Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Kód ITMS: 26130130051
číslo zmluvy: OPV/24/2011
Metodicko – pedagogické centrum
Národný projekt
VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV
K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT
Igor Kollár - Leontína Striežovská
TRENDY INFORMAČNO-KOMUNIKAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ
2014
Vydavateľ:
Autori UZ:
Kontakt na autorov UZ:
Názov:
Rok vytvorenia:
Odborná garantka:
Oponentský posudok vypracovali:
Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11,
850 01 Bratislava
Mgr. Leontína Striežovská
Ing. Igor Kollár, PhD.
Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta,
[email protected]
[email protected]
Trendy informačno-komunikačných technológií
2014
Doc. PaedDr. Alica Petrasová, PhD.
Doc. Ing. Milan Bernát, PhD.
Mgr. Zuzana Vagnerová
ISBN 978-80-565-0201-3
EAN 9788056502013
Tento učebný zdroj bol vytvorený z prostriedkov projektu Vzdelávaním pedagogických
zamestnancov k inklúzii marginalizovaných rómskych komunít. Projekt je spolufinancovaný
zo zdrojov Európskej únie.
1
Obsah
1
Internet............................................................................................................................... 5
1.1. História internetu .......................................................................................................... 6
1.2. Internet v súčasnosti ...................................................................................................... 7
1.3. Princíp fungovania internetu ....................................................................................... 10
1.3.1. Fyzická vrstva ..................................................................................................... 11
1.3.2. Internetová vrstva................................................................................................ 12
1.3.3. Komunikačná vrstva ........................................................................................... 12
1.3.4. Aplikačná vrstva ................................................................................................. 13
1.3.5. Adresovanie počítačov v internete ...................................................................... 13
1.4. Základné služby internetu ........................................................................................... 14
1.4.1. World Wide Web ................................................................................................ 14
1.4.2. FTP ...................................................................................................................... 20
1.4.3. Elektronická pošta (e-mail) ................................................................................. 21
1.4.4. IP telefonovanie .................................................................................................. 22
1.4.5. Peer to Peer siete ................................................................................................. 22
1.4.6. Streamované video .............................................................................................. 23
1.5. Vyhľadávanie informácií v internete .......................................................................... 23
1.6. Prístup k internetu ....................................................................................................... 26
2
Zásady tvorby webových stránok .................................................................................. 28
2.1. Optimalizácia pre rôzne rozlíšenia.............................................................................. 29
2.2. Optimalizácia pre rôzne prehliadače ........................................................................... 31
2.3. Základné prvky/súčasti webových stránok ................................................................. 31
2.3.1. Text na webových stránkach ............................................................................... 31
2.3.2. Obrázky na webových stránkach ........................................................................ 35
2.3.3. Hypertextové odkazy a tlačidlá ........................................................................... 37
2.3.4. Použitie farieb ..................................................................................................... 38
2.3.5. Navigácia ............................................................................................................ 38
2.4. Tvorba webových stránok ........................................................................................... 40
3
Kancelárske aplikácie ..................................................................................................... 42
3.1. Textový editor ............................................................................................................. 42
3.1.1. Vytvorenie krátkeho dokumentu......................................................................... 46
3.1.2. Vzhľad písma ...................................................................................................... 46
3.1.3. Zarovnanie odsekov ............................................................................................ 49
3.1.4. Presun a kopírovanie textu .................................................................................. 49
3.1.5. Kopírovanie formátu ........................................................................................... 51
3.1.6. Formátovanie odsekov ........................................................................................ 52
2
3.1.7.
3.1.8.
3.1.9.
3.1.10.
3.1.11.
3.1.12.
3.1.13.
3.1.14.
3.1.15.
Odrážky a číslovanie ........................................................................................... 54
Tabulátory ........................................................................................................... 55
Hlavičky a päty strán .......................................................................................... 56
Symboly a špeciálne znaky ................................................................................. 57
Ručne zalomené riadky ....................................................................................... 57
Vzhľad strany ...................................................................................................... 58
Zlomy strán ......................................................................................................... 59
Ukážka pred tlačou a tlač dokumentu ................................................................. 60
Vkladanie a úprava obrázkov.............................................................................. 61
3.2. Tvorba elektronických prezentácií .............................................................................. 63
3.2.1. Vytvorenie novej prezentácie ............................................................................. 63
3.2.2. Zobrazenie prezentácie ....................................................................................... 64
3.2.3. Uloženie prezentácie ........................................................................................... 64
3.2.4. Snímky prezentácie ............................................................................................. 65
3.2.5. Predlohy snímok ................................................................................................. 67
3.2.6. Motívy snímok .................................................................................................... 68
3.2.7. Pozadie snímok ................................................................................................... 68
3.2.8. Hlavička a päta snímky ....................................................................................... 69
3.2.9. Úprava textu ........................................................................................................ 69
3.2.10. Obrázky a grafické objekty v prezentáciách ....................................................... 70
3.3. Tabuľkový kalkulátor ................................................................................................. 72
3.3.1. Vytvorenie nového zošita a jeho uloženie .......................................................... 72
3.3.2. Práca s hárkami ................................................................................................... 73
3.3.3. Vkladanie údajov do buniek ............................................................................... 75
3.3.4. Premiestnenie a kopírovanie ............................................................................... 77
3.3.5. Vymazanie obsahu a odstránenie buniek ............................................................ 79
3.3.6. Formátovanie údajov .......................................................................................... 79
3.3.7. Číselné formáty ................................................................................................... 80
3.3.8. Výpočty a funkcie ............................................................................................... 81
3.3.9. Grafy ................................................................................................................... 84
3
Úvod
Informačno-komunikačné
technológie
sa
v priebehu
posledných
dekád
stali
neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Stretávame sa s nimi v škole, v práci, ako aj doma.
Zatiaľ čo v minulosti bolo ovládanie informačno-komunikačných technológií výhodou
jednotlivcov, dnes je to nevyhnutnosťou pre všetkých.
Cieľom tohto učebného zdroja je poskytnúť výber základných teoretických vedomostí
o internete, ako aj praktických zručností pri práci s bežným kancelárskym softvérom. Prvá
kapitola ponúka prehľad technológií využívaných na internete. Druhá kapitola sa zaoberá
tvorbou webových stránok a ponúka praktické rady pri ich vytváraní. Tretia kapitola je
venovaná najpoužívanejším kancelárskym aplikáciám – textovým editorom, softvéru pre
tvorbu prezentácií a tabuľkovým kalkulátorom.
4
1 Internet
Slovo internet je skratkou z anglického výrazu interconnected networks - prepojené siete.
Predstavuje globálnu sieť, ktorá sa stala fenoménom prelomu 20. a 21. storočia a vyvolala
množstvo zmien v spoločnosti. Internet nie je centrálne organizovaná sieť, je to rozľahlá
heterogénna a otvorená sieť. Predstavuje spojenie sietí, o ktoré sa starajú rôzne organizácie.
Jeho prudký rozvoj je spôsobený činnosťou prevádzkovateľov čiastkových sietí –
poskytovateľov internetu (Internet Service Providers – ISP) a jednotlivých používateľov. To
spôsobuje, že na internete je vysoká diferencovanosť informačných zdrojov, pokiaľ ide o ich
vierohodnosť a kvalitu. Nepísané pravidlo internetu hovorí, že 95% požívateľov zaujíma 5%
z informácií publikovaných na internete, na čo sa spoliehajú najmä tvorcovia a správcovia
vyhľadávacích serverov a informačných portálov. Definovanie komunikačných štandardov
a prideľovanie adries zabezpečujú nezávislé organizácie.
Federal Networking Council (http://www.nitrd.gov) definuje internet ako globálnu
informačnú sieť – sieť sietí, založenú na protokoloch TCP/IP. Iná definícia definuje Internet,
hovorovo net alebo sieť ako verejne dostupný celosvetový systém vzájomne prepojených
počítačových sietí, ktoré prenášajú dáta pomocou prepínania paketov za použitia
štandardizovaného Internet Protocolu (IP) a mnohých ďalších protokolov. Pozostáva z tisícok
menších komerčných, akademických, vládnych a vojenských sietí. Slúži ako prenosové
médium pre rôzne informácie a služby ako napr. elektronická pošta, FTP a systém vzájomne
prepojených webstránok a dokumentov World Wide Webu (WWW).
Uvedené definície môžeme zhrnúť do tvrdenia, že Internet:
 je sieť sietí (prepojenie množstva lokálnych sietí do jednej siete),
 nie je centrálne organizovaná sieť,
 predstavuje prenosovú vrstvu umožňujúcu výmenu údajov,
 používa pri prenose údajov rôzne komunikačné protokoly,
 tvorí základ pre sieťové služby (WWW, E-mail, FTP, videokonferencie a mnohé ďalšie).
Internet nie je centrálne organizovaná sieť, je to rozľahlá heterogénna a otvorená sieť.
Predstavuje spojenie sietí, o ktoré sa starajú rôzne organizácie. Jeho prudký rozvoj je
spôsobený činnosťou prevádzkovateľov čiastkových sietí – poskytovateľov internetu (Internet
Service Providers – ISP) a jednotlivých používateľov. To spôsobuje, že na internete je vysoká
diferencovanosť informačných zdrojov, pokiaľ ide o ich vierohodnosť a kvalitu. Nepísané
5
pravidlo internetu hovorí, že 95% požívateľov zaujíma 5% z informácií publikovaných na
internete, na čo sa spoliehajú najmä tvorcovia a správcovia vyhľadávacích serverov
a informačných portálov. Definovanie komunikačných štandardov a prideľovanie adries
zabezpečujú nezávislé organizácie.
1.1. História internetu
Uvedené definície súvisia s postupným vývojom internetu. Spočiatku (1970-80) to bola
skutočne „len“ počítačová sieť. Toto obdobie môžeme pre ľahšie zapamätanie nazvať aj
„pravekom internetu“. V ďalšej dekáde (1980-90), ktorú nazvime „stredovekom internetu“, už
boli vyvinuté štandardy a komunikačný softvér pre pomerne pohodlnú komunikáciu
používateľov. Na začiatku poslednej dekády minulého storočia (1990-2000), ktorú nazvime
„novovekom internetu“, bol predstavený koncept systému World Wide Web (WWW). Tento
systém umožňuje publikovanie obsahu a tak môžeme konštatovať, že internet sa stáva
zdrojom informácií.
V súčasnosti
systém
www
ponúka
používateľom
množstvo
využiteľných aplikácií, ako napríklad elektronické obchodovanie, elektronické bankovníctvo,
elektronické vzdelávanie a dokonca v sebe do istej miery integruje aj ostatné služby (mail, ftp,
chat,...) a preto si väčšina ľudí pod internetom predstaví práve World Wide Web. Vďaka
rozvoju mobilných prístrojov (netbooky, inteligentné telefóny, PDA) máme prístup na
internet prakticky odkiaľkoľvek a internet sa stáva „mobilným“ alebo výstižnejšie
„osobným“. V budúcnosti môžeme očakávať, že aj ďalšie prístroje, ktoré používame
(televízory, chladničky, autá, ...) budú pripojené na internet a ten sa tak stane sieťou „vecí“.
História počítačových sietí siaha približne do roku 1969, kedy v USA agentúra DARPA
(Advanced Research Projects Agency, Department of Defense) spojila štyri počítače do jednej
siete ARPANET. Prvé spojenie bolo vytvorené 29. 10. 1969 medzi univerzitou v Kalifornii,
univerzitou v Los Angeles a Standfordským výskumným inštitútom. V roku 1981 mala sieť
ARPANET 213 členov. Sieť bola založená na princípe prepínania paketov (packet switching).
Prepínanie paketov umožňuje rozdelenie správy na bloky (pakety), ktoré sú následne
samostatne zasielané príjemcovi. Okrem menšej straty dát spôsobenej chybami v sieti (strata
paketu) tento spôsob komunikácie zásadne zrýchľuje komunikáciu. Pred odoslaním paketu je
vyhodnotené vyťaženie komunikačných bodov a liniek a následne je paket zaslaný
najrýchlejšou cestou. Pre potreby siete ARPANET bol vytvorený Interface Message
Processor (prvý router), ktorý zabezpečoval komunikáciu v sieti.
6
Táto sieť bola verejne predstavená v roku 1972, kedy sa na ňu napojili viaceré univerzity
a výskumné organizácie v USA. Vo svete začali vznikať aj ďalšie siete lokálneho alebo
regionálneho významu. Vzhľadom na neexistenciu globálnych štandardov, každá z týchto
sietí komunikovala na základe iného štandardu, napr. Usenet (1979), Bitnet (1981). To
spôsobilo následné problémy pri vzájomnom prepájaní sietí. V ďalších rokoch prebehlo
špecifikovanie a programovanie sieťového softvéru, ktorého základom a celosvetovým
štandardom sa v roku 1982 stal protokol TCP/IP (Transmission Control Protocol, Internet
Protocol). Hlavný dôraz sa kládol na to, aby protokoly založené na TCP/IP dokázali
komunikovať so všetkými typmi počítačov. Sada protokolov TCP/IP sa rozšírila mimoriadne
rýchlo, a dodnes sa používa na komunikáciu medzi počítačmi v sieti internet.
Vo svete začali vznikať ďalšie siete lokálneho alebo regionálneho významu. Vzhľadom na
neexistenciu globálnych štandardov, každá z týchto sietí komunikovala na základe iného
štandardu. To spôsobilo následné problémy pri vzájomnom prepájaní sietí. Vytvorenie
spoločného štandardu bolo opäť úlohou pre DARPA. Na základe niekoľkoročného vývoja bol
vytvorený protokol TCP/IP, ktorý tvorí základ internetu do dnes. DARPA financovala
implementáciu nového štandardu do všetkých operačných systémov. Funkčnosť protokolu
bola overená v roku 1982 na testovacej sieti.
V ďalšom rozvoji internetu zohrala významnú úlohu organizácia CERN (European
Organization for Nuclear Research). CENR prevádzkoval vlastnú sieť CERNET, ktorá bola
izolovaná až do roku 1989, kedy CERN prešiel na protokol TCP/IP. To umožnilo rozšírenie
internetu aj v Európe. V priebehu nasledujúcich rokov sa postupne zvyšoval počet navzájom
prepojených počítačov, pričom použitie siete bolo striktne vymedzené len na výskumné účely.
Hoci internet vznikol pôvodne na nekomerčnom princípe, po zhruba 20 rokoch jeho
využívania akademickou komunitou, bolo v roku 1991 bolo oficiálne povolené využívať ho aj
na iné ako výskumné účely. Za posledných pár rokov sa obchod na internete tak rozrástol, že
v súčasnosti už nepredstavuje novinku, ale súčasť obchodnej stratégie väčšiny podnikov. Na
internet sa sústreďujú aktivity firiem pôsobiacich nielen v oblasti informačných technológií,
ale aj cestovného ruchu, spravodajstva a mnohých ďalších.
1.2. Internet v súčasnosti
Pohľad na súčasný stav využívania internetu v jednotlivých častiach sveta nám ponúka
nasledujúci obrázok. Rozdelenie používateľov podľa vybraných regiónov bolo v minulosti
odlišné. Od svojho vzniku v 60-tych rokoch bol internet doménou regiónu Severnej Ameriky
7
(predovšetkým USA). Až v roku 2002 ho prekonáva Európa a v nasledujúcich rokoch už
preberá prvenstvo Ázia.
Obrázok 1 Používatelia internetu v súčasnosti podľa regiónov
Prameň: Internet World Statistics (www.internetworldstats.com, cit. 6.12.2013).
Za zaujímavý považujeme aj pohľad na tieto isté údaje, ale ako podiely používateľov
internetu v jednotlivých regiónoch sveta vzhľadom k ich celkovému počtu, ktorý uvádzame
na nasledujúcom obrázku.
Obrázok 2 Percentuálne podiely používateľov internetu podľa regiónov
Prameň: Internet World Statistics (www.internetworldstats.com, cit. 6.12.2013).
Keď porovnáme počet používateľov internetu s celkovým počtom obyvateľov, získame
údaje o rozšírení (penetrácii) internetu v jednotlivých regiónoch sveta. Graficky je toto
rozdelenie znázornené na nasledujúcom obrázku.
8
Obrázok 3 Rozšírenie internetu v jednotlivých regiónoch sveta
Prameň: Internet World Statistics (www.internetworldstats.com, cit. 6.12.2013).
Vidíme, že internet je najviac rozšírený v Severnej Amerike (76,2%), čo však signalizuje
najmenší potenciál pre ďalší rast. V Európe je penetrácia internetu na úrovni 53%. V Ázii
používa internet zhruba 20% obyvateľstva, čo signalizuje vysoký potenciál ďalšieho rastu.
Potvrdzuje to aj najvyššie tempo rastu v tomto regióne počas posledných rokov. Vzhľadom na
fakt, že najväčší podiel používateľov internetu je už dnes z tohto regiónu, dá sa predpokladať,
že tento podiel bude aj naďalej rásť.
V súčasnosti môžeme sledovať nielen kvantitatívny vývoj internetu, ako napr. rast počtu
serverov, počítačov, používateľov, ale aj kvalitatívny vývoj internetu, ako napr. zvyšovanie
rýchlosti prenášania údajov a predovšetkým nové služby, ktoré internet ponúka. Služby ako
napríklad elektronické bankovníctvo, elektronické obchodovanie, e-government a iné nám
zjednodušujú náš každodenný život a menia spôsob fungovania celej spoločnosti.
Mení sa však aj spôsob ako pracujeme s internetom. Za veľmi dôležitý trend, na ktorý
chceme dôrazne upozorniť, je zmena z klasického na mobilný internet. Máme tým na mysli
fakt, že klesá podiel používateľov, ktorí sa na internet pripájajú z klasických (stolných) PC
a naopak rastie podiel používateľov, ktorí sa na internet pripájajú z rôznych mobilných
zariadení, či už sú to notebooky, netbooky, tablety, PDA, mobilné telefóny alebo iné
zariadenia.
9
Ďalší zaujímavý a veľmi dôležitý trend súčasného internetu je obrovský nárast popularity
sociálnych sietí. FaceBook, Twitter, LinkedIn, Hi5 a ďalšie podobné portály sa stávajú novým
(hoci virtuálnym) priestorom, kde sa ľudia stretávajú, vymieňajú si informácie, zdieľajú svoje
myšlienky, fotografie a mnohokrát aj oveľa viac. Pre používateľov internetu sú tieto služby
veľmi pohodlné, pretože sú jednoducho (ľahko) používateľné a pritom dostupné na celom
svete. Pre prevádzkovateľov týchto portálov sú okrem iného zdrojom cenných informácií
o používateľoch internetu, ich osobných informáciách, zvyklostiach a podobne. Samozrejme,
veľkým pozitívom pre prevádzkovateľov je aj samotný vysoký záujem o tieto služby.
Prístup k novým riešeniam či službám na podporu informovanosti či komunikácie možno
získať využívaním mnohých riešení založených na princípe virtualizácie technológií, služieb,
riešení pre podporu podnikania a pre vývoj systémových riešení, na ktorých vývoj a podporu
vo svete upozorňuje Pomffyová, keď zdôrazňuje prehľad ich predpokladaného vývoja
s výhľadom do roku 2014 (Pomffyová, 2010). Virtualizácia technológií umožňuje aj prenos
multimediálnych tokov dát v reálnom režime, čo umožňuje podporu sledovania
streamovaného videa (video prezerané priamo z internetu). Nárast popularity ich sledovania
vytvára predpoklad, že takéto prenosy budú v najbližších rokoch tvoriť väčšinu dátových
prenosov cez internet. V súčasnosti si prvenstvo držia siete P2P (Peer to Peer), na zdieľanie
obsahu jednotlivými používateľmi, avšak ich podiel už začína klesať práve v prospech
streamovaného videa. Potvrdzujú to aj informácie zo spravodajského servera zameraného na
oblasť IT www.zive.cz.
Hnacou silou rýchleho rastu internetu z kvalitatívnej aj kvantitatívnej stránky je jeho
široká možnosť uplatnenia. Súčasní autori zaoberajúci sa problematikou internetu ho definujú
ako globálnu sieť sietí, ktorá je tvorená množinou komunikačných sietí s definovanými
pravidlami pripojenia a komunikácie jednotlivých sietí (Petro, 2005, s. 93; Pour 2003, s. 286;
Laco, Pomffyová, Hužvár, 2000, s. 37). Znaky globálnosti internetu sú neobmedzený prístup
(ktokoľvek), počas 365 dní v roku, 7 dní v týždni a 24 hodín denne (kedykoľvek),
z ľubovoľného miesta (kdekoľvek). Negatívnymi stránkami internetu sú problémy
s bezpečnosťou komunikácie, nízka dôveryhodnosť väčšiny informácií, neaktuálnosť
informácií, nízka ochrana autorských práv (Buhalis, 1998, s. 414).
1.3. Princíp fungovania internetu
Internet je založený na protokole TCP/IP. Tento protokol zabezpečuje komunikáciu medzi
počítačmi pripojenými do siete. Skladá sa z dvoch častí: TCP a IP. TCP je protokol
10
zodpovedný za rozdelenie prenášaných údajov na časti (pakety). Rozdelenie údajov na časti
umožňuje rýchlejší a bezchybnejší prenos v porovnaní s prenosom celej informácie na raz. IP
zabezpečuje smerovanie častí (paketov) medzi komunikujúcimi počítačmi. Každá časť je
smerovaná samostatne, čo umožňuje rýchlejší prenos dát, lepšie využitie prenosových kapacít
a zníženie rizika straty údajov.
Internet je tvorený niekoľkými hierarchicky usporiadanými vrstvami. Každá z vrstiev
zodpovedá za zabezpečenie špecifickej úlohy. Jednotlivé vrstvy sú medzi sebou interaktívne
prepojené. Hierarchia vrstiev internetu je uvedená v nasledujúcom obrázku.
Aplikačná vrstva
HTTP, SMTP, DNS, FTP, ...
Komunikačná vrstva
TCP UDP
Internetová vrstva
IP
prijatie údajov
odoslanie údajov
Obrázok 4 Hierarchia vrstiev v internete
Fyzická vrstva
Hardvér použitý na vytvorenie počítačových sietí internetu
Prameň: Vlastné spracovanie na základe Tanenbaum, 2011, s. 68.
Hlavnou výhodou tohto prístupu je špecializácia jednotlivých vrstiev. Tento zdanlivo
komplikovaný princíp značne uľahčuje nielen fungovanie, ale hlavne vývoj internetu ako
celku. V oblasti IT sme svedkami prudkého vývoja a je neuveriteľné, že bol vytvorený
koncept, podľa ktorého internet funguje už niekoľko desaťročí. Keďže internet je rozdelený
na vrstvy, vývoj IT spôsobuje „len“ zmenu požiadaviek na prácu jednotlivých vrstiev. Pokiaľ
dôjde k zmene v jednej z vrstiev, nie je potrebné meniť súvisiace vrstvy. Postačuje len
zabezpečiť, že príslušná vrstva bude mať taký výstup, aký vyžaduje nasledujúca vrstva.
1.3.1. Fyzická vrstva
Fyzická vrstva je tvorená hardvérom, ktorý je potrebný pre fungovanie internetu. Ide
predovšetkým o aktívne sieťové prvky, prenosové médiá a komunikačné procesory, ale aj
samotné počítače (pracovné stanice a servery) pripojené do internetu. Keďže internet je sieť
sietí, existuje obrovské množstvo typov komponentov, ktoré boli pri výstavbe týchto sietí
11
použité. Zatiaľ čo pracovné stanice - klienti sú počítače, ktoré prijímajú informácie zo
serverov, servery sú počítače, ktoré poskytujú služby.
Medzi aktívne sieťové prvky patrí rozbočovač (hub), prepínač (switch), smerovač (router),
most (bridge), brána (gateway) a opakovač (repeater).
Ako prenosové médiá sa v súčasnosti používa koaxiálna a štruktúrovaná kabeláž, optické
káble a bezdrôtové (wireless) spojenie.
Komunikačné procesory sa nachádzajú bezprostredne pri počítači (prípadne priamo
v ňom) a umožňujú mu pripojenie k sieti. Najpoužívanejšie komunikačné procesory sú
sieťová karta a modem. Sieťová karta umožňuje pripojenie do LAN, modem najčastejšie do
WAN siete. V prípade pripojenia prostredníctvom sieťovej karty ide o permanentné, v prípade
pripojenia cez modem dočasné, nazývané aj vytáčané (dial-up) pripojenie.
1.3.2. Internetová vrstva
Úlohou internetovej vrstvy je jednoznačné označenie počítačov v internete. Adresovanie
počítačov má na starosti IP (internet protokol) a rieši to pomocou IP adresy. Hlavnou úlohou
tejto vrstvy je teda správne a efektívne doručenie informácií vo forme paketov z vysielajúceho
do cieľového počítača. IP adresa je adresa počítača, ktorá ho v internete jednoznačne
identifikuje. Adresa má špeciálny 32 bitový číselný formát, ktorý je rozdelený na štyri
8 bitové časti oddelené bodkami: XXX.XXX.XXX.XXX. Každé z čísel môže nadobúdať
hodnoty od 0 do 255. IP adresy teda môžu byť v rozsahu od 0.0.0.0. do 255.255.255.255.
Celkovo je teda možné pripojiť súčasne 4 294 967 296 počítačov. Používanie IP adries
celosvetovo je prísne kontrolované a jednotlivé IP adresy sú prideľované špecializovanými
medzinárodnými organizáciami. Pred niekoľkými rokmi sa ukázalo, že tento spôsob
definovania adries nie je postačujúci a preto je v súčasnosti už známa a mala by sa používať
IP v6, ktorá obsahuje 6 častí (6x8 bitov=48 bitov).
1.3.3. Komunikačná vrstva
Komunikačná vrstva má na starosti práve rozdelenie správy na pakety (na vysielajúcom
počítači) a následné spojenie paketov do pôvodnej správy (na cieľovom počítači). Jednotlivé
pakety totiž môžu pri presune cez internet prechádzať rôznymi sieťami a do cieľového
počítača môžu prísť aj v úplne inom poradí, než boli vysielané. Táto vrstva je tvorená dvomi
protokolmi TCP (Transmission Control Protocol) a UDP (User Datagram Protocol). Pri
odosielaní rozdelia správu na pakety, následne pomocou internetovej a fyzickej vrstvy sú
12
pakety prenesené k prijímateľovi správy. Tu opäť nastupuje príslušný protokol komunikačnej
vrstvy (TCP alebo UDP), ktorý z jednotlivých paketov zostaví pôvodnú správu.
1.3.4. Aplikačná vrstva
Aplikačná vrstva je najvyššou vrstvou internetu. Na rozdiel od všetkých predchádzajúcich
vrstiev nepodieľa sa na komunikácii v rámci siete. Jej úlohou je komunikácia medzi
aplikáciami a komunikačnou vrstvou. Obsahuje protokoly najvyššieho stupňa, ktoré
zodpovedajú jednotlivým službám internetu a je ich obrovské množstvo. Vybrané služby
internetu a im zodpovedajúce protokoly charakterizujeme v nasledujúcej podkapitole
Základné služby internetu.
1.3.5. Adresovanie počítačov v internete
Adresovanie počítačov v internete je riešené na základe pravidiel protokolu IP, ktoré sme
už spomínali. V roku 1984 však bol zavedený systém DNS (Domain Name System), ktorý
umožňuje alternatívne pomenovanie IP adries pomocou slov. Napríklad adrese počítača
74.125.39.105 zodpovedá adresa www.google.com. V praxi to znamená asi toľko, že prístup
k príslušnému internetovému serveru získame pomocou jeho mena (domény) a nie čísla.
Skratka na konci slovnej adresy označuje doménu najvyššej úrovne (top-level domain),
ktorou môže byť dvojmiestne označenie krajiny: .sk pre Slovensko, .cz pre Česko, .at pre
Rakúsko, .uk pre Veľkú Britániu, atď. Hlavne v USA sa používa odlišná konvencia pre
označovanie základných domén: .com pre komerčné organizácie, .edu pre školstvo, .net pre
spoločnosti zaoberajúce sa internetom, .org pre nekomerčné organizácie, .gov pre vládne
a .mil pre vojenské inštitúcie. Niektoré nové označenia základných domén sú: .firm pre firmy
všeobecné, .shop pre firmy ponúkajúce tovar na predaj, .web pre subjekty, ktorých činnosť sa
orientuje na www, .arts pre kultúrne a zábavné organizácie, .rec pre subjekty zaoberajúce sa
rekreačnými službami, .info pre subjekty poskytujúce informačné služby, .nom pre
jednotlivcov. Tieto domény sú však zatiaľ veľmi málo využívané.
Pred doménou najvyššej úrovne sa uvádza doména druhej úrovne, napríklad: nbs.sk
alebo markoweb.sk, prípadne je možné použiť aj doménu tretej úrovne, napríklad:
ef.umb.sk alebo sk.wikipedia.org.
13
1.4. Základné služby internetu
Internet ponúka jeho používateľom viaceré služby. Väčšina z nich je založená na
hardvérovo-softvérovej architektúre klient-server. Server je počítač (obvykle v nepretržitej
prevádzke), ktorý službu poskytuje a tiež príslušný softvér, ktorý beží na tomto počítači
a službu zabezpečuje. Klient je používateľský počítač (a tiež na ňom nainštalovaný program),
ktorý umožňuje pripojiť sa prostredníctvom internetu k serveru a komunikovať s ním,
zadávať príkazy a definovať požiadavky, zobrazovať získané informácie a ďalej ich
spracúvať. Medzi základné služby Internetu patrí World Wide Web (WWW), elektronická
pošta (E-mail), File Transfer Protocol (FTP), Telnet, Terminálové služby, Diskusné skupiny,
IP telefonovanie, Peer to Peer siete a iné. Je to práve služba WWW, ktorá v sebe - navyše pre
používateľa veľmi príjemným spôsobom - integruje všetky ostatné služby internetu.
Všetky služby internetu vychádzajú z koncepcie TCP/IP. Každá služba je založená na
príslušných komunikačných protokoloch. Protokoly sú nadefinované tak, aby boli funkčné na
ktoromkoľvek počítači pripojenom do siete Internet bez ohľadu na jeho hardvérové vybavenie
alebo operačný systém. Na to, aby mohol užívateľ použiť služby internetu, musí byť jeho PC
správne pripojené do siete, to znamená musí mať pridelenú jedinečnú IP adresu.
1.4.1. World Wide Web
World Wide Web (skrátene WWW, 3W alebo jednoducho Web) predstavuje systém
stránok (webpage) usporiadaných do web sídiel (website). Jednotlivé stránky sú navzájom
prepojené pomocou hypertextových odkazov (hypertextových väzieb), t.j. zvýraznených slov,
slovných spojení alebo obrázkov, ktoré odkazujú na inú časť tej istej stránky alebo na inú
stránku, ktorá sa môže nachádzať aj na inom počítači. Služba WWW predstavuje jeden
z najpoužívanejších prostriedkov komunikácie na internete. Tento spôsob komunikácie v sebe
integruje text, grafiku, zvuk, animáciu a mnohé ďalšie možnosti multimédií (Laco,
Pomffyová, Hužvár 2000, s. 41).
Vďaka možnosti obohatenia obsahu stránok o grafiku, zvuky a ďalšie prvky sa stala
služba WWW ideálnym nástrojom na publikovanie informácií rôzneho charakteru na
internete (Stuchlík, Dvořáček, 2000, s. 63). Ďalšími výhodami služby WWW, ktoré prispeli
k jej širokému uplatneniu sú interaktívny prístup a intuitívne ovládanie. Organizácie
používajú službu WWW predovšetkým na poskytovanie informácií o sebe a svojej činnosti,
propagáciu
výrobkov
a služieb,
objednávanie
14
tovarov
a služieb,
prípadne
nákup
prostredníctvom internetu (Laco, 1998b, s. 246). Výhody komunikácie prostredníctvom
internetu oproti iným spôsobom komunikácie sú: nižšie náklady, vyššia rýchlosť, nová,
moderná technológia, predpoklad zvyšovania kvality a rýchlosti spojenia (Laco, 1998a,
s. 153). Vzhľadom na decentralizovanosť internetu si môže každý, kto má záujem, vytvoriť
vlastnú WWW stránku. Je to rýchly a efektívny nástroj publikovania akýchkoľvek informácií.
Kritickým miestom systému WWW je pravdivosť a aktuálnosť publikovaných informácií.
Keďže systém je decentralizovaný, neexistuje žiadna autorita, ktorá by dohliadala na
pravdivosť a aktuálnosť informácií. Používatelia internetu sa preto často stretávajú
s nepravdivými a neaktuálnymi informáciami.
Autorom technológie World Wide Web je Tim Berners-Lee z CERN (www.w3.org,
cit. 28.10.2010). V roku 1990 vytvoril prvý web server a prvého web klienta. Išlo o systém
založený na troch základných myšlienkach: navigácia pomocou hypertextu, podpora
multimédií a integrácia už existujúcich služieb (Laco, 2004).
Z pohľadu používateľa je WWW tvorený množstvom stránok (v skratke „stránok“). Každá
zo stránok môže obsahovať hypertextové odkazy na iné stránky. Používateľ môže kliknúť
myšou na ľubovoľný odkaz. Následne bude presmerovaný na príslušnú stránku. Autorom
myšlienky hypertextových odkazov je vizionár Vannevar Bush, ktorý ju prezentoval už
v roku 1945, oveľa skôr, ako bol vytvorený samotný Internet (Tanenbaum, A. S., 2003,
s. 612).
URL (Uniform Resource Location) je štandard stanovený pre jednoznačný zápis
umiestnenia zdroja v rámci Internetu. Je definovaný pre bežné služby Internetu ako WWW,
FTP, Gopher, E-mail. Používa sa napríklad pri tvorbe odkazov na iné www stránky
(http://www.ef.umb.sk), alebo aj na ľubovoľné iné zdroje na internete (textový súbor, zvuk,
video, ale aj diskusnú skupinu, gopher, ftp server). Typickým príkladom URL je
http://www.ef.umb.sk/index.html. URL sa skladá z troch častí: definícia protokolu, ktorý má
byť použitý (v našom prípade http), DNS mena príslušného servera (v našom prípade
www.ef.umb.sk) a názvu súboru (s našom prípade index.html). Zatiaľ čo protokol a doména
sú povinné súčasti URL, cesta a názov súboru sú súčasti nepovinné. V prípade ich nepoužitia
webserver obvykle vráti domovskú stránku websídla (homepage).
Svoje jedinečné URL adresy majú aj ostatné internetové služby. Tieto adresy vždy
začínajú označením príslušného komunikačného protokolu, napr. “ftp://“. Keďže väčšina
odkazov na internetové zdroje v ďalších kapitolách smeruje na webové stránky resp. sídla,
15
budeme v týchto URL adresách vynechávať označenie protokolu http (t. j. napr. namiesto
kompletnej adresy http://www.sme.sk budeme písať skrátene www.sme.sk). Rovnaký postup
môžete uplatniť aj pri zadávaní adries vo webovom prehliadači. Netreba však zabúdať, že
protokol je pre URL vždy povinný a hoci ho už dnes používatelia do svojich prehliadačov
internetu nevpisujú, tieto programy to urobia za nich.
HTTP (Hypertext Transfer Protocol) je aplikačný protokol slúžiaci na prenos WWW
stránok (t.j. dokumentov vytvorených v jazyku HTML) medzi serverom a klientom. Server
odosiela údaje podľa požiadaviek užívateľa. HTTPS (Hypertext Transfer Protocol Secure) je
prenos podobný ako HTTP, ale je šifrovaný. Využíva sa predovšetkým pri internetbankingu.
HTML (HyperText Markup Language) je značkovací jazyk používaný na tvorbu WWW
stránok. Jazyk HTML je tvorený značkami (tagmi), ktoré popisujú jednotlivé objekty na
WWW stránke a ich umiestnenie. Podrobnejšie sa HTML budeme zaoberať v časti Základy
HyperText Makrup Language.
Technológia WWW nachádza svoje uplatnenie ako v internete a v sieťach typu WAN, tak
aj v sieťach LAN, v ktorých je možné vytvárať intranety. Táto technológia je populárna,
pretože aplikácie sú ľahko používateľné a pomerne nezávislé od hardwarovej platformy,
keďže u klienta je potrebný jedine prehliadač internetu.
Web stránky na internete môžu byť statické alebo dynamické. Rozdiel medzi uvedenými
typmi stránok je v spôsobe ich spracovania na serveri. Rozdiel teda nie je v grafických
efektoch, ktoré sú použité na stránke (aj keď slovo dynamické často evokuje práve animácie
grafiky stránky). Klient, ktorý si stránku prezerá neuvidí žiadny rozdiel medzi zobrazením
statickej alebo dynamickej stránky.
Pojmy ako statické alebo dynamické www stránky sa v súvislosti s internetom dosť často
používajú v rôznych súvislostiach. My budeme statické www stránky definovať ako tie,
ktoré boli vopred vytvorené (v jazyku html) a následne umiestnené na www server. Na
základe požiadavky klienta sú mu potom jednotlivé www stránky zobrazované. Takéto
stránky zobrazujú vopred pripravené informácie. Jedná sa o nemenný HTML kód, ktorý ja na
základe požiadavky zaslaný klientovi. Sme si istí, že fungovanie www (surfovanie na webe)
je každému čitateľovi zrejmé. Čo sa však v skutočnosti udeje, je zjednodušene znázornené na
nasledujúcom obrázku.
16
Obrázok 5 Zobrazenie statickej WWW stránky
Prameň: Vlastné spracovanie, 2013.
Zobrazenie statickej WWW stránky sa skladá z nasledovných štyroch krokov:
1. zadanie adresy WWW stránky používateľom do prehliadača,
2. prehliadač pošle požiadavku na WWW server, kde je stránka uložená,
3. server zašle HTML kód WWW stránky prehliadaču,
4. prehliadač interpretuje HTML kód a zobrazí používateľovi WWW stránku.
Ak by sme do tejto schémy doplnili aj funkciu DNS servera, ktorá je zjavne
neprehliadnuteľná, dostaneme nasledujúci obrázok.
Obrázok 6 Statické stránky
Prameň: Vlastné spracovanie, 2013.
Používateľ (s počítačom pripojeným na internet) zadá do svojho prehliadača názov
domény (1), doména sa odošle na prednastavený DNS server (2), ktorý vráti IP adresu
webservera (3). Následne je podľa tejto IP adresy príslušný web server požiadaný o html
17
dokument (4), ktorý odošle späť na počítač používateľa (5). Prehliadač html kód interpretuje
a používateľovi zobrazí www stránku (6).
Úlohou servera je v prípade statických stránok iba zaslanie príslušného súboru s HTML
kódom na pracovnú stanicu klienta. Najčastejšie majú statické WWW stránky príponu .htm
alebo .html.
Dynamické www stránky budeme v tomto texte definovať ako tie www stránky ktoré sú
vytvárané on-line (v reálnom čase) pomocou
skriptov (programov) bežiacich na strane
servera. Takže základný rozdiel medzi statickými a dynamickými stránkami je v tom, že
dynamické v podstate neexistujú a vznikajú až v momente, kedy o ne klient požiada.
Dynamické WWW stránky oproti statickým umožňujú používateľom interaktívnu
komunikáciu. Po vstupe na dynamickú WWW stránku používateľ zadá svoju požiadavku. Na
serveri sa spustí program, ktorý spracuje požiadavku a dodá výsledky späť na prehliadač.
Používateľ môže žiadať výber dát, výpočtové služby, alebo spúšťanie ďalších programov.
Typickým príkladom sú fulltextové vyhľadávacie služby alebo interaktívne slovníky (Laco,
2004).
Pre tvorbu dynamických stránok sa využíva napr. technológia *.asp (active server pages),
prípadne novšia .NET technológia (*.aspx), alebo voľne dostupná technológia *.php.
Dynamické www stránky bývajú veľmi často kombinované s databázou, napr. MS SQL,
MySQL alebo Oracle. Postupnosť krokov komunikácie medzi klientov a serverom pri
zobrazení dynamickej stránky zjednodušene zobrazuje obrázok 6.
Obrázok 7 Zobrazenie dynamickej WWW stránky
Prameň: Vlastné spracovanie, 2013.
18
Zobrazenie dynamickej WWW stránky sa skladá z nasledovných siedmich krokov:
1. zadanie adresy WWW stránky používateľom do prehliadača,
2. prehliadač pošle požiadavku na WWW server, kde je stránka uložená,
3. server vyžiada informácie z databázy,
4. databáza zašle požadované informácie serveru,
5. server spracuje stránku na základe informácií z databázy a vytvorí HTML kód stránky,
6. server zašle HTML kód WWW stránky prehliadaču,
7. prehliadač interpretuje HTML kód a zobrazí používateľovi WWW stránku.
Úlohou servera je doplnenie informácií do WWW stránky a následné vytvorenie HTML
kódu, ktorý je zaslaný na pracovnú stanicu klienta. Najčastejšie sú dynamické stránky
prepojené s databázami (MS SQL, My SQL, Oracle a iné). Dynamické stránke sú najčastejšie
vytvorené v jazykoch PHP (prípona .php), ASP (prípona .php) alebo .NET (prípona .aspx).
Po doplnení funkcie DNS servera do schémy dostaneme nasledujúci obrázok.
Obrázok 8 Dynamické stránky
Prameň: Vlastné spracovanie, 2013.
Používateľ zadá do svojho prehliadača názov domény (1), doména sa odošle na
prednastavený DNS server (2), ktorý vráti IP adresu webservera (3). Následne je podľa tejto
IP adresy príslušný web server požiadaný o html dokument (4). Keďže html dokument v tejto
chvíli ešte neexistuje, server ho vytvorí (7), predtým však obvykle požiada (jazykom SQL)
databázu o údaje (5), ktoré mu databáza určite rada poskytne (6). Napokon server odošle
vytvorený html dokument prehliadaču (8), ktorý ho interpretuje a používateľovi zobrazí
vygenerovanú www stránku (9).
19
To, či si požívateľ prezerá statické alebo dynamické stránky, mu nemusí byť na prvý
pohľad zrejmé. Z pohľadu klienta (prehliadača internetu) je to v oboch prípadoch „len“ html
dokument.
Okrem skriptovania na strane servera existuje aj skriptovanie na strane klienta. V tomto
prípade je skript odoslaný prehliadaču a interpretuje – vykoná sa na počítači používateľa.
Preto sú tieto skripty potenciálne nebezpečné – okrem očakávanej prospešnej činnosti
(vykreslenie dynamickej ponuky navigácie alebo zaujímavej animácie) by na počítači
používateľa mohli teoreticky vykonať aj nejakú nekalú činnosť (odoslať údaje používateľa
alebo ich vymazať).
1.4.2. FTP
File Transfer Protocol (FTP) je spolu s HTTP a SMTP základným protokolom internetu,
ktorý vychádza z TCP/IP. Umožňuje prenos dát (súborov) prostredníctvom internetu. Ide
o definovanú sadu príkazov a rutín, ktoré rôzne počítače interpretujú rovnako.
Vznik FTP bol spôsobený tým, že do internetu sú pripojené počítače s rôznymi
operačnými systémami. FTP umožňuje komunikáciu takýchto počítačov a taktiež je založený
na architektúre klient-server. Na počítači, ktorý slúži ako server (poskytovateľ dát), je
nainštalovaný software označovaný aj ako FTP server. Z jednotlivých klientskych počítačov
na ktorých je software FTP klient je možné kopírovať súbory na alebo zo servera.
Služba FTP sa využíva najmä na distribúciu nekomerčného softvéru (shareware, freeware,
public domain), multimediálnych dát (dnes najmä hudba vo formáte MP3), pri aktualizácii
softvéru a hardvérových ovládačov. Hoci súbory uložené na internetových serveroch je často
možné sťahovať aj prostredníctvom služby www či posielať ako prílohu elektronickej pošty,
FTP je stále výhodné použiť pri prenášaní viacerých alebo objemnejších súborov. FTP je totiž
optimalizované na túto činnosť a prenos dát je rýchlejší (a teda aj lacnejší).
Pri kopírovaní súborov zo svojho počítača prostredníctvom internetu na vzdialený počítač
je použitie FTP takmer nevyhnutnosťou. Ak máme napr. svoju webovú prezentáciu vystavenú
na www serveri inej firmy alebo poskytovateľa internetu (tzv. webhosting), je veľmi výhodné
mať k tomuto serveru prístup pomocou FTP. V takomto prípade môžeme totiž naše webové
stránky upravovať na svojom počítači a údaje na serveri priamo aktualizovať kedykoľvek
podľa potreby.
20
1.4.3. Elektronická pošta (e-mail)
Elektronická pošta, označovaná skratkou e-mail (alebo len jednoducho mail), je veľmi
efektívny spôsob komunikácie medzi ľuďmi po celom svete. Oproti klasickej pošte je
neporovnateľne rýchlejšia a v prípade, že sa rozumne využíva, aj spoľahlivejšia a lacnejšia.
Jej základom je protokol SMTP (Simple Mail Transfer Protocol) s rozšírením MIME, ako aj
ďalšie protokoly, ako napr. POP3, IMAP.
Rast popularity elektronickej pošty nastal od roku 1990. Je základnou službou siete
internet, ktorá umožňuje elektronickú komunikáciu medzi používateľmi v sieti. V súčasnosti
počet e-mailov niekoľkonásobne prevyšuje počet klasických listových zásielok. Hlavnými
prednosťami elektronickej pošty sú rýchlosť a nižšie náklady v porovnaní s klasickou poštou.
Nevýhodou je riziko nedoručenia súvisiace s prípadnými problémami v sieti. V posledných
rokoch vnímame ako nevýhodu elektronickej pošty aj SPAM, t. j. nevyžiadaná pošta, ktorá
nám znepríjemňuje život.
Každý užívateľ, ktorý chce využívať služby elektronickej pošty, musí mať zriadenú
schránku pre prijímanie elektronickej pošty. Schránka elektronickej pošty sa skladá z mena
používateľa, znaku @ a názvu servera, na ktorom je schránka zriadená (napr.
[email protected]). Správa elektronickej pošty sa skladá z dvoch častí: hlavičky a tela
správy. Hlavička správy obsahuje údaje, ktoré sú nevyhnutne potrebné na doručenie správy
adresátovi. Nachádza sa v nej: adresa prijímateľa, priorita správy a bezpečnostné informácie.
Telo správy obsahuje samotnú prenášanú informáciu. Okrem textu v tele správy môžeme do
prílohy správy vložiť ľubovoľný súbor. Pri vkladaní súboru do prílohy je potrebné zohľadniť
jeho veľkosť a typ. Maximálna veľkosť prílohy je často limitovaná prevádzkovateľom
príslušného poštového serveru. Môže dôjsť k prípadu, že maximálna veľkosť prílohy
odosielateľa je väčšia ako maximálna veľkosť prílohy prijímateľa. V takom prípade bude
správa prijímateľovi doručená, ale bez prílohy. Typy zasielaných súborov nie sú obmedzené.
Všeobecne sa však neodporúča zasielať spúšťacie súbory (.exe, .bat), pretože môžu byť
mailserverom vyhodnotené ako potenciálne nebezpečné, prípadne ako nevyžiadaná pošta.
Na to, aby bolo možné používať elektronickú poštu, sú potrebné dva typy programov.
Prvým typom sú programy, ktoré používateľovi umožnia vytvoriť správu, prezerať došlú
poštu, prípadne ju ďalej spracovávať. Nazývané sú aj „mail“ alebo „klient elektronickej
pošty“. Jeden z najznámejších klientov elektronickej pošty je Microsoft Outlook. V súčasnosti
je veľmi populárne používanie web based klienta – prostredníctvom prehliadača internetu
21
(a aplikácie na strane servera). Druhý typ sú programy slúžiace na prenos elektronickej pošty
po sieti internetu a bežný používateľ s nimi neprichádza do kontaktu (tzv. mailer).
Prenos elektronickej pošty je založený na troch protokoloch: SMTP, POP3, MIME.
Protokol SMTP (Simple Mail Transfer Prtotocol) slúži na prenos správ medzi servermi
elektronickej pošty, ako aj na odosielanie správ z klienta elektronickej pošty na server
elektronickej pošty. Tento protokol umožňuje zasielať len text. Správy teda nemôžu
obsahovať žiadne prílohy. POP3 (Post Office Protokol 3) je protokol prichádzajúcej
elektronickej pošty. Využíva ho každý klient elektronickej pošty na sťahovanie správ zo
servera do počítača (napr. MS Outlook). MIME (Multiporpouse Internet Mail Exchange) je
protokol, ktorý na rozdiel od SMTP umožňuje prenášať elektronickou poštou rôzne typy
súborov. Súbory sú k správe pridané vo forme príloh. Pomocou protokolu MIME sa okrem
súboru uloženého v prílohe prenášajú aj informácie o type priloženého súboru a spôsobe jeho
rozbalenia na strane príjemcu.
1.4.4. IP telefonovanie
IP telefonovanie je prenos hlasu prostredníctvom Internetu. Na rozdiel od telefónnej linky,
je hlas digitalizovaný a prenášaný prostredníctvom Internetu. Na to, aby mohol používateľ
využiť možnosti IP telefonovania, musí mať k dispozícii multimediálny počítač (slúchadlá,
mikrofón). Okrem počítača je potrebné mať nainštalovaný aj príslušný softvér (napríklad
Skype, MS Netmeeting a iné). V začiatkoch bolo IP telefonovanie určené výlučne na prenos
zvuku medzi dvomi počítačmi. Vďaka rozvoju informačno-komunikačných technológií je už
v súčasnosti možné prenášať okrem zvukového záznamu aj obraz. Postačuje, aby
komunikujúce počítače boli vybavené web kamerami. Okrem prenosu signálu medzi
počítačmi je možné z počítača prenášať zvukový signál aj do pevných a mobilných sietí.
Volania do pevných a mobilných sietí sa využívajú predovšetkým pri medzinárodných
volaniach. Poplatky za IP telefonovanie sú často niekoľkonásobne nižšie, ako poplatky pri
klasickom telefonovaní.
1.4.5. Peer to Peer siete
Prvou Peer to Peer aplikáciou, ktorá spôsobila rast záujmu o tento typ sietí, bol Napseter
uvedený do prevádzky v roku 1999. Išlo o program určený na zdieľanie hudobných súborov
prostredníctvom internetu. Voľne dostupné zdieľanie súborov bolo tŕňom v oku nahrávacích
štúdií. Napster totiž obsahoval veľké množstvo hudobných nahrávok, ktorých šírenie nebolo
22
možné kontrolovať. Nasledovala séria súdnych sporov prevádzkovateľov siete Napster
s nahrávacími štúdiami. Ich výsledkom bolo ukončenie prevádzky v roku 2001. Siete Peer to
Peer však fungujú do dnes. Základom ich prežitia je decentralizácia, ktorá znemožňuje
postihnuteľnosť prevádzkovateľa siete. Peer to Peer siete totiž nemajú žiadne servery, ktoré
by centrálne zhromažďovali dáta. Na šírenie údajov v sieti sú využívané počítače jednotlivých
používateľov (výpočtový výkon a diskový priestor). Rizikom Peer to Peer sietí pre
používateľov je predovšetkým šírenie počítačových vírusov.
1.4.6. Streamované video
Streamované video je technológia, ktorá sa používa v rámci systému www a umožňuje
používateľom prezerať si multimediálny obsah – video umiestnené na vzdialenom serveri aj
počas jeho načítavania. V minulosti bolo potrebné počkať, kým sa celý multimediálny súbor
(ktorý je obvykle dosť veľký) skopíruje do počítača používateľa. V súčasnosti je
najpopulárnejšou službou v tejto oblasti youtube.com, existujú však aj iné systémy. Rastúca
popularita streamovaného videa a hudby zrejme v budúcnosti spôsobí pokles záujmu o peer to
peer siete.
1.5. Vyhľadávanie informácií v internete
Internet umožňuje jednotlivcom ako aj podnikom prístup do elektronických knižníc,
k dennej tlači, informačným agentúram a iným zdrojom informácií, ktoré sú zaujímavé
a dôležité v procese rozhodovania. Problémom však je veľká diferencovanosť, rôzna kvalita,
aktuálnosť či pravdivosť na internete publikovaných informácií.
Obrovské množstvo informácií, ktoré v súčasnosti obsahuje internet sa už nedá zvládnuť
bez pomoci vyhľadávacích nástrojov. Dnes platí viac ako kedysi, že nie je dôležité všetko
vedieť, ale vedieť ako to nájsť. Podobne ako v zahraničí, aj v slovenskom internete vznikli
www stránky zamerané na vyhľadávanie informácií a zhromažďovanie odkazov na stránky
určitého zamerania. Tieto stránky sú veľmi užitočné najmä preto, lebo na internete chýba
akákoľvek organizovanosť, či štruktúra.
Ak sa chceme dostať k určitej informácii publikovanej v systéme www, potrebujeme
poznať URL. Prvým spôsobom je tipovanie názvu domény. Ak hľadám informáciu napr.
o firme Slovnaft pôsobiacej na Slovensku, tak viem odhadnúť adresu, ktorá bude asi
www.slovnaft.sk. Ak hľadám informáciu napr. o firme Škofin (o ktorej viem, že je v Českej
republike), tak viem odhadnúť adresu, ktorá bude asi www.skofin.cz. Preto je nesmierne
23
dôležité, ako upozorňuje aj Maráková (2003), aby internetové prezentácie mali jednoduché
a výstižné domény.
Vyhľadávať informácie v heterogénnom prostredí internetu nie je jednoduché. Našťastie
existujú servery, ktoré ponúkajú rôzne možnosti a pomôcky pre efektívne vyhľadávanie
informácií. Sú to vyhľadávacie servery, ponúkajúce buď fulltextové alebo katalógové
vyhľadávanie, niekedy obidve možnosti.
Z vyhľadávacích serverov sa často stávajú portály – východzie stránky, na ktorých
používatelia internetu začínajú surfovať po internete. Takéto portály sú potom zaujímavé
napríklad aj pre zadávateľov reklamy.
Fulltextové (indexové) vyhľadávanie
Ide o vyhľadávanie založené na princípe hľadania pomocou kľúčového slova, resp.
kľúčových slov (dotazov). Je technologicky náročnejšie ako katalógové. Fulltext je označenie
pre technológiu spracovania elektronického obsahu, umožňujúcu rýchle vyhľadávanie
v rozsiahlych súboroch. Výkonné
počítače (search engines) pomocou automatických
programov - pavúkov (spiders) neustále prezerajú celý internet a indexujú údaje v ňom, čiže
evidujú každé slovo v texte. Vytvárajú sa zvláštne indexové súbory, ktoré popisujú výskyt
jednotlivých slov v textoch. Samotné vyhľadávanie potom neprebieha v celom texte, ale
v tomto jeho zjednodušenom obraze. Takéto vyhľadávanie je vhodné vtedy, ak hľadáme
nejaké konkrétne údaje k nejakej téme alebo udalosti (konkrétny produkt, článok, podujatie,
aféry, apod.).
Ak nemáme predstavu o konkrétnej informácii, ktorú hľadáme, je lepšie zvoliť skôr
predmetový katalóg, lebo fulltextové vyhľadávacie služby nás totiž môžu zavaliť nadmerným
množstvom odkazov.
Najznámejším serverom ponúkajúcim fulltextové vyhľadávanie je jednoznačne Google
(www.google.com). Medzi ďalšie servery, ktoré ponúkajú v prvom rade možnosť
fulltextového vyhľadávania patria servery Bing (Microsoft), AltaVista (Yahoo) a iné.
Vyhľadávanie pomocou fulltextových vyhľadávacích služieb realizujeme pomocou
jednoduchého alebo zložitého dotazu. Dotaz je buď slovo, či skupina slov, alebo fráza
v jazyku, ktorý si určíme alebo otázka v angličtine.
24
Pre dosiahnutie čo najlepších výsledkov vyhľadávania uvádzame odporúčania priamo
zo stránok Google:
Začnite jednoducho: Pri každom vyhľadávaní sa držíme nášho motta „v jednoduchosti je
krása“. Začnite zadaním základného názvu alebo slova. Ak hľadáte miesto alebo produkt v
konkrétnej oblasti, zadajte názov spoločne s názvom mesta alebo PSČ.
Menej je niekedy viac: Jednoduché, jednoslovné alebo dvojslovné hľadané výrazy vám
zvyčajne poskytnú najvšeobecnejšie výsledky. Začnite krátkymi hľadanými výrazmi a až
potom upravte výsledky doplnením ďalších slov.
Na interpunkcii nezáleží: Vyhľadávanie ignoruje interpunkciu. Platí to pre znaky ako
napríklad @#%^*()=[]\, či iné špeciálne znaky.
Ignorovanie pravopisu: Kontrola pravopisu v službe Google automaticky upravuje
zadávané slová do ich najčastejšej formy bez ohľadu na to, či ich píšete správne alebo nie.
Používanie slov vhodných pre web: Vyhľadávací nástroj funguje tak, že priraďuje
zadávané slová k stránkam na webe. Používanie slov, ktoré sa pravdepodobne nachádzajú na
stránkach, prinesie najlepšie výsledky. Napríklad namiesto dopytu [bolí ma hlava] zadajte
dopyt [bolesť hlavy], pretože takýto výraz by použili webové stránky s medicínskou
tematikou.
Vyhľadávanie pomocou presnej frázy: Ak chcete hľadať presnú frázu so slovami v
presnom poradí, vložte slová do úvodzoviek "[akékoľvek slovo]". Upozorňujeme, že
vyhľadávanie s úvodzovkami môže vylúčiť niektoré relevantné výsledky. Napríklad
vyhľadávanie výrazu "Alexander Bell" nezobrazí stránky, ktoré súvisia s výrazom Alexander
G. Bell.
Používanie popisných slov: Čím jedinečnejšie slovo, tým vyššia pravdepodobnosť
získania relevantných výsledkov. Výraz [vyzváňacie tóny telefónov] je pravdepodobne lepší
ako [zvuky telefónov]. Nezabúdajte však, že ak je význam slova správny, ale väčšina ľudí
dané slovo nepoužíva, nemusí byť priradené k stránkam, ktoré potrebujete.
Na veľkosti písmen nezáleží: Vyhľadávanie nerozlišuje veľké a malé písmená.
Vyhľadávací dopyt [banska bystrica] zobrazí rovnaké výsledky ako dopyt [Banská Bystrica].
Zahrnutie slov a znakov do vyhľadávania alebo ich ignorovanie: Ak sú bežné slová a
znaky, ako napríklad the a &, nevyhnutné pre vaše vyhľadávanie (napríklad v názve filmu
alebo knihy), zvýraznite ich tak, že k nim uvediete úvodzovky, napr. "the". Na bližšie určenie
25
konkrétnych položiek, ktoré nechcete vo výsledkoch (napr. prísady v recepte), môžete použiť
znak mínus – pred slovom.
Katalógové vyhľadávanie
V katalógovom spôsobe vyhľadávania používateľ postupne prechádza katalógmi podľa
oblastí, z ktorých informácie hľadá. Internetový katalóg je zoznam www stránok, ktoré sú
roztriedené podľa tematických kategórií a podkategórií. Usporiadanie a názvy katalógov sa
v jednotlivých kategóriách líšia. Tento spôsob vyhľadávania je vhodný, ak hľadáme údaje
z nejakej oblasti (predpoveď počasia, zoznam firiem, novinky, apod.). Naopak, ak hľadáme
konkrétne informácie, výhodnejšie je použiť fulltextové vyhľadávanie.
Pravdepodobne najnavštevovanejšia www stránka na svete je práve katalógová
vyhľadávacia služba Yahoo (www.yahoo.com). Na Slovensku patrí medzi najpopulárnejšie
katalógové vyhľadávače Zoznam (www.zoznam.sk), v Čechách Seznam (www.seznam.cz).
Yahoo, Zoznam a Seznam – to sú predmetovo zostavené katalógy. Ich pridaná hodnota
spočíva v ľudskom prvku, dôsledkom čoho sú výsledky niekedy adekvátnejšie ako pri
strojovom hľadaní.
1.6. Prístup k internetu
Prístup k internetu zabezpečujú prevádzkovatelia čiastkových sietí – poskytovatelia
internetu (Internet Service Providers – ISP), ktorí ponúkajú širokú ponuku služieb pre firmy aj
jednotlivcov. Pri výbere toho najvhodnejšieho je vhodné zvážiť niekoľko parametrov,
predovšetkým typ pripojenia, rýchlosť, cenu, viazanosť, prípadne obmedzenia objemu
prenášaných údajov.
Výber vhodného typu pripojenia závisí najmä od toho, či je postačujúce pripojenie na
internet z jedného alebo je potrebné pripájať sa z viacerých miest (či je potrebný tzv.
„mobilný“ internet). Rýchlosť internetu je obvykle udávaná osobitne pre príjem - sťahovanie
údajov (download) a odosielanie údajov (upload). Jednotkou je počet bitov za sekundu (b/s),
resp. jeho násobky, v súčasnosti najčastejšie Mbps (mega bitov za sekundu, čiže milión bitov
za sekundu). Je potrebné uvedomiť si rozdiel medzi bitom (b) a Bytom (1B=8b), keďže ako
pamäťová jednotka (čiže takmer vždy) sa používajú Byty a ich násobky.
Ďalší parameter - cena sa taktiež skladá z dvoch zložiek: mesačný poplatok a počiatočné
náklady. Zaujímavú službu ponúka napr. server www.porovnat.sk, ktorý po zadaní adresy
vyhľadá, podľa priemerných mesačných nákladov (mesačné náklady + alikvotná časť
26
počiatočných nákladov podľa viazanosti) usporiada a prehľadne zobrazí potenciálnych
poskytovateľov internetu.
27
2 Zásady tvorby webových stránok
Webové stránky (taktiež nazývané WWW stránky, alebo jednoducho stránky) sú jednou
z významných možností propagácie organizácie alebo jej produktov. Význam stránok
postupne narastal spolu s rozširovaním služby WWW a jej možností. Dnes služba WWW
ponúka širokú škálu funkcionalít. Pri tvorbe webu je nutné mať stále na pamäti jednu
základnú vec „Konkurencia je od Vás vzdialená len jedno kliknutie“.
Webdizajn je relatívne nové odvetvie. Za posledné roky sa síce veľa vecí vyvinulo, ale
ešte stále existuje niekoľko zásadných problémov, ktoré je potrebné vyriešiť: funkčnosť
a konzistencia prehliadačov, dostupnosť širokopásmového pripojenia, metódy prenosu dát,
efektívne obchodné modely a estetická úroveň webových stránok (Eccher, 2005, s. 15). Pri
grafickom dizajne nie je možné jednoznačne povedať „Toto je pekné, bude sa to všetkým
páčiť“. Podobne ani webdizajn nemá presné pravidlá zaručujúce úspech medzi všetkými
užívateľmi. Webdizajn je vždy otázkou vkusu a preferencií jeho tvorcu a cieľovej skupiny. Pri
vytváraní návrhu webdizajnu je potrebné zamerať sa na účel vytváraných WWW stránok
a pravidelnosť ich aktualizácie.
Pokiaľ vytvárame web sídlo, ktoré bude tvorené len statickými WWW stránkami, ktoré
nebudeme často meniť, môžeme sa viac zamerať na grafické prevedenie WWW stránok. Pri
rozsiahlych web sídlach tvorených dynamickými stránkami musí byť grafické prevedenie
prispôsobené zmenám informačného obsahu stránok (rôzne typy objektov na stránke).
Webdizajnér ako osoba by mal rozumieť nielen technickým, ale aj umeleckým aspektom
webdizajnu. Musí poznať základné technológie použité na WWW stránkach, ich možnosti,
ale aj obmedzenia. Zároveň musí mať umelecké cítenie, aby dokázal vhodným spôsobom
kombinovať všetky typy objektov (text, obrázky, pozadie, animácie, formuláre, tabuľky a
iné), ktoré budú dané stránky obsahovať. V prípade väčších projektov je tvorba WWW
stránok rozdelená medzi viacerých pracovníkov podľa úloh: grafický návrh, tvorba html
kódu, vytvorenie databázového modelu a integrácia dát z databázy do WWW stránky.
Aj napriek tomu, že problematikou webdizajnu sa zaoberá množstvo domácich aj
zahraničných odborníkov, neexistuje jediný správny model, ktorý by zaručoval úspech. Preto
sa musí webdizajnér pri svojej práci spoliehať na vedomosti a skúsenosti, ktoré nadobudol.
Nemôže však vychádzať len zo svojho subjektívneho názoru (preferencie, vnímanie farieb,
a iné). Musí predovšetkým zohľadniť požiadavky budúcich používateľov webu, pretože oni
rozhodujú o úspechu alebo neúspechu dizajnu. Webdizajnér musí poznať cieľovú skupinu,
28
ktorej je web určený (verejnosť, zamestnanci, dôchodcovia, tínedžeri) a podľa toho
prispôsobiť dizajn, informačný obsah a štruktúru informácií. Pokiaľ webdizajnér poskytuje
služby iným organizáciám, t. j. nie je zamestnancom organizácie, ktorej web vytvára, je jeho
povinnosťou čo možno najpodrobnejšie pochopiť predstavu danej organizácie. Musí
komunikovať s osobou zodpovednou v danej organizácii za web a odkonzultovať s ňou
všetky detaily týkajúce sa vytváraného webu. Predovšetkým musí webdizajnér vedieť
odpoveď na otázky:
Aké informácie bude web obsahovať?
Komu budú tieto informácie určené?
Ako budú informácie šírené cieľovej skupine?
Aká bude miera interaktivity webu s jeho používateľom?
Skôr ako sa budeme venovať jednotlivým objektom, ktoré je možné na webe použiť,
zameriame sa na dva kľúčové problémy každého webdizajnéra. Bez ohľadu na to, aká je
cieľová skupina webu, aké informácie tam budú prezentované a ako budú prezentované,
každý webdizajnér si musí poradiť s dvomi základnými problémami: optimalizácia pre rôzne
rozlíšenia a optimalizácia pre rôzne prehliadače.
2.1. Optimalizácia pre rôzne rozlíšenia
Výsledný dojem zo zobrazenej web stránky vo veľkej miere závisí od rozlíšenia monitora
návštevníka stránky. Rozlíšenie monitora je definované pomocou počtu pixelov (bodov),
ktoré je príslušný monitor schopný horizontálne (na šírku) a vertikálne (na výšku) zobraziť.
Táto informácia nie je pre väčšinu používateľov PC novinkou. Pri tvorbe webov sa často
stáva (predovšetkým začínajúcim webdizajnérom), že dizajn stránok je navrhnutý podľa
rozlíšenia na PC webdizajnéra. Ten automaticky predpokladá, že tak ako vidí stránku on, ju
budú vidieť aj všetci ostatní návštevníci. Keď však svoje dielo prezentuje na inom PC, zväčša
zostane nemilo prekvapený.
Ak je rozlíšenie menšie, ako plánoval, zobrazí sa len časť stránky a k ďalšiemu textu sa
musí používateľ posunúť pomocou lišty. Prípadne môže dôjsť k preskupeniu jednotlivých
objektov, čo spôsobí deštrukciu dizajnu stránky. Pokiaľ je rozlíšenie väčšie, stránka sa môže
horizontálne roztiahnuť, čo taktiež spôsobí deštrukciu dizajnu stránky.
Webdizajnér sa musí rozhodnúť, pre aké rozlíšenie bude web vytvárať. Aké je teda
optimálne rozlíšenie? Bohužiaľ, jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje. Používatelia
29
internetu majú k dispozícii rôzne monitory, ktoré majú rôzne rozlíšenia. Musíte si teda
stanoviť „kritické množstvo používateľov“. Pod týmto pojmom rozumieme počet
návštevníkov našej stránky, ktorým sa stránka musí zobraziť korektne. Môže to byť napríklad
75 % alebo aj 95 %. Otázku stanovenia optimálneho rozlíšenia by mal webdizajnér riešiť
spolu so zadávateľom zákazky. V prípade, že sa jedná o redizajn existujúceho webu,
najvhodnejšie je použiť štatistiky návštevnosti webu a porovnať podiely jednotlivých rozlíšení
na celkovej návštevnosti webu.
Ako príklad si môžeme zobrať štatistiky.
V prípade, že vytvárate nový web, ako pomôcku je možné použiť globálne štatistiky
internetu, napríklad: Internet Usage World Stats (www.internetworldstats.com). V súčasnosti
je väčšina stránok optimalizovaných na rozlíšenie 1024 x 768. Podľa posledných štatistík
z januára 2010 je len 1 % používateľov, ktorí majú menšie rozlíšenie.
Po stanovení optimálneho rozlíšenia pre pripravovaný web je potrebné spraviť ešte jedno
dôležité rozhodnutie: Bude webdizajn „fixný“ (absolútny) alebo „flexibilný“ (relatívny)?
Fixný webdizajn znamená, že stránka bude pri akomkoľvek rozlíšení zaberať na šírku
rovnaký počet pixelov. Používateľom s vyšším rozlíšením zaberie len časť rozlíšenia
monitora, používatelia s nižším rozlíšením si budú musieť stránku posúvať. Výhodou fixného
dizajnu je, že stránka na akomkoľvek rozlíšení bude vždy presne rovnaká. Nedôjde teda
k presunutiu alebo preskupeniu objektov. Nevýhodou je, že pri používateľoch s vyšším
rozlíšením nebude naplno využitý potenciál ich rozlíšenia, a čo je najhoršie, používatelia
s nižším rozlíšením neuvidia celú stránku.
Flexibilný webdizajn znamená, že stránka sa prispôsobí rozlíšeniu monitora. Táto
schopnosť je jeho najväčšou výhodou aj nevýhodou súčasne. Za výhodu to môžeme
považovať preto, že stránka využije celý priestor monitora. Prázdne miesta totiž môžu pôsobiť
na návštevníka rušivo. Nevýhodou prispôsobenia stránky rozlíšeniu je zmena rozloženia
jednotlivých objektov (text, obrázky, animácie, videá, tabuľky, formuláre a ďalšie). Pri
zobrazení stránky v nižšom rozlíšení sa celý obsah stránky bude preskupovať tak, aby sa
stránka zobrazila v danom rozlíšení, čo môže výrazne narušiť dizajn stránky. Môže dôjsť
k preskupeniu rozmiestnenia objektov. Pri zobrazení stránky na vyššom rozlíšení sa celá
stránka roztiahne, čo tiež môže narušiť grafiku stránky.
30
2.2. Optimalizácia pre rôzne prehliadače
Optimalizácia pre rôzne prehliadače je neľahká úloha, ktorá potrápi každého
webdizajnéra. Programovacie jazyky používané na WWW sú síce štandardizované, avšak to
neznamená, že vytvorený web sa vo všetkých prehliadačoch bude zobrazovať na 100 %
rovnako. Zmena štandardov v prehliadačoch je možná len s vydaním novej verzie
prehliadača. To znamená, že nasleduje s určitým časovým oneskorením. Ešte väčším
problémom je, že väčšina používateľov vášho webu si novú verziu prehliadača nainštaluje so
značným oneskorením (prípadne nenainštaluje vôbec). Webdizajnér si preto musí dávať pozor
aby „nepredbehol dobu“, t. j. nezačal používať nové štandardy skôr, ako na to budú pripravení
návštevníci jeho webu.
Sledovanie použitia rôznych verzií jedného prehliadača by bolo pomerne jednoduché.
Realita je ale komplikovanejšia. Návštevníci používajú množstvo rôznych prehliadačov,
pričom každý z týchto prehliadačov je zastúpený rôznymi verziami. Optimalizovať web pre
všetky verzie všetkých existujúcich prehliadačov je úloha, ktorú žiadny webmaster nedokáže
zvládnuť. Musí sa teda rozhodnúť, pre ktoré prehliadače bude web optimalizovať. Ako
pomôcku môže použiť opäť globálne štatistiky používateľov internetu alebo štatistiky
používateľov svojho servera (ak sa jedná o redizajn stránky). Vybrané by mali byť
prehliadače a ich verzie, ktoré sú najviac zastúpené.
Optimalizáciu webu pre prehliadače môžeme prirovnať k boju s veternými mlynmi. Je to
nikdy nekončiaca práca, pretože softvérové spoločnosti neustále vyvíjajú nové verzie
prehliadačov. Je možné predpokladať, že novšia verzia prehliadača by mala byť lepšia ako tá
predchádzajúca, ale aj v tomto prípade platí príslovie „Dôveruj, ale preveruj“.
2.3. Základné prvky/súčasti webových stránok
V nasledujúcich podkapitolách sa zameriame na problematiku použitia rôznych objektov
na webe. Pri jednotlivých objektoch poukážeme na ich význam pre návštevníka, ale aj
problémy, ktoré s ich použitím súvisia.
2.3.1. Text na webových stránkach
Text je základným prvkom každej stránky. Informácie, ktoré návštevník na stránke
vyhľadáva, sú takmer vždy obsiahnuté v texte. Preto treba textu venovať adekvátnu
pozornosť. Každá stránka je tvorená viacerými textami, ktoré sú rozmiestnené v rôznych
častiach stránky (hlavička stránky, telo stránky, päta stránky). Keďže sa tieto prvky
31
nachádzajú tesne vedľa seba, dochádza k vzniku súhlasných, konfliktných alebo kontrastných
vzťahov (Williamsová, 2002, s. 75).
Súhlasný vzťah sa objaví, keď použijeme iba jednu rodinu písma, bez veľkej rozmanitosti
štýlu, veľkosti, zvýraznenia atď. Na stránke tak nie je ťažké udržať harmonický súlad. Takáto
úprava textu má ale tendenciu javiť sa ako decentná a formálna – často aj úplne jednotvárna.
Konfliktný vzťah sa objaví, keď kombinujeme písma, ktoré sú si do istej miery podobné.
Podobnosť pôsobí naozaj rušivo, pretože po obrazovej stránke nenastane ani úplná zhoda
(súhlasný vzťah), ani úplná odlišnosť (kontrastný vzťah), dochádza teda k vzájomnému
rozporu, konfliktu.
Kontrastný vzťah sa objaví, keď použijeme niekoľko rôznych písiem a prvkov, ktoré sú
navzájom rozdielne. Môže tak vzniknúť vizuálne príťažlivý a vzrušujúci dizajn, ktorý si
kladie za cieľ upútať návštevníka. Obsahuje mnoho kontrastu, ktorý je ešte zdôraznený.
Ako vyplýva z uvedených definícii jednotlivých vzťahov, ideálne je na stránke vyhnúť sa
konfliktnému vzťahu medzi jednotlivými textami, nadpismi, navigáciou, hypertextovými
odkazmi a ďalšími textovými objektmi. Neznamená to ale, že každý text na stránke upravíme
iným typom písma, inej veľkosti a inej farby. Text na stránke musí byť zostavený tak, aby sa
v ňom dokázal návštevník rýchlo zorientovať a vyhľadať potrebné informácie. Na dosiahnutie
kontrastného vzťahu písiem je možné použiť niektorú z nasledovných techník (Williamsová,
2002, s. 95):
1. veľkosť,
2. duktus,
3. štruktúra,
4. vzhľad,
5. smer,
6. farba.
Veľkosť. Kontrast vyvolaný zmenou veľkosti písma je jasný – kombinácia veľkého písma
oproti malému písmu. Zásadou pri dosahovaní kontrastu zmenou veľkosti je, že rozdiel medzi
veľkosťou dvoch textov musí byť dostatočný. Inak nedosiahnete kontrast, ale konflikt.
Obrázok 9 Kontrast dosiahnutý zmenou veľkosti písma
Prameň: Vlastné spracovanie, 2013.
32
Typografický prvok, ktorý má byť predmetom záujmu, zvýraznite zmenou veľkosti písma.
Malým písmom upravte údaje, ktoré nie sú podstatné. Ale v prípade, že by mal návštevník
o ne záujem, sú mu k dispozícii. Pri dosahovaní kontrastu zmenou veľkosti písma sa vyhnite
používaniu výhradne veľkých písmen. Text napísaný výhradne veľkými písmenami je ťažšie
čitateľný, a aj napriek jeho zvýrazneniu môže dôjsť k tomu, že ho návštevník stránky
prehliadne.
Duktus vyjadruje pomer hrúbky ťahov k výške znakov. Zjednodušene by sme ho mohli
označiť ako hrúbka písma. Väčšina písiem je k dispozícii v rôznych hrúbkach. Predtým, ako
využijete rôzne hrúbky písma, zamyslite sa nad tým, čo tým chcete dosiahnuť. Na to, aby ste
dosiahli kontrast, musí byť rozdiel v hrúbke použitých písiem dostatočný (obrázok 10). Ak
nebude hrúbka použitých písiem dostatočne odlišná, výsledkom bude konflikt.
Obrázok 10 Kontrast dosiahnutý zmenou hrúbky písma
Prameň: Vlastné spracovanie, 2013.
Kontrast spôsobený zmenou hrúbky písma podporí len príťažlivosť stránky, ale zohráva
významnú úlohu aj pri usporiadaní informácií. Zvýraznenie kľúčových slov na stránke
umožňuje zaujať aj náhodného návštevníka a vzbudiť v ňom záujem o ďalšie informácie.
Štruktúra písma definuje stavbu písma. Rôzne typy písma majú rôznu stavbu písma.
Niektoré sú tieňované, iné majú štandardnú hrúbku, niektoré majú pätky, iné nemajú. Na
základe týchto a ďalších znakov môžeme definovať nasledovné základné skupiny písiem
(Williamsová, 2002, s. 83):
 klasické,
 moderné,
 egyptienky,
 bezpätkové,
 skripty,
 dekoratívne.
Obsahom tejto knihy nie je podrobné vysvetlenie charakteristík jednotlivých typov písiem.
Kto má záujem dozvedieť sa o písmach viac, musí siahnuť po publikáciách zaoberajúcich sa
33
typológiou. Pre potreby webdizajnérov stačí vedieť, že kombináciou dvoch odlišných písiem
je možné dosiahnuť kontrast.
Obrázok 11 Kontrast dosiahnutý rôznou štruktúrou písma
Prameň: Williamsová, 2002, s. 106.
V uvedenom príklade bol kontrast medzi písmami ešte zvýraznený použitím odlišnej
hrúbky písma.
Vzhľad písma je daný jeho samotným tvarom. Znaky písma môžu mať rovnakú štruktúru,
ale rôzny vzhľad. Zmenu vzhľadu znakov dosiahneme napríklad zošikmením písma alebo
písaním všetkých písmen veľkými písmenami. Dosiahnutie kontrastu zmenou vzhľadu písma
zobrazuje obrázok 12.
Obrázok 12 Kontrast dosiahnutý zmenou vzhľadu písma
Prameň: Williamsová, 2002, s. 111.
Smer písma definuje natočenie alebo sklon textu. Otočením textu, je možné zvýrazniť ho
v porovnaní s ostaným textom (obrázok 13).
Obrázok 13 Kontrast dosiahnutý zmenou smeru písma
Prameň: Williamsová, 2002, s. 113.
Farba písma umožňuje relatívne ľahké a jednoduché odlíšenie vybraného slova od
ostatného textu. Pri výbere vhodnej farby, ktorú použijeme na odlíšenie, je vhodné siahnuť po
tzv. teplých farbách (oranžová, červená, ...). Tieto farby okamžite ovládajú pozornosť
návštevníka a vzbudia v ňom záujem. Odlíšenie pomocou farby je možné dosiahnuť aj
použitím studených farieb, ale v tomto prípade je potrebné ich kombinovať aj s inou formou
zvýraznenia (najvhodnejšie je hrubšie písmo). Studenej farby je potrebné viacej, aby upútala
pozornosť.
34
2.3.2. Obrázky na webových stránkach
Používanie obrázkov na weboch je v súčasnosti nevyhnutnosťou. Pokiaľ sa dostanete na
web, ktorý neobsahuje žiadne obrázky, nadobudnete pocit, že je zastaraný a údaje na ňom nie
sú aktuálne. Umenie vkladania obrázkov na webe sa skrýva vo výstižnosti, striedmosti
a najmä v dokonalej optimalizácii. Úlohou webdizajnéra je optimalizovať použité obrázky
tak, aby zbytočne nespomaľovali načítanie jednotlivých stránok. Webdizajnér by mal vedieť,
ako sa majú obrázky vytvárať, používať, komprimovať a ukladať. Dôležitým aspektom,
ktorému je potrebné venovať pozornosť je typ použitého obrázku. Na webe sa používajú
najmä rastrové obrázky, vektorové len veľmi zriedka. World Wide Web konzorcium definuje
ako štandardy pre použitie rastrovej grafiky formáty PNG, JPEG a GIF, pre vektorovú grafiku
formát SVG a pre zmiešanú grafiku formát CGM (Laco, Šamík, 2010, s. 37). Vektorové
obrázky sú relatívne novou technológiou používanou na weboch, naopak rastrová grafika sa
používa už pomerne dlho.
Rastrová grafika
Obrázok uložený v rastrovom formáte tvoria definície jednotlivých bodov obrázku.
Obrázok je teda vytvorený bod po bode. Každý bod obrázku ma priradenú farbu. Podľa
farebnej škály je možné rozdeliť rastrové formáty na monochromatické, odtiene šedej
a farebné. Typickými zástupcami rastrových formátov používaných na webe sú formáty GIF,
JPEG a PNG.
GIF (Graphics Interchange Format) je najstarším grafickým formátom používaným na
internete a stále je veľmi populárny. Ide o komprimovaný formát, ktorý bol vyvinutý v roku
1987 (Berčík, 2002, s. 5). Formát GIF je trochu atypický, pretože neukladá farbu každého
bodu samostatne, ale nahradzuje ich farebnou paletou. Jeho použitie je efektívne pri
obrázkoch, ktoré obsahujú maximálne 256 farieb. Aj napriek tomuto na prvý pohľad
výraznému obmedzeniu sa tento formát často využíva aj v súčasnosti predovšetkým pri
publikovaní jednoduchých obrázkov na internete. Má totiž niekoľko nesporných výhod oproti
ostaným formátom rastrovej grafiky:
 použitie palety umožňuje minimalizovať veľkosť obrázkov s nízkym počtom farieb,
 takmer úplná ignorácia farebnosti veľkých plôch,
 transparentnosť pozadia,
 postupná aproximácia zobrazenia,
 animácie časti obrázka alebo celého obrázka.
35
Formát GIF ponúka webdizajnérovi výborný spôsob ukladania obrázkov používajúcich
menej farieb, čo je v prípade kreslenej grafiky dosť často. Výnimkou sú samozrejme farebné
prechody, kedy každý odtieň je vnímaný ako samostatná farba, takéto obrázky nie je vhodné
používať vo formáte gif, podobne ako aj fotografie.
Na ukladanie fotografií bol od začiatku koncipovaný formát JPEG. Je to jediný rozšírený
obrazový formát, ktorý pracuje so stratovou kompresiou. Optimalizácia (kompresia) prebieha
predovšetkým v oblasti ľudským okom menej viditeľnej. Namiesto zmeny jasu mení JPEG
farebnosť bodov. Svetlosť obrázku sa nezmení a mierny posun farieb si ľudské oko nevšimne.
Kompresný pomer býva od 1:10 až 1:20 (Berčík, 2002, s. 6). Tento typ obrázku je vhodné
použiť predovšetkým pri digitálnych fotografiách, kde nie je nutné rozoznať jednotlivé detaily
a presné ohraničenie medzi objektmi na obrázku (Laco, Šamík, 2010, s. 34). Formát JPEG je
vhodné používať na ukladanie obrázkov s veľkým počtom rôznych farieb, pričom jemná
zmena farebnosti obrázkov nám neprekáža.
Formát PNG (Portable Network Graphics) je najnovší z trojice spomínaných rastrových
formátov. Podobne ako formát GIF používa bezstratovú kompresiu, t. j. kvalita obrázka
zostáva nezmenená. Dokáže však pracovať s oveľa širšou paletou farieb „true color“. Je
ideálny na základnú grafiku webových stránok, zverejňovanie kresieb, schém, grafov
a obrázkov určených na ďalšie spracovanie (Laco, Šamík, 2010, s. 33). Podobne ako formát
GIF, aj PNG umožňuje transparentnosť a postupnú aproximáciu zobrazenia. Aj napriek
početným výhodám sa používanie tohto formátu na webe rozširuje len pomaly.
Vektorová grafika
Ukladanie obrázkov vo vektorovom formáte je založené na úplne inom princípe ako
rastrová grafika. Neukladajú sa informácie o jednotlivých bodoch obrázku, ale o objektoch,
ktoré sa na obrázku nachádzajú. Hlavnou výhodou oproti rastrovej grafike je možnosť
priblíženia obrázku bez straty kvality. Zaznamenávanie informácií o použitých objektoch je
založené na definícii objektu, jeho výplne, farby, polohy, veľkosti, uhlu otočenia atď. Spôsob
zaznamenávania údajov o objektoch limituje použitie tohto formátu. Vektorové formáty sú
vhodné len na obrázky, ktoré sú tvorené objektmi. Nehodia sa teda na ukladanie fotografií.
SVG (Scalable Vector Graphics) je momentálne jediným z vektorových formátov, ktorý
našiel svoje uplatnenie na webe. Jedná sa o otvorený formát určený na dvojrozmernú
vektorovú grafiku a zmiešanú vektorovú a rastrovú grafiku. V roku 2001 sa stal odporúčaným
štandardom konzorcia World Wide Web. V súčasnosti je podporovaný takmer všetkými
36
prehliadačmi bez potreby inštalácie ďalšieho softvéru. Formát SVG Tiny má širokú podporu
aj v mobilných zariadeniach, pre ktoré bol v roku 2003 prijatý v rámci 3GPP ako povinný
formát pre vektorovú grafiku (Laco, Šamík, 2010, s. 36).
Primeraná veľkosť obrázkov
Pri tvorbe webových stránok je tiež nutné dbať na to, aby boli obrázky uložené v takom
rozmere, ako budú použité na stránke. Uvedené tvrdenie znie veľmi jednoducho, no aj napriek
tomu sa v praxi tento princíp nedodržiava. Problém vzniká preto, že v HTML kóde je možné
nastaviť inú zobrazenú veľkosť obrázka ako jeho fyzické rozlíšenie. Môže teda nastať
situácia, že obrázok o veľkosti 800x600 bodov bude na stránke zobrazený v rozlíšení 80x60
bodov. Všetko bude fungovať ako má, na prvý pohľad nie je žiadny problém. Problém sa
prejaví, ak napríklad podobným spôsobom vložíme na stránku 10 obrázkov. Čas zobrazenia
stránky sa značne predĺži. Pri zobrazení sa totiž cez sieť prenáša obrázok v pôvodnej veľkosti
a následne je pri zobrazení zmenšený na požadovaný rozmer (80x60 bodov). Preto je nutné
každý obrázok prispôsobiť presne na požadovaný rozmer. Skráti to čas načítavania stránky
a tým prispeje k vyššej spokojnosti návštevníkov. Ešte väčší problém samozrejme nastane, ak
by obrázok veľkosti 800x600 bodov bol zobrazený napr. 400x600 bodov – obsah obrázka by
bol značne zdeformovaný (tzv. zázračný recept na schudnutie o 50%).
2.3.3. Hypertextové odkazy a tlačidlá
Hypertextové odkazy a tlačidlá sú jedným zo základných objektov, ktoré sa na webových
stránkach vyskytujú. Ponúkajú jednoduchý spôsob, ako sa z jednej stránky dostať na ďalšiu
(spravidla súvisiacu s danou témou). Úlohou webdizajnéra je zabezpečiť, aby sa návštevníci
mohli čo možno najefektívnejšie preklikávať z jednej stránky na druhú.
Štandardne sú hypertextové odkazy zvýraznené na stránkach modrým podčiarknutým
písmom. Mnohí webdizajnéri považovali uvedené zvýraznenie za takpovediac „ošúchané“.
Preto sa rozhodli, že ich odkazy budú iné. Súhlasíme, že modré podčiarknuté odkazy nie sú
najmodernejšie a je vhodné ich upraviť. Treba pri tom však zachovať ich pôvodnú myšlienku,
a to informovať návštevníka „Sem môžeš kliknúť“. Hypertextové odkazy musia byť
adekvátne odlíšené od ostatného textu, aby návštevník vedel, že sú tam. Na ich odlíšenie je
možné použiť niektorú z metód kontrastu textu, uvedenú v kapitole 2.3.1 Text na webových
stránkach.
37
Tlačidlá slúžia predovšetkým na potvrdenie nejakého úkonu návštevníka. Tlačidlá majú
často podobu rôznych obrázkov. A tu môže nastať problém. Nie každý obrázok je vhodný,
aby bol tlačidlom. Podobne ako hypertextový odkaz, musí aj tlačidlo na prvý pohľad
informovať o tom, že je tlačidlom. Nemôže sa stať, že od návštevníka vyžiadame zadanie
informácií do formulára a potom ho necháme pátrať po tlačidle na stránke. Zvýraznenie
tlačidiel sa najčastejšie robí pridaním trojrozmerného efektu. Ten u návštevníka automaticky
vytvára dojem, že sa jedná o tlačidlo, na ktoré môže kliknúť.
2.3.4. Použitie farieb
Pri vytváraní webov pre existujúce firmy väčšinou webdizajnér vychádza z existujúcich
firemných farieb. Pokiaľ nie sú farby stanovené, nemal by vychádzať z osobných preferencií.
Základ pre výber farieb tvoria informácie o cieľovej skupine a prezentovaných informáciách.
Vhodnosť jednotlivých farieb a ich vnímanie návštevníkmi vychádza aj z kultúry. V rôznych
kultúrach majú jednotlivé farby rôzny význam. Preto je dobré pred návrhom farieb získať
aspoň základné informácie o vnímaní farieb danou kultúrou. Vybrané farby musia spolu
samozrejme ladiť. Pri vytváraní firemných prezentácií sa často používajú rôzne odtiene jednej
farby. Naopak pri tvorbe stránok určených pre deti sa kladie dôraz na pestrú paletu použitých
farieb.
2.3.5. Navigácia
Výstižná a jasná navigácia by mala rýchlo a jednoducho doviesť návštevníka
k požadovaným informáciám. Okrem toho by mu mala kedykoľvek poskytnúť presnú
informáciu o tom, kde sa práve nachádza. Pri vytváraní navigácie vychádza webdizajnér
z predpokladanej štruktúry celého webu. Navigácia by mala byť čo možno najjednoduchšia.
Zároveň musí u návštevníka vyvolávať dojem logického členenia. Každý nový návštevník si
po zobrazení domovskej stránky zrakom prebehne všetky položky navigácie a bude sa snažiť
zistiť logiku členenia stránky. Pokiaľ sa mu logiku navigácie podarí pochopiť, je to viac ako
polovica úspechu webu. Bez pochopenia členenia navigácie sa návštevník len veľmi ťažko
dopátra k požadovaným informáciám a stránku s najväčšou pravdepodobnosťou opustí.
Navigácia má pre návštevníka niekoľko významov (Krug, 2006, s. 52):
Poskytuje mu oporné body. Nikto sa necíti dobre, keď je stratený. Dobrá navigácia
zaručuje pôdu pod nohami a poskytuje nám zábradlie, ktorého sa môžeme držať – aby sme sa
cítili bezpečne.
38
Hovorí, čo všetko tu je. Odkrytím hierarchie nám navigácia hovorí, čo web obsahuje –
odkrýva nám obsah. Pokiaľ porozumieme navigácii, pochopíme hierarchiu. A pokiaľ
rozumieme hierarchii, odkryje sa nám obsah webu.
Hovorí, ako stránky používať. Pokiaľ navigácia plní svoju úlohu, potom vám implicitne
hovorí, kde máte začať a aké máte možnosti. Správne navrhnutá navigácia by mala v sebe
obsahovať všetky inštrukcie, ktoré potrebujete. Už len preto, že väčšina návštevníkov bude
ignorovať akékoľvek ďalšie návody.
Vzbudzuje dôveru ľuďom, ktorí stránky vybudovali. Každú sekundu strávenú na webu
si v duchu kladieme otázku: „Vedia tvorcovia, čo robia?“ Je to jeden z hlavných faktorov,
ktoré používame pri rozhodovaní o tom, či máme zo stránky odísť alebo sa ešte niekedy
vrátime. Stručne povedané, prostredníctvom dobre premyslenej navigácie môžu stránky
zanechať u návštevníka dobrý dojem, návštevník jednoducho verí ľuďom, ktorí web vytvorili.
Na každej stránke webu by sa mala nachádzať tzv. globálna navigácia. Ide o sadu
navigačných prvkov, ktoré sa objavia na každej stránke webu. Táto navigácia by sa mala
objavovať vždy na rovnakom mieste, v rovnakej forme a štruktúre. Inak môže u návštevníka
vyvolať pocit, že nevie, kde sa nachádza a čo môže ďalej na stránke robiť. Globálnu
navigáciu by malo tvoriť nasledovných päť prvkov (Krug, 2006, s. 52): logo, primárna
navigácia, odkaz na domovskú stránku, vyhľadávanie, pomôcky.
Logo má na stránke nezameniteľný význam. V ktoromkoľvek okamihu informuje
návštevníka o tom, kde sa práve nachádza. Najčastejšie je logo umiestnené v ľavom hornom
rohu stránky a slúži ako odkaz na domovskú stránku webu. Malo by obsahovať
charakteristické farby, typ písma a grafiku.
Primárna navigácia definuje hlavné sekcie, z ktorých sa web skladá. Pokiaľ by sme
hierarchiu webu zakreslili do podoby organizačnej štruktúry, primárna navigácia predstavuje
najvyššiu úroveň. Pod primárnou navigáciou sa nachádza sekundárna navigácia. Web môže
byť rozčlenený aj na tri alebo štyri úrovne navigácie. Vyšší počet úrovní navigácie sa
neodporúča, pretože návštevníka by nútil kliknúť často, kým sa dostane k požadovaným
informáciám. A to by ho mohlo frustrovať.
Odkaz na domovskú stránku má nezastupiteľný význam. Aj napriek ideálne zostavenej
navigácii môže nastať situácia, že sa návštevník na webe stratí. Pre tento prípad je tu odkaz na
domovskú stránku, ktorý mu umožní dostať sa opäť na „pevnú pôdu pod nohami“.
39
Pomôcky sú odkazy na stránky, ktoré nie sú priamou súčasťou navigácie. Patrí sem odkaz
na vyhľadávanie, mapu stránok, návod na používanie stránok, kontakt, informácie o webe,
FAQ, novinky, registráciu a ďalšie.
Na otestovanie navigácie webu môžete použiť „kufrový test“ (Krug, 2006, s. 73). Na
ktorejkoľvek stránke webu by ste mali vedieť bez váhania odpovedať na nasledujúce otázky:
 O aký web sa jedná? (logo)
 Na akej som stránke? (názov stránky)
 Aká sú sekcie primárnej navigácie webu?
 Aké možnosti máte na tejto úrovni? (lokálna navigácia)
 Kde sa nachádzate v hierarchii webu?
 Akým spôsobom môžete vyhľadávať?
Pokiaľ viete rýchlo odpovedať na uvedené otázky, navigácia na vašom webe je výborná
a návštevníci s ňou určite nebudú mať problém.
2.4. Tvorba webových stránok
Ako sme písali v časti 1.4.1 World Wide Web webstránky sú vlastne dokumenty vo
formáte HTML. Na vytvorenie webstránok nám v súčasnosti môže poslúžiť prakticky každá
aplikácia, ktorá podporuje export do tohto formátu. Bežne používané kancelárske aplikácie:
textový editor, tabuľkový kalkulátor, či softvér pre tvorbu prezentácií takúto možnosť
ponúkajú pri ukladaní súboru (voľba Uložiť ako – Uložiť vo formáte: Webová stránka).
Lepší výsledok je možné dosiahnuť so špecializovaným softvérom určeným pre tvorbu
webových stránok, ako napríklad MS SharePoint Designer (verzia 2007 je zdarma a ponúka
zaujímavú funkcionalitu) alebo profesionálny softvér Dreamweaver od firmy Adobe, ktorý je
však komerčný. Okrem nich je možné nájsť na internete veľké množstvo shareware alebo
freeware webových editorov. Pre začínajúceho tvorcu webových stránok je zaujímavá
možnosť práce vo WYSIWYG (What You See Is What You Get) prostredí, ktorú väčšina
takýchto programov ponúka – umožňuje tvorbu webových stránok aj bez znalosti HTML
kódu.
Najľahšou alternatívou je využitie redakčného systému nazývaného aj CMS (Content
Management System) alebo WMS (Web Managment System) pre tvorbu webových stránok.
Okrem komerčných existuje viacero voľne dostupných napríklad Wordpress, Joomla, Drupal
a iné. Veľmi zaujímavou možnosťou je využiť už predinštalovaný redakčný systém na
40
freewebhostingu, ako to ponúka napríklad celosvetovo najpoužívanejší redakčný systém na
stránkach www.wordpress.com. Po registrácii, ktorá je zdarma, tento systém umožňuje tvorbu
webstránok bez nutnosti inštalovania akéhokoľvek softvéru, a to priamo v okne prehliadača.
Wordpress ponúka na výber množstvo jazykových verzií, vrátane slovenskej. V tomto prípade
nie je potrebné zaoberať sa webhostingom (prenájmom priestoru na webserveri), pretože aj
ten je ponúknutý zdarma (ako freewebhosting). Pokiaľ postačuje adresa v tvare
mojweb.wordpress.com, nie sú potrebné ani náklady na doménu. Krajšia doména
www.mojweb.sk stojí cca. 14 € ročne.
Ďalšou alternatívou, ako vytvoriť webstránky, je naučiť sa HTML kód a vytvárať stránky
„ručne“ písaním kódu v prakticky ľubovoľnom jednoduchom editore (notepad, notepad++
alebo iné) a takto vytvorené stránky následne publikovať, napríklad na freewebhosting.
41
3 Kancelárske aplikácie
Medzi základné kancelárske aplikácie patrí textový editor, tabuľkový kalkulátor a program
vhodný na tvorbu prezentácií. Tieto programy sú spolu s ďalšími súčasťou tzv. kancelárskych
balíkov. Vo svete i u nás je najpoužívanejším kancelárskym balíkom MS Office. Existuje
v mnohým jazykových verziách. U nás je najrozšírenejšia slovenská verzia, ale môžeme nájsť
aj iné verzie, najčastejšie anglickú. V tomto učebnom zdroji sa budeme venovať súčastiam
MS Office: MS Word, MS Excel a MS PowerPoint.
3.1. Textový editor
Program môžeme uviesť do chodu viacerými spôsobmi. Najjednoduchšie to máte vtedy,
ak sa ikona MS Wordu (alebo ikona jeho zástupcu) nachádza priamo na pracovnej ploche
operačného systému. Potom stačí na túto ikonu kliknúť myšou. Môžeme tiež kliknúť na
tlačidlo Start v ľavom dolnom rohu obrazovky, v jeho ponuke ukázať myšou na príkaz
Programy a z rozbalenej ponuky dostupných programov vybrať Microsoft Office Microsoft Word.
Keď si chceme vo Worde prezrieť alebo upraviť už existujúci dokument, môžeme najprv
na disku vyhľadať príslušný súbor. Kliknutím naň spustíme program a zároveň aj otvoríme
dokument.
Po otvorení programu vidíme pás s nástrojmi, ktorý obsahuje najpoužívanejšie príkazy,
takže už ich nemusíme hľadať v rôznych častiach programu. Užívateľ môže pás s nástrojmi
sám doplniť o príkazy, ktoré často používa a tým zjednodušiť a urýchliť prácu s textovým
editorom.
Pás s nástrojmi obsahuje tri súčasti:
 Karty - v hornej časti je osem základných kariet - každá z nich predstavuje určitú
oblasť činnosti.
 Skupiny - každá karta obsahuje niekoľko skupín, ktoré zobrazujú súvisiace položky.
Názov skupiny je uvedený v spodnej časti skupiny.
 Príkazy - príkaz je tlačidlo, pole na zadanie informácie alebo ponuka. Príkazy na karte
boli zoskupené podľa činností používateľov. Karta Domov napríklad obsahuje príkazy
na zmenu písma textu v skupine Písmo a podobne.
42
Panely nástrojov na jednotlivých kartách sú určené na prácu s obsahom dokumentu,
výnimkou je karta s názvom Súbor. Na tejto karte sú sústredené funkcie na prácu
s dokumentom ako celkom, teda na jeho vytvorenie, uloženie, vytlačenie, publikovanie na
webe a podobne. Aby sa odlíšila od ostatných kariet, je zvýraznená modrou farbou.
Niektoré skupiny príkazov majú v pravom dolnom rohu šikmú šípku nazvanú Spúšťač
dialógového okna. Ak na ňu klikneme, zobrazia sa ďalšie možnosti pre súvisiacu skupinu.
Možnosti sa zvyčajne zobrazia vo forme dialógového okna, ktoré možno poznáte zo starších
verzií programu Word. Samotný vzhľad a štýl pásu s nástrojmi vo verzii Office 2010, na
rozdiel od predchádzajúcej verzie Office 2007 možno meniť. Na karte Súbor – Možnosti –
Prispôsobiť pás s nástrojmi, sú v ponuke tlačidlá Nová karta a Nová skupina, prostredníctvom
ktorých môžete pripraviť takéto objekty a naimportovať do nich príkazy podľa vlastnej
potreby.
Pri tvorbe alebo úpravách objektov v programe Word 2010, ako napr. úprave obrázkov,
grafov, diagramov alebo tabuliek, sú užívateľom k dispozícii ďalšie - kontextové karty, ktoré
obsahujú nástroje pre prácu práve s týmito zvolenými objektmi. Ich výhodou je to, že sa
zobrazujú iba v prípade, že ich potrebujete a pri kliknutí mimo upravovaný objekt diskrétne
zmiznú.
Niektoré najpoužívanejšie príkazy pre formátovanie môžete mať pri práci vždy
k dispozícii. Ak napr. potrebujete rýchlo naformátovať text, pričom práve pracujete na inej
karte ako je karta Domov, pomocou myši vyberte text a ukážte na výber. Zobrazí sa stlmený
miniatúrny panel s nástrojmi. Ak naň ukážete s kurzorom, zvýrazní sa a potom možno na
ňom kliknúť a zvoliť si ľubovoľnú ponuku formátovania.
Miniatúrny panel s nástrojmi je vhodný na možnosti formátovania, ale čo ak chcete, aby
boli vždy zobrazené iné typy príkazov? Vtedy použite panel s nástrojmi Quick Access [Rýchly
43
prístup], ktorý tvorí malá oblasť nad pásom s nástrojmi
.
Štandardne obsahuje príkazy, ktoré sa často používajú: Uložiť, Späť a Opakovať. Ak chceme
nejaký príkaz pridať na panel Rýchly prístup, stačí ak na ňom kliknete na pravé tlačidlo myši
a z kontextového menu si vyberiete ponuku
Pridať na panel s nástrojmi Rýchly prístup.
V prípade, že ho už nebudete na tomto paneli potrebovať, ho jednoducho dáte odstrániť tak,
že naň kliknete pravým tlačidlom myši a z kontextového menu vyberiete príkaz: Odstrániť
z panela s nástrojmi Rýchly prístup.
Okrem hlavnej ponuky príkazov možno pri práci s Wordom využívať tiež kontextové
ponuky, obsahujúce základné príkazy pre manipuláciu s určitými objektmi textového
dokumentu alebo okna programu. Kontextovú ponuku pre objekt, ktorý chcete upraviť (text,
obrázok a pod.), získate tak, že na objekt kliknete pravým tlačidlom myši. Ak napr. kliknete
pravým tlačidlom do pracovnej plochy vymedzenej pre text, v zobrazenej kontextovej ponuke
nájdete o. i. príkaz pre zmenu písma Font [Písmo] a úpravy odseku Paragraph [Odsek]. Výber
príkazov z kontextovej ponuky sa realizuje takisto ako v hlavnej ponuke.
Klávesové skratky začínajúce klávesom CTRL (napríklad <CTRL+C> na kopírovanie
alebo <CTRL+ALT+1> na zadanie Nadpisu 1) zostávajú rovnaké ako v starších verziách
programu Word.
Nové klávesové skratky majú nový názov klávesové tipy. Ak stlačíte kláves ALT,
zobrazia sa symboly pre všetky karty na páse s nástrojmi a príkazy panela s nástrojmi Rýchly
prístup. Ak chcete zobraziť kartu, môžete stlačiť príslušný klávesový tip. Ak chcete zobraziť
napríklad kartu Domov, stlačte kláves X. Zobrazia sa tak všetky klávesové tipy pre príkazy
tejto karty. Potom môžete stlačiť klávesový tip pre požadovaný príkaz. Klávesové skratky sú
teda k dispozícii pre každé jednotlivé tlačidlo, ktoré je na páse s nástrojmi.
Na pracovnej ploche sa nachádza (a niekedy aj bliká) zvislá tučná čiarka, ktorej výška sa
mení v závislosti od veľkosti písma a mierky priblíženia dokumentu. Je to textový kurzor
a označuje miesto, kde sa vloží text napísaný pomocou klávesnice alebo sa vykoná vybraný
príkaz. Textový kurzor si začiatočníci občas mýlia s kurzorom myši, ktorý má v pracovnej
ploche tvar neblikajúceho písmena I konštantnej veľkosti.
44
Nad pracovnou plochou je umiestnené vodorovné pravítko so značkami ukazujúcimi
okraje textu a zarážky tabulátora. Vodorovné pravítko možno z pracovnej plochy dočasne
odstrániť (a opätovne zobraziť) ikonou Ruler [Pravítko]
, ktorá sa nachádza nad zvislým
posúvačom.
V okne Wordu sa nachádza vertikálny aj horizontálny posúvač. Na obidvoch koncoch
posúvačov sú malé tlačidlá so šípkami
a vo vnútri každého posúvača je jazdec
, ktorý
má tvar obdĺžnika premenlivej veľkosti. Výška jazdca zvislého posúvača je nepriamo úmerná
dĺžke dokumentu, šírka jazdca vodorovného posúvača závisí nepriamo úmerne od mierky
zobrazenia dokumentu a od šírky strany.
V dokumente sa možno pomaly posúvať vo vodorovnom aj zvislom smere klikaním na
šípku posúvača. Presunutím jazdca medzi šípkami sa rýchlo dostanete do ľubovoľnej časti
dokumentu, pričom kliknutím na jazdec zvislého posúvača program poskytuje informáciu
o aktuálnej polohe (číslo strany, prípadne aj číslo a názov kapitoly). Kliknutím do priestoru
medzi jazdcom a šípkou sa posuniete v určenom smere o dĺžku jednej obrazovky.
V spodnej časti okna Wordu sa v stavovom riadku zobrazujú niektoré údaje o dokumente,
polohe textového kurzora, prepínače špeciálnych pracovných režimov a kontextové
informácie.
Počas práce si textový dokument a jeho časti môžete zobraziť rozličným spôsobom,
pričom každý uhol pohľadu má svoje špecifické vlastnosti a využitie.
V pravej časti stavového riadka sú štyri tlačidlá, ktoré menia spôsob zobrazenia
Prvé tlačidlo Rozloženie pri tlači
dokumentu.
ukazuje rozloženie textu, grafických objektov a ostatných prvkov tak, ako budú umiestnené
na jednotlivých stranách pri tlači dokumentu. Toto zobrazenie je užitočné pri úprave hlavičiek
a piat, pri nastavení okrajov a pri práci so stĺpcami a nakreslenými objektmi. Ak chcete na
obrazovke vidieť len samotný dokument, použite tlačidlo Zobrazenie na čítanie na celú
obrazovku. Tlačidlom Zavrieť alebo klávesom <Esc> obnovíte pôvodné zobrazenie
dokumentu.
Tlačidlo Web Layout [Webové rozloženie] sa hodí pri vytváraní webovej stránky alebo
dokumentu určeného na prezentáciu na obrazovke. V tomto režime sa zobrazuje pozadie, text
sa zalamuje tak, aby sa prispôsobil veľkosti okna a grafické objekty sa umiestňujú rovnako
ako vo webovom prehliadači.
45
Ďalšie tlačidlo je Outline [Prehľad]. V tomto zobrazení si môžete prehliadnuť rôzne úrovne
dokumentu, meniť poradie kapitol a pod. Tlačidlom Draft [Koncept] sa zapína režim, ktorý je
najvhodnejší pre písanie a formátovanie textu a pre rýchle posúvanie v dokumente. Normálne
zobrazenie ukazuje úpravu textu a zjednodušuje vzhľad strán. V tomto režime sa však
niektoré prvky a objekty vôbec nezobrazia (napr. hlavičky a päty strán, pozadia, kreslené
obrázky).
Na hornom konci zvislého posúvača sa nad ikonou View Ruler nachádza malé nenápadné
tlačidlo
, ktoré už prekvapilo nie jedného zelenáča. Je to tzv. deliace políčko: keď naň
ukážete myšou, jej kurzor sa zmení na dvojitú vodorovnú čiaru s dvojicou vertikálnych šípok.
Ak tlačidlo uchopíte a posúvate nadol, výrazná vodorovná čiara pretne celý dokument
a rozdelí jeho okno na dve samostatné okná s vlastnými ovládacími prvkami. To vám
poskytuje možnosť zobraziť si nad sebou vzdialené časti dokumentu, porovnávať ich alebo
ľahko premiestňovať text medzi nimi. Rozdelenie okien najrýchlejšie odstránime dvojklikom
na ich hranici.
Prácu s MS Wordom môžete ukončiť ktorýmkoľvek zo štandardných postupov
používaných v prostredí Windows, napr. príkazom Súbor - Skončiť. Ak ste predtým neuložili
na disk všetky zmenené dokumenty, program nás postupne požiada o ich uloženie.
3.1.1. Vytvorenie krátkeho dokumentu
Základným stavebným prvkom textového dokumentu sú jednotlivé znaky (symboly),
ktoré sa ďalej organizujú do slov, riadkov a odsekov. Riadky a odseky sa umiestňujú na
strany, pričom rozmery strán, veľkosť okrajov a rozloženie textu na jednotlivých stranách
môžete presne stanoviť.
Profesionálne vyzerajúci dokument nie je možné pripraviť bez dôkladnej znalosti
formátovacích pravidiel a formátovacích značiek.
Za jednoduchý krátky dokument budeme považovať text, ktorý neobsahuje žiadne
špeciálne objekty a celý sa zmestí na jednu stranu. Určité časti textu sú však zvýraznené
odlišným písmom a odseky môžu byť rôznym spôsobom zarovnané vzhľadom na svoje
okraje. V tomto príklade si ukážeme postup pri tvorbe takéhoto dokumentu.
3.1.2. Vzhľad písma
Rozličné spôsoby úpravy písma patria prirodzene k základným funkciám každého
textového editora. Určitý vzhľad písma možno nastaviť pre celý dokument, jeho časť, ba
46
dokonca aj pre jednotlivé znaky. Pritom je vhodné uvedomiť si, že úprava písma patrí
vo Worde medzi slovné formátovacie operácie. Znamená to, že ak dopredu nevyberiete text,
ktorého písmo chcete upraviť, písmo sa zmení len v tom slove, v ktorom sa práve nachádza
textový kurzor (čitateľovi odporúčame využiť túto skutočnosť už pri štúdiu tejto kapitoly). Ak
je kurzor medzi slovami, zvolené písmo sa prejaví len v tom prípade, ak na tomto mieste
začnete hneď písať nový text.
Po spustení programu alebo vytvorení nového dokumentu na karte Súbor - Nový – Prázdny
dokument Word automaticky ponúkne aj predvolený typ a veľkosť písma. Predvolené
hodnoty vidno na obrazovke, pokiaľ máte zobrazenú kartu Domov, kde sa nachádza panel
s nástrojmi Písmo.
Názov aktuálneho písma je uvedený na výberovom tlačidle Písmo; kliknutím na šípku
sa zobrazí ponuka všetkých typov písma, ktoré sú k dispozícii. Pre
výber z ponuky stačí opäť len kliknúť na príslušnú voľbu. Obdobne postupujete pri výbere
veľkosti písma tlačidlom Veľkosť písma. Veľkosť písma sa udáva v bodoch (points, pt). Jeden
bod má veľkosť 1/72 palca (inch), 1 palec = 2,54 cm (to znamená, že 3 pt sa približne rovnajú
1 mm). Ak požadovaná veľkosť písma nie je v ponuke, napíšete číselnú hodnotu priamo do
okienka na tlačidle a potvrdíte ju klávesom <Enter>.
Ďalšie tri tlačidlá určujú rez písma: Tučné, Kurzíva, Podčiarknuté
. Obyčajné
písmo nemá ani jednu z týchto vlastností a všetky tri tlačidlá sú vypnuté. Kliknutím myšou
môžete zapnúť ľubovoľnú ich kombináciu. Zapnuté tlačidlá sú svetložlté.
Na formátovacom paneli sa nachádza aj trojica tlačidiel
, ktorými možno
nastavovať a meniť textové efekty, farbu zvýraznenia textu či farbu písma. Na tlačidlách sa
v prúžku zobrazuje farba, ktorá bola na daný účel naposledy použitá. Ak ju chceme znova
použiť, klikneme priamo na ikonu tlačidla; ak chcete vybrať inú farbu, klikneme na šípku pri
ikone.
Word ponúka aj iné možnosti pre úpravu písma, ktoré nie sú štandardne dostupné na páse
s nástrojmi, ale s využitím spúšťača Písmo
v skupine nástrojov s tým istým názvom. V jeho
dialógovom okne sa nachádzajú tri karty s množstvom volieb. Vybrané charakteristiky písma
si na každej karte možno hneď overiť pohľadom do okienka Ukážka.
Na karte Písmo si možno vybrať písmo, jeho rez, veľkosť a farbu (tieto nastavenia sú
ekvivalentné už spomínaným tlačidlám). Okrem toho možno text podčiarknuť, pričom
47
v ponukách Štýl podčiarknutia a Farba podčiarknutia sú k dispozícii rozličné druhy a farby čiar.
Špeciálne efekty možno dosiahnuť zapnutím volieb v časti Efekty.
Ak treba zdôrazniť, že čosi neplatí, možno to napísať písmom Prečiarknuté alebo Dvojito
prečiarknuté. Prečiarknuté písmo sa často používa pri korektúrach. Exponent mocniny (napr.
vo výraze 3 m2) vytvoríte začiarknutím políčka Horný index a index (napr. H2O) voľbou Dolný
index.
Poznámky, ktoré autor nemá v úmysle vytlačiť spolu s ostatným textom na papier, sa píšu
so začiarknutým atribútom Skryté. Takéto písmo bude na obrazovke obvykle viditeľné len pri
zapnutom tlačidle Zobraziť alebo skryť zo skupiny nástrojov Odsek. Presnejšie povedané,
pomocou zaškrtajúcich políčok Skrytý text na karte Súbor – Možnosti – Zobraziť – Vždy
zobrazovať – Značky formátovania na obrazovke a Možnosti tlače, možno rozhodnúť o tom, či sa
skrytý text bude zobrazovať na obrazovke resp. tlačiť s dokumentom na tlačiarni.
Vlastné mená, nadpisy, a pod. sa dajú zvýrazniť veľkými písmenami abecedy – umožní to
voľba Všetky písmená VEĽKÉ. Podobný efekt dosiahnete voľbou Kapitálky, ktorá však v každom
slove zmenší výšku ostatných písmen v porovnaní s prvým písmenom.
Vertikálne posunutie textu a horizontálnu vzdialenosť medzi znakmi možno upraviť na
karte Spresnenie spúšťača Písmo. Normálne medzery medzi znakmi sa buď rozšíria (voľba
Riadkovanie, položka Rozšírené) alebo zúžia (voľba Riadkovanie, položka Zúžené) o hodnotu
zadanú (v bodoch, cm alebo mm) do okienka O koľko. Samozrejme, najmä so zužovaním
medzier to neslobodno preháňať, pretože text sa ľahko môže stať nečitateľným. Ak do
okienka Mierka zadáte percentuálnu hodnotu (1-600), text sa vodorovne predĺži alebo skráti
v percentuálnom pomere k aktuálnej veľkosti.
Väčšinou sa text riadku umiestňuje v jednej vodorovnej línii, ale ak chcete nejakú časť
textu posunúť nad túto pomyslenú čiaru, použijete voľbu Umiestnenie: Zvýšené, resp. pri
posune pod čiaru Znížené.
Na každej z kariet príkazu Písmo sa nachádza tlačidlo Predvolené. Použijeme ho vtedy, ak
chceme, aby písmo s práve nadefinovanými parametrami sa stalo štandardným predvoleným
písmom, ktoré bude automaticky ponúkané nielen v aktívnom dokumente, ale aj vo všetkých
neskôr vytváraných dokumentoch MS Wordu.
48
3.1.3. Zarovnanie odsekov
Pri písaní textu upravujeme nielen vzhľad písma, ale napr. zarovnanie odsekov podľa ich
okrajov. Zarovnanie je – na rozdiel od písma – odsekovou operáciou, ktorá sa aplikuje na
aktuálny odsek alebo na všetky odseky, do ktorých zasahuje dopredu vybraný text.
Zmenu zarovnania vykonáme veľmi jednoducho – prepínaním štvorice tlačidiel v skupine
nástrojov Odsek. Z týchto štyroch tlačidiel je pre každý odsek zapnuté práve jedno; zapnutím
nového zároveň vypnete dovtedajšie. Ak je zapnuté tlačidlo Zarovnať text vľavo, odsek je
zarovnaný podľa svojho ľavého okraja (typické pre písacie stroje). Tlačidlo Centrovať sa
používa veľmi často pri nadpisoch a umiestni odsek presne do stredu medzi jeho okraje.
Zarovnať text vpravo zarovná odsek podľa pravého okraja a Zarovnať podľa obidvoch jeho
okrajov
.
Funkcia Kliknúť a zadať umožňuje rýchle vkladanie textu, grafických objektov, tabuliek
a ďalších položiek do prázdnej oblasti dokumentu. Stačí kliknúť dvakrát v prázdnej oblasti
a funkcia Kliknúť a zadať automaticky použije formátovanie potrebné na umiestnenie položky
na miesto, kde ste dvakrát klikli. Ak napríklad chceme vytvoriť titulnú stranu nejakej práce,
klikneme dvakrát do stredu prázdnej strany a napíšete vycentrovaný názov práce. Potom
klikneme dvakrát na okraj strany vpravo dolu a napíšeme meno autora zarovnané doprava.
Funkciu je možné použiť len v režimoch zobrazenia Rozloženie pri tlači a Rozloženie WWW a aj
tam je jej použitie limitované, napr. nie je dostupná vo viacstĺpcových textoch, v číslovaných
zoznamoch a v zoznamoch s odrážkami.
3.1.4. Presun a kopírovanie textu
Vybraný text (alebo grafický objekt) možno v rámci dokumentu premiestniť myšou
technikou presunúť a pustiť (drag&drop). Ak chcete výber kopírovať, treba mať pritom stlačený
aj kláves <Ctrl>. Tento postup je vhodný najmä pri premiestňovaní malých kúskov textu
a jeho použitie je podmienené začiarknutím políčka Povoliť presúvanie textu myšou, ktoré sa
nachádza na karte Súbor vo voľbe Možnosti - Rozšírené – Možnosti úprav.
Pri presúvaní výberu môžeme držať stlačené namiesto ľavého pravé tlačidlo myši. Vtedy
sa po pustení výberu na cieľovom mieste zobrazí kontextová ponuka so štyrmi možnosťami:
Premiestniť sem, Kopírovať sem, Vytvoriť prepojenie tu a Zrušiť. Vytvorením prepojenia sa do
dokumentu vloží pole, ktoré zabezpečí automatickú aktualizáciu kópie v prípade zmeny
originálu.
49
Kopírovať vybrané časti textu alebo aj iné objekty môžeme aj pomocou schránky.
Schránka operačného systému Windows (Windows Clipboard) je univerzálny nástroj, vďaka
ktorému možno premiestniť vybrané objekty nielen vo vnútri dokumentu či medzi
dokumentmi tej istej aplikácie, ale tiež medzi rôznymi aplikáciami. Schránka je vlastne
dočasná pamäť spravovaná operačným systémom počítača. Do nej sa prechodne uloží
vybraná položka, ktorú potom možno vložiť na iné miesto určené polohou kurzora.
Presun a kopírovanie akéhokoľvek objektu pomocou schránky sa odohráva v štyroch
krokoch. Najprv je samozrejme nutné vybrať objekt, ktorý máte v úmysle niekam
premiestniť. Ak chcete vytvoriť kópiu výberu, umiestnite ju do schránky ikonou Kopírovať
, na karte Domov v skupine nástrojov Schránka alebo klávesovou skratkou
<Ctrl+C>. Ak chcete výber presunúť, vložíte ho do schránky ikonou Vystrihnúť
alebo klávesovou skratkou <Ctrl+X>. Potom treba presunúť textový kurzor na cieľové miesto
a vložiť tam obsah schránky ikonou Prilepiť
alebo klávesovou skratkou <Ctrl+V>.
V schránke je naposledy kopírovaný objekt uložený dovtedy, kým tam nevložíte iný
objekt (alebo nevypnete počítač). To znamená, že príkaz Prilepiť alebo niektorý z jeho
ekvivalentov možno použiť aj opakovane a text zo schránky skopírovať na viaceré miesta
dokumentu, prípadne do rôznych dokumentov Wordu. Schránka je spoločná pre celé
prostredie Windows, takže môžete prenášať údaje aj medzi rôznymi aplikáciami, napr. do
listu napísaného vo Worde vložiť obrázok nakreslený v grafickom editore Paintbrush alebo
CorelDRAW!.
V kancelárskom balíku programov Microsoft Office máte k dispozícii ešte jednu schránku
so značne rozšírenými možnosťami. Kým v schránke systému Windows sa nachádza vždy
najviac jedna položka, schránka programu Office môže obsahovať až 24 položiek. Aby sme
mohli využívať služby tejto rozšírenej schránky, je potrebné si ju najskôr preniesť na pás
s nástrojmi napr. na kartu Domov, kde pre ňu najskôr musíte vytvoriť vlastnú skupinu
nástrojov a nazvať ju napr. Rozšírená schránka a následne do tejto novovytvorenej skupiny
naimportovať ikonu
Schránka balíka Office. Po kliknutí na túto ikonu sa
v samostatnom okne Schránka zobrazí zoznam položiek schránky, kde si možno postupne
kopírovaním pridávať ďalšie položky.
50
V okne sa nachádza aj niekoľko ďalších nástrojov pre prácu so schránkou. Tlačidlo
Prilepiť všetko
umožní vložiť do dokumentu na pozíciu kurzora súčasne
všetky položky schránky (v tom poradí, ako ste ich do schránky umiestnili). Je to výhodné
napr. vtedy, ak potrebujete zmeniť slovosled vety alebo poradie odsekov v texte. Význam
posledného tlačidla
je zrejmý už z jeho názvu.
3.1.5. Kopírovanie formátu
Na začiatok si zopakujme súvislosť medzi formátovaním odseku a kopírovaním textu.
Prvoradé je uvedomiť si, že nositeľom formátu odseku je jeho koncová značka. Vieme, že
formátovacie značky si môžete zobraziť tlačidlom Show/Hide ¶ [Zobraziť všetko] v skupine
nástrojov Paragraph [Odsek] na karte Home [Domov]. Ak značku konca odseku (¶) zahrniete do
výberu, pri kopírovaní sa zachová aj formát odseku. Takže pred presunutím odseku, ktorý má
trebárs špeciálne riadkovanie, musíte vybrať aj značku jeho konca, ináč sa táto úprava pri
prenose zruší. A celkom nakoniec jeden tip: ak chcete použiť úpravu jedného odseku v inom
odseku, prekopírujte na jeho koniec len koncovú značku vzorovo upraveného odseku.
Pomocou tlačidla Kopírovať formát na karte Domov v skupine nástrojov Schránka
môžeme prekopírovať typ písma alebo iné formátovanie z jednej časti textu
do druhej. Jeho použitie pri kopírovaní písma je nasledovné:
1. Umiestnite textový kurzor dovnútra slova napísaného tým písmom, ktoré chcete
využiť aj na inom mieste.
2. Kliknete na tlačidlo Format Painter.
3. Vyberiete text alebo kliknete na slovo, v ktorom chcete použiť kopírované písmo.
Ak v druhom kroku miesto kliku použijete dvojklik, tlačidlo zostane po dokončení
operácie zapnuté. Tretí krok môžete potom zopakovať viackrát a aplikovať tak kopírovaný
formát na iné časti textu. V tomto prípade musíte nakoniec režim kopírovania formátu klikom
na to isté tlačidlo ručne vypnúť.
Popri kopírovaní formátu môžete rovnaký vzhľad v rôznych častiach dokumentu rýchlo
dosiahnuť aj inými spôsobmi. Ak napríklad chcete mať rovnaké písmo vo viacerých slovách,
upravíte najprv vzorovo jedno z nich. Hneď potom postupne presuniete kurzor do ostatných
slov a v každom slove zadáte klávesovú skratku <Ctrl+Y> pre zopakovanie posledne
vykonanej činnosti. Na tento účel sa dajú výhodne využiť aj používateľské formátovacie
štýly, o ktorých budeme hovoriť v posledných kapitolách tohto dokumentu.
51
3.1.6. Formátovanie odsekov
Základné nástroje pre úpravu odsekov sa nachádzajú v skupine nástrojov Odsek na karte
Domov. Vo Worde nemožno nastaviť rôznu šírku pre každý riadok odseku. Najmenší útvar,
v ktorom sa dá zmeniť šírka riadku, je odsek. Prvý riadok pritom môže mať inú šírku ako
ostatné riadky. Šírku odseku nastavíte kliknutím na spúšťač
v skupine nástrojov pre úpravu
odseku, na karte Zarážky a medzery v dialógovom okne príkazu Odsek alebo posúvaním
zarážok na vodorovnom pravítku.
Zvyčajne sa okraje odseku zhodujú s okrajmi strany. Ak však chcete čitateľa upozorniť na
niektorý odsek, môžete ho zvýrazniť aj tým, že v porovnaní s ostatnými odsekmi textu
posuniete (odsadíte) jeho okraje jedným alebo druhým smerom (t.j. odsek zúžite alebo
rozšírite). Odsadenie okrajov odseku vzhľadom na okraje strany sa presne (v centimetroch
alebo milimetroch) nastaví v okienkach Vľavo a Vpravo v časti Zarážky. Po zadaní zápornej
hodnoty sa príslušný okraj odseku posunie až za okraj strany.
V knihách, novinách a časopisoch zvyknú byť prvé riadky v odsekoch posunuté
(odsadené) od ľavého okraja strany o niekoľko milimetrov. Tento efekt dosiahnete voľbou
Špeciálne - Prvý riadok v časti Zarážky: v okienku O koľko sa určí veľkosť odsadenia (štandardne
v cm).
Ak naopak chceme prvý riadok predsadiť pred ostatné riadky, použijeme voľbu Špeciálne Opakovaná zarážka o vzdialenosť zadanú opäť do okienka O koľko. Typickým príkladom
využitia opakovanej zarážky sú číslované odseky a odseky s odrážkami.
Začiatok prvého riadku odseku sa dá posunúť stlačením klávesu <Tab>. Podobnú funkciu
majú aj tlačidlá Zmenšiť zarážku a Zväčšiť zarážku
v skupine nástrojov Odsek, ktoré
posúvajú ľavý okraj odseku na najbližšiu tabulačnú zarážku vľavo resp. vpravo.
Ak ste pri štúdiu predchádzajúcich úprav pozorne sledovali vodorovné pravítko, akiste ste
si všimli, že niektoré zarážky na ňom menili pri odsadzovaní odsekov svoju polohu.
Odsadenie celého pravého okraja odseku dosiahnete posúvaním dolného trojuholníka v pravej
časti pravítka.
. Zložitejšia situácia je v ľavej časti pravítka, kde sú na tento účel
k dispozícii až tri nástroje. Pomocou horného trojuholníka sa posúva ľavý okraj prvého
riadku, dolným trojuholníkom sa odsadzujú ostatné riadky odseku.
. Ak na pravítku
posúvate obdĺžnik pod spodným trojuholníkom, posúvate naraz obidva trojuholníky a tým
meníte ľavý okraj všetkých riadkov odseku.
52
Už v ére písacích strojov bol známy pojem riadkovanie a tri jeho štandardné hodnoty sa
označovali číslami 1, 1,5 a 2. Riadkovanie 1 znamená, že výška každého riadku v odseku sa
automaticky prispôsobí na mieru najväčšiemu znaku, ktorý sa v ňom nachádza (neskôr
uvidíte, že za znak môže byť považovaný aj obrázok vložený do textu). Riadkovanie 1,5 resp.
2 potom znamená 1,5- a 2-násobok tejto základnej výšky.
V novších verziách Wordu (od verzie 2007) tieto vlastnosti nastavujeme prostredníctvom
ikony Riadkovanie a medzery medzi odsekmi
, kde máme možnosť okrem základných
spôsobov riadkovania pridať aj medzery pred a za odsek. Tieto vlastnosti vieme nastaviť aj
kliknutím na spúšťač v skupine nástrojov Odsek. Na karte Zarážky a medzery sa v časti Medzery
nachádza rozbaľovacie pole Riadkovanie, ktoré ponúka aj spomínané tri možnosti: Jednoduché,
1,5 riadka a Dvojité. Ich prirodzeným zovšeobecnením je voľba Násobky, pomocou ktorej
uvedením číselnej hodnoty do okienka Koľko riadkov môžete zadať výšku riadkov ako násobok
jednoduchého riadkovania.
Niekedy je nevyhnutné, aby všetky riadky odseku boli rovnako vysoké bez ohľadu na
veľkosť znakov, ktoré sa v nich nachádzajú (to pravdaže znamená, že sa tam niektoré z nich
nemusia celé vmestiť). V takomto prípade použite voľbu Presne a vo vedľajšom okienku
zadajte výšku riadku v bodoch (tá istá typografická jednotka, ktorá sa používa aj pri veľkosti
písma) alebo v cm (mm). Pri voľbe Najmenej zadávate rovnakým spôsobom najmenšiu
prípustnú výšku riadku, ale ak sa v riadku nachádza väčší znak, riadkovanie sa mu prispôsobí.
Zatiaľ sme medzery medzi odsekmi zväčšili jednoducho tak, že sme pridali prázdne
odseky klávesom <Enter>. Tento spôsob nie je výhodný v dlhších dokumentoch
a neumožňuje ani presne nastaviť požadovanú vzdialenosť. Veľkosť medzery pred a za
odsekom možno definovať v časti Medzery voľbami Pred resp. Za. Môžeme ich zadať
v bodoch, cm aj mm.
Text môžeme graficky zvýrazniť orámovaním alebo čiarou na okraji odseku. Na karte
Domov v skupine nástrojov Odsek je tlačidlo Orámovanie
so šípkou. Po kliknutí na šípku
sa zobrazí ponuka, z ktorej môžete voliť rôzne typy rámov. Textový kurzor je umiestnený
v odseku, ktorý chcete orámovať, resp. máte vyznačených niekoľko susedných odsekov. Čiaru
možno umiestniť nad – Horné orámovanie, pod – Spodné orámovanie, vľavo – Ľavé orámovanie,
vpravo – Pravé orámovanie alebo okolo celého odseku resp. výberu textu – Vonkajšie
orámovanie. Čiary medzi vybraté odseky vložíte pomocou – Vnútorné horizontálne orámovanie.
53
Horizontal Line vám síce umožňuje rozdeliť jeden odsek na dva samostatné odseky vodorovnou
čiarou, ale spolu so zvyšnými ponúknutými tlačidlami – Orámovanie šikmo nadol a Orámovanie
šikmo nahor vám lepšie poslúži v tabuľke, napr. na parafovanie prázdnych buniek.
Spomenuté možnosti nájdete aj v spodnej časti tejto ponuky Orámovanie a podfarbenie.
Navyše tu môžete nastaviť typ, farbu a hrúbku čiary na karte Orámovanie, ďalej vzdialenosť
orámovania od textu – Možnosti, na karte Podfarbenie nastavíte farbu pozadia odseku. Máte
možnosť orámovať aj strany v dokumente – karta Orámovanie strany, na ktorej môžete nastaviť
orámovanie celej strany dokumentu. V poli Použiť na môžeme nastaviť, či chceme nastavené
orámovanie použiť na celý dokument, len prvú stranu alebo na všetky strany okrem prvej.
3.1.7. Odrážky a číslovanie
Na karte Domov v skupine Odsek nájdete tlačidlo Odrážky
. Po jeho stlačení sa
začiatok odseku označí predvolenou odrážkou. Rovnako sa označí aj každý nasledujúci začatý
odsek. Ak chcete prestať označovať odseky odrážkou, tlačidlo vypnete. Prípadne vytváranie
zoznamu najjednoduchšie ukončíte tak, že dvakrát stlačíte kláves <Enter>. Po každom
stlačení klávesu <Enter> na konci zoznamu sa vytvorí nová odrážka alebo ďalšie číslo, ale
keď stlačíte kláves <Enter> znovu, posledná odrážka alebo číslo zmizne a môžete vytvoriť
nový odsek na novom riadku.
Iný typ značky na začiatku odseku zvolíte kliknutím na výberové tlačidlo pri ikone
Odrážky. Ak Vám žiadna z priamo ponúknutých značiek nevyhovuje, ďalšie možnosti sú
skryté za Definovať novú odrážku.
Ak napríklad potrebujete napísať obyčajný text bez odrážky uprostred zoznamu
s odrážkami, ktorý má zarážku rovnakej veľkosti ako text vyššie, použite kláves
<Backspace>. Odstráni sa tým odrážka, ale zachová sa rovnaká zarážka textu. Ak chcete, aby
sa nový text zarovnal so samotnou odrážkou, a nie s vyššie sa nachádzajúcim textom, znovu
stlačte kláves <Backspace>. Ak chcete nakoniec úplne zrušiť odsadenie zoznamu, do tretice
stlačte kláves <Backspace>.
Na rovnakej pozícii vedľa tlačidla Odrážky je umiestnené tlačidlo Číslované
. Ak
Vám žiadny z preddefinovaných spôsobov číslovania nevyhovuje, ďalšie požiadavky opäť
špecifikujete voľbou Definovať nové číslovanie. V rámčeku Formát čísiel pridáte znaky pred a za
číslo. Číslovanie nemusí začínať od jednotky, resp. od a). Zmenu číslovania najrýchlejšie
54
prevediete
kliknutím
na
pravé
tlačidlo
myši
v príslušnom
číslovanom
odseku
a z kontextového menu si vyberiete ponuku Nastaviť hodnotu číslovania.
Vždy, keď odsek ukončíte klávesom <Enter>, nový sa začne číslom o jednotku väčším.
Pokiaľ chcete odsek s jedným číslom rozčleniť na viac častí vyzerajúcich ako samostatné
odseky, ukončujete ich kombináciou klávesov <Shift +Enter>. Avšak tento spôsob členenia je
vhodné použiť len vtedy, keď je zapnuté zarovnávanie odsekov len podľa ľavých okrajov.
Medzi číslované odseky máte možnosť vložiť neočíslované. V tom prípade pre prvý odsek
v ďalšej skupine číslovaných odsekov zapnete v kontextovom menu voľbu Nadviazať na
predchádzajúce. Ak chcete začať s číslovaním znovu od začiatku, z kontextového menu si
vyberiete ponuku Nastaviť hodnotu číslovania – Začať nový zoznam.
V prípade, že chceme vymenovať niekoľko bodov a jednotlivé body obsahujú tiež niekoľko položiek,... – použijeme viacúrovňové číslovanie. Pomôže Vám tlačidlo Viacúrovňový
zoznam
. Týmto príkazom viacúrovňové číslovanie zapneme a vyberieme si spôsob
číslovania z ponuky. Taktiež máme možnosť vytvoriť si vlastný spôsob číslovania voľbou
Definovať nový viacúrovňový zoznam. Pri písaní odsekov potom posúvate odsek na vyššiu
(nižšiu) úroveň tlačidlami Zväčšiť zarážku
a Zmenšiť zarážku
v skupine nástrojov
Odsek. Rovnaký účinok dosiahneme aj klávesom <Tab> a <Shift +Tab>.
3.1.8. Tabulátory
Pri tvorbe jednoduchých tabuliek, prípadne v stĺpcoch usporiadaných textových alebo číselných reťazcov sa s výhodou dá použiť kláves <Tab>, ktorý posúva textový kurzor na presne
nadefinovanú pozíciu v riadku. Typom tabulátora je možné ovplyvniť spôsob zarovnania
vytvorených stĺpcov. Štandardné nastavenie tabulačných zarážok je možné vidieť na pravítku
v podobe malých čiarok, pravidelne rozmiestnených pri jeho spodnom okraji. Ak Vám toto
štandardné nastavenie nevyhovuje, môžete ho zmeniť na karte Domov, kde prostredníctvom
spúšťača v skupine nástrojov Odsek a tlačidla Tabulátory..., v zobrazenom dialógovom okne
nastavíte inú vzdialenosť vo voľbe Predvolené zarážky. Pokiaľ chcete sami zvoliť pozície pre
tabulátor, najskôr klikaním myšou na tlačidlo vľavo od pravítka navolíte typ tabulátora a potom
ho ďalším dobre miereným kliknutím umiestnite na pravítko. Ak chcete dodatočne upraviť
pozíciu tabulátora, ťahom ho premiestnite, resp. vynesiete z pravítka, ak ho chcete zrušiť.
Nastavené pozície tabulátora sú platné pre ten odsek, v ktorom bol umiestnený kurzor pri ich
vzniku. Keď tento odsek ukončíte klávesom <Enter>, pozície tabulátora sa prenesú (spolu
55
s celým formátom odseku) aj do nasledujúceho odseku. V prípade, že budeme upravovať pozície
tabulátorov v niekoľkých susedných odsekoch naraz, nesmieme zabudnúť ich predtým všetky
vyznačiť.
Typy tabulátorov:
Ľavý
- zarovnanie ľavého okraja stĺpca,
Centrovací
- centrovanie reťazcov na pozíciu tabulátora,
Pravý - zarovnanie pravého okraja stĺpca,
Desatinný
- zarovnanie čísel v stĺpci podľa desatinného oddeľovača,
Bar (Zarážka zvislej čiary)
- tvorba zvislej čiary v odseku,
Zarážka prvého riadka
- odsadenie prvého riadku v odseku,
Opakovaná zarážka
- predsadenie prvého riadku v odseku.
3.1.9. Hlavičky a päty strán
Pomocou skupiny nástrojov Hlavička a päta na karte Vložiť môžeme definovať text, ktorý
sa bude tlačiť automaticky na začiatku (hlavička), resp. konci (päta) každej strany, napr. meno
autora alebo firmy, názov práce, názov kapitoly a pod. Hlavičky a päty strán sú viditeľné len
pri zobrazení rozloženia pri tlači (Rozloženie pri tlači). Preto po ich vyvolaní príkazmi Hlavička
alebo Päta sa automaticky prepnete do tohto zobrazenia. Hlavičku resp. pätu potom môžete
písať a upravovať ako bežný text. Ak je aktuálna hlavička alebo päta, bežný text je v pozadí
sivý a ak je aktuálny bežný text, sivé sú hlavičky a päty. Medzi týmito dvomi časťami
dokumentu sa môžete pohybovať aj dvojklikom myšou.
Po zobrazení hlavičky sa na obrazovke objaví aj kontextová karta Header & Footer Tools.
Pomocou tlačidiel Prejsť na hlavičku / Prejsť na pätu sa môžeme presúvať medzi hlavičkou a
pätou. Sú tu štyri tlačidlá, pomocou ktorých môžeme do hlavičky vložiť aktuálne údaje o čísle
strany Čísla strán a aktuálny dátum a čas Dátum a čas.
V hlavičke a päte sú prednastavené dva tabulátory. V strede centrovací a na pravom okraji
pravý.
Ak chceme mať rôzne hlavičky na párnej a nepárnej strane alebo hlavičku na prvej strane inú
ako na ostatných, môžete použiť spúšťač na karte Rozloženie strany v skupine nástrojov
56
Nastavenie strany, kde v dialógovom okne použijeme kartu Rozloženie. Tu si môžeme v časti
Hlavičky a päty zvoliť Rôzne párne a nepárne a Iné na prvej strane.
Vo viacstranovom dokumente je vhodné očíslovať jednotlivé strany. Ak chceme, aby
Word automaticky čísloval strany v dokumente, vyvoláte menu na karte Vložiť v skupine
nástrojov Hlavička a päta ikonou Číslo strany. Zvolíme si umiestnenie čísel v hornej alebo
spodnej časti strany, okrajoch strany príp. na aktuálnej pozícii kurzora a taktiež ich horizontálne
umiestnenie vľavo, vpravo, v strede, pri vonkajšom alebo vnútornom okraji. Prostredníctvom
voľby Formát – číslovanie strán môžete nastaviť číslovanie arabskými číslicami, veľkými
i malými písmenami, rímskymi číslicami, príp. začiatok číslovania posunúť na iné číslo –
Začať od.
3.1.10.
Symboly a špeciálne znaky
Word je vybavený aj možnosťou vloženia netradičných znakov do textu prostredníctvom
karty Vložiť, kde sa nachádza skupina nástrojov Symboly
určená na vloženie
rovníc Rovnica a špeciálnych symbolov. Kliknutím na ikonu Symbol v ponuke Ďalšie symboly...
máte možnosť vybrať si sadu znakov – Písmo a potom samotný znak. Na požadovaný znak sa
nastavíme buď kliknutím myšou, alebo pohybovými klávesmi. Do textu ho vložíme buď
dvojklikom na jeho ikonu, alebo tlačidlom Vložiť.
Z karty Špeciálne znaky máme možnosť vložiť do textu špeciálne znaky, napr. už
spomínanú pevnú medzeru, ale rovnako aj pevnú pomlčku, ktorú použijeme všade tam, kde
chceme, aby sa pomlčkou oddelené slová nikdy nerozdelili do dvoch riadkov (napr. 4-6
mesiacov, §232-239 a pod.).
Ak niektorý špeciálny znak používame často, je vhodné priradiť mu klávesovú skratku,
aby sme nemuseli zakaždým volať dialóg Vložiť - Symbol. Klávesovú skratku priradíme
pomocou tlačidla Klávesová skratka (napr. už spomínanej pevnej medzere je štandardne
priradená klávesová skratka <Ctrl+Shift +Medzerník>).
3.1.11.
Ručne zalomené riadky
Aj začiatočníkovi je po chvíli práce s textovým editorom zrejmé, že na konci riadku sa
v bežnom odseku nestláča žiaden kláves. Word zariadkuje vždy sám, keď dosiahne pravý
okraj strany. Na konci odseku stláčame kláves <Enter>. Niekedy je vhodné ukončiť riadok
57
skôr, ale tak, aby sme zároveň neukončili odsek. To možno dosiahnuť kombináciou
<Shift+Enter>. V podstate existujú tri prípady, kedy je to vhodné urobiť:
1. Pri vertikálnom zarovnaní strany na karte Rozloženie strany v skupine nástrojov
Nastavenie strany, kliknutím na spúšťač
sa otvorí dialógové okno Nastavenie
strany, karta Rozloženie - Zvislé zarovnanie - Podľa okraja, Word stranu natiahne na
výšku papiera. Rozšíri medzery medzi odsekmi – teda urobí medzeru všade tam,
kde ste stlačili <Enter>. Ak časť textu má štruktúrou pripomínať niekoľko
odsekov, ale vašou požiadavkou je, aby riadky zostali pri sebe, použijete na ich
ukončenie <Shift+Enter>.
2. Pri zarovnávaní podľa obidvoch okrajov. Ak v odseku používate zarovnávanie
tlačidlom Zarovnať podľa okraja, tak aj posledný kratší riadok sa natiahne až po
pravý okraj v prípade, že riadok ukončíte pomocou <Shift+Enter>.
3. Pri úprave odsekov. Niektoré úpravy platia automaticky pre celý aktuálny odsek
(zarovnávanie, orámovanie, nastavenie tabulátorov, ale napr. aj nastavenie okrajov
odseku, riadkovanie v odseku, číslovanie odsekov). Pri ukončení odseku klávesom
<Enter> sa jeho vzhľad prenesie aj do odseku nasledujúceho. Ak však odsek
upravujete dodatočne, stačí ak umiestnite textový kurzor do odseku a zadáte
príkaz. Ak časť textu, ktorá štruktúrou pripomína viacero odsekov, má mať
rovnakú úpravu (orámovanie po obvode, jedno číslo v číslovaní odsekov, rovnako
nastavené tabulátory, a pod.), je vhodné na ukončenie niektorých riadkov použiť
<Shift+Enter>.
3.1.12.
Vzhľad strany
Okraje textu môžeme nastaviť pomocou pravítka. Šírka okraja je na pravítku zvýraznená
sivým pozadím
, ak sa myšou posunieme na jeho hranicu, kurzor sa zmení na
čiernu dvojšípku a vtedy ho môžeme technikou drag&drop posunúť. Alebo môžeme využiť
dialógové okno Nastavenie strany, ktoré otvoríme spúšťačom na karte Rozloženie strany
v skupine nástrojov Nastavenie strany. Kliknutím na spúšťač sa otvorí dialógové okno
Nastavenie strany, kde na karte Okraje - Hore (Dole, Vľavo, Vpravo) zaznačíme konkrétne číselné
hodnoty. V tomto dialógu nám možno bude neznáma voľba Na väzbu. Tu nastavíme hodnotu,
o ktorú sa má zväčšiť vnútorný okraj strany. Využijeme to v prípade, že budeme po vytlačení
náš dokument knižne viazať a potrebujete mať kvôli väzbe väčšie vnútorné okraje. V takom
58
prípade budeme pravdepodobne požadovať aj to, aby dve susedné strany boli zrkadlovo
súmerné – začiarkneme voľbu Zrkadlové okraje. Horný okraj pre hlavičku (pätu) nastavíme vo
voľbe Od hrany - Hlavička (Päta). Okraje hlavičky a päty môžete meniť aj na pravítku vtedy,
keď je hlavička (päta) aktívna.
Okrem okrajov musíme mať ešte pred tlačou nastavenú správnu veľkosť papiera na karte
Veľkosť papiera. Word nám umožňuje meniť orientáciu textu na strane. Pri voľbe Orientácia –
Na výšku bude orientácia textu na výšku strany a pri voľbe Na šírku na jej šírku (viď okienko
Ukážka v dialógu).
V prípade, že text nezapĺňa celú stranu, zvyčajne začnete uvažovať o jeho rozložení na
strane – karta Rozloženie – Zvislé zarovnanie. Voľba Hore ho pritlačí k hornému okraju, voľba
Centrovať vycentruje na strane a voľba Podľa okraja ho roztiahne na stranu. Posledná voľba
Dole ho pritlačí k spodnému okraju strany.
3.1.13.
Zlomy strán
Aj stránkovanie urobí Word sám zakaždým, keď textom zaplníme celú stranu. Miesto, kde
tak urobí, nám však nemusí vždy vyhovovať. Niekedy si pomôžeme ručným zlomom strany,
ktorý do textu vložíte klávesovou skratkou <Ctrl+Enter> alebo na karte Rozloženie strany
v skupine nástrojov Nastavenie strany je voľba Zlomy, kde pre tento účel zvolíme Strana.
Ďalšie možnosti ošetrenia koncov strán sú k dispozícii na karte Zlomy riadkov a strán
a dostaneme sa k nim cez spúšťač v skupine nástrojov Odsek. Zapnutím voľby Kontrola
osamotených riadkov dosiahneme, že žiaden odsek v dokumente sa nerozdelí tak, aby prvý
riadok zostal (ako vdova) na konci strany a všetky ostatné riadky sa už nachádzali na ďalšej
strane. Nestane sa ani to, že posledný riadok odseku sa ako jediný (sirota) ocitne na novej
strane. Táto voľba je štandardne zapnutá pre všetky odseky dokumentu.
Políčko Zviazať riadky dohromady je vhodné začiarknuť pre odsek, ktorý nemá byť za
žiadnych okolností rozdelený na dve strany. Nadpis by zasa nemal byť posledným riadkom na
konci strany, preto preň zapíname voľbu Zviazať s nasledujúcim. Tým ho pevne zviažeme
s nasledujúcim odsekom. Pritom je treba dať pozor, aby nasledujúcim odsekom za nadpisom
nebol prázdny odsek. Ak niektorý odsek má byť umiestnený stále na začiatku strany, zapnete
preň voľbu Zlom strany pred odsekom.
59
3.1.14.
Ukážka pred tlačou a tlač dokumentu
Nástroje na úpravu a kontrolu dokumentu pred tlačou teraz nie sú v štandardnej ponuke na
páse s nástrojmi, ale môžeme si ich tam pridať – napr. na kartu Zobraziť. Na karte Súbor
v ponuke Možnosti – Prispôsobiť pás s nástrojmi si v pravom okne s rovnakým názvom
Prispôsobiť pás s Nástrojmi zvolíme Hlavné karty a otvorte zoznam jestvujúcich skupín nástrojov
na karte Zobraziť. Postavme sa na poslednú položku v zozname, v tomto prípade Makrá
a prostredníctvom tlačidla Nová skupina pripravte novú vlastnú skupinu, ktorú výstižne
pomenujeme napr. Tlač Ukážka pred tlačou. Do nej si potom z ľavého panela so zoznamom
príkazov prostredníctvom voľby Vybrať príkazy zvolíme Všetky príkazy a v zozname si
vyhľadajte ikonu Režim úprav ukážky pred tlačou a tlačidlom Pridať uprostred panelov ju
pridáme do predtým pripravenej skupiny nástrojov. Vaša snaha sa vám vráti v podobe
nástrojov, ktoré budete mať pridané na konci pása s nástrojmi na karte Zobraziť a zobrazíme
ich kliknutím na ikonu
.
Medzi najpoužívanejšie z nich patria:
-
Prepnutie na voľbu Súbor - Tlačiť, kde je k dispozícii ukážka pred
tlačou a možnosť nastavenia parametrov pre tlač.
-
Prepnutie na ponuku Zobraziť – Možnosti tlače, kde máme možnosť
nastaviť tlač skrytého textu, farieb a obrázkov v pozadí a pod..
-
Zobrazenie jednej strany, príp. viacerých strán naraz.
-
Zväčšenie / zmenšenie zobrazenia.
-
Pravítko je zobrazené len vtedy, keď je označené toto zaškrtávacie
pole.
-
Ak je tlačidlo zapnuté a kurzor myši ukazuje na dokument, má
tento kurzor podobu lupy. Kliknutím na ľubovoľné miesto v
dokumente môžete priblížiť zobrazenie v tomto mieste. Ak je
tlačidlo vypnuté, môžete robiť úpravy v dokumente (dopisovať,
meniť formát, pridávať prázdne riadky, ...).
60
-
Ak je to možné, po kliknutí na toto tlačidlo sa zredukuje počet
strán dokumentu o jednu.
-
Návrat do dokumentového okna.
Dokument tlačíme na papier príkazom Súbor - Tlačiť. V zobrazenom okne skontrolujeme,
či je zvolená správna tlačiareň. Vo voľbe Nastavenia máme štandardne predvolené Tlačiť všetky
strany a kliknutím na výberové tlačidlo si môžete zvoliť napr. len tú, na ktorej sa práve
nachádza textový kurzor Vytlačiť aktuálnu stranu, resp. môžete vymenovať strany určené na tlač
Vytlačiť vlastný rozsah (čísla oddelíme čiarkou, pomlčka medzi číslami znamená tlač od strany
po stranu). Ak sme predtým urobili výber textu, môžete ho vytlačiť voľbou Vytlačiť výber.
Väčšinou asi budeme chcieť tlačiť všetky žiadané strany Všetky strany v rozsahu, ale
niekedy potrebujete vytlačiť najskôr nepárne strany Tlačiť iba nepárne, a potom na druhú stranu
listov papiera tlačíte párne strany Tlačiť iba párne. Pri tlači veľkých dokumentov určite oceníte
možnosť číselného zoradenia strán voľba Zoradené alebo ich môžete vytlačiť v nezoradenom
stave Nezoradené. V spodnej časti ponuky máte možnosť tlačiť okrem štandardnej možnosti
1 strana na hárok aj viacero strán na hárok.
3.1.15.
Vkladanie a úprava obrázkov
Pre užívateľov balíka MS Office je pripravená Galéria médií od spoločnosti Microsoft,
ktorú zobrazíte z menu OS Windows kliknutím na tlačidlo Štart - Všetky Programy - Microsoft
Office - Nástroje balíka Microsoft Office - Galéria médií od spoločnosti Microsoft. Tu je k dispozícii
veľké množstvo obrázkov, rozčlenených do kolekcií. Základnými sú Kolekcie balíka Office,
rozdelené do 39. kategórií – napr. automatické tvary, budovy, cestovanie a pod. Ďalšiu veľkú
skupinu tvoria Webové kolekcie, kde je kategórií ešte podstatne viac. Okrem toho tu máte
možnosť vytvoriť si vlastnú kolekciu a naimportovať do nej obrázky.
Obrázky alebo iné grafické objekty vo Worde do textu vkladáte na karte Vložiť, kde máte
k dispozícii skupinu nástrojov Ilustrácie. Tu si môžete vybrať, či vložíte obrázok z ponuky
ClipArt, kde sú k dispozícii obrázky z Galérie médií. Stačí v okne Hľadať: napísať názov
kategórie hľadaného obrázka, príp. ho bližšie špecifikovať – napr. budovy,mrakodrap,
mačka, kríž a kliknúť na tlačidlo OK. V spodnej časti okna sa zobrazia obrázky, spĺňajúce
túto požiadavku. Do dokumentu ich môžeme umiestniť dvojklikom na nami zvolený obrázok.
61
Pokiaľ okno Hľadať ponecháme prázdne a kliknete na OK, zobrazia sa základné obrázky
z Galérie médií.
Vyznačený
obrázok
upravíme
príkazom
Formátovať
obrázok,
ktorý
vyvoláme
z kontextového menu, kliknutím na pravé tlačidlo myši na hrane obrázka. Jednotlivé karty
jeho dialógového okna nám umožnia:
Vyplniť
- Vyplniť objekt farbou príp. textúrou alebo obrázkom
načítaným zo súboru či ClipArt-u.
Farba čiary
- Nastavenie farby okrajovej čiary.
Štýl čiary
- Nastavenie hrúbky a typu okrajovej čiary.
Tieň
- Nastavenie tieňovania objektu.
Odraz
- Zrkadlový odraz objektu.
Žiara a jemné okraje
- Farebné vyžarovanie objektu.
3-D formát
- Efekty pre 3-rozmerné zobrazenie.
3-D otočenie
- Spôsoby 3-rozmerného otáčania.
Korekcie obrázka
- Nastavenie jasu a kontrastu objektov.
Farba obrázka
- Nastavenie farebnej sýtosti, tónu a teploty farieb.
Umelecké efekty
- Ďalšie efekty pre objekty.
Orezať
- Vytvorenie výrezu z objektu.
Blok textu
- Nastavenie vodorovného zarovnania a smeru textu v bloku
textu a vnútorných okrajov v bloku textu.
Ďalším užitočným príkazom, ktorý rovnako vyvoláme z kontextového menu, kliknutím na
pravé tlačidlo myši na hrane obrázka je Veľkosť a rozloženie. Jednotlivé karty jeho dialógového
okna vám umožnia nastaviť tieto vlastnosti:
Pozícia
- Nastavenie zarovnania a polohy obrázka vo smere zvislom aj
vodorovnom.
Zalamovanie textu
- Vybrať si spôsob obtekania textu okolo obrázka a tiež spôsob
vodorovného zarovnania obrázka v dokumente. Pomocou tlačidla
Upresniť možno lepšie definovať rozloženie obrázka a voľba Zalomiť
text umožňuje písať text buď z obidvoch strán obrázka alebo iba
z jednej strany.
Veľkosť
- Zadať presne veľkosť obrázka (bloku textu) v centimetroch.
62
3.2. Tvorba elektronických prezentácií
Jedným z najpoužívanejších nástrojov na tvorbu elektronických prezentácií u nás je MS
PowerPoint, z toho dôvodu sa mu budeme venovať v tejto kapitole. V súčasnosti existuje
množstvo iných voľne dostupných programov na tvorbu prezentácií. Jedným z často
používaných najmä u mladých používateľov je napríklad Prezi. Ide o softvér, ktorý je
prístupný len online, hoci pri prezentovaní už online prístup nepotrebujeme. Tento softvér má
zaujímavé grafické riešenie a prezentácie, ktoré si v ňom dokáže užívateľ vytvoriť, vyzerajú
veľmi profesionálne. Prezi môžu používať len zaregistrovaní užívatelia. Je možné si vybrať
z viacerých variant softvéru, od čoho závisí aj jeho cena. Tento softvér sa neustále rozvíja
a preto je veľmi ťažké písať návod na prácu v ňom. Stále však platí, že ak užívateľ ovláda
napríklad MS PowerPoint, oveľa ľahšie sa orientuje aj v ostatných podobne zameraných
aplikáciách.
Okno aplikácie MS PowerPoint je veľmi podobné oknu MS Word. V hornej časti nájdeme
karty s príkazmi rozdelenými do skupín. Pracovné okno však už netvorí prázdny list papiera.
V jeho ľavej časti nájdeme zoznam snímok a v pravej je prázdna snímka.
3.2.1. Vytvorenie novej prezentácie
Prázdna prezentácia sa automaticky vytvára po spustení aplikácie PowerPoint. Táto
prezentácia obsahuje iba jednu snímku, za ktorú môžeme ľubovoľne vkladať ďalšie snímky.
Prázdnu prezentáciu môžeme vytvoriť kedykoľvek kliknutím na kartu Súbor a vyberieme
príkaz Nový. Novú prezentáciu môžeme vytvoriť z existujúcej prezentácie, podľa šablóny,
podľa motívu a vytvorením vlastnej šablóny. Pri vytváraní prezentácie z existujúcej
prezentácie zvolíme tiež príkaz Nový na karte Súbor, ale v časti Dostupné šablóny a motívy
klikneme na tlačidlo Nový z existujúceho, otvorí sa dialógové okno, v ktorom si môžeme vybrať
existujúcu prezentáciu.
Aplikácia PowerPoint 2010 obsahuje niekoľko vzorových šablón, ktoré môžeme použiť na
vytvorenie novej prezentácie. Ďalšie vzorové šablóny môžeme nájsť na webovej lokalite
www.office.com. Aby sme mohli využívať tieto on-line vzorové šablóny, musí byť náš
počítač pripojený do siete Internet. Pri vytváraní novej prezentácie podľa vzorovej šablóny
postupujeme rovnako len v poslednom kroku vyberieme príkaz Vzorové šablóny. Podobne
môžeme vytvoriť novú prezentáciu aj podľa motívu, príkazom Motívy.
63
A naopak akúkoľvek vlastnú prezentáciu si môžeme uložiť ako vlastnú šablónu, ak na
karte Súbor vyberieme príkaz Uložiť ako a v dialógovom okne Uložiť ako vyberieme možnosť
Šablóna aplikácie PowerPoint prípadne Šablóna aplikácie PowerPoint podporujúca makrá, zadáme jej
názov a klikneme na príkaz Uložiť.
3.2.2. Zobrazenie prezentácie
V aplikácii PowerPoint je možné zobrazovať prezentáciu 4 základnými spôsobmi:
Normálne, Radenie snímok, Strana s poznámkami a Zobrazenie na čítanie. Najčastejšie používaným
zobrazením býva Normálne, kde je možné prepnúť snímky do Prehľadu (karta Prehľad). Ďalšou
časťou je podokno poznámky, kde môžeme vkladať poznámky k jednotlivým snímkam.
Všetky možnosti zobrazovania v aplikácii nájdeme na karte Zobraziť.
Ďalším častým typom zobrazovania je zobrazenie Radenie snímok, ktoré slúži hlavne na
rýchlu orientáciu v prezentácii, pretože zobrazuje viac snímok naraz. Zobrazenie Strana
s poznámkami zobrazí snímky prezentácie ako celostránkový formát s poznámkami v spodnej
časti strany. Zobrazenie na čítanie poskytne pohľad ako bude prezentácia vyzerať po spustení
pre poslucháčov. Pomocníkom pri vytváraní kompozície snímok je zobrazovanie Mriežky
a Vodiacich čiar. Pre zjednodušenie práce s objektmi je možné nastaviť ich prichytávanie
k mriežke alebo k iným objektom. Užitočným zobrazením prezentácie v prípade globálnych
úprav snímok prezentácie, zmeny poradia snímok, úrovní odrážok či formátovania textu je
zobrazenie Prehľad (Osnova), ktorý sa nachádza v zobrazení Normálne. Každú prezentáciu je
možné od počiatku vytvárať ako Prehľad (Osnovu).
3.2.3. Uloženie prezentácie
Vytváranú prezentáciu je možné uložiť na ďalšie použitie na karte Súbor príkazom Uložiť
ako. V otvorenom dialógovom okne zadáme názov prezentácie, ktorý by nemal byť dlhší ako
12 znakov a vyberieme jeho formát. Môžeme si vybrať napríklad:
-
prezentácia programu PowerPoint,
-
prezentácia programu PowerPoint podporujúca makrá,
-
prezentácia programu PowerPoint 97 – 2003,
-
a ďalších.
A klikneme na tlačidlo Uložiť.
64
Možnosti ukladania nekončia v rozbaľovacom okne Uložiť vo formáte. Ďalšiu ponuku
získame po kliknutí na príkaz Uložiť a odoslať, ktorá je rovnako umiestnená pod kartou Súbor.
Medzi ďalšie užitočné formáty, ktoré poskytuje aplikácia Powerpoint 2010 patrí:
-
uloženie prezentácie vo formáte PDF,
-
zbalenie prezentácie na disk CD alebo DVD,
-
vytvorenie videa a ďalšie.
3.2.4. Snímky prezentácie
Nová vytvorená prezentácia obsahuje iba jednu snímku. Zvyčajne ide o snímku, ktorá
obsahuje pole pre názov kapitoly a podkapitoly. Preto medzi základné zručnosti používateľa
aplikácie
PowerPoint
patrí
vkladanie
snímok,
ich
označovanie,
kopírovanie
a premiestňovanie, skrývanie a odstraňovanie a zmena ich rozloženia.
Novú snímku vložíme príkazom Nová snímka na karte Domov. Po kliknutí na šípku tlačidla
rozbalíme ponuku rôznych rozložení snímok kliknutím na vybrané rozloženie. Ak sme už
snímku vložili a chceme zmeniť jej rozloženie, stačí vybrať na karte Domov príkaz Rozloženie
a kliknutím na vhodné rozloženie zmeníme rozloženie aktuálnej snímky.
Označovanie niekoľkých snímok súčasne využijeme hlavne v prípade, že chceme meniť
ich vlastnosti hromadne, napr. nastavenie farebného motívu, prechodu snímok, animácie
a ďalších vlastností snímok. Ideálne označovanie viac snímok je v rozložení Radenie snímok,
kde máme prehľad o zobrazených snímkach na monitore. Súvislý výber vyberáme pomocou
klávesy <Shift > tak, že klikneme myšou na prvú snímku a na poslednú snímku s neustále
pridržanou klávesou <Shift >, ak však vyberáme nesúvislú oblasť na snímky, klikáme
postupne pričom neustále držíme stlačenú klávesu <Ctrl >. Výber všetkých snímok nám
uľahčí klávesová skratka <Crtl+A >.
Označené snímky potom môžeme odstrániť alebo skryť. Na odstránenie označených
snímok použijeme klávesu Delete alebo príkaz Odstrániť snímku, ktorý nájdeme v kontextovom
menu po kliknutí pravým tlačidlo myši na snímku. Veľmi podobne postupujeme pri skrývaní
snímok, kde po kliknutí pravým tlačidlo myši vyberieme príkaz Skryť snímku.
Vo výslednej prezentácii sa snímky premietajú v poradí, v akom sme ich uložili.
V prípade, že potrebujeme meniť ich poradie ľavým tlačidlom, uchopíme jednu snímku alebo
viac označených snímok a pri stlačenom ľavom tlačidle ich presunieme na novú pozíciu.
Kópiu tzv. duplikát snímky môžeme okrem kopírovania a vkladania príkazmi <Crtl+C>
a <Crtl+V> aj príkazom Zdvojiť snímku, ktorý môžeme nájsť v kontextovom menu po kliknutí
65
pravým tlačidlom myši na snímku alebo Zdvojiť vybrané snímky, ktorý nájdeme pod šípkou
príkazu Nová snímka na karte Domov.
Aplikácia nám poskytuje preddefinované rozloženia snímok, teda rozloženie textových
polí na umiestnenie textu a objektov v snímkach. Hlavným účelom je, aby všetky snímky
prezentácie boli vizuálne usporiadané jednotne. Aplikácia PowerPoint 2010 obsahuje
nasledovné rozloženia: Úvodná snímka, Nadpis a obsah, Hlavička sekcie, Dva obsahy, Porovnanie,
Len nadpis, Prázdna, Obrázok s popisom. Nástroj Rozloženie sa nachádza na karte Domov a dané
rozloženia sú v jeho otváracom zozname. Rovnako môžeme aplikovať rozloženie snímky pri
Normálnom zobrazení kliknutím pravým tlačidlom myši na snímku.
Predefinované rozloženie snímok môžeme aj zmeniť. Zmena konkrétneho rozloženia
snímky sa prejaví len na snímkach, kde bolo dané rozloženie aplikované. Úpravu rozloženia
snímok (preddefinované) je možné upravovať v predlohe snímok na karte Zobraziť pri kliknutí
na tlačidlo Predloha snímky. Hlavné vlastnosti môžeme meniť najmä pomocou nástrojov
v karte Predloha snímky, ktorú môžeme meniť, napr. vložením nového zástupného symbolu do
rozloženia snímky.
Na karte Zobraziť sú ďalej tlačidlá na úpravu vzhľadu rozloženia ako: Nastavenie strany,
Orientácia snímky, Vložiť predlohu snímky, Vložiť rozloženie a ďalšie. Na konkrétnej snímke si
môžeme vytvoriť vlastné rozloženie pokiaľ nám preddefinované nevyhovuje. Vlastné
rozloženie vytvoríme podľa nasledovných krokov:
-
na karte Zobrazenie klikneme na tlačidlo Predloha snímky,
-
na karte Predloha snímky v ľavom podokne klikneme na rozloženie, pod ktoré
chceme vložiť naše nové rozloženie,
-
klikneme na tlačidlo Vložiť rozloženie,
-
vložené rozloženie bude automaticky obsahovať polia Dátum, Číslo strany a Päta,
-
tlačidlom Zavrieť zobrazenie predlohy zavrieme kartu Predloha snímky,
-
nami vytvorené rozloženie sa objaví na karte Domov v zozname pod tlačidlom
Rozloženie s názvom Rozloženie obsahu,
-
na karte Predloha snímky môžeme ktorékoľvek rozloženie v prípade potreby
premenovať alebo odstrániť.
Aplikácia dovoľuje zmeniť aj veľkosť a orientáciu snímok. Na páse s nástrojmi klikneme
na kartu Návrh a vyberieme príkaz Nastavenie strany. Otvorí sa dialógové okno Nastavenie
66
strany. Jeho ľavá časť strany určená na nastavenie veľkosti snímok a pravá časť na
nastavenie orientácie snímok.
3.2.5. Predlohy snímok
Každá prezentácia môže obsahovať viac predlôh snímok a každá predloha definuje vzhľad
niekoľkých preddefinovaných rozložení. Všetky zmeny, ktoré vykonáme a všetky objekty,
ktoré do predlohy vložíme, sa zobrazia na všetkých snímkach prezentácie, ktoré sú na základe
tejto predlohy vytvorené.
Predloha snímok sa upravuje takmer rovnako ako sa upravujú samotné snímky. Jediný
rozdiel je, že zmeny sa prejavia na všetkýh snímkach naraz, pričom pri samotných snímkach
len na konkrétnej snímke.
Najdôležitejšie nástroje na úpravu predlohy sú na karte Predloha snímky, ktorú zobrazíme
kliknutím na karte Zobraziť a tlačítku Predloha snímky. Predlohu meníme aj pomocou nástrojov
na kartách Domov, Prechody, Animácie a ďalšie.
Pri niektorých prezentáciách je potrebné vkladať objekt (obrázok, firemné logo, text
a podobne) do všetkých snímok na rovnaké miesto. Bolo by dosť problematické vkladať
objekt do všetkých snímok osobitne, hlavne ak je prezentácia rozsiahlejšia, alebo sa
rozhodneme pri poslednej snímke, že objekt vymeníme za iný. Jednoduchšie je daný objekt
vložiť do predlohy snímok a tým zabezpečiť, že sa bude zobrazovať na všetkých snímkach na
rovnakom mieste. Tu zvolíme postup:
-
na karte Zobraziť klikneme na tlačidlo Predloha snímky,
-
v prípade že chceme, aby sa vložený objekt zobrazoval na všetkých snímkach bez
ohľadu na použité rozloženie, označíme úplne prvú snímku predlohy, ak chceme
upraviť len snímky s istým rozložením, označíme v predlohe snímku pre určité
rozloženie (napr. Nadpis a text),
-
na páse kariet klikneme na kartu Vložiť a podľa typu objektu klikneme na príkaz
napr. Vložiť obrázok,
-
Vložíme obrázok z konkrétneho umiestnenia na disku počítača. V prípade textu je
potrebné vložiť textové pole a text umiestniť,
-
Keď postup dokončíme klikneme na karte Predloha snímky na tlačidlo Zavrieť
zobrazenie predlohy.
67
3.2.6. Motívy snímok
Motívom nazývame kombináciu predefinovaných farieb, ktoré aplikujeme na pozadie, text
a ďalšie prvky snímok. Motívy, ktoré môžeme priamo aplikovať na naše snímky sa
nachádzajú na karte Návrh v skupine príkazov Motívy.
Motívy môžeme aplikovať na všetky snímky alebo len na vybraté snímky prezentácie. Pri
kliknutí na vybranú snímku teda vyberáme príkaz Použiť na všetky snímky alebo Použiť na
vybrané snímky. Treba si uvedomiť, že aplikáciou motívu na snímku alebo snímky dôjde
k zmene dizajnu textu, tabuliek, obrázkov a podobne. V prípade, že nám motív farebne
nevyhovuje, je možné ho modifikovať z hľadiska farieb, textu a efektu. Všetky vhodné
príkazy nájdeme v rovnakej skupine pod tlačidlami Farby, Písma, Efekty. Šikovnejší
užívatelia môžu vytvoriť aj vlastné farby motívov.
3.2.7. Pozadie snímok
Veľmi podobne ako formátujeme snímky pomocou motívov, môžeme použiť v karte
Návrh príkazom Štýly pozadia. Pozadie môžeme pridať do snímky bez toho, aby sme aplikovali
akýkoľvek motív a naopak, meniť ho aj keď je už v snímke konkrétny motív. Môžeme
povedať, že pozadie snímky je vlastne spodná vrstva motívu. Pozadie snímky vyberáme na
karte Návrh a modifikujeme v dialógovom okne Formátovanie pozadia, ktoré je rozdelené do
niekoľkých skupín: Výplň, Korekcia obrázka, Farba obrázka a Umelecké efekty. Pozadím snímky
veľmi často býva obrázok, ktorý načítame z disku nášho počítača. Obrázok do pozadia
vložíme rovnakým príkazom Štýl pozadia, pričom v spodnej časti vyberieme príkaz
Formátovať pozadie a zaškrtneme voľbu Výplň obrázka alebo textúry a klikneme na tlačidlo
Súbor. Po vybratí obrázku potvrdíme tlačidlom Vložiť. Vložený obrázok môžeme upravovať na
pozadí z hľadiska jasu, kontrastu, farebnosti, sýtosti farieb a ďalších grafických efektov.
68
3.2.8. Hlavička a päta snímky
V prípade, že chceme do snímok prezentácie vložiť dátum, poradové čísla snímok alebo
napríklad poznámky, ideálnym spôsobom je využitie hlavičky a päty. Názov tejto voľby nie je
celkom presný, pretože hlavičku do snímky vložiť nemožno (hlavičku je možno zobraziť len
v možnosti poznámok).
Hlavičku a pätu vložíme príkazom Hlavička a päta, ktorý nájdeme na karte Vložiť.
Dátum do snímok možno vkladať ako Pevný a Automaticky aktualizovať. Pevný dátum
zostane nemenný, ale pri voľbe Automaticky aktualizovať sa bude aktualizovať podľa
systémového času počítača. Nepísaným pravidlom býva, že položky záhlavia nezobrazujeme
v záhlaví prvej snímky. Túto možnosť zaškrtneme teda v spodnej časti dialógového okna.
Aplikovanie päty do snímok vyberáme po kliknutí na požadované tlačidlo buď na všetky
snímky, alebo konkrétnu snímku. Záložka Poznámky a podklady slúži na vkladanie poznámok,
ktoré zobrazíme na karte Zobraziť po kliknutí na príkaz Strana s poznámkami.
Odstránenie záhlavia a päty vykonáme po kliknutí na položku Hlavička a päta na karte
Vložiť a zrušení zaškrtávacích políčok v dialógovom okne. Túto operáciu potvrdíme tlačidlom
Použiť u všetkých.
3.2.9. Úprava textu
Text v aplikácii PowerPoint 2010 vkladáme do preddefinovaných textových polí, ktoré sú
súčasťou väčšiny snímok. Textové pole má tvar obdĺžnika a je možné doň umiestniť text
a formátovať ho. Textové pole formátujeme rovnako ako iné automatické tvary (obdĺžniky,
štvorce alebo napríklad kružnice), ktoré vkladáme do prezentácie. Po vložení snímky do
prezentácie napríklad úvodná snímka z rozloženia preddefinovaných snímok a označení
jedného z ľubovoľných textových polí (napr. kliknutím na okraj textového poľa) sa aktivuje
karta Formát, na ktorej vidíme konkrétne možnosti formátovania textového poľa. Vlastné
textové pole môžeme vložiť na snímku príkazom Blok textu, ktorý nájdeme na karte Vložiť.
Potiahnutím kurzora potom vytvoríme textové pole, do ktorého môžeme priamo vpisovať
text. Rozmery textových polí môžeme meniť. Každé textové pole je samostatným objektom,
ktorý môže mať vlastné zarovnanie, podfarbenie, orámovanie, typ, rez, farbu a veľkosť písma.
Textové polia sa v aplikácii PowerPoint 2010 formátujú veľmi podobným spôsobom ako
grafické tvary alebo obrázky. Po kliknutí do vnútra alebo na rám textového poľa sa aktivuje
karta Formát, ktorá poskytuje množstvo formátovacích príkazov na úpravu textového poľa.
69
Rovnako môžeme využiť dialógové okno Formátovať tvar, ktoré vyberieme z ponukového
menu po kliknutí pravým tlačidlom myši do textového poľa.
Najjednoduchší spôsob zmeny veľkosti je označenie textového poľa uchopením riadiacich
bodov na ráme poľa a následným ťahaním. Ďalší spôsob je nastavenie veľkosti v dialógovom
okne Formátovať tvar, kde presne nastavíme veľkosť prípadne aj otočenie textového poľa
v stupňoch. V prípade, že meníme veľkosť textového poľa manuálnym spôsobom, ideálne je
myšou uchopiť riadiace body v rohoch, aby došlo k zmene veľkosti rovnako proporčne do
šírky a do výšky. Zelený riadiaci bod slúži k manuálnemu otočenie textového poľa po
uchopení myšou.
Úprava písma, orámovanie a podfarbenie je analogické ako v textovom editore MS Word,
preto sa mu nebudeme zvlášť venovať. Podobne je tu možné použiť zarovnanie odsekov, ich
číslovanie, či použitie odrážok.
Textové polia je možné kedykoľvek odstrániť kliknutím na ohraničujúcu čiaru. Po kliknutí
sa ohraničujúca čiara zmení na plnú a klávesou Delete textové pole zmažeme.
3.2.10.
Obrázky a grafické objekty v prezentáciách
Neodmysliteľnou súčasťou každej prezentácie je obrazový materiál, pomocou ktorého
názorne prezentujeme skutočnosti, ktoré nepotrebujú textový komentár. Obrázky a obrázky
z Klipart je možné vkladať alebo kopírovať do dokumentu z mnohých zdrojov, vrátane
prevzatých z webovej lokality poskytovateľa obrázkov klipart, kopírovaných z webovej
stránky alebo vložených z priečinka, do ktorého obrázky ukladáme.
Ak chceme vložiť obrázok zo skenera alebo fotoaparátu, na jeho prenos do počítača
použije softvér dodaný so zariadením. Obrázok uložíme na disk a potom ho vložíme do
konkrétnej prezentácie. V zobrazení Normálne označíme snímku, do ktorej vkladáme obrázok
alebo fotografiu, na karte Vložiť klikneme v skupine príkazov Obrázok na tlačidlo Obrázok
(vložiť obrázok zo súboru). Z dialógového okna Vložiť obrázok, v ktorom na disku nášho
počítača vyhľadáme príslušnú zložku s obrázkami vyberieme konkrétny obrázok a svoj výber
potvrdíme tlačidlom Vložiť. Obrázok sa vloží uprostred snímky, kde podľa potreby môžeme
meniť jeho pozíciu alebo veľkosť. Po vložení obrázka sa automaticky aktivuje karta Formát,
na ktorej sú ďalšie možnosti úpravy obrázka. Dialógové okno Vložiť obrázok sa otvorí aj po
kliknutí na ikonu (zástupný symbol), ktorá je zobrazená na novo vložených rôznych typoch
rozloženia snímok – Porovnanie, Dva obsahy, Obsah s popisom a Nadpis a obsah.
70
Vložením obrázkov do prezentácie prípadne zmenou ich veľkosti alebo pozície zďaleka
nekončia možnosti Aplikácie PowerPoint na úpravu obrázkov. Väčšina príkazov na úpravu
obrázkov sa nachádza na karte Formát (Nástroje obrázka), ktorá sa aktivuje po vložení obrázka
do snímky alebo kliknutím naň. Najčastejšie úpravy obrázkov, ktoré používame sú: Úprava
kontrastu a jasu, Nastavenie farieb, Štýly obrázkov, Priehľadnosť, Kompresia, Grafické efekty a ďalšie.
Podobne ako v prípade písma, aj tu používame analogické príkazy ako pri úprave
obrázkov vo Worde.
Podobne ako obrázky, môžeme do prezentácií vkladať aj tabuľky na grafy. Užívateľom
odporúčame vytvoriť a upraviť si graf v tabuľkovom kalkulátore a potom upravený objekt
vložiť do prezentácie, napríklad kopírovaním.
Každému objektu snímky môžeme priradiť animáciu. Ide
o krátky
grafický
(prípadne
aj
zvukový)
efekt
spojený
s príchodom, odchodom alebo zvýraznením daného objektu.
Všetky príkazy pre prácu s animáciámi sú umiestnené na karte
Animácie. V skupine príkazov Animácia nájdeme množstvo
animácií rozdelených do troch skupín: začiatok, zdôraznenie
a koniec. Ako už názvy skupín napovedajú, jedná sa o animácie spojené so zobrazením
objektu, jeho zdôraznenie, kým o ňom hovoríme alebo jeho skrytím. Pred priradením
animácie objektu musíme najprv daný objekt vyznačiť (kliknutím naň) a potom si vyberieme
vhodnú animáciu. Skontrolovať ju môžeme pomocou príkazu Ukážka. Animáciu potom
môžeme upravovať podľa vlastných predstáv a potrieb. Ak snímka obsahuje animácie,
v pravej časti okna programu sa zobrazí okno Tabla animácií. V tomto okne vidíme všetky
animácie, ktoré snímka obsahuje. Sú zobrazené v slede, v ktorom sa budú na snímke
prehrávať. Každej animácii je venovaný jeden riadok, na konci ktorého je rozbaľovací
zoznam s možnosťou ich úpravy. V ňom nájdeme možnosti pre spustenie animácie ( po kliknutí
myšou, začať s predchádzajúcou, začať po predchádzajúcej), ďalej sú tu Možnosti efektu, Časovanie,
možnosť nastavenia časovej osi, prípadne možnosť odstrániť animáciu. Možnosti efektu slúžia na
spresnenie nastavení vybratej animácie. Napríklad ak sme si vybrali animáciu, ktorá objekt
otáča, môžeme nastaviť, o koľko stupňov sa objekt otočí. Najmä mladšie deti môžeme zaujať
aj použitím zvukov. MS PowerPoint poskytuje bohatú škálu zvukov, ale môžeme použiť
zvuky, ktoré sme nahrali, prípadne z CD alebo multimediálnych súborov.
71
3.3. Tabuľkový kalkulátor
Hoci sa tabuľkové procesory začali vyvíjať ako pomocník pre ekonomické výpočty,
postupom času sa stali jednými z najvyužívanejších programov. Riešia najmä matematické,
štatistické a finančné problémy.
Dokumenty vytvárané v MS Exceli nazývame zošity. Pozostávajú z hárkov, t. j. tabuliek
obrovských rozmerov (16 384 stĺpcov a 1 048 576 riadkov). Do hárkov sa zapisujú príslušné
údaje, tabuľky, grafy. Názov hárku nájdeme na záložke, ktorú nazývame uško hárku.
Štandardne sú hárky pomenované Hárok1, Hárok2,... V každom otvorenom zošite je vždy
jeden list aktívny a má viditeľné údaje. Kliknutím myšou v priestore navigačných tlačidiel
môžeme prejsť na iný hárok. Zošit musí mať minimálne jeden hárok a maximálne môže mať
255 hárkov. Hárky môžeme pridávať, presúvať, kopírovať a odstraňovať. Hárky sú rozdelené
na stĺpce a riadky. Stĺpce sú označené písmenami od A po XFD a riadky sú očíslované
arabskými číslami. Priesečník stĺpca a riadku nazývame bunka. Každá bunka je jednoznačne
určená svojou adresou pozostávajúcou z označenia stĺpca a riadku, v ktorom sa nachádza.
V každom zošite je vždy aspoň jedna aktívna bunka. Do buniek môžeme vkladať rôzne údaje.
Okno programu opäť pozostáva z kariet s príkazmi rozdelenými do skupín. Pod kartami
s príkazmi sa nachádza riadok nazývaný Panel nástrojov. Ide o veľmi dôležitý riadok pre
prácu s tabuľkovým kalkulátorom. Pod ním sa nachádza pracovné okno rozdelené do buniek,
ako sme už opísali vyššie.
Pri práci je často užitočné pracovať s niekoľkými bunkami súčasne. Skupinu označených
buniek nazývame oblasťou. Ak bunky susedia, nazývame ich súvislou oblasťou. Ak
nesusedia, nesúvislou oblasťou. Súvislá oblasť je určená svojou adresou pozostávajúcou
z adresy ľavej hornej bunky : pravej dolnej bunky, oddelených dvojbodkou. Súvislú oblasť
označíme kurzorovými klávesmi pri stlačenom klávese Shift alebo pohybom myši pri
stlačenom ľavom tlačidle. Nesúvislú oblasť tvorí skupina súvislých oblastí. Najprv označíme
jednu súvislú oblasť, potom myšou pri stlačenom klávese Ctrl označíme ďalšiu súvislú
oblasť. V každej označenej oblasti je aktívna jedna bunka.
3.3.1. Vytvorenie nového zošita a jeho uloženie
V Exceli môžeme vytvoriť niekoľko typov súborov. Spomenieme len tie základné:
-
Bežný zošit, ktorý má príponu „xlsx“. Ak zošit obsahuje makrá, budú odstránené.
-
Zošit aplikácie Excel s podporou makier: má príponu „xlsm“.
72
-
Zošit aplikácie Excel 1997 – 2003 s príponou „xls“, ktorý nám umožní uložiť zošit
v nižšej verzii a potom s ním aj v nižšej verzii pracovať.
-
PDF alebo Dokument XPS, ktorú vyberieme, ak chceme publikovať aktuálnu
verziu zošita bez možnosti ďalších úprav.
-
Šablónu, ktorá slúži pre opakované vytváranie nových zošitov, ukladá sa
s koncovkou „xltx“, samozrejme bez makier. K dispozícii je aj verzia šablóny
s makrami.
-
Elektronickú správu, ktorá je určená pre posielanie prostredníctvom elektronickej
pošty.
-
Webovú stránku určenú na publikovanie na internete. Ukladá sa vo formáte HTML
s príponou „htm“.
Pri spustení programu Excel sa automaticky otvorí prázdny zošit s názvom Zošit1. Každý
ďalší zošit bude mať názov Zošit#, kde # je poradové číslo vytvoreného zošita.
Nový zošit otvoríme aktivovaním karty Súbor. V ľavej časti klikneme na príkaz Nový.
Otvorí sa okno s dostupnou ponukou rôznych typov zošitov a vyberieme Prázdny zošit,
prípadne si vyberieme vhodný typ z ponuky.
Pre obvyklé uloženie zošita s pôvodným názvom, môžeme použiť príkaz Uložiť v rýchlej
voľbe. Uloženie zošita pomocou príkazu Uložiť na karte Súbor má v tejto verzii rovnakú
funkciu ako príkaz Uložiť ako. Zošit môžeme uložiť v rôznych formátoch nastavením
požadovaného formátu v okne Uložiť ako vo voľbe Typ súboru. Ponuka formátov je naozaj
bohatá, ako sme už hovorili.
3.3.2. Práca s hárkami
Pri riešení zložitejších problémov pomocou tabuľkového procesora často pracujeme
s viacerými tabuľkami súčasne, pričom prenášame údaje medzi nimi. Spolupracovať môžu
tabuľky nachádzajúce sa v jednom pracovnom zošite, aj tabuľky uložené v rôznych zošitoch.
V otvorenom zošite vidíme síce obvykle iba jeden (tzv. aktuálny) hárok, ale názvy
všetkých hárkov zošita sú zoradené na uškách hárkov v spodnej časti obrazovky, takže sa
pomocou myši ľahko prepneme do ktoréhokoľvek z nich. A ak náhodou spomínané ušká
hárkov nemôžeme nájsť, potom máme asi vypnuté ich zobrazenie alebo nemáme zošit na celú
obrazovku. Ich zobrazenie nastavíme na karte Súbor v ponuke Možnosti – Rozšírené v časti
Zobraziť pre tento zošit, voľba Zobraziť ušká hárkov. Ak má zošit viac hárkov (prípadne hárky
73
s dlhšími názvami), nemusí byť vidno ich kompletný zoznam. V takomto prípade nám
poslúžia rýchlejšie aj pomalšie šípky - posuvníky vľavo od ušiek hárkov.
Počet hárkov v nových zošitoch, ktoré budeme vytvárať, sa dá nastaviť na rovnakej karte
Súbor v ponuke Možnosti – Všeobecné, časť Keď sa vytvárajú nové zošity voľba Zahrnúť tento
počet pracovných hárkov, kde treba zadať príslušný číselný údaj. Znovu pripomíname, že
maximálny počet hárkov v jednom zošite je 255.
Nový hárok pridáme do zošita kliknutím myšou na príkaz Vložiť prázdny hárok, ktorý
nájdeme na karte Domov alebo ako prvú položku v kontextovom menu, prípadne ako
poslednú položku v príkaze uškách hárkov. Excel ho nazve Hárok# (Sheet#), pričom
pokračuje v obvyklom číslovaní v zošite.
Odstrániť hárok môžeme príkazom na karte Domov, časť Bunky, príkaz Odstrániť, voľba
Odstrániť hárok alebo kliknutím na jeho názov, stlačením pravého tlačidla myši. Zobrazí sa
kontextové menu, v ktorom vyberieme príkaz Odstrániť. Tento krok je nevratný, na čo nás
Excel upozorní.
V jednom zošite môžeme označiť viac hárkov naraz. Potom môžeme zadávať údaje do
všetkých označených hárkov naraz alebo môžeme urobiť operáciu vo všetkých súčasne.
Susediace hárky označíme kliknutím na prvý z nich a pri stlačenom klávese Shift klikneme
na posledný. Ak vyznačujeme skupinu nesusediacich hárkov, musíme pri kliknutí na druhý
a každý ďalší pridržať kláves Ctrl. Výber skupiny hárkov zrušíme tým, že vyberieme hárok,
ktorý do skupiny nepatrí. Výber všetkých hárkov v zošite zrušíme kliknutím na uško
ľubovoľného spomedzi nich.
Hárok môžeme pomenovať podľa svojho vkusu. Stačí dvakrát kliknúť na jeho uško alebo
použiť príkaz Premenovať z kontextového menu. Názov hárka môže mať až 31 znakov,
vrátane medzier.
Vybraný hárok alebo skupinu hárkov možno presunúť alebo skopírovať na iné miesto
v rámci daného zošita, ale aj do iného otvoreného zošita alebo do nového zošita. Presun
v rámci jedného zošita urobíme najrýchlejšie myšou (posúvaním uška hárku vo vodorovnom
smere), pri kopírovaní myšou nezabudnime pridržať kláves Ctrl. Novú pozíciu
premiestňovaných hárkov indikuje čierny trojuholník poskakujúci pomedzi ušká hárkov.
Okrem myši môžeme použiť aj príkaz Premiestniť alebo kopírovať z kontextového menu. Týmto
spôsobom môžeme určiť nielen novú polohu hárku, ale aj zošit, do ktorého hárok presúvame
alebo kopírujeme. Pri kopírovaní musíme zaškrtnúť políčko Vytvoriť kópiu.
74
3.3.3. Vkladanie údajov do buniek
V každom okamihu práce s tabuľkovým kalkulátorom je aktívny práve jeden zošit,
v tomto zošite práve jeden hárok a na ňom práve jedna bunka. Táto bunka je zvýraznená
hrubým čiernym rámom s malým štvorčekom, tzv. rukoväťou v pravom dolnom rohu a jej
adresa (alebo názov, ak jej bol pridelený) sa nachádza v poli názvov. Údaje zadané pomocou
klávesnice alebo nejakým iným spôsobom sa automaticky vkladajú práve do tejto bunky.
Počas vkladania sa údaje zobrazujú nielen vo vybranej bunke, ale tiež vo Paneli vzorcov nad
hárkom. Zadané údaje možno potvrdiť (a tým vlastne vložiť do bunky) hneď niekoľkými
spôsobmi klávesom Enter, niektorým zo štvorice pohybových klávesov (šípok) na klávesnici
a kliknutím na ľubovoľnú inú bunku. V prípade, že sme do bunky začali omylom zadávať
nesprávne údaje, celý proces zadávania môžeme prerušiť klávesom Esc.
Ak chceme zmeniť obsah vybranej bunky, máme tiež niekoľko možností. Môžeme ho
jednoducho prepísať novým obsahom. Keď však treba zmeniť iba malú časť obsahu bunky,
napríklad preklep jediného znaku v dlhom textovom reťazci alebo jednu adresu v rozsiahlom
vzorci, stačí kliknúť presne na kritické miesto vo vzorcovom paneli alebo priamo v bunke a
vykonať opravu. Vykonanú úpravu obsahu bunky možno v tomto prípade potvrdiť len
klávesom Enter alebo kliknutím myšou na inú bunku. Počas práce v bunke aj vo vzorcovom
paneli možno využívať myš a klasické prostriedky pre mazanie,výber, presun a kopírovanie
textu. Obsah vybranej bunky možno úplne vymazať klávesom Delete.
Do buniek na hárkoch Excelu môžeme vkladať konštantné hodnoty a matematické výrazy,
ktoré budeme stručne nazývať vzorce. Pod konštantou rozumieme hodnotu, ktorá nezávisí od
údajov v iných bunkách. Po zadaní do bunky sa meniť nebude, až kým ju nezmeníme sami.
V Exceli môžeme pracovať s týmito typmi konštantných hodnôt: textové reťazce, čísla, dátum
a čas, logické hodnoty a hypertextové odkazy.
Pri zadávaní čísiel treba rešpektovať uvedené nastavenia operačného systému. Tabuľkový
kalkulátor Microsoft Excel ako program špecializovaný na prácu s číslami poskytuje aj ďalšie
možnosti. Ako oddeľovač desatinných miest je vhodné používať kláves Del s bodkou
z numerickej časti klávesnice.
Číslo je v bunke automaticky zarovnané doprava (pravda len vtedy, ak sme ešte pred jeho
vložením spôsob zarovnania v bunke nezmenili). Formát zobrazenia čísla v bunke sa nemusí
zhodovať s jeho vstupným formátom a môže byť tiež nastavený vopred. V prípade, že žiadny
číselný formát nebol používateľom pre danú bunku pred vložením čísla definovaný, Excel sa
75
snaží nájsť najvhodnejší číselný formát tak, aby sa číslo do bunky zmestilo. Ak sa mu to
nepodarí, celá bunka sa na šírku vyplní krížikmi #########. Pomôcť si možno rozšírením
príslušného stĺpca.
Kalendárny dátum a čas zadávame buď vo formáte predpísanom v operačnom systéme
alebo v špeciálnych formátoch akceptovaných samotným Excelom. Čas zadaný v predpísanom
formáte (napríklad 7:13) je automaticky interpretovaný v 24-hodinovom cykle. Ak chceme zadať
čas založený na 12-hodinovom cykle, musíme za časový údaj vložiť ešte aj medzeru a skratku
AM (ante meridiem, predpoludním) alebo PM (post meridiem, popoludní). Čas 7:13 PM sa
interpretuje ako 19:13. Skratky môžeme písať aj malými písmenami (am, pm), Excel ich sám
skonvertuje na veľké písmená. Ak chceme do jednej bunky vložiť dátum aj čas, musíme ich
oddeliť medzerou. Rovnako ako čísla aj dátum a čas excel zarovná napravo, pokiaľ sme
nenastavili upravovanej bunke iné zarovnanie.
Dátum a čas sú v Exceli vnútorne reprezentované tzv. sériovým číslom. V prípade dátumu je
to kladné celé číslo, ktoré udáva poradie príslušného dňa v kalendári (rátajúc od 1. januára 1900,
ten má sériové číslo 1). Čas je reprezentovaný desatinným číslom z intervalu <0,1) vyjadrujúcim
pomernú časť dňa, ktorá danému času zodpovedá. Ak napríklad vložíme do bunky údaj 1.3.2011
18:00:00, bude s ním program narábať ako s číslom 40 603,75. Vďaka tejto číselnej reprezentácii
môžeme dátum a čas využívať vo výpočtoch.
Logické hodnoty sú len dve: TRUE (pravda) a FALSE (nepravda). Dokonca aj v prípade, že
logickú hodnotu zadáme do bunky malými písmenami, program ju okamžite rozpozná, písmená
skonvertuje na veľké a obsah bunky vodorovne vycentruje. Logické hodnoty možno využiť na
rozlíšenie 2-hodnotových stavov a takúto úlohu plnia aj ako argumenty niektorých vstavaných
funkcií alebo výsledky logických výrazov.
Texty sú všetky údaje, ktoré Excel na základe vstupného formátu nedokáže zaradiť medzi iné
konštanty ani ich nepovažuje za vzorce. Texty sú na rozdiel od čísiel a logických hodnôt
zarovnávané v bunke doľava. Dlhšie textové reťazce prekryjú aj susedné bunky (ale len vtedy,
keď sú tieto bunky prázdne). Vo vzorcoch musíme textové aj dátumové konštanty uzavrieť do
úvodzoviek.
Okrem spomenutých údajov môžeme do bunek vložiť aj hypertextové odkazy. Fungujú
rovnako ako hypertextové odkazy na webových stránkach. Ak presunieme kurzor myši na tieto
odkazy, zmení sa na typickú rúčku so zdvihnutým ukázovákom. Po kliknutí na odkaz sa aktivuje
prepojenie, spustí sa internetový prehliadač a napríklad sa zobrazí stránka, na ktorú prepojenie
76
smeruje. Po vložení hypertextového odkazu sa písmo zafarbí na modro a odkaz sa podčiarkne.
Niektoré hypretextové odkazy rozoná Excel sám, napríklad adresu webových stránok alebo
e-mailové adresy. Iné odkazy musíme vložiť na karte Vložiť, v časti Prepojenia, stlačením
tlačidla Prepojenie, príkazom Prepojenie z kontextového menu alebo klávesovou skratkou
Ctrl+K. Zobrazíme tým dialógové okno, v ktorom možno upresniť Zobrazovaný text, ktorý sa
má v bunke použiť na hypertextový odkaz.
3.3.4. Premiestnenie a kopírovanie
Premiestnenie a kopírovanie patria medzi najčastejšie vykonávané operácie. Preto ich
zvládnutie predstavuje celkovú efektívnosť používania programu. Môžeme ich vykonať
použitím schránok alebo myšou. Ako sme už spomínali, môžeme využiť dve schránky. Prvá
z nich je schránkou systému Microsoft Windows a druhá schránka je schránka MS Office.
O funkcii oboch sme hovorili pri práci s textovým editorom MS Word. Ich funkcia je rovnaká
v celom kancelárskom balíku.
Nástroje na premiestňovanie a kopírovanie nájdeme na karte Domov, v časti Schránka. Pri
premiestňovaní použijeme príkaz Vystrihnúť
alebo klávesovú skratku Ctrl+X. Po jeho
stlačení sa vybraná oblasť orámuje čiarkovanou čiarkou. Objekt vložíme príkazom Prilepiť
alebo klávesovou skratkou Ctrl+V. Po vložení oblasti na iné miesto, objekt zmizne
z pôvodného miesta a orámovanie sa stratí.
Kopírovať objekt môžeme príkazom Kopírovať
alebo klávesovou skratkou Ctrl+V. Aj
po použití tohoto príkazu sa objekt orámuje čiarkovanou čiarou. Na iné miesto ho môžeme
vložiť toľkokrát, koľkorát potrebujeme. Ak však začneme vykonávať inú operáciu,
orámovanie sa stratí a ďalej objekt vkladať nemôžeme.
Excel na rozdiel od iných programov balíka MS Office, napríklad Wordu, rozlišuje
operácie premiestniť a kopírovať. Pri Premiestnení nám dovolí objekt vložiť len raz, pri
kopírovaní toľkokrát, koľko potrebujeme, ak proces neprerušíme inou operáciou.
Avšak kopírované aj premiestňované objekty zostávajú v schránke. Ak si zobrazíme jej
obsah tlačidlom Schránka
. Otvorí sa dialógové okno, pomocou ktorého môžeme
spravovať schránku. Okno obsahuje príkazy, ktorými môžeme vložiť naraz celý obsah
schránky, prípadne ju celú vymazať. Pri vkladaní celého obsahu schránky sa objekty vložia
pod seba. Tlačidlo Možnosti umožňuje nastaviť, kedy sa má schránka zobrazovať.
77
Pri kopírovaní možno v záverečnom kroku použiť aj príkaz Prilepiť špeciálne, ktorý
môžeme nájsť na karte Domov, v časti Schránka, v ponuke príkazov skrytých pod príkazom
Prilepiť. Pomocou nastavení v dialógovom okne tohto príkazu môžeme na miesto určenia
prilepiť nielen kompletné bunky (prepínacie tlačidlo Všetko), ale tiež jednotlivé vlastnosti
kopírovaných buniek, napríklad len ich obsah (Vzorce), výsledné hodnoty vzorcov ako
konštanty (Hodnoty), vzhľad buniek (Formáty) alebo upraviť šírky cieľových stĺpcov.
U číselných údajov môžeme pomocou príkazu Prilepiť špeciálne zároveň vykonať aj určenú
aritmetickú operáciu s kopírovanými a cieľovými bunkami. Výsledok operácie sa následne
vloží na miesto určenia ako konštantná hodnota. Na tento účel sú v dialógovom okne príkazu
k dispozícii prepínače pre tieto operácie:
-
Žiadna
-
Sčítanie – odpovedajúce si čísla v kopírovaných a v cieľových bunkách sa sčítajú,
-
Odčítanie – čísla v kopírovaných bunkách sa odčítajú od príslušných čísiel
v cieľových bunkách,
-
Násobenie – čísla v kopírovaných bunkách sa vynásobia odpovedajúcimi číslami
v cieľových bunkách,
-
Delenie – čísla v cieľových bunkách sa vydelia odpovedajúcimi číslami
v kopírovaných bunkách.
Keď napríklad potrebujeme natrvalo zmenšiť všetky číselné konštanty v určitej oblasti
o 15%, dosiahneme to nasledujúcim postupom. Do niektorej prázdnej bunky zadáme číslo
85%, bunku potom skopírujeme do schránky a ako miesto určenia pre kopírovanie vyberieme
oblasť s číslami, ktoré chceme zmenšiť. Nakoniec použijeme príkaz pre špeciálne prilepenie
a v jeho dialógovom okne si vyberieme potrebnú operáciu - Násobenie.
Táto voľba nám umožní skopírovanú oblasť transponovať, čiže vložiť tak, aby si riadky
a stĺpce navzájom vymenili svoje pozície. Tabuľku skopírujeme do schránky a potom ju na
miesto určenia špeciálne prilepíme, pričom v dialógovom okne začiarkneme políčko
Transponovať.
Dialógové okno príkazu Prilepiť špeciálne možno okrem tradičného OK potvrdiť tiež
tlačidlom Prilepiť prepojenie. V takom prípade sa na miesto určenia vložia vzorce odkazujúce
na kopírované bunky, takže akékoľvek neskoršie zmeny obsahu pôvodných buniek sa prejavia
automaticky aj v ich kópiách.
78
3.3.5. Vymazanie obsahu a odstránenie buniek
Excel rozlišuje vymazanie obsahu buniek od odstránenia bunky ako takej. Obsah buniek vo
vybranej oblasti možno vymazať klávesom Del alebo príkazom Vymazať, ktorý nájdeme na karte
Domov, v časti Úpravy alebo príkazom Vymazať obsah z kontextovej ponuky. Použitím príkazu
Vymazať môžeme vymazať všetko, alebo len obsah, len formáty, komentáre alebo prepojenia.
Oblasť buniek úplne odstránime z hárku príkazom Odstrániť, ktorý sa nachádza na karte
Domov, v časti Bunky alebo z jej kontextovej ponuky. V dialógovom okne znova určíme, či sa
na miesta odstránených buniek majú posunúť bunky sprava alebo zdola. V ponuke je aj
odstránenie celého riadku alebo stĺpca, v ktorom sa bunka nachádza. Príkaz obsahuje aj
rozbaľovací zoznam, ktorý nám umožní odstrániť nielen bunku, riadky a stĺpce, ale aj celý
hárok.
Okrem odstránenia oblastí buniek často potrebujeme použiť aj opačnú operáciu a to bunky
vložiť. Môžeme tak urobiť na karte Domov, v časti Bunky, príkazom Vložiť. Alebo už tradične
príkazom Vložiť z kontextového menu. Príkazy nám umožnia vložiť bunky, riadky alebo
stĺpce. Príkaz Vložiť umožní vložiť aj hárok. Pri vložení musíme určiť, kam sa majú posunúť
vybrané bunky.
3.3.6. Formátovanie údajov
Formátovanie je súbor nastavení, ktoré sú takpovediac zodpovedné za dizajn tabuľky.
Mnoho z operácií už poznáme z textového editora i programu na tvorbu a úpravu
elektronických prezentácií. Preto sa v tejto podkapitole zameriame najmä na tie, ktoré sa líšia.
V Exceli, rovnako ako vo Worde, možno rýchlo a komplexne sformátovať aj celé tabuľky
resp. vybrané oblasti buniek. Umožňujú to vstavané tzv. automatické formáty. Nájdeme ich
na karte Domov v skupine príkazov Štýly pod príkazom Formátovať ako tabuľku. Stačí
prechádzať myškou ponad jednotlivé formáty tabuliek a naša tabuľka sa bude hneď meniť. Ak
sa nám nejaký formát zapáči, stačí naň kliknúť a máme hotovo.
Základné príkazy potrebné pre formátovanie nájdeme na karte Domov. V časti Písmo
nájdeme príkazy potrebné pre úpravu písma, ale aj orámovanie a podfarbenie bunky. V časti
Zarovnanie nájdeme príkazy na úpravu zarovnania objektu v rámci bunky v horizontálnom
aj vertikálnom smere a aj nástroje na zlúčenie buniek a zalomenie textu. Ďalšia časť tejto
karty je venovaná úpravám formátu čísel. Zastavme sa na chvíľku pri časti venovanej
zarovnaniu. Na rozdiel od textových dokumentov sú bunky v Exceli ohraničené aj zhora
79
a zdola, preto je možné ich obsah zarovnávať nielen v horizontálnom, ale aj vertikálnom
smere. Môžeme si vybrať medzi zarovnaním nahor, teda k hornému okraju bunky, centrovať,
čiže zarovnať na stred a dole, teda k spodnému okraju formátovanej bunky.
V poslednej časti karty Zarovnanie sú umiestnené príkazy: Zalomiť text (umožňuje písať do
viacerých riadkov v rámci jednej bunky) a Zlúčiť a centrovať. Posledný spomenutý príkaz má
rozbaľovací zoznam obohatený aj o možnosti Zlúčiť a centrovať, Zlúčiť cez, Zlúčiť bunky a Oddeliť
bunky.
Všetky spomenuté úpravy môžeme vykonať aj v dialógovom okne Formát bunky v záložke
Zarovnanie. Dialógové okno otvoríme spúšťačom Formát bunky: Zarovnanie. Okrem
spomenutých možností tu nájdeme aj ďalšie. Navyše tu nájdeme možnosť nastavenia smeru
textu nielen zľava doprava, ale aj naopak.
3.3.7. Číselné formáty
Čísla môžeme vkladať do buniek v rôznych formátoch. Okrem obvyklého zadania vo
forme čísla s desatinnými miestami, napríklad aj vo forme zlomku, zloženého čísla a i. Bez
ohľadu na formát, v akom sme číslo do bunky vložili, môžeme ho zobraziť v inom formáte, t.
j. zmeniť jeho vzhľad. Máme k dispozícii nielen množstvo prednastavených formátov, ale
aj možnosť využiť vlastný formát.
Musíme pripomenúť, že zmena formátu čísla nemá vplyv na jeho hodnotu. Ak máme
napríklad v bunke vpísané číslo 3,42 a upravíme formát na číslo s jedným desatinným
miestom, v tabuľke uvidíme 3,4. Ale aj napriek tomu Excel bude vo všetkých vzorcoch
pracovať so skutočnou hodnotou čísla, t.j. 3,42. Zmena formátu teda číslo nezaokrúhli.
Pomocou formátu môžeme pri číslach zobraziť aj sprievodné texty, napr. 54 ks. Ak by
sme tento údaj do bunky vpísali ako číslo s textom, Excel by celý údaj považoval za text.
Z tohto dôvodu je potrebné do buniek vkladať len číselný údaj a na úpravu vzhľadu údaju
použiť vlastné formátovanie čísel. Použitie formátu zabezpečí, aby sa za číslom v bunke
objavil text. A nám umožní mať pekne upravenú a prehľadnú tabuľku a pritom používať
číselné údaje vo vzorcoch.
Vzhľad číselných údajov v bunkách môžeme ovplyvniť príkazmi na karte Domov
v skupine príkazov Číslo. V tejto skupine nájdeme príkaz Formát čísla, ktorý obsahuje
rozbaľovací zoznam pre výber vhodného vstavaného formátu čísla. Napríklad formát Číslo,
kde môžeme stanoviť počet zobrazovaných desatinných miest. Ďalej príkaz Účtovnícky formát
čísla, ktorý pridá k číslu označenie meny. Aj tento príkaz má rozbaľovací zoznam pre výber
80
rôznych symbolov mien. Príkaz Percentá premení číslo na percentá. Užívateľa si dovolíme
upozorniť, že Excel číslo, ktorému priradíme tento formát, vynásobí stomi, nakoľko % je
znakom pre
a Excel zmenou formátu nezmení jeho hodnotu. Príkaz Oddeľovač tisícok
nastaví formát, ktorý oddelí tisícky, milióny a ďalšie príslušné cifry od ostatných medzerou.
Nakoniec tu nájdeme dva príkazy, ktorých funkcia je jasná z ich názvu, Zvýšiť počet
desatinných miest a Znížiť počet desatinných miest. Tu si môžeme vybrať aj vhodný formát pre
dátum alebo čas. A samozrejme vytvárať aj vlastné formáty čísel.
3.3.8. Výpočty a funkcie
Do buniek v tabuľkovom kalkulátore MS Excel môžeme vkladať nielen čísla, textové
a logické konštanty, ale aj matematické výrazy (vzorce). Tieto slúžia na definovanie
výpočtov, ktoré chceme vykonať. Pri vytváraní vzorcov môžeme využiť základné aritmetické
operácie (+, -, *, /, ^) a tiež rozsiahlu ponuku vstavaných funkcií, ktoré pokrývajú
najfrekventovanejšie matematické, štatistické a finančné výpočty. Prácu nám zjednoduší
najmä použitie vstavaných funkcií. Excel štandardne obsahuje niekoľko stoviek vstavaných
funkcií, ktoré môžeme použiť ako špecifické operátory vo vzorcoch na realizáciu
najčastejších matematických, štatistických, finančných, logických, dátumových, textových,
databázových a vyhľadávacích výpočtov. Funkcie môžeme navzájom do seba vnárať
a vhodne kombinovať s ostatnými matematickými a textovými operátormi.
Pri zadávaní vzorcov vložíme do bunky najprv znamienko rovnosti a za ním výraz tvoriaci
pravú stranu vzorca. Ľavú stranu vzorca nezadávame - automaticky sa ňou totiž stane adresa
tej bunky, do ktorej sme vložili jeho pravú stranu. Ak teda chceme, aby sa v bunke A2
vypočítal 7-násobok čísla vloženého alebo vypočítaného v bunke A1, do A2 vložíme výraz
=A1*7. Tým sme vlastne definovali vzorec (rovnicu) A2=A1*7.
Ako premenné vo vzorcoch vystupujú adresy buniek a oblastí. Namiesto adries buniek
bude Excel počítať s aktuálnymi hodnotami buniek (môžu to byť buď konštanty alebo
výsledné hodnoty vzorcov vložených do týchto buniek). Takýmto spôsobom je možné
prehľadne definovať a pohotovo realizovať aj veľmi rozsiahle a komplikované výpočty.
Výpočet sa vykoná automaticky po zadaní vzorca.
Adresy buniek nemusíme do vzorcov písať ručne. Stačí, ak na príslušnú bunku klikneme
myšou alebo sa na ňu nastavíme pohybovými klávesmi. Bunka bude pritom ohraničená
prerušovanou čiarou a jej adresa sa vloží do vzorca. Vzorec môžeme ukončiť klávesom Enter.
81
Vo vzorcoch môžeme používať okrem konštánt, adries buniek a matematických
operátorov aj okrúhle zátvorky. Kým hranaté a zložené zátvorky majú špecifický význam.
Excel dobre ovláda matematiku a teda aj prioritu operácií. Ako prvé vypočíta výrazy
v zátvorkách, potom umocňuje (^), ďalej násobí (*) a delí (/), a nakoniec sčituje a odčituje
(+,-). V prípade, že poradie vykonávania rovnocenných operácií nie je určené zátvorkami,
vykonávajú sa tieto v poradí (zľava doprava), v akom sú vo vzorci uvedené. Teda vzorce
=A1*A2/A3*A4 a =A1*A2/(A3*A4) nám dajú rôzne výsledky!
Výhodou používania adries buniek vo vzorcoch je najmä to, že sa pri zmene hodnoty
v bunke automaticky zmenia aj hodnoty vo všetkých bunkách, kde sa daná adresa vyskytuje vo
vzorcoch, t.j. pri zmene vstupného údaja sa nám okamžite a bez námahy prepočíta celá tabuľka.
Pri vkladaní funkcie do vzorca je užitočnou pomôckou paleta funkcie, ktorá poskytuje
formulár pre zadanie jej argumentov, kontextového pomocníka, zobrazuje vypočítané
výsledky a upozorňuje na chybné zadanie argumentov. Celý proces vkladania funkcie je
potrebné krok za krokom pozorne sledovať vo vzorcovom paneli, kde máme v každej chvíli
zobrazený aktuálny stav vzorca. Vzorcový panel aktívne využijeme pri drobných úpravách
vytvorených vzorcov a pri vkladaní vnorených funkcií.
Bunky so vzorcami môžeme presúvať a kopírovať rovnakým spôsobom ako ktorékoľvek
iné bunky. Kopírovanie vzorcov má však svoje špecifiká.
Najskôr si ukážeme presun a potom aj kopírovanie jednej bunky obsahujúcej vzorec:
Do buniek C5 a C6 napíšte dve ľubovoľné čísla. V bunke C7 vypočítajte súčet čísel
v bunkách C5 a C6 vzorcom: =C5+C6. Do buniek D5, D6 a D7 napíšte tri iné čísla. Presuňte
bunku C7 do bunky D8.
Do buniek C5:D7 vložíme číselné hodnoty. Do bunky C7 vložíme vzorec =C5+C6.
Klikneme myšou na príkaz Vystrihnúť na štandardnom paneli s nástrojmi. Presunieme sa
kurzorom do bunky D8, kde vložíme vzorec príkazom Prilepiť. Všimnime si, že bunka C7
zostala prázdna. Hodnota v bunke D8 je rovnaká ako pred presunom hodnota v bunke C7. Vo
vzorcovom paneli skontrolujte obsah bunky D8. Zistíte, že je v nej rovnaký vzorec =C5+C6,
aký sme pred presunom mali v bunke C7. To znamená, že pri presúvaní buniek sa vzorce
obsiahnuté v nich nemenia.
Trochu iná situácia nastáva, keď vzorce kopírujeme. Pamätajte si preto: pri presune sa
adresy použité vo vzorcoch nemenia.
Presuňte vzorec v bunke D8 naspäť do bunky C7. Potom skopírujte bunku C7 do bunky D8.
82
Vybranú bunku D8 môžeme presunúť do C7 aj posúvaním myšou, ak ukážeme na jej
orámovaný okraj (mimo rukoväte) a presunieme ju do bunky C7. Po úspešnom presune je
v bunke C7 opäť vzorec =C5+C6 a bunka D8 je prázdna. Klikneme myšou na bunku C7,
klikneme na príkaz Kopírovať a klikneme na bunku D8, kde vzorec vložíme kliknutím na
príkaz Prilepiť.
Všimnime si, že hodnota v bunke D8 je iná ako hodnota v bunke C7. Ak vzorec v D8
skontrolujeme, zistíme, že aj ten sa zmenil. Nie je to chyba. V bunke D8 je vzorec: =D6+D7.
Vysvetlime si, ako funguje kopírovanie. Pri kopírovaní vzorcov sa menia adresy buniek
vo vzorcoch rovnako, ako sa menia adresy pri kopírovaní oblastí buniek v smere kopírovania.
Kopírovali sme o jeden riadok nižšie a o jeden stĺpec vpravo.
Kopírovanie vzorca:
Zmena adresy vo vzorci:
C
D
C
D
7
8
5
6
6
7
V tabuľkách často vykonávame rovnaké výpočty v celom riadku alebo stĺpci. V takých
prípadoch môžeme vzorec vytvorený v jednej bunke elegantne skopírovať do susedných
buniek ťahaním za rukoväť, t.j. štvorček na pravom dolnom okraji bunky, pričom sa zmení
kurzor na kríž. Princíp posúvania adries vo vzorci počas kopírovania sa však nemení.
Niekedy však potrebujeme, aby v kópiách vzorca bola tá istá adresa ako v origináli.
V takomto prípade musíme adresu bunky v kopírovanom vzorci upevniť (fixovať) tzv.
absolútnym adresovaním (na rozdiel od relatívneho, s ktorým sme pracovali doteraz).
Absolútna adresa bunky D5 je $D$5. Ak ju napíšeme do vzorca a ten potom niekam
skopírujeme, táto adresa sa nezmení. Oba spôsoby adresovania možno navzájom
kombinovať, pričom hybridy ako $D5 (fixujeme len stĺpec) alebo D$5 (fixujeme len riadok)
majú tiež svoje uplatnenie a nazývame ich zmiešané adresovanie.
Technická poznámka: Doláriky do absolútnych adries možno písať klasicky alebo
pomocou klávesu F4 - najprv vložíme do vzorca relatívnu adresu bunky (oblasti buniek)
a potom opakovaným stláčaním F4 doplníme $-e kam treba. F4 možno použiť aj pri
dodatočnej oprave vzorca vo vzorcovom paneli. Najprv však musíme vybrať adresu, ktorú
chceme zmeniť.
Každá funkcia má svoj názov, za ktorým sú v okrúhlych zátvorkách uvedené argumenty
funkcie, navzájom oddelené bodkočiarkou, príp. čiarkou podľa nastavenia vo Windows.
Zátvorky sú povinné aj v prípade, ak funkcia argumenty nemá, napr. PI().
83
Pri práci s funkciami nám ponúka svoju pomoc sprievodca po svete excelovských funkcií
vo forme dialógového okna Argumenty funkcie . Otvoríme ho príkazom Vložiť funkciu,
nachádzajúcim sa vľavo od vzorcového panela alebo rovnomenným príkazom na karte Vzorce.
Po vpísaní znamienka „=“ do vzorcového panela sa namiesto adresy aktuálnej bunky v Poli
názvov objaví posledná použitá funkcia:
.
Funkcie obsiahnuté v Exceli sú zaradené do kategórií finančné, logické, textové, dátum
a čas, vyhľadávacie, matematické a trigonometrické a ďalšie. Posledná kategória je rozdelená
na štatistické, technické, kocka, informačné a kompatibilita. Všetky kategórie nájdeme na
karte Vzorce v skupine Knižnica funkcií.
Funkciu môžeme vložiť aj výberom jej názvu z príslušnej kategórie. Opäť sa otvorí
dialógové okno Argumenty funkcie, ktoré nám so zadávaním argumentov funkcie pomôže. Po
vložení funkcie príkazom Vložiť funkciu
sa otvorí dialógové okno Vložiť funkciu. Tu môžeme
vybrať funkciu podľa kategórie, do ktorej je zaradená. Ak kategóriu nepoznáme, môžeme
funkciu nájsť v ponuke Všetky, zobrazujúcej všetky funkcie zoradené podľa abecedy. Pre
aktuálne označenú funkciu v tomto okne môžeme v dolnej časti vidieť jej syntax a stručný
popis.
Ak sme našli funkciu, ktorá splní naše predstavy, tlačidlom OK ju vložíme do vzorca. Excel
zobrazí dialógové okno Argumenty funkcie. Ak nám jeho umiestnenie nevyhovuje, ľahko ho
presunieme. Okno pomáha správne použiť danú funkciu. Obsahuje názov funkcie, polia pre
zadávanie argumentov, popis aktuálneho argumentu a výsledok funkcie vypočítaný na základe
už zadaných hodnôt argumentov. Všimnime si teraz polia argumentov. Každé z nich má svoj
názov, políčko, do ktorého zadáme argument a po jeho vložení sa za týmto políčkom objaví
hodnota daného argumentu. V prípade, že celý argument sa do poľa nezmestí, možno si ho
pozrieť pomocou tlačidla na konci políčka. Ak zadáme nesprávny argument, za políčkom sa
objaví #Name? (chybové hlásenie).
Občas však potrebujeme použiť ako argument funkcie výsledok inej funkcie. Aj na túto
možnosť tvorcovia Excelu mysleli - funkcie môžeme do seba vnárať. To znamená, že
argumentom funkcie môže byť iná funkcia.
3.3.9. Grafy
Mnohé súvislosti medzi číselnými údajmi nie sú zrejmé zo samotných tabuliek, ale až z ich
grafického zobrazenia – grafov. Grafy preto patria k štandardnej výbave tabuľkových
84
procesorov. Najznámejšie grafické prvky, ktoré sa používajú pre zobrazenie údajov, sú čiary,
stĺpce a kruhové výseky. Tieto objekty bývajú v grafoch dvojrozmerné alebo sú nakreslené
v trojrozmernom zobrazení.
Predpokladom vytvorenia grafu je zoznam zdrojových údajov v tvare tabuľky. Po vytvorení
grafu sa zmeny vykonané v zdrojových tabuľkách automaticky premietnu do grafu. Z jednej
tabuľky môžeme vytvoriť viacero grafov. Počet radov údajov zakreslených do grafu nie je
obmedzený. Graf obsahuje stĺpce, čiary alebo iné grafické prvky, ktorými sú zobrazené údaje
z tabuľky, ale aj ďalšie súčasti: osi, mierky, popisy ...
V grafoch rozlišujeme nasledovné časti: oblasť grafu, nadpis grafu, oblasť zobrazenia, osi,
popisy osí, legenda, menovky údajov, mriežka, mierka, značky a údajové body rady údajov.
Pre vytvorenie grafu je potrebné najprv vyznačiť súvislú alebo nesúvislú oblasť buniek
(nesúvislý výber musí mať pravouhlý tvar), z ktorých sa má graf vytvoriť. Môžeme vyznačiť
aj nadpisy riadkov a stĺpcov tabuľky. Excel obvykle (ak sú to texty) rozpozná, že ide
o nadpisy a nie hodnoty a použije ich pre legendu alebo pre os kategórií.
Graf vytvoríme príkazom charakterizujúcim typ grafu na karte Vložiť v skupine príkazov
Grafy, ktorý nám ponúkne ďalšie možné podtypy príslušného grafu.
Skupina príkazov Grafy na karte Vložiť. Zdroj: MS Excel.
Ak chceme najprv zobraziť všetky dostupné typy grafov, klikneme na tlačidlo spúšťač
v pravom spodnom rohu skupiny príkazov Grafy na karte Vložiť alebo priamo na niektorý typ
grafu a zo zobrazeného zoznamu vyberieme poslednú položku Všetky typy grafov, čím
zobrazíme dialógové okno Vložiť graf.
Excel automaticky graf umiestni na aktívny hárok s ostatnými údajmi vo forme vloženého
grafu. Vtedy sa graf správa ako objekt, ktorý možno presúvať, meniť jeho rozmery,
formátovať, rôzne upravovať jeho vzhľad a možno ho vytlačiť spolu so zdrojovými údajmi
alebo inými informáciami na pracovnom hárku. Ak chceme mať graf umiestnený
na samostatnom hárku, na tzv. hárku s grafom, môžeme jeho umiestnenie po vytvorení
zmeniť tlačidlom Premiestniť graf z kontextovej karty grafov Návrh v skupine Miesto.
Po vytvorení grafu Excel umožňuje definovať, meniť a formátovať súčasti grafu nástrojmi
sústredenými v troch kontextových kartách Nástrojov pre grafy: Návrh, Rozloženie a Formát,
85
ktoré sa automaticky zobrazia a sprístupnia, ak na aktívnom hárku vyberieme (označíme)
graf.
Príkazmi na karte Návrh môžeme zmeniť typ grafu (napríklad zo stĺpcového na čiarový)
(príkaz Zmena typu grafu), môžeme zmeniť aj zdrojové údaje, z ktorých sa graf vytváral
(príkaz Zdrojové údaje), ak sa nám nepáčia použité farby, v časti Štýly grafov nájdeme nielen
viac farieb, ale aj možnosti plastickejšieho zobrazenia a pod..
Karta Rozloženie obsahuje príkazy, ktorými upravíme formát grafu (príkaz Formátovať
výber), pridáme napríklad Názov grafu, Názvy osí, Legendu, Menovky údajov, Tabuľku údajov,
sformátujeme osi (príkaz Osi), zobrazíme Mriežky (hlavné a vedľajšie a to vo vodorovnom aj
zvislom smere). Formátovať môžeme aj Plochu zobrazenia, Stenu grafu (ak je nakreslený
trojrozmerne), môžeme pridať tzv. Trendovú spojnicu, čiary a úsečky a meniť Názov grafu.
Všetko závisí od našich potrieb a zručnosti. Práca s týmito prvkami je jednoduchá a užívatelia
často používajú metódu pokusu a omylu.
Karta Formát slúži na formátovanie vybratých častí grafu. Môžeme upravovať ich farbu,
obrysy, výplň, zarovnanie... Ak nemáme veľkú predstavivosť, môžeme využiť horlivosť MS
Excelu. Ten nám totiž ukazuje všetky možnosti na našom grafe už pri prechode myšou ponad
jednotlivé štýly a farby. Takto si môžeme vyberať bez toho, aby sme museli na všetky
možnosti klikať a úpravy vracať späť príkazom Späť v rýchlej voľbe.
Kontextová karta Rozloženie, ktorá slúži na úpravu súčastí grafu. Zdroj: MS Excel.
Pri vytváraní grafu Excel určuje orientáciu radov údajov na základe počtu riadkov
a stĺpcov zahrnutých v zdrojovej oblasti, ktorú chceme zobraziť. Radom údajov pritom
nazývame skupinu hodnôt, ktoré sa zobrazujú rovnakým spôsobom: v stĺpcovom grafe sa
hodnoty jedného radu zobrazia stĺpcami rovnakej farby a šrafovania, v čiarovom grafe sú
hodnoty radu údajov spojené jednou čiarou, atď. Existujú typy grafov, ktoré dokážu zobraziť
iba jeden rad údajov (napr. koláčový graf), vtedy je každá hodnota radu pochopiteľne
zobrazená inou farbou. Implicitne sa zobrazia rady údajov v tom smere, v ktorom je viac
86
údajov. Pre tabuľku, ktorá má viacej riadkov ako stĺpcov, radmi údajov budú riadky a opačne
ak je v tabuľke viacej stĺpcov, radmi údajov budú stĺpce. Ak je ich počet rovnaký, prioritu má
vodorovný smer. Orientáciu je možné po vytvorení grafu zmeniť príkazom Prepnúť riadok
a stĺpec z kontextovej karty grafov Návrh v skupine príkazov Údaje.
Údaje v grafe sú automaticky prepojené na údaje v tabuľke. Teda, ak zmeníme číselné
údaje v tabuľke, automaticky sa zmeny zobrazia aj v grafe.
Existujúci graf z hárku odstránime jednoducho, kliknutím naň ho vyberieme a stlačíme
kláves Del, ak je na samostatnom hárku typu graf, ten zo zošita odstránime štandardným
spôsobom.
Príklad: Vytvorte stĺpcový graf zobrazujúci vývoj mesačných tržieb z nasledujúcej
tabuľky.
Riešenie: Keď už máme vytvorenú tabuľku s údajmi, môžeme k nej vytvoriť graf. Na
začiatok treba označiť údaje, ktoré chceme zahrnúť do grafu (napríklad aj tie, ktoré sa budú
zobrazovať na vodorovnej osi). Vyznačíme nesúvislú oblasť A3:A8 (stĺpec s názvami
mesiacov), ktorá bude slúžiť na popis osí a C3:C8 (stĺpec s mesačnými tržbami).
Samotný stĺpcový graf teraz vytvoríme príkazom
Stĺpcový na karte Vložiť v skupine príkazov Grafy.
Otvorí sa galéria stĺpcových grafov, z ktorých si
môžeme vybrať vhodný typ. Po kliknutí na vybraný typ sa hneď vloží graf. V starších
verziách MS Excel sme graf najprv upravovali v niekoľkých krokoch. Od verzie MS Excel
2007 upravujeme graf, ktorý vloží sám MS Excel na základe údajov. Pri vytváraní grafu MS
Excel priradí stĺpcom grafu údaje v stĺpcoch tabuľky, pretože práve v stĺpcoch tabuľky je viac
údajov. V prípade, že by bolo viac údajov v riadkoch, zobrazili by sa v stĺpci grafu údaje
z riadkov tabuľky. Túto orientáciu je možné zmeniť príkazom Prepnúť riadok a stĺpec
z kontextovej karty Návrh v skupine príkazov Údaje. Zároveň s vložením grafu nám pribudli
aj nové karty s príkazmi, ktoré sme spomínali vyššie (Návrh, Rozloženie a Formát). Spoločne
sa nazývajú Nástroje pre grafy. Štandardne sa tieto karty nezobrazujú a ak klikneme myšou
87
niekam mimo grafu, zmiznú. Príkazy na nich slúžia len pre úpravu grafov a zobrazia sa vždy,
keď vložíte nový graf alebo kliknete na existujúci graf. Ako môžeme vidieť, náš graf hneď
obsahuje aj názov a legendu. Je to vďaka tomu, že sme do zdrojov zahrnuli aj oblasť tabuľky,
ktorá slúžila ako popis osí a názov stĺpca „Mesačné tržby“.
88
4 Záver
Veríme, že súhrn poznatkov o internete obsiahnutý v prvej kapitole umožní čitateľovi
lepšie pochopiť princíp fungovania tohto fenoménu súčasnosti. Sme presvedčení, že
charakteristika
jednotlivých
služieb
internetu
rozšíri
poznatky
a povedie
čitateľa
k efektívnejšiemu využívaniu týchto služieb. Praktické rady v druhej kapitole môže oceniť
začínajúci tvorca webstránok pri ich tvorbe. Výlučne prakticky orientovaná tretia kapitola
obsahuje množstvo konkrétnych postupov pri práci s najpoužívanejšími kancelárskymi
aplikáciami.
Na záver by sme radi uviedli jeden citát, ktorý sme si vzhľadom k zameraniu publikácie
mierne prispôsobili: „Vďaka informačno-komunikačným technológiám získalo myslenie
netušené možnosti. A nemyslenie ešte väčšie“.
Želáme Vám veľa úspechov pri prekonávaní nástrah digitálneho veku.
Autori
89
Zoznam bibliografických odkazov
BAĎURÍKOVÁ, Z. 1999. Krok za krokom- metodická príručka pre predškolskú výchovu.
Prešov: Nadácia Škola dokorán, 1999. ISBN 80-968292-0-3.
BARILLA, J. – SIMR, P. – SÝKOROVÁ, K. 2010. Microsoft Excel 2010. Podrobná
uživatelská příručka. Brno: Computer Press, a.s., 2010. 416 s. ISBN 978-80-251-3031-5.
BERČÍK, T. 2002. Webová grafika: fotografie, barby, textury. Praha: Computer Press, 2002,
s. 88. ISBN: 80-7226-701-9.
BUDAI, D. 2010. Microsoft Office 2010 Bible Průvodce pro každého. Brno: Zoner Press.
2010. 334 s. ISBN 9788074131189.
BUHALIS, D. 1998. Strategic Use of Information Technologies in Tourism Industry. In:
Tourism Management, roč. 19, 1998, č. 5, s. 409-421. ISSN 0261-5177.
ECCHER, C. 2005. Profesionální webdesign: Techniky a vzorová řešení. 2. vydanie. Brno :
CP Books, 2005. s. 421. ISBN 80-251-0547-4.
GUBALOVÁ, J., 2008. Vieme správne využívať e-learning? In: Pedagogická spôsobilosť
učiteľov vysokých škôl – zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Trenčín.
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, s.53 – 56, ISBN 978-80-8075-302-3.
HUŽVÁR M., RIGOVÁ Z., STRIEŽOVSKÁ L., TOMIŠOVÁ V. 2004. Microsoft Excel pre
ekonómov. Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta, Banská Bystrica, 2004. 266 s. ISBN
80-8055-897-3.
Informačná spoločnosť, 2007 [online]. [cit. 2008–02–18]. Dostupné na internete:
<http://www.government.gov.sk>
KLATOVSKÝ, K. 2010. PowerPoint 2010 nejen pro školy. Kralice na Hané: Computer
Media. 2010. 80 s. ISBN 978-80-7402-077-3.
KOLLÁR, I. 2010. Národné informačné systémy cestovného ruchu v Slovenskej republike a
Európskej únii. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2010. s. 143. Dizertačná práca.
KRUG, S. 2006. Web desing: Nenuťte uživatele přemýšlet, Brno: Computer Press, 2006,
2. aktualizované vydanie, s. 167. ISBN: 80-251-1291-8.
KŘÍŽKOVÁ, Z., HUŽVÁR, M., GUBALOVÁ, J. MS WORD 2000. Banská Bystrica :
Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta, 2000. 110 s. ISBN 80-8055-458-7.
LACO, P. 2004. Informatika v marketingu. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB,
2004. Dostupné na CD. ISBN 80-8055-978-3
90
LACO, P., ŠAMÍK, I. 2010. Počítačová grafika pre ekonómov. Ekonomická fakulta UMB:
2010, s. 103. ISBN: 978-80-557-0026-7.
LACO, P., POMFFYOVÁ, M., HUŽVÁR, M. 2000. Internet pre ekonómov. Banská Bystrica
: Ekonomická fakulta UMB, 2000. ISBN 80-8055-417-X.
LACO, P. 1998a. Electronic Commerce. In: Applications of Mathematics and Statistics in
Economics. Liptovský Trnovec: Ekonomická fakulta UMB, 1998, ISBN 80-8055-213-4.
LACO, P. 1998b. Možnosti využitia internetu v cestovnom ruchu. In: Ekonomická revue
v cestovnom ruchu, roč. 31, 1998, č. 4, s. 246 – 249. ISSN 0139-8660.
PECINOVSKÝ J., PECINOVSKÝ R. 2010. Excel 2010, podrobný pruvodce. Praha: Grada
Publishing, a.s., 2010. 240 s. ISBN 978-80-247-3496-5.
PECINOVSKÝ R., PECINOVSKÝ J. Word 2010. Praha: Grada, 2010. 232 s. ISBN: 978-80247-3498-9.
PETRO, J. 2005. Výkladový slovník internetu. Praha : CP Books, 2005. ISBN 80-722-6222-X.
PÍRKOVÁ, K. Microsoft Office Word 2010. Brno: Computer Press, 2011. 212 s. ISBN 97880-251-3377-4.
POUR, J. a kol. 2003. Inforamční systémy a elektronické podnikání. Praha : Oeconomica,
2003. ISBN 80-245-0227-5.
ŘÍHOŠEK, T. Webová grafika: Fotografie, barvy, textury. Praha : Computer Press, 2002,
s. 88. ISBN: 80-7226-701-9.
ŘÍHOŠEK, T. Webová grafika 2: Text, typografie, textové efekty. Praha : Computer Press,
2002, s. 72. ISBN: 80-7226-765-5.
STUCHLÍK, P., DVOŘÁČEK, M. 2000. Marketing na internetu. Praha : Grada Publishing,
2000. ISBN 80-7169-957-8.
TANENBAUM, A.,S. Computer Networks. New Jersey: Prentice Hall, 2003, 4. aktualizované
vydanie, s. 891. ISBN: 0-13-038488-7.
WILLIAMSOVÁ, R. 2002. Grafická úprava pod vedením profesionálů. Praha: Mobil Media,
2002, s. 144. ISBN: 80-86593-32-0.
ZELDMAN, J. 2004. Tvorba webů podle standardů. Brno : Computer Press, 2004, s. 410.
ISBN –80-251-0347-1.
Wempen, F. Microsoft Word 2010 in depth. USA, 2010. ISBN 13: 978-0-7897-4311-4,
ISBN 10: 0-7897-4311-6.
91
Internetové zdroje a užitočné nástroje:
Internet World Stats.
http://www.internetworldstats.com/
Jak psát web.
http://www.jakpsatweb.cz/
Tvorba-webu.cz.
http://www.tvorba-webu.cz/
W3Schools Online Web Tutorials.
http://www.w3schools.com/
World Wide Web Consortium.
http://www.w3.org/
92
Download

Učebný zdroj č. 1- Trendy informačno-komunikačných