LR – Didaktika
Učebné štýly
O učebných štýloch žiakov
Učebný text pre študentov
UČEBNÉ ŠTÝLY ŽIAKOV
 Problemati ka učebných štýlov j e relatívne nová a môžeme j u zaradiť do oblasti
psychodidaktiky .
 Termín učebný štýl sa v praxi často zamieňa s ter mínom kognitívny – poznávací štýl
(cognitive style). Rozdiely medzi ni mi vysvet ľuj eme nižšie.
 Učitelia často adresuj ú svoj im žiakom vetu: „Nevieš sa učiť.“ Učiteľ má pomôcť
žiakovi nauči ť sa uči ť, náj sť efektí vne a pre j edinca zrozumiteľné stratégie učenia sa,
spoznať vlastný učebný št ýl.
 Každý žiak v triede j e iný a v poznávaní a učení sa preferuj e vlast ný št ýl – poznávací
aj učebný!
 Poznanie učebných št ýlov a ich pozorovateľná apli kácia v edukačnej praxi učiteľov
prispieva k zvyšovani u kvality vzdelávania .
 Autori, ktorí sa problematike u čebných št ýlov venuj ú: J. Mareš 1, I. Turek 2. E. Petlák 3,
J. Škoda a P. Doulík 4, V. Kosíková 5.
 Autori sa zhoduj ú v tom, že napriek int enzí vnemu výskumu nie j e problemati ka
učebných št ýlov úplne vyriešená, v názoroch na ňu badať nej ednotnosť, niekedy aj
protirečivé rozpor y, napr. vo výklade poj mu učebný št ýl.
Vymedzenie pojmov podľa vyššie uvedených autorov :
Kognitívny štýl je spôsob, ktorý človek preferuje pri prijímaní a spracúvaní informácií .
Je prevažne vrodený, ťažko sa mení a je len v minimál nej miere viazaný na obsa.
 Kognití vne št ýl y sú základom pre postupný rozvoj individuálnych učebných št ýlov a
úzko súvisia s pri márnou asociačnou štruktúr ou j edinca.
 Infor mácie z oblasti neurodidakti ky a mozgovokompatibilného učenia sú v tej to
súvislosti veľmi uži točné. Neuropedagogika a neur odidakti ka sú v súčasnosti
populárne v mnohých štátoch a považuj ú sa za revolúciu vo vzdel ávaní v 21. storočí.
Podrobnej šie túto problematiku anal yzuj e u nás E. Petlák 6 a pri tvorbe koncepci e
integrovaného tematického vyuč ovania ( IT V) z nej vychádzala S. Kovaliková a K.
Olsenová 7.
Učebný št ýl je súhrn postupov, ktoré jednot livec v určitom období preferuje pri učení sa.
vyvíja sa z vrodeného základu, ale v prieb ehu života sa mení a zdokonaľuje .
 Učebný št ýl pomáha j ednotl ivcovi dosahovať dobré výsledky pri učení sa určitého t ypu
učiva v určitej edukačnej situácii, ale môže mu kompli kovať úspešnosť pri učení sa
iného t ypu uči va v inej edukačnej situácii.
 Zvyčaj ne si svoj učebné št ýl neuvedomuj eme, systematicky ho neanal yz uj eme a
nehľadáme j eho zlepšenia. Zdaj ú sa nám samozrej mé. Daj ú sa však diagnosti kovať a v
prípade potreby aj meniť, ale to j e náročnej ší proces, ktorý si vyžaduj e osobnú
disciplínu a podporu, pomoc rodičov, spolužiakov i ďalších odborníkov.
 Kognití vne pr ocesy sú súčasťou učebného št ýlu, pretože predstavuj ú vrodený základ.
1
MAREŠ, J. : Styly učení žáků a studentů Praha : 1998.
TUREK, I.: Didaktika. Bratislava : 2010, s. 83 – 103.
3
PETLÁK, E.: Inovácie v edukačnom procese. Dubnica nad Váhom : 2012, s. 53 – 70.
4
ŠKODA, J. – DOULÍK, P. : Psychodidaktika. Metody efektivního a smysluplného učení a vyučování. Praha :
Grada Publishing, 2011, s. 45 – 87.
5
KOSÍKOVÁ, V. : Psychologie ve vzdělávání a její psychodidaktické aspekty. Praha : Grada Publishing, 2011,
s. 187 – 200.
6
PETLÁK, E. : Inovácie v edukačnom procese. Dubnica nad Váhom : 2012, s. 35 – 52.
7
KOVALIK, S. – OLSEN, K. : Integrované tematické vyučovanie. Bratislava : 1996, 45 – 84.
2
LR – Didaktika
Učebné štýly
Klasif ikácia učebných štýlov
 V dôsledku rozdielneho chápania indi viduálnych osobitostí učenia sa (prístup k
učeniu, kognitívny št ýl, učebný št ýl, t yp žiaka) v každej psychologickej šk ole existuj e
viacero kritérií rozdel enia – typológií učebných a kognití vnych štýlov či prístupov k
učeniu sa.
 Zatiaľ neexistuj e teória, ktorá by problematiku učebných št ýlov zovšeobecnila,
zj ednotila tak, aby bola akceptovaná v širokej odbornej verej nosti .
 Uvádzame niekoľko vybraných klasifi kácií podľa konkrétnych kri térií a následne ich
stručne charakteri zuj eme, niektoré len vymenuj eme , napr. podľa Gardnera (j e dostupný
na samoštúdium) :
1. Dominancia mozgových hemisf ér
Pravá hem isféra j e typická pre di ver ge ntný (umelecký) kognitívny, učebný aj vyučovací
štýl apre nonverbálne mylsenie a cítenie. Plní aj úlohu výberového filtra všet kých
podnetov pôsobiacich na človeka a význam pochybných podnetov anuluj e alebo redukuj e.
Žiaci sú intuitívni, vní maj ú skôr celok ako detaily, potrebuj ú vzor y a preferuj ú analogickú
metódu. Pre učenie sa potrebuj ú určitú psychosociálnu klí mu.
Ľavá hem isféra j e typická pre racionálny ( vedecký) kognití vny, učebný aj vyučovací štýl
a zabezpečuj e činnosti spoj ené s verbálnym a písomným prej avom. Žiaci preferuj úci túto
hemisféru sú logickí, maj ú radi vo všet kom poriadok, systém, uprednostňujú
štruktúrovaný št ýl učenia sa aj vyučovania.
2. Motivácia a zámer
Povrchový (povrchný) učebný štýl spočí va v reprodukovaní uči va, pasí vnom prij ímaní
poznat kov. Žiaci pref eruj ú pamäťové učeni e, memorovanie bez väčšieho úsilia o hlbšie
pochopenie. Základný motí v spočí va v splnení požiadaviek s vynaložení m mini málneho
úsilia a času. Prevláda u nich vonkaj šia motivácia. Nerozlišuj ú v učive hlavné a vedľaj š ie,
učivo chápu ako súbor izolovaných a vzáj omne nesúvisiacich inf or mácií, ktoré nedokážu
spoj iť do zmysluplného cel ku. Nepremýšľaj ú, neporovnávaj ú s vlastnými ži votnými
skúsenosťami, repertoár ich učebných postupov j e mal ý, nevedia, ako sa učiť. Tradičné
vyučovanie podporuj e tento učebný št ýl. Výsledkom sú for málne vedomosti, malé
porozumenie uči va a j eho r ýchle zabúdanie.
Rozlišuj eme dve odlišné podoby povrchového učebného št ýlu :
Hĺbkový učebný štýl spočíva v snahe porozumieť uči vu, vystihnúť j eho význa m, rozumieť
veciam a j avom okolo seba. Žiaci sa učia nielen preto, aby splnil i požiadavky, ale chcú
vedieť preukázateľným spôsobom naučené aplikovať v praxi. Prevláda vnútorná
moti vácia. Pri učení hľadaj ú podstatné a nepodstatné, hlavné a vedľaj šie, vyt vár aj ú si
štruktúr y a systémy, hľadaj ú vzťahy a príčinné súvislosti, ar gumentuj ú, hľadaj ú dôkazy a
logi ku toho, čo sa uči a. Konštruuj ú si svoj obraz uči va, začleňuj ú ho do svoj ho osobného
systému poznania. Ich repertoár učebných postupov j e bohatý, snažia sa ich
zefektí vňovať. Žiaci dokážu k uči vu zauj ímať vlastné stanovisko.
Utilitaristický
(pragm atický,
strategický
m edzištýl)
sa
vyznačuj e
žiakovou
vypočítavosťou, snahou zapáčiť sa, votrieť sa do priazne učiteľa, často aj nekorektným
spôsobom. V skutočnosti sa o učivo nezauj íma. V realite sa vyskytuj e pomerne často v
radoch vysokoškolákov.
3. Zmyslové pref erencie (VARK)
Akronym VARK predstavuj e prvé písmená štyroch anglických slov: Visual ( vi zuálny,
zrakový) , Aural (auditívny, sluchový), Read/write (čítať/písať , verbálny, slovný)
Kinestetic (pohybový). Vzhľadom k rozsiahlosti charakter istík všet kých št yroch
LR – Didaktika
Učebné štýly
učebných, resp. kognitívnych št ýlov, vyberáme len ich podstatné znaky. Podrobnej šie
uvedené št ýl y anal yzuj e I. Turek 1 a zároveň uvádza aj diagnostický dotaz ní k k ni m.
Výstižne a stručne ich vymedzuj e E. Petlák 2
Žiaci, preferujúci pri učení zrak uprednostňuj ú učivo v obrazovej podobe – obrázky,
diagramy, graf y, mapy, fotografie, fil my, r ôzne symbol y. V texte si vyznačuj ú dôleži té
časti farebne a grafi cky (šíp ky, bloky, kružnice...). Maj ú radi bohato ilustrované a
štruktúrované text y, pri vysvetľovaní sami použí vaj ú schémy a poj mové mapy. Radi sedi a
v predných laviciach, aby i m n ič neprekážalo pri sledovaní učiteľa. Uči vo si dokážu
predstavi ť. Nemaj ú radi prednášky.
Žiaci preferujúci pri učení sluch sa naj lepšie učia počúvaní m a verbálnou komuni káciou,
diskutovaní m, preto sú pre nich vhodné skupinové for my práce. Dobre si zapamät aj ú
počuté. Pri učení sa učivo nahlas opakuj ú. Takíto j edinci maj ú hudobný sluch i nadanie a
predpoklady úspešne si osvoj ovať cudzie j azyky. Pri učení i m nepr ekážaj ú zvukové kulisy
v pozadí, naopak, hudba podporuj e ich procesy učenia sa.
Žiaci preferujúci pri učení zrak v spojení so slovom uprednostňuj ú prácu s písaným
textom. To, čo si prečítaj ú, dokážu fotograf ovať do pamäti a násl edne identicky v pamäti
predstavi ť. Počuté si zapisuj ú, dokážu pracovať samostatne, maj ú dobre rozvi nut é
abstraktné myslenie. Učiteľ podporuj e tento št ýl aj prácou s pracovnými listami ,
dostatočnými zdroj mi rôznych študij ných materiálov.
Žiaci preferujúci pohybový učebný štýl pot rebuj ú fyzickú činnosť, pohyb, manipuláci u s
predmet mi, pomôckami. Často žuj ú žuvačky – uspokoj uj ú t ým pot rebu pohybu 3. Niektorí
autori ho nazývaj ú haptický 4 . Nevydr žia dl ho sedieť, radi sa učia pri chôdzi. Ak na to
nemaj ú priestor, potrebuj ú častej šie prestávku na krát ke pohybové r yt mické cvičenie 5 ,
potom dokážu pokračovať v učení (t zv. eur yt mia – Waldorfská pedagogi ka). Mávaj ú dobr ú
motorickú koordináciu a s ľahkosťou si rozvíj aj ú psychomotorické spôsobilosti. Žiakom s
týmt o učebným št ýl om vyhovuj ú laboratórne práce, praktické cvičenia, exkur zi e,
inscenačné metódy, rolové hra, proj ektové vyučovanie. U čitelia by v práci s t ýmto t ypom
žiakom mali dbať na dôsledné uplatňovanie didaktickej zásady pr epoj enia teórie a praxe,
škol y so ži votom. Bývaj ú učiteľmi napomínaní kvôli vysokej pohybovej akti vite.
4. Prevažujúce druhy inteligencie ( H. Gardner)
Teória amerického pr ofesora Harwardskej univer zit y H. Gardner a o existencii viacerých
(ôsmich) inteligencií, od ktor ých môžeme odvodzovať učebné št ýl y:
 lingvistický (j azykový, rečový),
 logicko -matematický,
 priestorový ( vi zuálny) ,
 telesno -kinestetický ( pohybový),
 muzi kálny (hudobný),
 interpersonálny,

interpersonálny a
 prírodný učebný št ýl.
 Vzhľadom k obľúbenosti a rozšírenosti uvedenej teórie v pedagogických kruhoch
ich podrobne nevymedzuj eme. Sú dostat očne rozpracované I. Turekom aj E.
Petlákom vo vyššie uv edených monografiách .

1
TUREK, I. : Didaktika. Bratislava : 2010, s. 86 – 91.
PETLÁK, E. : Inovácie v edukačnom procese. Dubnica nad Váhom: 2012, s. 56 – 57.
3
TUREK, I. : Didaktika. Bratislava: 2010, s. 90.
4
ŠKODA, J. – DOULÍK, P. : Psychodidaktika. Metody efektivního a smysluplného učení a vyučování. Praha :
Grada Publishing, 2011, s. 50 – 51.
5
ZIELKE, W. : Jak racionálně studovať. Praha : 1984, s. 199.
2
LR – Didaktika
Učebné štýly
5. Vzájomné spojenie schopnosti abstrakt ného a konkrétneho vní mania (A. Gregorc)
a náhodného triedeni a poznat kov
1. G. Pi ke a D. Selby 1 uvádzaj ú št yri odlišné spôsoby učenia sa podľa A. Gregorca,
ktor ý zdôrazňoval zhodne s inými odbor níkm i v oblasti učebných št ýlov, že
neexistuj e žiadny dobrý alebo zlý učebný štýl, lebo ni kto sa neučí výlučne len
j edným spôsobom. Určite v nich náj deme pr vky učebných št ýlov z
predchádzaj úcich klasi fikácií:
Konkrétno sekvenčný typ získava infor mácie cez zmys lovú skúsenosť. Myslí metodicky,
rozvážne. V yhovuj e mu pedantný, detailný prístup k učeniu.
Abstraktno sekvenčný typ preferuj e abstraktný, nereálny svet myšlienok, teórií a
myšlienkových konštrukcií. Myslí logicky, anal yzuj e, syntetizuj e a hodnotí.
Uprednostňuj e hovorené slovo, rád počúva.
Abstraktno náhodný typ pracuj e intuitívne a vďaka tomu rorzoznáva najj emnej šie
rozdiel y nálady a atmosfér y. Myslenie vychádza z pocitov. Je komunkatívny, rád
interaguj e v skupine, záleží mu na rozvíj aní osobných vzžťahov.
Konkrétne náhodný vychádza z reálneho sveta. Myslí di ver gentne, rád experi mentuj e,
riskuj e. Veci okolo seba obj avuj e inštinktívne, myslenie j e impulzí vne, poznanie často
vyvodzuj e z vlastných skúseností. Málokedy prij íma rady a odporúčania od vonkaj šej
autority.
6. Vnímanie reality a spôsob spracovania inf ormácií (A. Kolb –model skúsenostného
učenia)
 Vychádza zo spôsobu získavania skúseností (aktí vne experimentovanie –
reflektuj úce pozorovanie).
 Z pret várania t ýchto skúseností do for my vedomostí (konkrétna s kúsenosť –
abstraktná konceptuali zácia).
 Existuj úce 4stavy uceleného cyklu skúsenostného modelu predst avuj ú 4 spôsoby
spracovávania infor mácií či adaptácie na okolitý svet. Každému z nich zodpovedá
nej aký št ýl učenia:
1. získavanie konkrétnych skúseností = štýl prežívania = akt ívny typ =
divergátor
2. reflektuj úce pozorovanie = vnímanie = ref lektor typ = asimilátor
3. abstraktná konceptuali zácia = myslenie = teoretický typ = konvergátor
4. aktí vne experi mentovanie = konanie = pragmatický typ = akomodátor
 Viac a podrobnej ších infor mácií náj dete v Di dakti ke I. Tureka.
 Štýl y učenia sa spáj ajú so stratégiami učeni a.
LITERATÚRA
KO SÍK OV Á, V. : P sych o lo g ie v zd ělá vá n í a j ej í p sy ch o d id a kti cké a sp ek ty. 1 . v yd . P ra ha : Grad a
p ub li s hi n g, 2 0 1 1 . 2 7 2 s. I SB N 9 7 8 – 8 0 – 2 4 7 – 2 4 3 3 – 1 .
KO V ALI K, S. – O LSE N, K. : I n teg ro va n é te ma t ické v yu čo va n ie. 1 . v yd . B ra ti sl a va : F AB ER,
1 9 9 6 . 3 5 0 s. ISB N 8 0 – 9 6 7 4 9 2 – 6 – 9 .
LÁS ZLÓ , K. O so b no s ť žia ka . I n LÁS ZLÓ, K. – ŠK V AR KO V Á, Z. : Did a k ti ka . 2 . v yd . B a ns k á
B ystr ica : P ed a go gic k á f ak u lt a U MB , 2 0 0 9 . s. 3 6 – 3 7 . I SB N 9 7 8 – 8 0 – 8 0 8 3 – 7 1 5 – 0 .
M ARE Š, J . : S t yl y u čen í žá ků a s tu d en tů . 1 . v yd . P rah a : P o r tál , 1 9 9 8 .
I SB N 8 0 – 7 1 7 8 – 2 4 6 – 7 .
P ET LÁK , E.: I n o vá c ie v ed u ka čn o m p ro ce s e. 1 . v yd . D ub n ica n ad Vá ho m : D ub ni c k ý
tec h no lo gic k ý i n št it ú t, 2 0 1 2 . 1 5 8 s. I SB N 9 7 8 – 8 0 – 8 9 4 0 0 – 3 9 – 3 .
ŠK OD A, J . – DOU LÍ K, P .: Ps ych o d id a kt ika . Meto d y ef ek tivn íh o a smy s lu p ln éh o u čen í a
vyu čo vá n í. P ra h a : Gr ad a P ub li s hi n g , 2 0 1 1 .
T UREK , I. : D id a kt ika . 2 . p r ep r aco v a né a d o p l. v yd . B r at is la va : I ur a E d itio n , 2 0 1 0 . 5 9 8 s. I SB N
978–80–8078–322–8.
1
PIKE, G. – SELBY, D. : Globální výchova. Praha : Grada, 1994, s. 83 – 87.
Download

O učebných štýloch žiakov.pdf