FREE: na stiahnutie: Rozdelenie elektrických zariadení podľa veľkosti napätia
Menovité napätie v sústave
uzemnenej
izolovanej
medzi vodičom a
medzi vodičmi
medzi vodičmi
zemou
Označenie
napätia
Názov zariadenia
mn
zariadenie malého napätia
do 50 V vrátane **
do 50 V vrátane **
nn
zariadenie nízkeho napätia
od 50 V do 600 V
od 50 V * do 1000 V vrátane **
vn
zariadenie vysokého napätia
od 600 V do 30 kV
od 1 kV do 52 kV
vvn
zariadenie veľmi vysokého napätia od 30 kV do 171 kV
zvn
zariadenie zvlášť vysokého napätia
-
uvn
zariadenie ultra vysokého napätia
-
od 52 kV do 300 kV
od 300 kV do 800 kV
vrátane
nad 800 kV
-
* Oznamovacie zariadenie s napätím medzi vodičmi v izolovanej sústave do 85 V, vrátane sa pokladajú za zariadenia mn.
Oznamovacie zariadenie s menovitým napätím 60 V proti zemi a vyzváňacie obvody s napätím do 150 V sa budujú podľa
predpisov pre zariadenie mn a overujú sa pri skúške elektrickej odolnosti napätím 500 V
** Pre jednosmerné zariadenie je hranicou medzi mn a nn 120 V. Pre jednosmerné zariadenie je hranicou medzi nn a vn 1500 V.
Systémy používané v inštaláciách nn
Systém TN
Jeden bod systému (spravidla neutrálny bod) je priamo uzemnený. Neţivé časti zariadenia sú spojené s týmto bodom
prostredníctvom ochranných vodičov. Podľa usporiadania neutrálnych a ochranných vodičov sa rozlišujú tri druhy systémov TN, a
to TN-C, TN-S a TN-C-S.
Systém TN-C
Funkcia neutrálneho (N) a ochranného vodiča (PE) je v celom systéme zlúčená do jedného vodiča (PEN).
Príklad pouţitia systémov TN-C:
- verejné rozvodné siete
- zariadenia s pevným prívodom a prierezom min. Cu 10 mm2 , Al 16 mm2
Systém TN-S
V celom systéme sa pouţíva oddelene vedený ochranný vodič PE a samostatný neutrálny vodič N.
Príklad pouţitia systémov TN-S:
- elektroinštalácia v bytoch, kanceláriách, dielňach a pod.
- predpísané pre obvody do prierezu Cu 6 mm2 vrátane
Systém TN-C-S
V podstate ide o systém TN-S, ktorý vznikne z pôvodného systému TN-C rozdelením vodiča PEN na dva samostatné vodiče PE a
N, ktoré sú ďalej vedené samostatne. Za miestom rozdelenia sa uţ vodiče PE a N nesmú opätovne spojiť (zámerne ani náhodne), v
opačnom prípade by zlyhávali ochranné prístroje.
Príklad pouţitia systému TN-C-S:
- vytvorenie systému TN-S v inštaláciách budov zo systému TN-C
Systém TT
Jeden bod (spravidla neutrálny bod) je priamo uzemnený. Neţivé časti elektrických zariadení sú spojené s uzemňovačmi elektricky
nezávisle od uzemňovačov siete. Neutrálny vodič N sa môţe alebo nemusí viesť.
Príklad pouţitia systému TT:
- poľnohospodárske a záhradnícke objekty
- stavby
Systém IT
Všetky ţivé časti sú izolované od zeme alebo jeden bod je spojený so zemou cez impedanciu. Neţivé časti elektrických zariadení
sú spojené so zemou jednotlivo alebo skupinovo. Neutrálny vodič N sa môţe alebo nemusí viesť
Príklad pouţitia systému IT:
- záloţné núdzové napájanie v nemocniciach
- chemický priemysel
- sklárske pece
- vysoké pece na výrobu ocele
Elektrické zariadenia podľa miery ohrozenia sa delia na:
A: zariadenia s vysokou mierou ohrozenia
- zariadenia na výrobu elektrickej energie s menovitým výkonom nad 3MW
- zariadenia na premenu elektrickej energie s menovitým výkonom nad 250 kVA vrátane
1
- prenosové a distribučné siete elektrizačnej sústavy
- zariadenia v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu
- zariadenia v priestoroch s trvalým výskytom korozívnych alebo znečisťujúcich látok
- zariadenia v priestoroch mimoriadne nebezpečných z hľadiska úrazu elektrickým prúdom
- zariadenia v miestnostiach na lekárske účely a v zdravotníckych zariadeniach
- zariadenia v objektoch určených na zhromaţďovanie osôb (viac ako 250)
- zariadenia slúţiace na ochranu pred účinkami atmosférickej a statickej elektriny, ak sú súčasťou predošlých zariadení a sústav
B: zariadenia s vyššou mierou ohrozenia
- zariadenia s prúdom a napätím prevyšujúcim bezpečné hodnoty, ktoré nie sú špecifikované v rámci kategórie A.
C: zariadenia s nižšou mierou ohrozenia
- všetky ostatné elektrické zariadenia.
D: elektrické inštalácie (samostatná kategória)
- všetky inštalované elektrické zariadenia vrátane elektrických rozvodov.
Rozdelenie spôsobov ochrany pred úrazom elektrickým prúdom podľa STN 33 2000-4-41: 2007
V súčasnej norme sú zavedené tzv. ochranné opatrenia, ktoré zaisťujú súčasne základnú ochranu (ochrana pred zásahom
elektrickým prúdom v normálnych podmienkach -v stave bez poruchy, jedná sa o ochranu pred priamym dotykom) aj ochranu pri
poruche (ochrana pred zásahom elektrickým prúdom pri poruche, jedná sa o ochranu pred nepriamym dotykom). Ochranné opatrenie
je tvorené buď dvoma nezávislými opatreniami (jedno opatrenie na základnú ochranu, druhé na ochranu pri poruche), alebo jediným
opatrením, ktoré sa nazýva zvýšená ochrana (zaisťuje súčasne základnú ochranu aj ochranu pri poruche).
Spôsoby zaistenia základnej ochrany, resp. ochrany pri poruche sa nazývajú „opatrenie“, teda bez doplnku „ochranné“.
Opatrením základnej ochrany sú napríklad „základná izolácia“, alebo „zábrany alebo kryty“. Opatrením na zaistenie ochrany pri
poruche je napríklad jednoduché oddelenie oddelených obvodov od ostatných obvodov a od zeme (pri ochrannom opatrení elektrické
oddelenie).
Doplnenie základnej ochrany alebo ochrany pri poruche je v norme označené spoločným názvom doplnková ochrana.
Ochranné opatrenie sa buď skladá z dvoch nezávislých opatrení (na základnú ochranu + ochranu pri poruche), alebo predstavuje
tzv. zvýšenú ochranu. Zvýšenou ochranou je napríklad ochranné opatrenie „dvojitá alebo zosilnená izolácia".
Významnou zmenou v porovnaní s predchádzajúcim vydaním normy je aj to, ţe určité spôsoby ochrany (opatrenia, resp. ochranné
opatrenia) moţno pouţiť len v inštaláciách, ktorých prevádzku alebo dozor zaisťujú výlučne poučené osoby alebo znalé osoby.
Ochranné opatrenia, ktoré zaisťujú základnú ochranu aj ochranu pri poruche
Ochranné opatrenie
Možno použiť len pre znalé
alebo poučené osoby
Možno použiť aj pre laikov
samočinné
odpojenie
napájania
1)
2)
dvojitá alebo
zosilnená izolácia
elektrické
oddelenie pri
napájaní jedného
spotrebiča
Podstata požiadaviek
Podstata požiadaviek na ochranu pri
na základnú ochranu
poruche
• základná izolácia
• ochranné uzemnenie
alebo
• ochranné pospájanie
• zábrany alebo kryty • samočinné odpojenie pri poruche
• doplnková ochrana prúdovým chráni
čom vo vymedzených obvodoch 1)
• základná izolácia
• prídavná izolácia
alebo
• zosilnená izolácia medzi ţivými časťami a prístupnými časťami
• jednoduché oddelenie oddelených
• základná izolácia
obvodov od ostatných obvodov a od zeme
alebo
• zábrany alebo kryty
malé napätie SELV • menovité napätie max. po hornú hranicu napäťového pásma I
a PELV
• ochranné oddelenie od iných obvodov, ktoré nie sú obvodmi
SELV alebo PELV
• základná izolácia medzi inými systémami SELV alebo PELV
• základná izolácia medzi systémom SELV a zemou 2)
• základná izolácia
• usporiadanie neţivých častí tak, aby sa osoby
nevodivé okolie
alebo
nemohli súčasne dotýkať
• zábrany alebo kryty - dvoch neţivých častí, alebo
- neţivej časti a cudzej vodivej časti,
ak by tieto časti pri poruche mohli mať
rozdielne potenciály
• vodiče pospájania musia spájať všetky
neuzemnené
• základná izolácia
súčasne prístupné neţivé časti a cudzie
miestne
alebo
vodivé časti
pospájanie
• zábrany alebo kryty
elektrické oddelenie • základná izolácia
• jednoduché oddelenie oddelených
pri napájaní viac
obvodov od ostatných obvodov a od zeme
alebo
ako jedného
+ doplňujúce poţiadavky3)
• zábrany alebo kryty
spotrebiča
Pri pouţití obvodov FELV norma stanovuje ďalšie doplňujúce poţiadavky na ochranu pri poruche (poţiadavky na neţivé časti,
zdroje, vidlice a zásuvky).
Za určitých podmienok (podľa výšky napätia, resp. pôsobiacich vonkajších vplyvov) sa vyţaduje samostatné opatrenie na
2
3)
základnú ochranu (izoláciou alebo zábranami alebo krytmi).
V porovnaní s elektrickým oddelením pri napájaní jedného spotrebiča norma stanovuje aj ďalšie doplňujúce poţiadavky
Ochranné opatrenia a opatrenia na základnú ochranu a ochranu pri poruche, vrátane možnosti ich použitia vzhľadom na kvalifikáciu osôb
Možno použiť v inštalácii,
ktorej prevádzku alebo
dozor zaisťujú
poučené
ochranu
osoby
pri
aj laici
alebo znalé
poruche
osoby
+
+
+
+
+
+
Zaisťuje
Opatrenie(OP)
Ochranné opatrenie (OOP)
základnú
ochranu
samočinné odpojenie napájania
dvojitá alebo zosilnená izolácia
elektrické oddelenie pri napájaní
jedného spotrebiča
malé napätie SELV a PELV
základná izolácia ţivých častí
zábrany alebo kryty
prekáţky
umiestnenie mimo dosahu
nevodivé okolie
neuzemnené miestne pospájanie
elektrické oddelenie pri napájaní viac
ako jedného spotrebiča
+ moţno pouţiť
- nie je dovolené pouţiť
OOP
OP
OP
OOP
+
+
+
+
+
+
+
+
+
+
+
+
+
+
+
+
+
+
+
-
+
+
+
+
+
+
+
+
+
-
+
Doplnková ochrana
Doplnková ochrana sa poţaduje pre určité podmienky vonkajších vplyvov a pre určité osobitné priestory, najmä pre priestory, kde
je zvýšené nebezpečenstvo zásahu elektrickým prúdom.
Spôsoby doplnkovej ochrany
Určená na
doplnenie
Doplnková ochrana
základnej
ochrany
prúdové chrániče (RCD)
s IΔn < 30 mA
+
ochrany
pri
poruche
+
doplnkové ochranné pospájanie
-
doplnková izolácia
+
Možno použiť v inštalácii,
ktorej prevádzku alebo
dozor zaisťujú
poučené osoby
aj laici
alebo znalé osoby
+
+
+
+
+
+
-
len znalé osoby
+ moţno pouţiť
- nie je dovolené pouţiť
Živá, nebezpečne živá, neživá a cudzia vodivá časť elektrického zaraiadenia
Živá časť
Ţivá časť je vodič alebo vodivá časť, ktorá je priamo určená na vedeniu prúdu Pri normálnej prevádzke je pod napätím, vrátane
neutrálneho vodiča N. Vodiče PEN sa nepovaţujú za ţivú časť. Ţivými časťami môţu byť holé vodiče, prípojnice, svorky, svorkovnice,
kontakty a pod.Z tejto definície nevyplýva nevyhnutne nebezpečenstvo zásahu elektrickým prúdom.
Nebezpečná živá časť
Nebezpečná ţivá časť je ţivá časť, ktorá pri určitých podmienkach môţe spôsobiť zásah elektrickým prúdom.
Neživá časť
Neţivá časť je vodivá časť elektrického zariadenia, ktorej sa moţno dotýkať a ktorá v normálnej prevádzke nie je ţivá, je bez
napätia. Pri poruche (zlyhanie základnej izolácie, skrat) sa však sa môţe stať ţivou časťou. Za neţivé časti sa povaţujú najmä vodivé
kostry a kryty elektrických zariadení, prístrojov a strojov a pod.
Cudzia vodivá časť
Cudzia vodivá časť je vodivá časť, ktorá nie je súčasťou elektrickej inštalácie a ktorá môţe priviesť elektrický potenciál (zvyčajne je
to potenciál miestnej zeme). Medzi cudzie vodivé časti patria napr. kovové potrubia napájajúce technické zariadenia budov – voda,
plyn, ústredné kúrenie a pod.
3
Možné spôsoby úrazu elektrickým prúdom
Úraz elektrickým prúdom môţe byť spôsobený jedným z nasledujúcich spôsobov:
Jednopólovým dotykom
Môţe ísť o priamy úmyselný alebo neúmyselný dotyk so ţivou časťou s nebezpečným napätím proti zemi alebo o priamy dotyk pri
náhodnej poruche porušením izolácie s následným preniknutím napätia zo ţivej časti na časť neţivú.
Dvojpólovým dotykom
Ide o súčasný dotyk so ţivými časťami s nebezpečným napätím rôzneho potenciálu. Takýto dotyk je nebezpečný, i keď napájacia
sieť nie je v ţiadnom bode trvalo spojená so zemou.
Priblížením sa k častiam s nebezpečným napätím
Pri vysokom napätí nemusí prísť k priamemu kontaktu so ţivou časťou, stačí sa k nej len priblíţiť na kritickú vzdialenosť a dochádza k
preskoku napätia .
Krokové napätie
Ak napr. spadne vodič vysokého napätia na zem, vytvoria sa v okolí ekvipotenciály. Krok človeka (pribliţne 1 m) môţe spojiť dva
body zemského povrchu s rôznymi potenciálmi. Hovoríme o krokovom napätí. Priblíţenie sa k takémuto miestu na vzdialenosť menšiu
neţ 30 m môţe byť pre človeka nebezpečné. Preto pri vysokom napätí je nebezpečné priblíţiť sa k postihnutému, nakoľko v jeho
blízkosti môţe vzniknúť krokové napätie. Len skúsený záchranca sa po zváţení situácie priblíţi k postihnutému drobnými šúchavým
krokmi a snaţí sa ho vyslobodiť buď odsunutím od zdroja úrazu pomocou predmetu s dostatočnou izoláciou alebo odtiahnutím tak,
aby pri pohybe sám preklenoval čo najmenší potenciálový rozdiel.
Ochranné a pracovné pomôcky pri práci na elektrických zariadeniach
Pri činnosti na elektrických zariadeniach sa pouţívajú ochranné a pracovné pomôcky. Ochranné pomôcky sú predmety chrániace
pracovníka pred nebezpečnými účinkami elektriny, pred škodlivosťou pracovného prostredia alebo iným ohrozením. Pracovné pomôcky
sú predmety potrebné na prácu na elektrických zariadeniach alebo v ich blízkosti, prípadne na obsluhu nainštalovaných elektrických
zariadení.
Ich pouţitie je závislé na podmienkach a druhu pracovnej činnosti. Pracovník je povinný pouţívať iba také ochranné a pracovné pomôcky,
ktoré zaistia nielen jeho bezpečnosť, ale tieţ bezpečnosť okolitých pracovísk a pracovníkov.
Pred kaţdým pouţitím pracovných a ochranných pomôcok sa musíme presvedčiť o ich bezchybnom a bezporuchovom stave. Kontrolu
uskutočňuje nielen ten, kto pomôcky vydáva, ale aj pracovník, ktorých ich bude pouţívať. Okrem toho sa musia vykonať kontroly a
skúšky pomôcok v lehotách stanovených výrobcom alebo príslušnou technickou normou. Povinnosť vykonať predpísané skúšky a
kontroly má zamestnávateľ.
Pokiaľ sa pri kontrole zistí nevyhovujúci stav pracovnej alebo ochrannej pomôcky, organizácia je povinná zaistiť znehodnotenie takým
spôsobom, aby v ţiadnom prípade (ani omylom) uţ nemohli byť pouţité pri činnosti na elektrických zariadeniach.
V prípade, ţe znehodnotenie pracovných alebo ochranných pomôcok zistí pracovník, postupuje rovnakým spôsobom. Povinnosťou
organizácie je stanoviť podrobný postup pre znehodnotenie.
Uvedené pomôcky môţu byť pouţívané iba vtedy, keď sú označené plombou alebo čitateľnou pečiatkou s platným dátumom skúšky.
Ochranné pomôcky: dielektrické rukavice, ochranný obličajový štítok, ochranné okuliare, ochranná prilba, dielektrické galoše,
gumové izolačné koberce, skratovacie a zemniace zariadenia, vybíjacie zariadenia, zábrany, ochranné pásy, záchranné háky a pod.
Pracovné pomôcky: skúšačky napätia, indikátory fáz, izolované náradia, izolačné spínacie tyče, spínacie páky, fázovacie tyče, meracie
prístroje a pod.
Písmenovo číslicové a farebné označovanie vodičov
Vodič, prípojnica
kladný L+
záporný Lstredný M
krajný vodič L1
krajný vodič L2
krajný vodič L3
neutrálny vodič N
ochranný vodič PE
Vodič PEN
Jednosmerná sústava CD
Rozpoznávacia farba na vodiči
Holom
Izolovanom
RD červená
BU tmavomodrá
BU svetlomodrá
Striedavá sústava AC
OG oranţová
BK čierna
(doplnkové označenie
BN hnedá
čiernymi pruhmi podľa
GY šedá
poradia fáz)
BU svetlomodrá
GNZE zelenoţltá
GNYE+BU zelenoţltá s svetlomodrým označením na
koncoch
4
Písmenový kód pre označovanie farieb vodičov
Farba
čierna
hnedá
červená
oranţová
ţltá
zelená
modrá (svetlomodrá, tmavomodrá)
fialová
šedá (sivá)
biela
ruţová
zlatá
tyrkysová
strieborná
Písmenový kód
BK
BN
RD
OG
YE
GN
BU
VT
GY
WH
PK
GD
TQ
SR
Anglický názov farby
BLACK
BROWN
RED
ORANGE
YELOV
GRAN
BLUE
VIOLET
GREY
WHITE
PINK
GOLD
TORQUOIS
SILVER
Poistky
Poistky sú ochranné zariadenia, ktoré chránia elektrické vedenia a spotrebiče pri skratoch alebo nadmernom prúdovom zaťaţení.
Zabraňujú úplnému zničeniu zariadenia prílišným oteplením, alebo preneseniu poruchy na ostatné časti inštalácie a na iné spotrebiče,
v príslušnom elektrickom okruhu predstavuje najslabšie miesto, v ktorom sa prejaví účinok poruchy. Podstatnou funkčnou časťou
poistky je tavný kovový vodič, ktorý sa pri poruche v dôsledku vzniknutého tepla pretaví (odparí).
Podľa konštrukcie sa poistky delia:
- rúrkové
- závitové
- zásuvné
- valcové
Podľa vypínacej charakteristiky sa poistky delia na:
- pomalé;
- rýchle.
Pomalé poistky vypínajú menšie nadprúdy časovo oneskorene a preto sa pouţívajú na istenie motorických zaťaţení s vyššími ale
krátkodobými rozbehovými prúdmi,
Rýchle poistky sú vhodné na istenie zariadenia bez veľkých prúdových nárazov, istenie siete, svetelných obvodov, jednotlivých
menších elektrických spotrebičov a pod.
Závitové poistky
Závitová poistka sa skladá:
- poistkový spodok – pevná časť
- poistková hlavica s priehľadným okienkom – na pridrţanie vloţky,
- poistková vloţka s terčíkom – hlavná funkčná časť,
- dotykové a vymedzovacie krúţky – zabezpečenie dotyku.
Zloženie poistkovej vložky:
- keramické teliesko,
- kontakty na koncoch,
- tavný drôtik (meď, striebro, olovo),
- kremičitý piesok – na odvedenie vzniknutého tepla.
Značenie vložiek:
Kaţdá vloţka má na čelnom kontakte vyznačené napätie a prúd a farebné označenie, ktoré určuje menovitý prúd pre ktorý je
moţné poistku pouţiť.
0,5 – svetlomodrá
16 – sivá
80 – strieborná
1 – čierna
20 – modrá
100 – červená
2 – ruţová
25 – ţltá
125 – ţltá
4 – hnedá
35 – čierna
160 – svetlohnedá
6 – zelená
50 – biela
200 –modrá
10 - červená
63 - svetlohnedá
Používané závity:
- E 14 – Mignon,
- E 27 – Normál, pre prúdy 0,5 – 25 A,
- E 33 – Grand, pre prúdy 35 – 63 A,
- G 1 ¼“ – Goliáš, pre prúdy 80 – 100 A,
- G 2“ – Goliáš, pre prúdy 125 – 200 A.
Zásuvné (nožové) poistky
Zásuvná poistka sa skladá:
- poistkový spodok z keramiky s pruţinovými kontaktmi na zasunutie vloţky a s kontaktnými plochami na pripojenie vedenia,
5
- poistková vloţka s noţovými kontaktmi.
Vyrábajú sa s označením PH 000, PH 00, PH 0, PH 1, PH 2, PH 3, PHN. Vloţky sa vyrábajú na rýchle alebo pomalé vypínanie.
Jednopólový ručný istič
Istič je v podstate samočinný vypínač, ktorý slúţi na spínanie elektrických obvodov a istenie elektrických obvodov pred preťaţením
a pred skratovými prúdmi.
Istič obsahuje dve spúšte:
- tepelnú (tvorenú bimetalom), ktorá pôsobí pri preťaţení
- elektromagnetickú, ktorá pôsobí pri skratoch.
F
Rozdelenie ističov:
D
Podľa druhu prúdu ističe delíme:
- na jednosmerný prúd,
B
- na striedavý prúd,
- na jednosmerný i striedavý prúd.
K
Podľa počtu pólov ističe delíme:
P
- jednopólové,
- trojpólové,
E
- mnohopólové
Podľa spôsobu zapínania po aktivácii:
R
- ručné
- samočinné
F – pevný kontakt
D – pohyblivý kontakt
B – bimetalový pásik s odporovým vyhrievaním
K – kotva
E – elektromagnetická spúšť
R – rukoväť na ručné zapínanie ističa
P – pruţina priťahujúca pohyblivý kontakt
Pri preťaţení nadprúdom sa zohreje bimetal, ktorý sa prehne, zatlačí na kotvu, uvoľní ozub a pruţina pritiahne pohyblivý kontakt.
Pri skrate elektromagnet vtiahne jadro cievky s kotvou, uvoľní ozub a pruţina pritiahne pohyblivý kontakt. Istič sa privedie do
pracovnej polohy pomocou rukoväte.
Prúdový chránič
je elektrický prístroj, ktorý slúţi na ochranu pred zásahom elektrickým prúdom pri zlyhaní opatrení na základnú ochranu alebo ako
ochrana pri poruche. Prúdový chránič sa pouţíva len ako len ako doplnková ochrana.
Prúdový chránič:
L1
L2
L3
N
PE
L1
L2
L3
N
PE
spínací
mechanizmus
testovacie
tlačidlo
spínací
mechanizmu
s
R
súčtový
transformátor
relé
relé
M
M
6
Princíp činnosti prúdového chrániča:
Princíp činnosti vychádza zo skutočnosti, ţe v trojfázovej sústave je okamţitá hodnota prúdov rovná nule.
Základnou časťou chrániča je súčtový transformátor, ktorého primárne vinutie tvoria prívodné vodiče (musia ním prechádzať všetky
vodiče L1, L2, L3 a N) a sekundárne vinutie cievka spojení s ovládacou cievkou relé.
Ak je zaťaţenie siete súmerné, v jadre transformátora sa nevybudí magnetický tok a v sekundárnom vinutí sa neindukuje ţiadne
napätie. V prípade poruchy (prierazu niektorej fázy na kostru), nastane nesúmernosť, súčet prúdov sa nerovná nule, jadrom
transformátora pretečie magnetický tok, ktorý viindukuje v sekundárnom vinutí napätie čím sa uvedie do činnosti vypínací
mechanizmus, ktorý vypne všetky prívodné vodiče. Testovacie tlačidlo slúţi na overenie funkcie prúdového chrániča.
Označovanie krytia IP kódom
Krytie je vhodné konštrukčné opatrenie , ktoré je súčasťou elektrického zariadenia, napr. veko, ochranné obloţenie. Účelom tejto
ochrany je zmenšiť nebezpečenstvo zásahu spôsobeného dotykom ţivej časti pod napätím alebo dotykom neţivej časti elektrického
zariadenia pod napätím pri poruche.
Krytie je medzinárodne označované symbolom (IP kódom), ktorý označuje stupne ochrany krytom pred dotykom nebezpečných
častí, pred vniknutím pevných cudzích telies alebo proti vniknutiu vody a ktorý poskytuje i ďalšie informácie súvisiace s touto
ochranou. Tam, kde sa nevyţaduje uvedenie číslice, nahradzuje ju písmeno X.
Označovanie krytia na ochranu pred vniknutím pevných cudzích telies
Označenie kódu IP Význam pre ochranu zariadení
Význam pre ochranu osôb pred
pred vniknutím cudzích telies
dotykom nebezpečných častí
IPOX
nechránené krytím
nechránené
IP1X
IP2X
o priemere > 50 mm
o priemere > 12,5 mm
chrbtom ruky
prstom
IP3X
IP4X
IP5X
o priemere > 2,5 mm
o priemere > 1,0 mm
pred prachom čiastočne
nástrojom
drôtom
drôtom
IP6X
pred prachom úplne
drôtom
Označovanie krytia na ochranu pred vniknutím vody
Označovanie krytia na ochranu pred dotykom
nebezpečných častí
Označenie kódu IP Význam pre ochranu zariadení
pred vniknutím vody
IPXO
nechránené krytím
IPX1
zvisle kvapkajúca voda
IPX2
IPX3
kvapkajúca voda (sklon 15°)
kvapkajúca voda (sklon 60°)
IPX4
IPX5
IPX6
striekajúca voda
tryskajúca voda
intenzívne tryskajúca voda
IPX7
IPX8
ponorenie do vody dočasné
trvalé ponorenie do vody
Prídavné písmeno
(nepovinné)
IPXXAX
Význam pre ochranu zariadení
pred dotykom nebezpečných častí
chrbtom ruky
IPXXBX
IPXXCX
prstom
nástrojom
IP XX DX
drôtom
Označovanie krytia, doplnková informácia
Doplnkové písmeno Význam pre ochranu zariadení
(nepovinné)
doplnková informácia pre
IPXXXS
kľudový stav počas skúšania vodou
IPXXXM
IPXXXW
zapnutý stav počas skúšania vodou
poveternostné podmienky
IPXXXH
zariadenie vysokého napätia
Ţivé časti musia byť za krytmi, ktoré zabezpečujú krytie aspoň IP 2X alebo IPXXB a navyše ľahko prístupné vodorovné vrchné
povrchy krytov musia poskytovať stupeň ochrany aspoň IP 4X alebo IP XXD Pri súčiastkach, kde neje moţné túto poţiadavku splniť
(objímky ţiaroviek, zásuvky, poistkové hlavice a pod.), musí byť krytie nahradené vhodnými opatreniami proti náhodnému dotyku,
prípadne poučením pracovníkov vykonávajúcich obsluhu na týchto zariadeniach.
7
Označovanie krytia grafickými značkami
Prepätia
Prepätie je kaţdé napätie, ktorého vrcholová hodnota je vyššia ako vrcholová hodnota najvyššieho prevádzkové napätie siete pri
normálnej prevádzke.Prepätia je moţné rozdeliť podľa rôznych hľadísk.
Podľa času trvania
• dočasné
• prechodné
Podľa miesta vzniku
• vnútorné
• vonkajšie
Dočasné prepätia
Sú to prepätia s priemyselnou frekvenciou, ktoré trvajú relatívne dlhý čas (minúty aţ hodiny). Sú netlmené, alebo len málo tlmené.
Tieto prepätia vznikajú väčšinou pri spínaní (náhla zmena zaťaţenia) alebo pri poruchách v systéme (zemné spojenie).
Prechodné prepätia
Sú to prepätia trvajúce od jednej mikrosekundy po niekoľko molisekúnd. Môţu mať kmitavý alebo nekmitavý priebeh. Obyčajne sú
silne tlmené. Vznikajú priamym úderom blesku, elektromagnetickou indukciou, pôsobením poistiek.
Vnútorné (prevádzkové) prepätia
Vznikajú v elektrizačnej sústave zmenou jej prevádzkových stavov. Majú charakter prechodného javu. K týmto prepätiam patria:
a) Spínacie prepätia – vznikajú
• pri vypínaní indukčných alebo kapacitných obvodov vypínačmi
• pri vypínaní transformátorov a motorov naprázdno
• pri vypínaní dlhých vedení naprázdno
• pri vypínaní káblových vedení
• pri vypínaní kondenzátorových batérií
Veľkosť týchto prepätí dosahuje 2,5 – 5 násobok menovitého fázového napätia.
b) Dynamické prepätia – vznikajú
• pri náhlej strate zaťaţenia
• pri poruchových stavoch – hlavne skratoch
• pri prerušovanom zemnom spojení v sieti IT
Veľkosť týchto prepätí dosahuje maximálne 3,5 násobok menovitého fázového napätia.
c) Stacionárne prepätia – vznikajú
• pri neprerušovanom zemnom spojení v sieti IT
8
• pri Ferrantiho jave
Veľkosť týchto prepätí väčšinou nepresahuje 2 násobok menovitého fázového napätia.
Vonkajšie prepätia
K vonkajším prepätia patria atmosférické prepätia, ktoré vznikajú prirodzenou cestou pri elektrickom výboji – blesku v atmosfére.
Atmosférické prepätia dosahujú veľkých hodnôt a nemôţe ich zvládnuť ţiadna izolácia. Čas trvania je veľmi krátky (do 100μs).
Atmosférické prepätia vznikajú týmito spôsobmi.
a) Elektrostatickou indukciou pri bleskovom výboji mimo vedenia
Elektrostatickou indukciou vznikajú na vedeniach elektrické náboje, ktoré sa uvoľňujú pri výbojoch medzi mrakmi a v podobe
postopujúcich napäťových a prúdových vĺn sa šíria na obidve strany. Ich hodnota za priaznivých podmienok môţe dosiahnuť
niekoľko MV.
b) Úderom blesku do fázového vodiča
Pri údere blesku do fázového vodiča sa na obidve strany šíri napäťová a prúdová vlna, ktorá namáha izoláciu proti zemi a v
ostatných fázových vodičoch sa vplyvom elektromagnetickej indukcie indukuje napätie čím vznikajú ďalšie prepäťové vlny.
c) Úderom blesku do stožiara
Prechodom prúdu blesku (aj viac ako 200 kA) cez konštrukciu stoţiara a jeho uzemňovač vzniká úbytok napätia. Ak je úbytok
napätia väčší ako preskokové napätie izolátorov môţe dôjsť k spätnému preskoku na fázové vodiče a vodičmi sa bude šíriť prepäťová
vlna .
d) Úderom blesku do zemného lana
Pri údere blesku do zemného lana sa na obidve strany šíri napäťová alebo prúdová vlna, ktorá indukuje do fázových vodičov
napätie. Ak je napätie medzi zemným lanom a fázovým vodičom väčšie ako preskokové napätie izolátorov môţe dôjsť k spätnému
preskoku na fázové vodiče.
e) Úderom blesku do blízkosti vedenia
Prechodom prúdu blesku cez bleskový kanál sa vo vodičoch vplyvom elektromagnetickej indukcie indukuje napätie, ktoré sa
obidvoma smermi šíri ako prepäťová vlna. Elektromagnetickou indukciou vzniká prepätie aţ do vzdialenosti niekoľko kilometrov od
miesta úderu blesku.
Ochranné pospájanie
Cieľom ochranného pospájania je vyrovnať v blízkosti chránenej časti všetky dosiahnuteľné vodivé časti na rovnakú úroveň
s nulovým potenciálom zeme.
V kaţdej budove musí byť k ochrannému pospájaniu pripojený uzemňovací vodič, hlavná uzemňovacia svorka/prípojnica a
nasledujúce vodivé časti:
- kovové potrubia napájajúce technické zariadenia budov, napríklad plyn, voda,
- konštrukčné cudzie vodivé časti, ak sú prístupné pri normálnom pouţívaní, kovové systémy ústredného kúrenia a klimatizácie,
- kovové armatúry ţelezobetónovej konštrukcie, ak sú armatúry prístupné a navzájom spoľahlivo prepojené.
Ak takéto vodivé časti prichádzajú zvonka budovy, musia byť navzájom spojené vnútri budovy tak blízko od miesta vstupu, ako je to
moţné. Vodiče na ochranné pospájanie musia vyhovovať STN 33 2000-5-54. Všetky kovové plášte telekomunikačných káblov musia
byť spojené s ochranným pospájaním, pri zohľadnení poţiadaviek majiteľov alebo prevádzkovateľov týchto káblov.
Príklad ochranného pospájania v budove je na obrázku:
telekomunikačný kábel s
kovovým plástom
hlavný
uzemňovací vodič
Obsluha a práca na elektrických zariadeniach
Obsluha elektrického zariadenia - úkony spojené s normálnou prevádzkou elektrického zariadenia (napríklad spínanie,
ovládanie, riadenie, monitorovanie a regulovanie elektrických zariadení, odčítavanie údajov trvalo nainštalovaných prístrojov,
synchronizovanie, výmena závitových a prístrojových poistiek, ţiaroviek, prehliadka elektrickej inštalácie, elektrického zariadenia,
čistenie zariadenia bez odstránenia ochranných krytov a pod.
Prehliadka elektrických zariadení - prehliadka stavu a sluchová kontrola činnosti elektrických zariadení pri dodrţiavaní
predpísaných bezpečnostných vzdialeností od častí pod napätím.
Údržba elektrických zariadení - všetky druhy opráv, čistenie a odstraňovanie chýb a porúch na zaistenie dobrého technického
stavu a bezpečnosti elektrického zariadenia.
Práca na elektrických zariadeniach - montáţ nových zariadení, údrţba, opravy, čiastočné rozoberanie, výmena súčiastok,
výmena alebo dopĺňanie izolačných a chladiacich kvapalín, nastavovanie ochrán, odborné prehliadky a odborné skúšky (revízie)
elektrického zariadenia a čistenie zariadenia, pri ktorom je potrebné otvárať jeho kryty. Patria sem aj všetky úkony na zaistenie pracoviska, meranie prenosnými prístrojmi a pod. Práca na elektrickom zariadení sa ďalej rozdeľuje na prácu podľa pokynov, prácu s
dohľadom a prácu pod dozorom.
9
Práca podľa pokynov, práca s dohľadom a práca pod dozorom
Práca podľa pokynov - práca, pre ktorú, vzhľadom na to, ţe ju vykonávajú len pracovníci so zodpovedajúcou odbornou
spôsobilosťou, sú vydané len najnutnejšie pokyny. Pri tejto práci zodpovedajú za dodrţiavanie bezpečnostných ustanovení sami
kvalifikovaní pracovníci vykonávajúci prácu.
Práca s dohľadom - práca, ktorá sa vykonáva podľa podrobnejších pokynov. Pred začiatkom práce sa osoba vykonávajúca
dohľad presvedčí, či sú vykonané všetky nevyhnutné bezpečnostné opatrenia. V priebehu práce podľa potreby si osoba vykonávajúca
dohľad občas skontroluje dodrţiavanie bezpečnostných predpisov. Pri tejto práci zodpovedá za dodrţiavanie bezpečnostných
ustanovení pracovník vykonávajúci danú prácu.
Práca pod dozorom - práca sa vykonáva za trvalej prítomnosti osoby, ktorá je poverená dozorom a je zodpovedná za
dodrţiavanie bezpečnostných ustanovení.
Práce na elektrických zariadeniach pod napätím
Práce na elektrických zariadeniach pod napätím sú práce na elektrických zariadeniach, pri ktorých sa pracovníci dotýkajú
ţivých častí pod napätím priamo alebo predpísanými pracovnými pomôckami pri súčasnom pouţití predpísaných ochranných
pomôcok. Práce pod napätím (PPN) sa rozdeľujú na:
- PPN v dotyku,
- PPN na vzdialenosť,
- PPN na potenciáli.
PPN v dotyku - práca na elektrickom zariadení, pri ktorom je pracovník v priestore ohrozenia častí tela a dotýka sa ţivých častí
pod napätím pri súčasnom pouţití predpísaných ochranných a pracovných pomôcok.
PPN na vzdialenosť - práca na elektrickom zariadení, pri ktorom je pracovník mimo priestoru ohrozenia a do tohto priestoru
vniká a ţivých častí pod napätím sa dotýka iba predpísanými pracovnými pomôckami pri pouţití predpísaných ochranných pomôcok.
PPN na potenciáli - práca na elektrickom zariadení, pri ktorom je pracovník vodivo spojený so ţivými časťami iba jednej fázy
(pólu), na ktorej pracuje a za ktorej súčasť sa pokladá.
Kvalifikácia osôb na obsluhu a prácu na elektrických zariadeniach
Podľa kvalifikácie na obsluhu a prácu na elektrických zariadeniach sa osoby delia na:
a) Laik - osoba, ktorá nie je znalou ani poučenou osobou vo vzťahu k elektrickým zariadeniam.
Laici môžu :
• samostatne obsluhovať jednoduché elektrické zariadenia mn a nn, ktoré sú zhotovené a nainštalované tak, ţe pri ich
obsluhe nemôţe nastať úraz elektrickým prúdom,
• pracovať v blízkostí častí pod napätím iba pri dodrţaní bezpečnostných vzdialeností, v ostatných prípadoch iba so
súhlasom osoby zodpovednej za prevádzku elektrického zariadenia, ktorá vykoná potrebné bezpečnostné opatrenia (napr.
odpojí elektrické zariadenie od napájania alebo zabezpečí dozor a pod.).
b) Poučená osoba - osoba dostatočne poučená znalými osobami tak, aby bola spôsobilá vyhnúť sa nebezpečenstvu, ktoré môţe
vytvárať elektrina. Ide o osoby bez odborného elektrotechnického vzdelania. Poučená osoba musí mať odbornú spôsobilosť
poučený pracovník.
Poučené osoby môžu:
• samostatne obsluhovať jednoduché elektrické zariadenia všetkých napätí pri pouţívaní predpísaných ochranných
pomôcok a dodrţiavaním miestnych bezpečnostných a prevádzkových predpisov, s ktorými boli preukázateľne
oboznámené,
• pracovať podľa pokynov na elektrických zariadeniach nn bez napätia,
• pracovať s dohľadom v blízkosti ţivých častí nn pod napätím,
• pracovať s dohľadom na odpojených elektrických zariadeniach vn a vvn,
• pracovať pod dozorom v blízkosti častí elektrických zariadení vn a vvn pod napätím,
• merať skúšobným zariadením, napr. pri informatívnych skúškach výrobkov, elektrického náradia a pod.
c) Znalá osoba - osoba zo zodpovedajúcim elektrotechnickým vzdelaním a odbornou praxou, ktorá jej umoţní vyhnúť sa
nebezpečenstvu, ktoré môţe vytvárať elektrina. Znalá osoba musí mať odbornú spôsobilosť elektrotechnik.
Znalé osoby môžu:
• samostatne obsluhovať elektrické zariadenia,
• sami pracovať na elektrických zariadeniach nn bez napätia a v blízkosti elektrických zariadení nn pod napätím
• pracovať pod dozorom znalej osoby s vyššou kvalifikáciou na elektrických zariadeniach nn pod napätím v priestoroch s
vonkajším prostredím, v priestoroch tesných, v priestoroch s vlhkým, mokrým a horúcim prostredím a v priestoroch so
zvýšenou a extrémnou koróznou agresivitou,
• sami pracovať na elektrických zariadeniach vn alebo vvn bez napätia,
• pracovať s dohľadom v blízkosti elektrických zariadení vn alebo vvn pod napätím,
• pracovať pod dozorom na elektrických zariadeniach vn alebo vvn pod napätím.
d) Znalá osoba s vyššou kvalifikáciou - osoba so zodpovedajúcim elektrotechnickým vzdelaním a poţadovanou odbornou praxou,
ktorá jej umoţní vyhnúť sa nebezpečenstvu, ktoré môţe vytvárať elektrina. Znalé osoby musia mať jedu z odborných spôsobilostí:
samostatný elektrotechnik, elektrotechnika na riadenie činnosti alebo prevádzky, revízny technik.
Znalé osoby s vyššou kvalifikáciou môžu:
• vykonávať akúkoľvek obsluhu a prácu na elektrických inštaláciách, okrem zakázaných prác.
10
Zakázané práce na elektrických zariadeniach pod napätím:
- na zariadeniach mn a nn v prípadoch, keď sú v spoločných priestoroch so zariad. vn, vvn alebo zvn, alebo
- ak vedenia mn a nn sú s vedeniami vn, vvn a zvn v súbehu alebo sa s nimi kriţujú,
- na zariadeniach vn, vvn a zvn v priestoroch s prostredím vlhkým a mokrým,
- na zariadeniach nn, vn, vvn a zvn v priestoroch tesných, nevyhovujúcich platným predpisom, s prostredím horúcim, so zvýšenou a
extrémnou koróznou aktivitou, za búrky, zníţenej viditeľnosti, za vetra, za nepriaznivých poveternostných podmienok, pri napätí
vyššom, nezje najvyššie napätie danej siete,
- tam, kde nie je moţné dodrţať ustanovenia príslušných bezpečnostných predpisov.
Odborná spôsobilosť pre činnosť na elektrických zariadeniach
Podľa odbornej spôsobilosti sa rozlišujú nasledovné kategórie osôb pre činnosť na elektrických zariadeniach:
Poučený pracovník
Je to osoba bez elektrotechnického vzdelania, ktorá v rámci svojej činnosti (obsluha) prichádza do styku s elektrickými
zariadeniami. Pracovník musí byť preukázateľne poučený pre prácu na elektrickom zariadení v rozsahu vykonávanej činnosti na
tomto druhu zariadenia. Preukázateľným dokladom je „Zápis o poučení“, v ktorom sa uvádza rozsah poučenia (podľa citovaných
predpisov a noriem) s pripojenými podpismi školiteľa a poučeného. Poučený pracovník musí vedieť poskytnúť prvú pomoc pri úraze
elektrickým prúdom.
Elektrotechnik
Je to osoba s odborným vzdelaním elektrotechnického smeru bez praxe. Elektrotechnik musí mať odbornú spôsobilosť, písomným
dokladom čoho je „Osvedčenie o odbornej spôsobilosti“. Elektrotechnik môţe vykonávať činnosti na vyhradenom technickom
zariadení elektrickom v rozsahu vydaného osvedčenia.
Samostatný elektrotechnik
Je to osoba s odborným vzdelaním elektrotechnického smeru s praxou. Samostatný elektrotechnik musí mať odbornú spôsobilosť,
písomným dokladom čoho je „Osvedčenie o odbornej spôsobilosti“. Elektrotechnik môţe samostatne vykonávať činnosti na
vyhradenom technickom zariadení elektrickom v rozsahu vydaného osvedčenia, pričom môţe riadiť poučených pracovníkov bez
obmedzenia ich počtu a najviac dvoch elektrotechnikov.
Elektrotechnik na riadenie činnosti alebo na riadenie prevádzky
Je to osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady samostatného elektrotechnika, má poţadovanú prax a overenie odbornej
spôsobilosti. Môţe riadiť činnosť poučených pracovníkov, elektrotechnikov a samostatných elektrotechnikov bez obmedzenia ich
počtu a riadiť prevádzku elektrických zariadení v rozsahu vydaného osvedčenia.
Elektrotechnik špecialista
Je to osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady elektrotechnika a môţe samostatne vykonávať a riadiť činnosť na vyhradenom
technickom zariadení elektrickom v rozsahu vydaného osvedčenia. Elektrotechnik špecialista musí mať poţadovanú prax a overenie
odbornej spôsobilosti, ktoré vykonáva technická inšpekcia „Elektrotechnik špecialista na vykonávanie odborných prehliadok a
odborných skúšok“ („revízny technik“).
Prekážky
Prekáţky ako napr. zábradlia, mreţe alebo ochranné kryty sú určené na to, aby zabraňovali náhodnému (neúmyselnému) dotyku so
ţivými časťami. Toto opatrenie poskytuje len základnú ochranu. Opatrenie je určené pre znalé osoby, poučené osoby alebo osoby,
ktoré sú pod dozorom znalej alebo poučenej osoby. (ide napr. trafostanice, elektrické stanice). Prekáţky môţu byť odstrániteľné aj
bez pouţitia náradia, musia byť však upevnené tak, aby sa nedali odstrániť z nepozornosti. V priestoroch prístupných laikom (osobám
bez elektrotechnickej kvalifikácie) sa prekáţka musí zaistiť neodnímateľným ohradením alebo uzamknutím.
Kryty alebo zábrany
Účelom ochrany krytom a zábranami je zabrániť akémukoľvek dotyku so ţivými časťami. Toto opatrenie poskytuje len základnú
ochranu. Opatrenie je určené aj pre laikov. Ţivé časti musia byť vnútri krytov, alebo za zábranami, ktoré poskytujú stupeň ochrany
krytom aspoň IPXXB (ochrana pred dotykom ţivých častí prstom) alebo IP2X (ochrana pred dotykom ţivých častí prstom a
vniknutiu pevných cudzích telies o priemere menšom ako 12,5 mm včítane), okrem prípadov, keď počas výmeny častí vznikajú
väčšie otvory, napríklad pri určitých objímkach ţiaroviek alebo poistiek, alebo keď väčšie otvory sú nutné, aby bola moţná normálna
prevádzka zariadenia podľa príslušných poţiadaviek pre zariadenie.
Vodorovné vrchné plochy zábran alebo krytov, ktoré sú ľahko prístupné, musia poskytovať stupeň ochrany krytom aspoň IPXXD
(ochrana pred dotykom ţivých častí drôtom) alebo IP4X (ochrana pred dotykom ţivých častí drôtom vniknutiu pevných cudzích
telies o priemere menšom ako 1 mm včítane).
Zábrany a kryty sa musia na svojom mieste pevne zaistiť, musia mať dostatočnú stabilitu a trvanlivosť, aby za podmienok
normálnej prevádzky zachovávali poţadovaný stupeň ochrany krytom a zodpovedajúce oddelenie od ţivých častí, pri zohľadnení
príslušných vonkajších vplyvov.
Ak je nevyhnutné odstrániť zábrany alebo otvoriť kryty alebo odstrániť časti krytov, smie to byť moţné len a pouţitím kľúča alebo
nástroja.
Ak za zábranou alebo v kryte sú inštalované zariadenia, ktoré po svojom vypnutí si môţu zachovať nebezpečné elektrické náboje
(kondenzátory a pod.), poţaduje sa výstraţný štítok.
11
Triedy ochrany elektrických zariadení
Trieda ochrany elektrického zariadenia charakterizuje spôsob ochrany elektrického zariadenia pred zásahom elektrického prúdu.
Izolácia živých častí
Účelom izolácie je zabrániť akémukoľvek dotyku so ţivými časťami. Ţivé časti sa musia úplne pokryť izoláciou, ktorú je moţné
odstrániť iba jej zničením. Izolácia musí byť schopná trvalé vydrţať namáhania mechanické, chemické, elektrické a tepelné. Nátery,
impregnácia, laky a podobné prostriedky sa všeobecne nepovaţujú za primeranú izoláciu chrániacu v normálnej prevádzke.
Izoláciu moţno vytvoriť aj dodatočne napr. počas zriaďovania elektroinštalácie, jej kvalita však musí byť porovnateľná s
priemyselne vyrobenou. Izoláciu nemoţno zamieňať s odstrániteľným krytom.
Základná izolácia slúţi iba na správnu činnosť elektrického zariadenia. K nej sa pre účely ochrany pridáva tzv. prídavná izolácia a
tvorí takto dvojitú izoláciu. Namiesto dvojitej izolácie moţno pouţiť zosilnenú izoláciu. Zosilnená izolácia musí poskytovať rovnaký
stupeň ochrany ako dvojitá izolácia. Z hľadiska ochrany pred úrazom elektrickým prúdom musí byť izolácia vyhotovená buď ako
dvojitá alebo zosilnená.
12
Náhodný uzemňovač
Uzenňovač je vodivé teleso uloţené v zemi, tak ţe s ňou vytvára vodivé spojenie alebo vodivé teleso uloţené do betónu, ktorý má
dobré spojenie so zemou.
Náhodný uzemňovač vytvára vodivý predmet uloţený trvalo v zemi alebo betónovej zmesi (napr. základy budov, časti oceľových
konštrukcií, výstuţová -armovacia oceľ v betónových základoch, kovové rúrky verejnej plynovodnej a vodovodnej siete), ktorý bol
vybudovaný na iný účel ako na uzemnenie.
Podmienky pouţitia náhodného uzemňovača:
• poţadovaný zemný prechodový odpor,
• poţadovaná prúdová zaťaţiteľnosť,
• uloţenie, ktoré sa prestavbou alebo úpravou neporuší,
• mechanická a korózna odolnosť,
• rovnaká predpokladaná ţivotnosť ako uzemňované zariadenie.
Kovové plášte a obaly káblov, ako aj kovové vodovodné rúry sa môţu pouţiť ako uzemňovače iba po dohode s prevádzkovateľom. Ako
ochranné uzemňovače sa nesmú pouţiť kovové rúrky určené na rozvod horľavých kvapalín, plynov a vykurovacích systémov. Na
funkčné uzemnenie kladného pólu v jednosmerných napájacích sústavách sa nemá pouţiť náhodný základový uzemňovač.
Zhotovený uzemňovač
Je zámerne zriadený na uzemnenie. Typ zhotoveného uzemňovača sa volí podľa miestnych podmienok, čiţe podľa merného odporu
(rezistivity) pôdy, veľkosti nezastavaného priestoru, úpravy terénu a podobne. Zhotovené uzemňovače sa ukladajú do vrstvy dobre vodivej
pôdy tak, aby s ňou boli v dostatočnom kontakte.
Z hľadiska uloţenia rozlišujeme:
• Podpovrchový uzemňovač - tvorí ho drôt alebo pásik uloţený horizontálne v ryhe v nezamŕzajúcej hĺbke 60 aţ 80 cm
pod zarasteným terénom. Ak sa uzemňovač kladie do káblových rýh, musí byť uloţený na dno výkopu, a to najmenej 10
cm pod káblom alebo vedľa kábla.
• Hĺbkový (tyčový) uzemňovač - tvorí ho vodivá tyč dlhá minimálne 2 m a zvisle zarazená do zeme aspoň do hĺbky 0,5 m
pod povrchom. Pri pouţití viacerých tyčových uzemňovačov nemá byť vzdialenosť medzi nimi z hľadiska ich elektrického
vyuţitia menšia, ako je dĺţka tyčového uzemňovača. Doskové uzemňovače ukladané zvisle do nezamŕzajúcej pôdy sa z
ekonomických dôvodov neodporúčajú.
• Základový uzemňovač - ide o uzemňovač uloţený v betónových základoch budov, stoţiarov, nosných konštrukcií a pod. Tvorí ho
pásová oceľ alebo oceľový .Ukladá sa ako obvodový uzemňovač pod izolačnú vrstvu pribliţne 5 cm nad dnom výkopu tak, aby bol
vodič uzemňovača obklopený betónovou zmesou
SKÚŠOBNÁ SVORKA
ANTIKORÓZNA
OCHRANA
min. 100 mm v
betóne
200 mm mimo betónu
Blesk, jeho možné následky na ľudský organizmus
Pri atmosférickom výboji sprevádzanom svetelným (blesk) a zvukovým (hrom) efektom dochádza k vyrovnávaniu kladných a
záporných nábojov medzi mrakmi alebo medzi mrakom a zemou.
Stúpanie teplého vzduchu strháva vodnú paru a tvoria sa mraky. Prudké prúdenie vnútri mraku je príčinou vzniku elektrostatických
nábojov rozloţených tak, ţe kladný náboj je v hornej časti a záporný náboj v spodnej časti mraku,
13
Na povrchu zeme sa zhromaţďuje kladný náboj. Dochádza k ionizácii vzduchu a k vytvoreniu vodivého kanála, cez ktorý sa uzatvorí
iskrový výboj medzi mrakmi, resp. mrakom a zemou (blesk). Bleskový výboj sa vyvíja postupne a vo forme čiastkových výbojov. Zo zeme
vyţarujú výboje opačnej polarity, ktoré napomáhajú uzatvoreniu vodivého kanála
Hodnota intenzity bleskových výbojov dosahuje 2 kA aţ 200 kA. Doba trvania čela výboja je do 10 µs a teplota vodivého kanála môţe
dosiahnuť 30000 °C. Blesk je teda silný elektrický výboj koncentrovanej energie v atmosfére, ktorý moţno chápať ako skrat medzi
mrakom a zemou.
K atmosférickému výboju dochádza medzi objektmi nabitými opačnými nábojmi. V prípade, ţe sa do dráhy výboja postaví cudzí
objekt ako prekáţka, výboj si hľadá najvýhodnejšiu cestu, a to buď po jeho povrchu, alebo dokonca cezeň.
Rozlišujeme nasledujúce typy úderov blesku:
- priamy úder blesku do objektu bez vonkajšej ochrany pred bleskom
- priamy úder blesku do objektu s vonkajšou ochranou pred bleskom
- priamy úder blesku do vzdušných vedení nn, vn a vvn
- blízky úder blesku v okolí chránenej budovy
- vzdialený úder blesku
- výboj medzi mrakmi.
Takýto výboj môţe okrem poţiaru spôsobiť v dôsledku prepätia aj značné škody na elektrických a elektronických zariadeniach a
zapríčiniť úrazy elektrickým prúdom.
Postihnutý po úraze bleskom má na tele popáleniny rôzneho stupňa a rozsahu, kovové predmety na tele zanechajú charakteristické
znaky. Priame zásahy blesku do človeka sú pomerne zriedkavé, ale spravidla končia tragicky. Na usmrtenie zvyčajne stačí, aby blesk
udrel v blízkosti človeka. Okolo miesta zásahu sa vytvára nebezpečné krokové napätie, ktoré ohrozuje ţivot ľudí, ale aj zvierat.
Postihnutý po zásahu bleskom obyčajne zomiera na následky zastavenia činnosti srdca, postihnutie mozgu, oslabenie činnosti
nervov, svalov a popáleniny. Často sa však akcia srdca obnoví spontánne, ale neobnoví sa uţ dýchanie. Záchrana je vo väčšine
prípadov po zásahu bleskom moţná pri neodkladnom poskytnutí umelého dýchania. Avšak asi 30 % prípadov zasiahnutia človeka
bleskom sa končí smrťou postihnutých.
Druhy bleskozvodov
Rozoznávame tri druhy bleskozvodov:
• klasický,
• izolovaný (oddialený),
• neizolovaný.
Klasický bleskozvod:
Ide o vonkajší systém LPS ochrany pred bleskom.
Bleskozvod má tieto časti:
- zachytávacie (zberacie) zariadenie (zachytávač, zachytávacia tyč),
- zvod,
- skúšobnú svorku (miesto merania zemného prechodového odporu uzemňovača),
- uzemnenie (uzemňovač).
Uvedené časti bleskozvodu musia byť vzájomne vodivo prepojené. Spolupracujú tak, ţe bleskový náboj, ktorý by inak mohol
zasiahnuť chránený objekt, zasiahne zberacie zariadenie, zvodom je zvedený do uzemnenia a uzemňovacom sa bez spôsobenia škody
rozptýli do zeme.
Izolovaný bleskozvod:
Ide o vonkajší izolovaný systém LPS ochrany pred bleskom. Zachytávacia sústava a zvody sú umiestnené tak, aby dráha
bleskového prúdu nebola v dotyku s chráneným objektom. Izolované LPS môţu byť vyhotovené buď zachytávacími tyčami, alebo
stoţiarmi, ktoré sú inštalované vedľa chráneného objektu, alebo prostredníctvom zavesených vonkajších vodičov medzi stoţiarmi pri
dodrţaní dostatočných vzdialeností medzí zachytávacou sústavou a zvodmi na jednej strane a kovovými inštaláciami a vnútornými
systémami na strane druhej. Izolovanému bleskozvodu LPS sa hovorí aj oddialený bleskozvod.
Neizolovaný bleskozvod:
Ide o vonkajší systém LPS ochrany pred bleskom neizolovaný (neoddialený) od chráneného objektu. Zachytávacia sústava a zvody
sú umiestnené tak, ţe dráha bleskového
prúdu môţe byť v dotyku s chráneným objektom - vonkajší LPS je pripevnený k chránenému objektu. Uvedené časti bleskozvodu sa môţu
nahradiť vodivou časťou objektu alebo konštrukčnou časťou, ktorá vyhovuje poţiadavkám stanoveným na konštrukciu príslušnej časti
bleskozvodu. Ak by však mohli tepelné účinky v bode zásahu blesku alebo vo vodičoch zvádzajúcich bleskový prúd spôsobiť škodu na
14
objekte alebo na jeho vnútornom vybavení, mala by byť vzdialenosť medzi vodičmi LPS a horľavým materiálom najmenej 0,1 m.
Zachytávacia sústava na objektoch pred účinkami atmosférickej elektriny LPS
Účelom zachytávacej sústavy je zachytiť priamy úder blesku do predmetného objektu. Zachytávacia sústava môţe byť tvorená
komponentmi, ktoré sa dajú vzájomne kombinovať. Ide o:
• zachytávacie tyče,
• zavesené laná a drôty tvoriace zachytávacie vodiče,
• mreţové sústavy.
Pri návrhu zachytávacej sústavy sa môţu podľa charakteru objektu pouţiť tri metódy:
• metóda valivej bleskovej gule (členité objekty),
• metóda ochranného uhla (strešné nadstavby, anténne systémy).
• metóda mreţovej sústavy (ploché strechy).
Metóda valivej bleskovej gule
Odporúča sa pre návrh rozmiestnenia zachytávačov na objektoch s nepravidelným tvarom (výška, rozloha). Polomer bleskovej gule
predstavuje vzostupný výboj zo zeme alebo zachytavacej sústavy oproti zostupnému výboju z mraku.
Metóda ochranného uhla
Úzko súvisí s metódou valivej bleskovej gule. Ochranný uhol tyčového zachytávača závisí od triedy LPS a od výšky chráneného
objektu. Zachytávacia sústava (tyče, oká, drôty, vedenia) musí splniť poţiadavku, ktorou sa zabezpečí, aby všetky zariadenia a časti chráneného
objektu leţali v ochrannom priestore zachytávacej sústavy. Metóda je vhodná pre objekty s jednoduchými tvarmi. Limitujúca je výška
Metóda mrežovej sústavy
Univerzálna metóda, ktorá nezávisí od výšky a tvaru strechy objektu. Zachytávaciu sústavu je vhodné umiestniť na vonkajšie hrany obvodu
objektu. Kovové oplechovania okrajov sa môţu pouţiť ako náhodný zachytávač. Metóda je vhodná na ochranu objektov s plochou strechou.
Návrh zachytávacej sústavy
objektu metódou valivej bleskovej gule
Návrh zachytávacej sústavy
objektu metódou ochranného uhla
Návrh zachytávacej sústavy
metódou mreţovej sústavy
Zóny priestorov s kúpacou alebo sprchovacou vaňou
Zóna 0
Zóna 0 je vnútorný priestor kúpacej alebo sprchovacej vane. Pri sprchách bez vane je výška zóny 0 - 10cm a hranice jej povrchu
zodpovedajú horizontálnym hraniciam zóny 1.
Zóna 1
Zóna 1 je vymedzená:
a) rovinou dokončenej podlahy a horizontálnou rovinou ktorá zodpovedá:
- najvyššie pevne upevnenej sprchovacej hlavice
- alebo vývodu vody
- alebo horizontálnou rovinou vo výške 225 cm. nad rovinou dokončenej podlahy podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.
15
b) zvislou plochou:
- obklopujúcou kúpaciu alebo sprchovaciu vaňu
- vedenou vo vzdialenosti 120 cm od stredu pevného vývodu vody na stene alebo strope pri sprchách bez sprchovej vane.
Priestor pod kúpacou alebo sprchovou vaňou sa pokladá za zónu 1
Zóna 2
Zóna 2 je vymedzená:
a) rovinou dokončenej podlahy a horizontálnou rovinou, ktorá zodpovedá:
- najvyššie pevne upevnenej sprchovacej hlavice
- alebo vývodu vody
- alebo horizontálnou rovinou vo výške 225 cm, nad rovinou dokončenej podlahy podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.
b) zvislou plochou na hranici zóny 1 a paralelnou zvislou plochou vedenou vo vzdialenosti 60 cm od hranice zóny 1.
Pri sprchách bez sprchovej vane zóna 2 neexistuje , ale ustanovuje sa zvýšená zóna 1 definovaná horizontálnou vzdialenosťou 120
cm od stredu pevného vývodu vody na stene alebo strope pri sprchách bez sprchovej vane.
zóna 1
zóna 1
Zóna 2
2,25 m
Zóna 2
2,25 m
zóna 0
zóna 0
Sprcha s vaňou - bočný pohľad
Vaňa - bočný pohľad
60 cm
60 cm
zóna 1
zóna 1
zóna 0
zóna 0
zóna 2
zóna 2
Sprcha s vaňou - pohľad z hora
Vaňa - pohľad z hora
120 cm
Zóna 1
zóna 1
2,25 m
120 cm
Zóna 0
10 cm
Sprcha bez vane – pohľad zhora
Sprcha bez vane – bočný pohľad
16
Príkaz B
Príkaz B je písomný doklad o nariadených technických a organizačných opatreniach slúţiacich k zaisteniu bezpečnosti
pracujúcich pri práci na elektrických zariadeniach alebo v ich blízkosti (B - znamená BEZPEČNOSŤ).
Príkaz B musí byť vydaný pre práce:
a) na elektrických inštaláciách vn, vvn a zvn a v ich blízkosti. Pre práce na elektrických inštaláciách bez napätia sa príkaz B
vydáva len na zaistenie a odistenie pracoviska,
b) pre práce na elektrických inštaláciách mn alebo nn :
• ak je v spoločných priestoroch s inštaláciami vn, vvn alebo zvn a ak by pri práci mohlo nastať nebezpečenstvo od
inštalácií vn, vvn alebo zvn,
• na kriţovatkách vodičov vonkajších vedení mn alebo nn s vedením vn, vvn a zvn a na vedeniach mn alebo nn v
súbehu s vedením vn, vvn a zvn, kde môţe vzniknúť nebezpečné indukované napätie.
Príkaz B nemusí byť vydaný:
a) ak je nebezpečenstvo oddialenia vykonania potrebných úkonov pri poruchách v mimoriadnom prevádzkovom stave, pri
ohrození ľudského ţivota alebo pri nebezpečenstve vzniku veľkých škôd,
b) pre práce na elektrických inštaláciách vo výstavbe, ktoré ešte neboli pripojené pod napätie a nenachádzajú sa v blízkosti
elektrických inštalácií pod napätím (nebezpečenstvo indukovaného napätia),
c) pre práce na elektrických inštaláciách, ktoré sa často opakujú. Musia byť však na ne vydané presné miestne pracovné a
bezpečnostné predpisy, z ktorých má byť zrejmé, ţe nahrádzajú príkaz B. Znalosť týchto predpisov sa kontroluje
opakovanými skúškami aspoň raz za 3 roky,
d) pre práce na zariadení vn a vvn bez nebezpečenstva úrazu elektrickým prúdom.
Príkaz B musí obsahovať: číslo príkazu, meno a podpis osoby, ktorej je príkaz určený, miesto, druh a čas práce, meno a podpis
osoby vydávajúcej príkaz, mená a podpisy osôb vykonávajúcich zaistenie pracoviska, spôsob zaistenia pracoviska (vypnutie,
preskúšanie vypnutého stavu, miesto uzemnenia a skratovania, ohradenie pracoviska a umiestnenie bezpečnostných oznamov),
označenie najbliţšieho miesta ţivých častí pod napätím a potvrdenie o vykonanom poučení vlastnoručnými podpismi všetkých členov
pracovnej skupiny. Príkaz B sa vystavuje na vedúceho práce. Príkaz B sa vydáva len pre jedno pracovisko a jednu pracovnú skupinu
a platí najdlhšie 24 hodín.
Platnosť príkazu B začína od doby, keď zodpovedný vedúci práce alebo určený dozor prevzal pracovisko a podpísal príkaz B.
Tam, kde zodpovedný vedúci práce zaisťuje pracovisko sám, platí príkaz B odvtedy, keď dal príkaz na začatie práce. Platnosť príkazu
B sa končí jeho písomným uzatvorením.
Pri dlhotrvajúcich prácach, keď zostane elektrická inštalácia trvalo odpojená a zaistená a kde sa zodpovedný vedúci práce po celý
čas práce nemení, sa môţe príkaz B vydať na dlhší čas, najdlhšie však na 1 týţdeň. Zodpovedný vedúci práce je v tomto prípade
povinný, skôr ako dá príkaz na začatie práce, presvedčiť sa kaţdý deň, či nenastali zmeny v zaistení pracoviska, a vykoná o tom
záznam do príkazu B.
Ak na elektrickom zariadení pracuje viac skupín na niekoľkých pracoviskách, je osoba zodpovedná za prevádzku elektrickom
zariadení alebo pracovník určený touto osobou povinný všetky vydané príkazy B evidovať na jednom mieste a iba z tohto miesta sa
môţe vydať príkaz na pripojenie elektrického izariadenia pod napätie.
Ak by osoba, ktorá je oprávnená vydať príkaz B, musela pracovať na elektrickej inštalácii sama, musí si príkaz B vypísať na seba
pred začiatkom práce.
Príkaz B sa môţe odovzdať osobne, poslom, či inou elektronickou textovou komunikáciou a oznámiť telefonicky alebo
rádiofonicky.
Vydané a uzatvorené originály príkazu B so všetkými prílohami sa musia uschovávať počas jedného roka u pracovníka
zodpovedného za prevádzku elektrického zariadenia..
Príkaz B-PPN (práce pod napätím)
Príkaz B-PPN je písomný doklad o nariadených technických a organizačných opatreniach slúţiacich k zaisteniu bezpečnosti
pracujúcich pri práci na vybraných prácach na elektrických zariadeniach pod napätím vn, vvn a zvn a na vybrané práce pod napätím
na zariadeniach nn.
Príkaz B-PPN sa musí vydať na vybrané PPN na elektrických inštaláciách vn, vvn a zvn. Príkaz B-PPN vydáva a podpisuje znalá
osoba s vyššou kvalifikáciou zodpovedná za prevádzku príslušného elektrického zariadenia. Príkaz B-PPN sa vystavuje na vedúceho
práce.
Príkaz B-PPN musí obsahovať: číslo príkazu, červený nápis „Pozor práca pod napätím“, meno a podpis pracovníka
vydávajúceho príkaz, meno a podpis vedúceho práce, miesto, druh a čas trvania práce, počet zúčastnených pracovníkov, údaje o
atmosférických podmienkach, vyhlásenie všetkých zúčastnených pracovníkov o vykonanom poučení, o fyzickej a psychickej
dispozícii na vykonávanie PPN, ďalšie bezpečnostné opatrenia, údaje o prípadnom prerušení a opätovnom začiatku práce a údaje o
skončení práce.
Príkaz B-PPN sa vydáva len pre jedno pracovisko a jednu pracovnú skupinu a platí najdlhšie 24 hodín. Príkaz B-PPN sa môţe
odovzdať osobne, poslom, či inou elektronickou textovou komunikáciou a oznámiť telefonicky alebo rádiofonicky.
Vydané a uzatvorené originály príkazu B-PPN so všetkými prílohami sa musia uschovávať počas jedného roka u pracovníka
zodpovedného za prevádzku elektrického zariadenia.
17
Bezpečnostné značky na elektrických zariadeniach
Bezpečnostná značka na základe kombinácie geometrických tvarov, farieb a grafického symbolu vyjadruje určitý výrok týkajúci sa
bezpečnosti alebo ochrany zdravia. Podľa významu rozdeľujeme bezpečnostné značky na:
Zákazové značky
Bezpečnostné značky zakazujúce správanie, ktoré by mohlo viesť k vzniku nebezpečenstva. Biela farba podkladu, kruhový tvar v
červenom orámovaní, čierne symboly. Obsahujú oznámenie zákazu označujúceho neprípustnosť alebo nutnosť okamţitého ukončenia
konania, ktoré je za daných okolností nebezpečné (poţiar, výbuch, úraz a pod.).
Zákaz fajčenia
Zákaz hasenia vodou
Výstražné značky
Bezpečnostné značky, ktoré varujú pred rizikom alebo pred nebezpečenstvom. Ţltá farba podkladu, trojuholníkový tvar v čiernom
orámovaní, čierne symboly. Vystríhajú pred nebezpečím úrazu elektrinou, explózie, otravy, poleptania, ohňa a pod.
Nebezpečenstvo úrazu elektrinou
Nebezpečenstvo výbuchu
Príkazové značky
Bezpečnostné značky, ktoré predpisujú určité správanie. Modrá farba podkladu, kruhový tvar, biele symboly. Obsahujú oznámenie
príkazu k zvýšeniu bezpečnosti a k zaisteniu bezpečného stavu.
Príkaz na ochranu zraku
Príkaz na ochranu hlavy
Záchranné značky
Bezpečnostné značky informujúce o podmienkach bezpečnosti. Zelená farba podkladu, štvorcový alebo obdĺţnikový tvar, biele
symboly. Obsahujú oznámenie bezpečia alebo iného vhodného odporúčaného opatrenia k zaisteniu bezpečného stavu, ako napríklad
únikovú cestu alebo únikový východ, cestu k zariadeniam prvej pomoci alebo priamo označuje tieto zariadenia prvej pomoci. Záchranné
značky musia byť umiestnené tak, aby boli dobre viditeľné zo všetkých smerov na pracovisku. Príklad záchranných značiek, obr. 8.17.
Miesto prvej pomoci
Úniková cesta
Požiarne značky
Bezpečnostné značky, ktoré označujú umiestnenie zariadení, prostriedkov a materiálov slúţiacich na potreby poţiarnej ochrany.
Červená farba podkladu, štvorcový tvar, biele symboly.
Tlačidlový hlásič poţiaru
18
Hasiaci prístroj
Dimenzovanie s ohľadom na správnu funkciu ochrany pred úrazom elektrickým prúdom
Dimenzovaním sa snaţíme určiť optimálny prierez vedenia, ktorý bude vyhovovať všetkým poţiadavkám. Poţitie nedostatočného
prierezu je neprípustné, pretoţe môţe byť príčinou závaţných porúch, poţiaru alebo úrazu. a druhej strane pouţitie nadmerne veľkého
prierezu je zasa nehospodárne a vedie k zvýšeným investičným nákladom.
Pri návrhu, respektíve kontrole elektrických vedení sa hľadiska dimenzovania a ochrany vedenia musí sledovať splnenie nasledujúcich
podmienok:
• dostatočná mechanická pevnosť vedenia,
• zabezpečenie správnej funkcie ochrany pred úrazom elektrickým prúdom,
• dodrţanie predpísaného úbytku napätia,
• hospodárny prierez vedenia,
• odolnosť proti dynamickým a tepelným účinkom skratových prúdov,
• dovolené zahriatie vodičov počas prevádzky.
Dimenzovanie vedení z hľadiska správnej funkcie ochrany pred zásahom elektrickým prúdom v skupine ochrán so samočinným
odpojením od zdroja (systémy TN, TT) spočíva v zabezpečení nízkej impedancie vo vypínacom obvode (slučke) medzi krajným a ochranným
vodičom pri poruche, ktorá spôsobí reakciu istiaceho prvku v poţadovanom čase.
Vodiče a káble treba teda dimenzovať tak, aby v slučke medzi krajným a ochranným vodičom vznikol prúd, ktorý pri prechode istiacim
prvkom (poistka, istič) spôsobí odpojenie poruchového obvodu, skôr ako dôjde k poškodeniu zdravia človeka.
Rozhodujúcim prvkom pri výpočte prípustnej impedancie vypínacej slučky je práve čas, počas ktorého musí dôjsť k odpojeniu
poruchového obvodu. Ten závisí od prevádzkového napätia siete a od spôsobu kontaktu s chybným zariadením.
Platia nasledujúce podmienky:
• Pre fázové napätie siete 230 V a zásuvkové obvody do 63 A, z ktorých sa priamo alebo prostredníctvom vidlice pripájajú
elektrické zariadenia triedy ochrany I (drţané v ruke alebo prenosné), môţe byť čas do odpojenia najviac 0,4 s.
• Pre pevne pripojené elektrické zariadenia môţe byť čas do odpojenia najviac 5 s.
Ak sa tieto podmienky nedajú splniť pouţitím nadprúdových istiacich prvkov, musí byť zabezpečené doplnkové pospájanie neţivých
vodivých častí elektrického zariadenia prístupných dotyku alebo ochrana pred úrazom elektrickým prúdom neţivých častí pomocou
prúdových chráničov, ktoré majú čas vypnutia do 0,2 s.
Montáž elektrických zariadení na horľavom podklade
Z hľadiska bezpečnosti osôb a zariadení predstavuje veľmi dôleţitú oblasť návrh, voľba druhu, vyhotovenie a spôsob uloţenia
elektrických silových zariadení do horľavých látok a na ne.
Rozdelenie materiálov z hľadiska horľavosti:
Nehorľavé materiály
Stupeň A (nehorľavé) - cement, pieskovec, kameň, ţula, sklo, hlina a iné.
Horľavé materiály
Stupeň B (nie ľahko horľavé) - polystyrénbetón, zmes minerálnych a celulózových vlákien, dosky zo sklených vlákien a
iné.
Stupeň Cl (ťažko horlavé) - dubové a bukové drevo, pilinové dosky a iné.
Stupeň C2 (stredne horľavé) - drevo smrekové, jedľové, borovicové, drevotrieskové dosky korkové parkety a iné.
Stupeň C3 (ľahko horľavé) — asfaltové lepenky, dechtové lepenky, topoľové drevo a iné.
Ak sa látky stupňa B a C pouţijú na povrchovú úpravu nehorľavej látky v hrúbke menšej ako 1 mm, posudzujú sa ako nehorľavé.
Ak sú látky stupňa C1 a C2 pokryté nehorľavým materiálom v hrúbke aspoň 2 mm, posudzujú sa takisto ako nehorľavé.
Požiadavky na elektrickú inštaláciu na horľavom podklade
Elektroinštalačné škatule musia byť prístupné pre montáţ a údrţbu, aby sa mohli ľahko otvoriť a zatvoriť. Rovnako musia byť
viditeľne označené, aby sa dali rýchlo vyhľadať.
Pri umiestnení elektrických silových rozvodov a ich príslušenstiev do protipoţiarnych konštrukcií nesmie byť poţiarna odolnosť
týchto konštrukcií zníţená alebo porušená.
Najvyššia dovolená teplota horľavého materiálu, ktorý má byť v kontakte s elektrickým zariadením, má dosahovať 120 °C.
Uvedená teplota horľavého materiálu alebo horľavého podkladu sa nesmie prekročiť ani pri poruchových stavoch, čiţe pri preťaţení,
skratoch, uvoľnení vodičov atď.
Ak je elektrický materiál odolný aspoň proti šíreniu plameňa, moţno ho uloţiť priamo do B, Cl, C2, C3. Elektrické predmety
stupňov B, Cl, C2, C3 určené na priamu montáţ do horľavých látok musia byť označené značkami:
Ostatné elektrické predmety sa pri ukladaní musia od horľavých látok oddeliť vzduchovou medzerou alebo nehorľavou
tepelnoizolačnou podloţkou.
Vzduchová medzera
Pouţíva sa na oddelenie elektrického predmetu od horľavého podkladu. Musí byť dostatočne široká, aby sa v prípade zvýšenia
teploty nadmerné teplo neprenieslo na horľavý podklad.
19
Pri rozvádzačoch, elektrických strojoch a spotrebičoch musí byť vzduchová medzera minimálne 50 mm. Pri elektrických prístrojoch,
svietidlách a elektroinštalačnom materiáli je predpísaná aspoň 30 mm medzera.
Ak sa časť elektrického predmetu zapúšťa do horľavého materiálu, vzduchová medzera sa nesmie pouţiť na ich oddelenie.
Nehorľavé tepelnoizolačné podložky
Tepelnoizolačná podloţka pri rozvádzačoch, elektrických strojoch a spotrebičoch je hrubá 10 mm, kým pri elektrických prístrojoch,
svietidlách a elektroinštalačnom materiáli 5 mm. Pri prechode prístrojovej škatule cez horľavý materiál sa tieto musia opatriť
tepelnoizolačnou podloţkou hrubou 5 mm. Vhodným materiálom na výrobu tepelnoizolačných podloţiek sú nové cementovo-vláknité dosky.
Požiadavky na káble a úložný materiál
Na horľavé materiály všetkých stupňov horľavosti a do nich, pokiaľ sú odolné aspoň proti šíreniu plameňa, moţno uloţiť silové
vodiče, káble, elektroinštalačné lišty s príslušenstvom, inštalačné rúrky s príslušenstvom, elektroinštalačné kanály a škatule, ktoré nie sú
osadené svorkami. Ide o všetky káble s izoláciou PVC. Káble s gumovou izoláciou sa nesmú pouţívať.
Pohyblivé prívody
Pohyblivé prívody elektrických spotrebičov sa môţu pouţívať len pri výrobkoch vyhovujúcich príslušným normám, prostrediu a
podkladom na mieste, kde sa budú pouţívať.
Šnúry pohyblivých prívodov a šnúrových vedení sú v mieste pripojenia:
• odľahčené od ťahu,.
• zabezpečené proti posunutiu a vytrhnutiu,
• zabezpečené proti skracovaniu ţíl.
Pohyblivé prívody rozdeľujeme na:
• pevne pripojené - na jednom konci ukončené vidlicou, na druhom konci pevne pripojené na svorky elektrického predmetu
• oddeliteľné - vybavené na jednom konci vidlicou a na druhom konci nástrčkou
• predlžovacie - na jednej strane majú vidlicu, na druhej pohyblivú zásuvku
Pohyblivé prívody pre elektrické predmety triedy ochrany I pre zariadenia nn musia mať vţdy ochranný vodič, ktorý musí byť na
oboch koncoch pripojený k ochrannému kontaktu vidlice, zásuvky alebo k ochrannej svorke elektrického zariadenia.
Pohyblivé prívody pre elektrické predmety triedy ochrany II a III sa robia ako neoddeliteľne spojené s vidlicou a na druhom konci
pevne pripojené k svorkám elektrického predmetu. Tieto prívody nemajú ochranný vodič.
Jednofázové predlţovacie prívody musia byť vţdy trojvodičové, to znamená s ochranným vodičom.
Predlţovacie pohyblivé prívody musia byť zhotovené z ohybných vodičov, vybavené vidlicou a zásuvkou rovnakého vzoru na
rovnaký menovitý prúd a rovnaké menovité napätie. Pre domácnosť je určená maximálna dĺţka predlţovacieho pohyblivého prívodu
5 m pri priereze vodičov 1 mm2 Cu a menovitom prúde 10 A. Celková dĺţka pohyblivého prívodu nesmie prekročiť 50 m.
Odporúčané dĺţky pohyblivých prívodov: 1,5; 2; 2,5; 3; 5; 10; 16; 25; 32; 50 m.
Do pohyblivého prívodu moţno zapojiť šnúrový spínač. Musí byť však vhodne dimenzovaný a chránený pred mechanickým
poškodením.
Pohyblivé prívody sa ukladajú tak, aby sa nedali mechanicky poškodiť a zároveň boli chránené pred škodlivým pôsobením
prostredia. Prívody zavedené do elektrických zariadení musia mať izoláciu bez porušenia krytia a ochrany pred úrazom elektrickým
prúdom. Na jednu vidlicu môţe byť pripojený iba jeden pohyblivý prívod.
Pohyblivé prívody sa k pevnému rozvodu pripájajú takmer výlučne zásuvkovými spojmi a iba vo zvláštnych prípadoch (napr. stále
miesto) bez zásuvky (škatuľová rozvodka, spínač).
Zásady vyhotovenia svetelných obvodov
Svetelný obvod je určený prevaţne pre pevné pripojenie svietidiel, príp. pre pripojenie svietidiel na zásuvky ovládané spínačmi.
Na tento obvod je tieţ moţné pripojiť zásuvky, a to v jednej miestnosti najviac jednu zásuvku. V kaţdej obytnej miestnosti a v
kuchyni, ktorá nie je pripojená na obvod pre obytné jadro, musí byť aspoň jeden vývod pripojený na svetelný obvod.
Na jeden svetelný obvod sa smie pripojiť toľko svietidiel, aby súčet ich menovitých prúdov neprekročil menovitý prúd
predradeného istiaceho prístroja obvodu. Menovitý prúd svietidiel sa stanoví z maximálneho príkonu, pre ktorý sú svietidlá
typizované.
V priestoroch s väčším počtom svietidiel (pokiaľ nie je nutné osvetľovať celú plochu súčasne) sa členia svetelné obvody na viac
samostatne ovládaných skupín na dosiahnutie optimálnej regulácie osvetlenia.
Svetelné zdroje sa zvlášť neistia, proti nadprúdu sa istí len ich prívodné vedenie. Vedenie svetelného obvodu sa istí ističmi alebo
poistkami s menovitým prúdom najviac 25 A.
Tam, kde je to z prevádzkových dôvodov ţiaduce, zriaďujú sa bez ohľadu na počet svetelných vývodov aspoň dva svetelné obvody,
aby pri poruche v jednom svetelnom obvode bolo moţné zabezpečiť aspoň orientačné osvetlenie. Ide napr. o schodiská vysoko
podlaţných budov, verejne prístupné priestory, učebne a pod.
Spínače pre ovládanie svetelných obvodov sa prednostne umiestňujú:
pri vchodových dverách
v miestnosti ovládaného svetelného obvodu
na tej strane, kde sa dvere otvárajú (na strane kľučky)
Kolískové spínače a ovládače sa osádzajú tak, aby do polohy „zapnuté“ bolo nutné stlačiť kolísku hore. Páčkové spínače sa
osádzajú tak, aby sa zapínali pohybom páčky hore. Toto ustanovenie sa netýka striedavých a kríţových prepínačov.
Rozvody pre osvetlenie schodísk, nástupných miest výťahov, chodieb atď. sa vykonávajú týmito spôsobmi:
s jedným obvodom - svietidlá sú zapojené na jeden obvod
s dvoma obvodmi - svietidlá sú zapojené na dva obvody jednej fázy
20
s dvoma alebo viacerými obvodmi - svietidla sú zapojene na obvody napájané z dvoch, prípadne troch fáz
s núdzovým osvetlením - doplňuje jeden z prechádzajúcich spôsobov
Ak je osvetlenie spoločných priestorov ovládané samočinnými schodiskovými spínačmi, musí existovať moţnosť zapnúť trvalé
osvetlenie a musí sa pouţiť ovládač so svetelnou signalizáciou ich umiestnenia (napr. ovládače so signálnou tlejivkou pre orientáciu).
Odbočovanie v svetelných obvodoch sa môţe uskutočniť:
v podruţnom rozvádzači
v spínačoch
v svietidlách
v inštalačných škatuliach.
Požiadavky na počet svetelných vývodov v jednotlivých miestnostiach:
Minimum Minimum
Miestnosť
v SR
V EÚ
Obývačka do 20 m2
1
1
2
Obývačka nad 20 m
2
2
Kuchynský kút
2+1
2
Kuchyňa
2+1
2
Kúpeľňa do 4 m2
1+1
Kúpeľňa nad 4 m2
2+1
2
WC
1+1
1
Domáce práce
1+1
1
Hobby
1
1
Detská izba
1
1
Pracovňa
1
1
Chodba, predsieň
1
1
Terasa, átrium
1
1
Pivnica, povala
1
1
Spoločná pivnica, povala do 20 m2
1
Spoločná pivnica, povala nad 20 m2
2
Spoločné komunikačné priestory
1
Garáţ, dielňa
1
Kotolňa
1
Číslo za znakom „+“ znamená vývod pre ventilátor (digestor)
Zásady vyhotovenia zásuvkových obvodov
Zásuvkový obvod je určený prevaţne pre pripájanie spotrebičov do zásuviek. Na tento obvod je tieţ moţné pripojiť spotrebiče do
celkového maximálneho príkonu 2 kW napr. svietidlá, ventilátory, infraţiariče a pod.
Zásuvky musia byť volené podľa napätia a prúdovej sústavy. Pri pouţití dvoch napäťových sústav musia byť zásuvky vţdy
nezámenné. Kaţdá napäťová sústava musí mať rovnaký typ zásuviek v celom zariadení.
Vedenia zásuvkových obvodov sa istia ističmi a poistkami, alebo iným istiacim prvkom s menovitým prúdom zodpovedajúcim
najviac menovitému prúdu zásuvky.Istiaci prvok v zásuvkovom obvode istí iba rozvod k zásuvkám (vedenie), obyčajne však neistí
pripojený spotrebič.
Na jeden zásuvkový obvod je moţné pripojiť najviac 10 zásuvkových vývodov (viacnásobná zásuvka sa povaţuje za jeden
zásuvkový vývod), pričom celkový inštalovaný príkon nesmie prekročiť 3 680 VA pri istení 16A. Viacnásobná zásuvka je určené pre
pripojenie na jeden obvod a nesmie sa pripojiť do dvoch rôznych obvodov.
Na jeden trojfázový obvod je moţné pripojiť niekoľko trojfázových zásuviek s rovnakým menovitým prúdom. Najpouţívanejšie
menovité prúdy pre trojfázové zásuvky sú 16A a 32 A. Trojfázové zásuvky s rôznymi menovitými prúdmi sa nesmú zapájať do toho
istého obvodu.
Odbočovanie v zásuvkových obvodoch sa môţe uskutočniť:
v podruţnom rozvádzači
v zásuvkách
v inštalačných škatuliach.
21
Požiadavky na počet zásuvkových vývodov v jednotlivých miestnostiach:
Minimum Minimum
Miestnosť
v SR
V EÚ
Obývačka do 8 m2
2
3
Obývačka do 12 m2
3
3
2
Obývačka do 20 m
4
4
Obývačka nad 20 m2
5
5
Kuchynský kút
3
5
Kuchyňa
5
7
2
Kúpeľňa do 4 m
2+1
Kúpeľňa nad 4 m2
2+1
3
WC
1
1
Domáce práce
3
4
Hobby
3
3
Detská izba
3
3
Pracovňa
3
3
Chodba, predsieň
1
1
Terasa, átrium
1
1
Pivnica, povala
1
1
2
Spoločná pivnica, povala do 20 m
1
Spoločná pivnica, povala nad 20 m2
1
Spoločné komunikačné priestory
Garáţ, dielňa
2*)
Kotolňa
1
Číslo za znakom „+“ znamená vývod pre ohrievač (infraţiarič, konvertor)
*) vrátane trojfázových zásuviek
Označovanie vonkajších vplyvov
Prostredie, v ktorom sa nachádzajú elektrické zariadenia, je vytvorené súhrnom vzájomných vplyvov okolia na elektrické
zariadenia a naopak elektrického zariadenia na okolie. Hovoríme o vonkajších vplyvoch. Vonkajšie vplyvy sú jedným z dôleţitých
faktorov, ktoré významne ovplyvňujú správny výber, stavbu a chod elektrických zariadení.
Princíp kódového označenia vonkajších vplyvov:
Kaţdý priestor je charakterizovaný celým súborom trojmiestnych kódov, ktoré sú individuálne pre kaţdý vonkajší vplyv.
Prvý znak - písmeno charakterizuje kategóriu vonkajšieho vplyvu (A, B, C)
A - prostredie (fyzikálna, chemická, biologická alebo antropogénna vlastnosť okolia, priestoru alebo jeho časti, vytvorená
samotným okolím alebo látkami, predmetmi, zariadeniami prítomnými v priestore),
B - využitie (schopnosti a vlastnosti osôb prichádzajúcich do styku s elektrickým zariadením, podmienky úniku a vlastnosti látok v
danom priestore),
C - konštrukcia objektu (vlastnosti stavebných a konštrukčných látok, vyhotovenie a umiestnenie objektu v
teréne).
Druhý znak - písmeno, charakterizuje povahu vonkajšieho vplyvu, čiţe určitý druh vplyvu okolia (priestoru
alebo jeho časti), akými sú napr. teplota okolia, atmosférická vlhkosť, výskyt vody, mechanické namáhanie,
povaha spracovávaných látok, konštrukčné materiály, látky v objekte, prítomnosť osôb v priestore a pod. (A,
B, C, D, E, F, G, H, J, K, L, M, N, P, Q, R, S, T, U)
Tretí znak - číslica, charakterizuje triedu vonkajšieho vplyvu, čiţe určitý stupeň pôsobenia daného vonkajšieho vplyvu ( 1, 2, 3, .... )
napr. 1 - mierny; 2 - stredný; 3 – silný.
22
Prehľad vonkajších vplyvov a ich povaha
Smer pôsobenia
Označenie
AA
AB
AC
AD
AE
AF
AG
AH
Okolie pôsobí na AJ
elektrické
AK
zariadenie
AL
AM
AN
AP
AQ
AR
AS
AT*)
AU*)
BA
Elektrické
BB
zariadenie pôsobí
BC
na okolie
BD
BE
CA
Vplyvy objektu
CB
*)
Popis
teplota okolia
teplota a atmosférická vlhkosť súčasne
nadmorská výška
výskyt vody
výskyt cudzích pevných telies
výskyt korozívnych alebo znečisťujúcich látok
mechanické namáhanie otrasy (nárazy, otrasy)
vibrácie
iné mechanické namáhanie
výskyt rastlinstva alebo plesní (flóra)
výskyt ţivočíchov (fauna)
elektromagnetické, elektrostatické alebo ionizujúce pôsobenie
slnečné ţiarenie
seizmické účinky
blesk
pohyb vzduchu (vo vnútorných priestoroch)
vietor
snehová pokrývka
námraza
schopnosť osôb
elektrický odpor ľudského tela
dotyk osôb so zemou (s časťami, ktoré majú potenciál zeme)
podmienky úniku v prípade nebezpečenstva
Povaha spracovávaných alebo skladovaných látok
stavebné materiály
Konštrukcia stavby
vonkajšie vplyvy AT, AU zavedené národnou časťou STN, prevzatá HD tieto vplyvy neobsahuje
Príklad stupňovania triedy vonkajšieho vplyvu
AD1
AD 2
AD 3
AD 4
AD 5
AD 6
AD 7
AD 8
pravdepodobnosť výskytu vody je zanedbateľná
moţnosť zvislo padajúcich kvapiek
moţnosť dopadu kvapiek pod uhlom 60° od zvislice
voda môţe striekať vo všetkých smeroch
voda môţe prúdiť vo všetkých smeroch pod tlakom
môţu sa vyskytovať vodné vlny
moţnosť občasného zaplavenia
moţnosť úplného a trvalého ponorenia
OPaOS (odborné prehlidky a odborné skúšky) vyhradených technických zariadení elektrických
Bezpečnosť vyhradeného technického zariadenia elektrického sa preveruje odbornými prehliadkami a skúškami. Rozlišujeme
niekoľko druhov odborných prehliadok a odborných skúšok (OPaOS). Druhy OPaOS:
Typová skúška
Typovou skúškou sa overuje, či prvý typ vyrobený na základe osvedčenia dokumentácie typu zodpovedá schváleným podkladom
a či spĺňa bezpečnostno technické poţiadavky. Typovú skúšku vykonávajú orgány technickej inšpekcie, oprávnené skúšobne a
autorizované osoby. Na vyhradenom technickom zariadení elektrickom, na ktoré bolo vydané osvedčenie o typovej skúške, môţe
výrobca vykonať zmeny len po ich posúdení autorom typového osvedčenia.
Prvá úradná skúška
Prvá úradná skúška je dokladom o tom, ţe dané vyhradené technické zariadenie elektrické po ukončení výroby, montáţe či
rekonštrukcie pred uvedením do prevádzky zodpovedá osvedčenej konštrukčnej dokumentácii a či je spôsobilé na bezpečnú a
spoľahlivú prevádzku. Prvú úradnú skúšku vykonáva technická inšpekcia respektíve oprávnená právnická osoba, ktorá na vyhovujúce
technické zariadenie elektrické vydá osvedčenie o skúške. Výsledok sa potvrdí do sprievodnej dokumentácie a vyskúšané vyhradené
technické zariadenie elektrické sa označí symbolom TI doplneným o posledné dvojčíslie roku, v ktorom bola vykonaná prvá úradná
skúška. Úradnej skúške predchádza prvá odborná prehliadka a odborná skúška (OPaOS), ktorú vykonáva elektrotechnik špecialista na
23
vykonávanie OPaOS (revízny technik).
Opakovaná úradná skúška
Vykonáva sa na vyhradenom technickom zariadení elektrickom pred opätovným uvedením do prevádzky. Na vykonanie
opakovanej úradnej skúšky je určená lehota, najneskôr sa však musí vykonať po 10 rokoch prevádzky. Opakovanú úradnú skúšku
vykonáva technická inšpekcia alebo oprávnená právnická osoba. Na vyhovujúce technické zariadenie vydá osvedčenie o skúške,
výsledok potvrdí v sprievodnej dokumentácii a zariadenie opatrí symbolom TI doplneným o posledné dvojčíslie roku, v ktorom bola
vykonaná opakovaná úradná skúška.
Prvá odborná prehliadka a odborná skúška
Prvou odbornou prehliadkou a odbornou skúškou sa preveruje bezpečnosť vyhradeného technického zariadenia elektrického po
ukončení výstavby, montáţe alebo po rekonštrukcii a oprave. Prvú OPaOS vykonáva odborne spôsobilá osoba - elektrotechnik
špecialista na vykonávanie OPaOS (revízny technik). O vykonanej OPaOS sa vyhotoví písomný záznam - Správa o prvej odbornej
prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia. Správa sa musí v organizácii archivovať počas celej ţivotnosti elektrického
zariadenia.
Periodická odborná prehliadka a odborná skúška
Periodickou odbornou prehliadkou a odbornou skúškou sa preveruje bezpečnosť vyhradeného technického zariadenia elektrického
počas jeho prevádzky. Periodická OPaOS sa vykonáva počas celej ţivotnosti elektrického zariadenia v stanovených lehotách. Lehoty
sa stanovujú na základe druhu vonkajších vplyvov. Beţná elektroinštalácia v základnom prostredí má stanovenú lehotu 5 rokov.
Periodickú OPaOS vykonáva elektrotechnik špecialista na vykonávanie OPaOS (revízny technik).
OPaOS sa vykonávajú na elektroinštalácii budov, bleskozvodoch, pracovných strojoch, prenosnom ručnom náradí v prevádzke a
elektrických spotrebičoch v prevádzke.
Zaistenie pracoviska pri prácach na elektrických zariadeniach
Elektrické zariadenie alebo jeho časť, na ktorom sa má vykonávať práca, musí byť úplne bez napätia, a to zo všetkých moţných
strán napájania. Odpojenie sa vykonáva prostredníctvom vzdušnej vzdialenosti alebo izolácie. Vypnutie zariadenia iba spínačom ne je
postačujúce na zaistenie bezpečnosti. Ak v obvode existujú kapacity alebo iné nabité časti zariadenia (kondenzátory, káble), musia sa
vybiť vhodnými vybíjacími zariadeniami.
Všetky spínacie a istiace prístroje pouţité na odpojenie musia byť zaistené proti náhodnému alebo zámernému zapnutiu. To sa
dosiahne napr. uzamknutím vybavovacieho mechanizmu, uzamknutím páčky mechanizmu ističa, pouţitím zaisťovacieho zámku a
pod., Pokiaľ je elektrické zariadenie istené poistkami hlavice s tavnými vloţkami poistiek sa po vybratí spoľahlivo odloţia na
bezpečné miesto. Treba dať pozor na spínacie prístroje s diaľkovým ovládaním a na moţné indukované napätia, spätné napätia z
cudzích zdrojov, väzby a pod.
Beznapäťový stav sa musí overiť skúšačkou alebo meracím prístrojom. Stav bez napätia sa musí overiť na všetkých póloch
zariadenia.
Po odskúšaní beznapäťového stavu sa zariadenie zaistí uzemňovacím a skratovacím zariadením. Skratovacie zariadenie má byť
podľa moţnosti dobre viditeľné z pracoviska. V nízkonapäťových inštaláciách sa nemusí zariadenie skratovať, postačí vybratie
tavných vloţiek poistiek, ak je náhodné zapnutie alebo zavlečenie napätia vylúčené. Pri poistkových spodkoch sa umiestni
bezpečnostná značka POZOR NA ZARIADENÍ SA PRACUJE.
Skratovacie zariadenie sa najprv musí spojiť so zemou a aţ potom so všetkými vodičmi vypnutého zariadenia.
Po zaistení pracoviska treba ešte skontrolovať, či boli urobené všetky potrebné bezpečnostné opatrenia. Aţ potom môţe pracovná
skupina vstúpiť na pracovisko. Pri kontrole presvedčí osoba, ktorá vykonala zaistenie pracoviska, pracovnú skupinu o beznapäťovom
stave priamym dotykom na zaistenú časť zariadenia alebo inštalácie.
Po ukončení prác sa vykoná odistenie pracoviska v opačnom poradí. Odstráni sa všetko pracovné náradie, bezpečnostné značky,
zámky a pod. Urobí sa prehliadka pracoviska, pracovná skupina dostane pokyn na opustenie pracoviska, odstráni sa skratovacie
zariadenie (v tejto chvíli sa uţ zariadenie uvaţuje v stave pod napätím).
Umiestnenie mimo dosahu
Ochranné opatrenie umiestnenie mimo dosahu poskytuje len základnú ochranu (ochranu pred priamym dotykom). Toto ochranné
opatrenie sa smie pouţiť v elektrických zariadeniach, ktoré sú prístupné len znalým osobám alebo poučeným osobám, prípadne osobám,
ktoré sú pod dozorom znalých osôb alebo poučených osôb.
Podstata tohto ochranného opatrenia spočíva v takej bez pomôcok nedosiahnuteľnej vzdialenosti, ţe aj náhodný dotyk je
nemoţný. V dosahu ruky nesmú byť súčasne prístupné také časti, ktoré majú rozdielne potenciály. Dve časti sa povaţujú za súčasne
prístupné, ak ich vzájomná vzdialenosť neprekračuje vo zvislom smere 2,5 m, vo vodorovnom smere 1,25 m a pod stanoviskom 0,75
m. Hodnota dosahu ruky sa vzťahuje na priamy dotyk holými rukami bez pomoci (napr. nástroja alebo rebríka). Na miestach, kde sa
manipuluje s objemnými alebo dlhými vodivými predmetmi, sa musia vzdialenosti zväčšiť s ohľadom na príslušné rozmery týchto
predmetov.
24
a
Pohľad zboku
S
c
b
S
Hranica dosahu ruky
S - plocha, na ktorej sa zdrţiavajú osoby
a = 2,5 m
b = 1,25 m
Pohľad zhora
c = 0,75 m
Zóna dosahu ruky
Práva a povinnosti zamestnancov v súlade so zákonom o Bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci č. 124/2006 Z.z.
a) každý zamestnanec má právo:
- prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou,
- odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, ţe je bezprostredne a
váţne ohrozený.
b) každý zamestnanec je povinný:
- dodrţiavať právne predpisy, normy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce (vykonávať len činnosti, ktoré odpovedajú jeho odbornej
spôsobilosti a obsluhovať zariadenia podľa stanovených návodov na obsluhu alebo technologických postupov), zásady
bezpečného správania na pracovisku, určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený,
- spolupracovať so zamestnávateľom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť v potrebnom rozsahu, aby im umoţnil plniť
povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
- náleţité pouţívať predpísané bezpečnostné a ochranné zariadenia (nevyraďovať ich z prevádzky a svojvoľne ich neupravovať),
- pouţívať určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky,
- dodrţiavať zákazy vstupu a zákazy a nariadenia, ktoré vyplývajú z bezpečnostných značiek,
- zúčastňovať sa oboznamovania, školení a overovania vedomostí, ktoré organizuje zamestnávateľ v záujme bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci,
- podrobiť sa stanoveným preventívnym lekárskym prehliadkam,
- oznamovať bez zbytočného odkladu (vedúcemu na pracovisku, bezpečnostnému technikovi, zástupcovi zamestnancov pre
bezpečnosť, inšpektorátu práce, príslušnému orgánu dozoru) tie skutočnosti, ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo
zdravie, najmä bezprostredne a váţne ohrozenie ţivota alebo zdravia a podľa svojich moţností zúčastňovať sa na ich
odstraňovaní,
- v priestoroch zamestnávateľa nepouţívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky a nenastupovať do práce pod
vplyvom týchto látok,
- podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod
vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
- dodrţiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách.
25
Download

Rozdelenie elektrických zariadení podľa veľkosti napätia