„2012“
Odvádzanie pozornosti od podstaty
-syati-
www.z7h.sk
v.09 (2012)
Rok 2012 - Koniec Mayského kalendára, Koniec sveta, Posledný Súd, Súdny deň, Apokalypsa, Koniec všetkých dní,
Výbuch či Rozpolenie zemegule, Celosvetová atómová vojna, Zánik civilizácie či celého ľudstva,...
Každý človek si Ten, pred tisícročiami predpovedaný okamih, predstavuje inak a každý si aj inak predstavuje jeho
priebeh. Filmy, masmédiá i rôzni jednotlivci v poslednom čase (ale aj dávnejšie) čoraz častejšie upriamujú pozornosť ľudí
konkrétne na Rok 2012 a predpoveď s ním (zdanlivo) priamo súvisiacu. Čo sa skrýva za touto vedome či podvedome očakávanou
predpoveďou? Prečo mnohí cítia, že ide o niečo dôležité a rozhodujúce, no nevedia o čo presne? Pozrime sa na to zbežne
z niekoľkých strán.
Moderné skúsenosti ukazujú, že akýkoľvek dej či udalosť sa dá atraktívne prezentovať tak aby bola príťažlivou pre
ľudské zmysly alebo pudy, a aby tak získala potenciál niečo z nej vyťažiť; zarobiť. V prípade očakávaného "Konca" je tu ale vážne
nebezpečenstvo navodenia dojmu, že už je akékoľvek zmysluplné konanie zbytočné, teda že je zbytočné sa o čokoľvek trvanlivé
snažiť. To následne otvára bránu ešte väčšej možnosti zneužitia, pretože ľudia v takomto rozpoložení potom pociťujú potrebu
naplniť všetky svoje pudy do sýtosti... ...ešte naposledy. Užiť si ešte všetkého možného. Opájať sa jedlom, pitím, hudbou,
tancom, telesnosťou, ubližovaním, rabovaním, tunelovaním,... jednoducho užiť si veľa adrenalínu a pôžitku, všetko si dovoliť,
vychutnať si pocit nezodpovednosti lebo je tu „nádej“, že už nebude sudcov, exekútorov, splácania hypoték, vymáhania dlhov...
spravodlivosti... Ďalším extrémnym stavom je vystupňovanie pudu obranného či pudu sebazáchovy, ktorý vrcholí stavbou
podzemných bunkrov, bezhlavým nákupom zbraní, sledovacej techniky, potravinových zásob,... (Pozornosť a zisk vo forme
zárobkov zo sledovanosti komerčných filmov a médií, ktoré sú na túto a podobné témy chŕlené a ktoré výrazne podporujú a
inšpirujú vyššie uvedené pudy, sú v kolabujúcej ekonomike taktiež vítané.
Niektorí ľudia tento ošiaľ (a nemusí byť spôsobený iba očakávaným Koncom, ale i bežným životom bez hlbšieho zmyslu)
nazývajú: "Prežiť život naplno. Na doraz. Neobmedzovať sa!" Žiaľ, v skutočnosti je takýto život iba životom na prázdno. Na
voľnobeh. Prečo je tomu tak a čo sa v skutočnosti skrýva za fantómom roku 2012?
Čo sa týka všeobecne predpovedí o "Konci koncov", je veľmi zaujímavé pozorovať,
že väčšina ľudí sa v tejto veci zaoberá hlavne otázkou: KEDY a AKO?
Málokto sa už ďalej zamyslí aj nad tým, že ak má vesmír a ľudská existencia nejaký hlbší zmysel,
tak by sa mal každý (nevediaci) tvor pýtať skôr: PREČO?
Treba si uvedomiť, že v úvode spomínané "katastroficky" znejúce pojmy neopisujú jednu a tú istú udalosť. Niektoré z
pojmov sú síce synonymami - hovoria o tom istom deji, ale niektoré hovoria úplne o niečom inom. Toto sa týka aj konca
Mayského kalendára.
(Mimochodom, aj naše stolné či nástenné kalendáre majú svoj „Koniec“! Lenže koniec jedného kolobehu je vždy
začiatkom kolobehu nasledujúceho. Na Nový Rok si kúpime kalendár na nasledujúci rok a netŕpneme v strachu, či zajtra ráno
vyjde slnko a začne nový kolobeh... ... Samotný koniec nejakého, hoci i Mayského kalendára teda ešte nič neznamená.)
Osviežme a ozrejmime si preto v pamäti niekoľko vecí. Z dávnej múdrosti našich predkov i predkov iných národov vieme
vo forme ľudových múdrostí a duchovných véd okrem iného aj to, čo nám dnes približuje astronómia či pozorovania iného druhu
alebo napríklad aj závery výnimočného výskumu RNDr. E. Páleša CSc. dokazujúce periodicitu a synchronicitu v ľudských dejinách
i prírodnom (vesmírnom) pôsobení. Čo to znamená?
Za Siedmimi Horami
1
www . z7h . sk
Tak ako v rámci celého obrovského vesmíru, rovnako tak až po priame pôsobenie na človeka, existujú určité pravidelne
sa striedajúce deje, cykly alebo jednoducho kolobehy, ktoré majú medzi sebou určitú väzbu - súvislosť. Od obrovských, trvajúcich
celé tisícročia, po tie najnepatrnejšie. Z ich veľkého množstva sú nám dnes žiaľ bežne známe iba tie, ktoré sa bezprostredne
dotýkajú nášho pozemského hmotno-prírodného pôsobenia. Napr. kolobeh Rok, sejba-žatva, deň-noc, nádych-výdych,... Je ich
však ďaleko viac a nie všetky majú svoj priamo hmotne pozorovateľný prejav či pôsobenie. Veľmi zjednodušene možno
povedať, že každý z týchto rôzne veľkých kolobehov má svoj vlastný kalendár (svoju vlastnú rýchlosť), ktorý končí v inom čase
než tie ostatné; - alebo inak; že počas trvania niektorého z väčších kolobehov sa tie menšie stihnú zopakovať viac krát.
Názorne naše ručičkové hodiny. Sekundová ručička urobí 60 svojich kolobehov počas jedného kolobehu Hodiny (veľkej
ručičky). Ich kolobehy začínajú a končia pri číslici "12". Počas trvania jednej hodiny tieto ručičky síce prejdú "popri sebe" viac
krát, no ich začiatky a konce sa presne na 12tke stretnú iba raz za hodinu. No a podobná situácia ako s ručičkami na hodinkách
práve prebieha na našej Zemeguli. Viaceré „ručičky“ rôzne rýchlych prírodno-vesmírnych kolobehov sa blížia k „spoločnej“ 12tke
– budú končiť a začínať na krátky okamih spoločne. (Preto tiež niektoré prorocké varovania ľudstvu výstižne hovoria symbolicky
ako o situácii: „o 5 minút dvanásť“.)
Zeme a jej obyvateľov sa priamo týka veľké množstvo existujúcich kolobehov (koniec-koncov všetky, pretože Všetko so
Všetkým súvisí) ale vzhľadom na užší cieľ tohto článku sa im nebudeme venovať. Niektoré z vyšších kolobehov sú nám z počutia
známe ako napríklad Galaktický Rok, Platónsky Rok, Vek, a iné, alebo z dochovaných zdrojov pojmy ako Svarogovo Kolo, Perúnov
Kruh, Svetovjedov Kolobeh,... (Dnes tieto gigantické kalendáre považujeme snáď len za nejakú časovú mierku, avšak ich
„náplňou“ je oveľa, oveľa viac). Momentálne sa napríklad nachádzame na konci Veku Rýb a na začiatku Veku Vodnára. Teda aj
vyššie kolobehy majú obdobné členenie podobne ako nám známy pozemský rok. Majú 12 častí, období - „znamení“. Dochovaný
kalendár Mayov zaznamenával niektorý z týchto vyšších (dlhších) kolobehov, ktorý je v našej širšej súčasnosti „blízko“ svojho
konca – pred svojim novým začiatkom.
Avšak vzhľadom na vek vesmíru sa v pozemských pomeroch stalo iba pred okamihom, že Zem z konkrétnych dôvodov
(o ktorých si niečo naznačíme o chvíľu), čiastočne rozviazala synchronicitu – harmóniu – zladenie voči zvyšku Slnečnej Sústavy,
ktorá tým nakoniec tiež bola ovplyvnená. Preto v určitom období, keď vtedajší astronómovia zistili túto zmenu, nariadil napr.
čínsky cisár „znovu prepočítať nebesá“. Menili sa kalendáre, pridávali sa dni,... pribudol nám občasný 13ty nov a spln (ktorý
dovtedy vôbec nebýval), zmenila sa rýchlosť otáčania Zeme... (takéto prepočítavanie sa robilo pravdepodobne viac krát).
Toto sa však stalo až po tom, čo Mayovia vypočítali a zaznamenali jeden z vesmírnych kolobehov do „svojho“
kalendára. To znamená, že dátum konca Mayského kalendára, ktorý sme dnes z neho schopní vyčítať, nemá takmer žiadnu
výpovednú hodnotu. Mayovia vychádzali z vtedy ešte nenarušených (menej narušených) obehov v slnečnej sústave a preto u
domnelého dátumu konca ich kalendára treba ešte zohľadniť značnú súčasnú odchýlku. Možno až niekoľko desiatok rokov.
Lipnúť preto v očakávaní na „presne“ vypočítaný deň 21.12.2012 je úplne zbytočné... (a už vôbec nie na sekundu polnoci toho
dňa).
O úplne iný dej ale ide pri pojme Súdny deň. Správnemu pochopeniu tohto pojmu bráni jednak ľudská fantázia
podporená na túto tému produkovanými filmami a jednak to, že jeho skutočný zmysel sa nedochoval v neskrivenom znení
v žiadnom zo súčasných náboženstiev. Našťastie sú dostupné iné duchovné zdroje, kde je možné doplniť si mnohé chýbajúce či
zabudnuté informácie.
Na nesprávnu koľaj fantazijných predstáv nás v prvom rade navedie mylný názor, že tento Súdny deň je iba raz, iba
jeden, iba na Zemi, že trvá iba jeden pozemský deň a že jeho cieľom je iba niečo zlé odsúdiť, zničiť či ukončiť.
Veľmi vzdialene by tento dej bolo možné pripodobniť k výrobe nejakého výrobku. Najprv je nápad, projekt, jeho
vyladenie, získanie surovín, materiálu, predpríprava, spracovanie, konštrukcia - montáž, a potom testovanie.... POSÚDENIE jeho
reálnej funkčnosti v praxi. Výsledok takéhoto posúdenia – súdu, by mohol znieť buď: Výborne; výrobok je kvalitný, užitočný
a veľmi sa nám zíde. Alebo sa môže zistiť, že výrobok sa rozpadáva, je nekvalitný, neplní svoj účel... „SÚDOM“ sa vyhodnotí
aktuálne dosiahnutý stav.
To bol ale veľmi neosobný príklad, ktorý podstatu neodkrýva až tak priamo. Avšak čo taká maturita? Tá je pre študenta
v „školskom kolobehu“ tiež takým malým súdnym dňom, kedy sa rozhoduje, čo s ním ďalej bude. Či dosiahol potrebnú úroveň
alebo nie a či má vôbec dôvod pomýšľať na ďalšie štúdium, ktoré by mu malo doplniť všetko potrebné pre zvolený druh jeho
budúceho pôsobenia, budúcu prax.
Za Siedmimi Horami
2
www . z7h . sk
To, čo sa udeje so študentom počas jeho školských čias, je podobné tomu, čo sa udeje s každým človekom, t.j. s každým
ľudským duchom počas jeho veľmi dlhého vývoja na zemi. V škole môže žiak pri nedostatočných schopnostiach prepadnúť,
zopakovať ročník. Rovnako aj ľudom je daná takáto možnosť nápravy. Svoje duchovné vlastnosti – vlastnosti ozajstného
Človečenstva máme možnosť vylaďovať po mnoho opakovaných pozemských životov. (Toto nie je žiadna nová informácia.
Mnohé z náboženstiev si ju čiastočne uchovali a niektoré toto poznanie v začiatkoch formovania svojej vierouky jednoducho
z obsahu odstránili z konkrétnych dôvodov. Dokonca podľa najnovších informácií je toto dávne stanovisko cirkvi voči reinkarnácii,
t.j. možnosti opakovaných narodení, prehodnocované! Či sa však dočká zaslúženého návratu... nieje témou tohto článku.)
K vytvoreniu ucelenejšieho obrazu je potrebné doplniť ešte niekoľko informácií:
• Ak sa hovorí o Stvorení „Sveta“, nemyslí sa tým v žiadnom prípade iba hmotný vesmír. Stvorenie (Stvoriteľovo
Dielo) ako celok, tak ako je opisované (duchovným, nie pozemským podobenstvom) i v Starom
Zákone, v Indických védach a inde, je tvorené množstvom Úrovní rôznorodej „funkčnosti“ a podstaty. (V
Indii „stupne neba“). Hmotný vesmír, ktorý astronómia pozná až od okamihu Veľkého Tresku, ten je len
jednou a tou poslednou zo stvorených častí.
• V každej z týchto Úrovní Stvorenia žijú bytosti rôzneho druhu a stupňa vývoja. Niektoré z nich sú stvorené ako
bytosti vedomé, iné sa k vedomiu (seba-uvedomeniu) musia vlastným prežívaním, snahou, a skúsenosťami
dopracovať – dozrieť. K takémuto druhu bytosti patrí aj človek. K tomu potrebujú vhodné prostredie, ktoré
ponúka podmienky podporujúce takýto vývoj. Podobne ako rastlinné semienko musí byť vložené do zeme
a polievané aby začalo rásť, rovnako aj „semienko budúceho ducha človeka“ musí byť „zasadené“ do
hmotného vesmíru, aby sa postupne za veľmi dlhú dobu naučilo vnímať a používať pôsobenie hmotné,
bytostné (prírodné) i duchovné.
• Aby neboli tieto ľudské semienka nechané len tak napospas, a aby ich čo najviac dozrelo v užitočných ľudských
duchov, boli a sú im poskytované mnohé druhy pomocí, inšpirácií a učiteľov. Aby vedeli ako prežiť, ako
správne používať dary prírody, ako správne žiť, ako si zariadiť fungovanie spoločnosti, ako nájsť správny
zmysel svojho snaženia... pomáha im v tom obrovské množstvo rôznych božích služobníkov – rôzne druhy
bytostí. Od bytostných, cez duchovné až po anjelske. (Toto je pôvodnou úlohou aj Svetlonosa, ktorý ale „po
čase zmenil názor na spôsob podporovania ľudí“ a tým aj meno na Lucifer.)
• Ak sa ľudia riadia ich radami, tak prosperujú vo všetkých oblastiach svojho bytia. Pomoc prírodných bytostí
poznali dávni predkovia všetkých národov. Každý im dával svoje vlastné pomenovania a tak vznikali „rôzne“
panteóny prírodných bohov. Samozrejme hĺbka zrelosti či úpadku jednotlivých kultúr bola rôzna a rôzne
teda boli aj počty spoznaných bohov ako aj druhy ich pôsobenia na ľudí. Tí najzrelší vedeli, (napr. aj
Slovania), že títo prírodní bytostní bohovia sú služobníkmi Boha jediného, Najvyššieho. Kdekoľvek na
svete, v ktoromkoľvek národe a ktoromkoľvek čase, vždy sa jednalo stále o tých istých bohov (hoci pod
rôznymi menami), ktorí plnia a sprostredkovávajú do hmotného vesmíru výhradne božie zákony (t.j.
fyzikálno–prírodné zákony), ktoré sú nemenné, stále a pre každého tie isté.
(Podstatu tohto vzťahu medzi Bohom a bohmi nepochopili kresťanskí misionári keď pri svojej činnosti na toto poznanie narazili
u iných národov a kmeňov – nesprávne nazvaných pohanskými. Nadobudli zrejme nesprávny dojem, že existencia nejakých
menších bohov uberá Stvoriteľovi na Veľkosti a preto boli z učenia odstránené takmer všetky zmienky o nich, čo neskôr vytvorilo
obrovské principiálne nepreklenuteľné medzery v chápaní fungovania Stvoriteľovho diela.)
• Neskôr, keď začali byť ľudia namyslení na to, čo vo svojom vývoji dosiahli (a „zabudli“, že nebyť týchto božích
sprostredkovateľov a učiteľov, nikdy by to nedokázali), začali postupne strácať schopnosť priamej ale veľmi
jemnej komunikácie s nimi. Po určitej dobe sa po mnohých generáciách žijúcich už bez priameho kontaktu
s nimi, presunuli spomienky na tieto bytosti do mýtov, bájí a rozprávok. Ľudia začali vo svojej práci, chovaní
i spoločenskom zriadení upadať a začali dávať prednosť svojmu dočasnému hmotnému nástroju (rozumu)
na úkor jemného všeobsiahleho poznania prichádzajúceho Zhora. Ľudia stratili kontakt s „vyššími svetmi“
a poznali už iba hmotu. (Nechali tak zakrpatieť jednu zo svojich dôležitých schopností vnímania. Prestali
používať cit ducha a nadmerne začali pestovať rozum mozgu, čo časom spôsobilo i dedičnú anatomickú
zmenu pomeru rovnomerného predného a zadného mozgu na veľký a malý mozog. Toto je tiež pravou
podstatou tzv. dedičného hriechu. Presnejšie, dedičného predpokladu ku hriechu.)
Za Siedmimi Horami
3
www . z7h . sk
(Samozrejme, pri spomínanom postupnom vytrácaní jemnejšieho vnímania u ľudí prichádzalo časom aj k degradácii vzťahu
k týmto bohom, čo u niektorých spoločenstiev viedlo k zavádzaniu nesprávnych zvieracích i ľudských obetí na získanie ich
„náklonnosti“, alebo k prisudzovaniu nízkych ľudských vlastností týmto bohom ako sa to napríklad stalo u Grékov s panteónom
Olympu.)
• Aby v týchto ťažkých chvíľach, ktoré si sami zavinili, nemuseli zostať napospas „tme“ hmoty a aby mohli znovu
„uvidieť“ trochu svetla a zdvihnúť hlavu nahor, začali byť k ľuďom vysielaní pomocníci, proroci
a zvestovatelia, ktorí im priamo do pozemských uší dokázali priniesť informácie „Zhora“ a pomôcť im nájsť
opäť správny smer snaženia. Správne dozrieť a môcť sa tak vedome vrátiť späť, odkiaľ kedysi odišli ako
nevedomé semienka. Do jednej z častí Stvorenia, ktorú poznáme z rôznych duchovných učení pod pojmom
Raj.
• Ľudia však nechceli počúvať ani týchto pozemsky prítomných pomocníkov (učiteľov, vychovávateľov), ktorých
dodnes poznáme pod menami: Zoroaster, Krišna, Lao´C, Budha, Mohamed,... a namiesto toho, aby sa začali
riadiť a žiť podľa nimi sprostredkovávaných božích prírodných zákonov, spravili si po čase z každého
takéhoto učiteľa kult, zo živých božích zákonov strnulé neživé dogmy, náboženstvá,...
Ľudia si teda stále nedali poradiť. (Ani tento druh pomocníkov neprijali, hoci ich dodnes uznávajú, velebia
a klaňajú sa ich menám. Totiž v skutočnosti neexistujú rôzne, od seba izolované duchovné pravdy. Nemôžu
súčasne existovať „pravdy“ ktoré by si odporovali. Je len jedna jediná pravda, ktorá preniká všetkým skrz.
Schopnosť uvidieť to, závisí od schopností toho, kto sa pozerá. Hoci si súčasné náboženstvá v tejto veci
niekedy i protirečia, v ich pôvodnom dávnom obsahu bola jednota. Všetci zvestovatelia, niekedy nesprávne
označovaní ako „zakladatelia“ náboženstiev, hovorili vždy obsahovo o tom istom, hoci formálne upravené
podľa zrelosti a schopností národa ku ktorému vtedy prišli.)
• Ak sme teda ako ľudstvo mali vôbec dostať ďalšiu šancu k náprave, musela prísť pomoc ešte vyššieho druhu.
K obráteniu ľudí na správnu koľaj už nestačili ľudskí a vyšší duchovia. Stvoriteľ preto z lásky poslal na
záchrannú misiu kúsok Seba, kúsok zo Svojej Lásky menom Ježiš. Ako to dopadlo všetci vieme, hoci závery
z toho vyvodzujeme rôzne, dokonca protichodné. Totiž iba naša pýcha vo vlastnú dôležitosť mohla
spôsobiť, že sme ešte stále neprehliadli to dávne klamstvo, ktoré je nám dodnes predkladané:
Že „pozemskí študenti“, ktorí sa nechceli učiť od učiteľov a ktorí ignorovali profesorov, by sa mali zavraždením dekanovho syna
stať razom a bez námahy zrelými, vzdelanými a vo stvorení užitočnými absolventmi...
Ak by sme sa sami od začiatku všetkých svojich minulých pozemských životov nemuseli namáhať a bolo by z nás možné lusknutím
prsta urobiť zrelé bytosti, načo by boli potrebné všetky tie pomoci prírodných bohov, načo úporného snaženia zvestovateľov, načo
naliehania, nabádania, inšpirovania, a smrti, keď by bola možnosť urobiť to len tak jednoducho obratom ruky... bez pričinenia,
bez zodpovednosti, bez skutočnej snahy?! Ak by mala byť Jeho smrť chcená, tak by nikdy na kríži nepovedal „Otče, odpusť im,
lebo nevedia čo činia!“. Ak by išlo o vopred plánovanú a chcenú vec, nikdy by od Otca nežiadal, ak by to bolo možné, aby „..od
neho odňal kalich utrpenia“. Ak by to mala byť pravda, bol by svoju smrť určite prijal s radosťou... Ak by mala byť pravda, že
zabitím Syna Božieho sme zaručene vykúpení z hriechu; načo by nám potom bol od dávna predpovedávaný Súdny deň. Nebol by
žiadny dôvod aby sme boli zbytočne ešte aj symbolicky, len tak na oko, súdení či posudzovaní, keď sme predsa už raz uverili
a budeme všetci aj tak spasení!?! Akého malého a nedokonalého si v tom prípade predstavujeme Stvoriteľa, keď si myslíme, že by
zinscenoval takúto zbytočnú frašku - ako absurdnosť chcenej vraždy tak i Súdu bez podstaty súdenia ?!?
Vec sa má ale tak, že žiadny úplatok dekanovi sa nekonal. Štátnice budú poctivé a prísne. Každý zaplatí do posledného haliera,
tak ako nám to doslovne dekanov syn odkázal.
Súdny deň však nieje z princípu vždy iba dňom trestu, odsúdenia. Je to jednoducho opakujúce sa obdobie
vyhodnotenia dosiahnutého stavu. (To, že už dávne proroctvá súdneho dňa boli skôr varovné ako radostné, svedčí jedine o tom,
že sme sa ako ľudstvo zvrhli už veľmi dávno a že už vtedy bol logický predpoklad očakávať v budúcnosti ten bolestnejší variant
súdenia v prípade zotrvania v dovtedajšom spôsobe žitia). Súdny deň by teda prišiel tak či tak - tento okamih 12tej hodiny je
úplne prirodzeným prírodným dejom pravidelne sa opakujúcim v kolobehu každej veľkosti svojim spôsobom. Aj bežný
pozemský deň má v tomto zmysle o polnoci svoj krátky súdny okamih, v ktorom sa začne príprava na nové ráno.
Za Siedmimi Horami
4
www . z7h . sk
Stvoriteľ však nesúdi Súdom každého človiečika osobne. On sa nachádza mimo Stvorenia, mimo svojho diela. Priebeh
každého Súdu zabezpečujú zákony, tie božie mlyny, pracujúce prostredníctvom bytostných božích služobníkov, „samočinne“
a dokonale. Ak by boli všetci ľudia na planéte ideálni a dokonalí, tak aj vtedy by Súdny deň nastal. Vtedy by ale toto obdobie
súdu bolo s radosťou očakávané, lebo by ľudia cítili, že sa blíži hodina ich odmeny, ich odchodu domov do raja, zo školy do praxe,
do skutočného vedomého života.
Tak ako má samotný vývojový proces ľudstva svoj deň súdu, tak má svoj deň súdu (oveľa dlhší a pomalší) napríklad aj
každá planéta (bez ohľadu či na nej žijú ľudia). Všeobecne, od okamihu formovania jemných hmlovín, cez hutnenie a dozretie
v zrelú hmotu, aj tam raz nastane bod „súdneho“ obratu, kedy začína pozvoľný, ďalšie milióny rokov trvajúci rozklad (v prípade
obývanej planéty závisí jej osud aj od „vyššieho“ pôsobenia než je bytostné...) ... aby sa mohlo zo základných častíc začať nové
formovanie, nový kolobeh, nový, miliardy dní dlhý kalendár, tak ako to v živej prírode bežne „zrýchlene“ pozorujeme. Tie súdne
dni menších kolobehov samozrejme zažívame viackrát, ale taký súd planéty samozrejme nastane len raz. Raz sa ale udeje
s každou planétou, medzitým sa nové utvoria, teda je to večne opakujúci sa dej.
Už niekoľko desaťročí sa nachádzame blízko 12tej hodiny (plus-mínus nejaké „minútky“). V tomto vzácnom čase sa na
spoločnej 12tke stretáva viacero ručičiek rôzne rýchlych kolobehov, prebieha viacero paralelných súdov (rôzneho „druhu“).
Keďže každý ide svojou vlastnou rýchlosťou, tak aj samotné „zotrvanie“ na 12tke každému z nich trvá rôzny čas.
Koniec Mayského kalendára je iba nedávnym hitom ale predpovede o prirodzenom deji dnes už prebiehajúceho
„veľkého“ Súdneho Dňa sú tu už tisícročia. (Okrem tohto prirodzeného súdu, prebieha ešte jedno zvláštne a výnimočné
pôsobenie určitým spôsobom súvisiace so súdnym dňom, ktoré ale na tomto mieste popisovať nebudeme. Spomenuté je iba
preto, lebo jeho vplyvom je a bude čím ďalej viac ovplyvňované a zvýrazňované každé pozemské konanie a dianie, budú
podporené a vystupňované všetky ľudské vlastnosti, pekné aj nepekné, skryté aj zjavné, aby každý pred každým ukázal čo je zač.
Aby každý ukázal svoju úrodu, svoju darovanú hrivnu. Ale pripisovať toto pôsobenie výhradne Mayskému kalendáru nemožno.)
Mnoho ľudí očakáva dňa 21.12.2012 nejakú fantastickú nadprirodzenú katastrofickú udalosť, ktorá by mala potvrdiť
„koniec Mayského kalendára“ – „koniec sveta“. Ak sa ale na „sekundu presne do polnoci“ nič nestane, tak mávnutím ruky
s úškľabkom zavrhnú všetky proroctvá a výstrahy smerujúce k zmene spôsobu doterajšieho života ako nepotrebné, pretože ak sa
koniec sveta nekonal, netreba sa teda ani polepšovať, lebo sú to všetko výmysly. Podobne ako sa to čiastočne stalo pri očakávaní
roku 2000.
Otázkou ale je, či ešte vôbec dokážeme rozlíšiť, či sa deje niečo nezvyčajné. V dnešnej spoločnosti, či presnejšie
v západnej civilizácii je už toľko abnormalít považovaných za normálnosť a toľko nesprávností za každodennú bežnosť, že mnohí
stratili schopnosť vnímať to. (Skúsenosti s ovládaním davu a stádovitým chovaním ľudí ale môžu naznačovať, že predpokladaný
stav vytŕženia más bude chcieť niekto predsa len zneužiť pre „svoje účely“ a možno sa v ten „presne“ očakávaný okamih naozaj
nejaké to divadielko udeje. Avšak to bude iba indíciou toho, že režiséri sa nachádzajú na zemi a že sa to vôbec netýka kolobehov
pracujúcich z božej vôle.)
Ako bolo v úvode naznačené, nieje nikomu užitočné vedieť ani AKO, ani KEDY sa To stane (Hoci to už v skutočnosti
prebieha. Otázka by skôr mohla znieť Kedy to dosiahne Maximum, kedy bude o finálnej známke na vysvedčení nezmeniteľne
rozhodnuté, ale ani to nieje až tak dôležité). Ako a Kedy sú otázky, ktoré spadajú pod čas a priestor, t.j. fyzično; teda mohli by
človeka zviesť jedine k pohnútkam, KAM a KEDY má svoje fyzično „schovať“. Ako je ale z vyššie uvedeného jasné, rozhodujúcim
bude vnútorný stav človeka a nie súradnice na ktorých ukryl a zabezpečil zásobami svoje telo.
Na otázku PREČO?, odpovedá vyššie uvedený text, avšak všetky odpovede na AKO, KEDY a PREČO nás len pasívne
informujú o tom čo sa už stalo, čo sa stane, resp. môže stať. Nájdu sa však aj takí odvážlivci, ktorých správne zaujíma odpoveď na
aktívnu otázku: ČO dovtedy robiť? (...a či je možné ešte vylepšiť výslednú známku na osobnom Vysvedčení?)
Odpoveď: No robiť konečne to, čo sa od zrelých (alebo aspoň o zrelosť sa úprimne snažiacich) ľudí očakáva. Žiť (chcieť,
myslieť, hovoriť a konať) spôsobom, podľa najvýhodnejších odporúčaní Toho, Kto to tu všetko naprojektoval a Ktorý preto
najlepšie vie, ako a kedy veci fungujú najlepšie – kedy je život najradostnejší, kedy nevznikajú problémy, starosti, choroby
a trápenia. Áno, znie to ako fantázia, avšak iba preto, že žiaľ nepoznáme nikoho, kto by sa týmito odporúčaniami bez zakopnutia
vo svojom živote riadil či snažil riadiť.
Za Siedmimi Horami
5
www . z7h . sk
Veľa zmätku mnohým ľuďom prináša, keď sa bez zamyslenia a zacítenia o správnosti zveria do rúk ľudí vo veci
zainteresovaných, od ktorých očakávajú to pravé vedenie, odovzdajú sa teda pasívne niektorej v súčasnosti vo svete existujúcej
vierouke a očakávajú, že dodržiavaním konkrétnych úkonov, rituálov, odriekavaním konkrétnych slov, či pravidelnou účasťou
vlastne konajú to, čo od nich očakáva „ten ktorý Boh“ privlastňovaný tou-ktorou vieroukou. Avšak toto všetko má s tými
Najvýhodnejšími Odporúčaniami k Životu často krát veľmi málo spoločné.
No a čo sú to tie Najvýhodnejšie Odporúčania k Životu? Sú to také konkrétne rady a usmernenia pre ľudí, ktoré sú
založené na Božích Zákonoch. Tieto Zákony sú od vekov nemenné, vždy platné, nepodplatiteľné a žiadnym náboženstvom
nevlastniteľné. To, čo súčasné pozemské náboženstvá ponúkajú síce obsahuje mnohé hodnotné kúsky pravdy dochované ešte
z čias zvestovateľov spomínaných v úvode, avšak dnes sú už obalené deformovanými výkladmi, nesprávnym pochopením alebo
je ich poznanie neúplné a medzery vyplnené fantáziou či dogmatickou formou ustanovené, dohodnuté. Všeobecne povedané,
dnešné náboženstvá už neponúkajú poznanie pravých a úplných Božích Zákonov, ktoré rovnako tak môžeme nazvať zákonmi
fyzikálnymi či prírodnými. (Mohli by sme sa ohradiť, že predsa súčasná veda fyzikálne zákony dokonale pozná, avšak
v skutočnosti pozná len niekoľko odpozorovaných výhonkov zákonitostí. Viac je o tom pojednávané v dokumente: Kríza v Energii –
Energia v kríze alebo Teória Všetkého - na www.z7h.sk).
Ako by teda konkrétne mala vyzerať pozemská spoločnosť?
Na predvolebných sloganoch často vidíme oháňanie sa pojmami ako „Zmena“. Avšak zmena čoho a k čomu?,
„Zodpovednosť“ – koho a pred kým?, „Spravodlivosť“ – aká a pre koho?
Dnes už málokto vie, ako kedysi dávno (-dávno pred rozšírením Rímom schválenej všeobecnej viery, ktorej obsah nieje
totožný s učením Pána Ježiša) fungovala spoločnosť napríklad u starých Slovanov. Na najvyššom mieste stála čistá kňažka, žena
s vysokou jemnosťou citu, ktorá bola schopná prijať rady a inšpirácie z tých najvyšších Svetlých miest, týkajúce sa zásadného
smerovania spoločnosti. Pri svojom pôsobení bola ochranne obklopená ďalšími kňažkami, ktoré potom postupovali tieto prijaté
inšpirácie nižšie, mužom, starešinovskej rade, ktorej členovia mali potrebné praktické skúsenosti zo svojho života. Ženy teda
sprostredkovali informáciu ČO treba v spoločnosti robiť, a úlohou mužov potom bolo prísť na nápad AKO to najlepšie urobiť.
Výsledok tohto rozhodnutia potom dostal mladý vladár, aby ho zrealizoval v praxi. Cudzincom-Neslovanom sa zdanlivo tento
vladár na „konci reťaze“ zvonku javil ako ten, kto je pri moci. Avšak slovanská spoločnosť bola matriarchálna. K „moci“- t.j.
pôsobeniu sa dostávali potomkovia „po praslici“, zo strany Matky Rodu, podporujúce jemné duchovné vyciťovanie a nie „po
meči“, na rozdiel od neslovanského (hlavne Germánsko-Franského a iného) patriarchálneho usporiadania, podporujúceho skôr
výbojnosť a podmaňovanie iných. Spoločnosť sa teda neriadila ľubovôľou aktuálneho vládcu, ale podľa najmúdrejších rád božích
služobníkov sprostredkovávajúcich smerom k ľuďom výhradne vôľu božiu. Účelom takéhoto pôsobenia a usporiadania
a fungovania spoločnosti je, aby sa aj ľuďom na zemi podarilo vybudovať spoločnosť fungujúcu na rovnakých základoch, na akých
to funguje tam Hore. Aby už tu na Zemi, ľudskou tvorivosťou a snažením v správnom smere vznikla malá napodobenina raja...
Slovania však boli od Neslovanov časom čoraz viac utláčaní, ovplyvňovaní, Slovanstvo (život podľa „Slova“ Božieho)
likvidované... Za tie tisícky rokov sa na celej Zemi udialo nespočetné množstvo revolúcií, ktoré žiadali zosadenie
predchádzajúceho ľuďmi sformovaného režimu, aby ho nahradili iným, ľuďmi sformovaným režimom. V dejinách sa tak
vymyslelo a vystriedalo mnoho režimov (spôsobov fungovania spoločnosti), ktorých zakladatelia či vodcovia mali ambície
založené na vlastných rozumových myšlienkach a nápadoch, ktoré ako po čase ukázala prax nikdy nefungovali bez nejakého
zádrhelu... ani diktatúra, ani otrokárstvo, ani feudalizmus, ani monarchia, ani fašizmus, ani socializmus, ani komunizmus, ani
kapitalizmus, ani demokracia, ani smerovanie k racionalizmu, idealizmu, ani anarchia, ani žiadny iný podobný falošný prorok
sľubujúci pod svojim menom zavedenie novej lepšej spoločnosti založenej na nejakom „novom princípe“ – na nejakom novom
ľudskom „zákone“, nemôže dlhodobo uspieť. Teda ani aktuálne na pozadí lokálnych pseudodemokracií zavádzaný tzv. Nový
Svetový Poriadok (N.W.O. - new world order). Čas vždy ukáže nedostatky.
Rovnako nieje riešením ani skrývanie sa vo vlastných samoľúbych mini režimoch typu: „Ja mám svoj vlastný životný
štýl!“, „Môj život, to je žiť naplno, adrenalín, vzrušenie,..“, „Ja sám rozhodujem, čo so sebou urobím, Ja som si vlastným
pánom!“,... To je stále o tom istom, iba v menšom.
Nech sa to niekomu zdá akokoľvek neprijateľné alebo nereálne, vzhľadom na dejinné dôkazy je jednoznačné
a nespochybniteľné, že jediný dlhodobo (večne) funkčný režim fungovania spoločnosti bude iba taký, ktorý bude založený na
vyšších princípoch (princípoch duchovných, na rozdiel od všetkých vyššie uvedených variáciách princípov rozumových), na Božích
Zákonoch. (Podobne ako tomu bolo po určitý čas napr. aj v Atlantíde).
Za Siedmimi Horami
6
www . z7h . sk
Čo sú to ale tie pravé Božie Zákony? Ako už bolo povedané, prax dokazuje, že to určite nie sú zákony žiadneho
súčasného pozemského náboženstva, lebo vzhľadom na počet veriacich by to už muselo byť všade navôkol za tie tisícročia na
stave ľudí a spoločnosti vidno. No a vidno to jednoznačne nie je. (Budeme sa ich musieť znova naučiť spoznať; rozlíšiť ich.
Najsmutnejšie je ale to, že v čase Súdu, keď už máme prezentovať svoje výsledky, svoju vlastnú zrelosť, tak v tomto čase namiesto
toho ešte len poväčšinou váhame či so svojim osobným (i spoločenským) vývojom vôbec začať tak, ako by sa patrilo. Totiž
nemáme na takéto veci čas. Máme všetci predsa mnoho iných „dôležitejších dennodenných starostí...“ ...a preto väčšina z nás
pri zmienke o nejakom Súde pociťuje oprávnené obavy...)
Toto nie je žiadna podsúvaná myšlienka. Toto dokazujú samotné ľudské dejiny. Dokazujú to dejiny všetkých zaniknutých
civilizácií, ku ktorým sa chystáme pripojiť i my teraz ak... Čas bez akýchkoľvek pochýb dokázal to, pred čím sa nás už tisícročia
snažili vyvarovať všetci proroci a zvestovatelia a nakoniec aj Syn Boží, že si nestačí len myslieť, že Božie Zákony poznáme
a uznávame ich, ale že jedinou cestou ako správne žiť, prežiť a ako obstáť v hodine Súdu ako užitoční, je podľa Božích Zákonov
skutočne ŽIŤ. No áno. Toto vyjadrenie pôsobí na mnohých akosi cudzo, čudne, nevediac čo si pod tým v dnešnej ultra modernej
dobe predstaviť, veď sú predsa pokrstení, či nebodaj aj obirmovaní, obrezaní, ale čo s tým? Ráno vstať, naskočiť do rutiny,
v robote sa pozašívať, trošku poohovárať, porozčuľovať sa nad množstvom roboty, potom nad málom roboty, vyhnúť sa
neobľúbeným kolegom, cigáňom, bezdomovcom, politikom, Maďarom, Američanom, susedom, šoférom, podnikateľom,
geneticky modifikovaným potravinám, nájsť tovar v akcii, ponadávať na ceny, na ekonomiku, na celý svet, na počasie, potom viac
či menej postrehnuteľným spôsobom ponížiť svoju ženu, muža alebo deti z dôvodu upevnenia si svojej pozície prácne roky
budovanej domnelej nadradenosti, pozrieť si reálnu reality show „zo života“, a ísť unavený životom spať, len aby nebol čas
uvedomiť si detaily a hľadať riešenia toho svojho...
No ale keď nie otrokárstvo, keď nie fašizmus ani komunizmus, keď nie ani to, čo sa dnes nesprávne volá demokraciou,
ani... tak čo potom ?!? Ako by to Tu malo fungovať??? Je to naozaj taká neprijateľná myšlienka?!?
Existuje viacero známych ucelených súborov konkrétnych duchovných pravidiel (odporúčaní), z ktorých najznámejšie je
v našich končinách asi „Desatoro“. Mnohým z nás sa pri pomyslení naň automaticky na jazyk tisnú tie jedno či viacslovné vety,
pekne po poriadku ako v básničke a súčasne s uspokojením si vydýchneme, že „My“ ich predsa Našťastie odrecitovať vieme!
Avšak v Desatore sú „iba“ skonkretizované výstrahy pred najčastejšími pozemsko-hmotnými pokleskami, pretože
človeku sa ľahšie chápe podobenstvo, názorný príklad, konkrétne konanie a nekonanie. Ale nehovorí sa v ňom priamo o
samotných Zákonoch, o samotných najhlbších princípoch pôsobenia Božej Vôle, o Zákonoch ktoré prenikajú ako hmotným tak i
nehmotným. O dokonalých zákonoch, ktorým neunikne žiadne, ani najjemnejšie tiché hnutie duše, žiadne utajené chcenie,
žiadna nezodpovedná myšlienka, žiadne neskrotené slovo, žiaden konkrétny čin, bez ohľadu či ide o dobré alebo zlé.
Isteže, najzákladnejšie princípy (Zákony), ktoré predchádzajú Desatoro sa z neho do určitej miery dajú pri otvorenom
vnímaní vydedukovať. Ale poznáme dostatočne samotné Desatoro alebo to čo nám ako jeho výklad predkladajú aby sme v ňom
tie základné Zákony Božie objavili? Kto má záujem a odvahu, môže sa o hĺbke svojho poznania presvedčiť: (www.z7h.sk/10.htm)
Vylepšiť ani Zhoršiť Vašu osobnú „Koncoročnú Známku“ Nemôže Nikto.
Iba VY!
( Ako začať?, - v Dodatku : http://www.z7h.sk/source/Z7H_2012_dodatok.pdf )
Ešte stále si myslíte, že je potrebné venovať pozornosť dátumu 21.12.2012 alebo hocijakému inému so založenými rukami?
syati
Za Siedmimi Horami
7
www . z7h . sk
Download

„2012“ - Za Siedmimi Horami