U NÁS...
Ladčiansky farský občasník
Veľká noc 2014
číslo 7
Nebeský Otče,
predkladáme Ti chvíle
našich životov, ktoré nám
pripomínajú, ako plynie čas...
Posilňuj nás vo vedomí,
že bez ohľadu na náš vek
zostávame vždy Tvojimi deťmi...
Daj nám pocítiť Tvoju milujúcu
prítomnosť, keď nás v živote
stretávajú nové zmeny
a príležitosti, veď nás
v jednote s Tebou...
Amen
U
nás
ÚVOD...
Znova sme spolu pred Veľkou
Nocou, ako farnosť už tretí rok. Pomaly si
zvykáme, že obrady Zeleného štvrtka,
Veľkého piatka a Bielej soboty sú i v našom
kostolíku v Ladcoch.
Chcel by som všetkých povzbudiť,
aby si práve na tieto najväčšie sviatky
kresťanov našli čas a prišli do farského
spoločenstva. Ja ako chlapec som sa
na ne veľmi tešil. Mohol som pomôcť spolu
s ostatnými miništrantmi pripravovať liturgiu
a slúžiť pri nej.
Náš kostol je malý na to, aby sme liturgiu
dôsledne pripravili, hlavne, čo sa týka
priestorov pri oltári. Preto nemáme obrad
umývania nôh, či slávnostné používanie
kadidla. No možno raz ...
Ďakujem všetkým, ktorí ste sa aj
po predchádzajúce roky aktívne zapojili
do prípravy obradov. Hlavne spevákom,
pánovi organistovi, miništrantom a teším sa
na vašu spoluprácu, aby sme všetci mali
hlboký duchovný zážitok zo spoločenstva s
Bohom. Požehnané Veľkonočné sviatky!
S úctou
Váš Marián Babjak,
administrátor farnosti Ladce
anketa...
•
Rodičia prikladajú
význam krstu svojich
detí, ale sviatosť
birmovania im taká
dôležitá častokrát
nepríde ... prečo je to
tak?
Ja si myslím, že je
to z neznalosti. Tri sviatosti
sú sviatosťami kresťanskej
iniciácie, teda uvedenia do
kresťanského života: krst,
Eucharistia
a sv.
birmovania. Počas vývoja
nás situácia priviedla k
tomu,
že
na sviatosť
birmovania, ako
na sviatosť
kresťanskej
dospelosti, bol
určený
vek
aspoň 14 rokov.
Je to aj preto,
aby
si
sám
birmovanec
uvedomoval, pre
akú vieru sa
rozhodol, alebo v akej
vyrastal. Akési prehĺbenie
viery. No, žiaľ, s touto
sviatosťou
sa
spája
„oficiálna
rozlúčka
s Cirkvou“,
keď
sa
s mladými ľuďmi najbližšie
stretávame
pri sviatosti
manželstva, ak vôbec.
•
Čo je podľa
najdôležitejšie
vás
pri
U
nás
príprave
mladých
ľudí na sviatosť
birmovania?
•
Osobná
zainteresovanosť,
predovšetkým
to,
že
naozaj
chcem
prijať
sviatosť birmovania. Je
vidieť,
že
mladí
prichádzajú nie z vlastnej
vôle, ale z vôle rodičov,
ktorí im chcú len to
najlepšie, ale oni tomu
nerozumejú. O viere sa
doma
skoro
vôbec
nerozprávajú, nie je to
rodinná téma, a tak
nevedia zaujať postoj
a ich rozhodnutie vzniká
pod
tlakom
rodičov.
Najväčším nedostatkom
vo vzdialenej príprave
na sviatosť birmovania je
úplná absencia rodičov
v náboženskej
výchove
detí.
Ktoré dary udeľuje
Duch
Svätý
pri
birmovke?
Múdrosť, rada, sila,
rozum, veda, nábožnosť
a bázeň pred Bohom. To
by
bolo
treba
podrobnejšie vysvetliť –
nájdete to v Katechizme
katolíckej Cirkvi.
•
Nedá mi nespomenúť
deti, ktoré sa chystajú
na 1.sv.prijímanie ...
Máte nejaké úsmevné
príbehy týkajúce sa
výučby na
náboženstve?
Toho by bolo, hlavne
keď sa pýtam, prečo si
nebol v nedeľu v kostole.
To by ste zažili také
výhovorky, že by som
Informume...
mohol napísať príručku,
napr.: my sme nemohli,
lebo sme boli odcestovaní
– katolícky kostol je asi
len v Ladcoch; nemali
sme čas – viete chodíme
lyžovať, a tak sa nám
nedá; boli sme hľadať
kamene
pri
Váhu
do dvora, atď. Deti sú
veľmi úprimné, a tak to tu
nebudem ďalej rozvádzať,
no najlepšie je, keď
nemôžu ísť na sv. omšu
v sobotu večer, lebo je už
tma, v nedeľu ráno, lebo
ešte spia a neskôr
doobeda, lebo už majú
v rodine program. A tak
na Teba, Bože, neostáva
čas, ten Boh je raz
do týždňa veľký „žráč“
času.
No, ale je ich
mnoho, ktoré si rady
nájdu čas a prídu a za to
ich
veľmi
chválim
a rodičom ďakujem!
(správičky z farnosti)
Poďakovanie za víkend v Pastoračnom centre v Pruskom
V prvom rade ďakujeme pánovi
farárovi, pod záštitou ktorého sa celý
víkendový pobyt v Pastoračnom centre
v Pruskom konal a pani Márii Faturovej,
ktorá bola srdcom celého projektu. Vďaka
nej mal tento víkend veselú i užitočnú
náplň.
Program,
ktorý
pripravila
s výpomocou zúčastnených dospelákov
zahŕňal výrobu Valentínok, Valentísku
poštu, tvorbu loga pre spevácky zbor
LaBambino, loptové hry v telocvični,
biblický kvíz, maškarný ples, pozeranie
rozprávok,
karaoke,
či
maľovanie
na tričká. A deti sa s radosťou zapájali
do všetkých
pripravených
aktivít.
Ďakujeme za tortu z rúk pani Zuzky
Mlyniskej, potešila aj oko, aj maškrtné
jazýčky.
Samozrejme, hlavnou náplňou bola
dvojfázová skúška zboru, ktorá bola
najskôr klasicky spoločná, následne sa
manželia Michal a Monika Fuskovci
venovali deťom jednotlivo. Tiež nás
naučili nové skladby. Ďakujeme za ich čas
a trpezlivosť.
U
nás
Deti
boli
odmeňované
za účasť
v aktivitách, či to
bol kvíz alebo
maľovanie loga.
Boli
ocenené
i masky
na karnevale.
Tombolu
si
odniesol
každý,
a to všetko vďaka
sponzorom!
Úprimne
ďakujeme
všetkým
deťom, ktoré sa zúčastnili, pretože boli
disciplinované, šikovné, ústretové, aktívne,
chápavé a bola radosť byť
v ich spoločnosti. Vďaka patrí
aj za pomoc a trpezlivosť
prítomným dospelým!
V neposlednom rade
ďakujeme Pánu Bohu za to, že
sme mohli za ten krátky čas
vytvoriť krásne a harmonické
spoločenstvo. Kiež by sa nám
podarilo preniesť ho aj
za múry pastoračného centra a
ďalej rozvíjať!
Katka Filiačová
U
nás
3. ročník stretnutia seniorov na fare
Pri príležitosti sviatku Panny Márie
Lurdskej sa 9. 2. 2014 uskutočnil tretí ročník
stretnutia dôchodcov Ladiec a Tunežíc na fare
v Ladcoch. Prežili sme príjemné posedenie
v spoločnosti nášho pána farára Mariana
Babjaka. Pri káve, čaji a koláči nás pán
farár oboznámil s aktivitami , ktoré sa
pripravujú v našej farnosti. Už teraz sa
tešíme na štvrtý ročník stretnutia. Milý náš
pán farár! Ďakujeme Vám!
Vaši dôchodcovia
Príprava na 1.sväté prijímanie a sviatosť birmovania v našej
farnosti
V tohtoročnom kalendári
majú
mnohí
z nás
poznačené dva dôležité
dátumy. Jeden v mesiaci
máji, druhý v septembri.
Sú to dni, kedy v našej
farnosti
tretiaci
pristúpia
k 1.sv.prijímaniu
a tínedžeri
k sviatosti
birmovania.
Od začiatku
školského roka sa
deti aj mládežníci
pripravujú
na prijatie
týchto
sviatostí.
Na 1.sväté
prijímanie sa 21detí
tretieho ročníka ZŠ
intenzívne
pripravuje
počas
hodín náboženstva
a nedeľných svätých
omší. Každé z týchto detí
už vie, že pri svätej omši
U
nás
nechodíme „ na oplátku “,
ale
prijímame Pána
Ježiša, ktorý má byť
stálym hosťom našej
duše.
Pred
prijatím
eucharistie deti pristúpia
prvýkrát ku sviatosti
zmierenia. Prvá svätá
spoveď je dôležitým
okamihom
v
živote
dieťaťa a je pekné, pokiaľ
sa pripraví na ňu aj so
svojimi rodičmi, ktorí
majú byť pre svoju
ratolesť prvými svedkami
viery. A tak, ako sa každý
dobrý
rodič
stará
o zdravie dieťaťa, aby
chodilo čisté, má nám
záležať aj na čistote jeho
nesmrteľnej
duše,
za ktorú
nesieme
zodpovednosť.
Preto
prípravu na túto dôležitú
udalosť
nemôžeme
nechať len na kňaza.
Želám
všetkým
deťom aj ich rodičom,
aby 18.máj bol krásny
deň plný radostných sŕdc,
ktorý sa bude môcť
opakovať (aspoň) každú
nedeľu.
31 mladých ľudí
našej
farnosti,
ktorí
dovŕšili
14
rokov
a požiadali o sviatosť
birmovania, sa zúčastňuje
na príprave k tejto
iniciačnej sviatosti.
Stretnutia birmovancov
bývajú raz do mesiaca,
v piatok večer pri svätej
omši, pri ktorej im pán
farár vysvetľuje základné
pravdy našej viery.
Okrem toho sú
birmovanci rozdelení do 4
skupín,
ktoré
vedú
animátori.
Stretnutia
v skupinách bývajú 1krát do mesiaca na fare,
kde spoločne rozoberajú
dané témy. Tu majú čas
na to, aby sa mohli
v úzkom
spoločenstve,
v ktorom
budujú
vzájomnú
dôveru,
podrobnejšie
zaoberať
jednotlivými
témami.
Tiež
majú
priestor
nachádzať
odpovede
na otázky,
ktoré
ich zaujímajú.
Túto
sviatosť je možné
prijať
len raz
za život.
O vyslúženie
sviatosti nežiadajú
rodičia, ale žiada
o ňu
slobodne
a dobrovoľne
mladý človek sám.
K
nám
do farnosti príde
sviatosť
birmovania
28.septembra
vyslúžiť
otec
biskup Mons.TomášGalis.
Birmovanci pri nej
prijmú
dary
Ducha
Svätého- dar rozumu, dar
múdrosti, dar poznania,
dar rady, dar sily, dar
nábožnosti a dar bázne
voči Bohu. Neznamená
to, že naši mladí budú
automaticky od tej chvíle
rozumní, silní, múdri,..
ale Duch Svätý im bude
môcť( pokiaľ s Ním budú
chcieť
spolupracovať),
pomáhať
tieto
dary
rozvíjať,
aby
ako
semienka zasiate do ich
duše sa mohli rozvíjať
a rásť.
Sviatosť
birmovania
sa
tiež
označuje
sviatosťou
kresťanskej
dospelosti.
A dospelosť sa vyznačuje
zodpovednosťou.
To znamená- byť
zodpovedný za svoje činy,
postoje, za svoje telo, za
svoju dušu...
M. Faturová
U
nás
pohladenie duše...
Symboly a tradície Veľkej noci
(trošku aj z histórie)
Ešte sme sa ani poriadne nestihli
spamätať z Vianoc a už je tu ďalší
významný sviatok. Tomu významu trošku
pridáme a nazveme ho najvýznamnejší,
najväčší sviatok pre všetkých kresťanov.
Nazveme ho tak preto, lebo skutočne ním
je.
Všetci určite vieme, prečo je
pre nás Veľká noc taká dôležitá. To, čo
pre nás spravil Ježiš Kristus, je obrovským
prejavom
lásky,
doposiaľ
jedným
z najväčších (ak nie najväčším), aký kedy
ľudstvo uzrelo. Ešte ako človek za nás
všetkých trpel a zomrel, aby nás vykúpil.
Toto je hlavné posolstvo Veľkej noci.
Veľká noc sa slávi v prvú nedeľu
po prvom splne mesiaca po jarnej
rovnodennosti. Veľkonočná nedeľa je
pohyblivým sviatkom a môže pripadnúť
na čas od druhej polovice marca do konca
apríla. Ak spln pripadá na nedeľu, Veľká
noc bude až nasledujúcu nedeľu.
Dnešné slávenie Veľkej noci je
spojením pohanskej oslavy príchodu jari,
teda začiatok hospodárskeho roka a oslavy
zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Toto
spojenie kresťanského a pohanského je
vidieť aj v symboloch:
Baránok - Symbol baránka sa nachádza už
v predkresťanských
tradíciách.
V židovskej tradícii sa používal ako obetné
zviera za hriechy. Zároveň židia na sviatok
Paschy jedia baránka ako pripomienku
svojho
vyslobodenia
z
Egypta.
V kresťanstve
je
baránok
jedným
zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne
podľa kresťanskej viery on je baránok
obetovaný za spásu sveta.
Kríž - Kríž je dnes najdôležitejším
z kresťanských symbolov, pretože Kristus
bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Tento
trest patril k trestom veľmi krutým
a ponižujúcim.
Oheň - Veľkonočná bohoslužba sa začína
zapálením veľkonočného ohňa, ktorý
symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista
nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa
potom zapaľujú veľkonočné sviečky.
Sviečka - Sviečka je v mnohých kultúrach
chápaná ako znamenie života. Veľkonočná
sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista.
Tento symbol pochádza zo starovekých
osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje
sviečka (nazývaná tiež paškál) od ohňa.
Takto zapálená sviečka sa v priebehu
veľkonočnej bohoslužby ponára do vody
na krst, je ozdobená znamením kríža
a symbolmi A a Ω, t. j. začiatku a konca
vekov, ktorými je Kristus. Táto sviečka sa
potom
zapaľuje
počas
celého
veľkonočného obdobia až do Turíc
a pri každom krste, aby sa naznačilo, že
krst patrí k Veľkej noci. Táto sviečka sa
U
nás
tiež zapaľuje pri kresťanskom pohrebe
na znamenie toho, že zosnulý rovnako ako
Kristus prešiel bránou smrti; a cirkev sa
za neho modlí, aby vstal k novému životu
s Bohom.
Vajíčko - Pretože vajíčko obsahuje
zárodok života, bolo v mnohých kultúrach
symbolom plodnosti, života a vzkriesenia.
V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol
zvyk maľovať tieto vajíčka; dôvodom
jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj
skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v
pôstnom období. V kresťanstve sa vajce
vykladá ako symbol zatvoreného hrobu,
z ktorého vstal Kristus, ako symbol
nesmrteľnosti.
Zajačik - Aj keď mnoho nenáboženských
tradícií má svoje korene v kresťanskej
symbolike, niektoré veľkonočné symboly
môžeme vystopovať až do predkresťanskej
doby.
Napríklad
zajačik
má
pravdepodobne pôvod v pohanských
rituáloch oslavujúcich príchod jari.
Bahniatka - Pôvodným symbolom je totiž
palmová ratolesť, ktorou vítali Ježiša
po zmŕtvychvstaní, no keďže u nás tento
strom nerastie, naším symbolom sa stali
práve bahniatka. Zvolili sa kvôli
aktuálnemu obdobiu, keď začínajú rásť a
po ich posvätení majú pre rodinu ochranný
charakter. Kríž sa stal symbolom
z pochopiteľných dôvodov – kvôli
ukrižovaniu Krista a používa sa iba
v kresťanských rodinách.
Korbáč - Tento v niektorých regiónoch
Slovenska dôverne známy symbol Veľkej
noci, má tiež pôvod v starých pohanských
zvykoch.
Medzi najznámejšie a najviac
zaužívané
tradície
určite
patria
štyridsaťdňový pôst
po fašiangových
oslavách, ktorý končí Veľkonočnou
nedeľou, na kvetnú nedeľu zakrývanie
krížov v kostole a zviazanie zvonov, ktoré
nezvonili preto, lebo Kristus trpel a zomrel
a, páni, oblievačka.
Mnohých
prvé
napadne
pri pomyslení na Veľkú noc práve
Veľkonočný pondelok, ktorý je spojený
s oblievačkou, jedením rôznych jedál a aj
s troškou pálenky. Nezabudnime však
na hlavné posolstvo. Boli sme zachránení
vďaka veľkej obete a láske. Toto je opäť
čas na to, aby sme si svoje duše očistili
od každodenných hriechov a strávili čas
s rodinou a intenzívnejšie aj v modlitbách.
Prajeme Vám krásne prežitie
Veľkonočných sviatkov v kruhu rodiny
a najbližších!
M. Bednár
Program na VN 2014:
Kvetná nedeľa 13.04.
8:00 a 10:30
Zelený štvrtok 17.04
18:00
Veľký piatok 18.04
15:00, Modlitba Krížovej cesty cez Ladce o 18.00, začíname
pred Kaplnkou /zvonicou/ v dedine, Boží hrob otvorený do 19:30
Biela sobota 19.04.
Obrady Bielej soboty
Boží hrob otvorený : od 9:00 do 11:00, popoludní od 15:00 do 19:00
19:00
Veľkonočná nedeľa 20.04.
8:00 Ladce, 9:00 Tunežice , 10:30 Ladce
Veľkonočný pondelok 21.04.
8:00, 10:30
U
nás
citáty pre dušu...
Zisti, čo chceš robiť zo všetkého najviac, rob to, nech je to čokoľvek a máš
záruku, že Tvoj život bude veľmi ťažký, ale veľmi šťastný.
...keďže nedokážeme zmeniť skutočnosť, zmeňme aspoň pohľad na ňu...
Múdrosť je vidieť zázračno vo všednosti...
Nezaujíma ma minulosť, zaujíma ma budúcnosť, v nej budem žiť po zvyšok
života...
Odpúšťať znamená, že sme stále otvorení, chápaví, trpezliví, tolerantní ku
všetkým našim neprajníkom...
Aký prišiel, takú našiel... To sa hovorí v mladosti o neveste.
V starobe to povieme o smrti...
Zabudnúť neznamená vymazať.
Ale pamätať si bez trpenia...
Máš ťažký deň?
Polož si ruku na srdce!
Cítiš to? To sa nazýva zmysel. Si nažive z nejakého dôvodu. Nevzdávaj to!!!
Polievka...
Bola
jedna
polievka,
ktorá
bola
jednoduchá, ale chutná.
No každý, kto išiel okolo
nej a ochutnal ju, hneď
vedel, čo jej chýba
a vylepšil ju. Urobil tak
jeden, druhý, tretí...každý.
Pri stole boli všetci
v očakávaní, aká bude
polievka dobrá.
O to väčšie bolo
ich prekvapenie, keď
nechutila nikomu. A tak
sa zhodli na tom, že treba
vymeniť kuchára.
Katka Filiačová
U
nás
Sviatosť birmovania - Dary Ducha Svätého
Nastal nám čas dospievania,
prijať sviatosť birmovania.
Nik Ti krajšie dary nedá
ako Duch, čo Svätý je.
Z milosti Božej vzlietne
a hneď sedem ich má.
Múdrosť je prvý dar.
Pomáha Ti tú správnu cestu nájsť.
Na jej konci odmena ťa čaká:
láska, radosť a nebeská slasť.
Cesta možno kľukatiť sa bude,
preto musíš žiť, ako písmo káže.
Rozum Ti oči otvorí,
zámerom Božím pochopiť pomôže.
Ak sa Ti bude zdať, že ku dnu padáš,
Ježiš, tvoj radca, z biedy Ťa vytrhne.
Ako svojich pomocníkov
kňazov, spovedníkov si vyvolil,
aby ťa z okov hriechu vyslobodil.
Z viery svojej čerpaj silu kráčať ďalej.
Vytrvalosť a pevná vôľa
privedú ťa do vytúženého cieľa.
Neľahký život Krista
dar poznania Ti chápať uľahčí.
A buď si istý, istá,
že ho nakoniec pochopíš.
Skutky nábožnosti prejavuj,
uč sa, modli sa a pracuj.
Veď nadarmo Ti je zdravý um,
keď nešíriš Kristovo evanjelium.
Boha sa obávaj z lásky,
nerob mu zbytočné vrásky.
Ak sa Ti dobré skutky rýchlo množia,
spravodlivá ťa čaká bázeň Božia.
Veru hodnotné dary Ti Duch daruje.
Snaž sa ich správne zosožiť.
Siahni až na dno svojich síl,
nech neľutuješ premárnených chvíľ.
Zuzana Koyšová
U
nás
uvazujeme...
(naše úvahy)
Prvé sväté prijímanie...
Tento rok mal prvé sväté prijímanie
môj krstný syn zo Smižian. Pán farár mal
nádhernú kázeň a porozprával nám takýto
príbeh:
Bol raz jeden chlapec, ktorý sa
pripravoval na sväté prijímanie. Každú nedeľu,
každý sviatok išiel do kostola s celou rodinou.
Nemal to ďaleko, kostol stál oproti ich domu
cez cestu. Tento chlapec mal však dedka, ktorý
s ním býval, ale do kostola nechodil.
Chlapec sa dedka opýtal, prečo nejde
do kostola, no ten sa vždy vyhovoril na boľavé
nohy alebo chatrné zdravie... Nepomohlo ani
chlapcovo naliehanie, že je to len kúsok.
Dedka nič neobmäkčilo. Zato dedko ho vždy
zobudil, aby nezaspal, na priedomí ho
skontroloval, či je čistý, nakázal mu, aby bol
slušný a dobre počúval, že mu to všetko
porozpráva, keď sa vráti.
Keď prišiel deň jeho prvého svätého
prijímania, vychystaný, vyparádený stál
na priedomí, kde na lavičke sedel jeho dedko.
Chlapec sa na neho zadíval a povedal mu:
„Škoda, že ťa opäť
bolia nohy a ty nejdeš so mnou, ale aby si
nebol smutný, tak to urobíme takto. Počkaj ma
tu na lavičke, keď prijmem „oplátku“, zavriem
ústa a už ich viac neotvorím, ale po omši, keď
sa budú všetci chystať na fotenie, prebehnem
sem k tebe a „chuchnem“ na teba, aby z toho
svätého, čo prijmem, prešlo aj na teba.“
A tak aj urobil. Po omši prišiel k svojmu
dedkovi a „chuchol“ na neho. Dedkovi sa
zaleskli oči. Mal vnuka, ktorý ho toľko ľúbil,
že aj o takúto súkromnú a v živote jedinečnú
vec sa prišiel s ním podeliť.
Nevedno, či dedko začal do kostola
chodiť, určite by to bol pekný koniec príbehu.
Príbeh má však dve roviny.
Zatrpknutý dedko, ktorý má kostol
rovno pod nosom, ale nejde doň. Možno len
nechcel vnukovi vysvetľovať, možno mal
nejaké vlastné trápenie, s ktorým sa hanbil
do kostola vojsť. Možno by sme chceli súdiť
jeho status, ale koľko je medzi nami takých
dedkov s „boľavými nohami alebo chatrným
zdravím“? Tu platí známe: Kto naozaj chce,
nájde si cestu, no ten, kto nechce, si nájde
výhovorku.
Na druhej strane je tu malý chlapec,
ktorý možno nechápe dedkov postoj, ale
nesúdi ho. Namiesto toho sa s ním podelí
o svoju radosť, o svoje šťastie, snaží sa ho
nadchnúť pre vec a tiež nesklamať ho. Každý
máme pri sebe takého človeka, ktorý nám chce
dávať a podeliť sa s nami. Možno sa hanbíme,
možno sme príliš hrdí, možno je príliš mladý,
ako tento chlapec, aby sme ho počúvali a
prijali jeho „chuchnutie“.
Je tu obdobie, kedy rozmýšľame, čo
podarovať svojim blízkym. Ako ich urobiť
šťastnými. Prosím, nehanbite sa a chuchnite
na nich! Nech pocítia vašu lásku, náklonnosť,
solidaritu, radosť, šťastie. Chuchnite na nich!
To nič nestojí, ale má to obrovskú cenu.
(chuchnúť = dýchnuť)
Katka Filiačová
U
nás
Čítajme spolu...
ČOMAJ, Ján:
„Štefan
Kvietik. Život bez opony“
Bratislava, Slovart 2009
Štefan Kvietik si
k napísaniu svojho príbehu
pozval „spovedníka“, ako
ho sám nazýva, a veru nie
hocikoho.
Potreboval
človeka
svojmu
srdcu
blízkeho, niekoho, komu
môže dôverovať a otvoriť
svoje vnútro...
Veľmi dobrou voľbou bol
Ján
Čomaj,
ktorého
reportérske aj spisovateľské
schopnosti Štefan poznal.
Janko
Čomaj
sa
v šesťdesiatych
rokoch
uviedol ako spisovateľ
literatúry faktu. Neskôr ho
okolnosti prinútili pracovať
v ústraní. Po viac ako 20ročnej „prestávke“ začal
opäť písať. Je laureátom
ceny Ľ. Štúra, päťnásobným
držiteľom Ceny E.E. Kischa
a iných ocenení za svoju
tvorbu. V súčasnej dobe je
známy
ako
autor
životopisných
a memoárových
kníh
slovenských
osobností.
Za všetky
spomeniem
životopis Evy Kristínovej,
či Vojtecha Zamarovského.
K
podobným
bezpochyby patrí aj táto
kniha, výborne spracované
spomienky veľkej osobnosti
slovenského herectva –
Štefana Kvietika.
Tento skvelý talentovaný
herec postavil na javisko
„bez opony“ sám seba a
bravúrne vyrozprával svoj
osud...
Jeho
pútavé
rozprávanie nás prenesie do
detstva,
ktoré
prežil
v rodnej
dedinke
–
Plachtinciach.
Odtiaľ
pochádzajú aj ďalší umelci,
jeho priatelia i hereckí
kolegovia – Július Pántik,
Ctibor Filčík a Milan
Kňažko.
S
úsmevom
i veľkým citom si spomína
na udalosti, zážitky a ľudí
vo
svojom
živote.
Dozvieme sa, ako prežíval
mladosť,
štúdiá,
prvé
skúsenosti v hereckom
svete. V jeho lyrickom
rozprávaní
spoznáme
členov veľmi rozvetvenej
rodiny. S úctou hovorí
o manželke
Eve,
tiež
vyštudovanej
herečke,
s ktorou majú tri deti a dnes
i vnúčatá.
Úprimne
a dojímavo priznáva svoj
vzťah k otcovi, ktorý mu
doslova zomrel v náručí.
Kniha
je
plná
úsmevných, ale aj smutných
príhod z nakrúcania viac
ako 200 inscenácií a filmov,
veď si len predstavme
vynikajúco stvárnenú úlohu
vinára Urbana Habdžu
z Hečkovho
Červeného
vína... K tomu pripomeňme
množstvo
divadelných
postáv - pôsobil najskôr
v Martinskom
divadle
a potom viac ako 40 rokov
v činohre SND. A aby sme
nezabudli
na
jeho
pedagogické
pôsobenie
na VŠMU v Bratislave, kde
bol docentom a vedúcim
katedry herectva...
Štefan Kvietik si
vo svojej knihe spomína
tiež na krásnu záľubu –
hory. Je stále vášnivým
poľovníkom. Rád pobudne
v lone prírody. Ako o sebe
vraví, prináša mu pokoj
a inšpiráciu
potrebnú
k naplneniu
hereckého
povolania, ktoré nazýva
„poslaním“.
Príbeh
Štefana
Kvietika
sa
končí
pokorným
poďakovaním
Bohu, lebo nad ním po celý
čas držal ochrannú ruku,
požehnal mu život krásny
a bohatý...
Jeho
nádherná
myšlienka „uvedomujem si,
že život sa nedá opísať,
život sa musí naplno žiť“
vás, milí čitatelia, dúfam,
inšpiruje k prečítaniu tohto
výborného diela. Janette
U
nás
Požehnanie základného kameňa na stavbu nového kostola
ktorí spievali nielen
na svätej omši, ale
aj pred farou.
Po
svätej
omši sme všetci
prešli pred budovu
fary, kde sa konal
samotný
akt
požehnania
kameňa. Na úvod
sa prihovorili: pán
Anton
Barcík
za Považskú
cementáreň
ako
hlavný
sponzor
stavby a starosta
obce
pán
Ján Remo.
Sobota 15.3. 2014 sa pre veriacich
Ladiec stala jednou z najvýznamnejších
a určite sa vryje do ich pamäti ako
spomienka na deň, kedy bol požehnaný
základný kameň, a tak učinený prvý krok
ku stavbe nášho kostolíka zasväteného
Božiemu milosrdenstvu.
Veriaci sa zišli najskôr na svätej
omši, ktorú celebroval otec biskup Tomáš
Galis, za prítomnosti nášho pána farára
i ostatných
pozvaných
kňazov
z najbližších farností.
Medzi pozvanými hosťami boli
hlavne tí, ktorí sa najviac pričinili, aby sa
toto dielo mohlo
uskutočniť,
vrátane hlavného
architekta pána
Koleniča.
Celá svätá
omša
bola
slúžená v duchu
kresťanskej lásky
a pomoci jeden
druhému. Nedali
sa zahanbiť ani
naši
speváci
zo súboru
LaBambino,
Na záver dôstojný pán biskup
požehnal základný kameň a predniesol pár
povzbudivých slov, aby dielo, ktoré bolo
započaté, plnilo svoj účel.
Aj keď táto sobota bola upršaná
a ešte aj volebná, ostalo v nás z nej niečo
na celý život, preto „Pane, prosím ťa, daj,
nech nie naša, ale tvoja svätá vôľa sa
stane, aby si mohol dôstojne prebývať
v našom novom kostole. “
Zuzana Zbínová, st.
U
nás
Príhovor generálneho riaditeľa PCLA pri požehnaní základného kameňa
na stavbu nového kostola Božieho milosrdenstva v Ladcoch
Vážený žilinský
diecézny biskup,
vážení kňazi, ktorí
ste prijali pozvanie
účasti,
vážení hostia,
a osobitne vážení
Ladčania!
Život
prináša
dni,
povedzme, všedné,
ktoré akoby sa
zlievali do jedného
zážitku.
Prináša
však
aj
mimoriadne,
historicky neopakovateľné
a nezabudnuteľné. Takýmto
je práve dnešný deň.
Požehnanie
základného
kameňa, ako posvätnej
stavby, nemali a nebudú
mať možnosť zažiť celé
generácie Ladčanov.
Ladce ako jedna
z mála obcí sa urbanisticky
nevyvíjali
v
súlade
s tradíciami
západoeurópskej kultúry,
keď od 4. storočia sa
v centrách miest a obcí
na pozemku číslo 1 stavajú
chrámy a okolo chrámov
objekty
občianskej
vybavenosti a obytné domy.
Preto v roku 2002,
resp.
2003
vedenie
Považskej cementárne, a. s.
Ladce napísalo starostovi
obce Ladce list, aby v obci
vznikla
iniciatíva
na výstavbu kostola, pričom
cementáreň
ponúkla
pri stavbe kostola účinnú
pomoc.
Vyjadrenie starostu
obce, že cementáreň má dať
30 mil. Sk a potom sa bude
môcť
o stavbe kostola
v Ladcoch reálne uvažovať,
sme neprijali s nadšením.
Neskôr sa ukázalo, že
starosta
lepšie
poznal
ladecké
reálie
ako
predkladatelia
návrhu
za PCLA.
Úzky
tím
ľudí
pracoval
naďalej
na zreálnení
možnosti
výstavby nového kostola.
Za účelom
zabezpečenia
financovania stavby nového
kostola a
pastoračného
centra v Ladcoch, bola
v roku
2004
založená
Nadácia AGAPA. Na účte
tejto nadácie sa postupne
podarilo nazbierať takmer
1 mil.
€.
(Hlavným
sponzorom
sa
stala
Považská cementáreň, a. s.,
Ladce a spriaznené firmy,
v ktorých má PCLA vplyv,
resp. niekoľko fyzických
osôb, hlavne z vedenia
cementárne.)
Vedenie
PCLA
navrhlo pre nový kostol
patrocínium
Božie
milosrdenstvo.
Toto
patrocínium prijala obec,
farnosť a biskupstvo v Nitre
jednomyseľne.
Do prípravných prác
sa
zapojili
externí
spolupracovníci, ako JUDr.
U
nás
J. Čarnogurský, prof. F.
Trnkus, prof. J. Hlinický.
Pôvodný
projekt
sa
pripravoval
v
období
stavebnej
konjunktúry,
preto sme za finančne
zvládnuteľný
projekt
považovali kostol od prof.
Justusa Dahindena. Tento
kostol, ktorý bol pôvodne
pripravený pre Miláno
a po úpravách na ladecké
pomery
a
slovenské
zvyklosti, by bol vyžadoval
investíciu prevyšujúcu 100
mil.
Sk.
Na vysokú
náročnosť
projektu
upozornil už v roku 2010
žilinský diecézny biskup
Tomáš Galis. Vzhľadom
na hospodársku krízu, ktorá
znížila
možnosti
financovania
kostola
zo strany PCLA, sme sa
rozlúčili
s
náročným
projektom.
Napriek tomu toto
obdobie nemožno hodnotiť
ako márnu prácu, naopak,
bez tejto iniciatívy
•
by sa nebol menil
územný plán rozvoja obce,
ktorý reagoval na ambíciu
postaviť v centre obce nový
kostol;
•
nebola by obec
Ladce
pristúpila
k darovaniu
pozemku
rímskokatolíckej
cirkvi
(s 2 starými budovami);
•
nebolo
by
sa
pristúpilo k výstavbe novej
farskej budovy v Ladcoch,
stavba
bola
ukončená
v decembri 2011;
•
nebol by žilinský
diecézny biskup od 1. 7.
2011 zriadil v Ladcoch
novú farnosť,
•
nemala by dnes obec
Ladce svojho kňaza svojho farára,
•
nemali
by
sme
z ekonomicky
dobrých
časov na účte nadácie
pekný finančný základ na
stavbu nového kostola
(takmer 900 tis. €).
V pretrvávajúcej
hospodárskej stagnácii,
ktorá globálne zasiahla
hlavne
Európu,
stavebníctvo
SR
nevynímajúc, by bolo veľmi
problematické
zozbierať
takúto finančnú čiastku.
Takže všetky kroky
uskutočnené v nedávnej
minulosti boli potrebné a sú
východiskom k tomu, že
v Ladcoch môžeme v tomto
roku začať výstavbu nového
kostola.
Víťazný
návrh
kostola, ktorý vytvoril Ing.
arch. Ivan Kolenič, bol
vybratý z 9 návrhov
v dvojkolovom výberovom
konaní.
Nový
kostol
pre Ladce zodpovedá nielen
liturgickým predpisom, ale
aj súčasným náročným
požiadavkám doby.
Nový
kostol
v Ladcoch
ponúkne
podstatne viac, ako ponúka
súčasná
sekularizovaná
spoločnosť.
Kostol
je
miestom úplne odlišným
od ostatných
a človek
v ňom
nadobúda
inú
skúsenosť. To, čo je v jeho
vnútri, je posvätné, to, čo je
vonku, je svetské.
Stavba
bude
mimoriadne náročná. Verím
však, že obyvatelia Ladiec
stavbu nového kostola,
nového
centra
obce
podporia angažovanosťou,
záujmom, štedrosťou a že
nový kostol bude všetkými
obyvateľmi Ladiec prijatý
ako NÁŠ.
Anton Barcík
generálny riaditeľ
Považská cementáreň, a. s.,
Ladce
U
nás
Príhovor starostu obce pri požehnaní základného kameňa
na stavbu nového kostola Božieho milosrdenstva v Ladcoch
Vážený pán biskup, vážení hostia, dámy
a páni !
Dnes,
keď
symbolickým
poklepaním základového kameňa oficiálne
začína
výstavba
nového
kostola
v Ladcoch,
by som
rád
stručne
pripomenul viac ako desaťročnú cestu
od zrodu myšlienky postaviť v Ladcoch
nový kostol až po dnešný deň.
Bolo to ešte v roku 2002 keď našu
obec
navštívil
vtedajší
minister
spravodlivosti JUDr. Ján Čarnogurský.
V rozhovore o budúcom rozvoji obce sme
konštatovali, že Ladce nemajú svoje
centrum. Takéto centrum sa väčšinou
sformovalo okolo kostola, ako hlavnej
centrotvornej budovy. Keďže Ladce
takýto kostol nemajú, bola vyslovená
myšlienka postaviť nový kostol na takom
mieste, kde je dostatočný priestor na vznik
námestia, teda takého priestranstva, ktoré
by spĺňalo všetky atribúty estetického
a reprezentačného centra obce.
Boli vytipované viaceré lokality, no
konečné rozhodnutie padlo na areál
bývalého obecného úradu na Záhradnej
ulici
ako
priestoru
s dostatočným
potenciálom pre stavbu kostola a vznik
hlavného
obecného
centrálneho
priestranstva. Poloha takmer v centre obce
a krásna
vzrastlá
zeleň
umocňuje
atraktívnosť vybraného miesta. Vtedajšie
obecné zastupiteľstvo schválilo tento
výber aj s vedomím, že si obec bude
musieť vybrať pre sídlo obecného úradu
iné miesto. Následne schválilo odpredaj
celého areálu aj s budovami Farskému
úradu v Košeci
za symbolickú
cenu
jednu
slovenskú
korunu. Potom
nasledovali
ďalšie dôležité
kroky.
Vyžiadanie
súhlasu
od Biskupského
úradu,
voľba
patrocínia,
spracovanie
zastavovacej
štúdie osadenia
kostola
na
pozemku
so všetkými
širšími
územnými
súvislosťami. Najpodstatnejšia otázka
stavby kostola, a to jej financovanie, bola
riešená
založením nadácie, ktorá
zhromažďuje
sponzorské
príspevky.
Najväčším sponzorom, a tým aj garantom
stavby, je Považská cementáreň Ladce,
akciová spoločnosť, za čo jej úprimne
ďakujem.
Najbolestivejšou fázou prípravy
kostola bola zmena pôvodného projektu
kostola. Hlavným dôvodom, prečo sme
opustili tento projekt, bolo značné
predimenzovanie jeho kapacity a finančná
náročnosť.
U
nás
Nová
architektonická
súťaž,
v ktorej boli oslovení vybraní slovenskí
architekti, priniesla pestrú ponuku
architektonických návrhov, z ktorých bol
vybraný návrh, spĺňajúci všetky kritériá
stanovené
súťažnými
podmienkami.
Svojou koncepciou najlepšie spĺňal
urbanistické požiadavky centrotvornosti.
Orientáciou a osadním na pozemku
vytvára dostatočne veľké a atraktívne
kostolné námestie, tvoriace architektonické
a duchovné centrum obce.
Vážení hostia, milí spoluobčania,
vo svojom príhovore som sa
zameral skôr na vonkajšie architektonickourbanistické aspekty a prínos nového
kostola pre vzhľad našej obce.
Som si však vedomý hlavného
významu a poslania tejto stavby. Viem, že
nový kostol musí byť v prvom rade
centrom
duchovného života našich
občanov, ktorých absolútna väčšina sa
stále
hlási
k rímsko-katolíckemu
vierovyznaniu.
Verím, že nový kostol sa stane
významnou dominantou nielen v siluete
obce, ale i v srdciach našich občanov.
Želám
tejto
stavbe,
ktorej
základový kameň dnes symbolicky
kladieme,
aby mala ľahký a rýchly
priebeh, aby jej realizácia prebehla
bez vážnejších problémov a dotiahla sa
do úspešného konca vo všetkých detailoch
a vo výbornej kvalite tak,
ako
sa
na takto významnú stavbu patrí.
Všetkým, ktorí sa na jej príprave
a realizácii
podieľajú,
želám
veľa
úspechov a v mene obce im srdečne
ďakujem.
Ján Remo
starosta obce Ladce
Plán aktivít FPR v kalendárnom roku 2014.
Farská pastoračná rada sa
dohodla o nasledujúcich
pastoračných aktivitách,
ktoré
chce
spoločne
realizovať
v tomto
kalendárnom roku:
Február
9.2.2014
Stretnutie
na fare
s dôchodcami
pri príležitosti
sviatku
Panny Márie Lurdskej.
14.-16.2.2014 Sústredenie
detského
speváckeho
zboru
v pastoračnom
centre
JONATÁN
v Pruskom.
Marec
15.3.2014
Požehnanie
základného
kameňa
a staveniska
nového
farského kostola, ktoré sa
uskutoční za prítomnosti
žilinského biskupa Mons.
Tomáša Galisa.
Apríl
25.-26.4.2014 Duchovná
obnova
FPR
na Donovaloch.
Máj
18.5.2014
Prvé sväté
prijímanie.
Jún
1.6.2014
Deň detí
pri fare.
7.6.2014
Stretnutie
farských
spolupracovníkov
pri guláši.
21.6.2014 Požehnanie
pomníka J.P.II. pri kríži
na hore Butkov. Akcia sa
uskutoční za prítomnosti
kardinála Dziwisza
z Krakova a žilinského
biskupa Mons. Tomáša
Galisa.
Júl
20.7.2014 Hody
vo farnosti.
August
23.8.2014
Farská púť
na mariánske
pútnické
miesto
Sv.
Hostýn
na Morave.
30.8.2014
Bodka
za prázdninami – farský
rodinný výlet na Klárku.
September
7.9.2014
Hody
v Tunežiciach.
13.9.2014 Svätá omša
na vrchu Butkov
pri príležitosti sviatku
Povýšenia sv. kríža.
14.9.2014
Hody
na Skalke
v Horných
Ladcoch.
28.9.2014
Sviatosť
birmovania vo farnosti.
December
6.12.2014 Svätý Mikuláš
- akcia pre deti.
U
nás
od štyridsat do sto...
(pre ženy o ženách...)
ŽILI ŠŤASTNE, AŽ KÝM NEPOMRELI...
My, ženy, sme už
raz
také...Beznádejné
romantičky. A nielen my,
aj mnohí muži dokážu
z lásky
a poblúznenia
stvárať pekné bláznovstvá.
No, poďme pekne
po poriadku... Chcem tým
povedať, že väčšina z nás
má vskutku romantické sny,
staviame si vzdušné zámky,
myslíme si, že naše
očakávania priamo súvisia
s dosiahnutím šťastia.
Istý
rozvodový
právnik vyslovil názor, že
drvivá väčšina rozvodov
vzniká
z romantických
predstáv...znie to čudne, ale
premenené na drobné, má
to svoju logiku.
Rozoberme si príbeh
Jany a Pavla. Paľo si život
po
svadbe
s Janou
predstavil ako úžasný výlet,
na najvyššie
poschodie
v nebi...
nazýva ju
svojou
láskou,
anjelikom,
srdiečkom.
Vychvaľuje
ju,
kade
chodí, nosí
kytice ruží,
darčeky...
Keď
doznejú
nádherné
zvuky svadobných zvonov,
je len na skok do priepasti
všedného života. Nastupuje
rutina, starosti všedného
dňa, občasné zlé nálady,
pripálené
večereuž
bez šampanského
aj
bez sviečok,
pribudnú
kilogramy
navyše,
mrzutosť... Ako sa to mohlo
stať? Paľo má doma odrazu
ufrfľanú osobu s natáčkami
na hlave. Cíti sklamanie,
má pocit, že to je zlý sen...
Taktiež je tu Jana- kým
pred svadbou vzrušením ani
nedýchala, keď zočila Paľa,
ktorý jej znášal modré
z neba, dúfala priam, že
po svadbe sa ocitne rovno
v raji. Snívala o krásnom
živote, až kým nepomrú...
Zrazu sa dejú iné veci.
Denne vidí Paľove ponožky
hodené na zemi, neumytý
riad,
neporiadok,
unaveného
chlapa
ponevierajúceho
sa
v spodkoch
v obývačke...ten
sotva
prehovorí, aj to len vtedy,
keď si pýta jesť alebo
plechovku
piva.
Áno,
opisujem extrém, ale takéto
páry existujú, naozaj.
Zdá sa, že z Janinho sna
o princovi na bielom koni
neostalo zhola nič. Nuž,
rozčarovanie nás všetkých
prekvapí
vždy,
keď
očakávame, že nás niekto
iný
urobí
šťastnými
na počkanie,
najlepšie
hneď! Dokonalé šťastie
a ten „pravý“ rytier v brnení
jednoducho
nie
sú
na obzore.
Tým chcem povedať, že
našou vážnou chybou sú
prehnané očakávania, že
zodpovednosť
za nás
a za plnenie romantických
želaní prevezme ten druhý...
Šťastie ako z reklamy nie je
na sklade.
Svoj pocit spokojnosti
v manželstve
spájame
s tým, že očakávame veci,
ktoré nám partner niekedy
nemôže
poskytnúť...
Chceme od neho nadľudský
výkon pri plnení našich
túžob.
Na
dobrom,
funkčnom
a teda
aj
„romantickom“
vzťahu
U
nás
musia predsa „makať“
obaja partneri. Treba začať
vo svojom vnútri. Urobiť
šťastným nielen manžela,
manželku- ale aj seba.
Pekná predstava, ale máme
na
to
odvahu?
Zodpovednosť za svoje
šťastie, byť aktérmi, nie
pasívnymi trpiteľmi?
Ponúknuť
toleranciu,
nehu,
porozumenie- lásku...
Nikdy
nemôžeme
zmeniť nikoho, len seba!
A keď dokážeme dať, tak aj
dostaneme naspäť, viem to
celkom určite...! Šíriť lásku
môže len ten, kto ju aj
prežíva.
Nikto predsa ako
svadobný dar nedostane
stroj, do ktorého nasype
zopár
mincí,
a odtiaľ
vypadne tabletka šťastia
s návodom- prehltni a ži
krásne
romanticky
do smrti.
až
...alebo žeby niečo
také predsa len
existovalo?...
Krásne snívanie
Vám praje Janette
Prijmi Matka v náruč dietky.......
Táto pieseň mi vždy pripomenie aj
moje prvé sväté prijímanie. Za hlbokej
totality, kedy sa tiež dalo chodiť
na náboženstvo. Bolo to síce sprevádzané s
väčšími či menšími problémami, o ktorých
by skôr vedeli rozprávať viac rodičia ako
my, deti.
My, tretiaci, ktorých bolo možno
zo štyroch škôl do desať, sme začali
spoznávať cez katechizmus prvé dôležité
pravdy na ceste nášho života s Pánom
Ježišom. Keď sa približoval deň „ D“,
stretli sme sa v kostolíku , do ktorého sme
podľa trvalého bydliska patrili, aj
s ostatnými deťmi ešte zo štyroch sídlisk.
Nazbieralo sa nás možno do tridsať.
Bol to malý kostolík v peknom parčíku,
pretože tam bol kedysi kláštor a teraz
v tých priestoroch bola nemocnica. Pán
farár nám dal posledné pokyny, ukázal
nám, kde je spovednica, precvičili sme si
piesne, a samozrejme, nenápadne nás
rodičia zobrali domov.
Poobede pred dňom prvého svätého
prijímania, sme opäť stáli v kostolíku
v rade pred spovedelnicou. V ruke sme
žmolili kúsok toho papierika s našimi
previneniami, aby sme niečo nezabudli
povedať a ticho sme závideli tomu, kto už
to mal za sebou.
A prišiel ten očakávaný deň,
po ktorom sme už nemuseli len sedieť
v laviciach cez svätú omšu počas svätého
prijímania (lebo vtedy deti na krížik
nechodili), ale sme mohli vystúpiť a kráčať
si pre hostiu.
Slávnostne poobliekaní, trochu
Nuž požičovne šiat neboli, tí čo
mali možnosť, mali ušité slávnostné dlhé
šatôčky, my ostatné sme mali z obchodu
biele kostýmky, ktoré sa po dlhom chodení
po obchodoch predsa len dali zohnať.
U
nás
nervózni,
či
zvládneme
prehltnúť
bez porušenia hostiu , sme kráčali
smerom k oltáru. Pamätám si, že kostolík
bol v tej chvíli zaliaty lúčmi slnka, lebo
bol nádherný slnečný deň. Boli tam aj moji
najbližší a samozrejme, v ten deň som bola
najdôležitejšia osoba dňa. Všetko sa točilo
okolo mňa, na obed bolo to, čo som mala
najradšej, aj koláčiky boli podľa mojej
chuti a samozrejme, aj vtedy sme dostali
drobný darček, aby nám pripomínal tento
veľký deň. Ja som dostala hodinky.
A toto bol začiatok na mojej ceste
hlbšieho prežívania svätej omše. Mala som
veľké šťastie, že som žila v rodine, kde
som videla svojich rodičov ako vážne brali
účasť na svätej omši a aj na svätom
prijímaní. A preto som si nevedela
predstaviť, že by som počas svätej omše
nešla na sväté prijímanie.
Pamätám sa, že som sa ako malá
často čudovala, keď som už mohla
pristupovať k svätému prijímaniu, prečo
všetci ľudia nevyužívajú túto možnosť
spojiť sa s Pánom Ježišom a prijať ho aj
v spôsobe chleba a vína.
Nuž, keď som vyrástla, zistila som,
že nie je vždy jednoduché zachovať si
srdce vždy čisté, aby bolo pripravené
prijať tento živý chlieb z neba. Ale
našťastie je tu svätá spoveď, ktorá nám
dáva nanovo možnosť naplno prijímať
všetku posilu zo svätej omše pre náš
každodenný život. Nielen v podobe
Božieho slova, ale aj v podobe živého
chleba.
Tak ako pri mojom prvom svätom
prijímaní kostolík rozžiarili slnečné lúče,
tak i dnes vždy rozžiari môj deň prijatie
Pána Ježiša v podobe chleba a vína.
Mária Ježová
MOJE SLOVENSKO
Slovensko mám veľmi rada,
ocka, mamu, kamaráta,
Toto všetko, ba i viac
babku, dedka, lúky, kvety, mi Slovensko môže dať.
všetko, na čo slnko svieti. Každá dobrá Slovenka
dostane to do vienka.
Teplý chlebík na stole,
Dáša Illyová
dobré slovo v kostole,
šťastné očká všetkých detí,
včielku, čo po nektár letí.
postreh...
Prednedávnom som
bola darovať krv a veľmi
rada by som sa chcela
s vami podeliť o zážitky
a pocity, ktoré som zažila
a ktoré
mi
utkveli
v hlave.Som
ešte
(všímajme si...)
začiatočnou darkyňou krvi,
no som na seba pyšná,
pretože tentokrát som tam
bola „už“ po 4-krát a tak,
ako po prvýkrát, tak aj teraz
som mala tie moje „úžasné“
stavy
stresu
a strachu,
pretože
je
u mňa
paradoxom, že na jednej
strane chcem krv darovať
a tak pomôcť, no na druhej
strane sa krvi bojím
a nechcem o nej počuť, nie
tak ju ešte vidieť a dať
U
nás
zo seba von. No, ale, Pán
Boh mi zakaždým dodá silu
a chuť
a nejako
to
zvládnem.
Darovať
krv
chodievam s mojou dobrou
kamarátkou,
ktorá
je
zhodou náhod aj mojou
menovkyňou a kamarátkou
už od detstva. A práve tu sa
môj zábavný príbeh začína.
Najskôr šli zmerať
tlak a zobrať vzorku krvi
kamarátke (tak najskôr
skontrolujú, či máme dobrú
krv a môžeme ju vôbec
darovať) a potom mne.
Na prekvapenie- tlak som
mala dobrý, no pulz som
mala veľmi vysoký (čo sa
mne nestáva). A už to
začalo...Otázky sestričky:
„Nooo,
vy
sa
veru
nezapriete, že ste sestry. Aj
Vaša sestra mala taký
vysoký pulz.“ - Ja som si
tak v duchu pomyslela- no
čo, nechám v tom sestričku,
že sme sestry, lebo ma to už
nebaví
neustále
vysvetľovať, ako to vlastne
s nami je, že nie sme
rodina, len menovkyne
a dobré kamarátky. Tak
som
ju
tak
nechala
(mimochodom, zakaždým,
keď ideme darovať spolu
krv,
zakaždým
im
vysvetľujeme, že nie sme
sestry ).
No
v každom
prípade, bolo to milé.
A ešte viac milšie bolo, keď
mi sestrička povedala, že
keď pôjdeme do miestnosti,
kde sa daruje krv, že ak
budeme náhodou vedľa
seba ležať, aby sme sa dali
odfotiť a fotku si potom dali
do rodinného albumu. - to
ma, priznám sa, úplne
dojalo a nevedela som sa
dočkať, keď to poviem tej
kamarátke. Tak som rýchlo
vyšla a hneď som jej
hovorila, že si všetci
na oddelení myslia, že sme
sestry a že sa máme dať
odfotiť do albumu.
No aby toho nebolo
málo, tak nás potom už
zavolali dnu, že môžeme ísť
darovať krv. Najskôr vošla
dovnútra
kamarátka
a potom aj ja. Vtom ma
uvidela sestrička, ktorá nám
brala vzorku a hovorí:
„Aha, idú sestry, jooj, tie
majú ale dobré žily, to bude
radosť brať krv“. Tak to
som naozaj nevydržala
a začala som sa smiať.
Sestričky naozaj boli v tom,
že sme sestry a my sme sa
len na seba usmievali.
Koľko
radosti
môže
spôsobiť jeden omyl.
Toto bol jeden milý
zážitok,
no
môžem
povedať, že sa stal ešte
lepší a dalo by sa v istom
zmysle slova povedať, že aj
krajší a hodnotnejší.
U mňa je zvykom,
že ak vidím krv, alebo mi ju
berú, vždy mi ostane zle,
začne sa mi hlava točiť,
ruky trnúť a pod. Vždy sa
teda trocha obávam, ako to
budem znášať, či mám ísť
vôbec darovať krv. V tomto
okamihu, kedy si ja v hlave
predstavujem
rôzne
drastické
scenérie,
nasleduje rola sestričiek
a personálu,
ktorí
sú
pri darovaní krvi. Ani raz sa
mi nestalo, že by sa o mňa
nepostarali. Ich láskavé
slová, aby som sa nebála;
ich povzbudivé slová, že
robím dobrú vec; ich obdiv,
že aj napriek tomu, že krv
nejako nemusím, tak ju
idem darovať; ich neustála
starostlivosť,
či
niečo
nepotrebujem;
ich
opakované otázky typu: „Je
vám dobre, necítite sa zle?
Už
vám
je
lepšie?
Nepotrebujete
niečo?
Nedáte si niečo? Ľahnite si
radšej! Počkajte tu chvíľu,
máte čas, poležte si, alebo
si poseďte! Dajte si kávu
alebo čokoládu, alebo niečo
na
jedenie!
Len
odpočívajte! Naozaj niečo
nepotrebujete?“ - ma vždy
dostanú to nemého úžasu,
pretože
tu
si
vždy
uvedomím, že dobrí ľudia
stále existujú. Viem, že rola
sestričky
je
veľkým
poslaním a nejako sa to od
nich aj očakáva, že by mali
byť starostlivé, láskavé,
milé, no dobre vieme, že
dnes to už nie je také
samozrejmé. Nájdu sa aj
také (a netýka sa to len
sestričiek, ale už
aj
doktorov,
učiteľov,
vychovávateľov a rôznych
iných „poslaní“), ktoré nie
sú prívetivé, len vás chcú
U
nás
čím skôr „odbaviť“ a poslať
preč a slovo pochopenie či
znášanlivosť
im
nič
nehovorí. No ja som veľmi
rada, že vždy sú tu ľudia
ako tieto sestričky, ktoré sa
o mňa
vždy
postarajú
a nechcú za to nič, možno
len malý úsmev a milý
rozhovor.
I keď sa nám môže
zdať, že na svete pomaly
niet žiadneho človeka, ktorý
za pomoc nič nechce
a neočakáva od nej nič,
nezabúdajme, že sú tu
ľudia, ktorí nás majú radi
a chcú sa o nás nezištne
postarať. Možno ich je
menej, no buďme im za to
vďační a preukážme im
svoju vďaku a úctu, pretože
každý
z nás
potrebuje
pomoc a milé slovo.
Zuzana Zbínová
krása nie je hriech...
(dobré rady nad zlato)
O móde, jarných trendoch a o štúdiu v Turecku
Koniec zimy prináša dôležité
obdobie vo svete módy už teraz. Vo svete
,už od začiatku februára, prebiehajú ´Fashion
weeky´ v najdôležitejších mestách módy.
Každoročne otvárame jarnú sezónu v New
Yorku, Paríži, Londýne, Miláne a všade inde
dokonalými prehliadkami tých najlepších
a najznámejších
svetových
značiek
a dizajnérov. Tí udávajú trendy a nový dych
našim šatníkom.
Jar/Leto 2014 je oficiálne tu. Trendy
pokračujú v strohých strihoch s chirurgickou
čistotou. Biela zostáva ´in´ ako posledný rok.
Leto sa však nezaobíde bez sviežich
kvetinových vzorov a romantických
sladkých tónov. Farba roka 2014 je sýta
purpurová (tzv. orchidea purple). Nájdete ju
v nových kolekciách väčšiny značiek, ako aj
pretrvávajúci trend kombinácie kože
s bežnými materiálmi. To však v horúcich
mesiacoch môže byť trochu nepohodlné.
Toto obdobie prinieslo zmeny aj
pre mňa. Po semestri štúdia v Istanbule som
sa vrátila na univerzitu v Liberci. Mala som
možnosť študovať návrhárstvo na
troch
rôznych školách v troch rôznych krajinách.
Sú to pre mňa skúsenosti na nezaplatenie.
Na každom mieste iný prístup, iné projekty,
ale s rovnakým cieľom, vytvoriť niečo
originálne a krásne. Na Súkromnej škole
dizajnu v Bratislave som začala študovať
bez väčších skúseností a vedomostí v tomto
odbore. Bol to perfektný štart. Malý kolektív
v malej dielničke s inšpiratívnym prostredím
mi po roku priniesol pekný úspech
na prijímačkách v Liberci. Tu ako
vysokoškoláčka prežívam plný rozvrh
U
nás
prednášok od dejín po technológiu
a ateliérovú tvorbu s profesormi, umelcami,
ktorí radi ukážu, že nápady nestačia.
Konzultácie s umelcami nie sú
vždy
jednoduché, ale výsledné projekty po tvrdej
práci majú skutočnú hodnotu.
Istanbul Technical University detailne
pripravuje svojich študentov 2roky. Po nich
každý vycestuje na rok do New Yorku
pokračovať v štúdiu na prestížnej Fashion
Institute of Technology. Naučia tam všetko
krok po kroku, od základov módnej kresby
zo Života...
Všetci
máme
tendenciu
mať
o sebe
i o iných určité predstavy,
predsudky... tie nás často
vedú k porovnávaniu.
Či už seba samého
s kamarátmi,
alebo
zvykneme
porovnávať
našich známych medzi
sebou. Od chvíle, čo sme
prišli na tento svet, sme boli
porovnávaní... Už v kočíku
na nás pozerali a vraveli
našim matkám: „Na koho sa
po
realizáciu
v dokonale
zariadených
dielňach.
Po štyroch mesiacoch v tejto
škole,
musím
uznať,
zdokonalila som sa v každej
oblasti. Tam som navrhla
a ušila dva modely pre túto
jarnú sezónu. Inšpirovaná
olivovou záhradou som použila
zelený a béžový bavlnený satén
s jemným leskom, jednoduchý
strih princes ´línie s kruhovou
sukničkou pre prvý model
a veľkým golierom pre druhý.
Výsledkom sú romantické šaty
so sviežim jarným nádychom.
S novým semestrom v Liberci ma čaká nový
projekt na tému mikrosvet, na ktorom budem
pracovať až do leta. Verte, že za každými
šatami, ktoré môžete vidieť na mólach, nie je
len povrchnosť módy. Krása predsa
vychádza zo všetkého okolo a nie je to úplne
jednoduché. Zachytiť ju do niečoho
hmotného vyžaduje veľa práce, veľa
inšpirácie a nápadov. Verím, že slniečko
a vôňa jari prinesie inšpiráciu a nápady
nielen pre mňa.
Oľga Ježová
(dnes o porovnávaní sa...)
to dieťa podobá? Na otca?
Na mamu? Na uja?“
Tieto
situácie
zažívame denne. Bežne
porovnávame
výzor,
vedomosti,
úspech,
správanie. Vždy sa v našom
okolí našiel niekto, kto
vyzeral lepšie ako my, kto
bol šikovnejší v škole, mal
viac talentu ako my, mal
vyberanejšie
spôsoby...
Tieto
„porovnávacie
myšlienky“ nám mnohým
ostali až do dospelosti.
Preto
viacerí
z nás
v „súťaži“
o úspech
a prestíž
pokračujú...
Neustále
nás
ničia
myšlienky na to, či máme
dosť dobrý a šťastný život,
dobrú
prácu,
vysoké
postavenie, dostatok peňazí,
či sme štíhli a krásni, či
máme väčší dom i drahšie
auto ako iní...
Preto nikdy nie sme
spokojní,
umárame
sa
naháňačkou za niečím, čo
by nám pomohlo dosiahnuť
U
nás
pocit
výnimočnosti
a úžasnosti.
Neustále
bažíme po potlesku a sláve.
V našom vnútri sa zelenáme
od závisti: „keby som bol
taký skvelý podnikateľ ako
sused, keby som zarobil
balík peňazí ako on... keby,
keby...“. Pritom je to také
jednoduché! Stačí si v hĺbke
duše uvedomiť, že sa sami
musíme prijať takí, akí
skutočne sme! Dôležité je
to, kým sme práve teraz
a práve tu! Nie je potrebné
rozmýšľať, kým by sme
boli, keby. Vždy nám Boh
dáva k dispozícii všetko to,
čo potrebujeme, aby sme
v živote dosiahli to, čo
dosiahnuť máme...
Každý
z nás
je
originál...a jedinečný tvor
vo svojej výnimočnosti
na tejto Zemi...v tom je
predsa krása života...
Janette
VZŤAHY
Pozerám na veci vôkol seba. Vidím
prírodu, domy, cesty, ľudí. Všetko sú to
vzťahy. Vidím kvety, zvieratá, vtáky,
včely. Aj toto sú vzťahy. Pozriem sa
do zrkadla a mala by som vidieť seba, ale
čo to? Pozerá sa na mňa nechápavá tvár,
ktorej výraz ako keby sa ma pýtal:
“Prečo?“
Vzťahmi
som
obklopená
zo všetkých strán. Mám pocit, ktorý sa
nedá opísať, pretože ešte nie je
vymyslených toľko slov, ktoré by dokázali
svojím
pospájaním
vytvoriť
celok
dokonale vystihujúci tento stav.
Tak ako Boh vsadil na Zem kvety,
zvieratá, vtáky, včely, domy a cesty, tak tu
boli vsadení i ľudia.
Je nádherné sledovať, ako si
rozumejú kvety napríklad so včelami.
Navzájom si pomôžu, aj keď nie sú
obdarené darom myslieť ako človek. Kvet
ponúkne včele potravu, aby prežila a ona
ho opelí, aby prežil on. Nádherný súlad.
Zvieratá sa niekedy v zložitých situáciách
zachovajú ako ľudské tvory, ba niekedy aj
lepšie, a tak zachránia niekomu život.
Podobne ako medzi živými tvormi
je to aj so vzťahom medzi neživými
vecami a živočíšnou ríšou i ľuďmi. Vták si
postaví hniezdo, cicavec príbytok, noru
a ono im poskytne možnosť prichýliť sa
dnu, keď im hrozí nebezpečenstvo, alebo
keď si chcú vychovať svoje pokolenie.
Človek si postaví dom a presne tak ako
živočíchy, nájde v ňom bezpečie.
Všetko sa zdá, že je dokonalé. Je to však
tak? Hádam by aj bolo, keby nebola ešte
jedna kategória vzťahov a to ľudia medzi
sebou.
My akoby sme zabúdali, že by sme
mali jeden druhého rešpektovať. Brať
ohľady na pozitíva, ale i negatíva iných,
keď je treba pochváliť, podať pomocnú
ruku, usmiať sa. Veď úsmev nestojí nič,
ale prináša veľa. Toho, komu je určený,
obohacuje bez toho, že by nejako
ukracoval toho, kto ho dáva. Je to iba
maličký okamih zo života jednej či druhej
strany, ale spomienka naň je niekedy
večná. Keď si to zrekapitulujeme, musíme
uznať, že nikto nie je taký bohatý, aby mu
úsmev nechýbal, ale nikto nie je ani taký
chudobný, aby ho nemohol iným darovať.
Stáva sa nám, že stretávame ľudí,
ktorí sú buď takí zaneprázdnení, alebo až
príliš ... ani neviem akí, že nemajú čas
venovať svoj úsmev alebo pekné slovo
iným aj keď naň čakajú, lebo by im
pomohol. Buďme vtedy veľkorysí
a spravme to pre týchto ľudí my, pretože
nikto to nepotrebuje tak ako tí, ktorí to
U
nás
nedokážu spraviť pre iných.
Zobuďme sa. Venujme chvíľku času sami
sebe a zamyslime sa nad tým, či robíme
všetko tak, že keď sa obzrieme za seba
nemusíme sa hanbiť. Popremýšľajme, čo
sa dá zmeniť. Každý má predsa problémy,
ale veď problémy sú pre ľudí. Je ich treba
riešiť!
A preto, vyberme si ľudia spolu
navzájom slová, ktoré máme najradšej
a napíšme ich do vzduchu, fúknime
do nich a pomyselne ich pošlime tým,
na ktorých nám záleží. Budú ich cítiť, lebo
voňajú krásne a ľudsky. Majú farbu karmy
dobrého človeka. Nechajme si takéto slová
prejsť cez kožu, nech sa nám čo najskôr
dostanú do krvného obehu, nech ich máme
čo najskôr v sebe, nech tie slová prinesú
nielen iným, ale aj nám úsmev, teplo do
duše a radosť.
Dáša Illyová
poradme si navzájom...
(recepty a dobré rady gazdiniek)
Šišky
Potrebujeme:
500 g hladkej múky
štipku soli
1 vajce
1 žĺtok
20 g droždia
2 PL kryštálového cukru
3 dl vlažného mlieka
2 PL oleja
1 PL rozpustenej Hery
kôru z citróna
Postup:
Z kvasníc, cukru, 1/2dcl vlažného mlieka
si spravíme kvások.
Do misy si dáme všetky ostatné suroviny,
pridáme vykysnutý kvások, zostatok
vlažného mlieka a vypracujeme hladké
cesto. Ak treba pridáme ešte trochu múky.
Prikryjeme utierkou a necháme kysnúť, až
kým nezdvojnásobí objem.
Cesto vyklopíme na pomúčenú dosku
a okrúhlou
formičkou
vykrajujeme
kolieska na hrúbku prsta. Vykrojené šišky
necháme na doske 15 minút podkysnúť,
otočíme na druhú stranu, znovu necháme
15 minút podkysnúť.
V panvici rozohrejeme olej, šišky musia
v oleji plávať a položíme šišky do oleja
vrchnou stranou dolu (strana, ktorá bola
na doske hore, bude v oleji), otočíme.
Vyberieme na papierovú utierku, aby
odsala tuk. A ešte za tepla strekneme
zdobičkou lekvár a nakoniec posypeme
práškovým cukrom.
U
nás
Veľkonočná štrúdľa
Postup:
Lístkové cesto rozvaľkáme na obdĺžnik
50×40 cm, potrieme ho smotanovou
plnkou (pochúťkovú smotanu zmiešame
s rozšľahaným vajcom, vegetou a štipkou
čierneho korenia).
Suroviny:
1 lístkové cesto
7 uvarených vajec
250 ml kyslej pochúťkovej smotany
1vajce
1ČL vegety
mleté čierne korenie
350g mrazenej zeleninovej zmesi
100 g šunky nakrájanej na rezance
na potretie 1 rozšľahané vajce
Pozdĺž dlhšieho kraja naukladáme tesne
vedľa seba po dĺžke natvrdo uvarené
vajcia. Plát plnkou natretého cesta
posypeme šunkovo-zeleninovou zmesou
(mrazenú zeleninu krátko povaríme
v osolenej vode a dáme na sitko
odkvapkať. Šunku nakrájame na rezance
a zmiešame so zeleninou)a opatrne
stočíme. Prenesieme na vymastený plech
a potrieme vajíčkom. Upečieme.
DOBRÉ RADY GAZDINIEK
*
Chcete
postrúhať
mäkký syr ? Vložte ho
na pol
hodiny
do mrazničky a strúhadlo
jemne potrite olivovým
olejom. Takto sa vyhnete
problému s upchatými
dierkami.
* Mäso z hydiny bude
šťavnatejšie, ak ho pred
pečením
pokvapkáte
citrónovou šťavou.
* Syr vraj pri vyprážaní
nevytečie, ak ho vopred
vložíte
na
do chladničky.
chvíľu
* Múku na zahustenie
pokrmov
trochu
prisoľte, nebudú sa
vytvárať hrudky.
* Aby sa zemiaky v šupe
nerozvarili,
pridáme
do vody 1ČL soli.
*
Arašidy
(búrske
oriešky)
dlho
neuskladňujeme.
Obsahujú tuk, ktorý
dlhším uskladňovaním
starne,
a tak
majú
oriešky
potom
nepríjemnú chuť.
* Ak chcete pri varení
použiť
suché
huby,
najskôr ich namočte na 20
až 30 minút do vody, aby
zmäkli. Zo 100g sušených
húb dostanete približne
500g.
*
Ak
pripravujete
praženicu, soľte ju až
nakoniec, pretože soľ
spôsobuje to, že je tuhá.
U
nás
smiech je lacný liek...
-"Tak stará, konečne sa ti splní želanie:
budeme bývať v drahšom byte..."
-"Áno? A kedy sa budeme sťahovať?"
-"Nikdy. Tu len prišlo, že zasa zdvihli
nájomné."
Nahnevaná žena:
”Ako si to predstavuješ, prísť domov
napoly opitý?”
”Ja za to nemôžem, došli mi peniaze.”
Mama sa pýta dcéry:
- Hej, kam ideš, že si sa tak vyparádila?!
- Dcéra: Do kúpeľne, potrebujem novú
fotku na facebook.
Pýta sa mladý sudca staršieho kolegu:
-Zajtra budem riešiť prípad s mužom,
ktorý nelegálne páli alkohol, koľko mu
mám dať?
-Viac než 120 korún za liter určite nie...
Fero vidí Miša a už z diaľky kričí:
”Vieš, čo je nové? Zrušili daňový úrad!”
”Neblázni!”
”Naozaj! Dostal som od nich list a v ňom
stálo: Posledná upomienka!”
Moja žena mi naznačovala, čo chce
na nadchádzajúce výročie. Povedala:
"Chcem niečo, čo prejde od 0 na 150 za 3
sekundy."
Tak som jej kúpil osobnú váhu. A hádka
začala...
- Odnaučil som babku hrýzť si nechty.
- A ako si to dokázal?
- Schoval som jej zuby!
zahrajme sa...
Skús sa dostať z bodu A do bodu B...
A
B
U
nás
Vyfarbi obrázky
Prešmyčky
Grófi gazdovali zle.
Miško, lavicu si utri!
Na večeru sme mali na chlebe syr.
Bolia ma kolienka.
Delfín skočil do vody.
Robo, Boris sú dvojčatá.
Kúzla to boli krásne.
Tú správu priniesli v každých novinách.
(správne odpovede: agif, alokš, anilam, akneil, oksníF, robob, otalz, akvils)
U NÁS... Ladčiansky farský občasník
Redakčná rada:
Duchovný recenzor: Marián Babjak, [email protected]
Zodpovedný redaktor:Janette Šedová Janušková, [email protected] 0902143629
Foto a grafika: PCLA, Martin Fatura
Členovia tímu: Mária Ježová, Zuzana a Radka Zbínové, M. Bednár, Majka Faturová, Zuzka Koyšová,
Mária Letková, Katka Filiačová
U
nás
Download

Veľká noc 2014 (číslo 7) - Farnosť Ladce