Volebne úspešné politické strany v strednej Európe: Cesta za
dominanciou strán Smer a Fidesz
DIPLOMOVÁ PRÁCA
MICHAL KATUŠKA
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
FILOZOFICKÁ FAKULTA
KATEDRA POLITOLÓGIE
POLITOLÓGIA 3.1.6.
ŠKOLITEĽ :Marek Rybář, PhD.
DÁTUM OBHAJOBY : MÁJ 2010
BRATISLAVA 2010
1
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
FILOZOFICKÁ FAKULTA
Katedra Politológie
818 01 Bratislava 16, Gondova 2, P.O.Box 1
tel: 02/59339111, fax: 02/52966016, e-mail: [email protected], URL: http://www.fphil.uniba.sk/~xx
ZADANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE
Meno a priezvisko študenta
Michal Katuška
Študijný program / odbor:
Politológia
Stupeň štúdia:
magisterské
Názov práce
Volebne úspešné strany v strednej Európe: Cesta za
dominanciou strán Smer a Fidesz
Cieľ práce
Skúmanie fenoménu volebne úspešných strán v strednej
Európe na prípadoch strany Smer a strany Fidesz, analýza
príčin a dopadov týchto strán na stranícke systémy,
v ktorých pôsobia, ako aj určenie hlavných faktorov
pôsobiacich ako katalyzátory týchto strán na ceste za
dominantnou v nich.
Zadávateľ/školiteľ práce
MAREK RYBÁŘ, PhD.
Podmienky zverejnenia práce
po jej dokončení:
bez obmedzenia
Schválené dňa
podpis študenta
podpis školiteľa
podpis garanta študijného
odboru/programu
2
Čestné prehlásenie:
Týmto čestne prehlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne, s použitím
uvedenej literatúry.
V Bratislave, 26.4. 2010
....................................................
Michal Katuška
3
Poďakovanie:
Ďakujem svojmu školiteľovi Marekovi Rybářovi, Ph.D za jeho pomoc, trpezlivosť a
pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce. Taktiež ďakujem svojej rodine
a priateľom za podporu.
V Bratislave 26..4.2010
4
KATUŠKA, Michal: Volebne úspešné politické strany v strednej Európe: Cesta za
dominanciou strán Smer a Fidesz [Záverečná práca.] / Michal Katuška - Univerzita
Komenského. Filozofická fakulta, katedra politológie. – Školiteľ : Marek Rybár, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár politológie. – Bratislava : Univerzita Komenského,
2008. 76 s.
ABSTRAKT
Politické strany sú hlavnými aktérmi straníckej súťaže a hlavnou súčasťou politických
systémov. Ich pozícia je významne stimulovaná voličskou úspešnosťou. V tejto práci sa
zameriavame na najúspešnejšie politické strany na Slovensku a v Maďarsku, t.j. strany
Smer a Fidesz, pričom zisťujeme vplyv ich pôsobenia na imanentný stranícky systém,
príčiny, ktoré podmienili ich úspešný vstup do systému a analyzujeme faktory, ktoré
umožnili ich popularitu transformovať do dominujúcej pozície oboch strán v rámci
straníckych systémov Slovenska a Maďarska.
Kľúčové slová: voličsky úspešné strany, stranícky systém, faktory dominancie, Smer,
Fidesz
5
KATUŠKA, Michal: Volebne úspešné politické strany v strednej Európe: Cesta za
dominanciou strán Smer a Fidesz [Záverečná práca.] / Michal Katuška - Univerzita
Komenského. Filozofická fakulta, katedra politológie. – Školiteľ : Marek Rybár, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár politológie. – Bratislava : Univerzita Komenského,
2008. 76 s.
ABSTRACT
Political parties are the main actors of party competition and also the most important part
of party systems. Their position is significantly stimulated by their electoral success. This
Master Thesis analyzes the two most successful parties in Slovakia and Hungary, Smer
and Fidesz. We also analyze the impact of their existence on the party systems,
contextual factors which determine their successful entrance to system, and factors which
transform their electoral popularity into a ruling position in their party systems.
Key words: electoral successful parties, party system, factors of ruling position, Smer,
Fidesz
6
Predhovor
Práca skúma voličsky úspešné strany na prípadoch strán Smer a Fidesz a je reakciou na
aktuálny fenomén vzniku dominujúcich strán v straníckych systémoch oboch krajín.
Cieľom práce je poukázať na kontextuálne faktory za prítomnosti, ktorých s tieto strany
dostali do relevantnej časti straníckeho systému, respektíve sa úspešne transformovali
a de facto v ňom začali pôsobiť ako nový subjekt. Taktiež sme zisťovali dopad týchto
strán v rámci ich volebných úspechov na stranícke systémy, v ktorých pôsobia.
Kľúčovou rovinou práce je špecifikácia faktorov, za pomoci ktorých aktéri týchto strán
dokázali vybudovať dominujúcu pozíciu svojich strán vzhľadom na ich systémy.
Ďakujem svojmu školiteľovi, Marekovi Rybářovi, PhD za odborné vedenie pri
koncipovaní práce, a taktiež rodine a priateľom za trpezlivosť.
7
(0) Úvod..........................................................................................................................9
1. Teoretické východiská..............................................................................................11
2. Metodologická kapitola............................................................................................26
3. Strany Smer a Fidesz v empirickej perspektíve.....................................................34
3.1 Nové/transformujúce sa strany.............................................................................35
3.2 Stav straníckych systémov na Slovensku a v Maďarsku v kontexte
nových,
transformovaných strán – prípad Smeru
a Fideszu....................................39
3.3.Zistenia.................................................................................................................44
3.4. Cesta za dominanciou..........................................................................................48
3.4.1 Centralizovanosť straníckej organizácie..........................................................49
3.4.2 Personalizmus .................................................................................................54
3.4.3 Ideologická ukotvenosť strán v spoločnosti.....................................................55
4. Záver........................................................................................................................69
5. Zoznam literatúry...................................................................................................70
8
(0) Úvod
Stranícke systémy patria medzi najzásadnejšie a najklasickejšie portfólio
výskumu
v modernej
v postkomunistických
politickej
krajinách,
vede.
resp.
Výskum
v krajinách
straníckych
takzvanej
systémov
štvrtej
vlny
demokratizácie patrí medzi katalyzátory, ktoré upriamili pozornosť vedcov späť
k tejto oblasti politológie. Tento výskum však patrí medzi najproblematickejšie,
keďže koncepcie, t.j. teoretické podhubie, ktoré je desaťročia vypracovávané
politológmi, bolo primárne koncipované pre rozvinuté demokracie, v ktorých
časový aspekt a ustálenosť tradícií dáva väčší priestor na vytváranie modelov
a teórií, ktorých platnosť má tendenciu pretrvávať (Mainwaring; Torcal 2005:1).
Skúmanie straníckych systémov predstavuje v prostredí strednej a východnej
Európy omnoho väčšie komplikácie spôsobené na jednej strane neustálenosťou,
premenlivosťou týchto systémov charakteristických neschopnosťou dôslednejšie
nasledovať teoretické prístupy, ktoré môžeme v prostredí západnej Európy označiť
za ustálené a overené a na strane druhej nižšou dostupnosťou zdrojov a výskumov.
Súčasnosť však ukazuje, že spoločensko-politické zmeny, ku ktorým dochádza
tak v nových, ako i starých demokraciách preverujú platnosť teórií staršieho dáta,
ktoré sú čoraz náročnejšie na ich aplikovateľnosť (Hloušek; Kopeček In. Strmiska
2005: 52; Wolinetz 2004: 2). Tieto procesy však nijakým spôsobom nenaznačujú
rezignáciu na realizovanie teoretických analýz v oblasti straníckych systémov.
Cieľom diplomovej práce, vychádzajúc z percepcie vývoja straníckych
systémov v strednej a východnej Európe od pádu komunistických režimov až po
súčasnosť (1989 - 2010), je odpovedať na výskumnú otázku zaoberajúcou sa
fenoménom transformujúcich sa a nových politických strán, ktorých spoločným
menovateľom je úspešnosť vo voľbách, t.j. aké sú podmienky vzniku voličsky
úspešných strán, aký vplyv majú takéto strany na relevantnú časť straníckeho
systému a príčiny (determinanty) ich úspešného pôsobenia v straníckom systéme.
Výskumné tézy a hypotézu práce predstavuje Tabuľka č.1, detailne ich popisujeme
v teoretickej a metodologickej kapitole. Analýza je realizovaná na prípade
politickej strany Smer – sociálna demokracia (ďalej len „Smer“) a strany FideszMPP (ďalej len „Fidesz“). Význam takto formulovanej výskumnej otázky a jej
predmetu spočíva v možnosti využiť súčasné poznanie v oblasti straníckych
systémov a aplikovať ho na nami predložené prípady, no taktiež, čo považujeme
skutočne za prínosné, je hľadieť naň z perspektívy aplikovaného výskumu. Môže
9
tak slúžiť aktérom v reálnom politickom prostredí ako jeden zo zdrojov pri
zisťovaní vhodného momentu zakladania nových strán, podoby konštituovania
efektívnej straníckej organizácie a spôsobu úspešného ideového ukotvenia strany
v spoločnosti. Závery práce sú zovšeobecnené z predstavených dvoch prípadov,
pričom autori si uvedomujú potrebu ďalšieho
výskumu, ktorý by ich platnosť
verifikoval na väčšej vzorke prípadov.
Diplomová práca je obsahovo štruktúrovaná do troch kapitol. Prvá kapitola,
teoretická, referuje súčasný stav poznania v oblasti výskumu straníckych systémov
a politických strán. Druhá kapitola predstavuje metodologicko-metodické nástroje,
prostredníctvom ktorých analýzu realizujeme. Rozoberáme v nej formulované tézy
a hypotézu a zároveň tieto operacionalizujeme.
Tretia, empirická kapitola,
teoreticko-metodologické podhubie aplikuje na skúmanie strán Smer a Fidesz, na
prípade ktorých overujeme platnosť téz a hypotézy.
Tabuľka č. 1: Prehľad výskumných otázok a nadväzujúcich výskumných téz a hypotézy.
Výskumné
O1: Aké sú podmienky
O2:
otázky:
vzniku
nové/transformované
(determinanty) vzniku
voličsky úspešné strany
dominujúcich
na
v straníckom
voličsky
úspešných strán?
Aký
vplyv
majú
relevantnú
časť
straníckeho systému?
Tézy
a Hypotéza:
O3: Aké sú príčiny
strán
systéme?
T1: Nové/transformované
H:
voličsky úspešné
strany
Vznik dominujúcich
vznikajú
menej
T3:
strán je závislý od
stabilizovanom
Nové/transformované
centralizovanej
straníckom systéme.
voličsky úspešné
T2: Nové/transformované
majú schopnosť stabilizovať
charizmatického lídra, a
voličsky úspešné
stranícky
sebaidentifikácie v
v
vznikajú
fragmentovanejšej
strany
na
časti
systému z hľadiska ľavo-
systém
strany
na
tej
straníckej organizácie,
strane spektra, v ktorom
najdôležitejších
pôsobia.
štiepeniach v
spoločnosti.
pravej osi.
10
(1) Teoretické východiská
Spôsob, akým sme uchopili tému diplomovej práce vytvára isté predpoklady
pri formovaní jej štruktúry a zároveň utvára podobu jej skladby. Táto kapitola je
rozdelená do niekoľkých častí. (1) Prvá časť má za úlohu podať ucelený, no určite
nie vyčerpaný prehľad na doterajšie poznanie v oblasti skúmania straníckych
systémov prostredníctvom renomovaných koncepcií klasikov politickej vedy
a taktiež poukázať na modifikované prístupy, ktoré v sebe reflektujú rozdielnu
povahu straníckych systémov vo vyspelých demokratických krajinách a v relatívne
nových demokraciách. (stranícke systémy, politické strany). Dokumentácia
poslúži ako východisko pre overovanie platnosti téz T1 ( Nové/transformované voličsky
úspešné
strany
vznikajú
v
menej
stabilizovanom
straníckom
systéme ),
T2
( Nové/transformované voličsky úspešné strany vznikajú na fragmentovanejšej časti systému z
hľadiska ľavo-pravej osi. ) a T3 ( Nové/transformované voličsky úspešné strany majú schopnosť
stabilizovať stranícky systém na tej strane spektra, v ktorom pôsobia ) v empirickej časti
práce, ktoré sledujú štrukturálne podmienky umožňujúce vznik voličsky úspešných
politických strán. Predstavené koncepcie použijeme v ďalších kapitolách ako zdroj
pre operacionalizáciu a následné empirické overenie uvedených téz, kde sledujeme
stabilizovanosť straníckeho systému, resp. jeho časti počas vytvárania týchto strán
a v čase, keď môžeme tieto strany označiť za úspešné. (2) Druhá časť sa venuje
príčinám vzniku dominujúcich strán v straníckych systémoch, nastoľuje premenné,
ktoré túto dominanciu podporujú/zapríčiňujú, t.j. formulujeme teoretický základ
pre hypotézu diplomovej práce H ( Vznik dominujúcich strán je závislý od centralizovanej
straníckej organizácie, charizmatického lídra, a sebaidentifikácie v najdôležitejších štiepeniach v
spoločnosti. ). Kým predchádzajúca časť má za úlohu prostredníctvom dostupných
zdrojov vysvetliť vhodné štrukturálne podmienky pre vznik úspešných strán
a poukázať na ich vplyv voči systému strán, tretia časť pojednáva o pridanej
hodnote, majúc tak na mysli tie prípady, kedy p. strany môžeme vzhľadom na ich
voličskú podporu označiť za natoľko úspešné, že systému strán dominujú.
Rozoberáme tu literatúru venujúcu sa straníckej organizácií, úlohou silného lídra
a štiepeniami(cleavages), kde explicitne rozoberieme ich povahu vzhľadom na
štrukturálne a agenciálne perspektívy.
(1) Výskum straníckych systémov patrí medzi najtradičnejšie predmety
záujmu v politickej vede. Teoretici vypracovali množstvo menej či viac vplyvných
teórií ktoré sa snažia teoretizovať a modelovať straníckej systémy. Tieto modely
11
nám umožňujú skúmať vlastnosti straníckych systémov, ktoré ich fungovanie
a podobu ovplyvňujú. Najvplyvnejšie a najširšie používané sú tie koncepty
vypracované M. Duvergerom (1954), J. Blondelom (1968) a G. Sartorim (1976).
Každý z nich reflektuje ako primárny aspekt straníckych systémov inú skutočnosť
či jav, po prípade vystupujú komplementárne vzhľadom na predchádzajúce
koncepty. Predstavujeme koncepty spomenutých troch velikánov politickej vedy
zo zreteľom na ich použiteľnosť v postkomunstických krajinách.
Maurice
Duverger, bol jedným z prvých, ktorý sa zaoberali štúdiom straníckych systémov.
Za
najvážnejšie
kritérium
straníckych
systémov
pritom
považoval
počet
relevantných strán. Podľa tohto kritéria rozdeľoval stranícke systémy na tie, ktoré
reflektujú jednu stranu (monopartizmus), dve strany (bipartizmus) a viacstranícke
systémy (multipartizmus). Kritérium počtu strán neskôr preberajú ďalší teoretici
ako významného indikátoru pri analýze vlastností straníckych systémov. Jedným
z mnohých nasledovníkov skúmania straníckych systémov bol Blondel, ktorého
typológia sa stala jednou z najvplyvnejších. Okrem počtu strán rozlišoval taktiež
ich veľkosť. Na základe týchto dvoch kritérií ďalej rozlišuje systém dvoch strán
(bipartizmus), systém dva a pol strany, multipartizmus s dominujúcou stranou
a multipartizmus bez dominujúcej strany. Pri multipartizme reflektuje dve
dominujúce strany, ktoré vo voľbách spoločne získavajú okolo 90% hlasov,
Systém dva a pol strany zasa vychádza s pozorovania Nemeckého, Luxemburského
a Belgického systému, kde si všíma okrem dvoch dominujúcich strán tretiu,
centristickú stranu, ktorej význam presahuje jej zisky získané vo voľbách. Ten
potenciál je dosiahnutý prijateľnosťou vzniku koalície z oboma veľkými stranami.
Multipartizmus s dominujúcou stranou je systém, kde jedna strana dosahuje
volebné zisky okolo 40% hlasov. Je nutné podotknúť relatívnosť kritéria veľkosti
strán, ktorú spomína aj P. Mair (1991). Ten pri rozdeľovaní strán na malé a veľké
používa kritérium 15% získaných hlasov vo voľbách, no sám označuje túto
hodnotu za pracovný nástroj, než za exaktné kritérium. Prielom pri skúmaní
straníckych
systémov
nastolil
zrejme
najvýznamnejší
teoretik
straníckych
systémov Giovanni Sartori. Jeho systém mnohí pokladajú za najprepracovanejší,
čo môže slúžiť ako argument pre dôvod jeho neustáleho používania (Wolinetz
2004: 2). Sartori (1976:127 ) pracuje s dvomi kategóriami, t.j. s počtom strán, kde
rozlišuje strany relevantné a irelevantné a typ systému. Sartori tak okrem statickej
časti systému, ktorú predstavujú politické strany sleduje aj dynamickú zložku
12
systému, vzájomné vzťahy. Na základe spomenutých kritérií formuluje základnú
dichotómiu straníckych systémov na súťaživé a nesúťaživé. Tabuľka č.2 je
súhrnom predstavených typológií s. systémov z ohľadom na sledované kritériá.
Všetky
tri
predstavené
koncepcie
straníckych
systémov
boli
vytvorené
z empirického pozorovania jedného alebo viacerých prípadov v rozvinutých
západných demokraciách. Vzhľadom k tomu, že náš výskum je zameraný na
geografický priestor strednej a východnej Európy, čo v kontexte relatívne krátkej
demokratickej éry predstavuje istý výskumný problém, keďže mnohé systémy sa
podstatnú časť doby, ktorú pozorujeme vyvíjali (por. Toole 2000, Tavits 2005), čo
naznačuje problematiku ich zaraditeľnosti v pôvodných typológiách. Máme tým
namysli
premenlivosť
a nestálosť
straníckych
systémov
v tomto
regióne,
prinajmenšom v ich zárodočnom štádiu. Vzhľadom k týmto podmienkam je
potrebné predstaviť novšiu perspektívu, ktorá tento element v sebe zohľadňujú. Za
jednu z prepracovanejších považujeme tú od Mainwaringa a Torcalu (2005). Na
jednej strane vychádza z pôvodnej Sartoriho typológie, na strane druhej je
Tabuľka č. 2: Prehľad Kritérií pri typologizácií straníckych systémov podľa autorov.
Kritéria
straníckych
systémov
Polarizácia systému
Počet strán
Veľkosť strán
Autor
Monopartizmus,
Maurice Duverger
-
-
Bipartizmus
Multipartizmus
Bipartizmus
Systém dva a pol strany,
Jean Blondel
-
Multipartizmus
Multipartizmus s dominujúcou stranou
Systém jednej strany
Systém hegemonickej strany
Systém predominantnej strany
Giovanni Sartori
Bipartizmus
-
Umiernený pluralizmus (3 – 5 strán)
Polarizovaný pluralizmus (5< strán)
Zdroj: Kopeček In. Strmiska 2005: 9 - 52
13
ľahko uchopiteľný a aplikovateľný pre priestor strednej a východnej Európy. Toto
je zásadnejší odkaz pre našu štúdiu, a práve v tomto mieste môžeme nadviazať na
ťažiskovú prácu Mainwaringa a Torcalu (2005) a zároveň môžeme predstaviť ich
koncept
inštitucionalizácie
straníckych
systémov.
Ten
nám
poslúži
pri
operacionalizácií T1, T2 a T3. Inštitucionalizovanosť straníckeho systému
predstavuje aparát schopný rozdeliť stranícke systémy podľa miery vyspelosti,
stability. Sleduje niekoľko faktorov, na základe ktorých je inštitucionalizácia
určená, tieto sú predstavené nižšie. Táto modifikovaná perspektíva umožňuje
aplikovať Sartoriho typológiu s. systémov aj na krajiny, ktoré prísne vzaté by
nemohli byť považované za súťaživé systémy, pričom by nespĺňali nielen
prívlastok vzťahujúci sa na súťaživosť aktérov, ale najmä samotný pojem systému.
Práve polemika, či už sémantická alebo funkčná, ohľadne systémovosti viedla
niektorých teoretikov k zásadnejším tvrdeniam na adresu straníckych systémov
v niektorých postkomunistických krajinách, postulujúcich jeho neexistenciu (por.
Rybář 2004). Modifikácia perspektívy na stranícke systémy umožňuje predstaviť
komplementárne kritérium inštitucionalizácie straníckych systémov k Sartoriho
pôvodnej typológií. Mainwaring a Torcal formulujú nasledovné štyri kritériá,
prostredníctvom ktorých je možné analyzovať inštitucionalizovanosť straníckych
systémov, pričom túto rovinu zastrešuje s podmienkami inštitucionalizácie
v rozvinutých demokraciách. (1) Prvé kritérium je charakterizované mierou
stability straníckych systémov, t.j. model straníckej súťaže operuje istou mierou
pravidelností (2005: 4). (2) Druhé kritérium sa zameriava na vzťah medzi
politickými stranami a spoločnosťou, pričom autori zdôrazňujú dikciu, že
inštitucionalizovanosť
politických
strán
straníckych
v spoločnosti
systémov
a recipročne
je
daná
mierou
mierou
ukotvenosti
ukotvenosti
voličov
k politickým stranám. (3) Kritérium, v poradí tretie 1, je akceptácia politických
strán politickými aktérmi ako legitímne a nevyhnutné jednotky politickej súťaže
a to aj v prípade kriticizmu, resp. celkovej skepse voči existencií politických strán
vôbec (Torcal; Gunther; Montero 2002). (4) Posledné kritérium je postavené na
téze, že politické strany nie sú subordinované ambíciám niekoľkých jej lídrov.
Jedná sa teda o charakter straníckej súťaže, ktorý prebieha v programovo –
1
Toto kritérium vychádza s pôvodného zámeru autorov, ktorý inštitucionalizovanosť systémov empiricky
dokazovali na prípadoch krajín latinskej ameriky.
14
ideologickom rámci alebo, v najextrémnejšom opozitnom variante, na báze
afiliácie voličov k lídrom.
Dimenzie inštitucionalizovanosti straníckych systémov:
•
Stabilita straníckych systémov
•
Zakorenenosť politických strán v spoločnosti, väzba voličov na
politické strany
•
Akceptácia politických strán ako primárneho aktéra politickej súťaže
•
Personalizmus
Tieto
štyri
kritériá
dokážu
efektívne
rozdeliť
stranícke
systémy
jednotlivých krajín podľa miery inštitucionalizovanosti, predstavujú zásadné
vlastnosti systémov, ktorých miera zastúpenia určuje ich rozvinutosť. Predstavené
kritériá autori zastrešujú nasledujúcou argumentáciou. Slabá schopnosť predvídať
správanie politických strán v systéme vychádza z nízkej úrovne pravidelností,
ktoré inak stranícky systém vytvára vo vyspelých demokraciách. Vysoká miera
premenlivosti je daná neustále sa meniacou kvantitou aktérov a súčasne ich
fluktuáciou v systéme. To znamená, že v relatívne krátkom časovom rámci, t.j.
dve až tri nadväzujúce volebné obdobia, dochádza k výmene politických strán ich
vstupom/odchodom
do/z
relevantnej
časti
systému
a/alebo
zlučovaním/rozdeľovaním sa politických strán v systéme. Takto modelované
prostredie nevytvára priestor pre vznik silnejších recipročných väzieb medzi
stranami a voličmi, čo je podložiteľné vysokou mierou volatality. Slabá väzba
medzi voličmi a stranami umožňuje stranám poddimenzovať úlohu programovej
a ideologickej vyhranenosti strán a zameriavať sa na krátkodobé a ad hoc témy
založené na konkrétnych vlastnostiach daného politického prostredia. Presnosť
formulácie
považujeme
za
kľúčovú
čím
naznačujeme,
že
programová
poddimenzovanosť strán nie je determinovaná štruktúrou, ale je racionálnou
voľbou aktérov. Teória Tabula rasa modeluje systém, kde politické strany, ktoré
sú personálne a z hľadiska schopností členov poddimenzované predstavujú
dôsledok nestability straníckych systémov (Kitschelt 1999: 391-393). My však
tieto východiská prevraciame a tvrdíme, že nízka úroveň inštitucionalizácie
straníckych systémov je živená, vedome a cielene podporovaná niektorými
15
politickými
stranami
v systéme.
Ideologická
a programová
nevyhranenosť
a poddimenzovanosť niektorých strán je tak utilitárne využitá ako nástroj
straníckej a volebnej súťaže, a nie dôsledkom štruktúry, ktorá stranám neposkytuje
významnejšie možnosti. Inak povedané, táto vlastnosť niektorých strán nie je
determinovaná. Slabá vyhranenosť je komplementárne posilňovaná silným
vzťahom medzi voličom a konkrétnym lídrom/lídrami strany. Súťaž o voliča je tak
výrazne vytváraná personalizmom. Samotní autori tvrdia, že najnižšia miera
inštitucionalizácie straníckych systémov je práve tam, kde personalizmom
zaťažené strany získavajú najväčšiu popularitu (2005: 5).
Predstavená koncepcia je východiskom pre operacionalizáciu a následné
empirické overenie troch formulovaných téz. V závere tejto časti sme sa dotkli
problematiky medzi štrukturalistickou a agenciálnou perspektívou pri realizácií
výskumu. V nasledujúcej, druhej časti kapitoly tieto perspektívy rozoberieme
podrobnejšie. Ukážeme na vzťah medzi organizáciou strany, úlohou lídra
a schopnosť
strany
efektívne
operovať
v rámci
štiepení
v spoločnosti.
Prechádzame teda k druhej časti kapitoly venovanej teoretickému zázemiu
slúžiacemu formulovanej hypotéze.
(2) Vo vyššie uvedenej časti sme sa zaoberali literatúrou, napomáhajúc tak
teoretickému pokrytiu téz práce, ktoré bezprostredne súvisia so vznikom voličsky
úspešných strán, ich dopade na stranícky systém, resp. jeho časti. Na tomto mieste
pokračujeme v zastrešení hypotézy práce. Okrem východísk uvedených vyššie je
potrebné predložiť ďalšiu, špecifickejšiu dokumentáciu, keďže s ohľadom na
hypotézu nám záleží nie len na principiálnej, ale aj pomernej úspešnosti strán.
Znamená to, že úspešnosť strany dosiahne maximum vtedy, keď sa jej podarí
straníckemu systému alebo jeho časti dominovať. Faktory, ktoré túto schopnosť
ovplyvňujú tu v kontexte odbornej literatúry na partikulárne témy predstavujeme.
Sú to (1) centralizovaná organizácia strany (2) silný, charizmatický líder a (3)
schopnosť strany efektívne uchopiť štiepenia v spoločnosti. V úvode rozoberieme
úlohu štiepení v spoločnosti v kontexte štrukturálneho a agenciálneho prístupu. Po
tejto
časti
profilácie
rozoberieme
strany/
prepojenosť
a nakoniec
zmysel
/straníckej
silného,
organizácie
a ideologickej
charizmatického
lídra
ako
komplementárneho faktoru k predošlým dvom.
Pôvodná koncepcia štiepení je spájaná s menom Steina Rokkana a
Seymour Martina Lipseta a ich práce Party Systems and Voter Alignments: Cross16
National Perspectives (1967), v nej identifikovali štyri hlavné typy štiepení na
základe historických okolností, t.j. priemyselných a národných revolúcií (s. 47).
Na báze týchto konfliktných línií sa obyvateľstvo profilovalo, čím ovplyvnili
podobu politickej reprezentácie, ktorá sa identifikovala na rôznych stranách týchto
pretrvávajúcich konfliktov a určila konečnú podobu identifikácie politických
strán. Podstata týchto tvrdení vychádza z predpokladu postupnosti tohto procesu.
Spoločenské zmeny dejúce sa v pozadí týchto revolúcií určovali podobu politickej
reprezentácie. Takto štrukturálne orientovaná perspektíva doposiaľ predstavuje
majoritnú koncepciu výskumu (Enyedi 2005: 697-698) a má tendenciu modelovať
kauzalitu medzi premennými z dola na hor (spoločnosť - elity). Tento prístup,
majoritne užívaný pri explanácií straníckej súťaže a vzťahu medzi voličmi
a politickými stranami vo vyspelých demokratických krajinách je limitovaný
situáciou v postkomunistických krajinách strednej a východnej Európy. Hore
spomenutá vyššia miera voličskej volatality vo východoeurópskom regióne
spôsobená
ideologickou
poddimenzovanosťou,
resp.
programovou
nevyhranenosťou strán tu však na rozdiel od teórie Tabula Rasa, ktorú okrem
iných kriticky vníma napríklad Kitschelt (1999: 391-393), a ktorá tento ráz
v predmetnom regióne považuje za brzdu konsolidácie a stabilizácie straníckych
systémov, je predstavená ako negatívny faktor. Na základe novších štúdií však
takéto prostredie môže pôsobiť ako výhoda (Kitchelt 1999), resp. vplyv volatility,
jej klesajúca miera, poukazuje na tendenciu stabilizácie týchto straníckych
systémov (Tavits 2005), čo indikuje, že politický aktéri dokázali povahu systému
využiť a aspoň čiastočne politické strany ukotviť v spoločnosti. „Správanie
inštitucionálnych
aktérov
determinuje
konečnú
podobu
štiepení
a vzorec
politického konfliktu tak nemôže byť predikovaný zo znalosti spoločenskej
štruktúry“ (Enyedi 2005: 699). Samotná teória Tabula Rasa v sebe nesie
predpoklady
k úspešnému
použitiu
agenciálneho
prístupu.
„Situácia
v postkomunistických krajinách nevytvára také podmienky, ktoré umožňujú
stranám angažovať sa v programovo orientovanej súťaži, reprezentovať a zdieľať
konflikty záujmov v spoločnosti a vytvárať aliancie strán, ktorých výsledkom je
efektívne
vládnutie“
(Kitchelt
1999:
391).
Postkomunistická
spoločnosť,
charakterizovaná ako sociálne homogénna a egalitárne koncipovaná nevytvára
podmienky, ktoré by sociálnym aktérom umožnili formulovať svoje individuálne
a kolektívne záujmy. „Atomizácia spoločnosti a nedostatočné triedne vzťahy
17
podkopávajú ustanovenie záujmových skupín touto spoločnosťou smerom na
hor“(Kitschelt
1999:
392).
Politické
strany,
ktorých
primárnou
úlohou
v počiatočnom procese ekonomickej tranzície je prechod na trhovú ekonomiku, sú
limitované dostupnosťou alternatív ekonomických programov, čím sa u voličov
vytvára priestor pre znižovanie väzieb medzi nimi a politickými stranami,
zvyšujúc
tak
voličskú
volatalitu
odôvodnenú
nemožnosťou
uskutočňovať
verejnosťou artikulované záujmy ako politiku vlád. Aktéri straníckych systémov
sú konfrontovaný simultánne s vytváraním národnej, štátnej, demokratickej
a ekonomickej identity, čím predimenzujú svoje vnútorné personálne a zdrojové
kapacity. Spoločnosť nedisponuje tzv. kultúrnym kapitálom, teda požadovanou
úrovňou občianskych dispozícií a vedomia limitujúcu schopnosť participácie na
demokratickom procese. Tento stav je výstižne označený ako tabula rasa vo
význame vytvárania novej demokratickej spoločnosti, inštitúcií a štruktúr od
základov. Aj v prípade, že by sme pracovne prijali koncepciu tejto teórie,
s ohľadom na neskorší vývoj sa môžeme domnievať, že politický aktéri,
štrukturálne zomknutý predstaveným kontextom nutne toto prostredie využívali
a neskôr pretvárali, keďže súčasná situácia straníckych systémov sa nachádza
v pokročilejšom
stave
stabilizácie,
respektíve
v niektorých
krajinách
je
stabilizovaná. 2 Vychádzajúc z tejto krátkej úvahy tvrdíme, že perspektíva aktéra
pri skúmaní straníckej súťaže je minimálne potrebná, ak nie dokonca nevyhnutná.
Zároveň,
pokračujúc
v rovine
štiepení,
spoločnosť
profilovaná
socio-
demografickými faktormi, ktoré v západných demokraciách situovali jej časti do
rôznych spoločenských skupín, ktoré tak slúžili ako zdroj podpory pre politické
strany operujúce na rovnako rôznych ideologicko-programových líniách, je tým,
čo Enyedi nazýva surovým materiálom (raw material), s ktorým politický aktéri
v podobe záujmových skupín a predovšetkým politických strán pracujú (Enyedi
2005: 700). Takto vhodne pomenovaná povaha spoločenských štruktúr je
umocnená ešte väčšmi, pokiaľ prijímame perspektívu teórie Tabula rasa, keďže tu
je skutočne najvýznamnejším, monopolným „spracovávateľom“ politická strana/y.
Aby sme tieto fundamenty explicitnejšie vysvetlili, v krátkosti pojednáme o
štrukturalistickom a agenciálnom prístupe z pohľadu teórie racionálnej voľby. Jej
špecifickosť spočíva v tom, že objekt skúmania predstavujú politickí aktéri, no
2
Napríklad stranícky systém Maďarska vykazoval väčšiu mieru stability (Tóka 1998: 4)
18
formou predstavuje paradoxne štrukturalistický prístup. Vychádzajúc z Haya
(2002), prístup racionálne voľby vysvetľuje aktérov ako egoistické, t.j. racionálne
entity, ktorých primárnym cieľom je maximalizovať kapacitu požadovaných
cieľov. Aktéri sú oboznámený s prostredím, teda štruktúrou, v ktorom sa
pohybujú. Výsledkom týchto východísk je predpoklad, že najúspešnejší aktéri
majú najväčšiu znalosť kontextuálnych vplyvov a vyberajú si zo sumy možných
krokov tú, ktorá je pre nich najperspektívnejšia z hľadiska dosiahnutého „zisku“.
Povedané slovami Georgea Tsebelisa, ktorého Hay označuje za jedného
z hlavných protagonistov teórie racionálnej voľby, „individuálne konanie [aktéra]
predstavuje optimálne prispôsobenie sa inštitucionálnemu prostrediu a interakcia
medzi individuálnymi aktérmi je optimálne primeraná. Preto prevládajúce
inštitúcie (pravidlá hry) determinujú správanie aktéra, ktorý následne produkuje
politický alebo sociálny výstup“(Tsebelis by Hay 2002: 103 - 104). Prejdením od
týchto tvrdení späť k diskusií medzi štrukturálnym a agenciálnym prístupom
v kontexte štiepení abstrahujeme, že dominujúce politické strany predstavujú
práve takých aktérov, ktorí najoptimálnejšie „manipulovali“ so spoločenskou
štruktúrou a tým, čomu Eneydi (2005: 700) hovorí Predpolitické preferencie
spoločnosti
(pre-political
v argumentácií
programovou
preferences).
ďalej,
prepojíme
orientáciou
strán
V tomto
štiepenia
a následne
mieste
môžeme
v spoločnosti
ideálnymi
typmi
postúpiť
s ideologickostrán,
ktoré
predstavujú teoreticky prínosné zázemie pri charakterizovaní dominujúcich strán.
Taktiež neopomenieme organizačnú podobu strán ako faktoru, ktorý zapríčiňuje,
napomáha stranám dosahovať ich dominantná úlohu v straníckom systéme. Vyššie
uvedenou argumentáciou sme poukázali na významnú úlohu agenta, respektíve
politických aktérov ako relevantnej perspektívy
politických strán. Sledovanie
pri skúmaní úspešných
pôsobenia aktérov dokáže vysvetliť stratégie ich
konania a tým osvetliť ich cestu k úspechu. Hovorili sme o štiepeniach,
konkrétnejšie o ich úlohe ako materiálu, ktorý jednotlivé politické strany môžu
zužitkovať. Práve stratégia, ovplyvnená organizáciou politických strán, ich
ideologickou profiláciou a v neposlednom rade silou lídra dokáže vysvetliť
úspešnú cestu p. strán. Odborníci na túto problematiku vypracovali množstvo
koncepcií, ktoré týmto faktorom prisudzuje prím z hľadiska charakteristiky strán
a umožňuje univerzálnejšie nazerať na ich pôsobenie v straníckom systéme.
Rôznorodosť týchto koncepcií zachytávajú vo svojej práci Species of Political
19
Parties: New Typology Richard Gunther a Larry Diamond (2003). Vypracovali
prehľadnú typológiu, ktorá sa snaží dosiaľ vyprodukované typológie zmapovať
a zároveň unifikovať prostredníctvom historickej perspektívy vývoja politických
strán (Tabuľka č. 3).
Tabuľka č. 3: Typológia politických strán podľa historického vývoja a veľkosti straníckej
organizácie
Zdroj: Gunther, Diamond (2003: 173)
Pre účely tejto práce predstavujú volebné strany dôležitú kategóriu. Autori
spomenutej štúdie vychádzajú s pôvodných prác Kirchheimera (1966), Angela
Panebiaca (1988) a Wolinetza (1991). Spoločnou charakteristikou týchto strán je
20
zameranie na získanie čo najväčších volebných ziskov ako nástroja pre
dosiahnutie svojho cieľa, ktorým je exekutíva. Autori (Gunther, Diamond 2003)
vymedzili tri podkategórie volebných strán. Ich spoločnou charakteristikou je
relatívne úzka stranícka organizácia a tzv. špecializácia na predvolebný boj,
pričom
využívajú
všetky
dostupné
technologické
prostriedky
spojené
s masmédiami ako alternatívy zabezpečenia vysokého volebného zisku namiesto
širokej straníckej organizácie, ktorá zabezpečuje stabilný prísun voličskej podpory
pri tradičných typoch strán (Gunther, Diamond 2003: 185).
Tieto strany teda
rozdeľuje na catch-all strany, programové strany a personalistické strany. Ich
spoločným prienikom je relatívna úzkosť straníckej organizácie, odlišujú sa však
v ideologicko-programovej dimenzií, teda v rozsahu čitateľnosti, šírke ich
profilácie a v ambícií stať sa hegemónom v danom politickom systéme. Catch-all
strany vykazujú povrchnú a vágnu ideológiu, výraznú orientáciu na voľby
a prominentnú úlohu najvyšších členov strany predovšetkým na celonárodnej
úrovni. „Orientácia na široké skupiny voličov v snahe maximalizovať volebný zisk
následne podľa Kirchheimera vedie k nárastu konsenzuálnych prvkov, a k
znižovaniu polarizácie v straníckom systéme - strany sa snažia vyhýbať
špecifickým témam, a preferujú celonárodné témy, ktoré môžu osloviť takmer
každého.“(Orogváni 2006: 3). Tieto strany lokalizujú svojich voličov okolo stredu
politického spektra (socio-ekonomická os). „V snahe rozšíriť svoje volebné cieľe
na rôznorodé skupiny obyvateľstva, ich polická orientácia je eklektická a pohybuje
sa podľa nálad v spoločnosti“ (Gunther, Diamond 2003: 186). Výber kandidátov
je prispôsobený tomuto „ťaženiu“ a catch-all strany selektujú kandidátov na
základe ich popularity a volebného potenciálu, čo predstavuje odlišnú stratégiu
než v tradičnejších stranách, kde sa kladie dôraz taktiež na tzv. služobnú
vyspelosť, či pozíciu v rámci orgánov strany. Autori do tejto kategórie zaraďujú
Labour party vo Veľkej Británií za éry Tonyho Blaira, či Maďarské Demokratické
Fórum (MDF). Programová podkategória volebných strán vyniká bližšou
podobnosťou
s masovými
stranami.
Ideovo-programový
profil
strany
je
čitateľnejší, konkrétnejší, a široko využívaný v predvolebnom boji. Autori
zdôrazňujú ich programovo dimenzovanejšiu orientáciu aj tým, že v prípade
kontroly alebo participácie na vláde sú tieto programové ciele inkorporované ako
program pre vládnutie v maximálnej možnej miere. Dôraz je kladený na
partnerstvo z rovnako zmýšľajúcimi organizáciami občianskeho života. Medzi
21
príkladmi uvádzanými autormi sú Občianska demokratická strana (ODS), KSČM,
no taktiež obe hlavné maďarské strany (MSZP, Fidesz). Tretím podtypom sú
personalistické strany. Sú organizačne veľmi úzke a ich primárnou úlohou je
prostredníctvom volebnej súťaže doviesť lídra k moci (party as vehicle). Tieto
strany sú založená výlučne na charizmatickom lídrovi a majú tendenciu rozpadnúť
sa, respektíve transformovať sa na iný typ strany po dosiahnutí tohto cieľa.
Príkladmi tohto typu strán sú Frias (Venezuela, /Hugo Cháves/), Berlusconiho
Forza Italia alebo Kongresová strana v Indií. Usudzujeme, že do tohto typu by
bolo možné zaradiť aj stranu SOP a HZD zo Slovenskej proveniencie, ktorých
úlohou bolo doviesť svojho lídra na prezidentský post (R. Schuster, I.
Gašparovič).
Implicitne sme predstavili stratégie, ktorých cieľom je maximalizácia
volebného zisku. Samotný autori zdôrazňujú, že predstavené typy sú ideálne
a napriek tomu, že boli schopný v každej kategórií uvádzať príklady, mechanizmus
ich výberu nešpecifikovali. Napriek tomu slúžia predstavené typy ako širší rámec,
v ktorom sa pohybuje aj tento výskum, pri určení vlastností, povahy volebne
úspešných, dominujúcich strán. Gunther a Diamond cielili vykresliť takú
typológiu, ktorá by presiahla rámec politických strán existujúcich vo vyspelých
demokraciách. Podobný, no empirickejšie zasadený cieľ je predmetom práce Abby
Innes (2001), ktorá overovala existenciu catch-all parties v strednej a východnej
Európe na prípadoch krajín Vyšehradskej štvorky, Rumunska a Bulharska.
Z hľadiska politickej stratégie vymedzila tri typy catch-all strán, sledujúc tak
programovo-ideovú líniu v kontexte získavania voličskej podpory.
Hovorí
o technokratických, nacionalistických a populistických catch-all stranách. Prvý
typ charakterizuje ako strany, ktoré tvrdia , že „ ... majú technické expertízy
[know-how], ktoré prenesú populáciu cez proces [demokratickej, ekonomickej]
tranzície.“ (Innes 2001:10). Nacionalistické catch-all strany verbujú voličov
prostredníctvom tém národnej identity a populistické strany sa vymedzujú voči
ostatným stranám ochranárstvom a starostlivosťou o „bežných ľudí“. Spoločným
prívlastkom všetkých troch typov je, ako Innes pripomína, ich obmedzená
trvácnosť
(instant
catch-all
parties)
(2001:
8).
Vychádza
z prípadov
v menovaných krajinách, spomína napríklad HZDS. Taktiež nesmieme opomenúť
to, čo podotýka aj Innes, t.j. strany tejto charakteristiky sú skôr vymedzením
22
ideálnych prípadov a v komparácií s realitou nachádza skôr rôzne variácie týchto
typov, obyčajne v každom prípade všetkých troch (Innes 2001: 11).
O problematike teoretického uchopenia volebných strán pojednáva aj
Eneydi (2005). Ten predkladá stratégiu, ktorej nasledovanie zabezpečuje
politickým stranám úspech vo voľbách v zmysle prekonania inštitucionálnych,
formálnych bariér tak, že sa snažia v spoločnosti získať podporu takých skupín,
ktorých početnosť im tento cieľ zabezpečí (2005:700). Výsledná podoba strany je
Eneydim pracovne označená ako strana fragmentov rôznych štiepení. (mosaic
cleavage party)(2005:701).
Ďalším faktorom, ktorý participuje na úspešnosti strany je centralizovaná
stranícka organizácia. Vyššie uvedené zdroje sa touto problematikou čiastočne
zaoberali, väčšinou hovorili o veľkosti straníckej organizácie (malé a veľké
strany), respektíve o širokých a úzkych stranách. Prvé kritérium vymedzuje
množstvo jej členov, zatiaľ čo druhé berie do úvahy aj zložitosť, štruktúru
organizácie, a to z hľadiska geografickej alokácie v danej krajine. To, čo je
nevyhnutné na tomto mieste vyjasniť, je na prvý pohľad istá kolízia jednotlivých
konceptov. Vychádzajúc zo štúdií, ktoré reflektujú rôzne typy politických strán
a k nim imanentné stranícke organizácie zisťujeme, že existuje vzťah medzi typom
politickej
strany,
jej
ideologicko-programovým
zaradením
a organizačnou
štruktúrou strany. Typy strán môžeme podľa kocepcie Gunthera a Diamonda
(2001) rozdeliť na tradičné a nové a to implicitne vo význame Duvergera (1954),
keď hovoríme o tradičných stranách a vo význame volebných strán, ktoré
označujeme ako nové. Kým tradičné strany, t.j. kádrové a masové na začiatku
dvadsiateho storočia zastrešovali relatívne presné ideové a organizačné typy strán
(kádrové - liberálne a konzervatívne strany s úzkou organizačnou štruktúrou
a malým počtom členov a masové – sociálno-demokratické strany s veľkou
členskou základňou a štruktúrovanou straníckou organizáciou), v súčasnosti je
takáto kategorizácia v použiteľnosti obmedzená. Príčinou sú práve nové typy
volebných strán, ktoré sa síce zaraďujú formálne do niektorej so straníckych
rodín, to však má väčšinou pragmatický charakter. Spomenutá kolízia však
v skutočnosti nie je prítomná. Ak sa napríklad strana hlási k sociálnej demokracií,
čím by podľa tradičných konceptov spadala medzi masové strany, no absentuje
u nej široká členská základňa, je možné predpokladať jej prienik medzi iné typy
strán. Kľúčovým je určenie takého typu strany, ktorý koreluje s našim cieľom
23
špecifikovať
dominujúce
strany
v straníckom
systéme,
a ktorý
umožňuje
operacionalizáciu tohto typu pre empirickú časť výskumu. Postulujeme, že práve
typ volebnej strany tieto požiadavky spĺňa. Zopakujeme, že v práci dokazujeme,
že
centralizovaná
stranícka
organizácia
je
jedným
z hlavných
faktorov
vymedzujúcich jej volebnú úspešnosť. Veľkosť strany, prípadne jej vnútorná
štruktúra musí byť uspôsobená tomuto cieľu. To znamená, že primárnym znakom
centralizácie je majoritná úloha vedenia strany, ktorá umožňuje lídrom flexibilne
reagovať na aktuálne politické dianie. Toto je cieľom a zároveň funkciou cach-all
strán, „moc sa v catch-all stranách postupne presúva do rúk lídrov strany, ktorí
môžu flexibilne reagovať na meniace sa podmienky ... Catch-all strany sa síce
nezbavujú členskej základne, ktorá aj tak sama postupne eroduje, ale význam
členstva v porovnaní s predchádzajúcim straníckym typom výrazne klesá. Keďže sa
catch-all strany prestávajú orientovať na úzko vymedzené triedne segmenty,
znižuje sa aj prepojenosť a previazanosť strán s týmito skupinami, práve ktorú
zabezpečovala široká členská základňa“ (Orogváni 2006: 4) Toto tvrdenie
vychádza
z pôvodnej
Kirchheimerovej
koncepcie
catch-all
strán.
Centralizovanosť strany však nie je vymedzená jej veľkosťou absolútne. Ako
ukážeme v empirickej časti práce, dôležitým aspektom je samotný charakter
členstva, kde strana môže vytvoriť špecifické podmienky pre jeho získanie a tým
vytvára centralizovanú organizáciu (por. Deegan-Krause; Rybář 2008: 501, Enyedi
2005:708, Kopeček 2006:29). Operacionalizácií tejto premennej venujeme
rozsiahlejší priestor v metodologickej kapitole.
Posledným s predstavených faktorov, ktorý má podstatnú úlohu pri
vytváraní úspešnej strany je stranícky líder. Jeho úloha je však nepostrádateľná aj
v metodickom zmysle, môže totiž slúžiť ako indikátor, ktorý umožňuje stranu
začleniť do niektorej s typológií, respektíve podľa jeho charakteru určiť koncepty,
ktoré
následne
môžeme
aplikovať.
Tento
proces
vnímame
vo
význame
hermeneutického kruhu. Zmysel postavenia vedúcej osobnosti v strane do veľkej
miery závisí od jej typu. V stranách, ktoré operujú na programovej báze ako
nástroja slúžiaceho účelu získavania voličov,
úloha lídra nepredstavuje takú
významnú pozíciu. Mainwearing a Torcala tvrdia, že personalizmus je v strane
rozpoznateľný vtedy, keď voliči vyberajú kandidátov podľa ich osobných
vlastností ako primárneho determinantu, čím sa programová a ideologická rovina
dostáva do úzadia.(Mainwaring, Torcal 2005: 2). Volebné strany, ako sme už
24
poukázali, zvyšujú dominantné postavenie straníckeho vedenia. Vzhľadom na ich
programovú a ideologickú povrchnosť, ktorej účel sme taktiež predstavili vyššie,
sa líder strany stáva dôležitým prostredníkom medzi politickou stranou a jej
elektorátom. Za pomoci moderných marketingových stratégií, ktoré takýmto
stranám slúžia, sa jej líder stáva rovnako dôležitou súčasťou „tváre“ strany, ako
jej logo, či politická orientácia. Voličsky úspešné strany tak dimenzujú postavenie
vedenia strany, predovšetkým jej lídra.
Účelom tejto kapitoly bolo načrtnúť východiskové koncepty, teórie na poli
výskumu straníckych systémov, straníckej súťaže a ich súčastí tak, aby slúžili ako
teoretické zázemie v následnej operacionalizácií téz a hypotézy práce. Poukázali
sme
na
možnosti,
ktoré
dosiaľ
vyprodukovaná
literatúra
ponúka
pri
charakterizovaní typov straníckych systémov od tých, ktorých predmetom
výskumu sú predovšetkým západné demokracie, následne sme ukázali na
koncepciu, ako jednu z možných, ktorá sa zameriava na nové demokracie. Tieto
koncepty nám umožnia určovať mieru stability straníckych systémov a jeho
zložiek. V druhej časti sme sa venovali teoretickému zarámcovaniu hypotézy
práce s ohľadom na jej premenné. Získali sme tak dostatočný základ, opierajúci sa
o koncept štiepení z pohľadu niekoľkých autorov a perspektív, poukázali sme na
súčasný stav typologizácie strán s ambíciou nájsť taký model, ktorý umožňuje
konceptualizovať dominujúce strany. Domnievame sa, že táto ambícia v podobe
volebných strán je naplnená. Rovnako sme poukázali na dôležitosť centralizovanej
straníckej
organizácie
a pozície
lídra,
ktoré
taktiež
výrazne
prispievajú
k schopnosti strán získavať podporu elektorátu a vytvárať predpoklady k ich
dominancií v straníckom systéme. Cieľom tejto práce je dokázať, respektíve
prostredníctvom vedeckých nástrojov verifikovať tézy a hypotézu práce na prípade
strán Smer a Fidesz. V nasledujúcej kapitole poznatky využívame a na ich základe
predstavujeme metodický aparát, ktorým realizujeme empirický výskum na týchto
prípadoch.
25
(2) Metodologická kapitola
Metodologická kapitola predstavuje metodický aparát nášho prístupu. Jej
štruktúra vychádza z formulovaných výskumných otázok a z nich vychádzajúcich
téz a hypotézy. V prvej časti predstavíme možnosti, ktorými môžeme merať
konsolidovanosť straníckeho systému, využívame pritom koncept Mainwaringa
a Torcalu
predstavený
v teoretickej
kapitole.
Význam
tejto
časti
spočíva
v poukázaní na stav straníckeho systému v čase, keď doňho vstúpili, respektíve sa
v ňom transformovali strany, ktoré s ohľadom na neskorší vývoj môžeme označiť
za voličsky úspešné. Následne nadväzujeme na fragmentovanosť straníckeho
systému, resp. jej časti rovnako v čase vstupu/transoformácie strán. Nástroje
merania derivujeme z pôvodnej Sartoriho typológie straníckych systémov.
V závere tejto časti vysvetlíme spôsoby zachytenia stavu týchto systémov
v historickej genéze, ktorá nám umožní demonštrovať ich zmenu reflektujúc
interakcie nových/transformovaných strán naň. Druhá časť vychádza z hypotézy
práce, ktorá je predstavením operacionalízacie jej premenných. Súčasťou každej
časti je naša reflexia k použitým metódam zohľadňujúc tak obmedzenia vedeckých
metód. Skôr než pristúpime k samotnému rozboru téz práce, je potrebné
zadefinovať dôležité faktory straníckeho systému. Všetky tri tézy reflektujú nové,
respektíve
transformujúce
v predchádzajúcej časti
sa
strany.
Na
základe
použitých
zdrojov
definujeme tieto strany ako kontrolnú premennú, t.j.
kontrolné premenné zabezpečujú
preukázateľnosť
vzťahu
medzi objektom
a kontextom skúmania tak, že ich monitorovanie zabezpečí možnosť preskúmať
vplyv ostatných faktorov na tento objekt (Drulák 2008: 16). Táto možnosť je daná
konštantou hodnotu takto definovaných premenných, čím vylúčime ich vplyv na
daný experiment. Definovaním nových a transformovaných strán, ako takých,
ktoré v istom pozorovanom časovom bode vstúpili
do relevantnej časti
straníckeho systému (prekonali inštitucionálne bariéry a získali dostatočný počet
hlasov, aby sa dostali do legislatívneho zboru), respektíve strán, ktoré
v relevantnej časti už pôsobili, no došlo u nich k výraznej premene programovoideologicko-organizačného aparátu, čím de facto zastávajú úlohu nového subjektu,
vzniká konštatná/kontrolná/ premenná, vďaka ktorej môžeme pozornosť upriamiť
na interakciu zo systémom bez toho, aby nám unikol významnejší faktor
podieľajúci sa na konečnom správaní systému.
26
Systémové premenné, ktoré sledujeme, sú (1) miera stabilizovanosti
systému a (2) fragmentácia systému alebo jej časti. Stabilizovanosť straníckeho
systému je základným predpokladom k možnej predikcií jeho vývoja. Pre
definovanie mieri stabilizácie využívame koncept miery inštitucionalizácie s.
systémov vypracovaného Mainwaringom a Torcalom. Venovali sme sa mu
podrobne
v teoretickej
kapitole.
Vychádzajúc
z ich
práce,
stabilizovanosť
straníckeho systému posudzujeme na základe voličskej volatality 3, mierou obmeny
strán,
a počtom strán v porovnaní s pozorovaným priemerom. Miera voličskej
volatality
je
systémov(Tavits
efektívnym
2005:
nástrojom
284).
Jej
zisťovania
hodnota
je
kondície
súborným
straníckych
ukazovateľom
o previazanosti strán so spoločnosťou a taktiež implicitne obsahuje mieru obmeny
aktérov straníckej súťaže. Komplementárnymi nástrojmi k voličskej volatalite,
ktoré špecifikujú povahu stability, resp. nestability systému, sú miera obmeny
strán pomocou ktorej dokážeme zistiť, či nestabilita systému je spôsobená
nestálymi preferenciami voličov (v prípade, že sa strany v systéme výrazne
nemenia) a/alebo neschopnosťou strán vytvoriť si trvalé väzby na potenciálnych
voličov. Počet strán z tohto pohľadu má za úlohu zachytiť stav straníckeho
systému, pričom vychádzame s práce G. Sartoriho (1976), podľa ktorého je
stabilita systému určovaná počtom aktérov ako jedným z možných kritérií. Čím
menší počet strán v systéme funguje, tým jasnejšie sú alternatívy ich vzájomnej
interakcie a tým vyššiu prediktívnosť systém umožňuje.
Mieru fragmentácie systému posudzujeme počtom strán v relevantnej časti
s. systému, no špecificky sa na tieto hodnoty zameriavame v kontexte straníckych
blokov na socio-ekonomickom spektre. Tu taktiež využívame upravený Sartoriho
model multistraníckeho systému (1976: 127), t.j. zisťujeme počet strán v celom
systéme a v jeho častiach vzhľadom na ľavo-pravú os. Pomocou takto získaných
dát dokážeme efektívne interpretovať vplyv nových a transformovaných strán na
systém a jeho časti s pohľadu jeho neskoršej genézy.
Operacionalizácia
hypotézy
predstavuje
náročnejší
proces.
Pri
vypracovávaní diplomovej práce bolo potrebné zabezpečiť také metódy výskumu,
3
Voličškú volatalitu meriame na základe Pedersonovho indexu (Pedersen 1983), pričom zohľadňuje
výsledky strán, ktoré získali aspoň 2% hlasov. V prípade nových strán považujeme jej volebný zisk v prvých
voľbách za údaj rovnajúci sa parciálnej volatalite pre túto stranu vydelenú dvomi. V prípade zjednocovania
strán, resp. rozštiepenia považujeme tieto strany ako nové. Vychádzame z tzv. Volatality typu A podľa Neff
Powell a A. Tuckera (2009)
27
ktoré by preukázateľne dokázali merať relevantné údaje a brali pri tom do úvahy
len tie faktory, ktoré nás zaujímajú. Zopakujeme, že nezávislé premenné hypotézy
sú centralizovaná stranícka organizácia,
a schopnosť
strán
operovať
na
úloha a postavenie lídra strany,
významných
štiepeniach
v spoločnosti
prostredníctvom vlastnej sebaidentifikácie na nich.
Centralizovanosť straníckej organizácie v práci zisťujeme prostredníctvom
údajov o počte členov, kde vychádzame z relatívnej premisy, že strany s menším
počtom členov sú centralizovanejšie, homogénnejšie, a flexibilnejšie, než strany
s veľkou členskou základňou. Získané dáta porovnávame s popularitou strany,
výsledkom čoho je pomerný údaj. Prostredníctvom operacionalizácie tretej
nezávislej premennej, ak dokážeme, že predmetné strany sú svojou programovoideologickou orientáciou volebnými stranami, vychádzajúc z ich definície,
rovnako by tieto strany mali postupne znižovať, respektíve nezvyšovať veľkosť
svojej voličskej základne, môžeme tento nástroj potvrdiť za prípustný. Vzhľadom
na výsledky predstavené v empirickej kapitole sa domnievame, že túto jeho
vlastnosť sme potvrdili. Okrem počtu strán berieme do úvahy aj kvalitu členstva.
Posudzujeme limitujúce kritériá v prípade, že existujú, ktoré umožňujú vytvorenie
členstva v strane.
Postavenie a úlohu lídra meriame nasledovne. Prvým kritériom je stabilná
pozícia lídra na čele strany. Zisťujeme, či dochádza na čele strany k personálnym
zmenám. Čím nižší počet personálnych zmien na pozícií lídra zaznamenávame,
tým je jeho pozícia dominantnejšia, charizmatickejšia vo Weberovskej rétorike.
Druhým kritériom, je analýza prác autorov, ktorí sa tejto problematike venovali
a posúdiť zhodu medzi ich závermi, a tými, ktoré prezentujeme my.
Posledná, no nemenej dôležitá nezávislá premenná sleduje schopnosť strany
efektívne pracovať s existujúcimi štiepeniami v spoločnosti prostredníctvom ich
sebaidentifikácie. Operacionalizácia tejto premennej predstavovala pri vytváraní
metód výskumu komplikovanejšie odozvy. Výsledkom procesu sú nasledovné
metódy pre jej skúmanie. Na báze volebných programov Smeru a Fideszu budeme
pozorovať tri skutočnosti. Keďže chceme dokázať príslušnosť týchto strán k typu
volebných strán, sledujeme (a) vágnosť interptetácií. Tento proces skúmame tak,
že na štvorstupňovej škále (určitý, skôr určitý, skôr vágny, vágny) hodnotíme, či
volebný
program
predstavuje
súbor
určitých,
konkrétnych,
exaktných
a konštruktívnych riešení pre imanentné nadchádzajúce volebné obdobie, alebo
28
v opačnom
extrémnom
prípade,
predstavuje
sumu
vágnych,
neurčitých,
povrchných, vzletných a kritických riešení. Vychádzajúc z definície volebných
strán majú tieto široké a povrchné ideologické zázemie (viď. Gutnher, Diamond
2003: 185). Na rovnakých volebných programoch taktiež zisťujeme taktiež obsah
jednotlivých tvrdení pričom sa zameriavame na populistický, nacionalistický
a technokratický rozmer tohto obsahu. Ako vzor nám slúži rozdelenie strán od
Abby Innes (2001:10). Nacionalistický rozmer nie je potrebné zvlášť definovať,
pripomenieme, že berieme do úvahy vyjadrenia spojené s národnou identitou.
Populizmus, v zmysle Innes,
definujeme ako rétoriku strany postulujúcej
monopolné postavenie v straníckom systéme s ohľadom na schopnosť „postarať
sa“ o „obyčajných ľudí“. Technokratizmus je sebaprezentácia strany, ktorá sa
snaží
maximalizovať
svoj
volebný
úspech
pomocou
deklarovaného
profesionalizmu a personálnych kapacít ako nástroja zvládnutia tranzičného
procesu (s. 10). Vyhodnocujeme teda prítomnosť takéhoto obsahu na trojstupňovej
škále (žiadna - nízka - vysoká). Potrebujeme tu výraznejšie špecifikovať rozdiel
medzi vágnosťou a populizmom pri analýze volebných programov. Kým vágnosť
sme presne definovali vyššie, zdôrazňujeme, že pod populizmom tu chápeme
výrazné situovanie strany do pozície garanta obstarávajúceho široké spektrum
populácie. Obe kategórie sú tak oddelené a vzájomne diferencované.
Keďže naším cieľom je zavádzať do výskumného procesu v politickej vede
aj moderné technologické prístupy, využívame ako doplnkový nástroj on-line
program Wordle od Jonathana Feinberga. Tento program je koncipovaný na
princípe vytvárania preddefinovaných útvarov zložených zo slov ľubovoľného
implementovaného textu. Text sa v danom útvare zobrazuje v rozdielnej veľkosti
a hrúbke fontu podľa frekvencie opakovania jednotlivých slov v ňom. Požívame
tento program pre graficky vizualizovanú obsahovú analýzu. Vzhľadom na
charakter lingvistického prejavu v súvislom texte, a to bez ohľadu na konkrétny
jazyk, bolo potrebné implementované texty, v našom prípade volebné programy
upraviť. V prvej fáze sme z textu vylúčili všetky neohybné slovné druhy, keďže
tieto postrádajú sémantickú hodnotu. V druhej fáze sme na základe frekvencie
opakovania slov v texte vymedzili úzky počet slov (15 - 30) opakujúcich sa v texte
v najväčšej miere. Súčasťou tohto kroku je aj istá miera subjektivity, ktorá za
použitia tohto programu bola nevyhnutná. Bolo potrebné ignorovať slová, ktoré
patria medzi ohybné slovné druhy, no absentuje u nich širšia sémantická hodnota
29
z hľadiska politologickej analýzy. Výsledkom tohto procesu je vizualizácia slov
s najvyššou sémantickou hodnotou a najvyššou frekventovanosťou v texte.
Výstupom tejto metódy je graficky znázornená obsahová analýza pre volebný
program. V prípade strany Fidesz a jej volebného programu sme najprv volebné
manifesty preložili do slovenského jazyka. Je potrebné zopakovať, že túto metódu
považujeme za experimentálnu, je teda doplnkovou. Uvedomujeme si, že
užitočnosť takéhoto inovatívneho prístupu je potrebné overiť na ďalších
výskumných projektoch.
Tabuľka č. 4: Premenné výskumných téz a prostriedky ich merania
Premenné
Prostriedok merania
Voličská volatilita
Stabilizovanosť straníckeho systému
Obmena strán
(dynamická analýza)
Počet strán v systéme
Fragmentovanosť systému
(dynamická analýza)
Počet strán v ľavicovom a pravicovom bloku
Tabuľka č. 5: Premenné výskumnej hypotézy a prostriedky ich merania
Nezávislé
Prostriedok
premenné
merania
Centralizovanosť
straníckej
organizácie
Veľkosť členskej
Závislá premenná
Prostriedok
merania
Dominujúce strany
základne
Špecifický prístup
k členstvu v strane
Personálna
Výsledky
fluktuácia
parlamentných
straníckeho lídra
volieb
Personalizmus
Preferenčné
hlasovanie vo
voľbách
30
Volebné programy –
hĺbka ideologickej
ukotvenosti
Sebaidentifikácia
Volebné programy –
Výskumy verejnej
strán na
catch-all apel
mienky
konfliktných líniách Volebné programy –
Wordle software,
obsahová analýza
Program Worlde – Ilustratívne výstupy:
Obrázok č.1: Farebnosť určujúca zostupne frekvenciu použitia slov(Najviac - najmenej).
Čierna farba na začiatku určuje pozadie.
Obrázok č. 2: Demonštrácia použitia programu Wordle. Použitý bol nasledovný text:
„Propagačný text a ukážkový text, ktorým sa snažíme demonštrovať použiteľnosť a funkciu
programu Worlde: Tento text je propagačný, propagačný, propagačný.“
31
Obrázok č. 2: Demonštrácia použitia programu Wordle. Použitý bol nasledovný text:
„Propagačný text a ukážkový text, ktorým sa snažíme demonštrovať použiteľnosť a funkciu
programu Worlde: Tento text je propagačný, propagačný, propagačný.“
32
Obrázok č. 3: Demonštrácia použitia programu Worlde. Použitý bol nasledovný text:
„Ukážka, ukážka, ukážka, ukážka, ukážka číslo, číslo, číslo dva.“
33
(3) Strany Smer a Fidesz v empirickej perspektíve
V predchádzajúcich kapitolách sme predstavili súčasný stav poznatkov
v oblasti výskumu straníckych systémov, straníckej súťaže, ako ja politických
strán
samotných.
Účelom
empirickej
kapitoly
je
pomocou
pripravených
metodických nástrojov overiť platnosť výskumných téz a hypotézy práce. Je
rozdelená do dvoch súvislých častí. Prvá časť prezentuje popularitu jednotlivých
strán v slovenskom a maďarskom straníckom systéme, čím položíme základ
závislej premennej a jej parametrov v priebehu historickej genézy straníckych
systémov v oboch krajinách. Keďže skúmame voličsky úspešné strany, respektíve
dominujúce strany, sú tieto dáta východiskové pre všetky ostatné časti kapitoly.
Druhá časť sa zaoberá evaluáciou téz T1,T2 a T3 prostredníctvom
predstavených prostriedkov merania na prípade maďarského a slovenského
straníckeho systému, respektíve strán Smer a Fidesz. Stať je štruktúrovaná
v kontexte týchto téz, postupne zisťujeme stabilizovanosť straníckeho systému
v SR a HU v dynamickej perspektíve nadväzujúcich volebných období. Súčasne
zisťujeme ich fragmentovanosť, a nakoniec hodnotíme dopad týchto strán na
systém, prípadne jeho časť.
Tretia rozsiahla časť je zameraná na empirické overenie hypotézy práce na
oboch avizovaných prípadoch. Postupne analyzujeme centralizovanosť straníckych
organizácií, personalizmus v stranách a nakoniec podstupujeme rozbor volebných
programov spôsobom podrobnejšie opísaným v metodologickej časti práce.
Súčasťou pomyselného záveru oboch statí sú zhrnutia parciálnych i celkových
zistení a komparácia oboch prípadov, pričom toto porovnanie je taktiež súčasťou
i ostatných častí state, tak v prípade tézami zastrešenej časti kapitoly, ako aj
v hypotézu evaluovanej časti. V úplnom závere kapitoly zhodnotíme výsledky
nášho výskumu. Súčasťou kapitoly sú interpretácie vyplývajúce z dát, ktoré sa
opierajú
o prípadové
štúdie
politických
vedcov,
ktorý
sa
problematikou
straníckych systémov, respektíve fenoménom úspešných a dominantných strán
zaoberali.
Z nadchádzajúcich častí je možné konštatovať, že na skúmaných prípadoch
strán Smer – sociálna demokracia a Fidesz - MPP sa nám podarilo obhájiť
predostreté tézy a hypotézu. O nedostatkoch, respektíve potrebe overiť tieto
výsledky prostredníctvom ďalších výskumov hovoríme v poslednej časti, t.j.
v závere.
34
3.1. Nové/ transformujúce sa strany
Objektom výskumu sú nové a transformované politické strany, ktoré
môžeme označiť za voličsky úspešné. Pripomenieme, že v predchádzajúcej
kapitole sme ich definovali ako aktérov straníckej súťaže, ktorí v istom
pozorovanom časovom bode vstúpili
do relevantnej časti straníckeho systému
(prekonali inštitucionálne bariéry a získali dostatočný počet hlasov, aby sa dostali
do legislatívneho zboru), respektíve strán, ktoré v relevantnej časti už pôsobili, no
došlo u nich k výraznej premene programovo-ideologicko-organizačného aparátu,
čím de facto zastávajú úlohu nového subjektu. Predovšetkým sledujeme stranu
Smer a Fidesz v oboch reflektovaných krajinách. Môžeme pristúpiť k stavu oboch
straníckych systémov s ohľadom na predmetné strany. V grafe č. 1 zhŕňame
volebné výsledky politických strán na Slovensku od volieb 2002, kedy sa volieb
prvý krát zúčastnila aj strana Smer. Rovnako evidujeme výsledky volieb pre
Maďarský prípad, údaje sú zobrazené v grafe č. 2, od prvých slobodných volieb
v roku 1990. Na základe predstavených dát je možné pozorovať rast popularity tak
Smeru ako aj Fideszu. V prípade slovenskej strany je podstatný volebný výsledok
už
v prvých
voľbách.
V porovnaní
s prvým
pôsobením
politických
strán
v relevantnej časti straníckeho systému (strana sa stala súčasťou legislatívneho
zboru) sa jedná o najväčší volebný zisk od založenia Slovenskej Republiky 4, viac
tabuľka č. 5. Jej zisky aj v nasledujúcich voľbách zásadne stúpli. Strana Fidesz
vstúpila do relevantnej časti straníckeho systému už v roku 1990 po prvých
slobodných voľbách. Jej volebný rast môžeme pozorovať od volieb v roku 1998.
Príčinám tohto rastu popularity sa venujeme v kontexte hypotézy práce v treťej
časti tejto kapitoly. Predchádzať jej bude stať venovaná stavu straníckych
systémov v kontexte oboch strán a s ohľadom na výskumné hypotézy.
4
Prvé voľby po založení SR sa uskutočnili v roku 1994.
35
Volebný zisk strán v ich prvých voľbách od r. 1994
DÚ
8,6
ZRS
7,3
SMER
13,5
SOP
8
ANO
8
*SMK
9,1
*SDK
26,3
*SDKÚ
15,1
Tabuľka č. 5. : Volebné zisky strán po ich prvých úspešných voľbách.
* tieto strany vznikli z existujúcich strán. Zdroj: Štatistický úrad SR (www.statistics.sk 13.2.
2010)
36
20%
SM K; 9,1
SM ER; 13,5
SM ER; 29,1
SM ER; 41,3
40%
volebný získ
SNS; 9,1
SDKÚ; 15,1
80%
SDĽ; 14,7
SOP; 8
100%
37
Predvolebné preferencie sú priemerom prieskumov verejnej mienky agentúr Focus a Medián SK k Februáru 2010. (www.preferencie.sk 2.apríl 2010)
ZRS; 1,3
KSS; 6,3
KDH; 8,3
SAS; 7,2
M ost; 3,6
ANO; 8
SNS; 11,7
KDH; 10,4
SM K; 11,2 SNS; KDH;
0
8,3
SM K; 11,7
SM K; 5,7SNS; 7,1
SDK; 26,3
60%
SDKÚ; 18,4
SDKÚ; 12
Volebná popularita strán SR
Zdroj: Volebné výsledky za obdobia 2002-2006 a 2006 – 2010, NR SR (www.nrsr.sk 14. 12. 2009)
HZDS; 27
HZDS; 19,5
HZDS; 8,8
0%
Volebné obdobie 1998 - 2002
Volebné obdobie 2002 - 2006
Volebné obdobie 2006 - 2010
Predvolebné preferencie 2010 HZDS; 6,1
Tabuľa č. 6 : Popularita politických strán v SR
MSZP; 10,9
MSZP; 19,3
20%
FIDESZ; 8,9
MSZP; 31,3
MSZP; 32,9
KDNP; 6,6
MSZP; 42,1
MSZP; 43,2
40%
KDNP; 7,4
volebný zisk
MDF; 24,7
FIDESZ; 7,7
FIDESZ; 29,5
FIDESZ; 52,8
Voleb n á popularita strán HU
60%
MDF; 12
FKGP; 11,8
FKGP; 7,9
KDNP;
MDF;
2,3 2,8
FIDESZ; 41,1
FIDESZ; 42
80%
FKGP; 13,5
LMP; 7,4
SZDSZ; 21,4
SZDSZ; 18,6
MIÉP; 5,5
100%
SZDSZ; 7,6
FKGP;MIÉP;
0,8 4,4SZDSZ; 5,6
MDF; MIÉP;
5
2,2
SZDSZ; 6,5
Jobbik; 16,7
2010)
38
Zdroj: Volebné výsledky z období 1990 – 2010, (Hloušek In. Strmiska 2005: 495), (European Election database, http://eed.nsd.uib.no/webview/ 4.april
0%
Volebné obdobie 1990 - 1994
Volebné obdobie 1994 - 1998
Volebné obdobie 1998 - 2002
Volebné obdobie 2002 - 2006
Volebné obdobie 2006 - 2010
Volebné obdobie 2010 - 2014
Tabuľka č. 7 : Popularita politických strán v HU
3.2. Stav straníckych systémov na Slovensku a v Maďarsku v kontexte
nových, transformovaných strán – prípad Smeru a Fideszu
V tejto kapitole pojednávame o stave straníckych systémov na Slovensku
a v Maďarsku, pričom odpovedáme na výskumné otázky.
•
Aké sú podmienky vzniku voličsky úspešných strán?
•
Aký vplyv majú nové/transformované voličsky úspešné strany na relevantnú
časť straníckeho systému?
Zisťujeme stav oboch systémov z hľadiska voličskej volatality, miery obmeny
strán a počtom strán v jednotlivých volebných obdobiach. Taktiež sledujeme
fragmentovanosť systémov z pohľadu pravo-ľavého spektra. Výstupom z takejto
analýzu je odpovedania na výskumné otázky prostredníctvom overovania platnosti
predložených téz.
•
Nové/transformované voličsky úspešné strany vznikajú v menej stabilizovanom
straníckom systéme
•
Nové/transformované voličsky úspešné strany vznikajú na fragmentovanejšej
časti systému z hľadiska ľavo-pravej osi.
•
Nové/transformované voličsky úspešné
strany majú schopnosť stabilizovať
stranícky systém na tej strane spektra, v ktorom pôsobia.
Pri posudzovaní voličskej volatality sme v Maďarskom prípade brali do úvahy
výsledky všetkých parlamentných volieb, ktoré sa dosiaľ uskutočnili, vrátene
posledných v roku 2010. V prípade Slovenska sme brali do úvahy volebné
výsledky od roku 1998. Keďže posledné voľby na Slovensku autori z technických
príčin nereflektovali, brali sme do úvahy priemery volebných preferencií dvoch na
sebe nezávislých agentúr. Uvedomujeme si, že údaje takto získané nemusia
zodpovedať reálnym hodnotám, ktoré voľby prinesú. Je potrebné k nim pristúpiť
rámcovo ako k približným tendenciám správania sa straníckeho systému, pričom
nepredpokladáme výrazný odklon od nich. Na základe výsledkov voličskej
volatality (grafy č.3 a č.4) môžeme konštatovať výrazný, v prípade Maďarska,
a o niečo menší jej pokles po vstupe strán Fidesz 5 a Smer do straníckeho systému.
Po prvom kole volieb v Maďarsku (apríl 2010), pozorujeme výrazný nárast
5
V prípade Fideszu máme v duchu definície týchto strán na mysli jeho novú transformovanú identitu.
39
Graf č. 3 : Voličská volatilita v Maďarsku:
Voličská volatilita v M aďarsku
40
35
30
25
Miera voličskej
volatility (%)
20
35
15
29,9
1020,9
20,9
5
5,6
0
Obdobie 1990 1998
Obdobie 1994 2002
Obdobie 1998 2006
Obdobie 2002 2010
Obdobie 2006 2014
Zdroj: Výpočty voličskej volatility na základe výsledkov parlamentných volieb (European
Election database, http://eed.nsd.uib.no/webview/ 4.april 2010)
voličskej volatility. Čiastočne sa na ňom podieľa nárast prefrencií Fideszu, no
najvýraznejší vplyv na takýto rapídny nárast volatility má výrazné oslabenie
pozície MSZP a taktiež obmena ostatných strán. Tvrdíme, že posilňujúca pozícia
Fideszu destabilizovala jeho opozíciu.
Graf č. 4 : Voličská volatalita na Slovensku:
Voličská volatilita na Slovensku
Miera voličskej volatility (%)
70
60
50
40
3059,4
20
28,8
10
0
Rok 2002
Rok 2006
21,7
Rok 2010
Zdroj: Výpočty voličskej volatality na základe výsledkov parlamentných volieb (European
Election database, http://eed.nsd.uib.no/webview/ 4.april 2010)a predvolebných preferencií
(www.preferencie.sk 15.3.2010)
40
Taktiež vývoj počtu strán sa v priebehu času v systémoch menil (grafy č.5 a č.6).
V Maďarskom prípade je vidieť tendenciu k redukcií počtu strán v systéme.
Môžeme konštatovať, že výraznou mierou k tejto tendencií prispel Fidesz.
Argumentačne toto tvrdenia obhajujeme v tretej časti venovanej hypotéze práce.
V prípade Slovenska pozorujeme, že vstup Smeru do relevantnej časti systému vo
voľbách 2002 počet strán v systéme neovplyvnil.
Graf č. 5 : Počet politických subjektov v Maďarskom parlamente:
Počet politických strán v Maďarsku podľa volebných období
16
14
14
počet strán
12
10
7
8
6
6
4
4
5.obdobie
6.obdobie
3
4
2
0
1.obdobie
2.obdobie
3.obdobie
4.obdobie
Nezávislý poslanci sú považovaný za 1. subjekt, v 4. období kandidovala MDF v koalícií s Fidesz,
vďaka čomu sa dostala do parlamentu, koalíciu považujeme za jeden subjekt
Graf č. 6 : Počet politických strán v Slovenskom parlamente:
počet strán
Počet politických strán na Slovensku
9
8
7
6
5
4
3
2
1
0
8
7
6
6
4
1998 - 2002
2002 - 2006
2006 - 2010
2010 - 2014A
2010 - 2014B
Údaje z volieb 2010 sú odhadom na základe predvolebných preferencií (www.preferencie.sk),
variant A predstavuje minimálny počet strán, ktoré sa s určitosťou dostanú do parlamentu (Smer,
SDKÚ, KDH, maďarská strana /SMK alebo Most/). Variant B predstavuje predpokladané
maximum strán s možnosťou dostať sa do parlamentu (vymenované a SaS, SNS,HZDS)
41
Toto tvrdenie však nemôžeme potvrdiť, respektíve vyvrátiť s ohľadom na
parlamentné voľby v júni 2010. V grafe č. 6. ponúkame dve extrémne varianty
vývoja počtu strán v parlamente, ktoré rámcovo predpokladajú vývoj. Priemer
oboch extrémov zodpovedá priemernému počtu strán v Slovenskom straníckom
systéme medzi rokmi 1998 – 2010, t.j. 6,3 strany na volebné obdobie. Napriek
tomu, že priemerný počet strán nie medzi krajinami komparovateľný, keďže
v Slovenskom prípade sme reflektovali až tretie volebné obdobie, majú tieto
hodnoty výpovednú hodnotu pre oba prípady samostatne z dlhodobej perspektívy.
Zároveň môžeme vidieť trend znižovania počtu strán v Maďarsku, čo však do
veľkej miery spôsobuje volebný systém v krajine, ktorý vďaka existencií pomernej
zložky reflektuje aj zložku majoritnú. Tá „podporuje vyjednávanie, stranícku
štrukturáciu
a konsolidáciu
systému“
(Chytilek
In.
Strmiska
2005:
632).
Predposlednými pozorovanými údajmi v tejto stati bola miera obmeny strán.
Sledovali sme tie strany v období volieb, ktoré po ich uskutočnení vypadli
z relevantnej časti systému, resp. strany, ktoré do systému vstúpili. Jedná sa teda
o porovnávanie dvoch po sebe idúcich volebných období. Výsledky sú zobrazené
v grafe č.7 a č.8. Hodnoty predstavujú súčet voľbami vylúčených a nových strán.
Graf č. 7 : Obmena strán v Maďarsku:
Obmena strán HU
miera obmeny stán
5
4
4
3
2
3
2
2
1
1
0
Voľby 94
Voľby 98
Voľby 2002
Voľby 2006
Voľby 2010
Graf č. 8 : Obmena strán na Slovensku:
miera obmeny strán
Obm ena strán SR
10
8
8
6
5
4
2
2
0
Voľby 2002
Voľby 2006
0
Voľby 2010
42
Na záver tejto stati zisťujeme fragmentovanosť straníckeho systému
vzhľadom na socio-ekonomikú os. Z uvedeného zisťujeme, že po transoformácií
Fideszu dochádza k výraznej konsolidácií pravice v Maďarskom systéme strán,
z hľadiska ich počtu(graf č. 9.).
Graf č. 9 : Fragmentovanosť stran. systému v Maďarsku:
počet strán
Fragmentácia s. systému v Maďarsku - Ľavica vs. pravica
9
8
7
6 4
5
4
3
2 4
1
0
voľby 1990
Pravica
4
4
Ľavica
1
3
voľby 1994
2
2
2
2
2
2
voľby 1998
voľby 2002
voľby 2006
voľby 2010
voľby
Vo voľbách 2002 kandidovalo MDF v koalícií s Fidesz, počítame ich vzhľadom k voľbám ako
jeden subjekt
V prípade Slovenska a Smeru dáta nevypovedajú stav tak jasne. Konštatujeme, že
notorickým metodickým problémom v slovenskom straníckom prostredí je
zaraditeľnosť strán v socio-ekonomickom spektre. Strany sme rozdelili na základe
kategorizácie Romana Chitílka (In. Strmiska 2005: 684) Napriek týmto
komplikáciám je možné sledovať posun k nížšej fragmentácií ľavice (Graf č. 10).
Graf č. 10 : Fragmentovanosť s. systému v SR:
počet strán
Fragm entovanosť straníckeho systém u na Slovensku - Ľavica vs. Pravica
10
8
6
4 4
2
2
0
Volebné obdobie
1998 - 2002
Pravica
5
5
7
2
1
1
Volebné obdobie
2002 - 2006
Volebné obdobie
2006 - 2010
Predvolebné
preferencie 2010
Ľavica
Stranu SOP sme zaradili k ľavici, HZDS skôr k pravici (Strmiska 2005:684).
43
3.3. Zistenia
Zo zistených dát (graf č. 11 a č. 12.) môžeme konštatovať nasledovné
závery a ich zdôvodnenia. Pri zohľadňovaní voličskej volatality pozorujeme jej
značný pokles, v oboch sledovaných straníckych systémoch. Tendencia vývoja
započala v oboch prípadoch po vstupe, respektíve transformácií Smeru a Fideszu
v straníckom systéme. V posledných voľbách v Maďarsku (2010) však pozorujeme
výrazný nárast volatality. Podobne ako ukáže slovenský prípad, aj v Maďarsku
rastúca popularita Fideszu fragmentuje opozíciu, t.j. ľavú časť spektra.
Medzi
oboma faktormi sledujeme vysokú mieru korelácie. Pokles počtu strán je v prípade
straníckeho systému Maďarska viditeľný,
dôrazom.
toto tvrdenie postulujeme z väčším
Z rastúcimi preferenciami Fideszu pozorujeme tendenciu znižovania
počtu strán úmerne na pravej strane spektra. V Slovenskom prípade je vývoj
značne závislý od výsledkov júnových parlamentných volieb na Slovensku, t.j. nie
sme schopný korektne vyhodnotiť vývoj počtu strán. Pri sledovaní obmeny strán
sme pozorovali v Maďarskom prípade stabilnú situáciu až do posledných volieb
v krajine. Po nich sme zaznamenali nárast obmeny strán, čo potvrdzuje našu
vyššie uvedenú premisu, že Fidesz svojou rastúcou popularitu vplýva na ostatných
aktérov straníckeho systému, ktorých pozíciu destabilizuje. V prípade Slovenska
sme zaznamenali príbuzné tendencie medzi obmenou strán a voličskou volatalitou.
Toto zistenie poukazuje na skutočnosť, že voľby 2002 spôsobili takmer kompletnú
obmenu strán, pričom po tomto jave dochádza k vytvoreniu stabilnejších väzieb
medzi stranami a spoločnosťou, na čo poukazuje aj rapídne zníženie obmeny od
volieb 2002. Pozorovanie fragmentácie častí s. systémov z hľadiska socioekonomického spektra prichádzame k tvrdeniu, že vyprofilovaním sa Fideszu ako
pravicovej strany dochádza znižovaniu počtu strán medzi relevantnou maďarskou
pravicou. V Slovenskom prípade taktiež pozorujeme zníženie počtu strán v ľavej
časti nepriamo úmerne rastúcim preferenciám strany Smer. Je potrebné dodať, že
zaraditeľnosť niektorých slovenských politických strán na ľavo-pravej osi nie je
jednoznačné. Najmä v prípade HZDS, SOP je ich identifikácia na osi minimálne
sporná, keďže obe strany vykazujú / vykazovali centristické postavenie.
S ohľadom na uvedené môžeme pristúpiť k overeniu téz práce. Tvrdíme, že
Nové/transformované voličsky úspešné
strany vznikajú v menej stabilizovanom
straníckom systéme. V Maďarskom prípade identifikujeme transormáciu Fideszu
v situácií, kedy stranícky systém vykazuje najvyššiu voličskú volatilitu. Rovnako
44
počet strán reflektuje vysokú hodnotu oproti ostatnej genéze systému. Na základe
týchto zistení tvrdíme, že uvedenú tézu T1 sme potvrdili, resp. uvedené premenné
vykazujú vysokú mieru korelácie. Slovenský stranícky systém prešiel radikálnou
zmenou na pomedzí volieb v roku 2002. V tomto čase do relevantnej časti systému
Graf č. 11 : Stav maďarského straníckeho systému:
Stav straníckeho systému v Maďarsku
60
FIDESZ volebné výsledky
Počet subjektov
Obmena strán
Voličská volatilita
50
Ľavica
Pravica
univerzálna hodnota
40
30
20
10
0
voľby 90
voľby 94
voľby 98
voľby 02
voľby 06
voľby 10
Graf č. 12 : Stav slovenského straníckeho systému
45
Graf č. 12 : Stav slovenského straníckeho systému:
65
Stav straníckeho systému na Slovensku
60
55
Univerzálna hodnota
50
45
40
SMER - volebné
výsledky
Počet strán A
Počet strán B
35
30
Obmena strán
Voličská volatilita
Ľavica
25
Pravica
20
15
10
5
0
Volebné obdobie
1998 - 2002
Volebné obdobie
2002 - 2006
Volebné obdobie
2006 - 2010
Predvolebné
preferencie 2010
vstúpila prostredníctvom uvedených volieb aj strana Smer. Voličská volatalita
vykazovala vysokú úroveň. Počet strán taktiež zastupuje vysoké hodnoty, no
v porovnaní so stavom Maďarského systému v čase transformácie Fideszu
a následného vývoja systému v krajine, je slovenský prípad o niečo menej
výrazný. Tendencia teoreticky naznačuje pokles počtu strán, no relevantné údaje,
ktoré by trend potvrdili, či vyvrátili budú dostupné po parlamentných voľbách.
Napriek tomu, môžeme so spomenutými výhradami konštatovať, že vstup
politických strán do systému predikuje ich vyššiu mieru úspešnosti v prípade, že
vstupujú do menej stabilizovaného systému. Môžeme pristúpiť k evaluácií druhej
46
tézy
(T2),
Nové/transformované
voličsky
úspešné
strany
vznikajú
na
fragmentovanejšej časti systému z hľadiska ľavo-pravej osi. V čase transformácie
Fideszu pozorujeme vyššiu fragmentáciu na pravej strane spektra. Prípad Smeru
však túto tézu potvrdil, respektíve nepotvrdil za použitia porovnateľnej vzorky
výskumu, čím máme na mysli sledovanie relevantnej časti straníckeho systému v
intenciách výskumu. Po rozpade straníckeho systému v závere volebného obdobia
1998 – 2002 k fragmentácií ľavice skutočne došlo. Súčasťou vtedajšej Slovenskej
Demokratickej Koalície boli dve ľavicové strany, Sociálnodemokratická strana
Slovenska a Strana zelených na Slovensku. Dovtedy najväčšia ľavicová strana
SDĽ strácala svoje postavenie u voličov, čím sa jej vzťah k straníckemu systému
taktiež marginalizoval. Časť jej bývalých členov založila Sociálnodemokratickú
Alternatívu, ktorá nezaznamenala vo svojej krátkej histórií volebný úspech.
Fragmentácia ľavice na Slovensku bola výrazná do tej miery, že na zistenie tohto
faktoru sme museli pristúpiť aj k nerelevantnej časti systému. Druhá téza práce je
s ohľadom na tieto skutočnosti platná aj pre prípad strany Smer. Treťou
výskumnou tézou (T3) je tvrdenie, že Nové/transformované voličsky úspešné
strany majú schopnosť stabilizovať stranícky systém na tej strane spektra, v
ktorom pôsobia. Fidesz demonštruje stabilizáciu na pravej strane spektra, kde
pôsobí ako najvýznamnejšia pravicová strana v Maďarsku s výrazným odstupom.
Smer po úspešne absolvovaných prvých voľbách v roku 2002 absorboval mnohé
ľavicové strany na Slovensku, vrátane Strany Demokratickej Ľavice a stal sa
dominujúcim subjektom v ľavej časti slovenského straníckeho systému. Overili
sme platnosť tretej tézy. Okrem týchto záverov vykazujú oba prípady s rastúcou
popularitou, pozíciou v systéme
destabilizačný efekt na ostatných aktérov
v systéme. Po prvom kole Maďarských volieb vidíme tendenciu oslabovania
pozície politických protivníkov, ktorý v tomto prípade viedol taktiež k zvýšeniu
miery obmeny strán v systéme. Na Slovensku vzhľadom na volebné preferencie
taktiež pozorujeme v pravej časti spektra rastúci počet strán s eventuálnou šancou
vstupu do relevantnej časti systému. Oba prípady ukazujú, že okrem stabilizácie
tej časti systému, v ktorej pôsobia, destabilizujú postavenie strán v opozitnej časti
systému.
V úplnom závere tejto časti považujeme za kľúčové poukázať na niektoré
ďalšie zistenie vyplývajúce z tejto časti výskumu. V metodologickej časti sme
uvažovali
nad
možnosťou
preukázať
nestabilitu
straníckych
systémov
47
s možnosťou určenia jej príčiny(s. 20). Na ich základe tvrdíme, že v prípade
Maďarského straníckeho systému voličská volatilita klesala podobne ako miera
obmeny strán v systéme. Z toho vyplýva, že vysoká voličská volatilita bola
spôsobená neschopnosťou politických strán hlbšie sa ukotviť v konkrétnych
spoločenských štruktúrach, t.j. u svojich voličov. Slovenský prípad potvrdzuje
rovnaké závery. Demonštratívne poukážeme na prípad, kedy vysokú voličskú
volatilitu doprevádza nízka miera obmeny strán. V takom prípade je volatilita
spôsobená neurčitými preferenciami voličov, keďže neustále volia strany, ktoré sú
v systéme
relatívne
permanentne,
no
variujú
medzi
nimi
pri
každých
nasledujúcich voľbách. Príčina úspechu oboch strán v znamení dominancie svojím
častiam systémov a v intenciách vybudovania pozícií najsilnejších strán v nich je
tu potvrdený týmito zisteniami, ktoré už poukazujú na to, čo bližšie analyzujeme
v kontexte hypotézy v tretej časti kapitoly, ktorú týmto spôsobom avizujeme.
3.4 Cesta za dominanciou
Tretia stať tejto kapitoly napĺňa ambície výskumu diplomovej práce pri
identifikácií príčin úspechu prípdov Smer a Fidesz v ich genéze od vstupu,
respektíve transformácie až po súčasný status dominujúcich strán. V prvej časti
prierezovo poukážeme na dôležité míľníky vo vývoji oboch strán. V prípade
Fideszu sa opierame najmä o štúdiu Z. Eneydiho, The Role of agency in cleavage
formation (2005), v prípade Smeru o štúdiu M. Rybářa a Kevin Deegan-Krause,
Slovakia’s Communist successor parties in comparative perspective, (2008)
a zborník M. Muránskeho(ed.), Vývoj a perspektívy sociálnej demokracie na
Slovensku (2006). Následne pristúpime k empirickej evaluácií hypotézy práce
pomocou už predostretých metód, t.j. výskumom nezávislých premenných ako
príčinných faktorov vzniku dominujúcich strán.
Ako sme avizovali v úvode state, v tejto chvíli postupujeme k evaluácií
hypotézy práce. Tá postuluje, že Vznik dominujúcich strán je závislý od
centralizovanej straníckej organizácie, charizmatického lídra, a sebaidentifikácie
v najdôležitejších štiepeniach v spoločnosti. Prostredníctvom stanovených metód
skúmame
postupne
centralizovanosť
straníckej
organizácie,
personalizmus
v stranách a nakoniec sebaindentifikáciu strán na rôznych štiepeniach v kontexte
48
vývoja Smeru a Fideszu. V každej sekcií sa venujeme najprv maďarskému Fideszu
a následne slovenskému Smeru.
3.4.1. Centralizovanosť straníckej organizácie
Napriek
tomu,
decentralizovanosti,
organizačnej
že
stranícka
transformácia
stratégie,
ktorá
organizácia
Fideszu
vznikla
na
báze
strany
sa
niesla
v intenciách
zmeny
vyvrcholila
vo
vzniku
najcentralizovanejšej
straníckej organizácie v Maďarsku (Enyedi 2005: 708). Fidesz v úvode týchto
procesov, t.j. v období okolo druhých slobodných volieb od pádu komunistického
režimu, kedy strana získala necelých osem percent hlasov bol nútený organizačnú
stratégiu meniť. Cieľom organizačnej stratégie bolo ukotvenie strany v pravej
časti spektra a získanie zdrojov rôznej povahy, a to prostredníctvom získania
podpory pravicových elít a vytvorením siete organizácií, ktoré by formálne túto
podporu zastrešovali a demonštrovali. Bolo vytvorených množstvo organizácií,
ktorých členom boli poskytnuté pozície v strane, rovnako aj priestor pre možnosť
kandidatúry do verejných funkcií. Úspech tejto stratégie demonštruje spriaznenie
strany s početnými spoločenskými štruktúrami. Pomocou diverzifikácie tak bolo
vytvorených aj v rámci strany niekoľko „frakcií“, ktoré Fideszu umožnili
vytvorenie niekoľkých core voters groups bez toho, aby tým vznikol potenciál
k neskoršiemu štiepeniu strany.
Ďalším
pozitívnym
stimulom
z pohľadu
strany
bolo
pristúpenie
k netradičnej možnosti získania členstva. Bolo umožnené dvojité členstvo
v strane, t.j. členovia ostatných strán inklinujúci k Fideszu mali možnosť otvoriť
si v nej členstvo bez toho, aby museli rozviazať svoje členstvo v stranách
pôvodných.
Empiricky
centralizovanosť
straníckej
organizácie
skúmame
prostredníctvom veľkosti členskej základne v relácií s vývojom preferencií.
Výsledky zobrazujeme prehľadne v grafoch č. 13, 14 a 15.
49
Graf č. 13 : Vývoj preferencií strany Fidesz:
FIDESZ preferencie
FIDESZ preferencie
45
41,1
40
42
35
30
29,5
25
20
15
10
8,9
7,7
5
0
rok 1990
rok 1994
rok 1998
rok 2002
rok 2006
FIDESZ členská základňa
35000
30000
25000
20000
FIDESZ členská základňa
15000
10000
5000
0
rok 1990
rok 1994
rok 1998
rok 2002
rok 2006
Graf č. 14 : Vývoj členskej základne strany Fidesz
Zdroj: Eneydi 2008: 462
50
Graf č. 15 : podiel členov strany Fidesz k jej voličstvu:
FIDESZ podiel voličov k členom
1,2
1
0,8
0,6
Podiel voličov k členom
0,4
0,2
0
rok 1990
rok 1994
rok 1998
rok 2002
rok 2006
Vypočítané na základe výsledkov volieb (European Election database,
http://eed.nsd.uib.no/webview/ 4.april 2010) a počtu členov strany (Eneydi 2008: 462, por. Van
Biezen 2003: )
Z uvedených hodnôt vyplýva, že
po roku 1994 dochádza k značnej redukcií
veľkosti členskej základne, ktorá umožnila vedeniu strany pokračovať v procese
vnútornej transformácie. Počet členov strany sa v súčasnosti pohybuje na úrovni
hodnôt
zo
začiatku
tohto
procesu
v roku
1994,
no
popularita
strany,
mnohonásobne prekročila hodnoty z uvedeného obdobia. Tento fenomén je
viditeľný pri pohľade na podiel členskej základne k celkovému voličstvu strany.
Reprodukujeme tvrdenie Enyediho, podľa ktorého nárast počtu členov Fideszu je
spôsobený prienikom medzi ostatný elektorát a nejedná sa o inštitucionalizovanie
klientelistických skupín formou členstva v strane. (2008: 462-463). Na základe
uvedeného tvrdíme, že Fidesz predstavuje centralizovanú stranícku organizáciu.
Tento faktor je komplementárny s úlohou vedenia strany, ktoré je posilňované.
Viac k úlohe vedenia strany sa venujeme v príslušnej stati neskôr.
Strana Smer formálne vznikla v roku 1999, jej zakladateľ, R. Fico „vyvodil
svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany Demokratickej
Ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu
a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala
51
"vláda zmeny"“ (www.strana-smer.sk 13.10. 2009). Rozdielnosť pozície strany
v porovnaní s Fideszom plynul z jej vzniku, keďže Smer ako nová strana zakladal
svoju stranícku organizáciu po prvý krát. Tento faktor budovania straníckej
organizácie „od nuly“ je považovaný za priaznivý faktor, ktorý umožnil
centralizovať stranícku organizáciu od počiatku, pričom jej zakladateľ, Róbert
Fico,
mal
skúsenosť
s veľkou
straníckou
organizáciou
v SDĽ,
s ktorej
decentralizáciou nesúhlasil (Rybář; Deegan-Krause 2008: 505). Smer teda od
počiatku mal výrazný apel budovať centralizovanú stranícku organizáciu, ktorá by
vedeniu strany umožnila flexibilne reagovať na aktuálne politické dianie. Počet
členov strany to potvrdzuje, výraznejší nárast počtu členov je spojený so
splynutím malých politických subjektov ľavicovej proveniencie na čele s SDĽ.
Možnosti členstva v strane pre členov týchto Smerom absorbovaných strán bolo
posudzované individuálne, pričom platil princíp deklarovaný Ficom, že nemá
záujem vedúce osobnosti týchto strán. (Kopeček In. Muránsky 2006: 29, Rybář;
Deegan-Krause 2008: 506)Taktiež regionálna alokácia Smeru v jej prvých rokoch
existencie potvrdzuje tvrdenie, že „ ... členovia a lokálny predstavitelia [strany]
hrali nižšiu úlohu než skupiny mediálnych stratégov a odborníkov na verejnú
mienku ...“ (Rybář; Deegan-Krause 2008: 505). Centralizovanosť straníckej
organizácie potvrdzujeme na základe zistení zobrazených v grafoch č. 16, 17 a 18.
Graf č. 16 : Volebné výsledky strany Smer:
SMER - volebné výsledky
45
41,3
40
35
30
29,1
25
20
15
SMER - volebné výsledky
13,5
10
5
0
rok 2005
rok 2006
rok 2007
52
Graf č. 17 : Vývoj počtu členov strany Smer
Členská základňa
16 500
16 000
15855
15 500
15132
15 000
Členská základňa
14 500
14 000
13 500
13 427
13 000
12 500
12 000
rok 2005
rok 2006
rok 2007
Zdroj: Výročné finančné správy 2006 – 2008 (www.strana-smer.sk 23.3.2010)
č.18 : Podiel členov strany Smer k jej voličom
Smer - podiel voličov k členom
0,035
0,03
0,025
0,02
0,015
0,01
Smer - podiel voličov k
členom
0,005
0
rok 2005
rok 2006
rok 2007
Vypočítané na základe výsledkov volieb (European Election database,
http://eed.nsd.uib.no/webview/ 4.april 2010) a počtu členov strany (Výročné finančné správy
2006 – 2008, www.strana-smer.sk 23.3.2010)
53
Na základe uvedených dát pozorujeme síce mierny rast počtu členov strany, no
z hľadiska podielu počtu členov strany k celkovému elektorátu je členská základňa
Smeru
značne
poddimenzovaná.
Rovnako
pri
porovnaní
tohto
podielu
s maďarským podieľom zisťujeme ešte výraznejšiu štíhlosť straníckej organizácie.
Oba prípady na základe stanovených metód potvrdzujú zistenia Enyediho a Rybářa
o vysokej centralizovanosti straníckej organizácie.
3.4.2. Personalizmus
Úloha a postavenie lídra v politických stranách je ďalším dôležitým faktorom,
ktorý ovplyvňuje ich úspešnosť a zároveň určuje ich podobu. V teoretickej
kapitole sme objasnili úlohu lídra vo volebných stranách, medzi ktoré zaraďujeme
aj
prípady
Smer
a Fidesz.
V oboch
stranách
nedošlo
od
ich
založenia
k personálnym zmenám na pozícií lídra strany. Ich silná pozícia dotvára silnú
centralizovanosť strán prezentovanú v predchádzajúcej stati. Eneydi potvrdzuje
úlohu Victora Orbána a poukazuje na jeho rétorické schopnosti spojené s veľkou
popularitou (2005: 716). Rovnako Rybář a Deegan Krause tvrdia, že „Fico slúži
ako bezkonkurenčná tvár strany referujúca pozíciu strany a determinuje úlohu
a postavenie ostatných členov strany“ (Rybář; Deegan-Krause 2008: 505).
Podobne naznačuje dominantnú pozíciu Fica v strane aj Haughton (In. Muránsky
2006: 54) Na základe tohto akademického diskurzu podloženého faktom, že
v oboch prípadoch nedošlo na čelnej pozícií strán k žiadnym personálnym
zmenám, spoločne stvrdením o lídroch Orbánovi a Ficovi ako hlavnej „tváre“
Fideszu a Smeru konštatujeme, že ich pozícia koreluje s úlohou lídra vo volebných
stranách. Taktiež to preukazuje dôležitú úlohu lídrov ako závažného faktora
napomáhajúcemu alebo limitujúcemu schopnosť strany dospieť k volebnému
úspechu a k rastu popularity.
54
3.4.3. Ideologická ukotvenosť strán v spoločnosti
Cieľom predchádzajúcich statí bolo poukázať na centralizovanosť a personalizmus
v stranách, t.j. faktory, ktoré významnou mierou vplývajú na ich podobu ako
predikátora ich volebnej úspešnosti. Táto časť empirickej kapitoly analyzuje ďalší
faktor, ktorého vplyv konfiguruje politické strany v kontexte spoločností,
v ktorých pôsobia a určuje výslednú mieru ich volebnej popularity. Zameriavame
sa tu na ideologicko-programové vyhranenie strán prostredníctvom analýzy
volebných programov metódami predstavenými v metodologickej časti, ktoré
doprevádza kontextuálna rovina v podobe genézy ich transformácie v tejto sfére
počnúc stranou Smer a končiac maďarským Fideszom.
V roku 1999 bola založená strana Smer. Jej tvorcom je Róbert Fico, bývalí
člen predsedníctva Strany Demokratickej Ľavice. Ficov odchod zo strany
nadväzuje na problémy SDĽ počas participácie na prvej Dzurindovej vláde.
Úspech tohto kroku demonštruje tretie miesto v prvých parlamentných voľbách
pre túto stranu v roku 2002 zo ziskom 13.5 % hlasov. Vo voľbách 2006 strana
vyhrala a spolu zo Slovenskou Národnou Stranou a HZDS-ĽS vytvorila volebnú
koalíciu.
Vznik
Smeru
v tomto
relatívne
krátkom
období
charakterizuje
niekoľkonásobná zmena názvu ako indícia vnútorného rozporu na ceste za
sebaidentifikáciou. Samotný názov strany, ktorý neskôr doplnil prívlastok tretia
cesta (2001), neskôr vystriedal dodatok, ktorý má strana dodnes, t.j. Smer –
sociálna demokracia (2004). Posledná menovaná zmena názvu je pripisovaná
faktu,
že
v tomto
období
sa
zo
Smerom
zlúčili
mnohé
marginálne
sociálnodemokratické strany (SDĽ, SDA, SDSS). Strana vznikla ako protestná,
antielitárska strana kritizujúca sociálne dopady ekonomických reforiem druhej
Dzurindovej vlády (2002 - 2006). Jej profilácia počas prvých rokov existencie
vykazovala znaky pragmatizmu a antiideologizácie. Strana bola formovaná na
postave lídra, t.j. typický rys politických strán na Slovensku je zosobnení aj
v tomto prípade. Neskôr sa strana začala otvorene hlásiť k sociálne demokracií, či
je tomu tak v skutočnosti alebo sa jedná o deklaratórnu identifikáciu je problémom
diskurzu sociálnych vedcov. Kopeček tvrdí, že minimálne časť prvkov s prvého
obdobia strany je nej prítomná dodnes (2005: 473). Prihlásenie sa strany
k sociálnej demokracií podrývajú mnohé nejasnosti. I keď Haughton tvrdí, že
ideovo-programová definícia sociálnej demokracie má v súčasnosti dynamické
55
tendencie, a v mnohých aspektoch sa odlišuje od krajiny ku krajine (Haughton
2005: 50), sám na rovnakom mieste zdôrazňuje vágnosť volebného programu
strany, v ktorom je obsiahnutá kritika vtedajšej vlády, no táto kritika nie je
konštruktívna, neposkytuje alternatívu riešení. Jedine ekonomický program Smeru
vypracovaný vtedajším tieňovým ministrom financií, Igorom Šulajom obsahuje
tieto znaky. To ma privádza späť
k výroku Markowského o chápaní sociálnej
demokracie v intenciách ekonomických politík a absencie hodnôt.(Markowski
1997). V tomto ohľade môžeme konštatovať počas celej doterajšej existencie
Smeru veľmi nízku afiliáciu k tým častiam sociálnodemokratickej doktríny
imanentných k neekonomickým otázkam. Pri diskusií o programovo-ideologickej
identite Smeru hrajú úlohu aj vyjadrenia samotných členov. Podpredseda strany
Róbert Kaliňák sa vyjadril, že „Smer bol vždy ľavicovou stranou, ktorá sa však
nemohla k tejto orientácií naplno prihlásiť pre špecifické slovenské podmienky“
(Učeň 2004: 68). Monika Beňová a Boris Zala konštatovali dokonca o rok neskôr,
že „ Smer ešte nie je sociálno-demokratickou stranou, ale je na ceste k tomuto
cieľu“ (Haughton 2006: 51). Uzatvárajúc túto pasáž, zastrešujúc tak obdobie pred
vznikom vládnej koalície pred rokom 2006, využijem tvrdenie Frances Millard
(2004), že v postkomunistickej Európe prežijú len strany, ktoré majú programový
apel. Ten však dosiaľ nie je dostatočne vyprofilovaný, minimálne v iných, než
ekonomických témach.
Vznikom vládnej koalície po voľbách 2006 sa k moci dostal silný politický
subjekt hlásajúci ľavicovú orientáciu. Tento predpoklad vytváral ako jednu
z alternatív
praktikovanie
ľavicovej
politiky
bez
nutnosti
významnejších
kompromisov vzhľadom na dominanciu Smeru v koalícií z dvomi podstatne
menšími stranami. Tento scenár sa však výraznejšie nenaplnil. Nie je predmetom
tejto práce skúmať dôvody, no pokúsime sa o deskripciu založenú na predošlých
tvrdeniach. Vzhľadom na ideovú nevyhranenosť sa strana uchýlila k realizácií ani
nie 50% toho, čo slúžilo na sklonku predchádzajúceho obdobia ku kľúčovým
témam Smeru (stiahnutie vojakov z Afganistanu, zrušenie rovnej dane, zavedenie
milionárskej dane, atď.) 6 Profilácia strany Smer pokračovala aj v tomto období,
kedy strana začala inklinovať k témam náležiacich stranám, ktoré operujú na
6
Štúdia Inštitútu Ineko,
http://img.ihned.cz/attachment.php/920/13974920/sv35CIJKLMNOkl6PWbcdefhqrxyzwARV/grafikavladne-sluby-fica_vv.jpg (19.11. 09)
56
socio-kultúrnej konfliktnej línií. 7 Túto zmenu považujeme za tretí vnútorný posun
v ideologickej reflexií strany od jej vzniku v 1999. Je teda strana Smer skutočnou
ľavicou?
Postupujúc tak, ako v predošlom prípade pri analýze SDĽ prostredníctvom
hypotézy,
prichádzame
k nasledovným
záverom.
Z hľadiska
príslušnosti
k straníckej rodine sa Smer identifikuje ako sociálno-demokratická strana. Hoci
v jej volebných programoch je možné zachytiť ekonomické smerovanie k tomuto
prúdu, vplyv ostatných úrovní je značne poddimenzovaný. Taktiež spolupráca
Smeru s SNS vyznieva problematicky, keďže takáto spolupráca vyznieva
neprirodzene, čo demonštrovala aj Strana Európskych socialistov pozastavením
členstva Smeru. Nepovažujeme za korektné prisúdiť Smeru jednoznačné členstvo
v tejto straníckej rodine. Väčšina realizovaných opatrení vo volebnom období
2006 - 2010 by sme mohli nazvať kozmetickými (napríklad zrušenie rovnej dane
len v niektorých oblastiach, či vianočné príspevky dôchodcom) najmä s ohľadom
na razanciu deklarovaných zmien v prípade zostavenia vlády pred voľbami 2006.
Samotný predstavitelia Smeru vyjadrili rozdielne stanoviská.
Na
Slovensku
v doterajšej
samostatnej
histórií
pôsobilo
niekoľko
politických subjektov, ktoré nejakým spôsobom, od inklinácií k deklaratórnej
ľavici (Smer), cez výraznejšie pokusy skutočne modernizačných ľavicových
trendov (SDĽ, SDA) až po radikálne ľavicové, resp. protestné a ideologicky
amorfné strany (ZRS, HZDS). Vzhľadom na pretrvávajúce problémy, mysliac tak
nemožnosť udržať sa v centre straníckeho systému, dostatočne obhájiť vlastné
ideologické zázemie a neprítomnú (Smer), respektíve štruktúrou a nevyzretosťou
aktérov (SDĽ) spôsobenú neschopnosť presadiť ľavicové tézy ako praktický
a reálny výstup exekutívy tvrdíme, že na Slovensku sa ľavicovo orientovanej
politike
nepodarilo
dosiaľ
etablovať.
Zdokumentovaním
tohto
diskurzu
poukazujeme na zložitú ideovo-programovú ukotvenosť strany, ktorú apriori
označujeme za povrchnú a širokú, čím nachádzame spoločný menovateľ s typmi
volebných strán.
8
Prepis prejavu predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica v Martine na oslavách 15. výročia vzniku
SR dňa 2. januára 2008, http://www.government.gov.sk/8781/prepis-prejavu-predsedu-vlady-slovenskejrepubliky-roberta-fica-v-martine-na-oslavach-15-vyrocia-vzniku-sr-dna-2-januara-2008.php?day=2010-0101&art_datum_od=&art_datum_do= (8.10. 2008)
57
Keďže v súčasnosti máme možnosť analyzovať de facto celé volebné
obdobie 2006 – 2010, pristupujeme podľa stanovených metód k analýze volebného
programu strany Smer pripraveného pre voľby 2010. Okrem funkcie volebných
programov predostrieť elektorátu stranícku víziu v jednotlivých sektorových
politikách na nadchádzajúce volebné obdobie je možné podrobiť volebný program
retrospektívnej reflexií, keďže jeho vznik bezprostredne súvisí s končiacim
volebným obdobím. Zisťujeme tak súčasnú ideovo-programovú podobu strany
Smer ako prostriedku referujúceho ukotvenosť strán v rámci štiepení.
Volebný program strany Smer pre voľby v roku 2010 je sedemstranový
dokument. Jeho obsahovo rozdelený do štyroch tematických častí, ktoré tu
postupne analyzujeme.
(1) Prvá časť volebného manifestu predstavuje zhodnotenie pôsobenia
strany Smer v exekutíve vo volebnom období 2006 – 2010. Nie je predmetom tejto
časti hodnotiť pravdivosť, respektíve relevanciu týchto tvrdení. Strana Smer
považuje uplynulé volebné za úspešné,
a to
za prítomnosti negatívnych
kontextuálnych faktorov, ktoré toto vládnutie sprevádzali (plynová kríza v úvode
roka 2009, svetová finančná a hospodárska kríza). S ohľadom na ne úvod
manifestu deklaruje stranu Smer, že je „ ... stabilita a istota v ťažkých časoch“
(Politické posolstvo SMER-SD pre 2010 – 2014: 1) Ostatná časť úvodu však už
situuje stranu do pozície garanta istôt a politickej stability a slovenskej štátnosti
a zároveň sa vymedzuje voči odporcom takéhoto smerovania. Z hľadiska metód
považujeme prvú časť volebného manifestu, t.j. časti vynímajúce hodnotenie
kvality vládnutia v končiacom volebnom období za vágnu s vysokou prítomnosťou
nacionalizmu a taktiež vysokou prítomnosťou populizmu.
(2) Druhá časť, nesúca názov „Sociálne trhové hospodárstvo a solidarita“,
predstavuje ambíciu strany zvyšovať mieru redistribúcie zdrojov v zmysle
sociálnej solidarity a prinajmenšom udržiavať silnejšiu úlohu štátu v ekonomike.
Polovica tejto kapitoly kladie dôraz na udržanie stávajúceho stavu, de facto
obsahuje negatívne formulované tvrdenia o tom, čo strana nezmení, resp. čo
zachová, napríklad v oblasti zdravotníctva, miezd, či zákonníka práce. (s. 3)
Hodnotíme ju ako skôr určitú, bez prítomnosti nacionalistických tendencií
a s nízkou úrovňou populizmu. Nadväzná polovica reflektuje nové ciele pre
nadchádzajúce volebné obdobie a zároveň „ odmieta budovať konkurencieschopnosť
slovenskej ekonomiky na lacnej pracovnej sile a koncentrácii jedného priemyselného
58
odvetvia, ako to bolo typické pre pravicovú vládu.“ (s. 4) Túto časť hodnotíme ako skôr
určitú, bez prítomnosti nacionalistickej dikcie a s nízkou prítomnosťou populizmu.
(3) Tretia časť nazvaná „Silný efektívny štát“ poskytuje prehľad krokov,
ktoré zachovávajú alebo zvyšujú pozíciu a vplyv štátu na ekonomiku, bankový
sektor, školstvo a taktiež v oblastiach znižovania kriminality. Kapitolu hodnotíme
z hľadiska formulácií za vágnu, keďže v nej absentuje minimálna prítomnosť
konštruktívneho rozmeru pri prezentácií jej krokov. Zároveň je bez prítomnosti
nacionalistickej rétoriky. Prítomnosť populizmu tu taktiež absentuje.
(4) Záverečná kapitola je súhrnom ambícií Smeru v oblasti zahraničnej
politiky, postavenia Slovenska v rámci medzinárodných organizácií, ktorými je
členom a obhajobou národnoštátnych záujmov krajiny. V zahranično-politickej
orientácií pokračuje v pôvodnej rétorike s volebného programu pre voľby 2006
mysliac tak tvrdenie o jej orientácií na všetky svetové strany (s. 6). V záujme
strany je aj otvorene hovoriť o „ hrozbách spojených s útokmi proti slovenskej
štátnosti a spochybňujúcich povojnové usporiadanie, ako aj spojených s nárastom
veľkomaďarského šovinizmu a extrémizmu.“ (s. 6). Túto kapitolu volebného programu
hodnotíme ako vágnu, s vysokou prítomnosťou nacionalizmu. Populistická rovina v tejto
časti absentuje. Vychádzajúc z čiastkových hodnotení, volebný program strany Smer
celkovo hodnotíme ako vágny, s vysokou prítomnosťou populizmu a nižšou prítomnosťou
nacionalistickej rétoriky.
Za použitia software metódy nám obsahová analýza ponúka výsledky
(obrázok č. 4 a tabuľka č.6), ktoré vo vysokej miere korelujú s vyššie prevedenou
analýzou textu. Výstup poukazuje na vysokú mieru zastúpenia sociálnej, štát
posilňujúcej a vágnejšej rétoriky. Do výsledku sme zapracovali taktiež číselné
hodnoty, ktorých vysoká prítomnosť by predikovala exaktnosť formulácií
volebného programu. Ich použitie v manifeste Smeru je však také nízke, že ich
program nedokázal zobraziť 8. Taktiež sme zapracovali do výsledkov aj pojem
„Euro“, ktorý je v programoch použitý výrazne pri návrhoch a reflexií stavu
súvisiacich s ekonomikou, rozpočtom atď. Nízka hodnota fontu však potvrdzuje
marginálnu úlohu určitých formulácií volebného programu Smeru. Na základe
týchto výsledkov sa domnievame, že v prípade aplikácie metódy na príslušný text
môžeme považovať túto metódu za úspešnú. Táto stať pomocou predostretých
8
Nízka hodnota veľkosťi fontu reflektujúca mieru frekventovanosti čísel by nebola čitateľná
59
Program: Worlde (www.worlde.net 15.4.2010)
Zdroj: Politické posolstvo SMER-SD pre 2010 – 2014 (www.strana-smer.sk 15. 4. 2010)
Obrázok č. 4 : Vizualizácia software obsahovej analýzy volebného programu strany Smer pre voľby 2010
60
Tabuľka č. 6 : Počet najfrekventovanejších slov s najvyššou sémantickou hodnotou
volebného programu strany Smer pre voľby 2010:
Sociálny
Slovensko/slovenský
Štát/štátny
kríza
hospodárstvo
62x
47x
28x
25x
21x
Vláda/vládny
17x
Podporiť/podporovať
15x
Ľudia/ľudí
12x
Národný/národno-štátny
10x
silný
8x
zachovať/zachovávať
8x
Európa / európsky
7x
Zaväzovať sa
7x
nevyhnutnosť/ nevyhnutný
7x
Euro/eur
4x
61
metód potvrdzuje široké ideovo-programové zázemie strany Smer, t.j. môžem
stranu klasifikovať ako volebnú. Taktiež sme potvrdili jej pôsobenie na rozličných
štiepeniach
pomocou
jej
sebaidentifikácie,
ktorú
sme
podrobili
kritike,
a dospievame k záveru, že Smer prostredníctvom takto poňatej stratégie dokázal
získavať voličskú podporu v rozličných spoločenských štruktúrach. Jej postupná
vnútorná transformácia túto popularitu umožnila, keď strana postupne začala
operovať
na
socio-ekonomických
a socio-kultúrnych
konfliktných
líniách
a situvala sa do pozície, ktorú Eneydi označuje ako mosaic cleavage party.
Strana Fidesz je súčasťou maďarského parlamentu do prvých slobodných
volieb v roku 1990. V tomto období sa strana identifikovala ako „radikálna,
liberálna a alternatívna“ (Bozoki by Eneydi 2005: 703). Strana zároveň
vystupovala
v rámci
antikomunistická.
vymedzenia
sa
voči
koministickému
režimu
ako
V roku 1992 sa stala súčasťou Liberálnej internacionály, čo
demonštruje jej silnú liberálnu afiliáciu. Po nízkom volebnom zisku vo voľbách
1994 strana postupne rezignovala na svoje spojenectvo s ďalšou parlamentnou
liberálnou stranou SZDSZ. Tento proces sprevádzalo vytvorenie druhej maďarskej
vlády, pričom Fidesz nebol prizvaný participovať na vládnutí. Vedenie strany
začalo realizovať vnútornú transformáciu, strana začala upúšťať svoju striktnú
liberálnu orientáciu, ktorá bola parciálnou príčinou slabého volebného výsledku
v spomenutých voľbách (Eneydi 2005: 703). Tento proces bol sprevádzaný
posunom ku konzervatívno-nacionalistickým ideologickým sféram, strana sa tak
začala
identifikovať
predchádzajúcim
na
pravej
smerovaním
jej
strane
spektra.
predstavitelia
V rozpore
začali
zo
hlásať
svojím
afiliáciu
k religióznym štruktúram spoločnosti. V polovici deväťdesiatych rokov strana
zmenila názov na Fidesz – Maďarská občianska strana, čím deklarovala svoje
vymedzenie voči komunizmu. Tento krok ju silnejšie zviazal s pravicou
v Maďarsku, keďže jedna z hlavných konfliktných línií v maďarskej spoločnosti
a zároveň straníckej scéne bola vedené touto dimenziou. Tento krok polarizoval
stranícku súťaž v krajine ktorá od volieb 1998 až do posledných volieb v roku
2010 vykazovala v tejto oblasti stabilitu a predstavovala súťaž dvoch jasne
vymedzených blokov. Spolupráca medzi stranami prislúchajúcich k opačným
táborom bola zásadne odmietnutá. V roku 2001 strana vystúpila z Liberálnej
internacionály a stala sa členom Európskej ľudovej strany. Tento akt symbolicky
62
spečatil definitívne prekročenie konfliktných línií v ekonomických i programovoidelologických oblastiach (Eneydi 2005: 706). Súčasťou premeny Fideszu bolo
jeho osvojenie si tém nacionalistickej proveniencie. Fidesz často otváral témy
spojené právami menšín v susedných krajinách s početnou maďarskou menšinou,
napríklad tému ich dvojitého občianstva. 9 Strana sa tak „ ... posunula
z liberálneho ľavicového základu ku kombinácií technokratickej ekonomiky
a pragmatického
nacionalizmu
...“
(Innes
2001:
15)
Schopnosť
Fideszu
transformovať svoje ideologicko-programové zázemie, spojené s úspešnou zmenou
elektorátu tak predstavuje prípad voličsky úspešnej strany, vytvorenej na princípe
volebnej strany.
V nasledujúcej časti analyzujeme volebný program strany, ktorý potvrdzuje
tieto tvrdenia prostredníctvom metód podobne ako v prípade strany Smer. Volebný
program strany Fidesz pre parlamentné voľby 2010 predstavuje rozsiahly
dokument. Jeho úvodná časť spočíva z výpovedí rôznych menej, či viac
významných osobností Maďarského politického, ekonomického a kultúrneho
života, ktorí vypovedajú o svojich víziách života v im imanentných oblastiach.
Medzi inými v programe nájdeme Zsigmonda Járaia, bývalého guvernéra národnej
banky, či Timea Nagy, olympijskú reprezentantku v šerme. V ich vyjadreniach
nachádzame základné symboly predstavujúce tvár Fideszu, ktoré cituje aj Eneydi
(2005: 705), národ, rodina, viera, poriadok, práca a úcta k ľudskej dôstojnosti.
V tomto duchu prvú časť manifestu ukončuje príhovor Viktora Orbána, predsedu
strany. Sumou analyzovanej časti je poukázať na rozličné sféry záujmu strany.
Nenachádzajú sa tu žiadne konkrétne návrhy ani riešenia, z tohto dôvodu
hodnotíme túto časť ako vágnu. Nacionalistickú rétoriku v tejto časti nachádzame
v minimálnej prítomnosti, aj to v intenciách národného záujmu pre rôzne politické
a ekonomické
sektory.
Populizmus
je
v tejto
časti
kombinovaný
s technokratizmom, t.j. presvedčením, že strana má technicko-profesionálne
zázemie pre realizáciu zmien v krajine, na rozdiel od svojich politických
oponentov. Prítomnosť populizmu tak hodnotíme ako nízku, keďže sme
neidentifikovali formulácie nárokujúce monopol pre riešenie situácie „bežných“
ľudí. Technokratizmu prisudzujeme vysokú prítomnosť.
9
Napríklad http://spravy.pravda.sk/viktor-orban-je-za-autonomiu-pre-madarov-v-susednych-krajinach-p7b/sk_svet.asp?c=A090515_183934_sk_svet_p12 18.3. 2010
63
Druhá, obsahovo dominantná časť volebného manifestu je predstavením
ambícií strany, ktoré má v úmysle realizovať v nadchádzajúcom volebnom období
v ekonomickej oblasti a jej subkategóriách. Fidesz sľubuje vytvorenie milión
pracovných miest. (Národná Politika 2009: 29) Konštatuje negatívnu situáciu
v rôznych odvetviach priemyslu a služieb, no neponúka konkrétne riešenia. Tie
nahrádza vágnymi formuláciami, napríklad „ vláda by mala venovať osobitnú
pozornosť problému nezamestnanosti“ (s. 29) V ďalších sektorových politikách
cieli Fidesz zlepšenie podnikateľského prostredia, či zvýšiť mieru spolupráce
s vlády a súkromného sektora. Ekonomická časť programu v každej svojej časti
vždy relatívne podrobne charakterizuje zlú situáciu v krajine, ktorú presnejšie
charakterizuje, no ponúknuté návrhy prvok exaktnosti neobsahujú, z tohto dôvodu
ju hodnotíme ako skôr vágnu, bez nacionalistických tendencií a z vyššou mierou
technokratizmu, práve pre kritiku podrobnú kritiku súčasného stavu, čo vytvára
dojem fundovanosti a profesionality.
Tretia časť volebného programu je venovaná právnemu štátu. Jej časti sa
dotýkajú problému rovnosti pred zákonom, úlohe bezpečnostných zložiek štátu, či
súdnych prieťahov. Kapitolu považujeme za určitú, t.j. obsahuje pomerne
rozpracované riešenia, ktoré môžu niesť prívlastok konštruktivity. Vysoká miera
technokratizmu je potvrdená niekoľkými výrokmi spochybňujúc tak schopnosti
oponentov. „Vláda Gyurcsányho zmiernila vo roku 2002 trestný zákonník, ktorý
bol zmenený na ochranu záujmov zločincov. Socialistom viac záležalo na
zločincoch, než na obetiach“ (s. 59).
Nasledujúce
dve
kapitoly
pojednávajú
o zdravotníctve
a sociálnych
oblastiach spojených s úlohu rodiny, postaveniu seniorov a vzdelávaní mládeže až
po postavenie a integráciu Rómov do spoločnosti. Obe je možné zhodnotiť
spoločne,
keďže
sú
formulované
a štruktúrované
obdobným
spôsobom.
Považujeme ich za skôr vágne, keďže v rovine návrhov v nich absentuje vyššia
miera konkretizácie navrhovaných riešení. Sú vysoko technokratické.
V poslednej kapitole, ktorá je poňatá formou úvahy, je predostretá kritika
predchádzajúcej vlády z dôvodu jej politík, ktoré viedli k zníženiu úrovne
demokracie v krajine. „Osem rokov pôsobenia socialistickej vlády zapríčinilo
zníženie právnej istoty obyvateľov [a] ... dôvera v demokraciu sa bude ťažko
získavať späť.“ (s. 88) Táto záverečná stať sa preukazuje ako vágna, silne
technokratická s nízkou prítomnosťou populizmu.
64
Sumarizujúc výsledky tejto pracovnej analýzy volebného manifestu strany,
považujeme ho za skôr vágny, vysoko technokratický s nízkou mierou populizmu.
Nacionalistické tendencie sa v texte explicitne neobjavili. Na základe týchto
záverov tvrdíme, že analýza programu umožňuje stranu identifikovať ako mosaic
cleavage party, respektíve ako stranu volebnú.
Môžeme pristúpiť k doplnkovej software metóde obsahovej analýzy. Výstup
z nej predstavuje obrázok č.5 a tabuľka č. 6. Výstup nám poskytol niekoľko
informácií. Najvýraznejšie sa v texte vyskytovali slová, ktoré síce postrádajú
apriórnu sémantickú hodnotu, no používajú sa v kontexte s číslami, čo predikuje
exaktnosť častí textu. Pojem národ sa v texte vyskytuje mnoho krát, no nejedná sa
v tomto prípade o dôkaz nacionalistickej rétoriky, keďže sa jedná významovo
o slovo podobné ako štát, či krajina. Nemá teda pre nás podstatný element. Taktieť
slovo Socialisti dokazuje silné vymedzovanie sa voči opozitnému bloku strán.
65
Program: Worlde (www.worlde.net 15.4.2010)
Zdroj: Národná politka ( www.fidesz.hu 15. 4. 2010)
Obrázok č. 5 : Vizualizácia software obsahovej analýzy volebného programu strany Fidesz pre voľby 2010
66
Tabuľka č. 6 : Počet najfrekventovanejších slov s najvyššou sémantickou hodnotou
volebného programu strany Fidesz pre voľby 2010.
Maďarsko
Až
Sociálne
Viac(než)
Hospodárska
Národný
Štát
Práca
Požadovaný
Právo/právny
Socialisti
Demokracia
Profesionálne/profesionálny
220x
130x
75x
59x
45x
47x
75x
43x
42x
36x
30x
26x
16x
Doplnková software metóda poukazuje na niektoré afiliácie Fideszu (práca,
profesionalita /technokratizmus/), no konštatujeme, že v tomto prípade nie sú
výsledky tak preukázateľné ako v prípade Fideszu. Napriek tomu sa nám podarilo
preukázať
mnohoznačnosť
ideologického
zázemia strany rovnako
tak
jej
vystupovanie na viacerých konfliktných líniách. Z tohto dôvodu považujeme
identifikáciu na najdôležitejších štiepeniach
pre stranu za faktor určujúci jej
mieru volebného úspechu a dominancie v straníckom systéme.
Strana Fidesz v porovnaní so Slovenským Smerom postulujeme tvrdenie na
týchto dvoch prípadoch, že ľavicové volebné strany inklinujú skôr k populizmu,
zatiaľ čo pravicové k technokratizmu. Vágnosť formulácií, ktorá má preukázať
nízku ideologickú ukotvenosť, sme reflektovali v oboch prípadoch. Úloha
nacionalizmu je však v oboch prípadoch rozdielna. Domnievame sa, že v tomto
prípade je limitujúcim faktorom použitá metóda. V prípade Smeru sme v programe
identifikovali jasnú prítomnosť hesiel inklinujúcich k nacionalistickej rétorike.
V prípade Fideszu však manifest takéto vyjadrenia neponúka. Nacionalisticky
orientované vyjadrenia tak môžeme zachytávať s iných zdrojov (vyjadrenia V.
Orbána pre médiá, napríklad spomenuté dvojité občianstvo pre Maďarské menšiny
v okolitých krajinách). Môžeme poskytnúť dôvodenie absencie nacionalistickej
rétoriky vyjadrením Innes, t.j. Fidesz využíva pragmatický nacionalizmus, no
67
takéto zdôvodnenie nie je dostatočné. Napriek tomu prítomnosť faktorov
umožňujúca obe strany zaradiť medzi volebné a tým zastrešiť ich volebný úspech
aj faktorom ideologicko-programovej nízkej ukotvenosti, vďaka čomu môžu obe
strany operovať vo viacerých, navzájom rôznych štruktúrach spoločnosti,
v dôsledku čoho sa im zvyšuje volebná popularita, výskum preukázal dostatočne.
68
Záver
Fenomén volebne úspešných strán predstavuje veľmi podnetný predmet výskumu
a bádania, o to zvlášť v prípadov, u ktorých sa preukázal v takej miere, že môžeme hovoriť
o stranách výrazne úspešných, alebo ako ich označujeme v tejto práci, dominujúcich strán.
Úlohou tejto diplomovej práce bolo na prípade strany Smer ako dominujúceho aktéra
slovenského straníckeho systému a z hľadiska dominancie príbuznej strany Fidesz rozšíriť
znalosti príčinných faktorov vzniku volebne úspešných strán a ich dopad na stranícky
systém
v neskoršom
vývoji.
Druhá
línia
výskumu
smerovala
k rozpoznaniu
najvýznamnejších faktorov, na ktorých závisí miera úspešnosti strán v straníckom systéme
a umožňuje im v ňom dominovať, respektíve dominovať ich častiam. V teoretickej
kapitole sme predstavili koncepty kategorizácie straníckych systémov prostredníctvom
ktorých sme boli schopný uchopiť výskum pomocou metód, ktoré toto teoretické zázemie
obsahovalo. Podobne sme predstavili typológiu politických strán, ktorá vystupovala ako
metodický rámec. S jeho pomocou sme mohli prípady práce zaradiť, čo prispelo
k jasnejšiemu poňatiu volebne úspešných, dominujúcich strán. Empirická kapitola nám
umožnila zistiť platnosť téz a hypotézy tejto práce a zároveň preveriť vypracované metódy.
Pomocou
nich
sa
nám
podarilo
preukázať
koreláciu
medzi
volebne
úspešnými/transformovanými stranami a stavom straníckych systémov v čase vstupu
týchto strán. Tretia téza práce reflektujúca dopad týchto strán na genézu straníckeho
systému z pohľadu stabilizácie jeho časti na ľavej, respektíve pravej časti spektra sa nám
podarilo preukázať taktiež, no v tomto prípade výsledky nie sú natoľko preukázateľné
v prípade slovenského straníckeho systému. Je potrebné konštatovať, že okrem použitých
metód sme boli limitovaný príliš malým časovým úsekom pôsobnosti strany Smer
relevantnej časti systému. V prípade hypotézy sme postupne dokazovali vplyv
centralizovanosti straníckej organizácie, straníckeho lídra a schopnosti strán identifikovať
sa na dôležitých štiepeniach v spoločnosti. Prvé dva faktory sme preukázateľne potvrdili.
Centralizovanosť strany a silný líder významnou mierou vplývajú na úspešnosť strán. Tretí
faktor sme potvrdili taktiež, no v tomto prípade sme boli limitovaný metódami, najmä
analýza volebných programov predstavuje notoricky kontroverznú metódu skúmania.
Okrem overenia platnosti téz a hypotézy práce sme dominujúce strany úspešne zaradili
medzi volebné strany. Platnosť našich záverov vychádza z ich empirického overenia na
dvoch prípadoch. Uvedomujeme si, že
nárokovateľnosť ich platnosti je možná len
v prípade ich evaluácie na väčšom počte prípadov, čím avizujeme odporúčanie pre ďalší
výskum.
69
Literatúra:
Adams, James F., Merrill III, Samuel., Grofman Bernard: A Unified Theory of
Party Competition: A Cross-National Analysis Integrating Spatial and Behavioral
Factors, Cambridge University Press, Cambridge 2004
Bielasiak, Jack: Regime Diversity and Electoral Systems in Post Communism.
Journal of Communist Studies and Transition Politics, Vol. 22, No. 4, pp. 407 430.
Bischoff, Ivo: Party competition in a heterogeneous electorate: The role of
dominant-issue voters, Public Choice (2005).
Blondel, Jean: Party systems and pattern of government in western democracies,
Canadian Journal of Political science, roč. 1, č.2, 1968
Cotter, Cornelius P.; Bibby, John F.: Institutional Development of Parties and the
Thesis of Party Decline, Political Science Quarterly, Vol. 95, No. 1 (Spring,
1980), pp. 1-27, The Academy of Political Science
Dawisha, Karen and Stephen Deets. 2006. Political Learning in PostCommunist
Elections. East European Politics and Societies, Vol. 20, No. 4, pp. 691-728.
Drulák, Petr: Jak skoumat politiku, Portál, Praha 2008
Duverger, Maurice: Political parties, Methuen, London 1954
Enyedi, Zsolt: The role of agency in cleavage formation, European Journal of
Political Research 44, 2005, 697-720
Enyedi, Zsolt; Linek, Lukáš: SEARCHING FOR THE RIGHT ORGANOZATION,
Ideology and Party Structure in East-Central Europe, Party Politics, Vol.14, No.4,
pp. 455 - 477
70
Grzymala - Busse, Anna. 2003. Political Competition and the Politicization of the
State in East Central Europe. Comparative Political Studies, Vol. 36, No. 10,
2003, pp. 1123-1147.
Guther, Richard; Diamond,Larry: Species of Political Parties – A New Typology,
Party Politics, Vol.9, No.2, pp. 167 - 199
Haugton, T.: „Sociáldemokratizácia“ strany Smer – sociálna demokratizácia
v horizonte volieb 2006 In.: Muránsky,M.: Vývoj a perspektívy sociálnej
demokracie na Slovensku – pohľad zvnútra a zvonku, Fridrich Ebert Stiftung,
2005, p. 50 - 56
Henderson, K.: Stranícky systém v strednej Európe: Je slovenská ľavica
výnimkou? In.: Muránsky,M.: Vývoj a perspektívy sociálnej demokracie na
Slovensku – pohľad zvnútra a zvonku, Fridrich Ebert Stiftung, 2005. p. 8 - 16
Hay, Colin: 2002. Political Analysis: A Critical Introduction. Houndmills,
Palgrave
Hroch, M. (ed.): Pohledy na národ a nacionalismus. Čítanka textů. Praha 2003
Chytílek, Roman: Podněty a výsledky. Volební a stranické systémy v evropských
zemích In. Strmiska (ed.): Politické strany moderní Evropy, Portál, Praha 2005
Innes, Abby: Party Competition in Post-Communist Europe: The Great Electoral
Lottery, London School of Economics, 2001
Jesse, Neal: Falling into a Niche: Institutional Equilibrium Between Plurality and
Proportional Representation for Large Political Parties, Political Research
Quarterly, Jun 1998; 51, 2; ProQuest Central
71
Kaminski, Marek M.: Coalitional Stability of Multi-Party Systems: Evidence from
Poland, American Journal of Political Science, Vol. 45, No. 2 (Apr., 2001), pp.
294-312 Published by: Midwest Political Science Association
Kirchheimer, O. (1966): The Catch-all Party, In: Mair, P. (ed. 1990): The West
European Party System, Oxford, Oxford University Press
Kitschelt, H. et al. : Post Communist Party Systems. Competition, Representation
and Inter-party Cooperation. Chapt. 10, The Governability of Post-Communist
Democracies, The Diversity of Post-Communist Democratic Governance. p. 345408.
Kopeček, L.: Výskumná sonda do politické existence slovenských exkomunistú.
Strana demokratické levice 1991 – 2004 In.: Muránsky,M.: Vývoj a perspektívy
sociálnej demokracie na Slovensku – pohľad zvnútra a zvonku, Fridrich Ebert
Stiftung, 2005, p. 21 - 32
Lai, Brian,;Melkonian-Hoover, Ruth: Democratic Progress an Regress: The Effect
of Parties on the Transition of States to and Away from Democracy, Political
Research Quarterly, ProQuest Central, Dec 2005
Laver, Michael,; Benoit Kenneth: The Evolution of Party Sustems between
Elections, American Journal of Political Science, Vol. 47, No. 2 (Apr., 2003),
Midwest Political Science Association, 215- 233
Lipset, Seymour Martin and Rokkan, Stein (1967). Cleavage Structures, Party
Systems, and Voter Alignments: An Introduction. In Seymour Martin Lipset and
Stein Rokkan (Eds.), Party Systems and Voter Alignments: Cross-National
Perspectives (pp.1–64). New York: Free Press
Lynch, Philip,; Garner, Robert: The Changing Party System, Parliamentary Affairs
Vol. 58, No. 3, 2005, 533-554
72
Mainwaring, Scott and Scully, Timothy R. (1995). Party Systems in Latin
America. In Scott Mainwaring and Timothy R. Scully (Eds.), Building Democratic
Institutions: Party Systems in Latin America (pp. 1–34). Stanford, CA: Stanford
University Press
Mainwaring, Scott P. (1999). Rethinking Party Systems in the Third Wave of
Democratization: The Case of Brazil. Stanford, CA: Stanford University Press.
Mainwaring, Scott; Torcal, Mariano: PARTY SYSTEM
INSTITUTIONALIZATION AND PARTY SYSTEM THEORY AFTER THE
THIRD WAVE OF DEMOCRATIZATION, Working Paper #319 - April 2005
Mair,Peter: The Electoral Universe of Small Parties in Postwar Western Europe.
In: Ferdinand Mueller – Rommel – Geoffrey Pridham: Small parties in western
Europe: Comparative and national perspectives, Sage, London 1991
Malová, D.: Komentár k príspevku Ľ. Kopečka In. Muránsky,M.: Vývoj
a perspektívy sociálnej demokracie na Slovensku – pohľad zvnútra a zvonku,
Fridrich Ebert Stiftung, 2005, p. 33 - 39
Markowski, R.: ‘Political Parties and Ideological Spaces in East Central Europe’,
Communist and Post-Communist Studies, Vol. 30, No. 3, 1997, p. 221 – 54
Millard, F.: Elections, Parties, and Representation in Post-Communist Europe,
Basingstoke: Palgrave. 2004
Moser, Robert G.: Electoral Systems and the Number of Parties in Postcommunist
States, World Politics, Vol. 51, No. 3(Apr., 1999), The John Hopkins University
Press
O`Dwyer, Conor: RUNAWAY STATE BUILDING: How Political Parties Shape
States in Postcommunist Eastern Europe
, World Politics, Jul 2004, 56, 4;
Proquest Central
73
Orogváni, Andrej: Možnosti aplikácie konceptu catch-all strany v priestore
strednej a východnej Európy – prípad Občianskej demokratickej strany,
Středoevropské politické studie roc. VIII, c. 1, s. 1-18 Central European Political
Studies Mezinárodní politologický ústav Masarykovy univerzity v Brne,
Sředoevropské politologické studie, Medzinárodní politologický ústav
Masarykovy Univerzity, Číslo 1, ročník VIII, zima 2006
Panebianco, Angelo: Political Parties: Organisation and Power. Cambridge:
Cambridge University Press, 1988
Pedersen, Mogens N: 'The Dynamics of European Party Systems: Changing
Patterns of Electoral Volatility', European Journal of Political Research,
7/1 (1979), 1-26. Copyright 1979.
Powell, Neff; Tuckera A.: New Approaches to Electoral Volatility: Evidence from
Postcommunist countries, APSA 2009, Toronto Meeting Paper
Rybář, Marek: Stranícka politika a meniace sa vzorce straníckej súťaže na
Slovensku. In Gyárfásová,O.- Mesežnikov, G. Vláda strán na Slovensku:
skúsenosti a perspektívy, IVO, Bratislava 2004
Rybář, Marek: Strategic choice and party competition: Party organisational models
in Slovakia 1992 – 2006, Paper for 4th ECPR General Conference, Pisa, 6-8
September 2007
Sartori, Giovanni: Parties and party systems. A framework for analysis.
Cambridge: Cambridge University press 1976
Schimmelfennig, Frank: Strategic Calculation and International Socialization:
Membership Incentives, Party Constellations, and Sustained Compliance in
Central and Eastern Europe, International Organization, Vol. 59, No. 4,
74
International Institutions and Socialization in Europe (Autumn, 2005), pp. 827860, Cambridge University Press on behalf of the International Organization
Foundation
Strmiska, M.: Politické strany moderní Evropy, Portál, Praha 2005
Tavits, Margit: The Development of Stable Party Support: Electoral Dynamics in
Post-Communist Europe, American Journal of Political Szzzcience, Vol. 49, No. 2
(Apr., 2005), pp. 283-298, Midwest Political Science Association
Toole, James: “Government Formation and Party System Stabilization in East
Central Europe”. Party Politics 6(4) (October 2000)
Torcal, Mariano; Gunther, Richard P. and Montero, José Ramón (2002). AntiParty Sentiments in Southern Europe. In Richard P. Gunther, José Ramón
Montero, and Juan J. Linz (Eds.), Political Parties: Old Concepts and New
Challenges. Oxford: Oxford University Press
Wolinetz, Steven B.: Classifying Party Systems: Where Have All the Typologies
Gone? Memorial University of Newfoundland, 2004
Zielinski, Jakub: Translating Social Cleavages into Party Systems: The
Significance of New Democracies, World Politics, Vol. 54, No. 2 (Jan., 2002), pp.
184-211, The Johns Hopkins University Press
Webové zdroje:
(všetky videné 20.4.2010)
www.strana-smer.sk
www.fidesz.hu
75
www.e-polis.cz/komparace/122-stranicky-system-madarska.html
http://spravy.pravda.sk/hrusovsky-konci-na-poste-predsedu-kdh-csakyho-priluceni-obisiel-phh-/sk_domace.asp?c=A090918_134650_sk_domace_p23
http://www.sme.sk/c/3224503/s-bugarom-konci-v-cele-smk-jeden-z-matadorovslovenskej-politiky.html 30.12.2009 30.12.2009
http://www.statistics.sk/volby2002/default.html)
http://www.statistics.sk/nrsr_2006/
www.nrsr.sk
www.preferencie.sk
European Election database, http://eed.nsd.uib.no/webview/ 4.april 2010
76
Download

Volebne úspešné politické strany v strednej Európe: Cesta za