U NÁS...
Ladčiansky farský občasník
Leto 2014
číslo 8
Modlitba
Pane Bože, náš Stvoriteľ...
Stvoril si nás všetkých
k svojmu obrazu, aby
sme niesli odraz tvojej
slávy...
Odpusť nám, prosíme
ťa, keď chceme druhých ponížiť tým, že ich
spútavame obmedzenosťou našich vlastných predstáv...
Kiež dokážeme iných
ľudí prijímať tak, ako sa
modlíme, aby oni prijímali nás...
V mene Ježiša, nášho
Spasiteľa, ktorý svojou
smrťou a vzkriesením
poskytol prijatie nám
všetkým...
Amen
Čo ten farár ešte chce?
Ve ď dostal pozemok na kostol
a faru zadarmo!
Takto sa ozývajú občania obce Ladce, ale aj naši
farníci, ak farár niečo ešte žiada. Niekoľko viet na vysvetlenie pre takéto ohlasy:
Ja si nepamätám, že by
som mal na liste vlastníctva pozemok a budovu, ktorá by patrila mne. Všetci viete, že vlastníkom je Rímskokatolícka cirkev, farnosť Ladce a nie farár.
Oficiálne farnosť síce zastupujem, ale nič v nej nevlastním –
teda ani faru, ani pozemok.
Kedykoľvek ma môže pán biskup odtiaľto odvolať a nič
z toho, čo je pripisované mojej
osobe, si neodnesiem so sebou. Všetko ostáva vám a pre
vás. Ak teda niekto má pochybnosti v problematike, čo
teda farár ešte od nás chce,
nech sa na mňa obráti priamo
a povie mi to rovno do očí.
Áno, chcem od vás veľmi veľa, no nie pre seba. Chcem,
aby ste porástli ako farnosť, aj
vo vašom sebavedomí, že máte byť na čo hrdí a postarali
ste sa o budúcnosť tejto farnosti, za čo vám ďakujem. Nerobím si nárok na nič materiálne,
čo patrí farnosti a chcem to
spoločné dobre spravovať,
aby som sa mohol na seba
pozrieť do zrkadla každé ráno
bez výčitiek svedomia.
Neprestanem od vás
veľa vyžadovať, lebo mi to
Výzva na podporu stavby kostola Božieho Milosrdenstva
v Ladcoch:
Týmto vyzývam a prosím o finančnú podporu stavby kostola
Božieho Milosrdenstva v Ladcoch. Možno si niektorí poviete, že sa
ma to netýka, nech si dajú tí, ktorí do toho kostola chodia a budú
chodiť. Minimálne pri vysluhovaní sviatostí: krst, birmovka, 1.sv. prijímanie, svadba, pohrebná sv. omša budete aj vy, ktorí iba príležitostne navštevujete kostol, tento kostol potrebovať.
Je to veľmi nespravodlivé, že platia iba tí, ktorí pravidelne
prispievajú do zvončeka a tým udržiavajú chod farnosti a ostatní sa
tvária, ako by sa ich to netýkalo. Farnosť nedostáva žiadne dotácie
a žije len zo zvončeka pri sv. omšiach a milodarov veriacich. Len
na bežné výdavky potrebujeme mesačne okolo 500€.
Konkrétne môžete prispieť do zbierok na každú tretiu nedeľu
v kostole, alebo na bankový účet na stavbu nového kostola v Ladcoch:
SLSP Ilava IBAN:SK5809000000005029313353 BIC: GIBASKBX,
alebo
trvalým príkazom na účet farnosti: SK3309000000005028122934 BIC:
GIBASKBX.
V sakristii kostola sú šeky a všetky naše údaje k farnosti nájdete
na našej webstránke: www.ladce.fara.sk
Marián Babjak, farár
Ako vznikala Farská pastoračná rada vo farnosti Ladce?
Mnohí sa pýtate, kto je teda vo FPR členom a prečo práve
on. Už si možno nepamätáte na moment, keď som prišiel po prvýkrát do farnosti v roku 2011, keď sa formovala farnosť a jej prvou
úlohou bolo postaviť nový kostol a ja som potreboval spolupracovníkov. Veľmi dobre si pamätám na túto situáciu, a tak som jednoducho poprosil v rámci oznamov po nedeľnej sv. omši tých, ktorí
sú mi ochotní pomôcť, aby prišli na prvé stretnutie rady. Všetci,
ktorí prišli na toto stretnutie, sa stali členmi FPR. Ďakujem im, za
toto odhodlanie, pretože som nikoho vo farnosti nepoznal
a prihlásil sa pekný počet mužov a žien, ktorí boli ochotní ísť do
kreovania rady so mnou.
Bola to odvaha z mojej strany, ale aj dôvera vo vás, že sa
nájdu ľudia, ktorí, aj keď nevedeli, čo ich čaká, boli ochotní prísť
a pomôcť. Takto sa stretávame už tri roky a musím povedať, že je
to veľmi schopná skupina, ktorá sa vie nadchnúť pre program farnosti a priložiť ruku k dielu.
Členstvo vo FPR je dobrovoľné, a teda nie je nijako honorované. Jednoducho povedané — robota zadarmo. O to viac si vážim
ľudí, ktorí aj dnes sú ochotní takto pomáhať. Touto cestou im
chcem poďakovať za ich čas a pomoc, veľmi konkrétnu a aj za odvahu prijať na seba jarmo roboty, za ktorú nedostanú nič, možno
v negatívnom postoji niektorých z nás si vyslúžia viac kritiku ako
pochvalu. Ak si niekto myslí, že to dokáže lepšie, nech príde medzi
nás, dvere FPR sú pre každého otvorené a nech nám to ukáže.
FPR našej farnosti spolu so mnou pracuje na budovaní farnosti
ako živého spoločenstva veriacich. Naším cieľom je podporovať
evanjelizačné a pastoračné poslanie Cirkvi vo farnosti. Patria sem :
Miroslav Koyš, Ing. Marián Faturík, Jozef Daňo, Jozef Rafko,
Mgr. Mária Faturová, Jozef Chovanec, Juraj Košút, Mária Letková, Mgr.I van Fedor, RNDr. Peter Janešík, MUDr. Jarmila Martináková, MUDr. Roman Chovanec
Niektorí z členov FPR sú aj členmi FER ( farská ekonomická rada ),
ktorí mi pomáhajú v správe majetkov a v ekonomických záležitostiach týkajúcich sa celej farnosti prostredníctvom svojich názorov,
skúseností a odborných rád tak, aby majetok farnosti bol spravovaný šetrne, obozretne a spoľahlivo. Sem patrí Ing. Marián Faturík, Miroslav Koyš, Mária Letková, Jozef Chovanec.
Som rád, že sa zaujímate o dianie vo farnosti. Počúvam rôzne ohlasy - pozitívne i kritiku, a preto som sa rozhodol pre toto vysvetlenie.
Marián Babjak, farár
prináleží a spolu s vami chcem
niečo vybudovať, nemyslím len
materiálne. Ak sme už pri tom
materiálnom, veľmi ma mrzí,
ako sa devastuje kaštieľ
a obávam sa, že sa niekto zahryzne aj do kaplnky. Je pre
mňa smutný pohľad, keď denne
prechádzam
okolo
a sledujem, aké sú rozbité
ďalšie okná, vylámané dvere,
ukradnutý
zvon
aj
s elektroinštaláciou, atď. To
nerobí „samo“ ani „sato“, často je to naša mládež, ktorá nevie, kde využiť svoju energiu.
Sestričkám sv. Vincenta sme sa
odv ďačili v histórii nielen zrušením tunajšieho kláštora v 50tych rokoch, ale dokončením
diela skazy v jeho kompletnom
zničení. Štát zabral ich pozemok, odňal im kaštieľ, vyhnal
ich z obce a dnes pre ne nenájdeme pekné meno. Neviem, ako by som sa im za to
ospravedlnil. Čo vy na to?
Kaštieľ je na predaj,
lebo rehoľné sestry sv. Vincenta nemajú peniaze na jeho rekonštrukciu a ani zámer na využitie. Máme možnosť ho zachrániť, tak namiesto mrmlania
ukážme, že sme schopní niečo
aj urobiť. Porozmýšľajme, ako
pomôcť, aby sme ho zachránili
a nezničili i to posledné. Ja
som si istý, že nájdeme spoločnú reč s rehoľnými sestrami, len
to chce náš záujem.
Marián Babjak, farár
ZO ŽIVOTA…
… dnes o tom, čo mám z toho, keď konám dobro...?
V poslednej dobe som sa nad sebou zamýšľala a prišla som na to, že hoci nemám stálu
prácu, veľa sa angažujem vo veciach, ktoré
sa všeobecne považujú za „konanie dobrých
skutkov“...áno, teší ma robiť niektoré činnosti, dobrovoľné aktivity, ale častokrát sa
ma známi pýtajú...čo z toho máš?
A tak si kladiem otázky - aký to má všetko
zmysel? Skutočne nerobím „dobro“ len preto, aby som pred ostatnými vyzerala lepšie?
Raz začas neuškodí byť k sebe úprimná...no
ale popravde, musím sa priznať, že keď sa
posnažím a popočúvam strasti a trápenia
iných, tie moje sa mi zdajú oveľa menej dôležité a malichernejšie.. preto odpovedám
na túto otázku-nie, nejde o to, či z toho niečo mám.
Isteže, stáva sa mi, že keď konám dobré
skutky, známi aj neznámi to patrične zneužívajú. V takom prípade musím počúvať svoje
vnútorné pocity. Zamyslieť sa nad tým, že ak
mi pomoc druhým prináša radosť, mám
v tom s dôverou pokračovať. Ak však mám
pocit, že som zneužívaná, dokonca to prebúdza vo mne zlo, dojem, že plním očakávania
iných, vtedy sa treba zamyslieť a nájsť odvahu povedať nie...
A tak som dospela k názoru, že i keď sa mi
nedostáva spätná odozva v konkrétnej podobe, akú si predstavuje väčšina ľudí, predsa len má zmysel pomáhať druhým...cítim to
každý deň pri stretnutiach so staršími ľuďmi,
s deťmi , aj pri návštevách priateľov, ktorí mi
vyjadrujú podporu. To má niečo do seba ...
nesmiem zatvárať oči pred potrebami núdznych a tváriť sa, že sa ma ich problémy
a starosti netýkajú len preto, lebo za to nedostanem adekvátne zaplatené. Ak sa nebudem starať o ľudí okolo mňa, nenájdem
v živote vnútorný pokoj.
Zmysel života sa objavuje v zabúdaní na
svoje sebectvo a vo vzťahu k ostatným
ľuďom ...a v neposlednom rade vo vzťahu
k Bohu. Pretože viera, že konám dobro
v mene lásky k blížnemu, mi dáva silu robiť
to ďalej. Tým chcem povedať aj vám ostatným, že je veľmi dobré nepýtať sa ani seba,
ani priateľov, či z toho, že robia niečo nad
rámec povinností, niečo majú. Majú-radosť,
potešenie, dobrý pocit....
Krásne dni želá Janette
Reportáž zo slávnosti požehnania pamätníka sv. Jána Pavla II., spojenej so sv.
omšou na hore Butkov na strednom Považí v obci Ladce.
Cez príjemné sobotné popoludnie v prvý tohoročný letný deň sa na hore
Butkov v hornom okraji kameňolomu Považskej cementárne a.s. Ladce, uskutočnilo krásne stretnutie veriacich nielen Slovenska, ale i spriatelenej poľskej Krakowskej arcidiecézy.
Všetko sa začalo mystickým videním a odkazom mystičky z Malty,
ktoré tlmočil asi pred dvomi rokmi páter Elias Vella : „ Postavte na tejto hore
kríž !“
Na hore Butkov, týčiacej sa nad stredným tokom Váhu nad obcou Ladce, bol vysvätený krásny, takmer 10 metrov vysoký kríž pátrom Eliasom Vellom
z Malty už takmer pred rokom. Teraz na toto najmladšie pútnické miesto na Slovensku pribudol ďalší významný monument - pamätník sv. Jána Pavla II. Jeho
sobotné otvorenie spojené s požehnaním i svätou omšou sa nieslo v slávnostnom
duchu za účasti takmer tisícky veriacich.
Celkom na začiatku z ticha prírody zaznel známy melodický hlas
a pamätné vety, ktoré boli prvýkrát vypovedané na Slovensku v roku 1992, pri
prvej návšteve vtedajšieho sv. otca Jána Pavla II : „Dnes k vám prichádzam ako
pútnik Ježiša Krista. Povzbudiť vás, aby ste pokračovali na ceste, ktorú ste nastú-
SÚŤAŽ ! SÚŤAŽ ! SÚŤAŽ ! SÚŤAŽ ! SÚŤAŽ ! SÚŤAŽ ! SÚŤAŽ !
Farnosť Ladce vyhlasuje súťaž na výtvarný a grafický
návrh ďakovného listu pre darcov finančného daru na
stavbu nového kostola Božieho Milosrdenstva v Ladcoch.
Výtvarný návrh posielajte e-mailom na adresu
[email protected] , alebo v tlačenej podobe vo formáte A4
doručte na adresu Farský úrad Ladce, Záhradná 151, 018
63 Ladce do 9.septembra 2014.
Víťaz bude odmenený a jeho práca bude zverejnená
v ďalšom čísle farského časopisu. Profesionálne vytlačený
víťazný návrh bude slúžiť ako pamiatka a poďakovanie pre
darcov, ktorí prispejú finančnou čiastkou na stavbu kostola.
Základný text, ktorý má byť súčasťou ďakovného listu, je
uvedený nižšie, samozrejme, že v tvorivosti sa medze
nekladú a základ môže byť doplnený podľa kreativity
autora .Súťaže sa môže zúčastniť každý, kto vie len trocha
pracovať s počítačom, prípadne, kto sa vie výtvarne vyjadriť
k danej téme. Tešíme sa na vaše návrhy .
ĎAKOVNÝ LIST
Rímskokatolícka cirkev Farnosť Ladce ďakuje ..............................................
(meno)
za dar ........................... na stavbu nového kostola Božieho Milosrdenstva.
( suma )
Dátum:.............................
..................................................
Marián Babjak, farár
------------------------------------------------------------------------------------------------------- ————————————
SÚŤAŽ ! SÚŤAŽ ! SÚŤAŽ ! SÚŤAŽ ! SÚŤAŽ ! SÚŤAŽ ! SÚŤAŽ !
pili.“ Nasledoval početný sprievod kňazov pod vedením Stanislawa kardinála
Dziwisza z Krakowa a žilinského biskupa Mons. Tomáša Galisa. To všetko za
doprovodu známej a obľúbenej piesne sv. Jána Pavla II. „Bárka“ , ktorú spieval
vychýrený novodubnický zbor The Gospel Family – ten počas sv.omše i po nej
spríjemnil a oživil svojím jasným mnohopočetným hlasom celé podujatie.
Nasledovalo niekoľko príhovorov – úvodnú uvítaciu reč predniesol generálny riaditeľ Považskej cementárne, a.s. Ladce, Ing. Anton Barcík nasledovnými slovami : „Vážení ctitelia sv. Jána Pavla II. , je mi veľkou cťou, že tu
v kameňolome Považskej cementárne na hore Butkov môžem uviesť neopakovateľnú slávnosť na počesť svätca, ktorý miloval Slovensko, miloval Slovákov
a miloval slovenské hory. Tu na tejto hore Butkov by som chcel medzi nami
v prvom rade privítať Stanislawa kardinála Dziwisza z Krakowa, kardinála ako
človeka, ktorý žil po boku svätca takmer 40 rokov. Tu na pomerne atraktívnom
mieste žilinskej diecézy chcem privítať i žilinského biskupa Mons. Tomáša Galisa.“
Z ďalšieho príhovoru vyberáme : „Zišli sme sa na hore Butkov, ktorá
má osobitné postavenie medzi slovenskými horami. Táto hora je pre geológov
archívom stavby a histórie slovenských vrchov, táto hora dala pre stavbárov najviac stavebných materiálov pre stavby, napr. priehrady, cesty, diaľnice, školy,
železnice, nemocnice, samozrejme i kostoly, takže možno povedať, že väčšina
Slovenska stojí na úpätí tejto hory, alebo iným spôsobom, že táto hora spája Slovensko. Táto hora už 125 rokov dáva prácu ľuďom, kde kameň sa mení na chlieb
a chlieb sa mení na dôstojný život ľudí... Postavenie kríža na tomto mieste bolo
nevyspytateľným zámerom božej prozreteľnosti. Po požehnaní kríža sa toto miesto stalo miestom novej náboženskej turistiky, miestom, na ktoré ľudia upierajú ....pokračovanie na ďalšej strane...
POSTREH
... ako v nebi, tak i na zemi ...
Pri modlitbe Pána a slovách uvedených v nadpise mám pred očami obraz našej
prírody. Odchádzajúca zima bola mierna,
preto sneh nezakryl smetiská, ktoré sme
vytvorili na tých najneočakávanejších miestach. Rada sa túlam našou prírodou
a obdivujem dielo nášho Stvoriteľa. Musím
sa ale priznať, že začínam obdivovať vynaliezavosť ľudí pri vytváraní smetísk. Pri prechádzke k Váhu môžeme obdivovať namiesto
rozkvitnutých kríkov to, čo je pod nimi – stavebný materiál, plastové fľaše, nepotrebné
veci z našich príbytkov a pivníc. Čo na tom,
že zničíme kus prírody?
Zabúdame na to, že príroda je dielom Boha. On nám ju daroval, aby sme sa
o ňu starali, ochraňovali ju, udržiavali jej krásu a mali si kde dorábať chlieb. My sa k nej
správame podľa hesla: „Darovanému koňovi
na zuby nepozeraj!“
Keď niekomu niečo darujeme
a zistíme, že si darovanú vec neváži, zarmúti
nás to a viac už dotyčnému radšej nič nedarujeme. Pri našom egoizme si neuvedomujeme, ako veľmi zarmucujeme nášho nebeského Otca tým, že si nevážime jeho dar.
Boh stvoril prírodu pre všetky živé
tvory. Najhoršie sa k nej správame my ľudia.
Svätý František z Assisi, patrón prírody
a životného prostredia, videl Boha v každom
kvietku, rastlinke, vtáčikovi ... Čo vidíme
v našej prírode my? Pestrofarebné smetisko!
Napadla mi myšlienka, ako by dopadla anketa s nasledujúcimi otázkami:
...ako si predstavujeme nebo,
...ako si predstavujeme raj?
Keďže som dala otázky sama sebe,
tak som na ne aj sama odpovedala. Ako
v nebi? No predsa ako v tej najkrajšej záhrade a lúke. Zelená lúka plná krásnych pestrofarebných kvetín, na okraji lúky záhony voňajúcich ruží, presne také, aké sú v našich
upravených záhradkách. Naše záhrady ukryté za plotmi pripomínajú rajskú záhradu, ktorú vidíme nakreslenú v detskej Biblii. Čo je
za plotom z ulice nás nezaujíma.
Keď budeme mať naložené káričky,
fúriky alebo vozíky plné odpadu, plastových
fliaš a iných nepotrebných vecí, spomeňme si
na modlitbu Pána a na slová ...ako v nebi,
tak i na zemi ... a odvezme náš odpad do
Zberného dvora, ušetríme prírodu pre naše
deti, suseda, turistu a určite budeme mať vo
svojom srdci dobrý pocit.
Raj na zemi - krásna záhrada, zelené
lúky, čistá voda, žiadne nelegálne skládky
odpadu, čisté okolie. Raj na zemi môže byť aj
v našich srdciach, našich rodinách, okolo
nás.
Potom lepšie pochopíme slová modlitby Pána .... ako v nebi, tak i na zemi ...
a potešíme nášho Stvoriteľa neba i zeme.
Oľga Várošová
Liek pre dušu
Keby niekto vynašiel liek na všetky
choroby, je zrejmé, že by to určitému
okruhu ľudí nebolo po vôli a snažili
by sa ho presvedčiť, aby ho nevyrábal.
Keby jedného dňa prišiel potomok
tohto človeka s tým, že jeho otec
taký liek vynašiel, ale farmaceutické
spoločnosti mu ho vzali, zničili ho
a jeho navždy umlčali, bez dôkazov
by bol len klamárom a nikto by mu
neveril.
Keby však na to boli svedkovia, ktorých zdravotný stav sa zlepšil, ktorí
sa celkom vyliečili, alebo im bol takýto liek ponúknutý a štyria by o tom
nezáväzne na sebe napísali výpovede, nielenže by ľudia uverili, ale určite by sa snažili takýto liek opäť vyrobiť.
Ježiš Kristus nám dal možnosť rozhodnúť sa pre večný život, vzkriesil
naše duše, obetoval sa za nás na
kríži. Sú o ňom historické záznamy,
boli svedkovia jeho zázrakov a sú
zapísané v evanjeliu jeho skutky
i slová, a to od štyroch apoštolov.
Tak kde je problém?
Katka Filiačová
zrak tak cez deň, ako i v noci. Keď po požehnaní kríža nás naši poľskí priatelia
oslovili, aby sme postavili pamätník sv. Jánovi Pavlovi II. , táto myšlienka nás nadchla. Jednou z príčin bolo i to, že Karol Wojtyla ako mladý muž pracoval cez vojnu v kameňolome
Zagrzowe. Z tohto miesta chcem sa poďakovať našim poľským priateľom, že boli súčinní
a dnes stojí pamätník, ktorý bude požehnaním. Oddnes môžeme prichádzať na túto horu,
môžeme sa modliť za milosť, za pokoj, za novú silu pri sv. Jánovi Pavlovi II. Považujem za
mimoriadnu milosť, že na tejto hore bol postavený kríž i pamätník novodobému svätcovi.
V ostatnom období na tejto hore zažívame mimoriadne duchovné udalosti, ktorých dopad si
ani nevieme do budúcnosti predstaviť. Mám také želanie, aby sa toto miesto požehnania
stalo malou, ale významnou svätyňou. Svätyňou, ktorá bude majákom, ktorý nám bude ukazovať bezpečnú cestu ku pravde, k pravým hodnotám, bližšie k ľuďom , ale hlavne bezpečnú cestu k Bohu. „
Nasledoval krátky príhovor významného sponzora a spoluzakladateľa pamätníka pána Bronislawa Brozdu z poľského podniku Zibet Myslenice, ktorého posolstvo sa dá krátko zhrnúť : Bohu buď vďaka za dar života a služby sv. Jána Pavla II. , slovanského pápeža
z poľskej zeme. Bohu vďaka, že sa dnes môžeme na tomto mieste spolu Slováci a Poliaci
modliť k Bohu a prosiť ho – Pane, rozmnož našu vieru.
Žilinský biskup Mons. Tomáš Galis privítal a pozdravil nielen priamych účastníkov podujatia, ale i divákov TV LUX a poslucháčov rádia Lumen. Povedal , že i tento kríž a
pamätník, týčiaci sa vo výške takmer 700 m.n.m. na strednom Považí, bude všetkým ľuďom
poukazovať na cestu cez kríž : Per krucem ad lucem – Cez kríž sa ide do slávy. Požehnaný
pamätník bude svedčiť o vzájomných dobrých vzťahoch medzi Poliakmi a Slovákmi.
Stanislaw kardinál Dziwisz pozdravil všetkých veriacich, vyzdvihol život i dielo
prvého slovanského pápeža na Petrovom stolci a bol potešený takýmto prvým pamätníkom
na Slovensku – povedal o.i. – bez sv. Jána Pavla II. by nebolo ani tohto krásneho
a slobodného stretnutia, jeho relikvie sú tu s nami – jeho krv je symbolom jari – znovuzrodenia, posvätenia, obetovania sa i lásky. On sa zaslúžil o nadobudnutie slobody pre stredoeurópske národy a o dejinnú porážku marxistickej ideológie. Poďakoval sa za milé stretnutie
so Slovákmi i za to, že v tejto krásnej zemi na vyvýšenom mieste bude pútnické miesto, kde
sa bude udržiavať pamiatka na tohto svätca, ktorý zjednocoval národy a ničil múry
a k Slovensku mal osobitne vrúcny vzťah. Všetky diecézy navštívil výlučne v dvoch krajinách – v Poľsku a na Slovensku.
Po požehnaní pamätníka nasledovala slávnostná svätá omša s radom aktuálnych
prosieb – aj za úspešné ukončenie rozostavaného ladčianskeho kostola, z ktorého zatiaľ stoja
iba základy, ale ktorý s pomocou Božou isto dostaviame.
Pri odchode sa viacerí veriaci z Ladiec vyjadrili : „Tak takúto slávu ešte naša obec
nezažila“ .
Nech ten chrám zaplaví svetlo
sviec jagavé.......
Keď sa prvýkrát začala medzi nami
šíriť myšlienka o stavbe nového kostola v našej obci, vyvolala v každom
z nás rôzne postoje.
Jedni boli hneď plní nadšenia. Druhí
zvolili vyčkávací postoj, uvidíme či
z toho niečo bude a potom sa pridáme.
Mnohí mali ten názor, že veď máme
kostolík, tak načo? Čo iste prekvapilo i zaskočilo bolo, že tento postoj
malo dosť ľudí aj z nás veriacich.
Možno to bolo tým, že pre nás „ skalných“ stačil i tento malý chrám,
v ktorom sme si blízko a máme pocit malej farskej rodiny. Mnohí mali
ešte v živej pamäti obnovu tohto
nášho stánku, ktorá ležala na pleciach pár farníkoch. A stavba kostola sa zdala neuskutočniteľná....
K pamätníku vedie značený turistický chodník od chaty Muflónka, z východnej
časti hory Butkov, je voľne dostupný aj širokej verejnosti, ale keďže sa nachádza v areáli
lomu Považskej cementárne, a.s. Ladce, treba dodržiavať tam vyznačené písomné pokyny.
Ste srdečne pozvaní, nech sa vaša návšteva stane požehnaním tak pre vás, ako i pre celé naše
široké okolie.
Ľubomír Ježo, Ladce
Tak ako sa už stalo u nás tradíciou, opäť sa rodičia, starí rodičia a deti prišli pozrieť,
tentokrát k Domu kultúry -čo to organizátori pre nich pripravili. A veru, o zábavu bolo postarané. Na deti už čakal veľký skákací hrad, trampolína, playstation, tvorivé dielne, maľovanie
na tvár, chodúle... Ale
zo všetkého najviac sa
na decká tešili rozprávkové postavičky.
Tie mali nachystané
svoje miesta a súťažné
úlohy, ktoré malí návštevníci postupne
plnili, aby si zaslúžili
sladkú odmenu v cieli.
Dospeláci sa zabávali
tiež, vypočuli si dobrú
hudbu, ktorá chvíľami
nabádala aj
k tancovaniu a pozreli
si bohatý program, o ktorý sa postarali deti z tanečného krúžku, z materského centra Mimčo.
Potom si detváky zasúťažili, ponúkli sa chutnými koláčikmi, tie napiekli šikovné farníčky
a k zahryznutiu boli opečené klobásky, párky a všakovaké dobroty.
Tento rok
sa Deň detí
niesol
v duchu
rozprávky
Snehulienka a sedem
trpaslíkov ... akurát nám
na konci
chýbal
bozk, ktorým princ
prebudil
Snehulienku... ako
sme si všimli, tak najväčší strach vzbudzovala stará ježibaba...deti si dali tváričky pomaľovať
obrázkami od
výmyslu sveta
a vyšantili sa
do sýtosti.
Počasie vyšlo
perfektne,
akoby to bolo
vyrátané na
sekundy, pršať
začalo až na
konci tejto
vydarenej akcie. Všetci
zúčastnení
vyzerali veľmi
spokojne.
Ďakujeme
všetkým, ktorí sa podieľali na organizácii oslavy MDD, sponzorom a hlavne deťom, že prišli
a dobre sa zabavili... Tešíme sa opäť o rok!
Janette
Asi tých rečí za a proti bolo dosť na
to, aby vtedajší náš pán farár venoval tomu celú kázeň. Aby sa každý
z nás zamyslel nad tým plánovaným
dielom v Božom svetle.
Pre mňa týmto svetlom bol príbeh zo
starého zákon /2Sam.7.2-3/
Tu povedal kráľ prorokovi Nátanovi: „
Pozri, ja bývam v cédrovom dome
a Božia archa býva v koženom stane.“ Nátan povedal kráľovi : „Chyť
sa a rob všetko , čo zamýšľaš, lebo
Pán je s tebou.“ Vieme z písma, že
samotný chrám postavil síce až Šalamún, ale základná myšlienka bola už
vypovedaná.
Nuž i v našom bežnom živote , keď
sa zamyslíme, už sme vymenili sedačku, varíme v novej kuchyni, máme novú podlahu, alebo sme práve
dokončili prestavbu. Všetko to robíme preto , aby sme sa cítili dobre
a príjemne v našich vynovených domoch , či bytoch. Tak prečo nebyť za
dôstojné a pekné miesto - náš nový
chrám Božieho Milosrdenstva, kde
nájdeme miesto pre pozdvihnutie
našej mysle k Bohu, miesto modlitby
a vnútorného uzdravenia.
Veľkým svedectvom pre nás je určite
veľký prínos toho, že máme vlastnú
faru, pri stavbe ktorej tiež boli rôzne
postoje. Pretože s ňou ožilo celé
naše farské spoločenstvo. Po rokoch
sme mohli sláviť veľkonočné sviatky
doma a nehľadať si autobusy či vlaky z Košece, veselý Deň detí, či Mikuláš, príjemné stretnutie dôchodcov , detský zbor Labambino ...........
Nuž tak vykročme s dôverou
a podporme toto Božie dielo, každý
tak, ako nám to Pán položí na srdce:
modlitbou, finančnou podporou, či
konkrétnymi službami, ktorých bude
iste veľa.
Aby sme potom mohli všetci
s radosťou zaspievať v našom novom chráme : “Nech ten chrám zaplaví svetlo sviec jagavé, nech nám
z úst znejú zvolania jasavé. Nech
ten chrám naplní zástup sŕdc veselých mužov, žien, detí, nech jasá svet
celý. Lebo Pán je živý, žije v nás.“..
M. Ježová
Dni od 3.7.2014 do 6.7.2014 sme strávili s deťmi aj dospelými v Pastoračnom
centre sv. Jozefa v Terchovej. Boli to štyri úžasné dni vyplnené náročnou turisti
-kou v Jánošíkových dierach, bláznením v bazéne, výstupom na fatranský Veľký
Kriváň, nočným hľadaním pokladu, či zábavným programom, pri ktorom sme
1. sväté prijímanie
18. máj 2014 bola nedeľa
ako každá iná, a predsa nie ako každá. Zvlášť pre našich malých farníkov - tretiakov - bola výnimočná. A to
hlavne preto, lebo prvýkrát sa osobne, aj keď si to väčšina z nich možno
ani neuvedomovala, stretli a prijali
Pána Ježiša.
Áno, v našej farnosti sme
práve v túto nedeľu slávili 1. sväté
prijímanie. Dvadsaťjeden detí
z Ladiec a Tunežíc sa počas celého
školského roka svedomito pripravovalo, aby sa mohli dôstojne prezentovať v Božom chráme nielen svojím
výzorom, ale aj vedomosťami
o Pánovi Ježišovi, vďaka nášmu duchovnému otcovi.
Do tejto slávnosti sa
s úprimným záujmom zapojili aj rodičia našich prvoprijímajúcich detí,
ktorí sa pričinili o prekrásnu výzdobu
a poriadok v našom kostolíku i v jeho
okolí. Týmto im patrí veľká vďaka,
aj všetkým ostatným, ktorí prispeli
svojou nezištnou pomocnou rukou.
Verím, že na tento deň nikdy
nezabudnú prítomní veriaci, ale hlavne deti, ktoré stáli pred oltárom
a sľubovali Ježišovi svoju vernosť
a dúfam, že táto nedeľa nebola posledná, kedy sa s Ním stretli a prijali
Ho do svojho srdiečka.
Prajme týmto chlapcom
a dievčatám a modlime sa za nich,
aby ich osobná viera časom dozrievala a aby neopúšťali naše rady, rady
veriacich tejto farnosti.
Zuzana Zbínová, st.
sa od smiechu chytali za bruchá, opekačkou, alebo výletom na cestnom vláčiku
po celej Terchovej. Všetci sa vrátili bez akejkoľvek ujmy, zato bohatší na zážitky, dojmy, priateľstvá. Ďakujeme už tradičným organizátorom: Majke Faturovej a pánovi farárovi, tiež všetkým zúčastneným. Kiež by sme si takéto dobré
zvyky zachovali čo najdlhšie! 
Katka
...nič nie je také skryté, aby nebolo odhalené a nič nie je také utajené, aby to
nevyšlo najavo...
Niet takej jednoduchosti, ktorú by ľudia nevedeli skomplikovať.
Božie plány a cesty k ich naplneniu sú často za hranicami našich predstáv aj
rozumu...Musíme sa naučiť veriť, keď nevieme pochopiť..
Ľudský súcit a schopnosť milovať nie sú výsledkom náhody..
Kto neverí v zázraky, nie je realista...
Existuje trocha dobra v tom najhoršom v nás, aj trocha zla v tom najlepšom..
Keď si toto uvedomíme, budeme schopní menej nenávidieť svojich nepriateľov...
Stretnutie na fare pri „guľáši“
7. júna sa uskutočnilo
posedenie pri guláši na našej
fare. Stretli sa tu všetci tí, ktorí sa
akýmkoľvek spôsobom pričinili
o fungovanie a spestrenie života
v našom farskom spoločenstve.
Už od rána okolie fary
rozvoniavalo rôznymi dobrotami.
Obsah kotlíka bol úplne na zjedenie, a to doslova, pretože sa zjedol do poslednej naberačky. Hlavní kotlíkoví kuchári, Mirko Koyš
a Mišo Fusko, si dali naozaj záležať. No nielen oni dvaja, ale aj
ostatní sa postarali o rôzne iné
dobroty, či už o chutné koláčiky,
chladené pivko, domáci chlebík.
Ďakujem všetkým i za
všetkých, že sme sa mohli spolu
stretnúť, spoločne sa pobaviť,
porozprávať, ale aj dobre si zaplniť brušká ako jedna veľká rodina, na čele s naším milým duchovným otcom.
Pán Boh zaplať za všetko!
Zuzana Zbínová, st.
Príbeh z pieskoviska
Na pieskovisku detského ihriska sa
hrali deti. Chlapci si postavili mesto
a po celej ploche cesty. Bola to idylka, lebo kto prišiel, mohol sa hrať,
ale musel vymyslieť, ako chce ich
mesto vylepšiť. Jeden chlapec mal
hrad, druhý mal firmu a tretí farmu,
každý vo svojom kúte. Dievčatá im
to zdobili kvetmi a vetvičkami,
a dotvárali tak krajinku. Po ceste
chodili s autíčkami a bolo to pekné
vidieť ich, ako sa hrajú bez väčších
hádok. Prišiel štvrtý chlapec a tiež
sa chcel hrať s nimi. Mal autíčka,
vedierko i lopatku. Súhlasili, ale musel splniť podmienku a postaviť
v meste niečo, čo tam chýba. Keď
urobil utlačenú kopu z piesku
a vežičku, jeden z chlapcov sa ozval:
„Ja už hrad mám, on má firmu a on
má farmu so zvieratami. Postav niečo iné!“ Chlapec odbehol, ale vrátil
sa. Do veže zapichol konárik v tvare
kríža. „Postavil som kostol.“ Ostatní
chlapci sa na seba pozreli a jeden
povedal: „Nedeľu sme ešte nemali.“
Presunuli všetky autíčka k jeho stavbe. Chvíľu tam potichu postáli. Potom si navzájom podali ruky a s autíčkami sa rozišli.
Je doba, kedy sa ešte stále hovorí
o kríze a zlých a ešte hroších životných podmienkach. Počúvame
z médií, ako firmy krachujú, zatvárajú pobočky, alebo neplatia ľudí. Farmy nemajú uhradené faktúry od
odberateľov, obrába sa menej
a menej zeme, mlieko sa vylieva do
kanálov. Chodí sa protestovať pred
vládne budovy pre zvyšovanie platov, či iné zlepšenie sociálnej situácie, ale pomoc je veľmi slabá.
V kostole je za každých poveternostných, sociálnych či hospodárskych
podmienok stav rovnaký. Vždy je
tam Boh pripravený každému pomôcť.
Katka Filiačová
PORAĎME SI NAVZÁJOM...
(recepty a dobré rady gazdiniek)
Koka sušienky
Suroviny:
200 g Hera
100 g práškový cukor
240 g hladká múka
100 g kokos
Postup:
Zo všetkých surovín vypracujeme cesto. Potom nakrájame na 5 častí a každú vygúľame v rukách. Nakrájame na
1 cm kúsky, ktoré pretlačíme
vidličkou.
Poukladáme na plech vystlaný papierom a pečieme vo
vyhriatej rúre 10 minút pri
teplote 160°C.
Grilované kuracie prsia v jogurtovej marináde
Suroviny:
500 g kuracích rezňov
200 ml bieleho jogurtu Pilos
soľ
čierne korenie
1 lyžička karí korenia
1 lyžička sladkej mletej papriky
2 strúčiky nadrobno nasekaného cesnaku
Postup:
Kuracie rezne umyjeme, osušíme a pozdĺžne prekrojíme na polovice (čiže vzniknú 2 plátky z jedného rezňa).
Marinádu pripravíme zmiešaním všetkých ostatných surovín. Mäso v nej marinujeme minimálne 2 – 3 hodiny, najlepšie však celú
noc.
Pred grilovaním necháme mäso odkvapkať od prebytočnej marinády a na grile opečieme na oboch stranách dozlatista.
SMIECH JE LACNÝ LIEK...
Na policajnej akadémii prijímajú nových uchádzačov. Pýtajú sa jedného, koľko je 4 plus 4.
- 12.
- Výborne, ste prijatý. Povedali ste nám viac, ako sme od vás očakávali.
Príde policajt do práce a hovorí:
- Chlapi, ja som geniálny!
- Prosím ťa, ako si na to prišiel?
- No predstavte si, kúpil som si puzzle a tam bolo napísané 3-5 rokov. A ja som to zložil už za rok.
Piťo: Čo si kúpil žene na Vianoce?
Dežo: Chcela niečo na krk a niečo na ruky. Tak som jej kúpil
mydlo.
- Fero! Ten nápadník našej dcéry ťa príde dnes požiadať o jej
ruku. Stačí, ak mu povieš „áno“. Netreba, aby si mu zase v slzách bozkával ruky a oslovoval ho „náš záchranca.“
ZAHRAJME SA ...
Vyfarbi obrázok podľa vlastnej fantázie.
Osemsmerovka:
Naše zvieratá
bobor, daniel, diviak, hranostaj, jašterica, jazvec, jeleň, kôň, králik, krava, kuna, lasica,
líška, mačka, medveď, muflón, ondatra, osol,
pes, pĺšik, salamandra, slepúch, somár, srna,
veverica, vretenica, vlk, vydra, zajac.
k v
e l
h k
ý r
o d
a r
a p
k e
č s
a c
m e
e l
r
a
r
t
a
d
n
o
n
i
d
e
k
ň
a
c
i
n
e
t
e
r
v
i
p
u
ô
p
a
a
o
e
ý
e
e
n
t j
ĺ m
n š
k a
v i
m a
j u
s i
r t
t š
ď c
a d
e
í
r
i
z
l
c
f
c
a
a
s
l
k
l
v
k
a
á
i
l
j
j
o
e
o
e
i
z
s
j
r
s
ó
v
m
ň
c
s
d
s
r
n
a
k
a
n
á
c
y
d
r
a
l
e
p
ú ch
v
__ __ __ __ __ __ __ __ __
__ __ __ __ __ __ __ .
Tajnička:
s
j
a
r
o
b
o
b
m
c
i
l
r
__ __ __ __ __ __ __ __
Pomôž nájsť motýľovi cestu ku kvetinkám .
U NÁS... Ladčiansky farský občasník
Redakčná rada:
Duchovný recenzor: Marián Babjak, [email protected]
Zodpovedný redaktor:Janette Šedová Janušková, [email protected] 0902143629
Foto a grafika: PCLA , Martin Fatura
Členovia tímu: Mária Ježová, Zuzana a Radka Zbínové, M. Bednár, Majka Faturová, Zuzka Koyšová, Mária Letková, Katka Filiačová
Download

Modlitba Pane Bože, náš Stvori- teľ... Stvoril si nás