B. ŠTÚDIA
1. kapitola : Analýzy
Úvod k 1. kapitole
I. Analytická časť predkladaného materiálu „ Rozvojová stratégia turistického potenciálu
(RSTP) stredného Spiša „ má dve kapitoly :
1. Analýzy
2. SWOT analýzy.
Cieľom oboch kapitol tejto časti je podať komplexný pohľad na región a na jeho
predpoklady na úspešné uskutočňovanie cestovného ruchu na tomto území.
Prvá kapitola analyzuje prírodné, ľudské, historické, ekonomické prostredie. Najväčší
dôraz je venovaný časti 1.6, ktorá spracováva samotnú analýzu turistického potenciálu, a to ako
v primárnej ponuke, tak aj v sekundárnej ponuke. Cieľom bola čo najpresnejšia a najaktuálnejšia
klasifikácia prvkov CR, ich kvantifikácia a kvalifikácia.
Analýzami získaný prehľad o regióne sa stal bázou pre tvorbu vízií a stratégií , ktoré sú
predstavené v II. Strategickej časti materiálu „ RSTP stredného Spiša „.
V záujme detailného popisu situácie na jednej strane, a z pohľadu integrity na strane
druhej, budeme dané územie skúmať ako v celku, tak aj po samostatných administratívnych
častiach.
1.1Analýza fyzických a prírodných podmienok regiónu
Región stredného Spiša je časť územia severovýchodného Slovenska, ktoré ohraničujú
pohoria : Nízke Tatry, Levočské vrchy, Branisko, Slovenské Rudohorie – Volovské vrchy. Jeho
zemepisná poloha je daná súradnicami : - 20. až 21. poludník východnej zemepisnej dĺžky, - 49.
rovnobežka severnej zemepisnej šírky. Je časťou väčšieho územného, historicko-kultúrneho
celku Spiša. Tvoria ho dnes tri okresy a to Spišská Nová Ves, Levoča a Gelnica. Výmera
okresov spolu predstavuje cca. 1529 km2 a žije tu cez do 154 000 obyvateľov. Údaje za
jednotlivé okresy sú nasledovné :
Spišská Nová Ves
587,1 km2
92 000 obyvateľov, 3 mestá, 33 obcí
2
Levoča
357,2 km
31 300 obyv.,
2 mestá, 31 obcí
Gelnica
584,4 km2
30 324 obyv.
1 mesto, 19 obcí
Detailnejšie sú popísané jednotlivé časti regiónu samostatne.
Okres Spišská Nová Ves sa nachádza v údolí Hornádskej kotliny a Volovských vrchov.
Z hľadiska územno-správneho usporiadania je začlenený do Košického kraja. Zo severu a
severozápadu hraničí s Prešovským krajom s okresmi Poprad, Levoča, Prešov, z južnej a
juhovýchodnej časti s okresom Gelnica a zo západnej a juhozápadnej časti s okresom Rožňava.
Územie je hornaté, vyznačuje sa veľkou lesnatosťou s drsnejším a chladnejším podnebím
a odvodňujú ho rieky Hornád a Hnilec. Priemerná ročná teplota sa pohybuje v rozsahu 5 – 7° C.
Najvyšším bodom okresu je vrch Babiná (1278 m.n. m.) a najnižší bod sa nachádza na rieke
Hornád pri Krompachoch (379 m.n.m.).
RSTP stredného Spiša
Na rozlohe 587,1 km2 žije cca 92 000 obyvateľov a to v 3 mestách a 33 obciach. Sídlom
okresu je mesto Spišská Nová Ves s počtom obyvateľov takmer 40 000. Štatút mesta majú ďalej
Krompachy, v ktorých žije cca 8 600 obyvateľov a Spišské Vlachy s počtom obyvateľov takmer
3 500. Medzi najväčšie obce okresu patria Smižany, Markušovce a Bystrany. Podľa počtu
obyvateľov sa okres v rámci kraja nachádza na štvrtom mieste a podľa rozlohy prináleží na piate
miesto. Patrí k tým hustejšie osídleným – na 1 km2 pripadá 155 osôb, čo je o 45 osôb viac než
celoslovenský priemer. Podľa štatistických údajov v ňom prevláda ženská populácia ( 50,72% ).
Množstvo archeologických nálezov z lokalít Myšia hôrka, Smižianska Maša, Čertova
sihoť, Kláštorisko a Dreveník dokazujú, že územie okresu má veľmi bohatú a dlhú históriu.
Začiatky osídľovania siahajú do pravekého obdobia. Zo staršej doby kamennej sú známe prvé
stopy osídlenia územia okresu v lokalitách Šarkanova diera a Sobotisko. Okolo roku 1500 pred
n. l. je zaznamenaný rozvoj otomanskej kultúry, o čom svedčia nálezy na Myšej hôrke neďaleko
obce Spišský Štvrtok a v lokalite Dreveník pod Spišským hradom. Posledné storočia pred n. l.
prevládajúcou civilizáciou na Spiši je vyspelá kultúra Keltov. V 7. stor. začínajú osídľovať
územie Spiša Slovania. V 2. polovici 12. stor. sa začína kolonizácia tohto územia nemeckým
obyvateľstvom, čo má značný vplyv na rozvoj remesiel, obchodu, baníctva, pričom územie sa
začína deliť na organizačné jednotky – župy. V roku 1412 bolo daných do zálohy 13 spišských
miest a ďalšie 3 slobodné mestá poľskému kráľovi až do roku 1772. V tom istom roku vznikla
Provincia 16 spišských miest so sídlom v Spišskej Novej Vsi. V 18. a 19. stor. vzhľadom
k dostupnosti surovinových zdrojov nastáva veľký rozvoj hutníctva (výroba železa), čo má vplyv
na rozvoj ďalších priemyselných odvetví. Začiatok 20. stor. a medzivojnové obdobie bolo
poznačené hospodárskou krízou a vysťahovalectvom za prácou, najmä na americký kontinent.
V súčasnosti je okres postihnutý vysokou mierou nezamestnanosti spôsobenou úpadkom
baníctva a strojárenského priemyslu. No i napriek týmto negatívnym faktorom má okres Spišská
Nová Ves značný potenciál a základňu pre rozvoj priemyselných odvetví ako stavebníctvo,
elektrotechnický priemysel, ťažba neenergetických nerastných surovín, strojárenský priemysel,
drevospracujúci priemysel, textilná a odevná výroba a vzhľadom k výhodnej geografickej
polohe, prírodných daností a značného množstva kultúrno-historických pamiatok, dostatočné
predpoklady pre oveľa dynamickejší rozvoj a vstup zahraničných investícií vo všetkých
oblastiach národného hospodárstva.
Stručná charakteristika okresu Spišská Nová Ves:
Rozloha: 587,1 km2, podiel na rozlohe kraja: 8,7%.
Štruktúra pôdy: 36,7 % poľnohospodárska
63,3 % nepoľnohospodárska (z rozlohy okresu 58 708 ha)
Počet obcí: 36, z toho 3 mestá (Spišská Nová Ves, Spišské Vlachy, Krompachy)
Štruktúra obyvateľov: 49,3% muži, 50,7% ženy
Podiel mestského obyvateľstva: 56,2%
Podiel obyvateľstva na úhrne kraja: 11,9%
Hustota obyvateľstva na 1 km2: 155
Nerastné suroviny: železné rudy, medené rudy, sádrovec, vápenec, travertín, pieskovec,
tehliarske hliny, siderit – ankerit, barytová ruda, anhydrit
Okres Levoča, ktorý bol na základe zákona SNR SR č. 221/96 Z.z začlenený do
Prešovského kraja, počtom obyvateľov patrí medzi jeho druhý najmenší okres. Od 15. stor. do
31.12.1922 bol sídlom Spišskej župy. Okresným sídlom bol nepretržite od 15. stor. do roku
1960. Z ostatných štátnych inštitúcii tu v minulosti sídlili – Krajský súd do februára 1949,
Krajská väznica do r. 1960.
Osídlenie okresu je známe už z predhistorického obdobia. Odkryté archeologické
náleziská na Dreveníku, Spišskom hrade, Myšej Hôrke, Zalužanoch, či Krigove dokazujú že Spiš
má zaujímavú a bohatú históriu.
1
RSTP stredného Spiša
Okres má rozlohu 357,2 km2, 31 301 obyvateľov, hustota obyvateľstva je 88 obyvateľov
na m2. Z hľadiska územnosprávneho členenia ho tvoria: 31 obcí a 2 mestá ( Levoča a Spišské
Podhradie ).
Je príťažlivý a zaujímavý svojím prírodným bohatstvom, neporušenou prírodou,
obrovským množstvom zachovalých kultúrno-historických pamiatok stredovekého umenia,
lokálne zachovanou ľudovou architektúrou, starými remeslami, zvykmi, a tu sa stretnete so
svetom zázračnej zručnosti ľudských rúk, ľudského umu, vynaliezavosti i dômyselnosti,
spočívajúci v histórii, dedené z pokolenia na pokolenie a aj v súčasnosti zdokonaľované. Tento
región Vám ponúkne jedinečný štýl svojráznosti a rozmanitosti, stačí iba nahliadnuť.
Okres je prevažne hornatý až do nadmorskej výšky 1200m (Smrekovica). Je obklopený
vencom hôr – zo severu Levočským pohorím, ktoré si dodnes zachovalo zvyšky treťohorného
reliéfu s plochými pomerne širokými chrbtami. Je zapojené do širšej horskej sústavy a známe
neobyčajne pestrou migráciou rôznych druhov zveri a vtáctva.
Z východu je to pohorie Branisko s národnou prírodnou rezerváciou Rajtopiky. Týmto
pohorím zároveň prechádza prirodzená hranica medzi Spišom a Šarišom. Južnú časť vypĺňa
Hornádska kotlina, ktorá leží v mierne teplej klimatickej oblasti s priemerným ročným úhrnom
zrážok 600 – 850 mm. Zbytok územia leží v chladnej klimatickej oblasti s priemerným ročným
úhrnom zrážok 800 - 1100 mm.
Okresom, cez vrch Brezová, prechádza hlavné európske rozvodie Čierneho a Baltického
mora. Na severe je územie odvodňované riekou Torysa, ktorá pramení v Levočských vrchoch
nad najsevernejšou obcou okresu Torysky, Levočským potokom povodím dlhým 10,5km,
prameniacim neďaleko obce Úloža a ďalšími ľavostrannými prítokmi rieky Hornád. Z
hydrologického hľadiska nie sú v okrese žiadne väčšie toky.
Najvodnatejšie toky okresu sú :
- Levočský potok
10,5 km
- Torysa
8,5 km
- Branisko
6,0 km
- Margecanka
9,0 km
Okres nemá žiadne nerastné suroviny s výnimkou dekoračného kameňa v meste Spišské
Podhradie (lokalita Dreveník, firma Slovstein, SPK, Travertín ) a tehliarskej hliny v meste
Spišské Podhradie V katastrálnom území obce Dúbrava sa nachádza prameň, ktorého chemické
zloženie má parametre kojeneckej vody.
Celoštátny význam majú pramene minerálnej vody v obci Baldovce, kde ročne sa
produkuje minerálna voda Baldovská voda v počte cca 50 mil. fliaš. Vhodná je pri niektorých
žalúdočných, črevných, žlčových a obličkových chorobách a chorobách močových ciest.
V obci Lúčka bol objavený termálny prameň s teplotou 32,6 °C. Na pôde využívanej
poľnohospodárskym družstvom Spišský Štvrtok je geologický vrt s prameňom termálnej vody s
teplotou 30 stupňov.
Okres Gelnica je z pohľadu historického a ekonomického podobný okresom Spišská
Nová Ves a Levoča. Najciteľnejšie sa tu prejavil proces úpadku strojárskej produkcie a
konverzie špeciálnej strojárskej výroby. Okres hľadá nové odvetvia. Cestovný ruch je
dynamickým a perspektívnym odvetvím
ekonomiky. Jeho rozvoj prináša národným
ekonomikám značný ekonomický prínos. Má vo výraznej miere podiel na tvorbe národného
dôchodku, na zamestnanosti, spotrebných výdavkoch obyvateľstva.
Okres Gelnica vstupuje do cestovného ruchu pomalým tempom, tak ako sú jeho
potenciálne možnosti. Na území okresu tohoto času rozvíja svoju činnosť verejná obchodná
spoločnosť NESSY ( obchodná spoločnosť a cestovná kancelária ). Rozvoj cestovného ruchu v
okrese je vysoko poddimenzovaný a to z viacerých príčin:
- nízke investície do tejto sféry a tým aj nízka zamestnanosť vo sfére cestovného ruchu
- zastaralá a nevyhovujúca technická infraštruktúra
2
RSTP stredného Spiša
- administratívne prekážky
- nedostatočná propagácia a osvetová činnosť
- chýbajúca metodicko-poradenská činnosť/TIK/
Geografické, prírodné podmienky okresu Gelnica sú potenciálne významným prijímacím
miestom domáceho, ale aj zahraničného cestovného ruchu. Tieto skutočnosti predstavujú
možnosť realizovať cestovný ruch ako rozvojové odvetvie.
Okres Gelnica je zaujímavý prírodným bohatstvom, krásnou prírodou, kultúrno2
historickými pamiatkami, zachovalými lokalitami ľudovej architektúry s rozlohou 584,4 km .
Územie je hornaté od 300 - 1322 m n.m. Tvorené je Volovskými vrchmi, Čiernou horou.
Hlavnou dominantou je Hnilecká dolina. Územie okresu je prevažne lesnaté. Okres Gelnica
odvodňuje rieka Hnilec a z časti aj rieka Hornád.
Z hľadiska prírodných a civilizačných podmienok i funkčného členenia Slovenskej
republiky podľa aktualizovanej rajonizácie cestovného ruchu patrí Kojšovská oblasť do II.
kategórie a Kojšovská podoblasť do I. kategórie. Najväčším horským celkom v orografickej
oblasti Slovenského Rudohoria sú Volovské vrchy, v ktorých sa nachádza väčšia časť okresu
Gelnica. Skladajú sa z viacerých časti, z ktorých do okresu zasahujú Hnilecké vrchy, Zlatý stôl,
Kojšovská hoľa. Celok Čierna hora patrí do oblasti Slovenského Rudohoria. Do okresu zasahuje
časťami Rohačka a Bujanovské vrchy. Pohorie sa tiahne od doliny Kluknavského potoka, ktorou
sa dotýka Braniska. Materiálno - technická vybavenosť cestovného ruchu tu pozostáva z
turistický vyznačených a udržiavaných chodníkov na najvyšší vrch Rohačka (1028 m).
1.2Ekonomická analýza a analýza podnikateľského prostredia
Ešte donedávna hlavnými ekonomickými aktivitami v regióne bolo baníctvo, metalurgia,
strojárstvo, potravinársky, textilný priemysel, lesné hospodárstvo, stavebníctvo a
elektrotechnika. Tieto odvetvia tvorili 80 % objemu produkcie regiónu. Prechod na trhovú
ekonomiku viedol k recesii vo všetkých sektoroch. Banícky priemysel, ktorý bol dlhodobo
závislý na subvenciách od štátu, a textilný priemysel boli najviac dotknuté. Výrazným útlmom
najmä z dôvodu konverzie špeciálnej výroby prešlo aj strojárstvo. Spoločným znakom, príčinou
drastického úpadku ekonomiky okresu bola strata nenáročných, ale objemných
východoeurópskych trhov ( RVHP ) a trhu v ZSSR a nemožnosť, alebo aj neschopnosť
konkurovať na otvorenom trhu vo svete. Dnes ešte stále nemožno povedať, že sa proces úpadku
zastavil. Ak sa zamyslíme nad vhodnosťou lokality regiónu pre lokalizáciu podnikov a aktivít, a
ak skúmame vývoj za posledné desaťročie počas ekonomickej liberalizácie, môžeme povedať, že
perspektívy rozvoja tu môžu mať len niektoré odvetvia a činnosti hospodárstva :
- strojársky a elektrotechnický priemysel
- poľnohospodárstvo, lesníctvo a potravinárstvo
- drevospracujúci priemysel
- cestovný ruch
3
RSTP stredného Spiša
Čo sa týka podnikateľských subjektov v jednotlivých okresoch , ich štruktúra v okrese
Spišská Nová Ves ( najsignifikantnejšia vzorka ) k 30.6.2000 bola nasledovná :
Počet organizácií
Spolu
4 694
100 %
ziskové
666
14,2 %
neziskové
395
8,4 %
fyzické osoby
3 633
77,4 %
100 %
v tom :
živnostníci
3 093
85 %
slobodné povolania 206
6%
súkromní roľníci
269
7,4 %
ostatní
65
1,6 %
Ziskové organizácie podľa právnej formy
Spolu
666
100 %
v tom : obchodné spoločnosti
590
88,5 %
100 %
z toho
s.r.o.
550
93 %
a.s.
32
5,4 %
štátne podniky
0
0%
družstvá
13
2%
ostatné
63
9,5 %
Ziskové organizácie podľa odvetví
Spolu
666
100 %
pôdohospodárstvo
40
6%
priemysel
127
19 %
stavebníctvo
61
9,2 %
obchod
295
44,2 %
cestovný ruch
6
1%
doprava, pošta, telekomunikácie
16
2,4 %
peňažníctvo a poisťovníctvo
4
0,6 %
činnosť v oblasti nehnuteľností
115
17,3 %
výskum a vývoj
2
0,3 %
Ziskové organizácie podľa vlastníctva
Spolu
666
100 %
verejné
18
2,7 %
súkromné
648
97,3 %
100 %
v tom :
tuzemské
566
87,3 %
zahraničné
24
3,7 %
družstevné
13
2%
medzinárodné
45
7%
Ziskové organizácie podľa počtu zamestnancov
Spolu
666
100 %
počet zamestnancov :0 – 9
490
73,6 %
10 – 19
72
10,8 %
20 – 49
54
8,1 %
50 – 249
40
6%
250 – 499
6
0,9 %
500 – 999
2
0,3 %
1 000 a viac
2
0,3 %
Fyzické osoby nezapísané v obchodnom registri
Spolu
3 633
100 %
v odvetví : pôdohospodárstvo
281
7,7 %
priemysel
631
17,4 %
stavebníctvo
397
10,9 %
obchod
1 481
40,8 %
4
RSTP stredného Spiša
cestovný ruch
doprava, pošta, telekom.
peňažníctvo a poisťovníctvo
oblasť nehnuteľností
výskum a vývoj
9
181
5
647
1
0,2 %
5%
0,1 %
17,8 %
0,03 %
Prameň : Možnosti vstupu zahraničných investícií v regióne Spiš, október 2000 OÚ v Spišskej Novej Vsi.
Pre ekonomický rozvoj celého regiónu je dôležitý stav a štruktúra podnikania. Z vyššie
uvedeného prehľadu je vidieť malé zastúpenie ziskových právnických organizácií a organizácií,
ktoré by zamestnávali väčší počet zamestnancov. Takéto organizácie by svojou činnosťou
vytvárali priestor pre aktivity malých a stredných podnikateľov a pre živnostníkov. Najväčší
objem tvoria malé organizácie do 20 zamestnancov, je to až 85 % a fyzické osoby, ktoré tvoria
77 % všetkých organizácií. Odhadujeme, že veľkú časť výkonov a tržieb tvoria mimo okresu.
Celkový podiel priemyselných podnikov na tržbách je 86 %. 70 % podnikov je sústredených
v meste Spišská Nová Ves, 10 % v Krompachoch.
Priemyselná produkcia v okrese Levoča je sústredená prevažne v meste Spišské
Podhradie a v obci Baldovce.
Tržby v priemysle za prvý polrok 2000 dosiahli spolu 102 303 tis. Sk, index : 2000/1999
- 59,5. Tržby z predaja na vývoz predstavovali 25 454 tis. Sk, index : 2000/1999 – 148,9, tržby
z priemyselnej činnosti 94 454 Sk, index : 58,5. Týmito údajmi sa okres Levoča zaraďuje spolu
s okresom Medzilaborce na posledné miesta v Prešovskom kraji.
Priemerný evidovaný počet zamestnancov v rezorte za prvý polrok 2000 je 838, index
2000/99 je 83,5. Priemerná mesačná mzda za prvý polrok 2000 je 7 117 Sk, index je 96,0 a
produktivita práce za sledované obdobie je 113 071 tis. Sk, index 2000/99 – 70,1.
Nosnými priemyselnými podnikmi okresu Levoča sú :
VZORODEV VD Spišské Podhradie s počtom pracovníkov 201, ktorý sa zaoberá
výrobou textilného tovaru a konfekčného tovaru jeho nákupom, predajom a cestnou nákladnou
dopravou. Nosný výrobný program je výroba konfekčného a textilného tovaru – práca vo mzde.
Objem výroby tovaru je 32 mil.Sk, využitie výrobných kapacít 100%. Podiel vývozu na objeme
výroby je 98%. Podnik za rok 1999 hospodáril zo ziskom 900 tis. Sk je solventný, všetky
záväzky podniku sú vyrovnané v termíne.
MINERÁLNE VODY, a.s., Prešov, závod Baldovce : počet pracovníkov 65, podnik sa
zaoberá stáčaním a predajom prírodných a ochutených minerálnych vôd. Má zabezpečený odbyt
svojich výrobkov, má zachované pôvodné trhy. Je schopný rozvoja, má vypracovaný rozvojový
program, ktorý je zameraný na zvýšenie vývozu minerálnej vody do zahraničia a rozšírenia
sortimentu. Zahraničnú účasť nemá a ani do budúcna neplánuje. Za rok 1999 podnik vykázal
zisk. Objem výroby tovaru bol 122 mil. Sk., využitie výrobných kapacít 65%, podiel vývozu na
objeme výroby 0,15%.
SPIŠSKÝ KAMEŇOPRIEMYSEL a.s., Spišské Podhradie s počtom pracovníkov 140
sa zaoberá výrobou hrubej a ušľachtilej kamenárskej výroby /surové bloky prírodné, obrubníky,
lomový kameň, dlažobné dosky, háklikové murivo, nástupnice a dosky soklové/ a predajom
výrobkov z prírodného kameňa. Podnik má zabezpečený odbyt svojich výrobkov, zachoval si
pôvodné trhy, nové trhy toho času nemá zabezpečené, je schopný rozvoja, nemá vypracovaný
rozvojový program. Zahraničnú účasť nemá, ani neplánuje.
SAD - opravárenský podnik š.p., Levoča s počtom pracovníkov 82 sa zaoberá
generálnymi opravami autobusov pre celú SR. Jedná sa o prepravný a výrobný závod.
PILVUD, s.r.o., Levoča - počet pracovníkov 75. Podnik sa zaoberá porezom guľatiny a
spracovaním dreva. Má zabezpečený odbyt, je solventný, schopný rozvoja, má vypracovaný
5
RSTP stredného Spiša
rozvojový program, na ktorý nemá finančné zabezpečenie. Zahraničnú spoluúčasť nemá, ani
neplánuje.
Okrem týchto nosných podnikov v okrese sa ešte nachádzajú :
STROJÁRNE LS, a.s., Levoča. Podnik obnovuje výrobu – dnes cca. 30 zamestnancov.
VDI OBZOR, Levoča. V súčasnej dobe je v konkurze. Podnik sa zaoberal výrobou
nábytku, košikárskou výrobou, čalúnnictvom, stolárstvom, výrobou obálok a montážou
drevených predmetov. Výrobné družstvo invalidov nemá dostatok finančných prostriedkov a
čaká na podporu a pomoc v podobe príspevkov za chránené dielne z MPSVaP SR / z Uznesenie
vlády č. 547 z 25.7.1995 bod U - 3a/aa, U - 3d, Uznesenie vlády č.172 z 4.3.1997, úloha B.3./.
Priestorovo je možný ďalší rozvoj, ale výroba je umŕtvená z titulu nedostatku odbytu. Tento
problém je možné riešiť formou preferencie štátnych zákazok, o čo sa zatiaľ VDI usiluje
neúspešne.
Hospodársky potenciál dnešného okresu Levoča je charakterizovaný stagnáciou prakticky celej
priemyselnej výroby. Okres, ktorý mal vo svojom teritóriu výrobné programy ojedinelé v bývalej
federácii / výroba zakladačov / sa v dôsledku nedostatku záujmu o tieto výroby ocitol v
stagnácii.
Bolo by potrebné zmeniť štruktúru jednotlivých výrobných činností, pretože zdedené výrobné
programy sú absolútne zastaralé a na nové výrobné projekty nie sú finančné zdroje.
Z uvedených príčin je okres Levoča problémový a riešenie tohoto stavu si vyžaduje špecifický
systémový prístup ústredných orgánov štátnej správy SR / spomínané uznesenie vlády č.
547/1995, aktuálna správa o stave v okrese Levoča k 30.6.1996 - prejednávaná vo vláde SR v
decembri 1996, uznesenie vlády č.172/1997, č.655/1997, č.802/1997/.
Priemyselná výroba na území okresu Gelnica je koncentrovaná hlavne do štyroch obcí.
Sú to Prakovce, Gelnica, Margecany a Smolník. Podľa odvetvovej štruktúry je priemyselná
výroba najrozšírenejšou, zaoberá sa ňou 40 % podnikateľských subjektov.
V okrese Gelnica bolo k 31.12. 2000 1 203 organizačných subjektov z toho :
- ziskové subjekty
101
- neziskové subjekty
187
- fyzické osoby
915
Podľa vlastníctva prevláda v organizáciách súkromné tuzemské vlastníctvo.
V tabuľke č. 1.2-1 a 1.2-2 sú vybrané ukazovatele priemyselnej výroby v okrese.
Tab. č. 1.2-1 : Vybrané ukazovatele priemyselnej výroby v okrese Gelnica 1)
Tržby z priemyselnej
činnosti
Územie
okres
Gelnica
2000
v mil. Sk
index2)
2000
1999
478,5
112,1
Tržby z predaja na
vývoz
2000
v mil.
Sk
139,7
index
2000
1999
108,6
Tržby spolu
2000
v mil.
Sk
499,2
Podiel tržieb z
priemyslu na tržbách
spolu
index
2000
1999
2000
1999
108,3
95,9
92,8
1) za podniky s 20 a viac zamestnancami a za podniky s počtom zamestnancov do 19 (zapísaných do obchodného
registra), ktoré v predchádzajúcom roku dosiahli obrat 100 mil. Sk a viac
2) indexy v stálych cenách (december 1995 = 100)
Tab. č. 1.2-2 : Vybrané ukazovatele - dokončenie 1)
6
RSTP stredného Spiša
Územie
Okres
Gelnica
Produktivita
práce
2000
index
v Sk
2000
1999
605.357 111,5
Priemerný evidenčný počet Priemerná nominálna mesačná mzda
zamestnancov
zamestnanca
2000
index podiel
2000
index
Rozdiel (+-)
(fyzické 2000 na kraji
(fyzické
2000
oproti kraju
osoby) 1999
(%)
osoby)
1999
(Sk)
790
100,6
1,5
9.546
108,7
- 4.485
1) za podniky s 20 a viac zamestnancami a za podniky s počtom zamestnancov do 19 (zapísaných do
obchodného registra), ktoré v predchádzajúcom roku dosiahli obrat 100 mil. Sk a viac
Hlavné priemyselné organizácie okresu :
P.O.S. s.r.o., Prakovce vyrába odliatky z mangánovej austenitickej ocele, sivej liatiny
Prako - príruby s.r.o., Prakovce vyrába zápustkové výkovky tvárnené za tepla
Praktis s.r.o., Prakovce vyrába ojnice, LKT, prev. agreg. vŕtačiek Flott,
Prakon s.r.o., Prakovce vyrába špeciálne náradie, kovové formy, výrobky pre železnice
Metalprodukt s.r.o., Gelnica - výroba oceľových konštrukcií, prepravných plošín a mazacích
nástrojov
GES Slovakia s.r.o., Gelnica - výroba komponentov pre nákladný automobilový priemysel
S.I.T. a.s., Smolník vyrába cigary a fajkový tabak
Vápenka Margecany a.s., Margecany vyrába vápencové drte, vápno, mletý vápenec, nevýbušnú
rozpojovaciu zmes Cevamit
ZOPOS s.r.o., Prakovce - výroba dámskych a pánskych pracovných odevov
Ekonomická efektívnosť je v priemyselnej výrobe nízka, málo efektívna s nízkou
produktivitou práce a vysokou zadlženosťou podnikov a vo väčšine prípadov s druhotnou
platobnou neschopnosťou.
Analýza podnikateľského prostredia :
Na formovanie ekonomického prostredia (Bearse 1981) pôsobí osem dynamických
faktorov, ktoré majú vplyv na klímu v mestách a obciach zameranú na podporu podnikateľských
aktivít: (1) je to úroveň zmeny /nestability miestnej ekonomiky vyplývajúca z “dier” ,
nedokonalosti a trhových zlyhaní, (2) úroveň neurčitosti generovanej neočakávanými udalosťami
a medzi-firemnou rivalitou, (3) stupeň pohybu v sociálnej štruktúre a úroveň inštitucionálných
zdrojov za účelom zabezpečenia podnikateľov s potrebnými zdrojmi najmä informačnými, (4)
úroveň diverzifikácie v priemyselnej, zamestnaneckej a sociálnej štruktúre komunity, (5) úroveň
disponibilných zdrojov akými sú informácie, kapitál špecializované služby, priestor a počet
atraktívných nie- podnikateľských príležitosti, (6) prítomnosť kritickej masy podnikateľov a
inštitúcií zabezpečujúcich nové hard a soft technologie a kreatívnu podporu venture kapitálu, (7)
kultúrne faktory a relevantné skupin ovplyvňujúce atmosféru podnikania, (8) vládna politika,
vrátane daní nariadení a ekonomického manžmentu. Pri analýze stavu MSP zistíme že negatívne
sa na rozvoji stavu podnikania v regióne najmä podpísali faktory 1,3,5,6 a 8.
Malé a stredné podnikanie ( MSP )
Rozvoj MSP je jednou zo základných priorít rozvoja národného hospodárstva a v rozvoji
cestovného ruchu hrá podstatnú úlohu. Prejavuje sa to samozrejme ako v Národnom pláne
regionálneho rozvoja tak v regionálnych operačných plánoch, ale aj sektorových operačných
plánoch pre priemysel a cestovný ruch. V rámci SOP-Priemysel sú MSP pokladaní za konečných
príjemcov viacerých opatrení vyplývajúcich zo stratégie realizácie cieľov. Konkrétne ide o tieto
globálne a špecifické ciele SOP:
7
RSTP stredného Spiša
Globálny cieľ č.1 – Tvorba pracovných miest a zníženie nezamestnanosti
Špecifické ciele: Reštrukturalizácia, mikroekonomická adaptácia a stimulácia rozvoja podnikov
Podpora odbytu s osobitým zreteľom na export
Globálny cieľ č.2 – Podpora kontinuálneho rastu konkurencieschopnej produkcie
Špecifické ciele: Stabilizácia podnikateľského prostredia a jeho kontinuálne vylepšovanie.
Kontinuálny rast konkurencieschopnej produkcie a služieb s osobitým zreteľom na malé
a stredné podnikanie
Globálny cieľ č. 4 – Rozvoj výrob a služieb založený na využití domácich zdrojov
Špecifické ciele: Využitie domácich zdrojov generujúcich hospodársky rast a trvalú
konkurencieschopnosť. Zvýšenie efektívnosti energetického hospodárstva a rozvoj komunálnej
energetiky. Budovanie a zvyšovanie kvality obchodných distribučných sietí
V rámci spoločnej iniciatívy Vlády SR a programu PHARE bola v roku 1993 založená
Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorej základnými cieľmi sú
iniciovať rozvoj podnikania v SR a koordinovať podporné aktivity. V roku 1995 bol prijatý
zákon o štátnej podpore MSP, ktorý stanovoval základné smery podpornej politiky štátu pre
sektor MSP. Ucelená koncepcia podpory MSP bola sformulovaná v materiály “Štátna
strednodobá politika podpory MSP”, ktorý bol vládou SR schválený vo februári 1997 a
predstavoval nový rámec rozvoja MSP na Slovensku v časovom horizonte do r. 2000.
Štátna strednodobá politika podpory MSP tvorí základ harmonizácie podnikateľského prostredia
v Slovenskej republike s podnikateľským prostredím EU a jej hlavným je cieľom vytvorenie
priaznivých podmienok pre zakladanie a rozvoj MSP.
Priority stanovené strednodobou politikou sa vo veľkej miere transformovali aj do
Národného programu pre implementáciu acquis communautaire.
V roku 1999 bol schválený Zákon o štátnej pomoci, ktorý aj keď je krokom
k harmonizácii legislatívy SR s pravidlami EU, jeho implementácia v uplynulom období ukázala
aj nedostatky a problémy s jeho uplatnením v praxi. Ako chybný krok sa javí, že zároveň bol
zrušený zákon o štátnej podpore MSP, hoci podstata obidvoch zákonov nie je rovnaká. Za
zmienku stojí aj fakt, že pochopenie zmyslu zákona o štátnej pomoci určitou časťou štátnej
správy takmer znemožnilo a dodnes komplikuje podporu tých, ktorí majú záujem podnikať
a inštitúcií na podporu MSP.
Základné východiská a priority systému podporných programov MSP ilustruje
nasledujúca schéma:
Východiská podpory
Priority
Štátna strednodobá politika podpory
MSP
Národný program pre
implementáciu acquis
communautaire
1. Zvýšenie konkurencieschopnosti
MSP
2. Upevnenie postavenia MSP
a stimulácia ich rastu
3. Urýchlenie internacionalizácie
a prienik na nové trhy
Opatrenia/programy
Program KVALITA
Program Transferu technológií
Fond rizikového kapitálu
Podporný úverový program
Mikropôžičková schéma
Program poradenských služieb pre
MSP
Program subkontraktačnej burzy
Z hľadiska obsahu je možné systém podpory MSP rozdeliť do troch základných oblastí
a to:
-
politika a rozvoj MSP
informácie, poradenstvo a vzdelávanie
podporné finančné programy
8
RSTP stredného Spiša
Realizácia podstatnej časti podporných programov je na regionálnej úrovni
uskutočňovaná prostredníctvom inštitucionálnej podpornej siete NARMSP t.j. Regionálnych
poradenských
a informačných centier (RPIC) a Podnikateľských a inovačných centier (BIC – Business and
Innovation Centre). Podporná sieť bola vybudovaná s finančnou podporou programu PHARE
a v súčasnosti ju tvorí 12 RPIC a 4 BIC. Jej základnou úlohou je prispievať k rozvoju MSP
v jednotlivých regiónoch SR prostredníctvom poskytovania kompletného balíka informačných,
poradenských a vzdelávacích služieb.
Môžeme konštatovať, že politika podpory MSP je v zásade veľmi podobná politike EU
a jej členských krajín. Na druhej strane je potrebné súčasný systém kapacitne a kapitálovo
posilniť a doplniť o ďalšie inštitucionálne nástroje podpory MSP najmä o podnikateľské
inkubátory, technologické a priemyselné parky. Musí sa zvýšiť podpora inovácií
a technologického rozvoja MSP. Nevyhnutné kroky v tejto oblasti už boli vykonané
a financovanie príslušných projektov je schválené tak v programe Phare ako aj v štátnom
rozpočte SR.
Neustálu pozornosť treba venovať aj zlepšovaniu podnikateľského prostredia vrátane
zjednodušovania administratívy, znižovania finančného zaťaženia MSP a odstraňovanie bariér
ďalšieho rozvoja.
Systematická podpora sektora MSP a nasmerovanie podpory do ekonomicky citlivých
regiónov, akým ja napr. aj región Spiš, prispeje v značnej miere k stabilizácii sociálnejekonomickej situácie takýchto regiónov. Je preto len prirodzené, že veľká pozornosť je venovaná
rozvoju a podpore MSP aj v Národnom pláne regionálneho rozvoja, sektorových a regionálnych
operačných programoch.
Pre porovnanie stavu MSP v regióne so stavom MSP v príslušnom kraji, susediacom kraji
a s celkovým stavom MSP v SR sme využili ukazovateľ počtu MSP na 1000 obyvateľov. – tab.
č. 1.2-3.
Tab. č. 1.2-3 : Počet MSP na 1000 obyvateľov
Región
Počet
Prepočet na 1000
Počet
Prepočet na 1000
podnikateľov obyvateľov
podnikateľov –
obyvateľov
fyzických osôb
právnických osôb
stredný Spiš*
5 004
27
773
4
Košický kraj
29 953
76
7 693
19
Prešovský kraj
32 215
80
5 782
14
Slovensko
269 323
49
60 920
11
* údaje za okresy Spišská Nová Ves, Gelnica a Levoča, ktoré sa pokladajú za prirodzený región stredného Spiša
Aj keď tento ukazovateľ je samozrejme ovplyvňovaný rôznymi faktormi (ako napr. počet
ekonomicky aktívneho obyvateľstva), z prepočítaných ukazovateľov je zrejmé výrazne
zaostávanie regiónu Spiš a nevyhnutnosť iniciovať a výraznejšie podporovať nárast sektora
MSP. Z hľadiska odvetvovej štruktúry sa MSP orientujú prevažne na oblasť obchodu a výroby,
kde v poslednej dobe vidieť nárast počtu podnikateľských subjektov. V menšej miere sa MSP
orientujú na oblasť stavebníctva a poľnohospodárstva. Región zaostáva v rozvoji služieb.
Nízky podiel súkromného sektora na priemyselnej výrobe súvisí predovšetkým
s nedostatkom vlastného kapitálu a s obmedzeným prístupom k úverom. Tieto skutočnosti
spomaľujú rozvoj MSP a negatívne ovplyvňujú štruktúru novovzniknutých súkromných
podnikov v regióne. Jednoznačne sú tu uprednostňované kapitálovo menej náročné odbory
s rýchlou návratnosťou vložených prostriedkov.
Podnikanie v oblasti stavebníctva je v regióne dostatočne rozšírené. Zvyšuje sa aj podiel
súkromného sektora na celkovom objeme stavebných prác. Oblasť CR je v prevažnej miere
v súkromnom vlastníctve, určité percento predstavuje aj vlastníctvo miest a obcí.
9
RSTP stredného Spiša
Prioritnými odvetviami v priemysle sú: strojárstvo, spracovanie dreva, elektrotechnika,
stavebníctvo, výroba stavebných hmôt, ťažobný priemysel, textilný a potravinársky priemysel a
priemysel cestovného ruchu.
1.2.1 Strojársky a elektrotechnický priemysel
Do roku 1990 fungovalo v regióne 16 stredných až stredne veľkých firiem, ktoré mali
zameranie na výrobu strojov a strojných zariadení, technológie pre banský a upravárenský
priemysel, zbrojárskych komponentov, elektrotechnických a elektronických výrobkov. Takmer
všetky z týchto firiem sú vo vážnych problémoch, alebo svoju činnosť ukončili. Strata
východných trhov , rozpad RVHP v kombinácií so systémami a technológiami, ktoré nie sú
schopné konkurovať západným produktom, spôsobila znižovanie, resp. ukončenie výroby u
mnohých podnikov. Tieto okolnosti negatívne ovplyvnili aj strojárske podporné systémy a
vzdelávacie inštitúcie. V Rudňanoch bola zavretá učňovská škola a stredné priemyselné školy v
Spišskej Novej Vsi ( banícka, geologická a strojnícka ) výrazne zmenili špecializované odbory
skôr na všeobecné vzdelávanie.
V tejto oblasti pôsobí dnes v regióne 18 podnikov s počtom zamestnancov viac ako 20.
Privatizované podniky pokračovali v pôvodnej riadiacej štruktúre z čias, keď boli štátnymi
organizáciami, zásadné zmeny uskutočňovali pomaly a sú stále dosť významnými
zamestnávateľmi. Firme SEZ Krompachy a.s. sa aj napriek značnej konkurencii firiem ABB a
Siemens na trhu elektrických spínačov daril export na východné trhy a do Nemecka. Dnes však
jej význam ustupuje na úkor japonskej elektronickej firmy Matshusita, ktorá plánuje zamestnať
do 1000 pracovníkov pri výrobe spotrebnej elektroniky značiek Panasonic a Technics. Táto
lokalita poskytuje tomuto zahraničnému investorovi dostatok lacnej, čiastočne v odbore
vzdelanej pracovnej sily. V Krompachoch je stredná priemyselná škola elektrotechnická.
Spoločnosť BMZ a.s. je typickou staro-novou strojárskou firmou. Bola pôvodne založená
pred 30 rokmi pre podporu baníckeho priemyslu, a v roku 1998 sa stala zamestnaneckou
akciovou spoločnosťou. V súčasnosti zamestnávajú 260 zamestnancov a ich ročný obrat sa
počíta na 200 mil. Sk. 95 % produkcie ide na export, 60 % objemu ich obratu predstavujú cestné
valce, 40 % tvoria produkty pre banícky sektor. Baníctvo, ktoré sa na Slovensku nachádza v
likvidácii, je v recesii v mnohých krajinách ich exportu, čo predstavuje silný rizikový faktor a v
podstate je príčinou útlmu. Majú problém s finančnými tokmi, ale z operačného hľadiska sú
ziskový. Uvádzajú pomer majetku k záväzkom 1:5, ale väčšina kapitálu je vo forme budov a
zariadení, ktorých hodnota by z pohľadu zahraničného investora bola nižšia.
Lídrom strojárskych firiem v okrese je Embraco, ktoré využilo silný tradičný strojársky
potenciál okresu. Investovala cca. 30 mil. USD do zavedenia výroby kompresorov a v súčasnosti
zamestnáva priamo cez 1 000 zamestnancov. Exportuje 100 % výroby. Možnosť rozvoja vidia aj
v budovaní priemyselného parku, kde by sa etablovali možní subdodávatelia.
Rozvoj firiem sa uskutočňuje z vlastného kapitálu, alebo cez joint venture so zahraničnými
firmami, ktoré sa vyvinuli cez osobné kontakty a dodávky častí až k samotným investíciám
zahraničného partnera. Táto metóda nie je síce rýchla, ale dovoľuje obidvom partnerom
obojstranne preveriť technické schopnosti a obchodnú etiku.
Kým sa nepodarí do regiónu prilákať väčších investorov, nevidieť veľa možností pre
potenciálne investovanie do strojárstva. Silnejší investori na Slovensku hľadajú v krajine silné
produktové oblasti, kde už existuje veľký a v podstate čakajúci trh spotrebiteľov. Tento okres
môže ponúknuť nízku mzdu a relatívne slušnú vzdelanostnú úroveň pracovnej sily v tomto
odbore. V prípade menších firiem, investori investujú do podnikov, ktoré sú flexibilné a môžu
byť integrované do siete subkontraktorov západoeurópskych firiem, hlavne Nemecko – ako
firma Jochman-Netzsch s.r.o.
Niektoré z miestnych firiem, ktoré majú záujem o zahraničné investície , nepôsobia lákavo.
Nielen že ich okolie je dosť odpudzujúce, ale majú málo čo ponúknuť v technologickej oblasti a
hlavne v oblasti sociálneho vybavenia. Mnoho zahraničných firiem, ktoré by potenciálne
10
RSTP stredného Spiša
investovali v okrese, by dalo prednosť zelenej lúke, alebo minimálne dobre umiestnenému
objektu, ako to bolo v prípade Embraca, alebo Matsushity. Myslím, že takéto objekty sa tu ešte
nachádzajú.
Doterajšie investície nedotiahli do okresu novú ťažkú technológiu a momentálne v tomto, ba
ani v susedných okresoch, nepracujú žiadne inovačné strojárenské podniky. Subjekty, ktoré
hľadajú partnerov pre svoje inovačné aktivity si ich musia hľadať ďaleko mimo okresu. Chýba tu
prostredie pre inováciu a neexistuje pevné spojenie medzi producentmi poznatkov a tými, ktorí
ich využívajú. Rozhodujúcu úlohu tu musia zohrať Košice, s oceliarňami a univerzitami.
Komkurencieschopnosť - to je otázka aj kvality,
presnosti dodávok, cenovej
konkurencieschopnosti a platobných podmienok. Platobné problémy mnohých slovenských
zákazníkov, vrátane štátu, spôsobujú nedostatok likvidity v ekonomickom systéme, čo je
zhoršované finančnou sektorovou neschopnosťou poskytovať pracovný kapitál mnohým menším
firmám. Dôsledkom toho je fakt, že lokálne platobné podmienky nemôžu konkurovať tým, ktoré
platia na globálnych trhoch.
Plánovaná expanzia Embraco–Slovakia, vstup Matushity Electronic do Krompách a
existencia Whirpool Poprad je výzvou na vytvorenie priemyselného strojárenskoelektrotechnického klastra pozostavujúcich z branch závodov týchto globálných spoločnosti a
okolo nich zoskupenej skupiny lokálných potenciálných dodávateľov tovarov a služieb
reprezentujúcich MSP. Veľkí investori v SR hľadajú na Slovensku príležitosť využiť
kvalifikovanú pracovnú silu a rozvíjajúce sa trhy CEEC ako aj posilniť svoju
konkurecieschopnosť pomocou subcontaktingu. Subkontrakting je spôsob strednej cesty medzi
úplnou internacionalizáciou obstarávania tovarov a služieb zo strany TNC ( Trans national
company ), alebo predlženou rukou transakcii na otvorenom trhu . Je to situácia kedy firma
ponukajúca subkontrakt vyžaduje od inej firmy podielať sa na spracovaní materiálu,
komponentov časti dielcov v súlade so špecifickými plánmi
zabezpečovanými formou
ponukajúcimi kontrakt.
Reštrukturalizácia a oživenie priemyslu si vyžaduje uskutočniť štúdie možnej spolupráce
medzi jednotlivými aktérmi v regióne ako aj idenntikovať potenciálných investorov na základe
prijatej stratégie. Táto štúdia by mala byť zabezpečená MVaRR-SR v súčinnosti s VÚSC Košice
a Prešov. Súbežne je potrebné pracovať a zdokonalovať politiky v oblasti verejného
obstarávania, technologickej politiky, ktorá podporuje priemyselnú reštrukturalizáciu, politiku
zameranú na podporu investícií. Za dôležitý moment považujeme, že je potrebné do
pripravovaného zákona o investičných stimuloch dostať politiku podpory tvorby
subdodávateľských reťazcov. Problémom Spiša je nedostatočne rozvinutá moderná logistika,
ktorá výrazným spôsobom prispieva ku konkurencieschopnosti priemyslu. Stať sa
konkurencieschopným znamená prekonanie niektorých prekážok, ktoré zahŕňajú: systém kvality
(TQM), pracovať v systéme just in time, konkurencieschopné ceny a platobné termíny.
Analýza
Silné stránky:
Slabé stránky:
Dobrá kvalifikačná základňa zabezpečená
vzdelávacím systémom.
Existencia skúsených firiem.
Prítomnosť zahraničného investora
(Embraco)
Neadekvátne prepojenie so vzdelávacím systémom.
Starnúca pracovná sila.
Únik „mozgov“.
Zastaralá technológia, výroba a metódy práce.
Lokalizácia niektorých firiem.
Príležitosti:
Riziká:
Rozvoj regionálnej siete sobdodávateľov.
Medziregionálne a medzinárodné
subkontrakty (EU).
Trh EÚ a východnej Európy.
Konkurencia zo strany susedných regiónov a krajín s podobnou
produkciou.
Stagnácia spôsobená nedostatkom trhov a investorov.
Investície založené na iba lacnej poracovnej sile neprenesú
dynamický efekt na lokálnu ekonomiku
Odporúčané opatrenia:
11
RSTP stredného Spiša
Posilniť kontakty s investormi, ktorí už pôsobia na Slovensku ( Whirlpool, Matushita,
Embraco, atď.) V súčinnosti s nimi vytvoriť subdodávateľskú sieť MSP pre uvedených
globálných hráčov, posilniť vývojovú a laboratórnu základňú a zabezpečiť úzke prepojenie na
TUK – Košice, Prešov.
V prípade niektorých veľkých podnikov (SEZ, BMZ) zapojiť expertné skupiny (aj za
účasti zahraničných expertov) pre spracovanie reštrukturalizačných podnikateľských plánov,
ktoré by mohli byť prezentované nádejným investorom.
1.2.2 Poľnohospodárstvo a potravinárstvo
Poľnohospodárstvo a spracovanie potravín
Poľnohospodárska pôda okresov Spišská Nová Ves, a Gelnica predstavuje 32,7 tis. ha
t.j. 27 % a lesná pôda 76 tis. ha t.j. 64 % celkovej rozlohy regiónu.
Vychádzajúc z pôdno-klimatických podmienok možno región rozdeliť na 2 skupiny :
- Hornádska kotlina s vyšším produkčným potenciálom pôd a zornením nad 50 %
- Hnilecká dolina so sťaženými prírodnými podmienkami a nízkym stupňom zornenia pod 20%.
Štruktúra poľnohospodárskeho pôdneho fondu samotného okresu Gelnica :
Celková výmera PPF
- 10 713,81 ha
z toho trvalé trávnaté porasty - 9 513,23 ha
orná pôda
- 1 196,47 ha
záhrady
4,11 h
Poľnohospodárske pôdy sú najhorších bonitných tried. Zo škály 0 - 10 sa v okrese
nachádzajú bonitné triedy 7 - 10. Všetky poľnohospodárske pozemky sa nachádzajú v
podhorskej a horskej oblasti.
Poľnohospodársku prvovýrobu v Sp. Nová Ves a Gelnica vykonáva 45 subjektov :
- 8 poľnohospodárskych družstiev
s celkovou výmerou 14 325 ha
- 5 obchodných spoločností
s výmerou 8 870 ha
- 2 akciové spoločnosti
s výmerou 2 056 ha
- 17 samostatne hosp. roľníkov
s výmerou 2 081 ha
- 13 ostatných subjektov
s výmerou 0 ha
Spolu 45 subjektov
spolu 27 332 ha
V potravinárskej výrobe vyvíjajú činnosť 2 veľké potravinárske firmy : MPC a.s. Spišská
Nová Ves a Mäso Spiš s.r.o. Spišská Nová Ves. Z oblasti služieb poľnohospodárom sú najväčšie
Poľnonákup Spiš a.s., AGS – Holding a.s. a AST a Injektion Spišská Nová Ves.
Výrobné zameranie poľnohospodárskej prvovýroby je :
- v rastlinnej výrobe ( RV ) hlavnými tržnými plodinami sú zemiaky konzumné a sadbové,
technické plodiny ( repka, horčica, pohánka ) a v menšej miere potravinárske obilie ( pšenica, raž
) a sladovnícky jačmeň.
- v živočíšnej výrobe ( ŽV ) je rozhodujúci chov hovädzieho dobytka ( HD ) s produkciou mlieka
a jatočných zvierat, chov oviec s produkciou jatočných jahniat, ovčieho syra a mlieka a chov
plemenných zvierat, chov ošípaných u špecializovaných podnikov.
Pôdny fond :
Celková výmera poľnohospodárskej pôdy je 27 332 ha, z toho je orná pôda 10 635 ha čo je
38,9 % a trvalotrávnaté porasty 16 697 ha čo je 61,1 %.
Pôdne typy :
hnedé 85 %,
aluviálne 10 %,
rendziny 5 %
Pôdne druhy : stredne ťažké 90 % ťažké 7 %
ľahké 3 %
Zastúpenie plodín a hektárové úrody ( t/ha )sú v tab. č. 1.2.2-1 :
12
RSTP stredného Spiša
Tab. č. 1.2.2-1 Osevný postup a prehľad o úrodách
PLODINA
PLOCHA
PODIEL
ÚRODA
ÚRODA ROZDIEL %
%
1999
1995
1999 - 1995
obilniny
6 579
61
2,67
3,98
- 33
zemiaky
657,5
6,1
12,1
15,88
- 24
strukoviny
348
3,3
1,11
2,81
- 60
olejniny
764
7,1
1,74
2,03
- 15
Siláž. kukurica
873
8,2
29,6
24,8
+ 19
kŕmna repa
20
0,2
35
45
- 22
jednoročné krmoviny
327
3,1
15,5
26,22
- 41
viacročné krmoviny
1 207
11
5,5
7,2
- 24
trvalotrávnaté porasty
10 273
1,75
1,83
-4
Prameň : Koncepcia rozvoja regiónu Spiša v rámci agropotravinárskeho komplexu do roku
2006, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Regionálny odbor Spišská Nová Ves, jún 2000.
Stavy všetkých druhov hospodárskych zvierat v uplynulých rokoch mali klesajúcu tendenciu
. Najvyšší pokles bol u HD ( o 25 % v roku 1999 oproti r. 1996 ) a najnižší pokles stavov
zaznamenali ovce ( 5 % ) . U HD sa v rokoch 1998 a 1999 pokles zastavil a stavy začali stúpať
vplyvom rozšírenia chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka ( KBTPM ).
Stavy kráv k 31.12.1999 v okrese Sp. Nová Ves boli : - 1 621 ks dojníc a 466 ks KBTPM.
Stav ošípaných bol 17 177 ks, a bol o 10 % nižší oproti r. 1996. 70 % produkcie tvoril
špecializovaný podnik živočíšnej výroby Mäsoprodukt a.s. Spišské Vlachy.
Rozhodujúcim odvetvím je chov HD s tržnou produkciou mlieka. Z 7.782 tis. litrov v r.
1999, bolo 88 % v Q a I. triede kvality, ktoré odobralo 7 slovenských mliekární. Na dojnicu to
bolo 3 902 litrov, čo bol medziročný nárast 4 %.
Poľnohospodárske subjekty, ktoré neboli schopné modernizovať technológiu a zlepšiť
produktivitu práce a kvalitu, sa orientujú na chov kráv bez trhovej produkcie mlieka. Dnes cca. 1
000 ks. dobytka. Sú vhodnou náhradou na využívanie horských lúk a pasienkov. Stáda sa budú
zvyšovať ( do 3 tis. ks ).
Problémy sú s odchovom teliat. 81 ks teliat na 100 ks kráv priemeru je ekonomicky
neefektívny stav. U chovných kategórií teliat a jalovíc sú parametre úžitkovosti priemerné. Chov
oviec sa začína kvantitatívne a kvalitatívne oživovať. Produkcia ovčieho syra v r. 1999 bola 115
ton ( nárast o 19 % ).
Vo všeobecnosti je trend zameraný na produkciu mäsa. Výroba ekologických potravín pre
rýchlo rastúci trh EÚ ( nízke mzdy by kompenzovali vyššiu spotrebu práce ) by potrebovala
radikálny odklon od starých poľnohospodárskych metód – cesta skôr pre menšie firmy. Často
ešte nedoriešené vlastnícke vzťahy, problémy s finančnou disciplínou, ako aj konzervatívny
prístup roľníkov sú prekážkou potrebného toku vysokokvalitných vstupov. Hoci sa časť hlavne
mliečnych výrobkov vyváža do Nemecka, rozsah potravinárskych produktov je ešte stále príliš
obmedzený národnými a hlavne regionálnymi požiadavkami. Vzhľadom na dobrú kvalitu
produktov a ich nízku cenu sú tieto konkurencieschopné. Firmy vidia potrebu väčšieho úsilia v
takých oblastiach, ako je manažment výroby, marketing, linky nových výrobkov ap. a majú
plány na rozšírenie svojej výroby a pracovnej sily, ale pôžičky a dostupné úvery a v niektorých
oblastiach aj know how nie sú k dispozícií.
V rámci potravinárskej výroby je významná spracovateľská činnosť dvoch potravinárskych
firiem :
Mlynsko-pekárenský a cestovinárenský kombinát a.s., Spišská Nová Ves má nasledovné
spracovateľské kapacity Mlyn
- denná kapacita 235 t pšenice, 80 t raže, 60 t tvrdej pšenice
- silo o kapacite 18 000 t
13
RSTP stredného Spiša
Cestovináreň - denná kapacita 60 t vaječných, nevaječných a grahamových cestovín.
Kvantitou a kvalitou výroby má celoslovenskú pôsobnosť a časť produkcie je smerovaná na
export
Pekáreň - pekárenská výroba regionálneho charakteru so sortimentom všetkých skupín
produktov : 14 druhov chleba, biele a grahamové pečivo a rôzne druhy sladkého pečiva,
cukrárenská výroba.
Mäso Spiš s.r.o., Spišská Nová Ves je podnik spracovateľského priemyslu zameraný na
nákup a spracovanie jatočných zvierat.
V r. 1999 boli objemy nákupu spolu 6 093 t : HD 1 590 t, ošípané 4 470 t, ovce 33 t.
Nákupná činnosť tohto podniku je stabilizujúcim faktorom rozvoja ŽV v okrese a je
podporným činiteľom zvyšovania stavov HD a ošípaných.
Analýza dosahovaných výsledkov v oblasti poľnohospodárskej prvovýroba, jeho jednotlivých
odvetví ako aj potravinárskeho priemyslu a služieb sa prejavuje aj v ich ekonomike. V roku 2000
došlo v porovnaní s r. 1999 k poklesu výnosov o 4 % ( - 31 mil. Sk) na čom sa v plnej miere
podieľala RV v dôsledku negatívneho dopadu extrémneho sucha. Na strate r. 2000 sa podieľalo
aj nežiadúce zvýšenie nákladov z cien vstupov ( osív, sadív, hnojív, energie atď. )
Poľnohospodárstvo v okrese Levoča je charakterizované ťažkými výrobnými
podmienkami, kde podstatná časť územia je situovaná v horských a podhorských oblastiach s
rozdielnymi nadmorskými výškami od 300 do 900 metrov.
Katastrálna výmera okresu spolu ....................................35 722 ha
z toho: poľnohosp. pôda ..............................................20 742 ha
z toho: orná pôda:..................................................10 115 ha
trvalé trávn. porasty...................................10 127 ha
záhrady a ovocné sady ............................... 500 ha
lesná pôda........................................................................12 459 ha
zastavaná plocha .............................................................. 1 481 ha
vodná plocha...................................................................... 202 ha
ostatné plochy.................................................................... 838 ha
Poľnohospodárska výroba:
K 31.12.1999 v živočíšnej výrobe v okrese bolo chovaných 8123 HD, z toho 3259 kráv,
6829 ošípaných ( pokles o 1671), z toho prasnice 544, ovce 2708, hydina 55499 kusov.
V dôsledku nižších stavov zvierat a úžitkovosti, je aj nižšia celková výroba a potom aj nižšia
tržná produkcia a to sa odzrkadľuje aj na hospodárskych výsledkoch podnikoch. Z 13 družstiev v
okrese je 6 stratových a 7 ziskových a oproti roku 1998 je zhoršený hospodársky výsledok, keď
za rok 1999 je strata 2 466mil. Sk. Zhoršenie je aj u finančnej situácie, keď krátkodobé záväzky
majú vyšší index rastu ako pohľadávky. Zväčšujú sa aj rozdiely vo výrobných ukazovateľoch
medzi jednotlivými podnikmi, pretože takéto rozdiely by nemali byť, že jeden podnik má ročnú
výrobu mlieka na dojnicu viac ako 4000 l mlieka a druhý len 2000 l.
Poľnohospodárska výroba obhospodaruje v okrese Levoča 20 742 ha poľnohospodárskej
pôdy, z toho 10 115 ha ornej pôdy, 10 127 ha TTP a 500 ha sadov a záhrad. Percento zornenia je
46,6% a preto okres Levoča je zaradený do podhorskej oblasti. Tento pôdny fond obhospodaruje
13 družstiev (12 155 ha p.p.), dve spoločnosti s.r.o. (3473 p.p.), jedna a.s. (114 ha p.p.), Levoos
s.r.o. je v likvidácii. K 1.1.2000 je v okrese vyčlenené 1232 ha p.p. pre 15 SHR (262 ha p.p.) a
1110 fyzických osôb (954 ha p.p.).
Zo zaradenia okresu do podhorskej oblasti a prírodno-ekonomických podmienok
vychádza aj výrobné zameranie okresu, kde okres sa zameriava na RV na výrobu obilovín /49%/,
olejnín 5%/, zemiakov 5,5%/, krmovín na ornej pôde 36%/.
K výrobe je potrebné uviesť, že v dôsledku recesie celého národného hospodárstva je
neustály aj pokles poľnohospodárskej výroby, znižujú sa stavy chovaných zvierat pre nízku
realizačnú cenu zvierat a v dôsledku toho je prebytok kŕmneho obilia. V našej oblasti
samostatnou kapitolou sú zemiaky, kde sme zaznamenali rapídny pokles plôch, veď v nedávnej
14
RSTP stredného Spiša
minulosti okres pestoval na 15% z ornej pôdy a dnes to je 5,5%. Samozrejme, že nižšia výroba je
zabezpečená nižším počtom pracovníkov, keď v okrese pracuje v poľnohospodárstve len 1029
pracovníkov.
V dôsledku nedostatku finančných prostriedkov sú aj nižšie intenzifikačné vklady do
pôdy - osivá, sadivá, chemické ochranné prostriedky a hnojivá. Pri nižších vkladov do pôdy, pri
úsporách pracovných nákladov a všetkých ostatných nákladov, je aj celková výroba nižšia a tým
sú nižšie aj príjmy poľnohospodárov. Nižšie sú aj príjmy zo ŠR.
Poľnohospodársky pôdny a lesný fond sú nezastupiteľnou zložkou životného prostredia a
nenahraditeľným prírodným bohatstvom. Preto je prvoradou úlohou toto bohatstvo chrániť a
zveľaďovať. Z týchto intencií musí vychádzať aj výroba, ktorá má zabezpečiť sebestačnosť vo
výrobe potravín. V našej oblasti je potrebné naďalej rozvíjať chov HD a kráv a to dva smery so
zameraním na mliečnu úžitkovosť s využitím plemien Pinzgavského Slovenského strakatého a
Holštínskeho dobytka a so zameraním na mäsovú úžitkovosť, cez kríženie súčasných plemien s
mäsovými plemenami Limuzín a Sharolei. V chove ošípaných pokračovať v zušľachťovaní
Bielej ušľachtilej ošípanej a zvyšovať mäsovú úžitkovosť cez kríženie mäsovými plemenami
Landrasom, Pietrenom, syntetickými líniami mäsových plemien. V chove oviec pokračovať v
chove a zušľachťovaní Valašky, v RV pestovať obiloviny na 50 - 55% plôch, zvýšiť plochy
strukovín na 250 ha a olejnín na 500 ha, ale hlavne zvýšiť plochy zemiakov na 1000 ha.
Krmoviny pestovať na 1100 ha. Ďalšou a najdôležitejšou úlohou je túto výrobu predať cez
spracovateľský priemysel, alebo ako finálne výrobky. Pre zvýšenie dôchodkovosti je potrebné
rozšíriť pridruženú výrobu a to drevovýrobu, kovovýrobu, remeslá a iné. V okrese sa zatiaľ
nepodniká v oblasti agroturistiky a tu je potrebné využiť pamiatky a možné kapacity.
Veľkostná štruktúra poľnohospodárskych a lesných podnikov okresu Levoča :
Organizácia
výmera poľnohosp. pôdy (v ha)
_____________________________________________
1. RD Bijacovce....................................
859
2. PD Domaňovce.................................
948
3. PD Dlhé Stráže.................................
411
4. PD Dravce........................................
874
5. PD Granč-Petrovce..........................
1851
6. PD Jablonov.....................................
1436
7. PD Nemešany...................................
973
8. PD Nižné Repaše..............................
2634
9. PD Olšavica-Brutovce......................
2292
10. PDP Sp. Podhradie............................
408
11. PD Sp. Štvrtok..................................
1186
12. PD Studenec.....................................
1314
13. RD Vyšný Slavkov...........................
595
14. ARGO LEV Levoča.......................... 3407
15. Šľachtiteľská stanica Levoča............. 114
16. HERBATON Klčov........................... 166
17. LEVOOS Levoča............................... 111 (t.č. podnik v likvidácii)
18. 15 SHR............................................... 262
19. 1110 fyzických osôb.......................... 954
Spolu
19 071
Situácia v poľnohospodárstve celého regiónu sa najlepšie odráža v dosiahnutých
hospodárskych výsledkoch jednotlivých podnikov. Aj keď sú jednotlivé okresy je zaradené do
oblasti označovaných ako horské a podhorské, s podmienkami hospodárenia oveľa ťažšími, ako
sú v nížinných oblastiach, je potrebné aj naďalej zachovať poľnohospodárstvo v tomto regióne,
lebo je základnou podmienkou rozvoja krajinotvorných, ekologických a sociálnych funkcií so
špecifickými problémami .
15
RSTP stredného Spiša
Na regionálnej úrovni u roľníkov zatiaľ absentuje myšlienka marketingu a investícii do
vybraných segmentov s cieľom obsadiť na trhu špeciálne sortimenty. Následok toho je neistota
v plánovaní budúcej produkcie a investícií.
Obecne trend smeruje k produkcii mäsa. Diskutuje sa aj o ekologickej produkcii pre
práve rastúci trh EÚ (nižšie mzdové náklady môžu kompenzovať vyššie nároky na prácu).
Vyžaduje si to radikálnu zmenu prevládajúcich riadiacich metód v družstvách.
Tento proces môže trvať roky a teda pre väčšinu družstiev nie je krátkodobom horizonte
realistickou voľbou. Objavili sa aj požiadavky na obmedzenia, či zákazy dovozu
poľnohospodárskych produktov. Aj keď ochranárstvo je možné pre niektoré agroaktivity v etape
prípravy na vstup do EÚ, protekcionizmus nemôže byť akceptovateľný dlhodobo a nerieši
štrukturálne problémy sektoru.
Úsilie zvýšiť výnosy prostredníctvom produkcie s vyššou pridanou hodnotou nie je vždy
podložené ekonomickou kalkuláciou. Kvalita produkcie, dodávanej do spracovateľských
podnikov (mlieko, mäso) je zabezpečená dvojitou kontrolou (dodávateľská a odberateľská), a
problémy s tým súvisiace sú zvládnuteľné.
Prekážky pre efektívny manažersky výkon sú najmä nejasné vlastnícke vzťahy, problémy s cashflow a konzervatizmus družstevníkov. Existuje obmedzený export, produkcia je však
determinovaná národným, ale hlavne regionálnym trhom. Produkty známe na regionálnom a
národnom trhu svojou dobrou kvalitou a prijateľnou cenou sú schopné úspešnej konkurencie.
Spracovateľské podniky potravinárského priemyslu vidia potrebu zvýšeného úsilia vo
manažmente výrobných procesov, investovaní do nových technologií zabezpečujúcich
konkurencieschopnosť, marketingu, vývoji nových výrobkov - a majú plány na rozšírenie ich
výroby a zvýšenie zamestnanosti – chýbajú však dostupné mäkké úverové zdroje, vysoký stupeň
medzifiremnej kooperácie a niekedy aj potrebné know-how.
SWOT anylýza
Silné stránky:
Slabé stránky:
adekvátna zdrojová základňa pre súčasné zámery
dobrá pozícia na regionálnom (príp. národnom) trhu
dynamickí a angažovaní podnikatelia
obmedzenia pre poľnohosp. v regióne (klíma, pôdne
podmienky)
prístup k financiám
schopnosť získať pevné miesto na nových trhoch
(nedostatok
poznatkov,
konkurencieshopnosť
výrobkov
Príležitosti:
Riziká:
turistické služby na báze regionálnej
zahraničná konkurencia
národný aj zahraničný trh pre vysokokvalitné sortimentu, cena)
vybrané výrobky-špeciality
(kvalita,
rozmanitosť
Odporúčané opatrenia:
Na národnej úrovni by mali byť podniknuté kroky na príslušných ministerstvách a v agrobiznise,
aby sa zabezpečila jasnejšia vízia a stratégia sektoru v otvorenej ekonomike, aby toto odvetvie sa
vedelo postaviť zoči-voči globalizovanej ekonomike a využiť príležitosti.
Pracovať na programe národnej podpory Gotickej cesty ako súčasti kutúrneho dedičstva
,Královských miest, ak treba adaptovanej pre potreby zahraničných turistov, čo si vyžaduje
minimálne investície.
Preskúmať nové trhy na národnej a exportnej úrovni pre vybrané špeciality. V tomto smere by
malo pomôcť oživené Združenie pre rozvoj regiónu Spiš (ZRRS) a obchodná komora.
1.2.3 Drevársky priemysel pestovanie, ťažba, spracovanie dreva, výrobky z dreva
Slovensko má 3,7 mil. ha zalesnenej pôdy, čo predstavuje 390 mil. m3 dreva ( 5. miesto v
Európe ). Ročne sa vyťaží 5,5 mil. m3 , z čoho 2 mil. m3 sa exportuje. Celkový export
predstavuje do 12 mld. Sk ročne a skladá sa z 1 mld. Sk za guľatinu, 500 mil. Sk za rezivo a cca.
16
RSTP stredného Spiša
10 mld. Sk za hotové výrobky, alebo polovýrobky. Celková hodnota produkcie drevárskeho
priemyslu sa odhaduje na 32,5 mld. Sk, ale potenciál tohto odvetvia sa odhaduje na 45-60 mld.
Sk, ale za predpokladu ročných investícií 1 mld. Sk v priebehu troch rokov. Kríza tohto sektora
sa prejavuje nízkou pridanou hodnotou a technologickým transferom, revízie potrebuje právny
systém, ktorým sa toto odvetvie riadi a je potrebné rozvinúť sieťovanie a vzájomné aktivity
medzi jednotlivými zúčastnenými stranami.
Lesy pokrývajú 57 % územia okresu Spišská Nová Ves. Hustota lesov je 250 m3/ha,
pričom slovenský priemer je 190 m3/ha. Ročne sa vyťaží okolo 400 tis. m3 lesa, z toho sa okolo
50 – 60 % exportuje priamo vo forme guľatiny.
Zloženie lesa podľa druhov je v tab. 2.2.
Tab. 2.2 Zloženie lesov podľa druhov
IHLIČNATÉ
%
LISTNATÉ
smrek
66,74
buk
jedľa
16,4
javor
borovica
1,94
smrekovec
2,02
celkom
87,13
celkom
Prameň : Zelená správa o lesoch na Slovensku, september 1999.
%
10,9
1,07
12,87
Pôvodné zloženie lesa bolo s podielom jedle a buka do 50 %. Lesy utrpeli škody vplyvom
znečistenia životného prostredia v súvislosti s baníctvom, hutníctvom, ale aj vplyvom kyslých
dažďov a sú naďalej vyčerpávané vplyvmi pesticídov, ostrých, ale aj veľmi miernych zím (
rozmnožovanie škodcov ) a búrok – rýchle zmeny počasia sú sprevádzané silnými vetrami.
Podľa odhadov sú ročné straty vplyvom prírodných okolností cca. 8 %.
Čo sa týka ťažby systém lesných ciest je v okrese dobrý, kopce však majú veľké prevýšenie.
Na približovanie dreva sa používajú traktory, kone a lanovky. Skladovanie dreva v lese nie je
možné, pretože je hneď napádané hubami a hrozí zmena farby a tým aj strata ceny. Transport
dreva nepredstavuje problém. Problémom je ale replantácia výrubov v zákonom stanovenej
lehote do dvoch rokov. Čistenie lesa je nákladné a sadenice sú drahé. Malí súkromní vlastníci
nemajú záujem o replantovanie lesov a veľa ich má len málo vedomostí o pestovaní lesa. Naopak
napr. firma Lesy mesta Sp. Nová Ves kupuje ročne 1 mil. ks sadeníc na vysádzanie v hodnote
4,5 mil. Sk.
Vyťažená guľatina sa spracováva v papierňach, na pílach a 10 % ide na kúrenie. Najväčšie
píly okresu spracúvavajú nasledovné objemy dreva :
ročný objem
vyťaženosť v %
3
Lesfinal - 15 000 m
60
Pilvud
- 30 000 m3
60
V rokoch 1990-1993 bolo v regióne 27 píl, teraz je v prevádzke 14. Väčšina píl nie je
kapacitne vyťažená, mnoho malých píl skrachovalo. Ak by sa predpokladalo, že 350 m3 dreva
vytvorí jedno pracovné miesto, dalo by sa očakávať vytvorenie cca. 130 nových pracovných
miest pri zdvojnásobení objemu spracovania dreva. Existuje tu však na druhej strane nedostatok
mäkkého dreva dobrej kvality a vznikajú úvahy o dovoze dreva z východu.
V oblasti terciárneho spracovania dreva sa v okrese Spišská Nová Ves nachádza jedna veľká
nábytkárska firma, Nový Domov – Holding , ktorá do roku 1990 zamestnávala do 1 000
zamestnancov, dnes len okolo 200. 80 % produkcie vyváža. Existuje tu paleta stolárstiev a
drobných výrobcov, ktorý realizujú malosériovú a zákazkovú výrobu. Najčastejší sortiment sú
dvere, okná, parkety - exportujú sa , alebo sú exportnej kvality.
Zaujímavý je pohľad do problémov štátneho dreva. Podľa štatistík sa vyváža len 7 %
štátneho dreva vo forme guľatiny, odhady skutočnosti sú 10 x vyššie, pretože veľká väčšina sa
predáva cez dílerov. Existujú názory, že sa fakturuje drevo vysokej kvality za cenu odpadu.
17
RSTP stredného Spiša
Miestni nákupcovia dreva tvrdia, že sú v nevýhode oproti zahraničným nákupcom. Napríklad
rakúski nákupcovia dostávajú najlepšie drevo za tú istú cenu, za akú domáci dostanú len drevo
tretej kvality. Rozdiel je min. 13 %. Domáci nákupcovia ďalej musia platiť okamžite a v
hotovosti, alebo 70 % v hotovosti a 30 % do 30 dní. Pri exporte je doba splatnosti 55 dní.
Domáci nákupcovia majú problémy s platením nech sú už dôvody akékoľvek. Financie ako
hlavný problém uvádzajú všetci výrobcovia drevárskeho reťazca.
Čo sa týka kvality produkcie, existuje názor, že staré normy kvality už neplatia a nové ešte
nie sú k dispozícii. Nové technológie a výrobky nábytkárskeho priemyslu musia spĺňať nové
požiadavky trhu EU.
Analýza :
Silné stránky :
Slabé stránky :
- bohaté prírodné zdroje
- existujúce zručnosti , skúsená pracovná sila
- vybudovaná podniková sféra
- podpora pri vzdelávaní
- fragmentácia v odvetví, slabý domáci trh
- neprimerané dodávky suroviny a tvorba cien
- legislatíva a slabá podpora zo strany vlády
- platby a financie
- dvojaké pravidlá v obchode pre domácich
a zahraničných obchodníkov
- neexistuje súdržný národný plán
Možnosti :
Hrozby :
- využiť integrovaný prístup od ťažby až po finál
- tvorba produktov s vyššou pridanou hodnotou
- výrazná technologická obnova
- nedostatočné zalesňovanie
- korupcia
- čiastočná deštrukcia surovinovej základne
- strata trhov pre nekoncepčnosť
V súčasnosti hospodári v lesoch okresu Levoča 59 subjektov na výmere 12 459 ha. Lesy
v okrese patria do oblasti mimoriadného ohrozenia, pre ktorú platí Opatrenie OLÚ v Sp. Novej
Vsi č. 983/1995 v znení neskoršej zmeny, podľa ktorého sú užívatelia lesov sústavne povinní
sledovať, evidovať a spracovávať kalamitu a vykonávať opatrenia na zamedzenie ďalších škôd
na lesných porastoch. Subjekty užívajúce lesy hospodária v lesoch podľa platných lesných
hospodárskych plánov. Hlavnými činnosťami lesnej výroby v okrese je ťažbová a pestovná
činnosť. V ťažbovej činnosti sa spracováva kalamita a robia sa výchovné ťažby, len výnimočne
so súhlasom sa robia rubné úmyselné ťažby. V pestovnej činnosti základ tvorí zalesnenie,
zabezpečenie porastov a prečistky. Napriek vysokému stavu nezalesnených plôch /90-100 ha/
bývalým užívateľom /Vojenské lesy mesta Kežmarok/, Lesy mesta Levoča s.r.o. úspešne zvládli
ich zalesnenie v stanovenom agrotechnickom termíne aj napriek tomu, že výnosy z ťažieb
zobral predchádzajúci užívateľ. Na prácach v pestovateľskej činnosti sa okrem vlastných
pracovníkov Lesov mesta Levoča s.r.o. podieľalo aj 16 súkromných pracovných skupín. V roku
1998 Lesy mesta Levoča s.r.o. zalesnili 176,15 ha odkrytých plôch, pričom vysadili cca 989 000
sadeníc. Z celkovej zalesnenej plochy tvorilo zalesňovanie na polesí Levočská Dolina /lesy vo
VVP/ 61,9%. Z dôvodu sprístupnenia lesných porastov pre výrobnú činnosť v priebehu roka
1998 Lesy mesta Levoča s.r.o. investovali do údržby lesných ciest a zvážnic cca 2 040 tis. Sk.
Drevnej hmoty táto spoločnosť vyťažila v roku 1998 cca 46 tis. m3. Výška ťažby v rokoch 199698 bola približne na rovnakej úrovni a v budúcnosti sa predpokladá pokles ťažby dreva a tým aj
pokles počtu pracovníkov v ťažbovej činnosti. V pestovnej činnosti úlohy v roku 1998 oproti
roku 1996 boli vyššie a táto výška by sa podľa predpokladu mala udržať aspoň 5 nasledujúcich
rokov.
Štátne lesy a spoločenstvenné lesy obhospodarujú z celkovej výmery lesov približne po
30%. Podľa veľkostnej štruktúry najväčšími podnikmi sú štátne lesy, PRO POPULO Poprad
s.r.o., Lesy mesta Levoča s.r.o.. Tieto subjekty v okrese Levoča užívajú po 2000-4000 ha lesov.
Proces reprivatizácie nie je ukončený a preto sa počet subjektov v budúcnosti zvýši. Tým sa
zníži podiel štátnych lesov, ktoré hospodária na neodovzdaných lesoch.
Keďže pri spracovaní dreva ide väčšinou o kalamitnú drevnú hmotu, jej speňaženie je
nízke a v pestovnej činnosti sú veľké úlohy. V budúcnosti bez dotácií sa niektoré subjekty
18
RSTP stredného Spiša
nezaobídu. Kým v roku 1996 požadovalo dotáciu na rok 1997 päť subjektov, v roku 1998
požiadalo na rok 1999 už 11 subjektov. V okrese sa v podstate nenachádzajú podniky, ktoré
spracovávajú drevo do finálnych produktov. Drevo sa ako surovina poprípade poloprodukt
vyváža mimo okres. Nezávideniahodná situácia je v štátnych lesoch, kde už boli v ich
organizácii viaceré zmeny, ale očakávaný výsledok neprišiel. Zároveň lesný pôdny fond, ktorý v
okrese obhospodarujú je značne roztrieštený.
Pracovné príležitosti v lesoch sú väčšinou sezónneho charakteru. Výmerou malé subjekty
si zabezpečujú plnenie úloh svojpomocne. Výmerou väčšie subjekty zamestnávajú pracovníkov
na stály pracovný pomer, sezónny pracovný pomer, alebo na vykonaní prác dodávateľským
spôsobom, ktorý začína prevládať.
Vlastnícka štruktúra lesného pôdneho fondu
Lesný pôdny fond v okrese Levoča zaberá 12 459 ha. Od roku 1992 kedy začali prví
vlastníci, ktorým boli lesy prinavrátené hospodáriť, začala sa meniť užívateľská štruktúra.
Štruktúra užívateľov: štátne organizácie 31% / 4 000 ha - Lesy Prešov
spoločenstvá
32% / od 20 ha - do 300 ha
s. r. o.
35% / 4 500 ha - PRO POPULO s.r.o.
Lesy mesta Levoča s.r.o.
fyzické osoby
2%
Lesné hospodárstvo okresu Gelnica
Celková výmera lesného pôdneho fondu - 43 594 ha, pričom sa okres so svojou 74 %
lesnatosťou územia radí na prvé miesto v Slovenskej republike.
Kategórie lesov :
H - lesy hospodárske
cca 26 % výmery
O - lesy ochranné
cca 13% výmery
U - lesy osobitného určenia cca 61% výmery
Prevládajúcim typom lesov je typ F - lesy pod vplyvom imisií. Významnou charakteristikou
pôdneho fondu oblasti je výrazne nepriaznivý stav pôdy vyznačujúci sa predovšetkým vysokou
kyslosťou.
Zameranie lesnej výroby.
Hlavným cieľom lesnej výroby je produkcia drevnej hmoty a zabezpečovanie plnenia funkcií
lesa. Vzhľadom na stav lesa prevláda v okrese kalamitná ťažba. V pestovaní lesa je prvoradou
úlohou zmena drevinovej skladby obnovou a stabilizácia lesných porastov, ako aj zvyšovanie
odolnostného potenciálu, a vylúčenie holorubov.
Vlastnícka štruktúra.
Po roku 1992 došlo k zmene užívania lesov. Z celkovej výmery lesov v okrese tvoria lesy vo
vlastníctve :
štátu 35,0%, lesy miest a obcí 44,2%, lesy pozemkových spoločenstiev 20,2%, lesy v prenájme
/Úhorná / 0,3%, lesy súkromné 0,1% a lesy cirkevné 0,2%.
Veľkostná štruktúra .
OLZ š.p. Lesy Košice
15 415 ha
9 obec. a mestských lesných podnikov - výmera od 190 do 4 500 ha celkom 19 268 ha
17 pozemkových spoločenstiev
- výmera od 17 do 1 130 ha celkom 8 758 ha
5 cirkevné lesy
- výmera od 0,19 do 80 ha celkom
88 ha
1 súkromné spoločenstvo
- výmera
65 ha
Efektívnosť.
Rozhodujúci vplyv na priamy efekt z lesnej výroby v oblasti okresu Gelnica má výrazný
podiel kalamitnej drevnej hmoty na celkovom jej produkovanom objeme. Na nákladovosti majú
rozhodujúci podiel rozdielne úlohy v pestevnej činnosti a zhoršené podmienky hospodárenia.
Negatívne na efektívnosti výroby sa podieľa zastaralé technické vybavenie lesných podnikov.
Využiteľnosť
V dôsledku nevyhnutného spracovania kalamitnej drevnej hmoty dochádza k zníženiu jej
využiteľnosti pri výrobe sortimentov surového dreva so zvláštnym podielom menej hodnotných
19
RSTP stredného Spiša
akostných tried a tým aj k zníženiu efektu ťažbového fondu. Vyše 90% vyťaženého dreva je
realizované bez ďalšieho zhodnotenia, nakoľko lesné podniky v okrese nemajú vytvorené
kapacity pre druhotné spracovanie dreva a pre vytváranie pridružených výrob. Ročne takto
opúšťajú okres surovinové zdroje vo výške 220 mil. Sk. Pri priemernej nákladovosti v odvoze
cca. 150 Sk to v hrubom odhade predstavuje viac ako 22 mil. Sk nákladov na realizáciu
produkcie mimo okresu.
Z uvedenej anylýzy tohto sektora vyplýva, že stredný Spiš ma dobré predpoklady aby
v uvedenom segmente nastúpil hospodársky udržateľnú trajektóriu Region disponuje veľmi
kvalitným stredným školstvom schopných pripraviť kvalifikovaných ľudí. Má potrebné
suroviny, kvaliifikovanú pracovnú silu i relatívne dobrú technickú infraštruktúru. Čo mu chýba
je nedostačné napojenie na ditribučné obchodné reťazce, nedostatočný podiel sekundárneho
a terciárneho spracovania, nedostatočná znalosť marketingu, pomalá difúzia transféru
technológie, nedostatočná vrstva podporujúcich verejných a súkromných inštitúcií a nexistencia
stratégie, ktorá by vedela prepojiť tieto základné kamene do efektívneho a výkonnej medzi
firemnej siete s konkurencieschopným produkčným a obchodným systémom.
V oblasti
sekundárneho a tercionálneho spracovania dreva sa na strednom Spiši etablovali viaceré firmy
(Nový Domov, Intarz – Urban, Eurodreveník, dielne SPŠ. Simfo atď.) ktoré však pracujú
individuálne. Tieto firmy majú potenciál byť významnými zamestnávateľmi a byť zárodkom
budúceho klastra drevospracujúceho priemyslu
Potenciál pre expanziu a investície
Drevársky priemysel v regióne skrýva v sebe silný potenciál pre rozvoj a investície.
Paradoxne na voľné pracovné miesta nie je často možné aj z väčšieho počtu uchádzačov o prácu
získať potrebné množstvo pracovníkov s vhodným vzdelaním a praxou. Tieto skutočnosti len
zvýrazňujú potrebu zlepšenia komunikácie medzi zamestnávateľmi a vzdelávacím sektorom ( aj
rekvalifikácie ).
Existujú exportné požiadavky na nábytok z masívu pre domácnosti a hotely. Požiadavky
konkurencieschopnosti vyžadujú investície do novej technológie. Plná revitalizácia firmy Nový
Domov – Holding by mohla zamestnať ďalších 350 ľudí.
Najsľubnejšie výrobné aktivity sú :
! Okná a drevené rámy pre tuzemsko a export
! Parkety, zvýšenie objemu
! Drevené domy, prezentácia kanadskej technológie v Spišskej Novej Vsi
! Využitie krátkych dosiek technológiou spájaním na klinové ozuby vo finálnej
drevárskej výrobe. Investícia 600 mil. Sk, kapacita 150 m3 / deň, pracovných miest od
75 do 200.
! Nové kapacity na sušenie dreva
! Prestavby rovných striech na bytových jednotkách dávajú možnosť získať 5 000 Sk z
m3 .
! Výroba lepidla na drevo – investícia 40 mil. Sk.
Odborníkov pre tento odbor vychovávajú Stredná priemyselná škola drevárska a SOU
nábytkárske, obe v Spišskej Novej Vsi a SOU lesnícke v neďalekých Bijacovciach.
Uvedený koncept môže na princípe systémového integrátora pritiahnút k jadru bussinessu
výrobcov a dodávateľov ďaľšich komponentov :
Značný energetický potenciál skrýva v sebe zhodnotenie biomasy a drevnej hmoty –
odpadu , či už na výrobu drevených brikiet, alebo výrobu elektrickej energie a tepla
v kogeneračných jednotkách
Analýza
Silné stránky:
Slabé stránky:
výdatné prírodné zdroje surovín
kvalifikovaná pracovná sila
existujúca sieť podnikov
napojenie na podporé štruktúry
rozdrobenosť priemyslu
logistika
20
RSTP stredného Spiša
cenová politika
problémy s platbyschpnosťou
dvojaké normy pre národný a medzinárodný trh
absencia kohézneho národného plánu
Príležitosti:
Riziká:
možnosti vytvorenia integrovanej štruktúry+stratégia
(ťažba dreva, pílenie, súšenie, výrona polotovarov
a hotových výrobkov
možnosť vytvárania vysokej pridanej hodnoty
produktov (bývanie, nábytok a vnútorné zariadenia
atď.)
významý nárast počtu pracovných miest
nedostatočná obnova zdrojov (zalesňovanie)
korupcia v obchode s drevom
čiastočná deštrukcia surovinovej bázy
strata trhov zapríčinená nedostatočným marketingom
Odporúčané opatrenia:
Široký rozsah identifikovaných potencionálnych projektov priam ponúka možnosť
vytvorenia drevo - klastra . Potrebné je tu sformulovať jasnú podnikateľskú rozvojovú stratégiu,
stanoviť nositeľa rozvoja územia. Pripraviť marketingovú a investičnú stratégiu priemyselného
parku v súčinnosti s mestom , regionálnou štátnou správou.
Stratégia vytvárania klastrov by sa mala stať nevyhnutnou súčasťou hospodárskej a regionálnej
politiky štátu ako zo strany strany MH SR, MP SR, MVRR SR by mala prísť systémová podpora
zameraná na vypracovanie príslušných štúdii realizovateľnosti , ktoré by vytváranie takýchto
klastrov tam kde sú pre ne podmienky podporovalo.
1.2.4 Cestovný ruch
Región stredného Spiša je prirodzenou časťou kultúrno-historického územia Spiš, s
nespočetným množstvom najmä gotických pamiatok, umeleckých diel a prírodných krás. Pekné
stredoveké, ale aj zrekonštruované historické, predovšetkýmgotické stavby, zachovaná vidiecka
kultúra v mnohých obciach a bohaté prírodné krásy husto zalesneného a hornatého kraja ,
vyzdvihli celý región medzi turisticky najatraktívnejšie miesta nielen na Slovensku, ale aj v
strednej a východnej Európe.
V minulosti predstavoval podiel cestovného ruchu na HDP zanedbateľný podiel a v systéme
silného subvencovania tejto činnosti štátom ani nebolo možné skutočné efekty stanoviť. Dnes je
cestovný ruch podrobne štatisticky sledovaný do úrovne krajov, ale na úrovni okresov získať
informácie je problém a nie je možné ani získať informácie o význame jednotlivých aktivít v
rámci cestovného ruchu. Podľa údajov BULLETINU pre cestovný ruch č.2/2001 a č.3/2001 bol
podiel aktívneho zahraničného cestovného ruchu na HDP Slovenska v roku 2000 2,2 %, pričom
Slovensko navštívilo skoro 29 mil. návštevníkov. Sú to čísla menšie ako v predošlých rokoch a
od roku 1997 návštevnosť hostí z okolitých krajín neustále klesá s výnimkou Poľska , kde sa
naopak návštevnosť ( počet prechodov hraníc ) za toto obdobie skoro zdvojnásobila!
Najčastejším dovolenkovým miestom domácich na Slovensku v r. 2000 boli Vysoké Tatry s
24,1 %, a na 8. mieste Spiš mal podiel 3,2 %. Najčastejším cieľom zahraničných návštevníkov
bola Bratislava s podielom 22,4 %, Vysoké Tatry na 2. mieste mali 12,5 % podiel. Spiš v prvej
pätnástke ani nefiguruje. Čísla návštevnosti za tento región by mali byť vyššie než sú národné
priemery s ohľadom na jeho prírodné krásy a architektonické dedičstvo. V regióne stredného
Spiša sa nachádza 1 národný park a v jeho tesnej blízkosti 4 ďalšie národné parky, ktoré
pokrývajú asi 130 000 ha ( vrátane ochranných zón ) a okolo 5 000 pamiatok a diel , z toho
niekoľko zapísaných vo Svetovom kultúrnom a prírodnom dedičstve UNESCO.
Ako naznačujú národné štatistiky, sídlo regiónu sa čo do využitia ubytovacích kapacít radí na
posledné miesta, čo poukazuje na nedostatky v tom , čo je cestovný ruch v súčasnosti schopný
ponúknuť. A to všetko aj napriek známemu regionálnemu potenciálu a bezprostrednej blízkosti
Vysokých Tatier, ktoré patria naopak k najnavštevovanejším turistickým regiónom Slovenska ( s
vyšším využitím ubytovacej kapacity ako v Bratislave ). Vysoké Tatry ako súčasť väčšej oblasti
21
RSTP stredného Spiša
sú z dôvodu menšieho architektonického bohatstva, vyšších cien ap. potenciálnym zdrojom
turistického sťahovania sa do priľahlých oblastí, ktoré môžu ponúknuť balík doplnkových
turistických aktivít. Vysoké Tatry a Spiš musia tvoriť komplementárnu dvojicu pre efektívnejší
rozvoj cestovného ruchu.
U zahraničných turistov nie je zastúpená vysoko príjmová kategória, priemerne míňajú 20
USD / deň. Má to dopad na rozsah ponúkaných služieb. V kombinácii s porovnateľne nízkou
lokálnou životnou úrovňou to znamená tiež, že západoeurópska úroveň služieb je z krátko- až
dlhodobého hľadiska ekonomicky neefektívna, a pre určité kategórie dovolenkárov (
solventnejšie skupiny ) nebude región lákavý. Existujú tu však veľké rezervy vo zvýšení počtu
turistov hlavne z krajín EÚ.
Čo sa týka kvality a ceny väčšina zariadení cestovného ruch spĺňa aj normy EÚ, ale z dôvodu
konkurencieschopnosti je potrebné kvalitu zvyšovať komplexne. Väčšiu časť ubytovacej
kapacity poskytujú stredne veľké hotely, z ktorých mnohé boli renovované len nedávno. Vzrástol
význam penziónov, sú obľúbené aj kvalitné. Napriek tomu, že oblasť je viac menej vidiecka,
charakter poľnohospodárskych družstiev a ani mála rodinných fariem nedovoľujú ich využitie na
dovolenky na farmách tak, ako ich poznajú v Rakúsku, alebo v Bavorsku.
Cestovný ruch v regióne možno rozdeliť do dvoch sfér – za zdravím a rekreáciou, a za
poznávaním kultúrnych pamiatok a prírodných krás. Relatívna kompatibilnosť regiónu, dopravné
možnosti a vhodná veľkosť urbanizácie uľahčuje kombinovanie obidvoch skupín činnosti a to
ako v lete, tak aj v zime.
Najvýznamnejším projektom, ktorý zatiaľ mal spropagovať kultúrne dedičstvo regiónu je
“Gotická cesta”. Tento projekt spája mestá a dediny s významnými architektonickými
pamiatkami na území Spiša a Gemera. Zasahuje od poľských hraníc až po Rimavskú Seč na
maďarských hraniciach. Základná trasa je vyznačená na strednom Spiši a časti Gemera v dĺžke
270 kmOkruhy sú vyznačené pozdĺž ciest značkami s logom. Projekt predstavuje nový prístup k
turistovi, ktorému sa tak poskytuje balíček atrakcií a služieb. Avšak do poskytnutia
integrovaného balíka pozdĺž Gotickej cesty je ešte potrebné :
! Aj počas hlavnej turistickej sezóny sa stáva, že sú kostoly zavreté a chýba informácia
( viacjazyčná ), akým spôsobom a kto môže umožniť vstup.
! V menších dedinách chýbajú informácie o rôznych atrakciách a turistickej
infraštruktúre, chýba lokálne značenie ap.
! Jazyková vybavenosť stále ešte zaostáva
! Okrem zaujímavej všeobecnej brožúry a na pamiatky orientovaného sprievodcu, nie
je k dispozícii podrobný sprievodca, ktorý by poskytoval systematický zoznam nielen
kultúrnych atrakcií, ale aj prírodných atrakcií, stravovacích a ubytovacích služieb,
dostupnosť verejnej dopravy pre trasu, miestnych zvyklostí a špecialít.
Na základe poznatkov sa dá konštatovať, že v mnohých komunitách je len malý záujem
spojiť úsilie v snahe o vytvorenie takéhoto integrovaného balíka. Evidentne nie je docenený
dlhodobý pozitívny vplyv na príjmy a tvorbu nových pracovných miest z cestovného ruchu.
Miestne zastupiteľstvá si ešte nezvykli pozerať za hranicu katastra. Na druhej strane je tu možné
ekonomické taktizovanie, nezúčastňovať sa na nákladoch, ale potom zo ziskov vytvorených
nárastom v cestovnom ruchu profitovať.
Vytvorenie podrobného integrovaného informačného systému, s napojením na regionálne,
mestské a turistické informačné kancelárie by sa mal stať jedným zo základných prvkov rozvoja
v oblasti cestovného ruchu.
Cestovný ruch je aj tu ovplyvnený ostatnými ekonomickými aktivitami. Zlý stav v priemysle,
zanedbané budovy, hustá premávka po zanedbaných cestách ( 57% ciest okresov nespĺňa
podmienky kvality ), baníctvo a poľnohospodárstvo vo veľkom zneatraktívňujú mestá, obce a
prírodu pre ľudí, ktorí chcú relaxovať. Ak má mať tento sektor v budúcnosti významnú úlohu v
rozvoji, musia sa nájsť spôsoby ako vyvážiť jeho potreby s potrebami iných sektorov. Vyriešiť
treba aj zanedbané mestské a vidiecke oblasti a miesta so značným znečistením životného
prostredia ( oblasť Rudnian, Krompách ap.). Cestovný ruch podporuje potravinársky priemysel,
nábytkársky, remeslá a samozrejme služby.
22
RSTP stredného Spiša
Región aj napriek veľkým tradíciám v cestovnom ruchu je v zahraničí stále málo
propagovaný. Je potrebná národná stratégia propagácie a rozvoja ( napr. zákon o cestovnom
ruchu ) na jednej strane a na strane druhej skutočné spojenie síl subjektov regiónu za účelom
propagácie regiónu – vznik funkčných a aktívnych mikrozdružení ap.
ANALYTICKÝ POHĽAD jednotlivých okresov na CR ( časti A, B , C )
A Analýza CR v okrese Spišská Nová Ves
Okres Spišská Nová Ves predstavuje časť historického Spiša, ktorý koncentráciou
hodnotných kultúrno-historických pamiatok a vzácnosťou prírody patrí k najvýznamnejším
územiam Slovenska. Územie okresu má bohatý turistický a rekreačný potenciál. Jeho danosti
podmieňujú rozvoj CR, ako významného hospodárskeho odvetvia s vplyvom na celkový rozvoj
okresu. Atraktívne prírodné prostredie reprezentuje predovšetkým Národný park Slovenský raj.
Kultúrne dedičstvo tvoria zachovalé areály pamiatkových zón a zachovalé objekty svetskej a
sakrálnej architektúry. Ide predovšetkým o lokalitu svetového kultúrneho dedičstva – Spišský
hrad, ktorý patrí medzi najnavštevovanejšie objekty a atraktivity CR na území Slovenska.
Formy a druhy CR v okrese
Existuje len málo takých oblastí, ktoré by sústreďovali na svojom území toľko prírodných a
kultúrnych bohatstiev ako je tomu na Spiši. Okres Spišská Nová Ves sa nachádza priamo v srdci
tohto regiónu a tým ho predurčuje k tomu, aby sa v ňom mohol naplno rozvíjať a rozrastať
cestovný ruch ako významný článok hospodárskeho odvetvia s vplyvom na celkový rozvoj
okresu. Každoročne sem príde množstvo domácich a zahraničných turistov obdivovať hodnotné
kultúrno-historické pamiatky a pokochať sa danosťami prírody, vychutnať jej krásy aktívnym
alebo pasívnym oddychom a získať novú energiu. Za týmto účelom sa v okrese nachádza
množstvo služieb ponúkaných turistom – rekreantom. Na základe podkladov Územného plánu –
veľkého územného celku (ÚPN-VÚC) Košického kraja sú aktivity cestovného ruchu sústredené
hlavne na:
1. rekreačný pobyt v prírode: v horskom prostredí Slovenského raja, Volovských vrchov so
zameraním na horskú turistiku a zimné športy (zjazdové lyžovanie, bežecké lyžovanie),
2. poznávací turizmus: spoznávanie prírodných krás a atraktivít okolia, jeho kultúrneho
dedičstva (Spišský hrad s okolím, Markušovce, Spišská Nová Ves, Národný park Slovenský
raj, ľudové tradície a zvyky atď.),
3. vidiecky turizmus: využívanie chalupárstva, individuálnych chát, poskytovanie ubytovania
v rázovitých vidieckych obciach a vidiecka turistika.
Športovo zameraným návštevníkom sú k dispozícii rôzne športovo-rekreačné a oddychové
zariadenia - lyžiarske strediská, značkované turistické trasy pešie i cykloturistické, lesoparky,
športové areály a zariadenia, regeneračné zariadenia a pod. Z existujúcich a v dokumente VÚC
Košického kraja navrhovaných stredísk CR a rekreácie je potrebné zvlášť zdôrazniť
medzinárodný význam nasledovných rekreačných lokalít okresu:
♦ oblasť Slovenského raja
• strediská Čingov a Podlesok v severnej časti NP Slovenský raj s nadregionálnym až
medzinárodným významom,
• stredisko Mlynky a Biele Vody v južnej časti NP Slovenský raj s nadregionálnym až
medzinárodným významom.
♦ oblasť Volovských vrchov
• stredisko Krompachy - Plejsy, ako najvýznamnejšie lyžiarske stredisko kraja s
medzinárodným významom
23
RSTP stredného Spiša
•
•
stredisko Poráč - Brodok a Poráčska dolina, miestny až nadregionálny význam
stredisko Hnilčík - Mraznica a lesný športový areál Grajnár, ako nedeliteľná súčasť CR
okresu s regionálnym až nadregionálnym významom.
•
V zmysle ÚPN-VÚC Košického kraja a územného plánu mesta Spišská Nová Ves je
v Spišskej Novej Vsi v miestnej časti Novoveská Huta navrhované vybudovanie
viacúčelového športovo-rekreačného areálu s hlavnou sezónou v zimnom období. Jeho
realizácia by znamenala i značný prínos k rozvoju CR v samotnom meste, ako aj v rámci
celého záujmového regiónu. Kladom tohto zámeru je dostupnosť a parametre navrhovaného
areálu, jeho viacúčelovosť a už existujúca všeobecná a turistická infraštruktúra.
Tab. č. 1.2.4-1: Strediská cestovného ruchu a rekreácie v členení na medzinárodné
a nadregionálne v zmysle ÚPN-VÚC Košického kraja
RÚC
Medzinárodné strediská CR
Nadregionálne strediská CR
Slovenský raj
Mlynky
Podlesok
Čingov
Volovské vrchy
Spišský k.-h. celok
Krompachy-Plejsy
-
Hnilčík-Mraznica
Novoveská Huta
Hrabušice
Kláštorisko
Letanovský mlyn
Smižanská Maša
Poráč-Brodok
Žehra-Hodkovce
Tab. č. 1.2.4-2: Prehľad a charakteristika sídiel navrhovaných pre chalupársku a
vidiecku turistiku
RÚC
Vidiecke sídla, resp. ich miestna
Charakteristika
časť
Slovenský raj
Mlynky, Hrabušice, Hnilec,
Hnilčík, Teplička, Betlanovce,
Spišské Tomášovce
Volovské vrchy
Spišský historický
komplex
Poráč
Olcnava
Žehra-Hodkovce,
Arnutovce
Letná turistika, letná a zimná
rekreácia, pobyt v horskom a
podhorskom prostredí, zimné
športy.
Letná a zimná turistika, pobyt
v podhorskom prostredí.
Spoznávanie kultúrnych pamiatok,
využitie termálnych vôd, jazda na
koňoch.
Cestovný ruch a turizmus vôbec s ohľadom na geografické, ekonomické a organizačné
podmienky a danosti sa ešte delí na :
domáci CR - tvorí návštevnosť ako v zimnom, tak aj v letnom období a sústreďuje sa na
poznávanie kultúrnych alebo prírodných atraktivít a daností a rekreačno-športových foriem
činnosti,
zahraničný CR - viaže sa na formy kultúrno poznávacej činnosti, čo je badateľné najmä v
letnom období a počas zimného obdobia prevláda hlavne športovo-rekreačná stránka - lyžovanie
24
RSTP stredného Spiša
(v súčasnosti prevaha návštevníkov z Poľska),
voľný CR - predstavuje pasantnú návštevnosť okresu a to formou individuálnou, t.j. autami
alebo autobusovými zájazdmi so sústredením sa na letnú turistickú sezónu a do zimných stredísk
viazaný CR - využíva väčšiu časť lôžkovej kapacity rôznych podnikových rekreačných stredísk
organizácií, firiem, letných táborov a pod.
Z hľadiska trhu nastáva ďalšie členenie, a to na:
♦ trh domáci
Má pre tunajší okres a jeho okolitý región značný význam, pretože ťaží z výhody
vysokého potenciálu rekreantov a turistov z celého Slovenska, kvôli rovnomernejšiemu
rozloženiu a dopravnej dostupnosti pre domácich návštevníkov z okolitých i vzdialenejších
okresov a to počas celého roka, a najmä cez víkendy.
♦ trh strednej a východnej Európy
Významný podiel návštevnosti je zabezpečený príchodom turistov zo susediacich štátov,
t.j. Poľska (leto, zima), Maďarska (najmä v zime), Českej republiky (celoročne, ale hlavne v
lete) a donedávna i z Ukrajiny (vianočné a novoročné sviatky). Markantný je hlavne z Poľska a
to jednak z dôvodu menšej jazykovej bariéry, ako aj cenovej prístupnosti ubytovacích a
stravovacích možností a turistického vyžitia.
♦ trh západnej Európy
Počas letnej sezóny je značne rozmanitý, no prevahu tvoria najmä návštevníci z Nemecka
a Holandska. Vzhľadom k značnej sile ich meny sa vyznačujú relatívne vysokými výdavkami a
značnou "dychtivosťou" po poznávaní krás lokalít. Sú zvyknutí na vysoký štandard
poskytovaných služieb, čo platí najmä u nemecky hovoriacich návštevníkov. Tí využívajú pri
individuálnej doprave hlavne ubytovanie na súkromí a v penziónoch a u organizovaných
zájazdov (zväčša turisti v poproduktívnom veku) hotely. Služby kempingových zariadení
využívajú hlavne Holanďania, ktorí cestujú zväčša v obytných vozidlách a karavanoch, aby si
zabezpečili vysokú mobilitu.
Návštevnosť okresu
Tab. č. 1.2.4-3 : Návštevnosť okresu Spišská Nová Ves z hľadiska CR
Ukazovateľ
Návštevníci spolu
v tom: domáci
zahraniční
rok 1999
44 701
24 988
19 713
rok 2000 (k 30.6.)
16 199
11 457
4 742
rok 2000
45 882
26 385
19 497
Zdroj: KS ŠÚ SR v Košiciach
Tab. č. 1.2.4-4 : Návštevnosť NP Slovenský raj v júli a auguste v r. 1999 - 2000
Lokalita
Zejmarská roklina
Čingov – Partizánska
lávka
Hrdlo Hornádu
Suchá Belá
Sokol (25% zo SB)
Piecky (20% zo SB)
SPOLU*
Priemerná denná návštevnosť
1999
2000
124
186
248
244
779
195
156
1 961
459
870
217
174
2 150
Návštevnosť za júl a august
1999
2000
8 029
11 532
15 376
15 128
42 298
12 090
9 672
121 582
28 458
53 940
13 454
10 788
133 300
*Pre Hrdlo Hornádu boli za r. 1999 použité údaje za r. 2000
Zdroj: Správa NP Slovenský raj
25
RSTP stredného Spiša
Tab. č. 1.2.4-5 : Návštevnosť NP Slovenský raj v júli a auguste v r. 2000
Lokalita
Zejmarská roklina
Čingov – Partizánska
lávka
Hrdlo Hornádu
Suchá Belá
SPOLU
Priemerná denná
návštevnosť
júl
august rozdiel
v%
134
238
+78
210
278
+32
399
758
1 501
519
978
2 013
+30
+29
+34
Mesačná návštevnosť
júl
august
4 154
6 510
podiel v
%
36
42
12 369
23 498
46 531
44
44
43
16 089
30 318
62 403
7 378
8 618
podiel v
%
64
58
56
56
57
Zdroj: Správa NP Slovenský raj
B Analýza CR v okrese Levoča
Odvetvie cestovného ruchu sa čoraz vo väčšej miere stáva predmetom záujmu
jednotlivých štátov, ako lukratívny zdroj daňových príjmov. Tieto veľmi efektívne vplývajú na
zmenšenie regionálnych rozdielov v príjmoch a v zamestnanosti, na vytváranie nmalých
a stredných podnikateľov, na prosperitu vidieckych a odľahlých oblastí i na obnovu historického
dedičstva. Kľúčovú úlohu pri uplatňovaní trvale udržateľného rozvoja cestovného ruchu
zohrávajú súkromné spoločnosti, ktoré zvyčajne fungujú vedľa seba v jednej lokalite, využívajú
tú istú infraštruktúru, zdroje i trhy príslušnej krajiny, zameriavajú sa však na rozdielne úseky
trhu. Jedno, čo musí byť pre všetkých spoločné, je spoločný záujem na zachovávaní
enviromentálnych a sociálno-kultúrnych zdrojov daných oblastí, zriadiť prevádzky tak, aby sa
minimalizovali enviromentálne, sociálne a kultúrne dopady, používať najmä domáce suroviny,
technológie a rozvíjať partnerstvo. Nie všetko v oblasti cestovného ruchu dokáže zabezpečiť
súkromný sektor. Zo strany štátu je preto potrebné rozvíjať toto odvetvie v súlade s regionálnymi
rozvojovými plánmi, monitorovať aktivity cestovného ruchu v danej oblasti, hodnotiť dopad
aktivít cestovného ruchu na infraštruktúru a zdroje. Dôležité je partnerstvo medzi vládou,
priemyslom CR a ostatnými organizáciami a napĺňanie programu udržania rozumného vývoja
cestovného ruchu.
Pre okres Levoča je rozvoj odvetvia cestovného ruchu prioritné, pretože v rámci
štrukturálnych zmien, ktoré sa dotkli okresu od r. 1989, sa okres zaradil medzi okresy s veľmi
malou priemyselnou produkciou a tým aj neustále sa zvyšujúcou nezamestnanosťou. Oživenie
sociálno-ekonomického vývoja okres vidí vo sfére služieb a CR, pre rozvoj ktorých má
jedinečné predpoklady. Veľmi dobré predpoklady sú pre kongresovú turistiku v meste Levoča.0
Na tomto malom území je množstvo rozmanitostí, čo súvisí aj s národnostnou skladbou
obyvateľstva. V podhorských obciach Torysky a Nižné Repaše, /pamiatková zóna ľudovej
architektúry/ žije obyvateľstvo prevažne rusínskej národnosti, vo Vyšných Repašoch, Oľšavici,
Úloži sa dodnes zachovala zástavba dreveníc, remeslá ako kováčstvo, hrnčiarstvo, kolárstvo,
garbiarstvo, stolárstvo a šindliarstvo aj zhotovovanie ľanového plátna, ktoré bolo v minulosti
predpokladom rozvoja tkáčstva, súkenníctva, valachárstva a kožušníctva. Vyššia zemepisná
poloha týchto obcí umožňuje chov oviec, ktorý by sa v budúcnosti mohol využívať ako atrakcia
pri vidieckom CR. Neporušená, nezdevastovaná príroda umožňuje výrobu ekologických
potravín. Okolité lesy sú bohaté na lesné plody a podhorské lúky sú ideálne pre zber liečivých
bylín.
V okrese Levoča sú :
- dve mestské pamiatkové rezervácie /MPR/ Levoča a Spišská Kapitula,
- jedna pamiatková zóna /PZ/ - Spišské Podhradie s NKP Sp. Hrad ( UNESCO)
- pamiatková zóna ľudovej architektúry: Nižné Repaše, Torysky
- pamiatky zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO – Sp.hrad s okolím.
26
RSTP stredného Spiša
V ÚZKP registrujú :
" štyri národne nehnuteľné kultúrne pamiatky .
- chrám sv. Jakuba Levoča,
- stredoveká nástenná maľba v rím.-kat. kostole Všetkých svätých v Bijacovciach,
- nástenná maľba v kostole sv. Alžbety v Dravciach,
- nástenná maľba v kostole sv. Ladislava v Levoči,
- nástenná maľba v minoritskom kláštore v Levoči.
* hnuteľné národné kultúrne pamiatky (dielo Majstra Pavla z Levoče, dielo J. Szilassyho),
- 539 nehnuteľných kultúrnych pamiatok,
- 675 nehnuteľných pamiatkových objektov,
- 1046 hnuteľných kultúrnych pamiatok
- 1374 hnuteľných pamiatkových predmetov.
Toto sú silne stránky okresu, ktoré by sa mohli využívať formou poznávacieho cestovného
ruchu.
V oblasti služieb je k dispozícii cca. 680 lôžok a 2 200 stoličiek.
Strediská cestovného ruchu okresu Levoča
Okres je navštevovaný turistami hlavne pre kultúrno-historické dedičstvo, ktoré ponúka
množstvo architektonických sochárskych, maliarskych a staviteľských diel z obdobia
stredoveku.
Okrem kultúrno-historických pamiatok, ktoré okres ponúka, významnú úlohu v rozvoji
turizmu zohráva okolie so svojimi prírodnými danosťami – horskými časťami územia, vhodného
pre letné i zimné využívanie.
Levočská dolina
- vodná nádrž s možnosťou kúpania, člnkovania, rybolovu, prevádzania rôznych vodných
športov, plážového volejbalu, ubytovania v chate pri nádrži,
- Levočské vrchy – možnosť turistiky a cykloturistiky po vyznačených turistických trasách a
cyklotrasách hlavne v okrajových častiach pohoria,
- autokemping – turistické ubytovanie v bungalovoch a chatkách s možnosťou
stravovania,
loptových hier, karavaningu,
- Koliba s možnosťou občerstvenia a slovenských špecialít.
Závada
- zimné stredisko pre zjazdové lyžovanie, s ubytovaním, stravovaním, čajovňou,
k dispozícii sú 4 vleky a 4 zjazdovky.
skiservisom,
Krúžok
- možnosť zjazdového lyžovania /vlek Tatrapoma/ a bežeckého lyžovania – bežecké trate od 1,7
– 10 km, ktorých parametre odpovedajú medzinárodným požiadavkám.
Branisko
s národnou prírodnou rezerváciou Rajtopiky o rozlohe 119,67 ha. Jej bralnaté svahy sú
budované pestrými bridlicami, kremencami a dolomitmi triasu, so zachovanými biocenózami
skál a piatich lesných typov. Ich masa je rozbitá na šupiny, šošovky, ktoré zaujímajú vztýčenú
polohu a dodávajú Rajtopikom zaujímavý romantický tvar. Reliéf je spestrený bralami, útesmi,
skalnými oknami, ktoré nahlodal zub času v podajných dolomitoch. Pod bralami sa vytvorili
rozsiahle kamenné sutiny rôzne spevnené vegetáciou. Chránené územie sa vypína do výšky od
600 – 1036 m, vedie cez neho turistická značkovaná trasa.
Sivá Brada a okolie
Začína tu náučno-poznávací turistický chodník o dĺžke 14,5 km, kde sa možno stretnúť so
stopami histórie a prírodných zaujímavostí.
27
RSTP stredného Spiša
Kongresovo-veľtržný CR
Okres má dobré predpoklady pre tento druh turizmu. Mesto Levoča disponuje
kongresovou sálou v Mestskom divadle Tatra – meštiansky dom s kaviarňou a átriom, má
dostatok kvalitného ubytovania a stravovania.
Aktívny a pasívny CR
Keď po r. 1989 a hlavne v r. 1991 bol zaznamenaný prudký nárast návštevnosti, najmä
z nemecky hovoriacich krajín, potom prudký pokles, v súčasnom období možno konštatovať, že
návštevnosť mesta Levoča a jeho okolia sa stabilizovala. Čo je potešiteľné, opäť sa vracajú českí
a poľskí turisti. Veľké rezervy sú v rozšírení doplnkových služieb, ktoré by pomohli zdržať
turistov v okrese čo najdlhšie, v poriadaní rôznych akcií, seminárov, kongresov, ktoré by vyplnili
hluché miesta mimo hlavných sezón a tým aj zvýšili príjmy z CR.
Veľkým prínosom pre okres je i vytvorenie produktu cestovného ruchu – Gotická cesta, ktorý
našiel odozvu hlavne v nemecky hovoriacich krajinách. Pre poskytovanie uceleného balíka
služieb na tejto ceste je potrebné ešte doškoliť sprievodcov pre celý okruh a doriešiť vstupy do
kostolov na menších dedinách ležiacich na tejto ceste. Levoča patrí medzi okresy, kde priemyslu
takmer niet, pracovných príležitostí je veľmi málo, preto rezervy vidíme v zapájaní sa domáceho
obyvateľstva do CR, či už formou poskytovania ubytovania v súkromí alebo drobných služieb.
Pasívny CR za okres nie je možné zhodnotiť, pretože v okrese nejestvuje žiadna cestovná
kancelária.
Tab. č. 1.2.4-6 : Využitie ubytovacích kapacít vo vybraných hoteloch okresu
zariadenie - hotely
rok
Satel, Levoča
1998
1999
1998
1999
1998
1999
1998
1999
Arkáda, Levoča
Barbakán, Levoča
Faix, Levoča
počet hostí
spolu
cudzinci
3740
1708
3371
1985
2996
1710
2557
1773
2577
1253
2438
1341
2467
961
2603
986
prenocovaní
spolu
cudzinci
6396
3671
7351
5523
5335
3637
6802
5622
4076
2637
4478
3139
3281
1092
3332
1165
%
využitia
38,94
44,75
31,77
40,51
37,22
40,89
17,62
17,90
Pri porovnávaní návštevnosti za rok 1999, vo vybraných hoteloch mesta Levoča, možno
konštatovať, že počty hostí s výnimkou hotela Faix, oproti r. 1998 mierne klesli, ale čo je
potešiteľné stúpol počet prenocovaní, čo sa odráža na nižších nákladoch ubytovacích zariadení.
Stúpol počet návštevníkov z cudziny a hlavne predlžil sa ich pobyt v meste.
Tab. č. 1.2.4-7 : Návštevnosť historických objektov a múzeí
názov zariadenia
Radnica – Levoča
Výtvarná kultúra na Spiši – Levoča
Dom Majstra Pavla – Levoča
Chrám sv. Jakuba – Levoča
Spišský hrad – Spišské Podhradie
počet návštevníkov
rok 1999
rok1998
19 461
24 348
1827
3271
4076
9997
82 061
83 776
103 774
123 483
index
1999/1998
79,93
55,85
40,77
97,95
84,04
Z uvedeného prehľadu možno konštatovať, že pokles návštevnosti vo všetkých piatich
expozíciách roku 1999 bol alarmujúci. Súvisí to aj s menším počtom návštevníkov v okrese, čo
vyplýva z počtu ubytovaných v sledovaných vybraných ubytovacích zariadeniach, s nedostatkom
28
RSTP stredného Spiša
financií na potrebnú propagáciu, zastaralé expozície, nedostatočné zviditeľňovanie sa i pokles
záujmu domáceho obyvateľstva o kultúru a kultúrne podujatia. Z monitorovania hostí
v jednotlivých ubytovacích zariadeniach je známe, že zo zahraničných návštevníkov väčšiu časť
tvorí staršie obyvateľstvo, ktorým Levoča je iba jednou zo zastávok ich pobytu na Slovensku.
Zväčšia plánovaný poldňový pobyt v meste nestačí na to, aby sa prezreli všetky expozície, preto
volia iba tie najatraktívnejšie, čo je väčšinou kostol sv. Jakuba a Spišský hrad. Rušivým
momentom pre uspokojivý rozvoj CR je nepriaznivá skladba obyvateľstva okresu. Vysoký
podiel sociálne slabších skupín, ktoré sa zdržujú v centre mesta, tvoria nie veľmi dobrú kulisu
navštíveného regiónu. Nedostatočná spolupráca mestskej polície a policajného zboru umožňuje
práve tejto skupine obyvateľstva páchať kriminalitu na turistoch, čo je tiež jeden z faktorov
klesajúceho počtu návštevníkov.
C Analýza CR v okrese Gelnica
1. Postavenie regiónu v rozvoji cestovného ruchu.
Cestovný ruch je dynamickým a perspektívnym odvetvím ekonomiky. Jeho rozvoj
prináša národným ekonomikám značný ekonomický prínos. Má vo výraznej miere podiel na
tvorbe národného dôchodku, na zamestnanosti a spotrebných výdavkoch obyvateľstva.
Okres Gelnica vstupuje do cestovného ruchu pomalým tempom, tak ako sú jeho
potenciálne možnosti. Rozvoj CR v okrese je vysoko poddimenzovaný a to z viacerých príčin:
- nízke investície do tejto sféry a tým aj nízka zamestnanosť vo sfére cestovného ruchu,
- zastaralá a nevyhovujúca technická a turistická infraštruktúra,
- administratívne prekážky,
- nedostatočná propagácia a osvetová činnosť,
- chýbajúca metodicko-poradenská činnosť /TIK/.
Geografické, prírodné podmienky okresu Gelnica sú potenciálne významným prijímacím
miestom domáceho, ale aj zahraničného cestovného ruchu. Tieto skutočnosti predstavujú
možnosť realizovať CR ako rozvojové odvetvie.
2
Okres Gelnica, s rozlohou 584,4 km , je zaujímavý prírodným bohatstvom, krásnou
prírodou, kultúrno-historickými pamiatkami, zachovalými lokalitami ľudovej architektúry.
Územie je hornaté od 300 - 1322 m n. m. Tvorené je Volovskými vrchmi, Šarišskou vrchovinou.
Hlavnou dominantou je Hnilecká dolina. Územie okresu je výrazne lesnaté. Okres Gelnica
odvodňuje rieka Hnilec a z časti aj rieka Hornád.
Charakteristika prírodných daností :
Z hľadiska prírodných a civilizačných podmienok i funkčného členenia Slovenskej republiky
podľa aktualizovanej rajonizácie cestovného ruchu patrí Kojšovská oblasť do II. kategórie a
Kojšovská podoblasť do I. kategórie. Najväčším horským celkom v orografickej oblasti
Slovenského rudohoria sú Volovské vrchy, v ktorých sa nachádza väčšia časť okresu Gelnica.
Skladajú sa z viacerých časti, z ktorých do okresu zasahujú Hnilecké vrchy, Zlatý stôl,
Kojšovská hoľa. Celok Čierna hora patrí do oblasti Slovenského rudohoria. Do okresu zasahuje
časťami Rohačka a Bujanovské vrchy. Pohorie sa tiahne od doliny Kluknavského potoka, ktorou
sa dotýka Braniska. Z hľadiska uvedených charakteristík okresu je možné CR rozdeliť do týchto
jednotlivých stredísk :
a) mesto Gelnica so špecifickou funkciou v CR ako atraktívne historické mesto,
b) horské a podhorské strediská CR : Gelnica - Šibeničný vrch, Smolník,
c) Nálepkovo - Čiernohorské kúpele, Margecany -Staré Bystré, Kojšov - Kojšovská hoľa,
d) Strediská rekreácie a vodných športov: Margecany - Rolová huta - vodná nádrž Ružín,
Jaklovce - vodná nádrž Ružín, Gelnica - Thurzovské jazero, Perlová dolina, Smolník - vodná
nádrž Úhorná,
e) Rekreačné obce : Helcmanovce, Kojšov, Nálepkovo, Smolník.
29
RSTP stredného Spiša
Mesto Gelnica - poznávanie kultúrno-historických a prírodných krás, čo predpokladá
dobudovanie technickej infraštruktúry a estetizácie mesta, rekonštrukciu historického jadra ulíc
Hlavná a Slovenská. Mesto so svojimi časťami by malo plniť funkciu komplexného strediska CR
s rekreačnými priestormi Lesopark, Šibeničný vrch, Hradný vrch a s prímestskými rekreačnými
priestormi Thurzov a Perlová dolina. Dopravné spojenie je železničnou traťou č. 170 Zvolen Margecany, cesta II. triedy č. 546.
Kultúrne - historické pamiatky mesta:
- zvyšky gotického hradu z 13. stor. nad mestom (zničený r. 1685),
- meštianske klasicistické a barokové domy s typickou manzardovou strechou - mestská
pamiatková zóna,
- architektúra niekoľkých ešte zachovaných baníckych domov spišského typu,
- barokovo upravená pôvodná renesančná radnica,
- gotický kostol z konca 13. stor., prestavaný v 14. stor. s hodnotným interiérom,
- banícke múzeum zamerané na dokumentáciu dejín baníctva v Hnileckej doline a na dejiny
mesta,
- kamenný most cez rieku Hnilec - technická pamiatka.
Obec Margecany so svojou rekreačnou lokalitou Staré Bystré, kde sú dobré lyžiarske
terény, zväčša priaznivé snehové podmienky a viacúčelovou vodnou nádržou Ružín s
pestovaním vodných športov rybolovom rekreáciou je vstupnou bránou okresu, uzlovou
železničnou stanicou.
Obec Kluknava - pôvodne renesančný kaštieľ, barokovo upravený v rokoch 1715 - 20, je
štvorkrídlovou jednopodlažnou stavbou s nárožnými vežami a nádvorím. Stavbu ukončuje
manzardová strecha. Drevený most cez rieku Hornád v Štefánskej Hute má svoj historický
význam.
Obec Helcmanovce - neskorobarokový kaštieľ slúži pre potreby cestovného ruchu,
drevená sánkarská dráha, štadión TJ Helcmanovce.
Obec Švedlár - rím.-kat. kostol z polovice 14. stor., v polovici 17. stor. prebudovaný v
barokovom štýle, bronzová krstiteľnica z roku 1360 od majstra Konráda.
Obec Mníšek nad Hnilcom – bývalé banícke mestečko, ktorého pôvod vychádza z osady
okolo pôvodných pustovní, v meste boli pece na tavenie rudy a hámre ( výroba drôtov ), uličnú
zástavbu tvoria barokovo-klasicistické domy, tolerančný evanjelický kostol z r. 1787 doplnený
vežou z r. 1901 a barokovo-klasicistický kostol sv. Kríža z r. 1820 doplňujú zástavbu obce,
vodný mlyn s dreveným zariadením, dopravné ihrisko, motokrosový areál, chatová oblasť so 14
lôžkami, pekáreň - technická pamiatka. Zimný štadión s osvetlením.
Obec Smolník - stará banícka obec (kedysi významné banícke mesto) so svojimi
rekreačnými zariadeniami by mala plniť funkciu komplexného strediska CR s celoročným
využitím.
Kultúrne - historické pamiatky obce:
- zachovaná ľudová kultúra ( aj niekoľko zachovaných domov z 18. a 19. stor.),
- radnica z roku 1721, prestavaná v r. 1900,
- pôvodný renesančný dom bývalej banskej komory,
- bývalý prícestný hostinec z 19. stor.,
- 2 barokové kaplnky z r. 1726,
- pútnický kostol v Štósskych horách z r. 1755, kalvária nad obcou.
2. Cestovný ruch v ekonomike regiónu
CR sa podieľa na celosvetovom predaji tovaru a služieb nad 5 % a zaraďuje sa tak k
najúspešnejším odvetviam svetovej ekonomiky a vytvára nad 6% pracovných miest všetkých
pracovných síl.
V okrese Gelnica je to niečo okolo 2% ekonomicky aktívneho
obyvateľstva
zamestnaného vo sfére CR.
30
RSTP stredného Spiša
Vplyv CR na regionálnu politiku vo vzťahu k ekonomike a tvorbe nových pracovných
príležitostí je hlavne vo vytváraní priaznivejšej konštrukcii nástrojov riadenia najmä v oblasti
daňovej, odpisovej, úverovej a. p. Keďže je reálne postupné zlepšenie týchto podmienok, CR sa
v okrese môže stať dynamicky sa rozvíjajúcim ekonomickým odvetvím. Predpokladáme, že
očakávaný rozvoj CR zvýši zamestnanosť v okrese a to trvalo, ako aj sezónne. Ďalšie pracovné
príležitosti by vznikli aktivizáciou činností na CR naväzujúcich
(poľnohospodárstva,
stavebníctvo, doprava a služby). Ďalšou príležitosťou vytvárania pracovných miest je aj
poskytovanie služieb v CR obyvateľstvom, najmä ak sa nevyžadujú väčšie dodatočné investície
a to aj vo voľných kapacitách v rámci obývaného domového fondu a nevyužívanými
kapacitami pre menej náročných potenciálnych návštevníkov v chatkách a chatách .
Postupné rozširovanie cestovného ruchu vyžaduje aj rast nárokov na kvalifikáciu
pracovníkov v cestovnom ruchu formou kurzov, ako sú :
- jazykové,
- kultúrno-športové,
- riadenia podniku cestovného ruchu a vedenia agendy podniku cestovného ruchu.
3. Organizácia cestovného ruchu v stredisku a regióne.
Organizáciu CR v okrese zastrešuje regionálne Združenie CR so sídlom v Smolníku, v
ktorom sú združení podnikatelia stravovacích a ubytovacích zariadení a združenie obcí
"Miniregión Hnileckej doliny" so sídlom v Mníšku nad Hnilcom, ktoré plnia funkciu
koordinátora v rovine vertikálnej. Združenia CR sa zaoberajú vytváraním podmienok
poskytovania služieb pre návštevníkov, kvalitou poskytovaných služieb, koordinujú a plánujú
aktivity v CR prezentáciou na veľtrhoch, tak tuzemských ako aj zahraničných a vydávaním
propagačných materiálov ( katalógov, letáčikov, leporiel ).
Ponuka - produkt CR je hlavne v ponuke podnikateľských subjektov CR, ktoré sa
nachádzajú na území okresu a sú uvedené v časti strediska CR .
Iniciatívu v rozvoji podnikania v CR by mali vyvíjať aj MsÚ Gelnica a obecné úrady,
ktorých výhodou je, že mnohé z nich disponujú nehnuteľnosťami s možnosťou ich úspešne
využiť v službách CR. Problémom zostáva deficit kapitálu, ktorý by bolo žiadúce využiť v CR.
1.2.5 Inštitucionálne zabezpečenie regionálnej politiky a cestovného ruchu
Na centrálnej úrovni je regionálna politika v kompetencii Ministerstva výstavby
a regionálneho rozvoja SR a to v rámci jeho Sekcie regionálnej politiky a v rámci
Implementačnej agentúry pre regionálny rozvoj. Sekcia regionálnej politiky plní úlohy
ministerstva na úseku tvorby a realizácie štátnej politiky regionálneho rozvoja. Spolupracuje
s miestnou štátnou správou a miestnou samosprávou a v súlade s princípmi partnerstva s ďalšími
inštitúciami a orgánmi, aktívnymi v regionálnom rozvoji. Koordinuje spoluprácu pri
vypracovávaní programových dokumentov regionálneho rozvoja. Zabezpečuje činnosti spojené
s európskou integráciou rezortu.
Implementačná agentúra pre regionálny rozvoj plní úlohy v oblasti implementácie
programu PHARE – hospodárska a sociálna súdržnosť a PHARE – cezhraničná spolupráca
(CBC), zabezpečuje administratívnu a finančnú stránku implementácie projektov v zmysle
nového decentralizovaného implementačného systému. Zabezpečuje manažment Integrovanej
siete regionálnych rozvojových agentúr, ktoré sú regionálnymi nástrojmi na tvorbu koncepcií
a implementácie rozvojových programov v jednotlivých regiónoch.
Podpora rozvoja malého a stredného podnikania na Slovensku je organizovaná
prostredníctvom siete BIC a RPIC, spadajúcich pod Národnú agentúru na podporu malého
a stredného podnikania ( NAPMSP ), zriadenú v rámci Ministerstva hospodárstva SR.
31
RSTP stredného Spiša
1.2.5.1. Inštitúcie zabezpečujúce rozvoj cestovného ruchu na národnej úrovni
Cestovný ruch spadá do kompetencie Sekcie cestovného ruchu na Ministerstve
hospodárstva SR. V tejto súvislosti je treba podotknúť, že toto inštitucionálne usporiadanie je
vzhľadom na potreby ďalšieho rozvoja cestovného ruchu nevyhovujúce, nakoľko Ministerstvo
hospodárstva SR rieši v súčasnej dobe množstvo zásadných problémov úplne iného charakteru,
čo spôsobuje odsúvanie otázok súvisiacich s potrebami rozvoja cestovného ruchu, jeho novej
koncepcie, koordinácie zainteresovaných rezortov a to všetko aj napriek oficiálnemu
deklarovaniu cestovného ruchu za jednu z priorít regionálneho rozvoja. Na dôvažok, doteraz
neeexistuje zákon o cestovnom ruchu, ktorý by legislatívne upravoval všetky aspekty, týkajúce
sa cestovného ruchu.
V r. 2002 by mal byť zriadený Národný úrad pre cestovný ruchu v intenciách
Národného programu rozvoja cestovného ruchu SR.
V kompetencii Ministerstva hospodárstva SR je podpora malého a stredného podnikania
aj v oblasti cestovného ruchu, ktorého podporné programy sa realizujú prostredníctvom
NARMSP a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB). Minister hospodárstva má
vytvorený medzirezortný poradný a koordinačný orgán – Rada pre cestovný ruch.
V máji 2001 bola vytvorená Spoločná komisia Národnej rady Slovenskej republiky
pre cestovný ruch.
Hlavným garantom rozvoja vidieckej turistiky a agroturistiky v súlade s Rezortným
programom rozvoja agroturizmu a lesoturizmu, ktorý bol schválený v novembri 1992, je
Ministerstvo pôdohospodárstva. Toto ministerstvo je aj garantom implementácie programu
SAPARD na finančnú podporu vidieckej turistiky, ktorého cieľom je vytvorenie nových
pracovných miest a nových zdrojov príjmov.
Od roku 1995 funguje pri Ministerstve hospodárstva SR príspevková organizácia
Slovenská agentúra pre cestovný ruchu ( SACR), ktorá je oprávnená vykonávať marketing,
propagačné a informačné pôsobenie v záujme rozvoja cestovného ruch na Slovensku
Ďalšie inštitúcie na národnej úrovni:
Zväz hotelov a reštaurácií SR,
kancelárií a pod.
Ústav turizmu sro., Slovenská asociácia cestovných
1.2.5.2 Inštitúcie na regionálnej úrovni
V tejto podkapitole sa budeme venovať len združeniam cestovného ruchu v predmetnom
regióne, nakoľko ostatné inštitúcie sú uvádzané na iných miestach.
V prvom rade je potrebné spomenúť neformálne združenie cestovného ruchu Regionálny
manažment cestovného ruchu (ReMaCR), do ktorého je na princípe partnerstva zapojených 6
okresov regiónu Spiš – a to Poprad, Stará Ľubovňa, Kežmarok, Spišská Nová Ves, Levoča
a Gelnica. ReMaCR Spiš tvoria tieto subjekty – okresné a mestské úrady vo vyššie uvedených
okresoch, Mestský úrad Vysoké Tatry a Spišské Podhradie a 5 združení cestovného ruchu.
Cieľom tohto združenia je koordinovaný postup pri rozvojových aktivitách v cestovnom ruchu,
ako aj spoločná propagácia regiónu Spiš ako značky, zosúlaďovanie parciálnych záujmov v CR
v strategických zámeroch v regióne Spiš. V jeho predstavenstve sú zastúpení prednostovia
okresných úradov a primátori jednotlivých miest. Od roku 2000, kedy bolo toto združenie
založené, bolo vypracovaných niekoľko spoločných projektov ako Cyklomagistrály a cyklotrasy
na Spiši, Lyžovanie na Spiši, Kúpeľný turizmus na Spiši.
V regióne stredný Spiš je aktívnych niekoľko združení cestovného ruchu.
Združenie podnikateľov v cestovnom ruchu regiónu Spiš združuje 24 členov –
majiteľov ubytovacích a stravovacích zariadení, cestovných kancelárií, prevádzkovateľov
športových aktivít, požičovní. Aktivitu tohto združenia dokumentuje fakt, že napr. za rok 2001
32
RSTP stredného Spiša
k dnešnému dňu zorganizovali 8 spoločných prezentácií na domácich a zahraničných výstavách
CR, vydali 30 000 ks propagačných materiálov.
Združenie CR Spiš – Gemer združuje mikroregióny a obce regiónov Spiš a Gemer
a jeho najvýznajmnejšou aktivitou je spracovanie projektu Gotickej cesty.
V okrese Gelnica fungujú dve združenia CR – Združenie CR so sídlom v Smolníku,
ktoré združuje podnikateľov v stravovacích a ubytovacích službách a Mikroregión Hnileckej
doliny so sídlom v Mníšku nad Hnilcom.
Združenia CR sa zaoberajú vytváraním podmienok pre poskytovanie služieb pre
návštevníkov SR, koordinujú a plánujú aktivity v CR, organizujú prezentácie na výstavách, ako
aj spoločné vydávanie propagačných materiálov.
Podobnými aktivitami v okrese Levoča sa zaoberajú združenia „Spišský hrad“ – ktoré
združuje obce v okolí hradu, Združenie turizmu Levoča, Mikroregión Levočské vrchy –
západ.
V južnej časti Slovenského raja existuje združenie „Združenie CR Slovenský raj –
juh“, ktoré združuje obce Dedinky, Mlynky a Stratená a podnikateľov z tejto oblasti.
Na okresnej úrovni sa konali pravidelné porady k problémom regionálneho rozvoja.
Existuje reálna potreba zlepšiť tok informácií do regiónov. Medzi hlavné problémy, ktoré treba
riešiť, patrí zlepšenie podmienok pre podnikanie a formovanie praktickej regionálnej politiky.
V etape prípravy na vstup do EÚ sa posilní úloha miestnej administrácie.
V správe expertov UNDP sa hodnotí aj úloha a postavenie SOPK, Poľnohospodárskej a
potravinárskej komory, BIC, Spišskej regionálnej rozvojovej agentúry. Jednoznačne odporúčajú
zosilnenie a prehodnotenie doterajších väzieb medzi všetkými inštitúciami – po vytvorení
integrovanej regionálnej inštitúcie pre regionálny rozvoj, ktorej inštitucionálne vyhodnotenie
považujú za nevyhnutné.
Ľuďom pracujúcim v CR chýba profesionálny tréning. Tento nedostatok možno
pozorovať aj v informačných centrách. Naviac subjektom v turistickom priemysle chýba aktívny
prístup – a to sa netýka len CR. Za pozitívny jav sa považuje vytvorenie novej riadiacej
štruktúry - v oblasti cestovného ruchu pre región Spiš. Je to jediné odvetvie, kde boli subjekty
schopné spojiť sa do jednej inštitúcie. Jednou z jej priorít je vytvorenie profesionálneho tímu
zastrešeného agentúrou, ktorá pomôže propagovať Spiš ako “značku”.
Komentár k ekonomickej analýze a analýze podnikateľského prostredia :
Mnohí podnikatelia sa sťažujú na nedostatok financií a na vysoké úroky úverov – a to aj
pre investičný aj prevádzkový kapitál. Banky ak zdroje majú, buď sú veľmi obozretné požičať
peniaze privátnemu sektoru (obava z minulých skúseností počas 90. rokov), alebo projekty
neboli pre banku dostatočne zaujímavé. Podnikatelia často nie sú schopní odhadnúť hodnotu a
potenciál svojho podnikania, a často predpokladajú ľahké umiestnenie svojej ponuky na trhu.
Dôsledkom toho je, že podnikateľské plány sú potom nedostatočne kvalitné podľa štandardu
banky, bežného pre rozvinuté trhové ekonomiky. Problémom sú aj nepostačujúce záruky zo
strany podnikateľov. Je tu však možnosť využívať záručné programy Slovenskej záručnej
a rozvojovej banky (SZRB).
Na druhej strane mnoho bánk sa správa konzervatívne a nechcú požičiavať malým a
stredným podnikateľom, pretože sú zaťažené starými úvermi. V rozvinutých ekonomikách
mnohé banky hodnotia malých a stredných podnikateľov ako potencionálnych veľkých klientov
a vytvárajú pre tento sektor zvláštne divízie.
33
RSTP stredného Spiša
1.3Analýza obyvateľstva a trhu práce
Región stredného Spiša tvoria tri okresy s celkovou rozlohou 1 529 km2, s celkovým
počtom obyvateľstva do 154 000, čo predstavuje hustotu 100,5 ľudí na km2. Rozloženie
obyvateľstva podľa okresov je v tab 1.3-1.
Tab. 1.3-1 : Rozlohy okresov a počty obyvateľov v okresoch.
OKRES
SNV
Levoča
Gelnica
Stredný Spiš
ROZLOHA
OKRESU
587,1
357,2
584,4
1 528,7
POČET
OBYVATEĽOV
92 000
31 300
30 324
153 624
HUSTOTA
/KM2
156,7
87,6
51,9
100,5
POČET
MIEST
3
2
1
6
POČET OBCÍ
33
31
19
83
Mestá regiónu stredného Spiša a ich počty obyvateľov sú:
Spišská Nová Ves
Krompachy
Spišské Vlachy
Levoča
Spišské Podhradie
Gelnica
39 000
8 650
3 500
14 312
3 802
6 536
34
RSTP stredného Spiša
Spolu
75 800, čo je 49,3 % obyvateľstva.
Z celkového počtu obyvateľov tvoria:
muži
ženy
produktívny vek
ekonomicky aktívne
predproduktívny vek
poproduktívny vek
miera nezamestnanosti
49,4 %
50,6 %.
56,6 %
44,9 %
28,6 %
14,8 %
24,7 %
Najviac nezamestnaných je v kategórii 30-39 ročných a potom v kategórii 15-19 ročných.
Analýza štruktúry evidovaných nezamestnaných (EVN) na území stredného Spiša ( tri
okresy a šesť miest ) k augustu 2001 podľa skladby nezamestnaných v uvedených častiach je v
jednotlivých bodoch uvedená nižšie. V bode „ Vhodných EVN pre CR „ sú uvedené profesie,
ktoré sú :
a) priamo profesie využiteľné pre cestovný ruch – napr. recepční, vrátnici, kuchári,
čašníci, servírky ap.
b) ľahko rekvalifikovateľné alebo preškoliteľné profesie – sekretárky, účtovníci,
kancelárske a manipulačné sily, upratovačky, skladníci ap.
Spišské Vlachy :
Celkový počet obyvateľov :
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) :
Celkový počet evidovaných nezamestnaných (EVN ) :
Miera EVN (%) :
Muži v EVN :
Ženy v EVN :
Veková štruktúra EVN :
o do 35 rokov :
o nad 35 rokov :
# Vzdelanostná štruktúra EVN :
o vyššie a vysokoškolské :
o stredné :
o základné a vyučení :
# Doba evidencie EVN :
o do 12 mesiacov :
o 12 – 24 mesiacov :
o nad 24 mesiacov :
# Vhodných EVN pre CR :
o do 12 mesiacov EVN :
o nad 12 mesiacov EVN :
#
#
#
#
#
#
#
Krompachy :
Celkový počet obyvateľov :
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) :
Celkový počet evidovaných nezamestnaných (EVN ) :
Miera EVN (%) :
Muži v EVN :
Ženy v EVN :
Veková štruktúra EVN :
o do 35 rokov :
o nad 35 rokov :
# Vzdelanostná štruktúra EVN :
#
#
#
#
#
#
#
1 705
290
17
166
124
99
191
8
75
207
196
40
54
121, t.j. 42 % z EVN
76
45
8 650
4 090
1 099
26,9
637
462
325
774
35
RSTP stredného Spiša
o vyššie a vysokoškolské :
o stredné :
o základné a vyučení :
# Doba evidencie EVN :
o do 12 mesiacov :
o 12 – 24 mesiacov :
o nad 24 mesiacov :
# Vhodných EVN pre CR :
o do 12 mesiacov EVN :
o nad 12 mesiacov EVN :
Spišská Nová Ves – mesto :
Celkový počet obyvateľov :
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) :
Celkový počet evidovaných nezamestnaných (EVN ):
Miera EVN ( %) :
Muži v EVN :
Ženy v EVN :
Veková štruktúra EVN :
o do 35 rokov :
o nad 35 rokov :
# Vzdelanostná štruktúra EVN :
o vyššie a vysokoškolské :
o stredné :
o základné a vyučení :
# Doba evidencie EVN :
o do 12 mesiacov :
o 12 – 24 mesiacov :
o nad 24 mesiacov :
# Vhodných EVN pre CR :
o do 12 mesiacov EVN :
o nad 12 mesiacov EVN :
#
#
#
#
#
#
#
Spišská Nová Ves – okres :
Celkový počet obyvateľov :
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) :
Celkový počet evidovaných nezamestnaných (EVN ):
Miera EVN (%) :
Muži v EVN :
Ženy v EVN :
Veková štruktúra EVN :
o do 35 rokov :
o nad 35 rokov :
# Vzdelanostná štruktúra EVN :
o vyššie a vysokoškolské :
o stredné :
o základné a vyučení :
# Doba evidencie EVN :
o do 12 mesiacov :
o 12 – 24 mesiacov :
o nad 24 mesiacov :
# Vhodných EVN pre CR :
o do 12 mesiacov EVN :
#
#
#
#
#
#
#
33
264
802
495
188
416
342, t.j. 31 % z EVN
159
183
39 000
20 240
3 545
17,5
1 801
1 744
1 232
2 313
195
1 320
2 030
1 989
632
924
1 561, t.j. 44% z EVN
826
735
92 000
42 576
10 550
24,78
5 775
4 775
3 383
7 167
330
2 461
7 759
5 637
1 699
3 214
3 523, t.j. 33% z EVN
2 020
36
RSTP stredného Spiša
o
nad 12 mesiacov EVN :
Spišské Podhradie :
Celkový počet obyvateľov :
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) :
Celkový počet evidovaných nezamestnaných (EVN ) :
Miera EVN (%) :
Muži v EVN :
Ženy v EVN :
Veková štruktúra EVN :
o do 35 rokov :
o nad 35 rokov :
# Vzdelanostná štruktúra EVN :
o vyššie a vysokoškolské :
o stredné :
o základné a vyučení :
# Doba evidencie EVN :
o do 12 mesiacov :
o 12 – 24 mesiacov :
o nad 24 mesiacov :
# Vhodných EVN pre CR :
o do 12 mesiacov EVN :
o nad 12 mesiacov EVN :
#
#
#
#
#
#
#
Levoča :
Celkový počet obyvateľov :
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) :
Celkový počet evidovaných nezamestnaných (EVN ) :
Miera EVN ( %) :
Muži v EVN :
Ženy v EVN :
Veková štruktúra EVN :
o do 35 rokov :
o nad 35 rokov :
# Vzdelanostná štruktúra EVN :
o vyššie a vysokoškolské :
o stredné :
o základné a vyučení :
# Doba evidencie EVN :
o do 12 mesiacov :
o 12 – 24 mesiacov :
o nad 24 mesiacov :
# Vhodných EVN pre CR :
o do 12 mesiacov EVN :
o nad 12 mesiacov EVN :
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
Levoča – okres :
Celkový počet obyvateľov :
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) :
Celkový počet evidovaných nezamestnaných (EVN ) :
Miera EVN ( %) :
Muži v EVN :
Ženy v EVN :
1 503
3 802
2 335
382
16,4
212
170
130
252
9
89
284
249
65
68
111, t.j. 29% z EVN
67
44
14 312
8 943
1 936
21,7
1 114
822
716
1220
39
387
1 510
906
394
636
639, t.j. 33% z EVN
449
190
31 300
14 506
3 428
23,63
1 909
1 519
37
RSTP stredného Spiša
Veková štruktúra EVN :
o do 35 rokov :
o nad 35 rokov :
# Vzdelanostná štruktúra EVN :
o vyššie a vysokoškolské :
o stredné :
o základné a vyučení :
# Doba evidencie EVN :
o do 12 mesiacov :
o 12 – 24 mesiacov :
o nad 24 mesiacov :
# Vhodných EVN pre CR :
o do 12 mesiacov EVN :
o nad 12 mesiacov EVN :
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
Gelnica :
Celkový počet obyvateľov :
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) :
Celkový počet evidovaných nezamestnaných (EVN ) :
Miera EVN (%) :
Muži v EVN :
Ženy v EVN :
Veková štruktúra EVN :
o do 35 rokov :
o nad 35 rokov :
Vzdelanostná štruktúra EVN :
o vyššie a vysokoškolské :
o stredné :
o základné a vyučení :
Doba evidencie EVN :
o do 12 mesiacov :
o 12 – 24 mesiacov :
o nad 24 mesiacov :
Vhodných EVN pre CR :
o do 12 mesiacov EVN :
o nad 12 mesiacov EVN :
Gelnica - okres :
Celkový počet obyvateľov :
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) :
Celkový počet evidovaných nezamestnaných (EVN ) :
Miera EVN (%) :
Muži v EVN :
Ženy v EVN :
Veková štruktúra EVN :
o do 35 rokov :
o nad 35 rokov :
Vzdelanostná štruktúra EVN :
o vyššie a vysokoškolské :
o stredné :
o základné a vyučení :
Doba evidencie EVN :
o do 12 mesiacov :
1 923
1 505
83
633
2 712
1 899
571
958
732, t.j. 21% z EVN
534
198
6 536
3 070
585
19,06
309
276
328
257
24
175
386
302
126
157
258, t.j. 44% z EVN
139
119
30 324
14 158
3 632
25,65
2 028
1 604
2 115
1 517
91
714
2 827
2 078
38
RSTP stredného Spiša
o 12 – 24 mesiacov :
o nad 24 mesiacov :
# Vhodných EVN pre CR :
o do 12 mesiacov EVN :
o nad 12 mesiacov EVN :
576
978
1 084, t.j. 30% z EVN
721
363
Uvedené údaje sú zostavené do tab. č. 1.3 – 2 : Prehľad potenciálu trhu práce v regióne
stredného Spiša.
Z celkového počtu nezamestnaných v regióne stredného Spiša, ktorých je 17 610, je
približne 5 340 ( 30,3 % ) v profesiách vhodných pre nasadenie v cestovnom ruchu, v službách
pre CR a príbuzných odvetviach k CR. Väčšia časť z nich (3/5), je evidovaná kratšie ako 12
mesiacov, zbytok je v evidencii dlhšie ako 12 mesiacov. Najvyšší počet ich je v okrese Spišská
Nová Ves (v meste Spišská Nová Ves a Krompachy), potom v okrese Gelnica a nakoniec
Levoča. Tento potenciál trhu práce je dostatočný pre intenzívny rozvoj aktivít v oblasti
cestovného ruchu.
39
RSTP stredného Spiša
Tab. č. 1.3 - 2 : Prehľad potenciálu trhu práce v regióne stredného Spiša
okres
Obec
Spišské
Krompachy Sp. Nová
Vlachy
stav k 31.8.2001
okres
Sp. Nová
Spišské
Ves
Ves
Podhradie
Levoča
Levoča
Gelnica
okres
Spolu
Spolu
Gelnica
mestá
okresy
stred. Spiša
stred. Spiša
Počet obyvateľov
3 500
8 650
39 000
92 000
3 802
14 312
31 300
6 536
30 324
75 800
153 624
Počet EAO
1 705
4 090
20 240
42 576
2 335
8 943
14 506
3 070
14 158
40 383
71 240
Počet EVN
290
1 099
3 545
10 550
382
1 936
3 428
585
3 632
7 837
17 610
Miera EVN ( % )
17
26,9
17,5
24,78
16,4
21,7
23,63
19,06
25,65
19,76
24,7
Muži v EVN
166
637
1 801
5 775
212
1 114
1 909
309
2 028
4 239
9 712
Ženy v EVN
124
462
1 744
4 775
170
822
1 519
276
1 604
3 598
7 898
EVN do 35 rokov
99
325
1 232
3 383
130
716
1 923
328
2 115
2 830
7 421
EVN nad 35 rokov
191
774
2 313
7 167
252
1 220
1 505
257
1 517
5 007
10 189
EVN vysokoškol.
8
33
195
330
9
39
83
24
91
308
504
EVN stredoškol.
75
264
1 320
2 461
89
387
633
175
714
2 310
3 808
EVN základ. a bez
207
802
2 030
7 759
284
1 510
2 712
386
2 827
5 219
13 298
EVN do 12 mes.
196
495
1 989
5 637
249
906
1 899
302
2 078
4 137
9 614
EVN 12 - 24 mes.
40
188
632
1 699
65
394
571
126
576
1 445
2 846
EVN nad 24 mes.
54
416
924
3 214
68
636
958
157
978
2 255
5 150
EVN pre CR*
121
342
1 561
3 523
111
639
732
258
1 084
3 032
5 339
pre CR do 12 mes.
76
159
826
2 020
67
449
534
139
721
1 716
3 275
pre CR nad 12 mes.
45
183
735
1 503
44
190
198
119
363
1 316
2 064
41,72
31,12
44,03
33,39
29,06
33,01
21,35
44,10
29,85
38,69
30,32
CR v % z EVN
* CR - cestovný ruch
40
RSTP stredného Spiša
Zo zamestnanej časti ekonomicky aktívneho obyvateľstva je 44% zamestnaných
v priemysle, 32% v školstve, vzdelávaní a verejnom sektore, 14% v poľnohospodárstve, zbytok
v službách. Z odborne vzdelaných a vyškolených ľudí časť odišla do iných regiónov alebo do
zahraničia. Zahraniční investori uprednostňujú mladších pracovníkov, nezaťažených predošlými
metódami práce, iniciatívnych a zodpovedných manažérov. Potrebné je oveľa užšie začať
komunikovať s zahraničnými spoločnosťami etablovanými u nás a prenášať požiadavku na
manažérske, komunikačné zručnosti do praxe
S výnimkou Rómov , vzdelanostná úroveň zodpovedá slovenskej úrovni. Odborný výcvik
je zabezpečený pre profesie v spracovaní dreva, strojárstve, obchode, stavebníctve, textile
a cestovnom ruchu. Ukazuje sa, že bude nevyhnutné organizovať permanentné vzdelávanie
formou kurzov, postgraduálneho vzdelávania a ďalších foriem , aby sa poznatky a pracovné
zručnosti dostatočne rýchlo a včas prispôsobili požiadavkám príslušných odvetví. V niektorých
prípadoch sa o to školy aj usilujú , resp. si to uvedomujú. Narážajú však na nedostatok zdrojov
na financovanie takých programov. Zavedenie potrebných zmien do všetkých osnov
k programom trvá neúnosne dlho.
Hlavný problém je permanentný dialóg medzi školami a rozvíjajúcim sa priemyslom.
Návrhy prišli z oboch strán. Drevárska škola napr. potrebuje viac informácií z podnikov o ich
vývojových programoch (ak ich majú). Priemysel zasa tlmočí potrebu reštrukturalizácie
poslania školy a metód výučby. Boli pripomienky k schopnostiam študentov (napr. v odvetví
strojárstva ) v oblasti iniciatívy , produktivity a pripravenosti prevziať zodpovednosť.
Celkový súčasný stav je charakterizovaný tým, že ľudské zdroje regiónu nie sú
dostatočne pripravené a atraktívne pre sofistikované aktivity sekundárnej a terciárnej sféry ,
ktoré vyžadujú aktívne riadiace postoje. Na druhej strane je evidentný pokrok v ovládaní
anglického jazyka medzi mladými ľuďmi a účasti manažmentu v kurzoch ( napr. Open
university a pod ). Nové manažerské techniky boli zavedené prostriedkami Slovenskej asociácie
personálneho managmentu.
K zníženiu vysokej miery nezamestnanosti by mohol postupne napomáhať rozvoj
cestovného ruchu v regióne. Vytváraním nových podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu i
nových ponukových foriem a služieb v cestovnom ruchu by sa mohli v tomto pre okres
perspektívnom odvetví vytvárať nové pracovné príležitosti. O týchto problémoch sa bude
podrobnejšie pojednávať v ďalších častiach práce.
41
RSTP stredného Spiša
1.4Technická infraštruktúra
Vybavenosť územia regiónu jednotlivými prvkami technickej infraštruktúry je nedostatočná,
región potrebuje zvýšiť jej úroveň, čím by stimuloval rozvoj podnikania a zároveň umožnil silnú
akceleráciu cestovného ruchu v regióne a jeho okolí.
Stav jednotlivej infraštruktúry je nasledovný :
Železničná sieť :
Cez región vedie elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať, ktorá spája východ ( Košice ),
so severom ( Žilina ), západom ( Bratislava ) Slovenska a Českou republikou ( Praha ). Na trati
premávajú miestne vlaky aj medzinárodné rýchliky (IC). Druhou traťou, ktorá je v južnej časti
regiónu, je neelektrifikovaná jednokoľajná trať Margecany – Zvolen, ktorá má len druhoradý
význam. Miestny význam majú aj trate Levoča – Spišská Nová Ves a Spišské Podhradie –
Spišské Vlachy, ktoré zabezpečujú najmä osobnú, ale aj čiastočne nákladnú dopravu.
Cestná infraštruktúra :
Najdôležitejšou dopravnou tepnou, ktorá prechádza územím regiónu je cesta európskeho
významu E50 (štátna cesta I/18) v dĺžke 38,9 km, vedúca v smere západ – východ, ktorá spája
mestá Norimberg v Nemecku, Plzeň, Prahu a Brno v Čechách, Trenčín, Žilinu, Košice na
Slovensku s mestami na Ukrajine. Vzhľadom na jej dôležitosť a jej celospoločenský význam sa
venuje údržbe tejto komunikácie a jej príslušenstva maximálna pozornosť. Stav živičného krytu
tejto cesty je relatívne dobrý. V línii tejto cesty prebieha výstavba diaľnice. V regióne nie je viac
cesta I. triedy, len relatívne hustá sieť ciest II. triedy, z ktorých viac ako polovica je
nevyhovujúcej kvality.
Cesty III. triedy zaberajú v regióne najväčšiu plochu. Tieto cesty sú vo veľmi zlom
technickom stave a to hlavne preto, že v poradí dôležitosti z hľadiska opráv a údržby sú až na
treťom mieste, pričom pridelené finančné prostriedky na realizáciu všetkých nutných opráv
nepostačujú. V posledných rokoch bola rekonštruovaná len časť cesty III. triedy a k silnému
poškodzovaniu dochádzalo pri povodniach. Kritická situácia je na ceste III/018258, kde je z
dôvodu zvýšenej intenzity premávky nákladných vozidiel z diaľničného tunela Branisko značne
poškodený živičný kryt tejto vozovky. Pokiaľ v najbližších rokoch nebudú prideľované finančné
prostriedky aj na rekonštrukcie ciest III. triedy, môže nastať na mnohých úsekoch kritický stav
vo forme nezjazdnosti.
Autobusová doprava :
Prostredníctvom hustej siete autobusových liniek je dobré spojenie v lokálnom zmysle,
ale aj diaľkovými spojmi so všetkými mestami Slovenska a významnými dopravnými centrami v
zahraničí ( ako je napr. Wiedeň Schwechat ).
Prepravné potreby regiónu zabezpečujú SAD Sp. Nová Ves, SAD Levoča. V posledných
dvoch rokoch požiadavky hlavne na prímestské linky poklesli hlavne z dôvodu vysokej
nezamestnanosti v okresoch regiónu. SAD-ky prevádzkujú činnosť so zastaralým vozovým
parkom v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov. Napr. piemerný vek autobusov v Levoči
je 10,76 roka. Od 1.8.1999 vstúpila do platnosti transformácia SAD a prevadzkáreň Levoča je
začlenená do SAD Poprad. Prevadzkáreň stabilne zamestnáva 82 pracovníkov a má predpoklady
zamestnanosť zvýšiť pokiaľ sa podarí zaviesť diaľkové vnútroštátne aj zahraničné linky.
Zlej finančnej situácie podniku SAD by pomohla stabilnejšia koncepcia MDPaT SR z
hľadiska obnovy vozového parku a poskytovania zliav prepravného, ktorá by sa mala premietnúť
do výšky dotácií a stanovaní cien cestovného.
Letecká doprava :
Na území regiónu sa nenachádza letisko, ktoré by malo medzinárodný štatút. V Spišskej
Novej Vsi je malé miestne letisko s trávnatou plochou, ktoré používa armáda ( vrtuľníky ) a
športovci. Letiská medzinárodného významu sú v Poprade, v Košiciach, 50- 100km a Bratislave
42
RSTP stredného Spiša
– 350 km. S letiskom v Poprade je dobré spojenie cestou E 50 ( v najbližšej budúcnosti
diaľnica). V regióne pri obci Klčov je malé poľnohospodárske letisko.
Kombinovaná doprava :
V regióne sa málo využíva kombinovaná doprava v zmysle dohody AGTC. Nie je tu
žiaden terminál pre kombinovanú dopravu. Podnik Železnice SR už používa vozne na tento druh
prepravy.
Vodná doprava :
Vzhľadom na horský charakter regiónu a nemožnosti využitia tohto druhu prepravy sa
nevyužíva.
Elektrické siete :
Celé územie je pokryté rozvodmi a možnosťami dodávok elektrickej energie. Územím
okresu prechádza vedenie VN 22 kV a nachádza sa tu aj elektrická rozvodňa. Čo sa týka
dodávok elektrickej energie inštalovaný výkon výkon je dostačujúci, t.z. že región toho času nie
je schodkový. V prípade požiadaviek na odber vyššieho výkonu, je potrebné siete zrekonštruovať
na vyšší prierez.
U niektorých obcí okresu je stav s dodávkami elektrickej energie vyhovujúci, ostatné obce
sa sťažujú na nedostatok pokrytia, kolísanie a výpadky elektrického prúdu. Rozvodné závody
uskutočňujú periodické opravy a posilňovanie prenosových systémov. Výstavbou nových a
rekonštrukciou starých transformátorov a elektrických sieti, je potrebné, aby určitú časť
nákladov si zabezpečili samotné obce.
VN privádzače sú dostačujúce, po rekonštrukcii a výstavbe vedenia 22 kV na trase
Smižany – Sp. Nová Ves - Levoča. Pre zásobovanie elektrickou energiou mesta Levoča slúžia
22kV vedenia č. 202 Levoča - Kežmarok, č. 272 Levoča – Sp. Nová Ves a č. 419 a 420 Sp. Nová
Ves - Levoča. Tieto vedenia sú napojené z elektrickej rozvodnej stanice 110/22kV Sp. Nová Ves
- Štrkovisko.
NN sieť je vcelku vyhovujúca po výstavbe siete trafostaníc 1 x 400 kVA v 80. rokoch,
posilniť je potrebné okrajové časti okresného mesta Levoče, Závadu a Levočské Lúky, výmenou
trafostaníc. Sieť sa pravidelne rozširuje, rekonštuujú sa trafostanice.
Z netradičných zdrojov energie sa využíva vodná energia riek Hnilec a Hornád a ich
prítokov v 9 existujúcich malých vodných elektrárňach ( MVE ), s výkonom cca. 0,5 MW.
V okrese Levoča sa s výstavbou MVE z dôvodu nevhodných prírodných podmienok neuvažuje.
Telekomunikácie :
Okresy regiónu stredný Spiš sú začlenené do jednej Primárnej oblasti ( volací kód 053 )
pevnej telekomunikačnej siete dominantného prevádzkovateľa telekomunikačných služieb
Slovenské telekomunikácie a.s.. Pevná sieť je vybudovaná a vybavená ústredňami, domovými
prípojkami a sieťou telefónnych automatov na mince, alebo na telefónne karty s možnosťou
volania aj do zahraničia. Hustota telefónnych staníc ( na 100 obyvateľov ) je v regióne 23 % ( na
Slovensku 31 % ). Stupeň digitalizácie je už cez 86 %. Pre ďalšie zlepšenie kvality sa buduje
trasa diaľkového optického kábla Levoča – Prešov. Pripravujú sa prepojenia na digitálnu
ústredňu HOST Sp. Nová Ves a na digitálnu tranzitnú ústredňu Košice.
Bezdrôtovú - mobilnú telekomunikačnú sieť zabezpečujú dve siete v digitálnom systéme
GSM 900 a GSM 1 800 MHz . Pokrytie signálom v regióne nie je 100 %.
Vysielanie rozhlasových a televíznych programov je zabezpečované pre držiteľov
licencií. Pokrytie signálom v regióne je dostatočné. V okrese Gelnica je nedostatočné pokrytie
TV signálom 2. kanála STV. Alternatívou je príjem televízneho a rozhlasového vysielania je cez
rozrastajúcu sa káblovúu sieť a u zahraničných programov cez satelit.
Využíva sa v regióne samozrejme aj medzinárodná informačná sieť Internet, v
niektorých miestach aj pre verejnosť.
Vodovody, kanalizácia a čističky odpadových vôd :
Stav vybavenosti touto infraštruktúrou je sledovaný podľa okresov a tak ho aj tu uvádzame.
Povrchové a podzemné vody sú jednou z rozhodujúcich zložiek určujúcich kvalitu životného
43
RSTP stredného Spiša
prostredia. Nedostatok vody, alebo jej nevyhovujúca kvalita majú priamy dopad na zdravie
obyvateľstva a jeho životnú úroveň.
Okres Spišská Nová Ves :
Vodné hospodárstvo
Toky horskej oblasti, horné trate Hornádu – má strmé a úzke údolia (Slovenský raj –
prielom Hornádu ) so sklonmi cez 20%. Úmerne ku sklonovým pomerom je aj sklonitosť
priľahlého územia veľká a ani pri výdatných dažďoch (prívalových) sa nevytvárajú väčšie
inundácie.
Oblasť rovinných tokov zaberá vyústené trate – Hornád v Košickej kotline. V dolnej trati
Hornádu sú v súčasnosti inundácie vylúčené (vybudované vodné diela).
Úprava odtokových pomerov, t.j. technických a biotechnických opatrení na ovládnutie
prietokov povrchovej vody spočíva najmä:
• ochrana pred povodňami – úpravy tokov
• regulácia odtoku technickými zariadeniami
• odvádzanie vnútorných vôd
• regulovanie odtoku biotechnickými a agrotechnickými opatreniami
Hornád je upravený (priepichy a hrádze) od štátnej hranice po Košice. Upravený je aj pod
VE Rúžín I a II a v intravilánoch väčších sídel, včítane Spišskej novej Vsi.
Vodné nádrže
V dotyku a v územnej náväznosti na okres SNV sú nádrže Palcmanská Maša na toku
Hnilec (číslo povodia 4-32-02-009) – okres Rožňava a Ružín na toku Hornád (číslo povodia 432-03-010) – okres Košice.
Tab. č. 1.4 - 1: Vodné nádrže okresu
názov
Palcmanská
Maša
Ružín
tok
zatopená plocha
km2
ovládateľný
objem Voomil.m3
účel
Hnilec
0,865
10,355
E,R,C
Hornád
3,900
59,000
P,R,E,O,C
Pozn. : C – iné účely (rybné hospodárstvo, E – energetika, O – protipovodňová ochrana, P – pre potreby priemyslu,
R – rekreácia
Povrchové a podzemné vody :
Tab. č. 1.4 - 2: Zdroje podzemnej vody
využiteľné
nevyužívané
okres
množstvá (l.s-1)
zdroje (l.s-1)
Spišská Nová Ves
405,51
300,90
využívané zdroje
-1
(l.s )
104,61
Tab. č.1.4 - 3: Zdroje vody využívané pre skupinový vodovod (SKV)
názov SKV
názov lokality
povodie
výdatnosť
odbery (l.s-1)
44,73
typ
44
RSTP stredného Spiša
Spišský
Krompachy - Slovinky
Fleischer, pr.
Lanovka, pr.
Čáky, pr.
Gyula, starý, pr.
Teplično, pr.
Podzámčiská, vrty
Veľká Biela voda
Hornád
potok Bystrá
Danišovce, pr.
potok Dubnica
Spolu
Krompachy, Stará Maša, st.
Lacimberský potok
Poráč, pr. I, IIA, IIB
Spolu
l.s-1
10,0
3,5
5,0
1,6
30,0
5,0
110,0
22,0
0,6
0,7
189,5
5,0
20,0
12,5
37,5
prameň
studne
pov. odber
prameň
pov. odber
studne
pov. odber
prameň
V bilanciách zdrojov podzemných vôd nie je uvažované s očakávaným poklesom
výdatností týchto zdrojov podzemných vôd a ich zásob, v súvislosti s vplyvom klimatických
zmien.
Tab. č.1.4 - 4: Výhľadové zdroje pitnej vody pre SKV
názov SKV
Spišský
Krompachy - Slovinky
názov lokality
Podzámčiská HP-3,4, NH1,2
Hranovnícke pl. vrty SPH1B,1D
Harichovce, vrty HA-7,8
prívod z VN Garajky
Sp.Vlachy, Galmus, vrty,
pram.
povodie
výdatnosť
l.s-1
typ
5,0
Hornád
Č. Váh
Hornád
13,0
studne
10,0
84,2
17,0
studne
Tab. č.1.4 - 5: Zdroje povrchových vôd pre pitne účely
okres
tok
bilančná výdatnosť
druh vodovodu
Veľká Biela voda
110,0
Hornád, Smižany
nevyužíva sa
Zimný potok
7,0
lokálny
Spišská Nová Ves
Slovinský potok
20,0
lokálny
potok Holubnica
0,7
lokálny
Poráčsky potok
3,0
lokálny
Postupné napojenie na skupinový vodovod – Arnutovce, Betlanovce, Letanovce, Jamník
a Odorín.
Pripravované samostatné vodovody – Spišský Hrušov, Bystrany, Kolinovce, Olcnava,
Hincovce a Kaľava.
Zásobovanie pitnou vodou, vodovody :
Tab. č.1.4 - 6: Súčasný stav a výhľad zásobovania obyvateľstva pitnou vodou
1995
2005
2015
45
RSTP stredného Spiša
počet obyvateľov celkom
počet zásobovaných obyvateľov
% zásobovaných obyvateľov
89 358
69 776
78,09
93 915
84 448
89,92
98 047
93 076
94,93
Okres Spišská Nová Ves s napojenosťou 78,09% využíva pre najväčšie sídla zdroje
SPVS (Spišsko-popradská vodárenská sústava), pramene z Liptovskej Tepličky. Takmer 80%
zásobovaných obyvateľov žije v štyroch sídlach – Spišská Nová Ves, Krompachy, Smižany
a Rudňany. Na SPVS je napojených sedem sídiel. Ostatných 22 spotrebísk využíva lokálne
zdroje. Provizórny odber z rieky Hornád v Smižianskej Maši je pre zhoršenú kvalitu dlhodobo
mimo prevádzky. V správe obcí je 12 vodovodov.
Vo vidieckych oblastiach je 71% obyvateľstva napojených na vodovod, zbytok je
odkázaných na studne, ktoré často môžu byť z dôvodu znečistenia pôdy zdravie ohrozujúce.
Tab. č.1.4 - 7: Potreba vody a vodných zdrojov pre okres Spišská Nová Ves
1995
2005
potreba vody Qmax l.s-1
súčasné vodné zdroje l.s-1
bilančný rozdiel l.s-1
vodné zdroje navrhnuté na vyradenie l.s-1
bilančný rozdiel potreby nových zdrojov l.s-1
197,1
265,1
68,0
68,0
375,3
265,1
-110,2
-20,0
-130,2
2015
420,6
265,1
-155,5
-20,0
-175,5
Verejné kanalizácie :
Úroveň odkanalizovania v okrese je 66,7%. Systém kanalizácie nie je adekvátny, skoro
33% domácnosti ( vidiek ) ešte len čaká na pripojenie na verejný kanalizačný systém s čističkami
odpadových vôd (ČOV).
Tab. č.1.4 - 8: Súčasný stav odkanalizovania
okres
Spišská Nová Ves
počet obyvateľov celkom
počet napojených
obyvateľov
% napojenia
1996
2005
2015
89 929
93 915
98 047
59 963
67 055
79 418
66,7
71,4
81,0
Pripravované ČOV –
Spišské Tomášovce s pripojenými obcami Letanovce,
Arnutovce
Hrabušice s pripojenými obcami Betlanovce
Spišské Vlachy s pripojenými obcami Bystrany
Pripravované skupinové kanalizácie – Spišský Hrušov, Teplička pri Hornáde, Olcnava, Odorín,
Markušovce, Mlynky, Jamník, Danišovce, Harichovce
Minerálne vody :
V obci Slatvina sa nachádzajú pramene miestneho významu.
Plynofikácia :
Hlavným napájacím vedením zemného plynu pre okres je VTL plynovod Drienovská
Nová Ves – Tatranská Štrba a napojenie na Považský systém Maležnice – Žilina. V okrese je 36
obcí, z čoho je plynofikovaných 17 obcí ( 47 % ).
46
RSTP stredného Spiša
Perspektívne je uvažované s 90% nou plynofikáciou. Ďalšia plynofikácia je navrhovaná
VTL prípojkou na Žehru a VTL prípojkou Rudňany – Poráč.
Jestvujúce hlavné rozvody plynu v okrese:
Drienovská Nová Ves – Tatranská Štrba
Danišovce – ŽB Rudňany – Matejovce
4,0 Mpa
4,0 Mpa
DN 300
DN 150
Okres Levoča :
Povrchové a podzemné vody :
Levočský okres vzhľadom na svoju geografickú polohu patrí k územiam, z ktorých povrchové
vody odtekajú. Z hydrologického hľadiska patrí do hydrologického poradia 4-32-01 do povodia
Bodrogu a Hornádu. Severná časť spadá do hydrologického poradia 4-32-04 a je odvodňovaná
riekou Torysa prameniacou v k.ú. Levočská Dolina a odtekajúcej do okresu Sabinov. Ostatné
časti okresu sú odvodňované do rieky Hornád, pretekajúcej susedným okresom Spišská Nová
Ves. Obdobia suchých rokov sa nepriaznivo prejavujú na bilancii zásob podzemných a
povrchových vôd. Prietoky povrchových vôd v dlhodobom priemere majú klesajúci trend.
Pretože mestá a obce okresu sa prevažne nachádzajú v údolných nivách sú povrchové a
podzemné vody ľahko zraniteľné produkovanými odpadmi.
Na území okresu nie sú žiadne väčšie vodné nádrže regionálneho významu. Nachádzajú
sa tu iba dve vodné nádrže okresného významu.
V okrese sú výlučne horné časti tokov. Z toho dôvodu sú tu pomerne malé zásoby
podzemných vôd, ale s relatívne dobrou kvalitou povrchových vôd. Oveľa väčšiu dôležitosť ako
v iných oblastiach tu nadobúdajú povrchové zdroje pitnej vody a v nadväznosti na to aj ich
ochrana. Levočský okres je charakteristický nevyváženým rozložením zdrojov podzemných vôd.
Vyplýva to z geologickej stavby územia.
Pásma hygienickej ochrany, najmä pri pitných vodách sa dotýkajú rozsiahlých území, na
ktorých sa obmedzuje hospodárska činnosť.
Jedná sa o povodia vodárenských tokov :
" Torysa od prameňa v celom úseku v okrese Levoča ( spadajú sem obce: Torysky, Vyšné
Repaše, Nižné Repaše, Oľšavica ).
" Levočský potok od prameňa po Levoču,
" potok Hruška od prameňa po Spišský Štvrtok,
Kvalita povrchovej vody v potokoch je podmieňujúcim faktorom okresu Levoča, či už z
pohľadu priemyselného rozvoja, rozvoja poľnohospodárstva, alebo aj z celkového stavu
životného prostredia a následovne aj zdravotného stavu obyvateľstva. Toky pod sídlami sú
charakterizované výrazne zhoršenou kvalitou povrchovej vody. Spôsobuje to hlavne bodové
znečistenie organickým odpadom (BSK) a zväčša aj ťažkými kovmi. Potoky však nie sú
biologicky „mŕtve“, čo je dané jednak geografickými podmienkami, jednak pomerne veľmi málo
rozvinutým priemyslom v horných častiach povodí jednotlivých riek. Závažným zdrojom
znečistenia povrchových vôd sú plošné poľnohospodárske splachy, ktoré spôsobujú prísun živín
( 60-70% dusíka, 40-50% fosforu ). Odhadujeme, že minimálne polovica znečistenia pochádza z
plošných zdrojov znečistenia. Na väčšine tokov prevláda nepriaznivý vývoj v ukazovateľoch s
dlhodobo pôsobiacim účinkom (ropné látky, agrochemikále a pod.). Evidentný je aj vzostup
bakteriálneho znečistenia ako dôsledok vplyvu sústredených a nedostatočne čistených
komunálnych vôd najmä v úsekoch pod sídlami.
Verejné vodovody a kanalizácie :
Čo sa týka prevádzky kanalizačných sietí ukončených vyhovujúcou čistiarňou
odpadových vôd ( ČOV ) je okres v porovnaní s krajským aj republikovým priemerom
podpriemerný. Výstavba kanalizačných sietí aj v súčasnosti zaostáva za potrebami.
47
RSTP stredného Spiša
Je obdobný stav, čo sa týka porovnania počtu zásobovaných obyvateľov pitnou vodou
verejnými vodovodmi s krajským a republikovým priemerom. Je možné očakávať postupné
odstavovanie starších vodných zdrojov vybudovaných v údoliach tokov, pokiaľ nepríde k
radikálnemu zlepšeniu kvality vody v povrchových tokoch.
Verejné vodovody :
verejný vodovod prevádzkovaný v 22 obciach, z toho správa a prevádzka je prostredníctvom
podniku Východoslovenské vodárne a kanalizácie zabezpečovaná v 12 obciach a 10 obciach
prostredníctvom obecných úradov,
" rozostavaný verejný vodovod je v dvoch obciach,
" výstavba je pripravená v 4 obciach,
" na verejný vodovod je napojených 24 910 obyvateľov okresu ( 81,1% ),
" dĺžka vodovodnej siete je 171,982 km,
" počet vodojemov / akumulácia je 30/5070 m3.
"
Verejné kanalizácie :
" celoobecná kanalizácia je v dvoch obciach,
" čiastočná kanalizácia je v dvoch obciach,
" rozostavaná je v 7 obciach,
" projekčne pripravená v 9 obciach,
" počet obyvateľov napojených na kanalizáciu 14 625 ( 46,4% ),
" počet ČOV na verejných kanalizáciách 1,
" dĺžka kanalizačnej siete 30,7 km.
Minerálne vody :
V okrese Levoča sa nachádza bohatý zdroj stolovej minerálnej vody Baldovce. Tento
zdroj možno charakterizovať ako zdroj celoštátneho významu. Štátna správa na tomto úseku je v
kompetencii Ministerstva zdravotníctva SR. Pod Braniskom v obci Dúbrava a na Sivej Brade sa
nachádzajú pramene miestneho významu.
Plynofikácia :
Okres Levoča sa z georgrafického hľadiska nachádza v členitom a v niektorých oblastich
horskom teréne. Vzhľadom aj k týmto prírodným podmienkam bolo donedávna
splynofikovaných len niekoľko obcí okresu. Z celkového počtu 33 obcí , z toho 2 mestá,
nachádzajúcich sa v tunajšom okrese je k 31.12. 1999 splynofikovaných 21, čo predstavuje
63,63%. V stave prípravy projektovej dokumentácie s predpokladom plynofikácie v rokoch 2000
– 2001, sú obce Dlhé Stráže, Dravce, Kurimany a Harakovce. Slovenský plynárenský priemysel,
odštepný závod Poprad taktiež v súčasnosti vypracováva štúdiu plynofikácie oblasti Oľšavica, (
spadajú tu obce Brutovce, Nižné Repaše, Oľšavica, Pavľany,Torysky,Úloža, Vyšné Repaše,
Vyšný Slavkov a Závada – miestna časť Levoče ), v prípade ktorej ak stavba sa ukáže ako
efektívna, tak predpokladané roky zahájenia realizácie stavby sa odhadujú na r. 2004 – 2005.
Čo sa týka finančného vykrytia zabezpečenia plynofikácie, obce okrem vlastných
finančných prostriedkov a finančnej spoluúčasti zo strany SPP OZ Poprad žiadajú dotácie zo
Štátneho fondu životného prostredia (ŠFŽP ).
O údržbu plynárenských sietí a zariadní sa stará SPP OZ Poprad plynoslužobňa Levoča.
Navrhované opatrenia
A investičnú výstavbu pre budúce obdobie orientovať na zabezpečenie :
"
"
"
plynofikácie zvyšných sídiel okresu a tým zabezpečiť znižovanie vypúšťania škodlivých
emisií do ovzdušia
ochrany prioritných vodných zdrojov a to v povodí Torysy a minerálnej vody Baldovce,
zvýšiť počet obyvateľov napojených na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu.
48
RSTP stredného Spiša
B začať výstavbu :
" celoobecný vodovod a kanalizáciu z ČOV z obcí Klčov,
" celoobecný vodovod a kanalizáciu z ČOV v obci Buglovce,
" kanalizácie a ČOV v obci Torysky,
" kanalizácie a ČOV v obci Oľšavica.
" kanalizácie a ČOV v obci Dúbrava,
" kanalizáciu a ČOV vobci Studenec,
" kanalizáciu a ČOV v obci Domaňovce,
" kanalizáciu a ČOV v obci Nižné Repaše,
" vodovod, kanalizáciu a ČOV v obci Dravce,
" kanalizáciu a spoločnej ČOV pre obce Korytné, Beharovce, Granč-Petrovce.
" zrekonštruovať biologický stupeň ČOV v Levoči na technológiu zodpovedajúcu súčasnému
technickému stupňu,
" ukončiť výstavbu mestskej kanalizácie a ČOV v Sp. Podhradí,
" vybudovať vodovod, kanalizáciu a ČOV v obci Kurimany,
" vybudovať kanalizáciu a ČOV v obci Bijacovce,
" vybudovať kanalizáciu a ČOV v obci Baldovce,
" vybudovať kanalizáciu a ČOV v obci Harakovce,
" vybudovať kanalizáciu a ČOV v obci Poľanovce.
Okres Gelnica :
Povrchové a podzemné vody :
Najväčšie rieky okresu – Hornád, Hnilec, Smolník - sú veľmi silne znečistené rieky, ktoré
majú 1 – 3 ukazovatele kvality vody zaradené do najhoršej V. triedy. Rieky napájajú vodnú
nádrž Ružín. Znečistenie je spôsobené komunálnymi odpadovými vodami a kyslými banskými
vodami, v menšej miere priemyselnými odpadovými vodami. Ako povrchové vodné zdroje
pitnej vody je využívaných 5 tokov.
Okres nie je bohatý na podzemné zdroje vody, Podzemné vody sa využívajú
predovšetkým pre idividuálnu spotrebu prostredníctvom studní. Nekvalitná je v 5 obciach, ktoré
nemajú ani verejný vodovod. Na verejné zásobovanie sa využívajú aj kvalitné banské vody.
Verejné vodovody a kanalizácie :
Na území okresu sa vyskytuje množstvo sídelných jednotiek, ktorým chýba technická
infraštruktúra, alebo je nedostatočná. Je potrebné zaistiť nezávadné zdroje pitej vody, nezávadnú
likvidáciu odpadových vôd a komunálnych odpadov.
Počet obyvateľov okresu
Počet obyvateľov okresu napojených na verejnú kanalizáciu
Počet obyvateľov okresu napojených na ČOV
Počet obyvateľov okresu napojených na verejný vodovod
30 198
14 321
6 183
19 628
47,42 %
20,47 %
65,00 %
ČOV majú obce : Nálepkovo, Prakovce (z 20 obcí)
Verejný vodovod majú obce : Margecany, Gelnica, Jaklovce, Veľký Folkmár, Kojšov,
Žakarovce, Prakovce, Smolník, Smolnícka Huta, Stará Voda, Nálepkovo
Minerálne vody :
Kyslé banské – Smolník
Výluhom zrážkových vôd v 700 rokov dobývanom banskom poli v k.ú. Smolník a Smolnícka
Huta dochádza k ich vysokej mineralizácii (Fe, Mn, Zn, Al, Cu, SO4) a okysleniu (pH 3,8).
Vody vytekajú samovoľne v množstve cca. 20 l/s od naplnenia podzemných priestorov.
49
RSTP stredného Spiša
Plynofikácia :
Plynofikácia je zrealizovaná v 9 obciach okresu Gelnica.
Nesplynofikované obce : Nálepkovo, Závadka, Henclová. Stará Voda, Švedlár, Mníšek n.
Hnilcom, Smolník, Smolnícka Huta, Helcmanovce, Úhorná , Žakarovce
Splynofikované obce :
Hrišovce, Richnava, Kluknava, Margecany, Jaklovce, Veľký
Folkmár, Prakovce, Kojšov
Čiastočne splynofikované : Gelnica
Rozostavané :
Gelnica – časť Mária Huta
♦ vydané stavebné povolenie
♦ pokladajú sa STL rozvody
Helcmanovce
♦ je uložená časť STL rozvodov
♦ vysokotlaký ( VTL ) rozvod – trasa Prakovce – Helcmanovce je dokončený
♦ vydané povolenie na predčasné používanie a prebieha kolaudačné konanie
Mníšek nad Hnilcom
♦ je uložená časť STL rozvodov
♦ stavia sa VTL rozvod – trasa Helcmanovce – Mníšek nad Hnilcom
Pripravované:
Smolnícka Huta - vydané územné rozhodnutie
Žakarovce
- vydané územné rozhodnutie
Plánované:
podľa územného plánu Veľkého územného celku Košický kraj ( VÚC )
♦ VTL plynovod na trasách Prakovce – Mníšek nad Hnilcom a ďalej :
- jedná vetva na Smolnícku Hutu a ďalej STL na Smolník
- druhá vetva na Švedlár , Nálepkovo a Závadku
V obciach Henclová a Úhorná je plánované elektrické vykurovanie.
Stav vybavenosti obcí okresu Gelnica udáva tabuľka č. 1.4-9.
Tab. č. 1.4 - 9: Súčasný stav vybavenosti obcí okresu Gelnica
Obec
1. GELNICA
2. HELCMANOVCE
3. HENCLOVÁ
4. HRIŠOVCE
5. JAKLOVCE
6. KLUKNAVA
7. KOJŠOV
8. MARGECANY
9. MNÍŠEK n/H
Počet
obyvateľov
celkom
6 287
Vodovod
áno
Kanalizácia
áno (zastaraná)
ČOV
-
1 551
-
-
-
123
-
-
-
319
-
-
-
1 954
áno
áno
Nie (vo výstavbe)
1 673
-
-
-
743
áno
-
Nie (vo výstavbe1
pre 50% obce
-
2 016
áno
áno
1 670
-
-
Plynofikácia
čiastočne
nie
áno
áno
áno
áno
áno
nie
50
RSTP stredného Spiša
10. NÁLEPKOVO
11. PRAKOVCE
12. RICHNAVA
2 600
áno
áno
áno
3 366
áno
áno
áno
1 817
-
-
-
511
áno
-
-
13. SMOL. HUTA
14. SMOLNÍK
áno
232
áno
1 931
-
-
-
162
-
-
-
925
áno
áno(rozostavaná
)
-
-
-
-
17. ÚHORNÁ
18. VEĽKÝ
FOLKMÁR
592
19. ZÁVADKA
770
20. ŽAKAROVCE
OKRES GELNICA
30 514
nie(vo
výstavbe)
áno
7 obcí = 35%
11 obcí =
14 321 obyv =
55%,
47,4 %
19 628
obyv =65%
áno
áno
-
áno (čiastočne
20% obyv)
-
1 272
15. STARÁ VODA
16. ŠVEDLÁR
áno zastaraná
(čiastočne –
-
-
áno
-
2 obce = 10%
6 183 obyv = 20,5
%
9 obcí =45 %
Tab. č. 1.4 - 10: SWOT analýza technická infraštruktúra
Silné stránky
Technická
infraštruktúra
•
dostatočné
zdroje kvalitnej
vody
• dostatok
materiálu pre
niektoré stavby
• dostatok
pracovnej sily
• zastaranosť
prevažnej časti
dopravnej
infraštruktúry
nevyhovujúca
Slabé stránky
•
•
•
•
Príležitosti
•
zastaranosť
prevažnej časti
dopravnej
infraštruktúry
nevyhovujúca
kvalita a
parametre
železničných
tratí
chýbajúce
ČOV ,
vodovodné a
kanalizačné
siete v
jednotlivých
obciach okresu
nedostatočné
riešenie
problémov
odpadového
hospodárstva
využitie
podporných
programov
PHARE,
SAPARD,
ISPA na
zlepšenie
infraštruktúry
a živ.
prostredia
Ohrozenia
•
•
útlm
budovania a
modernizácie
medzinárodn
ých
dopravných
ťahov
(diaľnica,
železničný
koridor,
letisko) v
dôsledku
nedostatku
finančných
zdrojov
nedostatok
finančných
zdrojov na
stavby TI
RESUMÉ časti INFRAŠTRUKTÚRA :
Základným nedostatkom popísanej technickej infraštruktúry je zlá úroveň ciest a potreba
priameho prepojenia okresu s hlavnými slovenskými centrami rýchlymi a priepustnými
51
RSTP stredného Spiša
komunikáciami. V smere východ – západ situáciu zlepší dobudovanie diaľnice Košice – Žilina.
V smere na juh – sever však riešenia nie sú známe. Tento stav sa stáva brzdou rozvoja
zamestnanosti pretože kým v minulosti sa uprednostňovala preprava materiálu a tovarov
železnicou, dnes v efektívnom a produktívnom systéme “just in time “ bez veľkých skladových
zásob je všetka preprava smerovaná na cesty, s požiadavkami presných dodávok.
Nie je možné uvažovať ani o rozvoji cestovného ruchu bez adekvátnej kvality komunikácií, a
s vysokým zaťažením životného prostredia z dôvodu nedobudovaných ČOV, zberu a likvidácie
odpadov.
1.5Životné prostredie
Enviromentálna záťaž najmä v okresoch Spišská Nová Ves a Gelnica vyplýva z:
-
ťažobnej činnosti v Slovenskom rudohorí (odkaliská, haldy, banské odpadové vody)
napr. v lokalitách Slovinky, Rudňany, Poráč, Smolnícka Huta,
činností nadväzujúceho spracovateľského priemyslu (Krompachy, Rudňany),
činností ďalších priemyselných prevádzok a nedoriešených problémov komunálneho
hospodárstva (odpady, čistenie odpadových vôd) v doline Hornádu a Hnilca.
Ovzdušie
Stredný Spiš patrí do zaťažených oblastí, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu ovzdušia.
Základné znečisťujúce látky emitované do ovzdušia pochádzajú predovšetkým zo zdrojov
hutníckej výroby (Kovohuty Krompachy).
Na kvalitu ovzdušia majú podstatný vplyv aj rozptylové podmienky, ktoré sú v severnej
časti zložitejšie vzhľadom na morfológiu terénu. Taktiež územia situované do údolia rieky
Hornád majú obmedzené podmienky pre rozptyl škodlivých látok v ovzduší.
Emisie – v dôsledku poklesu priemyselných výrobných činností ale aj obmedzenia
používania pevných fosílnych palív, pokračuje trend celkového znižovania emisií (najmä tuhých
látok a SO2). Výrazné rozšírenie využitia zemného plynu však vedie zároveň k zvyšovaniu
emisií NOx.
Na celkovom znečistení ovzdušia sa značnou mierou podieľa doprava a to predovšetkým
v hlavných dopravných koridoroch. Najproblematickejším druhom dopravy z hľadiska dopadu
na ovzdušie je cestná doprava. Nárast intenzity dopravy zvyšuje množstvo emisií z vyfukových
plynov a tým negatívne ovplyvňuje ovzdušie v dýchacej zóne.
Imisie – na území Košického kraja sa imisná situácia monitoruje a sleduje len
v zaťaženom území na lokálnych staniciach SHMÚ. V okrese Spišská Nová Ves je automatická
meracia stanica umiestnená v Rudňanoch a k.ú. sídla Krompachy. Na všetkých monitorovacích
staniciach boli priemerné ročné koncentrácie základných znečisťujúcich látok (SO2 a NOx)
v predchádzajúcich rokoch nižšie ako prípustné limity. Nadlimitná priemerná ročná koncentrácia
bola dosahovaná v polietavom prachu (Rudňany).
Voda
Hornád – v hornej trati, nad odstaveným vodárenským odberom v Smižanoch má vodu
priaznivej akosti okrem mikrobiologického zloženia. V ďalšej trati od Spišskej Novej Vsi sa
akosť systematicky zhoršuje až po vodnú nádrž Ružín. K zhoršeniu parametrov organického
znečistenia, vysokého obsahu mangánu a niektorých ťažkých kovov ale aj bakteriologických
ukazovateľov prispievajú nielen bodové znečistenia ale aj prítoky Levočský, Rudniansky
52
RSTP stredného Spiša
a Slovinský potok. Z prítokov, Rudniansky a Slovinský potok, majú vodu silne znečistenú najmä
ťažkými kovmi.
Hnilec – je nad vodnou nádržou čistý a v nádrži sa ešte vylepší. Čistá voda sa odvádza
i do povodia Slanej a aj na Hnilci sa udrží až po prítok Smolníckeho potoka.
Chránené vodohospodárske oblasti (CHVO) – CHVO Horného toku Hnilca sa nachádza z veľkej
časti v NP Slovenský raj. Nepriaznivé vplyvy sú najmä železničná doprava a cestná doprava
a rekreačná činnosť v Slovenskom raji.
Pásma hygienickej ochrany (PHO)
– Gelnica - celkový počet 14 (zdroje povrchovej vody 5, zdroje podzemnej vody 9)
– Spišská Nová Ves - celkový počet 32 (zdroje povrchovej vody 7, zdroje podzemnej vody 25)
Prírodná rádioaktivita
Prírodná rádioaktivita hornín a vôd, ako aj radónové riziko je ovplyvnené pestrou
geologickou skladbou hornín, ktoré budujú jednotlivé geologické celky. V okrese Spišká Nová
Ves najvyššie hodnoty uránu vykazuje oblasť Novoveskej Huty.
Podľa odvodených máp radónového rizika Slovenska je výskyt plôch s radónovým
rizikom na území okresov Spišská Nová Ves, Gelnica a Levoča vysoký. Táto skutočnosť súvisí
s vysokou prírodnou radioaktivitou a mechanickou porušenosťou hornín Spišskogemerského
rudohoria (Smolník, Hnilčík, Hnilec, Prakovce, Gelnica, Mníšek n. Hnilcom).
53
RSTP stredného Spiša
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE OKRESU GELNICA
Povrchové vody
Voda
Pôda
Ovzdušie
Príroda
a krajina
Odpady
(Tu/3.8.2001)
Stav
Zložka ŽP
Najväčšie problémy
•
Nečistenie komunálnych odpadových vôd od 79,5%
obyvateľov – predovšetkým Gelnica
• Pritekajúci do okresu už znečistený Hornád
• Kyslé vysokomineralizované banské vody
z ložiskové-ho územia Smolník
• Chýbajúci verejný vodovod v sídlach s nekvalitnou
pod-zemnou vodou (Závadka, Švedlár, Kluknava,
Richnava, Hrišovce)
• Nedostatočná technológia čistenia pitnej vody pre
sku-pinový vodovod Gelnica-Jaklovce-Margecany
• Nedostatočná povodňová ochrana obce Kluknava
Riešenia
•
•
•
Výstavba ČOV pre Gelnicu a Žaka-rovce
Výstavba ČOV pre ďalšie obce
Výskumná úloha na hľadanie spôsobu
likvidácie kyslých banských vôd
Realizácia izolácie dna toku Smolník
Realizácia úpravy Dolinského potoka
Výstavba verejných vodovodov
Dobudovanie 2. stupňa čistenia vody
v úpravni vody Perlová dolina
Najväčšie rieky okresu – Hornád, Hnilec, Smolník - sú veľmi silne
znečistené rieky, ktoré majú 1 – 3 ukazovatele kvality vody zaradené do najhoršej V. triedy. Rieky napájajú VN Ružín. Znečistenie je
•
spôsobené komunálnymi odpadovými vodami a kyslými banskými
•
vodami, v menšej miere priemyselnými odpadovými vodami. Ako
•
povrchové vodné zdroje pitnej vody je využívaných 5 tokov.
•
Podzemné vody (PV)
Okres nie je bohatý na podzemné zdroje vody, PV využívajú sa
predovšetkým pre idividuálnu spotrebu prostredníctvom studní.
Nekvalitná je v 5 obciach, ktoré nemajú ani verejný vodovod. Na
verejné zásobovanie sa využívajú aj kvalitné banské vody.
V
pôde je zaznamenaný zvýšený
obsah ťažkých kovov
predovšetkým v oblastiach s baníckou tradíciou a vplyvom
významných znečisťovateľov ovzdušia.
Najväčší vplyv na kvalitu ovzdušia mali znečisťovatelia zo •
odprašovacím
zariadením
Zníženie produkcie CO a TZL vo Vápenke • vybaviť
susedného okresu SNV- Kovohuty Krompachy, Želba Rudňany Margecany zmenou paliva a odprašením
technologické uzly výroby a zmeniť palivo
a Finiš SNV. V okrese sú evidovaní 3 veľkí znečisťovatelia •
Zmena palivovej základne vo vykurovaní – plyno- v šachtových peciach
ovzdušia – najväčší Vápenka Margecany (CO), 1.Prakovská fikáciou obcí Mníšek n. H, Smolník, Smolnícka Huta, • pokračovať vo výstavbe VTL a STL
oceliareň Prakovce (tuhé znečisťujúce látky), SSC SNV prev. Švedlár, Nálepkovo, Stará Voda, Žakarovce
rozvodov plynu
Mníšek n. H. (málo využívaná obaľovačka) a 40 stredných
znečisťovateľov
Okres Gelnica sa vyznačuje bohatou biodiverzitou prevažne • Zabezpečenie ochrany lesa a území s 5. stupňom
lesných spoločenstiev, vysokou ekologickou stabilitou a početnými
ochrany
mimoriadne hodnotnými lokalitami – 2 vyhlásené prírodné
rezervácie (Kloptaň a Poľana), 2 vyhlásené prírodné pamiatky
(Margecianska línia a Závadské skalky) a navrhované na vyhlásenie
2 veľkoplošné a 11 maloplošných území.
Problémová oblasť predovšetkým z hľadiska nakladania • Chýba skládka komunálnych odpadov v dostupnej • výstavba skládky KO v Helcmanov-ciach
s komunálnym odpadom (KO), pretože na území okresu nie je vzdialenosti
• uzavrieť skládky s osobitnými podvybudované žiadne zariadenie na zneškodňovanie odpadov, • Existencia nevyužívanej neuzavretej skládky
mienkami
nachádza sa na ňom však 7 neuzavretých skládok s osobitnými
Depónia 1 v k.ú. Prakovce, kde boli ukladané aj • vybaviť obce kontajnermi na nebez-pečný
podmienkami a veľké množstvo malých nelegálnych skládok.
nebezpečné odpady
odpad
Zneškodňovanie KO je drahé a obyvateľstvom ekonomicky ne- • Chýba skládka oceliarenských pieskov 1. POS • zriadiť stanicu separovaného zberu
akceptovateľné. Na území okresu bol zavedený separovaný zber
Prakovce
• v území Depónie 1 realizovať prelož-ku
KO – plasty, papier, sklo, kovy. Tvorba odpadov má klesajúcu •
Pokračovať v rozširovaní separovaného zberu cesty v Prakovciach a zostávajúce územie
tendenciu v komunálnej aj výrobnej sfére. Na území okresu je o nebez-pečné odpady
skládky asanovať
neuzavretá skládka v Prakovciach s uloženými aj nebezpečnými •
Slabé technické vybavenie a ekonomická sila
odpadmi.
organi-zácie zabezpečujúcej separovaný zber –
Združenia Hnilec
54
RSTP stredného Spiša
Kvalita vody tokov Smoník, Hnilec a Hornád (r.1998 + 1999) STN 75 7221 (noveliz.znenie)
Zdroj: SHMÚ Bratislava - Kvalita povrchových vôd Slovenska 1998-1999 – najnovšie údaje k 1.5.2001
MIESTO HODNOTENIA
Q355 Riečny
Názov
m3 s-1 km
0,237 0,40 SMOLNÍK – ústie
Trieda čistoty v ukazovateli
A
B
IIICHSK-Cr VFe,pH
VCu,Al,Zn
CHSK-Mn
1,097 22,20 HNILEC –pod Mníškom
nad Hnilcom
C
III
IIN-NH4
Mn
E
Vsap.i.bios
F
III
kolif.bakt
N-NO
VFe
CHSK-Mn
D
II
III
(ináč I.)
IVkolif.bakt VCu,Hg,
N-NO
sap.i.mf
As,Al,Zn
1,242 4,10 HNILEC – prítok do VN
Ružín
IIICHSK-Cr
IVCu,Hg,
CHSK-Mn
1,723 92,10 HORNÁD– pod Kluknavou
prítok do VN Ružín
3,428 64,80 HORNÁD-Malá Lodina
Výtok z VN Ružín
VFe
(ináč I.)
IIN-NH4
N-NO
IIICHSK-Cr IVMn
IIIN-NH4
BSK
F, N-NO
IIBSK5
IIpH,RL,
CHSK-Cr
MV
IIIN-NO
IIsap.i.bios
Vkolif.bakt
sap.i.mf
Zn
IIIsap.i.mf V kolif.bakt IVZn
sap.i.bios
IIIsap.i.mf V kolif.bakt VHg
Norg
(IV. –
Zn)
Ukazovateľ H je vo všetkých meraných profiloch zaradený do I. triedy
Index značí dôvod vyššej triedy znečistenia
Vysvetlivky:
Označenie skupiny ukazovateľa:
A - ukazovatele kyslíkového režimu
B - základné fyzikalno-chemické ukazovatele
C - nutrienty
D - biologické ukazovatele
E - mikrobiologické ukazovatele
F - mikropolutanty 1. anorganické
2. organické
G - toxicita
H - radioaktivita
Kvalita vody podľa tried čistoty:
I. trieda - veľmi čistá voda
II. trieda - čistá voda
III. trieda - znečistená voda
IV. trieda - silne znečistená voda
V. trieda - veľmi silne znečistená voda
55
RSTP stredného Spiša
1.6Analýza prostredia a podmienok cestovného ruchu
V tejto časti 1. kapitoly sa hodnotí analýza prostredia a podmienok cestovného ruchu z
pohľadu primárnej a sekundárnej ponuky cestovného ruchu územia stredný Spiš.
1.6.1 Primárna ponuka CR
Primárna ponuka cestovného ruchu obsahuje všetky faktory, ktoré z hľadiska svojej
podstaty nemajú priamy vzťah k cestovnému ruchu, ale svojim charakterom a príťažlivosťou
dávajú CR charakteristickú podobu. Sú to najmä:
- prírodné dannosti: geografická poloha, klíma, topografia (reliéf), krajina, vegetácia,
fauna,
- sociálno-kultúrne prvky: náboženské a svetské stavby, kultúra, jazyk, mentalita
pohostinnosť, zvyky,
- všeobecná infraštruktúra – ako základná vybavenosť užitočnými zariadeniami, ktoré sa
využívajú na spotrebu: doprava, zásobovanie energiou a vodou, ČOV, kanalizácia, odvoz
komunálneho odpadu
Analýza primárnej ponuky cestovného ruchu územia stredný Spiš zahŕňa prírodný,
kultúrno–historický a ostatný potenciál. Primárnu ponuku cestovného ruchu určuje charakter
tohto územia a hlavne činnosti, ktoré je možné na území v rámci cestovného ruchu vykonávať.
Je jedným z najdôležitejších motivačných faktorov pri výbere cestovného cieľa zákazníka
Primárnu ponuku cestovného ruchu územia stredný Spiš tvorí :
• Prírodný potenciál
• Geomorfologický potenciál
• Klimatický potenciál
• Hydrologický potenciál
• Fauna a flóra
• Chránené územia prírody
• Kultúrno-historický potenciál
• Sakrálne pamiatky
• Mestské pamiatkové rezervácie a zóny
• Národnohistorické pamiatky, ľudová kultúra a architektúra
• Potenciál hôr a krasových útvarov
• História ľudskej činnosti
• Špecifické prednosti primárnej ponuky
1.6.1.1
Prírodný potenciál
Prírodný potenciál tvorí základ primárnej ponuky cestovného ruchu, vytvára podmienky
pre využívanie územia na jednotlivé druhy cestovného ruchu a činnosti vykonávané v rámci
uvedených druhov. Z hľadiska zákazníka tvorí jeden z najsilnejších motivačných činiteľov pri
výbere cieľového miesta cestovného ruchu. Prírodný potenciál tvorí celá paleta prírodných krás
tak, ako sú v nasledujúcich statiach spracované.
1.6.1.2
Geomorfologický potenciál
56
RSTP stredného Spiša
Pohoria a doliny stredného Spiša -- orografické celky územia
Prehľad orografických celkov a podcelkov územia stredného Spiša. Kurzívou vyznačené
pohoria nezasahujú do sledovaného územia.
Slovenské rudohorie - Veporské vrchy
Stolické vrchy
Spišsko-gemerský kras -
Branisko Levočské vrchy –
* Muránska planina
* Slovenský raj
Volovské vrchy -
* Havranie vrchy
* Knola
* Zlatý stôl
* Hnilecké vrchy
* Pipitka
* Kojšovská hoľa
* Holička
Čierna hora -
* Roháčka
* Bujanovské vrchy
* Pokryvy
* Sopotnické vrchy
* Hornádske predhorie
Smrekovica
Sľubica
Levočská vrchovina
Levočská vysočina
Levočské planiny
* Oľšavická planina
* Levočské úbočie
Geomorforlogický potenciál územia je rôznorodý tak z hľadiska tvaru, ako aj geologickej
stavby. Väčšiu časť zaberá Hornádska kotlina s časťami Novoveská kotlina, Vlašská kotlina
a Kluknavská kotlina, časť Levočskej kotliny a Podhradská kotlina.
Reliéf kotlín je hladký, plytko modelovaný, členitejší povrch sa vytvoril len vo
východnej časti. V okolí Hornádu sa miestami zachovali zvyšky riečnych terás, ktoré tvoria
sústavu plochých chrbtov.
Popis jednotlivých orografických celkov a podcelkov územia stredného Spiša
S l o v e n s k é r u d o h o r i e predstavuje najrozsiahlejší horský komplex na Slovensku
s niekoľkými geomorfologickými celkami (Veporské vrchy, Stolické vrchy s najvyšším vrchom
Slovenského rudohoria Stolica – 1476 m n.m., Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras a Čierna
hora). Opisovaná oblasť zahŕňa celky Spišsko-gemerský kras (časť Slovenský raj), Volovské
vrchy a Čiernu horu.
S p i š s k o – g e m e r s k ý k r a s je jedným z geomorfologických celkov Slovenského
rudohoria a pozostáva z dvoch častí – Muránskej planiny a Slovenského raja. Muránska planina
nezasahuje do územia stredného Spiša.
57
RSTP stredného Spiša
S l o v e n s k ý r a j na západe susedí s Nízkymi Tatrami, na juhu s centrálnou časťou
Slovenského rudohoria. Severným okrajom územia začína chrbát, ktorý vystupuje z Hornádskej
kotliny. Vrcholy dosahujú výšky aj cez 1100 m n.m.
Reliéf je trojaký – krasový, riečnokrasový a riečny. Krasový reliéf to sú planiny – Glac, Geravy,
Pelc s početnými jaskyňami. Riečnokrasový reliéf predstavujú široké mohutné vápencové chrbty
a hrebene (Ondrejisko, Lipovec, Havrania skala, Čertová sihoť ap.). Riečny reliéf - to sú
územia, ktoré povrchovo odvodňujú územie – Stratenská kotlina, Dedinky ap. Dominantným
morfologickým prvkom reliéfu sú doliny – kaňony, tiesňavy. Geomorfologický vývoj
Slovenského raja začal v neogéne. V dobe stredného pliocénu sa územie silne zvrásnilo a vody
začali svojou eróznou činnosťou vytvárať dnešný charakter planín, horských chrbtov a úzkych
hlbokých dolín.
V o l o v s k é v r c h y sú jadrovým pohorím, geologicky z hornín prvohôr a druhohôr.
Usadeniny druhohorného mora, ktoré sa vyvrásnili alpským vrásnením tvoria dnes po zvetraní
zaujímavé krasové územia ( Galmus, Kurtová skala, Folkmárska skala ap.). Vápencovodolomitické masívy sú na Sivci, Spálenom vrchu a Vysokom vrchu. Pohorie je známe aj
výskytom rudných minerálov a ložísk kovov – železo, meď, ortuť, antimón a neželezných ložísk
– magnezit a kremeň.
Volovské vrchy sa morfologicky členia na sedem podcelkov : Havranie vrchy, Knola, Zlatý stôl,
Hnilecké vrchy, Pipitka, Kojšovská hoľa a Holička.
H avr an ie v r c h y
sa tiahnu od sedla Čuntava na západe, dolina Bielej Vody
a chrbát Dubnice ich ohraničuje od Slovenského raja. Ich reliéf je členitý a najväčšie výšky
dosahujú na sever od Hnilca v skupine Kráľová hora, s vrchmi Viničiar 1144 m, Hýľ 1158m
a Hanisková 1164 m n.m. Na severe sa pozvoľna znižujú do Novoveskej kotliny.
K n o l a nadväzuje na Havranie vrchy z východnej strany sedlom Pukanec. Vrch Veľká
Knola má 1266 m n.m. Od neho na všetky strany vybiehajú rázsochy. Zaujímavá je východná (s
vrchom Pálenica 1115 m), ktorú zo severu ohraničuje 200 až 400 m hlboká dolina Železného
potoka. Územie na juh od Hnilca, ktorý na úseku Delava - Peklisko vytvára zaklesnuté meandre,
vypĺňa masív Babinej 1278 m n.m. najvyššieho vrchu na Knole.
Zl at ý
s t ô l je to najmohutnejšia vrcholová skupina pohoria od sedla Súľová po
Uhornianske sedlo. Na sever má niekoľko rázsoch. Najvyšší bod Volovských vrchov je vrch
Zlatý stôl 1322 m n.m. Reliéf tejto časti pohoria je pomerne jednotvárny, sú tu ploché oblé
chrbty až plošiny so širokými sedlami, s výškami 800 – 1000 m n.m. Sú porastené hustými
smrekovými lesmi, na vrcholoch s charakterom holí sú horské lúky.
H n il e c ké
v r c h y vypĺňajú územie medzi Hnilcom a Hornádom v časti od
Markušoviec a Nálepkova po Margecany. Vrchy tvoria dva chrbty. Jeden s konštantnou výškou
900 – 1000 m n.m. a s najvyšším vrchom Bukovec 1127 m n.m. kopíruje rieka Hnilec. Druhým
na sever od neho je skrasovatená plošina Galmus, oddelená Poráčskou dolinou a má výrazné
tvary v reliéfe.
P i p i t k a je pokračovaním hlavného hrebeňa Volovských vrchov od Uhornianskeho sedla.
Smerom od vrchu Pipitka (1225 m n.m.) sa znižuje. Medzi jeho plošinaté rázsochy sú vklinené
úzke doliny smolníckeho a štóskeho potoka a Bodvy. V okolí Jelenieho vrchu (947 m n.m.) sú
vyvinuté polokrasové útvary.
K o j š o v s k á h o ľ a vytvára od Štóskeho sedla na západe smerom na severovýchod
chrbát s hladkým hôľnym reliéfom, ktorý smerom na východ cez sedlo Jahodná klesá ku
Košiciam. Na severných svahoch má prvky bralného reliéfu, na južných svahoch s konštantnými
58
RSTP stredného Spiša
výškami 600 – 800 m n.m. vystupuje niekoľko vrchov. V okolí vrchu Kloptáň sú
najzachovalejšie lesné porasty celého pohoria Volovských vrchov.
H o l i č k a nezasahuje do územia stredného Spiša a uvádzame ju len pre úplnosť popisu
Volovských vrchov.
Č ie r n u
h or u
tvorí úzky chrbát jadrových hornín. Tiahne sa od doliny
Kluknavského potoka k juhu a východu. Hrebeňom po pravej strane Hornádu nadväzuje na
východnú časť Slovenského rudohoria, ku ktorému orograficky patrí. Hranice Spiša vedú po
západnej časti pohoria ohraničenej dolinou potoka Bystrá, ktorý sa pri Margecanoch vlieva do
Hornádu. Monotónny reliéf pohoria oživujú skalné útvary. Atraktívny je najvyšší vrchol
Roháčka s 1028 m n.m. Pre cestovný ruch má však hlavný význam vodná nádrž Ružín, ktorej
hrádza bola vybudovaná medzi strmými svahmi Čiernej hory ( podcelok Bujanovské vrchy).
B r a n i s k o je 20 km dlhé zo severu na juh sa tiahnuce pohorie. Približne v polovici ho
hlboké sedlo (750 m n.m.) rozdeľuje na dve časti: Smrekovicu ( s vrcholami Patria a Smrekovica
1200 m n.m.) a Sľubicu (s vrcholom 1129 m n.m.). Branisko je jadrové pohorie a má kryštalické
jadro (bridlice, kremence). Na niektorých miestach južne od Rudníka a v severovýchodnej časti
vznikol pestrý bralný reliéf na povrchových vápencoch a dolomitoch (až 300 m silné súvrstvie).
Centrom krasového územia je roklina Lačnovského potoka a Rajtopíky nad obcami Harakovce
a Dúbrava. Pohorie je pokryté typickou karpatskou flórou a faunou. Je turisticky atraktívne
a ľahko prístupné zo všetkých strán.
L e v o č s k é v r c h y pozostávajú z masívneho flyšového chrbta, z ktorého vybiehajú
viaceré rázsochy, oddelené hlbokými údoliami potokov. Hlavná časť pohoria má vrcholy
presahujúce 1200 m (Čierna hora, Ihla, Javorina, Siminy, Kaligura, Škapová) a predstavuje divú
karpatskú horskú sústavu s rozsiahlymi komplexami, prevažne ihličnatých lesov s hojne
zastúpeným smrekovcom a jedľou. Vyššie polohy majú charakter horských lúk a brusnicových
holí. Pre turistiku zaujímavá a rozvinutá je južná časť v okolí Levoče a pramenná oblasť Torys
(táto časť predstavuje vrcholne idylickú scenériu pri prechode Striebornej hory a Spišskej). Sú tu
prvotriedne lyžiarske terény.
Boom turistického a rekreačného využitia Levočských vrchov možno očakávať po zániku
vojenského výcvikového priestoru Kežmarok. Efektívne a plánované využívanie tohto
panenského územia pre ciele cestovného ruchu sa môže stať základom ekonomiky tejto časti
územia stredného Spiša.
Kotliny a doliny stredného Spiša
Hornádska kotlina -
Novoveská kotlina
Vlašská kotlina
Kluknavská kotlina
Levočská kotlina
Podhradská kotlina
Popradská kotlina Kotliny
H o r n á d s k a k o t l i n a : je to znížená pahorkatina uprostred územia. Ohraničuje ju
Hornád a Levočské vrchy. Skladbou sú to flyšové ílovce, bridlice a pieskovce. Je odlesnená
a poľnohospodársky využívaná. Nachádza sa tu väčšina sídiel územia. Má niekoľko menších
častí.
59
RSTP stredného Spiša
P o d h r a d s k á k o t l i n a : je neveľká kotlina medzi Levočou a Braniskom s bohatým
výskytom travertínových útvarov a minerálnych prameňov, najmä v okolí Spišského Podhradia
a pod Braniskom.
P o p r a d s k á k o t l i n a : je druhou veľkou kotlinou Spiša. Má charakter pahorkatiny
s rozšírením štrkov, piesku a hlín. Do územia stredného Spiša zasahuje okrajovo pri Spišskom
Štvrtku.
Prehľad dolín stredného Spiša
Spišsko-gemerský kras, Slovenský raj :
• Betlanovská dolina
• Vernárska dolina
• Tomášovská Belá
• Dolina Veľkej Bielej vody ( Podlesok)
• Hansjakubova dolina ( Kopanec)
• Tiesňavy - Pod Hanesovou
• Malé Zajfy
• Veľké Zajfy
• Rokliny Slovenského raja :
o Kláštorská roklina
o Kyseľ
o Vyšný Kyseľ
o Malý Kyseľ
o Veľký Kyseľ
o Piecky a Biela dolina
o Sokolia roklina
o Suchá Belá
o Veľký sokol, Kamenné vráta a Róthová roklina
o Zejmarská roklina
o Zelená dolina
o Zadná diera
o Malý sokol
Volovské vrchy:
• Hnilecká dolina – dominantná dolina Volovských vrchov
Hnilecké vrchy
o Poráčska dolina
o Dolina Slovinského potoka - Lacemberská dolina
o Bielovodská dolina
o Svätojánska dolina
o Stredná dolina
o Medená dolina
Kojšovská hoľa
o Dolina Smolníckeho potoka
o Perlová dolina (Gelnica)
o Dolina Zimná voda a Hlboká dolina (Prakovce)
o Kojšovská dolina (Kojšov)
Pipitka
60
RSTP stredného Spiša
o Smolnícka dolina Veľká kotlina (pod Osadník)
o Malá kotlina
Zlatý stôl
o Surovec (Tretí Hámor)
o Tichovodská dolina
o Henclová
o Starovodská dolina
o Dolina Bystrého potoka
Knola
o Železná dolina – Dolina Železného potoka
o Markušovská a Zadná dolina
Havranie vrchy
o Dolina Holubnice a Čertova dolina
o Dolina Lesnice
o Havrania dolina
o Biele Vody
Čierna Hora :
Roháčka
o Dolina
o Predná dolina
o Prostredná dolina
o Hlboká dolina
o Bikovská dolina
o Bystrá dolina
Početné, ale malé doliny Roháčky sa intenzívne nevyužívajú.
Branisko :
Sľubica – množstvo zaujímavých dolín je na východnej strane – na Šariši
Smrekovica
o Suchá dolina
Levočské vrchy :
Levočská vysočina
o Blažovská dolina (Tichý potok)
o Suchá dolina
Levočská planina
o Levočská dolina
Popis jednotlivých dolín :
L e v o č s k á d o l i n a : je 12 km dlhá dolina s Levočským potokom. Celá dolina od mesta
Levoča až po obec Závada (včítane) je rekreačným zázemím Levoče : vodná nádrž, lyžiarske
vleky a zjazdovky, ubytovanie, autokemping, bežecké trate, chatová osada. Je tu turisticky
značená trasa ( TZT ).
B l až ovská
a Suc h á d ol in a:
výcvikového priestoru Kežmarok.
sa nachádzajú v bývalom areáli Vojenského
S u c h á d o l i n a ( Branisko): dolina tiahnuca sa od Vyšného Slavkova smerom na hrebeň
Braniska. Zaujímavá je časť doliny Žľaby, ktorou steká jarok s kaskádami a malým vodopádom.
61
RSTP stredného Spiša
Záver doliny tvoria štyri úzke dolinky: Zubrík, Malinková dolina, Žľaby a Barvinkova dolina.
Celá dolina tvorí pekné, zriedkavo navštevované, prírodné prostredie, je bez TZT.
P o r á č s k a d o l i n a : je to 9 km dlhá dolina, ktorú vo vápencoch Galmusu vyhĺbil Poráčsky
jarok od obce Poráč po Slovinky. Je to úzka, typicky krasová dolina, lemovaná skalnými zrázmi
Vápenníka, Slovinskej skaly a Červených skál. Je navštevovaná a má TZT.
D o l i n a S l o v i n s k é h o p o t o k a ( Lacemberská ) : asi 10 km dlhá dolina, vinúca sa
z obce Slovinky pozdĺž Slovinského potoka pod Bukovec. Nie je tak atraktívna ako susedná
Poráčska dolina. Poskytuje možnosti výstupov na vrcholy Hnileckých vrchov. Je bohato
zalesnená, bez TZT.
B i e l o v o d s k á d o l i n a : je asi 5 km dlhá dolina na severnej strane Galmusu (Hnilecké
vrchy) neďaleko Olcnavy v mnohých úsekoch pripomínajúca rokliny Slovenského raja.
Pretekajúci potok Biela voda vytvoril úzky kaňon s vodnými kaskádami. Dolina končí pod
Poráčskou jaskyňou – Šarkanová diera, pod Vysokým vrchom. Je to turisticky veľmi atraktívne
miesto , málo navštevované, bez TZT. Pre bezpečné prechody dolinou bolo by potrebné
inštalovať technické zariadenia.
S v ä t o j á n s k a d o l i n a : je to dolina vytvorená Svätojánskym potokom, ktorý pramení na
severnom okraji plošiny Galmus. Vytvára vápencovú romantickú roklinu s ešte nepreskúmanými
jaskynnými priestormi v okolí. Je málo známa a nenavštevovaná. Neďaleké stredisko Zahura je
chatovou osadou. Dolina je bez TZT.
S t r e d n á d o l i n a : asi 3-4 km dlhá dolina v južnej časti Hnileckých vrchov medzi obcou
Švedlár a vrchom Bukovec. Vedie ňou cesta do sedla pod Bukovcom a TZT na Bukovec
a horský hrebeň. Sporadicky navštevovaná turistami.
M e d e n á d o l i n a : asi 5-6 km dlhá dolina v južnej časti Hnileckých vrchov. Preteká ňou
potok Kopagrund. Turisticky nevyužívaná, bez TZT.
P e r l o v á d o l i n a : je to scenericky pekná 10 km dlhá dolina s Perlovým potokom.
V doline bolo viacero baní, hutí, píl s viditeľnými pozostatkami ešte dnes. Prístup dolinou po
asfaltovej ceste až na chatu Erika pod Kojšovou hoľou z Gelnice. Dolina nemá TZT, tie vedú po
okolitých rázsochách.
K o j š o v s k á d o l i n a : je dolinou Kojšovského potoka vedúca spod Kojšovskej hole cez
Kojšov do Veľkého Folkmára. Dolina je krajinársky pekná najmä v časti nad Kojšovom, kde sú
početné vápencové útvary a bralá – Folkmárska skala, Kojšovská skala, Turniská, Červené skaly
a Krížny hrb.
D o l i n a Z i m n á v o d a a H l b o k á d o l i n a : je to dolina na potoku Zimná voda
vedúca spod vrchu Tri studne do obce Prakovce. Nachádza sa v atraktívnom prostredí medzi
Kojšovskou hoľou a Kloptaňom , v oblasti hlbokých lesov. Je tu niekoľko TZT vedúcich zo
severu (z Prakoviec a Gelnice), ale aj zo západu, východu a juhu.
D o l i n a S m o l n í c k e h o p o t o k a : dolina vedúca z obce Smolnícka Píla do sedla
Jedľovec na hrebeni Volovských vrchov. Dolina má asi 5 km a preteká ňou Smolnícky potok,
a okolie predstavujú rozľahlé lesy neďalekého masívu Kloptáňa. Je turisticky zaujímavá, má
TZT.
Smolnícka
d o l i n a : je to veľká rozvetvená dolina, dlhá 15 km. Preteká ňou potok
Smolník a samotná dolina oddeľuje horské celky Zlatého stola a Kojšovskej hole. V doline je
62
RSTP stredného Spiša
jazero Úhorná a početné pozostatky banskej minulosti. Mnohé bočné doliny (Medvedia,
Kovandská, Veľká a Malá kotlina, Stará dolina a iné) a aj okolité horské hrebene sú
zaujímavými turistickými terénami a cieľmi.
D o l i n a B y s t r é h o p o t o k a : Bystrý potok, ktorý pramení pod Zlatým stolom (najvyšší
vrch Volovských vrchov), vytvára peknú asi 10 km dlhú lesnú dolinu so spevnenou cestou.
V doline je niekoľko poľovníckych chát, nevedie ňou TZT, ani cyklotrasa. Dolina ústi pri
Švedlári v mieste Nižné Hrable. Časť vôd Bystrého potoka sa odvádza kanálom pod Vtáčim
vrchom do Smolníka ( tzv. Priechodný kanál).
S t a r o v o d s k á d o l i n a : je 10 km dlhá dolina, vyhĺbená potokom Stará voda, vinúca sa
okolo masívu Zlatého stola. Dolina ústi do Hnileckej doliny v časti Vyšné Hrable nad Švedlárom
(obec Stará Voda). Dolina je krajinársky pekná, lesnatá, v závere vystupuje k hrebeňu
Volovských vrchov na svahy typických hôľnych lúk na Hekerovej a Jaminy s bohatým porastom
čučoriedok a brusníc. Skoro celou dolinou vedie spevnená lesná cesta (kedysi mala živicový
povrch) a v hornej časti je niekoľko lesníckych objektov (Lesnícka lúka, chata Krivé). Za
ohybom doliny pod Zlatým stolom v jeho severozápadných svahoch na rozlohe 71,83 ha sa
nachádza územie Starovodské jedliny, ktoré je navrhované na prírodnú rezerváciu za účelom
ochrany jedľových bučín a jedľových smrečín. Dolinou nevedie TZT.
Tichovodská
d o l i n a : dolina Tichej vody krajinársky patrí medzi najkrajšie doliny
Volovských vrchov. Dolná časť, od obce Henclová a Tichá Voda je dlhá asi 8 km, má asfaltovú
cestu a vedie ňou TZT. Horná časť (nad obcou) postupne stúpa severnými svahmi na hrebeň
Volovských vrchov vedie tu spevnená lesná cesta, bez TZT. Za obcou je chránené územie
Poľana ( prírodná rezervácia) . Mnohými lesnými cestami je možný prechod do Starovodskej
alebo doliny Henclová.
D o l i n a H e n c l o v á : krátka , ale malebná dolina, ktorá sa oddeľuje od Tichovodskej
doliny v obci Henclová a spolu s potokom Henclová stúpa k hrebeňu Volovských vrchov
rovnobežne s Tichovodskou dolinou. Časťou doliny vedie spevnená lesná cesta a TZT ide až do
sedla pod Volovcom na hrebeni, a na vrchol Volovca – Skalisko.
D o l i n a S u r o v e c : krátka , ale zaujímavá dolina medzi Čertovou hoľou a Surovcom
s potokom Surovec. Končí v časti Tretí Hámor v Hnileckej doline. Vedie ňou spevnená lesná
cesta, v hornej časti asfaltová cesta, nemá TZT.
Ž e l e z n á d o l i n a (Dolina Železného potoka): krátka dolina, ktorá oddeľuje masív Knoly,
Havranie vrchy a Hnilecké vrchy. V hornom úseku má výrazný spád, 300m na
úseku 4 km.
Pretekajúci Železný potok tu vyhĺbil miestami až 400 m hlbokú dolinu. Pri Nálepkove sa vlieva
do Hnilca. Je bez TZT.
M a r k u š o v s k á a Z a d n á d o l i n a : neveľká dolina vo východnej časti Hnileckých
vrchov medzi Markušovcami a Hnilčíkom so zaujímavou banskou osadou Bindt. Preteká ňou
Markušovský potok. Dolina je zaujímavá nie len z prírodného hľadiska, ale aj svojimi
pozostatkami z dávnej a nedávnej baníckej histórie. Viedla ňou horská železničná trať na
prepravu rudy z Roztok (756 m n.m.) do Markušoviec (440 m n.m.). Turisticky významná, má
TZT, možnosť ubytovania v chatách a chalupách.
D o l i n a H o l u b n i c e (Dubnice) a Č e r t o v á d o l i n a (Flajšer): neveľká, ale
turisticky významná dolina v Havraních vrchoch. Rozkladá sa od masívu Hýľa po Novoveskú
Hutu a preteká ňou potok Holubnica . Vedie ňou TZT a cyklotrasa . Je dobrou prístupovou
trasou na planinu Geravy a ostatných južných častí Slovenského raja od východu. V časti
Čertová dolina sú početné zdroje pitnej vody pre mesto Spišská Nová Ves. V masíve Suchej
63
RSTP stredného Spiša
hory a Muráňa zasa početné staré banské štôlne a jamy (Vojtechova samota – bývala stanica
lanovky na prepravu rudy z Mlyniek).
D ol in a
L e s n i c e : krátka dolina vo východnej časti Slovenského raja na rozhraní
Havraních vrchov. Rozkladá sa od Turníka a Holého kameňa až po Čingov. V hornom úseku
prechádza kratšími kaňonovitými úsekmi, preteká ňou potok Lesnica a vedie spevnená lesná
cesta. V dolnom úseku je malá nádrž. Nemá TZT, len na krátkom dolnom úseku pri Čingove.
Významovo pre CR nedocenená.
H a v r a n i a d o l i n a : krátka , ale významovo veľká dolina v južnej časti Slovenského raja,
rozkladajúca sa od miesta Chotárna dolka pod Čertovou hlavou až po rieku Hnilec v oblasti
Mlyniek. Sú tu výrazné dôkazy a pozostatky histórie banskej činnosti (štôlne a p.) a silne
rozvinutá turistická infraštruktúra : TZT, cyklotrasa, bežecké značené a upravované trate,
ubytovacie kapacity.
D o l i n a B i e l e V o d y : je prirodzeným pokračovaním Havranej doliny na druhú stranu
z Chotárnej dolky smerom k Prostrednému Hámru. Dolina má terasovitý profil a peknú okolitú
scenériu s dobrým rozhľadom. Dolina je významným centrom cestovného ruchu s perspektívou
klimatického kúpeľníctva a so silne rozvinutou turistickou infraštruktúrou: TZT, cyklotrasa,
bežecké značené a upravované trate, zjazdové trate a lyžiarske vleky, stravovacie a ubytovacie
kapacity.
H n i l e c k á d o l i n a : je dominantná dolina Volovských vrchov, rozkladajúca sa od
Pustého Poľa pod Kráľovou hoľou až po ústie pretekajúcej rieky Hnilec do Hornádu pri
Jaklovciach. Je impozantná svojou dĺžkou cca 70 km a rozmanitosťou profilu, flóry a fauny.
Okolitá krajina s množstvom lesov je turisticky príťažlivá a perspektívna. Atraktívna časť
v hornom toku Hnilca je Stratenský kaňon až po nádrž Palcmanská Maša , je tu TZT.
Celá dolina je perspektívna pre diaľkovú cyklotrasu – Hnilecká magistrála, ktorá sa môže stať
nosným produktom pri budovaní lokálnych cyklotrás do ostatných dolín a kopcov Volovských
vrchov a Spišsko-gemerského krasu. Vybavenosť turistickou infraštruktúrou je však veľmi slabá.
D o l i n a V e ľ k e j B i e l e j v o d y ( Podlesok ) : dlhšia dolina v severozápadnej časti
Slovenského raja od Kopanca po stredisko Podlesok. Je významnou príjazdovou trasou
s verejnou komunikáciou a TZT. Pretekajúca Veľká Biela voda vytvára v dolnej časti toku veľmi
zaujímavý kaňon a je najväčším prítokom Hornádu na území Slovenského raja. Svojim profilom
a scenériou je jedinečná a veľmi vhodná na pešie túry a cyklotúry.
H a n s j a k u b o v a d o l i n a : krátka dolina spod Kopanca do Hnileckej doliny vedie cez
hodnotné Kopanecké lúky a okolo nádrže Hansjakubová. Pretekajúci potok má v dolnej časti
pred ústim do Hnilca krátky kaňonovitý úsek. Je veľmi hodnotná, prírodne a scenéricky
zaujímavá. Vedie ňou verejná komunikácia z Hrabušíc a v časti dolina je aj TZT.
T i e s ň a v y (Pod Hanesovou ) : kaňonovitá dolinka južne od Stratenej medzi planinami Pelc
a Hanesová. Preteká ňou potôčik Tiesňavy. Vedie tu TZT a prechod dolinou je možný za pomoci
technických zariadení. V masíve Hanesovej sa nachádza verejnosti neprístupná Stratenská
jaskyňa, ktorá je najväčšou jaskyňou na Slovensku, cca 23 km chodieb, priestor Rozprávkového
dómu má viac ako 5 000m3, šírka chodieb je 20-25m.
M a l é Z a j f y : dolina s potokom rovnakého mena, ktorá odvádza početné vody spod Glacu
a Geráv do Hnilca. Územie je prírodnou rezerváciou ( slatinné a mokraďové spoločenstvá ).
Dolinou prechádza TZT a náučný chodník (NCH).
64
RSTP stredného Spiša
V e ľ k é Z a j f y : dolina s potokom rovnakého mena, ktorá odvádza vody spod Cigánky
a Havranej skaly. Neďaleko sa tu nachádza zaujímavý občasný prameň a Havrania skala
s vynikajúcim rozhľadom. Po sútoku s Malým Zajfom vytvára potok Zajf peknú kaňonovitú
dolinu až po sútok s riekou Hnilec v Stratenskej píle. Dolinou z časti ide TZT.
B e t l an ovská
d o l i n a : neveľká, málo známa dolina v severozápadnej časti
Slovenského raja s Tepličným potokom. Je bez TZT.
V e r n á r s k a d o l i n a : úzka dolina Vernárskeho potoka oddeľuje Slovenský raj od
Nízkych Tatier. Tiahne sa od Hranovnice až pod masívy Prednej hole a Popovej. Zaujímavé časti
sú Hranovnícke pleso, Vernárska tiesňava, Barbolica (obe prírodné rezervácie). Územie je bez
TZT, len cez Vernár prechádza jedna TZT.
T o m á š o v s k á B e l á : úzka kaňonovitá, známa a často navštevovaná dolina Slovenského
raja s pekným horským Bielym potokom. Tiahne sa od planiny Geravy až pod Tomášovský
výhľad pri Hornáde. V hornej časti je vodná nádrž Klauzy. Význam pre cestovný ruch má dolina
veľký – je dôležitou prístupovou a ústupovou trasou pri putovaní po Slovenskom raji. Vedie ňou
TZT.
Komentár k časti geomorfologický potenciál:
Z uvedeného prehľadu pohorí, kotlín a dolín stredného Spiša je zrejmé, že
geomorfologický potenciál tohto územia je obrovský a z väčšej časti nevyužitý pre ciele
cestovného ruchu. Ten sa koncentruje zatiaľ len na najatraktívnejšiu časť územia - Slovenský raj,
kde samozrejme je koncentrácia hodnôt najvyššia. Tu však často nie sú vhodné podmienky pre
rozvoj niektorých aktivít. Rozľahlé priestory hôr a dolín Levočských vrchov, Volovských vrchov
a Braniska však poskytujú vysoký potenciál na rozvoj cykloturistiky, pešej a lyžiarskej turistiky
a iných na priestor náročnejších aktivít.
1.6.1.3
Klimatický potenciál
Klimatické podmienky územia vytvárajú v rámci primárnej ponuky cestovného ruchu
základné predpoklady pre uskutočňovanie aktivít cestovného ruchu a sú popri
geomorfologických predpokladoch ďalším dôležitým motivačným činiteľom. Základnými
klímotvornými činiteľmi sú slnečné žiarenie, množstvá zrážok v lete a v zime ( snehu )
a atmosferická cirkulácia v území. Klímu územia vyjadruje priemer jednotlivých prvkov, častosť
ich hodnôt a extrémne hodnoty.
Charakter podnebia :
Veľká územná rozloha a členitá povrchová rozmanitosť ovplyvňujú jednotlivé klimatické
prvky na celom území stredného Spiša. Prevláda tu oceánska klíma s kontinentálnym vplyvom.
Prejavuje sa to neskorým nástupom jari a vyššími teplotami na jeseň v porovnaní s jarou.
Hornádska kotlina, svahy Braniska, dolina Hnilca patria do mierne teplej klimatickej
oblasti s priemernými ročnými teplotami okolo 6o C.
Horské skupiny, horské chrbty a vrcholové časti pohorí ( hornatina Levočských planín,
hrebeň Braniska, Volovských vrchov a Slovenský raj ) patria do chladnej klimatickej oblasti
s ročnou priemernou teplotou pod 4o C.
Prehľad najnižších, najvyšších a priemerných ročných teplôt v jednotlivých častiach
stredného Spiša je v tab. Č. 1.6.1.3 – 1. Určitý interval teplôt je daný výškovými rozdielmi
územia ( od cca. 400 m n.m. do 1 200 m n.m. ). Najvyššie priemerné letné teploty sú v okolí
Hnilca – 21o C. S rastom nadmorskej výšky teploty klesajú a priemery sú nižšie.
65
RSTP stredného Spiša
Tab. č. 1.6.1.3 – 1 : Prehľad ročných teplôt v jednotlivých častiach stredného Spiša.
ČASŤ
ÚZEMIA
Branisko, Levočské
pohorie
Volovské vrchy
Slovenský raj
Hornádska kotlina
NAJNIŽŠIE
PRIEMERY
MESIAC
-4 až -7 o C
január
-6 až -7 o C
január
-6 až -7 o C
január
-5 až -6 o C
január
NAJVYŠŠIE
PRIEMERY
MESIAC
14 až 19,5 o C
júl
12 až 17 o C
júl
15 až 16 o C
júl
16 až 17 o C
júl
ROČNÝ PRIEMER
4 až 6 o C
5 až 7 o C
4 až 5 o C
5 až 6 o C
Túto pravidelnosť narúša jav teplotná inverzia. Je typickým znakom všetkých
spomínaných horských oblastí. Za pokojného počasia sú v dolinách a okolitých kotlinách nižšie
teploty než na svahoch hôr, kde s výškou teplota stúpa. Teplotné inverzie majú obmedzený
rozsah, sú však celoročným javom. V zimnom období trvajú niekoľko dní, kým v ostatných
ročných obdobiach sa vykytujú zvyčajne len nočné inverzie. Teplotné inverzie majú vplyv i na
charakter flóry týchto miest.
Zrážkové pomery :
Množstvo zrážok ovplyvňuje popri nadmorskej výške aj morfológia územia. Pri
prevládajúcich západných vlahonosných vetroch vznikajú miesta zrážkových tieňov – územie
severnej časti Slovenského raja a okolie Levoče ( množstvo zrážok 590 – 630 mm ) sú v tieni
Vysokých Tatier.
Prehľad zrážok v jednotlivých častiach územia je v tab. č. 1.6.1.3 – 2 . Najviac zrážok sa
počas roka vyskytuje v období letných búrok v júni a júli, keď naprší 90 – 100 mm. Najsuchším
mesiacom je február s 25 – 55 mm zrážok.
Tab. č. 1.6.1.3 – 2 : Prehľad zrážok v jednotlivých častiach stredného Spiša.
ČASŤ
ÚZEMIA
okolie Levoče
Branisko
Volovské vrchy
Hnilecké vrchy
Hornádska
kotlina
Levočské vrchy
Slovenský raj
VODA
( MM )
590 – 630
650 – 750
900 – 1 000
800 – 900
650 – 750
SNEH
( CM )
30
40 – 60
120
30 – 40
SNEH
POČET DNÍ
60 – 80
80 – 120
100 – 140
100 – 120
80 – 100
650 – 750
620 – 900
40 – 60
40 – 70
80 – 120
100 – 120
POZNÁMKA
zrážkový tieň
zrážkový tieň
zrážkový tieň
Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 600 do 800 mm, v južnej časti oblasti až
900 mm, pričom priemerný úhrn zrážok v zime sa pohybuje od menej ako 100 mm v okolí
Spišskej Novej Vsi po 200 mm v juhozápadnej časti územia. Na jar sa priemerný úhrn zrážok
pohybuje od 150 do 250 mm, na jeseň od 125 do 300 mm a v lete od 200 do 400 mm, pričom
minimum zrážok spadne v okolí Spišskej Novej Vsi a maximum v juhozápadnej časti územia.
Slnečný svit :
66
RSTP stredného Spiša
Najviac slnečného svitu je v mesiaci júl. Širšie vegetačné obdobie s priemernými dennými
teplotami 5o C a viac trvá v horách 180 – 200 dní, v údoliach a kotlinách 200 – 220 dní. Užšie
vegetačné obdobie s priemernými dennými teplotami 10 o C a viac trvá od 100 do 150 dní.
Komentár k časti klimatický potenciál :
Podľa uvedeného je vidieť, že geomorfologicky pestré územie stredného Spiša svojimi
letnými a zimnými teplotami, množstvami zrážok v lete a výškou snehovej pokrývky a jej
trvaním v zime, dáva dobré predpoklady na mnohé letné aj zimné turistické aktivity a je
v mnohých svojich častiach vhodné na budovanie a rozvíjanie stredísk cestovného ruchu.
1.6.1.4
Hydrologický potenciál
Hydrologický potenciál je z hľadiska primárnej ponuky cestovného ruchu ďalší silný
motivačný činiteľ. Voda a vodné útvary ( pramene, rieky, nádrže, vodopády, kaňony ap. ) môžu
tvoriť dôležitú súčasť ponuky cestovného ruchu ponúkanej najmä vybranému segmentu trhu so
špecifickými záujmami.
Rieky, potoky, vyvieračky :
Povrchové vody z územia stredného Spiša sú odvádzané riekami Hornád, Hnilec, Slaná a
Torysa, prostredníctvom Tisy a Dunaja do Čierneho mora. Sú stredohorským typom riek.
Významná čiara európskeho rozvodia Baltského a Čierneho mora sa nachádza severnejšie od
sledovaného územia .
H o r n á d : pramení pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách vo výške 1 050 m n.m..
Vytvárajú ho početné zdroje nad obcou Vikartovce. Preteká Hornádskou kotlinou, ale za
Hrabušicami vytvára v masíve Slovenského raja kaňon známy ako Prielom Hornádu. Na
Hornádsku kotlinu sa vracia až pred mestom Spišská Nová Ves. Najvýznamnejšie prítoky do
tohto miesta boli :
- pravostranné – Vernársky potok, Veľká Biela voda, Biely potok, Lesnica, Hlinica,
Dubnica, Teplický Brusník
- ľavostranné – Vydrničianka, Trstený potok a Tomášovský potok
Za Spišskou Novou Vsou priberá z pravej strany Slovinský potok a pri Margecanoch vstupuje do
masívu Čiernej hory, kde vytvára zaklesnuté meandre. Dnes je v tejto časti vodná nádrž Ružín (
viď odstavec jazerá a vodné nádrže ). Priberá tu ľavostranné prítoky – Margecianku, Dolinský
potok, Bystrú a Hnilec z druhej strany. Jeho prietok je tu 20 m3/s.
Horný tok rieky Hornád, od prameňov po obec Smižany, je od r. 1977 vyhlásený za vodárenský
tok a nachádza sa v pásme hygienickej ochrany vody.
H n i l e c : pramení pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách. Geologicky je to veľmi
starý tok, ktorý sa sformoval v priebehu vyzdvihovania Volovských vrchov. Bazén Hnilca je
pozoruhodný úzkym tvarom a dĺžkou ( 89 km ). Povodie Hnilca má vysokú lesnatosť. Jeho
riečna sústava je bez veľkých prítokov, ktoré sú : Spišský potok, Biele Vody, Železný potok,
Henclová, Stará voda, Bystrý, Smolnícky a Perlový potok. Na rieke Hnilec je vybudovaná vodná
nádrž Palcmanská Maša.
Jeho priemerný prietok nad Palcmanskou Mašou je 1,6 m3/s a v Jaklovciach v ústí do
Hornádu je cca 6 m3/s.
S l a n á : je to významná rieka južne položeného Gemera. Len malá časť územia stredného
Spiša, ktorá je odvodňovaná Dobšinským potokom, patrí do povodia rieky Slaná.
67
RSTP stredného Spiša
T o r y s a : pramení v Levočských vrchoch vo výške1 100 m n.m. pod masívom Škapová.
Priberá hneď početné zdrojnice – Škapová, Slavkovský potok a odteká na územie Šariša.
Režim odtoku vôd z územia je nevyrovnaný, čo spôsobujú podnebné pomery i málo
priepustné flyšové podložie. Najvyššie prietoky sú na jar ( marec, apríl ) a za letných búrok, keď
hladiny riek rýchlo stúpajú.
Vodárensky zaujímavé sú podzemné vodné zdroje v štrkových náplavách Slavkovského
potoka a Torysy, a podzemné vody pieskovcových vrstiev Levočských vrchov.
Územie Slovenského raja možno z hydrologického hľadiska rozdeliť na tri oblasti :
- odvodňované do podzemia ( krasové planiny )
- odvodňované do kaňonov
- povrchové odtoky ( v miestach tvorených bridlicami alebo pieskovcami )
Hlavnými zdrojmi vodnosti tokov je dážď a sneh. Významnými sú i podzemné vody
v podobe sutinových prameňov, krasové vyvieračky ( pod planinou Glac ). V tiesňavách sa
vyskytujú ponorné riečiská ( ponory ) s tokmi pod zemou. Turisticky najatraktívnejšie sú početné
vodopády na malých tokoch v roklinách. Toky majú najviac vody na jar v čase topenia snehu.
V zime sú prietoky minimálne.
Minerálne pramene a gejzíry :
Územie stredného Spiša je bohaté na minerálne vody, ktoré sa vyskytujú v mnohých
prameňoch pozdĺž tektonických zlomov, ktoré sa tiahnu od Gánoviec pri Poprade až po Bardejov
na Šariši. Zrážaním minerálov z minerálnych prameňov, ktoré vyvierali pozdĺž zlomov, vznikli
travertíny, ktoré sa zachovali v podobe travertínových kôp – Pažica, Dreveník, Sivá Brada a pod.
Na Sivej Brade sa travertín tvorí aj v súčasnosti ( bývalý gejzír ).
Lokality minerálnych prameňov sú .
- Baldovce, je tu 6 prameňov, ktoré sú komerčne využívané ( stolová minerálna voda
Baldovská ) a jeden prameň je prístupný verejnosti – so značne zanedbaným prostredím,
- Sivá Brada, sú tu dva verejne prístupné minerálne pramene a jeden poškodený gejzír. Sú
blízko hlavnej cesty E50, je tu možnosť parkovania.
- Bugľovce
- Nemešany
- Branisko, niekoľko prameňov pri obciach :
- Slatvina
- Harakovce
- Dúbrava – prameň sv. Antona, kyselka
Jazerá a vodné nádrže :
Väčšinu stojatých vodných plôch územia tvoria umelé nádrže. Prírodné jazerá sa tu
v podstate nenachádzajú.
P a l c m a n s k á M a š a : je nádrž na hornom toku Hnilca z r. 1956 o rozlohe 85 ha. Určitou
raritou je odvádzanie vody tunelom do Dobšinej pre výrobu špičkovej elektrickej energie. Jazero
sa využíva pre rybné hospodárstvo, športové a turistické účely.
R u ž í n : je vodná nádrž na rieke Hornád s rozlohou 600 ha, dĺžky 14 km, šírky 30 – 50 m
a s hĺbkou až 50 m. Využíva sa na výrobu elektriny v hydroelektrárni a ako zásobáreň
priemyselnej vody. Využíva sa aj na športové a turistické účely ( okolie Margecian a Jakloviec ).
68
RSTP stredného Spiša
Ú h o r n á : je vodná nádrž vybudovaná na potoku Smolník pod obcou Úhorná v 18. stor. ako
zásobáreň vody pre banské zariadenia. Rozloha je 4 ha, hĺbka 8 m. Čiastočne je zanesená, pre
cestovný ruch málo využívaná.
T u r z o v : v lokalite 2 km od mesta Gelnica, pod Krompašským vrchom sú dve jazierka.
Horné, väčšie je 1,7 ha veľké a hlboké cca 15 m. Využívajú sa na prímestskú rekreáciu, sú tu
ubytovacie kapacity. V okolí sú mnohé staré banské štôlne.
B a l t i z a r o v e c : je jazierko pri Spišských Vlachoch v Svätojánskej doline ( časť Zahura ).
Je to rekreačná oblasť mesta, možnosť občerstvenia, chaty a chalupy. V doline Blatná sú ďalšie 2
jazierka.
F e d o r k i n j a r o k : menšia vodná nádrž o rozlohe 3,5 ha v Levočskej doline. Je
prímestskou rekreačnou oblasťou využívanou na vodné športy.
K l a u z y : je malá vodná nádrž na hornom toku Bieleho potoka v Slovenskom raji. V minulosti
sa voda používala pre splavovanie dreva do Hornádu. Pre cestovný ruch sa aktívne nevyužíva. Je
to významné oddychové miesto pri putovaní po chodníkoch Slovenského raja. Nachádza sa tu
silný prameň vody.
H a n s j a k u b o v a n á d r ž : je to menšia účelová vodná nádrž pod sedlom Kopanec
v doline Hansjakubova v Slovenskom raji. Turisticky sa nevyužíva. Možné miesto oddychu.
B l a j z l o c h : je to menšia účelová nádrž na jednom z prítokov Veľkej Bielej vody pod
sedlom Kopanec v Slovenskom raji s malebným okolím. Turisticky je nevyužívaná. Možné
miesto oddychu.
L e s n i c a : je to málo známa malá vodná nádrž na potoku Lesnica neďaleko Čingova
v Slovenskom raji. Turisticky sa nevyužíva.
R a k o v e c : menšia účelová vodná nádrž na rieke Hnilec priamo v obci Mlynky. Slúžila ako
zásobáreň vody pre neďalekú elektráreň v Rakovci, do ktorej prúdila voda podzemným
potrubím. V súčasnosti je vypustená. Pre cestovný ruch sa nikdy nevyužívala.
Vodopády :
Územie Slovenského raja predstavuje vysokú koncentráciu rozmanitých vodopádov,
ktoré vznikajú na horských bystrinách, ktoré stekajú zo strmých svahov, a na krátkych úsekoch
prekonávajú veľké prevýšenie. Tieto vody vymyli vo vápencovom podklade početné rokliny,
v ktorých sa nachádza vždy hneď niekoľko vodopádov.
Prehľad roklín Slovenského raja s príslušnými vodopádmi .
-
-
Kláštorská roklina, je s TZT
o vodopád Objaviteľov
o vodopád Antona Straku
o Dúhový vodopád
o Kaskády Gustáva Nedobrého
o Malý vodopád
o vodopád Kartuziánov
o Machový vodopád
Kyseľ, je bez TZT
o Barikádový vodopád
69
RSTP stredného Spiša
-
-
-
-
-
o Kaplnkový vodopád
o Roklina
o vodopád v Temnici
o Obrovský vodopád
o Karolinyho vodopád
Vyšný Kyseľ, je s TZT
o Malý vodopád
o Machový vodopád
Piecky, je s TZT
o Veľký vodopád
o Kaskády
o Terasový vodopád
Sokolia dolina, je s TZT
o Bočný vodopád
o Skalný vodopád
o Závojový vodopád ( 65 m, najvyšší v Slovenskom raji, druhý na Slovensku )
o Vyšný vodopád
Suchá Belá, je s TZT
o Misový vodopád
o Roklina
o Okienkový vodopád
o Korytový vodopád
o Bočný vodopád
o Kaskády
Veľký Sokol, je s TZT
o Kaskády
o Malý vodopád
o Veľký vodopád
o Róthova roklina
Zejmarská roklina, je s TZT
o Nálepkove vodopády
Zelená dolina, je bez TZT
o Nižné Kaskády
o vodopád Skok
o Vyšné Kaskády
Ďalšie vodopády sa nachádzajú v doline Lesnice v kaňone pod Turníckym sedlom,
v rokline Zadná diera a v oblasti Galmusu v Bielovodskej a Svätojánskej doline.
Uvedených 36 vodopádov Slovenského raja svojou estetickou hodnotou a
výnimočnosťou predstavuje najhodnotnejší potenciál vody na území stredného Spiša vo vzťahu
k cestovnému ruchu.
Komentár k časti hydrologický potenciál :
Z uvedeného prehľadu hydrologického potenciálu je vidieť, že región nepatrí k silným
oblastiam čo sa týka mohutnosti tokov a veľkosti jazier a nádrží. Jeho silnou stránkou je
rozmanitosť menších horských a podhorských bystrín, potokov a riečok, menší počet malých, ale
v peknom prostredí situovaných jazierok a nádrží a hlavne množstvo väčších či menších
vodopádov vo všetkých roklinách Slovenského raja a Galmusu.
70
RSTP stredného Spiša
1.6.1.5
Flóra a fauna
Flóra a fauna stredného Spiša patrí k najväčším hodnotám tohto územia a to vďaka svojej
rozmanitosti a zachovaniu. Vyvinulo sa tu rastlinstvo pestrej druhovej skladby z dôvodu značnej
povrchovej členitosti, výškového rozmedzenia, rozdielnych klimatických podmienok,
geologických podkladov a rozličných druhov a typov pôd. V tomto pestrom biotope si našli
svoje miesto aj početné živočíšne druhy.
Rastlinstvo :
Členenie územia do fytogeografických oblastí (jedna) a obvodov (sú 4 ) je nasledovné:
Oblasť
Západokarpatská oblasť –
Obvody
východobeskydská flóra
predkarpatská flóra
východokarpatská flóra
vnútrokarpatská kotlina
územie
severovýchodná časť
Hornád, Branisko, Sl. raj
Dreveník, Podhradská kot.
sever Slovenského raja
Väčšinu nezastavanej plochy a poľnohospodársky nevyužívanej pôdy pokrývajú lesy :
rôzne typy bučín, smrekové a jedľovo–smrekové lesy. V dolinách sú to brezy, smrekovce
opadavé, borovice, liesky a jelšiny.
Krovinatý stupeň tvorí vŕba, bržlen, baza čierna, slivka trnková, malina a ostružiny.
Bylinný podrast je charakteristický prítomnosťou povoje plotovej, pŕhľavy dvojdomej,
kostihoja, zádušníka, chmeľu, iskierníkov, hluchavky ap.
V okolí niektorých tokov sú zbytky lužných lesov s bohatou jarnou flórou ( záružlie
močiarne, netýkavka nedotklivá, hviezdica hájna, čerkáč, karbinec a iné ).
Typickým krajinným prvkom Braniska, Levočských a Volovských vrchov sú vrcholové
a svahové lúky, v ktorých sú hojne zastúpené : brusnica pravá, brusnica čučoriedková, ľalie,
horce, vstavače, margaréta biela, kostrava červená, vres obyčajný, psica tuhá. Veľmi bohatá je
kvetena lúk Volovských vrchov v dolinách a údolí rieky Hnilec. Najcennejšie sú lúky medzi
Starou Vodou a Švedlárom s výskytom chráneného kosatca sibírskeho.
Botanicky je ďalej hodnotné územie medzi Poráčom a Krompachami – na Galmuse sú
chránené lokality tisu obyčajného.
Pozornosť si zasluhujú subxerifilné dubiny a borovicové xerofilné lesíky. Nie sú hojné,
ale je pre ne charakteristická prítomnosť teplomilných a suchomilných druhov ( betonika
lekárska, črievičník papučkový, poniklec veľkokvetý ap.).
K botanicky pozoruhodným lokalitám patrí travertínový Dreveník s výskytom
teplomilného rastlinstva, horských druhov a slanomilných druhov ( Sivá Brada ).
V pozostatkoch alúvií vodných tokov sa zachovali mezofilné lúky so stálou a typickou
skladbou tráv : psiarka lúčna, metlica trstnatá, ovsík obyčajný, nezábudka, iskierníky a iné.
V okolí prameňov a stojatých vôd rastie ostrica, mäta vodná, štiav, kosatce a pod.
Botanicky zaujímavé sú slatinné lúky s ostricami, sitinami a vzácnejšími druhmi ako sú vŕba
plazivá, bielokvet močiarny, jazyčník sibírsky.
Svoj typický porast majú medze, remízky a svahové pasienky. Zachovali sa tomkovopsinčekové, hrebienkovo-kostravové spoločenstvá s mrvicou perovitou.
Svoj typický charakter má rastlinná pokrývka kaňonov a tiesňav Slovenského raja. Na
dne roklín sa vyskytujú horské druhy ( chladnejšie a vlhšie prostredie ). Južné vápencové skaly
a svahy sú zasa domovom teplomilných druhov ( poniklec slovenský, horčičník Wittmanov,
hudobarka horská, marulka alpínska a iné). V Slovenskom raji sa vyskytuje niekoľko endemitov
– zvonček karpatský, poniklec slovenský, večernica snežná, klinček včasný. Z ďalších
predstaviteľov hodno spomenúť – lykovec voňavý, prvosienka pomúčená, soldanelka horská,
žltohlav európsky a možno ešte niekde aj plesnivec alpínsky.
71
RSTP stredného Spiša
Na území stredného Spiša rastú mnohé vzácne a zákonom chránené rastliny. Ich počet
presahuje cez 100 druhov. Sú to napr. astra alpínska, črievičník papučkový, jazyk jelení, ľalia
cibuľkonosná, ľalia zlatohlavá, plavúne, prvosienky, šafrány, veternice a mnoho ďalších.
Živočíšstvo :
Živočíšstvo územia patrí do spoločenstiev Západných Karpát so zachovalou
autochtónnou druhovou skladbou. Z približne 350 druhov tu žijúcich stavovcov je iba 10 druhov
nepôvodných. Živočíšne spoločenstvá tejto oblasti zahŕňajú stepné teplomilné druhy, druhy
vysokohorského alpínskeho pásma a takmer všetky základné biotopy.
A. Lesné biotopy a ich spoločenstvá, ktoré tvoria podstatnú časť územia, patria
z hľadiska zoologického do teplejšej až chadnejšej zóny podľa nadmorskej výšky, expozície
a drevinnej skladby porastov.
Medzi vzácnych predstaviteľov týchto biotopov z radu bezstavovcov patrí roháč
obyčajný, nosorožtek obyčajný, fúzač alpský, bystrušky a zriedkavo aj modlivka zelená.
Zastúpenie bezstavovcov je neobyčajne bohaté na rôzne druhy. Na území Slovenského raja je
známych okolo 2 000 druhov motýľov. Mnoho endemitov a výnimočných druhov je i medzi
dážďovkami a chrobákmi.
Zo stavovcov sú to salamandra škvrnitá, mlok vrchovský, mlok karpatský.
Plazy sú zastúpené najmä v teplejších predhoriach a skalných reliéfoch. Vzácnejšie druhy
sú jašterica zelená, slepúch lámavý, užovka stromová i užovka hladká, skokan hnedý, ropucha
obyčajná, vretenica obyčajná.
Ryby žijúce v Hornáde, Hnilci a vo vodných nádržiach sú najmä pstruh potočný, dúhový,
lipeň, jalec a iné.
Najbohatšia trieda stavovcov sú vtáky :
Vzácny je chránený bocian čierny, z dravcov by sa mohli vyskytovať ešte orol kráľovský,
hadiar krátkoprstý, sokol rároh, orol skalný, krikľavý. Stratil sa už sokol sťahovavý. Veľmi
zriedkavé sú už aj tetrov a hlucháň obyčajný. Vzácne sú aj druhy sov : výr skalný, výrik
obyčajný, sova dlhochvostá – východokarpatský endemit. Zriedkavé sú výskyty rybárika
obyčajného, vodnára, trasochvosta horského, ubúdajúcim druhom sú dudok obyčajný, žlna sivá,
tesár čierny. Hojne sa zasa vyskytujú krkavce a orešnice.
V teplejších oblastiach územia sa vyskytuje celá paleta spevavcov : škovránik, sýkorka
hôrna, mlynárka dlhochvostá, brhlík obyčajný, mucháriky, stehlík čížavý a pod. Chladnejšie
oblasti obývajú sýkorka chocholnatá, kôrovník, drozd kolohrivý a trskotavý a pod.
Cicavce sú zastúpené typickými, ale vzácnymi piskormi ( obyčajný, malý, horský ).
V početných krasových dutinách a jaskyniach žijú netopiere – podkovár veľký a malý, ucháč
svetlý, uchaňa čierna, lietavec sťahovavý a pod. Z malých vzácnych hlodavcov tu žijú plch
hôrny, obyčajný, pĺžik lieskový a mimoriadne vzácna myšovka vrchovská.
Malé mäsožravce, to sú lasica obyčajná, hranostaj obyčajný, jazvec, kuna lesná, a skalná.
Veľmi vzácne sú vydry riečne, mačka divá. Rozšírené sú líšky obyčajné. Veľké mäsožravce
zastupujú rys ostrovid, vlk obyčajný a medveď hnedý ( sú na Branisku, v Slovenskom raji a vo
Volovských vrchoch ). Ďalšia veľká skupina cicavcov je poľovná raticová zver – jeleň obyčajný.
srnec hôrny, sviňa divá.
B. Stepné biotopy sú zastúpené v menšej miere. Popri riekach a potokoch žijú veľmi
vzácne druhy – kúdelnička lužná, brehule, včelárik zlatý, sláviky, cvrčiak riečny a vlha obyčajná.
K bežným druhom patrili zajac poľný, jarabica poľná, bažant obyčajný. Dnes však ich počty sú
minimálne. Vzácne sa vyskytuje prepelica poľná, škovránok, pipíška chocholnatá.
Mnohé zo živočíchov sa prispôsobuje biotopom ľudských sídlisk ako bocian biely, ďateľ
hnedkavý, drozd čvíkotavý, lastovička obyčajná, hrdlička, vrabec domový, kavka a kuvik
obyčajný, plamienka driemavá a ďalšie.
Komentár k časti flóra a fauna :
72
RSTP stredného Spiša
Flóra územia zohráva v ponuke cestovného ruchu dôležitú úlohu. Lesný porast, výskyt
liečivých rastlín, endemitov či lesných plodov môže byť dôležitým motivačným činiteľom pre
vybraný segment trhu.
Živočíšstvo územia stredného Spiša predstavuje významnú prírodnú zložku potenciálu
pre cestovný ruch a jej pozorovanie a vnímanie môže byť cieľom mnohých návštevníkov
územia. Fauna je z hľadiska ponuky cestovného ruchu zaujímavá aj pre vybranú skupinu
zákazníkov, ktorá sa zaujíma o športový rybolov, alebo poľovníctvo.
1.6.1.6
Chránené územia prírody
Z celkovej rozlohy Slovenska chránené územia tvoria 22,4 %.
Na území stredného Spiša sa nachádza veľké množstvo prírodných výtvorov, ktoré sú
chránené v malo- a veľko-plošných chránených územiach. Podľa zákona č. 287/1994 Z.z.
o ochrane prírody a krajiny je na území 32 prírodných rezervácií Najvýznamnejším prírodným
fenoménom tohto regiónu je prírodný unikát Národný park Slovenský raj.
Národné parky ( NP ): spolu - 1
Na sledovanom území sa nachádza 1 národný park.
Národný park Slovenský raj bol vyhlásený roku 1988 (od r. 1964 bol CHKO). Tvorí
súčasť horskej sústavy Západných Karpát ako časť Spišsko-gemerského krasu. Rozprestiera sa
na území 19 763 ha a ochranné pásmo (OP) k nemu zaberá 13 011 ha. Chránené územia
s najvyššími stupňami ochrany zaberajú 4 972 ha. Je to 11 národných prírodných rezervácií, 8
prírodných rezervácií, 2 národné prírodné pamiatky, 2 prírodné pamiatky a 1 chránený areál.
Slovenský raj je kras planinového typu, budovaný prevažne vápencami a dolomitmi.
Tvoria sústavu planín a chrbtov, ktoré sú rozdelené komplexom kaňonov, roklín, riečnych dolín
a menších kotlín. Na území je viac ako 210 jaskýň rôznej veľkosti a významu.
Skoro celé územie pokrývajú lesy ( 92%). Dominuje smrek obyčajný, do porastov
ktorého sú primiešané jedľa biela a smrekovec opadavý. Ojedinelo sa vyskytuje tis obyčajný (
v roklinách a Prielome Hornádu). Na strmých vápencových bralách rastú borovice, južné časti
územia porastajú listnaté dreviny ako buk lesný, javor horský, alebo hrab obyčajný.
Vďaka minerálne bohatému vápencovému podkladu sa miestna flóra vyznačuje vysokou
pestrosťou a vplyv na ňu má aj inverzia rastlinných pasiem. Horské druhy rastú na dne roklín,
teplomilné na vyšších slnečných miestach. Vyskytuje sa tu okolo 1 000 druhov vyšších rastlín.
Štvrtina je na zozname ohrozených druhov. Typický je na jar kvitnúci poniklec slovenský –
symbol Slovenského raja. Rastú tu niektoré druhy ( endemity ), ktoré sa vyskytujú iba na
Slovensku (napr. horčičník Wittmannov, alebo večernica snežná ). Až 43 druhov vyšších rastlín
patrí medzi prísne chránené. Osobitosťou je prítomnosť vysokohorských druhou (napr.
kosodrevina, plesnivec alpínsky, alebo plavúnka švajčiarska), ktoré rastú v chladných a vlhkých
tiesňavách. V ich blízkosti sú na slnečných vápencových skalách zastúpené viaceré teplomilné
druhy (napr. zvonček sibírsky, alebo ostrica rizká ).
Bohatá je aj fauna. Na území Slovenského raja zoológovia zistili prítomnosť 4 000
druhov bezstavovcov, z toho takmer 2 000 druhou motýľov, 400 druhov chrobákov a 150 druhov
mäkkýšov. Medzi motýľmi nechýba vzácny Jaseň černonooký. Stavovce sú zastúpené 200
druhmi, okrem iných aj medveďom, rysom, vlkom, jelenou, srnčou a diviačou zverou. V skalách
hniezdi viacero druhov dravých vtákov a spevavcov. Bohato zastúpené sú aj nižšie stavovce. Ku
kriticky ohrozeným druhom patrí orol skalný, vydra riečna a ohrozené sú aj hlucháň obyčajný,
medveď hnedý, rys ostrovid, alebo salamandra škvrnitá. Raritou je tu umelo nasadený kamzík
vrchovský od r. 1963, ktorý je premnožený a negatívne oplyvňuje flóru a faunu NP.
Ďalšie chránené územia :
V prehľade je uvedený rok vzatia pod ochranu, rozloha územia a jej lokalita
73
RSTP stredného Spiša
Chránená krajinná oblasť ( CHKO ) : spolu - 0
Na území stredného Spiša sa tento typ veľkoplošného chráneného územia nenachádza.
Existuje návrh na zriadenie CHKO Spiš s predbežnou výmerou 9 920 ha.
Národné prírodné rezervácie ( NPR ) : spolu - 16
Holý kameň,
od r. 1976,
rozloha 210,87 ha,
Kyseľ,
od r. 1964,
rozloha 949,97 ha,
Piecky,
od r. 1976,
rozloha 244,93 ha,
Prielom Hornádu,
od r. 1976,
rozloha 290,49 ha,
Sokol,
od r. 1976,
rozloha 700,93 ha,
Suchá Belá,
od r. 1976,
rozloha 153,52 ha,
Zejmarská roklina, od r. 1980,
rozloha 72,65 ha,
Tri kopce,
od r. 1984,
rozloha 246,23 ha,
Stratená,
od r. 1964,
rozloha 679 ha,
Vernárska tiesňava, od r. 1966,
rozloha 82,9 ha,
Hnilecká jelšina,
od r. 1988,
rozloha 84,6 ha,
Dreveník,
od r. 1993,
rozloha 101,82 ha,
Sivá Brada,
od r. 1979,
rozloha 19,55 ha,
Červené skaly,
od r. 1981,
rozloha 390,5 ha,
Galmuská tisina,
od r. 1982,
rozloha 55,96 ha,
Rajtopíky,
od r. 1982,
rozloha 119,67 ha,
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Spišské Podhradie,
Spišské Podhradie
Galmus
Galmus
Branisko
Prírodné rezervácie ( PR ) : spolu - 18
Čingovské hradisko, od r. 1993,
rozloha 44,02 ha,
Kocúrová,
od r. 1974,
rozloha 16,72 ha,
Muráň,
od r. 1996,
rozloha 180,66 ha,
Ostrá skala,
od r. 1976,
rozloha 6,66 ha,
Mokrá,
od r. 1966,
rozloha 60,2 ha,
Barbolica,
od r. 1988,
rozloha 12,0 ha,
Malé Zajfy,
od r. 1993,
rozloha 7,24 ha,
Vyšná Roveň,
od r. 1993,
rozloha 6,98 ha,
Hradisko,
od r. 1982,
rozloha 44,0 ha,
Rašelinisko Poľana od r. 1993,
rozloha 19,31 ha,
Kloptaň
od r. 1993,
rozloha 27,07 ha,
Starovodské jedliny, v návrhu,
rozloha 71,83 ha,
Modrý vrch,
od r. 1988,
rozloha 4,46 ha,
Na bani,
od r. 1988,
rozloha 7,85 ha,
Bišar,
od r. 1979,
rozloha 1,674 ha,
Čintky,
od r. 1988,
rozloha 5,11 ha,
Hájik,
od r. 1988,
rozloha 4,18 ha,
Primovské skaly
od r. 1982,
rozloha 7,61 ha,
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Volovské vrchy
Volovské vrchy
Volovské vrchy
Spišská Nová Ves
Branisko
Branisko
Iliašovce
Doľany
Hôrka
Národné prírodné pamiatky ( NPP ) : spolu - 4
Dobšinská ľadová jaskyňa, od r. 1964, 1232 m dlhá,
Medvedia jaskyňa, od r. 2001,
rozloha 188,39 ha,
Markušovské steny, od r. 1987,
rozloha 13,44 ha,
Spišský hradný vrch, od r. 1990,
rozloha 24,21 ha,
Slovenský raj
Slovenský raj
Markušovce
Žehra,
Prírodné pamiatky ( PP ) : spolu - 14
Jaskyňa Čertova diera, od r. 1981, súčasť NPR Kyseľ,
Hranovnické pleso, od r. 1984,
rozloha 68,1 ha,
Jaskyňa Šarkanova diera, od r. 1979, rozloha 28,12 ha,
Slovenský raj
Slovenský raj
Poráč
UNESCO
UNESCO
74
RSTP stredného Spiša
Markušovská transgresia, od r. 1987, rozloha 7,97 ha,
Sobotisko,
od r. 1987,
rozloha 13,32 ha
Novoveská Huta,
od r. 1988,
rozloha 2,6 ha,
Farská skala,
od r. 1989,
rozloha 0,59 ha,
Ostrá hora,
od r. 1990,
rozloha 29,32 ha,
Jazerec,
od r. 1990,
rozloha 0,31 ha,
Podhoranské,
od r. 1990,
rozloha 0,46 ha,
Zlatá brázda,
od r. 1990,
rozloha 1,616 ha,
Jazierko na pažiti,
od r. 1990,
rozloha 0,11 ha,
Margecianska línia, od r. 1990
rozloha 0,438 ha,
Zavadske skalky,
od r. 1977,
rozloha 3,9 ha
Markušovce
Spišské Podhradie, UNESCO
Spišská Nová Ves
Chrasť nad Hornádom
Spišské Podhradie UNESCO
Roškovce
Spišský Hrhov
Dreveník
Sivá Brada
Margecany
Závadka
Chránené areály ( CHA ) : spolu - 2
Knola,
od r. 1996,
rozloha 220,02 ha,
Kohlwald, (Uhliská) od r. 1974,
rozloha 3,44 ha,
Slovenský raj
Levočská dolina
I napriek nesporným hodnotám sa v minulosti venovala malá pozornosť zo strany
organizácií štátnej ochrany prírody územiam okresu Gelnica, preto je v územnom obvode ( ÚO )
vyhlásené iba jedno chránené územie. V posledných rokoch sa situácia zlepšila a na vyhlásenie
sú pripravené alebo spracované ďalšie územia.
V masíve Čiernej hory sa prevažná časť hodnotných území nachádza v ÚO Krompachy,
ochranu však zasluhuje vrchol Roháčky a lesné komplexy Bránky.
V oblasti Kurtovej skaly napriek jej devastácii ťažbou vápenca sa nachádzajú pôvodné
zachovalé lesné porasty so značným zastúpením chráneného drieňa obyčajného. Drieňový lesík
je predmetom navrhovanej ochrany v ChÚ Drienkov hŕbok v k. ú. Veľký Folkmár.
Osobitnú pozornosť si zasluhujú vápencové obvody Slovenského Rudohoria vo
východnej časti Volovských vrchoch. Na ochranu sú pripravené územia Folkmárskej skaly a
Murovanej skaly so známymi Turniskami. Ide o mimoriadne hodnotné územie s pôvodnými
zachovalými lesnými porastami a lúčnymi a skalnými priestormi s typickou vzácnou a
chránenou faunou a flórou, klasické lokality endemickej jarabiny spišskej. Právna ochrana
doteraz nenadobudla účinnosť len vďaka nepochopeniu zo strany podnikového riaditeľstva
Štátnych lesov, ktoré nesúhlasilo s pôvodne navrhovanou výmerou oboch území.
Aj keď je oblasť Kojšovskej hole značne narušená výstavbou športových a rekreačných
zariadení a stavbou meteoradaru, sú v jej hôľnej oblasti plochy, ktoré si zasluhujú ochranu pre
výskyt typických pôvodných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Na úpätí masívu si
pozornosť zaslúži lokalita Brezinky so vzácnymi druhmi rastlín, ktorej existencia je však vďaka
nevhodnému zalesňovaniu ohrozená.
Celý hrebeň Volovských vrchov predstavuje mimoriadne hodnotné lesné spoločenstvá, z
ktorých okrem Kojšovskej hole je navrhnutá ochrana prírodnej rezervácie Kloptaň s výskytom
močiarnych spoločenstiev v oblasti kóty. Pozornosť je však potrebné do budúcnosti venovať
všetkým vrcholom, nakoľko tieto predstavujú najzachovalejšie územia, evidované prevažne v
kategórii ochranných lesov.
Oblasť Hnileckej doliny je typická výskytom zachovalých mokraďných spoločenstiev s
výskytom mnohých vzácnych a zákonom chránených rastlín. Z toho dôvodu je na ochranu v
tomto ÚO navrhovaná lokalita Talaby v k. ú. Stará Voda a Švedlárska jelšina v k. ú. Švedlár.
Popri nich si pozornosť zasluhuje celé alúvium Hnilca s prírodným tokom a hodnotnými
brehovými porastami, v ktorých sa nad Jaklovcami na jedinej lokalite na Spiši nachádza papraď
pérovník pštrosí.
Výskyt rozsiahlych rašelinísk je dôvodom navrhovanej ochrany kóty Bukovec - popri
typických vzácnych a chránených rastlinách sa tu vyskytuje i kľukva močiarna, pre ktorú je
75
RSTP stredného Spiša
Bukovec jedinou známou lokalitou na Spiši. K dôvodom ochrany tu pristupujú i okolité lúčne
porasty, ktoré predstavujú zachovalú ukážku horských lúk oblasti. Veľmi zachovalý a hodnotný
priestor predstavuje celý bukovecký hrebeň - praktický všetky jeho kóty predstavujú vo
vrcholových častiach zachovalé biotopy, zasluhujúce ochranu.
Z hľadiska výskytu vzácnych a v regióne veľmi málo vyskytujúcich sa rastlín je
pozoruhodné okolie Smolníka a Úhornej. Pozornosť a ochranu si zasluhujú historicky a
dendrologicky významné stromy a skupiny stromov. Ich hodnotní zástupcovia sa nachádzajú v
Jaklovciach, Kojšove, Gelnici, Švedlári a Smolníku.
V rámci okresu Gelnica sú v zmysle Preventívnych opatrení ochrany prírody vytýčené
krajinné priestory: KP Veľký Folkmar ( k. ú. Jaklovce, V. Folkmár ), KP Kojšov ( k. ú. Kojšov,
Gelnica ), KP Kojšovská hoľa ( k. ú. Kojšov, Gelnica ), KP Prakovce ( k. ú. Gelnica, Prakovce,
Mníšek nad Hnilcom ), KP Smolníckeho potoka ( k. ú. Smol. Huta ), KP Smolník ( k. ú. Mníšek
nad Hnilcom, Smol. Huta, Smolník ), KP Úhorná ( k. ú. Smolník, Úhorná ), KP Rudník ( k. ú.
Smol. Huta, Smolník, Švedlár ), KP Bystrého potoka ( k. ú. Smolník, Švedlár ) KP Stará Voda (
k. ú. Stará Voda, Švedlár, Nálepkovo ). V týchto priestoroch by malo byť zohľadnené
hospodárenie odlišné, ako v okolitej krajine, aby nedochádzalo k závažným výrazným zmenám v
krajinnom razea zmenám v štruktúre a kvalite jednotlivých krajinotvorných prvkov.
1.6.1.7
Kultúrno-historický potenciál
Hrady a zámky
Spišský hrad, je najväčším hradným komplexom v strednej Európe. Architektonicky
najhodnotnejšou – do súčasnosti zachovanou dominantou hradu je románsky palác a útočištná
(donjon) veža z polovice 13. storočia. Vybudovaním obrovského predhradia v polovici 15.
storočia sa hrad zaradil medzi najväčšie hradné komplexy v Európe. Hrad je národnou kultúrnou
pamiatkou a od roku 1993 je zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Hrad je prístupný verejnosti od mája do októbra a v stálej expozícii ponúka výstavu
archeologických vykopávok a stredovekých artefaktov (zbraní a pod.).
Hrabušický hrad (Marcelov hrad), zvyšky hradu z 13. stor. na Zelenej hore pri vstupe
Hornádu do Slovenského raja. Výstavba hradu bola ukončená po tatárskom vpáde. V r. 1456
dobyli hrad levočskí mešťania a od toho častu je v ruinách.
Gelnický hrad, (známy ako aj Thurzovský hrad ), bol založený v r. 1234, aby
ochraňoval bane, mesto a obchodnú cestu. V 17. stor. vyhorel a postupne začal chátrať. Hrad mal
14 podzemných chodieb. Dnes je v ruinách.
Markušovský hrad, gotický, bol postavený v roku 1284, tvorí opevnenú štvorkrídlovú
stavbu. Najstaršou časťou hradu je obytná strážna veža. Po požiari renesančne prestavaný, dnes
ruina. Časť hradu je možné rekonštruovať a využiť.
Richnavský hrad, stál na zráze nad riekou Hornád na juh od obce Richnava.
Pravdepodobne vznikol v 2 pol. 13. stor. Slúžil ako strážny hrad. Od r. 1715 hrad pustol a dnes
sú to nepatrné zvyšky.
Kaštiele a kúrie
Na území regiónu je zachované pomerne značné množstvo kaštieľov a kúrií, ktoré po
rekonštrukcii i keď finančne nákladnej, môžu slúžiť ako mimoriadne atraktívne pobytové miesta
v cestovnom ruchu pre solventnú klientelu :
Betlanovce – renesančný kaštieľ bol postavený v r. 1564 –1568. Je najstarším
a najkrajším renesančným kaštieľom na Spiši, je rodiskom Thurzovcov. Je to zaujímavá
dvojpodlažná stavba s drevenou pavlačou dookola celého poschodia. Areál kaštieľa s dvoma
76
RSTP stredného Spiša
kúriami v obci bol rekonštruovaný v r. 1955-60. Kaštieľ je jedným z prvých typov renesančných
obytných kaštieľov bez fortilikačnej funkcie. Má mimoriadnu historickú hodnotu. Stavebnotechnický stav je nevhodný, objekt si vyžaduje väčšiu rekonštrukciu.
– klasicistická kúria z pol. 19. stor. upravovaná v 20. stor. je blokovou jednopodlažnou
stavbou ukončenou sedlovou strechou. Stavebno-technický stav je dezolátny, potrebná je
generálna oprava.
– neskorobaroková kúria z 18. stor.
Bijacovce – neskorobarokový kaštieľ z r. 1780-1785 s komplexom hospodárskych
stavieb a parkom, v ktorom je v súčasnosti lesnícke učilište. V obci sa nachádza aj pôvodný
románsky kostol z čias okolo r. 1260, goticky prestavaný v 17. a 19. storočí s fragmentmi
nástenných malieb zo 14. stor.. Pri kostole je zbarokizovaná románska rotunda.
Gelnica – v roku 1435 povýšená na slobodné kráľovské banské mesto. Radnica vznikla
v roku 1802 z pôvodného renesančného jadra pričlenením ďalších budov. Renesančné
meštianske domy pochádzajú zo 16. a 17. stor.
Granč-Petrovce - neskorobarokový kaštieľ z 18. stor.
Hadušovce – renesančná kúria zo 17. stor.
Hincovce – klasicistická kúria z 18. stor., v 19. stor. prestavaná
Helcmanovce – kaštieľ v klasicistickom slohu z 19. stor.
Hnilec – barokový kaštieľ z pol. 18. stor., prestavaný v 20. stor.
Jaklovce – barokový kaštieľ z 18. stor, v 20. stor. prestavaný. Umiestnený je vo
východnej časti obce Jaklovce, blízko vodnej nádrže Ružín
– klasicistická kúria z 19. stor.
Jamník – kúria
Krompachy – barokovo-klasicistický kaštieľ z 18. stor., barokovo-klasicist. mestský
dom z r. 1763
Kluknava – pôvodne renesančný kaštieľ z r. 1715-20, barokovo upravený, je
štvorkrídlovou jednopodlažnou stavbou s nárožnými vežami a nádvorím. Stavbu ukončuje
manzardová strecha.
Stavebno-technický stav je havarijný, časť objektu je nevhodne využívaná a časť chátra.
Správcom objektu je obecný úrad, ktorý ho ponúka do prenájmu.
Levoča – gotická Radnica so zvonicou, ktorá bola pri požiaroch v 16. st. poškodená a v r.
1615 prestavaná. Klietka hanby je z r. 1500, Thurzov dom s bohatou sgrafitovou výzdobou z r.
1903-1904, Dom Majstra Pavla, meštianske domy, Malý a Veľký župný dom, hradobné
opevnenia obkolesujúce celé historické jadro mesta – pochádza z 13.st.
Margecany - barokový kaštieľ v Rolovej Huti
Markušovce – súbor troch kaštieľov a ôsmych kúrií predstavuje urbanistickoarchitektonický komplex stavieb v rámci zástavby obce, ktoré vznikli v priebehu 16. a 17. stor.
s ďalšími dostavbami, úpravami a prestavbami objektov v 16. – 19. storočí.
Z hľadiska cestovného ruchu je zaujímavý renesančný kaštieľ ( z r. 1643 a v r. 1770 až 1775
rokokovo prebudovaný ) v centrálnom areáli s parkom, hospodárskymi budovami, ktorý je
využitý pre muzeálne účely - Vlastivedné múzeum Spišská Nová Ves (stála expozícia
historického nábytku a hudobných nástrojov ). Stav objektu je vyhovujúci.
Letohrádok Dardanely z roku 1775 je vybudovaný za kaštieľom. Je významnou
pamiatkou rokokovej architektúry na Slovensku.
Nálepkovo – neskorobaroková radnica z r. 1850
Poľanovce časť Korytné – kúria zo začiatku 19. stor.,
Richnava – kaštieľ z rokov 1715-20
Slovinky – klasicistická kúria z 19. stor.
Smolník – Dvorská komora – Kammerhof, zničená pri požiari v roku 1800. Trojičný stĺp
stojí uprostred námestia. Kultúrny dom z r. 1828 mal na poschodí divadelnú sálu, jednu z prvých
na Slovensku.
Spišský Hrhov – neobarokový kaštieľ s elegantným schodišťom a erbami V. Csákyho
a manželky
77
RSTP stredného Spiša
Spišská Nová Ves – Radnica z r. 1777 s honosným schodišťom, Provinčný dom z 15.
stor. a Reduta, secesná budova z r. 1900-1905.
Spišský Hrušov – kaštieľ renesančný z r. 1596, v 18. stor. zbarokizovaný, v 19. stor.
klasicisticky upravený
Spišský Štiavnik – renesančný kaštieľ z 16. – 17. stor., bol postavený na mieste
stredovekého kláštora cistercitov
Tvarožná – meštiacke domy zo 17.-19. stor.
Vlková – renesančný kaštieľ zo 17. stor., klasicisticky prestavaný v r. 1830
Vyšný Slavkov – baroková kúria z 18. stor.
Žehra-Hodkovce – kaštieľ v priestrannom parku s neskorobarok. dispozíciou postavený
v r. 1703, bol v r. 1780 klasicisticky prebudovaný a v šesťdesiatych rokoch 19. storočia rozšírený
v historizujúcom slohu. Po náročnej rekonštrukcii objekt v súčasnosti slúži pre zdravotnícke
účely, perspektívne pre cestovný ruch. Okolo kaštieľa je dobre zachovaný anglický romantický
park.
Komentár k časti kultúrno-historický potenciál:
Potenciál stredného Spiša predstavuje 17 kaštieľov, 16 kúrií, niekoľko radničných budov,
mestianskych domov, mnohé s pekným parkom a upraveným okolím. Technický stav niektorých
je výborný no väčšina vyžaduje až náročnejšie opravy.
1.6.1.8
Sakrálne pamiatky
Kostoly, kláštory a kaplnky
Ťažisko vzniku spišských pamiatok bolo najmä v období neskororománskom a gotickom.
Spiš je priamo posiaty ranogotickými kostolmi, z ktorých mnohé majú dodnes cenné gotické
nástenné maľby.
Arnutovce – gotický r.-k. kostol, zo zač. 15 stor., renesančná veža z 2/2 16. stor.
Behárovce – kaplnka sv. Michaela Archanjela z r. 1823,
Betlanovce – pôvodne gotický r.-k. kostol, z r. 1309, klenba z 2/2 18. stor. loď z 20. stor.
Bijacovce – kostol z pol. 13. stor., neskôr niekoľkokrát prebudovaný. Drevený strop bol
nahradený klenbou, ktorá porušila vzácne maľby, ( sú zachované v podkroví),
– románska rotunda z 13. stor.
Brutovce – rímskokatolícky kostol zo 14. stor., v 18. a 20. stor. upravený, gotická rezba
Madonny na oltári – 15. stor.
Bystrany – klasicistický r.-k. kostol, z r. 1779 – 84.
Danišovce – ranogotický r.-k. kostol, z r. 1270, klenba lode z 15. stor., bývalý hlavný
gotický oltár a sv. Mária Magdaléna z r. 1410 sú v zbierkach Spišského múzea v Levoči.
Dedinky – barokovo klasicistický kostol z r.1835
Dravce – pôvodne ranogotický kostol sv. Alžbety vdovy z 13. stor., gotický oltár z 15.
stor.
Dúbrava – pôvodne gotický kostol Jána Krstiteľa, v r. 1654 renesančne prebudovaný,
prestavaný v 19. stor., zariadenie je neskororenesančné zo 17. stor.,
Granč - Petrovce – renesančný r.-k. kostol, z r. 1626, upravený r. 1815
Gelnica - Kostol Nanebovstúpenia Panny Márie zo 14. stor. Veža kostola dostala dnešnú
podobu v r.1867-1869. Evanjelický kostol bol postavený v klasicistickom slohu v tvare gréckeho
kríža.
Harichovce – pôvodne gotický r.-k. kostol, z 15. stor., barokovo upravený, nástenná
maľba J. Hanulu
78
RSTP stredného Spiša
Harakovce – ranogotický r.-k. kostol z 2/2 13. stor., renesnčne prestavaný r. 1662
a 1693, klasicisticky upravený r. 1791 - gotický drevený oltár je dnes v kostole sv. Jakuba
v Levoči, vnútorné barokové vybavenie je z 18. stor., lavice sú zo 17. stor.
- kaplnka pod Braniskom zo zač. 20. stor.
Helcmanovce – gr.-k. renesančný kostol z 16. stor., v 18. stor. barokovo upravený
Henclová – r.-k. kostol z r.1889
Hnilec – pseudogotický r.-k. kostol z r. 1894 - 97.
Hnilčík – pseudorománsky r.-k. kostol z r. 1882 – 85, – kaplnka z 19. stor.
Hodkovce – kaplnka z r. 1803
Hrabušice – pôvodne románsky r.-k. kostol z pol. 13. stor., neskorogotický oltár z r.
1516-20.
Hranovnica – pôvodne neskororománsky kostol, koncom 14. stor. goticky prestavaný,
v 17. až 19. stor. barokovo a klasicisticky upravený.
Hrišovce – kaplnka z r. 1830
Chrasť nad Hornádom – románsky r.-k. kostol r. 1302, r. 1642 rozšírená štvorcová veža
a štyri apsidy, dnes sú len 3, gotické nástenné maľby a maľby J. Hanulu
Iliašovce – r.-k. kostol z r. 1768 – 1770 a 1799
Jablonov – r.-k. kostol Márie Magdalény v klasicistickom slohu z r.1827
Jaklovce – ranogotický kostol z 13. stor., upravený v 19. a 20. stor., nástenné maľby
z 15. stor.
Jamník – pôvodne gotický r.-k. kostol zo zač. 14. stor. s renesančnou vežou so štítkovou
atikou zo 17. stor., v r. 1951 novopostavený.
Jánovce – neskororománsky r.-k. kostol z 13. stor., zgotizovaný v 14. stor.
a zbarokizovaný v 18. stor.
Kláštorisko – zvyšky kartuziánskeho kláštora, archeologická lokalita zo 14. st.
Kluknava – renesančný kostol z r. 1555, barokovo prestavaný v r. 1710.
Kolinovce – klasicistický r.-k. kostol z r. 1830
Korytné – klasicistický r.-k. kostol z r. 1816; – kaplnka z r. 1817;
Krompachy – barokovo-klasicistický r.-k. kostol sv. Jána Evanjelistu z r. 1782,
a pseudogotický evanjelický kostol z r. 1883
Kurimany – barokový r.-k. kostol sv. Kvirína, postavený na starých základoch, interiér
gotický – krstiteľnica, gotický oltár archy s plastikami z okruhu majstra Pavla z Levoče 1510,
interiér z 18. stor.
Levoča - kostol sv. Jakuba, najväčší gotický kostol na Spiši zo 14. stor. V jeho interiéri
sa nachádza 11gotických a renesančných oltárov. Hlavný oltár je najvyšší got. oltár na svete.
Pochádza z dielne Majstra Pavla (r. 1507-1517). Vzácnym umeleckým dielom sú nástenné
maľby, najstaršie z nich sú zo 13. stor. kostol sv. Ladislava, zvaný aj jezuitský, aj čierny, alebo
Nanebovzatia P. Márie, minoritský a gymnaziálny pochádza zo 14. stor. kostol Navštívenia
Panny Márie, neogotický, je pútnickým miestom na Mariánskej hore nad mestom. Evanjelický
kostol bol postavený v tvare gréckeho kríža v r. 1825-1837, kostol a kláštor minoritov pri
Košickej bráne - neskorobarokový z 18. stor., sv. Ducha na mieste románskeho kostola.
Letanovce – pôvodne neskororománsky r.-k. kostol z pol. 13. stor., v 18. stor.
zbarokizovaný,
Lúčka – klasicistický r.-k. kostol Kráľovnej sv. Ruženca z r. 1837;
Markušovce – pôvodne neskororománsky r.-k. kostol z 13. stor., bohatý a historicky
vzácny interiér
Margecany – kostol z r. 1825,
Matejovce n / Hornádom – ranogotický r.-k. kostol z 12. stor., úpravami stratil pôvodný
charakter
Mníšek nad Hnilcom – evanj. kostol z r. 1787, kat. kostol z r. 1829
Nálepkovo – katolícky barokový kostol z r. 1770 s interiérom zo 16. stor.,
- evanj. Klasicistický kostol z r. 1785
79
RSTP stredného Spiša
Nižné Repaše – gréckokat. kostol zo 14 stor. renesančne zaklenutý v 17. stor., interiér
z 18. stor.
Nižný Slavkov – kat. gotický kostol z 13. stor. , obnovený v r. 1890, – prícestná kaplnka
z 19. stor.
Odorín – neskororománsko-ranogotický r.-k. kostol z 3/4 13. stor., v 15. stor.
prebudovaná klenba, zbarokizovaný v 18. stor., v interiéri neskorogotická socha
Madony.
Baroková fara z r. 1826, klasicisticky upravená.
Olcnava – neoklasicistický r.-k. kostol z konca 19. stor., gotická socha Madony zo 14.
stor., interiér z časti zo 17. a 18. storočia.
Olšavica – gotický gr.-k. kostol z r. 1308, koncom 17. stor. zaklenutý s barokovým
a klasicistickým interiérom.
Ordzoviany – ranogotický r.-k. kostol sv. Antona Pustovníka z pol. 13. stor. , v 17. stor.
prestavaný, – prícestná kaplnka sv. Juliány z 18. stor.,
Pažica – kaplnka sv. Rozálie z r. 1663 rokokovo upravená, – kaplnka sv. Jána
Nepomuckého z r. 1776
Poľanovce – pôvodne gotický r.-k. kostol, úpravy z r. 1765, náhrobné platne z r. 1442
a 1501,
Pongrácovce – r.-k. kostol sv. Stanislava z konca 13. stor., gotické nástenné maľby zo
14. stor., gotická socha Madonny, socha sv. Sebastiána z 15. stor., – baroková kaplnka z 13.
stor. so sochou sv. Jána Nepomuckého;
Poráč – klasicistický gr.-k. kostol z r. 1773 –76
Richnava – novogotická kaplnka z 19. stor.
Rudňany – r.-k. kostol z 2/2 19. stor.
Slatvina – ranogotický r.-k. kostol z 2/2 13. stor., nástenné maľby zo 14. stor.
neodkryté, kamenná krstiteľnica zo 14. stor., interiér z 18. a 19. stor.
Slovinky – klasicistický gr.-k. kostol z r. 1808,
Smižany – ranogotický r.-k. kostol z 2/2 13. stor., po r. 1436 zaklenutá loď
Smolník – r.-k. kostol sv. Kataríny z r. 1332 bol po požiari v roku 1800 barokovo
prestavaný, ev. kostol z r.1787 a radnica z r. 1721
Smolnícka Huta – novorománsky kat. kostol z r. 1751, upravený v r. 1924
Spišský Hrhov – ranogotický r.-k. kostol sv. Šimona a Júdu z 13. stor. s barokovým
interiérom zo 17. a 18. stor., obnovený r. 1708, štítková renesančná atika so sgrafitom
Spišský Hrušov – pôvodne gotický r.-k. kostol z 13. stor., prestavaný v 17. a 18.stor.,
gotický zvon z r. 1521
Spišská Nová Ves – gotický r.-k. kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. stor.
Neogotická veža je svojou výškou 87 m najvyššou na Slovensku. Najkrajší vstup do kostola je
cez južný gotický portál s kamenným reliéfom Korunovanie Panny Márie. V kostole sa nachádza
súsošie Ukrižovania z dielne Majstra Pavla, renesančná fresková výzdoba, tabuľový obraz
znázorňujúci umučeného Krista a Bolestnú Pannu Máriu z roku 1500. V sakristii sa nachádza
strieborná monštrancia zo 16. stor.
– evanjelický kostol je vybudovaný v klasicistickom slohu z r. 1790 - 96
– Malý kostol ( slovenský ) – barokový r.-k. kostol z r. 1723 - 31
Spišské Podhradie – pôvodne gotický r.-k. kostol Narodenia Panny Márie z 13. stor.
s gotickou krstiteľnicou z 15. stor. Evanjelický kostol z r. 1799-1808, Mestský špitál – kláštor
Milosrdných bratov. Rehoľa Milosrdných bratov tu založila najstaršiu riadnu nemocnicu na
Spiši. Židovská synagóga je jednou z mála zachovaných židovských synagóg na Spiši. Spišská
Kapitula sa v 13. stor. stala sídlom spišského prepoštstva . Od roku 1647 tu pôsobili Jezuiti a od
roku 1776 sa Kapitula stala sídlom cirkevnej správy( biskupstvom) celého Spiša, Liptova
a Oravy. Za zmienku stojí rom.-got. Katedrála sv. Martina z r. 1275, Biskupský palác z pol. 13.
stor., neskôr barokovo upravený, Hodinová veža – vstupná brána do bývalého francúzskeho
parku a Hradobné opevnenie z 15. stor., vysoké 4-5 metrov a široké asi 1 meter.
Spišské Tomášovce – pôvodne gotický r.-k. kostol z ½ 14. stor.. po r. 1846 klasicisticky
prestavaný
80
RSTP stredného Spiša
Spišský Štiavnik – r.-k. kostol zo 14. stor., zbarokizovaný v 18. stor.
Spišský Štvrtok – kostol sv. Ladislava s románskymi oknami na veži kostola,
zbarokizovaný v r. 1693. V r. 1473 pristavaná gotická Kaplnka Zápoľských s oltárom z konca
19. stor. s obrazom Nanebovzatia P. Márie z r. 1450, najkvalitnejšia gotická stavba na
Slovensku.
– ranobarokový kláštor minoritov pochádza z r. 1668
Spišské Vlachy – pôvodne románsky farský r.-k. kostol sv. Jána Krstiteľa z 13. stor. Po r.
1434 prestavaný do neskorogotického slohu. K vzácnym pamiatkam v kostole patrí krucifix
z dielne Majstra Pavla a dvojdielna bronzová gotická krstiteľnica.
– evanjelický kostol barokovo klasicistický pochádza z r. 1787, vežu k nemu dobudovali
neskôr.
– Mariánsky stĺp je z r. 1728 a gotická radnica z 15. stor.
Stratená – neogotický r.-k. kostol z r. 1909, - drevená kaplnka z r. 1800
Štós – gotický katolícky kostol z 15. stor., evanjelický kostol z r.1786
Štóske sedlo – pútnicky kostol sv. Márie z r. 1757
Švedlár – gotický r.-k. kostol z polovice 14. stor., v polovici 17. stor. zbarokizovaný , bronzová krstiteľnica z r. 1360 od majstra Konráda , - evanj. kostol klasicistický z r. 1787.
Teplička n. Hornádom – pôvodne gotický kat. kostol zo 14. stor., v r. 1775
zbarokizovaný
Tichý Potok – gr.-k. gotický kostol zo zač. 14. stor., v r. 1696 barokovo prestavaný
Torysky – gr.-k. kostol z r. 1861
Tvarožná – gotický r.-k. kostol z 13. stor., klasicisticky upravený a evanjelický barokovo
klasicistický kostol z r. 1778
Úhorná – barokový kat. kostol z r. 1749
Úloža – barokový r.-k. kostol z 18. stor.
Vítkovce – ranogotický r.-k. kostol z 2/2 13. stor., s renesančnou klenbou, upravený
v 19. stor., v interiéri gotické pastofórium, zvyšky nástenných malieb zo 14. stor.
Vlková – neskorobarokový r.-k. kostol z r. 1779 postavený na mieste kostola zo 14. stor.,
interiér – gotický oltár z r. 1480
Vydrník – klasicistický r.-k. kostol z r. 1801, postavený na základoch gotického kostola
z 13. stor.
Vyšný Slavkov – r.-k. kostol z r. 1884, socha panny Márie zo 14. storočia.
Vyšné Repaše – pôvodne gotický kat. kostol sv. Kataríny Alex., zo 14. stor., v r. 1730
zbarokizovaný s bohatým interiérom, – kalvária z 18. stor. v ľudovom baroku, – kaplnky z 18.
a 19. stor.
Závada – kat. pôvodne gotický, v 18. stor. prestavaný kostol
Závadka – gr.-k. kostol z 18. stor.
Žehra – ranogotický kostol sv. Ducha začali stavať v r. 1245 - 70. Je typickou stavbou
prechodného obdobia. Najvzácnejšie sú nástenné maľby, je nimi pokryté celé presbytérium
a severná stena lode. Najstaršie maľby pochádzajú z konca 14. stor. Vzácne je i zariadenie
kostola – kamenná krstiteľnica z 13. stor., oltáre a kazateľnica zo 17. stor., gotická oltárna skriňa
z r. 1663.
Žehra – Hodkovce – kaplnka z r. 1803 s hrobkou Csákyovcov.
Komentár k časti sakrálne pamiatky:
Na 87 miestach územia sa nachádzajú pamiatky sakrálneho charakteru (kostoly, kláštory,
kaplnky), mnohé veľmi veľkej historickej hodnoty. Bohatstvo potenciálu sakrálnych pamiatok
stredného Spiša ponúka možnosť tvorby nových produktov CR ako by mohla byť duchovná,
alebo púťová turistika.
81
RSTP stredného Spiša
1.6.1.9
Mestské pamiatkové rezervácie a zóny
V okrese Spišská Nová Ves sa nachádzajú tri pamiatkové zóny : Spišská Nová Ves,
Spišské Vlachy a Markušovce. Nachádzajú sa tu tieto kultúrno – historické celky:
Spišská Nová Ves
• Spišská Nová Ves – mestská pamiatková zóna
• gotický kostol zo 14. st. (katolický)
• najvyššia kostolná veža (neogotická) na Slovensku (87 m ) s vyhliadkou
• evanjelický kostol z roku 1796
• námestie šošovkovitého tvaru ( najväčšie na Spiši)
• Provinčný dom, Radnica – budova v klasicistickom štýle
• Reduta – secesná budova z roku 1900
Spišské Vlachy
• mestská pamiatková zóna
• stredoveké mestečko založené v 2.pol. 12. storočia
• neskorogotický kostol sv. Jána Krstiteľa z 1.pol. 13. storočia
• gotická radnica z 15. stor. s kaplnkou
• Mariánsky barokový stĺp z r.1728
Markušovce
• pamiatková zóna
• zvyšky gotického hradu z 2. pol. 13. storočia
• renesančný kaštieľ z r. 1643
• letohrádok Dardanely z r. 1778 s expozíciou klavesových nástrojov
• neskororománsky kostol z 13. storočia.
V okrese Levoča sú dve mestské pamiatkové rezervácie ( Levoča, Spišská Kapitula),
jedna mestská pamiatková zóna ( Spišské Podhradie), dve pamiatkové zóny ľudovej
architektúry ( Nižné Repaše a Torysky) a pamiatky zapísané do svetového prírodného a
kultúrneho dedičstva UNESCO.
Levočaa
• starobylé námestie s meštianskými domami
• hradby z 13. st.
• evanjelický kostol
• chrám sv. Jakuba – gotika, s najvyšším oltárom (18,6m) z dielne Majstra Pavla
• gotická radnica, prestavaná v r. 1615
• Thurzov dom
• Mariánska hora s neogotickým kostolom
Spišská Kapitula
• Katedrála sv. Martina, neskororománska stavba z r. 1275, dostavaná v gotickom
slohu, bohatá výzdoba
• Biskupský palác, románsky, barokovo upravený
• Hodinová veža z r. 1739
• Kanonické domy, gotické a renesančné, neskôr barokovo prestavané
• Hradobné opevnenie – z 15. stor. , široké 1 m a vysoké 4-5 m.
Do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO sú zapísané
• Spišský hrad – hradný komplex z 12. storočia
82
RSTP stredného Spiša
•
•
Spišské Podhradie a Spišská Kapitula
románsko – gotický kostol sv. Ducha v Žehre (r. 1274) so vzácnymi freskami z 14. a
15. storočia
Nižné Repaše a Torysky pamiatkové zóny ľudovej architektúry:
• zachovaná ľudová architektúra a kultúra
V okrese Gelnica sú dve pamiatkové zóny – mesto Gelnica a obec Smolník.
Gelnica
• zvyšky gotického hradu z 13. stor.
• meštiacke klasicistické a barokové domy s typickou manzardovou strechou
• banícke domy spišského typu
• gotický kostol z 13. stor., prestavaný v 14.stor., s hodnotným interiérom
• banícke múzeum
• kamenný most cez rieku Hnilec – technická pamiatka
Smolník
• rímskokatolícky kostol sv. Katatíny, z r. 1332, v r. 1800 barokovo prestavaný
• radnica z roku 1721,
• pôvodný renesančný dom bývalej banskej komory,
• bývalý prícestný hostinec z 19. stor.
• Uhornianske jazero z r. 1768 – technická pamiatka
1.6.1.10
Národnohistorické pamiatky, ľudová kultúra a
architektúra
Úhorná – zrubové drevenice
Závadka – zrubové domy
Závada – drevenice
Poráč – ľudová architektúra
Torysky, Nižné Repaše – pamiatkové zóny ľudovej architektúry
Gelnica a Smolník – banícke domy
Ordzoviany – ľudové domy
Bugľovce – dva ľudové domy, niekoľko stodôl a hoepodárskych stavieb
1.6.1.11
Potenciál hôr a krasových útvarov
Územie stredného Spiša, najmä jeho časť Spišsko-gemerského krasu, Podhradská kotlina,
Dreveník a planina Galmus patria z dôvodu výskytu jaskýň, priepastí a hojnosti ostatných
krasových útvarov spolu so Slovenským krasom a nízkotatranskou oblasťou k najhodnotnejším
na Slovensku.
V tejto stati zhodnotíme potenciál týchto prvkov :
o vyhliadkové kopce a vrcholy,
o vyhliadkové bralá a skaly,
o kaňony,
o jaskyne, priepasti a krasové útvary,
o zvláštnosti a rarity prírody
83
RSTP stredného Spiša
Vyhliadkové kopce a vrcholy :
( TZT – turisticky značená trasa )
vrchol
Predná hoľa,
Ondrejisko,
Veľká Knola,
Kopanec,
Suchý vrch,
Čertova hlava,
Dobšinský vrch,
Matka božia,
Medvedia hlava,
Dobšinský kopec,
Kláštorisko,
Čertova sihoť,
výška
1 545 m n. m.,
1 270 m n. m.,
1 266 m n. m.,
1 132 m n. m.,
1 121 m n.m.,
1 081 m n. m.,
970 m n. m.,
906 m n. m.,
903 m n.m.,
851 m n.m.,
838 m n. m.,
822 m n. m.,
TZT
áno
nie
áno
nie
nie
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
lokalita
Slovenský raj, najvyšší vrchol
Slovenský raj, juhozápad
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj , Biele Vody
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj, Kláštorisko
Stolica,
Zlatý stôl,
Volovec,
Hekerová,
Kloptaň,
Biele skaly,
Kojšovská hoľa,
Pipitka,
Pipitka,
Osadník,
Pálenica,
Ferdinantka,
1 475 m n. m.,
1 322 m n. m.,
1 284 m n. m.,
1 259 m n.m.,
1 153 m n. m.,
1 251 m n.m.,
1 246 m n. m.,
1 225 m n. m.,
1 224 m n.m.,
1 185 m n.m,
1 115 m n. m.,
1 040 m n.m.,
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
Slovenské rudohorie, najv. vrchol
Volovské vrchy, najv. vrchol
Volovské vrchy, rozhľad 360o
Volovské vrchy
Volovské vrchy
Volovské vrchy
Volovské vrchy
Volovské vrchy, výhľ. na Z. a J.
Volovské vrchy
Volovské vrchy
Volovské vrchy
Volovské vrchy
Bukovec,
Ostrý vrch,
Biela skala,
Závadka,
Vysoký vrch,
1 126 m n.m.,
1 082 m n. m.
926 m n.m.,
889 m n.m.,
873 m n.m.,
áno
nie
áno
áno
nie
Hnilecké vrchy, najvyšší vrchol
Hnilecké vrchy
Hnilecké vrchy
Hnilecké vrchy
Hnilecké vrchy
Roháčka,
Smrekovica,
Sľubica,
Spišská,
Krúžok,
Strieborná hora,
Brezová,
Hrádok,
Brutovce,
Mariánska hora,
Dreveník,
1 028 m n. m.,
1 199 m n. m.,
1 129 m n. m.,
1 056 m n.m.,
976 m n. m.,
949 m n.m.,
947 m n.m.,
908 m n. m.,
883 m n.m.,
áno
nie
áno
nie
áno
nie
áno
nie
nie
áno
áno
Čierna hora, Margecany
Branisko
Branisko
Levočské vrchy
Levočské vrchy
Levočské vrchy
Levočské vrchy
Levočské vrchy, Bukovinka
Levočské vrchy
Levočská planina
Podhradská kotlina
TZT
nie
áno
lokalita
Slovenský raj
Slovenský raj
609 m n.m.,
Vyhliadkové bralá, skaly, skalné útesy :
vrchol
výška, rozloha
Holý kameň,
1 106 m n. m.,
Tomášovský výhľad, 667 m n. m.,
84
RSTP stredného Spiša
Bykárka,
1 067 m n. m.,
Majerská,
Ihla,
Ihrík, útvary Lievik, Tunel, 652 m n.m.,
Skalná veža,
Kazateľnica,
Havrania skala,
1 156 m n. m.,
Sokolica,
Sovia skala,
552 m n.m.,
Srnčie skaly,
Rárohove skaly,
Ludmanka,
Gačovská skala,
1 106 m n.m.,
Červená skala,
1 109 m n.m.,
Ostrá skala,
970 m n.m.,
Skalisko,
1 293 m n.m.,
Folkmárska skala,
915 m n. m.,
Turniská,
40 m skalné piliere,
Murovaná skala,
Kojšovská skala,
Červené skaly,
Krížny hrb,
822 m n.m.,
Slovinská skala,
Biela skala,
926 m n. m.,
Skala,
1 014 m n. m.
Závadské skaly,
800 m n.m.,
Červené skaly,
390,5 ha
Markušovský skalný hríb
Farská skala,
423 m n.m.,
Kurtova skala,
Veľká skala,
930 m n.m.,
Rajtopíky,
1 063 m n.m.,
áno
áno
áno
áno
nie
áno
áno
áno
áno
nie
nie
áno
áno
nie
nie
áno
áno
áno
áno
nie
nie
áno
nie
áno
nie
áno
nie
áno
nie
áno
áno
áno
Slovenský raj
Slovenský raj, Prielom Hornádu
Slovenský raj, Ludmanka
Slovenský raj, Prielom Hornádu
Slovenský raj, Tri kopce
Slovenský raj, Prielom Hornádu
Slovenský raj, centrálna časť
Slovenský raj, nad Stratenou
Slovenský raj, Čingov
Slovenský raj
Slovenský raj, Tri kopce, (PR)
Slovenský raj, Prielom Hornádu
Slovenský raj, nad Dedinkami
Geravy, Slovenský raj
Dobšinská Ľadová Jaskyňa, ( PR )
Volovské vrchy, Volovec
Kojšovská dolina
Kojšovská dolina
Kojšovská dolina
Kojšovská dolina
Kojšovská dolina
Kojšovská dolina
Hnilecké vrchy
Hnilecké vrchy, Slovinky
Hnilecké vrchy, pri Bielej skale
Hnilecké vrchy, Závadka
Poráčska dolina, (NPR)
Markušovce
Chrasť n. Hornádom, (CHPV)
Gelnica
Branisko
Branisko
Rokliny a kaňony :
- rokliny Slovenského raja s príslušnými vodopádmi :
- Kláštorská roklina, je s TZT
o vodopád Objaviteľov, vodopád Antona Straku, Dúhový vodopád, Kaskády
Gustáva Nedobrého, Malý vodopád, vodopád Kartuziánov, Machový vodopád
- Kyseľ, bez TZT
o Barikádový vodopád, Kaplnkový vodopád, Roklina, vodopád v Temnici,
Obrovský vodopád, Karolinyho vodopád
- Vyšný Kyseľ, je s TZT
o Malý vodopád, Machový vodopád
- Piecky, je s TZT
o Veľký vodopád, Kaskády, Terasový vodopád
- Sokolia dolina, je s TZT
o Bočný vodopád, Skalný vodopád, Závojový vodopád ( 86 m, najvyšší
v Slovenskom raji ), Vyšný vodopád
- Suchá Belá, je s TZT
o Misový vodopád, Roklina, Okienkový vodopád, Korytový vodopád, Bočný
vodopád, Kaskády
85
RSTP stredného Spiša
-
-
Veľký Sokol, je s TZT
o Kaskády, Malý vodopád, Veľký vodopád, Róthova roklina
- Zejmarská roklina, je s TZT
o Nálepkove vodopády
- Zelená dolina, bez TZT,
o Nižné Kaskády, vodopád Skok, Vyšné Kaskády
- Prielom Hornádu, je s TZT
o 16 km dlhý, až 150 m hlboký, miestami len niekoľko m široký
- tiesnina Veľká Biela voda, je s TZT
o kaňon v dolnej časti doliny Veľkej Bielej vody
- Tomášovská Belá, je s TZT
o s horským potokom Biely potok
- kaňon Lesnice, je čiastočne s TZT
o kaňon len na časti doliny
- Stratenský kaňon, je s TZT
o na rieke Hnilec v hornom toku
- Malý Sokol, bez TZT
o prírodná rezervácia
- tiesňava Zadná diera, bez TZT
o
- Čierna dolina
o
- Bočné Piecky
o
roklina Peklo, Dreveník, s TZT
Poráčska dolina, 9 km dlhá, v masíve Galmusu v Hnileckých vrchoch, s TZT
Svätojánska dolina, v masíve Galmusu, bez TZT
Bielovodská dolina, v masíve Galmusu, bez TZT
Jaskyne, priepasti a krasové útvary :
Jaskynné priestory a priepasti svojou utajenosťou a neprístupnosťou dráždia ľudskú
predstavivosť a fantáziu, a stávajú sa tak vysokovyhľadávanou atrakciu cestovného ruchu.
Stredný Spiš je klenotnicou aj týchto prírodných vzácností a zvláštností, ktoré sa nachádzajú viac
menej sústredené na celom jeho území ( Spišsko-gemerský kras, Galmus, Dreveník, Branisko ).
Ak sú tieto podzemné priestory bohato vyzdobené rôznymi krasovými útvarmi, alebo obsahujú
niečo výnimočné (ľad, sintrová výzdoba ap.), stávajú sa tak obrovským potenciálom pre rozvoj
cestovného ruchu. Napr. v r. 1998 navštívilo 12 slovenských spístupnených jaskýň 500 tis.
Návšetvníkov.
verejnosti prístupné jaskyne
D o b š i n s k á ľ a d o v á j a s k y ň a – objavená v r. 1870 a osvetlená od r. 1887, svetový
unikát, objem ľadu 110 000 m3 od doby ľadovej vo štvrtohorách ( vek 220 tisíc r. pred n.l. ),
dĺžka jaskyne je 1 368 m. Otvorená len v lete – máj - september.
Mimo územia stredného Spiša v jeho juhozápadnom susedstve je v pásme pohorí
Vysokých a Nízkych Tatier a Spišsko-gemerského krasu sústredených 10 z 12 slovenských
sprístupnených jaskýň. Okrem Došinskej ľadovej sú to ešte Bystrianska, Važecká, Demänovská
ľadová, Slobody, Belianska, Ochtinská aragonitová, Domica, Gombasecká, Jasovská jaskyňa.
verejnosti neprístupné jaskyne
86
RSTP stredného Spiša
Medvedia jaskyňa, nad Klauzami v Slovenskom raji – paloentologické nálezisko, národná
prírodná pamiatka, kosti jaskynného medveďa.
Stratenská jaskyňa, sa nachádza v masíve Hanesovej, Slovenský raj, a je najväčšou jaskyňou
na Slovensku, s cca 23 km chodieb, priestor Rozprávkového dómu má viac ako 5 000m3, šírka
chodieb je až 20-25m.
Dufart, v masíve Ihríka, Slovenský raj
Psie diery, Slovenský raj, – s kosťami medveďa
Čertova diera, Slovenský raj, – 45 m dlhá, archeologické nálezisko, kanelovaná keramika
Čertova jaskyňa – Slovenský raj
Zlatá diera, pod Glacom, Slovenský raj, – s podzemným potokom
Ružova jaskyňa – Slovenský raj
Kašelova diera, Vernárska tiesňava, Slovenský raj
Šarkanova diera, ( známa aj ako Poráčska jaskyňa ), Galmus, Hnilecké vrchy, – 117 m dlhá
jaskyňa, prírodná pamiatka
Homološova diera, Poráčska dolina, Hnilecké vrchy, – 91 m dlhá jaskyňa
Veľká Ružínska jaskyňa, Čierna hora
jaskyne v masíve Havranej skaly, Slovenský raj
jaskyne v masíve Kyseľa, Slovenský raj
Dreveník, Podhradská kotlina, – je tu 24 preskúmaných jaskýň, niektoré majú ľadovú výzdobu (
najzámejšie sú Puklinová j., jaskyňa Strecha ),
jaskyne v Svätojánskej doline, Galmus, Hnilecké vrchy, – niektoré sú ešte nepreskúmané
krasové útvary
-
Hanesová – krasová planina, Slovenský raj
jaskynné prepadlisko Duča, masív Hanesová ( nad Dobšinskou ľadovou jaskyňou ),
Slovenský raj, rozloha 0,5 ha.
Stratená – početné krasové útvary na povrchu aj v podzemí, Slovenský raj, NPR
Geravy – krasová planina, Slovenský raj
Glac – krasová planina, krasové závrty a škrapy na Veľkej poľane, Slovenský raj
Sokol – povrchové krasové útvary, steny až 300 m vysoké, vodopády, čereje,
Slovenský raj, NPR
Hranovnícke pleso – travertínové terasy a útvary z obdobia pleistocénu, Slovenský raj,
PP
Dreveník – sústava travertínových kôp ( skalné mesto ), časti : Kamenný raj, Peklo.
Veľkosť : 2 km dlhý, 0,8 km široký, Podhradská kotlina, NPR
Sivá Brada – travertínová kopa o priemere 500 m, niekoľko minerálnych prameňov,
poškodený gejzír, NPR
Hradný vrch – travertínová kopa, NPP
Pažica – travertínové kopa, CHPV
Galmus – krasová planina v Hnileckých vrchoch. Sú tu vápencové rokliny – Poráčska,
Svätojánska, Bielovodská
Rajtopíky – skalné mestečko v masíve Sľubice, Branisko, NPR
Zvláštnosti a rarity prírody :
-
Občasný prameň, pod Havraňou skalovou, Slovenský raj, PP
termálny prameň ( 19,5o C) na Hranovnickom plese, CHPV
vyvieračka v rokline Malý Sokol, Slovenský raj, NPR
vyvieračka Zejmarská studňa, Slovenský raj,
skalné mesto Dreveník, UNESCO
87
RSTP stredného Spiša
-
ponor Diablova diera, Branisko
220 ročné duby v parku kaštieľa v Bijacovciach
200 – 250 ročné lipy malolisté v lipovom poraste Uhliská ( Kohlwald ) v Levočskej
doline
1.6.1.12
História ľudskej činnosti
Tento prvok primárnej ponuky cestovného ruchu predstavuje špecifickú ponuku, ktorá je
výsledkom bežnej ľudskej činnosti, ľudí pôsobiacich na tomnto území v dávnej aj nedávnej
minulosti. Fakty o spôsobe života prinášajú archeologické nálezy, pozostatky a svedectvá o
baníckej a hutníckej minulosti, historické cesty, ktoré prechádzali územím a zachované technické
pamiatky.
Archeologické náleziská :
-
Dreveník, Spišské Podhradie – z eolitickej doby, doba kamenná, bronzová
Myšia hôrka pri Spišskom Štvrtku – ojedinelý nález, otomanská kultúra ( 3500 rokov).
Najstaršia známa kamenná architektúra na území Slovenska – opevnená osada mestského
charakteru zo strednej doby bronzovej.
Čingov, Smižany – Hradisko , nálezy z mladšej doby kamennej, osídlenie od paleolitu po
stredovek, púchovské a slovanské hradisko, veľkomoravský hrob
Vitkovce – hradisko z doby železnej
Šarkanova diera, Galmus – jaskyňa s nálezmi bukovohorskej kultúry
Kláštorisko, Slovenský raj – mladšia doba kamenná, doba bronzová, železná,
kartuziánsky kláštor, nálezy zo 14. stor.
Čertova diera, Slovenský raj – paleontologické nálezy
Zelená hora, Slovenský raj – koniec doby kamennej, bádenská kultúra, zbytky
kamenného hradu
Medvedia jaskyňa, Slovenský raj – paleontologické nálezy, triasové vápence, bohatá
kvapľová výzdoba, kosti jaskynného medveďa
Čertova sihoť, Slovenský raj – hradisko z neskorej doby bronzovej
Vydrník – sídlisko z doby veľkomoravskej
Homološova diera, Poráčska dolina – mladšia doba kamenná
Matejovce – mladšia doba kamenná, doba bronzová
Spišské Vlachy – praveké osídlenie
Chrasť nad Hornádom – rotunda
Bijacovce –
Šarvanec ( Beharovce ) – primitívne štiepané kamenné drobnotvaré nástroje z obdobia 80
– 40 tis. r. pred n.l.., hradisko z paleolitu
Smižany – veľkomoravské sídlisko, r. 1246 obec kráľovských psovodov
Krigov, pri Pavľanoch – základy jednoloďového románskeho kostola a obydlí
Zalužany pri Nemešanoch – základy ranogotického kostola
Ordzovany – lineárna keramika
Na území sa nachádzajú stopy z osídľovania najstaršími Slovanmi z predveľkomoravského
obdobia.
Stredoveká banícka a hutnícka história a jej pozostatky :
Banícke múzeum v Gelnici chráni a uchováva exponáty a nástroje z baní Hnileckej
doliny. Expozície sú inštalované v budove bývalého mestského magistrátu. So zberom
dokumentačného materiálu súvisiaceho s históriou mesta a baníctva započal riaditeľ meštianskej
88
RSTP stredného Spiša
školy v Gelnici Leopold Gruss, v zbere po ňom pokračoval učiteľ Samuel Fabriczy. V roku
1938 práve jeho zásluhou bolo otvorené provizórne múzeum v príľahlej budove bývalého
mestského magistrátu slúžiaceho predtým ako sýpka a stajňa. Pre nepochopenie mesta múzeum
zaniklo. V povojnovom Československu vznikla znovu myšlienka na zriadenie Baníckeho
múzea. Na tento účel bola pridelená budova radnice. V roku 1960 sa začalo s generálnou
opravou budovy a pre verejnosť bolo Banícke múzeum sprístupnené 25. februára 1963. Radnica
je stredom starého mesta z roku 1802. Vznikla z pôvodne renesančného jadra, pričlenením
ďalších budov v duchu tereziánskeho baroka. Nad portálovým rizalitom sa vypína mohutná
baroková veža, ktorá je jednou z typických znakov Gelnice.
Expozície:
baníctvo - staršia a novšia banská technika, hámornícka výroba, stredoveké cechovníctvo a
remeslá, osvetľovacia technika - vývoj, klinčikárstvo, výroba železného tovaru - fir. Antony,
geolog. expozícia, izba baníka, vchod do bane v skutočnej veľkosti, modely výťažby rudy a
vody, klopačky (zvony), sviatočné uniformy baníkov, obraz Smrť baníka, gelnická Madona,
mučiareň - dereš a i.
Okrem stálych expozícii Banícke múzeum usporadúva výstavy ( 5 - 6 ) vlastné a
prevzaté, prednášky, besedy, čítanie povestí, derešovanie pod holým nebom, pasovanie baníka a
iné.
Staré banícke a hutnícke obce a miesta :
-
Bindt, Hnilčík – pozostatky baní na Cu a Fe rudu
Roztoky, Hnilčík – pozostatky starých banských štôlní
Rudňany – 6 storočí ťažba Ag, Cu, Hg, v 20. stor. Fe ruda
Havrania dolina, Mlynky – ťažba medenej a železnej rudy, v 19. stor. vysoká pec a hámre
Smolník – od 13. sotr. slobodné banské mesto, v 19. stor. útlm baníctva
Slovinky – od 13. stor. Cu, potom aj Ag, Fe až do r. 1989
Krompachy – tri huty už v r. 1574, ťažba Au, Cu a Ag
Gelnica – od r. 1435 slobodné banské mesto, ťažba Au, Ag, Cu a Fe, v okolí značné
pozostatky po banskej činnosti
Štós – ťažba Cu, Ag, Fe, v 18. stor. výsady banského mestečka
Švedlár – banská osada v 14. stor., najväčší rozmach v 17. – 18. stor., bane na Cu ,
banský úrad
Kojšov a Folkmár – zvyšky baní a hámrov na železo a med
Hnilec – v 14. – 16. stor. dolovali Ag rudu, v 19. stor. tu boli hámre
Smižany – hutníctvo , vysoká pec do r. 1886
Stratená – v r. 1723 vysoké pece – až do r. 1927
Dobšiná – nie je súčasťou Spiša, ale svojou baníckou históriou je s ním silne spojená. Je
to najvýznamnejšia stredoveká banícka obec ( Ag, Cu, Ni, Fe, kobalt ) v Slovenskom
Rudohorí ( v neďalekej Lániho hute bola prvá vysoká pec na Slovensku, v r. 1680 ).
Mlynky – ruda Cu, Fe, vysoká pec a hámre, staré štôlne v okolí
Helcmanovce – baníctvo od 14. stor.
Mníšek nad Hnilcom – stredoveké banícke mestečko, bane, vysoká pec, hámre
Nálepkovo – dolovalo sa tu Cu, Fe, vysoká pec, hámre
Tatarkov kríž – sedlo medzi Gelnicou a Slovinkami. Spracovanie Cu v predhistorickej
dobe, štôlne stredovekých baní
Jaklovce – banícka osada od 13. stor.
Prakovce – banícka osada, v 18, a 19. stor. železiarne, hámre, zlieváreň a od 1810
vysoká pec
Turzov pri Gelnici – v okolí pozostatky banských štôlní
Margecany – pôvodná banícka osada, bane na Fe, Ag, v časti Rolova huta bola v 19.
stor. huta na Cu
89
RSTP stredného Spiša
-
Žakarovce – banská osada zo 14. stor., ťažba a spracovanieCu, Fe od 17. stor., banícke
murované domy
Historické cesty :
-
Magna Via – kráľovská poštová cesta na trase Bratislava – Topoľčany – Poprad –
Prešov – Košice. Vznik sa datuje okolo r. 1241. Ako poštová cesta začala slúžiť od 16.
stor.
Glacká cesta – bývalá obchodná tepna Spiš – Gemer v stredoveku, starý cestný objekt,
„Dukov most“.
Veľká gemerská cesta – z Gemera do Spišských Vlách, Krompách a Gelnice
banská cesta – Smolnícka dolina – Jedľovec – Medzev
banská cesta – Gelnica – Tatarkov kríž – Slovinky
Technické pamiatky :
-
Dravce – gotický kamenný most z 15. stor.
Betlanovce – mlyn
Spišský Hrhov – renesančný kamenný most zo 16. stor.
Gelnica – dvojarkádový kamenný most z 19. stor.
Kluknava, Štefanská Huta – drevený krytý most s rozpätím 28 m, z r. 1832
Letanovský mlyn, Slovenský raj – Kartuziánsky kamenný most, novozrekonštruovaný
Švedlár – krytý drevený most cez Hnilec z 19. stor.
Rakovec, Mlynky – malá vodná elektráreň, turbogenerátor 2x250 kVA
Novoveská Huta, Spišská Nová Ves – kamenný cestný most
Spišská Nová Ves – súbor kandelábrov pred budovou Reduty, z r. 1905
Spišská Nová Ves – lisovňa tehál, z r. 1887
Spišská Nová Ves – rušňové depo, z r. 1872
Iliašovce – liehovar, z r. 1920
Stará Maša, Krompachy – železiareň, – elektráreň, z r. 1889
Poráč – chlebová pec
Rudňany – starý závod – portál štôlne z r. 1795
Klauzy, Slovenský raj – vodná nádrž z 1. pol. 18. stor.
Spišské Tomášovce – kováčska vyhňa z 2. pol. 19. stor.
Spišské Vlachy - liehovar, Mlynská ul. , z r. 1920
Spišské Vlachy – kováčska dielňa, ul. SNP, z pol. 19. stor.
Kojšov – píla
Poľanovce – kováčska vyhňa
Spišské Podhradie – mlyn, – modrotlač, farbiarska dielňa, – lisovňa oleja
1.6.1.13
Špecifické prednosti primárnej ponuky
Rôzne územia svojim súborom primárnej ponuky predstavujú rôznu kvalitu, jedinečnosť
a určitú výnimočnosť. Niektoré prvky patria k priemerným a niektoré naopak k vzácnym
a exkluzívnym.
K špecifickým prednostiam primárnej ponuky regiónu stredného Spiša patria:
90
RSTP stredného Spiša
-
vysoká hustota krasových prvkov Slovenského raja – rokliny s vodopádmi
vysoká koncentrácia kultúrno-historických stavieb – najmä v lokalite Levoča, Spišské
Podhradie
horský o podhorský charakter územia s vysokou lesnatosťou
bohatá banícka história s mnohými pozostatkami až zo stredoveku
Naj... na území stredného Spiša :
-
Spišský hrad – najrozsiahlejší stredoveký hrad v strednej Európe
Komplex pamiatok v okolí Spišského hradu – najzachovalejší gotický architektonicý
komplex (Spišský hrad, Spišská Kapitula, Spišské Podhradie a kostol sv. Ducha v Žehre )
Spišská Nová Ves – najvyššia kostolná veža na Slovensku – 87 m
Spišská Nová Ves – najdlhšie námestie šošovkovitého tvaru v Európe
Spišská Nová Ves – najmenšia ZOO na Slovensku
Prielom Hornádu, Slovenský raj – najdlhší riečny kaňon na Slovensku – 16 km
Závojový vodopád, Slovenský raj – najvyšší vodopád v NP Slovenský raj – 65 m
Markušovský skalný hríb – najvyšší skalný útvar na Slovesku
Smižany – obec s najväčším počtom obyvateľov na Slovensku
Levoča – najvyšší drevený gotický oltár – 18,62 m
1.6.2 Sekundárna ponuka CR
Sekundárna ponuka vytvára podmienky pre účasť na cestovnom ruchu umožňuje
vykonávanie aktivít spojených s pobytom účastníka cestovného ruchu v cieľovom mieste
a nezriedka je dôležitou súčasťou súčasťou jeho motivácie. Zahŕňa všetky služby, ktoré musia
byť k dispozícii na použitie v CR. Kvalita sekundárnej ponuky sa odráža v kvalite a úrovni
poskytovaných služieb účastníkom cestovného ruchu.
Predstavuje ju infraštruktúra a supraštkuktúra CR.
Sú to zariadenia:
- na zmenu miesta
- pobytové zariadenia, t.j. :
o ubytovacie, stravovacie a zábavné zariadenia (supraštruktúra CR),
o zariadenia na rekreačno-športové činnosti,
o zariadenia ekonomickej činnosti ( kongresy, kurzy, nákupy)
- sprostredkovateľské zariadenia (cestovné kancelária a agentúry, združenia CR)
Sekundárna ponuka územia stredného Spiša je ďalej sledovaná v nasledovných bodoch:
•
•
•
•
•
•
•
•
Turistická infraštruktúra a supraštruktúra
Ubytovacie zariadenia
Stravovacie zariadenia
Turistické športové aktivity a príslušná infraštruktúra
Cestovné kancelárie
Turistické informačné kancelárie a tabule
Banková a finančná infraštruktúra, bankomaty
Športovo-rekreačné zariadenia, kúpeľníctvo
91
RSTP stredného Spiša
•
•
•
•
•
•
•
•
Produkty a programy pre cestovný ruch
Pravidelné kultúrne a športové podujatia
Kultúrne zariadenia a ľudová kultúra
Záchranné služby
Dopravná dostupnosť, rekreačná doprava
Zábava
Propagácia, mapy a sprievodcovské služby
Sieť obchodov a služieb
1.6.2.1
Turistická infraštruktúra a supraštruktúra
Infraštruktúra CR
Do infraštruktúry cestovného ruchu patria všetky verejnosti prístupné zariadenia, ktoré
umožňujú vykonávať činnosti CR a nepatria do supraštruktúry CR. Časti sú:
a) užšia infraštruktúra – zásobovanie, dodávky energií a odstraňovanie odpadov
b) vlastná infraštruktúra CR – a tú tvoria:
- dopravné zariadenia CR – špeciálne dopravné zariadenia pre CR ako sú vleky a lanovky
- miestne zariadenia CR, ktoré sa využívajú na rekreáciu a športovú činnosť – turistické
značené trasy, chodníky, cykloturistické trasy, náučné chodníky, kúpaliská (otvorené,
plážové, kryté), parkoviská, zjazdovky, lyžiarske bežecké trate, lyžiarske turistické
trate, klziská (prírodné, umelé ľadové plochy), tenisové dvorce, jazdecké areály,
areály zdravia, golfové a minigolfové ihriská, lúky na hranie a ležanie, zariadenia pre
vodné športy, detské ihriská, kolkáreň. Bowling, zariadenia pre ďalšie druhy športov
– rybolov, streľba, lukostreľba, gymnastika atď.
- kúpeľné zariadenia – t.j. zariadenia, ktoré využívajú prírodné liečebnéfaktory na
kúpeľnú liečbu,
- spoločensko-zábavné zariadenia – herňa, dancing, kongresové a spoločenské miestnosti,
verejné čitárne, kúpeľná dvorana
- kongresové a rokovacie strediská
- sprievodcovské a informačné služby
c) supraštruktúra CR – tvoria ju:
- ubytovacie zariadenia – všetky kategórie
- stravovacie zariadenia – všetky kategórie
Supraštruktúra CR má popri primárnej ponuke rozhodujúci význam pre účastníkov CR.
1.6.2.2
Ubytovacie zariadenia
Priemerné využitie lôžkových kapacít na Slovenku dosiahlo v roku 1999 29%, čo hovorí
o tom, že s kvantitatívneho pohľadu nemožno na Slovensku hovoriť o deficite lôžkových
kapacít. Inou otázkou je štruktúra kapacít a kvalita služieb vo vzťahu k cieľovej klientele.
Údaje o lôžkových kapacitách v regióne stredný Spiš v jednotlivých druhoch
a kategóriách ubytovacích zariadení nie sú známe. Prehľad štruktúry je v tab. č. 1.6.2.2 -1.
Hotely, penzióny a ostatné :
92
RSTP stredného Spiša
Príloha : Výpis z databázy Ubytovanie a Stravovanie stredný Spiš
Horské chaty a núdzové prístrešky :
Chata Erika, Kojšovská hoľa –
Kláštorisko, Slovenský raj, chata a chatová osada, chata Horskej služby Slovenský raj
Chata Javor, sedlo Grajnár – nefunkčná, je devastovaná
Chatová osada, Čingov – 100 súkromných a 19 podnikových chát
Chatová osada Košiarny briežok, Smižany – množstvo súkromných chát v prímestskej
rekreačnej oblasti
Podlesok, Hrabušice – množstvo chát, chatová osada v kempingu
Mlynky, Dedinky – veľa súkromných chát
Zahura – chatová osada, prímestská rekreačná oblasť Spišských Vlách
Horský hotel na planine Geravy – zatvorený
Rita - chata Klubu slovenských turistov ( KST ), Čuntava
Krivé - poľovnícka chata v sedle Krivé, Volovské vrchy – nie pre verejnosť
Chata Suchý vrch, Zlatý stôl – nie pre verejnosť
Chata baní, Úhorná – pri vodnej nádrži
Chata pod Volovcom –
Chata Čierny bocian, Poráčska dolina –
Chata Diana, nad Turzovom –
Chata Izbica, Perlová dolina –
Cordanova chata, dolina Zimnej vody, Prakovce –
Chata Gáborka, Žakarovce –
Chata Paršivá, Bijacovce – v súčasnosti nie je v prevádzke
Chatová lokalita Čertova diera, Branisko – 27 súkromných chát
Poľovnícka chata Diana, Lúčka
Chata Jažviny – Pro Populo, Lúčka
Tab. č. 1.6.2.2 -1: Štruktúra ubytovacích zariadení
DRUH ZARIADENIA
POČET
chata, chalupa
penzión
hotel
ubytovňa
rekreačné zariadenie
camping
motel
bungalov
iné
SPOLU
%
88
40
27
26
15
8
2
1
42,5
19,3
13,1
12,5
7,3
3,8
1
0,5
207
100
Zahraniční hostia prichádzajú najmä z Čiech, Poľska, Maďarska a Nemecka. Skupiny s
vysokými príjmami nie sú veľmi zastúpené. To sa odráža na ponúkaných službách (obsahu,
štruktúre aj kvalite). Relácie kvalita – cena vo väčšine zariadení sú adekvátne štandardom EÚ, aj
keď je potrebné urobiť ďalšie zlepšenie v kvalite služieb, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť.
Väčšina ubytovní je strednej veľkosti, mnohé z nich boli renovonované v poslednom období.
Systém ,,B and B” (posteľ a raňajky) získava na popularite. Potrebné je však im dať ešte väčšiu
identitu, zvýrazniť marketingovo ich kvalitu. Napriek tomu, že väčšina regiónu má vidiecky ráz,
charakter roľníckych družstiev vylučuje ponuku “dovolenky na farme”, ktorá je veľmi
populárna, napr. v Rakúsku hoci aj tu existuje možnosť hlavne súkromných farmárov.
93
RSTP stredného Spiša
Do služieb cestovného ruchu je možné zapájať aj ubytovací potenciál vidieckej rekreácie:
- v okrese Spišská Nová Ves je 659 objektov individuálnej rekreácie (rekreačných chát),
ktoré sú vyčlenené z bytového fondu a 449 neobývaných bytov určených na rekreáciu
(rekreačných chalúp a domov nevyčlenených z bytového fondu). Najviac ich je v obci Hnilčík
– 115 a obci Mlynky – 101.
- v okrese Gelnica tvorý počet neobývaných bytov určených na rekreáciu 1 134. Najviac
ich je v Smolníku 170, v Gelnici 136 a Nálepkove 105 bytov.
Využitie potenciálu vidieckeho domového fondu pre CR môže zároveň napomôcť
obnove dediny a obnoviť skladbu jej pôvodných funkcií a CR zároveň získa hodnotný potenciál
s ponukou netradičného prostredia.
Ako z uvedeného vyplýva, potenciálna bohatá škála ponuky ubytovacích zariadení
rozličnej kategórie by v budúcnosti mohla spĺňať nároky domácej i zahraničnej klientely.
Táto oblasť v súčasnosti otvára široké možnosti pre rozvoj rozličných podnikateľských
možností.
1.6.2.3
Stravovacie zariadenia
Údaje o stoličkových kapacitách v regióne stredný Spiš v jednotlivých druhoch
a kategóriách stravovacích zariadení nie sú známe. Prehľad štruktúry stravovacích zariadení je
v tab. č. 1.6.2.2 -2.
Tab. č. 1.6.2.2 -2. Štruktúra stravovacích zariadení
DRUH ZARIADENIA
POČET
bar
bistro
bufet
cukráreň
disco club
espreso
gastrocentrum
hostinec
jedáleň
kaviareň
lahôdky
motorest
piváreň
pivnica
pizzéria
reštaurácie
vináreň
iné
SPOLU
15
6
49
13
2
2
1
92
1
1
8
2
5
1
4
58
7
4
271
%
5,5
2,2
18,1
4,8
0,7
0,7
0,3
33,9
0,3
0,3
3
0,7
1,8
0,3
1,5
21,4
2,6
1,5
100
Príloha : Výpis z databázy Ubytovanie a Stravovanie stredný Spiš
Pozn. : Stoličková kapacita stravovacích, resp. pohostinských zariadení v okrese Spišská
Nová Ves je približne 3 350 stoličiek. Avšak tento počet je premenlivý, nakoľko v relatívne
krátkych časových úsekoch dochádza k obmene počtu týchto prevádzkarní. K dispozícii je
dostatočné množstvo a škála poskytovaných služieb v rôznych cenových kategóriách.
94
RSTP stredného Spiša
V regióne napriek rozvoju za posledných desať rokov je zatiaľ celkový nedostatok
stravovacích kapacít, chýbajú zariadenia vyšších kategórií a tiež zariadenia rýchleho
občerstvenia, po ktorých narastá dopyt a vôbec chýba osobitosť a rôznorodosť ponuky týchto
zariadení v dostatočnej kvalite.
1.6.2.4
Turistické športovo-rekreačné aktivity a príslušná
infraštruktúra
Letná a zimná pešia turistika
Pešia turistika na území stredného Spiša patrí k nosným turistickým produktom, ktorý sa
vyznačuje komplexnosťou a kvalitou. Atrakcie, prírodné zaujímavosti a kultúrno-historické
pozoruhodnosti sú sprístupnené sieťou značených turistických chodníkov (trás), ktorých kvantita
a účelnosť sú výsledkom dlhodobého vývoja pešej turistiky v regióne.
Značenie turistických chodníkov má na území Slovenska viac ako stodvadsať ročnú
históriu, v riešenom území viac ako 100 ročnú históriu. Na Slovensku je v súčasnosti
vyznačených približne 13 000 km turistických chodníkov, v riešenom území približne 800 km.
Spôsob značenia turistických chodníkov používaný na Slovensku (rovnaký aj v Čechách)
patrí k popredným systémom európskeho turistického značenia. U nás sa používa pásová značka
(rozmer 10 x 10 cm), pozostávajúca z pásu tzv. pestrej farby (červená, modrá, zelená, žltá),
lemovanej bielymi pásmi. Pásové značenie je doplnené informačnými prvkami (smerovky,
tabuľky miestneho názvu) s uvedením textovej informácie o mieste, na ktorom sa nachádzame,
o postupných cieľoch a čase potrebnom na ich dosiahnutie. Veľkou prednosťou nášho systému
značenia je to, že celá sieť turistických značených chodníkov (TZCH) je zobrazená v turistických
mapách a ich popis je obsiahnutý v turistických sprievodcoch. Značenie TZCH mimo národného
parku uskutočňujú dobrovoľníci organizovaní v Klube slovenských turistov, v národnom parku
ho zabezpečuje horská služba. Cyklus obnovy značenia je tri roky. Kvalita značenia TZCH je na
území stredného Spiša veľmi dobrá, zvlášť v Národnom parku Slovenský raj, čo zabezpečuje
bezpečnosť pohybu turistov v teréne.
Územím regiónu prechádza časť jednej z dvoch európskych diaľkových ciest
prechádzajúcich Slovenskom. Európska diaľková cesta, označená ako E 8, prichádza na územie
Slovenska z Rakúska, prechádza celým Slovenskom, aj regiónom stredného Spiša, pokračuje až
na Dukliansky priesmyk, kde prechádza do Poľska. K európskym trasám sa zaraďuje aj
medzinárodná Mariánska turistická cesta I 23 prichádzajúca k nám hraničným priechodom Lysá
nad Dunajcom a pokračuje cez Levoču a ďalšie pútnické miesta do Rakúska.
Pohybovať sa po turistických chodníkoch je možné individuálne a skupinovo po
teoretickej príprave a s mapou, alebo pod vedením sprievodcu.
Špeciálne zimné značenie pre pešiu turistiku v zime na Slovensku nie je. V zimnom
období je však možné využívať letné turistické značenie, avšak je potrebné zvýšiť dôkladnosť
prípravy túry, jej výber a v teréne zvýšiť pozornosť. Pre pohyb v zasneženej krajina sa
doporučuje používať snežnice, v prípade zľadovatelého povrchu tzv. „mačky“.
Na území stredného Spiša je vyznačených 88 turistických chodníkov, z toho je 12
diaľkových. Ich celková dĺžka je 780 km, z toho je 215,6 km v Slovenskom raji. Tabuľka č.
1.6.2.4-1 uvádza rozloženie diaľkových a lokálnych TZCH na území.
Tab. č. 1.6.2.4-1 : TZCH na území stredného Spiša
95
RSTP stredného Spiša
TZCH
KM
TZCH
KM
TZCH
KM
DIAĽKOVÉ DIAĽKOVÉ LOKÁLNE LOKÁLNE SPOLU SPOLU
Slovenský raj
Vo- Havranie vrchy
lov- Knola
ské
Hnilecké vrchy
Zlatý stôl
vrchy Pipitka
Kojšovská
hoľa
Spolu
Volovské vrchy
Čierna hora
Roháčka
Branisko
Levočské vrchy
Stredný SPIŠ
4
0
106
-
(3)*
(2)*
(1)*
(1)*
-
4
1
183
20
2
1
12
27
21
357
110
216
76
88
780
Pozn. : (x)* - niektoré diaľkové TZCH prechádzajú viacerými pohoriami
Diaľkové značené trasy na území str. Spiša sú:
Slovenský raj
1. Novoveská Huta – Dobšinská Ľadová Jaskyňa
2. Geravy – Vernár
3. Sedlo Besník – sedlo Súľová, (Cesta hrdinov SNP, časť E8)
4. Spišské Tomášovce – Dedinky
Volovské vrchy:
1. Sedlo Súľov – Kojšovská Hoľa (Cesta hrdinov SNP, E8)
2. Krompachy – Teplička n/Hornádom
3. Margecany – Poráč (Krajom baníkov)
4. Rožňava – Krompachy
Branisko
1. Lačnovské sedlo – Branisko
2. Branisko – Krompachy
Levočské vrchy
1. Dravce – Levočská dolina – Bišar
Čierna hora
1. Richnava – Ružín
23 km
26 km
33 km
22 km
58 km
48 km
30 km
47 km
10 km
17 km
21 km
20 km
Európska diaľková cesta E 8, na území Slovenska pomenovaná aj ako Cesta hrdinov
SNP, je z medzinárodného hľadiska najvýznamnejším TZCH na území stredného Spiša. Jej
dĺžka na tomto území je 92 km.
Rozloha Slovenska je 49 035 km2 a je vyznačených zhruba 13 000 km turistických
chodníkov, čiže priemer hustoty TZCH je 0,265 km na 1 km2 územia.
Na území stredného Spiša o rozlohe 1 529 km2 je 780 km TZCH, čím priemer hustoty je
0,504 km TZCH/ 1 km2, čo je skoro dvojnásobne vyšší priemer ako na celom Slovensku
Najväčšia koncentrácia TZCH je na území NP Slovenský raj : z celkovej dĺžky TZCH, sa
78%, nachádza v jadrovom území NP a len 22% v jeho ochrannom pásme s priemernou hustotou
1,1 km TZCH / km2. Územím prírodných rezervácií (z 20 NPR a PR je turisticky sprístupnených
8 NPR a 3 PR) prechádza 52,5 km TZCH, najviac v NPR Kyseľ a Prielom Hornádu, kde je ich
hustota až 4 km TZCH/ km2.
96
RSTP stredného Spiša
Tab. č. 1.6.2.4-2: Dĺžka a hustota turistických značených chodníkov
celková dĺžka v km
TZCH v SR
TZCH na strednom Spiši
dĺžka v km / 1 km2
13 000
780
0,265
0,504
Tab. č.1.6.2.4-3: Dĺžka a hustota TZCH na strednom Spiši, v Slovenskom raji a v SR
celková dĺžka
z toho v Slovenskom raji
stredný Spiš
% z celkovej
(km)
km
dĺžky
780
215,6
hustota – dĺžka v km / 1 km2
stredný Spiš
Slovenský raj
Slovensko
0,504
0,659
0,265
28
Na územiach chránených zákonom nie je možný pohyb mimo TZCH a navyše nutné
dodržiavať pravidlá návštevných poriadkov týchto území.
Chýba dostatočná informovanosť o správaní sa resp. o pravidlách pohybu v chránených
územiach, preto je potrebné zvýšiť informovanosť turistov (zvláštnymi tabuľami pri vstupe do
chránených území, v turistických sprievodcoch, v turistických mapách, na recepciách
ubytovacích zariadení, v TIK atď.).
Pre pohyb v horskom prostredí a poznávanie hôr a dolín je možné využiť aj početnú sieť
lesných ciest, z ktorých je väčšina zanesená aj do turistických máp. Nie sú však nijako značené
v teréne.
Lyžiarska turistika a rekreačný beh na lyžiach
Tento druh aktivity je podmienený nielen existenciou príťažlivého prírodného prostredia,
ale aj vhodných klimatických podmienok a vhodného počasia a nutným predpokladom je
dostatok snehu. Podľa analýzy klimatických podmienok územia vyplýva, že väčšina hôr územia
má dobré predpoklady (výška snehovej pokrývky a dostatočný počet dní v roku so snehom) na
tento druh aktivít. Snežiť začína vo vyšších polohách koncom októbra a trvalá snehová pokrývka
leží v najvyšších polohách priemerne od polovice decembra do konca marca. Hrúbka snehovej
pokrývky je závislá od nadmorskej výšky a od expozície terénov (sklon svahov, náveterné
a záveterné strany, svetová strana ap.) Priemerná hrúbka snehovej prikrývky je :
- v kotlinách 8-11 cm,
- v doline Hnilca 13 cm,
- a v polohách nad 600 m n.m. 20 cm,
- v najvyšších úsekoch (Veľká Knola, Babiná, Volovec, Kojšovská hoľa ) až nad 40 cm.
Lyžiarska sezóna trvá od začiatku decembra do konca marca, vo vrcholových častiach
pohoria a počas dobrých zím aj do druhej polovice apríla.
Ďalšou podmienkou na úspešné uskutočňovanie lyžiarskej turistiky a rekreačného behu
na lyžiach je vhodný profil trás a vhodná úprava povrchu tratí. Kým pre lyžiarsku turistiku
predpokladáme pohyb po neupravených trasách, často bez vopred vyšľapaných, alebo
upravených stôp, pre rekreačné behy na lyžiach je nutný vopred upravený profil terénu,
dostatočne široký, čistený od spadnutých stromov a s upravenou lyžiarskou snehovou stopou, po
ktorej sa nebudú pohybovať pešie osoby.
97
RSTP stredného Spiša
Lyžiarska turistika ako putovanie na bežkách po zasneženej krajine v spojení s jej
spoznávaním, si získava čoraz viac prívržencov. Je to aj vďaka jej zdravotnému charakteru, či
ako prostriedku poznávania krajiny, prírodných a spoločenských javov a procesov, alebo ako
prostriedku prežitia bohatých estetických a citových zážitkov. V našich podmienkach zatiaľ nie
je dostatok pravidelne upravovaných a zvlášť značených lyžiarskych trás (výnimku tvorí nová
turisticko-rekreačná trasa v lokalite strediska CR Mlynky), preto sa využívajú značené turistické
chodníky pre pešiu turistiku. Tento stav však nie je vhodný pre turistu dovolenkára,
predovšetkým z hľadiska bezpečnosti jazdy na bežkách a celkovej bezpečnosti pohybu v prírode,
ako i z hľadiska prežitia pekných zážitkov a bezproblémového putovania a jazdy na bežeckých
lyžiach v teréne.
Lyžiarska turistika pozná viaceré formy, napríklad niekoľko hodinové vychádzky na
bežkách v blízkom okolí pobytu, zväčša po strojovo upravených tratiach, jedno alebo viacdňové
náročnejšie výlety na lyžiach po neupravených trasách (spravidla po značených chodníkoch pre
pešiu turistiku) alebo hviezdicové putovanie na lyžiach. V podmienkach Slovenského rudohoria
je veľmi zaujímavou formou prechod pohorím (lyžiarska túra vedená cez určitú orografickú
jednotku s cieľom ju prejsť a spoznať). Takáto trasa vedie najčastejšie po hlavnom hrebeni.
Územia vhodné pre lyžiarsku turistiku a bežecké lyžovanie z hľadiska
geomorfologického, klimatického, ochrany prírody a krajiny sú vo Volovských vrchoch
a Levočských vrchoch.
V stredisku CR Mlynky bol v roku 2001 zrealizovaný projekt lyžiarskej turistickej trasy
s názvom „Lyžiarska turisticko-rekreačná trasa okolo Kráľovej hory“. Trasa spája 4 časti obce.
Vybudovanie a vyznačenie lyžiarskej trasy integrálne zapadá do siete už v minulosti existujúcich
a aj do siete v súčasnosti obnovených bežeckých tratí v časti Biele Vody. Zrealizovaním projektu
spolu s bežeckými traťami v Bielych Vodách vzniklo 24 km upravovaných a značených tratí
vhodných pre rekreačný beh na lyžiach a pre lyžiarsku turistiku. Perspektívne sa budú tieto trate
pre lyžiarsku turistiku rozširovať aj do okolitých lokalít a stredísk CR – Dedinky, Geravy,
Grajnár, Novoveská Huta, Poráč (cez Bindt a Závadku).
Dĺžky lyžiarskych turistických trás v Mlynkoch:
Trať
dĺžka, km
označenie farbou
Hlavný okruh
11,5
červená
Prostredný Hámor – Mlynky
5
červená- modrá
Mechanická úprava týchto trás, značenie, informácie v mapách sú zabezpečené.
Behy na lyžiach predpokladajú vhodnú infraštruktúru – bežecké trate, a to: od terénnych
úprav budúcich tratí až po pravidelnú úpravu snehového povrchu po napadnutí nového snehu,
prípadne výroby technického snehu a jeho rozvoze po tratiach.
Predpokladom pre rekreačný beh na lyžiach ako dôležitej športovo-rekreačnej aktivity
v zimnom období sú vhodné bežecké trate a to najmä z hľadiska ich lokalizácie, profilu
(náročnosti) a stálej mechanickej úpravy. Na území stredného Spiša sú tieto lokality s bežeckými
traťami:
lokalita
výška n. m.
Mlynky–Biele Vody 790-950 m
Grajnár
1000-1100 m
Geravy
1000-1070 m
Krúžok nad Úložou
840-920 m
Novoveská Huta
600-640 m
horstvo
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Levočské vrchy
Slovenský raj
dĺžky tratí
1, 2, 3, 5.5 km
3, 5, 6 (10) km
2, 5 km
4 trate od 3 do 10 km
1, 2, 3.5 km
údržba
pravidelná
nepravidelná
nepravidelná
pravidelná
nepravidelná
98
RSTP stredného Spiša
Dobšinská Ľadová
Jaskyňa
860-920 m
Slovenský raj
1, 2, 3, 4, 5 km
pravidelná
Zjazdové lyžovanie
Rozšírenejšou zimnou aktivitou je zjazdové lyžovanie. Rozvoj lyžovania nastal vďaka
Vysokým Tatrám, kde sa prvý krát objavili lyže na Slovensku už v r. 1865. Začiatkom minulého
storočia sa postupne začalo lyžovanie rozvíjať na území celého Spiša. Druhým faktorom, ktorý
podnietil masové rozširovanie tohto športu bola systematická príprava na školách.
Zjazdové lyžovanie okrem požiadaviek na vhodný športový výstroj kladie náročné
požiadavky na potrebnú infraštruktúru, ktorou sú :
- horské dopravné a prepravné zariadenia,
- pripravené a upravované zjazdové trate,
- zariadenia na výrobu technického snehu,
- zariadenia na prepravu a úpravu snehu na zjazdových tratiach,
- doplnková infraštruktúra :
o parkoviská,
o hygienické zariadenia,
o stravovacie a ubytovacie zariadenia,
o servis lyží, úschovňa batožiny,
o lyžiarska škola a škôlka,
o informačné zariadenia.
V regióne stredného Spiša existuje v súčasnosti mnoho vlekov alebo väčších či menších
lyžiarskych stredísk, avšak veľmi málo z nich spĺňa náročné požiadavky na kvalitu vybavenia,
služieb a aj parametrov a úpravu zjazdových tratí. Na rozdiel od vzorových alpských stredísk
naše nie sú riešené kompletne ( chýbajú vhodné a kvalitné prístupové cesty, parkoviská,
stravovacie a často aj ubytovacie kapacity, servis ap.). Vo všeobecnosti majú strediská staršie až
staré technické zariadenia, na druhej strane mnohé sú schopné vyrábať technický sneh
a disponujú zariadením na úpravu povrchu zjazdoviek. Kvalita samotných tratí je potom závislá
na množstve zrážok, počte mrazivých dní a samozrejme na ekonomických možnostiach
prevádzkovateľa.
Na základe doterajších poznatkov záujem o lyžovanie v strediskách stredného Spiša
prevyšuje ponuku resp. súčasné možnosti lyžiarskych stredísk, a to z hľadiska kapacít
dopravných zariadení, kapacít lyžiarskych tratí a z hľadiska priepustnosti lyžiarskych tratí. V
strediskách dochádza k prekročeniu kapacitných možností prepravných zariadení a priepustnosti
lyžiarskych zjazdových tratí, čím sa strediská stávajú preplnenými, čo znamená pre zákazníka
stratu času dlhým čakaním pri dopravnom zariadení a tým predraženiu tejto služby resp. ponuky,
ako i vytváranie negatívneho postoja k lyžovaniu, k strediskám a k regiónu. V spojení s nízkou
úrovňou ostatných služieb v stredisku, dochádza k nespokojnosti zákazníka, čo sa v konečnom
dôsledku odráža na ekonomickom prínose každého strediska, obce i regiónu.
Lyžiarske strediská územia:
Slovenský raj
Mlynky : na svahoch Kruhovej ( 966 m n.m.) a Serpachovej (970 m n.m.) je 6 zjazdoviek od
ľahkej po ťažkú, 4 vleky.
Mlynky – Biele Vody : nenáročná zjazdovka, 2 vleky
Dedinky : nenáročná zjazdovka, 1 vlek
Dobšinská Maša : nenáročné zjazdovky , 2 vleky
Dobšinská Ľadová Jaskyňa : nenáročná, 1 vlek
99
RSTP stredného Spiša
Geravy : veľmi ľahká zjazdovka, 2 vleky
Čingov – Ďurkovec : veľmi ľahká, 2 vleky
Podlesok – Zelená hora : ľahká zjazdovka, 1 vlek
Volovské vrchy
Hnilčík – Mraznica : stredisko v doline Železného potoka, tri náročné zjazdovky, 2 vleky
Hnilčík – Tokáreň : ľahká zjazdovka, 1 vlek
Hnilčík – Javorinka : ľahká zjazdovka, 1 vlek
Krompachy – Plejsy : 760-900 m n.m., je to stredisko európskeho významu s garantovanými
lyžiarskymi podmienkami a mechanickým zasnežovaním. Množstvo zjazdoviek (14) rôznej
náročnosti, 8 dopravných zariadení. V areáli je niekoľko väčších chát so stravovaním
a ubytovaním.
Gelnica – Šibeničný vrch : 600 m n.m., ľahké trate, 2 vleky
Gelnica – Tokáreň – (Perlová dolina) : náročné zjazdovky 700-1100 m n.m., 2 vleky
Kojšov – Kojšová hoľa : náročné zjazdovky, 2 vleky ( zo strany Kojšovskej doliny)
Levočské vrchy
Závada : stredne náročné trate, 3 vleky – stredisko v likvidácii. Rozpracovaný je projekt
nového strediska na Diablovom vrchu v Levočskej doline.
Prehľad najvýznamnejších stredísk územia s transportnými zariadeniami, technickými
parametrami, prepravnými kapacitami a ostatnými údajmi je v nasledujúcej tabuľke č. 1.6.2.4-1:
Prehľad najvýznamnejších zimných lyžiarskych stredísk. Technické parametre a ukazovatele
stredísk a ich možný rozvoj sú zhrnuté v tab. č. 1.6.2.4-2.
Prehľad ostatných lyžiarskych zjezdových tratí a vlekov na strednom Spiši je uvedený
v tabuľke č. 1.6.2.4-3. Tieto však predstavujú strediská miestneho resp. lokálneho významu.
100
RSTP stredného Spiša
Tab. č. 1.6.2.4-1: Prehľad najvýznamnejších zimných lyžiarskych stredísk
Trate
Vleky
Technické údaje o trati
Stredisko
Horstvo
Názov trate
Priepustnosť
Celková Priemerný Štart
Cieľ Prevýšenie svahov (osoby)
dĺžka
sklon
m.n.m. m.n.m.
m
Sp.Nová Ves Slovenské Rittenberg I
420
27,2
600
512
88
rudohorie
450
25
600
510
90
Mlynky
Rittenberg II
Vybavenie, služby
F 12
356
600čajovňa ,ski servis, osvetlenie
VL-200
180
200
560
945
760
185
H 130
807
900čajovňa, ski servis
Studňa I.
770
33
996
780
216
VS 500
636
450
Komín
770
30
996
780
216
POMA S
90
250
Turistická
650
Serpachová
650
35
970/10
25
811
159/214
860
770
90
VS 500
F 12
500
300
216
1350
25,4
1030
700
330
H 130
1010
rudohorie
Mraznica II.
1150
27
1002
702
300
TPMP P
400
350
Mraznica III.
1190
26
1012
702
310
TPMP S
200
200
Slovenské Plejsy I.
rudohorie
1000
450
300mech.zasnežovanie, umelé osvetlenie
Slovenské Mraznica I.
Plejsy
600
22
1021
821
200
H 210
1325
1700
22
1021
650
371
H 60
624
550požičovňa a úschovňa
Plejsy III.
2131
17
1021
500
521
F 12
350
600lyží, mech. zasnežovanie
452
25,2
810,2
700
110,2
2500
700
rudohorie
Por.dolina
Slov.rudoh. Šiben.vrch
970
26,1
690
436
254
600
Kojš.hoľa
840
41
1133
827
306
400
S - slalom
730čajovňa, ski servis,
Plejsy II.
Slovenské Brodok
Gelnica
Kapac.
os/h
rudohorie
Krompac
hy -
Poráč
1500
Dĺžka
Slovenské Koleso
Biele Vody
Hnilčík
600
Typ
Tokáreň
OS - obrovský slalom
SO - super obrovský slalom
908čajovňa, ski servis,
F 12
394
600a osvetlenie, detská lyžiarska škôlka
POMA S
162
160
POMA S
130
300
H 130
487
900
GIRAK
1808
H 130
700
730čajovňa, mech. zasnežovanie
420
984
VL 200
200
VS 500
570
400
VL 200
300
200
VT 1000
780
360
VL 200
350
200
F 12
380
500
VL 200
380
500
Z - zjazd
101
RSTP stredného Spiša
45
875
1575
313
313
2000
2000
2
Hnilčík – Mraznica
24
50
840
1750
310
440
1150
2300
6 vlekov
1 sedačka*
3
3
Mlynky – Prostr. Hámor
19
30
665
1050
216
216
680
680
4
175
175
150
150
Brodok I.
Poráčska dolina
4
Brodok II.
5
5
-
18
Suchý vrch
-
630
8
8
280
280
13
31
455
1085
-
340
170
550
-
550
1800
170
650
3
-
650
Plán
Skutočnosť
9
25
Skutočnosť
8
Krompachy – Plejsy
Plán
7
1
Koeficient
prípustnosti (k)
Skutočnosť
6
Plán
5
Plán
4
Vleková kapacita
(osôb/hod.)
Počet vlekov (ks)
Plán
3
Skutočnosť
2
Najdlhšia trať
(m)
Skutočnosť
1
Prevýšenie (m)
Plán
STREDISKA
Plán
NÁZOV
Počet lyžiarov na
ploche (osôb)
Skutočnosť
Plocha zjazd. tratí
(ha)
Skutočnosť
Poradové číslo
Tab. č. 1.6.2.4-2: Technické parametre a ukazovatele najvýznamnejších lyžiarskych stredísk a ich možný rozvoj
10
11
12
13
14
8 vlekov
4 sedačka*
8 vlekov
2 sedačka*
4 vleky
2 sedačka*
5100
7500
4,63
4,76
1000
8000
1,05
4,57
1150
4000
1,64
3,80
1200
1200
6,8
6,8
3
4 sedačka*
-
1500
2
2
400
400
-
5
1600
3100
-
2,4
1,43
1,43
5
Slovinky
3
3
105
110
90
90
400
400
1
5 vlekov
4 sedačka*
1
500
500
4,54
4,54
6
Mlynky – Biele Vody
3
3
105
110
90
90
400
400
2
2
400
500
3,63
4,54
7
Ďurkovec
3
3
105
110
80
80
480
480
2
2
800
800
4,54
4,54
8
Rittenberg – Sp.N.Ves
3
4
105
140
80
95
370
400
2
3
650
700
5,90
5,00
9
Geravy
2
2
70
70
60
60
400
400
1
1
350
350
5,00
5,00
26 vlekov
1ks-1 sedačka*
34 vlekov
2-4 sedačka*
2-2 sedačka*
Spolu
SPOLU medzisúčet
95
174
3325
-
6000
-
-
-
11 550
-
2 5450
-
-
PLÁNOVANÉ STREDISKO
10
Novoveská Huta
Novoveská Huta - alternatíva 2
-
30
-
1160
-
660
-
3200
-
-
25
-
875
-
400
-
1900
-
SPOLU
95
204
199
3325
7160
6875
-
Uvedené údaje v tabuľke sú zaokrúhlené !
$
hustota lyžiarov na 1 ha - 25 až 35 osôb
5 vlekov
4 sedačka
3 vleky
4 sedačka
26 vlekov
1-1 sedačka*
39 vlekov
3-4 sedačka*
2-2 sedačka*
-
7000
-
6,36
-
4500
-
5,80
32 450
29 950
-
11 550
-
*číslo uvádza počet sedadiel lanovej dráhy
$
uvažovaná rýchlosť lyžiara 50 km/hod.
$
rýchlosť dopravného lyž. zariadenia 2,5 – 3 m/sek.
pokračovanie tabuľky na ďalšej strane
102
RSTP stredného Spiša
Skutočnosť
Plán
Skutočnosť
Plán
NÁZOV STREDISKA
Sánkarské dráhy
prírodné (m)
Plán
Technické
Bežecké trate a
zasnežovanie (ha) turistické trasy (km)
Skutočnosť
Poradové číslo
pokračovanie tab č. 1.6.2.4-2.
15
16
17
18
19
20
1
Krompachy – Plejsy
25
45
-
3
-
2500
2
Hnilčík – Mraznica
-
40
30
30
-
1000
3
Mlynky – Prostr. Hámor
-
30
24
30
-
1000
-
20
-
500
Poráčska dolina
4
Brodok I.
5
5
Brodok II.
-
18
Suchý vrch
-
8
5
31
Spolu
5
Slovinky
-
3
-
3
-
-
6
Mlynky – Biele Vody
3
3
5
10
-
-
7
Ďurkovec
-
3
-
3
-
-
8
Rittenberg – Sp.N.Ves
3
4
-
5
-
300
9
Geravy
-
-
10
15
-
-
36
159
65
109
-
5300
20
-
2900
SPOLU medzisúčet
PLÁNOVANÉ STREDISKO
10
Novoveská Huta
Novoveská Huta - alternatíva 2
SPOLU
-
36
30
30
159
-
65
20
129
-
-
2900
8200
103
RSTP stredného Spiša
350
720
150
VL 300
110
550
700
175
VL 200
260
Volovské vrchy
Smolník
Prevýšenie
Levočské
vrchy Dĺžka (m) Vrcholová
850
Horstvo
stanica
m
Hodinová
Vybavenie,
12
350
TypF vleku
kapacita
služby
Levočské
Slovenskývrchy
raj
350
874
90
EPV500-1
300
VS
300
250
Spolu
Geravy
Slovenský raj
180
1055
35
VL13
200
3200
545
Dobšinská Maša
Slovenský raj
200
865
45
VL 200
200
Slovenský raj
220
948
36
VL 200
250
Slovenský raj
250
570
38
VL 200
135
Slovenský raj
800
1000
200
H 130
730
Nálepkovo
Volovské vrchy
450
670
EPV 300
300
Slovinky – Hŕbok
Volovské vrchy
260
550
87
F 12
260
PrakovceHerlikov
Volovské vrchy
200
672
30
VL 200
200
Vyšné
Repaše
Lokalita
/ obec
DravceDedinky
Bukovinka
Dobšinská Ľadová
Jaskyňa
Hrabušice –
Zelená hora
Vernár
parkovanie
občerstvenie
Tab. č. 1.6.2.4-3: Prehľad ostatných lyžiarskych zjazdových tratí a vlekov na strednom
Spiši
Na území stredného Spiša je 22 lokalít s aspoň jedným prepravným zariadením, v nich je
spolu 40 prepravných zariadení s kapacitou 15 100 osôb/hod. Denná max. obslužnosť pri 8 hod.
prevádzke je 120 800 osôb. Kapacita územia umožňuje až trojnásobný nárast. Predpokladá to
však zväčšenie plôch zjazdových tratí skoro o dvojnásobok.
Najväčšie strediská sú a Plejsy Krompachy s 8 vlekmi a kapacitou 5 100 osôb / hod.,
Mlynky so 4 vlekmi a kapacitou 1 150 osôb/hod., Poráčska dolina a Kojšovská hoľa s 10 vlekmi
a kapacitou 6300 osôb / hod ( väčšina zariadení je z južnej strany od Zlatej Idky).
Cykloturistika
Aj keď cyklistika na Slovensku má dlhoročnú tradíciu, masová cykloturistika a najmä
horská cykloturistika sa začala rozvíjať až v 90-tych rokoch a to s príchodom spoľahlivých
horských bicyklov na náš trh. Nadväzne na to začal rozvoj patričnej infraštruktúry, najmä
značených cykloturistických trás (ZCT). Opäť možno jednoznačne konštatovať, že územie
stredného Spiša má aj pre tento druh aktivity výborné predpoklady. Potenciál hôr, vody,
kultúrno-historický potenciál v prezentácii s množstva hradov, kaštieľov a sakrálnych pamiatok
ponúka mimoriadne dobré podmienky pre cykloturistov.
Územie má hustú sieť štátnych ciest druhej a tretej triedy, účelových komunikácií,
lesných ciest a množstvo turistických značených trás (TZT) vhodných aj pre cykloturistiku.
Vhodné vedenie a spojenie značených cykloturistických trás s ostatnou infraštruktúrou, najmä
s TZT, vytvára atraktívnu infraštruktúru pre aktivity návštevníkov regiónu.
104
RSTP stredného Spiša
Na území regiónu stredného Spiša existuje v súčasnosti ponuka týchto cykloturistických
produktov:
a) značené
- cyklomagistrály,
- lokálne cyklotrasy,
b) doporučené bez značenia – uvedené v cykloturistických sprievodcoch
a cykloturistických mapách.
Existujúce značené cyklotrasy v záujmovom území
1) cyklomagistrály – počet 2
a) Hnilecká cyklomagistrála, dĺžka 70 km (červená)
b) Karpatská cyklomagistrála, časť o dĺžke cca 40 km (zelená)
2) lokálna sieť - počet 18
dĺžka značených CT spolu 151 km
Zoznam značených cyklotrás
farba
charakter CT náročnosť
dĺžka v km
(lokálna sieť)
Smižanská Maša
- Nad Mašou (rázc.)
žltá
CCT
R
1
Sp.Nová Ves
- Iliašovce
zelená
HCT
S
7
Sp.Nová Ves
- Košiarny briežok
zelená
CCT
R
5
Závada
- Vyšné Repaše
červená
HCT
S
3
Biele Vody (Píla)
- Mlynky
modrá
HCT
S
6
Piata kira
- Nad Pekliskom (rázc.)
modrá
CCT
S
4
Rakovec
- Súľová
modrá
CCT
S
10
Gretľa
- Grajnár
modrá
HCT
E
11
Mária huta
- Chata Erika
modrá
HCT
E
15
Gelnica
- Krompachy
modrá
HCT
E
11
Poráč
- Slovinky
zelená
HCT
S
11
Spišská Nová Ves
- Novoveská Huta
zelená
HCT
S
8
Gretľa
- Poráč
zelená
HCT
E
21
Levoča
- Kováčova vila
modrá
HCT
E
12
Novoveská Huta
- Hajdúkova lúka
zelená
HCT
E
10
Sp.Nová Ves (žel.
stan.)
- Košiarny briežok
žltá
CCT
R
5
Dobšinská Maša
- Voniarky
žltá
HCT
S
2
Oľšavica
- Paršivá (rázc.)
modrá
HCT
S
9
151
SPOLU km lokálna sieť CT
Cyklomagistrály
Hnilecká cyklomagistrála
červená
CCT
70
105
RSTP stredného Spiša
Karpatská cyklomagistrála
zelená
CCT
40
SPOLU km CM
110
SPOLU všetky
261
Charakter CT:
Náročnosť CT:
CCT – cestná cykloturistika
HCT – horská cykloturistika
CM – cyklomagistrála
R – rekrea
S – šport
E - expert
Hustota značených cyklotrás:
Celková dĺžka – 261 km
Priemerná hustota CT na strednom Spiši: 0,170 km / km2
V súčasnosti prebieha koncepčné riešenie a optimalizácia siete cykloturistických trás na
strednom a dolnom Spiši s horizontom ukončenia v roku 2003 - 2004.
Plánované cyklomagistrály:
- medzinárodná CM EUROVELO prechádza záujmové územie v severo-južnom smere (z
Nórska do Grécka),
- Spišská cyklomagistrála (väčšia časť),
- Popradská cyklomagistrála (malá časť).
Po zrealizovaní celého zámeru vyznačenia optimálnej siete cyklotrás v regióne, je predpoklad jej
rozšírenia na celkovú odhadovanú dĺžku 600 až 700 km, čo predstavuje hustotu zhruba 0,450 km
/ 1 km2.
Skalolezenie, horolezectvo a skialpinizmus
Cvičné horolezecké terény
Na Slovensku sa nachádza asi 150 lokalít, ktoré sú zaujímavé ako cvičné horolezecké
terény. V regióne stredného Spiša sa ich nachádza niekoľko. Niektoré patria k najvýznamnejším
cvičným terénom s možnosťami športovo najhodnotnejších výstupov (Tomášovský výhľad,
Dreveník), iné sú len náhodne navštevované, alebo majú miestny význam (napr. vo Volovských
vrchoch). Jedinou povolenou lokalitou pre skalolezenie v regióne je Tomášovský výhľad
v zmysle návštevného poriadku Národného parku Slovenský raj. O niektorých lokalitách a
lezeckých cestách existujú sprievodcovia a mapy s nákresmi vystupových ciest v skalných
masívoch, avšak tie nie sú dostatočne prístupné záujemcom. Pre rozšírenie turistickej ponuky je
potrebné využívanie vybraných lokalít schváliť, zabezpečiť kvalitné informovanie záujemcov
a ponúkať ako produkt s odborným vedením.
Lokality vhodné pre skalolezenie v regióne:
S l o v e n s k ý r a j , zlepence, ( NPSR )
- Stratená , vápence, ( NPR )
- Veža nad Kyseľom, zlepence, 1 cesta
- Veľký Sokol, zlepence, 2 cesty, Kamenné vráta, na Prostrednú vežu
- Tomášovský výhľad, zlepence, min. 60 ciest
- Bariéra pod Ihlou, zlepence, 11 ciest
- Ihla nad Hornádom, zlepence, 7 ciest
- Malá vyhliadka, zlepence, 2 cesty
- Tri skalky, nad Hornádom, 5 ciest
106
RSTP stredného Spiša
D r e v e n í k , travertín, ( NPR )
- Skalný raj, travertín, 68 ciest
- Peklo, travertín, 19 ciest
P o r á č s k a d o l i n a, vápence (NPR)
- Červené skaly v pásme Galmusu
S l o v e n s k é r u d o h o r i e , vápence
- Folkmarská skala, 50 m stena
- Murovaná skala
- Turniská, veže a piliere , 40 m vysoké
- Ovčinec, Kojšovská hoľa
- Zbojnícka sklala, Kojšovská hoľa
- Baračská skala, Volovec
- Čertova skala, Volovec
- Smrečinky, Volovec
- Vápenica a Kurtová skala, Margecany
Čierna hora
- Roháčka
Horolezectvo
Na území stredného Spiša nie sú typické podmienky pre rozvoj horolezectva, aj keď
najvyšší vrchol Slovenského raja presahuje 1500 m n.m. Pre túto aktivitu sú priam ideálne
podmienky v neďalekých Vysokých Tatrách, kde výška hôr presahuje 2 600 m n.m. a charakter
územia je vysokohorský. Územie poskytuje ponuku len na nenáročnú formu horolezectva po
náročnejších TZT.
Skialpinizmus
Pre nenáročných prívržencov tohto športu existuje veľa lokalít na území stredného Spiša,
kde by bolo možné uskutočňovať túto aktivitu. V prvom rade sú to všetky lyžiarske strediská
regiónu a potom aj ostatné vhodné svahy pohorí, z ktorých je možné uskutočňovať výstupy
a zjazdy týmto lyžiarskym spôsobom.
Snežnice
Nová populárna forma pohybu na horách v zime. Vhodné podmienky sú vo Volovských
a Levočských vrchoch.
Aktivity na vode
Plávanie
Možnosť využitia poskytujú kryté bazény, otvorené kúpaliská, alebo otvorené vodné
plochy v prírodných nádržiach.
Pre tento účel sú využívané nádrže :
- Palcmanská Maša pri Dedinkách a Dobšinskej Maši,
- Ružín pri Jaklovciach a Margecanoch ( Rolová Huta ),
- Úhorná pred obcou Úhorná,
- Thurzov pri Gelnici,
- Fedorkim jarok v Levočskej doline,
107
RSTP stredného Spiša
- Baltizarovec v Zahure pri Spišských Vlachoch.
Možnosť plávania je len na vyhradených miestach, kde majú prevádzkovatelia zabezpečovať
vodnú záchrannú službu.
Kryté bazény ( plavárne) sú :
- Spišská Nová Ves, 25m dlhý,
- ZŠ Nejedlého, Spišská Nová Ves
- Krompachy,
- hotel Flóra, Čingov,
- hotel Slovenský raj, Podlesok, 12,5 m,
- SOU pre nevidiacich, Levoča
Plavárne sú s celoročnou prevádzkou, okrem obdobia pre opravy a hygienu. Prevádzková
doba je pre záujemcov podľa rozvrhu hodín, pričom každý deň je vyhradená doba aj pre
verejnosť, spravidla dopoludnia aj večer
Otvorené bazény ( kúpaliská ) :
- Spišská Nová Ves, 2 bazény
- Krompachy,
- penzión Slovenský raj, Smižany,
- Spišské Podhradie – zničené a zatvorené,
- Poráčska dolina – nefunkčné
- v blízkom okolí sú ešte : Poprad, Vrbov (termálne), Ružbachy
Kúpaliská sú otvorené len v letných mesiacoch, od polovice júna do polovice septembra a sú
počas celého dňa pre verejnosť. Len výnimočne pre organizované podujatia.
Veslovanie
-
Možnosti poskytujú otvorené vodné plochy. Zriadené lodenice s prenájmom lodí sú :
Palcmanská Maša pri Dedinkách,
Ružín pri Jaklovciach,
Uhorňanské jazero ( nádrž).
Vodné lyžovanie
V regióne stredného Spiša je len jedna lokalita, kde sa prevádzkuje vodné lyžovanie za
motorovými člnmi. Stredisko je pri vodnej nádrži Ružín pri Jaklovciach. Pôsobí tam skupina
vodných lyžiarov, ktorí pravidelne prevádzkujú činnosť, trénujú a organizujú aj súťaže v rámci
Slovenska.
Potápanie
V regióne pôsobí niekoľko súkromných klubov potápania.
profesionálneho vedenia tejto aktivity sú pre ňu vhodné tieto vodné nádrže:
– Palcmanská maša,
– Ružín,
– Uhorňanské jazero.
Pri
zabezpečení
Splavovanie riek
Splavné a vhodné na vodnú turistiku sú obe rieky Hornád aj Hnilec. Premenlivé sú však
ich vodné stavy. Najvhodnejším obdobím je jar a začiatok leta. K obom riekam je prístup po
železnici i autom. Podrobnejšie informácie o riekach sú v časti Hydrologický potenciál.
108
RSTP stredného Spiša
Hornád je splavný od Hrabušíc, cez Prielom Hornádu, Hornádsku kotlinu až po nádrž Ružín
v dĺžke asi 70 km. Rieka je splavná pri vodnom stave 50 cm v Hrabušiciach, alebo 100 cm
v Spišských Vlachoch. Úsek Hrabušice – Čingov je možné splavovať len s povolením. Správy
NPSR.
Hnilec je dravá rieka so spádom 0,9% a kolísavými prietokmi. Bežne je splavná od Mniška n.
Hnilcom a za vysokého stavu vody až od obce Hnilec. Dĺžka toku z Hnilca po ústie do nádrže
Ružín je 56 km.
Jazda na koňoch - Hipoturistika
V regióne má táto činnosť dlhú tradíciu. Mnohí súkromní majitelia koní využívajú ich
chov dnes aj na komerčné športové účely, t.j. na služby pre turistov – jazdy na koňoch, alebo
v kočoch alebo saniach po okolí. Sústreďujú sa na turisticky atraktívne lokality, športovorekreačné strediská a centrá cestovného ruchu. Možno sa kontaktovať cez TIK, alebo priamo
u prevádzkovateľov.
V meste Spišská Nová Ves – jazdecký areál a areál chovu koní Kamenný obrázok
Spišské Podhradie – podnikateľ Sýkora
Žehra - Hodkovce – podnikateľ František Hadušovský, jazdecký areál
Hnilčík – pán Lapka
Dobšinská Ľadová Jaskyňa – pán Oravec, Paulík
Spišské Vlachy – ródeo
Neexistujú špeciálne značené trasy pre jazdu na koňoch vo voľnom teréne.
Korčuľovanie, short track, hokej a sánkovanie
Aktivity týchto zimných športov sú značne obľúbené, ale ich uskutočňovanie je možné
prakticky len na umelých ľadových plochách zimných štadiónov. V regióne je jeden v prevádzke
v Spišskej Novej Vsi a nedostavaný štadión je v Krompachoch. Otvorená ľadová plocha
s umelým chladením je v Levoči. Prevádzka činnosti na klzisku sa uskutočňuje podľa rozvrhu
hodín, najmä pre organizovanú činnosť. Pre verejnosť a neorganizovaných návštevníkov je
vyhradených len niekoľko hodín v týždni a to vo večerných hodinách, a najmä cez víkendy.
V prípade priaznivej zimy je možné korčuľovanie aj na zamrznutých vodných plochách riek
a veľmi straktívne sú aj túry na korčuliach po rieke Hornád, najmä v časti Prielom Hornádu cez
Slovenský raj a po ploche nádrži Palcmanská maša.
Pre sánkovanie na sánkarskej dráhe je trať v Helcmanovciach neďaleko Gelnice. Jej
technický stav je kritický a využívanie sporadické.
Parašutizmus, paraglajding, bezmotorové lietanie a balónové lietanie
Spišská Nová Ves a neďaleký Poprad boli už oddávna centrom „vzdušných“ športov
v širšom okolí. Pravidelné aktivity a uskutočňovanie tzv. základného a športového výcviku
v parašutizme a bezmotorovom lietaní sa v súčasnosti utlmili z dôvodu veľkej finančnej
náročnosti. Napriek tomu tieto činnosti nezanikli, ale sa preorientovali na komerčnú bázu a
dokonca sa rozšírili aj o nové možnosti ako sú vyhliadkové lety lietadlami, alebo lety
v ukotvenom balóne, či paraglajding. Iniciatívna je v tejto činnosti skupina bývalých aktívnych
parašutistov a bezmotorových pilotov vetroňov, ktorí sa teraz aktivizujú v paraglajdingu. Vhodné
terény pre začiatočníkov sú za Spišským Štvrtkom pri Jánovciach a pri obci Jamník. Terény pre
náročnejších sú na Branisku (Sľubica). Oblastné preteky v paraglajdingu sa poriadajú na Ostrej
hore pri Hodkovciach.
Kolky, bowling, fitness, posilovne, telocvične
109
RSTP stredného Spiša
Kolkáreň v Spišskej Novej Vsi – nachádza sa pri ZOO záhrade v areáli Sadu mládeže.
Vybavenie je : 4 dráhy.
Bowlingové centrum Laguna v Spišskej Novej Vsi – nachádza sa v objekte nákupného strediska
na sídlisku Tarča. Vybavenie má :
- 4 bowlingové dráhy, každá plne automatizovaná s napojením na centrálny počítač, so
sledovaním hier max. 7 hráčov na každej dráhe,
- bar s biliardom,
- veľkoplošné video.
Fitnes club, Milan Rolinec v Spišskej Novej Vsi – nachádza sa v areáli športová haly. Vybavenie
má : viacúčelové posilovacie zariadenia, stacionárne bicykle, stepery, sauna, solárium ap.
Kora, pani Kubíková, Spišská Nová Ves – nachádza sa v objekte firmy Mida. Špeciálne centrum
pre ženy s kozmetickými a kadernickými službami.
Fitness-centrum, pán Olekšák, Levoča
Motokros
Mníšek nad Hnilcom – motokrosová dráha
Sálový futbal, ( minifutbal )
Možnosť uskutočňovania v halách a telocvičniach .
Tenis, golf
Tenisový areál v časti Modrý vrch v Spišskej Novej Vsi – počet kurtov :
Hotel Slalom, Mlynky – počet kurtov : 2.
In line skating, U-rampy
Rampy sú v Spišskej Novej Vsi ( v areáli futbalového štadióna ) a Krompachoch
Volejbal, basketbal
Športové haly pre loptové hry sú v Spišskej Novej Vsi, Krompachoch, Viacúčelová športová
hala – Levoča, sídl. Západ, hala Združenej školy hotelových a obchodných služieb v Spišskej
Novej Vsi, Obchodnej akadémie v Spišskej Novej Vsi a na niektorých základných školách.
Skoro všetky školy v regióne sú vybavené telocvičňami. Neposkytujú však služby pre verejnosť.
Športové poľovníctvo a rybolov
Poľovníctvo je súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu
a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Je
súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia.
Toto poslanie zo zákona na území stredného Spiša zabezpečujú okresné organizácie
Slovenského poľovníckeho zväzu v Spišskej Novej Vsi, v Levoči a v Gelnici. Na výkone práva
poľovníctva sa priamo zúčastňuje vyše 1 200 poľovníkov, ktorí sú organizovaní vo vyše 40
110
RSTP stredného Spiša
poľovníckych združeniach (PZ). Poľovníci obhospodarujú len v okrese Spišská Nová Ves viac
ako 56 000 hektárov poľovných pozemkov ( výmera poľovnej plochy v SR je 4 442 024 ha).
Mimoriadne dobré podmienky pre poľovníctvo sú najmä vo Volovských vrchoch, kde je
niekoľko perspektívnych poľovných revírov s výskytom väčšiny poľovnícky atraktívnych
druhov poľovnej zveri.
Poľovná zver v okrese Sp. Nová Ves:
- jelenia zver – je najrozšírenejším druhom poľovnej zveri v týchto revíroch.
V poslednom období vplyvom rôznych činiteľov jej stavy poklesli. Napriek tomu plánovitým
selektívnym lovom a zvýšenou starostlivosťou sa cieli k postupnému vylepšovaniu jej zdravotnej
i trofejovej hodnoty. Ročne poľovníci ulovia okolo 230 jedincov.
- srnčia zrver – z lesných porastov ju vytláča do polí zver jelenia a diviačia zver.
Normované kmeňové stavy srnčej zveri sú 464 jedincov, ročne sa uloví vyše 100 jedincov.
- diviačia zver – je dosť rozšírená. V noci vychádza za potravou do polí a cez deň
odpočíva v hlbokých, hustých lesoch. Poľovníci ulovia ročne vyše 150 jedincov tejto zveri.
- kamzík – udomácnil sa revíroch Slovenského raja. Trofej tejto zveri láka poľovníkov
domácich i zahraničných. Na základe ministerských povolení s lovom disponujú Štátne Lesy
v Spišskej Novej Vsi a Poľovnícke Združenia Hrabušice a Smižany.
- iné – z ostatných druhov zvery, s ktorou sa môžeme stretnúť v našich lesoch, treba
spomenúť medveďa, vlka, líšku, divú mačku, jazveca, kunu a mnohé ďalšie.
- chránené druhy – z vtákov je potrebné spomenúť zákonom chráneného hlucháňa,
tetrova, jarabicu, ale aj početné druhy dravcov (medveď hnedý).
Záujemcovia o poľovačku z radov domácich, alebo zahraničných uchádzačov sa musia
obrátiť na príslušnú okresnú organizáciu Štátne lesy, alebo poľovnícke združenie. Musia byť
členom niektorého poľovníckeho združenia, alebo vlastniť poľovnícky lístok. Samotnú
poľovačku organizuje poľovnícke združenie, alebo aj Štátne lesy.
Športový rybolov
Rybolov pre záujemcov (vlastníkov štátneho rybárskeho lístka, ktorý vydávajú mestské
úrady) zabezpečujú miestne organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (MO SRZ) formou
povoleniek.
Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Spišskej Novej Vsi vznikla v roku
1942. K dnešnému dátumu má približne 630 členov a okrem toho asi 50 detí vo veku od 10 – 15
rokov. Jej hlavnou činnosťou je chov, chránenie rýb a ich lovenie v revíroch, ktoré má
organizácia k dispozícii. Lovné revíry sú:
-
rieka Hornád od obce Betlanovce, ktorý prechádza Slovenským rajom až po obec
Kolinovce za Spišskými Vlachami. Vyskytujú sa tam nasledovné druhy rýb: pstruh
potočný, pstruh dúhový, sivoň americký, lipeň obyčajný, podustva, jalec hlavatý, plotica,
hrúz obyčajný, mrenica karpatská,
-
rôzne prítoky rieky Hornád, napríklad Dubnica, Jánsky potok, Levočský potok,
s podobnou obsádkou ako v rieke Hornád,
-
uzavreté vodné plochy v katastri obce Markušovce – pstruhový rybník Korytno I.
a mimopstruhový rybník Korytno II. Vyskytujú sa tam nasledovné druhy rýb: pstruh
potočný, zubáč obyčajný, kapor obyčajný, pleskáč, podustva, plotica, červenica, jalec
hlavatý, hrebenačka, ostriež, amur biely, karas,
-
Spišské Vlachy – rybník Za Hurou s nasledovnou obsádkou rýb: pstruh potočný, pstruh
dúhový, sivoň americký a jalec hlavatý. Je to viac menej pstruhový revír.
111
RSTP stredného Spiša
-
rybník Za Hurou II. – je to mimopstruhový revír s nasledovnou obsádkou – kapor
obyčajný, karas, pleskáč, jalec hlavatý, pstruh potočný,
Povolenku na rybolov si je možné zakúpiť v predajni AKVA Praktik v Spišskej Novej Vsi
a v hoteli Čingov v Slovenskom raji. K dispozícii sú denné, týždenné a sezónne povolenky.
Lovná sezóna na pstruhových revíroch trvá od 16. 4. do 31. 8., na mimopstruhových revíroch od
1. 6. do 15. 3. nasledujúceho roku.
Podrobné informácie ohľadom lovu poskytujú predajcovia povoleniek.
V okrese Levoča sa nachádzajú rybárske revíry mimopstruhové, ako je komplex rybníkov na
Levočských Lúkach, kde sa nachádajú tieto druhy rýb: kapor obyčajný, šťuka, karas obyčajný,
lieň obyčajný, jalec hlavatý.
Ďalší revír sa náchádza pri Kováčskej vile za mestom Levoča, smerom na Závadu, kde sa
vyskytujú tieto druhy rýb: pstruh potočný, pstruh dúhový, kapor obyčajný.
V okrese Gelnica sú rybárske revíry väčšinou charakteru pstruhového. Jedná sa o vodný tok
Hnilec, kde je hojný výskyt pstruha potočného a lipňa obyčajného, jalca hlavatého a podustvy.
Ďalším revírom je vodná plocha Úhorná s výskytom rýb lososovitých (pstruhy, lipeň).
1.6.2.5
Cestovné kancelárie a agentúry
V spomínanom regióne je aktívnych celkovo 14 súkromných cestovných kancelárií. K
31. 12. 2000 bolo v evidencii OÚ odboru živnostenského a ochrany spotrebiteľa
zaregistrovaných 17 subjektov s predmetom činnosti zameraným na prevádzkovanie cestovných
kancelárií a sprostredkovanie služieb cestovných kancelárií.
V Spišskej Novej Vsi služby cestovných kancelárií okrem iných poskytujú :
• CK Satur, Štefánikovo nám.5
• CK Inatour Slovakia, Letná 42
• CK Alena, Chrapčiakova 37
• CK Bistour, Markušovská cesta 2
• CK Seteza, Zimná 68
• CK Hornád, Hviezdoslavova 24
• CK Pax Tour, Hollého 5
• CK Slovraj – Tour, Smižany
V súčasnej dobe v meste Levoča rozbieha činnosť cestovná kancelária CK Gotiktour,
ktorá by mala pripravovať programy pre návštevníkov, špeciálne pre oblasť Spiša a Gemera.
Časť služieb aktívneho cestovného ruchu poskytujú Informačné centrá v Levoči a v Spišskom
Podhradí, ktoré sú zapojené do celoslovenských IC – AICES.
V Gelnici rozvíja svoju činnosť verejná obchodná spoločnosť NESSY, ktorá zároveň
funguje ako cestovná kancelária a poskytuje turistické informácie. Pre ich poskytnutie sa je
možné v obciach obrátiť aj na pracovníkov obecných úradov, alebo pôšt. Turistickými
informačnými centrami sú vybavené všetky väčšie okolité mestá v regióne Spiša a Gemera
s lokalizáciou v centrách miest.
1.6.2.6
Turistické informačné kancelárie a tabule
Ku kvalite aktívneho CR prispievajú aj TIK, ktoré sú buď vo vlastníctve súkromnom
alebo obecnom. V regióne sa nachádzajú 4 turistické informačné kancelárie, a to:
112
RSTP stredného Spiša
Turistické informačné centrum – Letná 49, Spišská Nová Ves
Prevádzková doba: pondelok až piatok 8.00 – 17.00 h.
sobota
9.30 – 13.30 h.
Kontakt :
telefón
053/ 16186
fax
053/ 4428 292
e-mail:
[email protected]
www.slovenskyraj.sk
Mestské informačné centrum – Námestie slobody 1, Krompachy
Prevádzková doba . pondelok až piatok –
7.00 – 15.30 h.
Kontakt :
telefón, fax
053/ 4470 186
e-mail :
[email protected]
www.krompachy.sk
www.plejsy.ak
Informačná kancelária – Námestie Majstra Pavla 58, Levoča
Prevádzková doba : pondelok až piatok
8.30 – 17,00 h.
Kontakt :
telefón
053/ 4513 763
e-mail
[email protected]
www.levoca.sk
Turistická informačná kancelária – Hlavná 3, Gelnica
Prevádzková doba : pondelok, utorok a štvrtok – 7.30 – 15.00 h.
streda 7.30 – 16.00 h.
piatok 7.30 – 14.00 h.
Kontakt:
telefón 053/ 4823 001
e-mail [email protected]
TIK Mlynky-Palcmanská Maša ( objekt penziónu Salamander).
Prevádzková doba : sezónne
Kontakt:
telefón 053/4493 545
e-mail
www.slovenskyraj.sk/salamander.html
Počas LTS (letnej turistickej sezóny) sú v strediskách na Čingove a Podlesku zriadené
Správou NPSR po jednej informačnej kancelárií. Potrebné informácie pre turistov poskytujú aj
niektoré cestovné kancelárie, ako napr.: Slovrajtour v Smižanoch a recepcie hotel ( Metropol,
Čingov, Runa, Satel ap. ). Možno využiť aj pomoc pracovníkov obecných úradov.
Informačné tabule :
- v obciach : Spišská Nová Ves, Levoča, Spišské Podhradie, Spišské Vlachy, Krompachy,
Gelnica, Žehra, Markušovce, Margecany, Smolník, Nálepkovo, Mlynky, Hrabušice
1.6.2.7
Banková a finančná infraštruktúra, bankomaty
Nižšie uvedené bankové inštitúcie poskytujú zmenárenské a aj moderné bankové služby
ako sú : internetbanking, e-mail-banking, homebanking, SMS-toolkitbanking. V regióne
stredného Spiša je 26 pobočiek, expozitúr a filiálok rôznych slovenských bánk. Najpočetnejšie
zastúpenie má Slovenská sporiteľňa, a.s. a Všeobecná úverová. banka a.s. Mimo pracovnej doby
bánk, ktorá je zväčša od 8,00 ho 16,00 hod. je možné využiť sieť bankomatov, ktorých je
113
RSTP stredného Spiša
v regióne stredného Spiša 20. Použiť možno všetky bežné platobné a kreditné karty. Viac
informácií poskytujú internetové stránky konkrétnych bánk.
Špecializované zmenárenské služby je možné využiť aj v špecializovaných zmenárňach,
ktoré sú v turistických centrách a v hoteloch.
Tabuľka č. 1.6.2.7-1 : Prehľad počtu pobočiek bánk a počtu bankomatov v regióne
Banka
bankomaty
SLSP a.s.
IRB a.s.
VÚB a.s.
Poľnobanka
PKB a.s.
Poštová ,
Tatra,
Komerčná,
ČSOB,
Banky
bankomaty
Sp.N.
Ves
Krompachy
Sp.
Vlachy
Levoča
Sp.
Podhradie
Gelnica
Zbytok
regiónu
Spolu
1
2
1
1
1
3
1
–
1
2
1
–
x
x
x
x
x
x
1
1
–
1
1
1
–
1
–
–
–
–
1
1
–
–
–
–
–
–
–
–
–
–
1
1
–
–
1
1
1
–
–
–
1
–
1
1
–
–
1
–
–
–
–
–
1
–
1
1
–
–
1
1
–
–
–
–
–
–
8
2
–
–
–
–
–
–
–
–
–
–
6
8
2
4
1
1
4
2
3
1
2
2
8
2
14
9
1
2
5
6
2
1
1
2
3
0
x
x
x
x
x
x
26
20
Prehľad poisťovní v regióne je v tabuľke 1.6.2.7-2. Väčšina poisťovní poskytuje
kompletné služby v oblasti životného , majetkového poistenia, zmluvného a škodového poistenia
pre motoristov a aj pre cestovný ruch.
Tabuľka č. 1.6.2.7-2 : Prehľad pobočiek poisťovní v regióne
Poisťovňa
Slovenská
poisťovňa
Kooperatíva
Sp.Nová
Ves
1
1
Krompachy
1
Sp.
Vlachy
Levoča
1
Sp.
Podhradie
1
Gelnica
1
1
Zbytok
regiónu
Spolu
5
2
UNIQA
1
1
Alianz
1
QBE
1
1
Nationale
Nederland.
1.česko-sl.
poisťovňa
Univerzál.
banková
1
1
1
1
1
1
1
2
2
114
RSTP stredného Spiša
Dopravná
poisťovňa
Tatra
poisťovňa
Ergo
1
1
1
1
1
1
Amslico
1
Komunálna
poisťovňa
Sociálna
poisťovňa
Všeobecná
zdravotná
Sideria
1
1
1
Spolu
15
2
5
1
1
1
1
1
2
1
1
2
1
4
5
28
1.6.2.8
1
Športovo rekreačné strediská, zariadenia a kúpeľníctvo
Športovo-rekreačné strediská na riešenom území sú lokalizované približne vo výškach od
500 do l l00 m n.m.. Väčšina týchto stredísk doteraz plnila športovo rekreačnú funkciu zameranú
na zimné športy, lyžovanie, celoročnú turistiku, poznávanie prírodných krás a pasívny oddych.
Strediská plnili uvedené funkcie podľa toho, akú mali vybudovanú turistickú infraštruktúru a
vybavenosť.
Strediská :
v oblasti Slovenský raj
Čingov – je najvýznamnejšie stredisko v severnej časti územia Národného parku
Slovenský raj. V ňom sa sústreďujú formy voľného cestovného ruchu, podnikovej
a individuálnej rekreácie. Je najvýznamnejším rekreačným zázemím mesta Spišská Nová Ves.
Do strediska Čingov patria hotely (Flóra, Čingov a Trio s celkovou kapacitou 172 lôžok),
chatová základňa Tatran s autokempingom na Ďurkovci, súbor rekreačných zariadení ( chaty –
11 podnikových a 100 súkromných) a ohlasovacia stanica horskej služby. Čingov je
východiskovým miestom s centrálnou orientáciou a TZT do všetkých častí národného parku
Podlesok – rekreačné stredisko pri Hrabušiciach je jedno z najmladších stredísk
cestovného ruchu. Dominantné postavenie v stredisku má autokemping a chatová osada Spišská
koliba. Samostatné areály tvoria podnikové rekreačné zariadenia Baník, Radosť na Košariskách
a Mladosť pri Veľkej Bielej vode. Podlesok je východiskovým miestom TZT do roklín severnej
časti národného parku a Prielomu Hornádu.
Kláštorisko – má osobitné postavenie s rekonštruovanou zrúcaninou kláštora a
turistickou chatou na okraji náhornej plošiny Glac. Je významnou križovatkou turistických ciest
Slovenského raja. Je to jediné turistické stredisko nachádzajúce sa vo vnútri územia Slovenského
raja, ktorého súčasťou je reštaurácia, chatová osada a stanica horskej služby. V súčasnosti sa
rozvoj strediska obmedzuje najmä z dôvodov ochrany prírody, pretože sa prejavili negatívne
vplyvy cestovného ruchu na prírodné prostredie.
115
RSTP stredného Spiša
Mlynky – sú najvýznamnejšie stredisko zimných športov v Slovenskom raji. Majú
niekoľko častí s rôzne intenzívnym využívaním. V časti Mlynky - Prostredný Hámor na svahoch
kopca Kruhová je významné lyžiarske stredisko nadregionálneho významu. Nachádzajú sa tu 4
lyžiarske vleky s prepravnou kapacitou 2 025 osôb/hod. Počet zjazdových tratí 6, najdlhšia má
770 m.
V časti obce Mlynky – Biele Vody sa nachádzajú 2 vleky s prepravnou kapacitou 400
osôb/hod. Zabezpečené je mechanické zasnežovanie. V areáli bežeckého lyžovania Biele Vody
sú 4 trate s celkovou dĺžkou 11,5 km. K dispozícii je lyžiarsky turisticko-rekreačný okruh okolo
Kráľovej hory a bežecké trate na Bielych Vodách.
Možnosť ubytovania sa je v súkromí, v penziónoch, alebo v hoteli. Bývajú tu dobré
snehové podmienky, snehová prikrývka trvá priemerne 150 dní v roku.
Mlynky sú východiskovým miestom TZT do južných častí Slovenského raja, do
Havraních vrchov, Knoly a Volovských vrchov.
Dedinky – nachádzajúce sa v bezprostrednej blízkosti strediska Mlynky, zaznamenali
veľký rozvoj rekreácie po vybudovaní vodnej nádrže Palcmanská Maša v južnej časti
Slovenského raja. Okolo vodnej nádrže sa vybudovali mnohé rekreačné zariadenia. Z Dediniek
na náhornú planinu Geravy je vybudovaná jediná sedačková lanovka v Slovenskom raji.
Stredisko je významné mnohými podnikovými a súkromnými ubytovacími kapacitami.
Košiarny Briežok – je prímestskou rekreačnou oblasťou Spišskej Novej Vsi s funkciou
individuálnej chatovej rekreácie. Jeden hostinec tu poskytuje občerstvovacie služby a je tu
možnosť posedenia pri ohni pod holým nebom. Pre blízkosť Slovenského raja a strediska Čingov
je významným nástupným miestom vo východnej časti Slovenského raja.
Vernár – je zatiaľ málo doceneným strediskom v západnej časti Slovenského raja.
Obec leží na rozhraní dvoch národných parkov ( Slovenský raj a Nízke Tatry ), s dobrým
prístupom na Horehronie, do Popradu a Hrabušíc. V okolí sú zaujímavé terény pre zjazdové
a bežecké lyžovanie.
v oblasti Hnilecké vrchy
Hnilčík, Roztoky, Bindt a Grajnár – je stredisko regionálneho významu v západnej
časti vrchov na okraji Slovenského raja. Rázovitá horská obec s mnohými časťami ( Roztoky,
Bindt, Cechy, Štolvek, Zimná dolina ) poskytuje možnosti pre pešiu , lyžiarsku, cykloturistiku.
V časti Mraznica sú lyžiarske vleky ( 2 s kapacitou 1 100 osôb/hod. ) a zjazdovky, v časti
Grajnár bežecké značené trasy. Všade na okolí sú pozostatky starej banskej činnosti.
V niektorých častiach sú sústredené väčšie ubytovacie kapacity ( Roztoky, Bindt ) v chatách,
chalupách a na súkromí, a hotel Mraznica.
Nálepkovo, Tretí Hámor, Peklisko, Zahájnica, Henclová – potenciálne stredisko sa
rozprestiera v Hnileckej doline s centrom pri sútoku Hnilca so Železným potokom. Je to
stredisko regionálneho významu pozostávajúce z niekoľkých častí ( Hámre, Peklisko, Zahájnica,
Henclová ). Je východiskom do turisticky atraktívnej časti Hnileckých a Volovských vrchov
s možnosťami pre pešiu, lyžiarsku turistiku a cykloturistiku. Ubytovacie kapacity sú najmä
v častiach Hámre ( chaty) a Henclová ( horská obec, chalupy).
Poráčska dolina – stredisko v doline medzi obcami Poráč a Slovinky. Nachádzajú sa tu
dve lyžiarske strediská s 5 vlekmi s kapacitou asi 1 450 osôb / hod a niekoľko rôzne náročných
zjazdoviek. V časti Brodok sú zjazdovky s možnosťou technického snehu v dĺžke 450 m.
Okolitý horský terén ( Bukovec, Galmus ) a samotná krasová dolina sú vhodné na pešiu,
cykloturistiku, lyžiarsku turistiku a iné formy odpočinku. Možnosti parkovania, ubytovania
116
RSTP stredného Spiša
a stravovania sú v rekreačnom stredisku, súkromných chatách a chalupách. Je tu zanedbané
bývalé kúpalisko. V časti Na Žriedlach je horská chata.
Plejsy – zimné lyžiarske stredisko nad mestom Krompachy ( 3 km ) v nadmorskej
výške od 530 do 1025 m n.m., vybavené 8 vlekmi s hodinovou kapacitou cca. 5 700 osôb, 14
zjazdovkami s homologizáciou FIS pre európske súťaže žien. Celý areál je zasnežovaný
technickým snehom a sezóna trvá 120 - 150 dní v roku. V areáli je možnosť parkovania,
ubytovania ( horské chaty a na súkromí ), občerstvenia a stravovania ( bufety a chaty ). Stredisko
je vybavené servisom, požičovňou, úschovňou, lyžiarskou školou s inštruktormi ap. Je
východiskom aj pre pešie, cyklo a lyžiarske výlety do okolia po horských hrebeňoch.
Zahura – stredisko cestovného ruchu je južne od obce Spišské Vlachy na severných
svahoch pod Galmusom. Sú tu 3 jazierka s možnosťou kúpania, člnkovania, rybolovu a
pestovania iných vodných športov. Rozostavaný je l80 lôžkový hotel s fitness centrom (bazén,
sauna, posilňovňa), treba dobudovať lyžiarske vleky a ostatnú športovo-rekreačnú vybavenosť.
V lokalite je veľa súkromných chát. Miesto je východiskom pre návštevy krasových dolín,
pekných lesov a výhliadkových vrcholov, do blízkeho lyžiarskeho strediska Plejsy pri
Krompachoch.
v oblasti Volovské vrchy
Švedlár, Stará Voda a Nižné Hrable – obec na terasovitej plošine stredného toku Hnilca
pod Zlatým stolom a Bukovcom. Zaujímavé okolie – Starovodská dolina, Bystrá dolina,
Švedlárske lúky. V miestach Vyšné a Nižné Hrable sú rekreačné zariadenia ( podnikové
a súkromné ), možnosti rodinnej rekreácie v obci Stará Voda. Miesto je východiskom do
atraktívnej časti Volovských vrchov.
Smolník, Úhorná – v údolí potoka Smolník, juhozápadne v blízkosti obce Smolník je
stredisko cestovného ruchu pri jazere Mieru (vodná nádrž Úhorná, technická pamiatka) s
možnosťou kúpania, člnkovania, rybolovu a táborenia. Nad obcou Smolník je perspektívne
lyžiarske stredisko (v súčasnosti 1 lyžiarsky vlek).
Kojšovská hoľa – Vo východnej časti vrchov v podcelku Kojšovská hoľa je rekreačná
oblasť vybudovaná najmä z južnej strany v katastri obce Zlatá Idka. Perspektívne sa uvažuje s
budovaním stredík cestovného ruchu aj v severnej časti Kojšovskej hole od obce Kojšov a
Gelnica.
Šibeničný vrch, – rekreačné stredisko s lesoparkom a 4 lyžiarskymi vlekmi neďaleko
Gelnice s kapacitou 1 000 osôb/hod. Možnosť ubytovania v Gelnici v hoteli, alebo horskej chate
a turistickej ubytovni. Východisko do Perlovej doliny, pod Kojšovskú hoľu, alebo Krompašský
vrch na pešie, cyklo alebo lyžiarske výlety a k nádrži Ružín.
v oblasti Čierna hora
Ružín, Jaklovce – rekreačné stredisko pri vodnej nádrži Ružín na sútoku riek Hnilec
a Hornád neďaleko Margecian so zameraním na vodné športy – vodné lyžovanie, člnkovanie,
plávania ap. Na brehoch Ružína je veľa podnikových rekreačných zariadení a súkromných chát.
Miesto je aj dobrým východiskom do Hnileckých vrchov, alebo cez obec Kojšov do severných
dolín Kojšovskej hoľe, Folkmárskej skale ap.
Staré Bystré – Perspektívnym strediskom cestovného ruchu v katastri obce Margecany
je prímestská rekreačná lokalita Staré Bystré.
117
RSTP stredného Spiša
v oblasti Branisko
sedlo Branisko ( Chvalabohu ) – malé rekreačné stredisko v doline Svinky. Východisko
pre pešie a lyžiarske trasy pohorím Braniska, k neďalekému Spišskému hradu. V lokalite
súkromné chaty.
sedlo Humenec, Harakovce, Dúbrava – perspektívna oblasť rekreácie na západnom
úpätí Braniska v blízkosti Rajtopíkov.
v oblasti Levočské vrchy
Levočská dolina – dávne rekreačné zázemie mesta Levoče. Kúpele miestneho významu
už zanikli. Nachádza sa tu jazero, kúpalisko, chatová základňa, kemping, súkromné chaty ( okolo
100), možnosť stravovania. Východiskové miesto pre pešiu, lyžiarsku a cykloturistiku a za
historickými pamiatkami mesta Levoče a okolia.
Krúžok – zimné bežecké lyžiarske stredisko na Levočskej planine. 4 trate od 3
do 10 km majú parametre FIS. Podmienky aj pre zrakovo postihnutých.
Kúpeľníctvo :
Kúpeľníctvo v regióne stredného Spiša bolo v minulosti založené na vynikajúcich
klimatických podmienkach ihličnatých lesov a na existencii minerálnych prameňov.
-
klimatické kúpele
Mlynky-Biele Vody – detská ozdravovňa, bez kúpeľného štatútu
Nálepkovo-Čierna Hora – bývalé slatinné kúpele založené v r. 1847, dnes detská
ozdravovňa
Štós-kúpele – založené v r. 1883, dýchacie cesty, choroby z povolania, kapacity aj pre
ubytovanie pre voľný CR
Turzovské klimatické kúpele, Gelnica – od r. 1899 do 1. sv. vojny vodoliečebné kúpele
Levočské kúpele, Levoča – boli tu od konca 19. stor., po 2. sv. vojne zanikli
-
na minerálnej vode
Sivá Brada kúpele – už neexistujú
Slatvina – zaniknuté kúpele ( 19.str., do 1. sv. vojny )
Baldovce – kúpele Bužňa, zanikli v 20-tich rokoch, zbúrané v r. 1945
Dúbrava – bývalé kúpele, ( od konca 18. stor. )
-
rádioaktívna voda
Novoveská Huta, Spišská Nová Ves – zrušené
-
Prírodný a klimatický potenciál, potenciál hôr a vody a zlepšujúca sa kvalita životného
prostredia dáva na tomto území dobrý predpoklad pre obnovu kúpeľníckej tradície a budovanie
zariadení pre kúpeľníctvo v mnohých horských oblastiach regiónu stredného Spiša.
1.6.2.9
Produkty a programy pre cestovný ruch
118
RSTP stredného Spiša
Produkty pre CR :
Gotická cesta – program putovania po historických pamiatkách so zameraním na Gotiku na
Spiši : dĺžka 276 km, 9 miest, 24 obcí, 2 mestské pamiatkové rezervácie, 5 pamiatok UNESCO,
7 pamiatkových zón, 7 národných pamiatok, vyznačená 270-timi smerovými tabuľami.
Cesta hrdinov SNP – turistická magistrála , ktorá vedie celým Slovenskom, od Bradla na
Devíne po Dukliansky priesmyk. Je súčasťou medzinárodnej trasy E8. Cez územie stredného
Spiša prechádza od sedla Besník na západe, po hrebeni Volovských vrchov po Kojšovskú hoľu
na východe. Dĺžka úseku je 130 km.
Európska železná cesta – existuje len zámer na vytvorenie produktu po baníckej a hutníckej
histórii aj v tomto regióne.
Hnilecká cyklomagistrála – je súčasťou siete cyklotrás na Slovensku. Patrí k príjemným až
nenáročným trasám. Vedená je väčšinou po cestách druhej triedy dolinou rieky Hnilec. V dľžke
70 km prechádza 11 obcami a má prevýšenie 400 m. Spája južné centrum Slovenského raja
Dedinky s Margecanami pri vodnej nádrži Ružín. Obe tieto miesta sú prepojené aj železničnou
traťou.
Duchovná a púťová turistika
sakrálnych pamiatok.
–
perspektívny zámer
podložený veľkým potenciálom
Slovenské kráľovské mestá - renesancia – projekt pripravovaný konzerciom štyroch spišských
miest ( Stará Ľubovňa, Bardejov, Levoča a Kežmarok).
Náučné chodníky :
Náučné chodníky ( NCH ) sú okružné, alebo líniové obojsmerné samoobslužné náučné
turistické značené chodníky s poznávacou a informačnou funkciou. Prvé NCH napr.
v Slovenskom raji sa začali budovať v r. 1972. Na území stredného Spiša je 6 NCH a dĺžka
naučných chodníkov je spolu 46,5 km.
1. Náučný chodník mládeže
Trasa:
Smižianska Maša – Čingov a späť
Dĺžka:
7 km
Počet zastávok:
6
2. Náučný chodník Slovenský raj – juh
Trasa:
Dedinky – Zejmarská roklina – Malé Zajfy – Stratená – Startenská píla Dedinky
Dĺžka:
11 km
Počet zastávok:
6
3. Náučný chodník Občasný prameň – Havrania skala
Trasa:
Občasný prameň – Havrania skala
Dĺžka:
2,5 km
Počet zastávok:
7
4. Náučný chodník Slovenský raj - sever
Trasa:
Čingov – Tomášovský výhľad – Letanovský mlyn – Lesnica - Čingov
Dĺžka:
11 km
Počet zastávok:
6
119
RSTP stredného Spiša
5. Náučný chodník Dobšinská ľadová jaskyňa
Trasa:
Dobšinská Ľadová Jaskyňa (parkovisko) - Dobšinská ľadová jaskyňa
Dĺžka:
0,5 km
Počet zastávok:
5
6. Náučný chodník Sivá brada - Dreveník
Trasa:
Sivá Brada – Pažica - Spišský hradný vrch – Dreveník - Sobotisko
Dĺžka:
14,5 km
Počet zastávok:
8
1.6.2.10
Pravidelné kultúrne a športové podujatia
Vzhľadom k pestrosti ponuky a nepravidelnosti niektorých podujatí sú nižšie uvedené len
tie, ktoré sa konajú každoročne :
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Spišská liga v zjazdovom lyžovaní – Spišská Nová Ves, január - marec
Festival speváckych zborov svetských a cirkevných – Spišská Nová Ves, apríl
Večerný beh mestom – Spišská Nová Ves, máj
Jazda na koni (Spišské skokové derby) – Spišská Nová Ves, máj
Divadelná Spišská Nová Ves – Spišská Nová Ves, jún (každý nepárny rok), 31. ročník
Spišské výstavné trhy – Spišská Nová Ves, júl, 46. ročník
Dni kultúrneho dedičstva – Spišská Nová Ves, Dardanely – Markušovce, september
Trh ľudových remesiel – Spišská Nová Ves, september
Musica Nobilis – Spišská Nová Ves, október, 6. ročník
Vianočné trhy – Spišská Nová Ves
Prechod tiesňavami Slovenského raja – Slovenský raj, január - február
Otvorenie letnej turistickej sezóny – Slovenský raj, jún
Pepkov memoriál (skalolezectvo) – Slovenský raj, Tomášovský výhľad, jún
Smižianske folklórne slávnosti – Smižany, jún, 11. ročník
Európsky pohár v obrovskom slalome žien – Krompachy , Plejsy
Medzinárodné majstrovstvá SR v ziazdovom lyžovaní mužov a žien – Krompachy
,Plejsy
Beh Poráčskou dolinou – Krompachy , Poračská dolina
Májová hodinovka (bežecká súťaž) – Krompachy, máj
Ozveny rodnej zeme (folklórny program) – Krompachy, jún
Turistický pochod Krompašskými vrchmi – Krompachy, jún
Krompašský turistický pelotón (cykloturistika) Krompachy, jún, 8. ročník
Nočný cykloturistický pelotó – Krompachy
Krompašský jarmok – Krompachy
Krompašský jarmočný duatlón – Krompachy
Beh ulicami mesta – Krompachy , 36. ročník
Požiarne preteky o pohár primátora mesta – Krompachy, 7. ročník
Ozveny rodnej zeme (folklórny program) – Krompachy, jún
Majstovstvá Slovenská vo varení a jedení bryndzových halušiek - Krompachy
Spišské slávnosti dychových hudieb – Krompachy, júl
Vianočné trhy – Krompachy
Vianočný turnaj – Krompachy
Turistický pochod Krompašskými vrchmi – Krompachy, 25. ročník
Miestne národopisné slávnosti – Olcnava, júl
120
RSTP stredného Spiša
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Jazdecké preteky v parkúrovom skákaní o cenu obce Markušovce– Markušovce, jún
Obecné folklórne slavnosti- Markušovce
Vianočný koncert – Markušovce, 11. ročník
Letný a zimný biatlón – Markušovce, Hôrka
Rybárske preteky – Markušovce , Korytno
Stolnotenisový turnaj – Markušovce
Šachový turnaj – Markušovce
Volejbalový turnaj - Markušovce
Deň matiek - Sp. Tomášovce
Stretnutie s dôchodcami – Sp. Tomášovce
Folklórne obecné slávnosti – Harichovce, 8. ročník
Folklórne slávnosti „ Titilombom“ – Slovinky
Folkl. festival „Šachtare volajú“ – Poráč
Memoriál Janka Galajdu – futbalový turnaj – Poráč
Kahanec Bane – Mlynky, 46. ročník
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Mariánska púť – Levoča
Cestný beh okolo Spišského hradu – Spišský hrad a Spišské Podhradie, máj
Festival historického šermu – Spišský hrad, počas letnej turistickej sezóny
Hradné hry – Spišský hrad, 5. ročník
Spišské folklórne slávnosti – Spišský salaš pri Sp. Podhradí, 30. ročník
Coutry bál – penzión Podzámok, Spišské Podhradie, 5. ročník
Fašiangový program – Bijacovce
Prehrávky dychových hudieb – Bijacovce,
Fašiangový ples – Nemešany, 30. ročník
Stretnutie mládeže pri jedličke – Nemešany
Slávnostné uvítanie nového roka – Nemešany
Turistický pochod Dúbrava-Rajtopíky – Dúbrava, 7. ročník
Dni sv. Huberta – v Bijacovciach,
Fašiangy – Levoča,
Celoslovenský prechod – Levočské vrchy,
Hudobná jar, jeseň – Levoča,
Dni Majstra Pavla – divadelné predstavenia v arkádach radnice a átriu Mestského divadla,
Vianočný volejbalový turnaj – Levoč, o pohár primátora,
Po stopách Štúrovcov – Literárna vychádzka na Kohwald,
Remeslá na Spiši – Výstava starých remesiel – Dom remesiel Levoča,
Prehliadka folklóru – Vystúpenie folklórnych skupín, Levoča,
Musica Nobilis – Medzinárodný hudobný festival v Levoči, október,
Vianočný koncert – Vážna hudba a koledy,
Svetový deň chorých – Cirkevné stretnutie,
Preteky v bežeckom lyžovaní sluchovo postihnutých žiakov – Krúžok,
Dni cykloturistiky – Cykloturistický prechod Levočských vrchov
•
•
•
•
•
•
Gelnický jarmok – Gelnica, 10. ročník
Vianočné trhy – Gelnica
Memoriál Petra Bindasa – Gelnica 9. ročník
Gelnický šľapajcug – Gáborka, Gelnica
Memoriál Jozefa Bučku – lyžiarsky vlek, Gelnica
Beh obcou o pohár starostu obce – Nálepkovo
121
RSTP stredného Spiša
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Futbalový turnaj – Prakovce
Volejbalový turnaj – Prakovce
Šachový turnaj – Prakovce
Futbalový turnaj – Kluknava, 30. ročník
Vystúpenia Kluknavčanky – Kluknava , 20. ročník
Pútnické miesto sv. Anny – Kluknava
Jarmok – Margecany, 10. ročník
Futbalový turnaj o pohár starostu obce – Margecany
Vianočný koncert – Margecany
Výstup na Romáčku – Margecany, 9. ročník
Bengálska noc – Margecany, 8. ročník
1.6.2.11
Kultúrne zariadenia a ľudová kultúra
• Divadlá, kiná a koncertné sály
Spišská Nová Ves – Spišské divadlo a Reduta – koncertná sála, 3 kiná
Markušovce – letohrádok Dardanely,
Levoča – Mestské divadlo, kino Úsmev,
Spišské Podhradie – kino Slovan,
Spišský Štvrtok – kino Družstevník,
Margecany – kino Družba,
Gelnica – amfiteáter
Koncerty sa poriadajú aj v mnohých kostoloch regiónu.
• Galérie, múzeá, výstavy, expozície
– Galéria umelcov Spiša ( GUS ), Spišská Nová Ves
– Múzeum Spiša, Spišská Nová Ves
– Národopisné múzeum, Smižany
– Múzeum Letohrádok Dardanely, Markušovce – expozícia klávesových hudobných
nástrojov, kaštieľ – expozícia starého nábytku
– Múzeum Spiša, Krompachy
– Spišské múzeum, a jeho 4 expozície :
Dom Majstra Pavla, Levoča
Radnica, Levoča
Spišský hrad
Výtvarná kultúra na Spiši, Levoča
– Spišské múzeum, kostol sv. Jakuba, Levoča
– Dom remesiel, Levoča
– Múzeum špeciálneho školstva, Levoča
– Dom remesiel v Spišskom Hrhove
– Komunitné centrum v Nižných Repašoch
– Banícke múzeum, Gelnica, chráni a uchováva exponáty a nástroje z baní Hnileckej doliny.
•
Analýza zachovávania folklórnych tradícii v regióne
V mnohých obciach regiónu stredného Spiša sú aktívne detské alebo dospelé folklórne
skupiny, ktoré fungujú na báze dobrovoľnosti - z príspevkov dobrovoľníkov, prípadne príspevku
obcí. Vedúcimi týchto súborov sú často učitelia základných škôl, základných umeleckých škôl
a iní dobrovoľníci. Tieto folklórne skupiny majú preštudované ľudové tradície z regiónu,
v ktorom žijú, zvyklosti svojich predkov tradujú tancom a spevom a často sa prezentujú na
folklórnych slávnostiach, prehrávkach dychových hudieb, alebo usporadúvajú vystúpenia počas
sezónnych jarmokov, trhov, priamo na námestiach, alebo v obecných parkoch. Spríjemňujú
prezentáciu ľudových remesiel pri organizovaných trhoch.
122
RSTP stredného Spiša
Prehľad folklórnych skupín :
Bystrany –
Bystrančan, dedinská folklórna skupina
Rómska folklórna skupina
Harichovce Vyhonek, detský folkl. súbor
Harihovčan, dedinská folkl. skupina
Helcmanovce Seľanka, dedinská folkl. skupina
Iliašovce Iľašovian, dedinská folkl. skupina
Iľašovian, ľudová hudba
Jaklovce Pustovníček, detský folkl. súbor
Čertvena chustečka, dedinská folkl. skupina
Kojšov Jedlinka, detský folkl. súbor
Kojšovan, dedinská folkl. skupina
Niekoľko dobrých heligonkárov
Kluknava Kluknavčanka, dedinská folkl. skupina
Mladosť, detský folkl. súbor
Kolinovce Kalinka, dedinská folkl. skupina
Margecany Margarétka a Jadlovček, detské folkl. súbory
Jadlovec, dedinská folkl. skupina
Jadlovec, ľudová hudba
Jozef Novotný, práca s kožou
Markušovce Markušovčan, a Matičiar , dedinské folkl. skupiny
Rómska folkl. skupina
Nižné Repaše Sosnička, detský folkl. súbor
Paličkárky, výrobcovia košov, bičov
Olcnava Veršek, detský folkl. súbor
Domkova, dedinská folkl. skupina
Oľšavica Jalinka, dedinská folkl. skupina
Tkanie kobercov, výroba paličkových stužiek, bičov
Poráč Poračan, dedinská folkl. skupina
Prakovce Prakovčan , ľudová hudba
Rudňany Rómska folkl. skupina
Rómska ľudová hudba
Slovinky Slovinčatá, detský folkl. súbor
Slovinka, dedinská folkl. skupina
Smižany Oriešok, detský folkl. súbor
Smižančanka, dedinská folkl. skupina
Spišský Hrušov Brižečky, dedinská folkl. skupina
Spišský Štvrtok Dedinská folkl. skupina
Torysky Jarabina, dedinská folkl. skupina
Veľký Folkmár Zornička, detský folkl. súbor
Folkmárčanka a Matičiar, dedinské folkl. súbory
Žakarovce Kliperčan, dedinská folkl. skupina
Žehra Baruni ruža, rómska folkl. skupina
Spišská Nová Ves - Ihrík, detský folkl. súbor
Čačina, folkl. súbor s ľudovou hudbou
Krompachy Krompašanček, detský folkl. súbor
Krompašan, folkl. súbor
Gelnica Špicibľan, folkl. skupina
Spišské Podhradie - Dreveník, detský folkl. súbor
Spišské Vlachy Gregovci a Furmani, ľudové hudby
123
RSTP stredného Spiša
• Folklórne slávnosti a ukážky remesiel
Spišská Nová Ves – exkurzie do remeselných dielní (Ateliér Mária), Trh ľudových remesiel,
Spišský trh, Vianočný trh
Markušovce (kaštiel a letohrádok Dardanely) – Dni kultúrneho dedičstva
Krompachy – jarmok,
Slovinky – drevárske a banícke osady,
Žehra – ukážky historického šermu na Spišskom hrade,
Nemešany – Sypanec, vidiecke historické prostredie,
Spišský Hrhov – exkurzie do remeselných dielní, cesty po farme,
Nálepkovo – typické vidiecke cesty,
Spišský Štvrtok – archeolog. nálezisko Myšia Hôrka
Folklórne slávnosti – Harichovce, Slovinky, Poráč (Šachtáre volajú ), Smižany, Levoča, Spišské
Podhradie, Spišský štvrtok, Bijacovce ( prehrávky dychových hudieb, Hubertove slávnosti),
Nižné Repaše, Gelnica, Kluknava, Markušovce
• Folklórne slávnosti miestneho významu
Harichovce – Miestne folklórne slávnosti – ihrisko ŠK Harichovce, august
Kojšov – Prehliadka heligonkárov na počesť Š. Šefčíka – ihrisko ŠK alebo Kultúrny dom,
september
Kolinovce – Miestne obecné folklórne slávnosti , pri OcÚ, júl
Markušovce – Obecné folklórne slávnosti , Park Dardanely, júl
Olcnava – Národopisné folklórne slávnosti , pri OcÚ, august
Poráč – Makovická struna – súťaž v speve rusínskych ľudových piesní, kul. dom, máj
– Šachtáre volajú – prehliadka rus. folklóru spolu s dňom baníkov, ihrisko ŠK, sept.
Slovinky – Miestne folklórne slávnosti, amfiteáter, august
Smižany – Smižanské folklórne slávnosti, park pri kultúrnom dome, jún
Veľký Folkmár – Miestne folklórne slávnosti, ihrisko ŠK, júl
Žakarovce – Folklórne slávnosti Janky Guzovej, areál na Haldičkách, júl
Gelnica – Prehliadka folkl. skupín Hnilecké ozveny, námestie, počas trhov
Spišské Podhradie – Spišské folklórne slávnosti – spišský salaš, jún
• Predaj typických suvenírov
Spišská Nová Ves – TIC, Dielo,
Krompachy – Mária Jochmanová (krojované bábiky), Antónia Tkáčová (výrobky z vrecoviny),
Daniela Ondášová (keramika) , Matej Stajsko (výroba drevených hračiek), Milan Šimko
(výrobky z parožia), Jaroslav Rychnavský (výrobky z korku),
Levoča – DE-ja-vu,
Spišské Podhradie – Sp. Kapitula, kvety a klenoty,
Spišský hrad – suveníry,
Spišský Hrhov – suveníry,
Gelnica – TIK,
1.6.2.12
Záchranná služba, prvá pomoc
( horská, rýchla, cestná, vodná a letecká )
Horská služba Slovenský raj :
Má 5 pracovníkov z povolania a 40 – 45 dobrovoľných záchranárov a tri stanice.
Základná stanica je na Čingove a dve sú na : Kláštorisku a Dedinkách.
124
RSTP stredného Spiša
Na Čingove je v lete od júna do septembra ( 4 mesiace ) 24 – hodinová nonstop služba,
v ostatnom čase je len denná služba od 7,30 do 16,00 a mimo týchto hodín sa poskytujú
informácie o pomoci cez záznamník.
Ostatné dve stanice pracujú len sezónne : v lete ( júl až august ), a Dedinky aj v zime ( január až
marec ).
Informácie o podmienkach pre turistiku a hlásenia o prípadoch možno robiť cez pevnú linku
449 1182, alebo mobil : 622.
Horská služba spolupracuje s rýchou zdravotnou pomocou Nemocnice s poliklinikou v Spišskej
Novej Vsi a Leteckou záchrannou službou v Poprade.
Okrem záchranárskej a informačnej činnosti, horská služba vykonáva značkovanie cca. 220 km
značkovaných chodníkov Slovenského raj v trojročnom cykle (ročne do 60 km), kalamitnú
údržbu chodníkov a údržbu 90 – tich orientačných stĺpov.
Všetci pracovníci sú periodicky každý rok pred letnou aj zimnou sezónou školení a zúčastňujú sa
výkonostných previerok.
Rýchla záchranná služba :
Rýchla záchranná služba ( RZS ) je na území stredného Spiša umiestnená v štyroch
miestach, ktoré sú v mestách : Spišská Nová Ves, Levoča, Krompachy a Gelnica, a lokalizované
sú pri miestnych nemocniciach. Oblasti zásahu majú rozdelené tak, že pokrývajú svojou
činnosťou celé územie. Napr. RZS v Spišskej Novej Vsi pracuje na území v okolí mesta medzi
obcami Betlanovce, Poráč, Jamník, Mlynky a Hnilec. Predstavuje to cca. 75 000 miestnych
obyvateľov a k tomu návštevníkov regiónu, ktorý sa dostanú do problémov. Pracovnú skupinu
tvorí :
5 záchranárov – 4 lekári a 1 sestra
6 vodičov
5 staničných pracovníkov
5 dispečerov
Ročne zasahuje RZS k 1 000 až 1 500 prípadom.
Núdzové volanie je cez telefónne číslo 155 .
Vodná záchranná služba Slovenského Červeného kríža :
Vodná záchranná služba Slovenského Červeného kríža ( VZS SČK ) je osobitnou
zložkou SČK a na území Slovenskej republiky ( SR ) sa zaoberá viacej ako 30 rokov činnosťami
súvisiacimi so záchranou na vode. VZS SČK je riadnym členom medzinárodnej organizácie
vodných záchranárov International Life Saving Federation ( ILS ). Medzi najdôležitejšie aktivity
VZS SČK patria školenia plavčíkov – záchranárov rôznych kategórií, preventívna a záchranná
činnosť na vodných plochách a bazénoch, domáca a zahraničná športová činnosť, medzinárodná
výmena informácií záchrany na vode a pod vodou.
Členská základňa VZS SČK je organizovaná v Miestnych spolkoch ( MS ) VZS SČK
rozmiestnených na celom území SR, ktoré sú podľa zákona o SČK ( Zákon Národnej rady SR č.
84/1994 Z.z. o SČK ) samostatnými právnymi subjektami, a ktoré vykonávajú v spolupráci
s prevádzkovateľmi vodných plôch a bazénov preventívnu záchrannú činnosť.
K 30.9.2001 sú registrované tieto MS VZS SČK na území východného Slovenska: Poprad,
Prešov, Bardejov a Snina.
Školiace strediská zabezpečujú výchovu nových plavčíkov – záchranárov, školenie
najskúsenejších členov VZS SČK na rôzne špecializácie a doškoľovanie všetkých členov VZS
SČK po prirodzenom ukončení platnosti preukazov VZS SČK, ktoré je na 5 rokov.
Školenie
plavčíkov – záchranárov sa vykonáva podľa Pedagogického dokumentu VZS SČK z roku 1993,
125
RSTP stredného Spiša
ktorý bol novelizovaný a v júni 2001 predložený Akreditačnej komisii špecializovaných činností
v oblasti telesnej kultúry Ministerstva školstva SR.
Absolventi školení VZS SČK získavajú dvojjazyčný preukaz VZS SČK označený okrem
symbolu VZS SČK aj symbolom ILS, ktorý je vydávaný vo farbách zodpovedajúcich získanej
kvalifikácii – BRONZ ( plavčík – záchranár VZS SČK ) hnedá podkladová farba, STRIEBRO (
vedúci plavčík – záchranár VZS SČK ) šedá podkladová farba a ZLATO
( inštruktor –
záchranár VZS SČK ) žltá podkladová farba.
K 30.9.2001 bolo v SR evidovaných celkom 1.765 vyškolených plavčíkov –
záchranárov.
V regióne stredného Spiša sa zabezpečujú všetky verejne prevádzkované bazény,
plavárne, kúpaliská a otvorené vodné plochy.
Letecká záchranná služba Poprad :
Letecká záchranná služba ( LZS ) je súčasť zdravotnej záchrannej služby začlenená do
siete zdravotníckych zariadení. Jej činnosť vymedzujú príslušné zákony SR. Patrí k štandartnej
zdravotnej starostlivosti na Slovensku (v súčasnosti pôsobí 5 stredísk LZS - Košice, Poprad,
Banská Bystrica, Žilina a Bratislava).
LZS v Poprade pracuje od roku 1987 s označením strediska Krištof 03. Stredisko svoju
hlavnú činnosť zameriava na terénne zásahy v zásahovom pásme, ktoré predstavuje kružnica
o polomere 70 km. Terénne zásahy predstavujú približne 2/3 výkonov, zostávajúca časť
predstavujú medzinemocničné transporty pacientov. Prostredníctvom vrtuľníkovej techniky sa
zabezpečuje približne 90% všetkých záchranných zásahov na uvedenom území.
Sídlo strediska je na Letisku Poprad-Tatry. V dennej hotovosti od rána 7.00 hod. do
západu slnka je posádka, ktorú tvorí : pilot, lekár, záchranár a technik vrtuľníka. Príležitostne
realizujeme i nočné záchranné lety.
Záchranári : piloti LZS majú výcvik pre lietanie v horách, za sťažených a nočných
podmienok, ako aj pre prácu s podvesným zariadením. Lekári zaraďovaní do služieb na LZS
majú prax v medicíne naliehavých stavov, intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti, organizovaní
a poskytovaní prednemocničnej starostlivosti. Záchranári majú stredné zdravotnícke vzdelanie
a prax v pozemnej záchrane. Všetci pracovníci sú vyberaní až po nadobudnutí dostatočných
skúseností v horeuvedenej činnosti, ako aj na základe absolvovaných psychologických testov.
Rovnako sa vyžaduje dobrý zdravotný stav, fyzická zdatnosť a u lekárov skúsenosti z pohybu
v horskom prostredí. V službách postupne získavajú prax v horskej medicíne. V priebehu
začlenenia do výkonu činnosti LZS absolvujú výcvik pre špeciálnu leteckú záchrannú činnosť,
pre ktorú spoločnosť AIR TRANSPORT EUROPE, ako vykonávateľ LZS, má akreditované
školiace pracovisko. Prakticky jediné na Slovensku má toto stredisko pravidelné skúsenosti
z tejto činnosti v horách.
Materiálne vybavenie predstavuje záchranárska technika, so zameraním na horskú
záchranu a medicínske vybavenie, ktoré je na úrovni medzinárodných štandardov. Vrtuľník
Ecureil ASS 355 N má vysoké bezpečnostné parametre. V prípade medzinemocničných
transportov predstavuje mobilnú intenzívnu jednotku pre transport jedného pacienta v kritickom
stave. Posádka má priame rádiofonické spojenie, na všetky základné záchranné organizácie a ich
dispečingy v zásahovom pásme.
Základnou filozofiou LZS je včasne umožniť záchranu a poskytnutie prednemocničnej
neodkladnej starostlivosti postihnutým, priamo na mieste nešťastia. Zjednodušene povedané,
všade tam, kde nasadenie vrtuľníkovej techniky môže zefektívniť ich dostupnosť a tak znížiť
utrpenie a súvisiace riziká u postihnutých, je indikované jej nasadenie.
Záchranné zásahy sú organizované po sprostredkovaní tiesňových volaní, prípadne aj
súkromnými osobami na telefónnych linkách : 052 / 7763 444 alebo 0905 604 444. V každom
prípade je vzlet k zásahu vykonaný po posúdení požiadavky lekárom a letových podmienok
pilotom. V naliehavých prípadoch sa vzlet realizuje do 5 minút po prevzatí požiadavky.
Stredisko Krištof 03 je neštátne zdravotné zariadenie, je teda financované prostredníctvom
126
RSTP stredného Spiša
zdravotných poisťovní a v prípade poskytnutia pomoci cudzím štátnym príslušníkom je tá
poskytovaná podľa platných predpisov a medzinárodných dohôd. Volajúci, ktorý požaduje
pomoc pre seba alebo inú osobu je povinný uviesť pravdivo a kompletne požadované informácie,
v takom prípade nenesie finančnú zodpovednosť za poskytnutú starostlivosť.
Poskytnutie informácií o tiesňových volaniach medzi jednotlivými záchrannými
organizáciami sú na dobrovoľnosti každej zložky. Toto sa bohužiaľ odzrkadľuje na
nerovnomernosti využitia v jednotlivých okresoch a regiónoch v rámci nášho zásahového pásma
a teda na nerovnomernosti dostupnosti leteckej záchrany.
Cestná záchranná služba Smižany :
Túto službu pre región stredného Spiša zabezpečuje spoločnosť Autotyp, ktorá sídli
v objekte čerpacej stanice spoločnosti VMV v Smižanoch. Poskytovaná je 24 hodín ( NON
STOP ). Používa tri autá, ktoré sú vybavené podľa druhu a náročnosti zásahu :
1. auto pre technickú pomoc
2. auto pre odťahovú pomoc
3. auto vybavené hydraulickým zariadením na strihanie a rozpínanie
Služba je dostupná pre núdzové volania cez telefónne čísla :
o pevná sieť : 053 / 4433 757
o mobil : * 55
o odťahová služba : 0904 648 498
o 053 / 154
Výjazd áut je do 5 minút po nahlásení prípadu. Činnosť zabezpečujú traja profesionálni
záchranári, ktorí pracujú v súčinnosti s políciou ( tiesňové číslo158 ), požiarnymi útvarmi (
tiesňové číslo 150 ) a záchrannou zdravotnou službou ( tiesňové číslo 155 ). Sú školení raz
ročne v Žiline u spoločnosti Rescque systém.
1.6.2.13
Dopravná dostupnosť, rekreačná doprava
Dopravná dostupnosť regiónuje jedným z dôležitých článkov a predpokladov úspešného
rozvoja. Región stredného Spiša je jedným z dôležitých území patriacich do tranzitného
koridoru, najmä v cestnej a železničnej doprave, pričom prístup je možný ako individálnou, tak i
hromadnou prepravou nasledovne:
• cestnou dopravou
Cesta č. 18 (E50), smer Žilina - Poprad - Levoča – Prešov
s odbočkou vo Spišskom Štvrtku po ceste č. 536 Sp. Nová Ves – Sp. Vlachy s odbočkou
v Levoči po ceste č. 533 Levoča – Gemerská Poloma
Cesta č. 66, smer Banská Bystrica - Brezno - Pusté Pole
- s pokračovaním po ceste č. 67, smer Pusté Pole - Dobšinský kopec a ceste č. 535, smer
Dobšinský kopec – Mlynky - Hnilec
Cesta č. 546, smer Margecany – Gelnica – Mníšek n. Hnilcom
Cesta č. 547, smer Košice - Jaklovce
Cesta č. 548, smer Košice - Medzev - Smolník
Cesta č. 549, smer Rožňava - Smolník - Mníšek nad Hnilcom
V severnej časti prechádza cesta medzinárodného významu I/18 (E 50) a v južnej časti
cesta I/50 (E 571). Plánovaná výstavba diaľnice (D1) - dopravnej tepny medzinárodného
významu, sleduje približne trasu štátnej cesty I/18 (E50), čo ovplyvní doterajší systém spišského
regiónu v miestach jej napojenia na cesty nižšej triedy pri Levoči s cestou II/533.
127
RSTP stredného Spiša
• železničnou dopravou
Trať č. 180 na trase Žilina - Košice (elektrifikovaná, dvojkoľajná s celoslovenským významom)
Trať č. 170 na trase Zvolen - Banská Bystrica – Margecany (neelektrifikovaná, jednokoľajná s
nadregionálnym významom)
Trať č. 186 na trase Levoča – Spišská Nová Ves (neelektrifikovaná, jednokoľajná s regionálnym
významom)
Trať č. 187 na trase Spišské Podhradie – Spišské Vlachy (neelektrifikovaná, jednokoľajná s
regionálnym významom)
• letecky
- letisko Poprad -Tatry
- letisko Košice
Obe majú štatút medzinárodného letiska.
V Spišskej Novej Vsi existuje športové letisko, ktoré je využívané miestnym aeroklubom,
kde v prípade záujmu je možnosť poskytnutia vyhliadkových letov do bližšieho i vzdialenejšieho
okolia.
Dopravné služby v CR poskytujú nasledovní dopravcovia: ŽSR, SAD, SPEEDTOUR,
ROŠERO-P, SETEZA, cestovné kancelárie, telovýchovné organizácie a firmy s iným
predmetom činnosti ako cestovný ruch. Najväčšou súkromnou prepravnou kanceláriou v okrese
je SPEEDTOUR, s.r.o. so sídlom v Sp. Novej Vsi, nepravidelnú autobusovú dopravu
zabezpečuje ROŠERO-P, s.r.o. taktiež so sídlom v Sp. Novej Vsi.
1.6.2.14
• Diskotéky, bary
Spišská Nová Ves -
Zábava
Krompachy Harichovce Smižany Nálepkovo Kluknava -
ZIO, Dancing Bar v Dome kultúry, Kotolňa – disco club,
Kartágo bar
Miami club
Športový areál
ČIKI bar
Disco Albert Club
Pelikán
• Kluby
Spišská Nová Ves Krompachy Spišské Podhradie Bijacovce Gelnica -
Biliard club, Admirál klub
Nočný bar – Vitko
Biliard club
MAX CLUB
Bar TANGO a Bar K33
• Herňa
Spišská Nová Ves Levoča Gelnica -
Fajront, Admiral club
Admiral club
OKAZ
• Iné
Spišská Nová Ves
Čingov
Čajovňa Dielo
TRIO – masážny salón
128
RSTP stredného Spiša
1.6.2.15
Propagácia, mapy a sprievodcovské služby
O regióne stredný Spiš je k dispozícii dostatok turistických
cykloturistických máp. Ďalej uvádzame prehľad od najväčších vydavateľstiev.
letných
máp,
Turistické mapy a sprievodcovia o regióne stredný Spiš
Vojenský kartografický ústav (VKÚ), š.p., Harmanec :
- Edícia letných turistických máp, mierka 1:50 000, mapy :
č. 114, Levočské vrchy
č. 115, Šarišská vrchovina - Branisko
č. 124, Slovenský raj
č. 125, Volovské vrchy - Krompachy
č. 136, Volovské vrchy - Košice
- Edícia turistických máp, mierka 1:25 000, podrobná, GPS mapa :
č. 4, Slovenský raj
- Automapa Slovenská republika, mierka 1:1 000 000 , informačná s registrom čísel,
päťjazyčná
- Automapa Slovenská republika, mierka 1:500 000 , s plánmi väčších miest a registrom
obcí, päťjazyčná
- podrobný Autoatlas – Slovenská republika, mierka 1:100 000, s mapami centier 27 miest
SR, s informáciami pre motoristov, s registrom obcí SR s PSČ, šesťjazyčné texty,
vyznačené platené úseky ciest, zemepisná sieť WGS – 84
- Mapa turistických zaujímavostí č. 8 : Tatry – Spiš – Zamagurie , r. 1996, 1:100 000
- Podrobná cykloturistická mapa č. 3 : Tatry – Spiš – Zamagurie, r. 1997, 1:100 000
- Mapy miest č. 21 : Spišská Nová Ves – Levoča, 1:10 000,
- Mapy územného a správneho usporiadania Slovenska s vyznačením krajských
a okresných hraníc, všetkých samostatných obcí a ich hraníc, 1:400 000,
- Školské atlasy : životné prostredie, vlastivedný a Slovenská republika
Vydavateľstvo Mapa Slovakia :
- Atlas slovenských miest, r. 2001
- Turistické a cykloturistické mapy – Slovenský raj, stredný Spiš, 1:75 000
- Regionálne atlasy a sprievodcovia - Spiš
- Populárnonáučné knihy – Rekordy Slovenska – Človek a spoločnosť, Príroda
- Atlas regiónu Spiš – podrobné mapy miest, 1:10 000
Iné letné a zimné mapy
- image prospekty
- Spiš, r.2001, trojjazyčný,
- región Spiš, r.1996, trojjazyčný
- Slovenský raj, r.2001, šesťjazyčný
- Turistický región SPIŠ – GEMER, Gotická cesta, r.1998
- SPIŠ – GEMER – sprievodca po Gotickej ceste, r.2000
- Levoča – Sprievodca mestom a okolí, r.1997
- Vítajte v kraji pod Spišským hradom, Agentúra Sáša, r.1996
Sprievodcovské služby
Sú organizované na komerčnej báze a služby poskytujú v oblasti horský vodca,
sprievodca a sprievodca po kultúrnych pamiatkách.
129
RSTP stredného Spiša
1.6.2.16
Sieť obchodov a služieb
Región má sieť obchodov a servisov sústredenú v prevažnej miere v okresných mestách,
resp. v mestách Spišská Nová Ves, Krompachy, Spišské Podhradie, Levoča, Gelnica. V každej
obci tohto regiónu sa nachádza aspoň jeden obchod s potravinami, alebo obchod so zmiešaným
tovarom, kde je možné zakúpiť minimálne základné potraviny a iný tovar každodennej spotreby
( drogéria a drobnosti do domácnosti ).
• Potraviny, zmiešaný tovar, večierka
Spišská Nová Ves –
supermarkety : Zdroj Prima, COOP – Jednota, Vitex, SINTRA, Kaufland
Poskytujú moderné veľkoplošné predajné priestory, s veľkým sortimentom, s dobrou
prístupnosťou a možnosťou parkovania
non-stop : U Amerikána, v centre mesta
Krompachy – Milk Agro, Diskont, Centrum, Večierka
Levoča – Billa, Texon, Gastrodom, Zdroj, Večierka
Spišské Podhradie – Spilip, Spišsko – Liptovské družstvo
Gelnica – Prima Zdroj, Milk Agro, Večierka
Smolník – Spilip
• Športové potreby, požičovne športových potrieb
Spišská Nová Ves – RETTER – predaj športových potrieb
Požičovňa športových potrieb
AVITAC - predaj bicyklov a súčiastok
YANNICK – SPORT – predaj bicyklov a súčiastok, opravy bicyklov
Spišské Vlachy – SEKO predaj a opravy bicyklov
Biele Vody – požičovňa lyží
Mlynky – v hoteli Slalom – požičovňa bicyklov
Krompachy v lyžiarskom stredisku Plejsy – požičovňa lyží
• Skiservis, cykloservis, predajne bicyklov
Spišská Nová Ves – Cyklosun - cykloservis, Športservis, Retter – skiservis, AVITAC - bicykle,
Cykloservis YANNICK, BICYKLE – ORI, Orimčák – predaj bicyklov a cykloservis, VLOT,
Cyklošport – servis, predaj, Anton Rusnák.
Spišské Vlachy – SEKO Sokolský František
Krompachy – SOOF šport, Plejsy skiservis, Jenčík Peter
Mlynky -Biele Vody – skiservis
Levoča – Cykloservis, Bicykle, CYKLOSPOL
Gelnica – SOOF, Jenčík Peter
• Požičovne áut
Spišská Nová Ves – BAJO CAR
Smižany – Auto WMV
• Autoservis
Spišská Nová Ves – Autoves, Autodielňa MS,
Smižany – WMV
Krompachy, Mlynky
Levoča – VEPOS, Autotest
130
RSTP stredného Spiša
Dravce – Autolak
Margecany –Krčmár
Gelnica – Pneuservis, Autoservis
Nálepkovo – ZOMI
Kluknava – Prako-trading
Prakovce – Autoservis
1.6.3 Potenciál blízkeho okolia
Ak si plochu územia stredného Spiša, ktoré má zhruba tvar obdĺžnika, predstavíme
v tvare kruhu, zaberá toto územie plochu s priemerom cca. 45 km. Ak za najbližšie okolie
budeme uvažovať väčší kruh s dvojnásobnou vzdialenosťou, dostaneme územie deväť-krát
väčšie. Za „hranicami“ stredného Spiša sú regióny Šariš, Gemer, Horehronie, severný Spiš ,
všetko územia s bohatými prírodnými , historickými a kultúrnymi hodnotami. Ak sme si
v predošlých častiach vytvorili kvantitatívnu predstavu o prírodnom, historickom a kultúrnom
potenciáli stredného Spiša , môžeme povedať, že aj potenciál takto zväčšeného územia sa zvýši
9x. Vysoká koncentrácia hodnôt teda pokračuje aj za pomyslenou hranicou regiónu.
Okolie regiónu stredný Spiš , to je 5 ďalšich národných parkov :
Pieninský národný park, Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park
Muránska planina, a Národný park Slovenský kras - všetky s veľkým množstvom prírodných
rezervácii a prírodných pamiatok. Nachádzajú sa tu excelentné jaskyne, priepasti, vyvieračky,
závrty, škrapy a iné prírodné a krasové hodnoty.
Na západe a severe je vysokohorské pohorie Vysoké Tatry s alpínskou flórou a faunou
a výbornými podmienkami pre športové a ozdravovacie pobyty s výbornými klimatickými
podmienkami, s vysokou ubytovacou a stravovacou kapacitou.
Na Východe sú zasa kultúrne centrá východu Slovenska – Prešov a Košice.
Tak ako samotný stredný Spiš, tak aj jeho blízke okolie je plné ďalšich kultúrno-historických
a sakrálnych pamiatok ( hrady v Kežmarku a Starej Ľubovni, gotické kostoly atď.).
131
RSTP stredného Spiša
Pieniny ( NP )
Spišská Magura
severný Spiš
Vysoké Tatry
(NP)
Muránska
planina (NP)
Šariš
Prešov
stredný Spiš
45 km
Košice
Nízke Tatry (NP)
Gemer
45
km
Slovenský kras
Gemer a Slovenský kras so zaujímavou morfológiou je súčasťou Spišsko-gemerského
krasu . Je planinového typu s výrazne vyčlenenými časťami : Jelšavský kras, Koniarska,
Plešivecká, Silická, Zádielska a Jasovská planina, ktoré dosahujú výšku do 900m n.m. Je to
najväčšie a najhodnotnejšie krasové územie na Slovensku s vyvinutým krasovým reliéfom
a úplným zastúpením krasového fenoménu ( bohato zastúpené sú škrapy, jamy, závrty, úvaly,
údolia, ponory, vyvieračky, priepasti, jaskyne – buď povrchové, alebo podzemné, s kvapľovou,
či sintrovou výzdobou). Zaujímavé sú tiesňavy – Zádielska , Májska na riekach Slanej a Štítnika.
Najväčším jaskynným systémom je Domica, ktorá spolu s maďarskou jaskyňou Baradla má
dĺžku 21 km. Zaujímavé je množstvo priepastí. Najnižšia je Konia priepasť (202m ) na Jasovskej
planine. Deväť priepastí je hlbších ako 100m. Zvláštnosťou je priepasť Silická ľadnica so stálou
ľadovou výzdobou. Mnohé z nich boli v praveku osídlené (36 000 r.pr. n.l.) Z priepasti Malá
ľadnica pri Silickej Brezovej pochádza zub ženy ako jediný dôkaz človeka Homo sapiens fossilis
na Slovensku. Intenzívne bola osídľovaná jaskyňa Domica, kde sa nachádzajú jaskynné kresby
v neolite.
Zaujímavá je flóra tohto územia. Nachádzajú sa tu druhy teplomilné, vápencomilné,
horské a vysokohorské, ktoré sa zachovali z ľadových dôb (vzácna je rumenica turnianska
a mnoho ďalších). Jednotlivé planiny majú svojráznu kvetenu. Dreviny sú zastúpené dubinami
a hrabinami, menej bučinami. Vysoké hodnoty tohto územia predstavuje aj fauna, ktorá je
nápadne odlišná od iných spoločenstiev v Európe . V Zádielskej doline sú známe endemické
živočíchy – chrobáky, v podzemí žijúce biele a slepé druhy. Hojne zastúpené sú stepné druhy ( z
vtákov – strnádky, sokol rároh a možno ešte aj sokol sťahovavý ). Zo vzácnych vtákov sú tu orly
a sovy. Vyskytuje sa tu srnčia, jelenia a diviačia zver, rys , vlk, líška a dovezený muflón.
K vzácnym patrí tchor stepný a vydra riečna ( Slaná a Bodva).
Slovenský kras bol od r. 1973 chránenou krajinnou oblasťou o rozlohe 362 km2 a od r.
1977 patrí k prírodným pamiatkam UNESCO. Roku 2002 bol vyhlásený za národný park.
Územie Slovenského krasu je bohaté aj na kultúrno-historické dedičstvo. Intenzívne bolo
obývané od doby bronzovej (kyjatická kultúra – nálezy predmetov), cez dobu železnú (predmety
z Jasovskej jaskyne) . Rozmach železiarstva je zásluhou Keltov (púchovská kultúra) Bohaté
sú náleziská z doby rímskej. Slovania sa tu objavili okolo 8. stor., nemeckí osadníci prišli po
tatárskom vpáde. 40 rokov v 16. stor. tu vládli Turci. Podobne ako na strednom Spiši, aj tu bolo
vysoko rozvinuté baníctvo, ťažba dreva a kameňa, v okolí Dobšinej sa nachádza veľa stôp tejto
132
RSTP stredného Spiša
činnosti.
Umelecko-historické pamiatky: Pôvab a krása krajiny sa zvečňovali na stenách chrámov
a tabuľových maľbách oltárnych krídel už od stredoveku. Veľký potenciál má architektúra
v mnohých stavbách:
Turniansky hrad z 13. stor. pri Jelšave, jasovský kláštorný hrad, skvostný hrad Krásna
Hôrka.
Románsky sloh predstavujú kostoly v Jasove, Kameňanoch, Lipovníku , Moldave n.
Bodvou a v Rožňave. Najcennejší z nich je na cintoríne v Šiveticiach.
Najcennejší gotický kostol je v Štítniku so vzácnymi nástennými maľbami.
Obdobie renesancie vytvorilo dnešné mestá tohto regiónu.
Prírodné a kultúrno-historické danosti územia poskytujú možnosti atraktívnych aktivít:
% pešia turistika po planinách, jaskyniach a za gotikou Gemera
% cykloturistika, čiastočne splavná rieka Slaná pre vodnú turistiku
% pre lyžovanie a zimnú turistiku sú tu slabšie možnosti
Potenciálom územia je cez 30 chránených území, 4 sprístupnené jaskyne ( Domica,
Gombasecká, Jasovská, Ochtinská aragonitová jaskyňa – UNESCO a Krásnohorhská jaskyňa UNESCO ), desiatky nesprístupnených jaskýň, desiatky priepastí – mnohé na TZT, množstvo
vyvieračiek, výhľadových bodov, miesta so zachovalou ľudovou kultúrou, 15 významných
predhistorických hradísk a archeologických lokalít, 17 historicky zaujímavých sakrálnych
stavieb a niekoľko technických pamiatok.
Vybudovaná je tu turistická infraštruktúra.
Severný Spiš, Spišská Magura a Pieniny (NP)
Územie je kultúrne i folkloristicky svojráznym regiónom. Leží v atraktívnom prostredí
Vnútorných Karpát na severovýchod od Vysokých Tatier v oblasti Pienin, Ľubovianskej
Vrchoviny, Spišskej Magury, Spišsko-šarišskom medzihorí a Levočských vrchov. Turisticky
najatraktívnejšie sú Pieniny (NP) s prielomom rieky Dunajec a bradlovými masívmi ( Tri koruny
982m n.m. so zvyškami Pieninského hradu, Haligovské skaly, Aksamitka ap.). Dunajec tu
preteká cez hlboko zaklesnené meandre, s divokou scenériou pozdĺž štátnej hranice s Poľskom.
Podobne si razí cestu rieka Poprad Ľubovianskou vrchovinou. Spišská Magura má najvyššie
vrcholy a nachádzajú sa tu travertíny vyzrážané z teplých prameňov so zaujímavými krasovými
prvkami (Ružbachy) .Územie je známe minerálnymi prameňami ( Červený Kláštor a okolie,
Vyšné Ružbachy- kúpele, Ľubovnianské kúpele, Legnava a ďalších cca. 18 lokalít).
Mierne teplá klimatická oblasť s charakterom teplotnej inverzie v zime, rôznorodý
geologický podklad, výšková členitosť dali podmienky vzniku rozmanitej flóry. Prevažujú
ihličnany (jedľa, smrekovec), buky a jarabiny. Lesný porast tvorí čučoriedka, plavúne a paprade.
Kvetena patrí do západokarpatskej a východobeskydskej. Územie je bohaté na maliny, jahody,
huby. Rastú tu vzácne relikty z poslednej doby ľadovej (borievka netata ), ale aj teplomilné
druhy (ostrevka vápenomilná , arábka chocholíkatá ap.). Zastúpené sú aj horské a vysokohorské
rastliny (astry alpínske ). Najväčšia a najrozmanitejšia je pieninská vegetácia s často jedinečným
výskytom druhov.
Podobnú rozmanitú zoografickú zložku predstavuje fauna. Je tu výskyt typických
živočíchov Karpát včítane rysa, divej mačky, veveričiek, netopiere (lietavec sťahovavý ).
Početne sú zastúpené vtáky – dolina Popradu je ich migračná cesta. Mnoho druhov je vzácnych
a chránených (napr. chrobák fúzač alpský, motýľ jasoň červenooký – relikt z doby ľadovej ).
Vodné toky patria do pstruhovitého pásma (pstruh, jalec), alebo lipňového (šťuka, hlavátka).
Celá hodnota územia je chránená národným parkom, ktorý sa rozkladá na území dvoch
štátov (Park narodowy v Pieninách v Poľsku od r. 1954 s rozlohou 2231 ha a Pieninský národný
park na Slovensku od r.1967 o rozlohe 2125 ha – v ňom rezervácie s výmerou 473 ha).
Územie bolo osídlené už od doby kamennej, neskôr prevládal vplyv keltskej a dáckej
kultúry. Od 11. stor. sa stalo súčasťou neskoršieho Spiša. V 13. stor. bol centrom územia
Podolínec, neskôr Stará Ľubovňa a Spišská Stará Ves, Spišská Belá a dnes je centrom oblasti
133
RSTP stredného Spiša
Kežmarok ( hrad, gotický kostol z r. 1444, zvonica z r. 1586, slovenský barokový kostol z r.
1654, drevený artikulárny kostol z r. 1717, mnoho starých gotických meštianskych domov.
Celé územie Severného Spiša je klenotnicou umelecko-historických a technických
pamiatok.
Z r o m á n s k e h o slohu sa zachovali : rotunda na cintoríne v Podolínci a časti
stavieb niektorých kostolov v Spišskej Belej, Toporci a Krížovej Vsi, útočištná veža na
Ľubovnianskom hrade a drevený kríž v kostole v Lendaku.
G o t i k a sa rozšírila s nemeckými prisťahovalcami a prejavuje sa v architektúre.
Z obdobia ranogotiky sú kostoly v Spišskej Belej, Lendaku, Podhoranoch, Toporci,
Matiašovcach, najzaujímavejší je vo Výbornej. Niektoré ranogotické
kostoly boli už
prestavané do b a r o k o v é h o slohu – Slovenská Ves, Krížová Ves, Bušovce, Nižné
Ružbachy, Stará Ľubovňa, Spišská Stará Ves, Spišské Hanušovce a zostali už len fragmenty
z gotiky. Z ranogotického obdobia sú hrady v Starej Ľubovni a Plavči a jadrá stredovekých
miest a mestečiek ( Sp. Belá, Tvarožná, Sp. Stará Ves, Podolínec, Hniezdne a Stará Ľubovňa).
V gotických kostoloch sa zachovalo aj vzácne zariadenie :
- nástenné maľby od 14. stor. – Podolínec, Krížová Ves, Lendak, Veľká Lesná,
- kompletné gotické oltáre – Kežmarok, Strážky, Lendak,
- gotické plastiky sú vrcholné diela tohto druhu na Slovensku – Lomnička, Podolínec,
Toporec, Vojňany, Slovenská Ves, Matiašovce, v drevenom kostolíku v Hraničnej
- ďalší gotický inventár ako tabuľové maľby, kamenné a kovové krstiteľnice, kríže,
monštrácie, kalichy, sú napr. : v Bušovciach, Toporci, Krížovej Vsi, Nižných
Ružbachoch, Podolínci, Sp. Belej, Lomničke, Kežmarku.
R e n e s a n c i a sa uplatnila v svetskej architektúre (hrady v Starej Ľubovni, Plavči
a v Kežmarku). Renesančné kaštiele sú v Strážkach, v Holumnici, renesančná je radnica
v Kežmarku a veľa domov v mestách územia. Renesančný je čiastočne interiér niektorých
kostolov a zvonice, najkrajšia v Kežmarku.
B a r o k o v ý s l o h je u mnohých prestavaných pôvodne gotických kostoloch a ich
interiéroch. Cenné sú barokové zlatnícke práce. Najcennejší je kláštorný kostol v Podolinci.
V oblasti sa nachádzajú mnohé t e c h n i c k é p a m i a t k y – farbiarne látok, vodné mlyny,
lisovne ľanového oleja, píly, huty, sklárne.
Údolie riek Dunaja a Popradu boli dávnou križovatkou rôznych etnických a kultúrnych
skupín, čo sa odrazilo na veľkej rozmanitosti ľudovej kultúry tohto územia: košíkarstvo,
drotárstvo, zdobenie textilu, modrotlač, domáce koberce. Zaujímavá je tu ľudová architektúra
dedín – typická je reťazová zástavba (Ždiar, Malá Franková, Jezersko, Zálesie, Osturňa
a Haligovce.) Typické sú zrubové (drevené) trojpriestorové domy so šindľovou strechou.
Zachovalo sa tu aj niekoľko typov ľudového odevu (krojov) bohato farbených a zdobených.
Typický je Goralský kroj (Osturňa, Lendak a inde). Svojrázny je aj hudobný folklór (piesne
a tance).
Pre návštevníkov územia je k dispozícii 25 turisticky značených trás, z toho 4 TZT sú
diaľkové (od 23 do 36 km) . Cykloturistom je k dispozícii 8 značených trás. Atraktívna
a vyhľadávaná je vodná turistika na riekach Poprad a Dunajec. Dunajec je splavný od mesta
Nowy Targ v Poľsku v dĺžke 125 km, najatraktívnejší je úsek Pienin, ktorý celý meria 27 km.
Prevádzkuje sa tu aj plavba na drevených pltiach (z Červeného Kláštora po Lesnický potok – asi
10 km). Pre dostatok snehu v zime (40 dní so snehom a priemerná pokrývka 40 cm, na horách
100-140 dní a sneh do 75 cm) sú tu dobré možnosti na zimnú lyžiarsku turistiku, behy na lyžiach
a zjazdové lyžovanie. Je tu k dispozícii 50 lyžiarskych vlekov, najmä v centrách Ždiar, Jezersko,
Ružbachy a Ľubovňa. Zjazdovky sú ľahké a niekoľko stredne ťažkých. V niektorých strediskách
sú bežecké stopy.
Na tomto území sa nachádza väčšina z asi 300 prameňov Spiša. Sú tu všetky druhy
minerálnych prameňov a samozrejme aj s liečivými účinkami. Tie dali základ kúpeľnému
turizmu severného Spiša: Kúpele Vyšné Ružbachy (travertínový kráter), Ľubovnianske kúpele.
134
RSTP stredného Spiša
Cieľom návštevníkov môžu byť chránené prírodné pamiatky, mnohé výhľadové body,
turisticky významné doliny, vodopády (Jarabinský prielom), mnohé kúpaliská, horské strediská
a svojrázne obce.
Šariš, Prešov a Košice
Na východ od územia stredného Spiša sa nachádzajú atraktívne územia, vyznačujúce sa ako
prírodnými , tak aj kultúrno-historickými hodnotami: región Šariš s centrom Prešov
a ekonomicko-kultúrne centrum východu Slovenska – Košická kotlina s mestom Košice.
Sú to územia pestrej povrchovej geomorfologickej tvárnosti, rôznorodosti a odlišnosti.
K zastúpeným pohoriam na tomto území patria Branisko, Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské
medzihorie a Čergov. Dosahujú výšok do 1200 m n.m. a sú tiež zdrojom mnohých vodných
tokov (Margecianka, Torysa, Sekčov, Topľa, Lačnovský potok s kaňonom). Územie je bohaté aj
na minerálne vody, ktoré vystupujú na povrch v desiatkach prameňov pozdĺž tektonických
zlomov (Šindliar, Lipovce- Salvator, Bardejovský zlom – kúpele, Šarišská vrchovina a Šarišské
podolie). Podnebím je oblasť podobná strednému Spišu. Rovnako bohato je zastúpená flóra
a fauna (Západokarpatská fytogeografická oblasť s východobeskydskou flórou) . Menšie je
zastúpenie lesov, prevládajú lúky na úkor poľnohospodárskej plochy. K vzácnym rastlinám
patria ľalia cibuľkonosná, cesnak hadí, orchidea, črievičnik papučkový a vstavačovité druhy.
Veľké je zastúpenie močiarnych druhov. Na území rastie vyše štyridsať zákonom chránených
veľmi vzácnych druhov rastlín. Živočíšstvo oblasti patrí do skupiny karpatských spoločenstiev
Západných Karpát so zachovalou druhovou skladbou (napr. 350 druhov stavovcov). Žijú tu
vzácne plazy ako užovka stromová a bohato zastúpená trieda vtákov (bocian čierny, orol
kráľovský, skalný, hlucháň obyčajný). Zo vzácnych cicavcov tu žijú piskory, netopiere, plchy ap.
Vyskytuje sa tu aj medveď, vlk a rys.
Rozmanitosť biotopu tohto územia je chránená asi 20-timi prírodnými rezerváciami,
chránenými náleziskami a prírodnými výtvormi. ( pripravuje sa CHKO Čergov) V oblasti sa
nachádzajú aj mnohé ďalšie krajinné prvky, významné geologické javy, zásoby podzemnej vody,
rastlinné spoločenstvá s výskytom vzácnych rastlín i pozoruhodné stromy a ohrozené druhy
rastlín a živočíchov.
Podobne ako na Spiši, tak aj na Šariši v okolí Prešova sa našli archeologické nálezy zo
staršej doby kamennej. Pravekí ľudia sa tu venovali lovu – nálezy vo Veľkom Šariši, neskôr
poľnohospodárstvu. Známa je oblasť pri Šarišských Michaľanoch (bukovohorská kultúra).
Zaujímavé je osídľovanie územia ľudom východoslovenských mohýľ. V dobe bronzovej preniká
gávska kultúra a nástup keramiky a neskôr železa (hallstatt). Najväčší vplyv na rozmach územia
mala keltsko – dácka kultúra. Osídľovanie Slovanmi sa datuje od 6. stor. (Prešov, Bardejov).
V 12. stor. sa začínajú stavať kráľovské hrady na Spiši a tiež na Šariši - Šarišský,
Kapušiansky hrad, Plaveč a poľovnícky Kamenický hrad. V 13. stor. vznikli tzv. hrádky
(odvedený názov od hradiska) ako sídla feudálnych zemepánov ( Kapušany, Lipovec,
Hanigovce, Krivany, Brezovica a i.). Šariš a mesto Prešov boli často miestom stretu rôznych
vojsk, výskytu živelných pohrôm, epidémií, povstaní.
Základ hospodárstva tu v minulosti tvorila rozvinutá remeselná výroba a obchod.
Najvýraznejšie postavenie mali mestá spoločenstva piatich hornouhorských miest
(Pentapolitana) , spolu s Levočou to boli Bardejov, Prešov, Sabinov a Košice .
Kultúrne tradície severného Šariša majú v mnohom spoločné korene s kultúrou Spiša. Aj
tu z 13. stor. sa zachovali neskororománske a gotické kostolíky a vznikali významné kráľovské
mestá v gotike (Bardejov – UNESCO). Najcennejšou stavbou v Bardejove je farský kostol sv.
Egídia. K významným stredovekým mestám patrí aj Prešov ( Radnica z r. 1520 – národná
kultúrna pamiatka, gotický kat. kostol sv. Mikuláša z r. 1330 - 40, evan. kostol z r. 1642,
renesančné kolégium z r. 1668, morový mariánsky stĺp z r. 1738, Rákocziho dom z konca 16.
stor., meštianske domy, župný dom a mnoho ďalších objektov). Centrum mesta je od 1950
mestskou pamiatkovou zónou. Mesto je administratívnym, hospodárskym, kultúrnym
a školským centrom Šariša.
135
RSTP stredného Spiša
Z obdobia gotiky a renesancie je mesto Sabinov so vzácnym vnútorným zariadením
farského kostola (diela Majstra Pavla z Levoče).
Zaujímavé druhy pamiatok Šariša sú kaštiele z obdobia renesancie, baroka a klasicizmu
ako feudálne stavby (Fričovce z r. 1630, Demjata z druhej pol. 16. stor. a Nižná Šebastová ).
Vzácne sakrálne pamiatky a kaštiele sú ešte v obciach Svinia, Pečovská Nová Ves, Krivany,
Hertník, Osikov, Fintice.
Raritou územia sú architektonicky zaujímavé drevené kostoly. Najhodnotnejší je gotický
kat. kostol v Hervartove z 15. stor. Má tabuľové maľby z druhej pol. 15. stor. a nástenné maľby
z r. 1650-55. Od r. 1965 zachytáva súbor architektúr tohto územia Múzeum ľudovej architektúry
v prírode v Bardejovských kúpeľoch.
Územie v minulosti bolo známe chovom oviec, ťažbou a spracovaním dreva, pálením
dreveného uhlia, ktoré potrebovali liehovary, sklárne, hámre a kováčske vyhne. Vyrábali sa tu
poľnohospodárske nástroje , rozšírené bolo košíkarstvo, spracovanie ľanu, konopí a pod.
Na území existuje ešte aj pôvodná ľudová architektúra (Ruská Vôľa, Kamenica, Čirč,
Bajerovce). Pre Šariš bol typický drevený zrubový trojpriestorový dom s izbou, predsieňou
a komorou, za ním maštal , šopa, chlieviky a stodola. Strecha bola šindľová alebo slamená.
Zaujímavý je aj tradičný ľudový odev, ktorý sa zachoval len u folklórnych skupín ( Svinia,
Hermanovce).
Významný potenciál tohto územia je aj v početných možnostiach turistiky a aktívneho
pohybu. K takýmto miestam patria – Lačnovský kaňon, Minčol, Cemjata, Svabľovka, Kamenná
hora, Renčišov-Búče, Drienica – Lysá a iné. Zaujímavé sú možnosti pohybu na horách tohto
územia. Záujemcom je k dispozícii 9 diaľkových značkovaných trás:
- cesta hrdinov SNP – 62 km dlhý úsek, Medzinárodná horská cesta priateľstva Eisenach
– Budapešť - 57 km, Chodník ovčiarov – 26 km, Bachureň – Branisko - 28 km, Spišsko šarišská magistrála - 68 km, Od Svinky k Toryse - 30 km, Čergovská hrebeňovka - 37 km,
Rázsochami Čergova - 33 km, Chodník partizánov - 32 km.
Ostatných turisticky značených trás je cca 70. Bohaté sú tu taktiež možnosti zjazdového
a bežeckého lyžovania . V 20 strediskách je vyše 35 lyžiarskych vlekov. Zjazdovky sú ľahké až
stredne ťažké. Bohaté sú tu možnosti pre cykloturistiku a horskú cyklistiku. Najväčšie hodnoty
územia sú chránené v chránených územiach, ktoré sú najmä v pohorí Čergov. Na celom území
ich je tu viac ako 30.
Na juhovýchod od regiónu Spiša, tam kde sa stretávajú regióny Spiša, Šariša, Zemplína
a Gemera vznikla metropola východného Slovenska, Košice. Je to administratívne centrum
Košického samosprávneho kraja, do ktorého časť územia regiónu stredného Spiša (pozostávajúci
z dvoch okresov Spišská Nová Ves a Gelnica) patrí. Mesto sa rozkladá na rieke Hornád a na
úpätí Slovenského rudohoria.
Je centrom obchodu a priemyslu ( najväčší je U.S.Steel), školstva a vedy ( 5 gymnázií,
odborné školy, konzervatórium, 5vysokých škôl – univerzít, ústav Slovenskej akadémie vied),
kultúry (3 divadelné scény, Dom umenia, filharmónia, televízne a rozhlasové štúdio, galérie,
múzeá, množstvo vydavateľstiev, vedecká knižnica, štátny archív, botanická a zoologická
záhrada, planetárium a pod.)
Mesto má bohatú históriu už od doby kamennej. V roku 1347 sa stalo slobodným
kráľovským mestom s právom Budína, čo umožnilo jeho významný rozvoj. Svedčí o tom
množstvo umeleckohistorických pamiatok :
- historické jadro mesta (zrekonštruované) je mestskou pamiatkovou rezerváciou
- Dóm sv. Alžbety, národná kultúrna pamiatka ( NKP ), je gotická päťloďová katedrála z konca
14. stor.
- Kaplnka sv. Michala, gotická, z konca 14. stor.
- Urbanová veža, gotická zvonica z r. 1556, NKP
- budova divadla z r.1897
- súsošie Immaculaty z r.1723
136
RSTP stredného Spiša
- meštianske domy, prevažne gotické zo 14.-15. stor. niektoré neskôr prestavané a mestské
paláce budované v 19. stor. Je to cca v počte 50 rôznych stavieb, ktoré tvoria jadro mesta :
najznámejšie sú Levočský dom, kláštor jezuitov, Andrassyho palác, kostol a kláštor františkánov,
Forgáchovský palác (Štátna vedecká kničnica), Csákyho dom, Hadik-Barkócziho palác, kostol
a kláštor uršulínok, Csákyho palác, Rákócziho palác (Technické múzeum)
- sakrálne stavby : ranogotický kostol a kláštor dominikánov, z konca 13. stor., trojičný stĺp z r.
1772, Špitálsky kostol z r. 1730, kostol na kalvárii z r. 1737, barokový kostol sv. Rozálie z r.
1714, klasicistický evanjelický kostol z r. 1804, drevený kostol karpatského typu z r. 1741
(prenesený z okresu Svidník do objektu múzea)
- ďalšie významné objekty: Miklušova väznica zo 16. stor., Katova bašta z 15. stor., baroková
Mlynská bašta – mestská zbrojnica, Východoslovenské múzeum, novogotický Jakabov palác z r.
1903.
Od 13 stor. Košice mali hradby, ktoré boli v 19. stor. zbúrané. Pozostatky opevnenia sa
zachovali pri Katovej bašte a na niektorých uliciach.
Význam mesta Košíc je pre región stredný Spiš v súčasnosti veľký. Nielen ako
hospodárske, kultúrne, univerzitné, či obchodné centrum, ale aj ako dopravný uzol
s medzinárodným letiskom.
Vysoké Tatry
Posledným územím, ktoré susedí s regiónom stredný Spiš sú horstvá na severozápade a západe :
Vysoké Tatry, Nízke Tatry a Muránska planina. Všetky sú národnými parkami s rozľahlými
územiami:
T a t r a n s k ý n á r o d n ý p a r k ( TANAP - chránené územie už od r. 1948) má plochu
741 km2 a ochranné pásmo 365 km2 . V Poľsku naň nadväzuje Tatransky park narodowy.
Význam tohto územia pre cestovný ruch je obrovský. Vysokohorské javy ľadovcového pôvodu
vytvorili miniatúrne vysokohorské pohorie, ktoré poskytuje aktivity pre pešiu, lyžiarsku
turistiku, horolezectvo, horskú cyklistiku, kúpeľníctvo. Vysoká je kapacita ubytovania a
stravovania v hoteloch a penziónoch. Veľmi vzácna je na území fauna a flóra (kamzík, svišť,
plesnivec alpínsky, horcokvet clusiov, limba, kosodrevina).
Hrebeň Vysokých Tatier je dlhý 26 km a v celom jeho masíve zo žuly je 10 štítov
s výškou 2 600 m n.m. a viac, pričom najvyšší Gerlachovský štít má 2655 m n.m., a ďalších 15
vrcholov má výšku viac ako 2 500 m n.m. Hrebeň Belianskych Tatier je 14 km dlhý súvislý
vápencový masív s najvyšším vrcholom 2 152 m n.m.. Nachádza sa tu veľa krasových útvarov –
škrapy, jaskyne, tiesňavy.
Veľmi zaujímavým prvkom špeciálnym pre Vysoké Tatry sú jeho horské plesá.
Nachádzajú sa skoro v každej doline ( v niektorých ich je aj niekoľko ). Ich existencia súvisí
s činnosťou ľadovcov v dobe ľadovej a silných zrážok na tomto území počas roka ( priemerné
zrážky sú 1 160 mm, hustota riečnej siete je 1 km na 1 km2 ). Vo Vysokých Tatrách je 85 plies
s rozlohou do 20 ha ( Veľké Hincovo pleso, ktoré je zároveň najhlbšie). Najvyššie položené
pleso je Modré pleso ( 0,68 ha) vo výške 2 157 m n.m.. Úhrnná plocha plies je asi 3 km2. Plesá
sú veľmi čisté a priezračné.
Značný výškový rozsah Tatier a veľká členitosť terénu podmieňujú podstatné rozdiely vo
výskyte a trvaní podnebných prvkov. Podnebie má vnútrozemsko vysokohorký charakter.
Podnebie, geologická stavba a druh pôdy na tomto území určili charakter flóry a fauny, ktorá je
na tomto území jedinečná. Predhorie Tatier, lúky a lesy majú rastlinstvo ako ostatné územie
stredného Spiša. Smerom k vyšším nadmorským výškam sa však zastúpenie druhov mení.
Vyskytujú sa tu limby a súvislé porasty kosodreviny ( tzv. podhoľné subalpínske pásmo ) a na
vrcholoch hôr alpínske pásmo až subniválne. Vo výškach 2 600 m n.m. sa vyskytujú rôzne druhy
cievnatých rastlín a lišajníkov (napr. zemepisný, gyraphora). Na kvetenu bohaté sú doliny :
Mengusovská, Zeleného plesa, Veľká a Malá Studená dolina, Velická dolina – najmä časť
Kvetnica. Živočíšstvo Tatier je zastúpené všetkými bežnými druhmi vtákov, rýb, jelenej zvery,
šeliem. Typickým vysokohorským vtákom je orešnica perlavá, ktorá sa živí semenami limby.
V hôľnom pásme je to zasa kamzík a svišť, snáď aj orol skalný. Ich stavy však neustále klesajú.
137
RSTP stredného Spiša
Podobne ako celý Spiš aj podtatranská a tatranská oblasť má prvé stopy osídľovania od
praveku. Stopy sídlisk sú z doby kamennej, bronzovej, neskôr od ľudí lužickej kultúry
a porýnskych Keltov. V 8. stor. sa objavili aj tu prvý Slovania a v 13. stor. nemeckí Sasi. Územie
bolo často miestom sporov poľských a uhorských záujmov. Ľudia sa tu vtedy zaoberali
baníctvom, pastierstvom, ťažbou dreva a poľnohospodárstvom ( zlato na Kriváni, na ďalších
miestach ešte meď, cín, železo).
Prvá zmienka o turistike v Tatrách je z r. 1564 a prvý známy výstup ( kežmarských
študentov ) na tatranský štít ( Kežmarský štít) je z r. 1615. Prvým turistickým strediskom bol
Starý Smokovec, v r. 1863 bola postavená prvá kamenná turistická chata ( Rajnerova ).
Výstavbou železničnej trate v r. 1871 nastal rozvoj CR. Koncom 19. stor. začali vznikať liečebne
a kúpele. Začiatkom 20. stor. sa uskutočňovali prvé výstupy na všetky významné štíty a začala sa
éra horolezectva. Vznikali nové strediská, chaty a bola postavená visutá lanovka na Lomnický
štít. V 30. rokoch bola vybudovaná tatranská turistická magistrála. Ročná návštevnosť bola do
34 000 hostí ( 1905). Začali sa presadzovať medzinárodne aj na športovom poli – v r. 1935
a 1970 tu boli majstrovstvá sveta v lyžovaní.
Územie Tatier je zaujímavé aj umelecko-historickými pamiatkami ( Podtatranské
múzeum v Poprade) :
- praveké umenie – meče a šperky z okolia Popradu – Veľkej a Spišskej Belej
- figúrky z hliny – z Veľkej Lomnice
Z historických stavieb sa zachovali prvky :
- románska hraničná pevnosť, Strážky, 12. stor.
- pôvodne románske, goticky a barokovo prestavané kostoly – Batizovce ( fresky),
Mengusovce, Spišská Sobota, Mlynica, Veľká Lomnica, Spišská Belá ( zostal tu
románsky portál ).
- benediktínsky kláštor v Štóle ( už len pieskovcové bloky )
S príchodom Nemcov nastáva rozvoj gotiky :
- ranogotické kostoly – Dovalovo, Gánovce, Veľký Slavkov ( väčšinou jednoduché
a prosté stavby )
- gotický obytný dom č. 104 – Poprad - Spišská Sobota
- gotická plastika v kostole v Matejovciach
- figurálne plastiky v Spišskej Belej
- drevené Ukrižovanie ( Matejovce ) a madona ( Kežmarok ) sú dielom levočských
majstrov
- oltáre zo Spišskej Soboty a Gánoviec
Renesančný sloh :
- obytné domy v Poprade - Spišskej Sobote ( mestská pamiatková rezervácia )
- zvonice v Poprade, Spišskej Belej, Strážkach, Spišskej Sobote
- kaštiele – Batizovce, Strážky, Kežmarok
Barok z 17. a 18. stor. je len málo zasrúpený :
- vnútorné zariadenia, alebo prestavba niektorých objektov – kostol a zvonica v Spišskej
Sobote, kostoly v Spišskej Belej a Huncovciach
Drevené artikulárne kostoly :
- Poprad, Batizovce, Spišská Belá
Klasicizmus z 19. stor. :
- ev. kostol v Poprade
- niekdajšie synagógy v Huncovciach a Poprade
Tatranská kúpeľnícka architektúra :
- zrub Flóra v Starom Smokovci ( zo zač. 19. stor. )
- jednoduché drevené zruby
- letohrádky
- hotelové stavby ( hotel Lomnica v Tatranskej Lomnici )
- sanatória ( Nový Smokovec )
- kúpeľné domy ( Tatranská Lomnica, Starý Smokovec )
138
RSTP stredného Spiša
-
grand hotely ( Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Starý Smokovec )
moderna ( bez výrazných regionálnych prvkov )
Tvrdý horský a podhorský kraj zanechal stopy aj v ľudovej kultúre, ktorá bola zameraná
na funkčnosť. Dostatok drevín podporil kolárstvo, šindliarstvo a najmä tokárstvo. Tradíciu mala
výroba medeného kuchynského riadu, z mosadze sa vyrábali guľky brymbulce ( šperky goralov
), srdiečka, ihlice pre slobodné dievčatá, retiazky ap.
Majestátnosť hôr inšpirovala mnohých ľudových maliarov a rezbárov – vznikali tzv.
naivné amatérske plastiky. Tradície pretrvali až dodnes ( črpáky, taniere, varešky ap.) Zaujímavý
je odev – ľanový, zdobený, modrotlač, technika tkania drilichu ( viacfarebná tkanina) sa
zachovala do dnešných čias. Nosili sa ovčie a zvieracie kožušiny. Niektoré tkané a potom
vyšívané odevy mali značne komplikovaný postup zhotovenia. Typickou a zachovalou oblasťou
je ešte obec Ždiar, kde sa najviac zachovala architektúra, odev a tradície ľudu.
Bohatá je ponuka turistických atrakciítejto oblasti. Vysoké Tatry sú jediným pohorím
s vysokohorským charakterom medzi Alpami a Kaukazom. Sú najvyšším horstvom v 1 200 km
oblúku Karpát. Patria medzi najmenšie, ale súčasne najkrajšie veľhory sveta. Sú ľahko dostupné
a vznikli tak optimálne podmienky na pestovanie turistiky a horolezectva..
Hlavné strediská sú : Štrbské Pleso, Starý Smokovec, Tatranská Lomnica a Ždiar. Sú v nich
sústredené početné dopravné zariadenia, prístupová doprava a ubytovacie a stravovacie
možnosti. Spája ich cestný ťah – Cesta Slobody.
Vysokohorský terén, tatranské doliny, horské plesá, sedlá a niektoré výhliadkové štíty sú
prístupné dobre vybudovanou sieťou kvalitne značených TZT, na exponovaných miestach
zabezpečených fixnými oceľovými reťazami. Priaznivé klimatické podmienky tvoria dobré
podmienky aj na liečebné pobyty formou klimatických kúpeľov.
Turistickú činnosť v teréne riadia - Správa TANAPI a Tatranská horská služba.
Dopravné zariadenia – lanovky a sedačky :
- visutá lanovka Tatranská Lomnica – Štart – Skalnaté pleso
- kabínková lanovka Skalnaté pleso – Lomnický štít
- visutá lanovka Skalnaté pleso – Lomnický štít
- pozemná lanovka Smokovecký výstup – Hrebienok
- dvojsedačka Areál snov – Predné Solisko
- sedačka ku skokanským mostíkom ( Interski )
- dvojsedačka Skalnaté pleso – Lomnické sedlo
Turistické zaujímavosti Tatier :
A) oblasť Štrbského plesa
plesá :
Štrbské, Popradské, Hincové plesá, Wahlenbergové plesá
doliny :
Važecká, Furkotská, Mlynická ( vodopád Skok ), Mengusovská
horské chaty : kpt. Rašu ( Važecká chata), chata Popradské pleso, pod Rysmi, pod Soliskom
sedlá :
Váhy, Vyšné Kôprovské, Bystré, pod Ostrvou
štíty :
Kriváň, Furkotský, Kôprovský, Rysy, Predné Solisko, Ostrva
B) oblasť Smokovcov
plesá :
Batizovské, Velické, Dlhé, 5 spišských plies
doliny :
Batizovská, Velická, Veľká a Malá Studená dolina
horské chaty : hotel Sliezsky dom, Zbojnícka, Téryho, Bílikova, Rajnerova, Zamkovského
sedlá :
Poľský hrebeň, Prielom, Priečne sedlo, Sedielko
štíty :
Gerlachovský, Východná Vysoká, Slavkovský, Ľadové a Svišťové štíty
C) oblasť Tatranská Lomnica
plesá :
Skalnaté, Zelené, Biele
doliny :
Skalnatá, Veľká Zmrzlá, Malá Zmrzlá, Dolina Zeleného plesa, Bielych plies,
Predné Meďodoly, Dolina Kežmarskej Bielej vody
horské chaty : Skalnatá chata, Encián, chata pri Zelenom plese
sedlá :
Lomnické, Kopské, Kolové, sedlo pod Svišťovkou
štíty :
Lomnický, Kežmarské, Svišťovky, Jahňací, Kolový
139
RSTP stredného Spiša
D) oblasť Belianskych Tatier
plesá :
je to časť Tatier vápencového podkladu bez plies
doliny :
Zadné a Predné Meďodoly, Monkova dolina, Dolina siedmych prameňov
jaskyne :
Beliansky, Ľadová, Alabastrová, Kamzičia, Javorinka
horské chaty : Plesnivec
sedlá :
Kopské, Široké
štíty :
Havran, Ždiarska vidla, Hlúpy, Košiare
poznámka : od r. 1978 je celá oblasť Belianskych Tatier prísnou rezerváciou a pre voľný
cestovný ruch je uzavretá ( okrem Belianskej jaskyne ).
E) oblasť Javoriny
plesá :
Zmrzlé, Zmrznuté, České, Žabie Javorové pleso
doliny :
Javorová, Zadné Meďodoly, Bielovodská dolina, Česká, Kačacia, Litvorová.
Žabia Bielovodská
horské chaty : pod Muráňom, Biela Voda
sedlá :
Kopské, Sedielko, Prielom, Poľský Hrebeň
štíty :
Javorový, Svišťový, Ľadový štít
Prístup do spomenutých oblastí a iných častí Tatier je cez TZT :
diaľkové TZT
- Tatranská magistrála : Podbanské – Belianske Tatry, 46,5 km (16 hod. )
- Tri studničky – Popradské Pleso, 21 km
- Tatranská Lomnica – Lysá Poľana ( cez Prielom ), 26 km
- Tatranské Matliare – Javorina, 18 km
- Zamkovského chata – Javorina, 17 km
lokálne TZT
- existuje 50 rôzne dlhých a rôzne náročných turisticky značených trás na celom území
Vysokých Tatier
Ďalšie možnosti sa ponúkajú na poľskej strane Tatier. Zaujímavosťou je vysokohorský
hraničný priechod s Poľskom cez štít Rysov vo výške 2499 m n.m., otvorený v letnom období.
Cykloturistika : ponúka sa možnosť využiť hustú sieť CZT :
- je len jedna cyklomagistrála, 46 km
- 9 lokálnych CZT v celkovej dĺžke 69 km
- sieť ciest, lesných ciest v podhorí
Vodná turistika : možno využiť rieky Poprad a Bielu. Splavovať rieku Poprad možno od
Matejoviec pri meste Poprad ( najlepšie v máji a júni ). Celá rieka na je na území Slovenska
splavná v dĺžke až 143 km. Splavnosť rieky Biela je v dĺžke 25 km, ale je to technicky náročná
horská bystrina.
Vysokohorská turistika, horolezectvo : Tatry sú jediné horstvo na Slovensku vhodné pre túto
činnosť. Tatranské štíty sa považujú svojou strmosťou , kompaktnosťou, lezeckými ťažkosťami
a dĺžkou stienza náročné. Možnosti využitia opisujú špecializované príručky pre horolezcov.
Lyžiarska turistika : možnosť pobybu je po trasách vyznačených tyčovými značkami po
tatranských dolinách k horským chatám. Často tu hrozí nebezpečie laví. Ďalšie možnosti sú vo
vybudovaných strediskách :
- Areál snov, Štrbské pleso – udržiavané bežecké trate FIS
- v okolí Tatranskej Lomnice
- v oblasti Javoriny – do Bielovodskej a Javorovej doliny
- V okloí Ždiaru – Príslop
Zjazdové lyžovanie : rozmanitosť terénov poskytuje rôzne náročné zjazdové trate.
- svah Predného Soliska – náročnejšia a udržiavaná
- svah Interski – slalomový až nenáročný svah
- Jakúbkova lúka – pre nenáročných
- Hrebienok – pre náročných aj začiatočníkov
- Jamy, T. Lomnica – pre pokročilých lyžiarov
140
RSTP stredného Spiša
-
Lomnické sedlo, Skalnaté Pleso – náročná
Skalnaté pleso – T. Lomnica – stredne náročná
Ždiar komplex vlekov a zjazdoviek na Strednici
Ponuka atrakcií cestovného ruch tejto časti Slovenska, bezprostredného suseda strednému
Spišu, je jedna z najväčších na Slovensku a poskytuje mu vhodné doplnkové aktivity. Stredný
Spiš je zasa opačne vhodným doplnkom tatranskému regiónu ponukou napr. putovaním za
gotickými pamiatkami v prípade nepriaznivého počasia v horách.
Nízke Tatry
Nízke Tatry sú rozsiahle pohorie na západ od Spiša. Celý celok tvorí Národný park Nízke
Tatry. Východná časť tzv. Kráľovohorské Tatry dosahujú výšok do 2 000 m n.m. Najvyšším
vrcholom je masív Kráľovej hole, ktorá za jasného počasia tvorí majestátnu dominantu na
západnom horizonte Spiša, viditeľnú aj z mnohých miest stredného Spiša. Pod Kráľovou hoľou
pramenia významné slovenské rieky : Hron, Čierny Váh a Hnilec. Kráľovohorské Tatry sa
tiahnu od Čertovice ( lyžiarske centrum ) na západe až po Prednú Hoľu na východe a sú tvorené
štyrmi celkami : Priehyba, Kráľova hoľa, Predná Hoľa a Teplická kotlina. Južné svahy pohoria
sú strmé, s krátkymi dolinami, severná strana pohoria má typické, dlhé, bohato rozvetvené
rázsochy s dlhými a bohato zalesnenými dolinamiako sú najmä : Ždiarska dolina, dolina
Čierneho Váhu, Ipoltica, Svarínska a Malužinská dolina.
Turisticky zaujímavé a cieľom TZT sú najmä hlavný hrebeň Nízkych Tatier ( z Čertovice
do Vernára má TZT dĺžku 60 km ) a významné vrcholy ako sú Kráľová hoľa, kde sa stretáva 6
TZT zo všetkých svetových strán, masív Andrejcová s typickou horskou útulňou, Veľká
Vápenica, Veľký bok, Homôlka a Ramža. Celé územie je dostupné sieťou TZT, z ktorých je 5
diaľkových ( najvýznamnejšia je trasa po hrebeni pohoria známa ako Cesta hrdinov SNP ) a 38
lokálnych. Spájajú doliny a jednotlivé vrcholy pohoria.
Turisticky zaujímavým prvkom Nízkych Tatier sú krasové javy. Vo východnej časti je
niekoľko významných krasových území : Važecký, Lučivjanský, Liptovskoteplický, Vernársky
a Šumiacky kras. V týchto územiach sa vyskytujú mnohé krasové jamy, vyvieračky, väčšie či
menšie kaňony, známa Važecká jaskyňa, jaskyňa v Dúbrave, Pivnica, malé priepasti, ponory
a množstvo skalných útvarov a brál.
Hodnotným na území je aj rastlinstvo, ktoré je zastúpené od vysokohorských až po
teplomilné druhy. Hlboké lesy sú porastené smrekmi a bukmi a množstvom rozmanitej flóry.
Fauna je zastúpená všetkými karpatskými druhmi a hojný je výskyt veľkých šeliem ako je
medveď, vlk a rys.
V porovnaní so západnou časťou Nízkych Tatier je tu menej maloplošných chránených
území ( 18). K najznámejším patria : Meandre Hrona, Bacúšska jelšina, Turková, Bruner, Na
Kancli atď.
Hospodárska činnosť v tejto časti územia je sústredená v doline rieky Hron ( tzv.
Horehronie ). V početných obciach sa ľudia venujú pastierstvu, spracovaniu dreva a cestovnému
ruchu. V priľahlých lokalitách sa rozvíjajú športové strediská s lyžiarskymi vlekmi
a zjazdovkami – Liptovská Teplička, Telgárt, Pohorelá Maša, Závadky n. Hronom, Polomka.
Pre lyžiarsku turistiku sú vhodné severné doliny územia a atraktíny je hlavný hrebeň pohoria.
Muránska planina, Stolica
Muránska planina je pôvabné krasové územie dlhé asi 25 a široké 6 km, ktoré spolu so
Slovenským rajom tvorí Spišsko-gemerský kras a geomorfologicky patrí do Slovenského
rudohoria. Muránsky planina je národným parkom. Planina je tvorená vápencami a dolomitmi,
v ktorých sa vytvorili početné krasové javy. Vrcholy dosahujú výšok do 1 400 m n.m. ( Kľak má
1 409 m ). Z vrcholov sú pekné výhľady na okolie napr. Veľká a Malá Stožka, Cigánka ap.
141
RSTP stredného Spiša
Zaujímavé sú početné doliny územia, niektoré s charakterom krasových tiesňav Slovenského raja
(podčiarknuté) – Hrdzavá dolina, Martinova dol., Javorníková dol., Havraník, Čertova dol.,
Trsteník, Hronec, kotlina Stožky, Za Nehovým, Havránková, Veľká Fabova dol., Furmanec,
Strieborná, Kačava, Suchý dol, Stračaník, Zlatnica, Sviniarka, Dudlavka ap. Klimaticky patrí
k typu horskej Klímy s vyššou výdatnosťou zrážok. Chladná horská klíma, ktorá je typická pre
väčšinu horských oblastí Slovenska predurčuje toto územie v lete na horskú turistiku
a klimatické kúpeľníctvo a v zime na lyžiarske aktivity ( sneh sa vyskytuje až 140 dní).
V Tisovskom a Muránskom krase tohto územa je zaregistrovaných 130 jaskýň, 15
priepastí, vyše 50 pomorov a vyvieračiek a množstvo povrchových krasových javov ( škrapy,
skaly a bralá ). Severný a južný okraj planiny je posiaty skalnými vežami a strmými stenami,
ktoré poskytujú výborný rozhľad. Mohutné skalné terény sú – Strelnica pri Tisovci, Šarkanica,
Voniaca, Veľká a Malá Stožka, bralá Poludnice, Cigánky, Odštiepená skala, vežičky Vrbiarky.
Zvláštne sú skalné mosty a brány. Medzi najväčšie a prístupné patrí Kamenná brána (pod Malou
Stožkou ) – má 10 m vysoký portál, šírka vstupu je 14 m a hrúbka skalnej steny – hrebienka je
20 m. Krasové jamy – lieviky, závrty, sú na mnohých lúkach – Veľká lúka, Brnové, Vohany,
Lopušná. Bohato zastúpené sú podzemné krasové javy – jaskyne a priepasti – Bobačka ( riečna
jaskyňa), jaskyňa v Dlhom vrchu, Wesselenyiho jask., Machnatá j., Malá Stožka, Maková j.,
Velebová j., Voniaca j., Jazerná j., atď.. Z priepastí zaujímavou je Jelenia priepasť, ďalšie sú na
Veľkej Stožke, Šindliarke, Bodolovej ap. Raritou je Ľadová jama, ktorá je na dne väčšinu roka
zaľadnená.
Územie má pestré, druhovo bohaté rastlinstvo. Na juhu je to sucho- a teplomilná
panónska vegetácia ako napr. v Slovenskom krase. Výskyt zemolezu alpínskeho je jeho
najsevernejšia lokalita v Západných Karpatoch. Na severe je to zasa horská až vysokohorská
vegetácia Nízkych Tatier. Pravé vysokohorské druhy sú však zriedkavé ( výskyt v tiesňavách ).
Výskyt kosodreviny v Hrdzavej doline ( v nadmorskej výške 680 m n.m. ) je najnižšou lokalitou
jej výskytu na Slovensku. Existuje mnoho ďalších druhov, ktoré majú na území Muránskej
planiny svoju najjužnejšiu, alebo najsevernejšiu lokalitu výskytu – napr. borievka nízka,
poniklec biely, jedľa, buk, hrab ap. Väčšinu územia pokrývajú lesy so všetkými lesnými
vegetačnými stupňami. Vyšších rastlín je tu okolo 1 200 druhov a 54 je chránených. Veľmi
vzácny je napr. treťohorný lykovec kríčkový s jediným výskytom na celom svete. Ďalšími
endemickými a reliktnými druhmi sú lomikameň, klinček peristý, večernica snežná, poniklec
slovenský a pod. Územie Muránskej planiny predstavuje veľmi zachovalé a cenné spoločenstvo.
Nachádzajú sa tu lesné porasty aj viac ako storočné s charakterom pralesa. Floristicky jedinečná
je lokalita lúka Voniaca a lúka pod Ostricou.
Živočíšstvo územia sa vyskytuje vo viacerých živočíšnych spoločenstvách –
zoocenózach:
- skalných stien a brál – orol, sokol, krkavce, bocian čierny, murárik, skaliar, skaliarik ap.
Početné sú kolónie jašteríc a hadov – zmijovec hladký, zmija obyčajná a had stromový (
až 150 cm dlhý ), rôzne druhy netopierov ( vzácny lietavec sťahovavý ) ap.
- ihličnatých a listnatých lesov – s množstvom vtákov, dravých a spevavých, cicavcov, ap.
- vôd – tvoria ho potoky a riavy, menšie nádrže a v nich ryby a obojživelníky.
Veľmi rozšírená je tu poľovná zver a veľké šelmy. Sú tu vzácne kurovité vtáky – hlucháň
a tetrov.
Pre svoju prírodnú rozmanitosť a jedinečnosť je na Muránskej planine a v blízkom okolí
20 maloplošných chránených území rôzneho stupňa ochrany.
Zaujímavá je aj história a umelckohistorické pamiatky územia. Prvé nálezy sú už
z predhistórie a stopy osídľovania až z eneolitu. Územie bolo osídlené Slovanmi. Prvé sídla
tvorili početné hradiská, neskôr hrádky a pevnosti. Po Tatárskom vpáde sa centrom rozvoja stal
Muránsky hrad ( z r. 1271, dnes ruina veľkého hradu ). Vznikali tu banícke a míliarske strediská
a rozvíjalo sa baníctvo ( ťažba Au, Ag, Fe ) a poľnohospodárstvo. Vznik prvých miest bol
v stredoveku. Pokračoval rozvoj železiarstva a kovospracujúcich remesiel ( kováčstvo,
mečiarstvo).
142
RSTP stredného Spiša
Väčšina kostolíkov v obciach pochádza z neskorého románskeho obdobia, mnohé z čias
gotiky. Viaceré sú veľkého významu ( Kraskov, Kyjatice ap.) – nástenné maľby. Na výstavbu
miest a obcí mal veľký vplyv barok a klasicizmus ( Muráň, Tisovec ap.). Baníctvo a spracovanie
kovov sa dostalo aj do umeleckých artefaktov. Ťažba rúd a jej spracúvanie patrili na tomto území
k základným prvkom ľudskej práce, s chovom zvierat a činnosťou v lesoch. Zachovali sa
výšivky, tkaniny, čipky, kovolejárske a hrnčiarske výrobky z 18. stor. ( depozity slovenských
a maďarských múzeí ), zbierky ľudových piesní, rozprávok a povestí ( Pavol Dobšinský ).
Výskyt prvotriednej hliny dal podnet na hrnčiarsku výrobu – dnes múzeum v Rimavskej Sobote.
Zaujímavá bola výroba drevených predmetov a stavieb. Z vlny a ľanu sa vyrábala tkanina
a potom známe a typické karpatské textilné variácie ( činovatné plátno, modrotlač, prelamované
vložky a čipky). Zvlástnosťou sú paličkované čipky.
Pre záujemcov o návštevu týchto hôr je k dispozícii sieť TZT za zaujímavosťami a na
výhliadkové vrcholy. Sú to predovšetkým skalné bašty, steny a vežičky Veľkej a Malej Stožky,
pohľad z Poludnice, návšteva desiatok krasových lúk s najnavštevovanejšou Veľkou lúkou,
vyvieračiek, roklín, krasových a ľadových jám a mnohých ďalších atrakcií. Nie menej zaujímavé
je podzemie. Jedinou prístupnou jaskyňou je neďaleká Ochtinská aragonitová jaskyňa. Jej
výzdoba, tvarové bohatstvo aragonitových kvetov, ihlíc, kryštálikov, špirál sa aj vo svetovom
meradle považuje ze unikát.
Perspektívne sa rozvíja cykloturistika. Využíva dobrú sieť ciest, ktoré nevedú len
okrajom planiny, ale aj do vnútra a údoliami. Existuje niekoľko zaujímavých okruhov :
- okolo Muránskej planiny, 102 km
- Dobšinský Horský okruh, 88 km
- Revúcky okruh, 114 km
- Mnohé ďalšie trasy po horských cestách :
- zo Závadky nad Hronom cez sedlo Burda do Tisovca
- z Polomky cez dolinu Petríkovo pod Fabovu hoľu
- z Červenej skaly cez dolinu Trsteníka, Veľkú lúku do Muráňa
- mnoho ďalších
Slabšie sú tu možnosti ubytovania.
Východiskovými, turistickými strediskami sú : Brezno, Závadka nad Hronom, Pohorelá
Maša, Červená Skala – Telgárt, Rejdová, Tisovec, Muráň, Muránska Zdychava, Zbojská,
Revúca.
K dispozícii sú 3 diaľkové TZT :
- Rudná magistrála ( Zbojská – Čuntava ), 55 km
- Náučný chodník Muránsky hrad, 48 km
- Hrebeňom Stolických vrchov ( Rožňava – Jelšava ), 60 km
Muránska planina a Stolické vrchy poskytujú záujemcom aj 56 lokálnych značených
TZT.
V oblasti je mnoho vhodných terénov na lyžovanie. Zjazdové lyžovanie sa len rozvíja
a lyžiarska turistika môže využívať vynikajúce terény po lesných cestách a zvážniciach.
V severných častiach hôr je zima drsná so snehom až do konca marca a na planine sa topí až
v apríli. Lyžiarske strediská sú v Tisovci, Bánove a na Horehroní. Pre lyžiarsku turistiku sa tu
doporučuje okolo 20 rozmanitých trás v dĺžke od 5 do 34 km, od ľahkých až po náročné.
Prechod Muránskou planinou zo Zbojskej popod Fabovu hoľu do Muránskej Huty
s pokračovaním na Stolicu a ukončením v Rejdovej, alebo cez Trsteník na Čuntavu, rovnako
náročný ako prechod hoľami hociktorého pohoria na Slovensku. Tieto trasy sú však bez
špeciálneho značenia a vedú po TZT územia.
143
RSTP stredného Spiša
1.6.4 Objekty využiteľné pre CR
V regióne stredného Spiša sa nachádza množstvo objektov (budovy, pozemky,
zariadenia), ktoré sú nevyužívané, čiastočne využívané, alebo plne využívané, ale svojim
charakterom a kvalitou (kaštiele) sa hodia na zmenu využívania a to v prospech cestovného
ruchu.
P.
Č.
1
2
Tab. č. 1.6.4 –1: Objekty pre možné využitie v CR
OBJEKT
POPIS
STAV
LOKALITA
miesto
okres
pseudobarok. kaštieľ
budova v centre
pôdor. 55 x 30 m
zachovalý
nedokončený
Sp. Hrhov
Sp.
Podhradie
Levoča
1
2
3
4
5
6
7
klasicistický kaštieľ
budova kúrie
pozemok
pozemok
pozemok
pozemok
pozemok
pôdorys 80x56 m
renovovaný
zlý
8
9
vodná nádrž
kospodársky
Hodkovce
Sp.N.Ves
Jamník
Hincovce
Mlynky
Sp.Hrušov
Smižany
Chrasť
n.
Hornádom
Mlynky
Mlynky
POZN.
+ park
hotel
3
1
2
1 ha
28,5 ha
cca. 1 ha
1,31 ha
vypustená
zlý
Park 43 000m2
v obci
extravilán
extravilán
JAMA
Zlatník
Rakovec
Havrania dol.
Gelnica
1.7Prehľad hlavných hospodárskych zámerov na 10 – 15 rokov so zreteľom
na cestovný ruch
V rámci Sektorového operačného programu ( SOP ) pre cestovný ruch je región Spiš
zaradený medzi regióny s veľmi dobrými podmienkami pre rozvoj cestovného ruchu.
Podľa celoštátnej štatistiky Spišská Nová Ves má relatívne nízke využitie ubytovacích
kapacít. Do úvahy treba brať blízkosť Vysokých Tatier, ktoré majú celkom odlišný typ krajiny a
omnoho menej architektonických a kultúrnych pamiatok. To by malo byť pre stredný Spiš
144
RSTP stredného Spiša
výhodou a inšpiráciou pre vytvorenie väčšej turistickej oblasti, ktorá môže ponúknuť vysoko
kvalitný turistický produkt Spišský hrad – Svetové kultúrne dedičstvo najmä pre kultúrno
poznávací turizmus (Gotická cesta Spiša ) a ponúkať širokú škálu doplňujúcich turistických
služieb motivujúcich k opakovanému návratu turistov .
Turistika v regióne môže byť rozdelená na zdravotnú, rekreačnú a kultúrno-poznáciu. Do
prvej kategórie patrí horská turistika, lyžovanie, lov rýb, horské bicyklovanie, jazda na koňoch a
poníkoch. Do druhej patrí architektúra, múzeá, folklór, remeslá a hudba. Relatívna kompaktnosť
regiónu, dobrá doprava a malá veľkosť usadlostí uľahčujú spájanie aktivít do uceleného
produktu.
Dopručujeme ponúkať jednotlivé lokality, aktivity a služby v ucelených programových
balíkoch (ako napr. “Gotická cesta”), ktoré budú mať oveľa väčší dopad, ako keby boli služby
ponúkané jednotlivo.
Rozhovory signalizovali, že v mnohých komunitách chýba znalosť a uvedomenie si aby sa
spoločným úsilím vytvorili integrované balíky ponuky.
Evidentne neboli zatiaľ pochopené dlhodobé pozitívne efekty takýchto programov na príjmy
obce. Miestni činitelia nie sú zvyknutí pozerať cez hranice obce. Tento problém treba vyriešiť.
Mal by byť zriadený, príležitostne aktualizovaný, informačný systém o všetkých aktivitách a
udalostiach, ktoré majú vzťah k turizmu – od cestovného poriadku železníc, B&B systémov, po
programy divadiel a kín, kulinárske udalosti. Mohol by zahŕňať www-stránku a e-rezervačný
systém PC-spojenie na všetky turistické kancelárie, ako aj na všetky turistické informačné
pracoviská vo veľkých slovenských mestách a turistické kancelárie SR v zahraničí.
Turistika je špeciálne odvetvie, ktoré sa ľahko môže dostať do konfliktu s inými
ekonomickými aktivitami. Zle situovaný priemysel, zanedbané budovy, intenzívna doprava,
pozostatky banskej činnosti a veľké poľnohospodárske a lesné podniky, robia príslušné lokality
neatraktívnymi pre ľudí, ktorí chcú relaxovať.
Ak má turizmus v budúcnosti zohrať silnú úlohu v rozvoji regiónu, potom musí byť
založený na rovnováhe s inými sektormi. Okrem toho je potrebné sa vysporiadať so zanedbaným
urbanizmom niektorých miest a dedín a s lokalitami, ktoré sú silne postihnuté minulým
priemyslom. Na druhej strane sektor je potencionálnym zákazníkom potravinárskeho priemyslu,
výroby nábytku a remesiel dopravných , zmenárenských a bankových služieb.
Napokon sa konštatuje, že región nie je adekvátne marketingovo pokrytý, čo je čiastočne
dôsledok neexistencie systémového prístupu k rozvoju turizmu na národnej úrovni. Tak ako je
turizmus organizovaný teraz – s mnohými malými zabezpečovateľmi a službami – bude mať
vplyv na rozvoj regiónu len vtedy, keď všetci účastníci spoja svoje úsilie na podporu regiónu,
vytvoria jednotný, ľahko dostupný informačný systém a zlepšia vybavenie a štandard
poskytovaných služieb.
Odporúčané opatrenia:
Východisko rozvoja rozvoja cestovného ruchu v regione stredný Spiš
Budúce úlohy a ciele na podporu rozvoja cestovného ruchu v regione stredný Spiš možno
formulovať nasledovne:
•
•
využívať a preferovať pestrosť ponuky územia regiónu a jeho histórie,
treba kontinuálne zvyšovať vybavenosť a štandard existujúcich lôžok, kvantitatívny rast
lôžok by nemal byť cieľom,
•
získavať nové lôžka viac premyslenou rekonštrukciou a modernizáciou ako novou
výstavbou,
využiť fond historických stavieb v regióne, doteraz nevyužívaných, pre účely cestovného
ruchu,
•
145
RSTP stredného Spiša
•
•
•
•
zvýšiť stoličkovú kapacitu v reštauračnom stravovaní i rýchlom stravovaní,
obnoviť, rozšíriť a skvalitniť existujúce strediská, vybaviť ich doplnkovými službami,
rozšíriť ponuku o nové druhy doplnkových služieb,
budovať a skvalitňovať technickú infraštruktúru,
•
podporovať prírastok pracovníkov v hlavných a doplnkových službách,
•
podporovať pružnosť vo vzťahu k sezónnosti, viac sezónnych pracovníkov,
•
kontinuálnym spôsobom zvyšovať úroveň personálu,
•
zlepšovať kvality hotelového ubytovania,
•
získavanie a uplatnenie kvalitného manažmentu v CR,
•
podporovať podnikateľskú sféru v cestovnom ruchu a nadväzných službách,
•
rozvíjať cestovný ruch v súlade s ochranou prírody a s tvorbou i ochranou životného
prostredia,
vytvoriť podmienky pre funkčný a kompletný manažment CR v riešenom prostredí ako
jedného z najdôležitejších prvkov rozvoja CR,
vytvoriť počítačový informačný systém napojený na turistické kancelárie a pre reprezentáciu
v zahraničí,
rozvíjať a skvalitňovať významný produkt CR – Gotickú cestu ako nosný produkt
prezentácie histórie a pamiatok
absenciu integrovaného balíka služieb okolo Gotickej cesty riešiť cez informačný výcvik,
školenia, ktoré zahŕňajú nové prístupy k lokálnym spoločným aktivitám. Treba určiť
financovanie – alternatívne, treba preveriť možnosti lokálnych fondov,
zvýšenú pozornosť venovať estetizácii životného prostredia, krajiny, pamiatok, obcí.
Využívať vo väčsej miere tzv. vnútorný marketing.
pripraviť výmenné programy pre vidiecky turizmus, napr. stretnutia podnikateľov v tejto
oblasti s podnikateľmi v Rakúsku, Śvédsku kde sú dlhodobé a úspešné skúsenosti z vidieckej
turistiky.
•
•
•
•
•
•
Všeobecné odporúčania
Marketing regiónu
!
!
!
!
!
Ak chce region osloviť zahraničných investorov, musí byť prezentovaný v rámci jedného
marketingového balíka ( marketing musí obsiahnuť región ako celok).
Prírodné prednosti a kultúrne pamiatky musia byť doplnené o zoznam - po starostlivom
zvážení – firiem operujúcich v regióne, ktoré môžu ponúknuť solídny investičný potenciál.
Je potrebné ďalej viesť prepojenie na zahraničných partnerov, ktorí už existujú a ďalšie
predpokladané príležitosti na investície.
Partnerstvá medzi mestami v regióne a v zahraničí treba rozšíriť o možné podnikateľské
spojenia. Užšie prepojenie by malo byť medzi rôznými subjektami a obchodnou komorou.
Každá príležitosť na podporu schopného podnikania musí byť využitá
Regionálne podporné štruktúry by mali byť schopné napojiť sa na národné informačné
centrá, kde by mali byť prepojené všetky regióny. Región by mal poskytovať informácie o
regióne v iných regiónoch a medzinárodné informácie by mali zahŕňať také položky ako
dostupnosť financií, požadované termíny, podporné služby, kontakty, atď. Spojenie by malo
zahŕňať adresáre EBN ( BIC je členom jej siete), kompas ( je na BIC) – ktoré sú schopné
poskytnúť čo najkvalitnejšie informácie v čo najväčšej miere. Mala by sa vytvoriť vždy
adekvátna web stránka.
Vzdelávanie a výcvik
146
RSTP stredného Spiša
Vzdelávací systém by mal byť reformovaný tak, aby viedol k získaniu podnikateľských
postojov a zručností ( praktický experiment so získanými poznatkami a vedomosťami,
schopnosť prevziať zodpovednosť a iniciatívu). Zachovať tradičné prednosti nášho školstva.
! Preskúmať možnosti zahraničnej podpory na rozšírenie a intenzifikáciu výučby cuzdích
jazykov.
! Posilniť a systematizovať výmenu informácií medzi podnikateľmi a vzdelávacími
inštitúciami, aby sa zabezpečilo lepšie prepojenie medzi vedomosťami, kvalifikáciou a
potrebami ekonomiky.
! U mnohých firiem a agentúr viditeľne chýba schopnosť analyzovať požiadavky a trhy. Toto
sa musí stať časťou osnov na odborných stredných a vysokých školách. Pre agentúry
poskytujúce servis a podporu podnikania odporúčame zahraničné expertízy - pre získanie
know-how v tejto oblasti.
!
Rozvojový potenciál, cestovného ruchu na území regiónu stredného Spiša vychádza zo
zachovania historického bohatstva našich predkov a priaznivých prírodných podmienok. Riešené
územie Spišského regiónu má optimálne podmienky na rozvoj rekreácie a turistického ruchu
s využitím počas celého roka. Poskytuje celý rad rekreačných aktivít, ako poznávanie kultúrnohistorických daností, folklóru, ľudovej architektúry, unikátnych sakrálnych a svetských stavieb,
spoznávanie prírodných krás, pestovanie zimných a letných športov, návštevy kultúrnospoločenských podujatí, turistiku, rybolov a poľovníctvo.
Horský charakter regiónu dáva príležitosti rozvoja zimných športov, pre ktoré sú tu
priaznivé geomorfologické i klimatické podmienky. Letné športy pri vode je možné rozvíjať
najmä pri riekach a vodných nádržiach tokov Hnilca a Hornádu.
Predpoklady ďalšieho rozvoja CR v regióne
Nevyhnutnými predpokladmi pre ďalší rozvoj CR a rekreácie na území okresu Sp. Nová Ves
sú :
• komercionalizácia CR a širšie zapojenie hlavne vidieckeho obyvateľstva do poskytovania
turistických služieb,
• dobudovanie významnejších lyžiarskych stredísk (Mlynky, Hnilčík - Mraznica, Krompachy
- Plejsy, Poráč – Brodok, Spišská Nová Ves - Rittenberg) a vytvoriť komplexný produkt CR
pre zimné obdobie,
• vytváranie podmienok a všestranná podpora rozvoj agroturistiky, ekoturistiky, v náväznosti
na nedostatočne využitý existujúci ubytovávací fond vidieckeho osídlenia,
• prednostné dokompletizovanie existujúcich stredísk CR športovo-rekreačným vybavením a
dobudovaním technickej infraštruktúry,
• realizácia siete propagačných stredísk a informatiky.
Prínosy jeho rozvoja sa dajú očakávať najmä:
•
•
•
•
•
•
v nadpriemernej úrovni rentability podnikania v prevažnej väčšine služieb cestovného ruchu,
v tvorbe nových pracovných príležitostí,
v nízkej surovinovej a energetickej náročnosti,
v možnosti využitia a zhodnotenia miestnej danosti krajiny,
v stimulovaní dodávateľských odvetví a nových výrobných programov,
v procese reštrukturalizácie nášho hospodárstva a vhodnou náhradou ekologicky
zaťažujúcich výrob,
147
RSTP stredného Spiša
•
•
v znížení dovoznej náročnosti, nižšej koncentrácií pracovnej sily väčšom rozptyle a
sociálnej infraštrukúry,
cestovný ruch je efektívna činnosť schopná produkcie devíz (možnosť efektívneho
spojenia do medzinárodnej výmeny), v niektorých vidieckych oblastiach môže viesť k
fyzickej i funkčnej obnove dediny (stavebný fond, pracovné príležitosti, zvrátenie procesov
urbanizácie).
1.8„ Súhrn 1. kapitoly „
Analýzy spracované v prvej kapitole Rozvojovej stratégii turistického potenciálu
stredného Spiša sú podkladovým materiálom pre vypracovanie druhej kapitoly - SWOT analýza,
v ktorej sú v jednotlivých častiach zhodnotené silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia pre
osem stránok cestovného ruchu:
- identita turistického regiónu
- priestorové charakteristiky a predpoklady rozvoja
- dostupnosť a dopravná infraštruktúra
- ochrana prírody a limity rozvoja
- atraktivity, formy a produkty cestovného ruchu
- turistická infraštruktúra, služby cestovného ruchu
- organizačné predpoklady, propagácia, marketing
- ľudské zdroje
148
Download

1_kapitola - Spišská regionálna rozvojová agentúra