Cesta
Informačník kežmarských katolíkov
2
Snímka: Vladimír AMBRÓZ
XXI. ročník • 2015
Kristov kríž je najvyšším dôkazom milosrdenstva a lásky Boha k nám:
Ježiš nás miloval až «do krajnosti», čo znamená nielen až do posledného okamihu svojho pozemského života, ale až do najvyššej miery
svojej lásky.
Svätý Otec František
aktuálne
EDITORIÁL
„J
ežiš svojím krížom ukazuje
obrovskú lásku.“ Tie slová vyslovil opát Ambróz Martin Štrbák
počas nášho odpustu. A práve kríž
na oltári baziliky nám dennodenne (okrem týchto dní, kedy máme
„pôst očí“) pripomína skutočnosť
- motívom je obrovská láska.
„Rozmýšľali, či ťa chcú,“ povedal mojej známej jej príbuzný a bol
zvedavý, ako bude reagovať. „Jeho
slová však vo mne nevyvolali
vôbec nič,“ priznala sa mi neskôr.
„Netrápilo ma, či som počatím rodičov zaskočila... Láska, ktorú som
dostala, bola pre mňa najsilnejším
argumentom. Nič nebolo treba
skúmať, ani sa nebolo treba na to
nikoho pýtať. Najväčším dôkazom
bol môj život.“ Odkedy si totiž
pamätala, vždy to bola láska, ktorá
inšpirovala jej rodičov - ich slová,
skutky i gestá. Naozaj, láska je silný
argument. Bezmocní sú voči nej aj tí,
čo by možno chceli vniesť - pravdivo alebo lžou - zmenu vo vzťahoch
či spomienkach...
Každý zažije v živote chvíle, keď
sa láska prejaví. Také okamihy sa
nedajú zabudnúť. Či už lásky rodičovskej alebo inej. Aj taká obyčajná
ľudská s nami niekedy priam zatrasie – možno neskutočne rozbúši
srdce, zarosí oči či človeku priam
vyrazí dych... Takých chvíľ je v živote niekoľko. Sú nezabudnuteľné,
akokoľvek vzťah pokračuje. Kto ich
ešte nezažil, možno nechce uveriť.
Dcéra pri jednom dojímavom filme
protestovala – taká láska nejestvuje!
Je to výmysel. Mnohí starší – bez toho
aby videli onen film – však musia
potvrdiť: ale jestvuje. Viac či menej
romantická, ale schopná zasiahnuť
a meniť celú ľudskú bytosť. Potvrdzujú to aj tí, ktorí zažili sklamanie.
Rozchody, rozvody, nepriateľstvá,
nenávisť, možno úklady, intrigy až
vraždy... Aj toto je svedectvo, ale
z druhej strany. Niektorí to nezvládnu, neunesú sklamanie. Nevedia
odpustiť, nevedia milovať tých,
ktorí zlyhali. Nevedia prijať človeka
s jeho nedokonalou láskou a dať to
najavo odpustením, kamarátstvom či
priateľstvom, spoluprácou...
Pri pohľade na Krista - a budeme sa naňho dívať aj vďaka obradom a liturgiám nasledujúcich dní
- skúsme odhaliť novú lásku. Nielen ľudskú, ale inú, dokonalejšiu:
Božiu. Objavujme rozmer lásky
Toho, v ktorého veríme: miloval
nesmierne, do krajnosti, až na smrť.
Odpustil aj zradu, ľahostajnosť,
neveru, násilie. Nikomu neublížil,
ale dal sa zabiť, aby tak potvrdil
nielen to, že On sám je naplnením
proroctiev. Ale aby tak dokázal
veľkosť svojej lásky. Kto by takto
miloval, keby druhá strana mlčala,
ba pľula do tváre, bičovala, dávala
kríž na plecia a nakoniec vrazila
kopiju do srdca i boku? Aký iný
dôkaz ešte treba?
Možno očami budeme vidieť
len zvyky, tradície, obrady, ktoré
poznáme. Ale skúsme pozerať aj
očami srdca, ktoré sú schopné vidieť to milujúce Srdce. Ježiš svojím
krížom ukazuje obrovskú lásku.
Má teda zmysel milovať, konať
skutky, dávať slovo či milodar, má
zmysel aj umierať s vierou v Božie
veci.
Jana VÍZNEROVÁ
Duchovná obnova seniorov
V
pôstnom čase na sviatok sv.
Jozefa 19. marca, sa v bazilike
konala duchovná obnova pre starších a chorých veriacich. Úvodnú
časť tentokrát tvorila krížová cesta.
V nej sa pán farár J. Grich zamyslel
nad jednotlivými zastaveniami aj
z uhla pohľadu postavenia starších
a chorých. Počas sv. omše duchovný
otec povzbudil, že tí, ktorým Boh
dáva nejaké povolanie či službu,
dáva aj silu – charizmu. Zamyslel sa
nad zmyslom vysluhovania sviatostí
v dnešnom svete, keď niektorí veriaci
akoby prijatie určitých sviatostí považovali za menej potrebné (napr.
sviatosť manželstva). Zdôraznil, že
každá zo sviatostí prináša milosť,
požehnanie a silu pre toho, kto ju
prijíma. Taktiež kňazi vyslúžili prítomným pomazanie nemocných.
V závere sv. omše sa konala ešte
krátka eucharistická adorácia, počas
ktorej si prítomní mohli vzbudiť
úmysel získať plnomocné odpustky
(každý veriaci okrem určených dní
si môže zvoliť sám jeden deň, keď
za splnenia podmienok získa plnomocné odpustky) a táto príležitosť
bola na to vhodná.
Q
OZNAMY
V pôste sa uskutočnila pôstna
finančná zbierka. Nakoľko v čase
uzávierky Cesty ešte nie je ukončená,
vrátime sa k nej podrobnejšie v nasledujúcom čísle. Všetkým darcom
srdečné Pán Boh zaplať!
30
17. marec bol dňom ďalšieho
z bioetických stretnutí, kedy sme
sa zamýšľali nad reguláciou počtu
detí alebo demografickou situáciou
na Slovensku. Nasledujúce stretnutie
bude 19. mája a chcel by sa ho zúčastniť aj otec biskup Milan Lach.
kronika
Volili sme Hospodársku radu farnosti
P
očas dvoch týždňov – 8. – 15.
marca 2015, sa v našej farnosti
konali opäť voľby do Hospodárskej rady farnosti. Voľby prebehli
v súlade so Stanovami pre voľbu
HR v Spišskej diecéze. Rozdané boli
lístky, na ktoré mohli veriaci dopísať
mená. V bazilike sa nachádzali 3 dostatočne veľké urny. Aj keď všetky
volebné lístky neboli použité, veriaci dávali hlasy niekoľkým desiatkám
veriacich, ktorí sú aktívni vo farnosti.
Od počtu jeden či niekoľko hlasov až
po desiatky až vyše stovku hlasov
získali takto odporučení kandidáti.
Tí, čo sa do volieb zapojili, ukázali
snahu nájsť vhodných členov hospodárskej rady.
Po večernej nedeľnej sv. omši
skrutátori odniesli volebné urny na
faru a tam prebehlo spočítavanie.
Medzi lístkami sa vyskytli 4 neplatné lístky. Niektoré hlasy nemohli byť
pridelené, ak bolo napr. uvedené len
priezvisko a ako kandidáti boli buď
otec a syn s rovnakým priezviskom,
alebo napr. dvaja bratia. V závere
spočítavania skrutátori spísali zápisnicu a výsledky oznámili kňazovi.
Hospodársku radu farnosti
• Skrutátori pri počítaní hlasov.
Kežmarok tvoria členovia: MUDr.
Jaroslav Grochola, Ing. Eva Kelbelová, Ing. Miroslav Perignáth,
JUDr. Dagmar Soliarová, František
Grotkovský, MUDr. Jana Víznerová,
Ing. Matúš Vízner, Ing. arch. Jozef
Figlár, Mgr. Andrej Zreľak, Ľuboslav
Schmidt, Ing. Ľubomír Madeja a Ing.
Ján Melcher (Malý Slavkov).
Voľby sa konali aj vo väčšej z fi-
Snímka: (ton)
liálok. Hospodársku radu filiálky
Malý Slavkov tvoria členovia: Ing.
Ján Melcher, Jozef Šleboda, Ľudmila
Krotáková, Ing. Jana Perignáthová,
Jozef Klein, Terézia Šimurdjaková,
Mgr. Ján Klein.
Zasadanie HR farnosti aj HR
filiálky sa uskutoční 8. apríla 2015
o 19.00 hod. na fare v Kežmarku. Tu
členovia zložia aj sľub.
Q
VIDITEĽNÉ I NEVIDITEĽNÉ KRÍŽE
K
eď malému, dva a polročnému
chlapčekovi vysvetľujem, že
dostane krížik na čelo, očakáva niečo
hmotné. Krížik, ktorý pozná na stene, zlatý, visiaci na krku, v kostole,
na cintoríne. Po svätej omši vystiera
dlaničky a ukazuje, že krížik nedostal.
My dospelí už chápeme, čo sú kríže.
Neviditeľné, ale ohýbame sa pod
nimi. Sú to trápenia, neláska, choro-
Farská kronika
VO FEBRUÁRI 2015
OPRIJALI KRST:
Vivien Mária Kršková; Liliana
Pištová; Matej Bongo; Kiara Viktória
Duda; Hana Slodičáková; Kristián
Vdovjak, Nina Rezničáková; Pavol
Šoltýs; Tobias Vaverčák; Gregor
Vaverčák; Andrej Čonka; Vanesa
Čonková; Justína Čonková; Skarlet
Oračková; Tamara Oračková; Ján
Badžo; Nina Hiščarová;
OZOSOBÁŠILI SA:
Maroš Theisz – Tamara Zavacká;
Kamil Beniš – Michaela Dudášová;
Matej Čižik – Silvia Jurgovianová;
Róbert Pišta – Oľga Dunková; Lukáš
Chovaňák – Radoslava Ničpanová;
Maroš Kniha – Andrea Staviarská;
Pavol Oračko – Anežka Bartošová;
OBOLI POCHOVANÍ:
Mária Badžová (49); Karolína
Janščáková r. Michaličeková (92);
Margita Galowiczová r. Bižáková
(64); Milan Geletka (56); Štefánia
Kuffová r. Barlíková (74); Genovefa Pavlíková r. Bryžaková (92); Ján
Bachleda (69);
Myslime n a n ich v m o d li t b ác h!
by, existenčné problémy, situácia vo
svete. O našich bolestiach často vie iba
Boh. Prijímame s pokorou to, čo chýba Kristovmu utrpeniu, lebo Ježiš trpí
pre hriechy celého sveta ustavične.
Preto nech sa mládež vyvíja harmonicky, nech sa neuspokojuje s vierou dospievajúceho mladíka, tobôž
nie dieťaťa. Mladý človek je na okamih absorbovaný svojimi vlastnými
problémami. V tej dobe mu umožňuje
viera stretnutie s historickým Kristom, onou živou osobou, s ktorou
možno nadviazať osobné kontakty
k najtesnejšiemu priateľstvu. Viera
rozvíja toto hlboké spojenie, umožňuje odhaliť tajomstvo celého Krista:
Krista ako stred a plnosť dejín, Krista
ako stred sveta, Krista, skrze ktorého
Duch Svätý pôsobí, aby sa uskutočnilo
Božie Kráľovstvo.
Celá tvoja bytosť bude preniknutá
jediným úsilím vnoriť sa do Krista.
S ním priľneš k Otcovmu plánu, ktorý
sa odvíja vo svete. Cieľ dosiahneš, až
budeš môcť úprimne povedať: „Môj
život je v Kristu.“
Lýdia NAVRÁTILOVÁ
31
rozhovor
„KVETNÁ NEDEĽA JE SVIATOK, KTORÝ
Keď na našu odpustovú slávnosť
do farnosti zavítal jasovský opát,
neodolali sme a poprosili ho o rozhovor. Tak v Roku zasväteného života sme mali možnosť nielen zažiť
zaujímavú osobnosť - premonštráta
a opáta Ambróza Martina ŠTRBÁKA (na snímke) - ako celebranta
a kazateľa, ale opýtali sme sa ho
aj na rehoľu, kláštor či liturgické
slávnosti vrcholiaceho pôstu.
Povedzte nám niečo o reholi premonštrátov. Kto je jej zakladateľ
a ako vznikla?
- Rehoľa premonštrátov slávi
teraz výročie: v roku 1115 sa udialo
obrátenie jej zakladateľa, sv. Norberta
a na Vianoce roku 1121 sv. Norbert so
spoločníkmi založil v údolí Premontré kánonickú rehoľu. Norbert bol
vizionár a charizmatik, tiež emočný
a intenzívne žijúci človek, takže tri
štvrtiny roka nebol v kláštore, ale
chodil kázať. V roku 1125 ho zvolili
za arcibiskupa v Magdeburgu, kde
pôsobil v rokoch 1126 – 1134. Zaujímavé je, že žiadal od Premontré
pomoc, takže do Magdeburgu prišli
bratia, ktorí vytvorili druhu vetvu.
V dnešných patristických textoch
sa časť rehoľníkov nazýva premonštráti a druhá norbertíni. Norbert si
uvedomoval dôležitosť pastoračnej
úlohy, lebo na druhej strane Labe
žili pohania, ktorých bolo potrebnéevanjelizovať. Premonštráti sa
takto duchovne delia – na západ od
Nemecka sú viac zameraní na spoločný život a asketiku a na východ
od západnej nemeckej hranice je pre
premonštrátov dôležitá viac pastorácia a spoločenstvo. Sv. Norbert bol
veľký charizmatik, pretože za prvých
sto rokov do čias sv. Františka prichádza s novou víziou, dnes nepochopiteľnou. Dovtedy misionárska činnosť
po založení kláštora spočívala v tom,
že po krátkom čase tretina bratov
odišla do misií ako spoločenstvo, čo
bolo úplné nóvum. Neskôr prichádza
nová vízia so sv. Františkom, a to je
matka chudoba. A ďalší prelom priniesol sv. Ignác z Loyoly – posielal
do misií jezuitov ako vojakov, teda
po jednom, dvoch.
Povedzte nám niečo o sebe - odkiaľ pochádzate, aké sú míľniky
Vášho života?
- Pochádzam zo Sp. Novej Vsi. Otec
sa narodil v Kežmarku, kde je zapísa-
32
ný aj v matrike a so staršou zo sestrier
tu bol aj na prvom sv. prijímaní. Keďže dedo bol počas Slovenského štátu
četník, v roku 1952 sa odsťahovali do
Spišskej Novej Vsi. Mama pochádza
z Reľova, rodičia sa spoznali cez
telefón. No ja mám ku Kežmarku
intenzívny vzťah. Pamätám si dôstojného pána farára Mareka, lebo
cestou k starým rodičom do Reľova
sme sa tu často zastavili na sv. omši.
Ako 14-ročný som odišiel do Košíc,
kde som študoval na Konzervatóriu.
V devätnástich rokoch prišlo moje
vnútorné obrátenie vďaka kňazovi
Amantiovi Akimjakovi. Pôvodne som
chcel byť františkánom, ale stal som
sa premonštrátom. V roku 1997 ma
vysvätili a šesť rokov som opátom.
Čo všetko patrí k povinnostiam
opáta?
- Opát je v dnešnej dobe manažér.
Staré rehole (napr. benediktíni, augustiniáni, cisterciti, augustiniánski
kanonici, trapisti) boli nielen centrami duchovnosti, ale aj centrami
práce. Museli byť fundované majetkom. Jedna vec je duchovná stránka
a druhá starostlivosť o hmotné statky.
V roku 2012 sa nám zázračným spôsobom podarilo otvoriť gymnázium.
Tak sa vraciame k polopôvodnej idei
z roku 1802, keď nám rakúsky cisár
František II. a neskôr František I.
zveril 4 gymnáziá.
Ako sa volá a pre koho je určené
toto gymnázium?
- Je to Premonštrátske gymnázium
na Kováčskej ulici 28. Otvorené je pre-
všetkých, nezávisle od vierovyznania,
aj pre neveriacich, len študenti musia
rešpektovať školský poriadok. V ňom
sa uvádza, že súčasťou vyučovacieho
procesu je aj sv. omša a hodiny náboženstva. Máme víziu vrátiť sa ku
koreňom klasických gymnázií, kde
sa vyučovala aj latinčina a gréčtina.
Samozrejme, musíme pozerať na
potreby dnešnej doby. V 13-člennom
pedagogickom zbore pôsobia aj traja
rehoľníci, medzi nimi aj ja.
Koľko premonštrátov žije na
Slovensku a koľko vo svete?
- Jasovské opátstvo má teraz 14
rehoľníkov, z toho jedného s večnými sľubmi, okrem toho tu pôsobia 15
želivskí a strahovskí premonštráti,
spolu je to 30 rehoľníkov. A vo svete
je približne 1 300 premonštrátov.
Aká situácia je v Jasovskom
kláštore? Čítali sme, že budova
má 115 miestností a tiež vzácnu
knižnicu...
- Naliehavou je otázka, ako jasovský kláštor využiť a ako ho obnoviť?
Tým sa trápim celé svoje opátske
obdobie. Je to nielen úloha premonštrátov, ale aj štátu, pretože ide
o najväčšiu neskorobarokovú stavbu
na Slovensku. Má rozlohu 1 hektára
plus poschodie. Kladieme si otázku
- čo tam urobiť? Vzhľadom na obrovskú rómsku komunitu turistický ruch
perspektívne vymrie. Knižnica bola
v roku 1950, v barbarskú noc, rozdelená na 3 časti. Najväčší stredoveký
archív sa nachádza v Bratislave. Naša
(Pokračovanie na vedľajšej strane)
rozhovor
VO MNE VŽDY ŽIVO ZAREZONUJE...“
knižnica obsahuje diela od 17. do začiatku 20. storočia, máme dnes okolo
100-tisíc kníh (teologickej literatúry,
potom filozofickej, historickej literatúry, matematiky, prírodných vied
aj klasické diela.) Žiaľ, ministerstvo
kultúry nám práve oznámilo, že
nepodporí zabezpečenie osvetlenia... Rožňavské biskupstvo je tvrdá
misijná diecéza a Jasovské opátstvo
sa nachádza na území, kde je 2 200
Rómov. Nemáme miništrantov, nemáme pomaly nič, krása liturgie je
ohraničená, ale snažíme sa.
Čaká nás obdobie so zaujímavými liturgiami – počnúc budúcou
Kvetnou nedeľou...
- Kvetná nedeľa je sviatok, ktorý
vo mne vždy rezonuje, lebo bola
témou mojej doktorandskej práce.
Predstavuje spojenie dvoch skutočností – celocirkevnej a rímskej
tradície. Celocirkevná jeruzalemská tradícia je tradícia procesie,
ktorú Rím nepoznal a procesia sa
tam dostala ako posledná. Nemeckí pápeži, ktorí prichádzajú za čias
Otoniovcov, prikazujú, že sa musia
tieto dve liturgie spojiť. Slávnostný
vstup Krista Kráľa, ktorý prichádza
do Jeruzalemského chrámu, ktorý je
uznaný židovským národom. Rímska tradícia sa spája so spevom pašií,
ktoré inde nepoznali. Ani nevnímame, že tieto dve konkrétne časti pat-
ria spolu. Problém slovenského vnímania je, že dôraz sa dáva na pašie,
čo ale nekorešponduje s tým, čo sa
má na Kvetnú nedeľu ohlasovať – že
Kristus je Kráľ a my prichádzame ku
Kráľovi. Cisár Karol Veľký nechal
jedného človeka – Pavla Diakona
- spísať homiliár (zbierku homílií)
a na Kvetnú nedeľu sa homília čítala. Počas procesie spievame v antifóne, že židovské deti hádžu Kristovi
palmové ratolesti, a tiež že si strhajú
šaty a hádžu ich Kristovi pod nohy.
Palmové ratolesti symbolizujú každé jedno počuté Kristovo slovo, ktoré mu dávajú ľudia pod nohy a šaty
sú dobré skutky. To znamená - celé
bytie rešpektuje Krista ako Kráľa.
V minulosti sa na Kvetnú nedeľu
tradične čítali Matúšove pašie. Ale
pašie ako také a Kristovo utrpenie je
vlastne hlavným významom čiernej
nedele a hlavne Veľkého piatku.
Ktorú časť veľkonočného Trojdnia máte najradšej?
- Jeden profesor gregoriánskeho
chorálu a cirkevnej hudby sa raz
vyjadril, že celé veľkonočné tajomstvo je zhrnuté v úvodnom speve
Zeleného štvrtku: „Hľadajme spásu
v kríži nášho Pána Ježiša Krista. On je
naša spása, naše vzkriesenie, on nás
vyslobodil a spasil.“ V tomto momente je zahrnuté celé veľkonočné
Trojdnie. Keď táto antifóna zaznie
• V odpustovej sv. omši v Roku zasväteného života obetné dary niesli rehoľné sestričky.
Snímky: (ton)
a človek sa nad tým zamyslí, môže
zažiť jej hĺbku.
Ktorá osobnosť súčasného sveta
Vás zaujala príp. inšpiruje?
- Záleží na tom, po ktorej stránke.
Môj odbor je veda o liturgii. Z osobností, s ktorými som sa dodnes
stretol, je pre mňa osobnosťou pán
profesor Reinhard Messner, profesor
liturgiky v Insbrucku. Rozprávať sa
s ním a čítať si jeho práce je vec pre
fajnšmekrov. Čo sa týka gregoriánskeho chorálu, ktorému som sa
venoval, je to profesor Godehard
Joppich – človek ktorý má dnes 83
rokov. Vyslovil, že gregoriánsky
chorál nie je veda, ale štýl života.
Vo svojom veku sa dnes 5 - 8 hodín
denne venuje gregoriánskemu chorálu. Ďalšou osobnosťou je môj profesor Franz Xaver Kainybauer. Vždy
keď sa stretneme, cítim sa pri ňom
malý. Nevie publikovať svoje dielo,
ale má spracovaných 6 000 antifón,
celý antifonár a na jeho základe sa
dá vytvoriť taký redakčný aparát,
ktorý dnes nemá nik. A čo sa týka
duchovnej oblasti – pre mňa veľký
pojem, inšpirátor a človek duchovného života je Vojtech Kodet. Každý rok
pre mňa týždeň duchovných cvičení
s ním je neuveriteľná motivácia a inšpirácia. Snaží sa byť autentický, čo
mne trochu chýba. A čerpá z pokladu
otcov z obdobia patristiky. Vždy, keď
sa vraciame k prameňom, prenikáme
do hĺbky duchovnosti. V stredoveku,
aj keď sa zvykne nazývať temným
stredovekom, sa ľudia modlili 10 - 12
hodín, to bola ich denná modlitba.
My dnes, aj so sv. omšou, venujeme
modlitbe najviac 2 hodiny...
Počas liturgie vás veriaci môžu vidieť s mitrou, berlou a prsteňom.
Aký je rozdiel medzi biskupom
a opátom?
- Je to tradícia, že v starých reholiach majú opáti právo nosiť biskupské insígnie. Opát je hodnosťou
pod biskupom, lebo nemá biskupské
svätenia, teda nemôže svätiť kňazov,
ale môže konať všetko ostatné ako
biskup (birmovať s povolením biskupa). Ak by som bol teritoriálny
opát – jasovské opátstvo de jure je
teritoriálne opátstvo – ak by to bolo
zverejnené, dostal by sa opát na úroveň miestneho ordinára. Má všetky
práva a povinnosti biskupa, ale musí
mať schválenie Svätej stolice.
Q
33
stalo sa
INRI
• Pôstne obdobie sme začali Popolcovou stredou, kedy nás kňazi poznačili
na čele popolom na znak pokánia.
Pán Ježiš prišiel na Zem za nás bojovať,
kto by to bol povedal, že nás môže tak milovať.
V sieni kňazi pri ňom stáli,
hľadali dôvod, aby ho potrestali.
Povedali, že sa rúha, Boží syn nie je,
že klamlivý hlas z jeho úst zneje.
Priviedli ho k Pilátovi, ten žiadnu vinu nevidel,
prepustiť ho bol teraz jeho cieľ.
Mali zvyk, že jedného z väzňov prepustia,
no Ježiša chcú zabiť, jeho voľnosť nedopustia.
Pilát ho zabiť nechce, s ich vinou nesúhlasí,
umyje si ruky, že na jeho smrti nemá vinu, vyhlási.
Vydal im ho a oni ho zbičovali,
vo výsmechu a s bitím neprestávali.
Z tŕnia korunu mu Riman uplietol,
do červeného plášťa ho ako kráľa obliekol.
• Do krížových ciest v nedele sa zapojili rôzne stavy - na snímke krížová
cesta s rehoľníčkami a so skautami (vpravo hore).
Najväčšia autorita
je Boh
P
34
riznám sa, že ma rozčuľuje, ak ľudia z rôznych médií
niekoho nazvú celebritou a pritom si myslia, že vyzdvihnutím niekoho na tento piedestál bude pre ostatných vzorom alebo niekým výnimočným. Priam nás do
toho nútia. Pravdou je, že niekedy sa to stane.
Trápi ma, že nám a našim deťom podsúvajú ľudí, ktorých viac „preslávili“ nemravné a neslušné činy ako niečo
verejnosti prospešné. Mám rada umenie, napr. divadlo,
ale nemyslím si, že herci sú väčšie celebrity ako obyčajní
ľudia, ktorí sa každý deň snažia svojou prácou zabezpečiť
chlieb pre svoje deti. Myslím si, že netreba hovoriť o nejakej osobnosti ako o celebrite, ale skôr ako o autorite.
A najväčšou autoritou pre nás veriacich nemôže byť
nik iný ako Boh. Veď kto urobil viac ako Boh, keď obetoval svojho jediného Syna na kríži za nás ľudí, za naše
hriechy?
Marcela BEŠENEJOVÁ
Ku Golgote sa blíži, opúšťajú ho sily,
vraví si, že nesmie poľaviť v tejto chvíli.
Rozpäté ruky dlaňami na kríž pribili,
medzi dvoch väzňov ho vyzdvihli.
Prvý sa mu vysmieva, druhý všetko ľutoval,
že bude dnes s ním v raji, Ježiš mu sľuboval.
Za nás trpí, krv po kríži steká,
jeho matka pod ním vrúcne narieka.
Keď mocným hlasom zvolal, prečo to Boh dopustil,
naposledy vydýchol a tento svet opustil.
Boh nás celým srdcom miloval,
že svojho syna za nás obetoval.
Po lícach mi tečú slzy, z hrdla počuť vzlyk,
to, čo teraz prežívam, nepochopí nik.
Srdce mi puká pri toľkej bolesti,
Pán rozpätými rukami čaká svoje ratolesti.
Duša mi plesá, že Ježiš žije,
jeho krv všetky moje hriechy zmyje.
Bez jeho lásky moja duša zahynie,
verím, že ju k sebe jedného dňa privinie.
Terezka ZORIČÁKOVÁ, 14 rokov
Snímky: (ton)
Ježiš zobral svoj kríž, na ňom naše viny nesie,
je obdivuhodné, že toľko zla znesie.
Trikrát pod ťarchou kríža padá,
no z lásky k nám vstávať zvláda.
Z tŕňových rán krv mu po tvári steká,
Veronika k nemu so šatkou uteká.
Pri Ježišovi stoja uplakané ženy,
on ich však napomenie; čakajú ich zmeny.
reflexie
OTČE, ZHREŠIL SOM...
S
yn mu povedal: „Otče, zhrešil som
proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.“ Podobenstvo o márnotratnom synovi, ktoré sa
považuje za najkrajšie podobenstvo,
nám predkladá vzťah človeka k Bohu
ale aj vzťah Boha k človeku. Zhrešil
som: klamal, ohováral... Pre každého
z nás je ťažké žalovať na seba. Pochopili to už naši prarodičia Adam a
Eva v okamihu, keď Eva zahryzla do
zakázaného ovocia a aj Adam jedol,
aj keď vedel, že keď bude z neho jesť,
zomrie. Adam a Eva telesne nezomreli
v ten deň, keď jedli zakázané ovocie.
Zomreli však duchovne, tak ako márnotratný syn z podobenstva, o ktorom
jeho otec vyhlásil : „bol mŕtvy a ožil...“
(Lk 15, 32). A pri príchode Pána Boha
Adam a Eva vedeli, že urobili niečo
zlé. A zareagovali tak, ako by sme
pravdepodobne zareagovali aj my. Prv
sa ukryli a potom sa začali vyhovárať
a ukazovať prstom na vinníka: „Sme
nahí... a žena - pamätáš, tá, ktorú si mi
urobil, aby mi bola pomocníčkou – mi dala
zakázané ovocie... Had ma naviedol...“
Výhovorky a vzájomné obviňovanie
nám často zaberie veľa úsilia a oberá
nás o vnútorný pokoj. Niekedy ten
pokoj strácame na dni, ale nepokoj
nás môže sprevádzať aj niekoľko
rokov. Pritom priznať si vlastnú vinu
vyžaduje menej úsilia, ale omnoho
viac pokory. Ten čas, kedy si v pokore
máme priznať vlastnú chybu a vyznať
ju, je pri každej svätej spovedi. Aj pre
mňa bolo vždy ťažké, a aj je, vyznať
vlastné hriechy. Potom však prišla do
môjho života spoveď, ktorá obrátila
všetko naruby. Udialo sa to na Oáze
rodín v Ždiari. Veľmi som sa odhod-
lávala či pôjdem, pretože na spoveď
som radšej išla ku kňazovi, ktorý ma
nepoznal, takže pre mňa boli ideálne
veľké spovede. Bolo to Božie riadenie
a vyspovedala som sa aj z hriechov,
ktoré som už v minulosti vypovedala,
ale teraz som ich úprimne oľutovala
a prúd sĺz som nedokázala zastaviť.
Po spovedi som mala obavy stretnúť
pátra Gabriela s ľudskými obavami:
„Čo si o mne myslí teraz...“ Ale po
úsmeve pri stretnutí som pocítila
Ježišovu lásku a odpustenie, ktoré
som dovtedy nevedela prijať. Na
oáze som pri jednej piesni k Duchu
Svätému, vyslovila aj slová: „Duchu
Svätý ak si, ak naozaj existuješ, prosím ťa
o nejaký dar.“ Nič sa v tom momente
neudialo. Ale pri svätej omši mi pri
slovách: „Hľa Baránok Boží...“zovrelo
(Pokračovanie na 42. strane)
Pôstne obdobie je prípravou
P
ôstne obdobie začalo Popolcovou
stredou. Začína tak, že kňaz nám
dáva na čelo znak kríža so slovami:
„Pamätaj, prach si a na prach sa obrátiš.“ Sme si toho vedomí, preto veríme, že náš život tu na zemi nekončí,
ale bude pokračovať vo večnosti.
V evanjeliu sme počuli, ako Ježiša
Duch viedol na púšť. Bol na púšti 40
dní a 40 nocí a satan ho pokúšal. Tam
žil medzi zvieratami a anjeli mu posluhovali. (Mk 1, 12.13) Aj my sme
mali obdobie 40 dní do Veľkej noci
prežiť tak, aby sme svoj čas venovali
Pánu Bohu. Sme pokrstení, takže
patríme Kristovi. Teraz v pôste si
spomeňme, ako Izraeliti putovali do
svojej zeme 40 rokov. Vodami Jordánu bol Ježiš pokrstený. Dal nám
návod, aby sme pochopili, prečo
nám patria tieto slová: „Naplnil sa čas
a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte
sa a verte evanjeliu (Mk 1, 15)
Pôst je prípravou na Veľkú noc.
Ako sme sa pripravili a ešte sa
pripravíme, aby sme tieto sviatky
prežili tak, že sa pripodobníme
Pánu Ježišovi? Je chvályhodné
zdržiavať sa mäsitých pokrmov,
chodiť na sväté omše, tiež na krížové cesty, zrieknuť sa zábav, tiež
televízora atď. Pôstne obdobie nám
od samého začiatku pripomína kríž,
na ktorom zomrel Pán Ježiš. Aj my,
ľudia, často hovoríme, že aký máme
kríž. Ale to sa nedá porovnať, lebo
kríž Pána Ježiša nás vedie k pokániu a k polepšeniu života. Pýtame sa
a zamýšľame, ako to Pán Ježiš prežil.
Tiež kto dohnal Pána Ježiša na kríž?
Pre naše hriechy a previnenia Ježiš
trpel. Bez Ježišovej obete na kríži by
sme boli stratení. Ježiš bol nevinný,
tichý, nebola na ňom lož, zastával sa
pravdy a spravodlivosti. Učil ľudí,
aby si odpúšťali a aby sa navzájom
milovali. Obžaloba, pre ktorú súdili Pána Ježiša, bola nepravdivá,
svedectvá žalobcov sa nezhodovali
s tým, čo o ňom svedčili. Nakoniec
ho odsúdili za rúhanie sa Bohu, že
sa robí Božím synom. Takto bol Ježiš potupený pre naše priestupky,
hovorí prorok Izaiáš.
Ježiš svojím utrpením sa stal
naším Vykupiteľom, záchrancom
a Spasiteľom. Jeho rany sa stali naším
uzdravením, jeho smrť naším víťazstvom a naším vykúpením. Ďakujme
Pánu Ježišovi slovami aj skutkami,
lebo pre jeho utrpenie nám dáva aj
odpustenie hriechov.
Angela SLEBODOVÁ
ALELUJA! Ježiš Kristus vstal z mŕtvych!
D
nes je Veľká noc, Veľkonočná nedeľa! Slávime najväčšie sviatky kresťanov - znie posolstvo o Kristovi,
ktorý porazil smrť a vstal z mŕtvych.
Je to radosť z víťazstva dobra, lásky, života. Radosť,
ktorá začína tam, kde sa zdá, že všetko skončilo a predsa
prišiel zlom, zmena, všetko sa otočilo. Ježišova smrť sa
zdala ako úplný koniec. Dokonané! A vtedy sa ukáže, že
to nie je tak. Odvalený kameň, prázdny hrob. Ježiš Kristus
žije! Žije a stáva sa našou nádejou i radosťou. Ježiš je víťaz! Odvráťme svoje srdcia od neistoty, od strachu, od
prázdnoty, od myšlienok, ktoré nás ubíjajú.
Veľkonočná zvesť o Kristovi je podnetom k láske k Bohu v plnosti dôvery. Je v Ňom svetlo a zmysel života. Je
v Ňom láska a pokoj. Je v Ňom východisko zo samoty
a prázdna. Je v Ňom zmysel dejín ľudstva.
Vzkriesený Kristus je:
- víťazom lásky nad neláskou,
- víťazom poslušnosti nad všetkou pýchou,
- víťazom života nad smrťou.
Buďme teda tí, ktorí v živote kresťanskej veľkonočnej
radosti, v živote lásky a dôvery k Bohu, zvestujú Krista
ukrižovaného a vzkrieseného, Krista, ktorý umrel a vstal
z mŕtvych pre náš život.
Modlime sa za seba, za naše rodiny a Cirkev, aby sme
boli spoločenstvami radosti, spoločenstvami plnými lásky a dôvery.
Ľudka FEČKOVÁ
35
udalosť
„BYŤ HLADNÝ“ PO KRISTOVI...
H
ojnú náruč duchovných podnetov priniesol do baziliky aj do
našich sŕdc jasovský opát Ambróz
Martin Štrbák v Roku zasväteného
života počas nášho odpustu. Podnety nielen pre pôst, ale aj pre naše
životy.
V zanietenom príhovore, ktorý
sa nedalo nepočúvať od začiatku
do konca, sme mohli nájsť niekoľko
rovín. Začal tou osobnou ľudskou kedy sa otec opát sympaticky priznal,
že má zdravotné ťažkosti i k tomu, že
jeho otec ako miništrant si nepamätal
slová žalmu, ktorými mal odpovedať
na kňazovu modlitbu. Vyššou úrovňou, ku ktorej sme boli pozdvihnutí
počas príhovoru, bola „hrdosť Kežmarčanov“. A tou treťou nás otec
opát - nasledovník horlivého kazateľa sv. Norberta - vyzdvihol priam
ku Kristovmu krížu. Ten objavíme
vtedy, keď chromý (alebo každý so
svojím vlastným problémom) po
kontakte s Kristovým krížom - začne chodiť a ostatní ho spoznajú cez
jeho uzdravujúcu silu. A na záver
sme, okrem povzbudenia, dostali
aj – jednu domácu úlohu! Úlohu pre
Kežmarčanov...
Kežmarčania si vybrali za odpustovú Nedeľu utrpenia (Dominica de
passione), čo svedčí o veľkej zbožnosti našich predchodcov. Lebo je
veľmi málo chrámov – na Slovensku
aj v bývalom Rakúsko-Uhorsku – kde
sa odpustová slávnosť slávi v pôstnom období, čo je absolútne neštandardné. „Svedčí to o veľmi hlbokej
36
zbožnosti Kežmarčanov a zároveň
o duchovnom a hmotnom bohatstve,
ktoré sa na tomto kúsku zeme objavilo,“ vysvetlil kazateľ. „Ježiš svojím
krížom ukazuje obrovskú lásku. My,
ktorí sme reptajúci trpiaci, keď sa pozeráme na Krista a prijímame ho do
vlastného srdca, môžme byť svedectvom toho, že Boh nás miluje. Je to
prvá konkrétna myšlienka, kedy sa
môžeme zamýšľať nad tajomstvom
kríža.“
Konštantínopolu cisárovi a tretia
ostala v Jeruzaleme ako tá hlavná,
ktorou po dostavaní chrámu je žehnaný jeruzalemský ľud.
„Do Jeruzalema putujú pútnici,
ktorí sa túžia stretnúť s miestami,
ktoré hovoria o dejinách spásy. Je tu
obrovská spojitosť medzi Kežmarkom a medzi Svätou zemou – ak
Kežmarok má relikviu sv. Kríža, tak
ho priniesol pútnik, a tiež aj tradíciu
pútí a úcty k sv. Krížu.“
Ako sa našiel Kristov kríž,
z ktorého pochádzajú relikvie?
Prečo sa kríže zahaľujú?
13. 9. 335 bola dokončená Bazilika
Božieho hrobu a 14. 9. 335 jeruzalemský biskup slávnostným spôsobom
požehnáva jeruzalemských kresťanov relikviou sv. Kríža, ktorú našla
sv. Helena, matka cisára Konštantína.
Legenda hovorí, že prišla do starej
bane, kde sa vtedy hádzali staré kríže
a hovorí si: Môžeme nájsť relikviu sv.
Kríža po 300 rokoch len tým spôsobom, že budeme počúvať Božie slovo. A Ježiš hovorí, keď k nemu prišli
Jánovi učeníci: „Povedzte Jánovi, čo
vidíte - slepí vidia, chromí chodia,
hluchí počujú.“ Sv. Helena nechala
teda zavolať postihnutého človeka,
keď vyťahovali rahná krížov a prikladali ich na chromého. A keď
chromému priložili priečne brvno
a ten vyskočil a začal chodiť, sv.
Helena povedala: Toto je kríž nášho
Pána a Majstra Ježiša Krista.“ Kríž
rozdelili na tri časti – jednu odniesli
do Ríma Svätému Otcovi, druhú do
Šatky na zahalenie kríža vznikali
z dvoch šatiek – z veľkých zástav,
ktoré sa nosili pri procesii a z malého
tzv. véla, ktorým sa zakrývala paténa
a kalich na hlavnom oltári.
Šatka sa nazývala aj Handtuch der
Hungeren – šatka (uterák) hladných.
Veda o liturgii hovorí: Práve v túto
konkrétnu nedeľu sa začína intenzívnejší pôst: pôst očí. My, ktorí sa
pozeráme na tento kríž, sme hladní,
túžime po tomto Kristovi. Postí sa
nielen naše telo, ale aj náš zrak. Chce
vidieť Ježiša. A nejde len o videnie,
ale o prežitie Krista.
Prianie a úloha pre nás
„Kežmarok je krásne starobylé
historické mesto. Je jedinečný tým,
že má prekrásnu slávnosť a hovorí
o tom, že ľudia minulosti boli ľudia
zbožní a bohatí na duchovné a telesné dobrá. A bol by som nerád, keby
sa naše kresťanstvo stalo iba vitrínou
histórie. Chcem vás a seba povzbudiť
k tomu, aby toto duchovné a hmotné
bohatstvo sa dokázalo pretaviť aj do
našich sŕdc. Aby žalm 43 sa stal žalmom, ktorý každý Kežmarčan bude
vedieť naspamäť. Aby žil z tohto
Božieho slova a aby takýmto spôsobom prijímal Ježiša Krista do svojho
srdca. Prajem nám, aby sme neboli
povrchní, lebo táto doba povrchnosti
je hrozná. Ale aby sme prosili Pána,
aby nám dal milosť práve zo svojho
kríža, aby sme sa stali ľuďmi hlbokej
viery. Zároveň vám prajem pre tento
týždeň – dva, aby to nebolo len zahalenie oltárov alebo zahalenie krížov,
ale aby ste prežívali tento duchovný
pôst a tešili sa na to, že tento kríž budete môcť vidieť najneskôr vo Veľký
piatok i na Veľkonočnú nedeľu, kedy
budeme oslavovať to, prečo žijeme.
A to je radostný a oslávený Ježiš
Kristus."
Q
Snímka: (ton)
program
Pôst nemení len srdcia, môže zmeniť svet
M
ilostivý čas pôstneho obdobia
nás 40-dňovými krôčikmi približuje stále bližšie k sláveniu Veľkej noci. Mnohí si dali predsavzatie
vzdať sa niečoho, aj keď niekedy
možno nechápeme, v čom je skutočná hodnota pôstu.
Pôst sa vytráca z nášho života.
Pre mnohých ako stopa pôstu zostala iba Popolcová streda a Veľký
Piatok. Panna Mária nás vyzýva, aby
sme sa postili dva dni v týždni, a to
v stredu a piatok a modlili sa ruženec. Nielen počas pôstneho obdobia.
Zdá sa nám to nemožné, priveľa,
možno až neuskutočniteľné. Dejiny
pôstu dokazujú, že už Židia sa postili dva dni: v pondelok a vo štvrtok.
Modlitba a pôst idú ruka v ruke.
Jednota tela a duše v modlitbe sa
prejavuje práve v pôste. „Poviem
vám niečo, čo ľahko porozumiete.
Pôst dáva istotu modlitbe a robí ju
vrúcnou... Modlitbou sa získava sila
postiť sa a pôstom milosť modliť sa.
Pôst posilňuje modlitbu a modlitba
posilňuje pôst a predstavuje ho Pánovi.“ (sv. Bernard)
Keď sa postíme, ľahšie prežívame
svoju bezmocnosť, a preto je pri telesnom pôste duša otvorenejšia Bohu.
Modliť a postiť sa srdcom znamená
modliť a postiť sa s láskou. Láskou
voči Bohu a ľudom. To je tá správna
motivácia. Postíme a modlíme sa,
aby sme neboli v pokušení žiť len
pre seba, ale aj blížnych. Pôstom
sa zbavujeme sebectva a vieme byť
vnímavejší na potreby blížneho.
V Starom zákone sa veriaci postili
a modlili jednotlivo i v skupinách
v najrôznejších životných situáciách
a dosiahli pomoc (Est 4,15 - 16, 2
Krn 20, 3). Aj v Ježišovom živote bol
pôst veľmi dôležitý. Bol podmienkou,
aby Ježiš poznal Otcovu vôľu. „Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť,
aby ho diabol pokúšal. A keď sa
štyridsať dní a štyridsať nocí postil,
napokon vyhladol (Mt 4,1 - 2). Keď
chceme nasledovať Ježiša a byť mu
podobní, byť jeho srdcom, rukami
v tomto svete, o čo viac potrebujeme
posilňovať svoju vieru pôstom. A nielen v pôstnom čase. Svojím pôstom
môžeme pomôcť sebe aj iným. Pomôcť prenasledovaným kresťanom,
premeniť srdcia prenasledovateľov,
uzdraviť zranené vzťahy, odvrátiť
vojny aj pokúšanie Zlého...
Verím, že naše úsilie vynaložené
počas pôstneho obdobia Boh požehná
nad naše očakávania a sviatky Veľkej
noci prežijeme s otvoreným srdcom
ako jedna Božia rodina. „Modlitba
pôstu je milá Bohu a strašná pre
diabla. Prináša spasenie pre druhého aj pre toho, kto sa modlí a postí.
Ak sa chceme priblížiť k Bohu, niet
nič účinnejšie než pôst!“ (sv. Lev
Veľký)
Miriam
Uzávierka nasledujúceho
čísla Cesty
bude 22. 5. 2015
Program vo
vo VEĽKOM
VEĽKOM TÝŽDNI
TÝŽDNI
Program
PONDELOK - STREDA
6.00 h - sv. omša
18.00 h - sv. omša
ZELENÝ ŠTVRTOK Pánovej večere
18.00 h - sv. omša, po sv. omši nočné
bdenie do 22.00 h
/ Na obrázku: èas èlenov
ZKD so sr. sv.
Scholastikou
/
MALÝ SLAVKOV
omša o 18.00
h
STRÁNE p. TATRAMI sv. omša o 18.00 h.
KLÁŠTOR - sv. omša o 19.00 h a po nej
celonočné bdenie
VEĽKÝ PIATOK utrpenia a smrti Pána
7.30 h - ranné chvály
16.00 h - obrady
do 19.30 h - vystavená Sviatosť Oltárna v Božom
hrobe
20.00 h - krížová cesta na hradnom nádvorí
MALÝ SLAVKOV: krížová cesta o 10.00 h
- obrady o 16.00 h
KLÁŠTOR: ranné chvály o 8.00 h
- 15.00 h posvätné čítanie
- obrady o 17.00 h (individuálna adorácia
v kostole do 19.00 h)
BIELA SOBOTA
7.30 h - ranné chvály a vyloženie Najsv. sviatosti
Oltárnej v Božom hrobe
17.00 h - požehnanie jedál
18.00 h - požehnanie jedál
20.00 h - začiatok veľkonočných
obradov so sv. omšou
MALÝ SLAVKOV: obrady o 20.00 h
KLÁŠTOR - ranné chvály o 8.00 h
- posvätné čítanie o 12.00 h
- požehnanie jedál a vešpery o 16.00 h.
- veľkonočná vigília o 20.30 h
VEĽKONOČNÁ NEDEĽA
6.00 h - sv. omša a požehnanie jedál
8.00 h - sv. omša
10.30 h - sv. omša
14.30 h - vešpery
16.00 h - sv. omša
18.30 h - sv. omša
MALÝ SLAVKOV: požehnanie jedál o 7.30 h
- sv. omša o 10.00 hod.
STRÁNE P. TATRAMI: požehnanie jedál o 7.30 h
- sv. omša o 9.00 h.
KLÁŠTOR: ranné chvály o 9.00 hod.
- sv. omša o 9.30 h, 15.00 h vešpery
VEĽKONOČNÝ PONDELOK
6.00 h - sv. omša
8.00 h - sv. omša
10.00 h - sv. omša
16.00 h - sv. omša
18.30 h - sv. omša
MALÝ SLAVKOV: sv. omša o 8.00 h
STRÁNE P. TATRAMI: sv. omša o 9.00 h.
KLÁŠTOR: ranné chvály o 8.30 h
- sv. omša o 9.00 h
Sv. spoveď vo Veľkom týždni:
utorok a streda 9.00 - 12.00 a 14.00 - 18.00 hod.
37
z histórie
TIZIAN V KEŽMARKU
A
38
k ste zbystrili pozornosť, tak ten- že oltár bol od konca 16. storočia na Ponechávala sa, samozrejme, pri tom
to trochu bulvárny názov splnil podnet krypotokalvínskeho kňaza aj určitá voľnosť samotnému umelcosvoj účel. Nejde, samozrejme, o dielo Ambrosiusa Sebastiana Láma nie- vi, ktorý mohol jednotlivé časti predsamotného veľkého talianskeho rene- koľko (desiatok?) rokov zatvorený lohy prekomponovať alebo doplniť.
sančného maliara Tiziana, ale o jeho a pašiový cyklus vtedy predstavoval Tak sa na Kristov pád pod krížom
dostala sprostredkovane cez grafico 65 rokov mladšiu „sprostredkova- hlavnú výtvarnú zložku oltára.
Staršia umeleckohistorická litera- ký list ďalšieho flámskeho umelca
nú“ podobu, ktorá je navyše zakomtúra uvádza, že premaľba sledovala Cornelisa Corta (grafika vznikla
ponovaná do iného námetu.
V dejinách umenia nie je veľa diel, prvotnú kompozíciu. Reštaurátorský pravdepodobne v roku 1566) Tiziaktoré by tak ovplyvnili zobrazenie prieskum však dokazuje, že maľba nova Mária Magdaléna, ktorú namanáboženského námetu ako Posledná z roku 1639 rozmerovo presahuje ľoval umelec v roku 1565 a dnes sa
večera od Leonarda da Vinci, ktorý gotickú maľbu z konca 15. storočia nachádza v zbierkach petrohradskej
ju namaľoval v rokoch 1495 - 1498 a premaľba často pokračuje aj na Ermitáže. Na kežmarskom oltári
v refektári Kostola Santa Maria delle pôvodnom gotickom pozadí s bro- v mierne pozmenenej podobe predstavuje plačúcu matku, ktorá sa
Grazie v talianskom Miláne. Pamätám kátovým vzorom.
Najstarším inšpiračným zdrojom stretáva s Kristom.
si ju už z ranného detstva, keď v poPašiový cyklus kežmarského
dobe sádrového reliéfu, tváriaceho sa pre kežmarský neskororenesančný
ako kovový odliatok, visela nad poste- cyklus boli grafické listy tzv. Malých umelca nevyniká veľkou umeleckou
ľou mojich rodičov. O mnoho rokov pašií Albrechta Durera, ktoré vyšli hodnotou a kvalita maľby výrazne
neskôr, keď som ju videl v podobe v roku 1511. Sú to hlavne: Kristus kolíše. Tam, kde sa opiera o grafickú
krikľavého nástenného „gobelínu“ v Getsemanskej záhrade, Judášov predlohu, nachádzame prepracovav rómskej chatrči, uvedomil som si, bozk, Kristus pred Pilátom. Dure- nosť detailov, anatómie, perspekako môže závažné umelecké dielo rove rytiny boli opakovane spra- tívnu skratku. Na miestach, kde sa
klesnúť do podoby gýču a v tejto cované a reinterpretované ďalšími snaží umelec vložiť vlastnú invenciu,
podobe dosiahnuť aj najzapadlejší nemeckými a flámskymi rytcami však úroveň rýchlo klesá, stráca sa
kút spoločnosti. Leonardove dielo je zo 16. a začiatku 17. storočia, až plastickosť, zmysel pre proporcie.
teda živé aj po poltisícročí od svojho napokon poslúžili ako predloha Chladná farebnosť a použitie sýtych
vzniku, žije v nespočetných replikách pre maliara kežmarského pašiové- farieb zodpovedá požiadavkám
rozličnej kvality a tvaru. Ktovie, čo ho cyklu. Hlavným podkladom sa manierizmu. Ťahy štetca sú často
by na to povedal Leonardo, dvorný tak stali grafické listy Lucasa van rýchle a maľba má hrubú štruktúru.
maliar vojvodov a kráľov. Podobný Leyden (1494 - 1533) predovšetkým V niektorých častiach, ako je naprí„osud“ však postihol aj diela iných, Ecce homo a Bičovanie Krista z roku klad maľba lúky pri nohách Krista
predovšetkým renesančných umel- 1521. Grafiky Hieronymusa Wierixa padajúceho pod krížom, vyvoláva
cov, v našom prípade obraz Márie (1553 - 1619) boli vzorom pre obra- takmer impresionistický dojem.
Magdalény od slávneho benátskeho zy Kristus v Getsemanskej záhrade
Napriek vyššie uvedenému je Pašioa Kristus pred Pilátom. Použitie gra- vý cyklus vzácnou ukážkou neskoro
maliara Tiziana Vecelli.
Keď v roku 1639 dali Kežmarča- fickej predlohy pre vytvorenie diela - renesančnej-manieristickej maľby na
nia premaľovať pašiový cyklus na bol všeobecný zvyk, dokonca ju často území horného Uhorska.
hlavnom oltári, nemali dostatok fi- vyberal samotný objednávateľ diela.
Jaroslav GROCHOLA
nančných prostriedkov
pre zadanie zákazky
významnému umelcovi
a konzervatívne meštianske prostredie Kežmarku ani nesledovalo
najmódnejšie výtvarné
trendy. Chceli niečo nie
veľmi nákladné, spoľahlivé, overené... Čo ich
k premaľovaniu oltára
viedlo, je zatiaľ predmetom dohadov. Najskôr
to mohlo byť „opotrebovanie“ či poškodenie
malieb pri niektorom
z požiarov kostola.
Možno neboli maľby
dokončené, rovnako ako
sa tomu stalo pri cykle na
zadnej strane oltára. Táto
možnosť sa však zdá byť
málo pravdepodobná,
• Ecce homo - tabuľová maľba v bazilike.
aj vzhľadom k tomu, • Ecce homo - Lucas van Leyden (1521).
stalo sa
Láskou odvekou som ťa miloval
V
živote veriaceho človeka je dobré
a aj sa odporúča zúčastniť sa raz
do roka duchovných cvičení. Možno
si myslíme, že tým Bohu obetujeme
čas, niekedy cestu a peniaze. Obetujeme? Boh je vždy štedrejší.
O Jeho štedrosti sme sa presvedčili
na Oáze evanjelizácie rodín 27. 2. 1. 3. 2015 v Kláštore redemtoristiek,
ktorej sa zúčastnili rodiny s detičkami nielen z nášho okresu. Evanjeliové
rozhovory nám znova pomohli uvedomiť si pravdy, na ktoré v rýchlosti
života často zabúdame. Boh stvoril
človeka z lásky a povoláva ho
k láske. Privilegovaným miestom,
kde sa máme pripodobňovať Stvoriteľovi, má byť manželstvo a rodina.
Tu láska môže dozrievať k tomu, aby
bola schopná: obdarovávať životom v
rodičovstve, zotrvávať v zmluve vernosti v sviatosti manželstva, dokázať
dávať a prijímať odpustenie v prípade nevernosti. Len takto si zachránime podobnosť Bohu, ktorý si nás
prvý zamiloval. Hriech, ktorý sa rodí
v našom srdci, je negatívna odpoveď
človeka na Božiu lásku. Zlom našich
čias je aj nedostatok pocitu hriechu
a viny, ktorá z neho vyplýva. V Ježišovi Kristovi sa uskutočňuje návrat
človeka k Bohu v zmluve lásky. Veď
Boh tak miloval svet, že dal svojho
jednorodeného Syna, aby nezahynul
nik, kto v neho verí, ale aby mal večný
život (Jn 3, 16). Kristus Ženích miluje
nevestu Cirkev, ktorú miloval do krajnosti, neváhajúc dať za ňu svoj život.
Je pre nás vzorom lásky, akú si majú
prejavovať manželia. Posledný evanjeliový rozhovor nám pripomenul, že
krst je znakom zmluvy s Bohom, ktorá
vyzýva k posväteniu. Krst je pre nás
výzvou: Kresťan, stávaj sa tým, kým
si! - čiže novým stvorením podľa
vzoru Krista.
Ježiš je pre nás vzorom služobníka a túto službu prijali počas
našich rekolekcií Marta a Miroslav
Perignáthovci a počas ďalších podujatí a aktivít aj mnohé rodiny zo
spoločenstva rodín Hnutia Svetlo
Život. Vďaka patrí za sprevádzanie
o. Jozefovi Heskemu, pátrovi Martinovi a o. Petrovi Komanickému a za
podporu sestričkám a Združeniu
Domov Kežmarok.
Miriam
Nezanedbaj dobro...
„K
eď niečo nie je nemožné,
musí existovať spôsob ako
sa to dá uskutočniť.“ Tieto slová vyriekol Nicolas Winton. Pod záštitou
Združenia Domov sa vo Farskom
dome v pôstnom čase 23. februára
uskutočnilo posedenie birmovancov,
aby sme si pozreli skutočný príbeh
Nicolasa Wintona, Nickyho rodina.
V úvode sme si prečítali Matúšovo
evanjelium: „Lebo som bol hladný a dali
ste mi jesť? Bol som smädný a dali ste
mi piť, bol som pocestný a pritúlili ste
ma...“(Mt 25, 35). Kráľ im odpovie:
„Veru hovorím vám. Čokoľvek ste urobili
jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“(Mt 25, 40). Nicolas
Winton ako bývalý anglický úradník
pomohol v roku 1939, prv než začala druhá svetová vojna, odcestovať z
okupovaného územia 669 českým
a slovenským židovským deťom,
čím ich vlastne zachránil. Tento
príbeh oslovuje a pobáda k dobru
mnohých ľudí. O svojom čine, kedy
nezanedbal dobro, mlčal 50 rokov.
Mladým musíme
ukazovať príklad,
že sme navzájom
za seba zodpovední, nesmieme
byť ľahostajní,
keď niekto potrebuje našu pomoc.
Šírením dobra voči blížnemu sa pripodobňujeme Ježišovi. „Boha nikto
nikdy nevidel: ale keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás
je dokonalá. (1 Jn 4, 12). Na žiadosť
mladých si film opäť pozrieme 14. 4.
2015 (utorok) o 15.30 h vo Farskom
dome (bývala Charita). Kto má túžbu
vidieť ho, je srdečné vítaný. M. K.
Pri päte dreva
„N
emáme čas. Pane, sťažujeme si, že nemáme časnikdy nemáme dosť času, naháňame sa, ponáhľame sa, stále dobiehame čas, prepracovaní, uštvaní... Veľmi
nám chýba čas. A Ty, Pane? Je nám jasné, že všetok Tvoj
čas, všetok čas Tvojho života, bol len pre nás! Ukáž nám,
Pane, teraz, keď ideme s Tebou cestou kríža, ako je to skutočne s časom.“ Je 21. marca a my - skauti, spolu s ďalšími
mladými ľuďmi a rodičmi strávime pár minút nad hrobom zakladateľa nášho zboru Borečka a ideme obetovať 2
hodiny svojho času Tebe na Krížovej ceste. V skutočnosti
Ti však ideme pomôcť niesť náš kríž. Zaslepení svojím
sebectvom si myslíme, že je takmer neznesiteľný. Neláska,
závisť, neochota, hnev, pýcha... To všetko kričí z našich
duší. Nevieme sa dostať von z tohto kolobehu, nemáme
čas na Teba, nevieme si nájsť čas na blízkych ani na seba.
A čo spravíš Ty? Obieliš naše hriechy v svojej krvi. A my
– kdesi hore nad kláštorom pri päte dreva – len žasneme
nad tvojou láskou.
Tímea PERIGNÁTHOVÁ
Snímka: Vladimír AMBRÓZ
39
púť, z histórie
Ôsmy celoslovenský modlitbový deň
P
o roku sme opäť zavítali do známej starobylej Nitry, kam pozval
nitriansky biskup V. Judák ctiteľov
Matky všetkých národov.
Program modlitbového stretnutia začal adoráciou spojenou
s modlitbou radostného ruženca. Po
adorácii nasledovali svedectvá pútnikov, ktorí svojím osobným životom
svedčili o tom, že na príhovor Matky
všetkých národov zažili vo svojich
životoch milosť a pomoc Božiu. Zaujalo svedectvo z nemocnice o jednej
pacientke, ktorá síce bola pokrstená,
ale ťažký život ju odklonil od prežívania viery. Tvárila sa posmešne,
keď za spolupacientkami prišiel
kňaz a kde mohla, nadávala, či už
šlo o cirkev alebo o zdravotnícky
personál. Kňaz, ktorý chodieval do
tejto nemocnice, mal pri sebe obrázok
o uctievaní Matky všetkých národov.
Po všetkých jej posmeškoch sa na ňu
obrátil s týmto obrázkom, že jej nebude protirečiť, len by ju poprosil, aby
si ten obrázok nechala a prečítala si
k nemu pár slov. Po čase, keď kňaz
zavítal do nemocnice a opäť sa zastavil aj v ich izbe, ostal prekvapený,
že nenadáva. Naopak, poprosila
o rozhovor. Po čase dokonca prijala
sviatosť zmierenia, ďakujúc Matke
všetkých národov, že jej vyprosila
milosť, že mohla byť naspäť prijatá
do Cirkvi.
Nasledovala prednáška pátra
Paula Mariu Sigla, hlavného koordinátora celonárodných dní k úcte
Matky všetkých národov po celom
svete. Téma znela: „Daj, nech Duch
Svätý prebýva v srdciach všetkých
národov“. Najprv nám páter Sigl
pripomenul, že prvá zmienka
o Panne Márii je v knihe Genezis,
ako nám Boh prisľúbil, že pošle na
zem ženu, ktorá pošliape hadovi
hlavu. V Novom zákone sa Panna
Mária spomína v súvislosti so súhlasom pri zvestovaní archanjelom
Gabrielom, že sa plne odovzdá do
vôle Božej. A teraz, v týchto ťažkých
časoch, ktoré prežívame, sa nám javí
Panna Mária ako Matka všetkých národov, že je pre nás kotvou. Vyzýva
nás, aby sme túto ťažkú dobu prežívali pod jej ochranou, v jej láskavom
materinskom náručí. Sami si môžeme
všímať, že v tejto dobe prežívame
veľkú konfrontáciu medzi dobrom
a zlom, medzi Kristom a Antikristom
a niekto môže povedať, že aj medzi
evanjeliom a antievanjeliom. Aj keď
to u nás na Slovensku tak necítime,
stačí, ak sa pozrieme za hranice na
Ukrajinu, kde je veľké bratovraždenie, nehovoriac o veľkom prenasledovaní kresťanov vo Svätej zemi,
Iraku či Sýrii. Akokoľvek ťažká je
dnešná doba a akékoľvek pokušenie
na nás dolieha, nemôžeme zabúdať,
že spása sa začala cez Máriu a cez
Máriu bude aj dokončená. To nám
bolo dané aj cez posolstvá Matky
všetkých národov Ide Peedermanovej v Amsterdame. Veľká svetová
akcia vykúpenia a pokoja sa začala
rozširovať po amsterdamských
zjavenia po celom svete, a to najmä
rozširovaním obrázkov k úcte Matky
všetkých národov s touto modlitbou:
Pane Ježišu Kriste, Syn Otca, zošli teraz
na zem svojho Ducha, daj, nech Duch
Svätý prebýva v srdciach všetkých národov, aby boli uchránené od skazy, nešťastia a vojny. Kiežby Matka všetkých
národov, preblahoslavená Panna Mária,
bola našou orodovnicou v nebi. Amen.
Po prednáške bol obed a potom
nasledovala videoprojekcia o troch
pastoračných návštevách sv. Jána
Pavla II. na Slovensku. Po skončení
videoprojekcie sme si spomenuli, že
tú nádej, ktorú v nás Slovákoch videl
Ján Pavol II., aby sme boli nosným
kameňom kresťanstva v Európe,
sme mu v referende o rodine, žiaľ,
nenaplnili.
Druhá časť prednášky mala zameranie na ochranu rodiny a počatého
života. Páter Sigl nám dal otázku,
kam smeruje dnešné ľudstvo, keď si
zabíja vlastné deti.
Počas svätej hodiny, teda od
15.00 h, sme rozjímali o posledných
siedmich slovách Pána Ježiša na kríži.
Program vyvrcholil sv. omšou, ktorú
celebroval nitriansky biskup Mons.
V. Judák a kázal Mons. Ján Orosch,
trnavský arcibiskup. Na záver sme
sa zasvätili Nepoškvrnenému Srdcu
Panny Márie. Nasledovalo už len
požehnanie pre pútnikov na šťastnú
cestu domov.
Pútnička Mária
Eucharistický kongres (1) - Kežmarok 1928
S
40
myšlienkou organizovania Eucharistických kongresov prišli
slovenskí biskupi po I. svetovej vojne a vzniku prvej Československej
republiky. Hlavnou podstatou bolo
prejavovanie verejnej úcty Sviatosti
Oltárnej, oživovanie a prehlbovanie
náboženského života, či odborné
prednášky, na ktorých vystupovali
významné osobnosti vtedajšieho
duchovného i svetského života.
K najakčnejším biskupom patril Ján
Vojtaššák (zúčastnil sa napr. Svetového eucharistického kongresu
v Chicagu roku 1926). Prvý kongres
sa v Spišskej diecéze konal už v roku
1923 v Levoči. 7. - 10. júna 1928 sa
uskutočnil v Kežmarku v priestoroch
spolkového domu - Katolíckeho
kruhu na Starom trhu. Bol určený
farnostiam Popradskej kotliny
a Spišskej Magury. S odstupom času
ho môžeme svojou návštevnosťou zaradiť medzi najmasovejšie podujatie
v dejinách mesta. O tom, že kongres
bol výnimočnou spoločenskou udalosťou svedčí fakt, že stovky ľudí sa
v Kežmarku schádzali už v stredu
6. júna. Tí, ktorí si nenašli ubytovanie, stanovali na dvore Katolíckeho
kruhu, či voľne v okolitej prírode.
Patronát nad celým podujatím mal
diecézny biskup Vojtaššák. Cirkevným predsedom kongresu bol Jozef
Vojtiček (generálny vikár zo Spišskej
Kapituly, v rokoch 1921 – 1931 rektor kňazského seminára); svetským
J. Kray (agrárnik z Čenčíc). Kongres
začal vo štvrtok večer slávnostnou
omšou a príhovorom diecézneho
biskupa, v ktorom vysvetlil účel
a cieľ akcie. Kongres sprevádzala
starostlivosť o duše veriacich. Omše
sa konali v piatok a sobotu o 6.00 h,
8.00 h (celebrovaná biskupom),
sviatosť zmierenia sa vysluhovala
od štvrtku (spovedalo sa do 23.00 h)
do nedele - ráno pred omšami, poobede i podvečer. V oba dni sa o 18.00
h konala adorácia. Keďže Kežmarok
obývali Nemci i Slováci, prednáškové cykly boli rozdelené podľa
jazyka. Každá téma bola uvedená
v oboch rečiach. Tie v slovenčine
sa konali vo veľkej sále spolkového
domu v piatok poobede a v sobotu
doobeda. Nemecké sa v tom istom
čase organizovali v prízemných
priestoroch budovy a dvora. Oba
prednáškové dni ukončila kázeň
v kostole. Po doobedňajšom bloku
prednášok nasledoval obed pre hostí
a duchovných.
Vladimír ŠEVC
z filiálok
Z filiálky
Stráne p. Tatrami
• Liturgickým slávením Popolcovej
stredy sme 18. februára začali obdobie
svätého pôstu. V homílii pán kaplán
Schreiner priblížil Ježišove slová adresované učeníkom o konaní dobrých
skutkov, dávaní almužny, modlitbe
a pôste s dôrazom na úmysly srdca
každého človeka pri ich konaní. Z čistoty úmyslu plynie aj ovocie svätého
pôstu v našom duchovnom živote.
• V týždni pred prvou pôstnou
nedeľou boli v kostole nainštalované
nové tabule so zastaveniami krížovej
cesty, ktoré slávnostné požehnal
v nedeľu 22. februára pán dekan Jakub Grich (na snímke). Po požehnaní
sme sa pomodlili spoločne prvú krížovú cestu. Chceme sa aj touto cestou
úprimne poďakovať pánovi dekanovi
za jeho iniciatívu a prispenie k realizácii obnovy nášho kostolíka.
• V pôste sa v kostole stretávame
na pravidelných eucharistických adoráciách. Sám Ježiš povedal: Môj dom
sa bude volať domom modlitby (Lk 21,
13). Stretnutia so sviatostným Pánom
Ježišom spojené s čítaním Božieho
slova, spoločnými modlitbami, či
posvätným tichom v Božej prítomnosti pomáhajú prítomným na ceste
duchovného života.
• Tohtoročná slávnosť svätého Jozefa sa iste zapíše do histórie Cirkvi.
Zo života
v Malom Slavkove
• V pôstnom období, keďže máme
v piatok detské omše, tak sa a aj krížovú cestu modlia deti. Veľmi radi
sa do nej zapájajú, čítajú jednotlivé
zastavenia, zamýšľajú sa nad tým, čo
všetko pre nás a našu spásu musel
vytrpieť Pán Ježiš. Učia sa, či môžu
v prostredí, v ktorom žijú, urobiť
niečo lepšie. Aj ako pomáhať iným
a ako byť podobný Ježišovi.
• Pôstnou aktivitou detí, je vymaľovať kríž s umučením Krista,
kde každá farba znamená niečo iné:
1 – biela, 2 - červená - plnenie povinností, 3 - žltá - pomoc rodičom, 4 - bledomodrá - sv. omša, 5 - tmavomodrá
– modlitba, 6 - bledozelená - čítanie
o Pánu Ježišovi, 7 - tmavozelená
- dobré správanie k súrodencom, 8
- telová - (okrová) - dobrý skutok, 9
- tmavohnedá – sebazápor, 10 - čierna – poslušnosť.
• Každú nedeľu v pôstnom období máme krížovú cestu. Okrem
našich kňazov sa pri čítaní, do nej
Konferencia biskupov Slovenska
rozhodla o doplnení 4. a 5. tajomstva
radostného ruženca. Svätý Jozef, ženích Panny Márie, bol podľa Svätého
písma prítomný pri obetovaní dieťaťa Ježiša chráme, a tiež pri nájdení
12-ročného Ježiša po sviatkoch v Jeruzaleme. Tieto skutočnosti podnietili
doplnenie znenia tajomstiev v tomto
znení: „Ježiš, ktorého si, Panna, so svätým Jozefom v chráme obetovala; Ježiš,
ktorého si, Panna, so svätým Jozefom
v chráme našla.“
V homílii počas slávnostnej svätej omše pán kaplán M. Schreiner
priblížil cnostný život tohto spravodlivého muža, ktorého si sám Boh
vybral a zveril mu výchovu svojho
Syna. Zdôraznil predovšetkým cnosť
poslušnosti Bohu, ktorou sa človek
otvára pôsobeniu Ducha Svätého.
Na príkladoch niekoľkých svätých,
ktorí prechovávali veľkú úctu k svätému Jozefovi, nás povzbudil k ich
nasledovaniu.
Text a snímka:
Ľubomíra PITOŇÁKOVÁ
zapojili aj ženy a matky - 8. marca,
a tiež mladí. Vo Veľký piatok, ak nám
bude priať počasie, chceme urobiť
Krížovú cestu, tak ako vlani, cez
celú dedinu, kde každé zastavenie
bude čítať niekto iný.
• V utorok 24. 3. 2015 bola o 16.00 h
vyslúžená sviatosť pomazania starým
a chorým počas svätej omše.
Text a snímka: Anka KLEINOVÁ
41
stalo sa
Čo prináša smrť?
Snímka: Slavomír KLEIN
Otče, zhrešil som...
(Dokončenie z 35. strany)
srdce a ja som dostala nezaslúženú milosť cítiť, že Boží
Baránok je Ježiš, ktorý je tu osobne prítomný. Nezaslúženú
milosť. Veľa mi bolo odpustené a preto veľa milujem. Ježiš
vie o nás všetko. Nič pred ním neukryjeme. Miluje nás aj
keď sme hriešni. Ale čaká nás, aby sme v slobode a pokore,
tak ako márnotratný syn prišli, vyznali a oľutovali svoje
hriechy. A ako otec v podobenstve nás vyčkáva, aby sa nám
mohol hodiť okolo krku, vybozkávať nás, pripraviť hostinu
a vyliať na nás svoje milosti. Ježiš odčinil Adamov hriech.
Urobil to, čo mal urobiť Adam: ...so silným výkrikom a so
slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol
zachrániť od smrti, a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť.
A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti,
a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy
pre všetkých, ktorý ho poslúchajú...“ (Hebr 5, 7 - 9).
Miriam KLEINOVÁ
Biblická olympiáda
V
42
A
k nám zomrie niekto blízky, je to pocit smútku a bezradnosti. Chýba jeho úsmev, pohľad, slovo či objatie.
Niečo podobné zaiste cítili aj Ježišovi učeníci, ktorí s ním
strávili tri roky. A zrazu ten, ktorý ich učil,je mŕtvy, niet
ho. Po troch dňoch sa však ich smútok premenil na radosť, keď zbadali prázdny hrob, keď sa s nimi Ježiš stretol
a videli, že žije. A toto je aj naša nádej a naše víťazstvo.
Smrť bola porazená raz a navždy. V svetle veľkonočného
víťazstva vieme, že v nebi sa raz všetci stretneme.
V utorok 17. 3. 2015 zomrel otec nášho kňaza, rodáka
Vladimíra Kleina. Človek jednoduchý, skromný, pracovitý, ochotný vždy pomôcť, verný Kristovi a jeho učeniu.
K viere viedol aj svoje deti, svojich dvoch synov. Bol im
stále nápomocný, žil pre nich, tešil sa z ich úspechov
i úspechov svojich dvoch vnúčat. Môžeme sa pýtať, čím
bol jeho život výnimočný. Všetkým, čo som spomenula,
tým aký bol, ale zaiste i tým, že vychoval Božieho služobníka. Všetko je obeta, a to obeta z lásky k Bohu a k blížnym. Dnes, keď už nie je medzi nami, my, veriaci z našej
podtatranskej dedinky, mu chceme poďakovať za jeho
príkladný život, za krásne rodinné zázemie i všetko, čím
obohatil naše kresťanské spoločenstvo i každého z nás.
Nech mu je Boh milostivý a nech ho príjme do svojho
kráľovstva.
Anka
Chvíľa s Bibliou
Písmo píše o udalostiach spojených s ukrižovaním, so
smrťou a vzkriesením Pána Ježiša.
1. Čo vykonali vojaci Ježišovi? (Jn 19, 1 - 3)
2. Vymenuj ľudí stojacich pri Ježišovom kríži. Koľko
ich tam je? (Jn 19, 25 - 26)
3. Kto pochoval Pána Ježiša? (Jn 19, 38 - 41)
4. Čo predpovedal Pán Ježiš v nasledovných častiach
evanjelia?
a) Mt 16, 21 b) Mk 8, 31 c) Lk 9, 22 d) Jn 2, 19-22
5. Komu sa zjavil Pán Ježiš potom, čo umrel a vstal
z mŕtvych?
a) Mk 16, 9 - 11
b) Lk 24, 13 - 32 c) Lk 24, 34 - 43
d) Jn 20, 19 - 20
e) Jn 21, 1 - 14
f) 1 Kor 15, 7
6. Čo dal Ježiš apoštolom v Jn 20, 22 a 23?
ZŠ s MŠ sv. Kríža sa 12. a 13. marca uskutočnil 14.
Damián FEČKO
ročník Biblickej olympiády. Obsahom boli knihy
Jozue, Tobiáš a Skutky apoštolov. Súťažných
úloh bolo päť: 1. biblický text, 2. práca s biblickým textom, 3. doplňovačka a identifikácia rečí,
4. biblický obraz a 5. kto komu. Súťažilo 11 ZŠ,
medzi ktorými zvíťazilo družstvo zo ZŠ Lendak,
tí budú dekanát reprezentovať na diecéznom kole
(16.4. v Spišskej Kapitule). Ďalšie boli družstvá:
ZŠ s MŠ sv. Kríža KK a ZŠ J. M. Petzvala Spišská
Belá. Stredných škôl bolo šesť z troch dekanátov
a preto postupujú na diecézne kolo (15. 4.) prvé
tri družstvá: 1. Gymnázium sv. Mikuláša Stará
Ľubovňa, 2. Cirkevné gymnázium P. U. Olivu
z Popradu a 3. Gymnázium P. O. Hviezdoslava
Kežmarok. Ďalší boli SUŠ Slavkovská, SOŠ Kušnierska a Hotelová akadémia O. Brucknera KK.
Poďakovanie patrí učiteľom za kvalitnú prípravu,
rodičom, riaditeľovi ZŠ s MŠ sv. Kríža P. Krajčimu
a p. dekanovi Jakubovi Grichovi, za sponzorstvo • Gymnazistky z Kežmarku zľava: Zuzana Gaborčíková, Zuzana Soliarová a Veronika
a modlitby.
Marcel KARKOŠKA Slobodníková.
pre deti
OTimotej František Jezerčák, 10 rokov
OKristián Porubovič, 11 rokov
ODaniel Libiak, 11 rokov
OĽubomír Koršňák, 12 rokov
o je názov pôstnej prípravy detí
v MŠ sv. Kríža na Veľkú noc. Každá trieda si určila svoje pôstne cvičenie - predsavzatia, sebazaprenia alebo dobré skutky, ktoré sa deti snažia
počas 40 dní uskutočňovať. Takýmto
spôsobom zmierňujú utrpenie Pána
Ježiša, ktorý za nás trpel a zomrel. Za
každé splnené predsavzatie si deti
kladú papierové srdce alebo kvietok
na tŕňovú korunu, čo je vysvetlením
toho, že chcú zakryť všetky Ježišove
bolesti spôsobené našimi hriechmi.
Veľmi zaujímavý bol príklad predškoláka, ktorý dal žltý kvietok na
tŕňovú korunu, pretože sa v ten deň
zriekol hry na počítači. Nasledovali
prázdniny. Po prázdninách sme si
obnovili a oživili naše predsavzatia,
povzbudili sa ich konaním. Vtedy
spomínaný chlapček hovorí pani
učiteľke: „ Daj mi dole ten kvietok,
lebo ja už nevydržím bez počítača.“
Všetkých oslovila úprimnosť chlapca
a jeho vernosť predsavzatiu...
Sr. Marcelína
OMiroslav Haluščák, 11 rokov
Pôstne „kvietky a srdiečka“
T
Ako občasník vydáva: Rím.-kat. cirkev, farnosť Kežmarok, Kostolné námestie 22, Kežmarok, IČO: 31999701, t. č. 052/452 22 20. Odborný konzultant: ICLic. Jakub Grich. Zodpovedná redaktorka: MUDr. Mgr. Jana Víznerová. Redaktori: Ľudka Fečková, Mgr. Angela Slebodová, Anna Lapšanská, Lýdia Navrátilová, Mária Galdunová, Mgr. Anna Kleinová,
MUDr. Jaroslav Grochola, Ing. Ľuboslava Pitoňáková. Grafická úprava: Mgr. Anton Vízner. e-mail: [email protected][email protected], fax: 052/452 22 20. Tlač:
Tlačiareň Kežmarok. Imprimatur: Mons. prof. ThDr. F. Tondra, spišský diecézny biskup, BÚ Sp. Podhradie, 25. 6. 1999 pod č. ŠK 1300/99. S povolením Okresného úradu - odbor
školstva a kultúry v Kežmarku, reg. č. 4/1999. Od roku 2008 evidované na MK SR pod č. EV 866/08. Príspevky môžete vhodiť do schránky v bazilike, poslať na e-mailovú
adresu. Redakcia si vyhradzuje právo úpravy a krátenia príspevkov. Náklad: 2 400 výtlačkov. Dátum vydania: 29. 3. 2015, Kvetná nedeľa • Uzávierka nasledujúceho čísla:
22. 5. 2015 • Použité snímky a reprodukcie sú z archívu redakcie, resp. z internetu, pokiaľ nie je uvedené inak. • www.fara-kezmarok.sk
43
OSebastián -Dlugoš, 12 rokov
OAlexandra Dernerová, 7 rokov
pre deti
OBoris Novák, 11 rokov
ODominik Mačák, 11 rokov
ONinka Gemzová, 9 rokov
ORafael Kučera, 7 rokov
OTomáš Bednarčík, 11 rokov
OEmanuel Kučera, 9 rokov
OTomáško Gallik, 4 roky
OVeronika Karkošková, 14 rokov
44
OKristína Gáborová, 10 rokov
Download

Informačník kežmarských katolíkov