6. - 7. 2. 2010 bolo Mládežnícke stretnutie
v Driečnej.
19. - 22. 2. 2010 boli zástupcovia našej mládeže na stretnutí svetového BPM SYNDESMOS v Bruseli.
Vo februári bola pri príležitosti sviatku Stritenia Hospodňa, svetového dňa Pravoslávnej mládeže, vyhlásená zbierka.
9. 3. 2010 sme v spolupráci s Pravoslávnym
kňazským seminárom PU v Prešove zorganizovali besedu na tému: „Kantorská služba
v chráme“. Viedla ju absolventka Moskovskej duchovnej akadémie Mgr. Nadežda Sičáková.
12. - 13. 3. 2010 sme organizovali Duchovné
stretnutie v Ladomirovej pri príležitosti zosnutia o. Savu Struveho.
18. 3. 2010 naši zástupcovia boli účastní na
Valnom zhromaždení Rady mládeže Prešovského kraja, ktorej sme členmi.
20. 3. 2010 zorganizovali sme súťaž v prednese duchovnej poézie, prózy a spevu v Medzilaborciach.
21. - 22. 3 2010 naši zástupcovia boli účastní
na Valnom zhromaždení MORISZ-BPM v Maďarsku.
29. - 30. 3. 2010 v rámci príprav na 20. výročie založenia nášho BPM bola zorganizovaná
brigáda na Metropolitnej rade kvôli príprave
priestorov pre prijatie zahraničných hostí.
9. - 11. 4. 2010 bolo Duchovné stretnutie na
Antipaschu v Košiciach s účasťou mládežníkov z Ameriky, Poľska, Rumunska, Maďarska, Česka a Ruska.
11. 4. 2010 sa uskutočnil priamy prenos
STV sv. archijerejskej liturgie pri príležitosti
21
E
Mládež
20. výročia založenia nášho Bratstva. Účasť
na týchto oslavách prijal aj vladyka Irénée
z Quebecku a prezident SYNDESMOSU o.
Christopher D‘Aloisio z Bruselu. V rámci toho
bol nakrútený príspevok do televíznej relácie
Orientácie.
Na pôde Pravoslávnej bohosloveckej
fakulty Prešovskej univerzity v Prešove
prebehla prezentácia činnosti Bratstva za
ostatných 20 rokov. Nasledujúci deň sa konala medzinárodná vedecká konferencia na
tému: Mládež - budúcnosť Cirkvi.
Dôstojnosť osláv umocnila aj prítomnosť
našich archijerejov i zahraničných hostí, taktiež prítomnosť rektora Prešovskej univerzity v Prešove, dekana PBF PU, rektora PKS
a ďalších významných hostí.
23. - 25. 4. 2010 sme v spolupráci s BPM Ulič
organizovali mládežnícke stretnutie, ktorého nosnou myšlienkou bola ekológia a náš
postoj k Božiemu stvoreniu, avšak kvôli nezáujmu sa táto akcia nekonala.
1. 5. 2010 sme spolu s veriacimi PCO Ľutina
a duchovných otcov zorganizovali brigádu na
Ľutinskej hôrke pri našom chráme.
29. 5. 2010 sa v Prešove na pôde PBF PU
uskutočnil Deň detí.
25. - 28. 6. 2010 sme uskutočnili výlet do Prahy a púť k prepodobnému Ivanovi Českému.
4. - 5. 6. 2010 bolo duchovné stretnutie
v Spišskej Novej Vsi s výletom do Slovenského raja.
Začiatkom júla sme usporiadali púť zo Spišskej Novej Vsi do Levoče.
14. - 17. 7. 2010 sme sprevádzali návštevu
mládežníkov z Bieloruska.
12. - 17. 7. 2010 bol Letný tábor pre mládež
a deti v Uliči.
17. - 23. 7. 2010 - Letný tábor pre deti a mládež v Štôle.
2. - 7. 8. 2010 - Letný Tábor pre deti a mládež
v Uliči.
22
B
31. 7. - 1. 8. 2010 sme v PCO Bardejov organizovali duchovnú besedu pre mládež.
18. - 19. 8. 2010 - Púť z Uliča do Uličského
Krivého na skýt o. Ignatija (Čokinu).
19. - 24. 8. 2010 - Tábor pre deti zo sociálne
znevýhodnených a rómskych rodín v Ruskej
Volovej.
21. - 26. 8. 2010 - Výlet pre mládež do Kyjeva.
27. - 29. 8. 2010 - Púť zo Sabinova do Ľutiny.
10. - 11. 9. 2010 mládežníci zorganizovali výročnú 20. púť do Ladomirovej.
23. 10. 2010 sme sa podieľali na príprave
spomienky na o. Ignatija Čokinu a sv. liturgie
na skýte v Uličskom Krivom.
27. 10. 2010 na PKS sme zorganizovali duchovnú besedu na tému: Cyril a Metod, symboly kresťanstva spolu so sv. Rastislavom.
29. - 31. 10 2010 boli naši mládežníci na Duchovnom stretnutí v Budapešti.
30. 10. 2010 sme navštívili obec Čertižné
a na cintoríne sme slúžili panychídu za pravoslávnych veriacich a o. Chanáta.
10. 11. 2010 sa v spolupráci s PKS uskutočnila beseda na tému: „Hesychastická tradícia
v Čechách a na Slovensku“. Besedu viedol
Jeho Blaženosť Kryštof, metropolita českých
krajín a Slovenska, za účasti Jeho Vysokopreosvietenosti Jána, arcibiskupa prešovského.
13. 11. 2010 - Pravosláviáda- športový deň
v Košiciach.
5. 12. 2010 sme nahrávali sv. liturgiu do
ukrajinského vysielania radia Patria.
6. 12. 2010 v spolupráci s PKS sme navštívili
niektoré oddelenia v prešovskej nemocnice
a deťom i straším sv. Nikolaj rozdal darčeky.
Z tejto akcie bol odvysielaný aj príspevok v televíznych novinách TA3. So svojím programom
sme takisto šli potešiť aj starších ľudí v Domove dôchodcov na Veselej ulici v Prešove.
7. 12. 2010 bola na PBF PU otvorená výstava
fotografií z našej spolupráce s DSS v GiraltovOdkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Mládež
ciach za účasti o. dekana PBF PU, riaditeľky
DSS v Giraltovciach, ďalších zamestnancov
a pedagógov fakulty, mládežníkov, klientov
DSS a študentov.
Okrem toho sa naši mládežníci aktívne
podieľajú na prípravách na chrámové sviatky, vsenočné bdenia, upratovania chrámov.
Pomáhali pri usporiadaní dňa detí v Choňkovciach. Pripravujú si pozdravné programy
k Pasche, k nedeli sv. Žien Myronosíc, k sv.
Nikolajovi a chrámovým sviatkom. Na sviatky Roždestva Isusa Christa chodí mládež
koledovať. Naši dobrovoľníci pomáhajú pri
výučbe Náboženskej výchovy na školách.
V skupinách sa vedú besedy na duchovné
témy a aktuálne problémy, organizujeme
opekanie, guľovačky a športové stretnutia.
Dobrým zvykom je aj naša účasť na púti na
sv. horu Grabarka v Poľsku.
Vydávame mesačník pravoslávnej mládeže Istina. Ako príloha k novembrovému
číslu vyšla brožúra „Život svätého novomučeníka Vladimíra Kyjevského“. BPM vydalo praktický kalendár na rok 2010, ikonky
k 20. výročiu založenia nášho Bratstva a CD
s liturgiou, ktorú naspievala naša mládež.
Spravujeme tiež kvalitnú a často navštevovanú internetovú stránku bpm. orthodox. sk, kde sa môžete dozvedieť vždy niečo
zaujímavé z diania v našom Bratstve, ale aj
našej miestnej Cirkvi. Na stránke sú taktiež
uverejňované stanoviská a postoje Pravoslávnej cirkvi k rôznym zaujímavým témam
a problémom.
Naša skupina v Lukove sa zameriava na
prácu s deťmi a mládežou z rómskych a so-
2/2011
ciálne znevýhodnených rodín. Pri BPM v Medzilaborciach existuje spevácky zbor svätého
apoštola Andreja Prvozvaného.
Ďalej k našim aktivitám treba prirátať aj
účasť na zasadnutiach Metropolitnej rady
Pravoslávnej cirkvi na Slovensku a Výkonných výborov BPM (9. 2 , 3. 5 , 21. 10, 17. 11)
a účasť na niektorých rokovaniach našich
eparchií.
Na záver by sme sa chceli z celého srdca
poďakovať všetkým ľudom a organizáciám,
ktoré nám pomáhajú pri organizovaní našich
podujatí.
Ďakujeme vedeniu MR PC za poskytovanie priestorov a energie, vedeniu Prešovskej
pravoslávnej eparchie a Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchie, vedeniu Pravoslávnej bohosloveckej fakulty PU v Prešove
a Pravoslávneho kňazského seminára PU
v Prešove za nezastupiteľnú pomoc pri našom fungovaní, duchovným otcom, pravoslávnym cirkevným obciam, kurátorským
zborom, veriacim a všetkým ľudom dobrej
vôle, ktorí si uvedomujú potrebu podporovať mladých ľudí a prispievajú k tomu, aby
sa aj mládež mohla realizovať v Christovej
Pravoslávnej cirkvi.
S vďakou a láskou v Christu
Alexander Haluška
prezident Bratstva pravoslávnej mládeže
na Slovensku - SYNDESMOS
23
E
Napísali ste nám
Zážitok z novoročného koncertu v Strážskom
2. januára 2011 som sa zúčastnil na novoročnom benefičnom koncerte v Strážskom.
Z úprimného srdca sa chcem podeliť s Vami,
ktorí ste nemali tú možnosť, o úžasné zážitky
a pocity zo spomínaného podujatia.
Otec Michal Džugan a jeho matuška Danka sa nám predstavujú ako dobrí hospodári,
ktorí sa vzorne starajú o tú roľu, ktorá im bola
pridelená. Určite mnohí pamätníci potvrdia
názor, ktorý som zachytil počas koncertu. Vystúpil cirkevný zbor zo Strážskeho pod vedením
matušky Danky Džuganovej a tiež aj detičky
z tejto obce a zrazu niekto za mnou povedal:
„Veď tu nikdy nebolo skoro nič, teraz sú tu aj
ľudia, aj nový chrám a vidno aj veľký kus práce
o. Michala.“ Patrí mu veľká vďaka a obdiv za
organizátorský, pastoračný a ľudský, skutkami
naplnený prístup k veriacim i k okoliu.
Keďže sa koncert konal, takpovediac
uprostred sviatkov Roždestva, Obrizanija
a Bohojavlenija obidvoch štýlov – gregoriánskeho i juliánskeho, atmosféra bola úžasná.
Tropáre, koľadky a vinše zneli od všetkých
účinkujúcich. Úžasné bolo vypočuť si cirkevné
spevy v podaní michalovského pravoslávneho
zboru, ktorý účinkuje pri katedrálnom chráme pod vedením Naďky Sičákovej. Na tomto
zbore bolo vidieť jej odbornú znalosť, ale aj
ľudský prístup na báze duchovnosti. Ohromujúcim zážitkom bolo vypočuť si ukrajinské
kvarteto Blahovist, keď štyria ľudia pripravili
prítomným duchovno-umelecký zážitok neskutočných rozmerov. Príjemné boli aj rozhovory a osobné stretnutia na záver, pri srdečnom pohostení pripravenom usporiadateľmi.
24
B
Zloženie zúčastnených bolo rozmanité. Kňazi,
laici, deti či náhodní účastníci od Užhorodu až
po Slovinky a od severnej hranice po južnú.
Tu ma upútal názor jedného z prítomných:
„Cítim sa tu ako niekde na strednom alebo západnom Slovensku.“ Ďalej vysvetľoval: „Je pre
mňa akousi zvláštnosťou, že ľudia, ktorí nehovoria ani jedným z ukrajinských či rusínskych
nárečí, ale zemplínčinou na rôzne spôsoby či
slovenčinou, sú pravoslávni.“ To ma skutočne dojalo, lebo som prežil dobu hlbokého
komunizmu, ateizmu a všetky „demokratické“ nápory a príkoria na pravoslávie. Preto
chcem Vám, pravoslávni Zemplínčania, odovzdať odkaz tohto človeka: Tešme sa z toho,
ďakujme Bohu, že nás stráži v tej ohrade, kde
sú prvopočiatky viery v Neho i v Jeho Syna.
Nechce od nás za to ani prebývanie na stĺpe či
na kameni, chce len, aby sme mali medzi sebou lásku, podľa ktorej by nás poznali, že sme
Jeho. Myslím, že tu v Strážskom to bolo viditeľné. Stretli sa tu pravoslávni ľudia, ktorí slávili Roždestvo 25. decembra alebo 7. januára,
ale bolo cítiť, že ich viera je tá istá – jediná,
svätá, apoštolská – teda pravoslávna a nedelil
ich ani jazyk, ani dátum.
Vďaka Vám, otec Michal, i Vašej matuške a veriacim, ktorí ste sa obetavo postarali
o všetko a pripravili nádherný deň všetkým
zúčastneným. Boh nech Vás za to blahoslovi
a dá Vám silu zveľaďovať Vašu cirkevnú obec
a aj ďalšie možnosti dokázať svetu, že aj na
maličkom Zemplíne existuje obrovská sila viery, ktorá sa nazýva PRAVOSLÁVIE.
Na mnohaja i blahaja Vám lita!
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Z domova
Roždestvo pre cirkevný zbor v Bardejove
Čas Christovho narodenia bol pre Pravoslávny cirkevný zbor prep. Serafíma Sarovského a sv. Cyrila a Metoda v Bardejove skutočne
sviatočným a radostným. Tri sviatočné dni sa
niesli v duchu práce, spevu a šírenia blahej
zvesti v podobe kolied o narodení nášho Spasiteľa.
Na samotný sviatok Narodenia Isusa Christa 7. januára 2011 za hojného počtu veriacich
zbor spieval slávnostnú svätú liturgiu Jána Zlatoústeho v chráme sv. Cyrila a Metoda v Bardejove. V tento deň pred a po svätej liturgii
odzneli koledy v podaní našich spevákov.
V druhý sviatočný deň 8. 1. 2011, na Sobor Presvätej Bohorodičky, sa zbor predstavil
svojím hudobno-slovným pásmom v budove
kultúrneho domu v obci Frička v okrese Bardejov. Na tomto koncerte sa zúčastnili mnohí
veriaci z blízka i ďaleka. Po vrúcnom a milom privítaní správcu cirkevnej obce Petrová
a Frička, o. Vasiľom Svidom, sme predstavili
časť nášho bohatého repertoáru. V programe
vystúpili miestni koledníci s bohatým programom. Celým koncertom sa niesla družná
rodinná atmosféra zanechajúca v nás pozitívne spomienky na tento krásny, zasnežený
kraj. Chceme aj touto cestou vyjadriť vďaku
za zorganizovanie, milé privítanie, chutné občerstvenie všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom o to pričinili. Po návrate do Bardejova
zbor šíril radostnú zvesť o Christovom narodení v podobe koledovania a vinšovačiek.
Tretí deň sviatku, deň pamiatky arcidiakona Štefana, bol pre členov zboru výnimočný.
2/2011
Po vykonaní sv. liturgie, po rýchlom obede sa
členovia zboru spoločne vybrali do Medzilaboriec, kde pred tamojším publikom vystúpili
so svojím hudobno-slovným pásmom v sále
kultúrneho domu. Zbor už tradične predstavil
jeho člen Marek Beňa a zároveň tak v rusínskom jazyku sprevádzal celým koncertom.
Bloky kolied striedavo oživovalo hovorené
slovo o samotnej podstate roždestvenských
sviatkov i niekoľko poučných príbehov. Najväčším potešením bol pre zbor potlesk jeho
divákov, ktorý je najlepším prejavom ich spokojnosti.
Ten istý deň bol výnimočný aj pre našu
sestru v Christu Margitu Petrašovú, ktorá
práve v tento sviatočný deň oslávila svoje 54.
narodeniny. Želáme našej sestre v Christu,
aby ju náš milostivý Boh žehnal svojou láskou, blahodaťou, duchovnou radosťou a silou
prekonávať všetky prekážky na ceste do Jeho
Kráľovstva.
I keď programovo namáhavý, ale o to radostnejší čas sme prežívali spoločne v kruhu
našej malej „zborovej rodinky“, keď hneď po
sviatkoch sme sa spoločne stretli a s radosťou v srdci oslávili spevom a hudbou radosť
z predošlých dní. Už teraz sa všetci členovia
zboru tešia, kedy budú opäť svojím spevom
prinášať radosť svojim priaznivcom a poslucháčom a spoločne tak oslavovať nášho Pána
Isusa Christa.
Zdroj: http://serafimzbor-bj.orthodox.
sk/spravy/1145-2
25
E
Z domova
Roždestvo u nás a poďakovanie
Každý rok sviatky Roždestva sú pre nás radostné a zaujímavé. Radostné boli tým, že sme
sa zúčastnili na sv. liturgii a pristúpili k sv. tajine
Eucharistie. Zaujímavé boli tým, že sme pripravili pre našich veriacich program. V programe
zazneli koľadky a príbeh narodenia Isusa Christa. Po liturgii a rýchlom obede sme sa stretli pri
chráme a začali sme roznášať zvesť o narodení
Isuska. V každom dome sme zaspievali koľadky
a zavinšovali. Domáci nám ďakovali a dali dary.
Najväčším darom pre nás bol dobrý pocit,
úsmev a radosť na tvárach ľudí.
Na druhý deň sviatkov Roždestva Isusa
Christa sme sa opäť stretli v kultúrnom dome
v obci Frička. Milou návštevou nás poctil aj
Pravoslávny cirkevný zbor prep. Serafima Sarovského z Bardejova, ktorý pre nás pripravil
prekrásne vystúpenie, ktoré pozostávalo
z koľadok a duchovného slova. Nakoniec sme
vystúpili aj my samotné deti s naším programom. Všetci prítomní sa tešili, radovali,
ďakovali a rozchádzali sa s dobrým pocitom
a želaním - stretnúť sa opäť...
Peter
Dňa 8. januára po večerni veriaci z Fričky,
Petrovej a okolia sa zišli na Obecnom úrade
vo Fričke, kde vystúpil s prekrásnym programom pravoslávny zbor sv. Serafima Sarovského z Bardejova, ktorý potešil prekrásnym spevom kolied a poučným slovom nejedno srdce.
Potom vystúpili deti s viflejemskou hrou.
Aj touto cestou by sa chceli veriaci z Fričky
a Petrovej poďakovať pravoslávnemu zboru
z Bardejova aj deťom. Poželať im od Boha veľa
síl, úspechov, zdravia, aby mohli aj naďalej takýmto spôsobom mnoho rokov sláviť nášho
Spasiteľa Isusa Christa. Spasi vas Hospodi!
Veriaci PCO vo Fričke, Petrovej a správca
Bohojavlenská večera pre Osadňanov
Pravoslávni veriaci v Osadnom, ktorí
sviatkujú podľa starého (juliánskeho) kalendára, mali 6./19. januára sviatok Bohojavlenia a Krstu Isusa Christa. Bohoslužobné texty
Pravoslávnej cirkvi svedčia o tom, že tento
sviatok je druhý najväčší po Vzkriesení a teda
významnejší ako Narodenie Isusa Christa. Jeden z dôvodov je napríklad aj to, že pri Narodení Christa sa na Zemi ukazuje druhá Božia
Osoba, teda Boží Syn – Isus Christos, ale pri
Bohojavlení sú to všetky tri Božie Osoby naraz
(Boh Otec v podobe hlasu z neba, Boh Syn ako
krstiaci sa Christos a Boh Duch Svätý v podobe
zostupujúcej holubice).
V rusínskom národe sa na tento sviatok
uchovala rovnaká tradícia ako na Narodenie
26
B
Christa. Aj bohoslužobne sú si tieto sviatky
veľmi podobné. V ich predvečer sa ráno slúžia
tzv. cárske časy, potom liturgia sv. Vasilija Veľkého s večerňou, nasleduje Veľké povečerie
a utreňa. Pred povečeriem sa Rusíni stretávajú za slávnostnou, ale pôstnou večerou (tzv.
„svjatyj večur“), ktorá je v predvečer oboch
sviatkov. Pokiaľ sa pred sviatkom Narodenia
Christa na nej stretávajú ľudia vo veľkej miere,
pred sviatkom Bohojavlenia sa táto tradícia
kvôli pracovnej vyťaženosti veriacich vytráca.
Pravoslávna cirkevná obec v Osadnom si
tento smutný fakt uvedomuje a preto už niekoľko rokov plánovala pripraviť spoločnú Bohojavlenskú večeru pre všetkých obyvateľov
obce. Uskutočniť sa to podarilo až tento rok.
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Z domova
A tak sa dňa 18. januára 2011 o 15.30 hod.
stretla v osadnianskej sále na Obecnom úrade
vyše polovica všetkých obyvateľov obce; starí
aj mladí, chorí aj zdraví, chudobní aj bohatí,
pravoslávni aj nepravoslávni. Všetci prijali
pozvanie Pravoslávnej cirkevnej obce v Osadnom, aby spoločne oslávili veľký sviatok, ale
aj udržali jednu z krásnych rusínskych tradícií.
Po spoločnej modlitbe boli prítomným predložené tradičné jedlá: chlieb, cesnak, med, kapustnica, pirohy, fazuľa a „mačanka.“ Po jedle
si všetci radostne zaspievali niekoľko kolied
a mnohí odišli do chrámu na Veľké povečerie,
aby nedodržali len tradície, ale predovšetkým
vzdali úctu Tomu, kvôli ktorému sa to všetko
deje na Zemi - zjavenému sa Bohu. Akciu ocenili všetci, ale predovšetkým tí najstarší, ktorí
žijú sami a večeru by si už doma nevarili. Ich
radosť bola skutočne veľká.
Veľká vďaka za túto akciu patrí Bohu, že
všetkých tak krásne spojil, taktiež organizátorom, ale predovšetkým kuchárkam, bez ktorých by sa to zrealizovať nepodarilo. Veríme,
že na budúci rok sa večera uskutoční s ešte
väčšou účasťou.
Prot. ThDr. Peter Soroka
Oslava chrámového sviatku v Krajnom Čiernom
Po dlhom čase roždestvenského pôstu plného odriekania a držania na uzde telesné vášne
sme sa s Božou pomocou dožili veľkej radosti,
keď sme sa v zdraví dočkali a mohli spokojne sláviť sviatok Roždestvo Christovo. Po niekoľkých
dňoch sme sa 16. januára dožili ďalšieho radostného dňa, kedy sa veriaci Pravoslávnej cirkevnej
obce v Krajnom Čiernom dožili dňa a možnosti
vzdať česť a slávu patrónovi tunajšieho chrámu
zasväteného svätcovi Bazilovi Veľkému, ktorý
už po mnohé desaťročia drží svoju ochrannú
ruku nad pravoslávnym chrámom v Krajnom
Čiernom, ako aj nad pravoslávnymi veriacimi,
ktorí každodenne pociťujú vo svojom živote
prítomnosť Božiu a pomoc sv. Bazila Veľkého.
A tak dňa 16. januára sme sa všetci vo viere
vedení Duchom Svätým zišli v tomto svätom
chráme, aby sme dôstojne oslávili chrámový
sviatok sv. Bazila Veľkého svätou liturgiou, na
ktorej brali účasť tunajší veriaci ako aj veriaci
z Vagrinca, Ladomirovej a Svidníka. Na chrámový sviatok prijali pozvanie a spolu so správcom
cirkevnej obce slúžili liturgiu: prot. Mgr. Michal
Rošič, prot. Mgr. Nikolaj Cuper, jerej Mgr. Ján
Pajkoš a jerej MUDr. Jakub Jacečko.
2/2011
S duchovným slovom sa k veriacim prihovoril jerej MUDr. Jakub Jacečko a tak sme
všetci prispeli svojou troškou, aby sme mohli
odísť z chrámu naplnení milosťou Ducha Svätého a Božím požehnaním, ktoré sme si odniesli do svojich domovov.
Touto cestou sa chcem poďakovať kňazom za ich účasť a rodine, ktorá nás po sv.
liturgii prijala do svojho domu a pripravila pre
nás telesný pokrm. Za to všetko nech ich Hospodin požehná hojnosťou, zdravím a duchovnou radosťou. Na mnohaja i blahaja lita!
Prot. Mgr. Miroslav Babej,
správca farnosti
27
E
Zo sveta
Návšteva lásky a mieru na Cypre
Na základe pozvania Jeho Blaženosti Chrysostoma, arcibiskupa Novej Justiniany a celého Cypru, uskutočnil metropolita Kryštof
v dňoch 22. - 31. januára t. r. oficiálnu návštevu v Cyperskej pravoslávnej cirkvi. Sprevádzali ho pri nej arcibiskup michalovsko-košický
Juraj, kancelár ÚMR Českých krajín prot. Mgr.
Josef Hauzar a vydavateľ časopisu IKONA Ing.
Igor Strelec s manželkou Tatianou, tajomníčkou hospodárskeho odboru ÚMR v Prahe.
Cyperskú pravoslávnu cirkev založil svätý
apoštol Barnabáš spolu so sv. apoštolom Pavlom v roku 45 po Christovi. Hrob zakladateľa sa dnes nachádza v okupovanej zóne, kde
platí stále zákaz konania bohoslužieb. Turecko okupuje dve tretiny cyperského územia od
roku 1979 a zatiaľ sa nepodarilo nájsť také riešenie, aby ich prijali všetky zúčastnené strany.
Pravoslávni Cyperčania však neprestávajú dúfať, že čoskoro budú môcť slobodne putovať
k hrobu svätého apoštola a zakladateľa.
Apoštolský pôvod Cyperskej pravoslávnej cirkvi potvrdil všekresťanský snem v roku 431, keď ju vyhlásil za prvú autokefálnu
Cirkev sveta. Veľmi rušné boli dejiny Cypru
za čias križiackych vojen, tureckej nadvlády
aj britského protektorátu. Cyperská pravoslávna cirkev bola vždy na strane utlačeného
obyvateľstva. Preto dodnes požíva na ostrove
veľkú autoritu. Jej najznámejším predstaviteľom v 20. storočí bol arcibiskup Makarios III.
(+ 1977), ktorý sa stal tiež prvým prezidentom
slobodného demokratického štátu.
Po celú dobu pobytu metropolitu Kryštofa
osobne sprevádzal arcibiskup Chrysostomos
II. Pre svojich hostí z Českých krajín a Slovenska pripravil bohatý program. V prvom rade to
boli spoločné bohoslužby - 23. 1. v monastieri svätého Neofyta a 30. 1. v katedrálnom
chráme hlavného mesta Nikózia. Ďalej hostia
28
B
navštevovali jednotlivé metropolie - Tamasu,
Morfu, Limassolu, Trimithundosti a Kitiu a tiež
monastiere, z ktorých najvýznamnejšími boli:
Kikku, Machra, Throodotissa a Stavrovuni.
Všade ich čakalo srdečné privítanie, pohostinstvá a krásne upomienkové dary.
Metropolita Kryštof so sprievodom mal
tiež možnosť účasti na slávnostnom zasadnutí
cyperskej Posvätnej synody a informovať hierarchov hostiteľskej Cirkvi o živote pravoslávnych v oboch republikách Českej a Slovenskej.
Zvlášť hovoril o problematike vzťahov s gréckokatolíckou cirkvou a stavbou nových pravoslávnych chrámov na Slovensku.
Ďalej boli hostia z Českej a Slovenskej
republiky prijatí cyperským prezidentom
pánom D. Christofiasom a tiež boli účastní
na pracovných stretnutiach s veľvyslancami
viacerých štátov. Najprv to boli veľvyslanci
Českej republiky pán Jan Bondy a Slovenskej republiky pani Anna Tureničová, ktorá
sa úspešne venuje programu nadväzovania
nových osobných vzťahov medzi cyperskými Grékmi a Turkami. Všetky médiá denne
informovali o priebehu návštevy vo svojich
hlavných správach. Nedeľné bohoslužby boli
30. januára vysielané v priamom prenose cyperskou televíziou a v rozhlase.
Tieto bohoslužby predstavovali tiež vyvrcholenie návštevy metropolitu Kryštofa
na Cypre. Spoločná Eucharistia dokazovala
jednotu viery, nádeje a lásky Cyperskej pravoslávnej cirkvi a Pravoslávnej cirkvi v Českých
krajinách a na Slovensku. Po jej ukončení arcibiskup Chrysostomos predniesol obsiahly
prejav, v ktorom okrem iného vysoko hodnotil tradičné dobré vzťahy Čechov a Slovákov
s Cyprom a načrtol spoločné úlohy Pravoslávnej cirkvi v súčasnosti. Na záver potom
vyznamenal metropolitu Kryštofa najvyšším
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Zo sveta
cyperským cirkevným vyznamenaním - Rádom svätého Barnabáša. Metropolita Kryštof
poďakoval svojmu hostiteľovi za vyznamenanie i celkovo za požehnané dni strávené na
Cypre, štedré dary aj pohostinstvá a pozval
ho na oficiálnu návštevu Pravoslávnej cirkvi
v Českých krajinách a na Slovensku.
Ústredie
SERVICE ORTHODOXE DE PRESSE (354),
január 2011 - výber zo spravodajstva, misií a udalostí
FRANCÚZSKO – Medzinárodné kolokvium na
tému: Pavel Evdokimov (1900-1970) - svedok
Božej krásy sa konalo 10. – 11. decembra 2010
na Pravoslávnom bohosloveckom inštitúte
v Paríži pri príležitosti 40. výročia smrti tohto
teológa, ktorého jeho žiak Olivier Clément
(1920-2009) označil za „svedka Božej krásy“.
Štyridsať rokov zostáva Pavel Evdokimov jedným z pravoslávnych teológov najznámejších
vo svete. Jeho dielo o bohosloveckej a duchovnej viere, ktoré patrí k ruskej náboženskej
filozofii začiatkom 20. storočia, a o novopatristickej syntéze vypracovanou v ruskej emigrácii
a dotýka sa kresťanskej teológie, sa pokúša
o dialóg s modernou dobou.
FRANCÚZSKO – Počas zasadania, ktoré sa
uskutočnilo 24. decembra 2010 v monastieri
sv. Daniela v Moskve pod predsedníctvom
moskovského patriarchu Kirila I., Posvätná synoda Ruskej pravoslávnej cirkvi vymenovala na
čelo Chersonskej eparchie (toto meno /názov/
je dané eparchii Moskovského patriarchátu vo
Francúzsku, Švajčiarsku a Portugalsku) biskupa
Nestora (34 rokov) namiesto arcibiskupa Inocenta (62 rokov), ktorý bol určený za vilnianskeho (Litva). Biskup Nestor bol tiež vymenovaný
za dočasného administrátora eparchie Moskovského patriarchátu v Taliansku.
Vymenovanie biskupa Nestora zodpovedá
zmenám, ktoré sa očakávajú už dlhšiu dobu
a ktoré súvisia s výstavbou novej katedrály
Moskovského patriarchátu na pozemku
kúpenom Ruskou federáciou v centre Paríža
v januári 2010. Okrem toho biskup Nestor bol
2/2011
vymenovaný za vedúceho pracovnej komisie,
ktorá má za úlohu uskutočniť stavbu novej
katedrály. Biskup Nestor bude odteraz eparchiálnym biskupom a bude dozerať na stavbu
katedrály. Chersonská eparchia bola zriadená
roku 1992, bude pokračovaním bývalého moskovského exarchátu Moskovského patriarchátu v západnej Európe, ktorý bol zrušený v roku
1990. Do decembra roku 2000 zahrňovala
farnosti patriarchátu v Taliansku.
USA – Na konci posledného plenárneho zasadania 30. novembra v meste Syosset neďaleko
New Yorku biskupi Americkej pravoslávnej
cirkvi, zídení pod predsedníctvom ich prvohierarchu, washingtonského metropolitu Jonasa,
vydali posolstvo, ktorým si pripomenuli 40. výročie autokefality ich Cirkvi, v ktorom sa hovorí:
„Pred 40. rokmi Americká pravoslávna cirkev
dostala autokefalitu (samostatnosť), ktorú jej
udelila Ruská pravoslávna cirkev. Je to veľký dar
a je výsledkom dlhého procesu uzmierovania
sa ruskej pravoslávnej metropolie Ameriky
s Moskovským patriarchátom. Tento dar, ktorý
je srdcom nášho cirkevného života, slúži ako
základ pre definovanie našej identity. Misijná
činnosť Cirkvi je hlásanie Evanjelia Isusa Christa
všetkým ľuďom v severnej Amerike.“ „Žiadame
všetkých kňazov a veriacich, aby sa modlili za
to, že sme boli dôstojní tohto dedičstva svätých,
ktorí zažiarili na tomto kontinente“, píše sa ďalej v tomto dokumente. Americká pravoslávna
cirkev má takmer jeden milión veriacich a 600
farností v USA, Kanade a Mexiku a je druhou
najväčšou jurisdikciou v severnej Amerike. Má
29
E
Zo sveta
tri bohoslovecké školy. Jej prvohierarchom je
metropolita Jonas, ktorý má 51 rokov a bol
zvolený na sneme, ktorý sa konal v Pittsburghu
(štát Ohio) v novembri 2008 namiesto metropolitu Germana (Švajko), ktorý odišiel do
dôchodku zo „zdravotných dôvodov“.
USA – Pri príležitosti sviatku sv. Nikolaja
Myrlikijského bola slúžená večerňa 5. decembra 2010 neďaleko Ground Zero na
mieste chrámu sv. Nikolaja, ktorý bol zničený
v dôsledku atentátu 11. septembra 2011
v štvrti Manhatan. Túto slávnostnú večerňu
na otvorenom priestranstve slúžil newyorský
arcibiskup Dimitrios, ktorý je na čele gréckeho
arcibiskupstva v Amerike (Ekumenický patriarchát). V auguste roku 2010 predstavitelia
arcidiecézy, ktorej patrí cirkevná obec, odmietli
nespravodlivosť úradov mesta New York, ktoré
odmietajú podporiť znovu postavenie chrámu sv. Nikolaja, ktorý tam stal od roku 1916
v malej budove so šiestimi poschodiami a bol
úplne zničený od pádu jednej z veží Svetového
obchodného centra. Odvtedy uplynulo osem
rokov od pokusu obnoviť chrám, ale nedostali
povolenie úradov prístavnej časti New Yorku
a New Jersey, ktoré sú vlastníkmi pozemku, kde
stalo Svetové obchodné centrum. V dôsledku
reorganizácie tejto mestskej časti po stránke
prestavby prístavné úrady trvajú na tom, aby
bol chrám postavený inde. Doteraz nikto nevie,
kde tento chrám má byť vybudovaný.
FRANCÚZSKO – Združenie pravoslávnych
biskupov Francúzska otvorili svoju vlastnú
stránku na internete (www.aeof.fr) a vyhlásili
to predstaviteľom médií 29. septembra 2010
v priestoroch gréckej katedrály sv. Štefana
v Paríži počas tlačovej konferencie za prítomnosti viacerých pravoslávnych biskupov vo
Francúzsku. Členovia Združenia konštatovali na
tlačovej konferencii, že je to „ovocím kolegiality
a spolupráce v lone Združenia pravoslávnych
biskupov vo Francúzsku.“ Táto kolegialita sa
zapísala do dejín v dôsledku dlhej tradície
30
B
spolupráce pravoslávnych biskupov vo Francúzsku od jej založenia v roku 1967. Predtým sa
Združenie nazývalo Medzicirkevným výborom
pravoslávnych biskupov Francúzska.
FRANCÚZSKO – Moskovský patriarchát postaví chrám v Štrasburgu (Haut-Rhin) v štýle
tradičnej ruskej náboženskej architektúry na
pozemku danom mestskými úradmi. Uvádza
sa to v oblastnom denníku z 1. decembra
2010 Derniéres nouvelles d’Alsace. „Žiadosť
na pozemok pre postavenie chrámu v Štrasburgu je dávna“, vyhlásil Olivier Bitz, pomocník
primátora, ktorý má na starosti náboženské
spoločnosti. Pozemok bol vybraný mestom
pre ruský pravoslávny chrám Všetkých svätých
a farskú budovu. Tento pozemok má približne
50 árov a bude stáť neďaleko európskych inštitúcií na tenisovom kurte. Kabinet architektov
Petrohradu už navrhol projekt chrámu, vedľa
ktorého bude stáť zvonica, ktorej výška bude
42 metrov. Financovanie stavby zabezpečí
Moskovský patriarchát.
RUSKO – „Viac než 23 000 chrámov bolo
otvorených a opravených na území bývalého
Sovietskeho zväzu počas posledných 20 rokov.“
Vyhlásil to moskovský patriarcha Kiril I. počas
zasadania inštalácie patriarchálnej rady pre
kultúru 3. decembra v Moskve. Podľa patriarchu v roku 1991 bolo na území bývalého
Sovietskeho zväzu otvorených 7 000 chrámov a dvadsaťdva monastierov. Dnes počet
chrámov dosiahol 30 000, zatiaľ čo počet
monastierov prekročil do 700. „Sme zvyknutí
na tento fakt, ktorý sa stal bežným: znovu
otvoriť, opraviť, odovzdať do užívania chrám“,
povedal patriarcha. „Preto je to mimoriadnym
faktom (skutočnosťou), pokračoval patriarcha,
zvlášť vtedy, keď si uvedomíme, že táto snaha
je v danom období stabilná v ekonomickej
rovine. Každý by mal vedieť, čoho bolo Rusko
schopné.“
Z francúzštiny preložil Mgr. Pavel Tkáč
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Blahoželania
Dňa 26. februára 2011 sa dožíva krásnych, Bohom požehnaných, 30 rokov náš duchovný otec Mgr. Vasyl RUSAŇUK, správca PCO v Údole.
Dôstojný otec, Vasyl!
Pri tejto príležitosti Vám z úprimného srdca ďakujeme za obetavú službu
v Cirkvi, dobrotu a povzbudivé slová k nám a k Vašim narodeninám Vám
i celej Vašej rodine vyprosujeme od nebeského Otca do ďalších rokov veľa
zdravia, šťastia, lásky, múdrosti, rodinnej pohody a Božej blahodate.
Na mnohaja i blahaja lita!
Pravoslávni veriaci obce Údol
Dňa 19. februára 2011 sa dožíva Bohom požehnaných 80 rokov života duchovný otec Juraj
LOVIČ. Drahý duchovný otče! Pri tejto príležitosti Vám prajeme veľa zdravia, šťastia, lásky a rodinnej pohody, aby ste jeseň svojho života prežili v pokoji a Božej milosti a Matka Božia nech
Vás ochraňuje svojím omoforom. Na mnohaja i blahaja lita!
Praje rodina Kolesárová, Žofčáková a Husková z Bracoviec.
Blahoželanie k jubileu a poďakovanie za záslužnú prácu
Dňa 13. 1. 1946 sa manželom Štefanovi a Zuzane Žižakovým z Krajného Čierneho narodil syn, ktorému pri krste dali meno, po patrónovi
pravoslávneho chrámu, Vasiľ. Aj keď sa brat Vasiľ narodil v ťažkej dobe,
po druhej svetovej vojne, jeho rodičia sa snažili dať svojmu synovi čo len
mohli. Keď mal štyri roky, zomrela mu jeho drahá mamka. Otec sa oženil
druhýkrát a jeho manželka Anna sa snažila nahradiť mamku svojmu nevlastnému synovi Vasiľovi. Ako sám hovorí, jej sa to aj darilo. Vychovala
z chlapca dobrého kresťana, milujúceho syna a dobrého pravoslávneho
veriaceho, ktorý miluje Boha, chrám a svojich blížnych. Aj keď sa narodil
s postihom jednej nohy, cez to všetko sa snažil vyrovnať zdravým ľuďom. Vo svojej mladosti
ťažko pracoval v lese ako lesný robotník a potom na píle, ktorá spracovávala drevo. Vasiľov otec
bol dvadsať rokov kostolníkom v pravoslávnom chráme a keď už bol slabý, prácu kostolníka na
prosby nevlastnej matky a kňaza Michala Kernaševiča prebral syn Vasiľ, ktorý ju poctivo vykonával
tridsať rokov. Dňa 13. januára 2011 sa dožíva životného jubilea 65 rokov. Jeho zdravotný stav sa
však zhoršil, preto sa rozhodol 23. 1. 2011 odovzdať prácu kostolníka svojmu nástupcovi. Svoju
prácu vykonával čestne, zodpovedne a s plnou vážnosťou. Chápal ju ako poslanie, na ktoré bol
vybraný samotnou Cirkvou, aby tak poslúžil Bohu, Cirkvi a svojmu blížnemu.
Pri príležitosti jubilea sa chcú všetci pravoslávni veriaci obce Krajné Čierne, ako aj správca
cirkevnej obce, srdečne poďakovať za vykonanú záslužnú prácu na poli Pravoslávnej cirkvi a za
dlhoročnú prácu kostolníka. Bratovi Vasiľovi chceme zaželať pevné zdravie, veľa síl do ďalšieho
života, hojnosť Božieho milosrdenstva a duchovnej radosti. Od Hospodina vyprosujeme, aby
naďalej spolu so svätiteľom Vasiľom Veľkým držali ochrannú ruku nad bratom v Christu Vasiľom
Žižakom. Na mnohaja i blahaja lita!
Prot. Mgr. Miroslav Babej a pravoslávni veriaci obce Krajné Čierne
2/2011
31
E
Blahoželania
Životné jubileum Michala Petrušku
Blahoslavený Hospodom Bohom bol deň, keď sa v rodine pravoslávneho duchovného Michala Petrušku z Andrejovej dňa 14. marca
1941 roku narodilo tretie zo siedmych detí – syn Michal. Hoci doba
bola ťažká, pre rodičov to bola veľká neopísateľná radosť. Kto si vtedy mohol len pomyslieť, že malému Mišovi, ako ho všetci familiárne
volajú, Hospoď Boh nadelil veľký talent a lásku k ľudovej piesni, k ľudovým tradíciám. A keď si pomyslíme na to, že rodičia od kolísky pestovali u svojho syna lásku k Pravoslávnej cirkvi, k jej tradíciám, lásku
k svojmu národu, nie je prekvapením, že Mišo po skončení základnej
a strednej školy nastúpil pracovať ako spevák do Podduklianskeho ukrajinského ľudového súboru v Prešove, ktorého členom bol od roku 1959 do 1993. Splnila sa mu detská túžba stať
sa profesionálnym spevákom. V súbore sa zoznámil aj so svojou manželkou Annou, ktorá ho
verne sprevádza po celý život. Veľmi prežíval ťažkosti a útoky „uniatov“ na jeho rodičov v roku
1968 v obci Šmigovec, aby prestúpili do únie. Keď veľkému tlaku odolali a ostali verní svätému
Pravosláviu, museli odísť zo Šmigovca a pokračovali v službe Cirkvi v rodnej dedine. Tieto udalosti sa negatívne prejavili na zdraví jeho otca Michala.
Každý, kto Miša pozná, oceňuje jeho organizátorské schopnosti, pracovnú disciplínu a precíznosť, zodpovednosť a pomoc iným. A, samozrejme, jeho prekrásny bas - barytón. Formovali
ho také osobnosti rusko-ukrajinskej kultúry, umeleckí vedúci PUĽSu, ako: Juraj Kosťuk, Juraj Cimbora, Štefan Ladižinský, Melánia Nemcová, Štefan Burger, Vladimír Ľubimov a ďalší, na ktorých
náš jubilant s láskou a vďačnosťou spomína. S PUĽSom precestoval nielen celé bývalé Československo, ale aj množstvo krajín sveta. Nebolo ani jednej národnostno-kultúrnej akcie, na ktorej
by náš jubilant nepotešil prítomných divákov svojím prekrásnym hlasom. S láskou spomína aj
na svojich spolupracovníkov, ktorí mu veľmi pomáhali: Jožka Príhodu, Rudolfa a Annu Smoterových, Máriu Mačoškovú, manželov Hnatových, ale aj ostatných členov PUĽSu. Boli to radostné
a plodné roky jeho života, ktoré pretrhla neočakávaná smrť jeho otca v roku 1971. Veľký smútok, ktorý zavládol v jeho srdci, mu pomáhali prenášať verná manželka Anna a jeho matka Anna,
ktorá sa dožila prekrásnych 94 rokov života a svoju dušu Hospodinovi odovzdala v roku 2005.
Veľmi mu vtedy pomáhal aj brat Jozef, ktorý bol tiež pravoslávnym duchovným. A keď všetko,
ako sa hovorí, prebolelo, vtedy prišla ďalšia smútočná správa, že nás opustil milovaný brat Jozef
a zanedlho aj matuška Betka. V tom čase Mišo už pracoval so svojou manželkou na Úrade Eparchiálnej rady Pravoslávnej cirkvi v Prešove. Práca a služba Cirkvi mu pomáhali ľahšie prekonávať
smútok za svojimi blízkymi. Stal sa členom Pravoslávneho speváckeho zboru pri Katedrálnom
chráme sv. Alexandra Nevského v Prešove. Netreba zdôrazňovať, že jeho dlhoročné skúsenosti profesionálneho speváka, ako aj skúsenosti jeho bývalých kolegýň Márii Hrabovskej a Anny
Basalovej, ktoré sú tiež členkami zboru, boli a sú veľkou pomocou pre súčasných členov zboru. Jeho prekrásny bas - barytón môžeme počuť každú nedeľu na svätej liturgii v katedrálnom
chráme. Za vernosť a oddanú prácu pre Pravoslávnu cirkev nebohý vladyka Nikolaj vyznamenal
Michala Petrušku pri príležitosti jeho šesťdesiatin medailou sv. Cyrila a Metoda.
Zaželajme nášmu jubilantovi k jeho 70 veľa ďalších plodných rokov života v pevnom zdraví,
šťastí a Božej blahodati, aby nás mohol ešte dlho potešovať svojím prekrásnym hlasom.
Na mnohaja i blahaja lita!
Peter Begeni
32
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Blahoželania
Naša jubilantka
3. februára 2011 sa sestra v Christu Anna MIKITKOVÁ dožila jubilea
- 50 rokov pozemského života.
Sestra Anna je veľmi aktívnou členkou Pravoslávnej cirkevnej obce
v Ladomirovej. Pravidelne sa zúčastňuje na bohoslužbách a pomáha
cirkevným spevom v chráme. Aktívne sa podieľa na skrášľovaní a úprave
interiéru a exteriéru chrámu, ale najmä pri zabezpečovaní tradičných
chrámových slávnosti.
Je starostlivou, obetavou a zodpovednou manželkou. Spolu so svojím
manželom Petrom vychovali dvoch synov, ktorým plným priehrštím rozdávali lásku, učili ich úcte k blížnym a do sŕdc im vštepovali vieru a zmysel pre spravodlivosť.
Do ďalších rokov života želáme jej veľa zdravia, šťastia a duchovnej radosti. U nášho milostivého Hospodina Boha vyprosujeme, aby ju naďalej blahoslovil s celou jej rodinou v zdraví
a „spaseniji na mnohaja i blahaja lita.“
jerej Mgr. Pavol Kačmár, správca PCO v Ladomirovej
Помер Федір Реґула
З Прислопа Снинського округу надійшла смутна вістка,
що 28 січня 2011 року на 90-му році життя відійшов від нас
на вічність великий патріот нашого населення і Православної
церкви Федір РЕҐУЛА.
Покійний народився 25. листопада 1921 року в Прислопі.
Змолоду зазнав окупацію його рідного села гортіївською
Мадярщиною. На кусок хліба заробляв важкою працею. Брав
участь у визволенні рідного краю від фашистів. Працював
на різних посадах в суспільному житті. Кожна православна сім’я на покійного Федора
Реґулу згадує з великою пошаною і вдячністю за роботу, яку він виконав для рідного
села і Православної церкви. Широкій околиці відомо, що завдяки Господу Богу
і ініціативи покійного вдалось православним вірникам в селі Прислоп побудувати новий
православний храм, в якому його заслугою зберігається для наших нащадків старовинний
іконостас з села Дара, котре було затоплено водою у зв’язку з побудовою Старинського
водоймища питної води. За заслуги перед Православною церквою був нагороджений
найвищою церковною нагородою - Медаллю свв. Кирила і Мефодія.
На похороні, що відбувся в неділю 30. січня поточного року, з покійним Федором
розлучився отець духовний протоієрей Борис Грустич та православні вірники села
і околиці. Спаси, милосердний Боже, і очисти його душу в Твоєму Царствії.
Блаженний покій і вічная йому пам’ять!
Отець духовний та православні вірники села
2/2011
33
E
Nekrológy
Posmrtná spomienka
„Blaženi, jaže izbral a prijal jesi, Hospodi“
Aj keď uplynulo už niekoľko týždňov od smrti, neustále s láskou
spomíname na milovanú matušku Katarínu SOVIČOVÚ, rod. Jelňovskú, ktorá v stredu dňa 6. októbra 2010 odovzdala svoju dušu svojmu
Stvoriteľovi.
Jej rýchla a nečakaná smrť zaskočila všetkých nás. Veď ešte v nedeľu
sa s nami modlila v chráme vo Svidníku. V stredu ráno sa rozlúčila so
svojím manželom, ktorý odchádzal na operáciu do Prešova, a v poobedňajších hodinách v tichosti, pri modlitebníku odišla k svojmu Stvoriteľovi.
Zosnulá sa narodila 27. decembra 1939 v obci Kurov, okres Bardejov. Jej rodičia ju vychovávali
v zbožnosti, láske k Cirkvi, a tak zobrala na seba i veľmi ťažkú úlohu byť manželkou pravoslávneho
kňaza. Svätú tajinu manželstva uzavrela s prot. Eliášom Sovičom 6. septembra 1960. Matuška
zobrala na seba poslušnosť Cirkvi a spolu s o. Eliášom putovala po cirkevných obciach a prežívala
strasti aj radosti, bola mu oporou a pomocníčkou a tak sa aj ona stala plniteľkou cirkevných
potrieb. Udalosti rokov 1968-69 ich zastihli v cirkevnej obci Vislanka, kde dokázala svoju odvahu
a lásku ku Cirkvi, keď pri obkľúčení farskej budovy a vyhrážaní sa fyzickou likvidáciou neprajníkmi Pravoslávia neuteká, ale ostáva aj s deťmi pri svojom manželovi – pravoslávnom kňazovi.
Ďalej spolu pôsobili v cirkevných obciach v Ľutine a v Ladomirovej, kde matuška so štedrosťou
a pohostinnosťou jej vlastnou prijímala duchovných a veriacich.
Spolu so svojím manželom vychovali dvoch synov Miroslava a Petra a tri dcéry Vieru, Nadeždu
a Ľubicu. Matuška Katarína sa dožila 70 rokov a v septembri si so svojím manželom pripomenula
50. výročie svätej tajiny manželstva. Sestra Katarína bola nielen dobrou manželkou, ale aj milovanou mamkou, babkou a prababkou, ku ktorej jej blízki neustále s radosťou prichádzali.
Na poslednej ceste 9. októbra 2010 sa so zosnulou s kvetmi v rukách prišli rozlúčiť okrem
najbližšej rodiny aj veriaci z Ladomirovej, Vagrinca a Krajného Čierneho, otcovia duchovní s matuškami, bývalí spolupracovníci a známi.
Pohrebný obrad vykonali prot. Mgr. Ján Sovič - Svidník, prot. Ján Pajkoš – Svidník, prot. Ján
Lakata – Bardejov, prot. Pavol Kačmár – Ladomirová, prot. Vasiľ Slivka – Svidník, prot. Ján Kačmár
– Svidník, prot. Sergej Cuper – Driečna, d.o. Peter Kačmár – Slovinky, prot. Miroslav Pirchala
– Sukov, d.o. Peter Savčák – Nižná Polianka a dcérin manžel prot. Ladislav Kiraľ - Kojšov.
Modlitby vyslovené za spásu jej duše nech sú pre ňu odmenou za jej nezištnú lásku k svätej
Pravoslávnej cirkvi. Nech dobrotivý nebeský Otec prijme dušu zosnulej sestry Kataríny do svojich
nebeských príbytkov.
Prosíme Vás o Vaše modlitby za našou zosnulou matuškou Katarínou.
Vičnaja jej pamjať i blaženyj pokoj!
34
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Nekrológy
Prolivajem tichija slezy na mohilach našich rodnych,
molimsja s nadeždoju, vzyvajem s upovanijem: „Skaži nam,
Hospodi, jako proslavil jesi ich!“ Dažď o sem tainstvennoje
otkrovenije duchu našemu, da vospivajem: Alliluia.
Dňa 9. februára 2011 sme sa modlitebne rozlúčili s prot.
Jánom CIMBAĽÁKOM, ktorý 4. februára 2011 v 77. roku
svojho pozemského života odovzdal svoju nesmrteľnú dušu
Stvoriteľovi.
Zosnulý prot. Ján sa narodil 1. januára 1934 v obci Frička,
okres Bardejov. Vyrastal v rodine pravoslávnych rodičov. Po
absolvovaní ľudovej i meštianskej školy rozhodol sa pokračovať v štúdiu na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove,
ktorú úspešne absolvoval v roku 1959. Po ukončení štúdií sa v roku 1960 oženil s Máriou Bobákovou, s ktorou spolu vychovali tri deti.
V roku 1960 ho v Prešove preosvietený vladyka Dorotej vysvätil na diakona a toho istého
roku v Katedrálnom chráme v Prešove na jereja.
Jeho prvá cirkevná obec bola v obci Rešov a od roku 1968 bol ustanovený na cirkevnú obec
Varadka, s ďalšími cirkevnými obcami v Nižnej a Vyšnej Polianke. Počas jeho pôsobenia v cirkevných obciach Nižnej a Vyšnej Polianke boli tam vybudované nové chrámy a práve chrám v Nižnej
Polianke, posvätený v roku 1992, bol prvým postaveným chrámom v Prešovskej pravoslávnej
eparchii po udalostiach v roku 1989. Zosnulý prot. Ján pôsobil v spomínaných cirkevných obciach
až do odchodu do dôchodku v roku 1994.
V duchovenskej činnosti pracoval prot. Ján 34 rokov.
Za svoju prácu vo Vinici Christovej bol postupne ocenený právom nosenia nabedrennika,
náprsného zlatého kríža, titulom protojerej, právom nosenia zlatého kríža s ozdobami.
Pohrebný obrad bol vykonaný Jeho Preosvietenosťou biskupom Tichonom v chráme sv.
apoštolomrovných Cyrila a Metoda v Bardejove spolu s 22 slúžiacimi kňazmi z prešovskej
eparchie. Smútočnú kázeň predniesol prot. J. Jura, nekrológ prečítal prot. J. Kuzan, rozlúčkový
príhovor za rodinu pozostalých predniesol jerej V. Svyda a záverečný príhovor nad hrobom
zosnulého s poďakovaním sa zosnulému za jeho celoživotnú obetavú prácu predniesol preosvietený vladyka Tichon.
Poprosme v svojich modlitbách Hospoda Iisusa Christa, aby „so svjatymi upokojil dušu
novopredstavlennaho raba svojeho svjaščennoprotojereja Ioanna, idiže nisť boľizň, ni pečaľ, ni
vozdychanije, no žizň bezkonečnaja.“ Amiň.
Blažennyj pokoj i vičnaja jemu pamjať!
MO
2/2011
35
E
Inzercia a oznamy
PREČO ŠTUDOVAŤ
NA PRAVOSLÁVNEJ BOHOSLOVECKEJ FAKULTE
PREŠOVSKEJ UNIVERZITY V PREŠOVE?
Preto, lebo Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove ponúka štúdium
na fakulte, ktorá
- je v rámci stredoeurópskeho univerzitného priestoru jediným centrom vedeckého výskumu
v oblasti pravoslávnej teológie, duchovnosti, cirkevných dejín, byzantológie, liturgického
a sviatostného života, liturgického jazyka, cirkevného umenia a misie,
- získala vysoké medzinárodné ocenenie: Prémiu Fondu Jeho Svätosti patriarchu Alexija II. za
rok 2010 v Moskve,
- má výborné kontakty so zahraničnými univerzitami v Aténach a Tessalonikách (Grécko),
Paríži (Francúzsko), Mníchove (Nemecko), Joensu (Fínsko), Belehrade (Srbsko), Vilniuse
(Litva), Prahe (Česká republika) a vysokými školami v Kortrijku a Gente (Belgicko), s ktorými
spolupracuje pri výmenách pedagógov i študentov, odbornej a vedeckej literatúry,
- je zapojená do viacerých medzinárodných i slovenských projektov a významnou mierou sa
podieľa na vedeckovýskumnej práci v oblasti teologických štúdií a sociálnej práce s využitím
najnovších vedeckých poznatkov.
Okrem vyššie uvedeného medzinárodného uznania, vysokého kreditu, kontaktov a spolupráce
fakulta ponúka:
- štúdium v rámci Prešovskej univerzity v Prešove, ktorá patrí medzi vysoké školy najvyššieho
tzv. univerzitného typu na Slovensku,
- štúdium v akreditovaných študijných programoch Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, ktorých garanti sú poprední odborníci vo svojich odboroch,
- získať príslušné akademické tituly vo všetkých troch stupňoch vysokoškolského vzdelávania
(Bc., Mgr., PhD.),
- možnosť získavať vedomosti a najnovšie poznatky zo širokého spektra teologických, filozofických, pedagogických, psychologických, sociálnych a sociologických vedných odborov,
- jedinečný pohľad na problematiku sociálnej práce, ktorej základným východiskom pre prípravu sociálnych pracovníkov je pravoslávna kresťanská teológia, antropológia, kozmológia
a sociológia.
- možnosť absolvovania študijných pobytov v zahraničí cez programy SAIA, ERASMUS, DAPHNE, TEMPUS, CEEPUS,
- participovať na rôznych študentských programoch, zúčastňovať sa na študentských konferenciách a spolupodieľať sa na aktivitách v rámci fakulty i univerzity,
- možnosť získania motivačného mimoriadneho alebo prospechového štipendia,
- kresťanský a korektný (aj individuálny) prístup pedagógov k študentom v duchu učenia
Evanjelia.
Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove
v akademickom roku 2011/2012
umožňuje štúdium v týchto odboroch v dennej a externej forme štúdia:
2.1.15 pravoslávna teológia
3.1.14 sociálna práca
36
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Inzercia a oznamy
V rámci uvedených študijných odborov
je možné študovať v týchto akreditovaných študijných programoch:
Číslo a názov
študijného odboru
Názov študijného
programu
Stupeň
štúdia
Forma štúdia
Štandardná Akad.
dĺžka štúdia titul
2.1.15
pravoslávna teológia
pravoslávna
teológia
spojený
1. a 2. stupeň
denná/externá
5 /5
Mgr.
2.1.15
pravoslávna teológia
pravoslávna
teológia
3. stupeň
denná/externá
4 /5
PhD.
3.1.14
sociálna práca
charitatívna
a sociálna služba
1. stupeň
denná/externá
3 /3
Bc.
3.1.14
sociálna práca
charitatívna
a sociálna služba
2. stupeň
denná/externá
2 /2
Mgr.
3.1.14
sociálna práca
charitatívna
a sociálna práca
3. stupeň
denná/externá
4 /5
PhD.
Prihlášky je možné podávať na adresu:
Pravoslávna bohoslovecká fakulta PU v Prešove
Masarykova 15
080 01 Prešov
Ďalšie informácie: tel.: 051/7721 216, 051/7724 729
fax: 051/7732 677
e-mail: [email protected], [email protected]
web: www.unipo.sk
Termín podania prihlášky: 31. marec 2011
Termín prijímacieho konania: 17. jún 2011
Banka: Štátna pokladnica
Účet: 7000081324/8180
Konštantný symbol: 0558
Variabilný symbol: 71060004
Adresa: Pravoslávna bohoslovecká fakulta PU v Prešove
Masarykova 15
080 01 Prešov
Deň otvorených dverí: 13. máj 2011
Všeobecné podmienky prijatia
• uchádzači o štúdium vyplnia prvú a druhú stranu prihlášky, priložia životopis, rodný list,
sobášny list (len u žien), úradne overenú kópiu maturitného vysvedčenia (u zahraničných
uchádzačov doklad o uznaní rovnosti vzdelania), v prihláške potvrdenie od príslušného lekára
o spôsobilosti štúdia (vyjadriť slovom, podpis lekára a pečiatka), kópiu ústrižku o zaplatení
poplatku za prijímacie konanie je nutné nalepiť na 3. stranu prihlášky,
• na jednej prihláške je možné prihlásiť sa iba na jeden študijný program,
• fakulta potvrdí príjem prihlášky a zašle informácie o prijímacom konaní najneskôr mesiac
pred termínom prijímacieho konania,
2/2011
37
E
Inzercia a oznamy
• od uchádzača sa vyžaduje dobrý zdravotný stav na výkon povolania,
• vítaná je znalosť svetových jazykov – angličtina, ruština a iné jazyky,
• na fakulte môžu študovať aj študenti iného vierovyznania, prípadne aj tí, ktorí majú seriózny
záujem o spoznanie kresťanského učenia, Svätého Písma a pod.
Špecifické podmienky prijatia
Pravoslávna teológia (spojený 1. a 2. stupeň štúdia):
• uchádzači budú prijímaní na základe výsledkov maturitných skúšok,
• v deň prijímacieho konania vyplnia dotazník, osobnostný test a napíšu úvahu na zadanú
tému,
• poplatok za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania 34,- €.
Charitatívna a sociálna služba (1. stupeň štúdia):
• uchádzači budú prijímaní na základe výsledkov maturitných skúšok,
• v deň prijímacieho konania vyplnia dotazník, osobnostný test a napíšu úvahu na zadanú
tému,
• poplatok za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania 34,- €.
Charitatívna a sociálna služba (2. stupeň štúdia):
Pre uchádzačov, ktorí majú ukončené bakalárske štúdium na iných fakultách:
• výkaz o vykonaných skúškach a zápočtoch za 1.- 3. ročník štúdia potvrdený fakultou,
• overená kópia diplomu,
• ústny pohovor (kolokvium),
• v deň prijímacieho konania vyplnia dotazník, osobnostný test a napíšu úvahu na zadanú
tému,
• poplatok za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania 34,- €.
Pre uchádzačov, ktorí majú ukončené bakalárske štúdium na Pravoslávnej bohosloveckej
fakulte PU v Prešove:
• overená kópia diplomu,
• podmienkou prijatia na štúdium je vážený priemer do 1,8,
• poplatok za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania 34,- €.
Uplatnenie absolventov
Absolventi študijného programu pravoslávna teológia sa uplatnia ako kňazi Pravoslávnej
cirkvi, katechéti, osvetoví pracovníci, administratívni pracovníci (na všetkých stupňoch cirkevnej, vzdelávacej a výchovnej práce), v oblastiach, kde sa vyžaduje tvorivý prístup a schopnosti
organizačnej, výchovnej a výskumnej práce, koordinátori sociálnej a charitatívnej starostlivosti
o postihnutých občanov, v rôznych štátnych úradoch a inštitúciách, miestnych orgánoch doma
i v zahraničí, v Armáde SR ako vojenskí duchovní.
Absolventi študijného programu charitatívna a sociálna služba majú možnosť uplatnenia sa
na trhu práce ako sociálni pracovníci schopní vykonávať činnosť v duchovno-sociálnej oblasti
vzťahujúcej sa na päť kľúčových rezortov spadajúcich do kompetencií MŠ SR, Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva spravodlivosti SR,
Ministerstva zdravotníctva a tiež cirkvi, keďže absolventi charitatívnej a sociálnej služby môžu
pracovať v zariadeniach, ktoré sú výlučne v správe príslušnej cirkvi.
38
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Inzercia a oznamy
Doktorandské štúdium
Podmienky prijímania na doktorandské štúdium (3. stupeň štúdia – PhD.)
v obidvoch študijných programoch
pravoslávna teológia a charitatívna a sociálna práca
budú zverejnené na webovej stránke fakulty v apríli 2011
v sekcii veda a výskum.
Dôležitá informácia pre uchádzačov o externé štúdium
Od akademického roka 2011/2012
majú za externé štúdium platiť všetci novoprijatí študenti bez výnimky.
Vyplýva to z novely vysokoškolského zákona.
Schválený legislatívny text upravuje zákon v súlade s nálezom Ústavného súdu SR,
podľa ktorého musia za svoje štúdium platiť všetci externisti,
ktorí budú na vysokú školu prijatí od akademického roka 2011/2012.
Štúdium na fakulte je z vyššie uvedeného dôvodu
v externej forme spoplatnené nasledovne:
Študijný program pravoslávna teológia:
spojený 1. a 2. stupeň štúdia – magisterský (Mgr.) výška školného: 300,- € /akad. rok
3. stupeň štúdia – doktorandský (PhD.)
výška školného: 1.100,- € /akad. rok
Študijný program charitatívna a sociálna služba:
1. stupeň štúdia – bakalársky (Bc.)
výška školného: 600,- € /akad. rok
2. stupeň štúdia – magisterský (Mgr.)
výška školného: 800,- € /akad. rok
Študijný program charitatívna a sociálna práca:
3. stupeň štúdia – doktorandský (PhD.)
výška školného: 1.400,- € /akad. rok
doc. ThDr. Miroslav Župina, PhD.
prodekan pre pedagogickú a výchovnú činnosť
OZNAM
Svätá tajina
POMAZANIA CHORÝCH OLEJOM (JELEOPOMAZANIE)
sa bude veriacim udeľovať
v nedeľu 13. 3. 2011
v Pravoslávnom chráme Voznesenija Hospodňa vo Vyšnom Orlíku.
Program bohoslužieb:
10.00 hod. Udeľovanie sv. tajiny Jeleopomazania
Po ukončení sv. tajiny Jeleopomazania bude svätá liturgia
(možnosť prijatia sv. tajiny Pokánia a Eucharistie)
Prot. Mgr. Marián Feďo, správca PCO vo Vyšnom Orlíku
2/2011
39
E
Oznamy a inzercia
Prešovská univerzita v Prešove
Pravoslávna bohoslovecká fakulta
Katedra praktického bohoslovia
Vás srdečne pozýva na 3. ročník vedeckej konferencie
študentov, absolventov a mladých vedeckých pracovníkov
s medzinárodnou účasťou na tému:
PRAVOSLÁVIE A SÚČASNOSŤ
ktorý sa uskutoční dňa 6. apríla 2011 o 9. 00 h.
v budove Pravoslávnej bohosloveckej fakulty PU,
Masarykova 15, Prešov.
Tešíme sa na Vašu účasť!
Cieľom tohto vedeckého podujatia je prezentovať práce študentov bakalárskeho,
magisterského a doktorandského štúdia, absolventov a mladých vedeckých pracovníkov do 35 rokov našej univerzity.
Termín odovzdania prihlášok: 28. február 2011
Prosíme záujemcov o účasť na vedeckom seminári, aby najneskôr do tohto termínu
poslali kontaktným osobám vyplnenú prihlášku spolu s abstraktom v cudzom jazyku
(angličtina, ruština, nemčina), súhlas s publikovaním. Plný text príspevku zašlite najneskôr do 31. 3. 2011. Po tomto termíne nebude príspevok zaradený do elektronického
zborníka.
Rozsah príspevku: 10 min. (5 – 7 normostrán)
Pri vypracovávaní príspevku sa riaďte podľa platnej univerzitnej normy a používajte citačné normy PBF PU, ktoré nájdete na internetovej stránke našej fakulty. Editori
zborníka si vyhradzujú právo navrhnúť úpravu zaslaných príspevkov alebo odmietnuť
príspevok v prípade, že nespĺňa formálne, obsahové či odborné kritériá pre publikovanie v zborníku.
Kontaktné osoby: Mgr. Vladimír Kocvár, PhD. e-mail: [email protected]
Mgr. Ľuba Krutská e-mail: [email protected]
40
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Oznamy a inzercia
Polomničestvo po svjatych mistach
Prot.Mgr.Michal Rošič,Komenského 2661/11,Snina 06901
PÔSTNA POZVÁNKA
Drahí veriaci bratia a sestry!
Srdečne Vás pozývame na siedme tradičné týždenné
pôstne obdobie v modlitbe, pôste, rozjímaní a pokání na
svätom mieste v monastieri Počajev a jeho okolí.
Púť do Počajevskej Lavry a iných svätých miest v okolí hodláme uskutočniť
v dňoch od 28. 3. 2011 (pondelok) do 2. 4. 2011 (sobota).
V monastieroch bude možnosť pristúpiť ku sv. Tajine Pokánia (spovedi)
a ku sv. Prijímaniu. Počas pobytu bude prebiehať katechizácia a rozhovory na
rôzne témy, ktoré trápia dnešných veriacich.
Cena zájazdu je 98,- €.
V cene je cesta autobusom, nocľah, pôstna strava, úrazová a zdravotná poistka
a darček pre účastníka. Informácie o púti a prihlášky dostanete:
prot. Mgr. Michal Rošič, tel: 0907 416 999, mail: [email protected]
d. o. Mgr. Ján Pajkoš, tel: 0908 023 892, 054 75 21 982
Tešíme sa na spoločnú cestu a modlitby. Veríme, že na tejto púti posilnime svoje
telo aj dušu, aby sme radostnejšie prežili najväčší sviatok Voskresenije Hospoda našeho
Iisusa Christa.
Svetlý týždeň v Počajeve
Občianske združenie
Pravoslávna Makovica
organizuje
duchovno-modlitebný zájazd do svätýň
Počajevskej lavry
v dňoch 28. apríla – 1. mája 2011 (štvrtok – nedeľa).
Cena zájazdu je 90 €
(cesta autobusom, strava, ubytovanie, poistenie).
Odchod je vo štvrtok (28. 4. 2010) o 8.00 zo Svidníka, ale podľa potreby
môžu záujemcovia nastúpiť aj na iných miestach.
Prihlásiť sa môžete do 10. apríla 2011 na telefónnych číslach:
054/ 75 92 271, 0903 264 495, 0915 952 570
2/2011
41
E
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
02
11
42
B
Zapov¡t
sv. Kirila
¡ Meçod¡ä
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Roždestvo v Petrovej a Fričke
Návšteva lásky a mieru na Cypre
Vystúpenie Zboru sv. Serafima Sarovského v Medzilaborciach
Spoločná bohojavlenská večera v Osadnom
Sviatok svätého Nikolaja v Jarabine
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Mesačník Pravoslávnej cirkvi
na Slovensku
Zapov¡t
sv. Kirila
¡ Meçod¡ä
Roč. LVII/2011
ISSN 0139-9012
Prémia Fondu Jeho Svätosti
patriarchu Alexija II. za rok
2010 bola udelená Pravoslávnej bohosloveckej fakulte
Prešovskej univerzity v Prešove
za vynikajúcu činnosť a prínos
v upevňovaní jednoty pravoslávnych národov, za utvrdzovanie a šírenie kresťanských
hodnôt v spoločnosti.
Február 2011
2
Sritenije Hospodne
Stretnutie Pána so Simeonom
Download

Február - Mesačník Odkaz sv. Cyrila a Metoda