Príručka pre učiteľov základných škôl
Občianske združenie Tilia, Rajec
Spracovala: Eva Ondrová, 2009
1
Úvod
Stromy...
Denne okolo nich chodíme, a predsa im nevenujeme veľkú pozornosť.
V kaţdodennom zhone zabúdame, ţe tieto ţivé kroniky našich dní nás môţu veľa naučiť o prírode,
histórii, ale aj o charaktere človeka... Stromy pre ľudí znamenajú veľa. Aj preto sa rozhodli urobiť
niečo ľudia pre stromy.
Ľudia pre stromy – to je názov grantového programu, vďaka ktorému OZ Tilia zrealizovalo
projekt Tilia pre lipy. V rámci tohto projektu boli ošetrené lipy okolo kostola a chránená lipa na
evanjelickom cintoríne v Rajci, a zrealizovaných mnoţstvo ďalších činností. Jednou z nich bola práca
so školami – ekovýchovné aktivity zamerané na témy stromy, lipa. Pomôckou pre pokračovanie
školskej aj mimoškolskej výučby s tematikou stromy má byť aj táto publikácia. Príručka vznikla vďaka
finančnej podpore Nadácie Ekopolis a spoločnosti Skupina Skanska v SR v rámci programu Ľudia
pre stromy (názov projektu: Tilia pre lipy, 2009).
Nechajte sa príručkou inšpirovať, ale nezabúdajte:
najlepšími učebnicami sú samotné stromy.
Stromy
Stromy sú vyššie, spravidla viac ako 5 metrov vysoké dreviny, s výrazným kmeňom a korunou. Na
rozdiel od nich sú kry väčšinou niţšie a vytvárajú viac kmeňov. Medzi stromami a krovinami je rad
prechodov. Stromy všeobecne delíme na:
ihličnaté
listnaté
Ihličnaté stromy sú stromovití zástupcovia ihličnatých drevín. Na svete je ich asi 800 druhov. Patria
medzi nahosemenné rastliny. Spoločným znakom sú nahé vajíčka, ktoré nie sú uviazané
v semenníku. Ihličnaté stromy majú ihlicovité alebo šupinovité listy, ktoré sú aţ na niekoľko výnimiek
(smrekovec, metasekvoja, tisovec) viacročné. Listy ihličnatých stromov – ihličie, má menšiu plochu
ako list čím je zabezpečený menší výpar vody, ktorej nemusí byť v chladnejších oblastiach kde
ihličnany rastú dostatok. Nájdeme ich na horách alebo na stanovištiach chudobnejších na ţiviny,
v podmienkach s kratším vegetačným obdobím.
Ginko so svojim zvláštnymi vejárovitým listami nie je ihličnatý strom, je však nahosemenný.
Listnaté stromy majú oveľa väčší počet druhov ako ihličnany a patria medzi krytosemenné rastliny.
Ich vajíčka neleţia voľne na plodoliste, ale sú uzavreté v semenníku. Listy (asimilačné orgány)
listnatých stromov sú tvorené plošne a týmto stromom sa darí prevaţne v niţších a teplejších
polohách.
Stromy sa skladajú z troch základných orgánov: koreň, stonka (kmeň), listy – tvoriace spolu
s konármi korunu.
Korene
Korene zabezpečujú pevné ukotvenie stromu v pôde, sajú zo zeme vodu s rozpustenými minerálnymi
látkami a dopravujú ich do kmeňa a listov. Počas odpočinku, v noci, ukladajú korene ţiviny. Hovorí
sa, ţe korene sa rozprestierajú do takej istej šírky ako koruna stromu. Veľa stromov má okrem
vedľajších koreňov, ktoré pokrývajú rozsiahlu oblasť okolo stromu, aj hlavný koreň, ktorý rastie
priamo do zeme. Všeobecne platí, čím ďalej od stromu, tým viac sa koreňový systém rozvetvuje na
menšie a jemnejšie korienky – koreňové vlásky. Tieto koreňové vlásky absorbujú pribliţne 95% vody
a výţivných látok.
Podľa toho, ako sú stromy v pôde zakorenené, rozdeľujeme ich na plytko zakorenené (smrek, breza,
topoľ) a dreviny hlboko koreniace (borovica, dub, jaseň).
2
Stavba koreňa je podobná, ale oveľa jednoduchšia, ako stavba nadzemnej časti stromu. Drevo
koreňov má menej ciev s väčším priemerom a tenšiu kôru. Najjemnejšie korienky nazývame
koreňové vlásky. Tieto korienky sú ukončené zvláštnym ochranným pletivom, ktorý sa nazýva
čiapočka, pomocou ktorej korienky vnikajú do pôdy.
Rovnako ako nadzemné časti, rastú aj korene. Obdobie rastu a odpočinku však nie je rovnaké ako
u nadzemných častí – nezávisí na striedaní ročných období (v hĺbkach nie sú také teplotné rozdiely
ako na povrchu). Obdobie pokoja sa u koreňov objavuje v neskorom lete, za priaznivého počasia sa
obnovuje, u listnáčov trvá do neskorej jesene. Ihličnany mávajú obdobie vegetačného oddychu
dlhšie.
Stonka - kmeň
Kmeň nesie celú korunu, poskytuje oporu pre konáre, ktoré sú zase oporou pre listy. V kmeni sa
nachádza cievny systém – cesty, resp. kanáliky, ktorým sa dopravuje s koreňov smerom nahor do
listov voda a výţivné látky a smerom nadol ţiviny – cukor, vyrobené v listoch pomocou slnečného
svetla.
Kmeň, korene a konáre sú z roka na rok hrubšie. Podľa letokruhov na priereze kmeňa sa dá určiť vek
stromu. Ich farba, šírka a tvar nám vlastne ukazujú minulosť stromu. Rok čo rok sa vyvíjajú nové
drevné bunky, ktoré sú na jar svetlejšie, mäkké, s veľkými prieduchmi prepúšťajúcimi vodu, tzv. jarné
drevo. V lete a na jeseň sú tieto bunky tmavé, pevné, s jemnými prieduchmi, tzv. letné drevo. V zime
sa nové drevné bunky netvoria, nastupuje obdobie vegetačného pokoja.
V roku s veľkým mnoţstvom vlahy a slnka vznikajú širšie letokruhy, pričom úzky letokruh ukazuje
naopak na nepriaznivé podmienky pre rast stromu. Z letokruhov môţeme vyčítať priepustnosť svetla,
klimatické pomery, vplyv hmyzu, nepriaznivé vplyvy, ale tieţ smer prúdenia vetra – na juţnej strane
sú široké letokruhy, na severnej úzke (taktieţ v blízkosti prekáţky, napríklad keď strom rastie pri
balvane, hoci sa ho nedotýka, má strane pri balvane uţšie letokruhy).
ZLOŽENIE KMEŇA:
Stržeň, alebo dreň, sa nachádza v strede kmeňa a konárov. Má podobné zloţenie a funkciu ako
jadrové drevo.
Jadrové drevo vytvára jadro stromu. Je tvorené zhusteným odumretým drevom. Jeho cievy uţ nič
nedopravujú, ale jadro dáva stromu pevnosť. U niektorých drevín ako borovica, smrekovec a dub je
jadrové drevo odlíšené od bele farbou, u niektorých nie – smrek, jedľa a lipa. Novú vrstvu dreva,
ktorá sa kaţdý rok objaví na vonkajšom okraji, spoznáme na priereze ako letokruhy.
Kambium je tenká, okom neviditeľná ţivotodarná vrstva pletiva, z ktorej vzniká nový xylém, lyko
alebo nové bunky kambia. Tu sa vytvára nové drevo. Mnoţstvo nového dreva, ktoré sa utvorí počas
roka, je silne ovplyvnené klimatickými podmienkami, a to hlavne mnoţstvom zráţok a teploty. Za
kambiom nasleduje beľové drevo, alebo inak povedané xylém, obsahuje mnoho malých kanálikov –
ciev, ktoré prenášajú vodu a výţivné látky z koreňov do listov. Staršie bunky sa stávajú súčasťou
jadrového dreva.
Lyko rozvádza miazgu – cukor a výţivné látky rozpustené vo vode, z listov do ostatných časti
stromu. V určitom období roka môţe lyko rozvádzať aj uloţené cukry z koreňov. Napríklad v jarnom
období stúpa miazga cukrového javora od koreňov hore, ľudia ju zachytávajú a vyrábajú z nej
javorový sirup. U nás na jar získavajú takto ľudia miazgu z brezy, ktorá sa potom pouţíva v priemysle
na výrobu šampónov a liečiv.
Kôra ochraňuje strom pred poraneniami spôsobenými hmyzom a inými zvieratami, chorobami
a ohňom. Ide o hladký vonkajší obal drevnatých kmeňov, konárov a konárikov. Je rôzne husto
posiata korkovými bradavičkami (lenticelami). Tieto pórovité, bradavičkovité miesta kôry slúţia na
výmeny plynov. Korkové lišty sú lištovité alebo krídlovité výrastky kôry, výrazné sú na konároch
javora poľného.
3
Vplyvom rastu kmeňa kôra rozpuká, odumiera a opadáva. Pod opadávajúcou kôrou sa tvorí nová.
Vrchná časť kôry sa nazýva borka. Čím je borka silnejšia a viacej rozbrázdená, tým lepšie chráni
vnútorné, ţivé časti stromu. Niektoré druhy stromov, ako buk lesný, lieska obyčajná alebo jarabina
vtáčia, borku netvoria, alebo ju tvoria len výnimočne, po celý ţivot majú hladnú kôru. Vzhľad, hrúbka
kôry a jej farba sa líšia v závislosti od druhu stromu. Vonkajšia, ochranná časť kôry, je odumretá, no
pod ňou sa nachádza ţivá kôra – lyko.
Ako rastie strom
Na stonke (kmeni a konároch) rozoznávame uzly (nódusy), z ktorých vyrastajú listy a časti stonky
medzi dvoma uzlami, stonkové články (internódiá). Stonka s listami sa nazýva aj výhonok. Po
skončení ročného predlţovacieho rastu pri drevinách stonka drevnatie. Z púčikov (môţu byť listové,
kvetné alebo zmiešané) v pazuchách listov hlavnej stonky sa tvoria bočné stonky, ktoré sa zasa ďalej
rozkonárujú. takto vzniká stonkový systém.
Pri drevinách, ktorých stonky druhotným hrubnutím stále hrubnú, rozlišujeme podľa veku výhonky
(tohtoročné a minuloročné konáriky), slabšie konáre, vypĺňajúce priestor koruny a hrubšie konáre,
ktoré udávajú korune tvar. Spolu tvoria korunu stromu, ktorá je typická pre ten ktorý druh, ale vplyvom
prostredia sa môţe meniť. Pri mnohých listnatých stromoch sa kmeň rozdeľuje často v malej výške
nad zemou na viacero hrubých konárov, zatiaľ čo pri väčšine ihličnatých stromov prebieha ako hlavná
os s podriadeným konármi aţ po vrchol.
Skrátené výhonky (skrátené konáriky, brachyblasty) sú bočné stonky so silne skráteným stonkovým
článkami. Za rok narastú do dĺţky len niekoľko milimetrov. Ihlice a listy sú na nich usporiadané vo
zväzočkoch (smrekovec, borovica). Pri niektorých druhoch stromov (čerešňa, jabloň) kvety a plody
vyrastajú výlučne na takýchto konárikoch. Dlhé výhonky (dlhé konáriky, makroblasty) sa vyznačujú
zreteľne predĺţeným stonkovými článkami.
Podľa umiestnenia na konáriku púčiky delíme na koncové alebo postranné. Na ochranu pred vetrom
a počasím ja v zime ešte pevne zabalený vlnitým, chlpatým alebo akoby nalakovaným obalom.
V puku leţia tesne pri sebe poskladané drobné listy alebo kvety. Odpočívajú dovtedy, aţ kým na jar
nevystúpi nahor šťava a ţiviny z koreňov.
Zimné púčiky listnatých stromov obsahujú zárodky listov pre ďalší rok. Sú tak dobre chránené
proti studeným zimám.
Listy stromov
List plní na strome niekoľko funkcií:
fotosyntéza - hlavná funkcia listu
transpirácia - odparovanie vody
výmena plynov - medzi rastlinou a prostredím
Listy sú veľmi dôleţitou súčasťou rastliny, pretoţe obsahujú zelené farbivo – chlorofyl. Chlorofyl za
pomoci slnečnej energie spája v liste oxid uhličitý a vodu, aby vytvoril glukózu potrebnú pre rastlinu
a kyslík, ktorý rastlina uvoľňuje do atmosféry. Oxid uhličitý vniká do rastliny malými prieduchmi na
spodnej strane listu. Tento proces sa nazýva fotosyntéza. Takto si strom vyrába stavebný materiál
a palivo. Stromy, ale aj rastliny vyrábajú tieto látky aj pre ţivočíchov, pretoţe na rozdiel od rastlín,
nemôţu z uhlíka, vodíka a kyslíka vyrábať glukózu.
Listy môţu mať rôzne tvary, štruktúru a farbu, často v závislosti na prostredí, v ktorom sa rastliny
vyskytujú.
4
Na stonke usporiadané určitým spôsobom, ktorý sa nazýva postavenie listov. Môţe byť nasledovné:
praslenové – keď z jedného uzla stonky vyrastajú najmenej tri listy
protistojné – keď z jedného uzla stonky vyrastajú dva listy, ktoré sú postavené proti sebe, takţe
vţdy dva listy sú na stonke v rovnakej výške
striedavé – keď z jedného uzla stonky vyrastá len jeden list.
hrebeňovité alebo dvojradové – keď sú ihlice postavené na konáriku v 2 radoch v jednej rovine
skrutkovité – ihlice odstávajú od konárika rovnomerne na všetky strany (akoby v závitnici)
praslenové
protistojné
striedavé
hrebeňovité
skrutkovité
ČASTI LISTU:
Lupeňovitý list sa skladá z čepele, stopky a bázy. Listová báza je väčšinou len nepatrná zhrubnutina
na báze listovej stopky. Prílistky sú spravidla malé listové orgány na báze listovej stopky. Pri
mnohých druhoch stromov rýchlo opadajú (pri agáte bielom sa premenili na prílistkové tŕne). Listová
stopka je niekedy veľmi krátka, alebo môţe úplne chýbať, listy sú potom sediace. Listová čepeľ môţe
mať rozličný tvar. Keď je celistvá – nedelená, hovoríme o jednoduchom liste. Čepeľ perovito
zloţeného listu sa naproti tomu skladá z viacerých, od seba oddelených samostatných lístkov, ktoré
vyrastajú zo spoločnej listovej kostrnky.
listová čepeľ
bočná ţila
stredné rebro
listová stopka
báza listu
prílistok
Nepárno-perovito zloţený list je list s viacerými pármi lístkov a jedným nepárnym koncovým lístkom.
Párno-perovito zloţený list nemá koncový nepárny lístok. Trojpočetný list je zloţený list s nepárnym
koncovým lístkom a jedným párom lístkov. pri dvojito a vyššie zloţenom liste sa lístky ďalej delia na
lístočky.
Okraj listu (okraj listovej čepele) môţe mať rôzny tvar:
celistvookrajový
zúbkatý
pílkovitý
vrúbkovaný
ostnato zúbkatý
vykrajovaný
dvojito pílkovitý
laločnatý
5
Niektoré listy sú potiahnuté ochrannou vrstvou, ktorá ich chráni pred zmrznutím, alebo naopak proti
príliš vysokým teplotám. Iné listy si zasa dokáţu vytvárať zásoby vody. Prispôsobenie sa okoliu
nachádzame aj na okrajoch listov, napríklad vzhľadom na vietor, ktorý by ich inak dotrhal. Aby sa
chránili pred nepriateľmi sú niektoré listy pichľavé alebo s ostrými hranami, iné majú nepríjemnú chuť.
V závislosti od svetelných pomerov sa vytvárajú listy úzke, alebo listy s veľkou plochou.
Keď sa list poškodí alebo zničí, vytvorí sa z puku v pazuche listu nový list. Kaţdý strom si uţ
v priebehu vegetačného obdobia zakladá púčky pre rok budúci. Na jar u listnatých stromov z púčikov
rašia nové listy. Sú to listy, vetvičky s listami, skrátene vetvičky s kvetmi a samostatné listy.
Listy u listnatých stromov majú pomerne krátky ţivot, obnovujú sa kaţdý rok. Ich vegetačné obdobie
trvá pribliţne pol roka. V jeseni dochádza k postupnému ochladzovaniu vzduchu, pôdy a vody.
Listnaté stromy majú väčšie nároky na teplotu, preto v tomto období ich listy postupne odumierajú –
nastáva obdobie vegetačného pokoja. Pred nepriazňou počasia sú odolné len mladé listy, ktoré sú
ukryto v púčikoch pod vrstvami šupín. Zo zamrznutej pôdy sa do pletív dostáva málo vody, preto listy
stromov na jeseň zhadzujú svoje listy a zimu preţívajú v štádiu vegetačného pokoja. Znamená to, ţe
listy vlastne uzatvárajú prívod ţivín k listom. Cez miesto, kde vyrastá stopka narastie korkovitá vrstva,
ktorá zastaví prívod ţivín z konára do listu. List vybledne a zmení farbu. Keby tomu tak nebolo, došlo
by k nezvratnému poškodeniu stromov mrazom.
Aj ihličky plnia rovnaké funkcie ako listy. Na zimu síce neopadávajú, no jednotlivo a postupne sa
obmieňajú behom niekoľkých vegetačných sezón (napríklad u borovíc kaţdých 3 – 5 rokov, smreku
kaţdých 4 – 8 rokov). Na starších vetvách opadáva ihličie prirodzene, ale uţ sa neobnovuje na
rovnakom mieste ako u stromov listnatých.
Na spodnej strane listov sa nachádzajú prieduchy, cez ktoré sa vyparuje neuţitočná voda. Cez ne
však môţu do listov a ihličia vniknúť aj zlúčeniny škodlivých látok, ktoré poškodzujú štruktúru listov.
Žily – cievne zväzky
Ţily sú cievne zväzky prebiehajúce v čepeli listu. Ako stredné rebro sa označuje hlavná ţila,
prebiehajúca v smere predĺţenia listovej stopky. Pri listoch listnatých stromov od nej spravidla
odbočujú bočné ţily.
Typy ţilnatiny:
ţilnatina otvorená - ţilky sú voľné, navzájom sa nespájajú
ţilnatina sperená - od hlavnej ţily odbočujú ţily druhého stupňa, od nich ţily tretieho stupňa a
všetky končia slepo na okraji listu (napr. paprade)
ţilnatina nahosemenných rastlín - stredom listu prechádza buď jedna ţila alebo dve
ţilnatina uzavretá - ţilky sa navzájom spájajú a vytvárajú sieť
ţilnatina perovitá - tvorí ju jedna hlavná ţila z nej odbočujú ďalšie ţily (napr. čerešňa)
ţilnatina dlaňovitá - z vrchola stopky vstupuje do čepele väčšie mnoţstvo ţíl, ktoré sa v nej
lúčovite rozbiehajú a po celej dĺţke rozvetvujú (napr. javor)
ţilnatina odnoţená - hlavná ţila sa rozvetvuje na dve ţily na kaţdú stranu a kaţdá zo ţiliek sa
rozkonáruje vţdy na vonkajšiu stranu, ţilnatina podobná dlaňovitej ţilnatine
ţilnatina jednoklíčnolistých rastlín - je tvorená ţilami, ktoré prebiehajú rovnobeţne - rovnobeţná
ţilnatina, navzájom sa nespájajú (navzájom ich spájajú priečne ţilky).
Kvety stromov
Kvet je skrátená časť stonky semenných rastlín, ktorej listy sa premenili na orgány pohlavného
rozmnoţovania. Úplný kvet sa skladá zväčšia zo zelených lístkov, často nápadne zafarbených
korunných lupienkov, tyčiniek a plodolistov. Kališné lístky a korunné lupienky spolu tvoria kvetný obal.
Môţe byť jednoduchý (bez kalicha) alebo dvojitý (s kalichom). Ak medzi kalichom a korunou nie je
ţiadny rozdiel, hovoríme o okvetí alebo perigóne.
6
tyčinka
blizna
korunný
lupienok
čnelka
kveté
semenník
kališný lístok
lôţko
stopka kvetu
Súbor korunných lupienkov označujeme ako korunu, súbor kališných lístkov ako kalich. Kališné lístky
môţu vzájomne zrastať a vytvoriť kališnú rúrku, zrastom korunných lupienkov vzniká korunná rúrka.
Tyčinky, ktoré sa väčšinou vyskytujú vo veľkom počte, sú samčie rozmnoţovacie orgány, ktoré sa
skladajú z tenkej nitky a peľníc, obsahujúcich peľ. V kvete môţe byť jeden alebo viac plodolistov –
samičích rozmnoţovacích orgánov, v ktorých sa tvoria vajíčka. Pri nahosemenných rastlinách
(ihličnaté stromy) majú lupeňovitý tvar, pri krytosemenných rastlinách (listnaté stromy) tvoria piestik,
ktorý sa skladá zo semenníka, čnelky a blizny.
Pri stromoch sa vyskytuje rad odchýlok od opísaného základného typu kvetu. Prispôsobením sa na
vetroopelivosť – väčšina stromov sa opeľuje vetrom, sú kvety s redukovaným alebo chýbajúcim
kvetným obalom, tzv. nahé kvety.
Na rozdiel od obojpohlavných kvetov (s tyčinkami a plodolistami) vytvára veľa stromov jednopohlavné
kvety. Samčie kvety majú tyčinky, ale nemajú plodolisty, naproti tomu samičie kvety majú plodolisty,
ale nemajú tyčinky. Rastlina je jednodomá, ak sa na jednom strome vyskytujú tak samčie, ako aj
samičie kvety. Rastlina je dvojdomá, ak sú na jednom strome výlučne len samčie alebo len samičie
kvety.
Na stonke sú kvety len zriedka jednotlivo. Väčšinou tvoria súkvetia: klas, strapec hlávka, okolík,
metlina, chocholíkový mnohoramenný vrcholík.
Jahňady sú väčšinou previsnuté, klasovité alebo strapcovité súkvetia s nenápadným kvetmi – po ich
odkvitnutí opadne jahňada vcelku.
Šištičky sú samčie súkvetia väčšiny ihličnatých stromov, ktoré v čase zrelosti nedrevnatejú.
Šišky sú samičie súkvetia (klasy) väčšiny ihličnatých stromov, ktoré v čase zrelosti drevnatejú – tzv.
semenný plod. majú takúto stavbu: na vretene šišky sú podporné listene a semenné šupiny, ktoré
v čase zrelosti drevnatejú. Podporné listene sú v čase kvitnutia dobre viditeľné šupinaté útvary,
v ktorých pazuchách sedia semenné šupiny. Na semenných šupinách sú umiestnené voľne prístupné
vajíčka. Pri niektorých ihličnatých stromoch (jedľa, duglaska) vyčnievajú podporné listene aj na zrelej
šiške medzi semennými šupinami. Pri iných rodoch nie sú v čase zrelosti viditeľné (smrek).
Plody stromov
Plod je orgán, ktorý obaľuje semená aţ do obdobia ich zrelosti. Spravidla vzniká po oplodnení zo
semenníka, ktorý môţe byť tvorený jedným alebo niekoľkými plodolistami. Semenník sa pritom
premení na oplodie, ktoré obaľuje semeno alebo semená. Okrem toho jestvujú plody, na ktorých
vzniku sa okrem semenníka podieľajú aj iné časti kvetu, preto sa niekedy označujú aj ak nepravé
plody (malvica niektorých ruţovitých).
Časté druhy plodov sú:
struk – väčšinou podlhovastý, vytvorený z jedného plodolistu so suchým koţovitým oplodím. Zrelý
puká súčasne na brušnom aj chrbtovom šve (agát).
tobolka – vytvorená z viacerých plodolistov so suchým koţovitým oplodím, väčšinou mnohosemenná
naţka – vytvorená z jedného plodolistu s blanitým alebo koţovitým oplodím (lipa)
kôstkovica – plod s tenkým bylinným vonkajším oplodím, duţinatým alebo šťavnatým stredným
oplodím (čerešňa vtáčia) a tvrdým kamenný vnútorným oplodím (kôstkou)
Tak, ako sú kvety usporiadané v súkvetiach, sú aj plody väčšinou usporiadané v súplodiach.
7
Koruna stromu
Koruna je vrchná rozkonárená časť stromu. Je dôleţitou časťou dreviny, lebo podľa nej sa určuje
celkový vzhľad stromu. Spôsob utvárania koruny je charakteristický pre ten ktorý druh stromu.
Významne naň vplýva priebeh kmeňa. Ak má drevina priamy priebeţný kmeň aţ k vrcholu, vznikajú
uţšie typy, ak sa kmeň rozkonáruje na viacero hrubších konárov, vznikajú širšie, rozloţité typy.
kuţeľovitá, najznámejším predstaviteľom je smrek
valcovitá, častá na jedli bielej
vajcovitá, niekedy na borovici limbovej a viacerých listnáčoch
vretenovitá, napríklad topoľ čierny
elipsovitá, jarabina mukyňová
guľovitá, ako jabloň.
Okrem týchto základných typov sa môţu vyskytovať osobitné typy korún, napríklad dáţdnikovitá,
smútočná (vŕba), zástavovitá (buk lesný).
Názvoslovie
Vedecký názov rastliny sa skladá z dvoch latinských názvov. Prvý označuje rod, systematickú
jednotku vyššiu ako druh, druhý označuje druh. Na konci je meno botanika (väčšinou v skrátenej
podobe), ktorý druh právoplatne opísal (pred ním v zátvorke môţe byť meno botanika, ktorý druh
opísal ako prvý, ale nie právoplatne).
LIPA (TILIA)
Názov rodu Tilia pochádza z gréckeho slova ptilon (krídlo), podľa blanistých krídlových listeňov
kvetov lipy.
DRUHY LIPY:
Tilia cordata
Tilia platyphyllos
Tilia tomentosa
Tilia x euchlora
Tilia americana
Tilia x europaea
Tilia mongolica
Titia rubra
lipa malolistá
lipa veľkolistá
lipa striebristá
lipa zelená
lipa americká
lipa obyčajná
lipa mongolská
lipa červená
Popis stromu - lipa
Lipa je mohutný strom, ktorý dorastá do výšky 20 – 30 metrov (lipa malolistá), 30 – 40 metrov (lipa
veľkolistá). Je to pomerne dlhoveký strom, doţíva sa 200 – 300 rokov , u niektorých jedincov lipy
veľkolistej bol najvyšší dosiahnutý vek 700 rokov.
V prípade, ţe lipa rastie samostatne, má pomerne nízky kmeň, v porastoch sú kmene vyčistené od
konárov.
8
Kôra lipy
Kôra je spočiatku hladká a tenká, svetlohnedá aţ hnedá, neskôr
hnedosivá. Borka je tmavosivá aţ černastá, pomerne plytko rozpukaná
do pozdĺţnych pásov, ktoré sú naprieč len slabo rozpukané.
Koruna lipy
Koruna je široko vajcovitá, elipsoidná aţ rozkošatená, husto zakonárená.
u solitérnych exemplárov má koruna srdcový tvar. Púčiky sú postavené
striedavo, vajcovitého tvaru, tupé, sediace. Sú pokryté dvoma ţltozelenými
aţ červenohnedými lysými púčikovými šupinami, pričom spodný z nich je
menší, iba zboku pritisnutý k veľkej kapucňovitej
šupine a zasahuje pribliţne do 2/3 výšky púčika –
na rozdiel od lipy veľkolistej, pri ktorej je kratší.
Výhonky sú oblé, kľukato lomené, pomerne tenké,
ţltohnedé aţ červenkastohnedé, lysé alebo riedko
chlpaté, staršie sú sivohnedé. Lenticely sú malé,
okrúhlasté aţ čiarkovité, slabo vystupujúce, hnedé.
Listy lipy
Listy lipy malolistej sú dvojradovo striedavé, stopka je 2 – 5 cm dlhá, holá.
Čepeľ listu má srdcovitý tvar a je 3 – 10 cm dlhá (menšia ako pri lipe
veľkolistej), končistá, na okraji drobno a ostro pílkovitá. Líce čepeľe je holé,
na rube je list sivozelený, holý, len v pazuchách ţíl hnedasto chlpatý.
Vrchná strana listu je hladká, lysá,
tmavozelená, spodná strana je modrozelená,
spravidla lysá.
Stopka listu lipy veľkolistej je páperistá, čepeľ do 17 cm dlhá (na silných
výhonkoch častokrát aj dlhšia). Z vrchnej strany je čepeľ listu tmavšie
sfarbená, páperistá, na spodnej strane svetlejšia so zreteľnými svetlímy
chĺpkami. V pazuchách ţíl sa nachádzajú chumáčiky belavých chlpov.
Kvety lipy
Kvitne v lete, v júni aţ júli, po úplnom rozvití listov. Lipa veľkolistá kvitne
1 – 2 týţdne skôr ako lipa malolistá. Kvety sú obojpohlavné, 5-početné.
Kališné lístky sú asi 3 mm dlhé, vajcovité, na vrchole hrotité, zalenkasté
aţ ţltozelené, chlpaté. Korunné lupienky sú 3 – 8 mm dlhé, kopijovité aţ
podlhovasto obrátonovajcovité, tupé, ţltkasté, lysé, vzpriamené. Majú asi
30 tyčiniek pribliţne 9 mm dlhých, s nitkami, ktoré sú na báze zrastené
do piatich zväzkov. Peľnice sú ţltej farby a pukajú pozdĺţnou štrbinou.
Semenník je 3-púzdrový aţ 5-púzdrový, s čnelkou a 5 laločnou bliznou.
Kvety sú zoskupené (4 – 11 niekedy i po viac) do vzpriamených
mnohoramenných vrcholíkov s dlhými stopkami, ku ktorým je prirastený
jazykovitý, ţltozelený, lysí listeň. Kvety sú výrazne aromatické.
Opeľované sú hmyzom.
9
Plody lipy
Plodnosť pri solitéroch začína okolo 15 – 20 rokov,
v podrastoch okolo 40 – 50 rokov. Výmladky plodia skôr,
solitéry okolo 10 roku, v porastoch okolo 20 – 30 roku.
Plod je jednosemenný oriešok naţka, obráteno vajcovitý,
krátko hrotitý, hladký alebo s 5-imi spravidla slabo
vystupujúcimi rebrami. Pri lipe malolistej je naţka 5 – 8
mm veľká, tenkostená – koţovitá, hnedkastej farby, husto
plstnatá, v jeseni lysejúce. Ľahko sa dá roztlačiť medzi
prstami. Semeno je pribliţne 5 x 4 mm, vajcovité, hnedé,
na povrchu jemno zvráskavené. Dozrieva v septembri a po dozretí opadne celé súplodie aj so
suchoblanitým listeňom. Plody lipy veľkolistej sú väčšie 8 – 10 mm dlhé, tvrdé – prstami sa nedajú
roztlačiť, so zreteľnými pozdĺţnymi rebrami.
Hmotnosť 1000 ks semien je pribliţne 34 g, v 1 kg býva 29 000 – 30 000 ks semien, ktoré majú
klíčivosť 30 % a zachovávajú si ju 2 roky. Semená sú priehľadné.
Klíčenie a rast
Lipy majú nadzemné klíčenie. Klíčne listy sú postavené protistojne, sú stopkaté asi 15 – 20 mm,
v obryse široko vajcovité aţ okrúhlasté. Sú výrazne dlaňovité 5- 7 laločnaté. Stopky sú asi 10 mm
dlhé. Primárne listy sú podlhovasto vajcovité, na okraji hrubo zubaté, chlpaté, stopkaté, striedavo
postavené. Rast má zo začiatku pomalý, okolo 10. roku sa zrýchľuje, čo trvá asi do 30-40roku. Kedy
dochádza k spomaľovaniu výškového rastu.
vek
60
10
120
200
priemerná
výška v m
23,2
29,8
31,9
36,5
priemerná hrúbka v
cm
24,4
37,2
42,2
55,0
Korene lipy
Lipy majú hlboký kolový koreňový systém. Z hlavného koreňa vyrastajú početné bočné korene, ktoré
pomerne plytko pod povrchom siahajú ďaleko od kmeňa. Takýmto koreňovým systémom sú dobre
zakotvené aj na sutiach a skalách. Lipy sú odolné voči vetrovým vývratom.
Lipové drevo
Má bohatú a dlhotrvajúcu pňovú výmladnosť. Dobre nahradzuje uhynuté časti kmeňa a konárov,
taktieţ dobre zaceľuje rany, znáša vyvetvovanie a zostrih.
Drevo lipy je biele, slabo ruţovkasté alebo ţltkasté, bez výrazne diferencovaného jadra, je mäkké
a ľahké, dobre štiepateľné, s málo výraznými letokruhmi. Má charakteristickú vôňu. Hodnotí sa ako
najlepšie rezbárske drevo. Lipové lyko sa od nepamäti uplatňuje v sadovníctve i pri výrobe rôznych
predmetov.
10
Rozšírenie líp
V období okolo roku 8 200 – 7 000 pred n. l., v poľadovom období, sa pri postupnom otepľovaní
zväčšovalo zastúpenie teplomilnejších druhov, pričom sa peľové zrná líp našli uţ aj na Podunajskej
níţine. Ďalším otepľovaním sa lipa postupne dostávala aj do severnejších oblastí.
Lipa malolistá je rozšírená v Európe, západnej Sibíri a Prednej Ázii.
Lipa veľkolistá sa nachádza v strednej, západnej a juţnej Európe, Malej Ázií a na Kaukaze.
Na Slovensku sa horizontálne lipy vyskytujú na celom území, no ich zastúpenie je nerovnomerné.
Lipa malolistá výrazne prevláda vo flyšovom pásme a v pásme medzihorských kotlín a níţin. Jej
celkové zastúpenie sa zväčšuje od západu na východ. Horná hranica vertikálneho rozšírenia lipy
malolistej prebieha v nadmorskej výške 870 m, najvyšší výskyt sa zaznamenal v 1130 m n. m.
v Kremnických vrchoch.
Areál lipy je rozsiahly, zasahuje ďaleko na sever a východ d kontinentálnej oblasti. rastie v listnatých
lesoch, v lesoch i na krovinatých stráňach, dosť je vysadzovaná v alejach i v skupinách a ako strom
obľúbený u všetkých európskych národov je rozšírená po celej Európe.
Je to drevina polotieňa aţ tieňa, najmä v mladosti znáša silné zatienenie. Rastie v druhej korunovej
vrstve zmiešaných listnatých lesov. Lipy majú veľmi husté olistenie, ktorým výrazne zatieňujú niţšie
korunové vrstvy a v ich tieni sa neudrţí skoro ţiadna iná drevina.
Ťaţisko výskytu má na hlbších pôdach a v nárokoch na pôdu patrí k mezofytom (rastliny vyţadujúca
mierne vlhkú pôdu). V nárokoch na kyprosť a prevzdušnenosť pôd a pôdny kyslík má stredné
postavenie. Rastie na stanovištiach, kde sa môţe hromadiť a udrţať pôdna vlaha, na pôdach
s vyrovnaným vodným reţimom, v terénnych depresiách svahových terás, na bázach svahov, dnách
plytkých údolí a ich uzáveroch pribliţne do 700 – 800 m n. m., pričom smerom do vyšších
nadmorských výšok sa jej zastúpenie zmenšuje. rastie však aj na plytších kamenitých pôdach, na
hrebeňoch, podhrebeňových a vypuklých svahoch, a na stanovištiach sutinového charakteru.
Opadanka líp patrí medzi pomalšie rozloţiteľnejšie (cca 2 roky).
Lipa nemá výraznejších škodcov. Občas ich poškodzujú húsenice faléry lipovej, pod kôrou
oslabených stromov sa usadzuje krasoň lipový a kôrnik.
Často sa vysádzajú v mestskom prostredí, pretoţe dobre znášajú zostrih v alejach. Lipa veľkolistá je
však pomerne citlivá na znečistenie ovzdušia prachom a výfukovými plynmi. Lipa malolistá je
výrazná medonosná drevina. kvety sa vyuţívajú v lekárstve. Je vhodná na výsadby v sídlach.
Lipa a človek
Lipa je odpradávna jedným z najobľúbenejších stromov a hrala vţdy veľkú úlohu v poverách,
ľudových zvykoch, symbolike, v poézii, v bájach ale i vo výtvarnom umení.
Lipa je v súčasnosti chápaná ako symbol Slovanstva. Tento stav trvá od 19.storočia, zásluhou
básnikov a spisovateľov, ktorí sa romanticky pozerali na minulosť Slovanov (napr. Ján Kollár v diele
Slávy dcéra a Štúrovci) a hľadali všeslovanský symbol ako protiváhu proti rozpínavému Germánstvu.
Dub ako Perúnov strom a teda aj skutočný znak Slovanstva si nevybrali moţno aj preto, lebo ten bol
zároveň symbolom germánskeho boha Donnara alebo Thora (náprotivok nášho Perúna) a teda dub
vnímali neprávom ako symbol „obsadený“ ... Zvolili si lipu ... Aby sme lipe nekrivdili - nestala sa
slovanským stromom len tak, aj ona mala svoje významné miesto v pôvodnom slovanskom
duchovne. Pravdepodobne bola uctievaná ako ţenský prvok, ako prirodzená protiváha uctievania
muţského prvku (Perún – dub). Vysádzala sa pri prameňoch, studničkách a iných posvätných
miestach alebo pri významných príleţitostiach. Po preniknutí kresťanstva na naše územie nedokázali
kresťanskí misionári pôvodnú vieru úplne vyhubiť, preto sa rozhodli navrstviť novú kresťanskú
tradíciu na staršiu a pôvodnú slovanskú. Preto u nás silný mariánsky kult je pravdepodobne
pozostatkom uctievania Mokoše (bohyňa Zeme a plodnosti) a aj v súčasnosti lipy vysádzané okolo
kríţov a kaplniek by mohli byť toho dôkazom... (lipa ako stelesnenie Mokoše).
11
Uţ za dávnych čas, keď sa dva rozhádané rody alebo susedia udobrili, zasadili na hranici svojich
území lipu, aby stráţila a chránila ich mier. Je to totiţ strom lásky, ktorý urovnáva medziľudské
vzťahy. Bola opatrovníkom a ochrancom osôb aj celých národov.
Lipy patrili aj sv. Vojtechovi. Zelenými lipovými halúzkami očisťovali dom na Boţie telo, lipové halúzky
sa dávali za obrazy, lebo mali zabezpečiť pokoj v dome. Lipa chránila ja pred bleskom a lejakmi.
Ľudia totiţ verili, ţe do lipy nikdy neudrie blesk. Aj pri narodení dieťaťa sa pri dome sadila lipka.
Lipový kyjak sa povaţoval za ochranný amulet. Medzi Slovanmi bola rozšírená výroba lipových
lyţičiek, pretoţe jedlo, ktoré sa nimi naberalo, nemohlo vraj škodiť. Aj kolísky sa vyrábali z lipového
dreva. Spánok v tieni lipy poskytuje človeku dokonalý odpočinok, prináša vraj prorocké sny a chráni
pred chorobami.
Podľa lipy je nazvaných veľa miest. Môţeme ju nájsť v slovenských pesničkách či erboch. Je to strom
lásky. Moţno práve preto ľudia odvodili symbol srdca z tvaru lipového listu. Často ju sadili pri
významných príleţitostiach ako symbol významnej udalosti.
Liečivé účinky lipy
Lipa je nielen okrasná drevina, ale je i významná liečivá rastlina.
Používané časti: kvety, kôra
Hlavné účinky:
podporuje potenie
uvoľňuje cievy
sedatívne nervínum
lieči cievne steny
Súkvetia aj s podporným listeňom sa zbierajú od júna do júla a sa sušia v tieni na vzdušnom mieste,
pretoţe sa rýchlo zaparí a môţe stmavnúť. Nesmie sa sušiť na slnku, najlepšie pri teplote do 35 °C.
Podporuje srdcovú činnosť, pomáha pri chorobách z prechladnutia, pri zápaloch dýchacích ciest,
horúčke. Hlavný účinok kvetu lipy je v podpore potenia a vyuţíva sa na zniţovanie teploty pri nádche
a chrípke, bronchitickom katare, angíne, zápale pľúc, zápaloch obličiek a močového mechúra a iných
horúčkovitých ochoreniach. Rozpúšťa hlieny, zniţuje dráţdenie ku kašľu, preto sa pouţíva pri
všetkých chorobách z prechladnutia.
Lipa malolistá aj lipa veľkolistá sa odporúčajú aj pri ochoreniach ţalúdka a čriev – zlepšujú ich
činnosť. Majú podporný vplyv na vylučovanie ţalúdočnej šťavy a ţlče. Kvet lipy urýchľuje trávenie
a chuť do jedla. Močopudný účinok kvetov oboch druhov sa vyuţíva pri reumatizme. Vo forme
záparu (1 lyţica alebo 2 – 4 g lipového kvetu na šálku) sa denne podávajú 3 – 4 šálky horúceho čaju.
Čaj (zápar) sa vďaka svojim sedatívnym účinkom sa odporúča pri nervovej vyčerpanosti, nervovom
podráţdení a pri nespavosti, no je vhodný aj pri málokrvnosti.
Proti kaţdodennému stresu dobre poslúţi kúpeľ z lipových kvetov. Nálev pripravíme z 3 l vody a 200
g lipových kvetov. Necháme ho 20 minút lúhovať, precedíme a pridáme do kúpeľa.
Výluh (odvar) z lipového kvetu (pripravíme ho z 50 g sušených alebo čerstvých kvetov, ktoré
zalejeme 1 l teplej vody a necháme vylúhovať asi 30 minút) má uţ odpradávna priaznivý účinok na
vlasy. Výluh môţeme podľa potreby zriediť. Po tomto kúpeli budú vlasy jemné, pruţné a lesklé,
s príjemnou medovou vôňou.
Extrakty z lipových kvetov sa pridávajú do krémov, prísad do kúpeľa, či výrobkov ústnej alebo
vlasovej kozmetiky. Odvar z lipového kvetu dodáva koţi jemný zlatistý nádych a na koţu má čistiace
účinky (najmä pri potení), je vhodný aj na kloktanie. Lipová kôra má priaznivé účinky pri
malomocenstve, listy sa pouţívajú na zmierňovanie opuchov a šťava zmierňuje vypadávanie vlasov.
Z lipového dreva sa dodnes pripravuje ţivočíšne uhlie, ako účinný prostriedok proti črevným katarom
a otravám.
Účinok usušených lipových kvetov pri dobrých skladovacích podmienkach je okolo 18 mesiacov.
12
Lipa a včelárstvo
Lipy patria medzi významné včelárske dreviny – je to výdatná medonosná rastliny. Okrem nektáru
a peľu poskytuje aj mnoho medovicového – tmavého medu príjemnej vône. Ak je vysádzaná
v komplexných porastoch, produkcia nektáru z 1 ha je 200 – 300 kg/deň.
Najznámejšia lipa na Slovensku
Lipa kráľa Mateja v Bojniciach – národná prírodná pamiatka .
Lipa rastie v zámockom parku a je majetkom Slovenského národného
múzea – Múzea Bojnice.
Podľa povesti zasadil túto lipu Matúš Čák Trenčiansky v roku, keď
zomrel posledný kráľ z rodu Arpádovcov Ondrej III., teda roku 1301.
Lipa vyrástla v prekrásny majestátny strom. V čase svojho vrcholu mala
koruna priemer pribliţne 36 metrov, hlavné konáre siahali do výšky 28
metrov a obvod kmeňa bol 12 metrov. Pod stromom sa konávali rôzne
posedenia. Kráľ Matej Korvín (1458 – 1490), o ktorom je známe, ţe rád
pobýval v Bojniciach, usporadúval pod lipou veľké hostiny a porady. O
jeho vzťahu k lipe svedčia aj zachované kráľovské listiny datované
v Bojniciach so záverečnými formulami "Sub nostris dilectis tillis
bojniciensibus" – Pod našimi milými lipami bojnickými. Vďaka týmto
faktom sa stala známou ako Lipa kráľa Mateja.
Krásny strom mali v úcte nielen obyvatelia Bojníc a zámku, ale dokonca aj nepriatelia. Bez
ujmy preţil nájazdy Turkov a v 17. storočí, v čase šarvátok stavovských povstaní, keď Bočkajove
vojsko dobýjalo hrad, robilo to údajne "so zvláštnou šanobou lipy pamätnej".
Jeden z posledných šľachtických majiteľov zámku František Alojz Pálfy otec grófa Jána
Františka Pálfyho, venoval zvláštnu opateru na zachovanie tohto vzácneho stromu a dal do koruny
umiestniť ţelezné skoby, aby istili najväčšie konáre proti víchru.
Začiatkom 50. rokov pracovníci Múzea v Bojniciach konštatovali, ţe strom rýchlo chátra. Tri
hlavné kmene boli poškodené vetrami, mohutné konáre na východnej strane sa odlomili pod vlastnou
váhou a tieto rany boli otvorenou cestou pre daţďovú vodu, hnilobu a hmyz, poškodzujúci drevnú
hmotu. Po čase sa vytvorili vo veľkých vetvách komíny, ktoré sa v strednej časti spojili v obrovskú
dutinu. Prvé záznamy o ošetrení lipy pracovníkmi múzea sú z roku 1952. Roku 1969 bola lipa štátnou
ochranou prírody vyhlásená za chránený prírodný výtvor. V roku 1997 boli ukončené záchranné
práce, kedy časť torza kmeňa bola zakonzervovaná a ţivé konáre sa ponechali rásť. Odvtedy sa
zabezpečujú len dielčie ošetrenia proti prípadnému šíreniu drevokazných húb a hmyzu.
Ochrana drevín, starostlivosť o stromy
Ochranu drevín zabezpečujú právne predpisy, a to najmä
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny č.543/2002 Z.z.,
Vyhláška MŢP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.
Čo by sme mali vedieť:
vlastník (správca, nájomca) pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu
starať, najmä ju ošetrovať a udrţiavať
na výrub dreviny potrebujeme súhlas, ktorý vydáva obec
Ak sa rozhodnete postarať sa o Vaše stromy, zlepšiť ich zdravotný stav, prípadne skrášliť ich tvar,
túto úlohu prenechajte odborníkovi – arboristovi.
13
14
Určovanie výšky stromu
Metóda č. 1
Okrem veku sa určuje aj výška stromov. Za slnečného
počasia určujeme výšku stromu odmeraním jeho tieňa. V tom istom
čase odmeriame svoju vlastnú výšku a dĺţku svojho tieňa. Na
výpočet výšky stromu pouţijeme nasledovnú rovnicu:
Podiel výšky stromu a jemu prislúchajúceho tieňa je rovný
podielu výšky a tieňa človeka. Z tejto matematickej závislosti
vypočítame výšku stromu tak, ţe vynásobíme výšku človeka
s dĺţkou tieňa stromu a výsledok vydelíme dĺţkou tieňa človeka.
Pouţijeme tie isté jednotky miery.
Výška stromu = výška ţiaka x tieň stromu : tieň ţiaka
Metóda č.2
Odreţeme rovný kus palice v dĺţke, ktorá sa rovná vzdialenosti medzi našim okom
a vystretou rukou. Drţíme ju zvisle pred sebou a pribliţujeme sa k stromu alebo sa od neho
vzďaľujeme tak, aby sa vrchol palice kryl s vrcholom stromu a spodok palice s jeho pätou.
Označíme bod, na ktorom teraz stojíme a odmeriame jeho vzdialenosť od päty stromu. Táto
vzdialenosť určuje pribliţnú výšku stromu.
Určovanie veku stromu
Skúsený lesník alebo znalec stromov vie posúdiť vek stromu podľa priemeru kmeňa, výšky
a miesta výskytu stromu. Rýchlosť rastu stromu závisí od jeho druhu a prírodných podmienok.
Lesníci merajú stromy preto, aby mohli naplánovať ťaţbu a iné úkony potrebné na ošetrenie lesa. Pri
obhliadkach zisťujú zdravotný stav lesa a druhové zloţenie. Priemer stromu sa meria vo výške 1,5
metra, v tzv. prsnej výške.
Letokruhy, ktoré vidíme na priereze kmeňa, nám môţu určiť vek stromu. Na základe ich
hrúbky, tvaru a farby sa dajú určiť dejiny stromu. Strom rok čo rok tvorí nové drevné bunky, ktoré sú
na jar svetlejšie, mäkké, s veľkými prieduchmi prepúšťajúcimi vodu, tzv. jarné drevo. V lete a na jeseň
sú tieto bunky tmavé, pevné, s jemnými prieduchmi, tzv. letné drevo. V rokoch s mnoţstvom daţďa
a slnka vzniká široký pruh, zatiaľ čo úzky pruh poukazuje na zlé podmienky rastu. V letokruhoch sa
dajú prečítať klimatické a svetelné podmienky, napadnutie hmyzom, miesta odkiaľ vyrastali konáre,
rôzne zásahy do vývoja ale aj svetové strany. Prierezy stromov z priemyselných oblastí poukazujú
hlavne v posledných rokoch na zmenšený rast.
Stromy môţu dosiahnuť vek aţ niekoľko sto rokov, záleţí to od druhu stromu. Ak strom nie je
zoťatý, môţeme pribliţne určiť jeho vek podľa tejto mierky:
Strom prirastie na obvode kaţdý rok pribliţne o 2-3 cm.
Napr. ak je obvod stromu 100 cm
100 : 2 = 50 rokov 100 : 3 = 33 rokov
Podľa tohto výpočtu je strom starý 33 aţ 50 rokov, alebo jednoducho cca 40 rokov. Pretoţe
rast stromu závisí od mnohých faktorov, napríklad od svetelných pomerov, môţeme u stromu
s dobrými svetelnými podmienkami, na lúke alebo lesnej čistinke, predpokladať menej rokov
a u stromu so zlými svetelnými podmienkami skôr viac rokov.
15
Najľahšie je určiť vek zoťatému stromu. Na to si zo zoťatého stromu zaobstaráme kotúče,
ktoré musia byť dobre obrúsené, aby sa dali rozoznať jednotlivé letokruhy. Na pni v lese sa môţeme
pokúsiť zviditeľniť letokruhy pomocou brúsneho papiera. Vek stromu určíme podľa počtu letokruhov.
Prehľadnejšie je, ak po kaţdých 10 – 20 letokruhoch zapichneme do kruhu špendlík.
Potom analyzujeme: rôzne zásahy do rastu, chudobné a bohaté roky, svetové strany a podobne. Na
základe letokruhov stromu si môţeme vytvoriť celý príbeh o ţivote stromu.
poţiar
odumreté konáre
striedanie suchých
a normálnych rokov
obrastená mrazová
trhlina
odstredivý rast na strmých svahoch
alebo po vplyvom vetra
jadrové trhliny
zarastená mrazová
trhlina
vonkajšie trhliny
16
Hľadanie vlastného stromu
Budeme potrebovať:
šatka na zaviazanie očí
Ako budeme postupovať:
deti rozdelíme do dvojíc, pričom jeden z dvojice bude mať zaviazané oči. Úlohou druhého
hráča je, čo najkomplikovanejším spôsobom zaviesť svojho „slepého“ spoluhráča ku stromu,
ktorý mu vyberie. Ten si musí daný strom tak ohmatať, aby ho bol schopný po návrate na
začiatok hry znova nájsť, tento krát uţ s odviazanými očami.
Po nájdení stromu si úlohy vymenia. Je dôleţité pred začatím hry deti upozorniť na
bezpečnosť pri vodení „slepého“ spoluhráča.
Liečivé účinky lipy
Budeme potrebovať:
kartičky s názvami liečivých účinkov lipy prípadne iných liečivých rastlín, veľký papier formátu
A0, pastelky, fixku, lepiacu pásku a lepidlo
Ako budeme postupovať:
Na veľký papier si nakreslíme torzo človeka. Deťom rozdáme kartičky, na ktorých sú
napísané liečivé účinky lipy, prípadne iných liečivých rastlín. Úlohou detí je roztriediť, ktoré
liečivé účinky má lipa, na torzo človeka nakresliť orgán na ktorý pôsobí a prilepiť liečivý
účinok.
Niektoré liečivé účinky lipy:
podpora srdcovej činnosti
podpora potenia
zniţovanie teploty
podpora chuti do jedla
zmierňovanie vypadávania vlasov
zniţovanie dráţdivosti ku kašľu
pomoc pri chorobách:
zápal pľúc
zápal obličiek, močového mechúra
ochorenia ţalúdka, ochorenia čriev
reumatizmus
nespavosť
Adoptuj si strom
Budeme potrebovať:
čistý pracovný list, perá, podloţky na písanie, uhlíky alebo vosková pastelka na frotáţ, meter,
určovacie kľúče
Ako budeme postupovať:
Kaţdý ţiak si vyberie strom podľa vlastného výberu. Kaţdému rozdáme pripravené pracovné
listy, perá a podloţky na písanie. Deti si samostatne vypracujú pracovný list (prípadne
môţeme na jedno miesto rozloţiť literatúru o stromoch, kde si môţu vyhľadať správny názov
stromu).
Na záver rozdiskutujeme jednotlivé odpovede a porovnávame zistené výsledky.
Obmena: konkrétny strom môţu deti pozorovať aj s odstupom času, pričom pozorujú zmeny,
ktoré sa na strome udiali. Taktieţ môţu strom sledovať v rôznych ročných obdobiach
a následne vyhodnocovať zmeny.
17
ADOPTUJ SI STROM
1. Napíš názov tvojho stromu:
2. Aký je tvar koruny?
3. Rastie strom samostatne, alebo v poraste?
4. Popíš miesto, kde strom rastie
(pôda, svetová strana,...):
5. Má tvoj strom nejaké výnimočné znaky
(odrezané konáre, dutiny, tvar,...)?
6. Aký je obvod stromu vo výške 130 cm?
7. Odhadni výšku a vek stromu:
8. Akú farbu má kôra stromu?
9. Je kôra stromu poškodená?
(ak áno, napíš ako, čo alebo kto ju poškodil)
10. Urob frotáţ kôry.
11. Aký má list tvar:
12. Aký kvet má strom?
(farba, tvar,.....)
13. Opíš plod stromu:
14. Urob frotáţ listu.
15. Ktorým ţivočíchom slúţi plod ako potrava:
16. Ţijú na strome nejaké
ţivočíchy? Napíš aké:
18
Neubližuj stromu
Ako budeme postupovať:
Deti posadíme do kruhu a poprosíme dvoch dobrovoľníkov, aby sa postavili do stredu. Jeden
predstavuje trpiaceho človeka, druhý človeka, ktorý ubliţuje. Ten robí zle trpiacemu, sáče do
neho, štípe ho, ťahá za vlasy a pod. Trpiaci zo začiatku len trpí, neskôr sa začína brániť,
nakoniec môţe zvoliť aj útek.
Po chvíli poprosíme o vystriedanie dobrovoľníkov. Jeden z nich bude predstavovať strom,
druhý človeka, ktorý prišiel stromu ubliţovať. Skúsia si to zahrať.
Ako sa strom môţe brániť? Ako ľudia ubliţujú stromom?
Pravda a klamstvo
Aktivitu môţeme hrať v miestnosti alebo v záhrade. Deti rozdelíme do dvoch skupín – chlapci
a dievčatá. Skupiny sa postavia tvárou oproti sebe do dvoch radov. Učiteľ číta výroky z textu
dole, alebo si vymýšľa vlastné. Úlohou detí je vypočuť si výrok a rozhodnúť sa, či je pravdivý
alebo nie. V prípade, ak je výrok pravdivý, chlapci naháňajú dievčatá, ak je výrok klamstvo,
dievčatá naháňajú chlapcov.
Ţiadnemu ihličnatému stromu neopadáva na zimu ihličie.
klamstvo
Listnaté stromy rastú hlavne v teplejších oblastiach.
pravda
Pomocou koreňov stromy čerpajú z pôdy ţiviny.
pravda
Pomocou letokruhov na kmeni môţeme určiť vek stromu.
pravda
Kôra sa nachádza len na kmeni, konáre kôru nemajú.
klamstvo
V listoch stromov prebieha fotosyntéza – tvorí sa cukor a kyslík.
pravda
Plody stromov slúţia ako potrava pre ţivočíchy.
pravda
Na stromoch neţijú ţiadne ţivočíchy.
klamstvo
Lipy sú nízke stromy. Sú vysoké len 10 metrov.
klamstvo
Kôra lipy má hnedastú farbu.
pravda
Listy lipy majú tvar srdca.
pravda
Lipové kvety sú červenkastej farby.
klamstvo
Semeno lipy má tvar struku.
klamstvo
Drevo lipy sa pouţíva v rezbárstve.
pravda
Z kvetu lipy varíme čaj, ktorý pijeme pri nádche.
pravda
Lipy nikdy nevysádzame v mestách a na dedinách.
klamstvo
Najznámejšia lipa rastie v Bojniciach.
pravda
19
Frotáž kôry a listov
Budeme potrebovať:
uhlík, kancelársky papier
Ako budeme postupovať:
kaţdému účastníkovi dáme kancelársky papier a uhlík. Dieťa si kancelársky papier priloţí na
kôru stromu alebo list a uhlíkom zľahka prejde po papieri. Na papier sa mu odtlačia všetky
nerovnosti kôry a listu.
Na hotovej frotáţi potom pozorujeme štruktúru kôry, a ţilnatosť listov. Jednotlivé frotáţe
porovnávame a hľadáme rozdiely.
Doplňovačka
Táto aktivita je vhodná ako aktivita v triede, no i v školskej záhrade, na lúke a
podobne. Na farebné papiere vytlačíme text, ktorý sa nachádza na nasledujúcich dvoch
stranách. Text na prvej strane je určený pre prvý stupeň, text na strane druhej pre druhý
stupeň ZŠ. Na jeden farebný papier vytlačíme text, na druhý slová, ktoré budú deti dopĺňať.
Obidva papiere musia byť rovnakej farby. Jednotlivé slová povystrihujeme
(prípadne zalaminujeme – zabezpečíme tak dlhšiu ţivotnosť).
Farebné papiere by mali byť aspoň v štyroch odtieňoch – ţltý, červený, modrý
a zelený. Deti rozdelíme do štyroch skupín (podľa počtu farebnej škály doplňovačky).
Na záhrade pod kôru, kamienky, trávu, na stromy a podobne poschovávame
zalaminované kartičky so slovami, ktoré budú deti po skupinách hľadať a dopĺňať do
predtlačenej a zalaminovanej doplňovačky. Vyhrá tá skupina, ktorá najskôr nájde všetky
slová a správne ich doplní na vybodkovaný text.
Prvý stupeň ZŠ:
ihličnaté, listnaté, koreň, listy, vodu, Kôra, fotosyntéza,
Lipa, svetlohnedej, srdcovitý tvar, žltkastej, nažka, Kvety,
v rezbárstve, vysádzané, Bojniciach
Druhý stupeň ZŠ:
ihličnaté, listnaté, koreň, stonka (kmeň), listy, letokruh,
vodu, živiny, fotosyntéza, odparovanie vody, Lipa,
srdcovitý, žltkastej, nažka, liečivé účinky, v rezbárstve,
v mestách, pri cintorínoch, Bojniciach
20
Stromy rozdeľujeme na .......... a ...........
Stromy sa skladajú z troch orgánov: ........, stonka (kmeň)
a ..........
Pomocou koreňa strom čerpá z pôdy ......... a živiny.
......... ochraňuje strom pred škodcami.
V listoch stromov prebieha ................ – tvorí sa cukor
a kyslík.
............ je mohutný strom, dorastá až do 40 metrov.
Kôra lipy je ................ farby.
Listy lipy majú ......................
Lipa kvitne v júni až júli. Jej kvety sú ..............farby.
Plod lipy je ..........
......... lipy majú liečivé účinky – pomáhajú pri nádche.
Drevo líp sa odpradávna používa ..................
Lipy sú často ............ v mestách, na dedinách a pri
cintorínoch.
Najznámejšia lipa rastie v ..................
21
Stromy rozdeľujeme na .......... a ...........
Stromy sa skladajú z troch orgánov: ........, ..................
a ..........
Kmeň, korene a konáre každoročne rastú – každý rok
pribudne jeden ..............
Pomocou koreňa strom čerpá z pôdy ......... a ........
Listy stromov plnia niekoľko funkcií: ................, ..................,
výmena plynov.
............ je mohutný strom, dorastá až do 40 metrov.
Listy lipy sú striedavé, čepeľ má ............ tvar.
Lipa kvitne v júni až júli. Jej kvety sú ..............farby.
Plod lipy je .........., dozrieva v septembri.
Kvety lipy majú ................ – pomáhajú napríklad pri nádche.
Drevo líp sa odpradávna používa ..................
Lipy sú často vysádzajú .............., na dedinách a ...............
Najznámejšia lipa rastie v ..................
22
Poklad stromov
Budeme potrebovať:
krepový papier na označenie pribliţného miesta uloţenia správy, zašifrované správy na látke
alebo tvrdom papieri
Ako budeme postupovať:
Deti rozdelíme na dve skupiny. Na stromy umiestnime krepový papier a do jeho blízkosti
schováme zašifrované nápisy slovenských prísloví a porekadiel, ktoré hovoria o stromoch.
Texty sú napísané na kusoch textilu alebo tvrdého papiera a sú šifrované. Z kaţdej správy sú
dve kópie (dve skupiny hráčov) farebne rozlíšené. Úlohou skupiny je hľadať v teréne ukryté
správy. Za nájdenú správu získava druţstvo 2 body a za rozšifrovanú správu ďalšie 4 body.
1. Nešťastie nechodí po stromoch, ale po ľuďoch.
ľuďoch po , nechodí po nešťastie ale stromoch
2. Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne .
enhopen emorts an kotsíl ina as artev zeb
3. Jablko nepadá ďaleko od stromu.
nepadá stromu od jablko ďaleko
4. Ak kvitnú v novembri stromy, bude zima trvať aţ do mája.
akkvitnúvnovembristromy,budezimatrvaťaţdomája
5. Aj malý oheň veľký les zapáli.
les aj oheň veľký malý zapáli
6. Keď sa v lete objavuje na stromoch ţlté lístie, príde skorá jeseň.
keďsavleteobjavujenastromochţltélístie,prídeskorájeseň
7. Ak sa na lístí stromov rosa dlho udrţí, bude pekný čas.
aksanalístístromovrosadlhoudrţí,budepeknyčas
8. Zlý strom zlé ovocie dáva.
ovocie zlý zlé dáva strom
9. Keď sa listy na stromoch na hor obracajú, bude pršať.
keďsalistynastromochnahorobracajú,budepršať
Stavanie stromu
Ako budeme postupovať:
Na stavbe stromu sa podieľa 15–20 detí. Deťom postupne vysvetľujeme funkcie jednotlivých
častí stromu. Začíname jadrom – vyberieme 3 deti, ktoré sa postavia chrbtom k sebe a chytia
sa za ruky. Hlavné korene – 3 deti, sadnú si chrbtom k základni „jadra“ a oprú sa o ňu.
Vlásočnice - deti s dlhými vlasmi, leţia na zemi a chodidlami sa dotýkajú hlavných koreňov.
Po zvolaní „strom oţíva“ dvíhajú ruky nad hlavu (ţiviny od koreňa do koruny). Beľové drevo –
xylém – 5 detí, chrbtom postavené okolo jadra. „Strom oţíva“ – ako mexická vlna pokračujú v
dvíhaní rúk nad hlavu. Kambium vysvetlíme len slovným komentárom. Lyko – deti sa
postavia tvárou ku kmeňu. „Strom oţíva“ – pokračujú v dvíhaní rúk. Kôra – zostatok detí
obstúpi kmeň tvárou obrátenou smerom von. Vzájomne sa drţia za ruky – chránia strom.
Jedno dieťa môţe predstavovať jeleňa, ktorý sa snaţí na jeseň zhodiť parohy obtieraním
o kôru – kôra chráni a bráni poškodeniu lyka.
23
Príslovia, porekadlá, pranostiky
Potrebujeme:
na lístočkoch napísané príslovia, porekadlá a pranostiky
Ako budeme postupovať:
Deti rozdelíme do skupiniek po 2 – 3. Rozdáme im na lístočkoch napísané príslovia,
porekadlá a pranostiky o stromoch. Úlohou detí je rozdeliť lístočky a jednotlivé výroky
vysvetliť.
Príslovia
sú krátke ľudové výroky, z ktorých vyplýva poučenie.
Porekadlá
výstiţne vyjadrujú ţivotnú skúsenosť, no nemajú poučný význam.
Pranostiky
Predpovedať počasie na dlhšie obdobie sa ľudia snaţili pomocou pranostík.
Kedysi však ľudia hľadali kľúč na predpovedanie počasia zvyčajne v prírode.
Nepozerali sa iba na oblohu, ale pozorovali správanie sa zvierat, vtákov,
hmyzu, rastlín, ale aj samotných ľudí. Niektoré z príznakov sú spoľahlivé,
no iné uţ menej. Tieto predpovede však majú iba krátkodobý charakter.
Príklady prísloví, porekadiel a pranostík:
Staré drevo dobre horí.
Ak spadnuté lístie pod stromom zostane ležať, bude nasledujúci rok úrodný.
Aký strom, také ovocie.
Keď dlho list zo stromu nepadá, tuhá zima sa nám ver prikráda.
Zahľadel sa do nej ako do starej vŕby.
Ak agát kvitne ešte raz, bude pekná a dlhá jeseň.
Vták si volí strom, ale strom si nevolí vtáka.
Ak sa vetva jedle rýchlo skrátila, bolo treba očakávať silný a dlhotrvajúci dážď.
Chlap (vysoký) ako jedľa.
Keď jaseň skôr pučí než dub, bude suché leto.
Ak skoro neopadá list zo stromu, všetko sa opozdí.
Ani strom naraz nezotnú.
Kde dreva, tam i triesok.
Ihličnaté stromy pred dažďom spúšťajú svoje vetvy a dvíhajú ich pred jasným počasím.
Ak stromy neskoro v jeseni zakvitnú, bude zlý rok.
Zlý strom zlé ovocie dáva.
Keď sa les rúbe, aj triesky lietajú.
Neskoré spŕchnutie listov – ostrá zima.
Aký otec taký syn, aké drevo taký klin.
Poctivá ako vŕba pri potoku.
Ak sa na lístí stromov rosa dlho udrží, bude pekný čas.
Aj malý oheň veľký les zapáli.
Keď kvitnú stromy druhýkrát, bude zima na stokrát.
Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne.
Jablko nepadá ďaleko od stromu.
Keď na Martina (11.11.) list zo stromu neopadol, môžeme čakať tuhú zimu.
Keď sa listy na stromoch na hor obracajú, bude pršať.
Starý strom nie je dobré presádzať.
Keď na konci mája dub bohato kvitne, vo všetkom bude hojnosť.
24
Ak na vŕbovom konári vypučia skôr horné listy, bude lepšia jarná úroda, ak spodné, tak
jesenná.
Keď na jeseň lístie zo stromu skoro opadáva, treba čakať tuhú zimu.
...bol zdravý ako lipa.
Keď je smrek zelený, bude dlhá jeseň.
Keď sa v lete objavuje na stromoch žlté lístie, príde skorá jeseň.
Uschlé lístie nehyzdí krásne stromy.
Na Jakuba, na Filipa, zelená sa každá lipa.
Keď lístie dubov rýchlo vypučí, bude dobrá úroda.
Neradno nosiť drevo do hory.
Nešťastie nechodí po stromoch, ale po ľuďoch.
Ak stromy kvitnú v jednom mesiaci, bude bohatá úroda ovocia.
Ak kvitnú v novembri stromy, bude zima trvať až do mája.
Výroba listov
Potrebujeme:
nazbierané opadnuté listy alebo šablóny listov, sieťka na okna, 3D
farba na textil a iné povrchy, farba v spreji (zlatá, strieborná,
zelená,.....), noţničky, fixka
Ako budeme postupovať:
Na nazbierané opadané listy rôzneho tvaru (prípadne na šablóny
listov) priloţíme sieťku na okná a fixkou obkreslíme tvar listu. Listy
noţničkami vystrihneme, môţeme nastriekať farebným sprejom
a okraje listou obtiahneme 3D farbou, pričom
spravíme aj ţilnatinu na liste. 3D farbu necháme
zaschnúť, tak ako je uvedené na návode.
List potom môţeme podľa potreby tvarovať
a pouţiť na dekoráciu pri rôznych príleţitostiach.
Zmyslové vnímanie
Potrebujeme:
prírodný materiál (kamienok, šiška, kôra, mach, lesné plody,...), prípadne šatka na
zaviazanie očí
Ako budeme postupovať:
Skupina sa postaví do kruhu, účastníci stoja plece pri pleci. Oči majú zavreté, alebo
previazané šatkou. Vedúci skupiny účastníkom vloţí do ruky rôzne časti stromu –
šišku, bukvicu, mach, konárik..... Účastníci si materiál posúvajú poza chrbát a snaţia
sa hmatom zistiť, o aký materiál ide.
25
Rast stromov
Potrebujeme:
semená rôznych stromov
Ako budeme postupovať:
Vedúci skupiny alebo učiteľ nazbiera semená zo stromov, ktoré rastú na lokalite, kde sa
bude aktivita hrať. Účastníci sa postavia okolo vedúceho a ten im začne rozprávať o funkcii
lesa a rozmnoţovaní stromov. Pritom zdvihne ruky a pozhadzuje semená stromov okolo
seba. Kaţdé dieťa sa postaví na jedno semeno. Postupne stromy rastú a potrebujú čoraz
viac priestoru – deti rozťahujú ruky. Vysvetlí sa im potreba vykonávať prerezávku
a dôleţitosť ťaţby dreva v lese.
Kolekcia listov
Potrebujeme:
biele plachty
Ako budeme postupovať:
Deti rozdelíme do skupín a to podľa počtu plachiet, ktoré máme k dispozícií – najlepšie
skupiny po štyroch. Úlohou skupín je v časovom limite 10 minút nazbierať v okolí čo najviac
rôznych druhov listov zo stromov a umiestniť ich na svoju plachtu. Po uplynutí časového
limitu musia zozbierané listy vytriediť na druhy, potom napríklad na listnaté a ihličnaté.
Vyhráva skupina, ktorej sa podarilo zozbierať najviac listov zo stromov.
Na záver v skupine diskutujeme o funkcii listu, prípadne sa snaţíme pomocou kľúča určiť čo
najviac listov, skúšame pach jednotlivých listov, vymýšľame na čo sa pouţívajú – prípadne
na čo by sa mohli dané listy pouţiť,.......
Každý strom za seba
Potrebujeme:
nastrihané papieriky o veľkosti cca 6 x 4 (ţltá, modrá a biela farba), ceruzky, čistý list A4
Ako budeme postupovať:
Kaţdý ţiak si na svoj papier nakresli prierez stromu – letokruhy, kôru. ţiaci sa postavia vo
vzdialenosti cca 1 meter na svoje letokruhy – stanú sa z nich stromy. Učiteľ rozmiestni medzi
ţiakov farebné papieriky. Hráčom vysvetlíme, ţe sa ako stromy musia uprostred konkurencie
ostatných stromov postarať o svoje ţivotné potreby. kaţdý z farebných papierikov
predstavuje jednu vec, ktorú strom nevyhnutne potrebuje k svojmu ţivotu – modrý
predstavuje vodu, ţltý slnečnú energiu a biely výţivu (kyslík, dusík, oxid uhličitý ....).
Prvé kolo: Po signále, ktorý vydá učiteľ, sa hráči snaţia získať kaţdú farbu. Môţu pouţívať
korene – nohu, konáre – ruky, ale jedna noha – hlavný koreň musí byť stále umiestnená na
nakreslenom priereze. Prvé kolo trvá cca 30 sekúnd.
Po prvom kole sa hráči rozprávajú o tom, koľko potrieb sa im podarilo získať a či nejaká
potreba niektorému stromu chýba.
Učiteľ kladie pomocné otázky:
Čo sa môţe stať skutočnému stromu, ak nedostáva niektorú „potrebu“ (môţe pomalšie
rásť, byť oslabený a následne napadnutý škodcami, prípadne vyhynúť). Treba
spomenúť, ţe rôzne druhy majú rôzne potreby a poţiadavky na prostredie.
Môţe stromy ohroziť aj prebytok ţivín? (áno, kaţdý strom má svoje optimum a pokiaľ je
prekročené trpí stresom)
26
Druhé kolo: Hráči spoja svoje kmene do skupiniek po 3 – 5 a znova sa snaţia získavať
svoje „potreby“, ktoré učiteľ znova rozmiestnil v ich blízkosti. Pravdepodobne sa im ich
podarí získať menej ako v prvom kole, tak môţeme diskutovať o tom, ţe pre stromy ja
náročnejšie rásť blízko pri sebe.
Učiteľ kladie pomocné otázky:
Chýba niekomu úplne nejaká „potreba“? Ak áno, môţe hráč ktorému potreba chýba
predviesť ako strom umiera a padá, alebo je veľmi stresovaný.
Aké opatrenia robia lesníci, aby stromy nerástli príliš blízko pri sebe a nesúťaţili
o ţiviny? (pestujú ich v určitých vzdialenostiach od seba a ako stromy rastú vţdy po
niekoľkých rokoch vyrúbu slabšie jedince. Z takýchto prerezávok sú napríklad vianočné
stromčeky)
Námety pre ďalšie kolá:
pouţijeme menej modrých papierikov – simulácia sucha
pouţijeme menej ţltých papierikov – simulácia nedostatku svetla u mladých
stromčekov, pokiaľ rastú pod korunami starších stromov
pouţijeme menej bielych papierikov – simulácia pôdy chudobnej na ţiviny
(Zdroj: Tereza, združenie pre ekologickú výchovu )
Stromy – čo im škodí
Potrebujeme:
nastrihané červené a zelené lístky, krepový papier štyroch farieb na strihaný na prúţky –
jedna farba predstavuje ihličnany, druhá listnáče, tretia kyslé zráţky (najlepšie červená farba)
a štvrtá kôrovce.
Ako budeme postupovať:
Aktivity oboznámi deti s vplyvom kyslých daţďov a iných činiteľov na stromy, ktoré sú
následne napádané kôrovcom a iným hmyzom. Takto najviac trpia smrekové monokultúry a
jedným s prostriedkov boja proti škodcom sú feromónové lapače. Dôleţité je, aby pedagóg
vysvetlil pojmy feromóny, feromónové lapače, kyslé zráţky a emisie.
Deti rozdelíme v pomere na ihličnany, listnáče, kyslý dáţď a kôrovce. Jeden hráč
predstavuje lesníka, ktorý v lese rozmiestňuje feromónové lapače. Hráči predstavujúci kyslý
dáţď dostanú červené lístky, zelené lístky sú umiestnené v priestore hry.
Kyslý dáţď dotykom napáda stromy (ihličnaté a listnaté) a napadnutému stromu vţdy
predá jeden červený lístok, predstavujúci určité mnoţstvo kyslých zráţok. Stromy čerpajú
ţiviny tým, ţe zbierajú zelené lístky v priestore hry. Ak majú listnáče od kyslých daţďov
aspoň dva červené lístky, môţe ich napadnúť kôrovec. U ihličnatých stačí jeden červený
lístok. Strom napadnutý kôrovcom mu odovzdá jeden zelený lístok.
Po určitej dobe vedúci hry ohlási jeseň. Listnaté stromy môţu odhodiť všetky červené
lístky na zem, alebo odovzdať vedúcemu hry, čo predstavuje opadávanie listov.
Kôrovec chytený lesníkom mu vţdy odovzdá jeden zelený lístok. Pokiaľ ho nemá
vypadáva z hry. Rovnako aj strom, ktorý nemá pri napadnutí kôrovcom ţiadne zelené lístky
vypadáva z hry.
Hru ukončíme po vyzbieraní všetkých zelených lístkov.
Na záver diskutujeme o kyslých zráţkach, opatreniach proti ich negatívnym účinkom
na stromy, funkcii stromov a podobne. Pripomenieme deťom, ţe tzv. „škodlivý“ hmyz
napádajúci stromy má svoju funkciu v ekosystéme a je potrebný rovnako ako iné organizmy.
27
Živočíchy a strom
Potrebujeme:
pracovné listy, podloţky na písanie, ceruzky, určovacie kľúče, biele plachty
Ako budeme postupovať:
Aktivitu hráme v parku, v lese alebo na mieste, kde rastie viac stromov. Deťom rozdáme
pracovné listy, plachty, podloţky a ceruzky. Ich úlohou je nájsť si strom a vyplniť priloţený
pracovný list.
PRACOVNÝ LIST – ŽIVOČÍCHY A STROM
Strom je miesto, kde trvale alebo len dočasne ţije mnoţstvo ţivočíchov. Kaţdý pri svojom
pobyte na strome zanecháva mnoţstvo stôp - pobytových znakov. Tvojou úlohou je vydať sa
na prieskum stromu, tieto stopy nájsť a zistiť kto ich zanechal. Hľadaj napríklad ohryzené
listy, vyhryzené šišky, dierky v kôre,........
Aby sa ti lepšie pátralo, rozprestri pod strom bielu plachtu a potras konárom. Budeš
prekvapený koľko ţivočíchov na plachte nájdeš. na ich určovanie pouţi určovacie kľúče.
Pobytový znak
pr: ohryzená šiška
Ţivočích
veverička
Kde si znak
našiel
pod stromom
Ţije tu trvalo
alebo dočasne
dočasne
Čím sa ţivočích
ţiví
semená, orechy,..
Nakresli 3 najzaujímavejších ţivočíchov:
28
Kolekcia semien
Potrebujeme:
biele plachty, kľúče na určovanie stromov – plodov; pre starších ţiakov: pracovný list,
ceruzky, podloţky na písanie, určovacie kľúče
Ako budeme postupovať:
Aktivitu hráme na jeseň – v čase dozrievania semien listnatých a ihličnatých stromov. Deti
rozdelíme do skupín po 3 – 4. Úlohou skupín je v lese alebo parku zozbierať čo na najviac
rôznych druhov semien. Vyhráva tá skupina, ktorá bude mať najrozmanitejšiu zbierku.
Na záver s deťmi diskutujeme o tvare a spôsobe distribúcie jednotlivých semien do
prostredia.
Starším ţiakov môţeme dať v rámci tejto aktivity vyplniť nasledujúci pracovný list:
Nákres semena stromu
Spôsob
rozširovania
semena (vetrom,
zvieraťom,....)
Názov stromu
Typ semena
(naţka, struk,....)
29
Rozprávky
Pre najmenších:
Ako prababička Príroda zaodievala stromy do lístia
Miroslav Saniga: Rozprávky prababičky Prírody, vydavateľstvo Epos, Ružomberok 2003
Ako prvé stvorenia v dolinke Olinke vysadila prababička Príroda stromy. Tie boli pre mnoho jej ďalších ratolestí
najdôleţitejšie. Veď v lesnom zátiší ţije veľa zvierat a vtákov. Prababička Príroda strovila najprv ihličnaté stromy.
„ Ty, sváko Smrek, budeš štíhly a vysoký.“ – prihovára sa k prvému stromu, ktorý stvorila do dolinky Olinky. „Ty Jedlička,
budeš ešte vyššia, ale trochu zavalitejšia. „
„Ale ja by som chcela byť taká štíhla ako sváko Smrek“, prosila teta Jedlička.
„Driek máš dosť štíhly, ale korunu budeš mať hrubšiu“, pokračovala prababička Príroda. „Musím vás dajako rozlíšiť, aby si
vás moje strovenia v dolinke Olinke nemýlili.“
Potom prababička Príroda stvorila ešte borovicu Ivicu, borievku Evku, smrekovca Opadavca a tisa Jediska.
„Vám zostane ihličie na stromoch aj v zime“, prihovorila sa im prababička Príroda. „Les by bol veľmi smutný, keby všetky
stromy zodeli svoj šat v zime. Len ty smrekovec Opadavec budeš jediný spomedzi ihličnatých stromov zhadzovať na jeseň
ihličie. Neboj sa, na jar ti narastie nové.“
A tak na odporúčanie prababičky Prírody mnohé ihličnaté stromy nezhadzujú pred nástupom zimy v dolinke Olinke svoj
odev. Potom prababička Príroda vysadila listnaté stromy. Pri bystrine Rine vŕbu Smutnooču, Bútľavôčku, brezu Terezu
a jelšu Elišku. Na starých svahoch strýka Buka, uja Javora, kalinu Alinu, jarabinu Kristínu a liesku Agnesku.
„Aby ste nemali všetky listnaté stromy rovnaké listy, tak vám ich vytvarujem a povystrihujem“, vravela prababička Príroda.
„Tebe, ujo Javor, pekne hlboko povystrihujem listy, aby si ich mal iné ako ostatné stromy. Tebe, kalina Alina, tieţ trochu
povystrihujem. No a tebe, lieska Agneska, zase pekne ovrúbim okrasnou čipkou.“
Takto rad-radom prababička Príroda okrášlila listy všetkým stromom. Keď ich mala pekne poupravované, prihovorila sa im:
“Vy, listnaté stromy, budete sa na jeseň zodievať zo svojho šatu. .“
„Ale prečo sa máme vyzliekať z lístia, keď ihličnaté stromy budú zaodeté aj v zime?“ povzdychol si strýko Buk.
„Nás bude potom oziabať“, sťaţovala sa kalina Alina.
Prababička Príroda povedala: „Musíte sa vyzliecť preto, lebo listy by vám aj tak spálil mráz Štipľavček. Ak by ste sa sami
nevyzliekli, tak by to urobil on a to by vás veľmi bolelo. Keď zhodíte zo seba lístie, zaspíte hlbokým spánkom. Počas spánku
nebudete vôbec cítiť chladné objatie mráza Štipľavčeka. Zimu preţijete v sladkých snoch.“
„A kto nás potom z toho sladkého sna zobudí?“ pýtala sa lieska Agneska.
„O to sa neboj“, odvetila prababička Príroda. „Všetko som uţ zariadila. Slnko Zlatovičko vás svojimi hrejivými pohladeniami
prebudí z hlbokého spánku aţ vtedy, keď sa uţ zase budete môcť obliecť do svieţich šiat.“
„A to bude kedy?“ vyzvedala jarabina Kristína.
„Vtedy, keď mráz Štipľavček bude aj s tetou Zimou a snehom Bielikom ďaleko odtiaľto na svojej púti domov, na severe“,
vysvetľovala stromom prababička Príroda. „Postupne vás všetky neţne prebudí a vy sa budete môcť vyparádiť do
najkrajších šiat. Ak by ste svoj starý odev na sklonku jesene nevyzliekli, tak by ste nezaspali. A to by znamenalo, ţe potom
by vás mráz Štipľavček zamrazil a zahubil.“
„Ako to, ţe by nás zahubil a ihličnatým stromom neublíţil?“ neveril strýko Buk.
„Ihličnatým stromom prúdi v tele iná miazga ako vám“, vysvetľovala ďalej prababička Príroda. „Ich ţivica je odolná voči
mrazu. Nikdy im v tele nezamrzne. Vaša miazga však neodolá chladnému dychu mráza Štipľavčeka. Ak by ste nezaspali
a miazga by vám stále prúdila kmeňmi a vetvami aj v zime, tak by ste načisto zamrzli. Nikdy viac by vás uţ potom Slnko
Zlatoviečko nevzkriesilo a nezaodelo do svieţeho zeleného lístia.“
Listnaté stromy aţ teraz pochopili, ţe im chce prababička Príroda len dobre. Keby ju čo len raz neposlúchli a nezodeli by na
jeseň svoj starý odev, nikdy viac by sa uţ na jar nerozpučali.
S takýmto rozhodnutím prababičky Prírody sa napokon zmierili všetky listnaté stromy v zátišiach dolinky Olinky. Veď staré
lístie na sklonku jesene nie je uţ vôbec svieţe ako na jar. Vtedy navyše aj omamne rozvoniava.
Čo závidel ujo Javor svákovi Smrekovi
Miroslav Saniga: Rozprávky prababičky Prírody, vydavateľstvo Epos, Ružomberok 2003
Susedom uja Javora v dolinke Olinke je sváko Smrek. Aj keď ţijú svorne jeden vedľa druhého uţ vyše dvesto rokov, vţdy si
majú o čom porozprávať. V lesnom zátiší sa toho počas dní a nocí udeje veľa zaujímavostí.
V istý deň na jeseň sa však reč týchto dvoch odvekých susedov zvrtla na to, prečo ujo Javor musí zhadzovať na jeseň
krásne zafarbené listy.
„Vieš čo, sused môj, ja ti tak závidím, ţe sa pred príchodom tety Zimy nevyzliekaš“, vravel ujo Javor svákovi Smrekovi.
30
„Teraz, keď sa mi odev takto krásne do zlatista vyfarbil, musím si ho vyzliecť. Tak smutno mi je vţdy za ním na sklonku
jesene. Ja by som pristal, keby nám prababička Príroda nenariadila vyzliekať sa na jeseň.“
„Ty si naozaj myslíš, ţe ja sa nikdy neprezliekam?“ spýtal sa sváko Smrek.
„Akoţe by som si to mohol myslieť, keď som ťa ešte nikdy nevidel takého nahého, ako bývam v zima ja“, odvetil ujo Javor.
„Tak to sa veľmi mýliš, ak si myslíš, ţe ja si nevymieňam ihličie“, vravel sváko Smrek. „I ja si musím vymieňať odev. Je však
pravda, ţe si ho nevymieňam tak nápadne ako ty. Kaţdé tri-štyri roky si ho vymením celý. Aj zo mňa padá ihličie, ale nie tak
veľa a naraz ako z teba lístie. Kdeţe by som mohol mať na sebe ihličie dvesto rokov.“
„No vidíš, a to som ako tvoj najbliţší sused doteraz vôbec nevedel“, priznal sa ujom Javor. „Naozaj som si myslel, ţe máš
na sebe oblačený stále rovnaký kabátik.“
„Keby to tak bola prababička Príroda zariadila, potom by podo mnou nebolo ani jedno jediné ihličie“, pokračoval sváko
Smrek. „To by bol môj koniec. Veď potom by som nemal odkiaľ čerpať výţivu. Tým, ţe nám ihličie a lístie opadáva
a prikrýva pôdu, vytvárame si vlastne pre seba výţivu. Ak by sme si ju nevytvorili, nikto by nám ju do lesa nepriniesol.“
„Veruţe máš pravdu“, prikývol ujo Javor. Naozaj to naša prababička Príroda dobre pre nás zariadila. Aţ teraz, keď si mi to
takto vysvetlil, viem, ţe aj ty si musíš svoj odev prezliekať, aby si si pohnojil zem pod sebou a mohol rásť vyššie a vyššie
k modrastému nebu. Takto to je so všetkými stromami v dolinke Olinke.“
Keď sa dvaja nerozlučný susedia porozprávali, rozfúkal sa silným dychom vetrisko Fujavisko. Ten začal vyzliekať
z krásneho odevu uja Javora. Ţltkastým lístím vystielal zátišia dolinky Olinky. Ujovi Javorovi neboli však ľúto za farebnými
kabátikom. Vedel uţ, ţe z neho na jar a v lete načerpá ţiviny a povyrastie k belasému nebu, odkiaľ je na celú dolinku Olinku
najkrajší pohľad.
A niečo pre starších:
Tatári pod lipou
Matica Slovenska 2002, Martin
Dodnes stoja v Dolnom Moštenci oproti kostolu košaté lipy – znamenie pradávneho slovanského osídlenia. Lebo lipa
oddávna sprevádzala kmene Slávov pri hľadaní trvalého domova. Nevedno, kto sa usadil prvý v tom malebnou údolí pod
Skalicami. Vraj to bol istý Moštenický, pradávny pastier, ktorý tu vyklčoval ţírne pastviny pre svoje stáda. Postupne sa jeho
sídlo rozrástlo na dedinu, v ktorej našlo domov viacero pradávnych slovanských rodov – Gajdošíkovci, Roţoňovci,
Pavlecovci, Haškovci, Doríncovci, Kriví, Rojkovci a ďalší.
Postihlo však túto utešenú dedinku strašné nešťastie.
Predchádzali mu hrozné zvesti. Niesli ich kupci, túlaví pocestní i kráľovskí poslovia z hradu na hrad. Bojovné hordy
krvilačných kmeňov sa prihnali odkiaľsi z mongolských stepí, hnali sa krajinou na svojich rýchlych vraníkoch ako víchor,
ozbrojení krivými palošmi a kopijami, a nepoznali zľutovania. Kam prišli, zasievali smrť, rabovali, nivočili, pálili, pustošili.
Tatári. Rozmetali kráľovské vojská a vtrhli do dolín Horného Uhorska.
Kde sa zjavili, rýchli sťa blesk, vypaľovali dediny, nivočili polia, rabovali, muţov zabíjali, ţeny a deti d otroctva brali.
Hrôzostrašné historky sa šírili o ich neuveriteľných krutostiach.
Ľudia sa bránili, ako vedeli. Veľa proti hrozným bojovníkom nezmohli. Nuţ stavali aspoň stráţe, varty na vysoké vŕšky
a v horách si chystali skrýše. Lesné húštiny, jaskyne, skalné rozsadliny – ta všetci utekali, starí i mladí, keď varta ohlásila,
ţe sa blíţi nepriateľ.
Moštenčania nemali veľa skrýš naporúdzi. Len strmý bralnatý vŕšok, čo kraľuje nad dedinou – Skalice.
Keď tatárska horda pricválala a našla dedinu prázdnu, ľahlo sa dovtípila, odkiaľ vietor fúka. Vodca sa rozhliadol navôkol,
zlostne sa zarehotal a mečom zamával smerom k Skaliciam. A hneď celý oddiel vycválal k bralám, medzi ktorými sa
schovávali roztrasení dedinčania. Bol krásny letný deň, slniečko príjemne hrialo, usmievalo sa na svet, akoby ani netušilo,
k akej tragédii sa schyľuje.
V tom letnom slniečku nechcelo sa bojovníkom veľmi ponáhľať. Načo aj, keď Skalice majú takmer na dosah ruky, stačí len
pricválať, dedinčanov vykúriť z ich skrýše, olúpiť, pozabíjať, pobrať, čo sa dá, a ďalej cválať s vetrom opreteky. Iný cieľ bol
pre Tatárov dôleţitejší. Ťaţší oriešok. Opevnený hrad Ostrý roh, čo čnel k oblohe celkom neďaleko, na vrchole Roháča nad
Podskalím. Na jeho poklady sa lúpeţníkom zbiehali slinky. Zvedovia uţ boli na ceste a vodca netrpezlivo čakal na ich
zvesti.
Aká malebná studnička! Rovno pod Skalicami stála, v tieni košatých líp, a svojou krištáľovou vodou priam núkala osvieţiť sa
v horúcom letnom dni. Ani krvilační bojovníci neodolali jej lákaniu. Zastali, poskákali z koní a jeden za druhým si naberali
ľadovo chladnej vody. Lipy v letnom vetríku príjemne šušťali svoju stáročnú pieseň a núkali pohovieť si chvíľu v ich tieni.
Veru, nie je sa kam ponáhľať! Dedinčania sedia ako ranená zver medzi skalami, nuţ nech si chvíľu počkajú na svoju smrť.
A pred útokom na Ostrý roh sa treba trochu zotaviť.
Vodca tlupy si hovie v tráve pod najkrajšou lipou a hlavou sa mu preháňajú zverské myšlienky. Bojuje, lúpeţí, útočí, zápasí,
aj keď odpočíva. Zavolá na svojich bojovníkov. Tí vyskáču na kone a začnú sa preháňať okolo. Zablysne sa oceľ krivých
šablí, ostré ţelezo sa zahryzne do bezbranného dreva stáročnej lipy. Lúpeţníci cválajú dookola obtínajú jej konáre. Jeden
31
za druhým, od toho najspodnejšieho aţ dovysoka, pokiaľ ich šable dosiahnu. Vášnivo sa predháňajú, kto zatne najvyššie.
Porazeným sa ujde zlomyseľný rehot, víťaza, ktorý zoťal najvyšší konár, vodca odmení: dostane dvojnásobný diel
z najbliţšieho lupu. Vtom sa prihnali zvedovia od Ostrého rohu. Príjemné letné popoludnie sa chýli ku koncu, treba sa
pripraviť na zajtrajší boj. Tatári vyskáču na kone a chvatne odcválajú. Ostane po nich len rozdupaná zem a okyptená lipa.
Lipa, ktorá zachránila dedinu.
Na druhý deň oddýchnutí Tatári napadli hrad Ostrý roh a zrovnali ho so zemou. Nikto z obrancov nepreţil a nikto nikdy viac
tento hrad nepostavil. Keď Moštenčania videli, ţe lúpeţníci odtiahli z ich dediny, vrátili sa do svojich chalúpok. Dokmásanej
lipe konáre zanedlho opäť dorástli. A studnička ďalej obdarúvala pocestných svojou krištáľovou vodou.
Stromy a poézia
Ranená breza
Briezka
Mária Rázusová – Martáková
Mária Topoľská
Mesiačik veľký, zlatistý
bozkával brezu na listy:
„Brezička, breza riekni mi,
prečo tak plačeš noci, dni?“
Biela briezka - dievčina
do cesty sa nahýňa.
Prečo, veď ma slnka dosť?
Trápi ju snáď zvedavosť?
Pozrela breza do neba,
otriasla slzy zo seba,
pritisla lístky ku perám:
„Mesiačik, druh môj... umieram!“
Cesta biela, ďaleká,
kamţe asi uteká?
Aţ sa, cesta, vrátiš späť,
povieš, aký je tam svet?
„Čo?“ skríkol mesiac na skaly.
„Čo??“ skaly trikrát zvolali.
„Či sa ti dobre nedarí?
Veď si najkrajšia v chotári!“
Svet je všade rovnaký,
čistiny a oblaky,
všade plné krásy.
Zastenal pníček spanilý:
„Deti mi srdce ranili,
sekerou ťali do dreva,
krv sa mi zo ţíl vylieva!“
Mesiačik zašiel – nastal deň,
plakali listy – plakal peň.
Keď svitla teplá nedeľa,
ranená breza umrela.
Neškoďte stromom
Štefan Sandtner
Vznešená boţia príroda,
v bezcitnom svojom pohodlí
my tvoje deti nevďačné,
zabiť sme sa ťa rozhodli.
Bola si krásna kedysi,
dnes spustošená dvíhaš hlas,
keď v zamorenom ovzduší
pred našim zrakom umieraš.
Kaţdý strom je nám výkričník.
Neškoďte stromom nevinným.
Útokom proti prírode
proti sebe sa previním.
Neškoďte stromom nevinným.
Cestička, ty iste vieš,
keď tak veľa cestuješ,
či tam rastú briezkam tieţ
po samu zem vlasy.
Ako v rozprávke
Štefan Sandtner
Stromy v hore rozprávajú,
ţe tak blízko majú k raju,
veď tam majú korene.
Strom má korene aj vzdušné,
vetvy, svoje krídla rušné
do výšok vţdy vnorené.
Listy píšu milé listy,
výškam, diaľkam na lúč čistý
teplý pozdrav s pozvánkou.
Sú to slová vyberané,
zvučnené ako zore ranné
na pesničky škovránkov.
Šuška tíško šuške šušká:
vieš, ţe svätojánska muška
je tieţ boţie stvorenie?
Svieti si a k tuji z tuje
veselo si poletuje,
človek nad tým onemie.
32
Pesničky pre všetkých
ZOŤALI BREZU
2. Zoťali brezu, uţ ju vezú, uţ na ňu chlapci nepolezú.
3. Uţ sa tá breza vyvalila, čo veľa ľudí ochladila.
4. Ej, ochladila, pokým stála, kým ju sekera nezoťala.
5. Uţ sa tá breza nezelená, aţ je i stade odvezená.
6. Plakali chlapci i dievčatá, ţe je tá breza uţ zoťatá.
VYHORELA LIPKA
2. Vyhorela lipka /:od koreňa,:/ nesadaj mi dievča /:na kolená.:/
3. Keď mi budeš sadať, /:budem ťa biť:/ choďţe dievča domov /:dačo robiť.:/
4. Čiaţe je to vina? /:Materina:/ ţe ma ona robiť /:neučila:/
5. Ona ma učila /:len tancovať, :/ s peknými chlapcami /:vyskakovať.:/
6. Ona ma len pekne /:obliekala:/ a ma na muziku /:posielala:/
7. Sľuboval si, ale /:nebiješ ma,:/ lebo duša moja, /:miluješ ma:/
JAVOR, JAVOR, VYSOKÝ SI
2. Javor, javor, vysoký si,
akoţe ťa obkliesniti?
Hajaj, Dunaj, Dunaju, Dunaj voda teč!
4. Javor, javor, biely javor.
rýchlo si ma, šuhaj zabol.
Hajaj, Dunaj, Dunaju, Dunaj voda teč!
3. Daj mi, milá, daj mi stolček,
nech obkliesnim ten javorček .
Hajaj, Dunaj, Dunaju, Dunaj voda teč!
5. Nezabudol, nezabudnem,
chodieval som, ešte budem.
Hajaj, Dunaj, Dunaju, Dunaj voda teč!
33
Použitá literatúra
Aas G., Riedmiller A.: Stromy – vreckový atlas. ITEM, Bratislava, 1994
Coombes A.: Stromy. Osveta, Martin, 1992
Internet
Kulfan , Krejča J.: Nový atlas liečivých rastlín. Príroda, Bratislava, 2001
kol.: Rady našej babičky. Reader´s Digest Výber, Bratislava, 2002
kol.: Obce a ochrana drevín, odborno-metodická príručka. Štátna ochrana prírody SR, Banská
Bystrica, 2001
kol.: Deň stromu – pracovné listy pre základné školy. SAŢP Banská Bystrica.
Miroslav Saniga: Rozprávky prababičky Prírody, vydavateľstvo Epos, Ruţomberok 2003
Príručku s pouţitím uvedenej literatúry spracovala RNDr. Eva Ondrová
OZ Tilia, Jilemnického 6, 015 01 Rajec, www.oz-tilia.eu
Príručka vznikla vďaka finančnej podpore Nadácie Ekopolis a spoločnosti Skupina Skanska v SR
v rámci programu Ľudia pre stromy (názov projektu: Tilia pre lipy, 2009)
34
Download

Ekovýchovný materiál o stromoch (zameraný na lipy)