Družstevná cena Samuela Jurkoviča
Porada predsedov
členských družstiev
SSOŠ v Bardejove
oslavovala
Jubilujúce družstvá
Aktivity Neziskovej organizácie
CPS DOKORÁN
Predstavujeme Radu VSOČaZ
zo života družstiev
Obsah
Príhovor _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 3
ZO ŽIVOTA SSOŠ
Jubilujúca SSOŠ Bardejov _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 4 – 5
JUBILUJÚCE DRUŽSTVÁ
20 rokov od vzniku družstva
DIAMOAK Považská Bystrica _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 6 – 7
55-ročná história výrobného družstva na Spiši _ _ _ _ _ _ _ 8
ZO ŽIVOTA DRUŽSTIEV
NOVID, výrobné družstvo invalidov, Nováky _ _ _ _ _ _ _ 9
ZO ŽIVOTA SSOŠ
FOUR FEST 2014 Rimavská Sobota
Majster Palacinka 2014 _ _ _ _ _ _
Úžasný deň so seniormi _ _ _ _ _
Mladý remeselník _ _ _ _ _ _ _ _
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_
_ _ 14
_ 15
_ _ 16
_ _ 16
ZAUJALO NÁS
Prezentácia investičných projektov v Chorvátsku _ _ _ _ _ _ 17
Založenie Slovensko-Ukrajinskej obchodnej komory_ _ _ _ _ 17
NEZISKOVÁ ORGANIZÁCIA
CPS DOKORÁN
Prezentovali sme sa _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 18 – 19
ZAUJALO NÁS
Konferencia o družstevníctve _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 10 – 11
Predstavujeme Radu VSOČaZ pri CPS _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 12
SLOVO MAJÚ MLADÍ
ZAUJALO NÁS
NO DOZAČIK: Deň úcty k starším_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 20
NO DOZAČIK: Môj priateľ pes, Šarkaniáda _ _ _ _ _ _ _ 21
Záhadná žilinská lampa mala špeciálny účel _ _ _ _ _ _ _ _ 22
Rozhovor s Markom Michalekom _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 13
RELAX
Vôňa vianoc _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 23
POLITIKA SÚDRŽNOSTI EURÓPSKEJ ÚNIE 2014  2020
Vychádza 4-krát do roka pre členov
a zamestnancov výrobných družstiev.
Vydáva a distribúciu zabezpečuje
COOP PRODUKT SLOVENSKO,
Mliekarenská 10, 824 92 Bratislava, pre
vnútornú potrebu členov, funkcionárov
a zamestnancov VD a CPS.
Redakcia:
Mliekarenská ul. č. 10, 824 92
Bratislava, tel.: 02/5824 1201,
0903 266 126
e-mail: [email protected]
Redaktorka:
Bc. Zuzana Cáková
Grafická úprava:
DEVELSKI, s. r. o.
Tlač:
Alfa print, s. r. o.
Nevyžiadané rukopisy
a fotografie nevraciame.
2
výrobné družstevníctvo
Nová politika súdržnosti znamená, že regióny a členské štáty musia zamerať investície z EÚ na štyri
kľúčové oblasti pre hospodársky rast a tvorbu pracovných miest:
• Výskum a inovácie
• Informačné a komunikačné technológie (IKT)
• Posilnenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov (malé a stredné podniky)
• Podpora posunu smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu
Priorita: Posilnenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov
Prečo by mala EÚ investovať do malých a stredných podnikov?
- Až 99 % podnikov v EÚ (asi 20 miliónov) sú malé a stredné podniky, tzn. majú menej ako 250 zamestnancov. Tieto podniky slúžia ako kľúčový motor hospodárskeho rastu, inovácií, zamestnanosti
a sociálnej integrácie.
- Európske malé a stredné podniky sú kľúčom k jej obnove, keďže vytvárajú dve z každých troch
pracovných miest v súkromnom sektore a stále dosahujú dvojnásobne vyšší rast zamestnanosti ako
väčšie podniky.
- Malé a stredné podniky potrebujú pomoc pri prístupe k financovaniu a prilákaní kvalifikovaných
pracovníkov a sú k hospodárskym zmenám citlivejšie.
- Aby zostali konkurencieschopné na svetovom trhu, musia byť malé a stredné podniky produktívnejšie
a musia zlepšiť kvalitu a odlíšenie svojich výrobkov, služieb a marketingu.
www.ec.europa.eu
Ján Matlák, člen Horskej služby, bol vedúcim horolezecko-skialpinistickej expedície „Dhaulagiri 2014“. Desaťčlenná výprava zo Slovenska
sa snažila o zdolanie 7. najvyššej hory sveta a následne jej zlyžovanie.
Výpravu zaskočila už v základnom tábore rýchla a v tom období nečakaná zmena počasia. Pád lavíny zapríčinil úmrtie dvoch členov výpravy.
Jedným z nich bol aj vedúci tejto výpravy Janko Matlák.
Janko sa staral o našich turistov dlhé roky na každoročných turistických zrazoch v Tatrách.
Jeho fotografie a filmy doplnené zážitkami vedeli vždy spríjemniť našim turistom piatkové
večery na chate. Na túrach, kde sprevádzal družstevníkov, bol príjemným spoločníkom, od
ktorého sa dozvedeli veľa nového a na ktorého sa mohli v tatranskom teréne vždy spoľahnúť.
Janko, budeš chýbať nielen svojej rodine, kolegom, kamarátom a známym, ale aj našim družstevníkom turistom, ktorí s tebou strávili pekné a príjemné chvíle v srdci našich veľhôr.
Česť tvojej pamiatke!
editoriál
COOP PRODUKT SLOVENSKO nám družstevníkom otvára svoje
dvere a ponúka pomoc vo všetkých oblastiach, či už právnej, organizačnej a tiež ekonomickej. Je na Vás, ako túto pomoc využijete.
Logicky nie je možné, aby jeden vrcholový manažér dokázal zastrešiť
všetko. Preto je dôležité obklopiť sa ľuďmi, na ktorých sa môžete spoľahnúť, ktorým môžete dôverovať, a ktorí Vám radi pomôžu.
Týchto ľudí nájdete na COOP PRODUKT SLOVENSKO. Predsedníčka spolu so svojim kolektívom pomôže všetkým, ktorí o to stoja.
Určite sa nájdu aj takí, ktorí by síce pomoc potrebovali, ale nestoja
o ňu, ba naopak, svojimi aktivitami združeniu škodia.
Vážení družstevníci,
uplynul čas a my stojíme pred záverom roku 2014. Čím ďalej, tým viac
si uvedomujeme ako rýchlo beží čas, či už v živote jednotlivca, ako aj
celej spoločnosti. Nie je to tak dávno, keď sme bilancovali rok 2013
a už je za nami ďalší rok. Dovoľte mi preto vysloviť pár viet, ktoré by
som chcel venovať Vám, družstevníkom.
Prežil som v družstevníctve dlhé roky ako zamestnanec, neskôr predseda družstva a tiež člen Predstavenstva Slovenského zväzu výrobných
družstiev, dnes COOP PRODUKT SLOVENSKO. Podnikanie a presadenie sa na trhu nebolo nikdy ľahké, aj keď v minulosti to predsa len
bolo o čosi ľahšie, ako v tejto hektickej dobe. Súčasná trhová ekonomika je ťažká hlavne pre malých a stredných podnikateľov, ktorí nemajú
žiadnu podporu zo strany štátu a musia sa riadne obracať, aby ustáli na
trhu a boli schopní sa presadiť vo veľkej konkurencii.
Ja z mojej pozície predsedu výrobného družstva a podpredsedu COOP
PRODUKT SLOVENSKO viem, že nie je ľahké byť sám vojakom
v poli a preto je veľmi dôležité, aby členské družstvá medzi sebou
spolupracovali, komunikovali, stretávali sa, riešili spoločné problémy
a vymieňali si skúsenosti.
senost
Boli časy, keď členskú základňu tvorilo oveľa viac družstiev. Z roka na
rok sa však počet členov zužuje a preto je veľmi dôležité, aby sme sa
my, ktorí máme záujem zostať a byť členmi COOP PRODUKT SLOVENSKO spojili, neodmietali ponúkanú pomoc, využívali ju a ako
som už spomínal, nebránili sa spoločným aktivitám, ktoré zastrešuje
„náš zväz“.
Dovoľte mi poďakovať sa za Vás všetkých predsedníčke Ing. Ivete
Chmelovej a zamestnancom aparátu zväzu za ich celoročnú prácu
v prospech nás všetkých – za zastupovanie vo vzťahu k štátnej správe, k ostatným podnikateľským subjektom, zviditeľnenie na pôdach
ministerstiev, čo sa im bezpochyby podarilo, organizáciu spoločných
podujatí a podanie pomocnej ruky v ekonomickej a právnej oblasti.
Jedným slovom za to, že sú tu pre NÁS.
Na záver mi dovoľte symbolicky si pripiť na budúcnosť. To ako bude
vyzerať, záleží od prítomnosti a od každého jedného okamihu, ktorý venujeme práci. Doprajme teda tomuto okamihu dostatok energie
a som si istý, že budúcnosti sa nebudeme musieť obávať, ale naopak
s nadšením očakávať, čo nám prinesie.
Želám všetkým veľa zdravia a pracovných úspechov v Novom roku.
Ing. Ján Koleják,
podpredseda COOP PRODUKT SLOVENSKO
Milí členovia a zamestnanci výrobných družstiev,
opäť nám klopú na dvere radostné vianočné sviatky.
Po úsilí, ktoré sme denne odovzdávali pracovnému i súkromnému životu prichádza
čas, keď by sme sa mali na chvíľu zastaviť. Čas, keď nám určite vyčarí úsmev na tvári
i najmenšia maličkosť.
Želám Vám z úprimného srdca, aby ste zvládli predvianočný zhon s ľahkosťou
a v pohode a samotné sviatky prežili v radosti a pokoji, obklopení svojimi blízkymi.
A v Novom roku prajem sedem úspešných dní v každom týždni.
Nech sú naplnené láskou, pevným zdravím, osobnými a pracovnými úspechmi.
Ing. Iveta Chmelová
Predsedníčka
COOP PRODUKT SLOVENSKO
výrobné
vý
v
ýro
robn
bné družstevníctvo
drru
d
užžsstte
teev
vn
nííccttv
vo
o
3
zo života SSOŠ
30. výročie vzniku
Súkromnej strednej odbornej školy
v Bardejove
7. november 2014 bol dňom, v ktorom
si SSOŠ v Bardejove slávnostne
pripomenula 30. výročie svojho
vzniku. Na oslavách nechýbala
predsedníčka COOP PRODUKT
Slovensko Ing. Iveta Chmelová,
členovia predstavenstva COOP
PRODUKT Slovensko, zástupcovia
mesta Bardejov, riaditelia
bardejovských škôl, bývalí a súčasní
zamestnanci školy. Všetkých
prítomných privítal riaditeľ SSOŠ
Mgr. Ľubomír Čekan a otvoril
kultúrny program plný spevu, tanca
a prehliadky prác žiakov školy.
4
výrobné družstevníctvo
Začiatky Súkromnej strednej odbornej školy v Bardejove siahajú do
roku 1984, keď 3. augusta 1984 rozhodnutím Slovenského zväzu výrobných družstiev v Bratislave bola zriadená škola ako Stredné odborné učilište služieb v Bardejove. V roku 2007 dochádza k zmene názvu
zriaďovateľa zo Slovenského zväzu výrobných družstiev na COOP
PRODUKT Slovensko. Rozhodnutím MŠ SR sa od 1. septembra
2008 zmenil aj názov školy zo SOU služieb SZVD na Súkromnú
strednú odbornú školu.
zo života SSOŠ
SSOŠ sa zapája do rôznych projektov a cudzie jej nie sú ani súťaže
zručností v odboroch, v ktorých dosahuje vynikajúce výsledky. Snaží
sa spolupracovať so školami doma i v zahraničí. Jej družobnými školami je škola v Novom Saczi v Poľsku, v Székesfehevári v Maďarsku,
SOŠ obchodu a služieb v Rimavskej Sobote a jej partnerskou školou
je SSOŠ v Poprade, ktorej zriaďovateľom je tiež COOP PRODUKT
Slovensko.
Prvými odbormi na škole boli učebné odbory stolár, čalúnnik, brusič
skla a murár. Postupne boli zaradené do siete školy ďalšie učebné odbory ako krajčír, mäsiar, hostinský, kaderník a študijné odbory umeleckoremeselné spracúvanie dreva, pracovník marketingu, kozmetička
a vizážistka, propagačná grafika, propagačné výtvarníctvo, animátor
voľného času a nadstavbové odbory vlasová kozmetika, spoločné
stravovanie, drevárska a nábytkárska výroba, podnikanie v remeslách
a službách.
Počas 30-ročnej existencie školy sa vo vedení vystriedali 4 riaditelia:
Ing. Jozef Vychodil, RNDr. Juraj Burčík, Ing. Jozef Biroš a súčasný
riaditeľ Mgr. Ľubomír Čekan.
V školskom roku 2014/2015 pôsobí na škole 30 pedagogických
a 8 nepedagogických zamestnancov. Škola v súčasnosti ponúka učebné odbory – stolár, kaderník, hostinská, hostinský, čalúnnik, mäsiar,
praktická žena, spracúvanie dreva, študijné odbory – umeleckoremeselné spracúvanie dreva, kozmetička a vizážistka, propagačná grafika, operátor drevárskej a nábytkárskej výroby, animátor voľného
času a nadstavbové štúdium v odboroch vlasová kozmetika, spoločné
stravovanie, drevárska a nábytkárska výroba, podnikanie v remeslách
a službách a odevníctvo.
Súkromná stredná odborná škola v Bardejove má neodmysliteľné
miesto v sústave nielen bardejovských škôl, ale aj v celom Prešovskom
kraji. Už 30 rokov vychováva mladých ľudí s remeselnými zručnosťami a umeleckým cítením, a preto jej prajeme ešte najmenej ďalších
30 rokov úspechov, dobrých žiakov a skvelú študijnú atmosféru.
Mgr. Silvia Čobejová, Ing. Hana Marková
Mgr. art. Iveta Lenková
výrobné družstevníctvo
5
jubilujúce družstvá
20 ROKOV OD VZNIKU DRUŽSTVA
DIAMOAK, POVAŽSKÁ BYSTRICA
presťahovaná zbrojná časť bratislavskej Rothovej továrne na patróny, ale
už s majetkovým vstupom Zbrojovky Brno, do strategickejšej lokality.
Považské strojárne Považská Bystrica sa stali známe doma i vo svete aj
vďaka popularite motocyklov z tohto podniku, ktoré sa vyvážali do viac
ako 80 štátov sveta. Vari najobľúbenejšie však boli mopedy BABETTA,
ktoré sa začali vyrábať v roku 1972. Názov mopeda vznikol na základe
ankety podľa vtedy populárnej pesničky od autorskej dvojice Jiří Suchý
a Jiří Šlitr „Malá Babetta šla do světa“, ktorá bola skomponovaná pre
film Kdyby tisíc klarinetů v r. 1964. Pre potreby rozšírenia motovýroby
Považské strojárne v roku 1967 odkúpili rozostavané objekty v Rajci od
okresného podniku Kovoslužba Žilina. V Rajci bol dňa 26. apríla 1971
vyrobený prvý motor pre moped Babetta typ M 207, v polovici roka
1985 sa začal pre potreby záhradkárov vyrábať motor PA -50 osadzovaný
na kultivátor pôdy.
Na zabezpečenie rôznych druhov špeciálneho náradia pre potreby podnikov VHJ ZVL bola vypracovaná projektová úloha „Výroba špeciálneho náradia v závode Rajec“, ktorá sa však už pre zánik VHJ nestihla
dokončiť. Ale odborníci zostali. Bola chuť robiť, boli vedomosti, bola
zručnosť a boli pre zánik koncernu ZVL výstupné lístky vo vrecku rajeckých odborníkov. Tzn. žiadny kapitál, žiadne finančné istoty. Došli
sme k názoru, že nikto sa o teba nepostará tak dobre, ako sa dokážeš
sám, tak sme sa dohodli na založení družstva. Výrobu sme začínali na
prenajatých technologických zariadeniach, v prenajatých priestoroch. To
všetko bolo v rámci bývalého zamestnávateľa. Postupne sme zariadenia a
priestory získali do nášho vlastníctva. Začiatky boli veľmi ťažké, raz bolo
zle, potom ešte horšie. Ale manažéri sú platení za riešenie problémov a
nie na hranie sa na kapitalistov. Splácanie úverov bolo problematické,
pretože legislatívne prostredie prialo neplatičom faktúr (ani teraz sa to
nezlepšilo, len sa tomu dal zákonný rámec vo forme reštrukturalizácie),
postupne sme sa z toho dostali.
DIAMOAK, obchodno-výrobné družstvo, Považská Bystrica oslávilo
18. novembra 2014 už 20 rokov svojej existencie. Činnosť v časoch
rozbehu družstva bola zameraná na oblasť sprostredkovania obchodu,
organizačného a ekonomického poradenstva, vedenia účtovníctva a účtovného poradenstva. Stredisko uvedených činností bolo v sídle spoločnosti v Považskej Bystrici. Výrobné aktivity – strojárska výroba, tepelné
spracovanie kovov a povrchové úpravy kovových materiálov chemicko-tepelnými technológiami sa sústredili v Rajci.
Zakladatelia družstva boli pracovníci rozpadnutého koncernu ZVL
a výrobní robotníci boli zároveň pokračovatelia tradícií Považských strojárni. Tie vznikli ešte v júli 1929, keď bol položený základný kameň fabriky a kde z dôvodu bezpečnosti československej zbrojárskej výroby bola
6
výrobné družstevníctvo
Všetko zlé nešlo len z externého prostredia. Tiež sa vyskytli aj družstevníci – zamestnanci, ktorí nemali družstevné zmýšľanie. Ako príklad
uvediem, keď jeden náš člen mal stále snahu robiť v druhej zmene, ktorá nebola obsadené vedúcimi pracovníkmi. Nebol dôvod nevyhovieť.
Príčinu sme sa dozvedeli až po čase, keď sa tomuto pracovníkovi stal v
práci úraz, ktorý si, samozrejme, nárokoval hodnotiť ako pracovný. Úraz
bolo pomerne ťažký, bolo by nás to stálo veľa finančných prostriedkov,
no čo už. Upozornili nás však, že úraz si spôsobil pri krádeži družstevného materiálu, ktorý potreboval na výrobu rôznych súkromných zákaziek robených počas pracovného času na našich zariadeniach. To sa mu
dokázalo na základe obrazového záznamu z bezpečnostných kamier, o
ktorých vedel, pretože ich nainštalovanie aj on odsúhlasoval. Ale máme
aj veselší zážitok, ktorý potvrdzuje, že najväčšia radosť je škodoradosť.
Družstvo vlastnilo na Oravskej priehrade rekreačnú chatu. Raz sme tam
boli väčšia skupina družstevníkov. Jeden z nás vlastnil starší kajutový
motorový čln a ponúkol sa, že pôjde s ďalším kolegom nachytať ryby
na večernú grilovačku. Dlho nechodili, prišli až za tmy, pokazil sa im
motor a pretože veslá nemali, veslovali doskou z lavičky. Viete si predstaviť poháňanie veľkého dreveného člna takýmto veslom? Samozrejme, že
jubilujúce družstvá
ich nikto neľutoval, ale naopak, smiech bol ešte dlho potom. Nič to, že
namiesto grilovaných rýb sme jedli sardinky z konzervy.
Po „nadýchnutí“ prišla kríza pracovnej sily. Prestali sa vychovávať odborníci v strojárskej výrobe vhodní pre nástrojárne, pôvodní starli, odchádzali do dôchodku. Potom sme boli nútení brať hocijaké zákazky, tzn.
aj také, kde sa až taká odbornosť, aká bolá nutná pre výrobu špeciálneho náradia, nevyžadovala. Pomaly sme si zvykli aj na sortiment, ktorý
zabezpečovali tzv. garážové firmy. Potom nasledovala svetová finančná
kríza a vtedy sa už u nás citeľne prejavilo, že špecialita strojárskej výroby
– špeciálne náradie, sa aj keď nie celkom, ale aspoň čiastočne vytratila.
Ak sa chceme držať pôvodného sortimentu výroby, veľkosť nášho
družstva na to nestačí. Nám môžu pomôcť len veľké firmy, ktoré si
dokážu zaplatiť výskumno-vývojové základne. My sa potom môžeme
pri nich uchytiť ako subdodávatelia kusovej výroby, čím špeciálne náradie nepochybne je. Pre veľké firmy je takáto výroba nerentabilná.
Ale musia to byť firmy s väzbami na Slovensko. Nemôže to fungovať
tak, že štát stimuluje vytváranie pracovných miest u zahraničných investorov, ktorí po dočerpaní takýchto stimulov odídu zo Slovenska.
Vy, ktorí ste sa zúčastnili na XX. turistickom zraze CPS v septembri
t. r. v Tatrách, mali ste možnosť si vyskúšať výrobu umelých kvetov, ktoré robia v družstve OTTO MONT. Nie je ľahké sa uživiť takou prácou,
a to ešte ak máte zníženú schopnosť zrakovo vnímať. Potom si človek
uvedomí, že to nie je v poriadku, ak štát aj z daní takýchto ľudí podporuje cudzie firmy, ktoré po čase aj tak odídu, veľakrát bez vyplatenia miezd
svojim bývalým zamestnancom.
Naše podniky boli ešte v časoch nedávno minulých na vysokej technickej úrovni, schopné vyrábať v špičkovej kvalite rôzny sortiment, od ihly
po atómové elektrárne. Podiel na tom mali vysokokvalifikovaní robotníci, konštruktéri, technológovia, vývojoví pracovníci, ktorých výrobky
sa presadili na celom svete. No dnes sa zo Slovákov stali montážnici automobiliek, lacnejší ako roboty, ktoré nahrádzajú na výrobných linkách.
Cieleným rozdrobením našich veľkých podnikov na malé nefunkčné
celky zanikli podnikové výskumno-vývojové ústavy. Aplikovaný výskum
pre konkrétne výrobné odbory, na ktorom vyrástli tisíce odborníkov,
zanikol. To sme si nechali zničiť a teraz sa divíme, že sme krajinou montážnikov. S týmto sa však nesmieme zmieriť a je na nás, aby výchova
mládeže v školách všetkých stupňoch zahŕňala akcepty modernej výučby
využiteľné v praxi. A potom sa môžeme dostať opäť aspoň na pozície,
kde sme boli pred rokom 1989. Našim ľuďom tvorivý potenciál nechýba. Pravdaže, montážnikov nenazývame už pomocní robotníci robiaci
stereotypné úkony, ale sme ich povýšili na „operátorov výrobných liniek“. Aké honosné a pritom degradujúce osobnosť. Rozmýšľanie je
potlačené, aj na WC sa chodí na povel.
Štát je tu preto, aby zabezpečoval podmienky na dôstojný život svojim občanom. Základnou podmienkou je vzdelanie, potom sa môžeme uživiť,
ale opäť potrebujeme ďalšiu podmienku – aby nám štát vytvoril vhodné
podnikateľské prostredie a režim liberálneho trhu. Potom sa môže rozvíjať výroba a nebudeme len montážnici alebo ľudia poskytujúci služby za
žobrácke odmeny. Podnikať sa musí oplatiť, musí to byť výhodnejšie, ako
byť zamestnaný. Ale momentálne sú časy, keď sú sociálne dávky v niektorých prípadoch výhodnejšie, ako sa zamestnať. Potom aj zamestnanci
nášho družstva nebudú musieť „kradnúť“ zákazky „garážovým firmám“,
ale budú sa môcť venovať špecializovanej práci na progresívnych technologických zariadeniach, pretože si ich budú môcť dovoliť kúpiť.
Ing. Ján Bárdy
Ing. Ján BÁRDY pôsobil dlhé roky vo funkcii predsedu
výrobného družstva DIAMOAK Považská Bystrica. V roku
2014 nás na celoslovenskej porade predsedov prekvapil svojim
rozhodnutím, rozlúčil sa s rodinou družstevníkov a odišiel si
užívať zaslúžený dôchodok.
Za roky prežité vo funkcii predsedu presvedčil, že je špičkovým
manažérom, družstevníkom telom aj dušou.
Dovoľte mi v mene nás všetkých poďakovať mu za jeho
dlhoročnú, svedomitú a prospešnú prácu, za rozvoj družstva
a šírenie dobrého mena výrobného družstevníctva. A určite aj
za príjemné chvíle, ktoré sme strávili v jeho spoločnosti.
Do ďalších rokov mu prajem obrovskú kopu šťastia a pevné
zdravie.
Ing. Iveta Chmelová,
predsedníčka COOP PRODUKT SLOVENSKO
výrobné družstevníctvo
7
jubilujúce družstvá
55-ročná história
výrobného družstva
na Spiši
ZDRUŽENA, výrobné družstvo Spišská Nová Ves si pripomenulo
svoje 55-ročné pôsobenie. K jeho založeniu došlo 29. apríla 1959 na
podnet niekoľkých živnostníkov, ktorí prejavili záujem pracovať po
družstevnícky. Začiatky boli naozaj ťažké, keď neľahko sa začínalo
pracovať v nevyhovujúcich skladových priestoroch s nedostatočným
strojovým a materiálovým vybavením. V družstve od samého začiatku pracovali ľudia so zdravotným postihnutím, prevažne v službách.
Postupne sa rozbiehali investičné projekty ako výstavba výrobného
závodu v Spišskej Novej Vsi, rekonštrukcia výrobných závodov v Gelnici a vo Švedlári. Na vtedajšie časy družstvo postavilo v užšom centre
mesta Spišská Nová Ves modernú budovu – Družstevný dom služieb,
v ktorom sa prevádzkovali služby ako remenárstvo, čalúnictvo, oprava
šijacích strojov, oprava dáždnikov, kníhviazačské služby, maloobchodná družstevná predajňa výrobkov.
Ďalšími z výrobných činností v novovybudovanom výrobnom závode
v Spišskej Novej Vsi boli zámočnícka výroba orientovaná prevažne na
výrobu plotových dielcov pre celé vtedajšie Československo. Súčasne sa
tu vyrábali farebné leporelá určené pre školákov a škôlkarov. Ďalšie dve
výrobné činnosti a služby sa realizovali v prevádzkach v Spišskom Podhradí a to výroba pracovných rukavíc a pracovných pomôcok a v prevádzke kamenosochárstvo v neďalekých Spišských Vlachoch. Družstvo
prešlo niekoľkými etapami vývoja. V závodoch v Gelnici a vo Švedlári z dôvodu nevyhovujúcich výrobných podmienok bolo ukončené
plnenie riedidiel na zastaranom plniacom zariadení. Prevádzka bola
zrušená a výrobný program bol presunutý do VD NOVOCHEMA
Levice. V Gelnici bola vybudovaná prevádzka na výrobu chemických
výrobkov na každodenné použitie ako pracie prášky, čistiace prostriedky, ale aj výrobkov ako napr. Naftalit, oleje na šijacie stroje a bicykle.
Výroba týchto výrobkov sa postupne utlmovala a v roku 2005 bola
úplne pozastavená. Avšak v roku 2009 družstvo opäť čiastočne oživuje
chemickú výrobu a to výrobu pracích práškov a čistiacich prostriedkov, keď s firmou Zenit, s.r.o., z Čáslavi zakladá v Gelnici spoločný
podnik s názvom Zenit Gelnica, s. r. o.
V tomto spoločnom podniku nachádza prácu 30 zamestnancov. Boli
oslovení predovšetkým bývalí družstevní zamestnanci. Ale aj táto výroba bola pre krízu v roku 2009 ukončená.
Činnosť výrobného družstva sa v súčasnosti zakladá na výrobe a dodávke obalov z vlnitej lepenky a papiera. Tieto obaly sú dodávané do
firiem prevažne v blízkom okolí do vzdialenosti 50 km. Tieto služby
zahŕňajú výrobu, preskladovanie a dopravu výrobkov k zákazníkovi.
Ďalšou službou sú služby v oblasti prenájmu priestorov a to kancelárskych, skladových a predajných. Tu sa ako-tak darí prenajímať tieto
priestory, aj keď ponuka priestorov na prenájom presahuje dopyt po
takýchto priestoroch, na čo sme si už zvykli. V súčasnosti v družstve
pracuje priemerne 25 zamestnancov, z toho 14 so zdravotným postihnutím. Pri tejto príležitosti dovoľte, aby som sa poďakoval tak bývalým, ako aj súčasným členom a zamestnancom družstva za ich prínos
v prospech družstva. Ďalej vďaka patrí aj našim zákazníkom a obchodným partnerom. Slovko vďaky patrí taktiež zamestnancom COOP
PRODUKT SLOVENSKO, ako aj zástupcom členských družstiev,
teda vám všetkým, ktorí ste nám za uplynulé obdobie 55 rokov boli
akýmkoľvek spôsobom nápomocní. Do ďalších rokov náročnej činnosti a práce prajem všetkým veľa zdravia, šťastia a porozumenia, dostatok práce a primeranú odmenu za vykonanú prácu.
Ing. František Čekel, predseda družstva
8
výrobné družstevníctvo
zo života družstiev
Z denníka VDI NOVID Nováky
Tvoríme jednu veľkú rodinu
Keď sme sa začiatkom roka 1991 po našej transformácii z VDI ŽIARA
ZVOLEN dohovárali, že cez prázdniny pôjdeme na výstavu Agrokomplex do Nitry, nikto nechcel tomu uveriť. Pretože nastali práve také
časy, keď široko ďaleko všetky podniky vo veľkom prepúšťali svojich
zamestnancov. My sme v tom čase s 36 zamestnancami tiež veľkú šancu
na prežitie čo I len v danom roku nemali, tak aké plány?!
Píše sa rok 2014 a my sme tu! Síce nás nie je 36, ale len 13. Ale za tých
23 rokov sme väčšinu svojich bývalých zamestnancov „vyprevadili“ do
starobného dôchodku, teda žiadne veľké prepúšťanie. Ba v niektorých
zdarnejších rokoch existencie „NOVID-u“ sme ľudí aj priberali, a to
je už čo povedať, lebo nie sme žiadne veľké družstvo s obrovským výrobným potenciálom. Vždy sme sa museli prispôsobiť obdobiu a chytiť
sa všetkého, čo „išlo okolo“. Náš terajší pracovný rok sa pomaly končí
a bolo by dobré v skratke si spomenúť, aký to bol rok.
V celom hospodárstve to nie je „bohviečo“, ale my sme tu a naše výrobné družstvo invalidov NOVID NOVÁKY žije a sme tomu radi. Náš
priemerný vek sa približuje k 50-ke, takže všetci sme radi, že máme
prácu a veľmi si to vážime, keďže vieme, ako sa hazarduje s vyspelou,
so šikovnou, s dospelou, so zodpovednou pracovnou silou po 50-ke.
Od roku 2010 sme svoje sily spojili s automobilovou firmou, ktorá vyrába
len svetlá do áut a my im do držiakov žiaroviek vkladáme tesnenia, aby sa
k žiarovkám nedostala voda. Práca mravenčia, ale zaujímavá, a čo je podstatné, naši členovia ju robia veľmi radi. Výplaty majú načas, čo znamená,
že môžu v rámci svojich zdravotných možností aj dôstojne žiť. Členovia a
zamestnanci nášho družstva pracujú 5 až 8 hodín denne, to sú tí, ktorí poberajú čiastočný invalidný dôchodok. Starajú sa o nich traja asistenti, ktorí
im vytvárajú čo najlepšie pracovné podmienky tak, aby sa im zdravotný
stav nezhoršoval. Myšlienku chránených dielní plne podporujeme, lebo je
to pre invalidných občanov jediná možnosť, ako sa zamestnať. Len nás veľmi mrzí, že došlo k novelizácii zákona o službách zamestnanosti č. 5/2004
Z. z. v neprospech chránených dielní, kde štát poňal chránené dielne ako
príťaž a zminimalizoval príspevky na prevádzku chránených dielní. Myslíme si, že v súčasnosti chránené dielne ledva prežívajú a veľa ich zaniklo.
Okrem automobilového priemyslu pokračujeme aj v textilnej výrobe,
v tej, ktorú sme prevádzkovali vo veľkom množstve v rokoch deväťdesiatych. Dnes nás z trhu vytlačil ázijský tovar, ale azda kupujúci prídu
na to, čo je kvalitnejšie. No máme aj výrobky, ktoré vyrábame ako jediný v celom Česku a Slovensku. Ide o vlasové hygrometre a termokriedy
pre zváračov. Vlasové hygrometre sú merače, ktoré na základe ľudských
vlasov merajú vlhkosť vzduchu v interiéri i exteriéri. Používajú sa v potravinárskom, textilnom i vo vojenskom priemysle a v zdravotníctve.
Termokriedy sú kriedy v podobe ceruzky vyrobené z chemikálií, ktoré
majú určité vlastnosti topenia. Používajú ich zvárači pri zváraní kovových konštrukcií. Vyrábame ich v 23 stupňoch a každý technológ presne vie, aký teplotný stupeň termokriedy potrebuje.
Nedávno sme sa začali zaoberať šitím drobných pomôcok pre vojenský
priemysel, občas šijeme výrobky, ktoré sme šili aj predtým, ako je posteľná bielizeň, nákupné tašky, kryty a sieťky na kočíky, ale aj impulznými zváračkami zvárame jednorazové plášte do dažďa. Ponúkame aj
zákazkové šitie.
Celý náš program máme na našej webovej stránke www.novidnovaky.sk.
Rok 2014 považujeme za veľmi ťažký, lebo cítime, že máme ešte aj
priestorové výrobné kapacity, do ktorých by sme vedeli vtesnať aj nových ľudí, aj nové stroje. Bohužiaľ, momentálne trh v našom okolí nie
je veľmi prajný, každý si drží svoju výrobu so svojimi nákladmi nemá
záujem niečo ponúknuť zo svojho programu pre zdravotne postihnutých, ktorí by im to s úctou vyrábali. Myslíme si, že oni si tú prácu
vážia viac, pretože si nemôžu dovoliť veľmi „vyskakovať“, lebo v zmene
zamestnania im robí problém zdravotný stav. A preto sa im snažíme
vytvárať čo najlepšie podmienky tak pracovné, ako aj osobné.
TVORÍME JEDNU VEĽKÚ RODINU.
Anna Huszárová,
predsedníčka družstva
výrobné družstevníctvo
9
Zaujalo nás
MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA
O EURÓPSKOM DRUŽSTEVNÍCTVE
V 21. STOROČÍ…
V dňoch 4. – 6. decembra sa v Bratislave uskutočnila medzinárodná
interdisciplinárna konferencia o európskom družstevníctve a sociálnej a solidárnej ekonomike v 21. storočí. Konferenciu organizoval
INECON v rámci projektu „Kooperatívna ekonomika ako cesta k
miestnemu inkluzívnemu sociálnemu a hospodárskemu rozvoju“.
Cieľom konferencie bolo upriamiť pozornosť na postavenie a úlohu
družstiev a sociálnych podnikov v sociálnom a ekonomickom rozvoji
v krajinách Vyšehradskej štvorky – v Slovenskej republike, v Českej
republike, Poľsku a Maďarsku a v širšom európskom kontexte. Konferencia ponúkla priestor na vytvorenie vzťahov medzi akademickou
sférou, politickou sférou a praxou, došlo k výmene skúseností v
oblasti kooperatívy.
Na konferencii sa pozornosť upriamila najmä na nasledovné témy:
• história družstevného hnutia
• význam a rozvoj sociálnej ekonomiky
• demokratický a sociálny rozmer družstiev
• vplyv družstiev na miestnu ekonomiku, rozvoj vidieka,
znevýhodnené regióny
• sociálna ekonomika
• príklady dobrej praxe
• faktory brániace rozvoju družstevníctva a sociálneho
podnikania
• financovanie družstiev
• legislatívna podpora pre družstvá
• vzdelávacie programy o družstevníctve a sociálnej ekonomike.
Počas trvania konferencie vystúpili so svojimi príspevkami nielen
zástupcovia z Vyšehradsej štvorky, ale aj zástupcovia z Bulharska,
Srbska a Brazílie.
Úvodom sa diskutovalo o tom, čo je kooperativizmus a prečo ho
potrebujeme? Slova sa ujal Ľuboš Blaha, poslanec slovenského parlamentu a poukázal na význam kooperativizmu. Vyzdvihol prínosy
takéhoto podnikania, ku ktorému patrí najmä demokratická participácia, spolurozhodovanie, sociálna spravodlivosť a zodpovednosť.
V súčasnosti sa skôr prikláňa k slovenskému pojmu družstevníctvo,
aj keď na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách strednej a východnej
Európy sa ešte stále stretneme s negatívnymi predsudkami vyplývajúcimi z bývalého režimu. Na západe, naopak, družstevníctvo kontinuálne napreduje a myšlienky sociálnej ekonomiky podporuje aj
Európska únia.
Postupne v ďalších prezentáciách predstavili úroveň družstevníctva
aj zástupcovia z ďalších krajín. Erika Kármán z Maďarska predstavila spotrebné družstvá. Pozornosť upriamila na ekologické aspekty,
vyzdvihla lojalitu a pracovnú zaangažovanosť. Spoluvlastníctvo pod-
10
výrobné družstevníctvo
zaujalo nás
poruje vysokú mieru zodpovednosti všetkých členov na fungovaní
družstva. Osobitne upriamila pozornosť na význam družstevníctva
pre komunálny rozvoj.
Vo svojom vystúpení Michal Polák z Ministerstva financií SR upriamil pozornosť na tému sociálnej ekonomiky a sociálneho podnikania. V Slovenskej republike ďaleko zaostávame za európskym priemerom zamestnanosti v oblasti sociálneho podnikania. Ministerstvo
financií spolupracuje v oblasti podpory a rozvoja družstevníctva s
Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Zástupkyňa z Českej republiky Ilona Švihlíková poukázala tiež na
skutočnosť, že sektor družstevníctva nemá veľkú prestíž. Uviedla
tiež, podobne ako Ľuboš Blaha myšlienku transformácie krachujúcich podnikov na družstvá, zavedenie systému demokracie a spoluzodpovednosti. Osobitný význam v Českej republike má inštitút
družstevných „záložen“, ktoré v súčasnosti „bojujú“ s plánovanými
novými regulačnými pravidlami, ktoré chce zaviesť česká Národná
banka kvôli ich častému rozkrádaniu. Navrhovaná nová právna úprava je likvidačná a to bude mať veľmi negatívne dopady najmä pre
družstvá, ktoré nie sú zoskupené v žiadnom združení a nemôžu tak
využívať ďalšie fondy.
Súčasný stav v oblasti družstevníctva prezentovala aj Darina Zaimova, zástupkyňa z Bulharska. Poukázala na prepojenie akademického
poznania s praxou, ktoré je podporené aj viacerými projektmi z EÚ.
Vo svojej dizertačnej práci sa venovala osobitne poľnohospodárskym
družstvám. Poukázala taktiež na benefity v oblasti rozvoja vidieka.
Zdôraznila, že zoštátňovanie pôdy v minulosti nebolo v súlade s ideou družstevníctva. Ich aktivity sú zamerané na vytváranie vzájomnej
spolupráce družstiev v Bulharsku s družstvami severného Talianska.
Význam družstevníctva vidí najmä v pomoci mladým, zdravotne či
inak znevýhodneným ľuďom. Družstvá by tak mali byť určené prioritne na riešenie komunitných problémov, čo zabezpečí aj lokálny
rozvoj.
V ďalšom bloku konferencie sa Dominika Potkanska z Poľska zamerala na sociálne družstvá a objasnila ich význam pre členov, ako aj
pre celú spoločnosť. Sociálne družstvá sú oprávnené založiť len určité
marginalizované skupiny, ako napr. nezamestnaní, bezdomovci, utečenci, zdravotne postihnutí a pod. Družstvo im má zabezpečiť prácu
a zisk sa nemôže rozdeliť medzi členov. Družstvu sú poskytované
rôzne úľavy, výhody a taktiež je podporované z Európskych fondov.
Sociálne družstvá čelia rôznym bariéram, najmä nedostatkom zručností v manažovaní, riadení, majú slabý finančný manažment, pričom vláda sa im snaží pomáhať zavádzaním tzv. inkubátorov (pomoc
pri vytváraní podnikateľských plánov a poradenstvo po dobu max. 1
roka od začatia činnosti). Za benefity sociálnych družstiev považuje rozvoj sociálnej zodpovednosti, solidárnosť, zvýšenie vzdelanosti,
nový prístup k spotrebe spoločnosti a pod.
Stav družstevníctva v Slovenskej republike prezentovala Iveta Chmelová, predsedníčka záujmového združenia COOP PRODUKT SLOVENSKO (CPS). Nadviazala na prezentáciu legislatívnej úpravy
družstiev na Slovensku. Poukázala na aktuálne problémy družstiev a
všeobecne nepriaznivé podnikateľské prostredie na Slovensku, s ktorým bojujú aj družstvá. Uviedla výhody družstevného podnikania,
ku ktorým patrí najmä nízky vstupný kapitál, otvorenosť družstva,
spolurozhodovanie členov, menší právny formalizmus spojený napr.
so znižovaním a zvyšovaním základného imania, ako aj skutočnosť,
že členovia neručia za záväzky družstva a pod. Jedinú nevýhodu v
tomto type podnikania vidí v predsudkoch spojených s pojmom
družstvo. Vyzdvihla význam záujmového združenia CPS, najmä v
oblasti pomoci založenia družstva, v marketingových aktivitách, v
oblasti právneho poradenstva, pri pripomienkovaní zákonov, ako aj
pri poskytovaní výhodných úverov svojim členom. Taktiež poukázala na sociálne atribúty družstiev, na ich pomoc členom, ktorí sa
ocitnú v nepriaznivej životnej situácii formou pôžičiek ako aj ďalšie
benefity, ktoré im družstvá poskytujú. Družstvá majú v súčasnosti
dôležité miesto v spoločnosti a ich rozvoj vidí najmä v osvete a v podpore zo strany štátu pre mladých podnikateľov (poskytnutie štátnych
príspevkov na začiatok podnikania v oblasti družstevníctva).
Na konferencie odzneli aj ďalšie zaujímavé príspevky, myšlienky a
príklady úspešnej praxe. Ostáva už len veriť, že aj táto konferencia
pomôže v presadzovaní rozvoja humanitných myšlienok vo forme
družstevného podnikania a podnikateľské prostredie bude družstvám
a ich rozvoju naklonené.
Mgr. Monika Zatkalíková
výrobné družstevníctvo
11
predstavujeme
Radu Výchovy, starostlivosti o členov
a zamestnancov pri COOP PRODUKT SLOVENSKO
Na V. celoslovenskej konferencii predsedov komisií VSOČZ a dôverníkov VSOČZ členských družstiev CPS, ktorá sa
konala dňa 23. septembra 2014 v Žiline, bola zvolená nová Rada VSOČaZ pri CPS, ktorú vám predstavujeme:
PREDSEDNÍČKA Rady VSOČaZ pri CPS
Martina MARHEVSKÁ, výrobné družstvo ELEKTROPLAST Prešov
ZÁSTUPKYŇA ZA VÝCHODOSLOVENSKÝ REGIÓN
Martina Marhevská má 39 rokov. Ukončila Strednú poľnohospodársku školu odbor ekonomika. Vo výrobnom družstve
pracuje od roku 1993, teda už 21 rokov. Počas tohto obdobia prešla rôznymi pracovnými pozíciami ako operátorka
výpočtového strediska, referentka odbytu, asistentka predsedu družstva, referentka personalistiky a miezd, referentka
ekonomiky a financií. V roku 2014 ju členovia družstva zvolili za dôverníčku VSOČaZ.
V Rade VSOČaZ pri CPS by chcela hlavne oživiť komunikáciu medzi Radou a všetkými členskými družstvami CPS,
aby tieto boli vždy informované o akciách a podujatiach, ktoré organizuje Rada, ale aj o legislatívnych zmenách či už
v oblasti tvorby a čerpania sociálneho fondu, Zákonníka práce, či bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Jej najväčšou rradosťou sú 3 deti vo veku 16, 14 a 4 roky. A ku koníčkom patria hlavne dobré knihy, filmy a turistika.
PODPREDSEDNÍČKA Rady VSOČaZ pri CPS
Mgr. Eva MEDVEĎOVÁ, výrobné družstvo OTTO MONT Nová Baňa
ZÁSTUPKYŇA ZA STREDOSLOVENSKÝ REGIÓN
Mgr. Medveďová pracuje v družstve od roku 2006. Vyštudovala manažment – marketing na Univerzite Komenského
v Bratislave. Už 15 rokov je šťastne vydatá, má dve dcéry – Evku 14-ročnú a Emku 11-ročnú.
Medzi jej záľuby patrí všetko „živé“ zo zvieracej ríše, no a samozrejme, rekreačný šport, aikido a beh.
V družstve sa stará predovšetkým o vedenie všetkej potrebnej agendy pre fungovanie dvoch chránených dielní a je veľkou
podporou vedeniu spoločnosti.
V Rade VSOČaZ pri CPS by sa chcela najprv zorientovať a možno inšpirovať sa prácou Rady VSOČZ v českých družstvách. Podľa nej by mala Rada naozaj fungovať pre ľudí z družstiev, z ktorých v súčasnosti viacerí ani nemajú predstavu,
že Rada pre nich existuje.
ČLENKA Rady VSOČaZ pri CPS za Západoslovenský región
Vlasta MEDŇANSKÁ, výrobné družstvo PODJAVORINSKÉ Stará Turá
Pani Medňanská pracuje v družstve viac ako 30 rokov. Prešla rôznymi pracovnými zaradeniami. Takmer 20 rokov pracuje ako majsterka pri výrobe kovových štítkov. Ďalším jej pracovným zaradením je dispečerka, fakturantka štítkarne.
V roku 1995 bola zvolená za predsedníčku komisie VSOČaZ. Prácu, ktorú vykonáva, má veľmi rada. Medzi jej záľuby
patrí záhrada, zvieratá, rada číta, zaujíma sa tiež o históriu. Celý pracovný život bola členom družstva. Tretie volebné
obdobie pracuje vo funkcii členky Rady VSOČZ pri CPS. Ako píše pani Medňanská, je jej cťou, že mohla pracovať vo
výrobnom družstevníctve, vyjadriť sa v intenciách svojich práv a poznať veľa pracovitých a skromných ľudí, ktorí sú už
i v dôchodku.
Prácu Rady by rozšírila o výjazdové zasadania Rady v členských družstvách a jej želaním je, aby sa zlepšil kontakt Rady
s predsedami komisií v družstvách.
ČLEN Rady VSOČaZ pri CPS za Bratislavský región
Pavol BIELIK, výrobné družstvo DRUTECHNA Bratislava
Pán Bielik má 58 rokov, je ženatý. V Drutechne pracuje 32 rokov ako údržbár. Patrí medzi svedomitých a pracovitých
zamestnancov, na ktorých sa vždy dá spoľahnúť. Medzi jeho záľuby patrí záhrada aktívne, šport pasívne. Ako nový člen
Rady by chcel čo najlepšie spolupracovať s ostatnými členmi Rady a s dôverníkmi VSOČZ na družstvách a má záujem
zviditeľniť prácu Rady.
12
výrobné družstevníctvo
slovo majú mladí
miesto. Až na pohovore s pánom predsedom
som sa oboznámil s týmto družstvom.
Niečo o rodine, záľubách...
Mojimi záľubami je šport, hranie PC hier,
práca s PC, natáčanie a strih videa.
Ako najradšej trávite voľný čas?
Vo svojom voľnom čase si rád zašportujem
alebo sa venujem grafike, viac sa vzdelávam
a robím rôzne plagáty, logá, webstránky pre
rôznych zákazníkov.
Marek MICHALEK
grafik vo výrobnom družstve PODJAVORINSKÉ
Stará Turá
Odkiaľ pochádzate?
Pochádzam z Brezovej pod Bradlom.
Čo ste vyštudovali?
Študoval som na Strednej odbornej škole
Stará Turá odbor grafik digitálnych médií.
Odkedy pracujete v družstve?
Pracujem tu od decembra 2013.
Pamätáte sa na svoj prvý deň v práci, resp.
na začiatky v družstve?
Pamätám. Prvé dni boli veľmi náročné, kým
som sa všetko naučil, ale je tu veľmi dobrý
kolektív, ktorý mi pomáhal dostatočne na to,
aby som zvládal svoju robotu na 100 percent.
Poznali ste výrobné družstvo
PODJAVORINSKÉ alebo jeho výrobky
aj predtým, ako ste začali v družstve
pracovať?
Nie, nepoznal. Zavolal mi kamarát, ktorý tu
pracoval tiež ako grafik a ponúkol mi toto
Je na svete nejaké vysnívané miesto, kam
by ste sa chcel ísť pozrieť?
Nemám žiadne vysnívané miesto, ale rád chodím na turistiku po horách, tak ak by som si
mal vybrať, určite by to bolo niekde v prostredí hôr.
Keby ste mali možnosť vybrať si večeru
s nejakou známou osobnosťou, kto by to
bol?
O večeri so známou osobnosťou nesnívam, ale
ak by som mal niekam ísť so známou osobnosťou, bol by to spevák zo skupiny Metallica
– James Hetfield.
Ako by ste predstavili vaše družstvo
ľuďom, ktorí ho nepoznajú?
Predstavil by som ho ako družstvo s kvalitnou
výrobou štítkov a nálepiek.
Máte nejaké vianočné a novoročné
želanie?
Byť zdravý a šťastný počas ďalšieho roka.
výrobné družstevníctvo
13
zo života SSOŠ
SIEDMY ROČNÍK PODUJATIA
FOUR FEST 2014
RIMAVSKÁ SOBOTA
SSOŠ Bardejov sa zúčastnila v piatok 3. októbra 2014 na súťaži zručnosti žiakov stredných škôl v družobnej škole SOŠ obchodu a služieb
Rimavská Sobota, ktorá súťaž každoročne organizuje. Naša škola sa zúčastnila na súťaži v odboroch kaderník, kozmetička a vizážistka a barman. V širokej konkurencii súťažiacich z Poľska, Ukrajiny, Česka, Maďarska a zo Slovenska obsadili naši žiaci pekné umiestnenia. V odbore
barman počas šiestich minút mali namiešať štyri drinky, súťažiaci Erik
Kniš z II.PR obsadil pekné štvrté miesto. V odbore kozmetička a vizážistka sa súťažiace snažili kreatívne zvládnuť líčenie na tému „naj retro
nevesta“, súťažiaca Simona Koncová (IV. B) a modelka Soňa Juščáková
(I. A) obsadili piate miesto. V odbore kaderník mali za 60 minút vytvoriť dámsky večerný účes „kráľovná plesu“, súťažiaca Paulína Šoltysová (II.PR) a modelka Mária Pecuchová (II.PR) obsadili veľmi pekné
druhé miesto v najviac obsadenej disciplíne osemnástich súťažiacich.
Poďakovanie patrí žiakom, ktorí sa na súťaži zúčastnili, a pedagógom,
ktorí sa podieľali na príprave a účasti na súťaži – Mgr. Ľubomírovi Čekanovi, Mgr. Jánovi Hajdukovi, Bc. Beáte Šáryovej a Monike Mochnackej. Nesmieme zabudnúť poďakovať sa Salónu Erika, ktorý nám
v rámci sponzorstva zapožičal na súťaž pre našich žiakov šaty a doplnky.
Mgr. Ján Hajduk
14
výrobné družstevníctvo
zo života SSOŠ
Majster palacinka 2014
Pod strechou Spojenej školy Scota Viotora v Ružomberku sa dňa
5. novembra 2014 stretlo 8 družstiev stredných odborných škôl odboru kuchár – čašník, kde sa konal 5. ročník celoslovenskej súťaže „Majster palacinka“. Súťaž organizoval Tatranský klub Slovenského zväzu
kuchárov a cukrárov Vysoké Tatry.
Do súťaže sa zapojili aj žiaci Súkromnej strednej odbornej školy z Popradu – Veľkej. Školu reprezentovala žiačka tretieho ročníka odboru
čašník Patrícia Peštová a žiak druhého ročníka odboru kuchár Frederik
Jaroš.
Sme veľmi radi, že sme sa zúčastnili na akcii, pretože takáto súťaž dáva
príležitosť šikovným žiakom zmerať si sily v konkurencii žiakov iných
škôl, dáva možnosť vymeniť si skúsenosti a stretnúť sa so skutočnými odborníkmi. Dobrý pocit z úspechu si odniesli nielen žiaci, ale
aj majsterky odbornej výchovy Mgr. Marta Kriššáková a Mgr. Anna
Krajňáková, ktoré žiakov na súťaž svedomite pripravovali.
Veríme, že výhra v tejto súťaži bude žiakov motivovať a súčasne zaväzovať, aby úspešne prezentovali nielen seba, ale aj našu školu.
Mgr. Marta Kriššáková
Súťažiaci predstavili svoj vlastný recept prípravy palaciniek a v stanovenom limite 25 minút prezentovali prípravu, flambovanie a dekorovanie dezertu pred odbornou porotou a zrakom hostí. Palacinkový
dezert prezentovali pod názvom „Kokosové pokušenie“. Palacinky pripravovali na kokosovom oleji, plnili tvarohovou penou s maskarpone
a lesným ovocím. Palacinku aranžovali penou a kokosovými lupienkami, ktoré skladali do tvaru ruže a ovocnou omáčkou. Fantázii sa
medze nekládli, ale dezert musel spĺňať určité kritériá a v prvom rade
musel chutiť.
Celkovú atmosféru dotvárala šarmantná prezentácia praktickej zručnosti žiakov. Porota ocenila ich prejavenú fantáziu, samostatnosť, tvorivosť a ladné graciózne pohyby. Žiaci boli plní elánu a túžby dokázať,
že sú skutočnými majstrami svojej profesie. A veru, nemali sme sa za
čo hanbiť. Nesklamali, stáli na druhom stupni víťazov a získali strieborné miesto.
výrobné družstevníctvo
15
zo života SSOŠ
SSOŠ Bardejov na súťaži
MLADÝ REMESELNÍK V PREŠOVE
ru umeleckoremeselné spracúvanie dreva, a to Radovan Andrejovský
a Dávid Buchala za sprievodu svojho majstra odborného výcviku Bc.
Jána Hajduka a učiteľky odborných drevárskych predmetov Ing. Hany
Markovej. Zadaním žiakov bolo vyrobiť sklápaciu stoličku podľa poskytnutého nákresu a kusovníka. V medzinárodnej konkurencii síce
nezískali miesto na stupni víťazov, ale na svoju prácu a prístup k nej
môžu byť právom hrdí. Za prezentáciu školy a za ich prístup k práci
im srdečne ďakujeme.
Súbežne so súťažou prebiehal aj workshop pre majstrov odborného
výcviku realizovaný v rámci projektu „Odborné vzdelávanie a príprava pre trh práce“. V programe workshopu riaditeľ Strednej odbornej
školy technickej v Prešove Mgr. Štefan Cmar informoval prítomných
o centrách odborného vzdelávania a prípravy, o spolupráci ich školy
so švajčiarskym vzdelávacím systémom či o duálnom systéme vzdelávania. Súčasťou bola aj účasť na otvorenom učebnom dni v študijnom odbore technik energetických zariadení budov a, samozrejme, aj
výmena skúseností medzi prítomnými majstrami odborného výcviku.
Stredná odborná škola technická na Volgogradskej ulici v Prešove
v dňoch 12. – 13. novembra 2014 organizovala už jubilejný 20. ročník
obľúbenej súťaže zručností „Mladý remeselník“. V tomto školskom
roku súťažili žiaci stredných odborných škôl učiacich sa v odbore
stolár a murár. Keďže aj naša škola, Súkromná stredná odborná škola
v Bardejove, má drevárske odbory, aj žiaci našej školy sa do tejto súťaže veľmi radi zapojili. Školu reprezentovali žiaci študijného odbo-
Každá súťaž zručností pre žiakov je veľmi prospešná a prínosná tak
z pohľadu prehĺbenia si vedomostí a zručností v oblasti drevárskej
a stolárskej výroby, ako aj z pohľadu množstva nápadov a inšpirácií.
A o zážitkoch pri práci a kamarátstvach so žiakmi z iných škôl už ani
nehovoriac.
Ing. Hana Marková
Úžasný deň so seniormi
Mesiac november sa niesol v duchu úcty k starším. Keď nás oslovilo
vedenie Domova dôchodcov a sociálnych služieb Senires v Poprade –
Veľkej, aby sme naše babičky prišli skrášliť a upraviť im vlasy, tak sme
sa potešili a ani na chvíľu neváhali.
Žiačky učebného odboru kaderník Súkromnej strednej odbornej
školy v Poprade – Veľkej spolu s majsterkami odborného výcviku
staršie dámy natáčali, fúkali, učesali a tým im spríjemnili deň. Mnohé
sa vrátili do svojich mladých čias a cítili sa ako v kaderníckom salóne.
Niektoré boli milo prekvapené, ako dobre vyzerali, a bol to zážitok
vidieť ich rozžiarené tváre. Upravené seniorky nám na odplatu porozprávali, ako to bolo za ich mladých čias.
Je dobré, keď sa mladá generácia stretáva so seniormi, lebo aj oni majú
čo povedať a dať mladým ľuďom – svoje zážitky, skúsenosti. Z reakcií
našich babičiek sme si uvedomili, že človek aj v staršom veku chce byť
upravený, krásny a mať zo seba dobrý pocit. Sme radi, že aj naša škola
prispela svojou troškou, aby ich všedný deň bol nevšedný.
Beáta Winková, Eva Michaláková
16
výrobné družstevníctvo
zaujalo nás
Prezentácia
investičných projektov
v Chorvátsku
Dňa 21. októbra 2014 usporiadala Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu
(SARIO) investičný seminár „Investujete
v Chorvátsku“ v spolupráci s Ministerstvom
zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Veľvyslanectvom
Chorvátskej republiky v Bratislave a chorvátskou Agentúrou pre investície a konkurencieschopnosť (AIK) pre potenciálnych slovenských investorov. Pred samotným podujatím
sa uskutočnilo krátke pracovné stretnutie
zástupcov agentúry SARIO a AIK Záhreb, na
záver ktorého bolo podpísané Memorandum
o spolupráci medzi agentúrou SARIO Bratislava a AIK Záhreb. Prezentáciu investičných
možností v Chorvátsku spoločne otvorili J.
E. Roman Supek, veľvyslanec za Ministerstvo
zahraničných vecí a Európske zastupiteľstvo
Slovenskej republiky a J. E. Jakša Muljačić,
mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec
Chorvátskej republiky v Slovenskej republike. Obaja sa v krátkych otváracích príhovoroch vyjadrili za dynamickejší rozvoj ekonomických vzťahov medzi oboma krajinami.
Následne sa slova ujal Damir Novinić, riaditeľ AIK Záhreb, ktorý uskutočnil prezentáciu
investičných možností v Chorvátsku.
Prezentácia bola zameraná na ekonomické
a legislatívne podmienky vstupu zahranič-
ných investorov a služby, ktoré AIK zahraničným investorom pri realizácii ich investičných zámerov v Chorvátsku. Prezentácia
v krátkosti predstavila i sektorové a regionálne zameranie investícií v Chorvátsku. Pán
Damir Novinic spomenul, že zo strany vlády
je silná podpora investícií a v Chorvátskej republike. Boli vytvorené podmienky pre ľahšie
investovanie, napríklad úpravou stavebného
zákona a zákona o územnom plánovaní a inšpekcii, bola založená spomínaná agentúra
a pracovné skupiny pre podnikateľské prostredie a súkromné investície. V prípade záujmu slovenských podnikateľov o investovanie
v Chorvátskej republike ponúkol kompletnú
pomoc pri riešení všetkých potrebných náležitostí.
Po prezentácii investičných možností v Chorvátsku sa rozbehla bohatá diskusia, v ktorej
zástupcovia slovenskej podnikateľskej sféry
kládli konkrétne otázky z oblasti ekonomických stimulov pre investorov, cien výroby
a výkupu elektrickej energie, cien pozemkov
v mestách a obciach v Chorvátsku a celý rad
právnych otázok zabezpečujúcich stabilitu
a istotu pre zahraničných investorov.
Bližšie informácie nájdete na webovej stránke
agentúry: www.aik-invest.hr.
Založenie Slovensko-Ukrajinskej
obchodnej komory
Dňa 13. novembra 2014 sa počas Exportného fóra 2014 krajín V4
a Rakúska, organizovaným Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), konalo pracovné stretnutie podnikateľských
subjektov Slovenskej republiky a Ukrajiny, s cieľom prediskutovať
možnosti a perspektívy založenia spoločnej Slovensko-Ukrajinskej
obchodnej komory (SOUK).
Projekt založenia SOUK si dáva za cieľ napomôcť rozvoju slovensko-ukrajinských obchodných vzťahov a zastaviť tak pokles vzájomnej obchodnej výmeny v dôsledku vnútorného vývoja situácie na Ukrajine.
Rokovanie, ktorého sa zúčastnilo približne 20 zástupcov slovenského
a ukrajinského podnikateľského prostredia, otvoril riaditeľ Odboru
zahraničného obchodu SARIO, pán Buček. Vo svojom vystúpení
vyzdvihol výrazné perspektívy rozvoja vzájomných slovensko-ukrajinských obchodných a hospodárskych vzťahov a zdôraznil podporu
SARIO založeniu SOUK. Zároveň na funkciu prvého predsedu Rady
SOUK navrhol Ing. Dolhého, ako znalca a experta ukrajinskej histórie, politického a ekonomického prostredia.
V závere stretnutia bol prítomnými odsúhlasený návrh vzniku a registrácie SUOK vo forme Občianskeho združenia a potvrdená Rada
SOUK v zložení piatich členov.
výrobné družstevníctvo
17
NO CPS Dokorán
Prezentovali sme sa...
Koncom septembra sa konalo v Novej Bani stretnutie zástupcov chránených dielní a pracovísk z celého Slovenska. Usporiadateľom bolo internetové médium Register chránených dielní, ktorý prináša aktuálne
informácie v oblasti zdravotného postihnutia. Na stretnutí nechýbala
ani naša nezisková organizácia CPS DOKORÁN a chránená dielňa výrobného družstva OTTO MONT. Išlo o prvé stretnutie tohto druhu,
ktorého cieľom bolo vymeniť si poznatky z oblasti chráneného zamestnávania, poukázať na problémy a zaujať k nim postoj. Na stretnutí sa
zúčastnili aj samotné zdravotne postihnuté a hendikepované osoby,
ktoré prišli nadviazať kontakty s chránenými dielňami a pracoviskami.
Riaditeľka neziskovej organizácie CPS DOKORÁN predstavila účastníkom pôsobnosť našej organizácie, jej činnosť a uviedla konkrétne
aktivity v oblasti pripomienkovania zákona o službách zamestnanosti
(ďalej „zákon“), ako aj pripomienkovania celého systému zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Zástupkyňa chránenej dielne
OTTO MONT Mgr. Eva Medveďová uviedla konkrétne problémy
chránených dielní pri uplatňovaní si nárokov na jednotlivé príspevky
a ako členka výboru pre otázky zamestnanosti prezentovala aj pohľad
opačný, t. j. problémy úradov práce, sociálnych vecí a rodiny s aplikáciou viacerých ustanovení zákona.
Na viacerých podujatiach prichádzame k rovnakému záveru, a to, že
problémy chránených dielní sa v celoslovenskom meradle prelínajú
18
výrobné družstevníctvo
a opakujú (administratívna náročnosť, zbytočná byrokracia, neochota
pracovníkov, zastrašovanie, neschopnosť objektívneho posudzovania,
nezáväznosť metodických pokynov ústredia, neoprávnené neposkytnutie príspevku a pod.). Na všetky tieto problémy sme už aj v minulosti upozorňovali ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a naša
nezisková organizácia robí všetko pre to, aby sa tieto problémy odstránili. Prvé lastovičky už sú, od januára 2015 by rozhodnutia a usmernenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny mali byť pre všetky
úrady záväzné, čím sa pomôže odstrániť rôznorodosť výkladu zákona.
Aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny už pripustilo priestor
na novelizáciu zákona o službách zamestnanosti a momentálne na nej
pracujeme. Máme podporu aj v poslaneckých kluboch, takže veríme,
že sa zákon bude novelizovať v prospech podpory zamestnávania osôb
so zdravotným postihnutím.
V dňoch 15. – 17. októbra 2014 sa konalo ďalšie podujatie, tentokrát
na výstavisku INCHEBA EXPO Bratislava, kde sa aktívne prezentovala nezisková organizácia CPS DOKORÁN v spolupráci s neziskovou organizáciou EPIC a ďalšími významnými organizáciami, ktoré
pôsobia v oblasti zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Na
výstave sme sa prezentovali v stánku s názvom „Zamestnávanie osôb
s postihnutím“ spolu s Agentúrou podporovaného zamestnávania, občianskym združením TENENET, Domom Svitania a Nadáciou otvorenej spoločnosti.
NO CPS Dokorán
V stánku sme privítali mnoho záujemcov o prácu so zdravotným postihnutím, ktorí sa informovali o možnostiach zamestnať sa v chránených dielňach, resp. na otvorenom trhu práce. Poskytli sme im informácie o legislatíve a pomohli im v riešení konkrétnych problémov,
ktoré prežívajú.
Z ďalších aktivít, na ktorých intenzívne pracujeme, je zmena systému
posudzovania „jediných podnikov“ úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny. Zorganizovali sme k tejto téme stretnutie na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny za účasti zástupcov ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny. Na stretnutí sme poukazovali na byrokratický prístup, keď
sa „jediný podnik“ skúma najmä vyhľadávaním v obchodnom registri
podľa mien štatutárneho orgánu, a keď sa rovnaké meno objaví aj pri
inom subjekte, automaticky sa vyhodnotia tieto subjekty ako jediný
podnik. Samotná európska legislatívy nedáva na takéto posudzovanie
právny základ. Pri posudzovaní treba skúmať aj ďalšie právne vzťahy,
stanovy, zmluvy a pod., a len na základe komplexného posúdenia sa
môžu subjekty označiť ako „jediný podnik“. Poukazujeme na to, že
čestným vyhlásením subjekty vyhlasujú určité skutočnosti a pri prípadnom spore ich budú musieť preukázať.
Toto podujatie sa zrealizovalo v rámci projektu „Nástroje na zvyšovanie zamestnateľnosti ľudí so zdravotným postihnutím“. Projekt bol
podporený z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný
z finančného mechanizmu EHP 2009 – 2014. Správcom fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom projektu „Nástroje na zvyšovanie zamestnateľnosti ľudí so zdravotným postihnutím“ je podpora demokratických hodnôt vrátane ľudských práv.
Koncom novembra sa naša Nezisková organizácia CPS DOKORÁN
zúčastnila na vianočných trhoch na Ministerstve práce, sociálnych vecí
a rodiny spolu s ďalšími chránenými dielňami a pracoviskami z celého
Slovenska. Ministerstvo im opäť ponúklo možnosť prezentácie, a tak
sa na trhoch dali kúpiť krásne ručné výrobky vo forme šperkov, keramiky, obrazov, vianočných ozdôb,... Vôňa vianočného punču a vianočné koledy sa aj tento rok pripísali k vytvoreniu krásnej vianočnej
atmosféry. Tohoročné vianočné trhy boli výnimočné tým, že na naše
pozvanie reflektovala Pavlína Triščová, ktorá sa venuje feetmade výrobkom (v preklade výrobkom maľovaným nohami). Jej výrobky očarili
všetkých prítomných, návštevníkom sa najviac páčili krásne hodvábne
šatky, šály či kravaty. Pavlína je napriek svojmu handicapu mimoriadne tvorivá, plná energie a optimizmu.
Všetky podujatia, na ktorých Nezisková organizácia CPS DOKORÁN
participovala, naplnili svoj účel. Nadviazali sme ďalšie významné kontakty
s viacerými organizáciami aj jednotlivcami, ktorí sa na nás v súčasnosti s dôverou obracajú. Tešíme sa, že si budujeme dobré meno v našej spoločnosti.
Mgr. Monika Zatkalíková
výrobné družstevníctvo
19
zaujalo nás
DEŇ ÚCTY K STARŠÍM
Jeseň, krásna svojou farebnosťou, typická zbieraním plodov, ktoré
zušľachtili pracovité ruky človeka. Takáto krása jesene sa napĺňa v srdciach starších ľudí, ale i tých mladších, a pripomína nám ju práve mesiac október, ktorý je mesiacom úcty k starším. A práve pri tejto príležitosti svoje polročné úsilie predstavili prijímatelia sociálných služieb z
Domova sociálnych služieb a Rehabilitačného strediska Sobrance v kultúrnom programe pri príležitosti mestských osláv Dňa úcty k starším.
Deti svoj hudobno-slovný program pripravili v rámci muzikoterapie uplatňujúcej sa v zariadení, ktoré v úvode predstavila riaditeľka
DOSOS, n. o., Sobrance pani Bc. Eva Dobiašová. Vo svojom príhovore okrem iného predstavila muzikoterapeutku, pod vedením ktorej deti s radosťou pracujú a tešia sa zo spievania, magisterku umenia
Máriu Šabakovú a svoje spolupracovníčky Mgr. Alicu Šabakovú, Mgr.
Janu Baľakovú a Boženu Šabakovú, ktoré sa o deti starajú. No a potom už na rad prišli deti so svojím vystúpením pre tých skôr narodených, v ktorom sa predstavili s detskými pesničkami, ako my sme
malé srdiečka, o líštičke, divadelné stvárnenie vláčika Tiroláčika, ako
i o veselej maňuške. Po nich nasledovali pesničky striedané básničkami
k aktuálnej téme o mamičkách a babičkách. A nakoniec nechýbali ani
známe detské rytmické veselé ľudové piesne.
V závere vystúpenia pani riaditeľka Bc. Eva Dobiašová spolu s prednostom Okresného úradu v Sobranciach MVDr. Boleslavom Lešom,
PhD, a poslancom MsZ v Sobranciach MVDr. Bc. Mariánom Petrom
spoločne uviedli do života posypaním voňavými lupeňmi ruží „DOZÁČIKA“ – symbol zariadenia Domova sociálnych služieb a Rehabilitačného strediska v Sobranciach, ktorého autorkou je Mgr. Alica
Šabaková. Sálou sa niesla nielen vôňa lupeňov šípových ruží, ale i krásne tóny piesne „Ej, zalužicke poľo...“ v podaní už „Dozáčikov“, ku ktorým sa pridali i diváci v sále. Že sa vystúpenie návštevníkom podujatia
20
výrobné družstevníctvo
páčilo, o tom nás presvedčil ich spontánny potlesk. A sme si istí, že na
svoje si prišli i naše deti, dali to patrične najavo svojím nadšením, radosťou a spokojnosťou. Veríme, že z tohto podujatia všetci odchádzali
plní hlbokých dojmov a zážitkov.
Mgr. Alica Šabaková
zaujalo nás
... môj priateľ pes
Každý z nás má niekoho blízkeho, koho má rád komu môže dôverovať
a na koho sa môže spoľahnúť. Môže to byť blízky človek alebo aj zvieratko, či je to už psík, mačička, kôň, delfín, alebo nejaké iné. Zvieratká
sa v mnohých prípadoch využívajú pri psychoterapii telesne i mentálne postihnutých osôb, pretože sa predpokladá, že zvieratko – pes,
je najspoľahlivejším priateľom človeka a často jediným v osamotení a
chorobe.
Pri práci s našimi deťmi v zariadení Domova sociálnych služieb a Rehabilitačného strediska neziskovej organizácie DOSOS, n. o., uplatňujeme rôzne formy terapie. Okrem muzikoterapie, dramatoterapie,
arteterapie postupne prechádzame i ku canisterapii. No a práve v nadväznosti na prípravu ku canisterapii, ako i v rámci rozumovej a relaxačnej činnosti sme zorganizovali 9. októbra 2014 prednášku o kynológii
spojenú s besedou a názornými ukážkami, ktoré predvádzali skúsení
kynológovia s piatimi psíkmi.
Beseda naše deti zaujala, najprv zasypali pozvaných hostí množstvom
zaujímavých otázok, ale zároveň sa s nimi rozprávali o svojich domácich priateľoch, o príbehoch a zážitkoch s nimi. V druhej časti besedy
prednášajúci, ktorí sa dlhé roky venujú kynológii, predviedli päť psov,
medzi ktorými boli labradory, vlčica CIVA, Ares, ale i špringeršpaniel.
Naši pozvaní hostia, ktorí k nám docestovali z Komárna pani Kristína Hercigová, z Trebišova Jozef Nagy a z Poruby pod Vihorlatom
Marián Lechman, predviedli so psami rôzne ukážky, počúvanie na povely a podobne. Dovolili, aby sa deti s nimi mohli skamarátiť, pohladiť ich i vyskúšať si aportovanie, čomu sa deti veľmi tešili. Podujatie
u všetkých zúčastnených zanechalo hlboké dojmy, najmä u našich detí
ostali pozitívne zážitky a príjemné chvíle.
Mgr. Alica Šabaková
NAŠA PRVÁ ŠARKANIÁDA
Je tu jeseň, krásny čas, čas jesenných radovánok, ku ktorým okrem
iného neodmysliteľne patria šarkany. Tak aj my v našom zariadení
DOSOS, n. o., Domova sociálnych služieb a Rehabilitačného strediska v Sobranciach, sme sa na chvíľu preniesli do svojich detských čias,
čo môže urobiť občas každý z nás kedykoľvek a kdekoľvek, a poriadne
sa zabaviť. Urobili sme to aj my spolu s našimi zverencami – našimi deťmi 30. októbra pri zorganizovaní nultého ročníka „našej šarkaniády“.
Deti púšťali už vopred pripravené šarkany, a napriek tomu, že k nám
zavítal nezbedný škriatok, ktorý zapríčinil, že dva šarkany nezvlietli,
nič to nemenilo na dobrej zábave a nálade. Deti sa vyšantili do „zbláznenia“. Tí, ktorí sa nemohli rozbehnúť za lietajúcimi šarkanmi, tak ich
sprevádzali svojím nadšeným úsmevom. Pripravené bolo i sprievodné
podujatie – fúkanie balónov, ktoré následne púšťali. Každé dieťa bolo
odmenené sladkosťou. Podujatie sa chýlilo k záveru, všetci, dospelí
i deti, sa dobre zabavili. Deti sa do zariadenia vrátili v dobrej nálade,
spokojné, nadšené, niektoré dokonca unavené, no všetky plné dojmov
a zážitkov, o ktorých sa mali možnosť celé popoludnie rozprávať.
Už sa tešíme na ďalší ročník „našej šarkaniády“, na ktorú si vyrobíme
v tvorivej dielni vlastné originálne šarkany.
Mgr. Alica Šabaková
výrobné družstevníctvo
21
zaujalo nás
Záhadná žilinská lampa
mala špeciálny účel
Z denníka dizajnéra a kurátora zbierok produktového dizajnu
v Slovenskom múzeu dizajnu.
Výskum dejín dizajnu a výrobkov, ktoré sa
navrhovali na území Československa, pripomína detektívku.
Hľadám výrobcu, autora tvarového riešenia
a mnohokrát aj účel, na ktorý bol produkt
vyrobený. Pátram v archívoch, knižniciach,
na internete. Vypočúvam odborníkov i pamätníkov. Dedukujem. Možno to znie neuveriteľne, ale dosť dlho mi trvalo, kým som
zistil, na čo slúžila jedna celkom pekná lampa
z výrobného družstva Pokrok Žilina.
Družstvo bolo založené v roku 1954 a jeho
výrobný program sa postupne pretransformoval z bytových svietidiel, elektrorozvádzačov, kovového nábytku a plošných spojov na
vykurovaciu techniku, ktorá je od roku 1997
nosná.
Dnes patria svietidlá z Pokroku medzi veľmi
zaujímavé dizajnérske objekty. Majú v sebe
vynaliezavosť, múdru jednoduchosť i tvarovú
príznačnosť. A dizajnér Pavol Košťan im dal
niečo, podľa čoho sa dajú celkom dobre identifikovať, že sú z Pokroku Žilina.
PODĽA TVARU SPOZNÁŠ
POKROK
Keď som minulý rok výrobné družstvo navštívil, prvé, čo mi udrelo do očí, bolo svietidlo
na vrátnici. Široké hnedé plechové tienidlo
stálo na dvoch štíhlych lesklých trubkách.
Biele detaily pôsobili elegantne.
Takú lampu som nikdy predtým nevidel.
Jednoduché geometrické tvary sa prepájali do
harmonickej jednoty v dokonalej proporcii.
Cez pochrómovanú ohýbanú trubku bol vedený kábel až do tienidla.
Sklamanie nastalo, keď som sa dozvedel, že
archív družstva už neexistuje a že zo svietidiel
ostali len elektrické šnúry a pár sklenených
tienidiel. Sklad teraz slúži novým potrebám
produkcie vykurovacej techniky a zo svietidiel vyrábajú len reflektory pre vlaky.
Nikto nič nevedel – ani o svietidlách, ani
o dizajnérovi. Na chodbách bolo ešte pár
plagátov s granulátovými guľovými lampami
a ja som si bol istý, že sa o záhadnej lampe
z vrátnice viac nedozviem. No predsa som
ešte niečo skúsil.
22
výrobné družstevníctvo
Príbeh výrobku: Typ 06 - 03/1
Od horskej chaty až po detskú izbu
a spálňu mladomanželov. Všade tam
ste mohli „zdielať” izbu s „raketou“
z výrobného družstva Pokrok Žilina.
Jednoduchá konštrukcia, nízka hmotnosť a nerozbitnosť urobili z tejto lampy populárny objekt. Po inštalovaní
silnejšej žiarovky, ako je odporúčaná,
sa však granulát roztápal a tvar sa deformoval. Pri dodržaní správneho počtu wattov sa vám však svietidlo odvďačilo príjemnou svetelnou atmosférou.
Stolová lampa Pokrok (z vrátnice)
Stolová lampa
Výrobca: Pokrok v. d., Žilina (1978)
Dizajnér: Pavol Košťan
Materiál: kov, plast
Spýtal som sa vrátnika, či mu lampa dobre
slúži. Posťažoval sa mi, že nie je dobrá, pretože nie je kĺbová a nikam nedosvieti. Dá sa
nastavovať iba vertikálne a nie horizontálne.
Vraj keby som pod ňou chcel lúštiť krížovku, tak by mi dole zavadzala podstava a hore
by som si búchal hlavu do tienidla. Dal som
mu ponuku, ktorá sa neodmieta. Navrhol
som, že mu vedľa v obchodnom dome kúpim
novú kĺbovú lampu, ak mi ju vymení za túto
„nepraktickú“. Súhlasil. Celou cestou domov
som rozmýšľal, prečo je tá lampa taká nedokonalá.
VIAC HREJE, AKO SVIETI
O mesiac mi volali z Pokroku, vraj našli nejaké archívne materiály, katalógy, fotografie
z výstav a produktové listy. Jediné, čo ostalo
z archívu.
Opäť som sa vybral do Žiliny, a keď som sa
prehrabával v stredne veľkej škatuli plnej fotografií a materiálov o svietidlách, nábytkoch
a elektrorozvádzačoch, želal som si, aby som
narazil na informácie o záhadnej lampe z vrátnice. Nič také však v škatuli nebolo. Vtedy mi
ako z neba padol kontakt priamo na dizajnéra.
„Kedysi tu navrhoval svietidlá Palo Košťan,“
odpovedal jeden z pracovníkov na moju neustále kladenú otázku ohľadom dizajnu. Zavolal som teda pánovi, ktorý bol dlhé roky
vedúcim oddelenia vývoja vo výrobnom družstve. Ten ochotne prišiel do Pokroku a rozpovedal mi príbeh navrhovania svietidiel. Neobišiel ani pre mňa záhadné svietidlo z vrátnice.
Vysvetlil mi, že išlo o účelovú lampu určenú
pre lekárnikov alebo do laboratórií. Osádzala sa infračervenou žiarovkou a slúžila napríklad na zohrievanie vosku. Intenzita ohrevu
sa nastavovala vertikálnym posunom, preto
nepotrebovala iné kĺby ani proporciu. Presný
názov lampy som sa nedozvedel, ale viem, že
svoju úlohu v laboratóriách a lekárňach plnila
dokonale.
LAMPA, KTORÁ SI PAMÄTÁ
Detektívka má šťastný koniec. Stolová lampa, ktorú v malej sérii vyrábali v 70. rokoch
minulého storočia, má svoj príbeh a dnes aj
svoje miesto v zbierkach Slovenského múzea
dizajnu SCD v Bratislave. Jediné, čo jej chýba, je infračervená žiarovka, ktorú jej onedlho doprajem. Vždy pre mňa bude aj lampou
z vrátnice výrobného družstva Pokrok Žilina,
ktorá si určite veľa pamätá.
Napriek tomu, že bola pôvodne určená na
iné účely, stala sa symbolom výroby svietidiel
v Pokroku. V družstve, ktoré sa nevzdalo.
www.ostblok.sk
relax
Vianočné vône
Vianoce sú voňavé sviatky, ktorým vládne pohoda a neopakovateľná atmosféra
pokoja. Našimi domácnosťami sa všakovaké vône šíria už v predvianočnom
období, keď sa začínajú piecť prvé medovníčky či medvedie tlapky a ďalšie tzv.
suché zákusky, ktoré si potrebujú do Vianoc „oddýchnuť“. Zárukou vianočných
vôní je škorica, klinčeky, zázvor, vanilka, ktorým úspešne kontrujú vonné sviečky
a tyčinky, ale aj vôňa vyprážaného kapra, čerstvého zemiakového šalátu,
kapustnice s hubami i vianočného punču. A to všetko dokáže výrazne podčiarknuť
vôňa vianočnej purpury, zmesi voňavých byliniek alebo vonného františka.
Tradícia spoza hraníc
Purpura neodmysliteľne patrí k staročeským
vianočným tradíciám. Pálenie purpury však
vraj pochádza zo zvykov starých Keltov, keď
počas slávností zimného slnovratu pálili na
otvorenom ohni voňavé ihličie. Pôvodná purpura predstavovala zmes kadidla a voňavých
rozdrvených drevín. Dnes sa vyrábajú purpury z aromatických byliniek a korenia, ktoré
si môžeme v predvianočnom období vyrobiť
aj doma. Použiť na to môžeme množstvo
aromatických byliniek, korenie a ďalšie sušené prísady ako klinček, škoricu, muškátový
oriešok, mätu, levaduľu, medunku, rozmarín,
šalviu, majoránku, oregano, semená feniklu,
anízu a rasce, kvetu harmančeka a ruží, ihličie, suché borievkové, malinové, jahodové
a ostružinové listy a veľa ďalších. Tí starší si
budú pamätať vianočný hit 60. rokov minulého storočia „purpura“ z autorskej dielne Jiřího
Suchého a Jiřího Šlitra, ktorý natoľko zľudovel, že sa zaradil medzi vianočné koledy, dokáže nás totiž spoľahlivo naladiť na vianočný čas.
Vonný františek
„František“ je označenie pre malý vonný kužeľ z páleného dreveného lipového uhlia, ku
ktorému sa pridáva kadidlo a živica z kadidlovníka pravého, ktorá horiacemu františkovi
dodáva typickú vôňu. Tradícia pálenia vonných františkov pochádza z česko-nemeckého
pohraničia (Krušné hory) a je stará asi 300 rokov. Jej korene však siahajú až do archaických
čias, keď sa na prelome starého a nového roku
takto vykurovali a očisťovali príbytky. Pomenovanie „františek“ tieto malé čierne kužele
pravdepodobne získali od zakladateľa novodobého poňatia Vianoc Františka z Assisi.
Myrha a kadidlo
Tieto vianočné vône sa od nepamäti používali
nielen v chrámoch a kostoloch, ale aj v krá-
ľovských palácoch či príbytkoch bohatých.
Stačilo, keď sa na rozžeravené drevené uhlie
dávali kúsky stuhnutej živice, ktoré pri tavení
príjemne voňali. Od tejto klasiky bol potom
len krôčik k výrobe vonných františkov, purpury i voňavých tyčiniek. Keďže v minulosti
boli myrha a kadidlo veľmi drahé, chudobní
ľudia ich nahrádzali živicou a ihličím, ktoré
pálili priamo na peci.
zvitky vydržia dlhšie uskladnené, tak pomletý prášok má zase silnejšiu arómu. Ak je to
možné, škoricu pred kúpou ovoňajte, aby ste
sa presvedčili o jej čerstvosti. Škorica pomáha
ľudstvu už viac než štyri tisícročia, počas ktorých bola vždy veľmi vysoko cenená. V zimnom období je neoceniteľná pri prechladnutí
a celoročne sa podieľa na znižovaní hmotnosti. Vo forme aromatických vôní má upokojujúce účinky.
Voňavé sviečky
Sviečky ako také sa prvý raz objavili asi 3 000
rokov pred naším letopočtom a prvé zmienky o nich pochádzajú z Egypta a Kréty. Do
Európy sa dostali počas rímskej expanzie a až
do 19. storočia boli najrozšírenejším druhom
osvetlenia a lojové sviečky postupne nahradili
z včelieho vosku. Sviečky sa najviac rozšírili až
v druhej polovici 19. storočia, keď uzrela svetlo sveta výroba parafínu. V súčasnosti patria
sviečky medzi obľúbené interiérové doplnky,
vnášajúce do domu či bytu krásu, ale predovšetkým prirodzené svetlo a intímnu atmosféru. Azda najviac pozornosti venujeme výberu
dekoratívnych sviečok práve pred vianočnými
sviatkami, keď si dávame záležať nielen na farbe, ale najmä špecifickej vianočnej vôni. Medzi najobľúbenejšie arómy vianočných sviečok
patrí medová, škoricová, vanilková, ale aj vôňa
perníkového korenia či orientálnej ambry.
Škorica
Je známa už od pradávna. Spomína sa už
v Biblii a bola používaná starovekými Egypťanmi nielen v medicíne a ako príchuť do
nápojov, ale tiež ako prostriedok na balzamovanie tiel. V Číne bola rovnako vysoko cenená, dokonca cennejšia ako zlato. Obľúbenosť
škorice počas histórie rástla. Stala s jednou
z najobľúbenejších korenín v stredovekej Európe. Škorica je dostupná buď v tyčinkách
– zvitkoch, alebo v práškovej forme. Kým
Vanilka
Vanilka je aromatické korenie, ktorého korene siahajú až do oblasti Mexika. Má podobu
tmavého drievkovitého struku, no za originál
si v obchode musíme poriadne priplatiť. Pre
rastúce ceny sa vanilka už celé desaťročia vyrába aj synteticky v menej lahodnej a ostrejšej
chuti. Pravá vanilka je príjemne sladkastá,
kvôli čomu sa vo veľkej miere používa na
prípravu koláčov, zmrzliny a najrôznejších
dezertov. U nás si vypestovala tradíciu najmä
v podobe vanilkových rožkov. Dopriať si ju
môžeme naozaj v hojnom množstve, pretože predstavuje životabudič na činnosť srdca
a blahodarný energetický stimul pre celý organizmus.
Klinčeky
Klinčekovec voňavý pochádza zo súostrovia
Moluky, ktoré tvorí súčasť Indonézie. Ide
o kvetinové pupene s výraznou vôňou a ostrou
štipľavou chuťou. V našom podvedomí sa spájajú predovšetkým s vareným vínom, punčom
a perníčkami. Keďže sa klinčeky vyznačujú
pikantnou príchuťou, sú vynikajúcim prostriedkom na rozhýbanie lenivého metabolizmu. V ľudovom liečiteľstve sa klinčeky zvykli
predovšetkým prežúvať – zbavovali ústnu dutinu nepríjemného zápachu, bolesti zubov a prinášali úľavu pri dráždivom kašli.
výrobné družstevníctvo
23
NITRATEX
výrobné družstvo tkáčske Svinná
Družstvo je významným spracovateľom druhotných
textilných surovín, výrobcom mykaných priadzí, netkaných
a tkaných textílií s dlhoročnou tradíciou textilnej výroby,
ktorý ako pokračovateľ spoločného pradiarskeho a tkáčskeho spolku
prievidzských súkenníkov z konca 19. storočia prijal v roku 1953
družstevné stanovy. Je schopné spracovať ročne cca 350 ton
druhotných textilných surovín vo forme textilných odstrižkov
z konfekčnej pletiarenskej výroby.
VYRÁBA
• mykané priadze vlnárskeho typu zo syntetických vlákien
(polyester, polypropylén, akryl, viskóza), prírodných vlákien (vlna),
prípadne z ich zmesí a zo zmesí druhotných textilných vlákien
• netkané textílie: materiály pre obuvnícky priemysel, materiály na výrobu paplónov
a prikrývok, materiály pre čalúnický priemysel, materiály pre odevný priemysel,
technické textílie
PONÚKA:
• ťažké tkaniny kobercového typu, ktoré sú určené predovšetkým pre konfekciu
a výrobu potrieb pri výcviku psov (rukávce, aporty a pod.)
• stredne ťažké tkaniny určené ako tkaniny na výrobu domácej obuvi, tkaniny
na výrobu autopoťahov, ako poťahové látky pre čalúnický priemysel
• tkaniny s vysokým obsahom prírodných vlákien používané
na výrobu mycích handier a humanitárnych prikrývok
• technické tkaniny slúžia ako nosné tkaniny pri výrobe filtrov
alebo kombinovaných viacvrstvových materiálov.
Do tejto skupiny patria i technické textílie na výrobu obalov na optokáble.
• endlovanie a strapcovanie kobercov
• konfekciu: mycie handry, prachovky, humanitárne prikrývky, autopoťahy
NITRATEX
výrobné družstvo tkáčske Svinná
913 24 Svinná č. 290, SLOVAKIA
Tel.: +421 32 64 87 215, -216, -217
Fax: +421 32 64 87 228, -217
E-mail: [email protected], Web: www.nitratex.sk
Download

SSOŠ v Bardejove - coop produkt slovensko