Communication Today, 2014, Vol. 5, No. 2
K VYBRANÝM ASPEKTOM
METODOLÓGIE PRIESKUMU
SOCIÁLNYCH MÉDIÍ
z pohľadu politických vied
ON SELECTED ASPECTS OF THE METHODOLOGY
OF SOCIAL MEDIA SURVEYING FROM THE VIEWPOINT
OF POLITICAL SCIENCES
Roland KYŠKA
ABSTRACT:
PhDr. Roland Kyška
Fakulta mezinárodních vztahů
Vysoká škola ekonomická v Praze
Nám. W. Churchilla 4
130 67 Praha 3
Česká republika
[email protected]
Autor pracoval ako novinár vo viacerých tlačených a audiovizuálnych médiách. V rokoch 2005-2006 bol
šéfredaktorom Hlavnej redakcie spravodajstva, športu a publicistiky Slovenskej televízie, v rokoch 2007-2011
bol zástupcom šéfredaktora týždenníka Plus 7 dní. Od roku 2011 je členom poroty Novinárskej ceny v SR.
Je autorom viacerých odborných štúdií doma a v zahraničí a tiež prvej slovenskej publikácie o fenoméne
sociálnych sietí „Všetci sme nahí na Facebooku“. Momentálne sa venuje predovšetkým on-line médiám, vedie
projekt darcovského portálu ĽudiaĽuďom.sk. Je doktorandom na Fakulte medzinárodných vzťahov Vysokej školy
ekonomickej v Prahe.
Social media are becoming increasingly important tools of political communication which makes them the
subject-matter of study of political sciences – not only in borderline disciplines such as political marketing
or political communication, but also in political sciences and international relations. Existing expert publications mainly focus on surveying traditional media and usually do not reflect the reality of the continuously
growing influence of social media; however, they tend to pay attention predominantly to the distinctiveness
of the media space. The purpose of the article is to contribute to the discussion about methodology distinctions and even counter positions of such surveys through comparison with methods of surveying traditional
media. Every contemporary researcher must cope with the largest amount of – relatively easily available –
sources in the history of mankind. Online environment is characterised by high degree of innovativeness
related to the process of continuous transformation; compared to traditional media, the content of social
media is unstable and it is necessary to put much higher demands on the context of online contents and
relevancy of information sources. The study points out methodology risks that should be reflected mainly
in the preparatory stage of surveys, e.g. when determining the selection sample, construction of categories
of the content, or media, which are to be surveyed, as well as the setting of coding system. Due to the abundance of various content types, it is getting increasingly difficult to distinguish the relevant from the trivial.
It requires much more intensive preparation of the researcher who must be aware of different environments
and understand the methodology of differences surveyed by the study.
KEY WORDS:
social media, internet, methodology, political sciences
66
Research Studies
Communication Today
Úvod
Dnešná doba ponúka vďaka internetu bezprecedentne najväčšie množstvo prameňov informácií, aké
kedy boli k dispozícii. Pre výskumníka v oblasti spoločenských vied toto nepreberné množstvo relatívne ľahko
dostupných informácií znamená nielen nové možnosti, prináša však najmä nové dilemy, ako sa v nich orientovať, ako ich selektovať a vyhodnocovať. V politických vedách do značnej miery platí, že vedec má len obmedzenú možnosť bezprostredného pozorovania skúmaného objektu a je teda do značnej miery odkázaný na analýzu
textu či prejavov.1 Popri ich tradičných formách mu dnešná doba prináša aj ich elektronické verzie či úplne nové
druhy analyzovateľného mediálneho obsahu.
Internet prináša ľahší prístup k oficiálnym dokumentom, vrátane zvukových záznamov či textových
prepisov rokovaní politických orgánov alebo návrhov i schválených verzií zákonov a iných noriem. Vlády,
aj lokálne, sledujú globálny trend otvoreného vládnutia. V súčasnosti sa 63 krajín sveta, vrátane Slovenska,2
pridalo k iniciatíve Open Government Partnership z roku 2011, ktorej cieľom je zvyšovať štandardy otvoreného, kontrolovateľného a zodpovedného vládnutia, zvyšovať občiansku participáciu a zvyšovať dostupnosť informácií o vládnych aktivitách.3 Popri oficiálnych dokumentoch uverejňovaných na webových sídlach orgánov
moci či stránkach nimi zriadenými, stále väčšiu úlohu hrajú tzv. sociálne médiá, ktoré pre ich masovú obľubu
medzi používateľmi, využívajú tieto inštitúcie, ale i samotní politici na svoju sebaprezentáciu či na komunikáciu s občanmi a voličmi, a neraz aj na proklamáciu dôležitých postojov či rozhodnutí.
Aj tradičné mediálne prostredie prechádzalo v ostatných rokoch turbulentnými časmi. Hvížďala vyratúva tri krízy, ktorými prešlo v ostatných desaťročiach. V sedemdesiatych rokoch sa reklama presunula do
televízie, v rokoch 2001 až 2003 sa časť inzercie presťahovala na internet. Posledná kríza spôsobená hospodárskou krízou prišla v roku 2008. 4 Stále však poskytovalo spoločenskému vedcovi istú mieru rámcov, v ktorých sa pohyboval, nové webové prostredie je nestále a prudko invenčne sa vyvíjajúce. Dá sa neraz povedať, že
„milieu“, v ktorom vedec začína svoje bádanie, je často odlišným od toho, ktoré je na jeho konci. To sťažuje
nielen využívanie komparatívnych metód či trendové štúdie. Tekutosť5 tohto nového mediálneho prostredia
značne komplikuje skúmanie, ktoré, zdá sa, ak má reálne vyhodnocovať dáta, musí prebiehať rovnako ako
tieto médiá on-line, teda v reálnom čase. V opačnom prípade bádanie nemusí byť, ako sa pokúsime dokázať,
dostatočne relevantné a naopak bude, ako napríklad archeológia, vychádzať iba z prameňov dochovaných
s rizikom nekomplexnosti dát.
V tejto štúdii sa zameriame len na časť webových zdrojov, na tzv. sociálne médiá, ktorých úloha v komunikácii ale neustále rastie. Na metódy skúmania sociálnych médií sa pozrieme prioritne v kontexte politických vied, nakoľko stále väčšia časť politickej komunikácie sa presúva práve do on-line prostredia. Existujúce
odborné publikácie sa sústreďujú najmä na výskum tradičných médií a nereflektujú realitu neustále rastúceho
vplyvu sociálnych médií, no predovšetkým odlišnosti webového mediálneho priestoru. Spomedzi novších publikácií je pritom možné upriamiť pozornosť na kvalitné dielo Metod výzkumu médií Trampotu a Vojtěchovskej,6 či Media&Communication Research Methods Hansenaa Machina.7 Pre výskumníka v oblasti politických
vied je dobrou pomôckou aj dielo Druláka et al. Jak zkoumat politiku.8 Súčasný stav sledovanej problematiky
je preto možné považovať za nedostatočne spracovaný.
1
DRULÁK, P. et al.: Jak zkoumat politiku: Kvalitatívní metodologie v politologii a mezinárodních vztazích. Praha : Portál, 2008, s. 92.
2
Jedným z prvých, no doteraz zrejme najzásadnejším krokom v Slovenskej republike bolo zriadenie Centrálneho registra zmlúv,
v ktorom zverejňujú zmluvy uzatvorené po 1. 1. 2011 povinné osoby (ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy, verejnoprávne inštitúcie a ich
podriadené inštitúcie), pričom tieto zmluvy nadobúdajú platnosť až po uverejnení v tomto verejne dostupnom registri.
3
Open Government Declaration. [online]. Available at: <http://www.opengovpartnership.org/about/open-government-declaration>.
4
HVÍŽĎALA, K.: Pasti slovenské i světové žurnalistiky: Historické a současné. In Communication Today, 2013, Vol. 4, No. 2, s. 94.
5
Výraz tekutosť používame v dvoch rozličných kontextoch. V prvom ako parafrázu Baumanovej metafory tekutej modernity,
ako sveta, v ktorom sa roztopili tradičné sociálne vzťahy. Príchodom sociálnych médií sa v mediálnom svete akoby roztopili existujúce vzťahy,
mediálna teória i prax má stále väčší problém definovať novinára, redefinovať žánre, ale i médiá samotné. V tomto zmysle sociálne médiá vynikajú
tekutosťou, pretože v tomto vysoko invenčnom prostredí metamorfujú do stále nových foriem. Tekutosť v druhom zmysle používame ako metaforu nestáleho a neustále doplňovaného, upravovaného, „upgradeovaného“ obsahu samotných médií.
6
TRAMPOTA, T., VOJTĚCHOVSKÁ, M: Metody výzkumu médií. Praha : Portál, 2010.
7
HANSEN, A., MACHIN, D.: Media and Communication Research Methods. Hampshire : Palgrave Macmillan, 2013.
8
DRULÁK, P. et al.: Jak zkoumat politiku: Kvalitatívní metodologie v politologii a mezinárodních vztazích. Praha : Portál, 2008.
68
Research Studies
Cieľom štúdie je preto poukázať na vybrané aspekty, ktoré determinujú metodológiu výskumu sociálnych
médií s akcentom na výskum v oblasti politických vied. Práca nemá ambíciu komplexne obsiahnuť túto problematiku, ale skôr prispieť k diskusii o metodologických dištinkciách a občas aj kontrapozíciách takýchto výskumov. V štúdii sa preto nezameriavame na metodológiu prieskumu médií ako takých, kde medzi prieskumom tradičných médií
a médií sociálnych, existuje mnoho identických východísk, metód a postupov. Práve naopak snažíme sa sústrediť na
tie faktory, ktoré odlišujú prieskum sociálnych médií, či komplikujú, alebo znemožňujú používať usadené postupy
a metódy. Metodológia prieskumu sociálnych médií si vyžaduje systematicky prístup s cieľom doplniť či upraviť doterajšie metodologické postupy pri skúmaní médií. Štúdia nemá ambíciu pokryť celú škálu problémov, no dnes, keď
vplyv sociálnych médií v politickom živote a v jeho reflexii v spoločenskovedných disciplínach rastie, považujeme za
dôležité otvoriť diskurz, aj keď v tejto fáze s rizikom istej miery nekomplexnosti.
1. Sociálne médiá a politická komunikácia
V roku 1967 McLuhan9 upozorňuje, že pohyb informácií zhruba rýchlosťou svetla sa stáva najrozšírenejším svetovým priemyslom a spotreba informácií sa adekvátne stáva najrozšírenejšou svetovou funkciou. Zemeguľa je učeným spoločenstvom a súčasne vzhľadom k pevnej previazanosti vzájomných vzťahov maličkou dedinou.
V tom čase McLuhan ale ešte nemohol vedieť, že o dva roky neskôr vznikne niečo, čo bude základom internetu
a následne úplne nových médií. V roku 1969 bola uvedená do prevádzky experimentálna sieť ARPAnet, prevádzková výskumnou agentúrou amerického Pentagonu DARPA (DefenseAdvancedResearchProjectsAgency). Išlo
vtedy o výsledok aktivít smerujúcich k vybudovaniu siete, ktorá by prepájala vedecké pracoviská s armádnymi
a vládnymi úradmi a zároveň vedcom umožnila prístup k drahým superpočítačom.10 V roku 1983 dochádza k rozdeleniu ARPAnetu a z jeho nearmádnej časti vzniká internet, ako ho poznáme dnes. Zásadnú úlohu pri rozšírení
internetu zohralo rozšírenie protokolu TCP/IP (TransmissionControlProtocol/Internet Protocol), ktorý je voľne dostupný a tiež určitá komercionalizácia siete – jej sprístupnenie komerčným subjektom.11 TCP/IP protokol
spolu s princípom hypertextu (textu, ktorého ktorákoľvek súčasť môže byť zároveň odkazom na inú časť iného
textu) a jednoducho dostupného užívateľského rozhrania položili základ nového systému s názvom World Wide
Web, ktorý behom rekordne krátkej doby kompletne zmenil svet masových médií.12
Ramonet13 v roku 1999 prejudikuje radikálnu revolúciu, ktorej dosah je porovnávaný s Gutenbergovým vynálezom kníhtlače. “Spriahnutím telefónu, televízora a počítača vznikol nový komunikačný nástroj, interaktívny stroj založený na výkonoch numerického spracovania. Spojením výkonov a rozličných vlôh rôznych
médií vytvárajú multimédia a internet zlom, ktorý by nakoniec mohol rozvrátiť celú komunikačnú a možno
dokonca ekonomickú oblasť.” Táto revolúcia pochová dovtedajšie predstavy o žurnalistike. Písaná žurnalistika sa začiatkom tisícročia náhle ocitla medzi dvoma mlynskými kameňmi - celosvetovou hospodárskou krízou
a internetom. Kríza urýchlila nevyhnutný vplyv digitálnej revolúcie a zároveň viedla k zníženiu príjmov a nárastu dlhov. Niektoré noviny prestali vychádzať na papieri úplne.14
Kým McLuhan hovoril o globálnej dedine, Friedman pri definovaní globalizačných megatrendov vo svojej teórii splošťujúceho sa sveta ako jeden z faktorov uvádza tzv. uploading. “Táto novo objavená moc jednotlivcov
a spoločenstiev, často spočívajúca v bezplatnom odosielaní, vysielaní a rozosielaní vlastných produktov a nápadov než v pasívnom downloadovaní (sťahovaní) komerčných produktov, podstatne mení tok kreativity, inovácií,
politickej mobilizácie a zhromažďovania informácií i ich rozširovania. Úplne ho prevracia, globálne ide skôr
o pohyb zo strany na stranu než zhora nadol. (...) Uploading sa bezpochyby stane v plochom svete najrevolučnejšou
formou spolupráce. Viac ako kedykoľvek predtým môžeme my všetci produkty vytvárať, nielen spotrebúvať.”15
9
McLUHAN, M.: Je přirozené, aby si jedno médium privlastňovalo druhé a zneužívalo je? In McLUHAN, M.: Člověk, média a
elektronická kultúra. Brno : Jota, 2000, s. 159.
10
ANTOŠ, M.: Připojte se k Internetu. Praha : Computer Press, 1996, s. 4.
11
ŠKOP, M.: Internet. In BREČKA, S. et al.: Od tamtamov po internet. Bratislava : Eurokódex, 2009, s. 294.
12
BEDNÁŘ, V.: Internetová publicistika. Praha : GradaPublishing, 2011, s. 43.
13
RAMONET, I.: Tyranie médií. Praha : Mladá fronta, 2003, s. 7.
14
OSTRIHOŇOVÁ, A.: Rok, keď umreli noviny. In Občianska spoločnosť, 2009, Vol. 2, No. 3, nestr.
15
FRIEDMAN, T. L.: Svět je plochý: Stručné dějiny jedenadvacátého století. Praha : Academia, 2007, s. 96.
Communication Today
WorldWide Web, alebo skôr jeho novšia verzia web 2.0 umožnili doslova expanziu tzv. “usergeneratedcontent”, teda užívateľmi vytváraného obsahu. Web sa stal priestorom publikovania needitovaných textov,
amatérskych fotografií a videí, diskusií na rôznych úrovniach, ale žiaľ aj šíriteľom konšpiračných teórií a nenávistných či extrémistických prejavov. Nástup webu zmenil a neustále mení viacero oblastí ľudského života.
Transformuje sa spôsob obchodovania,16 vzdelávania aj interpersonálnej komunikácie. Internetizácia života
sa prejavuje aj v oblasti politickej komunikácie. Azda najviac prebádaná v oblasti vplyvu webových služieb na
politický život je oblasť volebných kampaní a politického marketingu, kde na tento trend upozorňuje viacero
autorov. Napr. Haradikis – Hanson17 ako míľnik stavajú americkú prezidentskú kampaň v roku 2008, ktorú
si budeme pamätať pre mnohé jej historické prvenstvá v oblasti využívania sociálnych a interaktívnych médií.
„Mediálne prostredie sa počas prezidentského cyklu v rokoch 2004 až 2008 dramaticky zmenilo zavádzaním
populárnych sociálnych sietí na internete. V tomto období bola vytvorená služba na zdieľanie videa YouTube,
populárna sociálna sieť Facebook a mikroblogovací servis Twitter.“ Podľa prieskumov vo vekovej kategórii od
18 do 25 rokov bol dokonca internet najvyužívanejším zdrojom politických informácií. Ako je zrejmé z tabuľky č. 1, po prvý raz predbehol internet ako zdroj politických informácií televíziu, ktorá bola od sedemdesiatych
rokov dominantným zdrojom pre amerických voličov.18
Tab. 1: Poradie preferencie využívaných zdrojov politických informácií podľa vekových skupín v Spojených štátoch amerických
18-21
22-35
36-65
66+
1.
internet
internet
internet
internet
2.
televízia
televízia
televízia
televízia
3.
noviny
noviny
noviny
noviny
4.
YouTube
YouTube
YouTube
YouTube
5.
sociálne siete
sociálne siete
sociálne siete
sociálne siete
6.
časopisy
časopisy
časopisy
časopisy
7.
rozhlas
rozhlas
rozhlas
rozhlas
8.
blogy
blogy
blogy
blogy
9.
knihy
knihy
knihy
knihy
Zdroj: HARADAKIS, P. – HANSON, G.: Campaign 2008: Comparing YouTube, Social Networking, and Other Media Use Among Younger
and Older Voters. In HENDRICKS, J., KAID, L. L.: Techno Politics in Presidential Campaigning: New Voices, New Technologies and New
Voters, New York: Routledge, 2011, s. 75
Brauckmann19 v súvislosti s americkými prezidentskými voľbami 2008 upozorňuje na prieskumy, podľa
ktorých približne 40 % voličov získavalo informácie o volebnej kampani na internete. Necelých 20 % sa približne
raz do týždňa zúčastnilo nejakej on-line aktivity niektorého z kandidátov. A necelých 10 % využívalo sociálne
siete, aby boli v spojení so svojím kandidátom. Od zlomovej kampane Baracka Obamu v roku 2008 sa používanie
on-line komunikácie stalo nevyhnutnou súčasťou politických kampaní väčšiny politikov a to nielen v západných
demokraciách. Barack Obama post prezidenta USA obhájil vo voľbách v roku 2012, keď opäť využíval rôzne
16
Slovenská asociácia internetového obchodu predpokladá, že v roku 2013 celkový obrat z predaja tovarov a služieb na internete
v SR dosiahol zhruba 330 mil. eur. V roku 2012 tento odhad činil 250 mil. eur. Aj keď neexistujú relevantné celosektorové dáta, asociácia pri
vybraných elektronických obchodoch v roku 2013 uvádza nárast objednávok až o 30%. Pozri tiež: http://www.bezpecnynakup.sk/press.aspx
17
HARADAKIS, P., HANSON, G.: Campaign 2008: Comparing YouTube, Social Networking, and Other Media Use Among
Younger and Older Voters. In HENDRICKS, J., KAID, L. L.: Techno Politics in Presidential Campaigning: New Voices, New Technologies and
New Voters. New York : Routledge, 2011, p. 13.
18
HARADAKIS, P., HANSON, G.: Campaign 2008: Comparing YouTube, Social Networking, and Other Media Use Among
Younger and Older Voters. In HENDRICKS, J., KAID, L. L.: Techno Politics in Presidential Campaigning: New Voices, New Technologies and
New Voters. New York : Routledge, 2011, p. 77.
19
BRAUCKMANN, P.: Der US-Präsidentschaftswahlkampf 2008. In Wahlkampf im Internet: Handbuch für die politische OnlineKampagne. Berlin : LIT VERLAG Dr. W. Hopf, 2009, p. 170.
70
Research Studies
webové nástroje na komunikáciu s voličmi. Azda najsignifikantnejším znakom efektívnosti tejto komunikácie
je nárast v oblasti fundrasingu. V roku 2012 sa B. Obamovi podarilo prostredníctvom digitálnych nástrojov,
e-mailov, webu či mobilných zariadení získať na svoju kampaň 504 miliónov USD, zatiaľ čo v roku 2008 to bolo
len 403 miliónov.20 V súvislosti s prezidentskými voľbami 2012 BarackoviObamovi patrí ešte jedno prvenstvo,
21
obrázok ako objíma manželku Michelle po tom, čo sa dozvedel o svojom víťazstve, doplnený krátkym odkazom
„Four more years“ (Ďalšie štyri roky) držal dlho historické prvenstvo ako najčastejšie citovaný (retweetovaný)
odkaz (tweet) na sociálnej sieti Twitter. Prebralo ho viac ako pol milióna používateľov.22
V súvislosti s vplyvom sociálnych médií na politické dianie, sa často spomínajú protirežimné demonštrácie
v Moldavsku a v Iráne roku 2009 či udalosti tzv. Arabskej jari. Zhoda nad váhou ich vplyvu ale nevládne ani v akademických, ani v kruhoch praxe. Kým weboptimisti úlohu sociálnych médií vyzdvihujú, opačná strana často poukazuje
na slabú penetráciu internetu či sociálnych médií v spomínaných krajinách, fragmentáciu rôznych druhov služieb
medzi používateľmi či nízky zásah webových služieb na rurálne obyvateľstvo. Garbaudo na pozadí diania v Egypte
poukazuje, že sociálne médiá hrali pri masovej mobilizácii len veľmi špecifickú a limitovanú úlohu. V roku 2011,
keď vypukli masové demonštrácie, ktoré po niekoľkých týždňoch viedli k zosadeniu prezidenta Husního Mubáraka
a pri ktorých prišlo o život niekoľko stoviek demonštrantov, malo iba 25 percent egyptských domácností pripojenie
na internet. Iba štyri percenta dospelých Egypťanov malo konto na Facebooku a 0,15 percent na Twitteri. Najväčšiu
časť účastníkov egyptského povstania oslovili tradičné kanály ako orálna komunikácia či masové médiá.23
Wheeler – Mintz v zisteniach svojej štúdie vplyvu sociálnych médií na arabské krajiny upozorňujú na
viaceré nástrahy zjednodušenej interpretácie tohto vzťahu. Dôležitú úlohu pri chápaní geopolitických odlišností zohráva rôzne silná represívna snaha autoritatívnych štátov trestať blogerov či blokovať kritické stránky.
Napriek tomu štúdia dokazuje, že nová digitálna verejnosť vytvára hrozbu pre status quo. Vďaka internetu sa
z obyvateľov Stredného východu stávajú aktívnejší občania politicky angažovaní ako on-line, tak aj off-line.
Táto nová verejnosť čaká na šancu na angažovanie sa a na viac tolerantný a prístupný štát.24
Na Slovensku sa za pioniersku silnú on-line kampaň považuje tá, ktorú viedla Iveta Radičová v súboji o post
prezidenta SR v roku 2009. Vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2010 začali politici využívať najmä najobľúbenejšiu sociálnu sieť Facebook. Najaktívnejší boli predstavitelia opozičných pravicových strán, z ktorých
popri KDH a SDKÚ-DS dominovala najmä SaS, často pejoratívne označovaná za internetovú stranu. Naopak
vládne strany Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS tento druh komunikácie podcenili.25
Internet zohral kľúčovú úlohu aj v predčasných parlamentných voľbách v roku 2012, tentoraz však nie
ako nástroj politického marketingu. Na verejnosti sa objavili minimálne tri nahrávky, ktoré mali diskreditačný charakter a výrazne zasiahli do predvolebného boja. Išlo o nahrávku opozičného poslanca a podpredsedu
najsilnejšej strany Smer-SD Roberta Kaliňáka s novinárkou denníka Pravda.26 Pred Vianocami 2011 bol neznámym používateľom na internete uverejnený údajný prepis odposluchov z operácie Slovenskej informačnej
služby s názvom Gorila, na ktorých predstaviteľ finančnej skupiny diskutuje s viacerými vysokopostavenými
predstaviteľmi politického života a hovorí otvorene o viacerých prípadoch klientelizmu, nepotizmu a korupcie. O niekoľko týždňov bol rovnakým spôsobom uverejnený záznam zo SMS komunikácie predsedu NR SR
Richarda Sulíka s kontroverzným podnikateľom Mariánom Kočnerom. Voľby 2012 sa tak stali symbolom
zneužívania spravodajských informácií či prípadne vyrábania kompromitačných materiálov s charakterom príznačným pre dokumenty tajných služieb, no najmä využívania nástrojov webu 2.0 na negatívnu kampaň.27
20
SCHERER, M.: Exclusive: Obama’s 2012 Digital Fundrasing Outperformed 2008. [online]. [2013-11-15]. Available at: <http://
swampland.time.com/2012/11/15/exclusive-obamas-2012-digital-fundraising-outperformed-2008>.
21
Viac retweetov získala len „selfie“ komičky Ellen De Generes spolu s ďalšími hviezdami zo slávnostného galavečera počas
udeľovania cien Americkej filmovej akadémie v roku 2013, ktorú zdieľalo viac ako dva milióny používateľov. Selfie je druh autoportrétu, ktorý
autor zhotovuje zvyčajne digitálnym fotoaparátom alebo mobilným telefónom, ktorý drží v ruke.
22
LEE, B.: Barack Obama victory tweet most retweetedever. [online]. [2012-11-07]. Available at: <http://www.bbc.com/news/
technology-20237531>.
23
GERBAUDO, P.: Tweets and the Streets: Social Media and Contemporary Activism. London : Pluto Press, 2012, p. 49.
24
WHEELER, D. L., MINTZ, L.: New Media and Political Change: Lessons from Internet Users in Jordan, Egypt, and Kuwait. In
FOX, R. L., RAMOS, J. M.: iPolitics: Citizens, Elections, and Governing in the New Media Era. New York : Cambridge University Press, 2012,
p. 282-284.
25
KYŠKA, R.: Všetci sme nahí na Facebooku. Bratislava : ForzaMusic, 2010, s. 23 – 27.
26
Neskôr sa dokázalo, že šlo o nelegálne odpočúvanie Vojenským obranným spravodajstvom, ktoré monitorovalo aj riaditeľa spravodajskej televízie TA3. Po jeho odhalení predsedníčka vlády Iveta Radičová odvolala z funkcie ministra obrany Ľubomíra Galka.
27
KYŠKA, R.: Risks of Lack of Online Literacy in Context of E-activism. In Politické vedy, 2012, Vol. 12, No. 4, s. 65 – 66.
Communication Today
2. Sociálne médiá ako predmet skúmania
Za autora výrazu web 2.0 sa vo všeobecnosti považuje Tim O´Reilly, ktorého spoločnosť O´Reilly Media spoluorganizovala v roku 2004 konferenciu Web 2.0 Conference. Shuen 28 cituje O´Reilly definíciu: „Web
2.0 je revolúcia v podnikaní v počítačovom priemysle spôsobená presunom na internet ako platformu a pokusom porozumieť pravidlám úspechu na tejto novej platforme. Hlavným spomedzi týchto pravidiel je vytvárať
aplikácie, ktoré sa vďaka sieťovému efektu budú zlepšovať s rastúcim počtom užívateľov“. Frey29 pojmom web
2.0 označuje ďalšiu generáciu webových služieb, ale tiež strategický prístup v oblasti e-commerce preferujúci
personalizovaný obsah, presné zacielenie a zapojenie zákazníkov do projektu a vzťahový marketing (relationship marketing). Web 2.0 preferuje využívanie digitálnych médií zo strany verejnosti.
Niektorí autori ako synonymum termínu web 2.0 používajú výraz sociálne médiá. Safko-Brake30
argumentujú, že v tomto prípade nejde o novú, lepšiu verziu World Wide Webu, neexistuje nová fyzická verzia
internetu. Sociálne médiá definujú ako aktivity, praktiky a správanie sa skupín ľudí, ktorí sa zhromažďujú on-line, aby zdieľali informácie, znalosti a názory. Používajú na to konverzačné médiá, teda tie webové aplikácie,
ktoré im umožňujú vytvárať a ľahko prenášať obsah vo forme textu, obrázkov, videa alebo zvukových nahrávok.
Vo všeobecnosti je ale termín sociálne médiá skôr používaný priamo pre aplikácie, kým termín web 2.0 pre filozofiu nového prístupu k internetu, ktorý je postavený na interakcii a spolupráci užívateľov pri vytváraní jeho obsahu. Kým v porovnaní s predchádzajúcimi koncepciami webu boli jeho užívatelia iba jeho pasívnymi recipientmi
informácií, tu sa stávajú spolutvorcami obsahu. Koncepcia webu 2.0 je postavená na obsahu tvorenom užívateľmi
a vytváraní on-line komunít. Na to, aby užívateľ mohol byť spolutvorcom webu, už nepotrebuje špeciálne znalosti
v oblasti informačných technológií. Príkladom je posun od osobných webových stránok, ktoré boli často zložito
programované odborníkmi, k blogovacím platformám, kde si ktokoľvek môže jednoducho založiť svoj blog a začať v podstate okamžite uverejňovať svoje názory či skúsenosti. Rovnaká prax platí aj pri publikovaní fotografií,
zvukových alebo video nahrávok. Výraz sociálne médiá budeme preto používať v zmysle vyššie uvedeného. Dôvodov, prečo je dôležité reflektovať sociálne médiá aj z pohľadu politických vied, je niekoľko:
1. Sociálne médiá sa stali súčasťou mediálneho priestoru.
2. Sociálne médiá sú nástrojom verejného i odborného diskurzu.
3. Sociálne médiá majú pre výskumníka v oblasti politických vied osobitnú hodnotu ako zdroj primárnych
informácií.
2.1 Sociálne médiá ako súčasť mediálneho
priestoru
Sociálne médiá, ako sme uviedli úvodom, sa stávajú relevantným zdrojom politických informácií.
Väčšina zo sociálnych médií poskytuje používateľom predselekciu informácií na základe preferencií ich okruhov. Používateľ tak sleduje len tie zdroje, ktoré si sám predvolil, resp. ten typ obsahu, ktorý zdieľajú jeho priatelia či ľudia zvyčajne s podobnými preferenciami, ako má on sám. To však nič nemení na tom, že sociálne
médiá sú nedeliteľnou súčasťou mediálneho priestoru, alebo skôr expanziou mediálneho priestoru, ako ho
poznáme z minulosti.
V takto ponímanom mediálnom prostredí dochádza k dichotómii profesionálneho a neprofesionálneho
žurnalizmu či možno až trichotómii tradičného, webového a neprofesionálneho žurnalizmu. Bednář31 definuje
moderné internetové, respektíve webové publicistické médiá za servery, ktoré sú profesionálne, majú nejakú
28
SHUEN, A.: Web 2.0: A Strategy Guide. Sebastopol : O´ReillyMedia, 2008, p. 8.
29
FREY, P.: Marketingová komunikace: To nejlepší z nových trendů. Praha : Management Press, 2008, s. 61.
30
SAFKO, L., BRAKE, D. K.: The Social Media Bible, Tactics, Tools & Strategies for Business Success. New Jersey : JohnWiley &
Sons, Inc., 2009, p. 6-7.
31
BEDNÁŘ, V.: Internetová publicistika. Praha : Grada Publishing, 2011, s. 55.
72
Research Studies
redakčnú štruktúru a ich prevádzkovanie je aspoň sčasti vedené snahou o dosiahnutie zisku. Autor naopak za
moderné publicistické médiá nepovažuje, aj keď by to k tomu mohlo zvádzať, sociálne siete; služby ako Twitter, Posterous, MySpace, Lide.cz, Facebook ani blogosféru, respektíve jej drvivú väčšinu.
Hranice medzi tromi sférami žurnalizmu (tradičný, webový, neprofesionálny) sú niekedy veľmi tenké
či nejasné. Príkladom sú spravodajské servery prevádzkované majiteľmi tradičných médií, kde sa mieša obsah
tradičných a webových médií. Navyše mnohé médiá absorbovali aj obsahy a formy neprofesionálneho žurnalizmu.32 Prípadne neprofesionálny žurnalizmus využívajú na rozšírenie svojho obsahu, príkladom je uverejňovanie tweetov či fotografií používateľov z miest, kam sa médiá nevedia či nestihli dostať, napr. revolučné
hnutia, protesty alebo miesta katastrof. Tradičné médiá často v takýchto prípadoch nielen vyzývajú ľudí, aby
im zasielali svoje zábery či postrehy, ale aj priamo citujú ich profily na sociálnych médiách. Stratu monopolu
na zaujímavé zábery a správy médiá akceptovali a ako upozorňuje Murár, niektoré z nich, napr. CNN, dokonca
vytvorili samostatné web stránky venované obsahu zaslanému používateľmi.33
Hraničnou kategóriou je aj tzv. občiansky žurnalizmus. Gillmor upozorňuje na úlohu blogerov v spoločenskom a politickom živote a neprofesionálny žurnalizmus označuje za najzdravšie mediálne prostredie za ostatné dlhé obdobie. “Počujeme nové hlasy - nie nevyhnutne hlasy ľudí, ktorí si chcú takto zarobiť na živobytie,
ale tých, ktorí chcú povedať, čo si myslia a byť vypočutí, aj keby to malo byť len relatívne nemnohými ľuďmi.”34
Mrva naopak upozorňuje, že v prvej fáze rozmachu blogov bolo azda najväčšou utópiou predstava, že
občianska žurnalistika bude svojou rýchlosťou, pohotovosťou a nezávislosťou postupne dopĺňať či dokonca
nahrádzať spravodajstvo, ktoré ponúkajú noviny alebo elektronické médiá. Väčšinu blogerov skôr či neskôr
postihne únava z blogovania, nedostatok času pri zmene zamestnania či výchove detí a príspevky sa stávajú
čoraz zriedkavejšími, až v istom momente blog pomaly, ale isto zomrie. Autor ale vyzdvihuje blogy v krajinách
bez slobodných médií, kde blogosféra nahrádza neexistujúce opozičné hnutia.35
Optimistický pohľad navyše narúša aj prax ostatných rokov, keď do oblasti neprofesionálneho žurnalizmu začali stále aktívnejšie prenikať aj rôzne extrémistické skupiny. Dnes už na webe nájdete nielen blogy, profily
na sociálnych sieťach či amatérske webstránky šíriace najrozličnejšie konšpiračné teórie, nenávistné deklarácie
či hoaxy (podvodnícke nepravdivé správy varujúce pred v skutočnosti neexistujúcim nebezpečenstvom či upozorňujúce na nejestvujúce výskumy alebo riešenia, ktoré údajne zamlčuje vládnuca elita a pod.), tieto skupiny
siahajú po vysoko sofistikovaných riešeniach, napríklad po vlastných internetových rádiách či vydávaní elektronických verzií kníh, čo v očiach mnohých používateľov dodáva vyššiu dôveryhodnosť ich pôsobeniu.
2.2 Sociálne médiá ako nástroj verejného
i odborného diskurzu
Sociálne médiá sa stali zároveň aj priestorom pre verejnú diskusiu. Mnohých od akceptovania tejto
úlohy sociálnych médií odrádza fakt, že tieto často pripomínajú skôr ring s nejasnými pravidlami, než miesto
kultivovaného dialógu. Nevýhodou diskusií je, že vlastne nemajú jasné pravidlá. Kto s kým diskutuje? Prispievatelia medzi sebou alebo všetci s autorom pôvodného príspevku? Otvorené diskusie neraz zaplavili invektívy,
osobné a často lživé útoky, prejavy xenofóbie, rasizmu či sexizmu.
32
Príkladom na Slovensku môže byť portál sme.sk, ktorého platforma blog.sme.sk je najväčšou blogovacou službou v krajine a na
komunikáciu ju využívajú aj politici naprieč politických spektrom. Napríklad predseda vlády, predseda najsilnejšej strany Smer-SD Robert Fico,
ktorý v čase písania tohto článku zároveň kandiduje na post prezidenta Slovenskej republiky síce redaktorom denníka SME odmieta odpovedať
na otázky, noviny obviňuje z klamania a zaujatosti, no na druhej strane ako bloger využíva ich infraštruktúru. V Českej republike napríklad web
verejnoprávnej Českej televízie obsahu aj sekciu blogov, ktoré tvoria poväčšinou jej zamestnanci; redaktori, editori či analytici. Vzniká tak trochu
paradoxná situácia, keď autor v pozícii blogera si síce môže dovoliť komentovať aj na prvý pohľad malicherné udalosti, môže si dovoliť osobný
postoj, ktorého by sa ako profesionálny žurnalista mal v spravodajstve či analytike vzdať, na druhej strane svoje texty uverejňuje na stránke svojho
zamestnávateľa a profesionálneho média zároveň.
33
MURÁR, P.: Sociálne médiá ako platforma zapájania komunity do tvorby mediálneho obsahu. In Zväčšenina: Médiá ako komodita
– Megatrendy a médiá 2013. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM, 2013, s. 199.
34
GILLMOR, D.: We the Media: Grassroots Journalism by the People, for the People. Sebastopol : O‘ReillyMedia, 2006, p. 139.
35
MRVA, T.: Koniec zlatej éry blogov. In Občianska spoločnosť, 2009, Vol. 2, No. 3, nestr.
Communication Today
Otázku diskurzu v sociálnych médiách, aj keď prax k tomu neraz zvádza, nie je vhodné zužovať na diskusie pod blogmi, v diskusných fórach a podobne. Abstrahujúc diskusie v uzavretých odborných či akademických fórach, priestor sociálnych médií stále poskytuje dostatok prípadov diskusií, a to aj v oblastiach života,
ktoré sú predmetom skúmania spoločensko-vedných či špecificky politicko-vedných disciplín. Sociálne médiá
môžu poskytnúť prehľad o vzťahu politiky a verejnej mienky, nakoľko politici často veľmi citlivo vnímajú názory verejnosti, najmä pokiaľ sú nejakým spôsobom publikované a ďalej šírené. Tlak on-line verejnosti už zmenil
nejedno politické rozhodnutie, resp. niekedy sociálne médiá môžu slúžiť na testovanie pripravovaných opatrení. Sledovanie publikačných aktivít, v diskurze akademických kruhov ako i kruhov praxe či širšej verejnosti,
môže pomôcť odhaliť trendy v spoločenskom dianí (akcentovanie vybraných spoločenských problémov, nárast
patologických prejavov či ich podpory v diskusiách a pod.).
Blogy, mikroblogovacie platformy či sociálne siete sú navyše komunikačným nástrojom, ktorý väčšina
politikov využíva ku komunikácii s voličmi. U nejedného z politikov sa táto komunikácia zintenzívnila a nabrala nový charakter, ktorý je možné definične priradiť k tzv. permanentnej kampani. V politickom priestore web
2.0 mení viaceré existujúce procesy, umožňuje lepšiu komunikáciu verejnej správy s občanmi. Občanom dáva
k dispozícii nové nástroje na kontrolu moci a politikov tlačí k väčšej transparentnosti. Príkladom je iniciatíva
Otvorené vládnutie či sprístupňovanie tzv. opendata, na ktorých občiansky sektor buduje databázy na lepšiu
kontrolu moci. Ako uvádza Mattoš36 informatizácia mení ale aj tradičné a konzervatívne odvetvie, akým je
diplomacia a mení nielen jej formy, nástroje, ale i jej celkový charakter. Z tohto dôvodu je dôležité reflektovať
aj tému tzv. eDiplomacie aj v oblasti medzinárodných vzťahov. Sociálne médiá tiež umožňujú ľahší prienik
do diskusií marginálnych či extrémistických politických skupín.
2.3 Sociálne médiá ako zdroj primárnych
informácií
Sociálne médiá sa stali priestorom, v ktorom politici avizujú dôležité rozhodnutia, komentujú aktuálne
politické rokovania a neraz hovoria aj o svojich názoroch či o svojom súkromí. Aj keď maximálne 140-znakové tweety nie je možné prirovnať k niekdajším politickým vyhláseniam, traktátom a komentárom, prostredie
webu 2.0 ponúka novú možnosť pracovať s primárnymi zdrojmi. Pre ilustráciu uvádzame niekoľko príkladov
z nedávnej minulosti:
• Bývalý dánsky minister financií Thor Möger Pederson oznámil v októbri 2012 svoju rezignáciu na vládny post prostredníctvom svojho profilu na Facebooku, pričom pridal aj osobnú poznámku o tom, že je
“prirodzene nahnevaný”.
• Český eurokomisár Štefan Fülle na svojom účte v decembri 2013 na Twitteri oznámil, že EÚ pozastavuje rokovania o obchodnej zmluve a zmluve o spolupráci s Ukrajinou, pretože európska iniciatíva sa
nestretla s pozitívnym ohlasom druhej strany. To vyvolalo nevôľu holandského ministra zahraničných
vecí Fransa Timmermansa, ktorý kritizoval, že sociálne médiá nie sú dobrou platformou na robenie
politiky.
• Twitter využil aj jeden z ukrajinských opozičných lídrov Arsenij Jaceňuk, aby oznámil, že prezident
Viktor Janukovyč súhlasil so stretnutím so svojimi odporcami a s diskusiou o kríze v krajine. Túto
mikroblogovaciu službu využil vo februári 2012 aj dnes už nebohý venezuelský prezident Hugo Chávez, aby oznámil svoj návrat do vlasti po operácii na Kube, kde sa liečil z rakoviny. Aj oteplenie vzťahov
s Iránom, s ktorým mala Veľká Británia prerušené diplomatické vzťahy po útoku na jej ambasádu pred
dvomi rokmi, oznámil minister zahraničných vecí William Hague na svojom účte na Twitteri, kde avizoval vyhlásenie pred britským parlamentom.
36
MATTOŠ, B.: eDiplomacie: Reflexe diplomatické praxe na revoluční rozvoj informačních a komunikačních technologií. In Sborník
příspěvkú Mezinárodní Masarykovy konference pro doktorandy a mladé vědecké pracovníky. Hradec Králové : MAGNANIMITAS, 2013,
s. 3082-3086.
74
Research Studies
3. Metodologické problémy skúmania sociálnych médií
Sociálne médiá prinášajú nové typy vzťahov i komunikácií. Pre politikov sa stávajú súčasťou ich komunikačného portfólia, dennodennými nástrojmi komunikácie s voličmi, širšou verejnosťou, ale aj inými politickými aktérmi. Už spomínané diferencie je potrebné zohľadniť aj v metodológii výskumu. Zameriame sa preto
na niekoľko zásadných momentov možno až nástrah, na ktoré by mal výskumník brať ohľad.
3.1 Tekutosť sociálnych médií
Kľúčovým problémom tzv. nových médií je ich nestálosť ich obsahu. Web ako nové médium umožňuje
neobmedzené editovanie uverejneného obsahu. Pre výskumníka to znamená v porovnaní s tradičnými médiami, ktoré majú vždy svoju konečnú podobu v podobe tlačenej verzie novín, časopisu, zvukového či audiovizuálneho záznamu, komplikáciu v tom, že obsah, ktorý skúma, resp. na ktorý odkazuje, už môže mať úplne inú
podobu, akú mal v čase jeho prieskumu. Prirodzene, tento problém sa týka sociálnych médií, nástrojov webu
2.0, určených na publikovanie tzv. usergeneratedcontent (obsahu tvoreného užívateľmi), ktorý nie je editovaný nejakou autoritou zodpovednou za obsah média. Aj preto je potrebné ho odlíšiť od iných internetových
zdrojov, napr. on-line vydaní odborných žurnálov, zborníkov, ale i od profesionálnej on-line žurnalistiky, ktorá
sa riadi svojimi vnútornými kódexmi. “Tekutosť” vidíme skôr pri sociálnych médiách, ako sú blogy, mikroblogy, sociálne siete, diskusné fóra či iné služby na zdieľanie obsahu. Niektoré tieto služby majú síce svoje vlastné
pravidlá,37 ktoré používateľom ukladajú povinnosť zachovať pri dodatočnom editovaní obsahu aj pôvodnú verziu, nie je to však pravidlom, či skôr je to výnimkou.
Mnohé sociálne médiá, napr. Twitter neumožňujú editovať uverejnený obsah, kým podľa súčasných
pravidiel napr. na Facebooku je možné uverejnený obsah editovať, v takom prípade sa pri ňom ale objaví informácia, že sa tak stalo. Pravdepodobne na všetkých známych sociálnych sieťach ale môže autor zmazať uverejnený obsah, čím definitívne zmení charakter tohto média, de facto zničí stopy po dovtedy existujúcej komunikácii, vrátane vlákna reakcií ostatných používateľov. Ďalšou hrozbou je aj to, že k pozmenenému obsahu sa
dostane napr. na základe hyperlinkového obsahu aj percipient vedeckého textu, pričom obsah, ktorý nájde na
skúmanom sociálnom médiu už pravdepodobne nebude korešpondovať s bádateľovými zisteniami či tvrdeniami, nebodaj bude s nimi v príkrom rozpore.
Aj z tohto dôvodu by mal výskumník dbať na väčšiu poctivosť pri citovaní. V prípade obsahu, pri ktorom
reálne hrozí, že bude neskôr už zmenený, nedostupný či zlikvidovaný (napr. pri skúmaní médií extrémistických skupín, ktoré často aj v dôsledku začatia trestného stíhania ničia takýto obsah, aby nemohol byť využitý
ako dôkazový materiál; pri verejných diskusiách, ale aj pri webových prezentáciách politických reprezentantov, ktorí sú neraz neradi konfrontovaní so svojimi vyhláseniami z minulosti) by mal výskumník klásť dôraz na
archivovanie tohto obsahu, prípadne tento obsah (často aj v podobe záberov na webové stránky) radšej publikovať ako súčasť svojej práce či ako prílohu k nej.
On-line prostredie sa vyznačuje vysokou mierou inovatívnosti, z tohto neustále transformujúceho sa
a expandujúceho prostredia vyplýva aj permanentný nárast nových či inovovaných foriem komunikácie, kde
jedna vznikajúca služba nahrádza inú, prekonanú, aby bola následne sama nahradená ďalšou. V tejto súvislosti
neraz, občas predčasne, mainstreamové médiá upozorňujú na generačné rozdiely a s nimi súvisiace úpadky
alebo jednotlivých služieb (chat nahrádza u mladšej generácie e-mail) alebo konkrétnych portálov (mladšia
generácia uprednostňuje Instagram pred globálne najrozšírenejším Facebookom). Z toho vyplýva, že napríklad pri dlhodobejších komparatívnych analýzach môže vzniknúť problém, keď kvôli relevantnosti výskumu
37
Príkladom je Kódex blogera na blog.sme.sk, blogovacej platforme najväčšieho slovenského mienkotvorného denníka SME, ktorý
autorom ukladá: “Ak bloger mení už uverejnené články, vždy musí v texte ponechať aj pôvodnú verziu a k nej doplniť opravu. Nesmie meniť texty
tak, aby čitateľa uviedol do omylu o ich pôvodnom znení. Výnimkou sú opravy, ktoré nemajú vplyv na zmysel textu (napr. oprava preklepov, gramatických chýb), ktoré je možné vykonať aj bez zachovania pôvodnej verzie.” Pozri tiež: <http://info.blog.sme.sk/c/11694/Kodex-blogerana-blogsmesk-aktualizovany-10-7-2012.html#ixzz2rWAaExLx>
Communication Today
bude musieť výskumník pracovať s rôznymi druhmi médií a to v závislosti od toho, ktoré v rôznych obdobiach
dominovali v politickej on-line komunikácii. Príkladom môžu byť komparatívne štúdie využívania on-line komunikácie v dlhšom časovom rozostupe, napríklad pri komparovaní kampaní po sebe nasledujúcich volieb.
V opísanej situácii je výskumník často konfrontovaný nielen s terminologickou neustálenosťou, ale aj
s novými nástrojmi a druhmi sociálnych médií. Ondrejkovič - Majerčíková 38 v prípade, ak je výskumník konfrontovaný s nepresnými pojmami a jeho cieľom je pojmy spresniť pre potreby empirického výskumu, radia postupovať v explikácii tak, že sa pokúša príslušný pojem spresniť, aby bol použiteľný pre potreby jeho výskumu.
Cieľ explikácie vtedy nie je odhaľovanie, v akom sa príslušný pojem najčastejšie používa, ale cieľom výskumu
sa stáva potreba spresniť pojem do takej podoby, aby bol pre výskum užitočný a použiteľný.
3.2 Neobmedzené množstvo zdrojov
Výskumníci ešte nikdy v histórii nemali k dispozícii toľko ľahko prístupných zdrojov z rôznych oblastí
života ako dnes. Počet webových stránok neustále rastie, uplynulý rok 2013 potvrdil tento trend, keď k januáru
2014 medziročne vzrástol počet webových stránok o 37 percent, zo 630 miliónov na 861 miliónov stránok.39
Sociálne médiá produkujú denne neuveriteľné množstvo obsahu. Len ku koncu roka 2011 existovalo
celosvetovo 173 miliónov blogov.40 Každý mesiac je len na globálne najobľúbenejšiu sociálnu sieť Facebook
nahraných 70 miliárd rôznych druhov obsahu, denne sa uverejní viac ako 190 miliónov tweetov a len na jedinú
zdieľaciu službu Flickr sa každú minútu nahrá približne tritisíc obrázkov.41 Je nemožné obsiahnuť všetky možné zdroje, a preto musí výskumník klásť veľký dôraz na definíciu výberového súboru a konštrukciu kategórií
obsahu, ktoré chce skúmať. V praxi to znamená, že výskumník musí často vykonať predprieskum, ktorého
cieľom je vytvoriť patričnú vzorku sociálnych médií, a to s ambíciou zahrnúť do nej maximum relevantných
zdrojov. Rankov42 uvádza, že súčasná informačná revolúcia je revolúciou v produkcii dát, nie v spracovaní informácií či využívaní poznania. Kľúčovým procesom pri práci s informáciami už je schopnosť premeniť tie
najvhodnejšie informácie na požadované znalosti.
Môžeme si pomôcť jazykovou analýzou textu alebo jazykového prejavu či logickou analýzou, pri ktorej skúmame vnútornú skĺbenosť prejavu. Nezaobídeme sa bez výstavby prejavu ako celku, vrátane jeho členenia. K interpretácii patrí celkom prirodzene kontext, umiestnenie prejavu v jeho súvislostiach.44 Aj Beneš45 v súvislosti s diskurzívnou analýzou hovorí o prvej, lingvistickej dimenzii, ktorá skúma vnútorné vzťahy textu (sémantické vzťahy,
gramatické štruktúry, kolokácie, fonologické vzťahy). Druhá dimenzia sa snaží uchopiť text ako diskurzívnu, teda
významotvornú aktivitu realizovanú v určitých vonkajších vzťahoch – kontexte tvorenom spoločenskou praxou.
Za kontext v tejto dimenzii nie je možné považovať len netextové spoločenské praktiky a štruktúry, ale tiež ostatné
texty. A práve web poskytuje výrazne lepšie možnosti analyzovať intertextualitu, nakoľko sám je na nej postavený.
Jeho podstatou je tzv. hyperlinkové prepojenie textových alebo mediálnych dokumentov, kde sa takáto väzba najčastejšie prezentuje ako krížový odkaz. V mnohých prípadoch už samotný obsah obsahuje zdroje intertextuality.
Kontext obsahu je často jedným z dôležitých momentov pri posudzovaní relevantnosti skúmaného obsahu či média.
Vzhľadom na otvorenosť webu je pre výskumníka dôležité pristupovať k obsahom na sociálnych médiách (či k samotným médiám ako takým) s veľkou obozretnosťou (samozrejme, pokiaľ nie je práve ich relevancia
predmetom jeho prieskumu). Napriek potrebe pristupovať k obsahom s hermeneutickou nezaujatosťou, mal
by si výskumník vždy položiť otázku, či ide o zdroj autentický a nie o pseudozdroj. On-line prostredie je plné
nepresných, polopravdivých ale i kapcióznych informácií. Aj z toho dôvodu je potrebná omnoho väčšia verifikácia niektorých zdrojov. To sa týka aj rôznych wiki projektov, ktoré sú často chybne považované za rovnako
relevantné ako napríklad knižné zdroje.
Záver
Pri enormnom množstve zdrojov, ako sme uviedli vyššie, musí výskumník klásť omnoho väčší dôraz
na výber relevantných zdrojov. Problémom vymedzovania a rozdeľovania informácií podľa kvality je, že každý
používateľ informácií má iné potreby a požiadavky. Čo sú pre jedného nadbytočné a neužitočné informácie
(informačný šum), to môžu byť pre iného informácie relevantné. Explózia informácií je len z určitého uhla pohľadu explóziou duplicitných, irelevantných, neúplných a nepresných informácií. V prípade sociálnych médií
je potrebné klásť omnoho väčší dôraz na kontext jednotlivých obsahov. Abstrahovanie vyjadrení bez daného
kontextu môže viesť k dezinterpretácii či minimálne k nesprávnej explanácii. Ak napríklad tweet obsahuje
140 znakov, je jasné, že tento obsah nie je možné akokoľvek analyzovať bez uvedenia kontextu. Tých maximálne 140 znakov, ako sme uviedli vyššie, ale často mohlo znamenať jednoznačné politické posolstvá. Dá
sa predpokladať, že v tomto prípade je v mnohých prípadoch vhodné zvoliť ako vhodnú metódu skôr analýzu
metafor ako napr. obsahovú analýzu. Mikroblogeri vzhľadom na obmedzenosť posolstva často siahnu skôr po
zjednodušenom, vtipnom či skratkovitom odkaze. Metafora je dôležitá v kritickej diskurzívnej analýze. Metafory v tomto prípade nechápeme v literárnom a poetickom zmysle, ale ako spôsob myslenia a proces, ktorým sa
snažíme pochopiť jednu vec, proces či udalosť prostredníctvom inej.43
Nástup webu 2.0 a masová obľuba nových, sociálnych médií z nich robia prostredie, ktoré nie je možné
z pohľadu politických vied ignorovať. V kombinácii s tradičným mediálnym prostredím spoločne vytvárajú
celý komplex zdrojov, ktorý pripomína rýchlo sa striedajúce obrazy kaleidoskopu.46 V tejto explózii rôznych
druhov obsahu je stále zložitejšie nájsť medzi tým banálnym to relevantné. Vyžaduje si to omnoho poctivejšiu prípravu výskumníka, ktorý si musí uvedomiť rozdielnosť prostredia a metodologicky uchopiť odlišnosti,
na ktoré sme sa pokúsili upozorniť.
Z pohľadu metodológie sa dá predpokladať, že tieto zmeny sa nedotknú metód samotných. Určite je možné odporučiť ako kvantitatívne analýzy, tak kvalitatívne metódy ako sú naratívna analýza, skúmanie štruktúry
mediálnych textov, obrazové analýzy, diskurzívnu analýzu (vrátane vyššie spomínanej analýzy metafor). Uvádzané zmeny a odlišnosti by mali byť skôr reflektované v prípravnej fáze výskumu, napr. pri ustanovení výberovej vzorky, konštrukcií kategórií obsahov či médií, ktoré majú byť skúmané či pri tvorbe systému kódovania.
Výskumník musí mať na pamäti:
a. tekutosť sociálnych médií a ich obsahu, ktorý je v porovnaní s tradičnými médiami často editovaný,
upravovaný i úplne likvidovaný, čo kladie väčšiu potrebu na zodpovednosť pri citovaní a archivovaní
zdrojov;
b. inovatívnosť prostredia, ktoré permanentne prináša nové formy a nástroje komunikácie, ktoré nahrádzajú tie predchádzajúce, pričom tento proces je omnoho rýchlejší ako pri technologických zmenách
v minulosti;
c. obrovské množstvo zdrojov, najväčšie v histórii ľudstva, kvôli ktorému musí byť omnoho dôslednejší pri
definovaní výberového súboru a konštrukcií sledovaných kategórií obsahu;
d. omnoho väčší dôraz musí výskumník klásť na relevantnosť zdrojov, verifikovať údaje a vzhľadom
na skratkovitosť, ktorú nové médiá prinášajú, viac akcentovať ich metaforickosť a kontext.
38
ONDREJKOVIČ, P., MAJERČÍKOVÁ, J.: Vysvetlenie, porozumenie a interpretácia v spoločenskovednom výskume. Bratislava : VEDA, 2012.
39
January 2014 Web Server Survey. [online]. Available at: <http://news.netcraft.com/archives/category/web-server-survey/>.
40
Buzz in the Blogosphere: Millions More Bloggers and Blog Readers. [online]. [2012-08-03]. Available at: <http://www.nielsen.
com/us/en/newswire/2012/buzz-in-the-blogosphere-millions-more-bloggers-and-blog-readers.html>.
41
Social Networking Statistics. [online]. Available at: <http://www.statisticbrain.com/social-networking-statistics/>.
42
RANKOV, P.: Informačná spoločnosť - Perspektívy, problémy, paradoxy. Levice : LCA Publishers Group, 2006, s. 126-127.
43
HANSEN, A., MACHIN, D.: Media Communication Research Methods. Hampshire : Palgrave Macmillan, 2013, p. 290.
44
ONDREJKOVIČ, P., MAJERČÍKOVÁ, J.: Vysvetlenie, porozumenie a interpretácia v spoločenskovednom výskume. Bratislava :
VEDA, 2012, s. 64.
45
BENEŠ, V.: Diskurzivní analýza. In DRULÁK, P. et al.: Jak zkoumat politiku: Kvalitatívní metodologie v politologii a mezinárodních
vztazích. Praha : Portál, 2008, s. 102.
46
Podobnú metaforu používa N. Postman vo svojom diele Ubavit se k smrti, kde hovorí o svete – kaleidoskope, ako výsledku pôsobenia elektronických technológií, v ktorého zornom poli sa vynárajú obrazce, na chvíľu sa zastavia a zas miznú.
3.3 Relevantnosť zdrojov
76
Research Studies
Communication Today
Na druhej strane, napriek možno pesimisticky vyznievajúcim hodnoteniam sociálnych médií a ich výskumu, je potrebné zdôrazniť obrovský prínos informatizácie pre spoločnosť ako takú a špeciálne pre výskum
v oblasti politických vied. Pri poctivom výskume, ale aj sofistikovanej explanácii výsledkov, ponúka toto prostredie nečakané možnosti získavania relevantných a inšpiratívnych dát pre politické vedy.
LITERATÚRA:
ANCU, M.: From Soundbite do Textbite: Election 2008 Comments on Twitter. In HENDRICKS, J., KAID, L. L.: Techno
Politics in Presidential Campaigning: New Voices, New Technologies and New Voters. New York : Routledge, 2011. ISBN
978-0415879798.
ANTOŠ, M.: Připojte se k Internetu. Praha : Computer Press, 1996. ISBN 80-7226-466-4.
BEDNÁŘ, V.: Internetová publicistika. Praha : Grada Publishing, 2011. ISBN 978-80-247-3452-1.
BENEŠ, V.: Diskurzivní analýza. In DRULÁK, P. et al.: Jak zkoumat politiku: Kvalitatívní metodologie v politologii a mezinárodních vztazích. Praha : Portál, 2008. ISBN 978-80-7367-385-7.
BRAUCKMANN, P.: Der US-Präsidentschaftswahlkampf 2008. In Wahlkampf im Internet: Handbuch für die politische
Online-Kampagne. Berlin : LIT VERLAG Dr. W. Hopf, 2009. ISBN 978-3-643-11545-4.
Buzz in the Blogosphere: Millions More Bloggers and Blog Readers. [online]. [2012-08-03]. Available at: <http://www.
nielsen.com/us/en/newswire/2012/buzz-in-the-blogosphere-millions-more-bloggers-and-blog-readers.html>.
BYRON, D. L., BROBACK, S.: Blogy: Publikuj a prosperuj: Blogováni pro váš business. Praha : Grada Publishing, 2008.
ISBN 978-80-247-2064-7.
CLAPPERTON, G.: This Is Social Media: How to Tweet, Post, Link and Blog. Chichester : Capstone Publishing Ltd., 2009.
ISBN 978-1-906465-70-4.
DRULÁK, P. et al.: Jak zkoumat politiku: Kvalitatívní metodologie v politologii a mezinárodních vztazích. Praha : Portál,
2008. ISBN 978-80-7367-385-7.
FREY, P.: Marketingová komunikace: To nejlepší z nových trendů. Praha : Management Press, 2008. ISBN 978-80-7261-160-7.
FRIEDMAN, T. L.: Svět je plochý: Stručné dějiny jedenadvacátého století. Praha : Academia, 2007. ISBN 978-80-200-1530-3.
GERBAUDO, P.: Tweets and the Streets: Social Media and Contemporary Activism. London : Pluto Press, 2012.
ISBN 978-0745332482.
GILLMOR, D.: We the Media: Grassroots Journalism by the People, for the People. Sebastopol : O‘Reilly Media, 2006.
ISBN 978-0596102272.
HANSEN, A., MACHIN, D.: Media and Communication Research Methods. Hampshire : Palgrave Macmillan, 2013.
ISBN 978-1-452256-57-3.
HARADAKIS, P., HANSON, G.: Campaign 2008: Comparing YouTube, Social Networking, and Other Media Use Among
Younger and Older Voters. In HENDRICKS, J., KAID, L. L.: Techno Politics in Presidential Campaigning: New Voices,
New Technologies and New Voters. New York : Routledge, 2011. ISBN 978-0-415-87979-8.
HVÍŽĎALA, K.: Pasti slovenské i světové žurnalistiky: Historické a současné. In Communication Today, 2013, Vol. 4,
No. 2, s. 94-103. ISSN 1338-130X.
January 2014 Web Server Survey. [online]. Available at: <http://news.netcraft.com/archives/category/web-server-survey/>.
KOVARIK, B.: Revolutions in Communication: Media History from Gutenberg to the Digital Age. London : Continuum
International Publishing Group, 2011. ISBN 978-1-4411-1460-0.
KYŠKA, R.: Risks of Lack of Online Literacy in Context of E-activism. In Politické vedy, 2012, Vol. 12, No. 4, s. 57-72.
ISSN 1335-2741.
KYŠKA, R.: Všetci sme nahí na Facebooku. Bratislava : Forza Music, 2010. ISBN 978-80-89359-24-0.
MATTOŠ, B.: eDiplomacie: Reflexe diplomatické praxe na revoluční rozvoj informačních a komunikačních technologií.
McLUHAN, M.: Jak rozumět médiím: Extenze člověka. Praha : Mladá fronta, 2011. ISBN 978-80-204-2409-9.
McLUHAN, M.: Je přirozené, aby si jedno médium privlastňovalo druhé a zneužívalo je? In McLUHAN, M.: Člověk, média
a elektronická kultúra. Brno : Jota, 2000. ISBN 978-80-7217-128-6.
MRVA, T.: Koniec zlatej éry blogov. In Občianska spoločnosť, 2009, Vol. 2, No. 3, nestr. ISSN 1335-2296.
ODREJKOVIČ, P., MAJERČÍKOVÁ, J.: Vysvetlenie, porozumenie a interpretácia v spoločenskovednom výskume. Bratislava : VEDA, 2012. ISBN 978-80-224-1262-9.
OSTRIHOŇOVÁ, A.: Rok, keď umreli noviny. In Občianska spoločnosť, 2009, Vol. 2, No. 3, nestr. ISSN 1335-2296.
RAMONET, I.: Tyranie médií. Praha : Mladá fronta, 2003. ISBN 80-204-1037-6.
RANKOV, P.: Informačná spoločnosť - perspektívy, problémy, paradoxy. Levice : LCA Publishers Group, 2006. ISBN 8089129-91-9.
RICHARDS, P.: Be Your Own Spin Doctor: A Practical Guide to Using the Media. London : Politico´s Publishing, 2005.
ISBN 978-1-8427-5136-7.
SAFKO, L., BRAKE, D. K.: The Social Media Bible, Tactics, Tools & Strategies for Business Success. New Jersey : John
Wiley & Sons, Inc., 2009. ISBN 978-1-118-26974-9.
SHUEN, A.: Web 2.0: A Strategy Guide. Sebastopol : O´Reilly Media, 2008. ISBN 978-0-596-52996-3.
SMITH, G.: Political blogging: the space between debate and action. In Iain Dale´s Guide to Political Blogging in the UK
2007-08. Hampshire : Harriman House Ltd., 2007. ISBN 978-1-905-64162-8.
Social Networking Statistics. [online]. Available at: <http://www.statisticbrain.com/social-networking-statistics/>.
ŠKOP, M.: Internet. In BREČKA, S. et al.: Od tamtamov po internet. Bratislava : Eurokódex, 2009. ISBN 978-80-89363-29-2.
TRAMPOTA, T., VOJTĚCHOVSKÁ, M: Metody výzkumu médií. Praha : Portál, 2010. ISBN 978-80-7367-683-4.
WHEELER, D. L., MINTZ, L.: New Media and Political Change: Lessons from Internet Users in Jordan, Egypt, and Kuwait. In FOX, R. L., RAMOS, J. M.: iPolitics: Citizens, Elections, and Governing in the New Media Era. New York : Cambridge University Press, 2012, p. 259 – 287. ISBN 978-1-107-66765-5.
In: Sborník příspěvku Mezinárodní Masarykovy konference pro doktorandy a mladé vědecké pracovníky. Hradec Králové
: Magnanimitas, 2013. ISBN 978-80-87952-00-9.
MURÁR, P.: Sociálne médiá ako platforma zapájania komunity do tvorby mediálneho obsahu. In Zväčšenina: Médiá ako
komodita – Megatrendy a médiá 2013. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM, 2013, s. 196 – 176. ISBN 97880-8105-479-2.
78
Research Studies
Communication Today
Download

K VYBRANÝM ASPEKTOM METODOLÓGIE PRIESKUMU