VOJENSKÉ LESY
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Ročník IV / september - október - november 2010
VOJENSKÉ
LESY
ČASOPIS
ZAMESTNANCOV
VOJENSKÝCH LESOV
A MAJETKOV SR, Š.P.
3/2010
Ročník IV
september - október - november
VYDAVATEĽ:
Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
Lesnícka 23
962 63 PLIEŠOVCE
tel: 045/5306 101
fax: 045/5306 102
e-mail: [email protected]
web: www.vlm.sk
REDAKCIA:
Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
Lesnícka 23
962 63 PLIEŠOVCE
tel: 045/5306 121
mobil: 0902 913 223
fax: 045/5306 122
REDAKČNÁ RADA:
Šéfredaktor: Ing. Zuzana Balandová
Členovia:
Ing. Terézia Filipová
Ing. Teodor Derco
Ing. Marián Hojdan
Eduard Kriššák
Ing. Štefan Čuvala
Odborný garant pre strelectvo:
Ing. Ivan Schlosser
Odborný garant pre kynológiu:
Jaroslav Jurský
REGISTRÁCIA:
MK SR B13 r. č. 3710/2007
zo dňa 30. januára 2007
LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky
TLAČ: ARS SPEKTRUM s.r.o., Nitra
NEPREDAJNÉ!
SLOVO NA ÚVOD
Vážené kolegyne a kolegovia, milí čitatelia,
aj keď som nebol na „šóre“ vzal som si slovo na úvod. Dôvod – poďakovanie.
V piatok, 4. 6. 2010 v skorých ranných hodinách po dlhotrvajúcich dažďoch a následnom
prívalovom daždi v noci z 3. na 4. júna, už lesy Levočských vrchov po dvadsaťročnom intenzívnom poškodzovaní biotickými a abiotickými škodlivými činiteľmi, neboli schopné plniť funkciu
prírodnej špongie a obrovské množstvá vody sa vracali do svojich predhistorických korýt. Valili
sa do obývaných dolín okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa, aby sa napokon spojili do obrovskej
masy rieky Poprad.
Ťažko je uvedenú situáciu opísať slovami, ani to nebudem skúšať. Bola a je to ešte stále tragédia pre mnohých ľudí.
V tento deň väčšina zamestnancov OZ Kežmarok zachraňovala život a zdravie svojich blízkych, majetok svoj, majetok ľudí, ktorý sa ešte ochrániť dal. Niekoľkým kolegom sa podarilo dostať na pracoviská. Zachraňovali s použitím techniky alebo bez nej majetok vojenských lesov.
V sobotu 5. 6. 2010 po operačnej porade na odštepnom závode sme zistili, že 90% lesných
ciest je nezjazdných. Voda doslova brala mosty s váhou niekoľko ton, priepusty a telesá ciest v
stometrových úsekoch. Prívalovou vodou bola poškodená budova lesnej správy Ľubica a zničená
lesná škôlka v Zaľubici.
V poobedňajších hodinách sobotňajšieho dňa, keď už ľudia usilovne pracovali na odstraňovaní škôd, došlo vo Vojenskom priestore v Kolačkovskej doline k mohutnému zosunu pôdy v
rozsahu asi 4 hektárov. Bola zavalená lesná cesta a zosuv vytvoril prírodnú hrádzu. Voda nad hrádzou sa začala hromadiť do hrozivých rozmerov. Predpoklad pohybu masy vody, stromov, pôdy
a skál smerom do obce Kolačkov, Nová Ľubovňa a mesta Stará Ľubovňa nebolo možné vylúčiť.
Časť obyvateľov obce Kolačkov musela byť evakuovaná. Znova strach, úzkosť a panika.
Po pondelňajšom stretnutí vedenia OZ Kežmarok sme začali s odstraňovaním následkov
povodne. Tento stav trvá aj v súčasnosti, hoci od povodne ubehli skoro dva mesiace.
Chcem sa poďakovať všetkým zamestnancom OZ Kežmarok za prácu, ktorá nie je ničím
merateľná, ale bez ktorej sa takéto situácie zvládajú veľmi ťažko - za prácu „navyše“.
Poďakovanie za rýchlu a účinnú pomoc v podobe poskytnutia stavebnej techniky s obsluhou patrí zamestnancom OZ Kamenica nad Cirochou na čele s riaditeľom, Správe lesov Pliešovce
na čele s vedúcim správy, zamestnancom generálneho riaditeľstva štátneho podniku, generálnemu riaditeľovi Vojenských lesov a statkov Českej republiky a zamestnancom divízie Plumlov Vojenských lesov a statkov Českej republiky, ktorí taktiež pomohli rýchlo a účinne. Ďalej by som sa
chcel poďakovať Služobnému úradu MO SR ako nášmu zakladateľovi za pomoc pri výstavbe vojenskej mostovky Ozbrojenými silami SR v obci Ľubica, časť Záľubica a taktiež pracovníkom Obvodného úradu v Kežmarku na čele s jeho prednostkou.
Neprešlo jazykovou úpravou.
Rád by som sa poďakoval aj všetkým dodávateľom prác a služieb,
ktorí s nami, zamestnancami vojenských lesov, vytvorili a naďalej tvoria
pri prácach na odstraňovaní škôd jeden kompaktný celok.
Záverom chcem povedať, že v našom ponímaní prírodné katastrofy a pohromy, nie sú v dlhodobej existencii našej matky Zeme ničím nezvyčajným a budeme sa musieť s týmito pre nás anomáliami prírody, naučiť žiť.
Ešte raz Ďakujem.
Ing. Ján Jurica, generálny riaditeľ
OBSAH
SLOVO NA ÚVOD . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2
HISTÓRIA
LESNÍCTVO
Príroda okolo nás, ako ničiaci živel
Záplavy na OZ Kežmarok . . . . . . . . . . . . . . . 4
Povodeň na LS Ľubica . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5
Vodu, vodu... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6
Poďakovanie všetkým... . . . . . . . . . . . . . . . . . 6
Vo VVP Javorina dostal lykožrút
červenú. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7
Vojenské lesy a eurofondy . . . . . . . . . . . . . . . 8
Srdečne vás pozývame! na Jubilejný
20. ročník Dní Sv. Huberta. . . . . . . . . . . . . .16
Vojenské lesy a majetky Slovenskej
republiky, štátny podnik
Pliešovce, 2. časť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .17
KYNOLÓGIA
POĽOVNÍCTVO
A RYBÁRSTVO
SPOLOČENSKÁ
RUBRIKA
Naj horár - celoslovenská súťaž lesníkov
v odbornosti a zručnosti . . . . . . . . . . . . . . .23
Opýtali sme sa zúčastnených . . . . . . . . . . .24
Rozlúčka s Ing. Petrom Vasiľom. . . . . . . . .24
Životné a pracovné jubileá . . . . . . . . . . . . .25
Jeden z nás, Zdeněk Blaho . . . . . . . . . . . . . .25
Spomienka na Ivana Kašiara . . . . . . . . . . . .25
Odborová organizácia VLM SR, š. p.
Pliešovce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .26
LESNÁ PEDAGOGIKA
Jazvečík. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .18
STRELECTVO
Zaradenie poľovných revírov do
kvalitatívnych tried . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .10
Chov diviakov v obore . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
Moje stretnutia s vlkmi. . . . . . . . . . . . . . . . .12
Jarná virémia, časté ochorenie kaprov . .12
AKTUALITY . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13
OD SPOLOČNÝCH
KOREŇOV
Prečo vonia ihličnatý les? . . . . . . . . . . . . . . .27
Čo viac viete o lese? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .27
Guľovnica
SIG SAUER 202 HIGHLAND . . . . . . . . . . . .20
Poľovné zbrane od
našich susedov z Čiech ZKK . . . . . . . . . . . .21
Nebezpečná Piraňa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .21
Strelecké preteky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .22
na odštepnom závode Malacky . . . . . . . .22
Poďakovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .14
Predstavujeme divíziu Horní Planá . . . . .15
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
3
LESNÍCTVO
PRÍRODA OKOLO NÁS, AKO NIČIACI ŽIVEL .....
ZÁPLAVY NA OZ KEŽMAROK
Autor: Ing. Jozef Joppa, vedúci odbytu OZ Kežmarok, [email protected]
Jurské 7.6. 2010
JE ZAČIATOK JÚNA 2010, DOBRE
ROZBEHNUTÉ DODÁVKY DREVA
A AJ SAMOTNÝ PROCES VÝROBY UŽ
DLHŠÍ ČAS V OBLASTI VLM SR, OZ
KEŽMAROK KOMPLIKUJE NADMIERU
NEPRIAZNIVÉ, DAŽDIVÉ POČASIE.
AVŠAK TO, ČO NASLEDOVALO
POČAS 2. AŽ 4. JÚNA, JE DOSLOVA
KATASTROFOU A NEPREDVÍDAL
BY JU ASI NIKTO Z NÁS.
Cestou do práce ráno 4.6.2010 s akousi zlou predtuchou sledujem kulminujúcu
hladinu rieky Poprad v Kežmarku. Nečudo,
veď už 36 hodín nepretržite husto prší, voda
v okolitom teréne sa hromadí na povrchu
bez toho, aby ju premočená pôda dokázala
absorbovať. To ešte netuším, že za Kežmarkom rieka Poprad tvorí už jedno nekonečné
jazero a že skutočnú pohromu pre samotný
Kežmarok a blízke okolie prinesie útly potok
Ľubica, prameniaci tesne pod hlavným hrebeňom Levočského pohoria, pod vrchom Javor.
Je pravdou, že tento potok odvodňuje
skutočne rozsiahle územie a to zrejme bolo
aj príčinou, že sa dokázal za niekoľkých hodín zmeniť na ničivý živel, ktorý počas niekoľkých desiatok minút devastujúcou silou
spustošil okolie toku v Ľubici a Kežmarku
a zaplavil rozsiahle územia v katastri oboch
miest. Podobnú spúšť po sebe zanechali
v obciach Kolačkov, Jakubany a Nová Ľubovňa potoky Jakubianka a Kolačkovský potok,
odvodňujúce severovýchodnú časť Levočského pohoria. Nad Kolačkovom v Ľavej doline došlo k masívnemu deštruktívnemu zosuvu svahu nad Kolačkovským potokom,
ktorý úplne prehradil koryto a vytvoril umelé jazero, ohrozujúce neďalekú obec Kolačkov. Okamžitým zásahom a následnými vyčerpávajúcimi prácami pod vedením Ing.
Juricu, Ing. Petrasa a Ing. Juraška sa v priebehu dvoch dní podarilo hrozbu eliminovať
a postupne odvrátiť.
Nešťastím pre náš odštepný závod Kežmarok bola skutočnosť, že zároveň všetky
menšie prítoky potoka Ľubica a rieky Poprad sa zmenili na skazonosný živel, ktorý poškodil alebo úplne zničil väčšinu ciest,
takmer všetky objekty a mosty na týchto
tokoch a tým úplne paralyzoval na niekoľko
dní chod celého závodu. Snahou všetkých
zainteresovaných sa situácia postupne normalizoval. Obnovila sa hlavne výroba a dodávky dreva. Ale to ničivé dielo prírody budeme odstraňovať ešte poriadne dlho.
Uvedomujem si, že tá hrôza okolo sa
jednoducho nedá popísať, snáď ju trochu
priblížia nasledujúce zábery. Zostáva nám
iba želať si, aby sa to už nikdy neopakovalo.
•
Kežmarok
Ľavá dolina - zával vytvoril jazero
Ľavá dolina - postupné uvoľnovanie hrádze
4
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
LESNÍCTVO
POVODEŇ NA LS ĽUBICA
Autor: Ing. Ľudovít Zvalený, vedúci LS Ľubica, OZ Kežmarok (text, foto)
TOHTOROČNÁ JAR BOLA VEĽMI
DAŽDIVÁ. TAKMER CELÝ MÁJ
SA PRACOVNÉ SKUPINY PRE
VYTRVALÝ DÁŽĎ NEDOSTALI
NA SVOJE PRACOVISKÁ.
ZAČIATKOM JÚNA PRIŠLO
UPOZORNENIE SHMÚ O MOŽNÝCH
POVODNIACH. A PREDPOVEĎ
SA STALA SKUTOČNOSŤOU.
Po vytrvalom daždi sa v noci z 3. na
4. júna 2010 zdvihli hladiny potokov do
nevídaných rozmerov. V skorých ranných
hodinách sa Ľubický potok a jeho bočné
prítoky vyliali z korýt a začali dielo skazy.
V horných častiach tokov to boli upchaté priepusty, vymyté cesty a postrhávané mosty. Vodný živel ukázal svoju silu
v lesnej škôlke v Zaľubici a na budove lesnej správy. Jarné výsevy buka a borovice
boli zničené, tienidlá s nánosmi bahna nakopené na budove lesnej správy, suterén
budovy so skladmi, archívom a kotolňou
úplne zaplavené. Zmes dokumentov, materiálu a nábytku sa plávala na hladine vo
výške stropu. Cesty a mosty boli postrhávané, akoby boli z papiera. Stĺpy elektrického vedenia podmyté a zvalené, plynové
potrubia odkryté. Časť štátnej cesty do
Kežmarku bola strhnutá a tak sme ostali
„odrezaní“ v lesnej správe v Ľubici. V popoludňajších hodinách voda opadla a okamžite sme začali so zisťovaním škôd a stavom dostupnosti lesných ciest.
Tvrdá realita
Takmer žiadna dolina nebola zjazdná.
Už v sobotu ráno sme nasadili vlastné stavebné mechanizmy a provizórne sme začali sprejazdňovať jednotlivé lesné cesty. Vyčerpali sme vodu zo suterénu lesnej správy
a vybrali veci, o ktorých sa dalo predpokladať, že sa ešte dajú použiť. Po porade vedúcich lesných správ v OZ Kežmarok sme
zosumarizovali škody a rozdelili si podľa
priorít vlastné stroje, ku ktorým začali pribúdať prostriedky z iných OZ a neskôr aj
cudzie.
Začalo sa obdobie prác od skorého
rána do neskorého večera. Nielen počas
pracovných dní, ale aj cez víkend.
Boli zničené, alebo poškodené mosty aj na štátnych úsekoch ciest. V Zaľubici bola namiesto poškodeného mosta položená vojenská mostová konštrukcia.
Odvoz dreva odberateľom sa výrazne predĺžil a skomplikoval. Situácia sa stabilizovala takmer po mesiaci, aj keď práce na
odstraňovaní povodňových škôd sa zďaleka neskončili. Chcel by som sa touto cestou poďakovať všetkým pracovníkom Lesnej správy Ľubica za pracovné nasadenie,
ústretovosť, disciplínu a obetavosť, ktoré
prejavili pri prácach na odstraňovaní povodňových škôd.
•
Ľavá dolina - zával vytvoril jazero
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
5
LESNÍCTVO
POĎAKOVANIE
VŠETKÝM...
autor: Ing. Pavol Tomala, vedúci Lesnej správy Tichý Potok, OZ Kežmarok (text, foto)
LEVOČSKÉ POHORIE JE ZA
POSLEDNÉ ROKY ŤAŽKO SKÚŠANÉ
ROZMARMI POČASIA AKO VETERNÁ
KALAMITA V ROKU 2004. V TOMTO
ROKU JU PO VEĽMI SILNÝCH
DAŽĎOCH, VYMENILI POVODNE.
Dňa 4.6.2010 v skorých ranných hodinách po niekoľkodňovom silnom daždi v Odštepnom závode Kežmarok stúp-
Kamenica nad Cirochou, Správu lesov
Pliešovce, aj na Vojenské lesy a statky ČR,
divíziu Plumlov a iné subjekty, aby nám
prišli pomôcť pri odstraňovaní povodňových škôd. Buldozéry, nákladné vozidlá,
bagre, traktory a ďalšia technika nastúpili
do dvoch dní aj s posádkami a ihneď začali s odstraňovaním škôd.
Na Lesnú správu Tichý Potok nastúpila skupina z odštepného závodu Kame-
VODU,
VODU...
Autor: František Špirko, technik LS Ľubica,
OZ Kežmarok (text, foto)
„ Vodu, vodu, nechcem ja
ju....“, spieva sa v jednej ľudovej
pesničke. Prečo niekto nechce
vodu som videl až 4.6.2010.
Celý máj pršalo. Jún začal tak isto. Tretieho júna večer začal pršať hustý dážď,
ktorý vydržal až do rána. Ráno už bol Ľubický potok vyliaty. V areáli správy bola
voda vo výške asi sedemdesiat centimetrov. Pivnica LS bola celá zaliata. Semenište, ktoré sa nachádza vedľa lesnej správy
bolo celé pod vodou. Čo všetko voda spôsobila sa ukázalo keď opadla. Celý tohtoročný výsev buka a časť borovice boli zanesené nánosom blata. Tienidlá, ktoré
zakrývali záhony boli na jednej kope pred
garážami. Ani včasné postreky proti plesni
nezachránili tohtoročné výsevy buka a časť
borovice, ktorá bola pod vodou. Ostali len
tohtoročné výsevy smreka a minuloročné výsevy, ktoré voda zaliala len čiastočne.
•
6
Správni chlapi.
li hladiny malých potôčikov, rieky Torysa,
potoka Jakubianka a Ľubického potoka na
takú úroveň, že sa vyliali. Následkom toho
sa v určitých úsekoch povymývali (pretrhli) odvozné cesty, boli zaplavené budovy aj lesné škôlky, postrhávané mostové telesá, upchaté priepusty, zosuvy pôdy
a pod.
Samozrejme že všetka dostupná
technika aj ľudia počas dažďov pracovali,
ale to na tento vodný živel nestačilo. Po
opadnutí hladín tokov sme si na operatívnej porade určili priority, ktoré musíme
urobiť, aby nebol narušený chod odštepného závodu.
Bolo nám jasné, že s našou technikou to v krátkom čase nezvládneme, tak
sme sa museli obrátiť na odštepný závod
nica nad Cirochou, a to František Roško
(UDS), Ján Andrejco (buldozér), Vincent
Kepič (Man), Jozef Dudič (Tatra), Marian
Beľančin (Tatra) .
Hneď bolo vidieť, že východniarska
nátura sa v nich nezaprie a pracovali od
skorých ranných hodín do neskorých večerov. Splnenie úloh, ktoré dostali, im nerobilo žiadne problémy.
Touto cestou by som chcel týmto chlapom, ale aj všetkým ostatným pracovníkom, ktorí sa podieľali na odstraňovaní povodňových škôd,
aj v iných lesných správach, poďakovať. Zároveň nám všetkým želám, aby
nás také živelné pohromy obchádzali.
ĎAKUJEME
•
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
LESNÍCTVO
VO VVP JAVORINA DOSTAL
LYKOŽRÚT ČERVENÚ
Autor: Eduard Kriššák, samostatný referent oddelenia lesnej výroby, OZ Kežmarok
„ÚZEMIE MIMORIADNE OHROZENÉ
PODKÔRNYM HMYZOM“ ROZHODNUTIE VYDANÉ VOJENSKÝM
LESNÝM ÚRADOM BRATISLAVA,
NA ZÁKLADE NEÚMERNÉHO
NÁRASTU KÔROVCOVEJ KALAMITY,
KTORÁ VZNIKALA NÁSLEDNE
PO VETROVEJ KALAMITE,
A KTORÁ NEUSTÁLE PRIBÚDA.
Táto kalamita ale vznikala aj pre nespracovanie veternej kalamity v niektorých územiach, kde nám bránili vykonávať
akúkoľvek ťažbovú činnosť rôzne subjekty.
Či už to boli obce, alebo rôzne združenia
z dôvodov neukončených reštitučných nárokov. Tento stav sa odzrkadľuje v množstve napadnutej hmoty v ucelených častiach. Príkladom je časť v katastrálnom
území Jakubany, alebo Šambron, kde už je
možné – po vzájomnej dohode - riadne
hospodáriť.
O posúdenie daného stavu sme požiadali LOS Banská Štiavnica.
Bol vypracovaný posudok a stanovené
termíny, najvhodnejšie koncentrácie chemickej látky pre jednotlivé postreky na základe vývoja, resp. vývojového štádia podkôrneho hmyzu. Nasledovalo zhodnotenie
leteckého postreku a určenie ďalších termínov pre postrek druhej generácie.
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
Postrek drevnej hmoty sa vykonáva
ako preventívny – na drevnú hmotu predovšetkým po veternej kalamite, ale aj vyrúbanej porastovej steny, ktorá je veľmi
atraktívna pre lykožrúta smrekového /Ips
typhografus/ a asanačný – na už napadnutú drevnú hmotu podkôrnym hmyzom
a zvyškov po spracovaní kalamity. Podľa výskumov LOS preventívny postrek má
najväčší účinok zo všetkých druhov postrekov. Letecký postrek sme vykonávali
dávkou 100 L/ha, prostriedkom Vaztac 10E
– helikoptérou, ktorá na jeden let dokáže
ošetriť plochu piatich hektárov.
V hodnotení leteckého postreku LOS
Banská Štiavnica, je konštatované, že ošetrená hmota v najviac ohrozených lokalitách javí znaky len slabého napadnutia
podkôrnym hmyzom, ktorý je v danej oblasti kalamitne premnožený. Taktiež z dlhodobého hľadiska lesní hospodári evidujú
v ošetrených porastoch podstatne nižšie
odchyty podkôrneho hmyzu vo feromónových lapačoch, ako v porastoch neošetrených.
Chcel by som poznamenať, že dostať
početnosť lykožrúta pod kritické hodnoty sa nám síce aj vďaka postrekom darí,
a s určitosťou možno konštatovať, že sme
oddialili a spomalili hynutie smrečín. Je to
však boj dlhý a záchrana smrečín v ošetrených lokalitách ostáva naďalej otázna.
•
7
LESNÍCTVO
VOJENSKÉ LESY
A EUROFONDY
Ing. Richard Hájek, samostatný referent oddelenia výroby, OZ Malacky, [email protected]
Ing. Katarína Lacová, samostatný referent oddelenia výroby, OZ Malacky, [email protected] (autor fotografíí)
Navážka ílovitej zeminy so zhutnením – Tančibok
Naše projekty
Do PRV SR 2007 – 2013 sme sa v roku
2008 zapojili aj my so 4 samostatnými projektami :
1. Rekonštrukcia protipožiarnej lesnej
cesty Gajarská
2. Rekonštrukcia protipožiarnej lesnej
cesty Telefónna
3. Protipožiarna lesná cesta Orlovská
4. Protipožiarna lesná cesta Luteránsky
chodník
Pri prvých dvoch projektoch išlo o rekonštrukciu jestvujúcich lesných ciest a pri
3. a 4. o novostavby.
Vypracovanie projektu
a žiadosti o nenávratný finančný
príspevok (ŽoNFP)
Vstupom do EÚ sa Slovenská republika
stala súčasťou jedného veľkého celku s presne stanoveným systémom finančného kolobehu a prepracovanej dotačnej politiky. Sem patrí aj Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013
(PRV SR 2007 – 2013) vychádzajúci z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj
vidieka. V rámci PRV SR 2007 – 2013 opatrenia
2.1 – obnova potenciálu lesného hospodárstva
a zavedenie preventívnych opatrení sa o dotácie uchádza aj náš odštepný závod Malacky. Projekty v rámci ktorých sme sa uchádzali
a v súčasnosti sa aj uchádzame o podporu sú
zamerané na protipožiarne opatrenia – rekonštrukcia a výstavba protipožiarnych lesných
ciest a protipožiarnych nádrží. Vojenský obvod
Záhorie, v ktorom hospodári náš odštepný závod, patrí do lesnej oblasti 01 A Borská nížina,
ktorú zaraďujeme podľa stupňa ohrozenia požiarmi do kategórie A – Lesy s vysokým stupňom ohrozenia požiarom.
Ako prvý krok k vypracovaniu projektu je kvalitná príprava projektovej dokumentácie. Tá sa začína už geodetickými
prácami na zameranie polohopisu a výškopisu a vytýčením trasy v teréne. Po vypracovaní projektovej dokumentácie je
ďalším krokom u novostavieb získanie právoplatného stavebného povolenia (pri rekonštrukciách ohlásenie stavebných úprav),
ako aj získanie stanovísk dotknutých orgánov a organizácií. Dôležite sú aj podporné stanoviská okolitých obcí a organizácií
ochrany prírody. Potom sme mohli v spolupráci s NLC vo Zvolene začať vypracovávať ŽoFNP z Programu rozvoja vidieka SR
2007 – 2013, ktorá sa predkladá Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA). Po vyhodnotení projektov PPA a ich schválení sa
Výstavba výpustného objektu Tančibok
Priepusť – Lieskovská cesta
Výrub drevín na trase – Lieskovská cesta
Úvod
Spôsob a možnosť čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ v rámci
Programu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013
Program rozvoja vidieka
SR 2007 – 2013
8
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
LESNÍCTVO
Rozhŕňanie kameňa – Lieskovská cesta
Natiahnutý asfaltový kryt – Lieskovská cesta
úspešne odsúhlasené PPA a bola podpísaná Zmluva o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku. V súčasnosti je realizácia všetkých 3 projektov tesne pred
dokončením, pričom ukončenie posledného projektu rekonštrukcie hrádze sa predpokladá v polovici septembra. Následne bude požiadané o kolaudáciu stavby
a bude podaná žiadosť o platbu.
Záver
podpíše s PPA Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Nevýhodou
spôsobu financovania v rámci PRV SR 2007 2013 je, že najskôr musíte zaplatiť zhotoviteľovi cenu za dielo v plnom rozsahu a až potom môžete požiadať o preplatenie prác. To
znamená mať dostatočný obnos finančných
prostriedkov, čo pri menších žiadateľoch
o podporu predstavuje dosť veľký problém.
Samotné vybudované cesty spĺňajú vysoké
požiadavky na presun ťažkých požiarnych
mechanizmov, čo je v našich borovicových
lesoch nevyhnutnosťou. Vďaka vybudovaniu týchto prístupových ciest sa znižuje požiarne riziko a zvyšuje sa možnosť rýchleho
nasadenia požiarnych jednotiek do lesných
porastov.
Realizácia diela
Prvou stavebnou činnosťou v rámci
projektov je odlesnenie trasy novobudovanej cesty, vykonávané na základe povolenia
Vojenského lesného úradu MOSR a v zmysle stanoviska orgánu životného prostredia
v čase mimo hniezdenia vtáctva a migrácie žiab. Následne nastupujú samotné stavbárske práce – vytrhanie koreňov a pňov,
zhrnutie a vyrovnanie pláne, navážka kameňa v jednotlivých vrstvách a frakciách,
ktorá je priebežne zhutňovaná. Po vyvezení podložných kamenných vrstiev sa tieto prelejú asfaltovým živičným postrekom,
na ktorý sa už naťahuje asfaltový koberec.
Po natiahnutí asfaltu sa dosypú krajnice kameňom, zhutnia sa a dokončia priekopy.
V miestach, kde si to terén vyžaduje a pri
napojení na štátne cesty, sú osadené rúrové priepusty s vymurovanými čelami, podľa návrhu projektanta. Zároveň je potrebné
lesné cesty označiť dopravnými značkami,
obmedzujúcimi rýchlosť, zákazu vjazdu,
stop – pri vychádzaní na hlavné cesty. Na
záver je potrebné každú cestu označiť informačnými tabuľami o financovaní stavby
zo zdrojov EÚ podľa presne špecifikovanej
predlohy.
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
Projekty v štádiu realizácie
V roku 2009 sme sa opätovne uchádzali o dotácie v rámci PRV SR 2007 –
2013. Na rozdiel od predchádzajúcej výzvy
mohli VLM SR – š. p. Pliešovce podať len
jednu žiadosť, v rámci ktorej pripravil o.z.
Malacky 3 projekty. Dva projekty sa týkajú rekonštrukcie protipožiarnych lesných ciest a jeden bol rekonštrukcia hrádze protipožiarnej nádržky. Projekty boli
Na záver možno konštatovať, že práca na príprave projektu, aj samotnom projekte je časovo veľmi náročná, aj vzhľadom
na byrokraciu a nespočetné množstvo príloh a stanovísk k ŽoNFP. Konečný výsledok
je však určite pozitívny, keďže takto boli
zrealizované projekty, ktoré by sme bez finančného príspevku určite nemohli v takom rozsahu zvládnuť.
•
Technické parametre stavieb 2008 :
Názov stavby
katastrálne
územie
šírka
dĺžka
krajnice
priekopy
kryt
cesty
Protipožiarna lesná
cesta Luteránsky
chodník
Nivky,
Červený kríž
3m
3 481,61 m
0,5 m
po oboch
stranách
ASB
Protipožiarna lesná
cesta Orlovská
Riadok
3m
4 260,17 m
0,5 m
po oboch
stranách
ASB
Protipožiarna lesná
cesta Telefónna
Záhorie
3m
7 383,49 m
0,5 m
po oboch
stranách
ASB
Protipožiarna lesná
cesta Gajarská
Riadok
3m
4 590,60 m
0,5 m
po oboch
stranách
ASB
19 715,87 m
SPOLU:
Technické parametre stavieb 2009 - 2010:
Názov stavby
katastrálne
územie
šírka
dĺžka
krajnice
priekopy
kryt
cesty
Protipožiarna lesná
cesta Vlčie jamy
Obora
3,5 m
1964 m
0,75 m
po oboch
stranách
ASB
Protipožiarna lesná
cesta Lieskovská
Záhorie,
Šranek
3,5 m
7 096,95 m
0,75 m
po oboch
stranách
ASB
SPOLU:
Rekonštrukcia hrádze
protipožiarnej nádržky
Tančibok
9 060,95 m
Hrádza sa skladá zo 4 samostatných objektov:
SO 01 – Rekonštrukcia hrádze
SO 02 – Výpustný objekt
SO 03 – Bezpečnostný prepad
SO 04 – Likvidácia pôvodnej hrádze
- zátopové územie 3,31 ha ( dĺžka 780 m, 15 – 80 m)
objem nádrže – 43 234 m3.
- dĺžka hrádze – 80 m
- max. výška hrádze – 4,5 m
9
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO
ZARADENIE POĽOVNÝCH
REVÍROV DO KVALITATÍVNYCH TRIED
Autor: Ing. Vladimír Ziman, vedúci oddelenia lesnej výroby GR Pliešovce (text), ?. Vitkovič (foto)
VLM SR Š.P. PLIEŠOVCE POĽOVNÍCKY OBHOSPODARUJÚ CELKOM ŠESŤ
POĽOVNÝCH REVÍROV A ŠESŤ SAMOSTATNÝCH ZVERNÍC, V KTORÝCH SA
CHOVÁ A LOVÍ ZVER JELENIA, SRNČIA,
DANIELIA, MUFLÓNIA A DIVIAČIA.
Poľovné revíry i zvernice sú zaradené v rámci SR podľa vyhlášky MP SR č.
344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon
o poľovníctve, do troch srnčích a troch
jeleních poľovných oblastí. Poľovný revír
“Záhorie“ S I. – Záhorie, plus tri samostatné zvernice, poľovný revír “Turecký vrch“
S II. – Malé Karpaty, poľovný revír “Javorie“ S VII –Zvolen, plus jedna samostatná
zvernica, poľovný revír “Rovná
Dolina“ J XI – Vtáčnik, poľovný
revír “Javorina“ J XVIII – Levočské pohorie, poľovný revír “ VLM
SR Kamenica nad Cirochou“ J
XX – Vihorlat, plus dve samostatné zvernice. Vo všetkých
poľovných revíroch je vykonané ich zaradenie do kvalitatívnych tried a určené sú normované kmeňové stavy poľovnej zveri
podľa vyhlášky č. 91/1997 Z. z.,
v samostatných zverniciach sú
normované stavy zveri určené
podľa projektu zvernice.
Zákon o poľovníctve č.
274/2009 Z. z., v § 80, ods. 7) určuje OLÚ prehodnotiť zaradenie
poľovných revírov do kvalitatívnych tried do 31. 12. 2010.Táto
úloha sa dotýka aj poľovných revírov v správe a užívaní VLM SR
š. p. Pliešovce. Jej cieľom je určiť
nové normované kmeňové stavy jednotlivých druhov poľovnej
zveri podľa poľovných revírov,
určiť koeficient očakávaného
prírastku zveri a súhrnne zaradiť
poľovný revír do kvalitatívnej
triedy, eventuálne do kvalitatívnych tried podľa druhov poľovnej zveri.
Nové kvalitatívne triedy poľovného revíru
budú v roku 2011 a v ďalších rokoch, podkladom pre určenie výšky nájomného za
poľovné pozemky iných vlastníkov, ak sa
10
takéto nachádzajú v revíroch VLM SR š. p.
Postup zaradenia poľovných revírov do kvalitatívnych tried (bonitácia poľovných revírov) je podrobne rozobratý
a vysvetlený v prílohe č. 3 k vyhláške č.
344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon
o poľovníctve. V princípe ide o zistenie
výmery skupín lesných typov a ich zaradenie do kvalitatívnych tried podľa druhov poľovnej zveri. Výpočtom a porovnaním zisteného priemerného počtu zveri
s tabuľkovými normovanými kmeňovými stavmi zveri sa zistí, do ktorej kvalitatívnej triedy bude príslušný poľovný revír
zaradený. Súčasná vyhláška v porovnaní
s predchádzajúcou vyhláškou č. 91/1997
Z. z., v jeleních poľovných oblastiach, neumožňuje chovať srnčiu zver na úkor jelenej zveri tak, ako to bolo v predošlej
vyhláške. Dnes sa tá istá plocha v jelenej
oblasti, posudzuje pre srnčiu zver, bez
zníženia normovaných kmeňových stavov jelenej zveri, ak sa v revíri nachádzajú vhodné skupiny lesných typov pre srnčiu zver. Podobná situácia je aj v srnčích
poľovných oblastiach. Pokiaľ v minulosti
podľa vyhlášky č. 91/2007 Z. z., sa tu jelenia zver chovala na úkor srnčej zveri (
maximálne 40 % z normovaných kmeňových stavov srnčej zveri), dnes sa v srnčej
oblasti, tak isto plocha môže bonitovať aj
pre jeleniu zver, bez zníženia normovaného stavu srnčej zveri, pokiaľ sú tu skupiny lesných typov vhodné pre jeleniu zver.
Pričom sa vypočítané normované kmeňové stavy jelenej zveri znížia o 30 –
60 %.
Výsledkom novej bonitácie
poľovných revírov bude pravdepodobne čiastočné zvýšenie (cca
20 %) normovaných kmeňových
stavov poľovnej zveri, najmä jej
hlavného druhu v poľovnom revíri, ale k zvýšeniu normovaných
kmeňových stavov zveri dôjde aj
pri vedľajšom druhu poľovnej zveri.
Určené
nové
normované kmeňové stavy poľovnej zveri budú mať vplyv na dodržanie
zásad poľovníckeho obhospodarovania revírov, v zmysle zákona
o poľovníctve č. 274/2009 Z. z..
Preto je potrebná úzka spolupráca a účasť lesníckej prevádzky pri
príprave novej bonitácie poľovných revírov. Predovšetkým sa
jedná o čo najpresnejšie určenie
výmery jednotlivých skupín lesných typov, ktorých údaje sú obsiahnuté vo všeobecných častiach
lesných hospodárskych plánov
a podrobne aj pri jednotlivých
JPRL . Taktiež pôjde o objektívne
posúdenie miestnych podmienok
a skutočností potrebných k poľovníckej
bonitácii revíru, ktoré najlepšie poznajú miestni správcovia poľovného revíru
a s ktorých účasťou na príprave novej bonitácie poľovných revírov počítame. •
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO
CHOV DIVIAKOV
V OBORE
Autor: Ing. Štefan Duda, vedúci LS Jovsa, OZ Kamenica n/Cir. [email protected]
V ROKU 2001 BOLA
ROZHODNUTÍM MINISTERSTVA
PÔDOHOSPODÁRSTVA SR ZRIADENÁ
REZERVÁCIA DIVIAČEJ ZVERI
V LESNEJ SPRÁVE JOVSA S CELKOVOU
VÝMEROU 168,37 HA. ÚČELOM
ZRIADENIA REZERVÁCIE BOLO
VYTVORIŤ LEPŠIE PODMIENKY NA
OCHRANU A OBHOSPODAROVANIE
DIVIAČEJ ZVERI A NÁSLEDNE ZLEPŠIŤ
RENTABILITU CHOVU A LOVU.
ZA NECELÝCH 10 ROKOV NÁM
PRIBUDLI SKÚSENOSTI S OSOBITNÝM
PRÍSTUPOM STAROSTLIVOSTI
O DIVIAKOV V REZERVÁCII,
NAKOĽKO SPRÁVANIE SA ZVERI
V UZAVRETOM PRIESTORE JE
DOSŤ ODLIŠNÉ OD SPRÁVANIA
SA ZVERI VO VOĽNEJ PRÍRODE.
Pre trvalé zabezpečenie rovnomerných prírastkov početnosti je podľa našich skúseností najdôležitejšie dodržať
nasledovné:
1.) Zamedziť kanibalizmu dodávaním dostatočného množstva živočíšnej zložky potravy.
2.) Udržať optimálnu pohlavnú
štruktúru, nepripustiť premnoženie starých kancov.
3.) Pravidelne občerstvovať krv
vpúšťaním jedincov odchytených vo voľnej prírode – obmedzovať vplyv incestu.
4.) Dôsledne odčervovať celú populáciu pred vrhom mláďat a tesne
po vrhu.
5.) Zabezpečiť pravidelné a dostatočné množstvo jadrového krmiva zodpovedajúceho počtu
jedincov v rezervácii.
Nedodržanie čo len jedného bodu
môže mať pre stavy zveri v rezervácii neblahé následky. Nedodržanie prvého, alebo druhého bodu môže spôsobiť pokles
prírastku v dôsledku nárastu kanibalizmu
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
na nulu. Zamedziť kanibalizmu bolo vždy
problematické, pretože presun a kŕmenie
živočíšnou potravou podlieha prísnym veterinárnym predpisom. Posledné 2 roky
sa nám darí zabezpečovať so súhlasom
okresnej veterinárnej správy syr z mliekarne Zempmilk. Tento syr je dodávaný viac
menej pravidelne a ročne je ho aj niekoľko desiatok ton. Udržať optimálnu pohlavnú štruktúru v prospech samičej populácie
sa dá urobiť len cielenou selekciou pri odstrele, alebo odchytom a odčlenením kancov. Selekcia pri odstrele je problematickejšia, nakoľko staré jedince sú najopatrnejšie
a preto ich lov je najmenej úspešný. Tento
rok sme začali s odchytom tohtoročného
prírastku a následným odčlenením kančekov do samostatnej časti rezervácie. Po farebnom odlíšení značkami umiestnenými
v ušiach diviakov, budeme v budúcnosti
pri love presne vedieť vek týchto budúcich
veľkých kancov. Početnosť diviakov na LS
Jovsa sa javí tohto roku ako veľmi uspokojivá aj v rezervácií aj vo voľnej prírode. Naznačuje to aj výsledok odchytu, ktorý každoročne robíme vo voľnom revíri s cieľom
občerstvenia krvi v rezervácií diviačej zveri. Za jeden týždeň sa nám podarilo odchytiť 32 diviakov, ktoré boli po pohlavnej selekcii a následnom označení vpustené do
oplotku. Tento odchyt je nevyhnutný pre
zamedzenie nežiaducich následkov incestu, ktorý je príčinou stagnácie nárastu početnosti aj zhoršenia zdravotného stavu
v uzavretých chovoch zveri. Odčervovanie
diviakov je pravidelné a je nutné robiť ho
v dvoch fázach, aby boli zasiahnuté všetky
vývinové štádia parazitov. Krmivo je najlepšie suché a kvalitné. Pre diviačatá musí byť
podávané v krmelcoch určených len pre ne
a musí byť šrotované. Vďaka dobrým vzťahom s okolitými poľnohospodárskymi firmami sa nám darí zháňať krmivo lacné
a kvalitné.
Starať sa o diviačiu zver v oplotených
revíroch je mimoriadne náročné. Diviaky
po určitom čase strácajú plachosť a sú agresívnejšie, ako vo voľnej prírode. Ich snaha
dostať sa von je síce časom menej citeľná,
ale zo všetkej zveri stále najväčšia. Každodenná kontrola stavu oplotenia je preto samozrejmosťou.
Verím, že nás kroky, ktoré robíme,
a ktoré sú podkuté 10 ročnou skúsenosťou
s chovom diviakov nesklamú a do budúcna zabezpečíme pre našich hostí atraktívny
lov kvalitných diviakov, ktorý nám prinesie nielen finančnú prosperitu, ale aj dobré
meno Vojenským lesom.
•
11
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO
MOJE STRETNUTIA S VLKMI
Autor: Slavomír Kocik, lesník LS Kamienka, [email protected], OZ Kamenica nad Cirochou
STRETNÚŤ SA ALEBO POĽOVAŤ
NA VLKOV V NAŠICH KONČINÁCH
VIHORLATSKÝCH VRCHOV JE VIAC
MENEJ VECOU ŠŤASTIA. ASI SA
TOHO POĽOVNÍCKEHO ŠŤASTIA
V OSTATNOM ČASE NA MŇA
NALEPILO TROCHU VIACEJ...
Úplne všedným pracovným dňom bol aj
dvadsiaty december 2009, keď som po pracovnej
dobe ostal v lese a šiel si na Malý Peňažník sadnúť na posed a čakať, či sa neukáže k večeru nejaký diviak. Len čo som si na posede stihol vybaliť veci, ktoré som si ešte ráno nachystal, zbadal
som v diaľke pohyb. Po cestičke smerom ku mne
miernym poklusom išiel do hrdzava vyfarbený
vlk. Na okraji lúky zastal a po výstrele som počul už iba silné zakňučanie. Ostal v ohni. To druhé
stretnutie malo dlhšiu predohru. Po tom ako
som zistil, že pri uhynutom jeleňovi bolo sedem
vlkov a ani sa ho nedotkli, tak mi to nedalo. Večer
už som sedel na posede v lokalite Kamenná. Pri
mrazivej a jasnej januárovej oblohe som vymrzol dve noci a nič. Tretiu noc bola zmena počasia,
mráz ustúpil a začalo husto snežiť. To mi dávalo
väčšiu nádej. Tridsiateho januára 2010 o ôsmej
hodine večer som sa dočkal. Prikrádal sa okrajom
lesa ako tieň a v prostriedku lúky zatočil smerom
•
k jeleňovi a začal ho trhať.
Neskrátený článok a ďaľšie fotografie
nájdete na stránke www.vlm.sk
JARNÁ VIRÉMIA ČASTÉ OCHORENIE KAPROV
autor: Ing. Teodor Derco, samostatný odborný referent oddelenia lesnej výroby GR (text, foto)
ZDRAVÝ AKO RYBA, TÚTO VETU
URČITE POZNÁ KAŽDÝ, ALE PRAVDA
O ZDRAVOTNOM STAVE RÝB VOĽNE
ŽIJÚCICH V NAŠICH REVÍROCH JE
PROZAICKEJŠIA. VO VODE SA ÚSPEŠNE
ŠÍRIA RÔZNE ZÁRODKY INFEKCIÍ. AJ
KEĎ RYBY MAJÚ IMUNITNÝ SYSTÉM,
NIEKEDY SA PO PREZIMOVANÍ
VYSKYTNE U KAPROV JARNÁ VIRÉMIA.
Ryby sú poikilotermné (studenokrvné) živočíchy, ktorých teplota tela je približne
rovnaká alebo mierne vyššia ako teplota vody
v ktorej žijú. To znamená, že od teploty vody
závisia všetky ich životné prejavy. Pre prezimovanie kaprov v rybníkoch je ideálne, keď je
v rybníku miesto, kde teplota vody dosahuje
počas celej zimy teplotu 4o C. Pri tejto teplote nie je pohybová aktivita rýb, neprijímajú potravu a spotreba zásobných tukov je optimálna. Vo vodnej nádrži sa počas zimnej stagnácie
teplota vody okolo 4o C sústreďuje na dne (má
najväčšiu hustotu). V dostatočne hlbokej nádrži sa preto teplota vody, aj po pokrytí hladiny ľadom, udrží v najhlbšom mieste na požadovanej úrovni a ryby prezimujú v poriadku.
Príliš plytké nádrže sú pre lovné revíry nevhodné, lebo voda v nich často poklesne o 2o C.
Ryby síce prežijú, ale spotrebujú všetky tukové
zásoby a z hľadiska energetickej potreby začnú
odbúravať svalovinu. To sa prejaví silným oslabením organizmu a následnou vnímavosťou
voči rôznym ochoreniam, hlavne jarnej virémii.
Kolísanie teploty vody je tiež veľkým
problémom počas zimovania rýb. Ak teplota
vody počas zimovania kolíše výdaj energie sa
zväčšuje, čím dochádza k znižovaniu tukových
zásob až na minimum a stav rýb po zimovaní
býva často kritický. Po takomto prezimovaní
rýb je nebezpečné to, že okrem extrémnych
prípadov nie je na prvý pohľad na rybách vidieť žiadne zmeny. Je o to nepríjemnejšie, keď
nastane v jarnom období hromadný úhyn rýb.
Najčastejším pôvodcom hromadných
úhynov v jarnom období je Rhabdovirus carpio spôsobujúci jarnú virémiu. Tento vírus má
optimálne podmienky pre rozmnožovanie pri
teplotách od 12o do 17o C, pričom chorobný
proces vrcholí až pri 17o C. Na rybách sa prejavuje tak, že napadá vnútorné orgány vrátane krvného systému, na svalovine vidieť malé
krvné výrony, ktoré môžu byť aj na koži, žiabrach a plynovom mechúre. Pri jarnej virémii sa
zvyčajne pridružujú ďalšie ochorenia, predovšetkým bakteriálneho pôvodu. Ryby strácajú reflexy, často bývajú sústredené pri brehoch
a väčšina uhynie. Jedince, ktoré prežijú majú
početné medziorgánové zrasty. Problémom
pri tomto ochorení je hlavne to, že jarnej virémii nepredchádzajú výrazné príznaky.
zdroj: www.sryba.sk
Neskrátený článok nájdete na stránke www.vlm.sk
12
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
AKTUALITY
DŇA 25. SEPTEMBRA 2010 SA
V PLIEŠOVCIACH USKUTOČNÍ
7. ROČNÍK DŇA SVÄTÉHO
HUBERTA. SRDEČNE POZÝVAME.
výstava strojov, nástrojov, zariadení a materiálov pre drevársky a nábytkársky priemysel
sa bude konať len jedenkrát za dva roky. Konanie akcie DREVO, realizovanej v každom
nepárnom roku, bolo zrušené. Viac informácií získate na www.agrokomplex.sk
I. skupinu aktivít 13. september 2010 a pre II.
skupinu aktivít 30. september 2010. Viac sa
dozviete na stránke www.opzp.sk
KALENDÁR PODUJATÍ LESNÍCKEJ
FAKULTY TECHNICKEJ
UNIVERZITY VO ZVOLENE
SKEAGIS
FORESTPORTAL
Mnohé informácie o lesoch Slovenska,
lesníctve a lesnom hospodárstve nájdete
na stránke www.forestportal.sk. Na stránke nájdete odborné rady, ako napríklad prehľad všetkých platných predpisov týkajúcich
sa lesného hospodárstva ale aj poľovníctva,
správy o dotáciách a podporách a o lesníckej vede a výskume. Informácie o lesníckych
inštitúciách, ekonomike a lesníckej politike.
Ale nie len to. Stránka sa venuje aj poskytovaniu noviniek o lesníckych akciách a podujatiach, poukazuje na možnosti využívať les
na regeneráciu a relax, ale aj ako zdroj poznania mnohých zaujímavostí. Ak budete
potrebovať akékoľvek informácie o lese odporúčame túto stránku.
Dňa 19. augusta 2010 sa uskutočnilo
v priestoroch generálneho riaditeľstva VLM
SR š. p., školenie k novému Agrárnemu geoinformačnému systému (ďalej SKEAGIS).
Pomocou SKEAGIS - u bude v budúcnosti zabezpečené dodržiavanie podmienok krížového plnenia, ktorého podmienky
je nutné dodržiavať pri poberaní priamych
platieb na pôdu.
NÁHRADY STRÁT
V PRODUKCII LESNÉHO
PORASTU SPÔSOBENÝCH
PRÍRODNOU KATASTROFOU
September 2010
Bioklimatologické dni (medzinárodná
konferencia) – Miesto konania: Praha
Lesnícke stavby v krajine 2010 (medzinárodná vedecká konferencia) - Miesto konania:
Zvolen (TU vo Zvolen)
Provenienčný výskum lesných drevín
(medzinárodný seminár) - Miesto konania:
Zvolen (TU vo Zvolene)
Integrovná logistika pri produkcii a využití biomasy (medzinárodná konferencia) Miesto konania: Gabčíkovo
VEĽTRH
V dňoch 5. až 8. októbra 2010 sa uskutoční na výstavisku Agrokomplex v Nitre 17.
medzinárodný drevársky veľtrh spolu s 13.
medzinárodnou lesníckou výstavou a 6. ročníkom odbornej výstavy MNS – materiály,
novinky a servis pre drevársky a nábytkársky
priemysel.
Veľtrh predstaví drevo v najširšom ponímaní – od pestovania lesa, ťažby a približovania dreva až po finalizáciu stavebno – stolárskych a nábytkárskych
výrobkov. Novinkou je tá skutočnosť, že
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
V januári tohto roku vstúpil do platnosti
Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č.
666/2004 Z. z. Zákon okrem iného upravuje
oblasti zaoberajúca sa živelnými udalosťami a
pohromami. S týmto zákonom úzko súvisí aj
zákon č. 267/2010 Z. z. o dotácii na kompenzáciu strát spôsobených prírodnou katastrofou, ktorý je účinný od 15. júna 2010 a podľa
ktorého je možné uplatňovať si tiež náhradu straty v produkcii lesného porastu, lesnej
škôlky alebo v chove rýb.
Ďalšou možnosťou ako získavať
prostriedky vynaložené na ochranu pred povodňami je kohézny fond a štátny rozpočet
resp., Operačný program Životné prostredie, Prioritná os 2. Avšak je potrebné poponáhľať sa, pretože dátum uzavretia výzvy na
predkladanie žiadostí o nenávratný finančný
príspevok na ochranu pred povodňami je pre
Október 2010
Vplyv vetrovej kalamity na vývoj lesných
ekosystémov v Tatrách (seminár) - Miesto konania: Tatranská Lomnica
Pokroky techniky 2010 – prezentácia TST
Rakúsko í spojená s praktickými ukážkami) Miesto konania: SBM Banská Štiavnica
Aktuálne problémy lesníckeho mapovania (medzinárodné sympózium) - Miesto konania: Zvolen (TU vo Zvolene)
November 2010
LMP Kolokvium 2010 – supravodiče a ich
aplikácia v LMP (odborný seminár) - Miesto
konania: Zvolen (TU vo Zvolene)
Financovanie 2010 Lesy – Drevo (medzinárodná vedecká konferencia) - Termín konania: 25. november 2010, Miesto konania: Zvolen (TU vo Zvolene)
Viac na www.tuzvo.sk
13
OD SPOLOČNÝCH KOREŇOV
14
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
OD SPOLOČNÝCH KOREŇOV
SERIÁL
PREDSTAVUJEME
DIVÍZIU HORNÍ PLANÁ
autor: Ing. Terézia Filipová, technik Správy lesov Pliešovce, zdroj: informačné materiály VLS ČR, š. p
V PREDCHÁDZAJÚCOM ČÍSLE
SME VÁM POSKYTLI INFORMÁCIE
O DIVÍZII HOŘOVICE. DNES KRÁTKO,
ALE DÚFAME, ŽE ZAUJÍMAVO,
PRIBLÍŽIME DIVÍZIU HORNÍ PLANÁ...
Počátky vzniku divize VLS ČR, s. p.
Horní Planá můžeme položit současně se
vznikem VVP Boletice, tzn. do roku 1946.
Tehdy byla zřízena lesní správa Chvalšiny,
organizačně začleněná pod VLS Hořovice.
V roce 1947 bylo zřízeno ředitelství v Horní Plané. Rozmach nastal po roce 1950,
kdy došlo k rozšíření o celé území VVP Boletice. Tehdy byly zřízeny lesní správy Polná, Uhlíkov, Arnoštov a Křišťanov, které
vlastně jen převzaly organizační strukturu
schwarzenberských lesů. V roce 1951 došlo z podnětu „Státních lesů k převzetí jejich Těžebního podniku Horní Planá a převážné části „Pěstebního podniku Český
Krumlov“ v pohraniční části. VLS ČR, s. p.
byly ustanoveny na základě rozkazu ministra národní obrany č. 0114, ze dne 20. prosince 1952. Od „Státních lesů“ byly převzaty lesní správy Nová Pec, Plešný, Stožec,
Území, na kterém hospodaří VLS
ČR, s. p. se nachází převážně ve vojenském újezdu Boletice, dále jsou zde odloučené části sdružené pod lesní správou
Nová Pec – Dražice, Bechyně, Homole
a Vimperk. Celkem je obhospodařováno
16 748 ha lesa. Z hlediska geomorfologického se území vojenského újezdu rozkládá v šumavské soustavě, v oblasti Šumavské hornatiny. Území leží na rozhraní
Želnavské hornatiny a Českokrumlovské
vrchoviny. Nejnižším místem je oblast Boletického potoka v místě, kde opouští vojenský újezd – 565 m n. m. Nejvyšším bodem je vrchol Lysé ve výšce 1 228,3 m n.
m. Celé území představuje v rámci České
republiky ojedinělý komplex s výjimečnými přírodními podmínkami. Na části
je vyhlášena CHKO Šumava, území náleží
do NATURY 2000, je zde národní přírodní památka Blanice s výskytem perlorodky říční.
Zcela zásadním zásahem do organizační struktury bylo předání lesů a dalších
objektů Správě národního parku Šumava v roce 1993 – jednalo se cca o 10 000
ha lesa (lesní správy Stožec, Plešný a části
LS Nová Pec). V současné době jsou pod
ředitelstvím Horní Planá se sídlem v Horní Plané začleněny LS Arnoštov, Chvalšiny,
Horní Planá, Nová Pec a Správa služeb.
•
Vlhká louka. (foto Eva Pláničková)
Olšina
Račín
Nové údolí a Bližší Lhota. Na území vojenského újezdu Boletice hospodářily včetně zemědělských pozemků. Na sklonku
padesátých let došlo k převzetí pozemků
v okolí Dražic, dále lesnických úseků Vimperk a Homole. Rozsáhlou akcí bylo odlesňování zátopového území vodní nádrže Lipno o výměře 500 ha v letech 1955
– 1958. Celkem bylo vytěženo 70 000 m³
dřevní hmoty. Území je postihováno dosti často sněhovými a větrnými kalamitami – např. v r. 2007 orkánem Kyrill padlo
700 tis. m³ dřevní hmoty.
Jaro na Šumavě (foto Ing. Jiří Flíček)
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
15
HISTÓRIA
SRDEČNE VÁS POZÝVAME!
NA JUBILEJNÝ 20. ROČNÍK DNÍ SV. HUBERTA
Marian Číž
RADI BY SME SRDEČNE
POZVALI VŠETKÝCH PRIATEĽOV
POĽOVNÍCTVA A PRÍRODY DO
AREÁLU SVÄTOANTONSKÉHO
KAŠTIEĽA NA JUBILEJNÝ – 20.
ROČNÍK CELOSLOVENSKÝCH
POĽOVNÍCKYCH SLÁVNOSTÍ
DNÍ SV. HUBERTA. OKREM
OSVEDČENÝCH AKCIÍ V RÁMCI
OSLÁV PRIPRAVILI ORGANIZÁTORI
I NIEČO NOVÉ A ZAUJÍMAVÉ.
Predovšetkým pozývame všetkých
poľovníkov na výstavu „Unikátne svetové a slovenské trofeje“, ktorá bude nainštalovaná v nových priestoroch barokovej sýpky. V tejto budove, kde bude
v budúcnosti nová poľovnícka expozícia,
začíname už v piatok 3. septembra s odborným seminárom „20 rokov Dní Sv.
Huberta“ a 4. IX. (v sobotu) tu otvoríme
priestor, ktorý bude slúžiť ako Sieň slávy
slovenského poľovníctva. V roku 90. výročia organizovaného poľovníctva budú
ako prvé významné osoby uvedení v sieni Dr. Jan Červíček – zakladateľ a prvý
predseda Loveckého ochranného spolku
pre Slovensko a Koloman Slimák – nestor
slovenskej poľovníckej kynológie. K tomuto významnému výročiu bude pripravený i úvodný bod programu na nádvorí
– pásmo „V službách prírode“, v ktorom
práve Dr. Červíček (prirodzene v zastúpení) zhodnotí činnosť slovenských poľovníkov za 90 rokov. V pásme uvedieme aj
zástavu a hymnu Slovenskej poľovníckej
komory a Klub slovenských poľovníčok.
Predstavíme sokoliarstvo ako svetové
kultúrne dedičstvo aj slovenské poľovnícke plemená psov. Okrem výstavy unikátnych trofejí budú môcť návštevníci uvidieť výstavy „90 rokov organizovaného
poľovníctva na Slovensku“, „Poľovníctvo
vo výtvarnom prejave“, výstavu víťazných
fotografií československej súťaže „Zlatý jelen Slávy Štochla“ a výstavu atraktívnych poľovníckych trofejí (penisové
kostičky a iné zaujímavosti). Prirodzene nebudú chýbať osvedčené podujatia
akými sú svätohubertovská omša, súťaže
16
vábičov Hubertlov-Halali, ocenenia významných poľovníkov rezortnými vyznamenaniami i medailami Sv. Huberta SPZ,
ukážky sokoliarstva, kynológie, atraktívny rybolov, poznávacie súťaže pre deti,
módna prehliadka, vystúpenia tanečných
i hudobných súborov, ukážky prác remeselníkov, zábavný program,...atď. Každý
platiaci návštevník dostane so vstupenkou i pamätnú mincu. Okrem hlavných
organizátorov Slovenského poľovníckeho zväzu, Múzea vo Sv. Antone a firmy
Šomek z Bratislavy, pomáhajú jubilejný
ročník spoluorganizovať i Vojenské lesy
a majetky SR a Lesy Slovenskej republiky,
š.p. VLM SR sú už viac rokov nenahraditeľným partnerom nášho múzea a i touto formou ďakujeme za podporu a spoluprácu.
HUBERTOVSKÁ KVAPKA KRVI
Bude to prvýkrát, keď budú mať možnosť návštevníci osláv darovať krv. Veríme,
že naši poľovníci využijú túto možnosť a dokážu, že vedia pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú. Darovanie krvi bude v parku
v sobotu dopoludnia a každý kto krv daruje dostane vstupenku na prehliadku múzea,
ktorú bude môcť potom využiť v priebehu
roka.
Veríme, že prijmete naše pozvanie
a prídete zažiť do areálu svätoantonského kaštieľa pekný prvý septembrový víkend. Úprimne sa tešíme na Vašu návštevu.
•
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
HISTÓRIA
VOJENSKÉ LESY A MAJETKY SLOVENSKEJ
REPUBLIKY, ŠTÁTNY PODNIK PLIEŠOVCE
(od lesnej správy cez podnik až po generálne riaditeľstvo VLM SR) - 2. časť
autor: Ing. Teodor Derco, samostatný odborný referent oddelenia lesnej výroby GR
ZAČIATKY PODNIKU A JEHO
ROZVOJ V ROKOCH 1952 – 1970
Začiatky novovytvoreného podniku
boli veľmi ťažké. Podnik začal pracovať bez
akýchkoľvek mechanizačných prostriedkov
(vlastnil 1 nákladné auto, 2 kolesové lesné traktory a 1 osobné auto). Ekonomicky
podnik pôsobil len z prídelových fondov,
ktoré dostal na druhý polrok 1952 z PR Malacky a pre roky 1953 a 1954 z prostriedkov hlavnej správy VLS Praha. Podnik bol
bez vlastného bytového fondu a výrobných
objektov. Delimitované mechanizačné
prostriedky od sesterských podnikov VLM
boli veľmi opotrebované a časté poruchy
bolo potrebné odstraňovať v súkromných autodielňach. Aj napriek
týmto ťažkostiam podnik splnil v roku 1953
všetky plánované úlohy.
K prvému rozšíreniu došlo k 1.1.1955,
keď boli prevzaté hospodárske celky od štátnych lesov, lesnej správy Antol, a to: Pliešovce,
Sása, Zaježová. Z týchto
celkov bola vytvorená
lesná správa Pliešovce a jej vedúcim sa stal
Ján Matlák. V tom istom roku bola tiež vytvorená dopravno–mechanizačná správa.
Viedol ju Vladimír Búzik. Od štátnych lesov Mošovce prevzal podnik v oblasti Sklené hospodárske celky: LO Rovná Hora, LO
Langrund, LO Kunešov, Sočovské Háje a za
vedúceho bol vymenovaný Róbert Thonhauser. Ďalej boli prevzaté poľnohospodárske celky Lažteky, Podjavorie a oblasť
Vidov Vrch zo strany obce Senohrad (Šimákov Laz, Klinkov Laz.) Z týchto celkov
bola vytvorená Poľnohospodárska správa
Lašťoky s vedúcim Júliusom Ďuríčkom neskôr bol vedúci Ján Dobronivský a po ňom
v roku 1966 nastúpil za správcu Ján Šlahor.
Koncom roku 1955 bola vytvorená stavebná správa Pliešovce a od štátnych lesov
Modrý Kameň bol prevzatý celok Horné
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
Strháre, ktorý bol pričlenený k lesnej správe
Lešť. Po prevzatí nových celkov bolo nutné
urobiť prerozdelenie pôdy do jednotlivých
kategórií. Kategorizácia sa začala koncom
roku 1955 s pomocou pracovníkov Ústavu
hospodárskej úpravy lesov VLM – Stavotax
Praha. K 31.12.1955 mal podnik asi 580 zamestnancov, z toho 64 technicko-hospodárskych pracovníkov. Keďže podnik nemal vlastné byty, tak sa v roku 1954 začalo
s výstavbou 8 bytových jednotiek v Pliešovciach. Do užívania boli odovzdané v marci
1955. Na služobnej ceste pri tragickom železničnom nešťastí zahynul 8.8.1956 náčelník podniku kpt. Miloslav Balažic. Do funkcie riaditeľa bol menovaný kpt. Ing. Ernest
Pápay, ktorý dovtedy zastával funkciu hlavného inžiniera podniku.
Rok 1956
bol rokom konsolidácie podniku, začalo sa
s výstavbou administratívnej budovy podnikového riaditeľstva (PR) VLM a troch
štvorbytoviek, ktoré boli odovzdané koncom roku 1957( slúžia svojmu účelu dodnes).
V roku 1957, 24. júna, vznikla v lesných
porastoch veľká veterná kalamita v rozsahu 110 000 m3 . V lesnej správe Lešť, bolo
zničených 82% porastov. Likvidácia kalamity trvala až do konca roku 1959, veľkú pomoc poskytli aj sesterské podniky VLM.
Pokiaľ ide o organizačnú štruktúru z tohto
obdobia, tak podnik riadil tieto správy: lesné správy Pliešovce, Lešť a Sklené, poľnohospodárske správy Riečky a Lažteky, stavebná správa Pliešovce, DMS Pliešovce
(terajšia časť prístavba v zadnom dvore GR)
s počtom THP 86, z toho na riaditeľstve 39
zamestnancov. Na PR VLM boli vytvorené
útvary: lesnej výroby, poľnohospdárskej výroby, plánovania, ekonomiky práce a normovania, odbytu a zásobovania, mzdová
učtáreň, sekretariát. Dňom 31.12.1958 nastali v podniku personálne zmeny na poste
riaditeľa a vedúcich odborných útvarov.
Riaditeľ podniku kpt. Ing. Ernest Pápay bol
preložený za riaditeľa sesterského podniku
do Malaciek a do funkcie riaditeľa v Pliešovciach bol vymenovaný dňom 1.1. 1959
pplk. Jozef Naništa.
V roku 1962 bola daná do prevádzky
novovybudovaná STAS Pliešovce a neskôr
aj LS Pliešovce. Za jej vedúceho bol vymenovaný Vladimír Búzik. Poľnohospodárska správa Vidov Vrch bola
vytvorená v roku 1963 so
správcom Jurajom Malatincom. V tomto období pôsobili na území VVP Lešť a jeho
bezprostrednom okolí tri
poľnohospodárske správy,
a to už spomínaná správa Vidov Vrch, potom poľnohospodárska správa Riečky s vedúcim Ing. Milanom Škerlem
a od roku 1960 s vedúcim Imrichom Micháčom a poľnohospodárska správa Lašťoky s vedúcim Júliusom Ďuríčkom.
Postupne boli dobudovávané hospodárske dvory, a to Kamenný Vrch dobudovaný v hodnote 5,3 mil. Kčs v roku 1966,
Vidov Vrch aj s príslušnými bytovými jednotkami v celkovej hodnote 9,4 mil. Kčs
v roku 1967, Podjavorie v celkovej hodnote
5,3 mil. Kčs v roku 1965. V roku 1973 boli
odovzdané nové priestory DMS Pliešovce v celkovej hodnote 5,17 mil. Kčs, ktorej
správcom bol Štefan Vajda. Podnik sa stále
intenzívnejšie začal zaoberať rozvojom poľnohospodárskej výroby, najmä v rekultivačných a asanačných prácach. Likvidovala sa
aj kliešťová kalamita v oblasti Lešť a Turie
•
Pole.
Neskrátený článok nájdete na stránke www.vlm.sk
17
KYNOLÓGIA
JAZVEČÍK
Autor: Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS Mikulášov, OZ Malacky (text), foto: Mgr. Dana Šubertová, Ing. Zuzana Balandová
Použitá literatúra: A. Bakoš, Poľovné plemená psov
MALÝ TELOM, VEĽKÝ DUCHOM,
TAKÝ JE JAZVEČÍK. PATRÍ MEDZI
NAJSTARŠIE A NAJUSTÁLENEJŠIE
POĽOVNÉ PLEMENÁ. UŽ 2000
ROKOV PRED NAŠIM LETOPOČTOM
V EGYPTE SÚ KRESBY NA
NÁHROBNÝCH KAMEŇOCH
OZNAČENÉ NÁZVOM „TEKEL“,
KTORÉ NÁPADNE PRIPOMÍNAJÚ
JAZVEČÍKA A JEHO SÚČASNÉ
POMENOVANIE (TECKEL, DACHSEL,
DÄXER, DACHSHUND).
Cieľavedomý chov jazvečíkov, tak
ako aj ostatných poľovných plemien sa
datuje od druhej polovice 19. storočia,
keď sa zaviedli preukazy pôvodu. V roku
1888 bol v Berlíne založený „ Deutsche
Teckelklub“ (Nemecký klub jazvečíkov),
v roku 1891 sa konali veľké výstavy, napr.
v Amsterdame so 17 jazvečíkmi a v Berlíne s 300 jazvečíkmi.
Jazvečíky rozdeľujeme podľa
osrstenia na hladkosrsté,
dlhosrsté a hrubosrsté.
Každý variant sa vyskytuje v troch
veľkostiach, a to normálny, trpasličí
a králičí. Pre zaradenie do jednotlivých
veľkostí je rozhodujúci obvod hrudníka –
králičí do 30 cm, trpasličí od 30 do 35 cm
a normálny nad 35 cm.Najstarší z nich je
hladkosrstý jazvečík, ktorý je základom
pre dlhosrstého – vznikol krížením so
španielmi, ako aj hrubosrstého – vznikol
krížením s teriérmi.
Jazvečíky tvoria samostatnú skupinu FCI č. IV, ktorá je najmenej početná zo
všetkých skupín FCI, ozývajú sa v zahraničí hlasy za jej zrušenie, ale dúfame, že
sa to nestane.
Pre všetky jazvečíky platí
štandard FCI č. 148:
Nízka, podlhovastá, ale pevná
a dobre osvalená postava s krátkymi
končatinami, smelé a vyzývavé držanie
hlavy, inteligentný výzor. Hlava je suchá,
podlhovastá. Plocho klenuté temeno,
18
pevne napäté pysky, v papuli siahajúcej
až za oči má silný chrup. Stredne veľké
oči sú tmavo červenohnedé alebo červenohnedé. Krk je dostatočne dlhý, svalnatý, suchý, voľne vysoko nesený. Chrbát je rovný, hrudník oválny a zo strany
priestorný.
Prípustná farba je: Jednofarebné – červená, červenožltá, žltá s prímesou čiernej. U hrubosrstých tmavá alebo
svetlá diviačia, suché lístie. Dvojfarebné
- čierna alebo hnedá s pálením. Škvrnité (tigrované, pásikavé). Inak sfarbené všetky doposiaľ nespomenuté farby.
Veľkosť je u králičích do 3,5 kg, u trpasličích 4 kg a u normálnych do 9 kg.
Veľkosť a tvar tela predurčuje jazvečíka v prvom rade na prácu pod zemou, tomu je prispôsobená aj jeho povaha – odvaha, ostrosť, nebojácnosť. Tieto
vlastnosti pri výcviku prevyšujú niekedy nad poslušnosťou, čo je dané tým, že
keď pracuje v brlohu je odkázaný sám na
seba a nemôže čakať pomoc od svojho
pána. V súčasnosti sa však jazvečík používa hlavne na prácu na povrchu – dohľadávanie, durenie. Prekážka pre neho
môže byť len vysoká snehová pokrývka,
ale v klimatických podmienkach Záhoria
to nebýva problém. Najlepšie sa jazvečíkom pracuje vo dvojici alebo ešte lepšie
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
KYNOLÓGIA
v trojici, kde si vedia pomáhať a dopĺňať
sa navzájom. Podmienkou je, aby táto
skupina bola dobre zohratá a navzájom
na seba zvyknutá.
Jazvečíky sú medzi poľovníkmi veľmi
obľúbené pre svoje poľovnícke vlastnosti, čo potvrdzuje aj fakt, že klub chovateľov jazvečíkov patrí medzi najpočetnejšie
kluby.
štyroch hodín.
•
Môj prvý jazvečík
Jeden príbeh ako spomienka na môjho prvého jazvečíka, ktorý sa volal EDY
z Gútovej Lúky. Prvého mája v roku 1996
som bol s priateľom Mariánom ráno na
posliedke v revíri nad dedinou Pernek. Kamarát postrelil lanštiaka a pustil sa do dohľadávky so svojim slovenským kopovom,
asi po 800 metroch sa farba stratila a pes
stratil aj stopu. Prišiel za mnou a išli sme
znovu na nástrel s mojím Edym. Tak isto
sme prišli na miesto, kde končila farba.
Keďže tam bol veľmi hustý porast s černičím, tak sme sa dohodli, že psov vypustíme na voľno. Psíky zmizli a my sme čakali čo bude nasledovať. Mariánov kopov sa
vrátil asi po pol hodine, ale Edyho nebolo.
Čakali sme asi hodinu a kamarát sa pobral
domov. Ja som začal s autom Edyho hľadať
po okolitých dolinách. Okolo desiatej som
to vzdal a pobral som sa domov. Na kraji
dediny býva priateľ Janko, poľovník zo susedného združenia, u ktorého som sa zastavil, aby som ho porosil o pomoc pri hľadaní psa. Janko ma prekvapil slovami „Veď
tu kúsok za záhradou šteká nejaký pes
už tri hodiny na jednom mieste, už som
Ti chcel volať, lebo je to ešte vo vašom
TOTO PRASTARÉ PLEMENO JE
JEDNO Z NAJUSTÁLENEJŠÍCH
A PODĽA STAROEGYPTSKÝCH
KRESIEB AJ JEDNO Z NAJSTARŠÍCH
POĽOVNÝCH PLEMIEN.
Autor: Miroslav Bariak, Modrý Kameň
Prvé historické pramene, ktoré opisujú už podobu súčasného jazvečíka sú
spred 2000 rokov, z čias Xenofonta a Arriana. Pôvod súčasnej formy jazvečíka sa odvodzuje od nízkonohých duričov. Prvé historické pramene o jazvečíkoch v Európe,
ktoré pochádzajú zo 16. stor., nachádzame
na území Nemecka. Jazvečíky používali už
v tom čase pri poľovaní na zajace, líšky, vydry. Jazvečík si aj do dnešných dní uchoval
svojich priaznivcov, nadšencov, obdivovateľov a chovateľov. Jazvečíky sú druhou
veľkou podskupinou brlohárov, ktoré rozoznávame podľa osrstenia na jazvečíky:
krátkosrstné, hrubosrsté a dlhosrsté. Podľa veľkosti typ: normálny, trpasličí, králičí.
Všetky tieto varianty v súčasnosti predstavujú 9 samostatných plemien, ktoré sa
presne odlišújú od osrstenia a hmotnosti.
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
Tieto rozdielne varianty jazvečíkov vznikli na základe požiadaviek praxe a to najmä v súvislosti s veľkosťou prírodných brlohov.
Pre mnohostrannú poľovnú upotrebiteľnosť jazvečíka sa s obľubou chovali a chovajú vo väčšine poľovníckych
a lesníckych rodín, ale pre jeho milotu sa
revíri.“ Nemeškali sme, zobral som pušku,
Janko syna a išli sme za hlasom. V húštine
prepletenej plamienkom, na strmom svahu, som sa konečne dostal k Edymu, ktorý
hlásil postreleného lanštiaka a podarilo sa
mi ho dostreliť. Edy za lanštiakom prešiel
tri doliny a vzdialenosť zhruba dva kilometre a od nasadenia na stopu prešlo vyše
okruh jeho majiteľov znásobil a znásobí.
Jeho povahové a najmä poľovné vlastnosti mu zabezpečujú stále sympatie. Jazvečík je veľmi vynaliezavý a mnohí hovoria,
že je veľký chytrák. Veď akoby inakšie obstál v súbojoch pod zemou s oveľa silnejšími súpermi. K tomuto všetkému treba
dodať, že jazvečíky sú veľmi inteligentné,
učenlivé a všestranné, rodinné a poľovné
psy, vynikajúci sprievodcovia a spoločníci. Niekedy sú im pripisované aj nie pekné vlastnosti ako neposlušnosť, faloš a neznášanlivosť voči deťom. Nič z toho však
nie je pravda! Jedinou príčinou údajných
typických „jazvečíkovských“ vlastností sú
chyby vo výchove. V rodine, kde sa nevytvorí pevný, hodnostný rebríček sa jazvečík môže snažiť o presadenie akoby vodcu
svorky. Keďže sa osobne venujem chovu aj
týchto poľovných psov môžem s určitosťou zaručiť predchádzajúce slová a bol by
som veľmi rád, aby štekot jazvečíka patril
ku každej rodine lesníka, ale i poľovníka.
Štandard tohto plemena je evidovaný pod
čislom 148b zo dňa 27.6.1964, patrí do skupiny 4, krajina pôvodu: Nemecko.
•
19
STRELECTVO
GUĽOVNICA SIG SAUER
202 HIGHLAND
Pripravil: Ing. Ľubomír Mesároš
NEMECKÁ FIRMA SAUER JE ZNÁMA
SVOJIM INOVAČNÝM POTENCIÁLOM
NIELEN V OBLASTI KRÁTKYCH,
ALE AJ DLHÝCH RUČNÝCH
PALNÝCH ZBRANÍ, OSOBITNE
PRE POĽOVNÍKOV. MEDZI VEĽMI
OBĽÚBENE PATRÍ AJ SÉRIA S 202JOK. ZÁKLADOM ICH JEDINEČNOSTI
JE ABSOLÚTNA ZAMENITEĽNOSŤ
SÚČIASTOK, TAKŽE POĽOVNÍK SI
MÔŽE SVOJU ZBRAŇ DOSLOVA
VYTVORIŤ PODĽA VLASTNÝCH
PREDSTÁV, KOMBINÁCIOU Z 23
HLAVNÍ, 40 PAŽIEB, 3 SPÚŠŤOVÝCH
MECHANIZMOV, 3 ZÁSOBNÍKOV
A 3 DRUHOV MIERIDIEL.
My sme si odskúšali odľahčenú guľovnicu Sig Sauer 202 Highland. Ide skutočne
o ďalšiu precízne spracovanú a konštrukčne dotiahnutú poľovnú zbraň. Prívlastok
Highland v doslovnom preklade znamená
Vysočina a táto puška svojou minimálnou
hmotnosťou 2700 g potvrdzuje, že patrí
v rebríčku poľovníckych zbraní veľmi vysoko. Pre porovnanie Sauer 202 Highland v kalibri 7x64, ktorý sme mali k dispozícii, je
ľahší ako ktorákoľvek malokalibrovka z ČZ
Uherský Brod. Prispieva k tomu puzdro záveru z ľahkej zliatiny, odľahčená hlaveň a záver, dvojdielna pažba, samostatné predpažbie a hlavisko. Na slovenský trh ju okrem
iných dováža aj bratislavská firma Puškárstvo Hermes, ktorej majiteľ nám ju zapožičal na krátky test.
Sig Sauer 202 Highland je iba 1025
mm dlhá, veľmi mobilná a maximálne variabilná zbraň, ktorá sa z hľadiska použitia hodí na rôzne druhy zveri, vzhľadom na
výmenu hlavne v desiatich rôznych kalibroch, od .223 Remingtonu až po 8x57 IS.
20
Stačí si kúpiť jednu zbraň a k nej dokupovať iba hlavne. Samotný mechanizmus výmeny hlavne je trochu zložitejší, ale dokonalý a pevný. Hlaveň sa vkladá do prednej
časti puzdra záveru, v ktorom sa fixuje troma imbusovými skrutkami, ktoré stiahnu
hlaveň v puzdre. Zospodu sa zaaretuje páčkou, ktorej vrchná časť zapadne do drážky, na spodnej, kónusovej časti hlavne. Aby
bola hlaveň pri výmene správne nasadená,
je najjednoduchšie zasunúť záver do puzdra a uzamknúť ho v hlavni. Do spomínanej
aretačnej páčky sa zatiahne skrutka, ktorá
drží celé predpažbie, prístupná je cez otvor
v nose predpažbia.
Hlaveň je voľne uložená, má dĺžku
510 mm a je vyrobená zo špeciálnej ocele
v Kruppových závodoch. Vývrt tvoria štyri pravotočivé drážky so stúpaním 150 mm.
Pozdĺžnym vonkajším drážkovaním získava
hlaveň na pevnosti v nosnej časti, čo v podstate znižuje jej kmitanie a umožňuje lepšie
chladenie pri opakovanej streľbe. Oba tieto
faktory prispievajú k vyššej presnosti guľovnice. Mohutné zakončenie ústia hlavne má
oblúkovitý tvar, čím chráni vývrt a hlaveň
pred mechanickým poškodením. V prednej
časti je hlaveň rozšírená do kužeľa, v ktorom
sú kónusové vybrania. Do nich zapadajú
dva páry po troch ozuboch tela záveru. Samotný systém zamykania do hlavne je vlastný firme Sauer. Telo záveru je odľahčené viacerými pozdĺžnymi drážkami a ukončené
vybratím, ktoré lícuje s tvarom ukončenia
puzdra záveru pri poistke. V prednej časti sú
spomínané dva páry uzamykacích ozubov
a na čele záveru vybratie, do ktorého zapadá dno nábojnice, zachytené vyťahovačom.
Keď chceme záver vybrať zo zbrane musíme
zatlačiť smerom hore malé tlačidlo v ľavej,
prednej časti lučíka. Na tele ako aj v puzdre záveru sú vyvŕtané po dva „odfukové“
otvory, aby sa predišlo poškodeniu zbrane
v prípade úniku tlaku výmetových plynov
cez nábojovú komoru.
Chod záveru bol presný, bez najmenšieho výkyvu, opracovaný s nemeckou precíznosťou.
Určite každá zbraň nie je stopercentná
a tak jediné čo sa dá označiť za mínus na tejto perfektnej puške, je pomerne dlhý chod
záveru pri prebíjaní, celých 10 cm, je to daň
za to, že musíme rátať aj s kalibrom 8x57. Na
zmiernenie tejto skutočnosti je páka záveru
ergonomicky tvarovaná, oblúkovite prehnutá smerom dolu, zvrchu je plochá, zospodu
oblá a pri sklopení vyčnieva len minimálne.
Pohodlne sa dá s ňou manipulovať aj pri namontovanom väčšom zameriavacom ďalekohľade, ktorý je pre túto zbraň nevyhnutým vybavením. Mechanické mieridlá sú
dobre čitateľné, plátkový cieľnik je stranovo
nastaviteľný, hranolovitá muška, zvýraznená svetlým kovom, je nastaviteľná výškovo.
Na puzdre záveru sú štyri otvory, zablendované skrutkami, do ktorých sa uchytáva
montáž optiky. Spúšťový mechanizmus je
TECHNICKÉ PARAMETRE:
Model:
SIG SAUER
202 Highland
Výrobca:
J. P. Sauer & Sohn,
Eckernförd, Nemecko
Kaliber:
7x64
Dĺžka:
1025 mm
Výška:
162 mm
Šírka:
52 mm (so sklopenou
pákou záveru)
Dĺžka hlavne:
510 mm
Dĺžka zámernej: 310 mm
Odpor spúšte: 2N (16 N bez
napináčika)
Hmotnosť:
2700 g
Kapacita:
3 náboje
Cena:
2 700,-eur
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
STRELECTVO
Pred jazýčkom spúšte je mechanická poistka,
pred zásobníkom tlačidlo jeho vypúšťania
Záver má dva páry po troch uzamykacích
ozuboch
Pažba Monte Carlo
Otvor v nose predpažbia po odňatí pútka
remeňa umožňuje prístup ku skrutke, ktorá
ho drží
Upevnenie hlavne v puzdre tela záveru
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
vybavený francúzskym napináčikom, vtedy
je spúšť veľmi jemná, jej odpor je 2 N a chod
milimetrový. Bez použitia napináčika je odpor spúšte 16 N, takmer 5 mm chod a minimálny prepad. Pred jazýčkom spúšte sa
nachádza tlačidlo odblokovania bezhlučnej
mechanickej poistky, ktorá bráni pohybu
jazýčku a záveru. Zbraň zaistíme stlačením
valčeka, za skosenou zadnou časťou záveru,
smerom dolu. Univerzálny zásobník s gumenou krytkou má v danom kalibri kapacitu 3 náboje. Do zbrane sa vkladá takmer
bezhlučne a vďaka pružinke po zatlačení
valčeka pred šachtou pohodlne „vyskočí“.
Dvojdielna pažba je z kvalitného orechového dreva, ktorého povrchová úprava
zodpovedá najnovším technológiám. Veľmi výrazná rybina na predpažbí umožňuje
pevné držanie zbrane aj s vlhkými rukami.
Hlavisko si zákazník môže vybrať zo širokej
ponuky 32 druhov, pre praváka, či ľaváka.
Základná dĺžka je 365 mm v rôznych tvaroch, nemeckej, americkej, francúzskej, my
sme mali pažbu typu Monte Carlo. Zdrsnenie pištoľovej rukoväti, ergonomické tvarovanie pre dlaň a palec strieľajúcej ruky sú
úplnou samozrejmosťou. Zadná časť pažby
je uchytená na puzdro záveru imbusovou
skrutkou, ku ktorej je prístup cez otvor vo
ventilovanej botke. Sauerácke sú aj úchytky
na remeň, ktoré sú ľahko odnímateľné, zatlačením kolíčka v ich strede. Plastová čierna povrchová úprava puzdra záveru a lúčika
je na hmat veľmi príjemná, nechladivá, hlaveň je černená.
Na strelnici sme Sig Sauer 202 Highland
7x64 aj odskúšali, s mechanickými mieridlami na vzdialenosť 60 metrov. Použili sme
náboje francúzskeho výrobcu Sauvestre
s ekologickou strelou o hmotnosti 9,55 g
a Dynamit Nobel RWS z Closteru v New Jersey so strelou ID Classic 11,5 g. Strieľali sme
v stoji, na terč sediacej líšky, za zhoršených
svetelných podmienok orientačným bodom
bol biely fliačik nad prednou nohou. Zbraň
na prvé zalícenie sadne do ramena. Zamierenie s touto ľahkou guľovnicou bolo rýchle,
mieridlá dobre čitateľné, avšak citeľný spätný náraz, pri danej hmotnosti niet sa čo čudovať. Najlepší priemer trojranovej položky bol len 56 mm, čo považujeme za veľmi
dobrý výsledok. S optikou, v tuneli na 100
m a opretou zbraňou sme s francúzskym
strelivom dosiahli rozptyl o 32 mm menší. Pri celkovom hodnotení môžeme konštatovať, že ide o veľmi variabilnú a kvalitnú zbraň, precízne spracovanú, s vysokými
úžitkovými vlastnosťami, čomu zodpovedá
aj cena.
•
POĽOVNÉ ZBRANE
OD NAŠICH
SUSEDOV Z ČIECH
Ľudovít Šurina, lesník LS Mikulášov, OZ Malacky
2. diel - ZKK
Medzi ďalšie najbežnejšie guľovnice sa zaraďujú
najviac dostupné opakovacie zbrane, ktoré si
svojou jednoduchosťou a kvalitou vybojovali
popredné miesto medzi poľovníkmi ,,ZG“,
,,ZKK“. Po vojne sa začína pre civilné potreby
vyrábať model ZG-47 - známa ,,Galaška“, ktorá
je bez napináčika, ale spúšť je na streľbu veľ mi
dobre prispôsobená. Ďalší vývoj pokračoval
modelmi ZKK.
,,ZKK“ majú francúzsky napináčik, kvalitné
spracovanie a preto sú stále v obľube. ZKK
600 - štandardná ráž napr.: 7 x 64, 7,62 x 63
(30-06) ZKK 601 - krátky záver, ráž napr.:
308W ZKK 602 - dlhý záver, tropické ráže.
Všetky modely ZKK majú modernizovaný
osvedčený „mauserov“ záver. Kto používa
,,ZKK“ má dobrého spoločníka pri love, ktorý
ho nesklame.
NEBEZPEČNÁ PIRAŇA
Text a foto: Ing. Ľuboš Ivanovčan
S rozširujúcimi sa potrebami vybavenia
postupne upúšťame od zaužívanej definície
a teda aj vizuálu poľovníckeho noža. Prvoradá
je skutočnosť, aby spĺňal najdôležitejšie požiadavky na spracovanie, vyvrhovanie, porciovanie a dorazenie strelenej zveri. Moderné poľovnícke nože vyhovujú aj náročnejším kritériám
outdoor. Mladí ľudia uprednostňujú nože
s pevnou čepeľou typu bowie, drop-point
a skinner. Na Pirane nájdeme z každého druhu
niečo. Na malé otestovanie nám nôž poskytol
zástupca ruského Kizlyaru pre Slovensko Mychajlo Špiľka zo Šale. Už na prvý pohľad vás zaujme tento nôž z dagestanského Kizlyaru svojím esovitým tvarom a ostrým hrotom, ktorý
by sme bez problémov mohli zaradiť aj medzi
bojové. Aj keď ide o nôž tvarom málo podobný na piraňu, jeho dravosť a ostrosť zodpovedá
tejto nenásytnej rybičke. Celokovový, 45 mm
hrubý nôž, dlhý 224 mm, je vyrobený z kvalitnej, najbežnejšie používanej nerezovej ocele,
pod ruským označením 65X13. Je legovaná 0,6
21
STRELECTVO
- 0,7 percenta uhlíka, 12 - 14 percenta chrómu
a 0,25 - 0,8 percenta mangánu a kalená na tvrdosť 58 HRC. Od veľmi špicatého hrotu, ktorý
zviera 28 stupňový uhol, čepeľ oblúkovito prechádza smerom dolu do šírky 25 mm. Ukončená je 2 cm súmerným rikasom. V prípade
Pirane vlastne nahrádza spodnú priečku, čím
zlepšuje držanie noža a bráni zošmyknutiu sa
prstov na ostrie. Z vrchnej strany je chrbát prehnutý do vnútra a pri hrúbke 45 mm vytvára
dostatočnú plochu na pritlačenie palcom v prípade potreby vyvinutia väčšieho tlaku na čepeľ.
Ostrie je brúsené pod uhlom 13 stupňov na 1,5
mm fazete, pred rikasom ukončené 7 ostrými
zúbkami v dĺžke 2 cm. Na prvý pohľad je zrejmé, že nejde o typický skinner, ale prehnutá čepeľ má skvelé vlastnosti a vedenie rezu. Vzhľadom na to, že je krátka, zvládneme i rýchlu
zmenu smeru rezania. K výborným rezným
vlastnostiam prispieva aj zúbkované, serrated
ostrie. Krájanie je uľahčené nielen geometrickým predĺžením ostria (v závislosti od typu
niekedy až o 1/4), ale aj sústredením tlaku do
jednotlivých bodov, keď jeho nárast je až desaťnásobný, čím markantne klesajú nároky na
silu. Charakteristické, esovité prehnutie čepele
smerom dole a chrbta rukoväti hore, vytvára
optimálny uhol držania. Nôž má vlastnosti vysokého kuchynského noža, pri krájaní si nedoškriabete hánky prstov a zároveň vám neprekáža žiadna priečka. Rovnako tak dobre sa drží pri
okrajovaní, lebo čepeľ sa k základni zužuje. Na
manipuláciu si treba zvyknúť, špička je veľmi
agresívna, ale zapichuje sa iba tam kam má, znížený chrbát nezasahuje napríklad do vnútornosti a nehrozí ich prerezanie. V prípade „načatia“ zámku ostrý hrot a zúbkovanie urobia svoje
bez väčšej námahy. Aj keď sa s nožom nedá
moc sekať, vyskúšali sme ho na štiepanie polienok a rezanie dreva. Vzhľadom na svoju šírku 45 mm zniesol aj údery kladivom po chrbte
bez najmenšej ujmy. Konštrukcia full-tang prechádza do stopky, tá tvorí rukoväť ukončenú
oblúkom, ktorý môžeme použiť na rozbíjanie
tvrdých predmetov. Rukoväť je nahusto omotaná kaprónovou (polypropylénovou) šnúrkou,
ktorá poskytuje príjemné držanie. Ideálny veľkosťou a hmotnosťou 200 g, je nôž predurčený na dlhodobé nosenie, tomu zodpovedá aj
veľmi praktické kožené puzdro. Nôž do puzdra
zapadne celou dĺžkou čepele a za naznačenou
spodnou priečkou je zabezpečený zapínacím
prúžkom.
Verím, že Piraňa si svojimi vlastnosťami
nájde praktické uplatnenie u nejedného po•
ľovníka.
22
STRELECKÉ PRETEKY
NA ODŠTEPNOM ZÁVODE MALACKY
Autor: Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS Mikulášov, OZ Malacky (text), foto: Ing. Štefan Čuvala, vedúci oddelenia
lesnej výroby, OZ Malacky
DŇA 11. 6. 2010 SA KONAL
STRELECKÝ DEŇ ZAMESTNANCOV
VLM SR Š. P. OZ MALACKY. ZA
KRÁSNEHO A HORÚCEHO POČASIA
SA TU STRETLI PRAKTICKY
VŠETCI ZAMESTNANCI OZ.
Súťažilo sa v šiestich disciplínach, a to v štyroch guľových (líška, srnec, kamzík a diviak)
a v dvoch brokových disciplínach (americký trap
a poľovnícky oblúk). Celkom súťažilo 30 strelcov
a štyri družstvá (ústredie OZ a tri lesné správy).
Výsledky v súťaži jednotlivcov:
1. miesto, Ing. Juraj Piecka, OZ Malacky
2. miesto, Radovan Popovič, LS Mikulášov
3. miesto, Ing. Ivan Schlosser, LS Mikulášov
Výsledky v súťaži družstiev boli nasledovné:
1. miesto, Ing. Juraj Piecka, Ing. Štefan Čuvala, Ing.
Jozef Bittara, OZ Malacky
2. miesto, Ing. Ivan Schlosser, Radovan Popovič,
Ján Kráľovič, LS Mikulášov
3. miesto, Ing.Peter Bartošek, Róbert Maráček,
Peter Suchovský, LS Riadok
Súťažili aj naše kolegyne v malokalibrovkovom štvorboji a vôbec sa nemuseli hanbiť za
svoje výsledky. Spolu súťažilo osem žien. Ich
umiestnenie bolo nasledovné:
1. miesto, Valika Dvorská, OZ Malacky
2. miesto, Anička Žilavá, OZ Malacky
3. miesto, Janka Piteková, OZ Malacky
Víťazi boli odmenení pohármi, diplomami
a vecnými cenami a všetci zúčastnení výborným
guľášom, pečenými rybami a chladeným pivom.
DŇA 24. 6. 2010 SME SA OPÄŤ STRETLI
NA STRELNICI V MALACKÁCH, TENTO
KRÁT AJ S HOSŤAMI Z OSTATNÝCH
ORGANIZAČNÝCH ZLOŽIEK VLM,
OD ŠTÁTNYCH LESOV, VLS Z ČIECH
A INÝCH HOSTÍ. DOVEDNA
SÚŤAŽILO JEDENÁSŤ DRUŽSTIEV.
1. miesto, Radovan Popovič, OZ Malacky, VLM
SR, š. p.
2. miesto, Josef Semerád, divize Karlove Vary,
VLS, s. p.
3. miesto, Ing. Zdeněk Macháček, divize Karlove
Vary ,VLS, s. p.
Výsledky v súťaži družstiev boli nasledovné:
1. miesto, Ing. Petr Skočdopole, Ing. Zdeněk Macháček, Josef Semerád, divize Karlove Vary VLS
2. miesto, Ing. Juraj Piecka, Radovan Popovič
a Ing. Ivan Schlosser, OZ Malacky, VLM SR, š. p.
3. miesto, Miroslav Kopiar, Ivan Oslej a Ing. Michal Schlosser, OPK Malacky
Aj v tento deň súťažili aj naše „krajšie polovičky“.
Ich umiestnenie bolo nasledovné:
1. miesto, Lucka Ďurčová, OPK Malacky
2. miesto, Lenka Králová, EKOE
3. miesto, Janka Piteková, OZ Malacky
Po ukončení pretekov nasledovala spoločenská časť dňa priateľským posedením spojeným s pálením „Jánskeho ohňa“.
•
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA
NAJ HORÁR
CELOSLOVENSKÁ SÚŤAŽ LESNÍKOV
V ODBORNOSTI A ZRUČNOSTI
Autor: Brezáni Ján, vedúci polesia LS Kamienka, [email protected] (text), foto: J. Vitkovič
DŇA 25.6.2010 SA USKUTOČNIL
UŽ 6. ROČNÍK CELOSLOVENSKEJ
SÚŤAŽE LESNÍKOV „NAJ HORÁR“,
KTORÝ SA KONAL V PEKNOM
PROSTREDÍ KREMNICKÝCH
VRCHOV NA CHATE LESÁK,
V REKREAČNEJ OBLASTI TAJOV,
NEĎALEKO BANSKEJ BYSTRICE.
družstiev zo štátnych lesov, vojenských
lesov, mestských lesov a vysokoškolského
lesného podniku Zvolen. VLM SR š. p. reprezentovalo trojčlenné družstvo v zložení Slavomír Kocik OZ Kamenica n/Cir., Ján
Ščavnický OZ Kežmarok, Dušan Žlkovan
SL Pliešovce, ktorých sprevádzali Ján Gutten a Ján Brezáni.
Podujatie otvoril generálny riaditeľ š.
p. Lesy SR Alojz Riško a riaditeľ lesníckej
sekcie na Ministerstve pôdohospodárstva
Július Novotný. Súťažilo 32 trojčlenných
Súťažilo sa v piatich disciplínach:
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
-
meranie, odhad objemu dreva a odhad bodovej hodnoty trofeje srnca
a jeleňa,
-
-
zostavenie lapača Theyson a určenie
požerkov drevokazného hmyzu,
zasadenie sadenice jamkovou sadbou
a určenie druhu semenáčika alebo semena lesných drevín,
prerezanie guľatiny oblúkovou pílkou
a streľba zo vzduchovky na cieľ,
vyplnenie testu z oblasti BOZP a hod
obojstrannou sekerou na cieľ.
Na pravidlá súťaže a celkové hodnotenie dohliadala 30 členná rozhodcovská komisia. V hodnotení družstiev sa na
23
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA
prvom mieste umiestnilo družstvo Lesov
SR OZ Vranov nad Topľou, na druhom
mieste OZ Rimavská Sobota a na treťom
mieste OZ Slovenská Ľupča. Naše družstvo skončilo na 13. mieste. V hodnotení jednotlivcov sa umiestnil na 1. mieste
Richard Jakubička (OZ Rimavská sobota),
na 2. mieste Marián Bezeg (OZ Vranov nad
Topľou), na 3. mieste Ján Palic (OZ Rimavská Sobota). Náš Jano Ščavnický obstál na
peknom šiestom mieste. Akciu podporil svojou účasťou v popoludňajších hodinách aj prezident SR Ivan Gašparovič,
ktorý víťazné družstvá a jednotlivcov dekoroval. Spestrením celého podujatia boli
aj mimosúťažné disciplíny, v ktorých si
mohli zmerať schopnosti aj ostatní účastníci. Tu sa súťažilo v sekaní sekerou na
presnosť, streľbe zo vzduchovky na cieľ,
pití piva na čas ...
Dobrú pohodu umocnilo pekné počasie a tak účastníci podujatia „Naj horár“ –
súťaže, v ktorej nikto neprehral, si spomienky určite nadlho uchovajú v pamäti.
•
ROZLÚČKA
s Ing. PETROM
VASIĽOM
Autor: Igor Pogran, vedúci oddelenia HÚL,
OZ Kežmarok
KNIHA KAZATEĽOVA 3:1-3
VŠETKO MÁ SVOJ ČAS A SVOJU
HODINU, KAŽDÁ VEC POD NEBOM. JE
ČAS RODENIU SA A ČAS UMIERANIU,
ČAS SADENIU A ČAS VYTRHÁVANIU
TOHO, ČO BOLO ZASADENÉ, ČAS
ZABÍJANIU A ČAS HOJENIU, ...
OPÝTALI SME SA
ZÚČASTNENÝCH
1. Vy ste sa zúčastnili tejto súťaže 1. krát. Ako hodnotíte celkovú organizáciu?
JÁN GUTTEN
Súťaž „Naj horár 2010“ prebehla na vysokej odbornej a technickej úrovni. Zúčastnil sa aj tím VLM SR š.p. a podľa môjho názoru, jeho výsledky boli veľmi dobré. Súťažiaci prešli jednotlivými disciplínami, ktoré plne využijú v lesníckej praxi. Myslím si, že
s organizáciou súťaže ako aj s podmienkami boli všetci súťažiaci spokojní.
2. Aké boli jednotlivé disciplíny a v čom spočívala ich obtiažnosť?
DUŠAN ŽLKOVAN
Jednotlivé disciplíny neboli náročné, išlo hlavne o to, aby ich súťažiaci zvládli v čo
najkratšom čase a bez chýb. V streľbe bolo ťažké udržať pevnú ruku po prepílení dreva, v teste BOZP bolo dôležité v limite jednej minúty dobre si prečítať zadanie otázok.
Pri stĺkaní lapača, odoberaní dreva a vypisovaní dodacieho listu a sadení stromčekov
treba mať zase trochu grifu. Semenáčiky, púčiky a semená si stačí trochu zopakovať.
Hod sekerou sa mi zdal ťažší. Treba si ho natrénovať, predsa len to človek nerobí bežne. Dobrý odhad bodovej hodnoty trofejí jeleňa a srnca mi priniesla poľovnícka prax.
3. V čom bol tento ročník iný než predchádzajúci?
JÁN ŠČAVNICKÝ
Prvou zmenou bola zmena miesta konania súťaže a to do obce Tajov, v peknom
zalesnenom areáli hotela Lesák. Pribudla aj nová disciplína, hod obojstrannou sekerou,
na ktorú sme sa nepripravili, lebo takú sekerku doma nemáme. Podstatne sa zmenilo bodovanie jednotlivých disciplín, kde sa najviac bodov dalo vystrieľať v disciplíne
streľba na čas. Dúfam, že na budúci rok sa mi podarí ešte zlepšiť a postaviť sa na stupeň víťazov.
4. Ako hodnotíte význam takýchto podujatí ?
JÁN BREZÁNI
Súťaž Naj horár je podujatím na celoštátnej úrovni. To umožní stretnúť sa ľuďom
s rovnakým vzťahom k lesu z celého Slovenska. Stretnú sa tu starí spolužiaci, kolegovia, kamaráti z celého Slovenska a zmerajú si sily v súťažných disciplínach, alebo sa
len tak porozprávajú a vymenia si skúsenosti. Patrí to k životu, lebo človek nežije iba
z práce. Myslím si, že účastníci takejto akcie o nej budú šíriť iba dobré správy.
24
Vždy keď som čítal tieto biblické verše,
povedal som si: „Je to pravda“, každý z nás
má vymedzený čas, ktorý prežije tu na
Zemi. A rozumel som aj tomu, že každý raz
zostarne a musí sa „porúčať“. Keď však odíde z našich radov mladý človek, zrazu neviem čo napísať.
Je to o to ťažšie, že odišiel kolega,
s ktorým som prežil 4 roky terénnych prác,
týždňoviek na chatách našich odštepných
závodov, veľa slnečných dní aj dní keď nás
búrky a nečas vyhnali z lesa. Dní radostných aj plných pracovných problémov.
A pritom všetkom som si uvedomil, že som
ho vlastne nepoznal.
Peter nastúpil do našej firmy 1. 3. 2005
do LS Podolínec a po niekoľkých postoch
sa stal 1. 6. 2006 samostatným referentom na Oddelení HÚL, kde pracoval až do
25. 6. 2010. Ako každý, aj on sa spočiatku
oboznamoval s problematikou tvorby LHP.
Svoju robotu však robil najlepšie ako vedel a pracovné povinnosti si plnil svedomite. Mal nekonfliktnú povahu a viac počúval
ako hovoril. Keď sme 23.6. 2010 v LC Jovsa
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA
oslavovali jeho 40. narodeniny, netušili sme,
že je to naše posledné posedenie s ním.
Dňa 25.6.2010 poobede si Peter siahol na život. Táto tragická udalosť navždy
poznačila jeho rodinu, ale aj Nás najbližších spolupracovníkov. Rozlúčka s Ním bola
29.6.2010 v jeho rodnej obci vo Fijaši. A ako
povedal miestny kňaz:“ Nebuďme tými,
ktorí vedia rýchlo odsúdiť. Nech je aj táto
udalosť pre nás mementom a povzbudením, aby sme aj v tejto náročnej a neľahkej
dobe mysleli viacej na druhých a budovali v našich rodinách i pracoviskách prostredie, kde sa budeme cítiť slobodne a dobre.
Kto ste Petra poznali ako kolegu, či
človeka, spomínajte na Neho v dobrom.
•
JEDEN Z NÁS
ZDENĚK BLAHO
Autor: Ing. Peter Bartošek, vedúci LS Riadok, OZ Malacky, [email protected]
TÝMTO ROZHOVOROM VÁM
CHCEM PREDSTAVIŤ NÁŠHO
DLHOROČNÉHO KOLEGU A V PRVOM
RADE DOBRÉHO ČLOVEKA ZDENA BLAHA, KTORÝ UŽ DLHÉ
ROKY PRACUJE VO VLM SR, V OZ
V MALACKÁCH. TENTO OKTÓBER
OSLÁVI ŽIVOTNÉ JUBILEUM 55 ROKOV.
Kedy si začal pociťovať lásku k prírode,
lesu a rozhodol si sa, že chceš byť lesník?
ŽIVOTNÉ JUBILEÁ
AUGUST 2010
GAJDOŠOVÁ RUŽENA
55 r., referent LS Pliešovce
HELDÁK VLADIMÍR
55 r., lesník LS Tichý potok,
OZ Kežmarok
OKTÓBER 2010
BLAHO ZDENĚK
55 r., lesník LS Riadok, OZ Malacky
DECEMBER 2010
KACIANOVÁ VIERA
55 rokov, referent EO, GR Pliešovce
ING. DUDA ŠTEFAN
50 r., vedúci LS Jovsa,
OZ Kam. nad Cirochou
PRACOVNÉ JUBILEÁ
OKTÓBER 2010
GANCARČÍK ĽUBOMÍR
30. výr., robotník LS
Ľubica, OZ Kežmarok
NOVEMBER 2010
ANDREJCO JÁN
30. výr., robotník LS Kamienka,
OZ Kam. nad Cirochou
Môj vzťah k lesu a prírode sa datuje už
od narodenia. Asi mi ho dali do vienka ako sa
hovorí sudičky. Narodil som sa totiž na severe
Čiech v prekrásnom prostredí Jizerských hôr,
kam sa rád doteraz každoročne vraciam. Tento vzťah vo mne ďalej rozvíjali aj rodičia návštevami prírodných krás, či už v Čechách, alebo na Slovensku. Preto som sa rozhodol ísť
študovať na lesnícku školu. Po absolvovaní
LOU v Modre – Harmónii som pokračoval na
LOŠ v Kokave nad Rimavicou.
Po ukončení štúdia na lesníckej
škole si hneď nastúpil pracovať
k Vojenským lesom?
Moje prvé pracovisko po skončení školy bolo v opravárenskej dielni v LZ Bratislava.
Odtiaľ som prešiel do LS Čuňovo, kde som
pracoval vo funkcii ťažbového majstra. Keďže
táto práca nenapĺňala moje predstavy, hľadal
som si miesto vedúceho LO. Mal som žiadosť
u ŠL v LZ Hronec a u VLM v OZ Malacky. Rozhodol som sa pre VLM, kde som nastúpil do
zamestnania 1. 10. 1977.
Stískal. Popri zvyčajných povinnostiach vedúceho LO som sa intenzívne podieľal aj na plnení plánu odstrelu zveri a sprevádzaní poľovných hostí. Po založení lesnej škôlky v LS
Mikulášov som mal určitý čas na starosť jej
prevádzku. V LS Mikulášov som pracoval do
1. 3. 2007. Po reorganizácii došlo k zlučovaniu
LS zo 6 na 3 a bol som preložený do LS Riadok
na pozíciu vedúceho LO Kúdelka, kde pracujem doteraz.
Ako sa Ti pracuje na
terajšom pôsobisku?
Nemožno nespomenúť, že za posledné roky došlo k veľkej modernizácii celého
OZ. Lesníci boli vybavení počítačmi a novými služobnými automobilmi. Zjednodušila
a zrýchlila sa práca vedúcich LO a pracovníkov v lesných správach a OZ. Pri stretnutiach
so staršími kolegami na dôchodku, títo len
neveriacky krútia hlavami – takto lesníci ešte
vybavení neboli!
Aké bolo Tvoje prvé pracovné
zaradenie vo Vojenských lesoch?
Ako vnímaš svoju doterajšiu prácu?
Pridelili ma do LS Mikulášov, LO Biely Kríž. Bol som vtedy ešte mladý s minimálnou praxou v riadení práce v LO. Veľmi mi
pomohli starší kolegovia, ale najviac praktických vedomostí mi dal môj prvý vedúci LS Ján
Keď si tak zrekapitulujem svoje doterajšie pôsobenie u VLM, je to len 33 rokov, ale už
môžem s radosťou ukázať na niektoré porasty a povedať: „Toto som vypestoval ja, a som
rád, že som si vybral toto povolanie!“
•
S hlbokým zármutkom oznamujeme, že náš
kolega a priateľ Ivan Kašiar, nás dňa 13. augusta
2010 náhle opustil vo veku 49 rokov. Tí, čo ste
ho poznali, venujte mu tichú spomienku.
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
25
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA
ODBOROVÁ ORGANIZÁCIA
VLM SR, Š. P. PLIEŠOVCE
Autor: Ing. Ján Machajdík, predseda ZV SOZ zamestnancov obrany, VLM SR, š. p. Pliešovce, [email protected]
PO DOHOVORE S GENERÁLNYM
RIADITEĽOM BUDE V KAŽDOM
ČÍSLE PODNIKOVÉHO ČASOPISU
AJ ČLÁNOK O ČINNOSTI
ODBOROVEJ ORGANIZÁCIE.
V PRVOM CHCEM INFORMOVAŤ
O JEJ VÝZNAME A ŠTRUKTÚRE.
Odborová organizácia je občianskym
združením podľa osobitného predpisu.
Zamestnanci sa zúčastňujú prostredníctvom jej príslušného orgánu na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok spolurozhodovaním,
prerokovaním, právom na informácie
a kontrolnou činnosťou. Účasť zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch
a jej formy sú zakotvené v desiatej časti
„Kolektívne pracovnoprávne vzťahy“ Zákonníka práce.
Významnou úlohou odborových orgánov je uzatváranie kolektívnych zmlúv
so zamestnávateľom, ktoré sú výsledkom kolektívneho vyjednávania v zmysle zákona č. 2/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov. Snahou odborového orgánu je
vždy so zamestnávateľom v kolektívnej
zmluve dohodnúť pracovné podmienky
vrátane mzdových, podmienok zamestnávania a vzťahy medzi zamestnávateľmi
ČLENOVIA CPV OZ PRI VLM
SR, Š. P. PLIEŠOVCE:
Ing. Richard Hájek, predseda ZV o.
z. Malacky,
ng. Ján Machajdík, predseda ZV za
základnú organizáciu tvorenú členmi
odborov z generálneho riaditeľstva
a zo Správy lesov Pliešovce,
Marián Pisarčík, predseda ZV o. z.
Kežmarok,
Ing. František Pošík, predseda ZV o.
z. Kamenica nad Cirochou,
Milan Šepela, člen predsedníctva
výkonného výboru odborového zväzu z o. z. Kamenica nad Cirochou.
a zamestnancami výhodnejšie, ako upravuje zákonník práce alebo, iný pracovnoprávny predpis.
Najväčšou úlohou pre náš celopodnikový výbor (CPV) bola v roku 2007 príprava návrhu novej podnikovej kolektívnej zmluvy, keďže platnosť dovtedajšej sa
končila. CPV sa prípravou návrhu novej
zmluvy zaoberal na dvojdňovom rokovaní v dňoch 22. až 23. 10. 2007, aby mohol byť dodržaný šesťdesiatdňový termín
predloženia písomného návrhu jednou
so zmluvných strán pred skončením platnosti aktuálnej kolektívnej zmluvy. Kolektívne vyjednávanie o našom návrhu
bolo 5. 12. 2007 na generálnom riaditeľstve VLM SR, š. p. Pliešovce za prítomnosti generálneho riaditeľa, vedúceho
oddelenia lesnej výroby a ekonomického oddelenia Ing. Zimana a Ing. Krpeľana, vedúcej sekretariátu generálneho riaditeľa Ing. Bielikovej a členov CPV SOZ.
Po uzavretí kolektívneho vyjednávania,
dovolím si povedať k spokojnosti oboch
strán, generálny riaditeľ pozval členov
CPV OZ na riaditeľskú radu dňa 19. 12.
2007 na slávnostné podpísanie podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2008 až
2012.
Pri každej organizačnej zložke VLM SR,
š. p. Pliešovce pôsobí samostatná základná
odborová organizácia. Odborové organizácie
pôsobiace v rezorte Ministerstva obrany SR
sú združené v Slovenskom odborovom zväze zamestnancov obrany so sídlom v Trenčíne, ktorý okrem iných úloh vyjednáva a uzatvára kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa so
Zamestnávateľským zväzom podnikov armády SR. Táto zmluva je potom základom pre
kolektívne vyjednávanie na úrovni aj nášho
podniku.
•
Poznávací zájazd ZV SOZ do Prahy a na južnú Moravu 14. až 16. 5. 2010
26
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
LESNÁ PEDAGOGIKA
PREČO?
PREČO VONIA
IHLIČNATÝ LES?
obrázok Lesná krajina kreslila Anna Palčinská
Preto, lebo ihličnaté dreviny obsahujú rôzne látky, ktoré sa vyznačujú nápadnou vôňou. Napríklad smrek je spomedzi
našich ihličnatých drevín strom, ktorý obsahuje azda najviac živice. To je tá lepkavá biela alebo priezračná hmota, ktorá tak
nádherne vonia, ale ani za nič sa nedá odstrániť zo šatstva a z pokožky zíde až po
dlhšom čase. Smrek dokonca má vo vnútri
dreva viditeľné miesta, kde je živica nahromadená. Volajú sa živičné kanáliky a patria
medzi zjavný znak toho, že v rukách držíme
práve smrekové drevo. Na povrchu, teda na
kôre živého stromu ju len tak nevidíme. Ak
sa tam objaví je znakom toho, že strom bojuje s nejakým poranením. Buď je poranená
kôra technicky – napríklad nejakým predmetom, zlomom po účinkoch silného vetra a podobne. Ak strom napadnú biotický
škodcovia – myslíme tým hmyz, ako napríklad lykožrúty – strom rovnako použije na
svoju obranu živicu. Začne ju roniť vo zvýšenej miere a snaží sa zaliať všetky vyhryzené chodbičky aj s hmyzom. Ak hmyzých
škodcov nie je príliš veľa, takýmto spôsobom sa strom dokáže ubrániť. Tento spôsob obrany si ľahko všimnete. Z oválneho
asi 3 až 5 milimetrov veľkého otvoru spozorujete tuhnúcu vytekajúcu živicu. Okrem
toho, že drevo ihličnatých stromov obsahuje živicu, v ihličí sa nachádzajú silice
a éterické oleje. Tieto sa dokonca využívajú na výrobu rôznych prípravkov, parfémov
a vonných olejov v kozmetickom priemysle. Aj listnaté stromy majú v dreve rovnakú hmotu, avšak nazýva sa miazga. Funkcie
plní rovnako, ale nevonia tak nápadne. Preto, keď vojdete do smrekovej mladiny cítite jej krásnu vôňu, ktorú si nepomýlite so
žiadnou inou.
lesní pedagógovia
Čo viac viete
o lese?
Skúste porozmýšľať a doplňte chýbajúce
výrazy vo vetách. Pomôže vám šepkár.
Podľa toho, aká drevina (ihličnatá alebo
listnatá), v lese prevláda, rozlišujeme lesy
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . alebo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Ak je zastúpenie drevín približne rovnaké,
ide o lesy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Naším najrozšírenejším ihličnatým stromom (pred lykožrútovou kalamitou)
bol . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . A lesy, v ktorých táto drevina prevažuje sú nazývané
...................... .
Ďalší u nás pomerne rozšírený ihličnan, ktorý obľubuje piesčité pôdy je
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Lesy s prevahou tohto
stromu sú nazývané . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Listnatý strom, ktorý je u nás najviac rozšírený sa nazýva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . a lesy s jeho
prevahou sú nazývané . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Šepkár: buk lesný, smrek obyčajný, borovica lesná,
bory, bučiny, smrečiny, ihličnaté, listnaté, zmiešané
VOJENSKÉ LE SY 3/2010
27
PUŠKÁRSTVO HERMES
Dovozca zbraní značky Browning a nábojov
Winchester pre Slovenskú Republiku
Trnavská cesta 46, 821 02 Bratislava
Tel./Fax: 02/44644511, www.hermes.sk
Otváracie hodiny:
Pondelok – Piatok: 10:00 – 18:00 hod,
Sobota: 9:00 – 12:00 hod.
Malokalibrovka Browning T-Bolt Sporter
kal.: .22LR, .22WMR, 56cm hlaveň, 10r. cena: od 734 € / 22 112,48 SKK
Samonabíjacia guľovnica Browning BAR LongTrac Eclipse Gold
kal.: 7x64, .30-06Spr.
cena: 1 850 € / 55 733,10 SKK
Broková kozlica Browning Cynergy Pro Sport
kal.: 12/76, 76cm
cena: 3 190,00 € / 96 101,94 SKK
Broková kozlica Browning B525 Hunter Classic
kal.: 12/76, 71cm
cena: 1 830 € / 55 130,58 SKK
Guľovnica Browning Euro-Bolt II Standard
kal.: .30-06Spr, .300Win.Mag., 7mmRem.Mag., 7x64
cena: 1 290 € / 38 862,54 SKK
Samonabíjacia brokovnica Browning Phoenix Topcote
kal.: 12/76, 71cm
cena: 1 280,95 € / 38 589,90 SKK
Guľovnica Browning X-Bolt Hunter
kal.: .308Win., .30-06Spr., 56cm hlaveň cena: 1 090 € / 32 837,34 SKK
Broková kozlica Browning B525 Heritage Hunter
kal.: 12/76, 71cm, INV
cena: 6 790 €/ 204 555,54 SKK
Download

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p