6. Teplo a využiteľná energia
Domáca príprava na vyučovanie
POZNÁMKA:
Úpravu plechovky rob len
v prítomnosti vyučujúceho alebo
inej dospelej osoby.
Na vyučovaní budeš modelovať stanovovanie energetickej hodnoty
potravín spaľovaním jadierka vlašského orecha. Budeš na to potrebovať jadierko z vlašského orecha a plechovku upravenú podľa pokynov
v nižšie uvedenej úlohe, v časti Postup, bod a).
Na prácu v skupine stačí jedna upravená plechovka a ostatné pomôcky.
otvor na vloženie
skúmavky s vodou
hrozno 250 kJ
20 ml vody
teplomer
zemiaky 380 kJ
skúmavka
pečené kura 600 kJ
slnečnicové semienka 2 400 kJ
vlašský orech
6.1 Energetická hodnota potravín
Všetko živé si na zachovanie činností, ako je rast, pohyb či udržiavanie telesnej teploty, vyžaduje energiu. Niektoré rastliny a živočíchy sú
zdrojom potravy pre ľudí, sú teda pre nich zdrojom energie. Je niekoľko metód, ako sa dá zistiť energetická hodnota potravín. Laboratórnymi
metódami vieme zistiť množstvo energie v potravinách tým, že ich spálime. Vyprodukované teplo udáva ich energetickú hodnotu. Množstvo
energie v potravinách sa udáva v jouloch, kilojouloch (J, kJ), alebo v starších jednotkách kilokalóriách (kcal).
Na obrázku 60 je uvedená energetická hodnota vybraných potravín.
Energetická hodnota sa veľmi často vzťahuje na hmotnosť 100 g danej
potraviny.
zrno 1 300 kJ
Obr. 60 E nergetické hodnoty
100 g vybraných potravín
94Teplo
6.1 Energetická hodnota potravín
Úloha
Zisti, koľko tepla sa vyprodukuje pri spálení jadra vlašského orecha.
Aká je energetická hodnota 100 g jadier vlašských orechov?
Pracuj v skupine.
Pomôcky:
plechovka s objemom 1 – 2 litre, skúmavka, teplomer, odmerný valec, korková zátka, hliníková fólia, špendlík, vlašský orech, podložka
z ohňovzdorného materiálu, nožnice na plech, váhy s presnosťou 0,1 g
Postup:
a) Uprav plechovku tak, ako je to znázornené na schéme, to znamená, vystrihni otvory v tvare V na obvode plechovky tam, kde je
odstránené dno. Na opačnej strane vyrež do vrchnáka otvor na
skúmavku a okolo ešte niekoľko malých otvorov.
Schéma zariadenia
b) Do korkovej zátky nasaď špendlík a zátku obaľ hliníkovou fóliou
tak, aby zabránila jej zhoreniu.
c) Do skúmavky nalej 20 ml vody.
d) Odmeraj začiatočnú teplotu vody v skúmavke a zaznač si ju do
zošita.
e) Odstráň škrupinu a šupku z vlašského orecha a odváž ho. Nemal
POZNÁMKA: Musíš použiť
by vážiť viac ako 0,2 g. (Ak treba, odrež z neho.)
malý kúsok jadra orecha,
f) Nasaď orech na koniec špendlíka.
pretože voda v skúmavke by pri
g) Požiadaj vyučujúceho, aby zapálil orech. Polož orech do plechov- jeho spaľovaní nemala zovrieť.
ky pod skúmavku s vodou tak, aby ju čo najlepšie zohrieval.
h) Po spálení orecha odmeraj teplotu vody v skúmavke a zaznač si ju.
i) Vypočítaj, koľko tepla prijala voda spálením orecha s hmotnosťou
okolo 0,2 g – prepočítaj hodnotu na hmotnosť 100 g orechov.
Teplo95
6. Teplo a využiteľná energia
Príklad zápisu hodnôt v zošite:
hmotnosť vody v skúmavke mv 20 g = 0, 02 kg
začiatočná teplota vody v skúmavke tz = .......°C
teplota vody po spálení orecha t = ....... °C
zmena teploty vody (∆t = t - tz)∆t =
J
hmotnostná tepelná kapacita vody cvody 4 200 kg . °C
teplo získané spálením 0,2 g orecha Qv = cvody . mv . ∆t Qv =
teplo Q pre 100 g orechov
Q=
Odpovedz:
Tabuľka: Hodnoty prijatej energie
z potravín za deň odporúčané
odborníkmi
vek
3 – 7 rokov
11 – 15 rokov
dospelí, podľa
pracovného
zaťaženia
hodnoty energie
[kJ]
7 000
13 000
10 000 až 17 000
1. Koľko tepla prijala voda spálením orecha?
2. Aká je energetická hodnota 100 g jadier vlašských orechov podľa
tvojich výpočtov?
3. S akými nepresnosťami musíme pri spaľovaní orecha počítať?
4. Tabuľková energetická hodnota pre 100 g jadier vlašských orechov
je 2 700 kJ. Porovnaj ju s hodnotou, ktorú si vypočítal.
5. Čo by sa stalo s energiou orecha, keby si ho namiesto spálenia zjedol?
Množstvo energie, ktorú potrebujeme každý deň, závisí od činnosti,
ktorú robíme, veku a tiež prostredia, v ktorom žijeme. Polárni bádatelia
musia dbať na konzumovanie energeticky bohatej stravy aj na udržanie telesnej teploty.
Dennú stravu nemožno posudzovať len podľa energetickej hodnoty. Musí obsahovať dôležité zložky výživy v istom pomere – bielkoviny,
tuky, cukry, minerálne látky, vitamíny a vodu.
Rieš úlohy
1. V
tabuľke sú uvedené energetické hodnoty vybraných potravín.
Doplň do tabuľky ďalšie potraviny a zostav z nich raňajky, obed či
večeru. Vypočítaj energetickú hodnotu vybraných potravín.
potravina
Vieš, že...
... kalorimeter, v ktorom sa určuje
energetická hodnota potravín, sa
nazýva „bombový“? Potravina sa
dá do nádoby nazývanej bomba.
Prechodom elektrického prúdu
sa potravina zapáli – horením sa
uvoľňuje teplo a dodáva ho vode.
Bomba obsahuje vodu.
hmotnosť [g]
energetická hodnota [kJ]
párky
100
1 050
mäso pečeného kuraťa
100
500 až 600
varená ryža
150
690
zemiakové hranolčeky
100
2 260
med
20
270
maslo
10
300
celozrnný pšeničný chlieb
25
240
objem [ml]
energetická hodnota [kJ]
čaj bez cukru
250
10
100 % pomarančová šťava
250
420
nápoj
2. Z
isti si informácie a urob záznam o ich zdroji: Akým iným spôsobom, akou metódou okrem spaľovania možno
stanoviť energetickú hodnotu potravín?
96Teplo
6.2 Tepelný motor a parný stroj
V 1. storočí n. l. zaujala gréckeho matematika Heróna z Alexandrie
myšlienka „využiť teplo tak, aby sa premieňalo na pohyb“. Herónovi sa
podarilo zostaviť zariadenie, ktoré dnes považujeme za prvý fungujúci,
teda najstarší tepelný motor.
V kovovom kotlíku vrie voda a vznikajúce pary sa privádzajú dvoma trubicami (1) do kovovej gule (2). Guľa sa môže voľne otáčať. Para
tlačí na vnútornú stenu gule a tlaková sila ju ženie z gule von dvoma
zahnutými, na konci zúženými rúrkami (3) – dýzami. Opačným smerom
pôsobí para na zahnutú rúrku silou, ktorú nazývame reaktívna sila.
Pôsobením reaktívnych síl sa guľa roztočí.
3
2
1
Herón údajne považoval svoj vynález za zaujímavú hračku a možno
si ani neuvedomil, že urobil hneď dva objavy:
– našiel jeden zo spôsobov, ako využiť paru, aby roztočila jeho „motor“,
– objavil reaktívnu silu pôsobiacu na teleso, z ktorého para uniká.
Prvé, veľmi jednoduché a málo účinné parné stroje pochádzajú zo
17. storočia. Za vynálezcu parného stroja sa považuje francúzsky fyzik
Denis Papin.
Papinov parný stroj bol mosadzný valec naplnený čiastočne vodou, v ktorom sa vo zvislom smere pohyboval piest. Pri zohrievaní vody Obr. 61 Herónov „parný motor“
para posúvala piest smerom nahor. Pomocou ramena pripevneného
k piestu sa dali dvíhať bremená. Keď voda vychladla, piest padal dolu.
Základnú Papinovu myšlienku sa ľudia usilovali využiť a jeho pôvodný stroj zdokonaliť. Na obr. 62 je zjednodušená schéma stroja, ktorý začiatkom 18. storočia zostavil anglický konštruktér Thomas Newcomen
na čerpanie vody, ktorá zatopením ohrozovala anglické uhoľné bane.
trámec
závažie
čerpacia
tyč
A Piest ide hore
Závažie sa pohybuje smerom
dole a pohyb trámca dvíha piest.
Tým sa priestor valca vyplní
parou.
piest
studená
voda
BPiest ide dolu
Studená voda streknutá do valca
spôsobí skondenzovanie pary
v ňom. Vo valci sa vytvorí podtlak,
a tým sa piest pohybuje smerom
dolu. Trámec sa nakloní a vyťahuje
čerpaciu tyč smerom hore.
Obr. 62 Schéma činnosti Newcomenovho parného stroja
Teplo97
6. Teplo a využiteľná energia
V osemnástom a devätnástom storočí sa v Anglicku rozvíjala priemyselná výroba, najmä textilný priemysel. Spriadacie stroje na výrobu
textilných vlákien vyžadovali pohon otáčavým pohybom. Preto bolo
treba priamočiary pohyb piesta parného stroja zmeniť na kruhový pohyb. V roku 1780 skonštruoval v Anglicku James Watt parný stroj, ktorý
roztáčal ťažké koleso pomocou kľukového mechanizmu. Zjednodušené znázornenie spojenia piesta a kľukového mechanizmu je na obrázku 63. Plyn stlačený vo valci tlačí na piest a posúva ho. Pohyb piesta
je spojený kľukovým mechanizmom s kolesom.
Obr. 63 Kľukový mechanizmus
Na obrázku 64 je Wattov zdokonalený parný stroj. Roztočené ťažké
koleso – zotrvačník – prispieva k plynulému chodu stroja – prekonáva
pravidelný trhavý pohyb, ktorý vzniká pri striedavom, opakujúcom sa
pohybe piesta.
zotrvačník
rozvod pary
posúvačom
Wattov regulátor
piest
pracovný valec
Obr. 64 Zdokonalený parný stroj
Posúvač striedavo otvára a zatvára prívod pary pred alebo za piest
a umožňuje pare, aby pohybovala piestom obidvoma smermi – zľava
doprava a sprava doľava.
Priamočiary pohyb piesta sa pomocou kľukového mechanizmu mení na kruhový pohyb.
Počet pohybov piesta (a počet otáčok kolesa) za jednotku času sa
udržiava Wattovým regulátorom automaticky na stále rovnakej hodnote.
Zdokonaľovanie parného stroja viedlo ku konštrukcii posúvačového
rozvodu, ktorý umožnil striedavé pôsobenie pary na piest z obidvoch
strán.
Úloha
Pracuj v skupine.
Schémy na obrázkoch A a B (na s. 99) znázorňujú, ako pracuje posúvačový rozvod pary.
a) Nájdi posúvačový rozvod pary a pracovný valec na obrázku 64.
b) Pomocou obrázkov A a B odpovedz na otázky 1 a 2 na strane 99.
98Teplo
6.2 Tepelný motor a parný stroj
A
prívod pary
odvod pary
posúvač
piest
B
Odpovedz:
1. K
torým smerom sa bude pohybovať piest podľa schémy A? Svoju
odpoveď vysvetli.
2. Ktorým smerom sa bude pohybovať piest podľa schémy B? Svoju
odpoveď vysvetli.
Parné stroje nachádzali postupne uplatnenie aj v železničnej a lodnej
doprave. Prvý parný rušeň pre koľajovú dopravu postavil v roku 1804
Angličan Richard Trevithick. Prvú parnú železnicu dali do prevádzky
v roku 1825 na trati Stockton – Darlington. Konštruktérom trate a rušňovodičom lokomotívy bol ďalší Angličan, George Stephenson.
Výkres Trevithickovho rušňa zo začiatku 19. storočia, ktorý sa zachoval
v múzeu (Science Museum Exhibition Road, Londýn SW7).
Obr. 65 Locomotion Number 1 –
jeden z prvých rušňov, ktorý
postavili George a Robert
Stephensonovci (otec
a syn) v roku 1825. Rušeň je
vystavený v Železničnom
múzeu v Darlingtone
v Anglicku.
Obr. 66 Jeden z rušňov, ktoré jazdili na našich tratiach v minulom storočí.
Teplo99
6. Teplo a využiteľná energia
Konštrukcia parných rušňov sa postupne zdokonaľovala, menil
sa ich vzhľad a boli čoraz výkonnejšie. Napriek tomu, že sa postupne
modernizovali, mali veľkú nevýhodu – boli veľmi ťažké a málo hospodárne. Na ich prevádzku bolo potrebné veľké množstvo paliva – uhlia
alebo vykurovacích olejov. Preto ich zo železničných tratí nakoniec úplne vytlačili rušne poháňané inými, hospodárnejšími typmi motorov.
Rieš úlohy
1. N
a obrázku je znázornený pokus s vodnou parou. Na podvozku je
uložená kovová guľa a z nej uniká vodná para.
a) Vysvetli, v čom sa podvozok s guľou podobá Herónovmu parnému motoru (obr. 61) a v čom je rozdielny.
b) Ktorým smerom sa zariadenie bude pohybovať?
2. Preskúmaj Newcomenov parný stroj na obrázku 62.
a) Pri činnosti stroja sa dajú rozoznať dve fázy. Vysvetli, ako prebiehajú.
b) V ktorej fáze svojej činnosti stroj užitočne pracuje?
3. Preskúmaj zdokonalený parný stroj na obrázku 64. Vysvetli, v čom je
parný stroj na obrázku 64 výhodnejší v porovnaní s parným strojom
na obrázku 62.
4. V úvode článku o parných strojoch (s. 97) sa spomína Denis Papin
ako vynálezca.
a) Urob náčrt parného stroja podľa jeho stručného písomného opisu v úvode článku.
b) Meno Papin by mali poznať aj kuchári. Vysvetli prečo.
Vieš, že...
James Watt
(1736 – 1819)
... James Watt sa preslávil najmä zdokonalením parného stroja. Urobil také vylepšenia, ktoré umožnili parný stroj priemyselne využiť.
Narodil sa v roku 1736 v Greenocku (Škótsko) a zomrel v roku 1819
v Handsworthde (Anglicko). Ako mladý prejavil veľkú manuálnu
zručnosť a nadanie na matematiku a fyziku.
Wattov parný stroj
100Teplo
6.3 Spaľovacie motory
Parné stroje sa používali najmä vo vlakovej doprave a už v 18. storočí
sa robili pokusy namontovať ich do cestných vozidiel podobných kočom. Ukázalo sa však, že na tento účel sú príliš ťažké a nepraktické. Ich
prevádzka vyžadovala veľké množstvo vody a tuhého paliva – dreva
alebo uhlia, ktoré bolo treba voziť so sebou.
Riešenie sa našlo až po vynáleze spaľovacieho piestového motora.
Prvé automobily sa podobali skôr na koče ako na dnešné autá. Na
obrázku 67 je cestný automobil s piestovým spaľovacím motorom, ktorý skonštruoval a uviedol do prevádzky Carl Benz v roku 1885.
nasávací
ventil
zapaľovacia
sviečka
výfukový
ventil
Obr. 67 Prvý použiteľný cestný automobil
Hlavnou súčasťou piestového spaľovacieho motora je pracovný valec. V priestore pracovného valca je pohyblivý piest, ktorého pohyb
pozdĺž osi sa špeciálnym mechanizmom (kľukovým hriadeľom) premieňa na otáčavý pohyb.
Do priestoru pracovného valca ústia dve potrubia – nasávacie a výfukové. V potrubiach sú ventily, ktoré sa otvárajú a uzatvárajú. Pri nasávaní paliva je otvorený nasávací ventil (výfukový je uzavretý) a pri
výfuku spalín je otvorený výfukový ventil (nasávací je uzavretý).
V benzínovom motore je palivom benzín, ktorý sa zmieša s nasávaným vzduchom. Pohybom piesta sa zmes vzduchu a benzínu vo valci
stlačí. Výbušná zmes stlačeného vzduchu s benzínovými parami sa pri
kompresii zapaľuje elektrickou iskrou zo zapaľovacej sviečky.
kľukový
hriadeľ
piest
Obr. 68 Piestový spaľovací motor
Teplo101
6. Teplo a využiteľná energia
Zážihový štvortaktný motor, ktorý sa najčastejšie používa na pohon automobilov, pracuje v cykloch. Každý cyklus má štyri takty (doby).
Jednotlivé takty cyklu sú znázornené na obrázku 69. Smer pohybu
piesta je označený zvislou červenou šípkou.
1. nasávanie
2. kompresia – stláčanie
3. expanzia – rozpínanie
4. výfuk
Obr. 69 Jeden cyklus štvortaktného piestového spaľovacieho motora
Rez modelom piestového motora
Do pracovného valca sa nasáva zmes vzduchu a rozprášeného paliva
(benzínu). Stlačená výbušná zmes sa zapáli elektrickou iskrou. Zmes sa
zapáli (zažíha) a zhorí (výbuch).
Zobrazené sú štyri pracovné takty jedného cyklu, pri ktorom sa hriadeľ
dvakrát otočí o 360o.
1. takt – nasávanie
Pohybom piesta sa do valca otvoreným nasávacím ventilom nasáva
zmes vzduchu s jemne rozprášeným palivom.
2. takt – kompresia/stláčanie
Pri uzavretých ventiloch sa pohybom piesta zmenšuje priestor s výbušnou zmesou vzduchu a benzínových pár.
3. takt – expanzia/rozpínanie
Keď sa piest priblíži k najvyššiemu bodu svojho pohybu, preskočí v zapaľovacej sviečke iskra a výbušná zmes sa zapáli. Spaľovaním výbušnej
zmesi vzniká veľké množstvo plynov, ktoré tlačia piest smerom nadol.
4. takt – výfuk
Pri otvorenom výfukovom ventile vytláča piest spálené plyny do výfukového potrubia.
Vo valci môže začať nový štvortaktný pracovný cyklus.
Automobilové motory sa neustále vylepšujú, aby boli hospodárnejšie a spotrebovali čo najmenej drahého paliva. Preto väčšina moderných benzínových motorov má vylepšenia, ako je napríklad priame
vstrekovanie presne dávkovaného paliva do valca, do ktorého sa nasáva čistý vzduch. Iné vylepšenie predstavujú preplňované motory (turbomotory) doplnené kompresormi, ktoré vzduch do valcov natláčajú
namiesto toho, aby sa nasával pohybom piesta. Tieto motory pracujú
s vyšším výkonom pri rovnakej spotrebe vstrekovaného paliva a sú preto hospodárnejšie.
102Teplo
6.3 Spaľovacie motory
V praxi sa používajú aj jednovalcové spaľovacie piestové motory.
Nájdeme ich v motocykloch alebo ľahkých strojoch, akými sú napríklad
motorové kosačky alebo píly. Na takéto stroje sa najčastejšie používajú
dvojdobé spaľovacie piestové motory – dvojtakty.
V takýchto strojoch sa spája viacero činností do jednej doby. Dvojdobý spaľovací piestový motor je jednoduchší stroj ako štvortaktný
motor.
Kedysi obľúbené vozidlo Trabant
Za nevýhodu dvojdobého motora považujeme nedokonalé spaľopoužívalo dvojtaktný motor.
vanie palivovej zmesi, čím sa znečisťuje ovzdušie.
Úloha – dôležité slová
1. Vysvetli dôležité slová uvedené v pravom stĺpci.
2. K slovám v ľavom stĺpci priraď slová z pravého tak, aby významovo
patrili k sebe.
 teplo
 fyzikálna veličina,
značka fyzikálnej
veličiny
 hmotnosť
 energetická hodnota
potravín
 Q
 rozdiel teplôt
 m
 tepelný motor
 hmotnostná tepelná
kapacita
 joule
 ∆t
 premeny skupenstva
 parný stroj
 spaľovacie motory
 c
Teplo103
Čo sme sa naučili
Teplo nemožno odmerať priamo. Teplo je fyzikálna veličina, má značku Q.
merač
energie
tv
tz
tv
∆t
tz
m1
m2
Q
1
∆t
2
2Q
V kadičkách je voda s rovnakou začiatočnou teplotou. Vode s dvojná­
sobným objemom (hmotnosťou) je potrebné dodať dvojnásobné
množstvo tepla, aby obe kvapaliny dosiahli rovnakú výslednú teplotu.
merač
energie
tv
tz
1
Q
tv ∆t
tz 2
∆t
2
Q/2
V kadičkách je voda s rovnakým objemom (hmotnosťou) a rozdielnou
začiatočnou teplotou. Obe majú dosiahnuť rovnakú výslednú teplotu.
Teplo dodané kvapalinám je priamo úmerné rozdielu teplôt ∆t.
Jednotkou tepla je joule (džaul), značka J.
mosadz – 394 J
1 kg o 1 °C
železo – 452 J
1 kg o 1 °C
hliník – 896 J
1 kg o 1 °C
Teplo, ktoré je potrebné dodať telesu s hmotnosťou 1 kg, aby sa
zvýšila jeho teplota o 1 °C, nazývame hmotnostná tepelná kapacita.
Q = c . m . ∆t
104Teplo
Čo sme sa naučili
Teplo a premeny skupenstva
vyparovanie
teplo sa spotrebuje,
látka sa splyňuje
topenie
teplo sa spotrebuje,
látka sa skvapalňuje
zmena skupenstva z pevnej látky na plynnú
desublimácia
tuhnutie
zmena skupenstva z plynnej látky na pevnú
kondenzácia
pevná látka
teplo sa uvoľňuje,
látka tuhne
kvapalina
teplo sa uvoľňuje,
látka sa skvapalňuje
sublimácia
plynná látka
Energetickú hodnotu potravín možno zistiť ich spálením a vypočítať
vyprodukované teplo.
zemiaky 380 kJ
hrozno 250 kJ
zrno 1 300 kJ
pečené kura 600 kJ
slnečnicové
semienka 2 400 kJ
Hodnoty sú uvedené na 100 g potravín.
Teplo105
Čo sme sa naučili
Tepelný motor a parný stroj
Herónov parný motor Newcomenov parný stroj
Zdokonalený parný stroj
1. nasávanie
2. kompresia
stláčanie
Piestový spaľovací motor
106Teplo
3. expanzia
rozpínanie
4. výfuk
Test 4 – vyskúšaj sa
Výmena tepla
1. K
oľko tepla je potrebné na zohriatie 5 g vody z teploty 12 °C na
teplotu 80 °C?
2. Voda pritekajúca do radiátora ústredného kúrenia má teplotu 60 °C.
a) Vypočítaj, koľko tepla odovzdá 10 l vody v radiátore na vyhriatie
izby, keď sa pri tom voda ochladí na 40 °C.
b) Vypočítaj a porovnaj, koľko tepla by odovzdalo rovnaké množstvo oleja (10 l) pri rovnakej zmene teploty ako v úlohe a). (coleja = 2,89 kJ/kg . °C).
3. Na obrázku je znázornený pokus, v ktorom rovnako zohrievame dve
kvapaliny – glycerol a vodu. Obe kvapaliny majú rovnakú hmotnosť.
V čom vidíš príčinu rozdielnych teplôt nameraných na teplomeroch?
glycerol
voda
4. T eplo odovzdané telesami vode, napríklad horúcimi kovmi, je rovnako veľké ako teplo prijaté vodou. Toto tvrdenie možno overiť
dobre pripraveným laboratórnym pokusom.
a) Zakresli do zošita voľnou rukou
Qprijaté
Názov grafu
graf, ktorý vystihuje predchádzajúce tvrdenie.
b) Daj grafu názov.
c) Pri pokuse s odovzdávaním tepla
sme namerali hodnoty a vypočítali teplo odovzdané kovom a prijaté vodou. Prečo neboli vypočítané
hodnoty vždy v zhode s tvrdením
Qodovzdané
v texte úlohy?
Teplo107
Test 4
5. N
a obrázku je voda a kov. Porovnaj ich hmotnostné tepelné kapacity pomocou jedného zo znakov >, =, <.
voda 1 kg
cvody
meď 1 kg
cmedi
6. V
yber jednotky fyzikálnych veličín, ktoré súvisia s teplom:
kg, m, cal, °C, kJ, mm, g, l, cm, ml,
kcal, g/ml, K, J, km, m 3 , °F, km 2.
7. Porovnaj teploty predmetov v kúpeľni, v ktorej je teplota vzduchu
22 °C. Svoju odpoveď zdôvodni.
dlaždica
sklenený pohár
a zubná kefka
108Teplo
drevená skrinka
smaltovaná vaňa
Download

6. Teplo a využiteľná energia