OKRES MICHALOVCE
1. HISTÓRIA
1.1 História okolia Michaloviec a najstaršia písomná zmienka
Michalovce a ich okolie boli pre svoju priaznivú polohu a surovinové zdroje vyhľadávané a
osídľované od paleolitu po stredovek. V období mladšej doby bronzovej, ktorá znamenala
vrcholné obdobie v spracovaní bronzu ako civilizačného kovu, bola táto oblasť
pravdepodobne severovýchodným centrom v rámci karpatskej kotliny a spolu s južným
Potisím mala podstatný podiel pri stykoch s mimokarpatskými oblasťami. Dejiny súčasného
okresu Michalovce ovplyvnila významne prítomnosť Keltov a neskôr obdobie rímskych
vplyvov. Archeologické výskumy potvrdili zakladanie sídlisk v tomto území i v dobe
sťahovania národov v 6.storočí Slovanmi. História Michaloviec ako osady, alebo sídliskového
celku je spojená s dvoma lokalitami. Hrádok – s dokázateľne keltským osídlením a
slovanskou osadou z 9. – 10. storočia bol prirodzenou dominantou okolia. Druhou lokalitou je
stredoveké historické centrum mesta, v okolí dnešného Kostolného námestia a Zemplínskeho
múzea. Nevieme presne kedy, ale najneskôr v polovici 11. storočia sa obyvateľstvo z okolia
Hrádku presunulo k brodu cez rieku Laborec (dnešný most na Stráňany ) a vytvorilo tak
základy nového sídliska. Blízkosť brodu a križovatka ciest viedli k pomerne rýchlemu
rozvoju. Najneskôr v tomto období si tu obyvateľstvo vystavalo aj prvú kamennú sakrálnu
stavbu – rotundu. Išlo s určitosťou o prvú kamennú stavbu v širokom okolí. Jej základy vidno
dodnes v záhrade Zemplínskeho múzea. Rotunda nemá doposiaľ žiadnu analógiu v celom
európskom priestore a dodnes sa vedú spory o jej časovom zaradení. Či už je rotunda
veľkomoravská alebo z 11. storočia je presvedčivým dôkazom o takmer 1000 ročnej histórii
sídliska v jej okolí. Otázne je či ju stavali Michalovčania. Prof. F. Uličný tvrdí, že ju mohli
postaviť jedine obyvatelia starobylej dediny Preča, ktorá neskôr splynula s Michalovcami a v
14. storočí bola už iba ulicou, resp. časťou mesta kdesi v severnej časti Michaloviec. Vznik
rotundy by tak mohol súvisieť s nariadením Sv. Štefana, prvého uhorského kráľa, o
povinnosti desiatich dedín postaviť si minimálne jeden kostol. Michalovce by tak vznikli a
vyvíjali sa ako kostolná osada okolo rotundy, ktorú si postavili obyvatelia okolitých sídlisk
Preča a Greča. Pre objektívnosť je potrebné dodať, že základy rotundy sú vo veľkomoravskej
kultúrnej vrstve a v okolí sa našlo niekoľko črepov slovienskej keramiky z 9. storočia a
sídliskový objekt pravdepodobne z 10. storočia. Tak či tak predpokladám, že celý spor vyrieši
pripravovaná rekonštrukcia Kostolného námestia, ktorá je plánovaná na rok 2005.
Doteraz najstaršia písomná zmienka sa viaže k r. 1244, kde sa Michalovce spomínajú ako
osada - possessio Mihal. V listine z r.1258 sa Michalovce spomínajú ako praedium Mihal, čo
znamená stredisko panstva. Priaznivá poloha Michaloviec na brehu Laborca a križovatke
ciest, pomohla prerásť dedine v mesto. Stalo sa tak pravdepodobne v 13. storočí, lebo už v
roku 1290 sa spomína v Michalovciach fara a kostol zasvätený p. Márii. V tom istom roku sa
spomínajú už aj 4 mlyny a v r. 1335 pri miestnej fare aj latinská škola s vlastnou budovou. K
najstaršej časti - Slovenskej ulici pribúdajú ďalšie osady a majere.
V druhej polovici 13. storočia prichádzajú na súčasné územia michalovského okresu nemeckí
osadníci. Výrazný rozvoj tejto oblasti prinieslo znova až obdobie 19. storočia. V roku 1828 tu
pracovalo 49 remeselníckych dielní, ktoré zastúpili všetky druhy (22) remeselnej výroby
licenčne vykonávaných na Zemplíne. V okolí Michaloviec bolo do roku 1874 niekoľko
priemyselných podnikov miestneho významu (škrobárne, liehovary, mlyny, tehelne) s malým
počtom pracovných príležitostí. Pre rozvoj výroby a podnikania malo značný význam
vybudovanie železničnej trate Michalovce – Medzilaborce v r.1874, ako i vybudovanie Prvej
Uhorsko – holičskej dráhy v roku 1871. Tak vznikli ďalšie potravinárske a priemyselné
závody - pivovar, dve tehelne a parný mlyn.
1.1.1 História a rozdelenie Zemplína
Zemplínska stolica sa pôvodne delila na štyri slúžnovské okresy pomenované číslami (Prvý,
Druhý, Tretí a Štvrtí slúžnovský okres) a menami slúžnych.
Roku 1773 sa už okresy volali nasledovne:
o Podhorský (Processus submontanus)
o Ostrovný (Processus insulanus)
o Vranovský (Processus Varanoviensis)
o Michalovský (Processus Nagy Mihályiensis)
 Na začiatku 19. storočia sa župa delila na šesť okresov (Vranovský a Michalovský
boli rozdelené):
o Novomestský (Processus Ujhelyiensis) (bývalý Vranovský s.o.)
o Stropkovský (Processus Sztropkoviensis) (bývalý Vranovský s.o.)
o Michalovský (Processus Nagy-Mihályensis) (bývalý Michalovský s.o.)
o Ohradziansky (Processus Göröghinensis) (bývalý Michalovský s.o.)
o Tokajský (Processus Tokajensis) (totožný s Prvým s.o.)
o Zemplínsky (Processus Zempliniensis) (takmer totožný s Druhým s.o.)
V roku 1910 sa Zemplínska župa delila na tieto okresy:
 Sátoraljaújhely
 Sárospatak
 Tokaj
 Szerencs
 Medzibodrožie (Bodrogköz), centrum Kráľovský Chlmec
 Michalovce
 Sečovce
 Vranov nad Topľou (vtedy len Vranov)
 Stropkov
 Humenné
 Medzilaborce
 Snina
 Mesto so zriadeným magistrátom:
o Sátoraljaújhely
Zemplín je najväčším regiónom na Slovensku. Názov Zemplín pochádza od pomenovania
Zemplínskeho hradu, ktorý postavili na staroslovanskom hradisku na brehu rieky Bodrog
severne od obce Somotor. Bol najstarším hradom v Zemplíne - vybudovali ho ešte pred
tatárskym vpádom. V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa územie
Zemplína rozdelilo medzi Česko-Slovensko a Maďarsko. Zemplínska župa sa na Slovensku
spojila so slovenskou časťou Užskej župy. Súčasťou Užskej župy na Slovensku bol takmer
celý okres Sobrance a východná polovica okresu Michalovce. V súčasnosti sa teda aj toto
územie bývalej Užskej župy pokladá za súčasť Zemplína a označuje sa niekedy ako
mikororegión Sobrance. Táto rozšírená Zemplínska župa 1.1.1923 zanikla a stala sa súčasťou
Košickej (veľ)župy. Roku 1928 bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené. Počas 2. svetovej
vojny sa južná časť slovenského Zemplína stala súčasťou Maďarska a bola pripojená k
maďarskej Zemplínskej (Zemplén) a Užskej (Ung) župe. Po skončení vojny boli obnovené
predvojnové hranice medzi ČSR a Maďarskom. Na Slovensku je územie Zemplína rozdelené
medzi Prešovský kraj a Košický kraj. Zemplín sa delí na Horný Zemplín a Dolný Zemplín.
Do Horného Zemplína patria okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov a Vranov nad
Topľou, ktoré patria do PSK a do Dolného Zemplína okresy Michalovce, Sobrance a Trebišov
patriace do KSK.
Región Horný Zemplín
obsahuje okresy:







Bardejov
Humenné
Medzilaborce
Snina
Stropkov
Svidník
Vranov nad Topľou
Vyčlenený Región Horný Zemplín sa nachádza na severovýchode Slovenska, v jeho
najvýchodnejšej okrajovej časti. Nachádza sa na hraniciach s Poľskom - na severe a na
východe s Ukrajinou.
Územie pokrývajú Bukovské vrchy a Laborecká vrchovina. V južnej časti tohto regiónu
vystupujú Vihorlatské vrchy, ktorých chrbát oddeľuje región od regiónu Dolného Zemplína.
Územím Horného Zemplína pretekajú rieky Hornád, Laborec, Latorica, Olka a Cirocha.
Z historického hladiska patrilo toto územie do Zemplínskej župy. Región Horný Zemplín
v súčasnosti zodpovedá len severnej časti pôvodnej župy.
Horný Zemplín patrí medzi najchudobnejšie regióny na Slovensku, s vysokou mierou
nezamestnanosti a nízkou podpriemernou mzdou. Najvýznamnejšími centrami zamestnanosti
sú Humenné, Vranov nad Topľou. Mesto Humenné sa nachádza na sútoku riek Laborec
a Cirocha. Humenné charakterizuje prevažujújci priemyselno - potravinársky komplex
doplnený zariadeniami pre šport a kultúru. Mesto na Laborci je turistickým východiskom pre
Východné Karpaty, aj keď rozvoj cestovného ruchu má určíté nedostatky. V štruktúre
priemyselnej výroby dominuje chemický priemysel. Jeho najvýznamnejším závodom je
Chemlon, a.s., v Humennom, kde sa vyrábajú polyamidové a polyesterové vlákna. Dalšie
závody v Humennom sú Chemes, a.s., s výrobou dusíka, technologických vôd, ale
aj pančuchových nohavíc. Chiradelta, a.s., dodáva zdravotníctvu stomatologické prístroje,
prístroje pre všeobecnú medicínu a laboratórny nábytok, Zekon, zhotovuje pracovné odevy.
Potravinárske závody v Humennom reprezentujú: firma Mecom, a.s., s mäsiarskou výrobou,
Podvihorlatské pekárne a cukrárne, a.s., a Humenská mliekáreň, a.s.. Orná pôda zaberá
o niečo viac ako dve pätiny poľnohospodárskej pôdy. Živočíšna výroba prevláda nad
rastlinnou.
Dopravné podmienky v okrese sú podpriemerné. Z tohto hľadiska najlepšie situované je
okresné mesto, ktorým vedú i najvýznamnejšie dopravné ťahy. Humenné je vzdialené
od Prešova 78 km, od Bratislavy 508 km.
obsahuje mestá





Bardejov
Giraltovce
Hanušovce nad Topľou
Humenné
Medzilaborce




Snina
Stropkov
Svidník
Vranov nad Topľou
Región Dolný Zemplín
obsahuje okresy:



Michalovce
Sobrance
Trebišov
Región Dolný Zemplín sa nachádza na juhovýchode Slovenska, je najvýchodnejším
regiónom Slovenska. Na východe hraničí s Ukrajinou a na Juhu s Maďarskou republikou.
Región sa rozprestiera na východoslovenskej nížine, ktorá je charakteristická rozsiahlými
nížinami s množstvom vodných plôch, z ktorých najznámejšia je vodná nádrž Zemplínska
Šírava. Dolný Zemplín predstavuje geograficky homogénny, nížinatý región, ktorý na západe
ohraničujú Slánske vrchy a na severe Vihorlatské vrchy. Na území Dolného Zemplína sa
nachádzajú dve veľkoplošné chránené krajinné oblasti: Vihorlat a Latorica. Historicky sa
viaže na juh Zemplínskej župy.
Okresy tohto regiónu patria k menej rozvinutým regiónom Slovenska (vysoká
nezamestnanosť, nízka priemerná mzda,...). Najrozvinutejším okresom sú Michalovce, ktoré
dosahujú nižšiu ako priemernú ekonomickú úroveň. Trebišov a Sobrance patria
k najzaostalejším oblastiam Slovenska, ekonomická úroveň je výrazne podpriemerná.
Z hľadiska ľudského potenciálu má región priaznivú populačnú situáciu, avšak sociálna
situácia je výrazne nepriaznivá. Vzdelanostná úroveň obyvateľov je taktiež na nízkej úrovni.
Veľkým problémom týchto okresov je „kumulácia negatív“ (problémovosti a nedostatočnosti,
resp. nepriaznivého stavu vo väčšine ukazovateľoch). Sociálne problémové, chudobné okresy
sa vyznačujú aj nízkou kvalitou sociálnych a infraštrukturálnych potenciálov, civilizačným
zaostávaním, zlou dopravnou dostupnosťou, nepriaznivou polohou. Polohová marginalita
regiónu Dolný Zemplín spočíva v tom, že je to prihraničný región s periférnou pozíciou voči
metropolitnému centru východného Slovenska - Košiciam. Táto periférna poloha vplýva
aj na nízku mobilitu pracovných síl (najmä v dôsledku zlej, časovo náročnej a relatívne drahej
dopravnej dostupnosti), čo predovšetkým skupinám ohrozeným kumulovanou
marginalizáciou sťažuje dochádzku za prácou, za vzdelaním i za kultúrou. Nedostatok
pracovných príležitostí v mieste bydliska a nízka mobilita obyvateľstva za prácou, sa
odzrkadľuje aj v jeho nedostatočnej príjmovej situácii a nízkej kúpyschopnosti.
obsahuje mestá








Čierna nad Tisou
Kráľovský Chlmec
Michalovce
Sečovce
Sobrance
Strážske
Trebišov, Veľké Kapušany
y
1.2 Najvýznamnejšie historické pamiatky okresu
Mesto Michalovce sa rozprestiera na treťom a štvrtohorných usadeninách v severnej časti
východoslovenskej nížiny, zavlažovanej stredným tokom rieky Laborec. História mesta
Michalovce, môjho rodiska, sa odvíja od vŕšku Hrádok, ktorý dosahuje nadmorskú výšku 163
m.n.m., osídľováného už od mladšej doby kamennej. Nevysoký vŕšok, chránený potokom
Duša i vodnatejším Laborcom, poskytoval pravekým obyvateľom drevo, stavebný kameň,
miesto pre polia, možnosť lovu i strategický výhodnú ochrannú plochu. V priebehu
slovanského osídlenia sa sídlištná funkcia Hrádku čoraz viac menila na útočištno-refugiálnu.
Nepriamy dôkaz o tejto úlohe kopca, ktorý bol opevnený už v rôznych dobách praveku,
poskytuje listinný záznam z roku 1345, ktorý na slovenskej gurke - hôrke spomína miesto
bývaleho hradu. Aj samotný slovenský názov lokality naznačuje, že tam stal neveľký hrad.
Pseudogotická kaplnka - mauzóleum rodiny Sztárayovcov z rokov 1893-98 je dnes
dominantou Hrádku. Medzi cirkevné pamiatky v mojom rodnom meste patria: barokovo-
klasicistický gréckokatolický farský chrám Narodenia Panny Márie z rokov 1770-1772,
gréckokatolický chrám Sv.ducha Redemptoristov z rokov 1931-1934, pôvodne gotický
rímskokatolický farský chrám Narodenia Panny Márie, ktorého časť sanktuária je z
13.storočia. Mesto Michalovce sa môže pýšiť najstaršími stavebnými pamiatkami, ktorými sú
základy predrománskej rotundy, architektúra nižinného, tzv. Vodného hradu z 13.storočia,
ktorú možno vidieť v jadre sztárayovského kaštieľa. K ďalším pamiatkam patrí Park mieru, v
ktorom sa nachádza kaplnka, fontánka a 8.základná škola Pavla Horova (predtým
1.osemročná stredná škola v Michalovciach). Ďalej je to Gymnázium Pavla Horova (predtým
Jedenásťročná stredná škola) a Stredná zdravotná (predtým II. Základná) škola. Medzi
najdôležitejšie zariadenia v oblasti kultúry patria regionálne a mestské kultúrne strediská,
Zemplínske múzeum, Lúč - centrum oddychu a zábavy mládeže, okresná hvezdáreň, okresná
knižnica a Dom matice slovenskej. Jednou z najvýznamnejších pamiatok Zemplína je
barokovo-klasicistický kaštieľ rodu Sztárayovcov. Dnes tento objekt slúži ako sídlo
Zemplínskeho vlastivedného múzea, v ktorom sa nachádzajú všetky zachránené pamiatky
Zemplína, medzi inými aj rôzne archeologické zbierky.
Kultúrne a historické pamiatky
V okrese Michalovce je evidovaných 111 národných kultúrnych pamiatok, čím sa v rámci
Košického kraja radí na 4. miesto. Najviac z nich je v okresnom meste Michalovce (27),
v ostatných obciach sa počet NKP pohybuje od jednej do ôsmych (Vinné). Najväčší podiel na
nich majú sakrálne pamiatky. Viaceré NKP sú vo veľmi zlom technickom stave a ich
záchrana a obnova si bude vyžadovať značné finančné prostriedky. Kompletný zoznam NKP
je uvedený nižšie.
Zoznam národných kultúrnych pamiatok - okres Michalovce
mesto/obec
Michalovce
Michalovce
Michalovce
Michalovce
Michalovce
Michalovce
Michalovce
Michalovce
Michalovce
Michalovce
Michalovce
pamiatkový objekt
ARCHEOLOGICKÁ
LOKALITA
ARCHEOLOGICKÁ
LOKALITA
ARCHEOLOGICKÁ
LOKALITA
BANKA
BANKA
CINTORÍN
PAMÄTNÝ
S
POMNÍKOM
CINTORÍN
PAMÄTNÝ
S
POMNÍKOM
CINTORÍN
PAMÄTNÝ
S
POMNÍKOM
CINTORÍN
PAMÄTNÝ
S
POMNÍKOM
DOM PAMÄTNÝ
DOM
bližšie určenie
adresa
skúmané
Kostolné nám. 0
skúmané
Kostolné nám. 0
skúmané, prezentované
nárožná
radový
Kostolné nám. 0
Osloboditeľov nám. 21
Osloboditeľov nám. 15
padlí v I.sv.v.
Kollárova ul. 0
padlí vojaci v I.sv.v.
Kollárova ul. 0
od
padlým sov.armády
pod Hrádkom,SZ
centra 0
pod Hrádkom,SZ
centra 0
Hrádok 1
Gorkého ul. 1
od
sov.vojaci
Mousson Teodor Jozef
nárožný
POLYFUNKČNÝ
DOM
Michalovce
POLYFUNKČNÝ
Michalovce
HOTEL
KAPLNKA
Michalovce
CINTORÍNSKA
KAPLNKA
Michalovce
POHREBNÁ
KAŠTIEĽ
S
Michalovce
AREÁLOM
KAŠTIEĽ
S
Michalovce
AREÁLOM
KAŠTIEĽ
S
Michalovce
AREÁLOM
KAŠTIEĽ
S
Michalovce
AREÁLOM
KAŠTIEĽ
S
Michalovce
AREÁLOM
Michalovce
KINO
Michalovce
KOSTOL
Michalovce
KOSTOL
Michalovce
KOSTOL
Michalovce
PALÁC MESTSKÝ
Michalovce
POMNÍK
Michalovce
POMNÍK
Michalovce
RADNICA
TABUĽA PAMÄTNÁ
Michalovce
S BUSTOU
Strážske
FARA
Strážske
KOSTOL
Strážske
POMNÍK
Veľké Kapušany TABUĽA PAMÄTNÁ
Veľké Kapušany TABUĽA PAMÄTNÁ
Bajany
KOSTOL
Bánovce
nad KAPLNKA
Ondavou
POHREBNÁ
Bánovce
nad
Ondavou
KÚRIA
Bánovce
nad
Ondavou
ZVONICA
Beša
KOSTOL
Budkovce
KAŠTIEĽ
Budkovce
KOSTOL A SOCHA
Budkovce
KOSTOL A SOCHA
Čičarovce
KOSTOL
Čičarovce
KOSTOL
Čierne Pole
Drahňov
KOSTOL
KAPLNKA
nárožný
radový
Nám.osloboditeľov 1
Osloboditeľov nám. 10
r.k.P.M.Ružencovej
r.k.sv.Antona
Paduánskeho
Nálepku kpt. ul. 0
Hrádok 3
Kostolné nám. 0
pri
kaštieli,meander
Labo 0
solitér
Kostolné nám. 2
solitér
Kostolné nám. 2
solitér
nárožný
gr.k.Narodenia P.M.
gr.k.sv.Ducha
r.k.Narodenia P.M.
nárožný
padlí vojaci sov.armády
padlí vojaci sov.armády
solitér
Kostolné nám. 3
Gorkého ul. 4
Hollého ul. 2
Masarykova ul. 37
Kostolné nám. 8
Osloboditeľov nám. 68
Kollárova ul. 0
Užhorodská ul. 0
Osloboditeľov nám. 30
Horov Pavol
r.k.
r.k.Mena Panny Márie
padlí v I.sv.v.
Erdélyi Ján
padlí antifašisti
r.k.Božského srdca
Nálepku kpt. ul
Strážske 9
Mierová ul. 10
Cintorín 0
Hlavná ul. 59
Doboa I. nám. 2
V strede obce 24
Bánovce nad Ondavou
252
Bánovce nad Ondavou
77
Bánovce nad Ondavou
252
Beša nad Latoricou 0
Budkovce 118
V strede obce 0
Pri kostole 0
V strede obce 0
Čičarovce 0
ref.
r.k.sv.Trojice
sv.Ján Nepomucký
gr.k.P.M.
ref.
r.k.Nepoškvrn.Srdca
P.M.
V strede obce 9
Drahňov 0
Drahňov
Drahňov
Drahňov
POHREBNÁ
KAŠTIEĽ
KOSTOL
POMNÍK
Falkušovce
KOSTOL
Hažín
Hnojné
Ižkovce
Jovsa
KOSTOL
MLYN VODNÝ
KOSTOL
KOSTOL
Klokočov
Lastomír
Laškovce
KOSTOL
KOSTOL
KOSTOL
Lesné
Ložín
Ložín
KOSTOL
KOSTOL
POMNÍK
KAPLNKA
POHREBNÁ
KOSTOL
KOSTOL
KOSTOL
KOSTOL
Malčice
Malčice
Malčice
Naciná Ves
Oborín
Pavlovce
Uhom
Pavlovce
Uhom
Pavlovce
Uhom
Pavlovce
Uhom
Petríkovce
Ruská
Ruská
Falkušovce 92
Hažín 0
Hnojné 7
Ižkovce 16
Jovsa 170
Klokočov
gr.k.Nanebovzatia P.M. Zemplínskej 145
ref.
Lastomír 87
gr.k.Nanebovzatia P.M. Laškovce 37
gr.k.Nanebovstúpenia
Pána
Lesné 149
r.k.sv.Petra a Pavla
Ložín 295
sov.armáda
Cintorín 0
r.k.sv.Kríža
r.k.P.M.Sedembolestnej
ref.
r.k.Všetkých svätých
ref.
nad
JAZDIAREŇ
pri
Malčice 178
Malčice 180
Na SZ okraji obce 0
Nacina Ves 381
Oborín 0
Pri r.k.kostole,pri parku
0
KAPLNKA
r.k.sv.Jána
Nepomuckého
Farská záhrada 0
KOSTOL
r.k.sv.Jána Krstiteľa
V strede obce 843
nad
nad
nad
PARK
DOM ĽUDOVÝ
Pozdišovce
Pozdišovce
Pozdišovce
Pozdišovce
Pozdišovce
Rakovec
Ondavou
Rakovec
Ondavou
ref.
padlí v I.sv.v.
gr.k.Nanebovstúpenia
Pána
gr.k.Nanebovstúpenia
Pána
murovaný
ref.
gr.k.P.M.Ochrankyne
Drahňov 1
V strede obce 0
V strede obce 0
KAŠTIEĽ
KOSTOL
KÚRIA
MLYN
ELEKTRICKÝ
PLASTIKA
solitér
ev.a.v.
Komenský J.A.
Pri býv.kaštieli 0
Petrikovce 41
V obci,pri ceste,v parku
0
Pozdišovce 0
Viničná ul. 143
Pozdišovce 198
V ev.a.v.kostole 0
nad
KÚRIA A PARK
Rakovec nad Ondavou 0
KÚRIA A PARK
KAPLNKA
PRÍCESTNÁ
SO r.k.sv.Jána
SOCHOU
Nepomuckého
KOSTOL
r.k.Povýšenia sv.Kríža
Rakovec nad Ondavou 4
nad
na začiatku obce 0
V strede obce 0
Senné
Senné
Staré
Staré
Staré
Staré
Stretava
Stretavka
Suché
Trhovište
Trhovište
Trhovište
Trnava
Laborci
Trnava
Laborci
Trnava
Laborci
Vinné
Vinné
Vinné
Vinné
Vinné
Vinné
Vinné
Vinné
Vrbnica
Zalužice
Zbudza
Zemplínska
Široká
Zemplínska
Široká
Zemplínske
Kopčany
Zemplínske
Kopčany
KAŠTIEĽ
KOSTOL
KAŠTIEĽ
KOSTOL A SOCHA
KOSTOL A SOCHA
SÝPKA
KOSTOL
TABUĽA PAMÄTNÁ
KOSTOL
FARA
KOSTOL
KOSTOL
r.k.Navštívenia P.M.
solitér
r.k.Nanebovzatia P.M.
sv.Ján Nepomucký
murovaná
ref.
zúrodňovanie
gr.k.sv.Petra a Pavla
r.k.
gr.k.Všetkých svätých
r.k.sv.Jána Krstiteľa
Senné pri Stretave 7
JV okraj obce 0
Staré 213
Staré 250
pri kostole 0
Staré 256
Stretava 0
Na prečerpávacej sta 0
Suché 132
Trhovište 402
Trhovište 401
Trhovište 441
KOSTOL
gr.k.sv.Ducha
V strede obce 190
pri
pri
KÚRIA
Trnava pri Laborci 76
pri
4,kameň
Cesta na Michalovce
ruina
Na západ od obce 0
ruina
r.k.sv.Petra a Pavla
r.k.sv.Petra a Pavla
Na západ od obce 0
Cintorín 0
Vinné 329
Vinné 330
Pirnagov vrch 0
V strede obce 0
V parku 0
Vrbnica 25
Kukov 326
Kukov 326
KOSTOL
gr.k.sv.Petra a Pavla
Zemplínska Široká 275
KOSTOL
prav.Narodenia P.M.
Rebrín 278
KOSTOL
r.k.Nanebovzatia P.M.
Zemplínske Kopčany 0
KOSTOL
ref.
r.k.sv.Jána
Nepomuckého
r.k.sv.Anny
Zemplínske Kopčany 0
MOSTY-SÚBOR
HRAD
OPEVNENIE
HRAD
OPEVNENIE
KAPLNKA
KAŠTIEĽ
KOSTOL
POMNÍK
POMNÍK
POMNÍK
KÚRIA
KOSTOL
KOSTOL
Žbince
KAPLNKA
Žbince
KOSTOL
Žbince
USADLOSŤ
Žbince
USADLOSŤ
Zdroj: www.pamiatky.sk
A
A
r.k.sv.Anny
1.partizánska skupina
padlí v I.sv.v.
vypálenie obce
Cintorín 203
Žbince 116
Žbince 0
Žbince 45
1.3 Mapa daného územia
2. ZÁKLADNÉ ÚDAJE ÚZEMIA
2.1 Všeobecné charakteristiky okresu Michalovce
Okres Michalovce
Hustota obyvateľov
Počet obyvateľov
Z toho žien (%)
Rozloha územia
Hodnota
108,1 obyv/km2
110 080
51,42 %
1 018,6 km2
Zdroj: ŠÚ SR, 31.12.2009
Okres Michalovce sa nachádza v Košickom samosprávnom kraji. Okres Michalovce zaberá
územie ohraničené na severe pohorím Vihorlatských vrchov. Na juhu jeho prirodzenú hranicu
tvorí rieka Latorica a konfigurácia územia má rovinatý charakter. Na východe okres
Michalovce hraničí s novovytvoreným okresom Sobrance a sčasti s Ukrajinou. Západným
susedom sú okresy Trebišov a Vranov. Okres má 110 080 obyvateľov, čo ho radí medzi
okresy I. typu v rámci Slovenskej republiky. Okres má rozlohu 1 018,6 km2 a hustota
obyvateľstva je 108,1 obyvateľov na km2 . Z celkového počtu 78 sídelných celkov v regióne,
majú tri sídla štatút mesta. Patria k ním mestské celky Michalovce, Veľké Kapušany a
Strážske.
Michalovce sídlo okresu – 39 426 obyvateľov*
Strážske – 4 593 obyvateľov*
Veľké Kapušany – 9 545*
*údaje sú k 31.12.2009, zdroj: ŠÚ SR
2.2 Všeobecný popis územia a analýza súčasného stavu
2.2.1 Prírodné pomery
Severnú časť okresu chráni pohorie Vihorlat, ktoré zasahuje do katastrov obcí Strážske, Staré,
Oreské, Zbudza, Trnava pri Laborci, Vinné, Kaluža, Klokočov, Kusín, Jovsa a Poruba Pod
Vihorlatom. V západnej časti zasahuje do katastrov obcí Strážske, Pusté Čemerné, Lesné,
Suché, Pozdišovce, Rakovec nad Ondavou, Moravany a Trhovište Východoslovenská
pahorkatina. Zalesnená je aj južná časť okresu v povodí rieky Latorica, kde dominujú lužné
lesy. Celkove predstavujú lesy 12,11% územia okresu. Zvyšok územia vypĺňa
Východoslovenská
nížina
s úrodným
i pôdami.
Prírodné
zdroje:
Z palivo energetických surovín sa v okrese nachádzajú ložiská zemného plynu,gazolínu a
lignitu.Z nerudných surovín má okres dostatok stavebných hmôt a halloyzit.
Významným ložiskom soli pri obci Zbudza,ktorý má celoštátny význam.Zásoby sú až 725
mil.ton
2.2.2 Dostupnosť
Dostupnosť okresu Michalovce zabezpečuje cestná a železničná doprava. Najbližšie letisko
Košice - Barca je vzdialené 60 km.
A.) Cestná doprava
Na území okresu sú v súčasnosti iba cesty I., II. a III. Triedy, pričom cesty I. triedy sú vo
vlastníctve štátu, správu a údržbu zabezpečuje Slovenská správa ciest Bratislava,
A cesty II. a III. triedy sú vo vlastníctve Košického samosprávneho kraja, správu a údržbu
zabezpečuje organizácia zriadená samosprávnym krajom - Správa ciest Košického
samosprávneho kraja. Celkove je v okrese 387,721 km ciest I.-III. Triedy, čo predstavuje vyše
16% podiel krajskej úrovne. V sledovanom území nie je žiadna rýchlostná cesta ani diaľnica,
jediná cesta medzinárodného významu je E 50, ktorá vedie na štátnu hranicu s Ukrajinou.
Cestná doprava: Okres je výhodne pripojený na medzinárodné cestné ťahy. Priamo cez okres
prechádza medzinárodný cestný ťah e 50 s prepojením na Ukrajinskú republiku.
Dĺžka ciest podľa jednotlivých kategórií v okrese Michalovce:



Cesty I. triedy 48,874 km – E 50
Cesty II. triedy 114,942 km
Cesty III. triedy 223,905 km
Národná diaľničná spoločnosť plánuje na území kraja výstavbu úsekov rýchlostných ciest a
diaľnice D1. Do roku 2020 sa plánuje výstavba celkovo 114,165 km diaľničného úseku a
33,3 km rýchlostnej cesty, pričom na území Michalovského okresu pôjde konkrétne o časti
úsekov: Dargov – Pozdišovce a Pozdišovce – štátna hranica SR/UA
Plán výstavby diaľnic v okrese Michalovce:
úsek
dĺžka v m
Dargov
– 18 670
Pozdišovce
Pozdišovce
– 42 510
štátna hranica
SR/UA
rok začatia
rok ukončenia
2014
2018
počet mostných
objektov
21
2014
2020
56
Zdroj: NDS (údaje z roku 2006).
Intenzita dopravy
Priemerná priepustnosť na ceste E 50 je 268 áut za hodinu.
Vysokú frekvenciu dopravy má aj cesta 18, ktorá spája Michalovce so Strážskym a je
hlavným ťahom v smere na Prešov a Poľsko. Priemerná priepustnosť cesty č. 18 v
zemplínskom úseku je 273 áut/hod.
Z ciest II. a III. triedy sú frekventované aj cesty č. 555 v úseku Michalovce - Veľké Kapušany
s najvyššou priemernou priepustnosťou 187 áut/hod., v úseku Veľké Kapušany - Kráľovský
Chlmec 102 áut/hod. a cesta č. 582 v úseku Michalovce - Zemplínska šírava - Jovsa s
najvyššie nameranou priemernou priepustnosťou 370 áut/hod., pričom v mimosezónnom
období je intenzita premávky na tomto úseku nižšia.
Cesta č. 552 je najfrekventovanejšia v úseku Veľké Kapušany – Vojany s priemernou
priepustnosťou 84 áut/hod.
Priemerná priepustnosť 96 áut/hod. je na úseku cesty 050222 medzi Michalovcami a obcou
Zbudza.
Kvalita ciest
Podľa meraní Slovenskej správy ciest z roku 2004, ktoré sledovali priečne a pozdĺžne
nerovnosti (vyjazdené koľaje) ciest bolo najviac nevyhovujúcich úsekov na ceste č. 554
v úseku Trhovište – Oborín a na ceste č. 582 v úseku Vinné – križovatka pod Vyšnou
Rybnicou. Podstatná časť uvedených úsekov bola odstránená .
B.) Železničná doprava
Železničná doprava je v porovnaní s cestnou dopravou pomalšia a drahšia, na druhej strane
má viacero výhod, hlavne z pohľadu bezpečnosti a dopadu na životné prostredie. Dá sa
očakávať, že v budúcnosti zaznamená tento druh dopravy výraznejšie oživenie, a to tak
nákladnej ako aj osobnej dopravy. Potrebná však bude modernizácia tratí a prepravných
zariadení..
V okrese Michalovce sú dostupné železničnou dopravou všetky mestá. Dôležitými
železničnými uzlami okresu sú Bánovce nad Ondavou a Strážske. Zo 7 železničných
hraničných priechodov kraja sa na území okresu Michalovce nachádzajú dva na slovenskoukrajinskej hranici:
- Hraničný priechod Maťovce – Užhorod PSP 2 UŽ (široký rozchod). Pohraničná trať je
elektrifikovaná. Priechod je otvorený len pre nákladnú dopravu, využíva sa takmer
výhradne pre dovoz hromadných substrátov, v opačnom smere pre návrat prázdnych
vozňov. Má dostatočnú kapacitu.
Hraničný priechod Maťovce – Užhorod PSP 2 UŽ (normálny rozchod) je otvorený len pre
nákladnú dopravu. Pohraničná trať nie je elektrifikovaná.
Trať Bánovce nad Ondavou – Veľké Kapušany – Maťovce – štátna hranica s Ukrajinou je
jednokoľajová a elektrifikovaná. Pre urýchlenie dopravy bude nevyhnutné zabezpečiť
elektrifikáciu trate z Bánoviec nad Ondavou cez Strážske do Humenného. Železničná
doprava: Cez okres prechádza železničná trať nadokresného významu MichaľanyMedzilaborce, ktorým je celý región pripojený na 2 a 3 hlavný ťah SR a na medzinárodné
železničné trate Košice-Kehnec-Hidasnémeti MÁV-Prešov-Plaveč-Muszyna PKP. Na území
okresu je vybudovaných 81,4 km železničnej trate, z toho 26,5 km širokorozchodná tarť.
3. OBYVATEĽSTVO
Okres Michalovce
Počet sídiel
Počet obyvateľov
Mestá
Obce
3
75
53 564
56 516
Spolu
78
110 080
Zdroj: ŠÚ SR, 31.12.2009
Počet obyvateľov okresu Michalovce podľa pohlavia k 31.12. 2009
Stredný (priemerný stav)
Stav k 1. 1. 2009
Stav k 31. 12. 2009
spolu
muži
ženy
spolu
muži
ženy
spolu
muži
ženy
109 807
53 334
56 473
109 918
53 354
56 564
110 080
53 475
56 605
Zdroj: ŠÚ SR, 31.12.2009
Prírastky obyvateľstva okresu Michalovce podľa pohlavia k 31.12. 2009
Prirodzený
(-úbytok)
prírastok Prírastok
sťahovaním
(-úbytok)
Celkový prírastok (-úbytok)
spolu
muži
ženy
spolu
muži
ženy
spolu
muži
ženy
274
150
124
-1
-9
8
273
141
132
Zdroj: ŠÚ SR, 31.12.2009
Vekové zloženie obyvateľstva okresu Michalovce k 31. 12. 2009
Vek
predproduktívny
0-14
produktívny 15 - poproduktívny
59M / 54Ž
60+ M / 55+ Ž
abs.
%
abs.
%
abs.
%
19 463
17,68
69 195
62,86
21 422
19,46
Priemerný Index
vek
starnutia
37,04
Zdroj: ŠÚ SR, 31.12.2009
Pohyb obyvateľstva - sťahovanie okresu Michalovce k 31. 12. 2009
Sťahovanie obyvateľstva
prisťahovaní
vysťahovaní
748
749
prírastok (-úbytok)
-1
Zdroj: ŠÚ SR, 31.12.2009
Počet obyvateľov ostatných obcí patriacich do okresu Michalovce
Počet obyvateľov
Obec
Rozloha
k 31.12.2009
Bajany
558 ha
499
Bánovce
n/Ondavou
1223 ha
715
Beša
1881 ha
352
Bracovce
961 ha
956
Budince
168 ha
228
Budkovce
1985 ha
1511
Čečehov
864 ha
349
Čičarovce
2660 ha
867
Čierne Pole
423 ha
289
Drahňov
1755 ha
1308
Dúbravka
1021 ha
677
Falkušovce
947 ha
676
Hatalov
863 ha
752
Hažín
1632 ha
450
Hnojné
684 ha
244
Horovce
1308 ha
858
Iňačovce
1734 ha
690
Ižkovce
422 ha
100
Jastrabie
pri
Michalovciach
502 ha
322
Jovsa
3700 ha
829
Kačanov
570 ha
414
Kaluža
10577 ha
355
Kapušianske
Kľačany
1300 ha
843
Klokočov
1194 ha
399
Krásnovce
463 ha
621
Krišovská Liesková 1558 ha
887
110,07
Kusín
Lastomír
Laškovce
Lesné
Ložín
Lúčky
Malčice
Malé Raškovce
Markovce
Maťovské
Vojkovce
Michalovce
Moravany
Naciná Ves
Oborín
Oreské
Palín
Pavlovce n/Uhom
Petrikovce
Petrovce
n/Laborcom
Poruba
pod
Vihorlatom
Pozdišovce
Ptrukša
Pusté Čemerné
Rakovec
n/Ondavou
Ruská
Senné
Slavkovce
Sliepkovce
Staré
Strážske
Stretava
Stretavka
Suché
Šamudovce
Trhovište
Trnava pri Laborci
Tušice
Tušická Nová Ves
Veľké Kapušany
Veľké Raškovce
Veľké Slemence
982 ha
1360 ha
331 ha
682 ha
825 ha
793 ha
2266 ha
875 ha
802 ha
350
1144
590
429
804
527
1445
244
901
1200 ha
5281 ha
1667 ha
1580 ha
4378 ha
1161 ha
1123 ha
3719 ha
1411 ha
608
39426
1044
1762
716
504
899
4442
198
1015 ha
968
2050 ha
1805 ha
694 ha
668 ha
635
1277
498
355
1564 ha
1190 ha
1876 ha
980 ha
700 ha
1801 ha
2487 ha
765 ha
486 ha
730 ha
480 ha
1256 ha
1594 ha
624 ha
433 ha
2961 ha
1200 ha
1000 ha
1089
594
737
615
723
795
4593
635
196
402
616
1910
547
699
564
9545
316
626
Vinné
Vojany
Voľa
Vrbnica
Vysoká n/Uhom
Zalužice
Závadka
Zbudza
Zemplínska Široká
Zemplínske
Kopčany
Žbince
2979 ha
1092 ha
578 ha
495 ha
2035 ha
1961 ha
712 ha
907 ha
1618 ha
1712
878
255
931
754
1138
446
540
935
966 ha
1507 ha
366
966
Zdroj: ŠÚ SR, 31.12.2009
4. SOCIÁLNE ŠTATISTIKY
Okres Michalovce
Počet, resp. %
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo, k 30.09.2009
Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo k 31.12.2004
Miera evidovanej nezamestnanosti k 30.09.2009,
k 30.11.2009 pre okres Michalovce
Miera evidovanej nezamestnanosti k 30.11.2009
pre celé Slovensko
Počet uchádzačov o zamestnanie – absolventi
k 30.11.2009
Celkový počet uchádzačov o zamestnanie,
k 30.11.2009
47 989
Spolu SR 1 761 300, KSK 256 800
17,96 17,80
12,40
584
11 131
Zdroj: ŠÚ SR, UPSVaR
Stav uchádzačov o zamestnanie v okrese Michalovce k 30.11.2009
z toho
Územie
Stav uchádzačov
o zamestnanie k
ženy
30.11.2009
ZP
mladiství absolventi
Michalovce
11131
338
216
Zdroj: ŠÚ SR, UPSVaR
5128
584
Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti celkovo pre Slovenskú republiku
Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti
%
13,0
12,0
rok 2006
rok 2008
11,0
rok 2007
rok 2009
10,0
9,0
8,0
7,0
r
uár
ruá
Jan
Feb
ec
Mar
íl
Ap r
Máj
Jún
Júl
r
er
be r
ust
ber
óbe vemb
em
Aug ept em
O kt
No
Dec
S
Zdroj: UPSVaR
V okrese Michalovce prevláda priaznivejšia veková štruktúra obyvateľstva v prospech
jej predproduktívnej zložky, ako v iných okresoch Košického kraja. Priemerný vek
obyvateľstva predstavoval 36,9 rokov (KSK 36,5 rokov).
5. EKONOMICKÝ POTENCIÁL OKRESU
5.1 Hospodárstvo
Hospodárstvo okresu Michalovce s sústreďuje predovšetkým na strojársku, elektrotechnickú,
chemickú a potravinársku výrobu, zastúpené sú tu však aj ostatné druhy výroby. Najviac
výrobných podnikov je sústredených v okresnom meste Michalovce, silné postavenie si
zachováva aj mesto Strážske s dominantnou chemickou výrobou a Veľké Kapušany sú
viazané na tepelnú elektráreň Vojany, ktorá je najväčším zamestnávateľom južnej časti
okresu.
Prehľad najvýznamnejších hospodárskych subjektov okresu Michalovce:
Názov firmy
adresa
Yazaki Wiring Užhorodská
Technologies
6080/35A, 071
Slovakia
Michalovce
krajina
priemysel
druh výroby
automobilový
výroba káblov
pre automobily
01
Japonsko
BSH
Drives
and
Pumps,
s.r.o.
Továrenská 2, 071 01
Michalovce
Michalovce
Nemecko
elektrotechnick
ý,automobilov výroba
ý
elektrotechniky
ZEST,
a.s.
Michalovce
Trancerie
Emiliane
Slovakia, s.r.o.
MI
Slovensko
strojársky
výroba
strojárskych
výrobkov, sprac.
Plechov
Továrenská 2, 071 01
Michalovce
Taliansko
strojársky
strojárske
výrobky
textilný
výroba
konfekcie
Továrenská 6,
01Michalovce
071
Zekon,
a.s. Štefana Tučeka 23,
Michalovce
071 01 Michalovce
Slovensko
Odeta,
cooperation
Michalovce
T. J. Moussona 2, 071
01 Michalovce
Slovensko
Syráreň
Bel
Slovensko a. s. Lastormíska 1, 071 01
Michalovce
Michalovce
Francúzsko
textilný
odevný
potravinársky
výroba domácej
a obuvi,
šitie
konfekcie
výroba
syrov,
sušených mliek
strojársky
výroba
zdravotníckeho
materiálu
výroba
nadstavieb,
návesov
a
prívesov,
kontajnerov
Michatek, a.s. Priemyselný park 3,
Michalovce
071 01 Michalovce
Nemecko
strojársky
výroba
techniky
Hanke CrimpTechnik s.r.o. Priemyselná 5152//3,
Michalovce
071 01 Michalovce
Nemecko
strojársky
strojárska
činnosť
strojársky
výroba
plastových
výliskov
Unomedical,s.r. Priemyselný park 3,
o. Michalovce 071 01 Michalovce
Dánsko
Kerex s.r.o.
Stavbárov 5845, 071
01 Michalovce
Slovensko
Ehlebracht
Slowakei s.r.o. Továrenská 2, 071 01
Michalovce
Michalovce
Nemecko
zdravotnícky
Plodovoč
Contex
s.r.o. Močarianska 14, 071 Ukrajina,Slovens
Michalovce
01 Michalovce
ko
potravinársky
Avin,s.r.o.
Fraňa Kráľa 57, 071
01 Michalovce
Slovensko
strojársky
bielej
spracovanie
hrozna
spájacie výrobky
pre
nákladné
vozidlá
Chemko
Strážske,
Chemza
Strážske
Priemyselná 720, 072
22 Strážske
Slovensko
chemická
výroba
organické
anorganické
produkty
a
Priemyselná 720, 072
Diakol Strážske 22 Strážske
Slovensko
chemická
výroba
Eurospan, s.r.o. Priemyselná 5852, 071
Michalovce
01
Slovensko
obchod
výroba lepidiel
pre
drevospracujúci
priemysel
podlahy,
obklady,
nábytok
SLADOVŇA, Močarianska 14, 071
a.s. Michalovce 01
Slovensko
potravinársky
výroba sladu
strojársky
plechy,
rúry,
profily z ocele,
nerezu a hliníka
strojársky
výroba
hliníkových
odliatkov,
trieskové
obrábanie kovov
BE
Group
Slovakia s.r.o., Továrenská 6, 071 01
Michalovce
Michalovce
Švedsko
Čemernianska
Llemi Slovakia 072 22 Strážske
784,
Slovensko
Chemstroj
Strážske
Priemyselná 720, 072
22 Strážske
Slovensko
strojársky
MI-Plastik
Michalovce
Hviezdoslavova 1364/
21, 071 01 Michalovce Slovensko
plastikársky
výroba
zásobníkov,
oceľ.
konštrukcií,
reaktorov, nádob
výroba
plastových
výliskov,
výrobkov
textilný
výroba odevov
strojársky
výrobca
drevoobrábacích
strojov
Lifeline
Rakovec
Ondavou
Strojcad
Michalovce
n. Rakovec nad Ondavou Slovensko7, 072 03
franchise
Lastomírska 2, 071 01
Michalovce
Slovensko
Interfood Ost Nám. Slobody 3, 071
Michalovce
01 Michalovce
Slovensko
Zagro
Michalovce
Farská 32, 071 01
Michalovce
Slovensko
výroba hnojív,
spracovateľský sušeného mlieka,
, potravinársky mlieč. výr.
potravinársky
predaj
mrazeného
ovocia, hydiny
Hnojivá
a.s.
Strážske
(súčasť
Priemyselná 720, 072
Chemko a.s.)
22 Strážske
Slovensko
chemická
výroba
výroba
priemysel.,
dusíkatých
hnojív
Casspos
a.s., Továrenská
závod ZEST
Michalovce
strojársky
výroba nádrží,
zverákov
plastikársky
produkcia
platových
výrobkov
z recyklovaného
materiál
drevársky
spracovanie
dreva
strojársky
nadstavby,
kontajnery
6,
Slovensko
Siberstruct,
s.r.o.
Priemyselná
Strážske
720,
Priemyselná
Strážske
720,
Kobax, s.r.o.
Hviezdoslavova
17,
Agrostroj, s.r.o. 071 01 Michalovce
Vinopa
Vinova
–
072 31 Vinné
potravinársky
Elektrárne
Vojany
Vojany
Chemkostav,
a.s.
Priemyselná
3931
071 01 Michalovce
Slovensko
Slovensko,
Taliansko (Enel)
energetický
výroba vína
Výroba
elektrickej
energie
Stavebná
výroba
Stavebná výroba
SCORP, spol. Jaroslawská 7, 071 01
Stavebná
s r.o.
Michalovce
Slovensko
výroba
Stavebná výroba
(Tabuľka obsahuje aj bývalých zamestnávateľov, ktorí boli pre región prínosní).
5.2 Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárska výroba má v okrese vzhľadom na prírodné podmienky dlhú tradíciu.
V súčasnosti tu dominuje rastlinná výroba zameraná na pestovanie obilovín a zrnín, krmovín,
cukrovej repy, kukurice, strukovín a olejnín, v menšej miere je zastúpená živočíšna výroba
(výroba mlieka, hovädzieho, bravčového a hydinového mäsa a výroba vajec).
Z poľnohospodárskych družstiev majú na trhu najsilnejšie postavenie PD Poruba pod
Vihorlatom (rastlinná a živočíšna výroba), Agropotravinárske družstvo Malčice, PD Vysoká
nad Uhom, Agro – Bio, s.r.o. Závadka, Agro družstvo Čičarovce, Agro družstvo Staré,
Agrodružstvo Uh Čierne Pole, Gama PD Pavlovce nad Uhom, PD Agro Krásnovce, Roľnícke
družstvo Vysoká nad Uhom, Roľnícke družstvo Trhovište, Roľnícke družstvo Veľké
Kapušany, Spoločné poľnohospodárske družstvo Zalužice – Hažín. Okrem toho sa
poľnohospodárskej produkcii venujú aj súkromne hospodáriaci roľníci prakticky v každej
obci. Poľnohospodárska pôda zaberá 72079 ha z celkovej rozlohy okresu,čo je 70,8%.Na ornú
pôdu pripadá 67,2%,na trvalé trávne porasty 27,3%,na trvalé kultúry 5,5%.V okrese je cca 12
188 ha lesnej pôdy, 12%výmetry. Delí sa na lužné lesy,ktoré sú viazané na nivy vodných
tokov, na nižné a podhorské lesy. Sú listnaté, rozlíšené vo vyšších stupňoch riečnych terás cez
pahorkatiny až po úpätie priľahlých kopcov. Dneštný spôsob hospodárenia v lesoch má dlhú
tradíciu, s obmenami u nás pretrváva už viac ako 150 rokov. Začína oživovať niekdajší
spôsob hospodárenia lesných urbariátov. V súčastnosti je vytvorených 24 lesných spoločností
s výmenou 439,8 ha. Prehľad o poľnohospodárskom pôdnom fonde okresu Michalovce je
uvedený nižšie.
rok
2002
2003
2004
2005
2006
Celková
výmera
pôdy
101 858
101 859
101 859
101 858
101 857
Poľnohospodárska Orná pôda Nepoľnohospodárska Lesná
pôda spolu
pôda spolu
pôda
72 708
72 695
72 693
72 735
72 730
47 671
47 440
47 502
47 708
47 545
29 150
29 164
29 166
29 123
29 127
12 332
12 340
12 338
12 337
12 335
5.3 Zdravotníctvo a školstvo
V meste sídlia pobočky štyroch vysokých škôl - pobočka Podnikovohospodárskej
fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, pobočka fakulty masmediálnej komunikácie a
fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej Univerzity a pobočka Vysokej školy
zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, Na území mesta pôsobí 9 základných
škôl, pričom sa líšia zameraním tried - na jazyky, matematiku, prírodovedné triedy, atletiku,
futbal, či hokej, líšia sa mimoškolskými činnosťami, ponúkajú rôzne možnosti pre aktivity
detí, na území okresu 53 základných škôl, v okrese nájdeme 14 stredných škôl s rôznym
zameraním.
V okrese Michalovce je zabezpečená primárna starostlivosť praktický lekár pre
dospelých a sekundárna starostlivosť, čiže odborní ambulantní lekári. Títo pracujú v
ambulanciach,ktoré sú súčasťov 13 lôžkových oddelení alebo sú to samostatné ambulancie
odborných lekárov poliklinického typu.
6. KULTÚRA A ŠPORT
6.1 Šport
Súčasný šport predstavuje prostriedok rozvoja osobnosti, šport upevňuje zdravie človeka, je
prostriedkom boja proti rasizmu, drogám a netolerancii, zvyšuje národné povedomie a
vlastenectvo, je prostriedkom trávenia voľného času a je jedným z najdynamickejšie sa
rozvíjajúcich odvetví na svete.
To je dôvod na to, aby ho mesto Michalovce neustále rozvíjalo, skvalitňovalo, čím by sa sčasti
vyriešila finančná otázka a otázka materiálno technického zabezpečenia jednotlivých športových
odvetví v mládežníckych kategóriách.
Uplatnenie koncepcie rozvoja športu v podmienkach mesta mu zabezpečí dostatočnú propagáciu a
zviditeľnenie nielen v rámci Košického kraja, ale i celého Slovenska. Tým by sa mesto
Michalovce stalo baštou športu, ako to bolo v minulosti, vybuduje si dobré meno a prácou s
mládežou prispeje k rozvoju športu a výchove mladých talentov pre samotný slovenský šport.
6.1.1 Zoznam športových klubov v okrese Michalovce:
1. Športový klub Comenium atletika 103
2. Atletický klub atletika 20
3. Tri club atletika 5
4. 1.Basketbalový klub-dievčatá basketbal 95
5. 1.Basketbalový klub basketbal 80
6. Telovýchovná jednota Sokol Močarianska futbal 45
7. Športový klub Vrbovec futbal 50
8. Futbalový klub Topoľany futbal 68
9. Mestský futbalový klub Zemplín a.s. futbal 261
10. Hádzanársky klub Iuventa hádzaná 144
11. Hádzanársky klub hádzaná 102
12. Klub veteránov v hádzanej Michalovce hádzaná 20
13. Michalovská hokejbalová únia hokejbal 25
14. Vihorlatský horolezecký klub horolezectvo 19
15. Športový klub Mada Bulík jazdectvo 13
16. Jacht klub Šírava jachting 38
17. Športový klub Zemplín-oddiel judo judo 123
18. Športový klub Bodu judo 10
19. Judo Club Gama judo 13
20. Goju –Kai Karate Do karate 13
21. Club mladých Godžu-Ryu karate karate 42
22. Hokejový klub Mládež ľadový hokej 195
23. Hokejový klub Dukla ľadový hokej 52
24. Plavecký klub Orca plávanie 20
25. Športový klub stolného tenisu stolný tenis 25
26. Stolnotenisový oddiel Slávia stolný tenis 21
27. Šachový klub Zemplín šach 33
28. Tanečný klub Grácia tanečný šport 64
29. Tenisový club STŠ tenis 70
30. Tenisový klub Lobax tenis 26
31. 1.Tenisový club Scorp tenis 25
32. Klub slovenských turistov Turista turistika 32
33. 1.Michalovský Klub slovenských turistov turistika 28
34. Telovýchovná jednota OT OSBD turistika 13
35. Telovýchovná jednota Štart Odeta volejbal 17
36. ŠK teles. post. športovcov Štart šach, st.t. strel. 12
37. Obecné futbalové kluby
Z uvedeného počtu sa masovému rozvoju športu venujú v 17 športových kluboch, výkonnostnému
športu v 18 kluboch a vrcholovému športu v klube HK Iuventa Michalovce
a to v kategórii žien.
Najpočetnejším klubom, čo sa týka členskej základne, v meste je MFK Zemplín Michalovce a.s.,
ktorý eviduje celkove 261 členov, z toho 160 žiakov, 56 dorastencov a 45 dospelých. Uvedený
klub má v súťažiach zapojených i najviac družstiev - 11, z toho je 6 žiackych, 4 dorastenecké a 1
družstvo dospelých.
V ôsmich prípadoch jednotlivé mestské kluby nemajú vytvorenú žiadnu mládežnícku základňu
(Atletický klub, ŠK Vrbovec, Klub veteránov v hádzanej, TC Lobax, 1.Michalovský KST, TJ
Štart Odeta, ŠK telesne postihnutých športovcov Štart a Michalovská hokejbalová únia ).
6.2 Kultúra
6.2.1 Folklórne súbory v Michalovciach a okolí
Súbor Zemplín
Folklórny súbor Zemplín je popredným zberateľom, archivárom, ale hlavne šíriteľom
kultúrnych hodnôt Slovenska. Jeho cieľom je zbierať a uchovávať hudobný a tanečný folklór
z východného Slovenska, vychovávať mladú generáciu láske k tradíciám. Súbor oslávil už 50.
výročie svojho vzniku. Viac o súbore na http://www.zemplin.org
Svojina
Folklórny súbor Zemplinčane SVOJINA bol založený v roku 2002. Snahou súboru je šíriť
folklórne tradície,podieľať sa na výchove detí a mládeže, rozvíjať lásku k folklóru naších obcí
a kraja. Súbor má viac než 40 členov - bývalých členov súboru Zemplín, Laborec a Jahodná.
Viac o súbore na http://www.svojina.eu
Klubovanka
Už vyše 20 rokov rozdáva svojim spevom radosť spevácka skupina z Michaloviec
KLUBOVANKA. Vznikla pri kluboch dôchodcov č. 1 a 3 ako ženská spevácka skupina.
Postupne jej rady doplňovali aj muži, a tak dnes pôsobí ako zmiešaná spevácka skupina.
6.2.2 Zemplínske múzeum
Zemplínske múzeum v Michalovciach vzniklo v roku 1957 ako Zemplínske vlastivedné
múzeum, pričom od roku 1965 pôsobí pod dnešným názvom. Zbierka a expozície múzea sú
umiestnené v priestoroch barokovo – klasicistického kaštieľa šľachticov zo Starého a z
Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu, naposledy bol
prestavaný v 30.rokoch 19.storočia, kedy dostal dnešnú podobu. Zemplínske múzeum
dokumentuje živú a neživú prírodu, celkový kultúrno – historický a hospodársky vývoj
zemplínskeho regiónu. V priestoroch kaštieľa sú umiestnené zbierky a expozície. Kaštieľ,
bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej
stavby - rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.
6.2.3 Hvezdáreň
Hvezdáreň v Michalovciach je špecializovanou inštitúciou, ktorá aktívne prispieva k rozvoju
vedy a vedeckých poznatkov tým, že plní úlohy na úseku populárno - výchovnej, vzdelávacej,
odborno - výskumnej, pozorovateľskej a poradenskej činnosti v oblasti astronómie a
príbuzných
vied.
Hvezdáreň sídli v budove Moussonovho domu na Hrádku, ktorý bol v 80-tych rokoch 20.
storočia prestavaný na účelové zariadenie.
Na budove sú dve kupoly a to päťmetrová, v ktorej je umiestnený Coudé refraktor
150mm/2250mm od firmy Carl Zeiss Jena a refraktor 130mm/1500mm. V trojmetrovej
kupole
sa
nachádza
zrkadlový
ďalekohľad
Cassegrain
200mm/1760mm.
Pre pozorovanie mimo hvezdárne sa používa niekoľko menších prenosných ďalekohľadov
ako napr. reflektor typu Schmidt-Cassegrain Celestron NexStar 5 SE 125/1250 mm s
automatickým navádzacím systémom GoTo, refraktor 100mm/1000mm a binokulár 10x80.
V budove observatória sa nachádza prednášková miestnosť pre 70 osôb a menšia klubovňa
pre približne 30 ľudí.
6.2.4 Zemplínske osvetové stredisko
Prvé stránky histórie Osvetového domu ako kultúrno - osvetového zariadenia v
Michalovciach sa začali písať 1. februára 1953. Na úseku ZUČ vznikajú nové kolektívy,
folklórne skupiny a detské súbory. Od roku 1957 pracuje pri Zemplínskom osvetovom
stredisku folklórny súbor Zemplín. Od roku 2002 je zriaďovateľom ZOS Košický
samosprávny kraj - odbor kultúry. V roku 2005 vzniká detašované pracovisko ZOS v
Sobranciach. V súčasnom období je Zemplínske osvetové stredisko organizáciou, ktorá
napomáha rozvoju kultúry v podmienkach miest a obcí a poskytuje poradenské a metodické
služby v okrese Michalovce a Sobrance.
7. CESTOVNÝ RUCH
7.1. Primárna ponuka cestovného ruchu v Michalovciach
Prírodné podmienky primárnej ponuky
a, Geomorfologické pomery
Mesto Michalovce (ďalej len mesto) je situované v severnej časti Východoslovenskej
nížiny – výbežku Veľkej dunajskej kotliny, na rozhraní podoblastí Východoslovenskej
pahorkatiny a Východoslovenskej roviny. Prechodným stupňom Východoslovenskej
pahorkatiny a Laboreckej roviny (celok podoblasti Vsl. rovina) je Laborecká niva, zasahujúca
do areálu mesta zo severu pozdĺž toku Laborca. Nadmorská výška v katastri mesta sa
pohybuje od 106, 7 m n.m. na V až JV od miestnej časti (ďalej len m.č.) Vrbovec, do 159, 2
m n.m. (Biela hora), pričom maxima dosahuje 163 m n.m. dominantou kótou Hrádok na SZ
okraji mesta. V okolí mesta sa nachádza rovinný (JZ, J až JV časť) až pahorkatinný (S a SV
časť), málo členitý reliéf. Z pohľadu genézy možno reliéf zaradiť k riečnemu (Laborecká
niva) a vulkanickému reliéfu – ryolitová kopa (extruzívne teleso) Hrádku. Západne od mesta
sa zdvíha do výšok 155 (v J časti) až 228,7 m n.m. Pozdišovský chrbát – súčasť Vsl.
pahorkatiny. SZ od mesta sa nachádza tvarom aj geneticky podobná dominanta ako je
Hrádok – Lesnianská hôrka (ryodacitová kopa). Panoráma mesta je na S a hlavne SV
lemovaná vápencovými Humenskými vrchmi a vulkanickým celkom Vihorlat, patriacich k
Vihorlatským vrchom.
b, Hydrologické podmienky
Povrchové vody
Najvýznamnejším vodným tokom oblasti je rieka Laborec, ktorá po spojení s Cirochou nad
Humenným zberá vody celej flyšovej oblasti na východ od línie Čertižné – Radvaň n/L. –
Kochanovce a taktiež zo severných svahov Vihorlatu. Laborec patrí skôr k riekam
podhorského typu, aj keď na dolnom toku (poniže Michaloviec až po sútok s Latoricou) má
charakter nížinnej rieky. Prietok Laborca bol ovplyvnený výstavbou vodných nádrží
Zemplínska Šírava (Laborec napája Šíravu prostredníctvom derivačného kanálu Petrovce
n./L/ - Vinné) v r. 1964 a Starina (zníženie prietoku Cirochy zachytením snehových vôd
priehradou Starina v jarných mesiacoch) v r. 1987. Pri vyšších stupňoch povodňového stavu
na Šírave Laborec slúži aj na zníženie jej hladiny prostredníctvom dnového výpustu pri
Zalužiciach. Priemerná hodnota prietoku Laborca je 54,5 m3 , minimálny prietok 0,49 m3
maximálny prietok 457 m3. Významným fenoménom oblasti mesta prítomnosť umelých
vodných nádrží – hlavne Zemplínskej šíravy, ale aj Vinianskeho jazera, ktoré predstavujú
rekreačné 32,9 km2 treťou najväčšou vodnou nádržou na Slovensku. Bola vybudovaná v
prvej polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia a od svojho dokončenia sa stala
významnou rekreačnou oblasťou, priťahujúcou aj zahraničných návštevníkov. Po výraznom
poklese záujmu o Šíravu koncom deväťdesiatych rokov v ostatnom období sa prejavuje opäť
nárast návštevnosti. Určitým limitom návštevnosti Šíravy bolo zhoršenie kvality vody,
spôsobený premnožením siníc z dôvodu hypertrofie vody a kvôli vypúšťaniu odpadových vôd
z bývalého podniku Chemko Strážske, kontaminovaných PCB. V poslednom období však
došlo k zlepšeniu a podľa pravidelných kontrol, ktoré prevádza Regionálny úrad verejného
zdravotníctva Michalovce (posledná kontrola 22.08.2006) je voda v Zemplínskej Šírave zo
zdravotného hľadiska vyhovujúca. Vinianske jazero (rozloha: 8,5 ha, hĺbka 4 m), ktoré bolo
pred vybudovaním Šíravy známou lokalitou vodnej rekreácie, po jej vybudovaní ustúpilo do
jej tieňa. Jeho význam zostal zachovaný a v súvislosti s poklesom kvality vody v Šírave
(sinice, PCB) si zase začalo získavať obľubu. Vinianske jazero svojou neopakovateľnou
prírodnou scenériou a zvlášť príjemnou atmosférou má nezastupiteľné miesto v oblasti.
Navštevované je aj návštevníkmi Zemplínskej Šíravy. Pri neprekročení jeho fyzickej kapacity
a skvalitňovaní poskytovaných služieb má ako cieľové miesto cestovného ruchu veľkú
perspektívu.
Podzemné vody
„Bežné“ podzemné vody v povodí Laborca sa využívajú ako zdroje pitnej vody pre mesto.
Patria k oblasti so stredným stupňom znečistenia podzemných vôd (do 14 % prekročení
limitných koncentrácií podľa STN 75 7111).
Minerálne vody v užšom okolí mesta nie sú využívané.
Termálne vody – v oblasti neexistujú prírodné vývery termálnych vôd. Počas vyhľadávania,
prieskumu a ťažby uhľovodíkov v neogénnej výplni Vsl. panvy boli zistené výrazné anomálie
tepelného toku v okolí mesta. Aj keď sa v rámci Vsl. panvy nejedná o absolútne maximum,
ide o výrazné lokálne maximum, ktoré je z pohľadu využitia geotermálnych vôd veľmi
zaujímavé. Prehľad o nameraných hodnotách teplôt vo vrtoch, realizovaných v minulosti
michalovským závodom
Pre účely cestovného ruchu sa ponúkajú možnosti využitia geotermálnej energie priamo
získavaním termálnych vôd (výhodnejšie), alebo využívaním suchého tepla horninového
prostredia - zatláčaním povrchových vôd a ich spätným odčerpávaním po ohriatí. V princípe
je možná aj výhodnejšia varianta, v oboch prípadoch je však potrebný dodatočný
vrtnogeologický
prieskum.
c, Biogeografické podmienky
V meste a jeho bezprostrednom okolí sa nachádza relatívne málo zelene. Park okolo kaštieľa
bol zdecimovaný zástavbou v minulosti. Tento park bol po desaťročia zanedbávaný a je
prestarnutý. Podobne na tom bol aj parčík na mieste bývalého cintorína, ktorý je v súčasnosti
rekonštruovaný. Lesopark na Bielej hore reprezentovaný zmiešaným lesom, ktorý plnil v
minulosti aj úlohu prímestskej zelene, je taktiež v zlom stave. Malá plocha zelene na Hrádku
je excentricky situovaná a vzhľadom na reliéf je potrebné nájsť vhodné formy na jej verejné
využitie. V širšom okolí mesta (Vihorlatské vrchy) sa nachádza Chránená krajinná oblasť
(CHKO) Vihorlat s viacerými cennými prírodnými rezerváciami (NPR) napr. Vihorlatský
prales pod Kyjovom, Vihorlat (J od kóty 1075,5 m n.m.Vihorlat). Vodná plocha Zemplínskej
šíravy je okrem využitia na vodnú rekreáciu vhodná aj ako oblasť relaxácie – je zaujímavá z
pohľadu ornitologického (refúgium vodného vtáctva hlavne v období ťahu) a ako rybársky
revír. Aj keď sa dnes neodporúča konzumácia rýb z dôvodu zvýšenia obsahu PCB v ich mäse,
je vhodná na športový rybolov typu „Chyť a pusť“ (Catch and release). Z pohľadu rybolovu
môže byť zaujímavý aj Laborec v úseku Zbudza – Topoľany a derivačný a výpustný kanál
Zemplínskej Šíravy.
7.1.1 Zemplínska Šírava
Zemplínska Šírava alebo ako sa jej s obľubou na Slovensku hovorí "Východoslovenské more"
sa nachádza neďaleko mesta Michalovce pod výbežkami Vihorlatských vrchov. Má dĺžku 11
km, šírku 3,5 km, rozloha tejto vodnej nádrže je 33 km štvorcových metrov. Priemerná hĺbka
je 9,5 m, maximálna hĺbka je 16,5 m. Priemerná ročná teplota je 9 - 10 C, počas letných dní je
20 C. Zemplínska Šírava je 12 najväčšia jazerná plocha v Európe a má mimoriadne priaznivé
podmienky na kúpanie, vodné športy a rybolov. Žije tu i veľa chránených druhov vodného
vtáctva a rastlinstva. Na jej brehoch je 7 rekreačných stredísk so širokou paletou ubytovacích
a stravovacích služieb. Hladina v zime zamŕza, takže je tu možnosť prevádzať aj niektoré
zimné športy. Tvorí prírodnú hranicu severnej strany Východoslovenskej nížiny a základňu
turistických trás Vihorlatu. Okolie poskytuje široké možnosti pre pešiu turistiku vo Vihorlate.
Južné svahy Vihorlatských vrchov a severný okraj Východoslovenskej nížiny sú pokryté
vinicami. Je možné zúčastniť sa tradičných oberačiek. Zemplínska vinohradnícka obec sa
prvý krát spomína r. 1249.
7.1.2 Vinianske jazero
Vinianske jazero sa nachádza v katastri obce Vinné, 11 km od Michaloviec. Leží v malebnom
prírodnom prostredí, obkolesené hustými lesmi, napájané prameňmi Vihorlatských vrchov.
Plocha prírodného jazera je pomerne malá a vyznačuje sa mimoriadne teplou vodou.
Rekreačné stredisko umožňuje ubytovanie v chatovej osade a autokempingu. Vybavenosť
strediska je na veľmi dobrej úrovni. Nájdete tu stánky s občerstvením a reštaurácie, požičovňu
člnov a vodných bicyklov, tenisový kurt, požičovňu športových potrieb, ihrisko plážového
volejbalu alebo detský areál. Okrem kúpania a vodných športov ponúka blízke okolie bohaté
možnosti pre turistiku a cykloturistiku.
7.1.3 Morské Oko (Vihorlat)
Národná prírodná rezervácia leží v geomorfologickom celku Vihorlatské vrchy. Je súčasťou
CHKO Vihorlat. Prírodné jazero Morské oko nachádzajúce sa v hlbokých bukových lesoch
Vihorlatu, je spomienkou na vulkanickú aktivitu tohto pohoria a nemá obdobu vo
vulkanických pohoriach Európy. Vznik Morského oka spadá do obdobia doznievania
sopečnej činnosti vo Vihorlate. Mohutný zosuv z východného svahu Motrogonu a Jedlinky
zahradili dolinu potoka Okna a za vzniknutou bariérou vzniklo prírodné jazero. Morské oko
leží v nadmorskej výške 618 m. Jeho dĺžka je približne 750 m a hĺbka 25 až 28 m. Napája ho
6 potokov a niekoľko periodických tokov. Prebytočnú vodu z jazera odvádza potok Okna. Z
Morského oka sa môžete vybrať náročnejšou 4 km trasou s prevýšením 400 m až na Sninský
kameň. Odmenou je nádherný výhľad na krajinu údolia Cirochy, Vihorlatské lesy a
Východoslovenskú nížinu. Člnkovanie, kúpanie a rybolov na Morskom oku sú zakázané!
7.1.4 Chránená krajinná oblasť (CHKO):
Chránená krajinná oblasť je veľkoplošné chránené územie s rozlohou väčšou ako 1000 ha s
rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a
ekologickej stability. Na rozdiel od NP tu môžeme vidieť výraznejší vplyv ľudskej činnosti,
ktorá môže danému územiu určovať jeho charakteristickú fyziognómiu. Platí v nej 2. stupeň
ochrany prírody.
V Michalovskom okrese nájdeme tieto CHKO:
CHKO Latorica
Rok vyhlásenia: 1990,Výmera: 4980 ha, Poloha: okresy Michalovce, Trebišov
zaberá
okolie
južnej
hranice
okresu
Michalovce
s
okresom
Trebišov.
Predmet ochrany: Najvýznamnejším fenoménom Chránenej krajinnej oblasti Latorica sú už
dnes zriedkavé a mimoriadne vzácne vodné a močiarne biocenózy, tvoriace komplex, ktorý
nemá obdobu v celej republike.
CHKO Vihorlat
Rok vyhlásenia: 1973. Výmera: 1495 ha. Poloha: územie okresov Michalovce, Sobrance
a Humenné zasahuje do severovýchodnej časti okresu Michalovce. Predmet ochrany: CHKO
je vyhlásená za účelom ochrany a zveľaďovania prírody a prírodných zdrojov, zabezpečenia
koordinácie jej hospodárskeho využívania v súlade s ochranou prírodného bohatstva a
prírodných krás vzhľadom na ich všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický a zdravotno rekreačný význam. CHKO Vihorlat je začlenený do okresov Michalovce a Humenné.
Návštevníci CHKO môžu využívať náučné chodníky na Morské oko, Sninský kameň, Sninské
rybníky, najvyšší vrch v chránenom pásme- Nežabec (1023 m).
7.1.5 NÁRODNÉ PRÍRODNÉ REZERVÁCIE
Národná prírodná rezervácia je územie väčšinou menšej rozlohy pôvodnej, alebo ľudskými
zásahmi málo pozmenenej prírody so samoregulačnou schopnosťou geobiocenóz, dôležité
najmä z vedeckovýskumného, náučného i kultúrnovýchovného hľadiska. Prírodné procesy by
tu mali prebiehať bez podstatných zásahov človeka.
Senianske rybníky
Národná prírodná rezervácia Senné rybníky leží v Senianskej depresii (nadmorská výška 100102 metrov, 1490 ha), na severnom okraji Východoslovenskej nížiny. Je jednou
z najvýznamnejších ornitologických lokalít v strednej Európe. Tvorí ho sústava komerčne
využívaných rybníkov a národná prírodná rezervácia Senné rybníky. Územie je významným
hniezdiskom pre vodné a pri vode žijúce vtáky. Hniezdi tu napríklad lyžičiar biely, šabliarka
modronohá, volavka bila a striebristá, kaňa močiarna, volavka purpurová.
Jovsianska hrabina
Nachádza sa na úpätí Vihorlatských vrchov, na rozhraní pahorkatiny a roviny pri obci Jovsa,
v nadmorskej výške 162–227 m n. m. Zaberá plochu 257 ha a je súčasťou chráneného územia
CHKO Vihorlat. NPR je vyhlásená na ochranu prirodzených lesných spoločenstiev s
výskytom chránených druhov rastlín, najmä bledule jarnej (Leucojum vernum L.). Je to
dubovo-hrabový les na južných svahoch sopečného pohoria. NPR je zriadená na vedecké a
osvetovo-výchovné účely. Okrajom rezervácie preteká potok Myslina. Územie je známe
výskytom bledule jarnej karpatskej (Leucojum vernum ssp. carpaticum). Porast okolo potoka
tvoria jelša lepkavá (Alnus glutinosa), hrab obyčajný (Carpinus betulus), lieska obyčajná
(Corylus avellana), slivka trnková (Prunus spinosa), topoľ osikový (Populus tremula), hlohy
(Crataegus spp.), vŕba rakyta (Salix caprea).
Kopčianske slanisko
Spadá do katastrálneho územia Zemplínske Kopčany s rozlohou 8,98 ha a je súčasťou
chráneného územia CHKO Latorica. Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany sú vnútrozemské
slaniská a slané lúky. Medzi druhy, ktoré sú predmetom ochrany patrí Ohniváčik veľký
(Lycaena dispar).
Latorický luh I. a II.
Rozloha chráneného územia predstavuje 150 800 m2 a spadá do katastrálneho územia Boťany
(40,7 ha latorický luh 1 a 15,1 ha latorický luh 11).Je súčasťou chráneného územia CHKO
Latorica. NPR predstavuje lužné lesné porasty vŕbových jelšín a brestových jasenín v
inundačnom území rieky Latorica. Poskytuje možnosti využitia pre porovnávanie zmien v
dôsledku vodohosp. úprav na Východoslov. nížine, ako aj pre typologický výskum.
Tajba
Za NPR bola vyhlásená v roku 1966. Výmera chráneného územia: 273 600 m2 a je súčasťou
CHKO Latorica. NPR predstavuje močiarne spoločenstvá mŕtveho ramena s náleziskom
vzácnej korytnačky močiarnej (Emys orbicularis). Územie je využívané ako
vedeckovýskumný objekt. NPR.
7.1.6 PRÍRODNÉ REZERVÁCIE
Ortov
Štátna prírodná rezervácia s 5 stupňom ochrany. Rok vyhlásenia: 1993. Výmera: 14,85 ha
Poloha: juhovýchodná časť okresu Michalovce K.ú.:Čierne Pole, Pavlovce nad Uhom
Predmet ochrany: Ochrana menšieho, v súčasnosti už ojedinelého zachovalého prírodného
celku v poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine. Ide o zachovalú časť ramena Ortov,
asi zvyšok starého koryta Uhu. Má pôvodnú močiarnu a vodnú vegetáciu a zachovalé brehové
porasty so vzácnymi druhmi.
Raškovský luh
Rok vyhlásenia: 1986, Výmera: 16,23 ha, Poloha: južná časť okresu Michalovce K.ú.: Malé
Raškovce, Predmet ochrany: PR je vyhlásená na ochranu zvyšku lužného lesa a priľahlých
aluviálnych lúk s masovým výskytom korunky strakatej (Fritillaria meleagris L.) na
Východoslovenskej nížine, dôležitých z vedeckovýskumného a náučného hľadiska.
Oľchov
Rok vyhlásenia: 1980, Výmera: 19,58 ha, Poloha: západná časť okresu Michalovce, K.ú.:
Ložín, Predmet ochrany: PR je vyhlásená na ochranu zvyškov prirodzených porastov
slatinného jelšového lesa "šúrskeho typu" na dolnom toku Ondavy s výskytom viacerých
geograficky významných i vzácnych druhov na vedeckovýskumné a náučné ciele. Dôležitý
biotop vtáctva.
Slávkovské slanisko
Rok vyhlásenia: 1982, Výmera: 11,77 ha, Poloha: južná časť okresu Michalovce, K.ú.:
Slavkovce, Predmet ochrany: PR je vyhlásená na ochranu subhalofytnej vegetácie slanistej
stepi panónskej kvetenej oblasti, so zastúpením zriedkavých i charakteristických druhov
rastlín na vedeckovýskumné a náučné ciele. Vznik tohto ekosystému je spätý s antropogénnou
činnosťou (pasenie).
Vinianska
stráň
Rok vyhlásenia: 1984Výmera: 28,24 ha, Poloha: severná časť okresu Michalovce, v blízkosti
Zemplínskej Šíravy, K. ú.: Vinné, Predmet ochrany: PR je vyhlásená na ochranu
xerotermných trávnato-krovinatých a lesných spoločenstiev andezitovej časti Vihorlatu s
rastlinstvom reliktného charakteru v komplexe Malého a Veľkého Senderova na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.
Viniansky hradný vrch
Rok vyhlásenia: 1984, Výmera: 51,95 ha, Poloha: severná časť okresu Michalovce, v
blízkosti Zemplínskej Šíravy, K.ú.: Vinné, Predmet ochrany: PR je vyhlásená na ochranu
vzácnych xerotermných a lesostepných spoločenstiev hradného vrchu na južných úbočiach
Vihorlatu na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.
Chlmecká skalka
Rok vyhlásenia: 1988, Výmera: 1,10 ha, Poloha: severná časť okresu Michalovce,
K.ú.: Chlmec (okres Humenné), Oreské, Predmet ochrany: PR je vyhlásená na ochranu suchoa teplomilnej vegetácie Vihorlatu s chránenými ojedinelými druhmi rastlín. Stepné
vápnomilné spoločenstvá s masovým výskytom endemitu ponikleca veľkokvetého a veternice
lesnej.
7.1.7 Chránený areál (CHA)
Chránený areál je menšie územie, spravidla s výmerou do 1000 ha, ktoré v prevažnej miere
predstavujú biokoridory, interakčné prvky alebo biocentrá miestneho alebo regionálneho
významu. Platí v ňom 4. stupeň ochrany.
Chránený areál Zemplínska Šírava
Rok vyhlásenia: 1968, Výmera: 622,49 ha, Poloha: východná časť umelej vodnej nádrže
K.ú.: Hnojné, Jovsa, Kaluža, Klokočov, Kusín, Lúčky, Stráňany, Zalužice, Vinné.
Predmet ochrany: Ochrana význačnej migračnej lokality (jarného a jesenného ťahu) vodného
a pri vode žijúceho vtáctva a hniezdičov na východnom Slovensku na vedeckovýskumné a
náučné ciele.
8. ŠPECIFICKÉ STRÁNKY A IDENTIFIKÁCIA EKONOMICKÉHO POTENCIÁLU
OKRESU
8.1 Prírodné bohatstvo a demografický vývoj
8.1.1 Príroda
Vodstvo
Okres Michalovce je bohatý na vodné toky a vodné plochy. V západnej časti okresu je rieka
Ondava, do ktorej sa na hranici katastra obcí Moravany, Tušice a Parchovany (okres
Trebišov) vlieva Topľa. Územie okresu delí na dve časti rieka Laborec, ktorá na hranici
katastrov Stretavky, Drahňova a Vojan priberá vody rieky Uh a na juhu sa vlieva do Latorice.
Územie Východoslovenskej nížiny je popretkávané sústavou odvodňovacích kanálov,
z ktorých najväčší je kanál Čierna voda. Okrem toho je v okrese Michalovce jedna
z najväčších vodných nádrží Slovenska Zemplínska šírava. Jej rozloha je 33 km2, jej
východná časť (od katastra obce Kusín po východnú hrádzu) je chráneným areálom.
Významné postavenie majú rybníky v Sennom, ktoré sú najväčšou ornitologickou lokalitou
sťahovavého vtáctva v strednej Európe.. Z menších vodných plôch okresu s hospodárskym
využitím (chov rýb) využívajú rybníky v obciach Rakovec nad Ondavou, Pozdišovce
a Oreské, jazero vo Vinnom je využívané len na rekreačné účely a je po Zemplínskej šírave
najnavštevovanejšou turistickou lokalitou okresu
Nerastné suroviny
V okrese Michalovce sa nachádzajú
z celoslovenského pohľadu významné zásoby
energetických surovín - zemného plynu (dobývacie priestory Bánovce nad Ondavou,
Kapušianske Kľačany, Pavlovce nad Uhom, Pozdišovce I a chránené ložiskové územie
Rakovec nad Ondavou). Taktiež je tu ložisko lignitu (CHLÚ Hnojné). Ložisko soli pri obci
Zbudza je najväčším v rámci SR, zásoby predstavujú až 725 miliónov ton.
Prehľad lokalít nerastných surovín okresu Michalovce:
 Zemný plyn a gazolín: Ptrukša, Bánovce nad Ondavou, Pavlovce nad Uhom – Stretava,
Pozdišovce – Trhovište, Rakovec nad Ondavou Senné - určený dobývací priestor s názvom
Pavlovce nad Uhom I.
 Halloyzit: Michalovce, Biela Hora
 Lignit:: Hnojné
 Kamenná soľ: Zbudza
 Keramické íly: Michalovce - Biela Hora, Pozdišovce - určený dobývací priestor.
 Prídavné keramické suroviny: Trnava pri Laborci, Oreské,
 Stavebný kameň: Oreské, Vinné
 Zeolit. Kučín - Pusté Čemerné
Chránené oblasti
Na území okresu sa čiastočne nachádza Chránená krajinná oblasť (CHKO) Latorica a
Chránená krajinná oblasť Vihorlat. Okrem toho sú v okrese vyhlásené tri národné prírodne
rezervácie (Senné Rybníky, Kopčianske slanisko a Jovsianska hrabina), 7 prírodných
rezervácií (Chlmecká skalka, Oľchov, Ortov, Raškovský luh, Slavkovské slanisko, Vinianska
stráň - Senderov, Viniansky hradný vrch), dva chránené areály (Zemplínska šírava, Lužný
les na Laborci).
8.2 Demografia
8.2.1. Národnostné zloženie
-
slovenská - 81,69 %
maďarská – 11,74 %
rómska – 4,03 %
česká, počet – 0,53 %
rusínska – 0,16 %
ukrajinská – 0,39 %
nemecká– 0,01 %
poľská – 0,03 %
chorvátska– 0,001 %
srbská – 0,006 %
ruská – 0,002 %
iná/nezistená – 1,34 %
Údaj o príslušnosti k rómskej národnostnej skupine je však potrebné brať s rezervou. Podľa
mapovania rómskych osídlení z roku 2004 žilo v okrese Michalovce 13178 obyvateľov
v rómskych osídleniach, čo predstavuje 12,1% obyvateľov okresu v danom roku. Viac ako
50% podiel rómskeho obyvateľstva bol zistený v obciach Laškovce, Markovce, Pavlovce nad
Uhom, Vrbnica a Zemplínske Kopčany, v ďalších siedmich obciach podiel rómskeho
obyvateľstva presahuje 40%.
8.2.2 Vzdelanostná štruktúra – najvyššie dosiahnuté
- vysokoškolské – 8,12%
- stredoškolské s maturitou – 32,98%
- stredoškolské bez maturity – 8,52%
- učňovské – 19,22%
- základné – 29,1%
- bez vzdelania – 0,64%
- bez udania vzdelania – 1,38%
(údaje 4.2.1. a 4.2.2. sú z roku 2001)
8.2.3. Miera nezamestnanosti
Okres Michalovce patrí dlhodobo k okresom s vysokou mierou nezamestnanosti. Pod hranicu
20% klesla až v posledných troch rokoch, pričom najnižšia miera nezamestnanosti bola
zaznamenaná v júni 2008 (17,10%), ku koncu roka 2008 znova prekročila hranicu 18%
(november 2008 – 18,28%). Stav k 31.1.2009 je 19,89% miera nezamestnanosti v okrese
Michalovce. Stav k 30.11.2009 je 17,80 % miera nezamestnanosti v okrese Michalovce.
Okres Michalovce sa k 30.11.2009 vyskytoval v štatistike poradia regiónov podľa miery
evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike na 23.mieste.
8.3 Základná charakteristika a potenciál obcí okresu Michalovce
Obec
Bajany
Bánovce
n/Ondavou
Beša
Bracovce
Budince
Budkovce
Čečehov
Čičarovce
Čierne Pole
Drahňov
Dúbravka
Falkušovce
Hatalov
Hažín
Hnojné
Horovce
Iňačovce
Ižkovce
Jastrabie
Michalovciach
Jovsa
Rozloha
558 ha
Počet obyvateľov
k 31.12.2009
499
1223 ha
1881 ha
961 ha
168 ha
1985 ha
864 ha
2660 ha
423 ha
1755 ha
1021 ha
947 ha
863 ha
1632 ha
684 ha
1308 ha
1734 ha
422 ha
715
352
956
228
1511
349
867
289
1308
677
676
752
450
244
858
690
100
502 ha
3700 ha
322
829
pri
Kačanov
Kaluža
Kapušianske
Kľačany
Klokočov
Krásnovce
Krišovská Liesková
Kusín
Lastomír
Laškovce
Lesné
Ložín
Lúčky
Malčice
Malé Raškovce
Markovce
Maťovské
Vojkovce
Michalovce
Moravany
Naciná Ves
Oborín
Oreské
Palín
Pavlovce n/Uhom
Petrikovce
Petrovce
n/Laborcom
Poruba
pod
Vihorlatom
Pozdišovce
Ptrukša
Pusté Čemerné
Rakovec
n/Ondavou
Ruská
Senné
Slavkovce
Sliepkovce
Staré
Strážske
Stretava
Stretavka
Suché
Šamudovce
Trhovište
570 ha
10577 ha
414
355
1300 ha
1194 ha
463 ha
1558 ha
982 ha
1360 ha
331 ha
682 ha
825 ha
793 ha
2266 ha
875 ha
802 ha
843
399
621
887
350
1144
590
429
804
527
1445
244
901
1200 ha
5281 ha
1667 ha
1580 ha
4378 ha
1161 ha
1123 ha
3719 ha
1411 ha
608
39426
1044
1762
716
504
899
4422
198
1015 ha
968
2050 ha
1805 ha
694 ha
668 ha
635
1277
498
355
1564 ha
1190 ha
1876 ha
980 ha
700 ha
1801 ha
2487 ha
765 ha
486 ha
730 ha
480 ha
1256 ha
1089
594
737
615
723
795
4593
635
196
402
616
1910
Trnava pri Laborci
Tušice
Tušická Nová Ves
Veľké Kapušany
Veľké Raškovce
Veľké Slemence
Vinné
Vojany
Voľa
Vrbnica
Vysoká n/Uhom
Zalužice
Závadka
Zbudza
Zemplínska Široká
Zemplínske
Kopčany
Žbince
1594 ha
624 ha
433 ha
2961 ha
1200 ha
1000 ha
2979 ha
1092 ha
578 ha
495 ha
2035 ha
1961 ha
712 ha
907 ha
1618 ha
547
699
564
9545
316
626
1712
878
255
931
754
1138
446
540
935
966 ha
1507 ha
366
960
Zdroj: ŠÚ SR, 31.12.2009
Vyplatené príspevky z UPSVaR k roku 2008
PRÍTOK
Celkový
poskytnutý
príspevok
Počet podporených občanov podľa vzdialenosti
Počet
podporených
Počet
občanov
*
schválených (ktorým bol
žiadostí
v sled. mes.
vyplatený
príspevok)
Počet
mesiacov,
za ktoré bol
príspevok
vyplatený
0-30 km
92
480
391
Zdroj: UPSVaR
67
31-60
km
61-90
km
25191-120 121-250
600
km
km
km
nad
600
km
v€
15
6
0
0
21 400,00
0
4
Download

ID okres Michalovce rok 2010.pdf