DVOJ T ÝŽDEN N ÍK O NOV ÝCH K N IH ÁCH
X X I V. R O Č N Í K
03. 09. 2014
18
ČÍSLO
Najpredávanejšie knihy
knižná
revue
Kníhkupectvo CHRISTIANIA
Nám. Sv. Egídia 108, 058 01 Poprad, 052/7722 944
[email protected]
Dominik Dán
SLOVENSKO
Nevinným
sa neodpúšťa
Vydavateľstvo Slovart
www.litcentrum.sk
Jonas Jonasson
Analfabetka,
ktorá vedela počítať
Ikar
CENA
ZAHRANIČIE
0,45 €
UMELCI
a ich texty
Aňa
Aň
A
ňa O
Os
Ostrihoňová:
sttrrih
ihoň
ňová:
Albert Marenčin...
viackrát zdôrazňuje význam
prepojenia života s poéziou...
poé
po
éz
zio
iou
iou
u.....
strana
strana
10
22
Ľuboš Jurík:
Dialógy so svetovými spisovateľmi
boli pre mňa veľkým intelektuálnym
dobrodružstvom.
Andrea Coddington
sa pustila do práce
zodpovedne, presne
ako to v divadle robieval
aj Jozef Bednárik...
dn
ná
árriik
k......
strana
21
365
kníh z Vydavateľstva Slovart
tvorilo najväčší knižný poklad
zapísaný v Knihe slovenských
rekordov.
strana
2
ČÍSEL N ÍK
Gabriela Belopotocká:
36
ISSN 1210-1982 (tlač. verzia), ISSN 1336-247X (online)
9 771210 198009
AKTUALITY
AUGUST V RAKU
Z množstva podujatí v Letnej čitárni
U červeného raka v Bratislave sme pre
vás pripravili výberovú spravodajskú mozaiku. Anton Heretik a Dado Nagy diskutovali o humore a psychológii 5. augusta.
Verejnosť iste pozná zameranie Heretika
na forenznú psychológiu a výskum ťažkých zločincov, o to zaujímavejšie znie, že
knižne vydal texty Humor je vážna vec
(Trio Publishing). Azda preto, že aj humor
môže súvisieť s agresiou, napríklad ten
zničujúci a znevažujúci.
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Ďalší večer bol venovaný 80. výročiu narodenia Jána Johanidesa (1934 – 2008) –
rovnakú ideu malo podujatie v Zichyho
paláci 19. augusta (informujeme o ňom
v ďalšom článku). Pod záštitou Literárneho informačného centra, ktoré v roku
2012 vydalo knihu V. Petríka Ján Johanides – prozaik ľudského údelu, večer
U červeného raka pripravil a moderoval
Daniel Hevier. Jeho hosť Peter Zajac Johanidesa vykreslil v literárnom kontexte
doby – literatúra bola pre neho bytostnou
záležitosťou, hoci viacerí kritici jeho dielo nikdy neprijali. Ľubomír Feldek zas
uviedol, že Johanides mal výstrednú povahu, no práve tá mu pomáhala prekonávať časy komunizmu.
poviedky Petra Krištúfka o šiestom prikázaní Nezosmilníš bolo ukázať vypäté
pocity pri akútnej zamilovanosti. Petrovi
Gettingovi sa hodil text napísaný ešte
pred niekoľkými rokmi, ktorý prispôsobil ôsmemu prikázaniu Nepreriekneš
krivého svedectva proti blížnemu svojmu.
Recenziu uvádzame na strane 6
O týždeň 19. augusta diskutoval jeden
z autorov Desatora Peter Krištúfek, ktorý momentálne pracuje na detskej knihe
Ema a Smrtihlav, s Dadom Nagyom o jeho
zatiaľ poslednej knihe/kronike 20. storočia Atlas zabúdania (Artforum). No návraty do minulého storočia charakterizujú
do veľkej miery práve tvorbu Juraja Šeba.
Vo svojej novinke z Marenčin PT siahol
takisto po námete z histórie (i zo športu),
lebo mu je ľúto, že z Bratislavy miznú
miesta, ktoré majú genius loci, bez toho,
aby ich mohla mladá generácia spoznať.
A tak 26. augusta predstavil Tehelné
pole. Chrám futbalu.
Nasledujúci večer patril spisovateľke
Irene Brežnej. Nemecky píšucej autorke
slovenského pôvodu vychádza v ASPEKT-e
kniha Nevďačnica. Podujatie za účasti
herečky Judity Hansman a českej prekladateľky tohto titulu Zuzany Henešovej
moderovala prekladateľka románu do
slovenčiny Jana Cviková. Preložený je aj
do francúzštiny, pripravuje sa preklad do
ruštiny, macedónčiny, taliančiny a možno
gruzínčiny. Zámerom napísania románu
o emigrácii do Švajčiarska bol podľa slov
autorky „návrat k svojej identite“.
-rm-
-bb-
-kz-
365
Zuzana Belková moderovala 12. augusta diskusiu na tému desať Božích prikázaní. Vo Vydavateľstve Slovart totiž vyšla
antológia desiatich poviedok od desiatich
autorov Desatoro, z ktorých traja prišli
na besedu. Zuska Kepplová sa inšpirovala pri spracovávaní deviateho prikázania Nepožiadaš manželku blížneho svojho „kúpeľnými manželstvami“. Zámerom
knižná
revue
2
knižná revue
18 / 2014
Súťaž o Najväčší knižný poklad organizovalo kníhkupectvo Martinus v spolupráci
s Vydavateľstvom Slovart. Knižky z produkcie tohto vydavateľstva boli ukryté,
ako sa napokon ukázalo, v truhlici v pivnici kníhkupectva Martinus (Obchodná,
Bratislava)! Všetkých 365 kníh získala
26. augusta žiačka ZŠ Vaneska Vágaiová
z obce Štitáre.
Naši partneri
VTIPNE I VÁŽNE
Občianske združenie literarnyklub.sk pozvalo 12. augusta do bratislavského Zichyho paláca Tomáša Janovica, Tomáša
Uleja a Mariána Hevešiho pri príležitosti
vydania Epigramov (KK Bagala) Jozefa
Ignáca Bajzu. Pod moderátorskou taktovkou Petra Michalíka sa všetci zhodli na
tom, že jeho epigramy sú nadčasové a na
margo toho Janovic, ktorému nedávno vyšla zbierka aforizmov Jajkele sa rozpráva s Bohom (Karmelitánske nakladateľstvo), dodal: „Človek ako taký sa nemení,
nadčasovosť sa preto ľahko dosiahne.“
Tomáš Ulej rád píše tieto krátke útvary aj
preto, lebo si myslí, že „v záľahe slov sa
často významy strácajú“, čoskoro mu má
vyjsť druhá zbierka aforizmov. Marián
Heveši, zostavovateľ a prekladateľ Bajzových epigramov, obrazne dodal, že ich
musel najprv odkliať z učebníc, pretože
boli nezrozumiteľné.
Vtipné bolo aj stretnutie s členkou legendárnej českej skupiny The Plastic People of the Universe a samozrejme aj spisovateľkou Evou Turnovou v Zichyho paláci týždeň predtým. Turnová svoje novinárske stĺpčeky publikovala v knihách
Turnový háj a Turnový háj 2. Textíky
s témami typu „čo život dal“, sa dobre
počúvali a ukážky čítal aj vydavateľ Koloman K. Bagala. Ten sa postaral o vydanie prvého zväzku pripravovaného súborného diela Jána
Johanidesa (1934 –
2008) k 80. výročiu jeho narodenia
s názvom próz, ktoré obsahuje: Súkromie. Podstata kameňolomu.
Nie. V Zichyho paláci bol uvedený
19. augusta čítaním ukážok v podaní herca Ľuba
Bukového a herečky, spisovateľovej vnučky, Juliany Johanidesovej.
-bb-
-rm-
Fotky Peter Procházka
AKTUALITY
knižná
súťaž
revue
-rm-
A ŠKOLA JE TU!
Knihy venované školákom sa často snažia uľahčiť im učenie,
urobiť z neho príjemnú vec či zábavnú záležitosť. Revolučnou
knihou v tomto smere je novinka Myšlienkové mapy pre deti
(BizBooks v Albatros Media) od odborníka na efektivitu mozgu
Tonyho Buzana pre čitateľov od 7 do 14 rokov. Predovšetkým
v nej nájdu návody na zefektívnenie učenia, na zapamätanie si
formulácií a čísel, i na rozvíjanie predstavivosti.
Pre začínajúcich školákov je tu hneď viacero tipov z Vydavateľstva Fragment. V edícii Prvé čítanie so samolepkami môžu deti
pri prvých pokusoch s čítaním vlepovať samolepky podľa správneho pochopenia textu v zošitoch Na statku a V prírode. Ďalšiu dvojicu tvorí knižka Maľované čítanie z rozprávky do rozprávky a zošit Maľované čítanie. Podobne ako v predchádzajúcom prípade je určená deťom od 6 rokov a pre uľahčenie čítania sú do viet vložené obrázky – zošit navyše obsahuje aj
36 maľovaniek. Pre prvákov pripravilo Vydavateľstvo Fragment
aj jednu parádičku: Album prváčika. Ilustrovaný album sleduje zásadné kroky čerstvého školáka, kde má dokresľovať jednotlivé udalosti či vkladať fotky – na konci tak vznikne veselý
pamätníček na vstup do školy! Ak patríte medzi zodpovedných
rodičov a venujete čas predpríprave detí, potom by ste mali vedieť o nasledujúcich knihách pre predškolákov, teda pre deti od
5 rokov. V edícii Moja prvá učebnica vyšli štyri zošity Počítanie,
Písanie, Farby a tvary, Protiklady, ktoré tvoria zábavné úlohy s rôznym zameraním. Publikácia Čo mám vedieť, kým pôjdem do školy predstavuje aktívnu prípravu na vstup do školy
vo forme vysvetľujúcich dvojstrán zameraných na nové informácie a analytické myslenie.
Pre väčších školákov tu máme tip z vydavateľstva Príroda:
Školská encyklopédia biológie, chémie a fyziky, ktorá je postavená na prezentácii poznatkov prostredníctvom zaujímavých
faktov v sprievode ilustrácií a fotografií. Zaiste sa s ňou nudiť
váš dorast nebude!
Spomenuté tituly nám Vydavateľstvo Fragment a vydavateľstvo
Príroda venovali do súťaže – pošlite kupón ŠKOLA a dopíšte,
o ktoré máte záujem. Nájdete ho na strane 24
Výhercovia z KR č. 14-15: V. Dolinská, D. Kalnová, M. Beličák, K. Prukschová, V. Gažíková,
D. Gonos, L. Adamičková, S. Šumšalová, V. Menyhért, I. Ivanová, I. Tomčíková
www.litcentrum.sk
DIÁR
2. SEPTEMBER o 16.30
Stará tržnica v Bratislave – porotcovia o poviedkach v tohtoročnej súťaži Martinus Cena Fantázie
(festival Rozbaľ to, Bratislava!)
3. SEPTEMBER o 18.00
Kníhkupectvo Martinus na Obchodnej v Bratislave – Alexander J. Kenji a Boj o štát; 10. septembra o 17.00 bude v žilinskom
Martinuse
3. SEPTEMBER o 18.00
Kníhkupectvo Panta Rhei Poštová v Bratislave – Ľuboš Jurík
a Dialógy s hviezdami literatúry
4. SEPTEMBER o 18.00
Kníhkupectvo Martinus na Obchodnej v Bratislave – Monika
Horsáková, Gevorg Avetisyan
a Marlenka alebo Životná púť
so zázrakmi
8. SEPTEMBER o 17.00
Kníhkupectvo Martinus,
OC Centro, Nitra – Braňo Jobus
a Ja nič, ja muzikant; 9. septembra o 18.00 bude v bratislavskom
Martinuse (Obchodná)
ZAHRANIČIE
Nielen júl, ale aj august prebiehal v Letnej čitárni v Medickej záhrade v Bratislave pod taktovkou žien! Staromestská
knižnica pripravila utorkové besedy
s Martinou Monošovou (5. 8.), Tünde Lengyelovou (kvôli počasiu bola zrušená),
Ruženou Scherhauferovou (19. 8.) a Jankou Krivošovou (26. 8.).
Martina Monošová predstavila svoju
tvorbu a čítala najmä z nového románu
Miluje nemiluje idem (Marenčin PT).
Pokiaľ ide o vzťah literatúry a komercie,
tu jej názor formovalo štúdium priemyselného dizajnu – v tejto oblasti sa komercia nevníma tak citlivo, ako je to často v literatúre, takže s ňou ráta aj ona vo
svojej tvorbe! Recenziu uverejníme v budúcom čísle Knižnej revue.
Ružena Scherhauferová hovorila o svojich piatich románoch, z ktorých ten prvý
Odhalené tajomstvo vyšiel pod pseudonymom Paulína Dudášová-Svodovská.
V prózach preferuje námet zo skutočnosti
a v každom preberá tému lásky. Zatiaľ posledným príbehom tejto autorky je Život sa
nás nepýtal z vydavateľstva Koruna.
August v Medickej záhrade uzavrela
profesorka architektúry a výtvarníčka
Janka Krivošová sugestívnym rozprávaním o ľudovej architektúre, ktorej popri
dejinách architektúry venovala značnú
časť svojho výskumu. V Trio Publishing
jej pred rokom vyšla výpravná publikácia
Slovenská ľudová architektúra. Na
stretnutí v Medickej záhrade sme sa dozvedeli napríklad aj to, že naši predkovia
nechávali pri stavbe oveľa väčší priestor
hospodárskej časti ako obytnej – viedla
ich k tomu múdrosť prežitia. Nuž, ktovie,
čo by povedali na múdrosť našich dnešných bytových riešení...
9. SEPTEMBER o 10.00
Slovenská národná knižnica
v Martine – seminár 60 rokov Literárneho archívu
SLOVENSKO
V ZNAMENÍ ŽIEN
10. SEPTEMBER o 17.00
V-klub v Bratislave – prezentácia knihy Dračia pieseň labutia
Lojza Marsinu
11. SEPTEMBER o 16.00
Klub spisovateľov na Laurinskej 2 v Bratislave – uvedenie
kníh Tatiany Jaglovej Znamenie
ohňa a Viery Švenkovej Hory
na dosah
16. SEPTEMBER o 15.30
Kníhkupectvo Panta Rhei
Poštová v Bratislave – Mária
Tóthová Šimčáková a Som rodič
a čo s tým?
16. SEPTEMBER o 18.00
Kníhkupectvo Martinus
na Obchodnej v Bratislave –
Tomáš Varga a Grázel
16. SEPTEMBER o 18.00
Rakúske kultúrne fórum Bratislava, Hodžovo nám. 1 – vystúpenie spisovateliek: Elisabeth
Schawerda, Sidonia Binder, Etela
Farkašová
18 / 2014
knižná revue
3
knižná
revue
AKTUALITY
ECCE LIBRE
ANDRIJANA TURANA
Pekne prepojení primitívi
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Asi by sme sa čudovali, koľko u nás za posledné štvrťstoročie zaniklo kín, kultúrnych domov, osvetových centier, amatérskych divadiel či knižníc. To, čo podobná
strata urobí s kultúrnym (po)vedomím národa, zrejme ocenia naše deti, a práve
v nich každá normálna spoločnosť vidí
svoju budúcnosť. Minule som našu budúcnosť sledoval v jednej reštaurácii. Asi pätnásť maturantov sa zišlo na „stužkovici“.
Sadli si, objednali a skoro všetci vytiahli
smartfóny, tablety a notebooky a niečo
podstatné do nich začali zapisovať. Keď
cestujem vo vlaku, autobuse či MHD, vídam stovky podobných mladých ponorených hlboko do svojich virtuálnych svetov. Už len málokto má v ruke noviny,
časopis či nejakú knihu. Ak, tak e-knihu,
no to som fakt optimista. Viem, že drvivé
percento mladých na svojich obľúbených
Facebookoch, Twitteroch a iných spoločenských sieťach zdieľa s kamošmi, kde
sa dajú kúpiť lacné svetríky, tričká,
mikinky, tenisky, šminky a kde sa dá cez
zľavu dobre najesť, prípadne si dohodnú
žúr alebo sa pochvália fotkami z akejkoľvek akcie len preto, aby mohli dokázať, že
tam boli. Dosť pochybujem, že naša omladina preberá, aký skvelý film, činohru,
operu či balet včera videli alebo akú krásnu knižku čítali. Vyrástla nám tu generácia pekne prepojených primitívov, ktorí
spolu nevedia komunikovať, hovoria zbastardenou slovenčinou a asi by nezvládli
napísať súvislý list. Svoje mená a životy
skrývajú pod vymyslené identity, pretože
prijímajú skoro automaticky názory stáda, ktoré sú práve módne a ktoré ich akotak udržia v kolektíve kamarátov. Keďže
žijú len pre prítomnosť a skoro úplne im
chýba nejaké tušenie historických súvislostí, ani nevedia, že národ, ktorý sa nepoučil zo svojich historických chýb, si ich
bude musieť zopakovať. A že ten národ sú
teraz už aj oni.
knižná
revue
4
knižná revue
18 / 2014
KNIHA AKO VÝZVA
Výtvarníčka Elena Lichá-Zábranská (1948)
zosumarizovala v monografii Ľuba Lauffová
(FO ART) pohľad na tvorbu jednej z najzaujímavejších postáv slovenskej fotografickej scény
(1949 – 2004).
Aká bola vaša cesta k výtvarnému
umeniu a tvorivej fotografii?
Tvorivú fotografiu som išla študovať
v neskoršom veku, pretože až vtedy nastali priaznivé okolnosti. Dlho som výtvarníčila ako autodidaktka. Nebolo mi
to dopriate v študentskom veku, a tak
som popri zamestnaní stavebnej inžinierky žila aj obdivom k umeniu. Kupovala
som odborné knihy, chodila po výstavách. Pohli mnou najmä pobyty v New
Yorku v 90. rokoch minulého storočia.
Návštevy Guggenheimovho múzea, Múzea moderného umenia,
galérií súčasného umenia v Soho, vždy ma oslovovali zo sveta
dovezené nové trendy. Doma
som sa zúčastňovala spolu
s neprofesionálnymi výtvarníkmi súťaží, kurzov, plenérov. Mimoriadne dôležitá výzva prišla
na Letnej fotografickej škole v Poprade
v roku 2001 počas predstavovania Inštitútu tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave. Profesor Štreit vtedy povedal:
„Máme radi, keď sú študenti starší, pretože sa to odráža na ich fotografiách, sú
zrelšie a s takými študentmi sa nám lepšie pracuje.“ Bol to pre mňa podnet z Neba. Kombinované štúdium, kde môžete
rozvíjať svoju tvorivosť, bez vekového obmedzenia uchádzača... Toto bolo to, čo
som vždy chcela.
Vieme, že ste túto životnú výzvu
prijali...
Inštitút tvorivej fotografie v Opave zanechá na študentovi punc jedinečnosti. Cítim vďačnosť, že som si túto jedinečnosť
dopriala aj vďaka môjmu sympatizantovi
manželovi a rodine. Veď kufrík s farbami
zn. Mánes som dostala od manžela hneď
na prvé spoločné Vianoce. Aj keď som
v minulosti vystavovala maľby, v súčasnosti si ma podmaňuje viac fotografické
médium, baví ma zostavovať fotosekvencie, fotopríbehy do autorských kníh.
Čo vás inšpirovalo na vytvorenie
monografie o fotografke Ľube
Lauffovej?
Nikdy som sa s Lauffovou nestretla osobne, ale jej tvorba mi imponovala, jej fotografie pôsobili na mňa v socialistickej šedivosti atraktívne
a mali šteklivú výpovednú
hodnotu. Sledovala som jej výstavy, jej tvorivé posuny, ilustrácie. Rešpektovala som ju,
a až keď náhle odišla z tohto
sveta, zacítila som potrebu
zblížiť sa s ňou a vykonať akési zadosťučinenie. V rámci diplomovej
práce som začala robiť výskum jej diela
a života.
Publikácia je doplnená aj autentickými spomienkami rôznych osobností na Ľubu Lauffovú. Boli jej
kolegovia ochotní viesť dialógy?
Urobiť monografiu o Ľube Lauffovej bola
nielen pre mňa jedna z možných výziev,
ktorej sa buď chytíte, alebo nie. Vyžadovala si zodpovednosť i náročnosť prístupu, analýzu a syntézu všetkých dostupných materiálov. Komunikácia s ľuďmi,
ktorí Lauffovú poznali, mi potvrdila silu
jej osobnosti. Zbohatla som aj o spoznanie výnimočných ľudí tvoriacich slovenskú kultúru.
Zuzana Chlebová
Foto Mišiak
BÁSEŇ 2014
Vydavateľstvo DAXE a redakcia časopisu Maxík vyhlasujú XI. ročník súťaže Báseň 2014. Zúčastniť sa môžu žiaci základných škôl a osemročných gymnázií,
a to v troch kategóriách: I. žiaci prvých a druhých ročníkov ZŠ, II. žiaci tretích
a štvrtých ročníkov ZŠ, III. žiaci piatych až deviatych ročníkov ZŠ a príslušných
ročníkov osemročných gymnázií. Téma básní je ľubovoľná. Rozsah nie je rozhodujúci. Každý účastník môže do súťaže poslať najviac tri ukážky svojej tvorby.
Príspevky treba poslať napísané na počítači alebo písacom stroji na adresu: Vydavateľstvo DAXE a redakcia Maxík, Čajakova 3, 811 05 Bratislava 1. Každý súťažný príspevok musí obsahovať meno a priezvisko autora, adresu školy a triedu, ktorú súťažiaci navštevuje. Uzávierka súťaže je 15. novembra 2014, vyhodnotenie v decembri 2014. Výsledky uverejní časopis Maxík č. 6 a ďalšie médiá.
www.litcentrum.sk
AKTUALITY
tel.: 02/57 10 15 01
ww w.sfu.sk
[email protected]
Od roku 1999 je knižná produkcia SFÚ koncepčne rozdelená do štyroch samostatných edícií. Edícia Orbis Pictus prináša monografie
významných tvorcov z histórie slovenskej kinematografie, Camera
Obscura sa zasa usiluje podať plastický obraz o živote a diele stále
aktívnych tvorcov slovenského i európskeho filmu. Camera Lucida
je venovaná domácej i zahraničnej filmologickej literatúre a Studium prináša texty určené najmä študentom vysokých škôl filmového a humanitného zamerania. SFÚ vydáva aj knihy mimo stálych
edícií a filmové periodiká – mesačník Film.sk a filmologický časopis
Kino-Ikon.
V tomto roku sa so záujmom čitateľov stretla publikácia Rozprava o westerne dvojice autorov Petra Michaloviča a Vlastimila Zusku. Predchádzali jej napríklad zaujímavý pohľad na tvorbu nášho významného režiséra Diptych Štefana Uhra – Organ
a Tri dcéry autorky Evy Vžentekovej či publikácia Eros, sexus, gender v slovenskom filme od filmovej historičky Evy Filovej. Pri príležitosti vlaňajšieho 50. výročia
SFÚ sa k čitateľom dostala reprezentatívna obrazová publikácia v anglickom jazyku
Best of Slovak Film od renomovaného britského filmového kritika Petra Hamesa.
V súčasnosti sa pripravuje jej slovenské vydanie.
Pracujeme aj na projekte doplneného a aktualizovaného vydania Dejín slovenskej
kinematografie autorskej dvojice Václava Maceka a Jeleny Paštékovej z roku 1997
– bude bohatšie o súčasnú kinematografiu do roku 2013. V týchto dňoch sa k čitateľom
dostal zborník príspevkov z 15. československej filmologickej konferencie v Krpáčove
Film a kultúrna pamäť a do konca roka plánujeme vydať popularizátorskú publikáciu Naše filmové storočie autorov Františka Gyarfáša a Juraja Malíčka, ktorá je ich
osobným pohľadom na dejiny filmu.
ARCHBOOKS A INÉ
V budove Fakulty architektúry STU na Námestí slobody 19 v Bratislave otvorili nedávno nové kníhkupectvo Archbooks, ktoré poslúži nielen študentom
a pedagógom tejto fakulty, ale aj širokému okruhu
záujemcov o odborné publikácie z oblasti architektúry, stavebníctva, dizajnu, filozofie, výtvarného
umenia či fotografie. Priamo v predajni je k dispozícii viac ako tritisíc titulov v rôznych svetových jazykoch, medzi nimi aj mnohé
dnes už ťažko dostupné publikácie. Ich kompletný zoznam nájdete na webovej
stránke kníhkupectva www.archbooks.sk. Ako uviedla vedúca predajne Janka
Ondrigová, pracovníci vedia okrem aktuálnej ponuky zaobstarať na požiadanie
zákazníka aj akúkoľvek inú knihu zo slovenského alebo zahraničného vydavateľstva. Kníhkupectvo Archbooks bolo založené pod vedením Vydavateľstva Eurostav, a tak na jeho pultoch nájdete i aktuálny sortiment ním vydaných kníh, ako
aj najnovšie čísla odborných časopisov Eurostav a ARCH.
Počas leta sa rozrástli aj bratislavské kníhkupectvá Martinus.sk a Gorila.sk.
Knižnú ponuku Martinusu na Obchodnej ulici 26 nájdete už na dvoch poschodiach, na oboch sa nachádza takisto kaviareň Foxford. Kníhkupectvo Gorila.sk
zasa otvorilo novú kaviareň s názvom Urban House na Laurinskej 14. A do tretice, nové kníhkupectvo v septembri otvorí aj Literárne informačné centrum
v priestoroch bývalého zlatníctva na Námestí SNP 12 – viac o ňom budeme inforMária Rosová
-rmovať v najbližších číslach.
www.litcentrum.sk
STĹPČEK DENISY
FULMEKOVEJ
Dokonalí prváci
Spisovateľku Gabrielu Futovú som zaregistrovala, keď sa moja staršia dcéra, vtedy ešte
malá školáčka, domáhala jej knižiek. A tak jej
postupne pribudli na poličku tituly s provokatívnymi názvami Hľadám lepšiu mamu, Naša
mama je bosorka či Nezblázni sa, mamička.
O niekoľko rokov neskôr som Gabiku spoznala osobne na literárnom festivale Prešov číta
rád, ktorý spoluorganizovala. Moje šablónovité predstavy o tom, ako vyzerá a pôsobí spisovateľka knižiek pre deti (živila som v sebe
predstavu, že je to rozvážna, príjemne spomalená matrónovitá teta s hlbokým zvučným altom), boli rozmetané. Gabriela bola dušou festivalu, energická, spontánna a plná entuziazmu, a to všetko s výzorom subtílnej blondínky.
S mojou mladšou dcérou už máme prečítané
prvé kapitoly Dokonalej Kláry, ktorá nedávno vyšla v reedícii (SPN – Mladé letá 2014)
s ilustráciami Martiny Matlovičovej, hoci prvácke starosti sú ešte zdanlivo v nedohľadne.
Avšak určite je dosť čerstvých prvákov, ktorí si príbeh dievčatka, čo je trochu horenos
a zároveň má strach z toho, čo by nastalo,
keby nebola najlepšia, čoskoro prečítajú sami.
Na začiatku školského roka zasadne do školských lavíc zvyčajne vyše päťdesiattisíc prvákov, z ktorých by – za ideálnych okolností, ale
aj pri nemalej snahe pedagógov – mohlo vyrásť vyše päťdesiattisíc čitateľov kníh! Detí,
ktoré budú čítať rozprávky a veselé príbehy,
ako je povedzme ten o dokonalej Kláre, a neskôr dospelých, ktorí by mohli hltať beletriu,
poéziu, literatúru faktu a vlastne všetko rad
za radom, ako sa na správne zanietených čitateľov patrí. Dobre, koniec snívaniu, ale nejakí čitatelia do tých lavíc určite zasadli. Možno sa tvária ako dokonalé Kláry, pretože čítanie nie je medzi deťmi až také bežné ako
browsovanie v rodičovskom tablete. Mimochodom, v susedstve Dokonalej Kláry u nás
býva Klára a mátohy a Klára a iglu od Petry
Nagyovej-Džerengovej. Povedzte doma deťom, že je to ďalšia Klára, kvôli ktorej sa oplatí naučiť sa čítať.
18 / 2014
knižná revue
ZAHRANIČIE
ý ús tav
Slovensk ý filmov
Gr össlingová 32
81 1 09 Bratislava
Slovenský filmový ústav je jediným
vydavateľom odbornej filmovej literatúry na Slovensku a svojou edičnou
činnosťou sa snaží pokrývať všetky
oblasti kinematografie i spôsoby uvažovania o filme. Predstavuje ho tlačová tajomníčka Simona Nôtová.
SLOVENSKO
PRE PRIAZNIVCOV FILMU
5
knižná
revue
RECENZIE
SEDEMNÁSŤ
NULA ŠTYRI
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Martin Vlado je Košičan, ktorý sa k svojmu genius loci v najnovšej knihe krátkych próz Sedemnásť nula štyri hlási
bez predsudkov a negatívnych pocitov.
Zároveň je vášnivým čitateľom a spisovateľom, na stránkach knihy túto svoju
literárnu záľubu častejšie exaktne pertraktuje. Uvedené súradnice čitateľa
cieľavedome presviedčajú o autobiografickom pôvode próz. A to už od prvej
stránky, ba vlastne od obalu knižky, ktorému tróni dobová fotografia chlapčeka
s podarovaným hračkárskym žeriavom.
Prvá próza (Poctivá česká koruna) je skôr
rozšírenou vtipnou črtou, všetky ostatné, a nie je ich málo – pätnásť, patria
žánrovo do kategórie kratších až strednokalibrových textov. Niektoré poviedky sú jednoduchšie, iné komplikovanejšie fabulované, často sa v nich vyskytuje
prekvapivá, ale nenásilná pointa. To, že
fundamentom je Martin Vlado najmä
básnik, v štylistike znateľne necítiť,
avšak zaradenie viacerých poviedok
s rovnakou ideou, len s iným spracovaním alebo variovaním zdanlivo rovnakého obsahu (Zapadákov, Africké príslovie)
pripomína básnický refrén a iné, v poézii využívané opakovacie figúry. Práve
tieto opakovania vyvolávajú dojem magického déjà vu. Dobre premiešaný kokteil, kde sa autor občas vracia do študentských čias a úžasných začiatkov literárnej tvorby, inokedy opisuje konanie
depresívnych, životom unavených mužov, a dokonca zaznamenáva domotaný
svet aj z pohľadu ženskej postavy (Dedinka v údolí), a vyskúša si rôzne rozprávačské pozície, má svoje zvláštne čaro.
Čitateľ je vždy nanovo konfrontovaný
s dobiedzavými otázkami o autentickosti prečítaného, realita a fikcia sa niekde
zásadne odlišujú, inde naopak zlievajú.
Jediné, čo v prózach vlastne ani raz nezarezonuje, je pracovné zameranie autora. Pred bránami zamestnania (pedagóg
Technickej univerzity v Košiciach) s literatúrou zastal. Ale témy depresií a opätovne literárne spracované osudy mužov, ktorí dali výpovede zo zamestnania
a zbavili sa ťarchy zodpovednosti za
každý ďalší deň, dávajú tušiť podvedomím spracovávané vyčerpanie, ktoré
dnes zamestnanie nezriedka so sebou
prináša. Alebo aj za tým možno tušiť
mystifikáciu? Istým spôsobom relaxu sa
potom stávajú spomienky na mladšie
roky, spomienky na situácie vnímané
knižná
revue
6
knižná revue
18 / 2014
Martin Vlado
Vydavateľstvo Spolku slovenských
spisovateľov 2014
„Niektoré poviedky sú jednoduchšie, iné
komplikovanejšie fabulované, často sa
v nich vyskytuje prekvapivá, ale nenásilná
pointa.“
s odstupom času veselšie alebo aspoň
prijateľnejšie. A práve v tom tkvie rozlúštenie rébusu v názve Vladovej knihy
– súvisí s poviedkou Zapadákov, s mladosťou a s pravidelným odchodom motoráčika... Ale čo ak jedného dňa ten skvelý spoj prestane premávať?
Ľuboš Svetoň
DESATORO
Peter Bilý, Peter Getting, Michal
Hvorecký, Peter Karpinský, Zuzana
Kepplová, Peter Krištúfek, Dorota
Nvotová, Ján Púček, Jaroslav
Rumpli, Svetlana Žuchová
Vydavateľstvo Slovart 2014
Knižnú časť spoločného „projektu Činohry SND, vydavateľtsva (text vrátane preklepu odpisujem z tiráže knihy, pozn.
MM) SLOVART a Vysokej školy múzických
umení“, ktorý by mal priniesť odpoveď
na otázku: „Ako vnímame Desatoro dnes?“
(zadná obálka), môžem označiť prinajlepšom za nie veľmi podarenú. Čo z toho,
že desať poviedok napísali autori „svojsky a originálne“ (zadná obálka) – mimochodom, ak toto treba vyzdvihovať, čo to
hovorí o úrovni slovenskej literatúry,
resp. tejto reprezentatívne tváriacej sa
desiatky – keď antológii chýba zásah redaktora?
V mojej romantickej predstave figuruje
(zodpovedný) knižný redaktor ako osoba, ktorá dohliada na kvalitu textu –
možno miestami dokonca viac ako autor.
V prípade Desatora je však poriadne
odfláknutá, teda je neviditeľná a možno
dokonca žiadna. Kniha tak pôsobí ako
zlátanina toho, čo sa našlo po kútoch –
tým nemienim útočiť priamo na autorov/ky, iba chcem poukázať na to, že je
evidentné, že texty sú v surovom stave –
nakoniec ani jazyková korektúra nie je
lepšia.
Takto sa do niečoho, čo sa tvári reprezentatívne (a reflexívne vzhľadom na
stav spoločnosti, nedajbože, z opačnej
strany možno mienkotvorne), dostal
napríklad: Bilého text, ktorý je totálne
plytký a únavne deskriptívny a nezachráni ho ani použitie slova „konjunktúra“ (skôr mu priťaží); Hvoreckého beletristický komentár absurdnej apokalyptickej vízie budúcnosti, ktorý je silene
vtipný aj silene vážny, čo z neho robí len
smiešnu a totálne neuveriteľnú pózu;
Púčekov rozťahaný tetraptych, ktorý sa
zamotáva vo vlastných ornamentoch
a v rozumnej verzii by bolo potrebné vyškrtnúť aspoň dva zo súčasných štyroch
fragmentov a takisto odstrániť zbytočný
polopatistický
vysvetľujúci
záver;
Krištúfkov text, ktorý čitateľovi po syntaktickej stránke hádže neúnosné
množstvo polien pod nohy (veľké písmená, vsuvky, zámlky); Gettingova poviedka, na ktorej je najzaujímavejšia scéna,
ktorá je tak nechutná, že slabšie povahy
možno aj napne...
Každopádne, v antológii sa nájdu našťastie aj lepšie texty (zásluhou autorov,
nie redakcie): Nvotovej poviedka je síce
trochu zbytočne natiahnutá, čím stráca
na údernosti a pomerne nefunkčne pôsobí aj magickorealistický motív zmrznutej polievky, ale v konečnom dôsledku
je dobre čitateľná; Karpinského text plynie pomerne hladko a aj napriek tomu,
že sa miestami javí veľmi mdlo, je celkom príjemný; s Kepplovej štýlom som
zo začiatku trochu bojoval, ale v druhej
polovici sa jej poviedka celkom upratala
a nakoniec to bolo fajn...
Kvalitou však najviac vyčnievajú: text
Svetlany Žuchovej – autorka štvrté prikázanie rieši problémovo a veľmi dobre
ho postavila do šedej morálnej zóny, navyše štylistika perfektne sedí na postavu rozprávačky príbehu; a veľmi pozitívnym prekvapením je pre mňa poviedka
Jaroslava Rumpliho – text je veľmi svižný a svieži, autor dobre pracuje s napätím a tempom, výraz je fluidný a výsledný dojem veľmi dobrý.
Bohužiaľ, antológia Desatoro nakoniec vďaka nezvládnutej redakcii knihy
neobsahuje desať, ale (s prižmúrením
oka) len tri a pol plnohodnotných povie-
www.litcentrum.sk
RECENZIE
PÍPEŤ
Mikuláš Kočan
Matica slovenská 2013
Mikuláš Kočan, popredný prozaik, poet,
autor divadelných a rozhlasových hier,
oslovuje čitateľskú obec románom situovaným do Bratislavy 70. rokov minulého storočia. Toto obdobie svojou zložitosťou ponúka viac príležitostí na reflexie, treba však hneď povedať, že Kočan,
hoci sa nevyhýba zobrazeniu viacerých
protirečení a pokrivení doby, nestavia
sa do pozície sudcu, ani na vtedajšiu
spoločnosť nenahliada cez jednofarebné
– čierne alebo ružové okuliare. Pozadím
príbehov lásky je Bratislava, najmä prostredie jej univerzity, s reálnymi postavami profesorov, s opisom atmosféry na
prednáškach, na zväzáckych schôdzach
či širšej spoločenskej atmosféry.
Autor v priebehu deja ponúka obrazy
spoločnosti, ktoré sú dostatočne výrečné, takže aj keď opisuje príbehy svojich
postáv akoby z dištancu a nevkladá im
do úst formalizmom zaváňajúce konštrukcie, ani zbytočne ich v podobe autorského komentára neideologizuje
a nepolitizuje, cez ponor do ľudských
osudov vytvára spoľahlivý obraz daných
pomerov, ich charakteristických príznakov a deformácií. Už úvodné scény naznačujú, že román ponúka živo napísané
psychologické portréty postáv, ktoré
spoznávame najmä cez to, ako vstupujú
do partnerských vzťahov či z nich vystupujú, pričom spravidla nejde o vzťahy
tradičné a ani spoločnosťou priveľmi akceptované. Sú to napríklad vzťahy hlavnej protagonistky – rozvedenej a bezdetnej zrelej tridsiatničky Heleny k viacerým mužom rôzneho veku a rôzneho
charakteru. Ak sme spočiatku náchylní
odsudzovať Helenu za jej „partnerstvá“
www.litcentrum.sk
Etela Farkašová
HYPNOS
Roland Oravský
Forza Music 2014
Kniha Hypnos zvíťazila v súťaži Detektívka 2013. Vydavateľstvo Forza
Music vyhlásilo aj Detektívku 2014 –
ak sa chcete popasovať s týmto populárnym žánrom, môžete ešte do konca
septembra posielať svoje príbehy, informácie: [email protected]
Titul knižky 23-ročného debutanta a víťaza súťaže Detektívka 2013 označuje
planétu. Prevažne pokrytú oceánom. Na
jedinej pevnine sa nachádza Zariadenie
obývané vedcami zo Zeme. Sem prichádza vyšetrovateľ Richard Linus, aby objasnil smrť jedného z členov osadenstva.
Abel Morana, doktor astrobiológie so
špecializáciou na astrogenetiku a astroembryológiu, vykrvácal poranený laboratórnym zvieraťom.
Samozrejme, nielen v rámci pravidiel
v podtitule uvedeného žánrového označenia „niečo nesedí“. Elementárna logika akéhokoľvek príbehu núti čitateľa
pýtať sa, prečo si nehoda vyžaduje vy-
ZAHRANIČIE
Matúš Mikšík
šetrovanie? Veď zdanlivo je všetko v poriadku, no v skutočnosti sú pokusné objekty inteligentné. A navyše obdarené
nadpriemerne odolným imunitným systémom, ktorý výskumníkom umožní vyvinúť sérum proti AIDS a rakovine.
Vzhľadom na to, že na druhú z chorôb
umiera Linusova manželka, sa vyšetrovateľ pri vypracúvaní záverečnej správy
dostáva do ťažkej situácie. Práve onen
konflikt záujmov tvorí myšlienkovú i dejovú podstatu knižky, jeho vyústenie si
vychutnajte sami. Ja sa vrátim k priebehu príbehu a žánrovým limitom.
Predovšetkým je potrebné konštatovať,
že Hypnos nie je detektívka, ale psychotriler s detektívnym námetom vo vedecko-fantastických kulisách. Záhada
nespočíva v riešení vonkajšieho konfliktu, ale vnútorných rozporov. Počas deja je
opakovane, niekoľkokrát spochybnené
duševné zdravie nielen podozrivých, ale
i samého Linusa. Narušené je teda jedno
z pravidiel žánrovej schémy. Našťastie.
Príbeh v genologicky čistej podobe by vyznel prvoplánovo naivne. Inými slovami,
povedzme si to na rovinu, ako detektívka
Oravského román zlyháva od začiatku do
konca. Na začiatku neúplné informácie,
odmietanie spolupráce. Konšpiračné
stretnutie v jedálni, odkaz na tajomnom
lístočku. Pravé riešenie spochybňuje manipulátormi predhodený !fingovaný falošný agent! „Skutočné odhalenie“ sa po
krkolomnom tanci-stroskotanci pseudofínt pre istotu udeje vyrozprávaním, hrdina nelúšti. Keď sa kamufláž, naplánovaná s dôvtipnosťou hodnou úteku skupinky stredoškolákov z hodiny matematiky, zrúti ako domček z karát, prichádza
fáza vydierania. Hrdina v nej emočne obstojí. Napriek banálnej, nešikovne skoncipovanej zápletke text dielka zaujme
pomerne presvedčivým psychologickým
stvárnením hrdinu a jeho vzťahu k ťažko
chorej manželke. Navyše Oravský postupmi známymi už z gotických románov,
konkrétne prostredníctvom ponurého
počasia (na planéte počas celého deja
prebieha miestne „obdobie dažďov“, ku
každému pohybu a slovu si teda môžete
predstaviť jemný šum, miestami, áno,
bez preháňania, ide o povestné „kvapkanie na karbid“) umocňuje pôsobivo úzkostnú atmosféru. Spomenutá dilema
v závere preto zaznie naliehavo, tragicky,
bez prehnaného pátosu či moralizovania.
Závažnej téme by nesporne prospelo,
keby väčšmi šetrila trápnymi momentmi
nezvládnutej žánrovej schémy, v ktorej
sa text cíti ako v košeli zo žihľavy.
SLOVENSKO
dok. Prvé prikázanie konzumnej doby:
„Kúpiš!“ by som teda osobne v tomto prípade porušil bez výčitiek svedomia.
s oveľa mladšími
v ysokoškolá k m i ,
ktorým
pomáha
tým, že im vytvára
vo svojom byte lepšie podmienky pre
štúdium, postupne prenikáme do
príbehu sklamanej
ženy s nesplnenými túžbami a napokon oceňujeme jej veľkomyseľnosť, ktorá však bola často zneužitá... Podobne
pôsobí oblúk, po ktorom sa pohybuje
vzťah hlavnej mužskej postavy – vysokoškoláka Jana – k staršej pani Ester,
matke jeho milenky. Hoci by sme boli
náchylní dvojicu odsudzovať, pod vplyvom krátkej, no pôsobivej scény začíname vidieť úspešnú advokátku inými očami, spoznávame jej nenaplnené túžby,
nespokojnosť s vlastným životom, ktorú
zakrývala maskou... Kočanovi sa podarilo vytvoriť živé, plastické postavy reprezentujúce rôzne ľudské typy, ktoré sa
odhaľujú nielen v bežných, ale aj vyhrotenejších situáciách.
Posolstvo románu témou i literárnou
kvalitou určite osloví aj širší čitateľský
okruh a vzbudí zaslúžený záujem.
Miloš Ferko
18 / 2014
knižná revue
7
knižná
revue
RECENZIE
OHROMNÉ
MALIČKOSTI
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Anglický spisovateľ, filozof, novinár Gilbert Keith Chesterton (1874 – 1936) vyniká šírkou tematického i žánrového spektra svojich diel. U nás je dlhšie známy
azda ako autor Detektívnych príbehov
otca Browna, v posledných rokoch sme
však mali možnosť spoznať i jeho biografický román o sv. Františkovi z Assisi či Ortodoxiu – originálne, humornovážne rozprávanie o zmysle ľudskej
existencie. V ňom autor rozvíja svoje povestné umenie paradoxu, keď hovorí
o potrebe „spájať dôverne známe s neznámym, teda s tajomstvom“, čím dosiahneme schopnosť vnímať svet s úžasom,
s očarením z neho, a na základe toho získame pocit, že je nám naklonený a môže
nám v ňom byť dobre...
Plné paradoxov sú aj eseje obsiahnuté
v knihe s príznačným názvom Ohromné
maličkosti, v ich pozadí zväčša nechýba skromný, no napínavý príbeh. Autor
sa v nich zamýšľa presne nad tým, čo
vložil do názvu: nad maličkosťami, ktoré sú len zdanlivo „maličké“ (všedné,
obyčajné, nezaujímavé), no v skutočnosti – vďaka zmenenému pohľadu – získavajú ohromné rozmery (zaujímavosť,
význam, dôležitosť). Mottom celej knižky by mohli byť úvodné autorove slová:
„Nikto z nás sa dostatočne nezamýšľa nad
vecami, na ktoré upiera svoj pohľad. Ale
nedovoľme očiam odpočívať. Cvičme oči,
kým sa nenaučia vidieť prekvapivé skutočnosti, na ktoré v prírode natrafíme tak
bežne ako na natretý plot. Staňme sa očnými atlétmi...“ Je zrejmé, že autorovi nejde len o „oči“, ale aj o myseľ, pamäť,
predstavivosť, že mu ide o nový uhol
pohľadu, o nové videnie a chápanie vecí,
udalostí, súvislostí, o ich nové, neošúchané interpretácie. Človek, ktorý sa
stane „očným atlétom“, objavuje v každodennosti tajomno, priam zázračno, vo
všetkom, s čím sa stretáva, nachádza
čosi zaujímavé, podnetné, svet sa pre
neho stáva nevyčerpateľným zdrojom
údivu, očarenia, pretože ten „nikdy nezahynie na nedostatok divov, nanajvýš na
nedostatok údivu“.
Takmer v štyroch desiatkach esejí
Chesterton dokazuje, že svet hýri neobyčajnými vecami, príbehmi, závisí len od
nás, koľko sme schopní rozpoznať. Napríklad na jeho spoznanie ho netreba za
každú cenu celý precestovať, stačí ho
z jedného miesta pozorovať (sústredene,
citlivo, vhĺbene), a naoko nehybný pozoknižná
revue
8
knižná revue
18 / 2014
Gilbert Keith Chesterton
Preklad Mária Pastirová
Spolok svätého Vojtecha 2014
„O dôležitosti a zázračnosti čohokoľvek
rozhoduje myseľ, jej postoj
k pozorovaným veciam.“
rovateľ môže uvidieť viac ako uštvaný
cestovateľ.
Chesterton bravúrne dokazuje pravdivosť poučky literárnej teórie, že témou
eseje môže byť čokoľvek: obsah vrecka,
cesta v drožke, čakáreň na malej železničnej staničke, detské hračky a vzťah
dospelých k nim, ale aj ležanie v posteli... O dôležitosti a zázračnosti čohokoľvek rozhoduje myseľ, jej postoj k pozorovaným veciam. Ťažko vybrať zo všetkých
typov paradoxných situácií v knihe tie
najvydarenejšie, no azda predsa spomeniem paradox cestovateľa, ktorý opúšťa
Londýn, avšak na otázku, kam sa vybral
na cestu, odpovedá, že do Londýna, ibaže cez viaceré krajiny Európy. Zmyslom
cesty je návrat domov, príležitosť uvidieť
známe miesta novým pohľadom, či ako
to vyjadril protagonista: „Jediný spôsob,
ako sa dostať do Anglicka, je odísť z neho.“
V esejach skĺbil spisovateľ humorný
tón, prechádzajúci do irónie (výrečný je
obraz anglického parlamentu či rôznych
politických praktík) s filozofickými úvahami, ktoré prinútia pristaviť sa pri
téme – a najmä – vyskúšať si čosi z „očnej
atletiky“, z umenia uvidieť svet nanovo,
s údivom.
Etela Farkašová
PANTER V PODZEMÍ
Amos Oz
Preklad Katarína Karovičová
Vydavateľstvo Slovart 2014
V slovenskom preklade vyšiel román
Panter v podzemí izraelského spisovateľa a večného čakateľa na Nobelovu
cenu – Amosa Oza. Slávny príbeh prináša beletrizovaný epizódny pohľad z jeho
detstva. Amos vyrastal v intelektuálnom prostredí poznačený samovraždou
matky. V opatrovníckej rodine si zmenil
priezvisko na Oz (z hebrejčiny sila), ktorým chcel demonštrovať svoje politické
presvedčenie socialistického sionistu.
Stal sa obhajcom mierovej koexistencie
dvoch znepriatelených štátov – Izraela
a Palestíny. Kľúč k tomuto neľahko získanému poznaniu možno nájsť v tomto
románe.
Svoje rozprávanie zasadil do Jeruzalema roku 1947, do zložitého obdobia britskej okupácie pred vznikom samostatného izraelského štátu. Autobiografický
hrdina, 12-ročný chlapec prezývaný
Profko pre svoju zádumčivú povahu, sa
aktívne zapája do detského hnutia odporu. Počas porušenia zákazu vychádzania spozná britského seržanta Dunlopa,
obdivovateľa židovskej kultúry, ktorý
ponúkne chlapcovi možnosť vzájomného jazykového zdokonaľovania. Po počiatočnej nedôvere sa spriatelia, čo sa
však nepáči Profkovým priateľom z hnutia odporu a stáva sa pre nich zradcom,
odpadlíkom, dezertérom... Profko vidí
v postave seržanta krehkého, vzdelaného človeka, ku ktorému „cíti nutkanie vystrieť ruky, nie podať, ale podoprieť ako
dieťa alebo slepca“. Toto priateľstvo a prerod zatvrdnutého myslenia sú silným
leitmotívom príbehu. Profko však tejto
situácii nerozumie. Sám seba vidí skôr
ako hrdinu a rád si domýšľa, ako môže
z jazykových konzultácií nenápadne získať indície z okupantského tábora.
V samote svojej fantázie ničí paláce,
kancelárie a všetky miesta, odkiaľ vychádzajú rozkazy škodiace jeho krajine.
V týchto výjavoch ponúka spisovateľ
kľúč k pochopeniu toho, ako sa môžu
detské vízie transformovať na extrémistické činy. Budúcnosť mnohých izraelských chlapcov stotožňuje so symbolom
čierneho pantera ako samotárskeho
zvieraťa. Viaceré priateľstvá boli vlastne len kamuflovaným putom motivovaným nenávisťou voči okupantom. Ako
však potom možno odpustiť a pokračovať v budovaní svojho národa? Táto otázka sa stáva súčasťou zložitého arabsko-židovského nažívania, na ktoré hľadá
Amos Oz vo svojich knihách odpovede.
Nezabúda ani na tie najväčšie zverstvá
a prikladá zopár silných pripomienok,
www.litcentrum.sk
RECENZIE
ANALFABETKA,
KTORÁ VEDELA
POČÍTAŤ
Jonas Jonasson
Preklad Mária Bratová
Ikar 2014
Keď som zhruba pred rokom prelúskal
románový a bestsellerový debut švédskeho autora Jonasa Jonassona Storočný
starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol,
ukončil som recenziu v Knižnej revue
12/2013 vetou: Knihu tak možno dočítať
ako jeden veľký vtip, veľký svojím rozsahom, no ešte väčšmi katarzným účinkom, ktorý vyvoláva. Spomínam to preto, že rovnaký pocit ma premkol aj po
prevrátení posledného listu druhej Jonassonovej knihy Analfabetka, ktorá
vedela počítať. Musím však priznať, že
ten pocit už nebol taký intenzívny ako
pri Starčekovi... Áno, je to vtipná groteska s ohromujúcou fabulou a neraz vyčarí
úsmev, ale poetikou je ušitá podľa románovej prvotiny, čím gradácia, zápletky,
dejové riešenia i pointy kapitol stratili
do veľkej miery moment prekvapenia.
Nie, nie je to výčitka, autor má svoj rukopis a drží sa ho – niekomu môže práve
takýto prístup čitateľsky vyhovovať, veď
spomeňme si na nezabudnuteľných Iľfa
a Petrova: tam to tiež bolo na jedno kopyto a aká veľká zábava... Autor stavil aj
na totožnú typológiu hlavnej postavy:
nevzdelaná černoška Nombeko Mayeki
z predmestia chatŕč v Johannesburgu je
svojou chudobou rovnaký sociálny vyde-
www.litcentrum.sk
Radoslav Matejov
ALICA A...
PODOZRIVÉ RANDE
Karen McCombieová
Preklad Milada Butková
Vydavateľstvo Fragment 2014
Alica je trinásťročné dievča, ktoré sníva „o romantických veciach aj v situá-
ZAHRANIČIE
Daniel Hevier ml.
ciách, ktoré nie sú vôbec romantické“. To
ju často privádza do rôznych problémov
a trápnych situácií, z ktorých sa následne vymotáva s pre ňu typickým nadhľadom. Má netradičný život a keďže kniha
Alica a... podozrivé rande je pokračovaním knihy Alica a... jej bláznivá rodinka, čitatelia už asi hlavnú hrdinku
ako-tak poznajú. Ak však predošlý diel
nečítali, Alica im rada zopakuje „rozprávku o neviditeľnej mamičke“. Tu sa začína rysovať závažná rodinná situácia –
matka, takpovediac, opustila svoju rodinu. Téma je podaná s patričnou dávkou serióznosti, čím sa odlišuje od atmosféry celej knihy preplnenej humornými hláškami. Avšak práve to môže
pôsobiť ako vhodný výchovný moment
u násťročných čitateľov. Tí vnímajú rozdiel medzi odľahčenou a vážnou témou
veľmi citlivo, a preto oceňujem spracovanie témy aj v zdanlivo jednoduchej
a zábavnej knižke. Absencia matky
môže byť spúšťacím mechanizmom pre
identifikáciu mnohých čitateliek s Alicou – nech už sa cítia osamelé z akýchkoľvek príčin.
V Alicinom živote sa vyskytujú aj iné
problémy, napríklad klasicky tínedžerské platonické lásky, a na záhadnom
správaní jej otca je vybudované napätie
knihy. Alica, jej súrodenci a kamoš Billy
sa zmenia na amatérskych detektívov,
aby veľké tajomstvo vyriešili.
Autorkin štýl písania je nepochybne
zaujímavý a prekvapivo inovatívny:
v záplave dievčenských románov na
súčasnom trhu ponúka citlivú, ale pritom odľahčene napísanú sondu do duše
pubertálneho dievčaťa. Musím knihe
pripísať ešte ďalšie pozitívum: jej jazyk
ma milo prekvapil tým, že je hovorový,
ale nie povrchný. Toto je zásada, ktorú
by si mali zrejme osvojiť viacerí autori
píšuci pre tínedžerov. Aj pre nich sa totiž dá písať originálne, sviežo a určite
to zanechá lepší dojem než ťažkopádna
klišéovitosť. Špeciálne oceňujem dobrý preklad z angličtiny Milady Butkovej, v ktorom sa napríklad pre skejtové
baggy jeans našiel vhodný slovenský
ekvivalent vrecové skejťácke nohavice.
Názov knihy mi asociuje diela Lewisa
Carrolla. Aj keď kniha nemá so známou
Alicou v krajine zázrakov okrem mena
hlavnej hrdinky nič spoločné, dalo by sa
zovšeobecniť, že ide o ďalšiu dobrú Alicu, ktorú stojí za to si prečítať, no v rebríčku priorít by ste ju mali mať rozhodne
až za tou Carrollovou.
SLOVENSKO
aby rozpovedal o svete, „ktorý vedel, mlčal a nechal umierať“.
Kniha Panter v podzemí sa odohráva
v atmosfére smutného Izraela, v ktorom
sa prelína tichá minulosť preživších
s vráskami tých, čo myslia na nový spravodlivý izraelský štát, v ktorom by mohli
byť konečne Abrahámove deti šťastné.
denec, ako bol starček svojím vekom.
Tento charakterizačný predsudok sa však
v príbehu obracia, keď
sa Nombeko svojou
schopnosťou počítať
dostane do stredu diania vážnych geopolitických
problémov,
rovnako ako to robil
starček svojou schopnosťou rozumieť
výbušninám. A pokiaľ ide o výbušninu,
tá má svoje podstatné miesto aj tu: Nombeko si prosto z Južnej Afriky pošle trojmegatonovú atómovú bombu do Švédska, kde sa zanedlho stane oficiálnym
utečencom, a potom... Potom sa začína
doslova kombinačný koncert majstra Jonassona. Kulminuje v ňom osudové
s burleskným, vážne s humorným tak,
aby všetky uveriteľné varianty, ktoré čitateľ predpokladá pri možnom zavŕšení
kapitol i celého deja, vyzneli neuveriteľne, a tie najneuveriteľnejšie vytvorili
chrbticu rozprávania poriadne prehnutú od smiechu! To, čo tohto spisovateľa
robí výnimočným, je predovšetkým
uplatnenie viacerých druhov humoru:
od láskavého a chápavého cez kritický,
absurdný až po čierny. Anekdotickou
pestrosťou môže cez individuálny rozmer postáv presiahnuť až po globálnejšie a vážnejšie témy, ako je politická nespravodlivosť, korupcia či rasizmus.
Text tak nadobúda rozmer nielen zábavného čítania, ale aj spoločenského románu. Jonasson teda druhou knihou
kvalitatívne nadviazal na debut. Pre obe
platí ešte jedna zásadná vec: autor cez
svojho rozprávača napriek divokým dejovým zvratom preferuje harmonizáciu
ako výsledný pohľad na život. Dobrým
sa dostane dobré, a tí zlí sú potrestaní.
Takže, aby som sa vrátil na začiatok: katarzný účinok nevyplýva len z vtipnosti
knihy, ale podieľa sa na ňom aj dávka
rozprávkovosti. Táto vtipná rozprávka
pre dospelých si dokáže získať čitateľa.
Jaroslava Šaková
18 / 2014
knižná revue
9
knižná
revue
TÉMA
UMELCI A ICH TEXTY
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Francúzska literárna kritika vymedzila
v 60. rokoch minulého storočia jasnú
hranicu medzi autorom a jeho dielom.
Zaslúžil sa o to najmä Roland Barthes,
ale aj Marcel Proust, ktorý vo svojej eseji s názvom Proti Sainte-Beuveovi napadol
metódu tohto literárneho kritika konca
19. storočia, vychádzajúcu z predpokladu, že literárne dielo je v prvom
knižná
súťaž rade odrazom života autora a prosrevue
tredníctvom toho ho možno aj interpretovať. Proust sa ohradil, že Sainte-Beuve zaslepený škandálmi a nepodstatnými životopisnými
údajmi prehliadol skutočných géniov, akými boli Baudelaire
a Nerval.
S radikálnym odmietnutím autobiografických vplyvov na literatúru si možno (do istej miery) vystačí literárna veda v jednom zo svojich teoretických prístupov, nie však prekladateľ,
ktorý si uvedomuje, že od života autora, atmosféry doby a tajomstiev ukrytých medzi riadkami textu sa odosobniť nemôže. Albert Marenčin vo svojich „profiloch, skiciach, siluetách“
Guillauma Apollinaira, Andrého Bretona, Benjamina Péreta,
Alfreda Jarryho, Jeana Cocteaua, Jeana Ferryho, Henriho Michauxa, Eugena Ionesca, Aimého Césaira a Alaina Robbe-Grilleta v knihe Básnici a rebeli (Marenčin PT 2014) viackrát zdôrazňuje význam prepojenia života s poéziou týchto básnikov.
Desať textov, ktoré boli vydané alebo zamýšľané ako doslovy
k prekladom, tvorí obraz jedného prúdu francúzskej avantgardnej poézie a ducha doby prvej polovice 20. storočia.
Hneď v prvom portréte Guillauma Apollinaira autor naznačuje svoj postoj k autobiografickosti a poézii, ktorá znamenala
formálny aj myšlienkový prelom a ovplyvnila ďalšie generácie
básnikov a škôl: „Alkoholy sú bilanciou štrnásťročnej básnickej
praxe; sú výsledkom destilácie, ale aj kvasenia – a nie je to len slovná hračka, ak pod tým rozumieme dva procesy, ktoré sa u Apollinaira stále prelínajú: proces tvorby a proces života.“ Apollinairov
proces tvorby predstavoval odklon od realizmu, od básní veteránov symbolizmu v čase, keď bolo okolo neho „viacej básnikov,
no málo poézie“, a jeho vplyv na českých a slovenských básnikov autor štúdie dopĺňa aj listom Laca Novomeského.
V názve knihy však nie sú len básnici, ale aj rebeli – a v tomto
prípade nejde len o rebéliu proti zaužívaným poetickým formám. Ide predovšetkým o protest proti stavu, v akom sa nachádza spoločnosť, v prípade revolucionára Benjamina Péreta,
o vzburu parížskeho l‘enfant terrible Jeana Cocteaua či výsmech
absurdnosťou Eugena Ionesca. Životný postoj a poézia obyčajne splývajú v jedno a pre históriu je zrazu nepodstatné, koľko
zo životopisných historiek tvorí mytológia, pokiaľ poézia neprestáva rezonovať pravdivosťou.
Jedným z najfascinujúcejších básnikov zo zbierky je bezpochyby zakladateľ surrealizmu André Breton, ktorý hádam najvýraznejšie spojil verejné (v tomto prípade tvorbu) s osobným,
keď vyhlásil: „Život človeka nie je len jeho privátnou vecou.“ Veľkosť autora spočíva „v jeho mravnom postoji, ktorý dáva jeho literárnemu prejavu hodnotu a zmysel.“ Napriek paradoxom, protirečeniam a duálnosti surrealizmu existuje konštanta, ku ktorej Breton smeruje, a tou je revolta: „Jedine láska, poézia a umenie dokážu človeku prinavrátiť sebadôveru a dať ľudskej myšlienke krídla, aby znovu vzlietla.“
Kniha Básnici a rebeli však nie je len zbierkou textov venovaných francúzskym básnikom, je kolážou zo slov, výpovedí
a príbehov. Bližšie než k literárnemu hodnoteniu má k poézii
samotnej. Podobne ako Bretonova predstava slobody má farbu
človeka, aj za knihou Básnici a rebeli stojí osobnosť jej autora.
O knihu môžete súťažiť zaslaním kupónu Marenčin PT.
Aňa Ostrihoňová
Existujú tisícstranové príručky, ktoré sotva niekedy niekto kratšia časť ponúka kompletný náprelistuje, ale sú aj krátke „príručné dielka“, ktoré sa oplatí vod – jednu z praktických možností,
nosiť so sebou stále, lebo je radosť ich čítať. Zvlášť, ak ide o jed- „ako na písaný text“, druhá je vlastne
nu z príručiek tvorivého písania, ktoré ste doteraz našli v kníh- autorskou analýzou textov od umelkupectvách len v češtine. Hoci kniha Jana Svenungssona Ume- cov, ako Man Ray, Paul Klee, David
lec a písanie (VŠVU – Vydavateľstvo Slovart, preklad Martina Hockney a iných. Práve táto časť poHerbst) má presné určenie – pre vizuálnych umelcov. Aj keď to núka (nielen umelcom) možnosť nana prvý pohľad vyzerá obmedzujúco, je to jej nesporný klad. dobudnúť užitočnú schopnosť zhostiť
Autor je sám umelec a písaním o písaní ako o probléme, ktoré- sa cudzieho textu na báze interpretáho sa výtvarníci často ľakajú a nevedia zhostiť, má presne vy- cie, a to aj inak ako slovami.
medzený tematický i čitateľský okruh. A práve preto ponúka
Práve preto a pre celkom jednoduoveľa viac.
ché vety „Písanie je remeslo. Je možné
Kedysi som sa pokúšala naučiť písať budúcich kunsthistori- naučiť sa lepšie písať. Začnite so štúdiom dostupnej literatúry
kov a umenovedcov. Mnohí z nich však boli absolventi stred- a zaznamenajte si všetko, čo považujete za zaujímavé.“ vnímam
ných umeleckých škôl a text bol pre nich náročné médium, obrovský potenciál tejto knižky pre študentov „čohokoľvek“,
keďže obraz alebo socha nemajú úvod,
kde sa treba vyjadrovať uceleným písa„Je to esejistický text s vysokou ným textom. Zo štýlu predkladaného
jadro, záver, poznámkový aparát a vyžaerudíciou a minimom cudzích
dujú úplne iný typ imaginácie. Z tohto
dielka vidieť, že Jan Svenungsson píše
slov.“
pohľadu lepšie pochopíte, prečo ma kninielen rád, ale aj dobre. Bolo by výborné,
ha švédskeho výtvarníka vyučujúceho
keby sa každému, kto po tejto knižke
vo Viedni zaujala od prvého riadku. Presne takúto zrozumiteľ- siahne, dostal jeho štýl „pod kožu“, aby sa dokázal písomne
nú „učebnicu“ vtedy mať! Je to esejistický text s vysokou erudí- vyjadrovať podobne jasne a šarmantne sprevádzať čitateľa téciou a minimom cudzích slov. Zjednodušene možno povedať, mou tak, aby sa tešil na každú novú vetu.
Miroslava Kuracinová Valová
že sa delí na dva hlavné okruhy: Ako píšem a Ako píšu iní. Prvá,
knižná
revue
10
knižná revue
18 / 2014
Kupón vydavateľstva Marenčin PT nájdete na strane
24
www.litcentrum.sk
TÉMA
Jozef Leščinský (1955) je profesorom na Pedagogickej fakulte KU
v Ružomberku a docentom Starého
zákona na Teologickej fakulte KU
so sídlom v Košiciach. Vydal štúdie,
monografie a v roku 2012 aj zbierku obdivuhodných esejí Perlový
náhrdelník, v ktorých znamenito
prepája biblické príbehy s dejmi
literárno-umeleckých diel. S bohatosťou poznania, myslenia, výkladu, reflexií a najmä interpretácií sa stretávame i v jeho publikácii Hermeneutika s podtitulom Krátky náčrt dejín interpretácie (Verbum), ktorá
pozostáva z troch základných častí: Biblická hermeneutika,
Filozofická hermeneutika, Teologická hermeneutika. Samotný
pojem hermeneutika možno chápať ako filozofický spôsob
výkladu obsahu textov. Autor sa v úvode k takmer 500-stranovej knihe vyjadril, že „nemá iný cieľ, než panoramatickým
spôsobom nahliadnuť na spôsoby, akými sa v dejinách myslenia
pristupovalo k výkladu slova v nespočetných náboženských,
filozofických a literárnych textoch, k špecifikácii ich zmyslu
a k interpretácii myslenia a života vôbec“. Podotýka, že jedným
z podnetov pre jeho záujem o hermeneutiku bola prednáška
J. Ratzingera o Písme a jeho súčasnej možnej interpretácii.
Hermeneutika, ako pripomína Leščinský, nepredstavuje
len interpretáciu textu, ale aj sprostredkovanie, porozumenie a aktualizáciu jeho zmyslu. Autor predstavil v knihe vývin interpretácie od klasického gréckeho obdobia cez Starý
zákon po súčasnosť; osobitnú pozornosť venuje Biblii a teológii v stredoveku, v čase reformácie a v čase osvietenstva,
čiastočne v 20. storočí. Filozofická hermeneutika zahŕňa aj
históriu a lingvistiku a autor obracia pozornosť na často diskutované filozofické smery a ich predstaviteľov. Dozvieme
sa, že do hermeneutiky sa zaraďuje aj preklad z jazyka do jazyka i komentár k nemu. Autor sa zaoberá tiež stroskotaním
„veľkých idealistických systémov“, čo sa odrazilo aj v teológii.
Pozornosť venuje psychoanalýze, fenomenológii, existencializmu, štrukturalizmu, pri súčasnom myslení si všíma hermeneutickú pluralitu a moderný konflikt interpretácií.
Leščinský si kladie otázku, „akými prostriedkami sa možno
dopracovať k vysvetleniu a rozumeniu niečoho v prostredí duchovných vied“. Dôležité pojmy, ktorými sú jazyk a myslenie,
vysvetľuje na základe biblických a antických textov. Autor
Druhý ročník publikácie TOP 5 (editori Marta Součková, Ján
Gavura, Richard Kitta, OZ FACE) treba hneď v úvode pochváliť a odporúčať. Oceniť jeho vydanie možno najmä preto, že
v slovenskej vede existuje len málo textov podobného literárnokritického zamerania, no ich potreba a túžba po nich
(zvlášť medzi študentmi literatúry) je evidentná. To si uvedomujú aj samotní autori, ktorí sa do veľkej miery pohybujú vo
vysokoškolskom prostredí, azda aj preto vytvorili súbor
akýchsi rebríčkov najzaujímavejších piatich prozaických
a piatich poetických kníh, ako aj piatich výtvarných projektov z roku 2011 spojených s interpretáciami.
Prozaický blok otvára M. Kendra analýzou Ballovej novely
V mene otca. Príspevok skúma jej prepojenie s inými autorovými textami, semiotické aspekty dotvárajúce rozprávanie,
ako intertextualita a intratextualita, či dekóduje rozvetvený
topos rodiny. Kendra odkazuje na viaceré štúdie či recenzie,
neostáva však v referenčnej rovine, ale živo s nimi polemizuje. D. Lešová sa v analýze románu Miesta v sieti od Veroniky
Šikulovej špecificky venuje otázke rodového členenia sveta.
Knihu Hraničný prípad od Pétera Hunčíka považuje L. Machala za výnimočnú minimálne z jedného dôvodu: bola zaradená
do desiatky nominovaných titulov ceny Anasoft litera v roku
2012. Medzi finalistami bola i spomínaná Šikulová, ale aj ďalšie dve prózy zaradené do zborníka: Carpathia od Maroša
Krajňaka a Dandy Michaely Rosovej. V prvom prípade sa P.
Markovič zamýšľa nad priestorom textu, interpretácii Dandyho od M. Součkovej predchádza stručný prehľad tematickej
i lexikálnej detabuizácie v ponovembrovej literatúre.
Básnický výber začína I. Hostová analýzou zbierky Básne „zabudnutého“ Františka Andraščíka.
V interpretácii zbierky Havranjel
od Evy Luky M. Klapáková uvažuje
o etymológii samotného názvu, no
aj o „vplyve japonskej kultúry, motívoch sna a snenia, ženstva a materstva, o spôsobe modelovania partnerských vzťahov či telesnosti“. Pomerne rozporuplne vníma zbierku
Tichožitia L. Šafranová. Podľa nej
má Stanislava Repar vhodné predispozície na napísanie kvalitného umeleckého textu, avšak
v tomto prípade často nebola schopná „sebareflexie“ a nevyhla sa „neraz i začiatočníckym nedostatkom“. Vari najväčší rozsah publikácie zaberá interpretácia zbierky Agda Bavi Paina
Rytier bez básne a Hany od P. Triznu, azda preto, že zaoberať
sa jeho tvorbou znamená poukázať aj na autorovu mystifikáciu. Poetický blok uzatvára J. Gavura analýzou zbierky Martina Vlada Olej.
Posledná časť knihy ponúka rýchly, no pútavý pohľad na
súčasnú výtvarnú scénu a nové médiá, je doplnená mnohými
fotografiami, ukážkami a grafickými stvárneniami. Analyzuje sa v nej tvorba M. Adamčiaka, J. Vasilka, umeleckej skupiny Kassaboys, M. Čorejovej a J. Šicka mladšieho.
www.litcentrum.sk
„Hermeneutika... nepredstavuje len
interpretáciu textu, ale aj sprostredkovanie,
porozumenie a aktualizáciu jeho zmyslu.“
aktualizuje význam hermeneutiky aj v tom, že chýba ako
predmet pri vzdelávaní učiteľov. Následkom je napríklad to,
že žiaci a študenti stále menej rozumejú textom, ktoré čítajú. Leščinský volá po návrate ku klasickému humanitnému
vzdelávaniu vrátane kresťanskej kultúry. Absenciu tohto
poznania a myslenia pokladá tiež za príčinu krízy súčasnej
vzdelanosti, no i za príčinu istej krízy v cirkvi.
Táto kniha predstavuje prvé rozsiahle dejiny hermeneutiky v našich pomeroch; autorove výklady a úvahy z nej vytvorili študijný materiál pre všetkých, ktorým záleží na duchovnom živote a vzdelanostnej úrovni. Hermeneutika sa
podľa Jozefa Leščinského stala dnes „absolútnou predsieňou
myslenia“.
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Gabriela Rakúsová
Magdaléna Kramárová
18 / 2014
knižná revue
11
knižná
revue
TÉMA
ČAS NA ROZPRÁVKY
Každé detstvo by mali sprevádzať klasické rozprávky, ako Soľ nad zlato, O Popoluške, Princezná so zlatou hviezdou na
čele... Aby na ne nezabudli ani dnešné
deti a ich rodičia, vydavateľstvo Príroda
ich vydalo pod názvom Babičkine rozprávky nad zlato. Zbierka predstavuje
výber 25 najkrajších rozprávok českej
spisovateľky Boženy Němcovej. Nájdete
tu rozprávky, ako Princ Bajaja, O dvanástich mesiačikoch, O Slnečníkovi, Mesačníkovi a Veterníkovi, Ružový púčik a mnoho
ďalších. Príbehy vybrala a prerozprávala
Zora Špačková. Vizuálne ich spodobnil
Martin Mrva farebnými ilustráciami.
Aké by to bolo detstvo bez knihy o navlas rovnakých dvojičkách Danke a Janke (SPN – Mladé letá)? Príbehy školáčok
porozprávala popredná spisovateľka pre
deti a mládež Mária Ďuríčková. Dievčatá
sa hašteria, doťahujú, ale si i vzájomne
pomáhajú. V situáciách, ktoré zažívajú,
sa ocitne nejedno dieťa, azda preto im je
kniha po generácie taká blízka. Už jede-
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Klasické rozprávky nájdete tiež v knihe Rozprávky na dobrú
noc (Vyd. Slovart, preklad Zdenka Hudáková). „Láska k čítaniu
a chápanie literatúry je jedným z najväčších darov, aké môže dospelý dieťaťu dať,“ píše sa v úvode knihy, ktorá si najmenších čitateľov získa už vizuálnou úpravou. Koláž protagonistov na
obálke zodpovedá detskému videniu (nielen) fantastického
sveta: priamočiaro, farebne a tak trochu gýčovo s množstvom
zlata vo vlasoch princov a princezien či huncútstva v antropomorfizovaných neživých predmetoch.
Rodičov, ktorí čítajú svojim potomkom pred spaním, stále
ubúda, pretože sú často pracovne zaneprázdnení. Možno by sa
ani H. Ch. Andersen nestal slávnym rozprávkarom, keby mu
jeho babička nevyrozprávala mnohé príbehy. Hlavným znakom osemnástich rozprávok v publikácii je ich obsahová
stručnosť – texty sú výrazne skrátené a tento priestor vypĺňajú ilustrácie. Nadčasové poučenia a ľudové múdrosti vyplývajúce z príbehov autori ponechali, ba čo viac, niekde ich verbalizujúc vmiesili do záveru rozprávky.
knižná
súťaž
revue
náste vydanie napovedá, že k príbehom
o školáčkach sa radi vraciame. Stránky
navyše osviežujú ilustrácie Boženy
Plocháňovej. Obe knihy môžete získať
v súťaži, ak pošlete kupóny vydavateľstiev zo strany 24
Vyzerá to tak, že ďalší slovenský rozprávkar sa podujal na úlohu zblížiť naše deti s čiernym kontinentom. Po Rozprávkach
z čiernej Afriky Marka Vadasa to vzal Ľuboslav Paľo z úplne
inej strany. Jeho kniha Kde je Afrika? (Trio Publishing) s veselou obálkou je adresovaná deťom okolo troch rokov. Paľo bol
pri tvorbe knihy sebestačný, vytvoril text aj ilustrácie. Jeho
Afrika je na rozdiel od Vadasovej síce menej záhadná a jednoduchšia, ale na druhej strane o to bližšia tunajším deťom a farebnejšia. Ukazuje, že hroch, slon či žirafa v ZOO alebo cirkuse
nežijú v klietkach dobrovoľne, a že ich pôvodná domovina je
v exotickej Afrike. Poučí ich aj o etike správania sa k zvieratám.
Text rozpráva príbeh malého hrošíka Rina (na obrázkoch vyšiel Paľovi naozaj rozkošný s veľkými očami a malými rožkami), ktorý býva v ZOO často smutný. Keď do jeho ohrady spadne deťom zo školského výletu kniha, Rino ju nezje, ako sa obáva učiteľka, ale namiesto toho ju celú prečíta. Vydarený výchovný moment na malom priestore: hrošík zisťuje, že je v cudzej krajine a jeho skutočným domovom je Afrika. Odvtedy sa
celé jeho úsilie sústreďuje na návrat ku koreňom. Všetkých
naokolo sa malý Rino vypytuje, kde ten kontinent nájde. Poučenie pre deti z jeho hľadania znie, že ak niečo naozaj chcete,
musíte pre to urobiť všetko, netreba sa báť pýtať a byť zvedavý.
Veronika Cosculluela
knižná
súťaž
revue
Mnohé z textov časom podľahli nespočetným knižným či televíznym úpravám, a tak sa čítanie originálov môže stať objavným putovaním po stopách Andersena. Spomeňme krásnym
smútkom opradené Dievčatko so zápalkami, ktoré sa od originálu v mnohých spracovaniach líši koncom – v zmysle rozprávkového žánru už dokonca aj šťastnou záchranou dievčatka pred
zamrznutím. Medzi rozprávkami v knihe sa stretneme aj s neúnavnou prácou bratov Grimmovcov, ľudovými rozprávkami
ústne tradovanými už od 17. storočia, a čo je veľkým vkladom
publikácie, vo výbere sa ocitajú i menej známe príbehy, ako napríklad Škriatkovia a šuster. Čítanie z tejto knižky prinesie nielen
radosť z prežívania víťazstva dobra nad zlom, ale aj z objavovania stôp v súčasných rozprávkach či iných prepracovaniach.
Podobnosť príbehu Medovníkového mužíčka detskí čitatelia odhalia v iných európskych verziách alebo v našom slovenskom
pampúšikovi. A jeho vizuálne dvojča zas vo filmovom Shrekovi.
Rozprávky sú neoddeliteľnou súčasťou života človeka nezáležiac na veku. Presviedča nás o tom i tento súbor príbehov.
Leporelo ...azda preto je nás toľko živých bytostí na svete
(Vl. nákladom) prijateľnou a zrozumiteľnou formou učí deti
nielen to, že každý je iný, ale aj to, že vnímanie inakosti je
subjektívne. Autorka deťom vysvetľuje, čo je to uhol pohľadu
a čo individualita. Zároveň upozorňuje, že individuálne vnemy možno porovnávať a rozširovať si tak poznanie. Učí teda
empatii a rešpektu voči vnímaniu iného. Učí, že malý, zraniteľný, zdanlivo nedôležitý nemusí byť len hmyz, ale z iného
uhla pohľadu sa takým môže javiť aj človek – a najmä dieťa.
Nie je to však hrozba, ale skôr nenápadná výzva k zodpovednosti. S tým korešponduje aj obrazové riešenie leporela.
Ilustrácie otvorene ponúkajú len malý výrez sveta. Kompozície obrázkov pracujú s detailom a takmer filmovým rámcovaním: kus ruky či nohy dvoch detí tak poukazujú na svet, ktorý
existuje, aj keď je mimo nášho zorného poľa. Toto milé leporelo môžete vyhrať v súťaži, ak pošlete kupón LEPORELO
zo strany
24
Mária Ferenčuhová
Alena Štrompová
knižná
revue
12
knižná revue
18 / 2014
www.litcentrum.sk
ESEJ
FENOMÉN YOUNG ADULTS
www.litcentrum.sk
vy je však spojená aj veľká miera zodpovednosti. Z obyčajného študenta sa stáva
tajný agent. Autorka vytvorila premyslený
systém pravidiel cestovania v čase, ktorý
v texte na niekoľkých miestach konfrontuje aj s rôznymi vedeckými teóriami a úvahami. Postupné odkrývanie týchto pravidiel spolu s jemným
a citlivým zachytením
Jacksonovho
vzťahu k priateľke
Holly, priam ukážkovo
štylizovaným bojom
medzi povinnosťou
a láskou, predstavuje základný pilier budovania kompozície príbehu celej trilógie.
Séria kníh Medzi nebom a zemou od Stacey
Kade je situovaná do tradičného amerického prostredia súčasnosti. Alona Dareová,
kapitánka roztlieskavačiek a kráľovná školy, pri dopravnej nehode zomrie, no jej duch
zostane na zemi. Hovorový štýl rozprávania, blízky reči mladých ľudí, výborne doplnený prvkami humoru až sebairónie, prekvapivo spracúva aj závažnejšie filozofické
otázky. Prostredníctvom konfrontácie pohľadov dvoch postáv, v kolektíve kedysi rešpektovanej Alony a outsidera Killiana, autorka nielen porovnáva ich odlišné životné
štýly, ale poukazuje aj
na to, koľko toho majú
naoko spoločensky
rozdielne svety spoločného. Z tejto série
vyšli v slovenskom
preklade zatiaľ diely –
Stratená duša a Kráľovná duchov (obe
preklad S. Mladý).
V uvedených príbehoch vystupujú postavy s nereálnou alebo
zatiaľ neobjavenou výnimočnou schopnosťou, no každá z kníh v sebe nesie aj dôležité posolstvo pre mladého človeka. A to
myšlienku, že odlišnosť jednotlivca, ktorá
je taká špecifická a niekedy skľučujúca
pre každého z nás, nie je prekážkou v dosiahnutí šťastia, ale práve naopak, je tou
správnou cestou, ktorá umožňuje v živote
šťastie dosiahnuť.
Ľubica Psotová
ZAHRANIČIE
Mladí ľudia čítajú radi. Samozrejme, toto
tvrdenie neplatí celoplošne a bez výnimky,
no stále je v kategórii tzv. násťročných
mnoho tých, ktorí uprednostňujú pred
akoukoľvek multimediálnou zábavou práve knihu. Vydavateľstvá si túto skutočnosť
uvedomujú,
a tak každý rok zaraďujú do svojich edičných plánov aj tituly
venované mládeži.
V rámci edície
Young Adults prináša
Vydavateľstvo
Fragment hneď niekoľko kníh, ktoré oslovia najmä mladé čitateľky. Príbehy odohrávajúce sa na hranici medzi reálnym a iracionálnym, neraz
výrazne obohatené prvkami sci-fi, tajomstvom či správne načasovaným napätím,
spracúvajú obľúbené témy lásky a medziľudských vzťahov. Ich hrdinovia prežívajú
bežné problémy školopovinnej mládeže –
starosti v rodine, s učením či pedagógmi,
viac alebo menej úspešné pokusy zapadnúť do kolektívu, potrebu získať si náklonnosť srdcu blízkeho človeka, prekonať
vlastné opakované pocity neúspechu
a zlyhania. Každá z kníh iným spôsobom,
vďaka inej schopnosti postavy, nahliada
na
problematiku
každodenného života, čím umožňuje čitateľom nájsť ďalšie
aspekty
riešenia
svojich problémov,
spoznať nové možnosti uvažovania.
Trilógia Julie Crossovej Búrka, z ktorej
v slovenskom preklade vyšli zatiaľ dve časti – Uväznený
v čase (preklad M. Srnková) a Vo víre minulosti (preklad Z. Sadloňová) – vykresľuje príbeh Jacksona Meyera, na prvý pohľad
obyčajného amerického študenta. Jackson
má špeciálnu schopnosť – dokáže cestovať
v čase. Dlhé roky o nej nevedel, napokon
mu úplne zmení život. Postupne odhaľuje
rôzne rodinné tajomstvá a nachádza odpovede na väčšinu otázok, ktoré ho od detstva trápili. S originálnou danosťou posta-
Venovanie s citáciou Franza Kafku v knihe
Mesačné slzy (preklad K. Schmidtová) od
Bettiny Belitz, prológ a niekoľko prvých
viet – fajn. Vzápätí napriek dobrému jazyku
a štýlu istý chaos – márne hľadanie súvislostí a pocit, že pri tlačení knihy sa nejaká
tá stránka vyparila. A s každou ďalšou, plnou detailných, nie vždy však nevyhnutných opisov výrazne spomaľujúcich dej, čítanie pripomína jednu zo slávnych scén
z Formanovho Amadea: Jozef II. je po doznení Mozartovho Únosu zo Serailu síce spokojný, ale po krátkom váhaní pridá to, čo mu
našepká riaditeľ opery: je tam, ehm... príliš
mnoho nôt.
Je však tento výrok možné použiť aj na
margo knihy ako parafrázu? Je o jej vyše
päťsto stranách možné povedať to, čo sa natíska, teda, že je v nej príliš mnoho slov?
A možno pridať aj rozporuplný poznatok, že
ten čítavo napísaný, dobre preložený i zredigovaný príbeh, hoci s občasnými pravopisnými zádrhmi, je zbytočne rozvláčny,
bez hlbšej myšlienky? A to aj napriek tomu,
že na rôznych internetových fórach mnohé
(najmä) čitateľky „dostal“, že z neho šalejú
a nevedia sa dočkať
pokračovania toho, čo
bude ďalej s cambionmi (potomkami zrodenými zo zväzkov démonov a ľudí), prípadne s ľuďmi, ktorých
démoni, ale aj cambioni vyciciavajú ako nočné mory?
Je to možné. A vôbec sa to nevylučuje
s nadšenými hodnoteniami násťročných,
prípadne menej náročných čitateľov. Okrem
remeselne dobre zvládnutého textu môže
byť vysvetlením poznámka na prebale knihy – pre čitateľov od 15 rokov. Násťroční na
rozdiel od skúsených čitateľov ešte nemusia
vedieť, že rovnakým (ak nie väčším) umením ako písať je aj umenie škrtať. Priveľa
zbytočných slov totiž nekonečne nudí.
A v konečnom dôsledku môže znamenať odloženie knihy dávno pred záverečnou pointou (ak nejaká v knihe je). Navyše, ako vraví
istý mladý autor, príliš mnoho slov môže
znižovať citlivosť čitateľov na ich význam.
K týmto poznatkom však musia dospieť nielen desiatkami prežitých rokov, ale najmä
stovkami prečítaných kníh. Násťročných to
ešte len čaká. Ak v nich však Mesačné slzy
vzbudia záujem o poznanie (a poznávanie)
prostredníctvom kníh, a neskôr aj literatúry, netreba nad nimi roniť slzy.
SLOVENSKO
Mladí dospelí čoraz častejšie siahajú po knihách Young Adults. Na tento fenomén vám ponúkame dva pohľady – pozitívny a kritický – motivované knihami z Vydavateľstva Fragment. Produkcii iných vydavateľstiev (Ikar, Vyd. Tatran...) sa budeme venovať aj v ďalších číslach KR.
Marta Moravčíková
18 / 2014
knižná revue
13
knižná
revue
TÉMA
DEJINNÉ SÚVISLOSTI
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Publikácia K dejinám dizajnu na Kto pozná tvorbu Viery Obuchovej
Slovensku (Slovenské centrum ľahko nájde ohnisko jej bádateľskédizajnu) historikov dizajnu Zdena ho a literárneho záujmu. Je ňou obKolesára, Adrieny Pekárovej a ko- jasňovanie minulosti Bratislavy na
lektívu dvadsiatich autorov sa za- základe archívnych prameňov a dooberá dejinami dizajnu na Sloven- kumentov. Dôkazom jej snaženia sú
sku od roku 1800 po súčasnosť. predošlé fundované publikácie vydaPrvá perióda nás uvedie do obdobia, keď Michael Thonet spo- né vo vydavateľstve Marenčin PT.
luzaložil „výrobňu“ stoličiek vo Veľkých Uherciach. Rozpráva- V prvých dvoch jej išlo o odkrývanie
nie pokračuje v podobe opisovania situácie v prvej polovici často prachom zapadnutých dát známinulého storočia. A keď preskočíme túto periódu, zanechá- mych či menej známych osôb pochovaných na Ondrejskom
vajúc za sebou otrasy prvej a druhej svetovej vojny, ocitneme cintoríne či na cintoríne pri Kozej bráne. V publikácii Priemysa v druhej etape vývinu. Priemysel sa pomaly naštartúva, ale selná Bratislava nám predstavila Bratislavu minulosti ako
sú to najmä posledné zvyšky zdravého úsudku, inak poveda- priemyselné centrum, pričom zabrúsila aj do sociálnej oblasti
né, zmysel pre krásu, ktoré nasmerovali svet správnym sme- života súvisiacej s obydliami robotníkov. V knihe Každodenný
rom. Dizajn na to reaguje spôsobom sebe vlastným. Pripomeň- život a bývanie v Bratislave v 19. a 20. storočí sme sa zoznámime jeho revitalizáciu v podobe biomorfnej moderny v americ- li s celou galériou bratislavských nájomných, mestských a rokom prostredí, vráťme sa však aj domov do Európy, ako aj dinných domov či víl.
strednej Európy, kde odkazy organického dizajnu nenechávaKnihy Viery Obuchovej majú vysokú poznávaciu hodnotu,
jú na seba dlho čakať. Pamätníci si s najväčšou pravdepodob- o čom svedčia aj Príbehy z dejín Bratislavy (Marenčin PT).
nosťou vedia vybaviť sedací nábytok českého autora Jindřicha Ak jej predošlé publikácie možno charakterizovať ako monoHalabalu, ako aj nábytok iných „furniture dizajnérov“. Súčas- tematické, táto je svojím tematickým záberom veľmi široká
ná mladá generácia sa retrospektívne hlási k odkazu 50. ro- a pestrá. Zoznámime sa s príbehom tureckého ťaženia v okolí
kov, no dovolím si povedať, že oveľa
mesta z roku 1594, prejdeme cez
viac sa hlási k obrodeniu v podobe
históriu Uhorskej kráľovskej komoSpisovateľ Viktor Timurokov šesťdesiatych, kedy revolúcie
ry, pripomenieme si dejiny Kalvárie
ra analyzoval všetky dorôznych podôb zasiahli spoločena nazrieme do minulosti viacerých
stupné informácie, aby
ské, intelektuálne a tvorivé aktivity
palácov (Balassov, Ledererov palác),
ozrejmil pôvod slovenhudobníkov, fotografov, maliarov
kláštorov (uršulínky, milosrdní braského národa. Zistil, že
a tiež dizajnérov.
tia) či iných objektov (Hotel Carlton,
ho možno vystopovať
Vybrané kapitoly z dejín dizajnu
kúpele Grössling, predmestie Bluuž v dobe bronzovej,
knižná
na Slovensku sú vypracované pocmentál, pomníky na Kolibe a Kamsúťaž
revue no naozaj formovať
tivo, so zreteľom na zachovanie odzíku či objekty na Jakubovom nása začal vznikom
kazu o remeselnom a dizajnérskom
mestí a ďalšie). Vo viacerých prípaSamovej a Veľkomodianí na území dnešného Slovendoch sú základom autorkinho vyravskej ríše. Svoje komplexné a interdisciplinárska. Vizuálna stránka je opäť lákasvetľovania mapy mesta z rozlične poznatky publikoval v diele s názvom Zamlvá, grafický dizajn publikácií vydáných období, no často sa opierala
čané dejiny (Eko-konzult). Vychádza z filozoficvaných Slovenským centrom dizajo vlastné bádania, ktoré v konečko-teoretických východísk, študuje antické pranu si stabilne ponecháva vysoký
nom dôsledku vytvorili ucelený pomene, opiera sa o jazykovedné a genetické zisteštandard. V tomto prípade sa o to
hľad na jednotlivé opisované objeknia či historiografiu. Publikácia predstavuje
postarali Matúš Lelovský a Juraj
ty či celé lokality. Téma, ktorou sa
podrobnú etnogenézu Slovanov a Slovenov-SloBlaško.
Obuchová zaoberá, občas prinesie
vákov v eurázijských súvislostiach a môžete
Dalo by sa polemizovať s editormi
podnet súvisiaci nielen s architeko ňu súťažiť.
celej monografie, či by kniha mohla
túrou či inými historickými probléa dokázala obsiahnuť aj ďalšie refmami, ale natrafí aj na ľudský prílexie na tému dizajn, vtiahnuť do čitateľskej pozornosti aj iné beh. V knihe som našiel čosi podobné. Je to príbeh fotografa
pozoruhodné mená dizajnérov uplynulých tridsiatich rokov, Františka Janošku, ktorý bol zaťom Alexandra Stirlinga, prouvažovať, či si tiež zaslúžia takúto pozornosť, keďže ich práce fesora na Obchodnej akadémii v Bratislave. Osud oboch Bratimôžu návštevníci rôznych súkromných i verejných galérií bež- slavčanov sa podarilo objasniť vďaka ich príbuznému Vladimíne vidieť i naďalej. Taktiež by som privítala mená zo širšieho rovi Dianovi, ktorý oslovil autorku a poskytol jej unikátne fospektra zapálených historikov a teoretikov dizajnu, napríklad tografie z rodinného archívu Františka Janošku, čo znamenalo
tých, ktorých zásluhou vzniká Múzeum dizajnu v Bratislave. obohacujúci doplnok k textu o životnom príbehu jedného
Rada však konštatujem, že kniha vyčerpá všetky očakávania z „obyčajných“ obyvateľov mesta. Autorka si zakladá na výsfanúšikov kvalitného slovenského dizajnu, jednotlivé štúdie ledkoch vlastného bádania, preto ju veľmi mrzí (ako zdôrazňusú vyvážené, a to sa ruka v ruke podpisuje pod celý úspech je v texte), keď niekto z iných autorov „zabudne“ uviesť praknihy, na ktorú sme už dlho čakali a zásluhou oboch editorov meň, odkiaľ informácia pochádza. Ide o etický problém, no
sa aj dočkali.
možno aj o literárnu krádež.
Zuzana Chlebová
knižná
revue
14
knižná revue
18 / 2014
Kupón vydavateľstva Eko-konzult nájdete na strane
Ivan Szabó
24
www.litcentrum.sk
TÉMA
KAŽDÁ POMOC SA POČÍTA
Lýdia Čelková
Nezisková organizácia Plamienok sa stará o nevyliečiteľne choré deti v domácom
prostredí a pomáha rodinám
po strate dieťaťa. Nedávno
vydala svoju prvú knižnú
www.litcentrum.sk
mladého človeka, je niečím, čo v nás vyvoláva pocity smútku, či chceme alebo
nie. Rozprávačom príbehu je Singe, ktorý retrospektívne v prvej osobe prerozpráva životnú púť so svojou ženou, nevynechajúc takmer žiadny dôležitý okamih
– prvý bozk, svadba, narodenie detí.
Úvodné stránky predznamenávajú celú
koncepciu diela. Sentimentálne až zidealizované nazeranie zaľúbeného muža.
Zvolený jazyk a štylizácie dosahujú maximálnu mieru sladkosti. Knihe nemožno uprieť, že sa svojím posolstvom snaží
prinášať nádej, stojacu v protipóle k tragike straty blízkej osoby. Škoda, že toto
posolstvo sa stráca v nejednoznačnosti
výpovedí, hoci by sa
dali bližšie špecifikovať. Táto nejednoznačnosť dokonca na
mnohých miestach
robí z knihy sentimentálny brak, ktorého hodnotu kompenzuje len fakt, že
zomrela matka dvoch
detí. Čitateľ sa nedostane k precíteniu, ku
katarzii tragického osudu tejto rodiny.
Chýba konečný cieľ – hlbšia myšlienka,
ktorá by sa stala nosným pilierom príbehu a ktorú by sme si pamätali.
Andrea Draganová
Kniha Mamin zoznam (Ikar, preklad
Zuzana Dudíková) od St Johna Greena je
testamentom lásky, ktorý napísal manžel po smrti svojej bezhranične milovanej manželky. Matka dvoch detí prehrala svoj boj so zákernou chorobou. Človek
otvára knihu už s vopred navodenou melanchóliou, pretože téma smrti, dokonca
Témou smrti sa zaoberá aj kniha Nič neľutujme (Vydavateľstvo Barracuda, preklad Pavel Mokráň). Autor Barry Neil
Kaufman prežil hlboko duchovné
a transformujúce
obdobie v čase, keď
vyprevádzal svojho
otca chorého na rakovinu na smrť. Po
dlhých rokoch odcudzenosti
sa
ich vzťah zmenil a ako sa knižná
súťaž
revue
spoločne dopracovali k vzájomnému odpusteniu, si môžete prečítať
v knihe, ak pošlete kupón vydavateľstva.
publikáciu o sprevádzaní a komunikácii
s nevyliečiteľne chorými deťmi a rodinami nazvanú An Unwanted Journey
(Nechcenou cestou). Kniha vyšla v angličtine a autorsky sa pod ňu podpísala
dvojica psychológov Rubén Bild a Iván
Gómez. Usilujú sa v nej pomôcť rodičom
ťažko chorých detí pri komunikácii s nimi, radia však aj ľuďom z ich okolia, ako
sa správať a čo povedať rodičom či chorému dieťaťu pri bežnom spoločenskom
kontakte.
Zuzana Galovičová
Kupóny vydavateľstiev nájdete na strane
24
ZAHRANIČIE
Taliansky ekonóm Luigino Bruni sa zameriava na mikroekonómiu, históriu
ekonomického myslenia, metodológiu
v ekonómii, ale aj na občiansku ekonómiu a kategórie s ňou späté, ako vzájomnosť, nezištnosť či
šťastie v ekonómii.
Jeho úspešná kniha
Cena nezištnosti
(Veda, preklad Mária Čalfová) po viacerých prekladoch vo svete knižná
súťaž
vyšla v sloven- revue
čine pri príležitosti 300. výročia
narodenia ekonóma Antonia Genovesiho, tvorcu myšlienky občianskej ekonómie, základom ktorej je verejné – spoločné šťastie. Bruni vo svojich ekonomických výskumoch vychádza práve z tejto
myšlienky, ako aj z osobných skúseností
s projektom ekonomiky spoločenstva,
ktorý začala realizovať v Brazílii Chiara
Lubichová. Na fungujúcich príkladoch
vo svete (Južná a Severná Amerika, Afrika, Filipíny) predstavuje ekonomiku
spoločenstva ako novú ekonomickú kultúru, ekonomické správanie a spôsob
fungovania firiem. Bruniho kniha je
vlastne výzvou, aby sa v širšom meradle
presadzoval princíp nezištnosti vo verejnej sfére. Venoval ju nielen pracujúcim,
podnikateľom, študentom, ale všetkým,
ktorí veria v proroctvo ekonómie. Cena
nezištnosti je svojským, originálnym
názorom na ekonómiu a podnikanie,
ktorým autor dokazuje, že bez nového
prístupu v ekonómii nie je možné zabezpečiť udržateľný rozvoj našej spoločnosti. Tí, ktorých téma zaujala, môžu knihu
získať v čitateľskej súťaži.
18 / 2014
knižná revue
SLOVENSKO
Jednou z aktuálnych tém verejného zdravotníctva na Slovensku sú znevýhodnené
skupiny obyvateľstva. Autori publikácie
Znevýhodnené skupiny vo verejnom
zdravotníctve (Veda) Štefánia Moricová,
Ivan Bartošovič, Ladislav Hegyi si vybrali
štyri najohrozenejšie skupiny – Rómov,
bezdomovcov, nezamestnaných a seniorov. Analyzovali dostupné pramene, načrtli súčasný stav skupín v oblasti starostlivosti o zdravie, zamysleli sa nad
možnými východiskami. Rozbor materiálov ukázal, že najohrozenejšia je rómska
populácia, najmä zo segregovaných a separovaných osídlení. Vzhľadom na závažnosť problematiky tvorí polovicu rozsahu
publikácie – zoznamuje s históriou Rómov
a tradíciami, ktoré pomáhajú pochopiť
vzťah tejto populácie k chorobám a zdraviu. Štúdia konštatuje, že ich súčasný
zdravotný stav je veľmi zlý – v osadách je
vysoký výskyt infekčných ochorení, geneticky podmienených chorôb a psychiatrických
diagnóz. Poukazuje na
problémy matiek a žien,
očkovanie detí, nezdravý životný štýl a výživu,
knižná
súťaž vrátane závislosti od
revue
drog, alkoholu, liekov...
Publikácia ďalej načrtáva riešenie problému ľudí bez domova
a v súvislosti s nezamestnanými sa orientovala na vplyv straty práce na rodinu, na
negatívny dopad na ich psychické a fyzické zdravie. Ostatnou znevýhodnenou skupinou sú seniori, pre ktorých sú charakteristické ochorenia, chudoba a malá tolerancia spoločnosti voči nim. Zároveň štúdia poukázala na násilie proti seniorom
(týranie, zanedbávanie, vymáhanie peňažných príspevkov), jeho motivácie, ako
aj nedostatky v poskytovaní zdravotnej
starostlivosti o seniorov. Autori umožnili
nazrieť do problematiky zdravotnej starostlivosti znevýhodnených skupín obyvateľstva prehľadne a takto spracovaná
téma poslúži aj ako vysokoškolská učebnica. Publikáciu nám venovalo vydavateľstvo do súťaže.
15
knižná
revue
TÉMA
DOKONALÝ NÁSTROJ
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Autori severských kriminálok reflektujú dobu. Vnímajú zmenu charakteru súčasného zločinu, ktorý neraz nadobúda
podobu komplikovaného, neprehľadného prípadu, zasahuje do obchodných
i politických sfér a často odkrýva pozadie celej skupiny páchateľov. V literárnom stvárnení tejto témy tak v snahe čo
najautentickejšie zachytiť dianie v spoločnosti hľadajú stále nové postupy zobrazovania.
Švédsky spisovateľ Arne Dahl si vo svojom románe Misterioso (Príroda 2014,
preklad M. Zidor), ktorý je prvým dielom
zo série Intercrime, zvolil tému sériových
vrážd bohatých podnikateľov, ktorá mu
umožnila dokonale vykresliť rozdiel medzi svetom starého a nového zločinu. Tajomným prípadom, ktorého stopy vedú
všetkými smermi, od osobných ľudských
pohnútok cez záhadné rituály či neprehľadné obchodné praktiky až po sféru
mafiánskych trikov, sa má zaoberať novovzniknutá elitná Jednotka A, ktorej
súčasťou sa stáva aj hlavná postava diela, vyšetrovateľ Paul Hjelm. Autor vďaka
tejto situácii výborne zachytil rôznorodé
policajné charaktery, rozličné prístupy
k práci, tradičné i moderné metódy výskumu a pátrania. Predstavil príslušníkov rôznych spoločenských skupín, vykreslil celú sieť vzájomných vzťahov
a kooperácií, čím poodhalil aj princípy
fungovania súčasnej európskej spoločnosti. Podal dokonalú analýzu prípadu.
Napriek tomu kľúčový význam riešenia
ponecháva na rokmi osvedčenom postupe vyšetrovania, a to na schopnosti všímať si detaily a logicky správnym myslením ich dešifrovať.
Arne Dahl sa netají tým, že vo svojich
románoch vedome pracuje s prvkami
psychologickej analýzy: „Pre mňa je triler alebo kriminálny román dokonalý
nástroj na to, aby som sa ponoril čo najhlbšie do ľudskej mysle a do spoločnosti.“ Autor nehodnotí ani nemoralizuje,
iba skúma človeka prienikmi do jeho
vnútorného sveta. A robí tak vecne,
stručne, no prekvapujúco presne. So
zručnosťou tvorcu psychologickej prózy
odkrýva aj tie najintímnejšie sféry prežívania, kladie dôležité otázky o hranici
medzi dobrom a zlom, vinou a trestom.
Mnohé zobrazené situácie odľahčuje humorom, využíva ľahkú iróniu a na niektorých miestach aj nevyhnutný cynizmus.
Dahlovo Misterioso je nazvané podľa
džezovej skladby, ktorá opakovane sprevádza myšlienky zločinca tesne po vražde a ktorá sa stáva prvým hodnotným
dôkazom vyšetrovania. Zároveň symbolizuje tajomnú až mystickú atmosféru
vrážd, no dotýka sa i švédskeho významu slova mist, ktoré znamená hmla. Nie-
len vyšetrovanie, pôvodne tápajúce
v hmle nepochopiteľných súvislostí, postupne naberá svoje jasné kontúry, ale
i mnohé zachytené celospoločenské
problémy vychádzajú z hmly zámerného
nepoznania na povrch. Kdesi v pozadí
príbehu kladie Dahl otázky, či môže jednotlivec vývoj udalostí zmeniť, za akých
okolností sa z obyčajného človeka stáva
chladnokrvný vrah a napokon, kto je za
túto zmenu zodpovedný.
Misterioso je dokonalou súhrou rôznorodých prvkov, tematicky i formálne
bravúrne zvládnutým textom. Je dôkazom toho, že Arne Dahl je právoplatne
radený medzi najlepších autorov súčasnej severskej kriminálnej tvorby.
Ľubica Psotová
knižná
súťaž
revue
Vydavateľstvo Príroda nedávno vydalo
ďalšie diela Arneho Dahla Až na vrchol
hory a Zlá krv. Ak máte radi práve takéto čítanie, potom vás potešíme, pretože
vydavateľstvo Príroda nám obe knihy
venovalo do súťaže.
LETNÝ PRÍPAD
Dominik Dán sa už
dávno stal na Slovensku synonymom kvalitnej krimi literatúry.
Dve knihy ročne z neho zároveň robia jedného z najplodnejších
autorov. Síce sa ozývajú hlasy, že jeho posledné tituly sa nedajú
porovnať s jeho prvotknižná
súťaž
revue
nou tvorbou a kvantita ide na úkor
kvality, no Dán naďalej ostáva neprekonaným tvorcom detektívok. Dvojica vyšetrovateľov Krauz – Chosé za roky
spolupráce prešla mnohými úskaliami
a sú to plnokrvné literárne postavy. Ich
aktuálny príbeh Nevinným sa neodpúšťa (Vyd. Slovart 2014) sa odohráva počas
leta 2001 – kriminalisti z Nášho Mesta
musia čeliť nielen úmorným horúčavám,
ale najmä novému prípadu, ktorý spočiatku vyzerá ako nešťastná náhoda...
knižná
revue
16
knižná revue
18 / 2014
Príbeh nám dáva možnosť nahliadnuť
do osudov a vzťahov šestice priateľov,
ktorí sa rozhodnú stráviť tradičnú dovolenku v Chorvátsku. Neúprosné júlové
slnko, únava z celodenného kúpania
a večerné popíjanie sú základom pre nápady, ako oživiť celý pobyt. Hlavne Nora,
excentrická manželka akademického
maliara Norberta, sa usiluje zahnať nudu
a vymyslí stávku spočívajúcu v tom, či sa
jej podarí (alebo nie) zviesť Michala,
partnera Miriam. Petrovi, inak policajtovi z oddelenia lúpeží, sa nápad nepozdáva, rovnako ako jeho priateľke Lucii.
Miriam však stávku prijme, a to napokon vedie ku kolotoču udalostí končiacich Michalovou smrťou. Lenže nie
v Chorvátsku, ale doma, niekoľko týždňov po návrate z dovolenky. Na prvý
pohľad sa zdá, že ako diabetik nezvládol
jeden zo svojich záchvatov, no ukáže sa
čosi iné. Vyšetrovanie smrti bohatého
podnikateľa však nie je pre Krauza
a Chosého jedinou prácou – súbežne sa
rozvíja aj dejová línia okolo nájomného
vraha miestneho podsvetia...
Príbehu by sa dalo vyčítať možno miestami pomalé tempo – približovanie života priateľov, ich pohnútok a motívov, ale
pre stavbu vyšetrovania zločinu to bolo
potrebné. Druhá časť deja – s nájomným
strelcom – je omnoho záživnejšia a dramatickejšia, no naplno sa prejaví až v poslednej tretine knihy. Dominik Dán si
udržiava svoj štandard, povedal by som,
že nespokojnosť skalných čitateľov súvisí skôr s ich „hladom“ po čomsi novom.
Dve desiatky krimi príbehov môžu časom podľahnúť istému stereotypu. Verím, že iných čitateľov to neodradí, pretože Nevinným sa neodpúšťa má čo
ponúknuť, pobaví i zaujme. Presvedčiť sa
o tom môžete aj sami, pretože Vydavateľstvo Slovart venovalo knihu do súťaže!
Kupóny Príroda a Vydavateľstvo Slovart nájdete na strane
Marek Zákopčan
24
www.litcentrum.sk
VYCHÁDZA
THE SILKWORM
www.litcentrum.sk
tým nádychom, sa tvárila ospravedlňujúco.
Pri pohľade naňho sa očividne zhrozila.
„Čo sa ti stalo?“
„Spal som. Bol som hore celú noc – vlastne
dve noci.“
„Prepáč,“ zopakovala Robin, „no je deväť
štyridsať, je tu William Baker a...“
„Dofrasa,“ zamrmlal Strike, „tuším som si
zle nastavil budík... potrebujem päť mi...“
„To nie je všetko,“ prerušila ho Robin.
„Prišla aj nejaká žena. Nemá s tebou dohodnuté stretnutie. Povedala som jej, že si na
ňu dnes nenájdeš čas, ale odmieta odísť.“
Strike zazíval a pošúchal si oči.
„Päť minút. Sprav im čaj alebo čo.“
O šesť minút v čistej košeli vošiel na recepciu. Bolo z neho cítiť zubnú pastu a dezodorant, no oholiť sa nestihol. Robin sedela pri počítači.
Slovenský názov knihy by mal
byť oznámený na jeseň.
„Lepšie neskoro ako nikdy,“ vyhlásil William Baker so strnulým úsmevom. „Ešte
šťastie, že máte takú peknú sekretárku.
Nebyť jej, asi by som sa začal nudiť a odišiel.“
Strike si všimol, že Robin očervenela od
hnevu. Odvrátila sa a ostentatívne začala
triediť poštu. Z Bakerových úst vyznelo slovo „sekretárka“ nechutne urážlivo. Riaditeľ
firmy v elegantnom pásikavom obleku si
Strikea najal, aby preveril dvoch členov
predstavenstva.
„Dobré ráno, William,“ povedal Strike.
„Ospravedlnenia sa nedočkám?“ zamrmlal Baker a uprel oči na strop.
Strike si ho nevšímal. „Dobrý deň. Kto ste
vy?“ prihovoril sa krehkej žene v stredných
rokoch v starom hnedom kabáte, sediacej
na pohovke.
„Leonora Quineová,“ odvetila s prízvukom, ktorý Strikeovo vycvičené ucho zaradilo do juhozápadnej časti Anglicka.
„Mám pred sebou náročné predpoludnie,
Strike.“ Baker bez pozvania vošiel do detektívovej kancelárie, no Strike ho nenasledoval. Riaditeľ sa prestal tváriť úlisne.
ZAHRANIČIE
Konečne svitalo – sivé novembrové svetlo
neochotne rozháňalo váhavé tiene. Vyšťavený a ubolený zabočil na Denmark Street.
Tešil sa na krátky spánok, čo sa mu azda
podarí vsunúť pred stretnutie s ďalším klientom, ktorý mal prísť o pol desiatej. Zakýval dievčine z obchodu s gitarami, s ktorou
často trávil fajčiarske prestávky, vošiel do
čiernych dverí pri 12 Bar Café a začal sa
štverať po točitom kovovom schodisku okolo pokazeného výťahu, čo vyzeral ako vtáčia klietka. Prešiel popri dverách grafického dizajnéra na prvom poschodí a popri
vlastnej kancelárii s vygravírovaným menom na druhom. Zastal na najmenšom odpočívadle na treťom, kde mal teraz domov.
Predchádzajúci obyvateľ, manažér baru
na prízemí, sa presťahoval do honosnejších
priestorov. Strike, ktorý niekoľko mesiacov
prespával v kancelárii, využil príležitosť
prenajať si prázdny byt, vďačný za jednoduché riešenie svojho bezdomovectva. Priestor pod odkvapom bol podľa akýchkoľvek
meradiel primalý, obzvlášť pre muža s výškou meter deväťdesiat. V sprche sa ledva
obrátil, kuchyňa a obývačka boli nešikovne
spojené a takmer celú spálňu zaberala manželská posteľ. Časť Strikeovho majetku zostala ležať v škatuliach na odpočívadle, hoci
mu majiteľ bytu výslovne prikázal, že ich
má odstrániť.
Z malých okien mal výhľad na strechy
okolitých budov a Denmark Street. Neprestajné dunenie basy z baru na prízemí k nemu doliehalo iba tlmene a často ho prehlušil vlastnou hudbou.
Strikeovu vrodenú poriadkumilovnosť
bolo vidieť všade: posteľ bola ustlaná, riad
umytý, všetko na svojom mieste. Potreboval sa oholiť a osprchovať, no na to si nájde
čas aj neskôr. Zavesil kabát na vešiak, nastavil si budík na deväť dvadsať a oblečený
sa vystrel na posteľ.
Zaspal o pár sekúnd a o pár ďalších – aspoň taký mal pocit – bol znova hore. Niekto
mu klopal na dvere.
„Prepáč, Cormoran, veľmi ma to mrzí...“
Keď otvoril, jeho sekretárka, vysoká mladá
žena s dlhými svetlými vlasmi s červenkas-
„Pochybujem, že
v armáde vám trpeli neschopnosť zorganizovať si čas,
pán Strike. Poďte,
prosím vás.“
Strike sa tváril,
akoby ho nepočul.
„Čo presne odo mňa potrebujete, pani
Quineová?“ opýtal sa ošumelo pôsobiacej
ženy na pohovke.
„Ide o môjho manžela...“
„Pán Strike, zhruba o hodinu mám ďalšie
stretnutie!“ William Baker prehovoril o čosi hlasnejšie.
„Vaša sekretárka vravela, že s vami nemám dohodnuté stretnutie, ale ja som povedala, že počkám.“
„Strike!“ vyštekol William Baker, akoby
privolával psa k nohe.
„Robin,“ zavrčal vyčerpaný Strike, ktorý
napokon stratil trpezlivosť, „vystav pánovi
Bakerovi účet a daj mu spis. Sú v ňom aktuálne informácie.“
„Čože?“ Zaskočený William Baker sa vrátil na recepciu.
„Chce sa vás zbaviť,“ vyhlásila spokojne
Leonora Quineová.
„Ešte ste nedokončili úlohu,“ povedal Baker Strikeovi. „Vraveli ste, že je toho viac...“
„Dokončí ju niekto iný. Niekto, komu neprekáža, keď je klient kretén.“
Atmosféra v kancelárii zhustla. Robin
s kamennou tvárou vytiahla z registračky
spis a podala ho Strikeovi.
„Ako sa opovažujete...“
„V spise nájdete veľa vecí, ktoré obstoja na
súde,“ vyhlásil Strike a podal ho riaditeľovi.
„Stoja za vynaložené peniaze.“
„Nedokončili ste...“
„Skončil s vami,“ skočila mu do reči
Leonora Quineová.
„Zavri už konečne zobák, ty sprostá...“ začal William Baker, no vtom o krok ustúpil.
Strike totiž spravil malý krok vpred. Všetci
mlčali. Bývalý vojak zrazu akoby zaberal
dva razy toľko miesta ako pred niekoľkými
sekundami.
„Urobte si pohodlie v mojej kancelárii,
pani Quineová,“ povedal ticho.
Poslúchla.
„Myslíte, že si vás môže dovoliť?“ posmieval sa cúvajúci William Baker, teraz už s rukou na kľučke.
„Na poplatkoch sa viem dohodnúť,“ odvetil Strike. „Teda ak sa mi pozdáva klient.“
Vošiel za Leonorou Quineovou do kancelárie a zabuchol za sebou dvere.
SLOVENSKO
Koncom júna vyšlo v anglickom origináli pokračovanie svetového bestsellera Volanie Kukučky. Druhý diel detektívnej série kritikmi oceňovaného
Roberta Galbraitha (pseudonym J. K. Rowlingovej) nesie názov The Silkworm. V slovenčine plánuje vydavateľstvo Plus (Albatros Media) vydať
knihu vo februári 2015, no už teraz poskytlo ukážky z prvých dvoch kapitol v preklade Diany Ghaniovej. V druhej kapitole sa ústredná postava, detektív Cormoran Strike, vracia do svojej kancelárie a prípad sa rozbieha...
© 2014 Robert Galbraith Limited
18 / 2014
knižná revue
17
knižná
revue
ANOTÁCIE
1 FILOZOFIA
10 Filozofia
DEBNÁR, Marek
Medzi myšlienkou a obrazom
Bratislava, ARS POETICA 2013.
1. vyd. 163 s. Brož. Edícia Poetika
Publikácia autora (1979) s podtitulom Vybrané kapitoly z filozofie literatúry.
ISBN 978-80-89283-66-8
2 NÁBOŽENSTVO.
DUCHOVNOSŤ
20 Kresťanské náboženstvá
RAUČINOVÁ, Mária
Gender alebo rodová ideológia
Bratislava, Don Bosco 2014. 1. vyd.
43 s. Brož. Edícia Viera do vrecka
Praktická príručka pre kresťanov.
ISBN 978-80-8074-264-5
3 SPOLOČENSKÉ VEDY
– MAS Šafrán, o. z. 2014. 1. vyd.
93 s. Brož.
Prezentácia regionálnych remeselníkov a folkloristov.
ISBN 978-80-971631-0-5
ŠVICKÝ, Miro Žiarislav
Návrat Slovenov v duchu
a slove
Bratislava, Citadella 2014. 1. vyd.
207 s. Viaz.
Autor odhaľuje tajomstvá o pôvodnej duchovnej kultúre našich predkov.
ISBN 978-80-971550-0-1
6 APLIKOVANÉ VEDY
61 Medicína
COSTANDI, Moheb
Ľudský mozog. 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať. Z angl. orig. prel. R. Hrebíček
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2014. 1. vyd. 207 s. Viaz.
Biológia mozgu a jeho vplyv na
správanie človeka.
ISBN 978-80-556-1135-8
34 Právo. Legislatíva
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
STAVROVSKÁ, Zuzana
Príklady z praxe zo súdneho
konania o spôsobilosti na
právne úkony
Bratislava, Združenie na pomoc
ľuďom s mentálnym postihnutím 2014. 1. vyd. 32 s. Brož.
Manuál na presadzovanie spravodlivého súdneho konania.
ISBN 978-80-89344-13-0
39 Etnológia. Mravy a zvyky.
Folklór
Čarovný svet tradícií
Levoča – Pušovce, MAS Lev, o. z.
62 Psychológia. Psychiatria.
Psychoanalýza. Sexualita
ESTÉS, Clarissa Pinkola
Ženy, ktoré behali s vlkmi.
Z angl. orig. prel. B. Daxner
Bratislava, Citadella 2014.
1. vyd. 588 s. Brož.
Mýty, rozprávky a príbehy o archetype Divokej ženy jungiánskej psychologičky.
ISBN 978-80-89628-39-1
TOLLE, Eckhart
Nová Zem. Objavte v sebe
zmysel života. Z angl. orig.
prel. N. Krížová
KNIHA ROKA® 2014
STAV K 28. AUGUSTU 2014
KNIHA ROKA
1.
2.
3.
4.
5.
65 Kuchyňa. Potravinárstvo
DUKAN, Pierre
Dukanova diéta 2014 s novými receptami. Aj pre vegetariánov. Z fran. orig. prel. E. Mader
Bratislava, Noxi 2014. 1. vyd.
253 s. Viaz.
Zdokonalená metóda na schudnutie s receptami jedál.
ISBN 978-80-8111-117-4
7 UMENIE. ŠPORT.
VOĽNÝ ČAS
73 Maliarstvo. Grafika
STANO, Milan
Putovanie za obrazmi
Bratislava, Štúdio humoru a satiry 2014. 1. vyd. 360 s. Viaz.
210 obrazov, 120 kresieb, grafík
a 140 fotografií z celého sveta
známeho výtvarníka.
ISBN 978-80-85451-46-7
8 LITERATÚRA.
BELETRIA
80 Literárna veda. Súborné
dielo a vybrané diela. Biografie a monografie o spisovateľoch
BAJZA, Jozef Ignác
Epigramy. Zost. M. Heveši.
Ilust. T. Klepoch
Bratislava, KK Bagala, literarnyklub.sk 2014. 2. rozš. vyd. 147 s.
Brož. Edícia Literárny cirkus
Epigramy spisovateľa (1755 –
1836) prebásnil Marián Heveši.
ISBN 978-80-8108-087-6
MARENČIN, Albert
Básnici a rebeli. Ilust. S. Hromadová
23
12
11
10
9
81 Poézia
FARKAŠOVÁ, Etela
Načúvam ránu. Ilust. K. Fulierová
Bratislava, FO ART 2014. 1. vyd.
87 s. Brož.
Piata zbierka básní – haiku, spisovateľky a filozofky (1943).
ISBN 978-80-89664-12-2
GREGOR, Peter
Poznáš ten príbeh?
Bratislava, Marenčin PT 2014.
1. vyd. 146 s. Viaz.
Výber poézie z tvorby básnika
(1944 – 2014) s motívmi osamelosti, vzťahov, staroby a smrti.
ISBN 978-80-8114-381-6
THILL, Hans
Múzeum netrpezlivosti. Z nem.
orig. prel. M. Haugová
Bratislava, ARS POETICA 2013.
1. vyd. 103 s. Viaz. Edícia Artefakty
Básnická zbierka nemeckého
básnika (1954).
ISBN 978-80-89283-65-1
TOMKULIAKOVÁ, Eva
Sie forma
Bratislava, Drewo a srd – Občianske združenie Vlna 2014.
1. vyd. 91 s. Brož. Edícia Poézia
Debutová zbierka poézie finalistky súťaže Básne 2012 Asseco solutions (1982).
ISBN 978-80-89550-12-8
83 Román. Novely. Poviedky
BYSTRIČANOVÁ, Silvia
Šťastie prišlo v sobotu
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2014. 1. vyd. 149 s. Viaz.
knižná
revue
>> ANKETOVÝ LÍSTOK 2014
1.
Na knihu roka navrhujem:
2.
Za debut roka navrhujem:
POČET HLASOV
Boris Filan: Umenie zablúdiť – Vydavateľstvo Slovart
Táňa Keleová-Vasilková: Julinkina pekáreň – Ikar
Juraj Červenák: Krv prvorodených – Artis Omnis
Ján Chryzostom Korec: Nad Evanjeliom podľa Jána – Lúč
Peter Pišťanek: Neva – Vydavateľstvo Slovart
Bratislava, Marenčin PT 2014.
1. vyd. 139 s. Viaz.
Portréty 10 básnikov, ktorých
autor (1922) považuje za zakladateľov modernej francúzskej poézie.
ISBN 978-80-8114-353-3
www.litcentrum.sk
Anketu sledujte aj na našom Facebooku.
NOVÉ KNIHY
Bratislava, Citadella 2014. 1. vyd.
303 s. Brož.
Rady mysliteľa, ako sa má človek vyrovnať sám so sebou.
ISBN 978-80-89628-41-4
(autor, názov, vydavateľstvo)
(autor, názov, vydavateľstvo)
3.
Za vydavateľstvo roka navrhujem:
DEBUT ROKA
1.
2.
3.
4.
5.
Katarína Varsíková: Guľa má aj hrany – Vydavateľstvo Q111
Martin Notbúk Šóš: (Yu)konský zápisník – Slovenský spisovateľ
Alexander Marčan: Zrkadlo – VSSS
Noro Ölvecký: Na krídlach duše – Motýľ
Miki Kočan ml.: Rozpáravky – Vlastným nákladom
22
16
5
4
3
VYDAVATEĽSTVO ROKA
knižná
revue
1.
2.
3.
4.
185.
Vydavateľstvo Slovart
Vydavateľstvo Q111
Ikar
Slovenský spisovateľ
knižná revue
18 / 2014
Vydavateľstvo
Fragment
29
22
20
16
12
Meno a adresa odosielateľa:
Som predplatiteľ
Knižnej revue
ÁNO
NIE
(podpis)
Svoje hlasy do ankety KNIHA ROKA® 2014 posielajte na anketových lístkoch,
NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH.
Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jeden návrh, ktoré majú čitateľnú adresu
odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám
s vročením 2014. Uzávierka ankety je 15. marca 2015. Štatút čitateľskej ankety Kniha roka
nájdete na www.litcentrum.sk/kniharoka.
www.litcentrum.sk
ANOTÁCIE
ČERVENÁK, Juraj
Krv prvorodených
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2014. 1. vyd. 260 s. Viaz.
Druhá kniha z cyklu historických detektívok od autora
(1974).
ISBN 978-80-556-1148-8
DÁN, Dominik
Nevinným sa neodpúšťa
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2014. 1. vyd. 302 s. Viaz.
Edícia Top krimi
Devätnásta detektívka napísaná pod pseudonymom autora
(1955).
ISBN 978-80-556-1150-1
GETTING, Peter
Errata. Ilust. autor
Žilina, Artis Omnis 2014. 1. vyd.
94 s. Viaz.
Prozaická zbierka autora (1975)
konfrontuje staré a moderné
mýty so skúsenosťou súčasníka.
ISBN 978-80-89718-00-9
GIORDANO, Paolo
Ľudské telo. Z tal. orig. prel.
M. Štefánková
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2014. 1. vyd. 310 s. Viaz.
Edícia Svetová próza
Druhý román autora (1982) o pôsobení mladých chlapcov na vojenskej misii v Afganistane.
ISBN 978-80-556-0852-5
CHRISTIE, Agatha
Nemý svedok. Z angl. orig.
prel. L. Cinková
Bratislava, Slovenský spisovateľ 2014. 1. vyd. 231 s. Viaz.
Detektívka populárnej spisovateľky (1890 – 1976) s detektívom
Herculom Poirotom.
ISBN 978-80-220-1787-9
KERET, Etgar
Sedem dobrých rokov. Z angl.
orig. prel. S. Singer
Bratislava, Artforum 2014.
1. vyd. 149 s. Viaz.
Zbierka poviedok izraelského
spisovateľa (1967) zachytáva
sedem rokov jeho života.
ISBN 978-80-8150-061-9
www.litcentrum.sk
Klasické verneovky či mayovky do
uší? Alebo radšej Eca, Dostojevského
či príbehy Sherlocka Holmesa? Wooky
odštartovalo audioknihy ako ďalšiu
možnosť čítať. Tentoraz ušami.
Niekto nedá dopustiť na papierové knihy, iní
velebia výhody e-kníh a čoraz viac je takých, čo siahajú po
audioknihách. Počúvame ich pri cestovaní, počas upratovania, varenia, pri prácach v záhradke. Sťahujeme si ich do mobilu, mnohí si kupujú klasické CD a aj preto Wooky spustilo
predaj audiokníh. Najväčšia platforma s e-knihami (v ponuke
ich má takmer 11000) ponúka vyše 700 audiokníh – klasiku,
krimi, český humor, rozprávky. Mená, ako D. Francis, Z. Svěrák, L. N. Tolstoj, F. Kafka. Niektoré načítal jeden herec/herečka, pri iných ide o upravené rozhlasové spracovanie s viacerými hlasmi, hudbou a dramatickými zvukovými vsuvkami.
Treba priznať, že na Slovensku je počet predaných audiokníh zatiaľ nízky. Niektoré hity však už ukázali svoj potenciál. Napríklad Snehuliak od J. Nesbøho (načítal Marek Mňahončák) išiel na dračku „ako teplé rožky“. Len za prvých pár
týždňov sa predalo niekoľko stoviek kusov. Hitom je aj audioverzia Storočného starčeka, ktorý vyliezol z okna a zmizol
J. Jonassona načítaná Ľubošom Kostelným. Predalo sa z nej
takmer 1000 kusov a výborne sa darí Infernu od D. Browna –
excelentne ho načítal herec Dušan Jamrich.
Milan Buno, knižný publicista, iBux.sk
KILIÁNOVÁ, Anna
Žena z cigaretového papiera
Bratislava, KK Bagala, literarnyklub.sk 2014. 1. vyd. 108 s. Viaz.
Edícia Nová slovenská próza
Debutová zbierka poviedok autorky (1981) s bizarnými motívmi.
ISBN 978-80-8108-093-7
PAIN, Agda Bavi
More. Love. Čajky
Bratislava, KK Bagala, literarnyklub.sk 2014. 1. vyd. 93 s. Viaz.
Edícia Nová slovenská próza
Zbierka rôznorodých poviedok
tureckého spisovateľa (1969)
slovenského pôvodu.
ISBN 978-80-8108-092-0
ROSOVÁ, Michaela
Malé Vianoce. Ilust. S. Flajžíková
Levice, KK Bagala 2014. 1. vyd.
100 s. Viaz. Edícia Nová slovenská próza
Novela zo súčasného slovenského vidieka je treťou knihou
prozaičky (1984).
ISBN 978-80-8108-074-6
841 Literatúra faktu
VRÁBEL, Ferdinand
Sarajevský atentát. Následnícky pár a Slovensko
Bratislava, Marenčin PT 2014.
1. vyd. 164 s. Viaz.
Život a tragický koniec F. Ferdi-
nanda d´Este a jeho manželky
a ich vzťah k Slovensku.
ISBN 978-80-8114-379-3
842 Rozhovory
JURÍK, Ľuboš
Dialógy s hviezdami literatúry
Bratislava, Perfekt 2014. 1. vyd.
315 s. Brož.
Rozhovory so spisovateľmi (M. Rúfus, B. Hrabal, F. Saganová a i.) od
autora (1947).
ISBN 978-80-8046-675-6
KIČIN, Dávid
Zatratení. Ilust. F. Jablonovský, Z. Keka
Bratislava, Dixit 2014. 1. vyd.
318 s. Viaz.
Rozhovory s odsúdenými na doživotie z Leopoldova.
ISBN 978-80-89662-081
Bratislava, DAXE 2014. 1. vyd.
309 s. Viaz.
Druhý diel amarandskej fantasy
trilógie autorky (1993) pre mládež.
ISBN 978-80-89429-33-2
HOLUB, Jiří
Ako skrotiť Drzú Soňu. Z čes.
orig. prel. M. Hlušíková. Ilust.
J. Martiška
Bratislava, Perfekt 2014. 1. vyd.
110 s. Viaz.
Vtipné príhody detí, rodičov
a učiteľského zboru od autora
(1975). Vhodné od 5 rokov.
ISBN 978-80-8046-668-8
JOBUS, Branislav
Ja nič, ja muzikant. Ilust. K. Macurová
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2014. 1. vyd. 142 s. Viaz.
Vtipné príbehy o červotočej rodine pre deti od 8 rokov od populárneho spisovateľa (1969).
ISBN 978-80-556-1147-1
Ovečky v čerešňovom sade.
Ilust. kolektív
Bratislava, Perfekt 2014. 1. vyd.
166 s. Brož.
Zborník poviedok pre deti a mládež z Literárnej súťaže o pôvodnú
poviedku pomenovaný podľa víťaznej poviedky K. Mikolášovej.
ISBN 978-80-8046-671-8
9 GEOGRAFIA.
BIOGRAFIE. DEJINY
ZAHRANIČIE
CONNELLY, Michael
Bohovia viny. Z angl. orig.
prel. P. Frank
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2014. 1. vyd. 349 s. Viaz.
Edícia Top krimi
Detektívka z právnického prostredia s kriminálnou zápletkou od autora (1956).
ISBN 978-80-556-1179-2
KNIHY DO UŠÍ
91 Zemepis. Turistika. Cestovanie
SLOVENSKO
Voľné pokračovanie autorkinho
debutu Každý deň má niekto
narodeniny.
ISBN 978-80-556-1144-0
Autom do Chorvátska – zo
Slovenska k Jadranu
Banská Bystrica, BB-MAPY 2014.
3. vyd. 1 list
Automapa v mierke 1 : 1 000 000.
ISBN nemá
FILAN, Boris
Umenie zablúdiť
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2014. 1. vyd. 266 s. Viaz.
Cestopis spisovateľa (1949)
z ciest po Istanbule, Krakove, Sarajeve a Florencii.
ISBN 978-80-556-1152-6
921 Pamäti. Spomienky. Autobiografie
86 Literatúra pre deti a mládež
BODNÁROVÁ, Jana
Dita, 30 mušiek svetlušiek
a iné príbehy. Ilust. D. Olejníková
Bratislava, Perfekt 2014. 1. vyd.
48 s. Viaz.
Príbehy malej Dity o dobrodružstvách so zvieratkami pre deti
od 5 rokov.
ISBN 978-80-8046-663-3
FAKTOROVÁ, Xénia
Amarandia a Kniha minulosti
DREVEŇÁK, Ján
Boli že to časy! Ilust. autor
Košice, Vienala 2014. 1. vyd.
385 s. Viaz.
Autor (1951) opisuje totalitný
režim v Československu. Debut:
Slovenské horory.
ISBN 978-80-8126-092-6
Adresár slovenských
vydavateľstiev nájdete na:
http://www.litcentrum.sk/
slovenske-vydavatelstva
18 / 2014
knižná revue
19
knižná
revue
ANKETA
ŽENY O SEBE
Soňa Bulbeck
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Moje knihy Ženy z Rijádu a Z Rijádu do
sveta (Marenčin PT) sú
o nás, silných ženách.
Myslím to skutočne
vážne, keďže život
v úplne odlišnej kultúre
Saudskej Arábie zvládnu naozaj len silné
povahy... O Saudskej Arábii sa toho u nás
veľa nevie. Slovensko tam nemá ambasádu
a krajina ako taká neposkytuje turistické
víza – môžete sem prísť len ako moslimský
pútnik do Mekky alebo pracovať ako zahraničný robotník či expert na pracovné víza.
Alebo – tak ako ja a väčšina mojich priateliek – ako manželky zahraničných odborníkov. V predstavách väčšiny Slovákov je
Saudská Arábia bohatou krajinou, kde snáď
každý obyvateľ má na zadnom dvore ropný
vrt. Aj keď to nie je celkom tak, pravdou je,
že krajina v súčasnosti prežíva obrovský
boom, ktorý však zákonite so sebou prináša
aj rozpory medzi tradičným a moderným
spôsobom života. Dokonca aj my, cudzinky,
musíme na verejnosti nosiť čierne voľné
šaty, tzv. abaye, nesmieme šoférovať a ani
sedieť v otvorených kaviarňach či reštauráciách. Musíme sa zmieriť s tým, že päťkrát
denne v čase modlitby sa život v krajine na
pol hodinu ochromí a že kúpanie žien na verejných plážach je zakázané. A mohla by
som pokračovať, ale radšej si o tom prečítajte... Moderný spôsob života v Saudskej
Arábii predstavujú hlavne všadeprítomné smartfóny – inak, vyzerá to celkom smiešne,
keď kompletne zahalená
žena, ktorej ledva vidno
oči, drží v ruke najnovší
model – mimochodom, keďže ženy knižná
súťaž
revue
nemôžu prejaviť
svoje postavenie
oblečením, ukážkou bohatstva sú drahé
značkové kabelky a slnečné okuliare. Ja
osobne som v Rijáde šťastná. Naučila som
sa zorganizovať svoj život tak, aby mi to vyhovovalo, a snažím sa nedať vyviesť z rovnováhy nepríjemnými obmedzeniami, ba
práve naopak, využiť výhody, ako teplé počasie či vyhrievaný bazén pod oknom. A samozrejme, prítomnosť ďalších slovenských
a českých žien, keďže priateľstvá, ktoré tu
vznikajú, sú naozaj na celý život...
O knihu Z Rijádu do sveta môžete súťažiť zaslaním kupónu Marenčin PT.
SPOMIENKY
Kniha hudobníka Pavla Zelenaya S úsmevom... s podtitulom Viac
alebo menej pozoruhodné, až úsmevné historky a príhody zo
života muzikantov obsahuje množstvo výborne napísaných vtipných historiek o hudobníkoch na skúškach, príhody z rozhlasovej
„kuchyne“, príbehy o osobnostiach slovenskej hudby a zo zákulisia
Bratislavskej lýry, Tatra revue (kde autor istý čas hral v Orchestri Juraja Berczellera) či bývalého Zväzu slovenských skladateľov. Nevedno, či si ich autor okamžite zapisoval do tajného zošita, alebo má aj vo svojich 86. rokoch takú
výbornú pamäť, že ich sype z rukáva – jeho kniha je gejzírom neuveriteľných príhod z tej veselšej stránky slovenského hudobného diania v ostatných desaťročiach.
Škoda, že dnes už hudobníci nežijú takým spoločenským životom ako kedysi! No
najmä nemajú medzi sebou takú rozkošnú, pre humor stvorenú osobnosť, akou je
Pavol Zelenay. Je pamätníkom (nie však skameneným) neblahých i blahých, zato
v každej dobe (aj) úsmevných čias – od 40. rokov minulého storočia podnes. Človek
žasne, ako si možno uchovať do pomerne vyššieho (v prípade Pavla Zelenaya určite
nie vysokého!) veku toľko fantázie, radosti, pozitívnej energie,
iskrivosti a v každej historke aj ľudskosti, ako tento (ako sa
autor sám podpísal) „dôchodca, majiteľ životného kréda a člen
Klubu rozhlasových seniorov Pyramída“. Knihu s obrázkom neznámeho autora na titulnej strane, ku ktorej Zelenay dokreslil
„svoj“ saxofón, vydalo Občianske združenie SkJazz a môže rozosmiať stovky mrzútov, ktorí nechcú vidieť, že život je vo svojej podstate smiešny. Pavol Zelenay je rozsievačom dobrej nálady aj v obyčajnom dialógu, o čom svedčí i jedna z mnohých
príhod knihy: „,Poznáte noty?‘ ,Isteže, celkom dobre!‘ ,Toto je aká
nota?‘ ukázal som na jednu z nich. Jedným dychom úctivo vysvetlil: ,...no, poznám, ale
nie až tak dopodrobna!‘ A aby zmiernil svoj nedostatok, pripomenul historickú pravdu:
,...veď sám iste viete, že najprv bola hudba – noty boli až potom!‘“ Zelenay je pritom aj
chodiacou encyklopédiou slovenskej i svetovej populárnej hudby – dôkazom toho
je napríklad publikácia Hudba – Tanec – Pieseň s podtitulom Zrod a prvé roky slovenskej modernej populárnej hudby, ktorú napísal v spoluautorstve s Ladislavom
Šoltýsom. Nedávno mu vyšla aj kniha Štýlová interpretácia a programovanie
swingovej hudby (Vydavateľstvo Michala Vaška).
Nevšedné spojenie farieb, svetla, originálneho námetu so sviežim
reportážnym textom – to je najnovšia kniha maliara, karikaturistu, spisovateľa a vydavateľa Milana Stana Putovanie za obrazmi
(Štúdio humoru a satiry). Odkrýva v nej kus sveta, blízke, vzdialenejšie i veľmi vzdialené krajiny, cudzie kultúry, historické pamiatky, prírodné unikáty (tajomné zátoky, pobrežné skaly, vodopády...),
spoznáva deti, pozoruhodné krásky i starcov, jednoduchých ľudí či cisárske zákutia. Autor zároveň dokazuje, kde všade možno kresliť, a ponúka návod, ako nielen
objaviť, ale aj pochopiť pre nás exotické krajiny. Knižka, ktorá je svojím spôsobom
akousi inventúrou tvorby i spomienok na Stanove maliarske výpravy, predstavuje
kresby, drevorezy a olejomaľby z miest, ktoré vplývali na rozvoj jeho maliarskych zručností alebo ho zvlášť očarili. Ku každému obrazu sa viaže spomienka, príbeh, cestovateľský či
kulinársky zážitok. Vďaka zápiskom, ktoré si autor pripravoval počas ciest, môže čitateľ zablúdiť spolu s ním do Vietnamu, Talianska, Kórey, na Kubu, do Turecka, Egypta, Nórska,
Japonska, Číny, Tibetu, Nepálu či Mexika. Na margo svojej
tvorby Milan Stano konštatoval: „Snažím sa byť pri maľovaní
úprimný a maľovať to, čo si myslím...“ Obrazy a text sú v knihe
vo vzácnej symbióze a dodávajú jej zvláštny kolorit. Ten umocňujú aj doplňujúce fotografie, ukážky hodnotení z niektorých vernisáží, ako aj
postrehy a myšlienky autorových priateľov (A. Hykisch, Ľ. Jurík, O. Solga, I. Szabó,
D. Mikolaj, R. Schuster). Na záver už len autorovo vyznanie, že až v cudzine „sa stal
vlastencom a začal si Slovensko viac vážiť“.
Terézia Ursínyová
Lýdia Čelková
knižná
revue
20
knižná revue
18 / 2014
www.litcentrum.sk
ĽUDIA A KNIHY
„Zajtra to bude rok, čo nás opustil Jozef Bednárik,“ týmito slovami otvorila 21. augusta prezentáciu životopisu známeho slovenského režiséra
(1947 – 2013) herečka Zdena Studenková. V priestoroch hotela Kempinski River Park na bratislavskom nábreží Dunaja zaznelo množstvo spomienok a vyznaní. Novinku vydavateľstva Ikar napísala úspešná spisovateľka Andrea Coddington. Generálna riaditeľka Ikaru Gabriela Belopotocká uviedla: „Andrea Coddington sa pustila do práce zodpovedne,
presne ako to v divadle robieval aj Jozef Bednárik; a svoju úlohu zvládla
dokonale!“ Knihu medzi čitateľov vyprevadili herci Zdena Studenková,
Eva Matejková, Eva Pavlíková, Emília Vášáryová, Marián Slovák a Viktor Horján tým, čo mal Bednárik veľmi rád: esenciami...
ÚZEMIE, KDE SA CÍTIM DOMA
JUBILANTI
1. 9. 1936 – Jozef KOT,
prekladateľ, prozaik
1. 9. 1961 –
Boris MIHALKOVIČ,
esejista, prekladateľ
1. 9. 1979 –
Monika KOMPANÍKOVÁ,
prozaička, autorka literatúry
pre deti
1. 9. 1979 –
Štefan CHRAPPA, prozaik,
básnik, vydavateľ
4. 9. 1929 –
Božena BOBÁKOVÁ,
prozaička
www.litcentrum.sk
4. 9. 1940 – Igor KŠIŇAN,
prozaik
4. 9. 1952 –
Ladislav HANNIKER,
prozaik, autor literatúry faktu
4. 9. 1960 – Maroš BANČEJ,
básnik, prozaik, esejista
4. 9. 1960 – Marián MILČÁK,
básnik, prekladateľ
5. 9. 1940 –
Milan HÚŽEVKA, autor
literatúry pre deti a mládež
6. 9. 1932 –
Pavel FLEISCHACKER,
prozaik
7. 9. 1956 –
Zoroslav SPEVÁK, prozaik,
autor literatúry pre deti
ZAHRANIČIE
Čo vás presvedčilo, aby ste prijali ponuku vydavateľstva
Ikar napísať životopis Jozefa Bednárika?
Bola to pre mňa výzva a tie ja mám rada. Takisto aj možnosť robiť
veci inak. Spracovať život človeka, na ktorého má každý názor,
každý ho poznal podľa seba. Prácu na knihe považujem za perfektnú, zozbierala som toľko materiálu, že by vystačil aj na päť
kníh. V podstate ma naozaj nebolo treba veľmi „lámať“...
Objavili ste niektoré zatiaľ neveľmi známe či pozoruhodné skutočnosti zo života Jozefa Bednárika?
S mnohými jeho blízkymi som sa stretla viackrát a povedalo sa
veľa vecí, aj off record. Som človek prirodzene zvedavý, ktorý ani
v knihách neobchádza „ošemetné“ záležitosti a je úprimný. Čo
som objavila, to som napísala. Neklebetím, nevymýšľam si, ale
rozhodne ho neprikrášľujem a, naopak, ani nezhadzujem. Myslím
si, že Bednárik bol velikán, a či ho niekto ľúbil alebo nenávidel,
nebojme sa to povedať naplno.
Ako ste v knihe zachytili jeho režisérsku kariéru a aký
bol podľa vás režisér?
Hovoriť o Beďovi ako o režisérovi cez oči, úsmevy, slzy a spomienky takmer každého, čo v slovenskom a českom divadelníctve niečo znamená, je vlastne prierezom doby, historickou výpoveďou,
ale hlavne Bednárikovou esenciou života. Na javisku jeho predstavení muselo byť všetko perfektné, dokonalé – samozrejme, podľa
neho, a tomu obetoval všetko. V knihe sú príhody z divadiel, keď
sa plakalo, vraždilo, milovalo, nadávalo, ale najmä hralo tak, ako
sa pri inom režisérovi v našich končinách nebude. To nie je moje
tvrdenie, to je fakt.
Ste známa svojou úspešnou románovou tvorbou, no oproti
fikcii práca na životopise súvisí s faktami...
Len moje dve posledné knihy – Predohra a Milovanie – boli fikcie.
Ostatné sú všetky napísané podľa skutočnosti. Mal to byť pekný
život je o mne, tam som nemusela po ničom pátrať. Predovšetkým
Židovka sa prácou podobala biografii Jozefa Bednárika. Aj keď je
pravda, že to zbieranie faktov či celková koncepcia kníh bola iná.
V každom prípade toto je územie, kde sa cítim doma. Pravda, život
a to celé okolo toho... ja som nástrojom, ktorý príbehy života, možno čo najpresnejšie, posúva ďalej.
Chystáte tento rok na vydanie aj niečo
pre milovníčky vašich príbehov?
Tento rok je mojou čerešničkou životopisná kniha o Jozefovi Bednárikovi. Je to také spojenie
mňa, môjho štýlu a Beďa. Myslím, že aj milovníci beletrie si v nej prídu na svoje, knižná
súťaž
keďže ani zďaleka nejde o klasickú živo- revue
topisnú knihu. A ďalej? Mám rozpísaný
smutný román o veľkej tragédii, ktorá sa
stala nevinným ľuďom, a určite bude aj ďalšia biografia – tentoraz
Dominiky Cibulkovej. Na všetko však treba čas, trpezlivosť... Takže tento rok to nebude. Teraz prichádza fáza – ísť s kožou na trh
s Bednárikom.
SLOVENSKO
Andrea Coddington pri tvorbe knihy Jozef Bednárik vychádzala najmä zo 76 rozhovorov, ktoré urobila počas prípravy, a vznikol tak rukopis s 1200 stranami. Priznala, že Bednárika
osobne nepoznala, no o to viac nasávala esenciu tohto človeka z rozprávania jeho blízkych.
O esencii tohto divadelného mága si môžete prečítať aj vy, pretože vydavateľstvo Ikar nám knihu venovalo do súťaže.
Radoslav Matejov
Foto Peter Procházka, Jakub Gulyas
7. 9. 1987 – Katarína
THOLTOVÁ, prozaička
8. 9. 1987 –
Jana PLAUCHOVÁ, prozaička
9. 9. 1933 –
Milan HAMADA, literárny
vedec, kultúrny historik
9. 9. 1942 –
Stanislav PROCHOTSKÝ,
prozaik, dramatik
10. 9. 1950 – Peter MIŠÁK,
básnik, publicista
11. 9. 1957 – Ladislav HRUBÝ,
prozaik
11. 9. 1958 – Marián HATALA,
básnik, prekladateľ, publicista
11. 9. 1975 – Martin RAJEC,
prozaik, publicista
Kupóny nájdete na strane
24
12. 9. 1940 –
Milan ŠÚTOVEC, literárny
kritik a teoretik, prozaik
13. 9. 1946 – Karol HORÁK,
dramatik, prozaik, teatrológ,
literárny vedec
13. 9. 1959 – Miloš ŽIAK,
prozaik, básnik, esejista
14. 9. 1947 – Ľuboš JURÍK,
prozaik, publicista
14. 9. 1958 –
Viliam KLIMÁČEK,
dramatik, básnik, prozaik,
autor kníh pre deti
15. 9. 1963 – Robert BIELIK,
básnik, prozaik
16. 9. 1964 – Pavol RANKOV,
prozaik
18 / 2014
knižná revue
21
knižná
revue
ROZHOVOR
DOBRODRUŽSTVO DIALÓGU
Ľuboš Jurík prináša v knihe Dialógy s hviezdami literatúry
(Perfekt) nové alebo doplnené rozhovory s významnými slovenskými
aj svetovými spisovateľmi. Chystá však aj román o Alexandrovi
Dubčekovi Rok dlhší ako storočie, ktorý by mal vyjsť na budúci
rok.
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Patríš medzi viacdomých autorov
oscilujúcich medzi publicistikou, literatúrou faktu a beletriou. V ktorej
„koži“ sa cítiš najlepšie?
Rôznorodosť nepociťujem ako obmedzenie,
ale ako obohatenie, oživenie. Jeden žáner
nepopiera druhý, skôr sa vzájomne dopĺňajú. Novinárska skúsenosť ma naučila flexibilite, a to sa premietlo aj do literárnej tvorby. Zvyčajne píšem viacero textov, a keď sa
mi zdá, že sa na nejakom mieste neviem
pohnúť, nechám to tak a venujem sa inému. Veľa záleží aj na tom, aký mám tvorivý
apetít, či sa mi chce písať, takpovediac, rutinné texty alebo dlhšie prózy. Nevidím
v tom problém, zvykol som si žiť vo viacerých domoch a na rôznych poschodiach.
Mnohí spisovatelia tvrdia, že svoje
knihy považujú za svoje deti a majú
ich rovnako radi. Ako je to v tvojom
prípade?
Nie všetky deti majú rodičia rovnako radi,
to je overená skúsenosť. Niektoré svoje literárne texty nemám rád, prinajmenšom
ich považujem za neúplné, zrodené z netrpezlivosti. O niektorých si zase myslím, že
sa mi vcelku vydarili, a platí to aj po mnohých rokoch od ich vydania. Pravdaže,
každý autor píše svoje knihy s plným nasadením, zakaždým je presvedčený, že práve
táto je tá najlepšia. Ale nebýva to vždy
pravda. Musí sa pripraviť aj na neúspech,
na tvorivý omyl. V mojom prípade rozhoduje téma. Rád sa vraciam do čias detstva, do
ulíc starej Bratislavy, dobre sa mi písala
kniha Slovenský bigbít, za slušne napísaný
považujem román Všetci sme potomkovia
Kainovi alebo Krimi prípady reportéra AZ.
Pred časom mal slušný úspech román Novinári – podľa knihy vznikol dvojdielny televízny film. Mal som naliehavý pocit, že sa
musím vyrovnať s takými postavami našej
histórie, ako boli Clementis a Dubček, aj so
spoločenskou traumou, nádejami či sklamaniami, ktoré predstavovali. Preto som
o nich písal s veľkým nasadením a záujmom. Trápil som sa s knihami literatúry
faktu Pokušenie moci a Poučenie z moci,
rovnako s politologickými esejami Eurochaos, bola to náročná práca. Uľavilo sa
mi, keď som s tým skončil.
knižná
revue
22
knižná revue
18 / 2014
Ako si spomenul, napísal si životopisný román o Vladovi Clementisovi
Smrť ministra a pripravuješ obsiahlu
prózu o Alexandrovi Dubčekovi Rok
dlhší ako storočie. Do akej miery sa
pridŕžaš životných faktov týchto
osobností a do akej fabuluješ?
Veľmi prísne sa držím historických reálií,
nič si nevymýšľam, nič nejestvujúce nepridávam ani neuberám. Na druhej strane sa
síce opieram o fakty, ale narábam s nimi
podľa potreby, využívam autorskú licenciu, aby som im dal umelecký tvar. Pokúsil
som sa o literárny experiment: oba príbehy rozprávajú hlavné postavy v prvej osobe. Umožnilo mi to viesť vnútorné monológy a vstupovať do ich psychiky. Podľa
ohlasov usudzujem, že sa mi to vcelku podarilo, pravdaže, držím sa pri zemi. Po dopísaní románu Rok dlhší ako storočie som
sa dohodol s redakciou Nového slova,
že text bude vychádzať na webovej stránke noveslovo.sk na pokračovanie a čitatelia doň budú môcť vstupovať svojimi názormi, pripomienkami, spomienkami na
Dubčeka a podobne, a tak ho dotvárať.
Prekvapilo ma, koľko čitateľov zareagovalo: historici, politológovia, Dubčekovi známi i priatelia, ba aj jeho príbuzní. Viacero
príspevkov som spracoval a zaradil do konečného textu, ktorý by mal vyjsť na budúci rok.
Tvoje knihy Pokušenie moci a Poučenie z moci sú napísané na základe
vlastných skúseností z účinkovania
vo vysokej politike. Konštatoval si,
že tí hore sú nepoučiteľní. Ty si sa
poučil?
Moc je vo svojej podstate nepoučiteľná. Kto
ju má, dočasne či natrvalo, ten ju použije,
či skôr zneužije. Opakuje sa to po stáročia.
Dosť dlho som pracoval vo vysokej politike
– ako hovorca predsedu parlamentu, člen
delegácií predsedu vlády aj prezidenta
i ako člen komisie EÚ v Štrasburgu a Bruseli – aby som vnikol do zákutí rozhovorov,
rokovaní, rozhodnutí, ktoré ovplyvňovali
vývoj spoločnosti. Veľká väčšina ľudí nemá
možnosť žiť v tomto prostredí, a tak sú neraz ich postoje a názory ovplyvňované nedostatočnými informáciami. Robil som si
poznámky, zhromažďoval dokumenty, výpovede politikov – mal som dostatok podkladov, aby som mohol podať obsiahle svedectvo o našej dobe. Je to takmer tisíc strán
v dvoch knihách. Ak sa raz bude niekto zaujímať o toto naše nepokojné obdobie, tieto
knižky nemôže obísť, pretože v nich je autentický pôdorys našich snažení, omylov
i víťazstiev. Je to však najmä analýza moci
konkrétneho obdobia. A či som sa ja poučil? Človek, osobitne spisovateľ, sa učí neustále. Poučenie je ako tekuté piesky. Čo
platilo včera, dnes je osvetlené novou skúsenosťou. Žijeme vo svete tieňov a zo šera
sa vynárajú nové poznatky. Preto nemôžem spokojne povedať, že som sa poučil.
Vydal si najviac kníh rozhovorov na
Slovensku, zvyčajne o ľuďoch od
pera. Boli to slovenskí, českí aj svetoví autori. Ako si sa cítil, keď si ako
spisovateľ „spovedal“ spisovateľa?
Dialógy so svetovými spisovateľmi boli pre
mňa veľkým intelektuálnym dobrodružstvom. Často som im kládol otázky, ktoré
zaujímali aj mňa ako autora, pýtal som sa
na problémy metodiky tvorby, tvorenia
dialógov, vnútorných monológov, opisov
prostredia, rešerše a podobne. Dobre sformulovaná otázka už indikuje odpoveď, preto je dôležité ju citlivo položiť. Hovorili sme
o etike aj estetike, o spoločenských pomeroch, individuálnych osudoch, absurdnosti
života, o nádeji, ktorá nikdy nezomiera.
Mal som pred nimi veľký rešpekt a úctu,
veď to boli autori známi a uznávaní po celom svete, ich diela vychádzali v státisícových nákladoch. Cítil som sa ako malý žiačik, ktorý počúva veľkého učiteľa.
Ako si sa na rozhovory pripravoval,
ako si ich realizoval? Vznikali na
základe osobného stretnutia alebo
prostredníctvom korešpondencie?
Predovšetkým som sa snažil prečítať čo
najviac kníh od daného autora a získať čo
najviac informácií o jeho živote a diele. Musel som sa dohodnúť na termíne stretnutia
a rámcovo som si pripravil okruhy otázok.
Pravdaže, všetko poštou alebo telefónom.
Spisovatelia zvyčajne chceli poznať témy,
o ktorých budeme hovoriť – aj oni sa chceli
pripraviť. Rozhovory vznikali prevažne pri
osobnom stretnutí, nahrával som si ich na
magnetofón a ešte aj robil poznámky. Potom sme však rozhovor dorábali písomnou
formou, takže výsledný text bol kombináciou hovoreného a písaného slova. Ale boli
aj takí autori, ktorí chceli odpovedať len
písomne.
Líši sa titul Dialógy s hviezdami litewww.litcentrum.sk
ROZHOVOR
Spisovateľ a publicista Ľuboš
Jurík (1947) debutoval v roku
1973 zbierkou poviedok
Na Poľnej ulici. Jeho žánrové
spektrum je veľmi široké,
nájdeme v ňom romány,
poviedky, novely, spomienkové
prózy, kriminálne príbehy,
knihy rozhovorov, literatúru
faktu, politológiu i scenáre.
V knihe Dialógy s hviezdami literatúry prináša Ľuboš Jurík 23 rozhovorov s takými osobnosťami slovenskej i svetovej literatúry, ako sú
Milan Rúfus, Ladislav Ťažký, Bohumil
Hrabal, Arthur Miller, Françoise Saganová, Allen Ginsberg či Louis Aragon. Ich
postrehy o tvorivej činnosti, osobnom živote i dobovej situácii si môžete prečítať
aj vy, ak budete o knihu súťažiť. A tu je malá ukážka z rozhovoru s americkým prozaikom a básnikom Johnom Updikom:
Je pre vás písanie tvorivou rozkošou alebo ťažkou a úmornou prácou? Vyvoláva vo vás pocit šťastia, alebo skôr depresie a beznádej?
Myslím, že vďaka písaniu sa cítim lepšie, dokonca, keď mi je
ťažko, dám to na papier, a potom sa mi uľaví. Spisovateľ má
svojím spôsobom šťastie. Mne tvorba pomáha v živote, najmä
vtedy, ak som schopný svoje pocity verne vyjadriť. Sníma zo
mňa smútok. To je moja skúsenosť. Niekedy však cítim, že mi
písanie nejde, že sa silím, že výsledok je napriek snahe neuspokojivý. To sa stáva vari každému autorovi. Vtedy je najlepšie
www.litcentrum.sk
ZAHRANIČIE
Bellow napísal román Herzog, ktorý vyšiel
pred dvadsiatimi rokmi, a v ňom píše o bolestnom rozvode. Spýtal som sa ho, či ho to
dvadsať rokov trápi až tak veľmi, že odmieta rozhovor... Zasmial sa: teraz sa rozvádzam štvrtýkrát... Uvoľnil sa a namiesto
desiatich minút sme spolu strávili päť hodín. Potreboval sa vyrozprávať. Frederick
Forsyth zasa rozhovor neustále dopĺňal,
menil, korigoval, takmer sme nestihli uzávierku. Príjemné boli rozhovory s L. Aragonom a F. Saganovou, dlhodobý kontakt – až
do súčasnosti – mám s iným nositeľom Nobelovej ceny Jeanom-Marie G. Le Cléziom.
Napísal mi viacero listov, ktoré sú skvostnými esejami. Dobre sa mi robili rozhovory
s našimi autormi: s mojim priateľom Lacom
Ťažkým, Milanom Rúfusom, často som sa
stretával s Ladislavom Mňačkom po jeho
návrate z emigrácie, ale rád si spomínam
aj na stretnutia s Hrabalom či Werichom.
Ak by si robil rozhovor sám so se-
bou, ktorú otázku by si si nepoložil?
Asi by som sa vyhol hodnoteniu tvorby
iných autorov. Nerád by som hovoril o mojom vzťahu k ženám, pretože to je vždy citlivá téma a džentlmen musí byť diskrétny.
Máš nejaké autorské krédo, vyznanie, kódex, ktorého sa pri tvorbe pridržiavaš?
Už dávno som sa zbavil ambícií, že budem
stáť vo svetle reflektorov. Pokojne a pokorne dožívam svoj literárny aj biologický život. Píšem, pretože neviem nič iné. Ani natrieť plot, ani vymeniť žiarovku. Písanie – aj
čítanie – je pre mňa ako droga. Môžem si
dovoliť byť ňou omámený, pretože žiadne
iné impulzy ku mne nedoliehajú. Snažím sa
žiť v súlade so sebou samým, aj keď som si
občas protivným spoločníkom. Nie som
služobník literárneho marketingu. Zbavil
som sa aj akejkoľvek márnivosti, snažím
sa len o jedno: aby boli moje texty pokiaľ
možno poctivé a profesionálne spracované.
Čitateľ nech sa sám rozhodne, či bola moja
voľba správna.
SLOVENSKO
ratúry od predošlých kníh rozhovorov?
Líši sa – a to podstatne – v mnohých ohľadoch. V tom čase, keď rozhovory vznikali,
mal som do značnej miery obmedzené možnosti. Nebolo možné uverejniť všetko, čo
autori v rozhovore povedali, najmä nie –
vtedy nežiaduce – politické témy. Týkalo
sa to prakticky každého z nich. Günter
Grass, Louis Aragon, Jaroslav Seifert, Jan
Werich, Frederick Forsyth, Bohumil Hrabal, Ladislav Ťažký, Françoise Saganová...
a mnohí ďalší sa veľmi kriticky vyjadrovali
na adresu vtedajšieho režimu, ich názory
bolo jednoducho nemožné uverejniť v úplnom znení. Teraz však rozhovory vychádzajú aj so zakázanými, resp. nezverejnenými pasážami. Okrem toho do knihy pribudli aj ďalší autori, ako Ladislav Mňačko,
Johannes M. Simmel, Josef Škvorecký... Je
to vlastne nová a úplná verzia predošlých
dialógov.
Ako sa spolupracovalo s jednotlivými autormi?
Každý z rozhovorov, každé stretnutie je
osobitný a vzrušujúci príbeh. Všetci tí spisovatelia sú jedinečné osobnosti. Veľmi
komplikovane som napríklad prišiel do
Chicaga za držiteľom Nobelovej ceny Saulom Bellowom – boli sme dohodnutí! Učil na
univerzite, no jeho sekretárka mi odkázala, že na mňa nemá čas. Darmo som vysvetľoval, že som prišiel z Európy, že mám
od neho list s presným dátumom stretnutia, nič nepomáhalo. Vymohol som si aspoň
desať minút na prijatie... Prijal ma a povedal, že nemá náladu na rozhovor, je po rozvode, aby som ho pochopil. Prekvapilo ma to: Saul
Ivan Szabó
nepísať, nemá to zmysel. V takýchto chvíľach, ktoré nie sú ojedinelé, radšej čítam, počúvam hudbu, venujem sa iným, pragmatickým záležitostiam, idem na cesty, na návštevy, dokonca
sa motám okolo domu alebo v záhrade. Skúsenosť ma naučila,
že potreba písať sa vráti a bude to ešte s väčšou vervou a naliehavosťou. Naučil som sa neponáhľať.
Veríte, že vaše knihy sa čítajú, že rezonujú vo vedomí čitateľov, že čosi menia a čosi naprávajú?
Ťažko o tom hovoriť. Každý spisovateľ by chcel byť Tolstojom.
Moja koncepcia – to je vyslovene moja osobná vec – je oveľa
skromnejšia. Snažím sa písať skromne, zabávať čitateľa, napísať knihu, ktorej čítanie prináša potešenie. Nikdy neviete
všetko o nejakej téme, poznáte len jej časť spojenú s vaším životom a to, čo ste schopní vidieť a precítiť. Spisovateľ by sa mal
vyvarovať falošných vyhlásení. Môj dobrý priateľ Norman Mailer je príkladom moderného amerického spisovateľa, ktorý
preťažil svoj talent v snahe písať samé veľké veci; pritom by sa
mal snažiť písať dobré veci. Napokon, to by malo byť ambíciou
každého spisovateľa. Mne kritici vyčítali nedostatok ctižiadostivosti a to ma neraz zranilo. Môžem byť len natoľko ctižiadostivý, nakoľko mi stačia schopnosti.
Kupón vydavateľstva Perfekt nájdete na strane
24
18 / 2014
knižná revue
23
knižná
revue
KUPÓNY
Knižnej revue
(do 17. septembra)
ŠKOLA
ŠKOL
A
BARRACUD
BARR
ACUDA
A
MARE NČIN
MARENČIN
PT s. 10
PRÍRODA
PRÍR
OD s.. 16
PRÍRODA
A s. 12
SPN
SP
PN
N – MLADÉ
M
ML ADÉ LETÁ
VYD. SLOVART
LEPO
E RELO
ELO
O
MARENČIN PT s. 20
EKO-KONZULT
IKAR
PERF
RFEKT
EKT
KNIŽNÁ REVUE, dvojtýždenník o nových knihách. Vydáva Literárne informačné centrum. IČO 31 752 381. Redakcia: PhDr. Radoslav Matejov – šéfredaktor, Mgr. Katarína Zitová – zástupkyňa šéfredaktora,
Mgr. Beáta Belancová – redaktorka. Adresa redakcie: Knižná revue, Námestie SNP 12, 812 24 Bratislava, tel.: 02/204 73 514, 0918 640 831, e-mail: [email protected], www.litcentrum.sk, facebook.kniznarevue.sk.
Spolupráca: Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR, Spolok slovenských knihovníkov.
Grafika a tlač: DOLIS, s.r.o. Rozširuje: MEDIAPRINT-KAPA, PRESSEGROSSO, a.s. Objednávky na predplatné prijíma ARES, Banšelova 4, 821 04 Bratislava, tel.: 02/4341 46 65
a L.K. PERMANENT, spol. s r.o., Poštový priečinok 4, 834 14 Bratislava 34, tel.: 02/4445 37 11. Neobjednané rukopisy sa nevracajú. EV 2983/09, MIČ: 49 315. Podávanie novinových zásielok povolené RPP Ba-Pošta 12 dňa 21.10.93, č.j. 129/93.
VEDA
www.litcentrum.sk
knižná
revue
Download

2014 / č. 18 (PDF-formát, 4.1 MB)