KOLEKTÍV AUTOROV
ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA MLADÝCH
VZPIERAČOV
V PODMIENKACH MALÝCH ŠTÁTOV
SPORT PREPARATION OF YOUNG
WEIGHTLIFTERS
WITH RESPECT TO CONDITIONS OF SMALL COUNTRIES
06.11.2010
BRATISLAVA
Organizačný výbor seminára:
Ing. Štefan Korpa - predseda
Mgr. Gabriel Buzgó, PhD.
Recenzenti:
Mgr. Gabriel Buzgó, PhD.
Mgr. Ján Cvečka, PhD.
Mgr. Milan Sedliak, PhD.
Mgr. Peter Schickhofer, PhD.
Publikáciu podporili:
Športová príprava mladých vzpieračov v podmienkach
malých štátov
Sport preparation of young weightlifters with respect to
conditions of small countries
© Kolektív autorov
Za odbornú, terminologickú, grafickú a jazykovú úpravu jednotlivých príspevkov zodpovedajú
autori.
Vydal:
ICM AGENCY
Mlynarovičova 5, 851 03 Bratislava
mobil: 0903 763 250
e-mail: [email protected]
Vytlačil:
ABL Print,
e-mail: [email protected]
Rozsah 146 strán, prvé vydanie, náklad 150 výtlačkov,
vydané v Bratislave, v roku 2010.
ISBN
EAN
978-80-89257-26-3
9788089257263
Predslov
Genéza úspechu športového odvetvia tkvie v systematickej a dlhodobej
príprave, ktorá vyžaduje odborný prístup a neustálu inováciu metodiky práce.
Tendencie súčasného športu vyžadujú venovať maximálnu pozornosť vplyvu
telesného zaťaženia na zdravie mladého športovca a zároveň zvýšiť starostlivosť
o športujúcu mládež. Úspešnosť športového odvetvia bude zabezpečená len
v prípade, ak sa nezmení hierarchia cieľov a zásad športového tréningu detí
a mládeže, kým snaha zvyšovať športovú výkonnosť nepôjde na úkor zdravia
mladých športovcov. Prístup trénera budeme môcť považovať za zodpovedný, ak
počas prípravy mladých športovcov sa bude opierať o najnovšie, vedecky
podložené poznatky z tejto oblasti.
V mene Slovenského zväzu vzpierania by som sa chcel poďakovať IWF za
podporu iniciatívy organizovať seminár trénerov vzpierania. Poďakovanie patrí
aj autorom, ktorí prostredníctvom publikovaných príspevkov prispeli k
rozšíreniu poznatkovej bázy domácich ako aj zahraničných trénerov. Realizácia
seminára trénerov tvorí súčasť metodického riadenia celoživotného vzdelávania
a školenia trénerov, zároveň slúži na priblíženie krásy tohto rýchlostno-silového
športového odvetvia širokej odbornej verejnosti.
PhDr. Pavol Mutafov, v.r.
predseda SZV
OBSAH
prof. PaedDr. Tomáš Kampmiller, PhD.
ZDRAVOTNÉ ASPEKTY SILOVEJ PRÍPRAVY DETÍ A ADOLESCENTOV OPTIMALIZÁCIA ZAŤAŽENIA MLADÝCH VZPIERAČOV
●
HEALTH IMPLICATIONS OF BUILDING STRENGTH FOR CHILDREN OPTIMALISATION OF TRAINING LOADS FOR YOUNG WEIGHTLIFTERS
7
Doc. Marián Vanderka, PhD.
PERIODIZÁCIA SILOVEJ PRÍPRAVY V ROČNOM CYKLE S AKCENTOM NA
OSOBITOSTI VEKOVÝCH KATEGÓRIÍ
●
PERIODIZATION OF STRENGTH TRAINING ON A YEARLY CYCLE
WITH EMPHASIS ON THE AGE GROUPS
20
Imre Zsuga
VÝBER TALENTOV VO VZPIERANÍ – MODEL A REALITA
●
SELECTION PROCESS FOR TALENTED YOUNG WEIGHTLIFTERS
- IDEAL VERSUS REALITY
36
PaedDr. Viktor Bielik, PhD.
MOŽNOSTI DIAGNOSTIKY ZDRAVOTNÉHO STAVU A TRÉNOVANOSTI
V SILOVÝCH ŠPORTOCH
●
HEALTH CARE AND ASSESSMENT OF TRAINABILITY IN STRENGTH AND
CONDITIONING
56
RNDr. Mariana Šelingerová, PhD., Peter Šelinger, Mgr. Gabriel Buzgó, PhD.
APLIKÁCIA ANTROPOLOGICKÝCH METÓD V ŠPORTOVEJ PRÍPRAVE
MLADÝCH VZPIERAČOV
●
APPLICATIONS OF ANTHROPOLOGICAL METHODS IN SPORT TRAINING OF
WHEIGHTLIFTERS
59
Mgr. Petr Krol, Petr Krol ml.
ASPEKTY PSYCHOLOGICKÉ PŘÍPRAVY MLADÝCH VZPĚRAČŮ
●
THE ATTRIBUTES OF PSYCHOLOGICAL TRAINING
OF YOUNG WEIGHTLIFTERS
75
Mgr.Milan Sedliak, PhD.
TESTOVANIE HORMONÁLNEHO PROFILU V SILOVÝCH ŠPORTOCH
●
HORMONAL PROFILE TESTING IN STRENGTH SPORTS
82
Mgr. Gabriel Buzgó, PhD., RNDr. Mariana Šelingerová, PhD.,
Peter Šelinger, Mgr. Ľudovít Buzgó
MINERÁLNA HUSTOTA KOSTÍ MLADÝCH VZPIERAČOV
- ZDRAVOTNÉ ASPEKTY MLÁDEŽNÍCKEHO VZPIERANIA●
BONE MINERAL DENSITY OF YOUNG WEIGHTLIFTERS
- HEALTH ASPECTS OF YOUTH WEIGHTLIFTING-
94
Mgr. Tomáš Mihalík
VÝZNAM TRÉNINGU SVALOV HLBOKÉHO STABILIZAČNÉHO SYSTÉMU V
PREVENCII VERTEBROGÉNNYCH PORÚCH ŠPORTOVCOV
●
IMPORTANCE OF DEEP STABILIZATION SYSTEM MUSCLES TRAINING IN THE
PREVENTION OF ATHLETES VERTEBROGENIC DISORDER
106
Mgr. Matej Vlašič
STABILIZÁCIA A PORANENIA MÄKKÝCH ŠTRUKTÚR KOLENNÉHO KĹBU V
ŠPORTE
●
KNEE STABILIZATION AND SOFT STRUCTURES INJURY IN SPORT
114
Mgr. Peter Schickhofer, PhD.
NOVÉ METÓDY DIAGNOSTIKY A ROZVOJA SILOVÝCH SCHOPNOSTÍ
●
NEW METHODS OF DIAGNOSTIC AND DEVELOPMENT
OF STRENGTH ABILITIES
121
Mgr. Ján Cvečka, PhD.
VPLYV MECHANICKEJ VIBRAČNEJ STIMULÁCIE
V UZAVRETOM KINETICKOM
REŤAZCI NA VYBRANÉ PARAMETRE SILOVÝCH SCHOPNOSTÍ
●
EFFECT OF SERIAL STRETCH LOADING APPLIED IN CLOSED KINETIC
CHAIN ON SELECTED PARAMETERS OF STRENGTH CAPABILITIES
130
Doc. Marián Vanderka, PhD., prof. PaedDr. Tomáš Kampmiller, PhD.,
Mgr. Tomáš Mihalík, Mgr. Adrián Novosád
ROZVOJ SILOVÝCH SCHOPNOSTÍ BEZ A S PROTIPOHYBOM
●
ADAPTATION EFFECTS OF EXPLOSIVE WEIGHT TRAINING WITH VS. WITHOUT
COUNTER-MOVEMENT
136
ZDRAVOTNÉ ASPEKTY SILOVEJ PRÍPRAVY DETÍ A ADOLESCENTOV OPTIMALIZÁCIA ZAŤAŽENIA MLADÝCH VZPIERAČOV
HEALTH IMPLICATIONS OF BUILDING STRENGTH FOR CHILDREN OPTIMALISATION OF TRAINING LOADS FOR YOUNG WEIGHTLIFTERS
prof. PaedDr. Tomáš Kampmiller, PhD.
Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského, Bratislava
Faculty of Physical Education and Sports, Comenius University in Bratislava
ABSTRAKT
Príspevok diskutuje zdravotné riziká rozvoja silových schopností
mládeže. Vyvracia mýty negatívneho ovplyvňovania rastu mladého organizmu
(poškodenia rastových štrbín), častých zranení alebo mýtus nepriaznivého
vplyvu zvýšeného vnútrohrudníkového tlaku. Oboznamuje s poznatkami
o adaptačných efektoch silového tréningu mládeže najmä prostredníctvom
neuroregulačných mechanizmov zvyšujúcich veľkosť svalovej sily až o 50%.
Čiastková hypertrofia sa po dlhodobom zaťažení objavuje aj u detí. Pozitívne
účinky silového tréningu mládeže sa prejavujú v zlepšení športového výkonu,
pripravenosti na špecifické zaťaženie, zvýšeným sebavedomím ba dokonca
zlepšením zdravotného stavu a znížením rizika poranení. Medzi základné zásady
rozvoja sily mládeže patria poznanie zdravotného stavu, vekových a pohlavných
osobitostí, postup od všeobecného k špeciálnemu, vysoká úroveň techniky
cvičení, primeranosť objemu, intenzity, zložitosti a spôsobu organizácie
podnetov. Vyhýbame sa metóde 1RM a kopírovaniu vzpieračského tréningu
dospelých.
Pri rozvoji sily dôsledne dbáme na rozcvičenie, rozvoj kĺbovej
pohyblivosti a na veľký rozsah pohybu. Postupujeme od pomalého dynamického
posilňovania k rýchlejším až výbušným formám. V závere príspevku sú uvedené
zásady prípravy tréningových programov vzpieračov začiatočníkov od 10 až
11-ročných po 15 až 16-ročných športovcov a inovatívne prístupy v posilňovaní
s balančnými pomôckami.
Kľúčové slová:
silová príprava detí, zdravotné aspekty, optimalizácia zaťaženia
ABSTRACT
The contribution discuss health risks of strength development for youth. It
disproves the myths of negative influence of strength development on growth of
young organism (damage of growth plates), frequent injuries, or myth of bad
effect of elevated intrathoracic pressure. It reports on knowledge of adaptation
effects of youth strength training mainly through neuroregulatory mechanisms,
which increase muscle strength for 50%. Partial hypertrophy after long-lasting
loading occurs in case of children as well. Positive impact of strength training on
children shows in improving sport performance, readiness for specific loading,
-7-
higher self-confidence, health improvement, reduction of the risk of injuries.
Fundamental principles of strength development are: knowledge of an individual
health situation, age and gender differences, progression from the general to the
special, high level of technique of exercises, accuracy of volume, intensity,
complexity and the method of organization of stimuli. We avoid 1RM method
and copying of weightlifting training of adults. When developing strength we
emphasis warm-up, joint mobility, and range of movement. We proceed from
slow, dynamic weight training to quicker, explosive forms. At the end of
contribution there are introduced principles of preparation of training programs
for weightlifters - beginners from 10 - 11 years old to 15 - 16 years old athletes
and innovative approaches to strength development by use of balance training
equipment.
Key words:
building strength for children, health implications, optimization of training loads
ČO JE TRÉNING SILY A KTORÉ FAKTORY JU OVPLYVŇUJÚ?
Väčšinou znamená utkvelú predstavu posilňovacích cvičení s činkami
alebo na posilňovacích trenažéroch. Táto predstava nemusí byť v každom
prípade presná. Rozvoj, nárast svalovej sily nastane vždy, ak je zaťaženie väčšie
ako obvykle a nemusí sa týkať veľkosti závažia. Zaťaženie v prípade rozvoja
sily obsahuje niekoľko faktorov (objem, intenzitu, počet opakovaní, veľkosť
vonkajšieho odporu, počet sérií, trvanie odpočinku). To, či sa bude sila stále
zväčšovať, záleží na postupnom zvyšovaní zaťaženia a na pravidelnom
opakovaní.
Sila ako pohybová schopnosť človeka je produktom svalov. Napriek tomu
musíme brať do úvahy aj ďalšie prvky pohybového aparátu, ako sú šľachy,
väzivá, chrupavky a kosti. Pomocou tzv. pasívneho pohybového systému
prenáša človek svoju svalovú silu na vonkajšie prostredie. Z toho vyplýva, že
rozvoj silových schopností ovplyvňuje aj rozvoj pasívneho pohybového systému
a následne vplýva na nervový, obehový a dýchací systém. Cez posledné dva sa
energia dostáva do pracujúcich svalov. Pri takomto komplexnom ponímaní
problému sa posilňovanie javí ako veľmi prospešné aj v detskom veku za
predpokladu, že sa bude diať pod odborným vedením na základe súčasných
poznatkov.
Na začiatku silového tréningu ovplyvňujú veľkosť prejavenej svalovej
sily najmä neuroregulačné mechanizmy. Je to hlavne množstvo motorických
jednotiek zapojených do pohybu a frekvencia aktivácie. Keď je zaťaženie
systematické a dlhotrvajúce objavuje sa faktor hypertrofie založený na
zväčšení svalového prierezu. Je to jeden z najdôležitejších faktorov zvyšovania
svalovej sily. Synchronizácia motorických jednotiek sa prejavuje najmä pri
vysokej intenzite. Pri nízkej intenzite je práca asynchrónna a motorické jednotky
sa zapájajú striedavo. Medzisvalová koordinácia sa prejavuje v spolupráci
agonistov zapojených do pohybu súčasne alebo podľa časového vzoru. Stupeň
-8-
neurálnej inhibície čiže útlmu antagonistov ovplyvňuje silu agonistov znížením
vnútorného odporu.
Elastická energia vo forme aktívnej a pasívnej zložky taktiež zvyšuje
veľkosť svalovej sily. Pasívna vzniká na základe natiahnutia elastického
pohybového aparátu, ktorý je schopný čiastočne akumulovať premenenú
kinetickú energiu. Aktívna zložka je prejavom reflexných mechanizmov (SSC –
cyklus natiahnutia a skrátenia) uplatňovaný pri prudkých protipohyboch. Rýchle
natiahnutie svalov v excentrickej kontrakcii má za následok reflexné posilnenie
koncentrickej kontrakcie. Mohli by sme hovoriť ešte o ďalších faktoroch
antropometrického, biomechanického a svalovo-typologického (typy svalových
vlákien) charakteru.
VÝVIN SVALOVEJ SILY DETÍ
Napriek tomu, že v momente narodenia sú v prípade zdravého
novorodenca funkčné všetky orgány, zďaleka nedosahujú celkovú zrelosť. Táto
nezrelosť sa prejavuje veľkosťou ale aj funkčnosťou. Zrelosť nastáva až vo veku
16 – 20 rokov, ale počas individuálneho vývinu sa objavujú orgánové odlišnosti.
Najrýchlejšie sa vyvíja nervový systém, ktorý vo veku 8 rokov dosahuje až 95 %
svojej zrelosti. Táto skutočnosť vplýva najmä na oblasť motorického učenia
a deti v tomto veku sú schopné osvojiť si zložité pohybové činnosti, ktoré sú
obmedzované iba úrovňou vývinu pohybového aparátu. Ten je oproti
nervovému aparátu značne oneskorený. Vo veku 8 rokov nedosahuje ani 50 %
svojej celkovej zrelosti. To je príčinou toho, že detský organizmus nedosahuje
vysokú úroveň výkonnosti, ktorú by nervový, riadiaci systém už umožňoval.
Práve pre túto skutočnosť môže primeraný rozvoj silových schopností priaznivo
ovplyvniť správny vývin pohybového systému.
Hormonálny život mladého organizmu je v predpubertálnom období
veľmi mierny. Až počas puberty nastane výrazná zmena najmä v oblasti
produkcie pohlavných hormónov. Androgénne hormóny významne ovplyvnia
vývin objemových ukazovateľov pohybového systému, ktorý sa mení najprv do
dĺžky a neskôr aj do objemu (priečny prierez). Takmer lineárne so svalovým
objemom rastie aj svalová sila, ktorá zabezpečuje stabilitu v kĺbových
spojeniach pri zvýšených momentoch sily v dôsledku dĺžkových zmien.
Objem svalovej hmoty sa reguluje prostredníctvom hormonálnej
produkcie tzv. anabolických hormónov. V dôsledku silového zaťaženia sa
v dospelom veku zvýši hladina anabolických hormónov a vznikne hypertrofia
svalstva. Otázkou je, či sa genetický kód v produkcii hormónov dá ovplyvniť
silovým tréningom v období, keď ešte nie je funkcia žliaz na najvyššej úrovni
(v dospelosti). Väčšina výskumov v tejto oblasti dokazuje, že silový tréning
v predpubertálnom období nemá za následok zvýšenú produkciu androgénnych
hormónov. To dokazuje predchádzajúce zistenia, že v predpubertálnom období
sa objem svalovej hmoty príliš nemení ani vplyvom silového zaťaženia
(Kraemer et al., 1989; Ozmun et al., 1994). Napriek tomu boli zaznamenané
zvýšené prírastky svalovej sily aj v predpubertálnom období. To dokazuje
-9-
skutočnosť, že sila je ovplyvnená nielen svalovým prierezom, ale aj množstvom
zapojených motorických jednotiek (vnútrosvalová koordinácia) a tzv.
medzisvalovou koordináciou, ktorá priaznivo ovplyvňuje energetické pôsobenie
svalových skupín a znižuje veľkosť negatívne pôsobiacich svalových síl.
Práce (Faigenbaum et al., 1993., Westcott., 1991, 1992, 1993),
jednoznačne dokazujú, že rovnako dlho trvajúce a relatívne rovnako veľké
silové zaťaženie v predpubertálnom období má za následok relatívne rovnako
veľké zvýšenie svalovej sily ako u dospelých. 10- po až 11-ročné deti zvýšili
svoju silu kolennej extenzie po dvojmesačnom zaťažení 3-krát týždenne o 66 %
(Westscott, 1992), o 55 % (Westcott, 1993 a o 74 % (Faigenbaum, 1993).
V prípade 14-ročných cvičencov pri rovnakom spôsobe zaťažovania sa zvýšila
sila o 63 % (Westscott et al., 1991). Pritom počas cvičenia nevznikli žiadne
zranenia.
ZDRAVOTNÉ RIZIKÁ SILOVÉHO TRÉNINGU DETÍ A ADOLESCENTOV
Podľa Hamara, Kampmillera (2009) tradičné obavy zo zvýšeného rizika
vyplývali skôr z viac menej zjednodušených predstáv o škodlivosti veľkých síl,
ktoré pôsobia na pohybové ústrojenstvo mladého organizmu, ako na serióznych
epidemiologických sledovaniach. Kritické zhodnotenie prác, ktoré sa touto
problematikou zaoberali (Docherty et al., 1987) ukazuje, že aj keď sa poranenia
pri silovom tréningu vyskytujú, ich frekvencia v skutočnosti nie je vyššia ako
v ostatných, pre deti odporúčaných športových odvetviach. Najviac, ako ukázala
analýza 17 000 poranení, ktoré vznikli v súvislosti so silovým tréningom
(Faigembaum et al., 1996), k väčšine z nich došlo buď doma, alebo v škole pri
cvičeniach vykonávaných živelne, bez odborného dohľadu. Pri ich vzniku
zohrávajú rozhodujúcu úlohu nesprávna technika vykonávania cvičení ako aj
používanie neprimeraných hmotností a príliš vysoký objem zaťaženia. Tieto
rizikové faktory možno veľmi podstatným spôsobom redukovať, ak sa cvičenia
vykonávajú pod dohľadom skúseného telovýchovného pedagóga, ktorý
zabezpečí dodržiavanie fyziologických zásad silového tréningu a rešpektovanie
osobitostí detského organizmu. Toto tvrdenie nie je iba logickou dedukciou
vyplývajúcou z vyššie citovanej práce, ale potvrdzuje ho aj novšie prospektívne
sledovanie programu silového tréningu pod odborným vedením (Faigembaum,
Micheli, 2000).
Zo zdravotných rizík, ktoré sa spájajú so silovými cvičeniami detí, sa
osobitne zdôrazňovalo poškodenie epifyzárnych rastových platničiek s možnými
negatívnymi dôsledkami na rast postihnutej končatiny. V literatúre možno nájsť
niekoľko prác, ktoré popisujú takýto typ poškodenia u mladých jedincov aj
v súvislosti so silovým tréningom. Podrobná analýza týchto ojedinelých
kazuistík (Faigembaum,Wescott, 2000) však ukazuje, že aj pri vzniku tohto typu
poškodenia významnú úlohu zohrávala nesprávna technika cvičení, používanie
nadmerných hmotností a prehnaného objemu cvičení v dôsledku absencie
odborného vedenia a neadekvátneho dohľadu. Na druhej strane sa výskyt
poranenia epifyzárnych chrupaviek neuvádza v žiadnej z prospektívnych štúdií,
-10-
v ktorých silové cvičenia rešpektovali vekové špecifiká a vykonávali sa pod
odborným dohľadom.
Silový tréning bol v minulosti obviňovaný z negatívneho účinku na
celkový rast mladého organizmu prostredníctvom negatívneho mechanického
pôsobenia na epifyzárne rastové chrupavky. Tieto obavy mali svoje korene
v štúdii (Falk, Mor, 1996), kde bol takýto negatívny efekt zistený u detí
vystavených ťažkej fyzickej práci. Štúdia však nebrala do úvahy iné možné
faktory ako napr. nedostatočnú výživu, ktoré mohli byť zodpovedné za
spomalenie rastu. Na druhej strane sú výsledky nedávno publikovaného
sledovania (Falk, Tenenbaum, 1996), ktoré u mladých jedincov zúčastňujúcich
sa na dlhodobom programe silového tréningu, nepreukázalo žiadne obmedzenie
rýchlosti rastu ani konečného telesného vzrastu.
ADAPTÁCIA MLÁDEŽE NA SILOVÝ TRÉNING
Teoretickou bázou pre pochybnosti o účinnosti silového tréningu u detí
bol nedostatok testosterónu, ktorého pôsobenie sa považovalo za základnú
podmienku svalovej hypertrofie a prírastku sily. Takúto koncepciu podporovali
aj viaceré staršie štúdie (Flanagan et al., 2002; Gui, Micheli, 2001), ktoré
nepreukázali zlepšenie svalovej sily nad rámec prirodzeného prírastku ako
prejavu rastu.
Postupnú zmenu skeptických názorov na účinnosť silových cvičení u detí
priniesli novšie sledovania (Heidt et al., 2000; Hejna et al., 1982; Hewett et al.,
1999), ktoré preukázali, že zlepšenie sily u detí je možné. Predpokladom
takýchto pozitívnych zmien je, že sledované obdobie je dostatočne dlhé
a v tréningu sa používajú cvičenia dostatočnej intenzity a objemu. Práve
nesplnenie týchto predpokladov bolo, ako ukázali spätné analýzy, príčinou
nepreukázania účinkov silových cvičení v starších štúdiách.
Prírastky sily sa v uvedených sledovaniach netrénovaných detí pohybovali
po 8 až 12-týždňových programoch tvorených rôznymi kombináciami, počtami
sérií a opakovaní v rozsahu 30 až 50 %. Takéto zlepšenie je porovnateľné
s efektom silového tréningu u netrénovaných dospelých, aj keď zlepšenie
v absolútnych hodnotách býva vzhľadom na nižšie východiskové hodnoty menej
výrazné.
Vo väčšine štúdií, ktoré preukázali účinnosť silového tréningu u detí,
neboli prírastky sily sprevádzané zvýšením obvodov trénovaných končatín.
Zlepšenie svalovej sily sa preto pripisuje zmenám neuroregulačných
mechanizmov, predovšetkým zlepšeniu schopností súčasnej aktivácie viacerých
motorických jednotiek, zmierneniu aktivácie antagonistov a zlepšeniu
medzisvalovej koordinácie. Najvýraznejší podiel pripadá na zlepšenie
schopnosti súčasnej aktivácie viacerých motorických jednotiek. Vyšší potenciál
na zlepšenie tejto schopnosti súvisí so skutočnosťou, že netrénované deti sú
schopné pri maximálnej kontrakcii aktivovať menej motorických jednotiek ako
dospelí (Holloway et al., 1988). Neprítomnosť hypertrofických adaptačných
zmien pri silovom tréningu však nebýva absolútna. Je dobre známe, že kratšie
-11-
tréningové programy nevedú k hypertrofii ani v skupinách dospelých aj napriek
tomu, že im nechýba testosterón. Morfologické adaptačné zmeny možno
zaznamenať spravidla až po 6 až 8 týždňoch systematických silových cvičení.
Podobne sa aj u detí ukázalo, že ak silový tréning trvá dlhšie ako 5 mesiacov
a použijú sa presné zobrazovacie techniky (ultrazvuk, resp. počítačová
tomografia) možno aj napriek neprítomnosti zmien obvodov trénovaných
končatín odhaliť síce malé, ale štatisticky významné zmeny prierezu
zaťažovaných svalových skupín, ktoré presahujú prirodzený prírastok
podmienený rastom detského organizmu (Kato, Ishiko, 1964). U chlapcov sa
tento mechanizmus prechodom do puberty zvýrazňuje, kým u dievčat zostáva
podiel hypertrofie na adaptačných zmenách, aj napriek intenzívnemu tréningu
v dôsledku pretrvávajúcej nízkej hladiny androgénov, naďalej obmedzený.
POZITÍVNE ÚČINKY SILOVÉHO TRÉNINGU DETÍ A MLÁDEŽE
Tradičným motívom využívania silového tréningu u detí bolo zlepšenie
športového výkonu. Tak praktické skúsenosti trénerov mládeže, ako aj exaktné
vedecké sledovania ukazujú, že aj u detí sa zvýšenie svalovej sily prejavuje
zlepšením výkonnosti v celom rade rýchlostno-silových motorických testov ako
napr. vertikálny výskok, akceleračná a maximálna rýchlosť, či hod plnou loptou
(Lillegart et al., 1997; Mazur et al., 1993; Mersch, Stoboy, 1989). Keďže mnohé
športy majú výraznú rýchlostno-silovú zložku, možno oprávnene očakávať, že
ich zlepšenie sa priaznivo prejaví na pohybovom výkone. Zlepšenie výkonnosti
zvyšuje sebavedomie a posilňuje záujem o vykonávanú pohybovú aktivitu, čo
má význam nielen v oblasti vrcholového ale aj v oblasti záujmového športu.
Ukazuje sa, že popri priaznivom vplyve na motorické schopnosti
a výkonnosť v mnohých športoch má silový tréning aj u detí celý rad
priaznivých zdravotných účinkov. Tieto môžu byť buď priame alebo sa
prejavujú nepriamo prostredníctvom znižovania rizika poranení. Dokazuje to aj
štúdia Buzgó (2010), ktorá preukázala pozitívny vplyv posilňovania na denzitu
kostí adolescentov.
ZÁKLADNÉ ZÁSADY ROZVOJA SILY MLÁDEŽE
Pred začatím silového tréningu je nevyhnutné mať informáciu o zdravotnom
stave.
Intelektuálny a citový vývin detí musí byť dostatočný na to, aby rešpektovali
inštrukcie trénera a boli schopné realizovať pohyby na požadovanej
technickej úrovni.
Silovú prípravu môžu odborne viesť len takí tréneri, ktorí ovládajú vekové,
pedagogické a biologické osobitosti detského organizmu a disponujú
najnovšími odbornými poznatkami z danej oblasti.
Silová príprava musí zabezpečovať dostatočnú všestrannosť a všeobecnosť
a má využívať širokú škálu prostriedkov, foriem zabezpečujúcich vyváženú
topografiu rozvoja všetkých svalových skupín.
-12-
Dostatočné rozohriatie a rozcvičenie je podmienkou správneho zaťažovania,
po skončení sa vyžaduje upokojenie organizmu.
Cvičenia sa majú vykonávať dynamicky (v pomalom pohybe) pomocou
koncentrickej kontrakcie, počas ktorej nevznikajú veľké špičkové sily
a zaťaženie je relatívne rovnomerné počas celého pohybu.
Objem cvičení je relatívne veľký, intenzita malá a počet opakovaní na úrovni
6 až 12.
Vyhýbame sa využívaniu metódy jednorazového maxima (1RM)
a vzpieračskému ponímaniu zaťaženia dospelých.
AKO POSTUPOVAŤ PRI ZOSTAVOVANÍ KONKRÉTNEHO PROGRAMU?
1. Na začiatku posilňujeme vlastnou hmotnosťou (kategória 9 až 10-ročných).
2. Cvičenia vykonávame v maximálnom rozsahu po čo najdlhšej dráhe.
3. Najprv dbáme na nácvik techniky správneho vykonávania cvičení, či už
s vlastnou hmotnosťou, s jednoručnými činkami, s nakladacou činkou
(obojručnou), na trenažéroch, s inými bremenami.
4. Cvičenia vykonávame malou rýchlosťou, postupne môžeme rýchlosť
zvyšovať, ak si to charakter zaťaženia vyžaduje.
5. Najprv sa zameriavame na symetrické zaťažovanie všetkých svalových
skupín.
6. Prvky zámernej a špeciálnej sily začíname uplatňovať po 3 – 4 rokoch
posilňovania.
7. Uprednostňujeme cvičenia s voľnými činkami a závažiami, ktoré pôsobia
všestrannejšie v tzv. prirodzených pohybových podmienkach.
8. Trenažéry a posilňovacie stroje, ktoré pôsobia analyticky, izolovane, bez
celkovej koordinácie využívame vo vzpieračskej príprave iba doplnkovo
alebo pri cielených úlohách.
9. Na udržanie silových schopností stačí jeden tréning týždenne. Pri využití
dvoch tréningových jednotiek zaznamenáme mierny nárast a pri troch
tréningových jednotkách v týždennom mikrocykle môžeme zabezpečiť veľmi
progresívny rozvoj silových schopností. Vo veku 15 rokov môžeme začať
s uplatňovaním štyroch tréningových jednotiek silového charakteru
v týždennom mikrocykle.
KTORÉ CVIČENIA POVAŽUJEME ZA NAJVHODNEJŠIE ?
Mnohokrát ide o diskutované cvičenia, ktoré nesú v sebe podľa rozličných
autorov určité riziká. Tie sa ale dajú eliminovať správnou technikou, primeranou
hmotnosťou, dostatočne dlhým nácvikom s ľahkými hmotnosťami, postupným
a systematickým zvyšovaním záťaže, a tým aj zaťaženia mladého organizmu.
Príklady pre začiatočníkov:
Hlboké drepy s prehnutým driekom (bedrovo-drieková oblasť musí byť
počas celého pohybu prehnutá a stabilná). Najprv cvičíme vlastnou
hmotnosťou s rukami do boku, za hlavou a neskôr vo vzpažení. Namiesto
-13-
činky môžeme použiť gymnastickú drevenú tyč položenú na pleciach vpredu,
vzadu, alebo ju držíme vo vzpažení.
Potom vykonávame cvičenia s primeranou hmotnosťou (kovovou tyčou od
5kg alebo s nakladacou činkou) tak, aby sme zvládli 6 – 12 opakovaní v 3 – 4
sériách.
Predklony, úklony, rotácie (v podrepe, v miernom stoji rozkročnom činka je
na chrbte vzadu, držanie širokým úchopom). Predklony vykonávame
s chrbtom prehnute ako pri drepoch. Pri rotáciách zastavujeme pohyb aktívne
nohami, rukami a rotátormi trupu. Najprv použijeme drevenú gymnastickú
tyč umiestnenú na pleciach vzadu, pričom rukami sa tyč pritláča na plecia.
Jednotlivé cvičenia vykonávame s prestávkou 1 minúta a s 10 – 20
opakovaniami.
Potom pridávame hmotnosť primerane a systematicky, po dvoch týždňoch
zvyšujeme záťaž aj celkové zaťaženie. Pohyby postupne zrýchľujeme
a vykonávame ich celým telom pružne.
INOVAČNÉ PRÍSTUPY – FUNKCIONÁLNY ROZVOJ SILY
Funkcionálny silový program môže zabezpečiť cielený rozvoj intera intramuskulárnej koordinácie, rýchlej, výbušnej a vytrvalostnej sily.
Vo väčšine pohybových úloh sa stretávame s trojdimenzionálnym
priestorovým pohybom, ktorý si vyžaduje vnútro- a medzisvalovú súhru a nie
izolovaný rozvoj sily, v ktorom sú dominantné jednoduché pohybové vzory
„vedené“ v dômyselných trenažéroch a pôsobiace na obmedzený počet
svalových skupín, pričom statickú oporu tvoria súčasti posilňovacích trenažérov.
Funkcionálny rozvoj silových schopností nie je samospasiteľný, ale je
nevyhnutným doplnkom racionálneho rozvoja schopností. Vyžaduje si dostatok
odbornosti a teoretických poznatkov zo štruktúry pohybovej činnosti, anatómie,
kineziológie, fyziológie, športovej špecializácie. Aké sú základné metodické
zamerania v rozvoji funkcionálnej sily?
1. Uplatňujeme viac takých cvičení, ktoré sa vykonávajú bez statickej podpory
trenažérov. Vyžadujú si zapojenie centrálnych svalových skupín
vytvárajúcich stabilizačný systém dynamickej a statickej rovnováhy. Vedome
„nútime“ zapájať svalstvo zabezpečujúce držanie tela a súhru medzi
centrálnymi stabilizátormi a periférnymi svalovými skupinami.
2. Používajme nesúmerné cvičenia hornými a dolnými končatinami. Striedavé
používanie končatín zabezpečí všestrannejší rozvoj silových schopností
súbežne s rozvojom medzisvalovej koordinácie potrebnej vo väčšine športov
a v bežnom živote.
3. Popri izolovane pôsobiacich cvičeniach využívame komplexné viackĺbové
pohyby, ich kombináciu s prvkami rytmizácie a zapájania pružinových
kinematických reťazcov. Popri trenažéroch s jednoznačne zadefinovanými
pohybmi viac využívajme voľné činky.
4. Aj izolovane pôsobiace cvičenia môžeme využiť funkcionálne tým, že ich
vykonávame na nestabilnej podložke, fit lopte, labilnej lavičke a pod.
-14-
Cvičenie dostane novú dimenziu, ktorá zabezpečí všestrannejší rozvoj
silových schopností.
5. Pri rozvoji brušného svalstva využívajme najrozličnejšie cvičenia a ich
kombinácie, aby sme sa vyhli „chudobným pohybovým vzorom
a izolovanému pôsobeniu.“
V čom sú výhody funkcionálneho rozvoja silových schopností ?
Okrem základného rozvoja sily zabezpečuje aj rozvoj neuromuskulárnych
systémov na báze intra- a intermuskulárnej koordinácie. Rozvíja kinesteticko
– diferenciačné, rovnováhové a kinesteticko – priestorové schopnosti, ktoré
sa dajú do pohybových štruktúr daného športu lepšie integrovať.
Nevznikajú „slabé“ články v kinematickom reťazci, ktoré sú častejším
zjavom pri analytickom posilňovaní.
Vytvára sa spojovací článok medzi všeobecne rozvíjajúcim a špeciálnym
rozvojom sily.
V dôsledku odstránenia nedostatočnej koordinácie a pružnosti sa zužuje
riziko zranení.
INOVATÍVNE NÁČINIE A NÁRADIE V POSILŇOVANÍ
Ako kompenzačné cvičenia môžeme označiť variabilný (prispôsobivý)
súbor jednoduchých cvičení v jednotlivých cvičebných polohách, ktorý môžeme
účelne modifikovať (meniť, prispôsobovať, variovať) s využitím rôzneho
náradia a náčinia (Bursová, 2005). Používané náčinie: Fitball (veľká pružná
lopta), expander (theraband), BOSU (nestabilné náradie v tvare odseknutej gule
s vypuklou pružnou plochou a pevnou, rovnou plochou, využíva sa v oboch
polohách, jedna je stabilnejšia a druhá labilnejšia), malé mäkké lopty (softball,
overball), tyč, penové valce, jednoručné činky.
Pri dodržaní didaktických zásad sa práve kompenzačné cvičenia môžu
stať najspoľahlivejšou metódou prevencie a súčasne najúčinnejším
prostriedkom, ako zmierniť alebo odstrániť už vzniknutú funkčnú poruchu
pohybového systému. Pri pravidelnej aplikácii kompenzačných cvičení môže
každý ovplyvniť kvalitu správneho držania tela, pohybové reťazce a stereotypy
a vyváženosť posturálneho (oporného) systému svalstva.
Racionálne a zámerne vedený pohyb môže napomáhať pri odstraňovaní
nesprávnej techniky vykonávania jednotlivých cvičení, pri prebudovaní
nesprávne zafixovaných pohybových vzorov. Súčasne vytvára najvhodnejšie
podmienky na koordináciu svalov, t.j. fyziologicky správne zapájanie
jednotlivých svalov a svalových skupín do pohybového vzoru. Až po úplnom
osvojení si správnych pohybových vzorov je vhodné začať pohyb vykonávať
vyššou rýchlosťou bez ovplyvnenia kvality presnosti vykonania. V prípade
potreby je možné použiť doplnkovú záťaž, malé činky, gumové expandre a iné.
V opačnom prípade je pohyb vykonávaný zapojením priľahlých svalových
skupín, čo sa prejaví obmedzenou funkčnosťou zaťažovaného svalu s následným
poklesom športovej výkonnosti. Nemalou mierou k správnemu držaniu tela
-15-
prispieva brušné svalstvo, ktoré v spolupráci s vystieračmi chrbta zabezpečuje
správnu polohu a postavenie driekovej chrbtice. Zaradenie cvičení s nestabilnou
podložkou je zacielené aj na túto svalovú skupinu. Takže popri estetickom
prínose posilňovania brušných svalov výrazne prispievame k lepšiemu držaniu
tela. Stačí do klasického posilňovacieho tréningu zaradiť pri cvičeniach v stoji,
stoj na BOSU a pri cvičeniach v sede zameniť lavičku za FITBALL. Nestabilita,
ktorú tieto jednoduché pomôcky poskytujú, zamestnáva práve brušné svaly
a svaly driekovej časti chrbtice. Odoberajú časť opory a precvičované svaly tak
zaťažujeme viac izolovane. Stačí použiť menšie činky a preťažovanie kĺbového
aparátu sa tým znižuje. Samozrejme, že sa zvyšuje nutnosť zvýšenej
koncentrácie na samotnú realizáciu a vnímanie cvičenia. Ďalšou novinkou je
aquahit s dynamickým premiestňovaním ťažiska (vody) vo vaku, čo vytvára
nestabilné balančné podmienky.
OPTIMALIZÁCIA ZAŤAŽENIA MLADÝCH VZPIERAČOV
Východiskom optimalizácie sú niektoré všeobecné zásady tréningového
zaťaženia. Ide najmä o zásadu:
- ochrany zdravia a integrity osobnosti,
- postupného zvyšovania zaťaženia,
- nepretržitého zaťažovania a všestrannosti,
- individuálnych daností a osobitostí,
- vekovej primeranosti a primeranosti športovému veku,
- adekvátneho zaťažovania, optimalizácie zaťaženia a odpočinku,
- potreby plánovania – kontroly – korekcie,
- nadväznosti, periodizácie, ladenia športovej formy.
Na optimalizáciu zaťaženia sú dôležité pomery všeobecného
a špeciálneho zaťažovania z hľadiska vekových kategórií a najmä z hľadiska
rozvoja kondičných schopností (tab. 1, tab. 2).
Tabuľka 1: Najvhodnejšie pomery zaťaženia z hľadiska vekových období
(upravené podľa Fehéra, 2006)
Vek (roky)
10 – 12 13 – 14 15 – 16 17 – 18
Všeobecná kondičná príprava (%)
60
40
30
25
Špeciálna kondičná príprava (%)
30
40
40
35
Kondičná príprava súťažných disciplín
10
20
30
40
Tabuľka 2: Odporúčania rozvoja silových schopností z hľadiska intenzity, veku a počtu
opakovaní
Vek
Max. sila
Rýchlostná sila Vytrvalostná sila Max. vytrvalostná sila
10 – 12 %/op. 70 – 80/4 – 3 60 – 70/5 – 3
55 – 65/8 – 5
75 – 85/3 – 2
13 – 14 %/op. 78 – 85/3 – 2 65 – 75/3 – 2
60 – 70/7 – 4
80 – 90/ 3 – 2
15 – 16 %/op. 80 – 90/3 – 2 70 – 80/3 – 2
65 – 75/5 – 3
85 – 95/2
17 – 18 %/op. 85 – 95/2 – 1
75 – 85/2
75 – 80/3
85 – 95/2 + 1
-16-
Kategória 10 až 12-ročných
• neuplatňujeme špeciálne mezocykly v ročnom makrocykle,
• uplatňujeme 6-týždňové mezocykly rovnorodého charakteru,
• počítame s pôsobením všeobecného adaptačného syndrómu,
• kondičná príprava má prevažne všeobecný všestranný charakter,
• technická príprava je zameraná na motorické učenie od jednoduchších
k zložitejším prvkom. Učíme techniku všetkých používaných pohybových
prostriedkov. Zaraďujeme 2 – 3x v týždennom cykle jednu súťažnú techniku,
• využívame prostriedky pohybových hier, úpolov, športových hier, plávania,
atletiky (skoky, vrh a hody), plné lopty a pod.,
• pri nácviku techniky je počet opakovaní max. 3 raz za 2 týždne, odporúčame
kontrolný test techniky.
Tabuľka 3: Intenzita a objem v týždenných mikrocykloch v šesťtýždňovom mezocykle 10 až
12-ročných vzpieračov (upravené podľa Fehéra, 2006)
Týždeň
1.
2.
3.
4.
5.
6.
Objem (počet op.) 220 200 180 180 170 120
Intenzita (%)
75 80 85 77 90 82
Kategória 13 až 14-ročných
• stále prevaha všeobecnej a všestrannej prípravy,
• ročný cyklus sa začína špecifikovať na prípravné, predsúťažné, súťažné
a prechodné obdobie,
• mierne sa líši prípravné a pretekové obdobie z hľadiska objemu, intenzity
a obsahu zaťaženia,
• drepy sa vykonávajú s činkou na prsiach a na chrbte striedavo,
• na začiatku súťažného obdobia sa vraciame k väčšiemu počtu opakovaní
a nástupov, aby sa vytvárala súťažná silovo-vytrvalostná rezerva,
• v 2., 4. a v 5. týždni šesťdňového mezocyklu sa sústreďujeme na cvičenia
s jednorazovým opakovaním,
• v prípravnom období je počet opakovaní 4 – 5 a v 6. týždni klesá na 1 – 3.
Kategória 15 až 16-ročných
• objem dosahuje na konci tejto vekovej kategórie vrchol z hľadiska
týždenného počtu opakovaní,
• celková príprava je prevažne špeciálna. Platí to hlavne pre kondičnú
prípravu,
• všeobecný adaptačný syndróm pôsobí stále menej, platí hlavne pravidlo
„špeciálny podnet, špeciálna forma adaptácie“ vo všetkých zložkách
tréningu,
• priemerná intenzita v šesťtýždňovom mezocykle prípravného obdobia má
približne tento priebeh: 70, 75, 80, 72, 90, 77 % od 1. po 6. týždeň,
• v súťažnom období: 82 – 87, 87 – 92, 75 – 80, 90 – 95, 92 – 87, 82 – 72 %,
-17-
• počet opakovaní v týždennom mikrocykle 500 – 350, v 6. týždni klesá na
150 – 200 v prípravnom období,
• počet opakovaní v súťažnom mikrocykle je 400 – 300, v 6. týždni klesá na
120 – 140,
• počet opakovaní v jednej tréningovej jednotke dosahuje 100 – 80 a v 6.
týždni 30 – 25.
Záverečné poznámky
V kategórii 10 až 14-ročných vzpieračov intenzita pri rozvoji maximálnej
sily dosahuje prevažne 75 – 80 %. Okrem súťažných a špeciálnych cvičení
používame aj všeobecné silové prostriedky, ktoré čiastočne prispievajú
k zvýšeniu špeciálnej maximálnej sily. Prevažuje rozvoj techniky s väčším
počtom nástupov (7 – 8) a s menším počtom opakovaní (1 – 3). Rýchlu silu
rozvíjame na úrovni 60 – 65 % 1 RM. Vytrvalostnej sile sa venujeme na troch
úrovniach intenzity: 60, 75 a 90 % s klesajúcim počtom opakovaní 6, 4, 2.
U najmladších vzpieračov začíname na intenzite 40 – 50 %.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
AJÁN, T. – BAROGA, L. 1988. Weightlifting. Fitnes for all Sports. IWF, 1988, s. 485.
BUZGÓ, G., ŠELINGEEROVÁ, M., ŠELINGER, P. 2010. Zmeny vybraných parametrov
oporného systému mladých vzpieračov. Tel. Vých. Šport, 20, 2010, č. 3, s. 2-8.
DOCHERTY D et al 1987. The effects of variable speed resistance training on strength
development in prepubertal boys. J Human Movement Studies 1987; 13 (8): 377-82.
FAIGENBAUM A et al 1996. Youth resistance training: Position statement paper and
literature review. Strength and Conditioning Journal 1996; 18 (6): 62-75.
FAIGENBAUM A, MICHELI L. 2000. Preseason conditioning for the preadolescent athlete.
Pediatr Ann 2000; 29: 156-61.
FAIGENBAUM A, WESCOTT W. 2000. Strength and power for young athletes, Human
Kinetics, Champain, 2000
FAIGENBAUM, A.D. 1993. The effects of strength tr... Pediatr.Exerc.Sci, 1993, 5, s. 339 –
346.
FALK B, MOR G. 1996. The effects of resistance and martial arts training in 6 to 8 year old
boys. Pediatr Exerc Sci 1996; 8 (1): 48-6.
FALK B, TENENBAUM G. 1996. The effectiveness of resistance training in children:
A meta-analysis. Sports Med 1996; 22 (3): 176-86.
FEHÉR, T. 2006. Olympic weightlifting. Erösport szakirodalmi jegyzék. Budapest : Libri
KKT, 2006.
FLANAGAN S et al 2002. Effects of two different strength training modes on motor
perfomance in children. Research Quarterly for Exercise and Sport 2002; 73 (3): 340-4.
GUY J, MICHELI, L. 2001. Strength training for children and adolescents. J Am Acad
Orthop Surg 2001; 9 (1): 29-6.
HAMER, D., Kampmiller, T. 2009. Mýty a fakty o silovom tréningu detí a adolescentov.
Tel.Vých. Šport, 19, 2009, č. 2, s. 2-6.
HEIDT R et al 2000. Avoidance of soccer injuries with preseason conditioning. Am J Sports
Med 2000; 28 (5): 659-62.
HEJNA W, ROSENBERG A, BUTURUSIS D, KRIEGER A. 1982. The prevention of sports
injuries in high schol students through strength training. National Strength and Conditioning
Association Journal 1982; 4: 28-1.
-18-
HEWETT T. et al 1999. The effect of neuromuscular training on the incidence of knee injury
in female athletes. Am J Sports Med 1999; 27 (6): 699-705.
HOLLOWAY J, BEUTER A, DUDA J. 1988. Self-efficacy and training in adolescent girls. J
Appl Soc Psychol 1988; 18 (8): 699-19.
KATO S, ISHIKO T. 1964. Obstructed growth of children´s bones due to excessive labor in
remote corners. In: Kato S (Ed.). Proceedings of the International Congress of Sports
Sciences. Tokyo : Japanese Union of Sports Science, 1964, s. 476.
KREAMER, W.J. et al. 1989. Resistance training... Pediatr.Exerc.Sci, 1989, 1, s. 336 – 350.
LILLEGART W. et al 1997. Efficacy of strength training in prepubescent to early
postpubescent males and females: Effects of gender and maturity. Pediatr Rehab 1997; 1 (3):
147-57.
MAZUR LJ, YETMAN RJ, RISSER WL. 1993. Weight-training injuries: Common injuries
and -preventative method. Sport Med 1993, 16, 57-63
MERSCH F, STOBOY H. 1989. Strength training und muscle hypertrophy in children. In:
OSEID S, CARLSEN K. (Ed.). 1989. Children and Exercise XIII. Champaign: Human
Kinetics 1989: 165-82.
OZMUN, J.C. et al. 1994. Neuromuscular adaptations... Med Sci Sports Exer., 1994, 26, s.
510 – 514.
WESTCOTT, W.L. 1991. Safe and... Scholastic Coach, 1991, 61, 3, s. 42 – 44.
WESTCOTT, W.L. 1993. Strength training research..W.R.F. N. Orleans : Idea, 1993.
Krátka charakteristika autora:
Tomáš Kampmiller,*1951 profesor na FTVŠ UK venuje sa problematike
športovej edukológie a športovému tréningu.
-19-
PERIODIZÁCIA SILOVEJ PRÍPRAVY V ROČNOM CYKLE S AKCENTOM NA
OSOBITOSTI VEKOVÝCH KATEGÓRIÍ
PERIODIZATION OF STRENGTH TRAINING ON A YEARLY CYCLE, WITH EMPHASIS
ON THE AGE GROUPS
Doc. Marián Vanderka, PhD.
Katedra atletiky, Fakulta telesnej výchovy a športu,
Univerzita Komenského v Bratislave
Faculty of Physical Education and Sports, Comenius University in Bratislava
ABSTRAKT
Cieľom príspevku bolo poskytnúť náhľad na vývoj a úspešné
uplatňovanie periodizačných modelov v silovo-rýchlostných športoch. Klasický
model periodizácie sa javí ako nie dostatočne efektívny najmä pre športovcov na
vrcholovej úrovni. Výskumy ukázali, že vlnovité modely periodizácie sú
efektívnejšie v porovnaní s tradičnými metódami. Nelineárne modely
periodizácie silového tréningu sa efektívnejšie najmä v oblasti prírastkov
maximálne silových schopností (1 RM), ale aj v parametroch výbušnej sily.
Periodizáciu je nevyhnutné použiť k maximalizácii prírastkov športovej
výkonnosti vo fáze vylaďovania športovej formy. Väčšina výskumov v oblasti
periodizácie bola doposiaľ realizovaná na mužoch vo veku dosahovania vrcholu
športovej výkonnosti a v relatívne krátkych časových úsekoch. Predložené
poznatky o adaptácii, vývoji ľudského organizmu ako aj novšie poznatky
v oblasti silového tréningu by mohli poslúžiť ako východiská pre periodizáciu
silového tréningu mládeže a žien vzhľadom na ich nie len biologické osobitosti.
Kľúčové slová:
periodizácia, rozvoj, silové schopnosti, adaptácia
ABSTRACT
The aim of this paper is to provide an insight into the successful
application of periodisation models for power and strength athletes. Coaches
will find that the classical model of periodization will not suit athletes who have
surpassed the novice stage and need a higher level of programming to elicit
ongoing positive results. Periodization can be used to maximize the gains in
muscular fitness achieved during training to help athletes "peak" at the
appropriate times for competitions. Research has shown periodized programs to
be superior in eliciting strength, power and body mass improvements when
compared to traditional methods utilizing both single and multiple set designs.
Although relatively few studies have examined the effects of periodized
training, the following conclusions seem warranted. Periodized programs can
result in greater strength and power (1 RM and Pmax) gains than nonperiodized
multiset and single-set programs. The greater strength gains may be related to
the changes in training volume found in periodized programs. A longterm goal
-20-
of research concerning periodized training should be to understand why
periodized training may result in greater fitness gains. If this is understood, it
will be substantially easier to design optimal strength training programs to meet
the goals and needs of elite athletes and the fitness enthusiast.
ÚVOD
Pri zvyšovaní športovej výkonnosti zohráva najdôležitejšiu úlohu
predovšetkým aplikované tréningové zaťaženie (jeho výber a rozličná
variabilita). Pri voľbe tréningových podnetov sa vychádza z poznania faktorov
určujúcich športový výkon s prihliadnutím na vek, pohlavie a úroveň
trénovanosti športovcov. Adekvátny výber prostriedkov, metód a ich
modifikácia v čase je ústredným problémom riadenia športového tréningu ako
procesu špecializovanej adaptácie na tréningové zaťaženie. V praxi pri voľbe
tréningových podnetov sa často musíme spoliehať na odhad, empirické
a praktické skúsenosti a pedagogické majstrovstvo trénera. Možno si postaviť
otázku či je to dostačujúce? Úlohou trénera je nielen kvalitne naplánovať
tréning, poznať možnosti zverencov, ale aj reagovať flexibilne cez spätnú väzbu
a kreatívne meniť tréningové zaťaženie.
Pri zostavovaní celkového tréningového plánu (zvyčajne tvorený raz
ročne) vychádzame zo skutočnosti, že je rozdelený na jednotlivé mezocykly, so
špecifikovanými cieľmi a zvyčajne pozostáva z prípravného obdobia, súťažného
obdobia, prechodného obdobia.
PERIODIZÁCIA
Je určité synonymum plánu tréningu, zahrnuje rozdelenie tréningových
činností do určitých časových úsekov (období) s presne určenou nadväznosťou
tréningového zaťaženia a opakovaním jednotlivých cyklov za účelom vyvolania
požadovaných adaptačných zmien v organizme športovca.
Tento koncept má pravdepodobne veľmi hlboké historické korene
a možno predpokladať, že už pred časom Antických Olympiád v Mezopotámii
boli športovci pripravovaní systematicky s istými znakmi periodizácie
zaťažovania. Prvé dochované písomné záznamy sú datované do rokov 129-199,
ktoré sú dôkladným popisom následností pri zvyšovaní fyzickej pripravenosti,
ich autorom je známy priekopník v oblasti modernej medicíny Galen
z Pergamenu, ktorému hovorili aj lekár gladiátorov.
Základom pre moderné ponímanie periodizácie je všeobecný adaptačný
syndróm, ktorý podrobne popísal v roku 1931 Selye (1966) v svojej teórii a ako
prvý použil pojem stres, ktorým rozumie súbor reakcií na vnútorné a vonkajšie
zmeny narušujúce normálny chod organizmu a dokonca ohrozujúcich jeho
existenciu. Reakcia organizmu na stres má niekoľko fáz kde sa spočiatku
mobilizujú všetky zdroje potom dochádza k adaptácii, k rezistencii, a ak
nenastane počas zodpovedajúceho striedania zaťažovania a odpočinku zotavovania, homeostáza nastáva fáza vyčerpania.
-21-
LINEÁRNY ALEBO KLASICKÝ MODEL PERIODIZÁCIE
V modernom ponímaní športovej prípravy možno pokladať za jedného zo
zakladateľov systematického tréningu Dr. Thomasa Delormeho, ktorý v 40-tych
rokoch 20. storočia využíval v rehabilitácii vojakov silový tréning založený na
systéme progresívneho zvyšovania zaťaženia (PRT - progressive resistance
training). Založený bol na tzv. SAID princípe (specific adaptation to impose
demands), čo možno voľne preložiť ako špeciálny podnet = špeciálna
trénovanosť. Delormeho princíp bol pôvodne postavený na 10RM (desať
razovom maxime) z ktorého percentuálnym vyjadrením odvodzovali veľkosť
záťaže, avšak už aj vtedy manipulovali nie len so zvyšovaním objemu, ale aj
frekvencie tréningových dávok a znižovali intervaly odpočinku.
V 50-tych rokoch v bývalom Sovietskom Zväze boli vypracované
matematické modely, ktoré dodnes slúžia ako základ k tvorbe lineárnych, alebo
klasických modelov periodizácie. Priekopníkom v oblasti vedy o športovom
tréningu a aj periodizácii bol Matvejev (1982).
V princípe išlo o počiatočné zvyšovanie objemu s následným postupným
zvyšovaním intenzity a znižovaním objemu smerom k vrcholnej súťaži. (obr. 1)
12
OPAKOVANIA
10
8
6
4
2
0
1-3
4-6
7-9
10-12
TÝŽDEŇ
Obrázok 1: Počty opakovaní v sérii pri klasickom lineárnom modely
periodizácie rozvoja silových schopností v 12 týždňovom mezocykle v
prípravnom období.
Niektorí autori rozoznávajú tri základné druhy periodizácie Bompa
(2009), Zatsiorsky a Kraemer (2006), Verkhoshansky a Siff (2009).
• sekvenčnú,
• komplexnú
• združenú
-22-
Všetky môžu byť aplikované v krátko trvajúcich alebo aj v dlhodobejších
mezocykloch (od 1-2 týždenných po niekoľko mesačné) rovnako v lineárnych aj
vlnovitých modeloch. Každá z nich má svoje silné aj slabé stránky.
Pre sekvenčnú je charakteristický akcent iba na jeden tréningový cieľ,
ostatné sú zanedbávané. Vhodnejšia je pre vyspelých pretekárov.
Komplexná metóda sa zameriava na všetky potrebné faktory štruktúry
športového výkonu súčasne, väčšinou v rámci jedného mikrocyklu. Nachádza
uplatnenie skôr u začiatočníkov a mládeže.
Združená metóda periodizácie je pomerne pokrokovou. Vychádza
z predpokladu, že športovec nedokáže optimálne reagovať na viac podnetov
súčasne. Zameriava sa na jeden limitujúci faktor s udržaním ostatných na
nezmenenej úrovni. Takéto cykly vyššie uvedení autori odporúčajú pre
vrcholových športovcov v trvaní 4-8 týždňov s rovnako dlhým obdobím so
znížením objemu, tak aby sa mohli prejaviť oneskorené adaptačné efekty.
ADAPTÁCIA – SUPERKOMPENZÁCIA
Problematika cyklického tréningového zaťažovania (PERIODIZÁCIE) je
neodmysliteľne spojená zo zotavovaním (regeneráciou) organizmu športovca.
Únava (telesná, psychická, celková, periférna) ako prirodzený dôsledok
pohybového zaťaženia sa dočasne prejaví v znížení činnosti jednotlivých
funkcií, systémov organizmu a tým aj výkonnosti.
Signálom na zmenu činnosti v tréningu sú aj prejavy únavy (poruchy
koordinácie, mimického a drobného svalstva, potenie, zmeny psychických
reakcií, dýchania, vnímania, farby kože a poruchy rečových prejavov...).
V súčasnosti je najčastejšie objektivizovaný stupeň únavy pomocou
fyziologických a biochemických parametrov (špecifická váha moča, urea,
kreatínfosfát, kreatínkináza, laktát, bielkovinový dusík, testosteron/kortizol,
srdcová frekvencia a jej variabilita...). Fyziologická únava ako prirodzený
dôsledok tréningovej práce sa môže zmeniť aj na patologickú (prepätie,
pretrénovanie). Z praktického hľadiska je všeobecne známe, že meranie
reakčného času, vertikálneho výskoku dáva určitú informáciu o miere okamžitej
únavy športovca.
Po vyvolaní únavy musí prirodzene nasledovať oddych (pasívny, resp.
aktívny - zameraný na resyntézu energetických zdrojov už počas tréningu,), aby
mohlo dôjsť k jej odstráneniu. Vo fáze zotavovania sa obnovujú nielen
spotrebované energetické rezervy počas zaťaženia, ale podľa Jakovleva et al.
(1962) sa počas superkompenzácie vytvárajú dokonca jej vyššie zásoby tak, že
určitý čas presahujú východiskovú úroveň energetického potenciálu (obr. 2).
Fázy zmien (energetického) potenciálu: fáza zaťaženia s čerpaním
energie, fáza zotavovania so zvyšovaním výkonnosti, fáza superkompenzácie so
zvýšením energetického potenciálu nad východiskovú úroveň, fáza návratu do
východiskového stavu. Významným znakom zotavovania je nerovnomernosť
návratu jednotlivých funkcií po rozličnom tréningovom a súťažnom zaťažení.
Čím je rýchlejšie spotrebovaná energia pri jednorazovom zaťažení, tým je aj
-23-
rýchlejší návrat jej hodnôt do východiskového stavu a nástup superkompenzácie.
Názorne to vidieť na obr. po 20 s rýchlostnom zaťažení vysokej intenzity a po 2hodinovom vytrvalostnom behu.
Obrázok 2: Superkompenzácia po jednorazovom 2-hodinovom
vytrvalostnom a 20 s rýchlostnom zaťažení; upravené podľa Jakovleva (1962)
Vplyv adaptačných efektov na rozvoj výkonnostnej kapacity organizmu
okrem teórie superkompenzácie vysvetľujeme teóriou využívania oneskoreného
a kumulatívneho tréningového efektu (Matvejev, 1982) a zákonitosťami
adaptácie v čase (Neuman, 1993). Existuje istá hierarchia adaptačných procesov
v čase podľa rozloženia a postupnosti aplikovania tréningového zaťaženia
(najprv sa vyvoláva hromadenie energie v bunkách, syntéza nukleovej kyseliny
a potom sa dostavuje prírastok bielkovín na hypertrofiu orgánov (obr. 3). Jej
približné trvanie je 6-8 týždňov. To bola aj jedna z príčin zmeny ponímania
trvania mezocyklu v športovom tréningu v 90tych rokoch minulého storočia.
Pôvodný konsenzus považoval za optimálne štvortýždňové trvanie mezocyklu
s monotematickým zameraním. Dnes sa vo vedecky riadenej športovej príprave
používajú rozličné varianty trvania mezocyklu od dvojtýždňových po
niekoľkomesačné, v závislosti na súťažnom kalendári. Ak chceme hovoriť o
optimalizácii, treba považovať 6-8 týždňov za minimálne trvanie mezocyklu
z hľadiska trvalejších štrukturálnych zmien na úrovni transkripcie genetických
kódov v orgánových systémoch ľudského organizmu.
V mládežníckych vekových kategóriách výkonnostný progres viac-menej
môžeme pripísať prirodzenému biologickému rozvoju organizmu a nie adaptácii
na tréningové podnety. V etape športovej predprípravy a v základnej etape
prípravy dosiahnutý výkonnostný progres prostredníctvom intenzívneho
-24-
zvyšovania tréningového zaťaženia môže brzdiť cielený adaptačný efekt vo
vrcholovej etape športovej prípravy.
Výsledky adaptačných zmien môžu regresnú tendenciu preukázať v
prípade, keď nedochádza k tréningovému deficitu, ale obsah zaťaženia cielených
vplyvov sa zmení. Napr. ak namiesto limitujúcich silových a rýchlostných
podnetov zaraďujeme aerobný obsah zaťaženia, tak môžeme očakávať zníženú
úroveň silových a rýchlostných schopností. Je samozrejmosťou, že adaptačné
tempo v mládežníckych vekových kategóriách a v prípade nižšej výkonnostnej
úrovne je vyššie v porovnaní so staršími športovcami, resp. s vyššími
výkonnostnými úrovňami.
Účinné sú iba neobvyklé nové (nad prahové) podnety. Preto po 6 – 8
týždňoch rovnaký systém realizácie zaťaženia v tréningových jednotkách
postupne strácajú adaptačnú silu. Je veľká pravdepodobnosť, že príčina vzniku
takéhoto stavu je „zvyk“. Tento stav nemusí nastať, ak dochádza k pravidelným
zmenám v obsahovej variabilite dynamiky štruktúry podnetov pri využívaní aj
hraničného zaťaženia.
Kedy zaradiť nasledujúci tréningový podnet, aby došlo k sumácii zmien
stavov je neustále veľkým problémom, pretože poznatky o rýchlosti
regeneračných procesov (tab. 1) sú teoretickým východiskom, ktoré treba
podrobiť individuálnemu hodnoteniu.
Obrázok 3: Všeobecný model adaptácie na zaťaženie podľa Neumanna (1993)
V súčasnosti neexistuje univerzálna stavba v športovom tréningu a mnohí
poprední odborníci poukazujú na nedostatky teórie zo šesťdesiatych rokov, ktorá
bola iba čiastočne výskumne overená.
U začiatočníkov a mládeže a z krátkodobého hľadiska sa javí ako
optimálnejšia klasická lineárna periodizácie (obr. 4; tab. 2 a 3).
-25-
Tabuľka 1: Približné časové trvanie regenerácie po rôznych typoch tréningu,
prevzaté od Harsányiho (2001)
Obrázok 4: Schematické vyjadrenie zaťažovania v klasickom modely
periodizácie silového tréningu (upravené podľa Verkhoshansky a Siff 2009)
Tabuľka 2: Model klasickej periodizácie silového tréningu podľa (Brown, 2007)
Mezocyklus
Hypertrofický Silový Výbušný
Série
3-5
3-6
4-6
Počet opakovaní
8-12
2-6
2-4
Intenzita
Nízka
Stredná Vysoká
Objem
Veľmi vysoký Vysoký Stredný
-26-
Vylaďovací
1-3
1-3
Veľmi vysoká
Nízky
Odpočinkový
3-5
12-15
Nízka
Stredný
Tabuľka. 3: Príklad lineárnej periodizácie silového tréningu využitím zón podľa
viacrazového maxima (RM) podľa Bompa (2009)
Mikrocyklus
Zóny podľa opakovaní z maxima (RM)
1
3-5 sérií po 12-15RM
2
4-5 sérií po 8-10 RM
3
3-4 série po 4-6 RM
4
3-5 sérií po 1-3 RM
PERIODIZÁCIA ROZVOJA SILOVÝCH SCHOPNOSTÍ V ROČNOM TRÉNINGOVOM
CYKLE
V modernej vedeckej a odbornej literatúre o silovom tréningu nájdeme
množstvo informácii o periodizácii často krát rozporuplných Poliquin (1997),
Fleck (1999), Bompa (2009), Stoppani (2008), Brown (2007), Kraemer (2008)
Vekhoshansky a Stiff (2009). No takmer všetci sa zhodujú v tom, že základná
postupnosť má nasledovné fázy:
Fáza 1, anatomická adaptácia
Niekedy označovaná ako všeobecná prípravná fáza. Fáza silového
základu by mala začínať na začiatku prípravného obdobia. Športovci s nižšou
kondičnou úrovňou by mali začať v priebehu prechodného obdobia. Cieľom je
vytvoriť svalovú rovnováhu a základne rozvinúť svalovú topografiu všetkých
svalových skupín, správne pohybové návyky ramena, trupu, bokov a kolien,
celkovú rovnováhu, dynamické predlžovanie (zvyšovanie pružnosti svalov),
stabilizáciu pri získavaní nových rozsahov pri pohyboch.
Objem aj intenzita narastajú, 2 - 4 série po 6 - 12 opakovaní so strednou až
vysokou intenzitou. Tento cyklus môže trvať od 1,5 týždňa pre trénovaného
hráča po 6 a viac pre menej zdatných jedincov.
1
Obdobie
Obsahový zámer
Prípravné obdobie I.
(Akumulačné)
všeobecne rozvíjajúci mezocyklus
rozvíjanie v oblasti 3. faktorovej úrovne
aj dočasne potláčajúce faktory-supresory
kondičný charakter, veľký objem zaťaženia
Fáza 2, maximálna sila a výkon
Pre mnohé športové špecializácie je to najdôležitejšia fáza silovej
prípravy nazývaná aj zámerná fáza. Dĺžka závisí od konkrétneho športu. Cieľom
je rozvoj maximálnej sily a pri súbežnej snahe o hypertrofiu a udržanie úrovne
rýchlej a výbušnej sily prostredníctvom zmenšenia objemu a výrazným
zvýšením intenzity. Tu sa nadobudnutá svalová rovnováha využíva na cvičenie
-27-
s väčšími hmotnosťami (odpormi), narastá sila a pracovná kapacita. Objem je
približne 3 - 4 série po 2 - 6 opakovaní s využitím 8 – 12 cvičení.
2
Obdobie
Obsahový zámer
Prípravné obdobie II.
(Intenzifikačné)
špeciálne rozvíjajúci
mezocyklus
rozvíjanie v oblasti 2. faktorovej úrovne
intenzifikačno - objemový charakter zaťaženia
technicko-taktický ale aj kondičný charakter
Fáza 3, prenos – transformácia a vyladenie
Doposiaľ bol rozvoj sily zameraný všeobecne. Na dosiahnutie
optimálneho efektu je potrebné všeobecnú silu transformovať do špeciálnej sily
(odtiaľ pomenovanie špecifická alebo aj špeciálna fáza), a to pomocou
špeciálnych pomocných cvičení, kde sa zapájajú rovnaké svaly v rovnakom
režime ako v súťaži, ale nevykonáva sa úplne rovnaký pohyb, ako aj pomocou
prostriedkov špeciálnych cvičení s rovnakou biomechanickou štruktúrou pohybu
ako pri súťaži. Prenos maximálnej sily nastáva koncom prípravného obdobia a
môže zasahovať do súťažného obdobia. Cieľom v tejto fáze je rozvíjať
maximálnu, výbušnú a rýchlu silu a elastickosť svalov. Objem ešte klesá, kým
intenzita dosahuje najvyššiu úroveň. 3 - 6 sérií po 2 - 6 opakovaniach. Cvičenia
sú vykonávané rýchlo a explozívne. Zapojených je veľké množstvo svalových
vlákien, CNS je dráždený špecifickými pohybmi a rýchlosťou ich vykonávania.
3
Obdobie
Obsahový zámer
Predsúťažné obdobie
(Transformačné)
mezocyklus vytvárania
športovej formy
rozvíjanie v oblasti 1. faktorovej úrovne
prevláda intenzifikačný prístup v zaťažovaní
súťažno - špecifický charakter
Fáza 4, udržiavanie - stabilizácia
Ak vyradíme silový tréning, predchádzajúci rast sily sa rýchlo preruší.
Aby sme sa vyvarovali tomuto efektu, je vhodné sa venovať udržovaniu
dosiahnutej úrovne. Našťastie udržanie dosiahnutej úrovne je jednoduchšie ako
jej dosiahnutie. Efektívnosť trénovania počas sezóny súvisí aj s tréningom mimo
sezóny a s vekom. Ak pracuje konštantne aj mimo sezóny, ľahšie sa udržuje
výkonnosť a lepšie pokračuje ďalší rozvoj. Počas prípravy pred súťažou sa
frekvencia silových tréningov znižuje na 2 krát do týždňa. 1. tréning po 2 - 4
série po 3 - 8 opakovaní vysokou intenzitou, najviac 45 minút. Druhý viac
maximálne silovo po 1 - 3 série po 4 - 8 opakovaní so sub - maximálnym
zaťažením a to 30 min. V tomto období by mala byť pauza medzi tréningami
zameranými na silu aspoň 2 - 3 dni.
-28-
4
Obdobie
Obsahový zámer
Súťažné obdobie
mezocyklus udržiavania
športovej formy
stabilita na všetkých troch úrovniach pomocou
prostriedkov komplexného charakteru,
striedanie intenzívnych a aktívne regeneračných TJ
Fáza 5, aktívny odpočinok - prechodné obdobie
Nevyhnutným následkom stresujúcej sezóny je prestávka od tréningového
zaťaženia na regeneráciu fyzických a mentálnych síl. Môže to znamenať úplne
vyradenie tréningového zaťaženia na niekoľko týždňov. Po 3 až 4 týždňoch
úroveň sily a celkovej kondície rapídne klesá. Aktívny odpočinok je výhodnejší
a zaraďujeme ho do prechodného obdobia.
V niektorých športoch nie je začiatok a koniec sezóny jasne definovaný.
Napríklad atléti a plavci majú dve pretekové obdobia v jednom roku a boxeri sa
musia pripraviť na niekoľko turnajov v priebehu roka. Tenisti súťažia takmer po
celý rok, hokejisti odohrajú takmer 100 zápasov 2 až 3 do týždňa, to všetko
prináša špecifiká, ktoré treba dôsledne zvážiť a pri plánovaní periodizácie
silového tréningu vhodne zakomponovať do športového tréningu.
NELINEÁRNE MODELY PERIODIZÁCIE SILOVÉHO TRÉNINGU
V posledných dvoch desaťročiach došlo vo vedách o športe v oblasti
periodizácie k významnej zmene smerom k aplikácii vlnovitej formy
a vzájomnému porovnávaniu vplyvu jednotlivých metód periodizácie na
dlhodobú športovú výkonnosť. Výsledky priniesli poznatky o efektívnejšom
vplyve nelineárnych modelov na zmeny najmä v dlhodobej športovej výkonnosti
u vrcholových športovcov.
Vlnovitý priebeh striedanie skladby tréningovej činnosti čo do druhu, veľkosti
zaťaženia, resp. dĺžky trvania a charakteru odpočinku sa uplatňuje vo všetkých
cykloch prípravy až po tréningovú jednotku (obr. 5 a 6). Napr. zvyšovanie
zaťaženia v mezocykle systémom uvedenom na obr. 6 možno použiť
v obrátenom smere ako model periodizácie vo vylaďovacom mikocykle pred
súťažou. Z pomerne veľkého počtu zahraničných učebníc o silovom tréningu,
ktoré venujú pozornosť príkladom dávkovania zaťaženia v mezocykloch
využitím nelineárnych modelov periodizácie sme vybrali príklady (tab. 4 a 5).
Tabuľka 4: Príklad nelineárnej vlnovitej periodizácie silového tréningu podľa
Browna (2007)
[legenda: % z (1RM) jednorazového maxima X počet opakovaní X počet sérií]
1. týždeň
2. týždeň
3. týždeň
4. týždeň
5. týždeň
1. deň
82% X 8 X 3
87% X 2 X 3
75% X 6 X 3
85% X 3 X 3
90% X 1 X 3
2. deň
60% X 8 X 3
50% X 3 X 9
53% X 12 X 3
62% X 8 X 2
55% X 5 X 5
3. deň
regenerácia, kompenzačné a doplnkové cvičenia
-29-
Tabuľka 5: Príklad nelineárnej vlnovitej periodizácie silového tréningu na
základe zón podľa viacrazových maxím (RM) upravené podľa Browna (2007)
Deň
RM tréningová zóna
Po
4 série po 12-15 RM
St
4 série po 8-10 RM
Pi
3-5 sérií po 4-6 RM
Po
4-5 sérií po 1-3 RM
St
6 sérií po 4-6 op 60% RM na výkon
Pi
2-3 série po 12-15 RM
Obrázok 5: Príklad nelineárneho modelu periodizácie v mezocykle silovej
prípravy na základe modelu adaptácie podľa Neumanna (1993)
1
2
3
4
5
6
1
2
3
4
5
6
Obrázok 6: Varianty nelineárneho modelu periodizácie v 6 –týždenných
mezocykloch silovej prípravy, upravené podľa Bompa (2009)
-30-
Medzi prvými publikovanými prácami v oblasti periodizácie vo vzpieraní
bol Vorobyev (1978). Avšak doposiaľ sú výskumné práce na tému nelineárnej
vlnovitej periodizácie v oblasti vzpierania zriedkavé.
Bussol et. al. (1990) pristúpili k modelovaniu parametrov tréningového
zaťaženia individuálne podľa výpočtu rozdielov medzi únavou a výkonnosťou v
1-ročnom cykle šiestich vrcholových vzpieračov. Cieľom bolo potvrdiť účinnosť
modelov porovnaním odhadovaných úrovní únavy a výkonu s biologickými
parametrami, ktoré boli mimo model výpočtu. Predpovede výkonov významne
súviseli so sledovanými parametrami. Výpočet motorických parametrov
a úroveň únavy korelovali so sérovými koncentráciami testosterónu, s pomerom
testosterón: kortizol a pomerom testosterónu ku väzobnej kapacite globulínu na
viazanie pohlavného hormónu. Najlepšie výsledky boli získané z porovnania
medzi parametrami výkonu a hladinou testosterónu v mikrocykloch medzi 15. a
51. týždňom tréningu (r = 0,99, P <0,001).
Wu et. al. (2008) uvádzajú, že na príklade sledovania pomeru testosterónu
a kortizolu v sére u vrcholových vzpieračov je možné predikovať výkonnostné
zmeny. Tie sú často v periodizácii spájané so znižovaním objemu a zvyšovaním
intenzity nelineárnym spôsobom. (obr. 7)
Obrázok 7: Pomer koncentrácií testosterónu a kortizolu v sére (□) a týždňový
tréninkový objem (▲) vrcholových vzpieračov počas 21týždňového térningu.
(Wu et. al. (2008)
[legenda: FTFCR -pomer koncentrácie testosterónu ku kortizolu v sére, Weight -objem
nadvíhaných ton za týždeň, Week -týždne športovej prípravy]
-31-
Podrobne sa periodizáciou vo vzpieraní zaoberal vo svojej učebnici Fehér
(2006) (obr. 8). Na základe dlhoročných praktických skúseností vypracoval
v samostatných kapitolách detailne modely mikro- a mezockylov ročného
tréningového cyklu pre jednotlivé vekové kategórie.
Z najnovších poznatkov v oblasti dlhodobej adaptácie na silové
tréningové zaťaženie sa zdá byť nevyhnutné používať aj vo vzpieraní prístupy
vedúce k sarkoplazmantickej a nie iba myofibrilárnej hypertrofii. Druhá uvedená
je typická pre malý počet opakovaní a veľké hmotnosti, ktoré z dlhodobého
hľadiska nezabezpečujú dostatočné vyživovanie, a tak dochádza skôr zraneniam
z opotrebovania (Zatsiorsky a Kraemer, 2006).
Vo väčšine prípadov pri zostavovaní programu tréningu sa v praxi
prihliada na výber cvičení; poradie cvičení; veľkosť odporu (hmotnosť činky);
počet opakovaní a počet sérií; rozsah pohybu; typ kontrakcie; trvanie odpočinku
medi sériami, cvičeniami a tréningovými jednotkami; výber správnej výživy či
už prirodzenej alebo doplnkovej (tzv. nutričný status). P posledných rokoch sa
čoraz väčší význam prikladá aj definovanou a kontrole rýchlosti vykonávania
cvičení! Posledne uvedený parameter je možné registrovať v bežnej tréningovej
praxi pomerne ťažko. Z hľadiska diagnostiky a rozvoja silovo-rýchlostných
schopnosti, ktoré vo vzpieraní limitujú spolu s technikou a maximálne silovými
schopnosťami športový výkon, je potrebné aj rýchlosť vykonávania cvičení
podrobiť periodizácii a systematickej kontrole napríklad pomocou zariadenia
Fitrodyne (Hamar, 2008).
450
Priemerný počet cvičení (n)
Priemerná intenzita (%)
100
90
80
70
60
400
350
300
250
200
150
100
50
1
4
1
7 10 13 16 19 22 25 28 31 34 37 40 43 46 49 52
4
7 10 13 16 19 22 25 28 31 34 37 40 43 46 49 52
Týždne
Týždne
Obrázok 8: Vývoj zmien priemernej týždennej intenzity (vľavo) a priemerného
týždenného počtu cvičení v ročnom tréningovom cykle vrcholových vzpieračov
podľa Fehéra (2006).
V mládežníckom vzpieraní treba brať do úvahy jednak fungovanie
všeobecného adaptačného syndrómu. Pri tvorbe tréningových programov je
nevyhnutné akceptovať vývojové tendencie (obr. 9) a rozdielnosť adaptačných
mechanizmov u detí a mládeže v porovnaní s dospelými, pretože u detí
a predpubertálnej mládeže sú prírastky v oblasti silových schopností najmä na
neuroregulačnom základe.
Z dlhodobého hľadiska je u detí výhodnejšie dopracovať sa k rastu
výkonnosti všeobecnými prostriedkami, pretože predčasná špecializácia zväčša
prispieva k rýchlejšiemu dosiahnutiu individuálneho výkonnostného stropu (obr.
-32-
10 vpravo). Treba však aj dodať, že v pokročilých etapách športovej prípravy je
používanie všeobecných prostriedkov z hľadiska rastu športového výkonu nie
veľmi efektívne (obr. 10 vľavo).
Organizmus ako
celok
Lymfatické tkanivo
Zmyslové orgány
Obrázok 9: Krivky vývoja vybraných orgánových systémov ľudského organizmu
podľa Havlíčkovej (1998)
Roky prípravy
Roky prípravy
Obrázok 10: Zmeny pomeru špeciálnej a všeobecnej prípravy v dlhodobej
športovej príprave (vľavo) a príklad efektu nevhodnej periodizácie špeciálnymi
prostriedkami (vpravo) z hľadiska ich potenciálneho efektu na športový výkon
ZÁVER
Bez ohľadu na to aký parameter silových schopností chceme zlepšovať
iba zmenami v metodotvorných premenných (objem, intenzita, organizácia
a zložitosť) môžeme zaistiť dlhodobú adaptáciu a zabrániť tak stagnácii. Záleží
na cieli, veku a stupni trénovanosti akú periodizáciu zvoliť, všetky prístupy
a metódy sú účinné avšak žiadna nie je účinná navždy! Bolo vyvinutých
množstvo periodizačných schém. Javí sa najefektívnejšie, najmä z dlhodobého
hľadiska, vyskúšať viacero z nich. Neskôr ako základ využívať tú
„najefektívnejšiu“ a s pribúdajúcim športovým vekom odporúčame variabilne
-33-
kombinovať tieto schémy. Vo vrcholovom športe ide o neustály experiment,
hľadanie optimálnej „cesty“. Treba si uvedomiť, že prevzaté schémy fungujúce
na najlepšom jedincovi pravdepodobne nebudú úplne rovnako fungovať na
iných športovcoch.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
1. Bompa, T.O. (2009). Periodization: Theory and Methodology of Training. York Univ.
Human Kinetics. Kendall/Hunt Publishing; 411p. ISBN-13:978-0-7360-7483-4
2. Brown, L.E. (2007). Strength training. Human Kinetics, Champaign, IL, 360 p. ISBN-13:
978-0-7260-6059-2
3. Busso, T., Häkkinen, K., Pakarinen, A., Carasso, C., Lacour1, J. R., Komi, P. V. and
Kauhanen, H.(1990). A systems model of training responses and its relationship to hormonal
responses in elite weight-lifters. European Journal of Applied Physiology, Vol. 61, No. 1 – 2,
pp. 48 – 54.
4. Fehér, T. (2006). Olympic Weightlifting. Tamas Strength Sport Libri Publishing House,
Hungary, 325 p. ISBN 9630601397.
5. Fleck, S.J. (1999).Periodized strength training: A critical review. J. Strength and Cond.
Res. Vol. 13, No. 1, pp. 82–89.
6. Fratangelo, G., and McNaughton, L.R. (1997). Exercise Choices of Retired Australian
Weightlifters. The Journal of Strength and Conditioning Research: Vol. 11, No. 1, pp. 29-34.
7. Glass, S.C. and Stanton, D.R. (2004). Self-Selected Resistance Training Intensity in
Novice Weightlifters. The Journal of Strength and Conditioning Research: Vol. 18, No. 2, pp.
324-327.
8. Hakkinen, K., Komi, P.V., Alena, M. (1987). EMG Muscle Fiber and Force Production
Characteristics During One Year Training Period in Elite Weightlifters. European Journal of
Applied Physiology. 56: 419-427.
9. Hamar, D. (2008). Monitoring of power in the weight room. In: 6th Inernational
Conference on Strength Training, Colorado Springs, pp. 355 – 359.
10. Harsányi, L. (2001). Edzéstudomány II. Dialóg campus kiadó. Budapest-Pecs, 200 p.
11. Havlíčková, L. (1998). Biologie dítěte. Rané fáze lidské ontogenéze. 1. vyd. Praha :
Karolinum, 93 s. ISBN 80-7184-644-9.
12. Jakovlev, N. N. et al. (1962). Fyziologické a biochemické základy sportovního tréninku.
Praha : STN, 1962.
13. Medvedev, A.S. (1983). Periodization of Training in Weightlifting (Preparatory Plan For a
Base Mesocycle). Soviet Sport Review. 18(4): 157-161.
14. Matuszak, M.E., Fry, A.C., Weiss, L.W., Ireland, T.R., and McKnight, M.M. (2003).
Effect of Rest Interval Length on Repeated 1 Repetition Maximum Back Squats. Journal of
Strength and Conditioning Research, 17(4): 634-637.
15. Matvejev, L. P. (1982). Základy športového tréningu. Bratislava : Šport, 1982
16. Neumann, G. (1993). Zum zeitlichen Aspekt der Anpassung beim Ausdauertraining.
Leistungssport. Münster 23, 1993, č. 5, s. 25 - 28.
17. Pistilli, E.E., Kaminsky D.E., Totten, L. and Miller, D. (2004). An 8-Week Periodized
Mesocycle Leading to a National Level Weightlifting Competition. Strength and Conditioning
Journal: Vol. 26, No. 5, pp. 62-68.
18. Poletaev, P., and Cervera, V.O. (1995). The Russian Approach to Planning a Weightlifting
Program. Weightlifting Coach Strength and Conditioning: Vol. 17, No. 1, pp. 20-26.
19. Poliquin, C. (1997). Poliquin principles: Successful methods for strength and mass
development. Dayton Writers Group, 151 p.
-34-
20. Stone, M.H., Collins, D., Plisk, S.S., Haff, G.G., and Stone, M.E. (2000).Training
Principles: Evaluation of Modes and Methods of Resistance Training. Strength and
Conditioning Journal, 22(3): 65-76.
21. Stone, M.H., Pierce K.C., Haff, G.G., and Stone, M.E. (1999). Periodization: Effects of
Manipulating Volume and Intensity. Part 1 +2. Strength and Conditioning Journal, 21(2): 5662.
22. Spoppani, J. (2008) Velká kniha posilování. Praha, Grada Publishing, 440 p. ISBN 97880-247-2204-7
23. Takano, B. (1989). Bulgarian training program: the 1989 NSCA Bulgaria-U.S.S.R. study
tour-the organization of the Bulgarian national weightlifting program. National Strength &
Conditioning Association Journal: Vol. 11, No. 5, pp. 38-42.
24. Thrush, J.T. (1995). A Simplified Approach to Program Design for Elite Junior
Weightlifters. Strength and Conditioning Journal, 17(1): 16-18.
25. Verkhoshansky, J., and Siff, M. (2009) Supertraining - Special Strength Training for
Sporting Excellence. 7th edition. ISBN: 0764596500, 592 p.
26. Vorobyev, A.N. (1978). A Textbook on Weightlifting. W.J. Brice Translation,
International Weightlifting Federation, Budapest.
27. Wu, Ch.L., 1, Hung,W., Wang, S.Y., Chang, Ch.K. (2008) Hormonal responses in heavy
training and recovery periods in an elite male weightlifter. Journal of Sports Science and
28. Zatsiorsky, V., and Kraemer, W. (2006). Science and Practice of Strength Training - 2nd
Edition, Human Kinetics Publishers, ISBN-13: 9780736056281.
Krátka charakteristika autora:
Marián Vanderka,*1972, na katedre atletiky sa zaoberá najmä štruktúrou
a rozvojom silových a rýchlostných schopností v kondičnej príprave vo
výkonnostnom a vo vrcholovom športe.
-35-
VÝBER TALENTOV VO VZPIERANÍ – MODEL A REALITA
SELECTION PROCESS FOR TALENTED YOUNG WEIGHTLIFTERS – IDEAL VERSUS
REALITY
Imre Zsuga, Master Trainer in Weightlifting
Hungarian Weightlifting Federation
Kľúčové slová:
výber talentov, športová príprava, riadenie, podmienky, požiadavky
"The biggest stupidity again and again to do the same, but expecting different
results."
Albert Eistein
VÝBER TALENTOV
Talent sa definuje ako súbor fyzických a psychických predpokladov
orientovaných prevažne jednosmerne predstavujúc tak ideálne východisko pre
vybranú oblasť činností. V takomto chápaní predstavuje talent podmienku
výkonnosti jednotlivca s prirodzenou schopnosťou vývinu a diferenciácie počas
riadenej činnosti. V prípade neadekvátneho pôsobenia môže byť tento proces
poznačený aj negatívnym výsledkom (Nádori, 1991).
V procese výberu talentov je prioritnou úlohou trénera objektívnymi
metódami detegovať, hodnotiť a hľadať nadpriemernú úroveň predpokladov
potrebných na vykonávanie zvolenej pohybovej činnosti, ktoré zároveň
predstavujú predpoklad úspešnosť jednotlivca. Štruktúra športového výkonu je
zákonite odlišná pri porovnávaní jednotlivých skupín športov. Tréneri
realizujúci výber talentov, odborníci z oblasti športových vied, vykonávajú
okrem hodnotenia úrovne schopností jednotlivca (chápané ako faktory štruktúry
športového výkonu zvolenej športovej disciplíny) aj odhad možnosti rozvoja
sledovaných schopností.
Aplikované metódy:
a,
subjektívne:
- nábor
- vizuálne hodnotenie, posudzovanie
- dobrovoľné prihlásenie
Uvádzané spôsoby výberu sú charakteristické pre súčasný, reálny stav, ich
úspešnosť je však otázna.
b,
objektívne:
- použitie motorických testov
- použitie metód funkčnej diagnostiky
- hodnotenie vybraných fyziologických parametrov
- analýzy profilu osobnosti
- genomické vyšetrenia orientované na predpoklady
podmieňujúce pohybovú, športovú výkonnosť.
-36-
Je prirodzené, že smerodajným pri výbere talentov pre zvolenú športovú
disciplínu je prítomnosť a požadovaná úroveň predpokladov a schopností
potrebných pre rozvoj výkonnosti. Zoznam faktorov ktoré je potrebné podrobiť
analýze a zohľadniť pri výbere určuje v každom prípade profil športového
odvetvia.
SP ORTTELJESÍTMÉNY
SZERKEZETE
Štruktúra športového
výkonu
Výkonnostné
Teljesítı képesség
schopnosti
F.k.
F.k.
EE
F.k
T
I
Ta.
E
Gy
Á
Ko
Mo
TT
Gy
Gy
II
ÁÁ
Predpoklady
výkonnosti
Teljesítı készség
Ta.
Ta.
Ko
Ko
AA
M
M
Sz
Sz
Mo
Mo
Pohybové schopnosti
Taktické schopnosti
Intelektuálne schopnosti
Skúsenosti
Sila
Rýchlosť
Zákl. pohyb. schopnosti
Vytrvalosť
Koordinačné schopnosti.
Ohybnosť
A
M
Sz
Postoje
Motivácia
Štruktúra osobnosti
Každý faktor je sám o sebe zložitý
Obrázok 1: Osobnostné a fyzické faktory determinujúce športovú výkonnosť
Vo vzpieraní je zbytočné hodnotiť u mladého športovca schopnosť
taktického konania. Taktika a stratégia v súťaži je oblasť činností vyhradená
výlučne pre pôsobenie trénera. V tejto súvislosti je však nezastupiteľné hodnotiť
štruktúru osobnosti mladého športovca. Schopnosť spolupracovať je základnou
podmienkou úspešnej realizácie taktického plánu. Prioritným ostáva analýza
pohybových predpokladov a hodnotenie úrovne pohybových schopností, čo
predstavuje zaužívanú metódu výberu talentov. Zapracovanie a praktické
uplatnenie výsledkov výskumných sledovaní v procese výberu umožňuje zvýšiť
efektívnosť a exaktnosť výberu talentov, čím sa zabezpečí úspešnosť tejto
trénerskej činnosti. Snaha odborníkov nájsť dokonalý „materiál“ je často
limitovaná z dôvodu zastaranosti aplikovaných metód. Naše skúsenosti
potvrdzujú, že z početnejšej vzorky (cca. 1000-1300) sa dostanú na vrcholovú,
svetovú úroveň (1. až 15. miesto svetového rebríčka) maximálne dvaja mladí
adepti. Efektívnosť výberu je nízka, čo sa však nemôže pripísať len neúspešnej
voľbe prostriedkov výberu. Existuje množstvo faktorov determinujúcich
úspešnosť výberu, na ktoré má tréner malý (prípadne žiadny) dosah:
- spoločenské prostredie
- sociálne podmienky
- populačné charakteristiky krajiny
-37-
- popularita športového odvetvia
- motivácia a záujem o športovú disciplínu
- materiálne a finančné zabezpečenie.
Vyvstáva otázka ako sa môže zvýšiť efektivita výberu talentov pre šport,
konkrétne vo vzpieraní v podmienkach malých štátov. Malé štáty pri tvorbe
metodiky výberu talentov pre vybrané športové odvetvie musia vylúčiť zo svojej
stratégie zásadu marxistickej filozofie o kvantite a kvalite. Populačné
charakteristiky a iné limitujúce činitele neumožnia riadiť sa touto zásadou. Aké
sú reálne možnosti a potrebné kroky k úspechu?
Základným pravidlom by malo byť rešpektovanie citátu známeho vedca
Einstenia. Pravidlo by malo byť usmernením nielen pri výbere ale vo všetkých
oblastiach športovej prípravy. Dôležité je aby sme metodiku výberu talentov
držali stále v stave „up-to date“. Sústavná inovácia a korekcia procesu výberu
talentov o novšie poznatky výskumných sledovaní je základnou požiadavkou
zachovania efektívnosti výberového procesu. Každý talentovaný mladý pretekár
sa chce stať majstrom sveta, väčšinou aj tí menej talentovaný, na druhej strane
zas cieľom každého trénera (možno nie vždy prezentovaným) je vychovať
majstra sveta.
Výkon svetovej úrovne
Schopnosti športovca
Trénerský Tím:
-Hlavný tréner
-Seniori
-Juniori
-Kluboví tréneri
-Masér, Fyzioterapeut.
Športovo-vedecký tím:
-Lekár
-Šp.fyziológ
-Šp.antropológ
Diff.
-Šp.dietológ
Committees
-Šp.psychológ
-Šp.biomechanik
Reprezentačný tréner
(National Chief Coach)
Vedúci realizačného tímu reprezentácie
(generalný sekretár, vedúci družstva)
Z
V
Ä
Z
O
V
Á
D
A
T
Á
B
Á
Z
A
MANAGEMENT
(Predseda, Výkonný výbor zväzu)
Obrázok 2: Zložky zabezpečujúce efektívnosť výberu, starostlivosti a prípravy
talentov – ciele a organizačná štruktúra
Cieľom výberu a starostlivosti o športovo talentovanú mládež je teda
dosiahnuť športovú výkonnosť svetovej úrovne. V procese plánovania treba
-38-
zohľadniť aj možnosť výskytu bariéry dosiahnutia vytýčených cieľov, ktorým
treba pristupovať operatívne.
AVzťah
sporttudomány
az edzéselmélet
edzésmódszer
vied o športe
s teóriou,azdidaktikou
a
és a felkészülés
kapcsolata
metodikou
športového
tréningu
SCIENCE OF SPORT
TRAINING
THEORY
APPLIED
METHOD
PRACTICE
Obrázok 3: Činitele determinujúce mieru efektívnosti výberu talentov.
Vedy o športe poskytujú výsledky a poznatky, ktoré by mali tréneri
integrovať a následne aplikovať vo zvolenej metodike výberu a starostlivosti o
športovo talentovanú mládeže. Podobne by mali postupovať aj pri riadení
športovej prípravy. V reálnych podmienkach trénerskej praxe to funguje na
základe princípu, v ktorom po zachovaní pôvodnej a overenej metodiky výberu
športovcov prebieha sústavná korekcia a inovácia zaužívaného postupu.
Osobitný dôraz sa kladie na športovú genomiku, ktorá poskytuje východiská pre
hodnotenie genetickej determinovanosti pohybových schopností, zároveň
popisuje možnosti a smerovanie rozvoja týchto schopností. Pri optimálnom
zosúladení prakticky overených postupov a vedeckých poznatkov sa môže so
značnou spoľahlivosťou hodnotiť adekvátnosť výberu talentu na vybranú
športovú disciplínu. Po úspešnej a platnej realizácii výberu talentov je
dosahovanie vrcholových výkonov závislé výlučne len na kvalite prípravy
športovca. Prítomnosť genetickej predispozície nenahrádza športovú prípravu,
výživu a odbornosť prístupu trénera. Hodnotenie predpokladov mladého jedinca
je ideálnou pomôckou pri výbere vhodného športového odvetvia. Predstavuje
dobrý vstup a východisko pre úspešnosť.
Gén, prezentovaný na obrázku 4 (ACTN3 - alpha-aktinin-3), je druh
bielkoviny, ktorý sa podieľa na raste prierezu (hypertrofia) bielych svalových
vlákien, (Fast fiber-2) potrebných pre podávanie rýchlostno-silových výkonov.
Verzia „RR“ generuje tú zložku silových schopností, ktorá determinuje výkon
v rýchlostno-silových športových disciplínach vyžadujúcich značné zastúpenie
maximálnej a výbušnej sily. (Sanjeev Chaudhry, the chief executive officer of Super
Religare Laboratories Ltd (SRL) Lukno India)
-39-
MODEL VÍŤAZA
*Elitní športovci zdedili s veľkou pravdepodobnosťou niektorú podobu génu ACTN3
**DG MacArthur1,N Yang, J Gulbin & KN North
Neurogenetics Research Unit, Children’s Hospital at Westmead Clinical School, University
ofSydney; Australian Institute of Sport.
Obrázok 4: Model víťaza
Obrázok 5: Zastúpenie energetických systémov v závislosti od charakteru
športových disciplín
-40-
Obrázok 6: Genotypy rôznych športových odvetví
PRIEBEH VÝBERU ŠPORTOVCOV
Jednoznačným v procese výberu javí byť postup pri ktorom sa
automaticky nevylučujú prostriedky klasického výberu zaužívaného v ideálnych
podmienkach. Aplikácia objektívnych prvkov metodiky nie je úlohou
začiatočných fáz našej činnosti. Efektívny výber prebieha v dvoch etapách.
V prvej etape sa využívajú prvky klasického výberu športovcov:
- nábor
- vizuálne hodnotenie, posudzovanie
- dobrovoľné prihlásenie.
V druhej etape sa pristupuje k zaradeniu objektívnych prvkov výberu:
- použitie motorických testov
- použitie metód funkčnej diagnostiky
- hodnotenie vybraných fyziologických parametrov
- analýzy profilu osobnosti
- genomické vyšetrenia orientované na predpoklady
podmieňujúce pohybovú, športovú výkonnosť.
Po realizácii prvotného výberu nasleduje ďalšia odborná činnosť
limitujúca úspešnosť dlhodobého procesu, ktorá je zameraná technickú prípravu
a sledovanie motorickej učenlivosti mladého športovca. Doba trvania tejto etapy
je približne 2 až 3 mesiace.
-41-
2,5
25
-1
20
RÝCHLOSŤ m.s
1,5
15
1
10
-1
137
129
121
113
97
89
105
-0,5
81
73
65
57
49
41
33
0
25
0
17
5
9
0,5
1
v m/s
2
-5
-10
-2
ZRÝCHLENIE m.s
-1,5
-15
s cm
Obrázok 7: Ukazovatele charakterizujúce kvalitu technického prevedenia
pohybu po 3 mesačnom tréningu (Sánta, P. 1988)
Druhá etapa predstavuje konečnú selekciu, počas ktorej sa hodnotí úroveň
a možnosti rozvoja pohybových schopností, ktoré determinujú športovú
výkonnosť.
A - Hodnotenie fyziologických parametrov špecifických pre športové odvetvie:
- záťažové testy
(funkčná diagnostika trénovanosti a zdravotného stavu)
(spiroergometria, VO2max, činnosť srdca, anaeróbny prah)
- analýza zloženia tela s akcentom na pomer aktívnej telesnej
hmoty a množstvo podkožného tuku
- sledovanie genotypu
- hodnotenie biologického veku športovca
B - Psychologické parametre:
- motivácia
- mentálna úroveň
C - Biomechanické parametre
- efektívna športová technika
- uplatnenie techniky v podmienkach súťaže
D - Sociologické parametre
- ovplyvňujúce športovú prípravu a súťaženie
(rodinné, priateľské, školské prostredie, atď.)
-42-
Hodnotenie úrovne pohybových schopností špecifických pre športové odvetvie:
Vytrvalosť v sile
(drepy 5RM)
Rýchla sila
(30 šprint z vysokého štartu)
Výbušná sila
(skok do diaľky z miesta, hody)
Koordinačné schopnosti
(špeciálnymi tréningovými prostriedkami)
V prípade, a len v prípade, že disponujeme s hore uvedenými údajmi
o mladom športovcovi môžeme realizovať selekciu a začať s riadenou prípravou
mladých talentov.
ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA TALENTOV
Športová príprava vo vybranej disciplíne prebieha prostredníctvom
prostriedkov špecifických pre zvolený šport. Dlhodobá príprava musí
rešpektovať zákonitosti a osobitosti ontogenetických vývinových štádií.
Rešpektujúc koncepciu dlhodobej športovej prípravy sa mladý pretekár
nepripravuje na aktuálnu, konkrétnu súťaž ale na svoju celoživotnú športovú
kariéru. Postupy a metódy využívané v procese športovej prípravy musia
adekvátnym spôsobom zodpovedať otázky Čo? Kedy? Ako?. Zvolená metodika
musí byť v stálom stave „up-to date“.
Obrázok 8: Senzitívne obdobia rozvoja pohybových schopností
(Nádori, L.,1978)
-43-
DIAGNÓZA
PROGNÓZA
(„MÁ” HODNOTU)
(„CHCEM” HODNOTA)
VÝSLEDOK ANALÝZY A
HODNOTENIA
(AKTUÁLNY STAV)
PODMIENKY, KTORÉ
SÚ K DISPOZÍCII
Tréning, Príprava
NA ZÁKLADE DIAGNÓZY,
REÁLNE DOSIAHNUTEĽNÝ MINA MAX. VÝKON
POTREBNÉ
PODMIENKY
Vylepšovanie podm.
Zabezpečenie podmienok, v potrebnej kvalite a v reálnom
čase, na dosiahnutie naplánovaného, prognózovaného
výkonu (cieľa šp. prípravy).
Obrázok 9: Schéma procesu a plánovania športovej prípravy
Scheme of Training Load and its effects
Regeneration
Tr. Load
Super compensation
Adaptation
New level of physical cond.
Original level of Physical cond.
Performance
Profit
Inadequate Training
Alarm Zone
Agony Zone
(Under stimuly streshold)
Overload Training
(Inadequate Training)
State
of
Fatique
(Harmfull Training Stimulus)
State of
Recocery
Obrázok 10: Tréningové zaťaženie, adaptácia
-44-
Regenerácia
Tréningová
záťaž
Superkompenzácia
Adaptácia
Nová úroveň fyzickej kondície
Výkonnostný
rast
Pôvodná úroveň fyzickej kondície
Nedostatočný tréning
Hraničná zóna
Zóna agónie
Stav
únavy
Stav
odpočinku
(nedostatočná tréningová stimulácia)
Hranica pretrénovania
(Nevhodný tréning)
(Škodlivá tréningová stimulácia)
-
Tréner
Športový lekár
Fyziológ
Odborník na výživu
Biomechanik
Psychológ
Kondičný tréner
-
Tréner
Športový lekár
Fyziológ
Odborník na výživu
Psychológ
Kondičný tréner
-
Tréner
Športový lekár
Fyziológ
Psychológ
Psychiater
Obrázok 11: Tréningové zaťaženie a adaptácia - rozdelenie úloh členov
realizačného tímu
Poslaním realizačného tímu prípravy športovca je vynaložiť maximálne
úsilie prispieť k dosiahnutiu vytýčeného cieľa, prezentovaného ako „chcem“
hodnota. Kompetenciou hlavného trénera je riadiť činnosť realizačného tímu
(kontrola plnenia odborných úloh, koordinácia a kontrola činnosti). Úlohou
manažmentu je zabezpečiť podmienky pre úspešnosť jednotlivých zložiek
realizačného tímu.
GO FOR GOLD!
Existuje merateľná hodnota zlatej olympijskej medaily?
Pravdepodobne áno.
Národná hrdosť však merateľná nie je.
Krátka charakteristika autora:
Imre Zsuga, *1947, pôsobil vo funkcii hlavného reprezentačného trénera
vzpierania v Maďarsku a ako tréner, odborný asistent reprezentačných družstiev
iných krajín (aj SR), od roku 1986 pôsobí ako hosťujúci lektor na Fakulte
telesnej výchovy a vied o športe Univerzity Semmelweisa v Budapešti.
-45-
SELECTION PROCESS FOR TALENTED YOUNG WEIGHTLIFTERS – IDEAL VERSUS
REALITY
Imre Zsuga, Master Trainer in Weightlifting
Hungarian Weightlifting Federation
Key words:
Talent selection, sport preparation, control, conditions, requirements
"The biggest mistake again and again is to repeat the same, but expecting
different results."
Albert Einstein
TALENT SELECTION
Talent is defined as a complex of physical and psychological abilities
orientated predominantly one way so that it represents the ideal skills for
selected set of activities. In this definition and understanding „talent” defines
condition of the performance of an individual who has a natural ability to
develop and differentiate during the performance of controlled activities. In case
of inadequate influence this process can deliver negative results (Cancer, 1991).
During the process of selecting talents main priorities for trainer (coach)
are to (with objective methods) detect, evaluate and search for the „aboveaverage” level of abilities needed for the performance of the chosen physical
activity which in the same time represents potential to be a successful
individual. Structure of the sport performance is totally different when
comparing different groups of sports. Trainers (coaches) who are looking for a
talent together with experts in the sports science perform not only evaluation of
the level of abilities of an individuals (understood as factors for structure of
sports performance in a chosen sport discipline) but also estimate the
possibilities of individuals to develop controlled skills.
A,
APPLIED METHODS:
subjective - audition and selecting
- Visual evaluation or judgment
- Voluntary enrolment
The above methods are characteristic for that moment and time, and whether
these are right may be questionable in the future.
B,
objective: - usage of physical tests
- Usage of methods of functional diagnostics
- Evaluation of selected physiological parameters
- Analysis of personality profile
- Genomic investigations orientated on abilities
impacting physical sport performance
-46-
Needless to say, it is normal that indicators for the talent selection (in the
specific sport discipline) are present and at least at a required level of the ability
to be able to develop and improve the performance. The list of factors which
needs to be analysed and taken into consideration during such selection is
determined by the profile of a sport discipline.
SP ORTTELJESÍTMÉNY
SZERKEZETE
Štruktúra športového
výkonu
Výkonnostné
Teljesítı képesség
schopnosti
F.k.
F.k.
EE
F.k
T
I
Ta.
E
Gy
Á
Ko
Mo
TT
Gy
Gy
II
ÁÁ
Predpoklady
výkonnosti
Teljesítı készség
Ta.
Ta.
Ko
Ko
AA
M
M
Sz
Sz
Mo
Mo
Pohybové schopnosti
Taktické schopnosti
Intelektuálne schopnosti
Skúsenosti
Sila
Rýchlosť
Zákl. pohyb. schopnosti
Vytrvalosť
Koordinačné schopnosti.
Ohybnosť
A
M
Sz
Postoje
Motivácia
Štruktúra osobnosti
Každý faktor je sám o sebe zložitý
Figure 1: Personality and physical factors that can determine sport
performance
In weightlifting, and when athlete is young it is a waste of time to judge
athlete’s ability for a tactical action. Antique and strategy in the competition is
solely under the control of a trainer (coach). In this concept however it is vital
and very important to evaluate a personal profile of the young athlete. The
ability to cooperate is a basic condition for the successful tactical planning and
strategy. The priority remains on the analysis of physical abilities and evaluation
of those, which represents used and tested method for the talent selection. In
practice, the application of results and scientific observations during the
selection process allows to increase effectivity and precision of the choice. This
secures success of the process of looking for a talent performed by trainers
(coaches). Efforts of professionals and experts put into finding the perfect
„material” are often limited by usage of ageing methods. Our experiences
confirm that from a large sample of aprox. 1000 – 1300 athletes, only, and the
maximum of, two young individuals get to the top of the world class
performance (1st to 15th place in the world ranking).
Effectiveness of the selection is therefore low, which is only due to the
unsuccessful choice of methods when selecting or looking for a talented athlete.
-47-
There are many factors that determine the success of such selection, but the
coach has got no or very little access to these:
- Social environment
- Social conditions
- Population characteristics of the country
- Popularity of the sport discipline
- Motivation and interest in the sport discipline
- Material and financial securities.
Therefore we have to answer the question HOW TO INCREASE THE
EFECTIVITY of the talent selection in sports and specifically in weightlifting in
small countries and under their conditions?
Small countries, when creating a methodology for a talent selection for a
specific sport discipline, must eliminate from the overall strategy the element of
„Marxism” philosophy about quality and quantity. The population
characteristics and other limiting factors will not allow to follow element of
„Marxism”. So, what are real options and needed steps to success?
Basic rule
should be to follow and respect one of the Einstein’s saying. The rule should be
directed by this not only when looking for a talent but in all aspects of sport’s
preparation. The important is to keep the methodology „up-to-date”. Constant
innovation, correction and enhancement of the selection process for new
founding from scientific observations is a basic requirement for effectiveness of
the process. Every new talented athlete wants to be the champion, even those
less talented. On the other hand the aim of every trainer (coach) is to bring up
the champion.
Výkon svetovej úrovne
Schopnosti športovca
Trénerský Tím:
-Hlavný tréner
-Seniori
-Juniori
-Kluboví tréneri
-Masér, Fyzioterapeut.
Športovo-vedecký tím:
-Lekár
-Šp.fyziológ
-Šp.antropológ
Diff.
-Šp.dietológ
Committees
-Šp.psychológ
-Šp.biomechanik
Reprezentačný tréner
(National Chief Coach)
Vedúci realizačného tímu reprezentácie
(generalný sekretár, vedúci družstva)
Z
V
Ä
Z
O
V
Á
D
A
T
Á
B
Á
Z
A
MANAGEMENT
(Predseda, Výkonný výbor zväzu)
Figure 2: Elements contributing to effective selection, care and preparation of
talents – aims and organisational structure
-48-
The care for a talented youth has only one aim – to achieve a world class
sport performance. In the planning process you also have to take into
consideration the possibility of a barrier occurring when achieving set targets.
You have to be operational with such barriers.
Relation between
of sportazand
theory,
A sporttudomány
az science
edzéselmélet
edzésmódszer
methodology
and didactics of sports training
és a felkészülés kapcsolata
SCIENCE OF SPORT
TRAINING
THEORY
APPLIED
METHOD
PRACTICE
Figure 3: Elements that determine how effective the talent selection is
Science of sport offers us knowledge and results which should be
integrated by trainers (coaches) and applied in selected methodology of selection
and care for a talented youth. Similarly this should be followed when controlling
sport preparation. Under the real conditions of trainers’ activities this works on
the principle that while using the same proven and tested methodology for
athlete selection there is a consistent correction and innovation of the same used
method. A special mention goes to sport’s genomics, which allow more options
for evaluations of genetically determining of physical abilities; also they
describe options and ways of these abilities. The optimal alignment of
practically tested and proven methods with scientific results allows us to reliably
evaluate adequacy of the talent selection for the chosen sport discipline. After
the successful application and selection of talents, the achievement of top
performances is dependent solely on the quality of preparation of such athlete.
The presence of a gene pre-disposition does not replace sport preparation,
nutrition and professional integrity of the trainer (coach). The judgment of the
abilities of young individual is ideal help when selecting the most suitable sport
discipline. It represents a good entry and solution for the success.
The gene on the picture 4 (ACTN3 - alpha-aktinin-3), is a type of a
protein, that contributes to a growth of a cut-through (hypertrophy) of white
muscle fibres, (Fast fiber-2) that are needed for the delivery of speed-power
performances. The version „RR” creates this element of power abilities, which
determines the performance in speed-power sport disciplines that require
maximum and explosive power. (Sanjeev Chaudhry, the chief executive officer
of Super Religare Laboratories Ltd (SRL) Lukno India)
-49-
MODEL OF THE WINNER
*Elite sportsmen very likely inherited one of the types of the gene ACTN3
**DG MacArthur1,N Yang, J Gulbin & KN North
Neuron-genetic Research Unit, Children’s Hospital at Westmead Clinical
School, University of Sydney; Australian Institute of Sport.
Figure 4: Model of a winner
Figure 5: Representation of energetic systems and their dependence on the
character of sport disciplines
-50-
Figure 6: Genotypes of different sport disciplines
COURSE OF SELECTION OF ATHLETES
In the selection process seems to be significant the procedure in which
elements of the traditional selection are not eliminated automatically.
Application of objective elements of the methodology is not a prime role of the
starting phases of our activities. Effective selection occurs in two parts.
In the first part we use traditional selection methods
- audition and selecting
- Visual evaluation or judgment
- Voluntary enrolment
The second part is approached by objective elements of selection:
- Usage of physical tests
- Usage of methods of functional diagnostics
- Evaluation of selected physiological parameters
- Analysis of personality profile
- Genomic investigations orientated on abilities impacting physical sport
performance
The completion of the first part is followed by another scientific activity that
limits the success of a longer term process. This activity is focused on a
-51-
technical preparation and observation of a physical ability to learn. This phase
lasts about 2 to 3 months.
-2
2,5
25
2
20
1,5
15
1
10
137
129
121
113
-0,5
105
97
89
81
73
65
57
49
41
33
0
25
0
17
5
9
0,5
1
v m/s
ACCELERATION m.s
-1
SPEED m.s
-5
-1
-10
-1,5
-15
s cm
Figure 7: Indicators characteristic for quality of a technical performance of the
movement after 3 months of training (Sánta, P. 1988)
The second phase represents final selection during which level and
options for a development of physical abilities are evaluated.
A – Evaluation of physical parameters specific for the sport discipline:
- Weight load tests
- Analysis of the body built with emphasis on the active
mass and amount of fat
- Observation of the genotype
- Evaluation of the biological age of the athlete
B – Psychological parameters:
- Motivation
- Mental physique
C – Biomechanical parameters:
- Effective sport’s technique
- using technique in the competition
D – Social parameters:
- impacting sport preparation and competitiveness
(Family, friends, school environment)
-52-
Evaluation of levels of physical abilities specific for sport discipline:
Power endurance
(squat 5RM)
Quick power
(30 sprint, ...)
Explosive power
(jump, ...)
Coordination abilities
In the case, and only in the case, that we have access to the above
information about a young athlete, we can select and start with controlled
preparation of a young talent.
SPORT PREPARATION OF TALENTS
The sport preparation in the selected discipline occurs with the help of
specific tools for the chosen sport. Long-term preparation must respect rules and
profiles of ontogeny development phases.
Respecting a concept of a long-term preparation then a young athlete should not
be preparing for a specific competition but a lifetime career in sport.
Processes and methods used in the sport preparation must answer questions:
WHAT? WHEN? HOW?
Note: chosen methodology must be always „up to date”
Figure 8: Sensitive times for development of physical abilities
(Cancers, L.,1978)
-53-
DIAGNÓZA
PROGNÓZA
(„MÁ” HODNOTU)
(„CHCEM” HODNOTA)
VÝSLEDOK ANALÝZY A
HODNOTENIA
(AKTUÁLNY STAV)
PODMIENKY, KTORÉ
SÚ K DISPOZÍCII
Tréning, Príprava
NA ZÁKLADE DIAGNÓZY,
REÁLNE DOSIAHNUTEĽNÝ MINA MAX. VÝKON
POTREBNÉ
PODMIENKY
Vylepšovanie podm.
Zabezpečenie podmienok, v potrebnej kvalite a v reálnom
čase, na dosiahnutie naplánovaného, prognózovaného
výkonu (cieľa šp. prípravy).
Figure 9: Scheme of the process and planning in sport preparation
Scheme of Training Load and its effects
Regeneration
Tr. Load
Super compensation
Adaptation
New level of physical cond.
Original level of Physical cond.
Performance
Profit
Inadequate Training
Alarm Zone
Agony Zone
(Under stimuly streshold)
Overload Training
(Inadequate Training)
State
of
Fatique
(Harmfull Training Stimulus)
State of
Recocery
Figure 10: Training load and adaptation
-54-
Regenerácia
Tréningová
záťaž
Superkompenzácia
Adaptácia
Nová úroveň fyzickej kondície
Výkonnostný
rast
Pôvodná úroveň fyzickej kondície
Nedostatočný tréning
Hraničná zóna
Zóna agónie
Stav
únavy
Stav
odpočinku
(nedostatočná tréningová stimulácia)
Hranica pretrénovania
(Nevhodný tréning)
(Škodlivá tréningová stimulácia)
-
Tréner
Športový lekár
Fyziológ
Odborník na výživu
Biomechanik
Psychológ
Kondičný tréner
-
Tréner
Športový lekár
Fyziológ
Odborník na výživu
Psychológ
Kondičný tréner
-
Tréner
Športový lekár
Fyziológ
Psychológ
Psychiater
Figure 11: Training load levels and adaptation- diversification of roles in the
preparation team
Main role of the preparation team is to contribute with a maximum input
to achieving set targets (presented as „want” value).
Responsibility of the head trainer is to manage activities of the
preparation team (controlling fulfilment of experts’ tasks and control of
activities).
Responsibility of the management is to secure conditions for successful delivery
of results of the preparation team.
GO FOR GOLD!
Can you measure a real value of the medal?
Very likely yes!
National pride however isn’t measurable.
-55-
MOŽNOSTI DIAGNOSTIKY ZDRAVOTNÉHO STAVU A TRÉNOVANOSTI V SILOVÝCH
ŠPORTOCH
HEALTH CARE AND ASSESSMENT OF TRAINABILITY IN STRENGTH AND
CONDITIONING
PaedDr. Viktor Bielik, PhD.
Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského, Bratislava
Faculty of Physical Education and Sports, Comenius University in Bratislava
ABSTRACT
Regular preventive medical care and rational assessment of trainability are
nowadays only memories on routines kept until early nineties of 20 century.
This paper point at the need of regular medical care. The results of examination
could be used for evaluation of training process and progress as well. Systematic
monitoring could present the basic stone for further selection of talented
athletes.
Key words:
preventive medical care, assessment of trainability
ABSTRAKT
Pravidelné absolvovanie preventívnych telovýchovných prehliadok
a racionálna diagnostika trénovanosti vrcholového športu prestala byť súčasťou
prípravy vo vrcholovom športe na Slovensku od začiatku 90 rokov 20. storočia.
Príspevok poukazuje na potreby zabezpečenia zdravotnej starostlivosti
a diagnostiky trénovanosti nie len vo vrcholovom, ale aj výkonnostnom športe.
Namerané vybrané veličiny, ktoré získame diagnostikou trénovanosti môžu
slúžiť nie len na hodnotenie aktuálneho stavu športovca, riadenie jeho
tréningového procesu ale aj celej športovej prípravy. Systematické sledovanie
a archivovanie diagnostických výstupov v oblasti motorických, funkčných,
antropometrických ukazovateľov vytvára databázu, ktorá môže slúžiť ako
odrazový mostík pre výber talentovanej mládeže.
Kľúčové slová:
preventívna telovýchovná starostlivosť, diagnostika trénovanosti
Podľa úpravy MZ SSR. Č. 22/81, platnej od 1. novembra 1981, lekári
oddelení telovýchovného lekárstva vtedajšieho OÚNZ poskytovali
špecializovanú telovýchovno-lekársku starostlivosť žiakom športových tried
a školských športových stredísk, ale aj členom tréningových stredísk mládeže.
Komplexné lekárske vyšetrenie vykonávali lekári týchto oddelení v spolupráci
so školským lekárom, s príslušným dorastovým lekárom a s lekárom
tréningového strediska mládeže. Táto úzka spolupráca sa využívala pri výbere
športovo talentovanej mládeže. Úlohou lekára bolo spolupracovať
-56-
s telovýchovným pedagógom a trénerom v takej miere, aby ich pozorovania
a objektívne vyšetrenia slúžili nielen na hodnotenie zdravotného stavu ale aj na
zistenie špeciálnej trénovanosti a na zabezpečenie primeranej športovej
výkonnosti.
Od začiatku 90. rokov 20. storočia postupne dochádza k regresii
systematického sledovania zdravotného stavu registrovaných športovcov.
V súčasnosti účasť športovca na vrcholnom podujatí len výnimočne podmieňuje
absolvovanie preventívnej telovýchovnej prehliadky. Tento trend ešte viac
zvýraznilo prijatie zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na
základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti (Z.z. č. 577/2004). Vysoká cena za
preventívnu telovýchovnú prehliadku a výrazne redukované preplácanie služieb
poisťovňami vplývajú na postupné upadanie telovýchovného lekárstva na
Slovensku. Výnimku tvoria neštátne telovýchovné ambulancie alebo centrá,
ktoré vzhľadom na platnosť súčasnej legislatívy a prevádzkové náklady bývajú
častokrát odkázané len na dopyt solventných klubov a skupiny športovcov,
niekedy paradoxne rekreačných.
Dobrý zdravotný stav športovca predstavuje prvú podmienku pre rozvoj
jeho športovej kariéry a dosahovanie vrcholných výkonov. Uniformné
telovýchovné preventívne prehliadky, štandardné testovacie batérie a ich
systematické archivovanie do centrálnej databázy by mali tvoriť jeden z nosných
pilierov pre výber talentovanej mládeže v každom športovom odvetví.
Preventívna telovýchovná prehliadka slúži na posudzovanie zdravotného
stavu športovca, úrovne telesného rozvoja, funkčného stavu srdcovo-cievneho
a dýchacieho systému v pokoji, počas a po skončení zaťaženia. Tieto vyšetrenia
sú doplnené o laboratórne vyšetrenie moču a krvi. Takýmto komplexným
spôsobom je možné odhaliť príčinu stagnácie výkonnosti či zníženej schopnosti
regenerácie v priebehu alebo po intenzívnom zaťažení. Sú prípady, keď únava
nemusí prameniť len z tréningového zaťaženia. Môže byť dôsledkom nedostatku
železa, skrytého krvácania slizníc tráviaceho traktu, nediagnostikovanej alergie,
či zápalových ložísk v ústnej dutine.
V rámci
telovýchovnej preventívnej prehliadky,
za
pomoci
spriroergometrického vyšetrenia (Obrázok 1), môžeme diagnostikovať aj úroveň
trénovanosti. Napriek tomu, že zvýšená schopnosť využívania kyslíku počas
zaťaženia je skôr doménou vytrvalostných športov, primeraná trénovanosť
srdcovo-cievného systému je bez sporu dobrým základom pre rast tréningového
zaťaženia aj v silových športoch. Za pomoci niektorých biochemických
parametrov v moči, krvi a v súčinnosti s motorickými testami je možné vytvoriť
optimálny model tréningového zaťaženia. Častokrát sa stretávame s javom, keď
sú športovci pretrénovaný čo do objemu, ale podtrénovaný čo do intenzity.
Práve využitím diagnostických metód sa môžeme pokúsiť nie len
o jednorazového hodnotenie zdravotného stavu, ale taktiež o posúdenie stupňa
únavy, potrebu následnej regenerácie a vymedzenie individuálneho prístupu.
-57-
Obrázok 1: Spiroergometrické vyšetrenie na bicyklovom ergometri
Krátka charakteristika autora:
Viktor Bielik,, *1977, od roku 2003 sa zaoberá diagnostikou trénovanosti a
preventívnou telovýchovnou starostlivosťou
starostlivos ou vo vrcholovom a rekrea
rekreačnom
športe.
-58-
APLIKÁCIA ANTROPOLOGICKÝCH METÓD V ŠPORTOVEJ PRÍPRAVE MLADÝCH
VZPIERAČOV
APPLICATIONS OF ANTHROPOLOGICAL METHODS IN SPORT TRAINING OF
WHEIGHTLIFTERS
RNDr. Mariana Šelingerová, PhD., Peter Šelinger, Mgr. Gabriel Buzgó, PhD.
Fakulta telesnej výchovy a športu, Univerzita Komenského v Bratislave
Faculty of Physical Education & Sport Comenius University Bratislava
e-mail: [email protected]
ABSTRAKT
V príspevku sme sa snažili oboznámiť športovú verejnosť, ako aj trénerov
a športových funkcionárov o nových poznatkoch z oblasti športovania detí
a mládeže v moderných podmienkach, ktorými sú riadený a metodolodicky
prepracovaný tréning. V spolupráci s telovýchovnými lekármi, ktorí čerpajú
informácie aj zo zahraničných výskumných sledovaní je zrejmé, že športový
tréning a príprava detí a mládeže bude prebiehať a v súčasnosti už prebieha
predovšetkým zo zdravotného hľadiska v inej rovine ako sa prezentovalo
v nedávnej minulosti.
Kľúčové slová:
vzpierači, mládež, antropologické metódy, silový tréning
ABSTRACT
The purpose of the article is to inform the sports public as well as coaches
and sport officials of new knowledge in the field of children and youth sport in
modern conditions such as managed and methodologically elaborated training.
In cooperation with experts in sports medicine and based of both domestic and
foreign research, we concluded that as regards the health aspect, sports practice
and preparation of children and youth obviously takes place and will take place
at a different level than in the recent past.
Key words:
weightlifters, youth, anthropologic methods, power training
ÚVOD
Pohybové aktivity a športovanie zaujímajú v hierarchii environmentálnych
faktorov samostatné postavenie. Cieľavedome vykonávané športové aktivity sú
súčasťou moderného životného štýlu vo väčšine vyspelých krajín sveta.
Pohybové aktivity sú zároveň jedným z účinných faktorov, ktoré pozitívne
ovplyvňujú telesný rozvoj.
Telesný pohyb je dôležitý z hľadiska správnej životosprávy detí a mládeže.
Okrem funkčného rozvoja telesných systémov (opornej, pohybovej, obehovej,
-59-
dýchacej a nervovej sústavy) vedie pravidelná a usmerňovaná pohybová aktivita
k zvyšovaniu odolnosti, k zlepšeniu prispôsobivosti životnému prostrediu a vo
všeobecnosti prispieva k dobrému zdravotnému stavu populácie (Malá Klementa, 1985).
Napriek akceptovaniu poznatkov o pozitívnom účinku pohybovej aktivity
na telesný rozvoj, aktuálne štatistické údaje o zdraví našej populácie dovoľujú
konštatovať nevyužitý potenciál pohybovej aktivity pre jeho pozitívne
ovplyvňovanie. Uvedomujeme si pritom, že proces vývinu jedinca prebieha pod
kontrolou genetického programu, ktorý sa realizuje v konkrétnych životných
podmienkach jednotlivca a stav telesného rozvoja, ako fenotypický prejav, je
výsledkom pôsobenia endo a exogénnych faktorov, ktorých účinok možno ťažko
odfiltrovať. Premieta sa v ňom rovnako kvalita a kvantita výživy, ako aj úroveň
sociálno-ekonomických podmienok, zdravotnícka starostlivosť i faktory
životného prostredia. Takto sa u väčšiny populácie zvyšujú disproporcie medzi
fylogenetickým základom potreby pohybu a charakterom pohybovej aktivity v
ontogenéze (Medeková a kol., 1999). Optimálna realizácia genetického
programu človeka nie je možná v podmienkach nedostatočnej pohybovej
stimulácie. Na nedostatok pohybu je najvnímavejší práve detský organizmus, a
preto nepriaznivé efekty nedostatočnej fyzickej aktivity môžu byť významným
faktorom, ktorý determinuje telesný status človeka už v útlom detstve.
BIOLOGICKÉ KRITÉRIÁ VÝBERU ŠPORTOVO TALENTOVANEJ MLÁDEŽE
Výber a príprava športovca vrcholovej výkonnostnej úrovne je dlhodobý
proces, ktorý si vyžaduje vynaloženie značných finančných prostriedkov.
Z tohto aspektu je potrebné venovať metodike výberu (stanoveniu kritérií) veľkú
pozornosť. Identifikácia športového talentu má určité špecifiká, od ktorých
závisí v konečnom dôsledku efektivita výberu. V moderných podmienkach
športovej prípravy sa výber talentovanej mládeže riadi týmito zásadami:
1. Zdravotný stav jedinca a jeho pravidelná kontrola
2. Biologické hľadisko:
a. Genetická predispozícia a informácia o aktívnej športovej
činnosti rodičov
b. Funkčný stav jedinca
c. Somatické predpoklady (úroveň telesného rozvoja, úroveň
biologickej vyspelosti vo vzťahu k fyzickým schopnostiam,
predikcia telesnej výšky v dospelosti, minerálna hustota kostí, stav
chodidla a iných biologických faktorov).
3. Sociálne a psychologické hľadisko
4. Motorické predpoklady patria k hlavným kritériám, podľa ktorých sa
hodnotí športová úroveň a pripravenosť jedinca pre šport.
Výber športovo talentovaných detí sa riadi vekovými zákonitosťami,
ktoré prebiehajú v rámci ontogenézy. Počiatočný vek výberu sa stanovuje
-60-
s ohľadom na senzitívne obdobia rozvoja motorických funkcií za účelom
rozvoja špecifickej disponibility detí pre vybraný šport. Úlohou antropológa je
preto vo vzťahu k veku rozpoznanie charakteristických somatických
a predpokladov uchádzačov o šport (tab. 1).
Tabuľka 1: Vek výberu detí do športovej prípravy
ŠPORT
Atletika
Box
Cyklistika
Kanoistika
Lyžovanie
Plávanie
Stolný tenis
Športová gymn.
Tenis
Vzpieranie
Basketbal
Futbal
Hádzaná
Ľadový hokej
Priemerný
vek (kalendárny)
10.2
12.0
11.8
11.0
7.1
8.1
9.1.
7.4
7.9
14.3
11.0
11
12.8
8.9
Variačné
rozpätie
9 – 14
11 – 13
10 – 13
10 – 12
5–9
7–9
7 – 11
6 – 10
7 – 10
14 – 15
8 – 15
6 – 15
9 – 14
7 – 14
GENETICKÉ FAKTORY
V športovej antropológii sa často cituje veta, že vynikajúci športovec sa
musí narodiť a súčasne aj vychovať. Preložené do biologickej terminológie táto
veta znamená, že vrcholný športový výkon je podmienený genotypom vrodenými dispozíciami a faktormi vonkajšieho prostredia (ekonomické,
sociálne, ale aj etnické, geografické a klimatické). Do akej miery sa
v jednotlivých prípadoch uplatňujú vrodené činitele a do akej miery činitele
prostredia závisí od toho, o ktorý znak alebo vlastnosť ide.
Genetická predispozícia pre športovú činnosť, adekvátne k nej vytvorené
podmienky, ako aj schopnosť športovca podrobiť sa náročnému tréningu, tvoria
určujúce faktory športového výkonu vysokej úrovne. Ak je športovec nútený
kompenzovať niektorý nedostatok (somatický, motorický, psychický), dostáva
sa do nevýhodnej pozície voči takému súperovi, ktorý disponuje všetkými
potrebnými predpokladmi.
Technické zabezpečenie športovcov posúvajú hranice športových
možností stále na vyššiu úroveň, avšak genetické dispozície sú dominantné a
nenahraditeľné. Preto sa vrcholovými športovcami pravdepodobne stávajú takí
jedinci, ktorí začínajú svoju kariéru s vysokou úrovňou dedičných charakteristík,
potrebných k dosiahnutiu úspešnosti v zvolenom športe a ktorí zároveň dokážu
uvedené charakteristiky prostredníctvom adaptačných mechanizmov ďalej
zlepšovať. Z toho vyplýva, že iba podľa genotypu nie je možné jednoznačne
predikovať, do akej miery jedinec uplatní v tréningu genetické predpoklady a do
-61-
akej miery ostatné stimuly, a teda či sa z jedinca stane vrcholový športovec
(Skinner, 2001).
So športovou prípravou detí a mládeže je spojený výber talentovaných
jedincov, resp. zaradenie do konkrétnej špecializovanej disciplíny. Okrem
klasických metód výberu sa preferujú v súčasnosti špecifické genetické metódy
identifikácie športového talentu. Ide o využitie prostriedkov aplikovanej
molekulárnej genetiky. Prostredníctvom genetickej analýzy sa určujú dedičné
vlohy pre pohybové schopnosti (rýchlostné, vytrvalostné a rýchlostno-silové).
Existujú výskumy, ktoré potvrdzujú signifikantne vyšší výskyt práve tých
génov, determinujúcich uvedených pohybových schopností.
[%]
Frekvencia genotypov
kontrola
bežci
60
50
40
30
20
10
0
DD
ID
II
Obrázok 1: Frekvencia genotypov účastníkov maratónu umiestnených do prvej
päťdesiatky v kategórii voči kontrolnej skupine nešportovcov (p<0,05).
Jedným z možných faktorov podmieňujúci športový výkon je
polymorfizmus I/D génu pre ACE (angiotenzín konvertujúci enzým). Na
obrázku 1 je znázornená frekvencia genotypov, kde homozygotná forma II ale aj
zastúpenie I alely v heterozygotnej forme (ID) sú zodpovedné za vytrvalostné
schopnosti (Hruškovičová a kol. 2002; Šelingerová a kol. 2006; Hruškovičová Šelingerová – Šelinger, 2006; Jaklič – Šelingerová, 2010). K podobným
výsledkom dospeli v zahraničí Montgomery a kol. (1998, 1999), Alvarez a kol.
(2000), Rankinen a kol. (2000), Rankinen – Bouchard (2008), Rankinen a kol.
(2004) a iní.
Podľa iných výsledkov práce je možné využiť genetickú analýzu na
odhalenie športových talentov spoľahlivejšou metódou a tou je vyšetrenie
ACTN3 génu, ktorý podmieňuje tvorbu α-aktininu 3 (rýchlostno-silové
schopnosti).
Na obrázku 2 je demonštrovaná vysoká asociácia génu ACTN3
a športovým výkonom. Obidve skupiny športujúcich mužov aj žien majú vysoko
signifikantný výskyt alely pre vytrvalosť (577R) voči kontrolnej skupine
nešportovcov. Dokázaná je prítomnosť génu, ktorý má vplyv na funkciu svalov
skeletárneho systému (Yang a kol., 2003). K podobným záverom dospeli Roth
a kol. (2008), Saunders a kol. (2007), Scott a kol. (2010), Niemi – Majamaa
(2005), Eynon a kol. (2009) a iní.
-62-
Obrázok 2: Frekvencia genotypov športovcov vrcholovej úrovne voči kontrolnej
skupine nešportovcov (Yang a kol., 2003)
SOMATICKÉ FAKTORY
V zjednodušenej forme majú somatické kritériá pri výbere talentovaných
detí pre trénerov vzpierania informatívny charakter (telesná výška a hmotnosť,
komponenty somatotypu, množstvo podkožného tuku, aktívna telesná hmota,
proporčné indexy a iné). Štandardizované metodiky sa využívajú predovšetkým
pri výbere talentovanej mládeže v období staršieho školského veku, kedy
postava začína nadobúdať charakteristické znaky dospelých jedincov (rast
svalovej hmoty, rozvoj šírkových kostrových rozmerov).
Pri výbere pre šport je potrebné zohľadňovať vekové charakteristiky detí a
intersexuálne rozdiely v úrovni telesného rozvoja. Zvlášť citlivo je potrebné
postupovať pri výbere v senzitívnych vývinových obdobiach v puberte, kedy sa
vyskytuje najvyššia miera variability motorickej výkonnosti.
Využitie somatometrických metód vo vzpieraní vychádzajú z predpokladu
významných vzťahov medzi výkonnosťou v motorických testoch a telesným
typom (somatotyp, konštitučný typ). Pre každého jedinca s určitým
somatotypom sú jemu vlastné morfologické predpoklady k pohybovej činnosti.
Podľa toho je schopný reagovať na športové zaťaženie a adaptovať sa na
športový tréning. Vzhľadom na značnú genetickú determináciu predovšetkým
mezomorfného komponentu (kostro-svalová zložka) je somatotyp využívaný do
určitej miery aj ako predikant športovej výkonnosti. Platí pravidlo, že bez
vhodného somatotypu nie je možné uplatniť sa v športe, avšak nie každý jedinec
s vhodným somatotypom sa musí stať úspešným športovcom. K tomu potrebuje
i ďalšie predpoklady a schopnosti. Viac-menej je somatotyp veľmi dôležitým
výberovým faktorom a najlepší športovci tvoria potom v danom športe
z hľadiska telesného typu homogénny súbor (napr. vzpierači, gymnasti,
hokejisti, atletickí vrhači a iní). Naopak v iných športoch sa môžu uplatniť
variabilné typy.
-63-
Tabuľka 2: Somatotyp špecializovaných skupín športovcov vrcholovej
úrovne
Športová disciplína
Futbal
Futbal
Volejbal
Basketbal
Ľadový hokej
Gymnastika
Vzpieranie
Kulturistika
Lyžovanie
Lyžovanie
Atletika–šprint
Skok do výšky
Vrh guľou
Hod kladivom
Tenis
Krasokorčuľovanie
Endo
2.3
2.0
2.2
2.0
2.6
1.5
3.4
1.8
1.7
2.0
1.8
1.6
3.6
3.3
3.0
1.7
Mez
5.9
4.3
4.2
5.5
5.7
6.9
7.2
7.9
6.3
5.5
5.3
5.5
7.3
6.7
4.0
5.2
Ekto
2.0
3.0
3.2
3.1
1.9
2.1
4.3
1.4
2.0
2.7
3.0
2.8
1.0
1.6
2.5
2.3
Podľa obrázkov 3 až 13 je zrejmé, že vzpierači nižšej hmotnostnej
kategórie majú odlišné zastúpenie mezomorfnej a endomorfnej zložky
somatotypu v porovnaní so vzpieračmi najvyšších hmotnostných kategórií. Čo
sa týka tretieho ektomorfného komponentu, je u všetkých vzpieračov veľmi
nízky.
-64-
MEZO
52kg (n = 13)
56kg (n = 14)
60kg (n = 20)
67.5kg (n = 32)
-65-
75kg (n = 36)
82.5kg (n = 17)
90kg (n = 16)
100kg (n = 12)
-66-
110kg (n = 9)
+110kg (n = 5)
Obrázok 3-13: Somatotyp vzpieračov rozdelených podľa hmotnostnej kategórie
BIOLOGICKÝ VEK (BV)
Športová príprava detí a mládeže má samostatné postavenie v každej
športovej disciplíne. Platí to predovšetkým pre silové športy, akými sú
vzpieranie, vrhačské atletické disciplíny, gymnastiku a podobne). Súvisí
s prirodzeným, ale nie vždy synchrónnym vývinom jednotlivých systémov
mladého organizmu. Športový tréning mládeže je pri vhodnom riadení účinným
prostriedkom všestranného rozvoja organizmu, upevňovania zdravia a
zvyšovania jeho celkovej odolnosti znášať fyzickú záťaž. V tomto smere
vstupujú do športovej praxe dve hlavné koncepcie výchovy športovca. Je to
koncepcia ranej špecializácie a koncepcia dlhodobého športového tréningu.
Odborníci z oblasti pediatrie varujú trénerov pred riadením sa koncepciou ranej
športovej špecializácie, ktorá síce umožňuje rýchlejšie dosiahnutie vrcholných
výkonov, ale zároveň je nositeľom mnohých zdravotných rizík.
Dôležitou požiadavkou dlhodobej športovej prípravy je dodržiavanie
hlavných zásad športového tréningu (zásada postupnosti a primeranosti
fyzického zaťaženia s ohľadom na vek). Dávkovanie zaťaženia, ktorého rozsah
a obsah nezodpovedá týmto zásadám, prináša u športovcov do určitej miery
dostatočné odozvy na výkone, sú však v mnohých prípadoch len dočasné
a navyše predstavujú riziko poškodenia mladého organizmu.
Veľmi dôležitým poznatkom pri analýze vzťahom medzi kalendárnym
a biologickým vekom u športujúcej populácie je zistenie, ktoré informuje
trénerov o dosiahnutí konečnej úrovne biologickej zrelosti tých pretekárov, ktorí
sa nachádzajú v štádiu prechodu z puberty do adolescencie. Tento vek je
-67-
z hľadiska dávkovania tréningových prvkov silového charakteru mimoriadne
senzitívny a môže v konečnom dôsledku významnou mierou ovplyvniť kariéru
budúceho športovca.
MINERÁLNA DENZITA KOSTÍ (BMD, BMC)
Absencia pohybovej aktivity môže spôsobiť atrofiu svalovej hmoty
a zníženie obsahu minerálov v kostnom tkanive. Zvyšovanie pohybových aktivít
stimuluje kostrosvalový rast a opakovaná záťaž miernej intenzity pozitívne
podporuje adaptačnú odozvu oporného systému. Naopak nadmerná záťaž a
preťaženie kostrosvalového aparátu môže viesť až ku kolapsu štruktúry tkaniva
a k deštrukcii svalu alebo k zlomeniu kosti (Beunen - Malina, 1997). Fuchs Bauer - Snow (2001) upozorňujú, že fyzická aktivita sa počas detstva presadzuje
ako jedna zo stratégií na zvýšenie telesnej hmoty ako aj celkového obsahu
kostných minerálov. Predovšetkým minerálna denzita vystupuje ako dôležitý
faktor ovplyvňujúcich redukciu osteoporóznych fraktúr u športujúcich detí a
mládeže.
Metodika zisťovania hustoty minerálnych látok v kostnom tkanive
(BMD), resp. celkového obsahu minerálov (BMC) sa využíva v medicíne zväčša
pri diagnostikovaní osteoporózy dospelých. V našom prípade môže poskytnúť
obraz o tom, či vzpieračský tréning pozitívne alebo negatívne ovplyvňuje
priebeh kalcifikácie kostí pred ukončením kostného vývinu ako aj pred
ukončením rastu do výšky. V súčasnosti existujú polemické názory ohľadne
pôsobenia fyzickej záťaže na ohrozenie rastu do výšky u detí a adolescentov
(Silva a kol., 2004).
V klinickej diagnostike sa metodiky určenia BMD využívajú zo
zdravotného hľadiska, v športe nie sú bežné. Vyšetrenie minerálnej hustoty kostí
predstavuje ekonomické komplikácie predovšetkým u zdravých detí
a dospievajúcej mládeže.
Doterajšie výskumy dokladujú, že primerané zaťažovanie a správna
výživa, zameraná na prísun minerálnych látok bielkovinového charakteru
dokáže u športovcov ovplyvniť priebeh kalcifikácie a osifikácie kostí (Lloyd a
kol., 2000). Cameron a kol. (2004) potvrdili podľa výsledkov longitudinálneho
výskumu (27 monozygotných a 24 párov dizygotných dvojičiek priemerného
veku 10.3 roka) význam nutričného faktora. Zistili, že deťom, ktorým bola do
stravy pridávaná kalciová zložka, majú s časovým odstupom 6, 12, 18 a 24
mesiacov vyššiu hustotu minerálov v kostnom tkanive ako kontrolná skupina
detí so stravou obsahujúcou len placebo.
V rokoch 2007 - 2009 sme realizovali výskumné merania komplexného
charakteru na súbore slovenských vzpieračov (n = 21) priemerného
kalendárneho veku 13.3 roka (Buzgó, 2009, Šelingerová – Šelinger – Buzgó,
2010).
Kostný vek (KV) sme určili metodikou TW3 podľa Tannera a kol. (2001).
Ide o určenie biologického veku na základe osifikácie kostí predlaktia a ruky.
-68-
Okrem určenia kostného veku umožňuje metodika predikovať telesnú výšku
v dospelosti.
Minerálnu denzitu kostí (BMD) sme stanovili metódou DEXA (dual
energy x-ray absorptiometry) v lumbárnej oblasti chrbtových stavcov (suma L1
až L4, LS BMD) a z oblasti femorálnej (ľavá strana krčka femuru, FBMD).
Zisťovali sme opakovanými merania telesný rast vzpieračov a rast ich
výkonnosti (Buzgó, 2009).
Štatistická charakteristika biologických ukazovateľov vzpieračov je
definovaná v tabuľke 3. Medzi chronologickým a kostným vekom sme nezistili
signifikantný rozdiel. Menší rozptyl sme zaznamenali v chronologickom ako
v kostnom veku.
Kostná denzita bola u vzpieračov vyššia v oblasti femorálnej (0.92 g/cm2).
Medzi údajmi zo stavcov chrbtice (LS) a krčkom stehennej kosti (F) sme zistili
signifikantný rozdiel na 1% hladine významnosti.
Kalendárny a kostný vek u vzpieračov vysoko korelovali (r = 0.933, p <
0.01). Taktiež ostatné vzťahy medzi biologickým vekom a minerálnou denzitou
kostí boli na signifikantnej úrovni (r LS = 0.908, r F = 0.824, p < 0.01).
Z regresnej analýzy, ktorú sme vykonali na základe výsledkov korelačnej
analýzy vyplýva, že kostná denzita lineárne závisí od kostného zrenia a až do
pubertálneho obdobia (vek 16 - 17 rokov) sa priebeh nemení. Ukončením
osifikácie nastáva intenzívnejšie ukladanie minerálnych látok v kostnom
tkanive, výsledkom ktorého je zväčšovanie šírkových diametrov kostí.
S výnimkou jedného vzpierača (F.A.) bola u nášho súboru mineralizácia
kostného tkaniva v norme alebo v nadpriemere.
Tabuľka 3: Biologická charakteristika vzpieračov
(kalendárny a kostný vek, BMD)
Chronological
Age
Average
13.31
SD
2.463
Median
13.4
Q1
10.96
Q3
14.92
Max.
17.6
Min.
9.5
Bone
Age
12.95
2.695
12.8
11.02
15.44
16.5
8.0
Mineral Density
Lumbar
Left Hip
Spine
0.843
0.921
0.238
0.192
0.9
0.9
0.66
0.77
1.00
1.08
1.3
1.3
0.5
0.7
Stretli sme sa s prípadom, keď dvaja chlapci, ktorých vekový rozdiel bol
0,5 roka, mali odlišný nielen kostný vek, ale aj minerálnu hustotu kostí. Vekovo
mladší vzpierač N.A. (kalendárny vek = 12.4 roka) bol biologicky
-69-
akcelerovanejší v porovnaní so starším probandom F.A. (kalendárny vek = 12.9
roka). Kostný vek (KV) a minerálna hustota kostí (BMD) nesynchronizovali
s ich kalendárnym vekom (obr. 14 a 15). BMD vzpierača N.A. bola v lumbárnej
oblasti 0.941 g/cm2, u vekovo síce staršieho ale biologicky vývinovo
oneskoreného len 0.589 g/cm2 .Vývinovo oneskorený vzpierač vykazoval
známky nízkej mieralizácie. U mladých vzpieračov znamená nízka
mineralizácia kostí reálne riziko poškodenia organizmu neprimeraným silovým
tréningom. Na druhej strane optimálne tréningové zaťaženie a výživa stimuluje
mineralizáciu kostného tkaniva.
Obrázok 14: Úroveň kostnej zrelosti (KV) a minerálna hustota chrbtice
u vzpierača N.A. (kalendárny vek 12.4 roka, kostný vek 13.0, BMD 86 % )
Obrázok 15: Úroveň kostnej zrelosti (KV) a minerálna hustota chrbtice
u vzpierača F.A. (kalendárny vek 12.9 roka, kostný vek 11.4, BMD 54 % )
-70-
ŠPORTOVÝ TRÉNING A JEHO VPLYV NA ZDRAVÝ RAST A VÝVIN MLÁDEŽE
Verejnosť sa často stretáva s názormi o škodlivosti športového tréningu
predovšetkým silového charakteru u detí a mládeže. Už dlhodobo je zakorenené
vo vedomí verejnosti, že telesný rast a vývin je negatívne ovplyvňovaný
športovým tréningom predovšetkým u detí, ktoré sa nachádzajú v
ontogenetickom období, citlivom pre rast a vývin.
Detstvo a dospievanie majú svoje špecifiká, ktorým sa športový tréning
musí prispôsobiť a ktoré musí rešpektovať každý tréner. Vo všeobecnosti platí,
že u detí sa buduje základ pre výkony v dospelosti, pričom sa musia dodržiavať
hlavné zásady športovej prípravy mládeže. Z pohľadu vedeckého prístupu nie je
vždy najdôležitejší výkon jedinca v určitej fáze prípravy, ale v rámci
dlhodobého tréningu ide o udržanie zdravotného stavu perspektívneho jedinca.
Preto názory pediatrov ako aj trénerov, ktorí sa snažili v minulosti striktnejšie
(ale bez odozvy) presadzovať zdravotné hľadisko a správne riadenie tréningu
mládeže, sa dnes stávajú základnou požiadavkou a podmienkou úspechu
športovca.
Prevencia a ochrana detí voči dôsledkom nesprávneho alebo nadmerného
fyzického zaťažovania je vo všeobecnosti potvrdená. Zranenia počas
vykonávania rozličných pohybových aktivít boli zaznamenané nielen u
aktívnych športovcov v mladosti. Maffuli – Baxter – Jones (1995) zistili, že až u
22 % školopovinných detí na hodinách telesnej výchovy (alebo športovaním
mimo školy) dochádza k zraneniam a v niektorých prípadoch aj k trvalým
následkom zo zranenia.
Najviac kritizovanou oblasťou je v detskom a mládežníckom športe silový
tréning. Väčšina odborníkov sa zhoduje v tom, že aj napriek nejednoznačnosti
prístupu k problematike posilňovania je v mladom veku je svalová sila
trénovateľná. Dynamika rastu sily je individuálna a závislá od pohlavia. U
dievčat bol zaznamenaný najväčší prírastok vo veku 10 až 13 rokov, u chlapcov
medzi 13.až 15. rokom. V detskom veku je dôležitejší rozvoj medzisvalovej
koordinácie než nárast absolútnej sily. Zvýšenie sily v tomto období je
predovšetkým dôsledkom neurologickej adaptácie a nie svalovej hypertrofie, ku
ktorej v predpubertálnom období ešte takmer vôbec nedochádza. Preto by mali v
pohybovom zaťažovaní prevažovať dynamické pohyby nad výdržmi (Krištofič,
2006). V súvislosti s účinnosťou posilňovania v detskom veku výskumy
(Weltman a kol., 1986; Feigenbaum – Westcott, 2005; Fehér, 2006;
Feigenbaum, 2007) potvrdzujú signifikantný nárast sily u mládeže silovým a
vytrvalostným tréningovým programom (maximálna a rýchla sila, silová
vytrvalosť a maximálna silová vytrvalosť).
Negatívne názory na silový tréning mládeže pretrvávajú aj napriek
štúdiám, ktoré sa snažili tieto “mýty” vyvrátiť. Hamar a Kampmiller (2009)
publikovali rešeršnú prácu, ktorá konfrontuje tvrdenia z minulosti o akútnych a
chronických poškodeniach pohybového ústrojenstva z preťaženia a negatívneho
vplyvu tréningu u detí a mládeže na rast, so súčasnými poznatkami, v ktorých sa
-71-
preferuje pozitívny význam silového tréningu u mládeže. Pri správnej intenzite a
dávkovaní sa môže dosiahnuť výrazné zlepšenie silových schopností.
Známe sú výskumné štúdie, ktoré potvrdzujú nárast sily u športovcov. U
vzpieračov sa zvyšuje výbušnosť dolných končatín v závislosti od silových
cvičení v predpubertálnom a adolescentnom období (Greene et al., 2005, Issac
2005, Weltman a kol., 1986, 1985, Faigenbaum – Westcott, 2005, 2007 a iní).
Napr. Feigenbaum a Westcott uskutočnili výskumné sledovanie chlapcov (n =
64) a dievčat (n = 32) vo veku 6 až 12 rokov, s ktorými vykonávali cvičenia
(dvíhanie závažia s maximálny úsilím). Sila sa adekvátne zvýšila a pritom
nezaznamenali žiadne zranenie. Pripomínajú však, že je potrebné venovať
dostatočnú pozornosť rozvoju základnej telesnej zdatnosti a rozvoju
pohybových schopností pred preferovaním športového výkonu.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
ALVAREZ, R., TERRADOS, M. and ORTOLANO, R. et al.: Genetic variation in the reninangiotensin system and athletic performance. Eur. J. Appl. Physiol. 2000, vol. 82, p. 117 –
120.
BEUNEN, G., MALINA, R. M., 1997. Growth and Biological Maturation: Relevance to
Athletic Performance. In: The Child and Adelescent Athelete. Vol. VI of the Encyclopaedia
of Sports Medicine an IOC Medical Commision Publication in Collaboration with the
International Federation of Sports Medicine. O Bar-Or (Ed.).
BUZGÓ, G::Zmeny vybraných parametrov oporného systému mladých vzpieračov.
/Dizertačná práca/. FTVŠ UK Bratislava, 2009, 133s.
CAMERON, M.A., PATON, L.M., NOWSON, C.A., MARGERISON C., FRAME, M.,
WARK, J.D., 2004. The Effect of Calcium Supplementation on Bone Density in
Premenarcheal Females: A Co-Twin Approach. Department of Medicine, University of
Melbourne, Royal Melbourne Hospital, Australia.
http://jcem.endojournals.org/cgi/content/full/89/10/4916
CARTER, J.E.L., HEATH, B.H.: Somatotyping: Development and Applications. Cambridge:
Cambridge University Press,1990.
CARTER, J.E.L.: The Heath-Carter anthropometric somatotype. Instruction Manual. San
Diego State University, San Diego, CA. U.S.A, 2003.
EINON, N., ALVES, A.J., MECKEL, Y., YAMIN, C., AYALON, M., SAGIV, M.: Is the
interaction between HIF1A and ACTN3 R5777X determinant for power/sprint performance?
Metabolism. 2010, 59 (6), pp 861-865.
FAIGENBAUM, A. D. – WESCOTT, W.: Strenght and power for young athletes.
Champaign: Human Kinetics, 2000.
FAIGENBAUM, A. D. – WESCOTT, W. L.: Young strenght training .Healthly learning.
2005, 99 p.
FAIGENBAUM, A. D.: Youth Resistance Training. NSCA Hot Topic Series, 2007.
http://wwwnsca-lift.org
-72-
FEHÉR, T.: Olympic weight-lifting. 2nd Ed. Budapest: Tamas Strength Sport Libri
Publishing House, 2006, 307 p.
FUCHS, R.K., BAUER, J.J., SNOW, Ch.,M., 2001: Jumping Improves Hip and Lumbar
Spine Bone Mass in Prepubescent Chidren: A Randomized Controlled Trial. Bone Research
Laboratory, Oregon State University, Corvallis, Oregon, USA.
http://www.jbmr-online.org/abstracts/01601/JBMR160101480_abstx.html
GREENE, D. A. - NAUGHTON, G. A. - BRIODY, J. N. - KEMP, A. - WOODHEAD, H. CORRIGAN, L.: Bone strength index in adolescent girls: does physical activity make
a difference? Brit.J.Sports.Med. 39, 2005: 622-627.
HAMAR, D. - KAMPMILLER, T.: Mýty a fakty o silovom tréningu. Phys.Educ.Sport 19,
2009, 2, s. 2-6.
ISSAC, L.: The Effect of Weightlifting on the Youth Physique
http://www.qwa.org,[email protected]
JAKLIČ, H., ŠELINGEROVÁ, M.: The angiotensin converting enzyme I/D polymorphysm
and physical performance. European Journal of Human Genetics. Vol. 18, Suppl. 1, June
2010, p. 201.
KRIŠTOFIČ J.: Pohybová příprava dětí – kondiční a koordinační gymnastická cvičení (1
vyd). Praha. Grada Publishing, 2006, 112 s.
LLOYD T., CHINCHILLI, V.M., JOHNSON-ROLLINGS N., KIESELHOST K., EGGLI
D.F., MARCUS R., 2000: Adult Female Hip Bone Density Reflets Teenage Sports-Exercise
Patterns But Not Teenage Calcium Intake. Pediatrics, Vol. 106, No. 1, p. 40-44.
MAFFULLI, N., BAXTER-JONES, A.D.: Common skeletal injuries in young athletes.
Sports. Med. 19, 2, 1995, pp. 137-149.
MALÁ, H., KLEMENTA, J.: Biologie dětí a dorostu. Státní pedagogické nakladatelství,
Praha, 1985, 206 s.
MEDEKOVÁ, H., ŠELINGEROVÁ, M., RAMACSAY, L., ŠELINGER, P., HAVLÍČEK, I.
(1999). Úroveň telesného rozvoja (BMI) detí a mládeže z hľadiska pohybovej aktivity. In:
Zdravotně orientovaná tělesná výchova na základní škole. Sborník prací PF MU, Brno, s.131135.
MONTGOMERY, H. E., MARSHALL, R. M. and HEMINGWAY, H. et al.: Human gene for
physical performance. Nature 1998, vol. 393, p. 221 – 222.
MONTGOMERY, H., CLARKSON, P. and BERNARD, M. et al.: Angiotensin-converting
enzyme gene insertion/deletion polymorphism and gene response to physical training. Lancet
1999, vol. 353, p. 541 – 545.
RANKINEN, T., PERUSSE, L. and GAGNON, J. et al.: Angiotensin-converting enzyme ID
polymorphism and fitness genotype in the Heritage Family Study. J. Appl. Physiol. 2000, vol.
88, p. 1029 – 1035.
RANKINEN, T., PÉRUSSE, L., RAUBAMAA, R., RIVERA, M., A., WOLFARTH, B.,
BOUCHARD, C.: The huma gene map fo preformance and health-related fitness phenotypes:
The 2003 update. Med.& Sci. in Sport & Exercise. Vol. 36(9), 2004, pp 1451-1469.
-73-
RANKINEN, T., BOUCHARD, C.: Gene-Physical Activity Interactions: Overview of Human
Studies. NIH Public Access. Obesity (Silver Spring). 2008, 16 (Suppl 3): s. 47-50.
ROTH, S. M., WALSH S., LIU D., METTER, E.,J., FERUCCI, L., HURLEY, B.F.: The
ACTN3 R577X nonsense allele is under-represented in elite-level strenght athltes. European
Journal of Human Genetics. 2008, 16, p. 391-394.
SCOTT, R. A., IRVING, R., IRWIN, L., MORRISON, E., CHARLTON, V., AUSTIN, K.,
TLADI, D., DEASON, M., HEADLEY, S. A., KOLKHORST, F. W., NAN, Y., NORTH, K.,
PITSILADIS, Y. P.: ACTN3 and Genotypes in Elite Jamaican and US Sprinters. Med. &
Science in Sport & Exerc., 42, (1,)2009, pp. 107-112.
ŠELINGEROVÁ, M., ŠELINGER, P., BUZGÓ, G.: Biologický vek a minerálna hustota kostí
u vzpieračov pubertálneho veku. Slovenská antropológia. Časopis SAS pri SAV, Bratislava,
2010.
SILVA, C.C., GOLDBERG, T.B.L., TEIXEIRA A.S., MARQUERS, I.: Does physica
exercise increase or compromise childrens and adolescents linear growth? Is it a myth or
truth? Rev. Bras.Med.Esporte. Vol. 10, No 6, 2004, p. 525-528.
SKINNER, J. S., WILMORE, K., KRASNOFF, J., JASKÓLSKI, A. JASKÓLSKA, A.,
GAGNON, J., PROVINCE, M.A., LEON, A.S., RAO, D.C., WILMORE, J.H., BOUCHARD,
C.: Adaptation to a standardized training program and changes in fitness in a large,
heterogeneous population. The HERITAGE Family Study. Med. Sci Sports Exercises 32,
2000, pp. 157-161.
TANNER, J. M., HEALY, M. J. R., GOLDSTEIN, H., CAMERON, N.: Assessment of
Skeletal Maturity and Prediction of Adult Height (TW3 Method. 3rd Ed. London: W. B. 2001.
YOUNG, N., MacARTHUR, D.G., GULBIN, J.P., HAHN, A.G., BEGGS, A.H., EASTEAL
S., NORTH, K.: ACTN3 Genotype is Associated with Human Athletic Performance.
Am.J.Hum. Genet. 73, 2003, p. 627-631.
Krátka charakteristika autora, členov autorského kolektívu:
Mariana Šelingerová, *1954, sa špecializuje na športovú antropológiu,
zaoberá sa výberom športovo talentovaných detí a mládeže.
Peter Šelinger, *1951, sa zaoberá vývojom meracích zariadení pre výber
a testovanie pohybových schopností športovo talentovanej mládeže.
Gabriel Buzgó, *1983 pôsobí na FTVŠ UK ako výskumný pracovník,
zabezpečuje vyučovanie povinne voliteľného predmetu vzpieranie. Je predsedom
trénersko-metodickej komisie SZV.
-74-
ASPEKTY PSYCHOLOGICKÉ PŘÍPRAVY MLADÝCH VZPĚRAČŮ
THE ATTRIBUTES OF PSYCHOLOGICAL TRAINING OF YOUNG WEIGHTLIFTERS
Mgr. Petr Krol, Petr Krol ml.
Český svaz vzpírání
Czech weightlifting federation
Kapitoly :
1. Psychologická klasifikace vzpírání
2. Osobnost mladého vzpěrače
3. Pojmy úzkost, strach a motivace ve vzpírání
4. Představy při tréninku mladých vzpěračů
5. Prostředky a metody psychologické přípravy mladých vzpěračů
6. Závěr
PSYCHOLOGICKÁ KLASIFIKACE VZPÍRANÍ
Vzpírání je sportovním odvětvím, ve kterém jde, ve dvou, technicky
odlišných disciplínách, o vzepření (zvednutí) co největší hmotnosti nad hlavu
vzpěrače. Vzpírání klasicky řadíme mezi individuální sporty. Z psychologického
hlediska můžeme přesněji vzpírání zařadit mezi sporty heuristicko–individuální.
Tímto názvem označujeme sportovní disciplíny, kde musí jednotlivec vyvinout
maximální úsilí a svými schopnostmi, dovednostmi a pomocí své techniky a
taktiky překonává odpor soupeře bud v přímém kontaktu nebo, což je právě
případ vzpírání, prostřednictvím náčiní - činky.
Vzpírání můžeme pro potřeby našeho článku ale také označit jako sport
funkčně-mobilizační. To znamená sport s vysokými nároky na mobilizaci
energetických funkcí sportovce. Z povahy (či chceme-li z pravidel)
vzpěračského sportu vyplývá, že tato mobilizace zde má povahu krátkodobou,
jednorázovou, kdy jde o koncentrovaný vzmach energie, potřebné pro zdárné
vykonání pokusu. Psychologicky pak dále vystupuje do popředí otázka volních
vlastností sportovce, a to jak při tréninku, tak také ve fázi závodní.
OSOBNOST MLADÉHO VZPĚRAČE
Při trenérské práci s jakýmkoli sportovcem, tedy i vzpěračem musíme mít
vždy na paměti, že každý představuje osobnost zcela individuální a
neopakovatelnou, osobnost, která vyžaduje přísně individuální přístup. Trenéři
pracující s mládeží by toto měli mít obzvlášť na paměti, neboť osobnost
budoucího dospělého sportovce - vzpěrače pomáhají z velké části sami tvořit.
Osobnost mladého sportovce - vzpěrače můžeme charakterizovat jako
individuální jednotu duševních vlastností, které jsou relativně stálé a v každé
konkrétní situaci se projevují zcela typickým způsobem. Pro sport a vzpírání
zvlášť je důležitou součástí osobnosti temperament (lat. přiměřená směs), který
vnímáme jako souhrn charakteristických nebo vrozených rysů osobnosti, jež se
-75-
trvale projevují způsobem reagování, jednání a prožívání. Temperament je
základem dynamiky osobnosti sportovce, což je důvod, pro který by mu trenéři
mladých sportovců – vzpěračů měli věnovat zvýšenou pozornost při stanovování
typologie osobnosti jednotlivých závodníků. Ta je důležitým vodítkem pro
následný způsob jejich výchovy a vedení v tréninku a soutěži.
U různých autorů se můžeme setkat s různými výklady a
charakteristikami týkajícími se temperamentu sportovce. Za určité zobecnění
pak můžeme považovat teorii tzv. Superkompenzačního efektu, která nám
poskytuje takový výklad temperamentu sportovce, jenž umožňuje náhled na
základ dynamiky osobnosti v relaci s opakující se posloupností: zátěžový podnět
(nástup) -> napětí (odezva) -> únava (odeznívání) -> zotavení (regenerace), viz.
(tab.1). V závislosti na typu temperamentu se pak sportovec různě projevuje
v jednotlivých dílčích fázích této posloupnosti.
Tabulka 1: Superkompenzační efekt
TEMPERAMENT
Cholerik
Sangvinik
Flegmatik
Melancholik
NÁSTUP
rychlý
pomalý
pomalý
rychlý
ODEZVA
vysoká
nízká
nízká
nízká
ODEZNÍVÁNÍ
REGENERACE
rychlé
krátká
rychlé
krátká
pomalé
krátká
pomalé
dlouhá (individuální)
V závislosti na předchozím následně můžeme odvodit, jak se bude
projevovat sportovcova osobnost a jaká rozcvička a jaký trénink je pro něj
nejvhodnější:
CHOLERIK
- výbušná osobnost, vhodná pro krátký, intenzivní sportovní výkon (vzpírání
aj.), u cholerika si trenér může dovolit vícefázový krátký, intenzivní trénink,
jemuž bude předcházet rychlá, krátká švihová rozcvička
SANGVINIK
– typ ideální téměř pro všechny sporty, přemýšlivý, středně vytrvalý, většinou
vůdčí osobnost (kapitán), je pro něj vhodný dvoufázový trénink se střední
intenzitou a rovněž středně intenzivní rozcvička
FLEGMATIK
– je typem odolným, velmi dobře „trénovatelným“, zvládá dobře maximální
zátěže, je však poněkud „těžkopádným sportovcem“, vyhovují mu nejlépe
vytrvalostní disciplíny (dlouhodobý výkon s nižší zátěží) a zpravidla jeden velmi
dlouhý trénink (bez fázování)
MELANCHOLIK
- osobnostní typ zvládající všechny druhy sportovní zátěže, vhodný pro
adrenalinové a rizikové sporty, oplývá chutí často zkoušet něco nového.
Vyhovuje mu pomalá, strečinková rozcvička (protahovací, ne švihová)
-76-
Z dalších osobnostních vlastností, jež se však velmi obtížně přiřazují a
váží k jednotlivým, výše zmíněným typům osobnosti mladých sportovců, které
jsou, ovšem pro trenérskou práci neméně důležité, zmíním především stabilitu a
labilitu povahy sportovce nebo jeho sklony k intro, či naopak extroverzi.
POJMY ÚZKOST, STRACH A MOTIVACE VE VZPÍRÁNÍ
Úzkost a strach jsou pojmy natolik příbuzné, že řada autorů nepovažuje za
účelné je oddělovat. Rozdíl je pouze v tom, že úzkost (anxiozita) vzniká při
nereálném, neurčitém ohrožení sportovce a strach je zaměřen na určitý konkrétní
objekt.
Úzkost ve vzpírání je větší psychologický problém, protože jde o
nejasnou předtuchu nebezpečí, kterou subjekt není schopen přesně popsat a
určit, ale velmi nelibě ji prožívá s bohatým somatickým a aktivačním
doprovodem. Úzkost je na rozdíl od strachu bezpředmětná, vágní, nespecifická a
je aktuálnější u závodně starších sportovců vzpěračů, kteří bojují o udržení
svých pozic v oddíle či reprezentaci a před nimiž jasněji vystupuje konfliktní
vidina „nenominace“ nebo dokonce ukončení závodní činnosti. Na vzniku a
intenzitě úzkosti se podílejí ve značné míře sociálně psychologické vlivy. Proto
můžeme počítat s transkulturálními rozdíly mezi anxiozitou sportovců z různých
zemí a dokonce i z různého sociálního prostředí. Úzkost zpravidla stoupá pod
vlivem předstartovního stavu. Rovněž pod vlivem velmi náročného trenéra nebo
například přítomností rodičů mladého vzpěrače v publiku může anxiozita
stoupat. Z časového hlediska je úzkost dále chápána jako buď trvalý rys
osobnosti, nebo akutní stav, což také ovlivňuje psychodiagnostiku a
psychologickou přípravu sportovců a v případě trvalého stavu mnohdy
znemožňuje závodní úspěšnost mladého vzpěrače.
Strach je ve vzpírání velmi významným citem – stejně tak, jako i v jiných
sportovních činnostech bolestivých až rizikových. Obecně vzniká z pocitu
ohrožení hodnot – nejčastěji zdraví. Přibližování se nebezpečí vede vesměs ke
zvýšení aktivační úrovně v negativním směru, což se projevuje snížením aktivní
energie, ochrnutím volní svalové činnosti, třesem apod. Mnohem častější a
intenzívnější je u relativně málo zkušených závodníků, kde je mnohdy jeho
zdrojem nějaká negativní zkušenost z minula – např. pád činky, způsobený
nesprávnou či nenaučenou technikou, doprovázený nějakou bolestí. Určitý
stupeň ovládaného strachu, charakteru obavy se vyskytuje při všech sportovních
činnostech a u všech sportovců. Tyto "strachy", které jsou zpravidla předmětné,
mají ve vzpírání specifický charakter. Strach skokana do vody je jiný než strach
z „přidušení“ činkou nebo strach ze „spadnutí“ činky na samotného vzpěrače.
Strach má silné účinky ve smyslu přenosu (citové nákazy) na druhé osoby. Tato
vlastnost je typická i pro ostatní afekty a podílí se na ní především sugesce a
nápodoba.
Celkově lze shrnout, že silné strachy (afekty) mají ochromující účinky na
diferenciační schopnost vzpěrače a postihují katastrofálně výběrové a tvořivé
řešení situací, tj. v podstatě aktivní adaptaci, čímž mohou vést ke zbytečným
-77-
zraněním. Slabé a středně silné strachové stavy mohou všechny schopnosti
člověka naopak mobilizovat (motivovat) ke zvýšené, někdy však rovněž málo
diferencované aktivitě. Vleklé, neřešené strachové stavy obvykle pozvolna
zhoršují kvalitu a produktivitu psychických i tělesných funkcí.
Motivaci lze definovat jako souhrn všech intrapsychických dynamických
sil neboli motivů, které zpravidla aktivizují a organizují chování i prožívání
s cílem změnit existující neuspokojivou situaci nebo dosáhnout něčeho
pozitivního. Motivy a jejich podoba určují, zda bude mladý vzpěrač směřovat
k určitému cíli či mentálnímu stavu, nebo zda se mu bude vzdalovat. Projevují
se tedy tím, že buď chce něco získat, nebo se pokouší něčemu vyhnout. Zde je
nutné zdůraznit, že právě trenér je jedním z největších tvůrců a podporovatelů
motivů u mladého vzpěrače – ať už pozitivních nebo negativních, a že mohou
být silným prostředkem při jeho výchově a výkonnostním růstu.
PŘEDSTAVY PŘI TRÉNIKU MLADÝCH VZPĚRAČŮ
Zásadní význam pro řízení motoriky mladého vzpěrače v tréninkovém
procesu má představa pohybu. Existuje předem jako plán průběhu i jako
představa výsledné situace (akceptor činnosti). Následný reálný pohyb by měl
být neustále s představou průběhu konfrontován (kontrolní, průběhová zpětná
vazba) a diskrepance mají být bezprostředně minimalizovány. Identita představy
cílového stavu se skutečností funguje jako podnět dovršující, který vlastní
činnost končí (rezultantní, výsledková zpětná vazba). Tak je mentální představa
pohybu hlavním činitelem motorického učení. Bez zdokonalování pohybové
představy není pokrok v motorickém učení mladého vzpěrače myslitelný.
Pamětní pohybová představa není jen vizuálním obrazem pohybu, jakousi
projekční reprodukcí, kdy představující jakoby viděl představovaný pohyb v
subjektivním představovém prostoru. To je představa divácká – např. „takovéto
provedení nadhozu už jsem viděl“. S takovouto chybou přistupují nováčci
nejčastěji k ideomotorickému tréninku a je na trenérech, aby tuto chybu
minimalizovali. Správná pohybová představa obsahuje i subjektivní
kinestetickou složku, tj. subjektivní představu vlastního provádění, včetně
pocitových komponent klíčových fází představovaného pohybu. Takováto
interiorizovaná představa je vhodným východiskem motorického učení.
Navozuje se vizuálně, s účastí mechanismu nápodoby.
Fantazijní představy jsou pak nadstavbou nad pouhou reprodukcí tím, že
obsahují něco nového. Zpravidla vznikají montáží známých prvků neobvyklým
způsobem do nového představovaného celku, nebo zdůrazněním nějaké
vlastnosti představovaného jevu (nadsázka, metafora). Do fantazie patří i denní
snění vzpěračů o rekordech a osobních výkonech. O pozitivní motivační a
duševně hygienický děj jde však pouze tehdy, když snění inspiruje a svou
pasivitou neodvádí sportovce od aktivní činnosti.
-78-
PROSTŘEDKY A METODY PSYCHOLOGICKÉ PŘÍPRAVY MLADÝCH VZPĚRAČŮ
Každý trenér mladých vzpěračů, kterému jde o výkonnostní růst jeho
svěřenců na soutěžích musí kromě přípravy fyzické, technické a řekněme také
taktické věnovat pozornost i psychické připravenosti závodníků. Zastavme se
proto krátce u několika obecných prostředků a metod psychické nebo chceme-li
psychologické přípravy mladých sportovců. Nejznámějším a také
nejpoužívanějším prostředkem je zcela jistě modelovaný trénink. Jeho
východiskem ve vzpírání jsou teoretické zákonitosti procesu adaptace na
zvedání činek z psychologického hlediska. Adaptaci chápeme jako proces
postupného přizpůsobení k danému podnětu, který na počátku procesu vystupuje
jako stresor (těžká činka). Jako podněty zde zpravidla vystupují situační vlivy,
které svými psychogenními účinky nepříznivě působí na činnost mladého
vzpěrače. Aplikací specifických soutěžních psychických zátěží v tréninku lze
zvýšit odolnost jedince vůči těmto zátěžím. Ve vzpírání často používanou
formou modelovaného tréninku je tzv. „overstress“, který znamená občasné
zatížení do maxima s cílem adaptace vzpěrače na vysoké zátěže, mnohdy na
úrovni jeho maxima. Relativně snadnější formou modelovaného tréninku je pak
simulace konkrétních psychických zátěží očekávané soutěže (např. zkrácení či
naopak prodloužení časového intervalu mezi pokusy). Ve smyslu modelování je
výhodné použít i syntetického tréninku, tj. absolvování tréninkové jednotky jako
pomyslné soutěže - s maximální zátěží.
Dalším z prostředků
psychické přípravy mladých
vzpěračů
prostřednictvím trenéra může být regulace aktuálních psychických stavů. Ve
vzpírání, stejně jako i v jiných sportech jsou nejdůležitější tři – předstartovní,
soutěžní a posoutěžní. Prožitkově jsou dobře známy a dají se i objektivně
prokázat. Potřeba jejich regulace je zdůvodněna subjektivní nepříjemností
některých z nich a jejich možným negativním vlivem na průběh sportovní
činnosti a sportovní výkon. Regulací samotnou rozumíme například snížení či
naopak zvýšení aktivace vzpěrače, odstranění psychologických důsledků únavy
(přetrénování) nebo snížení míry negativních prožitků z neúspěchu na soutěži.
Stejně tak může trenér prostřednictvím motivačních zdrojů (kolektiv, rodina)
regulovat motivační struktury mladého vzpěrače, což je celé spektrum jeho
sportovních motivací. V souvislosti s pojmem psychická příprava a její
prostředky je nutno upozornit, že v odborných i populárních textech je možné se
setkat s pojmy mentální nebo psychický trénink. Zpravidla jde o doslovný
překlad cizího pojmu „mental-training“, který se správně překládá jako
ideomotorický trénink a je v zahraničí považován za významnou složku
psychologické přípravy.
Metody psychologické přípravy znamenají způsoby využití
psychologických poznatků k dosažení psychologicky definovaných cílů u
mladých sportovců. Jsou v hojné míře využívány a mnoho těch, kteří je denně
používají mnohdy ani netuší, že vykonávají psychologickou přípravu sportovce.
Všechny metody jde aplikovat buď ve smyslu autoregulativním,
heteroregulativním (nejčastější případ, kdy trenér působí na vzpěrače), případně
-79-
skupinovém. Daleko nejčastější metodou je pohovor, znamenající verbální
působení. Může mít z hlediska psychologického mnoho podob. Nejčastější je
přesvědčování, psychologicky je využíván moment racionalizace, argumentace,
případně persuace (vtíravé opakování). Často se ve verbálním působení používá
momentů sugesce, kdy se apeluje na city, počítá se s autoritou nositele poselství
(trenéra) a se zvláštním druhem vztahu mezi ním a mladým závodníkem.
K verbálním metodám se počítá i zúčastněné vyslechnutí problému sportovce,
ventilace napětí humorem, odvedením pozornosti od problému. Samozřejmě
sem patří i často používané a málo produktivní metody vyčítání chyb,
„nadávání“, hádání se, ironizace a škodolibé vysmívání, nebo naopak prospěšné
stimulativní metody povzbuzování a dodávání sebedůvěry. Kromě samotného
slovního obsahu má v pohovoru obrovský význam i neverbální komunikace
(mimika, gestikulace, intonace, zámlky, náznaky aj).
Velkou skupinou jsou metody výcvikové. Sem patří například mentální
trénink, výcvik mentálních dovedností, různé druhy psychotréninku apod.
Zpravidla jsou založeny na využití principu již zmíněné ideomotoriky a k jejich
aplikaci, zejména u mládeže, již je potřebná jistá míra edukace a erudice. Někdy
využívají momentů klasického podmiňování, ať už ve smyslu pozitivním, či
aversívním. Společnou vlastností je, že vzpěrač musí konkrétní postup nacvičit,
aby ho potom mohl používat i v soutěžních podmínkách. Klasickým příkladem
jsou různé modifikace autogenního tréninku, vhodné pro snižování napětí,
redukci stresu, případně zefektivnění regenerace.
Třetí skupinou jsou biologické regulativní prostředky s vedlejšími
psychologickými účinky. Z empirie je dobře známo, že aktuální psychický stav
je pozitivně ovlivněn jídlem, spánkem, masáží, koupelí, rozcvičkou,
provozováním jiné odpočinkové aktivity, případně dalšími pozitivními zážitky.
Ve sportu obecně se toho hojně používá s cílem vyladit stav a odstranit napětí.
Poslední a v mládežnickém vzpírání zřejmě nejméně používanou
skupinou metod působení na psychiku sportovců jsou neurotechnologie. Je to
využití, zpravidla audiovizuálních, technických prostředků s cílem ovlivnit
elektrickou aktivitu mozku, buď za účelem zklidnění, optimalizace, či facilitace.
Výčet by nebyl úplný bez zmínky o využití různých fetišů, maskotů či
individuálních rituálů s cílem ovlivnit psychický stav mladých vzpěračů.
Uplatňuje se tu oddílová nebo národní tradice a zvyk. Často se sportovci
opakovaně podaří výkon a cestou kauzální atribuce dojde k závěru, že příčinou
byl např. určitý talisman, začne mu věřit, používá jej i nadále a dokonce se může
dostat do psychologických problémů, když si ho na některý závod zapomene
vzít. Jindy se podobný prostředek začne používat na základě nápodoby.
Psychologicky jsou účinné skupinové rituály, zvyšující kohezi družstva, což
však ve vzpírání vidíme málokdy.
Důležitým psychologickým aspektem ve vzpírání, tak jako samozřejmě i
v ostatních sportech, je duševní hygiena, které je nutno učit mladé vzpěrače od
počátku jejich sportovní přípravy. Psychohygienu ve vzpírání je nutno
považovat za součást psychologické přípravy vzpěrače, která se využívá
-80-
především při předcházení nadbytečným stresům a likvidaci účinků extrémních
psychických zátěží ve sportu.
ZÁVĚR
Závěrem článku považuji za nutné zopakovat, že psychologická příprava
mladých vzpěračů je, stejně jako psychologická příprava ostatních mladých
sportovců širokým pojmem, zahrnujícím také bezprostřední přípravu před
soutěží a během ní. Koučování na samotné soutěži pak lze považovat za
vyvrcholení psychologické přípravy mladého vzpěrače. Předpokladem jeho
úspěšnosti je systematické, účelné a vědomé plnění úkolů psychologické
přípravy už v předcházející tréninkové přípravě. Stále větší rozšíření nachází ve
sportovní oblasti pojem psychologická péče o sportovce. Je to systém opatření,
která zajišťují odbornou účast psychologů v systému tréninku vrcholových
sportovců a tento pojem není totožný s psychologickou přípravou sportovců - je
širší a odbornou psychologickou přípravu do sebe zahrnuje jako svou součást.
Navíc obsahuje také oblast speciální psychodiagnostiky, zaměřené na
vyhledávání sportovců s potřebou psychologické péče, dále oblast speciálního
psychologického výcviku a oblast výzkumnou.
Úplným závěrem mi dovolte citovat pana profesora V. Hoška a jeho
definici psychologické přípravy sportovce: „Psychologická příprava sportovce je
cílevědomé využití psychologických poznatků k prohloubení efektivity
tréninkového systému. Cílem psychologické přípravy sportovce je, na základě
psychologických poznatků, zvýšit účinnost složek sportovní přípravy a v soutěži
stabilizovat výkonnost na úrovni natrénované kapacity sportovce“.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
Blahutková,M., Pacholík,V. : Psychologie sportu. Brno MU: Učební text, 2005
Hošek,V., Psychologie sportu. Praha: Učební text, 2005
Plháková,A., Učebnice obecné psychologie. Praha: Academia, 2010
Krátka charakteristika autora, členov autorského kolektívu:
Mgr. Petr Krol, *1965, speciální pedagog, předseda Českého svazu vzpírání
Petr Krol ml., *1990, student psychologie na UP Olomouc
-81-
TESTOVANIE HORMONÁLNEHO PROFILU V SILOVÝCH ŠPORTOCH
HORMONAL PROFILE TESTING IN STRENGTH SPORTS
Mgr.Milan Sedliak, PhD.
Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave
Faculty of Physical Education and Sports, Comenius University,
Bratislava, Slovakia
ABSTRAKT
Endokrinný systém je systémom žliaz, ktoré vylučujú určitý typ
chemickým látok, hormónov, do krvného obehu. Endokrinný systém, spolu s
nervovým systémom, regulujú množstvo funkcií v ľudskom organizme, napr.
rast, vývin a funkciu tkanív, metabolizmus alebo psychické funkcie. Vo
všeobecnosti je endokrinný systém organizovaný do určitých stupňov, riadených
centrálnym nervovým systémom. Hypotalamus, časť medzimozgu a s ním
spojená hypofýza sú miestami, kde sa spájajú hormonálna s nervovou reguláciou
a zároveň majú koordinačnú funkciu na činnosť ostatných žliaz s vnútorným
vylučovaním. Na základe chemickej štruktúry rozdeľujeme hormóny na tri
základne druhy: peptidové a bielkovinové hormóny, steroidné hormóny a
deriváty tyrozínu. Väčšina hormónov je v krvi prenášaná viazaná na špecifické
(napr. sex-hormone-binding glubuline pre testosterón) a nešpecifické (albumín)
bielkovinové prenášače. Tým sa výrazne predlžuje ich životnosť. Len malá časť
je neviazaná, ale práve voľná molekula hormónu je biologicky aktívna a môže
reagovať s cieľovou bunkou. Na to, aby cieľová bunka, napr. svalová, mohla
reagovať s hormónom, musí mať pre neho špecifický receptor. Naviazanie
hormónu na receptor potom spustí vnútri bunky kaskádu chemických, hlavne
enzymatických reakcií, pomocou tzv. druhého posla (najmä molekula cAMP).
Hormónové receptory sú pre väčšinu hormónov lokalizované v obale bunky,
bunkovej membráne, ako v prípade rastového hormónu. Steroidné hormóny
(testosterón) a hormóny štítnej žľazy majú receptory vnútri bunky. Hladiny
hormónov v krvi nie sú stabilné. Ovplyvňuje ich vývin a starnutie a pravidelne
kolíšu aj v závislosti od dennej alebo nočnej hodiny, mesačných cyklov a
niektoré aj od ročného obdobia. Okrem toho vplývajú na hladinu hormónov v
krvi aj vonkajšie faktory ako napríklad stres čí náročná fyzická aktivita, akou je
silový tréning. Hladiny cirkulujúcich hormónov sú najčastejšie zisťované z krvi,
slín alebo moču. Každá z týchto metód má svoje výhody a nevýhody. Krv, ako
hlavná transportná cesta, umožňuje merať celkove množstvo hormónu, jeho
neviazanú časť, ako aj množstvo viažucich bielkovín a ich typ. Tak dostane
najkomplexnejší obraz o aktuálnom stave športovca. Nevýhodou je nutnosť
odberu krvi ihlou to žily a s tým spojené možné komplikácie. Testovanie zo slín
si najmä v posledných rokoch získava popularitu pre jeho neinvazívnosť,
jednoduchosť odberu a menšie finančné a technické náklady. Nevýhodou je, že
do slín prechádza len neviazaná, biologicky aktívna časť hormónu, číže sa stráca
komplexný obraz o všetkých zložkách súvisiacich so sledovaným hormónom.
-82-
Podobne je tomu aj pri meraní z moču. Niektorí vedci tiež poukazujú na nižšiu
spoľahlivosť meraní hormónov zo slín. Najviac veľké molekuly, akou je rastový
hormón, ťažšie prechádzajú do slinnej žľazy a to následne ovplyvňuje ich
zistiteľné množstvo v slinách. V prípade rastového hormónu sú to až 1000nasobne nižšie koncentrácie v porovnaní s krvou. V spojitosti so silovými
športmi sú zatiaľ najčastejšie skúmanými hormónmi testosterón, kortizol a
rastový hormón. V skratke, väčšina vedeckých prac zistila výrazné zvýšenie
hladín testosterónu, kortizolu a rastového hormónu na konci a krátko (60-90
min) po silovom zaťažení podobnom predovšetkým kulturistickému tréningu.
Zaťaženie podobne vzpieračskému tréningu (vyššie hmotnosti, menej
opakovaní, dlhšie prestávky medzi sériami) navodzuje výrazne nižší nárast
množstva cirkulujúcich hormónov. Ešte viac protichodne zistenia sa tykajú
zmien hormónov po určitom období pravidelného silového tréningu. Väčšina
prác uvádza, že silový tréning nemení kľudové hladiny testosterónu, kortizolu a
rastového hormónu, ale mení sa ich charakter odozvy na jednorazové zaťaženie.
Pozáťažová hladina testosterónu je vyššia, kortizolu nižšia a nárast rastového
hormónu je podobný ako pred tréningom. Vzhľadom na zložitosť hormonálneho
riadenie je v súčasnosti zložité interpretovať skutočný fyziologický význam hore
uvedených zistení. Napríklad zvýšenie hladiny testosterónu tesne po cvičení
môže znamenať jeho vyššiu produkciu, znížené odbúravanie, znížené
vychytávanie cieľovými bunkami alebo rôznu kombináciu týchto dejov. Preto je
význam monitorovania hormonálneho profilu športovca otázny. Určitý význam
môže mať hlavne pri špičkových vzpieračoch a vzpieračkách, najmä ak sa robí
pred a po zaťažení, ako doplňujúca informácia o aktuálnom stave trénovanosti.
Na to je potrebné sledovanie v pravidelných intervaloch a interpretácia
výsledkov odborníkom. V neposlednom rade je dôležité vykonávať odbery
vzoriek v čo najviac štandardných podmienkach – rovnaká metóda odberu
a analýzy vzoriek, rovnaký čas dna, rovnaký silový tréning (v absolútnych alebo
relatívnych ukazovateľoch), čo najviac podobný stav zotavenia z
predchádzajúceho tréningu, strava a podobne.
The endocrine system is a system of glands, each of which secretes a
certain type of hormone into the bloodstream to regulate the body. The
endocrine system is an information signal system like the nervous system,
regulating many functions of an organism, including mood, growth and
development, tissue function, and metabolism. In general, the endocrine system
is organized into several levels, governed by the central nervous system.
Hypothalamus and the pituitary gland are the parts of the brain where the neural
signals are transferred into chemical signals – hormone molecules. Hormones of
the hypothalamus and pituitary are controlling the release of hormones from the
target endocrine glands like testis or adrenal glands. Blood circulation is the
main transporting route for hormone molecules. Hormones are mostly
transported in blood in a complex with a binding protein, which lengthens their
half-live compared to a free hormone molecule. However, it is the free fraction
of hormone that is able to interact with the target cell. For a hormone molecule
-83-
to be able to pass the information further, a cell of the target tissue (e.g., muscle
cell) must have a specific receptor for a specific hormone. Hormone receptors
are mostly located in the cell membrane, like in case of growth hormone. In case
of steroids hormones, receptors are located in the cytoplasm. Binding of the
hormone to its receptors then triggers a cascade of chemical reactions within the
cell. There are three basic types of hormones, based on their structure – peptide
and proteins (e.g., growth hormone), steroids (e.g., testosterone, cortisol), and
tyrosine derivates (e.g., adrenaline, thyroxin). Blood concentrations of various
hormones are not stable throughout the life. For instance in steroids sex
hormones, the biggest changes are observed with the onset of puberty and after
the meno- or andropause.
The level of circulating hormones is typically assessed from the blood
(serum or plasma), saliva and urine. Each of the sampling sites has its
advantages and disadvantages. Blood is the main hormone carries so the
concentrations measured from there are the most precise. Therefore, it is
possible to measure levels of a free and bound fraction of a hormone and also its
binding proteins from the blood. On the other hand, blood sampling is an
invasive procedure with, although minor, health risks. Saliva testing has been
gaining its popularity within the last years due to its non-invasive nature and
lower costs compared to blood sampling. Limitation of the saliva sampling is
that only unbound fraction of a hormone can be reliably asses. Also bigger
molecules (e.g., growth hormone) are difficult to be found in higher
concentration in saliva due to the lower filtration rate in salivary glands. Urine
tests provide an accurate representation of total hormone production rates over a
period of time. The methods of analysis are well established, and the results are
reproducible. However, urine analysis cannot assess e.g., the bound fraction of
the hormonal profile.
The most widely studies hormones with regards to the strength training
are testosterone, cortisol and growth hormone.
TESTOSTERONE is considered an anabolic hormone promoting, among
others, protein synthesis in muscle tissue (Ferrando et al. 1998), the result being
increased muscle mass and strength. About 2% of circulating testosterone is
free, while about 38% is bound to albumin and 60% is bound to sex-hormonebinding globulin. Testosterone can increase muscle protein synthesis and slow
down muscle protein degradation (Bhasin et al. 2003), increase muscle
sensitivity to IGF-I via up-regulation of the IGF-I receptors, and increase
satellite cell proliferation resulting in muscle fibre hypertrophy (Doumit et al.
1996, Sinha-Hikim et al. 2003). Testosterone can also interact with neurons in
the central nervous system (CNS) resulting in, e.g., enhancement of acute force
production or neural cell regeneration and growth (Brooks et al. 1998, Nagaya
and Herrera 1995). Indirect evidence implies that muscle strength development
in men may be positively dependent on chronic total (both free and bounded
-84-
forms) serum testosterone concentrations (Bhasin et al. 2001, Kvorning et al.
2006) and/or free testosterone levels (Hakkinen et al. 1985). Interestingly,
heavy-strength training using hypertrophy, neural, and/or power protocols
applied over several weeks or months has been shown to induce some periodic
alternations but no chronic changes in resting total and free testosterone and
testosterone binding proteins concentrations (Kraemer and Ratamess 2005).
Rather than changes in resting concentrations, enhancement in acute response to
a bout of exercise has been found after a resistance training period in men
(Kraemer et al. 1999, Tremblay et al. 2004). Furthermore, resistance training
may increase androgen receptor expression in trained muscle cells (Kadi 2000,
Willoughby and Taylor 2004) thus providing more binding sites and thus
possibly resulting in higher physiological activity of testosterone.
CORTISOL is a multi-functional hormone typically considered to have
catabolic properties counteracting the effects of testosterone. About 10% of
circulating cortisol is free, while ~15% is bound to albumin and 75% is bound to
corticosteroid-binding globulin. The actions of cortisol on muscle are mediated
through the glucocorticoid receptor in skeletal muscle. Cortisol is involved in
protein degradation and it decreases protein synthesis. It may also suppress the
HPG axis by inhibiting GnRH, stimulate lipolysis in adipose cells and increase
gluconeogenesis. Therefore, the role of cortisol in the process of adaptation to
strength training may be more complex than purely catabolic, e.g., increasing
free amino acid and lipid pool post exercise available for subsequent adaptive
protein synthesis (Viru and Viru 2001). A high-volume bout of resistance
exercise (moderate-to-high resistance with short rest intervals between sets)
induces significant acute elevations in serum cortisol (Folland and Williams
2007). This acute response is typically attenuated with long-term resistance
training (Kraemer et al. 1999, Staron et al. 1994), perhaps partly due to downregulation of glucocorticoid receptors (Willoughby et al. 2003). Findings on the
chronic adaptations of cortisol to strength training are even more variable than
those on testosterone. Besides studies reporting a lack of changes (e.g., Fry et al.
1994, Hakkinen et al. 1990, Hakkinen et al. 2000), some authors have found a
reduction in cortisol concentrations after strength training (Hakkinen et al. 1985,
McCall et al. 1999). Differences in the timing of the test and training sessions
across the years and/or day may partially contribute to the inconsistency in
findings between different studies due to the normal seasonal and circadian
fluctuations in testosterone and cortisol. However, it seems that when the overall
volume/loading of the strength training (such as 2 or 3 sessions a week) remains
within normal physiological range, no systematic changes will occur in the
serum concentrations of anabolic and catabolic hormones (Hakkinen et al. 2000,
Kraemer and Ratamess 2005).
GROWTH HORMONE (GH)
Human GH represents a family of proteins and over 100 forms of GH
have been identified in plasma (Baumann 1991) with apparently different
-85-
physiological functions (Lewis et al. 2000) Many physiologic factors alter
pulsatile GH secretion, including age, gender, body composition, sleep,
nutrition, exercise and serum concentrations of gonadal steroids, insulin and
IGF-I. GH secretion is regulated by two hypothalamic peptides: GH releasing
hormone, which stimulates GH synthesis and secretion, and somatostatin, which
inhibits GH release without affecting GH synthesis (Giustina and Veldhuis
1998). There are membrane receptors for both GH releasing hormone and
somatostatin on anterior pituitary cells. These two peptides are in turn
influenced by an array of neurotransmitters. GH has anabolic effects on muscle
cell. GH acutely stimulates muscle protein synthesis, decreases rate of glucose
use and thereby antagonises the effects of insulin, promotes the release of free
fatty acids and glycerol from the adipose tissue, increases circulating free fatty
acids and their oxidation in the liver, promote a positive calcium, magnesium
and phosphate balance and cause the retention of sodium, potassium and
chloride ions (Fryburg and Barret 1993, Godfrey et al. 2003). In addition, GH
stimulates cellular uptake and incorporation of amino acids into protein in
several tissues, including skeletal muscle (Hartman et al. 1993). IGF-I secreted
by hepatic tissue is the primary mediator of many of the responses regulated by
GH in tissues throughout the body.
Acute resistance exercise can increase GH release in men and women of
all age groups (e.g. Kraemer et al. 1990, Nicklas et al. 1995, Marcell et al. 1999,
Bosco et al. 2000, Nindl et al. 2000, Hymer et al. 2001). Moderate- to highintensity, high-volume programmes using short rest periods have shown the
greatest acute GH response compared with conventional strength or power
training using high loads, low repetitions and long rest intervals in men
(VanHelder et al. 1984, Kraemer et al. 1990, Häkkinen and Pakarinen 1993,
Bosco et al. 2000, Williams et al. 2002, Smilious et al. 2003). The magnitude
appears dependent upon exercise selection and subsequent amount of muscle
mass recruited, muscle actions used (i.e. greater response during concentric than
eccentric muscle actions), intensity, volume, rest intervals between sets and
training status (e.g. greater acute elevations based on individual strength and the
magnitude of total work performed). The serum GH concentration peaks at or
slightly after the termination of resistance exercise and returns to baseline levels
by approximately within 90 minutes post-exercise (Wideman et al. 2002). GH is
an anabolic hormone, and therefore, heavy resistance exercise-induced increased
secretion of GH may be important for the process of training-induced muscle
hypertrophy (Kraemer et al. 1987). However, the interindividual GH response to
acute resistance exercise is highly variable. Resistance exercise programs that
elicit the greatest GH response also elicit the greatest demand on anaerobic
glycolysis and lactate formation as well as acute cortisol response. Long-term
resistance training does not appear to systematically affect resting
concentrations of GH in younger and older men and women or acute resistance
exercise-induced GH response (Consitt et al. 2002, Wideman et al. 2002,
Kraemer and Ratamess 2005). However, Häkkinen et al. (2001) showed that the
-86-
acute GH response became significant and its duration lengthened due to the 21wk resistance training period in older women.
When testing for these hormones concentrations in circulation, the time of
day must be taken into consideration. Both serum cortisol and testosterone
display a circadian pattern with early morning peaks and evening nadirs (e.g.,
Van Cauter et al. 1996, Veldhuis et al. 1987, Sedliak et al. 2007) (Fig 1).
FIGURE 1: Circadian rhythm of plasma cortisol of a human subject. The thin line
represents the raw plasma concetrations assessed across 24-hour period with approximately
a 20-min sampling frequency. Ultradian pulses can be seen. The thick line represents a fitted
cosine curve with the basic rhythm parameters determined. On the x axis, the white part
represents a time period illuminated with sun light, the black parts represent nights (Figure
reprinted from House and Touitou with permission)
The hierarchical circadian mechanisms controlling serum cortisol and
testosterone are also similar and under a dual the suprachiasmatic nucleus (SCN)
-driven control of endocrine and neural origin, synchronized to the external
environment light. In cortisol, the SCN has been proposed to drive its circadian
rhythm via two distinct pathways. The first one is via hypothalamic-pituitaryadrenal axis (HPA) modulation. Direct neural connections between the SCN and
the paraventricular nucleus (PVN) may be responsible for circadian modulation
of PVN release of corticotropin-releasing hormone (CRH) into the portal blood
-87-
supply of the medial eminence. CRH stimulates anterior pituitary release of
ACTH into the systematic circulation, which induces the adrenal gland to
synthesize and release cortisol. Cortisol exerts a negative feedback effect at the
levels of the hypothalamus and the anterior pituitary. Recently, a second neural
pathway has been suggested to adjust timing of the HPA axis. The SCN may
directly modulate the circadian changes in sensitivity of the adrenal cortex to
ACTH stimulation via sympathetic fibres innervating the adrenal cortex.
For plasma testosterone, the circadian timing mechanism is somewhat less
understood and there are distinct gender differences in loci of secretion. In men,
the endocrine controlling pathway is via the hypothalamus-pituitary-gonadal
(testes) axis (HPG). The SCN-stimulated gonadotropin-releasing hormone
(GnRH) secretion drives pituitary gonadotropin (luteinizing hormone - LH)
release. LH feeds forward on testicular Leydig cells to stimulate the timedelayed output of testosterone (Urban et al. 1988). Two gonadal hormones,
testosterone and inhibin B, negatively feedback on the hypothalamus and
anterior pituitary, respectively (Anawalt et al. 1996). The second, neural
pathway via autonomic systems is thought to modulate the sensitivity of gonads
to LH stimulation. However, very recent work of Walton et al. (2007) has
suggested that there is also an endogenous rhythm of testosterone production
within the testis, independent of LH. To illustrate the complexity of this matter,
testosterone (and its derivatives) can alter the circadian timing system by acting
on androgen receptors within the SCN (Karatsoreos et al. 2007). GH is
synthesized and secreted from the anterior pituitary gland in a pulsatile manner
throughout the day with low concentrations during the day and high
concentration during the night sleep; surges of secretion occur at 3- to 5-hour
intervals. The largest and most predictable of these GH peaks occurs about an
hour after onset of sleep.
Besides exercise, a number of factors can temporarily alter the circadian
rhythm parameters of testosterone, cortisol and growth hormone, particularly if
assessed under normal every-day conditions. Viru and Viru (2001) listed
seasonal variation, sleep deprivation, nutritional status, and emotional strain
among the confounding factors. Moreover, cortisol levels are especially
sensitive to exposure to various acute or chronic stressors (Sedliak et al. 2007).
However, it is not only resistance exercise that can mask the circadian variation
in serum testosterone and cortisol. Also the time of day might alter the
magnitude and duration of acute hormone responses to acute resistance exercise,
as well as subsequent circadian patterns during a recovery period. An afternoon
bout of resistance exercise blunted total and free testosterone production and
also growth hormone production during the following night in a study of Nindl
et al. (2001a,b) but caused a significant rise in total testosterone from 04:00 to
07:00 h, as reported by McMurray et al. (1995). However, both studies found no
effect on total overnight cortisol patterns. An acute bout of resistance exercise
performed in the morning did not significantly affect total testosterone diurnal
-88-
concentrations during the following 16-h waking period, as compared to the
control day (Kraemer et al. 2001). In a resistance trained group of elite
weightlifters, Hakkinen et al. (1988b) reported a greater testosterone response
during the afternoon sessions as compared to the morning sessions during
multiple training sessions per day. On the contrary, Bird and Tarpenning (2004)
found the acute response of cortisol but not testosterone to be lower in the
afternoon as compared to the morning - however, this result was obtained with
only one loading session per day. They also reported testosterone to cortisol
ratio (T/C ratio) to be higher in the afternoon hours (both resting and after
loading). The T/C ratio had been originally suggested to be an indicator of the
anabolic/catabolic status of skeletal muscle during strength training (Hakkinen
et al. 1987, Hakkinen and Pakarinen 1994). According to Bird and Tarpenning
(2004), it could mean that afternoon hours, with more testosterone relative to
cortisol in circulation, may be more favourable for, at least, hypertrophic
adaptation of muscle compared to the morning hours. However, this type of
interpretation for the T/C ratio may be an oversimplification as it can be only an
indirect measure of the actual biological process.
In conclusion, most of the relevant scientific data show significant
elevations in testosterone, cortisol and growth hormone shortly after exercise,
especially after a hypertrophic type of protocol. Strength protocols similar to
those used in weightlifting produce mostly only minor increases in hormonal
levels. More contradictory are the findings after a period of the strength training.
Based on the majority of studies, resting concentrations do not change but acute
responses are increased, decreased or unchanged in testosterone, cortisol and
growth hormone, respectively. However, interpretation of e.g., elevated
hormonal concentrations in blood after a strength training session remains
somewhat unclear. It could be a result of increased production, decreased
clearance and/or lower uptake by a cell. Based on the facts stated above,
monitoring of a hormonal profile in basal and post-loading conditions remains
questionable. It may be of some importance for those involved in competitive
weightlifting, especially for adult elite athletes. It is recommended to follow an
athlete regularly and to assess not only basal levels but also acute responses to a
training session. Importantly, samples should be collected in a standard
procedure (same tools, brands, method of analysing, the time of day, identical
training session etc.) in order to obtain reliable results.
REFERENCES
Anawalt BD, Bebb RA, Matsumoto AM et al (1996) Serum inhibin B levels reflect Sertoli
cell function in normal men and men with testicular dysfunction. J Clin Endocrinol Metab
81:3341-3345
Baumann G. Growth hormone heterogeneity: genes, isohormones, variants and binding
proteins. Endocr Rev. 1991; 12: 424-49.
-89-
Bhasin S, Woodhouse L, Casaburi R et al (2001) Testosterone dose-response relationships in
healthy young men. Am J Physiol Endocrinol Metab 281:E1172-81
Bhasin S, Woodhouse L, Storer TW (2003) Androgen effects on body composition. Growth
Horm IGF Res 13 Suppl A:S63-71
Bird SP, Tarpenning KM (2004) Influence of circadian time structure on acute hormonal
responses to a single bout of heavy-resistance exercise in weight-trained men. Chronobiol Int
21:131-146
Bosco C, Colli R, Bonomi R, von Duvillard SP, Viru A. Monitoring strength training:
neu¬romuscular and hormonal profile. Med Sci Sports Exerc. 2000; 32: 202-208.
Brooks BP, Merry DE, Paulson HL, Lieberman AP, Kolson DL, Fischbeck KH (1998) A cell
culture model for androgen effects in motor neurons. J Neurochem 70:1054-1060
Consitt LA, Copeland JL, Tremblay MS. Endogenous anabolic hormone responses to
endurance versus resistance exercise and training in women. Sports Med. 2002; 32: 1-22.
Doumit ME, Cook DR, Merkel RA (1996) Testosterone up-regulates androgen receptors and
decreases differentiation of porcine myogenic satellite cells in vitro. Endocrinology 137:13851394
Ferrando AA, Tipton KD, Doyle D, Phillips SM, Cortiella J, Wolfe RR (1998) Testosterone
injection stimulates net protein synthesis but not tissue amino acid transport. Am J Physiol
275:E864-71
Fry AC (2004) The role of resistance exercise intensity on muscle fibre adaptations. Sports
Med 34:663-679 Fryburg DA, Barrett EJ. Growth hormone acutely stimulates skeletal muscle
but not whole-body protein synthesis in humans. Metabolism. 1993; 42: 1223-7.
Giustina A, Veldhuis JD. Pathophysiology of the neuroregulation of growth hormone
secretion in experimental animals and the human. Endocrine Rev. 1998; 19: 717-97.
Godfrey RJ, Madgwick Z, Whyte GP. The exercise-induced growth hormone response in
athletes. Sports Med. 2003; 33: 599-613.
Hakkinen K, Pakarinen A, Alen M, Komi PV (1985) Serum hormones during prolonged
training of neuromuscular performance. Eur J Appl Physiol Occup Physiol 53:287-293
Hakkinen K, Pakarinen A, Alen M, Kauhanen H, Komi PV (1988a) Daily hormonal and
neuromuscular responses to intensive strength training in 1 week. Int J Sports Med 9:422-428
Hakkinen K, Pakarinen A, Alen M, Kauhanen H, Komi PV (1988b) Neuromuscular and
hormonal responses in elite athletes to two successive strength training sessions in one day.
Eur J Appl Physiol Occup Physiol 57:133-139
Hakkinen K, Pakarinen A, Kyrolainen H, Cheng S, Kim DH, Komi PV (1990)
Neuromuscular adaptations and serum hormones in females during prolonged power training.
Int J Sports Med 11:91-98
-90-
Häkkinen K, Pakarinen A. Acute hormonal responses to two different fatiguing heavyresistance protocols in male athletes. J Appl Physiol. 1993; 74: 882-887.
Häkkinen K, Pakarinen A, Kraemer WJ, Häkkinen A, Valkeinen H, Alen M.Selective muscle
hypertrophy, changes in EMG and force, and serum hormones during strength training in
older women. J Appl Physiol. 2001; 91: 569-80.
Hakkinen K, Pakarinen A (1994) Serum hormones and strength development during strength
training in middle-aged and elderly males and females. Acta Physiol Scand 150:211-219
Hakkinen K, Pakarinen A, Kraemer WJ, Newton RU, Alen M (2000) Basal concentrations
and acute responses of serum hormones and strength development during heavy resistance
training in middle-aged and elderly men and women. J Gerontol A Biol Sci Med Sci 55:B95105
Hartman ML, Veldhuis JD, Thorner MO. Normal control of growth hormone secretion. Horm
Res. 1993; 40: 37–47.
Hymer WC, Kraemer WJ, Nindl BC, Marx JO, Benson DE, Welsch JR, Mazzetti
SA, Volek JS, Deaver DR. Characteristics of circulating growth hormone in women after
acute heavy resistance exercise. Am J Physiol Endocrinol Metab. 2001; 281: E878-87.
Kadi F (2000) Adaptation of human skeletal muscle to training and anabolic steroids. Acta
Physiol Scand Suppl 646:1-52
Karatsoreos IN, Wang A, Sasanian J, Silver R (2007) A role for androgens in regulating
circadian behavior and the suprachiasmatic nucleus. Endocrinology 148:5487-5495
Kraemer WJ, Marchitelli L, Gordon SE et al (1990) Hormonal and growth factor responses to
heavy resistance exercise protocols. J Appl Physiol 69:1442-1450
Kraemer WJ, Noble BJ, Clark MJ, Culver BW. Physiologic responses to heavy-resistance
exercise with very short rest periods. Int J Sports Med. 1987; 8:247-52.
Kraemer WJ, Hakkinen K, Newton RU et al (1999) Effects of heavy-resistance training on
hormonal response patterns in younger vs. older men. J Appl Physiol 87:982-992
Kraemer WJ, Loebel CC, Volek JS et al (2001) The effect of heavy resistance exercise on the
circadian rhythm of salivary testosterone in men. Eur J Appl Physiol 84:13-18
Kraemer WJ, Ratamess NA (2005) Hormonal responses and adaptations to resistance exercise
and training. Sports Med 35:339-361
Kvorning T, Andersen M, Brixen K, Madsen K (2006) Suppression of endogenous
testosterone production attenuates the response to strength training: a randomized, placebocontrolled, and blinded intervention study. Am J Physiol Endocrinol Metab 291:E1325-32
LewisUJ, SinhaYN, LewisGP. Structure and properties of members of the hGH family: a
review. Endocr J. 2000; 47: S1-8.
-91-
Marcell TJ, Wiswell RA, Hawkins SA, Tarpenning KM. Age-related blunting of growth
hormone secretion during exercise may not be solely due to increased somatostatin tone.
Metabolism. 1999; 48: 665-70.
McCall GE, Byrnes WC, Fleck SJ, Dickinson A, Kraemer WJ (1999) Acute and chronic
hormonal responses to resistance training designed to promote muscle hypertrophy. Can J
Appl Physiol 24:96-107
McMurray RG, Eubank TK, Hackney AC (1995) Nocturnal hormonal responses to resistance
exercise. Eur J Appl Physiol Occup Physiol 72:121-126
Nagaya N, Herrera AA (1995) Effects of testosterone on synaptic efficacy at neuromuscular
junctions in a sexually dimorphic muscle of male frogs. J Physiol 483 ( Pt 1):141-153
Nicklas BJ, Ryan AJ, Treuth MM, Harman SM, Blackman MR, Hurley BF, Rogers MA.
Testosterone, growth hormone and IGF-I responses to acute and chronic resistive exercise in
men aged 55-70 years. Int J Sports Med.1995; 16: 445-50.
Nindl BC, Kraemer WJ, Hymer WC. Immunofunctional vs immunoreactive growth hormone
responses after resistance exercise in men and women. Growth Horm IGF Res. 2000; 10: 99103.
Nindl BC, Hymer WC, Deaver DR, Kraemer WJ (2001a) Growth hormone pulsatility profile
characteristics following acute heavy resistance exercise. J Appl Physiol 91:163-172
Nindl BC, Kraemer WJ, Deaver DR et al (2001b) LH secretion and testosterone
concentrations are blunted after resistance exercise in men. J Appl Physiol 91:1251-1258
Sedliak M, Finni T, Cheng S, Kraemer WJ, Hakkinen K (2007) Effect of time-of-day-specific
strength training on serum hormone concentrations and isometric strength in men. Chronobiol
Int 24:1159-77
Sinha-Hikim I, Roth SM, Lee MI, Bhasin S (2003) Testosterone-induced muscle hypertrophy
is associated with an increase in satellite cell number in healthy, young men. Am J Physiol
Endocrinol Metab 285:E197-205
Smilios I, Pilianidis T, Karamouzis M, Tokmakidis SP. Hormonal responses after various
resistance exercise protocols. Med Sci Sports Exerc. 2003; 35: 644-54.
Staron RS, Karapondo DL, Kraemer WJ et al (1994) Skeletal muscle adaptations during early
phase of heavy-resistance training in men and women. J Appl Physiol 76:1247-1255
Tremblay MS, Copeland JL, Van Helder W (2004) Effect of training status and exercise mode
on endogenous steroid hormones in men. J Appl Physiol 96:531-539
Urban RJ, Evans WS, Rogol AD, Kaiser DL, Johnson ML, Veldhuis JD (1988) Contemporary
aspects of discrete peak-detection algorithms. I. The paradigm of the luteinizing hormone
pulse signal in men. Endocr Rev 9:3-37
Van Cauter E, Leproult R, Kupfer DJ (1996) Effects of gender and age on the levels and
circadian rhythmicity of plasma cortisol. J Clin Endocrinol Metab 81:2468-2473
-92-
VanHelder WP, Radomski MW, Goode RC. Growth hormone responses during intermittent
weight lifting exercise in men. Eur J Appl Physiol. 1984; 53: 31-4.
Veldhuis JD, King JC, Urban RJ et al (1987) Operating characteristics of the male
hypothalamo-pituitary-gonadal axis: pulsatile release of testosterone and follicle-stimulating
hormone and their temporal coupling with luteinizing hormone. J Clin Endocrinol Metab
65:929-941
Viru AA, Viru M (2001) Biochemical monitoring of sport training. Human Kinetics,
Champaign, IL
Wideman L, Weltman JY, Hartman ML, Veldhuis JD, Weltman A. Growth hormone release
during acute and chronic aerobic and resistance exercise: recent findings. Sports Med. 2002;
32: 987-1004.
Williams AG, Ismail AN, Sharma A, Jones DA. Effects of resistance exercise volume and
nutritional supplementation on anabolic and catabolic hormones. Eur J Appl Physiol. 2002;
86: 315-21.
Willoughby DS, Taylor M, Taylor L (2003) Glucocorticoid receptor and ubiquitin expression
after repeated eccentric exercise. Med Sci Sports Exerc 35:2023-2031
Willoughby DS, Taylor L (2004) Effects of sequential bouts of resistance exercise on
androgen receptor expression. Med Sci Sports Exerc 36:1499-1506
Krátka charakteristika autora:
Milan Sedliak, *1977, vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity
Komenského v Bratislave, odbor telesná výchova – biológia. Doktorandské
štúdium skončil v roku 2009 na Katedre biológie pohybovej aktivity Univerzity
v Jyväskylä vo Fínsku. Od svojej diplomovej práce sa venuje hlavne
problematike biologických rytmov v športe a pohybovej aktivite človeka.
Momentálne pracuje na FTVŠ UK v Bratislave.
-93-
MINERÁLNA HUSTOTA KOSTÍ MLADÝCH VZPIERAČOV
- ZDRAVOTNÉ ASPEKTY MLÁDEŽNÍCKEHO VZPIERANIABONE MINERAL DENSITY OF YOUNG WEIGHTLIFTERS
- HEALTH ASPECTS OF YOUTH WEIGHTLIFTING-
Mgr. Gabriel Buzgó, PhD. 1,2, RNDr. Mariana Šelingerová, PhD. 1,
Peter Šelinger1, Mgr. Ľudovít Buzgó2
1
Fakulta telesnej výchovy a športu, Univerzita Komenského v Bratislave
1
Faculty of Physical Education & Sport Comenius University Bratislava
Trénersko-metodická komisia Slovenského Zväzu Vzpierania
2
Coaching and Methodology Committee, Slovak Weightlifting Federation
ABSTRAKT
Pravidelná a systematická pohybová aktivita detí a mládeže sa považuje
za základný predpoklad harmonického rozvoja organizmu. Jej realizácia
v podobe riadeného a odborne vedeného športového tréningu musí zodpovedať
určitým kritériám podľa zásad športového tréningu detí a mládeže. Osobitná
pozornosť sa venuje zdravotným benefitom športového tréningu detí a mládeže.
Hlavnými argumentmi odborníkov preferujúcich zaradenie mladistvých do
tréningového procesu sú prínosy pohybovej aktivity v rovine primárnej
prevencie civilizačných ochorení a zmiernenia dopadov involučných zmien.
Silová príprava detí a mládeže sa charakterizuje podobnými atribútmi (Hamar,
2006) aj napriek pretrvávajúcim obavám z negatívnych následkov. Množstvo
novších vedeckých publikácií dokladuje pozitívny efekt silovej prípravy
u mládeže (Faigenbaum – Westcott, 2005; Zanker et al., 2003). Predkladaný
príspevok je zameraný na sledovanie zmien vybraných parametrov oporného
systému vyvíjajúceho sa organizmu mladých vzpieračov.
Kľúčové slová:
vzpierači, mládež, oporný systém, minerálna hustota kostí, kostný vek, telesná
výška, predikcia výšky tela v dospelosti, funkčná a morfologická asymetria,
lateralita
ABSTRACT
Regular and systematic physical activity of children and youth has been
considered the basic predisposition of harmonious development of the body. Its
implementation in the form of well-coached and professionally conducted sports
training must correspond to certain criteria according to the principles of sports
training of children and youth. The main arguments of specialists preferring
involvement of young people in the training process are the benefits of physical
activities on the level of primary prevention against civilisation diseases and
mitigation of impacts of involution changes. Strength preparation of children
and youth is characterised by similar attributes (Hamar, 2006) despite the lasting
concerns about its negative consequences. Positive effects of strength
-94-
preparation of youth have been documented by many newer scientific
publications (Faigenbaum – Westcott, 2005; Zanker et al., 2003). The article
submitted is focused on monitoring of changes in the selected parameters of the
skeletal system of developing bodies of young weightlifters.
Key words:
weightlifters, youth, skeletal system, bone mineral density, bone age, stature,
prediction of adult height, functional and morphological asymmetry, laterality
ÚVOD
Poslanie športovej prípravy detí má viac úrovní. V tomto procese sa
vybuduje základ pre dosahovanie vrcholných športových výkonov v dospelosti,
pričom by sa mali dodržiavať hlavné zásady športovej prípravy mládežníckeho
športu (fyziologické, tréningové a pedagogické). Názory zástancov a odborníkov
športového tréningu detí a mládeže, ktoré hlásali potrebu venovať čo najväčšiu
pozornosť a odbornosť tréningu mládeže, sa dnes stávajú základnou
požiadavkou a podmienkou úspešnosti športovca. Najväčšie polemiky v oblasti
športu detí a mládeže sa týkajú zaradenia silového tréningu do športovej
prípravy. Prevládajú negatívne názory o zdravotnej škodlivosti silovej prípravy
u detí, aj napriek narastajúcemu počtu novších publikácii vyvracajúcich tieto
tvrdenia. Podobnej kritike čelí aj tradičný olympijský šport vzpieranie.
Vychádzajúc z charakteru vzpierania (rýchlostno-silový šport, mladý vek vstupu
do tréningového procesu, atď.) a existencie rôznych mýtov a vedecky
nepodložených negatívnych názorov o vzpieraní ako o čisto zdraviu škodlivom
športe, sa spoločnosť stavia nekompromisne, plná podozrení a predsudkov k
mládežníckemu vzpieraniu. Obsahom príspevku je sledovať vplyv racionálneho
a odborne vedeného vzpieračského tréningu na pohybový systém mladých
vzpieračov s akcentom na laterálnu vyhranenosť, telesnú výšku a hustotu kostí.
Uvádzanými výsledkami výskumu chceme prispieť k doplneniu axiológie
vzpierania a v neposlednom rade rozšíriť množinu argumentov trénerov,
odkázaných často len na vlastné skúsenosti, ktoré však pri konfrontácii s
opozičnými názormi sú nepostačujúce a prehlbujú presvedčenie druhej strany.
VPLYV SILOVÉHO A VZPIERAČSKÉHO TRÉNINGU NA TELESNÝ ROZVOJ
Napriek tvrdeniam o optimálnom priebehu rastu a vývinu mladých
športovcov absolvujúcich primerané silové zaťaženie zostáva pretrvávajúcim
mýtom, že mladí vzpierači vplyvom vzpieračského tréningu nevyrastú. Pramene
vzniku tohto mýtu sú neznáme, nepochybne však k tomu prispela aj skutočnosť,
že vzpierači nižších hmotnostných kategórií majú podobnú charakteristiku aj
v súvislosti s telesnou výškou. Skutočnosťou však je, že so zvyšovaním
hmotnostnej kategórie podobnú tendenciu sleduje aj telesná výška. Grasgruber –
Cacek (2008) uvádzajú, že na OH 2004 malo 10 najlepších pretekárov do 77kg
priemernú výšku 169,1cm (162-175), do 85kg 172,8cm (168-176), do 94kg
-95-
175,6cm (169-182) a do 105kg 182,7cm (179-186). Najlepšia desiatka
v „superťažkej“ kategórii mala priemerné rozmery 184,7cm a 139,2kg. Telesná
výška najsilnejších, t.j. „superťažkých“ vzpieračov len zriedkakedy prekračuje
180-185cm (biomechanický aspekt úspešnosti). Výnimky samozrejme existujú
(Čolakov 205cm). V prípade silových trojbojárov je to obdobne. American
Academy of Pediatrics (2000) konštatuje, že nízka postava typická pre niektoré
športy silového charakteru je pripisovaná genetickým predpokladom a istej
selekcii v danom športe. Šelingerová et al. (2007) sú podobného názoru
a uvádzajú, že „nie je vylúčené, že nižší vzrast je spôsobený selekciou určitého
typu jedincov pre vzpieranie“. Buzgó et al. (2006) sledovali na súbore
pozostávajúcom zo skupiny 21 mladých vzpieračov vo veku 11 až 16 rokov
a z 18-člennej kontrolnej skupiny bežnej populácie rovnakého veku vplyv
vzpieračského tréningu, ktorému sa mladí vzpierači podrobili. Z analýzy
výsledkov vyplynulo, že aplikovaný vzpieračský tréning nemal negatívny vplyv
na rast mladých vzpieračov. Pri predpoklade, že racionálny vzpieračský tréning
nevplýva negatívne na telesný rast, výsledky použitých nepriamych metód
potvrdili túto hypotézu.
Na tomto výskumnom súbore bolo realizované aj sledovanie funkčnej
a morfologickej asymetrie tela mladých vzpieračov a bežnej, nešportujúcej
populácie rovnakého veku. Bola stanovená hypotéza, že racionálny vzpieračský
tréning napomáha zachovať funkčnú a morfologickú symetriu tela, že miera
laterality bude nižšia u mladých vzpieračov ako u bežnej populácie. Pre získanie
údajov na určenie miery funkčnej laterality slúžili motorické testy (skok do
diaľky z miesta jednonož, hod medicinbalom z ľahu pravou, resp. ľavou hornou
končatinou a skok obratom okolo vlastnej osi po znožnom odraze) a
dynamometria sily stisku rúk. Pri určovaní miery morfologickej laterality sa
využili vybrané antropometrické ukazovatele. Nižšia laterálna vyhranenosť
v prípade mladých vzpieračov v porovnaní s bežnou populáciou poukázala na
priaznivý vplyv vzpierania pri zachovaní funkčnej a morfologickej symetrii tela.
Výsledky výskumu naznačili aj možnosti symetrizácie tela aplikáciou
komplexných cvičení vykonávaných olympijskou činkou.
VPLYV SILOVÉHO A VZPIERAČSKÉHO TRÉNINGU NA
MINERÁLNU HUSTOTU KOSTÍ
Úroveň a zmeny minerálnej hustoty kostí u detí a mládeže ako aj u
mladých adeptov športu rôzneho druhu boli publikované s pozitívnym
výsledkom z hľadiska priaznivých adaptačných mechanizmov na úrovni denzity
kostí so záverom športovo špecifickej adaptácie spojivového tkaniva. Poukázalo
sa na možné prínosy pohybovej aktivity v mladom veku na minerálnu hustotu
kostí v dospelosti, v intenciách prevencie pred osteoporózou (treťou
najrozšírenejšou civilizačnou chorobou postihujúcou oporný systém).
Sabo et al. (1996) sledovali efekt tréningu na kostnú denzitu u 40
výkonnostných športovcov na chrbtici a na femure. V prípade vzpieračov došlo
k signifikantnému zvýšeniu (chrbtica +23%, femur +23%), podobne ako
-96-
v prípade boxerov. Tsuzuku et al. (1998) uskutočnili výskum na študentoch
vysokých škôl kde okrem odlišností v BMC zistili aj významnú koreláciu medzi
BMC a objemom zdvihnutej hmotnosti za rok (r. 0,815). Conroy et al. (1993)
uskutočnili výskum, ktorý bol zameraný na zistenie vzťahu medzi hustotou
kostného tkaniva a svalovou silou vysoko trénovaných vzpieračov juniorskej
kategórie. Výskumu sa zúčastnilo 25 elitných vzpieračov (vek 17,4 ± 1,4 r.)
Výsledky výskumu poukázali na skutočnosť, že hodnoty BMD sú v prípade
vzpieračov v sledovaných oblastiach (lumbálne stavce, proximálny femru)
podstatne vyššie ako v kontrolnej skupine rovnakého veku. Po porovnaní hodnôt
hustoty kostného tkaniva mladých vzpieračov s údajmi zdravej dospelej
populácie zistili, že vzpierači majú hodnoty BMD signifikantnejšie vyššie.
Výsledky výskumu poukázali na to, že svalová sila, vysoko špecifická pre
športové odvetvie, má veľký vplyv na BMD v prípade mladých vzpieračov.
ZMENY VYBRANÝCH PARAMETROV OPORNÉHO SYSTÉMU MLADÝCH
VZPIERAČOV
MINERÁLNA HUSTOTA KOSTÍ MLADÝCH VZPIERAČOV
V snahe zvýšiť platnosť zistení u vzpieračov nižšieho veku sa realizoval
výskum zameraný na sledovanie zmien oporného systému mladých vzpieračov
s akcentom na minerálnu hustotu kostí a telesnú výšku. Pri stanovení súboru
sme použili techniku zámerného výberu. Výskum sme realizovali na súbore
mladých vzpieračov (n = 22) priemerného chronologického veku 13,4 roka (9,5
až 17,5 rokov), priemerného kostného veku 13,3 roka (9,2 až 17,7 rokov).
V prípade denzitometrického vyšetrenia kostí, ktoré sme realizovali s ročnými
odstupmi, sa všetkých 3 meraní, zúčastnilo len 16 členov základného súboru.
Priemerný vek takto redukovaného súboru sa zmenil na 12,9 roka (9,5 až 16,5
rokov), priemerný kostný vek na 12,6 roka (9,2 až 16,2 rokov). Kostný vek
(KV) sme určili metodikou TW3 podľa Tannera et al. (2001). Do výskumu sme
zaradili osoby, ktoré zodpovedajú kritériám vekových kategórii mladších
žiakov, starších žiakov a dorastencov, ktorí sú členmi útvarov talentovanej
mládeže, a každý člen súboru sa zúčastňuje tréningového procesu minimálne
3krát do týždňa. Išlo o zámerný výber, kde výberovým kritériom bola
požiadavka sústavnej účasti na tréningových jednotkách, ako aj zotrvanie
v útvaroch talentovanej mládeže počas trojročného priebehu sledovania
(výkonnostné kritérium).
-97-
Obrázok 1: Protokol denzitometrického vyšetrenia lumbálnych stavcov
a proximálneho femuru
Obrázok 2: Fotodokumentácia denzitometrického vyšetrenia
Minerálnu denzitu kostí mladých vzpieračov (BMD) sme určovali
metódou DXA (dual energy x-ray absorptiometry) v lumbálnej oblasti (suma L1
až L4, LS BMD) a v oblasti femorálnej (ľavá strana proximálneho femuru, PF
BMD), (obrázok 1). Pri určovaní oblastí sledovania minerálnej hustoty
kostí, realizácií vyšetrenia a hodnotenia výsledkov sme zohľadnili stanovisko
-98-
Medzinárodnej organizácie pre klinickú denzitometriu (ISCD) a Vestník MZ SR
(2006). Významný argument pre výber sledovaných oblastí uvádza Lisá (1995),
ktorá tvrdí, že v období puberty sa najviac zvyšuje kostná denzita práve na
chrbtici. Uvádza, že takmer ⅓ kostných minerálov v lumbálnej časti chrbtice
dospelých je nahromadených v 3 rokoch predpubertálneho a pubertálneho veku.
Použité zariadenie a k nemu prislúchajúci program umožňuje hodnotenie
hustoty kostí jedincov pod dvadsať rokov, a zároveň porovnáva nameranú
minerálnu hustotu kostí s hodnotami denzity kostí bežnej populácie. Zariadenie
deteguje množstvo minerálov v kosti vo forme hodnoty BMC (bone mineral
content, [g]) a BMD (bone mineral density, [g.cm-2], resp. [g.cm-3]) a porovnáva
namerané hodnoty denzity s priemernými hodnotami zdravej populácie.
Software zariadenia vyhodnocuje Z-skóre a T-skóre.
V prípade sledovaného súboru sa potvrdila normalita rozdelenia dát, preto
pri testovaní štatistickej významnosti rozdielov medzi výsledkami vstupných,
priebežných a výstupných meraní a vyšetrení sme použili párový t-test pre
strednú hodnotu. Vo všetkých sledovaných parametroch sme si stanovili, ako
kritérium 1%-nú a 5%-nú hladinu štatistickej významnosti (α=0,01; α=0,05).
Vyhodnocovanie výsledkov denzitometrie na základe protokolu
vyšetrenia sme realizovali v súlade s platnými legislatívnymi usmerneniami
a odporúčaní ISCD v zmysle ktorých sme sa sústredili na hodnoty BMD
a hodnotu Z-skóre (počet smerodajných odchýlok od priemerných hodnôt BMD
príslušnej zdravej vekovej skupiny). Lekársky nález, ktorý vychádza
z protokolov vyšetrení, referoval o postupnom ubúdaní členov zo skupiny
mierne podpriemerných s prestúpením do skupiny, ktorá sa vyznačovala
parametrami v medziach normy. Protokoly z vyšetrení a k nim patriaci lekársky
nález umožnili vyčísliť prírastky minerálnej hustoty kostí v absolútnych
jednotkách a tiež v percentuálnom vyjadrení. Priemerný prírastok minerálnej
denzity kostí po prvom roku sledovania bol 6,3%, po dvoch rokoch sledovania
17,9% (tabuľka 1). Prírastky denzity kostí potvrdzujú názory odborníkov
o pozitívnom efekte silových cvičení na kostné tkanivo v mladom veku. Uvádza
sa, že v prípade športujúcej mládeže boli zaznamenané prírastky 8% až 15% za
1 až 2-ročné sledovanie, čo nepochybne koreluje s našimi výsledkami (Hamar,
2006).
Tabuľka 1: Hodnotenie kostnej denzitometrie na základe lekárskeho nálezu
Kategórie hodnotenia
Hodnoty kostnej denzity
mierne podpriemerné
Hodnoty kostnej denzity
v medziach normy
1. meranie
28.10.2006
2. meranie
9.11.2007
3. meranie
29.10.2008
n=3
n=1
n=0
18,7%
6,2%
0,0%
n = 13
n = 15
n = 16
81,3%
93,8%
100%
-99-
V prípade lumbálnych stavcov, pri sledovaní zmien hodnôt BMD, sme
zistili, že rozdiely medzi jednotlivými vyšetreniami a medzi vstupným
a výstupným vyšetrením sú štatisticky významné. Tento výsledok nám
potvrdzuje, že zmena hustoty kostí mladých vzpieračov v oblasti lumbálnych
stavcov prebieha v súlade so zákonitosťami ontogenézy. Sledovanie rozdielov
medzi hodnotami Z-skóre sme uskutočnili so zámerom zistiť, či dochádza k
zmenám pri porovnaní mladých vzpieračov s normami rovnako starej bežnej
populácie. Udržanie sa na pôvodnej úrovni, prípadné postupné odďaľovanie sa
od tejto hodnoty nám malo napovedať, či sa mladí vzpierači vyvíjajú v súlade
s bežnou populáciou, prípadne či sa zhoršujú alebo zlepšujú v porovnaní
s populačnými normami. Pri testovaní hodnôt Z-skóre v oblasti lumbálnych
stavcov sme zistili štatisticky významný rozdiel medzi jednotlivými
vyšetreniami, ako aj medzi vstupným a výstupným vyšetrením. Tieto zmeny boli
pozitívne, čo znamená, že hodnoty minerálnej hustoty kostí členov súboru majú
rastúcu tendenciu aj v porovnaní s populačnými normami. Tento výsledok nám
naznačuje možný priaznivý vplyv vzpieračského tréningu na minerálnu hustotu
kostí mladých športovcov.
Podobným spôsobom sme vyhodnocovali aj oblasť proximálneho femuru.
Pri sledovaní zmien hodnôt BMD proximálneho femuru sme zistili, že rozdiely
medzi jednotlivými vyšetreniami a medzi vstupným a výstupným vyšetrením sú
štatisticky významné. Vývin hustoty kostí mladých vzpieračov v oblasti
proximálneho femuru prebieha v súlade so správnym a primeraným vývinom.
Pri testovaní hodnôt Z-skóre v oblasti proximálneho femuru sme zistili
štatisticky významný rozdiel len medzi priebežným (druhým) vyšetrením a
medzi výstupným vyšetrením. Dôvodom tohto výsledku môžu byť nerovnaké
vlastnosti a charakteristiky sledovaných kostí ako aj biomechanické odlišnosti
pri zaťažovaní týchto segmentov tela, ktoré menia rozmer nami
predpokladaného stimulu pre remodeláciu. Obsahom úvah o tomto fenoméne
môže byť aj prípadný oneskorený prejav tréningového pôsobenia, resp.
predĺženie adaptačnej doby.
Výsledky nás informujú o pozitívnych zmenách v úrovni minerálnej
hustoty kostí mladých vzpieračov. Zmeny boli štatisticky významné vo všetkých
ukazovateľoch v oblasti driekových stavcov, v prípade proximálneho femuru sa
signifikantnosť zmien preukázala v prípade všetkých zmien BMD a v hodnotách
Z-skóre len medzi 2. a 3. meraním.
TELESNÝ RAST MLADÝCH VZPIERAČOV
Sledovaním telesnej výšky vzpieračov sme chceli odhaliť súvislosti medzi
prirodzeným rastom vzpieračov a vplyvom športového tréningu na telesný rast,
diferencovane podľa vývinového štádia. Telesnú výšku sme hodnotili na základe
somatických meraní, (5 meraní so 6 mesačným časovým odstupom). Okrem
stanovenia ročných a dvojročných prírastkov telesnej výšky sme aplikovali aj
metódu percentilového grafu telesnej výšky, metódu predikcie telesnej výšky
podľa TW3 a regresnej rovnice ktorá bola dopracovaná Šelingerovou –
Šelingerom (2008), (pôvodná metodika podľa Šimkovej et al., 1982 a Šimkovej
-100-
– Moravca, 1988). Dôvodom použitia dvoch metód predikcie telesnej výšky,
bola snaha zvýšiť objektívnosť zistení (každá metóda predikcie sa vyznačuje
určitou chybou odhadu, a je založená na inom princípe odhadu). Náš postup
vychádzal zo zaradenia zistených telesných výšok mladých vzpieračov do
percentilových pásiem. Podobný postup sme si zvolili pri predikovaných
telesných výškach probandov metódou TW3 a metódou regresnej rovnice.
Následne sa nám naskytla možnosť sledovať, či meniaca sa telesná výška
mladých športovcov zachová svoju polohu v pásme, ktoré by malo byť totožné
s pásmom predikovanej telesnej výšky v dospelosti. Táto skutočnosť nás mala
informovať či zmeny telesnej výšky nasledujú vývinový trend v prípade
mladého športovca.
Pri hodnotení prírastkov telesnej výšky a telesnej hmotnosti sme
postupovali podobne ako v prípade minerálnej hustoty kostí. Testovali sme
významnosť rozdielov medzi jednotlivými meraniami. V prípade telesnej výšky
a telesnej hmotnosti boli zmeny medzi jednotlivými meraniami štatisticky
významné, až na jednu výnimku pri telesnej hmotnosti, kde však rozdiel medzi
kritickou hodnotou a t-štatistikou bol minimálny. Z dôvodu veľkej vekovej
rozmanitosti súboru bolo žiaduce sledovať zmeny osobitne pre jednotlivé
vekové kategórie, prípadne intraindividuálne, samostatne každého člena súboru.
Kategória mladších a starších žiakov sa vyznačovala väčšími prírastkami
telesnej výšky, kým kategória dorastencov s výrazne menšími, čo jednoznačne
korešponduje so zákonitosťami vývinových štádií (tabuľka 2). Uvedomujeme si,
že tieto údaje a zistenia, majú len informatívny, doplňujúci charakter.
Tabuľka 2: Prírastky telesnej výšky za sledované obdobie diferencovane
podľa vekových kategórii
Veková kategória
Mladší žiaci
Starší žiaci
Dorastenci
Sledované obdobie
Prírastky telesnej výšky
[cm]
Prírastok za 1 rok
7,1
Prírastok za 2 roky
13,9
Prírastok za 1 rok
5,9
Prírastok za 2 roky
10,8
Prírastok za 1 rok
2,2
Prírastok za 2 roky
2,8
Pomocou zaradenia nameraných a predikovaných telesných výšok do
percentilových grafov sme boli schopní sledovať, či priebeh telesnej výšky
smeruje k predikovanej výške v dospelosti, čo nám napovedá o adekvátnosti
telesného rastu mladých vzpieračov. Spôsob sledovania uvádzame v tabuľke 3.
Trendy zmien telesného rastu mladých športovcov sme znázornili pomocou
grafov a požitím lineárnej trendovej čiary. Príklady doplnkovej prezentácie
uvádzame na obrázku 3. Pripomíname, že výhoda percentilových grafov spočíva
zohľadňovaní vývinovej krivky, čo vo veľkom zvyšuje použiteľnosť tejto
-101-
metódy. Po intraindividuálnom zhodnotení zmien telesnej výšky jednotlivých
členov súboru -pri zohľadnení biologického veku, rešpektovaní odlišných
princípov použitých metód- a následnom zovšeobecnení záverov sme dospeli
k výsledkom, že zmeny telesnej výšky sledovaných mladých vzpieračov
prebiehajú v súlade s ich prirodzeným vývinom. V prípade sledovania zmien
telesnej výšky a jej smerovania k predikovanej konečnej telesnej výške sme
nezaznamenali možný negatívny vplyv vzpieračského tréningu.
Dodávame, že našim pôvodným zámerom bolo uskutočniť stanovenie
kostného veku metódou TW3 opakovane po rovnakých časových odstupoch.
Získali by sme tým obraz o zmene biologického veku, ako aj o prípadných
zmenách predikovaných telesných výšok, čo by nepochybne poskytol ďalší
validný nástroj pre sledovanie primeranosti zmien telesného rozvoja mladých
vzpieračov. Podmienkam uskutočnenia výskumu, kde nosnou metódou by bolo
opakované RTG vyšetrenie predlaktia, v súčasnej dobe nemáme možnosť
vyhovieť z dôvodu legislatívnych opatrení. Ostali sme odkázaní na použitie
nepriamych metód sledovania.
Na základe predkladaných zistení, pri zohľadnení uvádzaných
pripomienok môžeme vyhlásiť, že odborne vedená príprava mladých vzpieračov
vykazuje pozitívne výsledky v smere zvýšenia minerálnej hustoty kostí, čo
predstavuje ďalší prejav priaznivej adaptácie mladého organizmu na zaťaženie,
bez obmedzenia predikovaného, prirodzeného priebehu rastu.
ZÁVERY
Vzpieračský tréning v mladom veku, v senzitívnom štádiu športovej
prípravy, je vhodným stimulom pre rozvoj oporného systému mladých adeptov
športu. Vyslovené závery sledovania zmien minerálnej hustoty kostí mladých
vzpieračov považujeme z dôvodu malej početnosti za platné len pre sledovaný
súbor, a vyvarujeme sa zavádzajúcej generalizácii výsledkov. Výsledky
výskumu rozširujú poznatkovú bázu vedného odboru o efekte silového, resp.
vzpieračského pôsobenia na mladý organizmus v senzitívnom štádiu rastu
a vývinu. Príspevok okrem doplnenia poznatkov o možnostiach ovplyvnenia
parametrov oporného systému (minerálna hustota kostí, telesná výška) a
adaptačných mechanizmov prebiehajúcich v mladom organizme, predstavuje
prínos aj z hľadiska aplikácie menej frekventovaných metód sledovania, čo
nepochybne dopĺňa nástroje športovej kinantropológie.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
1.
2.
AMERICAN ACADEMY OF PEDIATRICS: Intensive Training and Sports
specialization in Young Athletes. In: Pediatrics, 2000, vol. 106, no. 1, p. 154-157.
BUZGÓ, G. et al.: K problematike výberu talentov vo vzpieraní. In: Konferencia o
športovo talentovanej mládeži. Bratislava: SOV a NŠC, 2006, s. 27-35.
-102-
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
17.
CONROY, B. P. et al.: Bone mineral density in elite junior Olympic weightlifters. In:
Medicine & science in sports & exercise, 1993, vol. 25, no. 10, p. 1103-1109.
FAIGENBAUM, D. – WESTCOTT, W. L. et al.: Youth strength training. Healthy
Learning, 2005, 99 p.
GRASGRUBER, P. – CACEK, J.: Sportovní geny. 1. vyd. Brno: Computer Press,
2008. 480 s. ISBN 978-80-251-1873-3.
HAMAR, D.: Silový tréning u detí a adolescentov. In: Medicina Sportiva bohemica et
slovaca, 2006, vol. 14, no. 1-4, s. 182-188.
LISÁ, L.: Osteoporóza v dětském věku. In: Pohybové ústrojí, roč. 2, 1995, č. 2+3, s.
179-180.
MEDZINÁRODNÁ SPOLOČNOSŤ PRE KLINICKÚ DENZITOMETRIU (ISCD).
Oficiálne stanovisko revidované pre rok 2005. [online] Publikované 2005. [citované
15.02.2008]. Dostupné z http://www.osteoporoza.sk/lekari/files/stanoviskomskd.pdf
SABO, D. et al.: Vliv specifického tréninkového programu na mineralizaci kostí. In:
Sportovní medicína a léčebná rehabilitace, roč. 33, 1996, č. 3-4, s. 159-160.
ŠELINGEROVÁ, M. et al. Vzťah medzi kostným vekom a minerálnou denzitou kostí
u vzpieračov mládežníckych vekových kategórii. [CD-ROM] In: Optimální působení
tělesné zátěže a výživy, Kinatropologické dny MUDr. V.Soulka. Hradec Kárlové: PF
UHK, ÚTL LFUK a FNHK, 2007.
ŠELINGEROVÁ, M. – ŠELINGER, P.: Predikcia telesnej výšky v dospelosti. In:
Telesná výchova a šport, roč. 18, 2008, č.1, s. 21-25.
ŠIMKOVÁ, N. et al.: Predikcia výšky tela v dospelosti. In: Havlíček, I. et al.: Vedecké
základy športovej prípravy mládeže (Záverečná správa úlohy SPV č. VIII-5-12/5).
Zborník VMR SÚV ŠZTK, IX, Bratislava: Šport, 1982, s. 74-77.
ŠIMKOVÁ, N. – MORAVEC, R.: Genetické aspekty a praktické využitie
somatometrie pri výbere športovo talentovanej mládeže. In: Zborník VR ÚV ČSTV
XIX. Praha: Olympia, 1988, 81 s.
TANNER, J. M. et al.: Assessment of skeletal maturity and prediction of adult height
(TW3 method). 3rd edition. London: Harcourt Publishers Limited, 2001. 110 p. ISBN
0-7020-2511-9.
TSUZUKU, S. et al.: Effects of high-intensity resistance training on bone mineral
density in young male powerlifters. In: Calcified Tissue International, 1998, vol. 63,
no. 3, p. 283–286.
VESTNÍK MZ SR. Odborné usmernenie MZ SR pre diagnostiku a liečbu
osteoporózy. [online] Publikované 01.03.2006. [citované 15.02.2008]. Dostupné z
http://www.osteoporoza.sk/lekari/legislativa/files/usmernenie.pdf
ZANKER, C. L. et al.: Differences in bone density, body composition, physical
activity, and diet between child gymnasts and untrained children 7–8 years of age. In:
Journal of bone and mineral research, 2003, vol. 18, no 6, p. 1043-1050
-103-
-104-
Krátka charakteristika autora, členov autorského kolektívu:
Gabriel Buzgó, *1983 pôsobí na FTVŠ UK ako vedecký pracovník,
zabezpečuje vyučovanie povinne voliteľného predmetu vzpieranie. Je predsedom
trénersko-metodickej komisie SZV.
Mariana Šelingerová, *1954, sa špecializuje na športovú antropológiu,
zaoberá sa výberom športovo talentovaných detí a mládeže.
Peter Šelinger, *1951, sa zaoberá vývojom meracích zariadení pre výber
a testovanie pohybových schopností športovo talentovanej mládeže.
Ľudovít Buzgó, *1954, vyštudoval FTVŠ UK v Bratislave, pôsobí ako
učiteľ telesnej výchovy a reprezentačný tréner juniorov do 17 rokov vo
vzpieraní. Eviduje 33 ročnú trénerskú prax. Je členom trénersko-metodickej
komisie SZV.
-105-
VÝZNAM TRÉNINGU SVALOV HLBOKÉHO STABILIZAČNÉHO SYSTÉMU V
PREVENCII VERTEBROGÉNNYCH PORÚCH ŠPORTOVCOV
IMPORTANCE OF DEEP STABILIZATION SYSTEM MUSCLES TRAINING IN THE
PREVENTION OF ATHLETES VERTEBROGENIC DISORDER
Mgr. Tomáš Mihalík
Katedra atletiky, Fakulta telesnej výchovy a športu,
Univerzita Komenského v Bratislave
Faculty of Physical Education and Sports, Comenius University in Bratislava
ABSTRAKT
Vertebrogénne poruchy hlavne v oblasti driekovej časti chrbtice sú
jedným z najčastejších problémov mnohých športovcov. Podľa najnovších
výskumov hlboký stabilizačný systém chrbtice (HSS) plní významnú úlohu pri
ochrane chrbtice proti pôsobiacim silám. Práve insuficiencia (nedostatočnosť)
svalov HSS chrbtice je významným faktorom podieľajúcim sa na vzniku
vertebrogénnych porúch športovcov. Z týchto dôvodov je dôležité pre
telovýchovných pedagógov a zvlášť trénerov sledovať u športovcov funkčný
stav pohybového systému a dbať na cielené zapájanie svalov HSS
do tréningového procesu ako kompenzáciu jednostranného zaťažovania
a prevenciu vzniku vertebrogénnych porúch.
Kľúčové slová:
hlboký stabilizačný systém chrbtice, vertebrogénne poruchy, športovci,
kompenzačný tréning
ABSTRACT
Vertebrogenic disorders especially in the lumbar spine are one of the
biggest problems many athletes are facing. According to latest research deep
stabilizing spinal system plays an essential role in protecting the spine against
the active forces. Just deep stabilizing spinal system muscles insufficiency is an
important factor involved in the athletes vertebrogenic disorders formation. For
these reasons it is important for physical education teachers and coaches
especially to monitor the athletes locomotor system functional state and ensure
the targeted deep stabilizing spinal system muscles involvement in the training
process as unilateral pressure compensation and vertebrogenic disorders
prevention.
Key words:
deep stabilizing spinal system, vertebrogenic disorders, athletes, training
compensation
-106-
ÚVOD
Vo väčšine športových odvetví súčasnosti môžeme vidieť kontinuálny
nárast športovej výkonnosti. Tento fakt sa odráža aj na stále sa zvyšujúcom
objeme tréningového zaťaženia. Súčasný tréning vrcholových ako aj
výkonnostných športovcov znamená intenzívnu pohybovú činnosť trvajúcu 3 až
4 hodiny denne počas niekoľkých rokov. Vysoká tréningová záťaž znamená
zvýšené nároky na rôzne segmenty pohybového aparátu v závislosti na rozdielnu
štruktúru športovej špecializácie. Pohybový aparát kosti, šľachy, svaly, väzy sú
zaťažované na hranici anatomických a fyziologických možností. Nadmerným
zaťažovaním preťažovaním bez kvalitnej kompenzácie môže dôjsť k funkčným
a neskôr aj štrukturálnym poškodeniam muskuloskeletálneho systému. Vedecké
poznatky posledných troch desaťročí ukázali, že svalový faktor má pri väčšine
funkčných porúch pohybového systému rozhodujúcu úlohu (KOLÁŘ 2001,
DLHOŠ 2002). Dôležitejší, ako kvalita funkcie jednotlivého svalu je funkčný
vzťah medzi svalmi – svalová rovnováha. Narušením funkčných vzťahov medzi
systémom posturálnym (tonickým) a fázickým vzniká svalová nerovnováha.
Svalovú nerovnováhu možno považovať za najvýznamnejšiu funkčnú poruchu,
ktorá nepriaznivo ovplyvňuje držanie tela, pohybové stereotypy, svalovú
koordináciu a v neposlednom rade aj samotnú ekonomiku pohybovej činnosti.
Obmedzuje rozsah pohybu kĺbov, ktoré nerovnomerne a neúmerne zaťažuje.
Dôsledky týchto procesov navyše v úrovni bolesti, podstatným spôsobom
zhoršujú kvalitu života každého športovca.
NAJČASTEJŠIE PRÍČINY VZNIKU VERTEBROGÉNNYCH PORÚCH U ŠPORTOVCOV
Z hľadiska mechanického zaťaženia je najviac namáhané spojenie medzi
panvou a driekom. Aj štatistiky ukazujú, že najčastejšie problémy športovcov sú
v oblasti driekovej časti chrbtice viac ako na iných miestach. Pri každom
športovom pohybe vznikajú rôzne pnutia v rôznych tkanivách ako sú napr. koža,
fascie, svaly, väzy, kĺbové púzdra atď. Pri dlhodobom namáhaní mäkkých
tkanív bez adekvátnej kompenzácie sa mení napätie v týchto pohybových
štruktúrach, čo spôsobuje v danej oblasti bolesť jednak aktuálnu, v statickej
záťažovej polohe a jednak bolesť vznikajúcu pri pohybe. Tento typ napätia sa
môže objaviť pri tenise alebo pri kontaktnom športe ako je futbal, keď dochádza
k osobným súbojom. Zdvíhanie extrémnych hmotností pri vzpieraní je tiež
jednou z príčin preťaženia a poškodenia podporných väzov chrbtice. Podľa
Raševa (1992) býva na začiatku bolesť spôsobená porušením súhry svalového
aparátu, ktoré tvoria ochrannú funkciu chrbtice. Aby nedochádzalo k ďalšiemu
poškodzovaniu stavcov, diskov a ligament, centrálny nervový systém si vytvára
kompenzačné mechanizmy na ich ochranu. Ak sa však tieto mechanizmy
vyčerpajú dochádza k zmenám štrukturálnym, ako napríklad degenerácii
samotných stavcov, alebo medzistavcových platničiek (obr. 1). Mnoho
športovcov sa sťažuje na bolesti v oblasti driekovej časti chrbtice, po
namáhavých tréningových jednotkách. Väčšinou sa tento fakt pripisuje predošlej
-107-
pohybovej aktivite, ktorú športovec vykonával. McKenzie (1997) vysvetľuje
tento fakt tým, že keby vznik bolesti spôsobovala predošlá činnosť, cítil by
športovec problémy alebo bolesť v čase nadmerného prepínania, či poranenia
a nie hodinu po, vo fáze uvoľnenia alebo relaxu. Po namáhavej činnosti
pohybového aparátu akým je tréning, dochádza v medzistavcových priestoroch k
procesu uvoľnenia a keď sa následne dostanú disky, väzy na dlhú dobu do
polohy bez opory, dôjde k distorzii (k vybočeniu, neoptimálnemu zaťaženiu)
v oblasti medzistavcových priestoroch. Práve opornú funkciu, po zaťažení
veľkých - globálnych svalových skupín, ktoré sú zodpovedné za silový a rýchly
pohyb, by mali prebrať svaly lokálneho charakteru. Tieto svaly by mali
stabilizovať daný segment. Ak však tento svalový systém nie je dostatočne
funkčný, môže dôjsť práve k spomínaním vznikom bolesti.
Obrázok 1: Degeneratívne, štrukturálne zmeny tkanív a kĺbov v oblasti
driekovej chrbtice
HLBOKÝ STABILIZAČNÝ SYSTÉM CHRBTICE (HSS)
HSS predstavuje svalovú súhru, ktorá zabezpečuje stabilizáciu, pevnosť a
súčasne pružnosť chrbtice počas všetkých pohybov. Svaly HSS sú aktivované
pri akomkoľvek statickom zaťažení, t.j. stoj, sed a pod. Sprevádza každý cielený
pohyb horných resp. dolných končatín. Zapojenie svalov do stabilizácie je
automatické a nevyhnutné pri ochrane chrbtice. Na stabilizácii sa nikdy
-108-
nepodieľa len jeden sval, ale z dôvodu svalového prepojenia celý svalový
reťazec. Zapojená stabilizačná súhra svalov taktiež eliminuje vonkajšie sily
(kompresné, strihové a pod.) pôsobiace na jednotlivé segmenty chrbtice. (Kolář,
P. – Lewit, K. 2005)
V centrálnom programe stabilizácie chrbtice zohráva dôležitú úlohu súhra
medzi hlbokými svalmi a svalmi dlhými povrchovými. Globálny svalový systém
je zodpovedný za vonkajšiu stabilizáciu trupu bez priameho vplyvu na osový
orgán. Globálne stabilizátory umožňujú prevod vonkajších síl a zaťaženie medzi
trupom a končatinami a kontinuálne tak minimalizujú výsledné zaťaženie
osového orgánu. Tento svalový systém sa zúčastňuje viacej na silovom a
rýchlom pohybe a menej na presnom pohybe. Je dôležitou súčasťou
stabilizačného systému chrbtice, ale pri nedostatočnom zapájaní lokálneho
stabilizačného systému nezaistí optimálnu stabilizáciu chrbtice (Richardson et
al. 2004). Podľa australských autorov je dôležitým stabilizačným systémom
v oblasti driekovej chrbtice zapojenie svalov bránice, panvového dna, priečneho
brušného svalu (m. tranverzus abdominis) a najhlbšie uložených svalov chrbtice
tzv. multifidov (obr. 2).
Obrázok 2: Svalový komplex tvoriaci hlboký stabilizačný systém driekovej časti
chrbtice (bránica, priečny brušný sval, multifidi a svaly panvového dna)
-109-
Pri nádychu sa svalové snopce bránice kontrahujú a stláčajú jej stred
kaudálnym smerom (smerom nadol) a vytvárajú tlak cez vnútorné orgány až
k panvovému dnu. Aby nedošlo k vyklenutiu vnútorných orgánov aktivujú sa aj
svaly panvového dna. Bránica a panvové dno pôsobia ako piest, ktorý roztláča
orgány brušnej dutiny do ostatných smerov. Tu sa uplatňuje funkcia m.
tranverzus abdominis a mm. multifidi, ktoré chránia chrbticu z predo-zadnej
strany. Celý tento mechanizmus vytvára akýsi viskózny elastický vak, ktorý
stabilizuje driekovú časť chrbtice. Pri aktivácii globálneho a lokálneho
stabilizačného systému je dôležitý ich správny ,,timing“ . Za situácie, kedy
dôjde k poruche stabilizačnej funkcie sa povrchové brušné svaly zapájajú
nadmerne a naopak, hlboko uložené svaly ako m. tranverzus abdominis, sa
chová isuficientne (nedostatočne) a dochádza k nadmernej aktivácii
paravertebrálnych svalov (mm. erectores spinae). Dolné segmenty driekovej
chrbtice sú tak z prednej strany nedostatočne chránené (obr. 3).
Obrázok 3: Nesprávny spôsob stabilizácie pri zlom stereotype dýchania.
V thorakolumbálnom prechode môžeme vidieť hypertonickú aktivitu
paravertebrálnych svalov a nedostatočné zapájanie m. tranverzu abdominis
z prednej strany.
Pri nedostatočnom zapájaní jednotlivých svalov do stabilizačných funkcií
dochádza k neprimeranému zaťaženiu kĺbov a väzov chrbtice. Nie je to však len
v nedostatočnom zapájaní jednotlivých svalových stabilizátorov ktoré spôsobujú
-110-
preťaženie chrbtice, ale významnú úlohu tu zohráva aj nadmerná a jednostranná
aktivita svalov pri športe, ktorá nie je dostatočne vhodne kompenzovaná. Práve
na tento fakt mnohí tréneri často zabúdajú.
VÝCHODISKÁ PRE TRÉNING HSS CHRBTICE
A
B
C
D
E
F
Zapojenie svalov do stabilizácie v správnom „timingu“ .
Pracovať s lokálnymi stabilizátormi.
Klásť dôraz na bráničný typ dýchania pri stabilizačných cvičeniach.
Snažiť sa vo všetkých pohyboch ( drep, výpad atd.) udržať prirodzenú
driekovú lordózu. Chrbtica si tak zachová najoptimálnejšiu funkciu
z hľadiska zaťaženia.
Postupne zvyšovať nároky na stabilizačný systém.
Realizovať cvičenia k zvýšeniu propriocepcie .
(balančné cvičenia, BOSU, fit lopta atď.)
PRÍKLAD CVIČENÍ NA ZAPOJENIE HLBOKÉHO STABILIZAČNÉHO SYSTÉMU
Obrázok 4: Podpor ležmo na lakťoch
Obr. 5. podpor ležmo bokom
-111-
Obrázok 6: Rolovanie na fitlopte s oporou o lakte
Obrázok 7: Podťahovanie nôh na fitlopte
-112-
ZÁVER
Pri nesprávne vedenom tréningu, ktorý sa zameriava len na povrchové
svaly – chrbtové a brušné sa bude stále viac zvýrazňovať a zhoršovať
disbalancia medzi hlbokými a povrchovými svalmi, čím sa zhoršuje stabilita
lumbálnej oblasti chrbtice. Narastajúci hypertonus a nadmerná aktivita
povrchových svalov utlmuje funkciu svalov hlbokých. HSS znižuje axiálny tlak
na chrbticu a tak pôsobí ako kompenzačný mechanizmus pri jednostrannom
športovom zaťažení a tak napomáha k regenerácii medzistavcových priestorov
v procese zotavovania. V rámci kompenzačných cvičení môže vedomé zapájanie
svalov HSS do tréningového procesu výraznou mierou prispieť k prevencii
vertebrogénnych problémov športovcov.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
1. BENDOVÁ, P. 2010. Funkčné testovanie a tréning- lumbálna chrbtica, panva a dolná
končatina. Kurz. Bratislava-Revitalis 26 - 27. 3.
2. DLHOŠ, M. 2002. Lateralita funkčných svalových zmien a jej ovplyvňovanie u mladých
tenistov. (Kandidátska dizertačná práca). Bratislava: FTVŠ UK, 2002. 122 s.
3. KANÁSOVÁ, J.: Funkčné svalové poruchy u atlétov, tenistov, plavcov, hokejistov,
volejbalistiek a moderných gymnastiek OŠG v Nitre. In: ATLETIKA 2005: Elektronický
sborník s mezinárodní vědecké konference. – Praha : Univerzita Karlova, 2005. - ISBN 8086317-3-0.
4. KOLÁŘ, P. 2001. Systematizace svalových dysbalancí z pohledu vývojové
kineziologie: časopis Rehabilitace a fyzikální lékařství. Praha: ČLS JEP, 2001 ročník 8, 4,
str.152-164
5. KOLÁŘ, P.: LEWIT, K.: Význam hlbokého stabilizačného systému v rámci
vertebrogénnych obtíží. In: Neurológia pre prax. 5/2005, s. 258-262,
6. McKENZIE, R. 1997. Treat Your Own Back. Autorizovaný preklad. Léčime si záda sami.
2005. s 10-13, 33 ISBN 80-239-4861-X
7. RAŠEV, E.: Škola zad, Praha: 1992, s 14-17 ISBN 80-900272-6-1
8. RICHARDSON, C. et al. 2004. Therapeutic exercise for lumbopelvic stabilization. In:
Funkcia-diagnostika-terapia hlbokého stabilizačného systému 1. vydanie, Ingrid Palaščáková
Špringrová, 2010. s 14-16 ISBN 978-80-254-7736-6
9. VÉLE, F.: Kineziologie. 2 rozšírené a prepracované vydanie, Praha: Triton. 2006, s 375
ISBN 80-7254-837-9
Krátka charakteristika autora:
Tomáš Mihalík, *1981, vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity
Komenského v špecializácii kondičný tréner. Momentálne pôsobí ako interný
doktorand na katedre atletiky FTVŠ UK. 10 rokov pôsobí ako osobný tréner
a špecializuje sa na funkčný tréning. Je absolventom mnohých odborných
školení s využitím fyzioterapeutických konceptov v kondičnom tréningu.
-113-
STABILIZÁCIA A PORANENIA MÄKKÝCH ŠTRUKTÚR KOLENNÉHO KĹBU V
ŠPORTE
KNEE STABILIZATION AND SOFT STRUCTURES INJURY IN SPORT
Mgr. Matej Vlašič
Katedra Športovej Kinantropológie Fakulty Telesnej Výchovy a Športu,
Univerzity Komenského v Bratislave
Department of Sport Kinantropology, Fakulty of Physical Aducation and Sport,
Comenius University in Bratislava
ABSTRAKT
V športovej praxi sa čoraz viac stretávame so zdravotnými problémami
kostrového a svalovo-šľachového aparátu. Vzhľadom k vykonávanému športu sa
dajú konštatovať najviac postihované časti tela, no takisto môžeme zhodnotiť, že
kolenný kĺb býva veľmi často problémový vo väčšine športov. Tento fakt je
dôsledkom samotnej anatomickej štruktúry a funkcie kolena, no i neúmerným
preťažovaním v športe a nedostatočnou regeneráciou síl, keďže k väčšine týchto
zranení dochádza v únave. Odstrašujúcou realitou je aj to, že týmito
poraneniami trpí čoraz viac dorastajúcej športovej mládeže od 13 rokov
v rôznych športoch, najmä dievčat. Preto je potrebné čoraz viac odhaľovať
príčiny týchto poranení a hľadať spôsoby, či už tréningové, alebo regeneračné,
ako im zamedziť.
Kľúčové slová:
poranenie kolenného kĺbu, poranenie ACL, stabilita kolenného kĺbu,
mechanizmus poranenia
ABSTRACT
Increasingly we could observe many health troubles in sport jointed with
musculo-sceletal system. We can define the most attack body parts or joins
considering with type of sport, but we can also say that the knee is the most
injured join in sports at all. This fact results from knee anatomic structure and
function, but also by abnormal loading in sports coupled with regeneration
deficit. Most of knee injury happens in fatigue. Byword reality is also age and
number of young athletes with serious lesions, most in girls. Thence, there is a
real requirement of reasons detecting knees injuries and try to find the best
training or regeneration process, how to prevent it.
Key words:
knee injury, ACL lesion, stability of knees, mechanism of injury
-114-
ÚVOD
Stúpajúca tendencia výkonu vo vrcholovom športe má za následok stále
sa zvyšujúci počet zranení. Poranenia kolenného kĺbu, patria k tým, ktoré
najčastejšie vedú k neprítomnosti na tréningu. Koleno ako váhonosný kĺb je
uprostred kinetického reťazca, kde sa stretávajú všetky fyzikálne sily
vyplývajúce z dynamického pohybu, ale i statického zaťažovania, bez možnosti
dokonalej korekcie a kompenzácie týchto síl. Ľahká zraniteľnosť kolenného
kĺbu vyplýva z jeho funkcie a neustáleho vystavovania akútnemu i chronickému
preťaženiu. Je to zapríčinené aj jeho biomechanickou zložitosťou a možnosťou
porušenia súhry statickej a dynamickej stabilizácie. Ďalšími aspektami sú aj
veľká kĺbová dutina, či veľký povrch kĺbových plôch.
MOŽNOSTI POŠKODENIA MÄKKÝCH ŠTRUKTÚR KOLENA
Stabilizačný systém kĺbu kolena sa poškodí takmer v každom prípade
poranenia, kedy pozorujeme krvácania do mäkkých štruktúr. Vtedy sa často
diagnostikuje roztrhnutie väzov, pripadne kĺbového puzdra, či poškodenie
chrupavky (Školíková, 2000).
K poraneniam väzov a ostatných štruktúr kolenného kĺbu prichádza najmä
pri športových aktivitách a hlavne kontaktných športoch. Ale skúsenosť nám
ukazuje, že nielen kontaktné zranenia sú príčinou lézií mäkkých štruktúr kolena.
Často aj nestabilné pozície v kritických situáciách sú dostatočným podnetom.
Prudké zmeny pohybu, zmeny smeru, brzdiace pohyby, doskoky na
“nepripravenú”, extendovanú dolnú končatinami, prípadne v kombinácii s
únavou bývajú najčastejšou príčinou. Inou príčinou môže byť nadmerné statické
preťaženie kedy svalový aparát nie je schopný pojať záťaž, ako v prípade
prenášania či vzoprenie bremien v nesprávnom osovom postavení kĺbov.
MECHANIZMUS PORANENIA KOLENNÉHO KĹBU
V ostatnom dynamickom období sa najčastejšie stretávame s léziami a
ruptúrami predného skríženého väzu (ďalej len ACL, z ang. anterior cruciatum
ligament ), a léziami vnútorného postranného väzu (ďalej len LCM, z
lat.lig.collaterale mediale). Dôvodom je ich významná funkcia statických
stabilizátorov kolenného kĺbu v kľúčových situáciách, kedy sa koleno dostáva do
kritických polôh. Inou príčinou poškodenia LCM môže byť úzka anatomická
prepojenosť s kĺbovým puzdrom kolena.
Palmer (z Javorčík, 2005) popísal 4 základné mechanizmy poranenia
ACL. Prvým je abdukcia, flexia a vnútorná rotácia femuru na tíbii. Druhým je
addukcia, flexia a vonkajšia rotácia femuru na tíbii (tzv. mediálny kolaps podľa
Bizziniho 2000). Tretím hyperextenzia a štvrtým predo-zadné posuny.
Najčastejším mechanizmom je abdukcia, flexia s vnútornou rotáciou femuru. Ide
o situáciu, keď dôjde k pôsobeniu sily z laterálnej strany na zaťaženú končatinu.
Sila pôsobí abdukčno - flexčne a vnútorná rotácia femuru je spôsobená rotáciou
-115-
tela. Dochádza k poškodeniu na mediálnej strane kolena. Závažnosť poškodenia
závisí od veľkosti sily a času pôsobenia. Iniciálne poškodená štruktúra je
mediálny kolaterálny väz. Pri pokračujúcom násilí sa trhá ACL a poslednou
štruktúrou je mediálny meniskus, čím vzniká „the unhappy trias". Mechanizmus
addukcie, flexie a vonkajšej rotácie femuru, je omnoho vzácnejším
mechanizmom a poškodenie je na laterálnej strane kolena. Iniciálne je sledovaný
laterálny postranný väz, pri pokračujúcom násilí sa trhajú kapsulárne väzy,
komplex ligamentum arcuatum, musculus popliteus, tractus iliotibialis,
musculus biceps femoris, nervus peroneus communis a jeden alebo oba skrížené
väzy. Sila pôsobiaca spredu na vystreté koleno spôsobí hyperextenziu kolena.
Iniciálne je poškodený LCA. Pri pokračujúcom násilí môže dôjsť k distenzii a
roztrhnutiu zadnej kapsuly a môže sa roztrhnúť PCL. Anteroposteriórna sila
pôsobiaca na tíbiu alebo femur spôsobí predozadné posuny. V závislosti od
smeru pôsobenia sa poškodzuje ACL alebo PCL. Incidencia tzv. izolovaných
ligamentóznych lézií je stále diskutovaná. Žiadna štruktúra v kolene nepracuje
izolovane, ale v súhre s ostatnými. Aj keď v princípe nedochádza k izolovanej
lézii, napriek tomu sa často lézia ACL javí ako izolovaná. Predpokladá sa, že
lézie ostatných štruktúr sú malé alebo minimálne, preto sa zahoja a klinicky
dominuje poškodenie jednej štruktúry. Napriek tomuto sa akceptujú aj
mechanizmy, ktoré môžu viesť k izolovaným léziám, napríklad hyperextenzia,
decelerácia pri flektovanom kolene.
Obrázok 1: Vonkajší laterálny a vnútorný mediálny meniskus
http://www.sportclinic.sk/anatomiakoleno.html
-116-
Obrázok 2: Anatomická štruktúra kolenného kĺbu
http://frogknee.blogspot.com/
STABILIZÁCIA A BIOMECHANIKA KOLENNÉHO KĹBU
Ľahká zraniteľnosť kolenného kĺbu v mechanizmoch ako sme opísali,
vyplýva z jeho funkcie a vystavenia akútnemu i chronickému preťaženiu.
Taktiež z biomechanickej zložitosti a možnosti porušenia súhry statickej
a dynamickej stabilizácie
Stabilizačný systém kĺbu je tvorený tvarom kĺbových plôch a mäkkými
štruktúrami, ktoré rozdeľujeme na statické stabilizátory (väzy, kĺbové puzdro a
menisky) a dynamické stabilizátory (svaly). Iný autori (Čech 1986) pri
podrobnejšom opise hovoria o kapsulárnych (kĺbové puzdro, retinákulá pately,
svaly a ich šľachy, postranné väzy) a intraartikulárnych stabilizátoroch (menisky
a skrížené väzy).
My sa budeme vyjadrovať v rozdelení na statické a dynamické
stabilizátory.
Statické stabilizátory rozdeľujeme na centrálne (skrížené väzy, ktoré sa
pri vnútornej rotácii tíbie na seba navíjajú a pri vonkajšej rotácii sa uvoľňujú)
a periférne (postranné väzy). V mediálnej polovici kĺbu je to hlavne ligamentum
collateralis medialis a v posteromediálnej časti kĺbové puzdro, kde je posilnený
aj členitým úponom m.semimembranosus, ktorý stabilizuje kolenný kĺb
z mediálnej strany, aj spolu s m.semitendinosus, sartorius a gracilis, ktoré už
zaraďujeme k dynamickým stabilizátorom.
Laterálna polovica kĺbu je stabilizovaná hlavne iliotibiálnym traktom,
m.biceps femoris (dynamické stabilizátory), posteroleterálnou časťou puzdra
(statické stabilizátory) a m.popliteus. M.popliteus, spolu s m.gastrocnemius sa
podieľa aj na dorzálnej stabilizácii. Bez dynamickej stabilizácie, alebo pri
narušení jej funkcie, dochádza k okamžitému preťaženiu statických
-117-
stabilizátorov a následne k poškodeniu mäkkých štruktúr kĺbu. Osobitné
postavenie v dynamickej stabilizácii patrí m.quadriceps femoris. Je to jediný
extenzor kolena a ventrálny stabilizátor. M.vastus medialis a lateralis plnia
extenčnú aj stabilizačnú funkciu, zatiaľ čo m.vastus itermedius a m. rectus
femoris iba extenčnú. Spolu s bočnými väzmi a svalmi je tak tvorený tzv.
extenčný aparát kolena. M. vastus medialis a lateralis majú aj ďalšiu významnú
úlohu. Pokračovaním ich šliach vznikajú retinakulá pately, ktoré spolu s celým
extenčným aparátom patelu stabilizujú a centrujú jej fyziologickú pozíciu vo
femoropatelárnim kĺbe (Čech 1986).
Zadná stena kolenného kĺbu je zosilnená úponmi flexorov kolena. Ťah
flexorov je priamo úmerne závislý od flexie v bedrovom kĺbe. M. popliteus je
synergista svalov pes anserinus (m.sartosius, m.gracilis a m.semitendinosus) na
laterálnej strane kolena. (Školíková 2000, Javorčík 2005)
V prípade funkčného poškodenia stabilizátorov kolenného kĺbu, napr.
v dôsledku poranenia a následnej operácie, sa stretávame s mnohými
obmedzeniami pohybu v takmer všetkých osiach. Kolenným kĺbom môžeme
viesť osi tri X,Y,Z, frontálnou, sagitálnou a transverzálnou rovinou, ktoré sú aj
osami možných pohybov v kĺbe. Okolo nich je možné urobiť celkovo šesť
druhov pohybov (tri rotačné a tri translačné posuny). V klinickej praxi
označujeme pohyb okolo osi Y (sagitálnej) ako flexiu a extenziu, ktorej znížený
rozsah hrá kľúčovú úlohu pri jednotlivých cvikoch, či dynamike chôdze a je
veľmi individuálny (niekedy po šiestich týždňoch po plastike ACL iba 90º).
Pohyb okolo osi X (frontálnej) označujeme ako abdukciu a addukciu a pohyb
okolo osi Z (transverzálnej) ako intrarotáciu a extrarotáciu predkolenia (rotačné
pohyby a nadobudnutie ich pôvodného rozsahu si vyžaduje pri rekonvalescencii
napr. po rekonštrukcii ACL ešte dlhší čas). Translačný pohyb v sagitálnej rovine
označujeme ako predný a zadný zásuvkový príznak. K translácii vo frontálnej
osi (kompresii a distrakcii) dochádza iba pôsobením tlakových síl. Základné
postavenie kĺbu je plná extenzia, z ktorej môžeme vykonať približne 5º
hyperextenziu. Pri zvýšenej laxicite väzov môže byť hyperextenčný pohyb aj
15º. Tento stav znamená zvýšené riziko poranenia väzov, no po operačnom
zákroku títo pacienti často dosahujú plnú extenziu skôr, čo je pozitívne pre
nadobudnutie dostatočnej dĺžky kroku a teda odstránenie krívania. Pri
extendovanom bedrovom kĺbe je flexia kolena približne 120º a pri flexovanom
bedrovom kĺbe až 140º.
Extenzia a flexia je pomerne zložitou súčinnosťou troch známych
pohybov. Začiatok pohybu flexie je sprevádzaný iniciálnou rotáciou (vnútorná
rotácia predkolenia, v skutočnosti pri fixovanom predkolení v stoji,
vonkajšia rotácii femuru, asi o 5º) a koniec extenzie terminálnou rotáciou.
Následne prebieha valivý a od 20º flexie kĺzavý pohyb kondylov femuru
(najskôr v mediálnom a s malým oneskorením v laterálnom kondyle) po
tibiálnom plateau. Podľa Čecha (1986), tieto pohyby prebiehajú súčasne, no
značne sa mení ich podiel. Dôvodom týchto pohybov je tvar a priebeh kĺbových
plôch a usporiadanie väzivového aparátu kolena. Vzájomnú koordinovanosť
všetkých troch pohybov (rotačného, valivého a kĺzavého) zabezpečujú práve
-118-
skrížené väzy. V 90º flexii je napnutý najmä anteromediálny zväzok LCA, pri
120 º flexii je LCA relaxovanejší. LCP je počas flexie napnutý. Každá zmena
odstupu a úponu týchto väzov, či zmena ich dĺžky, mení biomechanické pomery
kĺbu.
Pri statickom i dynamickom zaťažovaní v tréningu preto treba dbať na to,
aby dochádzalo k čo najprijateľnejšiemu preťažovaniu statických stabilizátorov
a podpore funkcie dynamických stabilizátorov. Jedným z dôležitých pravidiel je
napríklad aj dodržiavanie osového postavenia kĺbov. Zjednodušene to môžeme
vysvetliť na príklade stoja rozkročmo pri drepe. V prípade stoja rozkročmo na
šírku panvy by sme mali pozorovať len veľmi nepatrnú extrarotáciu chodidiel
(do 5˚). So stúpajúcim rozsahom rozkročenia, stúpa aj uhol rotácie chodidiel,
pričom rešpektujeme postavenie kolenného kĺbu, resp. jabĺčka voči chodidlu a to
tak, že hrot jabĺčka je orientovaný smerom druhého prstu chodila. Druhým
významným pravidlom ktoré slúži ako prevencia preťažovania je, že sa pri
posilňovacích cvičeniach snažíme udržať kolenný kĺb nad pôdorysom chodidla.
Vyhneme sa tak nepríjemným ťahovým a tlakovým silám a pocitom v oblasti
ligamentum patellae. Je samozrejme logické že určitým extrémnym pozíciám sa
napríklad vo vzpieračskom tréningu nevyhneme. Tu však predpokladáme
špeciálnu pripravenosť a trénovanosť pre ich bezpečné dosiahnutie.
Na tomto mieste je potrebné do popredia starostlivosti o kolenný kĺb
postaviť aj regeneráciu. Najmä chrupavka kolena je extrémne zraniteľná a
potrebuje pravidelnú starostlivosť formou fyzioterapie (hydroterapia,
balneológia, magnetoterapia), či výživy a jej doplnkov.
ZÁVER
Kolenný kĺb je vzhľadom na svoju anatomickú a biomechanickú zložitosť
často vystavovaný preťažovaniu. Tieto preťaženia sa postupne stávajú
chronickými a môžu predikovať vážne poškodenie mäkkých štruktúr kolenného
kĺbu. Léziám väzov kolena, ako najčastejším a závažným poraneniam kolenného
kĺbu treba predchádzať fyziologickým zaťažením a preventívnym pôsobením.
Dôležitou zložkou takéhoto preventívneho pôsobenia je napríklad aj vhodný
regeneračný proces. Pri každom prejave poškodenia treba mať na pamäti, že
v prípade ak ku zraneniu príde, následky sú často celoživotné vo forme rozvoja
chondropatií a ďalších participujúcich problémov.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
1.
2.
3.
4.
BIZZINI, M.: Senzomotorishe rehabilitation nach beinverletzungen, Studgard, 2000.
CARAFFA, A.et al. : Prevention of anterior cruciate ligament injuries in soccer.
A prospective controlled of proprioceptive training. Knee Surg Sport Traumatol
Arthrosc 4(1): 19-21
CERULLI,G.et al.: Proprioceptive training and prevention of anterior cruciate
ligament injuries in soccer, J Orthop Sports Phys Ther 2001.31(11):655-60; discussion
661
ČECH,O.et al : Poranení vazivového aparátu kolenního kloubu, 1986
-119-
5.
6.
7.
GRIFFIN,L.: Prevention of noncontact ACL injuries,2001
JAVORČIK,P.: Rekonštrukcia predného skríženého väzu kolenného kĺbu. Atestačná
práca z úrazovej chyrurgie, Slovenská Zdravotnícka Univerzita, Katedra úrazovej
Chyrurgie, Bratislava, 2005
ŠKOLÍKOVÁ, B., Komplexná rehabilitačná liečba po úrazoch mäkkého kolena
v NRC Kováčová. Rehabilitácia, Vol. 33, No. 1, 2000
Krátka charakteristika autora:
Matej Vlašič, *1983, doktorand na Katedre športovej kinantropológie, Fakulty
Telesnej Výchovy a Športu, Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberá sa
tréningami a športovou rehabilitáciou po operáciách kolenného kĺbu. Na túto
tému vypracováva výskum dizertačnej práce. Spolupracuje so špičkovými
odborníkmi PaedDr. Alešom Dunajčíkom (kondičný tréner HC Slovan
Bratislava), Mgr. Martinom Rusňákom (kondičný tréner futbalovej
reprezentácie) a fyzioterapeutom Miroslavom Dlhošom, PhD.
-120-
NOVÉ METÓDY DIAGNOSTIKY A ROZVOJA SILOVÝCH SCHOPNOSTÍ
NEW METHODS OF DIAGNOSTIC AND DEVELOPMENT OF STRENGTH ABILITIES
Mgr. Peter Schickhofer, PhD.
Katedra športovej kinantropológie, Fakulta telesnej výchovz a športu,
Univerzita Komenského v Bratislave
Department of sports kinanthropology, Faculty of Physical Education and
Sports, Comenius University in Bratislava
ABSTRAKT
Cieľom práce bolo poukázať na rozličné aspekty posudzovania silových
schopností a svalovej kontrakcie ako aj ukázať špecifický efekt rozdielnych
spôsobov silového tréningu.
Výsledky ukázali, že zo zaznamenávaných silových parametrov je
dôležité sledovať rýchlosť pohybu a výkon ako aj gradient sily. Tieto parametre
umožňujú presnejšie posudzovanie špecifickej adaptácie na silový tréning.
Kľúčové slová:
silové schopnosti, diagnostika, rozvoj
ABSTRACT
The aim of the study was to present different aspects of assessment of
strength abilities and muscle contraction as well as to evaluate the specific effect
of different strength training regimes.
Results showed that from evaluated strength parameters, it is important to
register the velocity and power at different weights as well as rate of force
development. These parameters allows more precise assessment of specific
adaptation of strength abilities to trainig load.
Key words:
strength abilities, diagnostic, development
Na posúdenie aktuálnej výkonnosti športovca a účinnosti tréningového
zaťaženia sa v tréningovej praxi využívajú nielen výsledky zo súťaží, ale aj
motorické testy a rôzne metódy funkčnej diagnostiky. Informácie o aktuálnom
stave funkčných schopností možno využívať pri riadení tréningového procesu a
celkovom zvyšovaní účinnosti športovej prípravy.
V mnohých športových odvetviach sú to predovšetkým silové schopnosti,
ktoré významným spôsobom limitujú dosahovaný výkon. V tejto súvislosti sa
teda dostáva do popredia požiadavka ich čo najobjektívnejšieho posudzovania a
najefektívnejšieho rozvoja. V súčasnej praxi využívané metódy posudzovania
silových schopností nie vždy dostatočne odrážajú špecifické adaptačné zmeny.
Osobitne to platí o tréningu zameranom na rozvoj výbušnej sily.
-121-
Pre posudzovanie silových schopností pri silovom prejave človeka sa
používajú fyzikálne veličiny, konkrétne sila, rýchlosť, zrýchlenie a výkon.
Najlepšie je popísaný vzťah sily a rýchlosti izolovaného svalu.
Podľa tohoto vzťahu (obr. 1), známeho tiež ako Hillova krivka (HILL,
1922), sa sila sťahu izolovaného svalu od svojho maxima pri izometrickej
kontrakcii (rýchlosť = 0) s narastajúcou rýchlosťou znižuje, pričom krivka má
hyperbolický charakter. V prácach (HAMAR, 1993, THORSTENSSON, 1977)
zaoberajúcich sa sledovaním závislosti sily od rýchlosti pohybu pri cvikoch ako
tlak v ľahu na lavičke a drep sa závislosť svojim charakterom približuje viac
priamke. Tento rozdiel je pravdepodobne dôsledkom toho, že v našom prípade
išlo o komplexný pohyb, pri ktorom sa aktivovalo viac svalových skupín, naviac
pri meniacich sa biomechanických podmienkach. Lineárnu závislosť sily od
rýchlosti pri komplexných pohyboch so závažím potvrdil aj LABRECQUE
(1983).
Sila, ktorú je sval schopný vyvinúť, však výrazne závisí i od charakteru
svalovej kontrakcie. Na rozdiel od koncentrickej kontrakcie (sila sťahu väčšia
ako sila odporu - sval sa aktívne skracuje) dosahuje sila pri excentrickej
(brzdivej) kontrakcii (sila sťahu menšia ako sila protipôsobiaceho odporu - sval
sa predlžuje) väčšie hodnoty. Naviac, pri tejto forme svalovej kontrakcie má
závislosť sila-rýchlosť odlišný, viac-menej opačný charakter - sila sa s
rýchlosťou pohybu, ktorý má brzdiť zvyšuje.
SILA
KONCENTRICKÁ
EXCENTRICKÁ
_
+
RÝCHLOSŤ
Obrázok 1: Závislosť sily od rýchlosti svalovej kontrakcie. Hillova krivka.
Ďalším z faktorov, ktoré ovplyvňujú silu svalovej kontrakcie je poloha v
rámci rozsahu konkrétneho pohybu. Vyplýva to jednak zo závislosti sily a dĺžky
svalového vlákna, podľa ktorej je toto schopné vyvinúť najväčšiu silu približne
v strednej polohe, kedy k sebe molekuly aktínu a myozínu naliehajú najväčšou
plochou a dosiahne sa najväčší počet aktívnych spojovacích mostíkov (obr. 2).
-122-
SILA
DĹŽKA SARKOMÉRU
Obrázok 2: Závislosť sily kontrakcie od dĺžky svalového vlákna
(EDMANN, 1988)
V prípade komplexného pohybu (napr. drepu alebo tlaku v ľahu na
lavičke) sú príčinou zmien vyvíjanej sily i meniace sa pomery pákových
mechanizmov a tým i biomechanické podmienky pre uplatňovanie sa sily
svalovej kontrakcie zúčastnených svalových skupín. Údaj o sile by teda mal
vždy byť doplnený i informáciou o rýchlosti a charaktere svalovej kontrakcie
(koncentrická, excentrická, izometrická), ako i o polohe.
Dôležitým prejavom svalovej kontrakcie je výkon, ktorý predstavuje
súčin sily a rýchlosti. Jeho hodnoty môžu byť pozitívne (pri koncentrickej
kontrakcii), negatívne (pri excentrickej kontrakcii), alebo nulové (pri
izometrickej kontrakcii).
ČASOVÝ PRIEBEH PARAMETROV SVALOVEJ KONTRAKCIE
Z hľadiska diagnostiky nás zaujíma nielen silový prejav v závislosti od
rýchlosti, ale aj priebeh parametrov sily počas svalovej kontrakcie. Pomocou
moderných diagnostických zariadení je možné zaznamenávať parametre sily v
priebehu komplexného pohybu.
Na konkrétnom príklade možno ilustrovať individuálny časový priebeh
sily, výkonu a rýchlosti svalovej kontrakcie pri cviku tlak v ľahu s činkou o
hmotnosti 70 kg (obr. 3).
-123-
TLAK V ĽAHU
1500
SILA (N), VÝKON (W)
RÝCHLOSŤ (cm/s)
150
1000
100
500
50
0
0
-500
-50
-1000
-100
-1500
0
100
200
300
400
500
600
700
800
900
1000
-150
ČAS (ms)
Obrázok 3: Časový priebeh sily, výkonu a rýchlosti pri cviku tlak v ľahu s činkou
o hmotnosti 70 kg (HAMAR, 1993).
Uvádzané údaje boli získané pomocou zariadenia FiTROdyne, ktorého
hlavnou súčasťou je snímač rýchlosti a polohy. Merané signály sa po analógovo
digitálnej konverzii privádzajú do počítača. Pomocou softvéru, využívajúceho
základné zákony mechaniky, je možné vypočítavať a zobrazovať základné
biomechanické parametre uplatňujúce sa pri svalovej kontrakcii.
Z pokojovej polohy začína pohyb smerom nadol, pričom negatívna
rýchlosť najprv narastá a v druhej polovici dráhy klesá - brzdivý pohyb. Sila sa v
priebehu tejto fázy (excentrickej) mení a maximálne hodnoty dosahuje v dolnej
polohe pri zmene smeru pohybu (v uvádzanom prípade je to dvojnásobok
hmotnosti činky). Prejaví sa to zrýchlením pohybu činky, ktoré je priamo
úmerné pôsobiacej sile, pred a po dosiahnutí dolnej polohy. Po tomto náraste
sily aj rýchlosti vidíme fázu rovnomerného narastania rýchlosti, kde sila osciluje
nad hodnotou gravitačnej sily dvíhanej činky. Výrazné spomalenie pohybu v
závere sa prejavilo poklesom sily pôsobiacej na činku (spôsobené aktívnou
brzdiacou silou pôsobiacou v smere zemskej príťažlivosti) až na mínusové
hodnoty.
Rýchlosť dosahuje maximálne hodnoty približne v dvoch tretinách
pohybu a potom docháza k spomaľovaniu až na nulovú hodnotu.
Pri tomto spôsobe vykonania cviku dosahuje výkon maximálne hodnoty
medzi vrcholom sily a rýchlosti. Pokles k nulovej hodnote je buď priamy (pri
vyšších hmotnostiach činky), alebo v prípade ľahšieho závažia po prechodnej
fáze negatívneho výkonu zapríčineného aktívnym brzdením pohybu činky
smerom nahor.
Z takéhoto záznamu možno získať tak maximálne ako aj priemerné
hodnoty jednotlivých parametrov, t.j. sily, rýchlosti a výkonu. V prípade
maximálnych hodnôt je možno naviac špecifikovať polohu, v ktorej sa dosahujú.
Keďže priemerná sila a priemerný výkon môžu byť "skreslené"
negatívnymi hodnotami v prípadne sa vyskytujúcej brzdivej fáze v závere
aktívneho pohybu, možno alternatívne používať priemerné hodnoty iba vo fáze s
-124-
pozitívnou silou, resp. výkonom. Tieto bývajú o niečo vyššie ako priemery z
celého rozsahu pohybu. Keďže však vyjadrujú funkciu svalov vo fáze aktívneho
pôsobenia sily smerom nahor, možno ich považovať za lepšie ukazovatele
dynamických silových schopností.
Ako ďalšiu alternatívu na posúdenie dynamických silových ukazovateľov
možno brať do úvahy iba fázu, v ktorej pôsobiaca sila presahuje hmotnosť
činky. Pre túto fázu sa používa označenie aktívny akceleračný impulz
(SCHMIDTBLEICHER, 1982).
ZÁVISLOSŤ
JEDNOTLIVÝCH
HMOTNOSTI ČINKY
PARAMETROV
SVALOVEJ
KONTRAKCIE
OD
Obrázok 4 znázorňuje priebeh priemerných hodnôt sily, rýchlosti a
výkonu v závislosti od hmotnosti činky pri tlaku v ľahu. Z rovnomerného
narastania hodnôt sily a zo vzťahu F=m.(g+a) vidíme, že priemerná sila je
priamo úmerná hmotnosti činky a narastá až do maxima. V priebehu rýchlosti
možno pozorovať opačný trend. Hodnoty rýchlosti sa s pribúdajúcou
hmotnosťou postupne znižujú.
Charakteristický je tiež priebeh výkonu, ktorý od najnižšej hmotnosti
narastá, dosahuje maximum a opäť klesá.
Priebeh maximálnych hodnôt tých istých parametrov ukazuje obr. 5. Z
grafu je zrejmé postupné narastanie sily so stúpajúcou hmotnosťou činky,
pričom maximálne hodnoty, osobitne pri nižších hmotnostiach, viac ako
trojnásobne prevyšujú gravitačnú silu dvíhaného závažia. Tento fenomén je
spôsobený potrebou spomalenia a zrýchlenia činky pri zmene smeru pohybu,
teda vo fáze, v ktorej sa excentrická forma práce svalu mení na koncentrickú.
TLAK V ĽAHU
1400
SILA (N), VÝKON (W)
RÝCHLOSŤ (cm/s)
200
1200
150
1000
800
100
600
400
50
200
0
20
30
40
50
60
70
80
90
100
110
0
120
HMOTNOSŤ ČINKY (kg)
Obrázok 4: Závislosť priemerných hodnôt sily, výkonu a rýchlosti od hmotnosti
činky pri cviku tlak v ľahu (HAMAR, 1993).
-125-
TLAK V ĽAHU
2000
SILA (N), VÝKON (W)
RÝCHLOSŤ (cm/s)
300
250
1500
200
1000
150
100
500
50
0
20
30
40
50
60
70
80
90
100
110
0
120
HMOTNOSŤ ČINKY (kg)
Obrázok 5: Závislosť maximálnych hodnôt sily, výkonu a rýchlosti od hmotnosti
činky pri cviku tlak v ľahu (HAMAR, 1993).
Priebeh maximálnej rýchlosti má, tak ako je tomu v prípade priemerných
hodnôt, opačný priebeh.
Maximálny výkon dosahuje maximum pri hmotnosti 30 kg a potom
klesá. Keďže výkon je súčin sily a rýchlosti, vidíme že pokles je zapríčinený
malým narastaním sily a väčším úbytkom rýchlosti pri vyšších hmotnostiach.
Poznanie priebehu parametrov sily pri rôznych hmotnostiach činky
umožňuje presnejšie posudzovať špecifické adaptačné zmeny, ktoré predstavujú
podklad zlepšovania športového výkonu, vyžadujúceho realizáciu silových
schopností pri vysokých rýchlostiach svalovej kontrakcie.
SILOVÉ SCHOPNOSTI A ICH ZMENY VPLYVOM PROPRIOCEPTÍVNYCH PODNETOV
V ostatných rokoch bolo publikovaných viacero prác, ktoré ukázali, že
ako prostriedok zlepšovania proprioceptívnych funkcií a následne aj niektorých
motorických funkcií sa môžu uplatňovať aj vibrácie. Proprioceptívne stimuly,
buď samotné alebo v kombinácii so silových tréningom boli aplikované
pomocou zariadenia vyvinutého na Katedre športovej kinantropológie FTVŠ UK
v Bratislave.
Cieľom práce bolo zistiť efekt sériovej proprioceptívnych podnetov na
účinnosť silového tréningu. Dve skupiny študentov, experimentálna (n=12, vek
21,4±1,42 rokov, výška 179,9±6,47 cm, hmotnosť 76,9±11,4 kg) a kontrolná
(n=8, vek 20,2±0,41 rokov, výška 189,5±7,15 cm, hmotnosť 78,9±8,85 kg)
absolvovali 8 týždnový tréning, v ktorom 3 krát týždenne vykonávali tréningové
jednotky pozostávajúce zo 6 sérií po 6 drepov so 60 % jednorazového maxima.
Experimentálny súbor absolvoval cvičenia na prototype zariadenia na sériovú
proprioceptívnu stimuláciu, ktoré produkovalo vertikálne protinárazy s
amplitúdou 2 mm frekvenciou 12 Hz.
Obe skupiny vykonávali cvičenia maximálnou intenzitou v koncentrickej
fáze pohybu. Na začiatku a na konci sledovaného obdobia absolvovali sledované
-126-
súbory merania maximálnej izometrickej sily dolných končatín na
dynamometickej platni a diagnostickú sériu v drepe na zistenie maximálneho
výkonu na zariadení FiTRODyne metodikou vyvinutou na našom pracovisku
(Hamar, 1995).
Ako môžeme vidieť na obr. 6, u oboch súborov došlo k zlepšeniu
maximálnej sily izometrickej kontrakcie, experimentálny z 1516±278 na
1719±357 N, kontrolný z 1277±54,7 na 1400±179 N. Porovnanie prírastov
neukázalo významné rozdiely čo svedčí , že účinky oboch typov tréningu na
rozvoj sily boli približne rovnaké.
Výrazne odlišný charakter mali zmeny hodnoty sily, ktorú boli jedinci
schopní vyvinúť v úvodných 300 milisekundách (ms) maximálnej izometrickej
kontrakcie (obr. 7). Kým v experimentálnom súbore došlo k štatisticky
významnému zlepšeniu (p<0,05) z 541±89,5 na 772±344 N zmeny v kontrolnej
skupine (431 N na začiatku a 473 N na konci sledovaného obdobia) nedosiahli
štatistickú významnosť. K podobnému zisteniu prišiel aj Grimby (1981), ktorý
ukázal že zapojenie väčšieho počtu motorických jednotiek zvyšuje nárast sily ale
nie maximálnu silu a Hamar (2000), ktorý skúmaním vplyvu rôznych amplitúd
a frekvencií vibrácií na parametre sily prišiel k záveru, že rýchlejšia produkcia
sily pri vibrácii môže byť zapríčinená zapojením väčšieho počtu motorických
jednotiek vplyvom dodatočnej proprioceptívnej stimulácie.
MAXIMÁLNA IZOMETRICKÁ SILA
2000
Sila (N)
1800
1600
n. s.
1719
n. s.
1516
1400
1400
1277
1200
1000
EXPERIMENTÁLNY
KONTROLNÝ
Obrázok 6: Zmeny maximálnej izometrickej sily pred a po tréningu
Porovnanie prírastkov silového gradientu ukázalo takmer 2,5 násobné
zlepšenie v experimentálnej skupine, ktoré bolo štatisticky významne vyššie
(p<0,05) ako zmeny v kontrolnej skupine.
Mechanizmy adaptácie na systematickú proprioceptívnu stimuláciu sú do
značnej miery podobné ako zmeny pozorované v úvodných týždňoch silového
tréningu, ktoré sa prejavujú zlepšením neuroregulačných procesov svalovej
kontrakcie, predovšetkým zlepšením schopnosti súčasnej aktivácie vyššieho
počtu svalových vlákien a vzájomnej koordinácie činnosti synergicky a
antagonicky pôsobiacich svalových skupín.
-127-
Sila (N)
NÁRAST SILY V ÚVODNOM INTERVALE
0-300 ms
900
p<0,05 772
800
700
600
n. s.
541
500
423
449
400
300
0-300 (ms)
EXPERIMENTÁLNY
0-300 (ms)
KONTROLNÝ
Obrázok 7: Zmeny izometrickej sily v úvodnom 300 ms intervale pred a po
tréningu
Ukážka silového gradientu pri cviku tlak v ľahu na lavičke (obr. 8)
vykonanom v obidvoch prípadoch maximálnym úsilím ale v prvom prípade
s maximálnym „nasadením“ v úvodnej fáze. Pri dosiahnutí rovnakej maximálnej
sily 900 N je výrazný rozdiel práve v sile vyprodukovanej v úvodných 300 ms.
V prvom prípade pri maximálnom „nasadení“ v úvode koncentrickej časti
pohybu bol prírastok sily 808 N, to znamená 2,69 N.s-1 pričom v druhom
prípade bol prírastok iba 396 N a gradient 1,32 N.s-1 čiže polovičný.
Obrázok 8: Gradient sily pri rôznych prevedeniach tlaku v ľahu na lavičke
Tieto výsledky jednoznačne potvrdzujú, že tréning s dostatočnými
proprioceptívnymi stimulmi je účinnejším prostriedkom na rozvoj silového
gradientu a tým aj silovej výbušnosti ako klasické posilňovanie s činkami. Tento
efekt sa však prejavuje iba v úvodnej 300 ms fáze, nie však v následnej fáze
svalovej kontrakcie.
Čo sa týka mechanizmov účinku, možno predpokladať, že krátke
mechanické stimuly aktivujú proprioceptívny reflex, ktorý za normálnych
okolností tvrá približne do 100 ms (Weiner a spol., 2003). Takáto opakovaná
-128-
stimulácia rýchlej svalovej kontrakcie zrejme stimuluje mechanizmy
zodpovedné za rýchlu aktiváciu motorických jednotiek, pozostávajúcich
predovšetkým z rýchlych vláken. V rámci adaptačných zmien zrejme dochádza
k zlepšovaniu schopnosti ich simultánnej aktivácie čo sa prejaví rýchlejšou
a intenzívnejšou kontrakciou na začiatku vôľového úsilia (Hamar, 2007).
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
EDMANN, K. A. P., REGGIANI, C.: The sarkomere length-tension relation
determined in short segments of intact muscle fibres of the frog. J. of Physiol. 385, 709-732,
1987.
GRIMBY et al., J.Appl. Physiol., 316, 1981, 545-554.
HAMAR, D.: Komplexná diagnostika silových schopností. Záverečná výskumná
správa, VÚTK FTVŠ UK Bratislava, 1993.
HAMAR, D., GAŽOVIČ, O., SCHICKHOFER, P., KAMPMILLER, T.: Komplexná
registrácia biomechanických parametrov v diagnostike silových schopností, Acta Facultatis
educationis physicae Universitatis Comenianae, 36. - Bratislava : Univerzita Komenského,
1995, s. 171-181
HAMAR, D., SCHICKHOFER, P., KAMPMILLER, T., VANDERKA, M.: Effect of
vibration on the parameter of maximal isometric contraction, 2nd International Conference on
Weightlifting and Strength Training, Ipoh : Pro Muscle, Dept. of Education, 2000 S. 81
HAMAR, D., ZEMKOVÁ, E., SCHICKHOFER, P., CVEČKA, J., GAŽOVIČ, O.,
BÖHMEROVÁ, Ľ.: Alternatívne metódy rozvoja a posudzovania nervovosvalových
funkcií, Stručný súhrn výsledkov projektu INTERREG IIIA „Pohyb bez hraníc“, FTVŠ UK
v Bratislave, 2007, 104 s.
HILL, A.V.: The maximum work and mechanical efficiency of human muscles and
their most economical speed. J. Physiol. (Lond.) 56, 19-41, 1922.
LABRECQUE, S., GRONDIN, S., NADEAU, M.: Force-velocity curve on a Nautilus
machine. American corrective therapy journal 37 (2), 53-55, 1983.
SCHICKHOFER, P., BÖHMEROVÁ, Ľ., GAŽOVIČ, O., HAMAR, D., ZEMKOVÁ,
E.: Silové schopnosti dolných končatín a ich zmeny vplyvom proprioceptívnych podnetov,
Telesná výchova, šport, výskum na univerzitách. Bratislava, Slovenská technická univerzita,
2005, s. 122-123.
SCHMIDTBLEICHER, D., GOLHOFER, A.: Neuromuskuläre Untersuchungen zur
Bestimmung individueller Belastungsgrossen fur ein Tiefsprungtraining. Leistungssport, 12,
298-307, 1982.
THORSTENSSON, A., LARSSON, L., TESCH, P., KARLSSON, J.: Musle strength
and fiber composition in athletes and sedentary men. Med Sci Sports. 9: 26-30, 1977.
WEINER, I. B., FRRDHEIM, D. K., LERNER, R. M., SCHINKA, J. A., VELICER.
W. F. Textbook of Psychology, Willey and Sons, San Francisco, 2003, 608 s.
Krátka charakteristika autora:
Peter Schickhofer, *1966, na FTVŠ pracuje od roku 1992, V roku 1999 ukončil
interné doktorandské štúdium a obhájil prácu "Štruktúra silových schopností vo
vybraných druhoch športu". V súčasnosti pracuje ako vedecký pracovník na
KŠK, zaoberá sa najmä problematikou diagnostiky silových a vytrvalostných
schopností. Je autorom 100 vedeckých a odborných publikácií, zúčastnil sa
viacerých domácich a zahraničných vedeckých konferencií.
-129-
VPLYV MECHANICKEJ VIBRAČNEJ STIMULÁCIE
V UZAVRETOM KINETICKOM
REŤAZCI NA VYBRANÉ PARAMETRE SILOVÝCH SCHOPNOSTÍ
Mgr. Ján Cvečka, PhD.
Fakulta telesnej výchovy a športu, Univerzita Komenského v Bratislave,
Slovenská Republika
ÚVOD
Viaceré výskumy potvrdzujú, že rôzne podnety v silovom tréningu
vyvolávajú odlišnú fyziologickú odpoveď organizmu – špecifickú adaptáciu.
Hlavným cieľom aplikácie vibrácií je zvyšovanie efektivity silového tréningu,
čo má význam nielen vo vrcholovom a výkonnostnom športe, ale aj v
rehabilitácii pre ľudí so zníženou úrovňou nervovo-svalových schopností [2].
Okrem zvyšovania úrovne silových schopností predstavuje aplikácia vibrácií
účinný prostriedok pri zlepšovaní stability kĺbov a v profylaxii zranení
pohybového aparátu [2, 7]. Štúdie realizované v minulosti zaoberajúce sa
účinkom vibrácií na úroveň silových schopností často krát prezentovali
protichodné závery. Takáto rozporuplnosť zistení mohla byť spôsobená najmä
odlišnými tréningovými charakteristikami (objem, intenzita) ako aj
nedostatočnou špecifikáciou vibračného stimulu [2, 6]. Cieľom našej štúdie bolo
odhaliť vplyv 8-týždňového silového tréningu doplneného o vibračnú stimuláciu
na vybrané parametre silových schopností.
METÓDY
Sledovania sa zúčastnilo 29 poslucháčov Fakulty telesnej výchovy a
športu UK, rozdelených náhodným výberom na experimentálnu (SSL) (vek 23.1
± 2.72 rokov, výška 183 ± 6.28 cm, hmotnosť 76.7 ± 10.3 kg) a kontrolnú
skupinu (ISOK) (vek 22.6 ± 3.94 rokov, výška 181 ± 6.88 cm, hmotnosť 80.1 ±
10.3 kg). Všetci probandi vykonávali fyzickú aktivitu minimálne 3x maximálne
však 5x do týždňa. Obidve skupiny absolvovali silový tréning na inovatívnom,
počítačom riadenom legpres-dynamometri poháňanom lineárnymi elektrickými
motormi.
SSL vykonávala tréning vo vibračnom móde, kde je konštantná rýchlosť
pedálov v pravidelných intervaloch doplnená o krátke úseky so zmenenou
rýchlosťou, ktoré spôsobujú náhle silové špičky. V koncentrickej fáze pohybu
boli silové špičky vyvolané krátkymi protipohybmi a v excentrickej fáze
krátkymi úsekmi zrýchlenia pohybu.
V popisovanej štúdii bol konštantný pohyb pedálov rýchlosťou 0.3 m.s-1 v
pravidelných intervaloch (každé 2 cm) nahradený krátkym (5 mm)
protipohybom rýchlosťou 0.2 m.s-1. Konštantný pohyb v excentrickej fáze
rýchlosťou 0.3 m.s-1 bol doplnený o krátky (5 mm) pohyb rýchlosťou 0.7 m.s-1.
Týmto nastavením boli silové špičky aplikované frekveciou 9 Hz v
koncentrickej resp. 8,5 Hz v excentrickej fáze [4].
Tréningová jednotka pre SSL obsahovala 6 sérií po 6 opakovaní. Všetky
opakovania boli vykonávané maximálnym úsilím.
-130-
Tréning ISOK obsahoval cvičenia na legprese v izokinetickom móde
rovnako vykonávané maximálnym úsilím. Rýchlosť pohybu pedálov bola 0.3
m.s-1 v koncentrickej fáze a 0.2 m.s-1 v excentrickej fáze. Rozdiely v čase
kontrakcie spôsobené chýbajúcimi zmenami rýchlostí v izokinetickom móde
boli kompenzované zvýšením počtu opakovaní pre ISOK na osem. Počet sérií
(6) ako aj čas odpočinku (2 min.) boli identické s ISOK. Program obsahoval tri
tréningové jednotky za týždeň po dobu osem týždňov. Pre postihnutie zmien
vyvolaných tréningom absolvovali probandi oboch skupín pred a po skončení
tréningového programu testy úrovne silových schopností. Testy obsahovali test
maximálnej izometrickej extenzie (MVC), výskok z podrepu a 30m akceleračný
bežecký test. Pri teste MVC sa zisťovali parameter maximálnej sily a úroveň
silového gradientu v časovom segmente 0–50 ms. Rozdiely pred a po
absolvovaní tréningového programu boli v obidvoch skupinách hodnotené
párovým t-testom (p<0.05). Pre zistenie rozdielu prírastkov medzi skupinami
bol použitý Studentov t-test pre nezávislé výbery (p<0.05).
VÝSLEDKY
Výsledky ukázali v SSL aj ISOK signifikantné (p≤0,05) zlepšenie
maximálnej izometrickej kontrakcie z 3146 ± 766 N na 4658 ± 1813 N (48.1 %)
(SSL) resp. z 3565 ± 898 N na 4450 ± 1377 N (24.8 %) (ISOK). Úroveň
silového gradientu sa signifikantne (p<0.001) zlepšila len u SSL zo 22.4 ± 5.44
N/ms pred absolvovaním tréningového programu na 29.1 ± 8.87 N/ms po
tréningu (30.2 %).V ISOK sa úroveň silového gradientu nesignifikantne zlepšila
z 24.5 ± 6.45 N/ms pred tréningom na 26.1 ± 8.56 N/ms po absolvovaní
tréningu (6.6 %). Výška výskoku z drepu (squat jump) sa signifikantne
(p<0.005) zlepšila len u SSL zo 0.439 ± 0.057 m pred tréningom na 0.471 ±
0.050 m po tréningu (7.4 %). Výkon v behu na 30 m sa signifikantne zlepšil
(p<0.05) v SSL z 4.16 ± 0.11 s pred tréningom na 4.11 ± 0.09 s po tréningu o
1.3 %. Zmeny pred a po tréningu v ISOK nevykázali štatistickú významnosť.
ZÁVERY
Vychádzajúc zo zistených výsledkov experimentu a teoretických
poznatkov možno konštatovať, že hlavným impulzom pre rozvoj maximálnej
sily je predovšetkým izokinetická forma silového tréningu. Signifikantný rozdiel
prírastkov pri hodnotení silového gradientu v časovom segmente 0 – 50 ms
možno pripísať adaptácii na experimentálny podnet - vibrácie. Krátkotrvajúce
protipohyby a zrýchlenia vyvolávajú náhly nárast sily, ktorý spôsobuje
aktivizáciu proprioceptívneho strečingového reflexu, ktorého opakovanie
frekvenciou cca 9 Hz pri uvedenom počte opakovaní a sérií je zrejme
dostatočným stimulom pre vyvolanie nervovo-svalovej adaptácie. Tento
výsledok potvrdzuje všeobecne známy poznatok, že špeciálny podnet vyvoláva
špeciálnu formu odozvy vo forme adaptácie, v tomto prípade pravdepodobne na
základe neuromuskulárnych mechanizmov. Významným zistením je
signifikantná odlišnosť výstupných hodnôt testu vertikálneho výskoku
z podrepu. Nízka koordinačná náročnosť tohto testu je vhodným predpokladom
-131-
pre sprostredkovaný prejav zvýšenej úrovne silového gradientu. Naznačuje
cestu, ktorou sa treba pri využívaní tohto experimentálneho typu zaťaženia v
tréningu uberať. Je treba vytvoriť batériu špeciálnych cvičení a vhodnú
metodiku ich využitia, ktorá povedie k implementácii prírastkov izolovaných
schopností do komplexného pohybového prejavu – športového výkonu.
Hodnotenie motorického testu – behu na 30m, v ktorom je zastúpená aj zložka
silového gradientu, preukázalo tak isto signifikatné rozdiely v prírastkoch
skupín. Táto skutočnosť prezentuje zabudovanie silového gradientu do
komplexného pohybového prejavu a naznačuje možné spôsoby praktického
využitia tréningu zameraného na zlepšovanie úrovne silového gradientu.
Vzhľadom k neštandardne vysokému zaťaženiu a ním spojenou dlhšou dobou
regenerácie, na ktoré počas trvania experimentu viac krát poukazovali probandi,
je pri aplikácii potrebná veľká obozretnosť v dávkovaní. Vhodnosť konkrétneho
dávkovania tohto typu tréningu v jednotlivých obdobiach ročného tréningového
cyklu ako pomocného prostriedku pri využívaní špeciálnych tréningových
prostriedkov v rôznych športových disciplínach bude treba preveriť ďalšími
experimentmi podobného typu.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
Aagaard P, J Appl Physiol 93, 1318 – 1326, 2002
Ben et al., J Orthop Sport Phys 27, 412 – 422, 1998
Delecluse et al., Med Sci Sports Exerc 35, 1033 – 41, 2003
Hamar et al., in Alternatívne metódy rozvoja a posudz. nervovosval. funkcií, 56 – 97,
2007
Hamar et al., Med Sport Boh Slov 14, 166 – 174, 2005
Luo et al., Sports Med 25, 23 – 41, 2005
Melnyk et al., Int J Sports Med 29, 839-44, 2008
Paradisis G, Zacharogiannis E, J Sport Sci Med 6, 44 – 49, 2007
Rehn et al., Scand J Med Sci Sports 17, 2-11, 2007
Krátka charakteristika autora:
Ján Cvečka, *1978, od roku 2008 pôsobí na FTVŠ UK ako vedecko-výskumný
pracovník. Hlavnou pracovnou náplňou je realizácia výskumných
a administratívnych úloh spojených s medzinárodným projektom „MOBIL“,
ktorý sa zaoberá skúmaním vekom podmienených zmien motorických schopností
u seniorov. V roku 2009 absolvoval prednáškový štipendijný pobyt na
Department of Biology of Physical Activity, Neuromuscular Research Center,
University of Jyväskylä vo Fínsku.
Present study was supported by the European regional development fund Program Austria – Slovakia, Project No. N_00033 „MOBIL“.
-132-
EFFECT OF SERIAL STRETCH LOADING APPLIED IN CLOSED KINETIC CHAIN ON
SELECTED PARAMETERS OF STRENGTH CAPABILITIES
Mgr. Ján Cvečka, PhD.
Faculty of Physical Education and Sport, Comenius University Bratislava,
Slovakia;
INTRODUCTION
It has been well established that different protocols and methods of
strength training contribute to different outcomes. Serial stretch loading has
been applied in an attempt to gain greater neuromuscular performance, which is
of practical relevance for both, healthy adults as well as subjects with
insufficient neuromuscular functions [2]. In addition to enhancement of
muscular performance, serial stretch loading also play an important role in joint
stability and injury prevention [2, 7]. Previous studies dealing with the effect of
serial stretch loading on strength parameters have brought contradictory
findings, presumably due to the application of largely different training
characteristics (volume, intensity) as well as insufficient specification of stretch
loading stimuli [2, 6]. Therefore, the purpose of this study was to examine the
influence of an 8-week strengthening program based on precisely defined serial
stretch loading protocol on selected parameters of strength capabilities.
METHODS
Twenty nine young male sport students were enrolled for this study. They
were moderately physically active at least three times, but no more than 5 times
a week. The subjects were randomly divided in an experimental group (SSL)
(age 23.1 ± 2.72 years, height 183 ± 6.28 cm, weight 76.7 ± 10.3 kg) and a
control group (ISOK) (age 22.6 ± 3.94 years, height 181 ± 6.88 cm, weight 80.1
± 10.3 kg). Both groups underwent strength training on a novel, computer
controlled, linear motor powered leg press dynamometer using two different
training protocols.
SSL was exposed to so called serial stretch loading mode, where constant
velocity of pedals is alternated by short periods of movement at different
velocities in order to produce short force peaks. These have been achieved by
short counter movements during the concentric contraction and acceleration
segments during the eccentric phase. In present study concentric velocity of the
0.3 m.s-1 was temporarily replaced (after every 2 cm) by short 0.5 mm counter
movement at 0.2 m.s-1. In eccentric phase velocity of 0.2 m.s-1 was alternated
after every 2 cm by short 5 mm segments of higher velocity (0.7 m.s-1). Such a
setting yielded a frequency of the force peaks of 9 Hz and 8.5 Hz in the
concentric and eccentric phase respectively [4]. The training session of the SSL
consisted of 6 sets with 6 repetitions each, performed with maximal effort.
-133-
The training of ISOK consisted of leg press exercises in the isokinetic
mode, also performed with maximal effort. The velocity was 0.3 m.s-1 in the
concentric phase and 0.2 m.s-1 in the eccentric one. In order to compensate
difference in the contraction time caused by missing changes of velocity in
isokinetic mode, the number of repetitions was increased to eight. The number
of sets (6) and the resting interval between sets (2 minutes) were identical with
SSL group. The program consisting of 3 sessions a week was applied for an 8week period. Both groups underwent tests of strength capabilities before and
after eight weeks of strength training. Subjects performed tests of maximal
isometric unilateral leg extension (MVC), squat jump and 30-m acceleration
running test. From MVC, peak force and rate of force development from time
segment 0 – 50 ms were obtained. Unpaired student´s t-test was used to evaluate
differences between the groups (p<0.05). The mean values before and after
intervention in both groups were compared with the use of two-tailed Student´s
t-test (p<0.05).
RESULTS
The maximal isometric unilateral leg extension showed in both groups
SSL and ISOK highly significant (p<0.01) improvement from 3146 ± 766 N to
4658 ± 1813 N (48.1 %) and from 3565 ± 898 N to 4450 ± 1377 N (24.8 %)
respectively. Rate of force development in time segment 0 – 50 ms increased
significantly (p<0.001) only in the SSL group from 22.4 ± 5.44 N/ms before
training to 29.1 ± 8.87 N/ms after training (30.2 %). In the ISOK group, the rate
of force development in the time segment 0 – 50 ms increased from 24.5 ± 6.45
N/ms to 26.1 ± 8.56 N/ms (6.6 %) without reaching statistical significance. The
height in squat jump test increased significantly (p<0.005) in the SSL group
from 0.439 ± 0.057 m before training to 0.471 ± 0.050 m after training (7.4 %)
whereas no significant increase was found in the ISOK group. The performance
in 30m acceleration running test increased significantly (p<0.05) in the SSL
group from 4.16 ± 0.11 s before training to 4.11 ± 0.09 s post training by 1.3 %.
But in the ISOK group the 30m acceleration running test did not show any
significant differences.
DISCUSSION
The pre compared to the post test analysis performed for SSL as well as
ISOK demonstrated significant improvement of the MVC in both groups
without significant differences between the groups, which is in contrast to
reports by Benn [2]. However, significantly higher gains of another parameter of
strength capabilities, rate of force development, were observed only after serial
stretch stimulation. Furthermore, there were significant differences only in SSL
in other functional parameters tested, namely height of the jump and 30m
acceleration test. These findings support the previous investigations of Hamar
[5], Delecluse [3] and Paradisis [8]. The improvement of the explosive force
-134-
only in SSL can be ascribed to amelioration of neuroregulatory mechanism
(increased rate of motoneuron firing frequency and intermuscular coordination
of agonist and antagonist) [3, 9], and theoretically also to the increase of the size
of type II muscle fibers. Statistically significant gains of explosive force
parameters, specific to the SSL, are of substantial practical relevance for both,
elite athletes and subjects with impaired muscle function. In most of the sports
limited time for force production determines the magnitude of acceleration and
essentially influences the movement of an athlete´s body or equipment. Higher
rate of force development enables to produce higher force impulse, which can be
mirrored in better sport performance. Rate of force development has recently
been associated also with capacity to maintain postural control as well as ability
to recover balance after stumbling. This may be of special importance in elderly
population, in which reverting of age related deterioration of RFD may reduce
the risk of falling and related medical complications [1].
CONCLUSION
In summary, findings of this study showed that 8-weeks of systematic
application of mechanical serial stretch stimuli in young men improves MVC,
explosive force as well as acceleration performance. Traditional isokinetic
strength training leads to improvement of MVC, but does not enhance either the
explosive force or the acceleration performance.
REFERENCES
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
Aagaard P, J Appl Physiol 93, 1318 – 1326, 2002
Ben et al., J Orthop Sport Phys 27, 412 – 422, 1998
Delecluse et al., Med Sci Sports Exerc 35, 1033 – 41, 2003
Hamar et al., in Alternatívne metódy rozvoja a posudz. nervovosval. funkcií, 56 – 97,
2007
Hamar et al., Med Sport Boh Slov 14, 166 – 174, 2005
Luo et al., Sports Med 25, 23 – 41, 2005
Melnyk et al., Int J Sports Med 29, 839-44, 2008
Paradisis G, Zacharogiannis E, J Sport Sci Med 6, 44 – 49, 2007
Rehn et al., Scand J Med Sci Sports 17, 2-11, 2007
Present study was supported by the European regional development fund Program Austria – Slovakia, Project No. N_00033 „MOBIL“.
-135-
ROZVOJ SILOVÝCH SCHOPNOSTÍ BEZ A S PROTIPOHYBOM
ADAPTATION EFFECTS OF EXPLOSIVE WEIGHT TRAINING WITH VS. WITHOUT
COUNTER-MOVEMENT
Doc. Marián Vanderka, PhD., prof. PaedDr. Tomáš Kampmiller, PhD.,
Mgr. Tomáš Mihalík, Mgr. Adrián Novosád
Katedra atletiky, Fakulta telesnej výchovy a športu,
Univerzita Komenského v Bratislave
Department of Track and Field,
Faculty of Physical Education and Sport, Comenius University, Bratislava,
Slovakia
ABSTRAKT
Cieľom výskumu bolo porovnať adaptačné efekty výbušného silového
tréningu s protipohybom a bez protipohybu (s dvojsekundovým zastavením
v dolnej úvrati). Išlo o dvojskupinový časovo súbežný pedagogický experiment
v trvaní 11 týždňov a frekvenciou podnetov 2 krát týždenne. Súbor pozostával
na konci experimentu z 30 študentov FTVŠ UK v Bratislave. Experimentálny
činiteľ tvorilo posilňovanie použitím dvoch základných viackĺbových cvičení
(tlak v ľahu na vodorovnej lavičke – bench press a drep v veľkou činkou na
pleciach za hlavou). Experimentálna skupina (Ex, n=14) vykonávala protipohyb,
naproti tomu kontrolná skupina (Ko, n=16) v spodnej úvrati pohyb na cca 2
sekundy zastavila. Výskum potvrdil vplyv výbušného silového tréningu na
adaptačné zmeny v oblasti prírastkov maximálnej sily, silového výkonu, no
najmä silového gradientu (RFD – zmena sily za jednotku času)! Významný
rozdiel medzi adaptačnými zmenami, ktoré ovplyvnilo cvičenie s protipohybom
a bez protipohybu sme našli iba v prípade silového gradientu meraného v prvých
100ms v izometrickom režime pri cvičení bench press. Tu bol rozdiel
v prírastkoch v porovnaní so skupinou trénujúcou bez protipohybu štatisticky
významný (p<0.05). Aj probandi, ktorí sa zhoršili v parametri Pmean sa súbežne
výrazne zlepšili v RFD 50ms v oboch cvičeniach, a to výraznejšie v skupine s
protipohybom (Ex). Relatívne veľká dĺžka trvania jedného opakovania, pri
relatívne nízkych rýchlostiach pohybu (veľký odpor) pravdepodobne
neumožňujú dostatočne stimulovať pružinové a reflexné mechanizmy, i keď u
vybraných maximálne silovo disponovaných probandov tento mechanizmus
nevýrazných rozdielov medzi skupinami Ex a Ko zanikol. Z praktického
pohľadu využitia získaného poznatku je na základe výsledkov možné
konštatovať, že ak predchádza výbušnému silovému tréningu dostatočne dlhý
silový tréning zameraný na hypertrofiu a maximálnu silu, neskoršie prírastky v
oblasti silovo-rýchlostných schopností môžu byť vyššie.
Kľúčové slová:
rozvoj silových schopností, silový výkon a gradient, protipohyb, adaptácia
-136-
ABSTRACT
The purpose of this study was to compare the effects of explosive
concentric strength training with and without counter movement on strength
parameters such as power, RFD and 1RM. 30 university students age 22,1±2,5
year, weight 78,3±16,1 kg, height 178,2±12,2 cm, different previous experiences
with strength training participated on training study. The subject had been
randomly assigned to two groups. They did not significantly differ in 1RM and
peak power (Pmax) by input testing. Experimental design: both groups trained 2
times per week for 11 week. They performed squat and bench press in the first
week 3 times 6 repetition each with the weight 50% of 1RM with 2 min. rest
between the sets. The progression during the next weeks was by increasing
weight (5%) and on the next weeks one more set has done. They reach maximal
load in the eighth week 6 times 6 reps with weight 70% of 1RM. There was only
one difference in the training of two groups, group 1 (n=14) (PR) performed
repetitions with rebound or counter-movement, group 2 (n=16) (ST) performed
repetitions without rebound (with 2 second stop in the lowest position). Prior to
and after training period 1RM, maximal power in concentric phase (Pmax) using
the maximal effort single reps with increasing weights (Hamar, 2008) were
carried out. The rate of force development (RFD) was also evaluated in
isometric contraction (90 degrees in elbow and knee angle respectively).
Statistics analysis was used to determine significant differences between the
means by rank method double sided Mann-Whitney and Wilcox t-test.
RESULTS: maximal strength improved in both group and both exercises
significantly (p<0.05). Bench press 1RM PR increases of 6,5±5,4 kg (8,2 %).
ST an about 6,7±5,0kg (7,3 %). Squat PR mean increase in 1RM, of 10,5±5,8 kg
(10,5 %), ST of 10,9±5,9 kg (10,6 %). Mean peak power enhancement in PR1
group was by bench press not significant of 2,3 %, in ST it was significant
(p<0.05) of 28,9±42,1 W (6,4 %). In comparison of these increases there was
between group significant difference (p<0.01). Increases in squat (Pmax) were
not significant in both groups. PR of 1,7 % and ST of 1,9 %. Mean rate of force
development (RFD) was the parameter that was mostly influenced by concentric
explosive type of strength training. There were significant increases of RFD
almost in the first 50 ms in both groups and also in both exercises (p<0.01).
Bench press PR RFD 50 ms was increased of 3,29±2,5 (95,5 %) from the value
of 3,44 to 6,73 N.s-1 . ST increased of 3,43±3,09 (78,4 %) from 4,38 to 7,81 N.s1
. Squat PR RFD 50 increased of 2,57±2,50 (60,8 %) from 3,96 to 6,54 N.s-1. ST
of 2,23±2,40 (50,2 %) from 4,73 to 7,10 N.s-1. Only in one parameter in one of
exercises proved hypothesis about substantial affect of training with countermovement in comparison with without counter-movement training on RFD
increases. It was found significant difference between increases across mean
RFD 100 ms by bench pres (p<0.05). PR improved in this parameter an about
3,38±1,58 (80,1 %) and G2 only of 1,26±0,49 N.s-1 (38,4 %).
CONCLUSION: a significant enhancement was found by explosive weight
training of both groups in maximal strength, whereas was not at all in maximal
power. The main effect of the counter-movement exercise weight training was to
-137-
produce greater RFD especially in the first 100 ms of isometric contraction.
From a practical perspective, if previous training is focused on hypertrophy and
maximal strength, forewent the explosive strength training leads to higher
subsequent increases in speed - power capacity.
Key words:
development of strength abilities, power, rate of force development, counter
movement, adaptation,
ÚVOD
Rýchle pohyby, ako je šprintérky beh a v podstate väčšina atletických
disciplín zahŕňajú kontrakcie, ktoré zväčša trvajú od 50 do 250 ms. Z tohto
dôvodu je potrebné v tréningu atlétov ale aj iných športovcov v oblasti rozvoja
sily venovať zvýšenú pozornosť silovému gradientu (RFD), ktorý je vyjadrením
prírastkov pôsobiacich síl v rámci prvých momentov rastu svalovej sily.
Vzhľadom k tomu, že svalová sila je v atletike aplikovaná zväčša pri relatívne
vysokej rýchlosti je aj výkon veľmi dôležitým parametrom (Hamar, 2008).
Väčšina pohybov v rozličných športoch obsahuje aj tzv. „protipohyb“ –
excentrickú časť. V športovej praxi sa v minulosti zaužíval pojem plyometria. Je
však potrebné vymedziť rozdielnosť v ponímaní plyometrickej metódy, kde ide
o cvičenia reaktívneho charakteru napr. zoskok-výskok, no v širšom kontexte
môžeme hovoriť aj o plyometrickom princípe ako cykle natiahnutia a skrátenia
(z angl. SSC stretch shorthening cycle). Predchádzajúce štúdie preukázali vplyv
zväčša optimálne rýchleho natiahnutia, v nie priveľkom rozsahu, kde sa
aktivizujú elastické vlastností svalovo-šľachového aparátu a reflexy, na zvýšenú
produkciu sily a výkonu (Bosco et al., 1982, Häkkinen et al., 1986, Tihanyi,
2006).Väčšina doposiaľ publikovaných vedeckých štúdií, ktoré preukazovali
vplyv silového tréningového programu na rozvoj výbušnej sily bola zameraná na
koncentrickú časť svalovej kontrakcie. Niektoré diagnostikovali rozdielnosti
silových parametrov pri rozličných spôsoboch vykonania cvičení (Cronin et al.,
2001) S kvantifikáciou veľkosti zmien parametrov maximálnej a výbušnej sily
vplyvom silového tréningu s protipohybom a bez protipohybu sme sa vo
vedeckej literatúre doposiaľ nestretli.
CIEĽ
Porovnať adaptačné efekty výbušného silového tréningu s
protipohybom a bez protipohybu na parametre maximálnej sily, silového výkonu
v koncentrickej časti pohybu a silového gradientu meraného v izometrickom
režime.
HYPOTÉZY
H1: výbušným tréningom dôjde k významným prírastkom v hodnotách
maximálnej sily, silového výkonu no najmä silového gradientu tak pri aplikácii
cvičenia s protibohybom aj bez protipohybu.
-138-
H2: Pri tréningu s protipohybom dôjde k významnejším prírastkom v
priemernom výkone v aktívnej fáze v porovnaní s tréningom bez protipohybu..
H3: Pri cvičení s protipohybom dôjde k významnejším prírastkom v
priemerných hodnotách silového gradientu v porovnaní s cvičením bez
protipohybu.
METODIKA
Išlo o dvojskupinový časovo súbežný pedagogický experiment s trvaním
11 týždňov a frekvenciou podnetov 2x týždenne. Súbor tvorilo na konci
experimentu 30 študentov FTVŠ UK v Bratislave s rozdielnymi skúsenosťami
so silovým tréningom. Probandi boli rozdelení do dvoch skupín náhodným
výberom. Experimentálnu skupinu trénujúcu s protipohybom (PR) tvorilo 14
probandov (vek 23,4±1,9 roka, TH 77,5±15,1 kg, TV 179.2±13,2 cm, kontrolnú
skupinu trénujúcu bez protipohybu (AT) tvorilo 16 probandov (vek 21,9±3,5
roka, TH 79,3±16,1 kg, TV 180,2±11,2 cm). Pri vstupnom meraní sme
nezaznamenali významné medzi skupinové rozdiely v žiadnom zo sledovaných
silových parametrov.
Experimentálny činiteľ tvorilo posilňovanie použitím dvoch základných
viackĺbových cvičení (tlak v ľahu na vodorovnej lavičke – bench press a drep
v veľkou činkou na pleciach za hlavou). Obe skupiny cvičili s rovnakým
objemom a aj spôsobom vykonania aktívnej časti pohybu (koncentrickej
kontrakcie), išlo o snahu o čo najväčšie zrýchlenie. Faktorom ktorý tieto skupiny
odlišoval bol spôsob vykonávania cvičení! Experimentálna skupina vykonávala
protipohyb (PR, n=14), naproti tomu kontrolná skupina v spodnej úvrati pohyb
na cca 2 sekundy zastavila, takže možno hovoriť o koncentrickej fáze bez
protipohybu (ST, n=16). Porovnali sme aj silové špičky počas cvičenia
s protipohybom a bez neho na dynamometrickej platni, aby sme mohli
kvantifikovať mieru odlišnosti tréningových podnetov, z tohto pohľadu to
predstavovalo až 78%-tný rozdiel.
Systém zvyšovania zaťaženia bol postupný kombinovaný od 3 série po 6
opakovaní s hmotnosťou činky o 5% nižšou ako pri výkonovom maxime, čo
bolo na úrovni cca 50% 1RM. Každý týždeň sme pridávali striedavo 1 sériu
a zvyšovali hmotnosť činky, pričom vo ôsmom týždni bol dosiahnutý objemový
strop a to konkrétne 6 sérií po 6 opakovaní s o 15% vyššou hmotnosťou činky
ako pri výkonovom maxime na začiatku experimentu. Čo predstavuje približne
70 % 1RM.
Sledovanými parametrami silových schopností boli: najvyšší priemerný
výkon vo Wattoch dosiahnutý pri diagnostickej stupňovanej sérii meraný
pomocou zariadenia Fitrodyne (Pmean). Jednorazové maximum (1RM) pri tlaku
na lavičke resp. z bezpečnostných dôvodov šesťrazové maximum (6RM) pri
drepe, priemerný silový gradient (RFD) v intervaloch 0-50, 50-100ms meraný v
90○ uhle v lakťovom resp. kolennom kĺbe v izometrickom režime na
dynamometrickej platni. Na hodnotenie významnosti rozdielov stredných
-139-
hodnôt boli použité neparametrické štatistické metódy: obojstranný MannWhitney a Wicoxon t- test pre nezávislé a závislé výbery.
VÝSLEDKY
V tlaku na lavičke sa v 1RM zlepšila Ex (PR) skupina z 78,5±17,9 na
85,0±16,7 v priemere o 6,5±5,4 kg, (8,2 %) (obr.1). Ko (ST) skupina z
90,0±22,9 na 96,7±21,9 o 6,7±5,0kg (7,3 %). Pri cvičení drep sme
z bezpečnostných dôvodov zaradili testovanie 6RM, a po perióde tréningu sme
zaznamenali zmeny u Ex (PR) skupiny z 100,5±17,3 na 111,0±19,1 nastalo
zlepšenie o 10,5±5,8 kg (10,5 %) (obr. 2), u Ko (ST) skupiny z 102,8±22,8 na
113,7±22,1 o 10,9±5,9 kg (10,6 %). Prírastky v oblasti maximálne silových
schopností boli porovnateľné a štatisticky významné (p<0.05) u oboch skupín.
Prvú hypotézu sme týmto potvrdili
Najvyšší priemerný výkon v koncentrickej fáze meraný v diagnostickej
sérii (Pmean) sa zvýšil po perióde tréningu v oboch cvičeniach u oboch skupín
(obr. 3), ale v rozpore s naším predpokladom to bolo v tlaku na lavičke
štatisticky významné iba u Ko (ST) skupiny (p<0.05) z 453,5±102,1 na
482,33±102,0 o 28,9±42,1 W (6,4 %) v porovnaní s nevýznamným zlepšením
Ex (PR) skupiny z 427,7±80,4 na 437,3±78,8 o 9,6±31,6 (2,3 %). Prírastky
priemerného výkonu v koncentrickej fáze pohybu pri drepe boli porovnateľné
u oboch skupín a boli štatisticky nevýznamné (obr. 4). Probandi v Ex (PR)
skupine sa zlepšili v priemere o 11,94±84,7 W (1,7 %), v Ko (ST) skupine
o 14,6±88,4 W (1,9 %). Druhú hypotézu sme nepotvrdili.
Priemerný silový gradient (RFD) meraný v izometrickom režime bol
parametrom, ktorý preukázal po perióde tréningu najvýraznejšie zmeny
v obidvoch skupinách a pri obidvoch cvičeniach. Najvýraznejšie a aj štatisticky
významné prírastky (p<0.01) sme zaznamenali najmä v prvých 0 - 50ms. Pri
cvičení tlak na lavičke to bolo v Ex (PR) skupine z 3,44±1,21 na 6,73±2,01
o 3,29±2,5 N·s-1 (95,5 %). Ko (ST) skupina sa zlepšila z 4,38±1,35 na 7,81±2,11
o 3,43±3,09 (78,4 %) (obr. 5). Pri cvičení drep zmeny neboli výrazné avšak
v oboch skupinách boli štatisticky významné (p<0.01). Ex (PR) skupina dosiahla
prírastok o 2,57±2,50 (60,8 %) z priemernej vstupnej hodnoty 3,96±1,95 na
6,54±2,90. Ko skupina zaznamenala prírastok o 2,23±2,40 (50,2 %, obr. 12)
z 4,73±2,5 na 7,10±2,0 N·s-1 (obr. 6).
Hodnotili sme aj zmeny v priemerných hodnotách silového gradientu
(RFD) v intervale 50-100ms maximálnej izometrickej kontrakcie. Súhrnne
môžeme povedať, že prírastky v relatívnych hodnotách v porovnaní s prvými
50-timi ms klesali približne o polovicu (interpolačne) v Ko (ST) skupine
a o nepatrné percento menej v skupine Ex (PR). Rozdiel v prírastkoch medzi
skupinami bol štatisticky významný iba v prvých 100ms v prípade cvičenia tlak
na lavičke (p<0.05) v prospech Ex (PR) skupiny, kde priemerný prírastok bol
3,38±1,58 (80,1 %) z 4,22±1,48 na 7,60±2,22 oproti prírastku Ko (ST) skupiny
o 1,26±0,49 N·s-1 (38,4 %) z 3,29±1,03 to 4,55±1,10 (obr. 7). Tretiu hypotézu
sme týmto čiastočne potvrdili.
-140-
120
[kg]
110
p<0.05
98,67
100
p<0.05
92,00
90
85,00
78,50
80
70
60
VS Ex (PR)
VÝ Ex (PR)
VS Ko (ST)
VÝ Ko (ST)
Obrázok 1: Priemerné hodnoty 1RM (kg) pri cvičení tlak v ľahu na vodorovnej lavičke
(VS-vstupné, VÝ-výstupne, PR-"s protipohybom", ST-"bez protipohybu")
120
[kg]
p<0.05
p<0.05
113,75
111,07
110
102,81
100,57
100
90
80
70
60
VS Ex (PR)
VÝ Ex (PR)
VS Ko (ST)
VÝ Ko (ST)
Obrázok 2: Priemerné hodnoty 6RM (kg) pri cvičení drep s veľkou činkou na pleciach
(VS-vstupné, VÝ-výstupne, PR-"s protipohybom", ST-"bez protipohybu")
500
[W]
p < 0.05
482,33
p = n.s.
450
437,27
453,53
VÝ Ex (PR)
VS Ko (ST)
427,67
400
350
300
250
200
VS Ex (PR)
VÝ Ko (ST)
Obrázok 3: Priemer najvyšších priemerných výkonov (Pmean) v aktívnej fáze v diagnostickej
sérii (W) pri cvičení tlak v ľahu na vodorovnej lavičke
(VS-vstupné, VÝ-výstupne, PR-"s protipohybom", ST-"bez protipohybu")
-141-
780
[W]
p = n.s.
p = n.s.
755,78
760
741,16
740
720
728,09
716,14
700
680
660
640
620
600
VS Ex (PR)
VÝ Ex (PR)
VS Ko (ST)
VÝ Ko (ST)
Obrázok 4: Priemer najvyšších priemerných výkonov (Pmean) v aktívnej fáze v diagnostickej
sérii (W) pri cvičení drep s veľkou činkou na pleciach
(VS-vstupné, VÝ-výstupne, PR-"s protipohybom", ST-"bez protipohybu")
9
[N.s-1]
p < 0.01
p < 0.01
8
7,81
6,73
7
6
5
4
4,38
3,44
3
2
1
0
VS Ex (PR)
VÝ Ex (PR)
VS Ko (ST)
VÝ Ko (ST)
-1
Obrázok 5: Priemerný RFD - silový gradient (N.s ) za prvých 50ms pri cvičení tlak v ľahu na
vodorovnej lavičke v izometrickom režime 90° v lakťovom kĺbe
8
[N.s-1]
p < 0.01
7,10
p < 0.01
7
6,54
6
5
4
4,73
3,96
3
VS Ex (PR)
VÝ Ex (PR)
VS Ko (ST)
-1
VÝ Ko (ST)
Obrázok 6: Priemerný RFD - silový gradient (N.s ) za prvých 50ms pri cvičení drep v
izometrickom režime 90° v kolennom kĺbe
-142-
5,0
[N.s-1]
p < 0.05
4,0
3,38
3,0
2,0
1,26
1,0
0,0
Ex "PR"
Ko "ST"
Obrázok 7: Priemerné prírastky priemerného RFD - silového gradientu (N.s-1) v perióde 50100ms pri cvičení tlak v ľahu na vodorovnej lavičke v izometrickom režime 90° v lakťovom
kĺbe
DISKUSIA
Výskum potvrdil vplyv výbušného silového tréningu na adaptačné zmeny
v oblasti maximálnej sily, silového výkonu, no najmä silového gradientu.
Nepotvrdil sa predpoklad, až na jednu výnimku, že s rýchlym protipohybom
budú tieto prírastky významnejšie v porovnaní s cvičením bez protipohybu.
Vysvetlenie vidíme vo vysokej veľkosti odporu a relatívne veľkej dĺžke trvania
jedného opakovania, čo potvrdil aj (Slamka, 2000), ktorý zistil, že keď trvá
akumulačná fáza viac ako 150ms prestáva byť akumulačno-rekuperačný cyklus
efektívny. Protipohyb pri týchto cvičeniach s relatívne veľkým odporom bol pri
pomerne nízkych rýchlostiach pohybu a pomerne veľkom natiahnutí svalov, čo
korešponduje s poznatkami aj iných autorov napr. Schmidtbleicher (2004) zistil,
že pri viac ako 3–4 % predĺžení svalového vlákna počas excentrickej kontrakcie
vedie k znižovaniu celkovo vyprodukovanej sily v koncentrickej fáze. Takto sú
pravdepodobne nedostatočne využívané pružinové a reflexné mechanizmy,
v dôsledku aktivácie ochranných mechanizmov. Ochranný mechanizmus
označovaný ako somaticko-reflexný mechanizmus útlmu vychádza zo spätnej
väzby od rozličných receptorov vo svaloch a kĺboch. Môže znižovať svalové
napätie počas maximálneho vypätia. V protiklade s týmto (Aagaard et al., 2002)
zistil, že silový tréning znižuje senzitivitu týchto receptorov (najmä Golgiho
orgánov v šľachách), a tak prispieva k dosiahnutiu vyššieho silového maxima,
ako vidieť je to téma značne kontroverzná a vyžaduje si podrobnejšie
sledovanie. Z nášho výskumu ale aj od iných autorov je možné usúdiť, že
fenomén nižšej efektivity využívania protipohybu sa vyskytuje najmä
u probandov s malými skúsenosťami s maximálne silovými tréningovými
podnetmi. Naopak u vybraných maximálne silovo trénovaných probandov tento
mechanizmus nevýrazných rozdielov medzi skupinami Ex a Ko v našom prípade
zanikol. Existujú intraindividuálne odlišnosti v adaptácii, pretože probandi
s dlhodobými skúsenosťami s pomalým „kulturistickým“ posilňovaním, dosiahli
v parametroch Pmean a RFD výraznejšie prírastky oproti „subtílnejším“ zväčša
rýchlostno-silovo trénovaným alebo netrénovaným probandom. Ďalším možným
-143-
vysvetlením je relatívne krátke trvanie experimentu, pretože 11 týždňová
perióda tréningu nemusí dostatočne preukázať významné prírastky v parametri
Pmean, ktorý sa javí ako veľmi stabilný a menej tréningom ovplyvniteľný.
Relatívne nízka bola pre niektorých probandov, najmä tých čo sa zhoršili,
frekvencia stimulov, 2 krát týždenne. Zaujímavým poznatkom nad rámec
prezentovaných výsledkov je fakt, že probandi, ktorí sa zhoršili v najvyššom
priemernom výkone v aktívnej fáze pohybu (Pmean) sa súbežne výrazne zlepšili
v RFD 50ms v oboch cvičeniach, a to výraznejšie v skupine s protipohybom
(Ex).
ZÁVER
1. Výsledky práce preukázali, že v oboch skupinách došlo k
významným adaptačným zmenám na výbušné systematicky zvyšované silové
zaťaženie a to najmä v oblasti silového gradientu.
2. Výkon ako súčin sily a rýchlosti nebol našim tréningom z vyššie uvedených
príčin významne ovplyvnený ani v jednej zo skupín.
3. Protipohyb sa ukazuje ako efektívnejší pri rozvoji silového gradientu
v porovnaní s cvičením bez protipohybu. Avšak iba v prípade jednoduchších
cvičení (bench press). Pravdepodobne v dôsledku veľkého odporu a malej
rýchlosti v zložitejšom cvičení (drep) neboli probandi schopný tak efektívne
využívať pružinové systémy pohybového aparátu.
4. Z praktického pohľadu využitia získaného poznatku na základe našich
výsledkov konštatujeme, že ak predchádza výbušnému silovému tréningu
dostatočne dlhý silový tréning zameraný na hypertrofiu a maximálnu silu,
neskoršie prírastky v oblasti rýchlostno-silových schopností môžu byť vyššie.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
1.
Aagaard, P, Simonsen, E.B., Andersen, J.L., Magnusson, P and Poulsen, P.D. (2002).
Increased rate of force development and neural drive of human skeletalmuscle following
resistance training. J Appl Physiol 93:1318–1326
2.
Bosco, C., Viitasalo, J.T., Komi, P. V., Luthanen, P. (1982). Combined effect of
elastic energy and myoelectrical potentiation during stretch-shortening cycle exercise. Acta
physiol. Scand., 114, pp. 74-83.
3.
Cronin, J., McNair, P.j., and Marshall, R.N. (2001). Developing explosive power: A
comparison of technique and training. Journal of Science and Medicine in Sport 4 (I): 59-70.
4.
Häkkinen, K., Komi, P. V., Kauhanen, H. (1986). Electromyographic and force
production characteristics of leg extensor muscles of elite weight lifters during isometric,
concentric, and various stretch-shortening cycle exercises. International journal of
sportsmedicine. Vol. 7, No. 3, pp. 144-151.
5.
Hamar, D. (2008). Monitoring of power in the weight room. In: 6th Inernational
Conference on Strength Training, Colorado Springs, pp. 355 – 359.
6.
Schmidtbleicher, D. (2004). Jumping exercises for explosive strength development in
-144-
athletes. 4th Int. Conference on Strength Training. SerresGreece, Nov. 3-7, pp.10-14.
7.
Slamka, M. (2000). Akumulačno-rekuperačný cyklus svalovej práce a jeho využitie
v športe. In: Zborník vedeckých prác katedry atletiky IV. Bratislava : Slovenská vedecká
spoločnosť pre TV a šport, p.13-25.
8.
Tihanyi, J. (2006). A mechanikai vibráció. Fitnesz és Tudomány, 2, No. 1, pp. 24-27.
Krátka charakteristika autor, členov autorského kolektívu:
Marián Vanderka,*1972, na katedre atletiky sa zaoberá najmä štruktúrou
a rozvojom silových a rýchlostných schopností v kondičnej príprave vo
výkonnostnom a vo vrcholovom športe.
Tomáš Kampmiller,*1951 profesor na FTVŠ UK venuje sa problematike
športovej edukológie a športovému tréningu.
Tomáš Mihalík, *1981, vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity
Komenského v špecializácii kondičný tréner. Momentálne pôsobí ako interný
doktorand na katedre atletiky FTVŠ UK. 10 rokov pôsobí ako osobný tréner
a špecializuje sa na funkčný tréning. Je absolventom mnohých odborných
školení s využitím fyzioterapeutických konceptov v kondičnom tréningu.
Adrián Novosád, *1984, vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu
Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pôsobí ako interný doktorand
na katedre atletiky FTVŠ UK. Atlét v disciplíne 110m prekážok a tréner atletiky.
-145-
POZNÁMKY
-146-
Download

Zborník IWF a SZV