18. december 2012
Cena 1,80 € • Ročník xxiI • www.inprost.sk
Keď tradícia prerástla do novej chute
Amerika na Slovensku?
Prečo nie. Generácie
Slovákov odchádzali na
tento vzdialený kontinent,
prečo by teda nemohli
kus neho preniesť na
Slovensko?
strana 6
Značkári obnovili
už 670 km turistických
chodníkov
Na projekt obnovy značenia turistických trás Slovenského raja
získalo Združenie podnikateľov
cestovného ruchu región Spiš
500 eur z grantového programu Živé chodníky
strana10
Obnovené cesty umožnia lepšie využiť potenciál
Veľkej Javoriny
Rozvoj dopravnej infraštruktúry výrazne ovplyvní atraktivitu tejto odľahlej podhorskej
lokality, rozširuje možnosti
voľnočasového vyžitia a rozvoj služieb.
strana 24
51-52
Pokojné Vianoce,
veľa zdravia a šťastia
v roku 2013 vám želá
redakcia Obecných novín
Priority verejnej
ochrankyne
práv v budúcom
roku
strana 4
O krajšiu
dedinu sa
možno pričiniť
aj vlastnými
rukami
strana 8
Obsah
Obecných novín
- ročník 2012
strana 11
Program
Pohoda za
mestom
podporí ďalšie
dobré nápady
strana 19
Radosť
z darčekov
a prázdne
miesta
pri vianočnom
stole
Ocenenie Sociálny čin roka 2012
si prevzalo päť sociálnych
zariadení a združení
Ocenenie Sociálny čin roku 2012 získalo Fórum pomoc starším – národná sieť
pôsobiaca v Prievidzi, Holičský domov dôchodcov a sociálnych služieb, zariadenie
pre seniorov Radosť z obce Výrava, Domov sociálnych služieb a domov dôchodcov
Nádej v Janovej Lehote a zariadenie sociálnych služieb Môj domov z Topoľčian.
Minister práce, sociálnych vecí
a rodiny SR Ján Richter po ročnej
prestávke oživil udeľovanie ocenení, ktoré sa traduje už od roku
2003. Ako uviedol, stalo sa tak
práve v období, v ktorom sa posilňuje zodpovednosť a samostatnosť obcí pri ich správe a riadení
v záujme uspokojovania potrieb
svojich obyvateľov.
Na slávnostnom akte udeľovania ocenení, ktoré sa na Ministerstve práce, sociálnych vecí a
rodiny SR konalo 27. novembra,
J. Richter uviedol, že ministerstvo prostredníctvom Sociálneho
činu roka chce zviditeľniť a podporiť aktivity pre starších ľudí
zamerané na sociálne služby. Ich
poskytovanie je pre občanov odkázaných na pomoc iných dnes už
nevyhnutnosťou a aj preto, uviedol, sú tohtoročné ocenenia určené organizáciám, ktoré poskytujú služby a vykonávajú sociálnu
prácu v prospech starších ľudí. Pri
hodnotení subjektov sa prihliadalo predovšetkým na kreativitu,
efektivitu a zameranie aktivít, ako
aj na kvalitu sociálnej služby a jej
vplyv na zlepšenie života seniorov.
Aktivity ocenených inštitúcií by
mali byť príkladom a motiváciou
aj pre ďalšie zariadenia, mimovládne organizácie, obce a mestá,
s cieľom zlepšovať kvalitu života
ich obyvateľov.“
„Chcem vyjadriť osobné uznanie a obdiv všetkým, ktorí neľahkú
prácu v oblasti sociálnych služieb
vykonávajú. A to nielen štandardným spôsobom a prístupom, ale
hľadajú aj nové možnosti, ktorými zabraňujú sociálnemu vylúčeniu seniorov zo spoločnosti,
poskytujú im pomoc v rizikových
a krízových situáciách pri porušovaní ich práv, organizujú rôzne
spoločenské, kultúrne, vzdelávacie, športové, kreatívne aktivity,“
uviedol J. Richter.
strana 3
Už o pár dní sú tu pre
mnohých najkrajšie
sviatky v roku – Vianoce.
To, samozrejme, netreba
pripomínať, veď nám to už
niekoľko týždňov pripomínajú reklamy, nemilosrdne
tlačiace na naše peňaženky a city, od ktorých však
opäť treba rýchlo siahať na
peňaženku. Nie všetkých
však potešia pod stromčekom hoc i najdrahšie
darčeky, pretože nie pre
všetkých budú tohtoročné
sviatky veselé. Sú, žiaľ, aj
takí, ktorí by všetky darčeky sveta vymenili za to, aby
nemuseli na vianočnom
stole symbolicky prestrieť
aj pre svojho najbližšieho
človeka, ktorého tohto roku
stratili. Nemálo ich bolo
i zo samosprávy a niektorí
dokonca opustili tento svet
tragicky.
strana 2
2 aktuality
VEREJNÉ
OBSTARÁVANIE
Rok sa s rokom
schádza
Nie je to tak dávno, čo sme sa
prostredníctvom tejto rubriky
začali prihovárať čitateľom
Obecných novín za účelom
postupného rozuzlovania klbka
s názvom verejné obstarávanie,
pozostávajúceho z množstva
paragrafov, metodických usmernení či problémov vyplývajúcich
priamo z praxe. Čas, ktorý sa
mnohým javí ako nedávny, však
predstavuje etapu celého roka
2012. V tomto, poslednom
tohoročnom čísle Obecných
novín, by som preto uplynuvší
rok vo verejnom obstarávaní rád
zrekapituloval.
V našich stĺpčekoch sme sa
venovali všetkým najpálčivejším
problémom a otázkam verejného obstarávania. Povedali
sme si, kedy použiť elektronickú
aukciu, pričom sme reflektovali
najmä na povinnosť jej použitia
už pri podlimitných zákazkách
od 1. 1. 2012. Rozobrali sme
si jednotlivé etapy verejného
obstarávania, kládli sme dôraz
na najčastejšie chyby, ktorých sa
dopúšťajú verejní obstarávatelia
pri realizácii súťaží a identifikovali sme najdôležitejšie momenty pri príprave dobrej súťaže.
Takisto sme sa dotkli pripravovanej veľkej novely zákona
o verejnom obstarávaní, pričom
sme poukázali tak na pozitívne,
ako aj negatívne javy vyplývajúce z jej prípadného schválenia.
Našim cieľom však nebolo iba
informovať a radiť, ale aj rozpútať diskusiu o problematike
verejného obstarávania, ktorá by
identifikovala konkrétne starosti
miest a obcí pri aplikácii zákona
o verejnom obstarávaní na účely
zabezpečenia ich chodu alebo
investícií. Musím konštatovať, že
ohlasy prekonali naše očakávania a zároveň vyjadrujem poľutovanie, že sa nám nepodarilo zodpovedať na všetky vaše otázky
a podnety. Ale ubezpečujem
vás, našich verných čitateľov, že
pokiaľ 21. 12. 2012 nenastane
avizovaný koniec sveta, tak
v ďalšom roku sa vynasnažíme
v týchto stĺpčekoch dohnať zanedbané. Čo znamená iba toľko,
že aj v roku 2013 sa budete na
týchto stránkach a v tejto rubrike stretávať s našimi, verím že
užitočnými postrehmi z oblasti
verejného obstarávania.
Chcel by som teda všetkým pravidelným i občasným čitateľom
nielen za seba, ale za celý tím
spoločnosti VO SK, a. s., ktorý sa
spolupodieľal na príprave tejto
rubriky, poďakovať za prejavenú priazeň a zároveň zaželať
príjemné prežitie vianočných
sviatkov.
Mgr. Martin DANIŠ,
VO SK, a. s.
[email protected]
18. december 2012 • Obecné noviny
Radosť z darčekov a prázdne
miesta pri vianočnom stole
Jednej rodine zo severovýchodného Slovenska bude chýbať dlhoročný učiteľ a riaditeľ základnej
školy, ktorá patrila medzi najprogresívnejšie a najúspešnejšie, práve
jeho zásluhou. Neuniesol však nepodložené obvinenia z finančných
machinácií a vzal si život. Chýba
a bude chýbať rodine, ale aj škole
a obci, pretože mal napriek preddôchodkovému veku ešte veľké
predsavzatia. Smutne bude aj pri
vianočnom stole rodiny starostu
zokresu Púchov, ktorý tragicky
zahynul pri výkone svojho povolania. Vlastne išlo o nadvýkon jeho
povolania, pretože hoci nemusel,
pomáhal pri oprave vodojemu,
pričom oboch zasypala zemina,
živý však vyviazol iba jeden
V redakcií nemáme informácie
o väčšine úmrtí ľudí zo samosprávy, ak sa ich však dozvieme,
informujeme o tom aj všetkých
čitateľov Obecných novín, medzi
ktorými sa vždy nájde viac či me-
nej tých, ktorí zosnulého poznali,
neraz dobre.
O darčekoch, ktoré dostáva pod
stromček samospráva a ktoré sa
čiastočne prenesú nielen na predstaviteľov a pracovníkov samosprávy, už jednotlivé mestá a obce
vedia, lebo robili svoje budúcoročné rozpočty. Väčšina z nich hľadala, kde škrtnúť a možno i zarobiť,
a nielen preto, že ZMOS s vládou
SR prijali memorandum o menšom míňaní peňazí, ale prosto
preto, lebo pred nami sú možno
ešte ťažšie časy, ako sa dnes zdá
a v náture obyvateľov Slovenska
je historicky zakotvená úspornosť
a skromnosť. Práve v čase písania
týchto riadkov dokonca médiá
informovali o geste a skromnosti
primátora Tisovca Petra Mináča
(mimochodom, on je primátorom
už šieste volebné obdobie) a poslancov mesta. Primátor si navrhol skrátenie základného príjmu
o 20 % a skrátiť sa majú aj odmeny
poslancov v tomto meste. Obyvatelia Tisovca to, dúfam, ocenia ako
darček, aj keď ide o nesystémový
krok. Mne osobne by sa viac páčilo, keby primátor Mináč dostával to čo mu podľa zákona patrí,
ale uvedených 20 % by osobne
ako dar venoval na dobrý účel –
nejaké užitočné aktivity mládeže
či zmysluplnú charitu. Osobne
si želám, aby po tomto osobnom
rozhodnutí primátora nezačali
masmédia opäť „skákať“ do predstaviteľov samosprávy a tlačiť ich
do podobných rozhodnutí, tak
ako sa to udialo pred tromi či
štyrmi rokmi, keď podobné gesto
urobila jedna starostka. Tú nasledujúcu „besnú“ kampaň s následnou úpravou zákona o platových
pomeroch starostov a primátorov
si určite všade v samospráve dobre pamätajú. Treba oceniť, že v Tisovci prijímajú aj systémové opatrenia a idú sa uskromniť, najmä
pri takých akciách ako je vítanie
Dvojročný školiaci kurz pre
pracovníkov s mládežou 2013 – 2014
Uzávierka prihlášok je už 20. decembra.
Oddelenie mládeže Európskeho centra mladých Rady Európy
otvorilo dlhodobý školiaci kurz
pre pracovníkov s mládežou o
prístupe k sociálnym právam pre
všetkých mladých ľudí (LTTC).
Ide o doplnkové vzdelávanie pre
pracovníkov aktívne pracujúcich s
mladými ľuďmi, ktorí sú zo znevýhodných skupín.
LTTC ponúka rozvoj zručností
pre 30 pracovníkov, ktorí pracujú s
mládežou, pri príprave a realizácii
projektov a partnerstiev na podporu mládeže so zameraním na
prekonávanie diskriminácie, vylúčenia a násilia v perspektíve EÚ.
Počas kurzu každý účastník vypracuje a zrealizuje v spolupráci
s miestnou samosprávou projekt s
aktívnou účasťou miestnych mladých ľudí, ktorý bude riešiť konkrétne problémy mladých v prístupe k sociálnym právam a pokiaľ
ide o negatívne dôsledky diskriminácie, násilia či vylúčenia.
Prihlášky žiadateľov (18 - 35
rokov) spolu s odporúčaním vysielajúcej organizácie, sociálnou
analýzou a náčrtom projektu musia byť predložené najneskôr do
20. decembra 2012 prostredníctvom linku: http://youthapplications.coe.int/ alebo na adresu: eyc.
[email protected]
Úspešný žiadatelia budú informovaní koncom januára 2013.
(Z webovej stránky ZMOS)
M. Rúfus: Štebotajte mi a ja vám
budem vďačný
„Závažná Poruba je takou zázračnou krajinou, v ktorej vtáctvo
aj cez zimu štebotá. Štebotajte mi
a ja vám budem vďačný,“ dávnejšie napísal rodákom Milan Rúfus.
Pri sviatku narodenín básnika sa
uskutočnil v Z. Porube aj v tomto roku večer jeho veršov. Ako
anjeliky štebotali najmladší, básne rodáka recitovali žiaci ZŠ M.
Rúfusa, potom vystúpili dospelí: H. Šarafínová, D. Kuľhavá, N.
Stankovianska. Ako hostia večera účinkovali umelkyne z JAMU
(Janáčkova akadémia muzických
umení) Brno: Dada Klementová
– klavír, Soňa Jány – spev. V podaní hostí si prítomní vypočuli
zhudobnené verše Milana Rúfusa.
Pôsobivým umeleckým tvarom
naplnili odkaz básnika: „...báseň a pieseň sú sestry, pozvi ich k
sebe, stôl im prestri.“ Druhý hosť,
Vladimír Baran, amatérsky filmár
z Košíc, predstavil svoj videofilm
Báseň je dar. Tento poetický film
na cestu medzi ľudí uviedol zrnom z murárskej varechy starosta Pavol Baráni. Štebot v rodnom
hniezde režijne pripravil a moderoval Dušan Migaľa. Chvíľa poézie
v podaní rodákov a hostí potvrdila
básnikovu myšlienku: „Len vtedy,
ak je autor jedným zo všetkých,
môže o sebe povedať tak, že sa v
tom vidia všetci.“
Texta snímka: -dm-
Nového roka či Dni mesta Tisovec. A nielen v tomto mestečku.
Tak či onak, tieto sviatky budú
poznačené nedostatkom niektorých materiálnych statkov. Zároveň sú však príležitosťou, aby sme
si uvedomili prastarú pravdu, že
ani najexkluzívnejšie veci či jedlom a pitím preplnené vianočné
stoly nie sú to najdôležitejšie v živote. Že ani najbombastickejšia
svetelná výzdoba či novoročný
ohňostroj nezaručuje spokojnosť
obyvateľov miest a dedín. A pozor, mnohým sa už stalo a ďalším
môže stať to, že aj keď sedia pri
vianočnom, alebo možno i pracovnom či inom stole, ostatní ich
vnímajú tak, ako keby tam neboli.
Alebo by ostatní boli radšej, keby
tam neboli. Nedopusťme, aby sme
sa stali prázdnou stoličkou, pred
ktorú na stôl nikto nič neprestrie.
Želám vám všetkým krásne a aj
citovo bohaté sviatky.
Bohumil M. OLACH
Nesúhlas
s nariadením
vlády
o financovaní
školstva
Podpredseda ZMOS a starosta
MČ Bratislava-Petržalka Vladimír
Bajan vydal k nariadeniu vlády zo
7. 12. 2012 týkajúceho sa financií
na školstvo toto stanovisko:
„Vyjadrujem veľké sklamanie z
prijatia nového nariadenia vlády
SR, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády, ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho
rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov. V časti 8 má zriaďovateľ
školy povinnosť poskytnúť škole
finančné prostriedky pridelené
ministerstvom na osobné náklady (mzdy a odvody do poistných
fondov) nie vo výške 90 %, ale
100 %. Týmto sa úplne eliminovala možnosť pre zriaďovateľov
riešiť vážne disproporcie medzi
jednotlivými školami v meste alebo obci. Toto nariadenie vôbec
nerešpektuje viaceré vážne kritériá ako je napríklad kritérium
štruktúry veku učiteľov.
Pre Petržalku, ktorá má viac
ako tretinu učiteľov s 32-ročnou
praxou, to môže znamenať, že
niektoré školy môžu mať problémy s výplatami pre učiteľov už v
júli alebo auguste budúceho kalendárneho roka. Som sklamaný,
že nové nariadenie, ktoré vstupuje
do platnosti už od januára 2013,
nepočíta aspoň s prechodným
obdobím, počas ktorého by mal
zriaďovateľ možnosť realizovať
racionalizáciu škôl.
Vladimír BAJAN,
starosta Petržalky
sociálne veci 3
Obecné noviny • 18. december 2012
Ocenenie Sociálny čin roka 2012
si od ministra Jána Richtera prevzalo päť
sociálnych zariadení a združení
Z Holíča si ocenenie prišli prevziať nielen pracovníci domova dôchodcov a sociálnych služieb,
ale aj reprezentácia mesta.
Ako prví si ocenenie Sociálny čin roka
z rúk ministra J. Richtera prevzali zástupcovia občianskeho združenia Fórum pre
pomoc starším – národná sieť Prievidza,
ktorého riaditeľkou je Ľubica Gálisová.
Porota ocenila najmä snahu občianskeho
združenia prostredníctvom svojich členov
zabezpečovať starostlivosť, pomoc a služby
pre starších ľudí s cieľom chrániť ich práva,
presadzovať ich záujmy a pomáhať uspokojovať ich potreby.
V Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb Holíč považujú ocenenie Sociálny čin roku 2012 ako najvýznamnejšie
ocenenie tohto druhu, aké holíčsky domov
získal. A že aj bolo za čo, o tom svedčia
aj nasledujúce fakty: v zariadení sa v poslednom období podarilo výrazne zlepšiť
podmienky starostlivosti o klientov, začali
uskutočňovať nové aktivity, ktoré výrazným
spôsobom ovplyvňujú kvalitu života klientov a zabraňujú ich sociálnemu vylúčeniu.
vedú k samostatnosti, sebaobsluhe a udržiavaniu kontaktov s rodinnými príslušníkmi. Osobitne hodné ocenenia je aj to,
že sa do zariadenia nerozpakovali prijať aj
seniorov bez domova a postarať sa o nich,
resocializovať ich, čím im pomohli nájsť
nový zmysel života.
Domov sociálnych služieb a domov dôchodcov Nádej v Janovej Lehote, okr. Žiar
nad Hronom, ktorého štatutárnou zástupkyňou je starostka obce Ing. Božena Kováčová, zabodoval bohatými a pestrými
aktivitami pre seniorov. Klientov domova
sociálnych služieb a domova dôchodcov sa
snažia aktívne zapájať do života obce. Spolupráca medzi generáciami v Janovej Lehote funguje aj prostredníctvom vzájomného
učenia sa, stretávania sa, spoločného organizovania fašiangového plesu i sprievodu
obcou, no aj seniorského čítania rozprávok
deťom, či pestovania tradičných remesiel.
Seniorov dvakrát týždenne navštevujú deti
z miestnej materskej školy. V rámci Európskeho roku starnutia a porozumenia medzi
generáciami zorganizovala obec aj Olympiádu generácií, kde súťažili viacgeneračné
Viera Bútorová (vľavo) je riaditeľkou Zariadenia sociálnych služieb v Topoľčanoch.
Na slávnostnom odovzdávaní ocenenia sa
zúčastnili aj primátor Holíča a podpredseda
Trnavského samosprávneho kraja Zdenko
Čambal a predstavitelia odborov sociálnych
vecí Trnavského VÚC i mesta Holíč. „Udelené ocenenie nás veľmi teší, za čo
by som chcela tiež poďakovať celému kolektívu. Sme vďační, že si niekto všimol našu
prácu. Ocenenie vnímam ako veľký záväzok do budúcnosti, aby sme pokračovali
ďalej v týchto šľapajach,“ uviedla riaditeľka
holíčskeho domova dôchodcov a domova
sociálnych služieb Daniela Vacová.
Zariadenie pre seniorov Radosť, n. o.,
Výrava, okres Medzilaborce, ktorého riaditeľkou je Helena Čerňová, sa má čím
pochváliť. Za zmienku stojí, že jeho majitelia rekonštrukciu budovy, jej vybavenie
i prístavby uskutočnili výlučne zo svojich
zdrojov. No čo je nemenej dôležité, výravské zariadenie pre seniorov má charakter
rodinného prostredia, v ktorom klientov
Úspechu „svojho“ domova sa potešila aj 80-ročná Anna Horváthová (s plaketou), ktorá prišla
do Bratislavy so starostkou Janovej Lehoty Boženou Kováčovou a s kolektívom oceneného
DSS.
Súťaž Sociálny čin roka sa vždy teší veľkému záujmu.
tímy a slávnostne otvorili Senior fit park.
„Súťaž sa konala v kontinuite s implementáciou cieľov Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami
2012. Aj v sociálnom zariadení v Janovej
Lehote sme sa tento rok zamerali na podporu aktívneho starnutia a spoluprácu medzi generáciami, venovali sa aktivitám, pri
ktorých sa babičky a deduškovia stretávali,
spoznávali, vzájomne spolupracovali s deťmi z materskej a základnej školy. Vyvrcholením bolo podujatie Olympiáda generácií,
kde sa súťažilo vo viacgeneračných tímoch
o sladké výhry. Všetky aktivity sme chronologicky usporiadali a vytvorili z nich kalendár, ktorý sme poslali do súťaže Sociálny
čin roka 2012. Ich úsilie neostalo nepovšimnuté a z množstva organizácií sme boli vybraní medzi piatich, ktorým minister práce,
sociálnych vecí a rodiny Ján Richter odovzdal morálnu plaketu za Sociálny čin roka
2012,“ informovala nás Božena Kováčová.
Na nedostatok aktivít sa nemôžu sťažovať ani klienti Zariadení sociálnych služieb
Môj domov v Topoľčanoch, ktorého riaditeľkou je Ing. Viera Bútorová. Okrem
tradičných služieb tu svojim klientom ponúkajú množstvo aktivít – napríklad v spevácko-dramatickom súbore Domovníček,
ktorý vystupuje na kultúrnych podujatiach
nielen v zariadení, ale často aj mimo neho.
A kto chce, môže sa zapojiť do tvorby
vlastného internetového časopisu zariadenia s názvom Môj domov. Zariadenie
prevádzkuje aj vlastné Rozhlasové štúdio,
ktorého moderátormi sú klienti zariadenia.
Program šíria v zariadení prostredníctvom
rozhlasu po drôte. Navyše v zariadení funguje aj chránená dielňa, poskytujúca prácu
v čitárni a knižnici, kde sa podáva i občerstvenie.
(tl)
Snímky: MPSVR SR
4 legislatíva
18. december 2012 • Obecné noviny
Priority verejnej ochrankyne práv
v budúcom roku
Ešte pred súhrnnou Správou o činnosti, ktorú musí verejná ochrankyňa práv zo zákona každý rok predložiť
poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, vypracovala Jana Dubovcová dve priebežné správy, a to
o zbytočných prieťahoch v súdnom konaní a o poskytovaní pomoci deťom občanov SR, ktoré sa v zahraničí
ocitli bez starostlivosti svojich rodičov. Práve tieto dve témy totiž patria k najdôležitejším prioritám, ktoré
si verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová zadefinovala už krátko po svojom nástupe do funkcie.
J
ana Dubovcová sa stala historicky druhou slovenskou
verejnou ochrankyňou práv
28. marca tohto roku. Hneď
na začiatku svojho pôsobenia vyhlásila vojnu formalizmu a
naštartovala zmeny vo fungovaní
Kancelárie verejného ochrancu
práv, ktoré smerovali k efektívnejšiemu plneniu úloh a ľudskejšiemu prístupu k občanom, ktorí
sa ocitli v ťažkej životnej situácii.
Vzápätí po preštudovaní približne
2000 spisov a zhrnutí najvypuklejších problémov, s ktorými sa občania na verejného ochrancu práv
obracajú, si Jana Dubovcová zadefinovala už spomínané priority
pre svoju činnosť na roky 2012 –
2013. Tie dopĺňa ešte problematika sociálno-právnej ochrany detí
a mládeže. Ombudsmanka zároveň určila špecializované tímy,
ktoré zabezpečujú plnenie týchto
priorít.
tahoch-v-sudnom-konani). Verejná ochrankyňa práv sa vzápätí
obrátila na Ministerstvo spravodlivosti SR so žiadosťou, aby urých-
právnej ochrany sa v nej verejná
ochrankyňa práv bude špeciálne
zaoberať pôsobnosťou kompetentných úradov v oblasti starostlivos-
Z kancelárie ombudsmana
lene riešilo problematiku súdnych
znalcov. Ďalej od neho bude žiadať, aby sprístupnilo zoznam preťažených súdov; oznámilo, aké
konkrétne opatrenia vykoná na
odstránenie preťaženosti súdov a
dokedy tak urobí a aby zverejnilo
svoju dlhodobú koncepciu rozvoja súdnictva. Verejná ochrankyňa
práv zároveň avizovala, že za zbytočné prieťahy v konaní, ktorým sa
dalo predísť lepšou organizáciou
práce, v odôvodnených prípadoch
uplatní zodpovednosť, vrátane
disciplinárnej. Jana Dubovcová
ti o deti vo vzťahu k vykonávaniu
funkcie kolízneho opatrovníka a
vo vzťahu k náhradnej výchove.
Verejná ochrankyňa práv sa chce
zamerať aj na to, ako úrady práce,
sociálnych vecí a rodiny v praxi
napĺňajú svoje zákonné poslanie v
oblasti sociálno-právnej ochrany
detí a mládeže.
Rovnako dôležitou témou je tiež
poskytovanie pomoci maloletým
deťom slovenských občanov, ktoré sa ocitli v cudzine bez starostlivosti rodičov. Opakujúce sa podobné prípady viedli Kanceláriu
bude osobitne vážne posudzovať prípady, v ktorých už verejný
ochranca práv alebo Ústavný súd
skonštatoval zbytočné prieťahy,
a v tom istom súdnom konaní sa
vyskytnú opakovane.
verejného ochrancu práv k tomu,
aby si z Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže
vyžiadala všetky spisy týkajúce sa
tejto oblasti.
Po dôkladnom preskúmaní 95
spisov verejná ochrankyňa práv
Jana Dubovcová koncom novembra zverejnila nielen najdôležitejšie zistenia a pochybenia zodpovedných orgánov verejnej správy,
ale aj svoje návrhy opatrení, ktoré
majú zamedziť porušovaniu práv
detí. Samozrejme, za predpokladu, že budú aplikované čím skôr,
účinne a efektívne so skutočným
záujmom o nápravu súčasného alarmujúceho stavu. „Správa
verejnej ochrankyne práv maloletých detí občanov SR, ktoré
sa v cudzine ocitli bez starostlivosti rodičov“ (v plnom znení
je k dispozícii aj na internetovej
stránke Kancelárie verejného
ochrancu práv: http://www.vop.
gov.sk/sprava-o-ochrane-pravmaloletych-deti-obcanov-sr),
poukazuje na vážne nedostatky
vo fungovaní Centra; Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny SR; Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradov
práce, sociálnych vecí a rodiny a
čiastočne poukazuje aj na postup
Ministerstva zahraničných vecí a
európskych záležitostí SR. Alarmujúce je predovšetkým zistenie,
že príslušné slovenské úrady práva dieťaťa neochraňujú, naopak
– často ich porušujú, a to svojou
neochotou, nekonaním v záujme
detí, odmietaním spolupráce a
nezáujmom o dieťa – práve takto
verejná ochrankyňa práv zhrnula postup viacerých slovenských
orgánov verejnej správy v týchto
prípadoch. „Správa je založená
Zbytočné prieťahy
v súdnom konaní dlhodobý problém
Prvou prioritou boli zbytočné
prieťahy v súdnom konaní, ktoré sú na Slovensku dlhodobým
problémom. Právo občanov na
prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov už roky patrí k najčastejšie porušovaným právam, čo je
v právnom štáte neakceptovateľný
fenomén, ktorý si vyžaduje rýchly a predovšetkým účinný zásah.
Kancelária verejného ochrancu
práv preštudovala a vyhodnotila
približne 400 podnetov od občanov, ktorí sa na ňu v súvislosti so
zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní obrátili v rokoch 2008 až
2011. Výsledkom je „Správa verejnej ochrankyne práv o zbytočných
prieťahoch v súdnom konaní“,
ktorú Jana Dubovcová začiatkom
novembra predložila kompetentným inštitúciám aj širokej verejnosti.
V tejto správe poukázala na
príčiny, pre ktoré je dlhodobo
porušované základné právo občanov na verejné prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov,
ktoré je chránené Ústavou SR.
Jeho porušovanie často spôsobujú
súdy, teda práve tie orgány, ktoré
sú podľa ústavy vykonávateľmi
práva na súdnu ochranu. Správa
obsahuje aj systémové opatrenia
vo vzťahu k ministerstvu spravodlivosti, resp. súdom a konkrétne
kroky, ktoré verejná ochrankyňa
práv začala realizovať (Správa je v
plnom znení k dispozícii aj na internetovej stránke Kancelárie verejného ochrancu práv: www.vop.
gov.sk/sprava-o-zbytocnych-prie-
Nedostatky v sociálnoprávnej ochrane detí a
mládeže
Druhou prioritou verejnej
ochrankyne práv je porovnanie
zákonnej úpravy a reálnej praxe
v oblasti sociálno-právnej ochrany detí. Kancelária verejného
ochrancu práv na začiatku októbra 2012 spustila celoplošný
dotazníkový prieskum o sociálno-právnej ochrane detí. V tomto
období vyhodnocuje množstvo
získaných podkladov a informácií
a odborný tím zároveň pracuje na
súhrnnej správe k tejto problematike. Okrem všeobecných poznatkov o činnosti orgánov sociálno-
na faktoch. A práve niektoré fakty by sa mali stať mementom pre
zamestnancov štátu, ktorí svoju
prácu vykonávajú formalisticky,
pre ktorých bol, a možno ešte
stále je, pojem „najlepší záujem
dieťaťa“ iba nič nehovoriacou frázou,“ konštatuje vo svojej správe
verejná ochrankyňa práv. Podľa
Jany Dubovcovej by si práve na
týchto prípadoch mali úradníci
uvedomiť, že zmyslom ich činnosti nie je úradný spis v archíve,
ale výsledok ich práce sa priamo
týka životov konkrétnych ľudí. V
niektorých prípadoch dokonca
tvrdo a neodvratne zasiahli konkrétne rodiny a zmenili osudy jej
členov vrátane maloletých detí.
Na stole sú aj ďalšie
vážne témy
V najbližšom období bude pre
verejnú ochrankyňu práv dôležitou témou aj otázka súladu
niektorých právnych predpisov
s Ústavou SR: „Na stole máme
vážne témy, ktoré čakajú na posúdenie. Je to napríklad právna
úprava pozbavenia spôsobilosti
na právne úkony, zabezpečovanie
opatrovania chorého príbuzného, niektoré ustanovenia zdravotníckych zákonov, ustanovenia
týkajúce sa vlastníctva alebo obmedzenia slobody podnikania,“
približuje verejná ochrankyňa
práv.
Okrem už spomínaných priorít je pre verejnú ochrankyňu
práv dlhodobým cieľom zlepšiť
informovanosť verejnosti nielen o práci Kancelárie verejného
ochrancu práv, ale aj o samotnom
poslaní ombudsmanky, zefektívniť opatrenia prijímané vo vzťahu k orgánom verejnej správy a
priblížiť sa k občanom. Za jeden
z najväčších problémov totiž Jana
Dubovcová považuje fakt, že ani
po desiatich rokoch existencie
Kancelárie verejného ochrancu
práv sa nepodarilo dostatočne
priblížiť ľuďom jej úlohy a poslanie. Dokazuje to aj skutočnosť, že
až približne 60 % podnetov od
občanov musí kancelária odložiť,
keďže nepatria do jej pôsobnosti. Z ich obsahu vyplýva aj to, že
občanom všeobecne chýbajú informácie o základných ľudských
právach a slobodách ako takých.
„Máme obrovské resty vo zvyšovaní právneho povedomia občanov a ja mám ambíciu výrazne
prispieť k zlepšeniu činnosti orgánov verejnej správy, aby tento
štát fungoval pre ľudí a v zmysle
demokratických princípov dobrého vládnutia,“ povedala v tejto
súvislosti Jana Dubovcová.
Aj to bol jeden z dôvodov, prečo začala Jana Dubovcová každý
mesiac organizovať pravidelné
otvorené Diskusie s ombudsmankou o základných ľudských
právach. V novembri a v decembri verejná ochrankyňa práv so
svojimi hosťami diskutovala o
právach národnostných menšín
a etnických skupín a práve táto
skúsenosť viedla k rozšíreniu jej
priorít. V roku 2013 sa verejná
ochrankyňa práv zameria tiež na
problematiku dodržiavania práv,
ktoré sú chránené predovšetkým
Článkom 34 Ústavy SR. Ide nielen o právo rozvíjať vlastnú kultúru, ale aj o právo na vzdelanie v
jazyku menšín či jeho používanie
v úradnom styku a právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a
etnických skupín.
(kvop)
štátna správa/inzercia 5
Obecné noviny • 18. december 2012
Komuniké
z 39. schôdze vlády SR, 12. december 2012
Vláda prerokovala:
- návrh nariadenia vlády SR,
ktorým sa ustanovuje národná
tabuľka frekvenčného spektra nové znenie.
Schválený.
Predložil: minister dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja.
- informáciu o čerpaní prostriedkov v súvislosti s realizáciou
opatrení regionálneho rozvoja
v rámci projektu AU Optronics
(L) Corporation a návrh na zvýšenie základného imania spoločnosti MH Invest, s. r. o.
Schválený.
Predložil: minister hospodárstva.
- návrh na vydanie súhlasu vlády SR so zmenou účelu použitia
kapitálových výdavkov pridelených v roku 2010 kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja SR.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády SR,
ktorým sa zrušuje nariadenie
vlády SR č. 374/2006 Z. z. o
technických požiadavkách na
meranie emisií oxidu uhličitého
a spotreby paliva motorových
vozidiel - nové znenie.
Schválený s pripomienkou.
- návrh nariadenia vlády SR,
ktorým sa zrušuje nariadenie
vlády SR č. 366/2006 Z. z. o tech-
nických požiadavkách na zníženie emisií znečisťujúcich látok
z dieselových motorov motorových vozidiel - nové znenie.
Schválený s pripomienkou.
- návrh nariadenia vlády SR,
ktorým sa zrušuje nariadenie
vlády SR č. 367/2006 Z. z. o
technických požiadavkách na
zníženie emisií zo zážihových
motorov a vznetových motorov
motorových vozidiel v znení nariadenia vlády SR č. 179/2007 Z.
z. - nové znenie.
Schválený.
Predložil: minister dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja.
- návrh nariadenia vlády SR,
ktorým sa ustanovujú požiadavky na ochranu zvierat počas
usmrcovania - nové znenie.
Schválený.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
- návrh nariadenia vlády SR,
ktorým sa dopĺňa nariadenie
vlády SR č. 384/2006 Z. z. o
výške pracovnej odmeny a podmienkach jej poskytovania obvineným a odsúdeným v znení
neskorších predpisov.
Schválený.
Predložil: minister spravodlivosti.
- správu o priebehu a výsledkoch XI. zasadnutia Medzivlád-
nej slovensko-ukrajinskej komisie pre národnostné menšiny,
školstvo a kultúru 18.10. 2012 v
Kyjeve.
Schválený.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
- návrh právnych dokumentov
súvisiacich so zmenou vlastníckej štruktúry spoločnosti Slovak
Gas Holding B.V. a realizáciou
modelu nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete v spoločnosti Eustream, a. s. - nové
znenie.
Schválený.
Predložil: minister hospodárstva.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný. Materiál sa nezverejňuje v zmysle § 10 zákona č.
211/2000 Z. z. o slobode informácií (Ochrana obchodného tajomstva.).
- návrh na odvolanie prednostov krajských pozemkových
úradov, riaditeľov obvodných
pozemkových úradov, prednostov krajských lesných úradov a
návrh na vymenovanie riaditeľov obvodných pozemkových
úradov.
Schválený.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný. Materiál sa nezverejňuje v zmysle § 9 zákona č.
211/2000 Z. z. o slobode informácií (Ochrana osobnosti a osobných
údajov.).
- schválila pozície SR k návrhu
Komisie EÚ o stiahnutí určitého množstva emisných kvót
skleníkových plynov určených
na obchodovanie formou aukcií
v rokoch 2013 – 2020.
Schválený.
- návrh zmien v Komisiách pre
spoluprácu na hraničných vodách so susednými štátmi.
Schválený.
Predložil: minister životného
prostredia.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný. Materiál sa nezverejňuje v zmysle § 9 zákona č.
211/2000 Z. z. o slobode informácií (Ochrana osobnosti a osobných
údajov.).
- informáciu o vývoji pohľadávok Sociálnej poisťovne voči
zdravotníckym zariadeniam.
Schválený.
Predložil: generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne.
- návrh stanoviska vlády SR k
návrhu skupiny poslancov Národnej rady SR na prijatie uznesenia Národnej rady SR k nepriaznivému stavu školstva na
Slovensku v kontexte prebiehajúcich udalostí a o konkrétnych
krokoch vlády na riešenie tohto
nepriaznivého stavu.
Súhlas.
Predložil: minister školstva,
vedy, výskumu a športu.
Utajované materiály:
- návrh štatútu Národného bezpečnostného analytického centra.
Schválený.
Predložil: riaditeľ Slovenskej
informačnej služby.
Stupeň utaj.: vyhradený.
- návrh celkových početných
stavov Vojenského spravodajstva a Štatútu Vojenského spravodajstva.
Predložil: minister obrany.
Stupeň utaj.: dôverný.
Materiál pre informáciu:
- o priebehu a výsledkoch mimoriadneho zasadnutia Európskej rady 22. - 23. novembra
2012 v Bruseli.
Vzatý na vedomie.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Podľa materiálov
Úradu Vlády SR sprac. (žo)
6 z regiónov
18. december 2012 • Obecné noviny
Keď tradícia prerástla do novej chute
Amerika na Slovensku? Prečo nie. Generácie Slovákov odchádzali na tento vzdialený kontinent či už za
prácou alebo za slobodou, najnovšie aj za štúdiom, prečo by teda nemohli kus neho preniesť na Slovensko?
A stalo sa.
D
o obce Hniezdne
neďaleko
Starej
Ľubovne sa v tú
sobotu 30. júna nahrnulo do areálu
spoločnosti BGV hádam desaťnásobne viac ľudí, než je počet jej
obyvateľov. Drvivú väčšinu nepochybne pritiahol svetoznámy
šampión bojových umení a hrdina akčných filmov Jean-Claude
van Damme, ale bez ohľadu na to
začali sem prichádzať návštevníci
cielene. Láka ich Nestville Park,
atrakcia s názvom na „americký“
spôsob: hniezdo - anglicky nest,
dedina - village a park. A to je tá
Amerika na Slovensku. Zastavujú sa tu, aby si pozreli zaujímavú
historickú expozíciu a ochutnali prvú pravú slovenskú whisky.
Áno, whisky. Ako vôbec došlo
k tomu, že tu začali vyrábať ten-
ský kráľ Žigmund Luxemburský listinou r. 1412 povýšil sídlo
na kráľovské mesto a dal ho do
zálohu (trval až do roku 1772)
poľskému kráľovi. V r. 1566 dostalo mestskú súdnu kompetenciu, právo meča, ale aj výsadu
liehovarníctva a výčapníctva, čo
znamenalo pre mestečko veľký
rozmach. Aj pod Ľubovnianskym
hradom boli nájdené zvyšky starého liehovaru, no jeho vznik sa
datuje do neskorších rokov. Dobové dokumenty hovoria o poschodových budovách v Hniezdnom. A tie sa stavali výlučne
v mestách. Na námestí, ktoré
nesie stopy voľakedajšej prestavby, tiež typickej len pre mestá, ich
doteraz zostalo zachovaných niekoľko a väčšina je citlivo zrenovovaná. Hniezdne nemá vlastný
kroj, obyvatelia nosili meštianske
Slovenské prvenstvo Nestville
Parku v Hniezdnom
to alkoholický nápoj typický pre
anglosaské krajiny? Spracovanie
obilia, najmä raže a ovsa, a liehovarníctvo má v Hniezdnom dlhú
tradíciu. Voľakedy z dvoch stovák
domov až v 120 bola pálenica.
Miestni ju odjakživa označujú
ako „gožalka“ (vplyv poľštiny gorzalka). Dnes je známa ako
Vodka Goral, ktorá na prestížnej
medzinárodnej výstave r. 2007 v
Petrohrade spomedzi 147 vodiek
získala zlatú plaketu. Americkoslovenskej rodine, ktorá už žije
na Slovensku, jej veľmi pripomína whisky. A keď sa chuť spojila
so zámerom zachovať historické
dedičstvo pre budúce generácie,
plán bol na svete – vybudovať v
areáli liehovarníckej spoločnosti BGV (bola založená v r. 2001)
historickú expozíciu. Mimochodom, BGV ako jediný v strednej
Európe vyrába až 7 druhov liehovín z obnoviteľných škrobnatých
surovín.
Exkurz do histórie
Dejiny Hniezdneho siahajú do
prelomu 11. a 12. storočia. Uhor-
odevy, čo tiež dosvedčuje, že nebolo dedinou. Voľakedy tu boli aj
kúpele. Siričitý prameň sa zachoval dodnes, no napriek snahe o
ich znovuvybudovanie v 50-ych
rokoch sa tak nestalo. V tom čase
však už bolo Hniezdne (od 6. októbra 1885) dávno obcou. O historických faktoch sa dozvedáme
z fotografií dokumentov vystavených vo vstupnom domčeku do
historickej expozície.
Zvony a dielne
Prechádzame do zvonice.
„Zvony sú jeden z najstarších hudobných nástrojov, sprevádzajú
ľudstvo už 5-tisíc rokov,“ hovorí Jana Selepová, jedna z našich
sprievodkýň a predstavuje nám
zvony podľa mena: „Horný sa
volá Jozefína a nesie nápis Lásku našich matiek zachovaj nám,
Pane. Dolný zvon Ladislav váži
225 kg a tiež má nápis – Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane.
Malý zvon je pomenovaný po
svätom Bartolomejovi, patrónovi Hniezdneho. Patrocínium
pôvodne gotického kostola, kto-
rý neskôr prešiel renesančnými
úpravami, je tiež jemu zasvätené
a svätec je aj v erbe obce. Zvony
boli vyrobené špeciálne pre túto
expozíciu.“ Keďže na Bartolomejovi si možno aj zazvoniť, ťaháme
za hrubý povraz. Zvon sa dáva do
pohybu a jeho krásny hlas sa rozlieha po okolí.
Práca kováčov bola veľmi dôležitá, pretože vyrábali rôzne
potrebné veci zo železa: kruhy
na drevené sudy, na kolesá, podkúvali kone. V blízkosti každého
hradu musel byť aj dobrý kováč.
Najbližšie k Ľubovnianskemu
mal svoju dielňu v Hniezdnom.
Vchádzame do jeho vyhne, kde
sú všetky nástroje, pochopiteľne,
dobové, ktoré potreboval pri práci, najmä kovadlinu a pec s dúchadlom. Na pamiatku si tu môžeme vlastnoručne vyraziť mincu
s logom Nestville parku a na druhej strane so znakom Slovenskej
republiky.
Kováč nemal k debnárovi ďaleko, ich remeslá veľmi úzko súviseli, jeden bez druhého sa nezaobišiel. Aj v debnárskej dielni
nachádzame pôvodné nástroje,
ktoré generácie obyvateľov za-
chovali, hoci ich už nepoužívali.
Je tu stolček, na ktorom pracoval pomocník debnára džadek,
hoblíky, rydlá, stôl na výrobu
šindľov. Debnári vyrábali najmä
sudy. „Kým sud dostal požadovaný tvar, drevo sa muselo máčať vo
vriacej vode, potom sa zachytilo
obručami a muselo sa aj vypáliť.
Debnár vyrábal z dreva aj bačovský riad. Všimnite si,“ upozorňuje
nás Jelizaveta Ľubimová, „kováčska dielňa je postavená z nehorľavého materiálu, kameňa, kým
debnárska tradičným spôsobom,
skladaním dreva, bez použitia
klincov. Tie sú len v prednej časti
a na vrátach.“ Skladanie bolo dlho
od stredoveku, ešte aj po priemyselnej revolúcii, tradičným spôsobom stavania stavieb. Ukážkou ich
perfekcionistického prevedenia sú
drevené kostolíky v tomto regióne
pod Karpatmi. Niektoré sú, ako
vieme, na zozname kultúrneho
dedičstva UNESCO, a najmä zahraniční turisti na ne hľadia s veľkým údivom.
Sypanec ako chladnička
Prechádzame do ďalšej budo-
vy, expozície poľnohospodárstva
z 12. až 17. storočia. Severný Spiš
sa vyznačuje chladnejším podnebím, takže práca na poli bola
náročná, tvrdá. Napriek tomu
tu obyvateľstvo pestovalo raž,
jačmeň, pšenicu. V 12. storočí len s využitím jednoduchých
prostriedkov. Vidíme tu pluh,
brány (na rozbíjanie hrúd po
orbe), jarmá na priahanie dobytka, česačku na ľan. Všetko vo výbornom stave.
Sypanec, menšie stavanie mimo
obydlia, bol pre hospodárstvo
veľmi dôležitý. Slúžil ako chladnička, kam roľník ukladal všetko
svoje bohatstvo – obilie, alkohol,
údenú slaninku, šunku, bylinky,
riad, ba aj odev. Staval ho z kameňa (hoci tento je už omietnutý),
aby sa v ňom udržiaval chlad.
Postupne sa však aj do týchto
končín dostali prvé mechanizmy,
pochopiteľne, jednoduché a na
ručný pohon. Poľnohospodárstvo 18. – 20. storočia má osobitnú expozíciu. Je tu už čistiareň
obilia, sečkáreň, mláťačka. V tom
období prudko vzrástol počet
obyvateľov všeobecne, bolo ho
treba nakŕmiť a tieto mechaniz-
z regiónov 7
Obecné noviny • 18. december 2012
ročne približne 35-tisíc ton obilia.
Okrem pšenice, jačmeňa a kukurice aj tritikale (hybrid pšenice
a raže), ktoré je odolné voči chladu i chorobám a má veľmi dobrú
výnosnosť, pretože na klase vyrastajú zrniečka zo štyroch strán. Liehovar je jeden z najmodernejších
v strednej Európe, má až 7-kolový
destilačný systém. Jeho produktom
je aj 96-percentný potravinársky
lieh, čo je jeden z najkvalitnejších.
Vyrábajú tu aj technický lieh na
farmaceutické účely a 99,98-percentný bezvodový lieh využívaný
vo výskumníctve. Rôzne druhy liehu expedujú do Nemecka, Ruska,
pobaltských krajín.
Whisky potrebuje čas
V sude z bieleho duba dostal van Damme whisky NESTVILLE, ktorá v ňom zrela 3 roky a jeho celková hodnota
sa pohybuje okolo 15-tisíc dolárov. Darovali mu ho majitelia NESTVILLE DISTILLERY.
my uľahčovali roľníkovi prácu.
Po vzniku I. Československej republiky vychádzali dokonalejšie
mechanizmy už z domácich fabrík. Vidíme tu mláťačku, ktorú
poháňal dieselový traktor značky
Slavia. A stále je funkčný! V stodole nesmelo chýbať seno. Slúžilo
nielen ako krmivo pre dobytok,
ale aj na oddych. Návštevníkom
v seniorskom veku tu ožívajú
spomienky na mladosť – „takto
vyzerala aj naša stodola“.
Zariadenie moderné,
proces tradičný
Na záver prechádzky sa dostávame do samotnej výrobne liehu. Zariadenie je najmodernejšie, všetko
sa blyští nerezom. Sprievodkyne
nám vysvetľujú celý proces. Zaujme nás výraz „nádubník“. Je to nádrž, kde obilie dva až tri dni nasáva
vodu, ktorá sa niekoľkokrát vymieňa za čistú. Potom sa dostáva na
humná, kde pri optimálnej teplote
a vlhkosti prebieha proces klíčenia,
čo trvá päť až osem dní. Je to veľmi
dôležitý proces, pretože sa počas
neho vytvárajú enzýmy štiepiace
škrob. Obilie sa potom suší pomocou teplého vzduchu a dymu z pálenia rašeliny a ovocných stromov,
ktorý dodáva zrniečku špeciálnu
chuť. Po odklíčkovaní zostáva slad.
Chutí ako oriešky. Zaujímavé je, že
v modernom zariadení prebieha
proces, ktorým sa vyrábal lieh už
v 19. storočí. Liehovar spracuje
Vyše hodinová prehliadka končí
v degustačnej sále, kde ponúkajú
whisky, ktorej výrobný proces trvá
až tri roky, a v predajni suvenírov.
V prvej z nich sú taktiež krásne
výtvory miestnych rezbárov. Velikánsky obraz z dreva pripomína
rok prvej písomnej zmienky o sídle
- 1286, znázorňuje bociany, ktoré
veľmi často hniezdia v Hniezdnom,
a preto ich má Nestville vo svojom
znaku, je tu vyobrazený aj príbeh
liehovarníka, ktorý je veľmi často
na cestách, kým jeho žena laškuje so susedom – mlynárom, obraz
lemujú duby s 838 lístkami, a vidíme ďalšie a ďalšie výjavy zo života
ľudí tohto kraja. Na stenách predajne suvenírov sú vyobrazení
najvýznamnejší panovníci a listiny
súvisiace s históriou celého Spiša,
na náprotivnej strane zasa história
pálenice z roku 1756, ktorá sa našla
pod Ľubovnianskym hradom. Zaujímavé je, že osvietená panovníčka
Mária Terézia nezanechala dobrú
stopu v tomto kraji. Ľubovniansky
hrad chcela úplne zbúrať, čo sa jej
našťastie nepodarilo uskutočniť.
Zato však r. 1752 stratila Stará Ľubovňa ako mesto svoje výsadné postavenie. Poslednú podobu hradu
dal taliansky architekt Francesco
Placidi, no už ho nestihol premeniť na honosný kaštieľ.
A aký má význam Nestville park
pre obec? – pýtame sa jej starostu
Viktora Selepa. „Predovšetkým
zviditeľnil Hniezdne pre turistov.
Kým doteraz cestou na Ľubovniansky hrad tade len prechádzali, teraz
sa tu zastavujú a prezerajú si nielen
park, ale aj iné časti našej historickej obce, ktorá bola voľakedy kráľovským mestom. Nestville park
navyše dal ďalším našim obyvateľom prácu v regióne, kde je o ňu
núdza. Park je v areáli spoločnosti
BGV, ktorá popri Agro Hniezdne
a so svojimi dcérskymi firmami
patrí medzi najväčších zamestnávateľov nielen v obci, ale aj v okrese
Stará Ľubovňa. Od otvorenia do
polovice októbra navštívilo expozíciu približne 4-tisíc návštevníkov.
Očakávali sme ešte viac, no potrebujeme sa rozbehnúť, aby sme sa
ešte väčšmi dostali do povedomia
ľudí. Sme presvedčení, že k tomu
prispejú aj návštevníci tým, že
odovzdajú dobré referencie o tejto
atrakcii ďalej.“
Nás už čaká len ochutnávka lahodného alkoholu. Prvej slovenskej whisky pod značkou Nestville
whisky.
Nuž teda, pripime si na šťastné
a radostné Vianoce a veľa zdravia
v novom roku!
Darina ŽOLDOŠOVÁ
Snímky: internet
Vynovená krásavica mala slávnostnú
premiéru na Mikuláša
Na detskú železničku v Košiciach sa spolu s Mikulášom vrátila po dvadsiatich rokoch aj populárna
lokomotíva Janka
Z
náme a obľúbené rušne - dvojičky
Danka a Janka - boli tri desaťročia neodmysliteľnou súčasťou Pionierskej železnice až do chvíle, keď sa
z Čermeľského údolia pre nevyhovujúci
technický stav lokomotíva Janka vytratila.
Až počas Mikulášskych jázd 8. decembra
nastala chvíľa, keď nerozlučná dvojica
bola opäť spolu. V tento deň bol zároveň
slávnostne odovzdali aj zrekonštruovaný
letný vagón a vypravili prvé zimné vlaky v
novodobej histórii tejto unikátnej košickej
atrakcie.
„Lokomotívu Janku sa nám podarilo zachrániť pred zošrotovaním doslova v hodine dvanástej. Po odkúpení sme sa spolu
s našimi dobrovoľníkmi, ale aj priateľmi
z poľskej Bieszczadskej lesnej železničky
pustili do obnovy. Veľkú časť opráv financoval Karpatským euroregiónom Slovensko a Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja, “ povedal Ľubomír Lehotský, riaditeľ Košickej detskej
historickej železnice. Náklady na úplnú
rekonštrukciu rušňa dosiahli približne 18
000 €.
Okrem „nového“ rušňa sa železnička dočkala aj obnoveného vagóna, ktorý vo svojom
voľnom čase opravili dobrovoľníci občianskeho združenia Detská železnica Košice
(OZ DŽK) a pracovníci spoločnosti T - Systems Slovakia. Oprava sa mohla uskutočniť
aj vďaka štedrej finančnej podpore nemeckého nadnárodného koncernu T - Systems.
„Sobota 8. decembra bola na detskej železnici výnimočná. Končíme historicky
najdlhšiu sezónu, počas ktorej sme odviezli 35-tisíc cestujúcich, vrátili do Čermeľa
detských železničiarov, osamostatnili a stabilizovali unikátnu atrakciu, opravili dva
vagóny a jeden rušeň, uskutočnili viac ako
štyridsať kultúrnych podujatí. O to väčšia
je naša radosť, že sa nám po dvadsiatich
rokoch podarilo vrátiť na trať aj pôvodný
rušeň, ktorý dlhé roky chátral. Lokomotíva
Janka prináša železničke viac kapacitných
možností, väčšiu atraktivitu a istotu. Ak by
sa napríklad aj stalo, že niektorý z historických rušňov vypovie službu, prepravné
výkony budú zabezpečené v dostatočnom
rozsahu,“ vysvetlil Ľubomír Lehotský.
Podujatie Mikulášske vlaky sa na železničke konalo prvýkrát. Pre návštevníkov
boli pripravené tri jazdy. „Cestujúcich vo
vlaku sprevádzali čert a anjeli, no deťom by
sa ušla aj drobná odmena od svätého Mikuláša. V stanici Alpinka ich čakalo fotografovanie s Mikulášom a ďalšími postavičkami.
(hol)
8 obnova vidieka
18. december 2012 • Obecné noviny
O krajšiu dedinu sa možno pričiniť
aj vlastnými rukami
Prof. Michal ŠARAFÍN
P
rišiel čas mobilizovať vlastné sily
a svoju vynaliezavosť v mene
väčšej efektívnosti investičných
zámerov. Proces starostlivosti
o vzhľad obcí nie je možné zastaviť, možné je však zmeniť spôsob jej napĺňania. Prišiel čas meniť k lepšiemu svoju
dedinu vlastnými rukami. Tomu sa musí
podriadiť príprava. Bude dôslednejšia a dlhodobejšia, bude si žiadať nové riešenia.
Právom kritizujeme doterajšiu štátnu
politiku zameranú na „vonkajšiu“ dodávateľskú formu investičného procesu financovaného z eurofondov. Do dedín vstúpili
drahí dodávatelia, využiteľnosť finančnej
podpory nebola efektívna, dodávateľské
podmienky postavili samosprávu do druhoradej pozície. Neodkladné je hľadať
efektívnejší postup na využitie každej finančnej podpory. Nepochybne je ním aj
„vnútorná“ dodávateľská schopnosť samospráv, čo znamená schopnosť mobilizovať
vlastné zdroje investičných výkonov. Dedina stojí pred overením svojej aktívnej životaschopnosti, súčasťou čoho bude nový
charakter projektov. Musíme sa naučiť vytvárať projekty na mieru akcieschopnosti
každej dediny. Projekty budú povzbudzovať ducha nadšenia pre krajší domov v
svojej dedine.
Každú obec čaká koncepčná príprava
dlhodobého rozvoja, tá je zárukou efektívnosti každého investičného zámeru.
Obec musí mať svoju víziu, čo znamená
spoločnú predstavu a spoločné zanietenie
pre svoju budúcnosť. Toto poslanie plní
územný plán, pohotovejšie aj urbanistická
štúdia. Akcieschopnosť urbanistickej štúdie zrýchľuje „zastavovaciu“ dokumentáciu jednotlivých častí obce so sústredenou
spoločnou starostlivosťou. V tejto etape
je nevyhnutná spolupráca s architektom,
ktorý je schopný vyvolať záujem obyvateľov za spoločné ciele. Štúdia architekta
je dokumentom koncepčne domyslených
úprav dediny, nastolí stavebný poriadok.
Prostriedkom na to sú regulatívy pre majiteľov domov. Stavebný poriadok je neoddeliteľnou súčasťou všetkých navrhovaných úprav na zlepšenie vzhľadu dediny.
Stavebný poriadok preverí samosprávu,
či je schopná dospieť k spoločnej dohode,
napríklad ako zjednotiť priedomia ulíc.
Akcieschopnosť dediny je podmienená zanietením a ochotnou priložiť ruku
k dielu. To si vyžaduje diskusie, rozhovory a dobrú vôľu vzájomne sa pochopiť,
dať si poradiť, prípadne ustúpiť zo svojich
individuálnych predsavzatí v záujme obrazu peknej dediny. V tomto procese majú
dôležité miesto aktívni občania. Dobré
príklady sú prejavom kultúrnosti každej
dediny.
Od slov k činom
Po verejnom prijatí koncepčného dokumentu ako výsledku participácie aktívnych
občanov prichádza čas na realizáciu prijatých zámerov. Pod realizáciou v prvom
rade rozumieme spracovanie stavebnej
dokumentácie, ktorá je predmetom stavebného konania. Spracuje ju oprávnená
osoba. Spracovaniu predchádza zadanie,
ktoré je záväzkom ekonomického riešenia,
určuje podmienky a požiadavky vyčlenenej svojpomocnej realizácie.
álov a náročnosti požadovaných úprav.
Zadanie; prerokuje ho obecné zastupiteľstvo:
SO1 – park okolo kostola; vytriedenie
a dosadba stromov a krovín, prírodná
rekultivácia otvoreného rigolu (dreviny,
trávnik)
SO2 – park s pamätníkom slávneho rodáka B. Szollösiho; priestorová kompozícia v znamení odkazu duchovného pastiera národovectva (drevo, kameň)
SO3 – park s Najsvätejšou trojicou; parkový chodník s galériou predstavujúcou
históriu v odhalených fragmentoch budov
(kamienky, drť)
SO4 – prístup do kostola; komunikácia
s vydláždeným pásom v záujme umocnenia dominancie kostola (dlažba s historickým motívom)
SO5 – prístupové mostíky do rodinných
domov; ochranné múriky s turisticko-náučnými tabuľami, lavičky (drevo a kameň)
SO6 – parkovisko pred kostolom (vegetačná dlažba)
Skladba SO1 – SO6 člení úpravy histo-
Obec Rybník
ako vhodný príklad
Rybník má za sebou prijatie koncepčného dokumentu, pripravuje schválenie
regulatívov. Regulatívy budú nástrojom
riadenia investičnej prípravy samosprávy
a jednotlivých stavebníkov na určenom
územím, v tomto prípade v centre obce.
Samospráva pripravuje stavebné úpravy
historického jadra v kontexte s novovybudovaným parkom v strede obce. Ťažiskom
prípravy úprav sa stáva ekonomika prác,
spôsob výstavby, voľba stavebných materi-
rického jadra na malé stavby s postupným
procesom, pomaly a svojpomocne. Stavebné úpravy budú jednoduché a zvládnuteľné na základe odborného vedenia prác,
overia technické zručnosti svojich obyvateľov. Obec zakúpi stavebný mate-riál
a bude organizovať prácu podľa stavebného projektu.
Verejné zasadnutie obecného zastupiteľstva zásluhou aktívnych občanov spresní
podmienky stavebných úprav. Stavebný
projekt sa tak stáva výzvou pre všetkých,
ktorým na obci záleží. Úprava historického parku je v poradí ďalšou cestou úprav
centra obce. Samospráva pripravuje tiež
obnovu historických domoradí a ďalších
historických pamätihodností. Sú to vinohradnícke domčeky, pamiatky čilejkárskej
kultúry a amfiteáter. Rybník je vzorom systematickej starostlivosti o dôslednú a cieľavedomú obnovu dediny, teraz v znamení
overenia vlastnej realizačnej súčinnosti
a akcieschopnosti.
Skice: autor
kultúra 9
Obecné noviny • 18. december 2012
Dielo Dušana Jurkoviča stále inšpiruje
Nová výstavba v priebehu 20. storočia radikálne premenila obraz našich miest a dedín. Stali sa svedectvom
väčšieho materiálneho bohatstva, ale často za cenu straty charakteristických čŕt architektúry a urbanizmu,
zániku tradičnej ľudovej architektúry, ktorá mala svoju osobitnú krásu, bola citlivo a vyvážene zladená s
prírodou a krajinou.
V
ytváralo sa akési
konfekčné prostredie bez príťažlivosti
skutočného domova. Mizlo to, čo sa
pokladalo za akýsi znak zaostalosti a biedy. Začali sme sa hanbiť za
svoje kultúrne dedičstvo. Naopak,
naproti tomu sa začali prejavovať
aj snahy toto dedičstvo chrániť a
napr. na stavbách pre turistiku a
cestovný ruch v Liptove, na Orave, Spiši a Žitnom ostrove sa začali
objavovať prvky tradičnej ľudovej
architektúry.
V našej novšej histórii sme mali
architekta, ktorý obdivoval ľudové stavby a inšpiroval sa nimi vo
svojej tvorbe. Dnes ho pokladáme za jedného z našich najlepších
tvorcov a hrdo sa k nemu hlásime. Je to Dušan Jurkovič, ktorého
65. výročie smrti (21. decembra
1947) si pripomíname. Jurkoviča inšpirovala k jeho tvorivému
zameraniu pavilónová veža, postavená v Martine pri príležitosti
národopisnej výstavy roku 1887 v
štýle slovenských ľudových stavieb
a jej autorom bol architekt Blažej
Bulla. Po skončení štúdií vo Viedni Jurkovič krátky čas pracoval v
Martine u Bullu, potom pôsobil
na Morave a po prevrate roku
1918 na Slovensku. K Jurkovičovým stavbám možno rátať napr.
turistické stredisko Pustevno na
vrchu Radhošť na Morave, pripomínajúce ľudové stavby Valašska,
kúpeľné stavby v Luhačoviciach,
Spolkový dom v Skalici, vojnové
cintoríny v poľskom Haliči, Štefánikovu mohylu na Bradle, atď.
Luhačovické stavby aj skalický
dom sú vlastne stavby mestské,
ale pritom organicky vyrastajúce
z osvedčenej tradície. Jurkovič má
veľkú zásluhu na obnove Čičmian
po veľkom požiari roku 1921.
(Dedina dostala podobu, v akej ju
poznáme dnes, aj zásluhou Alice
Masarykovej, dcéry prezidenta
Masaryka, ktorá mala veľmi blízky vzťah k tradíciám slovenského
vidieka a v Čičmanoch zorganizovala súťaž o najkrajšie vyzdobený
dom.)
Jurkovič veľmi citlivo vnímal
prírodu a krajinu, študoval ľudové umenie a mal všeobecne záujem o zachovanie pamiatok, ako
to bolo napr. v prípade Zvolenského zámku. Bol to v podstate
progresívny, moderný architekt,
ale na rozdiel od radikalizmu a
agresivity architektonickej tvor-
by 20. storočia jeho tvorba rešpektuje prírodu, krajinu a ducha
miesta, v čom sa poučil práve
na praxi ľudových staviteľov.
Princípy, ktoré charakterizujú
jeho tvorbu, sú stále aktuálne aj
dnes. Ide o to, aby obec a kraj
sa zbytočne nepremieňali na sivý
priemer, neroztápali sa v globalizačnom kotli, nepodliehali technokratickému ošiaľu, ale aby si
zachovávali svoj charakter, tradície, príťažlivosť, ducha domova,
pritom pravdivosť a skromnosť
architektúry, bez zbytočného,
svalnatého prepychu. Je pozoruhodné napr. aj to, že pri otváraní
výstavy o maďarskej tzv. organickej architektúre v Bratislave
asi pred pätnástimi rokmi jeden
z prítomných maďarských architektov uviedol, že prívrženci
vlny maďarskej organickej architektúry sa hlásia aj k Dušanovi
Jurkovičovi a inšpirujú sa jeho
dielom. Pritom Jurkovič bol práve uvedomelý Slovák – to svedčí
o tom, že kvalita jeho tvorby presahuje rámec Slovenska, oslovuje
aj iné národy, má aj európsku a
nadčasovú platnosť.
Technokratický prístup ku
krajine a výstavbe obcí sa nám
už pomaly prejedá. Pri hľadaní
východísk do budúcnosti môžeme študovať Jurkovičovu tvorbu, jej princípy a jeho duchovný
odkaz; nájdeme mnohé podnety
na to, aby naše obce, náš vidiek
boli samy sebou, boli zaujímavé
pre hostí a zachovávali si ľudskú
tvár.
Ing. arch. Igor THURZO
„Tri drevenice na paneláku” budú
v Košiciach na sídlisku Dargovských
hrdinov
Pamätník ľudovej architektúry, ľudovo nazývaný “tri drevenice na paneláku”, sa do povedomia Košičanov
dostával intenzívne od začiatku tohto roka, keď sa o umeleckom projekte mladého výtvarníka Tomáša
Džadoňa začalo častejšie hovoriť v odborných kruhoch aj v médiách. Pomaly sa končiaci rok 2012 mal pre
projekt zásadný význam.
A
utor a jeho podporný
tím predstavili projekt
najvyšším predstaviteľom mesta a jednotlivých mestských
častí a v polovici novembra získali
pre umiestnenie diela lokalitu na
sídlisku Dargovských hrdinov. Pamätník bude postavený ako súčasť
bohatého kultúrneho programu
EHMK v polovici roka 2013 na
obytnom panelovom dome na Lidickom námestí číslo 1.
Umenie vo verejnom
priestore
Dlhý proces príprav projektu zavŕšilo hlasovanie obyvateľov domu
12. a 13. novembra, ktoré sa skončilo
súhlasom väčšiny – za sa vyjadrilo 34
vlastníkov bytov.
Zo zahraničia je známe množstvo
výtvarných projektov, ktoré sú príbuzné veľkosťou a technickou náročnosťou ako napríklad inštalácia rakúskeho umelca Markusa Wilflinga
s názvom Schattenturm z roku 2003
pre vtedajšie Európske hlavné mesto
kultúry Graz. Na Slovensku ide o unikátny projekt, ktorý nemá obdobu.
Prípravné práce sa začali v roku 2010
a stále pokračujú. Vznikla projektová dokumentácia, architektonický
návrh, statický posudok a autor Tomáš Džadoň získal súhlas hlavného
architekta mesta Košice. Na tlačovej
konferencii EHMK Košice 2013 v
júni tohto roku v košickom Dome
umenia bol projekt prezentovaný
médiám a širokej verejnosti, oboznámili sa s ním aj predstavitelia mesta a
aj minister kultúry Marek Maďarič.
Džadoňov rok 2012
Autor projektu Tomáš Džadoň
má za sebou náročný rok 2012. Stal
sa už po druhý raz finalistom prestížnej Ceny Oskára Čepana, v septembri absolvoval rezidenčný pobyt
“Furča” získa svoj
vizuálny bod
Otázka lokality pamätníka bola až
do konca októbra 2012 otvorená. Do
úvahy prichádzali sídliská Terasa,
Nad jazerom, Dargovských hrdinov
a KVP. Členovia tímu pamätníka
v mesiacoch apríl – september absolvovali sériu osobných stretnutí
so starostami mestských častí a so
zástupcami obyvateľov vybraných
panelových domov s cieľom získať
súhlas na umiestnenie diela. Zároveň s týmito aktivitami od mája
Jedinečný projekt pamätníka
ľudovej architektúry slovenského
výtvarníka T. Džadoňa
v Košiciach a v spolupráci s komunitným centrom SPOTs pripravil vo
výmenníku na Terase výstavu o panelákoch, ktorú sprevádzali diskusie
ako súčasť programu Vedeckých kaviarní. S umeleckou intervenciou Ja
som podstavec sa v októbri zúčastnil
na populárnej košickej Bielej noci.
17. novembra 2012 si prevzal cenu
Nadácie Tatra banky za umenie v kategórii Mladý tvorca. Džadoň sa čoraz intenzívnejšie pohybuje na trase
Praha – Košice. Košice sa vďaka pamätníku ľudovej architektúry stávajú
jeho druhým domovom.
prebiehala intenzívna komunikácia
so združením vlastníkov bytov na
Lidickom námestí 1 v Košiciach.
Ich predseda Bohuslav Štolfa sa o
projekte dozvedel z článku denníka
Korzár z 20. 4. 2012 a prejavil záujem
o bližšie informácie.
“Energia, ktorú som od začiatku
cítil od pána Štolfu, mi bola sympatická. Chcel o projekte diskutovať,
chcel chápať jeho podstatu a môj zámer, prečo s projektom prichádzam
a čo ním chcem povedať. Od začiatku vnímal projekt ako benefit pre
okolie, ako niečo, čo môže ´obyčaj-
nému´ paneláku, jeho obyvateľom
a mestskej časti pomôcť,“ vysvetľuje Tomáš Džadoň. Po diskusiách,
prieskume záujmu a stretnutiach nakoniec došlo k hlasovaniu o projekte. Pamätník teda má svoje miesto a
čaká ho inštalácia. Keďže ide o reálne
zrubové drevenice, Tomáš Džadoň
spolu so svojím tímom nadviazal
kontakt s vybranými obcami na východnom Slovensku o možnosti darovania dreveníc Košiciam. Zároveň
prebieha komunikácia s možnými
sponzormi projektu, pretože ide o
finančne a technicky náročnú realizáciu.
Prvý návrh pamätníka pochádza
ešte z roku 2006 a postupne vznikol
zámer umeleckého diela vo verejnom priestore, ktoré bude umiestnené v Košiciach. Pamätník ľudovej
architektúry predstavuje tri „klasické“ zrubové drevenice umiestnené
na streche „klasického“ panelového
domu na jednom z najväčších košických sídlisk. Toto ikonické umelecké gesto predstavuje pre autora
hlbšiu realitu, z ktorej vychádza a v
ktorej dnes žije množstvo obyvateľov
v Košiciach a inde. Nezabúdajme, že
v panelových domoch býva približne polovica obyvateľov Slovenska.
Projekt je šancou a inšpiráciou k
novému uchopeniu vlastnej histórie,
ktorej je sídlisková architektúra ne-
oddeliteľnou súčasťou. Pamätník ľudovej architektúry má potenciál byť
jedinečným typom pamätníka. Nie
je pamätníkom historickej osobnosti, udalosti, spomienky. Zapája našu
žitú prítomnosť, symbolicky vzaté
– panelák, to sme my. Obyvatelia
Pamätníka sa stanú aktívnymi spolutvorcami projektu. Ide o umelecké
dielo vysoko atraktívne aj pre širokú
verejnosť, nielen pre okruh zainteresovaných odborníkov. Monumentálne rozmery a inštalácia mimo exponované, historické centrum Košíc
mu dávajú zmysel ľudský, občiansky,
verejný.
x x x
Tomáš Džadoň (nar. 1981), slovenský výtvarník, absolvent Akadémie výtvarných umení v Prahe, doktorand na Vysokej škole výtvarných
umení v Bratislave, víťaz Essl Award
2007, finalista Ceny Jindřicha Chalupeckého 2009, Ceny Oskára Čepana 2012, laureát ceny Mladý tvorca
2012 Nadácie Tatra banky.
Partneri projektu: Košice 2013, n.
o., Ministerstvo kultúry SR, SPOTs,
Verejný podstavec, o. z., Nadácia
Intenda, Tabačka KulturFabrik, Banská St a nica Contemporary, Krokus
Galéria, Slovenská národná galéria.
(its)
10 životné prostredie
18. december 2012 • Obecné noviny
Značkári obnovili už 670 km
turistických chodníkov
Na projekt obnovy značenia turistických trás na južnom okraji Slovenského raja získalo Združenie
podnikateľov cestovného ruchu región Spiš zo Spišskej Novej Vsi 500 eur z grantového programu Živé
chodníky. Piaty ročník programu vyhlásila Nadácia Ekopolis so spoločnosťou Toyota Motor Slovakia a je
zameraný na obnovu a zlepšenie stavu turistických chodníkov na Slovensku.
Z
načkári Klubu slovenských turistov spolu s dobrovoľníkmi
z horskej služby natreli
ochranným náterom
17 drevených smerovníkov a vymenili tri, ktoré boli prehnité. Ďalej vymenili zničené, nečitateľné
kovové smerovky na rázcestí Geravy a Kopanec. „Preznačili sme 38,5
km turistických chodníkov na juhu
Slovenského raja. Je to síce oblasť
mimo hlavného záujmu turistov,
ale rovnako krásny kút Slovenska,
kde je dominantou Dobšinská ľadová jaskyňa - najnavštevovanejšie
miesto Raja. Za ňou nasleduje turisticky atraktívna tiesňava Suchá
Belá. Okrem samotného preznačenia boli trasy aj prečistené pre
lepšiu priechodnosť aj viditeľnosť
značiek. Pri značení prešli značkári
celkom 100 km,“ povedal Vladimír
Much zo Združenia podnikateľov
cestovného ruchu región Spiš.
Ďalej spresňuje: „Preznačili sme
trasy: Dobšinská ľadová jaskyňa
– Besník, Veľký Sokol – Kriviaň,
Pod Suchým vrchom - Stratenská
Píla, Občasný prameň - Stratená,
Dobšinská ladová jaskyňa - Nižná
záhrada, Stratenský kaňon – Geravy.“
Dobrovoľníci sa činili
Členovia Klubu slovenských turistov Vyhne získali 2500 eur na
obnovu a značenie turistických
chodníkov v Štiavnických vrchoch
a vo Vtáčniku. Vďaka tomu vyznačili 100 km turistických trás,
postavili 9 nových smerovníkov,
vykonali údržbu 12 smerovníkov,
vymenili 73 kusov smeroviek a namontovali 16 tabuliek miestneho
názvu.
„Urobili sme aj nevyhnutnú
Z grantového program Nadácie Ekopolis Živé chodníky
zlepšili aj ich infraštruktúru
Takto presúvali smerovaníky na Kerling a Krížik členovia Klubu slovenských turistov Vyhne.
Montáž smerovníka na Suchý
vrch.
károv k ďalším aktivitám. V obci
osadili štyri veľké turistické mapy
Štiavnických vrchov. V regióne
pribudli nové turistické tabule,
značkári vyznačili a značia ďalších
asi 100 km turistických trás s podporou ústredia KST a Banskobystrického samosprávneho kraja.“
v celkovej dĺžke 38,2 km. Na svoj
projekt získali 2070 eur z grantového programu Živé chodníky.
Celkovo pribudlo na spomínaných
trasách 37 nových smeroviek a 18
tabuliek miestneho názvu, ďalej
vymenili desať smerovníkov.
„V centrálnej časti Slanských
vrchov značkári KST Krokus
spriechodnili, obnovili a upravili
značenie dvoch frekventovaných
turistických trás smerom z podhoria na hrebeň. Na všetkých trasách
sme odstránili nekvalitné a prebytočné značenie a doplnili nové
pásové značenie. Vymenili sme
poškodené a urobili údržby existujúcich smerovníkov, skorodovaných klobúkov, smeroviek a tabu-
montáž zábradlia v exponovaných
nebezpečných úsekoch trasy v časti Bralce. Práce pod odborným
dohľadom a ďalšie pomocné práce
vykonávalo takmer 50 dobrovoľníkov z členskej základne klubu, “
povedala Anna Gáliková, predsedníčka odboru KST Vyhne.
Deväť turistických smerovníkov
pribudlo na nasledovných trasách: Pod Priechodnou, Bralce,
Hliník nad Hronom – križovatka,
Vyhne – kúpalisko, Pod Spáleným
vrchom, Hadová, Rumplovská,
Krížik – Kešnerovská a Kerling.
Turistické značenie robili značkári
Klubu slovenských turistov.
Na záver Anna Gáliková dodala:
„Projekt motivoval kluby i znač-
Spriechodnili
zarastajúce trasy
Turistika na trasách vo Veľkej Domaši a v Slanských vrchoch
bude už väčším zážitkom pre fanúšikov zdravého pohybu. Členovia
Klubu slovenských turistov Krokus
v Hanušovciach nad Topľou obnovili značenie v dvoch turistických
oblastiach vranovského regionu
Hravá Banská Bystrica
Spievajúcu fontánu, krivú vežu, ktorá
nespadne či domy rozprávajúce svoj
príbeh – to všetko spoznajú banskobystrické deti prostredníctvom projektu
Hravá Banská Bystrica. Mesto v spolupráci s grafickým štúdiom INAK pripravilo zaujímavý náučno-propagačný materiál určený pre deti vo veku štyri až
osem rokov. Hravá Banská Bystrica má
ambíciu čiastočne vyplniť medzeru vo
vzdelávaní konkrétnej cieľovej skupiny
a zámerom je primeranou a lákavou
formou posilniť vzťah detí k svojmu
mestu. Prostredníctvom hier a úloh im
sprostredkuje históriu Banskej Bystrice
a zoznámi ich so zaujímavosťami a
vzácnymi pamiatkami mesta.
Ťažiskom projektu Hravá Banská
Bystrica je spoločenská hra podobná
hre Človeče.... Trasa hracieho plánu
prechádza mestom a je plná rôznych
nástrah a prekvapení. Na ďalších
priložených listoch sú pre deti pripravené omaľovánky s úlohami pre bystré
hlavičky (nájdi rozdiely medzi dvoma
obrázkami, skryté heslo či cestu bludiskom medenej bane...) a pexeso so
štylizovanými kresbami najznámejších
budov, vďaka ktorému sa deti naučia,
ako sa volajú domy, okolo ktorých
často prechádzajú.
Vzhľadom na vekovú kategóriu je celý
projekt spracovaný detsky príťažlivou
grafikou s rukopisom autora Ing. arch.
Pavla Borodovčáka a grafickou úpravou Ing. arch. Ingrid Krajčovičovej.
A ako sa deťom prihovárajú samotní
autori?
„Banská Bystrica je už veľmi staré
mesto – patrí k najstarším na Slovensku. Veď už bude mať pomaly 800
rokov! To je asi ako 10 pradedkov
dohromady. Ale vždy zázračne omladne, keď sa do jej ulíc rozbehnete vy. A
v tých uliciach má pripravené všeličo lákavé pre zvedavé a hravé deti.
Spievajúcu fontánu, vežu, čo je krivá
a predsa nespadne, čarovný dom, kde
ožívajú bábky alebo na trávniku zaparkované skutočné vojenské lietadlo. A
to nie je všetko. V múzeách sú uložené
liek miestneho názvu,“ spresnil Ján
Hreha, predseda KST Krokus.
„Značenie a spriechodnenie trás
od zarastajúcej vegetácie bolo už
potrebné, pretože v okrese Vranov nad Topľou až po dlhých rokoch nečinnosti začali posledné
dva roky znova pôsobiť vyškolení
značkári KST,“ dodal J. Hreha.
Grantový program Živé chodníky, zameraný na obnovu a zlepšenie stavu turistických chodníkov
na Slovensku, podporil tento rok
projekty v celkovej sume 7680 eur.
Ich výsledkom je obnova turistického značenia a technického stavu
260 km chodníkov po celom Slovensku. Okrem spomínaných projektov podporu získali:
Na obnovu značenia a infraštruktúru na hrebeňovom
a niekoľkých bočných chodníkoch
Považského Inovca získal Slovenský cykloklub v Piešťanoch 2070
eur. Ide o menej turisticky známe
pohorie, ale značené trasy sú významne využívané.
Združenie Medzi riekami z Hažína obnoví značenie zaťažených
chodníkov v oblasti Morského
oka v pohorí Vihorlat a tiež populárny chodník na vrch Vihorlat,
ktorý bol pre uzáveru vojenského
územia dávnejšie zrušený. Po nedávnom uvoľnení režimu vo vojenských územiach je toto územie
opäť sprístupnené. Združenie získalo na značenie chodníkov sumu
540 eur.
Počas piatich ročníkov bolo
z programu Živé chodníky podporených 26 projektov. Obnovených
tak bolo 670 km turistických chodníkov vrátane ich infraštruktúry.
Sprac. (žo)
Snímky: (ne)
naozajstné poklady a každý dom vie
porozprávať svoj príbeh. Banská Bystrica je farebná a hravá a teší sa, že ste
jej priatelia.“
Projekt Hravá Banská Bystrica obsahujúci spoločenskú hru, pexeso a
omaľovánku uzrel svetlo sveta začiatkom decembra. Predškolákom z MŠ
na Šalgotarjánskej ulici a prváčikom
ZŠ Spojová osobne odovzdal spoločenskú hru primátor Banskej Bystrice
Peter Gogola 6. decembra. Mikulášsky
darček dostali všetci banskobystrickí
predškoláci a prváci. Hravá Banská
Bystrica je po knižnej publikácii Pamätihodnosti mesta Banská Bystrica
ďalším projektom, ktorý má ambíciu v
Banskobystričanoch vzbudiť lokálpatriotizmus a turistom ponúknuť zaujímavý pohľad na mestom.
(pas)
Obsah ročníka 2012 11
Obecné noviny • 18. december 2012
Obsah Obecných novín - ročník 2012
Obsah je tradične členený na tématické kapitoly a v nich sú autori radení podľa abecedy. Za každým
autorom je názov článku a v zátvorke číslo novín, v ktorých bol článok uverejnený.
ÚVODNÉ PRÍHOVORY
A POZNÁMKY:
SAMOSPRÁVA, NR SR,
ŠTÁTNA SPRÁVA
Milan BUŠO: Smejú sa nám, alebo volebná kampaň na slovenský spôsob (8);
V stopách minulosti tvoria prítomnosť –
na okraj miestnej kultúry (47);
Michal KALIŇÁK: Namiesto alternatívy jednoznačné odmietnutie – o schizofrenickom postoji niektorých miest, ktoré
sú členmi oboch najväčších združení samospráv, k memorandu ZMOS a vlády SR
(46); Túžba mať viac a lekcie zo slušnosti
(48);
Branislav KRPELAN: Viete byť dobrým
šéfom? – skúsenosti z Nemecka (10); Podobnosť čisto náhodná? (15); Podpílili si
zamestnanci konár sami pod sebou? (17);
Martin LACKO: Tichá spomienka patrí
všetkým obetiam vojen (23);
Ján KOSTOLANSKÝ: Slivky za smeti –
fejtón (51-52);
Bohumil M. OLACH: Kam sa treba
pozerať viac – dozadu, či dopredu? (1-2);
Pomôže nám proti korupcii Gorila? (3);
Tikajúca bomba straší aj samosprávu –
problémy Rómov (4); Opakovaná otázka:
Musí byť starosta vzdelaný? (5); „Vy ste
chceli predbiehať!“ – a ako to súvisí s Gorilou (8); Začal sa po 20-ročnej perióde
ďalší významný spoločenský pohyb? – Gorila (9); Byť, či nevoliť? (10); Krásna Hôrka
horela, pravica (vo voľbách) zhorela! Majú,
čo chceli. Naozaj? – zdravotné sestry (14);
Tri groše a samospráva (17); Internáty,
školy či povinné škôlky? (18); Demokracia nemôže pripustiť bezmocnosť! – obce
v pohorí Inovca ťažbu uránu nechcú (19);
Góóóóól, „zahučalo“ na sneme ZMOS
(22); Aj „veľkí“ poslanci si môžu nájsť cestu k obyčajným ľuďom (26); Nebude to
také ľahké drahá...- o chystaných úsporných opatreniach vlády (27); Vox populi,
vox Dei! – k odvolaniu R. Bezáka z funkcie
arcibiskupa (28); Správať sa vždy slušne je
najťažšie (29); Poučiť sa možno i za polárnym kruhom, v Nórsku (31-32); Nikto
nie je na vine? Iba ten hnusný šmyk? – na
okraj tragédie na automobilových pretekoch v Novom Meste n/V (34); ZMOS
a jeho kancelária nemali letné prázdniny
(36); Komu patrí táto krajina? Jej vládam,
úradníkom, podnikateľom...? Alebo jej
obyvateľom? (37); Prečo si púšťame toľko
„špiny“ do života? – k úrovni televíznych
programov (39); Riešenie problémov neprispôsobivých je dlhá pesnička a niečo
nás bude stáť (44); Prekvapujúce poznanie
z východu Slovenska – na okraj úspešného
riešenie problémov Rómov (49); Aj predstavitelia a pracovníci samosprávy sa musia niekedy „hrať“!(50);
Monika SLÍŽIKOVÁ, starostka: Ešte raz
na tému: Komu patrí táto krajina? (38);
Joe SOBRAN, americký novinár: Zdravím ťa Švajčiarsko (13);
Oliver SOLGA, primátor: Nič nehumánne sme neurobili – reakcia na kritiku, že vyhradili lavičky pre bezdomovcov
(46);
Milan ŠUPA: Produkt doby: vzdelaný
hlupáci! (39);
Oto VIRÁG, starosta Bajča: Naozaj nikomu neprekáža, že sa plynárne obohacujú na úkor obcí? (9);
Marián UHRINA, starosta: Slovo
k vzdelaniu starostov (7):
Zuzana BOBRÍKOVÁ: Eurofondy pomáhajú meniť tvár obcí Košického kraja
(3);
JUDr. Marián ĎURINA: O prebujnelej
štátnej práve a samospráve (22);
Jozef GAJDOŠ, starosta: K vláde
i dovnútra samosprávy (5);
Mária GREBEŇOVÁ-LACZOVÁ: Nehoráznosť! Krajský stavebný úrad rozhodol
v neprospech samosprávy i Petržalčanov
(15); Transparentná Petržalka (27);
Michal KALIŇÁK: Vykrádanie a neférová konkurencia – na okraj zákona o slobodnom prístupe k informáciám (1-2); Nečinnosť štátu ohrozuje chod samospráv (1-2);
S krízou rastie extrémizmus (3); Miestna
územná samospráva vo volebných programoch politických strán (10); Kreativita
a inovácie v medzinárodných partnerstvách
– o konferencii ZMOS a SMO ČR 15. a 16.
3. 2012 (13);
Martin KOVÁČ: Koncept obvodov
územnej a ekonomickej spolupráce obcí
a miest – municipalít (31-32);
Peter LEHOTSKÝ: Súdy dávajú za pravdu mestu Liptovský Mikuláš (48);
Bohumil OLACH: Viac svetla do škôl –
reagujete na článok (16); ESO – Efektívna,
Spoľahlivá a Otvorená samospráva – vládny
program (42);
František PÁLKA: Letná – uhorková krízová úvaha o priamej demokracii (29);
Mgr. Marta SLÁVIKOVÁ: Obce sponzorujú štát (26);
Mgr. Roman STANÍK: ZMOS implementuje projekt zameraný na zlepšenie
kvality života starších ľudí (19);
Peter TOMAN: Šieste stretnutie trenčianskej župy a starostov a primátorov regiónu (15);
Darina ŽOLDOŠOVÁ:
(jm, bo): O protikrízových opatreniach
vlády SR a ich dopadoch na samosprávu
(37);
(bo): Pohľad dozadu, pohľad dopredu –
M. Sýkora, star. Štrby a I. Petrík, star. Margecian hodnotia minulý rok a perspektívy v r.
2012 (3); Kto kandiduje zo samosprávy vo
voľbách do parlamentu – I. časť (7); II. časť
(8); Doplnenie (9); Z volebných programov
ďalších politických strán (10); Aký bol rok
2011 pre Prievidzu? – rozh. s primátorkou
Katarínou Macháčkovou (12);
(žo): Programové vyhlásenie vlády a samospráva – 1 a 2 (20, 21);
Novobanské noviny: Dnešnú dobu považujem za veľkú skúšku územných samospráv prežiť – rozh. s primátorom Novej
Bane Jánom Havranom (17);
Sekcia národnostných menšín úradu
vlády SR: Označenia v jazyku menšiny (12);
(tl): Župani odovzdali prezidentovi Deklaráciu samosprávnych krajov (1-2); Najlepšie zverejňujú zmluvy Smižany a bratislavská župa – z prieskumu TIS (38);
SITA: Samosprávne kraje sa zaviazali
prijímať úsporné opatrenia (43); ZMOS
víta zmenu financovania záujmových
krúžkov (43); Súd nariadil štátu zaplatiť
Banskej Bystrici vyše 1,455 mil. eur (46);
Vláda rokovala s predstaviteľmi samosprávy (47);
Komuniké zo zasadaní vlády SR – č.
82/2011 (1-2); č. 83/2012 (3); 84/2012 (4);
č. 85/2012 (6); 86/2012 (7); 87/2012 (9);
88/2012 (11); 89/2012 (13);
Komuniké zo zasadaní novej vlády SR: č.
1 a č. 2 (16); č. 3 (18); č. 4 (19); č. 5 (19); č. 6
(20); č. 7 (21); č. 8 (22); č. 9 (24); č. 10 (24);
č. 11 (25); č. 12 (26); č 13 (27); č. 14 (29); č.
15 (29); č. 16 (30); č. 17 (33); č. 18 (33); č.
19 (33); č. 20 (33); č. 21 (35); č. 22. (36); č.
23 (37); č. 24 (38); č. 25 (39); č. 26 (40); č. 28
(41); č. 29 (42); č. 30/2012 (44); č. 31 (45);
č. 32 (46); č. 33 (47); č. 34 (47); č. 35 (48); č.
36 (49); č. 37 (50);
Obce prídu o tisíce eur – zvýšené náklady
na europrojekty (7);
Výsledky hodnotenia samosprávnych
opatrení (HSO) v regiónoch SR – 1. štvrťrok 2012 (19); 2. štvrťrok 2012 (34); 3. štvrťrok 2012 (44); č. 38 (51-52)
Vysoké francúzske štátne vyznamenanie
A. Slafkovskému, primátorovi Lipt. Mikuláša (40);
ZMOS A INÉ ZDRUŽENIA
SAMOSPRÁVY:
Jozef DVONČ, predseda ZMOS: List
členom ZMOS (20); Kto sa bojí jasných
a transparentných pravidiel – k novele zákona o školách (39); Memorandum je stanoviskom väčšiny, výsledkom rokovaní
(47);
Michal KALIŇÁK, hovorca: V národnom projekte rezortu práce vidíme vážne riziká (6); Nová šanca pre samosprávy
– spolupráca samosprávy s rozvojovými
krajinami (6); ZMOS apeluje na poslancov parlamentu, aby na poslednej schôdzi
NR SR neschvaľovali poslanecké návrhy
zákonov (7); Rokovanie o budúcnosti, nie
o nostalgii – s Prima (predtým Dexia) bankou (8); ZMOS podporil obce cez fond solidarity (10);
Ing. Jaroslav MRVA: Aktualizácia daňových prognóz a jej dopady na obce v r.
2011 (10); Aktualizácia daňových prognóz a jej dopady na obce v r. 2011 (32);
Návrh postupu na vykonanie auditu výkonu kompetencií a úloh územnej samosprávy a zosúladenia ich financovania
s rozsahom vykonávaných pôsobností
mestami a obcami (17); Stanovisko ZMOS
k návrhu rozpočtu verejnej správy a štátneho rozpočtu na roky 2013 – 2015 (44);
O možných postupoch prípravy rozpočtov samospráv na rok 2013 (49);
Milan MUŠKA, Karin JAŠŠOVÁ: Informácia o predvstupových záväzkoch SR
v oblasti životného prostredia (18);
Bohumil OLACH: ZMOS a politické
strany majú záujme o včasný a otvorený
dialóg (4); ZMOS sa opätovne prihlásilo
ku konsolidácií verejných financií – informácia z Rady ZMOS v Bratislave 27. septembra (41);
Miroslav REJDA: Niekoľko poznámok
k svojprávnej samospráve – za nekompromisnejšie bránenie potrieb samosprávy
(45);
(bo): Predvolebné stretnutia ZMOS
s politickými stranami: Smer netrvá na
zrušení MŽP SR – stretnutie ZMOS so
stranou Smer (5); SNS chce poriadok
v kompetenciách verejnej správy (6);
KDH chce vytvoriť aj fond na financovanie miestnych komunikácií (7); Most-Híd
je za presun financií v rámci Regionálneho
operačného programu v prospech samosprávy (8); SaS chce vytvoriť, aj s pomocou samosprávy 100 tisíc jednoduchých
pracovných miest (9); SDKÚ-DS: Ozdravíme verejné financie, vytvoríme dobre
platené pracovné miesta (9); Samospráve
nepatrí Čierny Peter za prípadné neplnenie záväzkov Slovenska voči EÚ v životnom prostredí (18); Z legislatívnych návrhov ZMOS a pripomienok prerokovaných
Radou ZMOS 20. 6. 2012 – I. časť (34); II.
časť (35); Samospráva trvá na komplexnom audite kompetencií verejnej správy
a ich financovania (36); Zákon o sociálnych službách je nevyhnutné zmeniť (40);
Ukončenie prenájmu pracoviska ZMOS
v Bruseli (50);
(mgl): Finančné prostriedky miest
a obcí musia zostať na ich vlastných účtoch – nechcú Štátnu pokladnicu (18);
SITA: Vláda rokovala s predstaviteľmi
samosprávy (47);
(st): R. Fico: ZMOS je významný sociálny partner vlády SR – z prac. stretnutia
premiéra z predstaviteľmi ZMOS (17);
Memorandum o spolupráci pri uplatňovaní rozpočtovej politiky orientovanej
na zabezpečenie finančnej stability verejného sektora na rok 2013 medzi vládou
SR a ZMOS (43);
ZMOS: Peniaze na voľnočasové aktivity
by mali rozdeľovať obce (26);
ZMOS na novoročnom prijatí u prezidenta (3)
Národný projekt ZMOS: Budovanie kapacít na úrovni miestnej územnej samosprávy (20);
Priority ZMOS v oblasti školstva (35);
Rada ZMOS:
(bo): Na programe neľahká príprava
rozpočtov miest a obcí – z Rady ZMOS
19. a 20. 11. na Štrbskom Plese (48);
Komuniké z Rady ZMOS: 21. februára
2012 v Piešťanoch (10); 11. apríla 2012
v Bratislave (17);
Z uznesení Rady ZMOS: 20. júna 2012
v Bratislave (27); 21. augusta 2012 v Žiline
(36); 19. septembra 2012 v Ružomberku
(40); 27. septembra 2012 v Bratislave (41);
17. októbra v Bratislave (44); 19. a 20. novembra na Štrbskom Plese (49);
Dokumenty: Strategický dokument
ZMOS k príprave nového programového
obdobia 2014 – 2020 - I. časť (6); II. časť
(7);
Informácie zahraničnej sekcie na Rade
ZMOS v Bratislave 20. júna (27);
Samospráva hľadá a navrhuje možnosti riešenia problémov marginalizovaných
skupín – Návrh opatrení sekcie sociálnych
vecí Rady ZMOS (38);
ZMOS žiada stiahnuť návrh zákona
o odpadoch – Z Rady ZMOS 21. augusta
v Žiline (39);
Zo stanoviska ZMOS k návrhu rozpočtu
verejnej správy a ŠR na rok 2013 (41);
Regionálne združenia a mikroregióny:
Ján BANOVČAN: O činnosti ZMOHO
v r. 2011 (12);
Štefan BIEĽAK: Podtatranský región
odmieta vedecký návrh zonácie TANAP –
zo zasadania RZ (14);
Alžbeta KLESNILOVÁ: Aj Bratislava
potrebuje eurofondy – zo zasadania RZ
Bratislavy (14);
12 Obsah ročníka 2012
Dušan MIGAĽA: Zo snemu Združenia
miest a obcí Liptova v Závažnej Porube
(10);
Kornélia NOSÁĽOVÁ-BRÚDEROVÁ:
Mestá a obce Združenie miest a obcí Gemera a Malohontu chcú využiť projekt číslo
XX na podporu zamestnávania mladých
ľudí (52-51);
Bohumil OLACH: Pre Združenie miest
a obcí hornej Nitry bol uplynulý rok bohatý
na prácu aj výsledky (14); Vrcholia predsnemové výročné rokovania regionálnych
združení (15); Požadujú návrat k plnohodnotným okresom – zo snemu Regionálneho
združenia miest a obcí stredného Ponitria
(18); Štát chce, aby samospráva viac šetrila, sám však šetrí oveľa menej! – z valného
zhromaždenia ZMO Galantsko-šalianskeho regiónu (49);
Miroslav REJDA: Komuniké Mikroregiónu horné Kysuce k zabezpečeniu zdravotníckych služieb (37);
Marta SLÁVIKOVÁ: Komuniké z výročného snemu Združenia miest a obcí Kysúc
(44); Mikroregión Kysucký triangel si nastavil poplatky za odvoz odpadu a výšku
dane z nehnuteľností (51-52);
Darina ŽOLDOŠOVÁ: Dožadujú sa najmä čistiarní odpadových vôd – z valného
zhromaždenia Združenia obcí Tríbečskoinoveckého regiónu (17);
(bo): Z diskusie na sneme ZMO hornej
Nitry (15); Regionálne združenie miest
a obcí Šariša sa rozdelilo na tri časti –
z výročného snemu (16); Nitrianske RZ
podporuje spoluprácu ZMOS s vládou SR
– z výročného valného zhromaždenia Nitrianskeho ZMO (16); Ťažký rok za nami,
ťažký pred nami – z valného zhromaždenia
Regionálneho združenia miest a obcí stredného Považia (18); Ani po 20-ročnej činnosti regionálnemu ZMO región JE Jaslovské Bohunice úloh neubúda (19);
(dm): Z rokovania snemu ZMO Liptova
(45);
(st): Diskusia najmä o eurofondoch
a problémoch malých obcí (13) – zo snemu
Združenia miest a obcí novozámockej, štúrovskej a šurianskej oblasti (13); Náročný,
ale nie neúspešný rok – z výročného valného zhromaždenia ZMO Galantsko-šalianskeho regiónu (15);
(tl): Na hornej Orave o sociálnej problematike – zo zasadania ZMOHO vo februári (9); Náročný rok plný turbulencií a nedostatku financií – zo zo snemu RZ miest
a obcí Tekova (16); Starostov zaujímali
najmä otázky financovania a eurofondy –
z rozšíreného zasadnutia Rady Považskobystrického regionálneho združenia miest
a obcí (16); Témami snemu ZMO Horehronia a stredného Rudohoria boli póly rastu
a sociálne služby (17); RZMO Hontianskopoipeľského regiónu rokovalo v Šahách
(17); Snem regionálneho združenia miest
a obcí horného Považia chce riešiť najmä
legislatívu školstva, verejného obstarávania
a eurofondov (18); Diskutovalo sa najmä
o školách a cestách v kopaničiarskom kraji
– zo zasadania ZMO Myjavského regiónu
(20); Problém majú s cestami a infozákonom – zo snemu RZ obcí Podunajskej oblasti (20); Vážnym a stále neriešeným problémom je financovanie centier voľného času
– zo zasadania ZMO hornej Oravy (31-32);
Horúcou témou aj na východe je financovanie samosprávy – zo zasadania RZ miest
a obcí Šariš-Bardejov (45);
(zm): Z rokovania Valného zhromaždenia RZ mesta Košice (16);
(žo): Štátne sociálne dávky áno - s podmienkou nemať dlhy – zo snemu ZMO
Spiša (18); Zákony by mali zohľadniť praktické potreby samosprávy – zo snemu Ružomberského združenia mesta a obcí (20);
Škrípe spolupráca s centrálnymi orgánmi
štátnej správy – zo snemu ZMOS Zemplín
– michalovský región (20); Hlavným problémom je dopravná infraštruktúra – druhýkrát zo snemu Združenia obcí topoľčiansko-tríbečského regiónu (20);
Mimoriadny, 22. snem ZMOS (Bratislava
24. októbra 2011
(Doslovný prepis vystúpení z diskusie –
ON č. 1-2)
Miroslav Rejda, primátor Turzovky:
Nemeniť súčasný systém finanacovsania,
nepresúvať kompetencie bez finančného
krytia, Ľubomír Parízek, primátor Senice:
Obce ako zriaďovatelia škôl posunuli kvalitu vzdelávania dopredu, Miroslav Jánošík,
starosta Podhradia z regiónu Turiec: Zásadne odmietame mix daní, Ľubomír Petrák,
starosta Hurbanovej Vsi: Odmietame nielen experiment, ale aj dehonestáciu samosprávy, Ján Volný, primátor Spišskej Novej
Vsi: Samospráva platí štátu daň z príjmov,
ktoré nikdy nezíska, Dušan Dvoran, starosta Vysokej pri Morave: Keď civilnú loď
torpéduje vojnová, Jaroslav Hlinka, starosta MČ Košice-Juh: Investície sú potrebné
nielen na národnej, ale aj miestnej úrovni,
Franjo Houdek, starosta Čižatíc: Korupcia požiera veľa peňazí, Jozef Ondrejka,
primátor Malaciek: Parlamentný poslanci
nám navrhli klamať sa, Peter Šváral, starosta Rohožníka: Aj miestne dane sú prejavom
suverenity obcí, István Zachariáš, primátor
Moldavy n/B: Štátna správa a verejná správa by sa mali doplňovať, a nie sa pretekať,
Štefan Daško, primátor Ilavy: Samospráva
je chrbticou štátu a tak by ju mali vnímať,
Alena Jelušová, starostka Maduníc: Razantnejšie posudzujme aj zmenu volebného
systému, Peter Vajda, starosta Nededze:
Dozrieva čas prejsť k otvoreným protestom,
Jozef Dvonč, predseda ZMOS: Politiku
ZMOS budeme naďalej smerovať najmä
v prospech občanov, Cenné je, že problémy
sme nielen pomenovali, ale aj ukázali cestu
ako ich riešiť – záverečné slovo (1-2);
23. snem ZMOS:
Jozef DVONČ: Snahy o oklieštenie samosprávnosti ešte viac stmelili samosprávu
– správa o činnosti (21);
Robert FICO, predseda vlády: Nemôžeme len šetriť, rezať, škrtať. Slovensko musí
žiť (22);
Ivan GAŠPAROVIČ, prezident SR: Samosprávy dokázali, že sú ochotné a schopné
byť zodpovednými partnermi vlády (22);
Pavol PAŠKA, predseda NR SR: Potrebujeme zdravý sedliacky rozum, ľudí so skúsenosťou z reálneho života (22);
Darina ŽOLDOŠOVÁ: O čiernej stavbe
môže rozhodnúť len súd, nie obec – z tlačovej besedy po sneme ZMOS (23);
(tl, žo): Samospráva chráni občanov
a bráni svoje princípy – rámcová správa s
anotáciou vystúpení na 23. sneme ZMOS –
I. časť (22); II. časť (23)
Doslovný prepis všetkých vystúpení
a diskusných príspevkov hostí i delegátov
na 23. sneme ZMOS:
Výročná správa predsedu ZMOS Jozefa
Dvonča (21); príhovory prezidenta Ivana
Gašparovič, predsedu NR SR Pavla Pašku
a premiéra SR Roberta Ficu (22);
Ďalej vystúpili: Ján Jasovský – predseda
Najvyššieho kontrolného úradu SR; Monika Slížiková, starostka, Devičany; Ján Figeľ,
podpredseda NR SR, predseda KDH; Miroslav Rejda, primátor, Turzovka; Jaromír
Jech, výkonný podpredseda Zväzu miest
a obcí ČR; Boris Tonhauser, vyslanec v
Rade európskych obcí a regiónov; Pavol
Sečkár, predseda Zväzu protifašistických
bojovníkov; Miloslav Hetteš – prvý predseda ZMOS; Dušan Tomašovič, Prima banka Slovensko; István Zachariáš, primátor,
Moldava nad Bodvou; Jozef Sekel, generál-
18. december 2012 • Obecné noviny
ny riaditeľ Slovenskej sporiteľne; Jaroslav
Hlinka, starosta, MČ Košice-Juh; Ján Kiš,
primátor, Stará Turá; Dušan Dvoran, starosta, Vysoká pri Morave; Vladimír Bakeš,
gen. riaditeľ Komunálnej poisťovne; Ján Kokarda, starosta, Ždaňa, Košice-okolie, Peter
Švaral, starosta, Rohožník; Dušan Rajčan,
starosta, Stará Kremnica; Štefan Daško, primátor, Ilava;Ivan Slezák, starosta, Plavecký
Štvrtok; Radovan Mičúnek, starosta, Píla;
Viera Krakovská, podpr. ZMOS, starostka,
Brusno; Štefan Hrubý, starosta, Nový Svet;
Alena Jelušová, starostka, Madunice; Milan
Ftáčnik, primátor, Bratislava; Jozef Dvonč,
predseda ZMOS, primátor, Nitra; Oskár
Bereczk, starosta, Dolný Bar, predseda
ZMO Žitného ostrova (31-32);
Priority ZMOS po 23. sneme (22);
Uznesenie 23. snemu ZMOS (22);
Iné združenia
Ľudovít BUDZÁK, prezident ZHK SR:
Účinná kontrola je základom správnych
rozhodnutí – zo snemu ZHK (43);
Bohumil OLACH: Je nevyhnutné zosúladiť kompetencie a ich financovanie – z 33.
konferencie Asociácie komunálnych ekonómov (25);
(bo): Prednostovia úradov samosprávy
snemovali a vzdelávali sa (13); Aktuálne
otázky financovania miestnych samospráv
– z vystúpenia Jaroslava Mrvu na 33. konferencii AKE SR (28);
(tl): ÚMS podčiarkuje úlohu miest ako
prirodzených centier regiónu – z 22. snemu
(34);
LEGISLATÍVA, KONTROLA
Táňa ROSOVÁ, starostka: Slovensko je
svojou zvieracou legislatívou hanbou Európy (43);
JUDr. Marta THURZOVÁ: Pracovnoprávna ochrana žien (4);
Ing. Katarína VARGOVÁ: Hospodárenie zariadení sociálnych služieb v Nitrianskej župe (49);
(tl): O novele zákona o sociálnych službách (6);
Za čo bolo vyplatených 700-tisíc eur? –
v Národnom lesníckom centre vo Zvolene
(46);
Kontrola
Ing. Vladimír LAŠŠÁK, Ing. Mária
CIMBALISTOVÁ: Odporúčania dobrej
praxe pri zabezpečovaní separovaného zberu v obciach a mestách (16);
Ján JASOVSKÝ, predseda NKÚ: Zákony majú byť zrozumiteľné a jednoznačné –
z vystúpenia v NR SR (23);
Ing. Eva KADUKOVÁ: Výsledky kontroly programového rozpočtovania v samospráve (9);
Ing. Peter KAPUSCINSKÝ, Ing. Martin
NEMKY: O kontrole hospodárenia stredných škôl s prostriedkami EÚ (19);
Ing. Mária PAŽICKÁ, Ing. Marián SISÁK: Skúsenosti z kontroly hospodárenia
s finančnými prostriedkami a nakladanie
s majetkom v subjektoch územnej samosprávy (30);
Z kancelárie ombudsmana:
JUDr. Eva ARNOLDOVÁ: Riešenie nelegálnych stavieb (28);
JUDr. Andrea BACHOVÁ: Hlásenie pobytu občanov SR (16);
JUDR. Lenka BODNÁROVÁ: „Netvárte
sa, že ma počúvate, počúvajte ma naozaj!“
(5);
Mgr. Katarína DRÁBIKOVÁ: Používanie jazykov národnostných menšín (20);
Mgr. Jana DURDÍKOVÁ: Právna pomoc
osobám v materiálne núdzi (44);
Mgr. Marcela ECKEROVÁ: Dávka v zamestnanosti a práca v rámci EÚ (24);
Mgr. Juraj FÍBA: Verejná ochrankyňa
práv rieši aj problémy obvinených a odsúdených (33);
Mgr. Petra FÜKÖOVÁ: O dôchodok treba niekedy bojovať (47);
Mgr. Ondrej JURIŠTA: Všeobecné záväzné nariadenia obce (8);
KVOP: Susedské spory a stavebné konanie (40); Priority verejnej ochrankyne práv
v budúcom roku (51-52);
Ing. JUDr. Janka M. LAŠŠÁKOVÁ:
Ochrana maloletých a mladistvých pred
zneužívaním alkoholických nápojov (36);
Tereza LJUBIMOVOVÁ: Hlavné problémy sú nedostatočné právne vedomie a neschopnosť diskutovať – rozhovor s prvým
verejným ochrancom práv na Slovensku
Pavlom Kandráčom (12); So samosprávou
nás spája spoločný záujem – rozhovor s novou ochrankyňou ľudských práv Janou Dubovcovou (25);
Mgr. Katarína PAULINOVÁ: Problematika peňažných príspevkov na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia (12);
Mgr. Lívia STEHLÍKOVÁ: Problematika
Geometrických plánov (5);
(bo): Osadenie reklamných zariadení
– súdny spor rozriešil až Najvyšší súd SR
(40);
ŽIVOT MIEST A OBCÍ
Thea BAŠŤOVANSKÁ: 4. ročník GURMÁN FEST v Bratislave (27);
Štefan BENDE: Vynovené Kossutovo
námestie v Komárne odovzdali obyvateľom
(48);
Ján BELÁNYI: Obecné slávnosti v Demandiciach prilákali aj ľudí zo širokého
okolia (37); Na Dňoch kultúry Hontu nechýbali ani maďarskí partneri (40);
Katarína E. ČÁNIOVÁ: Dni mikroregiónu Hornád súčasťou projektu EHMK 2013
(29);
Ján DEBNÁR: Starostovi Nižnej Jaroslavovi Rosinovi leží na srdci osud dediny (23);
Historické bolesti už Bernolákovo preboleli
– rozh. so starostom Ľubomírom Poórom
(31-32); Bacúšske peripetie, alebo: Čím žije
najstaršia obec na Horehroní – rozh. so starostom Františkom Kánom (47);
Jana GREGUŠOVÁ, starostka: Babinské
slávnosti „Na gazdovskom dvore“ (39);
Kristína HOLLÁ: V Bánovciach nad
Bebravou vychutnávali Mňam fest (41);
Mária HRČKOVÁ: Ľudia v Podzámčoku
vedia priložiť ruku k dielu (31-32);
Miroslava KULAVIAKOVÁ, Stanislava
ZVAROVÁ: Napriek dažďu sa Slovenské
mitrovanie vo Veľkých Teriakovciach vydarilo (49);
Ing. Ladislav MALÁK: Smolníčania nedopustia, aby deň už ráno zašiel smútkom
(35); Drahokam v srdciach klinčikárov –
reprezentačná monografia Gelnice (47);
Oľga MEZENSKÁ: V Jelšave sa súťažilo
o najlepšie gemerské guľky i „naj“ pálenku
(30);
Bohumil M. OLACH: Uhrovec má silné GÉNIUS LOCI – z 20. stretnutia rodákov a jubilantov (46); Bardejovčania si ctili
a ctia historické dedičstvo – rozh. s primátorom Borisom Hanuščákom (47); V meste pod Tatrami, kde prežíva duch Tomáša
Baťu (vo Svite) – s primátorom Rudolfom
Abrahámom (50);
Ivan PLACHÝ: Napriek ťažším časom sa
Želiezovce rozvíjajú dobre (10); Sladké plody práce a spolupráce v ZUŠ Sliač (25); Čo
nové v Prenčove? (38); Z diania vo Vidieckom parlamente Slovenska – VII. fórum
v Mošovciach (42);
Jozef RUSŇÁK: V Novej Bani myslia aj
na návštevníkov mesta (16); Štiavničania na
svojho Nácka nezabúdajú (22);
Anton VARECHA, starosta: Deti vo Vysokej nad Kysucou majú novú strechu na
škole i dopravné ihrisko (50);
Obecné noviny • 18. december 2012
Anna VRBINÁROVÁ: Drôtené srdce
pre Slovensko ako symbol kysuckých tradícií (41);
(ir): Novovybudované centrum Klátovej Novej Vsi pomenovali Námestie pod
Kostrínom (39);
(ja): Margecianske fajnoty – deň obce
(48);
(mmk): Zmodernizovaná webová stránka Košíc ponúka množstvo noviniek (47);
(tl): V Ležiachove si pripomenuli dve významné výročia obce – 760 rokov prvej písomnej zmienky a 120 rokov dobrovoľného
hasičského zboru (35);
(vac): Noví lídri informatizácie sľubujú
vyššie tempo a lepšiu koordináciu (22);
(zb): Mier na Slovensku už ochraňuje
Dobrý anjel sveta – odhalenie sochy, ktorá
stojí už v 27 veľkomestách sveta v Rišňovciach (36);
Rómska problematika
Tereza LJUBIMOVOVÁ: Na východe
azda dvojnásobne platí, že nie je v silách
samosprávy riešiť bez pomoci štátu problémy rómskeho etnika - skúsenosti starostky Anny Hrúzovej, starostke obce Petrová,
Dany Karnišovej, starostky obce Nižný
Hrabovec a Jána Bartoša, starostu obce Kurima (49);
Peter ŠVARAL, starosta: Rómsky problém je beh na dlhé trate (36);
Bohumil M. OLACH: „Nekonečný príbeh“ problémov Rómov možno úspešne
riešiť len spoločne – rozh. so splnomocnencom vlády Miroslavom Polákom (11);
Ľudmil PASTUCHOVÁ: V Hontianskych Tesároch sa darí zlepšovať vzťahy
majority a rómskej menšiny (44);
(bo): Projekt integrácie rómskych komunít má dopad aj na rozvoj Slovenska – u splnomocnenca vlády Miroslava Poláka (6)
On-line web Romano Nevo Ľil: Celodenný výchovný systém štartuje od septembra na 200 základných školách (23);
SITA: Na byty pre Rómov dostanú Letanovce ďalšie peniaze (43);
OBNOVÁ MIEST A DEDÍN
Mária BEHANOVSKÁ: Víťazky súťaže
Vidiecka žena roka – LÍDERKA 2012 (47);
Mária ČUCHTOVÁ, starostka Miklušoviec: Trochu iný pohľad na súťaž Dedina roka 2011 (4); O budúcom výzore slovenských dedín – zo zasadania Spolku pre
obnovu dediny v Liptovskej Tepličke (29);
Účastníci súťaže Dedina roka si naďalej
udržujú štandard – z činnosti Spolku pre
obnovu dediny (50);
Pavol ERDZIAK: Samospráva MČ Košice-Západ chce dať polstoročnému sídlisku
nový šat (39);
Peter HAJNALA: Sedem divov BBSK –
prvý Pustý hrad (3);
Ivan HOJSÍK: So srdcom a rozumom pre
budúcnosť vidieka (8);
Igo KRPELÁN: Ozveny starodávnych
piesní – o vzťahu k prírode (29);
Ing. Adriana MACÁKOVÁ: Levická synagóga po dlhých rokoch chátrania ožila
(20);
Prof. Michal ŠARAFÍN: Rybník ako inšpiratívny príklad (3); Rodinný dom môže
„rásť“ (4); Nekonvenčné bytové domy pre
dedinu (5); V minulosti charakterizovala
vidiek najmä skromnosť (9); Pred dvadsiatimi rokmi bola moderná nadmernosť (10);
Verejný záujem musí stáť nad súkromných
(17); Spolu, alebo sám? – priedomia (26);
Svedomie našej dediny (27); Môj dom –
môj hrad? Kríza verejnoprospešných záujmov dediny. (30); Pekná môže byť aj bohatá, aj chudobnejšia obec (36); Po stopách
času – o vkuse vidieka (42); O vkuse dediny
by sme mali viac diskutovať (46); Priedomie
na dedinu jednoducho patrí (47); O krajšiu
dedinu sa možno pričiniť aj vlastnými ru-
kami (51-52);
Ing. arch. Igor THURZO: Výročie „kacírskej“ myšlienky – urobiť z Martina veľké
centrum Slovenska (33); Dunajská „výkladná skriňa (37); Prebuďme ducha dediny
(43); Dielo architekta Dušana Jurkoviča
stále inšpiruje (51-52);
Docomomo Slovakia – združenie SAS:
O hodnotách architektúry a verejného
priestoru v Bratislave – z verejného zasadania pracovnej skupiny Docomomo (25);
(zi): Krajinné výstavy na pomoc revitalizácie obcí a miest (13);
(žo): O víťazovi súťaže Slovakregión –
obec Sedliacka Dubová (6)
Nadácia Revia: Podpora komunitných
aktivít v malokarpatskom regióne (4);
Vidiecky parlament SR: Vyhlásenie súťaže Vidiecka žena roka 2012 (33);
Tri drevenice na paneláku – jedinečný
projekt slovenského výtvarníka T. Džadoňa
(51-52);
KULTÚRA, HISTÓRIA,
VZDELÁVANIE, ŠKOLSTVO,
ŠPORT
Anna ABRAMOVIČOVÁ, starostka: Letorosty spod Bradla spojili ľudí z myjavského a horňáckeho regiónu (39);
Anna BACKOVÁ: Obnova meštianskeho domu v B. Štiavnici aj s pomocou dotácií
MK SR (5);
Andrea BRIESTENSKÁ: V Poľsku štartujú majstrovstvá Európy vo futbale primátorov a starostov (20); Vynikajúce druhé
miesto Slovenska na Majstrovstvách Európy
vo futbale starostov a primátorov (23);
Štefan BENDE: Comorra servis prispieva k rozvoju športu, oddychu a kultúry
v Komárne (4); Komárňanskú pevnosť navštívilo v tomto roku vyše 8000 ľudí (49);
Štefan CIFRA: Siedmy ročník súťaže
Slovenská kronika 2012 – štatút a prihláška
(35);
Mária ČUCHTOVÁ: Pohľad na vidiek
treba zmeniť - školenie (15);
Pavol ERDZIAK: Malý štrbský maratón
tradične dobrý (30);
PhDr. Dušan GALLO: Systém vzdelávania miestnej samosprávy a pôsobenie RVC
Martin (1-2); Regionálne vzdelávacie centrum Martin bilancuje (12);
Oľga GÁFRIKOVÁ: Rusovský detský súbor Gerulata oslavuje dvadsiatku (49);
Veronika JAŠÍKOVÁ, Ján SCHUTZ:
Turzovské leto 2012 (34);
Jozef JAVOREK: Štátna školská inšpekcia je otvorená spolupráci (33);
Michal KALIŇÁK: Základné a stredné
školy čaká budúci rok niekoľko noviniek
(35); Nové parametre v činnosti centier voľného času (47);
Milan KOSEC: Prvé medzinárodné stretnutie zbojníkov v Terchovej (27);
Radka KULAVIAKOVÁ: Najväčšie investície pre úvraťovú železničku Výchylovka (9);
Laura LINUMOVÁ: V Hochštetne bol
slet bosoriek – pekná akcia vo Vysokej pri
Morave (45);
Ladislav MALÁK: Resuscitátorkou
abovského nárečia je aj Mariška z Ďurkova – o knižke M. Číderovej Ľapki, Pľetki,
pripovedki (3);
Miroslava MEDOVÁ: Roztrhlo sa vrece
s akciami knižnice v Krušovciach (24);
PhDr. Dalibor MIKULÍK: Detský kútik
v skanzene pod hradom Ľubovňa (24);
Bohumil OLACH: Osemnásť rokov dobrej práce pre samosprávu – Margita Švarcová, RVC Nitra (1-2);
Monika PASTUCHOVÁ: Pamätihodnosti Banskej Bystrice v knižnej podobe –
nová publikácia (45);
Lenka PEŤOVSKÁ: Dubnica n/V má
svoj nárečový slovník (9);
Mataj STRAKA, starosta: Vo Fričkov-
Obsah ročníka 2012 13
ciach sprístupnili verejnosti historickú pivnicu (49);
Ľuboslava STRAKOVÁ: Mašekov mlyn
pomáha učiť sa a inšpirovať
(39);
Ľudmila SYNAKOVÁ: Cantica Collegium Musicum - Martinský komorný
spevácky zbor, ktorý spieval pápežovi i holandskej kráľovnej, koncertoval v dedinke
Jelšovce (50);
Magdaléna ŠIMKOVIČOVÁ: Pocta
slávnej rodáčke – 1. ročník festivalu Lucie
Poppovej (3);
Juraj ŠVARC: Valné zhromaždenie Asociácie vzdelávania samosprávy v Martine
(15);
Iveta TIŠLEROVÁ: Historickú viedenskú električku rekonštruujú do pôvodnej
podoby (39);
Miroslav TOMČO, starosta: V Ruskej
Voli n/P hrala mládež minifutbal medzinárodne (37);
Ing. arch. Igor THURZO: Liptáci v Pešti
– úspešní stavbári (51-52);
Barbora WINTEROVÁ, Radničné noviny B. Bystrice: S primátorom Petrom Gogolom o racionalizácii školstva (24);
Miroslav ŽABENSKÝ: O medzinárodnom detskom folklórnom festivale v Oravskej Lesnej (23); Medzinárodný kamenársky
plenér v Oravskom Bielom Potoku (39);
Darina ŽOLDOŠOVÁ: Slovenský šport
a telesná výchova potrebujú predovšetkým
pevnú štruktúru – rozhovor s Františkom
Chmelárom, predsedom Slovenského
olympijského výboru (30); Do športu by
mal investovať štát, samospráva môže iba
prispieť – rozh. s Ľubomírom Parízkom,
primátorom Senice (37); Školy nemôžu
byť vytrhnuté zo života obce – rozh. s Jozefom Turčánym, výkonným podpredsedom
ZMOS (40)
(dm): V mestách a obciach nezabudli na
SNP (37);
(haj): Banskobystrická župa ocenila najlepších knihovníkov (14);
(ku): Župy stoja za krokmi ministra školstva v stredoškolskom vzdelávaní (39);
(le): A. Slafkovský: Správnym adresátom
požiadaviek pedagógov je vlády, nie mestá
a obce (50);
(mk): Vodný les Slovenskej sporiteľne
bráni šíreniu lykožrúta v Tatrách (36);
(mr): Teror na pracovisku musí byť potrestaný (33);
(pau): V Handlovej na malej športovej
olympiáde súťažilo tisíc detí (26);
SITA: Zo schátranej sýpky je v Tesárskych Mlyňanoch múzeum starých predmetov (39);
Sekcia národnostných menšín úradu
vlády: Aplikácia zákona o jazykoch menšín
v samospráve (48);
(tl): Najlepšie kalendáre 2012, najkrajšie
knihy a propagačné materiály o Slovensku
v r. 2011 – výsledky (19); Potvrdilo sa: kopaničiarom v Krajnom „papučová kultúra“
naozaj nehrozí (37);
(ts-ehmk): Vďaka prostriedkom EÚ bude
zo starej plavárne moderné umelecké centrum (30);
(žo): Učitelia bodovali aj medzinárodne
– ku Dňu učiteľov (15); Základných škôl
bude zrejme menej (35);
Aktualizácia rozpočtu regionálneho školstva podľa skutočného počtu žiakov na r.
2012 (45);
Financovanie regionálneho školstva –
Rozpis finančných prostriedkov na r. 2012
(5);
Na inšpiráciu – štatút fiktívnych miestnych novín Obecné zvesti (26);
Turzovské leto vyvrcholilo 41. beskydskými slávnosťami, za účasti prezidenta SR
(36);
V Malinovej odhalili pamätnú tabuľu
všetkým obetiam 2. svetovej vojny (23);
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE,
BEZPEČNOSŤ OBCÍ
Ing. Radovan ČERVIENKA: Novela zákona o cestnej premávke v skratke (1-2);
Pavol ERDZIAK: Európskym mestom
budúcnosti na rok 2012 je Lipt. Mikuláš
(28);
Ján KIŠS: Prečo musíme odmietať ťažbu
uránu na Slovensku (43);
Miroslava KORČEKOVÁ: Liptáci získali
v Żywci ocenenie v súťaži Individualita horských zemí (20);
Michal KRAVČÍK: Priehrady vysychajú.
Stavajme nové? – zo Svetového vodného
fóra v Marseille (16);
Ján LEHOTAY: Perpetum mobile nového zákona o odpadoch? – vážne výhrady
k návrhu (24);
Ing. Matej LITVA: „Horúce“ odpadové
hospodárstvo (33);
Prof. RNDr. O. LINTNEROVÁ, vedúca
katedry KLG: Memorandum pri príležitosti
60. výročia založenia Katedry ložiskovej geológie PriF UK v Bratislave (50);
Tereza LJUBIMOVOVÁ: Aj ochranu
pamiatok v SR limitujú peniaze (15); O galavečere odovzdávania cien v v 8. ročníku
súťaže ZMOS Oskar bez bariér – vyhrala
Santovka (23);
Stanislav ĽUPTÁK: Aj odborári Podpolianskyh strojární sú proti ťažbe zlata (13);
Ing. František NÉMETH: Protipovodňová ochrana zastavaného územia obce
v poľnohospodárskej krajine pahorkatinnej
oblasti (4);
Bohumil OLACH: Veľa našich detí sa
učí pri zlom a nekvalitnom osvetlení! Ako
to zmeniť? (14); Super cup 2012 vo Sveržove bol absolútne super – o nočnej súťaži
hasičských družstiev (29); Dobrovoľní hasiči chcú užšiu spoluprácu so ZMOS (45);
V zhodnocovaní odpadu v SR stále veľmi
zaostávame (48);
Ing. Danka PALKECHOVÁ: Kalifornské
dážďovky v Košeci (24);
RNDr. Ján PLESNÍK: Ohrozenie a ochrana biodiverzity – recenzia novej publikácie
(42);
Marta SLÁVIKOVÁ: Deň vody – bilancia práce, bilancia vody na Kysuciach (16);
Štefan SZABÓ: Krajina medzi riekami
(39);
Darina ŽOLDOŠOVÁ: Rieky a potoky „pochodujú“, ich pohyb treba sledovať
– rozh. s Milanom Lehotským, GÚ SAV
(4); Malé vodné elektrárne: množstvo nezodpovedaných otázok – I. časť (7); II.
časť (8); Zmeny klímy môžu ovplyvňovať
aj samosprávy – vhodnými opatreniami
(15); Barbarstvo, arogancia a hlúposť ruka
v ruke – o pamiatkovo chránených objektoch a búraní Bratislavy (26); Keď zmysel
pre krásu a poriadok narazí na aroganciu
– problémy obce Nižný Hrabovec s podnikateľmi brzdiacimi zlepšovanie životného
prostredia (28);
Z národnej vodnej konferencie
o revitalizácii krajiny a integrovanom
manažmente povodí – 20. február 2012:
Príbeh vody je aj o Noemovej arche a Titaniku (11); Aj v záplavovom území môže
vysychať prameň vody(12); Prvoradá musí
byť strategická bezpečnosť Slovenska (13);
K revitalizácii krajiny sa správame s hrubou
nevšímavosťou (14);
(lh): Začleňovanie dopadov zmeny klímy
do spravovania na lokálnej úrovni – 1 (48);
(ne): Program Ekopolisu Pohoda za
mestom oživí oddych a zábavu ďalších šesť
miest (14); S programom Živé chodníky
obnovia 260 km turistických trás (14); Ekopolis vyhlásil 10. ročník súťaže Strom roka
(18); Stromom roka 2012 sa stal 138-ročný
platan z Komjatíc – výsledky súťaže (45);
Zelené oázy – vyhlásenie 7. ročníka súťaže
14 Obsah ročníka 2012
Ekopolis (46);
(žo): V Lipt. Mikuláši bude turistov informovať aj interaktívna tabuľa (4); Stop
búraniu Bratislavy (8); Svetový deň vody
bol o potravinovej bezpečnosti (13); Tisíce
malých i veľkých dobrovoľníkov ozdravovali Zem – aktivity ku Dňu zeme (18); Studňa
- hlasy vody z Etiópie – víťazné filmy ENVIROFILM (25); O novej knihe M. Kravčíka „Po nás potopa? (25); Recyklačný fond
podporil Prešovský kraj sumou 9,28 milióna eur (30); Ako ďalej s prevenciou škôd následkom povodní? – po zrušení Vládneho
programu integrovaného manažmentu vôd
(36);Koncepcia obnovy vody v perspektíve
udržateľnej prosperity (41);
www.zelenaskola.sk: Medzinárodný titul
Zelená škola získali ďalšie školy na Slovensku (43);
Súťaž o Najkrajšie mesto a obec Slovenska a o najlepšieho primátora a starostu
v SR 2012 – podmienky (16);
Medzinárodnou klimatickou hviezdou je
Čierny Balog (26);
Zapojte sa do súťaže Miss Kompost 2012
(36);
Zelená škola – najväčší ekoprogram sveta
hľadá školy, ktoré sa chcú zmeniť (24);
Zmena klímy – výzva pre samosprávy na
Slovensku – 1. časť (37); 2. časť (38);
Tématická príloha Odpadové hospodárstvo
(24):
Úspešne separovať sa dá – skúsenosti z miest: Liptovský Mikuláš (autor Peter
LEHOTSKÝ); Skalica (Ján ŠPAČEK); Stupava (Ľubica KOSWALDOVÁ); Žiar nad
Hronom (Martin BALÁŽ); Prelomový rok
– ciele do roku 2015; Možnosti energetického zhodnocovania odpadov (Alexander
TOKARČÍK); Vďaka výrobcom majú obce
o elektroodpad postarané – na otázky odpovedajú: Peter Valent, ENVIDOM; Oliver Čelko, EKOLAMP SLOVAKIA; Štefan
Straňák, ELEKOS; Samospráva a navrhovaný nový zákon o odpadoch (SLICPEN);
Evidencia komunálneho odpadu v samospráve (MUNTech); Systém rozšírenej
zodpovednosti výrobcov by mal pokryť
efektívne náklady na zber, triedenie a recykláciu (Hana NOVÁKOVÁ, gen. riad.
ENVI-PAK)
Tématická príloha Environmentálne
problémy a ekoriešenia (48):
Najdôležitejšia je vytrvalosť a šírenie
osvety (Petra TROPEKOVÁ); Perspektívy
odpadového hospodárstva SR (Vojtech
FERENCZ, št. taj. MŽP SR); Pre novú odpadovú legislatívu je potrebná vízia (Miroslav JURKOVIČ); Ceny odpadového
hospodárstva Zlatý mrave 2012 (tlač.
správa); Slovenský „klondike“ na spôsob ementálu? – o nechcenej ťažbe zlata
v Detve a Kremnici (Darina ŽOLDOŠOVÁ); Čo robí zelenú budovu zelenou
(Ingrid KANTOROVÁ); Zelené parky na
strechách budov – prečo nie? (Zuzana
BADINKOVÁ);
EKONOMIKA, DOPRAVA,
CESTOVNÝ RUCH,
ENERGETIKA, ŠTATISTIKA
Hana BACKOVÁ, TRRA: Projekt, ktorý
natrvalo zmenil tvár pohraničia – doprava
medzi Horným Srním a Brumovom-Bylnicami (26);
Hana DANOVÁ: Na lyžiach po Žilinskom kraji podľa „bežkoservisu“ (51-52);
Veronika FITZEKOVÁ: Prešovský župan úspešne loboval za zachovanie vlakových spojov (40);
JUDr. Jaroslav GREJTOVSKÝ, Martin
KRIŠTOF, Ing. Marek TÓTH: Budú Košice bez trolejbusovej dopravy? (38);
Milan HALUŠKA: V Lučenci majú
kompostáreň biologicky rozložiteľného
odpadu (28);
Martina HUJOVÁ, hovorkyňa Št. pokladnice, Michal SYGÚT, primátor Turč.
Teplíc: Nesúhlasíme s odmietavým postojom ZMOS k presunom prostriedkov samosprávy do systému Štátnej pokladnice
(24);
Ing Anna KOLLÁROVÁ: Cyklistická
politika v obciach - I. časť (1-2); II. časť (3);
Statická cyklistická doprava a navrhovanie
parkovacích plôch pre bicykle v mestách
(27); Niektoré všeobecné zásady navrhovania a využívania cyklistických zariadení
v sídlach (28);
Laura LINUMOVÁ: Baran za to nemôže, alebo adrenalínová dovolenka (33);
Bohumil OLACH: Každodenne Žiť
energiou by prospelo aj hospodáreniu
miest a obcí (23);
Monika PASTUCHOVÁ: Organizáciu
cestovného ruchu má už aj stredné Slovensko (15); Do práce na bicykli jazdilo
v Banskej Bystrici 34 tímov (26);
Angela SVITEKOVÁ: Malé obce drží
v šachu spôsob financovania projektov
(25);
Matej TUNEGA: Analýza finančnej
stability 50 najväčších miest na Slovensku
(30);
Ľubomír URBAN: Svätojánske noci
otvorili letnú turistickú sezónu v Liptovskom Jáne (27);
Darina ŽOLDOŠOVÁ: Župy prišli na
ITF Slovakiatour s výbornými nápadmi
(5); Slovenské sakrálne objekty môžu prilákať množstvo turistov (6); Dobré signály
pre cykloturistov – od samosprávy, ale aj
z ministerstva (10); Pod Tatrami sú modré
vláčiky (zatiaľ) opäť v hre (19); Ťahák cestovného ruchu v Hniezdnom – výrobňa
whisky s historickou expozíciou (51-52);
Trend konferencia Komunálny manažment, vráťme mestám perspektívu:
Za dobrým hospodárením stojí kvalitný
manažment – anotácia vystúpení Vladimíra Bajana, starostu Petržalky, Miroslava Rejdu – primátora Turzovky a Jozefa
Trstenského – primátora Nového Mesta
nad Váhom (47); Niektoré dlhy prinášajú
aj úspory – z diskusie Alexandra Slafkovského, primátora Liptovského Mikuláša,
Richarda Rybníčka, primátora Trenčína,
Zuzany Balážovej, primátorky Kremnice,
bývalého primátora Lipt. Mikuláša, dnes
poslanca MsZ Jána Blcháča a V. Bajana
(48);
(fitz): Župan a štátny tajomník navrhujú
rýchle dopravné riešenie pre Prešov (50);
(icuv): Milióny eur zo Švajčiarska smerujú aj na východ Slovenska (8);
(ja): Poľnohospodárska platobná agentúra robí protekciu niektorým žiadateľom
o eurofond (10);
(kol): Slovenskí odborníci zažili Nemeckú cyklistickú akadémiu (12);
(mdvrr): Implementácia zákona o podpore cestovného ruchu naberá n dynamike
(8);
(mď, mv): Bič na dlžníkov sa rozhodli
využiť v Prievidzi i Košiciach (29);
(mh – Mestské noviny Lučenec): Rozvoju Lučenca by najviac pomohli noví investori – rozh. s primátorkou Alexandrou
Pivkovou (6);
(tl): Samospráve Lučenca sa podarilo
udržať vyrovnané rozpočtové hospodárenie – sprac. rozh. s primátorkou A. Pivkovou z Mestských novín Lučenec (21);
(tyš): Slávnostne otvorili Cyklomost slobody cez rieku Moravu (40);
(žo): Zákon naštartoval združovanie
v cestovnom ruchu (7); Tokaj rozbieha
v Malej Tŕni vínnu turistiku (12); Týždeň
mobility by nemal byť len jednorazovou akciou (42); Značkári za grantové prostriedky
Ekopilisu obnovili už 670 km turistických
18. december 2012 • Obecné noviny
chodníkov (51-52); Protichodné názory na
výstavbu podzemných garáži v Bratislave
(51-52);
SITA: Prírastok obyvateľov je najnižší
v histórii sčítania na Slovensku (10);
Občianske združenie Vášeň: Cestovný
ruch – nádej pre znevýhodnené regióny –
z prieskumu volebných programov politických strán (12)
Energia v našej škole – medz. projekty:
Hlavná cena Ekofondu žiakom z Handlovej + víťazi modulov Škola v akcii, Moderné vyučovanie a Pokusy a videá (25);
Tematické prílohy
Úspora energií v samospráve (13):
Význam šetrenia energie sa niekedy
nedoceňuje (autor Bohumil OLACH);
Úspora energie v samospráve (Milan
MUŠKA, výkonný podpr. ZMOS); Napriek prekážkam fotovoltické zariadenia
na Slovensku pribúdajú (Veronika GALEKOVÁ, riaď. SAPI); Zmena dodávateľa
šetrí kasy samospráv (Miroslav FEJKO);
Konferencia VYKUROVANIE 2012 prekvapila účasťou (Andrea FEDOROVIČOVÁ); Investície do bezpečného verejného osvetlenia sa vracajú pomaly (Pavol
KOSA, Jozef SKONC, Sylvia PÁLKOVÁ,
SIEA); Modernizácia verejného osvetlenia vo Vrútkach a v Kobylách; Verejné
osvetlenie s LED svietidlami kontra klasické výbojkové svietidlá (Marek LIPA,
Centrum pre VO);
Energetiká efektívnosť v samosprávach
(39):
Začať treba verejnými budovami (autor
Bohumil OLACH); Inteligentná lokálna
energetik – dlhodobá priorita číslo jeden
(Juraj ZAMKOVSKÝ, progr. riaditeľ, Priatelia ZEME-CEPA); Zelené budovy ešte
u nás nerastú (Ingrid KÁNTOROVÁ);
Poslanci schválili novelu zákona o energetickej hospodárnosti budov (SITA);
Verejný sektor pôjde príkladom pri
úsporách energií (Peter MARČAN, Inštitút pre energetickú bezpečnosť); Riešenie
inteligentnej energetiky na Poľane (Juraj
ZAMKOVSKÝ); Ekologické a ekonomické úspechy Čierneho Balogu (František
BUDOVEC, starosta); Tepelné čerpadlá
v Kálnej n/H spoľahlivo pracujú už sedem rokov (Ing. Peter ŠTIBRÁNY, SIEA);
SOCIÁLNE OTÁZKY,
ZDRAVOTNÍCTVO
Milan BUŠO: V Domove sociálnych služieb v Báhoni obrátili garde (36);
Michal ĎUREJE: Kaviareň, v ktorej sa
hovorí aj rukami (18);
Mária GREBEŇOVÁ-LACZOVÁ: Rok
prevádzky potvrdil opodstatnenie petržalskej Sociálnej výdajne (35);
Dana GURÁŇOVÁ: Športový deň zdravotne postihnutých v Lipt. Mikuláši (30);
Ing. Jaroslav HAGAN: Nové zariadenie
sociálnych služieb v Prejte, miestnej časi
Dubnice n/V (24);
Ivan KRAJČOVIČ: Dlhy župných nemocníc sú aj dôsledkom ich diskriminácie
(38);
Peter KUBICA: Sociálne služny musia
zostať dostupné klientom domovou (25);
Ing. Radka KULAVIAKOVÁ:
Tereza LJUBIMOVOVÁ: Projekt e-pay
kariet – len aby sa z neho nestal príbeh
o hľadaní pilota (8); Aj malá obec môže
svojimi činmi konkurovať veľkým mestám
– o sociálnych činoch Santovke, ktorá vyhrala súťaž Oskar bez bariér (27); V Salóne
u Liszta o starostiach a radostiach – diskusný večer za účasti predsedu a podpredsedu
ZMOS J. Dvonča a M. Sýkoru a Ľuba Pavloviča, herca a extarostu obce Prašice (40);
Z diskusného klubu Slovenského ekonomického fóra:
Sú sociálne služby dostupné pre tých,
ktorí ich potrebujú? (9); Zákon o sociálnych službách potrebuje nie malé, ale veľkú
novelu (10);
Vystúpenia na fóre: Gabriela NÉMETH,
podpred. BSK: Kvalita sociálnych služieb je
prioritou župy – z diskusného fóra (10); Jozef MIHÁL, min. práce, soc. vecí a rodiny:
Hlavnými problémemi sú kompetencie financovanie – z disk. Fóra (10); Jozef TURČÁNY, výk. podpr. ZMOSM: Dostupnosť
soc. služieb a nevyhnutnosť revízie kompetencií pre samosprávu (11); Mária FILIPOVÁ, expertka ÚMS: Dostupnosť terénnych sociálnych služieb (11); Miroslav
BEBLAVÝ, posl. NR SR: Kľúčovou otázkou
je, ako nastaviť systém tak, aby bol udržateľný (12); Braňo ONDRUŠ, poslanec
NR SR: Hlavným zdrojom financovania
sociálnych služieb naďalej zostanú verejné
financie (12); Helena WOLEKOVÁ, Sociofórum: Čo chýba v zákone, aby dostupnosť
soc. služieb bola pre všetkých (13); Adriana
ADAMICOVÁ, Zväz poskytovateľov soc.
služieb: Financovanie soc. služieb musí byť
transparentné, kontrolovateľné a adresné
(13); Milada DOBROTKOVÁ, preds. Asociácie poskytovateľov soc. služieb: Kvalita
a úroveň služieb je vizitka štátu a samosprávy (14);
Bohumil OLACH: Šachový vlak nádeje
pre malú Leu (55);
Jozef RUSŇÁK: Novobanskí seniori
dostali od mesta darček – nové priestory
(24);
Alojz VLČKO: Charita v Prievidzi už
pôsobí v nových priestoroch (44);
Helena WOLEKOVÁ: A kto pridá sestrám v sociálnych zariadeniach (22);
(bo): Medzinárodný cyklistický maratón
na pomoc onkologicky chorým (24);
(tl): Pri zavádzaní štandardov kvality
v sociálnych službách by malo byť iniciatívne ministerstvo – z odbornej konferencie o kvalite soc. služieb v B. Bystrici 30.
novembra (50); Ocenenie sociálny čin roka
získalo päť soc. zariadení (51-52)
ZAHRANIČNÉ VZŤAHY
A SKÚSENOSTI
Mária ČUCHTOVÁ: Obce mikroregiónu Čierna Hora sa predstavili v poľskej
Podkowe Leśnej (33);
Gabriela FERENČÁKOVÁ, starostka:
Aj krátky úsek dokáže spojiť veľké vzdialenosti – o vybudovaní časti európskej cyklotrasy Riečna cesta v úseku Bezenye-Rajka-Čunovo-Rusovce (49);
Mária GREBEŇOVÁ-LACZOVÁ: Petržalka sa usiluje efektívne využívať skúsenosti zahraničných partnerov (42);
Branislav KRPELAN: O živote v rozdelenom meste Berlíne (3); Aj rok 2012 bude
pre nemecké obce náročný (8); Zaujímavé
nápady niektorých nemeckých spolkových
krajín a finančné odľahčenie nemeckých
obcí (10);
Ľudmila SYNAKOVÁ: V Nitre privítali
partnerov z austrálskeho Gosfordu (21);
Zuzana ŠPAČEKOVÁ, Kancelária ZMOS:
Rada európsky obcí a regiónov (CEMR)
sa venovala decentralizácii, demokracii
a rozvoju (50);
Petra TROPEKOVÁ:
(bo): Zo zasadnutia Kongresu miestnych
a regionálnych samospráv (CEMR)- (3);
CEMR o miestnej demokracii v Slovinsku,
Bulharsku, Fínsku, Srbsku a Lotyšsku (4);
(hal): Most cez Ipeľ opäť spojil obce Peťov
a Pösténypuzsta (11);
HUMOR
Vo všetkých číslach ON, od čísla 1-2 až po
číslo 51-52.
Pripravil (bo)
z regiónov 15
Obecné noviny • 18. december 2012
Kysučania dostali „mikulášsky“
darček v hodnote 1,1 milióna
eur
V
láda SR 6. decembra
v Krásne nad Kysucou počas svojho
historicky prvého
rokovania v regióne rozdelila na projekty v regióne Kysúc sumu 1,1 milióna eur.
Podstatná časť z „mikulášskej nádielky“, až 700-tisíc eur, poputuje
na Kysuckú nemocnicu s poliklinikou v Čadci, ktorá sa napriek
výrazným racionalizačným opatreniam, vzhľadom na neefektívne financovanie v zdravotníctve,
nezaobíde bez pomoci štátu.
Financie vláda určila na zlepšenie tepelno-technického stavu
budovy či opravu výťahov, ktoré
sú v havarijnom stave. Rokova-
nie prinieslo aj dlho očakávané
rozhodnutia týkajúce sa výstavby úsekov diaľnice D3 Svrčino-
získať aj z eurofondov. Diaľnica ako významná tepna rozvoja
ekonomiky by mala podľa pred-
Vláda pomohla Kysuckej NsP v Čadci
a dala zelenú výstavbe diaľnice D3
vec-Skalité, spájajúcej Slovensko
s Českou republikou a Poľskom.
Mimoriadny význam tohto projektu viedol k stanoveniu konkrétnych termínov výstavby v
časti Žilina – Strážov - Brodno a
Svrčinovec - Skalité do 31. októbra 2013. Majetkovoprávne usporiadanie pozemkov v časti Čadca – Bukov - Svrčinovec má byť
dokončené do decembra 2013.
Vláda chce financie na výstavbu
sedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára priniesť
aj rozvoj v oblasti služieb a ešte
zefektívniť úzku spoluprácu kraja s cezhraničnými partnermi
- Moravskosliezkym krajom a
Sliezskym vojvodstvom, s ktorými už dnes tvorí združenie
spolupráce vo visegrádskom
priestore EZÚS TRITIA. „Vláda
premiéra Róberta Fica potvrdila
záujem o dianie na Kysuciach aj
týmto historicky prvým výjazdovým rokovaním v Krásne nad
Kysucou. Hoci už v minulosti
podporila množstvo dôležitých
projektov pre región, aktuálne
schválené uznesenia upriamujú
pozornosť na riešenie súčasných
pálčivých problémov. Veľmi nás
teší predovšetkým snaha vlády
riešiť situáciu v doprave a zdravotníctve, ktoré bolo za pravicového vládnutia ošklbané privatizáciou o všetko ziskové a na
ostatné nevyhnutné služby pre
pacientov tak neostávajú financie,“ povedal predseda ŽSK Juraj
Blanár.
Hana DANOVÁ,
hovorkyňa ŽSK
V Bratislave o histórii a súčasnosti
Liptovského Mikuláša
V predvianočnom závere roka mesto Liptovský Mikuláš s bratislavskou Komunitnou nadáciou pripravili
v hlavnom meste SR po roku ďalšiu Liptovskú kaviareň.
V
historickom objekte Pálfiho
paláca na Zámockej ulici sa
hovorilo najmä o pamiatkach a súčasnosti najväčšieho mesta Liptova.
Jeho prítomné osobnosti predstavil primátor Liptovského Mikuláša
Alexander Slafkovský. Zároveň privítal starostku bratislavského Starého Mesta Tatianu Rosovú a ďalších hostí, a viedol aj trojhodinový
program. Jeho účastníci sa dozvedeli, že súčasné územie Liptovského
Mikuláša tvorí 15 bývalých samostatných obcí. Usadili sa v ňom aj
obyvatelia dedín, ktoré zmizli pod
vodou priehrady Liptovská Mara.
Za ostatných päť rokov najmä z
financií Európskej únie mesto vynovilo svoje centrum. Obyvatelia
majú rekonštruovanú čistiareň odpadových vôd a vybudovanú kanalizáciu v siedmich obciach. Spolu s
predchádzajúcimi aktivitami v oblasti životného prostredia sa to prejavilo aj na kvalite vôd Liptovskej
Mary, kde už tri roky v horúcich
letách nerastú sinice.
S históriou mesta od prvej písomnej zmienky o osade Svätý Mikuláš
v roku 1286 cez najvýznamnejšie
pamiatkové objekty obrazovou projekciou a rozprávaním oboznámila
prítomných riaditeľka Múzea Janka
Kráľa Iveta Blažeková. Osada sa tvorila okolo gotického Kostola svätého
Mikuláša z 13. storočia, ktorý je dodnes dominantou historického centra i najstaršou stavebnou pamiatkou mesta. Tiež predstavila druhú
najstaršiu budovu v meste Pongrácovskú kúriu, Župný dom, Čierny
orol, či jednu z najväčších synagóg
na Slovensku, ktorá po rekonštrukcii od roku 1992 slúži na kultúrne
účely a pre vynikajúcu akustiku tam
bývajú veľké koncerty.
„Františkánsky kláštorný kom-
plex v Okoličnom je päť storočí
najväčšia sakrálna stavba v Liptove.
V svojej dobe to bol veľmi kvalitný
komplex s mnohými stavebnými
novinkami v Uhorsku. Jeho Kostol
sv. Petra z Alkantary je architektúrou
hodnotný aj v celom stredoeurópskom regióne. Má nádherné vnútorné klenby, 12-metrový barokový
oltár, v trojlodí barokovú výzdobu,
veľké obrazy krížovej cesty, ktoré teraz reštaurujeme. Pred kostolom je
baroková parková úprava a v komplexe je aj múzeum na pamiatku
biskupa Ladislava Matiašovského,“
povedal správca farnosti v Okoličnom Jozef Tomaga, ktorý predstavil
aj ranogotický Kostol očisťovania
Panny Márie v Smrečanoch. Ďalšie
historické pozoruhodnosti Liptova
prezentoval riaditeľ Štátneho archívu v Liptovskom Mikuláši Peter
Vítek.
Liptovský Svätý Mikuláš bol v
Kostol sv. Petra z Alkantary v Okoličnom.
rokoch 1677 - 1922 sídlom Liptovskej župy. Okrem významného
kňaza a autora prvého evanjelického spevníka Juraja Tranovského v
meste pôsobili viaceré osobnosti.
Spájalo ich najmä úsilie o obrodenie a zrovnoprávnenie Slovákov
v mnohonárodnom Uhorsku. Ich
snahy priniesli mestu niekoľko slovenských prvenstiev. Vznikla prvá
knižnica (1829), ochotnícky súbor
(1830), celospoločenský kultúrny
spolok Tatrín (1844) a v máji 1848
bol v meste vyhlásený prvý politický program Žiadosti slovenského
národa. K historickým udalostiam
možno spomenúť súdny proces s
vodcom zbojníckej družiny Jurajom Jánošíkom (1713).
V diskusii sa hovorilo o aktualizovanom územnom pláne a rozvojových zámeroch Liptovského
Mikuláša v najbližšej budúcnosti,
stave rôznych historických objektov
po privatizácii, potrebe zachovania
technických pamiatok, pripravovanej knihe o ľudovej architektúre,
ktorá má vyjsť v januári 2013, i o
možnostiach usporiadania zimnej
olympiády 2022. Najmä liptovskí
rodáci z Bratislavy spomínali na zaniknutý Ples Liptákov v PKO, padol
aj návrh, aby na budúcu Liptovskú
kaviareň pozvali aj rodákov žijúcich
v Rakúsku.
Okrem liptovskej pohostinnosti
sa mesto prezentovalo aj hudobnou
kultúrou v podaní viacerých vstupov skupiny Art Septet Nicolaus
pod vedením Ľubomíra Rašiho.
„Teší nás, že Liptov je turisticky
treťou najnavštevovanejšou lokalitou cestovného ruchu po Vysokých
Tatrách a Bratislave,“ konštatoval
na záver A. Slafkovský.
Pavol ERDZIAK
Snímka: archív MsÚ
O Liptákoch
v Pešti
V Mestskej knižnici v Bratislave
zorganizovali dolnozemskí Slováci
21. novembra stretnutie s prednáškou Ing. Michala Hronca, pôvodom zo Slovenského Komlóša o
obyvateľoch Liptova, ktorí chodili
pracovať do Budapešti. V úvode
prof. Dr. Š. Zelenák poukázal na
to, že prednášky tohto združenia
prebiehajú už deviaty rok; téma,
o ktorej sa bude hovoriť, nemá
publicitu. Ide o účasť slovenských
stavebných robotníkov na prácach
na území Maďarska, predovšetkým v Budapešti, ktorá sa
rozvíjala ako veľkomesto najmä
po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Napr. z 1200 pracovníkov
na výstavbe budovy uhorského
parlamentu bolo 400 fasádnikov
– Slovákov. Slováci tam pracovali
ako inžinieri, v Budapešti žila veľká časť slovenskej inteligencie.
Ing. Hronec najprv popísal
geografiu Liptova, bola to veľmi
chudobná župa; 50 % jej povrchu
pokrývali lesy. Horný Liptov bol
chudobnejší, ako dolný. Kráľovská
komora chcela zabrániť drancovaniu lesov a požiarom, preto
vydala nariadenie stavať domy
z tvrdého materiálu – z kameňa
alebo tehál. Takýto bol začiatok
liptovských murárov. Liptáci boli
predtým drevorubači a pltníci.
Pltníci vozili drevo dolu Váhom a
ďalej; tak sa napr. do Petrovca vo
Vojvodine dostalo drevo na krov.
K centrám murárskeho remesla
v Liptove patrili Bobrovec, Hybe,
Sv. Kríž, Uhorská Ves, Závažná
Poruba, atď., spolu ich bolo dvadsať. Roku 1788 v Bobrovci založili
prvý murársky cech. V Budapešti
pracovalo 80 – 100-tisíc Slovákov,
z toho asi 20-tisíc bolo Liptákov. V
prvej polovici 19. storočia pracovali napr. na Rákóciho a Vacovskej ulici, v rokoch 1850 – 1880
na bazilike a Východnej stanici
(Keleti p. u.), to bol hlavný prúd;
okolo roku 1890 sa už začali lepšie organizovať. Vypracovali sa na
dobrých odborníkov, vedeli napr.
veľmi pekne omietať. Niektorí sa
do Budapešti aj presťahovali. V
Budapešti si postavil vilu aj známy
slovenský architekt M. M. Harminc
(rodák z Vojvodiny), ktorý pracoval
u Jána N. Bobuľu.
Ubytovanie si Slováci v Budapešti
riešili tak, že do zeme nabíjali
koly, medzery medzi nimi vyplietli
a omazali blatom. Žili v ťažkých
podmienkach, boli veľmi skromní.
Významnou postavou bol Ján N.
Bobuľa, rodom z Liptova, jeho
otec bol čižmár. Chodil do gymnázia v Komárne, otec ho potom dal
za murára, urobil si priemyslovku
a začal podnikať. Dostal sa do
styku s politikmi a tak si získal
postavenie. Mal palác na Andrássyho ulici.
V diskusii sa poukázalo napr. aj
na to, že v Budapešti vychádzali
slovenské noviny – Pešťbudínske
vedomosti, Hodžov Slovenský
denník. Konštatovalo sa tiež, že v
Bratislave historickú prácu tohto
druhu nerobí nikto.
(it)
16 samospráva/fejtón
18. december 2012 • Obecné noviny
Protichodné stanoviská na garáže
v bratislavskom Starom Meste
Budú, či nebudú na Šafárikovom námestí v bratislavskom Starom Meste podzemné garáže? Keď mestská
časť Bratislava-Staré Mesto dostala Šafárikovo námestie do správy v júli tohto roku, predostrela investičný
zámer vybudovať tu nový park na podzemných garážach.
P
redtým, ako starostka
Starého Mesta Táňa
Rosová zvolala k zámeru verejnú diskusiu,
oboznámila podľa jej
hovorcu s touto iniciatívou primátora Bratislavy Milana Ftáčnika a
hlavnú architektku Ingrid Konradovú. Primátor sa vyslovil, že záväzné stanovisko mesta k tomuto
projektu bude kladné a mesto písomne súhlasilo aj s dopravno-kapacitným posúdením. V diskusii
hlavná architektka potvrdila, že z
hľadiska viacerých analýz je táto
plocha na výstavbu podzemných
garáží vhodná.
Keďže primátor v prvom polroku 2012 premeškal príležitosť
získať 800-tisíc eur na jeho revitalizáciu z eurofondov, kde je mesto
jediným oprávneným žiadateľom,
mestská časť momentálne hľadá
na obnovu parku iné možnosti. V
projekte verejných garáží pod parkom vidí príležitosť riešiť súčasne
dva najpálčivejšie problémy v
centre hlavného mesta – nedostatok parkovacích miest a zároveň
nedostatok kvalitných zelených
plôch. Podporu zámeru výstavby podzemných garáží s parkom
na tomto mieste a zveľadenia verejného priestoru touto formou
vyjadrilo viacero odborníkov aj
známych osobností, medzi inými
architekt a hudobník Matúš Vallo
a bývalý hlavný architekt Štefan
Šlachta.
O to väčšmi prekvapilo mestskú
časť stanovisko primátora Bratislavy M. Ftáčnika zverejnené 1.
decembra. Hovorí sa v ňom, že
garáže na Šafárikovom námestí, kde pozemok nie je prenajatý
a ani projekt nie je rozbehnutý
z minulosti. Hlavné mesto vydá
k projektu záväzné stanovisko.
Hovorca primátora Ľ. Andrassy
upozornil, že námestie ovplyvní aj
nosný dopravný systém a električka do Petržalky, ktorá pôjde cez
zrekonštruovaný Starý most, sa
garážam prispôsobovať nebude.
Budovať sa tu majú aj nové nástupištia na električku.
Stanovisko mesta posudzuje,
či je projekt v súlade s územným
plánom. Kollárovo aj Šafárikovo
námestie majú kód 1110, čo znamená, že plocha je v územnom
pláne určená ako park a sadovnícke a lesoparkové úpravy. Primátor
a urbanistická komisia magistrátu tvrdia, že garáže pod parkom
na Kollárovom námestí sa hĺbiť
môžu a je to v súlade s územným
plánom.
Proti sú však nielen aktivisti,
ale aj Bohuš Kováč, urbanista
a profesor Fakulty architektúry
STU, ba dokonca krajský prokurátor Dušan Mikuláš, ktorý
konštatoval nesúlad s územným
plánom a stanovisko mesta ku
garážam na Kollárovom námestí
napadol. Urbanista Bohuš Kováč
upozorňuje, že park na Kollárovom námestí nie je stavebným
pozemkom, čo je pre výstavbu
garáži nevyhnutné. Park podľa
neho už nebude parkom, ale len
garážou so zeleňou na streche.
Ftáčnik však protestu nevyhovel
a stanovisko nezrušil. Hovorca
poukazuje na podobné prípady z minulosti. Ide napríklad o
podzemné garáže na Námestí
Martina Benku, pri Národnej
rade alebo na Uršulínskej ulici v
historickom centre. Primátor pri-
znáva, že územný plán je nejednoznačný, mesto ho chce preto v
najbližších zmenách a doplnkoch
spresniť. Andrassy však upozorňuje, že pri Kollárovom námestí
sa už pri tvorbe územného plánu
počítalo s garážami a spomínajú
sa aj v textovej časti. Pri Šafárikovom námestí to tak nie je.
V tejto súvislosti Staré Mesto
hovorí, že ide o komunikačný
skrat. Podľa jeho stanoviska je to
zarážajúce o to väčšmi, že projekt
garáží pri NR SR so súkromným
investorom, ktorý má pre mesto
podstatne nižšiu hodnotu z finančného i ekologického hľadiska, primátor v minulosti podporil. V prípade ďalšej súkromnej
investície, na Kollárovom námestí, nevyhovel protestu prokurátora. A do tretice pre projekt na
podzemné garáže pod Námestím
slobody, kde je z hľadiska územného plánu rovnaký kód ako na
Šafárikovom či Kollárovom námestí, dokonca odňalo mesto
správu nad týmto územím Starému Mestu a rokovania s investorom začalo samo.
le nespomenul, vodných zdrojov v
našom okolí nepribudlo a letá sú
suchšie a suchšie...! Navyše menšou
spotrebou pitnej vody sa zníži aj
množstvo odpadovej vody, bude v
nej stúpať koncentrácia nežiaducich
a ťažko likvidovateľných prvkov a
ich zlúčenín, ktoré nám budú po
predávkovaní tela predávkovávať aj
prírodu (myslím predovšetkým lieky, ale aj kozmetiku, pracie a čistiace prostriedky, ktoré sa niekedy iba
na obale „tvária“, že sú ekologické).
Menej odpadovej vody možno spôsobí aj problémy s usadeninami v
kanalizačných systémoch a súčasné
občasné „havárie“ sa stanú častejšie
(rozumej nákladnejšie). Stúpnu nároky (a náklady) na čistiace efekty
ČOV, čo si vyžiada nové náročnejšie
technológie čistenia.
Keby som mal vymenovať ďalšie
možné očakávania, ktorými stúpnu
životné náklady každého z nás, bolo
by toho viac. Zostáva mi optimisticky veriť, že to dokážeme eliminovať
rozumným správaním sa a vyššími
príjmami jednotlivcov i rodín.
Vrátim sa však k odpadu (smetiam) - spomenul som iba malú,
jedinú bonboniéru - trocha radosti
v podobe nie celkom kvalitnej čokolády s množstvom odpadu (obalu), ktorého výrobou sme odčerpali
zdroje materiálne i finančné (vrá-
tane vynaloženej, často vzácnej a
vítanej práce). Toto všetko som musel zaplatiť a ešte druhý raz zaplatiť
za obal, aspoň za ten, čo sa nedá
oddeliť, recyklovať a znova využiť.
Už vidím plné kontajnery obalov z
vianočných a iných darčekov, ktorými demonštrujeme náš „vzťah“ k
separácii odpadu - už iba vhodenie
odpadu do tej správnej, označenej
nádoby vyžaduje kus sebazaprenia. Zloženie obalu – škatule - do
skladačky alebo iné zmenšenie jeho
objemu pred vhodením do zbernej
nádoby je doslova obdivuhodný čin,
ktorý si vyslúži pozornosť spolubývajúcich! Dalo by sa veľa rozprávať
o našej benevolencii k manipulácii
s odpadom! A všetci tí ostatní, ktorí sú akokoľvek zapojení do súboru
činností (zber, odvoz, uloženie na
skládku, spracovanie triedeného
odpadu a jeho ďalšie ekonomické
zhodnotenie) sú našimi úhlavnými nepriateľmi, najmä v momente
zvýšenia poplatkov za tieto služby.
Takmer všetkým - od zberu, odvozu
až po prevádzkovateľov skládok –
stúpajú náklady, potrebujú udržať
zisk alebo aspoň nebyť v strate, ale
tiež investovať! Skládky TKO nechceme, keď tak, aspoň za tromi
horami a tromi riekami, aby nám
to nesmrdelo, neprášilo, nerobilo
hluk... Spaľovne odpadu budú mož-
no akýmsi záchranným pásom pre
najbližšie obdobie desiatok rokov,
ale tiež smrdia, znečisťujú ovzdušie
a hlavne stoja doslova hrozné peniaze! A my to predsa chceme všetko lacné!
U našich západných susedov
stúpli ceny za odvoz a likvidáciu
odpadu, a to dosť citeľne - o 50 %,
niekde sa to blíži k 100-percentnému zvýšeniu! Jeden argument,
obhajujúci možné zvýšenie poplatku, je vraj aj „výchova“ občanov k
väčšej disciplíne pri manipulácii a
triedení odpadu.
Aká bude realita, ak naozaj stúpne poplatok za likvidáciu komunálneho odpadu? No predsa trocha si
zanadávame, zaplatíme väčší poplatok a život pôjde ďalej, akurát
vidím jarky, lesy, lúky a potoky ešte
viac zaplnené tým, čo malo skončiť
na riadnej skládke odpadu! Vyplýva
mi z toho fakt, že tento poplatok je
stále nízky a nestojí nám za to, aby
sme sa nad tým aspoň seriózne zamysleli a niečo začali robiť – všetci,
ktorí sa s odpadom vo všetkých jeho
podobách a premenách stretávame...
P. S. Vo svojom vnútri si želám,
aby som sa v spomenutých „nedobrých“ zvestiach mýlil...
Starom Meste, pod parkom na
Kollárovom námestí, vydal kladné
stanovisko. Na verejnej diskusii sa
odvolával nielen na územný plán,
ale aj na to, že pozemky na Kollárovom námestí prenajalo ešte bývalé vedenie na čele s primátorom
Andrejom Ďurkovským (vtedy
KDH) a firma Parking house vtedy na projekt vyhrala súťaže. Iným
prípadom sú preto podľa Ftáčnika
Kód území je rovnaký, len ich využitie
je rozdielne
záchytné parkoviská na okrajoch
mesta s napojením na MHD a
projekty P + R, čiže Park and Ride
– parkovanie a pohodlné napojenie na hromadnú dopravu do centra Bratislavy - také zásady patria
do novej parkovacej politiky, ktorá
má v Bratislave platiť budúci rok a
odobrili ich už aj bratislavskí poslanci. Autá nemajú byť vťahované
do centra mesta, ale ostať na okraji. Ďalšie budovanie garáži v centre mesta v pravidlách a plánoch
nie je, dokonca ide proti nim.
Ftáčnik však už predtým k výstavbe garáží na inom mieste v
Sprac. (žo)
Slivky za smeti...
M
Fejtónovým perom
ožno niektorí starší poznajú pointu
tejto krátkej rozprávky: Švárny
junák na rebrinák
naložil košinu, do košiny krásne
slivky (vtedy ešte nebola šárka slivková), zapriahol a vydal sa hľadať
nevestu premysleným výmenným
obchodom (vtedy sa mu ešte nehovorilo bartrový...). A dievčiny sa
priam predbiehali. aby priniesli viac
smetí, ktoré švárny junák slivkami
vyváži. Až prišla jedna, ktorá na
malej lopatke priniesla smetí hádam
medzi prsty a ešte sa ospravedlňovala: Všetky izby a ešte aj pitvor som
vymietla, viac smetí som nenašla!
Ty budeš mojou nevestou, radostne vykríkol švárny junák. A možno
ešte šťastne žijú, ak nepomreli... A
švárny junák vtedy ani vo sne netušil, akého „biznisu“ sa smeti dožijú!
Rozprávka mi prišla na myseľ pri
otváraní jednej bonboniéry, zabalenej v celofáne, v plnofarebnej lesklej
škatuli bola ešte tvrdá podložka,
výlisok z plastu vytváral pre každý
kúsok čokolády dostatočný priestor,
určite by sa ich tam vmestilo minimálne dvakrát toľko! Každý bonbón
bol zabalený v celofáne a ešte aj vo
farebnom trblietajúcom sa papieriku. Trošku som zaváhal, či náhodou
použité obaly nemali väčšiu hodno-
tu, ako tá čokoláda. Ale čo už - obal
predsa predáva!
Spomenul som si na časy, keď začal po dedinách organizovaný zber
odpadu a my sme akosi do popolnice nemali čo dať. Sklené obaly boli
vratné, papierové sa spálili v sporáku, odpad z kuchyne „likvidovali“
sliepky, mačka, prasiatko a ešte niečo aj do kompostu zostalo. Kúrilo sa
drevom a popol putoval do záhrady.
Staré šatstvo a železo sa zbieralo a
ešte sa zaň aj sada tanierikov dostala... Porcelánových! Starý papier
azda ani nebol, novinami sa zakurovalo. To všetko však nechcem použiť ako argumenty, veď to už možno ani nie je pravda!!!
Vianoce predo dvermi a koniec
roka o niekoľko dní. Čas radosti, veselosti, ale i Jóbových zvestí o
tom, čo všetko bude v novom roku
drahšie. Čo taká jednotková cena
tepla? Boomom zatepľovania odoberáme (spotrebovávame) menej
tepla a dodávatelia tepla to „svoje“
od vás predsa dostať musia! A vodou môžete šetriť ako chcete, platí
to isté ako u tepla. Spomenul som si
na hlásenia v obecných rozhlasoch,
ktorými sa zakazovalo polievanie
záhrad, umývania áut a prikazovalo sa šetriť vodou, najmä v období
suchého leta. Vyše 20 rokov nikto
žiadne šetrenie vody v tomto zmys-
Ján KOSTOLANSKÝ
z regiónov 17
Obecné noviny • 18. december 2012
Na bicykli do Rakúska
Čoraz populárnejšej cyklistike vychádza v ústrety v poslednom čase intenzívne aj mestská časť BratislavaRusovce. Od konca tohto roku budú záujemcovia využívať asi 16 km nových alebo obnovených
a novooznačených cyklotrás medzi Rusovcami a Bezenye (Maďarsko).
N
ovému
spojeniu
pomohol na svet
projekt
Eurovelo
6 – Bezenye, Rajka,
Čunovo, Rusovce,
podporený z fondov cezhraničnej
spolupráce Slovenska a Maďarska.
Druhým príspevkom k rozvoju
cyklistiky je prepojenie Rusoviec
a Kittsee (Rakúsko) cez Petržalku.
Projekt s názvom Servus Pontis bol
podporený z fondov cezhraničnej
spolupráce medzi Slovenskom a
Rakúskom. Projekt si kladie za cieľ
propagáciu turistických ciest, náučných chodníkov, trás kultúrnych
a historických pamiatok, budovanie a spájanie cyklotrás v pohraničnom území Bratislavského samosprávneho kraja a severnej časti
Burgenlandu, ako podporu aktivít,
orientovaných na rozvoj spoločných produktov cestovného ruchu,
kultúry a spoločenského života
komunít v partnerských obciach
a mestských častiach v Rakúsku a
na Slovensku. Na prelome rokov
2012/2013 je väčšia časť práce hotová, na prvý polrok 2013 ostáva
už iba jedna stavebná aktivita, a to
dokončenie II. etapy cyklotrasy na
Kopčianskej ul. v Bratislave-Petržalke.
Vedúcim partnerom projektu
je MČ Bratislava-Rusovce; partnermi projektu sú ďalšie tri zadunajské mestské časti Bratislavy
- Petržalka, Jarovce a Čunovo a na
rakúskej strane regionálne združenie Leithaauen Neusiedler See,
kam patria obce Deutsch Jahrndorf, Edelstal, Gattendorf, Kittsee,
Nickelsdorf, Pama a Zurndorf.
K doterajším výsledkom projektu patrí vybudovanie asi 3,2
km nových cyklotrás a označenie
asi 20 km cyklotrás, vybudovanie
cyklistického prepojenia medzi
Kittsee a Rusovcami cez Dunajskú
cyklotrasu a Petržalku. Trasa ponúka veľké množstvo zaujímavostí
a atrakcií – od možnosti pozorovať
chránené vtáčie územie Sysľovské
polia cez návštevu archeologickej
lokality Gerulata, vytipovanej na
zápis do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva
UNESCO, obe v katastri Rusoviec,
až po návštevu Sadu Janka Kráľa či
vojenských cintorínov z obdobia
1. svetovej vojny (oboje na území
Petržalky). O pamätihodnostiach
a raritách sa návštevníci dozvedia
z informačno-turistických tabúľ,
osadených pozdĺž trasy. Na niekoľkých miestach boli vybudované aj
altánky ako oddychové miesta.
Po prvý raz v histórii sa podarilo spracovať a vydať spoločné
propagačné materiály, napr. prehľad kultúrnych podujatí na oboch
stranách hranice s názvom Kultúrny kompas, pomerne rozsiahlu brožúru s názvom Regionálny
turistický sprievodca, letáky/brožúrky, ponúkajúce informácie o
spoločných koreňoch gastronómie
s receptom na maškrtu, známu na
oboch stranách hraníc a mapky,
ktoré turistom určite uľahčia orien-
táciu. Všetky tabule aj materiály sú
vydané trojjazyčne – po slovensky,
nemecky a anglicky a to isté sa týka
aj zriadenia jednotnej web stránky
projektu www.servuspontis.sk
Súčasťou projektu bola aj podpora vzdelávacích aktivít a jazykovej prípravy, ale aj organizácia rozličných kultúrnych podujatí (napr.
Fašiangový sprievod v Rusovciach,
Deň Rusoviec, Historická bitka na
Dunaji v Petržalke, Svetové džezové konfrontácie v Nickelsdorfe,
Deň Chorvátov v Pame, Slávnosť
sv. Anny v Gattendorfe a iné). O
viacerých z nich sa široká verejnosť mohla dozvedieť aj prostredníctvom viacerých bilboardových
kampaní.
Definitívnym termínom na
ukončenie projektu je 30. jún
2013.
Oľga GÁFRIKOVÁ,
MÚ Bratislava-Rusovce
Súčasťou projektu bola aj príprava vhodných propagačných materiálov,
napr Kultúrny kompas s kalendárom podujatí, Regionálny turistický
sprievodca a rôzne brožúrky a letáky, to všetko v troch jazykoch – v slovenčine, nemčine a angličtine. Tieto informačné materiály ponúkajú ľuďom
pri každej vhodnej príležitosti, záber je z augustovej akcie.
V Prievidzi odovzdali nové autobusy
pre prímestskú dopravu
Predseda TSK Pavol Sedláček
a generálny riaditeľ SAD Prievidza Michal Danko 4. decembra
symbolicky pokrstili šampanským
26 nových autobusov prímestskej dopravy. Na slávnosti v areáli
prievidzskej SAD sa zúčastnili aj
poslanci Zastupiteľstva TSK z regiónu a ďalší hostia.
„Touto obnovou vozového parku sa postupne dovršuje náš dlhodobý cieľ, aby v prímestskej doprave v našom kraji nepremávali
autobusy staršie ako 16 rokov,“
povedal v príhovore trenčiansky
župan. Pripomenul, že proces
obnovy vozového parku u tohto
zmluvného dopravcu TSK odštartoval v roku 2005 a tohtoročná obnova predstavovala nákup a odovzdanie do prevádzky 26 nových
autobusov v celkovej hodnote
4 916 226 eur. Z celkového počtu
166 autobusov tak ku koncu tohto
roku v prievidzskej SAD odovzdali do prevádzky 151 nových
autobusov, pričom priemerný vek
autobusov je 4,1 roka a obnova
vozového parku dosahuje 91 %.
TSK u zmluvného dopravcu
objednal 8 153 000 tarifných kilometrov. Ročne autobusy prímestskej dopravy SAD Prievidza
prepravia priemerne 10 miliónov
osôb v regiónoch Prievidza, Handlová, Nováky, Bánovce n/Bebravou, Partizánske.
Generálny riaditeľ SAD Prievidza Ing. Michal Danko pripomenul, že v tomto roku kúpili až päť
typov rôznych autobusov: IVECO
CROSSWAY 12 – 1 ks, IVECO
ARWAY 12 - 3 ks, SOR C 10,5 - 8
ks, SOR C 9,5 - 11 ks a YUTONG
- 3 ks. Autobusy sú rozdelené do
jednotlivých prevádzok nasledovne: 17 do prevádzky Prievidza, 4
do prevádzky Partizánske a 5 do
prevádzky Bánovce nad Bebravou.
Nové autobusy spĺňajú viaceré
kritériá kvality cestovania, akými sú predovšetkým bezpečnosť,
kvalita a komfort prepravy cestujúcich, ako aj dopad na životné
prostredie.
Autobusy sú vybavené klimatizáciou, informačným systémom
a elektronickým odbavovacím
systémom, ktorý je napojený na
online sledovanie na dopravnom
dispečingu.
(pt)
18 z regiónov
18. december 2012 • Obecné noviny
Banskobystrické Vianoce tento rok
priniesli aj niekoľko noviniek
Zeleným symbolom banskobystrických Vianoce je takmer pätnásť metrov vysoká jedľa srienistá (Abies
Concolour) z výrubu na Tichej ulici. Uprostred Námestia SNP ju osadili už 30. novembra.
S
vetlá na nej už tradične
rozžiaril Mikuláš, ktorý
zavítal medzi banskobystrické deti 6. decembra,
samozrejme, v sprievode čerta a anjela. Sériu koncertov, tvorivých dielní, podujatí
pre malých aj veľkých pripravilo
mesto v spolupráci s PKO a ďalšími partnermi. Program Banskobystrických Vianoc odštartoval 1.
decembra koncertom speváckeho
zoskupenia La Goia, ktoré sa spolu
s Patríciou Janečkovou predstavili
v Evanjelickom kostole na Lazovnej ulici. Podujatí, alebo, ak chcete, vianočných banskobystrických
salóniek je dovedna pripravených
takmer dvadsať a okrem obľúbených tradičných stálic v podobe
napr. živého betlehema či tvorivých dielní ponúkajúcich vlastnoručnú výrobu ozdôb, nechýbajú
ani novinky.
Jednou z nich je muzicírovanie
na Hlavnej železničnej stanici,
ktoré, ako mesto dúfa, cestujúcim
spríjemní čakanie a navodí pravú sviatočnú atmosféru od 19. až
do 21. decembra. Cestujúcim sa
tu predstavia známe kapely ako
Uherek trio, hudobné zoskupenie
Maringotka a o dobrú náladu sa
postará aj heligonkár Marián Kováč.
Dejiskom zaujímavých podujatí
takmer denne je počas Banskobystrických Vianoc aj Cikkerova
sieň radnice. Avšak 5. decembra
to predsa len bolo o niečo výnimočnejšie. Na programe bol Slovensko 2012 Advent, charitatívny
koncert, ktorý pripravuje RTVS a
predstavili sa na ňom Dado Nagy,
Ján Koleník a Marián Chudovský.
Úplne iný, ale rovnako výnimočný charakter mal 16. decembra koncert židovských piesní
a modlitieb Pražského jazzového septeta a Komorného zboru
Ostrava pod názvom Temnotu
premeň na svetlo, ktorý sa konal
pri príležitosti oslavy posledného
dňa židovského sviatku Chanuka.
Záštitu nad koncertom mali veľvyslanec štátu Izrael Alexandra
Ben-Zvi a primátor Banskej Bystrice Peter Gogola.
Od výroby cesta, cez vykrajovanie formičkami, pečenie a zdobenie až po ochutnávanie voňavého
medovníka, to všetko si mohli
deti vyskúšať v dvorane radnice
15. decembra, kde pre ne boli pripravené tvorivé dielne s názvom
Pečieme, zdobíme. Tvorivé dielne
pokračovali aj ďalší deň s názvom
Urob niekomu radosť - na ktorých si deti mohli z hliny, drôtu či
slamy vyrobiť darčeky pre svojich
blízkych.
Tradičný charitatívny primátorský punč, ktorý bude primátor
Peter Gogola podávať na Námestí SNP 20. decembra, sa dočkal
tohto roku drobnej modifikácie
– k punču pribudnú medovníky.
Tie bude viceprimátorka Katarína
Čižmárová ponúkať spolu s prvou
dámou mesta Katarínou Gogolovou. Výťažok poputuje na charitatívne účely. Dobrý úmysel a snahu
pomôcť skrýva v sebe aj Vianočné
pohostenie pre ľudí bez domova.
Vianočnú kapustnicu pripraví a
ponúkne bezdomovcom primátor
Peter Gogola v nocľahárni Večier-
ka na Štedrý deň.
Pravú sviatočnú atmosféru
dodávajú Námestiu SNP okrem
ozdobeného vianočného stromčeka najmä stánky Vianočných trhov.
Vianočný punč, voňavá medovina
a ďalšie lákavé dobroty ponúkajú
od 6. až do 31. decembra v takmer
troch desiatkach stánkov. Tradičný vianočný sortiment ponúkajú
do 21. decembra aj vo vyše štyridsiatich stánkoch na Námestí SNP
a Námestí Š. Moysesa.
Monika PASTUCHOVÁ,
hovorkyňa primátora
Vianočné sviatky a Nový rok oslávia
Modrania naozaj kráľovsky
Vytváranie betlehemu z hliny, vianočný stromček modranských prianí, benefičná zbierka vianočného
pečiva a oslava prelomu rokov pred radnicou.
„Tradície cieľavedome chránime
a zveľaďujeme,“ hovorí primátorka
Modry Hana Hlubocká. „Kde inde,
ak nie v Modre, meste keramiky a
umelcov, by mal byť betlehem vytvorený z hliny, s ktorou ľudstvo
pracovalo od začiatku svojej existencie. V našom meste žijú najvýznamnejší majstri tohto remesla
a jeden z nich, Marián Liška, počas
Vianočného zastavenia bude na
radnici vytvárať figurálny hlinený
betlehem a zároveň tak odovzdávať
svoje umenie dospelým aj deťom.“
Tí, ktorí nemajú trpezlivosť na
prácu s hlinou a ponáhľajú sa s plnením svojich prianí, môžu ich zavesiť na vianočný strom modranských prianí. Ľudia dobrého srdca
už tretí rok pomôžu plniť priania
v tradičnej benefičnej zbierke vianočných koláčov. Silvester Modrania oslávia spoločne pred radnicou
a pripijú si novým sektom „Modragne“ z produkcie Fedora Malíka.
Vianočné zastavenie
Tradičné remeslá, textilné techniky, keramika, pernikári, kvetinárky a kováči oživia modranskú
radnicu, Modra bude mať vlastný
betlehem z hliny, ktorý sa bude tvoriť priamo na vianočných trhoch.
Pre deti je pripravené sobotňajšie
predpoludnie plné hudby a divadla. Vianočné tradície pripomenú Modranské kráľovské divadlo
a OZ Kráľovan. Ochutnávku vína,
vianočných špecialít, možnosť prispieť na dobrú vec a program o tra-
díciach najkrajších sviatkov roka
nájdete na nádvorí radnice, kde
sa rozsvieti aj Vianočný stromček
modranských prianí.
Vianočné zastavenie v Modre slávnostne otvoria v piatok 21.
decembra o 16.30 h za účasti speváckeho zboru ZUŠ v Modre a hudobného súboru Koledníci, ktorý
sa predstaví výberom najkrajších
vianočných kolied s názvom Koledníci idú.
Sobotňajšie predpoludnie (22.
decembra) je venované deťom.
O 10. h svoj kumšt predvedú detí
ZUŠ v Modre a detský folklórny
súboru Magdalénka, ktoré o 11. h
vystrieda Teatro Neline s Vianočnou hrou.
Popoludnie tradícií sa začne o
13. h vianočným vystúpením Kráľovanu, na ktoré o 16. h nadviaže
program Vianoce s Modranským
kráľovským divadlom.
Už tretí rok bude súčasťou posledného adventného víkendu v
Modre charitatívna zbierka koláčov, ktorými mesto obdaruje
obyvateľov Útulku pre ľudí bez
domova, klientov DSS, pacientov
v nemocnici, deti v detskom domove a sociálne slabšie rodiny.
Podujatie Vianočná Modra bude
pokračovať aj počas sviatkov. V poslednú adventnú nedeľu organizuje
Kresťanský zbor v Modre popoludnie s Bibliou. Vianočnou Modrou
po štedrovečernej polnočnej omši
bude znieť Tichá noc z modranskej kostolnej veže. Na druhý svia-
tok vianočný už tradične navštívia
modranské rodiny koledníci Dobrej noviny.
Na Silvestra mesto pripravilo diskotéku pred radnicou, počas ktorej
sa budú premietať zábery zo života
v Modre v roku 2012. O polnoci
mesto rozsvieti ohňostroj a Modranom pred radnicou sa prihovorí
primátorka a poslanci. Na Silvestra
bude tradičná Silvestrovská zábava v Kultúrnom dome v Kráľovej,
primátorka Modry pozdraví Kráľovanov jednu hodinu po polnoci.
Modranský turistický spolok 31.
decembra o 10. hod. organizuje
Silvestrovský výstup na Kuklu.
(mf, msú)
životné prostredie/turizmus 19
Obecné noviny • 18. december 2012
Program Pohoda za mestom podporí ďalšie
dobré nápady na skrášlenie oddychových miest
Ak máte dobrý nápad ako upraviť miesto na oddych, šport a stretávanie sa so svojim známymi a bývate vo
väčšom meste, máte opäť príležitosť získať prostriedky na jeho realizáciu z programu Pohoda za mestom.
Ú
spešný projekt môže
byť podporený sumou do 6000 eur.
Tretí ročník programu vyhlásila Nadácia Ekopolis v spolupráci s partnerom – spoločnosťou Heineken
Slovensko, ktorá rozdelí na projekty celkom 30 000 eur.
Cieľom programu je podporiť
úpravu rekreačných priestorov
v zázemí miest s počtom obyvateľov nad 25 000 a súčasne napomôcť
oživenie vzťahov a záujmov ľudí
v ich okolí. Uzávierka prijímania
žiadostí do 1. kola je 14. januára
2013.
„Zelené plochy v tesnej blízkosti
miest majú čoraz väčší význam pre
kvalitu života obyvateľov. Niekedy
sú jedinou dostupnou možnosťou
ako byť v prírode a zmysluplne tráviť voľný čas v zdravšom prostredí.
Nadácia Ekopolis preto podporuje
aktívnych občanov aj samosprávy,
ktoré chcú zlepšiť a zatraktívniť
verejné priestory a do tohto procesu sú pripravené zapojiť aj širokú verejnosť,“ povedala Martina B.
Paulíková, programová manažérka
Nadácie Ekopolis.
„Tretí ročník prináša aj menšiu
novinku v podobe dvojkolového
posudzovania projektov,“ vysvetľuje Martina B. Paulíková. „Pointou
je odbremeniť žiadateľov od zbytočnej administratívy. Jednoduché
žiadosti stačí vyplniť len elektronicky. Z predbežných žiadostí vyberie
poradný výbor 10 – 12 finalistov,
ktorí budú vyzvaní na dopracovanie svojich projektov.“
Každý podporený projekt navyše získa od Nadácie Ekopolis vzdelávanie a potrebné konzultácie pri
plánovaní a realizácii úprav verejného priestoru v hodnote 450 eur.
O podporu z programu sa môžu
uchádzať mimovládne organizácie
(občianske združenia, nadácie, neziskové organizácie a pod.), ktoré
pôsobia v miestnej komunite a vyvíjajú činnosť napr. pri ochrane
životného prostredia, kultúrnych
či prírodných hodnôt, komunitného rozvoja, športu, vzdelávania
a podobne, vysoké školy, športové
kluby, kluby turistov alebo samosprávy miest, správcovia zelene
a rekreačných objektov. Ďalej štátna ochrana prírody, ale iba v partnerstve s mimovládnou organizáciou s oblasťou pôsobenia, ako je
uvedené vyššie.
Projekty sa musia týkať oddychových a rekreačných priestorov, ktoré sú verejne prístupné,
ale nemusia byť v katastri daného
mesta. Mali by prebiehať od marca
do konca októbra 2013. Program
Pohoda za mestom dáva záujemcom možnosť skrášliť si miesta pre
Na lyžiach po Žilinskom kraji
podľa „bežkoservisu“
Všetci milovníci snehu a zimných športov sa už nevedia dočkať tohtoročnej zimnej sezóny.
Žilinský samosprávny kraj spustil
v januári do skúšobnej prevádzky
Beskydsko-javornícku lyžiarsku
magistrálu, ktorú počas troch mesiacov využili stovky turistov nielen z Kysúc a horného Považia, ale
z celého Slovenska.
Nadchádzajúca zima prináša pre
bežkárskych nadšencov ďalšiu novinku. Už v decembri je na pláne
spustenie skúšobného servisu, kde
bežkári nájdu informácie o aktuálnych podmienkach na bežecké
lyžovanie. Na webovej stránke
Žilinského samosprávneho kraja
www.regionzilina.sk a webovej
stránke Krajskej organizácie cestovného ruchu Žilinský turistický
kraj www.ztk-kocr.sk, bude zverejnené telefónne číslo a mailová adresa, na ktorú budú môcť
prispievatelia posielať fotografie,
správy a údaje o aktuálnej situácii na akejkoľvek trase z Liptova,
Oravy, Turca, horného Považia
alebo Kysúc. „Infoservis pre bežeckých lyžiarov, pracovne nazvaný bežkoservis Žilinského kraja,
bude počas tejto zimy v skúšobnej
prevádzke, pričom je dôležité, aby
sa do neho zapojili priamo bežkári, pretože ich informácie z konkrétnych trás sú nevyhnutné na
fungovanie celého informačného
systému,“ vysvetlila Iveta Chabadová, riaditeľka Krajskej organizácie cestovného ruchu Žilinský
turistický kraj.
Aktuálny stav upravenosti Beskydsko-javorníckej magistrály si
záujemcovia o bežkársku turis-
tiku môžu kedykoľvek overiť aj
prostredníctvom geografického
informačného systému (GIS),
ktorý funguje od minulej zimy na
internetovej stránke ŽSK. Návštevníci si tu rovnako môžu bezplatne stiahnuť čiernobielu mapu
Beskydsko-javorníckej magistrály.
Infoportál GIS ŽSK obsahuje všetky trasy magistrály a tiež miesta,
na ktorých je možné nastúpiť či
vystúpiť z upravenej stopy. Žilinská župa zároveň spustila od 1.
decembra novú službu – mobilnú
aplikáciu ZASK. Vlastníci smartfónov s operačnými systémami
iOS a Android môžu komunikovať so Žilinským samosprávnym
krajom cez voľne stiahnuteľnú aplikáciu. Okrem množstva
iných výhod budú môcť bežkári
prostredníctvom služby „Podnet“
zasielať informácie o trasách priamo cez mobilnú aplikáciu. „Našou snahou je zhromaždiť a sprehľadniť informácie pre všetkých
bežkárov, ktorí sa chystajú navštíviť Žilinský kraj a spraviť niečo aj
pre svoje zdravie. Vďaka „bežkoservisu“ nájdu na jednom mieste
všetky dôležité a potrebné údaje
o trase a zároveň majú motiváciu
pridávať svoje aktuálne postrehy,“
uviedol predseda ŽSK Juraj Blanár.
Pre tých najaktívnejších bude
pripravená odmena v podobe poukazov na vstup do wellness alebo
skipasy. Bežkári, ktorí pošlú fotografiu aj s údajom o dátume, čase
a mieste snímky, a to prostredníctvom sms alebo mailu, budú raz
mesačne zaradení do zlosovania
a môžu získať vecné ceny od Krajskej organizácie cestovného ruchu
Žilinský turistický kraj. Najaktívnejší informátor bežkoservisu
Žilinského kraja bude na konci
zimnej sezóny odmenený osobitnou cenou.
Hana DANOVÁ,
hovorkyňa ŽSK
hodnotnejšie prežívanie voľného
času, so s priateľmi a rodinami.
Výsledkom by mali byť bezpečné a
príjemné miesta na oddych, zábavu a šport, vytvorenie priestorov na
stretnutia a sociálne kontakty. Pridanou hodnotou projektov je ich
pozitívny vplyv na kvalitu mestského prostredia a zachovanie jeho
prírodnej hodnoty.
Z programu je možné získať
finančné prostriedky napr. na vytváranie a obnovu priestorov na relax, zábavu a športové aktivity (petangové ihriská, piknikové miesta,
stolnotenisové stoly, šachovnice
a pod., vrátane ošetrenie a doplnenia zelene na týchto miestach),
na obnovu a doplnenie drobného
mobiliáru (ohniská a zariadenia na
grilovanie, posedenia, prístrešky
a altánky, stojany na bicykle, smetné koše atď.), na opravu či vytvorenie miest pre oddych a stretávanie
sa na vstupoch do rekreačných
priestorov a v miestach prirodzeného zhromažďovania ľudí (napr.
pri prameňoch, vyhliadkach
a pod.).
V dvoch predchádzajúcich ročníkoch získalo podporu z programu Pohoda za mestom spolu 11
projektov v celkovej sume 57 000
eur. Ich výsledkom sú upravené
miesta na oddych a poznávanie v
Banskej Bystrici (2 projekty), Bratislave (2), Komárne, Liptovskom
Mikuláši, Martine, Michalovciach,
Nových Zámkoch, Nitre a Trenčíne.
Viac informácií získate na
www.ekopolis.sk,
www.heinekenslovensko.sk alebo u programovej manažérky Martiny B. Paulíkovej, tel. 048 414 5478, 0949 266 151,
[email protected]
(ts – ek)
Prvé banskobystrické
cyklostanovište vyrastie
na Huštáku
Prístrešok pre stojany na bicykle s možnosťou dopĺňania počtu
podľa potreby, stôl, lavička, infopanel s mapou cyklotrás a najvýznamnejších kultúrnych pamiatok v meste a okolí, s informáciami o kultúrnych a spoločenských podujatiach v meste, s
možnosťou umiestnenia reklamy pre potenciálnych sponzorov
– to všetko musia obsahovať návrhy cyklostanovíšť, ktoré sa
budú uchádzať o umiestnenie v súťaži. Mesto Banská Bystrica
totiž vyhlásilo verejnú súťaž na vypracovanie návrhu prvého
cyklostanovišťa v lokalite Hušták.
Banská Bystrica postupne vytvára podmienky na rozvoj nemotorovej dopravy v súlade s kľúčovým dokumentom - Generelom nemotorovej dopravy v Banskej Bystrici (GNDBB). Okrem
budovania samotných cyklotrás je preto potrebné aj budovanie súvisiacej drobnej architektúry, napr. stojanov na bicykle
a doplnkovej infraštruktúry vrátane informačných panelov a
máp pre návštevníkov i obyvateľov mesta.
Účastníkom súťaže môže byť fyzická i právnická osoba. Autori
môžu svoje návrhy cyklostanovišťa, v súlade s podmienkami
súťaže, predkladať do 11. januára 2013. Súťaž je anonymná,
dvojkolová a odborným garantom je Útvar hlavného architekta
mesta Banská Bystrica.
Termín zasadnutia poroty, ktorá bude rozhodovať o víťazovi, je
stanovený na 6. februára 2013 a meno víťaza by sa Banskobystričania mali dozvedieť 11. februára 2013. Všetky dôležité
informácie sú zverejnené na oficiálnej webovej stránke mesta
www.banskabystrica.sk.
Zámerom banskobystrickej samosprávy je dizajnovať cyklostanovište a so zapojením širokej verejnosti pri výbere víťazného
návrhu. Ten sa zároveň stane podkladom na spracovanie
projektovej dokumentácie nielen pre vybudovanie pilotného
cyklostanovišťa na okraji historického centra Banskej Bystrice
(na Námestí Hurbana Vajanského v lokalite Hušták), ale zároveň bude typovým projektom. Na jeho základe bude možné
budovať cyklostanovištia a osádzať cyklostojany aj v ďalších
častiach Banskej Bystrice, kde sa podľa GNDBB predpokladá
väčší pohyb obyvateľov a návštevníkov mesta (napr. železničná či autobusová stanica a pod.). Projekt je financovaný z
Nadačného fondu SPPoločne pri Nadácii SPP.
Monika PASTUCHOVÁ,
hovorkyňa primátora
20 z regiónov
18. december 2012 • Obecné noviny
V Banskej Bystrici pribudli nové
ekologické autobusy
Skvalitnenie vozidlového parku ocení nielen cestujúca verejnosť, ale všetci obyvatelia mesta, pretože
vozidlá sú vybavené motormi s ekologickým pohonom na zemný plyn (CNG).
Š
trnásť nízkopodlažných
vozidiel
renomovanej
značky Irisbus Citelis
slávnostne
odovzdali
do užívania 3. decembra. Stalo sa tak za prítomnosti
dopravcu SAD Zvolen, primátora mesta Banská Bystrica Petra
Gogolu, zástupcov Dopravného
podniku mesta Banská Bystrica a
výrobcu autobusov.
Dopravca SAD Zvolen, ktorý
zabezpečuje mestskú hromadnú dopravu v Banskej Bystrici,
úspešne pokračuje v trende ekologizácie verejnej dopravy. V roku
2006 kúpil pre Banskú Bystricu
z vlastných prostriedkov 41 nových autobusov, v tom čase spĺňajúcich ekologickú normu Euro
3 a od roku 2009 sa začalo nové
obdobie ekologizácie MHD. SAD
Zvolen uspel v tom čase na Ministerstve životného prostredia SR s
projektom s názvom Ekologizácia
verejnej dopravy v Banskej Bystrici, uskutočňovanom cez operačný
program Životné prostredie. Do
prevádzky bolo zaradených až
15 nízkopodlažných autobusov s
pohonom na zemný plyn. O dva
roky neskôr bol Dopravný podnik
mesta Banská Bystrica rovnako
úspešný v podobnom projekte a
doplnil systém MHD v meste o 19
nových nízkopodlažných trolejbusov značky SOR.
Do tretice sa v tomto roku dopravcovi SAD Zvolen podarilo
uskutočniť aj projekt Zníženie
emisií znečisťujúcich látok v
ovzduší prostredníctvom plynofikácie verejnej dopravy v Banskej
Bystrici. Výsledkom je spomenutých 14 nových kĺbových vozidiel
na ekologický pohon CNG. Úspešné projekty prispeli k výraznej obnove vozidlového parku, pričom
počtom 48 ekologických vozidiel
a priemerným vekom vozidiel len
2,23 roka dosahuje Banská Bystrica jednu z prvých priečok v ekologizácii a modernizácii MHD na
Slovensku.
„Projekty ekologizácie znamenajú pre Banskú Bystricu nielen
skvalitnenie vozidlového parku a
vyšší komfort pre cestujúcich, ale
najmä zlepšenie ovzdušia v meste
a okolí. Výsledkom je aj finančná
úspora v rozpočte samosprávy
dosahujúca takmer 17 miliónov
eur,“ povedal primátor Banskej
Bystrice Peter Gogola.
Spoločnosť SAD Zvolen zabezpečuje verejnú autobusovú dopravu na takmer 70 percentách
územia Banskobystrického kraja.
Vozidlový park tvorí až 550 autobusov, ktoré najazdia ročne 30
miliónov km. Autobusy s ekologickým pohonom na zemný plyn
prevádzkuje v Banskej Bystrici (29
autobusov), vo Zvolene (25 autobusov) a v prímestskej doprave v
okolí týchto miest v počte do 40
vozidiel. Celkovo v Banskej Bystrici jazdí 70 vozidiel.
(ts-mbb)
Vianočné dekorácie z dielne klientov zariadení
sociálnych služieb
U
ž po šiestykrát sa otvorili
brány Úradu Žilinského samosprávneho kraja
v Žiline prezentácii výrobkov s
vianočnou tematikou klientov
26 zariadení sociálnych služieb
v pôsobnosti krajskej samosprávy pod názvom „Vianoce našimi
rukami”.
Výstavu za spevu klientiek Domova sociálnych služieb TAU
Turie 12. decembra otvoril podpredseda ŽSK Jozef Štrba. „Hoci
výstavu slávnostne otvárame až
dnes, už počas jej inštalovania sa
výrobkami našich klientov prišli
mnohí okoloidúci potešiť a inšpirovať. Chcel by som srdečne
poďakovať všetkým našim pracovníkom v sociálnych službách,
ktorí sa dlhodobo venujú našim
klientom, pomáhajú im pri tvorbe týchto výrobkov, rozvíjajú ich
jemnú motoriku a vedú k rozvoju
talentu a zručností,“ povedal J.
Štrba.
Otvorenie 6. ročníka vianočnej výstavy.
Rôzne dekoratívne predmety,
sviečky, košíčky, adventné vence,
ale aj užitočné darčeky a predmety do domácnosti si možno pozrieť, predvianočne sa inšpirovať,
ale aj kúpiť a tak podporiť tvorivosť klientov do 7. januára 2013.
Mnohé z nich už však našli svojich kupujúcich a voľných medzi
stovkami výrobkov rýchlo ubúda. „Viacerí naši klienti pracujú
pod vedením ergoterapeutov v
dielňach, venujú sa práci najmä
s prírodnými materiálmi a skúša-
Divadelné predstavenie DSS a ZpS Tvrdošín.
jú stále nové postupy, aby okrem
tradícií prinášali rôzne novinky
a trendové dekorácie,“ doplnila
riaditeľka odboru sociálnych vecí
Úradu ŽSK Marta Pauková. Počas otvorenia výstavy návštevníkov potešili vtipným divadelným
predstavením s názvom „Snehová
kríza“ klienti Domova sociálnych
služieb a zariadenia pre seniorov
Tvrdošín.
Hana DANOVÁ,
hovorkyňa ŽSK
Zachránia Starú tržnicu? Alebo ju ticho sprivatizujú!
V
júni vzniklo občianske združenie Aliancia Stará tržnica,
s cieľom pripraviť projekt
využitia tohto jedinečného priestoru
v centre mesta, ktorý už niekoľko rokov chátra a sporadicky sa využíva na
rôzne kultúrne a spoločenské podujatia. Pôvodnému poslaniu mestského
trhoviska, pre ktorý bol objekt pred
100 rokmi postavený, však neslúži.
Projekt Aliancie Stará tržnica si
postupne získal podporu širšieho
spektra občianskych združení, ktoré
sa podieľali na jeho rozvíjaní. Primárnym cieľom projektu je, aby sa Stará
tržnica stala stretávacím bodom kultúry v meste, pričom je otvorená rôznym vekovým skupinám a poskytuje
rozličné služby domácim aj návštevníkom mesta. Programová štruktúra projektu stojí na troch pilieroch:
mestskej kultúre, trhoch a službách.
Aliancia si chce budovu Starej tržnice prenajať na 17 rokov. Dva roky
chcú objekt rekonštruovať a potom
postupne ďalších 11 rokov opravovať.
Zisky z prenájmov, z komerčných
akcií majú pokrývať rekonštrukciu
a aj nekomerčné podujatia, rozpočet
projektu má byť vyrovnaný.
Predchádzajúce MsZ rozhodlo, že
v Starej tržnici sa obnoví prevádzka
mestského trhoviska. Nové vedenie
mesta však správu budovy zverilo
Bratislavskému kultúrnemu a informačnému stredisku (BKIS), ktoré
tržnicu sporadicky prenajíma na rôzne kultúrne a spoločenské podujatia.
Teraz prišli občianske združenia s
ideou, že si dlhodobo Starú tržnicu
prenajmú. V uplynulých dňoch však
dostalo mesto ďalšie dve podobné
ponuky.
Namieste je otázka, prečo by vôbec Starú tržnicu malo mesto prenajímať? Prečo nevypíše ideovú súťaž
na efektívne využitie Starej tržnice
a neprevádzkuje ju vo vlastnej réžii?
Dlhodobý prenájom mestského majetku len vyvoláva pochybnosti, či
nejde o skrytú privatizáciu? Čo bude
po 17 rokoch, keď sa nájom skončí?
Ako sa mesto vysporiada s cudzími
investíciami do svojho majetku?
Stará tržnica by jednoznačne mala
byť opäť verejným priestorom a mala
slúžiť obyvateľom mesta. Ak si na to
trúfajú občianske združenia, malo
by to zvládnuť aj vedenie hlavného
mesta.
(ado) v Bratislavských novinách
č. 23/2012
samospráva
21
Obecné noviny • 18. december 2012
Spoločné zasadanie zastupiteľstiev
obcí mikroregiónu Kysucký triangel
Hlavnou témou rokovania, ktoré sa konalo 26. novembra v Skalitom, bolo nastavenie poplatkov za odvoz
odpadkov a dane z nehnuteľností.
S
poločné zasadnutie obecných zastupiteľstiev obcí,
združených v mikroregióne Kysucký triangel
(MKT) sa koná pravidelne raz ročne. Členmi sú obce sídliace v trojuholníku troch štátov
- Slovenskej republiky, Českej republiky a Poľskej republiky: Skalité, Čierne a Svrčinovec.
V prvej časti Ing. Kvaššayová
zo spoločnosti SEVAK, a. s., Žilina informovala poslancov o stave
stavby Dodávka pitnej vody a odkanalizovanie horných Kysúc, ktorej skúšobná prevádzka sa končí v
decembri a prechádza sa na plný
režim. V obciach mikroregiónu je
však zatiaľ na verejný vodovod a
kanalizáciu pripojené len malé percento obyvateľov. K 30. novembru
2012 bolo na vodovod napojených
30 % domácností a na kanalizáciu
len 23 % domácností z tých, ktoré
sa technicky môžu napojiť. Dodávateľ stavby priebežne odstraňuje
reklamované závady a zhotovuje
nové prípojky podľa požiadaviek
občanov.
Hlavnou témou zasadania bolo
nastavenie poplatkov za odvoz
odpadkov a dane z nehnuteľností.
V minulom roku sa obce dohodli
na spoločnom postupe pri riešení
takej citlivej témy, ako sú poplatky
občanov a schválili rovnakú výšku
poplatku za tuhý komunálny odpad. V tomto roku bola opäť otvorená otázka platieb za TKO. Vývoj
Na snímke sprava: Pavol Gomola starosta Čierneho, Andrea Šimurdová, starostka Skalitého, Štefan Strýček, zástupca starostu Svrčinovca, Marta Sláviková,
tajomníčka MKT a Jana Kvaššayová, zástupkyňa firmy SEVAK, a. s., Žilina.
cien na trhu sa odzrkadlil aj v tom,
že obce budú meniť výšku platieb
za TKO. Tento rok už to nebude
rovnaká suma: obce sa rôznia v
nákladoch na odvoz TKO a separovaného odpadu v závislosti od
vzdialenosti od skládok a rozdielna je tiež napríklad schopnosť obcí
vybrať tieto poplatky.
Ďalšou témou boli rokovania
boli dane z nehnuteľností a ich
výber od obyvateľov. Výšku tejto
dane obce nemenili už niekoľko
rokov, novela zákona im však ukladá nastaviť dane z nehnuteľností a
pôdy v istých percentuálnych rozmedziach, takže aj tieto daňové
poplatky sa musia upraviť. Dane z
pôdy sa odvíjajú od ohodnotenia
pôdy, ktoré robí štát osobitne pre
každú obec. Rozdiely v ohodnotení pôdy v jednotlivých obciach sa
prejavia aj v rozdielnej výške dane
z nehnuteľností v každej obci.
V záverečnom bode Andrea Šimurdová, predsedníčka združenia
a starostka obce Skalité predstavila
nové Centrum voľného času v Skalitom, ktoré funguje od septembra
a navštevujú ho deti zo Skalitého,
Čierneho Svrčinovca a Oščadnice.
Novela zákona o financovaní mimoškolskej činnosti však spôsobila značný prepad vo financiách
pre tieto zariadenia, tie už totiž
nebudú smerovať priamo do centier voľného času, ale na jednotlivé
obce. Je preto na zvážení zastupiteľstiev, akým dielom podporia
činnosť zariadení, ktoré využívajú
deti z ich obcí.
Spoločné rokovanie zastupiteľstiev troch obcí prinieslo veľa odlišných a zaujímavých pohľadov na
spoločné problémy obcí, a to nielen v skalickej doline.
Spoločnému zasadaniu obecných
zastupiteľstiev MKT predchádzalo
rokovanie starostov členských obcí.
Konalo sa 12. novembra na Obecnom úrade v Skalitom. Starostovia
Andrea Šimurdová (Skalité), Juraj
Strýček (Svrčinovec) a Pavol Gomola (Čierne) najväčšiu pozornosť
venovali spoločnej úprave daní a
poplatkov za TKO pre rok 2013.
Zhodli sa na názore, že poplatok za
odpad musí byť vo výške, ktorá pokryje všetky náklady na jeho zvoz,
uskladnenie a spracovanie. Pokiaľ
ide o separovanie odpadu, starostovia konštatovali, že aj naďalej sa
ráta s poskytovaním úľav pre eko-
logicky sa správajúcich obyvateľov.
Hovorili tiež o potrebe zvyšovania
podielu vyseparovaného odpadu,
keďže obce MKT separujú oveľa
nižšie percento z celkového odpadu ako je celoslovenský priemer.
Predstavitelia obcí preto uvažujú
o zavedení kvóty (podielu vyseparovaného odpadu voči celkovému
vyprodukovanému odpadu), podľa ktorej budú mať občania obcí
triangla nárok na zľavu za separovanie.
Ďalšou témou spoločného rokovania starostov bolo financovanie projektu Medzinárodná stopa
zdravia podporeného z operačného programu cezhraničnej spolupráce SR - ČR 2007 - 2013, Fond
mikroprojektov.
Marta SLÁVIKOVÁ,
tajomníčka MKT
Spoločné zasadanie poslancov zastupiteľstiev obcí mikroregiónu Kysucký
triangel v Skalitom.
Mestá a obce regionálneho Združenie miest a obcí
Gemera a Malohontu chcú využiť projekt číslo XX
na podporu zamestnávania mladých ľudí
V
zasadačke Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny
(ÚPSVaR) v Rimavskej Sobote sa 15. novembra 2012 uskutočnilo pracovné stretnutie samosprávy reprezentovanej Združením
miest a obcí Gemera a Malohontu
(ZMOGaM) na čele s jeho predsedom Michalom Bagačkom, primátorom Hnúšte so zástupcami
ÚPSVaR na čele s riaditeľkou JUDr.
Lívia Koóšovou.
Na základe oznámenia o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci
projektu „Podpora zamestnávania
nezamestnaných v samospráve“,
operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia – prioritná
os Podpora rastu zamestnanosti v
oblasti riešenia nezamestnanosti
a dlhodobej nezamestnanosti bol
predložený a prezentovaný projekt
číslo XX . Na základe výsledkov implementácie projektu, ktoré budú
predmetom prvej monitorovacej
správy po šiestich mesiacoch od
začatia realizácie, ako aj od vývoja
čerpania finančných prostriedkov
rozpočtovaných na tento projekt, sa
uvažuje o rozšírenie aj o iné skupiny
znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Aktívnym opatrením trhu práce
na účely tohto oznámenia je podpora nezamestnanosti mladých nezamestnaných ľudí v samospráve,
týkajúca sa cieľovej skupiny nezamestnaných mladých ľudí vo veku
do 29 rokov s tým, že zamestnávateľovi z oblasti samosprávy, ktorý vytvorí pracovné miesto a obsadí ho
takýmto uchádzačom o zamestnanie, bude poskytnutý finančný príspevok na vytvorenie pracovného
miesta. Zamestnávateľom pre tieto
účely je obec, mesto, samosprávny
kraj a nimi zriadené príspevkové
organizácie alebo rozpočtové organizácie.
Žiadateľ predkladá okrem iného
aj zriaďovaciu listinu, zámer vytvorenia pracovného miesta, splnenie
daňových povinností, potvrdenie
inšpektorátu práce. V prípade príspevkovej alebo rozpočtovej organizácie preukazuje, že svoju činnosť
vykonával najmenej 12 mesiacov.
Oprávnenou cieľovou skupinou sú
nezamestnaní vo veku do 29 rokov,
vedení v evidencii uchádzačov o
zamestnanie najmenej tri mesiace.
Dôležitým aspektom je zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí všeobecne, v súlade s cieľom stanovenými
EÚ v jej programových dokumentoch, a to formou získania – obnovou pracovných návykov potrebných pri uplatnení sa na trhu práce.
Preferované budú sofistikovanejšie
činnosti, aby mladí ľudia uplatnili
svoj vedomostný potenciál nadobudnutý vo vzdelávacom systéme.
Povinný čas zachovania tohto pracovného miesta je najmenej 12 mesiacov pri podporovaní minimálne
6 mesiacov, a najviac 18 mesiacov
s podporovaním max. 9 mesiacov.
Ak zamestnávateľ nesplní stanovené podmienky – udržanie pracovného miesta a jeho obsadenie do
30 kalendárnych dní, príspevok od
ÚPSVR sa vracia.
Výška príspevku na mzdové náklady počas celého trvania projektu
bude zodpovedať sume 456,57 eur
– táto výška sa nevalorizuje. Financovanie príspevku sa uskutočňuje v
zmysle platného systému finančného riadenia štrukturálnych fondov
a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013 systémom
refundácie vynaložených nákladov.
Príspevky poskytované na základe
tohto oznámenia oprávneným žiadateľom nie sú štátnou pomocou.
Predkladanie žiadostí o FP je priebežné do oznámenia vyčerpania
rozpočtu – prípadne do skončenia projektu. Hodnotenie a výber
žiadostí o poskytnutie finančného
príspevku - predložené žiadosti a
povinné prílohy budú preskúmané územne príslušným úradom a
hodnotené hodnotiacou komisiu
príslušného úradu.
Na poskytnutie tohto finančného
príspevku nie je právny nárok. Prí-
padné nejasnosti, ďalšie informácie
treba konzultovať s príslušným úradom v Rimavskej Sobote (alebo v
inom meste – pozn. red.).
Pracovníci ÚPSVaR Rimavská
Sobota odpovedali aj na dotazy starostov, ktoré sa týkali spomínaného
projektu .
Zasadanie ZMOGaM na základe
návrhov a diskusie schválilo, aby:
- starosta obce Bátka Zoltán Mács
zastupoval ZMOGaM v hodnotiacej komisii príslušného úradu,
ktorá podľa schválených Pravidiel
hodnotenia, výberu a schvaľovania
žiadostí o poskytnutie finančného
príspevku bude hodnotiť jednotlivé
žiadosti.
- boli všetci starostovia celého okresu
informovaní o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného
príspevku v rámci projektu podpora
zamestnávania nezamestnaných v
samospráve, projekt č. XX.“
(Podľa zápisnice Kornélie
Nosáľovej-Brúderovej, ZMOGaM)
22 z regiónov
18. december 2012 • Obecné noviny
Mobilná aplikácia zjednoduší
komunikáciu samosprávy s občanmi
Prostredníctvom mobilnej aplikácie ZASK môžu obyvatelia piatich regiónov žilinskej
župy župy komunikovať s krajskou samosprávou rýchlo a najmä s prístupom
kdekoľvek a kedykoľvek.
I
nformácie o Žilinskom samosprávnom kraji si možno od začiatku decembra
stiahnuť do mobilu. Aj
touto formou chce kraj
informovať o aktuálnych udalostiach. Občania môžu navyše
prostredníctvom aplikácie jednoducho nahlásiť aj svoje pripomienky a tipy na zlepšenie služieb
samosprávy v školstva, kultúre,
sociálnej činnosti či doprave. S
mobilnou aplikáciou ZASK získa
užívateľ bezplatnú interaktívnu
mapu s navigáciou, vďaka čomu
rýchlejšie nájde hľadanú knižnicu, alebo napríklad kultúrnu pamiatku. Poruke sú navyše neustále
kontakty na krajskú samosprávu
s možnosťou telefonického spojenia. Aplikáciu ZASK si možno
bezplatne stiahnuť zo stránky ŽSK
www.regionzilina.sk. už od 1. decembra. Určená je pre smartfóny
s iOS (iPhony) a ako prvý kraj na
Slovensku spúšťa župa aplikáciu
určenú aj pre smartfóny s operačným systémom Android.
Okrem informovaní o bohatej
kultúrnej ponuke bude možné
aplikáciu využiť aj na upozornenie pri živelných udalostiach či
dôležitých oznamoch v oblasti
dopravy. Aplikácia sa skladá z niekoľkých častí. Jednou z nich je
„Nástenka“, kde užívatelia nájdu
aktuálne správy o prebiehajúcich
alebo plánovaných akciách. Časť
„Miesta“ zobrazuje školy, nemocnice, zariadenia sociálnych služieb, kultúrne pamiatky či ďalšie
inštitúcie a cestu, ako sa k vybranému miestu dostať alebo sa s ním
spojiť. Prostredníctvom služby
„Podnet“ je možné na Úrad ŽSK
poslať anonymný postreh spolu
s fotografiou a upozorniť tak na
oblasť, ktorú by mohol Žilinský
samosprávny kraj v rámci svojich
kompetencií zlepšiť. Aplikácia
ZASK a jej obsah je prepojený aj
s Facebookom.
Hana DANOVÁ,
hovorkyňa ŽSK
Rozpočet na budúci rok znižuje
zadlžovanie približne o jedno
percento
Na problémy v Trenčíne
možno upozorniť
už aj cez portál
Odkazprestarostu.sk
Poslanci Bratislavského samosprávneho kraja 7. decembra väčšinou schválili
návrh rozpočtu na rok 2013. Najviac financií, vyše 44 miliónov eur pôjde na
oblasť školstva, vyše 24 miliónov eur župa vyčlenila na sociálne veci.
Ak sú Trenčania v meste s niečím nespokojní,
nepáči sa im neporiadok v uliciach či prekážajú
rozbité chodníky, poškodené lavičky alebo
zanedbané parky, od 7. decembra majú možnosť dať
o tom vedieť mestským úradníkom zopár klikmi.
P
odľa župana Pavla Freša
rozpočet rešpektuje memorandum, ktoré samosprávne kraje prijali s vládou
Slovenskej republiky. „To znamená, že bez ohľadu na to, aké
máme politické tričká, ideme
do konsolidácie a šetríme aj v
bratislavskej župe. Sme v jednej
línii nielen s tým, čo chce štát,
ale hlavne s tým, čo potrebujú
ľudia,“ povedal predseda BSK.
„Napriek limitom, ktoré vy-
plývajú z memoranda, a zníženým príjmom si župa plní všetky
svoje záväzky. Nemáme žiadne
neuhradené faktúry, respektíve
neriešime naše problémy presúvaním nesplatených záväzkov na
budúci rok,“ dodal podpredseda
BSK Ivo Nesrovnal.
Za návrh rozpočtu hlasovalo
29 poslancov naprieč politickým
spektrom. Kraj ráta s vyrovnaným rozpočtom, v ktorom sú
príjmy aj výdavky stanovené vo
výške viac ako 122 miliónov eur.
„Školstvo, sociálne veci, doprava, ale aj kultúra zostávajú zachované aj napriek krízovému
rozpočtu,“ zdôraznil župan.
Rozpočet na budúci rok znižuje zadlžovanie BSK približne
o jedno percento. Župa pritom
patrí k najmenej zadlženým krajom na Slovensku.
(ts-rac)
Prievidzská samospráva je najotvorenejšia
v Trenčianskom kraji
Nezisková organizácia Transparency International Slovensko (TIS)
publikovala výsledky hodnotenia transparentnosti 100 najväčších
samospráv na Slovensku. V rebríčku prieskumu Otvorená samospráva 2012 sa Prievidza umiestnila na 14. mieste, čo je najlepšie
umiestnenie medzi samosprávami Trenčianskeho kraja.
V tohtoročnom hodnotení dosiahla Prievidza celkový výsledok 60
percent a známku B. V porovnaní s posledným hodnotením samospráv, ktoré TIS uskutočnila v roku 2010, ide o výrazný progres.
Hornonitrianska samospráva sa z 37. miesta (skóre 42 percent a
známka C-) posunula v rebríčku na 14. miesto, čo je zlepšenie o 23
miest. Aj vďaka tomuto výraznému zlepšeniu sa Prievidza umiestnila v rebríčku najlepšie medzi samosprávami Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Hodnotenie Transparency International Slovensko meria kvalitu
formálnych pravidiel na základe 111 ukazovateľov, ako napr. počet rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávaní o pochybeniach v tendroch vyhlásených mestom, forma zverejňovania zoznamu
zmlúv a faktúr na webových stránkach, alebo existencia etického kódexu zamestnancov úradov.
(ďur)
V
ďaka spolupráci MsÚ
Trenčín s Inštitútom pre
dobre spravovanú spoločnosť je komunikácia občanov
a samosprávy možná už aj cez
portál Odkazprestarostu.sk.
Odkazprestarostu.sk je jednoduchým a účinným nástrojom,
prostredníctvom ktorého môžu
občania nahlasovať samospráve
každodenné problémy vo svojom
okolí. Obyvatelia Trenčína zároveň majú príležitosť vyjadriť mieru
spokojnosti s riešením ich podnetov zo strany mesta. To umožňuje
samospráve prezentovať výsledky
svojej práce. Odkazprestarostu.sk
sa tak stáva novým spôsobom komunikácie pre obyvateľov Trenčína so svojím mestom.
Používanie portálu je veľmi jednoduché a intuitívne. Na portáli
stačí vyplniť stručný formulár na
nahlasovanie podnetov, označiť
na mape, kde sa problém nachádza, opísať ho zopár vetami a priložiť fotku, ktorá ho zachytáva. Ak
si niekto neželá uviesť pri podnete
svoje meno, môže ho podať anonymne. Po zaslaní podnetu overí
jeho vierohodnosť administrátor
a prepošle ho pracovníkom samosprávy. Ich odpovede sú rovnako
ako podnety obyvateľov zverejnené na portáli, vďaka čomu sa pracovníci samosprávy môžu vyhnúť
duplicitnej komunikácii v prípade
rovnakých podnetov od viacerých
obyvateľov a zároveň viacerí obyvatelia majú možnosť naraz sledovať, ako sa vyvíjajú problémy, ktorých riešenie považujú za dôležité.
„Práve táto otvorenosť komunikácie medzi obyvateľmi a samosprávou je v porovnaní s klasickou
e-mailovou komunikáciou najväčšou výhodou portálu, ktorá
prispieva k väčšej prehľadnosti
pri riešení problémov a k posilneniu vzťahu obyvateľov mesta
s jeho vedením,“ zdôraznil Ctibor
Košťál, riaditeľ Inštitútu pre dobre
spravovanú spoločnosť.
Portál bol po prvýkrát spustený
v Bratislave vo februári 2010, odkedy sa postupne stal dobre fungujúcou súčasťou komunikácie
samosprávy s obyvateľmi aj v ďalších mestách a obciach, zlepšil ich
činnosť a doteraz prispel k vyriešeniu už 670 problémov, ktoré trápili ich obyvateľov.
Richard MEDAL,
koordinátor
x x x
Odkazprestarostu.sk je realizovaný Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť, občianskym
združením, ktoré sa venuje politikám pracovného trhu, inkluzívneho vzdelávania, integrácie migrantov a informačnej politike.
Viac informácií o projekte
nájdete na www.odkazprestarostu.sk a o občianskom združení
na www.governance.sk. 23
kultúra
Obecné noviny • 18. december 2012
Pre veľký záujem
kopaničiarske repete...
Folklórny súbor Kopaničiar, presnejšie členovia ľudovej
hudby súboru, nahrali ešte v októbri minulého roka album
s jednoduchým názvom „Vianočné“.
O
bsahuje 13 skladieb
a vinšovačiek s vianočnými motívmi. Inšpiráciu
pri jeho tvorbe muzikanti hľadali v ľudových tradíciách Myjavy,
Turej Lúky, Hornej Súče, Dolnej
Súče, Horného Sŕnia, Moravského Lieskového i východného
Slovenska. Spolu s Kopaničiarom v tomto sviatočnom albume
účinkuje aj dlhoročná sólistka
OĽUN-u Slovenského rozhlasu
(dnes RTVS) Slávka Švajdová,
deti zo Základnej umeleckej školy Karola Pádivého z Trenčína
a majiteľ nahrávacieho štúdia
MUSAE POLYMNIA z Moravského Lieskového Peter Šíma, kde
album vznikol. Prvý náklad vianočného CD sa pomerne rýchlo
rozpredal a pre zvýšený záujem
verejnosti sa FS Kopaničiar rozhodol tento rok dotlačiť ďalšie
kusy. S blížiacimi sa Vianocami sa tak opäť otvára možnosť
spríjemniť si sviatky tradičnými
ľudovými melódiami alebo nimi
potešiť svojich blízkych a priateľov.
Za posledné tri roky ide
o druhé CD myjavského Kopaničiara. V decembri 2010 uzrel
svetlo sveta album „s futrálu“,
ktorý bol svojím hudobným
stvárnením poctou starým primášom. Bol to po dlhých rokoch
nový nosič, keď posledný album
s názvom „Po kopaničiarsky“
nahral súbor pred 20 rokmi...
Album „Vianočné“ si môžu ľudia
zakúpiť v Turistickej informačnej
kancelárií v Myjave na autobusovom nástupišti, v myjavskom
kníhkupectve Valko, alebo si ho
môžu objednať na stránke súboru www.kopaniciar.sk. Jeho cena
je 8 € a pre milovníkov folklóru
je stále k dispozícií aj spomínaný starší album „s futrálu“, ktorý
stojí 7 €.
(mh)
Trenčiansky župan ocenil
jednotlivcov a kolektívy
v oblasti kultúry
Po oceňovaní pracovníkov, pôsobiacich v kultúre v okresoch
Považská Bystrica, Púchov a Ilava sa v stredu 28. novembra na Úrade
Trenčianskeho samosprávneho kraja uskutočnilo slávnostné oceňovanie
kultúrnikov z okresov Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Myjava
a Bánovce nad Bebravou.
Predseda TSK Pavol Sedláček
odovzdal ďakovný list za osobitný prínos k rozvoju kultúry Trenčianskeho kraja jedenástim pracovníkom a jednému kolektívu a
ďakovný list za uchovávanie a rozvoj kultúrneho dedičstva národa
siedmim jednotlivcom a štyrom
kolektívom.
Okrem toho spolu s predstaviteľmi zariadení ocenil štyri pracovníčky Verejnej knižnice Michala
Rešetku v Trenčíne, trom jednotlivcom a siedmim kolektívom udelil Pamätný list Trenčianskeho
osvetového strediska za dlhoročné
pôsobenie v kultúre. Kolektív pracovníkov Verejnej knižnice Michala Rešetku v Trenčíne si okrem
toho prevzal ocenenie za tvorivý
čin roka , konkrétne za spracovanie
tematiky Dospievanie a problémy
mladých s tým súvisiace v beletrii
pre mládež prostredníctvom zážitkového čítania Imidž je nanič.
Mimoriadnu cenu Národného
osvetového centra za celoživot-
Vzdelávací projekt Oravského
kultúrneho strediska oslovil
folkloristov z celého Slovenska
O
ravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne
na základe potvrdenia
o akreditácii ministerstva školstva
otvorilo 16. novembra tretí ročník
cyklického vzdelávania Tradícia
folklóru dnes. Poslucháči, ktorí
absolvujú 9 stretnutí pripravených
formou multimediálnych prednášok s množstvom zvukových,
filmových i praktických ukážok,
získajú odborné vedomosti zo
základov folkloristiky, prehľad
slovesného, hudobného a tanečného folklóru, rodinných a kalendárnych obyčajov na území
Slovenska. Počas celého vzdelávacieho cyklu tak získajú odborné
kompetencie viesť folklórne teleso
i ďalšie kompetencie v pohybovej
príprave a všeobecný etnografický
rozhľad. O takúto formu vzdelávania prejavilo záujem 30 zväčša
mladých tanečníkov, muzikantov a vedúcich folklórnych súborov a skupín z celého Slovenska.
Vzdelávací kurz vyvrcholí v októbri 2013 obhajobou záverečných
prác a odovzdaním certifikátu.
Prvé stretnutie sa uskutočnilo
16. – 17. novembra v Oravskom
kultúrnom stredisku v Dolnom
Kubíne. Jeho lektorkou bola doc.
PhDr. Hana Hlôšková, CSc., z Fi-
Margita Dobiášová z Opatovej.
nú prácu a zásluhy vo folklórnom
hnutí prevzal organizačný vedúci
súboru Družba Bohuslav Žitňan
z Trenčína.
Podujatie bolo popretkávané
vystúpením folklórnych skupín
a speváckych súborov. Postupne sa
predstavili spevácky súbor z Hor-
ného Srnia, súbor z Omšenia,
mladý heligonkár Ondrej Panák
z Hornej Súče a speváci z folklórnej skupiny Latovec z Dolnej Súče.
Text a snímky:
Vlasta HENČELOVÁ,
hovorkyňa TSK
Expozícia, ktorá je inštalovaná v priestoroch
Mestského vlastivedného múzea vo Fiľakove, je
spomienkou na novohradské obete holokaustu.
Výstava Židovské komunity
severného Novohradu
Tretí ročník akreditovaného cyklického
vzdelávania Tradícia folklóru dnes
lozofickej fakulty UK v Bratislave,
odborníčka na slovesný prejav,
folkloristiku, folklorizmus a orálnu históriu. Vo svojej prednáške
uviedla účastníkov do vývoja národopisu, problematiky folkloristiky a umožnila získať základnú
orientáciu v dostupnej národopisnej literatúre. Poslucháčom
priblížila osobnosti folklorizmu a
oboznámila ich s problematikou
terénneho výskumu v etnológii
a folkloristike. Najbližšie stretnutie bude venované hudobnému
folklóru. Lektorkou tohto stretnutia bude etnomuzikologička Mgr.
Alžbeta Lukáčová, PhD.
Mgr. Zuzana BRIŠÁKOVÁ,
Oravské kultúrne stredisko
Na výstave možno zhliadnuť predmety a písomnosti niekdajších židovských komunít v Lučenci a Fiľakove. Pochádzajú zo
zbierok Štátneho archívu Banská Bystrica – pobočka Lučenec,
Novohradského múzea a galérie z Lučenca a Hradného múzea
vo Fiľakove a doplnené sú o artefakty a výtvarné diela lučeneckej židovskej náboženskej komunity, ktoré sú deponované v Slovenskom národnom múzeu – Múzeu židovskej kultúry v Bratislave. Hlavným organizátorom výstavy je lučenecké občianske
združenie Phoenix Lutetia. Podujatie podporil aj Úrad vlády SR.
Na vernisáži 24. novembra odznela prednáška PhDr. Martina
Korčoka z Múzea židovskej kultúry SNM a vystúpila klezmer kapela Z‘mirim z budapeštianskej umeleckej školy Lauder Javne.
Výstavu si možno pozrieť do 15. februára 2013.
(ag)
24 z
regiónov
18. december 2012 • Obecné noviny
Obnovené cesty umožnia lepšie využiť
potenciál Veľkej Javoriny
Rozvoj dopravnej infraštruktúry výrazne ovplyvní atraktivitu tejto odľahlej podhorskej lokality, rozširuje
možnosti voľnočasového vyžitia a rozvoj služieb.
P
redseda TSK Pavol
Sedláček spolu s predstaviteľmi dodávateľskej stavebnej firmy
Alpine Slovakia na
čele so Stanislavom Faranom zo
žilinského strediska v utorok 27.
novembra slávnostne odovzdal
do užívania dva ukončené zrekonštruované úseky ciest na slovensko-českej hranici, ktoré po
rozdelení spoločného štátu neboli oficiálnymi hraničnými priechodmi. Oba úseky boli obnovené v rámci operačného programu
cezhraničnej spolupráce SR – ČR
na roky 2007 - 2013.
Prvým obnoveným úsekom je
jediná prístupová cesta zo slovenskej strany na Veľkú Javorinu
- z osady Hrnčiarové po Holubyho chatu. Ide o rekonštrukciu
cesty III/58120 v dĺžke 6,660 km,
od križovatky smerov Cetuna (2
km) a Stará Turá (6 km) po lyžiarske stredisko Javorina (Holubyho chata).
Celkové prevýšenie rekonštruovanej trasy je 479,06 m. Pozdĺžny sklon cesty je od 0,54% do
13,49 %. Šírka cesty je vyhovu-
júca z hľadiska nových noriem a
bezpečnosti premávky. Na jestvujúcej ceste odfrézovali popraskaný pôvodný asfalt (približne
Vápenky nadväzuje novo vybudovaná cyklotrasa v úseku Nová
Lhota - Vápenky.
Stavebné práce sa na sloven-
3500m²), na zvyšných úsekoch
povrch cesty zdrsnili.
Na českej strane hranice je súčasťou projektu rekonštrukcia
vozovky zo Suchovských Mlýnů
do osady Vápenky pod Veľkou
Javorinou v dĺžke 4,2 km. Na príjazdovú komunikáciu do osady
skom úseku začali v októbri roku
2011, ukončené boli v júli tohto
roku. Oprávnené výdavky TSK
dosiahli sumu 1 831 253 eur. Celkové výdavky projektu (spolu s
českou stranou) dosiahli sumu 3
388 044 eur.
Z hľadiska turistického ruchu
rozvoj dopravnej infraštruktúry
výrazne ovplyvňuje atraktivitu
lokality, rozširuje možnosti voľnočasového vyžitia a rozvoj služieb v tejto odľahlej podhorskej
časti pohraničia. Kvalitná dostupnosť Veľkej Javoriny ako spoločného prihraničného priestoru je predpokladom využitia jej
nesmierneho potenciálu, ktorý
sa ponúka obom stranám v rozvoji celoročného turizmu vrátane
sprievodných podnikateľských
aktivít.
Zlepšenie dostupnosti pohraničia zabezpečil aj druhý projekt:
Rekonštrukcia cesty Lazy pod
Makytou (SR) – Javorníky (ČR).
V októbri 2011 sa začali stavebné
práce a na obnove štátnej cesty
III/04912 Lazy pod Makytou Čertov – Kohútka v celkovej dĺžke 4,105 km. ukončené boli v júli
tohto roku.
Hlavným zámerom projektu
bolo dobudovanie obslužných
dopravných komunikácií v smere
Lazy pod Makytou, Čertov (SR),
Kohútka a Nový Hrozenkov (ČR)
v záujme zvýšenia atraktivity územia pre rozvoj turizmu, zamest-
nanosti, konkurencieschopnosti,
obslužnosti, plynulosti premávky
a bezpečnosti obyvateľov žijúcich
v prihraničnom regióne a zabezpečenia lepšieho cezhraničného
prepojenia obyvateľov na oboch
stranách hranice.
Úsek mal niekoľko technických
zvláštností. Cesta je jednopruhová obojsmerná s dopravným
obmedzením. V niektorých úsekoch vybudovali výhybne. Šírka
jazdného pruhu je 3 m. Po oboch
stranách je spevnená krajnica v
šírke 0,5m. Celkové prevýšenie
zrekonštruovanej trasy je 261,69
m. Na trase je 50 smerových oblúkov s min. polomerom 20 m a
max. polomerom 500 m. Výškové
oblúky kopírujú povrch jestvujúcej cesty. Počet výškových oblúkov je 51. Max. výškový oblúk má
polomer 3000 m a min. 200 m.
Oprávnené výdavky TSK dosiahli sumu: 1 460 248,44 eura a
celkové výdavky na projekt boli 1
573 992,44 eura. Aj táto obnovená cesta už slúži užívateľom.
Peter TOMAN,
mediálny odbor TSK
V Považskom Chlmci pribudol nový chodník a priechod
pre chodcov
Situácia na Bytčianskej ulici v dvojitej zákrute v mestskej časti Považský Chlmec bola dlhodobo nebezpečná pre chodcov najmä
pre frekventovanú premávku a chýbajúce chodníky. Zdravie a život chodcov tak boli roky v každodennom ohrození.
N
a základe podnetov od
miestnych občanov a mestských poslancov vybudovalo mesto Žilina v novembri tohto
roka nový chodník a pribudol aj
priechod pre chodcov, ktorý bude
aj výrazne osvetlený.
Podnety na dobudovanie chodníka od poslancov mestského zastupiteľstva za príslušný volebný obvod
Anny Smikoňovej, Jána Púčeka a
Rastislava Johanesa, ako aj od občanov Považského Chlmca boli evidované na Mestskom úrade v Žiline už tri roky. V novembri urobilo
mesto povrchovú úpravu chodníka
v „esíčku“ na Bytčianskej ulici pri
Chlmeckom námestí. Povrch tvorí
zámková dlažba na ploche približne
170 m², náklady dosiahli sumu pri-
nou dopravou. Chodník začína od
križovatky Bytčianskej ulice s Ulicou Pod skalkou a pokračuje sme-
Žilinská mestská samospráva
reagovala na podnety poslancov a
občanov
bližne 13 000 €. Nanovo sa vybudovala uličná vpusť na začiatku chodníka a došlo aj k výškovej úprave
štyroch kanalizačných poklopov.
Podľa realizátora stavby najťažšie
bolo pracovať za plnej premávky,
pretože Bytčianska ulica je ako cesta
II. triedy značne zaťažená náklad-
rom ku kaplnke, kde sa priechodom
pre chodcov napája na už jestvujúci
chodník. Do konca roku pribudne
aj osvetlenie nového priechodu pre
chodcov.
Pavol ČORBA,
hovorca mesta
V Považskom Chlmci pribudol nový chodník a prechod pre chodcov.
Aj do Turovej prišiel Mikuláš
P
ríchod Mikuláša je v našej obci
každoročne spojený s potešením pre deti. Preto toto podujatie každý rok priláka do Kultúrneho domu Turová deti s rodičmi. Inak
to nebolo ani tento rok v sviatočné
popoludnie 9. decembra. Mikuláš
sa tentoraz rozhodol prekvapiť deti
klasickým príchodom z ďalekého severu, z krajiny snehu a ľadu. Prišiel
aj so svojím sprievodom – čertom a
anjelom a tiež veľkou nošou balíčkov
plných sladkostí.
Deti aj s troškou strachu a slzičiek
na tvári povedali Mikulášovi básničku, zaspievali pesničku a sľúbili,
že budú poslúchať rodičov. A keď
Mikuláš rozdal všetky balíčky, sľúbil
deťom, že príde aj na budúci rok.
V nedeľu 9. decembra sme v zasadačke kultúrneho domu privítali
jubilantov obce, ktorí sa v druhej polovici tohto roku dožili významného
životného jubilea. Nezabudli sme
ani na najnovších obyvateľov obce:
starostka Ing. Jana Jarotová slávnostne privítala do života najmenších:
Petra Janečku a Samuela Koncziho,
ktorí od obce dostali spomienkový
darček. O kultúrny program sa postarala kultúrna komisia Obecného
zastupiteľstva v Turovej.
Jana JAROTOVÁ,
starostka obce
monitor 25
Obecné noviny • 18. december 2012
O prenájme softvérovej aplikácie
rozhodne mestské zastupiteľstvo
Svidnícki mestskí poslanci, ale aj vedúci jednotlivých odborov svidníckeho
mestského úradu, sa koncom novembra oboznámili so softvérovou aplikáciou
Digitálne zastupiteľstvo.
O
tejto aplikácii, ktorá by zjednodušila
a zefektívnila spoluprácu jednotlivých zložiek mestského úradu s poslancami formou
pružnej výmeny informácií a prípravy agendy mestského zastupiteľstva v elektronickej podobe,
prišli informovať zástupcovia firmy Datalan. Názorne predviedli,
ako by prostredníctvom spomínanej aplikácie mohli pracovníci mestského úradu jednoducho
pripravovať, pripomienkovať a
Výstavba obchvatu
Bratislavy sa
posúva o rok
Štart stavebných prác na diaľnici D4 ministerstvo dopravy
odhaduje na rok 2015.
Pôvodne sa mal úsek na D4,
z Jaroviec po Ivanku pri Dunaji,
začať stavať o dva roky. Podľa
aktualizovaného programu
výstavby diaľnic je však
tento termín príliš ambiciózny
a príprava si bude vyžadovať
dlhší čas. Spustenie výstavby
tak rezort dopravy odhaduje
na rok 2015, kedy by sa mali
stavebné práce odštartovať aj
na úseku z Ivanky pri Dunaji
po Raču.
Úseky diaľnice D4 pritom aj
naďalej ostávajú ako horúci
kandidáti na výstavbu formou
tzv. projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP projekty). Časť diaľnice z Jaroviec po
Ivanku pri Dunaji má napríklad
odhadované stavebné náklady
v sume 576 miliónov eur. Ďalší
úsek na D4 z Ivanky pri Dunaji
po Záhorskú Bystricu si podľa
odhadov vyžiada 599 miliónov
eur a tretí, z Devínskej Novej
Vsi po štátnu hranicu s Rakúskom, má vyčíslené náklady
na 100 miliónov eur.
Bratislavskenoviny.sk,
12. 12. 2012
dopĺňať jednotlivé materiály na
mestský parlament. Keďže informácie sa do tejto aplikácie dajú
doplniť pravidelne, poslanci by
mali k dispozícii vždy najnovšiu
verziu materiálov. Táto aplikácia
by výrazne uľahčila prácu najmä
zamestnancom mestského úradu, pretože by nemuseli tlačiť
množstvá materiálov. Napríklad
len materiál o rozpočte mesta
má niekedy desiatky strán. Spotrebuje sa tak množstvo papiera
a tonerov, opotrebuje sa aj kancelárska technika. Ak by mesto
pristúpilo k prenájmu tejto softvérovej aplikácie Digitálne zastupiteľstvo, poslanci by získali
do nej prístup a vyžadovalo by si
to iba spustenie internetu. Bola
by to akási nadstavba na softvér,
ktorý už mesto Svidník má. Nevýhodou je, že poslanci by mali
mať notebooky alebo tablety, aby
si materiály cez aplikáciu Digitálne zastupiteľstvo mohli prezerať
a prípadne vytlačiť iba časti materiálu, ktoré potrebujú. Podľa
poslanca Vladimíra Kaliňáka
by mesto malo predložiť nejakú
analýzu, aké má mesto náklady
na tlač a tonery, a aké by boli náklady na zakúpenie počítačov pre
mestských poslancov.
Dodajme ešte, že mesačný prenájom tejto softvérovej aplikácie
by mesto stál 300 eur. Všetko je
však na poslancoch, či v budúcnosti prenájom tejto softvérovej
aplikácie schvália. Túto aplikáciu v súčasnosti využívajú mestá
Martin, Spišská Nová Ves, ale aj
košický magistrát.
Podduklianske novinky,
3. 12. 2012
Prievidza bude obyvateľov
informovať cez e-mail
Komunikačné kanály, ktorými mesto šíri informácie medzi obyvateľov,
čoskoro obohatí spravodajsko-informačný e-mailový newsletter. Obyvatelia
sa na jeho odber môžu prihlásiť na webovej stránke mesta v sekcii Obyvateľ.
P
rievidžania môžu pri komunikácii so samosprávou
okrem nového e-mailového
newslettera stále využívať bohatú
ponuku rôznorodých komunikačných kanálov. „Za veľmi dôležitú
považujem našu webovú stránku
www.prievidza.sk, z ktorej je možné odoberať novinky aj prostredníctvom RSS zdrojov. Súčasťou
webu je kontaktný formulár, cez
ktorý môžu obyvatelia klásť otázky na zodpovedanie. „Obyvateľ
na stránke nájde aj e-mailové a
telefonické kontakty na zamestnancov mestského úradu, takže
ich môže v prípade potreby priamo osloviť,“ povedala primátorka
Prievidze Katarína Macháčková.
Prievidzská samospráva sa nedávno zapojila aj do projektu Odkaz pre starostu, vďaka ktorému
majú obyvatelia možnosť nielen
na podnety upozorniť, ale aj sledovať, ako sa vybavujú. V tradičnom
portfóliu komunikačných kanálov
Prievidze nechýbajú ani mestský
rozhlas a pravidelné stretnutia s
obyvateľmi vo všetkých volebných
obvodoch. Mesto má tiež 14,79
% podiel na základnom imaní
Regionálnej televízie Prievidza a
pravidelne informuje svojich obyvateľov prostredníctvom televíznych reportáží, ktorých väčšinu je
možné sledovať aj na internete na
stránke www.rtvprievidza.sk.
Infolist z Prievidze,
5. 12. 2012
V Topoľčanoch otvorili nové zariadenie pre seniorov
M
esto Topoľčany premenilo areál bývalej materskej škôlky na ulici
Podjavorinskej 2120 na útulné
zariadenie pre seniorov pod názvom Komfort. Priestory budovy
sú kompletne zrekonštruované,
vybavené jedno- a dvojlôžkovými izbami s vlastným sociálnym
zariadením a samostatnou chladničkou, s možnosťou prinesenia si
vlastného televízora, rádia a pod.
Pre klientov zariadenia Komfort sú k dispozícii spoločenské
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
miestnosti, kaplnka a jedáleň.
Strava je zabezpečovaná 5-krát
denne dodávateľským spôsobom,
podľa zdravotného stravu klienta. Stály kvalifikovaný personál
a pravidelné návštevy lekára sú
zárukou spokojnosti a pohodlia klientov. Súčasťou areálu je
aj veľký park s lavičkami. Projekt s kapacitou 51 klientov bol
zrealizovaný vďaka finančným
prostriedkom z fondov Európskej únie. Nemalou finančnou
čiastkou prispelo na projekt aj
mesto Topoľčany.
Klienti sú do zariadenia umiestňovaní na základe písomnej žiadosti, ktorej predchádza posúdenie odkázanosti na poskytnutie
sociálnej služby prostredníctvom
kvalifikovaného personálu mesta
Topoľčany. Cena za pobyt je stanovená od 290 eur podľa obytnej
plochy miestnosti. Stravu, hygienické prostriedky, šatstvo a lieky
si klient hradí sám.
Radničné zvesti,
december 2012
Trnavskú pešiu
zónu plánujú
dokončiť vo
volebnom roku
Do obnovy pešej zóny má
Trnava investovať v budúcom
roku 1,5 milióna eur, v roku
2014 ďalšie dva milióny.
Dlho sľubovanú obnovu
pešej zóny v Trnave má
radnica naplánovanú na dva
nasledujúce roky. V roku
2013 chce do pešej zóny
investovať 1,5 milióna eur,
vo volebnom roku 2014
dva milióny eur. Vyplýva to
z návrhu rozpočtu mesta na
roky 2013 – 2015, o ktorom
budú poslanci rozhodovať v
decembri.
Nová pešia zóna bola
hlavnou témou kampane
pred komunálnymi voľbami
v roku 2010, sľubovali ju
všetci kandidáti na primátora Trnavy. Prvé státisíce na
obnovu povrchov pešej zóny
mala samospráva pôvodne
vyčlenené už v tohtoročnom
rozpočte, práce sa však
nezačali.
Budúci vzhľad pešej zóny v Trnave prezentovali autori projektu jej obnovy naposledy v
septembri tohto roku. Novú
pešiu zónu vedenie mesta
avizuje už niekoľko rokov.
Jej model radnica vystavila
už v roku 2007, v tom čase
mala nová pešia zóna stáť
170 miliónov korún (približne
5,7 milióna eur). Aktuálny
projekt je oproti pôvodnému
úspornejší, šetriť sa bude
hlavne na použitých materiáloch, ostrovčekoch zelene a
priľahlých uličkách. Projekt
ráta aj s kompletnou výmenou zelene, vrátane všetkých
stromov. Na pešej zóne je
navrhnutých aj niekoľko
umeleckých diel a fontán.
Z návrhu rozpočtu na najbližšie roky vyplýva, že ďalšiu
veľkú investíciu, ktorou
mala byť prestavba pôvodnej ubytovne na Kollárovej
ulici na malometrážne byty
pre dôchodcov, samospráva
odkladá. Dva milióny na
prestavbu sú až v rozpočte
na rok 2014.
Piešťanský týždeň,
28. 11. 2012
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., IČO 31 363 091, riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Sídlo vydavateľa a redakcie: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 95,
02/44 63 11 98, www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Šéfredaktor: Ing. Bohumil Olach, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected],
Špecializované prílohy: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Zuzana Badinková, mobil: 0944 124 304,
e-mail: zuzana.badinková@onmedia.sk
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
26 tlačivá/z
regiónov
18. december 2012 • Obecné noviny
Informácia
Krátko z regiónov
k novým vzorom priznaní k miestnym daniam od 1. decembra 2012
Nadväzne na ustanovenie § 99d ods. 4 zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov Ministerstvo
financií Slovenskej republiky vydalo Opatrenie z
20. augusta 2012 č. MF/020058/2012-722, ktorým
sa ustanovujú vzory priznania k dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a
dani za nevýherné hracie prístroje. Pre daňovníkov ako aj pre mestá a obce to znamená, že od 1.
decembra 2012 budú platiť tieto tlačivá priznania k
miestnym daniam.
Pri grafickej úprave nových vzorov tlačív uvedených priznaní sme tak ako v minulých rokoch
spolupracovali s Obecnými novinami. Preto sú
tlačivá k miestnym daniam ponúkané pre mestá a
obce prostredníctvom Obecných novín po vecnej
i grafickej stránke zhodné so vzormi priznania k
miestnym daniam, ktoré tvoria prílohu citovaného
opatrenia, čo nemožno jednoznačne konštatovať
pri tlačivách propagovaných inými subjektami.
Zdroj: MF SR
Tlačivá si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120.
Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom
prídu a budú zaevidované. Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka (F1.1 a P2.1) a poučenie na
vyplnenie tlačiva ( F1.11 a P2.11) 0,17 €, ostatné tlačivá 0,10 € s DPH. Pri zasielke poštou k cene tlačív
fakturujeme poštovné a balné.
Do 30. novembra 2012 pre odoberateľov Obecných novín zľava 25% z fakturovanej sumy.
Záväzná objednávka
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ ..................
Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................
Zamestnanci Úradu ŽSK darovali
takmer šesť litrov krvi
Číslo účtu ...............................................................
Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy.
(označte X)
Z
ačiatkom decembra sa zamestnanci Úradu Žilinského samosprávneho kraja
(ŽSK) opäť zapojili do bezpríspevkového darcovstva krvi. Akciu už
piaty rok organizuje krajská samospráva minimálne dvakrát ročne
pod názvom Župná kvapka krvi.
Spolu 13 pracovníkov odovzdalo
takmer šesť litrov vzácnej tekutiny. Už tradične bol medzi darcami
krvi predseda ŽSK Juraj Blanár a
podpredseda kraja Jozef Štrba.
Hoci nahlásených, pravidelných
darcov bolo viac, nečakane do ich
plánov zasiahlo ochorenie. Prvý
ročník Župnej kvapky krvi zorganizovala krajská samospráva už
v roku 2008 a za päť rokov počet
darcov prekročil číslo 150.
(dan)
Povesti z Podmedvešia
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis
1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
K
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
2.
právnické osoby
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na viac účelov (košieľka)
Počet
nihu Ottóa Farkasa, ktorý
žije v obci Dubno, s názvom
„Ördög János ugratása”,
predstavili 6. decembra v Mestskej
knižnici vo Fiľakove. „Krstným otcom" bol miestny folklorista Mgr.
Norbert Varga, spolupracovník
Osvetového inštitútu Csemadoku.
Autor zozbieral maďarské povesti,
rozprávania zo života a báje regió-
nu ležiaceho na pomedzí Gemera
a Novohradu, ktorý je známy pod
názvom Podmedvešie. Publikácia
pozýva čitateľov na dobrodružné
a mystické cestovanie v čase, ktorý
sa začína ešte pred príchodom Maďarov do strednej Európy a trvá až
do súčasnosti.
(ag)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
Srdce na dlani získala
MČ Staré Mesto
Ľ
udia, ktorí pomáhajú bez
nároku na finančnú odmenu a ešte aj vo voľnom
čase, stále existujú. Vynikajúce
skúsenosti s dobrovoľníkmi má
aj mestská časť Bratislava-Staré
Mesto, ktorá medzi samosprávami tento rok získala ocenenie
Srdce na dlani. Podujatie Dobrovoľník roka organizovalo po
piatykrát občianske združenie
C.A.R.D.O. pod záštitou podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych
záležitostí SR Miroslava Lajčáka.
Starostka bratislavského Starého
Mesta Táňa Rosová si z rúk ministra prevzala ocenenie v kategórii Mesto priateľské dobrovoľníctvu.
(hal)
27
humor
Obecné noviny • 18. december 2012
Kresba: Peter Gossányi
- To chápem, a čo tie ostatné
vlámania?
- To ma potom štyrikrát poslala vymeniť ich, pretože sa
jej nikdy nepáčila látka!
Kričí pani z okna:
- Pane, poďte ku mne!
- To by ste museli byť sama...
- Muž je na služobnej ceste!
- Nechajte ma dohovoriť! ...
sama na celom svete!!!
- Čo si muži predstavujú pod
slovom milostná predohra?
- Polhodinu žobrania.
Janko sa na Vianoce pýta
otca:
- Otecko, vieš, ktorý vlak má
najväčšie meškanie?
- Tak to neviem, synak...
- No predsa ten, ktorý si mi
sľúbil na minulé Vianoce.
Poslanci v parlamente sa rozhodli, že počas Vianoc urobia
živý betlehem. Narazili však na
vážne problémy. V celom parlamente nenašli ani jednu pannu,
a ani troch mudrcov. Naopak,
bol veľký prebytok volov a somárov.
Malý chlapec píše Santa Clausovi:
- Pošli mi bračeka!
pán a kričí:
- Okamžite prestaňte sekať do
toho ľadu!
- Akým právom mi to zakazujete!?
- Právom správcu zimného
štadióna!
- Jano, čo dostaneš na Vianoce
od manželky?
- Človeče, asi chlapa. Videl som
ho v manželkinej skrini.
Policajt sa rozhodne, že si uloví vianočného kapra.
Zobral náradie a začal sekať
dieru do ľadu.
Odrazu príde za ním jeden
pán a kričí:
- Okamžite prestaňte sekať do
toho ľadu!
- Akým právom mi to zakazujete!?
- Právom správcu zimného
štadióna!
Idú dve blondínky po ulici a
jedna hovorí:
- Vieš, že tento rok budú Vianoce v piatok?
Druhá na to:
List matky - blondínky dcére - blondínke
štyridsať stupňov Celzia?
- Dá, pravdaže sa dá, ale vtedy
využívame na prácu len ženy!
- Žiadne darčeky k Vianociam
mi kupovať nemusíš, - oznamuje muž manželke na začiatku decembra. - Stačí, keď
ma budeš milovať a budeš mi
verná.
- Neskoro, - povzdychla si ženuška, - už som ti kúpila kravatu.
Surovini: dva kila dutich čokoladovich figurkoch, 2 až 5
litri rumu
Postup: zoberece čokoladovu figurku, odkrucce jej
gebuľu, dolejece rum a možece takoj konzumovac.
A potom, že s pečeňom na kračun je veľo roboti...
Ps: Tote chudobnejše možu skusic lacnejši variant, ten je
bez dutich figurkoch...
- Kam pôjdeš na Silvestra?
- Ale, manželka rozhodla, že sa
mi bude páčiť doma pri televízii.
Policajt sa rozhodne, že si uloví vianočného kapra.
Zobral náradie a začal sekať
dieru do ľadu.
Odrazu príde za ním jeden
- Dúfajme, že nie trinásteho!
Nastúpi uzimený chlapec do
električky a z nosa mu tečie
sopeľ. Jedna pani sa mu prihovorí:
- Chlapče, máš vreckovku?
- Mám, ale nepožičiam!
Novinár zo strednej Európy sa
pýta Eskimáka:
- A dá sa u vás vôbec pracovať,
keď teploty klesnú pod mínus
Oznam ministerstva vnútra:
- Kriminalita tento rok silne poklesla. Podľa dostup-
Ahoj, milá dcéra,
ak čítaš tento dopis, znamená to, že si ho dostala, ak nie, zavolaj mi a ja Ti ho pošlem
ešte raz. Píšem tento list pomaly, lebo viem, že nevieš rýchlo čítať.
Počasie tu máme krásne. Minulý týždeň pršalo len dvakrát, raz začiatkom týždňa tri
dni, a potom ešte štyri dni koncom týždňa.
Inak, tan kabát, čo si chcela, strýko Jano povedal, že je príliš ťažký do balíka kvôli tým
veľkým gombíkom, tak som ich odstrihla. Naši si ich späť, dala som ich do ľavého vrecka
kabátu.
Tvoj otec má novú robotu. Má pod sebou 500 ľudí. Kosí trávnik na cintoríne.
Tvoja sestra sa vydala a čaká dieťatko. Ešte nevieme, čo to bude, takže Ti neviem povedať,
či budeš ujo alebo teta. Ak to ale bude dievčatko, chce ju sestra pokrstiť po mne. Je to
trošku divné dať dieťaťu meno MAMA, ale je to na nej...
Nedávno si Tvoj brat zabuchol kľúče v aute. Musel sa vrátiť desať kilometrov peši
domov po náhradné, aby nám mohol otvoriť a vypustiť nás z auta.
Ak stretneš tetu, tak ju pozdrav, ak ju nestretneš, nič jej nehovor.
PS: Chcela som Ti poslať nejaké peniaze, ale medzitým som už zalepila obálku.
Bozkáva Ťa tvoja mama.
RiCHLA ViCHODŇARSKA RUMOVa PRALINKA
Santa Claus odpovedá:
- Pošli mi mamičku!
bude posielať večer von!
- Mami, ja by som chcela na
vianoce psa.....
- Nevymýšľaj! Bude kapor ako
každý rok!!!
Sudca:
- Môžete mi vysvetliť, prečo
ste sa počas noci vlámal päťkrát do rovnakého obchodného domu?
- To je jednoduché - chcel
som dať manželke pod
stromček šaty.
- Dal som manželke pod
stromček psa.
- A prečo psa?
- Už sa teším, ako ma s ním
ných informácií sa v máji
nevyskytol ani jeden prípad
krádeže vianočného stromčeka.
28 18. december 2012 • Obecné noviny
Vybraným témam sa podrobnejšie venujeme
v špecializovaných prílohách.
Doteraz vyšli:
Vydáva: INPROST, spol. s r. o.
Kontakt: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected]
Download

Ocenenie Sociálny čin roka 2012 si prevzalo päť