Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Mesačník Pravoslávnej cirkvi
na Slovensku
Zapov¡t
sv. Kirila
¡ Meçod¡ä
Roč. LVII/2011
ISSN 0139-9012
Január 2011
1
1/2011 Bohojavlenije
- Prosviščenije - Bohozjavenie
E
Novoročné príhovory správcu PCO v Stráž-
Kvarteto „BLAHOVIST“ z Ukrajiny pod
Cirkevný spevácky zbor sv. Rastislava
B
VII. ročník Novoročného
koncertu duchovnej piesne
v Strážskom
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Úvodník
Vážení čitatelia!
Vitajte v novom roku. Prajem všetkým našim čitateľom a priaznivcom šťastný nový rok 2011. Želám Božie požehnanie do každej
rodiny, veľa zdravia, šťastia, lásky, pokoja a radosti aj s naším
časopisom.
Koniec roka sa už tradične niesol v znamení upratovania, zháňania darčekov, rekapitulácie toho, čo sa udialo, a predsavzatí
do nového roka. Upratujeme svoje domácnosti, ale už pomenej
si upratujeme naše vnútro. Ako môžeme prežívať sviatočný pocit
vnútorného šťastia, lásky, pokoja, keď v nás doznievajú pocity hnevu? Na jednom mieste predsa nemôže byť naraz aj svetlo, aj tma. Treba si vybrať, čo si do svojho vnútra pustíme, čo si v ňom budeme udržiavať a pestovať. Ak sa nám ťažko bráni pred negatívnymi
pocitmi, ako sú hnev, zlosť, závisť, agresivita, nespokojnosť, strach, pocit viny, hanby či
nedokonalosti, dajme si ako novoročné predsavzatie záväzok, že budeme hľadať spôsoby, ako sa naučiť pracovať s týmito pocitmi. Sila múdrych slov je obrovská a s ich pomocou sa negatívne emócie rozpustia ako ľad v horúcej vode.
Ďalší liek, ktorý nám pomôže uvoľniť negatívne emócie, je naučiť sa odpúšťať. Kto
nedokáže odpustiť, ťažko môže nájsť vlastný vnútorný pokoj. Skúsme nájsť v sebe silu
odpustiť každému, o kom si myslíme, že nám úmyselne alebo aj neúmyselne čo i len
trochu ublížil. A poprosme o odpustenie každého, voči komu máme takýto dlh zase my.
Ak si dokážeme upratať svoje vnútro, pocity, myšlienky, slová a skutky, potom dosiahneme vnútorný pokoj a začneme vnímať každý deň života ako sviatok. To vám z celého
srdca želám.
Držíte v rukách novoročné vydanie časopisu Odkaz sv. Cyrila a Metoda. Pre mňa
osobne je tento časopis veľmi blízky, keďže som ho videla, ešte ako dieťa, čítať svojich
rodičov. Bol samozrejmosťou našej rodiny a vnímala som ho vždy z pohľadu čitateľa. Viac
blízky sa mi stal pred troma rokmi, kedy sa stal súčasťou mojej každodennej práce. Nie
je to práca jednoduchá a tiež nie vždy vďačná, ale verím, že aj tento rok s pomocou Božou
zvládnem pre vás pripravovať mesačník, ktorý sa stane vaším verným priateľom.
Chcem sa v prvom rade poďakovať Bohu, že mi dáva silu a odvahu pracovať na Úrade metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku pre blaho našej Cirkvi. Ďakujem
všetkým prispievateľom, spolupracovníkom a ľuďom dobrej vôle, ktorí akoukoľvek formou pomohli pri tvorbe časopisu. Boli to kázne, zamyslenia, priania, rozhovory, poučenia, životy svätých, príbehy, cestopisy, svedectvá, historické fakty, správy z domova
a zo sveta, oznamy, recenzie, básne, fotografie, obrázky či ornamenty. Ďakujem za povzbudivé listy, maily, rozhovory, názory, správne pripomienky, návrhy a upozornenia pre
skvalitnenie mojej práce. V neposlednom rade sa chcem poďakovať za dary, ktoré posielate na tlačový fond.
Prajem vám príjemné čítanie januárového vydania a veľa úspechov a dobrých rozhodnutí v novom roku.
Dana DŽUGANOVÁ, šéfredaktorka
1/2011
E
Sviatok
Podstata a duchovný odkaz sviatku Bohozjavenia
Po sviatkoch Narodenia Christovho
a Obrezania Pána Pravoslávna cirkev oslavuje ďalší veľký, radostný a spasiteľný sviatok Bohozjavenia. Bude preto užitočné, ak
si pripomenieme jeho podstatu a duchovný odkaz.
Človek stojí na hranici dvoch svetov
a nemôže byť oddelený ani od sveta viditeľného, ani od sveta neviditeľného. Boh
ho stvoril z prachu zeme, z matérie živlu viditeľného a pominuteľného, avšak vdýchol
do neho dušu, nesmrteľnú dušu. Podľa
učenia svätých otcov človek je anjel v tele,
on nosí v sebe oba svety, spája sa s telom
a vystupuje do druhého sveta cez svojho
neviditeľného, nesmrteľného ducha.
Idea neoddeliteľnosti človeka od živlu
je vlastná každej bohoslužbe. My sa počas večernej bohoslužby modlíme: „Pomiluj nas i mir Tvoj...“ (Zmiluj sa nad nami
a nad Tvojím svetom...), pretože v kresťanskom vedomí neoddeľujeme seba od
sveta, v ktorom žijeme. Človek je koruna
tvorstva, jeho najvyšší bod, preto aj všetko, na čo uvalil svoju hriešnu pečať, je nainfikované tým istým hriechom. „Veď vieme, hovorí apoštol Pavel, že všetko stvorenstvo spoločne vzdychá a spoločne bolestí až dosiaľ“ (Rim 8, 22). Aj Isus Christos prišiel na Jordán obnoviť nielen padlé ľudstvo, ale obnoviť aj celú prírodu cez
vodný živel. V jednej z cirkevných stichír na
samotný sviatok spievame: „Spasiteľ náš,
svojím krstom v Jordáne si posvätil vody.
Tvoj sluha Ján Ti položil ruku na hlavu a Ty
si vyliečil žiale“.
Vo sviatočný deň Bohozjavenia Pravoslávna cirkev uskutočňuje veľké posvätenie vody. Prečo práve prostredníctvom
vody posväcuje sa svet? Hneď na začiat
B
ku pri stvorení sveta, ako čítame v 1. knihe Mojžišovej, „Duch Boží vznášal sa nad
vodami“ (1 Mjž 1, 2) ako nad najčistejším
živlom. Hospodin stvoril vodu preto, aby
sa stala živlom posväcujúcim, očisťujúcim,
oživujúcim a životodarným. Vodou bol potopený hriech pri Noáchovi, vodou bola
pohltená obeť prinesená spravodlivým.
Prostredníctvom vody sa v Starom Zákone
uskutočňovalo očistenie. „Potom vás pokropím čistou vodou, hovorí prorok Ezechiel, a budete očistení od všetkých svojich poškvŕn i od všetkých modiel vás očistím. A dám vám nové srdce a nového ducha dám do vášho vnútra“ (Ez 36, 25-26).
Vodný živel sa posväcuje preto, aby
jeho prostredníctvom sa posvätil predovšetkým človek. Každý z nás pri svojom
druhom, duchovnom narodení cez krst
posväcuje sa Jordánskym krstom, lebo Jordánskym posvätením posväcuje sa voda
pre tajinu, sviatosť krstu, o čom jasne hovoria modlitby posvätenia vody pred svätým krstom.
Ak sa každý z nás, ako verí a vyznáva
svätá Pravoslávna cirkev, oblieka do odevu
neporušiteľnosti, tak aj pre prírodu je potrebné očistenie od toho hriechu, ktorý my
do nej vnášame, ktorým ju poškvrňujeme.
Práve sviatok Bohozjavenia je sviatok nielen ľudí, ale aj sviatok celej prírody, lebo aj
príroda sa má obliecť do pôvodného odevu, ktorým bola odetá ešte pred pádom
človeka. Preto žalmista volá aj neživotné
živly chváliť Hospodina (Ž 148). Preto prorok Daniel oslovuje všetky živly ospevovať,
vyvyšovať a zvelebovať Hospodina. O tom
dnes svedčí aj naša svätá Cirkev slovami
modlitby počas svätenia vody: „Pred Tebou sa chvejú všetky duchovné sily, Teba
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Sviatok
ospevuje slnko, Teba slávi mesiac, pred
Tebou sa trasú priepasti, Tebe slúžia pramene...“ (Trebník).
Takýmto spôsobom svätá Cirkev opäť
odhaľuje naše spojenie s celou prírodou,
spojenie sveta viditeľného a neviditeľného, spojenie medzi človekom a živlami,
medzi človekom a svetom, spojenie, ktoré my hriešni a nečistí necítime, a preto
sme tak osamelí, preto aj mnohí z nás nechápu zmysel bohoslužby v deň sviatku
Bohozjavenia.
Vodu v tomto prípade nechápeme
ako mŕtvu matériu, pretože cez túto matériu uskutočňuje sa svätá tajina krstu a naše duchovné narodenie. Obyčajná voda,
obdarená duchovnou mocou Božej milosti, posväcuje sa a cez ňu sa posväcujeme
aj my. Druhá veľká tajina – sväté myropomazanie – uskutočňuje sa cez myro: prostá matéria ľúbeznej vône po posvätení získava silu odovzdávať tým, ktorí prijímajú
túto tajinu, dary Svätého Ducha. Preto jasné sú v tomto ohľade aj slová Isusa Christa o duchovnom narodení adresované Nikodémovi: „Amen, amen, hovorím ti: Ak
sa niekto nenarodí z vody a Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3,
5). Chlieb a víno počas svätej liturgie sa posväcujú na Telo a Krv Christovu, činiac nás
Telom Christovým, ak sme ich prijímali nie
na súd alebo na odsúdenie.
Preto je tak tesné naše spojenie s viditeľnou prírodou: všetko Božie stvorenie
žije svojím Tvorcom, ozajstným Životom,
a sám človek žije na hranici dvoch svetov
– sveta neviditeľného, s ktorým je zviazaný svojou nesmrteľnou dušou, a sveta viditeľného cez svoje telo, ktoré ako
sprievodca milosti Svätého Ducha stáva
sa nesmrteľným, no aj duša, ak žijeme
v Christu. Človek – mikrokozmos, malý
1/2011
svet nesie v sebe spojenie týchto dvoch
veľkých svetov.
A tak v tento veľký deň Bohozjavenia
Cirkev verí a vyznáva: Isus Christos sa opäť
krstí a obnovuje vodný živel, celá príroda
sa obnovuje a dostáva nanovo svoj pôvodný odev, aký aj my dostávame v krste.
Naša veľká a nezastupiteľná úloha
v tieto sviatočné dni spočíva v tom, aby
sme si uvedomili toto svoje spojenie s oboma svetmi, so svetom, čo je hore a so svetom, čo je dole; preto majme na pamäti,
že nejestvujeme oddelene, že sme spojení s týmto svetom ako jeho koruna; svet,
ktorý leží v zle (porov. 1 Jn 5, 19), musíme
očisťovať a nie poškvrňovať svojimi hriechmi. V tomto našom predsavzatí nech nás
inšpirujú a do ďalších dní posilnia aj slová
apoštola Pavla z listu k Títovi, čítané na
samotný sviatok Bohozjavenia: „Zjavila sa
totiž Božia milosť prinášajúca spásu všetkým ľuďom, ktorá nás vychováva, aby
sme sa zriekli bezbožnosti a svetských
žiadostí a žili v týchto časoch rozvážne,
spravodlivo a zbožne, a očakávali blažené
splnenie nádeje a príchod slávy veľkého
Boha a nášho Spasiteľa Isusa Christa“ (Tít
2, 11-13).
Prot. Peter KORMANÍK
E
Biblicko-teologický výklad
ZVODY
Prečo Christos adresoval slová o zvádzaní na hriech a pohoršovaní dvanástim apoštolom? (Mt 18, 5-11 1; Mk 9, 42-48 2; Lk 17, 1-4 3)
Slová, ktoré Christos pôvodne adresoval apoštolom, majú v súčasnosti veľký význam pre biskupov a kňazov, ktorí sú priamymi pokračovateľmi apoštolskej sukcesie
(postupnosti) v Christovej Cirkvi. My kňazi,
ktorí sa dnes zamýšľame nad tým, prečo
ľudia prestávajú chodiť do chrámu, si neuvedomujeme jednu dôležitú vec, a to, že
niekedy môžeme byť na príčine my sami.
V poslednom období prinášajú médiá správy o rôznych cirkevných škandáloch. Cieľ
médií však môže byť dvojaký. „Pravdivo“
informovať diváka, poslucháča a čitateľa
o pádoch cirkevných predstaviteľov alebo
sústavná diskreditácia Cirkvi, 4 aby ľudia
prestali veriť úplne. Neomylná je iba Cirkev vo všeobecnosti, pretože v nej prebýva Svätý Duch. Nikto nikdy netvrdil, aspoň
v Pravoslávnej cirkvi, že jednotliví členovia
Cirkvi sú na svojich postoch, ktoré zastávajú, neomylní. Samotnej Cirkvi nebola
sebakritika nikdy cudzia, pretože už evanjelisti zaznamenali pád apoštola Judáša Iškariotského a otvorene o tom „informovali
1 „Kto by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma! Kto by však zviedol na hriech
jedného z týchto maličkých, ktorí veria vo mňa, lepšie by bolo, aby mu oslí žarnov zavesili na
šiju a potopili ho do morskej hlbiny. Beda svetu pre zvody na hriech: zvody síce musia prísť,
ale beda človeku, z ktorého prichádza zvádzanie. Ak ťa zvádza ruka alebo noha, odtni si ju
a zahoď, lebo lepšie ti je o jednej ruke alebo nohe vojsť do života, ako keby si mal obe ruky
alebo nohy, a hodili by ťa do večného ohňa. A ak ťa zvádza oko, vylúp si ho a zahoď: lebo
lepšie ti je jednookému vojsť do života, ako keby si mal oboje očú, a hodili by ťa do ohnivého
pekla. Hľaďte, aby ste nepohrdli ani jedným z týchto maličkých, lebo hovorím vám, že ich anjeli v nebesiach ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Lebo Syn človeka
prišiel spasiť, čo zahynulo“.
2 „Ktokoľvek by zviedol na hriech jedno z týchto maličkých veriacich, lepšie by bolo, keby mu
oslí žarnov zavesili na šiju a hodili ho do mora. Ak ťa zvádza ruka, odtni si ju: lepšie ti o jednej
ruke vojsť do života, než s oboma do pekla, do neuhasiteľného ohňa, (kde ich červ neumiera
a oheň nevyhasína). A ak ťa zvádza noha, odtni si ju: lepšie ti o jednej nohe vojsť do života,
než s oboma byť uvrhnutý do pekla, (kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína). A ak ťa zvádza oko, vylúp si ho: lepšie ti jednookému vojsť do kráľovstva Božieho, ako s oboma očima
byť uvrhnutý do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína“. – Červ je symbolom svedomia, ktoré neustále pripomína človeku realizovaný hriech.
3 „Potom hovoril svojim učeníkom: Nie je možné, aby zvody (na hriech) neprišli, ale beda tomu,
skrze koho prichádzajú. Lepšie mu mlynský kameň zavesiť na šiju a hodiť ho do mora, než aby
zviedol (na hriech) jedného z týchto maličkých. Dajte si pozor! Ak sa tvoj brat previní, pokarhaj ho: a ak učiní pokánie, odpusť mu. A čoby sa sedem ráz cez deň previnil proti tebe a sedem
ráz vrátil by sa k tebe a povedal by: kajám sa! – odpusť mu“.
4 Sústavná mediálna diskreditácia Cirkvi v Kanade a neustále odhaľovanie pravdy „vládcami tohto sveta“ zapríčinila, že ľudia prestali chodiť do chrámov, stratili svoju vieru a prestali takmer
úplne veriť cirkevným predstaviteľom - kňazom a biskupom.
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Biblicko-teologický výklad
a dodnes informujú čitateľov a poslucháčov
v Cirkvi“. Skúsme sa spoločne hlbšie zamyslieť nad vyššie uvedeným zvádzaním a pohoršovaním, keď vysokopostavení tohto
sveta môžu pohoršiť tých „najmenších“.
Prof. J. Heriban vysvetľuje, že „pohoršenie, to je zlé slovo, zlý príklad a vôbec
všetko, čo iného zvádza na hriech. Vždy
budú ľudia, ktorí svoju slobodu zneužijú na
zlé.“ 5 Iba Boh nikdy nezneužije svoju slobodu na konanie zla. Skúšky a pohoršenia
prídu vždy, pretože diabol človeka pokúša
neustále. Prof. A. Lopuchin poukazuje na to, že skúšky dopustené
Bohom nezávisia od nás, ale či sa
zhoršíme a padneme, závisí od našej slobodnej vôle.6
Zviesť na hriech je v gréčtine
vyjadrené slovesom „skandalizo“
a podstatným menom „skandalon“, ktoré sa u evanjelistu Matúša
v dole citovaných slovách nachádza šesťkrát. Deti v obraznom význame alebo najmenších, t.j. prostých členov - laikov cirkevnej obce,
nemá nikto právo svojím životom
pohoršovať. Podľa evanjelistu Mareka a Lukáša7 sú to slová adresované dvanástim apoštolom8 – učeníkom, aby nikoho nepohoršovali
a boli ochotní odpúšťať. Ich správanie malo byť v súlade s ich presvedčením. Apoštoli sa mali chrániť
pred pokrytectvom farizejov. Mali
byť veľkorysí voči ostatným a dôslední voči sebe. Najhorší príklad apoštola
Judáša Iškariotského zaznamenali evanjelisti, ktorí zdôraznili to, že nepochopil svoju apoštolskú službu, kradol zo spoločných
peňazí a následne aj to, že zradil Christa a siahol si na život. Biskup Averkij9 hovorí, že ten, kto zvedie toho najmenšieho,
môže zabiť dušu človeka, pre ktorého zomrel samotný Christos a tým vykoná najťažší „duchovný zločin“, za ktorý si zasluhuje ten najprísnejší trest.
5 Sväté Písmo Starého a Nového Zákona. Trnava 1996, s. 2165.
6 ЛОПУХИН, А.: Толковая Библия. Т. 3. Петербург 1911- 1913, s. 294.
7 JOHNSON, L.: Evangelium podle Lukáše. Kostelní Vydří 2005, s. 276.
8 Najviac ľudí oddelí od Cirkvi kňaz alebo biskup, ak žije nesprávne. Laici totiž chcú vidieť príklad.
Je pravda aj to, a nemá to byť ospravedlnenie, že pokušiteľ najviac pokúša biskupov a kňazov,
pretože prostredníctvom ich pádov oddelí od Cirkvi množstvo laikov.
9 АВЕРКИЙ, Т.: Четвероевангелие. Москва 2003, s. 188.
1/2011
E
Biblicko-teologický výklad
Mlynský kameň alebo oslí kameň10,
grécky „Mylos onikos“, bol kameň - žarnov,
ktorý otáčal osol, a v ktorom sa mlelo zrno.
Takýto kameň na krku ponára človeka do
tých najväčších morských hlbín a je vlastne stratený. Tento kameň mohol fungovať
ako kotva alebo ťažké závažie, ktoré malo
zaistiť, aby sa previnilec utopil. Tento nadnesený „spôsob popravy“ má zdôrazniť 11,
aký veľký je hriech, ak niekoho z tých, čo
veria v Isusa Christa, niekto z duchovných
vodcov zvedie vlastným príkladom na konanie hriechu. Hrozná zvesť o „utopení
niekoho, na koho zavesíme žarnov“, má
priviesť k zamysleniu, že to, čo konáme
alebo nekonáme, má tiež isté následky12
a má pozitívny alebo negatívny dopad na
našu budúcnosť.
Odťať nohu alebo ruku13, vyklať oko,
je metafora, ktorá poukazuje na to, že človek, ktorý v Cirkvi pohoršuje iných a svojím príkladom zvádza na hriech, má byť
exkomunikovaný14. Amputácia telesného
orgánu pri vážnych chorobách je nutnosť,
aby bol zachránený človek. Keď hovoríme
o Cirkvi, ktorú apoštol Pavol prirovnáva
k ľudskému telu, kde je veľa údov, v prípade závažného ochorenia je nutná v istých
prípadoch aj „amputácia – exkomunikácia“.
Ak človek mimo cirkevného spoločenstva učiní pokánie a s pokorou sa vráti do
Cirkvi, môže byť opätovne prijatý. Svätý
Ján Zlatoústy15 hovorí, že keď sa tu hovorí
o jednotlivých telesných orgánoch, hovorí
sa tu vlastne v podstate o našich najbližších a príbuzných, ktorí sú nám tak blízki
ako naše orgány tela. Naše zvyky, reakcie, ako aj známe tváre, sú nám tak blízke
a cenné ako naša ruka či noha. Ako hovorí
blažený Teofilakt16, ak ťa bude pohoršovať noha alebo oko, t.j. na ceste k spáse ťa
budú zvádzať tvoji najbližší príbuzní, musíš
sa ich zrieknuť a prestať sa s nimi priateliť. Niektorí novodobí exegéti v tom vidia
hriech pedofílie, masturbácie, cudzoložstva alebo žiadostivé pohľady. Doslovné
chápanie tohto textu priviedlo Origena
k seba kastrácii, za čo bol Cirkvou prísne
napomenutý. V niektorých arabských kra-
10 HARRINGTON, D.: Evangelium podle Matouše. Kostelní Vydří 2003, s. 292-293; porovnaj:
КАССИАН, Б.: Евангелие от Марка. Pariž 2003, s. 97.
11 HARRINGTON. D. - DONAHUE, J.: Evangelium podle Marka. Kostelní Vydří 2005, s. 294-295.
12 Pozri LIMBECK, M.: Evangelium sv. Marka. Kostelní Vydří 1997, s. 117-119.
13 Spomínam si na slová istého vozičkára, ktorého znášali po schodoch v Trojicko-Sergejevskej
Lavre. Išlo o laika, ktorý prišiel pri nehode o obe nohy a ten vravel: „Sláva Bohu, že ma Pán Boh
pripravil o moje nohy. Pretože, keď som bol zdravý, nikdy som nechodil do chrámu“. Nehoda,
ktorá ho postihla, mu pomohla v tom, že začal chodiť do chrámu. Preto sa hovorí, že Boh ešte
aj „zlo môže zmeniť na dobro“.
14 Pozri: „Vôbec počuť, že je medzi vami smilstvo, a to také smilstvo, akého niet ani medzi pohanmi, (totiž) aby niekto žil s manželkou otcovou. A vy sa ešte nadúvate, nie aby ste sa radšej rmútili a vyvrhli spomedzi seba toho, čo sa dopustil takého skutku! Ja totižto, hoci telesne
vzdialený, ale duchom prítomný, už som rozsúdil, ako čo by som bol prítomný: zíďme sa v mene
Pána Isusa, vy a môj duch s mocou nášho Pána Isusa, a toho, čo sa niečoho takého dopustil,
vydajme satanovi na zahubenie tela, aby duch bol zachránený v deň Pánov“ (1 Kor 5, 1-5).
15 ЛОПУХИН, А., cit. dielo, s. 294.
16 Pozri ФЕОФИЛАКТ, Б.: Благовeстник. С. Петербург 1900, s. 225.
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Biblicko-teologický výklad
jinách dodnes odsekávajú ruku zlodejovi
za krádež, preto sa prakticky v týchto krajinách nekradne. Svätý Ján Zlatoústy17 hovorí, že odsekávať telesné orgány bolo od
počiatku diabolským pokušením, aby človek poškodil v sebe „Boží obraz“, na ktorý
bol stvorený. Poškodiť človeka, ktorý bol
stvorený Bohom, malo za cieľ, aby mnohí
pripisovali príčinu hriechu nie slobodnej
vôli, ale ľudským orgánom. Seba mrzačenie však Christova Cirkev vždy radikálne
odmietala, pretože telesné zdravie má
človek považovať za Boží dar. Telo, ktoré
stvoril Boh človeku, je Boží dar. Naše telo,
ktoré máme, je dar Boha a našich rodičov
a máme sa k nemu správať s patričnou úctou. Vysokopostavení ľudia v Cirkvi, ako aj
vo svete, musia dávať pozor, aby svojím
nesprávnym životným štýlom alebo nesprávnou jedinou reakciou neboli príčinou
toho, že duševne usmrtia človeka, ktorý
prestane veriť v Boha, v život vo večnosti.
Prot. Alexander CAP
17 Pozri ЗЛАТОУСТ, И.: Толкование на св. Матфея Евангелиста. Т. 2. Москва 1993, s. 638.
Zoznam bibliografických odkazov:
АВЕРКИЙ, Т.: Четвероевангелие. Москва 2003.
BIBLIA - Písmo Sväté Starej a Novej Zmluvy. Vydala Slovenská Evanjelická Cirkev A. V. v ČSSR 1990.
ФЕОФИЛАКТ, Б.: Благовeстник. С. Петербург 1900.
HARRINGTON, D.: Evangelium podle Matouše. Kostelní Vydří 2003. ISBN 80-7192-423-7.
HARRINGTON. D.-DONAHUE, J.: Evangelium podle Marka. Kostelní Vydří 2005. ISBN 80-7192-915-8.
HERIBAN, J.: Sväté Písmo Starého a Nového Zákona. Trnava 1996. ISBN 0-86516-335-9.
JOHNSON, L.: Evangelium podle Lukáše. Kostelní Vydří 2005. ISBN 80-7192-560-8.
КАССИАН, Б.: Евангелие от Луки. Pariž 2004. ISBN 966-7936-31-7.
КАССИАН, Б.: Евангелие от Марка. Pariž 2003. ISBN 966-7936-18-X.
LIMBECK, M.: Evangelium sv. Marka. Kostelní Vydří 1997. ISBN 80-7192-219-6.
ЛОПУХИН, А.: Толковая Библия. Т. 3. 2. vyd. Петербург 1911- 1913.
PRUŽINSKÝ, Š.: Všeobecný list svätého apoštola Jakuba. 1. vyd. Gorlice 2009. ISBN 978-83-928613-8-6.
ЗЛАТОУСТ, И.: Толкование на св. Матфея Евангелиста. Т. 1. Москва 1993. ISBN 5-87301-070-6.
ЗЛАТОУСТ, И.: Толкование на св. Матфея Евангелиста. Т. 2. Москва 1993. ISBN 5-87301-071-4.
1/2011
E
Zamyslenie
CHLIEB
Téma o klasoch, žatve a chlebe bola
v tomto časopise v 50. - 60. rokoch špecifická a častá z dôvodu vládnutia totalitného režimu, je však aktuálna v každej dobe
existencie ľudstva.
Vo Svätom Písme čítame o tom, že Isus
Christos je tvorcom všetkého, darcom života, naším živiteľom, lekárom duše a tela.
Stvoril a tvorí hojnosť všetkých zemských
plodov, ktoré slúžia ako potrava celému
ľudstvu. Učí nás, že skutočný chlieb nie je
dočasný, ale večný, je ním sám Isus Christos. Staráme sa preto hlavne o potravu,
ktorá dáva duši večný život, a to slovami:
„Chlib života vičnaho da budet mi Tilo
Tvoje svjatoje, blahoutrobne Hospodi
i čestnaja Krov i neduh mnohoobraznych
iscilenije“ (kánon k svätému prijímaniu
1. pieseň). Počúvanie a čítanie Slova Božieho potrebujeme pre rozum, lebo je preň
potravou tak, ako jedlo pre žalúdok a spoločne s modlitbou posväcujú a nasycujú
dušu človeka milosťou Božou.
Po zázračnom nasýtení sa začal národ
chodiť za Christom, aby ľudia znovu a znovu jedli zázračnú večeru. On im však povedal: „Nehľadáte ma preto, že ste videli
znamenia, ale že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa... Nie Mojžiš dal vám chlieb z neba, ale môj Otec dáva vám pravý chlieb
z neba... Riekol im Isus: Ja som chlieb života, kto prichádza ku Mne, nikdy nebude
lačnieť a kto verí vo Mňa, nikdy nebude
žízniť“ (Jn 6, 26-27, 32, 35). Telesná potrava
posilňuje telo, nie nesmrteľnú dušu, preto apoštol Pavel pripomína: „Nedajte sa
zvádzať rozmanitým a cudzím náukám.
Lebo je výborne, keď sa srdce posilňuje
milosťou a nie pokrmami. Tí, čo si podľa
nich zariadili život, nemali z toho úžitok“
10
B
(Žid 13, 9). Pokušiteľ pristúpil k Spasiteľovi
a povedal: „Ak si Syn Boží, povedz, nech
sa z týchto kameňov stanú chleby“ (Mt 4,
3). Christos diabla nepočúvol, aby sa ľudia
neupevňovali v materiálnom blahobyte,
lebo spása národa nespočíva vo fyzickom
kŕmení, ale v duchovnom obnovovaní. Príčinu nepokojov, utrpení i smrti, vojen medzi ľuďmi i národmi nevidí Christos v nedostatku chleba, ale v absencii lásky. Diabol chcel spraviť z Isusa „pekára sveta“,
služobníka žalúdka a konzumu, ale Christos prišiel, aby nasycoval duše hladné po
Bohu, pravde a láske. Diabol sa neuspokojil
s tým, že z Christa nespravil pekára, ani milionára, chcel preto z Neho spraviť kaskadéra. Odmietnime aj my diablove pozvanie
do hostinca, aby sme nemuseli platiť účet.
V auguste 2008 roku sme mohli sledovať v jednej z reklám komerčnej televízie
pre spoločnosť Unesco, ako malý chlapec
bielej pleti vyhodí svoj obložený rožok pri
lavičke do koša, vzápätí však chlapec čiernej pleti ho z koša vyberá a začína jesť. Vo
vojnách si ľudia vedeli chlieb vážiť, chutili
im aj sucháre, žiaľ, dnes vidíme, že pohŕda sa nielen chlebom, ale do kontajnerov
sa vyhadzuje aj iné jedlo, pohadzuje sa po
zemi. Ľudia si neuvedomujú, že na svete sú
milióny ľudí, ktorí hladujú. Nie je to vhodná forma sociálneho cítenia s rómskou komunitou či bezdomovcami, ale je to hriech.
Rómske príslovie hovorí: „Kto nemá chlieb
je chudobný, kto nemá rozum je ešte chudobnejší“. Naši predkovia nikdy nenechali
ležať kúsok chleba pohodený na zemi, ale
zdvihli ho a položili na také miesto, aby
ho mohli pozobať vtáci a pritom hovorili: dar Boží sa nesmie pošliapať. Prosme
Boha, aby si každý vážil chlieb, aby neprišli
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Zamyslenie
zlé časy, i keď sú tu horúčavy z globálneho otepľovania s povodňami, ktorými nás
Boh upozorňuje na to, že môže nastať čas,
keď sa budeme modliť ako zúfalý a biedny človek v 102. žalme: „Lebo popol jem
ako chlieb, svoj nápoj miešam so slzami
pre Tvoj hnev, pre Tvoju prchlivosť, lebo si
ma zodvihol a odvrhol“. Aby sme nemuseli hľadať v trebníku modlitby na nivy, je
lepšie tomu predísť a prosiť Presvätú Bohorodicu v akafiste „Sporiteľnicu chlebov“
slovami: „Ó Presvjataja Divo Vladyčice nizposilaješi Tvoje Materneje blahoslovenije
na Ťa upovanie imuščim... Vsich vrazumi
preiskrenne vzyvati ko Hospodu: Chlib naš
nasuščnyj dažď nam dnes. Sochrani Prečistaja Divo Mati ľudi Tvoja od vsjakaho
hlada... Vsim nam ischodatajstvuj mir i veliju milosť da slávim Ťa Premilostivuju Pitateľnicu i Kormiteľnicu našu nyni i prisno
i vo viki vikov. Amiň“. Boh kŕmil Izraelitov
štyridsať rokov v púšti, čo posilnilo ich vieru. Dnes nevieme prejaviť vďačnosť Bohu
1/2011
ani úctu k chlebu ako nenahraditeľnému
daru Božiemu, ktorý „vsehda jadomyj i nikohdaže neiždivajemyj...“, ale i napriek ľahkomyseľnosti niektorých sa Boh o nás stará a naša Zem, štedrá matka, každoročne
na poliach zázračne rozmnožuje chleby, na
ktoré čakajú tisíce a milióny ľudí. Chlieb bol
kráľom na stole našich predkov a dnes je
možné pripraviť ho na tisíc spôsobov. Každá dobrá gazdinka vie využiť všetok chlieb
a zvyšky jedál, napriek tomu až 10% všetkého odpadu vyprodukovaného v Európe
pochádza z potravín, ktoré sú po záruke
a končia v koši. Treba preto vedieť šetriť
a potraviny správne uskladňovať. Christos hovorí: vezmite a jedzte z neho všetci,
nerozhadzujte ho, káže zbierať odrobiny či
omrvinky po nasýtení päťtisícového davu
ľudí. Sám si zvolil chlieb za viditeľnú látku,
ako prostriedok, a učí nás v modlitbe Otče náš modliť sa za neho. Z podania starších vieme, že chlieb, priložený k našim krvácajúcim ranám, je liekom.
11
E
Zamyslenie
Christos pri rozmnožení chlebov sa pozerá na nebo, potvrdzuje svoje poslanie
od Otca a učí nás, aby sme si sadali k stolu len s umytými rukami a až potom, ako
poprosíme o požehnanie Toho, ktorý nám
dáva toto jedlo. Modliť sa pred jedlom
nie je štedrovečerná záležitosť. Boh čaká
a prijme hoci aj krátku modlitbu, ako napríklad: „Otče náš, všemohúci Pane, otvor
nám svoje štedré dlane, zveme Ťa k nášmu
stolu, prisadni, budeme jesť spolu“. Vďaka
Bohu aj zato, že vieme vítať hostí chlebom
a soľou.
Každý rodič má žehnať bochník voňavého chleba skôr, ako ho nakrojí a podá
svojim deťom. Táto tradícia má súvislosť
s evanjeliovou udalosťou, keď Christos
žehnal chlieb, lámal a dával ho svojim
učeníkom (Mt 26, 26). Žehnaním chleba
vzdávame úctu práci roľníka, mlynára i pekára, lebo pamätáme na slová: „V pote
tvári budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do
zeme“ (1M 3, 19). Daj nám, Bože, sily a húževnatosť, hoci aj v pote tváre, aby sme
mohli dorábať chlieb poctivou robotou.
Vždy platia slová: „Ora et labora – modli sa
a pracuj“ a v tomto duchu sa niesla misijná
činnosť Christova, a preto sa ľudia nema-
li ani kedy najesť. Christos nasycoval ľudí
chlebom, jedli všetci, a nikto sa chleba neprejedol, preto je to hostina skromná, ale
pre hladných a ustatých pútnikov k Christovi dostatočná. Podľa slov sv. Gregora
Nisského máme žiť ako anjeli, a anjelská
prirodzenosť nepotrebuje potravu. Prosme Boha o chlieb nie na prejedanie, ale
na výživu, aby telo nezahynulo hladom.
Nechceme zahynúť, preto na litiji prosíme:
„Hospodi Isuse Christe, Bože náš, požehnal
si päť chlebov a päťtisíc ľudí si nasýtil, sám
požehnaj aj tieto chleby... a rozmnož ich
v meste či obci i po celom svete...“. Nech
nechýba chlieb na našom stole, dbajme
preto, aby deti, ale ani starší nerozsýpali
antidory v chráme, ale užili ich pre duševne i telesné zdravie. Nakazujme deťom,
aby chlieb či pečivo, ktoré nezjedia v škole,
prinášali radšej domov späť, neskrývali ich
či vyhadzovali do koša.
Opakujme denne to, čo nás Christos
naučil: prosiť s prázdnymi rukami o chlieb
nielen pre seba, ale aj pre blížnych, až kým
Boh našu dušu nepovolá k sebe. Tento
chlieb bude potom ešte raz na stole pri našej rakve, aby sa naša duša naposledy nasýtila.
CHLIEB
Štefan Sandtner
12
B
Pšeničné klásky zbiera mi
ďaleký drahý ktosi,
posväcuje ich perami
a v mysli stále nosí.
Pšeničné zrnká zmelú sa
bielučko na žarnove,
so slzou čisto zlejú sa,
bude z nich cesto nové.
Pšeničné zrnká zo strnísk
spod krížov odriekania,
samučké zlato ako zisk,
aj keď sa nohy zrania.
Pšeničné zrnká v žeravom
ohni mrú v bielom chlebe,
láska je takým žeriavom,
ktorý má dvíha k tebe.
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Prianie
Vytrvalosť potrebujeme
aj v tomto roku
Vytrvalosť je jedna z vlastností dobrého kresťana na ceste jeho spásy. V Evanjeliu nájdeme mnoho klasických príbehov,
ktoré nás povzbudzujú, aby sme sa nikdy
a ničím nedali odradiť od dobrých zámerov. Žena, ktorá sa nedala odradiť tým, že
jej Isus Christos hneď nevenoval pozornosť, ale bola vytrvalá, dosiahla svoj zámer a nakoniec bola aj pochválená za svoju veľkú vieru. Žena Kanaánka prv kričala:
„Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch... Ale
potom prišla k Nemu, poklonila sa Mu
a povedala: „Pane, pomôž mi!“ On jej
odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám“ (Mt 15, 22-26).
Isusovi Christovi odpovedala: „Áno, Pane,
ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú
zo stola ich pánov.“ Isus Christos jej povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa
ti stane, ako chceš“ (Mt 15, 27-28). Tento
príklad nech nám bude na začiatku roka
povzbudením v našej každodennej práci,
aby sme sa nedali ničím odradiť od statočnej práce a plnenia si svojich kresťanských
povinností.
My, všetci kresťania, by sme si mali
brať príklad vytrvalosti a vzor veľkej viery v našich modlitbách a dobrých zámeroch z evanjeliových príkladov. Nielen
v Starom Zákone, ale aj v Novom Zákone
nájdeme vzory a príklady na ceste vytrvalosti. Nájdeme ich aj v samotnej Božskej
prírode, ktorú stvoril Boh. Napríklad mla-
1/2011
dé stromy sa neľakajú vetrov ani snehu.
Mravcom darmo rozbúrajú mravenisko,
usilovne budujú nové. Lastovičke zničia
hniezdo, ona sa hneď púšťa do budovania
nového. Alebo aké sú len vytrvalé včely,
dňom a nocou pracujú a vykonávajú veľké
dielo, ktoré vzbudzuje obdiv každého mysliaceho človeka.
Aj od nás Boh vyžaduje vytrvalosť
a len vytrvalí ľudia dosahujú úspechy vo
svojej práci, v rodine, v cirkevnej obci, ako
aj v modlitbe a každej dobrej a statočnej
činnosti. Na ceste k dobrému sa však stretávame s rôznymi prekážkami, ktoré musíme prekonávať práve svojou vytrvalosťou.
Niet na svete práce, čo by si nevyžadovala
vytrvalosť a pevnú vôľu, a niet prekážok,
čo by vytrvalosť neprekonala. Demostenes, slávny rečník, dosiahol svoj cieľ vytrvalosťou. Aj Sväté Písmo ponúka pekné
klasické príklady vo vytrvalosti - Abraháma vo viere, Jozefa v múdrej svedomitosti,
Jóba v trpezlivosti, Dávida v pokání a mnohých ďalších.
Buďme vytrvalí aj v tomto roku, nedajme sa odstrašiť ničím, žiadnymi prekážkami a problémami života. Zdokonaľujme
sa vo viere, povolaní a v práci v našej sv.
Cirkvi. Keď budeme vytrvalí, úspechy sa
ukážu. Lebo, kto sa chytil pluha, nech sa
neobracia späť, lebo len verný až do konca
dostane korunu života.
ThDr. Štefan HORKAJ
13
E
Poučenie
Týždenný cyklus práce
a života pastiera v cirkevnej obci (3)
Každá miestna Pravoslávna cirkev podľa
svojich pomerov, okolností a možností pristupuje k otázke sebavzdelávania dušpastierov s plnou zodpovednosťou. Jej snahou
je i naďalej vychovávať dobrých, oddaných
vzdelaných kňazov a súčasne prehlbovať
v nich získané vedomosti, čo je zakotvené
v uzneseniach a nariadeniach Posvätnej
synody našej Cirkvi. Vychádzajúc z týchto
pokynov je stanovené pre jednotlivé eparchie organizovať celoživotné vzdelávanie
duchovných a katechétov, aby im učitelia
bohosloveckej fakulty či niektorí duchovní (z vlastných eparchií) formou prednášok
a potom aj diskusií predložili nové pohľady
na prácu v Cirkvi, na ich dušpastiersky profil,
na ich činnosť v cirkevnej obci a to tak z pohľadu bohoslužobného a liturgického, ako aj
spoločenského a kultúrneho. Hoci to nie je
jediný spôsob, jediná cesta sebavzdelávania
kňazov, predsa len má svoje nezastupiteľné
miesto, svoj význam a zmysel pri upevňovaní pozícií svätého pravoslávia v našich cirkevných obciach.
V poslednej dobe sa dosť často hovorí
o nedostatkoch duchovných, ale málo sa
robí preto, aby duchovný ako človek a veriaci, ktorý má aj svoje osobné problémy, bol
po tejto stránke predmetom pastoračného
záujmu. Preto sa hovorí o dušpastierstve
pre dušpastierov. Aj spomínané celoživotné vzdelávanie duchovných má byť na takej
úrovni, aby plnilo svoje poslanie do takej
miery, ako to život duchovného vyžaduje.
O výške duchového života kňaza rozhoduje
v maximálnej miere aj jeho pastoračná aktivita, modlitebnosť, katechetická činnosť
a iné.
14
B
Aby teologické zdokonaľovanie sa duchovných malo dôvod i impulz, je potrebné,
aby sa duchovný venoval aj teologickej práci, konkrétne, aby prispieval do cirkevnej tlače každého druhu. Táto otázka je u nás zatiaľ doslova zanedbaná. Ide o zdroj obohatenia sa poznatkami každého druhu, ktoré môže kňaz použiť vo všetkých oblastiach
svojej dušpastierskej činnosti. Tým stúpne aj
záujem o štúdium Svätého Písma a teologickej literatúry a stane sa to pre neho životnou
potrebou. Mnohí kňazi i biskupi sa preslávili
v Cirkvi navždy práve touto formou činnosti
v Cirkvi (napr. svätí otcovia).
Pre úspešné vedenie dušpastierskej služby v týždennom cykle má mimoriadne veľký význam každý prejav života dušpastiera
v jeho súkromí, v sebazaprení, v obliekaní,
jedení, materiálnom postavení, v spôsobe
prežívania voľného času a vo vzťahu k vlastnej rodine a rodinným príslušníkom žijúcim
s ním v spoločnej domácnosti. Lebo podľa
týchto prejavov seba odriekania a dobrého
poriadku veriaci viac než podľa najkrajších
slov posudzujú dušpastiera a jeho vieru, posudzujú samotnú Cirkev, v ktorej slúži, a aj
jeho úlohu a poslanie v nej a v živote jej členov - veriacich. Tieto prejavy sú ako otvorená kniha, ktorú cirkevná obec číta s mimoriadnou zvedavosťou a pozornosťou. Preto mnoho pravdy skrýva v sebe hlboká myšlienka v latinskom znení: „VITA CLERICORUM
LIBER LAICORUM“, čiže ŽIVOT KŇAZOV JE
KNIHOU PRE LAIKOV (VERIACICH). Dokonca
malé a takmer bezvýznamné udalosti, ktoré
sa udejú v živote dušpastiera a jeho rodiny,
sú bedlivo sledované, čo v takýchto prípadoch viditeľným spôsobom potvrdzuje apošOdkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Poučenie
tol Pavel takouto aplikáciou: „Veď ak niekto
svoj dom nevie spravovať, ako sa bude starať o Cirkev Božiu“ (1 Tim 3, 5)?
Isté seba obmedzenie musí dušpastier
prejaviť aj vo svojom zovňajšku a vo svojom
obliekaní. Z nich má vanúť zdržanlivosť a vážnosť, jednoduchosť a čistota. Preto už múdry Isus, syn Sirachov, v Starom zákone poznamenáva: „Podľa vzhľadu možno poznať
človeka, z výrazu tváre poznáš rozvážneho.
Oblek na tele a úsmev na zuboch a chôdza
ukazujú o každom, aký je“ (Sir 19, 26-27).
Ohľadne najvhodnejšieho a primeraného
spôsobu využívania voľného času v týždni,
primerane dušpastierovej vysokej a vznešenej službe platí zásada, že aj v tomto prípade
sa má prejaviť duch dobrovoľného sebazaprenia a seba obmedzenia. Aj tu by mala byť
dodržaná miera podľa slov svätého apoštola Pavla: „Všetko je mi dovolené, ale nie je
všetko prospešné. Všetko je mi dovolené,
ale ja sa ničomu nedám ovládnuť!... Všetko je dovolené, ale nie všetko prospešné.
Všetko je dovolené, ale nie všetko buduje“
(1 Kor 6, 12; 10, 23), t.j. pastier má užívať vo
svojom živote všetko, a to takým spôsobom,
aby nepohoršoval brata (1 Kor 8, 13).
Dobrý a horlivý pastier potrebuje v živote
aspoň trochu odpočinku a rozptýlenia. Preniknutý Christovým duchom neustálej dobročinnosti (porov. napr. jeden deň v živote
Isusa Christa opísaný v Evanjeliu podľa Marka 1, 32-39), musí využívať svoje sily, schopnosti a dovolené prostriedky pre dobré ciele,
pre blaho blížnych. Jedine týmto spôsobom
môže priniesť pred Boží trón skutočne dobré plody svojho dušpastierskeho života. Pamätajúc na „jedno potrebné“ (Lk 10, 42),
ako hovorí Isus Christos, pre dušpastiera nemôže byť neznámym pojmom pracovať blahodatne na posvätení ľudských duší a na odstránení každého nebezpečenstva, v duchu
1/2011
hlbokej (pravej) zbožnosti a pastierskej múdrosti. So štítom toho istého vedomého seba
obmedzenia a dobrovoľného seba zrieknutia musí sa vyhýbať nadmiernym radostiam a zamietať všetky kratochvíle, ktoré už
vo svojom počiatku môžu narušiť vnútorný
pokoj pastierovej duše a preniesť sa aj na veriacich. Pritom nesmie zabúdať ani na to, že
sa môže pošpiniť nielen vtedy, keď sa jeho
odev pokryje škvrnami a obuv blatom, ale
ešte viacej a hlbšie – každým neopatrným
slovom, nemiestnym smiechom a nemravným vtipom, a tiež keď je nezdržanlivým pijanom, vášnivým fajčiarom, príliš svetským
človekom a keď aj v chráme aj mimo neho sa
správa bez náležitej zbožnej úcty a pokory.
Nazreli sme spoločne v niekoľkých momentoch do týždenného režimu (cyklu) práce, života i odpočinku duchovného v cirkevnej obci. Napĺňajme denne našu úlohu v službe Bohu, Cirkvi, veriacim. Využívajme všetky telesné i duchovné sily, možnosti i schopnosti pri budovaní tela Cirkvi Christovej. Nakoniec prijmime dobre mienené slová apoštola Petra: „Vynaložte všetko úsilie a pridávajte ku viere cnosť, k cnosti známosť,
k známosti zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti pobožnosť, k pobožnosti milovanie bratstva a k milovaniu
bratstva lásku. Lebo ak sú pri vás všetky
tieto vlastnosti a rozmáhajú sa, nebudete
nečinní a neplodní ani v poznávaní nášho
Pána Isusa Christa. Kto nemá tieto vlastnosti, je slepý, lebo v zaslepenosti zabúda,
že bol očistený z dávnych hriechov. Preto
tým viac usilujte sa, bratia, upevniť svoje
povolanie a vyvolenie, lebo keď to urobíte,
nepotknete sa nikdy a tak skôr budete mať
prístup do večného kráľovstva nášho Pána
a Spasiteľa Isusa Christa“ (2 Pt 1, 5-11).
Prot. Peter KORMANÍK
15
E
Spomíname
Sie sind Mitglieder
der ältesten Kirche
Tieto slová sme počuli z úst istého mladého nemeckého evanjelického farára počas
pobytu v evanjelickom rekreačnom zariadení v durínskom pohorí Harz, kde sme boli
spolu s manželkou. V preklade to znamená
- „Ste členmi najstaršej Cirkvi“.
Píšem o tom preto, že mnohí pravoslávni kresťania, ako to cítim, sa ešte stále boja
pred inoslávnymi priznať, že sú pravoslávnymi kresťanmi. Áno, buďme hrdí na to, že sme
členmi najstaršej Cirkvi. Protestanti si našu
Cirkev vážia. Otec Jozef Petranin potvrdil, že
slovo „pravoslávny“ (orthodox) je vyslovované s veľkou úctou a podobne aj pravoslávny
kňaz v Amerike má veľkú úctu a to do takej
miery, že členmi Americkej pravoslávnej cirkvi sú takmer spolovice bývalí protestanti
a na Pravoslávnom bohosloveckom seminári
v New Yorku študuje až 75% bývalých protestantov.
História Pravoslávnej cirkvi sa začala
hneď po zoslaní Svätého Ducha na apoštolov, čím Isus Christos ešte pred svojím
ukrižovaním povzbudzoval svojich učeníkov
slovami: „Neopustím vás ako siroty, prídem
k vám“ (Jn 14, 18). Sľubuje im, že „im pošle
Svätého Ducha“ (14, 15). „Ale Utešiteľ, ten
Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom
mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril“ (Jn
14, 26). Isus Christos im preto zoslal tohto
Svätého Ducha na židovský sviatok Letnice,
čím sa naplnili Jeho slová: „Keď však príde
Utešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca,
Duch pravdy, ktorý vychádza z Otca, bude
svedčiť o mne“ (15, 26).
Uskutočnilo sa to nasledovne: „Tu zrazu povstal zvuk z neba, ako keď sa prudký
16
B
vietor valí, a naplnil celý dom, usadil sa na
každého z nich a Svätý Duch naplnil všetkých“ (Sk 2, 2-4). Takto sa začala história
Pravoslávnej cirkvi Christovej, počínajúc
prvou Pravoslávnou cirkevnou obcou v Jeruzaleme. Neskôr sa členovia Jeruzalemskej
cirkvi rozptýlili v dôsledku prenasledovania,
ktoré nastalo po kameňovaní a usmrtení
sv. arcidiakona Štefana. Apoštoli začali plniť
Christovo prikázanie: „Choďte teda, čiňte mi
učeníkmi všetky národy, krstiac ich v mene
Otca, i Syna, i Svätého Ducha a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal a ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až
do konca sveta“ (Mt 28, 19-20).
Niektoré príbehy z apoštolských ciest zapísal sv. Lukáš v knihe Skutky sv. apoštolov,
iné príbehy sa zachovali v Tradícii Cirkvi. Legendy o apoštoloch nemusia byť vždy doslova pravdivé, ale v každom prípade je isté,
že za udivujúcu krátku dobu začali vznikať
malé pravoslávne obce v hlavných centrách
Rímskej ríše a to dokonca na miestach, ktoré
sa nachádzali za jej hranicami (Gruzínsko, Arménsko, Etiópia a India).
Ríša, cez ktorú títo prví kresťanskí misionári cestovali, sa nachádzala prevažne
v jej východnej časti, čo ovplyvnilo štruktúru prvotnej Cirkvi. Základnou jednotkou
bola obec v každom meste, ktoré spravoval
jej vlastný biskup. Biskupovi pomáhali presbyteri alebo kňazi a diakoni. Okolitá krajina
podliehala Cirkvi v príslušnom meste. Tento
vzorec s trojnásobným kňazstvom (biskup,
kňaz, diakon) pretrval do konca prvého storočia. Vidíme to v siedmich krátkych listoch,
ktoré sv. Ignác, antiochijský biskup, napísal
okolo roku 107, keď ho viedli na umučenie
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Spomíname
do Ríma. Sv. Ignác kladie dôraz na dve skutočnosti, a to na biskupa a Eucharistiu.
Žiaľ, dnes majú niektorí ľudia tendenciu
rozmýšľať o Cirkvi ako o svetskej, resp. svetovej organizácii, v ktorej každá miestna obec
tvorí časť väčšej Cirkvi. Sv. Ignác sa na Cirkev
takto nepozeral, pre neho je miestna obec
Cirkvou. Rozmýšľal o Cirkvi ako o eucharistickom spoločenstve, ktoré má pravú prirodzenosť, keď slávi Večeru Pána a prijíma
Jeho Telo a Krv vo sviatostiach.
Toto učenie sv. Ignáca má v Pravoslávnej
cirkvi pevné a popredné miesto. Pravoslávie
poníma Cirkev ako eucharistické spoločenstvo, ktorého vonkajšia organizácia, i keď je
potrebná, je pre jej vnútorný sviatostný život sekundárna, a zdôrazňuje kardinálnu dôležitosť miestnej obce v štruktúre Cirkvi. Na
archijerejskej liturgii stojí biskup na začiatku
bohoslužby v strede chrámu obklopený svo1/2011
jím stádom (veriacimi); takto sa idea sv. Ignáca Antiochijského o biskupovi ako centre
jednoty miestneho spoločenstva stáva najdôležitejšou.
Biskupi sa majú často stretávať na snemoch, aby prerokovávali problémy týkajúce
sa cirkevného života. Pravoslávie vždy prikladalo veľkú dôležitosť miestu snemov v živote Cirkvi, pričom Boh vedie Boží ľud a vidí Pravoslávnu cirkev v postate ako „snemovú, sobornú“. V Cirkvi nie je ani diktatúra,
ani individualizmus, ale len harmónia a jednomyseľnosť. Ľudia zostávajú slobodní, ale
nie izolovaní, pretože sú zjednotení v láske,
vo viere a vo sviatostiach a sviatostnom spoločenstve. Na sneme je táto idea harmónie
a slobodnej jednomyseľnosti viditeľná v praxi. Na pravom sneme ani jeden člen nepresadzuje svoju vôľu na úkor ostatných členov
snemu, ale každý člen sa radí s členom a slo 17
E
bodne dosahujú „spoločnú myseľ“. Snem je
živým stelesnením podstaty Cirkvi.
Prvý snem Cirkvi je popísaný v Skutkoch
apoštolov. Apoštoli, ktorí sa zišli v Jeruzaleme, rozhodujú, do akej miery môžu byť
pohanskí konvertiti podrobení Mojžišovmu
zákonu. Keď dospeli k rozhodnutiu, hovoria v termínoch, ktoré sa za iných okolností
môžu zdať trúfalými: „Videlo sa Svätému
Duchu a nám...“ (Sk 15, 28). Neskôr sa snemy odvažujú hovoriť v duchu tej istej dôvery. Izolovaný jedinec môže váhať a povedať:
„Videlo sa Svätému Duchu a mne“, ale len
členovia prítomní na sneme Cirkvi si môžu
spoločne nárokovať na autoritu, ktorú individuálne nemá ani jeden z nich.
Cirkev je Christovým Telom, vedie ju Svätý Duch, čo možno badať počas Apoštolského snemu, na ktorom pôsobí Svätý Duch,
a až potom ľudia, čo je vyjadrené slovami:
„Videlo sa Svätému Duchu a nám“. Svätý
Duch pôsobí v Cirkvi neustále od zostúpenia,
preto Pravoslávna cirkev nemá pápeža, ktorý vraj vedie Cirkev.
Sv. Nikola Velimirovič, srbský teológ,
o tom hovorí takto: „Pravoslávna cirkev má
svojho „pápeža“, ktorý je najstarší z najstarších. To je ten istý „pápež“, ktorého vzývali
všetci Christovi apoštoli. Duch Svätý, Duch
múdrosti a rozumu, Duch útechy a Božej sily
– On je pravý „pápež“ Christovej Cirkvi od
vždy a navždy, bez zmeny a premeny, bez
volieb a sporov, bez predchodcov a následníkov.“
„Apoštoli považovali Svätého Ducha za
vyššieho a dôležitejšieho ako sú oni. Pred
Apoštolským snemom, ako aj pred každým
zhromaždením, sa k modlili k Nemu, vzývali Ho, vo všetkom sa poddávali Jemu. Až
do dnešného dňa to tak robia vrchní predstavitelia Pravoslávnej cirkvi. Kedykoľvek sa
stretávajú na nejakom zhromaždení, naj18
B
prv sa obracajú na svojho Neomylného “pápeža“, na Svätého Ducha. Jeho vzývajú “so
strachom a chvením“ pred počiatkom každej práce a Jemu sa vo všetkom poddávajú...
A všeblahý, všemocný všemúdry Svätý Duch
všetko riadi, všetko posilňuje a inšpiruje.“
Nielen cirkevní predstavitelia, ale aj
všetci veriaci sa takmer pred každou bohoslužbou k Nemu modlia prekrásnu modlitbu
Carju nebesnyj, Utešiteľu. Niektorí veriaci
možno nerozumejú, akú modlitbu sa modlia, aký má krásny obsah. Preto pre jej lepšie pochopenie a intenzívnejšie prežitie ju
uvedieme aj po slovensky. V slovenčine znie
takto: „Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, ktorý si všade a všetko napĺňaš, Poklad
dobra a Darca života, príď a prebývaj v nás,
a očisť nás od každej poškvrny, a spas, Dobrotivý, naše duše“.
Takto je Pravoslávna cirkev neustálou
Päťdesiatnicou. Svätý Duch zostúpil vtedy na
apoštolov a pri modlení sa k Svätému Duchu
zostupuje na každého, kto sa túto modlitbu
modlí - ráno, keď vstáva, počas celého dňa,
keď si líha na odpočinok, aby Svätý Duch bol
s ním a so všetkými nami, dietkami svätej
Pravoslávnej cirkvi. Sv. Serafím Sarovský, jeden z najväčších svätcov Pravoslávnej cirkvi,
v rozhovore s Motovilovom hovorí: „Keď
Duch Boží zostúpi na človeka, zatieni ho nevysloviteľnou radosťou, pretože Svätý Duch
naplní radosťou čokoľvek, čoho sa dotkne“.
Podľa neho, najväčšou radosťou pre človeka
je „získanie Svätého Ducha“.
Preto sa radujte, pravoslávni kresťania,
lebo aj na vás zostupuje Svätý Duch, ako to
bolo v čase zoslania Svätého Ducha na apoštolov, a preto je Pravoslávna cirkev „najstaršou Cirkvou“. Nie je jednou z tzv. „cirkví“, ale
je Cirkvou Svätého Ducha, takého, ktorý zostúpil v deň svätej Päťdesiatnice.
Mgr. Pavel Tkáč, duchovný
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Príbehy
Sad v zime
Zimu roku 1829 som prežil v Ploščanskej pustovni. Do dnešných dní tam v sade
stojí osamelá drevená kélia, v ktorej som
žil s jedným bratom. Keď bolo príjemné
počasie, počas jasných slnečných dní som
vychádzal na verandu, sedával som na lavičke a pozeral som na rozsiahly sad. Jeho
nahota bola pokrytá snehovou prikrývkou. Všade dookola bolo ticho, akýsi mŕtvy a vznešený pokoj. Takýto pohľad sa mi
začal páčiť. Zádumčivé pohľady naň spontánne upierali zrak, akoby v ňom vyzerali
tajinu.
Raz som tak sedel a uprene pozeral na
sad. Odrazu z očí mojej duše spadol záves.
Otvorila sa pred nimi kniha prírody. Táto
kniha bola daná na čítanie prvému človekovi Adamovi. Je to kniha, ktorá v sebe
obsahuje slová Ducha podobne ako Sväté
Písmo. A aké učenie som v tom sade prečítal? Učenie o vzkriesení mŕtvych, učenie
veľmi silné, učenie opisom diania podobné
vzkrieseniu. Ak by sme neboli zvyknutí na
prebúdzanie prírody v jari, určite by sme to
považovali za neuveriteľný zázrak. No preto, že sme na to zvyknutí, neprekvapuje
nás to. Pozeráme na zázrak, a ako keby sme
ho nevideli. Pozerám na obnažené konáre
stromov, ktoré mi s presvedčením hovoria
svojím tajomným jazykom: „My ožijeme,
odejeme sa do lístia, zavoniame, okrášlime
sa kvetmi a plodmi: či skutočne neožijú suché ľudské kosti, keď príde ich jar?“.
Ožijú, oblečú sa do tela a v novom
vzhľade vstúpia do nového života v novom
svete. Ako stromy, ktoré nevydržali krutosť
mrazu, ktoré stratili šťavu života a pri príchode jari ich zotnú, posekajú a vynesú zo
sadu na kúrenie,
tak aj hriešnici, ktorí stratili svoj život
– Boha, budú v posledný deň tohto
veku
pozbieraní
a na začiatku budúceho večného dňa
hodení do neuhasínajúceho ohňa.
Keby bolo možné nájsť človeka, ktorý
by nepoznal zmeny uskutočňujúce sa v čase ročných období. Keby sme priviedli takého cudzinca do sadu, ktorý majestátne
spí v zime snom smrti a ukázali sme mu
obnažené stromy a porozprávali o tej rozkoši, do ktorej sa v jari oblečú, určite by sa
na nás namiesto odpovede usmial – takou
neuskutočniteľnou básňou by sa mu zdali byť naše slová. Tak aj vzkriesenie mŕtvych sa zdá byť neuveriteľným pre mudrlantov blúdiacich v mračnách pozemskej
múdrosti a nepoznajúcich, že Boh je všemohúci, že Jeho mnohotvárna premúdrosť
môže byť pozorovaná, ale je nepochopiteľná pre myseľ stvorení. Bohu je všetko možné, On nepozná zázraky. A slabá je ľudská
myseľ, lebo všetko, na čo sme si nezvykli
pozerať, sa nám javí ako nesplniteľný skutok a neuveriteľný zázrak. Božie skutky, na
ktoré neustále a už tak chladno pozeráme,
sú skutky divné, veľké zázraky, ktoré sú nepochopiteľné.
Pred zrakom celého ľudstva opakuje
príroda každý rok učenie o vzkriesení mŕtvych, maľujúc ho predobrazovým tajomným pôsobením.
Svätiteľ Ignatij Brjančaninov
preklad: pplk. prot. Mgr. Marek Ignacik, PhD.
1/2011
19
E
Príbehy
Strom v zime pred oknami kélie
Zimu roku 1828 som prežil v monastieri ctihodného Alexandra Svirského. Pred oknami mojej kélie stál strom,
ktorý bol mrazom vyzlečený úplne donaha ako skelet vyzlečený smrťou. Samota cibrí zmysly, zdokonaľuje myseľ,
rozširuje okruh ich pôsobenia. Obnažený strom mi poslúžil na útechu. Potešil
ma nádejou na obnovu mojej duše.
Mojím hlasom, hlasom mojej mysle, hlasom môjho srdca, hlasom môjho
chorého tela, hlasom mojich chorôb,
hlasom mojich pádov volám: „Hospodine, čuj moju modlitbu, pozoruj môj
nárek“ (Ž 143, 1; 142, 7), ktoré Ti prinášam
z prostredia zápasov otriasajúcich mojou
mysľou a srdcom, z kruhu chorôb mučiacich a oslabujúcich moje telo, z prostredia
množstva chorôb objímajúcich celé moje
bytie, z kruhu nespočetných pádov, ktorými je preplnený môj život. Vypočujúc
Jonáša modliaceho sa v útrobách veľryby,
vypočuj aj mňa volajúceho z útrob mojich
neprávostí, z útrob pekelných. Z hlbín,
z priepasti hriechov, z priepasti mojich
úmyslov a pokušení volám k Tebe, Pane!
Pane, vypočuj môj hlas! „Vyveď mi dušu zo
žalára (vášní)“ (Ž 142, 8), rozlej v nej Tvoje blahodatné svetlo! Keď v nej rozleješ to
svetlo, svetlé radostné a životodarné svetlo, vtedy bude „oslavovať Tvoje meno“ (Ž
142, 8). V duši pôsobí vyznanie vzbudené
blahodaťou, prevyšujúce myseľ a topiace ho vo svojej neopísateľnej sladkosti.
To svetlo, zíduc do srdca a uzatvoriac sa
v ňom, nevnímajúc nič zmyslové, vyslovuje
Tvoje meno, klania sa Tvojmu menu, nasycuje sa Tvojím menom, objíma Tvoje meno
a necháva sa ním objímať. Tvojím menom
Slovo Božie, Bože, sa pre neho ostatné
slová stávajú zbytočné! „Osloboď ma od
mojich prenasledovateľov, démonických
myšlienok a popudov, lebo sú silnejší ako
ja“ (Ž 142, 7), viac než si to želá moja duša,
viac než je schopná pochopiť moja myseľ!
„A prahne duch môj vo mne, srdce mi
trnie v mojom vnútri“ (Ž 143, 4). „Obkľúčili ma povrazy smrti, zastihli ma úzkosti
záhrobia“ (Ž 116, 3). Pane! Nenádejam sa
na svoje sily. Moje pády ma naučili poznať
moju chorobu. Ty si moja nádej, Pane! Iba
vtedy môžem byť „v krajinách života“ (Ž
116, 9), v krajine Tvojej svätej pravdy, keď
Ty, Pane, zošleš do môjho srdca Tvoju blahodať, keď usídliac sa v mojom srdci budeš
„časť môjho podielu“ (Ž 16, 5), mojím jediným majetkom a pokladom! Zaradujú
sa Tvoji svätí anjeli, zaradujú sa zástupy
Teba tešiacich ľudí, vidiac moju záchranu.
„Spravodliví ma obklopia, keď prejavíš
mi dobrodenie“ (Ž 142, 8) a Tvoju milosť
nie pre množstvo mojich hriechov, ale pre
Tvoju nekonečnú ľudomilnosť. Amen.
Svätiteľ Ignatij Brjančaninov
preklad: pplk. prot. Mgr. Marek Ignacik, PhD.
20
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Z domova
Sviatky Christovho narodenia v Kalnej Roztoke
Jedným z najkrajších sviatkov v roku
sú nepochybne sviatky narodenia nášho
Spasiteľa Isusa Christa. Všetci pravoslávni veriaci očakávajú tieto sviatky, ktorým
predchádza veľká príprava – tak duchovný pôst, ako aj veľké upratovanie, pečenie
vianočného pečiva, zdobenie stromčeka,
s hlbokým pocitom radosti. Na samotnú
štedrovečernú večeru sa podľa našich
zvykov pripravujú tradičné pôstne jedlá,
ktoré pozostávajú z deviatich druhov:
med s cesnakom a chlebom, hubová mačanka, fazuľa s opekanými zemiakmi, kapustnica, bobaľky (opekance) s makom,
ryba so zemiakovým šalátom.
Pred večerou si celá rodina ide umyť
tvár studenou vodou. Na stole je pripravená nádobka s pšenicou alebo iným obilím,
v ktorej je zapálená sviečka. Večera sa začína modlitbou. Nasleduje podávanie jedál,
z ktorých sa odoberá aj pre domáce zvieratá. Niektoré zvyky, ktoré si ešte pamätám
z raného detstva, ako reťaz okolo stola, slama v izbe, pod stolom sekera a ďalšie, sa už
pomaly vytrácajú. Pod stromčekom neboli
darčeky, ale oriešky rozhádzané v slame. To
bolo radosti, keď sme sa vystatovali, kto ich
našiel viac. Aj dnes najväčšiu radosť majú
deti, keď môžu zdobiť stromček, pod ktorým nájdu svoje vytúžené darčeky, o ktoré
prosili Isusa Christa.
Radosť z Christovho narodenia pokračuje v chráme na Veľkom Povečerí. Keď
zaznejú melódie piesne „S nami Boh, razumijte jazyci i pokorajtesja, jako s nami
Boh“, „Roždestvo Tvoje Christe Bože náš...“,
„Diva dnes Presuščestvennaho raždajet...“
zanechávajú v každom z nás, veriacich, hlboký duchovný zážitok.
1/2011
Neodmysliteľnou súčasťou vianočných
sviatkov boli betlehemci (koledníci). Svojím
spevom a vinšmi priniesli do každého domu
radosť a spestrili rodinnú atmosféru. Zvuky
zvoncov pastierov sa rozozvučali celou dedinou. Bolo to očarujúce a bolo to tak v našej obci aj v tomto roku. Na túto udalosť sa
u nás už tradične pripravujú dve skupiny
mladých ľudí, jedna v časti obce Kalná, druhá v časti obce Roztoka. Veľká vďaka patrí
všetkým chlapcom za to, že prejavili záujem
o zachovanie tradícií našich predkov a venovali svoj voľný čas príprave a nácviku. Poďakovanie patrí aj tým, ktorí týmto skvelým
ľuďom poskytli na niekoľko dní priestory
na nácvik. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť meno Vasiľ Holinka. Spolu s ďalšími
dobrovoľníkmi má veľkú zásluhu na tom, že
do našich príbytkov v časti obce Kalná prišli aj v tomto roku anjeli, pastieri, koledníci
a potešili naše srdcia.
Ale v prvom rade ďakujem samotnému Hospodu Isusu Christu, že nám doprial
prežiť tieto sviatky v pokoji, v kruhu svojich
najbližších.
„Christos raždajetsia“.
Anna Ocetníková
21
E
Z domova
Svätý Nikolaj - PCO v Pichnom
19. december je asi pre každé dieťa dňom radostným, plným očakávania
z príchodu sv. Nikolaja. Všetci vieme,
že v tento deň sa obdarovávajú nielen
deti, ale aj všetci ľudia malou sladkosťou. Tak aj tento rok sa nám u nás, v obci Pichné, podarilo usporiadať malé vystúpenie našich detí. V predvečer sviatku sme slúžili moleben na počesť Roždestva Isusa Christa a potom sme mohli
pristúpiť k programu. Pripravili sme si
pár básní, piesní a dva príbehy. Myslím si, že každá mamka, babka, krstná
mama alebo teta sa potešili z vystúpenia
svojich ratolestí. Počas nášho vystúpenia
k nám zavítal aj sv. Nikolaj a vypočul si básne, ktoré sme si pre neho pripravili. Po vystúpení dostalo každé dieťa krásny balíček
plný dobrôt. Aby som nezabudla pripomenúť, nezabudli sme obdarovať ani všetkých
prítomných ľudí v chráme, ktorí si tiež zaslúžia pozornosť ako vyjadrenie našej vďa-
ky, že navštevujú chrám a že sa zúčastňujú
na svätých bohoslužbách.
Dovoľte mi, aby som sa týmto poďakovala všetkým ľuďom, ktorí sa podieľali na
tom, že sme mohli naše deti obdarovať.
Nech im Hospoď Boh vynahradí ich námahu, obetavosť, aby im dal do ich rodín
pokoj, lásku a hlavne porozumenie. Verím,
že aj na ďalší rok sa nám podarí s Božou pomocou pripraviť si nejaký krásny program.
Matuška Mária
Náš Mikuláš
Dňa 19./6. decembra k nám do Vyšného Mirošova zavítal, tak ako každý rok, náš
Nikolaj.
Jeho pozvanie do chrámu prijalo 42 ratolestí a množstvo mladých ľudí. Rodičia,
v sprievode ktorých deti prišli do chrámu,
si zaspomínali na svoje detstvo. Starým rodičom vyhŕkli slzy dojatia a radosti pri pohľade na svojich nástupcov, ktorí postupne
zaujmú ich miesta v laviciach v našom staručkom pravoslávnom chráme.
Náš Nikolaj sa deťom i rodičom milo
prihovoril a srdečne ich pozýval na čo naj22
B
častejšiu účasť na bohoslužbách v duchovnom prístave pokoja, múdrosti a dobroty,
ktorú pre nás pripravuje náš blahý Hospodin. Cerkov Božia je miestom, kde už teraz môžeme okúsiť časť radostí z Božej prítomnosti. Miestom, kde čas plynie akosi inak, kde je „milo i žyčlivo ot Hospoda
Boha“ - tak ako sa spieva v mirošovskej
hymne. Deti boli motivované mikulášskymi darčekmi a jeden z vždy ochotných
dobrovoľných pracovníkov pri chráme si
dokonca vyslúžil Nikolajovu palicu. Ani kurátori neobišli naprázdno, aj na nich si - za
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Z domova
ich statočnú prácu, milý úsmev a pomoc
počas celého roka – Nikolaj spomenul.
Podobné stretnutie s Nikolajom čakalo
deti i 22. decembra v miestnej základnej
škole. Tam si, pre neho i pre svojich rodičov, deti s pracovníkmi ZŠ a miestnym pravoslávnym duchovným dokonca pripravili
aj kultúrny program. Nikolaj bol štedrý aj
k nim. A tak si na neho v dobrom spomínajú všetci pravoslávni veriaci, všetci Mi-
rošoviania bez rozdielu – malí i veľkí – tí,
ku ktorým bolo slniečko skúpejšie, i tí, na
ktorých sa pousmialo štedrejšie.
Príjdite i vkusite jako blah Hospoď
i Joho ľude, kotry tak jak svjatyj Nikolaj
i dneska pripravujut pre svojich bližnych
okamihy radosti a pocitu spolupatričnosti.
Veriaci Pravoslávnej cirkevnej obce
vo Vyšnom Mirošove
Sviatok Roždestva Isusa Christa v Ubli
„Nova radosť stala, jaka nebyvala...“
Áno, to sú slová jednej z prekrásnych
kolied, ktoré sa spievajú na sviatok Roždestva Isusa Christa. Takáto radosť prebývala
počas celých sviatkov 6. – 9. januára 2011
aj v pravoslávnom chráme v obci Ubľa.
Slávnostné povečerije slúžil vo sviatočnom
rúchu mitr. prot. Mgr. Juraj Sičák, ktorý vítal veriacich pri ozdobených stromčekoch
s prekrásnym prípevom: „S nami Boh, razumijte jazycy i pokarjajte sja, jako s nami
Boh.“ Radosť prekvitala o to viac, že na
bohoslužbe sa zúčastnila aj mládež. Otec
duchovný dôstojne ukončil utreňu, veriaci
spievali koledy a tešili sa zo sviatku Roždestva Christovho. Ráno sme slúžili slávnostnú
liturgiu o 9.00 hod. a prežívali sme veľkú
radosť z príchodu matušky – kantorky
Anny Sičákovej, ktorá sa zo zdravotných
dôvodov dlhšiu dobu nezúčastňovala na
bohoslužbách. Chrám bez nej bol veľmi
chudobný a práve dnes zbohatol. Veriaci
jej s nadšením želali pevné zdravíčko a ďakovali Bohu, že ju máme. Ďakujeme, milostivý Bože!
Otec duchovný v kázni pripomenul,
aby sme tieto sviatočné dni narodenia Isu1/2011
sa Christa sviatkovali dôstojne, v pokoji,
s vďakou v srdci, rozumne, zbožne a sväto.
Pripomenul, aby sme milovali jeden druhého ozajstnou kresťanskou láskou ako sa
patrí na Božie deti, milovali pravdu, spravodlivosť vo všetkých podobách. Počas
myrovania spievali veriaci koledy a rozchádzali sa duchovne radostní domov, kde čakali na vinšovanie koledníkov, ktorí navštívili každý príbytok.
Na druhý deň sviatočný zavítali do
nášho prekrásneho chrámu koledníci z obce Inovce s otcom duchovným Pavlom Novákom. Radosť z vystúpenia nemala konca
kraja. Spievali hostia, pospevovali si aj veriaci. Touto cestou vyjadrujeme otcovi Pavlovi a jeho veriacim zdravie, šťastie, radosť,
lásku, pokoj, múdrosť, srdečnosť a dobrotu. Srdečná vďaka aj vám, milí hostia!
Nášmu otcovi duchovnému, jeho rodinke, hlavne matuške, želáme, nech im
Hospodin daruje zdravíčko na mnohaja
i blahaja lita.
Milí čitatelia, dovoľte mi v závere zacitovať slová prot. Petra Kormaníka, ktorý povedal: „Prijali sme túto radostnú zvesť
o narodení a o tom, že Ty si medzi nami
a s nami ako Boh v tele, ako sme o tom
23
E
Z domova
spievali a vyznávali v predvečer sviatku
Tvojho narodenia: „S nami Boh, razumijte
jazycy i pokarjajte sja, jako s nami Boh.“
Boh je s nami, vedzte národy a buďte pokorní, lebo Boh je s nami. Amen.“
„Christos raždajetsia“.
Hlivková Veronika, Ubľa
Pravoslávna cirkevná obec v Humennom usporiadala
už XII. ročník Roždestvenského ekumenického koncertu
V druhý deň Roždestva Spasiteľa nášho Isusa Christa, dňa 26. decembra 2010,
sa v miestnom Pravoslávnom chráme sv.
Cyrila a Metoda v Humennom konal už
XII. ročník Roždestvenského ekumenického koncertu, ktorého každoročným organizátorom je Pravoslávna cirkevná obec
v Humennom. Pozvanie na koncert prijalo
sedem speváckych zborov a speváckych
skupín, z toho jeden zahraničný, a tiež hostia - rímskokatolícky dekan o. Matej Babčák, nový gréckokatolícky dekan o. Martin
Zlacký, kapláni za jednotlivé vierovyznania,
veriaci a milovníci roždestvenských kolied
a iných duchovných piesní z Humenného
a okolia.
Tento koncert a náš Pravoslávny chrám
sv. Cyrila a Metoda v Humennom sa tak
každoročne počas sviatkov Narodenia nášho Spasiteľa Isusa Christa stáva miestom
stretnutia ľudí dobrej vôle, príslušníkov
rôzneho vierovyznania. Aj tento, už tradičný každoročný koncert, nemalou mierou
prispieva k tomu, že veriaci v našom meste žijú vo vzájomnej láske a úcte, bez čoho
sa nedá ďalej viesť dialóg pri dosahovaní
úplnej jednoty – jednoty eucharistickej, ku
ktorej sme, žiaľ, ešte nedospeli, ale ku ktorej nás všetkých vyzýva náš Trojjediný Boh.
24
B
Eucharistickú jednotu môžeme dosiahnuť
iba vtedy, keď bude medzi nami mier, láska, pokoj, pokora, vzájomné odpustenie...,
lebo iba tak sa dá viesť otvorený dialóg
a dospieť k Pravde. Podotýkame k Pravde,
nie ku kompromisu.
Záujem o tento koncert a o tradičné koledy a iné duchovné piesne, dokazujú veriaci aj neveriaci svojou bohatou účasťou,
pretože v deň konania koncertu je chrám
preplnený ako počas bohoslužieb v najväčšie kresťanské sviatky v roku, ako je Vzkriesenie Isusa Christa a príchod Božieho Syna
na zem – Roždestvo Isusa Christa. Tento
koncert je známy v meste aj vďaka pracovníkom regionálnej Humenskej televízie
s.r.o., ktorá každoročne odvysiela záznam
z koncertu pre širokú verejnosť.
Vďaka Bohu za všetko, čo nám požehnáva konať v tomto svete. Vďaka všetkým,
ktorí sa podieľali na príprave a vystupujúcim speváckym zborom a speváckym skupinám za príjemný duchovný zážitok a za
šírenie duchovného a národného dedičstva našich predkov. Poďakovanie patrí aj
konferencierke koncertu Veronike Lattovej
a všetkým divákom, ktorí prijali pozvanie
a tešíme sa na vás opäť o rok.
Zdroj: www.pcohumenne.orthodox.sk
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Z domova
Ako sme my Humenčania slávili príchod Božieho Syna na zem
Dni sviatkov narodenia Spasiteľa nášho
Isusa Christa a Jeho vzkriesenia patria aj
v tomto sekularizovanom svete, ktorý akoby
sa pomaly opäť navracal k pohanstvu, stále k tým najslávnostnejším, aj keď sa o nich
čoraz viac hovorí iba ako o sviatkoch rodiny.
Nepopieram, že sú to aj sviatky rodiny, no
príchod Božieho Syna na Zem má pre nás
ľudí oveľa hlbší zmysel a význam.
Keď som v roku 2010 dostal pozvanie
navštíviť známe a vyhľadávané duchovné
miesto Sväto-Uspenskú Počajevskú Lavru
na Ukrajine, navštívil som spolu s rodičmi aj
neďaleký skít, ktorý sa nachádza asi iba 2-3
kilometre od spomínanej lavry. V hlavnom
chráme skítu ma zvlášť zaujala jedna ikona,
ktorá sa nachádza na strope. V hornej časti ikony je zobrazený na oblaku Boh Otec
v podobe starca, ktorý posiela na svet svojho Syna, ktorého ukrižovanie je znázornené
v spodnej časti ikony. Okolo Boha Otca obletujú anjelské bytosti (cherubíni, serafíni, tróni...) a s nesmiernym údivom a rozpakmi hľadia na Boha Otca, čo to vlastne robí, že posiela svojho Syna na Zem, pričom vopred vie,
aké utrpenie Ho na Zemi už od narodenia
čaká. Ďalšie anjelské bytosti obletovali okolo ukrižovaného Spasiteľa Isusa Christa a svojimi krídlami zahaľovali Jeho nahé telo na kríži. Takéto poníženie prijal Isus Christos s pokorou, aby sme my nezahynuli, ale mohli žiť
večne.
Prečo som sa vlastne zmienil o tejto ikone a stručne ju opísal? Aby sme hlbšie pochopili, prečo bolo potrebné a nevyhnutné
vtelenie Syna Božieho. Boh nikdy nerobí nerozumné veci a toto všetko urobil kvôli našej
spáse, čo vyjadril veľmi výstižne slovami sv.
Atanáz Veľký: „Boh sa stal človekom, aby
1/2011
sa človek mohol stať bohom“. Človek sám
nemohol dosiahnuť spásu svojimi vlastnými
silami. Boží Syn zostúpil z nebies, aby urobil
to, čo človek nebol schopný urobiť, aby nás
zbavil jarma a naše jarmo vzal na seba – vzal
na seba naše hriechy. Preto o Ňom hovoríme
ako o Spasiteľovi. Preto sa v dni Roždestva
máme radovať, pretože náš milujúci Boh prichádza k nám, aby nás zachránil, a nie aby si
vynútil slávu.
Túto radosť z Jeho príchodu prežívame aj
my pravoslávni Humenčania každoročne počas sviatkov Roždestva a oslavujeme vtelenie
Syna Božieho nádhernými bohoslužobnými
piesňami a čítaním úryvkov zo Starého Zákona, ktoré predpovedali príchod aj spôsob
Jeho príchodu a tiež z Nového Zákona, ktoré
hovoria o Jeho reálnom vtelení – ako o tom
spievame aj v jednej z mnohých piesní v tieto
dni: „Dnes Beznačaľnyj načinájetsja...“.
Ako inak, ak nie spoločnými bohoslužbami by sme mohli osláviť Jeho príchod?
Už aj pred týmito sviatkami, počas pôstu a tiež v tieto sviatočné dni sa vo väčšom
počte schádzame v Božom chráme, aby sme
sa Mu podobne ako pastieri a králi z Východu poklonili a priniesli dary. Tieto dni sú výnimočné aj tým, že pravidelne každý rok sa
nám pri sv. bohoslužbách prihovárajú naši
biskupi prostredníctvom Roždestvenského posolstva (pastiersky list od členov Posvätnej synody našej miestnej Pravoslávnej
cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku
– všetkých miestnych biskupov), ktoré je adresované všetkým kňazom, diakonom, mníchom, mníškam a veriacemu ľudu, ktoré prečítal mitr. prot. Mgr. Peter Humeník, dekan
a správca Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom, a ktorý podobne ako naši biskupi
25
E
Z domova
vyzval veriacich k väčšej starostlivosti a intenzívnejšej výchove našej mladej generácie,
ako aj k tomu, aby sme sa nehanbili za svoju
vieru a Pravoslávnu cirkev, ktorá nás prijala
za svojich členov a ktorá nám pomáha v tom,
aby sme boli dokonalejší a pomáha nám kráčať na ceste plnej nástrah a pokušení do Božieho kráľovstva. Tieto slová počas sviatkov
zdôraznil v súvislosti s blížiacim sa sčítaním
ľudu v roku 2011. Sv. bohoslužby boli v prvý
deň sviatkov zavŕšené sv. Eucharistiou a pomazaním veriacich posväteným olejom.
Po sv. liturgii, tieto pre nás kresťanov slávnostné chvíle, obohatili naši mládežníci, ktorí si nacvičili betlehemskú hru a mužské osadenstvo Speváckeho cirkevného zboru pri
Pravoslávnom chráme sv. Cyrila a Metoda
v Humennom zaspievalo niekoľko nádherných tradičných kolied. Počas kolied odznelo
aj niekoľko pekných vinšov, v ktorých vinšovníci priali všetkým ľuďom dobrej vôle hlavne
pokoj, porozumenie a vzájomnú lásku.
Bohoslužby pokračovali aj v nasledujúce
dni sviatkov, keď Pravoslávna cirkev slávili
Zbor Presvätej Bohorodičky a o deň neskôr
sv. apoštola, prvomučeníka a arcidiakona
Štefana. Ani tohto roku nechýbal tradičný
Roždestvenský ekumenický koncert, ktorý
sa konal v našom chráme za účasti veľkého
počtu obyvateľov mesta Humenné a jeho
okolia.
Počas týchto radostných dní, dňa 28. 12.
2010, sa naši mládežníci spolu s mitr. prot.
Mgr. Petrom Humeníkom rozhodli zavítať
s blahou zvesťou o Christovom narodení aj
do Sanatória Matky ustavičnej pomoci v Humennom, aby betlehemskou hrou potešili
aj ľudí v pokročilom veku, ktorým zdravotný stav nedovoľuje prísť do chrámu. V sanatóriu nás všetci veľmi milo privítali a počas betlehemskej hry si s nami zaspievali koledy. Neskôr sme ešte spolu slúžili moleben
26
B
za všetkých, ktorí žijú v tomto sociálnom zariadení, aby im Boh pomáhal niesť ich kríž
staroby, choroby a iných osobných ťažkostí.
Mitr. prot. Mgr. Peter Humeník venoval sanatóriu ikonu sv. Cyrila a Metoda, na ktorej
svätí bratia držia v náručí náš humenský pravoslávny chrám a ktorá dosvedčuje, že nie sú
patrónmi iba nášho chrámu, ale aj našich domácností, mesta, a teda aj tohto sanatória.
Ochraňujú všetkých, ktorí sa k nim obracajú
s modlitbou a napĺňajú Boží zákon lásky, ktorý šírili práve títo solúnski bratia a odovzdávali ho našim predkom a oni následne nám.
Bolo to veľmi dojemné a milé stretnutie, ktoré je slovami ťažko opísať. Snáď všetkým čitateľom povedia viac fotografie, ktoré si môžete pozrieť na našej informačnej webovej
stránke www.pcohumenne.orthodox.sk.
Ďakujeme všemohúcemu Bohu za to, že
nám požehnal prežiť tieto radostné sviatky v kruhu našich rodín, ale aj v kruhu našej spoločnej rodiny, ktorou je cirkevná obec
a Christova Cirkev.
Zdroj: www.pcohumenne.orthodox.sk
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Z domova
Valné zhromaždenie Bratstva pravoslávnej mládeže
na Slovensku - SYNDESMOS
11. decembra sa uskutočnilo Valné zhromaždenie Bratstva pravoslávnej mládeže na
Slovensku - SYNDESMOS.
Po príhovoroch vedenia (prezident - A.
Haluška, viceprezidentka - J. Polakovičová
a J. Kuzanová) boli prečítané listy našich vladykov, ktorí sa na VZ nemohli zúčastniť.
Bilancovali sme uplynulý rok, vypočuli
sme si finančnú správu Bratstva, správy za
edičnú radu, Istinu, Redakčnú radu internetového portálu (RRIP), jednotlivých skupín
a napokon správu za dozornú radu.
Nachádzame sa v jubilejnom 20. roku
fungovania nášho Bratstva a na valnom
zhromaždení sa zúčastnili aj niektorí bývalí
prezidenti. Pochopiteľne, diskusia bola o to
zaujímavejšia a bohatšia.
Volebné obdobie výkonu jednotlivých
funkcií trvá tri roky, ale volili sme iba jedného viceprezidenta, pretože súčasná viceprezidentka Bc. Juliána Kuzanová odchádzala.
Spomedzi troch kandidátov sme zvolili Ľuboša Omasku.
Novozvolenému viceprezidentovi Ľubošovi, ale aj bývalej viceprezidentke Julke
(ktorej za všetko ďakujeme, hoci vieme, že
1/2011
ešte od nás neodchádza, všetkým bývalým
prezidentom (ktorým boli odovzdané pa-
mätné ikonky k 20. výročiu), ale aj všetkým
zúčastneným a všetkým mládežníkom želáme blahaja ľita, zdravie a túžbu pracovať pre
Christovu Cirkev!
zdroj: RRIP, foto: Markella
28. december 2010
27
E
Z domova
Novoročný koncert v Kručove
Vianočné sviatky nám prinášajú spoločné rodinné aktivity, ktoré sú spojené
s nezabudnuteľnými zážitkami. Rodina
sa stretáva pri sviatočnom stole, započúva sa do nenahraditeľných vianočných
piesní. Čaro tohtoročných vianočných
sviatkov nám spríjemnil už 3. ročník novoročného koncertu v nedeľu 9. januára,
ktorý organizovala Pravoslávna cirkevná
obec Kručov. Hlavným poslaním celej
akcie bolo podčiarknuť najmä duchovný
rozmer najkrajších sviatkov roka a pripomenutie si krásnych vianočných kolied
v tento vianočný čas.
Samotnému koncertu predchádzala sv.
liturgia v Pravoslávnom chráme sv. muč. Pa-
Svätá liturgia
Domáce kvinteto PCO Kručov
Ľudmila Hospodárová, starosta obce Vyšná
Olšava Juraj Kasarda, starostka obce Soboš
Ivana Ivančová, prot. Mgr. Vasiľ Bobák,
CSc. zo Smolníka, jerej doc. ThDr. Štefan Šak, PhD. z Krompách, Mgr. Peter
Savčák z Varadky a gréckokatolícky duchovný Mgr. Jozef Špes z Lomného.
Príjemná atmosféra znásobila nezabudnuteľný zážitok z neopakovateľných piesní. Na koncerte zazneli vianočné koledy, ale aj operné árie. Piesňami,
ale aj hovoreným slovom sprevádzali
program všetkým známe Anna Vaňková a Mária Labiková zo Svidníka.
V programe vystúpili domáce kvinte-
raskevy, ktorú slúžili otcovia duchovní
Mgr. Miroslav Humeník, Mgr. Mikuláš
Lakata a protodiakon ThDr. Ján Husár,
PhD. Všetci zúčastnení sa po skončení
liturgie presunuli do kultúrneho domu,
kde sa konal novoročný koncert.
Svojou účasťou podporili koncert
Mgr. Ivan Kleban, PaedDr. Michal Lipinský, starostka obce Kručov Bc.
Anna Kertisová, starosta obce Bžany
Miroslav Fečko, starostka obce Lomné
28
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Z domova
to PCO Kručov,
ženská spevácka
skupina z Lomného, zbor PCO
z Krompách s najmladšími účastníkmi, ktorí nám
všetkým vyčarili
úsmev na tvári,
zbor PCO zo Smolníka, mladučká
speváčka Tatiana
p.Igor Kucer
Šarová z Prešova,
ktorá rozosmiala svojimi vinšmi a spevom
potešila všetkých zúčastnených. Vyvrcholením programu bolo vystúpenie operného
tenoristu sólistu Štátneho divadla v Košiciach Igora Kucera, rodáka zo Svidníka.
Najkrajším zážitkom pre všetkých bolo, keď
si všetci prítomní spievali spolu s Igorom
Kucerom pieseň „Koli jasna hvizda“, po
čom nasledoval veľký potlesk a standing
ovation. Na záver koncertu otec duchovný
Miroslav Humeník zaželal prítomným veľa
zdravia, šťastia, rodinnej pohody a Božej
blahodate. Koncert ukončila slávnostná recepcia pre všetkých zúčastnených.
Touto cestou by sme sa radi poďakovali všetkým účinkujúcim, sponzorom, ale aj
tým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli
pri organizovaní tejto náročnej akcie, a dúfame, že o rok sa stretneme opäť. Čas vianočný dohráva, a tak dohrali aj tóny novoročného koncertu. Veríme, že každý si
odniesol nezabudnuteľné zážitky. Deň bol
síce sychravý, ale nádherné chvíle koncertu
si budeme pamätať navždy.
Pravoslávna cirkevná obec Kručov
VYŠLA NOVÁ PUBLIKÁCIA
Pravoslávna Makovica vydalo knihu Svätohorský denník. Kniha je opisom duchovných
zážitkov skupiny pravoslávnych veriacich zo
Slovenska, ktorí navštívili jednu z najväčších
pravoslávnych svätýň Svätú Horu Athos v Grécku, ktorá je dodnes prístupná len pre mužov.
Autor knihy sa chce podeliť s osobnými
dojmami a zároveň chce s týmto svätým
miestom zoznámiť slovenského čitateľa. Kniha
obsahuje množstvo farebných fotografií, ale aj
základných údajov o Svätej Hore Athos.
Môže byť preto vhodným darčekom
k sviatkom vašich blízkych.
Názov: Svätohorský denník
Autor: prot. ThDr. Peter Soroka
Vydavateľ: OZ Pravoslávna Makovica
Žáner: duchovný cestopis
Počet strán: 87
Obálka: farebná
1/2011
Počet strán s farebnými fotografiami: 32
Cena: 3,- EUR
Možnosť objednania:
[email protected];
tel.č. 054/7592 271, 0903 264 495, 0940 600 501
29
E
Z domova
Aktivity v Strážskom
Nikolaj bol v Strážskom prítomný
nielen duchovne, ale i telesne
V predvečer sviatku sv. Nikolaja sa
v chráme, ktorý je mu zasvätený a v ktorom sa nachádzajú aj jeho sväté ostatky
– mošči, zišli deti, aby si uctili jeho pamiatku. Svojimi krásnymi prosbami a spevom spríjemnili sviatočný čas všetkým
veriacim, potešili svojich rodičov, uctili si
sväté ostatky a poprosili sv. Nikolaja o jeho orodovanie za všetkých svojich blízkych. Ich snahu odmenil sv. Nikolaj svojou
veľmi známou štedrosťou a nadelil deťom
pekné balíčky.
Po prvýkrát v novom chráme
Dňa 18. decembra 2010 bola po prvýkrát udeľovaná sv. tajina jeleopomazania
– Pomazania chorých olejom v našom novom chráme v meste Strážske. Ďakujeme
všetkým zúčastneným duchovným i veriacim za vytvorenie duchovnej atmosféry
a za dary, ktorými prispeli na náš chrám.
Novoročný koncert duchovnej piesne
V posviatočnom období, v nedeľu pred
Bohozjavením 2. januára 2011, sa vo viacúčelovej sále Mestského úradu v Strážskom uskutočnil už VIII. ročník tradičného koncertu duchovnej piesne s názvom
Novoročný koncert. Koncert organizovala
Pravoslávna cirkevná obec v Strážskom
v spolupráci s mestom Strážske a pod
záštitou primátora mesta Strážske. Týmto podujatím chceme už tradične priniesť
počas sviatkov narodenia nášho Spasiteľa
do nášho mesta trochu viac kultúry, aby
sme mohli v tomto období aj my prispievať
k duchovnému, kultúrnemu i spoločenskému životu v meste a okolí.
30
B
Výťažok z dobrovoľného vstupného na
koncerte bude použitý na skrášlenie nového chrámu v meste Strážske, v ktorom sú
uložené relikvie – sväté ostatky sv. Nikolaja, ktorého štedrosť a lásku k blížnym si
pripomíname každoročne 6. decembra.
Koncert bol prezentáciou činnosti cirkevných a svetských speváckych zborov
z regiónu Slovenska a Ukrajiny.
Úvod koncertu patril veriacim našej cirkevnej obce. S pásmom kolied, ktoré boli
v minulosti neodmysliteľnou súčasťou Vianoc, vystúpil cirkevný zbor pri Pravoslávnej
cirkevnej obci v Strážskom pod vedením
matušky Danky Džuganovej. Členovia tejto speváckej skupiny svojím spevom obohacujú nedeľňajšie bohoslužby a v minuOdkaz
sv. Cyrila
a Metoda
lom roku naspievali aj svätú liturgiu do Slovenského rozhlasu.
Po tomto vstupe sa k prítomným prihovoril správca Pravoslávnej cirkevnej obce
v Strážskom prot. Mgr. Michal Džugan, ktorý
privítal všetkých hostí, divákov i účinkujúcich.
Všetkým poprial „v novom kalendárnom roku
veľa Božích milostí, požehnania, veľa zdravia,
šťastia, pokoja a veľmi veľa lásky, pretože, ako
sa píše vo svätom Evanjeliu, „láska prikrýva
množstvo hriechov“ – našich nedostatkov
(1 Pt 4, 8) a zároveň nás aj spája. Týmto spojivkom medzi všetkými nami je určite Boh, pretože On je absolútna láska. V Jeho mene sme
sa tu dnes zišli všetci, aby sme oslávili sviatky Jeho narodenia a aby sme týmto spôsobom
zároveň poďakovali za uplynulý rok a poprosili
Boha o požehnanie do nového roka.“
Po príhovore sa divákom predstavila aj
najmladšia generácia z našej cirkevnej obce
s koledami a novoročnými vinšmi.
V ďalšom vstupe sa predstavil Cirkevný
zbor svätého Rastislava pod vedením Mgr.
Nadeždy Sičákovej a Matúša Kostičáka, ktorý pôsobí pri Katedrálnom chráme sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach. Zbor vystúpil
s prednesom kolied a modlitieb zo svätej liturgie, ktoré boli skutočným balzamom na
dušu, ako aj nádherným umeleckým zážitkom. Tento zbor sa veľmi zdokonalil a dobre reprezentuje našu Cirkev v regióne.
Divákov príjemne pohladili aj koledy
v podaní speváckeho zboru Rozkvet zo
Strážskeho pod vedením pani Mgr. Anny
Makuchovej, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou všetkých ročníkov tohto tradičného
podujatia v meste Strážske.
Predelom vo vystúpeniach bol novoročný príhovor primátora mesta Strážske
Ing. Vladimíra Dunajčáka.
Zlatým klincom programu bolo vystúpenie kvarteta BLAHOVIST – (Blahá, radostná
1/2011
zvesť) z Ukrajiny pod vedením o. arcidiakona Alexandra Sadvarija, národného umelca
Ukrajiny a sólistu Zakarpatskej oblastnej
filharmónie. Svojimi neskutočnými hlasmi
a repertoárom piesní nadchli každého diváka a dali koncertu punc kultúrneho podujatia na vysokej umeleckej úrovni, ktoré
určite prekračuje hranice nášho mesta.
Na záver sa prítomným prihovoril prot.
Mgr. Michal Džugan, ktorý sa všetkým poďakoval za ich účasť a ospravedlnil neprítomnosť vladyku Juraja, arcibiskupa michalovsko-košického, a odovzdal od neho
arcipastierske požehnanie a pozdravy.
Nakoniec nasledovalo pozvanie na
malé pohostenie a všetkým zaznelo prianie všetkého dobrého v novom roku 2011
a spoločné „Mnohaja i blahaja lita“.
Poďakovanie patrí tiež všetkým sponzorom, ktorí sa nemalou mierou podieľali
na zdarnom priebehu akcie. Zvlášť by sme
chceli poďakovať našej veriacej sestre Danke zo Svitu a jej kvetinárstvu RADO, ktorá
nám každoročne sponzoruje nádherné kytice pre účinkujúcich a hostí. Vďaka patrí
aj mestu Strážske za každoročný finančný
príspevok na organizovanie koncertu, mediálnym sponzorom za tlačenie pozvánok
a plagátov, všetkým tým, ktorí sa podieľali
na dôstojnom priebehu a zabezpečení koncertu, ako aj všetkým tým, ktorí sa zúčastnili a prispeli dobrovoľným vstupným.
Sme presvedčení, že tento koncert,
ktorý je v Strážskom už tradíciou, bude Boh
požehnávať a že aj po ďalšie roky prispeje
k zviditeľneniu tunajšej pravoslávnej cirkevnej obce a budovaniu vzťahov so spoločnosťou, v ktorej žije.
PCO v Strážskom
Fotografie a video z jednotlivých akcií
a koncertu na našej web stránke:
www.pcostrazske.orthodox.sk
31
E
Zo sveta
SERVICE ORTHODOXE DE PRESSE (353),
december 2010 - výber zo spravodajstva, misií a udalostí
RUMUNSKO – Ekumenický patriarcha
Bartolomej I. absolvoval oficiálnu návštevu
Rumunska, kde pobudol v dňoch 26. – 29. októbra 2010. Patriarchu pozval prvohierarcha
Rumunskej pravoslávnej cirkvi Daniel, aby sa
zúčastnil na spomienkových oslavách 125.
výročia autokefality tejto miestnej Cirkvi
a vyhlásenia roku Nikejsko-carihradského
symbolu viery (325-381), ktorý vyhlásila Posvätná synoda tejto Cirkvi. Hlavným bodom
návštevy bola sv. liturgia, ktorá bola slúžená
na počesť sviatku sv. Dimitria Zbožného 27.
októbra na otvorenom priestranstve nádvoria patriarchálneho paláca. Sv. liturgiu
slúžili obaja patriarchovia za spolu slúženia
biskupov Rumunskej pravoslávnej cirkvi. Vo
svojom príhovore patriarcha Daniel prehlásil,
že „pútnik hľadá Boha a svätosť. Hľadá niečo,
čo nie je z tohto sveta, to jest Kráľovstvo nebeské. Na tomto svete sme všetci pútnici.“
CYPRUS – Schôdza prípravného výboru,
ktorá predpokladá dialóg pravoslávnych
kresťanov a orientálnych kresťanov (predchalcedončanov) s protestantskými biblickými spoločenstvami, sa uskutočnila v dňoch 2.
– 5. novembra v meste Agia Napa pod predsedníctvom metropolitu Genádia (Limurisa)
(Ekumenický patriarchát), metropolitu Bišoia
Damietskeho (Koptská cirkev) a reverenda
Archibalda, generálneho sekretára Zjednotených biblických spoločností. Účastníci
zostavili a prijali spoločný oficiálny dokument
- Memorandum o spolupráci Pravoslávnej cirkvi, orientálnych cirkví a Spojenou
biblickou spoločnosťou. Tento dokument
predpokladá, že biblické spoločnosti zoberú
na vedomie, že na historicky pravoslávnych
teritóriách bude interpretácia Svätého Písma taká, ako to vyplýva z tradície a života
týchto cirkví. Dokument zároveň odsudzuje
akty prozelytizmu zo strany niektorých mi32
B
sijných protestantských misionárov, ktorí
tu prichádzajú z cudziny. Záverečná verzia
tohto dokumentu bude podpísaná na slávnostnej ceremónii v Ečmiadzine v Arménsku
v novembri 2011.
EGYPT – 24. novembra 2010 v Káhire sa konala demonštrácia, organizovaná na protest
proti zakázaniu stavby chrámu. Počas nej
vinou polície zomrel jeden mladý, dvadsaťročný koptský kresťan, ďalší boli zranení
a dvadsať demonštrantov zatkli - uvádza
to agentúra AFP. Chrám mal byť postavený
v mestskej štvrti Talibyia na juhozápade Káhiry, neďaleko pyramíd Gize. Protestujúci niesli
transparent s heslom: „Našou krvou, našou
dušou sme ochotní posvätiť naše životy pre
Kríž.“ Stavanie chrámov už dávno vyvoláva
napätie medzi koptskou komunitou a moslimami hlavne v Hornom Egypte.
FRANCÚZSKO – Pravoslávni teológovia
a exegéti sa zúčastnili na tlačovej konferencii,
ktorá sa konala 9. novembra 2010 v priestoroch vydavateľstva Cerf v Paríži pri príležitosti vydania ekumenického prekladu (TOB)
Biblie vo francúzštine. Po prvýkrát sa objavilo
šesť deuterokánonických kníh, ktoré nie sú
v hebrejskej verzii Starého Zákona, ale len
v gréckom texte Septuaginty a ich používanie
je charakteristické pre tradíciu Pravoslávnej
cirkvi. Sekretár Francúzskej biblickej aliancie
pastor Bernard Coyault schválil používanie
TOBu v Pravoslávnej cirkvi vo Francúzsku
a prehlásil: „Možno sa len radovať, že TOB
má teraz veľký priestor v pravoslávnej tradícii
vzhľadom na to, že žijeme v epoche, kedy
Európa otvorila dvere do krajín Východu, kde
je pravoslávna tradícia dominantná“.
GRÉCKO – Grécka pravoslávna cirkev má
radosť z toho, že číslica 666 nefiguruje na
nových občianskych preukazoch. Posvätná
synoda Gréckej cirkvi vo svojom komuniké
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Misie
oznámila, že má za úlohu zachovať integritu
viery, a preto občianske preukazy nemajú byť
v žiadnom prípade označené týmto číslom
viditeľne alebo skryto.
HOLANDSKO – 21. októbra 2010, za prítomnosti metropolitu Pantelejmona, biskupa
eparchie Ekumenického patriarchátu v Beneluxe, a prezidenta Pravoslávnej biskupskej
konferencie Beneluxu (CEOB) bolo slávnostne otvorené Centrum pravoslávneho teológa
sv. Maxima Vyznávača pri Bohosloveckej
fakulte Slobodnej univerzity v Amsterdame.
Slávnosť sa uskutočnila v centrálnej hale
Amsterdamskej univerzity. Centrum bude
študovať hlavne proces rastu a upevňovania
pravoslávia v západnej Európe a bude mať
za úlohu formovať pravoslávnych kaplánov
v armáde, nemocniciach a väzniciach. Bude
ho viesť Michel Bakker, diakon farnosti sv.
Mikuláša v Amsterdame, autor kandidátskej
práce o cirkevnoslovanskom preklade Nového Zákona, ktorý vydala Amsterdamská
univerzita.
RUSKO – O aplikovaní zákona, ktorý 22.
septembra 2010 prijala Duma, dolná komora
Parlamentu Ruskej federácie, píše týždenník
Nezavisimaja Gazeta (29. 10. 2010). Moskovský patriarchát má právo na vlastníctvo
15 chrámov historického významu v oblasti
Kaliningradu (časť Východného Ruska), ktoré
nikdy nepatrili Pravoslávnej cirkvi. O reštitúcii budov, ktoré patria dnes v tejto oblasti
Pravoslávnej cirkvi, bolo rozhodnuté 28.
októbra aj napriek tomu, že väčšina týchto
budov bola niekedy katolíckymi a protestantskými chrámami.
UKRAJINA – Pravoslávna cirkev Ukrajiny,
ktorá má v rámci Moskovského patriarchátu
štatút autonómie, oslávila 23. novembra
2010 významné výročie svojho prvohierarchu Vladimíra, metropolitu kyjevského,
75. rokov jeho životného jubilea. Pri tejto
príležitosti sa slúžila sv. liturgia v chráme refektoare Kyjevsko-pečerskej lavry v Kyjeve
pod vedením prvohierarchu Kirila I., ktorý
1/2011
prišiel na oslavu Vladimírových narodenín
v sprievode biskupov Moskovského patriarchátu a predstaviteľov miestnych Pravoslávnych cirkví. Metropolita Vladimír má povesť
dobrého administrátora a pastiera veriacich
Ukrajiny.
MISIE: Plenárne zhromaždenie episkopátu
Alexandrijského patriarchátu sa konalo 7. októbra 2010 v monastieri sv. Savu v Alexandrii
pod predsedníctvom Teodora II., pápeža
a patriarchu Alexandrie, prvohierarchu Pravoslávnej cirkvi v Afrike. Počas zasadania boli
schválené niektoré zmeny v episkopáte, ako
aj vytvorenie troch nových eparchií v čiernej
Afrike: prvá pre komunity v Bostwane, ktoré
boli zverené biskupovi Genadiovi (Stancios),
ktorý bol doteraz generálnym sekretárom
Posvätnej synody, druhá pre komunity
v Siera Leone a tretia pre komunity Gabunu.
Biskupi pre tieto posledné eparchie budú
zvolení neskôr. Otec Nikefor (Konstantinu,
61 rokov) bývalý riaditeľ školy Atoniada na
Hore Atos (Grécko) a misionár v Kongu od
roku 2006, bol zvolený za biskupa eparchie
v strednej Afrike, zatiaľ čo otec Ján (Caftaridis, 41 rokov), ktorý pracoval predtým na
pravoslávnej misii v Zimbabwe a v Zambii, bol
zvolený za biskupa Mozambiku. Nahradil tým
metropolitu Ignáca (Mandelidesa) a biskupa
Teodora (Dimitru). Biskupská vysviacka dvoch
nových biskupov sa konala 17. a 24. októbra
v patriarchálnej katedrále sv. Savu v Alexandrii. Posvätná synoda previedla sériu ďalších
zmien. Metropolita Akry (Papandreu), ktorý
riadil eparchiu Chany, bol preložený do Johanesburgu a Pretórie (Južná Afrika) namiesto
metropolitu Serafíma, ktorý bol preložený na
eparchiu v Zimbabwe a nahradil metropolitu
Georgia (Vladimiru), ktorý sa stal metropolitom Ghany. Alexandrijský patriarchát má
podľa odhadov 200 000 až 350 000 veriacich
v 28 eparchiách afrického kontinentu, z toho
počtu 17 v čiernej Afrike.
Z francúzštiny preložil Mgr. Pavel Tkáč
33
E
Recenzia
Recenzia na monografiu Mgr. Blaženy Šarovej, PhD. na tému:
Úvod do pravoslávnej pedagogiky, 212 s.
Monografia Mgr. Blaženy Šarovej, PhD.
na tému Úvod do pravoslávnej pedagogiky
obsahuje celkove 211 strán, z ktorých zoznam literatúry tak domácej, ako aj zahraničnej tvorí 5 strán v počte 134 titulov, z toho
114 v knižnej podobe a 20 v elektronických
odkazoch.
Je chvályhodné, že Mgr. Blažena Šarová,
PhD. siahla práve po tejto téme, v ktorej nechýbajú prvky náročnosti, aktuálnosti, originality a naliehavosti. Lebo tak ako predošlé
generácie nemohli upustiť zo zreteľa teóriu
a prax výchovy a vzdelania, ktoré tvoria
obsahovú náplň pedagogiky, aj pre dnešnú
generáciu, ktorá podľa autorky je možno
viacej ako tie predošlé vystavená veľkému
tlaku množstva informácií, a pritom málo
užitočných, kde duchovný život je odsúvaný
do úzadia, keď veriaci človek je vystavený
často veľmi silným a zvodným pokušeniam,
vášňam, žiadostivostiam, sklamaniam či dokonca konfliktom s vierou, Cirkvou a kresťanským spôsobom myslenia, otázka cirkevnej
výchovy a vzdelania zo strany rodiny, Cirkvi
a školy je nezastupiteľná. Pre všetkých, ktorým záleží na zdravom vývoji a duchovnom
raste členov Cirkvi a tým, pochopiteľne, aj
kresťanskej rodiny, ktorá sa nám vždy predstavuje ako prameň a strom života pre človeka, národ, Cirkev, ako semenisko kresťanského života, ako svätyňa, kde sa najlepšie
chráni viera, mravnosť, disciplína a poriadok
pri obnove cirkevnej obce a spoločnosti, chápanie týchto otázok má ohromný význam.
Hoci v našom prostredí boli v poslednom
čase publikované viaceré vedecké a odborné
štúdie týkajúce sa cirkevnej výchovy a vzdelania, ani jedna z nich sa nezaoberá úvodom
34
B
do danej problematiky, teda úvodom do pravoslávnej pedagogiky. Preto veľmi pozitívne
treba hodnotiť odvahu, prístup, zameranie,
snahu, originalitu, náročné zvládnutie témy
a, samozrejme, aj výsledné ciele, ktoré nám
poskytuje predložená práca.
Samotná práca je rozvrhnutá do niekoľkých okruhov, ktoré na seba obsahovo nadväzujú a tak vytvárajú systematický pohľad
na pravoslávnu pedagogiku s jej úlohami
a cieľmi a s dôrazom na antropologické východiská, ktoré v nijakej oblasti pravoslávnej
teológie nesmú chýbať, a tiež východiská –
biblické a patristické, t.j. pedagogické názory
svätých otcov a učiteľov Cirkvi a v neposlednom rade aj skúsenosť Cirkvi.
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Recenzia
Metóda spracovania, uznávaná a uplatňovaná v pravoslávnej teológii, vychádza
z faktu, že čokoľvek chceme posudzovať vo
svetle pravoslávnej teológie, je nevyhnutné
poznať historické pozadie toho, čo chceme
skúmať, v našom prípade pozadie vývoja
teórie a praxe cirkevnej výchovy a vzdelania
a v neposlednom rade aj pozadie rôznych
prístupov, metód a spôsobov uplatňovaných
v rôznych obdobiach spoločenského vývoja
ľudstva v rôznych častiach sveta, nevynímajúc z toho ani život Pravoslávnej cirkvi a jej
duchovné a spoločenské poslanie s ohľadom
na jej pedagogické prístupy.
Toto je zrejmé už z úvodných kapitol,
v ktorých autorka približuje nám aktuálnu
potrebu kresťanskej výchovy a vzdelania
s jediným a nemenným cieľom - rozvoj duše
človeka na princípoch obsiahnutých v Božích
prikázaniach a učení Evanjelia s perspektívou
končeného cieľa pozemského života každého
človeka – spásy jeho duše. Ako predchodkyňu
kresťanskej výchovy uvádza autorka výchovu
v starozákonnej dobe s jej charakteristickými
črtami, Božími prikázaniami ako východiskami tejto výchovy a organizáciou výchovy
a vyučovania s poukázaním na ich význam vo
vzťahu k výchove v Novom Zákone. Novozákonnú dobu vo výchove autorka spája nevyhnutne s osobou Isusa Christa ako najväčším
učiteľom a vychovávateľom v dejinách ľudstva, ako dokonalým pedagogickým vzorom,
ktorý svojím správaním, konaním a aj celým
svojím pozemským životom stelesňuje večný
ideál výchovy a súčasne aj cieľ výchovy a života každého veriaceho človeka, čo znamená, že ako skutočný pedagóg je pre každého
človeka veľkým vzorom a príkladom. Podľa
autorky takto chápaná Christova pedagogika
predstavuje pedagogiku lásky, v ktorej popri
iných aspektoch nemôže chýbať religiózny
rozmer vychádzajúci z kresťanskej viery v Bo1/2011
ha a kresťanskej antropológie. Christova pedagogika odovzdaná Jeho svätej Cirkvi tvorí
základ pre evanjeliovú a apoštolskú pedagogiku, zakotvenú vo Svätom Písme Nového Zákona, v Evanjeliách a v apoštolských listoch,
a tiež základ pre pedagogické názory svätých
otcov a učiteľov Cirkvi. Tejto otázke autorka
venuje vo svojej práci najviac miesta (109 s.)
a je to celkom pochopiteľné, pretože ich diela
majú prevažne praktický ráz a vychádzajú zo
životne dôležitých potrieb a otázok veriacich
kresťanov Cirkvi s ohľadom na ich výchovu
a vzdelanie pre rozvoj ich duchovného života. Ich diela sú dodnes podnetné a aktuálne
pre Cirkev, dodnes inšpirujú tak pedagógov,
ako aj všetkých záujemcov o rozvíjanie spomínaných otázok. Ich patristický pedagogický systém nebol dodnes prekonaný, o čom sa
presviedčame aj z predložených pedagogických pohľadov uvádzaných otcov a učiteľov
Cirkvi v 1. – 5. storočí. Preto nikto nepochybuje o tom, aký veľký význam zohrávali tieto
ich pohľady a prístupy v ich dobe a aký význam zohrávajú aj v súčasnosti. Záver práce
je akýmsi zhrnutím predošlých myšlienok
autorky, keď vymedzuje pojem pravoslávna
pedagogika, jej predmet, cieľ a princípy a nezabúda pripomenúť ani činitele kresťanskej
výchovy, ktorými sú rodina, škola a Cirkev.
Predložená monografia svojou koncepciou i obsahovým zameraním je prvotinou
v našom prostredí, preto treba veľmi pozitívne hodnotiť aj jej prínos pre tú oblasť
pravoslávnej teológie, ktorá jej nie je cudzia
– oblasť pedagogiky, ktorú tvorí teoretická a praktická stránka výchovy a vzdelania
a ktorá od počiatku existencie ľudstva tvorila
jej súčasť, ako nám to autorka jasne zdôvodnila, ale ktorá ešte potrebuje širšie rozvinutie. Z toho plynú pre ňu aj nové podnety
a poznatky pre ďalší a ešte hlbší rozvoj tejto
oblasti pravoslávneho myslenia na všestran 35
E
Nekrológy
ný rozvoj človeka, no predovšetkým na rozvoj jeho duchovného života s perspektívou
jeho účasti „na božskej prirodzenosti“ (2 Pt
1, 4), t.j. na Božom živote.
Práca Mgr. Blaženy Šarovej, PhD. svedčí
o jej svedomitom prístupe k jej napísaniu.
Jasne to vidíme aj z členenia práce na jednotlivé časti, z ich vzájomnej nadväznosti,
obsahového zamerania i bohatosti myšlienok predložených na neveľkom priestore,
aký uvedená práca poskytuje. Je napísaná
dobre štylistický s pečaťou pravoslávneho
teologického myslenia. Ku kvalite práce po
jej formálnej stránke prispieva aj pravopis,
odbornosť a ideová hĺbka a jazyk práce, ktorý je súčasný, živý, zrozumiteľný, vety jasné
a hlboké a majú čím osloviť súčasného človeka s vysokými nárokmi na správne chápanie
princípov rodiacej sa kresťanskej pedagogiky.
Pozitívne hodnotíme aj jej starostlivú prácu
s literatúrou, tak domácou, ako aj zahraničnou a tiež elektronickými prameňmi, ako aj
vlastné úvahy, postrehy a námety rozvinuté
v práci v tejto oblasti bádania.
Záverom vyslovujeme autorke uznanie
i poďakovanie za jej vynaložené úsilie pri písaní tejto práce, ktorá môže byť veľkým prínosom pre široký okruh záujemcov.
V Prešove dňa 19. 11. 2010
Prof. ThDr. Peter Kormaník, PhD.
Posmrtná spomienka
Blažen puť v oň že ideši dnes duše.
Týmito slovami sme sa lúčili a vyprevádzali na poslednú cestu
nášho kurátora a brata v Christu Petra KOCÚRA z Bodružalu.
Brat Peter sa narodil 28. decembra 1911 v bohabojnej rodine.
Už od malička mu rodičia vštepovali do srdca lásku v Boha a Jeho
Cirkev. Svedčí o tom aj jeho meno, ktoré mu rodičia vybrali podľa
sv. apoštola Petra.
V roku 1936 sa oženil s Annou Prokopičovou z neďalekej dediny
Sucha. Spolu vychovávali osem detí, tri z nich si však Boh povolal
k Sebe.
Po druhej svetovej vojne, keď Pravoslávna cirkev potrebovala pomoc, sa stáva kurátorom
a stojí na strane Cirkvi, aby obhajoval pravdu. Boli to ťažké časy, plné osočovania a ponižovania. Keď prišiel rok 1968, hrdo sa postavil proti odporcom pravoslávia a aj jeho pričinením sa
podarilo v obci zabezpečiť pokojné spolunažívanie jej obyvateľov.
Žiaľ, rok 1990 bol už nad jeho sily, a so zármutkom, ale s Christom v srdci, odchádza s hŕstkou
veriacich do náhradných priestorov, kde prebiehajú bohoslužby až dodnes.
Jeho najväčším želaním bolo dožiť sa nového chrámu, ale Pán Boh si ho 10. októbra 2010
povolal. Veríme, že Boh jeho želanie a prosby vypočuje a skoro sa budeme v Bodružale modliť
v novom chráme aj za nebohého Petra.
Nech Hospodin vypočuje naše modlitby a priradí brata Petra k tým, ktorí sa radujú v Kráľovstve nebeskom.
Prot. Mgr. Michal Rošič, správca farnosti
36
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Nekrológy
Dňa 9. januára 2011 uplynulo päť rokov od úmrtia duchovného otca mitr. prot. Michala KOPČÍKA, duchovného, ktorý nie slovami, ale životom napĺňal slová apoštola
Pavla: „Viem, komu som uveril“ (2 Tim 1, 12).
Pätnásť rokov budoval cirkevnú obec v Poprade, namáhal sa, veril, a nakoniec sa dočkal výstavby pravoslávneho chrámu v Poprade. Nedožil sa jeho dokončenia, ale
predsa však vybudoval veľa Božích chrámov z mnohých
veriacich, ktorí aj preto naňho s láskou a úctou neustále
spomínajú vo svojich modlitbách.
Vičnaja jemu pamjať!
Duchovný správca a veriaci PCO v Poprade
Spomienka na kurátora
Dňa 8. 1. 2011 uplynul rok od odchodu nášho brata kurátora
Michala KIMAKA k Hospodu Bohu. Tak ako počas života svedomite slúžil pri vykonávaní svojich kurátorských povinností, pri
úprave náhradných bohoslužobných priestorov, pri výstavbe
nového pravoslávneho chrámu v Nižnom Mirošove, ale i pri
službe svojim blížnym i svojej rodine - taký bol aj jeho posledný
deň života medzi nami na tomto pozemskom svete.
V dopoludňajších hodinách 8. januára, na druhý deň Roždestvenských sviatkov, ktorý je venovaný Soboru Presvjatoj
Bohorodici, verne stál na službe v chráme. Pred sviatočnou svätou liturgiou si plnil svoje
kurátorské povinnosti. Z oltárnej časti na svoje kurátorské miesto v chráme však už nedošiel. Po prínose vody ako daru symbolizujúceho očistenie a život, si ho spokojného, že
poslúžil, povoláva Hospodin do večnosti. Sily ho opúšťajú pred svätým ikonostasom a svoju
dušu oddáva Hospodu Bohu. Vyspovedaný v Roždestvenskom pôste a zaopatrený Telom
a Krvou Isusa Crista, tak ako sa to na kurátora patrí - na prekrásne sviatky, v okamihu
vykonania služby pre Hospodina i svojich blížnych, si ho Všemohúci povoláva k sebe.
Tíško dodýchal pri prevoze záchrankou do Svidníka v čase slúženia slávnostnej svätej
liturgie, keď sa za neho modlilo celé cirkevné zhromaždenie, v čase, keď čiastočka vybraná
za neho pri proskomídii, bola omytá vo svätej čaši Krvou Christovou.
Budeme v modlitbách prosiť, nech mu Hospodin, ktorý mu pripravil také prekrásne
posledné chvíle života, daruje blaženyj pokoj i vičnuju pamjať!
Veriaci PCO v Nižnom Mirošove
1/2011
37
E
Blahoželania
Blahoželanie
Podľa Svätého Písma, svedkyňami jedného z najdôležitejších
medzníkov kresťanskej viery – Isusovej smrti i Jeho vzkriesenia boli
ženy. V celej dvetisíc ročnej histórii Cirkvi poznáme veľa žien, ktoré
preukazovali veľkú lásku k Hospodinovi Bohu, často kvôli nej prinášali veľké obete, nezriedka aj tú najväčšiu.
Tak ako v minulosti, aj dnes v našich pravoslávnych obciach, dedinkách a mestách si nevieme predstaviť ich život bez činnosti žien.
Dbajú o poriadok a čistotu v našich chrámoch, starajú sa o výzdobu
chrámov počas významných sviatkov, vedia pripraviť skromné pohostenie pre hostí a pod.
Ak budeme úprimní, nebyť spevu žien na našich utreňach, liturgiách i večerňach, nebola by
v našich chrámoch tá nádherná atmosféra, v ktorej oslavujeme Hospodina Boha.
Medzi obetavými ženami, ktoré organizujú tieto ženské činnosti v pravoslávnych cirkevných obciach, sú často aj manželky duchovných otcov. Takou je aj naša matuška Alžbeta
LAKATOVÁ v Bardejove. Hospodin Boh ju obdaril nádherným hlasom a ona ho celým svojím
srdcom, celou svojou dušou odovzdáva na obradoch v chrámoch sv. Serafíma Sarovského
i sv. Cyrila a Metoda v piesňach na Jeho slávu. Bez jej spevu sa v našom chráme nezaobídu
ani vyššie spomenuté ženské činnosti.
V ťažkých časoch, kedy otec Ján Lakata riešil náročné úlohy spojené s obranou pravoslávia na cirkevných obciach, keď pôsobil v Bardejove pri výstavbe nového chrámu, matuška
bola vždy jeho oporou.
Drahá matuška Alžbeta, pri príležitosti Vašich 67. narodenín Vám do ďalšieho života prajeme od Hospodina Boha veľa požehnania, pevné zdravie, šťastie, veľa síl, aby ste pre našu Cirkev
boli stále nápomocná a ešte veľa rokov prežili v Božej milosti. Na mnohaja i blahaja lita!
Veriaci PCO v Bardejove
Blahoželanie
„Boh nám je útočišťom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou.
Preto sa nebojíme, keby sa aj prevrátila zem a vrchy klátili sa v srdci
mora.“ Žalm 46, 2-3
V mesiaci december 2010 sa dožíva 45 rokov požehnaného života náš
brat Mgr. Milan KOC z Kalnej Roztoky. Od mladosti rád navštevoval svätý
chrám. „Blahoslovený človek, ktorý v tebe nachádza silu, tí, čo majú
na mysli cesty do chrámu!“ (Ž 84, 6). Svoju lásku k svätému pravosláviu
dokázal rozhodnutím študovať na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove. Okrem toho
svojím hlasom ospevuje a slávi Boha na sv. liturgii. Brat Milan, ďakujeme Ti za to, že otcovi
duchovnému napomáhaš pri slúžení v nedeľu, vo sviatok, ale aj každý deň. Zúčastňuje sa aj na
prácach, ktoré sa konajú.
Pri tejto príležitosti jubilanta spolu s jeho najbližšími pozdravujeme a do ďalších rokov života
želáme veľa zdravia, Božej milosti a spokojnosti. Na mnohaja i blahaja lita!
Správca farnosti, rodina a veriaci PCO Kalná Roztoka
38
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Oznamy a inzercia
1/2011
39
E
Oznamy a inzercia
Polomničestvo po svjatych mistach
Prot.Mgr.Michal Rošič,Komenského 2661/11,Snina 06901
Tel:mobil: 0907 416 999, email: [email protected]
PÔSTNA POZVÁNKA
Drahí veriaci bratia a sestry!
Srdečne vás pozývame na siedme tradičné týždenné
pôstne obdobie v modlitbe, pôste, rozjímaní a pokání na
svätom mieste v monastieri Počajev a jeho okolí.
Púť do Počajevskej Lavry a iných svätých miest v okolí hodláme uskutočniť
v dňoch od 28. 3. 2011 (pondelok) do 2. 4. 2011 (sobota).
V monastieroch bude možnosť pristúpiť ku sv. Tajine Pokánia (spovedi)
a ku sv. Prijímaniu. Počas pobytu bude prebiehať katechizacia a rozhovory na
rôzne témy, ktoré trápia dnešných veriacich.
Cena zájazdu je 98,- €.
V cene je cesta autobusom, nocľah, pôstna strava, úrazová a zdravotná poistka
a darček pre účastníka.
Informácie o púti a prihlášky dostanete:
prot. Mgr. Michal Rošič, tel: 0907 416 999, mail: [email protected]
alebo na: d. o. Mgr. Ján Pajkoš, tel: 0908 023 892, 054 75 21 982
Tešíme sa na spoločnú cestu a modlitby. Veríme, že na tejto púti posilnime svoje
telo aj dušu, aby sme radostnejšie prežili najväčší prázdnik Voskresenije Hospoda
našeho Iisusa Christa.
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Zapov¡t
sv. Kirila
¡ Meçod¡ä
Čítajte a rozširujte mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku
Príspevok na odber časopisu 6,- EUR + poštovné 4,- EUR. Objednávky: Telefonicky: 051/7724 736,
0915 967 299, Faxom: 051/7734 045, E-mailom:[email protected]
Úhradu predplatného: prevodným príkazom na č.ú.: 0096292967/0900, poštovou poukážkou alebo
v hotovosti priamo v redakcii. Po predplatení je možné zasielať časopis v elektronickej podobe na
e-mailovú adresu, či si ho stiahnuť vo formáte PDF z internetu zo stránky www.ocam.orthodox.sk.
40
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Oznamy a inzercia
PONUKA CD NOSIČOV
Ponúkame na predaj CD duchovných
piesni, ktoré naspievala Východná dolina,
spevácka skupina, ktorá pôsobí pri Pravoslávnom chráme Sv. Mikolaja v NY na
Manhattane. Cieľom tejto nahrávky bolo
zachovať bohatstvo, ktoré nám zachovali naši
predkovia ako si to členky pamätajú. Aj keď
niektorí členovia sú už druhá i tretia generácia
emigrantov, ale svoje tradície, svoju vieru si
stále zachovávajú aj v ďalekej cudzine.
Finančný výťažok z predaja je použitý na
podporu chrámov na Slovensku i v USA.
Ponúkame 2 druhy CD, jedno sú duchovné
piesne a to druhé koledy.
Ku každému CD je príloha – slová piesni na CD
Kontakt v prípade záujmu:
Monika Kormaníková
[email protected]
0907 374 499
Svetlý týždeň v Počajeve
Občianske združenie
Pravoslávna Makovica
organizuje
duchovno-modlitebný zájazd do svätýň
Počajevskej lavry
v dňoch 28. apríla – 1. mája 2011 (štvrtok – nedeľa).
Cena zájazdu je 90 €
(cesta autobusom, strava, ubytovanie, poistenie).
Odchod je vo štvrtok (28. 4. 2010) o 8.00 zo Svidníka, ale podľa
potreby môžu záujemcovia nastúpiť aj na iných miestach.
Prihlásiť sa môžete do 10. apríla 2011 na telefónnych číslach:
054/ 75 92 271, 0903 264 495, 0915 952 570
1/2011
41
E
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
01
11
42
B
Zapov¡t
sv. Kirila
¡ Meçod¡ä
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Koledníci na Roždestvo v Humennom
Tradičný Roždestvenský ekumenický koncert v Humennom
Mládežníci koledujú v Sanatóriu Matky ustavičnej pomoci v Humennom
Koledovanie v Kalnej Roztoke
1/2011
43
E
Vysviacka na kňaza
otca Vladimíra Vargu
Vysviacka na diakona
otca Michala Sivíka
44
B
Noví pracovníci na nive Christovej
Vysviacky na kňaza a diakona
v Prešove
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Download

Január - Mesačník Odkaz sv. Cyrila a Metoda