Zatepľovanie neohrozuje len dážďovníky
Ohrozené sú aj ďalšie druhy vtákov žijúce v mestách, ktoré si svo­
je hniezda stavajú v rôznych otvoroch a na stenách budov. Sú to
najmä vrabec domový, lastovička obyčajná, belorítka obyčajná,
sokol myšiar alebo kavka tmavá. Všetky tieto druhy hniezdia aj
na panelákoch a rekonštrukčné práce počas hniezdenia ich vážne
ohrozujú.
Ochrana dážďovníkov a ich hniezdísk
Dážďovník obyčajný je zákonom chránený. Vyskytuje
sa na väčšine územia Slovenska, avšak jeho početnosť
v dôsledku intenzívneho zatepľovania a zmien staveb­
ných technológií stále klesá. Pre záchranu dážďovníkov
na našich sídliskách je najdôležitejšie zachovanie ich
existujúcich hniezdísk alebo aspoň vytváranie náhrad­
ných hniezdnych možností. Najvhodnejšou ochranou
hniezdísk je ponechanie pôvodných vetracích otvorov
v atikovej časti budov a inštalácia upravených vetracích
mriežok. Takto umožníme dážďovníkom hniezdiť na
pôvodných miestach aj po zateplení budovy.
Vytváranie hniezdísk
Pomôcť môžeme aj vykladaním hniezdnych búdok. Exis­
tuje viacero typov búdok rôznej veľkosti a tvaru. Dajú sa
vyrobiť z dreva, polystyrénu či kúpiť hotové z drevobetó­
nu. Vletový otvor je dobré umiestniť v dolnej časti búdky.
Výber typu búdky záleží aj od umiestnenia a spôsobu
ukotvenia búdky na budove. Dôležité je umiestniť ich na
budovu dostatočne vysoko, tam, kde majú dážďovníky
voľný prílet a možnosť spustiť sa z búdky do voľného
priestoru.
Koho žiadať o pomoc v prípade ohrozenia dážďovníkov a ich
hniezdísk?
Ak ste zistili, že sa zatepľuje dom, na ktorom hniezdia vtáky alebo
sa vyskytujú netopiere, žiadajte o pomoc:
Štátnu ochranu prírody SR (www.sopsr.sk)
bvodný úrad životného prostredia vo svojom bydlisku
O
(www.ouzp.sk)
rganizácie aktívne v ochrane vtáctva a netopierov:
O
SOS/BirdLife Slovensko (www.vtaky.sk)
SON (www.netopiere.sk)
BROZ (www.broz.sk)
Projekt LIFE10 NAT/SK/000079 Ochrana dážďovníka tmavého
(Apus apus) a netopierov v budovách na Slovensku podporuje
v rámci programu LIFE+ Európska komisia
a Ministerstvo životného prostredia SR.
Partneri projektu:
Bratislavské
regionálne
ochranárske
združenie
Slovenská
ornitologická
spoločnosť /
BirdLife Slovensko
Spoločnosť
pre ochranu
netopierov
na Slovensku
Viac informácií o projekte nájdete na internetovej stránke
www.dazdovniky.vtaky.sk
Foto: Š. Benko, J. Gúgh, A. Chudý, R. Jureček, J. Kaľavský, J. Svetlík
DÁŽĎOVNÍK
OBYČAJNÝ
Apus apus
Výchova mláďat
Život v ovzduší
Dážďovník obyčajný je vzdušným akrobatom me­
dzi vtákmi. Takmer celý svoj život trávi v ovzdu­
ší – chytá potravu, pije, zbiera materiál na stavbu
hniezda, pári sa a dokonca aj spí počas letu. Na
lietanie je dokonale prispôsobený - štíhle aerody­
namické telo a dlhé kosákovité krídla mu umož­
ňujú rýchly let, ale aj prudké manévrovanie pri
love hmyzu a na hniezdiskách. Na pevný podklad
zosadá len pri hniezdení a výnimočne k odpočin­
ku. Počas hniezdenia nocujú rodičia na hniezdach.
Nehniezdiace vtáky trávia aj noc v ovzduší.
Migrácia
Dážďovníky patria medzi tropické migranty. Väčši­
nu roka trávia v Afrike na zimoviskách a na svoje
európske hniezdiská sa vracajú len na niekoľko
letných mesiacov. Na Slovensko prilietajú dážďov­
níky v apríli a začiatkom mája už začínajú hniezdiť.
Akonáhle mláďatá vyletia z hniezd, púš­ťajú sa na
potulky a začiatkom augusta už migrujú naspäť do
Afriky.
Špajzové vetracie otvory
Hniezdisko dážďovníkov
Hniezdenie
Dážďovníky hniezdia v dutinách,
puklinách, vetracích otvoroch a šká­
rach panelových domov, ako aj vo
vežiach kostolov a podkro­viach bu­
dov. Väčšina slovenskej populácie
hniezdi v osídlenej krajine, najmä
v mestách. Len malá časť využíva na
hniezdenie svoje pôvodné bioto­
py - skalné steny a dutiny stromov.
Hniezdny materiál chytajú vo vzdu­
chu (lístie, stebielka trávy, perie)
a na hniezde ho zliepajú slinami.
Stavba hniezda trvá dážďovníkom
pomerne dlho, a preto pri výstavbe
nového hniezda už často nestihnú
v danej sezóne zahniezdiť. S obľu­
bou preto obsadzujú hniezda vrab­
cov či iných vtákov. Znášajú 2 až 3
(4) vajíčka. Zahrievanie vajíčok trvá
18 – 22 dní.
Upravená vetracia mriežka
Haco 75
Hniezdisko v atikových vetracích
otvoroch
Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Rodičia ich kŕmia hmy­
zom, ktorý chytajú vo vzduchu. Mláďatám prinášajú
potravu zriedkavejšie ako iné hmyzožravé vtáky. Hmyz
hromadia v hrdelnom vaku, zliepajú ho slinami do ma­
lej guľôčky a takto ho prinášajú mláďatám. V chladnom
a daždivom počasí dospelé vtáky dočasne opúšťajú
hniezdiská a mláďatá musia vydržať bez kŕmenia. Upa­
dajú do letargie a spomaľuje sa im metabolizmus. Ide
o adaptáciu na neprítomnosť rodičov a chýbajúce kŕ­
menie. Mláďatá takto vydržia bez potravy až do 10 dní.
Rodičia svoje mláďatá vykŕmia na vyššiu hmotnosť ako
majú dospelé vtáky. Keď sú dostatočne veľké, prestanú
ich kŕmiť a mláďatá sú tak po schudnutí v dôsledku hla­
dovania prinútené z hniezda vyletieť. Výchova mláďat
trvá 40 – 44 dní.
Ohrozenie
Dážďovníky patria k typickým druhom urbanizovanej
krajiny. Do našich miest sa začali sťahovať už pred storo­
čiami, a to najmä kvôli strate svojich prírodných hniezdísk
dôsledkom miznutia starých lesov s dostatkom bútľavých
stromov. Najprv obsadzovali najmä hradby, kostolné veže,
múry a podkrovia. Neskôr sa výstavbou panelových do­
mov s vhodnými hniezdiskami v atikových otvoroch a štr­
binách medzi panelmi vytvorili ideálne podmienky pre ich
šírenie do miest po celom Slovensku.
Najväčším ohrozením pre dážďovníky je zatepľovanie,
špárovanie a rekonštrukcie panelových domov a budov,
v ktorých hniezdia. Pri zatepľovaní sa upchávajú vletové
otvory k hniezdam, čo spôsobuje uväznenie samičky
s násadou či mláďat, ktoré potom uhynú od hladu. Navy­
še tak dochádza aj k trvalej strate hniezdiska a dážďovní­
ky sú tak čoraz viac vytláčané z našich miest.
Download

DÁŽĎOVNÍK OBYČAJNÝ