MALÁ VODNÁ ELEKTRÁREŇ HLINÍK NAD HRONOM
ZÁVEREČNÉ STANOVISKO
Z POSÚDENIA VPLYVOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
( číslo 2011/00003-ZS )
vydané Obvodným úradom životného prostredia v Banskej Štiavnici
podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
I. Základné údaje o navrhovateľovi
1. Názov
WaWa a.s.
2. Identifikačné číslo
35 883 821
3. Sídlo
Pestovateľská 8
821 04 Bratislava
II. Základné údaje o navrhovanej činnosti
1. Názov
Malá vodná elektráreň Hliník nad Hronom
2. Účel
Účelom navrhovanej činnosti je výstavba a prevádzka Malej vodnej elektrárne Hliník nad
Hronom. Cieľom činnosti bude výroba elektrickej energie s využitím hydroenergetického
potenciálu rieky Hron. Malá vodná elektráreň (ďalej len MVE) je situovaná nad mostným
objektom cez Hron cesty medzi Hliníkom nad Hornom do Dolnej Ždáne, 173 m proti prúdu
rieky, v riečnom kilometri (rkm) 119,073, v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom a
Dolná Ždáňa. Priemerná ročná výroba elektrickej energie bude 5 468 MWh.
3. Užívateľ
WaWa a.s.
4. Umiestnenie
kraj: Banskobystrický samosprávny kraj
okres: Žiar nad Hronom
katastrálne územie: Hliník nad Hronom, Dolná Ždáňa
parcelné čísla KN-C: Dolná Ždáňa 830/1 (LV 1525, ostatné plochy - SVP)
Hliník nad Hronom: 3012 (bez LV-vod.p.) identická KN-E p.č. 763 (neknihovaná - správca
SVP), 3020/1, 3022/1, 3022/8 (bez LV) identická KN-E p.č. 717/3 (súkr. osoba)
Malá vodná elektráreň je navrhnutá v rkm 119,073 na rieke Hron.
5. Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti
Začiatok výstavby: 2011 (predpoklad)
Koniec výstavby: 2014 (predpoklad)
Začiatok prevádzky: 2014
Koniec prevádzky: termín ukončenia prevádzky nie je stanovený
6. Stručný popis technického a technologického riešenia
Popis dispozičného riešenia:
Stupeň je riešený ako prihaťová MVE v rkm 119,073 vo vzdialenosti 173 m od mosta
smerom proti prúdu rieky. Horná prevádzková hladina 228,50 m n.m. predstavuje kótu o 0,5
m vyššiu, než ako je kóta pravého aj ľavého brehu. Preto je navrhnuté ohrádzovanie oboch
brehov proti prúdu od profilu MVE nízkymi hrádzami prevýšenými 0,5 m nad prevádzkovú
hladinu. Kóta koruny hrádzí bude 229,00 m n.m. Hrádze sa budú postupne proti prúdu
vytrácať, nakoľko terén proti prúdu stúpa. Ich dĺžka bude cca 600 m nad profil MVE. Hrádze
budú mať funkciu bezpečnostného prevýšenia oproti hornej prevádzkovej hladine. Povodňové
prietoky nad kapacitu koryta budú vybrežovať do inundácie tak, ako doteraz. Strojovňa MVE
bude situovaná pri ľavom brehu, hať bude situovaná do koryta smerom k pravému brehu.
Medzi strojovňou a haťou bude deliaci pilier.
Z čela deliaceho piliera smerom k ľavému brehu bude norná stena s hrubými hrablicami.
Plávajúce nečistoty budú odtláčané smerom k haťovému poľu vedľa MVE.
V strojovni budú 3 hydroagregáty, ktorých regulačný rozsah umožní pokryť prietoky od Q364
po Q90. Výškovo bude vrch strojovne umiestnený cca 4 m nad úrovňou okolitého terénu,
vstupy budú vyvedené nad úroveň hladiny pri Q100. V strojovni bude umiestnené aj
elektrotechnologické vybavenie MVE (okrem vyvedenia výkonu) a hydraulické agregáty na
ovládanie hate.
Hať bude dvojpoľová. Pevnú časť hate bude tvoriť nízky Jamborov prah. Ako pohyblivé
uzávery sú navrhnuté klapky. Kapacita hate je navrhnutá na terajšiu kapacitu koryta. Prietoky
nad kapacitu hate budú hať a zároveň celý stupeň obtekať cez inundáciu.
Vedľa strojovne MVE na ľavom brehu bude situovaný rybovod. Do zdrže nad MVE bude
zaústený nad ľavobrežným vtokovým krídlom MVE. Do koryta pod MVE bude vyústený pod
ľavobrežným výtokovým krídlom MVE. Rybovod bude zabezpečovať prepúšťanie
biologického prietoku 1 m3.s-1. Tým bude umožňovať migráciu rýb medzi hornou a dolnou
vodou. Pozdĺžny sklon bude 2,5 %. Rozmery prepážok, v lichobežníkovom priečnom profile,
budú 3 x 3 m, priemerná hĺbka vody v komore 0,6 m. V dolných stenách prepážok budú
vystriedané otvory o šírke 1 m. Povrchová úprava omočeného obvodu komôr bude z riečnych
kameňov vkladaných do betónu, čím získa charakter prírodného koryta. Tieto parametre by
mali vyhovovať pre typických zástupcov ichtyofauny. Takto predbežne navrhnutý rybovod
bude po schválení koncepcie MVE predmetom podrobnejších výpočtov hladinového a
rýchlostného režimu v ňom. Zaústenie rybovodu do zdrže nad MVE nad ľavobrežným
vtokovým krídlom bude vystrojené stavidlom, ktoré bude chrániť rybovod pri prechode
veľkých vôd proti vypláchnutiu. Výtok z rybovodu do koryta pod MVE pod ľavobrežným
výtokovým krídlom MVE bude vystrojený rúrami s navádzacím prietokom, ktorý bude voľne
padať na hladinu a lákať ryby pred prvú dolnú komoru.
Prístup k MVE bude z ľavého brehu - odbočkou z miestnej komunikácie Hliník nad Hronom Dolná Ždaňa.
Hlavné parametre MVE:
typ turbíny Kaplanova, priamoprúdová, horizontálna
počet turbín 3 ks
priemer obežného kolesa 1 580 mm
horná prevádzková hladina 228,50 m n.m.
dolná prevádzková hladina (pri Q90) 225,10 m n.m.
maximálny spád (pri Q90) 3,40 m
maximálny prietok 1 turbínou 15 m3.s-1
maximálny prietok 3 turbínami 45 m3.s-1
minimálny prietok 1 turbínou 4 m3.s-1
max. výkon na svorkách generátorov 1 320 kW
celková priemerná ročná výroba 5 468 MWh
Hlavné parametre hate:
typ hradiacej konštrukcie klapka
hradiaca výška 3 m
hradiaca šírka 1 poľa 15 m
počet polí 2
maximálna kapacita hate 362 m3.s-1
maximálna kapacita terajšieho koryta 360 m3.s-1
Koncepcia technologického riešenia:
Prívod vody bude ku každej turbíne samostatný. Vlastný vtok do turbíny bude chránený
jemnými hrablicami osadenými pod uhlom 60°. Na čistenie hrablíc bude slúžiť automatický
čistiaci stroj. Každý vtok bude možno zahradiť provizórnym hradením pred jemnými
hrablicami. Do zvislých drážok hradenia bude možné osadiť tabule provizórneho hradenia
pomocou mobilného žeriavu. Počas prevádzky turbín budú tabule provizórneho hradenia pre
jeden vtok uložené v skládke vedľa vtoku. Skládka provizórneho hradenia bude odvodnená a
spolu s hradidlami bude v nej uložená i zdvíhacia traverza.
Pred vtokmi na turbíny bude umiestnená šikmá norná stena s hrubými hrablicami.
Výtok vody zo sacej rúry bude hradený stavidlovým uzáverom s obojstranným tesnením s
motorickým ovládaním. Konštrukcia uzáveru umožňuje hradenie do čiastočného prietoku (20
%) pre prípad, že niektorá lopatka rozvádzača bude poškodená a netesní. Uzáver bude
navrhnutý aj pre hradenie sacej rúry pri opravách turbíny.
MVE je navrhovaná pre plnú automatickú prevádzku bez obsluhy, len s občasným dozorom.
Informácie o základných prevádzkových a poruchových stavoch budú prenášané cez GSM
sieť do určeného resp. určených miest prevádzkovateľom. Pre zabezpečenie bezobslužnej
automatickej prevádzky sa navrhuje riadenie MVE, ale aj hate, moderným
mikroprocesorovým riadiacim systémom.
III. POPIS PRIEBEHU POSUDZOVANIA
1. Vypracovanie Správy o hodnotení
Správu o hodnotení vypracovala spoločnosť ENVING, s.r.o., Rakovčík 58, 089 01 Svidník,
zodpovedný zástupca: RNDr. Iveta Mocikova, CSc. v máji až júni 2010.
Navrhovaná činnosť je zaradená podľa prílohy č. 8 zákona do odvetví:
g 10. Vodné hospodárstvo, položka 10.1
• Položka 10.1 Vodné hospodárstvo - Priehrady, nádrže a iné zariadenia určené na
zadržiavanie alebo na akumuláciu vody vrátane suchých nádrží, časť B - prahová
hodnota výšky hrádze nad základovou líniou od 3 m do 8 m. Výška hate nad
základovou líniou je 7,15 m, resp. hradiaca výška hate je 3 m. Navrhovaná činnosť
podlieha zisťovaciemu konaniu.
Zámer bol vypracovaný jednovariantne nakoľko Obvodný úrad životného prostredia v
Banskej Štiavnici, pracovisko Žiar nad Hronom (ďalej len OÚŽP) na základe žiadosti
navrhovateľa upustilo od požiadavky variantného riešenia zámeru.
V rozsahu hodnotenia bol pre ďalšie hodnotenie vplyvu navrhovanej činnosti okrem nulového
variantu určený variant riešenia navrhovanej činnosti uvedený v zámere činnosti.
Navrhovateľ predložil správu o hodnotení na posúdenie OÚŽP 8.7.2010 a úrad zabezpečil
rozoslanie správy dotknutým orgánom.
2. Rozoslanie a zverejnenie Správy o hodnotení navrhovanej činnosti
Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici rozposlal správu o hodnotení
rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutým obciam na
zaujatie stanoviska podľa § 33 zákona č. 24/2006 Z.z.. Správa o hodnotení bola zverejnená na
internetovej stránke ministerstva.
Spracovateľ posudku písomne upozornil OÚŽP, že podľa dvoch doručených stanovísk
verejnosť dotknutých obcí nebola informovaná o tom, kde a akým spôsobom sa môže
oboznámiť so správou o hodnotení. Nebolo verejnosti sprístupnené zrozumiteľné záverečné
zhrnutie, ani iným spôsobom nebola verejnosť informovaná o tom aké má práva a možnosti v
procese EIA.
Nakoľko obec Hliník nad Hronom ani obec Dolná Ždaňa nevedeli vydokladovať, že splnili
tieto zákonom dané povinnosti, OÚŽP obidve dotknuté obce vyzval, aby opakovane vykonali
povinnosti uvedené v § 34 odsek 1( informovať verejnosť a po dobu 30 dní zverejniť v obci
obvyklým spôsobom všeobecne zrozumiteľné záverečné zhrnutie) a následne zopakovať
verejné prerokovanie v zmysle § 34 odsek 2 zákona.
Na základe výzvy oznámenie o doručení správy o hodnotení a jej sprístupnenie verejnosti
vykonala obec Hliník nad Hronom dňa 10.2.2011 do 14.3.2011 a obec Dolná Ždaňa dňa
14.2.2011 do 16.3.2011.
dotknutÉ OBcE
Obec Hliník nad Hronom
Obec Dolná Ždáňa
DotknutÝ samosprávny kraj
Úrad VÚC Banskobystrického samosprávneho kraja
dotknutÉ orgánY
- Ministerstvo životného prostredia SR, Sekcia vôd
- Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici, odbor starostlivosti o životné
prostredie
- Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici, stále pracovisko Žiar nad Hronom
- Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Žiari nad Hronom
- Obvodný pozemkový úrad Žiar nad Hronom
- Obvodný úrad Žiar nad Hronom, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia
- Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica
- Ministerstvo hospodárstva SR, odbor energetickej a surovinovej politiky
rezortný orgán
Ministerstvo životného prostredia SR
POVOLUJÚCI ORGÁN
Obec Hliník nad Hronom
Obec Dolná Ždáňa
Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici, SP Žarnovica
K posudzovanej správe o hodnotení navrhovanej činnosti doručili svoje stanovisko Združenie
Slatinka, OZ Hron pre slobodné Rieky, Obyvatelia obce Hliník nad Hronom.
Správa o hodnotení navrhovanej činnosti bola zverejnená na . K nahliadnutiu bola na
obecných úradoch dotknutých obcí.
3. Prerokovanie Správy o hodnotení s verejnosťou
Spoločné verejné prerokovanie zmien a doplnkov územného plánu a posúdenie vplyvov na
životné prostredie navrhovanej činnosti sa konalo dňa 05.08.2010 o 15:00 hod. v kultúrnom
dome v Hliníku nad Hronom. Termín a miesto konania verejného prerokovania oznámila
dotknutá obec Hliník nad Hronom a Dolná Ždáňa verejnosti desať dní pred jej konaním. Na
rokovanie prizvala zástupcov príslušného orgánu, rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu,
dotknuté orgány štátnej správy a verejnosť. Verejnosť v oboch obciach bola o verejnom
prerokovaní informovaná prostredníctvom obecného rozhlasu. Za navrhovateľa sa zúčastnili
zástupca investora Ing. Makovický, projektant Ing. Dušička a spracovateľka environmentálnej
dokumentácie RNDr. Mociková, CSc.. Dotknutá obec v spolupráci s navrhovateľom
vypracovala záznam o verejnom prerokovaní, ktorý doručila príslušnému orgánu štátnej
správy dňa 18.8.2010.
Na verejnom prerokovaní Ing. Valková informovala, že predmetom pripravovanej zmeny a
doplnenie súčasnej ÚPN obce Hliník nad Hronom je MVE Šášovské Podhradie a zámer
výstavby jedného rodinného domu, ktorý je mimo územia plánovaného pre obytnú zástavbu.
Ing. Makovický ako zástupca navrhovateľa MVE, predstavil spoločnosť WaWa a.s.. RNDr.
Mociková informovala o navrhovanej činnosti prítomných a oboznámila ich s obsahom
predloženej správy o hodnotení navrhovanej činnosti ako aj s priebehom procesu
posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Verejné prerokovanie zahájil starosta obce
Hliník nad Hronom. Úvodom stručne informoval o dôvode uskutočnenia stretnutia, ktorým je
jeden z krokov procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti
stavby malej vodnej elektrárne na Hrone, profil Hliník nad Hronom a zmeny a doplnky
územného plánu obce. Ďalší vývoj verejného prerokovania sa niesol vo forme interaktívneho
kladenia otázok občanom a priebežnej reakcie zástupcov navrhovateľa. Odzneli nasledovné
okruhy otázok :
Občan: Kde sú ďalšie MVE? Prečo ste to dali na 15,00 hod, keď sú ľudia ešte v práci? Kvôli
5 GWh zahatáte
Hron! Odpoveď: Poloha ďalších MVE v okolí bola demonštrovaná na obrázku. Na 15,00 hod
sa to dalo preto,
lebo je to ešte výhodné aj pre úrady, ktoré boli pozvané.
Občan: Ako je to s rekreačným využitím? Odpoveď: Návrh MVE a vznik zdrže je v harmónii
s plánom
rekreačného využitia priľahlého územia - rozvoj lodenice, plán vybudovania campingu, pláží,
športovísk,
posedenia, bufetov a pod.
Občan: Aké sú prietoky na Hrone? Odpoveď: Ukázali sa tabuľky zo správy, kde sú
požadované informácie
uvedené.
Občianka: Ako bola verejnosť informovaná, kde sa dalo do dokumentácie nahliadnuť, ako je
to s pripomienkami? Odpoveď: Správa bola odovzdaná začiatkom júla. Do správy je možné
nahliadnuť na obecnom úrade. Pripomienky je možné zaslať na Obvodný úrad životného
prostredia, pracovisko Žiar na Hronom, do polovice augusta.
Občianka: Zámer nie je v súlade s Plánom manažmentu povodia Hrona, ktorý vychádza zo
Smernice EÚ o vodách.
Odpoveď: Smernica o vodách nie je právne záväzným dokumentom.
Občianka: Realizácia MVE si vyžiada výrub drevín.
Odpoveď: Dreviny budú nahradené vzahrádzovom
priestore.
Občianka: Ďalšia MVE bude v Hronskej Dúbrave vzdialenej cca 20 km, čo je menej ako je
ochranou prírody požadovaný odstup jednotlivých MVE.
Odpoveď: Nebola umožnená, lebo do diskusie vstúpil ďalší občan.
Občan: Od Zvolena po Kozmálovce - koľkokrát budú vodáci prestupovať?
Odpoveď: Nebola umožnená, lebo do diskusie vstúpil ďalší občan:
Občan: Od Zvolena po Kozmálovce bude 13 MVE, načo ich je toľko? Keď pribudne ďalší
blok elektrárne Mochovce, nebude dostatok vody. Ďalej sa zmienil o Vodnom pláne
schváleného vládou (bez bližšieho vysvetlenia). V súvislosti s MVE Hliník nad Hronom
oponoval, že sa nezvládnu sa povodne. Bude zlá situácia v oblasti ľadochodov. Zvýšia sa
hladiny podzemných vôd. Zhorší sa znečistenie podzemných vôd Počas povodní sa
prepláchnu sedimenty na 13-tich MVE a tie sa usadia vo VD Kozmálovce. Na JE Mochovce
sa za 8 dní vyrobí toľko elektrickej energie ako na všetkých MVE medzi Zvolenom
Kozmálovcami za rok. Narušená bude protipovodňová ochrana. Už dnes nie sú ryby v Hrone
a ako to bude so zarybňovaním. Nechajte nám v Hrone sanačný prietok a odveďte si vodu
mimo Hrona a tam ju energeticky využite, Hron by zostal priechodný aj pre ryby aj pre
vodákov. Súčasné rybovody sú nefunkčné.
Odpoveď: Nebola umožnená, lebo pokusy odpovedať prerušil ďalšími pripomienkami. Po
poslednej náhle vstúpil do diskusie ďalší občan.
Občan: Nie sú proti OZE, uviedol príklad budovania fotovoltaických článkov v k.ú. Dolná
Ždaňa na ploche cca 12-15 ha.
Odpoveď: Nebola potrebná, išlo o konštatovanie.
Občan: Kto stojí za spoločnosťou WaWa a.s. a čie sú to peniaze? Odpoveď: Akcionármi sú
Slováci, stavba o objeme 100 až 200 mil. Sk bude financovaná zo súkromných zdrojov a
fondov EÚ.
Občan: Prečo tu nie je šéfkonštruktér? Nech príde, neodpovedali ste nám na technické otázky.
Odpoveď: Bohužiaľ, je dovolenkové obdobie, dnes odcestoval. Ak bude požiadavka prídeme
znova, keď sa vráti.
Občan: Aký je ekonomický prínos pre obec Hliník nad Hronom?
Odpoveď: Presne pred rokom sa konalo rokovanie s obecným zastupiteľstvom vo veci MVE.
Tam padla aj táto otázka. Do zápisu je premietnutý výsledok, podľa ktorého si obec má
stanoviť požiadavky, ktoré ak budú ekonomicky únosné, budú aj realizované.
Občan: Ako to bude zo zamestnanosťou?
Odpoveď: MVE bude plnoautomatická, riadená diaľkovo, len s občasným dozorom.
Zamestnanosť bude len pri výstavbe počas 4 rokov.
Občan: Aké rekreačné aktivity a zariadenia sa plánujú?
Odpoveď: Predmetom dnešného rokovania nie je rekreačné využitie priľahlého územia. Len
sa spomenulo, že MVE je v symbióze s návrhom využitia okolitého prostredia.
Občan: Kde bude lodenica?
Odpoveď: Lodenica zostane tam, kde je.
Občan: Štetinový rybovod by mal byť v správe rybárov, nie prevádzkovateľa.
Odpoveď: Neodznela.
Občan: Bol Dr. Mužíkom vypracovaný dokument „Revitalizácia rieky Hron". Podľa tejto
dokumentácie by sa mali obnoviť všetky rybovody na Hrone. Hron by mohla byť jedna
atraktívna rieka. Predaná energia z 35 MW je zanedbateľná, nikto nebude platiť drahú
energiu. Treba využívať jadrovú energiu.
Odpoveď: Skúste tieto názory prezentovať v Rakúsku.
Občan: Už páni z NDS sľubovali protipovodňové aktivity. Vyslovil obavu z veľkých vôd a
krýh v zime. Ako poslanec nebude s kľudným svedomím hlasovať.
Odpoveď: Pri povodniach budú vody vybrežovať tak ako doposiaľ do vymedzeného
inundačného územia. Kryhy budú prepadávať cez hať.
Občan: Ale keď tam bude hrádza, ako stečú vody späť do koryta?
Odpoveď: Hrádza bude nízka, takže cez hrádzu a zvyšková voda obtečie stupeň a vráti sa do
koryta medzi profilom a cestným mostom.
Občan: Nie sú peniaze na vybudovanie rekreačných zariadení, nemáme sa k čomu vyjadriť.
Odpoveď: Predmetom dnešného rokovania je doplnok ÚPN a EIA na MVE, nie rekreácia v
priľahlom území.
Občan: 4 roky na výstavbu je dosť dlhá doba, asi to nebude niečo malé.
Odpoveď: Pred rokom bolo stretnutie na obecnom zastupiteľstve v Hliníku nad Hronom. Tam
bol zámer prezentovaný. Ak sú nejaké nejasnosti, treba povedať, prídeme znova, aj s
projektantom.
Občan: Predstavil sa ako rybár. Čo budeme z toho mať?
Odpoveď: Zopakovaný bol výsledok rokovania navrhovateľa s obecným zastupiteľstvom
konaným pred rokom s tým, že rozumné požiadavky budú akceptované.
Občan - rybár: Dajte nám energiu.
Odpoveď: Nie je to možné, zo zákona musí ísť vyrobená energia do verejnej siete.
Občan - rybár: Rybochody sú nefunkčné, budeme žiadať odškodnenie.
Odpoveď: Neodznela, lebo do diskusie vstúpil ďalší občan.
Občan: Budete robiť aj nejaké štrkovisko na získanie surovín?
Odpoveď: Nie nebudeme robiť žiadne štrkovisko.
Občan: Ako je to s kompenzáciami? Myslel som, že máte nejaké konkrétne ponuky.
Odpoveď: Otázka je otvorená. Dajte požiadavky písomne.
Občan: Otázka na ÚPN. Sú nejaké ponuky ohľadom umiestnenia výrobných služieb v
priestore predpokladanom
doplnkom ÚPN na obytnú plochu. Keby to bolo aktuálne, čo má prednosť?
Odpoveď: Môže to tam byť, ak to nebude odporovať hygiene. Môžeme to do doplnku ÚPN
naformulovať voľne. Dajte to písomne.
Občan: Lokalita toho domu je atraktívna z hľadiska scenérie. Cesta je tam dosť
frekventovaná, okná by mali byť na juhozápad, ale oni uvidia cestu. A bude tam hluk z
dopravy. Aký veľký bude ten rodinný dom? Nebude zacláňať výhľad na Szabóovu skalu?
Odpoveď: Dom môže byť 2-podlažný s obytným podkrovím.
Po poslednom príspevku sa do diskusie už nik neprihlásil, preto starosta obce Hliník nad
Hronom verejné prerokovanie uzavrel
Opakované spoločné verejné prerokovanie:
Zápis zo spoločného verejného prerokovania zámeru Malá vodná elektráreň Hliník nad
Hronom konaného pre občanov Hliníka nad Hronom a Dolnej Ždane dňa 8.3.2011 o 16,30
hod. v Obecnom klube v Hliníku nad Hronom, ktorý bol doručený príslušnému orgánu
štátnej správy dňa 15.3.2011.
Spoločné verejné prerokovanie zahájil starosta obce Hliník na Hronom Mgr. Antal. Privítal
prítomných a uviedol dôvod stretnutia, ktorým je prerokovanie zámeru MVE Hliník nad
Hronom z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z.. Informoval,
že proces posúdenia sa vrátil ku kroku vyvesenia oznámenia o správe o hodnotení a o
možnosti do nej nahliadnuť a k oznámeniu o konaní verejného prerokovania, ktoré bolo v
Hliníku nad Hronom oznámené aj v obecnom rozhlase aj na webovej stránke obce.
Potom odovzdal slovo zástupcovi navrhovateľa.
Za spoločnosť WaWa a.s. sa predstavil Ing. Makovický - člen predstavenstva. Predstavil
ďalších zástupcov, ktorí sa zúčastnili za navrhovateľa a to Prof. Dušičku, ktorý je autorom
technického riešenia a RNDr. Mocikovú, ktorá vypracovala správu o hodnotení vplyvov na
životné prostredie. Stručne tiež zhrnul už naznačenú genézu vývoja posudzovacieho procesu s
tým, že opätovné verejné prerokovanie je aj záujmom spoločnosti, ktorá sa chce pokúsiť
vysvetliť niektoré skutočnosti, ktoré vzišli z pripomienok občanov.
V ďalšom sa slova ujal Prof. Dušička, ktorý predstavil riešiteľský kolektív. Pomocou
premietacieho zariadenia prezentoval technické a technologické riešenie, objektovú skladbu a
umiestnenie diela. Spomenul, že dodatočne sa dal geodeticky zamerať okraj inundačného
územia, vrátane terénu domov, ktoré sú na jeho južnom okraji. Bližšie sa venoval
problematike hrádzí a povodňových stavov, ako aj problematike protipriesakových opatrení
na zníženie hladín podzemných vôd.
V diskusii hneď v úvode vystúpil občan, ktorý identifikoval fotodokumentáciu ako jeho dielo
a opýtal sa, ako sa k nim mohol Prof. Dušička dostať. Prof. Dušička povedal, že fotky
pochádzajú z verejne dostupného zdroja - internetu (Google) a vyjadril ochotu nájsť iné.
Občan proti použitiu fotografií nakoniec nič nenamietal.
Ďalšia otázka bola ako MVE ovplyvní povodňové situácie.
Odpoveď: nijako, lebo MVE vtedy pracovať nebude a klapky na hati budú otvorené.
Otázka: Čo keď sa voda vybreží? Keďže tam budú hrádze, voda sa nebude mať ako dostať
späť!
Odpoveď: Voda vyplní inundačný priestor a popod dielo, kde už nebudú hrádze - medzi MVE
a mostom - sa vráti späť do Hrona, pričom voda bude prúdiť aj korytom s otvorenou haťou.
Okrem toho do určitého prietoku sa kapacita koryta zvýši, lebo hrádze budú vyššie ako
súčasný terén (cca 1 m pri MVE s postupným vyznievaním proti smeru prúdenia) a okrem
toho koryto sa prečistí. Pripomenul, že stavba nie je koncipovaná pre účely protipovodňovej
ochrany a výstavba nezmení odtokové pomery počas povodňových stavov.
Otázka: Keď je povodeň, voda so sebou vlečie stromy a ľady. MVE teda predstavuje bariéru a
zhorší odtokové pomery.
Odpoveď: Keď hladina dosiahne určitú úroveň hrádzí, sklopia sa klapky na hati a koryto
zostane prietočné.
Otázka: Prehĺbi sa koryto pod haťou?
Odpoveď: Podhrábka sa robiť nebude, je to kvôli statike mosta. Celkový spád je malý.
Otázka: Môj dom postavil otec v 50-tych rokoch. Je približne na Vami uvádzanej kóte 228,42
m n.m. Na margo
Vami uvádzanej absencie inžiniersko -geologického prieskumu v tejto etape projektu môžem
uviesť, že hrúbka štrkov je tu 4-5 m. Minulý rok, keď bolo mokro, som mal v pivnici vlhko.
Keď sa zvýši vplyvom diela hladina v toku, zvýši sa aj hladina podzemných vôd. Tým sa môj
dom znehodnotí a dôjde k ujme na majetku a poisťovňa nebude ochotná mi ho poistiť. Som
ochotný Vám ten dom predať (uviedla sa aj suma).
Odpoveď: Protipriesakovými opatreniami (tesnenie hrádzí, odvodňovanie kanály) sa úroveň
podzemných vôd zníži.
Otázka: Akú má MVE životnosť?
Odpoveď: 40-50 rokov.
Otázka (konštatovanie): Tak vy budete mať 40-50 rokov zisk a my len vplyvy. Škodu, ktorú
spravíte budete musieť nahradiť. Poisťovňa nám nedá nič.
Odpoveď: My vás nechceme okrádať, chceme len odprezentovať spôsoby riešenia na zníženie
hladín podzemných vôd. Sú na to technické riešenia - postaví sa tesniaca stena a
odvodňovacie kanály, čím sa hladina podzemných vôd zníži.
Otázka: Bude to postavené na štrkovej lavici. Ak ju neodkopete, voda bude vybrežovať a
všetko bude stále pod vodou a kvôli hrádzam sa voda nedostane späť.
Odpoveď: Do určitej úrovne hladiny v koryte sa jeho kapacita zvýši. Pri vyšších stavoch sa
klapky na hati otvoria a voda bude prúdiť korytom ako doteraz. Vody, ktoré vybrežia, vtečú
do koryta pod stupňom (medzi MVE a mostom, kde už nie sú hrádze).
Otázka: Čo budú ľudia z toho mať? Zaplatí to EÚ a zisky pôjdu Vám. Splácať to budú ľudia
vo zvýšenej cene energie. Je to spoločensky neodôvodnené.
Odpoveď: Na prvom verejnom prerokovaní v auguste 2010, a je to uvedené v zápise, bolo
navrhnuté, aby si obec povedala, aké má predstavy. Tieto kompenzácie nie sú o
zamestnanosti, nakoľko zamestnanosť sa podporí len počas výstavby, ale padli návrhy na
rekonštrukciu lodenice, či ihriska.
Otázka: Čo my z toho budeme mať? Je tu veľká nezamestnanosť, skrachovali družstvá, v
zahraničí má obec
podiel na zisku.
Odpoveď: Kompenzácie budú predmetom ďalších rokovaní s obcou.
Starosta: Otázka výstavby MVE v katastri obce sa vo vzťahu k stavebnému povoleniu rieši v
dvoch vzájomne súvisiacich úrovniach. Jedna úroveň predstavuje posudzovanie vplyvov na
životné prostredie a druhá predstavuje zámery obce na predmetnom území, ktoré sú
obsiahnuté v schválenej a platnej ÚPN obce, ktorá s výstavbou MVE v kat. území obce
nepočíta. Návrh na prípadnú zmenu bude musieť byť prerokovaný na zasadnutí OZ ktoré je
verejné. Zástupcovia občanov budú mať pri prerokovaní vždy v prvom rade na zreteli záujem
občanov predovšetkým tých, ktorí sa cítia byť ohrozený výstavbou MVE. V prípade
chybností resp. iného zámeru občanov v danom území nebude zmena ÚPN schválená.
Otázka: Uvádzate, že vybrežovanie bude len na pravú stranu. Ukážte nám na mapke pokiaľ
bude vzdutie. Chcem
poukázať na kótu 229,26. Tu sa vlieva do Hrona potok Hliníček. Ak bude vzdutie až potiaľto,
zdvihne sa aj Hliníček a zaplaví nám záhrady. Tie sa znehodnotia, lebo tu budú bažiny. Už
teraz máme nižšie položené časti
záhrad podmáčané.
Otázka: Ja mám tiež pozemok pri kóte 229,70. Hladinu podzemných vôd mám 20 cm pod
terénom. Keď prší, susedom už stojí voda v záhrade. Ja mám pozemok odmeliorovaný, ale
dolná časť je podmáčaná.
Odpoveď: Nebola umožnená, lebo do diskusie vstúpil ďalší občan.
Otázka (konštatovanie): Pre pekáreň sa robil geologický prieskum. Robili sa 18 m vrty. 15 m
je štrk a pod ním je
ílovitý štrk. Chcem poukázať na to, že podložie je veľmi premenlivé.
Otázka: Odkúpite nám pozemky a domy keď stratia hodnotu?
Odpoveď: Hydrogeologické pomery sa podrobnejšie overia, aj z toho hľadiska, či vody
neprichádzajú aj z opačnej strany, nielen od Hrona.
Reakcia: Na základe skúseností môžem povedať, že hladiny podzemných vôd súvisia hlavne s
Hronom.
Odpoveď: Overenie vodných pomerov bude aj v tej súvislosti kade viedlo rameno Hrona,
lebo to môže byť preferovaná cesta odvodňovania. Čo sa týka tých predchádzajúcich otázok,
voda sa nebude resp. sa nevylieva len na jednu stranu a vzdutie bude po kótu cca 229,23 m
n.m.
Otázka: Vzdutie bude viac ako ukazujete, nielen 700 m, bude to 2 km. A čo ryby? A čo
vodáci?
Odpoveď: Pri hati na pravom brehu bude zariadenie na prenášanie lodí. Rybovod sa najprv
navrhol ako obtokový. V Nemecku vymysleli štetinový rybovod, ktorý je umiestnený v telese.
Ním bude možné spúšťať aj lode. Napr. na Vltave je niekoľko desiatok prekážok a tie sú
splavné.
Otázka: Štetinový rybovod je v štádiu výskumu. Žiadna vodná správa nepovolí po ňom
prevádzanie lodí. Vymyslené to bolo pre staré priehrady ako dodatočné opatrenie. Nové
priehrady nemajú šancu, nepodpíše sa pod to žiadny ichtyológ. Odpoveď: Štetinový rybovod
bol skúmaný na Univerzite v Nemecku. V Nemecku je aplikovaný na nových vodných
dielach.
Otázka (konštatovanie): ŠOP nebude súhlasiť. Treba urobiť iný rybovod - veľký. Na Hrone
nie je jeden jediný
rybovod funkčný.
Otázka: Rámcová smernica EÚ o vodách (RSV) predpokladá do roku 2015 spriechodniť
všetky bariéry na
tokoch.
Odpoveď: RSV nezakazuje využívať hydroenergetický potenciál.
Otázka: SR požiadalo EÚ o predĺženie termínu spriechodnenia do roku 2021. Aj to je
nereálne. Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu predpokladá na Hrone veľký
počet MVE. Plán manažmentu povodia
Hron predpokladá spriechodnenie bariér a vy tu navrhujete novú bariéru.
Odpoveď: Plán manažmentu povodia
Hron sa zaoberá existujúcimi záťažami a pojednáva o tom, že tieto staré bariéry, ktorých je v
povodí Hrona, nielen na samotnom toku Hron vyše 200, sa spriechodnia. V
environmentálnych cieľoch SR je zakomponované využitie hydroenergetického potenciálu
(HEP). Predpisy a koncepcie SR podporujú budovanie MVE, ale s opatreniami.
Otázka (konštatovanie): SR má záväzky zvýšiť výrobu elektrickej energie z obnoviteľných
zdrojov. Ale načo sa
orientujeme na HEP, keď jej podiel je už dávno splnený. Ľudia nech povedia, či chceme
energiu z jadra, alebo
HEP.
Otázka: To, čo bude nad haťou bude žumpa. V správe nie sú uvedené žiadne opatrenia.
Odpoveď: Dopady MVE na životné prostredie sú hlavne z oblasti vôd, rýb a zásahu do
brehových porastov. Pre oblasť vôd sú navrhnuté odvodňovacie kanály plus tesniace steny
hrádzí, ktorými sa hladina podzemných vôd zníži a je ju možné aj regulovať. Čo sa týka
kvality vôd v zdrži, zdržanie bude len na krátku vzdialenosť, a súčasne sa postupne kvalita
vôd v Hrone bude zlepšovať aj v súvislosti so záväzkom SR vybudovať ČOV-ky, kvalitu vôd
Hrona bude zlepšovať okysličovanie vôd na prahoch pod haťou a v rámci vývaru pod
elektrárňou. Za výrub porastov sa realizuje náhradná výsadba. Tieto brehové porasty sú
biologicky veľmi cenné, ale správa povodia ich má za povinnosť odstraňovať práve kvôli
tomu, že počas povodí padajú do toku a vytvárajú sekundárnu prekážku najmä pri mostoch.
Pre ryby je navrhnutý rybovod a okrem toho prehradenie toku nebude celý rok. MVE môže
pracovať len v určitom rozpätí prietokov a to od Q90 do Q365. Pri vysokých vodných
stavoch, ktoré sa vyskytujú najmä v jarných mesiacoch (počas neresových ťahov), budú
klapky otvorené, čím bude hať spriechodnená a umožnené neresové ťahy.
Otázka: Ryby sa neresia hocikedy, nielen na jar, a sú tam staré stromy, a vy hovoríte, že ich
treba teda vyťať.
Otázka: Som hydraulik a vodák. Predmet má dve hľadiská: lokálne hľadisko, ako MVE
ovplyvní život ľudí a globálne - na Hrone je vytipovaných 36 profilov s výkonom do 5 MW.
Splavnosť Hrona bude otázna, keď na 130 km úseku bude každých 6 km jedna žumpa.
Najbližšia je navrhnutá v Revišstskom Podzámčí, ďalšia sa buduje v Hronskej Dúbrave. Česi
sme chodia, lebo to tu zatiaľ tečie. Nevadí im ani ten smrad a smeti. A my tu chceme budovať
MVE.
Odpoveď: Z polohy lodenice a zdrže sme dedukovali symbiózu v oblasti rekreácie a
cestovného ruchu. Ak by sa lodenica zrekonštruovala, mohli by sa tu vodáci zdržať a to tak,
že večer prídu, vylodia sa, prespia a ráno naložia loď rovno pod haťou.
Otázka (konštatovanie): Paradoxom je, že využívanie HEP pretláča MŽP SR. Postaví sa to za
peniaze EÚ a vy
budete mať zaručený doživotný zisk. Ďalším lokálnym hľadiskom je protipovodňová ochrana
a podzemné vody.
Otázka (konštatovanie): Na západe búrajú elektrárne a my tu staviame nové. Keď tu budovali
diaľnicu, kde siahli na Hron všetko splanírovali. Bolo tu krásne prostredie, a keď sa
projektovala diaľnica, navrhovali sa opatrenia a nič sa neurobilo. Tu nejde len o jednu MVE.
Plánuje sa sústava a tak by sa to malo posúdiť. Ja som zásadne proti.
Odpoveď: Tá elektráreň sa zbúrala vo Francúzsku. Tam je ale iná situácia, keď celkový
disponibilný HEP majú využitý cez 90%. Sústava MVE na Hrone bola posúdená v procese
posudzovania vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie (SEA). Podľa
posledných informácií je výsledok pred schválením vládou SR.
Reakcia: Je to stále len koncepcia, ktorá nie je schválená vládou SR. Má to byť hodnotené
komplexne. Voda nebude tiecť a nebude tam kyslík. Zoberte si Veľké Kozmálovce. 1,2 km
pod haťou navrhujú MVE. Mochovce sem ale vypúšťajú 6 mil. m3 vody. Ľudia už nevedia čo
majú robiť a spisujú petície. Alebo príklad v Šalkovej - vypúšťajú sa sem odpadové vody z
Biotiky Slovenská Ľupča a má tu byť zdrž.
Odpoveď: Vody vypúšťané z Mochoviec sú chladiace vody, ktoré nie sú nijako znečistené. A
všetky MVE sú navrhnuté ako prietočné, nie akumulačné.
Otázka (konštatovanie): Od Zvolena po Kozmálovce by sa nemali stavať žiadne hate.
Otázka: Váš zámer je boj s veternými mlynmi. Ľudia majú zafixované, že pri R1 NDS niečo
sľúbila, tvrdila, že nič nehrozí, a nič nebolo splnené a ľudia sa cítia oklamaní. Ľudí zaujímajú
len ich majetky. Inundácia je v celom páse podmáčaná a vy im neviete po odbornej stránke
zaručiť, že sa situácia nezhorší. Postoj verejnosti je iniciovaný ľuďmi z príbrežnej zóny.
Odpoveď: R1 mohla znížiť akumulačný priestor inundácie. Nevieme aké sú ďalšie námietky
resp. požiadavky. Odvodňovacími kanálmi vieme účinne hladiny podzemných vôd znížiť a
pri vysokých vodných stavoch bude voda vybrežovať tak ako doposiaľ s tým, že klapky na
hati budú otvorené a koryto priechodné. Povodňová situácia sa vodným dielom neovplyvňuje.
Otázka (konštatovanie): Treba urobiť ďalšie prieskumy celej dotknutej oblasti. Vaša vodná
stavba bude 17 m široká, stromy sa tu zakliesnia, ale nie je tu prístup, ako sa tie stromy budú
vyťahovať? Celý odtok bude vocpatý
pod most - je to postavené na hlavu. Ukazovali ste fotky z povodní, sú tam vŕby uprostred
vody. Vpravo sú domy, kým nebola R1, bola voda nižšie. Vybudujte priepusty na cestnom
telese s mostom. Na Váhu to tak je. Vzhľadom na opakujúce sa pripomienky Dr. Mociková
navrhla starostovi obce Hliníka nad Hronom Mgr. Antalovi verejné prerokovanie uzavrieť.
Starosta zopakoval svoj pohľad z úvodu verejného prerokovania o tom, že v konečnom
dôsledku rozhodnú dotknutí občania, ktorí sa ešte budú vyjadrovať k zmenám a doplnkom
ÚPN s tým, že ako starosta zabezpečuje práva občanov.
V závere odznelo ešte viacero diskusných príspevkov napr. ohľadom nezohľadnenia názoru
ŠOP v Koncepcii vyžitia HEP, ohľadom toho, že nebola reč o extrémnej priepustnosti štrkov
v inundácii a padla otázka, či bol dodatok ÚPN schválený.
Zareagoval Ing. Makovický, ktorý uviedol, že dodatok nebol schválený a vyzval na vedenie
ďalšieho dialógu s občanmi. Navrhol, že po oficiálnej časti sú prítomní zástupcovia
navrhovateľa k dispozícii reagovať na ďalšie pripomienky a námety.
Celkom sa verejného prerokovania zúčastnilo 24 osôb, medzi nimi zástupca obce Hliník nad
Hronom, zástupcovia dotknutých orgánov, navrhovateľ, spracovateľ správy o hodnotení a
obyvatelia dotknutých obcí.
4. Stanoviská, pripomienky a odborné posudky predložené k Správe o hodnotení
Počas procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie boli príslušnému orgánu
doručené podľa ods. 1 až ods. 3 §35 zákona nasledujúce písomné stanoviská zainteresovaných
subjektov:
Obec Hliník nad Hronom
Obec Dolná Ždaňa
Dotknuté obce sa k správe o hodnotení v stanovenej lehote nevyjadrili.
Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici - list č. 2010/00910 zo dňa 10.8.2010,
stanovisko k správe o hodnotení
Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici nesúhlasí s predloženou správou o
hodnotení „Malá vodná elektráreň na Hrone v lokalite Hliník nad Hronom", vzhľadom k
lomu, že výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava za účasti MŽP - Sekcia vôd
Bratislava, Rady Slovenského rybárskeho zväzu Žilina a Štátnej ochrany prírody SR Banská
Bystrica, vypracoval „Koncepciu energetického využitia hydroenergetického potenciálu
vodných tokov v SR“ a v tomto materiáli sa neodporúča výstavba MVE v Hliníku nad
Hronom (r km 119,400. v správe ohodnotení zmenené na 119,073) z dôvodu výskytu
chránených druhov rýb, vzácnych pobrežných biotopov a vysoko hodnotného úseku Hrona.
K termínu spracovania odborného posudku Krajský úrad životného prostredia vydal
pozmeňujúce stanovisko k plánovanej činnosti. Uvedené stanovisko doručil navrhovateľ
spracovateľovi posudku:
Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici - list č. 2010/01166-Fi zo dňa
22.10.2010, Malá vodná elektráreň v lokalite Hliník nad Hronom, zmena stanoviska
Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici súhlasí s predloženou správou o
hodnotení „Malá vodná elektráreň na Hrone v lokalite Hliník nad Hronom“ v riečnom
kilometri 119,073 (pôvodne 119,40) na ktorý bol komisiou hydroenergetiky a optimálneho
využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR daný dňa 11.11.2009.
Súhlas Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici je podmienený schválením
uvedeného profilu v koncepcii využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR
vládou SR.
Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici, orgán štátnej vodnej správy - list č.
2010/01072/ZH zo dňa 11.8.2010, stanovisko k správe o hodnotení
Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici, orgán štátnej vodnej správy uvádza,
že podľa § 60 ods.1 písm. c) vodného zákona je vo veci vyjadrovania k danej stavbe
príslušným orgánom štátnej vodnej správy Krajský úrad ŽP v Banskej Bystrici. Zároveň
upozorňuje na skutočnosť, že stavba sa nachádza v ochrannom pásme II. Stupňa prírodných
liečivých zdrojov v Sklených Tepliciach.
Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici, orgán štátnej správy ochrany
ovzdušia- list č. 2010/01070/ZH zo dňa 15.7.2010, stanovisko k správe o hodnotení
Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici, orgán štátnej správy ochrany
ovzdušia po preštudovaní predmetnej správy o hodnotení vplyvov na ŽP konštatuje, že
nakoľko v správe o hodnotení nie je riešený stredný resp. veľký zdroj znečistenia ovzdušia,
uvedenou činnosťou nebudú dotknuté záujmy štátnej správy ovzdušia. Obvodný úrad
životného prostredia v Banskej Štiavnici, orgán štátnej správy ochrany ovzdušia nemá z
hľadiska záujmov štátnej správy ochrany ovzdušia podstatné pripomienky.
Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici, orgán štátnej správy odpadového
hospodárstva- list č. 2010/01069/ZH zo dňa 4.8.2010, stanovisko k správe o hodnotení
Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici, orgán štátnej správy odpadového
hospodárstva s predloženou správou o hodnotení vplyvov na životné prostredie súhlasí bez
pripomienok.
Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici, orgán štátnej správy ochrany
prírody a krajiny- list č. 2010/01074/ZH zo dňa 12.8.2010, stanovisko k správe o hodnotení
Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici, orgán štátnej správy ochrany prírody
a krajiny konštatuj, že MVE Hliník nad Hronom je jedným z profilov uvedených v Koncepcii
energetického využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov v SR, ktorú vypracoval
Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava za účasti Ministerstva životného prostredia
- Sekcia vôd Bratislava, Rady Slovenského rybárskeho zväzu Žilina a Štátnej ochrany prírody
SR Banská Bystrica. V tomto materiáli Slovenský rybársky zväz a Štátna ochrana prírody SR
neodporúčajú výstavbu MVE v Hliníku nad Hronom (r km 119,400, v správe zmenené na
119,073) z dôvodu výskytu chránených druhov rýb, vzácnych pobrežných biotopov a vysoko
hodnotného úseku Hrona. Z hľadiska záujmov štátnej správy ochrany prírody a krajiny na
základe uvedeného obvodný úrad životného prostredia nesúhlasí s výstavbou MVE Hliník nad
Hronom.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Žiari nad Hronom - list č. B/2010/01285 zo dňa
4.8.2010, stanovisko k správe o hodnotení
Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Žiari nad Hronom navrhuje, aby povoľovací orgán
v ďalšom štádiu konania zaviazal navrhovateľa k činnostiam opísaných v stanovisku. RÚVZ
so sídlom v Žiari nad Hronom k správe o hodnotení vplyvov na životné prostredie
navrhovanej činnosti „Malá vodná elektráreň na Hrone v lokalite Hliník nad Hronom",
vydáva súhlasné záväzné stanovisko a súhlasí s realizáciou variantu č. 1.
Obvodný pozemkový úrad v Žiari nad Hronom - list č. 2010/00475 zo dňa 21.7.2010
V súvislosti s realizáciou investičného zámeru sa predpokladá s trvalým a dočasným záberom
poľnohospodárskej pôdy, čo má priamo negatívny vplyv na životné prostredie, z dôvodu
vyradenia poľnohospodárskej pôdy z produkčného procesu. Realizácia výstavby si vyžiada
trvalý záber o výmere 4700 m2 pre účely realizácie strojovne MVE, priesakového kanála,
rybovodu, vtokového objektu, spevnených a prístupových plôch. Dočasný záber
poľnohospodárskej pôdy je nevyhnutný pre zriadenie staveniska a prístupových komunikácií
o výmere 3000 m2.
Aj napriek tejto skutočnosti, vybudovaním Malej vodnej elektrárne na Hrone v lokalite Hliník
nad Hronom sa prispeje k zlepšeniu situácie vo výrobe elektrickej energie, z tohto dôvodu
úrad odporúča navrhovaný zámer realizovať.
Banskobystrický samosprávny kraj, odbor regionálneho rozvoja , územného plánovania a
životného prostredia - list č. 8073/2010/ODDUPZP-002, 36842/2010 zo dňa 2.8.2010,
stanovisko k správe o hodnotení
Banskobystrický samosprávny kraj - Odbor regionálneho rozvoja, územného plánovania a
životného prostredia po preštudovaní zámeru Malá vodná elektráreň na Hrone v lokalite
Hliník nad Hronom nemá námietky k samotnému využívaniu vodného potenciálu a tým k
využívaniu obnoviteľných zdrojov energií. Využívanie obnoviteľných zdrojov energii je v
súlade s Prioritou č. 3, Opatrením 6.3.3. Prioritnej osi Životné prostredie, Programu
hospodárskeho a sociálneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja, schváleného
Uznesením zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja č. 221/2007. Využívanie
obnoviteľných zdrojov energie je v súlade aj so záväznou časťou ÚPN VÚC Banskobystrický
kraj, jeho Zmenami a doplnkami.
V ÚPD regiónu nie sú určené k.ú. a r km. na budovanie MVE a tak sa spracovateľ nemôže s
konkrétnym umiestnením MVE odvolávať na ÚPD regiónu. Vzhľadom na závažnosť
problematiky budovania MVE na rieke Hron a s tým súvisiace využívanie
hydroenergetického potenciálu (HEP) Banskobystrický samosprávny kraj - Odbor
regionálneho rozvoja, územného plánovania a životného prostredia upozorňuje na skutočnosť,
že k uvedenému zámeru je potrebné stanovisko ústredného orgánu pre využívanie HEP a to
Ministerstva životného prostredia SR a Ministerstva hospodárstva SR (v nadväznosti na
dobudovanie JE Mochovce) i vzhľadom na vodné diela na Hrone, ktoré sú v riešené v ÚPN
VÚC Banskobystrický kraj v jeho záväznej časti (v záväzných regulatívoch funkčného a
priestorového usporiadania územia a vo verejnoprospešných stavbách spojenými s realizáciou
záväzných regulatívov).) V stanovisku k zámeru upozorňujú tiež na využívanie rieky na
rekreačné účely a šport (splavovanie), nakoľko v záväznej časti ÚPN VÚC BBK - Zmeny a
doplnky 2009 je v záväznej časti v oblasti rekreácie a turistiky (3.1.6) riešená vodná turistická
trasa - rieky Hron a Ipeľ. Po zosúladení novej navrhovanej činnosti v území, výstavby MVE
na Hrone a ÚPD obcí nemáme pripomienky k realizácii.
Obvodný úrad Žiar nad Hronom, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia - list č.
A/2009/03525-2 zo dňa 4.8.2010, stanovisko k správe o hodnotení
Obvodný úrad Žiar nad Hronom, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia vydáva súhlasné
stanovisko k správe o hodnotení k realizácii „Malá vodná elektráreň na Hrone v lokalite
Hliník nad Hronom“, ktorého účelom je výroba elektrickej energie využitím
hydroenergetického potenciálu rieky Hron.
Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica - list č. BB-10/1520-1/5657/MAR zo dňa
24.8.2010
Úrad vydal záväzné stanovisko a požaduje, aby predložený dokument bol doplnený (chýbajú
údaje najmä na str. 78 -vplyvy na kultúrne a historické pamiatky, vplyvy na archeologické
náleziská a vplyvy na paleontologické náleziská a významné geologické lokality).
Ďalej požaduje riešiť v posudzovanom dokumente tieto pripomienky:
1) Rešpektovať, zachovať a chrániť:
0 národné kultúrne pamiatky: najmä - kaštieľ, - kostol
1 ochranné pásmo národných kultúrnych pamiatok - kaštieľa a kostola
2 archeologické náleziská,
2) Posúdiť strety najmä s objektom národnej kultúrnej pamiatky - kaštieľa, ktorý má gotický
základ - pevnosti, je podpivničený, s vysokými klenbami, so spojovacou štôlňou k Hronu.
3) Doplniť archeologické náleziská a paleontologické náleziská.
Náleziská sú z
neolitu, staršej doby bronzovej a stredoveku.
Navrhovateľ ku stanovisku predložil nasledovné vyjadrenie:
Navrhovaná činnosť sa má realizovať v medziach koryta rieky Hron a jeho brehov v dĺžke cca
600 od rkm 119,073 proti prúdu rieky. Dotknuté územie je postihnuté recentnými eróznoakumulačnými procesmi. Priľahlé územie predstavuje inundáciu určenú na vybrežovanie vôd
počas povodňových stavov. Archeologické náleziská, ktoré by mohli byť zachované je preto
možné predpokladať až na riečnych terasách, do ktorých sa navrhovanou činnosťou
nezasahuje priamo ani nepriamo. Dopad na archeologické náleziská je z uvedených dôvodov
nepravdepodobný.
Najbližšia významná geologická (sedimentologicko-petrografická) lokalita je PR Szabóova
skala - ryolitový sopúch, nachádzajúca sa na úpätí Štiavnických vrchov pri Lehôtke pod
Brehmi vo vzdialenosti väčšej ako 3 km JV smerom.
Dotknuté územie a jeho priľahlé okolie je situované mimo zastavaného územia obce, preto sa
neočakáva dopad na národné kultúrne pamiatky - kaštieľ, či kostol, ani priamy či nepriamy
dopad na ich ochranné pásma.
Uvedené predpoklady navrhuje overiť v ďalších fázach povoľovania činnosti podľa
stavebného zákona vrátane polohy spojovacej štôlne k Hronu od kaštieľa.
Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR - list č.
45637/2010 zo dňa 17.8.2010, stanovisko k správe o hodnotení
Podľa Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR je
navrhovaná výstavba v súlade s Vodným plánom Slovenska, Koncepciou vyššieho využívania
hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 a súvisiacimi
východiskovými strategickými dokumentmi. Vo vzťahu k cieľom Rámcovej smernice o vode,
Vodného plánu Slovenska a vyššie uvedenej koncepcie Ministerstvo pôdohospodárstva,
životného prostredia a regionálneho rozvoja SR poukazuje na opatrenia:
3 elimináciu narušenia pozdĺžnej kontinuity riek a habitatov (hlavne spriechodnením
funkčným rybovodom alebo biokoridorom,
4 zabezpečeniu laterálnej spojitosti mokradí/inundácií s tokom a eliminácia ostatných
morfologických zmien,
5 elimináciu ostatných hydromorfologických vplyvov,
6 elimináciu hydrologických zmien,
7 zabráneniu havarijných stavov.
Uvedenými opatreniami odporúčame eliminovať negatívne dopady predmetného vodného
diela na akceptovateľnú mieru tak, aby boli zohľadnené limity a záujmy podporované
právnymi predpismi.
Ministerstvo hospodárstva SR - list č. 175/2010-3200HV zo dňa 30.7.2010, stanovisko k
správe o hodnotení
Ministerstvo hospodárstva SR po preštudovaní predloženej hodnotiacej správy malá vodná
elektráreň
v navrhovanej lokalite konštatuje, že z hľadiska Ministerstva hospodárstva SR nebude mať
výrazný negatívny vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia. Ministerstvo
hospodárstva a výstavby SR nemá výhrady k predloženej hodnotiacej správe zámeru „Malá
vodná elektráreň na Hrone v lokalite Hliník nad Hronom".
OZ Hron pre slobodné rieky - list zo dňa 11.8.2010, stanovisko k správe o hodnotení
Občianske združenie Hron pre slobodné rieky žiada úrad, aby vydal záverečné stanovisko, v
ktorom neodporučí realizáciu MVE Hliník nad Hronom z nasledovných dôvodov :
I.) V predloženom zámere „Malá vodná elektráreň na Hrone v lokalite Hliník nad Hronom" a
ústnym podaním navrhovateľa na verejnom prerokovaní správy o hodnotení, je potreba
výstavby predmetnej MVE zdôvodňovaná,
8 stratégiou Európskej únie zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov (OZE) na výrobe
elektrickej energie a vládou schválenej (2007) „Stratégie vyššieho využívania
obnoviteľných zdrojov energie v SR" (pre obdobie 2010 až 2015 Slovenskou
republikou akceptovanej na úrovni 31%)
9 príkladom iných vyspelých štátov EU (Rakúsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko ...) s vysokým
podielom využitia hydroenergetického potenciálu (65 až 95%)
10 strategickým dokumentom „Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu
vodných tokov SR" (NKVHEPVT)
11 územným plánom veľkého územného celku Banskobystrický kraj.
V týchto súvislostiach upozorňujeme na skutočnosti, že:
Slovenskou republikou akceptovanú požiadavku EU a to 31%-ného podielu výroby
elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) pre obdobie rokov 2010 až 2015
vzhľadom na vládou SR schválenú koncepciu rozvoja výroby el. energie v JE a dostavbu
JEMO (a rozšírenie JEBO), nebude možné tento prísľub reálne dosiahnuť (ani pri
strojnásobení plánovaného počtu MVE o tak malých a nestálych výkonoch).
V krajinách ako je Rakúsko, Švédsko, Nórsko sú nepomerne iné prírodné podmienky a
charakter vodných tokov, ale hlavne aj nesúhlas verejnosti s prevádzkovaním JE na území ich
krajiny, z čoho vyplýva tiež orientácie týchto krajín na hydroenergetický potenciál (avšak v
nepomerne inej a sofistikovanej podobe s prísnym dodržiavaním WFD - 2000/60/EC).
Špecifikované profily pre využitie HEP a umiestnenie MVE uvedené v NKVHEPVT sú
určené len pre účely predbežného plánovania investícií a preto nie sú podkladom pre
umiestnenie a realizáciu tej ktorej vodnej stavby nakoľko nebol známy rozsah technického
riešenia a vplyvov na tangované územie pri ich plánovaní. NKVHEPVT nemá záväzný
charakter pre vydanie územného rozhodnutia, alebo zahrnutia tejto stavby do UPD obci
Hliník nad Hronom .
NKVHEPVT je stále len vo forme návrhu a v procese posudzovania podľa zákona č. 24/2006
Z.z., ktorý nebol zatiaľ ani legislatívne ukončený a predložený na rokovanie vlády a teda ani
schválený. Z uvedených dôvodov tento materiál nemá právne záväznú a vykonávaciu formu
strategického dokumentu. Následne by sme chceli upozornil' na záväznú požiadavku MŽP SR
- odbor hodnotenia a posudzovania vplyvov na životné prostredie zo dňa 4.2.2009 k
NKVHEPVT kde v bode 2.Rozsah hodnotenia určených variantov v odstavci 2.2.4. sa
uvádza:
„V úseku Veľké Kozmálovce - Zvolen na toku Hron neuvažovať s výstavbou MVE
vzhľadom na realizáciu tretieho a štvrtého bloku atómovej elektrárni Mochovce a
podmieňujúcej investície vodného diela Slatinka pre nadlepšenie prietokov v Hrone z
dôvodu možného vzniku problémov pri vybudovaní MVE s dodávkou vody pre JEMO ... „.
V Návrhu koncepcie využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR, ktorú
spracoval VÚVH, sa s výstavbou MVE na rieke Hron pri Hliníku nad Hronom síce uvažuje
(ako aj s ďalšími MVE v počte 13 hatí medzi Zvolenom a VN Veľké Kozmálovce), avšak pri
hodnotení Ekologicky využiteľného hydroenergetického potenciálu - ŠOP SR ani SRZ Žilina
z dôvodov ochrany prírody a vodných spoločenstiev nesúhlasia s MVE Hliník nad Hronom resp. v tabuľke hodnotenia ekologicky využiteľného hydroenergetického potenciálu (ktorý
redukuje technicky využiteľný hydroenergetický potenciál) sa s danou MVE vôbec nepočíta.
Je všeobecne známy kumulatívny efekt negatív priečnych objektov stavaných na tokoch v
malom odstupe za sebou. V súčasnosti už prebieha výstavba jednej z 13-tich plánovaných
MVE na strednom toku Hrona v Hronskej Dúbrave. Preto je potrebné uvažovať aj o fakte, že
MVE Hliník nad Hronom by predstavovala ďalšiu bariéru v toku, a ďalšie fragmentovanie
ekosystému a negatívne vplyvy prípadnej výstavby hodnotiť aj v tejto súvislosti.
V územnom pláne Banskobystrického kraja sa uvádza: „Priečne stavby na tokoch typu MVE
a podobných objektov sú pre ryby prakticky neprekonateľnou prekážkou, pôsobia komplexne
negatívne na ekosystémy tečúcich vôd - zásadne menia charakter biotopov, životných
podmienok, biodiverzitu. Preto navrhujme realizovať len rekonštrukcie historicky
existujúcich objektov, prípadne stavať MVE na už existujúcich - funkčných priečnych
objektoch a na profiloch uvedených v koncepcii využitia hydroenergetického potenciálu
vodných tokov SR po jej posúdení v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. a schválení NKVHEPVT
vládou SR.
V územnom pláne obce Hliník nad Hronom tiež nie je plánovaná MVE na Hrone, naopak
obec má záujem a územný plán zameraný na rozvoj cestovného a turistického ruchu hlavne v
oblasti vodnej turistiky, ktorou bola známa predtým. Uvedený zámer, výstavba MVE v
intraviláne tejto obce, je v priamom rozpore s plánovanými aktivitami rozvoja regiónu ako aj
samotnej obce a tvorbu nových pracovných miest v danej oblasti.“
V stanovisku sa zdôrazňuje, že v záujme riešenia problematiky zvyšujúcich sa požiadaviek na
využívanie zdrojov vody z vodných tokov v požadovanom množstve a vo vyhovujúcej kvalite
s cieľom zabezpečenia jej trvale udržateľného využívania a ochrany aj pre budúce generácie,
Európsky parlament a Rada prijali smernicu WFD (Water Framework Directive)
Č.2000/60/ES, ktorá ustanovuje rámec pre politiku spoločenstva v oblasti vôd a následne pre
SR vznikla povinnosť transportovať požiadavky WFD - Rámcová smernica o vode RSV do
národnej legislatívy a zabezpečiť jej implementáciu do zákonov SR v zmysle príslušných
ustanovení. Implementácia RSV v podmienkach SR bola splnená prijatím nového zákona č.
364/2004 Z.z. o vodách - Vodný zákon, na základe ktorého budú vypracované manažmentové
plány jednotlivých povodí, Návrh manažmentového plánu povodia Hrona vychádzajúc z RSV
definuje ako jeden z najvýznamnejších negatívnych vplyvov na riečny ekosystém. Významné
morfologické zásahy do toku", kde sa jedná o 216 vodných útvarov, ktoré spôsobujú:
- narušenie pozdĺžnej kontinuity rieky a habitatov
- narušenie laterálnej kontinuity rieky
- hydrologické zmeny.
Navrhovaná MVE Hliník nad Hronom v plnej miere vykazuje všetky tri negatívne vplyvy na
rieku Hron a preto je v priamom rozpore s cieľmi RSV Č.2000/60/ES, Vodným plánom SR
ako i s Plánom manažmentu povodia .
Tiež je v rozpore so Zákonom č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny-§1 odst.(1), §3 v
plnom znení a §6 ods.(1) nakoľko nedostatočne rieši elimináciu negatívnych dopadov stavby
na životné prostredie a spôsob uskutočnenia revitalizačných opatrení. Taktiež kompenzačné
náhrady za zásahy do biotopu národného významu vyplývajúce z §6 ods.(1) a (2) daného
zákona nie sú vôbec v tejto predmetnej správe o hodnotení riešené.
Z uvedených skutočností a zo správy o hodnotení zámeru je evidentné, že výstavba MVE
Hliník nad Hronom bude mať výrazne na rieku Hron - biokoridor nadregionálneho významu
(generel nadregionálneho ÚSES) vyslovene negatívne dopady. Rieka Hron patri zatiaľ k
najmenej zaťaženým tokom priečnymi stavbami (Fragmentácia ekosystémov tečúcich vôd),
čím sa radí k najvýznamnejším nadregionálnym biokoridorom na Slovensku.
Preto narušovanie jej kontinuity a konektivity ekosystémov je v rozpore so záujmami
ochrany prírody, trvalé udržateľného rozvoja životného prostredia a predchádzania a
eliminácie efektov pokračujúceho globálneho otepľovania a zmeny klímy.
II.) Podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v platnom znení musí byť obsahom Správy o hodnotení
komplexné a podrobné zistenie, opísanie a vyhodnotenie priamych a nepriamych vplyvov
strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie a to v mieste ich
vykonávania a v oblastiach ich predpokladaných vplyvov (§ 3 ods. a), b) a § 31 ods. 1
zákona).
V správe o hodnotení zámeru výstavby MVE na Hrone podľa zákona NR SR č.24/2006 Z.z.
nie sú dostatočne rozpracované a ani neboli zástupcami navrhovateľa WaWa a.s. na ústnom
prerokovaní predmetného zámeru vysvetlené a zodpovedané dolu uvedené skutočnosti, ktoré
požadujeme vysvetliť a zapracovať do relevantnej dokumentácie procesu posudzovania a
schvaľovania predmetného zámeru, kde sa jedná najmä o :
0 Odvádzanie povodňových prietokov nad max. kapacitu hate 362 m3/s a to tiež vplyvom
vybudovania pobrežných hrádzí v uvádzanej dĺžke 600m, nakoľko hrádze ako aj
celkový charakter stavby nemá mať protipovodňovú funkciu. V bode 3,7 Vplyv na
krajinu nesúhlasíme s tvrdením, že: „MVE neovplyvní prietokový režim Hrona a
terajšie prietokové parametre pri prechode veľkých vôd" alebo že, výstavbou MVE na
rieke Hron nebude súčasná úroveň protipovodňovej ochrany územia zmenená". Ani pri
verejnom prerokovaní SOH nebola zo strany navrhovateľa dostatočne zodpovedaná
otázka ako ovplyvni vybudovanie hrádzí pozdĺž toku možnosť spätného prúdenia vody
z inundačného územia späť do rieky Hron, ak tieto hrádze nielenže budú tvoriť
prekážku spojitosti inundácií s tokom, ale pri extrémnych zrážkach exituje riziko
zaplavovania cestnej komunikácie, železničných objektov ako aj rodinných domov pod
haťou MVE. Tento fakt sa však v správe o hodnotení vôbec neuvádza.
1 V prípade realizovania navrhovanej MVE sa vytvorí prekážka v toku, ktorá spolu s
prehradením celého riečneho profilu bude znamenať závažný zásah do ekosystému
rieky Hron, čím sa negatívne zmenia podmienky pre život rýb a vodných živočíchov a
opatrenie v podobe navrhovaného rybochodu v nijakom prípade nemôže nahradiť
pôvodný prirodzený biokoridor rieky Hron. Vychádzajúc zo skúseností prevádzkovania
a funkčnosti podobných rybochodov na už postavených MVE na Hrone, tieto sú
doposiaľ všetky negatívne.
2 Úpravou brehov v predpokladanej dĺžke 2000m kde bude vzdutie dôjde k zničeniu
spoločenstiev brehových porastov /ide o prioritný biotop európskeho významu jaseňovo jelšové podhorské lužné lesy a biotop európskeho významu - horské vodné
toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov/, pričom v správe o hodnotení sa ako
eliminačné opatrenia uvádza len náhradná výsadba. Upozorňujeme však, že
zlikvidované biotopy nebude možné umelo vytvoriť - už vôbec nie náhradnou
výsadbou /navrhovateľ neuvádza, kde na akých pozemkoch a v akom rozsahu by mala
byť realizovaná.
3 V dotknutom katastrálnom území obce Hliník nad Hronom je všetka poľnohospodárska
pôda znehodnotená dlhodobou kontamináciou nebezpečnými látkami a to hlavne
ťažkými kovmi a flórom, kde hladina je oproti referenčným hodnotám zvýšená 2-4
násobne. Z hľadiska kontaminácie podzemných vôd je toto územie považované za
jedno z najznečistenejších v rámci SR, kde hodnoty Fe a Mn prekračujú povolené
hodnoty až 6 násobne a hodnoty obsahu HN4 dvoj násobne. Vo všeobecnosti je vydaný
zákaz používania studničnej vody ako vody pitnej. V SoH nie je a ani na verejnom
prerokovaní nebolo dostatočne vysvetlené aký vplyv bude mať zvýšenie hladiny Hrona
o 2,5m (a tým pravdaže aj zmenu úrovne podzemných vôd) na horeuvedené skutočnosti
z hľadiska trvalej udržateľnosti kvality životného prostredia a zdravia obyvateľstva .
4 MVE Hliník nad Hronom nebola posudzovaná a ani v správe o hodnotení sa neuvádza
spojitosť s plánovanými ďalšími (13 profilov) podobnými priečnymi stavbami na
strednom Hrone a to hlavne z hľadiska:
- ovplyvňovania hydrologického režimu (hlavne za nízkych vodných stavov) a tým i
prevádzky JEMO z dôvodu nedostatku chladiacej vody
- synergického efektu vypúšťania obsahu jednotlivých zdrží spolu s prívalovou vlnou a
tak vzniku rozsiahlych povodní,
- tvorbu a vypúšťania ľadových krýh z jednej hate do ďalšej po toku - vznik ľadových
zátarás
- dôjde k vyplavovanie usadených sedimentov a nánosov z jednotlivých hatí, ktoré sa
pravdaže podľa manipulačného poriadku otvoria (či už z dôvodov čistenia nánosov
alebo protipovodňového opatrenia) do toku a tým následne takto znásobený ich
objem bude premiestňovaný do VN Veľké Kozmálovce a v neposlednej miere spolu
s prirodzeným zákalom dôjde k jeho znásobeniu o nánosy a usadené znečistené
kalové látky (vypúšťané ako tekuté odpady do toku Hrona) čo môže mať (v
závislosti od množstva usadenín vzhľadom na časovú periódu potreby alebo nutnosti
otvorenia hatí) dôsledok nadmerných zákalov v rieke znamenajúcich pre vodné
živočíchy taktiež katastrofálne následky
- hlavne za nízkych vodných stavov v rieke Hron vplyvom priemyselného znečistenia,
stojatej zabahnenej a otepľovanej vode v plytkých zdržiach bude dochádzať k
zhoršeniu kyslíkových režimov v zdržiach a následne i v samotnom toku
znamenajúcich pre vodné živočíchy katastrofálne následky.
0 MVE Hliník nad Hronom nebola posudzovaná ani v správe o hodnotení sa neuvádza
ekonomické hľadiska prínosu pre obce a jej možného rozvoja z danej investície v
intraviláne za 5,5 mil. EUR. Zástupcovia združenia sú presvedčení a na ústnom
pojednávaní to navrhovateľ nijak inak nepreukázal, že táto realizácia predmetného
zámeru bude mať minimálny ekonomický prínos pre obec a jej obyvateľov, ale skôr
negatívne dôsledky, ako:
- narušenie kontinuity a ekosystému rieky Hron a tým stratu reprodukčnej schopnosti,
druhového a početného zastúpenia rybej osádky a tým stratu veľkej časti ako tak
produkčného revíru SRZ
- stratu prírodnej atraktivity územia,
- negatívny vplyv na rozvoj obcou plánovaného vodáckeho a turistického ruchu,
- zníženia cien pozemkov v blízkosti zdrže, elektrárne a hati
- ale taktiež nebude žiadnym prínosom pre tvorbu nových pracovných miest a rozvoj
tohto regiónu trpiaceho veľkou nezamestnanosťou.
Cieľom procesu EIA má byť zistenie a vyhodnotenie priamych a nepriamych vplyvov
navrhovanej činnosti na životné prostredie, porovnanie výhod a nevýhod navrhovane] činnosti
vrátane ich variantov v porovnaní s nulovým variantom, ale tiež umožnenie zapojenia
verejnosti do procesu pripomienkovania navrhovanej činnosti.
Občianske združenie upozorňuje príslušný orgán, že verejnosť v tomto prípade nebola
informovaná o tom, kde a akým spôsobom sa môže verejnosť oboznámiť so správou o
hodnotení. Tiež nebolo verejnosti sprístupnené zrozumiteľné záverečné zhrnutie, ani iným
spôsobom nebola verejnosť informovaná o tom aké má práva a možnosti v procese EIA.
Takýmto spôsobom došlo k hrubému porušeniu článku 5 dohovoru o prístupe k informáciám,
účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach
životného prostredia - tzv. "Aarhusky dohovor", porušeniu ustanovení zákona 24/2006 Z.z.,
ale aj k obmedzeniu ústavného práva verejnosti na prístup k informáciám.
Z tohto dôvodu sa združenie nemôže dovolávať akceptovania pripomienok v zákonnej lehote,
avšak žiada, aby bolo občianske združenie akceptované ako zainteresovaná verejnosť, v
zmysle následnej možnosti účasti v ďalších povoľovacích konaniach ako účastník konania
podľa §26 zákona 287/2009 Z.z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.24/2006 Z.z.
Pozitívnym vplyvom navrhovanej činnosti je len výroba elektriny s využitím vody, ako
environmentálne čistého zdroja, pričom však ide o zdroj malý a pomerne nestály.
Zo správy o hodnotení, ako aj z verejného prerokovania však vyplýva, že v danom území
bude mať navrhovaná MVE jednoznačne vysoko prevažujúce negatívne vplyvy, ktorých
následky by bolo veľmi nákladné a zložité vracať do pôvodného stavu. Preto združenie žiada,
aby príslušný orgán v záverečnom stanovisku neodporučil realizáciu MVE Hliník nad
Hronom.
Združenie Slatinka - list zo dňa 12.8.2010, stanovisko k správe o hodnotení
Na základe zverejneného oznámenia o prerokovaní Správy o hodnotení vplyvom a účasti na
verejnom prerokovaní správy o hodnotení MVE Hliník nad Hronom na životné prostredie
Združenie Slatinka predložilo písomné stanovisko príslušnému orgánu a žiada, aby príslušný
orgán vydal záverečné stanovisko, v ktorom neodporučí realizáciu MVE Hliník nad Hronom z
nasledovných dôvodov:
Podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v platnom znení musí byť obsahom Správy o hodnotení
komplexné zistenie, opísanie a vyhodnotenie predpokladaných vplyvov stavby na životné
prostredie a to v mieste ich vykonávania a v oblasti ich predpokladaného vplyvu {§ 3 ods. 2 a
§ 31 ods. 1 zákona).
Zo správy je evidentné, že výstavba MVE Hliník nad Hronom bude mať výrazne na rieku
Hron - biokoridor nadregionálneho významu /generel nadregionálneho ÚSES/ vyslovene
negatívne dopady. Rieka Hron patrí k najmenej zaťaženým tokom priečnymi stavbami, čím sa
radí k najvýznamnejším nadregionálnym biokoridorom na Slovensku, preto narušovanie jej
kontinuity a konektivity ekosystémov (fragmentácia ekosystémov tečúcich vôd), je v rozpore
30 záujmami ochrany prírody aj udržateľného rozvoja.
V prípade realizovania navrhovanej MVE sa vytvorí prekážka v toku, ktorá spolu s
prehradením celého riečneho profilu bude znamenať závažný zásah do ekosystému rieky
Hron - zmenia sa podmienky pre život prúdomilných druhov rýb a vodných živočíchov navrhované opatrenie v podobe rybobodu so šírkou 2 m v nijakom prípade nemôže nahradiť
pôvodný prirodzený biokoridor rieky Hron. Hydrologické pomery sú v umelom rybovode
diametrálne odlišné. Skúsenosti s rybovodmi a ich funkčnosťou v našich podmienkach sú
doposiaľ negatívne. K tomu pristupujú ďalšie negatívne faktory, ako napr. pytliačenie, pristúp
k monitorovaniu a regulovaniu rybovodu.
Dôjde k zničeniu spoločenstiev brehových porastov /ide o prioritný biotop európskeho
významu -jaseňovo jelšové podhorské lužné lesy a biotop európskeho významu, horské vodné
toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov/, pričom v správe o hodnotení sa ako eliminačné
opatrenia uvádza len náhradná výsadba. Združenie Slatinka upozorňuje, že zlikvidované
biotopy nebude možné umelo vytvoriť, biotop totiž nemožno vytvoriť, už vôbec nie
náhradnou výsadbou (navrhovateľ neuvádza, kde na akých pozemkoch a v akom rozsahu by
mala byť realizovaná). Ak aj vo väčšej vzdialenosti od toku tieto spoločenstvá zostanú
zachované, budú do toku odrezané hrádzami takže sa zásadne zmenia podmienky na
existenciu týchto spoločenstiev.
V správe o hodnotení navrhovateľ uvádza zlepšenie podmienok na rekreáciu lepším
sprístupnením brehov a dostupnosťou vodnej ploche. Tento argument je zavádzajúci z toho
dôvodu, že rieka Hron je v súčasnosti atraktívna práve z dôvodu nenarušenosti toku priečnymi
objektami a pomerne zachovanými pôvodnými spoločenstvami brehových porastov. Zásah do
toku v podobe navrhovanej činnosti bude preto s vysokou pravdepodobnosťou na rozvoj
cestovného ruchu vplývať negatívne.
V predloženom zámere je potreba výstavby MVE Hliník nad Hronom zdôvodňovaná
stratégiou Európskej únie (EÚ) zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a
následným schválením Stratégie vyššieho využívania obnoviteľných zdrojov energie v SR
Vládou SR (2007).
V tejto súvislosti združenie Slatinka upozorňuje na skutočnosť, že EÚ prijala súčasne
Rámcovú smernicu o vode (RSV), ktorej cieľom je dosiahnutie dobrého stavu vôd v záujme
riešenia problematiky zvyšujúcich sa požiadaviek na využívanie zdrojov vody z vodných
tokov v požadovanom množstve a vo vyhovujúcej kvalite s cieľom zabezpečenia jej trvale
udržateľného využívania a ochrany aj pre budúce generácie. K základným cieľom tejto
smernice patrí spriechodňovanie tokov. Implementáciou Rámcovej smernice o vode v SR je
Vodný plán SR a manažmentové plány povodí pre jednotlivé toky /ide o strategické
dokumenty prijaté vládou SR/.
Manažmentový plán čiastkového povodia Hrona definuje ako jeden z významných vplyvov
"významné hydromorfoligické zmeny" Tie sa členia do 3 oblastí:
0 narušenie pozdĺžnej spojitosti riek a a biotopov
1 narušenie priečnej spojitosti mokradi a inudácií s tokom a iné morfologické zmeny
2 hydrologické zmeny.
Navrhovaná MVE Hliník nad Hronom by mala za následok závažné zhoršenie stavu vo
všetkých troch oblastiach. V povodí Hrona bolo vytypovaných 255 priečnych objektov,
pričom už v súčasnosti je problematické vyčleniť finančné prostriedky na ich úpravu alebo
odstránenie.
Vytváranie ďalších takýchto objektov je v rozpore s hlavným cieľom manažmentu
čiastkového povodia Hrona - dosiahnutím dobrého stavu vôd a do budúcnosti predstavuje
závažný problém, ktorý bude potrebný riešiť, a teda aj s Rámcovou smernicou o vodách.
Pri verejnom prerokovaní SOH nebola zo strany navrhovateľa dostatočne zodpovedaná otázka
ako ovplyvní vybudovanie hrádzi pozdĺž toku možnosť spätného prúdenia vody z
inundačného územia späť do rieky Hron, tieto hrádze nielenže budú tvoriť prekážku spojitosti
inundácií s tokom, ale pri extrémnych zrážkach exituje riziko zaplavovania objektov ktoré
ležia na začiatku obce. Tento fakt sa však v správe o hodnotení vôbec neuvádza.
V Návrhu koncepcie využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR, ktorú
spracoval VÚVH v súčinnosti so ŠOP SR a SRZ (2008-9), sa s výstavbou MVE na rieke
Hron pri Hliníku nad Hronom síce uvažuje, avšak pri hodnotení Ekologicky využiteľného
hydroenergetického potenciálu - ŠOP SR ani SRZ z dôvodov ochrany prírody vodných
spoločenstiev neodporúčajú MVE Hliník nad Hronom - resp. v tabuľke hodnotenia
ekologicky využiteľného hydroenergetického potenciálu /ktorý redukuje technicky využiteľný
hydropotenciál, tým že znižuje počet využiteľných profilov o miesta, ktoré nie je možné z
ekologických dôvodov využiť/ sa daná MVE neuvádza.
Je všeobecne známy kumulatívny efekt negatív priečnych objektov stavaných na tokoch v
malom odstupe za sebou. V súčasností už prebieha výstavba MVE v Hronskej Dúbrave. Preto
je potrebné uvažovať aj o fakte, že MVE Hliník nad Hronom by predstavovala ďalšiu bariéru
v toku, a ďalšie fragmentovanie ekosystému a negatívne vplyvy prípadnej výstavby hodnotiť
aj v tejto súvislosti.
V územnom pláne Banskobystrického kraja sa uvádza: „Priečne stavby na tokoch typu MVE
a podobných objektov sú pre ryby prakticky neprekonateľnou prekážkou, pôsobia komplexne
negatívne na ekosystémy tečúcich vôd - zásadne menia charakter biotopov, životných
podmienok, biodiverzitu. Preto združenie navrhuje realizovať len rekonštrukcie historicky
existujúcich objektov, pripadne stavať MVE na už existujúcich - funkčných priečnych
objektoch a na profiloch uvedených v koncepcii využitia hydroenergetického potenciálu
vodných tokov SR po jej posúdení v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. a jej schválení.
V územnom pláne obce Hliník nad Hronom tiež nie je plánovaná MVE na Hrone, naopak
obec má záujem a územný plán zameraný na rozvoj cestovného a turistického ruchu hlavne v
oblasti vodnej turistiky, ktorou bola známa predtým.
Cieľom procesu EIA má byť zistenie a vyhodnotenie priamych a nepriamych vplyvov
navrhovanej činnosti na životné prostredie, porovnanie výhod a nevýhod navrhovanej činnosti
vrátane ich variantov v porovnaní s nulovým variantom, ale tiež umožnenie zapojenia
verejnosti do procesu pripomienkovania navrhovanej činnosti.
Preto Združenie Slatinka upozorňuje príslušný orgán, že verejnosť v tomto prípade nebola
informovaná o tom, kde a akým spôsobom sa môže verejnosť oboznámiť so správou o
hodnotení. Nebolo verejnosti sprístupnené zrozumiteľné záverečné zhrnutie, ani iným
spôsobom nebola verejnosť informovaná o tom aké má práva a možnosti v procese EIA.
Takýmto spôsobom došlo k hrubému porušeniu článku 5 dohovoru o prístupe k informáciám,
účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach
životného prostredia - tzv. "Aarhusky dohovor", porušeniu ustanovení zákona 24/2006, ale aj
k obmedzeniu ústavného práva verejnosti na prístup k informáciám.
Z tohto dôvodu sa Združenie Slatinka nemôžeme dovolávať akceptovania pripomienok v
zákonnej lehote, avšak žiada, aby boli akceptovaní ako zainteresovaná verejnosť, v zmysle
následnej možnosti účasti v ďalších povoľovacích konaniach.
Pozitívnym vplyvom navrhovanej činnosti je len výroba elektriny s využitím vody, ako
environmentálne čistého zdroja, pričom ale ide o zdroj malý a pomerne nestály Je
nepochybné, že vzhľadom na vývoj klimatickej zmeny je potreba podpory čistých a
obnoviteľných zdrojov energie.
Zo správy o hodnotení, ako aj z verejného prerokovania však vyplýva, že v danom území
bude mať navrhovaná MVE jednoznačne vysoko prevažujúce negatívne vplyvy, ktorých
následky by bolo veľmi nákladné a zložité vracať do pôvodného stavu. Preto Združenie
Slatinka žiada aby príslušný orgán v záverečnom stanovisku neodporučil realizáciu MVE
Hliník nad Hronom.
Nakoľko pripomienky k posudzovanej činnosti sú v zásade obdobné v obidvoch stanoviskách
občianskych združení, navrhovateľ k stanoviskám občianskych združení predložil sumárne
vyjadrenie nasledovného znenia:
• K otázke: “ako ovplyvní vybudovanie hrádzí pozdĺž toku možnosť spätného prúdenia vody
z inundačného územia späť do rieky Hron, ak tieto hrádze nielenže budú tvoriť prekážku
spojitosti inundácií s tokom, ale pri extrémnych zrážkach exituje riziko zaplavovania cestnej
komunikácie, železničných objektov ako aj rodinných domov pod haťou MVE?“
Terajšia kapacita koryta - kynety - preukázaná výpočtom na základe geodetického
zamerania skutočného stavu koryta je 360 m3.s-1. Pri vyšších prietokoch voda
vybrežuje z kynety do inundácie. Preto bola navrhnutá kapacita hate na
prevedenie prietoku min. 360 m3.s-1. Väčšia kapacita hate nemá význam, lebo
nestačí kapacitou kyneta a voda by aj tak vybrežovala.
Z uvedeného dôvodu navrhovaná vodná stavba nezhoršuje protipovodňovú
ochranu dotknutého územia oproti jestvujúcemu stavu.
Nezhoršovanie protipovodňovej ochrany stavbou dotknutého územia bolo aj
jednou zo základných požiadaviek na pridelenie profilu zo strany SVP š.p. a
posudzované komisiou ustanovenou Ministerstvom životného prostredia SR. Na
základe návrhu vodnej stavby v podobe, v akej je uvedený v DÚR, bol tento
vybraný ako najvýhodnejší (list od SVP š.p. z 18.11.2009 č.8803/09) a SVP š.p.
vyjadrilo súhlas na zriadenie vodnej stavby.
• K problematike vplyvu hrádzí na spätné prúdenie vody, riziko vytopenia R-ky a pod ...
Navrhované hrádze sú nízke, v profile MVE je kóta koruny hrádzí (229,00 m
n.m.) iba 1 m prevýšená nad terajšie behy kynety. Proti prúdu sa hrádze rýchlo
vytrácajú. Územie navrhovanej vodnej stavby, kde môže voda potenciálne
vybrežiť z kynety pri povodňových stavoch (inundačné územie), je ohraničené:
- na ľavom brehu novovybudovanou rýchlostnou komunikáciou, ktorej úroveň je
podstatne vyššia, než ako koruna navrhovaných hrádzí,
- na pravom brehu pozvoľne stúpajúcim terénom k pravej strane údolia,
- smerom po toku je inundačné územie „prehradené“ zemným telesom miestnej
komunikácie Hliník nad Hronom - Dolná Ždaňa s niveletou vozovky podstatne
vyššou, než ako koruna navrhovaných hrádzí.
Na miestnej komunikácii je ponad Hron most, ktorého prietočná plocha je
podstatne menšia, než ako v profile inundačného územia nad komunikáciou. Brehy
inundačného územia sú výrazne zúžené, je tu vytvorené „úzke hrdlo“. Z
uvedeného dôvodu je preto pre prevedenie povodne rozhodujúce toto miesto. Na
mostných pilieroch je pritom riziko zachytávania stromov a iných plávajúcich
predmetov, ktoré unáša Hron pri veľkých prietokoch (napr. najčastejšie vyvrátené
stromy z porastov bezprostredne na brehoch kynety). Tým nastáva ďalšie zúženie
prietočného profilu a vzdúvanie vody nad mostom.
Z uvedeného je zrejmé, že pre protipovodňovú ochranu územia nad mostom (resp.
miestnou komunikáciou Hliník nad Hronom - Dolná Ždaňa), je rozhodujúce práve
úzke hrdlo inundačného územia v profile mosta. Toto navrhovaná vodná stavba
neovplyvní ale ani nevyrieši.
Ďalej je z uvedeného zrejmé, že na riziko zaplavovania cestnej komunikácie a
železničných objektov nebude mať navrhovaná vodná stavba vplyv. Naopak,
vzhľadom na existenciu „úzkeho hrdla“ bude musieť byť navrhovaná vodná stavba
ochránená pred spätným vzdutím od mosta pri povodni!
Pre riziko vybrežovania vody pri povodňových stavoch do inundácie je vodná
stavba navrhovaná ako obtekaná. Na vzdušných svahoch hrádzí je v DÚR pri SO04 Úprava koryta nad stupňom uvedené: „Po vykonaní podrobnejšieho
geologického prieskumu lokality v ďalšom stupni projektovej dokumentácie bude
nutné zvážiť tesnenie hrádzí resp. upravených brehov, prípadne potrebu
drenážneho systému.“ Drenážny systém - napr. priesakové kanály - potom
regulujú polohu hladiny podzemnej vody, „sťahujú“ vnútorné vody v priestore za
hrádzami po ústupe povodne alebo po potenciálnej extrémnej zrážke.
Zaplavovanie rodinných domov pod haťou MVE nebude spôsobené navrhovanou
vodnou stavbou. Medzi navrhovanou vodnou stavbou a úzkym hrdlom
inundačného územia v profile mosta na miestnej komunikácii Hliník nad Hronom Dolná Ždaňa sa žiadne rodinné domy nenachádzajú. Tieto sa nachádzajú až na
brehoch Hrona pod mostom. Vzhľadom na skutočnosť, že všetky úpravy koryta
týkajúce sa navrhovanej vodnej stavby a aj vlastná vodná stavba vrátane hate sa
nachádza nad „úzkym hrdlom“ - t.j. nad mostom, nemôže mať vplyv na vytápanie
rodinných domov pod mostom. Toto vytápanie je vecou úpravy koryta a
inundačného územia pod mostom, kde navrhovaná vodná stavba nezasahuje.
• K pripomienke, že v prípade realizovania MVE sa vytvorí prekážka v toku...
Toto sa rieši návrhom moderného štetinového rybovodu.
• Ku konštatovaniu: “vychádzajúc zo skúseností prevádzkovania ....... tieto sú doposiaľ vždy
negatívne“
Konštatovanie je všeobecné. Nie je podložené ničím konkrétnym - napr.
argumentáciou z prieskumov na konkrétnych miestach, kde je to negatívne,
meraniami kvality vody (ďalej sa totiž píše o kontaminácii pôdy - nespôsobilo aj
toto zmenu???) a pod.
• K bodu : “ Úpravou brehov v predpokladanej dĺžke 2000m kde bude vzdutie dôjde k
zničeniu spoločenstiev brehových porastov, pričom v správe o hodnotení sa ako eliminačné
opatrenia uvádza len náhradná výsadba“
1. Pri výstavbe rýchlostnej komunikácie bolo už zasiahnuté do ľavého brehu
Hrona približne v mieste konca vzdutia. Koryto bolo umelo upravené.
2. Staré veľké stromy na brehu kynety bránia odtoku vody pri zvýšených stavoch a
spôsobujú zníženie prietočnej kapacity kynety, čo má za následok skoršie
vybrežovanie vody do beriem. Pri povodni sa staré veľké stromy zvyknú vyvrátiť a
zachytiť na pilieroch mostov (v prvom odseku boli obavy z vytápania - je to tam
popísané, práve pri Hliníku je pod mostom úzke hrdlo a niekoľko pilierov vo
vode).
Toto je tá neriešená dilema, že hlavne veľké stromy na brehu kynety z
vodohospodárskeho hľadiska nemajú čo hľadať, lebo priamo ohrozujú
protipovodňovú ochranu a prístup do koryta. Na druhej strane sú to „vzácne
biotopy“.
• Ku konštatovaniu: “V dotknutom katastrálnom území obce Hliník nad Hronom je všetka
poľnohospodárska pôda znehodnotená dlhodobou kontamináciou nebezpečnými látkami a
to hlavne ťažkými kovmi a flórom, kde hladina je oproti referenčným hodnotám zvýšená 24 násobne.“
Vplyv vodnej stavby na hladinu podzemných vôd sa dá preukázať výpočtom na
matematickom modeli. Toto sa robieva v ďalšom stupni PD, kedy sa robí aj
podrobný IG prieskum, ktorý je podmieňujúcim podkladom pre modelovanie
hladín podzemných vôd.
V DÚR je uvedené: „Po vykonaní podrobnejšieho geologického prieskumu
lokality v ďalšom stupni projektovej dokumentácie bude nutné zvážiť tesnenie
hrádzí resp. upravených brehov, prípadne potrebu drenážneho systému.“ Tesnenie
(napr. podzemné steny) + drenáž (napr. priesakový kanál na vzdušnej päte hrádze)
dokážu nastaviť požadovanú hladinu podzemnej vody.
V prípade bývalého ramena a obavy z priesakov cez neho, je možné ho
„zazátkovať“ napr. podzemnou stenou. K tomu je ale treba už spomínaný
podrobný IG prieskum.
Obyvatelia obce Hliník nad Hronom - list zo dňa 23.8.2010
Obyvatelia obce Hliník nad Hronom doručili na Obvodný úrad životného prostredia v
Banskej Štiavnici list zo dňa 23.8.2010 nasledujúceho znenia:
Vec: Malá vodná elektráreň Hliník nad Hronom
Na stretnutí dňa 05.augusta 2010 bola občanom našej obce firmou WaWa, a.s. Bratislava
odprezentovaná možnosť výstavby malej vodnej elektrárne na rieke Hron. Hoci účasť na
tomto stretnutí bola zo strany občanov pomerne nízka, na otázky zúčastnených bola veľmi
častá odpoveď: „Keby tu bol hlavný projektant, ten by vám vedel odpovedať."
Preto my, obyvatelia a majitelia domov v „dolnej" časti obce Hliník nad Hronom sa chceme
opýtať, či bola robená nejaká štúdia - prieskum o výške hladiny spodnej vody v tejto časti a o
prípadných dopadoch pri umelom zdvihnutí hladiny rieky Hron. Ak nie, tak touto cestou
chceme upozorniť na fakt, že pri daždivom počasí, keď sa dvíha hladina Hrona máme v
pivniciach vlhko (v decembri 2009 sme ich mali vytopené). Ak sa hladina Hrona umelo
zdvihne o 0,5 m - 1 m, tým sa priamo úmerne zdvihne aj spodná voda, čo pre nás znamená, že
v záhradách budeme mať močariská a v pivniciach vodu.
Uvádzame niektoré fakty:
1. Domy na ulici Železničná sú postavené v50-tych rokoch na pozemkoch, kde vrstva zeme je
cca 0,5 m - 1 m, potom čistý piesok a štrk vo vrstve cca 3 - 5 m. (V minulosti MNV v
Hliníku nad Hronom v tejto oblasti dlhodobo ťažil piesok, štrk)
2. Pravdepodobne touto oblasťou tiahlo staré koryto Hrona a týmito piesočnými vrstvami je
prepojenie so súčasným korytom a hladinou Hrona.
3. V kopanej, 4 m hlbokej studni pri dome je voda, ktorá s úrovňou hladiny Hrona stúpa klesá, čo je možné odsledovať.
Ak dôjde k výstavbe MVE a tým k zvýšeniu hladiny spodnej vody, pýtame sa:
1. Kto bude za tento stav zodpovedný?
2. Kto bude hradiť prípadné škody - Obec Hliník nad Hronom, OÚ ŽP, alebo fy WaWa, a.s.
Bratislava? Poisťovne takéto domy odmietnu poistiť.
3. Odkúpi zodpovedný subjekt od nás znehodnotené domy za ich pôvodnú (trhovú) cenu,
alebo nás odškodní nejakým iným spôsobom?
Prílohu listu tvorí podpisová časť, kde je podpísaných 75 obyvateľov obce Hliník nad
Hronom.
Navrhovateľ doručil list, ktorý je adresovaný Ing. Soni Vincentovej, zástupkyni obyvateľov.
V liste sa uvádza:
Dňa 27.8.2010 sme od Vás obdržali list podpísaný občanmi Hliníka nad Hronom, kde ste
uvedená ako kontaktná osoba. V liste vyjadrujete obavy, že v súvislosti s výstavbou malej
vodnej elektrárne (MVE) v lokalite Hliník nad Hronom by mohlo dôjsť k zdvihnutiu hladiny
spodnej vody blízkosti Vašich rodinných domov čo by „znamenalo že v záhradách by ste mali
močariská a v pivniciach vodu". Pýtate sa „čí bola robená nejaká štúdia - prieskum o výške
hladiny spodnej vody v tejto časti a o prípadných dopadoch pri umelom zdvihnutí hladiny
rieky Hron". Pri našom osobnom stretnutí dňa 8.10.2010 som Vás požiadal o stretnutie s
občanmi, kde by sme odpovedali na Vaše otázky, ktoré uvádzate v liste a pokúsili sa odstrániť
Vaše obavy spojené s výstavbou malej vodnej elektrárne vo Vašej obci.
Na Vaše obavy zatiaľ písomne odpovedáme, že postup pri spracovávaní ďalších stupňov
projektovej dokumentácie je taký, že:
- Geodeticky premeriame body, ako je výškovo navrhovaná hladina MVE na tom, vo
vzťahu s terénom za rýchlostnou komunikáciou a železnicou, pri Vašich rodinných
domoch
- Štandardný postup je taký, že na pravom aj ľavom brehu Hrona sa v ďalšom stupni
projektovej dokumentácie, na základe inžiniersko-geologického prieskumu budú
navrhovať
• zvislé tesniace prvky do hrádzí
• drenáže alebo odvodňovacie kanály na vzdušnej päte hrádzí Týmito opatreniami
je možné nastaviť potrebnú hladinu podzemnej vody.
- Vyššie popísané opatrenia je možné prepočítať matematickým modelom a dá sa určiť aj
dopad na podzemné vody v tangovanom okolí vodnej stavby. Tieto prieskumy nám
zabezpečí Katedra hydrotechniky na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
Tak ako som spomínal na našom osobnom stretnutí, radi by sme sa stretli s občanmi, ktorých
sa tento prípadný problém priamo dotýka. Keď budeme mať spracované vyššie popísané
merania a prieskumy, aby sme vedeli odstrániť Vaše obavy argumentmi, požiadame Vás o
určenie termínu stretnutia.
Podpísaný, Ing. Dušan Makovický, člen predstavenstva spoločnosti WaWa, a.s.
Záverečné vyhodnotenie stanovísk k správe o hodnotení
Pripomienky k správe o hodnotení vyjadrené v stanoviskách sú vo väčšine prípadov
oprávnené a dotýkajú sa súladu a aj nesúladu navrhovanej činnosti s platnou legislatívou a
koncepciami.
Súhlasné stanovisko:
ObÚ odbor CO a KR v Žiari nad Hronom, Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR
Bratislava, Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici štátna správy ochrany
ovzdušia, štátna správa odpadového hospodárstva, Obvodný pozemkový úrad v Žiari nad
Hronom,
Súhlasné stanovisko s podmienkami:
Regionálny úrad verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom, Banskobystrický samosprávny
kraj, Ministerstvo životného prostredia SR Bratislava, Krajský pamiatkový úrad Banská
Bystrica,
Nesúhlasné stanovisko:
Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici, Obvodný úrad životného prostredia v
Banskej Štiavnici štátna správa ochrany prírody a krajiny , Združenie Slatinka, OZ Hron pre
slobodné rieky
V širších súvislostiach je potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ dostal pridelený
profil na výstavbu MVE Hliník nad Hronom na základe stanoviska, SVP, š.p. Žilina, list č.
8803/09 z dňa 18.11.2009. V stanovisku sa konštatuje, že Komisia pre rozvoj hydroenergetiky
a optimálne využitie hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR na svojom 9.
zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.11.2009, a v súlade s čl.3. ods.4 organizačného a
rokovacieho poriadku komisie, vydáva súhlas na zriadenie vodnej stavby s energetickým
využitím na profil Budča, vodný tok Hron, rkm 119,40. Zároveň v liste oznámil, že SVP, š.p.
s navrhovateľom WaWa, a.s., Sabinovská 10, 812 02 Bratislava uzatvorí zmluvný vzťah na
prenájom pozemkov vo vlastníctve Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. Žilina,
dotknutých výstavbou MVE.
V súvislosti s doručenými stanoviskami k navrhovanej činnosti je potrebné upozorniť, že
uvedené neurčitosti hodnotenia vyplývajú aj z nejednotného koncepčného prístupu k
problematike výstavby MVE na rieke Hron na regionálnej a na národnej úrovni. Platné
legislatívne predpisy a zákony riešia otázku navrhovaných činností požiadavkou na
vyhodnotenie ich vplyvov na životné prostredie.
V prípade, že vplyvy sú vyhodnotené ako významné, ale ich environmentálne riziká môžeme
minimalizovať opatreniami, poskytuje zákon možnosť ich povoliť. V zmysle platných
zákonov však nie je možné zakázať činnosť preto, lebo predpokladáme, že sa v budúcnosti
budú na rieke Hron stavať iné malé vodné elektrárne.
Z uvedeného dôvodu odporúčam, upresniť popis možností napojenia na inžinierske siete v
okolí záujmového územia, spôsobu odkanalizovania pre vody z povrchového odtoku z plôch,
kde sa bude manipulovať s nebezpečnými látkami a kde hrozí riziko úniku v prípade havárie,
ak realizácia tejto MVE bude schválená alebo bude predmetom schvaľovania v zmysle
osobitných predpisov. Navrhovateľ je povinný vykonávať navrhovanú činnosť bezpečne a
minimalizovať environmentálneho riziká. Pokiaľ navrhovateľ nenavrhne optimálne technické
a environmentálne prijateľné riešenie, je potrebné prehodnotiť ďalší postup povoľovacieho
procesu v súlade s platnou právnou legislatívou:
- Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
- Vyhláška č. 433/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o využívaní
hydroenergetického potenciálu vodných tokov
- Nariadenie vlády SR č. 296/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu a
kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia
odpadových vôd a osobitných vôd
- Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o energetike")
- Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej
kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- Zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov
- Výnos URSO č. 2/2005, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie v elektroenergetike
a spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky
primeraného zisku a podklady na návrh ceny
- Nariadenie vlády SR č. 317/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s
elektrinou
- Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
- Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
5. Vypracovanie odborného posudku v zmysle §36 zákona
Odborný posudok podľa § 36 ods. 6 a 7 zákona, na základe určenia OUŽP (list č.
2010/00010/ZH zo dňa 25.8.2010) vypracovala spoločnosť ENVIROSAN s.r.o. Slovenská
Ľupča, zapísaná dňa 1.4.2010 ako právnická osoba do zoznamu odborne spôsobilých osôb na
posudzovanie vplyvov činnosti na životné prostredie pod číslom 385/2006-OPV v zmysle
vyhlášky MŽP SR č. 52/1995 Z. z. o zozname odborne spôsobilých osôb na posudzovanie
vplyvov činnosti na životné prostredie.
Podľa spracovateľa posudku správa o hodnotení spĺňa požadované náležitosti dané
zákonom, je vypracovaná v zmysle prílohy č. 11 zákona.
Podrobne je rozpísaný návrh technického riešenia MVE, ako aj základné vstupy a výstupy
v súvislosti s výstavbou a prevádzkou zariadenia. Pomerne málo pozornosti je venované
príprave územia na výstavbu, možnostiam napojenia na inžinierske siete v okolí záujmového
územia, spôsobu odkanalizovania areálu pre vody z povrchového odtoku z plôch, kde sa bude
manipulovať s nebezpečnými látkami a kde hrozí riziko úniku v prípade havárie.
Charakteristika súčasného stavu životného prostredia je vypracovaná komplexne,
zrozumiteľne, poskytuje ucelený obraz o súčasnom stave životného prostredia.
Zhodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti je z komplexného hľadiska vykonané
dostatočne, vplyvy sú analyzované jednotlivo a je vykonané ich posúdenie z hľadiska
významnosti a časového priebehu pôsobenia. Dostatočná pozornosť je venovaná aj
opatreniam na zmiernenie negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti a monitoringu vplyvu
MVE.
Za nedostatok spracovateľ považuje nesplnenie špecifickej požiadavky určenej pre
vypracovanie správy v Rozsahu hodnotenia vydaného OÚ ŽP v Banskej Štiavnici č.
2009/01376/ZH-RUI zo dňa 18.12.2009, konkrétne:
zosúladiť navrhovanú činnosť s územnoplánovacou dokumentáciou obce.
Spracovateľ posudku odporúča prednostne doriešiť súlad navrhovanej činnosti s
územnoplánovacou dokumentáciou pred začatím územného konania.
Ďalšou podmienkou realizácie, vyplývajúcou z procesu posudzovania je zaradenie
navrhovaného profilu ako realizovateľného pre výstavbu MVE v dokumente „Koncepcia
využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR“ po jej schválení vládou SR.
Odhliadnuc od týchto nedostatkov, je možné skonštatovať, že možné negatívne vplyvy
navrhovanej činnosti, ktoré boli zistené v rámci posudzovania sú eliminovateľné, resp. je ich
možné ďalej obmedziť po vykonaní navrhovaných opatrení a podmienok na ich vylúčenie
alebo zníženie.
Pre maximálnu elimináciu nepriaznivých vplyvov je potrebné vykonávať priebežnú
kontrolu stavu technológie z dôvodu zabezpečenia jej bezporuchového optimálneho chodu.
Zariadenie je možné prevádzkovať len na základe platných povolení a v súlade so schválenou
prevádzkovou dokumentáciou.
Z hľadiska vyhodnotenia stanovísk podľa §35 zákona je možné konštatovať, že účastníci
procesu posudzovania vo svojich stanoviskách v prevažnej väčšine odporúčajú kladné
posúdenie činnosti. Celkovo bolo na OÚŽP doručených 12 písomných stanovísk od zástupcov
zainteresovaných subjektov, 8 stanovísk vyjadrilo súhlas so správou o hodnotení a realizáciou
navrhovanej činnosti, dve stanoviská sú negatívne. Krajský úrad životného prostredia v
Banskej Bystrici vydal najprv záporné stanovisko a následne poslal zmenené stanovisko,
ktoré je podmienečne kladné. K správe o hodnotení sa nevyjadrila obec Hliník nad Hronom
ani obec Dolná Ždaňa.
Obvodný úrad životného prostredia nezahrnul medzi dotknuté orgány Ministerstvo
zdravotníctva SR v súvislosti s navrhovaným umiestnením posudzovanej činnosti v
ochrannom pásme II. Stupňa prírodných liečivých zdrojov v Sklených Tepliciach. Príslušné
ministerstvo bude potrebné zahrnúť medzi dotknuté orgány v ďalších stupňoch povoľovania.
Všetky pripomienky, ktoré boli uvedené v jednotlivých stanoviskách je možné preniesť
do podmienok záverečného stanoviska a tým sa stanú záväzné pre ďalšie stupne schvaľovania
navrhovanej činnosti.
K posudzovanej činnosti boli doručené stanoviská dvoch občianskych združení,
Občianske združenie Hron pre slobodné rieky a Združenie Slatinka. Obidve stanoviská sú
záporné, pričom upozorňujú na rovnaké skutočnosti. Navrhovateľ k ich pripomienkam
vypracoval pomerne obšírne vysvetlenie a prisľúbil ďalšiu odbornú diskusiu na ich
doriešenie. Posudzujúcemu orgánu doručili list aj obyvatelia obce Hliník nad Hronom. Listom
sa pýtajú navrhovateľa otázky a žiadajú odpoveď. Navrhovateľ im na položené otázky
písomne odpovedal a prisľúbil osobné stretnutie na vysvetlenie problematiky.
Spoločné verejné prerokovanie pre obyvateľov obidvoch dotknutých obcí sa uskutočnilo
v obci Hliník nad Hronom. Na prerokovaní boli zodpovedané otázky zúčastneným
obyvateľom, pričom nevznikla žiadna závažná pripomienka.
Počas vypracovania odborného posudku boli zistené skutočnosti, ktoré bránili dokončeniu
odborného posudku o čom spracovateľ písomne informoval Obvodný úrad životného
prostredia v Banskej Štiavnici, stále pracovisko Žiar nad Hronom listom zo dňa 3.12.2011.
V liste bolo poukázané na dve doručené stanoviská, ktoré uvádzali, že verejnosť nebola
informovaná o tom, kde a akým spôsobom sa môže oboznámiť so správou o hodnotení.
Nebolo verejnosti sprístupnené zrozumiteľné záverečné zhrnutie, ani iným spôsobom nebola
verejnosť informovaná o tom aké má práva a možnosti v procese EIA.
Spracovateľ navrhol Obvodnému úradu životného prostredia, aby tento krok
posudzovania, ktorý nebol preukázateľne vykonaný, zopakoval, teda aby písomne vyzval
dotknuté obce, aby vykonali povinnosti uvedené v § 34 odsek 1 (informovať verejnosť a po
dobu 30 dní zverejniť v obci obvyklým spôsobom všeobecne zrozumiteľné záverečné
zhrnutie) a následne zopakovať verejné prerokovanie v zmysle § 34 odsek 2 zákona.
Obvodný úrad životného prostredia schválil navrhovaný postup a písomne vyzval
dotknuté obce, aby zopakovali zákonom daný postup.
Obecný úrad v Hliníku nad Hronom a Obecný úrad v Dolnej Ždani, informovali verejnosť
a zverejnení správy a spolu s navrhovateľom uskutočnili ďalšie spoločné verejné
prerokovanie. Povinnosti dotknutých obcí informovať obyvateľov o zverejnení správy a
oznámiť termín a miesto verejného prerokovania boli zdokumentované a doručené na
obvodný úrad.
Posudok bol následne dokončený a doručený na OÚŽP dňa 8.4. 2011.
IV. Komplexné zHODNOTENIE VPLYVOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI na životné
prostredie vrátane zdravia
Celkové vplyvy
zdokumentované
navrhovanej
činnosti
na
dotknuté
územie
a vyhodnotené na základe podrobného prehodnotenia
podkladových materiálov a vyjadrení zainteresovaných strán.
boli
všetkých
komplexne
predložených
Priame vplyvy predstavujú vplyvy súvisiace s realizáciou stavebných prác, ako zvýšená
hlučnosť, prašnosť, pohyb stavebných mechanizmov a pod. Dôjde k záberu
poľnohospodárskej pôdy a k výrubu stromov a brehovej vegetácie.
Prevádzkou navrhovanej činnosti dôjde k zmene hladiny povrchovej vody a podzemnej
vody, zmene druhového zloženia ichtyofauny v dôsledku spomalenia prúdenia a obmedzeniu
rekreačného potenciálu - využitie nenarušeného toku na vodnú turistiku.
Nepriamym vplyvom je šetrenie primárnych zdrojov využívaním alternatívnych zdrojov
energie.
Vplyv na obyvateľstvo
Najbližšie obytné zóny sú od lokality MVE vzdialené 350 m smerom na Hliník nad Hronom a
rovnako 350 m smerom na obec Dolná Ždaňa. K znečisťovaniu ovzdušia bude dochádzať len
počas výstavby v súvislosti so zemnými prácami.
Stavenisko ako plošný zdroj znečistenia ovzdušia sekundárnou prašnosťou je však v
dostatočnej odstupovej vzdialenosti od obytných zón a imisné prírastky budú nízke, lokálneho
a dočasného charakteru. Nepredpokladá sa prekročenie krátkodobých či dlhodobých limitov.
Narušenie pohody a kvality života obyvateľov dotknutých obcí vplyvom výstavby a
prevádzky MVE sa neočakáva, ani vznik zdravotných rizík.
Vplyvy na horninové prostredie, nerastné suroviny, geodynamické javy a
geomorfologické pomery
K zásahom do horninového prostredia dôjde len počas výstavby MVE a to v dôsledku
manipulácie so zemnými hmotami pri výstavbe hrádzí, priesakových kanálov a rybovodu a pri
úpravách koryta najmä pod profilom MVE. Reliéf prirodzeného koryta vodného toku Hrona
bude mierne zmenený. Niveleta dna koryta pod stupňom bude upravená do sklonu 1 ‰.
Úprava sa týka dĺžky cca 100 m. Svahy do výšky 2 m odo dna sa navrhujú spevniť kamennou
rovnaninou. Úprava koryta skončí nad mostom.
Reliéf bude realizáciou ovplyvnený lokálne a zmeny budú viditeľné hlavne v pobrežnej línii.
Vzniknú vplyvom zásahov do brehových porastov, hrádzovaním, výstavbou rybovodu a
prístupovej komunikácie. Počas výstavby vzniknú nároky na nerastné suroviny, ako napr.
štrky, piesky, lomový kameň a pod. Abrázii brehov sa predíde úpravou brehov kamennou
rovnaninou.
Vplyvy na klimatické pomery
Rozsah vodných plôch sa nezmení, takisto podstatne ani plôch vegetácie, nakoľko hrádze
budú zatrávnené a po čase sa za hrádzou rozvinie nová sprievodná vegetácia. Na základe
uvedeného je možné dopady na mikroklimatické pomery v dôsledku zmien zastúpenia
štruktúr povrchu vylúčiť.
Vplyvy na ovzdušie
K znečisťovaniu ovzdušia sekundárnou prašnosťou bude dochádzať len počas výstavby v
dôsledku zemných prác. Pôsobenie bude dočasné, počas realizácie hrubej stavby s odhadom
trvania 1 rok. Nepredpokladá sa dopad na obytné zóny, ktoré sú v dostatočnom odstupe cca
350 m ako zo strany Hliníka nad Hronom, tak Dolnej Ždane. Prevádzkou MVE nevznikne
žiadny zdroj znečisťovania ovzdušia. Výstavbou MVE budú ušetrené emisie skleníkových
plynov, ktoré by vznikli pri výrobe elektrickej energie z fosílnych zdrojov.
Vplyvy na vodné pomery
Koryto má v dotknutom úseku kapacitu cca 360 m3.s-1, na kapacitu koryta je navrhnutá aj
kapacita hate. Rozsah využívania prietokov hydroagregátmi bude od 45 do 4 m3.s-1. Hradiaca
výška hate bude 3 m. Výška hate nad základovou líniou bude 7,15 m. Pri Q90 bude hĺbka
vody pred haťou 3,15 m a pod haťou 2,55 m. Max. spád bude 3,40 m.
V rámci realizácie diela je potrebné čiastočne upraviť reliéf prirodzeného koryta. Úpravy
koryta vyvolajú dočasné zakalenie vôd toku Hron. Napustením zdrže dôjde k trvalému
zvýšeniu hladiny v priemere o 2,5 m. Dĺžka vzdutia je minimálna, vytráca sa pri Q90 cca 2
000 m nad MVE. Plánované zvýšenie hladiny je do úrovne rastlinného terénu v profile MVE.
K zamedzeniu nepriaznivého vplyvu zvýšenia hladiny sú navrhnuté technické opatrenia na
oboch stranách zdrže (hrádze). Zvýšenie hladiny zasiahne úsek toku už čiastočne technicky
upravený. Výstavbou MVE na rieke Hron nebude súčasná úroveň protipovodňovej ochrany
územia zmenená.
Prevádzka MVE nespôsobí žiadnu zmenu prietokových pomerov v profile MVE Hliník nad
Hronom a nebude mať žiadny vplyv na odber vody z VD Veľké Kozmálovce pre JE
Mochovce.
Navrhovaná MVE Bzenica má plánovanú hornú hladinu na kóte 221,80 m n.m. MVE Hliník
nad Hronom má kótu dna koryta pod MVE na úrovni 224,25 m n.m. Z uvedeného je zrejmé,
že horná hladina MVE Bzenica neovplyvní dolnú hladinu MVE Hliník nad Hronom.
Realizáciou diela vznikne nový povrchový útvar vôd - rybovod.
Ďalším novým útvarom povrchových vôd budú priesakové kanály vybudované v päte hrádzí v
okolí stupňa.
V oblasti zdrže dôjde k zmene rýchlosti prúdenia vody v toku. Menšia rýchlosť prúdenia vody
bude čiastočne ovplyvňovať kvalitu vôd Hrona najmä v letnom období v najmenej prúdivom
prostredí, kedy sa biochemickými pochodmi bude podporovať biologické oživenie vôd.
Celkovo sa zásadná zmena fyzikálno - chemických, či bakteriologicko-mikrobiologických
vlastností vôd toku Hrona v dôsledku navrhovaného energetického využitia hydropotenciálu
nepredpokladá.
Zmeny v hladinách podzemných vôd budú v rámci nivy Hrona v bezprostrednom okolí toku,
okolo stupňa MVE. Nad haťou dôjde k zvýšeniu a pod haťou k zníženiu hladín podzemných
vôd. Zníženie a zvýšenie hladín podzemných vôd bude kompenzované priesakovým kanálom.
Zmeny sa prejavia aj sploštením rozkyvov hladín podzemných vôd, keďže podzemné vody sú
v bezprostrednej hydraulickej spojitosti s tokom.
Vplyvy na pôdu
Trvalý záber pôd vo výške 4 700 m2 sa dotkne plôch v kategórii vodné a ostatné resp.
poľnohospodársky nevyužívanej pôdy v ochrannom pásme toku, ktorý je v šírke 10 m.
Vplyvy na faunu, flóru a ich biotopy
Pre účely výstavby hrádzí dôjde k odstráneniu brehovej vegetácie. Záber sa dotkne európsky
významných biotopov - prioritného biotopu Ls1.3 Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy na
výmere cca 1 800 m2 a biotopu Br2 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov
na výmere 60 m2. Spoločenská hodnota je vyčíslená vo výške 33 729,60 Eur. Nepredpokladá
sa dopad na chránené druhy rastlín.
Lokálne dôjde k dopadu na prúdomilné druhy rýb, pričom oblasť zdrže a oblasť pod haťou
uprednostnia druhy s nižšími nárokmi na prúdenie. Zmeny prúdivého prostredia na menej
prúdivé budú uprednostňovať limnofilní a eurytopní zástupcovia kaprovitých na úkor najmä
lososovitých.
Znížením rýchlosti prúdenia vody v zdrži sa zmení charakter bio- a abiosestonu (tzv. živín) s
dopadom na kvalitu a kvantitu bentických organizmov a minerálne živiny, čím sa zmení aj
potravná ponuka pre ryby. Zmeny tepelných (v dôsledku malého zdržania vody v úseku toku)
a svetelných pomerov (v dôsledku výrubu brehových porastov) môžu pôsobiť na rozvoj
eutrofizačných procesov.
Na ochranu rýb voči vniku do strojnotechnologickej časti budú slúžiť horné (jemné) strojne
stierané (čistené) hrablice. Realizáciou diela vznikne bariéra pre migráciu rýb. Negatívny
dopad realizácie MVE na spoločenstvá rýb bude minimalizovaný výstavbou rybovodu.
Konštrukciu rybovodu je potrebné vypracovať v spolupráci s ichtyológom Štátnej ochrany
prírody.
Vplyvy na krajinu
Štruktúra krajiny z hľadiska zastúpenia jednotlivých kategórií plôch sa v dôsledku realizácie
diela podstatne nezmení.
Vplyvy na chránené územia a ich ochranné pásma
V dotknutom území sa nenachádzajú vyhlásené ani pripravované osobitne chránené územia
prírody a krajiny, platí tu všeobecná ochrana prírody a krajiny (1. stupeň). Dotknuté územie
spadá do OP II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Sklených Tepliciach.
Vplyvy na územný systém ekologickej stability
Alúvium rieky Hron je biokoridor nadregionálneho významu. Prehradením toku sa ovplyvní
mobilita rýb. Je možné, že spomalená voda priláka vodné a pri vode žijúce vtáctvo. Výrubom
brehových porastov dôjde k negatívnemu vplyvu na integritu biokoridoru nadregionálneho
významu - alúvia rieky Hron z hľadiska fragmentácie brehových porastov a tým narušenia
integrity biokoridoru
Vplyvy na urbánny komplex a využívanie zeme
Navrhovaná činnosť sa z hľadiska urbánneho komplexu a využívania zeme dotýka
predovšetkým oblasti energetického priemyslu a rekreácie a cestovného ruchu.
Zdrž a spomalenie prúdu vody v nej bude vhodným doplnkom uvažovaného rozvoja rekreácie
vznikom možnosti využívania vodnej plochy vo vzťahu k objektu lodenica a príslušenstvo.
Pre vodákov splavujúcich Hron, bude na pravej strane pred haťou vybudovaná rampa, ktorá
umožní prenesenie plavidiel pod stupeň.
Ostatné vplyvy
Nie je predpoklad, že realizácia navrhovanej činnosti bude mať vplyv na kultúrne a historické
pamiatky archeologické náleziská paleontologické náleziská a významné geologické lokality
a kultúrne hodnoty nehmotnej povahy
V. CELKOVÉ HODNOTENIE VPLYVOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA
NAVRHOVANÉ CHRÁNENÉ VTÁČIE ÚZEMIE, NAVRHOVANÉ ÚZEMIE
EURÓPSKEHO
VÝZNAMU ALEBO
SÚVISLÚ EURÓPSKU SÚSTAVU
CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ (NATURA 2000)
Dotknuté územie, na ktorom má byť realizovaná posudzovaná činnosť, je zaradené do 1.
stupňa ochrany v zmysle § 11 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov.
VI. ZÁVERY
1. Záverečné stanovisko k navrhovanej činnosti
Na základe výsledkov procesu posudzovania vykonaného v súlade s ustanoveniami zákona č.
24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, pri ktorom sa zvážil stav územia, význam
očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľstva z
hľadiska jej pravdepodobnosti, rozsahu a trvania, povahy a rozsahu navrhovanej činnosti,
miesto vykonávania navrhovanej činnosti so zameraním na súlad s územnoplánovacou
dokumentáciou, úroveň spracovania dokumentácie, stanovísk orgánov a organizácií
dotknutých navrhovanou činnosťou, písomnej analýzy stanovísk ako aj výsledku verejného
prerokovania :
odporúčamrealizáciu
navrhovanej činnosti MVE v Hliníku nad Hronom s osobitnými podmienkami
2. Odporúčaný variant
Na realizáciu sa odporúča variant navrhovanej činnosti uvedený v správe, tzn. Výstavba a
prevádzka malej vodnej elektrárne na Hrone v lokalite Hliník nad Hronom. Projektovaná
kapacita zariadenia je 5 468 MWh elektrickej energie ročne.
3. Odporúčané podmienky pre etapu prípravy výstavby a prevádzky navrhovanej
činnosti
Na základe celkových výsledkov procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie,
pripomienok a stanovísk rezortného, povoľujúceho a dotknutých orgánov, dotknutej obce,
orgánov štátnej správy a samosprávy, odborných inštitúcií, verejného prerokovania,
odborného posudku a na základe správy o hodnotení sa odporúčajú pre etapu prípravy,
výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti nasledujúce podmienky:
Pre navrhovanú činnosť vydať rozhodnutie o umiestnení stavby až po schválení
posudzovanej činnosti v platnej územnoplánovacej dokumentácii obcí Hliník nad
Hronom a Dolná Ždaňa.
V ďalších stupňoch projektovej prípravy postupovať v zmysle Uznesenia vlády SR
číslo 178/2011 ktorým bola schválená „Koncepcia využitia hydroenergetického
potenciálu vodných tokov SR“, a v rámci povoľovacích konaní rešpektovať
požiadavky uvedené v Prílohe č. 1 - Usmernenie MŽP SR pre účastníkov procesov
prípravy, realizácie, posudzovania a povoľovania výstavby vodných stavieb s
energetickým využitím s výkonom do 10 MW (MVE)na vodných tokoch SR.
Okrem rešpektovania všeobecných zásad a hlavných kritérií posudzovania a
hodnotenia, uvedených v „Koncepcii využitia hydroenergetického potenciálu vodných
tokov SR“ Príloha č. 1 - Usmernenie MŽP SR pre účastníkov procesov prípravy,
realizácie, posudzovania a povoľovania výstavby vodných stavieb s energetickým
využitím s výkonom do 10 MW (MVE)na vodných tokoch SR“, sa od investora MVE
požaduje splnenie špecifických podmienok uvedených v kapitole „Usmernenie pre
investora MVE“.
V územnom konaní je potrebné doriešiť zlúčiteľnosť navrhovanej činnosti s
požiadavkami Štátnej ochrany prírody a Slovenského rybárskeho zväzu a s ÚPD
Aby sa predišlo zakaleniu vody v toku a zanášaniu dna, realizovať zemné práce v
toku čo najkratšie a v obdobiach, kedy to ekosystému najmenej môže uškodiť. Je
potrebné, aby stavebné práce nezasahovali do obdobia neresenia (apríl až jún);
najvhodnejším obdobím zemných prác v koryte je aj z pohľadu výkonu rybárskeho
práva neskorá jeseň a zima.
Na ochranu rýb inštalovať hrablice. Horné hrablice (jemné) sa inštalujú na vtoky do
MVE. Ich úlohou je zabrániť vplávaniu do turbíny takých nečistôt, ktoré by mohli
upchať kanály medzi lopatkami.
Ťah rýb za neresom sa uskutočňuje v období pravidelného výskytu veľkých vôd
(marec až jún). Zabezpečiť, aby v čase výskytu veľkých vôd, kedy spád na MVE je
menší ako minimálny spád, bola MVE mimo prevádzky a bola otvorená minimálne
jedna hradiaca klapka na hati. Počas jarných veľkých vôd tak budú neresové ťahy
umožnené priamo cez hať i cez zaplavenú inundáciu.
Podiel rýb, ktoré nájdu vchod do obtokového rybovodu, bude závisieť od jeho
správneho zaústenia do miesta s najväčším migračným tlakom rýb. V ďalšej
projektovej dokumentácii prehodnotiť v správe popísaný rybovod a porovnať s
novým typom tzv. štetinového rybovodu umiestneného v strednom deliacom pilieri
medzi haťou a strojovňou VE. Konštrukciu rybovodu je potrebné vypracovať v
spolupráci s ichtyológom Štátnej ochrany prírody.
Pre vodákov splavujúcich Hron navrhnúť a realizovať rampu na pravom brehu na
prenesenie plavidiel.
V územnom konaní získať stanovisko MZ SR k umiestneniu stavby v II. Stupni
prírodných liečivých zdrojov v Sklených Tepliciach v pásme ochrany pre vrtný
prieskum, výrub porastov a všetky zemné práce.
K vydaniu územného rozhodnutia vypracovať plán monitorovania vplyvov na
životné prostredie podľa kapitoly C.VI. Správy o hodnotení ročné správy o prevádzke
MVE a jej vplyvoch, správy z monitoringu predkladať Obvodnému úradu životného
prostredia v Banskej Štiavnici a detašovanému pracovisku v Žiari nad Hronom.
K vydaniu územného rozhodnutia vypracovať Projekt biologickej revitalizácie
dotknutého územia pre účely uplatnenia náhradných revitalizačných opatrení
požadovaných zákonom o ochrane prírody a krajiny. Potrebné je v projekte riešiť
vybudovania líniovej stromovej vegetácie.
Zabezpečiť ochranu suterénnych priestorov rodinných domov v Hliníku nad Hronom.
K územnému konaniu doložiť:
• geodetické zameranie bodov v najnižšie situovaných rodinných domoch a
vyhodnotenie vzťahu medzi výškou navrhovanej nivelety vzdutej hladiny
MVE zohľadňujúc terén za rýchlostnou komunikáciou a železnicou,
• správu z orientačného inžiniersko-geologického a hydrogeologického prieskumu
s matematickým modelom zmeny hladín podzemnej vody na základe ktorých
sa budú navrhovať zvislé tesniace prvky do hrádzí a drenáže alebo
odvodňovacie kanály na vzdušnej päte hrádzí,
• zmapovanie a zdokumentovanie súčasného stavu zatápania pivníc v okolitých
domoch.
Overiť v ďalších fázach povoľovania činnosti podľa stavebného zákona polohu
spojovacej štôlne k Hronu od národnej kultúrnej pamiatky - kaštieľa.
4. Odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane
predložených písomných stanovísk k správe o hodnotení
zdôvodnenia
akceptovania
Záverečné stanovisko bolo vypracované podľa § 37 ods. 1 až 3 zákona na základe
zámeru, ktorý v procese posudzovania nahradil správu o hodnotení, stanovísk k zámeru,
záznamov z verejných prerokovaní a odborného posudku vypracovaného podľa § 36 zákona.
Obvodný úrad životného prostredia v banskej Štiavnici, stále pracovisko Žarnovica
dôsledne analyzovalo každú pripomienku a stanoviská od zainteresovaných subjektov.
Pri posudzovaní boli zvažované možné negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na životné
prostredie, predovšetkých ichtyofauny v biokoridore Hron, zohľadnený bol aj spoločenský
význam navrhovanej činnosti a možnosti minimalizácie negatívnych vplyvov vhodnými
opatreniami.
Za predpokladu akceptovania a realizácie navrhovaných opatrení na prevenciu,
elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na
životné prostredie
a dôslednou poprojektovou analýzou je možné minimalizovať prevažnú časť
očakávaných ako i reálne jestvujúcich negatívnych vplyvov výstavby a prevádzky
navrhovanej činnosti v danej lokalite a zabezpečiť tak prevahu pozitívnych vplyvov
navrhovanej činnosti v posudzovanom území.
Celkovo bolo na Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici doručených 12
písomných stanovísk od zástupcov zainteresovaných subjektov, 8 stanovísk vyjadrilo súhlas
so správou o hodnotení a realizáciou navrhovanej činnosti, dve stanoviská sú negatívne.
Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici vydal najprv záporné stanovisko a
následne poslal zmenené stanovisko, ktoré je podmienečne kladné. K správe o hodnotení sa
nevyjadrila obec Hliník nad Hronom ani obec Dolná Ždaňa. Negatívne stanoviská boli
doručené on Občianskeho združenia Hron pre slobodné rieky a Združenia Slatinka.
Na základe uvedeného MŽP SR odporučilo realizáciu navrhovanej činnosti. Je však
nevyhnutné, aby boli dodržané všetky odporúčané podmienky pre realizáciu navrhovanej
činnosti uvedené v tomto záverečnom stanovisku.
5. Požadovaný rozsah poprojektovej analýzy
Rozsah poprojektovej analýzy je navrhnutý s cieľom overiť úroveň dosiahnutého súladu
medzi skutočnými a predpokladanými vplyvmi činnosti na jednotlivé dotknuté zložky
životného prostredia, zistiť možné odlišnosti skutočných vplyvov od predpokladov v zámere a
zabezpečiť na tomto základe zmenu alebo doplnenie opatrení na zmiernenie negatívnych
vplyvov navrhovanej činnosti. Pre zabezpečenie sledovania a vyhodnocovania vplyvu
navrhovanej činnosti na životné prostredie sa odporúča k vydaniu územného rozhodnutia
vypracovať plán monitorovania vplyvov na životné prostredie a sledovať najmä:
Flóra:
- sledované parametre: invázne druhy rastlín
- lokalita: príbrežná línia na ľavej i pravej strane Hrona pozdĺž zdrže
- frekvencia: jarný aspekt 2x, letný aspekt 2 x
- metóda: determinácia in situ
- vyhodnocovanie: správa 1 x ročne, predloženie na OÚŽP
Fauna:
- sledované parametre: kvantitatívno-kvalitatívne pomery s dôrazom na cieľové druhy
rýb - zaradením určitého druhu do zoznamov chránených druhov sú zohľadnené
všetky aspekty biologickej významnosti; pri vizuálne pozorovaných druhoch relatívne
hodnoty frekvencie a dominancie
- miesto sledovania: 1 profil nad a 1 profil pod MVE a vytipované miesta zimovania a
neresenia, úkrytové miesta
- obdobie a frekvencia sledovania: minimálne jar a jeseň
- metóda sledovania: inventarizačný výskum
- iné vodné živočíchy: sledovanie najnovších literárnych údajov
- vyhodnocovanie: správa 1 x ročne; podľa zistených výsledkov stanoviť , či v daných
podmienkach je nutná celoročná prevádzka rybovodu; výsledky zapracovať do návrhu
kompenzácii pre zmenu povinnej minimálnej zarybňovacej povinnosti podľa zákona o
rybárstve.
Kvalita povrchovej vody.
- sledovanie vplyvu zmeny prúdenia vody na eutrofizáciu vody (kyslík, nutrienty).
Rozsah a lehotu sledovania a vyhodnocovania určí povoľujúci orgán, ak ide o
povoľovanie navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov, s prihliadnutím na toto
záverečné stanovisko k činnosti vydané podľa § 37 zákona Na základe operatívneho
vyhodnocovania výsledkov monitorovania, podľa § 39 ods. 3 zákona je navrhovateľ povinný
v prípade, ak sa zistí, že skutočné vplyvy činnosti posudzovanej podľa zákona sú horšie, než
sa uvádza v zámere, zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom
uvedeným v zámere podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení činnosti. V
rozhodnutí o povolení na užívanie stavby podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších
predpisov o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), by mal povoľujúci
orgán na túto povinnosť navrhovateľa upozorniť.
Vlastná výstavba a prevádzka navrhovanej činnosti sa bude realizovať na základe stavebného
povolenia. V tomto povolení povoľujúceho orgánu budú stanovené podmienky, ktoré
navrhovateľ musí dodržať. Tieto predurčia aj podmienky prevádzky. V rámci legislatívy v
oblasti ochrany prírody a krajiny, ochrany vôd, ochrany ovzdušia, horninového prostredia a v
oblasti nakladania s odpadmi sú stanovené aj kontrolné mechanizmy a kompetencie
jednotlivých orgánov štátnej správy. Tieto sú dostatočné do tej miery, aby zaregistrovali
nesúlad prevádzky so stanovenými podmienkami.
Z hľadiska výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti treba upozorniť najmä na podmienky
ochrany zdravia pri práci a požiarno-bezpečnostné podmienky.
Ak sa zistí, že skutočné vplyvy navrhovanej činnosti posudzovanej podľa zákona sú
horšie, než sa uvádza v správe o hodnotení navrhovanej činnosti, je ten, kto navrhovanú
činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s
vplyvom uvedeným v správe o hodnotení navrhovanej činnosti, v súlade s podmienkami
určenými v rozhodnutí o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov.
VII. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV
1 Spracovatelia záverečného stanoviska
Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici, stále pracovisko Žarnovica
Regionálny úrad verejného zdravotníctva
2. Potvrdenie správnosti údajov podpisom oprávneného zástupcu príslušného orgánu,
pečiatka
Ing. Michal Motyka
Prednosta úradu
3. Miesto a dátum vydania záverečného stanoviska
V Žarnovici, 08.04.2011
Download

Mala vodna elektraren Hlinik nad Hronom.pdf