1
Spišská regionálna rozvojová agentúra
Spišská Nová Ves
Názov projektu:
Pre-feasibility štúdia mikroregiónu
Spišské Podhradie a okolie
Marec 2002
2
OBSAH
A.
ÚVOD
5
1.
1.1.
1.2.
1.3.
1.4.
1.5.
Základné údaje
Dôvody vypracovania úlohy
Vymedzenie riešeného územia
Použité podklady a dokumentácie, literatúra
Všeobecný cieľ
Pôsobnosť na trhu
5
6
6
7
8
8
2.
9
2.1.
2.2.
2.3.
2.4.
2.5.
Identifikácia poslania, cieľov, navrhovaných priorít a opatrení
mikroregiónu Spišské Podhradie
Poslanie mikroregiónu Spišské Podhradie
Ciele mikroregiónu
Navrhované priority a opatrenia mikroregiónu
Príspevok k Národnému plánu regionálneho rozvoja
Cezhraničný dopad
9
9
11
19
19
B.
NÁVRH RIEŠENIA
20
1.
1.1.
1.1.1.
1.1.2.
1.1.3.
1.2.
1.3.
1.3.1.
1.3.2.
Predpoklady, riziká a flexibilita
Stručný popis súčasnej situácie
Všeobecná charakteristika územia a chránené územia mikroregiónu
Spišské Podhradie
1) Spišské Podhradie
2) Žehra (Hodkovce)
3) Bijacovce
4) Studenec
5) Granč Petrovce
6) Jablonov
7) Dúbrava
8) Harakovce
9) Poľanovce
10) Korytné
11) Pongrácovce
12) Ordzoviany
13) Lúčka
14) Baldovce
15) Bugľovce
16) Nemešany
17) Behárovce
Špeciálna charakteristika územia - historický vývoj
Demografické údaje, analýza ľudského potenciálu a počtu
nezamestnaných v mikroregióne Spišské Podhradie
Väzby na širšie územie
Výstupy z ÚPN VÚC Prešovského a Košického kraja
ÚPN VÚC Prešovského kraja - záväzné regulatívy
územného rozvoja
ÚPN VÚC Košického kraja - záväzné regulatívy územného rozvoja
20
20
20
22
23
24
25
26
26
27
28
29
29
30
31
31
32
33
34
34
41
43
45
45
45
3
1.3.3
1.4.
1.4.1.
1.5.
1.5.1.
1.5.2.
1.5.3.
Verejnoprospešné stavby
Opis trhu
Opis zákazníka
Opis produktu a atraktivít
Charakteristika rekreačných stredísk a obcí v mikroregióne,
ich funkcia v cestovnom ruchu, návrh rozvoja
Infraštruktúra ubytovania a stravovania
Infraštruktúra rekreácie a športu
46
47
48
49
58
80
85
Implementácia a časový plán
Rekapitulácia faktorov plynúcich z vyšších ÚPD a iných
záväzných dokumentácií
2.2.
Vzťah navrhovaného riešenia na širšie územie (stredný Spiš)
2.3.
Urbanistický návrh
2.3.1. Spišské Podhradie
2.3.1.1. Spišská Kapitula
2.3.2. Žehra (Hodkovce)
2.3.2.1. Spišský Hrad
2.3.3. Bijacovce
2.3.4. Studenec
2.3.5. Granč-Petrovce
2.3.6. Jablonov
2.3.7. Dúbrava
2.3.8. Harakovce
2.3.9. Polanovce
2.3.10. Korytné
2.3.11. Pongrácovce
2.3.12. Ordzoviany
2.3.13. Lúčka
2.3.14. Baldovce
2.3.15. Buglovce
2.3.16. Nemešany
2.3.17. Behárovce
2.4.
Návrh zariadení cestovného ruchu
2.5.
Regulatívy
2.6.
Návrh následnej dokumentácie
2.7.
Doprava a technická infraštruktúra
2.7.1. Doprava
2.7.2. Vodné hospodárstvo
2.7.3. Energetika
2.7.4. Telekomunikácie
88
88
90
99
104
110
113
117
119
121
123
126
127
129
130
132
134
136
138
139
141
143
145
149
149
149
153
158
159
3.
3.1.
3.2.
Odhadované náklady a finančný plán
Odhadované náklady a etapizácia
Predpokladaná návratnosť vybraných zariadení
cestovného ruchu
159
159
171
4.
4.1.
4.2.
Rámec opatrení vlády
Oblasť legislativy
Oblasť inštitucionálnej podpory
176
176
178
2.
2.1.
87
87
4
4.3.
Oblasť podporných programov
182
5.
5.1.
5.2.
186
187
187
5.4.
Vhodné technológie
Normy všeobecného charakteru
Normatívne štandardy kategorizácie podnikov v
cestovnom ruchu
Interné (dobrovoľné) normy podnikov, združení alebo
hotelových reťazcov
ISO 9000
6.
6.1.
6.2.
6.3.
6.4.
6.5.
Enviromentálna ochrana
Charakteristika prírodných pomerov
Osobitne významné častí krajiny - právny stav
Zataženie prírody a krajiny
Opis súčasnej krajinnej štruktúry
Ekostabilizačné opatrenia
192
193
201
203
212
213
7.
7.1.
221
223
7.2.
7.3.
Inštitucionálna a manažérska kapacita
Súčasný stav inštituciálnej a manažerskej kapacity v riešenom
území
Konkurencia
Predaj produktu
225
225
8.
8.1.
8.2.
Monitorovanie a vyhodnocovanie
Riadenie projektu
Monitorovanie a vyhodnocovanie
226
226
228
C.
ZÁVER
231
D.
PRÍLOHY
232
5.3.
190
192
5
A.
ÚVOD
V októbri 1996 vzniklo Združenie (na podporu cestovného ruchu) “Spišský hrad“
ktorého členmi je mesto Spišské Podhradie a okolité obce - obec Žehra, Bijacovce,
Studenec, Granč-Petrovce, Jablonov, Dúbrava, Harakovce, Poľanovce. Korytné,
Pongrácovce, Ordzoviany, Lúčka, Baldovce, Bugľovce, Nemešany, Behárovce, ktoré
reprezentujú mikroregión Spišské Podhradie. Poslaním tohoto združenia je zvýšiť
celkovú sociálno-ekonomickú úroveň mikroregiónu, zachrániť a zachovať jedinečný
odkaz našich predkov Spišský hrad, prírodné a historické skvosty jeho okolia.
Cestovný ruch patrí vo svete medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce odvetvia
národného hospodárstva. Vychádzajúc z analýzy sociálno-ekonomickej situácie okresu
Levoča, aj v mikroregióne Spišské Podhradie najväčší dôraz je potrebné klásť na rozvoj
cestovného ruchu, služieb a nevýrobnej sféry, ako priority riešenia.
Mikroregión Spišské Podhradie, tak ako celé územie stredného Spiša, vzhľadom
na svoj unikátny kultúrno-historický potenciál a prírodné danosti svetového významu zápis do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, pri
rozšírení turistickej ponuky hlavne v oblasti služieb a realizácii atraktívnych produktov
cestovného ruchu, za predpokladu dobrého manažmentu má obrovský predpoklad
prieniku na medzinárodný trh.
Nevyhnutným predpokladom pre ďalší rozvoj cestovného ruchu a rekreácie je
jeho komercionalizácia, so širším zapojením obyvateľov mikroregiónu do poskytovania
služieb.
Jednotlivé obce mikroregiónu, ani samotné mesto Spišské Podhradie nemá
v súčasnosti spracovanú a schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu, ani koncepčný
dokument pre rozvoj cestovného ruchu. V štádiu rozpracovania je územný plán mesta
Spišské Podhradie. Jediným podkladom je Miestny územný systém ekologickej stability
územia (MÚSES) Spišský hrad a pamiatky jeho okolia, zapísaného do Zoznamu
svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO (december 1995).
1.
Základné údaje
Názov úlohy:
Obstarávateľ:
Pre-feasibility štúdia mikroregiónu Spišské Podhradie
Spišská regionálna rozvojová agentúra Spišská Nová Ves s
finančným prispením Pilotnej grantovej schémy pre rozvoj
cestovného ruchu MH SR zo zdrojov PHARE
Spracovateľ:
BIC Spišská Nová Ves s.r.o.
Architektonická kancelária - Ing. arch. František Papcún,
Spišská Nová Ves (grafická časť)
Architektonická kancelária - Ing. arch. Viera Ivaničová,
Spišká Nová Ves
PaedDr. Imrich Makara
Ing. arch. Pavol Ižvolt
Riešené územie:
Mikroregión Spišské Podhradie (katastrálne územie Spišské
Podhradie, Žehra, Bijacovce, Studenec, Granč-Petrovce,
Jablonov,
Dúbrava,
Harakovce,
Poľanovce,
Korytné,
Pongrácovce, Ordzoviany, Lúčka, Baldovce, Bugľovce,
Nemešany, Behárovce)
Rozloha riešeného územia: 14 434 ha
6
1.1.
Dôvody vypracovania úlohy
Oblasť Spiša, nie bezdôvodne nazývaná perlou Slovenska má v súčasnosti
celoplošne najvyšší medzinárodný význam z hľadiska turizmu v Prešovskom kraji a
podstatný význam v rámci Košického kraja - konkurujú mu historické Košice a vodná
nádrž Zemplínska Šírava.
Mikroregión Spišské Podhradie, vzhľadom na svoj prírodný a hlavne kultúrnohistorický potenciál, znásobený lokalitami svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
Spišský hrad a okolie, má reálne predpoklady na rozvoj cestovného ruchu a tým i socioekonomický rozvoj.
Pre-feasibility štúdia má za cieľ vypracovať rozvojový zámer, ktorý po analýze
súčasného stavu navrhne ucelenú koncepciu možných aktivít a turistických produktov a
zhodnotí ich ekonomickú a technickú priechodnosť. Zároveň sa v štúdii poukáže na
potenciálne riziká s návrhom na ďalší postup a vytypujú sa priority riešenia, ktoré sa
budú riešiť následnými dokumentáciami a projektami.
Táto štúdia, ako východzí podklad je potrebná pre uchádzanie sa o
konfinancovanie z národných, predstupových fondov (PHARE, ISPA, SAPARD) a od
roku 2004 zo štrukturálnych fondov Európskej únie.
1.2.
Vymedzenie riešeného územia
Riešené územie - mikroregión Spišské Podhradie pozostáva:
- k.ú. Spišské Podhradie (vrátane Spišskej Kapituly)
- k.ú. Žehra s miestnou časťou Hodkovce a Spišský hrad
- k.ú. Bijacovce
- k.ú. Studenec
- k.ú. Granč-Petrovce
- k.ú. Jablonov
- k.ú. Dúbrava
- k.ú. Harakovce
- k.ú. Poľanovce
- k.ú. Korytné
- k.ú. Pongrácovce
- k.ú. Ordzoviany
- k.ú. Lúčka
- k.ú. Baldovce
- k.ú. Bugľovce
- k.ú. Nemešany
- k.ú. Behárovce
Vymenované sídla, ležiace okolo Spišského hradu administratívne patria okrem
obce Žehra (okres Spišská Nová Ves, Košický kraj) do okresu Levoča (Prešovský kraj).
Rozloha riešeného územia je 14 434 ha. Bezprostredné okolie Spišské Podhradie Spišský hrad, reprezentované mestom Spišské Podhradie a obcami Žehra, Bijacovce,
Studenec, Granč-Petrovce, Jablonov, Dúbrava má rozlohu 9 046 ha.
V širších vzťahoch sú riešené väzby na okresné mestá - medzinárodné strediská
cestovného ruchu Levoča a Spišská Nová Ves, mesto Krompachy (medzinárodné
stredisko cestovného ruchu Plejsy) a napojenie na nadradenú dopravnú sieť a
technickú infraštruktúru.
7
1.3.
-
-
-
-
-
Použité podklady a dokumentácie, literatúra
Územný plán veľkého územného celku (ÚPN VÚC) Prešovský kraj, schválený
uznesením vlády SR č. 268 zo dňa 7.4.1998 Z.z., spracovateľ úlohy: APS s.r.o.,
Duchnovičovo námestie 1, Prešov, október 1997;
Územný plán veľkého územného celku, Košický kraj, schválený uznesením vlády
SR, vypracoval: URBAN v.o.s. projektová kancelária, Zvonárska 23, Košice,
december 1997;
Regionálny operačný program (ROP) okresu Levoča, december 2000;
ÚPN mesta Spišské Podhradie - pracovný elaborát, poskytnutý ARKA s.r.o.,
Zvonárska 23, Košice, Ing. arch. Žiaran a Ing. arch. Marek;
ÚPN VÚC regiónu Prešov, Spišská Nová Ves a Levočské vrchy - územné a
hospodárske zásady;
Urbanistická štúdia (UŠ) VÚC regiónu Prešov, spracovateľ: Architektonicko
projektová spoločnosť s.r.o., Prešov, december 1995;
diaľnica D1, Jánovce - Jablonov, Technická štúdia, spracovateľ: Dopravoprojekt
Bratislava, júl 1996;
Regionálny územný systém ekologickej stability (RÚSES) okresu Spišská Nová
Ves, spracovatel: Ekoland Prešov, január 1994;
Miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES) územia Spišský hrad a
pamiatky jeho okolia, spracovateľ: Slovenský zväz ochranárov prírody a krajiny
09 - ECHO Spišská Nová Ves, december 1995, poskytnuté zodpovedným
riešiteľom Milanom Barlogom;
diaľnica D1, úsek Jánovce - Jablonov, Správa o hodnotení vplyvov na životné
prostredie, spracovateľ: Pragoprojekt Praha, august 1996, spracovateľský
kolektív;
Spiš - Gemer, Sprievodca po Gotickej ceste, vydal BIC s.r.o. Spišská Nová Ves;
Spišský hrad a kultúrne pamiatky jeho okolia, návrh na zápis do zoznamu
svetového kultúrneho dedičstva, Bratislava 1992;
Zásady pamiatkovej starostlivosti ochranného pásma národnej kultúrnej pamiatky
(NKP) Spišský hrad;
Pamiatková zóna Spišské Podhradie - Zásady pamiatkovej starostlivosti,
Pamiatkový ústav Levoča, Ing. arch. Pavol Ižvolt, 1999;
UŠ Ukolí Spišského hradu, SURPMO Praha, Ing. arch, Miroslav Baše, 1990;
Obce a mestá v číslach, Okresné oddelenie Slovenského štatistického úradu
Spišská Nová Ves, október 1992;
údaje z posledného sčítania z 2001;
stanovy Združenia Spišský hrad, (Dr. Martin Sereday, zástupca primátora
Spišské Podhradie), september 1996;
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, pripravil encyklopedický ústav SAV,
VEDA 1977;
Program obnovy a budovania rybníkov na strednom Spiši, spracovalo občianske
združenie Agentúra pre rozvoj Spiša spolu s Okresným úradom v Spišskej Novej
Vsi.
8
1.4.
Všeobecný cieľ
Hlavným cieľom je vypracovanie úvodnej rozvojovej štúdie podpory turizmu v
mikroregióne Spišské Podhradie avytypovanie priorít riešenia v súlade s požiadavkami
jednotlivých samospráv a vlastníkov navrhovaných rozvojových lokalít.
1.5.
Pôsobnosť na trhu
Je len málo takých lokalít, kde by na tak malej ploche sa nachádzalo toľko
kultúrnych, prírodných a archeologických pozoruhodností, ako je to v meste pod
Spišským hradom v Spišskom Podhradí, v obci Žehra a v ich okolí.
V rámci spišského kultúrno-historického celku (stredný Spiš), do ktorého
mikroregión Spišské Podhradie patrí, pri rastúcom záujme o kultúrno-poznávací a
zdravotno-ekologický cestovný ruch, v svetovom meradle duchovný cestovný ruch a
jedinečnosti ponúkaných zážitkov v predmetnom priestore (pamiatky zapísané do
svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO - Spišský hrad s okolím) je veľký
predpoklad neobmedzenej pôsobnosti na trhu.
Pri zlepšení a rozšírení poskytovaných služieb a návrhu rekreačných aktivít i pre
náročných konzumentov, lepšej propagácii a prezentácii a hlavne pri komplexnom
riešení predmetného územia je predpoklad vytvorenia si stáleho okruhu domácich a
zahraničných zákazníkov rôznych vekových i záujmových skupín.
V súčasnosti je územie mikroregiónu navštevované domácimi i zahraničnými
turistami (poznávací turizmus), zo strany zahraničných turistov zväčša tranzitný - s
návštevou Spišského hradu, cirkevného mestečka Spišská Kapitula a centra Spišského
Podhradia , resp. kostolíka v Žehre, kaštieľa v Bijacovciach. V menšej miere je územie
využívané na vidiecku turistiku - chalupárstvo, rekreačné pobyty v individuálnych
chatách v Levočských vrchoch a Branisku, zameraný na pobyt v prírode, poľovníctvo,
rybárstvo, zber húb a lesných plodov, pešiu turistiku. Ďalej sú to návštevy rôznych
kultúrnych, športových (UNESCO CUP, Beh okolo Spišského hradu) a záujmových
podujatí - Spišské folklórne slávnosti, Hradné dni, slávnostné otvorenie turistickej
sezóny na Spišskom hrade, Festival historického šermu, v obci Bijacovce - Hubertove
dni, prehliadka dychových hudieb, z ktorých niektoré presahujú regionálny charakter,
s návštevníkmi z celého Slovenska, prípadne s medzinárodnou účasťou.
Tieto aktivity je potrebné zapracovať do navrhovaných produktov, marketingovo
podchytiť, prezentovať a ponúknuť s pôsobnosťou na tieto cieľové skupiny:
skupinové zájazdy;
rodiny s deťmi;
dovolenkový a pobytovový hosť.
a)
Zahraničný CR
Marketingové aktivity z hľadiska cieľových skupín a krajiny pôvodu navrhujeme
nasmerovať:
1)
Duchovný turizmus
poskytuje možnosti celoročného využitia v cirkevnom mestečku Spišská Kapitula
so zapojením sakrálnych pamiatok Spišského Podhradia, Spišského hradu a
obce Bijacovce (prípadne aj ďalšie pamiatky mikroregiónu);
katolícke krajiny celého sveta, navrhovať produkty, ktoré oslovia rôzne vekové
skupiny (potreba vytvorenia širokospektrálnej ponuky základných a doplnkových
služieb)
9
Kultúrno-poznávací turizmus - poskytuje možnosti celoročného využitia, potreba
riešenia celoslovenských a regionálnych produktov s aktívnym zapojením
mikroregiónu, t.j. s poskytnutím dvoj až trojdňového pobytu (s možnosťou
rôznych druhov ubytovania od hotelového až po ubytovanie v súkromí)
3)
Rôzne formy vidieckého turizmu (hipoturistika, agroturistika)
4)
Poľovníctvo, rybárstvo (obnova historických rybníkov)
Potrebné je vytvoriť ucelené programy hlavne pre slovenské komunity v severnej
i južnej Amerike (USA, Kanada, Argentína), Austrálii, južnej Afrike spojené s jazykovými
kurzami, spoznávaním kultúry a histórie - Vianoce, Veľká noc, letné dovolenkové
obdobie, pre dôchodcov - celoročné pobyty.
2)
b)
1)
2)
3)
4)
Domáci cestovný ruch
Kultúrno-poznávací turizmus - celoročné využitie
Duchovný turizmus - celoročné využitie
Rôzne formy vidieckého turizmu (hipoturistika, agroturistika) a chalupárstvo
Kultúrne a športové podujatia celoslovenského až medzinárodného významu
Nutné je zriadiť cestovnú kanceláriu ponúkajúcu navrhované produkty, týkajúce
sa mikroregiónu.
2.
Identifikácia poslania, cieľov, navrhovaných priorít a opatrení
mikroregiónu Spišské Podhradie
2.1.
Poslanie mikroregiónu Spišské Podhradie
Mikroregión Spišské Podhradie so zachovalým prírodným potenciálom a
jedinečnými pamiatkami kultúrneho dedičstva (dotyk východnej a západnej kultúry) s
unikátnymi historickými pamiatkami - Spišským hradom, cirkevným mestečkom Spišská
Kapitula, kostolíkom v Žehre, z komplexného hľadiska geologického, geomorfolofického,
paleontologického, archeologického, zoologického a botanického výnimočná lokalita
Dreveník, nemajúca obdobu v európskych pomeroch, skrýva značný potenciál rozvoja
cestovného ruchu a rekreácie, zatiaľ len málo využívaný, bez požadovaného finančného
efektu.
V súlade so spracovaným Regionálnym operačným programom (ROP) okresu
Levoča je poslaním mikroregiónu v oblasti cestovného ruchu rozvoj rôznych foriem
cestovného ruchu a rekreácie ako priority riešenia súčasnej závažnej ekonomickej a
sociálnej situácie v mikroregióne s dôrazom na zachovanie identity a odkazu kultúrneho
dedičstva ďalším generáciam.
Pri riešení je potrebné sa zamerať predovšetkým na kultúrno-poznávací, tranzitný
a vidiecky turizmus (agroturistika, hipoturistika, ekoturistika), na ktoré má mesto
Spišské Podhradie a okolité sídla najväčšie predpoklady.
2.2.
Ciele mikroregiónu
Základným a určujúcim cieľom mikroregiónu Spišské Podhradie a okolie v oblasti
cestovného ruchu je vytvoriť podmienky pre dlhodobé uspokojovanie potrieb a
požiadaviek klientov prostredníctvom širokospektrálnej kvalitnej ponuky služieb
a zážitkov v záujme dosiahnutia primeraného zisku a konkurencieschopného postavenia
na cieľových trhoch cestovného ruchu.
10
Tento určujúci cieľ predpokladá realizáciu viacerých dielčich zámerov
a projektov, ktoré sú stanovené v jednotlivých oblastiach takto:
a)
b)
-
-
c)
-
-
ubytovacie, stravovacie a doplnkové služby v cestovnom ruchu
vybudovať, respektíve skvalitniť infraštruktúru ubytovania a stravovacích
služieb;
vytvoriť systém doplnkových služieb;
zvýšiť štandard poskytovaných služieb;
rozvíjať regionálnu i národnú gastronómiu (pôvodné jedlá regionálnej kuchyne,
resp. jedlá, ktoré majú regionálny a národný charakter);
vytvoriť vhodné podmienky pre rozvoj rôznych foriem vidieckej turistiky;
zabezpečiť ochranu klienta a jeho bezpečnosť.
marketing v cestovnom ruchu
vytvoriť ucelený koordinovaný program marketingových aktivít pre mikroregión
Spišské Podhradie, vrátane návrhov na organizačné a finančné zabezpečenie a
časový harmonogram;
podporiť rozvoj Združenia Spišský hrad;
vytvoriť atraktívne produkty CR, ktoré oslovia čo najširšiu domácu i zahraničnú
klientelu;
budovať pozitívny imidž mikroregiónu;
vybudovať účinný informačný systém;
zvyšovať informovanosť a kultúrne vedomie obyvateľov mikroregiónu, hlavne vo
vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu.
obnova kultúrnych pamiatok
vytvoriť podmienky na postupnú reanimáciu fondu kultúrnych pamiatok s
dôrazom na NKP Spišský hrad a pamiatky okolia zapísané do zoznamu
UNESCO, NKP kostol sv. Ducha v Žehra, MPR Spišská Kapitula a historický
stavebný fond pamiatkovej zóny Spišské Podhradie;
aktívne zapojiť kultúrno-historické dedičstvo mikroregiónu do poznávacej turistiky
a duchovnej turistiky.
d)
-
technická infraštruktúra a doprava
zlepšiť a dobudovať základnú technickú infraštruktúru mikroregionu v jednotlivých
obciach, na Spišskom hrade a Spišskej Kapitule.
e)
-
ekostabilizačné opatrenia
postupne odstraňovať enviromentálne dlhy mikroregiónu, najmä v priestore ťažby
nerastných surovín v chránenom území (Dreveník);
riešiť výsadbu plošnej a líniovej zelene, obnovu parkov v meste Spišské
Podhradie i v okolitých obciach;
podporovať prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu krajiny v prvkoch územného
systému ekologickej stability.
-
f)
-
podnikateľské aktivity a nové pracovné miesta
vytvoriť podmienky pre podporu podnikateľských aktivít v oblasti cestovného
ruchu;
vytvoriť systém podpory pre nezamestnaných, ktorí si chcú založiť podnik
v cestovného ruchu;
-
g)
-
11
podporovať vznik nových pracovných príležitostí v mikroregióne v oblasti
cestovného ruchu.
rozvoj ľudských zdrojov
zvýšiť odbornosť a profesionalitu pracovníkov cestovného ruchu;
zlepšiť vzťah k zákazníkovi;
zabezpečiť úzku spoluprácu podnikateľských subjektov, štátnej správy a
samosprávy so strednými a vysokými školami;
vytvoriť kódex pracovníka v cestovnom ruchu a zabezpečiť jeho dodržiavanie.
Naplnenie cieľov v oblasti podpory rozvoja CR prinesie v mikroregióne
z dlhodobého hľadiska v konečnom dôsledku:
úpravu a zastavenie degradácie demografickej štruktúry obyvateľov malých
obcí;
zlepšenie podmienok života obyvateľov mikroregiónu;
zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva;
vznik nových pracovných miest a podnikateľských aktivít;
nárast príjmov rozpočtov obcí;
rozvoj technickej infraštruktúry a dopravy;
skvalitnenie životného prostredia;
rozvoj vidieckych sídiel v ochranom pásme Spišského hradu so zameraním na
vidiecky turizmu a multifunkčné poľnohospodárstvo.
2.3.
Navrhované priority a opatrenia mikroregiónu
Navrhovaná Pre-feasibility study rozvoja cestovného ruchu mikroregiónu Spišské
Podhradie má stanovený základný strategický cieľ, ktorý bude realizovaný
prostredníctvom 5 priorít, ktoré sú stanovené nasledovne:
Priorita č.1 - Podpora budovania infraštruktúry cestovného ruchu zameraná najmä na
malé a stredné podnikanie v mikroregióne
Priorita č.2 - Podpora budovania technickej infraštruktúry a dopravy v mikroregióne
Priorita č.3 - Podpora budovania organizačnej štruktúry cestovného ruchu a rozvoj
ľudských zdrojov pre cestovný ruch
Priorita č.4 - Podpora tvorby produktov cestovného ruchu
Priorita č.5 - Podpora zachovania a obnovy kultúrneho dedičstva a prírodného
bohatstva pre cestovný ruch
Priorita č.1 - Podpora budovania infraštruktúry cestovného ruchu zameraná
najmä na malé a stredné podnikanie v mikroregióne
Hlavné ciele priority:
Vybudovanie, skvalitnenie a rozšírenie základnej a sprievodnej infraštruktúry
cestovného ruchu, najmä moderných ubytovacích zariadení, športovorekreačných a kultúrnych zariadení a vybavenosti;
podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu;
podpora rozvoja informačných systémov v cestovnom ruchu.
12
Opatrenie 1.1 - Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia základnej infraštruktúry
cestovného ruchu
V mikroregióne Spišské Podhradie v porovnaní s ostatnými regiónmi je
nedostatočne rozvinutá základná infraštruktúra cestovného ruchu. Je tu
nedostatok kvalitných ubytovacích a stravovacích zariadení predovšetkým v meste
Spišské Podhradie a okolie. V blízkosti Spišského hradu a Spišskej Kapituly chýbajú
parkovacie plochy a sociálne zariadenia, sprievodcovské a informačné služby.
Aj kvalita cestnej infraštruktúry v mikroregióne nezodpovedá súčasným
požiadavkám návštevníkov.
Navrhnuté opatrenia preto sledujú najmä vybudovanie a skvalitnenie základnej
infraštruktúry cestovného ruchu, zvýšenie konkurencieschopnosti a rozšírenie ponuky a
v neposlednej rade tiež zlepšenie zamestnanosti a životnej úrovne miestneho
obyvateľstva.
Hlavné nástroje pre realizáciu opatrenia:
zvýhodnené úvery;
účelové dotácie;
ďalšie nástroje, zamerané najmä na malých a stredných podnikateľov.
Časový rozvrh: 8 rokov (2003 – 2010)
Indikátory:
počet nových alebo rekonštruovaných lôžok v ubytovacích zariadeniach;
počet nových stoličiek v stravovacích zariadeniach;
počet podnikateľských subjektov, ktorí získali finančnú podporu;
počet vytvorených pracovných miest, vzniknutých realizáciou schváleného
projektu;
počet nových podnikateľských subjektov.
Opatrenie 1.2 - Budovanie sprievodnej infraštruktúry cestovného ruchu
V mikroregióne Spišské Podhradie takmer úplne chýba sprievodná infraštruktúra
cestovného ruchu, predovšetkým športovo-rekreačné a kultúrne zariadenia, ktoré
umožňujú realizovať aktivity pre voľný čas. Súčasná infraštruktúra cyklotrás, ako aj
turistických chodníkov
vzhľadom na predpoklady mikroregiónu
nedosahuje
požadovaný európsky štandard a neláka návštevníkov.
Navrhnuté opatrenia sledujú najmä vybudovanie a rozvoj sprievodnej turistickej
infraštruktúry, zvýšenie konkurencieschopnosti a rozšírenie turistickej ponuky, ďalej
zlepšenie zamestnanosti a životnej úrovne miestneho obyvateľstva.
Hlavné nástroje pre realizáciu opatrenia:
zvýhodnené úvery;
účelové dotácie, najmä pre MSP a ďalších poskytovateľov uvedených služieb
cestovného ruchu (mesta, obce).
Časový rozvrh: 8 rokov (2003 – 2010)
Indikátory:
počet nových zariadení sprievodnej infraštruktúry cestovného ruchu (parkovacie
plochy, kultúrne zariadenia, bazény, kúpaliská, ihriská, viacúčelové športové
zariadenia, odpočívadlá, orientačné zariadenia, a pod.);
13
-
počet nových kilometrov vyznačených turistických trás a cyklotrás;
počet podnikateľských subjektov, ktorí získali finančnú podporu;
počet vytvorených pracovných miest v rámci sprievodnej infraštruktúry;
počet nových podnikateľských subjektov.
Opatrenia 1.3 - Vybudovanie účinného informačného systému
V mikroregióne úplne absentuje turistický informačný systém. Neexistuje žiadna
turistická informačná kancelária, či stredisko. Jediný poskytovateľ informácií je
lokalizovaný na Spišskom hrade a to Spišské múzeum v Levoči, ktorý má v správe
Spišský hrad. V uvedenej lokalite je tiež umiestnených niekoľko informačných tabúľ,
ktoré sú súčasťou turistického produktu, tzv. Gotickej cesty a zopár tabúľ, informujúcich
o turistických náučných chodníkoch. Existujúce značenie je však vzájomne
nekompatibilné, bez nadväznosti, požadovanej úrovne a určenia zodpovednosti a o
napojení na národné a medzinárodné informačné siete ani nehovoriac.
Absentuje regionálna a lokálna štatistika cestovného ruchu napr. o počte
návštevníkov a ich štruktúre, čo je nevyhnutnou podmienkou pre ucelený program
marketingových aktivít mikroregiónu a pre formulovanie rozvojových zámerov
cestovného ruchu.
Nástroje pre podporu opatrenia:
vybudovanie turistickej informačnej kancelárie v meste Spišské Podhradie a jej
pobočiek na Spišskom hrade a Spišskej Kapitule, v obci Žehra a Bijacovce;
vybudovanie kompletného informačného systému v mikroregióne, ktorý bude
zahrňovať historické pamiatky, prírodné atraktivity, turistické, bežecké lyžiarske
trasy a cyklotrasy (informačné tabule, mapy,…) na požadovanej úrovni s určením
zodpovednosti za prevádzku tohoto systému;
vytvorenie systému regionálnej a lokálnej štatistiky cestovného ruchu;
zvýhodnené úvery pre podnikateľské subjekty;
účelové dotácie pre samosprávy, združenia a ďalšie organizácie.
Časový rozvrh: 8 rokov (2003 - 2010)
Indikátory:
existencia turistickej informačnej kancelárie v meste Spišské Podhradie a jej
pobočiek v mikroregióne;
počet nových informačných tabúľ a máp, umiestnených v mikroregióne;
počet vydaných špeciálnych máp z mikroregiónu (cyklotrasy, turistické chodníky);
spokojnosť návštevníkov a turistov s informačným systémom cestovného ruchu;
pravidelné vydávanie ročnej štatistiky návštevnosti.
Priorita č.2 - Podpora budovania technickej infraštruktúry a dopravy
v mikroregióne
Hlavný cieľ priority:
dobudovanie a zlepšenie základnej technickej infraštruktúry na Spišskom hrade,
v Spišskom Podhradí, Žehre a v jednotlivých okolitých obciach, tvoriacich
mikroregión.
Opatrenie 2.1 - Výstavba, dobudovanie, rekonštrukcia a modernizácia technickej
14
infraštruktúry na Spišskom hrade, v meste Spišské Podhradie,
v obci Žehra a v okolitých obciach, tvoriacich mikroregión
V mikroregióne je nízka úroveň existujúcej technickej infraštruktúry, obce nemajú
dobudovanú kanalizáciu, nie sú ČOV, v niektorých chýba vodovod. Súčasný stav
v oblasti elektrických sietí, transformačných staníc nie je tiež uspokojivý a vyžadujú si
rekonštrukciu a modernizáciu.
Najhoršia situácia je na samotnom Spišskom hrade, kde stále nie je doriešená
technická infraštruktúra.
Navrhnuté opatrenia sú zamerané najmä na výstavbu, dobudovanie
a
skvalitnenie technickej infraštruktúry ako jednej zo základných podmienok rozvoja
cestovného ruchu, zvýšenie konkurencieschopnosti a rozšírenie ponuky a
v neposlednom rade tiež zlepšenie životnej úrovne miestneho obyvateľstva.
Hlavné nástroje pre realizáciu opatrenia:
zvýhodnené úvery;
účelové dotácie;
ďalšie nástroje, zamerané najmä na regionálne a miestne združenia,
samosprávy, malých a stredných podnikateľov.
Časový rozvrh: 10 rokov (2003 – 2012)
Indikátory:
komplexne dobudovaná technická infraštuktúra na Spišskom hrade;
komplexne dobudovaná technická infraštruktúra v Spišskom Podhradí;
počet obcí, ktoré majú doriešenú oblasť technickej infraštruktúry;
počet obcí, ktoré získali finančnú podporu na dobudovanie technickej
infraštruktúry.
Opatrenie 2.2 - Výstavba, dobudovanie a skvalitnenie cestnej infraštruktúry
mikroregiónu
Súčasný stav cestnej siete v mikroregióne nie je uspokojivý. Vo všetkých obciach
je nevyhovujúca kvalita miestnych ciest, ktoré si vyžadujú okamžitú rekonštrukciu.
V súvislosti s výstavbou diaľnice D1 je nevyhnutné doriešiť aj problém cesty II. triedy,
spájajúcej mestá Spišské Podhradie a Spišské Vlachy a usporiadanie cestnej siete
v samotnom meste Spišské Podhradie. V zlom stave sú tiež prístupové cesty na Spišský
hrad a Spišskú kapitulu.
Navrhnuté opatrenia sú zamerané najmä na výstavbu, dobudovanie
a
skvalitnenie cestnej infraštruktúry ako jednej zo základných podmienok rozvoja
cestovného ruchu.
Hlavné nástroje pre realizáciu opatrenia:
zvýhodnené úvery;
účelové dotácie;
ďalšie nástroje, zamerané na skvalitnenie existujúcej cestnej siete.
Časový rozvrh: 10 rokov (2003 – 2012)
Indikátory:
-
15
zrekonštruované prístupové cesty na Spišský hrad a Spišskú Kapitulu
v Spišskom Podhradí, včítane dopravných zariadení;
počet kilometrov diaľnice D1 (vybudovaná diaľnica D1 na úseku Važec –
Branisko);
počet kilometrov ciest I. triedy po rekonštrukcií a dobudovaní;
počet obcí, ktoré získali finančnú podporu na skvalitnenie cestnej siete.
Priorita č.3 - Podpora budovania organizačnej štruktúry cestovného ruchu a
rozvoj ľudských zdrojov pre cestovný ruch
Hlavné ciele priority:
vybudovanie funkčných mikroregionálnych združení na podporu cestovného
ruchu;
zlepšenie spolupráce podnikateľských subjektov, štátnej správy a samosprávy,
inštitúcií a škôl;
skvalitnenie vzdelávacej a profesnej prípravy ľudských zdrojov v službách
cestovného ruchu;
zvýšenie odbornosti a profesionality manažérov a pracovníkov v cestovnom
ruchu.
Opatrenia 3.1 - Vybudovanie mikroregionálnych organizačných štruktúr pre
podporu cestovného ruchu
V súčasnej dobe neexistuje na národnej ani regionálnej úrovni vybudovaná a
koncepčne riadená sieť regionálnych a lokálnych združení cestovného ruchu, resp.
organizácií, tak ako je to bežné v turisticky vyspelých krajinách.
Činnosť existujúceho Združenia Spišský hrad, ktoré vzniklo v októbri 1996 aj za
účelom rozvoja cestovného ruchu v mikroregióne nie je dostatočná aj vzhľadom k tomu,
že nie je dostatok finančných zdrojov na jeho činnosť, chýba ochota spolupracovať
medzi subjektami, nie je prepojenie na podnikateľské subjekty a ďalšie inštitúcie, ktoré
pôsobia v oblasti cestovného ruchu.
Hlavné nástroje pre realizáciu opatrenia:
účelové dotácie pre Združenie Spišský hrad, mesto Spišské Podhradie a okolité
obce mikroregiónu na podporu a rozvoj činnosti Združenia.
Časový rozvrh: 4 roky (2003 - 2006)
Indikátory:
počet nových členov (podnikateľské subjekty, inštitúcie, organizácie, a iní) riadne
fungujúceho Združenia Spišský hrad;
zlepšenie spolupráce štátnej správy, samosprávy, cirkvi a podnikateľských
subjektov;
kvalita spracovania programu marketingových aktivít Združenia.
Opatrenia 3.2 - Zvýšenie odbornosti a profesionality pracovníkov a podnikateľov
v oblasti cestovného ruchu
Odborné vzdelávanie a tým aj odborná úroveň absolventov ešte stále
nezodpovedá potrebám rozvoja cestovného ruchu. Dôvodom je najmä
nedostatok moderných učebných pomôcok a metód (učebnice, špecializované praxe a
16
odborné stáže). Rozhodujúcu pozornosť je potrebné venovať výučbe a príprave
odborníkov v oblasti manažmentu a marketingu cestovného ruchu.
Nevenuje sa dostatočná pozornosť problematike vzdelávania pracovníkov, ktorí
už pracujú v oblasti cestovného ruchu, najmä v oblasti štandardov, kvality ubytovania,
čistoty, vzťahu k zákazníkovi, komunikačných zručností vo svetových jazykoch a pod.
Neexistuje ucelený, koordinovaný systém celoživotného vzdelávania týchto
pracovníkov. Tento stav sa potom odráža i v nedostatočnej kvalite poskytovaných
služieb.
Navrhované nástroje pre podporu opatrenia:
účelové dotácie pre prípravu a tvorbu školiacich programov a pomôcok a pre
vytvorenie systému vzdelávania pracovníkov v cestovnom ruchu;
účelové dotácie pre prípravu a realizáciu školiacich programov pre
nezamestnaných, ktorí chcú začať podnikať v cestovnom ruchu;
vytvorený kódex pracovníka v cestovnom ruchu.
Časový rozvrh: 8 rokov (2003 - 2010)
Indikátory:
počet dostupných školení pre pracovníkov v cestovnom ruchu;
počet vyškolených pracovníkov v cestovnom ruchu;
počet absolventov škôl so zameraním na cestovný ruch;
počet nezamestnaných, ktorí absolvovali školenia pre podporu podnikania
v cestovnom ruchu.
Priorita č. 4 – Podpora tvorby produktov cestovného ruchu
Hlavný cieľ priority:
výrazné rozšírenie a skvalitnenie ponuky moderných turistických produktov
a programov pre cieľové skupiny.
Opatrenie 4.1 - Marketingová podpora cestovného ruchu
V súčasnej dobe neexistujú v SR a ani v mikroregióne Spišské Podhradie a
okolie ucelené koncepcie rozvoja cestovného ruchu. Podobne ponuka moderných
regionálnych produktov cestovného ruchu je v porovnaní s vyspelými turistickými
krajinami a regiónmi na nízkej úrovni. Nedostatočná je i komplexná marketingová
podpora súčasných produktov cestovného ruchu.
Súčasný systém štátnej propagácie Slovenska ako aj propagácie mikroregiónu
Spišské Podhradie ako turistického cieľa nie je dostačujúci, čo vyplýva z nasledovných
skutočností:
chýbajúci ucelený koordinovaný program marketingových aktivít v cestovnom
ruchu
na národnej
i regionálnej úrovni (vrátane mikroregiónu Spišské
Podhradie);
malá ponuka špeciálnych produktov cestovného ruchu v mikroregióne;
nedostatočne kvalitné propagačné materiály o mikroregióne;
chýbajúce napojenie na národné a medzinárodné informačné siete;
značne obmedzený rozsah finančných zdrojov.
Opatrenie je zamerané na zlepšenie celkovej konkurencieschopnosti turistickej
ponuky mikroregiónu a na zvýšenie domácej a zahraničnej návštevnosti.
17
Hlavné nástroje pre realizáciu opatrenia:
dlhodobá reklama a propagačná kampaň doma a v zahraničí;
účasť na rozhodujúcich európskych a svetových veľtrhoch cestovného ruchu,
propagácia a podpora predaja regionálnych a špeciálnych národných produktov
cestovného ruchu;
tvorba spoločných propagačných materiálov;
marketingový výskum návštevnosti a trendov v cestovnom ruchu;
účelové dotácie na propagáciu na medzinárodnej, národnej, regionálnej úrovni.
Časový rozvrh: 5 rokov (2003 - 2007)
Indikátory:
nový ucelený koordinovaný program marketingových iniciatív pre mikroregión
Spišské Podhradie s návrhmi na organizačné a finančné zabezpečenie a časový
harmonogram;
počet účastí na medzinárodných a národných veľtrhoch cestovného ruchu;
počet nových propagačných materiálov.
Opatrenie 4.2 - Podpora tvorby nových produktov cestovného ruchu
Na území mikroregiónu je veľké bohatstvo kultúrno-historických pamiatok a
prírodných atraktivít, ktoré sa však dostatočne nevyužívajú pre rozvoj cestovného ruchu.
V oblasti tvorby lokálnych a najmä regionálnych produktov a programov
cestovného ruchu mikroregión výrazne zaostáva za vyspelými turistickými regiónmi.
Preto je potrebné vytvárať ponuku moderných lokálnych a regionálnych produktov
cestovného ruchu, ktoré budú mať nadregionálny, národný až medzinárodný význam.
Hlavné nástroje pre realizáciu opatrenia:
účelové dotácie pre združenia cestovného ruchu, samosprávy, turistické
informačné kancelárie.
Časový rozvrh: 4 roky (2004 - 2006)
Indikátory:
počet nových produktov cestovného ruchu nadregionálneho, národného i
medzinárodného významu;
počet nových pracovných miest, vytvorených v súvislosti s novými produktmi
cestovného ruchu;
miera spokojnosti klientov, vyjadrená nárastom opakovaných príchodov.
Priorita č. 5 - Podpora zachovania a obnovy kultúrneho dedičstva a prírodného
bohatstva pre cestovný ruch
Hlavný cieľ priority:
výrazné skvalitnenie ponuky kultúrneho dedičstva a prírodného bohatstva pre
cestovný ruch.
Opatrenie 5.1 - Podpora obnovy a využitia kultúrno-historických a technických
pamiatok pre cestovný ruch
Mikroregión Spišské Podhradie ponúka významné kultúrno-historické pamiatky
svetového i národného významu (UNESCO, mestskú pamiatkovú rezerváciu, pamiatky
18
ľudovej architektúry, Spišský hrad a kaštiele, cirkevné pamiatky a pod.), čo je
dôležitým faktorom pre rozvoj cestovného ruchu. Napriek tomu patria kultúrno-historické
pamiatky medzi najproblematickejšie oblasti turistickej ponuky u nás, nakoľko sú značne
zanedbané, s nedostatočnou turistickou infraštruktúrou a žiadanými službami pre
návštevníkov.
Hlavné nástroje pre realizáciu opatrenia:
zvýhodnené úvery;
účelové dotácie na rekonštrukciu a obnovu kultúrno-historických a technických
pamiatok.
Časový rozvrh: 10 rokov (2003 – 2012)
Indikátory:
počet a kvalita zrekonštruovaných historických objektov;
počet upravených technických pamiatok a ich využitie pre CR;
počet návštevníkov;
počet umiestnených zariadení cestovného ruchu v novozrekonštruovaných
historických objektoch.
Opatrenie 5.2 - Podpora využitia, zachovania a obnovy prírodného bohatstva pre
cestovný ruch
Prírodné prostredie je cennou devízou regiónu pod Spišským hradom. Súčasný
stav týchto atraktivít nie je uspokojivý, preto je potrebné zabezpečiť ich ochranu a
optimálne využitie nielen pre cestovný ruch. Vzhľadom k tomu, že tieto atraktivity sú
súčasťou prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO je nevyhnutné sa starať o ich
zachovanie pre nasledujúce generácie.
Časový rozvrh: 8 rokov (2003 – 2010)
Indikátory:
počet realizovaných projektov na obnovu prírodných atraktivít;
kvalita prírodného prostredia.
Opatrenie 5.3 - Podpora prirodzeného spôsobu obnovy a revitalizácie krajiny
v prvkoch územného systému ekologickej stability
Mikroregión Spišské Podhradie je značne zaťažený mnohými rušivými prvkami,
ktoré sa prejavujú na celkovom výzore krajiny, na znečistení ovzdušia a podzemných
vôd, poškodzovaní rastlín, živočíchov, lesov, vodných tokov, ovzdušia a preto je
potrebné realizovať ekostabilizačné opatrenia, ktoré prinesú zlepšenie.
Hlavné nástroje pre realizáciu opatrenia:
účelové dotácie;
bezúročné pôžičky, určené na postupné odstraňovanie environmentálnych dlhov
mikroregiónu, najmä v priestore ťažby nerastných surovín v chránenom území
(Dreveník), na výsadbu plošnej a líniovej zelene v jednotlivých obciach, na
obnovu parkov v meste Spišské Podhradie, na Spišskom hrade a Spišskej
Kapitule a v ďalších obciach a na ďalšie navrhnuté opatrenia, ktoré prinesú
obnovu a revitalizáciu krajiny celého mikroregiónu.
19
Časový rozvrh: 10 rokov (2003 – 2012)
Indikátory:
počet obnovených parkov;
počet obnovených rybníkov;
plocha novovysadenej zelene;
rekultivácia skládok, odstránenie divokých skládok;
a iné.
2.4.
Príspevok k Národnému plánu regionálneho rozvoja
Realizácia tohoto projektu prispeje k zlepšeniu kvality života obyvateľov
v mikroregióne a tiež k vyriešeniu mnohých problémov technickej infraštruktúry a
infraštruktúry cestovného ruchu. Kvalitnými službami a atraktívnym prostredím sa
zabezpečí prílev domácich a zahraničných turistov, čo napomôže zviditeľneniu regiónu
a následne i jeho prosperite.
Zároveň sa realizáciou projektu vytvoria v mikroregióne podmienky pre trvalo
udržateľný rozvoj, ktorý umožní získanie rovnováhy medzi ekonomickými, spoločenskokultúrnymi a environmentálnymi cieľmi, pre vytvorenie nových pracovných príležitostí,
pre vznik a rozvoj podnikateľských aktivít, predovšetkým v cestovnom ruchu a v ďalších
nadväzujúcich odvetviach, čo je v súlade s Národným plánom regionálneho rozvoja.
2.5.
Cezhraničný dopad
Už v súčasnosti patrí Spišský hrad a pamiatky jeho okolia, spolu so starobylou
Levočou k najnavštevovanejším miestam na Slovensku. (Pamiatky tohoto mikroregiónu
boli cenené už v 19. storočí.)
Územie stredného Spiša (spišský kultúrno-historický celok) z hľadiska
cestovného ruchu má v súčasnosti medzinárodný význam, čoho dôkazom je zápis do
zoznamu UNESCO.
Vybudovaním diaľnice D1 a plánovanými zámermi rozvoja Spišského Podhradia
a jeho okolia spolu s navrhovanými produktmi cestovného ruchu sa zvýši medzinárodný
kredit tohoto územia s dopadom na cestovný ruch.
Čo sa týka cezhraničnej spolupráce projekt prinesie rozvoj spolupráce s mestami
a regiónmi v zahraničí, predovšetkým v Poľsku-obec Ogrodzieniec, (kde existuje
podobný hrad), USA, s ktorými má mesto Spišské Podhradie a celý mikroregión
nadviazané kontakty a uzatvorené partnerské zmluvy (Združenie družobných miest
„Biele hory“).
20
B.
NÁVRH RIEŠENIA
1.
Predpoklady, riziká a flexibilita
1.1.
Stručný popis súčasnej situácie
Riešené územie disponuje značným množstvom pamiatok kultúrno-historického
dedičstva, z ktorých najznámejší je majestátny Spišský hrad, MPR Spišská Kapitula,
kostolík v Žehre, umocnené prírodnými hodnotami tohoto priestoru - NPR Dreveník,
Sivá Brada a iné, ktoré dotvárajú tento jedinečný potenciál pre rekreačné využitie. Celé
územie je pripravované na ochranu v rámci plánovanej CHKO Spiš.
Podľa posledného sčítania v mikroregióne Spišské Podhradie žije 10 385
obyvateľov na území 14 434 ha.
Problémom mesta Spišské Podhradie je zlý technický stav pamiatok v
historickom jadre (devastované centrum mesta), nedostatok vhodných ubytovacích a
stravovacích kapacít, chýbajúce (resp. kvalitatívne a kvantitatívne nepostačujúce) služby
turistom.
Nedostatkom v meste je aj doprava a nedoriešené zariadenia technickej
infraštruktúry. Odobne je to i v ostatných sídlach mikroregiónu. K tomu sa pridružuje i
socio-ekonomická situácia obyvateľstva - vysoká nezamestnanosť, koncentrácia
rómskeho obyvateľstva - hlavne v samotnom meste Sp. Podhradie a v obci Žehra.
V súčasnosti je rozpracovaný ÚPN mesta Spišské Podhradie s predpokladaným
ukončením v závere roka 2002.
Spracované sú Zásady pamiatkovej starostlivosti pamiatkovej zóny Spišské Podhradie a
MÚSES Spišský hrad a pamiatky jeho okolia.
Sídla mikroregiónu nemajú spracovanú a schválenú územnoplánovaciu
dokumentáciu, ani ucelenú koncepciu rozvoja cestovného ruchu, to isté platí i pre NKP
Spišský hrad.
Z obcí mikroregiónu na rozvoj vidieckej turistiky majú vzhľadom na vybudovanú
turistickú infraštruktúru a prírodné dannosti najväčšie predpoklady sídla Bijacovce,
Žehra, Dúbrava, Harakovce, Poľanovce, Lúčka.
Problémom v mikroregióne je i stále nedopracovaná koncepcia dopravy - hlavne
riešenie diaľnice D1, ktorá prechádza riešeným územím.
1.1.1. Všeobecná charakteristika
Spišské Podhradie
územia
a chránené
územia
1) Všeobecná charakteristika mesta Spišské Podhradie
Prvá písomná zmienka z roku
Nadmorská výška v m
Výmera katastrálneho územia v ha
- z toho
polnohospodárska pôda v ha
orná pôda v ha
lúky a pasienky (TPP) v ha
lesná pôda v ha
1249
430
2260
1470
1036
400
520
mikroregiónu
21
Počet obyvateľov spolu
- z toho
muži
ženy
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo celkom
Pracujúci mimo bydliska
Počet trvale obývaných domov
Počet trvale obývaných bytov
Počet neobývaných domov
Počet neobývaných bytov
- z toho využívaných na rekreáciu
Počet individuálnych rekreačných objektov
Verejný vodovod – počet prípojok
Počet obyvatelov zásobovaných pitnou vodou
Verejná kanalizácia – počet prípojok
Počet obyvateľov napojených na ver. kanaliz.
Dlžka komunikácií v km
Dlžka chodníkov v m
Rok 1991
Rok 2001
3454
3780
1636
1870
1818
1910
1562
1737
715
650
857
948
1189
144
157
164
171
6
0
702
3454
20
665
13
28
8688
Kultúrne pamiatky :
- kostol rímsko – katolícky, klasicistický s románskou vežou
- kostol a kláštor milosrdných bratov, barokový komplex, 1643 – 1658
- mariánsky barokový stlp, postavený v r. 1727
- kostol evanjelický klasicistický, postavený v r. 1799 – 1808
- kaplnka, 19. storočie
-synagóga, 1905
-niekoľko meštianskych domov, často s gotickým jadrom, renesančne,
barokovo a klasicisticky prestavaných
- Pamiatková zóna v Spišskom Podhradí, vyhlásená v r. 1993
- Spišská Kapitula - mestská pamiatková rezervácia (MPR) , vyhlásená vládou
ČSR v r. 1950 s množstvom kultúrnych pamiatok, zapísaných v ÚZKP
Pôsobisko významných osobností :
- Šimon Aurélius, básnik, 16. storočie, rodisko
- Alfonz Czibulka, hudobník, 1842 – 1894, rodisko
- Jozef Špirko, historik, 1896 – 1954, rodisko
- Karol Tibely, maliar, 1813 – 1870, rodisko
- Juraj Paleš, kanoník, prvý riaditeľ učiteľského ústavu
- Ján Vojtaššák, biskup
- František Hutyra,1860 - 1934, veterinár
- Alexej Lux, 1883 - 1941, sochár
Chránené územie :
- Sivá Brada, travertínová kopa, NPR, r. vyhlásenia: 1987, plocha územia:
19,55 ha
- Ostrá Hora, PP, r. vyhlásenia: 1990, plocha územia: 29,32 ha Spišské
Podhradie a k.ú. Žehra
- Sobotisko, travertínová kopa, r. vyhlásenia: 1987, PP, plocha územia: 13,32
ha v k.ú. Spišské Podhradie a k.ú. Žehra
- Jazierko na pažiti, PP, r. vyhlásenia: 1990, plocha územia: 0,11 ha
22
- Zlatá brázda, travertínová kopa, PP, r. vyhlásenia: 1990, plocha územia:
1,616 ha
- Dreveník , NPR, r. vyhlásenia: 1925, 1930, 1982, 1993, plocha územia:
66,90 ha v k.ú. Spišské Podhradie a k.ú. Žehra
NPR – Národná prírodná rezervácia, PP – prírodná pamiatka
2) Všeobecná charakteristika obce Žehra
Prvá písomná zmienka z roku
Nadmorská výška v m
Výmera katastrálneho územia v ha
- z toho
poľnohospodárska pôda v ha
orná pôda v ha
lúky a pasienky (TPP) v ha
lesná pôda v ha
Počet obyvateľov spolu
- z toho
muži
ženy
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo celkom
Pracujúci mimo bydliska
Počet trvale obývaných domov
Počet trvale obývaných bytov
Počet neobývaných domov
Počet neobývaných bytov
- z toho využívaných na rekreáciu
Verejný vodovod – počet prípojok
Počet individuálnych rekreačných objektov
Počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou
Verejná kanalizácia – počet prípojok
Počet obyvateľov napojených na ver. kanaliz.
Dĺžka komunikácií v km
Dĺžka chodníkov v m
1245
246
966
699
249
261
174
Rok 1991
Rok 2001
1126
1516
627
817
499
699
294
420
132
155
108
165
177
10
13
10
13
1
1
75
0
550
0
0
1
-
Kultúrne pamiatky :
- kostol sv. Ducha – rímskokatolícky ranogotický z r.1275, renovovaný v 17.
a 18. storočí, národná kultúrna pamiatka vyhlásená v r. 1982
- Spišský hrad, r. 1221, národná kultúrna pamiatka vyhlásená v r. 1962,
1987, v r. 1993 zápis do Zoznamu svetového a prírodného dedičstva
UNESCO (spolu s okolím)
- Kaštieľ neskorobarokový, Hodkovce, r. 1703, historický park
- Kaplnka, Hodkovce, r. 1803
23
Chránené územie :
- Dreveník, národná prírodná rezervácia, r. vyhlásenia: 1925, 1930, 1982,
1993, výmera: 101,81 ha, (k. ú. Žehra – 62,94 ha, k. ú. Sp. Podhradie,
predmet ochrany: drevenícky kras - travertínový masív so skalným mestom
a 22 jaskyňami, horská i teplomilná vegetácia
- Travertínová kopa Sobotisko – prírodná pamiatka, r. vyhlásenia: 1987,
plocha územia: 13,32 ha v k. ú. Žehra, predmet ochrany: najvýchodnejšie
zistená travertínová kopa v zlomovej časti Z – S smeru, významná botanická
a zoologická lokalita európskeho významu
- Ostrá hora (časť) – prírodná pamiatka, r. vyhlásenia: 1990, plocha územia:
29,32 ha (k. ú. Žehra 18,27 ha), predmet ochrany: zachovalá travertínová
kopa, významná geologická, botanická a zoologická lokalita
- Spišský hradný vrch – národná prírodná pamiatka (NPP), r. vyhlásenia:
1990, plocha územia: 24,20 ha v k. ú. Žehra, predmet ochrany: významný
morfologický útvar, komplex prírodovedných a historických hodnôt na jednej
lokalite, hrad na vrchole patrí k najväčším v strednej Európe
- Historický park Hodkovce, chránený areál (CHA), rok vyhlásenia: 1982,
1995
3) Všeobecná charakteristika obce Bijacovce
Prvá písomná zmienka z roku
Nadmorská výška v m
Výmera katastrálneho územia v ha
- z toho
poľnohospodárska pôda v ha
orná pôda v ha
lúky a pasienky (TPP) v ha
lesná pôda v ha
Počet obyvateľov spolu
- z toho
muži
ženy
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo celkom
Pracujúci mimo bydliska
Počet trvale obývaných domov
Počet trvale obývaných bytov
Počet neobývaných domov
Počet neobývaných bytov
- z toho využívaných na rekreáciu
Počet individuálnych rekreačných objektov
Verejný vodovod – počet prípojok
Počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou
Verejná kanalizácia – počet prípojok
Počet obyvateľov napojených na ver. kanaliz.
Dĺžka komunikácií v km
Dĺžka chodníkov v m
1258
557
1659
690
446
233
869
Rok 1991
Rok 2001
775
818
393
414
382
404
380
381
172
160
145
181
178
28
41
28
41
0
5
177
775
0
0
3
450
24
Kultúrne pamiatky :
- Rotunda románska zbarokizovaná v roku 1740 – 1757
- Kostol rímsko – katolícky ranogotický, 1260, prestavaný v 17. storočí
- Kaštieľ neskorobarokový, r. 1780 - 1785
Pôsobisko a rodisko významných osobností :
- Andrej Bača – maliar a profesor, rodisko 1870 - 1933
- Ján Simonides - misionár a mučeník
- Dr. Ján Seman - kanoník a profesor
- Dr. Valentín Kalinay - profesor a literát
- Ján Vencko - farár a historik, jeho pôsobisko
Chránené územie :
- Historický park Bijacovce, CHA, rok vyhlásenia: 1982, 1995
4) Všeobecná charakteristika obce Studenec
Prvá písomná zmienka z roku
Nadmorská výška v m
Výmera katastrálneho územia v ha
- z toho
poľnohospodárska pôda v ha
orná pôda v ha
lúky a pasienky (TPP) v ha
lesná pôda v ha
Počet obyvateľov spolu
- z toho
muži
ženy
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo celkom
Pracujúci mimo bydliska
Počet trvale obývaných domov
Počet trvale obývaných bytov
Počet neobývaných domov
Počet neobývaných bytov
- z toho využívaných na rekreáciu
Počet individuálnych rekreačných objektov
Verejný vodovod – počet prípojok
Počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou
Verejná kanalizácia – počet prípojok
Počet obyvateľov napojených na ver. kanaliz.
Dĺžka komunikácií v km
Dĺžka chodníkov v m
Kultúrne pamiatky :
- kostol rímsko – katolícky - 1892
1264
460
831
413
287
116
356
Rok 1991
Rok 2001
458
509
224
246
234
263
218
241
102
113
114
126
127
13
18
16
18
0
0
384
0
0
1
-
25
Pôsobisko významných osobností :
- Karol Antolík, fyzik, 1843 - 1905
5) Všeobecná charakteristika obce Granč – Petrovce
Prvá písomná zmienka z roku
Nadmorská výška v m
Výmera katastrálneho územia v ha
- z toho
poľnohospodárska pôda v ha
orná pôda v ha
lúky a pasienky (TPP) v ha
lesná pôda v ha
Počet obyvateľov spolu
- z toho
muži
ženy
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo celkom
Pracujúci mimo bydliska
Počet trvale obývaných domov
Počet trvale obývaných bytov
Počet neobývaných domov
Počet neobývaných bytov
- z toho využívaných na rekreáciu
Počet individuálnych rekreačných objektov
Verejný vodovod – počet prípojok
Počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou
Verejná kanalizácia – počet prípojok
Počet obyvateľov napojených na ver. kanaliz.
Dĺžka komunikácií v km
Dĺžka chodníkov v m
1292
452
317
216
171
36
72
Rok 1991
Rok 2001
580
590
283
297
297
293
300
286
197
120
131
125
135
5
14
5
14
3
0
0
146
0
589
0
146
0
589
2
600
600
Kultúrne pamiatky :
- kostol sv. Martina, rímsko – katolícky, renesančný z r.1626
- kaštieľ neskorobarokový, 18. storočie
Pôsobisko významných osobností :
- Štefan Petróczy – vynálezca prvého vojenského vrtuľníka - rodisko
26
6) Všeobecná charakteristika obce Jablonov
Prvá písomná zmienka z roku
Nadmorská výška v m
Výmera katastrálneho územia v ha
- z toho
poľnohospodárska pôda v ha
orná pôda v ha
lúky a pasienky (TPP) v ha
lesná pôda v ha
Počet obyvateľov spolu
- z toho
muži
ženy
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo celkom
Pracujúci mimo bydliska
Počet trvale obývaných domov
Počet trvale obývaných bytov
Počet neobývaných domov
Počet neobývaných bytov
- z toho využívaných na rekreáciu
Počet individuálnych rekreačných objektov
Verejný vodovod – počet prípojok
Počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou
Verejná kanalizácia – počet prípojok
Počet obyvateľov napojených na ver. kanaliz.
Dĺžka komunikácií v km
Dĺžka chodníkov v m
1235
480
2053
924
425
488
1052
Rok 1991
Rok 2001
891
995
442
489
449
506
389
415
273
203
209
222
256
20
31
21
31
0
67
384
4
82
2
60
Kultúrne pamiatky :
- kostol rímsko – katolícky klasicistický – 1872
7) Všeobecná charakteristika obce Dúbrava
Prvá písomná zmienka z roku
Nadmorská výška v m
Výmera katastrálneho územia v ha
- z toho
poľnohospodárska pôda v ha
orná pôda v ha
lúky a pasienky (TPP) v ha
lesná pôda v ha
1293
620
960
434
203
219
479
190
980
4
82
27
Počet obyvateľov spolu
- z toho
muži
ženy
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo celkom
Pracujúci mimo bydliska
Počet trvale obývaných domov
Počet trvale obývaných bytov
Počet neobývaných domov
Počet neobývaných bytov
- z toho využívaných na rekreáciu
Počet individuálnych rekreačných objektov
Verejný vodovod – počet prípojok
Počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou
Verejná kanalizácia – počet prípojok
Počet obyvateľov napojených na ver. kanaliz.
Dĺžka komunikácií v km
Dĺžka chodníkov v m
Rok 1991
Rok 2001
351
364
181
177
170
187
159
150
130
80
80
83
82
9
14
9
14
0
0
77
351
364
0
0
2
-
Kultúrne pamiatky :
- rímsko – katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, 17. storočie
Chránené územie :
- Rajtopíky, národná prírodná rezervácia, rozloha: 119,67 ha
8) Všeobecná charakteristika obce Harakovce
Prvá písomná zmienka z roku
Nadmorská výška v m
Výmera katastrálneho územia v ha
- z toho
poľnohospodárska pôda v ha
orná pôda v ha
lúky a pasienky (TPP) v ha
lesná pôda v ha
1272
610
582
207
85
115
294
Rok 1991
Počet obyvateľov spolu
- z toho
muži
ženy
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo celkom
Pracujúci mimo bydliska
Počet trvale obývaných domov
Počet trvale obývaných bytov
Počet neobývaných domov
Počet neobývaných bytov
- z toho využívaných na rekreáciu
Počet individuálnych rekreačných objektov
Verejný vodovod – počet prípojok
Počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou
Verejná kanalizácia – počet prípojok
Rok 2001
73
40
33
30
29
17
17
6
6
2
0
70
38
32
27
17
17
14
14
28
Počet obyvateľov napojených na ver. kanaliz.
Dĺžka komunikácií v km
Dĺžka chodníkov v m
Kultúrne pamiatky :
- kostol rímsko – katolícky ranogotický, 13. storočie
Chránené územie :
- Rajtopiky, NPR
9) Všeobecná charakteristika obce Poľanovce
Prvá písomná zmienka z roku
Nadmorská výška v m
Výmera katastrálneho územia v ha
- z toho
poľnohospodárska pôda v ha
orná pôda v ha
lúky a pasienky (TPP) v ha
lesná pôda v ha
Počet obyvateľov spolu
- z toho
muži
ženy
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo celkom
Pracujúci mimo bydliska
Počet trvale obývaných domov
Počet trvale obývaných bytov
Počet neobývaných domov
Počet neobývaných bytov
- z toho využívaných na rekreáciu
Počet individuálnych rekreačných objektov
Verejný vodovod – počet prípojok
Počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou
Verejná kanalizácia – počet prípojok
Počet obyvateľov napojených na ver. kanaliz.
Dĺžka komunikácií v km
Dĺžka chodníkov v m
1270
590
1222
446
93
339
1096
Rok 1991
Rok 2001
319*
191
159*
90
160*
101
122*
66
95*
83*
56
83*
56
13*
15
13*
15
3*
26*
26
54*
228*
191
0
0
-
* údaje aj za Korytné, ktoré bolo administratívnou časťou Poľanoviec
Kultúrne pamiatky :
- kostol rímsko – katolícky pôvodne gotický, upravovaný v r. 1706, 1765 a v
20. storočí
29
10) Všeobecná charakteristika obce Korytné
Prvá písomná zmienka z roku
Nadmorská výška v m
Výmera katastrálneho územia v ha
- z toho
poľnohospodárska pôda v ha
orná pôda v ha
lúky a pasienky (TPP) v ha
lesná pôda v ha
Počet obyvateľov spolu
- z toho
muži
ženy
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo celkom
Pracujúci mimo bydliska
Počet trvale obývaných domov
Počet trvale obývaných bytov
Počet neobývaných domov
Počet neobývaných bytov
- z toho využívaných na rekreáciu
Verejný vodovod – počet prípojok
Počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou
Verejná kanalizácia – počet prípojok
Počet obyvateľov napojených na ver. kanaliz.
Dĺžka komunikácií v km
Dĺžka chodníkov v m
585
493
Rok 1996
Rok 2001
117
118
56
62
53
24
24
4
4
118
* obec Korytné bola časťou obce Poľanovce
11) Všeobecná charakteristika obce Pongrácovce
Prvá písomná zmienka z roku
Nadmorská výška v m
Výmera katastrálneho územia v ha
- z toho
poľnohospodárska pôda v ha
orná pôda v ha
lúky a pasienky (TPP) v ha
lesná pôda v ha
Počet obyvateľov spolu
- z toho
muži
ženy
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo celkom
Pracujúci mimo bydliska
Počet trvale obývaných domov
1297
540
298
141
66
64
135
Rok 1991
Rok 2001
116
109
57
53
59
56
54
58
40
28
26
30
Počet trvale obývaných bytov
Počet neobývaných domov
Počet neobývaných bytov
- z toho využívaných na rekreáciu
Počet individuálnych rekreačných objektov
Verejný vodovod – počet prípojok
Počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou
Verejná kanalizácia – počet prípojok
Počet obyvateľov napojených na ver. kanaliz.
Dĺžka komunikácií v km
Dĺžka chodníkov v m
28
10
10
5
0
0
0
0
0
1
-
26
13
13
0
109
Kultúrne pamiatky :
- kostol rímsko - katolícky postavený koncom 13. storočia, upravovaný v r.
1758
- baroková kaplnka so sochou sv. Jána Nepomuka
12) Všeobecná charakteristika obce Ordzoviany
Prvá písomná zmienka z roku
Nadmorská výška v m
Výmera katastrálneho územia v ha
- z toho
poľnohospodárska pôda v ha
orná pôda v ha
lúky a pasienky (TPP) v ha
lesná pôda v ha
Počet obyvateľov spolu
- z toho
muži
ženy
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo celkom
Pracujúci mimo bydliska
Počet trvale obývaných domov
Počet trvale obývaných bytov
Počet neobývaných domov
Počet neobývaných bytov
- z toho využívaných na rekreáciu
Počet individuálnych rekreačných objektov
Verejný vodovod – počet prípojok
Počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou
Verejná kanalizácia – počet prípojok
Počet obyvateľov napojených na ver. kanaliz.
Dĺžka komunikácií v km
Dĺžka chodníkov v m
1260
543
1208
387
217
166
766
Rok 1991
Rok 2001
150
172
65
83
85
89
70
67
54
47
47
47
47
11
13
11
13
0
1
45
135
0
0
1
31
Kultúrne pamiatky :
- kostol sv. Antona pustovníka s opevnením rímsko – katolícky ranogotický,
13. storočie
- pricestná kaplnka sv. Juliány (nie je zapísaná v ÚZKP)
13) Všeobecná charakteristika obce Lúčka
Prvá písomná zmienka z roku
Nadmorská výška v m
Výmera katastrálneho územia v ha
- z toho
poľnohospodárska pôda v ha
orná pôda v ha
lúky a pasienky (TPP) v ha
lesná pôda v ha
1273
510
393
242
6
230
130
Rok 1991
Rok 2001
Počet obyvateľov spolu
113
140
51
73
- z toho
muži
62
67
ženy
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo celkom
48
55
Pracujúci mimo bydliska
41
Počet trvale obývaných domov
31
33
Počet trvale obývaných bytov
31
34
Počet neobývaných domov
5
5
Počet neobývaných bytov
5
6
- z toho využívaných na rekreáciu
0
Počet individuálnych rekreačných objektov
1
Verejný vodovod – počet prípojok
34
Počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou
113
Verejná kanalizácia – počet prípojok
0
Počet obyvateľov napojených na ver. kanaliz.
0
Dĺžka komunikácií v km
Dĺžka chodníkov v m
Kultúrne pamiatky :
- kostol rímsko – katolícky klasicistický, Kráľovnej sv. Ruženca – r. 1837 (nie
je zapísaný v ÚZKP)
14) Všeobecná charakteristika obce Baldovce
Prvá písomná zmienka z roku
Nadmorská výška v m
Výmera katastrálneho územia v ha
- z toho
poľnohospodárska pôda v ha
orná pôda v ha
lúky a pasienky (TPP) v ha
lesná pôda v ha
1272
430
222
156
105
49
39
32
Počet obyvateľov spolu
- z toho
muži
ženy
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo celkom
Pracujúci mimo bydliska
Počet trvale obývaných domov
Počet trvale obývaných bytov
Počet neobývaných domov
Počet neobývaných bytov
- z toho využívaných na rekreáciu
Počet individuálnych rekreačných objektov
Verejný vodovod – počet prípojok
Počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou
Verejná kanalizácia – počet prípojok
Počet obyvateľov napojených na ver. kanaliz.
Dĺžka komunikácií v km
Dĺžka chodníkov v m
Rok 1991
Rok 2001
220
216
108
100
112
116
108
95
71
41
42
48
56
5
4
5
5
0
0
46
215
0
0
-
Kultúrne pamiatky :
- sádrovo – železnatý prameň známy od 16. storočia
- kúpele Bužňa, vznik – 18. storočie, zánik v dvadsiatych rokoch 20. stor.
Chránené územie :
- PHO minerálnych prameňov
15) Všeobecná charakteristika obce Bugľovce
Prvá písomná zmienka z roku
Nadmorská výška v m
Výmera katastrálneho územia v ha
- z toho
poľnohospodárska pôda v ha
orná pôda v ha
lúky a pasienky (TPP) v ha
lesná pôda v ha
Počet obyvateľov spolu
- z toho
muži
ženy
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo celkom
Pracujúci mimo bydliska
Počet trvale obývaných domov
Počet trvale obývaných bytov
Počet neobývaných domov
1335
460
304
254
75
76
32
Rok 1991
Rok 2001
254
270
131
143
123
127
109
127
94
51
52
53
58
6
14
33
Počet neobývaných bytov
- z toho využívaných na rekreáciu
Počet individuálnych rekreačných objektov
Verejný vodovod – počet prípojok
Počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou
Verejná kanalizácia – počet prípojok
Počet obyvateľov napojených na ver. kanaliz.
Dĺžka komunikácií v km
Dĺžka chodníkov v m
6
0
0
0
0
0
0
1
-
14
Pôsobisko významných osobností :
- Erazmus Schrött, maliar, rodisko 1775 - 1804
Chránené územie :
- PHO minerálnych prameňov
16) Všeobecná charakteristika obce Nemešany
Prvá písomná zmienka z roku
Nadmorská výška v m
Výmera katastrálneho územia v ha
- z toho
poľnohospodárska pôda v ha
orná pôda v ha
lúky a pasienky (TPP) v ha
lesná pôda v ha
Počet obyvateľov spolu
- z toho
muži
ženy
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo celkom
Pracujúci mimo bydliska
Počet trvale obývaných domov
Počet trvale obývaných bytov
Počet neobývaných domov
Počet neobývaných bytov
- z toho využívaných na rekreáciu
Počet individuálnych rekreačných objektov
Verejný vodovod – počet prípojok
Počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou
Verejná kanalizácia – počet prípojok
Počet obyvateľov napojených na ver. kanaliz.
Dĺžka komunikácií v km
Dĺžka chodníkov v m
1570
482
401
299
205
88
71
Rok 1991
Rok 2001
311
356
154
169
157
187
153
165
123
65
75
67
89
2
8
5
12
0
0
1
34
Kultúrne pamiatky :
- kostol sv. Jána Nepomuckého r.k. neoklasicistický z r. 1878
Chránené územie :
- PHO minerálnych prameňov
17) Všeobecná charakteristika obce Beharovce
Prvá písomná zmienka z roku
Nadmorská výška v m
Výmera katastrálneho územia v ha
- z toho
poľnohospodárska pôda v ha
orná pôda v ha
lúky a pasienky (TPP) v ha
lesná pôda v ha
Počet obyvateľov spolu
- z toho
muži
ženy
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo celkom
Pracujúci mimo bydliska
Počet trvale obývaných domov
Počet trvale obývaných bytov
Počet neobývaných domov
Počet neobývaných bytov
- z toho využívaných na rekreáciu
Počet individuálnych rekreačných objektov
Verejný vodovod – počet prípojok
Počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou
Verejná kanalizácia – počet prípojok
Počet obyvateľov napojených na ver. kanaliz.
Dĺžka komunikácií v km
Dĺžka chodníkov v m
1338
474
265
210
105
62
26
Rok 1991
Rok 2001
177
171
85
80
92
91
83
67
72
47
47
47
47
5
8
5
8
3
0
38
155
0
0
1
-
Kultúrne pamiatky :
- kaplnka rímsko – katolícka z roku 1823
1.1.2.
Špeciálna charakteristika územia-historický vývoj
Spiš ako región tvorí zemepisný a historický celok. Timon v Imagi antique
Hungarieae r.1733 naznačil, že meno Scepus pochádza od hradu, alebo od skaly na
ktorej bol hrad vybudovaný. Hrad, ktorý sa vypína vyše 200 m nad svojím okolím, tvorí
prirodzenú krajinnú dominantu. Na tomto území však človek žil už v staršej dobe
kamennej (pred 300 000) rokmi. Samotný hradný masív bol osídlený takmer bez
prerušenia už od 5 tisícročia pred naším letopočtom. Územie ochranného pásma
Národnej kultúrnej pamiatky zaberá Podhradskú kotlinu a východnú časť Medvedích
chrbtov, ktoré ho ohraničujú z juhu a západu. Jeho geografickú hranicu tvorí na severe
úpätie Levočských vrchov a na východe masív Braniska. Geografickými dominantami v
kotline sú Sobotisko, Sivá brada, hradný vrch, Ostrá hura a Dreveník. Tieto vytvárali
35
vhodné podmienky pre život ľudí, ktorí svojou činnosťou vytvárali historické štruktúry
krajiny. Vodné toky determinovali trasovanie obchodných
diaľkových ciest zo
Stredomoria a Panónie do Pobaltia už od mladšej doby kamennej. V stredoveku ich
význam vyvrcholil.
Archeologické nálezy z Dreveníka zo staršej doby kamennej- presahujú svojím
významom nielen územie Spiša, ale radia ho medzi lokality európskeho až svetového
významu. Nález lebky neandertálca sa bohužiaľ po II. sv. vojne stratil a nezachovala sa
ani jej fotodokumentácia. Z druhej polovice rissko- würmského interglaciálu pochádza
široká škála zväčša kremennej industrie zistenej na travertínovej kope Sobocisko. V
mladšej dobe kamennej dochádza k produktívnemu spôsobu hospodárstva, na Spiši sú
osídľované jaskyne. Na Dreveníku to je Puklinová jaskyňa a jaskyňa Strecha, kde boli
zistené nálezy kultúry s lineárnou keramikou. S nálezmi tejto kultúry sa stretávame aj v
katastri Ordzovian a v Žehre. Podhradská kotlina je aj kontaktnou oblasťou dvoch kultúr:
želiezovskej a bukovohorskej (Žehra, Spišský hrad). V strednom a mladom neolite
dochádza po dlhom období k opätovnému kultúrnemu zjednoteniu územia Slovenska,
ktoré súvisí s bádenským kultúrnym okruhom. Významné postavenie v ňom zaujíma
osídlenie na Dreveníku a hradnom vrchu.
Osídlenia Podhradskej kotliny v dobe bronzovej bolo intenzívne (Bijacovce,
Jablonov, Ordzoviany, Studenec, Sp. Podhradie atď.). Osobitnú skupinu nálezov tvoria
depoty bronzových predmetov otomanskej kultúry a kosziderského horizontu z
Dreveníku, takisto hromadný nález bronzových kosákov. Nálezy pilinskej kultúry sú
doložené z polohy Za Gašparom v katastri Granč- Petroviec a z lokality Pod Dreveníkom
v Žehre. Dobu halštatskú reprezentujú dva nálezy bronzovej trojbokej strelky a hadovitej
železnej náušnice zo Spišského hradu. Najintenzívnejšie osídlenie Dreveníka a
hradného vrchu spadá do obdobia neskorej doby laténskej a staršej doby rímskej.
Výšinné polohy Podhradskej kotliny osídľuje ľud púchovskej kultúry a buduje tu
fortifikačný systém. Nositeľmi púchovskej kultúry boli pravdepodobne keltskí kotíni. Na
akropole hradného brala boli situované objekty privilegovaných vrstiev a na terasovite
upravených svahoch boli príbytky a dielne remeselníkov. Ku tomuto osídleniu patrí aj
dôležitý nález kultovej stavby na dnešnom druhom nádvorí. Opevnený komplex mal
rozlohu vyše 5 ha a mohol byť hospodárskym a mocenským centrom ľudu púchovskej
kultúry na východnom Spiši.
O štruktúre osídlenia v rannom stredoveku nie je doposiaľ vytvorený ucelený
obraz, pred 13. storočím však existovala základná sídelná sieť, naväzujúca na praveké
osídlenie. Z riešeneho územia nemáme zatiaľ doložené nálezy z predveľkomoravského
obdobia. Predveľkomoravské sídliská však existovali v blízkom okolí v lokalite Spišský
Hrhov - Pod hradiskom, Jamník - Pod dubom a Spišské Vlachy - Plantal. V podhradskej
kotline sa však z veľkomoravského obdobia eviduje už 20 osád a nálezy keramiky z
ďalších lokalít. Slovanské hradisko na Dreveníku je datované od 9. storočia, toto
predstavovalo správne a útočištné centrum.
Už koncom 10. storočia začína výstavba benediktínskeho kláštora na Pažici pri
Spišskej Kapitule. V druhej polovici 12. storočia sa centrum posúva z Dreveníka na
hradný vrch, kde sa buduje kamenný donjon. V jeho blízkosti bola vytesaná do skaly
cisterna, v okolí teda stáli pravdepodobne stavby obytné a hospodárske. Z južnej,
dostupnej strany komplex uzatváral kamenný múr. Spišský hrad sa stáva centrom
Spišského komitátu, ako samostatného administratívno - správneho útvaru.
Existencia hradu predpokladá aj hospodárske zázemie v Podhradí. Začiatkom 13.
storočia Ondrejov syn Koloman hľadá útočište na hrade, ktorý je centrom údelného
kniežatsva. V tom čase došlo ku geologickej katastrofe, spôsobenej čiastočne samotnou
36
hmotnosťou veľkej veže a nestálosťou podložia. Koloman potom stavia novú vežu
uprostred horného nádvoria a na severnom okraji románsky palác.
Z roku 1209 máme prvú písomnú zmienku o Spiši. V listine vystupuje prvý známy
spišský prepošt Adolf, ktorý kupuje pozemky na severnom Spiši od bamberského
biskupa Ekberta. Pri staršom benediktínskom kláštore sa konštituuje nové centrom
cirkevnej správy - prepošstvo Spišská Kapitula. Spišské prepošstvo bolo založené na
územnom princípe a jurisdikcia spišského prepošta sa vzťahovala na celé obyvateľstvo
Spišského komitátu, aj keď sa jeho vznik pravdepodobne viaže na nemecké kolonizačné
dosídľovanie Spiša a cirkevné výsady osídlencov. Na Kapitule vzniká románsky palác v
blízkosti dvoch rotúnd - Narodenia Panny Márie a Sv. Ondreja. Začína sa s výstavbou
novej románskej katedrály sv. Martina, ktorá však bola dokončená až po tatárskom
vpáde. Stavebnú aktivitu možno dávať do súvislosti s pôsobením huty cistercitov zo
Spišského Štiavniku, cisterciátskej fílie poľského Vachocku.
Organizačná štruktúra Kapituly pozostávala pôvodne zo štyroch kanonikov. V
prvej polovici 13. storočia sa spomína lektor a kantor. Tieto funkcie sú spojené s
existenciou školy, ktoré podľa koncilových nariadení museli pôsobiť pri každej kapitule.
Predpokladá sa vysoká úroveň vzdelania hodnostárov Kapituly, najmä v oblasti
súkromného práva a dôvera panovníka. Do sľubne sa rozvíjajúceho sa života
prepošstva i kláštora veľmi dramaticky a ničivo zasiahol vpád Tatárov v roku 1241.
Tatári nielenže poškodili, alebo zničili mnohé objekty, ale plienením územia, vraždením
obyvateľstva značne znížili jeho stav. O tom, že murované objekty z predtatárskeho
obdobia aspoň zčasti prežili pustošenie svedčí skutočnosť, že rotundu rozobrali až
koncom 18. storočia. Pokračoval aj život v kláštore na Pažici. Postupne sa menila aj
jeho náplň a stal sa akýmsi hospodárskym dvorom patriacim k prepošstvu. Výsledkom
stavebných aktivít spišského prepošta je aj stavba románskeho predhradia na Spišskom
hrade v polovici 13. storočia, ku ktorej sa viaže prvá písomná zmienka o hrade z roku
1249. Prepošt sa na hrad uchýlil po tatárskom vpáde.
V listine z roku 1249 sa prvýkrát spomína aj Spišské Podhradie, dedina Jablonov
a zaniknutá stredoveká dedina Zalužany (táto existovala do polovice 15. storočia v
katastri dnešných Nemešian). Žehra sa spomína už v listine z roku 1245 a patrila celý
stredovek šľachticom zo Žehry.
Spišské Podhradie malo už v 13. storočí charakter mestečka (Kirchdorf) a bolo
začlenené do spoločenstva spišských Sasov. Kráľ Štefan V. udelil v roku 1271 spišským
Sasom ich veľké privilégium, čo umožnilo aj mestský vývoj Spišského Podhradia. Stalo
sa strediskom remesiel. V roku 1397 podhradský farár Henczmanus založil v meste
špitál na opateru invalidov, bezdomovcov a chorých. Ten v roku 1400 preberajú
Augustiniáni. Právo konať jarmoky však mesto získava až v roku 1456 od kráľa
Ladislava Pohrobka.
Nemešany vznikli až po tatárskom vpáde z iniciatívy šľachticov zo Žehry, ktorí tu
vybudovali panský dvorec a kostol. Kráľ Belo IV. potvrdil staršiu donáciu Ondreja II.
Spišskej Kapitule. V roku 1258 sa prvýkrát spomínajú Bijacovce (pôvodne patriace
viacerým šľachticom) v súvislosti s ich donáciou spišským Sasom. V tom čase mali
Bijacovce vlastný kostol podobne ako Žehra, Spišské Podhradie, Nemešany a
Ordzoviany (spomínané v roku 1260). Ordzoviany neskôr patrili Spišskej Kapitule.
Pongrácovský kostol bol postavený v 2. polovici 13. storočia. Studenec sa spomína v
roku 1264 ako Kaldbach, založený spišskými Sasmi. Neskôr patril Spišskej Kapitule.
Baldovce sa prvýkrát spomínajú v roku 1272. V roku 1314 dedinu kúpili bratia Henrich a
Eckhard. Pomenovanie Baldovce získali neskôr podľa komesa Balda, ktorý na Spiši
pôsobil koncom 13. storočia. V roku 1273 sa prvýkrát spomína Lúčka v chotári
Jablonova, s ktorým patrila Spišskej Kapitule. Petrovce, pomenované podľa Petra zo
37
Žehry, prvýkrát spomínané 1292. S Grančom sa Petrovce spojili v prvej polovici 19.
storočia. Granč patril do Stolice spišských kopijníkov (prvýkrát sa spomína až v roku
1344). Beharovce boli starou služobnou dedinou patriacou hradu, spomínajú sa až v
roku 1338.
Začiatkom 14. storočia sa situácia za vlády Anjuovcov stabilizuje. Počet
kanonikov vzrástol na 10, potom dokonca na 16, po reformácií sa znížil na 10. S ich
počtom súvisela aj výstavba kanónií na Spišskej Kapitule. Počiatky niektorých siahajú
do 13. storočia, väčšina však bola postavená v 14. storočí. Postupne boli dostavované.
Celý komplex stál okolo pôvodnej cesty. V tretine 13. storočia stojí teda na vrchu sv.
Martina v Spišskej Kapitule novostavba veľkolepej katedrály, malé kamenné rotundy a
nový prepoštský palác. V roku 1288 vyrabovali Kapitulu Kumáni a Bulhari. V roku 1288
prepadla Spišskú Kapitulu družina patriaca k vojsku Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorá
sa vracala po prehratom boji pri Rozhanovciach. Prvé opevnenie Kapituly sa stavia v
druhej pol. 14. storočia. Kapitula sa pri husitských vpádoch na Spiš v rokoch 1431 1433 neubránila a bola vyplienená, kláštor na Pažici zanikol. Opevnenie sa rozšírilo až v
17. storočí počas stavovských povstaní (toto sa zachovalo dodnes). Katedrála bola
dostavaná v gotickom slohu, ukončená výstavbou pohrebnej kaplnky Zápoľských.
Výstavba kaplnky bola zrealizovaná po stavbe kaplnky v Spišskom Štvrtku, keď skončili
nedorozumenia medzi Imrichom Zápoľským a prepoštom Gašparom Backom. V rokoch
1500 - 1526 doznela na Kapitule gotická kultúra. Nasledujúce obdobie charakterizovalo
vyostrenie pomerov formou protifeudálnych povstaní. V tomto období plnom nepokojov
sa dostávajú na Spiš myšlienky poznačené reformáciou a humanizmom. Nový výtvarný
sloh - renesancia bol v podstate vonkajším prejavom týchto nových myšlienkových
tendencií. Výtvarné diela boli poznačené talianskou kultúrou (náhrobok Imricha
Zápoľského - 1487). Rastúce osmanské nebezpečenstvo a jeho vyvrcholenie v tragickej
bitke pri Moháči znamenalo hospodárske, politické i kultúrne oslabenie krajiny. V období
osmanskej okupácie južných krajov Uhorska obsadzovali Spišské prepošstvo biskupmi,
ktorých pôvodné sídla boli v rukách nepriateľov. Stavebná činnosť bola v 16. storočí
oproti predchádzajúcemu obdobiu nepatrná. Reformácia mala na Spiši veľmi dobré
podmienky, medzi bohatým nemeckým meštianstvom nachádzala všestrannú podporu.
V tejto situácii sa Kapitula sústredila na obranu svojich historických pozícií a vytvárala
predpoklady pre nástup protireformácie. V týchto zložitých pomeroch vznikla na mieste
dnešného seminára aj budova chudobinca. V súvislosti s hroziacim osmanským
nebezpečenstvom bola postavená vstupná západná veža a opravený celý starší
opevňovací systém. Na vežiach katedrály pribudli renesančné atiky. Pri prestavbách
kanónií v 17. storočí sa už naplno prejavil nový výtvarný sloh. Najrozsiahlejšiou stavbou
17. storočia bolo opevnenie (1662 - 1665). Toto obsiahlo celé mestečko aj s pomerne
rozľahlými parcelami.
Na sklonku vlády Ľudovíta I. Veľkého (1342 - 1382) sa na juhozápadnej strane
hradu postavilo stredné nádvorie a pripojilo sa k staršiemu jadru, sprístupnené bolo na
juhovýchodnej strane dômyselným predbráním. Dolné nádvorie so samostatnou
kruhovou pevnôstkou uprostred, bolo postavené v polovici 15. storočia Jiskrovými
vojskami, čím hrad nadobudol svoj maximálny rozsah. V roku 1451 hrad získavajú
Turzovci. Po prechode hradu do súkromného vlastníctva Zápoľských sa v roku 1464
začína dostavbu horného nádvoria a modernizáciu opevnenia. Na západnej strane
horného hradu budujú neskorogotický palácový komplex s kaplnkou.
Vidiecke - hospodárske zázemie hradu a Kapituly prešlo zmenami. Hospodárske
usadlosti tvorili dvoj až trojpriestorové zrubové domy. Postupne sa zvyšoval tlak na
obyvateľstvo, prejavujúci sa zvyšovaním dávok. Najväčšími dedinami boli Bijacovce,
Jablonov a Žehra. Dominantou dedín boli kostoly na vyvýšenom mieste, okolo nich sa
38
zhromažďovala výstavba domov. Viac sa podobali panským dvorcom (podľa
archeologicky preskúmaných Zalužian). Dnešná charakteristická výstavba ulicová a
potočná je dôsledkom zahusťovania zástavby v 18. a 19. storočí. Dôležitým prvkom pri
situovaní hosp. usadlostí a tým bola dôsledná ochrana extravilánu. V jeho hraniciach sa
výnimočne povoľovala aj výstavba mlynov, krčiem a horární. Medzi dôležité povinnosti
dedín patrila údržba ciest a mostov. Hospodársku funkciu tvorili aj rybníky, ktoré boli
situované v extravilánoch (Žehra, Spišské Podhradie, Jablonov - chotárne názvy ako
Rybník, Rybníček). Spišské Podhradie je od roku 1412 do roku 1772 v poľskom zálohu.
V roku 1549 občania mesta prestupujú na evanjelickú vieru. V roku 1614 sa dokonca v
Podhradí koná synoda evanjelikov. Podhradie postihovali časté požiare, roku 1663
požiar zničil celé mesto. V rokoch 1671 - 1674 v Podhradí stavia kláštor s kostolom
rehoľa Milosrdných bratov. V rokoch 1679 a 1710 mesto postihli morové rany. V roku
1757 je v meste zaznamenaných 250 remeselníckych dielní. V roku 182 sa príjmajú
protipožiarne opatrenia Jozefa II. Bitka medzi cisárskymi a povstalcami sa odohrá pri
Branisku v 1849 roku.
Od roku 1670, na hrade ostáva len malá posádka. Napriek pôvodnému
rozhodnutiu o demolácií hradu sa vykonávajú menšie vojenské modernizačné úpravy
(delostrelecký bastión). Definitívny zánik hradu zavŕšil požiar v roku 1780. Hrad bol síce
v pozornosti cisársko - kráľovskej komisie pre výskum a zachovanie pamiatok, ale pre
nedostatok finančných prostriedkov sa konzervačné práce začínajú až začiatkom 70.
rokov. 20. storočia. Po roku 1945 sa hrad vyhlasuje za štátny kultúrny majetok. V roku
1961 sa stáva národnou kultúrnou pamiatkou. Konzervačným prácam predchádza
rozsiahly archeologický a architektonický výskum.
V 18. a 19. storočí buduje vidiecka šľachta nové sídla, pretože staré s
uplatňovaním novej vojenskej techniky strácajú svoj význam. Medzi najstaršie patria
pôvodne barokové kaštieľe v Hodkovciach z roku 1702 a Bijacovciach (1780 - 1785)
postavené Csákyovcami, neskorobarokový kaštieľ Petrociovcov z konca 18. storočia v
Granč-Petrovciach a klasicistická kúria v Pongrácovciach. Hodnotné sú aj barokové
správcovské domy v Hodkovciach a Jablonove. Neskôr sa vysádzajú pri kaštieľoch
parky a okolo ciest listnaté aleje.
Zmeny sa udiali na Spišskej Kapitule, predovšetkým v rekatolizačnom období. V
rokoch 1648 -1651 jezuiti vybudovali školu, v ktorej po ich odchode vznikol seminár. V
rokoch 1652 - 1656 bol barokovo prestavaný prepoštský palác rozšírený o západné
krídlo a parkové úpravy. V roku 1739 bol areál záhrady uzavretý výstavbou hodinovej
veže (okolo roku 1780). V roku 1776 zriadila Mária Terézia spišské biskupstvo.
Jednotlivé kanónie a biskupská rezidencia boli prestavané v barokovom štýle. Kanónie
dostali nové priečelia, ale prebudované boli aj interiéry. Malebné šindľové manzardové
strechy, pochádzajú takisto z 18. storočia. V roku 1706 bola pribudovaná ku katedrále
sakristia. 19. storočie sa zapísalo do obrazu mestečka len málo. Starý jezuitský kláštor v
rokoch 1810 - 1815 prebudovali pre potreby seminára a neskôr aj učiteľského ústavu. V
2. pol. 19. storočia sa na niektorých kanóniách uplatnil eklektizmus. V rokoch 1873 1889 poverili F. Storna regotizáciou katedrály. Dnes hodnotíme túto puristickú obnovu
ako nevhodnú.
20. storočie sa nezapísalo do vzhľadu Kapituly šťastným spôsobom, poškodilo
hlavne urbanistické kvality. V roku 1927 to bola výstavba nového učiteľského ústavu na
voľnej parcele seminárnej záhrady. Nadstavba a prestavba budovy bývalého seminára v
rokoch 1932 - 1934 narušila aj historický ráz budovy.
Neďaleko Sp. Kapituly sa nachádza travertínová kopa Sivá Brada. V roku 1675
bola na nej postavená baroková kaplnka Sv. Kríža. V bezprostrednej blízkosti
travertínovej kopy vznikli kúpele, ktoré využívali minerálne pramene vytekajúce na jej
39
úpätí (liečivé pramene sa spomínajú už v r.1549). Travertínová kopa vytvára
špecifické podmienky pre výskyt rastlín a živočíchov, v roku 1979 bola vyhlásená za
štátnu prírodnú rezerváciu.
V 18. a 19. storočí si dediny v Podhradskej kotline zachovali poľnohospodársky
charakter. Rovnako v Spišskom Podhradí pretrváva cechový spôsob remeselnej výroby.
Vzťahy medzi roľníckym ľudom, cirkevnou a svetskou hierarchiou vážne narušilo
roľnícke povstanie v roku 1831 s centrom v Bijacovciach. Túto historickú udalosť nám
pripomína pamätník na mieste zvanom Šibenica pri Sobotisku, ktorý dali postaviť
začiatkom 20. storočia Csákyovci na pamiatku popravených povstalcov.
Výraznejšie hospodárske zmeny sa prejavili najmä v Spišskom Podhradí. Vznikli
tu priemyselné podniky a zintenzívnila sa ťažba travertínu v lomoch na Dreveníku
(1894). V roku 1890 sa mesto pripája k Bohumínskej železnici, čo umožňuje rozvoj
premyslenej výroby. Ján Harmata zakladá v roku 1907 továreň na elektrické zariadenia.
Kasárne sú v Podhradí založené v roku 1879. V rokoch 1894 - 1922 je mesto už po
druhý krát okresným mestom.
Po druhej svetovej vojne zaznamenávame však hospodársky úpadok, ktorý sa
prejavil na celom Spiši. Dochádza aj k negatívnym dopadom na historickú krajinu v
Podhradskej kotline spojenú s poľnohospodárskou veľkovýrobou. V roku 1950 je
Spišská Kapitula vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V tom istom roku vláda
zrušila Spišský diecézny seminár aj kláštor Milosrdných bratov.
Spišský hrad, Spišské Podhradie, Spišská Kapitula a kostol Sv. Ducha v Žehre
boli ako súbor pamiatok zapísané na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
11.12. 1993.
Stručný historický vývoj sídla Sišské Podhradie je uvedený v nasledujúcej
tabuľke
Historický
dátum
VIII.- IX. storočie
IX. storočie
X. -XI. storočie
začiatok XII.
storočia
začiatok XIII.
storočia
1209
1226
1241
1245 - 1275
1249
1258
Historická udalosť
Stavebná činnosť
Slovania sa usadzujú
v Podhradskej kotline
Slovanské hradisko na Dreveníku
Kláštor na Pažici
Výstavba Spišského Hradu
Biskupský palác na Spišskej
Kapitule
Bambergský biskup Ekbert
predáva pozemky Spišskému
Prepoštovi
Koloman, syn Ondreja III.
vytvára na Spiši kniežatstvo
Územie Spiša bolo vyplienené
Tatármi
Kráľ Belo IV. pri vytyčovaní
hraníc pozemkov spomína Sp.
Podhradie
Výstavba katedrály Sv. Martina
Belo IV. povoľuje prepoštovi
Matejovi výstabu veže na hrade
Stavba rímsko-katolíckeho kostola
Panny Márie
40
1271
1274
1275
1288
1312
1327
1397
1412
1433
1456
1473 - 1478
Spišské Podhradie patrí do
spoločenstva Spišských Sasov
Štefan V. garantuje všetkým
obciam s určitým množstvom
nemeckých kolonistov veľké
privilégium
Písomný dokument o sídle
prepošstva na Pažici
Spišská Kapitula bola
vyplienená Kumánmi a
Bulharmi
Plienenie Spišskej Kapituly
vojakmi Matúša Čáka
Kodifikácia Spišského práva –
Zipser Wilkur
Podhradský farár Henczmanus
založil v meste špitál
13 Spišských miest, vrátane
Podhradia, sa dostáva do
poľského zálohu
Obsadenie Spišského hradu
armádou J. Jiskru
Udelenie práva jarmoku a trhov
Výstavba kaplnky Zápoľských na
Kapitule
Nová kaplnka Jána Krstiteľa pri
farskom kostole
Výstavba starej radnice
(Mariánske námestie)
1487
1546
1549
1614
1636
1663
Občania mesta prestúpili na
evanjelickú vieru
Synoda evanjelikov v Spišskom
Podhradí
Veľký požiar zničil celé mesto
1662 - 1665
1674
Príchod rehole Milosrdných
bratov do mesta
1675
Zriadenie kláštora Milosrdných
bratov
Vojaci Štefana Rákocziho
vyplienili Spišské Podhradie
Existencia 250 remeselných
dielní v meste
1684
1757
Spor medzi Kapitulou
a Podhradím o preložení čast
cesty vedúcej cez Kapitulu
Postavenie kostola v Žehre
Jezuitská škola
Kaplnka Sv. Rozálie v okolí
Podhradia
Dokončenie opevnenia Spišskej
Kapituly
Pútnicka kaplnka na Sivej Brade
v roku 1768 bola prebudovaná
v rokokovom štýle
41
1772
1773
Vrátenie zálohovaných miest
Prepošstvo bolo Máriou
Teréziou zmenené na
biskupstvo
1781
Zbúranie rotundy na Spišskej
Kapitule
1850
1850 - 1860
1873
1875
1879
1894 – 1922
Židovská organizácia Chevra
Kadisha
Spišské Podhradie s stáva
okresným mestom
Dokončenie židovskej školy
Dokončenie synagógy
Dokončenie novej židovskej školy
Spišské Podhradie sa stáva po
druhý krát okresným mestom
1927
Vybudovanie učiteľského ústavu
na Spišskej Kapitule
Prístavba seminára na Spišskej
Kapitule
Spišská kapitula bola vyhlásená
za mestskú pamiatkovú rezerváciu
Spišský hrad a pamiatky jeho
okolia boli zapísané na zoznam
svetového kultúrneho dedičstva
UNESCO
1950
11.12.1993
Literatúra:
1. OP NKP Spišský hrad, Zásady pamiatkovej starostlivosti, Levoča 1995, PÚ Levoča,
Dr. G. Lukáč, Ing.arch. S. Mráz, Ing. A. Jacková, arch. č. 432/Ta- archív PÚ Levoča
2. Kronika mesta Spišské Podhradie, Košice 1999, František Žifčák a kol.
3. Spišský hrad, Osveta 1988, A. Fiala, A. Vallašek, G. Lukáč
4. Spišská Kapitula, Tatran 1981, B. Puškárová, I. Puškár
5. Z dejín okolia Spišského hradu, Spišská Kapitula 1941, Ján Vencko
1.1.3. Demografické údaje, analýza ľudského potenciálu a počtu nezamestnaných
v mikroregióne Spišské Podhradie
a)
Demografické údaje mikroregiónu
Z predložených výsledkov sčítania obyvateľstva vyplýva, že v mikroregióne
Spišské Podhradie žije celkom 10 385 obyvateľov, z toho je 5190 žien a 5195 mužov.
Z celkového počtu obyvateľov mikroregiónu je 4410 ekonomicky aktívneho
obyvateľstva, čo predstavuje 42,46%.
Vývoj počtu obyvateľstva v jednotlivých obciach mikroregiónu podľa údajov zo
sčítania v roku 1991 a 2001 je v nasledujúcej tabuľke:
Sídlo
Spišské Podhradie
Žehra
Bijacovce
Studenec
Granč – Petrovce
Rok 1991
Rok 2001
3454
1126
775
458
580
3780
1516
818
509
590
42
Jablonov
Dúbrava
Harakovce
Poľanovce
Korytné
Pongrácovce
Ordzovany
Lúčka
Baldovce
Bugľovce
Nemešany
Beharovce
Celkom
891
351
73
319
117
116
150
113
220
254
311
177
9485
995
364
70
191
118
109
172
140
216
270
356
171
10385
Počet trvale bývajúce obyvateľstva v roku 2001 oproti roku 1991 stúpol o 900
obyvateľov, tj. o 9,5%.
Veková štruktúra trvale bývajúceho obyvateľstva v roku 2001 v jednotlivých
obciach mikroregiónu je nasledovná
Sídlo
Spišské Podhradie
Žehra
Bijacovce
Studenec
Granč – Petrovce
Jablonov
Dúbrava
Harakovce
Poľanovce
Korytné
Pongrácovce
Ordzovany
Lúčka
Baldovce
Bugľovce
Nemešany
Beharovce
Celkom
0 - 14
851
599
201
110
143
270
89
15
42
35
16
44
46
49
69
89
41
2709
Muži
Ženy
Muži
Ženy
Nezistené
15 - 59
15 - 54
60 +
55 +
1206
1069
222
418
14
481
331
37
68
0
266
224
43
83
1
160
155
25
56
3
192
158
25
53
19
283
249
64
128
1
113
89
22
51
0
22
15
5
7
6
50
42
22
35
0
36
32
5
10
0
40
30
7
16
0
43
43
14
28
0
36
36
9
12
1
63
64
13
27
0
87
76
13
25
0
105
101
21
40
0
48
41
11
30
0
3231
2755
558
1087
45
V mikroregióne je 26,1% podiel obyvateľstva v predproduktívnom veku, 57,6%
v produktívnom veku a 15,8% v poproduktívnom veku.
b)
Bytový fond
V súčasnosti je v mikroregióne Spišské Podhradie evidovaných 2294 domov a
2833 bytov. Trvale obývaných domov je 1908, z toho rodinných domov je 1823. Počet
43
neobývaných domov je 379, z ktorých niektoré domy po úpravách aby sa dali použiť
ako rekreačné objekty.
c)
Analýza štruktúry nezamestnaných v mikroregióne
Počet evidovaných nezamestnaných ako aj miera
v mikroregióne podľa jednotlivých obcí je nasledovná:
Obec
Spišské Podhradie
Žehra
Baldovce
Bijacovce
Granč - Petrovce
Jablonov
Studenec
Beharovce
Bugľovce
Dúbrava
Harakovce
Korytné
Lúčka
Nemešany
Pongrácovce
Poľanovce
Ordzovany
Spolu
nezamestnanosti
Počet evidovaných Miera evidovaných
nezamestnaných
nezamestnaných v
celkom
produktívnom
veku
v%
382
16,36%
306
34,44 %
15
12,10%
48
10,19%
58
16,20%
116
24,95%
38
13,04%
11
14,29%
11
7,05%
25
12,63%
7
18,42%
10
16,39%
16
26,23%
24
11,94%
8
11,76%
19
21,35%
10
15,38%
1104
18,60%
Zo štatistiky nezamestnanosti vyplýva, že v mikroregione je dostatočný potenciál
voľných pracovných síl, využiteľných pre oblasť CR. Vhodných evidovaných
nezamestnaných môžeme rozdeliť na tých, ktorí sa dajú priamo využiť pre CR, patria
sem profesie – kuchár, čašník, recepčný, ktorých je v evidencii menej a na tých, ktorí sú
ľahko rekvalifikovateľní alebo preškoliteľní ako sú profesie – sekretátka, účtovník,
upratovačka, skladník a pod.
1.2.
Väzby na širšie územie
Mesto Spišské Podhradie a obce riešeného mikroregiónu okrem obce Žehra, sú
súčasťou novozriadeného okresu Levoča, ktorý bol na základe zákona SNR SR č.
221/1996 Z.z. začlenený do Prešovského kraja. Obec Žehra, v k.ú. ktorej leží Spišský
hrad a Hodkovce je administratívnou súčasťou okresu Spišská Nová Ves a Košického
kraja. Mikroregión je súčasťou historicky významného regiónu Slovenska - Spiš.
Riešené územie sa nachádza v navrhovanom rekreačnom (krajinnom) územnom celku (RKC) RÚC Stredný Spiš. Ťažiskom RÚC (RKC) je poznávanie pamiatok kultúrneho a
prírodného dedičstva v území (MPR Levoča, lokalita svetového a kultúrneho dedičstva
UNESCO Spišský hrad a okolie).
44
Celé územie je pripravované na ochranu - navrhovaná CHKO Spiš (okresy
Spišská Nová Ves a Levoča) s predbežnou výmerou 9 920 ha v geomorfologickom
celku Hornádska kotlina. Uvedený návrh je v súlade s Národným akčným programom
(NAP), spracovaným MŽP SR a schválený uznesením vlády SR.
V zmysle nadregionálneho ÚSES v riešenom území sa nachádza v socioregióne
Hornádska kotlina nadregionálne biocentrum Dreveník (cca 67 ha) a Sivá Brada a
v socioregióne Branisko - Čierna hora biocentrum Sľubica (cca 245 ha) s jadrom NPR
Rajtopiky. Biokoridor nadregionálneho významu sa tiahne po Branisko v smere juh sever po lesných častiach územia a spája biocentrá Volovských vrchov s uvedenými
nadradenými biocentrami a ďalšími biocentrami v Levočských vrchoch.
Riešeným územím prechádza hlavný dopravný koridor: severný - východozápadný aj urbanistický: Bratislava - Žilina - Poprad - Prešov - Košice.
Nadradená doprava a technická infraštruktúra:
Európska cestná trasa: cesta E 50 v úseku hranica Česká republika - Slovenská
republika - Drietoma - Trenčín - Žilina - Prešov - Košice - hranica SR - Ukrajina (Užhorod) Mukačevo.
Územie je sprístupnené štátnou cestou I. triedy č. 18 (E 50) Poprad - Levoča Prešov, ktorá v súčasnosti nahrádza trasu dialnice D1. Účelom stavby diaľnice D1 je
riešenie tranzitnej a regionálnej dopravy. Hľadisko tranzitnej dopravy je významné z
dôvodu napojenia na európsku diaľničnú sieť a je dôležité pre integračné snahy
Slovenska do hospodárskeho systému Európy. Dôležité je i regionálne hľadisko bezkolízne spojenie na trase Poprad - Prešov.
Železničná doprava
- Železničná trať Košice - Žilina, spolu s traťou Čierna nad Tisou - Košice je súčasťou
európskeho koridoru č. V (E 40) s celoštátnym a medzinárodným významom.
- regionálna jednokoľajová trať Spišské Vlachy - Spišské Podhradie, napojená na
železničnú trať Košice - Žilina (č. 180).
- regionálny význam má aj trať spájajúca okresné mestá Spišská Nová Ves - Levoča.
Okres Levoča je príťažlivý a zaujímavý svojím prírodným bohatstvom a
obrovským množstvom kultúrno - historických pamiatok a lokálne zachovalou ľudovou
architektúrou.
Základnými možnými centrami a východzími miestami pre rozvoj
medzinárodného cestovného ruchu sú okresné mestá Levoča a Spišská Nová Ves,
ktoré disponujú dostatočne rozvinutými ubytovacími kapacitami. Potrebné je však
rozšíriť a dobudovať doplnkové služby a prioritou ostáva záchrana a obnova historických
pamiatok.
Z hľadiska vidieckeho turistického ruchu sú najlepšie podmienky v obciach v
podhorí Levočských vrchov - Vyšné a Nižné Repaše, Torysky, Oľšavica a miestnej časti
Levoče – Závada.
Najvýznamnejším lyžiarskym strediskom v blízkosti mesta Spišské Podhradie sú
cca 20 km vzdialené Krompachy - Plejsy (stredisko cestovného ruchu medzinárodného
významu).
Cez riešené územie prechádza turistická „Gotická cesta“ spájajúca
pamätihodnosti Spiša a Gemera. Pripravovaný je ďalší regionálny turistický produkt Spišská cyklomagistrála (stredný Spiš). V Spišskom Hrhove je pripravované na
výstavbu golfové ihrisko.
45
1.3.
Výstupy z ÚPN VÚC Prešovského a Košického kraja
1.3.1.
ÚPN VÚC Prešovského kraja - záväzné regulatívy územného rozvoja
(z prílohy č.2 k nariadeniu vlády SR č.216/1998 Z.z.)
a)
v oblasti usporiadania územia, osídlenia a životného prostredia
- Spišské Podhradie považovať za ťažisko osídlenia miestneho významu;
- vytvárať možnosti pre vznik suburbánnych zón okolo ťažiska osídlenia s prihliadnutím
na ich stupeň ich sociálno-ekonomického rozvoja;
- rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond (PPF) a lesný pôdny fond (LPF) ako faktor
limitujúci urbanistický rozvoj kraja definovaný v záväznej časti územného plánu.
b)
v oblasti rozvoja rekreácie
- považovať za hlavné krajinné celky Branisko a Levočské vrchy;
- uprednostňovať budovanie infraštruktúry v sídlach bez ekonomického zázemia
určených na rozvoj turistiky a rekreácie.
c)
ekostabilizačné opatrenia
- postupne zabezpečovať ochranu najcennejších častí prírodného potenciálu formou
vyhlásenia chránených území regiónu;
- postupne odstraňovať enviromentálne dlhy regiónu, najmä v priestore ťažby
nerastných surovín v blízkosti chránených území;
- podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu
krajiny v prvkoch územného systému ekologickej stability;
- uprednostňovať realizáciu ekologických premostení regionálnych biokoridorov a
biocentier pri výstavbe líniových stavieb prispôsobiť vedenie trás dopravnej a
technickej infraštruktúry tak, aby sa netrieštil komplex lesov.
d)
v oblasti dopravy
- rezervovať koridor a priestory mimoúrovňových krížení pre trasu diaľnice D1 na území
okresu Levoča;
- chrániť koridor cesty 1/ 18 Žilina - Poprad - Prešov v súbehu s trasou diaľnice D1 v
úseku Spišský Štvrtok – Behárovce;
- cestu II/ 547 Spišské Podhradie - Spišské Vlachy s územnou rezervou na obchvaty
týchto sídiel.
e)
v oblasti vodného hospodárstva
- chrániť koridory pre líniové stavby pre kanalizácie v stavbách pre zberače skupinovej
kanalizácie:
1) Spišské Podhradie - Studenec
2) Granč-Petrovce - Behárovce - Korytné
1.3.2.
ÚPN VÚC Košického kraja - záväzné regulatívy územného rozvoja
(príloha č.2 k nariadeniu vlády SR č.287/1998 Z.z.)
a)
v oblasti osídlenia, usporiadania územia a sídelnej štruktúry
- vytvárať podmienky na rozvoj v oblasti dopravy, technickej infraštrukutúry a vidieckej
turistiky s cielom udržať a oživiť stagnujúce a upadajúce videcke osídlenie.
46
b)
v oblasti rozvoja rekreácie a turistiky
- považovať priestory Krompachy -Plejsy a Spišský kultúrno historický komplex za
priestory rekreácie a turistiky medzinárodného významu a vytvoriť územno-technické a
dopravné podmienky na ich ďaľší rozvoj;
- podporovať vznik regiónálnych rehabilitačných centier na báze termálno-minerálnych
vôd v okrese Spišská Nová Ves;
- vytvoriť podmienky na zapojenie národných kultúrnych pamiatok a pamiatok
Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva zapísaných do zoznamu UNESCO
(Spišský hrad s kostolom v Žehre a jaskyne Slovenského raja a Slovenského krasu do
poznávacej turistiky).
c)
v oblasti usporiadania územia z hľadiska ekológie, ochrany prírody,
ochrany kultúrnych pamiatok a ochrany pôdneho fondu
- rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond (PPF) a lesný pôdny fond (LPF) ako faktor
limitujúci urbanistický rozvoj kraja definovaný v záväznej časti územného plánu;
- zabezpečiť funkčnosť nadregionálnych a regionálnych biecentier a biokoridorov pri
ďaľšom funkčnom využití a usporiadaní územia, uprednostňovať realizáciu
ekologických premostení regionálnych biokoridorov a biocentier pri výstavbe líniových
stavieb prispôsobiť vedenie trás dopravnej a technickej infraštruktúry tak, aby sa
netrieštil komplex lesov;
- podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu
krajiny v nadregionálnych biocentrách a biokoridoroch;
- vytvoriť podmienky na postupnú reanimáciu fondu kultúrnych pamiatok s dôrazom na
Spišský hrad a pamiatky okolia zapísané do zoznamu UNESCO, NKP a historický
stavebný fond pamiatkových zón;
- vytvárať podmienky na základnú stratégiu hospodárenia s odpadmi, založenú na
princípoch zhodnotenia odpadov v najväčšej možnej miere.
d)
v oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry
- chrániť koridor pre cestu II. triedy č. 547 v úseku Spišské Podhradie (cesta I/18 a
diaľnica D1) - Spišské Vlachy - Krompachy - Margecany - Košice s obchvatmi sídiel
Spišské Podhradie, Spišské Vlachy, Krompachy a s úpravami trasy v horských
priechodoch Jahodná a Veľký Folkmár.
e)
v oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry
- prednostne realizovať rekonštrukciu alebo výstavbu kanalizácií a čistiarní odpadových
vôd, nachádzajúcich sa na území stredísk cestovného ruchu medzinárodného a
nadregionálneho významu.
1.3.3. Verejnoprospešné stavby
Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou
regulatívov, uvedených v bodoch 1.3.1., 1.3.2. sú tieto:
uvedených
záväzných
a)
v oblasti dopravy
- diaľnica D1 a mimoúrovňové križovanie ciest v Levočskom okrese;
- medzinárodný cestný ťah E 50 v trase cesty I/ 18 Žilina - Poprad – Prešov;
- cesta II/ 547 Spišské Podhradie - Spišské Vlachy s územnou rezervou na obchvaty
týchto sídiel.
47
b)
technická infraštruktúra
- zberače SKK : Spišské Podhradie (ČOV) - Studenec,
Granč-Petrovce (ČOV) - Behárovce - Korytné,
1.4.
Opis trhu
Po r. 1989, tak ako i v iných regiónoch Slovenska bol zaznamený nárast
zahraničných turistov na území mikroregiónu, najmä z nemecky hovoriacich krajín a po
zaradení Spišského hradu a pamiatok jeho okolia do Zoznamu svetového kultúrneho a
prírodného dedičstva UNESCO aj z iných krajín.
V roku 1999 nastal pokles návštevníkov regiónu stredného Spiša a čo je
zaujímavé počet návštevníkov Spišského hradu sa zvýšil (zdroj – Spišské múzeum
Levoča).
Podľa sledovania návštevností priemerný počet návštevníkov v mikroregióne počas
letnej turistickej sezóny je cca 2000 návštevníkov za deň, ktorí navštívia min. Spišský
hrad, prípadne ďalšie pozoruhodnosti jeho okolia.
Prehľad počtu návštevníkov Spišského hradu a iných zariadení v správe
Spišského múzea v Levoči za obdobie 1990 až 2001 je v nasledujúcej tabuľke:
Počet návštevníkov
Návštevné miesta
Rok
Rok 1990
Radnica
Dom Majstra
NKP –
Levoča
Pavla Levoča Spišský hrad
60 539
21 538
81 850
Spolu
163 927
Rok 1991
33 813
9 734
46 870
90 417
Rok 1992
29 560
11 402
58 454
99 416
Rok 1993
1 371
14 646
56 161
72 178
Rok 1994
27 448
9 109
55 706
92 263
Rok 1995
29 241
10 399
79 839
119 479
Rok 1996
14 430
10 192
83 415
108 037
Rok 1997
24 828
6 497
100 653
131 978
Rok 1998
21 747
9 574
119 283
150 604
Rok 1999
24 263
4 778
106 740
135 781
Rok 2000
14 530
8 544
101 953
125 027
Rok 2001
17 913
5 904
125 934
149 751
Celkom
299 683
122 317
1 016 858
1 438 858
Zdroj: Spišské Múzeum Levoča
Z tabuľky je zrejmé, že za obdobie rokov 1990 až 2001 navštívilo Spišský hrad
viac ako milión domácich i zahraničných návštevníkov.
Z analýzy a monitorovania hostí v mikroregióne vyplýva, že väčšia časť
zahraničných návštevníkov sú vekovo starší turisti, ktorých pobyt na strednom Spiši je
iba jednou (niekoľkohodinovou) zo zastávok ich pobytu na Slovensku (návšteva Levoče
- kostol sv. Jakuba a Spišského hradu).
48
V súčasnom období sa návštevnosť stabilizovala, do regiónu sa vracajú českí,
poľskí a maďarskí turisti, v menšej miere turisti z nemecky hovoriacich krajín (Nemecko,
Rakúsko, Holandsko).
Prínosom je i vytvorenie a propagovanie produktu cestovného ruchu Gotická
cesta, ktorý našiel odozvu najmä v nemecky hovoriacich krajinách a sústreďuje sa na
poznávanie Spišského hradu, najvýznamnejších historických pamiatok Spišského
Podhradia, Bijacoviec, návštevu kostolíka v Žehre a kaštieľa v Hodkovciach.
Spišskú Kapitulu navštevujú hlavne záujemci duchovnej turistiky a účastníci
seminárov a školení, jazykových kurzov poriadaných rôznymi združeniami a nadáciami
(hlavne zahraničnými) v Kolpingovom dome a priestoroch Univerzita Komenského v
Bratislave Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta.
Mikroregión Spišské Podhradie poskytuje možnosti pre rozvoj týchto druhov
pobytov:
poznávacej turistiky (spoznávanie kultúrneho dedičstva, histórie, prírodných krás
a atraktivít mikroregiónu);
vidieckej turistiky (agroturistika, hipoturistika, chalupárstvo);
pri vybudovaní siete cyklotrás, ktoré budú naväzovať na pripravovaný produkt
Spišskú cyklomagistrálu - cykloturistiky, cestnej i horskej (riešenie územia
stredného Spiša);
duchovnej turistiky (Spišská Kapitula, Bijacovce so zapojením sakrálnych
pamiatok mikroregiónu);
poľovníctvo a rybárstvo (Bijacovce, Studenec);
etnoturistika (rozšírenie aktivít spojených so Spišskými folklórnymi slávnosťami).
Veľkým nedostatkom mikroregiónu je chýbajúca, resp. kvalitatívne nepostačujúca
infraštruktúra ubytovania a stravovania, turistická a športová infraštruktúra a tiež je
potrebné rozšíriť ponuku doplnkových služieb pre návštevníkov Spišského Podhradia a
jeho okolia.
V okresnom meste Levoča, ktoré má relatívne postačujúcu sieť ubytovacích
zariadení v rôznych kategóriach, je využiteľnosť hotelov pomerne nízka s cca 50%-ným
podielom návštevníkov z cudziny (Hotel Satel, Arkáda, Barbakán). Príčinou je
nedostatočná propagácia regiónu a marketing.
1.4.1. Opis zákazníka
Z hľadiska turistického a rekreačného potenciálu mikroregiónu navrhujeme
marketing a propagáciu zamerať najmä na tieto cieľové skupiny:
mládež a študenti (kultúrno-poznávacia turistika, ekoturistika, duchovná turistika,
cykloturistika, semináre - predovšetkým letné pobyty, spojené so spoznávaním
histórie, kultúry a spôsobu života v minulosti, rozvíjanie hobby). Táto skupina je
perspektívna pre ďalší rozvoj turizmu v mikroregióne;
umelci, historici, architekti, archeológovia, reštaurátori (tématiky zamerané
semináre, výmena skúseností a poznatkov, archeologický výskum);
záujmové organizácie a združenia (poznávacia turistika, duchovná turistika,
kongresová turistika, ekoturistika) - celoročné aktivity;
rodiny s deťmi (rôzne formy vidieckej turistiky, poznávacie pobyty, cykloturistika
a rozvíjanie hobby) - hlavne cez letné prázdninové obdobie a počas sviatkov Vianoce, Veľká noc, pre rodiny s malými deťmi celoročné využitie s možnosťou
celoplošného využitia disponibilných ubytovacích kapacít;
-
-
-
49
dôchodcovia zo zahraničia i zo Slovenska (poznávacia turistika, duchovná
turistika, etnoturistika, poľovníctvo, rybárstvo, vidiecky turizmus, ekoturistika) celoročné aktivity;
rodáci, krajania, ktorí sa vracajú na miesta narodenia a pôsobenia svojich
predkov (rôzne druhy turistiky, resp. ich kombinácie) - potreba nadviazania
kontaktov so slovenskými komunitami v USA, Kanade, Austrálii;
návštevníci susedných krajín - Česko, Poľsko, Maďarsko, Ukrajina, Rusko,
Rakúsko, Nemecko.
Pri týchto aktivitách je potrebné rozšíriť spoluprácu v oblasti CR a výmenných
pobytov s partnerskými mestami a obcami, z ktorými má nadviazané kontakty mesto
Spišské Podhradie a Združenie Spišský hrad.
Predpokladané percentuálne zastúpenie cieľových skupín
Veková skupina
do 25 rokov
25 - 40 rokov
40 - 60 rokov
60 a viac
1.5.
Percentuálne zastúpenie
30 %
35 %
20 %
15 %
Opis produktu a atraktivít
Pri navrhovaní produktov cestovného ruchu uplatňovaných v riešenom území je
potrebné vychádzať predovšetkým z jeho geomorfologického charakteru, z klimatických
podmienok a z jeho daností. Najvýraznejšími danosťami riešeného územia využiteľnými
pre rozvoj cestovného ruchu sú:
množstvo historických pamiatok európskeho a svetového významu;
prírodné pozoruhodnosti.
Z pohľadu rozvoja cestovného ruchu sú to veľmi významné atraktivity. Atrakcia
sama o sebe nie je zárukov zvýšenej návštevnosti a prosperity. Nevyhnutnosťou je
komplexná technická infraštruktúra, kvalitná turistická infraštruktúra a primerane pestrá
a kvalitná ponuka služieb.
Podľa náučného aspektu je územie pod Spišským hradom historicky veľmi
významná lokalita. Dannosti, ktorými disponuje riešené územie, predstavujú obrovský
turistický potenciál. Tento potenciál je umocnený tým, že Spišský hrad s okolím je
zapísaný v zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Z hľadiska rozvoja cestovného ruchu je dôležitým faktom, že veľký súbor
historických pamiatok a prírodných zaujímavostí je sústredený na veľmi malom
priestore. Preto je potrebné samotné produkty, ako aj ich kombináciu vytvárať tak, aby
v súlade s ochranou prírody a pamiatok vytvárali ucelenú prezentáciu a ponuku pre
poznávanie a rekreačné aktivity. Potrebné je sa zamerať na zvyšovanie príťažlivosti
riešeného územia prostredníctvom tradičných a aj netradičných ponúk, ktoré vychádzajú
z podmienok a tradícií riešeného územia. Nie je vhodné vytvárať veľké množstvo
produktov, ale zamerať sa na kvalitu niekoľkých, podstatu riešeného územia
vystihujúcich produktov. Skvalitňovanie platí aj pre už existujúce produkty. Vybrané
produkty následne vytvoria nevyhnutný predpoklad pre vytváranie rôznorodých
pobytových programov.
Veľa pamiatok je možné pretvoriť na ubytovacie zariadenia, štýlové reštaurácie,
múzeá, turistické informačné kancelárie, služby a obchodné prevádzky. Samotná
50
rekonštrukcia pamiatok môže byť z hľadiska cestovného ruchu zaujímavá. Zaujímavé
a populárne sú pre turistu návštevy pamiatok počas ich rekonštrukcie, so sprievodcom
a za poplatok, ktorý môže byť využitý na ďalšie zveľaďovanie pamiatkového fondu.
V Spišskom Podhradí sú technické pamiatky, ktorých rekonštrukciou a ukážkou
spôsobov výroby a ich fungovania by mestečko pod hradom získalo na atraktívnosti
(napr. dieľňa modrotlače resp. jej zachovalé výrobné zariadenie, mlyn).
Riešené územie má dobré predpoklady predovšetkým pre:
kultúrno-poznávací turizmus;
vidiecky turizmus;
tranzitný turizmus;
duchovný turizmus.
Jednou z foriem propagácie a poznávania prírodných krás a kultúrno–historických
zaujímavostí je náučný chodník alebo trasa. Poskytuje široké možnosti v rámci rozvoja
rôznych odvetví turizmu, najmä pešej turistiky, cykloturistiky, vidieckej turistiky,
mototuristiky.
Pre rozvoj rekreácie sú vhodné krajinné celky – Branisko a Levočské vrchy,
potenciálny rekreačný priestor a existujúce a plánované zariadenia niektorých obcí
riešeného územia.
Z hľadiska ročných období je predpoklad rozvoja vyššie uvedených foriem
cestovného ruchu predovšetkým v letnom, jesennom a jarnom období. V zimnom
období vzhľadom na klimatické podmienky a južnú resp. západnú orientáciu podhoria
krajinných celkov Branisko a Levočské vrchy nie je vhodné vytvárať štandartné lyžiarske
produkty, to znamená stále podmienky pre zjazdové a bežecké lyžovanie (lyžiarske
strediská). Výnimku z uvedeného doporučenia môže tvoriť lyžiarska turistika na
bežkách, pre ktorú je možné vytvoriť podmienky priamo v Levočských vrchoch a
Branisku. V zime je potrebné kombinovať ponuku tak, aby dovolenkári mali možnosť
poznávať, zabávať sa v riešenom území a aktívne sa rekreovať v existujúcich
lyžiarskych strediskách v najbližšom okolí, ktoré poskytujú stále a kvalitné podmienky
pre biele športy. Pri vypracovávaní ponúk je potrebné tieto skutočnosti rešpektovať. Za
lyžovaním je nutné cestovať predovšetkým do neďalekých Krompách, alebo do Spišskej
Novej Vsi a jej okolia. Lyžiarske stredisko v Závade pri Levoči zaniklo, ale v riešení je
vybudovanie nového strediska v Levočskej dolina na Diablovom vrchu, ktoré bude
ďalšou možnosťou pre zjazdové lyžovanie v blízkosti riešeného územia.
Je potrebné privítať možnosť prehliadky hradu aj v zimnom období, i keď bez
expozície.
Zvýšenú pozornosť zo strany obcí, správcov kultúrnych pamiatok a jednotlivých
poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu je potrebné venovať estetizácii prostredia kosenie trávy, čistota, informovanosť a usmerňovanie návštevníkov formou vhodných
tabúľ a značenia, úprava parkovísk, výsadba a údržba vhodných drevín, estetizácia
občerstvovacích stánkov a stánkov na predaj suvenírov. Veľmi dôležité je skrášľovanie
a údržba priestranstiev a okolia predovšetkým najznámejšej kultúrno-historickej
pamiatky v riešenom území – Spišského hradu, ako nosného prvku rozvoja cestovného
ruchu v riešenom území a hlavného lákadla turistov. Súčasný stav je nevyhovujúci
a pôsobí na návštevníka negatívne.
Spišský hrad ako dominanta nielen riešeného územia, ale celého Spiša, by mal
byť počas večerov, za súmraku i počas noci osvetlený počas celého roka. Ide
o významný psychologický prvok s odrazom na vedomí návštevníkov, okolo idúcich a
cestujúcich i domácich obyvateľov, ktorý upútava ich pozornosť, posiľňuje u nich pocit
historického významu lokality, umocňuje estetický zážitok.
51
Pre vyššie uvedené formy cestovného ruchu navrhujeme rozvíjať resp. vytvoriť tieto
hlavné produkty:
Gotická cesta – Spišský hrad a jeho podhradie
Existujúci produkt Gotická cesta zahŕňa spoznávanie histórie pôvodne len
stredného Spiša. Neskôr dochádza k snahe tento produkt rozšíriť na celý Spiš a Gemer.
Avšak je možné konštatovať, že produkt Gotická cesta nie je rozvíjaný a primerane
skvalitňovaný. Nie je zabezpečená údržba značenia, nie sú sprístupnené interiéry
mnohých významných pamiatok, nie je vytvorený komlexný marketing.
V rámci produktu Gotická cesta s cieľom jeho skvalitnenia v riešenom území, ako
aj vzhľadom na skutočnosť, že Spišský hrad a jeho podhradie je najvýznamnejším
historickým celkom na Spiši (UNESCO) s veľkým množstvom veľmi významných
pamiatok, navrhujeme:
v rámci Gotickej cesty vytvoriť relatívne samostatný okruh s vybranými
pamiatkami – Spišská Kapitula ako celok, kaplnka na Sivej Brade, Spišské
Podhradie ako celok – výber pamiatok (exteriér i interiér) v meste vhodných na
prezentáciu, napr. Židovská synagóga, Spišský hrad, Bijacovce – Rotunda,
kostol, kaštieľ, Hodkovce – kaštieľ a park, Žehra – kostol, poprípade ďalšie;
produkt rozpracovať samostatným projektom ako podprodukt Gotickej cesty,
ktorý bude komplexne riešiť prezentáciu pamiatok, ich sprístupnenie, značenie
okruhu a označenie prezentovaných pamiatok; veľmi dôležité je určenie subjektu,
ktorý bude podprodukt spravovať (údržba značenia a označení) – napr. združenie
mikroregiónu;
vydať samostatný propagačno-informačný materiál;
zabezpečiť marketing;
dostupnosť a značenie okruhu s prezentovanými pamiatkami riešiť pre
autá, autobusy a bicykle.
Náučný chodník a pešia turistika
Náučný chodník je organizované sprístupnenie chránených i nechránených
území v krajine, slúžiaci poznávaniu, vzdelávaniu, k usmerneniu pohybu návštevníkov.
NCH č. 9 Sivá Brada – Dreveník je existujúcim produktom. Prechádza všetkými
najvýznamnejšími prírodnými územiami riešeného územia – Sivá Brada, Pažiť (Pažica),
Dreveník, Ostrá skala, Spišský hradný vrch, Sobotisko. Zároveň sprístupňuje
najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky – MPR Spišskú Kapitulu, PZ Spišské
Podhradie a NKP Spišský hrad, čiže podstatné súčasti svetového kultúrneho
a prírodného dedičstva – UNESCO.
Odporúčania k NCH:
skvalitniť značenie NCH (doriešiť s jeho správcom);
texty na paneloch NCH uvádzať aj v cudzích jazykoch, predovšetkým
v anglickom a nemeckom jazyku;
vydať jednoduchého sprievodcu NCH, ktorý bude k dispozícii všetkým
poskytovateľom služieb v cestovnom ruchu, TIK apod.
Ďalšie existujúce i navrhované značené turistické chodníky v riešenom území,
pĺnia aj funkciu rekreačnú. Existujúce značené chodníky sú uvedené v kapitole
Infraštruktúra rekreácie a športu. Vzhľadom na súčasný stav značených chodníkov -
52
množstvo, rozsah, možnosti okruhovania turistických vychádzok v riešenom území,
navrhujeme ich rozšírenie.
Odporúčania:
odporúča sa rozšíriť sieť značených chodníkov pre pešiu turistiku – napr. obec
Dúbrava s existujúcim hrebeňovým chodníkom (zelená značka - Branisko),
Spišský salaš - Jablonov - Lúčka - Pavľany - Vyšné Repaše;
vyriešiť finančné zabezpečenie zriadenia nových chodníkov, ich spravovanie
a údržbu; doporučujeme riešiť s odbornou organizáciou – Regionálnou komisiou
značenia Klubu slovenských turistov v Spišskej Novej Vsi;
vytvoriť podmienky pre organizovanie fakultatívnych turistických vychádzok;
vydať informačno-propagačný materiál s mapou.
Cykloturistika
Návštevníci riešeného územia využívajúci bicykel, ako prostriedok poznávania,
nie sú v súčasnosti systémovo usmerňovaní a informovaní v danom území. Vzhľadom
na značný záujem turistov o využívanie bicykla ako prostriedku rekreácie
a spoznávania, je potrebné túto problematiku riešiť. V súčasnosti prebieha
skvalitňovanie, optimalizovanie a koncepčné doriešenie cykloturistiky na strednom Spiši.
Oblasťou záujmu pre usmernenie cykloturistov je aj riešené územie. Jedným zo
zámerov koncepčného riešenia je prepojenie Spiša jednou hlavnou diaľkovou
cyklomagistrálou nazvanou „Spišská cyklomagistrála“ (SCM). V embléme SCM je
Spišský hrad. Navrhované trasovanie prechádza aj riešeným územím (viď mapa).
Sprístupnenie ostatných zaujímavostí riešeného územia cykloturistom je potrebné riešiť
lokálnou sieťou cyklotrás, avšak primeranej hustoty. Pri navrhovaní vedenia cyklotrás je
potrebné zohľadňovať aj ich rekreačný význam a vyriešiť ich spravovanie (údržbu).
V rámci lokálnej siete cyklotrás v riešenom území navrhujeme vytvorenie
podproduktu, obdobného ako je NCH pre pešiu turistiku. To znamená, vytvorenie
cyklotrasy – náučnej cyklotrasy (NCT) po zaujímavostiach pod Spišským hradom,
ktorá by bola vyznačená cykloturistickým značením a obohatená o náučné panely.
Odporúčania:
Je možné konštatovať, že v riešenom území nie je dostatočná resp. neexistuje
sieť cykloturistických trás, preto navrhujeme:
riešiť samostatným projektom primerane hustú sieť menej i viac náročných
cyklotrás (lokálnu sieť naväzujúcu na SCM), ktoré by efektívne sprístupňovali
najvýznamnejšie prírodné a historické pozoruhodnosti, poskytovali možnosť
pohybových aktivít, sprístupňovali zaujímavosti jednotlivých obcí v okolí
Spišského hradu;
samotný Spišský hrad sprístupniť bicyklom z východnej strany, poprípade aj zo
strany Spišského Podhradia; vytvoriť pre túto možnosť vhodné podmienky –
cestu od parkoviska po vstup do hradu rozdeliť vodorovným a zvislým značením
na polovicu s určením jednej polovice pre peších návštevníkov a druhej pre
cykloturistov; vo vstupnej časti hradu vytvoriť podmienky pre odkladanie bicyklov
so zabezpečením ich stráženia (za poplatok);
vytvoriť podprodukt - náučnú cyklotrasu (NCT) - Po zaujímavostiach pod
Spišským hradom, spracovanie a vydanie informačno-propagačného materiálu
k NCT;
-
53
vytvoriť ponuku (cyklosprievodca mikroregiónu) cyklotúr a cyklovýletov do
bližšieho i vzdialenejšieho okolia;
vytvoriť podmienky pre uskutočňovanie fakultatívnych cyklotúr a cyklovýletov
zameraných na poznávanie prírody, histórie a spôsobu života v regióne;
u vydávateľa turistických máp zabezpečiť vyznačenie cyklotrás v mapách;
doporučujeme túto problematiku riešiť s odbornou organizáciou, napr.
občianskym združením ROZVOJ Spiš Spišská Nová Ves.
Vidiecka rekreácia a agroturistika
-
dovolenka a rekreácia na vidieku, vidiecka turistika, agroturistika;
celoročný produkt v spojení s poznávacou turistikou.
Táto forma trávenia dovolenky a voľného času je čoraz viac vyhľadávanejšou
domácimi i zahraničnými turistami, najmä ľuďmi z rušného mestského prostredia.
V obciach sú podmienky pre oddych a pobyt v pôvodnom domovom fonde
vhodný pre využitie ako rekreačných, tak víkendových domov, či ubytovania na súkromí.
Túto formu obľubujú predovšetkým rodiny s deťmi, preto zariadenia tohto typu
doporučujeme vybavovať nenáročnými zariadeniami pre aktivity detí, skvalitňovať
podmieky pre aktívny pobyt rodín v riešenom území, skrášľovať životné prostredie obce.
Obec sa stáva príťažlivou vtedy, ak poskytuje rôzne zaujímavosti a atraktivity. Tie
samé o sebe však nestačia. Rovnako dôležitá je napríklad kvalita cestnej siete,
ubytovanie, stravovanie a ďalšie služby, a tiež jej geografická poloha.
Predpoklady pre vidiecku turistiku, i keď rozdielne, majú všetky obce pod
Spišským hradom. Práve v ich rozdielnosti a rozmanitosti je potrebné hľadať ich
zaujímavosť pre návštevníka a jej prínos pre celý región.
Mestské obyvateľstvo túži prežiť dovolenku na vidieku nielen kvôli oddychu
v prírode, ale i spoznávaním štýlu života na vidieku. Tu má svoje miesto čoraz
populárnejšia agroturistika. Ak budú k dispozícii vhodné ubytovacie zariadenia
v roľnických domoch alebo v poľnohospodárskych budovách, turisti môžu stráviť
niekoľko dní nielen pozorovaním poľnohospodárskych prác, ale sa na nich aj aktívne
zúčastňovať. Vhodnou cieľovou skupinou môžu byť deti z mestských základných škôl,
ktoré sa počas pobytu budú oboznamovať s prácami na poliach, poprípade v ovocnom
sade, ale i v živočišnej výrobe, kde sa môžu starať o zvieratá.
Riešene územie je známe výskytom minerálnych vôd. Obce s prameňmi
minerálnej vody môžu ponúkať ich konzumáciu, poprípade profitovať aj z plnenia
minerálnej vody. Vyžaduje to však úpravu prameňov a ich okolia, sprístupnenie
prameňov a legislatívne ošetrenie tejto ponuky.
Odporúčania:
Vzhľad obce je jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré ovplyvňujú dojem
turistu. Upravené záhrady, udržiavané fasády objektov s ich okolím vyvolávajú u turistu
už pri prvom kontakte s obcou príjemný pocit, ktorý môže mať kladný vplyv na jeho
dĺžku pobytu, frekvenciu pobytov v obci či odporúčania známym. Toto je veľmi účinná
reklama, preto sa odporúča:
skrášľovať a udržiavať čistotu verejných priestranstiev (výsadba a úprava drevín,
pravidelné kosenie trávy);
zo strany obce vytvoriť motivačné podmienky pre skrášľovanie súkromných
zariadení a priestranstiev (fasády budov, kvety v oknách);
-
54
venovať pozornosť vzhľadu a čistote autobusových zastávok, verejným
budovám, odstraňovať poškodené plagáty apod.;
na vybraných miestach vytvoriť jednoduché komplexy pre detské hry a pohybové
aktivity;
vytvoriť podmienky pre využívanie pasienkov na ich pôvodný účel – pasenie
oviec, poprípade dobytka;
obnovenie rybníkov (Jablonov, Žehra);
vytváranie oddychových a piknikových miest (prístrešky, sedenia, ohniská);
pri vstupe do dediny, ale i v samotnej dedine usmerňovať a informovať
návštevníka o atrakcii obce, o najdôležitejších službách apod.;
v oveľa väčšej miere využiť pre zatraktívnenie obce tradície v poľnohospodárstve;
využiť pramene minerálnych vôd k spestreniu turistickej ponuky.
Hipoturistika
Jazda na koni a jazda na povoze či saniach ťahaných konským záprahom by
mala byť nielen atrakciou, ale aj súčasťou poznávania krajiny pod Spišským hradom, jej
zaujímavostí. Hipoturistika je značne sa rozvíjajúcou formou turistiky na Slovensku.
Využívanie tohto produktu odporúčame len v lokalitách na to určených, s rešpektovaním
ochrany prírody. V zimnom období pri dostatočnom množstve snehu je jazda na koni
alebo jazda na lyžiach ťahaných koňmi – skijöring, ďalšou možnosťou spestrenia
ponuky. Pre tieto aktivity doporučujeme vyčleniť vhodné lokality.
Odporúčania:
vytvoriť predpoklady v teréne (projektovo spracovať) pre:
jazdu na koni (značené okruhy, trasy);
jazdu na bričke resp. inom povoze ťahonom koňmi;
jazdu na saniach, ťahaných koňmi;
skijöring s výberom vhodných trás a lokalít.
Vhodnou komunikáciou pre využívanie na jazdu na bričke, ťahanej koňmi
je verejná komunikácia východne pod Spišským hradom v úseku Hodkovce križovatka – parkovisko – späť.
spracovať a vydať informačno-propagačný materiál o tejto ponuke.
Život na salaši a ochutnávka
Vo väčšej miere znovu využívať vybrané lokality na chov oviec a salaše
sprístupniť turistom. Na salaši ponúknuť ochutnávku výrobkov z ovčieho mlieka s
možnosťou ich zakúpenia, ponúknuť možnosť zapojiť sa do procesu výroby výrobkov.
Nevyhnutné je pre tento zámer vytvoriť vhodné podmienky – prístup ku salašu, hygiena
výroby a prostredia, sociálne zariadenia, vhodné a typické vybavenie salaša pre
stolovanie apod.
Pohostinské zariadenie Spišský salaš by okrem stravovacej funkcie malo plniť aj
funkciu prezentácie typických krajových gurmánskych špecialít, prezentácie typického
vidieckeho
zariadenia
(nábytok)
s
dekoráciou
pôvodných
pracovných
poľnohospodárskych nástrojov v interieri a v exteriéri. Okolie Spišského salaša viac
obohatiť prvkami dedinského sídla alebo majera, napríklad oplotenie, typické prístrešky
a sedenia, detské preliezačky, ohnisko apod. s už spomínanými vidieckými
poľnohospodárskymi nástrojmi (pluh, rebrínový voz, jarmo apod.).
55
Pobyty a dovolenky v historických domoch a dovolenky pre rodiny
s deťmi
Riešené územie je veľmi bohaté na historicky hodnotné budovy, ktoré nie sú
dostatočne využívané. Ich technicky stav je v mnohých prípadoch zlý a ich využívanie
zväčša len pre bývanie alebo niektoré nevhodné činnosti. Pre zahraničných turistov je
atraktívnym pobyt v historických budovách, štýlovo zariadených. Veľmi vyhľadávanými
sú “oživené” technické pamiatky s prípadným predajom produktov v nich vyrobených
alebo aj zapojenie návštevníka do výroby. Zahraničný hosť veľmi rád zaplatí za
zaujímavosť, typickú pre tento región. V riešenom území je dostatok objektov
spĺňajúcich tieto podmienky. Z technických pamiatok je to napríklad funkčný mlyn alebo
dieľňa pre výrobu modrotlače resp. výrobné zariadenie pre jej výrobu. Tieto technické
pamiatky sú v súkromnom vlastníctve občanov.
Napriek vyšším nákladom na rekonštrukciu týchto budov a technických pamiatok,
rozšírili by sa cieľové skupiny a v riešenom území by okrem zvýšenia jeho atraktívnosti,
došlo aj ku skvalitneniu ponuky, ku zlepšeniu stavu pamiatok a k zlepšeniu estetiky
prostredia. Takéto využívanie historických budov, podporuje finančnou dotáciou
napríklad aj Ministerstvo hospodárstva SR v Programe podpory rozvoja cestovného
ruchu v SR č. 5.
Odporúčanie:
vytypovať vhodné historické objekty pre využitie v cestovnom ruchu – ubytovanie,
historická reštaurácia, galéria, funkčná technická pamiatka.
Predpokladom pre rodinné dovolenky, t. zn. pre rodiny prevažne s malými alebo
školopovinnými deťmi sú vhodné zariadenia prispôsobené deťom. K nim patria
dovolenkové ubytovacie zariadenia pre rodiny. V riešenom území sú pre tento účel
vhodné predovšetkým domy na vidieku. Dôležitú úlohu tu zohrávajú zariadenia pre
voľné chvíle, športové aktivity a ihriská pre deti. Pre riešené územie ako veľmi vhodné
sú zariadenia a ihriská vo voľnej prírode, ale aj miestnosť s televízorom pre deti s
programovou ponukou aj v ich rodnom jazyku (navrhujeme poľský, maďarský, nemecký,
anglický jazyk). V ubytovacích zariadeniach by malo byť dostatočné množstvo hier pre
deti, v stravovacích zariadeniach majú byť v ponuke detské jedlá uvedené v jedálnom
lístku, poprípade detský jedálenský kútik s detským nábytkom. Aby bolo umožnené
rodičom zúčastňovať sa večerných podujatí, mali by byť vo všetkých zariadeniach
k dispozícii tzv. „baby sitters“.
Festivaly a podujatia
Zahraniční turisti obľubujú folklór, oslavy alebo ponuku výbornej miestnej
kuchyne. V riešenom území sú vhodné podmienky pre túto formu ponuky, napríklad
Spišské folklórne slávnosti, Beh okolo Spišského hradu, Hubertove slávnosti, Hradné
dni, Festival historického šermu. Túto ponuku je potrebné rozšíriť nielen kvantitatívne,
ale aj územne a rozšíriť na obdobie hlavnej turistickej sezóny.
Odporúčame:
organizovať pravidelné orgánové alebo zborové koncerty v katedrále Spišskej
Kapituly alebo v inom kostole v mikroregióne;
-
-
56
v obci so zachovanými ľudovými tradíciami a priestorovými podmienkami
vytvoriť miestne múzeum ľudovej tvorivosti mikroregiónu s usporadúvaním
ukážok napríklad svadby;
priestory hradných nádvorí využívať pre tradičné a stále podujatia, turisticky
pútavé, predovšetkým v hlavnej turistickej sezóne.
Pre úspešnosť takýchto zámerov je nevyhnutný veľmi dobrý marketing.
Vzdelávanie vo voľnom čase a pestovanie záľub
Dnešný turista sa oveľa viac ako v minulosti snaží využiť voľný čas na
vzdelávanie. Veľmi obľúbené sú krátkodobé kurzy jazykov, fotografovania, maľovania,
ručných prác. Rovnako rastie obľuba cestovania na miesta späté s pestovaním
záujmov. Ako vhodnú aktivitu tohto charakteru odporčame napríklad usporiadúvanie 5
až 6 denných kurzov maľovania krajiniek pre začínajúcich maliarov alebo amatérov.
Krajina pod Spišským hradom ponúka pre túto aktivitu značné množstvo motívov
a malebných zákutí. Pre účastníkov musí byť zabezpečené ubytovanie, stravovanie,
možnosti rekrečných a športových aktivít, regenerácia, doplnkový poznávací program.
Ako ďalšie možné produkty, ktoré vychádzajú z hlavných produktov, z daností
riešeného územia a z existujúcej resp. navrhovanej rekrečnej, športovej a turistickej
infraštruktúry, navrhujeme:
Putovanie zasneženou krajinou na bežkách alebo na snežniciach alebo na
koni
Putovanie na bežkách a v sedle na koni po zasneženej krajine a jej spoznávanie
je zaujímavé a umožňuje spoznávať krajinu z iného uhla pohľadu. Poskytuje možnosti
prežiť silné a pôsobivé zážitky.
Lyžiarska turistika pozná viaceré formy, napríklad niekoľko hodinové vychádzky na
bežkách v blízkom okolí pobytu, jedno alebo viacdňové náročnejšie výlety na lyžiach po
neupravených trasách (spravidla po značených chodníkoch pre pešiu turistiku) alebo
hviezdicové putovanie na lyžiach. V podmienkach Braniska a Levočských vrchov je
veľmi zaujímavou formou prechod pohorím (lyžiarska túra vedená cez určitú orografickú
jednotku s cieľom ju prejsť a spoznať). Takáto trasa vedie najčastejšie po hlavnom
hrebeni. Zvláštnú dimenziu má, na Slovensku veľmi málo zaužívané, putovanie na
snežniciach.
Vzhľadom na klimatické podmienky a nestálosť snehových podmienok
v riešenom území, nie sú vhodné predpoklady pre vytvorenie štandardných značených
lyžiarskych tratí. Nie je vhodná ani úprava snežným pásovým vozidlom. Ako
najvhodnejšia forma sa ukazuje lyžiarska turistika po neupravených trasách so
sprievodcom.
Krajina pod Spišským hradom svojimi skoro ideálnymi terénami a krásnymi
scenáriami ponúka podmienky pre jazdu na koni aj v zime alebo na saniach, ťahanými
koňmi. Dynamiku konského cvalu stojac na lyžiach môže turista vychutnať pri skijöringu,
severskej špecialite. Je to vhodná forma rekreácie, spojená s prežitím silných zážitkov.
57
Animačné programy
Tieto programy tvoria vhodný doplnok k pobytom vybraných cieľových skupín.
Umožňujú aktívne trávenie voľného času a vytvárajú priestor pre dosiahnutie zážitkov.
Tento produkt vychádza z infraštruktúry územia a jeho ponuky. Je vysoko
variabilný a čo do najväčšej miery sa prispôsobuje požiadavkám zákazníka. Podľa jeho
želaní sa mu pripraví návrh programu, ktorý sa s ním následne pripomienkuje, upravuje
a odsúhlasuje. Základnú ponuku tvoria detské animačné programy, animačné programy
spojené s návštevou regionálnych atrakcií, kultúrne a zábavné programy. V rámci
programov je potrebné zabezpečiť sprievodcovské služby.
Organizovanie fakultatívnych výletov
Podľa požiadaviek zákazníka možnosť zabezpečiť fakultatívne výlety do okolia.
Bežnú ponuku tvoria výlety do zaujímavých časti mikroregiónu a širšieho regiónu s
využitím náučného chodníka, okolitých historických miest a lokalít (Spišská Nová Ves,
Levoča), návštevy jaskýň apod. Umožňuje dosiahnutie rovnakého efektu ako pri
animačných programoch.
Adrenalínové športové aktivity
Pre skupiny, bažiace po dobrodružstve a riziku, je vhodné vytvoriť ponuku
spojených aktivít s cieľom ich uspokojenia. Bolo by zaujímavé vytvoriť ponuku pre
fyzicky i psychicky náročné aktivity s komplexným zabezpečením podmienok pre ich
uskutočnenie, napríklad nájdenie pokladu po prekonaní daných prekážok (napr.
skalolezectvo) a vzdialeností na bicykli, koni, behom apod. s limitovaným časom. Táto
ponuka by mohla zahŕňať aj prekonávanie prekážok vytvorených v priestoroch
Spišského hradu, obdoba „Pevnosť Boyard“.
Náhradný program, poznávanie regiónu a zábava, ako program, ktorý je
kombináciou niektorých vyššie uvedených produktov
Cieľom je obohatiť ponuku pre dovolenkujúcich hostí o zábavu a vyplnenie
voľného času aj počas nepriaznivého počasia, a súčasne upozorniť na zaujímavosti,
možnosti a prednosti riešeného územia a blízkeho okolia.
Odporúča sa, aby boli v dovolenkových centrách ponúkané poznávacie a náučné
prehliadky a vychádzky s odborným sprievodcom. Takýmto spôsobom sa dovolenkujúci
hostia oboznámia s územím (história, príroda, tradície, lesníctvo, geológia, atraktivity,
život na vidieku, vyspelosť ľudí žijúcich a tvoriacich na tomto území) a rozšíria sa ich
poznatky k rôznym témam. Ponuky k tematickým sprevádzaným prehliadkam by mali
byť koordinované a spoločne organizované so susednými obcami. Organizácia podujatí
by sa mala pričleniť lokálnemu združeniu turizmu.
Ako veľmi potrebné sa javí doplnenie ponúk o možnosti:
večernej zábavy;
premietanie diapozitívov a videofilmov s prednáškou o obciach, o ich histórii, o
histórii mikroregiónu, aj v jazyku najviac navštevujúcich zahraničných hostí;
premietanie náučných videofilmov (fauna a flóra v chránených územiach,
história Spiša a mikroregiónu apod.), videofilmov o turistickej ponuke s cieľom
prípadného budúceho pobytu;
prístup k internetu, a ďalšie podobné činnosti.
58
Územie mikroregiónu Spišské Podhradie má vynikajúce predpoklady pre
celoročné využitie v cestovnom ruchu. Je potrebné sa zamerať na zvyšovanie
príťažlivosti riešeného územia návrhom netradičných ponúk, založených na kultúrno historických dannostiach mikroregiónu so zreteľom na identitu a na tradície.
Navrhované produkty:
Vianoce na Spiši;
Fašiangy pod Spišským hradom (Sp. Podhradie, Bijacovce);
Hubertove dni (Bijacovce);
Sakrálne pamiatky pod Spišským hradom (zapojiť celý mikroregión) - duchovno
poznávacia turistika (nové náučno - poznávacie trasy);
Folklórne slávnosti;
Staré remeslá pod Spišským hradom;
Hradné dni;
cyklomagistrála stredný Spiš.
1.5.1.
Charakteristika rekreačných stredísk a obcí v mikroregióne, ich funkcia v
cestovnom ruchu, návrh rozvoja (rozbor rekreačného potenciálu
mikroregiónu, možnosti rovoja)
Pamiatková zóna Spišské Podhradie
1)
Spišské Podhradie
Hlavná funkcia
medzinárodné stredisko cestovného ruchu v RÚC spišskom kultúrno historickom celku (RKC Stredný Spiš), nástupné miesto do mikroregiónu;
ťažisko osídlenia miestneho významu.
Charakteristika
historické mestečko pod Spišským hradom, prirodzené centrum mikroregiónu
Spišské Podhradie, centrum samosprávy, základnej a vyššej vybavenosti.
Občianska a rekreačná vybavenosť
ubytovacie a stravovacie zariadenia rôznych kategórií a druhov (hotel, penzióny,
motel, turistické ubytovne, ubytovanie v súkromí, „podniková rekreácia“,
reštaurácie, hostince);
kultúrno - spoločenské zariadenia (kino, kultúrno-informačné stredisko,
knižnica);
zdravotné zariadenia;
59
-
školské zariadenia;
služby motoristom - čerpacia stanica PH, pneuservis;
internet;
bankové inštitúcie, poisťovne, zmenárne.
Turistická a športová infraštruktúra
športový areál , futbalové ihrisko, volejbalové ihriská, klzisko;
tenisové kurty;
jazdiareň;
Gotická cesta;
náučný chodník Sivá Brada – Dreveník;
značená turistická trasa.
Iné významné kultúrne a športové akcie, turistické pozoruhodnosti, pamiatky
Spišské folklórne slávnosti;
Country bál;
Cestný beh okolo hradu;
UNESCO CUP (Pažica) - volejbal, nohejbal, badminton;
festival historického šermu;
Hradné dni;
Spišský salaš (zápis do Guinessovej knihy rekordov);
rodisko a pôsobisko významných osobností;
prírodné a kultúrno-historické pamiatky európskeho až svetového významu;
pamiatková zóna Spišské Podhradie;
ojedinelá a unikátna Spišská Kapitula – MPR;
NPR Sivá Brada - travertínová kopa s kaplnkou z r. 1675 s ojedinelou flórou a
aktívnymi prameňmi;
NPR Dreveník - travertínový masív, unikátna lokalita so vzácnou flórou a
faunou, archeologickými a paleontologickými náleziskami, 24 preskúmaných
jaskýň s ľadovou výzdobou (jaskyne nie sú sprístupnené);
jazierko na Pažiti – PP.
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáciu
celoročné - skôr pasívne (tranzitný, poznávací turizmus).
Návrh rozvoja
navrhované aktivity a turistické produkty so zameraním na posilnenie
medzinárodného
významu mesta (poznávací turizmus) a zachovanie
prírodného a kultúrneho dedičstva (návrhy spojené s efektívnym využitím
kultúrno-historického potenciálu (najmä pamiatkovej zóny a dominanty unikátneho Spišského hradu) s cieľom zdržat potenciálnych návštevníkov čo
najdlhšie);
rekonštrukcia historického jadra a jeho aktívne využitie pre CR (služby, kultúrne
zariadenia, rekonštrukcia a znovuotvorenie hotela Spiš, rekonštrukcia parkov,
atraktívne služby);
podpora ubytovania penziónového typu v rekonštruovaných meštianskych
domoch, resp. ubytovanie v súkromí - prenájom rekonštruovaných podkroví v
PZ;
-
-
-
60
riešenie prístupu a dôstojného nástupného miesta s komplexným vybavením
(záchytné parkovisko + služby, hygienické zariadenia) na Spišský hrad zo
Spišského Podhradia;
vybudovanie nových ubytovacích a stravovacích kapacít a skvalitnenie
existujúcich zariadení (v súlade a podľa návrhov z ÚPN mesta, resp. podľa už
spracovanej PD);
vybudovanie nových športových zariadení resp. ich rekonštrukcia (zvýšenie
ponuky športového vyžitia i o netradičné športy);
dobudovanie turistickej infraštruktúry - Spišská cyklomagistrála, Gotická cesta.
(nové atraktívne produkty);
riešenie dopravy a dopravných zariadení v meste (vo vztahu k plánovanej
diaľnici D1) - podľa návrhu ÚPN mesta;
úprava parkoviska na Sivej Brade, obnovenie gejzíra;
dobudovanie kanalizácie a ČOV;
odstránenie enviromentálnych záťaží (rekultivácia skládky);
ekostabilizačné návrhy a obnova krajinnej štruktúry;
dobudovanie informačného systému v meste a jeho okolí.
Spišské Podhradie- Spišská Kapitula
Hlavná funkcia
medzinárodné stredisko cestovného ruchu;
sídlo Spišskej diecézy.
Charakteristika
ojedinelé a unikátne cirkevné mestečko, situované na kopci oproti Spišskému
hradu. Stredisko správy cirkevnej - sídlo biskupského úradu, cirkevného súdu
Spišskej diecézy a vysokého školstva, mestská pamiatková rezervácia so
zápisom do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Vybavenosť
Kolpingov dom - hotel, Kapitulská pivnica, prednášková miestnosť;
knažský seminár biskupa J. Vojtaššáka, Univerzita Komenského v Bratislave
Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta, Teologický inštitút;
diecézne múzeum;
farský úrad;
katedrála sv. Martina;
knižný archív;
príležitostné ubytovanie v hradbách a kanóniách.
Turistická a športová infraštruktúra
Gotická cesta
tenisové kurty
futbalové ihrisko
sauna
61
-
náučný chodník Sivá Brada - Dreveník, značená turistická trasa
Iné významné kultúrne a športové akcie, turistické pozoruhodnosti, pamiatky
kultúrno-historické pamiatky európskeho až svetového významu - MPR Katedrála sv. Martina s prístavbou kaplnky Zápoľských s unikátnym interiérovým
vybavením, Leo albus (Biely lev), reprezentačný biskupský palác, baroková
Hodinová veža;
archeologické náleziská v blízkosti kapituly;
pôsobisko významných osobností - Pamätná izba Učiteľského ústavu;
duchovné vyžitie.
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáciu
duchovná turistika, semináre, školenia, poznávací turizmus - celoročné využitie.
Návrh rozvoja
posilnenie súčasného využitia územia v súlade so
zásadami pamiatkovej ochrany MPR a svetového
UNESCO;
doplnenie vybavenosti a služieb pre CR;
rekonštrukcia kanónií a obnova pamiatkového fondu;
rekonštrukcia historického parku;
riešenie statickej dopravy (parkovisko pri hornej
komunikácií;
prezentácia archeologických nálezísk (zaniknutý kláštor
11. storočia).
zámermi vlastníka a
kultúrneho dedičstva
bráne), rekonštrukcia
sv. Martina na Pažiti z
NKP-kostol sv. Ducha
2)
Žehra
Hlavná funkcia
nadregionálne až medzinárodné stredisko cestovného ruchu v spišskom
historickom celku (RKC Stredný Spiš).
Charakteristika
poľnohospodárska obec, ktorá existovala už pred 13. storočím, známa vďaka
NKP - kostolu sv. Ducha, NPR Dreveník a Spišskému hradu, ktorý sa nachádza
v jeho k.ú. - zapísané v zozname UNESCO. Žehriansky kostol tvorí výraznú
dominantu obce.
62
V katastri obce sa nachádza ďalšia kultúrna pamiatka - barokový kaštiel
Hodkovce s terasovitým francúzskym parkom.
Občianska a rekreačná vybavenosť
ubytovacie a stravovacie kapacity (ranč - penzión, ubytovanie v súkromí);
kultúrno - spoločenské zariadenie (obecná knižnica, kultúrny dom);
potraviny (v obci i v rómskej osade);
SOCIALTRANSFORM n.o., Hodkovce (kaštieľ);
MŠ;
rómska osada: ZŠ - jednotriedna, MŠ.
Turistická a športová infraštruktúra
futbalové ihrisko, volejbalové ihriská;
Gotická cesta;
náučný chodník Sivá Brada – Dreveník;
značená turistická trasa (žltá).
Iné významné kultúrne a športové akcie, turistické pozoruhodnosti, historické
pamiatky
Spišské folklórne slávnosti;
Country bál;
Cestný beh okolo hradu;
Jazdecké preteky o cenu Dreveníka (jazdecký areál);
oblastné preteky v paraglajdingu na presnost pristátia;
prírodné a kultúrno-historické pamiatky európskeho až svetového významu;
kamenný ranogogotický kostol sv. Ducha s unikátnymi freskami;
barokový kaštiel v Hodkovciach s historickým parkom;
Spišský hrad;
NPR Dreveník - travertínový masív, unikátna lokalita so vzácnou flórou a
faunou, archeologickými a paleontologickými náleziskami, 24 preskúmaných
jaskýň s ľadovou výzdobou (jaskyne nie sú sprístupnené), unikátne biocentrum;
travertínová kopa Sobotisko, Ostrá hora.
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáciu
celoročné, skôr pasívne - aktívnejšie počas letnej
poznávacia turistika tranzitná.
turistickej sezóny -
Návrh rozvoja
Navrhované aktivity so zameraním na posilnenie (nadregionálneho)
medzinárodného významu obce - prezentácia pamiatkového fondu a prírodných a
archeologických pozoruhodností v k.ú. Žehra - poznávací turizmus, vidiecky turizmus
(hipoturistika, rybárčenie):
(Všetky tieto aktivity je nutné riešiť v súlade s ochranárskymi zásadami pri optimálnej
forme zaťaženia územia)
celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD;
rekonštrukcia objektu a jeho využitie pre CR (informačné stredisko, predaj
suvenírov,služby, hygienické zariadenie) v blízkosti kostola sv. Ducha;
rekonštrukcia kultúrneho domu;
obnova historických rybníkov;
vybudovanie (resp. rekonštrukcia objektu) - ubytovacie a stravovacie zariadenie;
-
63
vybudovanie domu smútku (odbremenenie kostola sv. Ducha);
dobudovanie turistickej a športovej infraštruktúry - Spišská cyklomagistrála;
vybudovanie ČOV a kanalizácie v obci Žehra a v časti sídliska Dreveník;
rekonštrukcia - obnova krajiny, výsadba zelene okolo komunikácií (alejová zeleň
okolo cesty Hodkovce - Bijacovce);
odstánenie enviromentálnych záťaží (v zmysle spracovaného MÚSES);
dobudovanie informačného systému.
Spišský Hrad
Spišský hrad
Hlavná funkcia
medzinárodné stredisko cestovného ruchu;
národná kultúrna pamiatka, národná prírodná pamiatka (NPP) Spišský hradný
vrch.
Charakteristika
jeden z najväčších hradných komplexov v strednej Európe, v minulosti centrum
Spiša;
národná kultúrna pamiatka spolu so svojim okolím zapísaná do Zoznamu
svetového a prírodného dedičstva UNESCO - historicky, architektonický i
kultúrny skvost svetového charakteru v správe Spišského múzea v Levoči.
Vybavenosť a turistická infraštruktúra
informačné stredisko, predaj suvenírov;
sociálne zariadenie, bufet;
expozícia Spišského múzea;
náučný chodník Sivá Brada – Dreveník;
Gotická cesta;
značená turistická trasa.
Iné pravidelne sa opakujúce sa významné kultúrne a športové akcie, turistické
pozoruhodnosti
festival historického šermu;
hradné hry;
prírodné a kultúrno-historické pamiatky európskeho až svetového významu.
64
Súčasné využitie územia pre CR
celoročné, intenzívne počas letnej turistickej sezóny, mimo sezóny (november apríl) otvorené na požiadanie.
Návrh rozvoja
posilnenie celoročného využitia a medzinárodnej funkcie lokality, zapísanej do
zoznamu kultúrneho a prírodného dedicstva UNESCO;
dobudovanie vybavenosti pre návštevníkov;
sprístupnenie Dolnej brány ( komplexné riešenie prístupu zo Spišského
Podhradia a Žehry);
sprístupnenie stredného nádvoria i pre imobilných;
rekonštrukcia Románskeho paláca a následne rekonštrukcia východných
radových palácov;
riešenie vodovodu (pitná a úžitková voda) a odkanalizovania s ČOV;
riešenie odpadového hospodárstva;
riešenie drobnej architektúry a osvetlenia (nasvetlenia) hradu;
odstránenie enviromentálnych dlhov, obnova krajinnej štruktúry v okolí hradu NPP Spišský hradný vrch, PP Ostrá hora;
dopracovanie informačného systému.
Všetky tieto aktivity je nutné riešiť v súlade s ochranárskymi zásadami pri
optimálnej forme zaťaženia územia (5. stupeň ochrany - NPP Hradný vrch)
Kostol Všechsvätých v Bijacovciach
3)
Barokový kaštieľ v Bijacovciach
Bijacovce
Hlavná funkcia
vidiecka obec v ochrannom pásme NKP Spišský hrad, ležiaca v spišskom
kultúrno - historickom celku (RKC Stredný Spiš) medzinárodného významu.
Charakteristika
najrozsiahlejšie vidiecke sídlo pod Spišským hradom, so siluetou bez
výraznejších negatívnych zásahov. Najvýraznejšími dominantami obce, ktoré sú
súčasne najhodnotnejšie kultúrne pamiatky zapísané v ÚZKP SR sú
rímskokatolícky kostol Všechsvätých s karnerom a neskoro barokový kaštieľ s
parkom, ktoré predstavujú vrcholné diela svojho obdobia nielen na Spiši.
Sídlo SOU lesníckeho a od r. 1991 i Misijnej kongregácie sv. Vincenta de Paul,
spolu s Kongregáciou dcér kresťanskej lásky.
65
Občianska a rekreačná vybavenosť
ubytovacie a stravovacie kapacity (Penzión Lesák, SOU lesnícke, pohostinstvo
ESO club);
kultúrno - spoločenské zariadenie (spoločenská sála, MAX club);
pošta, predajňa potravín, predajňa zmiešaného tovaru;
SOU lesnícke;
ZŠ (4 triedy), MŠ (2 triedy);
Rehoľný knažský seminár.
Turistická a športová infraštruktúra
futbalové ihrisko;
tenisové kurty;
lyžiarsky vlek;
Gotická cesta;
strelecký box;
značená turistická trasa Spišský hrad - Bijacovce - Ordzoviany – Olšavica.
Iné významné kultúrne a športové akcie, turistické pozoruhodnosti, historické
pamiatky
Hubertove dni;
prehliadka dychových hudieb Bijacovce;
fašiangový program;
pôvodne románska, neskôr zbarokizovaná rotunda , nástenné maľby;
kostol Všechsvätých, postavený v polovici 13. storočia, neskôr niekoľkokrát
prebudovaný;
barokový kaštieľ s historickým parkom, v tympanóne je erb rodiny Csákyovcov;
slnečné hodiny;
rodinná hrobka rodiny Csákyovcov ;
rodisko a pôsobisko významných osobností (maliar Andrej Bača, Ján Simonides
misionár a mučeník, Dr. Ján Seman – kanoník).
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáciu
celoročné - pasívne - aktívnejšie počas turistickej sezóny
Návrh rozvoja
Navrhované aktivity so zameraním na posilnenie nadregionálneho až
medzinárodného významu sídla (poznávací turizmus, vidiecka turistika) a zachovanie
historického dedičstva:
celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD;
rekonštrukcia fasády kaštieľa a úprava hrobky Csákyovcov;
rekonštrukcia historického objektu a jeho využitie pre CR (služby, kultúrne
zariadenie, informácie);
vybudovanie nových ubytovacích a stravovacích zariadení a zvýšenie štandardu
existujúcich zariadení;
vybudovanie nových športových zariadení;
dobudovanie turistickej infraštruktúry (turistická trasa, cyklotrasa, lyžiarska
turistická trasa);
dobudovanie informačného systému v obci;
výstavba kanalizácie a ČOV;
úprava komunikácií, chodníkov a sadové úpravy v centre obce;
-
66
využitie neobývaných objektov pre chalupárstvo a CR (41 RD), ubytovanie v
súkromí, ubytovanie penziónového typu, agroturistika;
rekonštrukcia - obnova krajiny, výsadba zelene okolo komunikácií (alejová zeleň
okolo cesty Hodkovce - Bijacovce atď.).
Pohľad na obec Studenec zo štátnej cesty I/18
4)
Studenec
Hlavná funkcia
vidiecke sídlo v ochrannom pásme NKP Spišský hrad, ležiace v spišskom
kultúrno - historickom celku (RKC Stredný Spiš) medzinárodného významu.
Charakteristika
Studenec je historická poľnohospodárska
exponovanou polohou k Spišskému hradu.
obec
(bývalé
Občianska a rekreačná vybavenosť
kultúrny dom, knižnica;
AGRO klub, ASTRAN klub;
hostinec u Marcela (biliard);
potraviny;
ZŠ (2 triedy), MŠ (1 trieda).
Turistická a športová infraštruktúra
futbalové ihrisko;
tenisové kurty;
klzisko;
rybársky revír - Margecianka, lovecké možnosti.
Iné významné kultúrne a športové akcie, turistické zaujímavosti
požiarne preteky
Jánske ohne;
pôsobisko Karola Antalíka – fyzik.
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáciu
nevyužíva sa.
Návrh rozvoja
celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD;
Kolbachy)
s
-
67
riešenie IBV;
rekonštrukcia kultúrneho domu;
úprava miestnych komunikáci a chodníkov;
zriadenie poľovníckeho múzea;
využitie nevyužívaného bytového a stavebného fondu pre chalupársku
rekreáciu, agroturistiku, prípadne na ubytovanie v súkromí;
vybudovanie tenisových kurtov;
dobudovanie ČOV - jej zfunkčnenie;
aktivity s rybárstvom, polovníctvom;
vybudovanie informačného systému.
Neskorobarokový kaštieľ
5)
Kostoly v obci Granč-Petrovce
Granč-Petrovce
Hlavná funkcia
vidiecke sídlo v ochrannom pásme NKP Spišský hrad, ležiace v spišskom
kultúrno - historickom celku (RKC stredný Spiš) medzinárodného významu;
Charakteristika
poľnohospodárska dedina, ktorá sa do polovice 19. storočia vyvíjala vo dvoch
častiach. V stredoveku obce patrili Spišskému hradu. Zaujímavosťou obce je
neskorobarokový kaštieľ a renesančný kostol sv. Martina.
Občianska a rekreačná vybavenosť
kultúrny dom, knižnica;
pohostinstvo;
obecný klub;
predajne potravín – 3;
ZŠ (2 triedy), MŠ (2 triedy).
Turistická a športová infraštruktúra
volejbalové, futbalové ihrisko;
klzisko.
Iné významné kultúrne a športové akcie, turistické zaujímavosti
neskorobarokový kaštiel a v jeho areáli letné sídlo – filogória;
renesančný kostol sv. Martina, v jeho okolí nový kostol;
rodisko vedca Štefana Petróczyho.
68
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáci:
nevyužíva sa , len čiastočne chalupárstvo.
Návrh rozvoja
celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD;
riešenie IBV;
využitie nevyužívaného bytového a stavebného fondu pre chalupársku
rekreáciu, prípadne na ubytovanie v súkromí a agroturistiku (so zapojením
Agrodružstva Granč-Petrovce);
dobudovanie občianskej a rekreačnej vybavenosti;
úprava miestnych komunikácií a chodníkov;
parková úprava námestia, úpravy verejných priestranstiev;
osdánenie enviromentálnych dlhov;
podpora nových foriem vidieckej turistiky (agroturistika - so zapojením
Agrodružstva Granč-Petrovce);
obnova rybníka nad obcou - Pod Počkajom;
úprava potoka proti vybrežovaniu;
riešenie informačného systému.
6)
Jablonov
Hlavná funkcia
vidiecka obec v ochrannom pásme NKP Spišský hrad, ležiaca v spišskom
kultúrno - historickom celku (RKC stredný Spiš) medzinárodného významu.
Charakteristika
Jablonov svojou rozlohou patrí medzi najväčšie obce ochranného pásma
Spišský hrad, s dominantou - kostolom sv. Márie Magdalény (zapísaný v ÚZKP).
Občianska a rekreačná vybavenosť
ubytovanie v súkromí;
kultúrny dom - spoločenská sála, knižnica;
predajne potravín;
pošta;
MŠ (2 triedy).
Turistická a športová infraštruktúra
futbalové ihrisko.
Iné významné kultúrne a športové akcie, turistické pozoruhodnosti
kostol sv. Márie Magdalény;
ľudová architektúra.
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáciu
nevyužíva sa intenzívne.
Návrh rozvoja
celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD;
-
69
využitie nevyužívaného bytového fondu pre chalupársku rekreáciu, prípadne
na ubytovanie v súkromí, agroturistiku (31 neobývaných domov);
úprava parku, estetizácia verejných priestorov;
vybudovanie turistickej infraštruktúry - pešia turistická trasa, cyklotrasa, lyžiarska
turistická trasa;
riešenie informačného systému.
Pohľad na obec Dúbrava
7)
Dúbrava
Hlavná funkcia
vidiecke sídlo, ležiace v spišskom kultúrno - historickom celku
(RKC stredný Spiš) medzinárodného významu.
Charakteristika
poľnohospodárska obec ležiaca pod Braniskom, založená koncom 13. storočia
ako majetok Spišského hradu. Koncom 18. storočia tu boli kúpele miestneho
významu - minerálny prameň a sklárska huta. V k.ú. NPR Rajtopiky.
Občianska a rekreačná vybavenosť
spoločenská miestnosť, knižnica, internet (OcÚ);
ZŠ (2 triedy), MŠ (1 trieda);
Pohostinstvo - Pod Braniskom, Športový klub (krčma);
potraviny.
Turistická a športová infraštruktúra
univerzálne ihrisko;
značená diaľková turistická trasa (Korban - Plejsy - Krompachy - Rajtopiky Sabinov - Čergov).
Iné významné kultúrne a športové akcie, turistické pozoruhodnosti
turistický pochod Dúbrava Rajtopiky;
NPR Rajtopiky;
minerálny prameň;
katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa postavený v gotickom slohu, v r. 1654
renesančne prebudovaný, vnútorné zariadenie kostola neskororenesančné.
70
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáciu
intenzívne sa nevyužíva.
Návrh rozvoja
obecné múzeum, remeselná dielňa;
penzión (pripravovaný zámer);
reštauračné zariadenie;
úprava okolia minerálneho prameňa;
využitie neobývaných domov pre agroturistiku;
vybudovanie novej turistickej a športovej infraštruktúry
(cyklotrasy, značený turistický chodník, lyžiarske turistické trasy, tenisové kurty);
vybudovanie rybníkov na chov rýb;
dobudovanie odkanalizovania obce - ČOV II.;
vybudovanie cesty Dúbrava – Olšavka;
vybudovanie plničky vody (využitie kvalitnej vody);
informačný systém.
Pohľad na obec Harakovce
8)
Ranogotický kostol v Harakovciach
Harakovce
Hlavná funkcia
vidiecka obec pod Braniskom, ležiaca v spišskom kultúrno - historickom celku
(RKC stredný Spiš) medzinárodného významu.
Charakteristika
obec založená v r. 1272, v 16. storočí patrila Spišskému hradu, do roku 1918 sa
tu tažila železná ruda. V k.ú. NPR Rajtopiky.
Občianska a rekreačná vybavenosť
motorest Branisko - Nonstop (ubytovanie, stravovanie).
Turistická a športová infraštruktúra
značená diaľková turistická trasa (Korban - Plejsy - Krompachy - Rajtopiky Rudník - Priesmyk Branisko (Diablova diera) - Sabinov – Čergov).
Iné významné kultúrne a športové akcie, turistické pozoruhodnosti
NPR Rajtopiky;
-
71
kostol pôvodne ranogotický, renesančne prestavený v r. 1662 - 1663,
klasicisticky obnovený v r. 1791, je obohnaný múrom, vnútorné zariadenie
kostola z 13. storočia.
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáciu
celoročné - areál Motorestu Branisko, v obci – pasívne.
Návrh rozvoja
celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD;
využitie nevyužívaného bytového fondu pre ubytovanie na súkromí,
chalupárstvo;
podpora výstavby súkromných penziónov (rodinného charakteru);
dobudovanie technickej infraštruktúry a dopravných zariadení;
skrášlenie obcí (odstránenie enviromentálnych dlhov);
podpora nových foriem vidieckej turistiky;
dobudovanie športovej a turistickej infraštruktúry (cyklotrasa, lyžiarska turistická
trasa);
informačný systém.
Pohľad na obec Poľanovce
9)
Poľanovce
Hlavná funkcia
vidiecka obec ležiaca v spišskom kultúrno - historickom celku (RKC stredný
Spiš) medzinárodného významu.
Charakteristika
Spišská obec pod Braniskom v peknom prírodnom prostredí, (nad obcou)
s dominantou gotickým kostolom.
Občianska a rekreačná vybavenosť
chatová lokalita „Čertova diera“;
ubytovňa obecného úradu;
ubytovanie v súkromí;
pohostinstvo Juliana.
72
Turistická a športová infraštruktúra
značená diaľková turistická trasa (Korban - Plejsy - Krompachy - Rajtopiky Rudník - Priesmyk Branisko (Diablova diera) - Sabinov – Čergov;
ihrisko.
Iné významné kultúrne a športové akcie, turistické zaujímavosti, atrakcie
ponor a výver Diablova diera;
Branisko - významný priesmyk - recentné travertíny;
kostol r.k. pôvodne gotický, niekoľkokrát upravovaný;
skalný hrebeň Smrekovica (navrhovaná PP).
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáciu
celoročné - chatová lokalita (víkendové chaty), v obci pasívne.
Návrh rozvoja
celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD;
využitie nevyužívaného bytového fondu pre ubytovanie v súkromí, chalupárstvo,
agroturistika;
podpora výstavby (resp. rekonštrukcie stavebného fondu) súkromných
penziónov (rodinného charakteru);
skrášlenie obce - úprava verejných priestranstiev;
odstránenie enviromentálnych dlhov, ekostabilizačné opatrenia;
podpora nových foriem vidieckej turistiky;
dobudovanie športovej a turistickej infraštruktúry - cyklotrasa, lyžiarska turistická
trasa;
dobudovanie technickej infraštruktúry a dopravy;
informačný systém.
Pohľad na diaľničný viadukt v obci Korytné
10)
Kaplnka v obci Korytné
Korytné
Hlavná funkcia
vidiecka obec ležiaca v spišskom kultúrno - historickom celku(RKC stredný
Spiš) medzinárodného významu.
Charakteristika
obec pod Braniskom je viditeľná z hlavných ťahov, ležiaca pri štátnej ceste I/18
(zasiahnutá výstavbou diaľnice D1).
73
Obcianska a rekreacná vybavenost
ubytovanie na súkromí (prenajímateľný objekt);
potraviny.
Turistická a športová infraštruktúra
značená diaľková turistická trasa.
Iné významné kultúrne a športové akcie, turistické pozoruhodnosti
kostol;
priesmyk Branisko.
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáciu
intenzívne sa nevyužíva.
Návrh rozvoja
celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD;
podpora nových foriem vidieckej turistiky;
využitie nevyužívaného bytového fondu pre ubytovanie v súkromí, chalupárstvo;
estetizácia obce a odstránenie enviromentálnych dlhov a zariadení po dostavaní
diaľnice D1;
dobudovanie športovej a turistickej infraštruktúry;
dobudovanie technickej infraštruktúry a dopravných zariadení;
informačný systém.
Gotický kostol sv. Stanislava v Pongrácovciach
11)
Pongrácovce
Hlavná funkcia
vidiecka obec v ochrannom pásme NKP Spišský hrad, ležiaca v spišskom
kultúrno - historickom celku (RKC stredný Spiš) medzinárodného významu.
Charakteristika
podhorské sídlo, ktoré nie je viditeľné z hlavných ťahov okolo hradu,
najvýraznejším prvkom siluety obce je zeleň. Zaujímavosťou obce je gotický
kostol sv. Stanislava, ktorý potvrdzuje to, že história Pongrácoviec siaha až do
stredoveku a malá baroková stavba - prícestná kaplnka so sochou Jána
Nepomuka.
74
Občianska a rekreačná vybavenosť
chalupy (objekty využívané na individuálnu rekreáciu);
kultúrny dom;
potraviny.
Iné významné kultúrne a športové akcie, turistické pozoruhodnosti
gotický kostol s úpravami;
prícestná kaplnka so sochou Jána Nepomuka;
ľudová architektúra.
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáciu
chalupárstvo.
Návrh rozvoja
využitie nevyužívaného bytového fondu pre chalupársku rekreáciu, prípadne na
ubytovanie v súkromí;
skrášlenie - urbanizácia obce;
odstránenie enviromentálnych dlhov;
podpora nových foriem vidieckej turistiky (agroturistika);
dobudovanie športovej a turistickej infraštruktúry;
dobudovanie technickej infraštruktúry (kanalizácia + ČOV);
informačný systém.
Kostol sv. Antona pustovníka v Ordzovianoch
12)
Ordzoviany
Hlavná funkcia
vidiecka obec v ochrannom pásme NKP Spišský hrad, ležiaca v spišskom
kultúrno - historickom celku (RKC stredný Spiš) medzinárodného významu.
Charakteristika
historicky najzachovalejšia obec okolia Spišského hradu. Výškovou
dominantou obce je r.k. kostol zasvätený sv. Antonovi pustovníkovi, ktorý je
zároveň aj najhodnotnejšou kultúrnou pamiatkou. V obci sú zachovalé súbory
ľudových domov s hospodárskymi stavbami.
Občianska a rekreačná vybavenosť
MŠ (1 trieda).
75
Turistická a športová infraštruktúra
ihrisko;
značená turistická trasa Spišský hrad - Bijacovce - Ordzoviany – Olšavica.
Iné významné kultúrne a športové akcie, turistické pozoruhodnosti
r.k. kostol zasvätený sv. Antonovi pustovníkovi s opevnením, ranogotický;
prícestná kaplnka sv. Juliány.
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáciu
nevyužíva sa.
Návrh rozvoja
celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD;
využitie nevyužívaného bytového fondu pre chalupársku rekreáciu, prípadne na
ubytovanie v súkromí;
dobudovanie technickej infraštruktúry;
skrášlenie obce;
odstránenie enviromentálnych dlhov;
podpora nových foriem vidieckej turistiky (agroturistika, chalupárstvo);
dobudovanie športovej a turistickej infraštruktúry;
informačný systém.
Pohľad na vstup do obce Lúčka, v pozadí Levočské vrchy
13)
Lúčka
Hlavná funkcia
vidiecka obec v ochrannom pásme NKP Spišský hrad, ležiaca v spišskom
kultúrno - historickom celku (RKC stredný Spiš) medzinárodného významu.
Charakteristika
obec ležiaca na južných svahoch Levočských vrchov v peknom prírodnom
prostredí, ktorá nie je viditeľná z hlavných ťahov, má pomerne zachovalú
historickú štruktúru s dominantou kostola Kráľovnej sv. Ruženca a objektami
tradičnej ľudovej architektúry.
Občianska a rekreačná vybavenosť
Rekreačné objekty, nachádzajúce sa v k.ú. v Levočských vrchoch:
chata - rekreačný objekt VVaK;
76
-
poľovnícka chata Diana;
chata Jažviny (Pro Populo).
Iné významné kultúrne a športové akcie, turistické pozoruhodnosti
kostol Kráľovnej sv. Ruženca;
objekty tradičnej ľudovej architektúry.
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáciu
využívajú sa iba rekreačné objekty.
Návrh rozvoja:
celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD;
využitie neobývaného bytového fondu pre rekreačné využitie;
podpora nových foriem vidieckej turistiky (agroturistika, hipoturistka);
dobudovanie športovej a turistickej infraštruktúry;
úprava komunikácií;
riešenie technickej infraštruktúry;
odstránenie enviromentálnych zátaží v k.ú.;
informačný systém.
Minerálny prameň Baldovce
14)
Baldovce
Hlavná funkcia
vidiecke sídlo v ochrannom pásme NKP Spišský hrad, ležiace v spišskom
kultúrno - historickom celku (RKC stredný Spiš) medzinárodného významu.
Charakteristika
podhorská obec viditeľná zo širokého okolia pre svoju polohu na severnom
svahu Baldovskej hory, v minulosti poddanská obec Spišského hradu. Obec
známa pre minerálne pramene - bývalé kúpele Bužňa, v súčasnosti sa v obci
plní obľúbená Baldovská minerálka.
Občianska a rekreačná vybavenosť
spoločenská sála v OcÚ.
Iné významné kultúrne a športové akcie, turistické pozoruhodnosti
minerálne pramene - Baldovská voda;
77
-
Hradská lúka (navrhovaná PR).
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáciu
nevyužíva sa, intenzívne je navštevovaný len prameň - pre osobnú potrebu,
Návrh rozvoja
celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD;
vybudovanie kanalizácie a ČOV;
úprava miestnych komunikácií;
úprava areálu minerálneho prameňa;
dobudovanie turistickej infraštruktúry, cyklotrasa;
informačný systém.
Kostol Božského srdca v Bugľovciach
15)
Bugľovce
Hlavná funkcia
vidiecka obec v ochrannom pásme NKP Spišský hrad, ležiaca v spišskom
kultúrno - historickom celku (RKC stredný Spiš) medzinárodného významu.
Charakteristika
poľnohospodárska obec situovaná v údolí, nie je viditeľná z hlavných ťahov,
hmotovou dominantou sú stavby poľnohospodárskeho dvora a obecného úradu,
výškové dominanty chýbajú.
Občianska a rekreačná vybavenosť
MŠ (1 trieda).
Iné významné kultúrne a športové akcie, turistické pozoruhodnosti
rodisko maliara Erazma Schrotta.
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáciu
nevyužíva sa.
Návrh rozvoja
urbanizácia dediny;
využitie nevyužívaného bytového fondu pre chalupársku rekreáciu;
skrášlenie obce, úprava komunikácií;
78
-
odstránenie negatívnych vplyvov a enviromentálnych dlhov;
dobudovanie technickej infraštruktúry;
informačný systém.
Kostol sv. Jána Nepomuckého v Nemešanoch
16)
Nemešany
Hlavná funkcia
vidiecka obec v ochrannom pásme NKP Spišský hrad, ležiaca v spišskom
kultúrno - historickom celku (RKC stredný Spiš) medzinárodného významu.
Charakteristika
poľnohospodárska obec, ktorá vznikla v chotári už zaniknutej obce Zalužany,
vzhľadom na svoju polohu (Hornádska kotlina) pri štátnej ceste II/ 18 je viditeľná
zo širokého okolia.
Občianska a rekreačná vybavenosť
kultúrny dom;
miestna ľudová knižnica;
potraviny;
čerpacia stanica PHM;
MŠ (1 trieda).
Turistická a športová infraštruktúra
univerzálne ihrisko;
stolný tenis (kultúrny dom).
Iné významné kultúrne a športové akcie, turistické pozoruhodnosti
fašiangový ples (30. ročník);
preteky v stohovaní sena;
lokalita „Kocsilek“, zaniknutá stredoveká dedina Zalužany, na ktorej Belo Polla
viedol v r. 1956 - 1957 prvý historicko - archeologický výskum na Slovensku;
kostol sv. Jána Nepomuckého.
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáciu
nevyužíva sa.
79
Návrh rozvoja
celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD;
vybudovanie vodovodu a kanalizácie s ČOV (vypracované projekty);
údržba a výstavba miestnych komunikácií;
vybudovanie pohostinstva (prestavba a prístavba);
využitie nevyužívaného bytového fondu pre chalupársku rekreáciu, agroturistiku;
skrášlenie obce (odstránenie negatívnych vplyvov);
podpora nových foriem vidieckej turistiky;
dobudovanie športovej a turistickej infraštruktúry;
informačný systém.
Pohľad na obec Behárovce
17)
Kaplnka sv. Michala Archanjela v Behárovciach
Behárovce
Hlavná funkcia
vidiecka obec v ochrannom pásme NKP Spišský hrad, ležiaca v spišskom
kultúrno - historickom celku (RKC stredný Spiš) medzinárodného významu.
Charakteristika
malá obec situovaná v údolí potoka Branisko, ktorá nie je viditeľná z hlavných
ťahov s pomerne zachovalou historickou štruktúrou a tradičnou ľudovou
architektúrou. Dominantou je kaplnka sv. Michala Archanjela.
Občianska a rekreačná vybavenosť
potraviny;
pošta;
penzión Vargas.
Iné významné kultúrne a športové akcie, turistické pozoruhodnosti
kaplnka sv. Michala Archanjela;
tradičná ľudová architektúra.
Sučasné využitie územia pre CR a rekreáciu
intenzívne sa nevyužíva, chalupárstvo.
Návrh rozvoja
celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD;
využitie nevyužívaného bytového fondu pre chalupársku rekreáciu, prípadne na
ubytovanie v súkromí, agroturistiku;
80
-
dobudovanie technickej infraštruktúry a zariadení dopravy;
skrášlenie obce (odstránenie enviromentálnych dlhov);
podpora nových foriem vidieckej turistiky (agroturistika);
dobudovanie športovej a turistickej infraštruktúry;
informačný systém.
1.5.2.
Infraštruktúra ubytovania a stravovania
a)
Ubytovacie zariadenia
V riešenom území je v súčasnosti 18 ubytovacích zariadení s kapacitou 689 lôžok
v rôznych kategóriách - hotel, penzióny, turistické ubytovne, ubytovanie v súkromí.
Niektoré vznikli účelovo a slúžia v súčasnosti pre ubytovanie, prípadne stravovanie
pracovníkov výstavby diaľnice D1- úsek - tunel a viadukt Branisko.
b)
Stravovacie zariadenia
V meste Sp. Podhradie je pomerne široká sieť pohostinských zariadení
s kapacitou 853 stoličiek, v mikroregióne 1375 stoličiek.
Spišské Podhradie
Stravovacie
Označenie Názov zariadenia Ubytovacie
kapacity –
v graf.
kategória
kapacity –
počet
časti
zariadenia,trieda počet lôžok
stoličiek
1.
Kolpingov dom –
50
122
Spišská Kapitula
hotel ***
reštaurácia
vináreň
2.
Penzión
Podzámok*,
bar, kaviareň
45
3.
Ubytovňa
Pod hradom
39
4.
Turistická
ubytovňa
Podzámková 25
Ubytovanie
v súkromí
Palešovo nám. 19
Ubytovanie
5.
6.
8
Doplnkové služby
tenisové kurty, fitness,
seminárna miestnosť
s kompletným tech.
vybavením, strážené
parkovisko, napojenie
na internet, kapitulská
pivnica
70 strážené parkovisko,
školiaca miestnosť bez
vybavenia, sauna,
tenisový kurt, ihrisko,
jazda na koni
150 telefón, rádio, televízor
so satelitom, kaviareň,
bar, salónik, závodné
stravovanie,
parkovisko, školiaca
miestnosť bez
vybavenia, ihrisko,
0 kuchyňa, parkovisko,
9
0
10
0
81
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
17.
18.
19.
20.
v súkromí
Mariánske nám.10
Reštaurácia
U Richtára
Reštaurácia
Fortuna
Cukráreň Oáza
Hostinec Dufard
Pohostinstvo
Jozef Pacák
Mariánske nám.
33
Kaviareň Rebel
Hostinec
Budúcnosť
U A. Petreka
Pohostinstvo
Športový klub
Kolkáreň
Biliard club
Lahôdky Centrum
Motel Natali
Sivá Brada
Spišský salaš
Sivá Brada
(reštaurácia II.)
Spolu
0
0
0
60 parkovisko,
organizovanie
večierkov, svadieb,
spoločenských podujatí
a rodinných osláv
22 salónik vo výstavbe
0
0
9 zákusky, ovocné
poháre, zmrzlinové
poháre, nápoje
60
30
0
0
30
40 hracie automaty
0
20
0
0
0
0
46
0
207
50 internet café
24
0 šalátový bar
46 parkovisko
120 telefón, rádio,
parkovisko, predaj
suvenírov U baču
Ondreja, Furmánska
izba, Bačovská izba,
ihrisko, organizovani
spoločenských udalostí
– šarkania šou, Spišské
slávnosti pod hradom,
letný bufet Koliba
853
Žehra
Označenie Názov zariadenia Ubytovacie Stravovacie Doplnkové služby
v graf.
kapacity –
kapacity –
časti
počet lôžok počet
stoličiek
21.
Ranč F&A&H
10
10 stravovanie pre
Žehra – Hodkovce
ubytovaných,
82
parkovisko, jazda na
koni,
skijöring, organizovanie
piknikov
ubytovanie
v súkromí *
Spolu
10
10
Bijacovce
Označenie Názov zariadenia Ubytovacie Stravovacie Doplnkové služby
v graf.
kapacity –
kapacity –
časti
počet lôžok počet
stoličiek
22.
SOU Lesnícke –
120
120 parkovisko, fitnes,
penzión Lesák *
posilovňa, školiaca
miestnosť s vybavením,
ihrisko, požičovňa
športových potrieb,
strelnica
Chata Paršivá
12
0 nie je v prevádzke
Pohostinstvo Eso
0
50 biliard, hracie automaty,
club
nápoje
Pohostinstvo Max
0
50 biliard, hracie automaty,
club
alko a nealko nápoje
Spolu
132
220
Studenec
Označenie Názov zariadenia Ubytovacie Stravovacie Doplnkové služby
v graf.
kapacity –
kapacity –
časti
počet lôžok počet
stoličiek
23.
Hostinec u
0
35 biliard, šípky, nápoje
Marcela
Spolu
0
35
Granč - Petrovce
Označenie Názov zariadenia Ubytovacie Stravovacie Doplnkové služby
v graf.
kapacity –
kapacity –
časti
počet lôžok počet
stoličiek
24.
Pohostinstvo na
0
30 nápoje
rázcestí
Agrodružstvo
50
0
Turistická
ubytovňa
Spolu
50
30
83
Jablonov
Označenie Názov zariadenia Ubytovacie Stravovacie Doplnkové služby
v graf.
kapacity –
kapacity –
časti
počet lôžok počet
stoličiek
25.
Miroslav Slezák
4
0
ubytovanie
v súkromí
Pohostinstvo
0
30 nápoje
na stupave
Spolu
4
30
Dúbrava
Označenie Názov zariadenia Ubytovacie Stravovacie Doplnkové služby
v graf.
kapacity –
kapacity –
časti
počet lôžok počet
stoličiek
26.
Pohostinstvo pod
0
25
Braniskom
Šport club
0
30
pohostinstvo
Spolu
0
55
Harakovce
Označenie Názov zariadenia Ubytovacie
v graf.
kapacity –
časti
počet lôžok
27.
Motorest Branisko
Nonstop
Spolu
Stravovacie Doplnkové služby
kapacity –
počet
stoličiek
50
40 škola v prírode,
rybárska koliba,
lyžiarske kurzy
50
40
Poľanovce
Označenie Názov zariadenia Ubytovacie Stravovacie Doplnkové služby
v graf.
kapacity –
kapacity –
časti
počet lôžok počet
stoličiek
28.
Ubytovanie
10
0
v súkromí
Poľanovce 60
Ubytovňa
15
0
obecného úradu
Poľanovce 33
Chatová lokalita
160
0
”Čertová diera”
27 chát
84
Pohostinstvo
Juliana
Spolu
0
185
12 nápoje
12
Korytné
Označenie Názov zariadenia Ubytovacie Stravovacie Doplnkové služby
v graf.
kapacity –
kapacity –
časti
počet lôžok počet
stoličiek
29.
Ubytovanie
10
0 parkovisko
v súkromí
Štefan Pálenčár
Spolu
10
0
Lúčka
Označenie Názov zariadenia Ubytovacie Stravovacie
v graf.
kapacity –
kapacity –
Časti
počet lôžok počet
stoličiek
30.
Rekreačný objekt
10
0
VVaK
Poľovnícka chata
11
0
Diana
Chata Jažviny
10
0
(Pro Populo)
Spolu
31
0
Doplnkové služby
ohnisko
poľovnícke a rekreačné
účely
Beharovce
Označenie Názov zariadenia Ubytovacie Stravovacie Doplnkové služby
v graf.
kapacity –
kapacity –
časti
počet lôžok počet
stoličiek
Vargas penzión
10
90 objekt sa ešte
Beharovce
nevyužíva
Reštaurácia,
kaviareň a salónik
Spolu
10
90
Mikroregión Spišské Ubytovacie
Podhradie
kapacity –
počet lôžok
Spolu
482
Stravovacie
Stoličkové kapacity
kapacity –
v pohostinstvách,
počet stoličiek lahôdkach a
cukrárňach
850
525
Pohostinské zariadenia kapacita spolu: 1375 stoličiek
85
Z rozboru a analýzy vyplýva, že v mikroregióne chýbajú ubytovacie zariadenia
vysokej kvality - kategorie hotel, motel v rôznych triedach (**) a (***),(****), penzióny vo
vyššej triede (**) a (***), ubytovanie v súkromí (izba, objekt, prázdninový byt) v triedach
(**) a (***) pre rozvoj cestovného ruchu a uspokojenie náročnejších klientov
s nedostatočnými doplnkovými službami, najmä zariadenia pre fitnes a na trávenie
voľného času, prípadne strážené parkovisko, bezbariérové prístupy atď.
Náročnejšie hodnotenie spĺňa v kategórii hotel len Kolpingov dom(***) po
zrealizovaní ďalších doplnkových služieb s možnosťou zaradenia aj do vyššej triedy.
V kategórii penzión vyššie kritériá spĺňa len novovybudovaný Penzión Vargas a po
zriadení doplnkových služieb Ranč F&A&H v Hodkovciach.
V mikroregióne chýbajú stravovacie zariadenia a pohostinské odbytové strediská,
poskytujúce stravovacie služby so širokou ponukou jedál (detské jedlá, diétne jedlá,
krajové špeciality, vegetariánske jedlá ) a nápojov (rozšíriť ponuku) na zabezpečenie
celodenného stravovania hostí (rýchle formy stravovania), prípadne zabezpečujúcu
spoločenskú a zábavnú činnosť.
1.5.3.
Infraštruktúra rekreácie a športu
Spokojnosť návštevníka – dovolenkára je priamo úmerná kvalite, kvantite
a pestrosti ponúkaných možností poznávania, rekreácie, zábavy, ubytovania,
stravovania i ochoty a srdečnosti ľudí poskytujúcich rôzne služby. Infraštruktúra
rekreácie je jednou zo základných súčastí súkolia cestovného ruchu. Jej rôznorodosť,
zaujímavosť a kvalita v značnej miere ovplyvňuje rozvoj cestovného ruchu. Existujúca
infraštruktúra rekreácie a športu využiteľná pre návštevníkov riešeného územia
nezodpovedá potrebám dostatočného uspokojovania ich potrieb i záujmu. Avšak
z hľadiska možností, ktoré riešené územie má, je pre vytvorenie primeranej
infraštruktúry pre tieto aktivity dostatočný priestor.
Ak chceme dosiahnúť zvýšenie návštevnosti a primeranú dĺžku pobytu
návštevníka – dovolenkára v riešenom území, nevyhnutným opatrením je rozšírenie,
skvalitnenie a pestrosť ponuky pre rekreáciu a šport, ktorá je prepojená s turistickou
infraštruktúrou. Nevyhnutnosťou je, aby plánovanie infraštruktúry rekreácie a športu bolo
systémové, prispôsobené podmienkam regiónu a terénu, odborne spracované a aby jej
následná realizácia bola uskutočnená odbornými a špecifickými organizáciami.
Infraštruktúra značených chodníkov pre pešiu turistiku
Pešia turistika je najrozšírenejšou turistickou aktivitou počas celého roka mimo
zimného obdobia. Na Slovensku má dlhoročnú tradíciu. Kvalita a rozsah infraštruktúry
chodníkov na Slovensku je na veľmi vysokej úrovni.
V riešenom území však nie je dostatočne hustá sieť značených chodníkov.
Turistické chodníky by vzhľadom na vysoké historické a prírodné hodnoty územia
a vzhľadom na potrebu vytvorenia lepších podmienok aj pre rekreáciu, mali umožňovať
vytvárať okruhy rôznych dĺžok a rôznej náročnosti.
V riešenom území existujú tieto, relatívne samostatné značené turistické
chodníky:
Najdôležitejším značeným turistickým chodníkom z hľadiska sprístupnenia
zaujímavosti je chodník značený žltou farbou, ktorého súčasťou je z väčšej časti
náučný chodník (NCH) č. 9 Sivá Brada – Dreveník (viď mapa). NCH má dĺžku
14,5 km a 8 zastávok s informačnými panelmi. Poznávanie najvzácnejších
historických pamiatok a prírodných vzácnosti trvá minimálne pol dňa až jeden
deň. NCH je veľmi významným prvkom cestovného ruchu v tomto mikroregióne;
-
-
-
86
Zo Spišského hradu vychádza najprv južným, potom severným smerom do
Levočských vrchov turistický chodník značený zelenou značkou: Spišský hrad –
Ordzoviany – Podproč – Oľšavica. V Oľšavici ústi na chodník značený červenou
farbou: Oľšavica – Krúžok – Úloža – Kováčova vila – Brezová – Hradisko;
Ďalší turistický chodník prechádza východne od riešeného územia (zelená
značka) hrebeňom Braniska (severo-južný smer). Tento turistický chodník je
diaľkovým turistickým chodníkom, na ktorý sa zo strany riešeného územia
nenapája žiaden turistický chodník, preto v odporúčaní navrhujeme napojenie sa
na tento diaľkový chodník.
V severo-východnej časti riešeného územia (tiež na Branisku) je značený ďalší
turistický chodník (modrá značka).
Infraštruktúra pre cykloturistiku
Pre cykloturistiku, ako dravo sa rozmáhajúcu formu turistiky a obľúbenú
ekologickú dovolenkovú rekreačno-športovú aktivitu, sú v riešenom území predpoklady
pre značný rozvoj. Cykloturistika by sa mala stať jedným z najdôležitejších prostriedkov
spoznávania zaujímavostí a hodnôt riešeného územia. Veľmi bohatá história tohto
územia a jeho prírodné krásy vytvárajú spolu s existujúcou cestnou sieťou dobré
predpoklady pre vytvorenie tohto produktu cestovného ruchu. Jazda na bicykli sa stáva
zároveň prostriedkom aktívneho pohybu.
Od roku 1992 sú v regióne stredného Spiša značené cykloturistické trasy vhodné
predovšetkým pre horskú cykloturistiku. Jedinou značenou cyklotrasou v riešenom
území je trasa v severnej časti riešeného územia: Paršivá – Podproč - Oľšavica (dĺžka 8
km) – modrá značka.
V súčasnosti prebieha optimalizácia cykloturistických trás na strednom Spiši, kde
je riešené aj územie okolo Spišského hradu. Podrobnejšie je táto problematika
spracovaná v kapitole Opis produktu a atraktivít (Spišská cyklomagistrála).
Infraštruktúra pre jazdu na koni
V súčasnosti neexistujú oficiálne vymedzené trasy či lokality na využívanie pre
jazdu na koni, na povoze ťahanom konským záprahom, poprípade jazdu na saniach. V
odporúčaniach v kapitole Opis produktu a atraktivít sa doporučujú vhodné lokality a
komunikácie pre tieto aktivity. Prípadné využívanie lesných ciest je potrebné prejednať
s vlastníkmi resp. užívateľmi lesov a kompetentným úradom životného prostredia, ako i
obcou, k.ú. ktorej trasa prechádza.
Infraštruktúra športových zariadení
V obciach riešeného územia sa infraštruktúra pre športové aktivity zužuje len na
futbalové ihriská, poprípade telocvične škôl alebo zariadenia určené len pre využívanie
špecifickými skupinami. Tieto športové zariadenia nemajú pre cestovný ruch väčší
význam.
Pre uspokojovanie potrieb návštevníka v športovej oblasti v riešenom území, ako
vhodné zariadenia sa doporučujú: minigolf, poprípade golf (ak sa vytypuje vhodná
lokalita), bowling, viacúčelové športové areály v prírodnom prostredí zamerané aj pre
deti, krytý bazén alebo kúpalisko, podmienky pre športové a oddychové rybárčenie
obnovou pôvodných rybníkov.
Ako veľmi zaujímavá a v prostredí Dreveníka a Spišského hradu aj atraktívna
športová a rekreačná aktivita je skalolezectvo. V súčasnosti nie je táto činnosť
v riešenom území legálne povolená, preto je v záujme ochrany prírody i rozvoja
cestovného ruchu potrebné oficiálne určiť miesto pre túto aktivitu a tým ju aj usmerniť.
87
Obdobne ako je pre skalolezectvo v Národnom parku Slovenký raj určený
Tomášovský výhľad.
2.
2.1.
Implementácia a časový plán
Rekapitulácia faktorov plynúcich z vyšších ÚPD a iných záväzných
dokumentácií
Výstupy z VÚC Košického a Prešovského kraja:
RKC stredný Spiš - poznávanie kultúrneho a prírodného dedičstva v území (MPR
Levoča, lokalita svetového kultúrneho dedičstva UNESCO Spišský hrad a okolie).
Malebnosť podhorskej krajiny pod Levočskými vrchami i charakter osídlenia vytvárajú
vhodné podmienky pre chalupárstvo a viediecku turistiku.
-
-
-
-
-
V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky:
považovať za hlavné krajinné celky Branisko a Levočské vrchy;
uprednostňovať budovanie infraštruktúry v sídlach bez ekonomického zázemia
určených pre rozvoj turistiky a rekreácie;
považovať priestory Krompachy - Plejsy a spišský kultúrno historický komplex
za priestory rekreácie a turistiky medzinárodného významu a vytvoriť územnotechnické a dopravné podmienky na ich ďaľší rozvoj.
V oblasti usporiadania územia, osídlenia a životného prostredia:
Spišské Podhradie považovať za ťažisko osídlenia miestneho významu;
vytvárať možnosti pre vznik suburbánnych zón okolo ťažiska osídlenia s
prihliadnutím na ich stupeň sociálno-ekonomického rozvoja;
rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond (PPF) a lesný pôdny fond (LPF) ako
faktor limitujúci urbanistický rozvoj regiónu.
Ekostabilizačné opatrenia:
postupne zabezpečovať ochranu najcennejších častí prírodného potenciálu
formou vyhlásenia chránených území mikroregiónu;
postupne odstraňovať enviromentálne dlhy regiónu, najmä
v blízkosti
chránených území;
podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a
revitalizáciu krajiny v prvkoch územného systému ekologickej stability;
uprednostňovať realizáciu ekologických premostení regionálnych biokoridorov a
biocentier pri výstavbe líniových stavieb prispôsobiť vedenie trás dopravnej a
technickej infraštruktúry tak, aby sa netrieštil komplex lesov.
V oblasti dopravy a technickej infraštruktúry:
rezervovať koridor a priestory mimoúrovňových krížení pre trasu diaľnice D1 na
území mikroregiónu;
chrániť koridor cesty 1/18 Žilina - Poprad - Prešov v súbehu s trasou diaľnice D1
v úseku Spišský Štvrtok - Behárovce a cestu II/ 547 Spišské Podhradie - Spišské
Vlachy s územnou rezervou na obchvaty týchto sídiel;
chrániť koridory pre líniové stavby pre kanalizácie v stavbách pre zberače
skupinovej kanalizácie Spišské Podhradie - Studenec a Granč-Petrovce Behárovce – Korytné;
-
88
vytvárať podmienky na rozvoj v oblasti dopravy, technickej infraštrukutúry a
vidieckej turistiky s cielom udržať a oživiť stagnujúce a upadajúce vidiecke
osídlenie.
Výstupy z Miestneho územného systému ekologickej stability územia Spišský
hrad a pamiatky jeho okolia zapísaného do Zoznamu svetového kultúrneho a
prírodného dedičstva UNESCO sú spracované v kapitole 6. Návrhy ekostabilizačných
opatrení a návrhy, týkajúce sa zlepšenia krajinného obrazu mikroregiónu sú
zapracované do riešenia.
Ani jedna z obcí mikroregiónu i samotné mesto Spišské Podhradie nemá
spracovaný a schválený územný plán obce, ani iný koncepčný dokument pre rozvoj
cestovného ruchu.
2.2.
Vzťah navrhovaného riešenia na širšie územie (stredný Spiš)
Potrebu riešenia historicky významného regiónu Spiša komplexne, previazanosť,
ktorá tu vznikala stáročia nie je možné umelo pretrhnúť.
Úspešné spoločné realizácie v regióne (napr. produkt Gotická cesta) sú toho príkladom.
Návrhované produkty a turistická infraštruktúra sa dotýka širšieho územia - Spišská
cyklomagistrála so sieťou cyklotrás, ktoré sa na ňu napájajú.
Plánovanými zámermi s rozšírením ubytovacích a stravovacích kapacít a
aktívnym zapojením kultúrno-historického potenciálu mikroregiónu do poznávacej
turistiky v kontexte s celým regiónom Spiša spolu s dobudovaním európskej cestnej
trasy E 50 a turistických diaľkových trás sa zvýši rekreačný potenciál regiónu.
V súčastnosti je rozpracovaná Rozvojová stratégia turistického potenciálu
stredného Spiša, kde je charakterizovaný cestovný ruch primárnou a sekundárnou
ponukou regiónu.
2.3.
Urbanistický návrh
Základná urbanistická koncepcia, funkčné využitie a priestorové usporiadanie
plôch vychádza zo zásad priemetu regulatívov územného rozvoja VÚC Prešovského a
Košického kraja, zhodnotenia súčasného stavu a požiadaviek a priorít samospráv mesta
Spišské Podhradie a obcí mikroregiónu.
Vzhľadom k tomu, že mikroregión Spišské Podhradie sa nachádza na
rekreačnom území kultúrno - historického celku (komplexu) “stredný Spiš” s
medzinárodným významom, urbanistický návrh je zameraný na tieto hlavné ciele:
-
-
-
aktívne využitie potenciálu kultúrneho a prírodného dedičstva v oblasti
hospodárskeho a územného rozvoja územia najmä vo väzbe na rekreáciu a
cestovná ruch (zároveň i jeho ochrana);
rozvoj dopravy, technickej infraštruktúry a služieb;
komplexné riešenie Spišského hradu (priorita) s väzbami na mikroregión;
zlepšenie krajinného obrazu mikroregiónu (v zmysle spracovaného
MÚSES).
Hlavné ciele riešenia mikroregiónu:
posilnenie medzinárodného významu mesta Spišské Podhradie v CR, ako
nástupného miesta a prirodzeného centra mikroregiónu ;
-
-
-
89
návrhy spojené s posilnením nadregionálneho až medzinárodného významu
sídiel Žehra a Bijacovce;
efektívne využitie a návrh nových zariadení CR (ubytovanie, stravovanie, služby,
doplnkové služby pre turistov) a doplnenie základnej vybavenosti v malých
obciach mikroregiónu;
vybudovanie,
resp.
dobudovanie
turistickej
infraštruktúry
(Spišská
cyklomagistrála, Gotická cesta - Spišský hrad a jeho podhradie, rozšírenie siete
značených turistických trás a ich zapojenie do siete Európskych trás);
návrh obcí a posilnenie ich významu v priestore pod Levočskými vrchmi a
Braniskom (využitie prírodného prostredia), v ktorých je možné rozvíjať rôzne
formy vidieckej turistiky: Bijacovce, Dúbrava, Harakovce, Poľanovce, Lúčka.
Urbanisticky návrh rozvoja vidieckych sídiel v mikroregióne Granč Petrovce, Studenec, Jablonov, Korytné, Pongrácovce, Ordzoviany, Baldovce,
Buglovce, Nemešany a Behárovce je ďalej zameraný na:
zachovanie a ochrana kultúrneho dedičstva - zachovanie ľudových zvykov, krojov
a tradičných remesiel, sakrálnych, technických pamiatok, ľudovej architektúry;
využitie existujúceho domového (bytového fondu), v súčasnosti nevyužívaného
pre rekreačné využitie (ubytovanie v súkromí, chalupárstvo);
riešenie chýbajúcej občianskej vybavenosti;
navrhované aktivity pre zlepšenie krajinného obrazu (príťaťažlivosti) krajiny a
obcí, nachádzajúcich sa v
ochrannom pásme (OP) Spišského hradu a pri
hlavných komunikačných ťahoch (štátna cesta I/18, plánovaná diaľnica D1);
riešenie rozvoja obcí z hľadiska bývania;
skrášľovanie obcí, estetizácia verejných priestranstiev;
riešenie ekostabilizačných opatrení;
vybudovanie resp. dobudovanie technickej infraštruktúry a zariadení dopravy;
vybudovanie, resp. dobudovanie športových a rekreačných zariadení,
dobudovanie infraštruktúry pre cestovný ruch;
rozvoj nových foriem turistiky (agroturistika, hipoturistika, ekoturistika,
poľovníctvo, rybolov)
Pri riešení je nutná vzájomná koordinácia obcí medzi sebou, niektoré zámery sa
dotýkajú viacerých obcí, resp. celého mikroregiónu a výsledným cieľom by malo byť
efektívne a komplexné riešenie priestoru ako celku.
Priority riešenia:
Vzhľadom na kultúrno-historické hodnoty riešeného územia, najmä Národnej
kultúrnej pamiatky Spišský hrad je prioritou riešenia č. 1 urýchlené spracovanie a
schválenie územného plánu, resp. urbanistickej štúdie mikroregiónu Spišské Podhradie
(Spišský hrad a podhradie).
1.
V súčasnosti je v štádiu rozpracovania Územný plán mesta Spišské Podhradie s
predpokladaným ukončením v r. 2002.
Chýbajúci koncepčný dokument v riešenom území a nekoordinované a v nemálo
prípadoch aj nekvalifikovaná a nevhodná stavebná činnosť (pri historickej zástavbe aj
nečinnosť) spôsobila v tomto svetovo ocenenom priestore nevyčisliteľné škody.
Vypracovanie územného plánu obcí mikroregiónu (ich história siaha až do stredoveku),
ktoré sa okrem obcí Dúbrava, Harakovce, Poľanovce a Korytné nachádzajú v
ochrannom pásme Spišského hradu a dotvárajú jeho panorámu javí ako nevyhnutnosť.
90
Schválený územný plán obcí , ležiacich okolo Spišského hradu Baldovce,
Beharovce, Bijacovce, Buglovce, Granč - Petrovce, Jablonov, Katúň, Klčov, Lúčka,
Nemešany, Ordzovany, Studenec, Žehra, prípadne i Dúbrava, Harakovce, Poľanovce a
Korytné s riešením hradu by bol jediným záväzným dokumentom, ktorý zrozumiteľným
a právne čistým spôsobom definuje podmienky pre realizáciu a koordináciu záujmov v
území, ale zároveň poskytne právne záruky a istoty všetkým uživateľom územia. Len pri
koncepčnom riešení územia ako celku je možné zabezpečiť ochranu kultúrno historického a prírodného potenciálu tohoto unikátneho priestoru a pripraviť územnotechnické podmienky pre jeho rozvoj a prosperitu. Nevyhnutnou podmienkou pri tvorbe
územného plánu je zainteresovať čo najširšiu odbornú a laickú verejnosť a
podnikateľské subjekty.
O výnimočnosti tohto územia svedčí okrem zápisu do zoznamu UNESCO i počet
a význam pamiatok (MPR Sp. Kapitula - 20 objektov zapísaných v ÚZKP, PZ Sp.
Podhradie s 83 objektami zapísanými v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR
(ÚZKP) - NKP Spišský hrad, NKP kostol sv. Ducha s areálom, v obciach mikroregiónu
množstvo pamiatok, zapísaných v ÚZKP, tri národné prírodné rezervácie (NPR)
Dreveník, Sivá Brada, Rajtopíky, národná prírodná pamiatka (NPP) Spišský hradný
vrch, štyri prírodné pamiatky (PP) Travertínová kopa Ostrá hora, Travertínová kopa
Sobotisko, Travertínová kopa Jazierko na pažiti, Travertínová kopa Zlatá brázda, dva
chránené areály (CHA) Historický park Bijacovce, Historický park Hodkovce a návrh 9
lokalít v kategórii CHA, 3 lokality v kategórii PR, 4 lokality v kategórii prírodné pamiatky
(PP) a návrh chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Spiš, ktorý zaberá južnú časť
mikroregiónu Spišské Podhradie (okresy Levoča a Spišská Nová Ves) s predbežnou
výmerou 9 920 ha v geomorfologickom celku Hornádska kotlina. Uvedený návrh je v
súlade s Národným akčným programom , spracovaným MŽP SR a schválený
uznesením vlády SR. Súčasťou spracovania územného plánu bude i krajinno-ekologický
plán.
Rozloha riešeného územia: 14 434 ha
Počet obyvateľov mikroregiónu: 10 385.
2.
Riešiť Spišské Podhradie vzhľadom na výnimočnú koncentráciu kultúrnohistorických pamiatok a prírodných pamiatok ako (prirodzené) nástupné centrum
mikroregiónu s dôrazom na komplexné riešenie väzieb na Spišský hrad a
medzinárodnárodný význam územia mikroregiónu v oblasti rekreácie a cestovného
ruchu.
Mesto má najväčšie územno - technické predpoklady pre rozvoj tejto funkcie. Pri
riešení je potrebné sa zamerať hlavne na efektívne využitie existujúceho stavebného
fondu hlavne v pamiatkovej zóne (nájsť im funkčnú náplň) a MPR Spišská Kapitula, ako
najcennejších priestorov.
3.
Riešiť navrhované územie pod Braniskom a Levočskými vrchami vzhľadom na
ich prírodný potenciál ako rekreačný priestor - obce Dúbrava, Harakovce, Korytné a
Poľanovce - významné vidiecke sídla s využitím pre rôzne formy vidieckej turistiky a
chalupársku rekreáciu a pripraviť územnotechnické podmienky pre rozvoj tejto funkcie.
2.3.1.
Spišské Podhradie
V súčasnosti v Spišskom Podhradí žije 3780 obyvateľov v 857 trvale obývaných
domoch (1189 trvale obývaných b.j.). Neobývaných je v meste 157 domov (171 b.j.),
z toho na rekreačné účely je min. využívaných 6 objektov.
91
V k.ú. je navrhovaný na vyhlásenie CHA Jereňáš (ochrana komplexu
mimoriadne hodnotných lesných porastov) a upresnenie - úprava hraníc NPR Sivá
Brada, PP Sobotisko.
a)
Urbanisticko - architektonický rozbor
Historický vývoj mesta
Pôdorys Spišského Podhradia určila cesta z Levoče do Prešova a Spišských
Vlachov, vedúca
okolo kapitulského a hradného kopca. Spolu s miestnymi
komunikáciami do Studenca a Jablonova vytvára typickú “vidlicu”. Jadrom pôvodného
osídlenia je v pôdoryse mesta dodnes zachovaná okrúhlica v strede s románskym
kostolom z polovice XIII. storočia, goticky opevneným v XV. storočí. Vznik tohoto centra
je datovaný do XII. storočia. Radiálne vybiehajúce ulice z centrálneho námestia sa
čiastočne zachovali vo svojich pôvodných trasách, najmä na severnej strane mesta s
vybiehajúcou Prešovskou ulicou, ktorá bola pokračovaním dodnes zachovanej trasy
cesty okolo Spišskej Kapituly.
Koncom XIV. a v XV. storočí vznikla potreba rozšíriť mestský pôdorys. Bolo
založené veľkoryso koncipované obdĺžnikové námestie, s priečne
pretekajúcim
potokom, obostavané radom poschodových meštianskych domov. Západnú stranu
námestia určoval už existujúci mestský špitál. Gotické meštianske domy, ktoré sa nám
zachovali vo svojej pôvodnej skladbe na tomto námestí až podnes, sú poschodové
budovy prejazdového typu s dvojtraktovou dispozíciou a v ojedinelých prípadoch so
zachovanými gotickými dvornými krídlami. Prejazd a miestnosti týchto domov boli
zaklenuté valenou lomenou klenbou, miestnosti poschodia boli kryté trámovými
stropmi. Mnohé z týchto domov si zachovali až podnes pôvodné architektonické
články, najmä vstupné a interiérové portály, kozuby v prejazde alebo v čiernej kuchyni,
gotické kované dvere v dvornom krídle, ako aj štrbinové strieľne na dvornej strane
obytnej budovy a hospodárskeho krídla.
Týmto novým stavebným zásahom sa pôvodné osídlenie dostalo čiastočne do
sekundárnej polohy a na novo vzniknutom námestí vznikla v radovej zástavbe aj
radničná budova. Medzi verejné stavby mesta patrí v prvom rade farský kostol z rokov
po tatárskom vpáde, ktorý sa svojimi architektonickými článkami približuje k architektúre
katedrály Sv. Martina v Spišskej Kapitule. Vnútorné zariadenie je z druhej polovice XV.
storočia, z ktorého najmä tabuľové obrazy patria medzi vrcholné umelecké diela tohto
obdobia.
Farský kostol bol jednoloďový s rovným uzáverom presbytéria a s predstavanou
vežou, goticky prebudovaný a opevnený v XV. storočí. Pri klasicistickej prestavbe,
resp. novostavbe v dvadsiatich rokoch XIX. storočia, z pôvodnej stavby rešpektovali
iba vežu so združenými zvukovými oknami a niektoré časti gotického vnútorného
zariadenia.
Okrem farského kostola stála na západnom okraji mesta už od XIV. storočia
budova mestského špitálu, v polovici XVII. storočia prebudovaná na kláštor s kostolom
Milosrdných bratov. Kláštor, napriek barokovej úprave z XVIII. storočia a jeho
rozšíreniu o priľahlé meštianske domy, ktoré boli funkčne pripojené ku kláštoru,
nezmenil podstatne svoj výzor a dispozičné riešenie. Je to štvorkrídlová budova s
ústredným dvorom, okolo ktorého obieha renesančne klenutá chodba.
Radnicou sa stal v roku 1546 postavený meštiansky dom na staršom gotickom základe,
v radovej zástavbe na severnej strane mesta, ktorý podliehal častým prestavbám.
Meštianske renesančné domy, ktoré vznikli na voľných plochách námestia, v zásade
rešpektovali tradičné gotické pôdorysy prejazdového poschodového domu s priestorom
92
zaklenutým valenými klenbami s lunetami a krížovými klenbami. Z ich pôvodného
riešenia sa zachovalo množstvo portálov, okenných orámovaní a architektonických
kamenárskych detailov v interiéroch a na fasádach domov. Osobitosťou renesančných
domov sú drevené trámove vyrezávané stropy umiestnené často v prízemí v prednej
izbe, v riešení a v profilácií ktorých sú rezíduá starších gotických stropov. Stropy sú
datované do XVII. storočia a sú slohovo príbuzné stropom v Spišskej Kapitule.
V priebehu XVIII. storočia bol do plochy námestia dostavaný nový rad
poschodových meštianskych domov, ponechávajúcich čiastočne tradičné dvojtraktové a
potom trojtraktové pôdorysy prejazdových domov, ako aj objekt evanjelického kostola
(r. 1799 - 1808). Tak sa staršie meštianske domy na južnej strane námestia dostali do
sekundárnej polohy.
V XVIII. a XIX. storočí sa stavebná činnosť presunula na okraje mesta. Vznikli
siete nových ulíc s prízemnými domami v radovej zástavbe. Urbanistická situácia
niektorých z týchto ulíc je ešte stredoveká - (Podzámková), ako to dokazujú
existujúce “vežové domy”.
V priebehu XIX. storočia sa zástavba postupne dopĺňala (zachované
architektonické prvky pochádzajú približne z polovice XVIII. stor.). Úlohu v dotvorení
pôdorysu zohrala aj židovská komunita výstavbou školy a synagógy.
Pôdorys mestského jadra, tak ako bol dobudovaný v baroku, sa podstatne
nezmenil. Popri rešpektovaní pôvodnej parcelácie vzniklo niekoľko historizujúcich a
secesných budov. Z väčších objektov treba spomenúť prestavbu staršej farskej
renesančnej budovy a novostavbu školy. Meštianske domy sa v zásade iba obnovili,
často sa jednalo o výmenu stropov, alebo úpravy fasády.
Výzor týchto domov však značne pozmenilo nové natočenie plechových striech s
nízkym sklonom,
ktorými obyvatelia mesta nahradili staršie, ľahko horľavé šindľové
strechy so štítom a podlomenicou. Táto výmena striech sa pravdepodobne odohrala po
poslednom veľkom požiari mesta v r.1905.
Budova železničnej stanice a jej zariadenia sa mesta dotkla len okrajovo. Až v
tridsiatich rokoch XX. storočia vznikli na ploche námestia dve väčšie budovy. Mestský
dom a kultúrny dom s hotelom, ktoré znovu rozdelili veľkú plochu námestia a odsunuli
kláštornú budovu do úzadia.
Výstavba v druhej polovici XX. storočia nerešpektovala historickú parceláciu.
Na mieste vnútroblokových zadných parciel a hospodárskych budov Palešovho a
Mariánskeho námestia bolo vybudované sídlisko “Hrad”. Ďalšia výstavba panelových
domov bola vsunutá medzi Spišskú Kapitulu a centrum Spišského Podhradia, čím
takmer úplne zlikvidovala historickú siluetu mesta (Štúrova ulica). Zástavba rodinných
domov v lokalitách Bielidlá, Májova-Vínny vrch neznamenala pre sídlo negatívny
zásah. Podobne možno ohodnotiť aj výstavbu dvoch základných škôl na severnom a
južnom okraji mesta.
Pôdorysná schéma a štruktúra
Základ urbanisticko-architektonickej schémy Spišského Podhradia tvorí už
spomínaná vidlica ciest, vytvárajúca pôdorys mesta obostavaním hlavnej komunikačnej
trásy. Z nich najdôležitejšou bola tzv. “Magna Via” (Veľká cesta) vedúca zo Šariša
južným Spišom a tzv. “Veľká gemerská cesta”, vedúca do Spišských Vlachov,
Krompách a Gelnice.
Ústredný priestor vidlice týchto ciest vytváral nepravidelné námestie. Priečne cez
námestie pretekal potok, okolo ktorého pokračuje výstavba do bočných ulíc. Námestie
sa smerom na západ lievikovo zužuje. Pri starej ceste do Prešova nadväzuje na priestor
ohradeného farského kostola. Pôvodne prízemná stavba bola neskôr zväčšená na
93
jedno, ojedinelo dvojposchodovú, pričom priľahlé ulice vzdialenejšie od centra
zostávajú prízemné.
Pôvodne koncipované rozmery námestia sa zdajú byť oveľa veľkorysejšie.
Námestie bolo rozdelené na dva celky až neskoršou barokovou zástavbou. Zásluhou
tohto rozdelenia v XX. stor. vstavaných funkcionalistických objektov hotela a mestského
domu nie je možné vnímať pôvodné veľkorysé námestie. Čitateľnosť urbanistickej
koncepcie je znížená aj tranzitnou dopravou a neadekvátnou zeleňou. Svoju úlohu pri
vznikaní pôdorysu mesta zohrali aj sídlom pretekajúce potoky, pričom sa radová
výstavba sústreďovala za ne, v smere od námestia.
Mesto Spišské Podhradie nebolo v minulosti ohradené hradbami, s výnimkou do
roku 1948 samostatnej časti - Spišská Kapitula. Predpoklad súvislej línie stodôl a
kamenných múrikov ohraničujúcich záhrady za zadnými traktami domov sa nepotvrdil,
aj keď je výrazným prvkom lemujúcim intravilán. Ďalším nepotvrdeným fortifikačným
prvkom je na niektorých miestach tzv. pílovité uskakovanie pôdorysu, ktoré môžeme
nájsť aj v iných Spišských mestách. Nález dvoch vežových domov na východnej
hranici sídla vytvára predpoklad obrannej línie medzi hradom a Podhradím.
Štruktúru historickej zástavby, ak odhliadneme od zmiešaných a prechodných
dispozícií, môžeme rozdeliť na dva typy: podlažnú architektúru meštianskych domov
prejazdového typu a prízemnú zástavbu v priľahlých častiach.
Charakteristický spôsob zástavby parcely tvoria vpredu situované podlažné domy s
prejazdom a vo dvore pokračujúcim dvorným krídlom smerom do hĺbky parcely. Ďalšie
hospodárske, často drevené budovy na kamennej podmurovke, stáli v polovici, alebo
na konci parcely.
Typické zastrešenie objektov v minulosti predstavovali tzv. spišské štítové strechy s
podlomenicami. Tieto strechy vymizli začiatkom XX. stor. a dnes už o ich existencii v
Spišskom Podhradí nemáme žiadne doklady. Nahradili ich sedlové strechy s nízkym
sklonom a s hrebeňom rovnobežným s uličnou čiarou, oddelené požiarnymi múrikmi.
Charakteristickou strechou pre MPR Spišská Kapitula je baroková manzardová strecha
z drevených šindľov.
Radová zástavba prízemných domov
v bočných uličkách a
pozdĺžne
vybiehajúcich diaľkových komunikácií je tvorená zväčša dvojkrídlové’ so šírkovo
orientovaným uličným krídlom a pozdĺžnym dvorovým krídlom. Iba uličné krídlo majú
menšie domy. Väčšina domov má pivnicu, nachádzajúcu sa v hĺbke parcely. Sedlové
strechy majú hrebene rovnobežné s ulicou. Domy sú prevažne trojosové, s
excentricky situovaným vstupom. Dispozične sa strieda dom prejazdového typu (portál s
dvojkrídlovou bránou), alebo priechodového typu (vstup s jednokrídlovou dvernou
výplňou). Jadro dispozície tvorí dvojtrakt. Na niektorých parcelách do dvora sú
aditívne radené pristavané obytné’ alebo hospodárske priestory. Zadné humno je
ohradené dreveným alebo murovaným plotom.
Silueta historického jadra Spišského Podhradia
Spišské Podhradie je situované v údolí medzi vrchom sv. Martina a hradným
bralom, preto nie je v diaľkových pohľadoch vnímané.
Najvýznamnejšie výškové dominanty sídla pôvodne boli veže farského kostola, kostola
Milosrdných bratov a evanjelického kostola. Tieto dominanty sa uplatňovali
predovšetkým pri vstupe do sídla zo Spišskej Kapituly.
Nešťastným situovaním panelových domov pri vstupe do mesta sa úplne eliminovala
historická silueta. Ďalší zásah, a to zastrešenie pôvodne plochostropých panelových
domov výstavbou až
dvojpodlažného podkrovného priestoru sa prejavil
ešte
94
negatívnejšie. Zvýšenie hmoty objektov panelových domov zasiahlo pohľadovo až
do výšky hradného kopca a ešte viac obmedzuje panoramatický pohľad na sídlo.
Neodmysliteľnou časťou historickej panorámy je krajinná dominanta Spišského
hradu, ktorej dôležitou súčasťou sú pešie chodníky a v minulosti bolo aj horizontálne
členenie polí na hradnom kopci. V súčasnosti používaný spôsob orby prispieva ku
erózii pôdy a z hľadiska významu NKP Spišský hrad a jej uplatnenia v krajinných
pohľadoch by bolo vhodné aspoň čiastočné obnovenie horizontálnej parcelácie.
b)
Funkčné využitie územia (funkčné zónovanie)
Jednotlivé funkčné zóny sa v meste navzájom prelínajú. Historické jadro,
predovšetkým námestie Palešovo a Mariánske majú zmiešanú funkciu bývania,
obchodu a služieb. Okolité ulice majú výlučne funkciu bývania.
Plochy športovej vybavenosti sú situované v juhovýchodnej časti mesta (športový areál).
Zóna výroby a skladov je lokalizovaná na juhovýchodnom okraji intravilánu a čiastočne
aj v centre južnej strany mestského pôdorysu.
Najvýznamnejšie výrobné prevádzky sú: VZORODEV VD Spišské Podhradie,
KAMEŇOPRIEMYSEL, a.s. Sp. Podhradie a SLOVSTEIN s.r.o. (kameňolom).
Poľnohospodárska výroba je zastúpená PD podieľníkov Sp. Podhradie.
Sivá Brada (viď výkres č. 2) sa nachádza západne od mesta - národná prírodná
rezervácia (travertínová kopa). Na jej vrchole stojí kaplnka z r. 1675. Obľúbené
turistické miesto v k.ú. Spišské Podhradie, v minulosti známe kúpele, využívajúce
minerálne pramene. Motel Natali (s ubytovacou kapacitou 46 lôžok a stravovacou
kapacitou 46 stoličiek) je v bezprostrednom dotyku s NPR.
Východne od Sivej Brady od r. 1964 je v prevádzke Spišský salaš s ponukou
typických spišských jedál a nápojov
a v súčasnosti ukážkami pôvodného
poľnohospodárskeho náradia. Každoročne sa tu konajú Spišské folklórne slávnosti. V r.
2001 sa tu uskutočnil úspešný pokus o zápis do Guinessovej knihy rekordov o najväčší
piroh.
Územie Sivej Brady je v súčasnosti využívané na rekreačné účely. Vzhľadom na
chránené územia v tejto časti chotára rozvoj je možný len efektívnym využitím
existujúcich lokalít a zariadení , pri dodržaní podmienok a zásad (štatútu) - Národná
prírodná rezervácia Sivá Brada (5. stupeň ochrany, ochranné pásmo minerálnych
prameňov - PHO).
V Sivej Brade - od Spišského salaša, a sa začína v súčasnosti jediný náučný chodník,
spájajúci pozoruhodnosti , nachádzajúce sa na územi, zapísaného do UNESCO. Taktiež
má tu začiatok značená turistická trasa do Žehry.
c)
Návrh funkčného využitia
S výnimkou mestskej časti Spišská Kapitula, ktorá mala samostatný vývoj a
tvorila samostatnú správnu jednotku s využitím pre potreby cirkvi, môžeme hovoriť o
Spišskom Podhradí v minulosti ako o mestečku s poľnohospodárskym a remeselníckym
charakterom. Tento polyfunkčný charakter s prevahou bývania je v podstate zachovaný
dodnes. V podlažnej centrálnej časti okolo námestí
sú sústredené služby,
administratíva, obchodná vybavenosť. Negatívnou tendenciou je prenajímanie
prízemných priestorov pre potreby obchodu a nevyužívanie priestorov prvého
poschodia, ktoré ostávajú prázdne. Radová výstavba remeselníckych domčekov v
bočných uliciach je využívaná na bývanie s občasným umiestnením obchodných
95
prevádzok, alebo výnimočne pre potreby CR - penzión Podzámok, turistické
ubytovanie, ubytovanie v súkromí.
V Spišskom Podhradí je množstvo objektov nevyužitých a chátrajúcich. Príčinou
tohto stavu je nevyjasnenosť vlastníckych vzťahov, finančná náročnosť rekonštrukcií a
všeobecne nízka úroveň investícií a záujmu o bytové a obchodné priestory v sídle.
Riešením tohoto javu je na jednej strane hľadanie ekonomických impulzov a riešenia
zamestnanosti pre celé sídlo, alebo aspoň hľadanie funkčnej náplne a investorov pre
jednotlivé objekty .
Bývanie je najdôležitejšou funkciou v pamiatkovej zóne. Sídlo predpokladá len
malý nárast počtu obyvateľov.
Veľkou rezervou bytového fondu ostáva historické jadro. Väčšia časť objektov, vrátane
neobývaných, je v súkromnom vlastníctve. Predpokladom intenzifikácie bytového fondu
je kvalitná sieť infraštruktúry. Mnohé z domov dodnes nemajú funkčnú kanalizáciu, resp.
ešte neboli splynofikované.
Občianska a rekreačná vybavenosť
Návrh ubytovacích, stravovacích zariadení a doplnkových služieb turistom
vychádza z efektívneho využitia kultúrno - historického potenciálu a existujúceho
stavebného fondu najmä na území pamiatkovej zóny. Pre oživenie pamiatkovej zóny v
Spišskom Podhradí je najvhodnejšie umiestniť čo najviac zariadení v jej
rekonštruovaných objektoch.
Z hľadiska veľkostnej kapacity parter pamiatkových objektov v centre je plne postačujúci
na pokrytie potrieb obchodnej siete a služieb. Preto nie je v blízkej budúcnosti nutné
budovať objekty nové, resp. nie na území pamiatkovej zóny. Funkčné zlúčenie s
bývaním je vhodné a nadväzuje na tradíciu remeselnej výroby, spojenej s predajom.
Dôležité je zachovanie vstupov do predajní a navrhovaných zariadení cez prejazdy,
ktoré sa tak stanú verejným priestranstvom a zároveň budú vytvárať zádverie pre tieto
priestory.
Vzhľadom na potrebu čo najväčšieho využitia turistického ruchu je žiadúce v
Spišskom Podhradí vybudovať zariadenia pre ubytovanie turistov. Odporúčame využiť
rekonštruované priestory v historickom jadre na ubytovanie v súkromí - izby, objekty,
prázdninové byty, alebo
historické meštianske domy riešiť ako penzióny (podľa
vybavenia, úrovne a rozsahu poskytovaných služieb rôznych tried - od najnižšej ((*) po
najvyššiu triedu (***). Toto ubytovanie sa musí viazať na čo najširšiu ponuku atraktivít
a možností trávenia voľného času, so zapojením a využitím pamiatkových objektov
okolia. Aktivity môžu nadväzovať na tradície remeselnej výroby a trhov (podobne ako
je to v Kežmarku) . V čase turistickej sezóny by sa plochy námestí mohli stať dejiskom
kultúrnych podujatí so sedením v otvorených kaviarňach priamo na námestí apod.
Hotel Spiš na rohu Mariánskeho námestia a Palešovho námestia (v súčasnosti
v dražbe) po modernizácii interiéru a s menšími vnútornými stavebnými úpravami zvýšenie kategórie na min. *** je stavebne vyhovujúcim a reprezentačným
trojpodlažným objektom v pamiatkovej zóne. Predpokladaná ubytovacia kapacita: 45 60 lôžok.
Predpokladaná stravovacia kapacita (reštavrácia, kaviareň, bar): 156 stoličiek.
Ďalším vhodným ubytovacím a stravovacím zariadením v centre Spišského
Podhradia po zrealizovaní rozpracovaných zámerov zo strany majiteľa, bude Penzión
Pacák min. trieda **, Mariánske námestie s predpokladanou kapacitou 36 lôžok a min.
60 stoličiek v reštaurácii, kaviarni a bare s ďalšími navrhovanými doplnkovými službami.
Ubytovacie kapacity sú riešené aj využitím podkrovného priestoru historickej budovy.
96
Administratíva je sústredená prevažne v nových objektoch, takže nedochádza
ku kolízií s pamiatkovou ochranou. Pri modernizáciách a rekonštrukciách týchto
priestorov treba rátať s ich citlivým prispôsobením historickému prostrediu.
Bankové inštitúcie - VÚB, Slovenská sporiteľňa sú umiestnené v centrálnom priestore
mesta.
Školské zariadenia
Objekt základnej školy (býv. Partizánska ulica) vyhovuje svojmu účelu a budova
školy je vhodne hmotou, strešnou rovinou a krytinou zakomponovaná do pôvodnej
zástavby. Podobná je situácia pri novej, ešte nedokončenej škole v južnej časti sídla.
Tretia základná škola s kapacitou 9 tried sa nachádza na Palešovom námestí vo dvoch
schátralých objektoch meštianskych domov. Je nevyhnutné tieto priestory
zrekonštruovať, alebo školu premiestniť v čo najkratšom čase.
Zdravotnícke a sociálne zariadenia
Objekty zdravotníckych zariadení sú v sídle riešené provizórne a kapacitne
nepostačujú. Centrálne riešené zdravotnícke zariadenie je vhodné umiestniť za
hranicou PZ, v južnej časti sídla. Príklady riešenia súkromných lekární a ambulancií
v pamiatkových objektoch sú dnes uspokojivo realizované na Mariánskom námestí.
Ústav sociálnej starostlivosti je situovaný v areále kláštora Milosrdných bratov.
Kultúra a spoločenské zariadenia
Kultúrne aktivity sú sústredené v tzv. spoločenskom dome. Súčasný stav
možností kultúry a zábavy je z hľadiska cestovného ruchu nepostačujúci. Mesto
postráda objekt múzea, ktoré by
sústreďovalo archeologické exponáty, doklady
remeselnej výroby, históriu mesta a pod. Múzeum je vhodné umiestniť v centre
mesta (Palešovo, Mariánske námestie) v čo najautentickejšie zachovanom objekte,
prípadne objekte, viažúcom sa na historické udalosti.
Športové a relaxačné zariadenia nie je vhodné situovať na území pamiatkovej
zóny. Športový areál sa nachádza vo východnej časti sídla. V súvislosti
s predpokladaným rozvojom cestovného ruchu je potrebné rozšíriť ponuku využitia
tohoto areálu. V meste sa dnes nenachádza funkčné kúpalisko. Staré kúpalisko je dnes
v ruinálnom stave na severnom okraji sídla. Jeho rekonštrukcia v blízkosti štátnej cesty
I/18 a plánovanej diaľnice je diskutabilná. Perspektívne je vhodnejšie uvažovať o
výstavbe nového kúpaliska v športovom areáli.
Z hľadiska rozvoja sídla je žiadúce presmerovať nástup na Spišský hrad zo
strany Spišského Podhradia s potrebou vybudovanie väčšieho záchytného parkoviska v
nástupnom priestore. Takýmto riešením by sa zvýšila návštevnosť mesta, s následným
zvýšeným záujmom o ubytovanie a využitie ďalších služieb. Návštevnosť Spišského
hradu dosahuje až 1500 - 2000 denne (to predstavuje 162 áut a 12 autobusov).
Väčšina z týchto návštevníkov dnes ani neprechádza Spišským Podhradím, ale využíva
záchytné parkovisko, vybudované v k.ú. obce Žehra.
V tejto súvislosti je nutné riešiť zo záchytného parkoviska peší prístup k dolnej bráne
Spišského hradu spolu s vhodným a účinným informačným systémom, ten je potrebné
riešiť aj zo železničnej stanice.
(Hlavne mladí návštevníci Sp. Podhradia a Spišského hradu využívajú tento typ
prepravy).
97
Riešenie verejných priestranstiev a ulíc:
Predpokladom
uspokojivého vnímania historického priestoru a súborov
architektúry pamiatkovej zóny je koordinácia technického zázemia a architektonického
dotvorenia priestorov ulíc a námestí.
Základnou podmienkou revalorizácie historickách priestorov Spišského
Podhradia je vylúčenie tranzitnej dopravy z mesta a zároveň citlivé zabezpečenie
dopravného napojenia a dopravnej obsluhy.
Rešenie parkovej zelene a drobnej architektúry:
Parčíky na Starom jarku a na Hviezdoslavovej ulici je vhodné ponechať bez
dispozičných zásahov a pri rekonštrukcii je potrebné:
obnoviť porasty v rovnakom druhu, princípe aj v rovnakom rozmiestnení v
dispozícií, tak ako sú doteraz zachované;
odstrániť živé ploty v celom rozsahu parčíkov s cieľom pohľadovo prepojiť oba
parky a tým sceliť plochu námestia;
určiť z existujúcich náletových drevín a novodobých výsadieb cieľové stromy a ich
koruny upraviť výchovným rezom ;
odstrániť z plochy parčíkov nevhodné dreviny, ktoré sú poškodené, alebo
prestarnuté;
ošetriť staré stromy adekvátnym spôsobom.
Park v severnej časti Mariánskeho námestia je dispozične najhodnotnejším
parkom v pamiatkovej zóne. Pre jeho zachovanie a prinavrátenie pôvodných hodnôt je
potrebné:
zachovať dispozíciu bez zmien v členení, ktoré je dodnes jasne čitateľné;
upraviť chodníkovú sieť do pôvodných proporcií;
obnoviť mäkké povrchy chodníkov z drobného kameniva;
odstrániť novodobé prvky v dispozícií (murované stĺpiky, kvetináče...) a
ponechať plochy čisté;
architektonizovať studňu s cieľom zapojiť ju do parkovej kompozície ako prvok
vodného systému;
zlikvidovať nevhodné oplotenie a k nemu pridružené živé ploty;
ponechať živý plot do doby komplexnej rekonštrukcie námestia pozdĺž
komunikácie ako bariéru;
vybaviť park drobnou architektúrou v historizujúcom tvarosloví;
postupné odstránenie smrekových výsadieb v centre dispozície, ktoré nežiadúco
rozčleňujú námestie vo vertikálnom smere;
zaoberať sa proporčne a materiálovo nevhodným ohradením podstavca
Immaculaty.
Novodobý parčík v južnej časti námestia má len minimálnu sadovnícku hodnotu
a s ohľadom na zaniknutú zhromažďovaciu plochu v centre sídla je vhodné
rekonštruovať celú plochu ako parkové námestie, kde budú stromové výsadby vo
vynechaných plochách a okolie bude kompaktne spevnené vhodným materiálom.
Ostatným plochám zelene na území pamiatkovej zóny je potrebné zabezpečiť
pravidelnú a priebežnú údržbu a zachovať len porasty biologicky zdravé a esteticky
hodnotné.
Drobná architektúra obohacuje prostredie. Zo zachovaných historických prvkov
“malej architektúry” v pamiatkovej zóne Spišské Podhradie je potrebné spomenúť
Mariánsky stĺp - Immaculatu. Na okraji intravilánu a extravilánu sú to božie muky, kríže,
98
kaplnky, ale aj deliace kamenné múriky, drevené ploty oddeľujúce a ukončujúce
parcely.
Súčasný stav malej mestskej architektúry reprezentuje množstvo nevkusných a
často aj nefunkčných kovových zábradlí, lavičiek, odpadkových košov, pútačov a
skriniek. Tento mobiliár je potrebné nahradiť buď náročnejším výtvarným
spracovaním, alebo jednoduchším, ale esteticky uspokojivým stvárnením s využitím
tradičných materiálov ako drevo, kov, sklo, kameň.
Osvetlenie
Historicky doložené osvetlenie predstavuje len neúplná konzolová lampa na
Spišskej Kapitule umiestnená na záhradnej fasáde Biskupského paláca. Pri návrhu
použitia nových svietidiel v Spišskom Podhradí možno uvažovať o kombinácií
konzolových svietidiel pri pamiatkových objektoch so samostatne stojacimi atypickými
svietidlami. Pri umiestňovaní konzolových svietidiel treba postupovať opatrne s
ohľadom na možné porušenie starších omietkových vrstiev, event. vonkajších malieb.
Atypické, voľne stojace svietidlá by mali byť zosúladené s ostatnými prvkami mestského
interiéru.
Slávnostným osvetlením, by mali byť osvetlené významné pamiatkové objekty
(kostoly, kláštor, Spišská Kapitula)
d)
Návrh nových ubytovacích a stravovacích zariadení - Spišské Podhradie
Hotel Spiš, Palešove námestie***
(v súčasnosti v dražbe) - navrhovaná modernizácia interiéru s menšími vnútornými
stavebnými úpravami - zvýšenie poskytovaných služieb v triede *** - je stavebne
vyhovujúcim a reprezentačným objektom v PZ
Predpokladaná ubytovacia kapacita: 45 - 60 lôžok.
Predpokladaná stravovacia kapacita :reštaurácia - 60 stoličiek, kaviareň - 60, bar - 36
stoličiek (spolu 156 stoličiek)
Zastavaná plocha 500 m2, 3- podlažná budova
Ubytovňa Pod hradom (turistická ubytovňa*)
Súčasné kapacity ubytovne:
Ubytovacia kapacia: 39 lôžok
Stravovacia kapacita: 150 stoličiek (reštaurácia, kaviareň, bar, salónik)
Navrhovaná je zmena kategórie na hotel “Pod hradom”- modernizácia a nadstavba
objektu (v zmysle spracovanej architektonickej štúdie) - minimálna trieda**
Navrhované kapacity: reštaurácia - 110 stoličiek, denný bar - 15 stoličiek, nočný bar - 25
stoličiek, banketové miestnosti - 20 + 65 stoličiek, spolu 235 stoličiek
Navrhovaná lôžková kapacita - 123 lôžok
Prístavba - zastavaná plocha: 65 m2
Penzión Podzámok
Súčasná ubytovacia kapacia: 45 lôžok (8 dvojlôžkových izieb, 3 trojlôžkové izby, 4
štvorlôžkové izby + 8 prístelkov)
Stravovacia kapacita: 70 stoličiek (reštaurácia 50 stoličiek, bar 20 stoličiek)
Doplnkové služby: záhradná reštaurácia využívaná len v letnej sezóne, sauna, záhradné
grilovanie, jazda na koči, na koni.
Navrhovaná je prístavba a nadstavba - zvýšenie ubytovacej kapacity v podkroví o 10
lôžok so zvýšením úrovne a poskytovaných služieb v triede penzión (**) až (***)
99
Zastavaná plocha prístavby: 55,4 m2
Zastavaná plocha existujúceho penziónu: 206,7 m2
Penzión Pacák (**) až (***), Mariánske námestie 33
Predpokladaná ubytovacia kapacita: 36 lôžok (v dvoch apartmánoch a v 15-tich
dvojlôžkových izbách)
Predpokladaná stravovacia kapacita: reštaurácia, kaviareň, bar - 60 stoličiek
Motel Natali, Sivá Brada (môže byť (*) až (****)
Ubytovacia kapacia: 46 lôžok
Stravovacia kapacita: 46 stoličiek
Navrhované doplnkové služby: sauna, fitnes
Spišský salaš, Sivá Brada
Ubytovacia kapacia súčasná: 0
Ubytovacia kapacia navrhovaná - penzión: 12 lôžok
Stravovacia kapacita: 120 stoličiek v reštaurácii 2. a 3. triedy
Doplnkové služby: letný bufet Koliba
Navrhovaný je rozvoj doplnkových služieb: skanzen poľnohospodárskej techniky,
zmenáreň
Samoobslužná reštaurácia
Navrhované umiestnenie: na navrhovanom záchytnom parkovisku pod Sp. hradom
Navrhovaná stravovacia kapacita: 40 stoličiek
Doplnkové služby: bufet, služby pre motoristov
2.3.1.1.Spišská Kapitula (medzinárodné stredisko cestovného ruchu)
Mestská pamiatková rezervácia Spišská Kapitula bola vyhlásená vládou ČSR na
základe návrhu z 11.6.1950.
MPR bola spolu s ďalšími pamiatkami v roku 1993 zapísaná do Zoznamu svetového
kultúrneho dedičstva UNESCO.
a)
Urbanisticko - architektonický rozbor
Spišská Kapitula sa vyvinula ako malé opevnené cirkevné centrum na vŕšku Sv.
Martina v blízkosti Spišského hradu nad Spišským Podhradím, pri benediktínskom
kláštore na Pažici. Základom novovznikajúceho stavebného komplexu sa ešte pred
tatárskym vpádom stáva románska katedrála sv. Martina (1245 - 1275), ktorá bola však
dokončená už v gotickom slohu (1462 - 1478). Dominantným prvkom katedrály je
západné priečelie s dvojicou románskych hranolových veží. Ku katedrále bola v rokoch
1488 - 1493 pristavaná neskorogotická kaplnka Zápoľských. Cirkevné centrum bolo
opevnené v 14. storočí. Štruktúru tvorí ulica s jednotlivými kanóniami - budovami
kanonikov spolu s hospodárskym zázemím. Parcely boli široké, v ich strede stála
stodola postavená priečne na os parcely, za ňou záhrada. Budovy kanónií stáli
osamotené, až neskôr boli spájané uličným múrom s bránami (parcely navzájom
oddelené múrmi).
Pôvodná cesta z Levoče do Podhradia prechádzala cez tento opevnený komplex
a ulicu, až neskôr bola preložená a prechádzala medzi kláštorom na Pažici a východnou
stranou hradieb a ďalej pozdĺž južnej strany hradieb kapituly.
100
Stavebný charakter jednotlivých kanónií spĺňal vysoké nároky bytovej kultúry, ale aj
samostatnej hospodárskej jednotky - stodoly uzatvárali jednotlivé parcely po vnútornom
obvode fortifikácie. Hradby zároveň plnili aj obrannú funkciu (strieľne). Podľa
historických údajov boli na Kapitule pôvodne len štyria kanonici. Neskôr sa ich počet
zvyšoval a s ním aj počet kanónií. Severne od katedrály sa nachádzala románska
stavba prepoštského paláca a v bezprostrednej blízkosti aj dve rotundy, zbúrané v XVIII.
storočí. Stavebný koncept sa od XIV. storočia zásadne nemenil, zásah do hmotnej
skladby prinieslo XVII. storočie, keď sa prestaval a rozšíril prepoštský palác a rozšírilo
opevnenie (1662 - 1665). Vstupy do mestečka boli chránené hornou (západnou) a
dolnou (východnou) bránou.
Druhá tretina XVIII. storočia výrazne zasiahla do obrazu mestečka. Všetky
objekty boli prebudované v barokovom slohu. Za prepoštským palácom vznikla
baroková záhrada (francúzsky park) so samostatným vstupom - hodinovou vežou.
Strešná krajina sa zmenila výmenou sedlových striech za manzardové, šindľové.
Prestavaný bol aj objekt hostinca južne od katedrály na jezuitskú školu a seminár.
Pribudlo aj množstvo výtvarných prvkov mestského interiéru ako súsošia na fasádach,
voľné plastiky (sv. Ján Nepomucký), iluzívne maľby, slnečné hodiny, brány, oplotenia,
mreže.
V XVIII. storočí vznikli aj kaplnky v blízkosti Kapituly - Sivá brada, Pažica, ktoré
sú významnými krajinotvornými prvkami.
V XIX. storočí sa klasicistický sloh prejavil na celkovom urbanizme len mierne.
Parcely sa zastavovali ďalšími hospodárskymi stavbami (klasiscistné priečelia stodôl),
mnoho interiérov kanónií bolo prestavaných v empírovom duchu (kachľové pece).
Vnútorné časti veží opevnenia sa využívali ako záhradné altánky. V rokoch 1873 - 1889
prebiehala pod vedením F. Storna romantická regotizácia katedrály. Negatívnym
zásahom vstúpilo na Kapitulu XX. storočie radikálnou prestavbou seminára
(nadstavanie o jedno podlažie, demolácie veže priečelia) a novostavbou učiteľského
ústavu.(1932 - 1933). Tento komplex budov do urbanistickej štruktúry nezapadol
predovšetkým predimenzovanou mierkou, ale ani architektonickým štýlom
(funkcionalistický holotyp so sprievodnými znakmi: plochá strecha, atď.).
Celý stavebný komplex je do veľkej miery zachovaný a predstavuje jedinečný súbor
cirkevných stavieb s dominantným barokovým výrazom s vysokou urbanistickou a
historickou hodnotou.
V druhej polovici XX. storočia dochádzalo ku pamiatkovým obnovám jednotlivých
kanónií, ale aj ku zanedbaniu údržby, násilnej zmene funkcií a vlastníkov, strate
interiérového zariadenia. Po roku 1989 Spišská Kapitula prešla opäť do rúk cirkvi a
začala sa postupná obnova celého historického komplexu s prinavrátením pôvodných
funkcií budov.
b)
Spišská Kapitula - pamiatky:
Katedrála sv. Martina
Dnes biskupská katedrála, bola pôvodne prepoštským kolegiátnym kostolom.
Architektúra tejto pre kapitolu dominantnej budovy má tri hlavné stavebné fázy. Prvou
fázou bola románska bazilika. Počiatky výstavby siahajú pred polovicu trinásteho
storočia. Šírka lodí bola približne rovnaká, stredná loď bola dvojnásobne vyššia oproti
bočným lodiam. Každá loď bola ukončená polkruhovou apsidou. Z tejto stavebnej fázy
sa zachovalo priečelia s dvoma hranolovými vežami, vstupná časť so zaklenutím
empory a náznak víťazného oblúka, oddeľujúceho svätyňu od lode. Hlavice stĺpov
empory sú dodnes zdobené dekoráciou bobúľ a akantového listu. Severný aj západný
portál sú románske, západný však prešiel úpravou v XIX. storočí.
101
V roku 1433 spišský prepošt Ján Stock započal s rozšírením a úpravami v gotickom
slohu, pretože katedrála už nevyhovovala rastúcim potrebám. Predovšetkým sa
postavila nová veľká svätyňa. Koncom XV. storočia dostali bočné lode prekrásnu
hviezdicovú klenbu. Z baziliky sa stal kostol halového typu. Rodina Zápoľských v rokoch
1493 -1499 postavila pri katedrále svoju druhú pohrebnú kaplnku. Táto však nedosahuje
architektonickú hodnotu kaplnky zo Spišského Štvrtku, nemá ani podzemné podlažie,
zaujímavá je však empora s neskorogotickou kružbou. Priestor kaplnky rozšíril samotný
interiér katedrály, s ktorou je spojená dvoma arkádami. Z vonkajšej, južnej strany
kaplnku podopiera osem stupňovitých pilierov zdobených fiálami a krabmi. V XVIII.
storočí prebehli úpravy v barokovom slohu, bola pristavaná sakristia, upravený severný
portál. Koncom XIX. storočia bola katedrála prestavaná v duchu regotizačných prúdov
pod vedením šopronského reštaurátora Františka Storna. Interiér bol vymaľovaný
Félixom Dabertom (výzdoba sa zachovala v presbytériu). V interiéri katedrály sa
zachovala jedna stredoveká nástenná maľba vysokej historickej hodnoty, ktorá je na
severnej stene nad vstupom. Zobrazuje korunovanie Karola Róberta za uhorského
kráľa. Uprostred výjavu sedí na tróne Panna Mária s dieťaťom v lone a dáva korunu na
hlavu kľačiaceho Karola Róberta. Za ním kľačí kastelán spišského hradu držiac v ruke
kráľovský meč. Z druhej strany podáva madone korunu ostrihomský arcibiskup Tomáš,
za ktorým kľačí spišský prepošt Henrich držiac v ruke ríšske jablko. Obsah vyjadruje
úzky vzťah medzi spišskými prepoštmi a kráľom a bola zhotovená v roku 1317 po
víťaznej bitke pri Rozhanovciach nad Matúšom Čákom Trenčianskym ( v roku 1312).
Maľba bola zreštaurovaná Františkom Stornom a potom Jozefom Hanulom.
Interiér kostola bol naplnený gotickými oltármi (13 tabuľových gotických oltárov).
V priebehu XVII. storočia prebehla modernizácia niekoľkých oltárov tak, že gotická
architektúra bola nahradená barokovou oltárnou skriňou, pričom sochárska výzdoba
bola zachovaná. V 19. storočí sa pri barokových úpravách zase odstránili barokové
skrine a nahradili neogotickými. Z množstva pôvodných oltárov sa dodnes zachovalo len
päť: hlavný oltár s cennými tabuľovými maľbami, oltár Troch kráľov, oltár Smrti Panny
Márie, oltár Korunovania Panny Márie, oltár sv. Michala Archanjela. Interiér kostola
zdobia aj mnohé voľné plastiky, epitafy a mortuáriá.
Biskupský palác je druhou najvýznamnejšou stavbou na Kapitule. Nachádza sa
severne od katedrály a je spojený s hornou bránou. Tvorí rozsiahly komplex. V prvej
polovici XIII. storočia stál na jeho mieste románsky palác, ktorý bol postupne
upravovaný a zväčšovaný. Veľkou prestavbou a rozšírením prešiel v rokoch 1652 a
1656. Za palácom vznikol barokový francúzsky park so záhradou. V rokoch 1776 sa
začala ďalšia významná prestavba budovy na biskupskú rezidenciu. V roku 1877 sa
postavila brána vedúca z hlavnej cesty do biskupského dvora a záhrady. V roku 1871
bol obnovený interiér reprezentačných miestností. Budova bola pokrytá manzardovou
šindľovou strechou. V interiéri zaujme veľkorysé schodište s balustrádovým zábradlím.
Reprezentačné miestnosti sú bohato zariadené v klasicistickom a secesnom slohu.
V budove sa nachádza aj kaplnka.
Hodinová veža bola postavená v roku 1739 a pôvodne tvorila vstup do areálu
záhrad biskupského paláca. Úpravou prešla roku 1780. Na veži sú umiestnené hodiny
a po stranách sú vyhliadkové balkóny.
Súčasný seminár vznikol spojením dvoch komplexov, seminára a učiteľského
ústavu. Na mieste seminára stál zájazdný hostinec. V roku 1646 preberajú areál jezuiti
a zriaďujú školu a rezidenciu. V roku 1653 dokončili vedľa staršej budovy novú školu.
V roku 1776 bolo zriadené Spišské Biskupstvo. V roku 1780 budovu rezidencie
prebudovali na účel seminára a útulku pre starých kňazov. Jozef II. zrušil biskupské
semináre a nahradil ich generálnymi. Po ich zániku sa biskupský seminár budoval až
102
v rokoch 1810 - 1815. V roku 1819 bol pri seminári zriadený učiteľský ústav. Biskup
Ján Vojtaššák v rokoch 1932 - 1933 dal budovu seminára upraviť a rozšíriť. Seminár aj
učiteľský ústav boli po vojne postupne do roku 1950 zlikvidované. Po roku 1990 sa
budovy vrátili cirkvi a slúžia opäť ako seminár, pre výchovu budúcich kňazov a
detašované pedagogické pracovisko RK CMBF UK.
Kanónie boli obydliami kanonikov a rozkladajú sa po oboch stranách cesty
vedúcej od katedrály smerom k dolnej bráne. Sú to domy postavené samostatne na
pomerne veľkých parcelách spolu s ďalšími budovami. Zvyčajne vyzerala zástavba
parcely nasledovne: v hlavnom dome býval kanonik , vo vedľajšom dome, spojenom
s hlavným múrom s bránou bývala čeľaď. Parcelu ukončovali sýpky a hospodárske
budovy. Väčšina kanónií má gotický základ, prebudované boli v renesančnom štýle.
Definitívnu podobu dostali barokovou úpravou , ktorá sa najviac podpísala na
vonkajšom obraze mestečka svojimi šindľovými manzardovými strechami a úpravami
fasád, často ozdobenými plastikami.
Kaplnky
Pred západným priečelím katedrály je krypta Juraja Palešša, zakladateľa
učiteľského ústavu. Pochádza z roku 1833 (obnovená v r. 1998). Pred budovou
seminára je stĺp so sochou sv. Jána Nepomuckého z roku 1732. Na Pažici, vŕšku
západne od Spišskej Kapituly je z roku 1666 kaplnka sv. Rozálie a väčšia kaplnka sv.
Jána Nepomuckého z roku 1766. Na Sivej brade je pútnická kaplnka sv. Kríža z roku
1771- 1782.
Spišská Kapitula je už v súčasnosti medzinárodným strediskom cestovného
ruchu so špecifickým zameraním, vyplývajúcim z prevládajúcej funkcie tohoto
unikátneho územia, zapísaného do zoznamu svetového prírodného a kultúrneho
dedičstva UNESCO.
Cirkevné mestečko je sídlom Spišskej diecézy - biskupského úradu a cirkevného súdu,
kňažského seminára biskupa J. Vojtaššáka, farského úradu, domu CHARITAS Dona
Bosca.
Súčasné využitie Spišskej Kapituly pre CR je celoročné, zamerané na duchovnú
turistiku - poriadajú sa tu rôzne semináre a školenia s humanitnou, vzdelávacou a
duchovnou náplňou a poznávací turizmus, tranzitný. Unikátne mestečko je jednou zo
zastávok náučného chodníka Sivá Brada - Dreveník a Gotickej cesty.
Jediným hotelovým zariadením (***) v Sp. Kapitule je Kolpingovo dielo. Kolpingov dom
má ubytovaciu kapacitu 50 lôžok v 18 izbách s vlastným sociálnym zariadením a
stravovaciu kapacitu 50 stoličiek v hotelovej reštaurácii. Súčasťou Kolpingovho domu je
aj Kapitulská pivnica s možnosťou stravovania pre väčšie skupiny (kapacita 60 stoličiek).
Pre náročnejších návštevníkov bude k dispozícii vinotéka s výberom zaujímavých
slovenských odrodových a archívnych vín (8 - 12 miest). Kolpingovo dielo nie je ešte
úplne dokončené, plánovaná je ešte dostavba jeho zázemia s rozšírením
poskytovaných doplnkových služieb.
Západne od Spišskej Kapituly sa nachádza archeologické nálezisko Pažica (Pažiť),
známe ako sídlisko zo staršej doby kamennej a v jeho blízkosti bol preskúmaný
benediktínsky kláštor sv. Martina z X. až XI. storočia. Areál kláštora je vhodný na
prezentáciu formou konzervácie.
Vzhľadom na množstvo tranzitných návštevníkov Spišskej Kapituly navrhujeme
riešiť oddychové plochy s lavičkami, altánkom s možnosťou rýchleho občerstvenia
(cukráreň, malá kaviarnička atď.). Tieto aktivity je nutné riešiť urbanistickou štúdiou.
103
Návrh riešenia:
Navrhované sú aktivity a produkty na posilnenie súčasného využitia územia poznávacia turistika, duchovná turistika, riešená v súlade so zámermi vlastníka a
zásadmi pamiatkovej ochrany MPR a svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (viď
prílohu č. 1 a výkres č. 2):
1.
Doplnenie vybavenosti a služieb pre turistov a zvýšenie ubytovacej a
stravovacej kapacity:
Kolpingovo dielo - hotel (***) úprava priestranstva za objektom (terasa, parková
úprava, altánok), rozšírenie poskytovaných služieb (strážené parkovisko);
riešenie ubytovacích a stravovacích zariadení v objektoch, ktoré v súčasnosti
slúžia na príležitostné ubytovanie - objekty hornej a dolnej brány, ktoré
vzhľadom na svoje umiestnenie a poskytované výhľadové možnosti by boli
atraktívne pre turistov;
rekonštrukcia - obnova historického (francúzského) parku za Hodinovou vežou a
jeho sprístupnenie pre verejnosť - hlavne tranzitní turisti by tu mali možnosť
oddýchnuť si (lavičky);
riešenie menšej kaviarničky (cukráreň);
komplexné riešenie osvetlenia a večerného nasvetlenia (ilúzie) Spišskej
Kapituly.
c)
2.
-
Obnova kultúrno-historického fondu v MPR:
rekonštrukcia kanonií na diecézne múzeum a prednáškové centrum - č. 8 Kostolnícka kanónia a č. 2 - Kheberichova kanónia;
úprava - rekonštrukcia komunikácií - chodníkov a cesty (odstránenenie
asfaltového povrchu, odkrytie a obnova pôvodnej dlažby);
rekonštrukcia zastrešenia - výmena strešnej krytiny v Biskupskom paláci a
katedrále sv. Martina;
rekonštrukcia exteriéru Zápoľského kaplnky v katedrále sv. Martina - výmena
kamennáho plášťa - reštaurátorské práce (nutná investícia z dôvodu
bezpečnosti návštevníkov).
3.
-
Archeologické náleziská - konzervácia a sprístupnenie:
odkrytie rotundy medzi katedrálou a biskupským palácom;
sprístupnenie archeologického náleziska zaniknutého kláštora sv. Martina na
Pažici, nachádzajúceho sa západne od Spišskej Kapituly (vlastníctvo r.k. cirkvi).
4.
Riešenie informačného systému.
Navrhované ubytovacie kapacity a stravovacie kapacity v k.ú. Spišské
Podhradie:
Spolu navrhované ubytovacie kapacity a stravovacie kapacity
1) Spišské
Ubytovacie
Stravovacie
Stoličkové kapacity
Podhradie
kapacity –
kapacity –
v pohostinstvách,
počet lôžok
počet stoličiek
lahôdkach a cukrárňach
Existujúce/
207/ 168
593/ 443
263
ponechávané
Navrhované
373
467
24
SPOLU
541
910
287
104
Z toho v MPR Spišská Kapitula:
Spolu navrhované ubytovacie kapacity a stravovacie kapacity
Spišské
Ubytovacie
Stravovacie
Stoličkové kapacity
Podhradiekapacity –
kapacity –
lahôdkach a cukrárňach
Spišská Kapitula počet lôžok
počet stoličiek
Existujúce
50
122
0
Navrhované
12
0
24
SPOLU
62
122
24
2.3.2. Žehra
Žehra je jedinou obcou mikroregiónu Spišské Podhradie, ktorá administratívne
patrí do okresu Spišská Nová Ves (Košický kraj). Máloktorá obec sa môže pýšiť tým, že
na svojom katastrálnom území (966 ha) má dve národné kultúrne pamiatky - Spišský
hrad a kostol sv. Ducha, národnú prírodnú rezerváciu Dreveník, národnú prírodnú
pamiatku Spišský hradný vrch, prírodné pamiatky Travertínová kopa Sobotisko, Ostrá
hora a chránený areál Historický park Hodkovce a ďalšie kultúrno-historické pamiatky i
významné archeologické náleziská.
Národná kultúrna pamiatka Kostol sv. Ducha v Žehre bola vyhlásená Uznesením vlády
SSR č. 255/1982, novelizovaná Uznesením Predsedníctva č. 54/1983 z 15.3.1983.
Kostol bol spolu s ďalšími pamiatkami v roku 1993 zapísaný do Zoznamu svetového
kultúrneho dedičstva UNESCO.
a)
Urbanisticko - architektonický rozbor
Centrom obce, okolo ktorého sa sústredila urbanistická štruktúra bol r.k. kostol
sv. Ducha. Zástavba sa rozvinula pozdĺž cesty a potoka vedúceho severojužným
smerom. Tým sa obec vyvinula do typu hromadného sídla údolného - priechodného
variantu. Väčšina parciel a objektov je radená v smere východ - západ. Obytné domy sú
odsadené od cesty predsunutými záhradami. Objekty poľnohospodárskeho dvora Agrofarma (Agrodružstvo Granč-Petrovce) sú situované za kopcom Všivavá, v
juhovýchodnej časti.
Silueta obce je tvorená výraznou dominantou kostola, spolu s múrom a historickým
cintorínom. Pozadie kostola je pri atraktívnych pohľadoch zo Spišského hradu nevhodne
dopĺňané objektami hospodárskeho dvora. Medzi objekty s architektonicko - historickou
hodnotou patrí budova obecného úradu a niekoľko objektov ľudovej architektúry
(predovšetkým stodoly a hospodárske stavby).
Rušivými objektami sú okrem objektov Agrofarmy aj trojpodlažné bytové domy, predajňa
potravín, požiarna zbrojnica a dvojpodlažné rodinné domy, ktoré zahustili pôvodnú
zástavbu, všetko stavby s rovnými strechami.
Hodkovce
Osada Hodkovce je administratívne pričlenená k obci Žehra. Obec sa prvý raz
spomína v r. 1293 a jej vznik a osud je spätý so Spišským hradom.
Obec sa formuje na typ hromadného sídla priechodného variantu po stranách cesty do
Žehry. Z objektov pôvodnej obce sa zachovali stavby v areáli kaštieľa, hospodárska
budova oproti kaštieľu a barokový dom č. 5. Ostatná štruktúra je výsledkom urbanizmu
posledných desaťročí. Na siluete obce má podiel vzrastlá zeleň parku a stavby areálu
105
firmy Novodreveník. V obci je dominantná zeleň - lipová alej z Dreveníka a
historický park kaštieľa.
Hodnotnými objektami zapísanými v ÚZKP je barokový kaštieľ prestavaný v roku 1860,
priľahlé hospodárske budovy a historický park (CHA) s kaplnkou sv. Kozmu a Damjána.
Rušivými objektami sú administratívna budova v areáli kaštieľa, výrobné haly
Novodreveník.
Prízemný kaštieľ má pravidelný pôdorys v tvare “U” okolo obdĺžníkového dvora.
Posledná rekonštrukcia bola ukončená v r. 1998.
Park okolo kaštieľa bol pôvodne budovaný ako baroková záhrada, neskôr ako
sentimentálno-romantický. Jeho výsadba začala ešte rokom 1780 od kaštieľa smerom
na východ vo viacerých etapách a jeho súčasťou okrem výsadby stromov a
realizovaných objektov bola sústava štyroch rybníkov. Z pamiatkového a historického
hľadiska park je považovaný za najcennejší na Spiši. Park má z dendrologického
hľadiska ucelenú kompozíciu, rastie v ňom množstvo domácich i cudzokrajných
ihličnatých i listnatých stromov a krov a ich kultivarov.
V zmysle Generelu nadregionálneho ÚSES SR je územie súčasťou unikátneho
nadregionálneho biocentra Dreveník.
Dreveník - najstarší a najrozsiahlejší travertínový masív v systéme
spišskopodhradských travertínov. Z komplexného hľadiska jedinečná lokalita svetového
významu.
Celkovo sa na ploche cca 1 km2 vyskytuje okolo 470 druhov a podruhov vyšších rastlín,
z ktorých okolo 60 je zaradených do Červeného zoznamu vyšších rastlín Slovenska a
medzi zákonom chránené druhy. Veľmi významná a vzácna je i živočíšna zložka.
Dreveník je významnou migračnou lokalitou flóry a fauny od dôb jeho vznikania, o čom
svedčia odtlačky a artefakty v travertíne (paleontologické nálezy). Dreveník je i
významnou archeologickou lokalitou, ktorá bola osídlená prakticky nepretržite od
mladšej doby kamennej do stredoveku, krátkodobo aj v moderných dejinách.
Kostol sv. Ducha v Žehre - najvýznamnejšia pamiatka v Žehre, je slávny
predovšetkým pre unikátnu freskovú výzdobu. Kostol dal postaviť gróf Ján zo Žehry
v roku 1245 v prechodnom románsko - gotickom slohu. Do dnes sa zachovala románska
klenba vo svätyni. V lodi bol pôvodne drevený kazetový strop, ktorý v druhej polovici XV.
storočia vyhorel. Po požiari bola postavená gotická obkročná klenba na stredný stĺp.
Tým sa kostol stal dvojloďovým. Vnútorné zariadenie je väčšinou barokové. Vo svätyni
sa zachovala neskororománska krstiteľnica. Fresková výzdoba bola realizovaná tzv.
suchou technikou el fresco secco v piatich etapách. V prvej etape bol kostol v roku 1275
vysvätený na miestach nazývaných konsekračné kríže. V druhej etape vznikla freska z
XIII. storočia v tympanóne pôvodného južného vstupu nazývaná Golgota. V tretej etape
vznikli fresky vo svätyni, na klenbe, stenách a spodnej časti víťazného oblúka. Na
klenbe to sú: Christos Pantokrator, Triglav, Theotókos a Abrahámovo lono. Na stenách:
Korunovanie Panny Márie, Posledná večera, udalosti v Getsemanskej záhrade,
za oltárom je Zvestovanie Pána a Kristus pred Herodesom, pod oknom Kristus vo
väzení a Bičovanie, na južnej stene svätá Kozma a Damián, Ukrižovanie a Snímanie
z kríža a v spodnej strane víťazného oblúka sú medailóny prorokov. V štvrtej etape
vznikli dve fresky v rámoch na severnej strane lode (druhá pol. XIV. stor.): Pieta a Strom
života (najvýznamnejšia freska). V piatej etape z druhej polovice XV. storočia na
severnej stene lode po požiari prekryli staršie fresky tenkou omietkou a namaľovali tri
rady nových fresiek, ale aj fresku na víťaznom oblúku. Vo vrchnom rade to je Smrť
Panny Márie a Korunovanie Panny Márie, v druhom rade Ladislavská Legenda,
v spodnom rade Zvestovanie pána, Obrezanie Pána, Poklona troch kráľov. Na prednej
106
strane víťazného oblúka je výjav Posledného súdu. Po skončení morovej epidémie
v roku 1646 boli fresky z dezinfekčných dôvodov zatreté vápnom. Fresky boli odkryté až
v druhej polovici XX. storočia.
Na záchranu vnútorného zariadenia tejto NKP je spracovaný projekt “Stabilizácia
mikroklímy v kostole sv. Ducha” a konzervácia freskovej výzdoby a mobiliára.
V Žehre a v jej administratívne pričlenených častiach v súčasnosti žije 1516 obyvateľov
v 177 trvale obývaných domoch (177 b.j.) a je jedinou obcov v mikroregióne s výrazne
stúpajúcim indexom rastu (rómska populácia). Počet neobývaných domov je 13 (13 b.j.).
Prevládajúcou funkciou v obci je bývanie a poľnohospodárstvo. V k.ú. sa prevádza aj
ťažba travertínu kameňolom - v severozápadnom okraji Dreveníka v DP Spišské
Podhradie I. (Kameňopriemysel, a.s. Spišské Podhradie)a spracovanie dreva v časti
Hodkovce (NOVODREVENÍK).
Závažným problémom v Žehre je vysoká nezamestnanosť - 34,44 %.
Občianska a rekreačná vybavenosť
Zo zariadení základnej občianskej vybavenosti sú v obci: potraviny, kultúrny dom,
obecná knižnica, MŠ. Samostatnú občiansku vybavenosť má rómska komunita v osade
- komunitné centrum.
Jediným ubytovacím zariadením v k.ú. Žehra je ubytovanie v súkromí (*) Ranč F&A&H
v Hodkovciach s kapacitou 8 - 10 lôžok so stravovaním len pre ubytovaných. Ranč
poskytuje doplnkové služby: organizovanie piknikov, jazda na koni a koči, skoring.
Majiteľ ranča má rozpracované zámery na rozšírenie poskytovaných základných a
doplnkových služieb a zmenu kategórie ubytovania - penzión minimálnej triedy (**) výstavba je v realizácii, so zvýšením ubytovacej kapacity zariadenia a výstavbu nových
stravovacích kapacít.
V jazdeckom areáli sa poriadajú “Jazdecké preteky o cenu Dreveníka”. Ďalším
športovým podujatím v obci sú oblastné preteky v paraglajdingu na presnosť pristátia so
štartom na Ostrej hore a “Cestný beh okolo Spišského hradu.
Okolo kaštieľa v Hodkovciach, kostolíka v Žehre a Dreveníka vedie Gotická
cesta, náučný chodník a značená turistická trasa (žltá).
V obci v neuspokojivom stave občianska i turistická vybavenosť. Pre tranzitných
návštevníkov NKP kostola sv. Ducha nie je v obci vybudované žiadne zariadenie,
v ktorom by si uspokojili svoje základné potreby - t.j. pohostinské zariadenie, informačné
služby. V najhoršom prípade sa môže stať, že návštevník sa ani nedostane do interiéru
tejto unikátnej pamiatky.
b)
Návrh riešenia
Navrhované sú aktivity a produkty so zameraním na posilnenie nadregionálneho
až medzinárodného významu obce a jej okolia v CR s prezentáciou pamiatok
zapísaných do zoznamu UNESCO - poznávací turizmus a vidiecky turizmus
(hipoturistika, rybárčenie)
Ako prvoradá je celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD , ktorá by komplexne
riešila navrhované rozvojové aktivity v obci a to:
1.
Riešenie občianskej a rekreačnej vybavenosti:
rekonštrukcia objektu v centre obce Žehra a jeho využitie pre CR (turistické
informačné stredisko, predaj suvenírov, služby);
rekonštrukcia kultúrneho domu
vybudovanie, resp. zriadenie v existujúcich objektoch - riešenie ubytovacích a
stravovacích kapacít - reštaurácia, slúžiaca pre návštevníkov i pre dôchodcov,
ubytovanie v súkromí v časti Žehra;
-
107
vybudovanie domu smútku (odbremenenie kostola sv. Ducha, ktorý
v súčasnosti slúži i pre tieto účely);
komplexné riešenie parkoviska so zázemím (sociálne zariadenie) pod Spišským
hradom (prvoradá je legalizácia);
riešenie nových ubytovacích a stravovacích kapacít v časti Hodkovce.
2.
-
NKP kostol sv. Ducha - záchrana vnútorného zariadenia
stabilizácia mikroklímy v kostole (spracovaný projekt);
konzervácia freskovej výzdoby a mobiliáru.
3.
-
Dobudovanie turistickej a športovej infraštruktúry
návrh cyklotrás s napojením na Spišskú cyklomagistrálu;
riešiť infraštruktúru pre jazdu na koni;
riešenie nových športových zariadení;
spojených s hipoturistikou (Hodkovce) - jazdiareň so zriadením jazdeckej školy
spojených so skalolezectvom (Dreveník) v súlade s ochranou tohoto unikátneho
územia (prvoradá je legalizácia a usmernenie) a ďalších adrealinových športov
(paraglajding - Ostrá hora, prípadne s využitím územia Spišského hradu a jeho
okolia) - potreba spracovania zámeru a jeho následné posúdenie (v zmysle
zákona č. 391/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 127/1994
Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, príslušný povoľovací orgán :
Ministerstvo hospodárstva SR);
vytvoriť podmienky pre športové a oddychové rybárčenie.
-
4.
5.
-
-
-
-
-
Riešenie nových bytov v osade Dobrá Vôľa (s následnou likvidáciou chatrčí pod
Dreveníkom)
realizácia 41 rodinných domov (podľa spracovanej dokumentácie).
Obnova krajiny a ekostabilizačné návrhy ( v zmysle MÚSES)
rekonštrukcia pôvodného stredovekého rybníka, hrádza rybníka je zachovaná,
prerušená len na jednom mieste. Rekonštrukcia rybníkov je z hľadiska
biologického, krajinárskeho ale i ekonomického veľmi dôležité opatrenie;
obnova umelého krajinárskeho prvku - borovicovej remízky, nadväzujúcej na
alej stromov z hodkovského parku. Fragmenty tohto lesíka sú v teréne dodnes,
je potrebné na ne nadviazať a vysadiť v tomto priestore remízku s využitím
podielu listnáčov zastúpených v priľahlej aleji;
úpravy a dosadby brehových porastov. Dosadby pri regulovaných častiach
tokov prevádzať z miestnych zdrojov, brody cez potoky stabilizovať a okrajové
plochy osadiť vhodnými drevinami;
výsadba solitérnych stromov v pravidelných zoskupeniach okolo božích múk,
na výsadby navrhujeme najmä lipu, vhodný je i jaseň, prípadne dub;
ozelenenie poľných hnojísk a hospodárskeho dvora - doporučujeme maximálne
využiť celú disponibilnú plochu na výsadbu stromov a krov, minimálne by mal
byť vysadený aspoň jeden rad okolo celého areálu HD, pri týchto výsadbách by
mala prevažovať vysoká zeleň - lipa, jaseň, dub, javory, prípadne s prímesou
ihličnanov;
výsadba zelene okolo komunikácií. Výsadba môže byť typicky alejová, aká
prevládala v minulosti - napr. okolo cesty Hodkovce - Bijacovce, prípadne
skupinovú výsadbu - na všetkých vhodných úsekoch. Navrhovaná výsadba má
108
rešpektovať hlavné historické línie (staré cesty, hranice medzi blokmi
políčok) ako aj vymedzené oblasti zvýšenej eróznej činnosti.
6.
-
-
7.
-
Estetizácia obce a jej administratívne pričlenených častí
likvidácia rómskych chatrčí s následnou úpravou plochy, estetizácia existujúcich
bytových domov v osade Dobrá Vôľa;
komplexné - architektonicko - urbanistické riešenie bezprostredného priestoru
NKP sv. Ducha - OcÚ, kultúrny dom, navrhované TIC - riešenie chodníkov,
parkovej zelene, lavičiek, osvetlenia (potreba riešenia architektonickou štúdiou);
estetizácia v časti Hodkovce - úprava resp. výstavba chodníkov - riešenie
dlažby, parkové úpravy , riešenie drobnej architektúry.
Riešenie informačného systému v obci
riešenie sprievodcovských služieb.
Pre rozvojové aktivity je potrebné prednostne riešiť komplexnú inžinierskotechnickú vybavenosť s dôrazom na ekologicky nezávadnú výrobu tepla a teplej
úžitkovej vody (odkanalizovanie do ČOV v časti Žehra a v osade Dobrá Vôľa, riešenie
dopravných zariadení).
Pri návrhoch je nutné rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond (PPF) a lesný pôdny
fond (LPF) ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj obce.
c)
Navrhované rozvojové aktivity a zariadenia pre CR
(Navrhované objekty občianskej a rekreačnej vybavenosti)
Rekonštrukcia kultúrneho domu
a jeho aktívnejšie využitie pre kultúrne a záujmové aktivity obyvateľov obce, resp. i pre
návštevníkov obce, knižnica - prístup k internetu s možnosťou riešenia reštauračného
zariadenia, ktoré by slúžilo pre dôchodcov obce a tranzitných návštevníkov kostola kapacita 20 stoličiek .
Dom smútku (novostavba)
Spracovaná je architektonické štúdia, ktorá rieši odbremenenie NKP - kostola sv.
Ducha, ktorý v súčasnosti slúži i pre tieto účely.
Zastavaná plocha: 110 m2, obostavaný priestor: 480 m3
Informačné stredisko, predaj suvenírov, kaviarnička - cukráreň, sociálne
zariadenie, umiestnené v blízkosti kostola sv. Ducha.
V súčasnosti v Žehre absentuje akékoľvek zariadenie, slúžiace pre tranzitných
návštevníkov obce.
Navrhovaná kapacita kaviarne - cukrárne - 24 (36) stoličiek
Potreba spracovanie projektovej dokumentácie.
Ubytovacie zariadenie - turistická ubytovňa “Pod Dreveníkom” (*)
- umiestnenie na základe ÚPN, resp. UŠ, novostavba (resp. rekonštrukcia
objektu)v časti Hodkovce pre športové aktivity na Dreveníku – skalolezectvo,
adrenalinové športy.
Navrhovaná ubytovacia kapacita: 18 - 20 lôžok, na 1 lôžko min. 4,5 m2 , tri šesťlôžkové
izby s príslušenstvom (min. 2 sprchy, 2 WC).
109
Dobudovanie penziónu minimálnej triedy (**), zmena kategórie ubytovania
v súčasnosti ubytovanie v súkromí (*) Ranč F&A&H
v Hodkovciach s kapacitou 8 - 10 lôžok so stravovaním pre ubytovaných.
(Ranč poskytuje tieto doplnkové služby: organizovanie piknikov, jazda na koni a koči,
skijöring)
Navrhovaná ubytovacia kapacita penziónu: 35 lôžok v apartmánoch s kompletným
vybavením s reštauráciou a barom.
Majiteľ ranča má rozpracované zámery na rozšírenie poskytovaných základných a
doplnkových služieb a výstavbu nových stravovacích kapacít:
Penzión F&A&H – navrhované doplnkové služby:
výstavba sauny, posilovne;
výstavba podzemnej klenbovej vinárne s kapacitou 35 stoličiek;
agroturistika;
hipoterapia pre dospelých i deti;
jazda na poníkoch.
Slovenská koliba (novostavba)
Navrhovaná v časti Hodkovce s ponukou slovenských a regionálnych špecialít
Stravovacia kapacita: cca 40 stoličiek
Navrhované parkovisko: 1 parkovacie miesto pre BUS a 5 parkovacích miest pre OA.
Doplnkové služby: viacúčelové ihrisko, malé detské ihrisko
Športový areál s jazierkom
V časti Hodkovce - viacúčelové ihrisko (minifotbal, volejbal, v lete - pozemný hokej,
v zime - ľadový hokej a tenisový kurt.
V areáli sú navrhované drevené prístrešky pre rodiny s deťmi.
Krytá jazdiareň - navrhovaná rekonštrukcia (historického) hospodárskeho
objektu, v časti Hodkovce
Zriadenie jazdeckej školy.
d)
Spolu navrhované ubytovacie kapacity a stravovacie kapacity v časti
Žehra a Hodkovce (bez hradu a rómskej osady):
2) Žehra
Existujúce /
ponechávané
Navrhované
SPOLU
Ubytovacie
Stravovacie
Stoličkové kapacity
kapacity –
kapacity –
v pohostinstvách,
počet lôžok
počet stoličiek
lahôdkach a cukrárňach
(10)*/ 0
10/ 0
0
35+18+(10)*´= 63
40+ 35+ 20= 95
24
63
95
24
()*ubytovanie v súkromí
Kapacity v pohostinských zariadeniach celkom: 119 stoličiek (v časti Žehra: navrhovaná
reštaurácia v kultúrnom dome- 20 stoličiek, navrhovaná kaviarnička - cukráreň - 24
stoličiek, v časti Hodkovce: navrhovaná Slovenská koliba - 40 stoličiek, vináreň
v penzióne - 35 stoličiek).
110
2.3.2.1. Spišský hrad
V súčasnosti je to zrúcanina hradu, vybudovaná na travertínovej kope. Svojou
rozlohou (vyše 4 ha) je jedným z najväčších hradných komplexov Strednej Európy.
Od r. 1971 sa tu prevádzajú rozsiahle stavebné úpravy, sústreďujúce sa na konzerváciu
hradných múrov s prvoradým cieľom zachovať siluetu hradu.
Verejnosti bolo v r. 1983 sprístupnené veľké predhradie s expozíciou stredovekej
bojovej techniky (expozícia Spišského múzea v Levoči).
V roku 1961 bol Spišský hrad vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku
(Uznesene Predsedníctva SNR č. 24 zo dňa 27.2. 1961). Ochranné pasmo NKP bolo
vyhlásené ONV Spišskej Novej Vsi dňa 19.12.1987 pod č. 911/1987.
a)
Spišský hrad - pamiatky
Spišský hrad patrí medzi najvýznamnejšie stavebné monumenty v strednej
Európe. Rozprestiera sa na skalnatom hrebeni nad Spišským Podhradím už od začiatku
XII. storočia. Pozostáva z horného hradu s nádvorím, situovaným na najvyššej plošine
hradnej skaly, na ktorom sa nachádza palác s kaplnkou a vežou, dvoch románskych
nádvorí s vnútornými opevnenými vstupmi stredného nádvoria s hlavným vstupom a
zbytkami žoldnierskych obydlí a veľkého dolného nádvoria so vstupom z juhozápadu a
odkrytými archeologickými nálezmi.
Predbránie
Predbránie je lemované okrúhlymi murovanými piliermi zo 17. storočia, ktoré
zpevňovali palisádové opevnenie. V predbrání sú kópie delových hlavní (podľa
originálov vyrobených na hrade a v Levoči). Vstupuje sa bránou na stredné nádvorie.
Dolné nádvorie
Možno predpokladať, že tento priestor bol hospodárskym predpolím hradu a
strategickým bojiskom obrancov hradu s nepriateľom.
Dolné nádvorie je so stredným spojené bránou, pred ktorou sú základy barbakánu
z druhej polovice 14. Storočia - predsunutého opevnenia podkovovitého tvaru, ktorého
úlohou bolo chrániť bránu. V strede dolného nádvoria boli zakonzervované základy
kultového objektu ľudu púchovskej kultúry ( 1.st. pnl - 2.st. nl). V strede nádvoria sa
nachádza aj samostatná kruhová pevnôstka, postavená Jiskrom z Brandísa. Jej jadro
tvoril kruhový kamenný múr široký dva metre s celkovým priemerom 17 m. Vo vnútornej
ploche stál na severnej strane menší murovaný dom. V západnej časti nádvoria sa
nachádzajú zvyšky základov hospodárskych objektov zo 17. storočia. Ochodza múrov
dolného nádvoria je sprístupnená a umožňuje vyhliadku na Spišské Podhradie a
Dreveník.
Stredné nádvorie
Medzi oboma vstupmi v priestoroch bývalej ubytovne žoldnierov je dnes
situované vybavenie pre návštevníkov. V strede nádvoria sú základy objektu hradného
kapitána. V ďalšej osobitne opevnenej časti nádvoria sa nachádza čiastočne
preskúmaná, v minulosti zničená 22 m hlboká šachta. Zadná časť nádvoria má zbytky
základov hospodárskych budov, pravdepodobne sýpok. Na východnej strane pri
hradbách sa nachádza klenutý priestor v teréne a plošina pre delá.
111
Horný hrad
Vstupuje sa doň strmým chodníkom so stredného nádvoria. Zo stredného
nádvoria sa prechádza prvou románskou bránou na ďalšie nádvorie s objektom
strážnice a nálezmi starších románskych hradieb nahor k druhej románskej bráne. Vľavo
za prvou románskou bránou je uchovaná kováčska dielňa. Vpravo sú základy objektu,
ktorý slúžil ako dielňa na výrobu fajok. Druhá románska brána vedie na druhé románske
nádvorie s vnútornou valcovou vežou, zrejme prachárňou. Táto brána i s nádvorím bola
objavená výskumom, pretože od 17. storočia bol celý tento priestor zasypaný zemou a
prebudovaný na bastión. Na horný hrad sa v tom čase vchádzalo drevenou rampou cez
sekundárne vytvorenú renesančnú bránu, osadenú v značnej výške. Na hornom nádvorí
sa nachádza dominantný románsky palác (ešte nesprístupnená časť hradu ), donjon s
vyhliadkou, hradná kaplnka, východný a západný trakt, ktorý sa vyvinul zastavaním
medzery medzi gotickými palácmi, klenutá arkádová chodba, cisterna vytesaná v skale
a kruhové základy staršej obytnej veže so suterénom a stredným stĺpom. Stála
muzeálna expozícia je v západnom trakte arkádovej chodby a kaplnke.
Kaplnka
Hradná kaplnka vznikla v 15. storočí počas gotickej prestavby hradu
Zápoľskovcami. Po vymretí Thurzovcov získal hrad Štefan Csáky, ktorý dal v strede
kaplnky vyhĺbiť malú kryptu. Po odchode Csákyovcov z hradu bol jej inventár postupne
prenesený do kaštieľa v Hodkovciach.
Inventár kaplnky dnes tvoria reprodukcie tabuľových malieb (1520 - 1530) z oltára, ktorý
tu stál (originály sú uložené v múzeu v Košiciach).
Vyhliadková terasa
Na južnej strane horného hradu nad arkádovou chodbou je vyhliadková terasa,
ktorá vznikla prestavbou v druhej pol. 15. st. Ponúka výhľad na scenériu Spišskej
kotliny, s Braniskom na východe, Levočskými vrchmi na severe, na juhu so Slovenským
Rudohorím a na západe s Nízkymi a Vysokými Tatrami.
V súčasnosti je Spišský hrad obľúbeným návštevným miestom odbornej i laickej
verejnosti. Je jednou zo zastávok turistickej Gotickej cesty a náučného chodníka Sivá
Brada - Dreveník. Z hradu vedie turistická značená trasa (cyklotrasa) cez Bijacovce do
Oľšavice.
Majestátne múry
hradného komplexu sú prezentované ako muzeálny exponát
s výhliadkovou trasou po hradbách. Dopĺňa ich samostatná expozícia archeologických
nálezov militárií i hradnej gotickej kaplnky v Hornom hrade (viď prílohu č. 2)
Na hrad je v súčasnosti možný prístup z dvoch strán. Hlavný - z východnej strany je
vedený z križovatky štátnej cesty I/ 18 (E 50) s cestou III/ 018 180 (v smere na Žehru)
po nej cca 300 m až po križovatku s účelovou cestou (s obmedzeným režimom) na
parkovisko pod hradom.
Druhý je peší prístup okolo cintorína zo Spišského Podhradia. Pod hradom je odbočka
na Dreveník.
Od mája 2002 bude sprístupnené pre verejnosť aj dolná brána (z dolného nádvoria) peší prístup z juhozápadnej strany zo Spišského Podhradia, krorý je potrebné
komplexne riešiť (v súčasnosti je to poľná cesta).
-
Súčasná vybavenosť a turistická infraštruktúra:
informačné stredisko, predaj suvenírov, zmenáreň, miestnosť pre lektorov;
sociálne zariadenie, bufet;
112
-
expozícia Spišského múzea;
náučný chodník Sivá Brada – Dreveník;
značená turistická trasa;
Gotická cesta.
Súčasné využitie územia pre cestovný ruch je celoročné, intenzívne počas letnej
turistickej sezóny, mimo sezóny (november - apríl) otvorené na požiadanie.
Sezóna sa každý rok slávnostne otvára prvý týždeň v máji, rok 2002 sa bude otvárať
pokusom o zápis do Guinessovej knihy rekordov s účasťou skautov z celého sveta oblapenie celého hradu.
Každoročne sa tu poriadajú tieto významné kultúrne a športové akcie:
Festival historického šermu, ktorý trvá 2 dni v mesiaci júl;
Hradné hry , poriadajú sa každoročne v prvý júnový týždeň - pre deti základných
škôl z celého Slovenska (“Poďte s nami hradnými nádvoriami”).
b)
Návrh riešenia
Návrhy sú zamerané na posilnenie celoročného využitia a medzinárodnej
funkcie lokality, zapísanej do zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO (viď
prílohu):
1.
dobudovanie turistickej vybavenosti a služieb pre návštevníkov
sprístupnenie Dolnej brány (komplexné riešenie prístupu zo Spišského
Podhradia);
riešenie TIK;
riešenie turistickej infraštruktúry;
sprístupnenie stredného nádvoria i pre imobilných;
riešenie služieb pre cyklistov.
2.
-
Reanimácia (záchrana) kultúrno -historického dedičstva
rekonštrukcia - konzervácia Románskeho paláca a následne ďalších - radových
palácov v zmysle spracovaného harmonogramu.
3.
-
Celková estetizácia a zaatraktívnenie priestoru hradu
riešenie drobnej architektúry a (dôstojného) osvetlenia - nasvetlenia hradu.
4..
Riešenie informačného systému
Všetky tieto aktivity je nutné riešiť v súlade ochranárskymi zásadami pri
optimálnej forme zaťaženia územia (5.stupeň ochrany - NPP Hradný vrch) .
Pre rozvojové aktivity je potrebné prednostne riešiť komplexnú inžiniersko-technickú
vybavenosť a to: riešenie zásobovania hradu pitnou a úžitkovou vodou, riešenie
odkanalizovania územia a odpadového hospodárstva - likvidovanie odpadov.
Bez riešenia týchto základných požiadaviek nie je možné riešiť rozšírenie zariadení a
poskytovaných služieb na hrade
c)
Navrhované objekty turistickej vybavenosti:
Prístrešok s lavičkami a bufet (na ploche bývalého objektu hospodárskej
správy) - stredné nádvorie hradu
Zastavaná plocha: 300 m2
Združený objekt vybavenosti - novostavba
V tomto objekte doporučujeme zriadiť: čajovňa - kaviareň s kapacitou 36 stoličiek,
sociálne zariadenie, chýbajúce služby,
113
Umiestnenie: stredné nádvorie hradu
Zastavaná plocha: 270 m2
Potreba spracovať projektovú dokumentáciu
d)
Spolu navrhované stravovacie kapacity
Spišský hrad
Ubytovacie
Stravovacie
Stoličkové kapacity
kapacity –
kapacity –
v pohostinstvách,
počet lôžok
počet stoličiek
lahôdkach a cukrárňach
Existujúce/
0
0
0
ponechávané
Navrhované
0
36
30
SPOLU
0
36
30
Kapacity v pohostinských zariadeniach celkom: 66 stoličiek
2.3.3.
Bijacovce
Obec leží v severovýchodnej časti Hornádskej kotliny, zalesnená je severná časť
chotára v Levočských vrchoch. Od Spišského hradu je vzdialená cca 2 km - nachádza
sa
v jeho ochrannom pásme. Osud Bijacoviec od XV. storočia bol s hradom
bezprostredne spätý. Odvtedy sa stala majetkom Zápoľskovcov, Thurzovcov,
Csákyovcov. Po požiari, ktorý takmer zničil Spišský hrad sa sem nasťahovala do
novopostaveného kaštieľa rodina Csákyovcov.
V roku 1831 bola obec jedným zo stredísk východoslovenského roľníckeho povstania.
V minulosti Bijacovce boli známym strediskom výroby šindľov, dreveného
poľnohospodárskeho náradia a košíkov z vŕbového prútia. Ešte v prvej polovici XX.
storočia sa tu tkalo plátno, handričkové koberce, vyšívali sa drobné ozdoby mužských a
ženských košieľ.
a)
Urbanisticko - architektonický rozbor
Bijacovce sú najrozsiahlejšou obcou ochranného pásma Spišského hradu, ako
typ hromadného vidieckeho sídla, priechodného, až strediskového - podhorského
variantu.
Pôvodná zástavba sa rozkladá po stranách rozšírenej cesty, orientovanej v smere
severo - východ, juho - západ, vedúcej od Spišského hradu (cesta do Žehry).
Obdĺžnikové parcely sú orientované kolmo na centrum obce - cestu s jarkom.
Rovnobežne s pozdĺžnou osou parciel, pri rešpektovaní uličnej čiary, sú postavené
obytné domy, na ktoré nadväzujú hospodárske stavby. Stodoly ukončujú parcely takmer
po celých hraniciach pôvodného - historického intravilánu aj dnes. Fragmentovo sa
zachovali aj v strede parciel a tvoria predel medzi dvorom a záhradou so sadom.
Z pravidelnej štruktúry sa v obci sa odlišuje historický komplex budov kaštieľa, (vidieť tu
jasný zámer architekta - urbanistu,) no tiež i rozsiahly areál budov Roľníckeho družstva
Bijacovce, situovaný juhovýchodne od obce. Nová zástavba rodinných domov na
severozápadnom konci je zrealizovaná v súlade s urbanizmom osemdesiatych rokov
20. storočia.
Najvýznamnejšie pamiatky v obci sú rotuda, pôvodne románska, v r. 1740 1754 zbarokizovaná a kostol r.k. pôvodne ranogotický (postavený okolo r. 1260),
niekoľko krát prestavaný, plastika Piety zo začiatku XV. storočia, nástenné maľby sú
z druhej polovice XIV. storočia.
114
Bijacovský kaštieľ je neskorobarokový z r. 1780 - 1785 s parkom s pôvodnými
hospodárskymi budovami. Park okolo kaštieľa má okrem historického a dendrologického
i biologický a ekologický význam - chránený areál. V súčasnosti je kaštieľ sídlom SOU
lesníckeho, ktoré pre turistické účely poskytuje ubytovacie i stravovacie kapacity
novovybudovaného internátu.
V k.ú. Bijacovce je navrhovaný na vyhlásenie chránený areál Líška - v širšom
okolí kót Líška a Hrástka, v závere dolín prítokov toku Margecianka (ochrana biotopov
spoločenstva fytocenózy, druhová ochrana rastlín - bohatý výskyt vzácnych a
chránených druhov rastlín ) - viď kapitolu 6.
V súčasnosti v obci žije 818 obyvateľov v 145 trvale obývaných domoch (178 b.j.),
neobývaných je 18 domov. V chotári je min. 5 indiviiduálnych rekreačných objektov.
Od r. 1991 v Bijacovciach sídli Misijná kongregácia sv. Vincenta de Paul, spolu
s Kongregáciou dcér kresťanskej lásky.
Roľnícke družstvo Bijacovce obhospodaruje 859 ha poľnohospodárskej pôdy
s pôsobnosťou i v obci Pongrácovce.
Občianska a športovo - rekreačná vybavenosť v sídle je zastúpená týmito
zariadeniami:
kultúrno - spoločenské zariadenie (spoločenská sála);
pošta, predajňa potravín, predajňa zmiešaného tovaru;
futbalové ihrisko, tenisové kurty;
lyžiarsky vlek pre potreby SOU;
strelecký box;
SOU lesnícke ( areál kaštieľa s historickým parkom);
malotriedna základná škola, dvojtriedna MŠ.
Ubytovacie a stravovacie kapacity:
Penzión Lesák, SOU lesnícke Bijacovce - ubytovacie kapacity spolu - 120 lôžok
a stavovacou kapacitou 120 stoličiek (stravovacie kapacity slúžia len pre
ubytovaných). Poskytované sú tu tieto doplnkové služby: fitnes, posilovňa,
školiaca miestnosť, požičovňa športových potrieb, k dispozícii majú ubytovaní aj
športové zariadenia SOU;
chata “Paršivá” - ubytovacia kapacita: 12 lôžok (v súčasnosti nie je
v prevádzke);
pohostinstvo ESO club - kapacita 50 stoličiek, podávajú sa tu len nápoje;
pohostinstvo Max club - kapacita 50 stoličiek, podávajú sa tu len nápoje.
-
V obci sa poriadajú tieto významné kultúrne akcie:
Hubertove dni (Deň sv. Huberta), podujatie sa organizuje pod záštitou
Slovenského poľovníckeho zväzu Bratislava;
prehliadka dychových hudieb Bijacovce;
fašiangový program.
Bijacovce sú pôsobiskom a rodiskom významných slovenských osobností.
Narodil sa tu pôsobil a zomrel maliar Andrej Bača (1870 - 1933), pôsobil a je
v Bijacovciach pochovaný historik Ján Vencko (1869 - 1957).
Sučasné využitie územia pre cestovný ruch a rekreáciu je celoročné - skôr pasívne aktívnejšie počas letnej turistickej sezóny, cez Bijacovce prechádza značená turistická
trasa (spojenie so Spišským hradom) a Gotická cesta.
115
Nutná je potreba riešiť menšie stravovacie zariadenie, slúžiace pre tranzitných
turistov, rozšíriť doplkové služby (na zabezpečenie kultúrnych a športových potrieb) a
rozšíriť turistickú ponuku o nové turistické produkty zamerané na tradíciu.
b)
Návrh riešenia
Nvrhované sú aktivity so zameraním na posilnenie nadregionálneho až
medzinárodného významu sídla, nachádzajúceho sa v ochrannom pásme Spišského
hradu s aktívnym zapojením sa do RÚC (kultúro - historického celku) stredný Spiš a to poznávací turizmus, rôzne formy vidieckej turistiky, na ktoré má sídlo veľké predpoklady.
Ako prvoradá je celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD , ktorá by komplexne
riešila navrhované rozvojové aktivity v obci a to (viď výkres č. 1 a 2):
1.
Riešenie občianskej a rekreačnej vybavenosti
riešenie nového stravovacieho zariadenia;
zvýšenie štandardu existujúcich ubytovacích služieb, výstavba sauny a fitness,
minibazén (Penzión Lesák);
využitie nevyužívaného bytového a stavebného fondu pre chalupársku
rekreáciu, agroturistiku, hipoturistiku, prípadne na ubytovanie v súkromí prenajímateľné objekty, penzión;
turistické informačné stredisko, predaj suvenírov, internet, zmenáreň
(odporúčame riešiť v areáli kaštieľa);
podpora rozvoja duchovnej turistiky.
2.
-
3.
4.
-
-
Reanimácia kultúrno -historického dedičstva
úprava fasád kaštieľa a jeho okolia - riešenie parku - lavičky, fontána, zeleň,
oplotenie;
kostol Všechsvätých - rekonštrukcia oplotenia, reštaurovanie fresiek;
úprava hrobky Csákyovcov;
obnova rybníka v historickom parku kaštieľa, na realizáciu zámeru je potrebný
samostatný projekt (chránený areál).
Riešenie turistickej a športovej infraštruktúry pre CR
návrhované cyklotrasy
s napojením na
Spišskú cyklomagistrálu, ktorá
prechádza obcou;
vytvorenie samostatnáho okruhu vrámci produktu Gotická cesta;
vybudovanie minigolfového ihriska, prípadne iných športovísk (netradičné
športy);
vytvoriť podmienky pre športové a oddychové rybárčenie;
riešiť infraštruktúru pre jazdu na koni.
Riešenie ekostabilizačných opatrení a obnova krajiny (viď kapitolu č. 6)
odstránenie enviromentálnych záťaží - likvidácia skládky komunálneho odpadu
“Suchá rokľa”;
úpravy a dosadby brehových porastov , vyčistenie koryta tokov atď.. Dosadby
pri regulovaných častiach tokov prevádzať z miestnych zdrojov, brody cez
potoky stabilizovať a okrajové plochy osadiť vhodnými drevinami;
výsadba solitérnych stromov v pravidelných zoskupeniach okolo božích múk (
na výsadby navrhujeme najmä lipu, vhodný je i jaseň, prípadne dub);
ozelenenie poľných hnojísk a hospodárskeho dvora - doporučujeme maximálne
využiť celú disponibilnú plochu na výsadbu stromov a krov, minimálne by mal
116
byť vysadený aspoň jeden rad okolo celého areálu roľníckeho družstva, pri
týchto výsadbách by mala prevažovať vysoká zeleň;
výsadba zelene okolo komunikácií - výsadbu je možné previesť typicky alejovú,
aká prevládala v minulosti - napr. okolo cesty Hodkovce - Bijacovce, prípadne
skupinovú výsadbu na rozsiahlejších zárezoch, na všetkých vhodných úsekoch.
Aby nedochádzalo k dominancii týchto línií, odporúčame výsadbu mahalebky,
ktorá je pôvodným druhom, dobre znáša exhaláty z dopravy, pestuje sa priamo
v regióne a dosahuje vhodné rozmery.
Navrhovaná výsadba má rešpektovať hlavné historické línie (staré cesty, hranice medzi
blokmi políčok, apod.), ako aj vymedzené oblasti zvýšenej eróznej činnosti.
5.
-
Estetizácia obce
úprava verejného osvetlenia, nasvetlenie pamiatok;
sadové úpravy v centre obce pri OcÚ (parková zeleň, riešenie drobnej
architektúry);
úprava vstupu do obce;
úprava - estetizácia Roľníckeho družstva Bijacovce.
6.
-
Riešenie informačného systému v obci
riešenie sprievodcovských služieb.
Pre rozvojové aktivity je potrebné prednostne riešiť komplexnú inžinierskotechnickú vybavenosť - odkanalizovanie s ČOV, úpravu miestnych komunikácií a
chodníkov, likvidáciu odpadov.
Pri návrhoch je nutné rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond (PPF) a lesný pôdny
fond (LPF) ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj sídla.
c)
Navrhované rozvojové aktivity a zariadenia pre CR
Penzión Lesák - riešenie doplnkových služieb
zvýšenie štandardu ubytovacích služieb, výstavba sauny a fitness, minibazén
Turistické informačné stredisko, predaj suvenírov, internet, zmenáreň –
navrhujeme riešiť v areáli kaštieľa, alebo v jeho blízkosti bankomat
Stravovacie zariadenie “Poľovnícka reštaurácia”
Kapacita : 36 stoličiek Navrhovaná zastavaná plocha:180 m2
(Navrhujeme riešiť v historickom objekte, potreba spracovať PD)
d)
Spolu navrhované ubytovacie kapacity a stravovacie kapacity:
3) Bijacovce
Ubytovacie
Stravovacie
Stoličkové kapacity
kapacity –
kapacity –
v pohostinstvách,
počet lôžok
počet stoličiek
lahôdkach a cukrárňach
Existujúce /
132/ 132
120/ 120
100/ 120
ponechávané
Navrhované
36+(50) *=86
36
0
SPOLU
()*ubytovanie v súkromí
218
156
100
117
Spolu navrhované a ponechávané kapacity v pohostinských zariadeniach: 256
stoličiek.
2.3.4.
Studenec
Obec sa do roku 1948 volala Kolbachy. Leží v Hornádskej kotline na južnom
okraji Levočských vrchov.
Sídlo sa nachádza v ochrannom pásme NKP Spišská hrad.
a)
Urbanisticko - architektonický rozbor
Pôdorysná schéma obce sa vyvíjala od XIII. storočia, čo je doložené prvými
zmienkami. Predstavovala typ hromadný, priechodný - rovinný variant. Centrom obce je
rozšírená cesta v smere sever - juh (od Ordzovian do Spišského Podhradia). Hranice
historického intravilánu obce sa dajú rozpoznať podľa štruktúry zástavby, pôvodným je
kolmé radenie obdĺžnikových parciel na os obce t.j. komunikáciu. Obytné domy sú
pretiahnuté v pozdĺžnej osi parciel. V hmote domov pokračovali hospodárske objekty,
uzatvorené stodolou, osadenou kolmo na dlhšiu stranu parciel. Táto štruktúra ostala
zachovaná len vo fragmentoch. Zásahom do historického urbanizmu bolo zrealizovanie
ulíc na jej severnom konci a postavenie objektov PD. Z hlavnej cesty I/ 18 je pohľad
narušený bytovým domom na južnom konci. Štruktúra obce je dobre viditeľná zo
Spišskáho hradu. Hodnotný je ľudový dom č.75 niekoľko ďalších objektov ľudovej
architektúry. Rušivé sú všetky objekty Agrodružstva, bytový dom pri kostole a
architektúra niektorých novších rodinných domov.
V súčasnosti v obci žije 509 obyvateľov v 114 trvale obývaných domoch (127 b.j.)
Neobývaných je 18 domov.
Prevládajúcou funkciou je poľnohospodárstvo a ubytovacia funkcia. Agrodružstvo
Studenec má pôsobnosť i v obci Ordzoviany (HD).
Základná občianska a športovo - rekreačná vybavenosť v sídle je zastúpená
týmito zariadeniami:
kultúrny dom, knižnica;
AGRO klub, ASTRAN klub;
hostinec u Marcela s kapacitou 35 stoličiek - nepodávajú sa tam jedlá, len
nápoje (bilard);
potraviny;
ZŠ (2 triedy), MŠ (1 trieda);
futbalové ihrisko, klzisko;
Rybársky revír - Margecianka, lovecké možnosti – poľovníctvo.
Vzhľadom na výstavbu diaľnice, ktorá tanguje riešený priestor a navrhovaných
diaľničných zariadení, je predpoklad rozvoja i rekreačnej funkcie a CR.
b)
Návrh riešenia
Návrh riešenia výchádza zo zhodnotenia - analýzy súčasného stavu a
požiadaviek a potrieb obce na jej možný rozvoj.
Ako prvoradá je celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD , ktorá by komplexne
riešila navrhované rozvojové aktivity v obci.
Rozvojové aktivity v oblasti rekreácie a CR:
1.
Riešenie občianskej a rekreačnej vybavenosti
rekonštrukcia kultúrneho domu;
2.
-
3.
118
zriadenie poľovníckeho múzea (navrhujeme v objekte kultúrneho domu);
využitie nevyužívaného bytového a stavebného fondu pre chalupársku
rekreáciu, agroturistiku, ubytovanie v súkromí;
riešenie stravovacieho zariadenia.
Dobudovanie turistickej a športovej infraštruktúry
navrhovaná cyklotrasa (Sp. Podhradie - Studenec - Bijacovce), napojená na
Spišskú cyklomagistrálu ;
riešiť infraštruktúru pre jazdu na koni;
riešenie nových športových zariadení - vybudovanie tenisových kurtov;
aktivity s rybárstvom, poľovníctvom (rybársky revír - Margecianka), lovecké
možnosti.
Riešenie lokality na výstavbu rodinných domov
4.
-
Obnova krajiny a ekostabilizačné návrhy ( v zmysle MÚSES)
odstránenie enviromentálnych záťaží;
úpravy a dosadby brehových porastov;
ozelenenie poľných hnojísk a hospodárskeho dvora
Agrodružstva doporučujeme maximálne využiť celú disponibilnú plochu na výsadbu stromov a
krov, minimálne by mal byť vysadený aspoň jeden rad okolo celého areálu HD,
pri týchto výsadbách by mala prevažovať vysoká zeleň;
výsadba zelene okolo komunikácií - výsadba môže byť typicky alejová, aká
prevládala v minulosti, prípadne skupinová (na všetkých vhodných úsekoch),
prednostne pri cyklotrase a cesty I/ 18.
Navrhovaná výsadba má rešpektovať hlavné historické línie (staré cesty, hranice medzi
blokmi políčok) ako aj vymedzené oblasti zvýšenej eróznej činnosti.
5.
Vybudovanie informačného systému v obci
Pre rozvojové aktivity je potrebné prednostne riešiť komplexnú inžinierskotechnickú vybavenosť (odkanalizovanie s ČOV, úpravu miestnych komunikácií a
chodníkov, likvidáciu odpadov).
Pri návrhoch je nutné rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond (PPF) a lesný pôdny
fond (LPF) ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj obce.
c)
Spolu navrhované ubytovacie kapacity a stravovacie kapacity
4) Studenec
Ubytovacie
Stravovacie
Stoličkové kapacity
kapacity –
kapacity –
v pohostinstvách,
počet lôžok
počet stoličiek
lahôdkach a cukrárňach
Existujúce/
0
0
35/ 35
ponechávané
Navrhované
(36) *
36
0
SPOLU
36
36
35
()* ubytovanie v súkromí
Spolu navrhované a ponechávané kapacity v pohostinských zariadeniach: 71 stoličiek.
119
2.3.5.
Granč- Petrovce
Granč-Petrovce sú poľnohospodárskou obcou, ležiacou v severovýchodnej časti
Hornádskej kotliny. Zalesnená je len juhovýchodná časť katastra.
Obec je prístupnená štátnou cestou III/ 018 258 - Počkaj - Granč-Petrovce a III/ 547 021
Behárovce - Granč-Petrovce - Žehra - Dobrá Vôľa.
Sídlo leží v ochrannom pásme NKP Spišský hrad.
a)
Urbanisticko - architektonický rozbor
Obec vznikla spojením starších Petroviec (prvá písomná zmienka z r. 1292) a
mladšieho Granča (z r. 1344). V pôdoryse obce sa táto charakteristika nezachovala.
Vyvinul sa z nej hromadný typ obce priechodného, rovinného variantu. Zástavba je
s určitou nepravidelnosťou situovaná na obdĺžnikových parcelách s dlhšou stranou
kolmou na os obce, ktorou je potok (Bystrík) Branisko v juhozápadnom smere. Nové
ulice predĺžili obec pozdĺž potoka (po prúde i proti nemu) a rozšírili ju v juho východnom smere. Veľkostná skladba rodinných domov je na severo - západe
narušená rozsiahlymi objektami v areáli Agrodružstva, ktorý je osadený dominantne na
návrší.
Pôvodne solitérne postavenie renesančného kostola a neskorobarokového kaštieľa na
miernych svahoch tesne nad dedinou oproti sebe je dnes potlačená novou zástavbou.
Stavebná činnosť šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov narušila siluetu obce
(trojpodlažné stavby s plochými strechami).
Z kultúrno - historického hľadiska najhodnotnejšími objektami je kaštieľ, nevhodne
modernizovaný v 70. rokoch, (v súčasnosti využívaný ako ZŠ) a renesančný kostol sv.
Martina (v súčasnosti dom smútku). Z ľudovej architektúry sa zachovalo len niekoľko
domov s hospodárskymi stavbami. V r. 1994 bola realizovaná stavba nového kostola,
umiestnená vedľa pôvodného.
Kaštieľ je rodiskom významného vedca - Štefana Petróczyho, vynálezcu prvého
vojenského vrtuľníka.
V súčasnosti v Granč-Petrovciach žije 590 obyvateľov v 131 trvale obývaných
domoch (135 b.j.), v obci je 14 neobývaných domov (14 b.j.), časť z nich sa využíva ako
chalupy. Prevládajúcou funkciou v obci je bývanie a poľnohospodárstvo (Agrodružstvo),
čiastočne sa územie využíva na rekreačné účely.
Agrodružstvo Granč-Petrovce obhospodáruje 1851 ha s pôsobnosťou
v
obciach Behárovce, Poľanovce, Harakovce, Korytné, Dúbrava a Žehra.
Občianska vybavenosť je zastúpená OcÚ, obecným klubom, malotriednou
základnou školou (4 triedy), materskou školou (2 triedy). Ďalej sú v obci 3 predajne
potravín, pohostinstvo “Na rázcestí”. V areáli Agrodružstva bola účelovo zriadená
turistická ubytovňa s kapacitou 50 lôžok, slúžiaca pre ubytovanie pracovníkov diaľnice.
Nedostatkom obce je zlý technický stav komunikácií, chodníkov
a chýbajúce
reštauračné zariadenie.
b)
Návrh riešenia
Návrh riešenia výchádza zo zhodnotenia - analýzy súčasného stavu a
požiadaviek a potrieb obce na jej možný rozvoj. Prioritou je celková urbanizácia obce spracovanie ÚPD , ktorá by komplexne riešila navrhované rozvojové aktivity.
Pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu je potrebné:
1.
Riešenie občianskej a rekreačnej vybavenosti
využitie nevyužívaného bytového fondu na ubytovanie v súkromí (izba, objekt,
prázdninový byt) a pre chalupársku rekreáciu - 14 neobývaných domov;
-
2.
-
120
navrhovaný penzión a reštauračné zariadenie;
podpora nových foriem vidieckej turistiky - agroturistika,
hipoturistika doporučená
(možná)
spolupráca
s Agrodružstvom
Granč-Petrovce,
doporučujeme využiť existujúci stavebný fond.
-
Vybudovanie športovej a turistickej infraštruktúry
navrhovaná cyklotrasa, ktorá prechádza obcou - Žehra - Granč-Petrovce Harachovce - Dúbrava - Oľšavka - Spišské Vlachy (okruh napojený na Spišskú
cyklomagistrálu);
riešenie nových športovísk - rozšírenie športových aktivít v obci;
riešiť infraštruktúru pre jazdu na koni.
3.
Riešenie novej lokality pre výstavbu rodinných domov
4.
-
Estetizácia obce
parková úprava námestia - riešenie drobnej architektúry (lavičky, smetné koše,
osvetlenie...) a úpravy chodníkov;
úpravy vstupov do obce;
estetizácia objektov Agrodružstva.
5.
-
Riešenie ekostabilizačných opatrení a obnova krajiny
odstránenie enviromentálnych záťaží (skládky, poľné hnojiská);
úprava a dosadzba brehových porastov;
obnova rybníka nad obcou - Pod Počkajom.
Rekonštrukcia rybníka je z hľadiska biologického, krajinárskeho, ale
i
ekonomicky veľmi dôležitý zámer, na realizáciu ktorého je potrebný samostatný
projekt.
výsadba solitérnych stromov v pravidelných zoskupeniach okolo božích múk na výsadby navrhujeme najmä lipu, vhodný je i jaseň, prípadne dub;
ozelenenie poľných hnojísk a hospodárskeho dvora - odporúčame maximálne
využiť celú disponibilnú plochu na výsadbu stromov a krov, min. by mal byť
vysadený aspoň jeden rad okolo celého areálu Agrodružstva;
výsadba zelene okolo komunikácií - výsadba môže byť typicky alejová, aká
prevládala v minulosti, prípadne skupinová (na všetkých vhodných úsekoch).
Navrhovaná výsadba má rešpektovať hlavné historické línie (staré cesty, hranice medzi
blokmi políčok), ako aj vymedzené oblasti zvýšenej eróznej činnosti.
6.
Riešenie informačného systému v obci
Pre rozvojové aktivity je potrebné prednostne riešiť komplexnú inžinierskotechnickú vybavenosť - úprava miestnych komunikácií (cca 2 km) a chodníkov, riešenie
miestneho rozhlasu a osvetlenia obce, úprava potoka proti vybrežovaniu.
Pri návrhoch je nutné rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond (PPF) a lesný pôdny
fond (LPF) ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj obce.
c)
Navrhované rozvojové aktivity
Penzión ()* (novostavba, resp. rekonštrukcia vhodného objektu)
Navrhovaná lôžková kapacita: 18 lôžok (3 dvojlôžkové izby s možnosťou prístelku, 4
trojlôžkové izby)
121
Dvojlôžková izba s minimálnou výmerou 12,6 m2, trojlôžková - 18 m2, 50 % izieb má
vlastnú hygienickú bunku o výmere 2,4 až 3,0 m2
Navrhovaná stravovacia kapacita - reštaurácia (špecializovaná na typické spišské
jedlá) - 30 - 36 stoličiek
Na prízemí penziónu recepcia s telefónnym automatom a spoločenská miestnosť
Doplnkové služby: posilňovňa, sauna, detské ihrisko, altánok
Kapacity sa upresnia po spracovaní dokumentácie.
Kaštieľ Granč-Petrovce - rekonštrukcia fasád - obnova pôvodného stavu,
úprava areálu kaštieľa s rekonštrukciou filagórie (pamätná tabuľa prípadne izba
významného rodáka Štefana Petróczyho)
Filagóriu odporúčame využiť pre CR (bufet, cukráreň, lahôdky) -možná zastávka
navrhovanej cyklotrasy, riešenie oddychovej plochy
Potreba spracovania zámeru - PD
d)
Spolu navrhované ubytovacie kapacity a stravovacie kapacity
5)GrančPetrovce
Existujúce/
ponechávané
Navrhované
SPOLU
Ubytovacie
kapacity –
počet lôžok
Stravovacie
kapacity –
počet stoličiek
50
Stoličkové kapacity
v pohostinstvách,
lahôdkach a cukrárňach
0
30
18+(36) *
36
12
104
36
46
()*ubytovanie v súkromí
Spolu navrhované a ponechávané kapacity v pohostinských zariadeniach: 82 stoličiek.
2.3.6.
Jablonov
Jablonov leží v Hornádskej kotline na južnom okraji Levočských vrchov v doline
Vavrincovho potoka. Mierne zvlnená južná pahorkatinová časť katastra je odlesnená,
severná, siahajúca do vrchov má smrekové lesy a pasienky.
Ešte v prvej polovici XX. storočia sa tu tkalo plátno, handričkovali koberce a paličkovali
čipky.
Obec sa nachádza v ochrannom pásme Spišského hradu a južná časť k.ú. v PHO II. a
III. stupňa minerálnych prameňov (Baldovce).
a)
Urbanisticko - architektonický rozbor
Jablonov je hromadný typ obce priechodného - údolného variantu. Parcely a
obytné objekty na nich sú štrukturované zväčša kolmo na cestu s orientáciou severo západ, juho - východ. Nepravidelnosť pôdorysnej schémy vznikla hlavne pre cestách do
Lúčky, k Sivej Brade, v miestach pod kostolom a západne od Býkovej hory, kde stojí
komplex poľnohospodárskeho družstva. Objekty sú na parcelách radené hrebeňom
kolmo do ulíc. Za obytným domom nasledujú hospodárske objekty a parcely sú cez celú
šírku parcely uzatvorené stodolou. Silueta obce sa významne neuplatňuje (len zo Sp.
hradu, alebo spojnice so Sivou Bradou).
Dominantou je klasicistický kostol Márie Magdalény z r. 1827. Rušivo pôsobia haly PD
severne od obce, ale aj nová architektúra rodinných domov. Z ľudovej architektúry sa
122
zachovalo len niekoľko objektov. Okraje intravilánu sú zvýraznené sadovou zeleňou,
najmä v údolí Hermanovho potoka. Solitérna zeleň sprevádza kaplnky okolia.
V súčasnosti v Jablonove žije 995 obyvateľov v 209 trvale obývaných domoch (256 b.j.),
v obci je 31 neobývaných domov (31 b.j.).
V obci sú zastúpené dve funkcie - poľnohospodárstvo a bývanie. Čiastočne je územie
využívané aj na rekreačné účely a CR (ubytovanie v súkromí). Vzhľadom na výstavbu
diaľnice, ktorá tanguje priestor chotára a navrhovaných diaľničných zariadení je
predpoklad väčšieho rozvoja tejto funkcie.
b)
Návrh riešenia
Návrh riešenia výchádza zo zhodnotenia - analýzy súčasného stavu a
požiadaviek a potrieb obce na jej možný rozvoj.
Ako prvoradá je celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD , ktorá by komplexne
riešila navrhované rozvojové aktivity v obci (viď výkresy č. 2 a 3):
1.
Riešenie občianskej a rekreačnej vybavenosti
využitie nevyužívaného bytového fondu pre chalupársku rekreáciu, ubytovanie
v súkromí (31 neobývaných domov);
podpora agroturistiky, hipoturistiky;
riešenie chýbajúcej občianskej vybavenosti.
2.
-
Vybudovanie turistickej infraštruktúry
navrhovaná pešia turistická trasa - Úloža - Levoča - Mariánska hora;
navrhovaná cyklotrasa (Sp. Podhradie - Jablonov - Lúčka - Repaše) napojená
na Spišskú cyklomagistrálu;
riešiť infraštruktúru pre jazdu na koni.
3.
-
Estetizácia obce
úprava verejných priestranstiev;
úpravy vstupov do sídla;
riešenie verejnej zelene.
4.
-
Obnova krajiny a ekostabilizačné návrhy ( v zmysle MÚSES)
odstránenie enviromentálnych záťaží;
úpravy a dosadby brehových porastov - dosadby pri regulovaných častiach
tokov prevádzať z miestnych zdrojov, brody cez potoky stabilizovať a okrajové
plochy osadiť vhodnými drevinami;
výsadba solitérnych stromov v pravidelných zoskupeniach okolo božích múk (
na výsadby navrhujeme najmä lipu, vhodný je i jaseň, prípadne dub);
ozelenenie poľných hnojísk a hospodárskeho dvora - navrhujeme maximálne
využiť celú disponibilnú plochu na výsadbu stromov a krov, pri týchto výsadbách
by mala prevažovať vysoká zeleň;
výsadba zelene okolo komunikácií a navrhovanej ČOV (na všetkých
vhodných úsekoch);
Navrhovaná výsadba má rešpektovať historické línie (staré cesty, hranice medzi
blokmi políčok) ako aj vymedzené oblasti zvýšenej eróznej činnosti.
-
-
5.
Vybudovanie informačného systému v obci (navrhuje sa koordinácia s obcou
Lúčka)
123
Pre rozvojové aktivity je potrebné prednostne riešiť komplexnú inžinierskotechnickú vybavenosť (odkanalizovanie s ČOV, úpravu miestnych komunikácií a
chodníkov, likvidáciu odpadov) - viď výkres č. 3.
Pri návrhoch je nutné rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond (PPF) a lesný pôdny
fond (LPF) ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj sídla.
c)
Spolu navrhované ubytovacie kapacity a stravovacie kapacity
6) Jablonov
Ubytovacie
Stravovacie
Stoličkové kapacity
kapacity –
kapacity –
v pohostinstvách,
počet lôžok
počet stoličiek
lahôdkach a
cukrárňach
Existujúce /
4
0
ponechávané
Navrhované
(16)*
(16)**
SPOLU
(20)*
(16)
30
30
()** stravovanie pre ubytovaných
()* ubytovanie v súkromí
2.3.7.
Dúbrava
Dúbrava je starobylá spišská obec, ležiaca v Hornádskej kotline na západnom
úpätí Braniska, východnú časť chotára tvorí silne členitý povrch Braniska so smrekovo jedľovými lesami okolo kót Rajtopiky (1020 m) a Suchý hrb (1046 m).
Obec sa prvý krát spomína v r. 1293, patrila panstvu Spišského hradu. Koncom
18.storočia pracovala v obci sklárska huta a boli tu kúpele miestneho významu,
využívajúce minerálny prameň sv. Antona (PHO minerálneho prameňa).
Kostol Jána Krstiteľa bol pôvodne gotický, vnútorné zariadenie je neskororenesančné,
zo 17. storočia.
V k.ú. obce sa nachádza Národná prírodná rezervácia (NPR) Rajtopiky - botanicky
významná lokalita.
a)
Urbanisticko - architektonický rozbor
Dúbrava je charakteristická svojou zástavbou v členitom teréne, so stredom
obce v nadmorskej výške 620 m a chotárom 500 až 1046 m, s panoramatickým
výhľadom na spišské obce (ležiace pod Spišským hradom) v Hornádskej kotline a
v závere s Vysokými Tatrami.
Zástavba je sústredená okolo komunikácií a potokov v smere západ - východ,
rozložená na západnom úpätí Braniska. Dúbrava je typ hromadného vidieckeho sídla,
priechodného až strediskového, podhorský variant. Dominantou v obci je r.k. kostol,
ktorému hmotovo “konkuruje” viacúčelový objekt OcÚ.
Pri panoramatických pohľadoch sú dominantným prvkom zalesnené svahy Braniska,
tvoriace horizont z východnej strany.
V súčasnosti v sídle žije 364 obyvateľov v 80 trvale obývaných rodinných domoch (82
b.j.), neobývaných je 14 domov (14 b.j.).
Pracovné príležitosti v obci: poľnohospodárstvo - HD Dúbrava - Agrofarma (chov oviec,
hovädzí dobytok), ťažba a úprava dreva - gáter, služby.
Prevládajúca funkcia: bývanie, poľnohospodárstvo a čiastočne drevospracujúci
priemysel. Základná občianska vybavenosť je sústredená vo východnej časti sídla
v pohľadovo exponovanom polyfunkčnom objekte OcÚ, ZŠ (2 tridy), MŠ (1 trieda),
spoločenská sála, obecná knižnica, internet. Severozápadne od OcÚ sa nachádzajú dve
124
pohostinné zariadenia “Pod Braniskom”, “Športový klub” a potraviny. Južne od
zástavby - minerálny prameň sv. Antona, ktorý využívajú obyvatelia Dúbravy a
susedných obcí.
Športová a turistcká infraštruktúra je zastúpená viacúčelovým ihriskom a značenou
turistickou trasou (zelená značka) - diaľkovým chodníkom, prechádzajúcim hrebeňom
Braniska, v k.ú. Dúbrava okrajom Národnej prírodnej rezervácie Rajtopiky v smere sever
- juh.
V obci sú vhodné územnotechnické podmienky pre rozvojové aktivity všetkých
súčasných funkcií a sídlo má veľký potenciál na rozvoj rekreačnej funkcie.
b)
Návrh riešenia
Návrh riešenia výchádza z analýzy súčasného stavu a požiadaviek a potrieb
obce na jej možný rozvoj v oblasti riešenia rekreačného využitia a využitia prírodného
bohatstva sídla.
Ako prvoradá je celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD , ktorá by komplexne
riešila navrhované rozvojové aktivity v obci vrámci navrhovaného rekreačného priestoru
Branisko, ktorého súčasťou je i chotár Dúbrava (koordinácia so samosprávou obce
Harakovce, Korytné, Poľanovce) a to:
1.
-
2.
-
-
3.
-
4.
-
Riešenie občianskej a rekreačnej vybavenosti
zriadiť obecné múzeum a remeselnú dielňu spojenú s predajom;
vybudovanie penziónu + reštaurácia (pripravovaný zámer), rekonštrukcia
podkrovia objektu Športového klubu v centre obce;
využitie neobývaných domov, resp. iného stavebného fondu pre vidiecku
turistiku, agroturistiku (potreba zapojiť majiteľov týchto objektov a Agrofarmu);
riešiť areál minerálneho prameňa sv. Antóna (prekrytie prameňa, úprava okolia,
riešenie prístrešku so sedením, lavičky ) a jeho využitie na rekreačné účely
(možná zastávka navrhovanej cyklotrasy, prípadne pešej trasy).
Dobudovanie športovej a turistickej infraštruktúry:
riešiť tenisové kurty;
navrhovaná cyklotrasa - okruh prechádzajúci k.ú. obcí Spišské Vlachy - Oľšavka
- Dúbrava - Harakovce - Beharovce - Granč-Petrovce s napojením na
pripravovaný turistický produkt Spišská cyklomagistrála;
návrhovaná turistická lyžiarska trasa (možnosť využitia časti existujúcej
značenej diaľkovej trasy prechádzajúcej hrebeňom Braniska so zapojením aj
susedných obcí;
riešiť infraštruktúru pre jazdu na koni.
Riešenie zamestnanosti v obci
vybudovanie Plničky vody - kojenecká voda (výroba nealko - nápojov),
spracovaná PD z r. 1993, predpokladá zamestnať cca 40 pracovníkov,
predovšetkým ženy (potreba aktualizovať zámer). Zámer je založený na kvantite
a výnimočnej kvalite vodných zdrojov v obci;
vybudovanie rybníkov na chov rýb.
Riešenie estetizácie obce a odstránenie enviromentálnych záťaží
estetizácia vstupov do obce (prednostne), následne celej obce;
odstánenie “divokých” skládok, poľnohospodárskych odpadov,
odpadového hospodárstva, riešenie ekostabilizačných opatrení v k.ú.;
riešenie
125
5.
Riešiť informačný systém (koordinácia so susednými obcami)
Pre rozvojové aktivity je potrebné prednostne riešiť komplexnú inžinierskotechnickú vybavenosť:
vybudovanie cesty III/018185 Dúbrava - Oľšavka, vydané územné
rozhodnutie
vybudovanie ČOV II. pre 200 EO.
Pri návrhoch je nutné rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond (PPF) a lesný
pôdny fond (LPF) ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj obce a chránené územia.
c)
Navrhované rozvojové aktivity
Penzión** - navrhovaná rekonštrukcia a dostavba Šport klubu (v podkroví
riešenie ubytovacích kapacít)
Navrhovaná lôžková kapacita: min. 12 lôžok (3 dvojlôžkové izby s možnosťou prístelku,
2 trojlôžkové izby)
Dvojlôžková izba s minimálnou výmerou 12,6 m2, trojlôžková - 18 m2, 50 % izieb má
vlastnú hygienickú bunku o výmere 2,4 až 3,0 m2
Navrhovaná stravovacia kapacita - reštaurácia (špecializovaná na typické spišské
jedlá) - 36 stoličiek
Na prízemí penziónu recepcia s telefónnym automatom a spoločenská miestnosť
Doplnkové služby: posilňovňa, detské ihrisko, ohnisko, altánok
Navrhované parkovisko: min. 6 parkovacích miest (pre penzión a reštauráciu)
Potreba spracovania PD
Obecné múzeum - Gazdovský dvor, remeselná dielňa - spojená s predajom
- využitie typických ľudových remesiel (vyšívanie, tkanie kobercov)
navrhované zriadenie v existujúcom objekte v súčasnosti nevyužívanej ZŠ a MŠ
s potrebnou rekonštrukciou, resp. prístavbou, nadstavbou - využitie podkrovia
(zastavaná súčasná plocha objektu 120 m2).
Plocha areálu: cca 2000 m2
Potreba spracovania PD
Areál minerálneho prameňa sv. Antóna
- riešenie areálu (prekrytie prameňa, úprava okolia, riešenie prístrešku so sedením,
lavičky a jeho využitie na rekreačné účely
Plocha areálu: 400 m2
Potreba spracovania PD
Plnička vody - kojenecká voda (výroba nealko - nápojov), spracovaná PD z r.
1993
Potreba aktualizovať zámer a spracovať PD.
d)
Spolu navrhované ubytovacie kapacity a stravovacie kapacity:
7) Dúbrava
Ubytovacie
Stravovacie
Stoličkové kapacity
kapacity –
kapacity –
v pohostinstvách,
počet lôžok
počet stoličiek
lahôdkach a
cukrárňach
Existujúce /
0
0
55/ 25
ponechávané
Navrhované
Spolu
12+ (18) *
36
30
36
126
0
25
()* ubytovanie v súkromí
Spolu navrhované a ponechávané kapacity v pohostinských zariadeniach: 61 stoličiek.
2.3.8.
Harakovce
Obec leží v Hornádskej kotline na západnom úpätí Braniska v úzkej doline
potoka Žehrica. Východnú časť chotára tvorí členitý povrch Braniska so smrekovo jedľovými lesami okolo kót Rudník (1025 m) a Rajtopiky (1020 m).
Obec v 16. storočí patrila Spišskému hradnému panstvu. V chotári sa do roku 1918
ťažila železná ruda.
a)
Urbanisticko - architektonický rozbor
Kataster obce je členitý - s nadmorskou výškou 530 až 1025 m.
Harakovce sú typ hromadného vidieckeho sídla priechodného, podhorského variantu.
Základným kompozičným prvkom je v smere sever - juh komunikácia a potok.
Najvýznamnejšia historická pamiatka s dominantným postavením v obci je r.k. kostol
pôvodne ranogotický z druhej polovice 13. storočia, prestavaný v r. 1662 a 1693
obohnaný múrom, vnútorné zariadenie kostola je z 13. storočia. Neskorogotický krídlový
oltár pochádza zo začiatku 16. storočia.
V k.ú. sa nachádza Národná prírodná rezervácia Rajtopiky - 119,67 ha. Pripravované je
spresnenie a úprava hraníc - rozšírenie NPR. Výrazným kompozičným prvkom je
sprievodná zeleň tokov a komunikácie a hlavne zalesnesnený svah Braniska.
V súčasnosti v Harachovciach žije 70 obyvateľov v 17 trvale obývaných domoch (17
b.j.), neobývaných je 14 domov (14 b.j.), z ktorých sú min. 2 objekty využívané na
rekreačné účely - individuálna rekreácia - chalupárstvo. Prevládajúcou funkciou v obci je
bývanie a poľnohospodárstvo, čiastočne sa územie využíva na rekreačné účely - areál
motorestu Branisko, turistická trasa.
Občianska a rekreačná vybavenosť, turistická infraštruktúra:
Jediným zariadením CR v k.ú. je motorest Branisko - Nonstop. Nachádza sa pri štátnej
ceste I/ 18, s ubytovacou kapacitou 50 lôžok (chaty) a stravovacou kapacitou 40
stoličiek. Súčasťou motorestu je i objekt rybárskej koliby (30 stoličiek), využívanej
príležitostne na rodinné oslavy. Zariadenie sa využíva i ako škola v prírode, lyžiarske
kurzy.
Zo strany majiteľa (R.E.S. Slovakia s.r.o. Prešov) je plánované rozšírenie
poskytovaných služieb a dobudovanie areálu o športovú vybavenosť: tenisové kurty,
volejbalové ihrisko (spracovaná štúdia).
V motoreste pracuje 10 stálych zamestnancov a v sezóne 3 - 4 brigádnici.
V smere sever - juh po hrebeni chotárom Harakoviec prechádza diaľková značená
turistická trasa (Korban - Plejsy - Krompachy - Kaľava - Vojkovce - Sľubica - Rajtopiky Rudník - priesmyk Branisko (Diablova diera) - sedlo Smrekovica - Lačnovské sedlo Bachureň - sedlo pod Kohútom - Sabinov - Čergov.
Sučasné využitie územia pre CR a rekreáciu je v obci celoročné - areál Motorestu
Branisko, v obci - pasívne, chalupárstvo.
Vzhľadom na prírodné dannosti obec má veľké predpoklady na rozvoj rekreačnej
funkcie.
127
Návrh riešenia
Návrhy riešenia výchádzajú z analýzy súčasného stavu a potrieb obce na jej
možný rozvoj v oblasti rekreačného využitia územia.
Ako prvoradá je celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD , ktorá by komplexne
riešila navrhované rozvojové aktivity v obci vrámci navrhovaného rekreačného priestoru
Branisko, ktorého súčasťou je i chotár Harakoviec (koordinácia so samosprávou obce
Dúbrava, Korytné, Poľanovce) a to:
1.
Riešiť priestor Branisko na rekreačné účely
využitie nevyužívaného bytového a stavebného fondu pre ubytovanie na
súkromí, chalupárstvo, agroturistiku, hipoturistiku, ekoturistika;
podpora výstavby súkromných penziónov (rodinného charakteru);
dobudovanie areálu Motorestu Nonstop s rozšírením stravovacej kapacity –
rybárska koliba o kapacite 20 stoličiek – navrhovaná rekonštrukcia a efektívne vuyžitie.
b)
2.
-
Vybudovanie športovej a turistickej infraštruktúry (cyklotrasa, lyžiarska turistická
trasa, športoviská)
navrhovaná cyklotrasa, ktorá prechádza obcou - Žehra - Granč-Petrovce Harachovce - Dúbrava - Oľšavka - Spišské Vlachy (okruh napojený na Spišskú
cyklomagistrálu);
riešiť infraštruktúru pre jazdu na koni.
3.
Riešenie informačného systému (koordinácia s OcÚ Dúbrava)
-
Pre rozvojové aktivity je potrebné prednostne riešiť komplexnú inžinierskotechnickú vybavenosť (celoobecný vodovod, odkanalizovanie + ČOV).
Pri návrhoch je nutné rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond (PPF) a lesný pôdny
fond (LPF) ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj obce.
c)
Spolu navrhované ubytovacie kapacity a stravovacie kapacity
8) Harakovce
Ubytovacie
Stravovacie
Stoličkové kapacity
kapacity –
kapacity –
v pohostinstvách,
počet lôžok
počet stoličiek
lahôdkach a cukrárňach
Existujúce /
50/ 50
40/ 40
0
ponechávané
Navrhované
(20) *
20
0
SPOLU
70
60
0
()*ubytovanie v súkromí
Spolu navrhované a ponechávané kapacity v pohostinských zariadeniach: 60 stoličiek.
2.3.9.
Poľanovce
Obec leží na rozhraní Braniska a Hornádskej kotliny v členitom, zväčša
zalesnenom teréne v nadmorskej výške 500 až 1200 m, stred obce v 590 m.n.m..
Do r. 1996 bolo súčasťou obce i Korytné.
Obec je sprístupnená štátnou cestou III/ 018184 - Korytné - Poľanovce.
128
Urbanisticko - architektonický rozbor
Dominantou a zároveň aj najvýznamnejšou historickou pamiatkou v obci je r.k.
kostol pôvodne gotický, niekoľkokrát upravovaný. Umiestnený je v severozápadnej časti
sídla, vo svahu nad obcou.
Výrazným kompozičným prvkom sídla je zeleň. Dominantnou zeleňou sú lesy Braniska
po stranách údolia.
V súčasnosti v sídle žije 191 obyvateľov v 56 trvale obývaných domoch (56 b.j.),
neobývaných je 15 domov (15 b.j.), z ktorých sú min. 3 objekty využívané na rekreačné
účely - individuálna rekreácia - chalupárstvo. Prevládajúcou funkciou v obci je bývanie a
poľnohospodárstvo, čiastočne sa územie využíva na rekreačné účely a CR - lokalita
Čertova diera a ubytovacie kapacity v obci.
V k.ú. sa nachádza ponor a výver Diablova diera - navrhovaná prírodná pamiatka (PP) a
dopravne významný priesmyk Branisko. Navrhované je tiež vyhlásenie PP “Recentné
travertíny na Branisku” a “Skalný hrebeň Smrekovice” (zasahuje i do k.ú. Vyšný
Slavkov).
a)
-
Občianska a rekreačná vybavenosť:
ubytovňa obecného úradu - s ubytovacou kapacitou 15 lôžok;
ubytovanie v súkromí - 10 lôžok;
pohostinstvo Juliana - 12 stoličiek, podávajú sa iba nápoje;
ihrisko;
na Branisku severne od ponoru Diablova diera sa nachádza chatová osada “
Čertova diera “ (27 individuálnych rekreačných objektov).
V blízkosti chatovej lokality prechádza značená turistická trasa (Korban - Plejsy Krompachy - Kaľava - Vojkovce - Sľubica - Rajtopiky - Rudník - Priesmyk Branisko
(Diablova diera) - sedlo Smrekovica - Lačnovské sedlo - Bachureň - sedlo pod Kohútom
- Sabinov – Čergov
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáciu je celoročné - chatová lokalita
(víkendové chaty), v obci skôr pasívne - turistická ubytovňa OcÚ Poľanovce.
b)
Návrh riešenia
Návrhy riešenia výchádzajú z analýzy súčasného stavu a potrieb obce na jej
možný rozvoj v oblasti rekreačného využitia územia.
Ako prvoradá je celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD , ktorá by komplexne
riešila navrhované rozvojové aktivity v obci v rámci navrhovaného rekreačného priestoru
Branisko, ktorého súčasťou je i kataster Poľanoviec (koordinácia so samosprávou obce
Dúbrava, Korytné, Harakovce) a to:
1.
-
-
Riešenie občianskej a rekreačnej vybavenosti
využitie nevyužívaného bytového fondu pre ubytovanie v súkromí, chalupárstvo,
agroturistika;
podpora výstavby (resp. rekonštrukcie existujúceho stavebného fondu)
súkromných penziónov (rodinného charakteru);
podpora nových foriem vidieckej turistiky - hipoturistika, agroturistika.
2.
-
Dobudovanie športovej a turistickej infraštruktúry
navrhovaná cyklotrasa Korytné - Poľanovce - Vyšný Slavkov ;
riešiť infraštruktúru pre jazdu na koni.
-
129
3.
-
Riešiť navrhované ekostabilizačné opatrenia a strety záujmov
vyhlásenie chránených území;
odstánenie enviromentálnych dlhov;
výsadba zelene okolo komunikácií.
4.
Informačný systém (koordinácia s OcÚ Korytné)
Pre rozvojové aktivity je potrebné prednostne riešiť komplexnú inžinierskotechnickú vybavenosť.
Pri návrhoch je nutné rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond (PPF) a lesný pôdny
fond (LPF) ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj obce.
c)
Spolu navrhované ubytovacie kapacity a stravovacie kapacity
9) Poľanovce
Ubytovacie
Stravovacie
Stoličkové kapacity
kapacity –
kapacity –
v pohostinstvách,
počet lôžok
počet stoličiek
lahôdkach a cukrárňach
Existujúce /
185/185
0
12/12
ponechávané
(chatová lokalita)
Navrhované
(20) *
0
0
SPOLU
205
0
12
()*ubytovanie v súkromí
Spolu navrhované a ponechávané kapacity v pohostinských zariadeniach: 12 stoličiek.
2.3.10. Korytné
Obec leží na rozhraní Braniska a Hornádskej kotliny v členitom, zväčša
zalesnenom teréne v nadmorskej výške 500 až 1200 m, stred obce v 590 m.n.m..
Korytné je pohľadovo exponovaná obec, ležiaca pri tunelom Branisko a v súčasnosti
najviac zasiahnutá výstavbou diaľnice.
a)
Urbanisticko - architektonický rozbor
V obci sa nachádza kúria zo začiatku 19. storočia, kostol r.k. klasicistický z r.
1816 a kaplnka z r. 1817.
V súčasnosti v Korytnom žije 118 obyvateľov v 24 trvale obývaných domoch (24
b.j.), neobývané sú 4 domov (4 b.j.), z ktorých je 1 objekt využívaný na rekreačné účely prenajímateľný objekt - ubytovanie na súkromí. Prevládajúcou funkciou v obci je bývanie
a poľnohospodárstvo, čiastočne je územie využívané aj na rekreačné účely a vzhľadom
na výstavbu diaľnice, ktorá tanguje priestor chotára a navrhovaných diaľničných
zariadení je predpoklad väčšieho rozvoja tejto funkcie.
-
Občianska, rekreačná vybavenosť:
ubytovanie v súkromí (prenajímateľný objekt – 10 lôžok);
potraviny.
-
130
Turistická a športová infraštruktúra:
značená turistická trasa (Korban - Plejsy - Krompachy - Kaľava - Vojkovce Sľubica - Rajtopiky - Rudník - Priesmyk Branisko (Diablova diera) - sedlo
Smrekovica - Lačnovské sedlo - Bachureň - sedlo pod Kohútom - Sabinov –
Čergov.
b)
Návrh riešenia
Návrhy riešenia výchádzajú z analýzy súčasného stavu a požiadaviek a potrieb
obce na jej možný rozvoj v oblasti rekreačného využitia územia.
Ako prvoradá je celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD , ktorá by komplexne
riešila navrhované rozvojové aktivity v obci vrámci navrhovaného rekreačného priestoru
Branisko, ktorého súčasťou je i chotár Korytné (koordinácia so samosprávou obce
Dúbrava, Poľanovce, Harachovce) a to:
1.
Riešenie občianskej a rekreačnej vybavenosti
podpora nových foriem vidieckej turistiky;
využitie nevyužívaného bytového fondu pre ubytovanie v súkromí, chalupárstvo.
2.
-
Dobudovanie športovej a turistickej infraštruktúry
navrhovaná cyklotrasa Korytné - Poľanovce - Vyšný Slavkov;
riešiť infraštruktúru pre jazdu na koni.
3.
-
Riešenie ekostabilizačných opatrení a obnovy krajiny
odstránenie enviromentálnych záťaží;
úpravy brehových porastov , vyčistenie koryta potoka.
4.
Riešiť informačný systém (koordinácia so susednými obcami)
Pre rozvojové aktivity je potrebné prednostne riešiť komplexnú inžinierskotechnickú vybavenosť. Pri návrhoch je nutné rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond
(PPF) a lesný pôdny fond (LPF) ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj obce.
c)
Spolu navrhované ubytovacie kapacity a stravovacie kapacity
10) Korytné
Ubytovacie
Stravovacie
Stoličkové kapacity
kapacity –
kapacity –
v pohostinstvách,
počet lôžok
počet stoličiek
lahôdkach a cukrárňach
Existujúce /
(10) */10
0
0
ponechávané
Navrhované
(12) *
0
0
SPOLU
(22) *
0
0
()*ubytovanie v súkromí
2.3.11. Pongrácovce
Pongrácovce ležia v severovýchodnej časti Hornádskej kotliny na
juhovýchodných svahoch Levočských vrchov. Zalesnené sú severné a východné časti
katastra.
Obec sa nachádza v ochrannom pásme Spišského hradu. Staršie osídlenie
dokumentuje hromadný nález bronzov z mladšej doby kamennej.
131
Urbanisticko - architektonický rozbor
V štruktúre osídlenia Pongrácovce predstavujú hromadný typ vidieckého sídla
vo variante podhorsko - priechodnom a v súčasnosti s charakterom koncového sídla.
Základným kompozičným prvkom je cesta, orientované v smere sever - juh a
Pongrácovský potok.
Obec nie je viditeľná z hlavných komunikačných ťahov. Najvýraznejším prvkom siluety je
sadová zeleň.
Najvýznamnejšou pamiatkou v obci je gotický r.k. kostol z konca XIII. storočia, v interiéri
nástenné maľby z polovice XIV. stor. a socha sv. Šebastiána z konca 15. storočia. V k.ú.
sa nachádza prícestná baroková kaplnka so sochov sv. Jána Nepomuka, pochádzajúca
z XIII. storočia. Tieto objekty sú zapísané do ÚZKP SR.
Hospodárska usadlosť s pôvodnou objektovou skladbou (viď foto) - objekt navrhovaný
na zápis do ÚZKP s možnosťou využitia pre CR.
V súčasnosti v sídle žije 109 obyvateľov v 26 trvale obývaných domoch (26 b.j.),
neobývaných je 13 domov (13 b.j.), z ktorých je 5 objektov využívaných na rekreačné
účely - individuálna rekreácia. Prevládajúcou funkciou v obci je bývanie a
poľnohospodárstvo, čiastočne sa územie využíva na rekreačné účely (vidiecka turistika
a chalupárstvo).
Základná občianska vybavenosť je sústredená v centrálnej polohe sídla pri OcÚ
- kultúrny dom, potraviny a MŠ. Objekt MŠ je nevhodne situovaný pod najcennejšou
pamiatkou v obci kostolom sv. Stanislava.
a)
b)
Návrh riešenia
Návrh riešenia vychádza zo zhodnotenia - analýzy súčasného stavu a
požiadaviek a potrieb obce na jej možný rozvoj. Nutná je celková urbanizácia obce spracovanie ÚPD , ktorá by komplexne riešila navrhované rozvojové aktivity v obci:
1.
Riešenie občianskej a rekreačnej vybavenosti
podpora nových foriem vidieckej turistiky (agroturistika);
využitie nevyužívaného bytového fondu pre chalupársku rekreáciu, prípadne na
ubytovanie v súkromí;
využitie hospodárskej usadlosti s pôvodnou objektovou skladbou pre CR (viď
foto) - objekt navrhovaný na zápis do ÚZKP.
2.
-
Dobudovanie športovej a turistickej infraštruktúry
riešiť infraštruktúru pre jazdu na koni;
riešenie značených turistických trás, cyklotrasy.
3.
-
Estetizácia obce
estetizácia verejných priestranstiev;
estetizácia hospodárskeho dvora.
4.
-
Obnova krajiny a ekostabilizačné návrhy ( v zmysle MÚSES)
odstránenie enviromentálnych záťaží;
úpravy a dosadby brehových porastov - dosadby pri regulovaných častiach
tokov prevádzať z miestnych zdrojov, brody cez potoky stabilizovať a okrajové
plochy osadiť vhodnými drevinami;
výsadba solitérnych stromov v pravidelných zoskupeniach okolo božích múk (
na výsadby navrhujeme najmä lipu, vhodný je i jaseň, prípadne dub);
ozelenenie poľných hnojísk a hospodárskeho dvora - odporúčame maximálne
využiť celú disponibilnú plochu na výsadbu stromov a krov, minimálne by mal
-
132
byť vysadený aspoň jeden rad okolo celého areálu HD, pri týchto výsadbách
by mala prevažovať vysoká zeleň ;
výsadba zelene okolo komunikácií - výsadba môže byť typicky alejová, aká
prevládala v minulosti, prípadne skupinová (na všetkých vhodných úsekoch).
Navrhovaná výsadba má rešpektovať hlavné historické línie (staré cesty, hranice medzi
blokmi políčok) ako aj vymedzené oblasti zvýšenej eróznej činnosti.
5.
Vybudovanie informačného systému v obci
Pre rozvojové aktivity je potrebné prednostne riešiť komplexnú inžinierskotechnickú vybavenosť (kanalizácia + ČOV, dopravné zariadenia).
Pri návrhoch je nutné rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond (PPF) a lesný pôdny
fond (LPF) ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj sídla.
c)
Spolu navrhované ubytovacie kapacity a stravovacie kapacity
11) Pongrácovce Ubytovacie
Stravovacie
Stoličkové kapacity
kapacity –
kapacity –
v pohostinstvách,
počet lôžok
počet stoličiek
lahôdkach a cukrárňach
Existujúce /
0
0
0
ponechávané
Navrhované
(30)*+ (20) **= 50
0
0
SPOLU
50
0
0
()* ubytovanie v súkromíí, ()**chalupy
2.3.12. Ordzoviany
Ordzoviany ležia v severovýchodnej časti Hornádskej kotliny na styku
s Levočskými vrchami. Južná časť chotára je odlesnená, v severnej časti sú miešané
dubovo-bukové lesy s prímesou jedle a smreka.
Obec patrila pôvodne k Spišskému hradu, od XVI. storočia Spišskej Kapitule.
Sídlo sa nachádza v ochrannom pásme Spišského hradu.
a)
Urbanisticko - architektonický rozbor
Ordzoviany sú jednou z najzachovalejších obcí okolia Spišského hradu. Je to
typ hromadného vidieckeho sídla priechodného až podhorského variantu. Zástavba sa
rozkladá po stranách komunikácie, orientovanej v smere sever - juh, vedúcej zo
Studenca. Obdĺžnikové parcely sú orientované kolmo na centrum obce, rozšírenú cestu
s jarkom.. Stodoly ukončujú parcely takmer na celých západných hraniciach pôvodného
intravilánu. Fragmentovo sa zachovali aj na východnej strane. Z pravidelnej štruktúry sa
vymyká zástavba hospodárskeho dvora (Agrodružstvo Studenec). HD je situovaný juho
- východne od obce, pri ceste do Bijacoviec. Výškovou dominantou Ordzovian je
ranogotický rímsko-katolícky kostol s opevnením zasvätený sv. Antonovi Pustovníkovi,
ktorý je zároveň aj z umelecko - historického hľadiska najhodnotnejšou stavbou.
V obci sú vo veľkom počte zachované ľudové domy s hospodárskymi stavbami (na
západnej strane nedotknutá zástavba stodôl), z hodnotných stavieb je zaujímavá
prícestná kaplnka sv. Juliány z XVIII. storočia. Rušivý je objekt obecného úradu a
požiarnej zbrojnice.
V súčasnosti v sídle žije 172 obyvateľov v 47 trvale obývaných domoch (47 b.j.),
neobývaných je 13 domov (13 b.j.). Prevládajúcou funkciou v obci je bývanie a
poľnohospodárstvo.
133
Základná občianska vybavenosť: OcÚ, MŠ (1 trieda), ihrisko.
Turistická infraštruktúra je zastúpená len značenou turistickou trasou vedúcou zo
Spišského hradu cez Bijacovce, Ordzoviany, Poproč do Oľšavice.
Obec svojou polohou pod Levočskými vrchami má predpoklady pre rozvoj vidieckej
turistiky.
b)
Návrh riešenia
Návrh riešenia výchádza zo zhodnotenia - analýzy súčasného stavu a
požiadaviek a potrieb obce na možný rozvoj. Ako prvoradá je celková urbanizácia obce spracovanie ÚPD , ktorá by komplexne riešila navrhované rozvojové aktivity v obci.
1.
-
Riešenie občianskej a rekreačnej vybavenosti
využitie nevyužívaného bytového a stavebného fondu pre chalupársku
rekreáciu, prípadne na ubytovanie v súkromí;
podpora nových foriem vidieckej turistiky (agroturistika, hipoturistika,
chalupárstvo).
2.
-
Dobudovanie športovej a turistickej infraštruktúry
riešiť infraštruktúru pre jazdu na koni;
riešenie značených turistických trás, cyklotrasy.
3.
Estetizácia obce
4.
-
Obnova krajiny a ekostabilizačné návrhy ( v zmysle MÚSES)
odstránenie enviromentálnych záťaží;
úpravy a dosadby brehových porastov - dosadby pri regulovaných častiach
tokov prevádzať z miestnych zdrojov, brody cez potoky stabilizovať a okrajové
plochy osadiť vhodnými drevinami, výsadba solitérnych stromov v pravidelných
zoskupeniach okolo božích múk ( na výsadby navrhujeme najmä lipu, vhodný je
i jaseň, prípadne dub);
ozelenenie poľných hnojísk a hospodárskeho dvora - navrhujeme maximálne
využiť celú disponibilnú plochu na výsadbu stromov a krov, minimálne by mal
byť vysadený aspoň jeden rad okolo celého areálu HD, pri týchto výsadbách by
mala prevažovať vysoká zeleň;
výsadba zelene okolo komunikácií - výsadba môže byť typicky alejová, aká
prevládala v minulosti, prípadne skupinová (na všetkých vhodných úsekoch).
Navrhovaná výsadba má rešpektovať hlavné historické línie (staré cesty, hranice medzi
blokmi políčok) ako aj vymedzené oblasti zvýšenej eróznej činnosti.
5.
Vybudovanie informačného systému v obci
Pre rozvojové aktivity je potrebné prednostne riešiť komplexnú inžinierskotechnickú vybavenosť.
Pri návrhoch je nutné rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond (PPF) a lesný pôdny
fond (LPF) ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj obce.
c)
Spolu navrhované ubytovacie kapacity a stravovacie kapacity:
12) Ordzoviany
Ubytovacie
Stravovacie
Stoličkové kapacity
kapacity –
kapacity –
v pohostinstvách,
počet lôžok
počet stoličiek
lahôdkach a cukrárňach
Existujúce /
0
0
0
134
ponechávané
Navrhované
(20) *
0
0
SPOLU
(20) *
0
0
()* ubytovanie v súkromíí
2.3.13. Lúčka
Obec leží na južných svahoch Levočských vrchov v úzkej doline Lúčanského
potoka. Väčšia časť katastra je odlesnená, súvislejší lesný porast je len v severnej časti.
Lúčka bola vlastníctvom spišského prepošstva, od XVIII. storočia patrila spišskému
biskupstvu. V obci bolo rozvinuté tkáčstvo.
Obec sa nachádza v ochrannom pásme NKP Spišský hrad a nie je viditeľná z hlavných
ťahov.
Sprístupnená je štátnou cestou III/ 018 174 Jablonov - Lúčka.
a)
Urbanisticko - architektonický rozbor
Obec je hromadného typu - priechodného variantu. Os obce tvorí potok s cestou
v smere sever - juh. Obytné objekty sú zväčša osadené rovnobežne s dlhšou stranou
parciel, na ne nadväzujú hospodárske stavby, pričom dvor uzatvárajú stodoly. Zástavba
je sústredená po pravej strane potoka. Sypance boli stavané na druhej strane cesty
oproti domom, ku ktorým patrili. Architektúra obce si vo veľkej miere zachovala pôvodné
kvality s množstvom objektov ľudovej architektúry.
Dominantou obce je klasicistický r.k. kostol Kráľovnej sv. Ruženca postavený v roku
1837, situovaný v strede východnej časti obce. Rušivým je objekt obecného úradu a
niekoľko rodinných domov z posledného obdobia.
V súčasnosti v sídle žije 140 obyvateľov v 33 trvale obývaných domoch (34 b.j.),
neobývaných je 5 domov (6 b.j.). Prevládajúcou funkciou v obci je bývanie.
Nad obcou sú na rekreačné účely využívané 3 objekty :
rekreačný objekt VVaK Spišská Nová Ves (10 lôžok) - pôvodne hydromodul, od
r. 1985 využívaný na dovolenkové pobyty zamestnancov - rodiny s deťmi, len
v letnej turistickej sezóne (Spracovaná je dokumentácia “Rekonštrukcia a
prístavba rekreačného objektu”, ktorá rieši estetizáciu objektu);
poľovnícka chata Diana (11 lôžok);
chata Jažviny - Pro Populo, (10 lôžok).
b)
Návrh riešenia
Návrh riešenia výchádza zo zhodnotenia - analýzy súčasného stavu a
požiadaviek a potrieb obce na jej možný rozvoj. Obec pre svoju polohu a prírodné
prostredie má predpoklad pre rozvoj vidieckej turistiky. Prioritou je celková urbanizácia
obce - spracovanie ÚPD , ktorá by komplexne riešila navrhované rozvojové aktivity
v obci :
1.
-
Riešenie občianskej a rekreačnej vybavenosti
využitie nevyužívaného bytového fondu pre ubytovanie v súkromí, chalupárstvo;
podpora nových foriem vidieckej turistiky (agroturistika, chalupárstvo,
hipoturistika);
-
2.
-
135
využitie rekreačného objektu VVaK pre CR - navrhovaná rekonštrukcia
objektu podľa spracovaného PS s celoročným využitím ako turistická ubytovňa,
resp. prenajímateľný objekt pre 2 až 3 rodiny ( min.10 lôžok);
možnosť efektívnejšieho využitia poľovníckej chaty Diana a chaty Jažviny .
Vybudovanie športovej a turistickej infraštruktúry
navrhovaná cyklotrasa Spišské Podhradie - Jablonov - Lúčka - Repaše
s napojením sa na Spišskú cyklomagistrálu;
návrh značenej bežeckej trasy;
riešiť infraštruktúru pre jazdu na koni.
3.
-
Obnova krajiny a ekostabilizačné návrhy ( v zmysle MÚSES)
odstránenie enviromentálnych záťaží;
úpravy a dosadby brehových porastov - dosadby pri regulovaných častiach
tokov prevádzať z miestnych zdrojov, brody cez potoky stabilizovať a okrajové
plochy osadiť vhodnými drevinami;
výsadba solitérnych stromov v pravidelných zoskupeniach okolo božích múk (
na výsadby navrhujeme najmä lipu, vhodný je i jaseň, prípadne dub);
ozelenenie poľných hnojísk a hospodárskeho dvora - navrhujeme maximálne
využiť celú disponibilnú plochu na výsadbu stromov a krov, minimálne by mal
byť vysadený aspoň jeden rad okolo celého areálu HD, pri týchto výsadbách by
mala prevažovať vysoká zeleň;
výsadba zelene okolo komunikácií - výsadba môže byť typicky alejová, aká
prevládala v minulosti, prípadne skupinová (na všetkých vhodných úsekoch).
Navrhovaná výsadba má rešpektovať hlavné historické línie (staré cesty, hranice medzi
blokmi políčok) ako aj vymedzené oblasti zvýšenej eróznej činnosti.
4.
-
Estetizácia obce
riešenie verejných priestranstiev, spevnených plôch a verejnej zelene;
estetizácia vstupu do obce.
5.
Vybudovanie informačného systému v obci
Pre rozvojové aktivity je potrebné prednostne riešiť komplexnú inžinierskotechnickú vybavenosť.
Pre aktívnejšie využitie rekreačných zariadení je nutné riešiť rekonštrukciu prístupovej
komunikácie z Lúčky (účelová komunikácia v dĺžke cca 700 m).
Pri návrhoch je nutné rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond (PPF) a lesný pôdny
fond (LPF) ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj obce.
c)
Navrhované rozvojové aktivity
Rekonštrukcia rekreačného objektu VvaK
turistická ubytovňa (resp. ubytovanie v súkromí - prenajímateľný objekt), objekt
je vhodný pre rekreačné pobyty rodiny s deťmi (2 až 3 rodiny);
navrhované je zlepšenie prevádzkových pomerov objektu a zvýšenie štandardu,
úprava areálu a estetizácia objektu.
Lôžkové kapacity: dve dvojlôžkové izby a jedna šesťlôžková bunka s príslušenstvom.
136
d)
Spolu navrhované ubytovacie kapacity a stravovacie
13) Lúčka
Ubytovacie
Stravovacie
Stoličkové kapacity
kapacity –
kapacity –
v pohostinstvách,
počet lôžok
počet stoličiek
lahôdkach a cukrárňach
Existujúce /
31/31
0
0
ponechávané
Navrhované
(15)*
0
0
SPOLU
46
0
0
()* ubytovanie v súkromí
2.3.14. Baldovce
Baldovce sú malou podhorskou obcou, ležiacou v severovýchodnej časti
Hornádskej kotliny, na pravom brehu potoka Kobuliany v zníženine prestúpenej
systémom mladotreťohorných zlomov.
Obec je známa pre sádrovo-železité minerálne pramene, nachádzajúce sa v jej k.ú., pri
ktorých v XVIII. storočí vznikli kúpele Bužňa (zanikli v dvadsiatych rokoch XX. storočia).
Liečili sa tu vnútorné choroby.
Sídlo sa nachádza v ochrannom pásme NKP Spišský hrad a celý kataster leží v PHO II.
stupňa minerálnych prameňov.
a)
Urbanisticko - architektonický rozbor
Baldovce sú typom obce priechodného - podhorského variantu. Zástavba je
sústredená po stranách cesty orientovanej v južnom smere, napájajúcej sa na
komunikáciu vedúcu v smere východ - západ do tvaru písmena “T”. Pozdĺžne parcely
pretiahnuté v osi východ - západ boli na hranici intravilánu ukončované hospodárskymi
objektami stodôl, z ktorých sa dnes zachovalo 13. Z pôvodnej typicky vidieckej
architektúry, radenej v pozdĺžnom smere parciel sa v neporušenom stave nezachovala
ani jedna.
Do historickej zástavby a parcelácie rušivo zasiahli novostavby na severe, na východnej
strane poľnohospodársky dvor a na západe budovy závodu Minerálnych vôd. Práve tie
sa dominantne uplatňujú v siluete obce. Pohľadovým uzáverom je na južnej strane
(pôvodne barokový kostol) sv. Anny. Ten je postavený na najvyššom bode
v Baldovciach, pod ním je situovaná Božia muka. Hodnotné sú aj spomínané objekty
ľudovej architektúry - stodoly a hospodárske budovy. Rušivými objektami sú
predovšetkým budovy závodu , ale aj požiarna zbrojnica a niekoľko ďalších objektov. Zo
zelene sa kompozične uplatňuje zalesnený kopec Baldovskej hory a topoľové aleje
v mokradiach južne od obce.
Minerálne vody využíva závod Baldovce, Minerálne vody, a.s. Prešov, situovaný
juhozápadne od obce, pri vstupe do obce zo smeru z Nemešian.
Podnik sa špecializuje na stáčanie a predaj prírodných a ochutených minerálnych vôd a
zamestnáva cca 65 pracovníkov. Severne od areálu závoda sa nachádza známe
Baldovské žriedlo.
V súčasnosti v obci v 42 obývaných domoch (56 b.j.) žije 216 obyvateľov.
Neobývané sú v Baldovciach 4 domy (5 b.j.).
Občianska a rekreačná vybavenosť je v obci zastúpená len spoločenskou sálou
v OcÚ.
137
V k.ú. Baldovce je navrhovaná na vyhlásenie prírodná rezervácia (PR) Hradská
lúka. Nachádza sa medzi cestami Baldovce - Nemešany a Baldovce - Spišské
Podhradie , severne od obce Baldovce. Hradská lúka je tvorená rozsiahlym komplexom
cenných podmáčaných lúk, močarín, slatinísk a stanovíšť halofytnej flóry. Táto lokalita
už bola v minulosti navrhovaná na vyhlásenie za ŠPR, ale z dôvodu devastácie bolo od
vyhlásenia upustené.
V súčasnosti sa územie Baldoviec pre CR a rekreáciu nevyužíva, intenzívne je
navštevovaný len minerálny prameň v blízkosti vstupu do obce.
b)
Návrh riešenia
Návrh riešenia výchádza zo zhodnotenia súčasného stavu a požiadaviek a
potrieb obce na jej možný rozvoj. Ako prvoradá je celková urbanizácia obce spracovanie ÚPD , ktorá by komplexne riešila navrhované rozvojové aktivity v obci :
1.
Riešenie občianskej a rekreačnej vybavenosti
riešiť chýbajúce zariadenia základnej občianskej vybavenosti;
riešiť úpravu areálu minerálneho prameňa včítane parkoviska (lapače olejov,
ktoré je intenzívne využívané. V areáli, v súlade s ochranou prírodného
bohatstva odporúčame riešiť úpravu existujúcej drobnej architektúry a návrh
novej - lavičky, prístrešok pre návštevníkov, úprava okolia (potreba spracovania
samostatnej dokumentácie) - plocha areálu je cca 2000 m2;
využitie nevyužívaného bytového a stavebného fondu pre chalupársku
rekreáciu, prípadne na ubytovanie v súkromí, agroturistiku.
2.
-
Dobudovanie turistickej infraštruktúry
navrhované cyklotrasy, ktoré sú napojené na Spišskú cyklomagistrálu (viď
výkres), s doporučenou zastávkou pri prameni;
riešiť infraštruktúru pre jazdu na koni.
3.
Estetizácia obce
4.
-
Riešiť obnovu krajinnej štruktúry a ekostabilizačné opatrenia
vyhlásenie PR Hradská lúka;
prednostne riešiť výsadbu aleje, ktorá bola likvidovaná okolo cesty Nemešany Baldovce a líniovú zeleň okolo poľných ciest, najmä tých, ktoré sú navrhované
pre využitie ako cyklotrasy a pešie značené trasy;
riešiť špeciálne stabilizačné opatrenia v zmysle MÚSES - Klčovský potok.
5.
Riešenie informačného systému v obci
Pre rozvojové aktivity je potrebné prednostne riešiť komplexnú inžinierskotechnickú vybavenosť. Vzhľadom k tomu, že obec sa nachádza v ochrannom pásme
minerálnych prameňov prioritou je riešenie odkanalizovania a ČOV a - úprava miestnych
komunikácií.
Niektoré aktivity navrhujeme riešiť v spolupráci s akciovou spoločnosťou Minerálne vody
Prešov a Agrodružstvom Nemešany.
Pri návrhoch je nutné rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond (PPF) a lesný pôdny
fond (LPF) ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj obce.
138
c)
Spolu navrhované ubytovacie kapacity a stravovacie kapacity:
14) Baldovce
Ubytovacie
Stravovacie
Stoličkové kapacity
kapacity –
kapacity –
v pohostinstvách,
počet lôžok
počet stoličiek
lahôdkach a cukrárňach
Existujúce /
0
0
0
ponechávané
Navrhované
(12) *
0
20
SPOLU
(12) *
0
20
()* ubytovanie v súkromí
2.3.15. Bugľovce
Obec leží v severovýchodnej časti Hornádskej kotliny. Zalesnená je len
juhozápadná, vyššie položená časť chotára.
Sídlo sa nachádza v ochrannom pásme NKP Spišský hrad a podstatná časť k.ú. v PHO
II. stupňa minerálnych prameňov.
a)
Urbanisticko - architektonický rozbor
Obec sa rozkladá po stranách križovatky ciest vedúcej z Baldoviec západným
smerom a odbočky na juh do Trsťan. Patrí k hromadnému typu obce priechodnéhoúdolného variantu. Parcely sú zväčša obdĺžnikové, orientované kolmo na cestu.
Zástavba východnej strany obce je nepravidelná, na južnej strane je situovaný
poľnohospodársky dvor (Agrodružstvo Nemešany). Obec je situovaná v údolí, preto nie
je viditeľná z hlavných ťahov. Bugľovce nemajú výškovú dominantu. Z hodnotnej
ľudovej architektúry možno spomenúť dva ľudové domy a niekoľko
stodôl a
hospodárskych stavieb. Rušivými objektami je novostavba obecného úradu, stavby
Agrodružstva a architektúra dvojpodlažných rodinných domov s plochými strechami,
alebo strechami s nízkym sklonom.
V súčasnosti v Bugľovciach v 52 trvale obývaných domoch (58 b.j.) žije 270
obyvateľov. Neobývaných je v obci 4 domov (5 b.j.).
Prevládajúcou funkciou v obci je bývanie a poľnohospodárstvo.
Bugľovce sú rodiskom maliara Erazma Schrotta (1775 - 1804).
b)
Návrh riešenia
Návrh riešenia výchádza zo zhodnotenia - analýzy súčasného stavu a potrieb
obce na jej možný rozvoj. Prvoradá je celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD ,
ktorá by komplexne riešila navrhované rozvojové aktivity v obci a to:
1.
2.
-
Riešenie občianskej a rekreačnej vybavenosti
využitie nevyužívaného bytového a stavebného fondu pre chalupársku
rekreáciu, prípadne na ubytovanie v súkromí;
riešenie chýbajúcej občianskej vybavenoti.
Dobudovanie športovej a turistickej infraštruktúry
riešiť infraštruktúru pre jazdu na koni;
navrhovaná cyklotrasa, ktorá je napojená na Spišskú cyklomagistrálu (spojenie
Sp. Podhradie - Baldovce - Bugľovce - Trsťany - Bystrany - Olcnava).
139
3.
-
Estetizácia obce
riešenie verejných priestranstiev.
4.
-
Obnova krajiny a ekostabilizačné návrhy ( v zmysle MÚSES)
odstránenie enviromentálnych záťaží;
úpravy a dosadby brehových porastov - dosadby pri regulovaných častiach
tokov prevádzať z miestnych zdrojov, brody cez potoky stabilizovať a okrajové
plochy osadiť vhodnými drevinami;
výsadba solitérnych stromov v pravidelných zoskupeniach okolo božích múk (
na výsadby navrhujeme najmä lipu, vhodný je i jaseň, prípadne dub);
ozelenenie poľných hnojísk a hospodárskeho dvora - navrhujeme maximálne
využiť celú disponibilnú plochu na výsadbu stromov a krov, minimálne by mal
byť vysadený aspoň jeden rad okolo celého areálu HD, pri týchto výsadbách by
mala prevažovať vysoká zeleň;
výsadba zelene okolo komunikácií - výsadba môže byť typicky alejová, aká
prevládala v minulosti, prípadne skupinová (na všetkých vhodných úsekoch).
Navrhovaná výsadba má rešpektovať hlavné historické línie (staré cesty, hranice medzi
blokmi políčok) ako aj vymedzené oblasti zvýšenej eróznej činnosti.
5.
Vybudovanie informačného systému v obci
Pre rozvojové aktivity je potrebné prednostne riešiť komplexnú inžinierskotechnickú vybavenosť (riešenie cesty III/ 018 175 Sp. Podhradie - Bugľovce, riešenie
celoobecného vodovodu a odkanalizovania do ČOV).
Pri návrhoch je nutné rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond (PPF) a lesný pôdny
fond (LPF) ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj obce.
c)
Spolu navrhované ubytovacie kapacity a stravovacie kapacity:
15) Bugľovce
Ubytovacie
Stravovacie
Stoličkové kapacity
kapacity –
kapacity –
v pohostinstvách,
počet lôžok
počet stoličiek
lahôdkach a cukrárňach
Existujúce /
0
0
0
ponechávané
Navrhované
(10)*
0
0
SPOLU
(10) *
0
0
()* ubytovanie v súkromí
2.3.16. Nemešany
Nemešany ležia na styku Levočských vrchov a Hornádskej kotliny v doline potoka
Kapustnica. Južná časť chotára (mierne zvlnená pahorkatina) je odlesnená, severnú
časť, siahajúcu do vrchov pokrývajú ihličnaté lesy a pasienky. Nadmorská výška v k.ú. je
440 až 800 m.
Sídlo sa nachádza v ochrannom pásme NKP Spišský hrad a v PHO baldovských
minerálnych prameňov (juhovýchodná časť katastra).
140
a)
Urbanisticko - architektonický rozbor
Nemešany vznikli v XV. storočí v chotári zaniknutej obce Zalužany. Chotár bol
osídlený oveľa skôr (Slovanské sídlisko z doby veľkomoravskej - IX. storočie a z X. - XII.
stor.).
Pôdorysnou schémou patria Nemešany k hromadnému typu vidieckeho sídla,
priechodného - rovinného variantu. Väčšia časť zástavby pochádza z prvej polovice XX.
storočia a je sústredená pri vidlici potokov tečúcich zo severo - západu a západu na
juho-východ. Potoky lemujú cesty, na ktoré sú v kolmom smere radené rodinné domy
obdĺžnikového pôdorysu (staršia výstavba), alebo štvorcového pôdorysu (osemdesiate
roky). Rušivo, vzhľadom na svoje dominantné postavenie, pôsobí stavebný kompex
Agrodružstva (aj z cesty I. triedy). Výrazným kompozičným prvkom je sprievodná zeleň
ciest a potokov. V súčasnosti bola alej topoľov, lemujúca komunikáciu III. triedy č. 018
173 vzhľadom na alergény vyťatá, potreba jej obnovy.
Podľa posledného sčítania v obci v 75 obývaných domoch (89 b.j.) žije 356
obyvateľov. Neobývaných je v obci 8 domov (12 b.j.).
V obci sú zastúpené dve funkcie - bývanie (zväčša zástavba rodinných domov) a
poľnohospodárstvo (pôsobí tu Agrodružstvo Nemešany). Čiastočne je územie využívané
aj na rekreačné účely a vzhľadom na výstavbu diaľnice, ktorá tanguje priestor chotára a
navrhovaných diaľničných zariadení je predpoklad väčšieho rozvoja tejto funkcie.
Základnú občiansku vybavenosť v obci reprezentuje OcÚ, kultúrny dom, miestna
ľudová knižnica, potraviny a univerzálne ihrisko.
V areále Agrodružstva sa nachádza čerpacia stanica PHM .
V obci sú poriadané tieto kultúrne a športové akcie: fašiangový ples a preteky v
stohovaní sena.
Turistickou pozoruhodnosťou je lokalita “Kocsilek”, zaniknutá stredoveká dedina
Zalužany, na ktorej Belo Polla viedol v r. 1956 - 1957 prvý historicko - archeologický
výskum na Slovensku.
b)
Návrh riešenia
Návrh riešenia výchádza z analýzy súčasného stavu a požiadaviek a potrieb obce
na jej možný rozvoj. Ako prvoradá je celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD ,
ktorá by komplexne riešila navrhované rozvojové aktivity v obci.
Pre rozvoj rekreácie a CR je potrebné:
1.
Riešenie občianskej a rekreačnej vybavenosti
vybudovanie pohostinstva (prestavba a prístavba);
využitie nevyužívaného bytového fondu pre chalupársku rekreáciu, prípadne na
ubytovanie v súkromí (rôzne formy);
podpora nových foriem vidieckej turistiky.
2.
-
Vybudovanie športovej a turistickej infraštruktúry
riešiť infraštruktúru pre jazdu na koni.
3.
-
Skrášlenie - estetizácia obce
riešenie verejných priestranstiev, spevnených plôch a verejnej zelene;
estetizácia vstupov do obce a Agrodružstva.
4.
-
Obnova krajiny a ekostabilizačné návrhy ( v zmysle MÚSES)
odstránenie enviromentálnych záťaží;
141
úpravy a dosadby brehových porastov - dosadby pri regulovaných častiach
tokov prevádzať z miestnych zdrojov, brody cez potoky stabilizovať a okrajové
plochy osadiť vhodnými drevinami;
výsadba solitérnych stromov v pravidelných zoskupeniach okolo božích múk na výsadby navrhujeme najmä lipu, vhodný je i jaseň, prípadne dub;
ozelenenie poľných hnojísk a hospodárskeho dvora - doporučujeme maximálne
využiť celú disponibilnú plochu na výsadbu stromov a krov, minimálne by mal
byť vysadený aspoň jeden rad okolo celého areálu HD, pri týchto výsadbách by
mala prevažovať vysoká zeleň;
výsadba zelene okolo komunikácií - výsadba môže byť typicky alejová, aká
prevládala v minulosti, alternatívne skupinová (na všetkých vhodných úsekoch).
Navrhovaná výsadba má rešpektovať hlavné historické línie (staré cesty, hranice medzi
blokmi políčok) ako aj vymedzené oblasti zvýšenej eróznej činnosti.
-
5.
Vybudovanie informačného systému v obci
Pre rozvojové aktivity je potrebné prednostne riešiť komplexnú inžinierskotechnickú vybavenosť a to: vybudovanie vodovodu a kanalizácie s ČOV (vypracované
projekty) a rekonštrukciu miestnych komunikácií.
Pri návrhoch je nutné rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond (PPF) a lesný pôdny
fond (LPF) ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj obce.
c)
Spolu navrhované ubytovacie kapacity a stravovacie kapacity
16) Nemešany
Ubytovacie
Stravovacie
Stoličkové kapacity
kapacity –
kapacity –
v pohostinstvách,
počet lôžok
počet stoličiek
lahôdkach a cukrárňach
Existujúce /
0
0
0
ponechávané
Navrhované
(30) *
30
0
SPOLU
(30) *
30
0
()* ubytovanie v súkromí
2.3.17. Behárovce
Behárovce ležia vo východnej časti Hornádskej kotliny, západne od Braniska.
Chotár má typicky pahorkatinový charakter, zalesnený je v juhovýchodnej časti.
Územie bolo osídlené už v paleolite - travertínová stanica z obdobia mousterienu. Obec
sa spomína v r. 1338 a patrila panstvu Spišského hradu.
Sídlo sa nachádza v ochrannom pásme NKP Spišský hrad.
a)
Urbanisticko - architektonický rozbor
Obec hromadného typu je osadená v údolí so znakmi údolno - priechodného
variantu. Obytné domy sú zoradené na obdĺžnikových parcelách kolmých na os obce cestu a potok Branisko, tečúci v miernom oblúku zo severo-východu juhozápadným
smerom. Obytné objekty sú zväčša osadené rovnobežne s dlhšou stranou parciel, na ne
nadväzujú hospodárske stavby, pričom dvor uzatvárajú stodoly.
Obec nie je viditeľná z hlavných ťahov, v siluete má dominatné postavenie kaplnka sv.
Michala Archanjela z roku 1823, v strede juhovýchodného okraja obce, vo svahu.
Hospodársky dvor (Agrodružstvo Granč-Petrovce) sa pre odľahlé situovanie, severovýchodne od obce v siluete neuplatňuje.V Behárovciach je veľa zachovaných ľudových
142
domov a hospodárskych stavieb (niektoré sú vhodné na zápis do ÚZKP). Rušivými
objektami sú obecný úrad a dvojpodlažné rodinné domy s plochými strechami. Zeleň sa
prejavuje sadmi na svahoch okolo cesty vedúcej do obce a brehovými porastami potoka
Branisko.
V súčasnosti v Behárovciach v 47 obývaných domoch žije 171 obyvateľov.
Neobývaných je v obci 8 domov. Min. 3 domy sú využívané pre rekreačné účely chalupárstvo. Prevládajúcou funkciou v obci je bývanie a poľnohospodárstvo. Čiastočne
je územie využívané aj na rekreačné účely a cestovný ruch a vzhľadom na výstavbu
diaľnice a diaľničných zariadení je predpoklad väčšieho rozvoja tejto funkcie.
Občianska a rekreačno - turistická vybavenosť
Základná občianska vybavenosť je zastúpená OcÚ, predajňou potravín a poštou.
Jediným ubytovacím zariadením v najbližšej dobe bude penzión Vargas, umiestnený pri
štátnej ceste I/ 18 a plánovanej diaľnici na Šarvanci (objekt sa ešte nevyužíva, pred
otvorvorením, prebieha kolaudačné konanie) so stravovaciou kapacitou 90 stoličiek
v reštaurácii, kaviarni a salóniku.
Ubytovacia kapacita penziónu je 10 lôžok s príslušenstvom.
V k.ú. ako súčasť diaľničného vybavenia je realizovaný (pred kolaudáciou) rozsiahly
komplex budov Slovenskej správy diaľnic (viď foto) - v ktorom bude sídliť diaľničná
polícia, stanica hasickej a záchrannej služby.
b)
Návrh riešenia
Návrh riešenia výchádza zo zhodnotenia súčasného stavu a požiadaviek a
potrieb obce pre jej možný rozvoj. Prvoradá je celková urbanizácia obce - spracovanie
ÚPD , ktorá by komplexne riešila navrhované rozvojové aktivity v obci. Pre rozvoj
rekreácie a CR je potrebné riešiť:
1.
2.
-
Riešenie občianskej a rekreačnej vybavenosti
využitie nevyužívaného bytového a stavebného fondu pre chalupársku
rekreáciu, rôzne formy ubytovania v súkromí, agroturistiku;
podpora nových foriem vidieckej turistiky (agroturistika, hipoturistika).
-
Dobudovanie športovej a turistickej infraštruktúry
navrhovaná cyklotrasa, ktorá prechádza obcou - Žehra - Granč-Petrovce Harachovce - Dúbrava - Oľšavka - Spišské Vlachy (okruh napojený na Spišskú
cyklomagistrálu);
riešiť infraštruktúru pre jazdu na koni.
3.
-
Estetizácia obce
riešenie verejných priestranstiev, spevnených plôch a verejnej zelene;
estetizácia vstupu do obce - hospodárskeho dvora.
4.
-
Obnova krajiny a ekostabilizačné návrhy ( v zmysle MÚSES)
odstránenie enviromentálnych záťaží;
úprava a dosadba brehových porastov - dosadby pri regulovaných častiach
potoka Branisko previesť zo zdrojov, typických pre túto oblasť, uprednostňovať
ekologické premostenia;
výsadba solitérnych stromov v pravidelných zoskupeniach okolo božích múk;
ozelenenie hospodárskeho dvora , ktorý je v exponovanej polohe k štátnej ceste
I/18 a diaľnice D1 - výsadbu stromov a krov, minimálne by mal byť vysadený
aspoň jeden rad okolo celého areálu HD, pri týchto výsadbách by mala
-
143
prevažovať vysoká zeleň ( na výsadby navrhujeme najmä lipu, vhodný je i
jaseň, prípadne dub);
výsadba zelene okolo komunikácií - výsadba môže byť typicky alejová, aká
prevládala v minulosti, prípadne skupinová (na všetkých vhodných úsekoch),
najmä tých, ktoré sú navrhované pre využitie ako cyklotrasy a pešie značené
trasy.
Navrhovaná výsadba má rešpektovať hlavné historické línie (staré cesty, hranice medzi
blokmi políčok) ako aj vymedzené oblasti zvýšenej eróznej činnosti.
5.
Vybudovanie informačného systému v obci
Pre rozvojové aktivity je potrebné prednostne riešiť komplexnú inžinierskotechnickú vybavenosť. Pri návrhoch je nutné rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond
(PPF) a lesný pôdny fond (LPF) ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj sídla.
c)
Spolu navrhované ubytovacie kapacity a stravovacie kapacity
17) Beharovce
Ubytovacie
Stravovacie
Stoličkové kapacity
kapacity –
kapacity –
v pohostinstvách,
počet lôžok
počet stoličiek
lahôdkach a cukrárňach
Existujúce /
10/ 10
90/ 90
0
ponechávané
Navrhované
(40) *
0
0
SPOLU
50
90
0
()* ubytovanie v súkromí
2.4.
Návrh zariadení cestovného ruchu
a)
Navrhované ubytovacie kapacity a stravovacie kapacity v mikroregióne
Spišské Podhradie
Sídlo
Ubytovacie
Stravovacie
Stoličkové kapacity
kapacity –
kapacity –
v pohostinstvách,
počet lôžok
počet stoličiek lahôdkach a
cukrárňach
1) Sp. Podhradie
541
910
287
2) Žehra
63
95
24
0
36
30
3) Bijacovce
218
156
100
4) Studenec
36
36
35
104
36
46
6) Jablonov
20
16
30
7) Dúbrava
30
36
25
8) Harakovce
70
60
0
9) Poľanovce
205
0
12
10) Korytné
22
0
0
11) Pongrácovce
50
0
0
Spišský hrad
5) Granč-Petrovce
12) Ordzoviany
20
0
144
0
13) Lúčka
46
0
0
14) Baldovce
12
0
20
15) Bugľovce
10
0
0
16) Nemešany
30
30
0
17) Behárovce
50
90
0
1527 lôžok
1501 stoličiek
609 stoličiek
MIKROREGIÓN
SPOLU
2110 stoličiek
b)
Navrhovaná infraštruktúra ubytovacích zariadení v mikroregióne
Kategória
Ubytovacie
Stravovacie
Z toho navrhované
ubytovacieho
kapacity –
kapacity –
kapacity SPOLU:
zariadenia
počet lôžok
počet stoličiek
lôžka/ stoličky
Hotely
223 lôžok
388 stoličiek
173 lôžok/477 stoličiek
-Kolpingov dom
-Spiš
-Pod hradom
-Spišské Podhradie
Motely
96 lôžok
106 stoličiek
100 lôžok/200 stoličiek)
-Natali-Sivá Brada
-Branisko-Harakovce
Penzióny
298 lôžok
607stoličiek
123 lôžok/207 stoličiek
-Podzámok
55
70
10/0
-Pacák
36
60
36/60
-Sp.Salaš12
120
12/0
Sp.Podhradie),
-Hodkovce-Ranč FAH 35
75
35/75
-Lesák-Bijacovce
120
120
-Granč-Petrovce
18
36
18/36
-Vargas-Behárovce
10
90
-Dúbrava
12
36
12/36
Turistické ubytovne
101 lôžok
28 lôžok
Ubytovanie v súkromí
560 lôžok
Rekreačné objekty,
chatové osady
MIKROREGIÓN
SPOLU
249 lôžok
c)
1527 lôžok
36 stoličiek
517 lôžok/36 stoličiek
56 lôžok
1342 stoličiek
897 lôžok/
740 stoličiek
Cestovné kancelárie, TIK
V súčasnosti v Spišskom Podhradí ani v okolitých obciach nemá pôsobnosť
cestovná kancelária, ani turistické informačné stredisko. Informačné služby sú
poskytované len Spišským múzeom na Spišskom hrade.
Cestovnú kanceláriu a TIK navrhujeme zriadiť v Spišskom Podhradí. Pobočky TIK
doporučujeme riešiť v Bijacovciach, na Spišskom hrade, Žehre, prípadne na Spišskej
Kapitule.
145
Sprievodcovské služby okrem Spišského hradu sa môžu poskytovať v Spišskom
Podhradí - Spišskej Kapitule, v Žehre a Bijacovciach.
d)
Zmenárne, bankové inštitúcie
Bankové inštitúcie sú umiestnené v centre v (PZ) Spišské Podhradie Slovenská sporiteľňa, a.s., VÚB.
Odporúčame v navrhovaných ubytovacích zariadeniach v kategórii hotel, penzión vyššej
triedy umiestniť bankomaty a zmenárne.
e)
Zariadenia pre kultúrne vyžitie
Múzeum Spišské Podhradie, informačné stredisko, pamätná izba Františka
Hutyru, Palešovo nám. Múzeá sú navrhované ešte v Studenci (poľovnícke) a v Dúbrave
(remeslá).
Navrhovaná je úprava - rekonštrukcia interiéru a zriadenie múzea
Doplnkové funkcie - TIK, predaj suvenírov
f)
Zariadenia a služby pre motoristov
Pri meste Spišské Podhradie sa uvažuje (po vybudovaní diaľnice) s
vybudovaním obojstranného odpočívadla, v ktorom sú navrhované okrem parkovísk pre
osobné a nákladné vozidlá aj oddychové plochy, hygienické zariadenia, bufety, čerpacie
stanice PH, motel, reštaurácie.
Taktiež pri Behárovciach, vedľa komunikácie I/18 a diaľnice, ktoré vedú súbežne je
stanica hasickej a záchrannej služby Viacúčelové stredisko služieb (pri záchytnom parkovisku a nástupnom mieste na
Spišský hrad) Spišské Podhradie - navrhovaná novostavba
Stravovacie zariadenie (samoobslužná reštaurácia) - 40 stoličiek
Doplnkové funkcie : hygienické zariadenie, predaj suvenírov, informácie, služby
motoristom, požičovňa športových potrieb
Toto zariadenie je potrebné zapracovať do ÚPN mesta a následne riešiť PS
2.5.
Regulatívy
1)
Všetky druhy ochranných pásiem (od VN el. vedenia, transformačných staníc,
PHO vodných zdrojov, zdrojov minerálnych vôd, rozvodov plynu, regulačných
staníc plynu, ČOV, lesa, dopravných zariadení) v zmysle platných zákonov ,
vyhlášok a noriem SR.
Chránené územia - najmä travertínové kopy - v zmysle zákona č. 287/1994 Z.z.
o ochrane prírody a krajiny.
Niektoré zámery a činnosti v riešenom území ( výstavba športových,
rekreačných a turistických ubytovacích zariadení vrátane kempingov a iných
objektov , lyžiarske trate, bežecké trate, tématické parky, rybníky, ČOV a
kanalizačné siete a iné ) podliehajú posúdeniu ich vpyvu na životné prostredie (v
zmysle zákona č. 391/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č.
127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie)
Príslušný povoľovací orgán : Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo
poľnohospodárstva SR (zariadenia vodného hospodárstva).
Podmienky činosti v NKP Spišský hrad, MPR Spišská Kapitula a
v pamiatkovej zóne Spišské Podhradie a v území zapísanom do zoznamu
UNESCO a v ich ochrannom pásme
2)
3)
-
146
v zmysle zákona č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, od
1.4.2002 nadobúda účinnosť zákon č. 49/2001 Z.z. o ochrane pamiatkového
fondu.
4)
PPF a LPF
Pri návrhoch je nutné rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond (PPF) a lesný
pôdny fond (LPF) ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj mikroregiónu.
2.5.1.
Pamiatková zóna Spišské Podhradie - regulatívy
a)
Riešenie parterov
V súčasnosti riešenie partnerov odzrkadľuje len malé investície majiteľov
obchodných prevádzok a nezáujem o estetické skvalitnenie predaja a poskytovaných
slučieb. Pri zriaďovaní nových zariadení CR je dôležité zaoberať sa aj otázkou výtvarnej
kultúry predaja a reklamy.
Na Palešovom a Mariánskom námestí sa nachádza ešte niekoľko drevených
výkladových skríň z XIX. stor., ktoré sú dokladom remeselnej úrovne a čiastočne
korešpondujú s historickým prostredím. Tieto výkladné skrine a vstupy je potrebné
obnoviť, resp. nahradiť kópiou a je možné v prípadoch už existujúcich veľkoplošných
otvorov v parteri použiť ich ako vzorové riešenie predovšetkým v otázke materiálového
prevedenia, členenia a bohatstva individuálnych detailov. Je možné použiť všetky
klasické materiály -drevo, sklo, kov a vyhnúť sa výraznému uplatňovaniu typizovaných
prvkov (typizované zárubne, vchodové dvere, kľučky).
Presvetlenie priestorov nie je vhodné realizovať ako veľkoplošné, lebo sa tým potláča
vnímanie historickej architektúry. V reklamách a názvoch obchodov a ubytovacích a
stravovacích zariadení je potrebné nadviazať na tradíciu konzolových vývesných
štítov, ktoré môžu byť osvetlené vonkajším elektrickým osvetlením (malý reflektor).
Spišské Podhradí bolo v minulosti jedným z najvýznamnejších stredísk cechovej
remeselnej výroby na Spiši, preto je vhodné nadviazať na túto tradíciu aj spôsobom
predaja a prezentácie rôznych prevádzok.
V súčasnosti dochádza ku negatívnym tendenciám otvárať piečelia pre priame
vstupy do predajní v snahe získať väčšie množstvo zákazníkov. Toto riešenie
považujeme za krajne nevhodné, pretože práve na Spiši je zaužívaná tradícia vstupu
do predajných priestorov cez prejazd, ktorý zároveň nahrádza funkciu zádveria. Vstupu
do objektov cez prejazd je prispôsobené architektonické stvárnenie pôvodnej
zástavby a je súčasťou identity meštianskej architektúry na Spiši.
b)
Riešenie fasád
Vzhľadom na skutočnosť, že PZ Spišské Podhradie bola vyhlásená až v r.1993
a v minulosti absentoval priamy záujem štátu na rekonštrukciách pamiatkových objektov
v meste (na rozdiel napr. od neďalekej MPR Levoča,) nebol na objektoch meštianskej
architektúry realizovaný umelecko - historické výskum. Zmenu situácie nepriniesla ani
zmena vlastníkov objektov, ktorými je z väčšej časti sociálne slabšie situované
obyvateľstvo, resp. obchodné priestory na prízemí sú len prenajímané.
Absencia
podrobnejších pamiatkových prieskumov znamená
v praxi aj
nedostatok informácií o pôvodnom vzhľade renesančných a barokových objektov, z
ktorých bola väčšina prefasádovaná v XIX. storočí.
Východiskovým podkladom pre predprojektovú a projektovú prípravu obnovy
objektov sa musí stať pamiatkový výskum a z neho vyplývajúci návrh obnovy.
Nenahraditeľné straty predstavuje prispôsobovanie si fasád pamiatkových objektov v
147
minulosti ich majiteľmi módnym trendom tzv. brizolitových omietok, funkčným
úpravám napr. výmenou pôvodných okien za trojdielne a pod. K týmto “úpravám”
dochádzalo bez rešpektovania stanovísk pamiatkového ústavu, resp. obchádzaním
stavebného konania. Množstvo
zapísaných pamiatkových
objektov stratilo
spomínanými úpravami pôvodný charakter a svojimi pohľadovo najexponovanejšími
čelnými fasádami už ani nepripomínajú historickú architektúru.
c)
Riešenie striech
Na území pamiatkovej zóny sa už nezachovala žiadna z tradičných sedlových
spišských striech so štítom a s podlomenicou. Po častých požiaroch (posledný v r.
1905) sa v Sp. Podhradí prikročilo ku protipožiarnym opatreniam a tradičné strechy
boli nahradené strechami s nízkym sklonom do ulice a dvorovej časti, oddelené nízkymi
protipožiarnymi múrmi, často vymurovanými z režnej tehly. Väčšina konštrukcií krovov
je v zlom technickom stave spôsobenom použitím provizórnych konštrukcií a
predovšetkým nedostatkom údržby. Nedostatok údržby zatekanie striech, okapov,
chýbajúca krytina, zanechali najväčšiu stopu za posledné roky na celkovej degradácií
mnohých pamiatkových objektov.
Meštianske domy, ktoré podľa dochovanej
fotografickej dokumentácie ešte v 60-tych rokoch slúžili na bývanie v uspokojivom
technickom stave sa po odsťahovaní vlastníkov a absentujúcej základnej údržbe dostali
do návrhov na asanáciu.
Adaptácia podkrovných priestorov bude prínosom v podobe intenzifikácie bývania
a využitia pre potreby rozvoja CR. Súčasné tvary striech vyhovujú požiadavkám
zobytňovania podkrovných priestorov, ktoré napriek negatívam v podobe nevyhnutného
presvetľovania prináša aj žiadanú intenzifikáciu mestského jadra. Táto adaptácia je
však prípustná iba za predom jasne špecifikovaných podmienok:
adaptácia nesmie ohroziť pamiatkovo hodnotný krov (u unikátnych krovov
gotických, renesančných, príp. barokových musia byť vostavby zobyt. podkroví
zásadne odmietnuté, event. trvať na oddelení konštrukcie krovu a plášťa
vostavby vzduchovou medzerou)
adaptácia nesmie narušiť, či úplne znehodnotiť architektonický výraz pamiatky.
Neprípustná je adaptácia, alebo zmena striech u slohovo a architektonicky jednotne
riešených hist. stavieb (to sa týka predovšetkým striech kostolov , veží, kláštora)
V osobitých prípadoch, (event. v prípade celého uličného bloku) je možný návrat
k použitiu “spišského štítu” za predpokladu dokumentačného doloženia (fotografie,
kresby), funkčného opodstatnenia a kvalitného architektonického a materiálového
zvládnutia.
Riešenie tvaru strechy a jej presvetlenie musí byť v súlade s prijatou koncepciou
obnovy na základe pamiatkového výskumu. Vo všeobecnosti je možné povedať, že
presvetlenie podkrovných priestorov je priateľné riešiť primeraným množstvom na
osiach fasády umiestnených vikierov, ktoré však mierkou, proporciou a tvarom
vyhovujú a nie sú rušivé v historickom prostredí. Treba dôsledne vylúčiť netradičné typy
a tvary vikierov (napr. čiastočne zapustené do strešnej roviny, pásové vikiere). V
prípade presvetlenia vizuálne neexponovaných dvorových častí je možné použiť aj
strešné okná. Pri realizácií novostavieb je nevyhnutné vychádzať predovšetkým z
použitia sedlových striech.
Krytina
Východiskom úvah o akejkoľvek zmene musí byť dostatočná znalosť historických
strešných krytín vo všeobecnej polohe a aj v prípade jednotlivých pamiatok. V
148
súčasnosti, je prevládajúcou strešnou krytinou v PZ plech a eternit a stav starších
škridlových striech je neuspokojivý.
Príčina tohto stavu je v cenovej dostupnosti a realizačnej nenáročnosti plechovej krytiny
a nízkej kvalite krytiny keramickej v minulosti. V posledných rokoch sa stala populárnou
krytina z asfaltových šindľov, ktorá rovnako predstavuje pre vlastníkov výhodné riešenie
na nízke sklony striech pri relatívne nízkych cenových nákladoch. Po počiatočných
realizáciách (synagóga, ev. kostol) môžeme konštatovať, že sa jedná o krytinu úplne
nevhodnú, cudziu prostrediu materiálom a potláčaním plasticity. Z hľadiska celej
pamiatkovej zóny je nevyhnutné zjednotiť strešné krytiny používaním keramickej škridle
prírodnej červenej farby, ktorá dnes je cenovo dostupná a vykazuje aj kvalitatívnu
vhodnosť použitia v podtatranskom klimatickom pásme. Z pôvodných krytín sa
obhliadkou potvrdilo používanie škridle miestnej provienencie, ktorá sa vyskytuje v
tvaroch jednoduchej bobrovky ukončenej segmentom, prípadne viedenskej bobrovky
(rovné ukončenie), ukladanej “nadupla”. V posledných rokoch sa nepodarilo uskutočniť
ani jednu realizáciu ďalšej pôvodne široko rozšírenej krytiny- dreveného štiepaného
šindľa. Rehabilitácia tejto krytiny (možné je nahradenie radiálne rezaným šindľom) by
bola pre pamiatkovú zónu prínosom.
2.5.2.
Zásady pre výber a použitie stavebných materiálov
Pri obnove pamiatkových objektov je potrebné postupovať podľa schválenej
metodiky obnovy pamiatky, ale všeobecne možno povedať, že v prípade menších
dostavieb, prestavieb zadných traktov a čiastočne aj pri novostavbách na území MPR,
PZ je potrebné používať tradičné materiály, t.j. vápenné omietky hladké, natreté
vápnom, alebo minerálnymi lazúrovými farbami na prírodnej báze.
V prípade režného kamenného muriva (v závislosti od použitia travertínu, alebo
pieskovca), tento klásť ako podmurovku vodorovne, tak aby mal jeden kameň kontakt
v troch bodoch s nasledujúcim a maltu používať len v nevyhnutnom rozsahu na výplň
bočných škár.
Pri drevených konštrukciách uprednostňovať kresanie a štiepanie dreva. Okná,
dvere a ostatné stolárske výrobky musia byť drevené, kopírujúce dochované vzory,
príp. proporciou a tvaroslovím prispôsobené historickej architektúre. Je potrebné
zachovať všetky detaily stolárske, tesárske a klampiarske. Len v prípade
nedochovaných vzorov siahať po novotvaroch, ale nepoužívať typizované prvky.
Ako strešnú krytinu sa doporučuje použiť drevený šindeľ, keramickú škridľu,
alebo medený plech (objekty kostolov, resp. klampiarske výrobky). V prípade dreveného
šindľa a škridle s minimalizovaním oplechovaných plôch na streche s ich farebným
prispôsobením farbe krytiny. Novostavby v historickom prostredí je možné riešiť
modernými konštrukciami. Na fasádach sa však vyžaduje uprednostňovanie klasických
materiálov.
Pri drobných stavbách, ako sú oplotenia, garáže, múriky zadných traktov sa
odporúča používať kamenné murivo z travertínu, alebo pieskovca ako režné, alebo
omietnuté hrubozrnnými omietkami, resp. omietkou hladkou, opatrenou vápenným
náterom. Drevené časti sa odporúčajú realizovať ako jednoduché konštrukcie v
kombinácií s doskovými plotmi, rámovými brvnami, morené len v prírodných odtieňoch
použitého dreva, resp. bez zafarbenia.
Malé parkovo upravené plochy, uličné stromoradia
Pri obnove zelene je nutné prihliadať na skutočnosť, že zeleň je špecifický plošno
- priestorový prvok, ktorý pre svoju existenciu vyžaduje špeciálne podmienky a
149
starostlivosť. Nie je prvkom stacionárnym, ale sa vyvíja, mení svoj tvar a hmotu,
preto si v zhode so základným postulátom jeho doplnkovej funkcie v urbanizovanom
priestore vyžaduje permanentné prispôsobovanie k mierke konkrétneho prostredia.
Obnova uličných stromoradí je závislá na priestorových parametroch jednotlivých ulíc a
na ich terajšom využívaní v dopravnom systéme sídla. Preto je nevyhnutné:
prehodnotiť každú ulicu a určiť vhodnosť aleje;
stanoviť princíp obnovy stromoradí t.j. jednostranná, obojstranná, resp. úplné
vylúčenie aleje;
zrealizovať komplexné úpravy ulíc aj s alejovými drevinami v líniových pásoch
trávnika alebo v samostatných výsadbových misách;
vychádzať pri výbere rastlinného materiálu z pôvodnej druhovej skladby.
2.6.
Návrh následnej dokumentácie
1)
ÚPN (resp. UŠ) obcí v ochrannom pásme NKP Spišský hrad, mikroregión Sp.
Podhradie s obcami Baldovce, Beharovce, Bijacovce, Buglovce, Granč - Petrovce,
Jablonov, Lúčka, Dúbrava, Harakovce, Poľanovce, Pongrácovce, Korytné, Nemešany,
Ordzoviany, Studenec, Žehra
2)
Komplexné - architektonicko - urbanistické riešenie bezprostredného priestoru
NKP Spišský hrad - estetizácia existujúcich a riešenie navrhovaných aktivít - riešenie
chodníkov, parkovej zelene, lavičiek, osvetlenia.
3)
Komplexné - architektonicko - urbanistické riešenie bezprostredného priestoru
MPR Spišská Kapitula- estetizácia existujúcich a riešenie navrhovaných aktivít - riešenie
pohostinských zariadení, obnovu francúzskeho parku, chodníkov, parkovej zelene,
lavičiek, osvetlenia, nasvetlenia.
4)
Komplexné - architektonicko - urbanistické riešenie bezprostredného priestoru
PZ (námestie Palešovo a Mariánske) Spišské Podhradie, zamerané na rozvoj CR estetizácia existujúcich a riešenie navrhovaných aktivít s určením regulatívov pri využití
a hľadaní vhodnej náplne historických objektov - riešenie chodníkov, parkovej zelene,
lavičiek, osvetlenia, nasvetlenia pamiatok.
5)
Komplexné - architektonicko - urbanistické riešenie bezprostredného priestoru
NKP sv. Ducha - OcÚ, kultúrny dom, navrhované TIC - riešenie chodníkov, parkovej
zelene, lavičiek, osvetlenia, nasvetlenia dominanty - kostola.
2.7.
Doprava a technická infraštruktúra
2.7.1.
Doprava
Riešeným územím prechádza hlavný dopravný koridor: severný - východozápadný dopravný aj urbanistický: Bratislava - Žilina - Poprad - Prešov - Košice.
Návrh rozvoja dopravnej infraštruktúry SR sleduje uvedené koridory v návrhoch
diaľničnej a nadradenej cestnej siete ako aj siete a zariadení nadradených železničných
tratí.
Európska cestná trasa
cesta E 50 v úseku hranica ČR - SR - Trenčín - Žilina - Poprad - Prešov - Košice Michalovce - hranica SR – UA;
dopravná trasa medzinárodného významu na východnom Slovensku označovaná
ako trasa “Sever - Juh” sa javí ako najkratšia východná spojnica medzi
Škandináviou a Balkánom a zahrňuje úseky európskej siete:
-
-
150
E 371 - štátna hranica PR - SR Vyšný Komárnik - Svidník - Lipníky
(koridor cesty I/ 73) a úsek Lipníky - Prešov (koridor cesty I/ 18);
E 50 Prešov - Košice (diaľnica D1);
E 71 - Košice - Kechnec - štátna hranica SR - MR (koridor cesty I/ 68).
Európska železničná trasa
železničná trať Košice - Žilina - E 40 (je zaradená do dohody AGTC a AGC).
Letecká doprava
Podľa schválenej koncepcie rozvoja dopravy na území Prešovského a
Košického kraja sa registrujú 2 verejné letiská s medzinárodným významom: letisko
Košice (vzdialenosť cca 90 km od Spišského Podhradia) a Poprad (vzdialenosť cca 38
km).
Letisko Košice patrí do I. kategórie ako verejné s medzinárodným významom,
v súčasnosti nedostatočne využívané - potreba modernizovať a dobudovať letisko s
jednoznačnou orientáciou na možnosti komerčného využitia v osobnej aj nákladnej,
prevažne medzinárodnej doprave.
Letisko Spišská Nová Ves ná miestny význam a je v správe MO SR. Trávnatú
dráhu (VPD) využíva Aeroklub Spišská Nová Ves ako nájomca. Na zabezpečenie
rozvoja aktivít regiónu sa navrhuje postupne dobudovať letisko na letisko miestneho
charakteru a významu.
Letisko Poprad je zaradené do siete 5-tich verejných letísk SR s medzinárodným
významom. Do dnešnej podoby bolo dobudované v r. 1970. Zabezpečuje pravidelnú i
nepravidelnú leteckú dopravu a výhliadkové lety v rámci cestovného ruchu. V r. 1992
bola vykonaná komplexná rekonštrukcia vybavovacej plochy. Letisko slúži ako základňa
spoločnosti Air transport Europa a leteckej záchrannej služby.
Špecifikom letiska je, že v jeho spádovom území sa nachádza časť Tarnowského
vojvodstva (Poľsko).
Rozvoj letiska bol prezentovaný v “Štúdii rozvoja letiska Poprad - Tatry”.
Letiská regionálneho a miestneho významu vo VÚC Prešovského kraja:
letisko Svidník (Dukla Air, nepravidelná osobná doprava na objednávku SR, ČR a
hraničných miest Poľska);
letisko Prešov Nižná Šebestová v užívaní MO SR (nepravidelné civilné lety
aerotaxi a činnosti SNA);
letisko Kamenica nad Cirochou v správe MO SR - navrhovaná dostavba letiska
na civilné účely;
letisko Sabinov - Ražňany (miestny význam) v správe SNA (nepravidelná civilná
doprava aerotaxi a poľnohospodárske účely.
151
Dopravné zariadenia cestnej dopravy
Stav:
Cestná sieť okresu Levoča
Trieda Č. štátnej Názov štátnej cesty
cesty
Km poloha Km poloha Dĺžka cesty
od
do
celkom
I.
II.
II.
18
533
536
617,55
53,000
26,700
656,457
58,158
29,548
38,902
5,158
2,848
II.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
547
018 164
018 165
018 166
018 167
018 168
018 169
018 170
018 171
018 172
018 173
018 174
018 175
57,200
0,000
0,000
0,000
0,024
0,000
0,000
0,000
0,000
0,000
0,000
0,000
0,000
62,298
4,737
3,100
1,022
2,320
15,089
2,982
2,813
0,634
5,600
2,227
2,812
4,353
5,098
4,737
3,100
1,022
2,296
15,089
2,982
2,813
0,634
5,600
2,227
2,812
4,353
III.
III.
III.
018 176
018 177
018 179
0,000
0,000
0,000
5,695
3,454
11,534
5,695
3,454
11,534
III.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
018 180
018 181
018 183
018 184
018 185
018 252
018 257
018 258
018 259
018 260
533 003
536 003
536 014
547 021
0,000
0,000
0,000
0,000
0,000
0,000
0,000
0,000
0,000
0,000
0,000
5,600
0,000
3,100
0,700
14,255
1,350
2,588
2,959
2,940
3,200
1,223
2,955
1,500
10,856
9,555
1,900
5,700
0,700
14,255
1,350
2,588
2,959
2,940
3,200
1,223
2,955
1,500
10,856
3,955
1,900
2,600
Poprad – Prešov
Harichovce – Levoča
Spišské Vlachy – Spišský
Štvrtok
Košice – Spišské Podhradie
Dravce – Dlhé Stráže
Kurimany – Smižany
Ordzoviany – Biacovce
Vyšný Slavkov – spojka
Uloža – Nižné Repaše
Pavľany – spojka
Doľany – spojka
Rožkovce – spojka
Klčov – Jamník
Nemešany – Baldovce
Jablonov – Lúčka
Spišské
Podhradie
–
Bugľovce
Katúň – spojka
Ordzoviany – spojka
N. Repaše – Oľšavica –
Brutovce
Hodkovce – spojka
Bijacovce – Papučár
Pongracovce – spojka
Poľanovce – spojka
Dúbrava – spojka
Sivá Brada – Sp. Podhradie
Bukovinka – spojka
Počkaj – Granč-Petrovce
Torysky – spojka
Jablonov – spojka
Levoča – Závada
Bystrany – Klčov
Spišský Štvrtok – Hrabušice
Dobrá Vôľa – Beharovce
Cesty I. triedy v okrese Levoča majú celkovú dĺžku 38,902km, II. triedy 13,104 km, III.
triedy 121,329 km a ich technický stav, hlavne pri cestách II. a III. triedy je neuspokojivý.
152
Návrh:
Plánovaná trasa diaľnice D 1 sa navrhuje v základnej kategórii D - 26,5/ 120
realizovať v plánovaných úsekoch s napojovacími uzlami: Važec (I/ 18), Štôla (II/ 538),
Mengusovce (II/ 539), Batizovce (mesto Svit), Poprad - Matejovce (I/ 67), Jánovce (I/ 18,
II/ 536), Levoèa (II/ 533), Spišské Podhradie (I/ 18, II/ 547), Široké (I/ 18), Prešov Západ (II/ 546, I/ 18), Prešov - Juh (I/ 68).
Trasa diaľnice D 1 vedie v úseku Spišský Štvrtok - Behárovce rovnobežne s
cestou I/ 18, cesta ostáva v pôvodnej kategórii S- 11,5/ 80, technicky a stavebne sa
upravujú napojovacie uzly.
Cesta II/ 533 úsek Levoča (I/ 18) - napojenie na D 1 - Spišská Nová Ves s funkciou
diaľničného privádzača si vyžaduje úpravu na cestu I. triedy v min. kategórii S- 11,5/ 80.
Cesta II/ 547 Spišské Podhradie - Spišské Vlachy tvorí spojovaciu cestu s prípojkou na
D 1 cez cestu I/ 18. Napojenie si vyžaduje preložku cesty západným okrajom sídla
Spišské Podhradie.
Vzhľadom na neuspokojivý stav cestnej siete v mikroregióne je potrebná ich postupná
rekonštrukcia.
-
Rozpracované (projektové) zámery:
vybudovanie cesty III/018185 Dúbrava - Oľšavka, vydané územné rozhodnutie.
Po dobudovaní jednotlivých rozvodov podzemných inžinierskych sietí (vodovod,
kanál, STL plyn, plynové prípojky, telekomunikácie, káblová televízia) je nutné riešiť
úpravy týchto cestných komunikácií a chodníkov.
Navrhovaná je výstavba chodníkov - riešenie dlažby v dĺžke cca 400 m v Žehre – časti
Hodkovce. Po realizácii technickej infraštruktúry, ktorá je v riešená zemnými rozvodmi
(voda, kanál, plyn, telekomunikačné káble) je nutné riešiť terénne úpravy a následne
riešiť chodníky a upravovanú verejnú zeleň.
V mestách Levoča a pri
Spišské Podhradie sa uvažuje s vybudovaním
obojstranných odpočívadiel (parkoviská pre osobné a nákladné vozidlá, oddychové
plochy, hygienické zariadenia, bufety, čerpacie stanice PH, motely, reštaurácie). Pre
komplexné zabezpečenie diaľnice a tunela Branisko je vybudovaný v k.ú. Behárovce
objekt Správy diaľnic (stanica hasičskej a záchrannej služby , diaľničná polícia)
Autobusová doprava
Prepravné potreby regiónu zabezpečuje SAD Levoča, ktorá disponuje
zastaralým vozovým parkom.
Mesto Spišské Podhradie má diaľkové autobusové spojenie so všetkými krajskými a
okresnými mestami i kúpeľnými a rekreačnými lokalitami Slovenska. Spojenie je
zabezpečené i s Českom - spoj do Prahy.
Statická doprava
Z hľadiska rozvoja sídla Sp. Podhradie je žiadúce presmerovanie nástupu na
Spišský hrad zo Spišského Podhradia s potrebou vybudovanie väčšieho záchytného
parkoviska v priestore pri cintoríne a športovom areále, s riešením
služieb pre
motoristov(sociálne zaridenie, bufet, samoobslužná reštaurácia).
Návštevnosť
Spišského hradu dosahuje až 1500 - 2000 denne s predpokladom zvýšenia (to
predstavuje vyše 180 áut a 20 autobusov). Väčšina z týchto návštevníkov dnes ani
153
neprechádza Spišským Podhradím, ale využíva záchytné parkovisko zo strany
katastra obce Žehra. Toto parkovisko je nutné zlegalizovať a následne riešiť.
Statická doprava a dopravné zariadenia v sídle budú riešené v ÚPN mesta Sp.
Podhradie.
Parkoviská pre osobné prepravu i pre autobusy sú navrhované aj na odpočívkach
plánovanej diaľnice D1.
Parkoviská v okolí Spišského hradu - spolu s riešením komplexných prístupov je
nutné riešiť samostatnou PD.
2.7.2. Vodné hospodárstvo
a)
Zásobovanie pitnou vodou
Okres Levoča má nadpriemernú zásobovanosť pitnou vodou - 87,02 %,
zásobovanie je riešené zo Spišsko-popradskej vodárenskej sústavy a samostatnými
vodovodmi využívajúce vlastné vodné zdroje. Z 33 sídiel okresu má vodovod 24 sídiel.
Obce mikroregiónu majú zväčša vybudované samostatné vodovody s využitím
vlastných vodných zdrojov (Žehra, Bijacovce, Studenec, Granč-Petrovce, Jablonov,
Poľanovce, Baldovce, Behárovce).
Skupinové vodovody v mikroregióne: Lúèka - Spišská Kapitula - Spišské Podhradie,
Dúbrava - Spišské Podhradie.
Samostatné vodovody sa uvažuje vybudovať v obciach Nemešany (vypracovaná PD),
Bugľovce, Harakovce.
1)
Spišské Podhradie
Mesto je zásobované pitnou vodou zo skupinového vodovodu Dúbrava Spišské Podhradie. Zdrojom vody sú pramene v obci Dúbrava. Západná časť
Spišského Podhradia a Spišská Kapitula sú zásobované zo skupinového vodovodu
Lúčka - Jablonov a základná škola zo Studenca.
V súčasnosti je na verejný vodovod napojených 3 780 obyvateľov mesta, t.j. 100 %.
Pre ďalší rozvoj mesta vodné hospodárstvo bude riešené v ÚPN mesta.
2)
Žehra
Vodovod je vo správe VVaK, napojená je celá obec. Samostatný vodovod
(vodný zdroj - prameň) má i Rómska osada v Dobrej Vôli.
3)
Bijacovce
Vodovod je v správe VVaK, v prevádzke bol pred r. 1976.
Vodné zdroje sa nachádzajú v severnej časti katastra, nad obcou. Vodojem má kapacitu
100 m3.
100 % napojenie obyvateľov obce - t.j. 818 obyvateľov.
4)
Studenec
Celoobecný vodovod je v správe obce. Využíva vlastné vodné zdroje - 2
pramene nad obcou. Na vodovod je napojených 482 obyvateľov, t.j. 94,7 %.
5)
Granč-Petrovce
Vybudovaný je celoobecný vodovod v správe obce.
Vlastné vodné zdroje - 2 pramene, vodojem má kapacitu 100 m3
Počet obyvateľov napojených na verejný vodovod : 583, t.j. 100 % napojenie.
154
6)
Jablonov
Obec má vybudovaný samostatný vodovod v skúšobnej prevádzke od r. 1996,
využívajúci vlastné vodné zdroje. Vodojem má kapacitu 100 m3. Počet obyvateľov
napojených na verejný vodovod je 980 (190 prípojok), t.j. 98,5 % napojenie.
V obci je potrebné riešiť úpravu Vavrincovho potoka proti vybrežovaniu.
7)
Dúbrava
Zásobovanie obyvateľov obce je riešené zo skupinového vodovodu Dúbrava Spišské Podhradie, ktorý je v prevádzke od r. 1954, v správe VVaK Spišská Nová Ves.
Ako vodný zdroj sú využívané 4 pramene v k.ú. Dúbrava s priemernou výdatnosťou
8 l/s.
100 % napojenie obyvateľov obce (356 obyvateľov).
8)
Harakovce
V obci nie je vybudovaný celoobecný vodovod. Spracovaná je dokumentácia ,
ktorá navrhuje na zásobovanie pitnou vodou využiť vlastné vodné zdroje.
9)
Poľanovce
V obci je realizovaný celoobecný vodovod, ktorý na zásobovanie pitnou vodou
využíva vlastné vodné zdroje - zachytené 3 pramene, nachádzajúce sa v severnej časti
katastra. Vodojem má kapacitu 15 m3.
V obci je 100 % zásobovanosť obyvateľov pitnou vodou (191 obyvateľov).
10)
Korytné
Obyvatelia obce sú v súčasnosti napojení na „diaľničný vodovod“ (100 %
napojenie). Vzhľadom na výstavbu diaľnice a diaľničných zariadení je nutné opätovne
riešiť zásobovanie pitnou vodou - nový vodný zdroj a vodojem.
(Potreba spracovania dokumentácie).
11)
Pongracovce
V obci je vybudovaný vodovod súkromný, riešený svojpomocne občanmi obce
so 100 % napojenosťou a využitím vlastných vodných zdrojov.
12)
Ordzoviany
Nemajú vybudovaný celoobecný vodovod. Obyvatelia obce sú zásobovaní
pitnou vodou individuálne - zo studní.
13)
Lúčka
Skupinový vodovod Lúčka - Spišské Podhradie v správe VVa K. Zachytené sú 4
pramene - v časti Jazviny, vodojem má kapacitu 20 m3.
Počet obyvateľov napojených na verejný vodovod 140, t.j. 100 % napojenie.
14)
Baldovce
Obec má vybudovaný celoobecný vodovod, využívajúci 2 pramene. Vodojem
má kapacitu 80 m3. Vodovod je v správe VVaK so 100 % napojením obyvateľov sídla.
155
Zdroje minerálnych vôd v k.ú. Baldovce (nadregionálny význam) :
Zdroj
výdatnosť (l.s-1)
chemický typ
____________________________________________________________________
Deák
0,16
prírodná, stredne
Baldovce I
0,69
mineralizovaná HCO3- SO4
Baldovce II
2,00
studená
Baldovce III
0,30
hypotonická
Sv. kríž
0,05
Sv. Ondrej
0,04 - 0,1
B-2 (135)
Kráter pri kaplnke
nemerateľné
15)
Bugľovce
V obci nie je vybudovaný celoobecný vodovod.
Navrhovaným vodným zdrojom bude vŕtaná studňa, ktorá sa v súčasnosti realizuje v
zmysle spracovanej dokumentácie.
Obyvatelia obce sú zásobovaní pitnou vodou individuálne - zo studní.
16)
Nemešany
Na riešenie celoobecného vodovodu je vypracovaná dokumentácia pred
vydaním územného rozhodnutia.
Obyvatelia obce sú zásobovaní v súčasnosti pitnou vodou individuálne - zo studní.
17)
Behárovce
Majú celoobecný vodovod, realizovaný v r. 1980 so 100 % napojením
obyvateľov obce. Využíva vlastné vodné zdroje - 2 pramene. Vodojem má kapacitu 100
m3.
18)
Spišský hrad (pitná i úžitková voda)
Stav zásobovania hradu pitnou a úžitkovou vodou v súčasnosti nezodpovedá
hygienickým normám.
Tento neúnostný stav je nutné urýchlene riešiť.
Navrhujeme spracovať dokumentáciu zásobovania vodou s možným napojením na
vodovod z parkoviska pod hradom - k.ú. Žehra.
b)
Odkanalizovanie a ČOV
V r. 1996 bolo v okrese Levoča na verejnú kanalizáciu napojených
obyvateľov, t.j. 42,8 % . Do r. 2015 sa v okrese predpokladá 75 % napojenosť.
-
13 163
Priority riešenia:
ukončenie výstavby, rekonštrukcie mestskej kanalizácie a ČOV v Spišskom
Podhradí;
riešenie odkanalizovania Spišského hradu;
vybudovať kanalizáciu a ČOV v obci Baldovce (ochrana minerálnych vôd);
dobudovať ČOV v obci Studenec a Dúbrava;
vybudovať kanalizáciu a ČOV v obci Bijacovce, Harakovce, Poľanovce, Žehra,
Bugľovce;
-
156
dobudovať kanalizáciu a zrealizovať napojenie na spoločnú ČOV pre obce
Korytné, Behárovce, Granč-Petrovce, prípadne i Poľanovce.
ČOV je už zrealizovaná v Granč-Petrovciach.
1)
Spišské Podhradie
V súčasnosti vyúsťujú uličné vetvy kanalizácie do potokov. Tieto je nevyhnutné
napojiť do kanalizačných zberačov. Zberač je navrhovaný ako jednotný a bude
odvádzať dažďové vody z ulíc, námestí a striech, parkovacích plôch v celkovej výmere
12 ha. (Splaškové vody v hod. maxime 29,8 l/s).
Riešenie ČOV
V sídle nie je priemyselná výroba so špecifickým znečistením, preto sa využitie
ČOV uvažuje len na organické splašky. Čiastkové projekty kanalizácie sú orientované
na objekt ČOV v južnej časti sídla, ktorá však pre nedostatok finančných prostriedkov
nie je dokončená. ČOV je dimenzovaná pre 1746 EO.
Potrebné je prehodnotiť kapacitu ČOV z dôvodu návrhu nových aktivít a zariadení
cestovného ruchu.
Odkanalizovanie - Spišský hrad
Je možné riešiť s vyústením do ČOV v Spišskom Podhradí s napojením do
existujúceho zberača.
Dĺžka navrhovaného zberača zo Spišského hradu je cca 900 m.
Potrebné je urýchlené spracovania projektovej dokumentácie.
2)
Žehra
Kanalizácia je vybudovaná len v časti Hodkovce. Žehra nemá vybudovanú
kanalizáciu a ČOV. Projektová dokumentácia na odkanalizovanie obce do ČOV je
spracovaná.
Sídlisko Dreveník - navrhovaná ČOV mechanicko-biologická pre 2 x 150 EO
Projektová dokumentácia: spracoval PROX T.E.C.,s.r.o. Poprad, r. 2001 - zmena
technológie ČOV.
3)
Bijacovce
Celoobecná kanalizácia s vyústením do ČOV nie je v súčasnosti vybudovaná.
Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v riešenom území je dielčimi kanalizáciami
a rodinné domy individuálne do žúmp.
Spracovaná je projektová dokumentácia, ktorú je potrebné aktualizovať.
Kanalizáciu a ČOV je potrebné dimenzovať aj na plánované zámery v rozvoji rekreácie
a CR.
4)
Studenec
Obec má vybudovanú celoobecnú kanalizáciu, na ktorú je napojených 260
obyvateľov. ČOV však nie je funkčná - potrebné je dofinancovať technologickú časť
ČOV (2,5 mil. Sk).
5)
Granč-Petrovce
Obec má vybudovanú kanalizáciu a ČOV, t.č. pred kolaudáciou, v prevádzke
bude tento rok (r. 2002), investor a budúci správca : Slovenská správa ciest.
Na túto ČOV sa majú napojiť aj kanalizačné zberače z obcí Korytné a Behárovce.
157
Jablonov
Celoobecná kanalizácia s vyústením do ČOV nie je v súčasnosti vybudovaná.
Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v riešenom území je dielčimi kanalizáciami
a rodinné domy individuálne do žúmp.
Spracovaná je projektová dokumentácia “Obecná kanalizácia a ČOV Jablonov zmena“, spracoval PROX s.r.o. Poprad, 07/2001.
ČOV typu CX - dodávateľ - PROX, je navrhovaná medzi štátnou cestou III. triedy a
areálom poľnohospodárskeho družstva Jablonov, na brehu Vavrincovho potoka.
V súčasnosti je vydané OÚ Levoča stavebné povolenie na túto stavbu.
6)
7)
Dúbrava
Projektová dokumentácia: Kanalizácia a ČOV, spracovalo VVaK Košice v r.
1996. Kanalizácia a ČOV I. je v realizácii, s predpokladaným ukončením v r. 2002
(náklad 14 mil. Sk ).
ČOV I. je dimenzovaná pre 150 EO, navrhovaná ČOV II. - 200 EO.
8)
Harakovce
Obec nemá riešené odkanalizovanie obce do ČOV.
Potreba urýchleného spracovania projektovej dokumentácie.
Motorest Pod Braniskom má odkanalizovanie riešené do vlastnej malej ČOV.
9)
Poľanovce
Celoobecná kanalizácia s vyústením do ČOV nie je v súčasnosti vybudovaná.
Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v riešenom území je dielčimi kanalizáciami
a rodinné domy individuálne do žúmp.
Obec nemá spracovanú projektovú dokumentáciu na riešenie odkanalizovania. Uvažuje
sa s napojením do ČOV Granč-Petrovce.
10)
Korytné
Obec nemá spracovanú projektovú dokumentáciu na riešenie odkanalizovania.
Uvažuje sa s napojením do ČOV Granč-Petrovce.
11)
Pongrácovce
Celoobecná kanalizácia s vyústením do ČOV nie je v súčasnosti vybudovaná.
Projektová dokumentácia na odkanalizovanie obce do ČOV nie je spracovaná.
12)
Ordzoviany
Celoobecná kanalizácia s vyústením do ČOV nie je v súčasnosti vybudovaná.
Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v riešenom území je dielčimi kanalizáciami
a rodinné domy individuálne do žúmp.
Projektová dokumentácia na odkanalizovanie obce do ČOV nie je spracovaná.
13)
Lúčka
Celoobecná kanalizácia s vyústením do ČOV nie je v súčasnosti vybudovaná.
Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v riešenom území je dielčimi kanalizáciami
(rekreačné objekty) a rodinné domy individuálne do žúmp.
Projektová dokumentácia na odkanalizovanie obce do ČOV nie je spracovaná.
158
Baldovce
Celoobecná kanalizácia s vyústením do ČOV nie je v súčasnosti vybudovaná.
Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v riešenom území je dielčimi kanalizáciami
(bytový dom a závod Baldovce, Minerálne vody, a.s. Prešov) a rodinné domy
individuálne do žúmp a nevyhovujúcich septikov.
Je potrebné urýchlene spracovať projektovú dokumentáciu vzhľadom na ochranu
minerálnych vôd - PHO.
14)
15)
Bugľovce
Celoobecná kanalizácia s vyústením do ČOV nie je v súčasnosti vybudovaná.
Obec má spracovanú projektovú dokumentáciu na riešenie odkanalizovania a ČOV prebieha stavebné konanie.
16)
Nemešany
Celoobecná kanalizácia s vyústením do ČOV nie je v súčasnosti vybudovaná.
Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v riešenom území je dielčimi kanalizáciami
a individuálne do žúmp a nevyhovujúcich septikov.
Vypracovaný je projekt celoobecnej kanalizácie a ČOV - v súčasnosti prebieha stavebné
konanie.
17)
Behárovce
Celoobecná kanalizácia s vyústením do ČOV nie je v súčasnosti vybudovaná.
Cez obec prechádza kanalizačný zberač do ČOV Granč-Petrovce.
Uvažuje sa s napojením do tohoto zberača s vyústením do ČOV Granč-Petrovce, ale
tento zámer nie je projektovo doriešený.
2.7.3. Energetika
a)
Zásobovanie el. energiou
Mikroregión Spišské Podhradie je zásobovaný el. energiou prostredníctvom
rozvodného závodu (RZ) Spišská Nová Ves, ktorý zásobuje okresy Sp. Nová Ves,
Gelnica, Levoča, Poprad a Kežmarok.
-
Nadradená VVN sústava:
Elektrická stanica VVN Spišská Nová Ves (400/ 110 kV), inštalovaný výkon 2x
250 MVA;
Prenosové vedenia 400 kV: vedenie č. 408 z Lemešian do Spišskej Novej Vsi;
Vzdušné dvojité vedenie VVN 110 kV č. 6422 Sp. Nová Ves – Lipany.
Elektrické stanice VVN/ VN - distribučná sústava
Názov, miesto
okres
ES Sp. Nová Ves, SN
ES Krompachy, SN
ŽSR Margecany
Napatie (kV)
110/ 22
110/ 22
110/22
Inštalovaný výkon
(MVA)
40+ 2x 25
3x 25
2x 10
Jednotlivé trasy VN el. vedenia - viď výkres č. 3.
Max. zaťaženie
1996 (MW)
51,0
38,0
4,0
159
Pre navrhované rozvojové aktivity je nutné prehodnotiť súčasné kapacitné
možnosti trafostaníc a projektovo riešiť prípadné nové trafostanice.
Navrhované a rekonštruované elektrické rozvody je nutné riešiť zemným káblom.
b)
Zásobovanie plynom
Hlavným napájacím vedením zemného plynu pre okres Levoča i Sp. Nová Ves
je VTL plynovod Drieňovská Nová Ves - Tatranská Štrba (konštrukčný tlak 4 Mpa, DN
300 mm).
O údržbu plynárenských sietí sa stará SPP OZ Poprad, plynoslužobňa Levoča.
Perspektívne je uvažované s 90 % plynofikáciou.
V súčasnosti sú v mikroregióne splynofikované všetky obce v okrese Levoča.
V Žehre je spynofikovaná časť Hodkovce a samotná obec. Navrhované je
spynofikovanie administratívne pričlenenenej časti - Dobrej Vôli - sídliska Dreveník.
2.7.4. Telekomunikácie
Okres Levoča je začlenený do Primárnej oblasti Spišská Nová Ves, ktorú okrem
samotného okresu Spišská Nová Ves, tvoria aj okresy Levoča a Gelnica.
Okres Levoča je tvorený samostatným uzlovým obvodom (UTO) Levoča, ktorý sa delí
na šesť miestnych telefónnych obvodov (MTO): MTO Levoča, Spišské Podhradie,
Behárovce, Spišský Štvrtok, Brutovce, Vyšné Repaše.
Celková zabudovaná kapacita ATÚ - okres Levoča je 7 484 Pp, z toho je 81,5 %
vybudovaných v digitálnom systéme Siemens EWSD (stav k 31.12.1999).
Návrh
Modernizovať prístupové siete s ohľadom na zabezpečenie dostatočných
prenosových kapacít.
Navrhované a rekonštruované rozvody je nutné riešiť zemným káblom.
3.
3.1.
Odhadované náklady a finančný plán
Odhadované náklady a etapizácia (priority riešenia)
3.1.1. Investície regionálneho charakteru (týkajúce sa viacerých obcí)
Obdobie 2002 až 2006
1.
Spracovanie územného plánu mikroregiónu Spišské Podhradie (Spišský
hrad a podhradie)
Rozloha riešeného územia: 14 434 ha
Počet obyvateľov mikroregiónu: 10 385
Predpokladaný náklad 2,1 mil. Sk
alt.
Spracovanie UŠ Spišské Podhradie (Spišský hrad a podhradie)
Predpokladaný náklad (2,1 mil. Sk x 0:4 % ) 840 tis. Sk
160
2.
Skupinová kanalizácia Granč - Petrovce - Behárovce - Korytné
ČOV v Granč-Petrovciach, napojenie kanalizácie z obcí Behárovce a Korytné, prípadne
podľa kapacity ČOV i ďalších obcí.
Predpokladaný náklad: cca 30 mil. Sk
3.
Úprava štátnej cesty III / 018175 Spišské Podhradie – Baldovce –
Buglovce v dĺžke 4,353 km
Predpokladaný náklad: 32,65 mil. Sk
4.
Vybudovanie cesty III / 018185 Dúbrava – Oľšavka v dĺžke 2,959 km
(vydané územné rozhodnutie), PD pre územné konanie – ISPO
Predpokladaný náklad: 30 mil. Sk
5.
Úprava štátnej cesty III / 018174 Jablonov – Lúčka v dĺžke 2,812 km
Predpokladaný náklad: 21,1 mil. Sk
6.
Úprava štátnej cesty III / 018260 Jablonov – napojenie na I./18 v dĺžke 1,5
km
Predpokladaný náklad: 11,25 mil. Sk
A.
Spišský hrad
Obdobie 2002 až 2006
1.
Kanalizácia Spišský hrad (dĺžka zberača cca 900 - 950 m)
alternatíva s napojením do zberača + ČOV Spišské Podhradie
Predpokladaný náklad: 3 - 3,5 mil. Sk
2.
Vodovod (pitná i úžitková voda) Spišský hrad - 2,5 mil. Sk
+ AT (automatická tlaková stanica) - 0,5 mil. Sk
Predpokladaný náklad: 3 mil. Sk
3.
Nasvetlenie hradu
Predpokladaný náklad: 4 mil. Sk
4.
Rekonštrukcia (konzervácia vnútorných múrov) Románskeho paláca,
Spišský hrad
Predpokladaný náklad: 10 mil. Sk
5.
Prístrešok s lavičkami, bufet (na ploche bývalého objektu Hospodárskej
správy) - stredné nádvorie
Zastavaná plocha: 300 m2
Predpokladaný náklad: 3 mil. Sk
7.
Združený objekt vybavenosti - sociálne zariadenie, služby, čajovňa Stredné
nádvorie
Zastavaná plocha: 270 m2
Predpokladaný náklad: 5 mil. Sk
161
8.
Riešenie informačného systému - na parkoviskách (v k.ú. Žehra a Sp.
Podhradie a pri vstupoch do hradu - Hlavná vstupná brána a Dolná vstupná brána, na
autobusovej a železničnej stanici)
Predpokladaný náklad: 400 tis. Sk
9.
Riešenie prístupov na Spišský hrad – rekonštrukcia existujúcej asfaltovej
cesty v dĺžke 400 m, vybudovanie pešieho chodníka od parkoviska v Spišskom
Podhradí k spodnej vstupnej bráne na hrad v dĺžke 600m
Predpokladaný náklad: 2 mil. Sk
B.
Turistická infraštruktúra - mikroregión Spišské Podhradie:
Obdobie 2002 až 2006
1.
Náučný chodník Sivá Brada – Dreveník (rekonštrukcia, úprava)
- dĺžka: 14,5 km, 8 tabúľ
Predpokladaný náklad: 180 tis. Sk
2.
Značené turistické trasy, navrhované v mikroregióne
a) Dúbrava – na Branisko – napojenie na existujúcu turistickú trasu
b) Spišský salaš – Jablonov – Lúčka – Pavľany – Vyšné Repaše
Predpokladaný náklad: - dokumentácia 20 tis. Sk
- schvaľovací proces 10 tis. Sk
- realizácia 13 km x 4 000 Sk = 52 tis. Sk
- informačno-propagačný materiál 100 – 300 tis. Sk
3.
Spišská cyklomagistrála (okruh Spišský hrad a jeho podhradie)
Predpokladaný náklad - dokumentácia 20 tis. Sk
- schvaľovací proces 10 tis. Sk
- realizácia 20 km x 4 000 Sk = 80 tis. Sk
- informačno-propagačný materiál 100 – 300 tis. Sk
4.
Lokálna sieť cyklotrás (40 km)
Predpokladaný náklad - dokumentácia 20 tis. Sk
- schvaľovací proces 10 tis. Sk
- realizácia 40 km x 4 000 Sk = 160 tis. Sk
- informačno-propagačný materiál 100 – 300 tis. Sk
5.
V rámci lokálnej siete cyklotrás – Náučná cyklotrasa
Predpokladaný náklad - 15 panelov x 15 tis. Sk = 225 tis. Sk
- informačno-propagačný materiál 100 – 300 tis. Sk
6.
Gotická cesta – samostatný okruh Spišský hrad a jeho podhradie
Predpokladaný náklad - dokumentácia 20 tis. Sk
- schvaľovací proces 10 tis. Sk
- realizácia - informačné tabule 25 ks x 15 tis. Sk = 375 tis. Sk
- doplnenie tabuliek na objektoch 30 ks x 700 Sk = 21 tis. Sk
- informačno-propagačný materiál 100 tis. Sk
162
C.
Ekostabilizačné opatrenia v okolí Spišského hradu:
1.
Výsadba stromovej aleje okolo cesty Hodkovce - Bijacovce, k.ú. Žehra,
Spišské Podhradie, Bijacovce v dĺžke 4 km
Predpokladaný náklad 3,5 mil. Sk
2.
Rekonštrukcia, resp. novovybudovanie rybníkov
Predpokladaný náklad: 4,2 mil. Sk
3.
Rekonštrukcia pôvodného stredovekého rybníka, k.ú. Žehra.
Predpokladaný náklad: 1,5 mil. Sk
4.
Obnova pôvodného umelého krajinárskeho prvku - borovicovej remízky,
k.ú. Žehra.
Predpokladaný náklad: 3 mil. Sk
5.
Obnova stromovej aleje - cesta Nemešany - Baldovce, k.ú. Nemešany,
Baldovce v dĺžke 2 km
Predpokladaný náklad: 1,7 mil. Sk
3.1.2.
1)
Investície miestneho charakteru
Spišské Podhradie
Obdobie 2002 až 2006
1.
Rekonštrukcia a úprava miestnych komunikácií v dĺžke 28 km a chodníkov v
dĺžke 8,688 km
Predpokladaný náklad: 35 mil. Sk
2.
Výstavba ČOV (1746 EO) – rozostavaná stavba
Celkový náklad: 26 mil. Sk
3.
Výstavba kanalizácie – rozostavaná stavba
Celkový náklad: 27,7 mil. Sk
4.
Rekultivácia skládky odpadov – rozostavaná stavba
Celkový náklad: 8,5 mil. Sk
5.
Múzeum Spišské Podhradie, informačné stredisko, pamätná izba Františka
Hutyru ( úprava - rekonštrukcia interiéru )
Predpokladaný náklad: 3,5 mil. Sk
6.
Rekonštrukcia Mýtnice – kamennej hranolovej stavby – veže so strieľňami a
stredovekým domom – prezentácia ľudových remesiel
Predpokladaný náklad: 3 mil. Sk
7. Rekonštrukcia a prístavba synagógy - Spišské Podhradie
Predpokladaný náklad: 1,2 mil. Sk
163
8.
Oprava záchytného parkoviska (pod hradom)
Predpokladaný náklad: 2,8 mil. Sk
9.
Viacúčelové stredisko služieb (pri záchytnom parkovisku) - novostavba
Predpokladaný náklad: 7,2 mil. Sk
10.
Úprava parkoviska Sivá Brada
Predpokladaný náklad na dostavbu: 300 tis. SK
11.
Informačný systém
Predpokladaný náklad: 600 tis. Sk
12.
Futbalové ihrisko - polyfunkčný objekt - prístavba a nadstavba
Celkový náklad stavby: 4,05 mil. Sk
13.
Úpravy parkov a drobnej architektúry v pamiatkovej zóne
Predpokladaný náklad: 3 mil. Sk
Obdobie 2002 až 2006 - Investície v podnikateľskom sektore
14.
Úprava (rekonštrukcia interiéru) hotela Spiš***
Predpokladaný náklad:15 mil. Sk
15.
Hotel** „Pod hradom“- modernizácia a nadstavba
Predpokladaný náklad: 32,8 mil. Sk
16.
Penzión Podzámok** - zvýšenie kvality poskytovaných služieb
Predpokladaný náklad: 3,4 mil. Sk
17.
Penzión*** Pacák - rozostavaná stavba
Predpokladaný náklad dostavby: 5 mil. Sk
18.
Spišský salaš – riešenie inžinierskych sieti a doplnkových služieb
Predpokladaný náklad: 4,45 mil. Sk
19.
Motel Natali, Sivá Brada*
Predpokladaný náklad: 5,5 mil. Sk
Spišská Kapitula:
Obdobie 2002 až 2006
1.
Diecézne múzeum, prednáškové centrum (rekonštrukcia dvoch kanónií)
Predpokladaný náklad: (kanónia č. 6) 15 mil. Sk + (kanónia č. 8) 20 mil. Sk
2.
Kolpingovo dielo – Hotel ***- úprava priestranstva za objektom (terasa,
parková úprava, altánok), rozšírenie poskytovaných služieb (strážené parkovisko)
Predpokladaný náklad: 5 mil. Sk
164
3.
Rekonštrukcia - obnova historického (francúzskeho) parku
Predpokladaný náklad: 4,2 mil. Sk
4.
Rekonštrukcia zastrešenia - výmena strešnej krytiny - Biskupský palác a
katedrála sv. Martina
Predpokladaný náklad: 10 mil. Sk
5.
Úprava - rekonštrukcia komunikácií - chodníkov a cesty (odstránenenie
asfaltového povrchu, odkrytie a obnova pôvodnej dlažby)
Predpokladaný náklad: 3,9 mil. Sk
6.
Rekonštrukcia exteriéru Zápoľskáho kaplnky v katedrála sv. Martina výmena kamenného plášťa - reštaurátorské práce
Predpokladaný náklad:20 mil. Sk
7.
Komplexné riešenie osvetlenia a večerného nasvetlenia (ilúzie) Spišskej
Kapituly
Predpokladaný náklad: 2 mil. Sk
8.
Odkrytie rotundy medzi katedrálou a biskupským palácom
Predpokladaný náklad: 500 tis. Sk
9.
Sprístupnenie a zakonzervovanie archeologického náleziska
zaniknutého kláštora sv. Martina na Pažiti
Predpokladaný náklad: 2 mil. Sk
9.
Riešenie menšieho parkoviska v blízkosti hornej brány
Predpokladaný náklad: 720 tis. Sk
10.
Riešenie informačného systému.
Predpokladaný náklad: 200 tis. Sk
2)
Žehra
Obdobie 2002 až 2006
1.
Kanalizácia a ČOV Žehra
Predpokladaný náklad: 12,253 mil. Sk
2.
Kanalizácia a ČOV pre sídlisko Dreveník
Predpokladaný náklad: 7 mil. Sk
3.
Dom smútku (spracovaná architektonická štúdia)
Predpokladaný náklad: 3,5 mil. Sk
4.
Kostol Svätého ducha v
freskovej výzdoby
Predpokladaný náklad: 7 mil. Sk
Žehre - stabilizácia mikroklímy a konzervácia
165
5.
Informačné stredisko, predaj suvenírov, kaviarnička - cukráreň, WC
Predpokladaný náklad: 2,5 mil. Sk
6.
Informačný systém
Predpokladaný náklad: 200 tis Sk
7.
Parkovisko pod hradom
Predpokladaný náklad: 2,5 mil. Sk
9.
Ranč F & H - Hadušovský
Predpokladaný náklad: 8,9 mil. Sk
10.
Krytá jazdiareň v Hodkovciach
Predpokladaný náklad: 25 mil. - 30 mil. Sk
3)
Bijacovce
Obdobie 2002 až 2006
1.
ČOV a kanalizácia Bijacovce
Predpokladaný náklad: 20 mil. Sk
2.
Úprava fasád kaštieľa, okolia, parku, lavičky, fontána, zeleň, oplotenie
Predpokladaný náklad: 7,5 mil. Sk
3.
Stravovacie zariadenie „Poľovnícka reštaurácia“
Predpokladaný náklad: 4 mil. Sk
4.
Kostol Všechsvätých - rekonštrukcia oplotenia, reštaurovanie fresiek
Predpokladaný náklad: 1 mil. Sk
5.
Úprava hrobky Csákyovcov
Predpokladaný náklad: 500 tis Sk
6.
Úprava miestnych komunikácií a chodníkov
Predpokladaný náklad: 23,2 mil. Sk
7.
Likvidácia skládky komunálneho odpadu "Suchá rokľa"
Predpokladaný náklad: 6,5 mil. Sk
8.
Úprava verejného osvetlenia
Predpokladaný náklad: 500 tis. Sk
9.
Sadové úpravy v centre obce (park, zeleň, drobná architektúra)
Predpokladaný náklad: 1,5 mil. Sk
11.
Minigolf
Predpokladaný náklad: 100 tis. Sk
166
4)
Studenec
Obdobie 2002 až 2006
1.
ČOV – potreba riešenia technológie
Predpokladaný náklad: 2,5 mil. Sk
2.
Rekonštrukcia kultúrneho domu a zriadenie poľovníckeho múzea
Predpokladaný náklad: 2 mil. Sk
3.
Úprava miestnych komunikácií
Predpokladaný náklad: 8,25 mil. Sk
4.
Vybudovanie tenisových kurtov
Predpokladaný náklad: 600 tis. Sk
5.
Sadové úpravy v centre obce (park, zeleň, drobná architektúra)
Predpokladaný náklad: 700 tis. Sk
6.
Informačný systém
Predpokladaný náklad: 200 tis. Sk
5)
Granč-Petrovce
Obdobie 2002 až 2006
1.
Úprava miestnych komunikáciím, chodníkov a osvetlenia obce
Predpokladaný náklad: 16,9 mil. Sk
2.
Penzión*
Predpokladaný náklad: 6 mil. Sk
3.
Kaštieľ Granč-Petrovce - rekonštrukcia fasád - obnova pôvodného stavu,
úprava areálu kaštieľa s rekonštrukciou filagórie
Predpokladaný náklad: 5 mil. Sk
4.
Parková úprava námestia - riešenie drobnej architektúry
Predpokladaný náklad: 700 tis. Sk
6)
Jablonov
Obdobie 2002 až 2006
1.
ČOV a kanalizácia Jablonov
Spracovaná projektová dokumentácia – vydané stavebné povolenie.
Predpokladaný náklad: 19 mil. Sk
2.
Úprava miestnych komunikácií a chodníkov
Predpokladaný náklad: 15,1 mil. Sk
167
3.
Úprava parku - verejných priestranstiev
Predpokladaný náklad: 700 tis. Sk
4.
Informačný systém
Predpokladaný náklad: 200 tis. Sk
7)
Dúbrava
Obdobie 2002 až 2006
1.
Vybudovanie ČOV II. pre 200 EO
Predpokladaný náklad: 4,5 mil. Sk
2.
Úprava miestnych komunikácií
Predpokladaný náklad: 15, mil. Sk
3.
Plnička vody - výrobná prevádzka
Predpokladaný náklad: 20 mil. Sk
4.
Penzión (**) - navrhovaná rekonštrukcia a dostavba Šport klubu
Predpokladaný náklad: 3 mil. Sk
5.
Úprava areálu minerálneho prameňa sv. Antóna
Predpokladaný náklad: 400 tis Sk
6.
Estetizácia vstupov do obce a obecného námestia, informačný systém
Predpokladaný náklad: 900 tis Sk
7.
Zriadiť obecné múzeum - Gazdovský dvor s využitím ľudových remesiel,
remeselná dielňa - spojiť s predajom (vyšívanie, tkanie kobercov)
Predpokladaný náklad: 2,5 - 3,0 mil. Sk
8)
Harakovce
Obdobie 2002 až 2006
1.
Motorest Branisko – Nonstop, rozšírenie a zkvalitnenie poskytovaných
služieb
Predpokladaný náklad: 1,5 mil. Sk
2.
Vybudovanie ČOV a kanalizácie
Predpokladaný náklad: 15 - 20 mil. Sk
3.
Obecný vodovod
Predpokladaný náklad: 7 -10 mil. Sk
4.
Úprava verejných priestranstiev
Predpokladaný náklad: 500 tis. Sk
168
5.
Riešenie informačného systému (koordinácia s OcÚ Dúbrava)
Predpokladaný náklad: 200 tis. Sk
9)
Poľanovce
Obdobie 2002 až 2006
1.
Vybudovanie ČOV a kanalizácie
Uvažuje sa s napojením do ČOV Granč-Petrovce.
Predpokladaný náklad: 5 – 10 mil. Sk
2.
Úprava verejných priestranstiev
Predpokladaný náklad: 500 tis. Sk
3.
Informačný systém (koordinácia s OcÚ Korytné)
Predpokladaný náklad: 200 tis. Sk
10)
Korytné
Obdobie 2002 až 2006
1.
Vybudovanie kanalizácie - napojenie do ČOV Granč-Petrovce
Predpokladaný náklad: 5 -10 mil. Sk
2.
Úprava verejných priestranstiev
Predpokladaný náklad: 500 tis. Sk
3.
Informačný systém (koordinácia s OcÚ Korytné)
Predpokladaný náklad: 200 tis. Sk
11)
Pongracovce
Obdobie 2002 až 2006
1.
Vybudovanie ČOV a kanalizácie
Predpokladaný náklad: 15 - 20 mil. Sk
2.
Úprava miestnych komunikácií
Predpokladaný náklad: 7,5 mil. Sk
3.
Úprava verejných priestranstiev
Predpokladaný náklad: 500 tis. Sk
4.
Informačný systém
Predpokladaný náklad: 200 tis. Sk
169
12)
Ordzoviany
Obdobie 2002 až 2006
1.
Kanalizácia + ČOV
Predpokladaný náklad: 15 mil. Sk
2.
Úprava miestnych komunikácií
Predpokladaný náklad: 7,5 mil. Sk
3.
Úprava verejných priestranstiev
Predpokladaný náklad: 500 tis. Sk
4.
Informačný systém
Predpokladaný náklad: 200 tis. Sk
13)
Lúčka
Obdobie 2002 až 2006
1.
Kanalizácia + ČOV
Predpokladaný náklad: 20 mil. Sk
2.
Rekonštrukcia prístupovej komunikácie z Lúčky ku chatovej oblasti
Predpokladaný náklad: 2,9 mil. Sk
3.
Rekonštrukcia rekreačného objektu VVaK Spišská Nová Ves
Predpokladaný náklad: 1,2 mil. Sk
4.
Úprava verejných priestranstiev
Predpokladaný náklad: 500 tis. Sk
5.
Informačný systém
Predpokladaný náklad: 200 tis. Sk
14)
Baldovce
Obdobie 2002 až 2006
1.
Kanalizácia + ČOV Baldovce
Predpokladaný náklad: 15 – 20 mil. Sk
2.
Úprava areálu minerálneho prameňa
Predpokladaný náklad: 1,2 mil. Sk
4.
Informačný systém
Predpokladaný náklad: 200 tis. Sk
170
15)
Bugľovce
Obdobie 2002 až 2006
1.
Kanalizácia + ČOV Bugľovce
Predpokladaný náklad: 15 - 20 mil. Sk
2.
Obecný vodovod.
Predpokladaný náklad: 18 - 20 mil. Sk
3.
Úprava miestnych komunikácií
Predpokladaný náklad: 7,5 mil. Sk
4.
Informačný systém
Predpokladaný náklad: 200 tis. Sk
16)
Nemešany
Obdobie 2002 až 2006
1.
Vodovod, kanalizácia + ČOV
Predpokladaný náklad: 30.6 mil. Sk
2.
Úprava miestnych komunikácií
Predpokladaný náklad: 7,5 mil. Sk
3.
Úprava verejných priestranstiev
Predpokladaný náklad: 500 tis. Sk
4.
Informačný systém
Predpokladaný náklad: 200 tis. Sk
17)
Behárovce
1.
Kanalizácia Behárovce
Predpokladaný náklad: 5 -10. mil. Sk
2.
Úprava miestnych komunikácií
Predpokladaný náklad: 7,5 mil. Sk
3.
Úprava verejných priestranstiev
Predpokladaný náklad: 500 tis. Sk
4.
Informačný systém
Predpokladaný náklad: 200 tis. Sk
171
3.2.
Predpokladaná návratnosť vybraných zariadení cestovného ruchu
Predpokladaná návratnosť vynaložených investícií je určená u vybraných
zariadení cestovného ruchu, ktoré sa plánujú v rámci projektu a to hotel Spiš, penzión,
poľovnícka reštaurácia a slovenská koliba.
3.2.1 Hotel SPIŠ (***)
Hotel Spiš (***) (kapacita 60 lôžok, reštaurácia 60 stoličiek)
Tržby ubytovania sú prepočítané podľa počtu lôžok so započítaním rôznej
vyťaženosti v sezóne a mimo sezóny. Cena za lôžko na 1 osobu a noc v sezóne bude
500,- Sk, mimo sezóny bude táto cena 300,- Sk.
Stravovacie služby budú ponúkané nielen ubytovaným hosťom, ale aj iným
návštevníkom oblasti.
Kaviareň a bar budú otvorené pre všetkých návštevníkom .
Tržby ubytovania
Rok Obdobie Dni
Počet
Vyťaže- Počet
Cena Mesač. Počet Príjem za
v mes. Lôžok nosť
nocľahov
príjem mes. obdobie
1. rok Sezóna
30
60
60% 1080
500 540000
5 2700000
Mimo
30
60
20%
360
300 108000
7 756000
Spolu za rok
3456000
2. rok Sezóna
30
60
75% 1350
500 675000
5 3375000
Mimo
30
60
25%
450
300 135000
7 945000
Spolu za rok
4320000
3. rok Sezóna
30
60
80% 1440
500 720000
5 3600000
Mimo
30
60
30%
540
300 162000
7 1134000
Spolu za rok
4734000
Tržby reštaurácie
Rok Obdobie Dni
Počet
Vyťaže- Počet
Cena Mesač. Počet Príjem za
v mes. Obedov nosť
stravník.
príjem mes. obdobie
1. rok sezóna
30
60
90% 1620
200 324000
5 1620000
mimo
30
60
40%
720
150 108000
7 756000
Spolu za rok
2376000
2. rok sezóna
30
60
100% 1800
200 360000
5 1800000
mimo
30
60
50%
900
150 135000
7 945000
Spolu za rok
2745000
3. rok sezóna
30
60
120% 2160
250 540000
5 2700000
mimo
30
60
50%
900
150 135000
7 945000
Spolu za rok
3645000
172
Tržby kaviarne, baru
Rok Obdobie Dni
Počet
Vyťaže- Počet
v mes. Stoličiek nosť
návštev.
1. rok sezóna
30
60
50%
900
mimo
30
60
15%
270
Spolu za rok
2. rok sezóna
30
60
60% 1080
mimo
30
60
20%
360
Spolu za rok
3. rok sezóna
30
60
70% 1260
mimo
30
60
25%
450
Spolu za rok
Predpokladané výnosy a náklady
(údaje v tis. Sk)
Rok
1
2
tržby za predaj vl. výrobkov
6696
a služieb
spotreba materiálu
1600
spotreba energie
500
služby
500
mzdové náklady
1300
náklady
na
sociálne
500
zabezpečenie
dane a poplatky
200
odpisy
225
ostatné
prevádzkové
200
náklady
HV pred zdanením
1671
daň 25%
418
Zisk
1253
3
Cena Mesač. Počet Príjem za
príjem mes. obdobie
150 135000
5 675000
100 27000
7 189000
864000
150 162000
5 810000
100 36000
7 252000
1062000
150 189000
5 945000
100 45000
7 315000
1260000
4
5
6
7
8127
9639
9639
9639
9639
9639
1900
600
600
1450
2400
700
700
1600
2400
700
700
1600
2400
700
700
1600
2400
700
700
1600
2400
700
700
1600
550
610
610
610
610
610
200
375
200
375
200
375
200
375
200
375
200
375
250
300
300
300
300
300
2202
551
1652
2754
689
2066
2754
689
2066
2754
689
2066
2754
689
2066
2754
689
2066
Predpokladaná návratnosť investície
(údaje v tis. Sk)
Rok
1
2
3
4
5
6
7
Tržby
6 696 8 127 9 639 9 639 9 639 9 639 9 639
Náklady
5 025 5 925 6 885 6 885 6 885 6 885 6 885
Zisk
1 253 1 652 2 066 2 066 2 066 2 066 2 066
Odpisy
225
375
375
375
375
375
375
Vlastné zdroje spolu
1 478 2 027 2 441 2 441 2 441 2 441 2 441
kumulatív
1 478 3 505 5 945 8 386 10 826 13 267 15 707
Predpokladaná návratnosť investícií vo výške 15 mil. Sk na rekonštrukciu hotela
Spiš*** a stravovacieho zariadenia je 7 rokov.
3.2.2. Penzión
Kapacita penziónu je 12 lôžok. Tržby ubytovania sú prepočítané podľa počtu
lôžok so započítaním rôznej vyťaženosti v sezóne a mimo sezóny. Cena za lôžko
v sezóne bude 250,- Sk za 1 osobu a 1 noc a mimo sezóny bude táto cena 200,- Sk.
173
Pri výpočte tržieb stravovania sme vychádzali z kapacity reštaurácie
36 stoličiek a z predpokladu, že táto reštaurácia okrem hostí ubytovaných v penzióne
bude slúžiť aj pre ostatných návštevníkov Spišského Podhradia.
Penzión **- tržby ubytovanie
Rok Obdobie Dni
Počet
Vyťaže- Počet
Cena Mesač. Počet Príjem za
v mes. lôžok
nosť
nocľahov
príjem mes. obdobie
1. rok Sezóna
30
12
60% 216
250 54000
5 270000
Mimo
30
12
20%
72
200 14400
7 100800
Spolu za rok
370800
2. rok Sezóna
30
12
75% 270
250 67500
5 337500
Mimo
30
12
25%
90
200 18000
7 126000
Spolu za rok
463500
3. rok Sezóna
30
12
80%
288
250 72000
5 360000
Mimo
30
12
30%
108
200 21600
7 151200
Spolu za rok
511200
Penzión** - tržby reštaurácia
Rok Obdobie Dni
Počet
Vyťaže- Počet
v mes. stoličiek nosť
návštev.
1. rok s ezóna
mimo
Spolu za rok
2. rok sezóna
mimo
Spolu za rok
3. rok sezóna
mimo
Spolu za rok
Cena Mesač. Počet Príjem za
príjem mes. obdobie
30
30
36
36
100% 1080
50%
540
250 270000
200 108000
30
30
36
36
120%
50%
1296
540
250 324000
200 108000
30
30
36
36
150%
60%
1620
648
250 405000
200 129600
5 1350000
7 756000
2106000
5 1620000
7 756000
2376000
5 2025000
7 907200
2932200
Predpokladané výnosy a náklady
(údaje v tis. Sk)
1
2
3
4
5
6
7
tržby za predaj vl. výrobkov a
2477 2840 3443 3443 3443 3443 3443
služieb
spotreba materiálu
900 1000 1200 1200 1200 1200 1200
spotreba energie
200
300
400
400
400
400
400
služby
150
180
200
200
200
200
200
mzdové náklady
500
550
600
600
600
600
600
náklady na sociálne
190
210
230
230
230
230
230
zabezpečenie
dane a poplatky
50
50
50
50
50
50
50
odpisy
45
75
75
75
75
75
75
ostatné prevádzkové náklady
70
80
150
150
150
150
150
HV pred zdanením
372
395
538
538
538
538
538
daň 25%
93
99
135
135
135
135
135
Zisk
279
296
404
404
404
404
404
174
Predpokladaná návratnosť investície
(údaje v tis. Sk)
rok
1
2
3
4
5
6
7
Tržby
2 477 2 840 3 443 3 443 3 443 3 443 3 443
Náklady
2 105 2 445 2 905 2 905 2 905 2 905 2 905
Zisk
279
296
404
404
404
404
404
Odpisy
45
75
75
75
75
75
75
Vlastné zdroje spolu
324
371
479
479
479
479
479
kumulatív
324
695 1 174 1 652 2 131 2 609 3 088
Predpokladaná návratnosť investícií vo výške 3 mil. Sk na rekonštrukciu
penziónu **(Šport klubu) a stravovacieho zariadenia je 7 rokov.
3.2.3.
Poľovnícka reštaurácia Bijacovce
Tržby poľovníckej reštaurácie sú počítané na základe predpokladaného počtu
podaných jedál (resp. nápojov) v období sezóny - mesiace máj, jún, júl, august,
september a v období mimo sezóny. Reštaurácia bude mať k dispozícii 36 stoličiek a
bude podávať špeciality z diviny.
Priemerná útrata jedného návštevníka v sezóne je predpokladaná vo výške
350,- Sk a mimo sezóny vo výške 250,- Sk.
Rok
Obdobie Dni
Počet
Vyťaže- Počet
Cena Mesač. Počet Príjem za
v mes. stoličiek nosť
návštev.
príjem mes. obdobie
1. rok
sezóna
mimo
Spolu za rok
sezóna
mimo
Spolu za rok
sezóna
mimo
Spolu za rok
2. rok
3. rok
30
30
36
36
100%
50%
1080
540
350 378000
250 135000
5
7
30
30
36
36
120%
60%
1296
648
350 453600
250 162000
5
7
30
30
36
36
150%
65%
1620
702
350 567000
250 175500
5
7
1890000
945000
2835000
2268000
1134000
3402000
2835000
1228500
4063500
Predpokladané výnosy a náklady
(údaje v tis. Sk)
Rok
1
2
3
4
5
6
7
tržby za predaj vl. výrobkov
2835 3402
4063
4063
4063
4063
a služieb
spotreba materiálu
1150 1360
1640
1640
1640
1640
spotreba energie
200
300
400
400
400
400
služby
150
180
200
200
200
200
mzdové náklady
450
500
600
600
600
600
náklady na sociálne
170
190
230
230
230
230
zabezpečenie
dane a poplatky
50
50
50
50
50
50
odpisy
60
100
100
100
100
100
ostatné prevádzkové
50
50
80
80
80
80
náklady
4063
1640
400
200
600
230
50
100
80
HV pred zdanením
daň 25%
Zisk
555
139
416
Predpokladaná návratnosť investície
(údaje v tis. Sk)
rok
1
2
Tržby
2 835
Náklady
2 280
Zisk
416
Odpisy
60
Vlastné zdroje spolu
476
kumulatív
476
Predpokladaná návratnosť investícií
reštaurácie je 7 rokov.
3.2.4.
672
168
504
763
191
572
763
191
572
763
191
572
763
191
572
175
763
191
572
3
4
5
6
7
3 402 4 063 4 063 4 063 4 063
4 063
2 730 3 300 3 300 3 300 3 300
3 300
504
572
572
572
572
572
100
100
100
100
100
100
604
672
672
672
672
672
1 080 1 753 2 425 3 097 3 769
4 442
vo výške 4 mil. Sk na výstavbu Poľovníckej
Reštaurácia Slovenská koliba
Pri výpočte tržieb v reštaurácii Slovenská koliba sme vychádzali z kapacity
reštaurácie (40 stoličiek) a počtu návštevníkov v mesiacoch v sezóne a mimo sezóny.
Reštaurácia bude zameraná na podávanie tradičných slovenských jedál a špecialít.
Priemerná útrata jedného návštevníka v sezóne je predpokladaná vo výške 250,- Sk
a mimo sezóny vo výške 200,- Sk.
Rok
Obdobie Dni
Počet
Vyťaže- Počet
Cena Mesač. Počet Príjem za
v mes. stoličiek Nosť
návštev.
príjem mes. obdobie
1. rok sezóna
30
40
100% 1200
250 300000
5 1500000
mimo
30
40
50% 600
200 120000
7
840000
Spolu za rok
2340000
2. rok sezóna
30
40
150% 1800
250 450000
5 2250000
mimo
30
40
60% 720
200 144000
7 1008000
Spolu za rok
3258000
3. rok sezóna
30
40
200% 2400
250 600000
5 3000000
mimo
30
40
65% 780
200 156000
7 1092000
Spolu za rok
4092000
Predpokladané výnosy a náklady
(údaje v tis. Sk)
Rok
1
2
3
4
5
6
7
tržby za predaj vl. výrobkov
2340 3258
4092
4092
4092
4092
a služieb
spotreba materiálu
950 1300
1640
1640
1640
1640
spotreba energie
200
300
400
400
400
400
služby
150
180
200
200
200
200
mzdové náklady
450
500
600
600
600
600
náklady na sociálne
170
190
230
230
230
230
zabezpečenie
dane a poplatky
50
50
50
50
50
50
4092
1640
400
200
600
230
50
odpisy
ostatné prevádzkové
náklady
HV pred zdanením
daň 25%
Zisk
52
88
88
88
88
88
176
88
50
50
80
80
80
80
80
268
67
201
600
150
450
804
201
603
804
201
603
804
201
603
804
201
603
804
201
603
Predpokladaná návratnosť investície
(údaje v tis. Sk)
rok
1
2
3
4
5
6
7
Tržby
2 340 3 258 4 092 4 092 4 092 4 092
Náklady
2 072 2 658 3 288 3 288 3 288 3 288
Zisk
201
450
603
603
603
603
Odpisy
52
88
88
88
88
88
Vlastné zdroje spolu
253
538
691
691
691
691
kumulatív
253
791 1 482 2 173 2 864 3 555
Predpokladaná návratnosť investícií vo výške 3,5 mil. Sk na výstavbu Slovenskej
je 6 rokov.
4.
4 092
3 288
603
88
691
4 246
koliby
Rámec opatrení vlády
Vzhľadom na kultúrno-historický a prírodný potenciál celého územia Slovenska je
podpora rozvoja cestovného ruchu oblasťou, ktorá si žiada sústavnú pozornosť tak zo
strany štátnej správy, samosprávy, podnikateľských subjektov, záujmových zväzov a
združení ako aj ďalších inštitúcií. Samotní podnikatelia, obce, mestá a iné subjekty,
aktívne pôsobiace v cestovnom ruchu však túto podporu zo strany štátu nepociťujú
veľmi výrazne.
Existujúci systém podpory rozvoja cestovného ruchu sa konkrétne premieta v troch
základných oblastiach:
v oblasti legislatívy,
v oblasti inštitucionálnej podpory
v oblasti podporných programov pre rozvoj podnikania i cestovného ruchu
4.1.
Oblasť legislatívy
V tejto časti sú uvedené najdôležitejšie legislatívne normy, ktoré sa týkajú
cestovného ruchu ako takého ako aj právne normy, ktoré majú za cieľ podporu
podnikania a ekonomické oživenie regiónov.
Z cieľom zabezpečenia koncepčnej činnosti v cestovnom ruchu Vláda SR na svojom
zasadnutí začiatkom tohoto roka prerokovala a schválila uznesením číslo 185 Národný
program rozvoja cestovného ruchu, vrátane súboru opatrení. Následne tento dokument
prerokovala aj národná rada SR. Z jej uznesenia číslo 1336 vyplynulo zriadenie
Spoločnej komisie pre CR NR SR, ako aj požiadavka na predloženie návrhu na
zriadenie Národného úradu pre cestovný ruch SR ako ústredného orgánu štátnej správy
s účinnosťou od 1. januára 2002. Poradca ekonomických ministrov však neodporučila
tento úrad zriadiť kvôli nedostatku finančných zdrojov.
Národný program určil plnenie opatrení ako napr. prijatie zákona o združeniach
cestovného ruchu, ako aj o komplexnom systéme financovania odvetvia, novelizáciu
vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 125/1995 Z. z. o kategorizácii ubytovacích
177
a stravovacích zariadení, vypracovanie a schválenie Regionalizácie cestovného
ruchu ako základného rezortného marketingového dokumentu.
Z legislatívnych noriem, platných na území SR sú dôležité v oblasti cestovného
ruchu najmä tieto:
Zákon č. 281/2001 Z.z. zo 14.6.2001 o zájazdoch, podmienkach podnikania
cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje niektoré podmienky podnikania
v cestovnom ruchu a vzťahuje sa na služby poskytované prevádzkovateľmi cestovných
kancelárií a prevádzkovateľmi cestovných agentúr. Cieľom zákona je predovšetkým
ochrana zákazníkov cestovných kancelárií. Zákon nadobudol účinnosť 1. októbra 2001.
Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 419/2001 Z.z. zo dňa 17.
septembra 2001, ktorou sa upravuje kategorizácia ubytovacích zariadení a klasifikačné
znaky na ich zaraďovanie do tried. Kategorizácia sa vzťahuje na podnikateľov,
poskytujúcich ubytovanie na základe živnostenského oprávnenia. Vyhláška nadobudla
účinnosť 1. novembra 2001.
Zákon č. 455/1911 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
v znení noviel a doplnkov, posledná novela z. č. 279/2001 Z.z., na základe ktorej bola
pohostinská činnosť a výroba pekárskych a cukrárskych výrobkov zaradená medzi
remeselné živnosti, prevádzkovanie cestovnej kancelárie, cestovnej agentúry, výkon
sprievodcu cestovného ruchu, masérske služby, poskytovanie ubytovacích služieb
v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností medzi viazané
živnosti a prevádzkovanie zmenárne medzi koncesované živnosti. Živnosť sprievodca
cestovného ruchu a masérske služby môžu vykonávať iba osoby s osobitnou odbornou
spôsobilosťou.
Zákon č. 416/2001 Z.z. o prechode pôsobností z orgánov štátnej správy na obce
a na vyššie územné celky na úseku cestovného ruchu ustanovil nasledovný prechod
kompetencií:
Na úrovni obce (§2 písm.l zákona) prechádzajú pôsobnosti na úseku cestovného ruchu:
- vypracúvanie programov CR
- koordinovanie spolupráce právnických osôb vo veciach cestovného ruchu
Bližšie špecifikovanú pôsobnosť a činnosť obcí a miest v oblasti cestovného ruchu
možno charakterizovať do budúcnosti nasledovne. Obec na všestranný rozvoj
a zabezpečenie potrieb jeho obyvateľov pre výkon samosprávy najmä:
a/ zriaďuje miestne združenia cestovného ruchu
b/ vyberá daň za lôžko za turistu a prenocovaný deň
c/ sústreďuje štatistické údaje za cestovný ruch v obci
d/ zabezpečuje výchovu miestneho obyvateľstva k cestovnému ruchu ako prvku
predstavujúceho pozitívny vplyv na celkový vývoj obce
Mestá a obce v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. v znení zákona č. 453/2001 Z.z.
o obecnom zriadení, môžu spolupracovať na základe zmluvy uzavretej za účelom
uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti, na základe zmluvy o zriadení združenia
obcí, alebo zriadením, resp. založením právnickej osoby. Predmetom činnosti združenia
obcí, ako právnickej osoby, môže byť okrem iného aj miestny cestovný ruch, pričom
svojou činnosťou združenie obcí napomáha vytvárať podmienky na plnenie úloh obcí,
ako aj úloh vyššieho územného celku.
Zákon č. 453/2001Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú
sa niektoré zákony v Tretej časti – Spolupráca obcí v § 20a až § 20f rieši formy a zásady
spolupráce obcí za účelom uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti na základe
zmluvy o zriadení združenia.
178
Zákon č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení zákona NR SR č.
358/2000 Z.z., zákona NR SR č. 385/2000 Z.z., zákona č. 154/2001 Z.z., zákona č.
381/2001 Z.z. v znení §48 – Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely, kde
v odseku 3 sa hovorí o tom, že sumu zodpovedajúcu 1 % zaplatenej dane, ktorá nie je
nižšia ako 20 Sk daňovník môže poskytnúť prijímateľovi, ktorým je – občianske
združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne
prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácia
s medzinárodným prvkom a Slovenský Červený kríž. V odseku 4 tohto paragrafu je ďalej
rozvedené, že podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ak predmetom
jeho činnosti sú – rozvoj a ochrana duchovných hodnôt, ochrana ľudských práv, ochrana
a tvorba životného prostredia, ochrana a podpora zdravia a vzdelávania, podpora športu
detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutých, poskytovanie sociálnej pomoci
a zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt.
Paragraf 34 tohto zákona – Položky odpočítateľné od základu dane v odseku 2
hovorí o tom, že od základu dane možno odpočítať daňovú stratu, ktorá vznikla najviac
v troch zdaňovacích obdobiach bezprostredne predchádzajúcich obdobiu, v ktorom
vykázal po tejto strate /úhrne strát/ kladný základ dane, a to rovnomerne počas piatich
bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach za podmienky, že suma
rovnajúca sa odpočítavanej daňovej strate bude preinvestovaná na obstaranie
hmotného investičného majetku do skončenia tretieho zdaňovacieho obdobia, v ktorom
je uplatňovaný odpočet pomernej časti straty.
Paragraf 35 tohto zákona – Úľavy na dani a paragraf 35a hovoria o možnostiach
využitia daňového úveru pre subjekty, podnikajúce na území SR s cieľom podpory
prílevu zahraničných investícií na Slovensko.
Zákon o štátnej pomoci 231/99 Z.z., ktorý bol novelizovaný zákonom č.
434/2001 - umožňuje v okresoch podľa stanovených kritérií na výšku nezamestnanosti,
poskytnúť štátnu pomoc malým podnikateľom pri obstarávaní hmotného (do výšky 50 %
oprávnených nákladov) a nehmotného (25 % oprávnených nákladov) investičného
majetku, pričom celková výška pomoci nesmie byť vyššia ako 3 mil. Sk.
4.2.
Oblasť inštitucionálnej podpory
Za účelom podpory rozvoja regiónov a ich ekonomického oživenia sú na
Slovensku vytvorené inštitúcie, ktoré sa zaoberajú regionálnym rozvojom ako takým,
podporou podnikania a samozrejme aj rozvojom cestovného ruchu. Keďže ide
o pomerne značný počet inštitúcií so širokým záberom činnosti, v tejto časti je uvedená
len stručná charakteristika týchto inštitúcií, pričom je uvedený kontakt, kde je možné
získať viac informácií a ďalšie poznatky o realizovaných a pripravovaných podporných
programoch.
SACR – Slovenská agentúra pre cestovný ruch – bola zriadená v r. 1995 s cieľom
vykonávať marketing, propagačné a informačné pôsobenie v záujme rozvoja
cestovného ruchu Slovenska, vykonávať oficiálne zastúpenie v zahraničí.
Základným poslaním agentúry je úsilie o rast aktívneho zahraničného cestovného ruchu
z hľadiska počtu účastníkov a ekonomických prínosov, vytváranie pozitívneho imidžu
Slovenska v zahraničí ako cieľovej krajiny cestovného ruchu, zvyšovanie účasti
obyvateľstva na domácom cestovnom ruchu, poskytovanie marketingových poznatkov
zo zahraničia a iných dôležitých informácií subjektom cestovného ruchu, profesijným
združeniam a zväzom cestovného ruchu, regiónom, orgánom štátnej správy a
samosprávy.
179
SACR svoje poslanie zabezpečuje marketingovou a propagačnou činnosťou doma i
v zahraničí pričom využíva rôzne formy ako je:
- oficiálna účasť a propagácia Slovenska na vybraných výstavách a veľtrhoch
cestovného ruchu formou národného stánku Slovenska
- samostatné prezentácie Slovenska ako cieľovej krajiny cestovného ruchu
- workshopy, pracovné stretnutia slovenských a zahraničných podnikateľských subjektov
cestovného ruchu
- tlačové konferencie v zahraničí
- distribúcia informačných a propagačných materiálov
- šírenie informácií prostredníctvom internetu
- spolupráca v medzinárodných organizáciách cestovného ruchu
SACR na domácom trhu spolupracuje s regiónmi a strediskami cestovného ruchu a tiež
s nasledovnými združeniami:
- Slovenská asociácia cestovných kancelárií
- Zväz hotelov a reštaurácií SR
- Asociácia informačných centier Slovenska
- Združenie lanoviek a vlekov – LAVEX
- Zväz kúpeľov a žriediel SR
- Slovenský zväz vidieckeho turizmu a agroturizmu
- Slovenský cykloklub
Slovenská agentúra pre cestovný ruch je členom nasledovných medzinárodných
organizácií:
- ASTA American Society of Travel Agents
- CEETB Central and Eastern Europe Travel Board
- CECTA Central European Countries Travel Association
- ETC European Travel Commission
- RDA Internationaler Bustouristik Verband e.V.
Kontakt:
Slovenská agentúra pre cestovný ruch
Nám. Ľ. Štúra 1
974 05 Banská Bystrica
tel.: 048/4136146
http://www.slovakiatourism.sk/
SZVTA - Slovenský zväz vidieckeho turizmu a agroturizmu združuje právnické a
fyzické osoby, ktoré sú spôsobilé poskytovať služby v rámci cestovného ruchu na
vidieku. Zväz zastupuje záujmy podnikateľov vo vidieckom turizme a v agroturizme.
SZVTA je členom Európskeho zväzu vidieckeho turizmu a dovoleniek na roľníckych
dvoroch, so sídlom v Štrasburgu.
Kontakt: Slovenský zväz vidieckeho turizmu a agroturizmu
Dobrovičova 12
812 66 Bratislava
tel.: 02/59266333
Slovensko-švajčiarske združenie pre rozvoj cestovného ruchu bolo založené ešte
v r. 1994. Hlavným cieľom združenia je ďalšie vzdelávanie v manažmente cestovného
ruchu prostredníctvom domácich odborníkov za podpory švajčiarskeho know -how.
Činnosť združenia tvorí:
180
vzdelávanie pracovníkov podnikov cestovného ruchu a hotelierstva, štátnej správy a
samosprávy, regionálnych a miestnych združení cestovného ruchu
poradenská a publikačná činnosť
sprostredkovanie praxe v zariadeniach cestovného ruchu vo Švajčiarsku
Kontakt: Slovensko-švajčiarske združenie pre rozvoj cestovného ruchu
Tajovského ul. 10
974 00 Banská Bystrica
tel.: 048/4152782
AICES – Asociácia informačných centier Slovenska bola založená v r. 1994 ako
dobrovoľné, nepolitické záujmové združenie fyzických a právnických osôb pôsobiacich
v oblasti informácií a cestovného ruchu. Asociácia vznikla na ochranu práv a
oprávnených záujmov informačných centier Slovenska, na podporu a skvalitňovanie ich
činnosti s cieľom propagovať Slovensko v záujme rozvoja domáceho a aktívneho
cestovného ruchu.
Kontakt: Asociácia informačných centier Slovenska
Námestie mieru 1
031 01 Liptovský Mikuláš
tel.: 044/5514449
http://www.infoslovak.sk/
SACK – Slovenská asociácia cestovných kancelárií bola založená v r. 1991.
Združuje cestovné kancelárie so sídlom na území SR a ďalšie fyzické a právnické
osoby, ktoré sú aktívne na trhu cestovného ruchu. Zastupuje a presadzuje záujmy
svojich členov vo vzťahu k orgánom štátnej správy a samosprávy, je členom Svetovej
federácie národných asociácií cestovných kancelárií – FUAAV/UFTAA, zabezpečuje
spoločnú propagáciu na tuzemských a medzinárodných podujatiach, vydáva mesačník
Aktuality pre členov.
Kontakt: Slovenská asociácia cestovných kancelárií
Bajkalská 25
821 01 Bratislava
tel.: 02/53419058
e-mail: [email protected]
ARVI - Agentúra pre rozvoj vidieka je príspevková, nezisková organizácia, ktorej
poslaním je podporovať aktivity trvalo udržateľného, vyváženého sociálnoekonomického rozvoja vidieckych sídiel, tvorbu zamestnanosti a dodatočných príjmov
pre vidiecke obyvateľstvo, pomáhať obciam pripravovať a realizovať projekty v týchto
oblastiach a asistovať potencionálnym a existujúcim podnikateľským subjektom na
vidieku v ich činnosti.
Kontakt:
Agentúra pre rozvoj vidieka
Akademická ul. 4
949 01 Nitra
tel.: 037/6537259
http://www.arvi.uvtip.sk/
NARMSP - Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania –
vznikla spoločnou iniciatívou programu Európskej únie PHARE a vlády SR. Hlavným
cieľom agentúry je iniciovať rozvoj a rast existujúcich a novozaložených malých
a stredných podnikov. Agentúra zabezpečuje koordináciu všetkých aktivít na podporu
181
malého a stredného podnikania v SR, vrátane finančných na medzinárodnej,
národnej a lokálnej úrovni.
Bližšie informácie o činnosti, programoch podpory a zameraní NARMSP nájdete na
webovskej stránke NARMSP: http://www.nadsme.sk/
Kontakt: NARMSP
Prievozská 30
821 05 Bratislava
tel.: 02/53417328, 53417333,
Podnikateľské inovačné centrá /BIC/ a Regionálne poradenské a informačné
centra /RPIC/ - podporujú hospodársky rozvoj na regionálnej úrovni prostredníctvom
rozvoja malého a stredného podnikania. Ich dominantnou úlohou je poskytovať
komplexné služby pre sektor malých a stredných podnikateľov v jednotlivých regiónoch
Slovenska, v prípade BIC sa aktivity sústreďujú predovšetkým na podporu podnikateľov
s inovatívnym zameraním.
V súčasnosti sieť BIC pozostáva z BIC v Bratislave, Prievidzi, Spišskej Novej Vsi,
Košiciach a Banskej Bystrici. Štruktúru RPIC tvorí 12 centier rovnomerne
rozmiestnených po celom území Slovenska. Činnosť týchto inštitúcií je koordinovaná
Národnou agentúrou pre podporu malého a stredného podnikania.
Kontakt: BIC Spišská Nová Ves, s.r.o.
Zimná 72
052 01 Spišská Nová Ves
tel.: 053/4426254
SZRB - Slovenská záručná a rozvojová banka – bola založená Ministerstvom
financií v r. 1991. Je štátnym peňažným ústavom s osobitným poslaním zameraným na
podporu financovania malých a stredných podnikateľov. Jedinečnosť postavenia SZRB
v systéme podpory malého a stredného podnikania spočíva v poskytovaní bankových
záruk na bankové úvery, čím podstatne znižuje riziko komerčných bánk a umožňuje
podnikateľovi realizovať podnikateľský zámer. Ďalšou formou podpory je poskytovanie
nenávratných finančných príspevkov na úhradu časti úrokov alebo časti oprávnených
nákladov, t.j. nákladov vynaložených na investičnú časť projektu /Program podpory
rozvoja cestovného ruchu SR č. 5/ a poskytovanie úverov pre malých a stredných
podnikateľov.
Kontakt: SZRB
Štefánikova 27
814 99 Bratislava
tel.: 02/57292111
http://www.szrb.sk/
SARIO - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu je akciová
spoločnosť, poskytujúca komplexné poradenské a investorské služby. Jej hlavnou
úlohou je podporovať vstup zahraničného kapitálu na Slovensko a vytvárať v zahraniční
pozitívny obraz o Slovensku ako krajiny s atraktívnym investičným prostredím.
Kontakt: SARIO
Drieňová 3
821 01 Bratislava
tel.: 02/48209311
http://www.sario.sk/
182
SOPK – Slovenská obchodná a priemyselná komora bola zriadená zákonom
SNR č. 9/192 Zb. ako verejnoprávna inštitúcia. Členmi komory sú právnické a fyzické
osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť okrem odvetvia poľnohospodárstva a
potravinárstva. SOPK zastupuje a koordinuje spoločné záujmy svojich členov
v podnikateľskej činnosti v tuzemsku i zahraniční, poskytuje im služby. Na Slovensku
funguje sieť regionálnych komôr.
Kontakt: Úrad SOPK
Gorkého 9
816 03 Bratislava
tel.: 02/54433291
http://www.sopk.sk/
regionálna kancelária: Kancelária SOPK Spišská Nová Ves
Letná 49
052 01 Spišská Nová Ves
tel.: 053/4423920
Integrovaná sieť regionálnych agentúr SR – na strednom Spiši pôsobí Spišská
regionálna rozvojová agentúra (SRRA), ktorá pripravuje a koordinuje programy a
projekty regionálneho rozvoja na Spiši.
Kontakt: SRRA
Štefánikovo námestie č.5
052 01 Spišská Nová Ves
tel.: 053/4411429
OBEO – Obchodno-ekonomické oddelenia pri zastupiteľských úradoch SR
v zahraničí. Obchodní radcovia napomáhajú pri nadväzovaní kontaktov a obchodných
stykov, získavajú pre firmy zo SR cenné informácie o trhu v danom teritóriu, prípadne
informujú miestne podnikateľské kruhy o investičných a obchodných príležitostiach na
Slovensku. Taktiež sa zapájajú aktívne do rôznych propagačných akcií a výstav.
V súčasnosti má SR sieť 55 obchodných radcov v 47 krajinách. Informácie a kontakty
na konkrétne OBEO možno získať na Ministerstve hospodárstva SR, na sekcii
dvojstranných obchodných vzťahov, na tel. č. 02/4854 2113.
4.3.
Oblasť podporných programov
V rámci podpory rozvoja podnikania a cestovného ruchu majú slovenské
podnikateľské subjekty, mestá, obce a záujmové združenia možnosť využívať finančné
prostriedky plynúce z rozvojových predvstupových fondov EÚ (Phare, SAPARD a ISPA)
určené na program pomoci kandidátskym krajinám na prístup do EÚ. Pre získanie
prostriedkov zo spomínaných fondov je potrebné splniť pomerne zložité podmienky.
Bližšie informácie je možné nájsť na webovskej stránke úradu vlády:
http://www.vlada.gov.sk/phare/
alebo
Delegatúry
Európskej
komisie
v SR
http://www.europa.sk. Informácie o Európskej únií a jej aktivitách je tiež možné získať
v Európskom informačnom centre.
Kontakt:
EIC
Pánska 5
810 00 Bratislava
tel.: 02/54434101
[email protected]
183
Okrem predvstupových fondov EÚ sú v súčasnosti k dispozícií na Slovensku aj ďalšie
podporné programy v oblasti rozvoja cestovného ruchu a podpory podnikania, ktoré
spravujú úrady práce, Ministerstvo hospodárstva a ďalšie inštitúcie.
4.3.1.
Podporné programy úradov práce
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR prostredníctvom krajských
a okresných úradov práce zabezpečuje politiku trhu práce v SR uplatňovaním vhodných
nástrojov hospodárskej a sociálnej politiky.
Zdrojom financovania politiky trhu práce je Národný úrad práce. Finančné prostriedky
v ňom sa rozdeľujú na pasívnu politiku trhu práce (podpora v nezamestnanosti) a na
aktívnu politiku trhu práce, ktorá vychádza z koncepcie rozvoja každého regiónu.
Podnikatelia a záujemcovia o podnikanie, ktorí spĺňajú svojím podnikateľským zámerom
regionálne potreby, môžu požiadať o nasledovnú finančnú podporu:
a)
podpora vytvárania nových pracovných miest
Na vytvorenie nového pracovného miesta môže okresný úrad práce poskytnúť
nenávratný príspevok, ak nové pracovné miesto vytvára:
- občan na prevádzkovanie alebo na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti
Evidovanému nezamestnanému alebo občanovi, ktorí začne na základe dohody s OÚP
prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a nie je zamestnancom,
môže OÚP poskytnúť príspevok najviac vo výške 200 tis. Sk, ak bude prevádzkovať
alebo vykonávať túto činnosť po dobu 2 rokov. Príspevok sa môže použiť na úhradu
nákladov na obstaranie hnuteľných alebo nehnuteľných vecí, potrebných na dohodnuté
pracovné miesto alebo úhradu nájomného za prenajaté priestory alebo pozemky
potrebné pre samozamestnanie, alebo na splácanie úrokov z pôžičiek,
- zamestnávateľ:
pre evidovaného nezamestnaného
pre absolventa školy alebo pre mladistvého
pre evidovaného nezamestnaného prijatého na verejnoprospešné práce
pre dlhodobo nezamestnaného prijatého na verejnoprospešné práce
b)
podpora zamestnávania osobitných skupín občanov
- dlhodobo nezamestnaní,
- občan starší ako 50 rokov veku,
- občan po uplynutí obdobia poberania rodičovského príspevku,
- občan ohrozený stratou zamestnania v dôsledku znižovania úrovne zamestnanosti
jeho zamestnávateľom,
- príspevok na zriadenie a prevádzku chránenej dielne a chráneného pracoviska
4.3.2.
Program podpory rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike
Cieľom Programu podpory rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike č. 5
je formou poskytovania nenávratných finančných príspevkov prispieť k zvýšeniu kvality,
rozsahu a k zlepšeniu štruktúry ponuky služieb cestovného ruchu v Slovenskej
republike.
Program vyhlasuje Ministerstvo hospodárstva SR. Vykonávateľom Programu je
Slovenská záručná a rozvojová banka.
Podpora z programu je určená pre malých a stredných podnikateľov, ktorí:
184
- podnikajú v odvetví cestovného ruchu v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka
č.513/1991 Z. z. a v znení neskorších predpisov
- sú prevádzkovateľmi podporovaného zariadenia a je predpoklad perspektívnosti ich
činnosti v predmetnom zariadení
- zamestnávajú v čase podania žiadosti menej ako 50 zamestnancov (malý podnikateľ)
alebo menej ako 250 zamestnancov (stredný podnikateľ )
- sú ekonomicky nezávislí
- neprekračujú limit stanovený príslušnými kritériami § 10 zákona č. 231/1999 Z. z.
o štátnej pomoci.
Štátna pomoc má charakter dotácie poskytnutej formou
nenávratného
finančného príspevku po preukázaní oprávnených nákladov použitých v zmysle
zamerania projektov stanoveného v Programe. Oprávnenými nákladmi sa pre
účely Programu rozumie cena obstarania hmotného investičného majetku podľa
definície v Zákone o účtovníctve č. 563/1991 Z. z.
Výška finančného príspevku môže byť najviac vo výške 25 % oprávnených nákladov.
Štátna pomoc je určená pre podnikateľov, ktorí výstavbou nových alebo
rekonštrukciou a modernizáciou starších objektov vytvoria na území Slovenskej
republiky minimálne jednu z nasledovných aktivít:
- ubytovacie zariadenie alebo kemping zaradený do kategórie a triedy v zmysle platnej
kategorizácie okrem ubytovania v súkromí; možné je akceptovať ubytovanie
v súkromí nachádzajúce sa v objekte kultúrnej pamiatky zapísanej v Ústrednom
zozname kultúrnych pamiatok.
- stravovacie zariadenie zaradené do kategórie a skupiny (v zmysle platnej
kategorizácie), ktoré sa nachádza priamo v objekte ubytovacieho zariadenia , alebo
samostatné zariadenie v mieste sústredeného pohybu turistov; zo štátnej pomoci je
vylúčené odbytové stredisko kategórie bufet a projekty zamerané prevažne na
zábavnú funkciu (varieté, nočný bar, kasíno, herňa a pod.),
- doplnkové služby pri ubytovacom zariadení alebo na mieste sústredeného pohybu
turistov, ktorými sa skvalitní a zatraktívni ponuka služieb (športovo-rekreačné
a kultúrno-spoločenské zariadenia, požičovne športových potrieb, úschovne batožín,
bazény, sauny , posilovne, vodné tobogany, ihriská, detské kútiky a pod.),
- technické a technologické vybavenie prírodných a termálnych kúpalísk ako aj
kúpalísk a plavární vo významných turistických lokalitách,
parková úprava, parkoviská, verejné hygienické zariadenia v objektoch a areáloch
cestovného ruchu,
- osobné horské dopravné zariadenie, systém mechanického zasnežovania lyžiarskych
tratí, nákup mechanizmov na úpravu zjazdových a bežeckých lyžiarskych tratí, príp.
doplnková vybavenosť lyžiarskeho strediska (ski servis, hygienické zariadenia a pod.).
O poskytnutí a výške finančného príspevku rozhoduje Komisia pre cestovný ruch
zložená zo zástupcov MH SR, Ministerstva životného prostredia SR a SZRB.
4.3.3 Pilotná grantová schéma pre rozvoj cestovného ruchu
Pilotná grantová schéma vytvorená na pomoc malým a stredným podnikateľom a
subjektom cestovného ruchu v regiónoch Slovenska, podporovaná programom PHARE
EÚ funguje na základe postupov a pravidiel programov EÚ, spadajúcich pod Európsky
fond regionálneho rozvoja (ERDF), resp. sa k nim bude v čo možno najväčšej miere
približovať.
185
V súlade so zaužívanými pravidlami Štrukturálnych fondov EÚ a v súlade s
regionálnymi a národnými prioritami cestovného ruchu v SR, Ministerstvo hospodárstva
SR schválilo 3 oblasti pre podporu v rámci tejto Grantovej schémy:
Podpora malých a stredných podnikateľov v cestovnom ruchu
Investičné projekty slovenských malých a stredných podnikateľov v cestovnom ruchu
budú podporované do výšky 35 % celkových oprávnených nákladov.
Podporujú sa nasledovné investičné aktivity:
- investície do doplnkových služieb (športových, rekreačných, rehabilitačných,
zábavných, kultúrno-spoločenských,...)
- investície do stravovacích zariadení (s výnimkou fast food)
- zvyšovanie štandardu a kvality existujúcich ubytovacích zariadení (nie výstavba
nových ubytovacích zariadení)
Neinvestičné projekty budú podporené vo výške 50 - 75 % celkových oprávnených
nákladov.
Podporujú sa nasledovné neinvestičné aktivity:
- marketingové a propagačné aktivity
- prieskum trhu, hľadanie partnera pre spoločný podnik, investora, vypracovanie
feasibility study (štúdie uskutočniteľnosti), podnikateľské plány pre väčšie projekty
- zavádzanie nových informačných technológií - informačné technológie pre rezervačné
systémy, informačné služby a pod.
Tréning ľudských zdrojov
Podporené môžu byť nasledovné aktivity:
- odborný tréning (vrátane podnikateľského know-how) pre existujúcich a nových
pracovníkov v CR (možné je aj zapojenie nezamestnaných, ľudí s neukončenou
školskou dochádzkou a iné znevýhodnené skupiny obyvateľstva); zvyšovanie
profesijných znalostí a zručností výkonných a riadiacich pracovníkov v cestovnom
ruchu
Budovanie partnerstva a spolupráce v regiónoch
Podporené môžu byť nasledovné aktivity:
- master plány cestovného ruchu pre regióny, subregióny a strediská cestovného ruchu
- programy rozvoja cestovného ruchu na regionálnej, subregionálnej a miestnej úrovni
- stratégie rozvoja cestovného ruchu pre regióny, subregióny a strediská cestovného
ruchu
- rozvojové aktivity združení cestovného ruchu
- marketingové stratégie pre prioritné regióny a príslušné subregióny a strediská
cestovného ruchu
- organizovanie workshopov na regionálnej a subregionálnej úrovni, príp. miestnej
úrovni
- podpora turisticko-informačných kancelárií v skvalitňovaní informačných služieb
Aktivity súvisiace s budovaním partnerstva a spolupráce v regiónoch a tréningom
ľudských zdrojov sú podporované vo výške 50 - 75 % celkových oprávnených nákladov.
Bližšie informácie o programe podpory a zameraní grantovej schémy nájdete na
webovskej stránke MH SR:
http://www.economy.gov.sk/tourgrant/cadre.htm
Spomedzi ďalších
programov, zameraných na podporu rozvoja podnikania a
cestovného ruchu možno spomenúť najmä:
186
4.3. 4. Program štátnej pomoci na rozvoj okresov s vysokou mierou
nezamestnanosti
Účelom programu je poskytnutie štátnej pomoci formou dotácie na hospodársky
rozvoj podľa §4 ods.1 písm. a) a §6 ods.1 zákona 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci pre
štrukturálne postihnuté a ekonomicky slabé okresy s vysokou mierou nezamestnanosti v
súlade s Integrovaným plánom regionálneho a sociálneho rozvoja (uznesenie vlády SR
č.923 zo dňa 27.10.1999 ) a napomáhať malým podnikateľom.
Poskytovateľom štátnej pomoci je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky (ďalej len “poskytovateľ”).
Príjemcom podpory sú malí podnikatelia - fyzické alebo právnické osoby - registrovaní
na území vybraných štrukturálne postihnutých a v ekonomicky slabých okresoch
s vysokou mierou nezamestnanosti, ktorí podnikajú v zmysle Obchodného zákonníka,
pričom sa vychádza zo zákona o štátnej pomoci.
Podmienky poskytnutia štátnej pomoci
Štátna pomoc sa poskytuje vo forme dotácie na realizáciu projektu, ktorý
zabezpečuje vytvorenie minimálne dvoch nových pracovných miest na dobu päť rokov
na projekty realizované vo vybraných štrukturálne postihnutých a ekonomicky slabých
okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti.
Celková výška poskytnutej štátnej pomoci nesmie byť vyššia ako 3 mil. Sk
a u jednotlivého podnikateľa súhrnne nesmie prekročiť v prepočte 100 000 EURO
v priebehu troch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov.
Štátna pomoc sa môže poskytnúť do 50% oprávnených nákladov, ak v rámci
týchto investícií podnikateľ obstaráva hmotný investičný majetok, a do 25%
oprávnených nákladov na obstaranie nehmotného investičného majetku.
Bližšie informácie o štátnom programe nájdete na webovskej stránke Ministerstva
výstavby a regionálneho rozvoja SR:
http://www.build.gov.sk
5.
Vhodné technológie
Výber vhodných technológií, používaných pri realizácii navrhovaných
projektových zámerov, musí vždy vychádzať z daných a aktuálnych noriem. Tieto sú
jedným z nástrojov dosiahnutia strategických cieľov a realizácie plánovaných aktivít.
Normy sú z dlhodobého hľadiska dynamické a vyžadujú postupné alebo jednorázové
korekcie a inovácie.
V cestovnom ruchu, najmä vo výstavbe a prevádzkovaní hotelov a reštaurácií,
v minulom období Slovensko zaostávalo. Bolo to spôsobené najmä:
prísnou štátnou reguláciou noriem, ktoré neprihliadali alebo len s veľkým
omeškaním reagovali na svetové trendy;
obmedzovaním viacsektorovosti a konkurencieschopnosti v tejto sfére
podnikania a súčasne uplatňovaním uniformity služieb a jednotných štátnych
cenníkov;
charakterom dopytu s pomerne nízkou náročnosťou väčšiny návštevníkov na
kvalitu;
nedostatočným záujmom o rozširovanie zahraničných trhov cestovného ruchu.
Všetky vyššie uvedené, ako aj mnoho ďalších, sa v plnej miere prejavili po
prechode na trhovú ekonomiku.
187
Úlohou noriem je zabezpečiť, aby pri realizácii jednotlivých zámerov boli
uplatňované také technológie, metódy a spôsoby, aby boli v najväčšej možnej miere
dosiahnuté maximálne výkony, tržby, zisk, minimálne náklady, aby boli čo najúplnejšie
uspokojenie požiadavky hostí, aby bola zabezpečená konkurencieschopnosť a dobrý
imidž poskytovateľa služieb za dodržiania princípov trvalej udržateľnosti , ekologických
limitov a limitov ochrany životného prostredia.
5. 1.
Normy všeobecného charakteru
V sektore cestovného ruchu v tomto chápaní ide o normatívy, ktoré regulujú podnikanie
v pohostinstve a ubytovacích službách, v prevádzkovaní športových a kultúrnych aktivít,
a v rámci toho:
výstavbu nových, alebo prestavbu už existujúcich zariadení;
dispozičné riešenie objektu;
pracovné procesy v ubytovacom a pohostinskom zariadení, najmä prípravu
produktov a spôsob ich predaja – obsluhy;
informačný systém v zariadeniach a jeho používanie;
systém kontroly tovaru, služieb, výkonov vrátane kontroly plnenia obchodného
a finančného plánu podniku;
pracovné posty, normy práce a pracovné náplne;
terminológiu, značenie, piktogramy;
systém riadenia, organizačný poriadok, vnútornú komunikáciu a vzťahy;
hygienické podmienky v celom zariadení;
ekologické požiadavky na prevádzku a prostredie;
protipožiarne opatrenia, signalizácia;
protihluková izolácia;
nosiče energií;
dopravné a parkovacie podmienky a vertikálna doprava v objekte;
bezpečnosť pohybu hostí i pracovníkov.
Rešpektovanie platných noriem vo vyššie uvedených oblastiach je nevyhnutným
predpokladom získania povolenia na výstavbu a prevádzkovanie zariadení cestovného
ruchu.
5.2.
Normatívne štandardy kategorizácie podnikov v cestovnom ruchu
Najvyššou právnou úpravou v tejto súvislosti je Vyhláška č. 125/1995 Zb.
o Kategorizácii pohostinských zariadení, ktorá normatívnym spôsobom určuje kritériá na
zaradenie toho ktorého zariadenia do určitej kategórie a s tým súvisiace nároky na
technické vybavenie a organizáciu prevádzky. V tejto súvislosti je treba podotknúť, že
len časť našich pohostinských a ubytovacích zariadení je homologizovaná
s požiadavkami tejto vyhlášky. Táto vyhláška do určitej miery obmedzovala činnosť
podnikov a neplnila svoje základné poslanie zabezpečovať kvalitu poskytovaných
služieb. Aj tento fakt bol jedným z dôvodov, prečo bola táto vyhláška po šiestich rokoch
používania novelizovaná a to s účinnosťou od 1. 11. 2001.
Táto novelizácia bola vypracovaná na základe uznesenia vlády SR č. 185 z 28. 2.
2001. V porovnaní s predchádzajúcim predpisom sa v novej vyhláške vypustili
nepodstatné kvalifikačné znaky, ktorých zabezpečovanie sa ponecháva na príslušné
profesijné zväzy. Klasifikačné znaky potrebné na zaradenie ubytovacieho zariadenia do
príslušnej kategórie a triedy sa zameriavajú na požiadavky týkajúce sa vybavenia
188
ubytovacích priestorov. Rozsah služieb poskytovaných ubytovacími zariadeniami
hotelového typu je určený formou fakultatívnych znakov – bodov, ktoré musí ubytovacie
zariadenie pre zaradenie splniť. Nová kategorizácia stanovením minimálnych
klasifikačných znakov garantuje ochranu spotrebiteľa bez toho, aby podstatne
zasahovala do podnikania prevádzkovateľov ubytovacích zariadení.
V porovnaní s vyhláškou č. 125/95 Z.z. došlo k týmto podstatným zmenám:
neupravuje sa kategorizácia pohostinských zariadení;
zúžili sa všeobecné požiadavky na ubytovacie zariadenia i rozsah klasifikačných
znakov v oblasti vybavenosti izieb a objektov pri všetkých ubytovacích
zariadeniach;
hotel triedy**** môže mať kúpeľňu spolu s WC;
v kategórii penzión sa vytvorila trieda ***;
zaviedol sa pojem fakultatívne znaky a ich bodové vyjadrenie pre ubytovacie
zariadenie hotelového typu, ktoré nahradili časť týkajúcu sa stanovenia druhu
poskytovaných služieb. V novom predpise je možnosť výberu služieb
prevádzkovateľom individuálna v závislosti od charakteru ubytovacieho
zariadenia a požiadaviek klientely;
pre kempingy v triedach **** a *** sa stanovila požiadavka na zabezpečenie
priestorov na vyprázdňovanie chemického WC, odpadových vôd a možnosť
pripojenia na zdroj pitnej vody pre obytné prívesy a obytné automobily;
určuje sa výnimka na plošné štandardy izieb a hygienických zariadení v hoteloch,
ktoré boli v prevádzke ku dňu nadobudnutia účinnosti novej vyhlášky
a ubytovacích zariadeniach situovaných v pamiatkových rezerváciách alebo
objektoch zapísaných v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenskej
republiky.
Pre poskytnutie lehoty podnikateľských subjektom, ktoré už prevádzkujú
ubytovacie zariadenia, sa na zaradenie týchto objektov do súladu so stanovenými
klasifikačnými znakmi stanovila lehota 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti
vyhlášky.
5.2.1 Kategorizácia ubytovacích zariadení
Kategorizácia sa vzťahuje na tieto ubytovacie zariadenia:
a) hotel (penzión, garni hotel, horský hotel, motel)
b) botel
c) penzión
d) turistická ubytovňa
e) chatová osada
f) kemping
g) ubytovnie v súkromí
Ubytovacie zariadenia sa členia podľa druhu na kategórie a podľa vybavenia, úrovne
a rozsahu poskytovaných služieb na triedy. Triedy sa označujú hviezdičkami od
najnižšej triedy (*) po najvyššiu triedu (*****).
189
Základné členenie ubytovacích zariadení do kategórií a do tried:
Kategórie
Triedy
Hotel
*
**
***
Garni hotel
*
**
***
Horský hotel
*
**
***
Motel
*
**
***
Botel
*
**
***
Penzión
*
**
***
Turistická ubytovňa
*
**
Chatová osada
*
**
***
Kemping
*
**
***
Izba
*
**
***
-
objekt
*
**
***
-
prázdninový byt
*
**
***
****
*****
****
****
Ubytovanie v súkromí
Základná charakteristika ubytovacích zariadení:
HOTELY
Hotel je ubytovacie zariadenie slúžiace na prechodné ubytovanie hostí, ktoré má
viac ako 10 izieb. Návštevníkom okrem ubytovania, stravovania a služieb spravidla
poskytuje aj priestory a zariadenia potrebné na služobný pobyt a rekreačno – športové
služby na aktívne trávenie voľného času.
Dependance hotela je vedľajšia budova bez vlastnej recepcie, organizačne
súvisiaca a hotelom, ktorý zabezpečuje pre dependance celý rozsah služieb
zodpovedajúci príslušnej triede a nie je vzdialený viac ako 300 m. Dependance
poskytuje iba ubytovanie.
Garni hotel je určený predovšetkým na krátkodobé prechodné pobyty.
Návštevníkom poskytuje rozsah služieb stanovený pre príslušnú triedu hotela, ale
s obmedzeným rozsahom stravovania, zredukovaným spravidla na podávanie raňajok.
Horský hotel je určený na náročné športovo – rekreačné pobyty. Spravidla je
umiestnený v ťažko prístupnom teréne, nezriedka bez priameho napojenia na cestnú
sieť, napr. prístupnosť visutou lanovkou.
Motel je ubytovacie zariadenie, ktoré sa spravidla buduje pri hlavných trasách
a diaľniciach. Návštevníkom zabezpečuje parkovanie motorového vozidla v areáli
motela.
BOTELY
Botel je ubytovacie zariadenie hotelového typu umiestnené na trvalo zakotvenej
lodi, ktoré má viac ako 10 kajút. Kajuty môžu mať len stále lôžka.
190
PENZIÓNY
Penzión je jednoduché ubytovacie zariadenie hotelového typu minimálne s 5
izbami a maximálne so 4 stálymi lôžkami v izbe. Návštevníkom zabezpečuje podávanie
raňajok, prípadne aj celodennú stravu, a základné služby.
TURISTICKÉ UBYTOVNE
Turistická ubytovňa je jednoduché ubytovacie zariadenie s väčším počtom lôžok
v izbách. Hostia majú k dispozícii spoločné hygienické zariadenia.
CHATOVÉ OSADY
Chatová osada je ubytovacie zariadenie na prechodné ubytovanie návštevníkov
výhradne v ubytovacích objektoch prevádzkovateľa v dvoj až štvorlôžkových izbách.
Chatová osada môže byť vybudovaná ako:
samostatný areál, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti uvedené v tabuľkovej
časti;
súčasť kempingu, pre ktorú platia rovnaké klasifikačné znaky ako pre
samostatný areál, ale vstupné priestory s recepciou a všetky ostatné zariadenia
a vybavenosť sú spoločné;
dependance hotelového zariadenia, kde hotelové zariadenie poskytuje pre hostí
ubytovaných v chatovej osade celý rozsah služieb, zodpovedajúci príslušnej
triede chatovej osady. Dochádzková vzdialenosť pre dependance v chatovej
osade zaradenej do triedy * a ** je najviac 500 m a v chatovej osade zaradenej
do triedy *** je najviac 400 m.
KEMPINGY
Kemping je ubytovacie zariadenie, ktoré umožňuje návštevníkom ubytovať sa vo
vlastnom ubytovacom zariadení (stany, obytné prívesy, apod.), prípadne v ubytovacom
objekte prevádzkovateľa (chata, zrub, bungalov) v areáli kempingu. Návštevníkom
poskytuje okrem základnej hygienickej vybavenosti aj možnosť stravovania, základné
služby, rekreačno – športovú, kultúrno – spoločenskú a obchodnú vybavenosť v rozsahu
príslušnej triedy.
Kemping v triede * je sezónne ubytovacie zariadenie vyhradené len na ubytovanie vo
vlastných zariadeniach návštevníkov.
UBYTOVANIE V SÚKROMÍ
Ubytovanie v súkromí predstavuje ubytovanie hostí (turistov) v izbách rodinných
domov alebo sa na tento účel poskytuje celý objekt, napr. dom (prázdninový dom),
chalupa, chata. Podľa toho ubytovanie v súkromí rozdeľujeme do kategórií izba a objekt.
Do tejto kategórie ubytovania patrí aj prázdninový byt, pre ktorý platia
klasifikačné znaky stanovené pre izbu a objekt takto:
vybavenosť podľa objektu;
hygienické zariadenie podľa izby;
vstupné priestory podľa izby s tým, že v prípade triedy *** je telefón súčasťou
vybavenosti prázdninového bytu;
výmena bielizne rovnako ako pre izbu alebo objekt.
5.3.
Interné (dobrovoľné) normy podnikov, združení alebo hotelových reťazcov
Tvorba a používanie štandardov je internou vecou každého podniku. Tieto
musia samozrejme byť v súlade so základnými normatívnymi požiadavkami na výstavbu
191
a prevádzku zariadení, musia ich plne akceptovať a vychádzať z nich. Naviac však
definujú svoje vlastné požiadavky, týkajúce sa rozsahu a kvality poskytovaných služieb,
obchodných vzťahov, obchodných podmienok, prostredia a vybavenosti s cieľom
dosiahnúť konkurencieschopný produkt a maximálnu spokojnosť hosťa.
Niektoré hotelové siete napríklad už nepoužívajú označovanie hotelov podľa tried
hviezdičkami, ale tento systém nahradili svojimi kritériami. Pritom zvoleným názvom
diferencujú hotelové štandardy prevažne podľa funkcie a lokalizácie hotela
a prispôsobujú ich požiadavkám hostí v konkrétnom prostredí.
Cieľom uplatňovania vlastných noriem je hospodárnosť prevádzky
a akceptovanie najnovších výdobytkov techniky, hygieny a bezpečnosti. Napríklad
uplatňovanie moderného systému vykurovania a klimatizácie izieb tzv. „air condition“ je
súčasťou štandardu väčšiny hotelov a vedie k úsporám na nákladoch oproti tradičnému
ústrednému kúreniu až o 30 %. Štandardy sa týkajú tiež požívaných materiálov na
nábytok, textílie, prádlo a pod. Orientujú sa na vybavenie a zariadenie, ktoré zaručuje
dlhú životnosť a praktickosť a tak v konečnom dôsledku podporujú proces znižovania
nákladov prevádzky.
Nemenej dôležitým je fakt, že sa štandardy stávajú aj propagátorom značky,
nástrojom tvorby jej imidžu, tým, že klientovi zaručujú určitý komfort, určitý spôsob
konania personálu, spôsob zúčtovania služieb, zaručujú mu kvalitu každého detailu
služby, čim sa dosahuje jeho spokojnosť.
V tejto súvislosti na základe skúseností týchto vo vyššie uvedenom kontexte sa
napríklad pri projektovaní nových ubytovacích zariadení odporúča nasledovné:
Budova a jej okolie
-
-
mnohopodlažná budova je nákladovo náročná na vertikálnu komunikáciu, za
ideálny stav je považovaná budova so siedmimi nadzemnými poschodiami
v usporiadaní do „H“, alebo kríža, ktorá poskytuje skrátenie horizontálnej cesty
pri komunikácii;
maximálny prienik primárneho svetla je v našom geografickom pásme výhodou;
vonkajšie osvetlenie budovy je riadené senzormi, od 22. hod. je vonkajšie
osvetlenie korigované na informačno-orientačné;
osvetlenie parkovacích plôch je obdobne riadené senzormi;
bezbariérový prístup pre klientov ale aj zamestnancov.
Vnútorné priestory budovy
-
možnosť regulácie teploty, kontrola energií podľa sekcií a zabezpečenie
ľahkého monitorovania a vyhodnocovania opatrení;
bezbariérové usporiadania komunikácií;
všetky odbytové a výrobné strediská situované na základnom podlaží;
večerné a úsporné nočné opatrenia;
hygiena verejne prístupných priestorov s minimom kobercových plôch.
Izby
-
individuálne ovládanie teploty v izbách za účelom zabezpečenia pohody klienta,
tak i z dôvodov úspor pri výkyvoch v obsadenosti;
minibary v izbách nahradené nápojovými automatmi na chodbách;
-
192
centrálne vypínanie elektrického príkonu pri odchode z izby pomocou karty
elektronického zámku;
vypínanie osvetlenia vrátane kúpeľne od postele;
eliminácia stropného osvetlenia;
nefajčiarske izby (už projektované v projekte);
inštalácia dávkovačov tekutého mydla a šampónov.
Gastronomická časť
Problematika bezpečnosti pokrmov, sledovanie potravinového reťazca od
dodávateľa surovín a materiálu cez výrobu, uskladňovanie a expedíciu pokrmov
vyžaduje presné technologické väzby . Je dôležitou súčasťou prístupu ku konštrukcii
procesov.
Mottom nech je „ Nie odpadkové hospodárstvo, ale hospodárenie s odpadom“ a tzv.
„zelený manažment“- triedenie odpadu, recyklácia a pod.
Veľmi dôležitou problematikou v tejto súvislosti je aj otázka čistého prostredia
a ovzdušia z pohľadu nefajčiarov a to delením na fajčiarske a nefajčiarske zóny,
konštrukciou klimatizácie. Väčšia pozornosť musí byť venovaná výmene vzduchu
v priestoroch pre fajčiarov.
5.4.
ISO 9000
Hlavným cieľom splnenia požiadaviek noriem ISO 9000 je efektívnejšie riadenie
podniku prostredníctvom kvality. Normy obsahujú súbor požiadaviek, ktoré má
poskytovateľ splniť, aby presvedčil klienta o svojej pripravenosti poskytnúť vysoký
štandard služieb. Získanie certifikátu ISO 9000 predpokladá prípravu systémovej
dokumentácie, ktorá obsahuje:
príručku kvality (quality manual), ktorá vyjadruje rozhodnutie vedenia
ubytovacieho zariadenia o tom, že spokojnosť klientov je prvoradým cieľom
všetkých pracovníkov;
pracovné postupy (standard operating procedures), ktoré určujú ciele a rozsah
povinností a zodpovednosť na všetkych stupňoch riadenia;
pracovné pokyny (work instructions), ktoré podrobne charakterizujú činnosti
pracovníkov;
Príprava dokumentácie musí nadväzovať na analýzu všetkých úsekov činnosti
zariadenia cestovného ruchu v súlade so špirálou kvality. Uvedenie tohto systému do
prevádzky vyžaduje vytváranie pracovných skupín zodpovedných za praktickú realizáciu
postupov na jednotlivých úsekoch prevádzky.
Zatiaľ je táto norma z hľadiska posudzovania jej vplyvu na kvalitu poskytovaných
služieb len v začiatkoch svojho uplatňovania, ale vzhľadom na rastúcu konkurenciu na
trhu a postupnú zmenu vzťahu manažmentu k otázke kvality služieb, jej význam stále
viac porastie.
6.
Enviromentálna ochrana
Pre územie, ktoré bolo pod názvom „Spišský hrad a pamiatky jeho okolia“
zapísané na 17. zasadnutí Výboru pre svetové dedičstvo UNESCO, konanom v dňoch
6. - 11.12. 1993 do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva bol v roku
1995 riešiteľským kolektívom Milan Barlog, Ing. Dušan Bevilaqua a František Divok
spracovaný Miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES).
193
MÚSES podrobne rieši podstatnú časť mikroregiónu Spišské Podhradie a preto ho
pre potreby našej pre-feasibility štúdie preberáme.
Vymedzenie územia spracovaného MÚSES
Posudzované územie MÚSES je vymedzené k.ú. obcí Baldovce, Beharovce,
Bijacovce, Buglovce, Granč - Petrovce, Jablonov, Katúň, Klčov, Lúčka, Nemešany,
Ordzovany, Studenec, Žehra a mesto Spišské Podhradie. Leží na rozhraní dvoch
geomorfologických jednotiek, a tiež na rozhraní dvoch odlišných krajinných typov, čím
sú dané značné rozdiely medzi jednotlivými časťami územia.
Vymedzenie územia katastrálnymi hranicami vychádza z metodiky projektovania ÚSES
a rešpektuje hranice ochranného pásma územia, zapísaného do Zoznamu svetového
prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Na severe zasahuje hlboko do
Levočských vrchov, zhruba po čiaru Uloža - Krúžok (976 m n. m.) - Hradisko (932 m n.
m.) údolie Mlynského potoka - Uhlisko (879 m n. m.) - údolie potoka Margecianka - Hoľa
(949 m n. m.) - údolie potoka Rovinka - údolie Slavkovského potoka po Vlčiu. Tu sa
hranica stáča k juhu a tvorí východný okraj územia v línii Vlčia - Homôlka (730 m n. m.) Michalička (784 m n. m.) - kóta 886 m n. m. - kóta 706 m n. m - štátna cestaI/18 (E 50) Chochol (667 m n. m.) - údolie potoka Žehrica - Kozia hora (636 m n. m.) - západne od
Oľšavky. Odtiaľ prebieha južná hranica smerom na západ v línii západne od Oľšavky Dobrá Vôľa - Jereňáš (505 m n. m.) - Jaškovica - údolie Klčovského potoka - kóta 450 m
n. m - južne od Katúňa - Baldovská hora (615 m n. m.) - štátna cesta Klčov - Trsťany Stráň (618 m n. m.) odtiaľto pokračuje západná hranica severným smerom na štátnu
cestu Klčov - Jamník - štátna cesta I/18 (E 50) - západný hrebeň doliny Klčovského
potoka až do východzieho bodu.
Územie je možné rozčleniť do 3 častí. Stredná časť predstavuje väčšinou
kotlinovú oráčinovú až oráčinovo - lúčnu poľnohospodársku krajinu. Južný okraj
predstavuje typ kotlinovej krajiny oráčinovo - lúčno - lesnej a severná tretina predstavuje
vrchovinovú lúčno - lesnú krajinu, na južnom okraji s prechodom do krajiny oráčinovo lúčno - lesnej. Územie odvodňuje rieka Hornád výraznými tokmi Klčovského potoka,
Margecianky s prítokom Mlynského potoka a potoka Branisko, severovýchodný okraj
odvodňuje Torysa Slavkovským potokom a Rovinkou. Najvyšším bodom v území je
Hoľa (949 m n. m.), najnižším tok Margecianky pri opustení územia (cca 410 m n. m.).
6.1.
Charakteristika prírodných pomerov
6.1.1. Geologické pomery
Geologická stavba územia
V zmysle geologického členenia Západných Karpát patrí riešené územie do
centrálnokarpatského paleogénu, oddielu Spišsko - šarišský paleogén a pododdielu
paleogén Levočských vrchov.
Hydrogeológia územia
Územie leží v zmysle hydrogeologickej rajonizácie Slovenska v subrajone
paleogénu Hornádskej kotliny hydrogeologického rajonu PQ 115 paleogén Hornádskej
kotliny a časti Popradskej kotliny a hydrogeologickom rajone P 119 Paleogén
Levočských vrchov. Hranica medzi oboma rajónmi je zhruba totožná s hranicou
geomorfologických jednotiek a je určená geologickou pozíciou pieskovcového súvrstvia
voči podložnému pieskovcovo - ílovcovému súvrstvi.
Hydrogeológia územia je úzko zviazaná s jeho geologickou stavbou a tektonikou.
Ich priamym dôsledkom sú početné vývery minerálnych vôd, na ktorých vzniku sa podľa
194
Halušku, Petrivaldského (1993) dokázateľne podieľali podložné mezozoické dolomity
chočského príkrovu, v ktorých podloží sa nachádzajú nepriepustné paleozoické horniny.
Týmto sa zásadne menil doteraz tradovaný názor na úlohu mezozoika Galmusu alebo
Braniska. Ďalším rozhodujúcim faktorom je veľmi slabá pórovitá priepustnosť
nadložných paleogénnych sedimentov a naopak ich dobrá puklinová priepustnosť.
Najmä nepriepustné prostredie vrstiev hutnianského súvrstvia pôsobí ako izolant, v
ktorom je cirkulácia vôd možná iba pozdĺž puklín. Tak vystupovala minerálna voda na
povrch v minulosti a vystupuje i v dodnes aktívnych prameňoch v oblasti Baldoviec a
Sivej Brady. Povrchové kvartérne sedimenty majú významnú úlohu pri zachytávaní
atmosférických zrážok a regulácii povrchového a podzemného odtoku, čo závisí aj od
ich priepustnosti. Najpriepustnejšie sú pórovité až kavernózne travertíny, potom svahové
sedimenty vo vrcholových častiach územia, menej priepustné sú svahové uloženiny na
plochých svahoch, budovaných ílovcami, a najmenej priepustné sú fluviálne náplavy.
Prieskumy (Haluška, Petrivaldský, 1993) preukázali v území obyčajnú vodu v kvartéri,
obyčajnú vodu v paleogéne a minerálnu vodu.
Minerálna voda je rozptýlená najmä vedľa tektonických zlomov v kvartérnych aj
paleogénnych sedimentoch a jej celková mineralizácia závisí od pomeru jej riedenia s
obyčajnou vodou. Obyčajná podzemná voda má typický plytký, podpovrchový obeh,
zmena jej hladiny je v rozhodujúcej miere podmienená klimatickými a hydrologickými
činiteľmi, minimum dosahuje v zimnom období (november - február) a maximum v marci
(topenie snehu), pričom letné búrky ju výrazne neovplyvňujú. Minerálna voda má asi
dvojmesačné opozdenie oproti vzostupu hladiny vody v podpovrchovej zóne
paleogénneho súvrstvia.
Tesne za severnou hranicou predmetného územia sa nachádza vo svahu doliny
Mlynského potoka minerálny prameň s recentnou tvorbou penovcov.
6.1.2. Geomorfológia územia
Energia reliéfu územia sa pohybuje od mierne až stredne zvlneného reliéfu v
oblasti výskytu hutnianského súvrstvia s výnimkou oblasti travertínových kôp skupiny
Dreveníka, cez silne zvlnený až mierne rezaný reliéf južne od prvej oblasti, vrátane
travertínových kôp skupiny Dreveníka, ďalej stredne rezaný reliéf severne od prvého
typu reliéfu, až po hlboko rezaný reliéf v oblasti medzi kótami Hoľa (949 m n. m.) a 864
m n. m. v severnej časti Babej hory. Horizontálna členitosť reliéfu je od 1,25 do 1,75 km
na km2 v strednej časti a južnej časti územia a od 1,75 do 2,5 km na km2 v severnej
časti územia a na jeho južnom okraji v oblasti sútoku Margecianky a Braniska. Horniny
Hornádskej kotliny majú z hľadiska morfologickej hodnoty IV. stupeň odolnosti, horniny
Levočských vrchov II. stupeň odolnosti. Z hľadiska morfoštruktúry patrí územie k
morfoštruktúrnemu typu vrásovo - blokovej fatransko - tatranskej morfoštruktúry
Vnútorných Západných karpát. Hornádska kotlina predstavuje negatívnu morfoštruktúru
depresie medzihornej kotliny, levočské vrchy zas pozitívnu morfoštruktúru hraste
vnútrokarpatského flyša. Z hľadiska súčasných reliéfotvorných procesov leží celé
územie v oblasti fluviálnych a stráňových procesov. Južne od hrebeňa Babej hory
prebieha slabý fluviálny erózny proces s miernym pohybom svahových hmôt v
pahorkatinách s dominanciou rozovretých úvalinovitých dolín. V oblasti sútoku
Margecianky a Braniska, ako aj v Z - V orientovanom pruhu v oblasti Jablonova a Lúčky
prebieha stredne silný fluviálny erózny proces so stredne silným pohybom hmôt po
svahoch, s vytváraním zovretejších úvalinovitých dolín až plytšie zarezaných V dolín vo
vrchovinách a vyšších pahorkatinách. Na severnom okraji územia západne od hrebeňa
Babej hory a v údolí Slavkovského potoka prebieha silný fluviálny erózny proces so
195
silnou hlbkovou eróziou, stredne silným až silným pohybom hmôt po svahoch v
horskom reliéfe. Juhozápadná časť územia sa nachádza v oblasti intenzívnej výmoľovej
erózie a oblasť travertínových kôp skupiny Dreveníka je začlenená do oblasti s hojným
výskytom zosuvných procesov.
Riešené územie má z geomorfologického hľadiska v oblasti Hornádskej kotliny a
časti Levočských vrchov v údolí Margecianky a jeho širšom okolí reliéf kotlinových
pahorkatín, viazaný opäť na výskyt hutnianskeho súvrstvia a reliéf pedimentových
podvrchovín a pahorkatín, ktorý je v južnej časti predelený prielomovou nekaňonovitou
dolinou Margecianky so strednými riečnymi terasami v úseku pod sútokom s Mlynským
potokom. Údolia ostatných tokov majú charakter úvalinovitých dolín a úvalín. Severné
svahy kotliny sú v oblasti Margeciany tvorené nízkymi proluviálnymi kužeľmi. Oproti
Levočským vrchom je táto oblasť v celom území ohraničená morfologickými výraznými
stráňami na tektonických poruchách. Severná časť územia má v západnej polovici
vrchovinovitý reliéf a reliéf nekrasových planín, oblasť doliny Slavkovského potoka
planačno - rázsochový reliéf. Doliny sú hlboké, tvaru V, bez nivy alebo so slabo
vyvinutou nivou, chrbáty sú morfoštruktúrne bez výraznej asymetrie, lokálne sa
vyskytujú zosuvy. Z typologického hľadiska patrí reliéf predmetného územia k viacerým
typom. V naviazanosti na výskyt hutnianskeho súvrstvia paleogénu sa v oblasti
Hornádskej kotliny vyskytuje pedimentový fluviálno - denudačný reliéf pedimentovej
rezanej pahorkatiny v rámci erózno - denudačného reliéfu na južnom okraji kotliny v
predmetnom území a južnom okraji Levočských vrchov v západnej časti predmetného
územia, ako aj proluviálno - fluviálny reliéf proluviálno - fluviálnej pahorkatiny v rámci
akumulačno - erózneho reliéfu v jej strede. V Levočských vrchoch sa okrem uvedeného
reliéfu vyskytuje fluviálne rezaný rázsochový reliéf fluviálne rezanej vrchoviny a
planačno - fluviálny rozrezaný reliéf rozrezanej planiny v rámci erózno - denudačného
reliéfu.
V oblasti Podhradskej kotliny túto charakteristiku rozpracovala do detailov Michaelli
(1981).
Geomorfologické členenie
Podľa Mazúra, Lukniša (1986) z geomorfologického hľadiska leží územie v 2
celkoch, ktorých hranica prebieha v severnej tretine zhruba na spojnici Doľany - Lúčka Ordzovany - Bijacovce - Pongrácovce. Táto hranica rozdeľuje územie na 2 subprovincie,
oblasti a celky. Celé územie patrí do provincie Západné Karpaty, podsústavy Karpaty
Alpsko - himalájskej sústavy. Severná časť od vyššie uvedenej hranice patrí do
subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty, Podhôľno - magurskej oblasti, celku Levočské
vrchy, podcelku Levočské planiny, časti Levočské úboče. Len malá časť územia okolo
kót Krúžok (976 m n. m.), Hadisko (932 m n. m.), Rakytie (744 m n. m.) a Uhlisko (879
m n. m.) patrí k časti Oľšavická planina. Južné 2/3 územia patria do subprovincie
Vnútorné Západné Karpaty, Fatransko - tatranskej oblasti, celku Hornádska kotlina a jej
dvoch podcelkov Podhradská kotlina a Medvedie chrbty.
6.1.3. Klimatické pomery
Z klimatického hľadiska leží podstatná časť územia v mierne teplom a mierne
vlhkom dolinovom okrsku so studenou zimou mierne teplej a mierne vlhkej oblasti,
charakterizovanej počtom letných dní v roku pod 50, priemernou teplotou v júli nad 16°C
a v januári pod -5°C, so začiatkom žatvy raži ozimnej po 15. júli. Severný okraj zasahuje
do mierne chladného okrsku chladnej oblasti, chrakterizovanej priemernou teplotou
vzduchu v júli pod 16°C (12°C - 16°C). Z hľadiska klimatografického členenia leží väčšia
196
časť územia v mierne teplej kotlinovej oblasti s veľkou inverziou teplôt, mierne suchej
až vlhkej, severný kraj leží v type chladnej horskej oblasti s malou inverziou teplôt, vlhkej
až veľmi vlhkej.
Priemerná ročná teplota v oblasti za roky 1901 - 1950 (stanica Levoča) je 6,4°C,
priemer za teplý polrok je 13,2°C, najchladnejší mesiac je január s priemerom - 6,2°C a
najteplejší je júl s priemerom 16,9°C. Priemrné ročné zrážkové úhrny (stanica Levoča)
sú 599 mm za roky 1901 - 1950 a 624 mm za roky 1951 - 1980, najvyššie zrážkové
úhrny sa vyskytovali v júni a v júli, najnižšie v januári a fenruári (za obdobie 1951 - 1980
aj marec). Priemerný dátum začatia obdobia snehovej prikrývky je 15.11., priemerný
dátum jej konca je 29.3., priemerná výška snehovej pokrývky je 10,2 cm. Priemerná
ročná relatívna vlhkosť je 80% s maximom v novembri a decembri a minimom v apríli až
júli. Prevládajúci smer vetra je západný a severozápadný, najmenej sa vyskytuje južný
smer vetra. Špecifickú informáciu o zabezpečenosti zrážkami podáva Walterov
klimograf. Ročné grafy zo stanice Spišské Vlachy za roky 1981 - 1990 dokazujú vyššiu
frekvenciu tzv. suchých období, keď krivka zrážok klesá pod krivku tepôt v tejto oblasti
oproti južnej časti okresu. Najmä v zime sú pomerne časté teplotné inverzie so
zadržiavaním chladného vduchu, stekajúceho k Hornádu, v zúžení Hornádskej kotliny
pod Spišskými Vlachami, pomerne časté aj v porovnaní so západnejšími časťami
Hornádskej kotliny sú inverzné hmly všeobecne aj v letných a zimných mesiacoch.
6.1.4. Vodstvo
Povrchové vody sú odvodňované Hornádom a Torysou, územie patrí do povodia
Hornádu. Južná časť územia je odvodňovaná Klčovským potokom a jeho prítokmi, ktorý
je ľavostranným prítokom Hornádu, ako aj Mlynským potokom s prítokmi, ktorý sa v
Spišskom Podhradí vlieva do Margecianky, samotnou Margeciankou s prítokmi, ktorá sa
v Dobrej Vôli vlieva do potoka Branisko a potokom Branisko s prítokmi, ktorý je taktiež
ľavostranným prítokom Hornádu. Severovýchodný výbežok územia je odvodňovaný
Slavkovským potokom s prítokmi, ktorý je pravostranným prítokom Torysy.
6.1.5. Rastlinstvo
Z fytogoegrafického hľadiska patrí flóra popisovaného územia do oblasti
západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) a dvoch jej obvodov. Hranica medzi
nimi prebieha južným okrajom Levočských vrchov a je totožná s hranicou medzi
geomorfologickými jednotkami. Oblasť severne od tejto hranice patrí do obvodu
východobeskydskej flóry (Beschidicum orientale), okresu Spišské vrchy, južne od
uvedenej hranice je obvod flóry vnútrokarpatských kotlín (Intercarpaticum), podokres
Spišské kotliny okresu Podtatranské kotliny. Malá plocha výbežkov na celom
východnom okraji územia spadá do obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum),
okresu stredné Pohornádie.
Skupiny lesných typov (LHP):
vlhká kotlinová smreková borina (PPi)
dealpínska borina (Pide)
kotlinová borina (Pide)
kyslá dubová jedlina (AQ)
živná smreková borina (PPi)
živná kotlinová kedľová dúbrava (AQ)
hluchavková kotlinová jedľová dúbrava s lipou (AQtil)
kamenitá lipová javorina (TAc)
197
-
vápintá lipová javorina (TAc)
živná kysličková buková jedlina (FA)
živná papradinová buková jedlina (FA)
nitrofilná papradinová jedľová bučina (AF)
podmáčaná jedľová bučina (AF)
bažanková buková javorina (FAc)
papradinová buková javorina (FAc)
deväťsilová podmáčaná buková javorina (FAc)
Alúvia potokov by v ideálnom prípade mali vyplňať podhorské lužné lesy (Al).
okolo hlavných tokov vrbiny zväzu Salicion triandrae s vŕbou purpurovou (Salix
purpurea), vŕbou krehkou (S. fragilis) a jelšou sivou (Alnus incana), okolo prítokou
zväčša jelšiny zväzu Alnenion glutinoso - incanae s jelšou sivou, jelšou lepkavou (A.
glutinosa), vŕbou krehkou, jaseňom štíhlym (Fraxinus excelsior) a ďalšími druhmi. V
oblasti hlavných tokov sú dnes tieto lesy zúžené len na brehové porasty, na mnohých
miestach s umelo vysadenými kultivarmi topoľov, pričom v ich podraste sa na niektorých
miestach zachoval veľký podiel prirodzených porastov. V zachovalých častiach potokov
najmä v ich horných častiach sa vyskytujú líniové brehové porasty, miestami i plošne
pomerne veľké skupiny, ktoré po upustení od tradičného obhospodárovania sa druhotne
rozširujú i na väčšie plochy alúvií. Pomerne bohato sú vyvinuté i spoločenstvá
indikačných rastlín, prípadne náhradné spoločenstvá (Calthion).
Dubovo - hrabové lesy lipové (CP) sú špecifickým spoločenstvom
vnútrokarpatských kotlín. Sú jedným z 2 podzväzov zväzu dubovo - hrabových lesov
(Carpinion betuli). Tvoril ich smrek obyčajný (Picea abies), borovica lesná (Pinus
sylvestris), smrekovec opadavý (Larix decidua), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), lipa
malolistá (Tilia cordata) a dub letný (Quercus aucuparia), pričom dub letný bol vedúcou
drevinou na suchších, teplých flyšových svahoch alebo horších, zamokrených pôdach
plošín, ostatné polohy zaberal zmiešaný lipovo - smrekový les so silnou účasťou duba
letného a vtrúseným topoľom osikovým (Populus tremula), vŕbou rakytovou (Salix
caprea), javorom mliečnym (Acer platanoides) a jaseňom štíhlym. Lipovo - smrekový les
tvoril mozaiku - na lepších pôdach prevládala pravdepodobne lipa s dubom, na horších
a chladnejších mal väčšiu účasť smrek. Tento typ lesa zaberal najväčšiu plochu
predmetného územia s ťažiskom výskytu v Hornádskej kotline, na vhodných miestach
vybiehal aj pomerne hlboko do južných okrajov Levočských vrchov. Dnes sú na
plochách týchto lesov prevažne oráčiny, resp. druhotné lúčne a pasienkové
spoločenstvá, v lesných porastoch je druhová skladba silne zmenená v prospech
smreka, smrekovca a borovice, vyskytujú sa však aj lesné porasty veľmi podobné
prirodzeným.
Dubovo - hrabové lesy karpatské zaberali len malé plochy na juhovýchodnom
okraji územia. Od predchádzajúcehu podzväzu sa líši najmä dominanciou niektorých
špecifických druhov rastlín s indikačnou schopnosťou, z ktorých mnohé sa v súčasných
lesných porastoch vyskytujú dodnes. Veľká časť týchto spoločenstiev bola premenená
na oráčiny a pasienky, v území sú aj kvalitné ukážky pôvodného typu lesa.
Na dubovo - hrabové lesy plynule nadväzujú spoločenstvá dubových
subxerofilných a borovicových xerofilných lesov (Qs) a dubových nátržníkových
lesov (Qp), ktoré sú charakterizované prevahou duba letného na menej exponovaných a
borovice lesnej na najexponovanejších stanovištaich. Zaberajú len južné a vrcholové
polohy, majú ostrovčekovitý charakter a sú typické výskytom teplomilnejších floristických
elementov, ktoré i po odstránení lesných porastov pretrvávajú v xerotermných stepných
porastoch strmších svahov. V predmetom území boli v nedávnej minulosti najcennejšie
198
z týchto plôch nevhodne zalesnené nepôvodnými druhmi drevín (prevažne borovica,
smrek, smrekovec).
Lipovo - javorové lesy (At) sa vyskytovali predovšetkým na kamenistých
strmých svahoch a sutinách. Sú pre ne charakteristické najmä tzv. sutinové dreviny,
dobre prispôsobené kamenistému podložiu - javor mliečny, horský (Acer
pseudoplantanus), lipa malolistá a veľkolistá (Tilia Platyphylllos), brest horský (Ulmus
glabra), jaseň štíhly a ďalšie. Vzhľadom na charakter podložia a morfológiu stanovíšť
ostali tieto spoločenstvá zväčša zachované, bez výraznejších zásahov. V riešenom
území sú viazané na exponované závery dolín Klčovského a Vavrincového potoka.
Jedľové a jedľovo - smrekové lesy (PA) predstavujú ihličnaté lesy na
nenasýtených pôdach. Tieto lesy tvorila prevažne jedľa biela s primiešaným smrekom
obyčajným, vtrúseným smrekovcom opadavým a borovicou sosnou, z listnatých drevín
to bola jarabina vtáčia, javor horský, vzácne jelša sivá a buk lesný. Viazné boli najmä na
centrálne časti Levočských vrchov, v riešenom území ide najmä o severný okraj,
ostrovčekovitý výskyt bol aj v Hornádskej kotline, hlavne v údoliach a na severne
exponovaných svahoch. V súčasnosti sa na nelesných pôdach vyskytujú chudobnejšie
pasienky, v lesných porastoch Hornádskje kotliny prevláda smrek a borovica na úkor
prirodzených drevín, vysadené sú i cudzokrajné dreviny, v Levočských vrchoch sa
drevinové zloženie viac približuje pôvodnému. Najmä na exponovanejších polohách a v
prechodových zónach medzi spoločenstvami sa dodnes vyskytujú dobre zachované
ukážky týchto lesov.
Malé plochy územia v alúviu Klčovského potoka a čiastočne i Margecianky
zaberali slatiny (S). Tieto boli do značnej miery zničené odvodnením a následným
rozoraním. Tam, kde sa zachovali, predstavujú zväčša veľmi hodnotné spoločenstvá,
blízke rôznym súkcesným štádiám pôvodných spoločenstiev.
Súčasná vegetácia
Z hľadiska súčasného rozšírenia flóry je možné územie rozdeliť zhruba do 2
oblastí. V severnej jednej tretine prevládajú lesné spoločenstvá, pričom severne od
hrebeňa Babej hory aj s výskytom horských prvkov. Južné dve tretiny pokrýva prevažne
vegetácia kultivovanej krajiny a prirodzené spoločenstvá silne ovplyvnené človekom. Je
charakteristické, že kým v severnej časti prevládajú rozľahlejšie plochy relatívne
chudobnejších spoločenstiev, v južnej časti sa vyskytujú fragmenty spoločenstiev, ktoré
sú často mimoriadne bohaté na druhy. Ide najmä o spoločenstvá xerotermné, ktoré sú
najcharakteristickejšie pre travertínové lokality. Tieto sa jednozančne odlišujú od
spoločenstiev okolitej krejiny. Sú charakteristické kontrastným zmiešaním prvkov a
spoločenstiev rozličných ekologických nárokov, najmä na Dreveníku je znateľný vplyv
inverzie. Vyskytuje sa tu viacero geograficky významných výskytov druhov, mnohé z
nich tu majú hranicu areálu. Na travertínový podklad viazané teplomilné spoločenstvá
majú zreteľne najvyššiu frekvenciu chrakteristických druhov v porovnaní s rovnakými
spoločenstvami na flyšovom podklade. Pritom sú medzi jednotlivými lokalitami často
veľké rozdiely vo výskyte a početnosti jednotlivých druhov, hoci ide o na pohľad
relatívne rovnaké podmienky (podklad, pôda, sklon, poloha, orientácia). Znateľne tu
vystupuje do popredia vplyv obhospodárovania, resp. dĺžky doby jeho obmedzenia,
početnosť a rozloha populácií niektorých charakteristických rastlín (napr. Linum
austriacum, Anthericum ramosum, Myosotis stenophylla a i.) sa mení v relatívne
krátkom čase. Bezkonkurenčne najbohatšou lokalitou sa javí Dreveník, kde bol na
rozlohe cca 1 km zaznamenaný výskyt asi 470 druhov a poddruhov vyšších a okolo 130
uvádzaných druhov nižších rastlín. Dreveník je do konca minulého storočia veľmi dobre
známou botanickou lokalitou, podrobne popísanou vo viacerých prácach, a i napriek
199
tomu bol v priebehu osemdesiatych rokov zaznamenaný výskyt 8 nových druhov
rastlín, aj relatívne veľmi nápadných, ktoré dovtedy neboli zaznamenané, 2 nové druhy
boli zaznamenané na Sivej brade (Barlog, 1982, 1983, 1994). Ďalšie druhy, uvádzané
ako vyhynuté, boli potvrdené. Aj napriek sústavnému prieskumu je možné na
travertínových lokalitách i v celej Hornádskej kotline na lokalitách teplomilnej flóry,
očakávať ďalšie zaujímavé nálezy.
Ďalšími mimoriadne hodnotnými a vzácnymi sú lokality fragmentov pôvodných
lesných spoločenstiev Hornádskej kotliny a južných svahov Levočských vrchov, ktoré
mali vzhľadom na svoju geografickú polohu a zrážkový tieň Tatier osobitný vývoj a
charakter, ako aj výskyt Allium victorialis, vzácne i Dianthus superbus a ďalších druhov.
Hodnotné zachovalé lesné spoločenstvá sa na malých plochách vyskytujú aj na hranici
vnútorného pásma Levočských vrchov, lokálne sú zachované aj horské spoločenstvá.
Veľmi vzácne sa vyskytujú hodnotné aluviálne spoločenstvá. Ich prevažná
väčšina je viazaných na okolitý hodnotný ekosystém v rámci lesných alebo lúčnych
spoločenstiev, len málo z nich tvorí samostatný biotop v rámci poľnohospodárskych
kultúr.
Vymenované typy spoločenstiev pokrývajú v úhrne len malý podiel predmetného
územia. Zvyšné plochy pokrývajú vplyvom človeka podmienené druhotné spoločenstvá,
často ruderálne, ako aj kultúry pestovaných rastlín. Skutočne nenarušené, resp. od
vplyvu človeka nezávislé spoločenstvá, ktoré by sa pri zamedzení priameho vplyvu
človeka menili, sa v súčasnej dobe vyskytujú na plochách veľmi malých v porovnaní s
celým územím (cca 2 - 3 %) a okrem malých plôch na travertínových lokalitách sú
sústredené na severnom okraji riešeného územia.
6.1.6.
Živočíšstvo
Riešené územie leží z hľadiska zoogeografického členenia Slovenska vo
vonkajšom obvode Západných Karpát provincie Karpaty. Územím zhruba v línii Doľany Jablonov - Jahodník (510 m n. m.) - Bijacovce - Pongrácovce prebieha hranica medzi
podtatranským (južne od línie) a východným beskydským okrskom obvodu.
Faunu stavovcov možno rozdeliť do 2 výrazných skupín, ktoré sú v súlade s
celkovým charakterom územia. V severnej tretine prevláda fauna lesnej krajiny, pričom
severne od hrebeňa Babej hory je zaznamenávaný výskyt horských druhov, kým južné
dve tretiny hostia faunu prevažne poľnohospodárskej krajiny oráčinovo - lúčno - lesnej.
Okrem bežných druhov, charakteristických pre širšiu oblasť, tu dosahujú okraj rozšírenia
niektoré najmä teplomilnejšie druhy, čo je v niektorých prípadoch limitované i výskytom
vhodných biotopov (napr. Lacerta muralis). Vzhľadom na blízkosť rozsiahlych horských
celkov majú v celej oblasti pomerne dobrú frekvecniu výskytu alebo koridory tu majú i
všetky pôvodné druhy mäsožravcov.
Pri faune bezstavovcov (hrubé rozdelenie, uvedené pri stavovcoch, platí aj v
tomto prípade), sa viac ako u stavovcov prejavuje rozšírenie teplomilnejších druhov v
lesných oblastiach na južných svahoch Levočských vrchov a do popredia výrazne
vystupuje osobitné postavenie travrtínových lokalít, vrátane lokality Hradská lúka. Tieto
vzhľadom na ojedinelý výskyt mnohých druhov vo všetkých skupinách bezstavovcov v
rámci celého územia i regiónu evidentnými ostrovmi charakteristickej fauny. Lučivjanská
(1990) a Kuraj (1990) zhodne poukazujú na príklad dvoch rôznych skupín bezstavovcov
(ulitníky a motýle) na osobitné postavenie travertínových lokalít ako celku, na ich
jedinečnosť v rámci regiónu. V prípade Hornádskej kotliny a travertínov zvlášť,
spracovatelia MÚSES zistili mnoho druhov chrobákov a motýľov, čiastočne aj iných
skupín hmyzu, ktoré sú v rámci Slovenska vzácne (známy výskyt na 2 - 5 lokalitách) a v
200
predmetnej oblasti i regióne sa mimo travertínových oblastí nenachádzajú (napr.
Odontaeus armiger, Bohemannia pulverosella, Klimeschia transversella, Glyphipterix
haworthana, Sophronia marginella, Syncopacma vinella, Syncopacma albifrontella,
Paidia murina).
Celkovo sa dá povedať, že rovnako ako u vegetácie, i u bezstavovcov je na travertínoch
charakteristické kontrastné zmiešanie druhov rôznych ekologických nárokov, a najmä v
prípade Dreveníka i vplyv inverzie, na čo už v minulosti poukázali niektorí autori.
Ďalším výrazným fenoménom je rozširovanie teplomilných druhov vplyvom teplej
periódy, prípadne i dosť spochybňovaného globálneho oteplenia. Tento trend má u
niktorých druhov masový charakter. Napríklad Graphosoma lineata bola do polovice 80.
rokov v oblasti neznámym druhom, pričom ide o tak nápadný druh, že je prakticky
nemožné ho prehliadnuť. Od roku 1986, kedy bol zaznamenaný prvý výskyt, sa masovo
rozšíril na mnohé charakteristické prirodzené i ruderálne stanovištia a dnes je jeho
výskyt zaznamenaný i vo vysokých polohách pomerne chladných, tienistých
stanovištiach. Iný, mierny a nenápadný vývoj je zaznamenaný u Mantis religiosa, ktorá
má v predmetnom území minimálne už na 2 lokalitách mimo travertínov stály výskyt,
pričom do konca 80. rokov bola zaznamenávaná sporadicky evidentne len po väčších
búrkach, ktorými bola prenášaná z južných okrajov Slovenského rudohoria. Vo
viacerých prípadoch sú evidentným odrazovým mostíkom práve travertínové lokality a
niektoré druhy sa napriek evidentnému šíreniu mimo nich zatiaľ nevyskytujú (napr.
Argiope bruennichi, ktorý sa po zistení ojedinelého výskytu na Dreveníku a Ostrej hore
pomerne rýchlo rozšíril a dnes je zaznamenávaný i na lokálnych výskytoch travertínov
uprostred oráčin, ale i mimo travertínového podkladu zatiaľ zistený nebol).
6.1.7.
Historická krajinná štruktúra
V porovnaní so súčasnou krajinnou štruktúrou ešte koncom päťdesiatych rokov
dominovala v mikroregióne mozaika políčok, ktorá bola pri pohľade z výšky znateľná v
podobe rozmazaných rôznofarebných pásov až do začiatku 70. rokov. Tomu
zodpovedala i podstatne odlíšená priestorová distribúcia mimolesnej zelene, ktorá
nebola na rozdiel od dnešného stavu kumulovaná do väčších skupín, ale bola
rovnomerne roztrúsená v celej krajine, najmä na strmších svahoch, kde tvorila
prirodzenú protieróznu bariéru. Travertínové kopy boli zväčša úplne holé, len s
roztrúsenými porastami borievky. Dnes zeleň absentuje v rozsiahlych blokoch krajiny a
na druhej strane je kumuklovaná na neobhospodarovaných plochách. Scelené do
väčších blokov boli iba pozemky v okolí Bijacoviec a v oblasti Dreveníka. Alúviá potokov,
tečúcich v prirodzených korytách, boli vyplnené lúčnymi porastami a mokraďnými
spoločenstvami, orné pôdy boli len na niektorých miestach na vyvýšených plochách
agradačných válov. Ako orné boli všobecne využívané len plochy s primeraným
sklonom. Ešte v 30. rokoch boli odvodnené plochy močiarov juhovýchodne od
Bijacoviec, ostatné močiarné plochy, najmä v alúviu Klčovského potoka, boli
nenarušené, zamokrené plochy lokality Hradská lúka siahali až po úroveň Nemešian.
Funkčné boli rybníky východne od Jablonova a mlynský náhon na Margecianke pod
Rybníčkom.
Lesný pôdny fond bol zhruba totožný s jeho dnešným vymedzením. V
severozápadnej časti územia zasahovali do bloku lesných porastov v dolinách súvislé
pásy lúk a pasienkov, rozsiahla nelesná plocha bola v pramennej oblasti Vavrincovho
potoka. Lokálne boli zmenené hranice lesných komplexov na južných okrajoch
Levočských vrchov, nakoľko boli intenzívnejšie využívané poľnohospodársky (pasienky)
a na severnom okraji predmetného územia v oblasti pod kótami Uhlisko (879 m n. m.) a
201
Hoľa (949 m n. m.). Podstatne iná bola situácia v oblasti Hornádskej kotliny, kde
neexistovala väčšina súčasných lesných porastov na travertínových kopách. Porasty
boli len na západnom úpätí Dreveníka (založené začiatkom XX. storočia), v
severozápadnej časti Pažice a na jej severovýchodnom okraji. Umelé borovicové remízy
boli pri Počkaji, na južnom úpätí Sobotiska a na západnom okraji Hodkoviec. Podstatne
menší rozsah mali porasty v oblasti Kozej hory, Chochola a Baldovskej hory, ktorých
okrajové časti boli intenzívne poľnohospodársky využívané. Malá enkláva súvislého
lesného porastu bola v oblasti kóty Hrástka (654 m n. m.), riedky porast charakteru lesa
bol v širšom okolí kóty Líška (701 m n. m.), enklávy lužného lesa boli severozápadne od
Šarvanca, na Ordzovianskom potoku severovýchodne od Studenca a v alúviu
Margecianky pod Spišským Podhradím.
V tej dobe už existovali niektoré objekty terajších hospodárskych dvorov v
Bijacovciach, Studenci, Jablonove, na lokalite Rybníček a na severnom okraji
Hodkoviec, ako aj areál tehelne a slepačej farmy severne od Spišského Podhradia.
Pozemky šľachtiteľskej stanice boli len medzi Klčovom a Nemešanmi. V prevádzke bol
lom na severozápadnom okraji Dreveníka, ku ktorému viedla úzkokoľajná železnica, ako
aj lom na juhovýchodnom okraji Dreveníka, lokálne boli malé ťažobne hliny a štrku
(Beharovce, Pažica). V priestore dnešného areálu Spišského kameňopriemyslu bola
vápenka. Funkčné boli objekty kúpeľov na Sivej Brade a v Baldovciach. Dopravná
infraštruktúra zostala v podstate nezmenená, oproti vtedajšiemu stavu bol vybudovaný
len severný obchvat Spišského Podhradia a lokálne zmeny na ceste I/ 18 a
vybudovaná prepojka z Bugľoviec na cestu Klčov - Trsťany.
Intravilány obcí mali prevažne výrazný uličný charakter, domy boli sústredené po
oboch stranách hlavnej ulice. Väčšine obcí dominovali stodoly po oboch okrajoch radov
domov, čo sa dnes fragmentárne zachovalo v Bijacovciach, rozsiahle súbory stodôl boli
aj na vtedajšom severnom okraji Spišského Podhradia. To už malo na južnom okraji
zárodky dnešnej priemyselnej zóny.
6.2.
Osobitne významné časti krajiny - právny stav
V zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sú v
predmetnom území vyhlásené viaceré chránené územia, sústredené najmä do oblasti
travertínových kôp.
Národná prírodná rezervácia Sivá Brada, vyhlásená úpravou Ministerstva
kultúry SSR č. 9146/1979 - OP z 30.11.1979 (pôvodne ako štátna prírodná rezervácia ŠPR) o výmere 19,5472 ha, k. ú. Spišské Podhradie
Prírodná pamiatka Sobotisko, vyhlásená Nariadením ONV v Spišskej Novej Vsi
č. 28/d z 22.12.1987 (pôvodne chránený prírodný výtvor - CHPV) o výmere 13,32 ha, k.
ú. Spišské Podhradie, Žehra
Národná prírodná pamiatka Spišský hradný vrch, vyhlásená Nariadením ONV
v Spišskej Novej Vsi podľa uznesenia č. 83 z 15.3.1990 (pôvodne ako CHPV, PP) o
výmere 24,2064 ha, k. ú. Žehra.
Prírodná pamiatka Ostrá hora, vyhlásená Nariadením ONV v Spišskej Novej
Vsi podľa uznesenia č. 83 z 15.3.1990 (pôvodne ako CHPV) o výmere 29,3240 ha, k. ú.
Spišské Podhradie, Žehra
Prírodná pamiatka Zlatá brázda, vyhlásená Nariadením ONV v Spišskej Novej
Vsi podľa uznesenia č. 83 z 15.3.1990 (pôvodne ako CHPV) o výmere 1,6160 ha, k. ú.
Spišské Podhradie.
202
Prírodná pamiatka Jazierko na Pažiti, vyhlásená Nariadením ONV v
Spišskej Novej Vsi podľa uznesenia č. 83 z 15.3.1990 (pôvodne ako CHPV) o výmere
0,1101 ha, k. ú. Spišské Podhradie.
Národná prírodná rezervácia Dreveník, vyhlásená vyhláškou Ministerstva ŽP
SR č. 83 z 23.3.1993, publikovaná v Zbierke zákonov SR, čiastka 25, 26.4.1993
(pôvodne ako ŠPR) o výmere 101,1557 ha, k. ú. Spišské Podhradie, Žehra. Prvý krát sa
ako chránené územie o výmere 40 katastrálnych jutár spomína v roku 1928. Z hľadiska
zákona účinne bola vyhlásená prvý krát až v roku 1982 úpravou Ministerstva kultúry
SSR č. 2964/1982 - 32 z 30.4.1982 o výmere 66,90565 ha.
Chránený areál Historický park Bijacovce, schválený Radou ONV v Spišskej
Novej Vsi č. 61 z 26. 3. 1982 (pôvodne ako historický park) o výmere 4,4322 ha, k. ú.
Bijacovce , za ChA vyhlásený v zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. (Klinda, 1995).
Chránený areál Historický park Hodkovce, schválený Radou ONV v Spišskej
Novej Vsi č. 61 z 26. 3. 1982 (pôvodne ako historický park) o výmere 9,0992 ha, k. ú.
Žehra, za ChA vyhlásený v zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. (Klinda, 1995).
V zmysle Generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability SR,
schváleného Uznesením vlády SR č. 319 z 27.4.1992, sa v území nachádza unikátne
nadregionálne biocentrum Dreveník o výmere cca 1800 ha s jadrom NPR Dreveník. V
tomto území by mala byť yhlásená potenciálna Chránená krajinná oblasť Spiš. Jej
územie bolo doteraz pracovne vymedzené vo viacerých variantoch, z ktorých ani jeden
nepresahuje na sever do štátnej cesty I/ 18.
V zmysle zákona č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti je v území
taktiež viacero vyhlásených chránených objektov a pásiem pamiatkovej ochrany.
Mestská pamiatková rezervácia Spišská Kapitula, vyhlásená vládou ČSR na
základe návrhu z 11.6.1950.
Národná kultúrna pamiatka Spišský hrad, vyhlásená Uznesením
Predsedníctva SNR č. 24 z 27.2.1961 (uverejnené v Zb. zákonov ČSSR, čiastka 36, z
18.7.1962). ochranné pásmo NKP Spišský hrad bolo vyhlásené ONV v Spišskej Novej
Vsi 19.12.1987 pod číslom 911/1987.
Národná kultúrna pamiatka Kostol sv. Ducha v Žehre, vyhlásená Uznesením
vlády SSR č. 255/1982, novelizovaná Uznesením Predsedníctva č. 54/83 z 15.3.1983
Pamiatková zóna v Spišskom Podhradí, vyhlásená vyhláškou Okresného úradu v
Spišskej Novej vsi č. 1/1993 z 10.2.1993
Spišský hrad a pamiatky jeho okolia - pod týmto názvom bola časť
predmetného územia zapísaná Výborom pre svetové dedičstvo UNESCO na 17.
zasadnutí 6. - 11. 12. 1993 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Návrh
ochranného pásma tohto územia bol spracovaný Pamiatkovým ústavom Bratislava,
regionálne stredisko v Levoči a jeho vymedzenie je mimo k. ú. Klčov a k. ú. Katúň
totožné s vymedzením územia MÚSES.
Mimo riešeného územia MÚSES:
Národná prírodná rezervácia Rajtopiky , vyhlásená v r. 1982, výmera 119,67 ha
v k.ú. Dúbrava, Harakovce.
V zmysle zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ktorým sa zrušil
zákon č. 20/1960 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení neskorších noviel je
vyhlásené ochranné pásmo zdrojov minerálnych vôd Baldovce - Sivá Brada. Pásmo má
dva stupne a pokrýva značnú časť riešeného územia. V súčasnej dobe je na základe
nových hydrogeologických poznatkov spracovaný nový návrh vymedzenia týchto
ochranných pásiem, (Haluška, Petrivaldský, 1993) ktorý je prakticky rozšírenou
203
modifikáciou doterajších stupňov ochranného pásma, pribúda 3. stupeň OP a vo
vnútri 1. stupňa je vyčlenená ešte zóna A prísnej ochrany.
V zmysle zákona č. 138/1973 Zb. o vodách v znení zákona NR SR č. 238/1993 Z.
z. o vodách je v predmetnej oblasti vyhlásených 7 pásiem hygienickej ochrany vodných
zdrojov rôznej výmery a tvaru. Ide o PHO vodných zdrojov v údolí Žehrice
severovýchodne od obce Žehra, v alúviu pravostranného prítoku Margecianky severne
od obce Bijacovce, v alúviu Mlynského potoka severne od obce Lúčka a na jej
severozápadnom okraji, v alúviu Doľanského potoka severne od obce Doľany (do
predmetného územia okrajovo zasahuje), východne od obce Jablonov a južne od obce
Baldovce.
V zmysle zákona č. 331/1992 Zb. (banský zákon) je vyhlásený dobývací priestor
(DP) 17/e Spišské Podhradie I., Dreveník - travertín, v k. ú. Spišské Podhradie o výmere
199 394 m2, DP 18/e Žehra, Dreveník - travertín, v k. ú. Žehra o výmere 36 582 m2, v k.
ú. Spišské Podhradie o výmere 271 091 m2.
6.3.
Zaťaženie prírody a krajiny
6.3.1. Primárne potenciálne bariérové prvky
Primárne stresové javy postihujú najmä južnú a strednú časť posudzovaného
územia, kým v severnej polovici takmer absentujú. Je to dané stupňom osídlenia,
geografickou polohou a geomorfologickými pomermi. V úzkej korelácii s týmto stavom je
i distribúcia hodnotných biotopov v území. Kým v severnej časti územia prevládajú
homogénne, rovnorodé biotopy (viac - menej) pravidelne rozmiestnené v území, južná
polovica je poznačená veľkou rozdrobenosťou, rôznorodosťou, veľkými rozdielmi v
kvalite, stupni zachovalosti jednotlivých ekosystémov.
Stresové faktory súvisiace s priemyslom, ťažbou a dopravou
Priemysel a ťažba
V posudzovanom území sa nenachádza veľa priemyselných objektov.
Existujúce sú sústredené najmä do mesta Spišské Podhradie, mimo neho je len závod
Baldovce, Minerálne vody, a.s. Prešov. V dobe budovania závodu bol v terajšom objekte
závodu park, ktorý bol úplne zničený. S hydrogeologickým prieskumom súvisí vrt na
severovýchodnom úpätí kopy Sivej Brady, navŕtaný v roku 1957, z ktorého v
nepravidelných intervaloch vystrekovala voda do výšky 5 - 6 m. Priamy negatívny vplyv
tohto zásahu je predpokladaný (možné ovplyvnenie hydrologického režimu prirodzených
vôd kopy), má však veľmi závažný druhotný vplyv, nakoľko je centrom pozornosti
návštevníkov Sivej Brady, ktorí nerešpektujúc zákon, prechádzajú chráneným územím,
zošľapávajú sintre a halofytnú vegetáciu, znečisťujú územie, následkom čoho dochádza
k značnej degradácii veľkej časti chráneného územia.
Dlhodobú tradíciu, siahajúcu až do obdobia začiatku výstavby Spišského hradu,
má kamenárska výroba, viazaná na ťažbu a spracovanie travertínu. Následkom tejto
ťažby je osem starých lomov po obvode planiny travertínovej kopy Dreveník, jeden lom
v sedle medzi Dreveníkom a Ostrou horou, jeden lom na juhozápadnom úpätí
travertínovej kopy Ostrá hora, jeden lom na južnom okraji travertínovej kopy Ostrá hora,
jeden lom na južnom okraji travertínovej kopy Pažica a dva lomy na západnom a
východnom okraji travertínovej kopy Sobotisko. Okrem nich s v travertínových kopách
nachádzajú malé, nevýrazné a eróziou zahladené lokálne lomy a ťažobne. Podľa
niektorých geológov a zrejmých stôp v teréne je i dnešný obraz Kamenného raja vo
a)
204
východnom svahu Dreveníka čiastočne výsledkom separovanej ťažby travertínu. V
minulosti išlo o pomalú, zväčša separovanú ťažbu travertínu v priestoroch, ktoré dnes
pôsobia často prirodzeným dojmom, pričom bola zúžitkovaná podstatná časť
vyťaženého travertínu a na haldách ostávali len malé úlomky, vytvárajúce antropogénne
tvary, blízke prirodzeným sutinám, napr. v oblastiach dolomitov. Napriek tomu nemožno
povedať, že išlo o neškodné zásahy, napr. v oblasti Pekla na západnom okraji
Dreveníka boli 2 lomy, v ktorých boli odťažené aj prirodzene zosunuté bloky, ktoré sú i v
súčasnosti najhodnotnejšími biotopmi v rámci celej lokality, odseparované bloky boli
odťažené i v západnom lome na južnom okraji planiny Dreveníka a ešte v priebehu
rokov 1952 - 53 bola vybudovaná vozová cesta do oblasti južného okraja Pekla kvôli
odťaženiu jednej prirodzenej veže. V súčasnej dobe je napriek tomu ťažba prevádzaná
neporovnateľne nevhodnejšími metódami, tempom, rozsahom i následkami. Veľmi
nevhodne je prevádzaná v lome na severozápadnom okraji Dreveníka v DP Spišské
Podhradie I. Ťažba v tomto priestore mala dlhodobo veľmi malú vyťaženosť (len 2%
blokovej vyťaženosti) a až 60% objemu ťažby bolo deponovaných na halde. Ťažba
znamenala a stále znamená výrazný negatívny vplyv na prostredie travertínovej kopy
Dreveník (likvidácia rozsiahlych plôch mimoriadne cenných spoločenstiev s výskytom
chránených druhov v mnohomilionových hodnotách spoločenského ocenenia, vplyv
otrasov z odstrelov na blokové zosuvy v oblasti Dreveníka i Spišského hradu, prejazdy
nákladných automobilov v širšom okolí lomu, znečisťovanie okolia). Vzhľadom na
dlhodobo neudržateľnú situáciu v ťažbe travertínu v tomto priestore bol geologickým
prieskumom overený nový dobývací priestor, vytýčený ako DP Žehra, nachádzajúci sa v
centrálnej časti Dreveníka, na vrchu planiny, v jej južnej časti. Lokalizácia ťažby v tomto
priestore bola okrem optimistických výsledkov geologického prieskumu odvodňovaná
nezmyselne a demagogicky aj dôvodmi ochrany prírody. DP bol v rokoch 1980 - 1982
sprístupnený asfaltovou komunikáciou, ktorá bola vedená po 2/3 obvodu travertínovej
kopy a pri je výstavbe došlo k závažnému narušeniu viacerých vzácnych častí lokality,
na južnom úpätí Dreveníka bola vybudovaná nová prevádzka, do DP bol vybudovaný
kolektor, vedený južným svahom Dreveníka a bol otvorený vlastný lom, ktorý bol až do
ukončenia jeho prevádzky v roku 1993 označnovaný ako prieskumná otvárka lomu.
Ťažba v rokoch 1982 - 1993 nepreukázala opodstatnenosť výsledkov GP, k čomu mohlo
čiastočne prispieť aj evidentné porušovanie projektových ťažbových technológií zo
strany ťažobnej organizácie, ktorou bol vtedy Slovenský priemysel kameňa, závod
Spišské Podhradie, neskôr Spišský kameňopriemysel Spišské Podhradie. V roku 1993
došlo následkom ekonomických výsledkov prevádzky k opusteniu lomu v DP Žehra,
pričom už nie je nádej na obnovenie ťažby v ňom, nakoľko táto bola povolená len do
konca roka 1996 a v súčasnej dobe je, na rozdiel od situácie pri vyhlásení DP Žehra,
celý priestor DP je súčasťou územia Národnej prírodnej rezervácie Dreveník.
b)
Dopravné línie a plochy vo vzťahu k intenzite dopravy
Posudzovaným územím vedú 2 komunikácie, prekračujúce intenzitu premávky
nad 1 000 automobilov za 24 hodín. Štátna cesta I/ 18 (E 50) Levoča - Prešov, ktorá je
medzinárodného významu, prechádza územím v úseku Klčov - rozcestie Pongrácovce.
Intenzita dopravy v úseku Klčov - Spišské Podhradie je 4 653 vozidiel za 24 hodín podľa
sčítania cestnej dopravy v roku 1990 a v úseku Spišské Podhradie - Branisko 3 623
automobilov za 24 hodín. Doprava je v Spišskom Podhradí čiastočne odklonená štátnou
cestou Spišské Podhradie - Spišské Vlachy, kde je intenzita 3 111 automobilov za 24
hodín. Oba cestné úseky majú k predmetu MÚSES negatívny vzťah v priamom dopade,
zrejmý je aj ich dlhodobý negatívny vplyv na biotu, najmä živočíšstvo, kde pôsobia ako
205
výrazný bariérový prvok. Najzávažnejšie je ovplyvnený biotop - Národná prírodná
rezervácia Sivá Brada.
V riešenom území je plánovaná výstavba diaľnice D1 v úseku Hybe - Prešov.
Nakoľko v predmetnom území došlo k rozporom ohľadom trasovania budúcej diaľnice,
bola spracovaná variantne. Osi posledných dvoch aktuálnych návrhov sú zachytené v
mape reálneho stavu MÚSES. Diaľnica potencionálne ohrozuje viaceré hodnotné prvky
MÚSES (úseky nie sú vyznačené na líniách osí v mape reálneho stavu MÚSES) a
terajší návrh by zaznamenal likvidáciu PR Hájik a závažné ohrozenie PR Sivá Brada. Z
hľadiska MÚSES je jednoznačne horší obchvatový variant, kým variant, súbežný s
terajšou cestou I/ 18, ktorý by ešte vyžadoval úpravu, by mohol znamenať podstatne
menšie narušenie väzieb v krajine a jej ekologickú stabilitu, nakoľko by došlo len k
rozšíreniu doterajšieho dopravného koridoru a k rozšíreniu stresového vplyvu v už
čiastočne adaptovaných ekosystémoch. Tento názor však vyslovujú spracovatelia len vo
vzťahu k MÚSES, netýka sa ostatných záujmov v krajine.
Pre výsledný variant diaľnice je nutné spracovať samostatnú ekologickú štúdiu s
ohľadom na čo najviac možné zabezpečenie obnovy narušených väzieb. Z doterajších
poznatkov vyplýva, že najzávažnejšie narušenie neznamená výsledná stavba, ale
zásahy, spojené s jej výstavbou (nadmerné poškodenie širšieho okolia, ktoré je vlastnou
stavbou nenarušené). V tak cennom území je potrebné vopred vopred myslieť aj na
tento aspekt stavby.
c)
Elektrovody a prenos informácií
Posudzovaným územím okrem množstva lokálnych a miestnych elektrických
vedení 22 kV vedie i jedno diaľkové 110 kV elektrické vedenie. Bolo vybudované v 70.
rokoch a je vedené čiastočne aj vo veľmi nevhodnom území, pohľadovo cennom, najmä
na západnom okraji posudzovaného územia, kde z pohľadu z kotliny vystupuje nad
horizont ako technická dominanta. V priebehu dlhšieho obdobia boli zistené v trase
elektrického vedenia uhynuté vtáky, najmä dravce.
Z krajinárského a čiastočne aj biologického hľadiska možno za nevhodný
považovať i prebiehajúci proces všeobecnej výmeny drevených stĺpov 22 kV vedení za
betónové. Územím prechádza i diaľková linka telefónneho kábla, ktorá opäť v oblasti
Sivej Brady vážne poškodila chránené územie.
d)
Skládky
V riešenom území je množstvo drobných nelegálnych skládok odpadu,
sústredených predovšetkým v okolí obcí, ale i pri vzdialenejších objektoch (včelíny).
Rozsiahlejšie skládky alebo skládky významné z hľadiska poškodzovania alebo
negatívneho ovplyvňovania prírodných prvkov a ekosystémov sú vyznačené v mape
reálneho stavu MÚSES ako stresové faktory s kódom S a očíslované v rozsahu 1 - 20.
Stresové faktory súvisiace s poľnohospodárstvom, lesným a vodným
hospodárstvom:
a)
Živočíšna výroba
V riešenom území je 9 hospodárskych dvorov (HD) živočíšnej výroby, ktoré sú
skoro v každej obci postavené z krajinárskeho hľadiska nevhodne. Najvýraznejšie je to v
prípade hospodárskeho dvora v Žehre, ktorý je situovaný voči pohľadovej panoráme s
206
kostolom sv. Ducha necitlivo, barbarsky. Vplyv na životné prostredie je prakticky u
všetkých objektov výrazne negatívny, areály sú zdrojom zápachu, zaburinenia,
znečistenia povrchových a podzemných vôd. Na okrajoch všetkých areálov sú rozsiahle
plochy priehonov dobytka, na ktorých je zničená vegetácia, poškodená pôda a sú
zdrojom rozširovania najmä vodnej erózie.
So živočíšnou výrobou súvisia aj poľné hnojiská, ktorých je taktiež veľké
množstvo. Súčasné poľné hnojiská sú zväčša nefunkčné a sú zdrojom znečistenia a
zaburinenia širišeho okolia. Navyše sú zvyčajne poľné hnojiská umiestnené krajinársky
veľmi nevhodne, na kótach, hrebeňoch, resp. v blízkosti hodnotných urbanistických
alebo prárodných objektov.
Z ďalších negatívnych vplyvov živočíšnej výroby je košarovanie dobytka na západnom
okraji trevrtínovej kopy Pažica. Košarovanie bolo dlhodobo prevádzané na okraji
lesného porastu, zaradeného do kategórie ochranný les, následkom čoho cca 0,5 ha
úplne odumrelo. Rozsiahle plochy pasienkov sú dlhodobo zaburinené, nevyužiteľné,
dlhodobými splachmi na jednom mieste košarovaných plôch je silne poškodené aj
územie Prírodnej pamiatky Jazierko na Pažiti.
b)
Plochy poľnohospodárskej pôdy
V období pred kolektivizáciou a socializáciou bolo územie okolia Spišského hradu
jedným z najmalebnejších v regióne. Úzke pásy políčok v hladko modelovanej krajine s
dominantou Spišského hradu zvýrazňovali štruktúru krajiny a dávali jej osobitný pôvab,
čo dnes môžeme vnímať už len na dobových fotografiách. Aj v tejto dobe už bola
poľnohospodárska krajina narušená významným negatívnym zásahom - odvodneniami
v oblasti juhovýchodne od Bijacoviec, kde boli zničené veľmi hodnotné, v Hornádskej
kotline ojedinele spoločenstvá. V období 60. rokov boli parcely scelené, vytvorené
rozsiahle bloky oračín. Druhá vlna rekultivácií prebehla začiatkom 80. rokov a
zaznamenala likvidáciu rozsiahlych plôch hodnotných spoločenstiev najmä v okrajových
častiach kotliny a na južných výbežkoch Levočských vrchov, ktoré boli dovtedy
nenarušené.
Osobitné, aj v súčasnosti pretrvávajúce negatívne zásahy, sú v oblasti Sivej
Brady, kde sú plochy slatinísk na východnom a západnom úpätí kopy poškodzované v
súvislosti s rozorávaním priľahlých plôch a rozsiahle plochy chráneného územia sú silne
poškodzované až zničené prejazdami poľnohospodárskej techniky a automobilov.
Prejazdami je silne poškodené aj územie Prírodnej pamiatky Sobotisko. V nedávnom
období bolo prevedené aj odvodnenie a rekultivácia údolia nad HD v Bugľovciach,
následkom čoho zanikli hodnotné aluviálne a prameniskové spoločenstvá, pričom efekt
získania poľnohospodárskej pôdy je už v súčasnej dobe negovaný zarastaním, ako aj
poškodzovaním plôch zo strany HD samotného.
c)
Lesy
V oblasti LPF sa neprejavujú výraznejšie negatívne zásahy zo strany samotnej
prevádzky. Rozsiahle holiny sú spôsobené pravdepodobne znečistením ovzdušia a
globálnymi klimatickými vplyvmi, i keď u viacerých boli primárnym podnetom rozsiahle
holoruby. V posudzovanej oblasti nie sú vystavené lesné cesty, ktoré by závažnejšie
zasahovali do prostredia, ako je to v iných oblastiach regiónu, hoci niektoré lesné cesty
sú na hranici takéhoto posudzovania (napr. v doline Slavkovského potoka, na hrebeni
Babej hory, v doline Margecianky, v doline Vavrincovho potoka). Lesné sklady často
predstavujú lokálny negatívny zásah, nie však významný v rámci posudzovania celého
207
územia. Ako výrazne negatívum bolo vyhodnotené len zalesňovanie nelesných plôch
v rámci delimitácií pôdneho fondu, ktoré znamenalo častokrát likvidáciu veľmi
hodnotných, najmä zonálnych spoločenstiev v prechodových zónach krajiny.
d)
Produkčné vodné plochy
Umelo vybudované vodné nádrže sú v posudzovanom území dve. Jedna
rozsiahlejšia je v doline obce Klčov. Vybudovaná bola v 80. rokoch pre účely závlah a
nepôsobíako negatívny jav, nakoľko pomerne dobre zapadá do okolitého prostredia a
pomáha zvyšovať biodiverzitu ako biotop rozmnožovania obojživelníkov. Druhá
spevnená plocha sa nachádza v strednej časti toku Žehrice. Priamo v alúviu je
vybudovaná malá vodná nádrž s jednuduchým stavidlom, spevnená panelmi, ktorá je
momentálne nefunkčná. Jej naplnenie, i keď nebude plniť pôvodnú funkciu, by malo
veľký význam pre biotu, nakoľko v celom predmetnom území výrazne absentujú vhodné
biotopy pre rozmnožovanie obojživelníkov a vodné bezstavovce. Aj keď umelé vodné
nádrže predstavujú v zmysle metodiky stresové faktory, uvedené nádrže majú aj
výrazný pozitívny charakter.
Regulácie v poľnohospodárskej krajine sú z hľadiska ochrany prírody, krajinného rázu a
v konečnom dôsledku i poľnohospodárskej produkcie neúčelné, zbytočné až škodlivé.
Znamenali likvidáciu pôvodne veľmi cenných biotopov v celej Hornádskej kotline, nielen
v posudzovanom území. Následkom ich nefunkčnosti sú dnes rozsiahle plochy napr. v
alúviu Klčovského potoka zarastené málo hodnotnými porastami tŕstia, ktoré pôsobia na
pohľad prirodzene a sú z ekostabilizačného hľadiska plochy lepšie ako po reguláciách,
avšak z biologického hľadiska ide o temer sterilné plochy, ktoré sa len pomaly stávajú
druhotnými v povodí Margecianky, kde sú plochy v bezprostrednom okolí regulovaných
tokov intenzívne využívané, následkom čoho sú tieto denaturovanými stokami,
negatívne ovplyvnenými aj splachmi chemikálií a hnojív z priľahlých intenzívne
obhospodarovaných plôch. Len malá časť brehov nadobúda charakter druhotných
prírodných biototpov. Niektoré regulované časti tokov boli osadené nevhodnou
topoľovou výsadbou.
Stresové faktory a vplyvy súvisiace s rekreáciou a cestovným ruchom
a)
Sivá Brada
Na lokalite bolo veľmi nevhodné nelegálne vybudované asfaltové parkovisko,
slúžiace neusmernenému navštevovaniu lokality s negatívnymi následkami, dlhodobo
poškodzujúcimi jedno z najcennejších území v regióne i širšom priestore, ktoré v
súčasnej dobe hrozia zánikom podstatnej časti najcennejších biotopov. Na južnom okraji
je areál bývalých kúpeľov, v súčasnosti slúžiaci viazanému cestovnému ruchu, ktorý je z
dlhodobého i súčasného krátkodobého hľadiska taktiež závažným negatívnym vplyvom
na územie národnej prírodnej rezervácie (pohyb automobilov, návštevnosť,
znečisťovanie). Značný podiel na nepriaznivej situácii má aj vrt na severovýchodnom
úpätí kopy, z ktorého v nepravidelných intervaloch vystrekuje voda, čo je lákadlom
prakticky pre všetkých návštevníkov Sivej Brady, ktorých denný počet za priaznivého
počasia v letnom období dosahuje 1 000.
b)
Spišský hrad a severné úpätie Ostrej hory
V sedle medzi oboma biotopmi bolo nelegálne vybudované asfaltové parkovisko
a budova pre potreby Archeologického ústavu SAV, ktoré sú v súčasnej dobe v
súvislosti s ich využívaním, zdrojom sústavných negatívnych vplyvov (pohyb
208
automobilov, návštevnosť, znečisťovanie). Závažný je aj vplyv neusmerneného
pohybu návštevníkov v južnom svahu kopy Spišského hradu mimo komunikácií, ktoré
znamená poškodzovanie vzácnej vegetácie a eróziu. Do tejto kapitoly možno zaradiť aj
ďalší stresový faktor v oblasti Spišského hradu, týkajúci sa rekonštrukcii a záchrany
objektov Spišského hradu. Od 70. rokov prevádzaná rekonštrukcia hradu znamenala a
znamená vo viacerých smeroch negatívny vplyv na hodnotné prírodné prostredie
travertínovej kopy, na ktorej bol hrad postavený. V súvislosti s úplne neopodstatnenou
fixáciou časti hradnej skaly došlo k úplnému odstráneniu vegetácie s výskytom vzácnych
a chránených druhov rastlín na rozsiahlych plochách skalných stien, ktoré boli ináč
neprístupné a tým pádom s veľmi zachovalými, hodnotnými spoločenstvami. Silne
poškodené boli územia úpätia skalných stien pri úprave terénu kvôli stavbe lešenia, na
skalách ostali dlhodobo až trvalo badateľné hrdzavé fľaky od lešenia a kotiev fixácie. V
mnohých častiach boli materiálom strhnutým zo stien a ich úpätí zasypané rozsiahle
plochy svahu kopy a následne sa stali zdrojom masívneho zaburinenia. Nezanedbateľné
je i znečistenie v súvislosti s realizáciou prác. Niektoré miesta hradnej skaly boli úplne
zmenené zamurovaním, pričom vznikli úplne nové, neprirodzené pravidelné tvary. V
súčasnej dobe bola započatá rekonštrukcia východnej a severnej časti horného
nádvoria, ktorá by mala zasiahnuť najhodnotnejšie časti hradnej skaly. Pokiaľ nedôjde k
rozumnému kompromisu s rešpektovaním prírodných hodnôt chráneného územia,
zaniknú alebo budú ťažko poškodené jedinečné plochy kopy, ktoré majú akú - takú
obdobu len na Dreveníku.
Stresové faktory a vplyvy súvisiace s urbanizáciou
K týmto vplyvom možno z dlhodobého časového hľadiska zarátať mnohé
novostavby a nové obytné súbory, ktoré vznikli prakticky v každej obci riešeného
územia. Okrem záberu často hodnotných prirodzených ekosystémov znamenali často
závažné narušenie charakteristického rázu obce i širšieho krajinného záberu.
Z konkrétnych negatívnych zásahov, súvisiacich s urbanizáciou, realizovaných
mimo súvisle zastavané územia v cenných biotopoch, sú v mape reálneho stavu
MÚSES s indexmi O a T uvedené nasledovné:
Vrcholová časť Ostrej hory je značne zdevastovaná viacerými vplyvmi neusmerneným pohybom návštevníkov a znečisťovaním, nelegálnym neusmerneným
využívaním na športové aktivity (paragliding), ako aj hromadnými akciami najmä pri
príležitosti výročia SNP. Tento zvyk od druhej polovice 80. rokov nebol realizovaný,
avšak od roku 1994 sme ho opäť zaregistrovali v súvislosti Dňom ústavy. Pri tejto
príležitosti je opäť kladená i vatra, čo znamená priamy negatívny zásah. Veľkým
negatívom je i pobyt väčšieho množstva ľudí v cennej vrcholovej časti kopy v dobe
optima kvitnutia bohatej populácie zákonom chránených rastlín, ojedinele v rámci celého
okresu.
V druhej polovici 80. rokov bola úplne nezmyselne zasypaná časť úvozu starej
poľnej cesty na východnom okraji Spišského Podhradia. Zásyp bol vykonaný na popud
vtedajšieho MNV a do jeho zistenia bola zničená veľká časť starého, stabilizovaného
úvozu s výskytom hodnotných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev.
Stará rómska osada na južnom úpätí Dreveníka síce administratívne spadala
pod Žehru, prakticky bola od nej odlúčená a predstavovala neusporiadanú obytnú
formáciu bez akéhokoľvek základného hygienického zabezpečenia a so závažnými
následkami pre okolité prírodné prostredie, čo sa prejavovalo najmä znečisťovaním,
každoročným jarným vypaľovaním, výrubom stromov a krov z brehových porastov
Margecianky a najmä vtedajšej ŠPR Dreveník. Po vybudovaní novej osady došlo k
zbúraniu časti starej, jej značná časť je však stále obývaná so všetkými negatívnymi
209
dôsledkami. K tomuto negatívu možno priradiť aj osídlenie jednotlivých objektov
(mlyn) pod štátnou cestou Spišské Podhradie - Dobrá Vôľa Rómami. Postupnou
devastáciou objektov a ich následným zbúraním došlo k odstráneniu jednak historického
dokladu o osídľovaní častí krajiny, jednak určitého spestrujúceho prvku v nej (samotná
stavba a priľahlé pozemky so sadom, ktoré boli pôvodne obhospodárované odlišne od
veľkoplošného využívania nivy Margecianky poľnohospodárskym podnikom).
Nová rómska osada, vybudovaná koncom 80. rokov, nevyriešila úplne problém
starej a na druhej strane vyvolala množstvo ďalších nových problémov. Panelová
výstavba priniesla do krajiny cudzorodý prvok.
Špecifický problém novej rómskej osady je výrub stromov v lesných porastoch
lokality. Ide o rovnaký jav, aký bol dlhodobo registrovaný v súvislosti so starou osadou
na Dreveníku, kde vplyvom dlhodobej nelegálnej ťažby dreva bol les najmä na
juhozápadnom úpätí masívu značne zredukovaný až úplne odstránený. Rovnaký stav
nastel nastal na Jereňáši, kde bol sporadický výrub zaznamenaný aj pred postavením
novej osady, od jej vysídlenia však došlo k nebývalému nárastu nelegálnych výrubov a
na vyznačenej ploche ostala úplná holina. Okrem likvidácie geneticky cenných porastov
lesných drevín to má za následok radikálne zmeny v mimoriadne cennom podraste, ako
aj rozsiahlu eróziu na stŕmych svahoch, ktorá vzniká sústavným pohybom osôb a
spúšťaním kmeňov po vytvorených chodníkoch. Okrem tejto sústredenej plochy je
ťažba, prirodzene prevádzaná po celej ploche Jereňáša.
6.3.2. Sekundárne potenciálne bariérové prvky
a)
Znečistenie ovzdušia
Na rozdiel od predchádzajúcich typov stresových faktorov má znečistenie
ovzdušia viac - menej rovnomerný vplyv na celú oblasť. K čiastočnej kumulácii
následkov tohto javu dochádza na severnom okraji územia v záveroch vyššie
položených dolín, ktoré intenzívnejšie zachytávajú prúdenie vzduchu. Hoci južný smer
vetra, ktorý by mohol prinášať znečistenie z 2 významných zdrojov z oblasti stredného
Spiša je v území najmenej sa vyskytujúci, upozorňujeme na významný výskyt
inverzných hmiel v tejto časti kotliny, ktoré sú dobrým nosičom znečistenia i mimo
prúdenia prevládajúceho smeru vetra.
V riešenom území sa nevyskytuje žiaden hlavný bodový zdroj znečistenia
ovzdušia. Hlavným plošným zdrojom je lokálne kúrenie, ktoré uvoľňuje prevažne SO2 a
NOx. Ukazuje sa, že dlhodobý vplyv aj podlimitných množstiev môže byť významným
stresovým faktorom pre biotu, najmä vzhľadom na spomínané špecifické klimatické
podmienky, nešpecifikovaný ďiaľkový prenos škodlivín a skutočnosť, že územie sa
nachádza na okraji extrémne zaťaženého priestoru stredný Spiš.
Okrem evidentného vplyvu ďiaľkového prenosu znečistenia a podlimitného
dlhodobého znečistenia, prípadne aj lokálneho sezónneho znečistenia, bol na území
dokázaný aj konkrétny zdroj znečistenia. Maňkovská (in Stupák, 1993) na základe
rozborov viacerých vzoriek ihličia borovice lesnej z oblati Pažice, Sobotiska, Ostrej hory
a Dreveníka stanovila koncentrácie sledovaných prvkov. Z výsledkov vyplýva, že na
lokalite Sobotisko je vo vzorkách nežiadúce množstvo dusíka. Sírou boli v porovnaní s
kontrolnými stanovišťom kontaminované všetky vzorky, najvyšší obsah bol z južného
úpätia Dreveníka. Obsah chlóru predstavoval len mierne zvýšenie. Zvýšený obsah olova
bol zaznamenaný na južnom okraji Pažice, v Spišskom Podhradí a na Ostrej hore.
Kadmium a mangán neboli zvýšené, obsah medi bol zvýšený v Spišskom Podhradí.
Okrem južného úpätia Pažice mali všetky vzorky výrazne zvýšené obsahy železa.
Obsah ortuti vo vzorkách predstavuje10 - 25 násobné zvýšenie. Výrazne zvýšené
210
obsahy arzénu boli na Ostrej hore a južnom úpätí Dreveníka, selén bol zvýšený na
všetkých plochách. Podľa Maňkovskej sú lesné porasty v okolí Spišského Podhradia
ovplyvnené imisiami s bývalých Železorudných baní Rudňany a Kovohút Krompachy.
Tento záver potvrdzuje i rozbor zrážkovej vody a vody zo snehu dokázal popri pH 7,2
zvýšenú koncentráciu Sr, Fe, Zn a vysokú koncentráciu Cu, čo bolo tiež pripísané
emisiám z Rudnian a Krompách (Stupák, 1993).
b)
Znečistenie povrchových a podzemných vôd
Znečistením povrchových a podzemných vôd sa vo svojich prácach zaoberali
Stupák (1993) a Haluška, Petrivaldský (1993). Z prieskumov Stupáka (1993) vyplýva, že
koncentrácia prvkov v riečnych sedimentoch neprekračuje prirodzené hodnoty, resp.
ojedinele mierne zvýšenie u Cr a Cu nepovažujú za dôsledok antropogénnej činnosti.
Samotné vody sú zväčša značne znečistené, prítoky Margecianky sú silne znečistené
(IV. stupeň) a samotná Margecianka pod Spišským Podhradím je veľmi silne
znečisteným tokom. Na znečistení majú vysoký podiel psychrofilné, koliformné, fekálne
koliformné baktérie, NH4 a NO2, čo sa prisudzuje antropogénnemu znečisteniu odpadové vody, prevádzkovaná skládka v Spišskom Podhradí, splachy z polí v okolí
tokov. Podzemná voda v sledovanej oblasti je z hľadiska fyzikálno - chemických
vlastností a obsahu stopových prvkov vhodná pre pitné účely bez úpravy. Vzorka vody z
prameňa južne od Dreveníka v údolí Margecianky nad Dobrou Vôľou, využívaného
obyvateľmi rómskej osady nevyhovovala z bakteriologického hľadiska. Vzorky s
prameňov všeobecne vykazovali zvýšenú koncentráciu uránu. Rozbor minerálnych vôd
z prameňov na Sivej Brade dokázal, že stopové prvky sa vyskytujú zväčša v stopových
koncentráciách, s výnimkou mierneho prekročenia hodnôt Cu. Z mikrobiologického
hľadiska však pramene nevyhovovali, najmä bezodtokové pramene na vrchole kopy,
ktoré sú hrubo mikrobiologicky znečistené, vrt B - 2 na severovýchodnom úpätí
vyhovoval aj z mikrobiologického hľadiska. Vzorky z upravených prameňov sv. Ondreja
a sv. Kríža sa vyznačujú aj zvýšenou koncentráciou ropných látok a všetky vzorky
vykazujú zvýšenú rádioaktivitu, čo je zrejmé aj z prieskumu Uranpresu (Daniel a kol.,
1995). Podľa Halušku, Petrivaldského (1993) v oblasti Baldoviec je obyčajná podzemná
voda značne bakteriologicky znečistená vplyvom prevádzky hospodárskych dvorov a
obhospodárovania poľnohospodárskych vôd vôbec, kvartérne sedimenty s rozptýlenou
minerálnou vodou sú tiež značne ovplyvnené mikrobiologicky, bezprostredná oblasť
výveru minerálnych vôd je bakteriologicky a biologicky nezávadná. Autori dokázali
znečistenie podzemnej vody organickým dusíkom, ktoré s znižuje v smere sever - juh a
stráca sa v okolí tektonickej línie južne od Baldoviec, ako aj znečistenie podzemnej vody
pesticídmi z leteckého ošetrovania severne a západne od výverovej oblasti. Voda v
Klčovskom potoku nad vývermi má IV. - V. stupeň čistoty, pod závodom
Východoslovenských žriedel v Baldovciach má jednoznačne charakter V. stupňa (veľmi
silne znečistená voda), je ovplyvňovaná prestupom minerálnych vôd, ale sama zdroje
týchto vôd neovplyvňuje. Podľa RÚSES sa v oblasti vyskytujú v prevažnej časti kvalitné
podzemné vody bez potreby úpravy, v širšom okolí Ordzovian, Beharoviec, Granč Petroviec, Žehry a lokálne na severnom okraji územia je podzemná voda s potrebou
jednostupňovej úpravy na pitnú vodu. Bajo (1992) uvádza nadlimitné koncentrácie NH4
v podzemnej vode v oblasti Jablonova, Bijacoviec a Katúňa, humínových látok a Cr v
oblasti Granč - Petroviec, Fe v oblasti Jablonova, Mn v oblasti Baldoviec a NO2 v oblasti
Katúňa (podľa ČSN 75 7111).
Aj vyššie časti prítokov Klčovského potoka a Margecianky majú pomerne vysoké
znečistenie, nikde nebol zistený nižší ako II. stupeň znečistenia, predpoklad I. stupňa je
211
len v najvyšších častiach prítokov. Podstatne lepšia kvalita vody je v povodí
Slavkovského potoka.
c)
Zaťaženosť prostredia hlukom
Z hľadiska hlukového žaťaženia sú významné komunikácie s dopravnou hustotou
nad 1000 vozidiel/ deň, centrálna časť Spišského Podhradia, veľmi významným zdrojom
bude budúca diaľnica. Z priemyselných prevádzok je významným zdrojom hluku
prevádzka Spišského kameňopriemyslu v DP Spišské Podhradie I., ako aj sporadické
odstrely v lome. Významným javom sa stali najmä v poslednej dobe vyhliadkové lety
nad oblasťou Spišského hradu, pričom nie je rešpektovaný § 17, ods. 3, písm. n) zákona
NR SR č. 287/1994 Z. z..
d)
Poškodenie pôdy
Stupák (1993) previedol v rámci prieskumov rozborov pôdy z viacerých stanovíšť,
pričom po matematickom spracovaní výsledkov súboru 90 vzoriek boli vymedzené
oblasti s nadmernou koncentráciou jednotlivých prvkov vo vrchnom pôdnom horizonte.
Koncentrácia prvkov bola hodnotená v 3 stupňoch - A predstavuje prirodzenú pozaďovú
koncentráciu, B je medzná koncentrácia, pri ktorej dosiahnutí sa vyžaduje zahájenie
prieskumných prác a C je medzná koncentrácia, pri ktorej dosiahnutí sa vyžaduje
asanácia. V oblasti Ostrej hory a Dreveníka sa nachádza anomálna koncentrácia As,
presahujúca medznú hodnotu kategóriu B, čo je podľa autora spôsobené prirodzeným
obsahom v travertínoch i nadložných vrstvách. V celej prieskumnej oblasti (totožnej so
strednou časťou južného okraja územia, ktoré je predmetom MÚSES) bola zistená
mierne zvýšená koncentrácia Cd oproti prirodzenému obsahu, nedosahujúca však
medznú hodnotu B. U Hg bolo zistené zvýšenie nad úroveň kategórie A v oblasti
Sobotiska, čo potvrdzuje i zvýšený obsah Hg v travertínoch Sobotiska. Obsah Pb bol
zvýšený nad úroveň kategórie B v oblasti južne od Studenca, v tranertínoch bol zvýšený
obsah oproti normálu zaznamenaný v oblasti Spišského hradu. Na mape anormálnych
hodnôt je zvýšená koncentrácia v oblasti Sobotiska. Vzhľadom na chemizmus
sedimentárnych hornín je predpokladaný antropogénny pôvod zvýšených koncentrácií.
U Sr bolo zaznamenané niekoľkonásobné prekročenie prirodzeného obsahu na lokalite
Sivá Brada - Kamenec, v menšej koncentrácii aj na Sobotisku. Tento stav môže byť
odrazom prirodzených procesov, nakoľko Sr sa koncentruje prevažne vo vápnitých
sedimentoch. Prirodzený obsah v kategórii A prekračuje Zn v oblasti Sivá Brada Kamenec a v oblasti Spišského hradu, predpokladaný je dôsledok antropogénnej
činnosti. U Mn bola výraznejšia anomálna koncentrácia zaznamenaná v oblasti
Dreveníka, medzné obsahy kategórie A sú prekračované len mierne. Rovnaký stav je u
Zr, ktorý svojim obsahom v pôdach poukazuje na prirodzený pôvod. Zvýšený obsah P
bol zaznamenaný najmä na poľnohospodársky obrábaných pôdach v okolí
travertínových kôp Sivá Brada, Ostrá hora a kopy Spišského hradu. Zvýšený obsah je
predpokladaný výlučne z antropogénnych činností (z používania hnojiva NPK). Okrem
uvedených údajov boli vo vzorkách z intravilánu Spišského Podhradia zistené zvýšené
obsahy As, Ba, Co, Cu, Fe, Hg, Pb, Zn, čo je spôsobené antropogénnou činnosťou- zo
súhrnnej mapy izolínií vidieť, že najväčšia anomália koncentrácie prvkov Cu, Zn a Sr je v
oblasti Sivá Brada - Kamenec, prvkov Sr, Mn, Hg a Pb na lokalite Sobotisko a veľko
koncentrácia As a Mn je v oblasti najmä poľnohospodárskej činnosti (čierne a legálne
skládky hnoja a domového odpadu, potvrdené i našim prieskumom) podľa zloženia
prvkov aj emisným zdrojom Krompachy a Rudňany.
S obsahom prvkov v pôde ( ale aj celkovým znečistením prostredia) súvisí aj ich obsah v
dorábaných potravinách.
212
Samostatným problémom je spôsob obhospodárovania poľnohospodárskych,
najmä orných pôd. Scelené lány sú dlhodobo obhospodárované nevhodne, ťažkou
technikou, s uniformným hnojením prevažne umelými hnojivami. Následky takéhoto
obhospodárovania sú v dostatočnej miere zdokumentované v literatúre.
e)
Poškodenie vegetačného krytu
Okrem vyššie uvedeného poškodenia lesných porastov spadá územie do oblasti
s výrazne poškodenou lišajníkovou flórou. Táto oblasť sa od 60. rokov, kedy bola
vymedzená v širšom okolí Rudnian, zväčšila niekoľkonásobne, dnes zasahuje cca 160
km2.
f)
Ostatné poškodené plochy
Čížek, Smolárová (1994) stanovili stupne radónového rizika na území okresu
Spišská Nová Ves. Podľa ich výsledkov v predmetnom území plocha ohraničená obcami
Klčov - Jablonov - Lúčka - Baldovce - Bugľovce a južný okraj územia medzi Dobrou
Vôľou a Katúňom ležia v oblasti stredného rizika. I keď nejde priamo o poškodené
plochy, radónové riziko je limitujúce pre niektoré ľudské aktivity z hľadiska potrebných
nadštandartných opatrení.
6.4.
Opis súčasnej krajinnej štruktúry
6.4.1. Reprezentatívne segmenty geoekodiverzity a ekologicky významné biotopy
RÚSES okresu
Spišská Nová Ves (Kolektív, 1994) vymedzil viacero
reprezentatívnych geoekosystémov, vychádzajúcich z biogeografických regiónov
nadregionálneho ÚSES. Z týchto nižších typologických jednotiek - biochór - sa v
predmetnom území nachádzajú biochóry:
99/1 - Hornádska kotlina (kotlina stredného výškového stupňa);
99/1a - travertínové kopy a terasy;
101/1 - silne členená vrchovina až hornatina na vnútornokarpatskom paleógéne;
101/1a - silne rozčlenená planina na vnútornokarpatskom paleógéne;
101/2 - úbočia planiny na vnútornokarpatskom paleógéne.
Po premietnutí do konkrétneho územia je zrejmé, že je možné súhlasiť s
vymedzením daných biochor, ktorých hranice boli v spracovanom MÚSES čiastočne
upravené.( Pre ďalšie potreby MÚSES boli tieto biochóry čiastočne využité a prevzaté
bez bližšej charakteristiky.) Syntézou tohoto podkladu s ekologicky významnými
segmetnami boli vymedzené ekologicky významné biotopy. Z nich boli v zmysle
metodiky MÚSES zhodnotené len vybrané reprezentatívne biotopy. Tieto biotopy
predstavujú reálne biocentrá regionálneho významu a vzhľadom na ich počet by počet
všetkých území, ktoré je potrebné hodnotiť neúmerne narástol, preto boli zhodnotené
len vyhlásené a na vyhlásenie navrhnuté chránené územia:
Národná prírodná rezervácia Dreveník;
Národná prírodná rezervácia Sivá Brada;
Prírodná rezervácia Hájik;
Prírodná pamiatka Sobotisko;
Národná prírodná pamiatka Spišský hradný vrch;
Prírodná pamiatka Ostrá hora;
Prírodná pamiatka Zlatá brázda;
Prírodná pamiatka Jazierko na Pažiti;
Chránený areál - historický park Hodkovce;
213
-
Chránený areál - historický park Bijacovce;
Navrhovaný chránený areál Líška;
Navrhovaný chránený areál Žolmák;
Navrhovaný chránený areál Nemecká hora;
Navrhovaný chránený areál Lazov;
Navrhovaný chránený areál Uhelica;
Navrhovaný chránený areál Sedliská;
Navrhovaný chránený areál Dolina;
Navrhovaný chránený areál Kozia hora;
Navrhovaný chránený areál Jereňáš;
Navrhovaný prírodná rezervácia Margecianka;
Navrhovaný prírodná rezervácia Hradská lúka;
Navrhovaný prírodná rezervácia Kapustnica;
Navrhovaný prírodná rezervácia Kamenec;
Navrhovaný prírodná rezervácia Rúry;
Navrhovaný prírodná rezervácia Žehrica.
Mimo riešeného územia MÚSES:
Národná prírodná rezervácia Rajtopiky - k.ú. Dúbrava, Harakovce.
6.5. Ekostabilizačné opatrenia
6.5.1. Ochranné návrhy
Temer všetky doteraz vyhlásené chránené územia v posudzovanom území majú
dostatočné vymedzenie a vhodnú kategóriu ochrany. V jednotlivých chránených
územiach je potrebné na zabezpečenie ich účinnej ochrany previesť niektoré ďalšie
opatrenia, bližšie popisané v MÚSES.
Navrhované chránené územia (názvy sú predbežné, pracovné):
Chránený areál (CHA) Líška predstavuje hodnotný komplex biotopov v závere
dolín prítokov Margecianky v širšom okolí kót Líšky a Hrástka. Biotopy sú výrazne
odlišného charakteru, v homogénnom území sú zastúpené výrazne xerotermné porasty
so zastúpením najhodnotnejších prvkov týchto spoločenstiev, ako aj horské
spoločenstvá s výskytom vzácnych druhov rastlín aj s ojedinelým výskytom v rámci
predmetného územia. Pre zabezpečenie ochrany je potrebné zabezpečiť návrhy tvorby
a sanačné úpravy.
CHA Nemecká hora je tvorený homogénnym komplexom lesných porastov
výrazne xerotermného až živného charakteru, ktoré na južnom okraji prechádzajú do
hodnotných xerotermných lúčnych a pasienkových spoločenstiev. Majú prevažne
prirodzené drevinové zloženie s hodnotnými spoločenstvami v podraste. Pre
zabezpečenie ochrany je potrebné zabezpečiť ich zachovanie a v ďalšom vývoji návrhy
tvorby.
CHA Lazov predstavuje ucelený komplex biotopov v závere dolín ľavostranných
prítokov Hermanovho potoka severne od Jablonova a v pravostrannom svahu údolia
Mlynského potoka. Ide prevažne o veľmi hodnotné xerotermné pasienkové
spoločenstvá, lokálne i mokraďné prameniskové spoločenstvá a zachovalé prirodzené
toky s charakteristickou sprievodnou vegetáciou.
Prírodná rezervácia (PR) Do hlbokej predstvuje hodnotné prirodzené lesné
spoločenstvá na hlboko rezanom reliéfe v závere doliny Klčovského potoka. Sutinové
214
lesné spoločenstvá majú prevažne zachovalú drevinovú skladbu s prirodzenými
spoločenstvami podrastu. Pre zabezpečenie ochrany je potrebné zachovať súčasný
charakter porastov s ponechaním na prirodzený vývoj so štádia pralesa. Veľký dôraz je
potrebné klásť na výchovu a obnovu priľahlých lesných porastov s druhotným
charakterom.
CHA Sedliská je tvorený komplexom biotopov v záveroch dolín ľavostranných
prítokov Klčovského potoka. Jednotlivé spoločenstvá predstavujú veľmi hodnotné
xerotermné porasty s výskytom najhodnotnejších prvkov týchto spoločenstiev ako aj
zachovalé životné spoločenstvá pôvodných lesných porastov mimo oficiálneho lesného
fondu. Na dne dolín sú prirodzené tečúce vodné toky v hlboko zarezaných alúviách a
strže s hodnotnou sprievodnou zeleňou. V priestorovej lokalite sú i enklávy
málohodnotných druhotných lesov.
Prírodná pamiatka (PP) Kapustnica predstavuje prielomovú časť potoka
Kapustnica v jeho hornej časti na území CHA Sedliská. Jej úzmie je vymedzené
oficiálnym lesným porastom, ktorý je tvorený z časti druhotným borovicovým porastom,
veľkú časť porastu však tvoria prirodzené lesné spoločenstvá podrastu a fragmenty
pôvodného drevinového zloženia. Extrémne zarezaný reliéf je tvorený mierne zvlneným
kaňonom s temer kolmými stenami, vysokými miestami až 10 m. Na horných hranách
prielomu sa vyskytujú aj charakteristické teplomilné spoločenstvá. Pre zabezpečenie
ochrany je potrebné zabezpečiť návrhy tvorby.
PP Kamenec je podobné územie ako predchádzajúce. Dolina pravostranného
prítoku Kapustnice však nie je tak ostro zarezaná, charakteristická je stupňová erózia v
plytšej, miernejšie modelovanej doline. Územie je vymedzené oficiálnym porastom s
prevažne druhotným drevinovým zložením, na extrémnejších plochách s fragmentami
prirodzeného drevinového zloženia a hodnotnými pôvodnými spoločenstvami podrastu.
Pre zabezpečenie ochrany je potrebné zabezpečiť návrhy tvorby.
CHA Dolina je tvorená hladko modelovaným záverom doliny ľavostranného
prítoku Klčovského potoka. Najmä juhozápadne orientované strmé svahy s ojedinelým
výskytom niektorých rastlín nielen v rámci predmetného územia, ale i vširšom regióne.
Na dne doliny je neperiodicky zamokrená strž potoka so sprievodnou hodnotnou
zeleňou a v ústí doliny druhotný biotop - depresia pod rozsiahlejším prameniskom,
predstavujúca jeden z mála biotopov tohto typu v tejto čati Hornádskej kotliny. Pre
zabezpečenie ochrany je potrebné zabezpečiť návrhy tvorby. Zabezpečením návrhov
tvorby medzi navrhovanými CHA Sedliská a CHA Dolina je možné vytvoriť jeden
ucelený CHA.
Národná prírodná rezervácia Sivá Brada - navrhovaná je zmena hraníc
doterajšej NPR prakticky po celom obvode chráneného územia, nakoľko od jej
vyhlásenia došlo k mnohým závažným negatívnym zásahom, ktoré znamenali prakticky
úplnú zmenu hraníc je i fakt, že pri vyhlásení boli úplne zbytočne vyhlásené i bezcenné
plochy oráčin a naopak do plochy chráneného územia neboli zahrnuté hodnotné plochy
slatiniska na východnom úpätí travertínovej kopy. Súčasťou návrhu je i zahrnutie
prameniska severne od štátnej cesty I/ 18 do plochy NPR, nakoľko ide o veľmi cenné
územie, priamo súvisiace s doterajšou NPR, ktoré je dosť ohrozené a je potrebné
zabezpečiť mu dôslednejšiu ochranu (v súčasnej dobe je súčasťou 100 m širokého
ochranného pásma NPR). Pre zabezpečenie ochrany je potrebné zabezpečiť
navrhované sanačné úpravy.
PR Hradská lúka je tvorená rozsiahlým komplexom cenných podmáčaných lúk,
močarín, slatinísk a stanovíšť halofytnej flóry, ktoré bolo v minulosti navrhnuté na
vyhlásenie za štátnu prírodnú rezerváciu. Z dôvodov rozsiahlej devastácie bolo od
vyhlásenia upustené. V súčasnej dobe je stav na lokalite pomerne stabilizovaný a v
215
prípade zabezpečenia návrhov tvorby a sanačných úprav má vyhlásenie v kategórii
PR opodstatnenie.
CHA Kozia hora je tvorený komplexom lesných porastov v ľavom svahu doliny
Žehrice severne od rovnomernej kóty. Drevinové zloženie porastov je zväčša blízke
pôvodnému. Čiastočne ide o nevhodné druhotné proasty, spoločenstvá podrastu sú v
rámci tejto časti Hornádskej kotliny veľmi vzácne a lokálne sú veľmi dobre vyvinuté a
zachovalé. Súčasťou tohto návrhu je i zahrnutie priľahlého toku potoka Žehrica, ktorý
tvorí miestami organickú súčasť lesných porastov s hodnotným podrastom v sprievodnej
brehovej zeleni. Pre zabezpečenie ochrany je potrebné zabezpečiť návrhy tvorby.
PP Rúry predstavuje prielomovú viacstupňovú dolinu ľavostranného prítoku
Žehrice s veľmi dobre vyvinutými eróznymi tvarmi ojedinelými v celej flyšovej oblasti. V
doline napriek jej celkovej stabilizácii lokálne stále prebiehajú znateľné erózne procesy
so sprievodnými javmi (zosuvy). Na extrémne rezanom reliéfe sú zachovalé prirodzené
lesné spoločenstvá s prirodzeným drevinovým zložením a hodnotným podrastom. Pre
zabezpečenie ochrany je potrebné zabezpečiť vytýčenie územia (potok tvorí hranicu
medzi dvoma lesnými podrastami) a jeho zachovanie v súčasnom stave bez
akýchkoľvek zásahov.
PP Žehrica je tvorená prirodzene meandrujúcim úsekom rovnomerného potoka
medzi komplexom lesných porastov a východným okrajom obce Žehra. Predmetom
návrhu je celé širšie alúvium, v rámci ktorého potok meandruje. Táto časť Žehrice
predstavuje jednu z najlepších a najzachovalejších ukážok typu podhorského potoka v
celej Hornádskej kotline. Dobre vyvinuté zapojené brehové porasty majú v podraste
zachované charakteristické spoločenstvá, hodnotné sú i ostricové mokraďné
spoločenstvá, vypĺňajúce alúvium. Zabezpečenie ochrany je potrebné zabezpečiť
navrhované sankčné úpravy.
CHA Jereňáš predstavuje komplex mimoriadne hodnotných lesných porastov s
prirodzeným drevinovým zložením a mimoriadne cennými spoločenstvami podrastu,
čiastočne ovplyvnenými aj blízkosťou Dreveníka. Lesné porasty sú prevažne
výmladkového pôvodu, ich značná časť bola rozpracovaná prevodmi. Realizované boli
len prvky prvej naliehavosti. Tvoria ich dubliny a na exponovanejších severných
svahoch aj lipiny, značný podiel predstavuje breza. Pre zabezpečenie ochrany je
nevyhnutné zamedziť nelegálnemu výrubu stromov Rómami z priľahlej osady, čo je na
základe doterajších skúseností, žiaľ, nereálne a znamená to veľké nebezpečie pre
genofond drevín. Podľa skúseností z iných podobných lokalít by výrub nemal
podstatnejšie ovplyvniť podrastové spoločenstvá, najmä pri zachovaní krovitej zložky
podrastu. Ďalej je potrebné zabezpečiť návrhy tvorby.
PP Sobotisko - navrhovaná je zmena hraníc doterajšej PP, najmä v jej západnej,
severozápadnej a východnej časti, nakoľko od jej vyhlásenia došlo k viacerým
závažným negatívnym zásahom, ktoré znamenali prakticky zánik hodnôt v časti územia
a pri vyhlásení neboli do plochy chráneného územia zahrnuté niektoré hodnotné plochy.
Pre zabezpečenie ochrany je potrebné zabezpečiť návrhy tvorby a navrhované sanačné
úpravy.
CHA Žolmák predstavuje ucelený komplex prirodzených dubín a dubohrabín na
juhozápadne orientovanom svahu údolia Margecianky. Porasty sú prevažne
vymládkovaného charakteru s prirodzeným drevinovým zložením a hodnotnými
spoločenstvami v podraste. Pre zabezpečenie ochrany je potrebné zabezpečiť ich
zachovanie. V ďalšom vývoji je potrebné zamedziť prevodom, obnovu zabezpečovať
výberkovým spôsobom, maximálne podporovať prirodzenú obnovu.
PR Margecianka predstavuje severovýchodne orientovaný komplex lesov v
závere doliny Margecianky na jej pravej strane. Hodnotné cenné porasty majú
216
prirodzené drevinové zloženie a charakteristické spoločenstvá podrastu. Na
zabezpečenie ochrany je potrebné ponechať porasty na prirodzený vývoj do štádia
pralesa bez akéhokoľvek zasahovania.
CHA Uhelnica je tvorená dvoma relatívne samostatnými komplexami relatívne
rozdielnych lesných porastov s viacerými spoločnými rysmi v druhovom zložení a
charaktere vývoja vo vzťahu k reliéfu. Ležia v závere dolín Vavrincovho potoka a jeho
prítokov, podobne ako lokalita 4/43 PR Do hlbokej sa nachádzajú v morfologicky
výrazných kotlinách ostro odrezaných od planiny nad nimi, čím je daný i čiastočný
sutinový reliéf. Porasty je potrebné ponechať na prirodzený vývoj vzhľadom na extrémny
terén a ťažkú prístupnosť nie je reálne ani spracovávanie kalamity, postihujúcej najmä
smrek. V mladších umelo vysadených prístupnejších častiach je potrebné uvádzať
bežné lesohospodárske opatrenia bez sprístupňovania porastov.
Spracovatelia MÚSES upozorňujú na viaceré vodopády v predmetnom území,
ktoré sú prírodnou pamiatkou v zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. Vzhľadom na
charakter reliéfu a jeho dynamiku je predpoklad, že najmä v severnej časti územia a na
jeho juhovýchodnom okraji je ešte možnosť nájsť na tokoch vodopády, ktoré svojími
parametrami spĺňajú predpoklady prírodnej pamiatky podľa zákona.
6.5.2. Návrhy tvorby
Všetky návrhy sledujú jediný cieľ - zlepšenie stavu porastov za účelom ich
priblíženia prirodzenému stavu a zloženiu. Nakoľko ide o rozsiahly komplex rôznorodých
porastov a z priestorových i praktických dôvodov nemá význam rozoberať zásady
obhospodárovania v prípade každého biotopu zvlášť, je možné zhrňúť ich do niekoľkých
všeobecných zásad. V prvom rade je potrebné upustiť od holorubov, a to aj v porastoch,
ktoré už boli holorubmi rozpracované. Na holorubových plochách je potrebné využívať
jemnejšie spôsoby obnovy, ktoré preferujú nový zákon o lesoch a jeho vykonávacie
vyhlášky.
Historické skúsenosti zo širšej oblasti regiónu i z predmetného územia dokazujú,
že na zodpovedajúcich stanovištiach je možné veľmi úspešne pestovať pôvodné druhy
drevín, napr. dub z výsadby pri zachovaní nenarušených fytocenóz podrastu, ale tiež
kvalitné jedince z výmladkov a vtrúsené veľmi kvalitné ihličnaté stromy vo výmladkových
porastoch. Na rozdiel od doterajšej praxe je potrebné v porastoch prihliadať na
dostatočné zastúpenie prvkov z ekonomického hľadiska nežiadúcich, ale z ekologického
hľadiska nevyhnutných (roztrúsené exempláre tzv. burinových drevín, roztrúsene časť
polomov, časť stromov v rubnej dobe na prirodzené dožitie, atď) a to v rubných i
predrubných porastoch, kde je možné pri výchovných zásahoch realizovať tieto
požiadavky s podstatne vyšším efektom.
Ďalším typom opatrení je navrhnutá výsadba líniovej a plošnej zelene. Jej
prvoradým zmyslom je ochrana pôvodného fondu pred eróziou a eliminácia negatívnych
vplyvov veľkoplošného hospodárenia najmä na ornej pôde. Nemenej významná je
ochranná funckia zelene pred kontamináciou prostredia a z krajinárskeho hľadiska i
optické oživenie reliéfu krajiny ako čiastočná náhrada jeho niekdajšej charakteristickej
štruktúry a ich evokácie.
Líniové výsadby sú navrhnuté okolo súčasných poľných ciest, realizovať by sa
mali po jednej strane cesty tak, aby výsadba vrhala prevažne tieň na cestu a eliminoval
sa vplyv tienenia na obhospodárované pôdy. V súvislých blokoch oráčin sú navrhované
v líniách starých ciest alebo výraznejších líniách, ohraničujúcich bloky niekdajších
úzkych parciel. Zohľadňované sú územia zvýšenej erózie pôdy. Navrhovaná výsadba je
finančne a technicky nenáročná, v maximálnej miere je potrebné využiť existujúcu zeleň
217
a začleniť ju do línií, novú zeleň zakladať z miestnych zdrojov (presadby náletových
sadeníc), využívať semená a plody z lokálnych zdrojov, využívať tzv. pionierske dreviny
(jarabina, jaseň, hloh, ruža šípová, svíb krvavý, zob vtáčí, baza čierna a červená - najmä
na okrajoch lesov). Zloženie by malo byť čo najpestrejšie, zmiešané, vývojom sa
vyselektuje najvhodnejší typ spoločenstva, prevládajúce zastúpenie by mali mať
listnáče, asi tretinový podiel môžu mať ihličnaté dreviny (borovica, smrekovec, jedľa a
smrek). Najmä na miernejších svahoch severného okraja Hornádskej kotliny, kde je
prevažujúcim dôvodom navrhovanej výsadby krajinárske hľadisko, by mala prevažovať
nízka a krovitá zeleň. Najjednoduchším spôsobom zabezpečenia líniovej zelene je
ponechať vymedzené pásy na prirodzený vývoj, bez hospodárskych zásahov - v tom
prípade však najmä na orných pôdach hrozí nebezpečenstvo lokálneho zaburinenia.
Na križovaní línií môžu byť vysadené väčšie skupiny, na výsadbu zelene využívať
bezprostredné okolie stĺpov elektrického vedenia. Vhodná je plošná výsadba na
miestach križovania či zbiehania poľných ciest, ktoré sú zdevastované prejazdmi
techniky.
Výsadba solitérnych stromov v pravidelných zoskupeniach je navrhnutá okolo
božích múk. Táto výsadba bola pravidelnou súčasťou obrazu niekdajšej krajiny, vplyvom
zanedbania starostlivosti alebo priamych likvidačných zásahov zväčša zanikla. Na
výsadby navrhujeme najmä lipu, vhodný je i jaseň, prípadne dub.
Ďalším typom výsadby v krajine je ozelenenie poľných hnojísk a hospodárskych
dvorov. V okolí poľných hnojísk je potrebné podľa podmienok maximálne využiť celú
disponibilnú plochu na výsadbu stromov a krov, v každom prípade by však mal byť
vysadený aspoň jeden rad okolo celého objektu s výnimkou vstupnej časti. Taktiež v
okolí hospodárskych dvorov je potrebné využiť všetky vhodné plochy, výsadba nemusí
mať pravidelný tvar, môže kopírovať okolitý terén a vytvárať plošne nepravidelné tvary.
V týchto výsadbách by mala prevažovať stromová zeleň - lipa, jaseň, dub, javory,
prípadne s prímesou ihličnanov. Ak by sa v minulosti dodržiavali aspoň elementárne
zásady dotvárania objektov, ich začleňovania do okolitej krajiny, ktoré platili v rezorte
poľnohospodárstva, možno by dnes už stačilo len vylepšovať jestvujúcu výsadbu.
Dosadby brehových porastov a regulovaných častí tokov prevádzať z miestnych
zdrojov, brody cez potoky stabilizovať a okrajové plochy taktiež osadiť vhodnými
drevinami.
Špecifickým návrhom je výsadba zelene okolo komunikácií. Výsadbu je možné
previesť typicky alejovú, aká prevládala v minulosti okolo niektorých komunikácií (zvyšky
topoľovej výsadby tzv. pyramidálnych topoľov okolo cesty Hodkovce - Bijacovce sú
zreteľné dodnes), prípadne skupinovú výsadbu na rozsiahlejších zárezoch, ktoré vznikli
po homogenizácii cesty I/ 18. Najmä okolo tejto cesty je výsadba vzhľadom na
plánovanú výstavbu diaľnice aktuálna a mala by byť prevedená čo najskôr.
Bezpodmienečne je potrebné trvať na náhradnej výsadbe po vyrúbaných stromoch v
doteraz homogénnych úsekoch jedno - alebo obojstrannej aleje okolo tejto cesty. Okolo
všetkých úsekov ďalších ciest navrhujeme podľa konkrétnych podmienok postupne
prevádzať líniovú alejovú výsadbu na všetkých vhodných úsekoch. Aby nedochádzalo k
dominancii týchto línií, doporučujeme výsadbu mahalebky, ktorá je pôvodným druhom,
dobre znáša exhaláty z dopravy, pestuje sa priamo v regióne a dosahuje vhodné
rozmery.
Navrhovaná výsadba okrem tlmenia nepriaznivých dôsledkov stresových faktorov
a významnej biologickej funkcie plní aj reálnu úlohu biokoridorov pre viaceré skupiny
organizmov. Predstavuje kompromis medzi súčastnými záujmami poľnohospodárskej
výroby, potrebou obnovy ekologickej stability krajiny a obnovy niekdajšieho obrazu
218
krajiny. Navrhovaná výsadba rešpektuje hlavné historické línie (staré cesty, hranice
medzi blokmi políčok, apod.) ako aj vymedzené oblasti zvýšenej eróznej činnosti.
6.5.3. Špeciálne návrhy ekostabilizačných opatrení
Opatrenia na zvýšenie stability územia
Opatrenia sú navrhnuté najmä na regulovaných alebo ináč poškodených úsekoch
potokov a predstavujú rekonštrukciu brehových porastov alebo aspoň primeranú
výsadbu stromov v rámci možností. Vo voľnej krajine mimo intravilánov obcí je na
vyznačených úsekoch potrebné zabezpečiť výsadbu vŕbových odrezkov, resp. osadenie
brehov vŕbovou pleteninou s ďalšou selektívnou výchovou, t. j. bez pravidelného
holorubu, kvôli čomu je potrebné zabezpečiť primerane široký pás pôd bez
obhospodárovania. V intravilánoch sú vyznačené úseky, kde sú možnosti na výsadbu
sprievodnej zelene okolo regulovaných častí potokov. Na týchto plochách je možné
zabezpečiť výsadbu bežných parkovných a alejových drevín domáceho pôvodu,
špecifické pre túto oblasť (lipa, jaseň, javor) alebo výsadbu smútočnej formy vŕby bielej,
ktorá sa dá ľahko formovať a udržiavať a predstavuje efektnú sprievodnú zeleň,
zjemňujúcu technické línie regulácií, zlepšujúcu mikroklímu a do určitej miery
nahrádzajúcu i prirodzené biokoridory zelene vodných tokov.
Toto opatrenie sa týka severovýchodného okraja NPR Sivá Brada. Predstavuje
riešenie negatívneho vplyvu nelegálne postaveného parkoviska a starej cesty, ktorá
ostala po vybudovaní homogenizácie cesty I/ 18 v úseku Nemešany - Sivá Brada. V
súčasnej dobe je spracovaná štúdia rekonštrukcie parkoviska pre jeho ďalšie
usmernené využívanie, ktorú je potrebné urýchlene realizovať. Úsek starej cesty je
potrebné upraviť ako chodník nadväzujúci na trávnatý náučný chodník Sivá Brada Spišský hrad - Dreveník. Je evidentné, že i keď uzavretie parkoviska v rokoch 1990 1994 nezamedzilo úplnému prístupu návštevníkov naň a na územie NPR, znamenalo
výrazné odľahčenie územia od návštevnosti a znateľnú regeneráciu jeho značne
poškodených prírodných zložiek. Vzhľadom na vzácnosť a mimoriadne postavenie
územia v sieti slovenských chránených území je potrebné v krátkej dobe definitívne
vyriešiť otázku parkoviska, pričom spomínaný projekt rieši stabilizačné opatrenia a
obmedzenie ďalších negatívnych zásahov do územia NPR. Súčasťou tohto opatrenia by
malo byť aj odstránenie umelého vrtu na spojnici medzi prameňmi sv. Ondreja a sv.
Kríža, z ktorého nepravidelne vystrekuje voda. Tento „gejzír“ je atrakciou priťahujúcou
prakticky všetkých návštevníkov Sivej Brady, následkom čoho sú hodnotné halofytné
spoločenstvá v širokom okolí zničené, pôda je obnažená až na travertínový podklad a
územie je znečistené. Ďalej je potrebné v rámci tohto opatrenia odstrániť kopu starého
asfaltu zo slatiniska južne od parkoviska, ktorá tu ostala ešte po budovateľoch
parkoviska. Tiež je potrebné aspoň signálnou ohradou zamedziť zásahom
poľnohospodárov do tohto slatiniska, ktoré je jedným z najhodnotnejších biotopov v
rámci celej lokality.
Sanačné úpravy
Opatrenia všeobecne predstavujú sanáciu plôch poškodených priehonom
dobytka. Pri menej rozsiahlych poškodeniach je postačujúce zamedziť ďalšiemu
priehonu, resp. ho vymedziť (ohradiť) a technicky zabezpečiť (sypaním kamennej drviny,
resp. dlhodobým spevnením, napr. vyradenými podvalmi, panelmi, polovegetačnými
tvárnicami) až po miesto, kde je možný rozptyl dobytka. Pričom vyústenie priehonu je
potrebné lievikovite upraviť, aby nedochádzalo k rovnakému efektu, aký je potrebné
odstrániť. Pri rozsiahlejších poškodeniach (veľké plochy, silná žliabkovitá až výmoľová
219
erózia) je potrebné previesť rekultivačné opatrenia (úprava povrchu, sejba tráv) s
dlhodobejším udržiavaním kvôli zamedzeniu zaburinenia a na týchto plochách previesť
vyššie uvedené úpravy. Pri rozsiahlejších poškodeniach najmä v ústiach dolín, kde sú
priehonom poškodené i svahy je účelné previesť súvislú výsadbu vhodných, stanovištne
primeraných drevín.
I keď ide z krajinárskeho hľadiska zväčša o bodové závady, znamenajú v úhrne vážne
poškodenie pôdneho fondu a jeho značný záber. Z ekologického hľadiska znamenajú
nepriaznivé ovplyvňovanie okolitých spoločenstiev (zaburiňovanie, rozširovanie erózie).
Tieto opatrenia sa vzťahujú všeobecne na sanáciu nelegálnych skládok. Najmä v
cennejších územiach nie je možné uspokojiť sa s doterajšou praxou, keď pod
rekultiváciou skládky sa rozumie jej zarovnanie a zasypanie povrchu zeminou. Je
potrebné pristúpiť ku komplexnej likvidácii skládky, t. j. jej odstráneniu, odvezeniu na
oficiálnu skládku a následné úpravy terénu pre biologickú rekultiváciu. V alúviách
potokov je možné nechať terén bez ďalšej úpravy, prípadne odobrať vrstvu i pod úroveň
pôvodného terénu. Na iných miestach je potrebné podľa okolností zabezpečiť výsadbu
stromov, resp. osiatie a dlhodobejšie udržiavanie trávneho porastu kvôli zamedzeniu
zaburinenia. Medzi tieto opatrenia bola zaradená len sanácia doteraz neupravovaných
skládok, ale rovnaké opatrenia vyžaduje napr. aj „rekultivovaná“ skládka v alúviu
Hermanovho potoka západne od obce Jablonov.
V rámci týchto opatrení je navrhovaný výrub sústredeného výskytu agátu bieleho,
ktorý sa najmä v posledných rokoch expanzívne šíri na plochy porastené prirodzenou
cennou vegetáciou, najmä xerotermnou. Vyznačené sú najmä plochy nápadného
sústredeného výskytu agátu - tento s roztrúsene vyskytuje na viacerých miestach
(alúvium Kapustnice, južné okraje Líšky a inde). Ide o technicky nenáročné opatrenie,
ktoré je však potrebné urýchlene vykonať, nakoľko v momentálne jestvujúcej teplej a
suchej perióde má táto odolná drevina dobré podmienky pre šírenie, pričom jej
uchytenie na lokalite znamená rapídne zhoršenie podmienok a evidentné
ochudobňovanie fytocenóz. Okrem samotného výrubu je potrebné zabezpečiť aplikáciu
prípravku Roundap na rezné plochy pňa, aby sa zabránilo zmladzovaniu.
Veľmi obtiažne realizovateľné opatrenie má za úlohu odstrániť dlhodobé
poškodzovanie rozsiahlej plochy NPR Sivá Brada nelegálnymi prejazdami
poľnohospodárskej techniky a motorových vozidiel všeobecne. Samotnú poškodenú
plochu je potrebné mechanicky urovnať a ponechať na prirodzený vývoj. Dôležitejšie je
zabrániť prejazdom, čo je aj vzhľadom na výsledok mnohých doterajších jednaní
pomerne nereálne. je však potrebné si uvedomiť hodnotu NPR v území zapísanom do
Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a prvoradosť jej dôslednej ochrany. Všetky
ostatné záujmy v tomto území musia byť až druhoradé, preto aj pretrasovanie
prístupovej komunikácie zo strany cesty I/ 18 by malo byť jednoznačnou požiadavkou
pre ďalšie využívanie objektov bývalých kúpeľov.
Nelegálne vybudované parkovisko a budova v sedle medzi Ostrou horou a kopou
Spišského hradu je trvalým zdrojom viacerých negatívnych vplyvov (výfukové plyny,
znečisťovanie, nadmerná návštevnosť, zaburinenie). Tento problém je potrebné
urýchlene definitívne vyriešiť. Súčasná prevádzka parkoviska je neúnosná. Je potrebné
buď ju legalizovať s úpravami v rámci samostatného projektu ako to je na Sivej Brade
alebo v rámci druhého návrhu vybudovať nové záchytné parkovisko na západnom okraji
Sobotiska a súčasné parkovisko uzavrieť s využitím v nevyhnutných prípadoch. V
prípade trvalého využitia súčasného parkoviska je nevyhnutná rekonštrukcia prístupovej
cesty bez jej rozšírenia, úprava parkoviska a jeho okolia, riešenie využitia budovy, resp.
jej odstránenia. V každom prípade je potrebné vyčistiť západný okraj parkoviska od
skládok odpadu a odstrániť suché WC. V rámci tohto opatrenia tiež navrhujeme
220
zamedziť zábranami prechodu návštevníkov južným svahom hradného kopca kvôli
zväčšujúcej sa erózii a ich usmernenie na oficiálnu prístupovú komunikáciu k hradu.
Prínosom pre celý priestor by bolo otvorenie južnej brány a spriechodnenie hradného
areálu, aby návštevníci zo strany od Spišského Podhradia nemuseli obchádzať celý
hrad po jeho južnom okraji, nakoľko oficiálny chodník je pomerne dlhý a vytvorené
skratky sú zdrojom pomalej, ale sústavnej erózie.
Opatrenie na odstránenie prístupovej komunikácie do lomu v DP Žehra v úseku
od objektov na južnom úpätí Dreveníka po lom. Komunikácia vzhľadom na faktickú
likvidáciu lomu až po 1. 1. 1997 nebude opodstatnená a sprístupnenie planiny
Dreveníka prináša viaceré negatívne vplyvy. V rámci likvidácie je potrebné odstrániť
asfaltový povrch a lokálne rozrušiť teleso cesty, ďalej ponechať na prirodzený vývoj. Na
rozšírenej ploche na východnom okraji lomu je potrebné dôsledne odstrániť všetok
cudzorodý materiál (škvara, skládka odpadu, tvárnice, apod.) a ponechať ho na
prirodzený vývoj. V prípade lomu samotného navrhujeme rozrušenie neprirodzených
pravidelných stupňov a ponechanie na prirodzený vývoj.
Úprava plôch po likvidácii rómskej osady. Po vysťahovaní obyvateľov zo
všetkých objektov je potrebné objekty v rámci možností odstrániť (drevené a plechové
časti, murivo), plochu urovnať a ponechať na prirodzený vývoj s počiatočnou reguláciou
odstraňovaním buriny. Na základe doterajších skúseností sú tieto plochy hospodársky
využiteľné len za neprimeraných energetických vkladov a pri ponechaní na prirodzený
vývoj sa rýchlo dostávajú do stavu dlhodobejšieho stabilného štádia sukcesie.
Rekonštrukcia štruktúry krajiny
Tieto opatrenia sú navrhnuté na rekonštrukciu pramenných oblastí niektorých
potokov a častí ich tokov zničených v rámci rekultivácií, keď pramene a časti tokov boli
skanalizované a prevedené po podzemnom potrubí. Ide o opatrenia najmä technického
rázu, pomerne náročné, v rámci ktorých navrhujeme obnovu prameňov a korýt, ich
stabilizáciu a bilogickú rekultiváciu. Niektoré úseky sú bezproblémové, kde je staré
koryto čiatočne zachované, je potrebné ho len prehĺbiť a previesť doň vodu z regulácie),
zväčša je však na tento typ opatrení potrebné vypracovať samostatné projekty. Ich
realizácia bude znamenať zabezpečenie ekologickej stability krajiny konkrétnym
snažením s reálnymi činmi.
V rámci tohto opatrenia navrhujeme rekonštrukciu, resp. novovybudovanie
rybníkov, ktoré boli zničené v päťdesiatych rokoch. Vzhľadom na objektívny nedostatok
biotopov otvorených vodných plôch v predmetnom území považujeme rekonštrukciu
rybníkov za biologicky, ekologicky, krajinársky a v neposlednom rade i ekonomicky
veľmi dôležité opatrenie.
Rekonštrukcia lužného lesíka má význam nielen z krajinárskeho hľadiska ako
rekonštrukcia pôvodného krajinného prvku, ale aj z biologického a ekologického
hľadiska vznikom rozsiahlejšieho prírodného územia na dlhom úzkom prvku, ktorý slúži
aj ako biokoridor, má prevažujúcu funkciu biocentra, ale nie je v ňom možnosť dlhšieho
pobytu pre niektoré migrujúce živočíchy. Navrhujeme vyčleniť plochu navrhovaného
prvku a ponechať ju na prirodzený vývoj s prípadnou podporou - výsadbou obvodovej
línie (vŕbové odrezky, jaseň), na ploche je možné vyhĺbiť depresie na úroveň hladiny
spodnej vody.
Obnova pôvodného umelého krajinárskeho prvku - borovicovej remízky,
nadväzujúcej na alej stromov z hodkovského parku. Fragmenty tohto lesíka sú v teréne
dodnes, je potrebné na ne nadviazať a vysadiť v tomto priestore remízku s využitím
podielu listnáčov zastúpených v priľahlej aleji.
221
Rekonštrukcia pôvodného prvku vyžaduje vymedzenie plochy, jej vyňatie z
ornej pôdy a výsadbu pôvodných zložiek (jelša sivá, vŕba purpurová) s ponechaním na
ďalší prirodzený vývoj. Výsledkom toho by mala byť remíza charakteru lužného lesa s
podrastom krovín.
Rekonštrukcia pôvodného stredovekého rybníka. Hrádza rybníka je zachovaná,
prerušená len na jednom mieste. Výstavbou vodovodu mimo schválenej trasy zo strany
obce došlo k značnému spochybneniu tohto zámeru. Nezastupiteľné funkcie veľkej
vodnej plochy po rekonštrukcii rybníka by rozhodne vyvážili stratu, ktorou by bol zánik
súčasných hodnotnejších fragmentov mokraďných spoločenstiev na ploche tohto prvku.
6.5.4. Návrhy pre RÚSES okresu Spišská Nová Ves
RÚSES okresu Spišská Nová Ves, ktorý riešil územie súčasných okresov
Levoča, Gelnica a Spišská Nová Ves, vychádza často z nesprávnych analýz, je
nepresný a nespoľahlivý. V rámci predmetného územia navrhujú spracovatelia MÚSES
previesť opravy.
Záverečné zhodnotenie
Opatrenia vyplývajúce zo spracovaného MÚSES budú v prípade ich realizácie
znamenať výrazné posilnenie ekologickej stability územia za súčasného udržania
doterajšieho krajinného rázu so zvýraznením jeho tradičných štruktúr. I keď s zdajú byť
častokrát obmedzením hospodárskych aktivít, opak je pravdou a navrhované opatrenia
v konečnom dôsledku budú prínosom aj pre využitie rekreačného potenciálu územia
mikroregiónu.
Je však nevyhnutné si uvedomiť, že prvoradá je ochrana významných ekologických
prvkov územia, dôsledná ochrana najcennejších častí prírody, ktoré nemajú na
Slovensku obdobu a boli nesporne dôležitým momentom pri posudzovaní možnosti
zapísania územia do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Ďalšie aktivity v území
sa nemôžu rozvíjať na úkor týchto hodnôt, aj keď ide o najatraktívnejšie územie s
najväčším záujmom zo strany samosprávnych orgánov i návštevníkov oblasti.
Travertínové lokality v okolí Spišského Podhradia sú v stave, ktorý nepripúšťa žiadnu
ďalšiu záťaž, žiadne ďalšie kompromisy na úkor straty ich hodnôt.
7.
Inštituciálna a manažérska kapacita
Jednou z najdôležitejších stránok podnikania v cestovnom ruchu je marketing.
Marketing je založený na spolupráci subjektov a na vhodnej, kvalitnej a pestrej turistickej
infraštruktúre. S ponúkanými produktami priamo súvisi cieľový trh, cieľové skupiny.
Nakoľko marketing cestovného ruchu je jednou z najdôležitejších stránok podnikania, je
potrebné tejto problematike venovať zvýšenú pozornosť. Účinnosť marketingu závisí od
viacerých činiteľov. Sú to predovšetkým:
dostatok finančných prostriedkov;
odborné a profesionálne zabezpečenie marketingu;
jasný marketingový program, ktorý musí obsahovať tri základné kroky:
poznanie svojho súčasného trhu (typy, národnosť, záujmy, veková
štruktúra, príjmová základňa turistov apod.); vedieť odkiaľ a prečo turisti
navštevujú obec alebo región, vedieť koľko turistov obec - región
navštevuje (dôležitý argument pri žiadani finančných prostriedkov na
podporu cestovného ruchu); zhromažďovanie týchto údajov má byť
plánované.
-
222
definovanie svojho cieľového trhu na základe poznania daností pre cestovný
ruch, turistickej infraštruktúry, poznania akí turisti navštevujú obec alebo región;
určenie spôsobu získavania cieľového trhu na základe stanovenia čiastkových
cieľových trhov;
schopnosť subjektov cestovného ruchu spolupracovať a koordinovať svoju
činnosť; najvhodnejšou formou zabezpečenia spoločného postupu je združenie.
Marketingový program by mal predovšetkým rátať so zriadením turistickej
informačnej kancelárie (TIK). TIK je veľmi dôležitým nástrojom marketingu v cestovnom
ruchu. Je obvykle prvou zastávkou turistov v neznámom regióne alebo obci, poskytuje
im zhromaždené informácie, odpovedá na otázky a propaguje danosti regiónu alebo
obce pre cestovný ruch. Vhodné umiestnené informačné centrum zabezpečuje, aby
návštevníci neprešli cez región bez povšimnutia, aby sa tu zastavili najesť, kúpili si
suvenír, alebo tu aj prenocovali.
TIK nemusí byť spočiatku veľká ani nákladne vybavená. Môže to byť kiosk,
v ktorom bude k dispozícii mapa regiónu s vyznačenými atrakciami, reštauráciami,
ubytovaním v jazykoch krajín, z ktorých do regiónu pricestuje najviac turistov.
S rozvojom cestovného ruchu sa môže TIK zväčšovať a zdokonaľovať. Umiestnenie TIK
by malo byť veľmi ľahko prístupné autom s možnosťou parkovania, na mieste, kde
každý turista prechádza. Ideálne je miesto pred vstupom do regiónu alebo obce, ako
tzv. informačná brána, aby turista dostal potrebné informácie ešte pred vstupom do
regiónu, aby TIK neprehliadol. Dôležité sú aj informačné tabule informujúce návštevníka
o TIK (usmernenie, otváracia doba).
Pracovníci TIK, ktorí by mali zanechať kladný dojem na návštevníka
(vystupovanie, ovládanie cudzích jazykov, schopnosť podať kvalifikované informácie),
zabezpečujú obvykle tieto služby:
poskytujú zdvorilo a pohotovo informácie priamo, telefonicky, poštou;
spracúvajú denné, týždenné, mesačné a ročné štatistiky o počte turistov, ktorí
navštívili TIK;
sústreďujú záznamy o návštevnosti vo všetkých regionálnych atrakciách a
vyhodnocujú ich;
ostavujú a pripravujú týždenný, mesačný a ročný plán podujatí v regióne;
požiadanie novinárov pripravujú články o cestovnom ruchu v regióne;
zabezpečujú rezerváciu v ubytovacích zariadeniach, rezerváciu vstupeniek na
rôzne podujatia atď.
Pre celkový úspech rozvoja cestovného ruchu v obci a regióne je veľmi dôležitý
tzv. vnútorný marketing. Vnútorný marketing ako špecifikovaný druh styku s verejnosťou
(domácou) je presviedčanie miestneho obyvateľstva, že cestovný ruch im a obci prináša
oveľa viac výhod ako nevýhod.
Keďže rozvoj cestovného ruchu a jeho marketingu je dlhodobejšia záležitosť, je dôležité
poznať súčasnú motiváciu dovolenkárov a jej predpokladaný vývoj v budúcnosti. Motívy
dovolenkárov, zoradené podľa dôležitosti (podľa popredného rakúskeho odborníka Dr.
A. Würzla):
únik pred každodenným životom, hľadanie kontaktu s prírodou, hľadanie
zdravého životného prostredia;
sebauplatnenie (duševná a telesná aktivita, tvorivosť), poznávanie, hľadanie
nových zážitkov a dobrodružstiev;
hľadanie kontaktov;
zotavenia sa;
223
vzdelávanie a poznávanie (pamätihodnosti, kultúry, cudzích krajín – spôsobu
života v nich, histórie);
zdravie (regenerácia, prevencia, starostlivosť o svoje telo).
Tieto motívy sa častokrát vyskytujú v dvojiciach (napr. 1-6, 2-5) niekedy aj vo väčších
skupinách (napr. 1-4-6). Pre riešené územie vzhľadom na súčasnú a zamýšľanú
ponuku, je optimálnou kombináciou: 5-2-1.
-
7.1.
Súčasný stav inštitucionálnej a manažerskej kapacity v cestovnom ruchu
v riešenom území
V riešenom území je v súčasnosti zabezpečená koordinácia niektorých činností
v oblasti cestovného ruchu len čiastočne. Zabezpečuje ju zväčša mesto Spišské
Podhradie. Z hľadiska základných potrieb a fungovania cestovného ruchu v regióne sa
javí takáto spolupráca ako nedostatočná. Chýba spoločný, koordinovaný a
profesionálne a teda aj inštitucionálne zabezpečený a uskutočňovaný komplexný
marketing cestovného ruchu.
V roku 1996 bolo založené lokálne združenie – „Združenie Spišský hrad“, ako
dobrovoľná záujmová organizácia mesta Spišské Podhradie, okolitých obcí a ich
občanov, právnických a fyzických osôb, kolektívov a pod. zaujímajúcich sa
o nadväzovanie a rozširovanie družobných stykov mesta, okolitých obcí a ich občanov
s mestami, obcami a ich občanmi v zahraničí, a to hlavne formou osobných kontaktov,
vzájomných podnikateľských aktivít, formou vzájomných projektov, výmeny informácií
a propagovania kultúrnych hodnôt. Z uvedeného, ako aj z predmetu činnosti združenia
vyplýva, že sa nejedná o typické združenie cestovného ruchu. Po zaregistrovaní
združenia, bol spracovaný návrh stanov Klubu regionálneho rozvoja v zmysle stanov
združenia Spišský hrad, ktorý sa už špecializuje na cestovný ruch. Združenie Spišský
hrad a jeho Klub regionálneho rozvoja podľa dostupných informácii je v súčasnosti
pasívne a nevyvíja žiadnu činnosť.
Niektorí podnikatelia v cestovnom ruchu pôsobiaci v riešenom území sú členmi iných
združení, buď združení väčších regiónov alebo špecifických združení. Ich členstvo
v týchto združeniach nerieši miestny cestovný ruch, ako komplex atraktivít, služieb
a ponúk produktov.
Pre rozvoj cestovného ruchu v riešenom území, ktoré vytvára prirodzený mikroregión
cestovného ruchu, je tento stav nevyhovujúci. Výsledkom tohto stavu je, že tak
významný mikroregión cestovného ruchu, akým určite predmetný región je, neoslovuje
potenciálneho turistu ako mikroregión cestovného ruchu s určitou ponukou. Prezentujú
sa buď jednotliví podnikatelia, alebo jednotlivé atrakcie samostatne, čo je z hľadiska
efektívnosti a základných princípov marketingu nevhodné i neprijateľné.
Odporúčania
Ak predmetný mikroregión chce rozvíjať cestovný ruch, na čo má všetky
predpoklady, musí všetky činnosti smerujúce k tomuto rozvoju, koordinovať. Hlavným
koordinátorom marketingu cestovného ruchu v mikroregióne tvorenom obcami pod
Spišským hradom by malo byť lokálne združenie turizmu, zastrešujúce obce,
podnikateľov v cestovnom ruchu i firmy a fyzické osoby participujúce na cestovnom
ruchu. Plniť túto funkciu môže už existujúce združenie „Združenie Spišský hrad“ po
úpravách a doplnení stanov, alebo je potrebné založiť nové združenie podľa platnej
legislatívy, napríklad na zmluvnom základe podľa zákona č. 369/1990 Zb. v znení
zákona 453/2001 Z.z. o obecnom zriadení.
224
Združenie pre úspešnosť svojho pôsobenia by malo mať:
jasný marketingový program;
pravidelný prílev finančných prostriedkov pre základnú činnosť a nepravidelný
prílev z aktivít a grantov na rozvojové projekty;
minimálne 1 profesionálneho pracovníka – manažéra s primeraným
kancelárskym vybavením a napojením na internet;
turistickú informačnú kanceláriu (TIK).
Združenie by malo spolupracovať:
s obcami v regióne svojej pôsobnosti;
s organizáciami špecificky zameranými na niektorú oblasť súvisiacu s rozvojom
cestovného ruchu, najmä Regionálna značkárska komisia pre značenia
turistických chodníkov Spišská Nová Ves (pešia turistika), BIC Spišská Nová
Ves, Spišská regionálna a rozvojová agentúra, ZO OPK, Správa Národného
parku Slovenský raj (v zmysle novej legislatívy sa vyjadruje k chráneným
územiam na celom území bývalého okresu Spišská Nová Ves), ROZVOJ Spiš
Spišská Nová Ves (cykloturistika), Združenie podnikateľov cestovného ruchu
Spišská Nová Ves, so správcom Spišského hradu Spišským múzeom v Levoči,
s cirkvou;
s inými združeniami obdobného zamerania s okolitých oblastí, Slovenska i v
zahraničí.
Združenie by malo koordinovať:
plánovanie spoločných marketingových zámerov a opatrení na posilnenie
postavenie turistického centra (riešeného územia) na slovenskom i
medzinárodnom trhu;
činnosti zamerané na dosiahnutie cieľov daných v marketingovom programe.
Pre výraznejšie zviditeľnenie riešeného územia je potrebná jeho značka – logo,
názov a slogan, obdobne ako obec má svoj erb, svoj názov, svoje charakteristické
znaky, ktoré ju reprezentujú navonok a s ktorou sa identifikujú aj jej obyvatelia. Každá
značka je zárukou určitej kvality a je spojená s dôverou. Dôvera odľahčuje marketing a
pozdvihuje stupeň účinnosti v spolupráci medzi dodávateľmi a zákazníkmi. Značka
zároveň zaväzuje k mimoriadnym výkonom, stáva sa nezameniteľnou s inou.
Odporúčame názov a jeho použitie ako značky pre celý cestovný ruch v riešenom
území. Vytvorenie loga navrhujeme zadať grafikovi.
SPIŠSKÝ HRAD A PODHRADIE
Spišský hrad a podhradie ako nosný komplexný produkt a značka s významným
postavením z pohľadu rozvoja nielen cestovného ruchu v riešenom území, ale aj
jednotlivých obcí riešeného územia, vyžaduje schopný tím, ktorý sa musí vyznačovať
kreativitou, koncepčnosťou, schopnosťou zabezpečiť požadované podmienky pre
dosiahnutie cieľov.
Hlavnými prioritami združenia a jeho vytvorenej inštitúcie by malo byť
zabezpečovať rozvoj a fungovanie poznávacieho a pobytového centra Spišský hrad
a podhradie, predovšetkým na:
vytvorenie systémových opatrení pre zdynamizovanie rozvoja cestovného ruchu
vo forme akčného plánu;
rozšírenie infraštruktúry a produktov cestovného ruchu; zamerať sa na
cykloturistiku, pešiu turistiku, pobyt na vidieku a agroturistiku, služby;
225
-
posilňovanie postavenia turistického centra na slovenskom a medzinárodnom
trhu;
skvalitnenie poskytovaných služieb;
modernizácia a skvalitňovanie existujúcej infraštruktúry.
Samotné produkty, ako aj ich kombináciu vytvárať tak, aby v súlade s ochranou
prírody a pamiatok tvorili ucelenú prezentáciu a ponuku pre poznávanie a rekreačné
aktivity. Potrebné je sa zamerať na zvyšovanie príťažlivosti riešeného územia
prostredníctvom tradičných a aj netradičných ponúk, ktoré vychádzajú z podmienok a
tradícií riešeného územia. Nie je vhodné vytvárať veľké množstvo produktov, ale
zamerať sa na kvalitu niekoľkých produktov. Skvalitňovanie platí aj pre už existujúce
produkty. Vybrané produkty následne vytvoria nevyhnutný predpoklad pre vytváranie
rôznorodých pobytových programov.
7.2.
Konkurencia
Konkurencia ako progresívny prvok rozvoja ovplyvňuje aj rozvoj cestovného
ruchu. Ponuka prevyšuje dopyt, kupujúci (dovolenkár) uplatňuje svoju voľbu a rozhoduje
sa na základe lepšej ponuky, pričom hodnotí predovšetkým:
atraktívnosť prostredia;
meno (značku kvality) cieľového miesta;
rozsah a kvalitu služieb;
výhodnejšie ceny produktu v porovnaní s konkurenciou;
originalitu, zaujímavosti, ojedinelosť regiónu, lokality;
kvalitu informácií.
Riešené územie je svojimi danosťami ojedinelým a svojou ponukou predurčené
pre určité cieľové skupiny. Preto bude pre návštevníkov vždy zaujímavým. Vyššie
uvedená značka zreteľne ohraničuje územie i jeho charakter voči konkurencii. Pre
väčšie uplatnenie na trhu je však nevyhnutné skvalitňovať technickú a turistickú
infraštruktúru a ponuku (produkty), ktorá sa aj v záujme efektívnosti podnikania musí
rozvíjať dynamickejšie. Je potrebné výraznejšie využívať možnosti celoročnej ponuky,
na čo sú v riešenom území veľmi dobré predpoklady. Zvýši sa tým
konkurencieschopnosť záujmového územia na trhu.
7.3.
Predaj produktu
Propagácia a reklama
vlastný propagačný materiál (imidž prospekt, kalendár podujetí, sprievodca – po
kultúrnych pamiatkach, NCH, cyklosprievodca atď.),
katalógy cestovných kancelárii (domáce i zahraničné),
účasť na výstavách a veľtrhoch,
propagácia v masmédiách (tlač, rozhlas, televízia, najmä formou rôznych reportáži),
propagácia v odborných časopisoch zameraných na cestovný ruch (napr. Cestovateľ),
informačné turistické kancelárie v regióne i mimo neho,
informačné panely s mapami, podľa možností panoramatickými,
internet,
direkt mail stálym zákazníkom.
226
Predaj produktu
vlastný priamy predaj (cez pult, osobne, telefonický, fax, písomne, internet),
prostredníctvom vlastného zástupcu,
prostredníctvom cestovných kancelárií,
prostredníctvom organizátorov školení a seminárov.
Motivačné prvky v riadení predaja
priama ekonomická zainteresovanosť predajcov (rabaty, provízie)
pravidelné
vyhodnocovanie
najlepších
predajcov
(mimoekonomické
formy
odmeňovania, napr. poskytnutie pobytu pre predajcu, zvýhodnené služby, zaslanie
pozornosti a pod.),
kvalitné zázemie pre spoluprácu s predajcami,
operatívne vybavovanie a rýchla informovanosť,
psychologické - novinka, originálita, služby, dobré meno a postavenie na trhu,
emotívne – napr. orientácia na starostlivosť o malé deti, o žiakov ZŠ.
Spôsob uvedenia produktu na trh
televízna reportáž,
televízna a rozhlasová reklama, reklama v tlači,
deň otvorených dverí pre pozvaných zástupcov cestovných kancelárii, významných
osobnosti pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu,
prvý mesiac začatia plnej prevádzky poskytnúť výrazné cenové zvýhodnenia.
8.
Monitorovanie a vyhodnocovanie
8.1.
Riadenie projektu
Predložená štúdia rozvoja cestovného ruchu mikroregiónu Spišské Podhradie je
rozsiahlým projektom, ktorý obsahuje množstvo aktivít a dielčích projektov, smerujúcich
do rôznych oblastí života obcí mikroregiónu, do rôznych podnikateľských aktivít, lokalít a
podmienok.
Realizácia projektu si vyžaduje obrovské investície, ktoré nie sú schopné
zabezpečiť mesto Spišské Podhradie a okolité obce. Ako ukazujú skúseností
s prípravou a realizáciou podobných projektov v zahraničí, je potrebné zabezpečiť
financovanie zo všetkých možných dostupných zdrojov, počnúc vlastnými investíciami
podnikateľských subjektov, mesta Spišské Podhradie a obcí mikroregiónu, Biskupského
úradu v Spišskom Podhradí, cez úverové zdroje až po rôzne dotácie a granty
z programu Phare, Sapard, Ispa, štrukturálnych fondov EÚ po vstupe SR do EÚ a zo
štátneho rozpočtu. Kombinácia viacerých finančných zdrojov od viacerých subjektov na
realizáciu projektu si zároveň vyžaduje čo najefektívnejšie využitie vložených investícií.
To všetko je možné za predpokladu kvalifikovanej, premyslenej a dôsledne vedenej
prípravy a realizácie projektu ako celku i jednotlivých dielčích projektov a aktivít.
Nevyhnutnou súčasťou realizácie projektu musí byť i monitorovanie a
vyhodnocovanie, ktoré nielen určujú dosahovanie projektových cieľov, ale i zabezpečujú
spätnú väzbu.
V tejto kapitole definujeme rozhodovanie a právomoci na úrovni mikroregiónu,
mieru zodpovednosti jednotlivých dotknutých subjektov, samosprávy, štátnej správy,
orgánov, inštitúcií, čo je nevyhnutné pre úspešné riadenie celého projektu.
227
Rozhodovanie a právomoci na úrovni mikroregiónu
Rozhodovacím orgánom na úrovni mikroregiónu, ktorý zabezpečí realizáciu
projektu rozvoja cestovného ruchu Spišské Podhradie bude združenie Spišský hrad,
ktorého členmi sú mesto Spišské Podhradie a obce Žehra, Bijacovce, Studenec, GrančPetrovce, Jablonov, Dúbrava, Harakovce, Poľanovce, Korytné, Pongrácovce,
Ordzoviany, Lúčka, Baldovce, Bugľovce, Nemešany, Behárovce a ďalší partneri /cirkev,
mimovládne organizácie, podnikatelia, poľnohospodárske subjekty, BIC/SRRA, investori
a iní/. V súčasnosti združenie Spišský hrad nie je veľmi aktívne a celá váha činnosti
združenia spočíva na meste Spišské Podhradie. Ostatné okolité obce vystupujú skôr
pasívne, čo vyplýva z nedostatku nielen finančných zdrojov, ale aj osobnej
zainteresovanosti jednotlivých starostov a obcí. Združenie má stanovy, ktoré boli prijaté
na ustanovujúcom zasadnutí, ktoré však treba dopracovať a po vzájomnej dohode
všetkých zúčastnených obcí určiť orgány združenia, spôsob rokovania, práva a
povinnosti členov a základné princípy hospodárenia. Združenie Spišský hrad si nutne
vyžaduje určenie výkonného orgánu, ktorý bude mať na starosti rozvoj cestovného
ruchu mikroregiónu, a ktorý zároveň bude za svoju činnosť združeniu zodpovedať.
V oblasti prípravy a realizácie integrovaného projektu rozvoja cestovného ruchu
mikroregiónu Spišské Podhradie a okolie je potrebné určiť najvyšší orgán združenia,
ktorý by plnil tieto funkcie:
prerokovanie a schválenie projektu rozvoja cestovného ruchu mikroregiónu ako
celku;
schválenie a vymenovanie manažéra projektu rozvoja cestovného ruchu;
prerokovanie a schválenie dielčích projektov, rozhodovanie o ich financovaní a
menovanie projektových manažérov, zodpovedných za ich realizáciu;
zaujímanie stanovísk k dielčím projektom jednotlivých obcí a podnikateľských
subjektov, ktoré majú lokálny charakter a prijímanie odporúčaní k ich realizácií a
financovaniu;
menovanie stálych a dočasných pracovných skupín pre prípravu a realizáciu
projektov;
rozhodovanie o spoločných finančných prostriedkoch združenia na realizáciu a
podporu projektu.
Trvalé a dočasné pracovné skupiny
Trvalé pracovné skupiny predstavujú poradné, mobilizačné a pracovné skupiny,
ktoré je vhodné vytvoriť pri združení. Menuje ich najvyšší orgán združenia z radov
občanov, poslancov obecných zastupiteľstiev, členov združenia, nezávislých odborníkov
a z podporných organizácií a inštitúcií.
V rámci združenia Spišský hrad navrhujeme vytvoriť tieto trvalé pracovné skupiny:
Skupina pre podporu podnikateľských aktivít sa stará o to, aby podnikateľské
subjekty v mikroregióne boli informované o integrovanom projekte rozvoja cestovného
ruchu a jeho prioritách, o podnikateľských možnostiach v mikroregióne v oblasti
cestovného ruchu. Pravidelne bude poskytovať informácie o možnostiach podpory
podnikateľských aktivít zo strany štátu, samosprávy, podporných inštitúcií a programov
EÚ. Ďalej zabezpečuje metodickú a odbornú pomoc pre podnikateľské subjekty pri
príprave a realizácií dielčích projektov.
Skupina pre získavanie dotačných prostriedkov pre regionálne, obecné a
podnikateľské projekty má za úlohu hľadať všetky možné dotačné, úverové a nadačné
zdroje, z ktorých by bolo reálne podporiť aktivity na rozvoj cestovného ruchu
v mikroregióne a zároveň o nich informovať podnikateľskú a občiansku verejnosť
mikroregiónu.
228
Monitorovacia pracovná skupina bude plniť funkciu vnútorného monitoringu
projektu podľa metodiky, vopred stanovených zásad a parametrov.
Pracovná skupina pre projekty z oblasti rozvoja turistiky bude zabezpečovať
metodickú a odbornú pomoc pre projektantov a realizátorov dielčích projektov v tejto
oblasti.
Pracovná skupina pre projekty z oblasti využitia poľnohospodárskych plôch a
poľnohospodárskych objektov poskytne metodickú a odbornú pomoc pre
projektantov a realizátorov dielčích projektov v tejto oblasti.
Pracovná skupina pre projekty rozvoja spoločenského, kultúrneho a športového
života v mikroregióne má za úlohu zabezpečiť metodickú a odbornú pomoc pre
projektantov a realizátorov dielčích projektov v tejto oblasti.
Dočasné pracovné skupiny
Okrem trvalých pracovných skupín sa môžu vytvárať v období prípravy jednotlivých
mikroregionálnych projektov dočasné pracovné skupiny za určitým účelom, súvisiacim
s rozvojom cestovného ruchu, s presadzovaním záujmov združenia apod.
Manažér integrovaného projektu
Združenie schvaľuje a menuje manažéra integrovaného projektu, ktorý je zodpovedný
za jeho komplexnú realizáciu, vzájomnú previazanosť a nadväznosť dielčích projektov.
V jeho právomoci je predovšetkým vytvorenie pracovného tímu a jeho vedenie za
účelom dosiahnutia cieľov projektu.
Manažér dielčieho projektu s mikroregionálnou pôsobnosťou
Manažérov dielčích projektov menuje na základe návrhu trvalých pracovných skupín a
so súhlasom manažéra integrovaného projektu najvyšší orgán združenia. Tento je
zodpovedný i za realizáciu dielčích projektov. V jeho právomoci je menovanie
pracovného tímu a jeho vedenie za účelom realizácie dielčích projektov.
Rozhodovanie a právomoci v projektoch na úrovni obce
Integrovaný projekt rozvoja cestovného ruchu je okrem iného založený aj na aktivitách
jednotlivých podnikateľských subjektov, ktoré v obci vyvíjajú svoju podnikateľskú
činnosť. Rozhodovanie o týchto aktivitách je plne v kompetencii primátora, starostov a
ostatných členov mestského, resp. obecného zastupiteľstva, pričom sa jednoznačne
musia rešpektovať priority, vyplývajúce z
projektu rozvoja cestovného ruchu
mikroregiónu.
Príprava a realizácia dielčích projektov
Integrovaný projekt rozvoja cestovného ruchu obsahuje celý rad dielčích projektov a
aktivít, ktoré smerujú k naplneniu cieľov projektu. Dielčie projekty budú predkladať
jednotlivé subjekty – obce, podnikatelia, jednotliví občania, ktoré sa zároveň budú
uchádzať o podporu z rôznych dotácií, grantov z podporných fondov. Predkladateľom
projektov bude poskytnutá metodická a odborná pomoc zo strany poradenských a
podporných organizácií ako je BIC Spišská Nová Ves a Spišská regionálna rozvojová
agentúra, ktoré sú po odbornej stránke pripravené na vypracovanie projektov pre
získavanie finančných zdrojov.
Po schválení sa dielčie projekty budú realizovať prostredníctvom trvalých, resp.
dočasných pracovných skupín, prostredníctvom podnikateľských subjektov, za pomoci
BIC Spišská Nová Ves a Spišskej regionálnej rozvojovej agentúry.
8.2.
Monitorovanie a vyhodnocovanie
Projekt rozvoja cestovného ruchu mikroregiónu Spišské Podhradie je
integrovaným mikroregionálnym projektom, ktorý má niekoľko projektových úrovní –
229
mikroregionálna, obecná, podnikateľská a niekoľko hlavných priorít a smerov –
budovanie turistickej infraštuktúry, zlepšenie technickej infraštruktúry, tvorba nových
produktov pre cestovný ruch, zachovanie a obnova kultúrneho dedičstva a prírodného
bohatstva, rozvoj ľudských zdrojov a budovanie organizačnej štruktúry cestovného
ruchu, ktoré obsahujú celý rad aktivít na podporu rozvoja cestovného ruchu. Realizácia
celého projektu je výsledkom realizácie dielčích projektov. Pre posúdenie úspešnosti
celého projektu je potrebné, aby projekt obsahoval nielen samotnú prípravu a realizáciu
projektov, ale tiež monitorovací a vyhodnocovací proces. Pre samotné monitorovanie je
nevyhnutné stanoviť také monitorovacie parametre, resp. ukazovatele, ktoré budú
zahŕňať nielen celkový projekt, ale jednotlivé dielčie projekty.
Pre potreby monitorovania a vyhodnocovania projektu navrhujeme, aby sa
uplatňovali tieto ukazovatele:
a)
-
-
Budovanie infraštruktúry cestovného ruchu
počet nových alebo rekonštruovaných lôžok v ubytovacích zariadeniach;
počet nových stoličiek v stravovacích zariadeniach;
počet podnikateľských subjektov, ktorí získali finančnú podporu;
počet vytvorených pracovných miest;
počet nových podnikateľských subjektov v oblasti cestovného ruchu;
počet nových zariadení sprievodnej infraštruktúry cestovného ruchu
(parkovacie plochy, kultúrne zariadenia, bazény, kúpaliská, ihriská, viacúčelové
haly, odpočívadlá, orientačné zariadenia, a pod.);
počet
kilometrov
vyznačených
turistických
chodníkov,
cyklotrás
a cyklochodníkov;
počet informačných kancelárií v mikroregióne;
počet nových informačných tabúľ a máp, umiestnených v mikroregióne;
počet vydaných špeciálnych máp z mikroregiónu (cyklotrasy, turistické
chodníky);
štatistika návštevnosti – priemerný počet návštevníkov za deň, za rok,
priemerné náklady na pobyt na osobu;
nárast príjmov obcí z cestovného ruchu.
b)
Budovanie technickej infraštruktúry a dopravy
-
komplexne dobudovaná technická infraštuktúra na Spišskom hrade;
komplexne dobudovaná technická infraštruktúra na Spišskej kapitule;
počet obcí, ktoré majú doriešenú oblasť technickej infraštruktúry;
počet obcí, ktoré získali finančnú podporu na dobudovanie technickej
infraštruktúry;
zrekonštruované prístupové cesty na Spišský hrad a Spišskú Kapitulu;
počet kilometrov diaľnice D1 (vybudovaná diaľnica D1 na úseku Važec –
Branisko);
počet kilometrov ciest I. triedy po rekonštrukcií a dobudovaní;
počet obcí, ktoré získali finančnú podporu na skvalitnenie cestnej siete.
-
c)
Vybudovanie organizačných štruktúr pre cestovný ruch, rozvoj ľudských
zdrojov
-
počet nových členov /podnikateľské subjekty, inštitúcie, organizácie,a iní/ riadne
fungujúceho Združenia Spišský hrad;
-
230
zlepšenie spolupráce štátnej správy, samosprávy, cirkvi a podnikateľských
subjektov;
počet dostupných školení pre pracovníkov v cestovnom ruchu;
počet vyškolených pracovníkov v cestovnom ruchu;
počet absolventov škôl so zameraním na cestovný ruch;
počet nezamestnaných, ktorí absolvovali školenia pre podporu podnikania
v cestovnom ruchu.
d)
Tvorba nových produktov pre cestovný ruch v mikroregióne
-
nový ucelený koordinovaný program marketingových iniciatív pre mikroregión
Spišské Podhradie s návrhmi na organizačné a finančné zabezpečenie a časový
harmonogram;
počet účastí na medzinárodných a národných veľtrhoch cestovného ruchu;
počet nových propagačných materiálov;
počet nových produktov cestovného ruchu nadregionálneho, národného i
medzinárodného významu;
počet nových pracovných miest, vytvorených v súvislosti s novými produktmi
cestovného ruchu;
miera spokojnosti klientov .
e)
Zachovanie a obnova kultúrneho dedičstva a ochrana prírodného
bohatstva
-
počet zrekonštruovaných historických objektov;
počet upravených technických pamiatok;
počet návštevníkov;
počet umiestnených zariadení cestovného ruchu v novozrekonštruovaných
historických objektoch;
počet realizovaných projektov na obnovu prírodných atraktivít;
kvalita prírodného prostredia;
počet obnovených parkov;
plocha novovysadenej zelene.
-
Navrhnuté monitorovacie ukazovatele a parametre
sa budú pravidelne
vyhodnocovať 2-krát ročne manažérom projektu, ktorý bude mať povinnosť ich
predkladať združeniu.
Všetky subjekty, vyvíjajúce svoju činnosť v cestovnom ruchu v mikroregióne
zároveň budú mať povinnosť požadované informácie predkladať, čo bude jednou
z podmienok, aby daný subjekt získal podporu zo strany združenia prostredníctvom
rôznych podporných programov.
V prípade nepriaznivého vývoja jednotlivých ukazovateľov členovia združenia,
pracovné skupiny a ďalšie inštitúcie budú navrhovať opatrenia ako tento vývoj zvrátiť.
231
C.
ZÁVER
V súčasnosti cestovný ruch predstavuje jedno z najdynamickejšie sa
rozvíjajúcich odvetví hospodárstva. Podľa údajov Svetovej organizácie cestovného
ruchu /WTO/ v r. 2000 príjmy z cestovného ruchu predstavovali v celosvetovom meradle
453,4 mld. USD. Jeho význam bol zdôraznený aj na VIII. Medzinárodnej konferencii o
cestovnom ruchu, ktorá sa konala v októbri v Poprade, kde bolo konštatované, že vo
svete je cestovný ruch považovaný za odvetvie budúcnosti s ohľadom na multiplikačný
efekt, prevádzajúci jeho rozvoj. Často býva označovaný za najvýznamnejšie odvetvie,
v ktorom vzniká najviac pracovných príležitostí. Okrem zamestnanosti ovplyvňuje
podstatným spôsobom ďalších zhruba päť oblastí a to – podieľa sa na tvorbe hrubého
domáceho produktu, pozitívne ovplyvňuje platobnú bilanciu štátu, tvorí príjmy štátneho
rozpočtu, má vplyv na príjmy rozpočtov obcí a jeho rozvoj podporuje investičné aktivity.
Vzhľadom na obrovský kultúrno-historický a prírodný potenciál celého Slovenska
horeuvedené skutočnosti je potrebné brať do úvahy a aj v takom malom mikroregióne
ako je Spišské Podhradie a okolie pripraviť prijateľné podmienky pre zahraničných i
domácich turistov.
Predložená pre-feasibility study samozrejme nedáva komplexný návod ako tieto
podmienky vytvoriť, ale je prvým krokom, smerujúcim k rozvoju cestovného ruchu
mikroregiónu. Na túto štúdiu zákonite musí nadväzovať podrobnejšia štúdia
realizovateľnosti – feasibility study rozvoja cestovného ruchu mikroregiónu s už
konkrétnymi návrhmi a opatreniami. Už v súčasnej dobe je preto potrebné hľadať
finančné zdroje na spracovanie takejto štúdie.
232
D.
PRÍLOHY
Príloha č.
1. NPR Spišská Kapitula - urbanistický návrh M 1: 2 000
2.NKP Spišský hrad - urbanistický návrh M 1: 2 000
3. Regionálny územný systém ekologickej stability (RÚSES)
4. Návrh zmien v RÚSES
5. Nadregionálny ÚSES a návrh zmien v ňom
8. Národná ekologická sieť Slovenska a návrh zmien v nej
OBSAH ELABORÁTU:
I.
Textová časť
II.
Výkresová šasť:
- výkres č. 1 Širšie vzťahy M 1: 100 000
č. 2 Návrh rozvoja cestovného ruchu M 1: 25 000
č. 3 Technická infraštruktúra M 1:25 000
Download

Spišské Podhradie - Spišská regionálna rozvojová agentúra