SOCIAL MEDIA MARKETING NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH
Katarína Butorová
Kľúčové slová:
vysoká škola, zákazník, social media marketing, blog, sociálna sieť, online komunita
Key words:
higher education institution, customer, social media marketing, blog, social network, online
community
Abstrakt
Nikdy nebolo také jednoduché vedieť, čo si myslia naši zákazníci. Komunikácia a prepájanie
ľudí využívajúcich blogy, sociálne siete, prehliadacie služby na web stránkach, zdieľanie
video záznamov, podcasting, online diskusné fóra a pod. umožňuje aktivizovať zákazníkov
(študentov), vytvárať reálne väzby s nimi, udržať kontakty s absolventmi školy, poskytnúť
priestor na prezentáciu študentov i pracovníkov školy, prejavenie lojality a sledovanie záujmu
verejnosti o produkty a služby školy. Social media marketing, využívajúci rôzne sociálne
médiá, je nástroj, ktorým možno usmerniť a ovplyvniť správanie verejnosti, resp. konkrétnych
cieľových skupín, tak aby sme dosiahli stanovené ciele, pričom je možné aplikovať ho aj
v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Najdôležitejším z cieľov social media marketingu je
vyvolať rozruch okolo konkrétnej značky, produktu či akcie, teda vytvoriť takzvaný buzz.
Abstract
It has never been so easy to know what are your customers thinking about. Communication
and joining people using blogs, social networks, search engines of web sites, sharing videos
online, podcasting, online discussion forums etc. enables to activate customers (students),
create real linkage or relationships with them, keep contacts with alumni, offer space for
presentation of university students and staff, showing loyalty and monitoring of public´s
interest in university products and services. Social media marketing using various social
media is a tool that can be simply applied for tailoring and influencing public´s behaviour or
specific market segments in the way to achieve detemined goals and it can be applied also in
the higher education sector. The most important goal in social media marketing is to make
a buzz, sensation, about specific brand, product or event.
Úvod
Podľa Davida Meermana Scotta „sociálne médiá umožňujú ľuďom vymieňať si myšlienky
a názory, spoločne preberať obsah stránok a nadväzovať kontakty online. Sociálne médiá sa
líšia od klasických mainstreamových v tom, že ich obsah môže vytvárať každý, rovnako doň
prispievať či komentovať ho. Sociálne médiá môžu mať textovú formu, môže ísť o audio,
video alebo fotografie a iné obrazové formy, ktoré spájajú komunity, vychádzajú v ústrety
ľuďom, ktorí sa chcú združovať.“[3]
Joseph Thornley definuje sociálne médiá ako “komunikáciu v online priestore, v ktorom
jednotlivci plynulo a pružne menia rolu diváka a autora. Na toto používajú softvér, ktorý
umožňujú komukoľvek bez znalosti programovania písať, komentovať, zdieľať alebo
upravovať obsah a formovať komunity okolo spoločných záujmov.”[8]
21
Social media marketing by sme mohli popísať ako marketingový komunikačný nástroj, ktorý
využíva sociálne médiá na komunikáciu a prepájanie ľudí navzájom, pričom účelom je
zapôsobiť a ovplyvniť správanie verejnosti, resp. konkrétnej cieľovej skupiny tak, aby sme
dosiahli vytýčené ciele. Najdôležitejším z cieľov social media marketingu je vyvolať rozruch
okolo konkrétnej značky, produktu či akcie, teda vytvoriť takzvaný buzz.
1. Význam využitia social media marketingu na vysokých školách
Sociálne média zmenili role v komunikácii medzi organizáciou a jej zákazníkom. Zákazník už
nie je ten, ktorí len pasívne prijíma informácie, údaje, ponuky a produkty organizácie, ale sa
stal aj aktívnym prispievateľom k formovaniu ponuky organizácie, vyjadruje svoje postoje k
organizácii a jej produktom alebo službám kedykoľvek pred, počas a po nákupnom procese,
pričom úroveň kvality vzťahu medzi ním a organizáciou je kľúčová. Pri niektorých
produktoch je totiž nákupný proces zdĺhavý, príp. ide o rizikový nákup, alebo o nákup
produktu/služby „na celý život“. Práve takou službou je napríklad aj vysokoškolské
vzdelávanie, ktorého výber si treba vopred dobre premyslieť. V takomto prípade má škola
prostredníctvom sociálnych médií možnosť dostať sa k zákazníkovi bližšie “na telo”, spoznať
a zapôsobiť na neho intenzívnejšie, presvedčiť ho a posilniť v ňom dôveru a tak ho doviesť
k rozhodnutiu pre výber tejto školy.
Social media marketing je teda možné aplikovať v rôznych sektoroch komerčnej, štátnej i
verejnej sféry. Okrem snahy zaujať zákazníka a presvedčiť ho o prínose nákupu produktu
alebo služby môže vysoká škola nájsť ďalšie benefity, ktoré jej social media marketing
prináša:
- dlhodobé budovanie vzťahov so zákazníkmi (študentmi, absolventmi, externými
inštitúciami a pod.)
- vytvorenie komunikačného kanála, ktorý bude dôveryhodný a s väčším dosahom na
verejnosť, ako pri klasických marketingových komunikačných nástrojoch
- vytvorenie a posilnenie značky školy
- vyššia dôvera a lojalita zákazníka - študenta (štúdie ukazujú, že zákazník, ktorý je
fanúšikom značky organizácia na sociálnych médiách, ju nakupuje radšej ako inú značku)
- nižšia nákladovosť social media marketingu v porovnaní s inými nástrojmi, čo je výhodné
práve pre vysoké školy, ktoré často zápasia s nízkym objemom finančných prostriedkov
na bežnú prevádzku (nehovoriac o rozpočte na promotion).
2. Nástroje social media marketingu
Skôr, než sa škola rozhodne, ktoré nástroje social media bude využívať, musí zvážiť
nasledovné body:
- aké má ciele v oblasti komunikácie so zákazníkmi cez social media a aký imidž chce
vytvoriť, resp. si zachovať
- aká je jej cieľová skupina (z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania, IKT zručností,
odbornosti, bydliska, záujmov a pod.)
- ako plánuje merať úspešnosť takejto komunikácie
- aké množstvo prostriedkov (personálnych, materiálnych i finančných) je ochotná vyčleniť
na využívanie takejto komunikácie
- aké oddelenie školy bude túto komunikáciu viesť
Okrem toho musí škola urobiť prieskum trhu – zistiť úroveň využívania social media
u konkurencie a mieru, do akej social media využíva jej cieľové publikum. Ďalej musí
22
starostlivo naplánovať obsah komunikácie, t.j. správy (vypichnúť kľúčové námety
a myšlienky najmä vo vzťahu k prezentácii značky), dizajnové stvárnenie online stránok,
stanoviť technickú náročnosť, ktorú bude takáto komunikácia zo strany zákazníka vyžadovať,
aké znalosti a skúsenosti budú vyžadované od komunikátora na škole, ako budú riešené
problémy zákazníkov prostredníctvom takejto formy komunikácie a mnoho ďalších.
V súčasnosti existuje a používa sa na komunikáciu množstvo nástrojov sociálnych médií,
ktoré je možné rozdeliť do skupín podľa ich zamerania a účelu:
- Sociálne siete (Facebook, MySpace, Hi5...)
- B2B sociálne siete (LinkedIn...)
- Blogy (Wordpress, Blogspot,...)
- Mikroblogovacie služby (Twitter, Tumblr...)
- Diskusné skupiny a fóra (Google Groups, Yahoo Groups,...)
- Weby na zdieľanie multimédií (Youtube, Flickr, SlideShare...)
- Podcasting (iTunes, Podcast...)
- Recenzné a cestovateľské weby (Amazon, TripAdvisor...)
- wiki-systémy (Wikipedia, Wikibooks...)
- záložkové systémy (Delicious...)
- Geolokačné služby (Foursquarre, Gowalla...)
Obr. č. 1 Prehľad súčasných nástrojov social media [1]
Skúsme sa pozrieť bližšie na niektoré zo sociálnych médií, ktoré môže vysoká škola využiť:
[7]
23
Prehliadacie služby na vlastných web stránkach
Web stránku nestačí mať, škola musí zabezpečiť, aby ju zákazníci našli a navštívili. A túto
úlohu plnia vyhľadávače web stránok. Je možné odhadnúť, že až 90 % ľudí používa internet
takmer výlučne na hľadanie informácií a posielanie e-mailov. Ak sa chce ocitnúť škola na
prvých stránkach vyhľadávačov, musí si zvoliť jednoduché, no výstižné kľúčové slová,
prostredníctvom ktorých ju bude vedieť zákazník ľahko nájsť.
Blog
Blogy sú veľmi efektívnym nástrojom v on-line komunikácii s verejnosťou. Ak ich škola
spravuje a optimalizuje správne, stanú sa bohatým zdrojom kontaktov a nápadov pre
skvalitnenie jej web stránok. Pomáhajú tvoriť web linky, aktivizovať verejnosť a zákazníkov,
dávajú priestor pre využitie kľúčových slov a multimédií. Musia byť kreatívne a upozorňovať
a zdôrazňovať špecifické silné stránky školy. Ak blogy poskytujú hodnotný a, samozrejme,
pravidelne aktualizovaný obsah rôzneho charakteru pomáhajú budovať silné vzťahy a dôveru
zákazníkov. Na to je však nutné, aby blog pôsobil dôveryhodným dojmom. Vytvoriť
u zákazníka pocit záujmu o neho zo strany organizácie je prvoradým cieľom. Až potom bude
zákazník ochotný prekliknúť sa z blogu aj na webstránku školy a pozrieť si o nej bližšie
informácie, ponuku študijných programov a podmienky štúdia, resp. budú školu sami
kontaktovať.
Podľa blogu 4M pojem firemný blog obsahuje šesť častí: [9]
1. Pravidelne pribúdajúce články zamerané na koncového zákazníka
2. Diskusia zákazníkov a potenciálnych zákazníkov o produktoch
3. Nástroj na tvorbu živého obsah, ktorý je častejšie navštevovaný elektronickými
vyhľadávačmi
4. Nástroj na získanie prirodzených spätných odkazov a priamej návštevnosti
5. Nástroj spätnej väzby a zdroj inšpirácie pre rozvoj nových produktov.
6. Naplnenie očakávaní po mladom dynamickom buzzworde.
V rámci kategórie blog sa využíva aj tzv. mikroblog - napríklad Twitter. Je to forma blogu,
ktorá umožňuje zverejniť správu krátkeho rozsahu (zhruba do 140 znakov) a použiť
analytické nástroje na sledovanie iných užívateľov mikroblogu. Podľa Marka Stelznera
možno Twitter využiť v 4 rovinách komunikácie: [6]
Networking: cez Twitter môžu organizácie a jednotlivci budovať dôveryhodné a
zmysluplné vzťahy so širokou paletou jednotlivcov, ktorých by inak nespoznali.
Správy sa tu šíria veľmi rýchlo a organizácia má oveľa viac možností budovať vzťahy
s konkurenciou, potenciálnymi zákazníkmi, budúcimi zamestnancami alebo
priaznivcami.
Obchod: vďaka aktívnemu vyhľadávaniu obsahu má akákoľvek organizácia oveľa viac
možností ako získať budúce obchodné príležitosti. Ľudia radi zdieľajú tweety, ktoré
môžu niekomu pomôcť. V prípade, že človek hľadá konkrétnu informáciu, užívatelia
Twitteru sa mu snažia uľahčiť hľadanie odporučením správnych twitteristov. Twitter
slúži aj ako nástroj na získanie spätnej väzby od zákazníkov alebo podporu
zákazníkom (helpdesk).
Expozícia: Twitter umožňuje organizáciám podať nápady a pripomienky oveľa
širšiemu publiku než tradičné marketingové kanály, pričom jediným nákladom je čas.
Dávať nápady, rozvíjať diskusiu a dialóg je dôležité, ak má organizácia záujem stať sa
myšlienkovým lídrom na trhu.
Filantropia: Twitter je jednou z najlepších platforiem pre spoločensky zodpovedné
podnikanie (tzv. corporate social responsibility). Ak organizácia hľadá zamestnanca,
24
človek hľadá prácu, alebo niekto potrebuje pomoc, na Twitteri sa vždy nájdu ľudia,
ktorí ochotne pomôžu a poradia. Často sa jedná o pomoc zo strany samotných
organizácií.
Mikroblogy môžu škole pomôcť v budovaní vzťahov s jej zákazníkmi, pri propagácií jej
služieb, akcií a podujatí, ktoré organizuje a pri riešení kríz a naprávaní reputácie.
Sociálne siete
Dávajú priestor na prezentáciu ale aj udržiavanie kontaktov s verejnosťou. Škola ich môže
využiť na posilnenie lojality a aktivizáciu zákazníka, ako aj na vytvorenie online komunity,
ktorá sa zaujíma o jeho značku alebo produkty a služby. Na vytvorenie online komunity musí
najprv škola poznať záujmy svojich zákazníkov, resp. to, čo ich navzájom spája. Na
facebooku môže zverejniť ankety a dotazníky, novinky, akcie, ponukové listy o študijných
programoch, letáky v domácom alebo cudzom jazyku (aj pre zahraničných účastníkov),
propagačné videá o živote školy, spravodajstvo z oddelenia médií školy, výzvy na súťaže a
hry, eventy, odkazy na odborné články, rýchle oznamy a pozvánky pre študentov
a pracovníkov a pod. Pritom sa treba držať zásady, že marketing na sociálnych sieťach by mal
byť zameraný na nadväzovanie vzťahov a kontaktov, nie na predajné prenasledovanie svojich
zákazníkov.
V prípade, že sa organizácii nedarí úspešne komunikovať prostredníctvom facebooku, príčiny
môžu byť rôzne: [4]
a) organizácia nie je pre verejnosť zaujímavá – vsaďte na zábavu, invenčný obsah a
nenútenú komunikáciu
b) verejnosť organizáciu nepozná – uistite sa, že Vaša stránka na Facebooku prezentuje Vašu
organizáciu, jej identitu a osobnosť značky, ktorú sa budú zákazníci chcieť obklopiť
c) organizácia nenaznačila zákazníkovi svoju požiadavku o ohodnotenie stránky –
požiadajte ich o hlas a vyjadrenie postoja k Vašej stránke a informáciám, ktoré na nej
uvádzate, resp. požiadajte ich o zdieľanie informácií a obsahov
d) organizácia nenaznačila zákazníkovi svoju požiadavku o pridanie komentára – napríklad
pridajte na stránku rôzne zaujímavé statusy a požiadajte zákazníka o ohodnotenie obsahu
alebo pridanie komentára
e) organizácia nerozvíja konverzáciu, len odkazuje na svoje blogy – prehľadajte web
stránky, nájdite a umiestnite na svojej stránke obsah, ktorý bude Vašich zákazníkov
zaujímať
f) organizácia nevie, prečo zákazníci navštevujú jej stránku – držte sa zamerania svojej
činnosti aj vtedy, ak sa snažíte byť pre zákazníka zaujímavejší a intenzívnejšie ho zapojiť
do komunikácie
g) organizácia nedáva zákazníkovi to, čo žiada – dajte zákazníkovi informácie o zľavách,
vzorkách, kupónoch, výhodných predajných akciách, no ich aj reálne poskytnite, tým
posilníte pozíciu svojej značky
h) organizácia zverejňuje nevhodný obsah – je rozdiel, ak zverejníte fotky, web linky, videá,
či statusy. Fotky na facebooku aktivizujú zákazníka najviac, kým web linky by mali byť
využívané veľmi opatrne.
i) organizácia nepozná svojho zákazníka, resp. verejnosť, s ktorou chce komunikovať –
prezrite si stránky facebooku, urobte si prehľad o Vašom cieľovom publiku z hľadiska
jeho veku, pohlavia, bydlisku a podľa toho usmerňujte obsahovú stránku Vašej
komunikácie
j) organizácia komunikuje v nesprávnom čase – keď už poznáte svoje cieľové publikum,
prispôsobte čas svojej komunikácie s ním podľa toho, kedy je najčastejšie pripojené na
25
k)
l)
m)
n)
facebook (napr. u komunikácie B2B je to skôr v dennom pracovnom čase, kým u B2C ide
viac-menej o večerné hodiny a víkendy)
organizácia neodpovedá zákazníkovi – akonáhle zaznamenáte prvé komentáre alebo
otázky, reagujte na ne, príp. zapojte aj ostatných pracovníkov Vašej o organizácie. Tak
uistíte svojich zákazníkov, že o nich viete a zároveň im dáte možnosť spoznať členov
Vašej organizácie
organizácia nie je vytrvalá – vydržte zostať v pravidelnej komunikácii, zachovať si
bezprostredný a nenútený prístup, zaujímavý obsah, úspech sa dostaví. Vždy chvíľu trvá,
kým si na Vás komunita zvykne a začne Vám dôverovať natoľko, že bude s Vami zdieľať
rôzny komunikačný obsah
organizácia neplatí za stránku – v prípade, že sa Vám nedarí nadviazať cez facebook
komunikáciu so svojim cieľovým publikom, môžete vyskúšať platenú odbornú službu
facebooku, ktorá umiestni Vaše informácie tak, aby sa dostali rozsiahlemu počtu
verejnosti, teda potenciálnych zákazníkov. Nie je však zaručené, že títo zákazníci budú aj
aktívnymi v poskytovaní spätnej väzby, resp. obojstrannej komunikácii
fanúšikovia alebo zákazníci organizácie nie sú na facebooku – ak ste organizáciou
orientovanou na B2B business, je viac než pravdepodobné, že Vaši zákazníci budú skôr
komunikovať cez Pinterest alebo Instagram.
Zdieľanie videozáznamov – video online
Okrem facebooku možno nahrať obrázky a videá aj napr. na Youtube.
On line diskusné fóra
Diskusné fórum využívajú ľudia, ktorí majú podobné alebo rovnaké záujmy a fórum im
umožňuje vymieňať si informácie špecifického obsahu bez nutnosti prehŕňania sa blogmi a
kopou otázok a odpovedí, ktoré vôbec nespadajú do rámca ich záujmu. Škola môže fórum
využiť na diskutovanie so svojou online komunitou a zároveň tak získať presnejší prehľad
o tom, kto sú jej zákazníci a ako sa v priebehu času mení ich názor alebo záujem o konkrétnu
oblasť života školy. A ak sa napríklad škola dostane pod paľbu kritiky kvôli nejakému
problému a musí podať vyjadrenie, môže využiť aj online fórum na zaujatie a prezentovanie
svojho postoja.
3. Propagácia značky cez social media
Ak škola nemá ohlas, pretože jej značka nie je známa, nikdy nebude patriť k výnimočným a
žiadaným. Ľudia jednoznačne preferujú organizácie, ktoré poznajú a s ktorými si utvorili
pevný vzťah. Sociálne médiá ponúkajú značke rozvinúť jej osobnosť, štýl, charakter. Značka
by sa mala v sociálnych médiách prezentovať ako dostupná verejnosti, vzdelávajúca,
sofistikovaná, úctivá, inšpirujúca a pod. – záleží len na škole, aké adjektíva jej chce priradiť
a teda ako mám byť aj vnímaná.
Pri správnej propagácii značky sa treba spravidla sústrediť na 3K- kultúru, komunitu,
konverzáciu: [5]
• kultúra poukazuje na špecifiká školy, to, odkiaľ vzišla a čo vie ponúknuť a tieto
dimenzie by mala v online komunikácii zdôrazňovať
• komunita musí ľahko rozpoznať, čím sa škola zaoberá a čo získa v interakcii s jej
činnosťou, no na to musí škola najprv poznať, čo komunita od nej potrebuje a zároveň
používať rovnaký jazyk na komunikáciu
• v rámci konverzácie na sociálnych médiách by mala škola jednoducho a nenútene
odôvodniť a zdôrazniť, prečo dáva značku do pozornosti týmto spôsobom (napr. ako
26
službu podpory pre zákazníkov, aby ju lepšie a rýchlejšie našli, podporu predaja
produktov a služieb inovatívnym spôsobom, kvôli zasiahnutiu špecifických segmentov
verejnosti a pod.)
Treba si však dať pozor na to, aby škola svoju prítomnosť na sociálnych médiách neprehnala.
Zákazníci by sa mohli cítiť zaplavení a presýtení informáciami a komentármi, ktoré im
ponúka, čo môže radikálne znížiť ich aktivitu a zapojenie sa do komunikácie. Na to, aby sa
škola vyhla presýteniu zákazníka informáciami na sociálnych médiách, mala by dbať
o nasledovné: [2]
- spýtať sa zákazníka, o aký obsah komunikácie má záujem
- prostredníctvom facebooku sledovať zapojenie skupín verejnosti a objem a obsah
komentárov jednotlivých príspevkov
- zverejňovať obsahy a komunikovať v správnom čase počas dňa
- odpovedať na dôležité otázky a udržiavať primeranú intenzitu konverzácie
- používať obrázky, ktoré neunavujú, naopak motivujú k aktivite a záujmu o komunikáciu
- komunikovať informácie zábavným spôsobom
- uvádzať aj informácie, ktoré sa netýkajú len školy, ale aj celého sektoru, resp. iných
príbuzných oblastí
- poskytnúť zákazníkovi pohľad do zákulisia organizácie zverejnením fotogalérie Vašich
pracovníkov, poznatkov, informácií o procesoch tvorby produktov alebo služieb, eventov
a ich prípravy a pod.
Takisto nesmieme zabúdať na to, že ani web stránka školy preplnená odkazmi na sociálne
médiá nepôsobí veľmi pútavo a dôveryhodne. Naopak, môže vzbudzovať dojem, že škola sa
snaží len o sebaprezentáciu, čo najlepší imidž a lákanie študentov za každú cenu a vynakladá
na to príliš mnoho úsilia namiesto sústredenia sa na kvalitnú realizáciu vzdelávacích služieb.
Teda aj tu platí, že všetko má byť uplatňované s mierou. Sociálne médiá reflektujú
požiadavky dnešnej doby a mladej generácie a ani školy sa im pravdepodobne nevyhnú.
Väčšina škôl už dnes využíva aj službu monitoringu klasických médií, no len veľmi málo (ak
vôbec) monitoring sociálnych médií. Pri monitoringu sociálnych médií môže ísť o platenú
službu (napr. Ataxo Social Insider, ktorá monitoruje blogy, Facebook, Youtube) alebo službu
zdarma (napr. kombinácia nástrojov Google Alerts, ktorý sleduje zmienky o kľúčových
slovách a Tweetdecku, ktorý monitoruje príspevky na Twitteri). Dnes je možné
vyhodnocovať už aj tzv. like-y, teda vyjadrenia hlasu pre uverejnený príspevok a tieto sa dajú
triediť podľa regiónu, veku, pohlavia a pod. V každom prípade je dôležité, aby škola, ktorá
začne využívať v marketingu aj sociálne médiá, získala spätnú väzbu a prehľad o úspešnosti
jej komunikácie v týchto médiách.
Záver
Škola by mala vytvoriť správnu reklamnú kampaň na svoje produkty a služby, správne ju
prezentovať na web stránke a sociálnych médiách tak, aby začali o nej zákazníci diskutovať,
ukazovať ju priateľom a známym, zdieľať stránku školy na sociálnych sieťach, dávať jej hlas
a zapájať sa do online komunikácie so školou. Voči tradičným komunikačným médiám sú
sociálne médiá dynamickejšie, flexibilnejšie, prinášajú rýchlu reakciu a merateľnú spätnú
väzbu za krátky čas, v jednom mieste a od veľkého počtu užívateľov týchto médií. Veľmi
dôležité je však aj merať účinnosť využitia tohto nástroja.
27
Literatúra:
[1] CAVAZZA, F. Social Media Landscape. [online]. [cit. 2012-28-10]. Dostupný na
<http://www.fredcavazza.net/2008/06/09/social-media-landscape>
[2] JONES, K. Is it Possible To Overdo Your Company’s Social Media Presence? [online].
[cit. 2012-27-10]. Dostupný na
<http://marketingland.com/is-it-possible-to-oversaturate-your-companys-social-media-presence-19394>
[3] SCOTT MEERMAN, D. (2010). Nové pravidlá marketingu a PR. 2. Rozšírení vydanie.
Bratislava: Eastone Books. 2010. s. 38, ISBN 9788081091490.
[4] SEITER, C. 14 Reasons No One Talks To You On Facebook. [online]. [cit. 2012-27-10].
Dostupný na <http://marketingland.com/14-reasons-no-one-talks-to-you-on-facebook13660>
[5] SEITER, C. 20 Great Social Media Voices (And How To Develop Your Own) [online].
[cit. 2012-27-10]. Dostupný na <http://marketingland.com/20-great-social-media-voicesand-how-to-develop-your-own-18057>
[6] STELZNER, M. Why Twitter Matters.[online]. [cit. 2012-28-10]. Dostupný na
<http://inflexionadvisors.com/blog/2010/05/20/why-twitter-matters>
[7] ŠUTKOVÁ, J. Marketing založený na sociálnych médiách.[online]. [cit. 2012-28-10].
Dostupný
na
<http://www.strategie-marketingu.sk/2010/07/marketing-zalozenynasocialnych.html>
[8] THORNLEY, J. What is „social media?“. [online]. [cit. 2012-27-10]. Dostupný na
<http://propr.ca/2008/what-is-social-media>
[9] Firemný blog - cesta k dynamickému obsahu. [online]. [cit. 2012-28-10]. Dostupné na:
<http://4m.pilnik.sk/firemny-blog-cesta-k-dynamickemu-obsahu>
Ing. Katarína Butorová
Externý doktorand
Katedra masmediálnej komunikácie a reklamy
Filozofická fakulta
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Tr. A. Hlinku 1, 949 74 Nitra
[email protected]
28
Download

SOCIAL MEDIA MARKETING NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH