1
Ministerstvo hospodárstva SR
Európska únia
Obec Hnilčík
Názov projektu:
Pre-feasibility štúdia mikroregiónu
Hnilčík a okolie
Október 2002
2
OBSAH:
A.
ÚVOD
1.
Základné údaje
1.1.
1.2.
1.3.
1.4.
1.5.
1.6.
Dôvody vypracovania štúdie
Štruktúra úlohy
Vymedzenie riešeného územia
Použité podklady a dokumentácie
Všeobecný cieľ
Pôsobnosť na trhu
2.
Identifikácia poslania, cieľov a stratégia mikroregiónu
2.1.
2.2.
2.3.
2.4.
2.5.
Poslanie mikroregiónu Hnilčík
Ciele mikroregiónu
Navrhované priority a opatrenia mikroregiónu
Príspevok k Národnému plánu regionálneho rozvoja
Cezhraničný dopad
B.
RIEŠENIE ÚLOHY
1.
Predpoklady, riziká a flexibilita
1.1. Stručný popis súčasnej situácie
1.1.1. Všeobecná charakteristika územia a chránené územia
1.1.2. Špeciálna charakteristika územia
1.2. Väzby na širšie územie
1.3. Výstupy z ÚPN VÚC Košického kraja
1.4. Odberatelia
1.5. Opis produktu
1.5.1. Charakteristika jednotlivých rekreačných častí obce, ich funkcia v cestovnom
ruchu, súčasné vybavenie, návrh rozvoja
1.5.2. Infraštruktúra ubytovania a stravovania
1.5.3. Infraštruktúra rekreácie a športu
2.
Implementácia a časový plán
2.1. Náväznosť riešenia mikroregiónu Hnilčík na širšie územie
2.2. Urbanistický návrh
2.2.1. Rekreačné stredisko Roztoky (Lyžiarsky areál Mraznica, Banská kolónia,
chatová osada Poľana, Roztoky - Domky)
2.2.2. Hnilčík - Horný Hnilčík, Dolný Hnilčík, Zimná dolina
2.2.3. Rekreačné stredisko Bindt
2.2.4. Hnilčík - Cechy, Štolvek
2.3. Riešenie turistickej a športovej vybavenosti
2.4. Regulatívy
2.5. Doprava a technická infraštruktúra
2.5.1. Doprava
2.5.2. Zásobovanie energiami
3
2.5.3. Vodné hospodárstvo
2.5.4. Spoje a telekomunikácie
3.
Odhadované náklady a finančný plán
3.1.
3.2.
Odhadované náklady a etapizácia
Predpokladaná návratnosť vybraných zariadení cestovného ruchu
4.
Rámec opatrení vlady
4.1.
4.2.
4.3.
4.4.
4.5.
4.6.
Oblasť legislativy
Oblasť inštitucionálnej podpory
Oblasť podporných programov pre rozvoj podnikania
Program podpory rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike
Program štátnej pomoci na rozvoj okresov s vysokou mierou nezamestnanosti
Pripravované grantové schémy v rámci predstupovej pomoci PHARE pre rok
2003
4.6.1. Grantová schéma Cestovný ruch
4.6.2. Grantová schéma Regionálny rozvoj
4.6.3. Grantová schéma Ľudské zdroje
4.6.4. Grantová schéma Priemysel
5.
Vhodné technológie
5.1.
5.2.
5.2.1.
5.2.2.
5.3.
5.4.
Normy všeobecného charakteru
Normatívne štandardy kategorizácie podnikov v CR
Kategorizácia ubytovacích zariadení
Základná charakteristika ubytovacích zariadení
Interné (dobrovoľné) normy podnikov, združení alebo hotelových reťazcov
ISO 9000
6.
Enviromentálna ochrana a socio-kultúrne aspekty
6.1.
6.2.
6.2.1.
6.2.2.
6.2.3.
6.3.
6.4.
6.5.
Všeobecná charakteristika prírodných pomerov
Osobitne významné časti krajiny
Významné krajinné prvky
Lokality s výskytom chránených a ohrozených druhov
Kultúrnohistoricky hodnotné formy osídlenia a hospodárskeho využívania
územia
Zaťaženie prírody a krajiny - barierové prvky
Opis súčasnej krajinnej štruktúry
Územný priemet ekologickej stability krajiny
7.
Inštitucionálna a manažérska kapacita
7.1.
7.2.
7.3.
Súčasný stav koordinácie cestovného ruchu v riešenom území
Konkurencia
Predaj produktu
C.
Monitorovanie a vyhodnocovanie, záver
4
A.
ÚVOD
V zmysle základnej koncepcie rekreácie a cestovného ruchu sa vidiecke sídlo
Hnilčík nachádza v rekreačnom územnom celu (RÚC) Slovenský raj
s nadregionálnym významom.
Cestovný ruch patrí vo svete medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce odvetvia
národného hospodárstva, ktorý prináša so sebou rad ekonomických i
mimoekonomických prínosov. Vychádzajúc z analýzy sociálno-ekonomickej situácie
okresu Spišská Nová Ves, aj v mikroregióne Hnilčík najväčší dôraz je potrebné klásť
na rozvoj cestovného ruchu, služieb a nevýrobnej sféry. Toto vidiecke sídlo už má
vybudovanú základnú sieť ubytovacích služieb, športovú a turistickú infraštruktúru
a tradíciu. Hnilčík už desaťročia plní funkciu prímestskej rekreácie pre mesto
Spišská Nová Ves a lyžiarsky areál Hnilčík – Mraznica patrí medzi najvýznamnejšie
lyžiarske stredisko Slovenského raja.
Topografické a klimatické podmienky umocnené rôznorodosťou krajinného priestoru
umožňujú rozvoj turizmu a rekreácie s celoročným využitím.
Celé územie stredného Spiša, vzhľadom na svoj unikátny kultúrno - historický
potenciál a prírodné danosti svetového významu - zápis do Zoznamu svetového
kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, pri rozšírení turistickej ponuky hlavne v
oblasti služieb a realizácii atraktívnych produktov cestovného ruchu, za predpokladu
dobrého manažmentu má obrovský predpoklad prieniku na medzinárodný trh.
Nevyhnutným predpokladom pre ďalší rozvoj cestovného ruchu a rekreácie je jeho
komercionalizácia, so širším zapojením obyvateľov regiónu do poskytovania služieb.
Obec Hnilčík, ani samotný okres Spišská Nová Ves nemá v súčasnosti
spracovanú a schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu, ani ucelený koncepčný
dokument pre rozvoj cestovného ruchu.
1.
Základné údaje
Názov úlohy:
Pre-feasibility štúdia mikroregiónu Hnilčík a okolie
Obec Hnilčík, s finančným prispením Pilotnej grantovej schémy
Obstarávateľ:
pre rozvoj cestovného ruchu MH SR zo zdrojov PHARE
Spracovateľ:
Spišská regionálna rozvojová agentúra Spišská Nová Ves
Architektonická kancelária - Ing. arch. František Papcún
Spišská Nová Ves
BIC Spišská Nová Ves, s.r.o.
Správa Národného parku Slovenský raj, Spišská Nová Ves
PaedDr. Imrich Makara
Milan Barlog
Riešené územie: Mikroregión Hnilčík (katastrálne územie Hnilčík)
Rozloha riešeného územia: 2 223 ha
1.1.
Dôvody vypracovania štúdie
Oblasť Spiša, nie bezdôvodne nazývaná perlou Slovenska má z turistického
hľadiska celoplošne medzinárodný význam. Súčasťou rekreačného priestoru
Slovenský raj je aj mikroregión Hnilčík.
Pre-feasibility štúdia má za cieľ vypracovať pre obec rozvojový zámer, ktorý
po analýze súčasného stavu navrhne ucelenú koncepciu možných aktivít a
turistických produktov a zhodnotí ich ekonomickú a technickú priechodnosť.
Zároveň sa v štúdii poukáže na potenciálne riziká s návrhom na ďalší postup a
5
vytypujú sa priority riešenia, ktoré sa budú riešiť následnými dokumentáciami a
projektami.
Táto štúdia, ako východzí podklad je potrebná pre uchádzanie sa o konfinancovanie
z národných, predstupových fondov (Phare 2000+, ISPA, SAPARD) a od roku 2004
zo štrukturálnych fondov Európskej únie.
1.2.
Štruktúra úlohy
Samotná úloha je rozdelená na nasledovné kapitoly:
1.
Predpoklady, riziká a flexibilita
2.
Implementácia, časový plán
3.
Odhadované náklady a finančný plán
4.
Rámec opatrení vlády
5.
Vhodné technológie
6.
Environmentálna ochrana a socio-kultúrne aspekty
7.
Inštitucionálna a manažérska kapacita
8.
Monitorovanie a vyhodnocovanie
1.3.
Vymedzenie riešeného územia
Riešené územie - mikroregión Hnilčík tvorí administratívny správny celok
Hnilčík, ktorý sa skladá z troch častí: Bint, Hnilčík a Roztoky v rozsahu katastrálneho
územia (2 223 ha).
V širších vzťahoch sú riešené väzby na okresné mesto - medzinárodné
stredisko turizmu a nástupné centrum do Slovenského raja - Spišskú Novú Ves,
medzinárodné strediská turizmu Dedinky - Mlynky, susedné strediská CR
Novoveskú Hutu a vidiecke sídla Hnilec, Závadka, Nálepkovo, ktoré vytvárajú
prirodzený turistický mikroregión. Ďalej je riešené napojenie na nadradenú dopravnú
sieť, technickú infraštruktúru a turistickú infraštruktúru.
1.4.
Použité podklady a dokumentácie
Územný plán veľkého územného celku (ÚPN-VÚC) Košický kraj, schválený
nariadením vlády SR č. 281 z 12. mája 1998, vypracoval: URBAN v.o.s. projektová
kancelária, Zvonárska 23, Košice, august 1998,
Rozvojová stratégia turistického potenciálu stredného Spiša, BIC Spišská
Nová Ves s.r.o., december 2001,
Pre-feasibility štúdia mikroregiónu Mlynky a okolie, BIC Spišská Nová Ves
s.r.o., december 2001,
Urbanistická štúdia Hnilčík, URBION Košice, 1985,
Regionálny operačný program (ROP) okresu Spišská Nová Ves,
ÚPN VÚC regiónu Prešov, Spišská Nová Ves a Levočské vrchy - územné a
hospodárske zásady,
Regionálny územný systém ekologickej stability (RÚSES) okresu Spišská
Nová Ves, spracovatel: Ekoland Prešov, január 1994,
Obce a mestá v číslach, Okresné oddelenie Slovenského štatistického úradu
Spišská Nová Ves, október 1992,
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, pripravil encyklopedický ústav SAV,
VEDA 1977,
Rozvojový program obce Hnilčík, Obvodný úrad v Spišskej Novej Vsi, referát
regionálneho rozvoja, december 1993,
Štúdia Lyžiarsky areál Hnilčík, autor: Dipl. Ing. Ivan Zuzkin a kol., január 1998
6
Lyžiarsky areál Hnilčík - I. etapa - zasnežovanie - zámer, máj 2002,
Projekt stavby pre územné rozhodnutie - Lyžiarsky areál Hnilčík I. etapa zasnežovanie, autor: Dipl. Ing. Ivan Zuzkin, február 2002,
návrh lokality pre umiestnenie priemyselného parku v obci Hnilčík, obec
Hnilčík - Vladimír Fabián, starosta obce,
Program starostlivosti o Národný park Slovenský raj do roku 2006, schválený
uznesením vlády SR č. 711/1996,
Koncepcia rozvoja turizmu v oblastiach Spiša a Gemera na Východnom
Slovensku, Spišská Nová Ves a Rožňava, máj 1997,
Sektorový operačný program cestovný ruch (NPRR marec 2001),
Integrácia princípov udržateľného rozvoja cestovného ruchu a turistiky (Univerzita
Karlova, jún 2000).
1.5.
Všeobecný cieľ
Vypracovanie úvodnej rozvojovej štúdie podpory turizmu v mikroregióne a
vytypovanie priorít riešenia v súlade s požiadavkami obce a jednotlivých vlastníkov
navrhovaných rozvojových lokalít.
1.6.
Pôsobnosť na trhu
Existuje len málo takých oblastí, ktoré by sústreďovali na svojom území toľko
prírodných a kultúrnych atraktivít, ako je tomu na Spiši.
Každoročne sem príde množstvo domácich a zahraničných turistov obdivovať
hodnotné kultúrno-historické pamiatky a krásu prírody, aktívnym alebo pasívnym
oddychom získať novú energiu.
Mikroregión poskytuje možnosť:
rekreačného pobytu v horskom prostredí so zameraním na horskú turistiku a
zimné športy (zjazdové lyžovanie, bežecké lyžovanie),
poznávacieho turizmu - spoznávanie prírodných krás, atraktivít okolia,
kultúrneho dedičstva a ľudovej tradície a zvykov,
vidieckeho turizmu - využívanie chalupárstva, individuálnych chát,
poskytovanie ubytovania v rázovitých vidieckych lokalitách v spojení s
vidieckou turistikou a agroturistikou.
Športovo zameraným návštevníkom sú k dispozícii rôzne športovo-rekreačné a
oddychové zariadenia, značkované turistické trasy pešie i cykloturistické, lyžiarsky
areál Mraznica, lyžiarsky areál Grajnár - Pálenica a pod..
Domáci cestovný ruch, prímestská rekreácia vytvára návštevnosť ako v
zimnom, tak aj v letnom období a sústreďuje sa na oddychové pobyty v prírode a
rekreačno-športové formy činnosti (zjazdové a bežecké lyžovanie).
Zahraničný cestovný ruch – sa viaže na rodinné dovolenky, čo je badateľné
najmä v letnom období a počas zimného obdobia prevláda hlavne športovorekreačná stránka - lyžovanie (zjazdové a bežecké lyžovanie) s prevahou
návštevníkov z Poľska a Česka.
Pre mikroregión má a bude mať značný význam domáci trh, pretože ťaží z
výhod vysokého potenciálu rekreantov a turistov z celého regiónu a Slovenska, kvôli
dopravnej dostupnosti z okolitých i vzdialenejších okresov, a to počas celého roka,
najmä cez prázdninové obdobie, sviatky a víkendy.
7
Významný podiel návštevnosti bude zabezpečený príchodom turistov zo
susediacich štátov, t.j. Poľska (leto, zima), Českej republiky (celoročne, ale hlavne v
lete) a čiastočne Maďarska (najmä v zime).
Menší podiel návštevnosti tvoria najmä návštevníci z Nemecka a príležitostne
z Holandska. Vzhľadom k značnej sile ich meny sa vyznačujú relatívne vysokými
výdavkami a značným záujmom o poznávanie krás lokalít. Požadujú vysoký štandard
poskytovaných služieb. Využívajú pri individálnej doprave hlavne ubytovanie na
súkromí a v penziónoch.
Mikroregión Hnilčík svojím produktom a aktivitami chce pôsobiť na tieto cieľové
skupiny :
dovolenkový hosť – mladí ľudia a mladé rodiny, veková skupina do 30 rokov,
rodiny s deťmi, veková skupina 30 - 40 rokov,
dôchodcov
na skupinové zájazdy.
Z hľadiska krajiny pôvodu marketingové aktivity navrhujeme nasmerovať na
tieto základné trhy :
Česko, Poľsko, Maďarsko,
Nemecko, Holandsko s vysokým trhovým podielom,
Rusko a Ukrajina ako dlhodobé trhy s veľkým trhovým potenciálom.
2.
Identifikácia poslania, cieľov a stratégie mikroregiónu
2.1.
Poslanie mikroregiónu Hnilčík
Mikroregión
Hnilčík so zachovalým prírodným potenciálom (krajinnou
štruktúrou) a väzbami na NP Slovenský raj skrýva značný potenciál pre rozvoj
turizmu a rekreácie, zatiaľ len málo využívaný (prímestská rekreácia, chalupárstvo,
bez požadovaného finančného efektu.
Pri riešení je potrebné sa zamerať predovšetkým na vidiecku turistiku
(agroturistika, hipoturistika, ekoturistika), športové aktivity a tranzitný CR, na ktoré
má Hnilčík a okolité sídla najväčšie predpoklady.
V súlade so spracovaným Regionálnym operačným programom (ROP) okresu
Spišská Nová Ves je nutné vytvoriť (územno-technické) podmienky pre rozvoj
rôznych foriem cestovného ruchu a rekreácie ako priority riešenia súčasnej závažnej
ekonomickej a sociálnej situácie v mikroregióne.
2.2.
Ciele mikroregiónu
Základným a určujúcim cieľom mikroregiónu Hnilčík a okolie v oblasti
cestovného ruchu je vytvoriť podmienky pre dlhodobé uspokojovanie potrieb a
požiadaviek klientov prostredníctvom širokospektrálnej kvalitnej ponuky služieb a
zážitkov v záujme dosiahnutia primeraného zisku a konkurencieschopného
postavenia na cieľových trhoch cestovného ruchu.
Tento určujúci cieľ predpokladá realizáciu viacerých dielčich cieľov a aktivít, ktoré sú
stanovené v jednotlivých oblastiach takto:
a)
-
ubytovacie, stravovacie a doplnkové služby v cestovnom ruchu
vybudovať, respektíve skvalitniť infraštruktúru ubytovacích a stravovacích
služieb
8
b)
-
-
c)
d)
-
e)
-
vytvoriť systém doplnkových služieb
dobudovať sieť cykloturistických, lyžiarskych bežeckých a turistických trás,
zvýšiť kapacitu lyžiarskych prepravných zariadení,
vybudovať zariadenia pre mechanické zasnežovanie lyžiarskeho areálu
Mraznica
vytvoriť infraštruktúru pre hipoturistiku,
zvýšiť štandard poskytovaných služieb
rozvíjať regionálnu i národnú gastronómiu (pôvodné jedlá regionálnej kuchyne,
resp. jedlá, ktoré majú regionálny a národný charakter)
vytvoriť vhodné podmienky pre rozvoj rôznych foriem vidieckej turistiky
zabezpečiť ochranu klienta a jeho bezpečnosť
marketing v cestovnom ruchu
vytvoriť ucelený koordinovaný program marketingových aktivít pre mikroregión
Hnilčík a okolie, vrátane návrhov na organizačné a finančné zabezpečenie a
časový harmonogram
podporiť vznik Združenia Hnilčík – Slovenský raj
vytvoriť atraktívne produkty CR, ktoré oslovia čo najširšiu domácu i zahraničnú
klientelu
budovať pozitívny imidž mikroregiónu
vybudovať informačný systém
zvyšovať informovanosť a kultúrne vedomie obyvateľov mikroregiónu, hlavne
vo vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu a prírodnému dedičstvu.
doprava a technická infraštruktúra, environmentálne opatrenia
dobudovať základnú technickú infraštruktúru a zariadenia dopravy,
postupne odstraňovať enviromentálne dlhy mikroregiónu, najmä v priestore
ťažby nerastných surovín,
riešiť výsadbu plošnej a líniovej zelene, obnovu brehových porastov, likvidáciu
skládok,
podporovať prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu krajiny,
podnikateľské aktivity a nové pracovné miesta
vytvoriť podmienky pre podporu podnikateľských aktivít v oblasti cestovného
ruchu,
vytvoriť systém podpory pre nezamestnaných, ktorí si chcú založiť podnik
v cestovného ruchu,
podporovať vznik nových pracovných príležitostí v mikroregióne v oblasti
cestovného ruchu,
rozvoj ľudských zdrojov
zvýšiť odbornosť a profesionalitu pracovníkov cestovného ruchu
zlepšiť vzťah k zákazníkovi
vytvoriť kódex pracovníka v cestovnom ruchu a zabezpečiť jeho dodržiavanie
Naplnenie cieľov v oblasti podpory rozvoja CR prinesie v mikroregióne z dlhodobého
hľadiska v konečnom dôsledku:
úpravu a zastavenie degradácie demografickej štruktúry obyvateľov
zlepšenie podmienok života obyvateľov mikroregiónu
zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva
vznik nových pracovných miest a podnikateľských aktivít
9
-
rozvoj technickej infraštruktúry a dopravy
skvalitnenie životného prostredia.
2.3.
Navrhované priority a opatrenia mikroregiónu
Navrhovaná Pre-feasibility štúdia rozvoja cestovného ruchu mikroregiónu
Hnilčík a okolie má stanovený základný strategický cieľ, ktorý bude realizovaný
prostredníctvom 4 priorít, ktoré sú stanovené nasledovne:
Priorita č. 1 - Podpora budovania infraštruktúry cestovného ruchu,
zameraná najmä na malé a stredné podnikanie v mikroregióne
Priorita č. 2 - Podpora budovania technickej infraštruktúry a dopravných
zariadení v mikroregióne
Priorita č. 3 - Podpora budovania organizačnej štruktúry cestovného
ruchu a rozvoj ľudských zdrojov pre cestovný ruch
Priorita č. 4 - Podpora tvorby produktov cestovného ruchu
Priorita č. 1 - Podpora budovania infraštruktúry cestovného ruchu, zameraná
najmä na malé a stredné podnikanie v mikroregióne
Hlavné ciele priority:
vybudovanie, skvalitnenie a rozšírenie základnej a sprievodnej infraštruktúry
cestovného ruchu, najmä moderných ubytovacích zariadení, športovorekreačných a kultúrnych zariadení a vybavenosti;
podpora
podnikateľských
aktivít
v
cestovnom
ruchu;
podpora rozvoja informačných systémov v cestovnom ruchu.
Opatrenie 1.1: Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia základnej infraštruktúry
cestovného ruchu
V mikroregióne Hnilčík a okolie v porovnaní s ostatnými regiónmi je
nedostatočne rozvinutá základná infraštruktúra cestovného ruchu. Je tu
nedostatok kvalitných ubytovacích a stravovacích zariadení, sprievodcovské a
informačné služby.
Navrhnuté opatrenia preto sledujú najmä vybudovanie a skvalitnenie základnej
infraštruktúry cestovného ruchu, zvýšenie konkurencieschopnosti a rozšírenie
ponuky, zvýšenie zamestnanosti a životnej úrovne miestneho obyvateľstva.
Hlavné nástroje pre realizáciu opatrenia: zvýhodnené úvery, účelové dotácie a
ďalšie nástroje zamerané najmä na malých a stredných podnikateľov.
Časový rozvrh: 8 rokov (2003 – 2010)
Indikátory:
počet nových alebo rekonštruovaných lôžok v ubytovacích zariadeniach;
počet nových stoličiek v stravovacích zariadeniach;
počet podnikateľských subjektov, ktorí získali finančnú podporu;
počet vytvorených pracovných miest, vzniknutých realizáciou schváleného
projektu;
počet nových podnikateľských subjektov
Opatrenie 1.2: Budovanie sprievodnej infraštruktúry cestovného ruchu
V mikroregióne Hnilčík a okolie takmer úplne chýba sprievodná infraštruktúra
cestovného ruchu, predovšetkým športovo-rekreačné a kultúrne zariadenia, ktoré
umožňujú realizovať aktivity pre voľný čas. Súčasná infraštruktúra cyklotrás,
10
lyžiarskych bežeckých trás ako aj turistických chodníkov vzhľadom na predpoklady
mikroregiónu nedosahuje požadovaný európsky štandard a neláka návštevníkov.
Navrhované opatrenia sledujú najmä vybudovanie a rozvoj sprievodnej turistickej
infraštruktúry, zvýšenie konkurencieschopnosti a rozšírenie turistickej ponuky, ďalej
zlepšenie zamestnanosti a životnej úrovne miestneho obyvateľstva.
Hlavné nástroje pre realizáciu opatrenia: zvýhodnené úvery, účelové dotácie,
najmä pre MSP a ďalších poskytovateľov uvedených služieb cestovného ruchu .
Časový rozvrh: 8 rokov (2003 – 2010)
Indikátory:
počet nových zariadení sprievodnej infraštruktúry cestovného ruchu
(parkovacie plochy, kultúrne zariadenia, viacúčelové ihriská, odpočívadlá,
orientačné zariadenia, a pod.);
počet nových kilometrov vyznačených turistických chodníkov, cyklotrás
počet podnikateľských subjektov, ktorí získali finančnú podporu;
počet vytvorených pracovných miest v rámci sprievodnej infraštruktúry;
počet nových podnikateľských subjektov
Opatrenia 1.3: Vybudovanie informačných systémov v cestovnom ruchu
V mikroregióne úplne absentuje turistický informačný systém. Neexistuje
turistická informačná kancelária, či stredisko. Jediný poskytovateľ informácií je TIK
v Spišskej Novej Vsi. V uvedenej lokalite je tiež umiestnených niekoľko informačných
tabúľ, ktoré sú súčasťou turistického produktu, tzv. Gotickej cesty.
Absentuje
regionálna a lokálna štatistika cestovného ruchu napr. o počte
návštevníkov a ich štruktúre, čo je nevyhnutnou podmienkou pre ucelený program
marketingových aktivít mikroregiónu a pre formulovanie strategických zámerov
cestovného ruchu.
Nástroje pre podporu opatrenia:
vytvorenie systému regionálnej a lokálnej štatistiky cestovného ruchu;
zvýhodnené úvery pre podnikateľské subjekty;
účelové dotácie pre samosprávy, združenia a ďalšie organizácie
Časový rozvrh: 8 rokov (2003 - 2010)
Indikátory:
počet nových informačných tabúľ a máp, umiestnených v mikroregióne
počet vydaných špeciálnych máp z mikroregiónu (cyklotrasy, turistické
chodníky)
spokojnosť návštevníkov a turistov s informačným systémom cestovného
ruchu
pravidelné vydávanie ročnej štatistiky návštevnosti
Priorita č. 2 - Podpora budovania technickej infraštruktúry a dopravných
zariadení v mikroregióne
Hlavný cieľ priority:
dobudovanie základnej technickej infraštruktúry v obci a jednotlivých rekreačných
lokalitách, riešenie moderných telekomunikačných sieti (internet), prenos
multimediálnych signálov vrátane rozhlasového a televízneho, mobilnej siete
(Orange, Eurotel) .
Opatrenie 2.1: Výstavba, rekonštrukcia a modernizáci technickej infraštruktúry
v mikroregióne
Navrhnuté opatrenia sú zamerané najmä na výstavbu, dobudovanie
a skvalitnenie technickej infraštruktúry ako jednej zo základných podmienok rozvoja
11
cestovného ruchu, zvýšenie konkurencieschopnosti a rozšírenie ponuky a
v neposlednej rade tiež zlepšenie životnej úrovne miestneho obyvateľstva.
Hlavné nástroje pre realizáciu opatrenia:
zvýhodnené úvery,
účelové dotácie a ďalšie nástroje zamerané najmä na regionálne a miestne
združenia, samosprávy, malých a stredných podnikateľov
Časový rozvrh: 10 rokov (2003 – 2012)
Indikátory:
komplexne dobudovaná technická infraštuktúra v mikroregióne;
počet zariadení CR napojených na internet
spokojnosť návštevníkov so signálmi
Opatrenie 2.2: Výstavba, dobudovanie a skvalitnenie cestnej infraštruktúry
mikroregiónu
Súčasný stav cestnej siete v mikroregióne nie je uspokojivý. Navrhnuté
opatrenia sú zamerané najmä na výstavbu, dobudovanie a skvalitnenie cestnej
infraštruktúry ako jednej zo základných podmienok rozvoja cestovného ruchu.
Hlavné nástroje pre realizáciu opatrenia:
zvýhodnené úvery,
účelové dotácie a ďalšie nástroje zamerané na skvalitnenie existujúcej cestnej
siete
Časový rozvrh: 10 rokov (2003 – 2012)
Indikátory:
zrekonštruované prístupové komunikácie k rekreačným lokalitám;
počet komplexne dobudovaných parkovísk a obratísk v mikroregióne.
Priorita č. 3 - Podpora budovania organizačnej štruktúry cestovného ruchu a
rozvoj ľudských zdrojov pre cestovný ruch
Hlavné ciele priority:
vybudovanie funkčného mikroregionálneho združenia na podporu cestovného
ruchu
zlepšenie spolupráce podnikateľských subjektov, štátnej správy a samosprávy,
inštitúcií a škôl
skvalitnenie vzdelávacej a profesnej prípravy ľudských zdrojov v službách
cestovného ruchu
zvýšenie odbornosti a profesionality pracovníkov cestovného ruchu
Opatrenia 3.1: Vybudovanie mikroregionálnych organizačných štruktúr pre
podporu cestovného ruchu
V súčasnej dobe neexistuje na národnej ani regionálnej úrovni vybudovaná a
koncepčne riadená sieť regionálnych a lokálnych združení cestovného ruchu, resp.
organizácií, tak ako je to bežné v turisticky vyspelých krajinách.
Hlavné nástroje pre realizáciu opatrenia:
účelové dotácie pre vznik a činnosť Združenia Hnilčík – Slovenský raj
Časový rozvrh: 4 roky (2003 - 2006)
Indikátory:
riadne fungujúce Združenie Hnilčík – Slovenský raj
kvalita spracovania programu marketingových aktivít združenia
počet členov (podnikateľské subjekty, inštitúcie, organizácie,a iní) Združenia
Hnilčík – Slovenský raj;
zlepšenie spolupráce štátnej správy, samosprávy, cirkvi a podnikateľských
subjektov pôsobiacich v mikroregióne a okolí;
12
Opatrenia 3.2: Zvýšenie odbornosti a profesionality pracovníkov a
podnikateľov v oblasti cestovného ruchu
Nevenuje sa dostatočná pozornosť problematike vzdelávania pracovníkov,
ktorí už pracujú, alebo chcú pracovať v oblasti cestovného ruchu, najmä z hľadiska
štandardov, kvality ubytovania, čistoty, vzťahu k zákazníkovi, komunikačných
zručností vo svetových jazykoch a pod. Neexistuje ucelený, koordinovaný systém
celoživotného vzdelávania týchto pracovníkov. Tento stav sa potom odráža i
v nedostatočnej kvalite poskytovaných služieb.
Rozhodujúca pozornosť je potrebné venovať výučbe a príprave odborníkov v oblasti
manažmentu a marketingu cestovného ruchu (učebnice, špecializované praxe a
odborné stáže).
Navrhované nástroje pre podporu opatrenia:
účelové dotácie pre prípravu a tvorbu školiacich programov a pomôcok a pre
vytvorenie systému vzdelávania pracovníkov v cestovnom ruchu;
účelové dotácie pre prípravu a realizáciu školiacich programov pre
nezamestnaných, ktorí chcú začať podnikať v cestovnom ruchu
vytvorený kódex pracovníka v cestovnom ruchu
Časový rozvrh: 8 rokov (2003 - 2010)
Indikátory:
počet dostupných školení pre pracovníkov v cestovnom ruchu;
počet vyškolených pracovníkov v cestovnom ruchu;počet absolventov škôl so
zameraním na cestovný ruch;
počet nezamestnaných, ktorí absolvovali školenia pre podporu podnikania
v cestovnom ruchu.
Priorita č. 4 – Podpora tvorby produktov cestovného ruchu
Hlavný cieľ priority:
výrazné rozšírenie a skvalitnenie ponuky moderných turistických produktov
a programov pre cieľové skupiny
Opatrenie 4.1: Marketingová podpora cestovného ruchu
Ponuka moderných regionálnych produktov cestovného ruchu je v porovnaní
s vyspelými turistickými krajinami a regiónmi na nízkej úrovni. Nedostatočná je i
komplexná marketingová podpora existujúcich produktov cestovného ruchu. Súčasný
systém štátnej propagácie Slovenska ako aj propagácie regiónu stredný Spiš,
Slovenský raj ako turistického cieľa nie je dostačujúci.
Opatrenie je zamerané na zlepšenie celkovej konkurencieschopnosti turistickej
ponuky mikroregiónu a na zvýšenie domácej a zahraničnej návštevnosti.
Hlavné nástroje pre realizáciu opatrenia:
dlhodobá reklama a propagačná kampaň doma a v zahraničí
účasť na rozhodujúcich európskych a svetových veľtrhoch cestovného ruchu,
propagácia a podpora predaja regionálnych a špeciálnych národných
produktov cestovného ruchu
tvorba spoločných propagačných materiálov
marketingový výskum návštevnosti a trendov v cestovnom ruchu
účelové dotácie na propagáciu na medzinárodnej, národnej, regionálnej úrovni
Časový rozvrh: 5 rokov (2003 - 2007)
Indikátory:
13
-
-
ucelený a koordinovaný program marketingových iniciatív pre RÚC Slovenský
raj s návrhmi na organizačné a finančné zabezpečenie a časový
harmonogram;
počet účastí na medzinárodných a národných veľtrhoch cestovného ruchu;
počet nových propagačných materiálov
Opatrenie 4.2: Podpora tvorby nových produktov cestovného ruchu
V regióne je veľké bohatstvo kultúrno-historických pamiatok a prírodných
atraktivít, ktoré sa však dostatočne nevyužívajú pre rozvoj cestovného ruchu.
V oblasti tvorby lokálnych a najmä regionálnych produktov a programov cestovného
ruchu mikroregión výrazne zaostáva za vyspelými turistickými regiónmi.
Preto je potrebné vytvárať ponuku moderných lokálnych a regionálnych produktov
cestovného ruchu, ktoré budú mať nadregionálny, národný až medzinárodný
význam.
Hlavné nástroje pre realizáciu opatrenia:
účelové dotácie pre združenia cestovného ruchu, samosprávy, turistické
informačné kancelárie
Časový rozvrh: 4 roky (2004 - 2006)
Indikátory:
počet nových produktov cestovného ruchu nadregionálneho, národného i
medzinárodného významu;
počet nových pracovných miest, vytvorených v súvislosti s novými produktmi
cestovného ruchu;
miera spokojnosti klientov.
2.4.
Príspevok k Národnému plánu regionálneho rozvoja
Realizácia tohoto projektu prispeje k zlepšeniu kvality života obyvateľov
v mikroregióne a tiež k vyriešeniu mnohých problémov v obci – doplnení sa
technickej infraštruktúry a infraštruktúry
občianska a rekreačná vybavenosť,
cestovného ruchu. Kvalitnými službami a atraktívnym prostredím sa zabezpečí prílev
domácich a zahraničných turistov, čo napomôže zviditeľneniu regiónu a následne i
jeho prosperite.
Zároveň sa realizáciou projektu vytvoria v mikroregióne podmienky pre trvalo
udržateľný rozvoj, ktorý umožní získanie rovnováhy medzi ekonomickými,
spoločensko-kultúrnymi a environmentálnymi cieľmi, pre vytvorenie nových
pracovných príležitostí, pre vznik a rozvoj podnikateľských aktivít, predovšetkým
v cestovnom ruchu a v ďalších nadväzujúcich odvetviach, čo je v súlade s Národným
plánom regionálneho rozvoja.
2.5.
Cezhraničný dopad
Stredisko svojou geografickou polohou, atraktivitou a kvalitou prírodného prostredia
s väzbami na Národný park Slovenský raj a historické mestá stredného Spiša (Spišská
Nová Ves, Levoča, Gelnica, Dobšiná) môže byť príťažlivé pre domácich, tak i pre
zahraničných turistov zo susedných štátov hlavne z Česka, Poľska, Maďarska.
14
B.
RIEŠENIE ÚLOHY ( ŠTRUKTÚRA )
1.
Predpoklady, riziká a flexibilita
1.1.
Stručný popis súčasnej situácie
Rázovitá spišská obec Hnillčík leží v RÚC Slovenský raj v pomerne úzkom
údolí Železného potoka a jeho prítokov s veľkou disekciou reliéfu s prevýšením cca
600 m. Najvyšším bodom riešeného územia je vrchol Pálenica vo výške 1115
m.n.m., najnižšie položenou časťou sídelného útvaru je Hnilčík pri Železnom potoku
v smere na Nálepkovo pri hranici katastra.
Podľa posledného sčítania v mikroregióne žije 498 obyvateľov na území 2223
ha. Katastrálne územie Hnilčík má výmeru 2 223 ha z toho PPF je 501 ha - orná pôda 19
ha, lúky a pasienky 474 ha a LPF je 1 633 ha.
Problémom v obci je nedostatok vhodných ubytovacích a stravovacích
kapacít, chýbajúce (resp. kvalitatívne a kvantitatívne nepostačujúce) služby turistom.
Nedostatkom je aj stav cestnej infraštruktúry, hlavne miestnych komunikácií a
chýbajúca celoobecná kanalizácia.
1.1.1. Všeobecná charakteristika územia a chránené územia
Geomorfologicky patrí Hnilčík do oblasti Slovenského rudohoria, celku
Volovské vrchy. Reliéf územia je vrchovinový, ovplyvnený pestrou geologickou
stavbou s veľkými prevýšeniami.
Klimaticky patrí zastavané územie do mierne chladnej oblasti vrchovitého typu,
vrcholové časti katastra s nadmorskou výškou nad 1000 m zasahujú do chladnej
oblasti (priemerná ročná teplota 6,4°C). Najteplejším mesiacom je júl s priemernou
teplotou 12 až 16°C, najchladnejším je január s mesačným priemerom -5 až -6°C.
Severný okraj územia do nadmorskej výšky 800 m zasahuje do mierne teplej oblasti.
Priemerný úhrn zrážok sa pohybuje od 800 do 1000 mm. Zima trvá 100 až 125
dní, je teda dosť dlhá a chladná. Snehová pokrývka sa tu objavuje už v polovici
novembra a trvá do apríla, pričom v čase vrcholiacej zimy dosahuje priemernú výšku
25 až 30 cm a v období kulminácie, pripadajúcej na koniec februára a začiatok
marca, dosahuje priemernú max. výšku 40 až 50 cm.
Katastrálne územie v západnej okrajovej časti zasahuje do ochranného
pásma Národného parku Slovenský raj (2. stupeň ochrany v zmysle zákona č.
287/1994 Zb.).
Súčasnú krajinnú štruktúru riešeného územia charakterizuje vysoké
zastúpenie lesov (lesnatosť 73,46 % ) a veľmi nízka výmera ornej pôdy (0,85 %).
Väčšiu časť územia odvodňuje Železný potok so svojimi prítokmi
(najvýznamnejšia Roztoka), vtekajúci v Nálepkove do rieky Hnilec, severovýchodný
okraj Markušovský potok, vlievajúci sa do Hornádu.
1.1.2. Špeciálna charakteristika územia
a)
Historický vývoj
Hnilčík leží na území historicky významného regiónu Spiš. (Spiš ako región
tvorí zemepisný a historický celok.)
Obec vznikla po r. 1290. Jej osudy sú spojené s mestom Spišská Nová Ves,
baníctvom a nemeckou kolonizáciou. Prví nemeckí kolonisti (Flanderčania), prišli na
Spiš za kráľa Gejzu II (r. 1141 až 1162). V najstaršej písomnej zmienke sa územie
15
Hnilčíka spomína ako hustý les, ľudovo zvaný Malý Hniles (parva Guylnitz,
Gvylnyzc), v ktorom sa usadili osadníci. Doposiaľ nie je ujasnené, či sa jednalo o
založenie Hnilca, alebo Hnilčíka. Lokačné aktivity v tomto priestore patrili rodu
Mariášiovcov a prostredníctvom nich šoltýsom (lokátorom), ktorí sem privádzali ľudí,
aby sa usadili na neosídlenom území, alebo zasídlili staršie spustnuté osady, ale
taktiež mešťanom zo Spišskej Novej Vsi. Títo na svojom rozsiahlom chotári od druhej
polovice XIII. storočia uplatňovali kutacie právo. Neskôr sa celé stáročia viedli
chotárne a majetkové spory o lesy a bane v okolí Hnilca a Hnilčíka. Banícke osady
neboli plnohodnotnými obcami, o čom svedčí sťažnosť obyvateľov dvoch osád z r.
1823 na útlak zo strany magistrátu mesta Spišská Nová Ves, v ktorom sa dožadujú
pre svojich richtárov takých istých právomocí, ako majú ostatné obce na Spiši.
Napriek tomu sa osady vplyvom rozvoja baníctva a železiarstva vzmáhali - v Hnilčíku
v r. 1787 v 51 domoch žilo 306 ľudí a v r. 1828 v 47 domoch 343 obyvateľov.
V rokoch 1792 - 1793 bol v Hnilčíku postavený drevený kostol (Povýšenie sv. Kríža).
Následne, v r. 1806 bola v Hnilčíku zriadená fara s filiálkami v Roztokoch a Binte.
Pričinením magistrátu v Spišskej Novej Vsi bola v roku 1806 v Hnilčíku postavená
škola.
Najstarším a pôvodne najvýznamnejším, plnoprávnym slobodným kráľovským
banským mestom na východnom Slovensku bola Gelnica. Závislosť okolitých
baníckych osád bola predovšetkým v právomociach gelnického banského majstra.
Ten mal oprávnenie vydávať kutacie povolenia, určovať banské medzníky, dozerať
na ťažbu v baniach, dbať na odvádzanie čiastok z vyťažených rúd - urbury, riešiť
menšie banské spory a v niektorých prípadoch aj vykonávať tresnú právomoc.
Po rozmachu baníctva na prelome XIX. a XX. storočia nastal postupný útlm, ktorý
bol zavŕšený v roku 1992, kedy bola uzatvorená posledná – Nová Štôlňa.
Súčasnú administratívno-správnu podobu nadobudla obec v r. 1961 –
(kataster), obdobne ako Mlynky. Výrazný rozvoj rekreačných aktivít v obci začal
v sedemdesiatych rokoch XX. storočia výstavbou v časti Roztoky - chatovej lokality
Poľana a lyžiarského areálu Mraznica.
b)
Hospodársky profil územia
V rámci Košického kraja sa územie radí k oblastiam s výrazným
poklesom počtu obyvateľov a ekonomických aktivít. V obci dochádza k vekovej
a profesnej degradácii demografickej štruktúry obyvateľstva : stagnuje rozvoj
bytového fondu, aktivity v oblasti cestovného ruchu nie sú doposiaľ výraznejším
prínosom rozvoja.
Rozhodujúcim faktorom ekonomickej prosperity územia s ohľadom na prírodné
atraktivity bude cestovný ruch a rekreácia. Tieto aktivity sú podmienené
vybudovaním, respektíve dobudovaním technickej infraštruktúry a masívnej podpore
vidieckej rekreácie a turizmu.
Obyvateľstvo a bytový fond
Vývoj obyvateľstva za obec v retrospektíve od sčítania v roku 1961 vykazoval
sústavne klesajúci trend, ktorý dokumentuje tabuľka :
Počet trvalo bývajúcich
obyvateľov
Index rastu (poklesu) medzi
sčítaniami
1940
1948
1961
1970 1980
1991
2001
958
705
1241
1067
526
487
795
100 73,59 176,03 85,98 74,5
66,15
92,6
16
Počet obyvateľov v roku 2001 klesol oproti roku 1961 o 754 obyvateľov, to je
o 60,75 %.
Veková štruktúra trvalo bývajúceho obyvateľstva k obdobiu roka 2001:
0-14
Trvalo bývajúci obyv.
v obci
Podiel v %
M 15-59 Ž 15-54
78
160
110
16,02
32,85
22,59
M 60+
42
8,62
Ž 55+
Spolu
97 487
19,92
100,0
V súčasnosti je v riešenom území evidovaných celkom 276 domov (vrátane
ubytovacích zariadení bez bytu) s 311 bytmi. Trvale obývaných domov je 152,
z ktorých je 149 rodinných domov (157 b.j.)
Počet neobývaných domov:
127
Počet neobývaných bytov:
135.
Analýza ľudského potenciálu a počtu evidovaných nezamestnaných
Hnilčík a okolie
Táto časť sa zaoberá analýzou štruktúry evidovaných nezamestnaných (EVN)
v mikrogegióne Hnilčík a okolia ( Dobšiná, Dedinky, Mlynky, Hnilec, Nálepkovo,
Hnilčík, Sp. Nová Ves – mesto, Sp. Nová Ves – okres ) k augustu 2001. Štruktúra
skladby nezamestnaných v uvedených obciach je jednotlivých bodoch uvedená
nižšie. V bode „ Vhodných EVN pre CR „ sú uvedené profesie, ktoré :
a)
priamo profesie využiteľné pre CR – napr. recepční, vrátnici, kuchári, čašníci,
servírky ap.
b)
ľahko rekvalifikovateľné alebo preškoliteľné profesie – sekretárky, účtovníci,
kancelárske a manipulačné sily, upratovačky, skladníci ap.
c)
Spišská Nová Ves – okres :
Celkový počet obyvateľov :
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) :
Celkový počet evidovaných nezamestnaných (EVN ):
Miera EVN :
Muži v EVN :
Ženy v EVN :
Veková štruktúra EVN :
do 35 rokov :
nad 35 rokov :
Vzdelanostná štruktúra EVN :
vyššie a vysokoškolské :
stredné :
základné a vyučení :
Doba evidencie EVN :
do 12 mesiacov :
12 – 24 mesiacov :
nad 24 mesiacov :
Vhodných EVN pre CR :
do 12 mesiacov EVN :
nad 12 mesiacov EVN :
5 637
1 699
3 214
3 523
2 020
1 503
Dobšiná :
Celkový počet obyvateľov :
4 884
92 000
42 576
10 550
24,78 %
5 775
4 775
3 383
7 167
330
2 461
7 759
17
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) :
Celkový počet evidovaných nezamestnaných (EVN ) :
Miera EVN :
Muži v EVN :
Ženy v EVN :
Veková štruktúra EVN :
do 35 rokov :
nad 35 rokov :
Vzdelanostná štruktúra EVN :
vyššie a vysokoškolské :
stredné :
základné a vyučení :
Doba evidencie EVN :
do 12 mesiacov :
12 – 24 mesiacov :
nad 24 mesiacov :
Vhodných EVN pre CR :
do 12 mesiacov EVN :
nad 12 mesiacov EVN :
Dedinky ( + Dobšinská Maša ):
Celkový počet obyvateľov :
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) :
Celkový počet evidovaných nezamestnaných (EVN ):
Miera EVN :
Muži v EVN :
Ženy v EVN :
Veková štruktúra EVN :
do 35 rokov :
nad 35 rokov :
Vzdelanostná štruktúra EVN :
vyššie a vysokoškolské :
stredné :
základné a vyučení :
Doba evidencie EVN :
do 12 mesiacov :
12 – 24 mesiacov :
nad 24 mesiacov :
Vhodných EVN pre CR :
do 12 mesiacov EVN :
nad 12 mesiacov EVN :
Mlynky :
Celkový počet obyvateľov :
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) :
Celkový počet evidovaných nezamestnaných (EVN ):
Miera EVN :
Muži v EVN :
Ženy v EVN :
Veková štruktúra EVN :
do 35 rokov :
nad 35 rokov :
2 640
749
28,4 %
419
330
422
327
11
134
604
288
232
229
117
46
71
344
290
32
11 %
14
18
18
14
3
13
16
17
11
4
12
6
6
605
337
36
10,7 %
22
14
18
18
18
Vzdelanostná štruktúra EVN :
vyššie a vysokoškolské :
stredné :
základné a vyučení :
Doba evidencie EVN :
do 12 mesiacov :
12 – 24 mesiacov :
nad 24 mesiacov :
Vhodných EVN pre CR :
do 12 mesiacov EVN :
nad 12 mesiacov EVN :
Hnilec :
Celkový počet obyvateľov :
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) :
Celkový počet evidovaných nezamestnaných (EVN ):
Miera EVN :
Muži v EVN :
Ženy v EVN :
Veková štruktúra EVN :
do 35 rokov :
nad 35 rokov :
Vzdelanostná štruktúra EVN :
vyššie a vysokoškolské :
stredné :
základné a vyučení :
Doba evidencie EVN :
do 12 mesiacov :
12 – 24 mesiacov :
nad 24 mesiacov :
Vhodných EVN pre CR :
do 12 mesiacov EVN :
nad 12 mesiacov EVN :
Hnilčík :
Celkový počet obyvateľov :
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) :
Celkový počet evidovaných nezamestnaných (EVN ):
Miera EVN :
Muži v EVN :
Ženy v EVN :
Veková štruktúra EVN :
do 35 rokov :
nad 35 rokov :
Vzdelanostná štruktúra EVN :
vyššie a vysokoškolské :
stredné :
základné a vyučení :
Doba evidencie EVN :
do 12 mesiacov :
12 – 24 mesiacov :
nad 24 mesiacov :
2
15
19
31
3
2
27
22
5
554
262
44
16,8 %
23
21
12
32
2
13
29
35
6
3
11
5
6
490
232
47
20,3 %
28
19
12
35
1
8
38
38
7
2
19
Vhodných EVN pre CR :
do 12 mesiacov EVN :
nad 12 mesiacov EVN :
Nálepkovo :
Celkový počet obyvateľov :
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) :
Celkový počet evidovaných nezamestnaných (EVN ):
Miera EVN :
Muži v EVN :
Ženy v EVN :
Veková štruktúra EVN :
do 35 rokov :
nad 35 rokov :
Vzdelanostná štruktúra EVN :
vyššie a vysokoškolské :
stredné :
základné a vyučení :
Doba evidencie EVN :
do 12 mesiacov :
12 – 24 mesiacov :
nad 24 mesiacov :
Vhodných EVN pre CR :
do 12 mesiacov EVN :
nad 12 mesiacov EVN :
Spišská Nová Ves – mesto :
Celkový počet obyvateľov :
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) :
Celkový počet evidovaných nezamestnaných (EVN ):
Miera EVN :
Muži v EVN :
Ženy v EVN :
Veková štruktúra EVN :
do 35 rokov :
nad 35 rokov :
Vzdelanostná štruktúra EVN :
vyššie a vysokoškolské :
stredné :
základné a vyučení :
Doba evidencie EVN :
do 12 mesiacov :
12 – 24 mesiacov :
nad 24 mesiacov :
Vhodných EVN pre CR :
do 12 mesiacov EVN :
nad 12 mesiacov EVN :
21
17
4
2 700
920
396
43 %
233
163
238
158
4
34
358
141
64
191
54
38
16
39 000
20 240
3 545
17,5 %
1 801
1 744
1 232
2 313
195
1 320
2 030
1 989
632
924
1 561
826
735
Uvedené údaje sú zostavené do tab. č. 1 : Prehľad potenciálu evidovaných
nezamestnaných v mikroregióne Hnilčík a okolie.
20
Tab. č. 1 : Prehľad potenciálu evidovaných nezamestnaných v regióne Hnilčík a okolie
Spolu
Obec
Dobšiná
Dedinky
Mlynky
Hnilec Hnilčík
Nálepkovo
Spolu
Spolu
Sp. N. Ves
Sp. N. Ves
bez SNV mesto
so SNV mesto
so SNV mesto
mesto
okres
bez SNV okres
bez SNV okres
so SNV okres
Počet obyvateľov
4 884
344
605
554
490
2 700
39 000
92 000
9 577
48 577
140 577
Počet EAO
2 640
290
337
262
232
920
20 240
42 576
4 681
24 921
67 497
Počet EVN
749
32
36
44
47
396
3 545
10 550
1 304
4 849
15 399
Miera EVN
28,4
11
10,7
16,8
20,3
43
17,5
24,78
21,7
21,1
21,56
Muži v EVN
419
14
22
23
28
233
1 801
5 775
739
2 540
8 315
Ženy v EVN
330
18
14
21
19
163
1 744
4 775
565
2 309
7 084
EVN do 35 rokov
422
18
18
12
12
238
1 232
3 383
720
1 952
5 335
EVN nad 35 rokov
327
14
18
32
35
158
2 313
7 167
584
2 897
10 064
EVN vysokoškol.
11
3
2
2
1
4
195
330
23
218
548
EVN stredoškol.
134
13
145
13
8
34
1 320
2 461
347
1 667
4 128
EVN základné
604
16
19
29
38
358
2 030
7 759
1 064
3 094
10 853
EVN do 12 mes.
288
17
31
35
38
141
1 989
5 637
550
2 539
8 176
EVN 12 - 24 mes.
232
11
3
6
7
64
632
1 699
323
955
2 654
EVN nad 24 mes.
229
4
2
3
2
191
924
3 214
431
1 355
4 569
EVN pre CR
117
12
27
11
21
54
1 561
3 523
242
1 803
5 326
Pre CR do 12 mes.
46
6
22
5
17
38
826
2 020
134
960
2 980
Pre CR nad 12 mes.
71
6
5
6
4
16
735
1 503
108
843
2 346
Poznámka
21
Z tab. č. 1 môžeme vyčítať celkový ľudský potenciál nachádzajúci sa na
sledovanom území a v jeho bližšom aj vzdialenejšom okolí.
Celkový ekonomický potenciál ( EAO ) činní 4 700 až 67 500 osôb.
Celkový počet nezamestnaných je 1 300 až 15 400 osôb.
Pre potreby rozvoja CR je k dispozícii od 242 po cca. 5 000 EVN. V prípade
započítania ďalších obcí z okresu Rožňava bol by údaj samozrejme vyšší.
Mikrogegión a jeho okolie poskytuje dostatočnú ľudskú kapacitu pre rozvojové
zámery v oblasti CR.
1.2.
Väzby na širšie územie
Obec Hnilčík leží v severozápadnej časti Košického kraja na území historicky
významného regiónu Slovenska – Spiš s väzbami na dve okresné mestá Spišskú Novú
Ves a Gelnicu. Susedné katastrálne územia sú Spišská Nová Ves, Hnilec, Teplička
( Šafárka) a k.ú. Závadka a Nálepkovo, posledné 2 tvoria hranicu okresu Spišská Nová
Ves a Gelnica. Juhovýchodne od obce Hnilčík leží obec Hnilec regionálne stredisko
cestovného ruchu.
Riešené územie je súčasťou rekreačného územného celku Slovenský raj
s väzbami na Spišský kultúrno – historický celok s medzinárodným významom
(starobylá Levoča, pamiatky zapísané do zoznamu prírodného a kultúrneho dedičstva
UNESCO – Spišský hrad, Spišské Podhradie a Žehra).
Ťažiskom RÚC Slovenský raj je jedinečný Národný park Slovenský raj –
svojrázne krasové územie s veľmi členitým reliéfom s rozsiahlými planinami, oddelenými
hlbokými a úzkymi kaňonmi a roklinami s mnohými vodopádmi. Na území NP je
vyhlásených 20 maloplošne chránených území – NPR, PR, NPP, PP a CHA (viď výkres
č. 1 – Širšie vzťahy). Nástupné centrá do NP sú Spišská Nová Ves, Hrabušice
a z južnej časti Dobšiná. Prirodzené centrum cestovného ruchu južnej časti územia
Slovenského raja tvoria obce Mlynky a Dedinky – medzinárodné strediská CR, ktoré
na to majú územné a vybavenostné predpoklady a ležia pri vodnej nádrži Palcmanská
maša (najväčšia vodná nádrž v NP).
Najvýznamnejšími strediskami cestovného ruchu v severnej časti RÚC sú rekreačné
strediská medzinárodného významu Čingov a Podlesok a nadregionálny charakter majú
strediská turizmu Letanovský mlyn, Kláštorisko a Novoveská Huta.
Najvýznamnejšie lyžiarske strediská v RÚC Slovenský raj sú Mlynky – Kruhová a Hničík
– Mraznica. Z Dediniek na planinu Geravy vedie jediná sedačková lanovka na území
NP Slovenský raj.
V južnej časti NP sa nachádza svetoznáma Dobšinská ľadová jaskyňa dlhá (1 388 m
s podlahovým ľadom na ploche 11 200 m2 hrubým až 25 m), ktorá je lákadlom turistov
už od svojho sprístupnenia v roku 1871. Od tohto roku sa začala rozvíjať organizovaná
turistika v Slovenskom raji. Táto prírodná atraktivita patrí k najnavštevovanejším
miestam Slovenska. Územím národného parku sú vedené trasy piatich náučných
chodníkov s prírodovedným, ochranárskym a historickým zameraním.
Z hľadiska rozvoja chalupárstva a vidieckej rekreácie sú najlepšie podmienky
vytvorené v obciach (alebo v ich častiach) Mlynky, Hrabušice, Hnilec, Hnilčík, Teplička
a Spišské Tomášovce.
Cez riešené územie prechádza „ Gotická cesta “, spájajúca pamätihodnosti Spiša
a Gemera. Od centra Dediniek do Margecian je zrealizovaná Hnilecká cyklomagistrála,
prechádzajúca údolím rieky Hnilec a jediná turistická značená trasa v RÚC „cesta
22
hrdinov SNP“, napojená na európsku trasu E8. V súčasnosti sa realizuje po etapách
turistický produkt Spišská cyklomagistrála nadregionálneho charakteru (okres Poprad,
Sp. Nová Ves a Levoča).
Najviac rozvinutá infraštruktúra ubytovania a stravovania a doplnkových služieb
pre cestovný ruch je v okresnom meste Spišská Nová Ves – ubytovacie a stravovacie
zariadenia v rôznych kategóriach a triedach, športové a kultúrne zariadenia – Spišské
divadlo, vlastivedné múzeum, galéria umelcov Spiša, zoologická záhrada, rôzne
športové štadióny, krytý bazén, cestovné kancelárie, atď..
Veľkým lákadlom pre zahraničných turistov (poznávacia turistika) je historická
perla Spiša - Levoča. Mestská pamiatková rezervácia pozoruhodne reprezentuje
stredovekú architektúru s množstvom pamiatok vysokej úrovne – najnavštevovanejšou
je NKP Kostol sv. Jakuba, expozícia Majstra Pavla z Levoče na námestí a v radnici...
Hotely Satel(***), Arkáda(***), Barbakán(***) spĺňajú aj náročnejšie kritériá .
Nadradená technická infraštruktúra a doprava
Pre rozvoj cestovného ruchu v mikroregióne je dôležitým faktorom i doprava
a dopravné zariadenia.
Cestný dopravný skelet riešeného územia tvoria štátne cesty II/ 533 (napojenie
na okresné mestá Spišskú Novú Ves a Levoču, diaľnica D1), II/ 546 (Nálepkovo,
Gelnica) a III/ 535 (Mlynky, Palcmanská Maša – I/67 – Dobšiná, Rožňava).
Cez riešené územie neprechádza železničná trať. Najbližšie železničné zastávky
sú v susednej obci Nálepkovo a Hnilec (trať Margecany – Červená Skala – Zvolen)
a v Spišskej Novej Vsi (trať Žilina – Košice – Čierna nad Tisou).
Južne od riešeného územia, v údolí rieky Hnilec prechádza jednokoľajová železničná
trať číslo 173 Margecany - Červená Skala – Zvolen
s medziregionálnym
(medzioblastným) význam a traťou prechádza celkovo osem párov osobných vlakov a
jeden pár rýchlikov za deň.
Celoštátneho významu je trať Žilina – Košice – Čierna nad Tisou, ktorá je súčasťou
európskeho koridoru č. V (západo-východný tranzitný koridor), zaradená do dohody
AGTC ako trasa E 40.
Letecká doprava
Podľa schválenej koncepcie rozvoja dopravy na území Prešovského a Košického
kraja sa registrujú 2 verejné letiská s medzinárodným významom: letisko Košice
(vzdialenosť cca 90 km a Poprad (vzdialenosť cca 58 km).
Letisko Košice patrí do I. kategórie ako verejné s medzinárodným významom,
v súčasnosti nedostatočne využívané - potreba modernizovať a dobudovať letisko s
jednoznačnou orientáciou na možnosti komerčného využitia v osobnej aj nákladnej,
prevažne medzinárodnej doprave.
Letisko Poprad je zaradené do siete 5-tich verejných letísk SR s medzinárodným
významom. Do dnešnej podoby bolo dobudované v r. 1970. Zabezpečuje pravidelnú i
nepravidelnú leteckú dopravu a výhliadkové lety v rámci cestovného ruchu. V r. 1992
bola vykonaná komplexná rekonštrukcia vybavovacej plochy. Letisko slúži ako základňa
spoločnosti Air Transport Europa a leteckej záchrannej služby.
Špecifikom letiska je, že v jeho spádovom území sa nachádza časť Tarnowského
vojvodstva (Poľsko).
Rozvoj letiska bol prezentovaný v "Štúdii rozvoja letiska Poprad - Tatry"
23
Letisko Spišská Nová Ves ná miestny význam. Trávnatú dráhu (VPD) využíva
Aeroklub Spišská Nová Ves ako nájomca. Na zabezpečenie rozvoja aktivít regiónu sa
navrhuje postupne dobudovať letisko na letisko miestneho charakteru a významu.
Prehľad priemernej dennej návštevnosti rekreačných priestorov v RÚC
Slovenský raj:
a) Priemerná denná návštevnosť v rekreačných strediskách Slovenského raja
návštev/deň
Názov
Druh
Typ
leto
zima
Smižany obec
500
150
Stredisko turistiky
Regionálne
Hradisko
a zimných športov
470
370
stredisko
v horskej krajine
Prímestské
Stredisko turistiky
stredisko
v horskej krajine,
Smižianska Maša
350
100
miestneho
vidiecka turistika,
významu
chalupárstvo
Prímestské
Stredisko turistiky
stredisko
Košiarny briežok
a zimných športov
956
460
miestneho
v horskej krajine
významu
Spišské
Vidiecke sídlo
234
Tomášovce obec
Stredisko turistiky
Medzinárodné
Čingov
a zimných športov
2027
357
stredisko
v horskej krajine
Stredisko turistiky
Regionálne
Ďurkovec
a zimných športov
650
32
stredisko
v horskej krajine
b) Priemerná denná návštevnosť predpokladaná v roku 2015 v severnej časti RÚC
sezónnos návštev/
Názov
Druh
Typ
ť
deň
Stredisko turistiky
Letné
Nadregionálne
Hrabušice
a zimných športov
a zimné
500
stredisko
v horskej krajine
využitie
Stredisko turistiky
Letné
Nadregionálne
Letanovský Mlyn
a zimných športov
a zimné
200
stredisko
v horskej krajine
využitie
Stredisko turistiky
Letné
Medzinárodné
Novoveská Huta
a zimných športov
a zimné
200
stredisko
v horskej krajine
využitie
c) Priemerná denná návštevnosť predpokladaná v roku 2015 v rekreačných strediskách
horného Hnilca
sezónnos návštev/
Názov
Druh
Typ
ť
deň
24
Dedinky,
Dobšinská Maša,
Geravy,
Medzinárodné
stredisko
Mlynky s časťami:
Prostredný
Medzinárodné
Hámor, Biele
stredisko
Vody, Palcmanská
Maša
Nadregionálne
Stratená
stredisko
turizmu
NadregionálHnilčík –
ne stredisko
Mraznica
turizmu
Hnilec – Delava
Regionálne
stredisko
Stredisko turistiky
a zimných športov
v horskej krajine
Letné
a zimné
využitie
2 000
Stredisko turistiky
a zimných športov
v horskej krajine
Letné
a zimné
využitie
1 800
Stredisko turistiky
a zimných športov
v horskej krajine
Stredisko turistiky
a zimných športov
v horskej krajine
Stredisko turistiky
a zimných športov
v horskej krajine
Letné
a zimné
využitie
Letné
a zimné
využitie
Letné
a zimné
využitie
400
2500
500
Priemerná ročná návštevnosť Slovenského raja sa odhaduje na 500 až 600 tisíc
návštevníkov, z toho cca 75% v letnom období.
1.3. Výstupy z ÚPN-VÚC Košického kraja
(Nariadenie vlády SR č. 281 z 12. mája 1998, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť
územného plánu VÚC Košický kraj, účinnosť 17. septembra 1998)
Ako nástupné centrá do RÚC Slovenský raj sú navrhované sídla Dobšiná,
Hrabušice a Spišská Nová Ves.
Ťažiskom RÚC je Národný park Slovenský raj, zasahujúci do okresov Rožňava a
Spišská Nová Ves. Do RÚC patria:
medzinárodné strediská turizmu - Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Dedinky, Mlynky,
Čingov a Podlesok,
nadregionálne strediská turizmu - Stratená, Dobšiná-mesto, Hrabušice, Radzim Vyšná Slaná, Novoveská Huta a Hnilčík - Mraznica
V ÚPN-VÚC sa navrhuje dobudovat' strediská turizmu, najmä Dobšinskú ľadovú
jaskyňu, Dedinky, Mlynky, Hnilčík a Podlesok. Realizovať nové strediská turizmu V.
Slaná - Rejdová, Smižianska Maša a Novoveská Huta. V jestvujúcich strediskách
rekonštruovať a modernizovať lôžkové zariadenia, celkový počet lôžok udržať
v Národnom parku Slovenský raj na úrovni roku 1990.
Územie RÚC je vhodné pre:
horskú turistiku (leto-zima)
cykloturistiku
vodné športy s pobytmi pri vode (nádrž Palcmanská Maša)
zimné športy (lyžovanie) a lyžiarsku turistiku
poľovníctvo, rybárstvo
spoznávanie prírodných atraktivít (Dobšinská ľadová jaskyňa, Stratenská jaskyňa)
vidiecky turizmus, poznávanie folklóru a miestnych zvykov
Najvýznamnejšími lyžiarskymi strediskami v RÚC sú: Mlynky a Hnilčík - Mraznica.
25
V ÚPN-VÚC sa navrhuje sprístupnenie Stratenskej jaskyne pri rešpektovaní
podmienok ochrany prírody. Strediská turizmu Dedinky - Mlynky - Dobšinská Maša a
strediská Ďurkovec - Hradisko - Čingov - Smižianska Maša postupne vytvoria
aglomeráciu stredísk turizmu a rekreácie.
ÚPN–VÚC navrhuje:
prednostne dobudovať kanalizáciu a ČOV na území stredísk turizmu
medzinárodného a nadregionálneho významu,
vytvoriť
podmienky
na
rozvoj
dopravy,
technickej
infraštruktúry,
poľnohospodárskej výroby a vidieckej turistiky s cieľom udržať a oživiť stagnujúce
a upadajúce vidiecke osídlenie v hornej časti Hnileckej doliny,
podporovať vznik regionálnych rehabilitačných centier na základe klimatických
podmienok (Mlynky-Biele Vody),
usmerňovať vývoj v turistických strediskách ležiacich na území NP Slovenský raj
tak, aby novou výstavbou neprekračovali hranice súčasne zastavaného územia,
vytvoriť podmienky na zapojenie národných kultúrnych pamiatok a pamiatok
svetového prírodného a kultúrneho dedičstva zapísaných do zoznamu UNESCO
(Spišský hrad s kostolom v Žehre a jaskyne Slovenského raja a Slovenského krasu do
poznávacej turistiky).
-
-
1.4.
Verejnoprospešné stavby a chránené koridory:
cesta II/533, úpravy v úseku Spišská Nová Ves – Levoča (napojenie na diaľnicu
D1), v úseku Sp. Nová Ves – Novoveská Huta – Hnilec – Gemerská Poloma
(I/67), vrátane juhovýchodného obchvatu mesta Spišská Nová Ves,
cesta II/546 (Prešov) – Margecany – Gelnica – Nálepkovo – Hnilčík – križovatka
II/533,
dostavba a vybavenie letiska v Spišskej Novej Vsi na kategóriu letiska miestneho
významu,
stavba nadradeného plyvodu: vysokotlaký v trase Prakovce – Smolnícka Huta –
napojenie obce Nálepkovo s prepojením na plynovod v Mníšku nad Hnilcom,
Nižná Slaná – Dobšiná.
Odberatelia
Pri stanovení cieľových skupín resp. cieľového trhu, je potrebné vychádzať z
turistickej infraštruktúry obce, z daností obce pre cestovný ruch a schopností tieto
danosti využiť pre prilákanie turistov. Pre väčšinu menších obcí je základným trhom
cestovného ruchu cestovanie za rekreáciou. Rekreácia v spojení s možnosťou
poznávať, tvorí pre obec Hnilčík základný trh cestovného ruchu.
Z hľadiska turistického a rekreačného potenciálu riešeného územia je vhodné
marketing a propagáciu zamerať najmä na tieto cieľové skupiny a segmenty trhu:
rodiny s deťmi – využívajú a uprednostňujú zväčša samostatné bývanie a
jednoduchšie ubytovacie kapacity (chaty, chalupy, penzióny, ubytovanie v
súkromí); zameranie - celoročné rekreačno-športové a poznávacie pobyty,
liečebné pobyty, mládež a študenti - perspektívna skupina pre budúcnosť (v
prípade splnených očakávaní); zameranie - zimné a letné pobyty v horách
spojené so športom, turistikou, poznávaním kultúry, histórie a spôsobu života,
26
záujmové organizácie kluby a združenia - lyžovanie, pešia turistika, cykloturistika,
poľovníctvo a rybárstvo a pod.,
aktívni športovci - športové sústredenia, tréningové a rekondičné pobyty vo
vhodných zariadeniach a v prírodnom prostredí, vhodná infraštruktúra,
dôchodcovia zo zahraničia - (dostatok finačných prostriedkov a času na
cestovanie); zameranie - poznávanie, zimné a letné rekreačné pobyty v horách,
návštevníci so susedných krajín (Poľsko, Česko, Maďarsko, Nemecko,
Holandsko).
-
Očakávané percentuálne zastúpenie cieľových skupín:
Veková skupina
do 30 rokov
30 – 40 rokov
40 – 50 rokov
nad 50 rokov
1.5.
Percentuálne zastúpenie
23 %
39 %
23 %
15 %
Opis produktu
Riešené územie obce Hnilčík, charakteristické reťazovou zástavbou v údoliach pri
potoku a pri ceste, chatovou zástavbou v lesnom prostredí, svojou prírodnou scenériou,
historickým potenciálom a daným stupňom úrovne turistickej infraštruktúry vytvára
podmienky pre podstatne dynamickejší rozvoj cestovného ruchu.
Pri navrhovaní produktov cestovného ruchu uplatňovaných v riešenom území, je
potrebné vychádzať predovšetkým z jeho geomorfologického charakteru, z klimatických
podmienok a z jeho daností.
Vychádzajúc z ÚPN-VÚC Košického kraja, aktivity cestovného ruchu v okrese
Spišská Nová Ves z hľadiska koncepčného sú zamerané predovšetkým na:
Rekreačný pobyt v prírode
v horskom prostredí Slovenského raja a Volovských vrchov so zameraním
na zimné športy (lyžovanie) a horskú turistiku,
Poznávací turizmus
spoznávanie prírodných krás a atraktivít a kultúrneho dedičstva,
Vidiecky turizmus
využívanie chalupárstva, individuálnych chát a prenajímanie lôžok
v rázovitom vidieckom osídlení, a viediecka turistika
Riešené územie, obec Hnilčík, má predpoklady pre všetky uvedené možnosti
využívania svojho územia.
Z hľadiska efektívnej propagácie riešeného územia navrhujeme celé územie
spojiť do výsledného produktu pod spoločným názvom:
Hnilčík – Slovenský raj alebo Ski centrum Hnilčík – Mraznica alebo
Turistické centrum Hnilčík,
ktorý združuje (zastrešuje) hlavné rekreačné časti: Hnilčík, Bindt, Roztoky i tvoriacu sa
rekreačnú časť Cechy či Zimná dolina.
27
Každá z týchto častí je svojimi prírodnými danosťami a vybudovanou turistickou
infraštruktúrou špecifická a svojím spôsobom ojedinelá. Jednotlivé časti obce (strediská)
na seba nadväzujú a môžu osloviť rôzne skupiny odberateľov (návštevníkov). Svojim
rozvojom a využitím daností, môžu značne zvýšiť turistický potenciál riešeného územia.
Je potrebné sa zamerať na zvyšovanie príťažlivosti riešeného územia
prostredníctvom kvalitných tradičných i netradičných ponúk, ktoré vychádzajú z
podmienok a tradícií riešeného územia. Je možné rozvíjať rodinné dovolenky,
ekologické dovolenky, zimné dovolenky, zamerané predovšetkým na zjazdové a
bežecké lyžovanie a na lyžiarsku turistiku.
Veľmi významnú úlohu v rozvoji cestovného ruchu zohráva estetické prostredie.
Preto estetizácia obce (autobusové prístrešky, vykášanie voľných priestranstiev (napr.
pri turistických informačných zariadeniach), okolia verejných budov, okolia miestnych
komunikácií a pod. musí byť súčasťou rozvojového programu obce pre cestovný ruch.
Podobne je tomu aj s informovaním turistu a navádzaním do jednotlivých častí obce, či
k pozoruhodnostiam, alebo k dôležitým turistickým lokalitám (lyžiarsky areál, rybníky,
informácie, významná historická zaujímavosť a pod.) a významným miestam (obecný
úrad, pošta, škôlka a pod.). Preto je potrebné vytvoriť jednotný informačný systém, ktorý
bude zahrňovať
systém označenia jednotlivých častí obce, resp. dôležitých častí obce (Cechy,
Zimná dolina, Roztoky, Poľana, Hnilčík „Jeryho huta“, Mraznica, ...),
systém označenia dôležitých verejných budov (obecný úrad, pošta, materská
škola a pod.), ubytovacích, reštauračných a pohostinských zariadení,
systém označenia existujúcich zaujímavostí.
Turistické produkty ako dôležitý marketingový nástroj je možné úspešne vytvárať
na základe existencie základných atribútov, predovšetkým je to dobrá technická a
turistická infraštruktúra, spoľahlivý turistický informačný systém, koncepcia rozvoja CR
v obci, akčný plán rozvoja cestovného ruchu v obci vypracovaný na jeden až dva roky.
Návrh štruktúry hlavných produktov a obchodného názvu v riešenom území
Hnilčík - Slovenský raj
alebo
28
a pod.
ihriská, rybolov, poľovníctvo
tenis, bowling, detské
iné-minigolf, futbal, volejbal,
šport. zariadenia-ihriská,
vyznačená náučná trasa
čase a pestovanie záľub
vzdelávanie vo voľnom
šport. a kult. podujatia
chodníky
turistické značkované
značkované cyklotrasy
vidiecka turistika
cykloturistika
a trate pre lyž. turistiku
lyžiarske bežecké trate
šport. a kult. podujatia
bežecké, lyž. turistika
lyžovanie – zjazdové,
pešia turistika
pre zjazdové lyžovanie
lyžiarske trate a zariadenia
„Hnilčík a baníctvo“
história obce
ťahaných koňmi
povoze a saniach
hippoturistika, jazda na
(rekreácia, šport, kultúra)
aktivity
+
(príroda, história, tradície)
poznávanie
prostriedky, formy
cestovný ruch s celoročnou ponukou
vytvoriť logo
obchodný názov, značka
(Turistické centrum Hnilčík)
Ski centrum Hnilčík – Mraznica
Nasledujúca časť kapitoly je zameraná na zhodnotenie, návrh a doporučenia produktov
realizovateľných v riešenom území s využitím v letnom a zimnom období a s celoročným
využitím.
Riešené územie je územím vhodným pre celoročné využitie v cestovnom ruchu. Jeho
ponuka pre dlhšie, ale i pre kratšie pobyty nie je dostatočná. Preto je nevyhnutné zvýšiť
kvalitu, zaujímavosť i pestrosť turistickej ponuky, pritom je potrebné vychádzať z danosti
územia. V ďalšej časti kapitoly navrhujeme niekoľko produktov, ktoré využívajú danosti
riešeného územia. Z nich by si mala obec vybrať 4 až 5 ako prioritné a ďalšie vytvárať
ako doplňujúce, podporujúce prioritné produkty.
Jednotlivé produkty navrhujeme v ďalšej časti tejto kapitoly rozdeliť podľa
využiteľnosti na produkty
celoročného charakteru,
pre zimné obdobie,
pre letné obdobie.
Celoročné aktivity, flexibilita
a) Vidiecka rekreácia
-
dovolenka a rekreácia na horskom vidieku, vidiecka turistika - celoročný produkt v
spojení s viacerými formami turistiky.
Táto forma trávenia dovolenky a voľného času je čoraz viac vyhľadávanejšou
domácimi i zahraničnými turistami, najmä ľuďmi z rušného a znečisteného mestského
prostredia. Túto formu rekreácie obľubujú predovšetkým rodiny s deťmi, preto zariadenia
29
tohto typu odporučujeme vybavovať nenáročnými zariadeniami pre aktivity detí,
skvalitňovať podmieky pre aktívny pobyt rodín v riešenom území, skrášľovať životné
prostredie obce a pod.
Samotný pobyt na vidieku je pre určité cieľové skupiny turistov žiadaným a veľmi
obľúbeným. Vidiek im ponúka iný pohľad na život, poskytuje im možnosť prežiť mnoho
zážitkov, stáva sa pre nich zdrojom nielen oddychu a rekreácie, ale veľakrát aj zdrojom
inšpirácie. Aj preto má vidiecka turistika značné predpoklady stať sa jedným
z najdôležitejších rozvojových prvkov obcí na území stredného Spiša. Obec Hnilčík je
jednou z obcí, ktoré sú v ÚPN-VÚC Košického kraja navrhované ako sídla vhodné pre
rozvoj vidieckej turistiky.
Prehľad a charakteristika sídiel navrhovaných pre chalupársku a vidiecku turistiku
v okrese Spišská Nová Ves (čerpané z VÚC-ÚPN Košického kraja)
RÚC
I. Slovenský raj
-
Vidiecke sídla, resp. ich miestna
Charakteristika
časť
Mlynky, Hrabušice, Hnilec, Hnilčík, Letná turistika, letná a zimná rekreácia,
Teplička,
Betlanovce,
Spišské pobyt v horskom a podhorskom prostredí,
Tomášovce
zimné športy
Riešené územie má pre túto funkciu vhodné predpoklady, predovšetkým sa jedná
o využitie staršieho a opusteného domového a bytového fondu na chalupárstvo
namiesto výstavby nových rekreačných chát,
o využitie rozsiahlych lokalít individuálnych chát na katastrálnom území vidieckych
sídiel formou prenájmu alebo poskytovania lôžok,
o možnosť ubytovania návštevníkov v rodinných domoch.
Odporúčania, návrhy:
Vzhľad obce je jedným z najvýznamnejších faktorov, ktorý ovplyvňuje dojem
turistu a zanecháva príjemný alebo negatívny zážitok. Upravené záhrady, udržiavané
fasády objektov s ich okolím vyvolávajú u turistu už pri prvom kontakte s obcou príjemný
pocit, ktorý môže mať kladný vplyv na jeho dĺžku pobytu, frekvenciu pobytov v obci či
odporučenia známym. Toto je veľmi účinná reklama. Preto sa odporučuje:
skrášľovať a udržiavať čistotu verejných priestranstiev,
zo strany obce vytvoriť motivačné podmienky pre skrášľovanie súkromných
zariadení a priestranstiev (súťaž s vyhodnotením a ocenením o najkrajšiu
predzáhradku, o najkrajší balkón a pod.),
na vybraných miestach v hlavných turistických častiach vytvoriť jednoduché
komplexy pre detské hry a aktivity.
b) Rehabilitácia, regenerácia - preventívno-liečebné pobyty
V súčasnosti sa zintenzívňuje preventívna starostlivosť o zdravie organizovaním
preventívno-liečebných pobytov v lokalitách vhodných pre takéto pobyty. To znamená, v
lokalitách s vhodným ekologickým prostredím, s potrebnou infraštruktúrou, s primeranou
ponukou služieb. Za predpokladu zabezpečenia týchto podmienok, obec má
predpoklady pre rozvoj tejto ponuky. Aj z pohľadu zdravotníckych poisťovni je prevencia
vítaná a finančne zabezpečovaná. Preventívne a liečebné pobyty sa zameriavajú
predovšetkým na detského pacienta.
30
Odporúčania, návrhy:
Samostatnou štúdiou podloženou zhodnotením kvality životného prostredia
s vytypovaním vhodnej lokality (napr. budova bývalej školy v Roztokoch, Bindte) vytvoriť
základný predpoklad pre aplikovanie preventívno-liečebných pobytov, poprípade
zriadenie rehabilitačného a regeneračného zariadenia. Nevyhnutnosťou je vytvorenie
podmienok pre odborné zabezpečenie fungovanie takéhoto strediska (personál a
vybavenie).
c) História obce - baníctvo v obci
Tento produkt môže byť pri dobrom marketingu veľmi významným rozvojovým
prvkom cestovného ruchu v riešenom území.
Hnilčík (predtým Malý Hnilec) vznikol v 13. až 14. storočí. V súčasnosti zanikajú
posledné dôkazy baníckej histórie obce. Posledné prvky tejto činnosti sú buď vo veľmi
zlom technickom stave alebo sa im nevenuje primeraná pozornosť. Pritom z pohľadu
turistu poznávanie histórie patrí k najvyhľadávanejším zaujímavostiam vôbec. Ukážky
historických pamiatok zatraktívňujú každé územie.
Navrhujeme
využiť banícku históriu obce na výraznejšie zviditeľnenie, spropagovanie
a zatraktívnenie riešeného územia,
na základe zmapovania, sprístupnenia a označenia existujúcich dôkazov baníckej
histórie obce, vytvoriť špecifický produkt s prezentáciou banskej činnosti,
zároveň vytvoriť špeciálne trasy pre peších turistov, cykloturistov a mototuristov (s
ich vyznačením), ktoré by návštevníka viedli a informovali o baníckej histórii obce
a okolia,
dokumentáciu, predmety, poprípade zariadenia menších rozmerov doporučujeme
sústrediť na jedno miesto v interiéri, poprípade aj v exteriéri. Vhodnou sa javí
najstaršia drevenička v obci a v širokom okolí, ktorá sa nachádza v prostrednej
časti obce. Daný účel by mohla plniť po odkúpení obcou a nevyhnutnej
rekonštrukcii. Samotná drevenica je vzácnosťou, vhodnou na prezentovanie
návštevníkom obce.
Je výhodou, že v hornej časti obce prechádza prvá turistická cesta na Slovensku,
zameraná na poznávanie histórie - Gotická cesta. Obec sa oživením svojej histórie
môže aktívne zapojiť aj do ponuky tohto významného produktu.
-
-
Odporúčania, návrhy:
vo vyššie spomínanej drevenici vytvoriť podmienky pre prezentáciu histórie obce,
baníctva v obci, a to v interiéri, prípadne v exteriéri (napr. banské vozíky), zriadiť
predaj upomienkových predmetov s baníckou tématikou, napr. minerálov,
fokošov, banských lámp a pod., informačných materiálov a pod. (riešiť
samostatným projektom),
vytvoriť a osadiť systém označenia historicky zaujímavých prvkov baníckej
histórie obce (informačné panely) - s následným vytvorením informačnej brožúry
s mapkou; vytvoriť náučnú trasu zameranú na banícku históriu obce pre peších
turistov, cykloturistov a mototuristov; spracovať samostatný projekt a odborne
vyznačiť buď ako miestne značkované trasy alebo ako náučné značkované trasy;
v záujmovom území sú tieto banícke prvky vhodné na turistické a náučné využitie:
Roztoky – banícka kolónia so školou a baníckou zvoničkou, povyše portál
štôlne Martin, v súčasnosti plní funkciu rezervoáru vody pre časť obce,
31
odtiaľ začína úzkokoľajná železnička smerom na Bindt; kamenný obrázok
tzv. “kaplička” (potrebné obnoviť);
Hnilčík tzv. Jeryhuta alebo Jeryho huta – vodná elektráreň (1892-94 s
výkonom 150-200 kWh) a mlyn (do r. 1930 s mlynským kolesom) uvažovať
s postupným obnovením niektorých exteriérových prvkov – mlynské koleso,
náhon, rezervoár, potrubie),
najstaršia drevenička – odkúpiť obcou a zriadiť v nej prezentáciu histórie
obce s originálnymi exponátmi,
most úzkokoľajnej železnice (obnoviť mostnú drevenú konštrukciu,
rekonštruovať kamenné mostné teleso) služiacej na prepravu rudy
(Roztoky – Bindt – Markušovce, dĺžka 18,5 km – v tejto dĺžke od r. 1902);
od r. 1874 konská železnica, od r. 1896 trolej; po r. 1939 bola zrušená v
úseku Roztoky – Bindt sedlo Vŕšky (tzv. Šuferland, Schuferland),
portál štôlne Alžbeta – rekonštrukcia portálu, priechodnosti štôlne s
turistickým využitím (možnosť prechodu na Gretľu),
Bindt
portál štôlne Gribal pri ceste (cca 60 m priechodná)– upraviť portál,
banícka zvonička (rekonštruovať do pôvodnej podoby),
torzo pražiacej pece, nižšie sypy – potrebné vyčistiť,
pracháreň,
haldy,
vytvoriť podmienky na spriechodnenie a sprístupnenie štôlne Alžbeta
s možnosťou absolvovať jej prechod turistami so sprievodom; využiť blízky
nástup do štôlne pri existujúcom rybníku pre podávanie rybích špecialít (po
vybudovaní potrebného stravovacieho zariadenia); obnoviť tradíciu
oblievania vychádzajúcich baníkov, teraz turistov zo štôlne – atrakcia,
existujúce banícke zaujímavosti charakteru technickej pamiatky sprístupniť,
označiť, v prípade možností a potreby zrekonštruovať.
Záujmové územie disponuje ďalšími historickými zaujímavosťami. Ich využitie
pre cestovný ruch a ich rekonštrukcia sú však značne náročné.
d) Hipoturistika ( kone )
Jazda na koni, jazda na saniach a povoze ťahaných konským záprahom by mala
byť nielen atrakciou, ale aj súčasťou poznávania obce, jej zaujímavostí. Hipoturistika je
obľúbenou a značne sa rozvíjajúcou formou turistiky na Slovensku. Využívanie tohto
produktu v zime odporučujeme so zákazom pre jazdu na koni po upravovaných
lyžiarskych turistických a bežeckých trasách. Návrh trás uvádzame v kapitole
Infraštruktúra rekreácie a športu.
e) Rybacie špeciality
Zrealizovaním zámeru výstavby zariadenia pre prípravu rybacích (pstruhových)
špecialít pri existujúcich rybníkoch môže značne ovplyvniť rozvoj turistiky v obci.
Lokalizácia zámeru rybacích špecialít v blízkosti štôlne Alžbeta, po jej možnom
využívaní ako turistickej atrakcie, sa javí ako perspektívna integrácia turisticky
významných produktov.
f) Poznávanie regiónu, zábava a náhradný program
32
Cieľom je obohatiť ponuku pre dovolenkujúcich hostí o zábavu a vyplnenie
voľného času, aj počas nepriaznivého počasia a súčasne upozorniť na zaujímavosti,
možnosti a prednosti riešeného územia v spojení s blízkym okolím. Odporučuje sa, aby
boli v dovolenkových centrách ponúkané poznávacie a náučné prehliadky a vychádzky s
odborným sprievodcom. Takýmto odborným spôsobom sa dovolenkujúci hostia
oboznámia s územím (história, príroda, tradície, lesníctvo, geológia, atraktivity, život na
vidieku, vyspelosť ľudí žijúcich a tvoriacich na tomto území) a rozšíria sa ich poznatky k
rôznym témam. Ponuky k tematickým sprevádzaným prehliadkam by mali byť
koordinované a spoločne organizované so susednými obcami.
Ako veľmi potrebné sa javí doplnenie ponúk o možnosti
večernej zábavy,
premietanie diapozitívov s prednáškou o obci, o faune a flóre, o blízkom
národnom parku, a to aj v jazyku najviac navštevujúcich zahraničných hostí,
premietanie náučných videofilmov (fauna a flóra, história Spiša a mikroregiónu
apod.), videofilmov letnej, resp. zimnej ponuky s cieľom prípadného budúceho
letného pobytu,
prístup k internetu a ďalšie podobné činnosti.
Zimné obdobie
Hlavnými aktivitami zimnej ponuky v riešenom území sú lyžiarske aktivity.
Existujúci areál zjazdového lyžovania Mraznica a lyžiarske bežecké trate v lokalite
Grajnár sú nosnými prvkami rekreačno-športových aktivít v zimnom období. Napriek ich
existencii, ponuka produktov pre turistické a rekreačné využitie v zimnom období je
v riešenom území nedostatočne kvantitatívne a kvalitatívne rozvinutá. Podmienky, ktoré
sú v riešenom území k dispozícii, je potrebné v krátkom čase primerane zhodnotiť
a využiť pre zdynamizovanie cestovného ruchu. Pri ich rozvoji je potrebné rátať s ich
možným celoročným využívaním. Lyžiarske stredisko je vystavené silnej konkurencii v
porovnaní so zabehanými zimnými dovolenkovými strediskami nielen v blízkom
zahraničí, ale aj na Slovensku. Tie majú obsahovo širšiu a kvalitnejšiu ponuku
a rozvinutejšiu infraštruktúru. Riešené územie môže oproti konkurentom ponúknuť
služby v nižších cenových reláciách. Túto skutočnosť je treba mať na zreteli.
Návrh produktov, podporujúcich rozvoj cestovného ruchu v zimnom období
v riešenom území:
a) Lyžovanie
Z pohľadu dovolenkára je lyžovanie najatraktívnejšou formou trávenia dovolenky
v zime. Ako je konštatované vyššie, v zimnom období je v riešenom území
najdôležitejším produktom lyžovanie. Lyžovanie ako komplexný produkt trávenia
dovolenky a rekreácie.
Klimatické, geomorfologické podmienky a existujúca infraštruktúra pre zimné
športy vytvárajú v záujmovej lokalite veľmi dobré predpoklady pre rozvoj zimných
športov ako komplexného produktu cestového ruchu. Ten zahŕňa - zjazdové lyžovanie,
bežecké lyžovanie (rekreačné), lyžiarsku turistiku, snowboard, sánkovanie.
Modernizáciou a skvalitnením súčasnej vybavenosti a služieb a rozšírením ponuky je
možné vytvoriť moderné komplexné stredisko zimnej dovolenky, ktoré v spojení so
zaujímavým, ekologickým a tichým prostredím sa určite stane vyhľadávaným
dovolenkovým centrom.
33
b) Lyžiarska turistika - putovanie zasneženou krajinou
Putovanie na bežkách po zasneženej krajine a jej spoznávanie, si získava čoraz
viac prívržencov. Lyžiarska turistika pozná viaceré formy, napríklad vychádzky na
bežkách v blízkom okolí pobytu (strojovo upravené trate), jedno alebo viacdňové
náročnejšie výlety na lyžiach po neupravených trasách (spravidla po značených
chodníkoch pre pešiu turistiku alebo cykloturistiku) alebo hviezdicové putovanie na
lyžiach. V podmienkach Slovenského rudohoria je veľmi zaujímavou formou prechod
pohorím (lyžiarska túra vedená cez určitú orografickú jednotku s cieľom ju prejsť a
spoznať). Takáto trasa vedie najčastejšie po hlavnom hrebeni. Zvláštnú dimenziu má,
na Slovensku veľmi málo zaužívané, putovanie na snežniciach. V riešenom území sú
pre lyžiarsku turistiku vhodné klimatické, geomorfologické podmienky. Návrh trás je
uvedený v kapitole Infraštruktúra rekreácie a športu.
c) Verejné športové súťaže
slalom, beh na lyžiach, diaľkový pochod pre deti, dospelých, pre rodiny
Súťaže plnia funkciu nielen porovnávania sa, ale aj sociálnu funkciu, funkciu zábavy
d) Karneval na lyžiach
Formou zábavy s prvkami súťaživosti vytvoriť u turistov prostredie pre prežitie
príjemných zážitkov.
Turisti preoblečení za masku jazdia na miernom svahu a "jury" hodnotí masky
podľa viacerých kritérií, napr. námet, vzhľad, vtipnosť, umelecký dojem počas jazdy
apod. Zvláštne čaro má karneval pri umelom osvetlení.
e) Adrenalínové športové aktivity
Vytvoriť ponuku pre fyzicky i psychicky náročné aktivity s komplexným
zabezpečením podmienok pre ich uskutočnenie. Napríklad nájdenie pokladu po
prekonaní daných prekážok a vzdialeností na skialpinistických, bežeckých alebo
zjazdových lyžiach alebo snežniciach s limitovaným časom.
Letné obdobie
V súčasnej ponuke sú v letnom období k dispozícii dobré predpoklady pre:
pešiu turistiku,
čiastočne cykloturistiku,
jazdu na koni (povoze),
a to tak pre samostatné produkty, ako aj na ich kombináciu v ponuke.
Odporúča sa tieto predpoklady v krátkom čase ďalej dobudovať (viď návrh
opatrení v kap. Infraštruktúra rekreácie a športu), zvlášť
možnosti pre cykloturistiku,
vytvoriť podmienky pre využívanie lyžiarskeho areálu Mraznica pre športovorekreačné aktivity aj v letnom období (využitie priestoru dojazdu, letná sánkarská
dráha),
podmienky pre možnosť spoznávať históriu riešeného územia,
podmienky pre jazdu na koni (povoze ťahanom koňmi),
34
-
podmienky pre ďalšie voľnočasové aktivity, napr. minigolf, vzdelávacie akcie,
pestovanie záľub, detské ihrisko.
V ďalšej časti tejto kapitoly uvádzame návrh niekoľkých typov produktov, ktoré je
možné v riešenom území uplatniť. Uvádzané produkty vychádzajú z daností
a podmienok v riešenom území, pričom sa poukazuje na možnosti rozvíjania, rozšírenia
ponuky a jej význam, na obohatenie územia o potrebné vybavenie pre pokrytie potrieb
turistov.
a) Dovolenky pre rodiny
Predpokladom pre rodinné dovolenky, tzn. pre rodiny prevažne s malými alebo
školopovinnými deťmi sú vhodné zariadenia prispôsobené deťom. K nim patria
dovolenkové ubytovacie zariadenia pre rodiny, v riešenom území sú vhodné najmä
dovolenkové (rekreačné) domy a chaty. V obci je zatiaľ iba sporadicky využívané
ubytovanie na súkromí v existujúcom obývanom domovom fonde. Dôležitú úlohu pri
tomto druhu dovolenky zohrávajú zariadenia pre voľné chvíle a ihriská pre deti. V
riešenom území môžu byť veľmi atraktívne zariadenia a ihriská vo voľnej prírode,
pieskoviská, vo väčších zariadeniach zriadené herne so zodpovedajúcim vybavením a
miestnosť s televízorom pre deti s programovou ponukou aj v ich rodnom jazyku
(navrhujeme poľský, maďarský, nemecký, anglický). V ubytovacích zariadeniach typu
hotel, penzión a u ostatných prenajímateľov ubytovacích zariadení by malo byť
dostatočné množstvo hier pre deti, v stravovacích zariadeniach majú byť v ponuke
detské jedlá uvedené v jedálnom lístku, detský jedálenský kútik s detským nábytkom.
b) Zelená pre zdravie
Dovolenkové pobyty pre klientov všetkých vekových kategórii, ktorých cieľom je
upevnenie zdravia, podľa možností pod dohľadom odborného lekára s usmernením k
pravidelnej starostlivosti o zdravie a k správnym stravovacím návykom. Dôležitým
prvkom je pohyb na čerstvom vzduchu v estetickom a prírodnom prostredí. Riešené
územie má veľmi dobré predpoklady pre takéto pobyty.
c) Na bicykli za spoznávaním a zdravím
Produkt je zameraný na kombináciu poznávania s rekreačným využívaním
bicykla. Pre jeho uplatňovanie v ponuke je potrebné rozšíriť sieť značkovaných cyklotrás
ako je uvedené v odporúčaniach v kap. infraštruktúra, označiť zaujímavosti riešeného
územia ležiace na trasách, vydať lokálnu mapku resp. zabezpečiť zakomponovanie
cyklotrás do cykloturistickej mapy, vytvoriť návrhy cyklotúr s východiskom z riešeného
územia a vydať vo forme brožúry a iné.
d) Pestovanie záľub
Dnešný turista sa oveľa viac ako v minulosti snaží využiť voľný čas aj na
vzdelávanie. Veľmi obľúbené sú krátkodobé kurzy jazykov, fotografovania, maľovania,
ručných prác. Rovnako rastie obľuba cestovania na miesta späté s hobby. Ako vhodnú
aktivitu tohto charakteru odporučujeme napríklad usporadúvanie 5 až 6 denných kurzov
35
maľovania krajiniek pre začínajúcich maliarov alebo amatérov, kurzy práce s drevom
(vyrezávanie drobných úžitkových predmetov), kurz tkania kobercov, jazykové kurzy
a pod. Pre účastníkov musí byť zabezpečené ubytovanie, stravovanie, možnosti
rekreačných a športových aktivít, regenerácia, doplnkový poznávací program.
e) Animačné programy
Tento produkt je vysoko variabilný a maximálne sa prispôsobuje požiadavkám
zákazníka. Podľa jeho želaní sa mu pripraví návrh programu, ktorý sa následne
pripomienkuje, upravuje a odsúhlasuje. Tieto programy tvoria vhodný doplnok k
pobytom vybraných cieľových skupín. Umožňujú aktívne trávenie voľného času a
vytvárajú priestor pre dosiahnutie zážitkov. Základnú ponuku tvoria detské animačné
programy, animačné programy spojené s návštevou regionálnych atrakcií, kultúrne a
zábavné programy. V rámci programov je možné zabezpečiť sprievodcovské služby.
f) Organizovanie fakultatívnych výletov
Umožňuje dosiahnutie rovnakého efektu ako pri animačných programoch. Podľa
požiadaviek zákazníka sa zabezpečujú výlety do okolia. Bežnú ponuku tvoria výlety do
zaujímavých časti Slovenského raja s využitím náučných chodníkov, historických miest
a lokalít (Spišská Nová Ves, Levoča, Spišský hrad a Spišská Kapitula, Betliar, Krásna
Hôrka), návštevy jaskýň a pod.
1.5.1. Charakteristika jednotlivých rekreačných častí obce,
cestovnom ruchu, súčasné vybavenie, návrh rozvoja
ich
funkcia
v
Roztoky (Mraznica, Banská kolónia, Poľana, Domky)
-
Hlavná funkcia:
nadregionálne stredisko cestovného ruchu v RÚC Slovenský raj
Charakteristika:
banícka osada v peknom prírodnom prostredí, ktorej história siaha do stredoveku
Občianska a rekreačná vybavenosť:
ubytovacie a stravovacie kapacity (turistická ubytovňa Mraznica, ubytovanie
v súkromí, chaty, chalupy)
lyžiarsky areál Mraznica
lyžiarsky areál Grajnár - Pálenica
Turistická a športová infraštruktúra:
zjazdové trate, bežecké trate (Grajnár - Pálenica)
značená turistická trasa
ihrisko pri turistickej ubytovni Mraznica
Iné (významné turistické pozoruhodnosti, historické pamiatky):
ľudová architektúra
banícke nájomné domy v Banskej kolónii, banícka zvonička, portál štôlne
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáciu:
celoročné (nadregionálny charakter)
Návrh rozvoja:
Navrhované aktivity so zameraním na posilnenie nadregionálneho významu
jednotlivých rekreačných lokalít a ich intenzívne celoročné využitie:
36
-
-
-
-
-
dobudovanie areálu zimných športov Mraznica so zreteľom na jeho efektívne
využitie (mechanické zasnežovanie, využitie areálu aj pre snowboard,
sánkovanie, zvýšenie kapacity a modernizácia prepravných zariadení, riešenie
športovo-rekreačných plôch v mieste dojazdu LA pre letné využitie),
dobudovanie areálu bežeckého lyžovania Grajnár - Pálenica a jeho možné
prepojenie s areálom zjazdového lyžovania Hnilčík - Mraznica (obnovenie
bežeckej trate - okruhu pod Pálenicou, riešenie infraštruktúry pre biatlon,
rekonštrukcia chaty „Javor“),
zriadenie a poskytovanie špeciálnych služieb (lyžiarom, cyklistom),
vybudovanie nových ubytovacích a stravovacích zariadení a zvýšenie štandardu
(modernizácia) existujúcich zariadení (hotely, penzióny, turistické ubytovne,
prenajímatelné objekty, reštaurácie s podávaním rôznych špecialít )
vybudovanie nenáročných zariadení pre rekreačno-športové vyžitie návštevníkov
(detské ihrisko, veľké šachy, basketbalový kôš a pod.) hlavne pri ubytovacích
zariadeniach,
dobudovanie turistickej a športovej infraštruktúry v časti Domky, chatovej osade
Poľana a v Banskej kolónii,
podpora nových foriem vidieckej turistiky (hipoturistika - jazda na koni, povoze
ťahanom koňmi)
dobudovanie informačného systému v jednotlivých častiach.
Roztoky
Roztoky - Banská kolónia
LA Mraznica
Chatová osada Poľana
LA Grajnár – chata Javor
Roztoky -Domky
Hnilčík
-
-
Hlavná funkcia:
nadregionálne stredisko cestovného ruchu v RÚC Slovenský raj
Charakteristika:
najrozsiahlejšie časť obce (s miestnymi časťami Horný Hnilčík, Dolný Hnilčík,
Zimná dolina) s vidieckou zástavbou okolo štátnej cesty a Železného potoka a
jeho prítoku v Zimnej doline
banícka sídlo, ktorého história siaha do stredoveku
Občianska a rekreačná vybavenosť:
ubytovacie a stravovacie kapacity (Motorest, turistická ubytovňa, ubytovanie
v súkromí, pohostinstvo)
37
-
-
-
-
kultúrno - spoločenské zariadenie (spoločenská sála v OcÚ, knižnica)
pošta
predajne potravín, predajňa zmiešaného tovaru
rybník, predaj živých rýb
Turistická a športová infraštruktúra:
futbalové ihrisko
turistický informačný panel
Gotická cesta
značená turistická trasa
Iné (turistické pozoruhodnosti, historické pamiatky):
ľudová architektúra
kostol, kaplnka
banské štôlne, banícka zvonička
most úzkokoľajnej železnice
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáciu:
celoročné - prímestská rekreácia (chaty, chalupy), rodinná rekreácia
Návrh rozvoja
Navrhované aktivity so zameraním na posilnenie nadregionálneho významu
sídla (prímestská rekreácia , poznávací turizmus, vidiecka turistika):
celková urbanizácia obce - spracovanie ÚPD,
rekonštrukcia objektu bývalého mlyna a jeho využitie pre CR (informačné
stredisko, predaj suvenírov, internet),
využitie nevyužívaného bytového fondu pre chalupársku rekreáciu, prípadne na
ubytovanie v súkromí,
riešenie IBV,
vybudovanie nových ubytovacích a stravovacích zariadení a zvýšenie štandardu
(modernizácia) existujúcich zariadení (malé penzióny, turistické ubytovne,
rybárska reštaurácia),
vybudovanie nových športových zariadení - tenisových kurtov,
dobudovanie turistickej infraštruktúry (turistická trasa, cyklotrasa, lyžiarska
turistická trasa),
vybudovanie nenáročných zariadení pre rekreačno-športové vyžitie návštevníkov
(detské ihrisko, veľké šachy, basketbalový kôš a pod.) pri ubytovacích
zariadeniach,
aktivity s rybárstvom, poľovníctvom,
prezentácia baníckej histórie,
podpora nových foriem vidieckej turistiky (hipoturistika - jazda na koni, povoze
ťahanom koňmi),
dobudovanie informačného systému.
Kostol v Hornom Hnilčíku s torzom premostenia
Horný Hnilčík
38
Dolný Hnilčík
Dolný Hnilčík - Kaplnka
Zimná dolina
Bindt
-
-
-
Hlavná funkcia:
vidiecke sídlo - nadregionálne stredisko cestovného ruchu v RÚC Slovenský raj
Charakteristika:
banícka osada, ktorej história siaha do stredoveku
Občianska a rekreačná vybavenosť:
chaty, chalupy - ubytovanie v súkromí
kaplnka
Turistická a športová infraštruktúra:
turistické značené trasy
cyklotrasa
lovecké možnosti
Iné (turistické pozoruhodnosti, historické pamiatky):
ľudová architektúra
banské štôlne, banícka zvonička, pracháreň, torzo pražiacej pece
minerálny prameň
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáciu:
celoročné - prímestská rekreácia, rodinná rekreácia (regionálny charakter)
Návrh rozvoja:
celková urbanizácia sídla,
rekonštrukcia bývalých zariadení občianskej vybavenosti (škola, potraviny) a ich
využitie pre CR,
prezentácia baníckej histórie,
využitie nevyužívaného bytového a stavebného fondu pre chalupársku rekreáciu,
agroturistiku, prípadne na ubytovanie v súkromí,
vybudovanie nenáročných zariadení pre rekreačno-športové vyžitie návštevníkov
(detské ihrisko, veľké šachy, basketbalový kôš a pod.) pri ubytovacích
zariadeniach,
podpora nových foriem vidieckej turistiky (hipoturistika - jazda na koni, povoze
ťahanom koňmi),
zriadenie cyklotrasy zo sedla cez osadu do Markušovskej doliny a Markušoviec
(napojenie na Spišskú cyklomagistrálu),
vybudovanie informačného systému.
39
osada Bindt
Bindt- chaty
Kaplnka s baníckou zvoničkou
Cechy, Štolvek
-
-
Hlavná funkcia:
nadregionálne stredisko cestovného ruchu v RÚC Slovenský raj
Charakteristika:
vidiecke sídlo v ochrannom pásme NP Slovenský raj
Občianska a rekreačná vybavenosť:
chaty, chalupy
Turistická a športová infraštruktúra:
turistické značené trasy
Iné (turistické pozoruhodnosti, historické pamiatky):
ľudová architektúra
Súčasné využitie územia pre CR a rekreáciu:
celoročné - prímestská rekreácia, chalupárstvo - rodinná rekreácia
Návrh rozvoja:
celková urbanizácia - spracovanie ÚPD
využitie nevyužívaného bytového a stavebného fondu pre chalupársku rekreáciu,
prípadne na ubytovanie v súkromí,
vybudovanie malých penziónov,
dobudovanie komplexu rybníkov s možnosťou individuálneho lovu rýb,
vybudovanie nenáročných zariadení pre rekreačno-športové vyžitie návštevníkov
(detské ihrisko, veľké šachy, basketbalový kôš a pod.) pri ubytovacích
zariadeniach,
riešenie informačného systému.
Osada Cechy
Osada Cechy
“Samota“ Štolvek
40
1.5.2. Infraštruktúra ubytovania a stravovania
Ubytovacie a stravovacie kapacity
Stredisko
Druh zariadenia
Roztoky
LA Mraznica
Poľana
Banská
kolónia
Domky
hotel
penzión
turistická ubytovňa
samoobslužná rekreácia
čajovňa
pohostinské zariadenia
ubytovanie v súkromí
prenajímateľné domčeky
reštaurácia
Spolu:
Hnilčík
penzión
Horný Hnilčík, turistická ubytovňa
Dolný Hnilčík, motorest
Zimná dolina ubytovanie v súkromí
pohostinské zariadenia
reštaurácia
kaviareň
Spolu:
Bindt
penzión
ubytovanie v súkromí
pohostinské zariadenia
Spolu:
Cechy,
penzión
Štolvek
ubytovanie v súkromí
Spolu:
Spolu mikroregión Hnilčík:
Existujúce kapacity
lôžka
88
16
104
16
36
31
83
12
12
-
stoličky
120
120
60
60+60
120+(60) 1
-
199
240+(60) 1
-
Existujúce a
navrhované
kapacity
lôžka
stoličky
150
246
36
80
20
36+(16) 1
130
40
40+(20) 1
356
422+(36) 1
88
71
36
60
141
76+(108) 1
164+(40) 1
36+(12) 1
336
336+(160) 1
30
66
12+(24) 1
96
12+(24) 1
34
18
52
840
770+(220) 1
) 1 Stoličkové kapacity využívané sezónne
Existujúce ubytovacie a stravovacie kapacity v turistickej ubytovni (predtým Hotel
garni) Mraznica a motoreste vzhľadom na ich modernizáciu sa menia.
Kapacitu ubytovania v súkromí v jednotlivých rekreačných strediskách vzhľadom
na existujúci bytový a stavebný fond je možné ďalej zvyšovať.
Popis jednotlivých ubytovacích a stravovacích zariadení je spracovaný v kapitole
2.2. Urbanistický návrh a 3.1. Odhadované náklady a etapizácia.
41
1.5.3. Infraštruktúra rekreácie a športu
Spokojnosť návštevníka – dovolenkára je priamo úmerná kvalite, kvantite
a pestrosti ponúkaných možností poznávania, rekreácie, zábavy, ubytovania,
stravovania i ochoty a srdečnosti ľudí poskytujúcich rôzne služby. Infraštruktúra
rekreácie je jednou zo základných súčastí súkolia cestovného ruchu. Jej rôznorodosť,
zaujímavosť a kvalita v značnej miere ovplyvňuje rozvoj cestovného ruchu. Existujúca
infraštruktúra rekreácie a športu využiteľná pre návštevníkov riešeného územia
nezodpovedá potrebám dostatočného uspokojovania ich potrieb i záujmu. Avšak
z hľadiska možností, ktoré riešené územie má, je pre vytvorenie, rozšírenie primeranej
infraštruktúry pre tieto aktivity dostatočný priestor.
Teda ak chceme dosiahnúť zvýšenie návštevnosti a primeranú dĺžku pobytu
návštevníka – dovolenkára v riešenom území, nevyhnutným opatrením je rozšírenie,
skvalitnenie a pestrosť ponuky pre rekreáciu a šport, ktorá je prepojená s turistickou
infraštruktúrou a supraštruktúrou. Nevyhnutnosťou je, aby plánovanie infraštruktúry
rekreácie a športu bolo systémové, prispôsobené podmienkam daného územia, odborne
spracované a aby následná jej realizácia bola uskutočnená odbornými organizáciami.
Súčasnú infraštruktúru rekreácie a športu na území obce Hnilčík z hľadiska
zámerov v rozvoji cestovného ruchu a z hľadiska možnosti a danosti riešeného územia
môžeme charakterizovať ako nedostatočne kvantitatívne a kvalitatívne rozvinutú,
nezodpovedajúcu potrebám a požiadavkam súčasného návštevníka, resp. dovolenkára.
V zmysle dokumentácie ÚPN-VÚC Košického kraja je Hnilčík zaradený do I. RÚC
(rekreačný územný celok) Slovenský raj. Ťažiskom RÚC je Národný park Slovenský raj.
Do RÚC patria strediská:
medzinárodné strediská CR Mlynky, Čingov a Podlesok,
nadregionálne strediská turizmu Hrabušice, Letanovský mlyn, Kláštorisko,
Novoveská Huta a Hnilčík-Mraznica,
V ÚPN-VÚC sa navrhuje v rámci I. RÚC Slovenský raj dobudovať strediská CR,
predovšetkým Mlynky, Hnilčík a Podlesok. V jestvujúcich strediskách rekonštruovať a
modernizovať lôžkové zariadenia, celkový počet lôžok udržať na úrovni r. 1990.
Územie RÚC Sovenský raj je vhodné pre:
horskú turistiku (leto-zima),
cykloturistiku,
zimné športy (lyžovanie) a lyžiarsku turistiku,
poľovníctvo, rybárstvo,
spoznávanie prírodných atraktivít (rokliny Slovenského raja, Tomášovský výhľad
a pod.),
vidiecky turizmus, poznávanie folklóru, miestnych zvykov a histórie (napr.
Smižany apod.).
Najvýznamnejšími lyžiarskymi strediskami v RÚC Slovenský raj sú: Mlynky a
Hnilčík-Mraznica.
V katastri obce sú v súčasnosti tieto zariadenia rekreácie a športu:
lyžiarske zjazdové trate s prepravnými zariadeniami,
lyžiarske bežecké trate,
turistické značkované trasy pre pešiu turistiku,
42
-
cykloturistická značkovaná trasa,
futbalové ihrisko, volejbalové ihrisko pri bývalej škole.
V ďalšej časti tejto kapitoly sú tieto zariadenia podrobnejšie charakterizované a
navrhované odporúčania ich ďalšieho možného rozvoja.
Každé územie, región disponuje určitým vybavením (infraštruktúrou) a určitými
danosťami – prírodnými, kultúrnymi, historickými. Ich sumár vytvára väčšie či menšie
predpoklady a možnosti pre využitie v cestovnom ruchu. Závisí len od schopností ľudí
tieto daností využívať, pri rešpektovaní a v súlade s ochranou prírody a krajiny a s
ochranou kultúrného a historického dedičstva. Cestovný ruch mnohokrát pomáha
zveľaďovať všetky tieto danosti.
a. Lyžiarska infraštruktúra
Lyžovanie je pohybovou aktivitou uskutočňovanou v špecifických podmienkach.
Stáva sa neodmysliteľnou súčasťou života moderného človeka. V zimnom období je
lyžovanie z pohľadu dovolenkára najtraktívnejšou formou trávenia dovolenky.
V regiónoch a lokalitách s predpokladmi pre rozvoj zimnej turistiky je lyžovanie hlavnou
aktivitou ovplyvňujúcou rozvoj ekonomiky cestovného ruchu s vplyvom na rozvoj
celoročného cestovného ruchu. Riešené územie je jednou z lokalít s dannosťami pre
rozvoj lyžiarskych športov – klimatické, topografické, geografické (geomorfologické), s
existujúcou ponukou lyžiarskych zariadení.
Lyžiarske strediská na území okresu:
43
Vychádzajúc z daností a predpokladov riešeného územia, jedným z
najdôležitejších prvkov jeho rozvoja je skvalitňovanie podmienok pre lyžiarske športy a
vytvorenie komplexného produktu cestovného ruchu so zameraním na zimné športy.
Modernizáciou a skvalitnením súčasnej vybavenosti a rozšírením ponuky služieb, je
potrebné vytvoriť moderné komplexné stredisko zimnej dovolenky. Navrhovaný názov
strediska pre zimné obdobie: Ski centrum Hnilčík - Mraznica. Toto stredisko by malo
byť integrovaným strediskom pre zimné športy – zjazdové a bežecké lyžovanie,
lyžiarsku turistiku, sánkovanie, snowboard, biatlon. Zároveň by malo byť riešené ako
stredisko s celoročným využívaním, teda aby jeho súčasťou boli zariadenia umožňujúce
jeho využívanie mimo zimnej sezóny. Zasnežovanie technickým snehom a rozšírenie
aktivít zimných stredísk na letnú turistiku je nevyhnutné i z hľadiska dlhodobej prognózy
vo vývoji počasia, ako aj z hľadiska ekonomického (istota dobrých snehových
podmienok, predĺženie zimnej sezóny).
Existujúca lyžiarska infraštruktúra a topografické a klimatické podmienky v
katastri obce vytvárajú vhodné podmienky pre lyžiarske športy - zjazdové lyžovanie,
bežecké lyžovanie a lyžiarsku turistiku.
Zjazdové lyžovanie
Pre zjazdové lyžovanie sú k dispozícii trate a prepravné zariadenia v lokalite
Mraznica, ktorá sa nachádza v centrálnej časti obce. Prepravné zariadenia, obslužná
budova a zjazdové trate sú vo vlastníctve Telovýchovnej jednoty Baník Hnilčík.
Lyžiarske zjazdové trate a prepravné zariadenia v lyžiarskom stredisku Mraznica:
Parametre zjazdových lyžiarskych tratí
Trate
Technické údaje o trati
Názov trate
Celková
dĺžka
Priemern
ý sklon
Štart
m.n.
m
Cieľ
m.n.m.
103
0
100
Mraznica II.
1150
27
2
101
Mraznica III. 1190
26
2
S - slalom
OS - obrovský slalom
Mraznica I.
1350
25,4
Disciplína
Prevýšenie
m
Schvaľovací
protokol č.
Kategória
pretekov
S
OS
SOS
Z
*
2*
700
330 SÚV 46/82
A
*
*
702
300 SÚV 43/82
A
*
*
702
310
SOS - super obrovský slalom
Priepus
tnosť
svahov
spolu
(osoby)
1000
Z - zjazd
Parametre prepravných zariadení
Vleky
Typ
Dĺžka
Kapac. os/h
H 130
TPMP P
TPMP S
1010
400
200
730
350
200
Maximálne možný rozvoj lyžiarskeho areálu (jeho zjazdových tratí) Hnilčík –
44
Mraznica s porovnaním súčasného stavu uvádza tabuľka.
Zjazdové lyžiarske trate v areáli Hnilčík – Mraznica sú vhodné pre rekreačné a
pretekárske lyžovanie, súťažné disciplíny – slalom, obrovský slalom, superobrovský
slalom i pre zjazd pre kategórie pretekov A (viď. tab. ).
Priepustnosť zjazdových tratí o rozlohe cca 24 ha je v súčasnosti 600 až 850
ľudí/hod., maximálna kapacita lyžiarskych vlekov je do 1000 ľudí. To znamená, že
pomer prepravnej kapacity lyžiarskych vlekov a priepustnosti lyžiarskych svahov v
areáli je optimálny. Areál umožňuje pojať minimálne 600 lyžujúcich ľudí bez čakacej
doby pri prepravných zariadeniach a bez preľudnenia zjazdových tratí (podmienkou je
maximálna funkčnosť vlekov).
Priestor dojazdu je potrebné riešiť z hľadiska bezpečnosti a kumulácie lyžiarov
(zvýšiť jeho kapacitu a riešiť usmerňovanie a organizáciu pohybu lyžiarov). Pre
zefektívnenie pohybu lyžiarov v priestore údolných staníc vlekov (minimálne hlavného
vleku) a prevádzky areálu je potrebné vybaviť stredisko turniketmi.
Prepravu lyžiarov zabezpečujú 3 vleky. Hlavným prepravným zariadením je
lyžiarsky vlek typu H -130, ktorý je v dvoch tretinách vedený mimo zjazdových tratí, čo
vyžaduje zvláštnú úpravu snežným vozidlom a v prípade nedostatku prirodzeného
snehu aj mechanické zasnežovanie tohto úseku. Aj z tohto dôvodu, okrem účelu
celoročného využívania, je potrebné uvažovať o nahradenie tohto vleku
štvorsedačkovou lanovou dráhou (kóta 1002,6 mn.m.).
V súčasnosti je stredisko v prevádzke len v prípade dostatku prirodzeného snehu,
ktorého je v posledných rokoch nedostatok a prevádzka areálu je z tohto dôvodu
sporadická. Tento stav je pre rozvoj cestovného ruchu a lyžiarskych športov v obci
alarmujúci. V minulosti bolo stredisko značne navštevované a dostatočne známe, avšak
v súčasnosti sú tieto dôležité atribúty rozvoja obce utlmené. Stredisko stratilo svoje
meno, predovšetkým z dôvodu neistých snehových podmienok. Dochádza k jeho
upadaniu s negatívnym vplyvom na ekonomický rozvoj obce. Mechanické
zasnežovanie a úprava lyžiarskych svahov vhodným mechanizmom (mechanizmami)
sú nevyhnutnými a základnými predpokladmi rozvoja cestovného ruchu v obci v
zimnom období s priamym vplyvom na rozvoj celoročného cestovného ruchu. Riešenie
mechanického zasnežovania lyžiarskych svahov Mraznice je projektovo rozpracované Ing. Ivan Zuskin, ASO Ružomberok.
Odporúčania, návrhy:
Lyžiarsky areál je nosným prvkom ski centra i rozvoja cestovného ruchu v obcí, a
preto z pohľadu zdynamizovania rozvoja cestovného ruchu v riešenom území, je
potrebné ho riešiť ako prioritu, ako komplex s celoročným využitím. Proces
modernizácie a skvalitňovania areálu navrhujeme rozložiť do dvoch etáp:
-
-
-
I. etapa:
v čo najkratšom čase zrealizovať projekt mechanického zasnežovania celej
plochy (24 ha) zjazdových tratí, do roku 2003: 6,82 ha – v zmysle projektu pre
územné rozhodnutie,
lyžiarske svahy upravovať vhodnými mechanizmami (nevyhnutná potreba 2
veľkých snežných pasových vozidiel a 1 snežného skútra), využívať všetky
existujúce zjazdové trate,
z bezpečnostného hľadiska vyčleniť časť svahu len pre snowboardy,
45
-
-
-
skvalitniť služby v priestore nástupu a cieľa – čajovňa, sociálne zariadenia,
úschovňa lyžiarskeho výstroja a batožiny, ski servis, požičovňa lyžiarskeho
výstroja, zriadiť lyžiarsku školu a škôlku, poprípade iné,
areál vybaviť evidenčným (turniket(y)), informačným a orientačným systémom.
II. etapa:
v dojazdovom (cieľovom) priestore vybudovať podmienky pre letné športové a
rekreačné aktivity - súbor ihrísk (futbal, volejbal, tenis), minigolf, detské ihrisko,
vybudovať 500 až 1000 m dlhú sánkarskú dráhu,
pre mimosezónne využívanie areálu vybudovať kolieskovú sánkarskú dráhu,
existujúci vlek H-130 nahradiť, prípadne v jeho blízkosti vybudovať novú
štvorsedačkovú lanovku, a tým rozšíriť prepravnú kapacitu.
Topografické podmienky umožňujú koncepčne navrhnúť rozšírenie areálu –
zjazdových tratí zrealizovaním zjazdovej trate v priestore Pálenica – Kvasničné a
Ferdinandka - Domky a rozšírením prepravných kapacít výstavbou ďalších vlekov v
rozsahu ako uvádza tabuľka.
Investície v I. etape zahŕňujú náklady na:
zasnežovanie existujúcich zjazdových tratí (cca 24 ha – do roku 2003 : 6,2 ha),
nákup dvoch nových snežných vozidiel a jedného snežného skútra,
úpravu dojazdu a vybavenie turniketom(mi),
vybudovanie (rozšírenie) obslužnej budovy s ponukou služieb – občerstvenie, ski
servis, požičovňa a úschovňa lyžiarskeho výstroja,
vyriešenie a zrealizovanie informačného systému v areáli.
Investície v II. etape zahŕňujú náklady na:
repasáciu existujúceho vleku H-130
vybudovanie štvorsedačkovej lanovej dráhy, s cieľom jej celoročného využitia –
pešia turistika v lokalite Pálenica – Grajnár, preprava k sánkarskej dráhe (leto,
zima) a pod.,
vybudovanie sánkarskej dráhy pre využitie v zime a sánkarskej dráhy pre
využívanie v ostatnom období,
úpravu a vybudovanie priestoru dojazdu pre letné športové a rekreačné aktivity.
Zrealizovaním I. a II. etapy zámeru budú vytvorené veľmi kvalitné a pre turistu aj
zaujímavé možnosti a predpoklady pre aktívne trávenie zimnej dovolenky, podmienky
pre intezívnejšie celoročné využívanie areálu i obce ako strediska cestovného ruchu
návštevníkmi a dovolenkármi. Areál sa zároveň stane zaujímavým z hľadiska
športového – konanie pretekov, tréningov, sústredení, čo kladne ovplyvní meno areálu
(aj pre celoročný cestovný ruch) a obce a zlepší ekonomiku obce.
46
Tabuľka č. 1
Technické parametre, ukazovatele a maximálny možný rozvoj lyžiarskeho strediska Hnilčík - Mraznica
440
1150
2300
3
hustota lyžiarov na 1 ha
- 25 až 35 osôb
5 vlekov
4
sedačka
Plán
Skutočnosť
310
Skutočnosť
Plán
1750
Plán
Skutočnosť
840
Koeficient
priepustnosti (k)
Skutočnosť
Plán
50
Plán
Skutočnosť
24
Uvedené údaje v tabuľke sú zaokrúhlené !
Vleková kapacita
(osôb/hod.)
Počet vlekov (ks)
Plán
Najdlhšia trať (m)
Skutočnosť
Prevýšenie (m)
Plán
Počet lyžiarov na
ploche (osôb)
Skutočnosť
Plocha zjazd.
tratí (ha)
1000
8000
1,05
4,57
*číslo uvádza počet sedadiel lanovej dráhy
uvažovaná rýchlosť lyžiara
50 km/hod.
rýchlosť dopravného lyž. zariadenia
2,5 – 3 m/sek.
47
Bežecké lyžovanie
V katastri obce sú lyžiarske bežecké trate v lokalite Grajnár, ktorá s Mraznicou
vytvára aglomeráciu lyžiarskych športov, ale i pešej turistiky, či iných športových
aktivít.
Tab. Základné parametre bežeckých tratí v lokalite Grajnár
Dĺžka trate
Farba
zelená-červená-zelená
3 km
zelená-modrá-zelená
5 km
zelená
6 km
Do roku 1988 bola udržiavaná aj 10 km trať.
V roku 1971 boli lyžiarske bežecké trate na Grajnári vďaka svojim parametrom
náhradnými traťami pre majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní, ktoré sa konali na
Štrbskom Plese.
V minulosti sa tieto trate využívali viac na športové ako na rekreačné účely. Na
Grajnári sa organizovali významné preteky v rámci Slovenského pohára v behu na
lyžiach, konali sa tu tradičné preteky v behu na lyžiach “Beh Slovenským rajom” za
účasti kvalitných pretekárov.
Súčasný stav:
Lyžiarske bežecké trate sú vedené po lesných účelových komunikáciách, lesy
a komunikácie sú majetkom mesta Spišská Nová Ves, trate sú okruhového typu, sú
vyznačené jednosmerne okruhovou maľovanou turistickou značkou, informačnými
tabuľkami na križovatkách, hlavnou informačnou tabuľou pri chate Javor, chata Javor
(v súčasnosti neplní svoju funkciu, je v dezolátnom stave), k dispozícii je parkovacia
plocha pre cca 15 vozidiel. Trate nemajú správcu, nie je zabezpečená ich pravidelná
úprava snežným pásovým vozidlom, ani ich terénna údržba okrem údržby
uskutočňovanej užívateľom lesov.
Charakteristika tratí a lokality:
Nadm. výška sa pohybuje v rozpätí 1027 až 1100 m n.m., trate majú z
hľadiska rekreačného behu na lyžiach, z pretekárskeho i turistického zaujímavý
profil, sú situované v lesnom prostredí, je veľmi dobrý prístup k nástupnému miestu
na trate, v priestore parkovania a nástupu na trate je horská chata, možnosť
celoročného využitia a nástupu na túry smerom na Malú a Veľkú Knolu. V súčasnosti
areál bežeckého lyžovania na Grajnári upadá.
Areál bežeckého lyžovania Grajnár je možné prepojiť s areálom zjazdového
lyžovania Hnilčík – Mraznica (navrhované riešenie už v UŠ spracovanej
Športprojektom Žilina v roku 1983).
-
-
Odporúčania, návrhy:
vybudovanie areálu pre bežecké lyžovanie Kostolná a doriešenie bežeckých
tratí; vytvoriť integrovaný rozvoj lyžiarskeho komplexu prepojením areálu
bežeckého lyžovania a lyžiarskej turistiky Grajnár–Pálenica a areálu
zjazdového lyžovania Hnilčík-Mraznica,
v priestore súčasného štartu a cieľa (Grajnár) je potrebné vytvoriť kvalitné
podmienky pre lyžiarov bežcov a turistov-lyžiarov; to znamená vybudovať resp.
rekonštruovať existujúce zariadenie Javor ako obslužnú budovu s
prezliekárňou, úschovňou, miestnosťou (miestnosťami) na voskovanie lyží, s
48
-
-
-
-
-
-
občerstvením, so sociálnymi zariadeniami a ďalšími funkciami; táto budova by
mala plniť aj funkciu centrálnej jednotky pri organizovaní súťaží v bežeckom
lyžovaní a biatlone, či už špeciálnych pretekov alebo súťaží verejného
charakteru; vzhľadom na skutočnosť, že v bezprostrednej blízkosti priestoru
štartu a cieľa prechádza štátna cesta II. triedy č. 533, bude toto zariadenie
poskytovať služby aj motoristom,
trate ponechať v súčasnom rozsahu s obnovou 10 km okruhu pod Pálenicu,
trate viesť po existujúcich účelových lesných komunikáciách s nutnosťou
úprav niektorých úsekov, predovšetkým úsek sedlo pod Zelenou horouPálenica-Zelená hora-sedlo pod Zelenou horou,
rekonštruovať informačno-orientačný systém bežeckých tratí - tabuľa so
špeciálnou mapou s bežeckými traťami, s aktuálnymi informáciami o stave
snehu a tratí, o teplote snehu a vzduchu, o vlhkosti vzduchu a pod.,
v lokalite Glocingerka dokončiť podmienky pre malokalibrovú strelnicu
využiteľnú pre biatlon,
vyriešiť problematiku správcu tratí,
nevyhnutnosťou je pravidelná kvalitná úprava tratí pre obe používané techniky
behu na lyžiach - klasickú a korčuliarsku, preto je potrebné zabezpečiť
špeciálne snežné pasové vozidlo, ktoré bude využívané výhradne pre takúto
úpravu tratí,
v letnom období je vhodné udržiavať tieto trate v stave využiteľnom pre lesné
behy - kosenie (celoročné využitie),
organizovať lyžiarsky výcvik bežeckého lyžovania, pre deti lyžiarske škôlky.
Štandartné bežecké trate sú k dispozícii v týchto blízkych lokalitách:
Mlynky-Biele Vody, nadmorská výška 790 až 950 m n.m., trate – 1, 2, 3 a 7
km, okruhy pre lyžiarsku turistiku v celkovej dĺžke 13,5 km – pravidelne
udržiavané,
na krasovej plošine Geravy, nad obcou Dedinky, v nadmorskej výške asi 1070
m. n. m. – neudržiavané.
Lyžiarska turistika, rekreačný beh na lyžiach
Táto aktivita sa stáva stále obľúbenejšou, preto je potrebné vytvoriť systémové
a stále podmienky pre jej masovejší rozvoj, aby sa postupne stala štandardnou
súčasťou ponuky zimnej dovolenky. Lyžiarska turistika je aktivitou, ktorá zväčša
územne presahuje kataster jednej obce, preto je potrebné ju chápať v širšom území.
Strojová úprava tratí v súčasnosti nie je. Turista nevie, kade má ísť, kde sa
nachádza, kam sa dostane, akú vzdialenosť prekonal, alebo akú má ešte prekonať –
chýbajú značenia, informačné tabule, informačný letáčik.
Pre formu vychádzok na lyžiach, lyžiarsku turistiku a rekreačný beh na lyžiach
sa v riešenom území využívajú
existujúce bežecké trate na Grajnári,
časť modrou značkou značenej turistickej trasy v úseku Grajnár – Hnilčík –
Gretľa – (zelenná značka) Novoveská Huta a
sporadicky značená turistická a cykloturistická trasa Gretľa – Závadka – Poráč.
Pre náročnejšiu formu turistiky na bežkách - prechod pohorím resp. hrebeňová
lyžiarska turistika, navrhujeme vytvoriť stálu trasu (Gretľa) – Bindt – Závadka –
Poráč. Tento úsek by mal výhľadovo byť súčasťou trasy prechádzajúcej cez
ochranné pásmo Národného parku Slovenský raj smerom do Mlynkoch, a tak spojiť
49
významné zimné strediská cestovného ruchu. Ďalším návrhom je po vyčistení telesa
úzkokoľajnej železničky v úseku Hnilčík-most – Bindt-Vŕšky, upravovať v zimnom
období tento úsek pre lyžiarsku turistiku.
-
-
-
-
Odporúčania, návrhy:
vytvorenie a skvalitnenie podmienok pre bežecké lyžovanie a lyžiarsku
turistiku - trasy resp. trate pre lyžiarsku turistiku a rekreačný beh na lyžiach
riešiť v rámci komplexu ski centra Hnilčík – Mraznica a v rámci širších vzťahov
v širšom regióne,
trate pravidelne upravovať a udržiavať strojovo pre obidve techniky behu na
lyžiach, zabezpečiť jedno snehové pásové vozidlo len pre tento účel,
poveriť jednu organizáciu, ktorá bude zodpovedná za úpravu a zimné
vyznačenie tratí,
zabezpečiť chýbajúci komplexný marketing tejto rekreačno-športovej a
turistickej aktivity, resp. turistického produktu,
zabezpečiť pravidelné informovanie turistov o stave tratí na ubytovacích
zariadeniach, v TIC a na informačnej tabuli na Grajnári a v centre lyžiarskeho
areálu Mraznica,
na Grajnári riešiť chatu Javor s cieľom vytvorenia podmienok pre rekreačných
lyžiarov, pre turistov (prezliekáreň, čajovňa, sociálne zariadenia, úschovňa),
vrátane technickej infraštruktúry (zásobovanie el. energiou, odkanalizovanie)
priebežne skvalitňovať parametre lyžiarskych bežeckých tratí a trás pre
lyžiarsku turistiku,
vhodné stále označené a v zime upravované trasy pre lyžiarsku turistiku:
(Gretľa) – Bindt – Závadka – Poráč,
Mraznica – Pálenica – Grajnár – Malá Knola – “ruská chata” – poľana
pod
Muráňom – Kocúrka – horáreň s možnosťou napojenia na trasu GretľaBindt-Závadka-Poráč,
po vyčistení telesa úzkokoľajnej železničky úsek Hnilčík-most – BindtVŕšky.
b. Infraštruktúra značených chodníkov pre pešiu turistiku
Pešia turistika má na Slovensku bohatú tradíciu a aj v riešenom území je
najrozšírenejšou turistickou aktivitou. Existujúce značkované trasy v katastrálnom
území obce sú súčasťou hustej siete značkovaných chodníkov na strednom Spiši.
Preto je možné absolvovať pestrú škálu peších túr do bližšieho i vzdialenejšieho
okolia. Atraktívné možnosti ponúka ochranné pásmo i neďaleké vlastné územie
Národného parku Slovenský raj.
V riešenom území je primerane hustá sieť značených turistických trás, ktorá
umožňuje vytvárať okruhy rôznych dĺžok a rôznej náročnosti. Hustota značkovaných
turistických chodníkov nepresahuje únosnosť zaťaženia životného prostredia
katastrálneho územia obce. Riešeným územím prechádzajú 4 značkované chodníky
v celkovej dĺžke 27 km. Dve trasy majú spoločný úsek v celkovej dĺžke necelých 2
km. Záujmovým územím neprechádza žiaden náučný chodník, ani chodník
miestneho významu.
Tab. Pešie značkované chodníky prechádzajúce katastrom obce:
Turistická značkovaná trasa (TZT)
Gretľa – Trubačovec – Labková – Seliská – Hnilčík – Pálenica –
Grajnár
farba
km
žltá
15
50
... zo smeru Teplička – Bindt – Labková – Seliská – smer Závadka ...
Mraznica – Roztoky – Pod Javorom – Grajnár
Pod Pálenicou – Nálepkovo (turist. chodník začína na hranici
katastra)
zo smeru Teplička – Gretľa – Hnilčík – Grajnár – smer M.Knola ...
SPOLU
zelená
2,5
zelená
5
modrá
0
modrá
4,5
4 TZT
27
51
Tab. Porovnanie hustoty TZCH
-
-
Odporúčania, návrhy:
vytvoriť produkt zameraný na poznávanie baníckej histórie obce; pre tento
účel odporučujeme vytvoriť chodník naučného charakteru (buď ako naučný
chodník alebo ako miestnu značkovanú trasu s informačnými panelmi)
(celková dĺžka cca 8-10 km, z toho cca 4 km novej trasy); trasa by zväčšej
časti bola spoločná s existujúcimi značkovanými chodníkmi, avšak spájala by
zachované “svedectvá” baníckej histórie obce a bolo by ju možné kvalitne
marketingovo spracovať ako významný produkt CR v obci,
vytvoriť podmienky pre organizovanie fakultatívnych turistických vychádzok do
blízkeho okolia a Slovenského raja.
c. Infraštruktúra pre cykloturistiku
Cykloturistika je dravo sa rozmáhajúcou formou turistiky, obľúbenou
dovolenkovou rekreačno-športovou aktivitou a čoraz viac aj prostriedkom
poznávania. Preto je potrebné tento trend akceptovať a vytvárať primerané
podmienky pre využívanie bicykla ako prostriedku spoznávania nielen krás prírody,
ale aj histórie a života v regióne, ako prostriedku aktívneho pohybu a rekreácie v
prostredí riešeného územia.
Od roku 1992 sú v regióne stredného a dolného Spiša značené cykloturistické
trasy vhodné predovšetkým pre horskú cykloturistiku, ktoré sú súčasťou siete
cykloturistických trás na Slovensku.
Cykloturistické značkované trasy prechádzajúce katastrom obce:
CT trasa
farba
Gretľa – Šafárka - Bindt – Labková – Seliská – Závadka zelená
...
Územie
Rozloha územia
v km2
Dĺžka CT
v km
Km
2,5
Hustota
m na 1 km2
52
kataster obce
226
2,5
11,06
Tab. Hustota značkovaných cyklotrás – porovnanie (stav k 15.9.2002)
Na základe hodnôt uvedených v tabuľke je možné konštatovať, že sieť
cykloturistických trás v riešenom území nie je dostatočná, nezodpovedá možnostiam
riešeného územia, neumožňuje spoznávať zaujímavosti obce a neponúka
dostatočné možnosti rekreačno-športového využívania bicykla.
-
-
Odporúčania, návrhy:
vytvoriť samostatný produkt, napríklad s marketingovým názvom “Na bicykli za
spoznávaním a zdravím”; k tomu je nevyhnutné rozšíriť ponuku značených
cyklotrás v riešenom území; pre tento účel využívať existujúce štátne cesty,
miestne a účelové komunikácie s cieľom prezentácie prírody, historických
zaujímavostí a života na vidieku v riešenom území; zaujímavosti v jednotlivých
častiach obce, ktorými prechádzajú cyklotrasy označiť informačnými tabuľami
(spoločne pre pešiu, cyklo, moto turistiku) niektoré zaujímavosti podľa
možností sprístupniť;
navrhujeme vyznačiť tieto cyklotrasy s náväznosťou na existujúce resp.
plánované cyklotrasy na Spiši a tým vytvoriť možnosti vytvorenia okruhov z
riešeného územia:
Nálepkovo – Hnilčík – Bindt – Zadná dolina - Markušovská dolina –
Markušovce-Olšo (viď mapa), ako prepojenie existujúcej Hnileckej
cyklomagistrály s plánovanou Spišskou cyklomagistrálou (dĺžka 16 km,
z toho v katastri obce Hnilčík cca 7 km),
z Hnilčíka (Jeryho huta) odbočku do časti obce Roztoky (k baníckym
zaujímavostiam) (dĺžka 2 km),
hornú časť obce sprístupniť značenou cyklotrasou od križovatky Bindt
smerom na Spišskú Novú Ves po št. ceste s napojením (ukončením) na
Gretli (zelená cyklotur. značka) (dĺžka 5 km),
Tabuľka uvádza porovnanie súčasných hodnôt dĺžky a hustoty cyklotrás na
riešenom území s hodnotami navrhovaných cyklotrás:
53
súčasný stav
navrhované
Spolu
Hustota v m
na 1 km2
Dĺžka v km
11
62
73
2,5
14
16,5
Z koncepčného hľadiska je možné navrhnúť aj prepojenie Hnilčíka s
Grajnárom cez Roztoky, ako i ďalšie cyklotrasy, avšak z hľadiska najbližšieho
navrhovaného rozvaja CR v riešenom území je vyššie uvedený návrh postačujúci.
vytvoriť ponuku (balík) cyklotúr, cyklovýletov do bližšieho i vzdialenejšieho
okolia (cyklosprievodca mikroregiónu a regiónu, účelová mapa),
vytvárať podmienky pre uskutočňovanie fakultatívnych cyklotúr a cyklovýletov
zameraných na poznávanie prírody, histórie a spôsobu života v riešenom
území a širšieho regiónu,
u vydavateľa turistických máp zabezpečiť aktuálnosť a skvalitnenie
vyznačenia cyklotrás v mapách (symbolika),
d. infraštruktúra pre jazdu na koni, v koči a saniach, ťahaných konským
záprahom
Jazda na koni, v koči a saniach ťahaných konským záprahom je novou
navrhovanou aktivitou v riešenom území. Hipoturistika je aktivitou, ktorou je možné
rozšíriť cieľové skupiny,a tým zvýšiť návštevnosť záujmového územia a zároveň
zatraktívniť a spríjemniť pobyt turistov. Vychádzajúc z rozloženia sídla, jeho
jednotlivých častí a jeho zaujímavostí, táto aktivita sa môže stať významnou z
hľadiska jej spojenia s poznávaním. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená aktivita je
novou v riešenom území, neexistujú v súčasnosti v ňom vymedzené trasy alebo
lokality pre jazdu na koni, jazdu na saniach a povoze ťahanom koňmi. Odporučujeme
využívať miestne a niektoré lesné komunikácie. Návrh trás vedených po lesných
cestách je potrebné prerokovať s vlastníkmi resp. užívateľmi lesov a kompetentným
úradom životného prostredia. Je potrebné stanoviť, ktoré cesty (trasy) budú
využívané v zime a ktoré v ostávajúcej časti roka. V zime sa zásadne nemôžu pre
túto aktivitu využívať upravované lyžiarske bežecké trate. Pre prevádzkovanie tejto
aktivity je potrebné vytvoriť vhodné podmienky predovšetkým zo strany obce.
Odporúčania, návrhy:
Najvhodnejšími komunikáciami pre využívanie na jazdu na koni, na povoze
(koč, brička) a saniach, ťahanými koňmi v predmetnom území sú:
miestna komunikácia v úseku Hnilčík (Jeryho huta) – Roztoky s možnosťou
predĺženia na Poľanu,
štátna cesta III. triedy smerom na Bindt s možnosťou pokračovania Zadnou a
Markušovskou dolinou,
lesná cesta (zvážnica) na južnom svahu Trubačovca v úseku Hnilčík (stará
novoveská cesta) – Bindt-Vršky (Šuferland),
po telese úzkokoľajnej železničky (vyčistení ) v úseku Hnilčík.most – BindtVršky (len mimo zimného obdobia, kedy by trasa slúžila pre lyžiarsku
turistiku),
Hnilčík, križovatka št. ciest – Grajnár (modrá turistická značka).
Územie katastra obce ponúka mnoho ďalších možností pre túto aktivitu, ich
prípadné využívanie je podmienené vývojom a rozvojom cestovného ruchu v obci.
54
Výhody navrhovaných trás:
- slabá premávka, nenáročný profil, pekné prostredie, poznávanie prírody,
histórie, života v jednotlivých častiach obce.
e. infraštruktúra športových zariadení
V riešenom území je infraštruktúra športových zariadení zúžená len na dve
ihriská, futbalové a volejbalové. Futbalové ihrisko je v dobrom technickom stave
a využíva sa len na prípravu a súťažné zápasy miestného futbalového družstva.
Volejbalové, nachadzajúce sa v areáli bývalej školy (CVČ), je vzhľadom na
dlhodobejšie nevyužívanie celého zariadenia v zlom technickom stave. V súčasnosti
bolo zariadenie delimitáciou prevedené do vlastníctva obce. Existujúce dve plochy sa
pre cestovný ruch doteraz nevyužívali.
Z uvedeného vyplýva, že ponuka plôch na aktívne využívanie voľného času je
v záujmovom území nedostatočná. Neexistuje športové zariadenie interiérového typu
– telocvičňa, posiľňovňa, fitnes, tanečná sála a pod.
-
-
-
-
-
Odporúčania, návrhy:
v rámci zámeru obce využiť delimitované zariadenie a jeho areál pre cestovný
ruch riešiť rekonštrukciu existujúceho volejbalového ihriska s možnosťou
využívania aj pre tenis; vybudovať detské ihrisko (preliezačky, šmýkačky a
pod.),
umožniť využívanie futbalového ihriska i pre účely cestovného ruchu, napr.
organizovaním verejných súťaži pre turistov a návštevníkov obce,
minifutbalového turnaja a pod.,
v časti dojazdu v lyžiarskom areáli Mraznica vytvoriť podmienky pre
rekreačno-športové pohybové aktivity pre turistov – ihriská pre tenis, volejbal
(poprípade aj plážový), minifutbal, minigolf, veľké šachy, minimálne jeden
basketbalový kôš, detské ihrisko, poprípade iné,
hľadať priestory minimálne pre detské ihriská a volejbal alebo minifutbal v
ostatných častiach obce s perspektívou dynamickejšieho rozvoja CR – Bindt,
Poľana, Zimná dolina,
presadzovať a zo strany obce napomôcť zriadeniu aspoň jedného
interiérového športového zariadenia – posiľňovňa, fitnes centrum, sála pre
cvičenie pri hudbe, pre nápravné cvičenia a pod.
2.
Implementácia a časový plán
2.1.
Náväznosť riešenia mikroregiónu Hnilčík na širšie územie
Dobudovanie a modernizácia jednotlivých rekreačných stredísk mikroregiónu s
následnou spoločnou prezentáciou v súvislosti s rozvojom susedných stredísk v
Slovenskom raji (Dedinky, Mlynky, Stratená, Novoveská Huta), vytvorí podmienky
pre väčší dopyt po službách v oblasti rekreácie a turistiky v riešenom priestore
s dopadom na širšie územie.
Priama väzba na prírodné prostredie Národného parku Slovenský raj s
Dobšinskou ľadovou jaskyňou, ktorá patrí z hľadiska turistického ruchu k
najnavštevovanejším miestam na Slovensku, blízkosť národných kultúrnych
pamiatok (Spišský hrad s kostolom v Žehre, Levoče a ďalších historických miest
55
Gemera a Spiša - produkt Gotická cesta, Spišská cyklomagistrála) má veľké
predpoklady zvýšiť atraktívnosť mikroregiónu.
Bezprostredný dotyk spomínaných národných kultúrnych pamiatok a pamiatok
svetového prírodného a kultúrneho dedičstva, zapísaného do zoznamu UNESCO, je
predpokladom efektívnejšieho využitia ubytovacích kapacit a športovorekreačnej
infraštruktúry mikroregiónu. Rozšírená ponuka rôznych foriem ubytovania, spolu so
zlepšenou kvalitou poskytovaných služieb môže osloviť širšie spektrum návštevníkov
zo zahraničia (hlavne z kategórie poznávacej turistiky, lyžiarskej turistiky a
cykloturistiky) a následne pomôcť rozvoju cestovného ruchu na strednom Spiši.
Rôznorodé ponuky prírodných krás a kultúrnych pamiatok sú predpokladom
pre tvorbu a realizáciu nových turistických produktov s možnosťou uplatnenia sa na
trhu cestovného ruchu.
2.2.
Urbanistický návrh
a)
Urbanisticko-architektonický rozbor
Rekreačná obec Hnilčík vznikla spojením viacerých pôvodne baníckych osád
z 13-14. storočia, lokalizovaných v úzkych dolinách Železného potoka a jeho
krátkych prítokov, z ktorých najvýznamnejšie sú osada Hnilčík - s časťou Horný a
Dolný Hnilčík a Zimná Dolina, osada Bindt, Roztoky (Mraznica, chatová osada
Poľana, Roztoky – Domky), osada Cechy a v jej blízkosti samota Štolvek.
Je to typ radovej obce s voľnou reťazovou zástavbou v údoliach pri potoku a
pri cestách.
V čase banskej konjuktúry sa sem prisťahovalo veľa baníkov z Liptova, Oravy a
horného Spiša. V osade Roztoky – „Banská kolónia“ sú architektonicky zaujímavé
nájomné domy (drevostavby) z konca 19. storočia postavené ťažiarskym podnikom
pre baníkov a objekt bývalej školy. Stavby majú sedlové strechy.
Funkčné členenie:
V obci sú zastúpené dve funkcie - bývanie a rekreácia, funkčné zóny sa
v jednotlivých administratívnych častiach urbanizovaných priestorov prelínajú. Tieto
základné funkcie sú zabezpečené zariadeniami dopravy a technického vybavenia.
Sídlo má dostatočné rezervy (prevážne v zastavanom území) pre rozvoj obytnej i
rekreačnej funkcie.
Zástavbu v jednotlivých častiach predstavuje zväčša jedno- až dvojpodlažná
zástavba rodinných domov vidieckeho typu a individuálnych rekreačných objektovchaty a chalupy, doplnené objektami občianskej a rekreačnej vybavenosti (jedno až
troj podlažné).
V časti Horný Hnilčík sa nachádza kostol sv. Kríža (kat.), postavený v roku
1882 až 1885 v neorománskom slohu podľa projektu inž. J. Kepplera zo Spišskej
Novej Vsi. Jednolodie s polygonálnym uzáverom a predstavanou dvojpodlažnou
vežou. Presbytérium je zaklenuté konchou, loď pruskou klenbou. Fasády sú hladké.
Hlavný oltár neorománsky z roku 1926. Bočné oltáre (Lurdskej P.Márie, sv. Klimenta
pápeža, patróna baníkov), kazateľnica, krstiteľnica a organ v neorománskom a
neogotickom slohu z konca 19. storočia. Voľný obraz Kalvárie z bývalého hlavného
oltára od A.- Springera z roku 1885. Zvon z roku 1767 (prenesený z Markušoviec).
Pri ceste do Hnilčíka - kaplnka sv. Jána Napomuckého, klasicistná z 19. storočia,
obdĺžnikového pôdorysu, zaklenutá valenou klenbou. Na murovanej menze je
menšia socha svätca.
Súčasná sieť zariadení základnej občianskej a rekreačnej vybavenosti v obci
a v jej okolí má rôznorodú kvalitu a funkčnosť. Časť existujúcich zariadení nieje
56
dostatočne , alebo vôbec využívaná. Pre efektívny rozvoj rekreácie a cestovného
ruchu je potrebné zvýšiť kapacity a rozšíriť infraštruktúru ubytovacích a stravovacích
zariadení.
Z rozboru a analýzy vyplýva, že v mikroregióne chýbajú ubytovacie zariadenia
vysokej kvality - kategorii hotel, motel v rôznych triedach (**) a (***),(****), penzióny
vo vyššej triede (**) a (***), ubytovanie v súkromí (izba, objekt, prázdninový byt)
v triedach (**) a (***) pre rozvoj cestovného ruchu a uspokojenie náročnejších
klientov s nedostatočnými doplnkovými službami, najmä zariadenia športového
zamerania – viacúčelové ihriská, pre fitnes a na trávenie voľného času, prípadne
strážené parkovisko, bezbariérové prístupy do zariadení atď..
Náročnejšie hodnotenie nespĺňa v mikroregióne žiadne zariadenie. V mikroregióne
Hnilčík a okolie (Nálepkovo, Hnilec) chýbajú stravovacie zariadenia a pohostinské
odbytové strediská, poskytujúce stravovacie služby so širokou ponukou jedál
(detské jedlá, diétne jedlá, krajové špeciality, vegetariánske jedlá ) a nápojov
(potreba rozšíriť ponuku nealko) na zabezpečenie celodenného stravovania hostí
(rýchle formy stravovania), prípadne zabezpečujúcu spoločenskú a zábavnú činnosť.
b)
Návrh
Základná urbanistická koncepcia, funkčné využitie a priestorové usporiadanie
plôch vychádza zo zásad priemetu regulatívov územného rozvoja VÚC Košického
kraja, zhodnotenia súčasného stavu a požiadaviek a priorít samosprávy obce.
Koncepcia urbanistického riešenia ďalej vychádza z prírodných a technických
podmienok, doterajšieho vývoja územia, z hlavných cieľov riešenia pri zohľadnení
obmedzujúcich faktorov trvalého charakteru. Obmedzujúcimi faktormi trvalého
charakteru v sídelnom útvare Hnilčík sú:
členitosť a expozícia
ochranné pásma všetkých druhov
ochrana poľnohospodárskeho a lesného fondu
pozostatky banskej činnosti a jej vplyv na využiteľnosť disponibilných
pozemkov.
Vzhľadom k tomu, že mikroregión Hnilčík sa nachádza v RÚC Slovenský raj v
dotyku s rekreačným územím kultúrno - historického celku (komplexu) "stredný Spiš"
s medzinárodným významom a sídlo je klasifikované ako oblasť turistického ruchu
nadregionálneho významu, navrhuje sa prednostné
dobudovanie centier
rekreačným vybavením, technickou infraštruktúrou a podporou rôznych foriem
turistiky.
Urbanistický návrh je zameraný na tieto hlavné ciele:
1)
-
návrhy spojené s posilnením nadregionálneho až medzinárodného významu
obce v cestovnom ruchu:
efektívne využitie a návrh nových zariadení CR (ubytovanie, stravovanie,
doplnkové služby pre turistov)
doplnenie základnej vybavenosti v jednotlivých územných častiach obce
riešenie rozvoja obce z hľadiska bývania
rozvoj nových foriem turistiky (agroturistika, hipoturistika, ekoturistika),
vybudovanie, resp. dobudovanie športových a rekreačných zariadení
dobudovanie doplnkovej infraštruktúry pre cestovný ruch,
vybudovanie, resp. dobudovanie turistickej infraštruktúry (Spišská
cyklomagistrála, Gotická cesta , rozšírenie siete značených turistických trás),
57
zachovanie a ochrana kultúrneho dedičstva - zachovanie ľudových zvykov,
krojov a tradičných remesiel, ľudovej architektúry,
využitie existujúceho domového (bytového fondu), v súčasnosti nevyužívaného
pre rekreačné využitie (ubytovanie v súkromí, chalupárstvo, malé penzióny,
turistické ubytovne),
navrhované aktivity pre zlepšenie krajinného obrazu (príťaťažlivosti) krajiny
skrášľovanie obce, estetizácia verejných priestranstiev
komplexné riešenie lyžiarskeho areálu Mraznica a areálu Grajnár - Pálenica
a ich vzájomné prepojenie
riešenie väzieb na Národný park Slovenský raj
-
2)
3)
Priorita riešenia:
Vzhľadom na hodnoty riešeného územia je prioritou riešenia urýchlené
spracovanie a schválenia územného plánu, resp. urbanistickej štúdie Hnilčík.
Schválený územný plán obce by bol jediným záväzným dokumentom, ktorý
zrozumiteľným a právne čistým spôsobom definuje podmienky pre realizáciu a
koordináciu záujmov v území, ale zároveň poskytne právne záruky a istoty všetkým
uživateľom územia. Len pri koncepčnom riešení územia ako celku je možné
zabezpečiť ochranu kultúrno - historického a prírodného potenciálu tohoto priestoru
a pripraviť územno-technické podmienky pre jeho rozvoj a prosperitu. Nevyhnutnou
podmienkou pri tvorbe územného plánu je zainteresovať čo najširšiu odbornú a
laickú verejnosť a podnikateľské subjekty.
2.2.1. Rekreačné stredisko Roztoky (Lyžiarsky areál Mraznica, Banská kolónia,
chatová osada Poľana, Roztoky - Domky)
a)
Urbanisticko-architektonický rozbor
V časti Roztoky sú kumulované najdôležitejšie zariadenia rekreácie a CR.
V tejto územnej časti je prevládajúcou funkciou rekreácia a cestovný ruch.
Funkčné využitie územia: v južnej časti športová vybavenosť - areál
zjazdového lyžovania Mraznica, zariadenia cestovného ruchu – „hotel garni“
Mraznica (v súčasnosti turistická ubytovňa), zástavba obytných a rodinných domov ubytovanie v súkromí. V Roztokoch sa nachádza chatová osada Poľana, ktorá
vznikla v sedemdesiatych až 80 - tych rokoch minulého storočiav (45 individuálnych
chát). Na individuálnu rekreáciu je využívaných aj min. 16 objektov – chalúp. Niektoré
z týchto rekreačných objektov sa využíva v CR – ubytovanie v súkromí.
Táto časť obce, klasifikovanej oko stredisko CR nadregionáného významu, má
pre túto funkciu vhodné územné i vybavenostné predpoklady - lyžiarsky areál
Mraznica je jednym z najväčších strediskom zimných športov v rekreačnom
územnom celku Slovenský raj, prevažná časť občianskej vybavenosti je sústredená
v tejto časti (bývalý hotel garni) Mraznica.
Priľahlé územia sú disponibilné pre komplexné vybavenie lyžiarského areálu, zväčša
v zastavanom území, prípadne v zmysle odsúhlasených plôch navrhovaných UŠ na
ďalšie (perspektívne) využitie.
Rozbor existujúcich ubytovacích a stravovacích zariadení - Roztoky
Označenie
v grafickej
časti
1
Názov zariadenia
Turistická
ubytovňa(hotel garni)
Ubytovacie
kapacity lôžko
Stravovacie
kapacity
stolička
88
Reštaurácia a
hostinec pre
Doplnkové služby
Ihriská
58
Mraznica**
2
3
Ubytovanie v súkromíobjekt (chata v CHO
1)
Poľana)
Ubytovanie v súkromíobjekt (chata v CHO
1)
Poľana)
Spolu:
ubytovaných 120
6
-
6
-
Pre CR-100
1202)
Ohnisko
Ohnisko
1)
Chatová osada (CHO) Poľana – 45 individuálnych chát, z toho pre potreby CR sa
využívajú 2 chaty - ubytovanie v súkromí - objekt (12 lôžok)
2)
Stravovacie a pohostinské zariadenia len pre ubytovaných
1- Turistická ubytovňa Mraznica
b)
2,3 - Chaty v osade Poľana- ubytovanie v súkromí
Urbanistický návrh
Pre rozvoj cestovného ruchu a posilnenie celoročného využitia rekreačného
strediska je potrebné sa zamerať na:
modernizáciu a komplexné dovybavenie lyžiarskeho areálu Mraznica
(ubytovanie, stravovanie, doplnkové služby turistom, hygienické zariadenie)
komplexne riešiť doplnenie a modenizácia vlekov (zvýšenie kapacity
prepravných zariadení – navrhovaná štvorsedačková lanovka) pri adekvátnom
rozšírení plôch zjazdových tratí – posúdiť únosnosť zaťaženia územia,
možnosť lokalizácie sánkarskej dráhy, snowboardu,
nové ubytovacie kapacity riešiť rekonštrukciou exist. ubytovacieho zariadenia
Mraznica a výstavbou nového horského hotela v blízkosti údolnej časti vlekov
(nástupu na vleky), ďalšie ubytovacie kapacity na súkromných pozemkoch
formou menších penziónov, vhodným využitím existujúceho bytového a
stavebného fondu (ubytovanie v súkromí),
z priestoru (hotela) ubytovacieho zariadenia Mraznica vytvoriť komplexné
nástupné centrum k lyžiarskemu areálu - vybudovať záchytné parkovisko pre
osobné motorové vozidlá a autobusy,
riešiť peší nástup k lyžiarskému areálu,
doplniť služby návštevníkom o peňažníctvo, zmenáreň, cestovnú kanceláriu,
poštové služby, internet, opravy športového vybavenia a požičovne športových
potrieb,
vybudovať športovo-rekreačné plochy pre letné obdobie (loptové hry, minigolf
kondičné cvičenia, tenis .... ),
na celom území zatraktívniť a zjednotiť rekreačný priestor sadovými a
terénnými úpravami,
riešiť chýbajúcu občiansku vybavenosť,
prepojiť (zokruhovať) a doplniť pešie trasy o vhodné prvky drobnej architektúry
v centrálnej časti (prístrešky, odpočivadlá, lavičky, atraktivity pre deti)
riešiť infraštruktúru pre jazdu na koni, v koči a saniach ťahaných konským
záprahom.
riešiť cyklotrasu
59
Všetky tieto aktivity je možné realizovať len pri zachovaní ekologickej stability
územia a optimálne prípustnej forme zaťaženia.
c)
Návrh ubytovacích a stravovacích zariadení a infraštruktúry pre CR
1)
komplexné riešenie lyžiarskeho areálu Mraznica (včítane riešenia dopravyprístupová komunikácia, záchytných parkovísk, odkanalizovanie územia s vyústením
do ČOV).
Hotel Mraznica, Roztoky - Mraznica**(rekonštrukcia)
v súčasnosti turistická ubytovňa, predtým hotel garni - navrhovaná je celková
rekonštrukcia a modernizácia (asanácia drevených montovaných častí) objektu zvýšenie kategórie ** (resp.***)
Súčasná ubytovacia kapacita: 88 (z toho 64 lôžok v dvojposteľových izbách)
Súčasná stravovacia kapacita: reštaurácia (jedálne) – 120 stoličiek – stravovanie len
pre ubytovaných.
Objekt má nevhodné zastrešenie - plochú strechu. Navrhuje sa nové zastrešenie sedlovou strechou s využitím podkrovia - 3 apartmány s príslušenstvom
Predpokladaná ubytovacia kapacita: 90 lôžok.
Predpokladaná stravovacia kapacita: reštaurácia - 60 stoličiek, kaviareň - 60, bar 36 stoličiek (spolu 156 stoličiek)
Doplnkové služby: zmenáreň, informácie, bankomat, sauna, detské ihrisko,
viacúčelové ihrisko, internet
Zastavaná plocha (exist. + prístavba) 500 m2, 3- podlažná budova + podkrovie
Predpokladaný počet zamestnancov: 10
Horský hotel, *** - navrhovaná novostavba
Umiestnenie: LA Mraznica - Roztoky, nad hotelom Mraznica
Predpokladaná ubytovacia kapacita: 60 lôžok.
Predpokladaná stravovacia kapacita: reštaurácia, kaviareň, bar - 90 stoličiek
Plocha areálu: cca 5 000 m2
Predpokladaná zastavaná plocha 420 m2, 2- podlažná budova + podkrovie
Navrhované doplnkové služby: relaxačno-kondičné centrum, požičovňa športových
potrieb
Navrhované parkovisko: 15 miest
Predpokladaný počet zamestnancov: 9
Obslužná budova pri vlekoch (novostavba)
Umiestnenie: v blízkosti vleku na mieste likvidovaných provizórií
Zastavaná plocha: 250 m2
Objekt: suterén, nadzemné podlažie, podkrovie
Základná funkcia: prevádzka vlekov, informacie
Doplnkové služby: bufet, hygienické zariadenie, SKI servis, prezliekáreň, umyváreň
Predpokladaný počet zamestnancov: 4
Čajovna „Mraznica ", zázemie vlekov (dostavba)
Rozostavaná stavba medzi potokom Roztoka a miestnou komunikáciou.
Predpokladaná ubytovacia kapacita: ubytovanie pre zamestnancov.
Predpokladaná stravovacia kapacita: samoobslužná reštaurácia, denný bar- čajovňa
- 80 stoličiek
Navrhované doplnkové služby: SKI servis, hygienické zariadenie, prezliekáreň,
umyváreň, zdravotná služba.
60
Navrhované parkovisko: 30 miest
Predpokladaný počet zamestnancov: 10
Objekt čerpacej stanice, garáž (novostavba) + vodná nádrž
Umiestnenie v zmysle projektu pre územné rozhodnutie pri čajovni a trafostanici
- stavba a nádrž sú potrebné pre zasnežovanie, navrhovaná vodná nádrž – priemer
30 m.
Čajovňa " Na vŕšky " (novostavba)
Súčasťou objektu je i výhliadková veža s panoramatickým pohľadom na krajinu.
Umiestnenie: nad lyžiarskymi vlekmi pri výstupe z navrhovanej sedačkovej lanovky, v
blízkosti kóty 1 002,6 mn.m. – Na vŕšky.
Využitie: objekt s celoročnou prevádzkou, slúžiaci pre SKI centrum (letná i zimná
turistika)
Predpokladaná zastavaná plocha: 150 m2
Stravovacia kapacita: 20 stoličiek v čajovni (podávanie jednoduchých jedál), bufetový
predaj nápojov
Služby: hygienické zariadenie, prezliekáreň, umyváreň, miestnosť zdravotníka
Objekt: je prízemný s využiteľným podkrovím
Predpokladaný počet zamestnancov: 7
(podmienkou realizácie objektu je riešenie zásobovania pitnou vodou, el. energiou
a odkanalizovania – malá ČOV).
Športovo- rekreačný areál (návrh)
Umiestnenie: v časti dojazdu v lyžiarskom areáli Mraznica pre rekreačno-športovo
pohybové aktivity turistov – ihriská pre tenis, volejbal (poprípade aj plážový),
minifutbal, minigolf, veľké šachy, minimálne jeden basketbalový kôš, detské ihrisko,
doplnené plochami upravovanej zelene a drobnej architektúry
Plocha areálu cca 3 ha
2)
Roztoky - Banská kolónia
Penzión**, Roztoky - Banská kolónia - rekonštrukcia objektu bývalej školy
Predpokladaná ubytovacia kapacita: 36 - 40 lôžok (v dvoch apartmánoch a v 15-tich
dvojlôžkových izbách s možnosťou prístelku)
Predpokladaná stravovacia kapacita: reštaurácia pre ubytovaných
Objekt s dvomi nadzemnými podlažiami a podkrovím
Zastavaná plocha 240 m2
Navrhované doplnkové služby: posilňovňa, altánok, detské ihrisko,
Predpokladaný počet zamestnancov: 4
Potraviny, Pohostinstvo (novostavba)
Umiestnenie: v centrálnej polohe časti Roztoky, oproti križovatke miestnych
komunikácií k Banskej kolónii a k časti Domky.
Zariadenie bude slúžiť pre chatovú osadu Poľana, Banskú kolóniu a „Domky“.
Zastavaná plocha: 200 m2
Predpokladaná stravovacia kapacita: 36 stoličiek
Navrhované doplnkové služby: letná terasa so sedením (16 stoličiek), detské ihrisko
Predpokladaný počet zamestnancov: 4
3)
Roztoky – Domky
61
Komplex šiestich rekreačných domčekov** a objekt prevádzkovateľa,
Roztoky – Domky (novostavby)
Objekty sú určené na prenájom s celoročným využitím. Areál pozostáva zo
šiestich rekreačných domčekov s komfortným zariadením interiérov, športovorekreačných plôch (volejbalové ihrisko, tenisový kurt, detské ihrisko, altánok
s krbom), objektu prenajímateľa a reštaurácie, parkoviska.
Umiestnenie: v juhozápadnej časti rekreačného strediska Roztoky.
Plocha celého areálu: cca 2 ha
Objekt: nadzemné podlažie, podkrovie - v prízemí denná časť s kuchynkou
(zabudovaná rúra, umývačka riadu, kávovar, mixér, touster, mikrovlnka, kachličkové
pulty) a obytnou miestnosťou v podkroví lôžková časť, vlastné hygienické zariadenie
a kúrenie, televízor
Lôžková kapacita komplexu: 40 lôžok
Zastavaná plocha rekreačného domčeka: 60 - 100 m2
Vykurovanie: elektrické s centrálnou jednotkou
Stravovanie zabezpečené u prevádzkovateľa a v blízkej navrhovanej reštaurácii
Salaš.
V objekte prenajímateľa: recepcia s telefónnym automatom, spoločenská miestnosť
s predajom základných potravín a občerstvenia, sauna, miestnosť pre stolný tenis
Predpokladaný počet zamestnancov: 4
Reštaurácia - Salaš, Roztoky - Domky (novostavba)
Navrhovaná reštaurácia s prípravou špecialít spišskej kuchyne
Predpokladaná stravovacia kapacita: reštaurácia - 40 stoličiek + 20 - terasa
sezónne.
Objekt: prízemie + podkrovie
Zastavaná plocha: 230 m2
Navrhované doplnkové služby: altánok, detské ihrisko, rybník – vodná plocha
Navrhované parkovisko: 30 miest i pre rekreačné domky
Predpokladaný počet zamestnancov:
Podmienkou realizácie areálu je riešenie prístupovej komunikácie (v dĺžke 1,2
km), zásobovania pitnou vodou, el. energiou - a odkanalizovania – malá ČOV).
Lyžiarske svahy Mraznica
Mraznica – rozostavaná čajovňa „Bývalá škola“ - Banská kolónia
2.2.2. Hnilčík - Horný Hnilčík, Dolný Hnilčík, Zimná dolina
a)
Urbanisticko-architektonický rozbor
Urbanizovaný priestor okolo štátnej cesty II/ 546 s prevládajúcou funkciou
ubytovacou, ktorá je doplnená objektami základnej občianskej a rekreačnej
vybavenosti. V časti Zimná dolina je rovnomerne zastúpená funkcia bývania
i rekreácie (chalupy).
V tejto časti žije v rodinných a bytových domoch väčšia časť obyvateľov obce.
Občianska vybavenosť je tu zastúpená viacúčelovým objektom OcÚ (Dolný Hnilčík)
62
v ktorom sa nachádza pošta, kultúrny dom, v susedstve materská škola
s ubytovacími kapacitami, požiarna zbrojnica, kaplnka. Pri štátnej ceste II. triedy
v smere na Nálepkovo je motorest (mimo prevádzky) a v jeho susedstve hostinec
a potraviny.
V Hornom Hnilčíku je Bistro Pútnik (v súčasnosti mimo prevádzky), funkčné
potraviny - zmiešaný tovar, predaj rýb pri rybníku, objekt bývalej školy, neskôr
zariadenie CVČ s ubytovacími kapacitami, futbalové ihrisko so zázemím, kostol
s farou. V tejto časti sa nachádza aj najstaršia drevenica v dedine.
Rozbor existujúcich ubytovacích a stravovacích zariadení - Hnilčík
Označenie
v grafickej
časti
4
5
6
7
9
8
Názov zariadenia
Turistcká
ubytovňa,škôlka
ubytovanie v súkromí –
izby
Hostinec“Bungalov“
Motorest
ubytovanie v súkromí –
izby(Polesie Hnilčík)
Bistro Pútnik
Spolu:
4- turistická ubytovňa Škôlka
7- Motorest, Dolný Hnilčík
b)
Ubytovacie
Stravovacie
kapacity lôžko kapacity stolička
Doplnkové služby
16
-
15
-
36
40
60
16
-
prístrešok s ohniskom
-
20
20 stoličiek -sezónne
83
120+60
sezónne
40 stoličiek sezónne
5- ubytovanie v súkromí
6– Hostinec“Bungalov“
8- Bistro „Pútnik,“Horný H.
9- Polesie Hnilčíkubytovanie v súkromí
Urbanistický návrh
Pre rozvoj cestovného ruchu a posilnenie celoročného využitia rekreačného
strediska v častiach Dolný a Horný Hnilčík, Zimná dolina je potrebné sa zamerať na:
modernizáciu a doplnenie občianskej a rekreačnej vybavenosti (rekonštrukcia
motorestu, výstavba menších penziónov),
efektívne využitie existujúcej vybavenosti a stavebného fondu – komplexne
riešiť bývalý areál Centra voľného času (CVČ) Spišská Nová Ves – turistická
ubytovňa**,
komplexne riešiť areál okolo rybníka s predajom živých rýb – „Rybársky dom –
reštaurácia, penzión
63
-
-
dobudovať športovo-rekreačné plochy pre letné obdobie (loptové hry, kondičné
cvičenia, tenis, ) – dobudovať zázemie futbalového ihriska (šatne, sociálne
zariadenia, bufet), pri areále bývalého zariadenia Centra voľného času Spišská
Nová Ves – tenisový kurt, detské ihrisko
na celom území zatraktívniť a zjednotiť rekreačný priestor sadovými a
terénnými úpravami,
prepojiť (zokruhovať) a doplniť pešie trasy o vhodné prvky drobnej architektúry
v centrálnej časti (prístrešky, odpočivadlá, lavičky, atraktivity pre deti).
riešiť infraštruktúru pre jazdu na koni, v koči a saniach ťahaných konským
záprahom.
Všetky tieto aktivity je možné realizovať len pri zachovaní ekologickej stability
územia a optimálne prípustnej forme zaťaženia.
c)
Návrh ubytovacích a stravovacích zariadení a infraštruktúry pre CR
Motorest, ** Dolný Hnilčík – navrhovaná rekonštrukcia a modernizácia
Existujúce zariadenie, pri štátnej ceste II/ 536, ktoré sa už cca 2 roky neprevádzkuje
Predpokladaná ubytovacia kapacita: 36 lôžok
Stravovacia kapacita: reštaurácia, kaviareň, salónik - 60 stoličiek
Predpokladaný počet zamestnancov: 4
Exist. parkovisko: 15 miest pre osobné autá a 2 autobus
Rybársky dom**, Horný Hnilčík- reštaurácia + penzión** ( novostavba)
Navrhovaná reštaurácia v areáli rybníka s prípravou rybárskych špecialít
Predpokladaná stravovacia kapacita: reštaurácia, salónik - 60 stoličiek
+ 20 - terasa sezónne.
Penzión** - predpokladaná ubytovacia kapacita: 20 lôžok (v dvoch apartmánoch a v
dvojlôžkových izbách s možnosťou prístelku) s príslušenstvom
Predpokladaná zastavaná plocha: 300 m2, objekt – dve nadzemné podlažia +
podkrovie
Navrhované doplnkové služby: posilňovňa, sauna, altánok, predaj živých rýb,
Navrhované parkovisko: 30 miest
Predpokladaný počet zamestnancov: 8
Turistická ubytovňa**, Horný Hnilčík - rekonštrukcia bývalého zariadenia
CVČ - navrhujeme komplexne riešiť celý areál – prístup, zásobovanie, parkovisko,
úpravu terénu pri štátnej ceste, oplotenie....
Pôvodná ubytovacia kapacita: 36 lôžok
Predpokladaná ubytovacia kapacita: 40 lôžok (v dvoch apartmánoch a v 15-tich
dvojlôžkových izbách) s príslušenstvom
Stravovacia kapacita: reštaurácia (spoločenská miestnosť) pre ubytovaných - 40
stoličiek.
Navrhované doplnkové služby: tenisový kurt, detské ihrisko, park, altánok
Galéria (mini) + kaviareň, Horný Hnilčík (rekonštrukcia)
Navrhovaná je rekonštrukcia objektu bývalej krčmy v Hornom Hnilčíku
Kaviareň: 24 stoličiek, terasa 12 stoličiek - sezónne
Navrhované doplnkové služby: detské ihrisko, parková úprava - lavičky, altánok
Navrhované parkovisko: 6 miest
Predpokladaný počet zamestnancov:4
64
Śportový areál – dostavba zázemia- sociálne zariadenie, šatne , bufet –
Bufet (rekonštrukcia nefunkčných potravín), stoličková kapacita: 12 + 20 sezónne
Parkovisko: 10 miest pre OA + 1 BUS
Obecný úrad Hnilčík(OcÚ)
-objekt s viacúčelovým využitím (pošta, kultúrny dom – viacúčelová sála, knižnica)
Navrhovaná rekonštrukcia intriéru – viacúčelová sála, nová kuchyňa a zriadenie
internetu prístupného pre verejnosť.
Turistická ubytovňa, Dolný Hnilčík
Umiestnenie: objekt materskej škôlky – samostatný vstup
Ubytovacia kapacita: 16 lôžok (5 izieb), sociálne zariadenie je spoločné na chodbe.
Penzión** , Zimná dolina (novostavba)
Predpokladaná ubytovacia kapacita: 16 lôžok (8 dvojlôžkových izieb), dvojlôžková
izba: minimálna výmera 14 m2, 100 % izieb má vlastnú hygienickú bunku o výmere
2,4 až 3,0 m2
Predpokladaná stravovacia kapacita: zabezpečenie stravovania pre ubytovaných
Na prízemí recepcia s telefónnym automatom, spoločenská miestnosť
Navrhované doplnkové služby: sauna, altánok s krbom
Navrhované parkovisko: 5 park. miest v areále penziónu
Predpokladaný počet zamestnancov: 3
Turistická ubytovňa**, Zimná dolina (novostavba)
Predpokladaná ubytovacia kapacita: 15 lôžok (5 trojlôžkových izieb), trojlôžková
izba: minimálna výmera 18 m2, 100 % izieb mé vlastnú hygienickú bunku o výmere
2,4 až 3,0 m2
Predpokladaná stravovacia kapacita: zabezpečenie stravovania pre ubytovaných
Na prízemí spoločenská miestnosť
Navrhované doplnkové služby: altánok s krbom, ihrisko
Navrhované parkovisko: 3 miesta pri ubytovni
Predpokladaný počet zamestnancov:
Penzión** , Horný Hnilčík (novostavba)
Predpokladaná ubytovacia kapacita: 24 lôžok (8 dvojlôžkových izieb), dvojlôžková
izba: minimálna výmera 14 m2 s možnosťou prístelku, 2 trojlôžkové izby 100 % izieb
má vlastnú hygienickú bunku o výmere 2,4 až 3,0 m2
Predpokladaná stravovacia kapacita: reštaurácia, kaviareň, bar - 60 stoličiek
Na prízemí recepcia s telefónnym automatom, spoločenská miestnosť
Navrhované doplnkové služby: posilňovňa, sauna, detské ihrisko, altánok s krbom
Predpokladaný počet zamestnancov:
Ubytovanie v súkromí, Horný Hnilčík
Predpokladaná ubytovacia kapacita: 10 lôžok, v existujúcom objekte
Navrhované doplnkové služby: altánok, ohnisko
Predpokladaný počet zamestnancov:
Reštaurácia „Pútnik“ , Horný Hnilčík - rekonštrukcia bistra
Stravovacia kapacita: 20 stoličiek v reštaurácii, 20 stoličiek sezónne
V II. etape - Penzión ** (novostavba)
Umiestnenie: pri reštaurácii
65
Predpokladaná ubytovacia kapacita: 12 lôžok (5 dvojlôžkových izieb), dvojlôžková
izba: minimálna výmera 14 m2 s možnosťou prístelku, 100 % izieb má vlastnú
hygienickú bunku o výmere 2,4 až 3,0 m2
Stravovanie bude zabezpečené v reštaurácii „Pútnik“
Navrhované doplnkové služby: posilňovňa, sauna, altánok, ohnisko,
Predpokladaný počet zamestnancov
Penzión* , Dolný Hnilčík (novostavba)
Umiestnenie: na súkromných pozemkoch pri miestnej komunikácii
Plocha areálu (pozemku): cca 900 m2
Zastavaná plocha penziónu: 180 m2
Objekt: suterén, dve nadzemné podlažia, podkrovie
Lôžková kapacita: 16 lôžok (4 štvorlôžkové izby)
Štvorlôžková izba: minimálna výmera 20 m2, dve hygienické bunky
Stravovacia kapacita: zabezpečenie stravovania pre ubytovaných
Na prízemí recepcia s telefónnym automatom, spoločenská miestnosť
Doplnkové služby: sauna
Predpokladaný počet zamestnancov: 4
Navrhované parkovisko: 3 miesta
Reštaurácia, informačné stredisko, internetová kaviareň „Mlyn“
- rekonštrukcia objektu bývalého mlyna v ťažiskovom priestore Dolného Hnilčíka, pri
križovatke cesty II/546 a prístupovej komunikácie do Roztokov
Hlavná funkcia: reštaurácia – 24 stoličiek
Doplnková funkcia: internetová kaviareň – 12 stoličiek, informácie, predaj suvenírov
Objekt: prízemie a podkrovie (internetová kaviareň)
Predpokladaný počet zamestnancov: 6
Pohostinstvo , turistická ubytovňa, Dolný Hnilčík
Navrhovaná je rekonštrukcia exist. objektu potravín
Predpokladaná ubytovacia kapacita: 12 lôžok v podkroví v troch izbách
Pohostinstvo: 24 stoličiek, sezónne 24 stoličiek
Predpokladaný počet zamestnancov:6
Bufet s terasou, Horný Hnilčík - novostavba
Umiestnenie: pri telese bývalej železničky, nad kostolom v Hornom Hnilčíku
Na terase sezónne: 24 stoličiek
Navrhované doplnkové služby: atraktivita pre deti – banská železnička,
rekonštruovaná lávka nad štátnou cestou (železničný most)
Navrhované parkovisko: vedľa kostola pri štátnej ceste- 20 parkovacích miest
Predpokladaný počet zamestnancov:3 v sezóne
„Bývalá škola“-Horný Hnilčík
Bývalá krčma“- Horný Hnilčík
„Mlyn“ - Dolný Hnilčík
66
Futbalové ihrisko-Horný Hnilčík
Rybník - Horný Hnilčík
OcÚ Hnilčík
2.2.3. Rekreačné stredisko Bindt
a)
Urbanisticko - architektonický rozbor
Banícka osada leží v úzkej doline potoka so značným prevýšením.
Sprístupnená je štátnou cestou III/ 54619 , ktorá je napojená v časti Horný Hnilčík na
štátnu cestu II/ 546.
Funkčné využitie územia: rekreácia (chaty a chalupy) a bývanie.
V tomto stredisku sa nenachádza žiadna funkčná občianska vybavenosť
Minerálny prameň v Bindte nie je využívaný. Cez riešené územie prechádzajú
značené turistické trasy a cyklotrasy.
Bindt vzhľadom na nevyužitý bytový fond, postupne nadobúda funkciu chalupárskej,
vidieckej rekreácie. Rozvoj rekreačného využitia územia je možný podporou
chalupárskej rekreácie intenzifikáciou existujúcej zástavby v rámci zastavaného
územia a výstavbou ubytovacích a stravovacích kapacít.
Rozbor existujúcich ubytovacích a stravovacích zariadení - Bindt
Označenie
v grafickej
časti
10
11
Názov zariadenia
Ubytovacie
kapacity lôžko
ubytovanie v súkromí –
objekt (chata)
ubytovanie v súkromí –
objekt
Spolu:
10- Bindt - ubytovanie v súkromí - chata
b)
6
Stravovacie
kapacity
stolička
-
6
-
12
-
Doplnkové služby
11 - Bindt - ubytovanie v súkromí
Urbanistický návrh
Pre rozvoj cestovného ruchu a posilnenie celoročného využitia rekreačného
priestoru Bindt je nutné:
ďalšie ubytovacie kapacity riešiť na súkromných pozemkoch formou menších
penziónov, vhodným využitím existujúceho bytového a stavebného fondu (rekonštrukciou a modernizáciou existujúcich zariadení - bývalá škola, potraviny,
ubytovanie v súkromí),
67
usporiadať priestor rekreácie a rodinných domov, vybudovaním obslužných
komunikácií a parkovísk,
efektívnejšie využívať rekreačné plochy
dobudovať športovo-rekreačné plochy - pri navrhovaných zariadeniach CR,
na celom území zatraktívniť a zjednotiť rekreačný priestor sadovými a
terénnými úpravami,
riešiť infraštruktúru pre jazdu na koni, v koči a saniach ťahaných konským
záprahom,
prednostne riešiť komplexnú inžiniersko-technickú vybavenosť (ČOV)
s dôrazom na ekologicky nezávadnú výrobu tepla a teplej úžitkovej vody.
c)
Návrh ubytovacích a stravovacích zariadení:
Penzión* , Bindt (novostavba)
Umiestnenie: na súkromných pozemkoch pri štátnej ceste III/ 53619
Plocha areálu (pozemku): cca 900 m2
Zastavaná plocha penziónu: 180 m2
Objekt: suterén, jedno nadzemné podlažie, podkrovie
Lôžková kapacita: 10 lôžok (3 trojlôžkové izby + prístelok)
Izba: minimálna výmera 18 m2, 3 hygienické bunky
Stravovacia kapacita: zabezpečenie stravovania pre ubytovaných
Na prízemí recepcia s telefónnym automatom, spoločenská miestnosť
Doplnkové služby: altánok s krbom
Predpokladaný počet zamestnancov: 3
Navrhované parkovisko: zabezpečené 3 miesta v navrhovanom parkovisku pri štátnej
ceste
Lahôdky, bufet (rekonštrukcia a prístavba)
Navrhovaná rekonštrukcia bývalých potravín v centálnej polohe osady Bindt
Stravovacia kapacita: 12 stoličiek
Navrhovaná terasa: sezónne 24 stoličiek
Penzión*, Bindt (rekonštrukcia bývalej školy )
Zastavaná exist. plocha penziónu: cca 150 m2
Objekt: suterén, jedno nadzemné podlažie, podkrovie
Lôžková kapacita: 20 lôžok
Stravovacia kapacita: zabezpečenie stravovania pre ubytovaných
Na prízemí recepcia s telefónnym automatom, spoločenská miestnosť
Doplnkové služby: altánok s krbom, posilňovňa
Predpokladaný počet zamestnancov: 4
Prístrešok, Bindt (novostavba)
Umiestnenie: v severovýchodnej koncovej polohe, pri značenej turistickej trase do
Markušovskej doliny a navrhovanom parkovisku
Predpokladaná zastavaná plocha : 24 m2 - drevostavba
2.2.4. Hnilčík - Cechy, Štolvek
a)
Urbanisticko - architektonický rozbor
Osada Cechy sa nachádza v severozápadnej časti k.ú. Hnilčík v ochrannom
pásme NP Slovenský raj. Zástavba rodinných domov a individuálnych rekreačných
68
objektov sa rozprestiera okolo miestnej účelovej komunikácie v úzkej dolinke
Železného potoka v bezprostrednom dotyku s lesom.
V súčasnosti sa v tejto časti Hnilčíka nenachádza žiadna občianska a rekreačná
vybavenosť – vo výstavbe je komplex rybníkov. Cez riešené územie prechádzajú
značené turistické trasy.
Štolvek - samota obklopená lesom v ochrannom pásme NP Slovenský raj - 2.
stupeň ochrany. Sprístupnená je účelovou komunikáciou vedúcou pri areále Polesia
Hnilčík - Lesy mesta Sp. Nová Ves zo štátnej cesty II/533.
Funkčné využitie územia: bývanie a rekreácia.
Obe miestne časti vzhľadom na nevyužitý bytový fond postupne nadobúdajú
funkciu chalupárskej, vidieckej rekreácie. Rozvoj rekreačného využitia územia je
možný podporou chalupárskej rekreácie intenzifikáciou existujúcej zástavby v rámci
zastavaného územia a výstavbou penziónu.
b)
Urbanistický návrh
Pre rozvoj cestovného ruchu a posilnenie celoročného využitia rekreačného
strediska v časti Cechy je potrebné sa zamerať na:
efektívne využitie existujúceho stavebného fondu (ubytovanie v súkromí –
prenajímateľné izby, objekt – chaty, chalupy), prípadne penzióny,
pri ubytovacích zariadeniach dobudovať športovo-rekreačné plochy pre letné
obdobie (loptové hry, kondičné cvičenia, tenisový kurt, detské ihrisko,
v časti Štolvek intenzívnejšie využiť existujúci stavebný fond.
Všetky tieto aktivity je možné realizovať len pri zachovaní ekologickej stability
územia (2. stupeň ochrany v zmysle zákona č. 287/1994 Z.z.) a optimálne prípustnej
forme zaťaženia.
Prednostne je nutné riešiť komplexnú inžiniersko-technickú vybavenosť (ČOV,
obratiská) s dôrazom na ekologicky nezávadnú výrobu tepla a teplej úžitkovej vody.
c)
Návrh ubytovacích a stravovacích zariadení a infraštruktúry pre CR
Penzión**, Cechy
Predpokladaná ubytovacia kapacita: 10 lôžok (v dvoch apartmánoch a v 2
dvojlôžkových izbách)
Predpokladaná stravovacia kapacita: stravovanie pre ubytovaných
Navrhované doplnkové služby: altánok s krbom,
Parkovisko: v areáli
Penzión** (novostavba)
Predpokladaná ubytovacia kapacita: 24 lôžok (v dvojlôžkových a trojlôžkových
izieb), dvojlôžková izba: minimálna výmera 14 m2, 100 % izieb má vlastnú
hygienickú bunku o výmere 2,4 až 3,0 m2
Predpokladaná stravovacia kapacita: stravovanie pre ubytovaných
Na prízemí recepcia s telefónnym automatom, spoločenská miestnosť s krbom
Navrhované doplnkové služby: sauna, fitnes, volejbalové ihrisko
Parkovisko: v areáli
Predpokladaný počet zamestnancov: 4
2.3.
Riešenie turistickej a športovej vybavenosti
a)
Lyžiarsky areál Mraznica
69
-
-
-
Hlavná funkcia:
športovo-rekreačná,
Navrhované doplnkové služby:
stravovanie, ski servis (úschova, požičiavanie a oprava športových potrieb),
hygiena (hygienické zariadenia, umývanie a prezliekanie), relexačné a
rehabilitačné služby (fitnes, posilňovňa, sauna),
Navrhovaná ponuka športových aktivít pre zimné využitie:
zjazdové lyžovanie v období od začiatku decembra do polovice apríla,
vzhľadom na navrhované umelé zasnežovanie realizované po etapách (do r.
2003 – plocha 6,82 ha – I. etapa, II. etapa 17,18 ha),
snowboard (najvyššia obtiažnosť), v období od začiatku decembra do konca
marca,
sánkovanie, v období od začiatku decembra do konca marca.
Navrhovaná ponuka športových aktivít pre letné využitie:
turistika zdravotná (ekologická), poznávacia,
sánkovanie-sánkarska koliesková dráha,
loptové hry, tenis.
b)
Lyžiarsky areál Grajnár - Pálenica
Areál bežeckého lyžovania Grajnár je možné prepojiť s areálom zjazdového
lyžovania Hnilčík – Mraznica (nárh riešiť samostatnou UŠ).
V minulosti sa bežecké trate využívali viac na športové ako na rekreačné účely (viď
kapitolu 1.5.3. Infraštruktúra rekreácie a športu).
Hlavná funkcia:
športovo-rekreačná
Navrhované doplnkové služby:
stravovanie, ski servis (úschova, požičiavanie a oprava športových potrieb),
hygiena (hygienické zariadenia, umývanie a prezliekanie), relexačné a rehabilitačné
služby (fitnes, posilňovňa, sauna) sú riešené v LA Mraznica a v chate „Javor“ (ktorú
je nutné rekonštruovať – k.ú. Hnilec)
Navrhovaná ponuka športových aktivít pre zimné využitie:
bežecké lyžovanie – 14 km bežeckých tratí a obnovený 10 km okruh pod
Pálenicou, obdobie december – do polovice apríla,
v lokalite Glocingerka - malokalibrová strelnica, využiteľná pre biatlon,
lyžiarske výcviky bežeckého lyžovania, pre deti lyžiarske škôlky.
Ponuka športových aktivít pre letné využitie:
turistika zdravotná (ekologická), poznávacia,
lesné behy (celoročné využitie).
2.4.
Regulatívy
Pri riešení jednotlivých aktivít v mikroregióne Hnilčík je potrebné rešpektovať
tieto regulatívy:
1)
Všetky druhy ochranných pásiem (od VN el. vedenia, transformačných
staníc, PHO vodných zdrojov, zdrojov minerálnych vôd, rozvodov plynu,
regulačných staníc plynu, ČOV, lesa, dopravných zariadení) v zmysle platných
zákonov , vyhlášok a noriem SR.
2)
-
V oblasti funkčného členenia a priestorového usporiadania:
dodržať funkčnú hierarchiu
70
-
prednostne dobudovať lyžiarske stredisko Mraznica
využiť kvalitné prirodné prostredie a exist. stavebný fond pre rozvoj vidieckého
turizmu, chalupárstva (agroturistika a hipoturistika)
3)
V oblasti ochrany prirody:
nepripustiť nadlimitné zaťaženie jednotlivých rekreačných priestorov,
dodržať ekostabilizačné opatrenia,
nové rekreačné zariadenia navrhovať predovšetkým v zastavaných častiach
územia a na odsúhlasených plochách,
prednostne dobudovať technickú infraštruktúru, predovšetkým kanalizačný
systém s ekologicky nezávadným čistením odpadových vôd,
vykurovanie objektov riešiť nezávadným spôsobom,
dodržať "Program starostlivosti o NP Slovenský raj do roku 2005 (schválený
uznesením vlády),
chrániť brehové porasty,
pri výstavbe nepripustiť nadmerné zásahy do terénu a maximálne chrániť
vzrastlú i nízku zeleň,
dodržať zásady ochrany jednotlivých chránených území v k.ú. v zmysle
zákona č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.
Niektoré zámery a činnosti v riešenom území ( výstavba športových,
rekreačných a turistických ubytovacích zariadení vrátane kempingov a iných
objektov, lyžiarske trate, bežecké trate, tématické parky, rybníky, ČOV a kanalizačné
siete a iné ) podliehajú posúdeniu ich vpyvu na životné prostredie (v zmysle zákona
č. 391/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 127/1994 Z.z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie).
Príslušný povoľovací orgán : Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo
poľnohospodárstva SR (zariadenia vodného hospodárstva).
4)
-
-
-
Regulačné prvky priestorového a architektonického riešenia:
Architektonické riešenie objektov:
dodržať mierku
penzióny, objekty občianskej a rekreačnej vybavenosti,
- maximálne dve nadzemné podlažia a využiteľné podkrovie,
- strechy sedlové, valbové, manzardové so sklonom 30° až 45°, s dôrazom na
použitý materiál a farebnosť striech ,
- materiálovo prispôsobiť navrhované objekty prírodnému prostrediu (prírodné
materiály),
chatky a rekreačné domčeky: maximálne jedno nadzemné podlažie s obytným
podkrovím,
v navrhovaných areáloch územie doplniť vysokou zeleňou, sadovými
úpravami, drobnou architektúrou, oplotením, ich architektonický výraz a
použitý materiál nutne zosúladiť s hlavným objektom,
pri výbere rastlinného materiálu je nutné zohľadniť požiadavky pôdne,
klimatické, expozičné a zásadne použiť druhy typické pre túto oblasť,
na oplotenie používať predovšetkým živé ploty.
Dostavbu centrálneho priestoru v časti Roztoky, dobudovanie lyžiarskych
areálov a ich vzájomné prepojenie LA Mraznica a lyžiarsky areál Grajnár – Pálenica
(ležiaci v k.ú. dvoch obcí), komplex prenajímateľných rekreačných domčekov v časti
Roztoky – Domky riešiť samostatnými urbanistickými štúdiami s dôrazom na
vyhodnotenie ich vplyvu na životné prostredie.
71
2.5.
Doprava a technická infraštruktúra
2.5.1. Doprava
a)
Základná komunikačná sieť
Riešené územie pozostáva z viacerých územných častí, ktoré sú dopravne
sprístupnené štátnou cestou II/533, II/ 546, III/ 54619 (Bindt) a miestnymi cestami.
Cestnú dopravnú os v smere sever - juh tvorí prieťah cesty II. triedy č. 533 v
trase horáreň Gretla - križovatka so štátnou cestou II/546 - križovatka s cestou II/535
v sedle Grajnár. V smere západ - východ údolím Železného potoka dopravnú os tvorí
štát. cesta II/ 546 (Hnilčík – Nálepkovo – Gelnica – Margecany – Prešov). Z tejto
cesty sú miestnymi komunikáciami sprístupnené osady Cechy a Roztoky, Zimná
dolina. Osada Bindt je dopravne sprístupnené štátnou cestou III/ 54619 (Bindt –
križovatka II/ 546 v Hornom Hnilčíku).
Cesta II/ 533 V úseku Spišská Nová Ves – Hnilec smer Gemerská Poloma má
hospodársko-obslužný charakter, v zime prevláda športovo-rekreačná doprava.
Očakavaný nárast tejto dopravy pokryje podľa ÚPN-VÚC Košický kraj kapacita cesty
v kategórii S-9,5/70,60.
Cesta II/546 (Prešov) – Margecany – Gelnica – Nálepkovo – Hnilčík – križovatka
II/533 tvorí dopravnú os okresu Gelnica. Trasa má pomerne nízke dopravné
zaťaženie , vyžaduje homogenizáciu aspoň na základnú kategóriu S-9,5/70,80
a riešenie závažných problémov (preložka mimo centrum Nálepkovo).
Verejnoprospešné stavby a chránené koridory v oblasti dopravy
a dopravných zariadení v mikroregióne a v jeho okolí:
cesta II/533, úpravy v úseku Sp. Nová Ves – Novoveská Huta – Hnilec –
Gemerská Poloma (I/67),
cesta II/546 (Prešov) – Margecany – Gelnica – Nálepkovo – Hnilčík –
križovatka II/533,
dostavba a vybavenie letiska v Spišskej Novej Vsi na kategóriu letiska
miestneho významu.
b)
Osobná hromadná doprava
Železničná doprava
Železničné dopravné spojenie je možné dvomi smermi: zo susednej obce
Nálepkovo – napojenie na trať: Margecany - Červená Skala – Zvolen a zo Spišskej
Novej Vsi: trať Košice – Žilina – Bratislava.
Južne od riešeného územia, v údolí rieky Hnilec prechádza jednokoľajová železničná
trať číslo 173 Margecany - Červená Skala - Zvolen. Trať je vedená v horskom teréne
v obmedzených technických parametroch s motorovou trakciou. Trať má
medziregionálny (medzioblastný) význam a traťou prechádza celkovo osem párov
osobných vlakov a jeden pár rýchlikov za deň.
Celoštátneho významu je trať Žilina – Košice – Čierna nad Tisou, ktorá je súčasťou
európskeho koridoru č. V (západo-východný tranzitný koridor), zaradená do dohody
AGTC jako trasa E 40.
Autobusová doprava
Osobnú autobusovú hromadnú dopravu v súčasnosti prevádzkujú SAD v Spišskej
Novej Vsi a SAD Rožňava (v obci zastavuje aj 1 diaľkový spoj Sp. Nová Ves –
Rožňava) SAD Sp. Nová Ves - 19 spojov Spišská Nová Ves – Nálepkovo z toho 3
72
spoje do Košíc (cez Smolník) a linka Spišská Nová Ves – Mlynky – Dedinky – 4
spoje.
Územie obsluhujú celkovo štyri autobusové linky s celkovým počtom 22
obojsmerných spojov v pracovný deň.
c)
Statická doprava
Rekreačné
stredisko
Roztoky
LA Mraznica, Poľana
Banská kolónia, Domky
Hnilčík
Horný Hnilčík, Dolný Hnilčík,
Zimná dolina Roztoky
Bindt
Cechy, Štolvek
Spolu
Navrhované parkovacie kapacity
osobné automobily
autobusy
(OA)
(BUS)
220
8
72
4
58
16
366 OA
2
14 BUS
Návrh:
Pre lyžiarsky areál Mraznica a rekreačnú lokalitu Roztoky sa v I. etape riešenia
navrhuje vybudovať záchytné parkoviská pre 100 OA + 6 BUS (v blízkosti hotela
Mraznica), v časti Roztoky (cca 40 OA, 2 BUS). Parkovisko je nutné vybudovať
v Hornom Hnilčíku pri kostole (pre 20 OA). Parkovisko o kapacite 30 parkovacích
miest je navrhované v časti Roztoky – Domky a pri „Rybárskom dome“ v Hornom
Hnilčíku. Navrhované ubytovacie a stravovacie zariadenia budú mať riešené
parkovanie, prípadne garážovanie svojich hostí.
Menšie parkoviská, ktoré zároveň slúžia aj ako obratiská, vzhľadom na stiesnené
pomery sa navrhujú na miestnych cestách v rekreačných strediskách Cechy, Roztoky
v časti Banská kolónia, Poľana.
Prístupovú komunikáciu v dĺžke cca 1,2 km je nutné vybudovať k rekreačnej lokalite
roztoky – Domky (šírka 3,5 m).
Projekčne je vyriešená miestna cesta v časti Roztoky – Mraznica s napojením
na štátnu cestu II / 546 v dĺžke cca 1km a šírke 3,5 m.
2.5.2. Zásobovanie energiami
a)
Zásobovanie elektrickou energiou
Elektrické stanice VVN/ VN - distribučná sústava:
Názov, miesto
Napatie (kV) Inštalovaný výkon
okres
(MVA)
ES Sp. Nová Ves, SN
110/ 22
40+ 2x 25
ES Pregoenergo Prakovce 110/22
2x 16
Max. zaťaženie
1996 (MW)
51,0
Obec je zásobovaná el. energiou zo systému 22 kV rozvodu z VN linky č. 245,
ktorá spája elektrické stanice v Spišskej Novej Vsi a Prakovciach.
73
Z existujúceho vonkajšieho 22 kV vedenia č. 245 sú inštalované vonkajšie, ako i 22
kV káblové prípojky pre napájanie jednotlivých 22 / 0,4 kV transformačných staníc
zásobujúcich súčasnú zástavbu.
Rozmiestnenie a výkony existujúcich 22 / 0,4 kV transformačných staníc v obci:
Označenie
vo výkrese
T1
T2
T3
T4
T5
T7
T6
T8
T9
Typ
Výkon (kVA)
Stožiarová
Stožiarová
Stožiarová
Stožiarová
Stožiarová
Stožiarová
Stožiarová
Murovaná
Stožiarová
400
250
250
400
250
250
400
2x400
250
Miesto odberu
Horný Hnilčík, Cechy, Štolvek
Zimná dolina
Horný Hnilčík – rybník
Horný Hnilčík- bývalá škola-CVČ
Horný Hnilčík
Bindt
Dolný Hnilčík
Lyžiarsky areál Mraznica
Roztoky-Banská kolónia
Celkový využiteľný výkon uvedených distribučných trafostaníc predstavuje
použiteľný výkon 3 250 kVA. Sieť a transformačné stanice boli v r. 2001
rekonštruované a spĺňajú požiadavky i na plánované zámery.
Jednotliví odberatelia sú napájaní z hore uvedených 22/0,4 kV
transformačných staníc prostredníctvom vonkajších sekundárnych rozvodov na
betónových stÍpoch, resp. podzemnými káblovými rozvodmi.
Verejné osvetlenie je prevedené kombinovane výbojkovými svietidlami
upevnenými na podperných bodoch vonkajšieho sekundárneho elektrického vedenia,
pouličných a sadových osvetľovacích stÍpoch s napájacími káblovými rozvodmi.
Obec uvažuje s vybudovaním malej vodnej elektrárne ( MVE ) v časti Dolný
Hnilčík (stará požiarna zbrojnica) na potoku Roztoka.
Návrh riešenia
Pre navrhované rozvojové aktivity v časti Roztoky - Domky je nutné doplniť
sieť NN a vybudovať novú trafostanicu. Z tejto siete bude napojená na el. energiu
i navrhovaná čajovňa „Na vŕšky“.
Ďalej je potrebné:
dobudovať verejné osvetlenie s jednotným výrazom – použiť rovnaké
osvetľovacie telesá,
všetky novonavrhované trasy je nutné riešiť kábelovým rozvodom uloženým
v zemi.
b)
Zásobovanie teplom
Rodinné domy a chalupy sú vykurované z vlastných domových kotolní, resp.
lokálnym vykurovaním na spaľovanie tuhých palív so zmiešaným elektrickým
vykurovaním a elektrickou prípravou teplej úžitkovej vody. Obdobne sú vykurované
i bytové domy a objekty občianskej vybavenosti.
Návrh riešenia:
do zrealizovania plynofikácie navrhujeme pokračovať v zaužívanom spôsobe
vykurovania a ohreve teplej úžitkovej vody formou domových kotolní na spaľovanie
drevnej hmoty ( nové formy palív – drevené brikety ) alebo elektrickým vykurovaním
v kombinácii s použitím solárnej energie,
74
-
po vybudovaní VTL prípojky postupne splynofikovať existujúce kotolne.
c)
Zásobovanie zemným plynom
Plynofikácia sídla Hnilčík vyplýva z ÚPN-VÚC a ochrany životného prostredia
Národného parku Slovenský raj a jeho ochranného pásma.
Pre možnosť plynofikácie sú k dispozícii:
VTL plynovod DN 150 PN 40 Spišská Nová Ves – ŽB Rudňany
VTL plynovod DN 150 PN 40 Margecany – Prakovce.
(Verejnoprospešná stavba nadradeného plyvodu: vysokotlaký v trase Prakovce –
Smolnícka Huta – napojenie obce Nálepkovo s prepojením na plynovod v Mníšku
nad Hnilcom, Nižná Slaná – Dobšiná).
2.5.3. Vodné hospodárstvo
a)
Zásobovanie pitnou vodou
Zásobovanie obyvateľov obce pitnou vodou je riešené 6-timi vodovodmi.
Jednotlivé časti obce Hnilčík sú zásobované pitnou vodou z dielčich vodovodov
v správe obce, ktoré ako vodný zdroj využívajú banskú vodu:
1.
Vodovod Horný Hnilčík a Cechy
Vodovod slúži na zásobovanie pitnou vodou v časti Cechy a Horný Hnilčík v dĺžke
1800 m + odbočná vetva 350 m.
Vodný zdroj: výtok podzemnej vody z banskej štôlne Stolweg o výdatnosti 1,2 l.s-1
pramenná záchytka (1,762 m3- prebytočná voda je odvádzaná prepadovým potrubím
do recipientu), umiestnená pred vodojemom „Stolweg“o celkovom úžitkovom objeme
34,89 m3 .
Vodovodný rad pozostáva z vodovodného radu Cechy ( od vodojemu po štátnu cestu
II/533 - LPE DN 90 mm - dĺžka 510 m a vodovodného radu Horný Hnilčík od
križovatky štátnej cesty II/ 533 a štátnej cesty II/ 546 smerom na nálepkovo - LPE
DN 90.
Vodovod bol uvedený do trvalej prevádzky 06/1996.
2.
Vodovod Horný Hnilčík
Vodovod slúži na zásobovanie pitnou vodou v časti Zimná dolina, Horný
Hnilčík od križovatky miestnej cesty zo štátnou cestou II/ 546 v smere na Dolný
Hnilčík , vodovodný rad PVC DN 110 mm v dĺžke 2100 m.
Vodný zdroj: ústie štôlne Sp. Georga - pramenná záchytka I., z nej je prevádzaná
voda do pramennej záchytky II., ktorá je umiestnená pred vodojemom „Horný Hnilčík“
o kapacite: 50 m3.
Vodovod bol uvedený do trvalej prevádzky 07/1976.
3.
Vodovod Zimná dolina
Vodovod slúži na zásobovanie pitnou vodou v časti Zimná dolina, hlavný
vodovodný rád má dĺžku 800 m z PVC DN 80 mm a odbočné vetvy dĺžku 500 m.
Vodný zdroj: výtok podzemnej vody z banskej štôlne Sp. Georga o výdatnosti 1,6 l.s-1
- pramenná záchytka (prebytočná voda je odvádzaná prepadovým potrubím do
recipienta), umiestnená pred vodojemom „Zimná dolina“o celkovom úžitkovom
objeme 27,56 m3 .
Vodovod bol uvedený do trvalej prevádzky 10/1996.
75
4.
Vodovod Dolný Hnilčík
Vodovod slúži na zásobovanie pitnou vodou v časti Dolný Hnilčík, hlavný
vodovodný rád má dĺžku 2705 m s odbočnými vetvami v dĺžke 1440 m.
Vodný zdroj: výtok podzemnej vody z banskej štôlne o výdatnosti 2 l.s-1- pramenná
záchytka (celkový objem 1,763 m3 - prebytočná voda je odvádzaná prepadovým
potrubím do potoka Tokáreň), umiestnená v uzatvorenej banskej štôlni pred
vodojemom „Dolný Hnilčík“. Celkový objem vodojemu je 70 m3, z toho úžitkový 53,6
m3 .
Vodovodný rad pozostáva:
z trasy „A“-potrubie LPE DN 110 mm - dĺžka 510 m, odbočná vetva 1 - rPE
DN 63 mm - dĺžka 350 m,
z trasy „B“-LPE DN 110 mm-dĺžka 405 m, vetva rPE DN 63 mm - dĺžka 510 m,
smerom na sever trasa „C“ LPE DN 110 mm - dĺžka 160 m, odbočná vetva 2 potrubie rPE DN 63 mm - dĺžka 350 m, odbočná vetva 3 - potrubie rPE DN 63 mm dĺžka 100 m, odbočná vetva 4 - potrubie rPE DN 63 mm - dĺžka 110 m, odbočná
vetva 5 - potrubie rPE DN 63 mm - dĺžka 280 m, odbočná vetva 7 - potrubie rPE DN
63 mm - dĺžka 50 m, odbočná vetva 8 - potrubie rPE DN 63 mm - dĺžka 200 m,
Vodovod bol uvedený do trvalej prevádzky 12/1994.
5.
Vodovod Roztoky
Vodovod slúži na zásobovanie pitnou vodou obyvateľov v časti Roztoky. Dĺžka
vodovodného rádu je 895 m (PVC DN 110 mm, PVC DN 90 mm).
Vodný zdroj: výtok podzemnej vody z banskej štôlne o výdatnosti 1,4 l/s zachytený
pramennou záchytkou (prebytočná voda je odvádzaná prepadovým potrubím do
recipientu). Pramenná záchytka je umiestnená v uzatvorenej banskej štôlni pred
vodojemom „Roztoky“o celkovom úžitkovom objeme 27,56 m3. Vodojem slúži
ku akumulácii zachytenej vody a vyrovnávaniu nerovnosti odberu, prípadne ako
zásobáreň požiarnej vody.
Vodovod bol uvedený do trvalej prevádzky 08/1995
6.
Vodovod Bindt
Vodovod v dĺžke 1545 m slúži na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou
v miestnej časti Bindt.
Vodný zdroj: výtok podzemnej vody z banskej štôlne o výdatnosti 0,6 l/ s, zachytený
pramennou záchytkou (prebytočná voda je odvádzaná prepadovým potrubím do
recipientu). Pramenná záchytka je umiestnená v uzatvorenej banskej štôlni pred
vodojemom „Bindt“o celkovom úžitkovom objeme 38,311 m3. Vodojem slúži
ku akumulácii zachytenej vody a vyrovnávaniu nerovnosti odberu, prípadne ako
zásobáreň požiarnej vody.
Vodovodný rad pozostáva: z hlavnej trasy vybudovanný z LPE potrubia DN 90 mm a
odbočných vetiev „A, C,D,E,E“ z potrubia PE - DN 63 mm.
Vodovod bol uvedený do trvalej prevádzky 09/1995.
Návrh:
Existujúce vodné zdroje (6,8 l.s-1) kapacitne postačia vykryť výhľadovú
potrebu pitnej vody aj pre rozvojové zámery v uvedených častiach obce. Pre
navrhované nové aktivity bude realizované rozšírenie vodovodnej siete v potrebnom
rozsahu a prípadne realizovať rozšírenie akumulácie vybudovaním nových
vodojemov. Potrebná bilancia a konkrétne návrhy budú riešené v ÚPN obce.
76
Pre navrhovanú rekreačnú lokalitu Roztoky – Domky , ktorá nie je napojená na
žiaden z uvedených vodovodov, je potrebné nájsť vodný zdroj a potom riešiť
zásobovanie lokality pitnou vodou bežným vodohospodárskym postupom.
b)
Odkanalizovanie územia a ČOV
Celoobecná kanalizácia s vyústením do ČOV nie je v súčasnosti vybudovaná.
Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v riešenom území je zabezpečené
dielčimi kanalizáciami a individuálne do žúmp a malých ČOV.
Návrh:
Odkanalizovania jednotlivých rekreačných častí bude riešené v ÚPN obce.
Pre odkanalizovanie rekreačných stredísk je potrebné vybudovať min. dva
kanalizačné systémy delenej kanalizácie s čistením
odpadových vôd v dvoch
ČOV (odporúčame jeden systém pre odkanalizovanie osád Dolný a Horný Hnilčík a
druhý pre osadu Roztoky).
Ďalej je potrebné:
vybudovať dažďovú kanalizáciu pre odkanalizovanie navrhovaných záchytných
parkovísk v časti Roztoky a Hnilčík s odvedením dažďových vôd cez lapač olejov do
potoka,
v časti Roztoky – Domky, v osade Bindt, Cechy riešiť odkanalizovanie
rekreačných lokalít samostatne do MČOV.
c)
Vodné plochy
Menšia vodná plocha - rybník sa nachádza v časti Horný Hnilčík pri Železnom
potoku. Komplex menších rybníkov je plánovaný v časti Cechy ako súčasť športovorekreačnej plochy pri objekte penziónu. V časti Roztoky („Skalka“) pre potreby
navrhovanej malej vodnej elektrárne je potrebné vybudovať náhon a privádzač vody
k strojnému zariadeniu MVE v časti Dolný Hnilčík (objekt bývalej požiarnej zbrojnice).
2.5.4. Spoje a telekomunikácie
Telekomunikačné služby zabezpečujú Slovenské telekomunikácie – primárna
oblasť (PO 53) Spišská Nová Ves. ATÚ je umiestnená v budove OcÚ Hnilčík
s kapacitou 400 prípojných miest.
Obec je nevyhovujúco pokrytá rozhlasovým a televíznym signálom a signálom
mobilnej siete, ktoré je potrebné riešiť komplexne.
3.
Odhadované náklady a finančný plán
3.1.
Odhadované náklady a etapizácia
Zhrnutie projektu
Základným cieľom je vybudovať v mikroregióne Hnilčík komplexné centrum
cestovného ruchu začlenené do aglomerácie stredísk turizmu v rámci RÚC Slovenský
raj.
Projekt revitalizácie stredísk cestovného ruchu mikroregiónu Hnilčík je
koncipovaný ako komplex hlavných a doplnkových služieb. Ten spolu s modernizáciou
a dostavbou jednotlivých častí mikroregiónu Hnilčík a vytvorenými kvalitnými službami
77
vytvára atraktívny trh, schopný ponúknuť pre rozvoj cestovného ruchu konkurenčne
podmienky v rámci Slovenska i blízkeho zahraničia (prienik na zahraničné trhy).
Všetky objekty uvádzane v projekte budú realizovane na základe zmlúv o dielo, ktoré
budú podpísané s dodávateľmi, ktoré vyjdú z procesu verejného obstarávania.
Príležitosť podieľať sa na týchto investičných akciách bude hlavne pre stavebne firmy z
oblasti dopravného a pozemného staviteľstva a pre dodávateľov hlavných komodít.
V rámci realizácie modernizácie jednotlivých rekreačných stredísk regiónu
navrhujeme realizovať nasledovné stavebné objekty a prevádzkové súbory:
3.1.1. Rekreačné stredisko Roztoky (LA Mraznica, Banská kolónia, chatová
osada Poľana, Roztoky - Domky,)
1)
Lyžiarsky areál Mraznica
I.etapa (2003 - 2006):
1.
Mechanické zasnežovanie zjazdovej trate - trasa A a trasa LV (pod vlekom).
Trasa A - dĺžka 1170 m, šírka 50 m, zasnežovaná plocha 5,85 ha
Trasa LV - dĺžka 970 m, šírka 10 m, zasnežovaná plocha 0,97 ha
Spolu zasnežovaná plocha 6,82 ha, húbka zasnežovania min. 0,20 m.
15 550 tis. Sk
Vybudovanie nádrže priemeru 30m na potoku
Roztoka, čerpacia stanica, rozvod vody, rozvod
el. energie
• snežné delá 1 200 00,-Sk
Predpokladaný náklad:
3 600 tis. Sk
19 150 tis. Sk
Snehové pásové vozidlá:
• 1 ks snehové pasové vozidlo, Käsbohrer 350
• 1 ks snežný skúter pre obsluhu zasnežovania
Predpokladaný náklad:
10 000 tis. Sk
450 tis. Sk
10 450 tis. Sk
Evidenčný, informačný a orientantačný systém
• turniket 1 ks
• Informačná tabuľa s panoramatickou mapou
typu Situr
• Orientačno – informačné značenie v stredisku
a zjazdových tratí
Predpokladaný náklad:
Predpokladaný náklad spolu:
100 tis. Sk
100 tis. Sk
100 tis. Sk
300 tis. Sk
29 900 tis. Sk
2.
Obslužná budova pri vleku (novostavba) - prevádzka vlekov, informacie
Doplnkové služby: bufet, hygienické zariadenie, SKI servis, prezliekáreň,
umyváreň
Zastavaná plocha: 250 m2
Predpokladaný náklad:
4 250 tis. Sk
4.
Prístupová komunikácia dostavba a rekonštrukcia
do areálu Mraznica dl.1 km š 3,5 m
78
Predpokladaný náklad:
4.
Záchytné parkovisko 100 áut – plocha 2000 m2
+ 6 autobusov – plocha 210 m2
Predpokladaný náklad:
3 200 tis. Sk
2 650 tis. Sk
5.
Hotel Mraznica, Roztoky - Mraznica**- rekonštrukcia a modernizácia
objektu - zvýšenie kategórie ** (resp.***)
Ubytovacia kapacita: 90 lôžok.
Stravovacia kapacita: reštaurácia - 60 stoličiek, kaviareň - 60,
bar - 36 stoličiek (spolu 156 stoličiek)
Doplnkové služby: zmenáreň, informácie, bankomat, sauna, detské ihrisko,
viacúčelové ihrisko,
Zastavaná plocha (exist. + prístavba) 500 m2, 3-podlažná budova a podkrovie
Zastavaná plocha: 280 m2
35 100 tis. Sk
• Rekonštrukcia a modernizácia – 60 lôžok
11 700 tis. Sk
• Reštaurácia, kaviareň, bar – 156 stoličiek
300 tis. Sk
• Detské ihrisko
Predpokladaný náklad:
49 800 tis. Sk
6.
Horský hotel, ***LA Mraznica - Roztoky – navrhovaná novostavba
Ubytovacia kapacita: 60 lôžok.
Stravovacia kapacita: reštaurácia, kaviareň, bar – 90 stoličiek
Zastavaná plocha 420 m2, 2- podlažná budova + podkrovie
Navrhované parkovisko: 15 miest – plocha 300 m2
34 200 tis. Sk
• Horský hotel*** – 60 lôžok
13 500 tis. Sk
• Reštaurácia, kaviareň, bar – 90 stoličiek
360 tis. Sk
• Parkovisko – 15 áut
Predpokladaný náklad:
48 060 tis. Sk
7.
Čajovna „Mraznica ", zázemie vlekov (dostavba)
Stravovacia kapacita: samoobslužná reštaurácia, denný bar- čajovňa - 80
stoličiek
SKI servis, hygienické zariadenie, prezliekáreň, umyváreň, zdravotná služba.
Navrhované parkovisko: 20 miest– plocha 400 m2
6 000 tis. Sk
• Čajovňa Mraznica - 80 stoličiek
480 tis. Sk
• Parkovisko – 20 áut
Predpokladaný náklad:
6 480 tis. Sk
8.
Objekt čerpacej stanice, garáž (novostavba)
Predpokladaný náklad:
1 800 tis. Sk
II.etapa (2007 - 2010):
1.
Vybudovanie novej štvormiestnej sedačkovej lanovky, dĺžka 1150 m.
Vybudovanie nových vlekov F 12 Tatrapoma v dĺžke 500 m a 600 m.
Predpokladaný náklad:
70 000 tis. Sk
2.
Mechanické zasnežovanie zjazdovej trate
• čerpacia stanica, rozvod vody, rozvod el. energie
• snežné delá 1 200 00,-Sk
Predpokladaný náklad:
7 400 tis. Sk
2 400 tis. Sk
9 800 tis. Sk
79
Snehové pásové vozidlá:
• 1 ks snehové pasové vozidlo, Käsbohrer 350
Predpokladaný náklad:
Evidenčný, informačný a orientantačný systém
• turniket 1 ks
Predpokladaný náklad:
Predpokladaný náklad spolu:
10 000 tis. Sk
10 000 tis. Sk
100 tis. Sk
100 tis. Sk
19 900 tis. Sk
3.
Zriadenie lyžiarskej školy a škôlky (značky, materiálne vybavenie)
Predpokladaný náklad:
180 tis. Sk
4.
Čajovňa " Na vŕšky " (novostavba) s celoročnou prevádzkou, SKI centrum
Zastavaná plocha: 150 m2
Stravovacia kapacita: 20 stoličiek v čajovni, bufetový predaj nápojov
Služby: hygienické zariadenie, prezliekáreň, umyváreň, miestnosť zdravotníka
Objekt: je prízemný s využiteľným podkrovím
3 500 tis. Sk
• stavba čajovne
1 500 tis. Sk
• Zásobovanie pitnou vodou, el. energiou, ČOV,
Predpokladaný náklad:
5 000 tis. Sk
5.
Športovo- rekreačný areál – ihriská pre tenis, volejbal, minifutbal, minigolf,
veľké šachy, minimálne jeden basketbalový kôš, detské ihrisko,
doplnené plochami upravovanej zelene a drobnej architektúry
Plocha areálu cca 3 ha
Predpokladaný náklad:
1 200 tis. Sk
6.
Odkanalizovanie územia s vyústením do ČOV (500 EO) – Dolný Hnilčík
- v dĺžke1,8 km
ČOV. - ekvivalentný počet obyvateľov (BSK5) = 500 EO,
Predpokladaný náklad:
16 000 tis. Sk
2)
Roztoky - Banská kolónia
I.etapa (2003 - 2006):
1.
Penzión**, Roztoky - Banská kolónia – rekonštrukcia objektu bývalej školy
Ubytovacia kapacita: 36 - 40 lôžok
Stravovacia kapacita: reštaurácia pre ubytovaných
Zastavaná plocha 240 m2
Doplnkové služby: posilňovňa, altánok, detské ihrisko,
Predpokladaný náklad:
8 820 tis. Sk
2.
Potraviny, Pohostinstvo (novostavba) v centrálnej polohe časti Roztoky,
Zastavaná plocha: 200 m2
Stravovacia kapacita: 36 stoličiek
Doplnkové služby: letná terasa so sedením (16 stoličiek), detské ihrisko
Predpokladaný náklad:
4 500 tis. Sk
80
3)
Roztoky – Domky
I.etapa (2003 - 2006):
1.
Komplex šiestich rekreačných domčekov a objekt prevádzkovateľa,
Roztoky – Domky (novostavby) **
Plocha areálu (pozemku): cca (500x 40 ) 20 000 m2
Lôžková kapacita komplexu: 40 lôžok
Zastavaná plocha rekreačného domčeka: 60 - 100 m2
V objekte prenajímateľa: recepcia s telefónnym automatom, spoločenská
miestnosť, sauna, miestnosť pre stolný tenis
športovo-rekreačné plochy (volejbalové ihrisko, tenisový kurt, detské ihrisko,
altánok s krbom
15 000 tis. Sk
• Rekreačné domčeky - 40 lôžok
1 200 tis. Sk
• Parkovisko – 50 áut
1 200 tis. Sk
• Športovo rekreačné plochy
Predpokladaný náklad:
17 400 tis. Sk
2.
Reštaurácia – Salaš, Roztoky – Domky (novostavba) s prípravou špecialít
spišskej kuchyne
Stravovacia kapacita: reštaurácia - 40 stoličiek + 20 - terasa sezónne.
Zastavaná plocha: 230 m2
Doplnkové služby: altánok, detské ihrisko, rybník – vodná plocha
Navrhované parkovisko: 30 miest i pre rekreačné domky
6 000 tis. Sk
• Reštaurácia - 40 stoličiek
720 tis. Sk
• Parkovisko – 30 miest
1 500 tis. Sk
• Rybník – vodná plocha
Predpokladaný náklad:
8 220 tis. Sk
5.
Prístupová komunikácia (v dĺžke 1,2 km),
Predpokladaný náklad:
6.
8 640 tis. Sk
Zásobovanie pitnou vodou - 400 m, el. energiou - a odkanalizovania – 200 m
malá ČOV.
Predpokladaný náklad:
3 600 tis. Sk
3.1.2. Hnilčík - Horný Hnilčík, Dolný Hnilčík, Zimná dolina
I.etapa (2003 - 2006):
1.
Motorest, ** Dolný Hnilčík – navrhovaná rekonštrukcia a modernizácia
Ubytovacia kapacita: 36 lôžok
Stravovacia kapacita: reštaurácia, kaviareň, salónik - 60 stoličiek
Predpokladaný náklad:
1 800 tis. Sk
2.
Rybársky dom**, Horný Hnilčík- reštaurácia + penzión - novostavba
Reštaurácia v areále rybníka s prípravou rybárskych špecialít
Stravovacia kapacita: reštaurácia, salónik, - 60 stoličiek+ 20 – sezónne
Navrhované parkovisko: 30 miest
81
• Reštaurácia - 60 stoličiek
• Parkovisko – 30 miest
Predpokladaný náklad:
9 000 tis. Sk
720 tis. Sk
9 720 tis. Sk
3.
Penzión** - novostavba
Ubytovacia kapacita: 20 lôžok
Zastavaná plocha: 300 m2
Doplnkové služby: posilňovňa, sauna, altánok, predaj živých rýb
Predpokladaný náklad:
6 000 tis. Sk
4.
Turistická ubytovňa**, Horný Hnilčík- rekonštrukcia býv. zariadenia CVČ
Ubytovacia kapacita: 40 lôžok
Stravovacia kapacita: reštaurácia pre ubytovaných - 40 stoličiek.
Doplnkové služby: tenisový kurt, detské ihrisko, park, altánok
Prístup, zásobovanie, parkovisko, úprava terénu, oplotenie
11 000 tis. Sk
• Turistická ubytovňa - 40 lôžok
1 200 tis. Sk
• Športovo rekreačné plochy
Predpokladaný náklad:
12 200 tis. Sk
5.
Športový areál – dostavba
Sociálne zariadenia, šatne, bufet – 12 stoličiek, parkovisko pre 10áut a
1 autobus
1 200 tis. Sk
• Sociálne zariadenie, bufet - 12 stoličiek
300 tis. Sk
• Parkovisko – 10 áut, 1 autobus
Predpokladaný náklad:
1 500 tis. Sk
6.
OcÚ – objekt s viacúčelovým využitím - rekonštrukcia spoločenskej sály, –
nová kuchyňa, zriadenie internetu
Predpokladaný náklad:
1 000 tis. Sk
7.
Penzión** , Zimná dolina – novostavba
Ubytovacia kapacita: 16 lôžok
Stravovacia kapacita: zabezpečenie stravovania pre ubytovaných
Na prízemí recepcia s telefónnym automatom, spoločenská miestnosť
Doplnkové služby: sauna, altánok s krbom
Navrhované parkovisko: 5 park. miest v areále penziónu
6 000 tis. Sk
• Penzión - 16 lôžok
120 tis. Sk
• Parkovisko – 5 áut
Predpokladaný náklad:
6 120 tis. Sk
8.
Turistická ubytovňa** , Zimná dolina – novostavba
Ubytovacia kapacita: 15 lôžok
Stravovacia kapacita: zabezpečenie stravovania pre ubytovaných
Na prízemí spoločenská miestnosť
Doplnkové služby: altánok s krbom, ihrisko
Navrhované parkovisko: 3 miesta pri ubytovni
4 500 tis. Sk
• Turistická ubytovňa - 15 lôžok
72 tis. Sk
• Parkovisko – 3 autá
Predpokladaný náklad:
4 572 tis. Sk
9.
Penzión** , Horný Hnilčík – novostavba
Ubytovacia kapacita: 24 lôžok
82
Stravovacia kapacita: zabezpečenie stravovania pre ubytovaných
Na prízemí recepcia s telefónnym automatom, spoločenská miestnosť
Doplnkové služby: posilňovňa, sauna, detské ihrisko, altánok s krbom
Predpokladaný náklad:
8 900 tis. Sk
10.
Reštaurácia „Pútnik“ – rekonštrukcia bistra
Stravovacia kapacita: 20 stoličiek v reštaurácii, 20 stoličiek sezónne
Predpokladaný náklad:
500 tis. Sk
II.etapa (2007 - 2010):
1.
Penzión ** (novostavba)
Ubytovacia kapacita: 12 lôžok
Doplnkové služby: posilňovňa, sauna, altánok, ohnisko
Predpokladaný náklad:
4 500 tis. Sk
2.
Penzión* , Dolný Hnilčík (novostavba)
Plocha areálu (pozemku): cca 900 m2
Zastavaná plocha penziónu: 180 m2
Lôžková kapacita: 16 lôžok
Na prízemí recepcia s telefónnym automatom, spoločenská miestnosť,sauna
Navrhované parkovisko: 3 miesta
6 000 tis. Sk
• Penzión - 16 lôžok
72 tis. Sk
• Parkovisko – 3 autá
Predpokladaný náklad:
6 072 tis. Sk
3.
Reštaurácia, informačné stredisko, internetová kaviareň „Mlyn“
Rekonštrukcia objektu mlyna obnovením exteriérových prvkov
(mlynské koleso, náhon, rezervoár, potrubie),
Stravovacia kapacita: 24 stoličiek
Doplnková funkcia: internetová kaviareň – 12 stoličiek,
informácie, predaj suvenírov
Predpokladaný náklad:
2 400 tis. Sk
4.
Galéria, kaviareň, Horný Hnilčík
Rekonštrukcia bývalej vychýrenej krčmy - 24 stoličiek
Predpokladaný náklad:
1 900 tis. Sk
5.
Potraviny , pohostinstvo - Dolný Hnilčík – rekonštrukcia objektu
stoličková kapacita –24 miest + sezónne 24
Turistická ubytovňa – ubytovanie v podkroví
Ubytovacia kapacita: 4 izby – 12 lôžok
1 800 tis. Sk
• Turistická ubytovňa - 12 lôžok
200 tis. Sk
• Potraviny, pohostinstvo – 24 stoličiek
Predpokladaný náklad:
2 000 tis. Sk
6.
Bufet s terasou pri moste - novostavba
Stoličková kapacita –24 miest
Navrhované parkovisko: 20 áut
• Bufet - 15 lôžok
• Parkovisko – 20 áut
Predpokladaný náklad:
1 200 tis. Sk
480 tis. Sk
1 680 tis. Sk
83
7.
Obnovenie mostnej drevenej konštrukcie s rekonštrukciou kamenného
mostného telesa – dobová prekrytá drevená lávka - novostavba
Atrakcia pre deti – rekonštrukcia baníckej železničky v dĺžke 60 m
Predpokladaný náklad:
2 600 tis. Sk
3.1.3. Rekreačné stredisko Hnilčík - Bindt
I.etapa (2003 - 2006):
1.
Penzión* Bindt (novostavba)
Plocha areálu (pozemku): cca 900 m2
Zastavaná plocha penziónu: 180 m2
Lôžková kapacita: 10 lôžok
Na prízemí recepcia, spoločenská miestnosť
Doplnkové služby: altánok s krbom
Navrhované parkovisko: 3 miesta
• Penzión - 10 lôžok
• Parkovisko – 3 autá
Predpokladaný náklad:
3 700 tis. Sk
72 tis. Sk
3 772 tis. Sk
2.
Lahôdky, bufet (rekonštrukcia)
Rekonštrukcia bývalých potravín v centálnej polohe osady Bindt
Stoličková kapacita –12 miest + 24 sezónne
Predpokladaný náklad:
1 600 tis. Sk
3.
Penzión* Bindt (rekonštrukcia bývalej školy )
Zastavaná plocha penziónu: 180 m2
Lôžková kapacita: 20 lôžok
Na prízemí recepcia s telefónnym automatom, spoločenská miestnosť
Doplnkové služby: altánok s krbom, posilňovňa
Navrhované parkovisko: 3 miesta
7 400 tis. Sk
• Penzión - 20 lôžok
72 tis. Sk
• Parkovisko – 3 autá
Predpokladaný náklad:
7 472 tis. Sk
4.
Prístrešok (novostavba)
Drevostavba , zastavaná plocha 24 m2
Predpokladaný náklad:
300 tis. Sk
3.1.4. Hnilčík - Cechy, Štolvek
I.etapa (2003 - 2006):
1.
Penzión**, Cechy
Ubytovacia kapacita: 10 lôžok
Stravovacia kapacita: stravovanie pre ubytovaných
Doplnkové služby: altánok s krbom, rybníky s predajom čerstvých rýb
Parkovisko: v areále – 3 autá
84
• Penzión - 10 lôžok
• Parkovisko – 3 autá
Predpokladaný náklad:
2.
3 700 tis. Sk
72 tis. Sk
3 772 tis. Sk
Penzión** (novostavba)
Ubytovacia kapacita: 24 lôžok
Stravovacia kapacita: stravovanie pre ubytovaných
Na prízemí recepcia s telefónnym automatom, spoločenská miestnosť
Navrhované doplnkové služby: sauna, fitnes, volejbalové ihrisko
Parkovisko: v areále – 5 áut
8 900 tis. Sk
• Penzión - 24 lôžok
120 tis. Sk
• Parkovisko – 5 áut
Predpokladaný náklad:
7 472 tis. Sk
3.1.5. Turistická infraštruktúra - mikroregión Hnilčík
I.etapa (2003 - 2006):
1.
Lokálna sieť turistických trás - dĺžka: 10 km
Chodník náučného charakteru ako miestna značkovaná trasa s informačnými
panelmi - celková dĺžka cca 8-10 km, z toho cca 4 km novej trasy
Predpokladaný náklad: - dokumentácia: 20 tis. Sk
- schvaľovací proces: 10 tis. Sk
- realizácia: 10 km x 4 000 Sk = 40 tis. Sk
Predpokladaný náklad:
70 tis. Sk
2.
Lokálna sieť cyklotrás
a) Cyklotrasa Nálepkovo – Hnilčík – Bindt – Zadná dolina – Markušovská
dolina - Markušovce-Olšo, ako prepojenie existujúcej Hnileckej cyklomagistrály
s plánovanou Spišskou cyklomagistrálou - dĺžka 16 km, z toho v katastri obce
Hnilčík cca 7 km
Predpokladaný náklad: - dokumentácia: 20 tis. Sk
- schvaľovací proces: 10 tis. Sk
- realizácia: 16 km x 4 000 Sk = 64 tis. Sk
Predpokladaný náklad:
94 tis. Sk
b) Cyklotrasa z Hnilčíka do časti obce Roztoky - dĺžka 2 km
c) Cyklotrasa od križovatky Bindt smerom na Spišskú Novú Ves po št. ceste s
napojením (ukončením) na Gretli (zelená cyklotur. značka) - dĺžka 5 km
Predpokladaný náklad: - dokumentácia: 20 tis. Sk
- schvaľovací proces: 10 tis. Sk
- realizácia: 7 km x 4 000 Sk = 28 tis. Sk
Predpokladaný náklad:
58 tis. Sk
3.
Turistický informačný systém - umiestnenie informačných tabúl, informačnej
mapy,
Predpokladaný náklad: - 6 panelov x 35 tis. Sk = 210 tis. Sk
-1 panoramatická mapa Mraznica – 60 tis. Sk
Predpokladaný náklad:
270 tis. Sk
4.
Cestný informačný systém - cestné dopravné značenie
85
Predpokladaný náklad:
- dokumentácia: 30 tis. Sk
- schvaľovací proces: 20 tis. Sk
- 10 panelov x 5 tis. Sk = 50 tis. Sk
Predpokladaný náklad:
100 tis. Sk
86
87
88
89
90
91
92
93
3.2.
Predpokladaná návratnosť vybraných zariadení cestovného ruchu
Pri predpokladaných tržbách sme vychádzali z plánovaných aktivít projektu:
a) Lyžiarsky areál Mraznica
Zjazdové trate - predpokladané náklady na mechanické zasnežovanie
zjazdovej trate
VLEKY
Pri predpokladanej zimnej sezóne v mesiacoch november, december, január a
február (4 mesiace) sme rozlišovali cenu lístka pre deti a dospelých v pracovných
dňoch a cez víkend. Cena bude stanovená pre lyžovanie na obidvoch trasách A aj
LV.
deti, študenti a
dôchodcovia
150
180
80
90
dospelí
cena za lístok
celodenný v pracovných dňoch
celodenný cez víkend
poldenný v pracovných dňoch
poldenný cez víkend
Počet dní
prevádzky v roku
88 pracovných dní
(4 mesiace)
32 víkendových dní
(4 mesiace)
poldenný lístok prac. dni
poldenný lístok víkend
Spolu za sezónu
350
400
180
200
Počet
Tržby/deň v Sk
osôb
cena
cena
dospelí
tržba
deti
tržba
za 1deň
lístka
lístka
200
150
350
350
250
400
150
100
180
250
200
200
Predpokladané výnosy a náklady
/údaje v tis. Sk/
Rok
1
tržby za predaj vl. výrobkov
12416
a služieb
spotreba materiálu
400
spotreba energie
3000
služby
1500
mzdové náklady
800
náklady na soc.
300
zabezpečenie
dane a poplatky
100
odpisy
1104
ostatné prevádzkové
300
náklady
52500
Počet
Tržby v Sk
dní
50
150 7500
88
5280000
100000 100
180 18000
32
3776000
18000
50
80 4000
88
1936000
40000
50
90 4500
32
1424000
120 12416000
2
3
4
5
6
7
12416 12416 12416 12416 12416 12416
400
3000
1500
800
300
400
3000
1500
800
300
400
3000
1500
800
300
400
3000
1500
800
300
400
3000
1500
800
300
400
3000
1500
800
300
100
2270
300
100
2270
300
100
2270
300
100
2270
300
100
2270
300
100
2270
300
94
HV pred zdanením
daň 29%
Zisk
4912
1424
3488
3746
1086
2660
3746
1086
2660
3746
1086
2660
3746
1086
2660
3746
1086
2660
3746
1086
2660
Predpokladaná návratnosť investície
/údaje v tis. Sk/
rok
1
2
3
4
5
6
7
Tržby
12 416 12 416 12 416 12 416 12 416 12 416 12 416
Náklady
7 504 8 670 8 670 8 670 8 670 8 670 8 670
Zisk
3 488 2 660 2 660 2 660 2 660 2 660 2 660
Odpisy
1104 2270 2270 2270 2270 2270 2270
Vlastné zdroje spolu
4 592 4 930 4 930 4 930 4 930 4 930 4 930
kumulatív
4 592 9 521 14 451 19 381 24 310 29 240 34 169
Predpokladané investície vo výške 29,9 mil. Sk na mechanické zasnežovanie
zjazdovej trate v lyžiarskom areáli Mraznica sa vrátia po viac ako 6-tich rokoch.
HOTEL MRAZNICA, ROZTOKY – MRAZNICA**
Predpokladá sa rekonštrukcia a modernizácia objektu s ubytovacou kapacitou
90 lôžok, stravovacou kapacitou v reštaurácii 60 stoličiek, v kaviarni 60 stoličiek a
bare 36 stoličiek.
Tržby ubytovania sú prepočítané podľa počtu lôžok so započítaním rôznej
vyťaženosti v sezóne a mimo sezóny. Cena za lôžko na 1 osobu a noc v sezóne
bude 600,- Sk, mimo sezóny bude táto cena 400,- Sk.
Stravovacie služby budú ponúkané nielen ubytovaným hosťom, ale aj iným
návštevníkom oblasti.
Kaviareň a bar budú otvorené pre všetkých návštevníkov.
Tržby ubytovania
Rok
Obdobie
Dni
Počet Vyťaže - Počet
Mesačný
Cena
v mes. lôžok nosť
nocľahov
príjem
sezóna
30
1. rok mimo
30
Spolu za rok
sezóna
30
2. rok mimo
30
Spolu za rok
sezóna
30
3. rok mimo
30
Spolu za rok
Počet Príjem za
mes. obdobie
90
90
60%
20%
1620 600
540 400
972000
216000
5
7
90
90
75%
25%
2025 600
675 400
1215000
270000
5
7
90
90
80%
30%
2160 600
810 400
1296000
324000
5
7
4860000
1512000
6372000
6075000
1890000
7965000
6480000
2268000
8748000
Tržby reštaurácie
Rok
Obdobie
Počet
Počet
Dni
Vyťažestolistravnív mes.
nosť
čiek
kov
Cena
Mesačný
príjem
Počet Príjem za
mes. obdobie
95
sezóna
30
1. rok mimo
30
Spolu za rok
sezóna
30
2. rok mimo
30
Spolu za rok
sezóna
30
3. rok mimo
30
Spolu za rok
60
60
80%
30%
1440 200
540 200
288000
108000
5
7
60
60
85%
30%
1530 200
540 200
306000
108000
5
7
60
60
90%
30%
1620 250
540 200
405000
108000
5
7
1440000
756000
2196000
1530000
756000
2286000
2025000
756000
2781000
Tržby kaviarne, baru
Rok
Obdobie
Počet
Počet
Dni
Vyťažestolinávštevv mes.
nosť
čiek
níkov
sezóna
30
1. rok mimo
30
Spolu za rok
sezóna
30
2. rok mimo
30
Spolu za rok
sezóna
30
3. rok mimo
30
Spolu za rok
Cena
Mesačný
príjem
Počet Príjem za
mes. obdobie
96
96
50%
15%
1440 200
432 150
288000
64800
5
7
96
96
60%
20%
1728 200
576 150
345600
86400
5
7
96
96
70%
25%
2016 200
720 150
403200
108000
5
7
Predpokladané výnosy a náklady
/údaje v tis. Sk/
Rok
1
tržby za predaj vl. výrobkov
10462
a služieb
spotreba materiálu
1600
spotreba energie
300
služby
300
mzdové náklady
1200
náklady na sociálne
480
zabezpečenie
dane a poplatky
100
odpisy
747
ostatné prevádzkové
150
náklady
2
3
4
5
1440000
453600
1893600
1728000
604800
2332800
2016000
756000
2772000
6
7
12584 14301 14301 14301 14301 14301
1800
400
350
1300
2200
500
400
1400
2200
500
400
1400
2200
500
400
1400
2200
500
400
1400
2200
500
400
1400
520
560
560
560
560
560
100
1245
100
1245
100
1245
100
1245
100
1245
100
1245
200
250
250
250
250
250
HV pred zdanením
5585 6669 7646 7646 7646 7646 7646
daň 29%
1620 1934 2217 2217 2217 2217 2217
Zisk
3965 4735 5429 5429 5429 5429 5429
Predpokladaná návratnosť investície
/údaje v tis. Sk/
rok
1
2
3
4
5
6
7
Tržby
10 462 12 584 14 301 14 301 14 301 14 301 14 301
Náklady
4 877 5 915 6 655 6 655 6 655 6 655 6 655
96
Zisk
Odpisy
3 965 4 735 5 429 5 429 5 429 5 429 5 429
747 1245 1245 1245 1245 1245 1245
Vlastné zdroje spolu
kumulatív
4 712 5 980 6 674 6 674 6 674 6 674 6 674
4 712 10 692 17 366 24 040 30 713 37 387 44 061
Predpokladaná návratnosť investície vo výške 49,8 mil. Sk na rekonštrukciu a
modernizáciu ubytovania, reštaurácie, kaviarne a baru hotela Mraznica** je takmer
8 rokov.
b) Roztoky – Domky
REŠTAURÁCIA – SALAŠ, Roztoky – Domky
Tržby reštaurácie – SALAŠ sú počítané na základe predpokladaného počtu
podaných jedál (resp. nápojov) v období sezóny – mesiace jún. júl. august,
december a január a v období mimo sezóny. Reštaurácia bude mať kapacitu 40
stoličiek, v období letnej sezóny ďalších 20 stoličiek na terase a bude zameraná na
podávanie špecialít spišskej kuchyne.
Priemerná tržba za jednu návštevu v sezóne je predpokladaná vo výške 350,- Sk
a mimo sezóny vo výške 250,- Sk.
Reštaurácia SALAŠ, Roztoky – Domky
Rok
Obdobie
Počet
Dni
Vyťažestoliv mes.
nosť
čiek
sezóna
30
terasa
30
1. rok
mimo
30
Spolu za rok
sezóna
30
terasa
30
2. rok
mimo
30
Spolu za rok
sezóna
30
terasa
30
3. rok
mimo
30
Spolu za rok
Počet
návštevníkov
Cena
Mesačný
príjem
Počet Príjem za
mes. obdobie
40
20
40
100%
60%
40%
1200 350
360 350
480 250
420000
126000
120000
5
3
7
40
20
40
150%
70%
50%
1800 350
420 350
600 250
630000
147000
150000
5
3
7
40
20
40
180%
80%
50%
2160 350
480 350
600 250
756000
168000
150000
5
3
7
Predpokladané výnosy a náklady
/údaje v tis. Sk/
Rok
1
2
tržby za predaj vl. výrobkov
3318 4641
a služieb
spotreba materiálu
1330 1860
spotreba energie
200
250
2100000
378000
840000
3318000
3150000
441000
1050000
4641000
3780000
504000
1050000
5334000
3
4
5
6
7
5334
5334
5334
5334
5334
2150
300
2150
300
2150
300
2150
300
2150
300
97
služby
mzdové náklady
náklady na sociálne
zabezpečenie
dane a poplatky
odpisy
ostatné prevádzkové
náklady
150
500
200
600
250
700
250
700
250
700
250
700
250
700
200
240
280
280
280
280
280
50
123
50
205
50
205
50
205
50
205
50
205
50
205
50
60
80
80
80
80
80
HV pred zdanením
daň 29%
Zisk
715
207
508
1176
341
835
1319
383
936
1319
383
936
1319
383
936
1319
383
936
1319
383
936
Predpokladaná návratnosť investície
/údaje v tis. Sk/
rok
1
2
3
4
5
6
7
Tržby
3 318 4 641 5 334 5 334 5 334 5 334 5 334
Náklady
2 603 3 465 4 015 4 015 4 015 4 015 4 015
Zisk
508
835
936
936
936
936
936
Odpisy
123
205
205
205
205
205
205
Vlastné zdroje spolu
kumulatív
631 1 040 1 141 1 141 1 141 1 141 1 141
631 1 671 2 812 3 954 5 095 6 237 7 378
Predpokladaná návratnosť investície vo výške 8,22 mil. Sk na novostavbu
reštaurácie Salaš, Roztoky - Domky spolu s doplnkovými službami a parkoviskom je
8 rokov.
c) Hnilčík
RYBÁRSKY DOM **, HORNÝ HNILČÍK REŠTAURÁCIA
Tržby reštaurácie – RYBÁRSKY DOM** sú počítané na základe
predpokladaného počtu podaných jedál (resp. nápojov) v období sezóny – mesiace
jún. júl. august, december a január a v období mimo sezóny. Reštaurácia bude
v areále rybníka a bude mať kapacitu 60 stoličiek. V období letnej sezóny sa kapacita
zvýši o ďalších 20 stoličiek na terase. Reštaurácia bude zameraná na podávanie
rybárskych špecialít.
Priemerná tržba za jednu návštevu v sezóne je predpokladaná vo výške 350,Sk a mimo sezóny vo výške 250,- Sk.
Tržby reštaurácie
Rok
Obdobie
Počet
Počet
Dni
Vyťažestolinávštevv mes.
nosť
čiek
níkov
sezóna
30
terasa
30
1. rok
mimo
30
Spolu za rok
2. rok sezóna
30
Cena
Mesačný
príjem
Počet Príjem za
mes. obdobie
60
20
60
100%
60%
40%
1800 350
360 350
720 250
630000
126000
180000
5
3
7
60
150%
2700 350
945000
5
3150000
378000
1260000
4788000
4725000
98
terasa
30
mimo
30
Spolu za rok
sezóna
30
terasa
30
3. rok
mimo
30
Spolu za rok
20
60
70%
50%
420 350
900 250
147000
225000
3
7
60
20
60
180%
80%
50%
3240 350
480 350
900 250
1134000
168000
225000
5
3
7
Predpokladané výnosy a náklady
/údaje v tis. Sk/
Rok
1
2
tržby za predaj vl. výrobkov
4788 6741
a služieb
spotreba materiálu
1920 2700
spotreba energie
350
400
služby
200
250
mzdové náklady
700
800
náklady na sociálne
280
320
zabezpečenie
dane a poplatky
50
50
odpisy
146
243
ostatné prevádzkové
80
90
náklady
HV pred zdanením
daň 29%
Zisk
1062
308
754
1888
548
1340
441000
1575000
6741000
5670000
504000
1575000
7749000
3
4
5
6
7
7749
7749
7749
7749
7749
3100
450
300
900
3100
450
300
900
3100
450
350
900
3100
450
350
900
3100
450
350
900
360
360
360
360
360
50
243
50
243
50
243
50
243
50
243
100
100
100
100
100
2246
651
1595
2246
651
1595
2196
637
1559
2196
637
1559
2196
637
1559
Predpokladaná návratnosť investície
/údaje v tis. Sk/
rok
1
2
3
4
5
6
7
Tržby
4 788 6 741 7 749 7 749 7 749 7 749 7 749
Náklady
3 726 4 853 5 503 5 503 5 553 5 553 5 553
Zisk
754 1 340 1 595 1 595 1 559 1 559 1 559
Odpisy
146
243
243
243
243
243
243
Vlastné zdroje spolu
900 1 583 1 838 1 838 1 802 1 802 1 802
kumulatív
900 2 484 4 321 6 159 7 961 9 763 11 565
Predpokladaná návratnosť investície vo výške 9,72 mil. Sk na novostavbu
reštaurácie Rybársky dom**, Horný Hnilčík spolu s parkoviskom je 6 rokov.
PENZIÓN** - NOVOSTAVBA
Kapacita novostavby penziónu** bude 20 lôžok. Ako doplnkové služby sú
plánované posilovňa, sauna, altánok a predaj živých rýb.
Tržby ubytovania sú prepočítané podľa počtu lôžok so započítaním rôznej
vyťaženosti v sezóne a mimo sezóny. Cena za lôžko v sezóne bude 500,- Sk za 1
osobu a noc a mimo sezóny bude táto cena 400,- Sk.
99
Tržby ubytovania
Rok
Obdobie
Dni
Počet Vyťaže- Počet
Mesačný
Cena
v mes. lôžok nosť
nocľahov
príjem
sezóna
30
1. rok mimo
30
Spolu za rok
sezóna
30
2. rok mimo
30
Spolu za rok
sezóna
30
3. rok mimo
30
Spolu za rok
20
20
75%
20%
450
120
500
400
225000
48000
5
7
20
20
80%
25%
480
150
500
400
240000
60000
5
7
20
20
85%
30%
510
180
500
400
255000
72000
5
7
Predpokladané výnosy a náklady
/údaje v tis. Sk/
Rok
1
2
tržby za predaj vl. výrobkov
1461 1620
a služieb
spotreba materiálu
150
160
spotreba energie
100
100
služby
100
100
mzdové náklady
300
350
náklady na sociálne
120
140
zabezpečenie
dane a poplatky
50
50
odpisy
90
150
ostatné prevádzkové
40
50
náklady
HV pred zdanením
daň 29%
Zisk
Počet Príjem za
mes. obdobie
511
148
363
520
151
369
1125000
336000
1461000
1200000
420000
1620000
1275000
504000
1779000
3
4
5
6
7
1779
1779
1779
1779
1779
170
120
100
400
170
120
100
400
170
120
100
400
170
120
100
400
170
120
100
400
160
160
160
160
160
50
150
50
50
150
50
50
150
50
50
150
50
50
150
50
579
168
411
579
168
411
579
168
411
579
168
411
579
168
411
Predpokladaná návratnosť investície
/údaje v tis. Sk/
rok
1
2
3
4
5
6
7
Tržby
1 461 1 620 1 779 1 779 1 779 1 779 1 779
Náklady
950 1 100 1 200 1 200 1 200 1 200 1 200
Zisk
363
369
411
411
411
411
411
Odpisy
90
150
150
150
150
150
150
Vlastné zdroje spolu
kumulatív
453
453
519
561
561
561
561
561
972 1 533 2 094 2 655 3 216 3 777
Predpokladaná návratnosť investície vo výške 6 mil. Sk na novostavbu Penziónu **
je viac ako 10 rokov.
100
TURISTICKÁ UBYTOVŇA**, HORNÝ HNILČÍK
Rekonštrukciou bývalého zariadenia CVČ vznikne turistická ubytovňa**
s kapacitou 40 lôžok. Pre ubytovaných hostí bude zabezpečené stravovanie. Pre
poskytovanie doplnkových služieb bude vybudovaný tenisový kurt, detské ihrisko,
park, altánok. Rekonštrukcia si vyžaduje úpravu prístupových ciest, parkoviska,
terénu a oplotenia areálu.
Pri výpočte tržieb ubytovania sme vychádzali z rozdelenia roku na obdobie sezóny
a mimo sezóny. V sezóne bude cena za lôžko na 1 osobu a noc 300,- Sk, mimo
sezóny bude táto cena 250,- Sk. Ako obdobie sezóny sme počítali mesiace jún, júl,
august a december, január a február.
Stravovanie bude poskytované pre ubytovaných hostí, preto sme pri výpočte tržieb
vychádzali z predpokladu, že nie všetci ubytovaní hostia budú mať záujem o
stravovanie v ubytovni. Preto bola počítaná nižšia vyťaženosť ako pri ubytovaní.
Cena je stanovená za polpenziu (raňajky, večera). Pri poskytovaní celodennej stravy
bude táto cena vyššia.
Tržby ubytovania
Rok
Obdobie
Dni
Počet Vyťaže- Počet
Mesačný
Cena
v mes. lôžok nosť
nocľahov
príjem
sezóna
30
1. rok mimo
30
Spolu za rok
sezóna
30
2. rok mimo
30
Spolu za rok
sezóna
30
3. rok mimo
30
Spolu za rok
Počet Príjem za
mes. obdobie
40
40
70%
20%
840
240
300
250
252000
60000
6
6
40
40
75%
25%
900
300
300
250
270000
75000
6
6
40
40
80%
30%
960
360
300
250
288000
90000
6
6
1512000
360000
1872000
1620000
450000
2070000
1728000
540000
2268000
Tržby stravovania
Rok
Obdobie
Počet
Počet
Dni
Vyťažestolinávštevv mes.
nosť
čiek
níkov
sezóna
30
1. rok mimo
30
Spolu za rok
sezóna
30
2. rok mimo
30
Spolu za rok
sezóna
30
3. rok mimo
30
Spolu za rok
Cena
Mesačný
príjem
Počet Príjem za
mes. obdobie
40
40
60%
15%
720
180
250
200
180000
36000
6
6
40
40
60%
20%
720
240
250
200
180000
48000
6
6
40
40
70%
25%
840
300
250
200
210000
60000
6
6
1080000
216000
1296000
1080000
288000
1368000
1260000
360000
1620000
101
Predpokladané výnosy a náklady
/údaje v tis. Sk/
Rok
1
2
tržby za predaj vl. výrobkov
3168 3438
a služieb
spotreba materiálu
600
650
spotreba energie
200
250
služby
100
120
mzdové náklady
600
700
náklady na sociálne
240
280
zabezpečenie
dane a poplatky
50
50
odpisy
183
305
ostatné prevádzkové
90
80
náklady
HV pred zdanením
daň 29%
Zisk
1115
323
792
993
288
705
3
4
5
6
7
3888
3888
3888
3888
3888
750
300
150
800
750
300
150
800
750
300
150
800
750
300
150
800
750
300
150
800
320
320
320
320
320
50
305
50
305
50
305
50
305
50
305
100
100
100
100
100
1113
323
790
1113
323
790
1113
323
790
1113
323
790
1113
323
790
Predpokladaná návratnosť investície
/údaje v tis. Sk/
rok
1
2
3
4
5
6
7
Tržby
3 168 3 438 3 888 3 888 3 888 3 888 3 888
Náklady
2 053 2 445 2 775 2 775 2 775 2 775 2 775
Zisk
792
705
790
790
790
790
790
Odpisy
183
305
305
305
305
305
305
Vlastné zdroje spolu
kumulatív
975 1 010 1 095 1 095 1 095 1 095 1 095
975 1 985 3 080 4 175 5 270 6 366 7 461
Predpokladaná návratnosť investície vo výške 12,2 mil. Sk na rekonštrukciu objektu
na turistickú ubytovňu, úpravu okolia a vybudovanie doplnkových služieb je viac ako
10 rokov.
4.
Rámec opatrení vlády
Podpora regionálneho rozvoja a cestovného ruchu ako významného zdroja
pracovných príležitostí je v Európskej únii považovaná za jeden zo základných
prvkov politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Jej cieľom je trvalo odstraňovať
príčiny hospodárskych a sociálnych rozdielov v rozvoji jednotlivých regiónov
a napomáhať postupnému vyrovnávaniu rozdielov v ekonomickej sile regiónov
a v životnej úrovni ich obyvateľov. Štrukturálna a regionálna politika by mala byť
dlhodobo cieľovo zameraná na vytváranie predpokladov pre racionálne využívanie
zdrojov a harmonické usporiadanie všetkých hospodárskych i sociálnych funkcií
sídiel a regiónov, vyvážený hospodársky a sociálny rozvoj, ako aj ekologickú
rovnováhu územia a ochranu životného prostredia. Slovenská republika ako budúci
člen sa plne pripravuje na realizáciu politiky ekonomickej a sociálnej súdržnosti
102
V Slovenskej republike verejná správa pôsobí a bude naďalej pôsobiť
v tzv. oddelenom modeli (štátna správa a nezávislá územná
a miestna
samospráva). Vzťahy medzi orgánmi štátu, krajskou samosprávou, obcami
a podnikateľskými a mimovládnymi organizáciami sa budú riadiť na báze
vzájomnej spolupráce (princíp partnerstva).
Vzhľadom na kultúrno-historický a prírodný potenciál celého územia
Slovenska je podpora rozvoja cestovného ruchu oblasťou, ktorá si vyžaduje
dlhodobú a sústavnú pozornosť tak zo strany ústrednej štátnej správy, samosprávy,
podnikateľských subjektov, záujmových zväzov a a rozvojových združení.
Existujúci systém podpory rozvoja cestovného ruchu prechádza zásadnými
transformačnými zmenami a konkrétne sa premieta v troch základných oblastiach:
v oblasti legislatívy,
v oblasti inštitucionálnej podpory
v oblasti podporných programov pre rozvoj podnikania i cestovného ruchu
V zmysle zákonov súvisiacich s procesom decentralizácie a modernizácie
verejnej správy prešla od 1. januára 2002 časť kompetencií z orgánov štátnej správy
na samosprávnu úroveň. Týka sa to i kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja
a v rámci neho aj rozvoja cestovného ruchu.
4.1.
Oblasť legislatívy
V tejto časti sú uvedené najdôležitejšie legislatívne normy, ktoré sa týkajú
cestovného ruchu ako takého ako aj právne normy, ktoré majú za cieľ podporu
podnikania a ekonomické oživenie regiónov.
S cieľom zabezpečenia koncepčnej činnosti v cestovnom ruchu Vláda SR na svojom
zasadnutí začiatkom tohoto roka prerokovala a schválila uznesením číslo 185
Národný program rozvoja cestovného ruchu, vrátane súboru opatrení. Následne
tento dokument prerokovala aj národná rada SR. Z jej uznesenia číslo 1336
vyplynulo zriadenie Spoločnej komisie pre CR NR SR, ako aj požiadavka na
predloženie návrhu na zriadenie Národného úradu pre cestovný ruch SR ako
ústredného orgánu štátnej správy s účinnosťou od 1. januára 2002. Porada
ekonomických ministrov však neodporučila tento úrad zriadiť kvôli nedostatku
finančných zdrojov.
Národný program určil plnenie opatrení ako napr. prijatie zákona o združeniach
cestovného ruchu, ako aj o komplexnom systéme financovania odvetvia, novelizáciu
vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 125/1995 Z. z. o kategorizácii ubytovacích
a stravovacích zariadení, vypracovanie a schválenie Regionalizácie cestovného
ruchu ako základného rezortného marketingového dokumentu.
Z legislatívnych noriem, platných na území SR, sú dôležité v oblasti cestovného
ruchu najmä tieto:
Zákon č. 281/2001 Z.z. zo 14.6.2001 o zájazdoch, podmienkach podnikania
cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje niektoré podmienky
podnikania v cestovnom ruchu a vzťahuje sa na služby poskytované
prevádzkovateľmi cestovných kancelárií a prevádzkovateľmi cestovných agentúr.
Cieľom zákona je predovšetkým ochrana zákazníkov cestovných kancelárií. Zákon
nadobudol účinnosť 1. októbra 2001.
Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 419/2001 Z.z. zo dňa 17. septembra
2001, ktorou sa upravuje kategorizácia ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na
103
ich zaraďovanie do tried. Kategorizácia sa vzťahuje na podnikateľov, poskytujúcich
ubytovanie na základe živnostenského oprávnenia. Vyhláška nadobudla účinnosť 1.
novembra 2001.
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
noviel a doplnkov, posledná novela z. č. 279/2001 Z.z., na základe ktorej bola
pohostinská činnosť a výroba pekárskych a cukrárskych výrobkov zaradená medzi
remeselné živnosti, prevádzkovanie cestovnej kancelárie, cestovnej agentúry, výkon
sprievodcu cestovného ruchu, masérske služby, poskytovanie ubytovacích služieb
v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností medzi viazané
živnosti a prevádzkovanie zmenárne medzi koncesované živnosti. Živnosť
sprievodca cestovného ruchu a masérske služby môžu vykonávať iba osoby
s osobitnou odbornou spôsobilosťou.
Zákon č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení zákona NR SR č. 358/2000 Z.z.,
zákona NR SR č. 385/2000 Z.z., zákona č. 154/2001 Z.z., zákona č. 381/2001 Z.z.
v znení §48 – Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely, kde v odseku 3 sa
hovorí o tom, že sumu zodpovedajúcu 1 % zaplatenej dane, ktorá nie je nižšia ako
20,- Sk daňovník môže poskytnúť prijímateľovi, ktorým je – občianske združenie,
nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne
prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácia
s medzinárodným prvkom a Slovenský Červený kríž. V odseku 4 tohto paragrafu je
ďalej rozvedené, že podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ak
predmetom jeho činnosti sú – rozvoj a ochrana duchovných hodnôt, ochrana
ľudských práv, ochrana a tvorba životného prostredia, ochrana a podpora zdravia
a vzdelávania, podpora športu detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutých,
poskytovanie sociálnej pomoci a zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt.
Paragraf 34 tohto zákona – Položky odpočítateľné od základu dane v odseku 2
hovorí o tom, že od základu dane možno odpočítať daňovú stratu, ktorá vznikla
najviac v troch zdaňovacích obdobiach bezprostredne predchádzajúcich obdobiu,
v ktorom vykázal po tejto strate /úhrne strát/ kladný základ dane, a to rovnomerne
počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach za
podmienky, že suma rovnajúca sa odpočítavanej daňovej strate bude preinvestovaná
na obstaranie hmotného investičného majetku do skončenia tretieho zdaňovacieho
obdobia, v ktorom je uplatňovaný odpočet pomernej časti straty.
Paragraf 35 tohto zákona – Úľavy na dani a paragraf 35a hovoria o možnostiach
využitia daňového úveru pre subjekty, podnikajúce na území SR s cieľom podpory
prílevu zahraničných investícií na Slovensko.
Zákon o štátnej pomoci 231/99 Z.z., ktorý bol novelizovaný zákonom č. 434/2001 umožňuje v okresoch podľa stanovených kritérií na výšku nezamestnanosti,
poskytnúť štátnu pomoc malým podnikateľom pri obstarávaní hmotného (do výšky 50
% oprávnených nákladov) a nehmotného (25 % oprávnených nákladov) investičného
majetku, pričom celková výška pomoci nesmie byť vyššia ako 3 mil. Sk.
Zákon č. 416/2001 Z.z. o prechode pôsobností z orgánov štátnej správy na obce
a na vyššie územné celky na úseku cestovného ruchu ustanovil nasledovný prechod
kompetencií:
Na úrovni obce (§2 písm.l zákona) prechádzajú pôsobnosti na úseku cestovného
ruchu:
vypracúvanie programov CR
koordinovanie spolupráce právnických osôb vo veciach cestovného ruchu
104
Bližšie špecifikovanú pôsobnosť a činnosť obcí a miest v oblasti cestovného
ruchu možno charakterizovať do budúcnosti nasledovne. Obec na všestranný rozvoj
a zabezpečenie potrieb jeho obyvateľov pre výkon samosprávy najmä:
a/
zriaďuje miestne združenia cestovného ruchu
b/
vyberá daň za lôžko za turistu a prenocovaný deň
c/
sústreďuje štatistické údaje za cestovný ruch v obci
d/
zabezpečuje výchovu miestneho obyvateľstva k cestovnému ruchu ako prvku
predstavujúceho pozitívny vplyv na celkový vývoj obce
Mestá a obce v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. v znení zákona č. 453/2001 Z.z.
o obecnom zriadení, môžu spolupracovať na základe zmluvy uzavretej za účelom
uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti, na základe zmluvy o zriadení
združenia obcí, alebo zriadením, resp. založením právnickej osoby. Predmetom
činnosti združenia obcí, ako právnickej osoby, môže byť okrem iného aj miestny
cestovný ruch, pričom svojou činnosťou združenie obcí napomáha vytvárať
podmienky na plnenie úloh obcí, ako aj úloh vyššieho územného celku.
Zákon č. 453/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú
sa niektoré zákony v tretej časti – Spolupráca obcí v § 20a až § 20f, ktorá rieši formy
a zásady spolupráce obcí za účelom uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti na
základe zmluvy o zriadení združenia.
Podľa § 4 Zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov
(zákon o samosprávnych krajoch) samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa
stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Pritom
najmä (na úseku regionálneho rozvoja):
a)
zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického
a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja,
b)
vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja,
c)
účelne využíva miestne ľudské, prírodné a iné zdroje,
d)
vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme
zabezpečenia potrieb obyvateľov samosprávneho kraja a rozvoja
samosprávneho kraja,
e)
zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové
organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov,
f)
spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického
rozvoja obcí,
g)
podieľa sa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území
samosprávneho kraja,
h)
rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov,
i)
vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi.
Podľa § 5 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon
o samosprávnych krajoch) samosprávny kraj môže v rozsahu svojej pôsobnosti
spolupracovať s územnými a správnymi
celkami alebo s úradmi iných štátov
vykonávajúcimi regionálne funkcie.
Na základe § 16 zákona č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja
samosprávny kraj na všeobecný rozvoj svojho územia a zabezpečenie potrieb jeho
obyvateľov pri výkone samosprávy najmä:
105
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
vypracúva, schvaľuje a pravidelne vyhodnocuje plnenie programu
hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja územia samosprávneho kraja,
prípadne jeho častí, podieľa sa na ich uskutočňovaní a pravidelne
vyhodnocuje jeho plnenie,
vypracúva
regionálny
operačný
program
v spolupráci
s ďalšími
samosprávnymi krajmi, vytvárajúcimi štatistickú územnú jednotku na úrovni
druhého stupňa, podieľa sa na jeho uskutočňovaní a pravidelne vyhodnocuje
jeho plnenie,
spolupracuje s ministerstvom a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy
na príprave národného plánu, na príprave sektorových operačných programov,
spolupracuje s príslušným ústredným orgánom štátnej správy a s ostatnými
sociálno-ekonomickými partnermi; podieľa sa na pravidelnom vyhodnocovaní
ich plnenia,
zabezpečuje trvalo udržateľný hospodársky rozvoj a sociálny rozvoj na území
samosprávneho kraja,
obstaráva a schvaľuje jednotlivé rozvojové projekty regionálneho charakteru,
podieľa sa na ich uskutočňovaní a vyhodnocuje ich plnenie, vykonáva vlastnú
investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť,
vypracúva, schvaľuje a vyhodnocuje plnenie jednotlivých programov
medzinárodnej spolupráce na regionálnej úrovni
a podieľa sa na ich
uskutočňovaní,
pravidelne monitoruje a hodnotí rozvoj územia samosprávneho kraja
a pravidelne vypracúva správy o hospodárskom rozvoji a sociálnom rozvoji
samosprávneho kraja,
zabezpečuje prostriedky v rozsahu svojej pôsobnosti na odstraňovanie
nežiadúcich rozdielov na území samosprávneho kraja,
zabezpečuje vzájomnú spoluprácu s ďalšími samosprávnymi krajmi a rozvoj
spolupráce s územnými celkami alebo s orgánmi iných štátov vykonávajúcimi
regionálne funkcie pri výkone samosprávy,
môže zriaďovať právnické osoby na podporu regionálneho rozvoja územia
samosprávneho kraja, najmä agentúry pre regionálny rozvoj,
vedie evidenciu programov hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja
samosprávneho kraja a obcí,
plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými zákonmi.
V nadväznosti na vyššie citované zákony a ich ustanovenia Košický
samosprávny kraj v priebehu letných mesiacov roka 2002 vypracoval Program
hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja. Na jeho
vypracovaní sa podieľali pracovníci oddelenia regionálneho rozvoja KSK, ktorí svoje
návrhy modifikovali a upravili do konečnej verzie po konzultáciách s odbornou
verejnosťou, zastúpenou predstaviteľmi regionálnych rozvojových agentúr, BIC
a RPIC, SOPK, Živnostenskej komory a reprezentantov tretieho sektora.
Výsledkom dokumentu, ktorý momentálne podlieha schvaľovaciemu konaniu, je
materiál, ktorý poskytuje rámec rozvojovým aktivitám v Košickom kraji
v nasledujúcom období.
Tento program na zabezpečenie rozvojových zámerov definoval 6 globálnych
cieľov, a to:
1.
Znižovanie zaťaženosti životného prostredia
2.
Výrazné zvýšenie odvetvovej a priestorovej diverzifikácie priemyslu
3.
Významné zvýšenie ekonomickej aktivity malého a stredného podnikania
z domácich zdrojov, dôraz na znižovanie nezamestnanosti
4.
Dobudovanie infraštruktúry
106
5.
6.
Významné posilnenie všetkých druhov spolupráce
Rozvoj vidieka a poľnohospodárstva
Tieto globálne ciele boli rozpracované na podrobné špecifické ciele, opatrenia
a úlohy na zabezpečenie ich dosiahnutia.
Aj keď oblasť cestovného ruchu a jeho potenciálny rozvoj sa prakticky dotýka
každého globálneho cieľa, najvýznamnejšej pozornosti sa mu dostalo v rámci
globálneho cieľa 3, ktorý okrem iných definoval oblasť cestovného ruchu ako
špecifický cieľ č. 3, cez ktorý by sa mali realizovať nasledovné opatrenia:
podpora vstupu investícií v záujme stabilizácie a vytvárania pracovných miest
podpora tvorby produktov cestovného ruchu, rozvoj ľudských zdrojov
a zvyšovanie úrovne poskytovaných služieb
podpora rozvoja služieb so zameraním na malé a stredné podnikanie,
zvýšenie uplatnenia informačných technológií
podpora súkromných marketingových, odbytových a poradenských aktivít
v oblasti cestovného ruchu
podpora vytvárania pracovných miest
Podrobné informácie o Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja
Košického samosprávneho kraja sú na web stránke KSK www.kosice-region.sk.
V súčasnom období kompetentní pracovníci pracujú v spolupráci s odborníkmi
z oblasti regionálneho rozvoja na ROP Slovensko východ jednotlivé sektorové
operačné plány.
4.2.
Oblasť inštitucionálnej podpory
Národná úroveň - V súvislosti s transponovaním celej potrebnej legislatívy
Európskej únie do práva Slovenskej republiky sa stáva kľúčovou otázkou schopnosť
garantovať implementáciu acquis communitaire a jej vymáhateľnosť. Je preto
potrebné posilniť administratívne kapacity v oblasti regionálneho rozvoja s cieľom
efektívne využívať programy zo štrukurálnych fondov EÚ.
Regionálny rozvoj je od 1.12.1999 v kompetencii Ministerstva výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Ministerstvo spolupracuje s ostatnými
ústrednými orgánmi štátnej správy. V roku 1999 bol zriadený orgán pre všeobecnú
koordináciu regionálneho rozvoja - Rada vlády SR pre regionálnu politiku pod
vedením podpredsedu vlády SR pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj.
Podpredsedom Rady je minister výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Medziministerské prepojenie je zabezpečené tiež prostredníctvom Prípravného
výboru pre štrukturálne fondy EÚ. Hlavnou úlohou tohto výboru je zabezpečenie
úspešnej prípravy Slovenska na efektívne využívanie finančných prostriedkov zo
štrukturálnych fondov.
Dôležitým inštitútom pôsobiacim v oblasti štrukturálnej regionálnej politiky na
Slovensku je Monitorovací výbor pre Rámec podpory spoločenstva. Jeho úlohou je
prezentovať verejný záujem o sociálno-ekonomickú súdržnosť v rámci Slovenskej
republiky. Prerokúva a odporúča na schválenie Národný rozvojový plán Slovenskej
republiky, regionálne operačné programy a sektorové operačné programy pred ich
predložením na rokovanie vlády SR. Ďalej monitoruje plnenie cieľov a priorít týchto
plánov a programov. Prerokúva a odporúča vláde SR na schválenie výročné
a záverečné správy o plnení určených cieľov a tiež prerokúva návrhy na zmenu
obsahu národného plánu a operačných programov.
Výbor tvoria zástupcovia štátnej správy, samosprávy, podnikateľskej sféry
a neziskového sektora. Môže mať maximálne 50 členov a jeho štruktúra je
107
vytvorená pomerne v zmysle princípu partnerstva a s vyváženou participáciou
mužov a žien. Momentálne má 32 členov. Výbor bude doplnený aj o zástupcov
samosprávnych krajov (po dvoch z každého samosprávneho kraja).
V rámci MVaRR SR bola zriadená 1. júna 2001 Implementačná agentúra
regionálneho rozvoja (Agentúra na podporu regionálneho rozvoja – v zmysle
zákona o podpore regionálneho rozvoja). Plní úlohy implementačnej agentúry pre
PHARE - hospodársku a sociálnu súdržnosť a PHARE – cezhraničnú spoluprácu. Po
vstupe SR do EÚ bude plniť úlohy platobnej agentúry pre Európsky fond
regionálneho rozvoja v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1260/1999.
Pripravuje sa zriadenie "Manažérskeho, konzultačného a poradenského ebusiness centra, a.s." Centrum prevezme odbornú gesciu za praktické školenie,
budovanie a využitie e-business v ekonomike SR, vrátane vydávania a registrovania
certifikátov pre bezpečný elektronický obchod. Výsledkom činnosti centra by malo
byť zníženie zaostávania firiem voči štátom V4 a EÚ pri využívaní progresívnych ebusiness technológií a tým vytvorenie podmienok rastu konkurenčnej schopnosti
firiem SR voči EÚ a svetu. Ďalej pomáhať firmám pri výbere efektívnych e-business
riešení a tieto individuálne prispôsobovať na konkrétne podmienky SR. V súčasnosti
je v štádiu zrodu.
Krajská úroveň - Košický samosprávny kraj (KSK) má na výkon
kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja zriadený odbor regionálneho rozvoja,
v rámci ktorého pôsobia referáty analýz, prognóz a programov regionálneho rozvoja,
referát manažmentu a cestovného ruchu, referát územného plánovania. KSK zriadil
sieť územných pracovísk KSK v Spišskej Novej Vsi, Rožňave, Michalovciach.
Za účelom podpory rozvoja regiónov a ich ekonomického oživenia sú na
Slovensku vytvorené odborné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú regionálnym rozvojom
ako takým, podporou podnikania a samozrejme aj rozvojom cestovného ruchu.
Keďže ide o pomerne značný počet inštitúcií so širokým záberom činnosti, v tejto
časti je uvedená len stručná charakteristika týchto inštitúcií, pričom je uvedený
kontakt, kde je možné získať viac informácií a ďalšie poznatky o realizovaných
a pripravovaných podporných programoch.
Inštitúcie zodpovedné za realizáciu regionálnej
cestovného ruchu
politiky a politiky
Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) – bola zriadená v r. 1995
s cieľom vykonávať marketing, propagačné a informačné pôsobenie v záujme
rozvoja cestovného ruchu Slovenska, vykonávať oficiálne zastúpenie v zahraničí.
Základným poslaním agentúry je úsilie o rast aktívneho zahraničného cestovného
ruchu z hľadiska počtu účastníkov a ekonomických prínosov, vytváranie pozitívneho
imidžu Slovenska v zahraničí ako cieľovej krajiny cestovného ruchu, zvyšovanie
účasti obyvateľstva na domácom cestovnom ruchu, poskytovanie marketingových
poznatkov zo zahraničia a iných dôležitých informácií subjektom cestovného ruchu,
profesijným združeniam a zväzom cestovného ruchu, regiónom, orgánom štátnej
správy a samosprávy.
SACR svoje poslanie zabezpečuje marketingovou a propagačnou činnosťou
doma i v zahraničí, pričom využíva rôzne formy, ako je:
oficiálna účasť a propagácia Slovenska na vybraných výstavách a veľtrhoch
cestovného ruchu formou národného stánku Slovenska
108
-
samostatné prezentácie Slovenska ako cieľovej krajiny cestovného ruchu
workshopy, pracovné stretnutia slovenských a zahraničných podnikateľských
subjektov cestovného ruchu
tlačové konferencie v zahraničí
distribúcia informačných a propagačných materiálov
šírenie informácií prostredníctvom internetu
spolupráca v medzinárodných organizáciách cestovného ruchu
SACR na domácom trhu spolupracuje s regiónmi a strediskami cestovného
ruchu a tiež s nasledovnými združeniami:
Slovenská asociácia cestovných kancelárií
Zväz hotelov a reštaurácií SR
Asociácia informačných centier Slovenska
Združenie lanoviek a vlekov – LAVEX
Zväz kúpeľov a žriediel SR
Slovenský zväz vidieckeho turizmu a agroturizmu
Slovenský cykloklub
SACR je členom nasledovných medzinárodných organizácií:
ASTA American Society of Travel Agents
CEETB Central and Eastern Europe Travel Board
CECTA Central European Countries Travel Association
ETC European Travel Commission
RDA Internationaler Bustouristik Verband e.V.
Kontakt:
Slovenská agentúra pre cestovný ruch
Nám. Ľ. Štúra 1
974 05 Banská Bystrica
tel.: 048/4136146
http://www.slovakiatourism.sk/
SZVTA - Slovenský zväz vidieckeho turizmu a agroturizmu – združuje
právnické a fyzické osoby, ktoré sú spôsobilé poskytovať služby v rámci cestovného
ruchu na vidieku. Zväz zastupuje záujmy podnikateľov vo vidieckom turizme a
v agroturizme. SZVTA je členom Európskeho zväzu vidieckeho turizmu a dovoleniek
na roľníckych dvoroch, so sídlom v Štrasburgu.
Kontakt:
Slovenský zväz vidieckeho turizmu a agroturizmu
Dobrovičova 12
812 66 Bratislava
tel.: 02/59266333
Slovensko-švajčiarske združenie pre rozvoj cestovného ruchu – bolo
založené v r. 1994. Hlavným cieľom združenia je ďalšie vzdelávanie v manažmente
cestovného ruchu prostredníctvom domácich odborníkov za podpory švajčiarskeho
know -how. Činnosť združenia tvorí:
vzdelávanie pracovníkov podnikov cestovného ruchu a hotelierstva, štátnej
správy a samosprávy, regionálnych a miestnych združení cestovného ruchu
poradenská a publikačná činnosť
sprostredkovanie praxe v zariadeniach cestovného ruchu vo Švajčiarsku
Kontakt: Slovensko-švajčiarske združenie pre rozvoj cestovného ruchu
109
Tajovského ul. 10
974 00 Banská Bystrica
tel.: 048/4152782
AICES – Asociácia informačných centier Slovenska – bola založená v r.
1994 ako dobrovoľné, nepolitické záujmové združenie fyzických a právnických osôb
pôsobiacich v oblasti informácií a cestovného ruchu. Asociácia vznikla na ochranu
práv a oprávnených záujmov informačných centier Slovenska, na podporu a
skvalitňovanie ich činnosti s cieľom propagovať Slovensko v záujme rozvoja
domáceho a aktívneho cestovného ruchu.
Kontakt:
Asociácia informačných centier Slovenska
Námestie mieru 1
031 01 Liptovský Mikuláš
tel.: 044/5514449
http://www.infoslovak.sk/
SACK – Slovenská asociácia cestovných kancelárií – bola založená v r.
1991. Združuje cestovné kancelárie so sídlom na území SR a ďalšie fyzické a
právnické osoby, ktoré sú aktívne na trhu cestovného ruchu. Zastupuje a presadzuje
záujmy svojich členov vo vzťahu k orgánom štátnej správy a samosprávy, je členom
Svetovej federácie národných asociácií cestovných kancelárií – FUAAV/UFTAA,
zabezpečuje spoločnú propagáciu na tuzemských a medzinárodných podujatiach,
vydáva mesačník Aktuality pre členov.
Kontakt:
Slovenská asociácia cestovných kancelárií
Bajkalská 25
821 01 Bratislava
tel.: 02/53419058
e-mail: [email protected]
ARVI - Agentúra pre rozvoj vidieka – je príspevková, nezisková organizácia,
ktorej poslaním je podporovať aktivity trvalo udržateľného, vyváženého sociálnoekonomického rozvoja vidieckych sídiel, tvorbu zamestnanosti a dodatočných
príjmov pre vidiecke obyvateľstvo, pomáhať obciam pripravovať a realizovať projekty
v týchto oblastiach a asistovať potencionálnym a existujúcim podnikateľským
subjektom na vidieku v ich činnosti.
Kontakt:
Agentúra pre rozvoj vidieka
Akademická ul. 4
949 01 Nitra
tel.: 037/6537259
http://www.arvi.uvtip.sk/
NARMSP - Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania
– vznikla spoločnou iniciatívou programu Európskej únie PHARE a vlády SR.
Hlavným cieľom agentúry je iniciovať rozvoj a rast existujúcich a novozaložených
malých a stredných podnikov. Agentúra zabezpečuje koordináciu všetkých aktivít na
podporu malého a stredného podnikania v SR, vrátane finančných, na
medzinárodnej, národnej a lokálnej úrovni.
Kontakt:
NARMSP
110
Prievozská 30
821 05 Bratislava
tel.: 02/53417328, 53417333,
http://www.nadsme.sk/
Podnikateľské inovačné centrá /BIC/ a Regionálne poradenské a
informačné centra /RPIC/ -- podporujú hospodársky rozvoj na regionálnej úrovni
prostredníctvom rozvoja malého a stredného podnikania. Ich dominantnou úlohou je
poskytovať komplexné služby pre sektor malých a stredných podnikateľov
v jednotlivých regiónoch Slovenska, v prípade BIC sa aktivity sústreďujú
predovšetkým na podporu podnikateľov s inovatívnym zameraním.
V súčasnosti sieť BIC pozostáva z BIC v Bratislave, Prievidzi, Spišskej Novej Vsi,
Košiciach a Banskej Bystrici. Štruktúru RPIC tvorí 12 centier rovnomerne
rozmiestnených po celom území Slovenska. Činnosť týchto inštitúcií je koordinovaná
Národnou agentúrou pre podporu malého a stredného podnikania.
Kontakt:
BIC Spišská Nová Ves, s.r.o.
Zimná 72
052 01 Spišská Nová Ves
tel.: 053/4426254
SZRB - Slovenská záručná a rozvojová banka – bola založená
Ministerstvom financií v r. 1991. Je štátnym peňažným ústavom s osobitným
poslaním zameraným na podporu financovania malých a stredných podnikateľov.
Jedinečnosť postavenia SZRB v systéme podpory malého a stredného podnikania
spočíva v poskytovaní bankových záruk na bankové úvery, čím podstatne znižuje
riziko komerčných bánk a umožňuje podnikateľovi realizovať podnikateľský zámer.
Ďalšou formou podpory je poskytovanie nenávratných finančných príspevkov na
úhradu časti úrokov alebo časti oprávnených nákladov, t.j. nákladov vynaložených na
investičnú časť projektu /Program podpory rozvoja cestovného ruchu SR č. 5/ a
poskytovanie úverov pre malých a stredných podnikateľov.
Kontakt:
SZRB
Štefánikova 27
814 99 Bratislava
tel.: 02/57292111
http://www.szrb.sk/
SARIO - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu je akciová
spoločnosť, poskytujúca komplexné poradenské a investorské služby. Jej hlavnou
úlohou je podporovať vstup zahraničného kapitálu na Slovensko a vytvárať
v zahraničí pozitívny obraz o Slovensku ako krajiny s atraktívnym investičným
prostredím.
Kontakt:
SARIO
Drieňová 3
821 01 Bratislava
tel.: 02/48209311
http://www.sario.sk/
SOPK – Slovenská obchodná a priemyselná komora bola zriadená
zákonom SNR č. 9/192 Zb. ako verejnoprávna inštitúcia. Členmi komory sú právnické
111
a fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť okrem odvetvia
poľnohospodárstva a potravinárstva. SOPK zastupuje a koordinuje spoločné záujmy
svojich členov v podnikateľskej činnosti v tuzemsku i zahraničí, poskytuje im služby.
Na Slovensku funguje sieť regionálnych komôr.
Kontakt:
Úrad SOPK
Gorkého 9
816 03 Bratislava
tel.: 02/54433291
http://www.sopk.sk/
regionálna kancelária: Kancelária SOPK Spišská Nová Ves
Letná 49
052 01 Spišská Nová Ves
tel.: 053/4423920
Integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr SR – na strednom
Spiši pôsobí Spišská regionálna rozvojová agentúra (SRRA), ktorá pripravuje a
koordinuje programy a projekty regionálneho rozvoja na Spiši.
Kontakt:
SRRA
Štefánikovo námestie č.5
052 01 Spišská Nová Ves
tel.: 053/4411429
http://www.srra.sk/
OBEO – Obchodno-ekonomické oddelenia pri zastupiteľských úradoch SR
v zahraničí. Obchodní radcovia napomáhajú pri nadväzovaní kontaktov
a obchodných stykov, získavajú pre firmy zo SR cenné informácie o trhu v danom
teritóriu, prípadne informujú miestne podnikateľské kruhy o investičných
a obchodných príležitostiach na Slovensku. Taktiež sa zapájajú aktívne do rôznych
propagačných akcií a výstav. V súčasnosti má SR sieť 55 obchodných radcov v 47
krajinách. Informácie a kontakty na konkrétne OBEO možno získať na Ministerstve
hospodárstva SR, na sekcii dvojstranných obchodných vzťahov, na tel. č. 02/4854
2113
4.3.
Oblasť podporných programov pre rozvoj podnikania
Po vstupe do EÚ
Vypracovanie Národného rozvojového plánu pre obdobie rokov 2004 - 2006 je
jedným z kľúčových krokov v príprave Slovenska na implementáciu štrukturálnych
fondov v súvislosti s očakávaným pristúpením SR do EÚ v roku 2002.
Kvôli prehľadu uvádzame základné informácie o štrukturálnych fondoch
v zmysle úprav ich čerpania po prijatí Agendy 2000:
Po roku 2000 bol počet cieľov štrukturálnych fondov zredukovaný na tri ciele:
Cieľ 1. Zníženie zaostávania v rozvoji (týka sa najmä regiónov, kde úroveň
HDP na obyvateľa nedosahuje 75 % priemeru HDP EÚ – teda aj všetkých regiónov
Slovenska na úrovni NUTS II okrem Bratislavy)
Cieľ 2 Podpora rekvalifikácie na nové pracovné zaradenie, ktorá sa týka
priemyselných zón, vidieckych oblastí, oblastí závislých na rybolove a krízových
mestských štvrtí
Cieľ 3. Nová stratégia zlepšovania ľudských zdrojov nad rámec cieľa 1, úzko
112
spojená s národnými plánmi zamestnanosti, takisto slúži ako referenčný rámec pre
všetky aktivity v prospech rozvoja ľudských zdrojov.
Štrukturálne fondy sú nasledovné (finančná alokácia na roky 2000 – 2006
je 195 mld. Euro):
A/ Európsky fond regionálneho rozvoja, ktorý financuje (pre regióny
spadajúce pod cieľ 1. a 2)
investície do výroby (spojené s tvorbou/udržaním pracovných miest)
investície do infraštruktúry
rozvoj vnútorného potenciálu
technická podpora
B/ Európsky fond sociálneho rozvoja, ktorý financuje rozvoj ľudských
zdrojov a podporu zamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce, rovnosti možností
v prístupe na trh práce, odborného vzdelávania a pod.
C/ Európsky poľnohospodársky garančný a vyrovnávací fond, ktorý je
zameraný na podporu rozvoja vidieka a poľnohospodárstva, na prispôsobovanie sa
poľnohospodárskych štruktúr
D/ Finančný nástroj na vyrovnávanie v rybolove
Okrem štrukturálnych fondov bude ako nástroj financovania slúžiť Kohézny
fond, ktorý sa bude využívať na financovanie projektov životného prostredia
a dopravnej infraštruktúry v krajinách s priemerom HDP na obyvateľa nižším ako 90
% priemeru EÚ.
V súčasnom období v rámci podpory rozvoja podnikania majú slovenské
podnikateľské subjekty možnosť využívať finančné prostriedky plynúce z rozvojových
predvstupových fondov EÚ (Phare, SAPARD a ISPA) určené na program pomoci
kandidátskym krajinám na prístup do EÚ.
Bližšie informácie nájdete na webovskej stránke úradu vlády:
http://www.vlada.gov.sk/phare/
Okrem predvstupových fondov EÚ sú v súčasnosti k dispozícií na Slovensku
aj ďalšie podporné programy v oblasti rozvoja cestovného ruchu a podpory
podnikania, ktoré spravujú úrady práce, Ministerstvo hospodárstva a ďalšie inštitúcie.
Podporné programy úradov práce
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR prostredníctvom krajských
a okresných úradov práce zabezpečuje politiku trhu práce v SR uplatňovaním
vhodných nástrojov hospodárskej a sociálnej politiky.
Zdrojom financovania politiky trhu práce je Národný úrad práce. Finančné
prostriedky v ňom sa rozdeľujú na pasívnu politiku trhu práce (podpora
v nezamestnanosti) a na aktívnu politiku trhu práce, ktorá vychádza z koncepcie
rozvoja každého regiónu.
Podnikatelia a záujemcovia o podnikanie, ktorí spĺňajú svojím podnikateľským
zámerom regionálne potreby, môžu požiadať o nasledovnú finančnú podporu:
a)
podpora vytvárania nových pracovných miest
Na vytvorenie nového pracovného miesta môže okresný úrad práce poskytnúť
nenávratný príspevok, ak nové pracovné miesto vytvára:
občan na prevádzkovanie alebo na vykonávanie samostatnej zárobkovej
činnosti
113
Evidovanému nezamestnanému alebo občanovi, ktorí začne na základe
dohody s OÚP prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a nie
je zamestnancom, môže OÚP poskytnúť príspevok najviac vo výške 200 tis. Sk, ak
bude prevádzkovať alebo vykonávať túto činnosť po dobu 2 rokov. Príspevok sa
môže použiť na úhradu nákladov na obstaranie hnuteľných alebo nehnuteľných vecí,
potrebných na dohodnuté pracovné miesto alebo úhradu nájomného za prenajaté
priestory alebo pozemky potrebné pre samozamestnanie, alebo na splácanie úrokov
z pôžičiek,
zamestnávateľ:
pre evidovaného nezamestnaného
pre absolventa školy alebo pre mladistvého
pre evidovaného nezamestnaného prijatého na verejnoprospešné práce
pre dlhodobo nezamestnaného prijatého na verejnoprospešné práce
b)
-
podpora zamestnávania osobitných skupín občanov
dlhodobo nezamestnaní,
občan starší ako 50 rokov veku,
občan po uplynutí obdobia poberania rodičovského príspevku,
občan ohrozený stratou zamestnania v dôsledku znižovania úrovne
zamestnanosti jeho zamestnávateľom,
príspevok na zriadenie a prevádzku chránenej dielne a chráneného pracoviska
4.4.
Program podpory rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike
Cieľom Programu podpory rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike č.
5 je formou poskytovania nenávratných finančných príspevkov prispieť k zvýšeniu
kvality, rozsahu a k zlepšeniu štruktúry ponuky služieb cestovného ruchu
v Slovenskej republike.
Program vyhlasuje Ministerstvo hospodárstva SR. Vykonávateľom Programu
je Slovenská záručná a rozvojová banka.
Podpora z programu je určená pre malých a stredných podnikateľov, ktorí:
podnikajú v odvetví cestovného ruchu v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného
zákonníka č.513/1991 Z. z. a v znení neskorších predpisov
sú prevádzkovateľmi podporovaného zariadenia a
je predpoklad
perspektívnosti ich činnosti v predmetnom zariadení
zamestnávajú v čase podania žiadosti menej ako 50 zamestnancov (malý
podnikateľ) alebo menej ako 250 zamestnancov (stredný podnikateľ )
sú ekonomicky nezávislí
neprekračujú limit stanovený príslušnými kritériami § 10 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci.
Štátna pomoc má charakter dotácie poskytnutej formou nenávratného
finančného príspevku po preukázaní oprávnených nákladov použitých v zmysle
zamerania projektov stanoveného v Programe. Oprávnenými nákladmi sa pre
účely Programu rozumie cena obstarania hmotného investičného majetku podľa
definície v Zákone o účtovníctve č. 563/1991 Z. z.
Výška finančného príspevku môže byť najviac vo výške 25 % oprávnených nákladov.
Štátna pomoc je určená pre podnikateľov, ktorí výstavbou nových alebo
rekonštrukciou a modernizáciou starších objektov vytvoria na území Slovenskej
republiky minimálne jednu z nasledovných aktivít:
ubytovacie zariadenie alebo kemping zaradený do kategórie a triedy v zmysle
platnej kategorizácie okrem ubytovania v súkromí; možné je akceptovať
114
-
-
-
-
ubytovanie
v súkromí nachádzajúce sa v objekte kultúrnej pamiatky
zapísanej v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.
stravovacie zariadenie zaradené do kategórie a skupiny (v zmysle platnej
kategorizácie), ktoré sa nachádza priamo v objekte ubytovacieho zariadenia ,
alebo samostatné zariadenie v mieste sústredeného pohybu turistov; zo
štátnej pomoci je vylúčené odbytové stredisko kategórie bufet a projekty
zamerané prevažne na zábavnú funkciu (varieté, nočný bar, kasíno, herňa
a pod.),
doplnkové služby pri ubytovacom zariadení alebo na mieste sústredeného
pohybu turistov, ktorými sa skvalitní a zatraktívni ponuka služieb (športovorekreačné a kultúrno-spoločenské zariadenia, požičovne športových potrieb,
úschovne batožín,
bazény, sauny , posilovne, vodné tobogany, ihriská,
detské kútiky a pod.),
technické a technologické vybavenie prírodných a termálnych kúpalísk ako
aj kúpalísk a plavární vo významných turistických lokalitách, parková
úprava, parkoviská, verejné hygienické zariadenia v objektoch a areáloch
cestovného ruchu,
osobné horské dopravné zariadenie, systém mechanického zasnežovania
lyžiarskych tratí, nákup mechanizmov na úpravu zjazdových a bežeckých
lyžiarskych tratí, príp. doplnková vybavenosť lyžiarskeho strediska (ski servis,
hygienické zariadenia a pod.).
O poskytnutí a výške finančného príspevku rozhoduje Komisia pre cestovný
ruch zložená zo zástupcov MH SR, Ministerstva životného prostredia SR a SZRB.
4.5.
Program štátnej
nezamestnanosti
pomoci
na
rozvoj
okresov
s vysokou
mierou
Účelom programu je poskytnutie štátnej pomoci formou dotácie na
hospodársky rozvoj podľa §4 ods.1 písm. a) a §6 ods.1 zákona 231/1999 Z.z. o
štátnej pomoci pre štrukturálne postihnuté a ekonomicky slabé okresy s vysokou
mierou nezamestnanosti v súlade s Integrovaným plánom regionálneho a sociálneho
rozvoja (uznesenie vlády SR č.923 zo dňa 27.10.1999 ) a napomáhať malým
podnikateľom.
Poskytovateľom štátnej pomoci je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky (ďalej len “poskytovateľ”).
Príjemcom podpory sú malí podnikatelia - fyzické alebo právnické osoby registrovaní na území vybraných štrukturálne postihnutých a v ekonomicky slabých
okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti, ktorí podnikajú v zmysle Obchodného
zákonníka, pričom sa vychádza zo zákona o štátnej pomoci.
Podmienky poskytnutia štátnej pomoci
Štátna pomoc sa poskytuje vo forme dotácie na realizáciu projektu, ktorý
zabezpečuje vytvorenie minimálne dvoch nových pracovných miest na dobu päť
rokov na projekty realizované vo vybraných štrukturálne postihnutých a ekonomicky
slabých okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti.
Celková výška poskytnutej štátnej pomoci nesmie byť vyššia ako 3 mil. Sk
a u jednotlivého podnikateľa súhrnne nesmie prekročiť v prepočte 100 000 EURO
v priebehu troch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov.
Štátna pomoc sa môže poskytnúť do 50% oprávnených nákladov, ak v rámci týchto
investícií podnikateľ obstaráva hmotný investičný majetok, a do 25% oprávnených
nákladov na obstaranie nehmotného investičného majetku.
115
Bližšie informácie o štátnom programe nájdete na webovskej stránke Ministerstva
výstavby a regionálneho rozvoja SR:
http://www.build.gov.sk
Ďalšie programy
Program obnovy dediny
Gestorským rezortom je MZP SR a je charakterizovaný ako proces aktivít
prispievajúcich ku skrášleniu a zlepšeniu prostredia na dedinách.
Viac o programe na stránke www.lifeenv.gov.sk
Podporný úverový program,
ktorý realizuje Národná agentúra pre malé a stredné podnikanie, je zameraný na
malé a stredné podniky, čím je vytvorený priestor aj na podporu v oblasti CR.
Podpora vidieckej turistiky a agroturistiky,
ktorú realizuje MP SR je viazaná na poľnohospodársku výrobu žiadateľov.
Informácie na www.mpsr.sk
4.6.
Novopripravované grantové schémy v rámci predvstupovej pomoci
Phare pre rok 2003
4.6.1. Grantová schéma Cestovný ruch
Grantová schéma cestovného ruchu má posilniť operačné a riadiace kapacity
za účelom dosiahnutia efektívneho využívania predstupových nástrojov a neskôr
štrukturálnych fondov.
Rozpočet: 5.2 MEUR (3 MEUR Phare + 2.2 MEUR spolufinancovanie)
Aktivity:
(A.1) Podpora malých a stredných podnikov v oblasti rozvoja cestovného ruchu:
výstavba nových ubytovacích zariadení;
rekonštrukcia a zvýšenie kapacít existujúcich ubytovacích zariadení so
zvýšením ich štandardu;
výstavba alebo prestavba reštaurácií a podobných zariadení, ktoré poskytujú
služby hlavne pre domácich a zahraničných turistov;
príprava turistických atrakcií.
(A.2) Podpora aktivít lokálnych a regionálnych združení cestovného ruchu
informačné letáky a brožúry;
informačné kampane;
marketingové analýzy a stratégie;
organizovanie školení;
participácia na veľtrhoch cestovného ruchu;
propagačné brožúry, CD-ROMs, reklama v médiách.
Prínosy grantovej schémy:
podporiť miestne iniciatívy a tvorbu nových pracovných miest v prioritných
regiónoch, kde sú podmienky pre rozvoj cestovného ruchu
pomôže zvýšiť kvalitu cestovného ruchu
Žiadatelia:
Žiadateľmi o grant môžu byť malí a strední podnikatelia v sektore cestovného
ruchu (pre aktivitu A.1) a lokálne a regionálne združenia cestovného ruchu,
neziskové organizácie, ktoré majú koordinačnú úlohu v cestovnom ruchu (pre aktivitu
A.2)
-
116
4.6.2. Grantová schéma Regionálny rozvoj
Hlavným cieľom tejto grantovej schémy, ktorá bude v gescii Ministerstva
výstavby a regionálneho rozvoja SR je podpora dynamiky regionálneho rozvoja
a vytvorenie administratívnych kapacít, ktoré budú v budúcnosti potrebné pre
úspešnú implementáciu štrukturálnych fondov.
Rozpočet: 4 MEUR (3 MEUR Phare + 1.277 MEUR spolufinancovanie)
Aktivity:
Predpokladané aktivity, ktoré budú financované touto grantovou schémou je
možné zhrnúť do 4 kategórií:
Kategória (A): Stratégie a partnerstvá
vypracovanie miestnych a regionálnych stratégií a plánu činností, ktoré s tým
súvisia,
vytvorenie informačného systému, prostredníctvom ktorého si budú môcť
verejné inštitúcie vymieňať informácie, skúsenosti a overené metódy,
zhrnutie a analyzovanie dát, ktoré sú k dispozícii na miestnej a regionálnej
úrovni, za účelom zadefinovania problémov a príležitostí,
stretnutia, školenia, semináre, študijné návštevy a výmeny v rámci hodnotenia
súčasnej situácie a budovania partnerstiev na základe spoločných projektov.
Kategória (B): Miestne rozvojové organizácie
podpora riadenia v rámci organizácií, vrátane finančného plánovania
a kontroly, rozvoj podnikateľských plánov, založenie a podpora Riadiacich
výborov, tréningové kurzy na podnikateľské plánovanie a s tým spojené
manažérske zručnosti,
vytvorenie siete, prostredníctvom ktorej by si organizácie vymieňali informácie,
skúsenosti a overené metódy ,
vytvorenie sietí medzi miestnymi orgánmi, združeniami podnikateľov,
obchodnými úniami, miestnymi rozvojovými združeniami, finančnými
inštitúciami, decentralizovanými orgánmi centrálnej verejnej administratívy.
Rozvíjanie spojení medzi existujúcou sieťou verejných orgánov, miestnych
samospráv a regionálnych organizácií (Informačné centrá cestovného ruchu,
Združenia miest a obcí atď.) ,
tréningové kurzy a školenia zamerané na prípravu projektov vo vzťahu
k dostupným finančným prostriedkom,
rozvíjanie marketingových stratégií pre lokálne a regionálne partnerstvá
zamerané na vnútorný a vonkajší obchod. Aktivity obsahujú uskutočnenie
marketingových auditov v regiónoch, formuláciu marketingových cieľov
a akčných plánov, rozvíjanie regionálnej identity prostredníctvom publikácií
a internetových stránok.
Kategória(C): Príprava projektov:
príprava štúdie realizovateľnosti pre dôležité
s požadovanou technickou dokumentáciou ,
vykonanie analýzy dopadu na životné prostredie,
príprava obchodných plánov a auditov,
príprava dokumentácie pre verejnú súťaž .
infraštruktúrne
Kategória(D): Lokálne významná infraštruktúra:
obstaranie vybavenia pre kancelárie, informačné a poradenské centrá,
obnova opustených verejných budov a priestranstiev,
projekty
117
-
-
-
-
rozvoj miestnych ciest a verejnej dopravy v rámci kompetencií orgánov na
úrovni NUTS IV a NUTS V,
zlepšenie miestnych zdrojov pitnej vody,
čističky odpadových vôd.
Prínosy grantovej schémy:
prispeje k napĺňaniu Národného plánu regionálneho rozvoja, tým že sa
podporia regionálne aktivity a ich prínos do prípravy regionálnych stratégií,
zriadia sa inštitúcie finančného manažmentu a zadefinujú sa kontrolné
procedúry, ktoré budú tvoriť základ pre riadenie budúcich operačných
programov financovaných z prostriedkov ERDF,
podporí technickú prípravu projektov, ktoré môžu byť v budúcnosti financované
cez štrukturálne fondy, čiže vytvorí sa tzv. „project pipeline“ (zásobník
projektov) pre tieto fondy.
Žiadatelia:
žiadateľ musí byť nezisková organizácia, ako napríklad obecný alebo mestský
úrad, obchodná komora, združenie miest a obcí, alebo mimovládna
organizácia.
4.6.3. Grantová schéma Ľudské zdroje
Úloha grantovej schémy bude predovšetkým podporovať flexibilitu trhu práce
a podpora odborných tréningov a ďalšieho vzdelávania aj v oblasti cestovného ruchu.
Zvláštny dôraz sa kladie na to, aby bola v projekte zahrnutá rómska problematika
a problematika rovnakých príležitostí.
Rozpočet: 3.75 MEUR (3 MEUR Phare + 0.75 MEUR spolufinancovanie)
Aktivity:
Budú zamerané na nasledujúce skupiny:
nezamestnaní mladí ľudia vo veku 15- 29 rokov;
dlhodobo nezamestnaní;
ženy;
registrovaní nezamestnaní vo veku 45- 59 rokov;
telesne postihnutí;
sociálne vylúčení.
Predpokladané aktivity, ktoré budú financované prostredníctvom tejto
grantovej schémy možno zhrnúť do troch skupín:
1.
Stratégie a plány na rozvoj ľudských zdrojov na regionálnej a miestnej úrovni
Príprava miestnych a regionálnych stratégií pre rozvoj ľudských zdrojov
Stretnutia, školenia, semináre, študijné návštevy a výmeny v rámci
hodnotenia súčasnej situácie a budovania partnerstiev na základe
spoločných projektov
2.
Projekty, ktoré sa budú zameriavať na zvýšenie flexibility pracovného trhu
Aktivity, ktoré budú mať preventívny charakter, ako sú konzultačné
služby, poradenstvo v kariére, ohodnotenie zručností jednotlivca,
hľadanie zamestnania na internete a pod.
3.
Projekty, ktoré sa budú zameriavať na zvýšenie kvalifikácie pracovníkov
prostredníctvom zvyšovania vzdelania
Aktivity na podporu celoživotného vzdelávania alebo rekvalifikácie
Príprava školení alebo tréningových aktivít
118
Prínosy grantovej schémy:
Podporí koordináciu a spoluprácu na regionálnej a miestnej úrovni v rámci
prípravy stratégií pre rozvoj ľudských zdrojov
Podporí miestne iniciatívy a tvorbu partnerstiev v procese plánovania a
implementácie
Pomôže zvýšiť flexibilitu pracovného trhu
Zlepší kvalitu práce a možnosti zamestnať sa
Žiadatelia:
Žiadateľ musí byť nezisková organizácia, ako napríklad obecný alebo mestský úrad,
obchodná komora, združenie miest a obcí, alebo mimovládna organizácia.
4.6.4. Grantová schéma Priemysel
Základným cieľom tejto grantovej schémy je zvýšiť konkurencieschopnosť
slovenského hospodárstva v rámci prístupového procesu, čo sa má dosiahnuť
nárastom
počtu
podnikov
schopných
produkovať
vysoko
kvalitné
výrobky, technológie a takisto vyškoliť štruktúry na centrálnej a regionálnej úrovni
schopné využívať štrukturálne fondy pre podobné aktivity v budúcnosti .
Vzhľadom k tomu, že táto schéma sa priamo nedotýka cestovného ruchu, nebudeme
sa jej na tomto mieste venovať. Informácie o nej budú na stránke MVaRR SR
www.build.gov.sk
Rozpočet : 3.95 MEUR (3.2 MEUR Phare + 0.75 MEUR spolufinancovanie)
Žiadateľ musí byť súkromná organizácia.
Proces implementácie:
V prípade, že budú grantové schémy schválené Riadiacim výborom Phare
v Bruseli, za implementáciu grantových schém preberá zodpovednosť Agentúra na
podporu regionálneho rozvoja na MVRR SR, ktorá sa riadi Praktickou príručkou
Phare, Ispa, Sapard (Practical Guide to Phare, Ispa and
Sapard contract
procedures).
Z grantových schém bude možné získať podporu po podpísaní Finančného
memoranda Národného programu Phare koncom roku 2002. Projekty sa môžu
podávať po vyhlásení výzvy (call for proposal). Zverejnenie výzvy na predkladanie
projektov možno očakávať začiatkom roku 2003.
Agentúra na podporu regionálneho rozvoja bude zároveň prijímať a predbežne
posudzovať žiadosti, ktoré bude následne predkladať špeciálnej Hodnotiacej komisii,
ktorá bude vytvorená pre zabezpečenie plynulého, objektívneho a efektívneho
výberu projektov a implementácie grantovej schémy a v rámci nej poskytnutých
grantov.
Hodnotiaca komisia bude vytvorená na princípe partnerstva a jej členmi budú
predstavitelia ministerstiev, zástupcovia regionálnych samospráv a mimovládnych
organizácií.
Od uverejnenia výzvy budú mať žiadatelia minimálne 60 dní na predloženie
projektov. Hodnotiaca komisia na základe bodového hodnotenia jednotlivých
projektov rozhoduje o udelení grantu. Rozhodnutie hodnotiacej komisie o zamietnutí
žiadosti, resp. o nepridelení grantu má konečnú platnosť.
Predpokladaná
implementácia projektov bude prebiehať v druhej polovici roka 2003 a v priebehu
roku 2004.
119
5.
Vhodné technológie
Výber vhodných technológií turistického priemyslu, používaných pri realizácii
investičných projektových zámerov cestovného ruchu, musí vždy vychádzať
z daných a aktuálnych noriem a z poskytovaného produktu.
Tieto sú jedným
z kľúčových nástrojov dosiahnutia strategických cieľov a realizácie plánovaných
aktivít.
V cestovnom ruchu, najmä vo výstavbe a prevádzkovaní hotelov a reštaurácií,
v minulom období Slovensko za vyspelým turistickým svetom zaostávalo. Bolo to
spôsobené najmä:
charakterom dopytu s pomerne nízkou náročnosťou väčšiny návštevníkov na
kvalitu;
rigidnou štátnou reguláciou noriem, ktoré neprihliadali alebo len s veľkým
omeškaním reagovali na svetové trendy;
obmedzovaním viacsektorovosti a konkurencieschopnosti v tejto sfére
podnikania a súčasne uplatňovaním uniformity služieb a jednotných štátnych
cenníkov;
nedostatočným záujmom o rozširovanie zahraničných trhov cestovného
ruchu.
Všetky vyššie uvedené slabé stránky, ako aj mnoho ďalších, sa v plnej miere
prejavili v prechodnom období na trhovú ekonomiku.
Úlohou noriem je zabezpečiť, aby pri realizácii jednotlivých zámerov
podnikateľských subjektov v CR boli uplatňované také technológie, metódy
a spôsoby, aby boli v najväčšej možnej miere dosiahnuté maximálne výkony, tržby,
zisk, minimálne náklady pri čo najúplnejšiom uspokojení požiadaviek hostí, aby bola
zabezpečená konkurencieschopnosť a dobrý imidž poskytovateľa služieb za
dodržiania princípov trvalej udržateľnosti , ekologických limitov a limitov ochrany
životného prostredia.
5. 1. Normy všeobecného charakteru
V sektore cestovného ruchu v tomto chápaní ide o normatívy, ktoré usmerňujú a
regulujú podnikanie v pohostinstve a ubytovacích službách, v prevádzkovaní
športových a kultúrnych aktivít, a v rámci toho:
výstavbu nových, alebo prestavbu už existujúcich zariadení;
dispozičné riešenie objektu;
pracovné procesy v ubytovacom a pohostinskom zariadení, najmä prípravu
produktov a spôsob ich predaja – obsluhy;
informačný systém v zariadeniach a jeho používanie;
systém kontroly kvality služieb a ich výkonov vrátane kontroly plnenia
podnikateľského plánu podniku;
pracovné posty, normy práce a pracovné náplne;
terminológiu, značenie, piktogramy;
systém riadenia, organizačný poriadok, vnútornú komunikáciu a vzťahy;
hygienické podmienky v celom zariadení;
ekologické požiadavky na prevádzku a prostredie;
protipožiarne opatrenia, signalizácia;
protihluková izolácia;
nosiče energií;
dopravné a parkovacie podmienky a vertikálna doprava v objekte;
bezpečnosť pohybu hostí i pracovníkov.
120
Rešpektovanie platných noriem vo vyššie uvedených oblastiach je nevyhnutným
predpokladom získania povolenia na výstavbu a prevádzkovanie zariadení
cestovného ruchu.
Ubytovacie zariadenia vo všeobecnosti možno rozčleniť do dvoch skupín:
a)
hotelové ubytovacie zariadenia s kapacitou viac ako 10 izieb, ktoré poskytujú
komplexný produkt - t.j. ubytovanie, stravovanie a doplnkové služby,
b)
parahotelové ubytovacie zariadenia, ktoré nespĺňajú kritérium 10 izieb a
neposkytujú komplexný produkt hotelového typu.
Ubytovacie zariadenie označené "Hotel" musí spĺňať požiadavky stanovené v
danej krajine a navyše by malo vyhovovať minimálnym požiadavkám, ktoré sú
zakotvené v dokumente Svetovej organizácie cestovného ruchu (WTO) Minimálne
požiadavky na klasifikáciu hotelov a podobných zariadení.
Ubytovacie zariadenia
hotelového typu
parahotelového typu
- hotel
- turistická ubytovňa
- motel
- chatová osada
- botel
- kemping
- penzión
- ubytovanie v súkromí
- prenajaté letné byty (apartmány) alebo domy
Minimálne požiadavky kladené na ubytovacie zariadenie sú nasledovné:
1.
Nie menej ako 10 izieb
2.
Sanitárne a hygienické zariadenia ako pre hostí, tak i pre personál.
3.
Účinná upratovacia a hygienická služba.
4.
Všetok stavebný materiál, nábytok, výzdoba, posteľná bielizeň, obrusy i riad
musia byť v najvyššej kvalite vo vzťahu ku kategórii.
5.
Hotelový personál musí mať kvalifikáciu v súlade s požiadavkami národného
turistického úradu. V rodinných hoteloch, kde niektoré povinnosti vykonávajú
majitelia, musia byť samotní majitelia držiteľmi kvalifikácie, ktorá je uznávaná
národným turistickým úradom a získavaná vzdelávacím kurzom alebo
profesionálnymi skúsenosťami.
6.
Všetky hotely musia vyhovovať technickým podmienkam, ktoré zaručujú
bezpečnosť budovy a ich obyvateľov. Technické a stavebné zariadenia musia
zodpovedať požiadavkám pre núdzové situácie. Príslušné bezpečnostné
podmienky musia byť spoločne stanovené národným turistickým úradom a
kompetentnými vládnymi orgánmi.
7.
Všetky hotely musia spĺňať minimálne normy pohodlia v závislosti od kategórie
vrátane teplej a studenej vody a primeranej klimatizácie, ktorou sa rozumie
príjemná teplota v celom hoteli alebo v jeho časti so zreteľom na kategóriu,
bez ohľadu na systém či zariadenie, ktorým je príjemná teplota dosiahnutá.
8.
Všetky hotely musia mať zdravotnú službu pre prípad rýchlej pomoci.
Citovaný dokument WTO stanovil aj minimálne požiadavky pre jednotlivé
triedy hotelov na zariadenie a na služby s cieľom vytvorenia jednotnej základne.
121
-
-
Hotely možno určovať podľa viacerých kritérií:
podľa doby prevádzky:
celoročné, sezónne
podľa umiestnenia:
mestské, kúpeľné, letiskové, horské, motely, botely
podľa veľkosti: (v Európe)
malé - s počtom od 10 do 100 izieb
stredné - s počtom od 101 do 250 izieb
veľké - s počtom viac ako 251 izieb
podľa určenia:
kongresové, mládežnícke (hostely), biznis hotely, rekreačné, šport-hotely,
apart-hotely a pod.
Z celosvetového hľadiska nebola doposiaľ dosiahnutá dohoda s cieľom
unifikácie kategorizácie a klasifikácie hotelov. Odborníci presadzujú rozdielne názory
na celoplošnú aplikáciu kategorizácie v štáte. Niektorí vychádzajú zo skúseností
krajín s vyspelým cestovným ruchom. V týchto krajinách majú významné zastúpenie
hotely medzinárodných spoločností (reťazcov), pričom je všeobecne známe, že majú
svoju vlastnú kategorizáciu a vo svojich interných manuáloch i precízne stanovenú
klasifikáciu, ktorá obsahuje požiadavky na úroveň poskytovaných služieb v daných
hoteloch a postup, ako tento cieľ dosiahnuť.
5.2.
Normatívne štandardy kategorizácie podnikov v cestovnom ruchu
Najvyššou právnou úpravou v Slovenskej republike tejto súvislosti je
Vyhláška č. 125/1995 Zb. o Kategorizácii pohostinských zariadení, ktorá
normatívnym spôsobom určuje kritériá na zaradenie toho ktorého zariadenia do
určitej kategórie a s tým súvisiace nároky na technické vybavenie a organizáciu
prevádzky. V tejto súvislosti je treba podotknúť, že len časť našich pohostinských a
ubytovacích zariadení je homologizovaná s požiadavkami tejto vyhlášky. Táto
činnosť podnikov a nenaplnila svoje
vyhláška do určitej miery obmedzovala
základné poslanie zabezpečovať kvalitu poskytovaných služieb. Aj tento fakt bol
jedným z dôvodov, prečo bola táto vyhláška po
šiestich rokoch používania
novelizovaná a to s účinnosťou od 1. 11. 2001.
Táto novelizácia bola vypracovaná na základe uznesenia vlády SR č. 185 z 28. 2.
2001. V porovnaní s predchádzajúcim predpisom sa v novej vyhláške vypustili
nepodstatné kvalifikačné znaky, ktorých zabezpečovanie sa ponecháva na príslušné
profesijné zväzy. Klasifikačné znaky potrebné na zaradenie ubytovacieho zariadenia
do príslušnej kategórie a triedy sa zameriavajú na požiadavky týkajúce sa vybavenia
ubytovacích priestorov. Rozsah služieb poskytovaných ubytovacími zariadeniami
hotelového typu je určený formou fakultatívnych znakov – bodov, ktoré musí
ubytovacie zariadenie pre zaradenie splniť. Nová kategorizácia stanovením
minimálnych klasifikačných znakov garantuje ochranu spotrebiteľa bez toho, aby
podstatne zasahovala do podnikania prevádzkovateľov ubytovacích zariadení.
V porovnaní s vyhláškou č. 125/95 Z.z. došlo k týmto podstatným zmenám
z ktorých pre poskytovateľov služieb na Spiši vyplýva najmä:
neupravuje sa kategorizácia pohostinských zariadení;
zúžili sa všeobecné požiadavky na ubytovacie zariadenia i rozsah
klasifikačných znakov v oblasti vybavenosti izieb a objektov pri všetkých
ubytovacích zariadeniach;
hotel triedy**** môže mať kúpeľňu spolu s WC;
v kategórii penzión sa vytvorila trieda ***;
122
-
zaviedol sa pojem fakultatívne znaky a ich bodové vyjadrenie pre ubytovacie
zariadenie hotelového typu, ktoré nahradili časť týkajúcu sa stanovenia druhu
poskytovaných služieb. V novom predpise je možnosť výberu služieb
prevádzkovateľom individuálna v závislosti od charakteru ubytovacieho
zariadenia a požiadaviek klientely;
pre kempingy v triedach **** a *** sa stanovila požiadavka na
zabezpečenie priestorov na vyprázdňovanie chemického WC,
odpadových vôd a možnosť pripojenia na zdroj pitnej vody pre obytné
prívesy a obytné automobily;
určuje sa výnimka na plošné štandardy izieb a hygienických zariadení
v hoteloch, ktoré boli v prevádzke ku dňu nadobudnutia účinnosti novej
vyhlášky
a ubytovacích
zariadeniach
situovaných
v pamiatkových
rezerváciách alebo objektoch zapísaných v Ústrednom zozname kultúrnych
pamiatok Slovenskej republiky.
Pre poskytnutie lehoty podnikateľských subjektom, ktoré už prevádzkujú
ubytovacie zariadenia, sa na zaradenie týchto objektov do súladu so stanovenými
klasifikačnými znakmi stanovila lehota 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti
vyhlášky.
5.2.1 Kategorizácia ubytovacích zariadení
Kategorizácia sa vzťahuje na tieto ubytovacie zariadenia:
a)
hotel (penzión, garni hotel, horský hotel, motel)
b)
botel
c)
penzión
d)
turistická ubytovňa
e)
chatová osada
f)
kemping
g)
ubytovnie v súkromí
Ubytovacie zariadenia sa členia podľa druhu na kategórie a podľa vybavenia,
úrovne a rozsahu poskytovaných služieb na triedy. Triedy sa označujú hviezdičkami
od najnižšej triedy (*) po najvyššiu triedu (*****).
Základné členenie ubytovacích zariadení do kategórií a do tried:
Kategórie
Triedy
Hotel
*
**
***
Garni hotel
*
**
***
Horský hotel
*
**
***
Motel
*
**
***
Botel
*
**
***
Penzión
*
**
***
Turistická ubytovňa
*
**
Chatová osada
*
**
***
Kemping
*
**
***
*
**
***
Ubytovanie v súkromí
Izba
****
****
****
*****
123
-
objekt
*
**
***
-
prázdninový byt
*
**
***
*
Jednoduchá stavba s účelným riešením interiérov, s použitím najnižších plošných
štandardov, s minimálnym rozsahom poskytovaných služieb.
**
Nenáročná stavba so štandardným riešením interiérov, s použitím vyšších plošných
štandardov a s uplatnením súčasného stupňa technickej a technologickej vybavenosti.
***
Stavba má náročné architektonicko-dispozičné riešenie. Zariadenie interiérov je
neštandardné, uplatňujú sa v ňom pohodlné a komfortné prvky. Hotel je vybavený
najmodernejšou technikou a technológiou.
****
Architektonicko-dispozičné riešenie stavby má vysokú výtvarnú hodnotu. Zariadenie
interiérov je nadštandardné, prvotriedne a elegantné, zodpovedá vysokým estetickým
požiadavkám. Hotel je vybavený najmodernejšími technickými a technologickými
zariadeniami.
***** Stavba hotela má najvyššie architektonicko-dispozičné výtvarné riešenie. Zariadenie
interiérov je luxusné až exkluzívne, zodpovedajú najnáročnejším funkčným a estetickým
požiadavkám. Hotel je vybavený najmodernejšími technickými a technologickými
zariadeniami.
5.2.2. Základná charakteristika ubytovacích zariadení:
HOTELY
Hotel je ubytovacie zariadenie slúžiace na prechodné ubytovanie hostí, ktoré
má viac ako 10 izieb. Návštevníkom okrem ubytovania, stravovania a služieb
spravidla poskytuje aj priestory a zariadenia potrebné na služobný pobyt a rekreačno
– športové služby na aktívne trávenie voľného času.
Dependance hotela je vedľajšia budova bez vlastnej recepcie, organizačne
súvisiaca a hotelom, ktorý zabezpečuje pre dependance celý rozsah služieb
zodpovedajúci príslušnej triede a nie je vzdialený viac ako 300 m. Dependance
poskytuje iba ubytovanie.
Garni hotel je určený predovšetkým na krátkodobé prechodné pobyty.
Návštevníkom poskytuje rozsah služieb stanovený pre príslušnú triedu hotela, ale
s obmedzeným rozsahom stravovania, zredukovaným spravidla na podávanie
raňajok.
Horský hotel je určený na náročné športovo – rekreačné pobyty. Spravidla je
umiestnený v ťažko prístupnom teréne, nezriedka bez priameho napojenia na cestnú
sieť, napr. prístupnosť visutou lanovkou.
Motel je ubytovacie zariadenie, ktoré sa spravidla buduje pri hlavných trasách
a diaľniciach. Návštevníkom zabezpečuje parkovanie motorového vozidla v areáli
motela.
PENZIÓNY
Penzión je jednoduché ubytovacie zariadenie hotelového typu minimálne s 5
izbami a maximálne so 4 stálymi lôžkami v izbe. Návštevníkom zabezpečuje
podávanie raňajok, prípadne aj celodennú stravu, a základné služby.
TURISTICKÉ UBYTOVNE
Turistická ubytovňa je jednoduché ubytovacie zariadenie s väčším počtom
lôžok v izbách. Hostia majú k dispozícii spoločné hygienické zariadenia.
CHATOVÉ OSADY
124
Chatová osada je ubytovacie zariadenie na prechodné ubytovanie
návštevníkov výhradne v ubytovacích objektoch prevádzkovateľa v dvoj až
štvorlôžkových izbách.
Chatová osada môže byť vybudovaná ako:
samostatný areál, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti uvedené v tabuľkovej
časti;
súčasť kempingu, pre ktorú platia rovnaké klasifikačné znaky ako pre
samostatný areál, ale vstupné priestory s recepciou a všetky ostatné
zariadenia a vybavenosť sú spoločné;
dependance hotelového zariadenia, kde hotelové zariadenie poskytuje pre
hostí ubytovaných v chatovej osade celý rozsah služieb, zodpovedajúci
príslušnej triede chatovej osady. Dochádzková vzdialenosť pre dependance
v chatovej osade zaradenej do triedy * a ** je najviac 500 m a v chatovej
osade zaradenej do triedy *** je najviac 400 m.
KEMPINGY
Kemping je ubytovacie zariadenie, ktoré umožňuje návštevníkom ubytovať sa
vo vlastnom ubytovacom zariadení (stany, obytné prívesy, apod.), prípadne
v ubytovacom objekte prevádzkovateľa (chata, zrub, bungalov) v areáli kempingu.
Návštevníkom poskytuje okrem základnej hygienickej vybavenosti aj možnosť
stravovania, základné služby, rekreačno – športovú, kultúrno – spoločenskú
a obchodnú vybavenosť v rozsahu príslušnej triedy.
Kemping v triede * je sezónne ubytovacie zariadenie vyhradené len na ubytovanie vo
vlastných zariadeniach návštevníkov.
UBYTOVANIE V SÚKROMÍ
Ubytovanie v súkromí predstavuje ubytovanie hostí (turistov) v izbách
rodinných domov alebo sa na tento účel poskytuje celý objekt, napr. dom
(prázdninový dom), chalupa, chata. Podľa toho ubytovanie v súkromí rozdeľujeme do
kategórií izba a objekt.
Do tejto kategórie ubytovania patrí aj prázdninový byt, pre ktorý platia klasifikačné
znaky stanovené pre izbu a objekt takto:
vybavenosť podľa objektu;
hygienické zariadenie podľa izby;
vstupné priestory podľa izby s tým, že v prípade triedy *** je telefón súčasťou
vybavenosti prázdninového bytu;
výmena bielizne rovnako ako pre izbu alebo objekt.
5.3. Interné (dobrovoľné) normy podnikov, združení alebo hotelových
reťazcov
Tvorba a používanie štandardov je internou vecou každého podniku. Tieto
musia samozrejme byť v súlade so základnými normatívnymi požiadavkami na
výstavbu a prevádzku zariadení, musia ich plne akceptovať a vychádzať z nich.
Naviac však definujú svoje vlastné požiadavky, týkajúce sa rozsahu a kvality
poskytovaných služieb, obchodných vzťahov, obchodných podmienok, prostredia
a vybavenosti s cieľom dosiahnúť konkurencieschopný produkt a maximálnu
spokojnosť hosťa.
Zahraničné hotelové siete napríklad už nepoužívajú označovanie hotelov
podľa tried hviezdičkami, ale tento systém nahradili svojimi kritériami. Pritom
zvoleným názvom diferencujú hotelové štandardy prevažne podľa funkcie
a lokalizácie hotela a prispôsobujú ich požiadavkám hostí v konkrétnom prostredí.
125
Cieľom uplatňovania vlastných noriem je hospodárnosť prevádzky
a akceptovanie najnovších výdobytkov techniky, hygieny a bezpečnosti. Napríklad
uplatňovanie moderného systému vykurovania a klimatizácie izieb tzv. „air condition“
je súčasťou štandardu väčšiny hotelov a vedie k úsporám na nákladoch oproti
tradičnému ústrednému kúreniu až o 30 %. Štandardy sa týkajú tiež požívaných
materiálov na nábytok, textílie, prádlo a pod. Orientujú sa na vybavenie a zariadenie,
ktoré zaručuje dlhú životnosť a praktickosť a tak v konečnom dôsledku podporujú
proces znižovania nákladov prevádzky.
Nemenej dôležitým je fakt, že sa štandardy stávajú aj propagátorom značky,
nástrojom tvorby jej imidžu, tým, že klientovi zaručujú určitý komfort, určitý
spôsob konania personálu, spôsob zúčtovania služieb, zaručujú mu kvalitu
každého detailu služby, čim sa dosahuje jeho spokojnosť, viď. pre ubytovanie na
vidieku www.eceat.cz.
Významné cestovné kancelárie vychádzajú v ústrety klientom a snažia sa
zjednodušiť problémy v rozdielnostiach kategorizácie a klasifikácie hotelov
jednotlivých krajín a hotelových spoločností uvádzaním vlastnej klasifikácie /t.j.
vlastným hodnotením kvality ubytovacích zariadení/. Služby označujú vo svojich
katalógoch konkrétnym počtom určitých symbolov.
Napr. Touropa: 1 - 5 motýlikov, Thomas Cook: 1 - 4 slniečok + tzv. superior,
Jumbo Turistic: 3 - 6 sloníkov, NUR: 1 - 3 krát GUT, Neckerman: 1 - 5 x "A",
Vítkovice tours, Koala tours: 1 - 5 bodov, Seneca tours: 1 - 4 "V", SATUR: 1 - 5 *.
V tejto súvislosti na základe skúseností týchto vo vyššie uvedenom kontexte sa
napríklad pri projektovaní nových ubytovacích zariadení odporúča nasledovné:
Budova a jej okolie
mnohopodlažná budova je nákladovo náročná na vertikálnu komunikáciu, za
ideálny stav je považovaná budova so siedmimi nadzemnými poschodiami
v usporiadaní do „H“, alebo kríža, ktorá poskytuje skrátenie horizontálnej cesty
pri komunikácii;
maximálny prienik primárneho svetla je v našom geografickom pásme
výhodou;
vonkajšie osvetlenie budovy je riadené senzormi, od 22. hod. je vonkajšie
osvetlenie korigované na informačno-orientačné;
osvetlenie parkovacích plôch je obdobne riadené senzormi;
bezbariérový prístup pre klientov ale aj zamestnancov.
Vnútorné priestory budovy
možnosť regulácie teploty, kontrola energií podľa sekcií a zabezpečenie
ľahkého monitorovania a vyhodnocovania opatrení;
bezbariérové usporiadania komunikácií;
všetky odbytové a výrobné strediská situované na základnom podlaží;
večerné a úsporné nočné opatrenia;
hygiena verejne prístupných priestorov s minimom kobercových plôch.
Izby
individuálne ovládanie teploty v izbách za účelom zabezpečenia pohody
klienta, tak i z dôvodov úspor pri výkyvoch v obsadenosti;
minibary v izbách nahradené nápojovými automatmi na chodbách;
centrálne vypínanie elektrického príkonu pri odchode z izby pomocou karty
elektronického zámku;
vypínanie osvetlenia vrátane kúpeľne od postele;
126
-
eliminácia stropného osvetlenia;
nefajčiarske izby (už projektované v projekte);
inštalácia dávkovačov tekutého mydla a šampónov.
Gastronomická časť
Problematika bezpečnosti pokrmov, sledovanie potravinového reťazca od
dodávateľa surovín a materiálu cez výrobu, uskladňovanie a expedíciu pokrmov
vyžaduje presné technologické väzby. Je dôležitou súčasťou prístupu ku konštrukcii
procesov.
Mottom nech je „ Nie odpadkové hospodárstvo, ale hospodárenie s odpadom“
a tzv. „zelený manažment“- triedenie odpadu, recyklácia a pod.
Veľmi dôležitou problematikou v tejto súvislosti je aj otázka čistého prostredia
a ovzdušia z pohľadu nefajčiarov a to delením na fajčiarske a nefajčiarske zóny,
konštrukciou klimatizácie. Väčšia pozornosť musí byť venovaná výmene vzduchu
v priestoroch pre fajčiarov.
5.4.
ISO 9000
Hlavným cieľom splnenia požiadaviek noriem ISO 9000 je efektívnejšie riadenie
podniku prostredníctvom kvality. Normy obsahujú súbor požiadaviek, ktoré má
poskytovateľ splniť, aby presvedčil klienta o svojej pripravenosti poskytnúť vysoký
štandard služieb. Získanie certifikátu ISO 9000 predpokladá prípravu systémovej
dokumentácie, ktorá obsahuje:
príručku kvality (quality manual), ktorá vyjadruje rozhodnutie vedenia
ubytovacieho zariadenia o tom, že spokojnosť klientov je prvoradým cieľom
všetkých pracovníkov;
pracovné postupy (standard operating procedures), ktoré určujú ciele a rozsah
povinností a zodpovednosť na všetkych stupňoch riadenia;
pracovné pokyny (work instructions), ktoré podrobne charakterizujú činnosti
pracovníkov;
Príprava dokumentácie musí nadväzovať na analýzu všetkých úsekov činnosti
zariadenia cestovného ruchu v súlade so špirálou kvality. Uvedenie tohto systému do
prevádzky vyžaduje vytváranie pracovných skupín zodpovedných za praktickú
realizáciu postupov na jednotlivých úsekoch prevádzky.
Zatiaľ je táto norma z hľadiska posudzovania jej vplyvu na kvalitu poskytovaných
služieb len v začiatkoch svojho uplatňovania, ale vzhľadom na rastúcu konkurenciu
na trhu a postupnú zmenu vzťahu manažmentu k otázke kvality služieb, jej význam
stále viac porastie. Jej zavádzaním sa zvýši kvalita služieb, dosiahne a udrží sa
požadovaná úroveň, čo sa odzrkadlí na firemnej kultúre .
Normy, ktoré upravujú požiadavky na kvalitu jednotlivých služieb produktu
cestovného ruchu existujú, avšak prax ukazuje, že nie je zabezpečená kontinuita
celého procesu zabezpečenia kvality končiac kontrolou, či dokonca sankciami.
Normy kvality spĺňajú aj preventívnu funkciu. V skutočnosti
však produkt
cestovného ruchu je často vytvorený len na základe určitej dôvery voči dodávateľom
služieb. Táto dôvera nie je vždy podložená istotou o poskytnutej kvalite. Kvalita
produktu sa tvorí už pri dodávkach jednotlivých komponentov služieb konečného
produktu, a preto sa je nevyhnutné tieto dodávky sledovať nielen z aspektu množstva
a času. Zreťazenie zodpovednosti za kvalitu daného produktu cestovného ruchu ešte
znásobuje vysoký počet participujúcich subjektov, z ktorých sa každý snaží znižovať
podiel zodpovednosti za kvalitu.
127
Nedostatky v kvalite produktu sa zvyčajne prejavia až v konečnom článku
spojovacieho systému, t.j. medzi zariadením, ktoré poskytuje produkt cestovného
ruchu a klientom, pričom podnik cestovného ruchu, stojaci na konci tohto reťazca,
znáša následky i za tých, ktorí participovali na tvorbe produktu v jednotlivých
článkoch dodávateľského reťazca.
Postup pre udelenie certifikátu
Ubytovacie zariadenia (ďalej len UZ), ktoré majú byť certifikované, musia
zodpovedať požiadavkám na kategóriu, kapacitu a triedu vrátane zvláštnych
požiadaviek podľa jednotlivých druhov. Každej jednotlivej požiadavke, s výnimkou
záväzného minima, je pridelená určitá bodová hodnota. Pre dosiahnutie certifikátu je
vyžadované dosiahnutie stanoveného % z maxima bodov. Záväzné minimum musí
byť splnené bezo zbytku. Splnenie požiadaviek štandardov sa kontroluje pri vstupnej
a následne kontrolnej procedúre. Odporučené postupy a vybavenia sú pre pridelenie
certifikátu nezáväzné a sú ďalej označené ako “odporučania”.
Kritéria ECEAT sú kritéria nadstavbové a nenahrádzajú základnú
certifikáciu prevádzanú stavovským združením (napr. Zväzom podnikateľov).
Sú to pravidlá vychádzajúce z medzinárodných kritérií ECEAT Internacional.
Medzi ne patria napr. kritéria pre „Chodníky dedičstva“, či „Eko“ kritéria –
ochrana životného prostredia.
Podrobnejšie informácie sa nachádzajú na web stránke www.eceat.cz.
6.
6.1.
Enviromentálna ochrana a socio-kultúrne aspekty
Všeobecná charakteristika prírodných pomerov
Podľa geomorfologického členenia SR (Mazúr, Lukniš, 1986), patrí
mikroregión Hnilčíka do geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie, celku
Volovské vrchy. V území sa stretajú jeho tri podcelky – Havranie vrchy, Knola
a Hnilecké vrchy. Oblasť tvoria horniny spišsko-gemerského paleozoika, najmä
permské a devónske bridlice, zlepence, fylity a kvarcity. Reliéf územia je vrchovinový,
ovplyvnený je pestrou geologickou stavbou a veľkou disekciou reliéfu, keď
prevýšenie dosahuje temer 600 m (Pálenica - 1115 m, dolina Železného potoka na
hranici územia 570 m). Prirodzenou osou územia je úzka dolina Železného potoka
s najväčším prítokom Roztoka tvaru V bez nivy alebo so slabo vyvinutou nivou.
Klimaticky patrí územie do mierne chladnej oblasti vrchovitého typu s
priemernou ročnou teplotou 6,4°C. Najteplejším mesiacom je júl s priemernou
teplotou 12 až 16°C, najchladnejším je január s mesačným priemerom -5 až -6°C.
Severný okraj územia do nadmorskej výšky 800 m zasahuje do mierne teplej oblasti.
Priemerný úhrn zrážok sa pohybuje od 800 do 1000 mm. Zima trvá 100 až 125 dní,
je teda dosť dlhá a chladná. Snehová pokrývka sa tu objavuje už v polovici novembra
a trvá do apríla, pričom v čase vrcholiacej zimy dosahuje priemernú výšku 25 až 30
cm a v období kulminácie, pripadajúcej na koniec februára a začiatok marca,
dosahuje priemernú max. výšku 40 až 50 cm.
Územie odvodňuje Železný potok, vtekajúci v Nálepkove do rieky Hnilec,
severovýchodný okraj odvodňuje Markušovský potok, vlievajúci sa do Hornádu. Oba
toky majú početné krátke obojstranné prítoky, z ktorých najvýznamnejší na Železnom
potoku je potok Roztoka a na Markušovskom potoku Zadný potok.
Územie v západnej okrajovej časti zasahuje do ochranného pásma Národného
parku Slovenský raj (2. stupeň ochrany v zmysle zákona č. 287/1994 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny).
128
6.2.
Osobitne významné časti krajiny
Národný park Slovenský raj a jeho ochranné pásmo
Výmera NP Slovenský raj: 19 763 ha. Výmera ochranného pásma: 13 011 ha.
Nadmorská výška: 498 m n. m. - 1545 m n. m..
Charakteristika:
Svojrázne krasové územie s veľmi členitým reliéfom s rozsiahlymi planinami,
oddelenými hlbokými a úzkymi kaňonmi a roklinami s mnohými vodopádmi. Väčšinu
územia tvoria lesné ekosystémy jedľovo-bukového stupňa, rokliny sú zaradené do
chladnejšieho a vlhkejšieho smrekovo-bukovo-jedl'ového stupňa so zastúpením
špecifických druhov rastlín a živočíchov. Nelesné ekosystémy sú zastúpené
fytocenózami lúk pasienkov, mokradí a slatín a skalných biotopov. Na území NP sa
nachádza viac ako 900 druhov vyšších rastlín a vyše 300 druhov nižších rastlín.
Živočíšna ríša je zastúpená typickými karpatskými druhmi živočíchov od
bezstavovcov po veľké cicavce. Na území NP Slovenský raj sa nachádza 20
maloplošných chránených území (NPR, PR, NPP, PP a CHA).
V riešenom území sa nachádza okrajová východná časť územia ochranného
pásma národného parku. Toto územie je súčasťou Volovských vrchov, teda nie je
tvorené karbonátmi typickými pre Slovenský raj. Z lesných spoločenstiev prevládajú
porasty s prevahou smreka a rôzne veľkou prímesou jedle, menej buka a ďalších
listnáčov. Napriek tomu. že lesné porasty boli v minulosti intenzívne využívané, časť
z nich si zachovala viac-menej prirodzenú skladbu drevín. Tri štvrtiny lesov vo
vymedzenom území OP sú zaradené do kategórie hospodárskych lesov, zvyšok do
kategórie ochranných lesov.
Ohrozenosť: územie sa nachádza v pásme ohrozenia imisiami C. Potenciálne
nebezpečenstvo predstavuje použitie nevhodných ťažbových technológií.
V porastoch smreka je aktuálne ohrozenie podkôrnym hmyzom, menej vetrovými
a snehovými kalamitami.
6.2.1. Významné krajinné prvky
Územie mikroregiónu Hnilčík tvoria prevažne lesné ekosystémy, z ktorých
najvyššiu biologickú hodnotu majú prirodzené lesy so zachovalou štruktúrou
porastov, ktoré plnia predovšetkým ochrannú funkciu. Časť ochranných lesov však
zahŕňa aj málohodnotné lesy, ktoré vznikli zalesňovaním bývalých pasienkov, lesy na
svahoch banských háld a pod.
Nelesné ekosystémy predstavujú najmä v oblasti Pálenice rozsiahle lúky
a pasienky, ďalej početné mokrade a prameniská, brehové porasty a zvyšky
podhorských a horských lužných lesov, ktoré sa nachádzajú v alúviach vodných
tokov.
V území sa lokálne vyskytujú mezoformy a mikroformy reliéfu, ktoré možno
považovať za významné krajinné prvky. Ide najmä o vrchol a hrebeň Pálenice, ktorý
je skalnatý, ako aj o lokálne skalné útvary a odkryvy v údolí Želeného potoka.
Mokrade, vodné a pobrežné ekosystémy
Mokrade sa nachádzajú na lesnom aj na nelesnom pôdnom fonde. Na lesnom
pôdnom fonde sú pomerne vzácne rašelinné prameniská s náznakmi prechodných
rašelinísk so vzácnymi spoločenstvami, v ktorých sa nachádzajú mnohé významné
a svojím výskytom ojedinelé druhy ako napr. vŕbovka močiarna (Epilobium palustre),
kamzičník rakúsky (Doronicum austriacum), bohaté je zastúpenie machorastov
najmä z rodu rašelinník (Sphagnum sp.).
129
Na nelesnom pôdnom fonde sú uvedené biotopy zastúpené roztrúsene, ale
najvýznamnejšie a floristicky najpestrejšie sú na lokalitách Šeliská a Žompy
v severovýchodnej časti územia. Tu sa okrem bežných mokraďných druhov vyskytujú
napr. ostrica žltá (Carex flava), bielokvet močiarny (Parnassia palustris), vstavačovec
májový (Dactylorhiza majalis), páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium), rosička
okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), kruštík
močiarny (Epipactis palustris) a ďalšie druhy, ako aj vzácne druhy machov. Z drevín,
ktoré sprevádzajú tento biotop, sú najčastejšie jelša sivá (Alnus incana), vŕba
rakytová (Salix caprea), vŕba purpurová (Salix purpurea), vŕba sliezska (Salix
silesiaca). Lokalita Žompy bola v minulosti nevhodne zalesnená a aj keď je súčasťou
lesného pôdneho fondu, podľa lesného hospodárskeho plánu nebude ďalej
predmetom zalesňovania a ostane nelesnou plochou v rámci lesného pôdneho
fondu.
V ostatnej časti územia je druhová skladba chudobnejšia, s prevahou
oligotrofných druhov. Rozsiahlejšie plochy týchto spoločenstiev sú v alúviu potoka
Roztoky a pramennej oblasti jeho prítoku severozápadne od Pálenice. Medzi
najrozšírenejšie druhy týchto mokradí a pramenísk patria veronika potočná (Veronica
beccabunga), zdravienok jarný (Odontites rubra), nátržník vzpriamený (Potentilla
erecta), ostrica žltá (Carex flava), ostrica sivá (Carex fusca), ostrica metlinatá (Carex
paniculata), metlica trsnatá (Deschampsia caespitosa), pichliač zelinový (Cirsium
oleraceum), čertkus lúčny (Succisa pratensis) a mnohé ďalšie. Z krovín je
najčastejším druhom vŕba rakytová (Salix caprea), vŕba ušatá (Salix aurita) a vŕba
päťtyčinková (Salix pentandra).
Brehové porasty
Vzhľadom na klimatické podmienky a nadmorskú výšku, prevládajú v danom
území spoločenstvá horských jelšových lužných lesov (Alnetum incanae), ktoré
doprevádzajú všetky vodné toky. Prevládajúcou drevinou je jelša sivá (Alnus incana),
ktorú často doprevádza smrek (Picea abies), dosahujúci v alúviu potoka Roztoka
mohutné rozmery. V širších častiach alúvia sú dominantné vŕby, najmä vŕba
purpurová (Salix purpurea), vŕba rakytová (Salix caprea) a vŕba krehká (Salix fragilis).
Doprevádzajúcimi druhmi sú čremcha strapcovitá (Padus racemosa), lieska (Corylus
avellana) a ďalšie druhy krovín. Na veľkom úseku Železného potoka v obci sú
brehové porasty medzernaté, prerušované vplyvom človeka.
Bylinný podrast tvoria prevažne druhy zväzu Calthion, kde sú zastúpené
prevažne vysokosteblové druhy tráv ako napr. reznačka laločnatá (Dactylis
glomerata), lipnica močiarna (Poa palustris), z kvitnúcich druhov najmä túžobník
brestový (Filipendula ulmaria), pichliač zelinový (Cirsium oleraceum), kuklík potočný
(Geum rivale), vstavačovec Fuchsov (Dactylorhiza fuchsii), mäta dlholistá (Mantha
longifolia), záružlie močiarne (Caltha palustris), pakost hnedočervený (Geranium
phaeum), iskerník chlpatý (Ranunculus lanuginosus), valeriána bazolistá (Valeriana
sambucifolia) a iné. Na mnohých miestach sa vyskytujú porasty deväťsila hybridného
(Petasites hybridus) a deväťsila bieleho (Petasites albus). Na viacerých miestach
najmä v obci sa objavujú porasty nepôvodných, inváznych rastlinných druhov
(pohánkovec japonský, netýkavka malokvetá).
Lúky a pasienky
Medzi významné krajinné prvky možno zaradiť aj vlhké lúky v alúviách
vodných tokov a v ich bezprostrednom okolí na svahoch nad dnom údolia, ktoré sa
nachádzajú v alúviu Železného potoka, Roztoky a prítokov v celom území.
Vlhké lúky sú čiastočne ovplyvňované podzemnou vodou. Bezprostredne na ne
nadväzujú mezofilné lúky na svahoch nad alúviom mimo priameho dosahu
podzemnej vody. Na ich druhovej bylinnej skladbe sa podieľajú viaceré druhy tráv,
z ktorých sú najčastejšie: kostrava červená (Festuca rubra), reznačka laločnatá
130
(Dactylis glomerata), tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum), timotejka lúčna
(Phleum pratense) a iné. Z kvitnúcich druhov sa tu vyskytuje prvosienka vyššia
(Primula elatior), žerušnica lúčna (Cardaminopsis pratensis), žerušničník Hallerov
(Cardaminopsis halleri), jarmanka väčšia (Astrantia major), nátržník vzpriamený
(Potentilla erecta), iskerník prudký (Ranunculus acris), zo vzácnejších a chránených
druhov vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), šafran spišský (Crocus discolor).
Mezofilné lúky sú nad Bindtom, v okolí Žaloby a v okolí Pálenice, kde sa vyskytujú aj
druhy suchších lúk.
Lesné porasty
Väčšia časť lesov je tvorená nepôvodnými smrekovými monokultúrami.
Lokálne najmä v extrémnejších polohách nachádzame zvyšky jedľovo-bukových,
bukových a jedľovo-smrekových porastov, veľmi vzácne sa fragmentárne nachádzajú
sutinové porasty s dominanciou javora horského (Acer pseudoplatanus). Tieto majú
druhovo najpestrejší podrast, v ostatných lesných porastoch nachádzame pestrejšie
rastlinné spoločenstvá len v okolí skalných výstupov, zamokrených plôch a na
lesných okrajoch.
Ekologicky významné segmenty krajiny
Na území mikroregiónu boli vyčlenené nasledovné ekologicky významné
krajinné prvky, vyznačené v mape.
1.
Železný potok a Roztoka s prítokmi. Prirodzene tečúci, bohato meandrujúci
horský tok, v strednej časti s medzernatými a v dolnej časti zapojenými, dobre
vyvinutými brehovými porastami s podrastoch charakteristických spoločenstiev
lužného lesa. Na viacerých miestach sa nachádzajú lokálne mokriny v úzkom alúviu
s hodnotnými spoločenstvami mokradí. Na úsekoch toku, pretekajúcich lesnými
porastami, sú brehové porasty redukované, splývajú s okolitými lesnými porastami,
majú viac-menej vyrovnané často skalnaté korytá. Na mnohých miestach v lese
alebo nad hranicou lesa sú prameniská s prechodom do rašelinísk.
2.
Lúky na dne údolia Železného potoka. Fragmenty aluviálnych lúk s prechodom
do mezofilných lúk na svahoch údolia. Lokálne veľmi hodnotné lúčne spoločenstvá
na mnohých miestach zanikajú vplyvom absencie hospodárenia či neusmernenou
výstavbou. Najmä na úzkych pruhoch lúk medzi lesnými spoločenstvami sú
spoločenstvá s vysokou diverzitou druhov.
3.
Kostolná. Pruh lúk medzi Roztokami a Pálenicou s bohatým výskytom plôch
krovín a drevín charakteru lesa. Lúky sú mozaikovite obhospodarované, lokálne sa
vyskytujú mokriny a prameniská, drevinové formácie majú často charakter
prirodzeného lesa s charakteristickými spoločenstvami podrastu.
4.
Pálenica. Komplex lúk a drevinových formácií v okolí rovnomennej kóty a jej
západného hrebeňa. Horské lúky, pomerne chudobné, kyslé, s porastami vresu,
čučoriedky a brusnice, so značným podielom teplomilných druhov, lokálne
s bohatšími spoločenstvami mokrín a pramenísk, sa vyskytujú v kombinácii
s hlúčikovými formáciami drevín s prevahou buka, v hrebeňovej časti aj bizarných
foriem, podmienených ohryzom a klimatickými podmienkami. V podraste plôch
drevín, ktoré majú často charakter lesných porastov, sa vyskytujú charakteristické
spoločenstvá pôvodných lesov.
5.
Pramenisko prítoku Roztoky. Jedna z najväčších pramenných oblastí s dobre
vyvinutými mokraďnými spoločenstvami s prechodom do rašelinných formácií, ostro
ohraničené voči spoločenstvám okolitých plôch.
6.
Lúky nad Čiernou horou. Neveľký komplex rôznorodých mokraďných až
mezofilných spoločenstiev s výskytom mnohých lesných druhov a vstavačovitých
rastlín.
131
7.
Lúky nad Bindtom. Komplex mezofilných lúk, podmáčaných plôch pramenísk
a mokradí a krovinových porastov. Pomerne hodnotné spoločenstvá, ktorých
diverzita klesá kvôli absencii obhospodarovania mnohých plôch.
8.
Šeliská. Slatinisko, predstavujúce zvyšok pôvodne rozsiahlejších lúk, ktoré
boli zrekultivované. Veľmi hodnotné prirodzené spoločenstvá s výskytom viacerých
chránených a vzácnych druhov rastlín a machov s ojedinelým výskytom v regióne.
9.
Žompy. Pôvodne slatinná lúka, ktorá bola veľmi nevhodne zalesnená. Napriek
tomu sa tu zachovali prirodzené rastlinné spoločenstvá s výskytom viacerých
vzácnych a chránených druhov rastlín a machov s ojedinelým výskytom v regióne.
10. Markušovský a Zadný potok s prítokmi. Prirodzene tečúci, bohato menadrujúci
horský až podhorský potok s dobre vyvinutými brehovými porastami a aluviálnymi
spoločenstvami. V zalesnenej časti územia brehové porasty splývajú s okolitými
lesnými spoločenstvami alebo absentujú, vyskytujú sa tu viaceré prameniská so
zrašelinenými plochami a hodnotnými spoločenstvami.
11. Kocúrka – Zlatník. Komplex prevažne ochranných lesov na oboch stranách
doliny Železného potoka nad Cechmi. Prevažne smrekovo-jedľové porasty, lokálne
s prímesou buka a ďalších drevín, najmä v strmších častiach územia s hodnotnými
prirodzenými spoločenstvami podrastu.
12. Borovniak. Komplex prevažne ochranných lesov, lokálne so skalnatým
reliéfom a prirodzenými spoločenstvami podrastu. Prevažne smrekové a jedľové
porasty sú hlavne na plytkých pôdach a v okolí skalných útvarov obohatené
prímesou buka a ďalších listnatých drevín.
13. Javorinka – Buchwald. Rozsiahly komplex rôznorodých lesných porastov,
prevažne ochranných lesov na exponovanom reliéfe s početnými skalnými výstupmi.
Prevažne smrekové a jedľové porasty prechádzajú lokálne do zmiešaných porastov
s bukom. V podraste sa vyskytujú charakteristické prirodzené spoločenstvá
s výskytom chránených a vzácnych druhov.
14. Lesné porasty nad Čiernou horou s výskytom hodnotných prirodzených
spoločenstiev podrastu, početnými prameniskami, mokrinami a fragmentmi
sutinových lesov.
15. Gretľa. Malá lúčna enkláva pri bývalej horárni predstavuje prirodzené lúčne
spoločenstvo s bohatým výskytom šafranu, ktorý tu má najsevernejší výskyt v rámci
Slovenského rudohoria.
6.2.2. Lokality s výskytom chránených a ohrozených druhov
V posudzovanom území sa nachádza niekoľko lokalít s výskytom chránených
a ohrozených druhov rastlín a živočíchov.
Lokality s výskytom chránených a ohrozených druhov rastlín
Výskyt chránených a ohrozených druhov je viazaný na lesné aj na nelesné
ekosystémy. Najvýznamnejšími lokalitami výskytu týchto druhov rastlín sú Šeliská
a Žompy, kde sa nachádzajú vzácne a ohrozené druhy rastlín a machorasty
s ojedinelým výskytom v regióne.
Medzi významné floristické lokality s výskytom chránených a ohrozených
druhov rastlín a živočíchov patria lúky v alúviu Železného potoka, v okolí Pálenice
a medzi Pálenicou a Roztokami, ako aj lúky nad Čiernou horou a pri bývalej horárni
na Gretli.
V lesných porastoch sa chránené druhy rastlín vyskytujú prevažne roztrúsene,
netvoria sústredené výskyty.
Chránené druhy rastlín
V záujmovom území sa v zmysle Zákona NR SR o ochrane prírody a krajiny
č. 287/1994 Zb. a v zmysle Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 93/1993
132
o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní
chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín nachádzajú nasledujúce druhy
rastlín: bieloprst belavý (Leucorchis albida), bradáčik vajcovitolistý (Listera ovata),
hniezdovka hlístová (Neottia nitus-avis), kruštík močiarny (Epipactis palustris), kruštík
širokolistý (Epipactis helleborine), ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), mečík
škridlicolistý (Gladiolus imricatus), orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris), päťprstnica
obyčajná (Gymnadenia conopsea), plamienok alpínsky (Clematis alpina), plavúň
obyčajný (Lycopodium sellago), plavúň pučivý (Lycopodium annotinum), prilbica
moldavská (Aconitum moldavicum), rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia),
snežienka jarná (Galanthus nivalis), soldanelka uhorská (Soldanella hungarica),
šafran spišský (Crocus discolor), vachta trjlistá (Menyanthes trifoliata), vemenník
dvojlistý (Platanthera bifolia), vŕba rozmarínolistá (Salix rosmarinifolia), vstavačovec
bazový (Dactylorhiza sambucina), vstavačovec Fuchsov (Dactylorhiza fuchsii),
vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), všivec močiarny (Pedicularis palustris).
Z machov sa vyskytujú chránené druhy bakuľka trojrohá (Meesia triquetra)
a plstnatec rašelinový (Helodium blandowii).
Z ojedinele sa vyskytujúcich druhov tu boli zaznamenané: fialka močiarna
(Viola palustris), horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea), jednokvietok obyčajný
(Moneses uniflora), bielokvet močiarny (Parnassia palustris), jastrabník oranžový
(Hieracium aurantiacum), páperník širokolistý (Eriophorum angustifolium), prilbica
pestrá (Aconitum variegatum), sedmokvietok európsky (Trientalis europaea),
zimozeleň menšia (Vinca minor) a iné. Pozoruhodný výskyt v oblasti Žaloby má
nepôvodná, zavlečená čarodejka škvrnitá (Mimulus guttatus) s ojedinelým výskytom
v rámci regiónu.
Chránené druhy živočíchov
Z bezstavovcov, chránených v zmysle Vyhlášky Ministerstva životného
prostredia SR č. 93/1993 o chránených rastlinách a chránených živočíchoch
a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov
a drevín, sa v mikroregióne vyskytuje čmeľ (rod v širokom ponímaní) (Bombus),
mravec (rod) (Formica) – mravenisko, bystruška (Carabus montivagus), bystruška
medená (Carabus cancellatus), fuzáč alpský (Rosalia alpina), májka (Meloe
proscarabeus), bielopásovec topoľový (Limenitis populi), jasoň chochlačkový
(Parnassius mnemosyne).
Zo stavovcov sa vyskytujú z obojživelníkov kunka žltobruchá (Bombina
variegata), mlok karpatský (Triturus montandoni), mlok obyčajný (Triturus vulgaris),
mlok vrchovský (Triturus alpestris), ropucha obyčajná (Bufo bufo), ropucha zelená
(Bufo viridis), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) a skokan hnedý (Rana
temporaria). Z plazov sa vyskytuje jašterica obyčajná (Lacerta agilis), jašterica
živorodá (Lacerta vivipara), slepúch lámavý (Anguis fragilis), užovka obyčajná (Natrix
natrix) a vretenica obyčajná (Vipera berus).
Najhojnejšie sa vyskytujú vtáky, ktoré v území zastupuje belorítka obyčajná
(Delichon urbica), bocian čierny (Ciconia nigra), brhlík obyčajný (Sitta europaea),
červienka obyčajná (Erithacus rubecula), dážďovník obyčajný (Apus apus), drozd
čierny (Turdus merula), drozd čvíkotavý (Turdus pilaris), drozd kolohrivý (Turdus
torquatus), drozd plavý (Turdus philomelos), drozd trskotavý (Turdus viscivorus),
ďateľ veľký (Dendrocopos major), ďubník trojprstý (Picoides tridactylus), glezg
obyčajný (Coccothraustes coccothraustes), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), jastrab
veľký (Accipiter gentilis), jastrab krahules (Accipiter nisus), kanárik poľný (Serinus
serinus), kolibiarik čipčavý (Phylloscopus collybita), kolibiarik spevavý (Phylloscopus
trochilus), kolibiarik sykavý (Phylloscopus sibilatrix), kôrovník dlhoprstý (Certhia
familiaris), králik zlatohlavý (Regulus regulus), krivonos obyčajný (Loxia curvinostra),
kukučka obyčajná (Cuculus canorus), kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum),
133
lastovička obyčajná (Hirundo rustica), ľabtuška hôrna (Anthus trivialis), mlynárka
dlhochvostá (Aegithalos caudatus), muchár sivý (Muscicapa striata), muchárik malý
(Ficedula parva), myšiak hôrny (Buteo buteo), orešnica perlavá (Nucifraga
caryocatactes), oriešok obyčajný (Troglodytes troglodytes), orol skalný (Aquila
chrysaetos), orol krikľavý (Aquila pomarina), penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla),
penica obyčajná (Sylvia communis), penica popolavá (Sylvia curruca), penica
slávikovitá (Sylvia borin), pôtik kapcavý (Aegolius funereus), pŕhľaviar červenkastý
(Saxicola rubetra), rybárik obyčajný (Alcedo atthis), sluka hôrna (Scolopax rusticola),
sokol lastovičiar (Falco subbuteo), sokol myšiar (Falco tinnunculus), sova obyčajná
(Strix aluco), sova dlhochvostá (Strix uralensis), stehlík čížavý (Carduelis spinus),
stehlík konôpkár (Carduelis cannabina), stehlík obyčajný (Carduelis carduelis),
stehlík zelený (Carduelis chloris), strakoš obyčajný (Lanius collurio), strnádka
obyčajná (Emberiza citrinella), svrčiak riečny (Locustella fluviatilis), sýkorka belasá
(Parus caeruleus), sýkorka čiernohlavá (Parus montanus), sýkorka chochlatá (Parus
cristatus), sýkorka uhliarka (Parus ater), sýkorka veľká (Parus major), tesár čierny
(Dryocopus martius), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), trasochvost biely (Motacilla
alba), trasochvost horský (Motacilla cinerea), trsteniarik obyčajný (Acrocephalus
palustris), včelár obyčajný (Pernis apivorus), vodnár obyčajný (Cinclus cinclus), žlna
sivá (Picus canus), žltochvost domový (Phoenicurus ochruros).
Z chránených cicavcov sa vyskytuje dulovnica väčšia (Neomys fodiens),
hranostaj obyčajný (Mustela erminea), jazvec obyčajný (Meles meles), jež bledý
(Erinaceus concolor), kuna lesná (Martes martes), kuna skalná (Martes foina),
netopier obyčajný (Myotis myotis), piskor malý (Sorex minutus), piskor obyčajný
(Sorex araneus), plšík lieskový (Muscardinus avellanarius), podkovár malý
(Rhinolophus hipposideros), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), veverica
obyčajná (Sciurus vulgaris), vlk obyčajný (Canis lupus), vydra riečna (Lutra lutra).
6.2.3. Kultúrnohistoricky
využívania územia
hodnotné
formy
osídlenia
a hospodárskeho
Obec Hnilčík pozostáva z viacerých osád: Bindt, Roztoky, Zimná dolina,
Cechy, Štolvek. V baniach chotára sa ťažila železná a medená ruda. V obci sa
zachovali zvyšky baníckeho osídlenia, ako aj početné spomienky na niekdajšiu
banícku činnosť – ústia štôlní, haldy a výsypky, prepadnuté časti podzemných
priestorov, ako aj zvyšky niekdajšej železničky (teleso železnice, piliere mosta).
V súčasnosti je Hnilčík pomerne významným strediskom zimných športov na okraji
Slovenského raja a v zázemí Spišskej Novej Vsi. Na severných svahoch v Roztokách
je vybudovaný lyžiarsky vlek a zjadová trať. Územie poskytuje aj dobré podmienky
pre bežecké lyžovanie.
V území je poľnohospodárska pôda iba vo forme trvalých trávnych porastov.
V minulosti plochy poľnohospodárskej pôdy, ktorej vlastníkmi boli jednotliví
súkromníci, boli využívané prevažne kosením a čiastočne pastvou hospodárskych
zvierat. V súčasnosti je to opačne, trvalé trávne porasty najmä vo vzdialenejších
polohách sa využívajú extenzívne pastvou hospodárskych zvierat, resp. sa vôbec
nevyužívajú, čím dochádza k zarastaniu plôch sekundárnou sukcesiou drevín.
Uvedená situácia vyplýva z celkového demografického vývoja obce a pracovného
zamerania obyvateľstva. Trendom je využívanie drevín na kúrenie a spracovanie
reziva z mimolesných plôch, ktoré v minulosti zarástli pre absenciu
obhospodarovania. Rovnejšie plochy okolo Pálenice sú využívané aj kosením.
6.3.
Zaťaženie prírody a krajiny – bariérové prvky
134
Pasport vybraných bariérových prvkov
Vo vodných tokoch a pobrežných ekosystémoch: Tok Železného potoka je na
území obce čiastočne upravovaný a regulovaný. Na toku sú v oblasti Cechov
a v strednej časti obce vybudované malé prietočné nádrže. Na mnohých miestach sú
redukované brehové porasty, na viacerých miestach sú lokálne skládky odpadu.
V lesných ekosystémoch: Lesné monokultúry na nepôvodných stanovištiach.
Zalesňovanie nevyužívaných plôch lúk. Zalesňovanie plôch kalamitného poškodenia
lesa nevhodnými, nepôvodnými druhmi drevín, resp. monokultúrnym spôsobom.
Súvisiacich s urbanizáciou a osídlením: Kolízia migračných trás živočíchov
s komunikáciami, vzdušné elektrické vedenia 22 kV s lineárne usporiadanými
konzolami, skládky, vleky. Pomerne problematická je hlavne novšia neusmernená,
živelná individuálna výstavba v obci, nerešpektujúca pôvodný charakter zástavby,
ktorá znamenala v posledných rokoch zánik rozsiahlych plôch hodnotných
aluviálnych a svahových mezofilných lúk, lokálne aj narušenie vodného toku
Železného potoka.
Celé územie mikroregiónu leží v oblasti nadlimitného výskytu Hg > 0,6 mg.kg-1
v riečnych sedimentoch. V údolí Hnilčíka od Roztok vyššie sa nachádza nadlimitný
obsah Cd > 0,96 mg.kg-1, od ústia Zimnej doliny nižšie plošný výskyt Sb > 15,26
mg.kg-1, na úrovni Roztok As > 41,2 mg.kg-1 a od Zimnej doliny na západ Se > 0,97
mg.kg-1. Okrem viacerých bodových výskytov týchto prvkov sa nachádza na úrovni
Roztok bodový výskyt Ni > 53,9 mg.kg-1.
Z hľadiska exogénneho znečistenia ekologicky toxickými kovmi leží veľká časť
posudzovaného územia v hladine A1 obsahu kovov v pôdach, ktoré majú prevažne
antropogénny pôvod. Ide o najnižšiu koncentráciu prvkov, považovanú za fónový
obsah v prírodnom prostredí (0,4 – 2,0 mg.kg-1). Stredná časť územia medzi
Trubačovcom, Roztokami, Čiernou horou a Markušovskou dolinou leží v hladine B1
(2,0 – 10,0 mg.kg-1), kde koncentrácie niektorého z prvkov (Hg, Sb, As, Cu, Cd, Bi,
Ni, Mn, Fe) dosahujú koncentráciu, ktorá by si vyžadovala prieskumné práce za
účelom zistenia pôvodu a zdroja koncentrácie. Oblasť severovýchodne od Bindtu po
sútok Zadného a Markušovského potoka leží v hladine C1 (nad 10,0 mg.kg-1), čo je
najvyššia hladina koncentrácie, kde predpokladaný obsah prvkov presiahne
koncentrácie, považované za medzné a vyžaduje si asanačný zásah, ak je
preukázané riziko migrácie do okolia a možnosť poškodenia ďalších zložiek
životného prostredia.
Z hľadiska poškodenia územia v dôsledku priamej ťažby, resp. vyhľadávania
zdrojov nerastných surovín sa územie medzi Zimnou a Markušovskou dolinou,
zahŕňajúce časť Hnilčíka, Roztoky a Bindt, nachádza v oblasti najmenej
poškodených plôch, kde sa overovali zdroje nerastných surovín povrchovým
prieskumom (pingy, ryhy), prípadne ojedinelými banskými prácami malého rozsahu.
Úzke pruhy územia severne od Roztok a medzi Bindtom a Markušovskou dolinou sú
vymedzené ako plochy s druhým stupňom poškodenia, resp. degradácie. Ide
o územia, kde sa vplyvy poddolovania prejavujú na povrchu minimálne, ale tento je
pomerne výrazne porušený povrchovým dobývaním (odvaly, dobývky), prípadne sa
tam nachádza väčšie množstvo háld menšieho rozsahu, ktoré pokrývajú značné
plochy.
6.4.
Opis súčasnej krajinnej štruktúry
Orná pôda:
V posudzovanom území sa veľkoplošne orná pôda nenachádza. Menšie
políčka ornej pôdy sú pri rodinných domoch využívané ako záhradky, v ktorých sa
pestuje základná nenáročná zelenina.
135
Trvalé trávne porasty:
Vlhké lúky v alúviách vodných tokov, mezofilné lúky a pasienky.
V súčasnej krajinnej štrukúre predstavujú lúky a pasienky po lesoch najrozšírenejší
typ biotopu. Nachádzajú sa najmä v okolí Pálenice, medzi Pálenicou a Roztokami,
v okolí Roztok, Bindtu, v údolí Železného potoka najmä na východnom okraji územia
a obmedzene aj v osídlených dolinách bočných prítokov (Zimná dolina, Štolvek).
Predstavujú prevažne mezofilné typy lúk a pasienkov, ktoré boli v minulosti kosené
alebo využívané extenzívnou pastvou hospodárskych zvierat. V súčasnosti sú
využívané najmä plochy okolo sídiel, menej vzdialenejšie polohy, ktoré na mnohých
miestach zarastajú najmä v širšom okolí potokov, úvozov starých ciest, eróznych rýh
a pod. sukcesnými štádiami lesa.
Rybníky a umelo vytvorené vodné plochy:
V záujmovom území sa nenachádzajú, malé nádrže v Hnilčíku a na Cechoch
sú v podstate len prietokovými nádržami, ktoré vznikli úpravou a rozšírením koryta,
resp. vyhĺbením malých jám mimo neho. Nádrže na Cechoch boli vybudované
v rozpore s platnou legislatívou.
Antropogennou činnosťou pozmenené plochy:
V celom území sú bohaté pozostatky po baníckej činnosti, zastúpené haldami
a odvalmi, ústiami štôlní, prepadnutými časťami podzemných priestorov, ktoré
pokrývajú často veľké plochy územia
6.5.
Územný priemet ekologickej stability krajiny
Pasport plôch z hľadiska ekologickej stability krajiny:
V posudzovanom území sa nachádzajú iba plochy ekologicky stredne stabilné
a ekologicky stabilné. Medzi plochy ekologicky stredne stabilné patria trvalé trávne
porasty s nízkym zastúpením chránených a ohrozených druhov a lesné monokultúry.
Plochy ekologicky stabilné predstavujú regionálne a miestne biocentrá a biokoridory
a genofondové plochy flóry a fauny.
Pre územie mikroregiónu nebol spracovaný miestny (lokálny) územný systém
ekologickej stability (ÚSES), na západnom okraji doň zasahuje územie, pre ktoré bol
spracovaný miestny ÚSES k. ú. Spišská Nová Ves, ktorého prvky boli zohľadnené pri
posudzovaní územia mikroregiónu. Územie je súčasťou regionálneho ÚSES, ktorý
bol spracovaný pre územie bývalého okresu Spišská Nová Ves. V zmysle tohto
materiálu sú regionálnymi biocentrami rozsiahle plochy porastov v oblasti Cechov
a južne od Štolveku cez Javor až po Holičky a malé roztrúsené plochy lesných
porastov v oblasti Roztok, Stredného vrchu, v juhovýchodnom svahu Hliniska,
v oblasti Javorinky a Borsučieho vrchu, regionálne biokoridory prebiehajú v údolí
Zadnej doliny po Bindt a cez Grajnár – Javor – Holičky ďalej na juh. Tento materiál
vyžaduje revíziu a prehodnotenie.
V zmysle Generelu nadregionálneho ÚSES Slovenskej republiky nezasahuje
do územia mikroregiónu žiaden prvok ÚSES. Podľa GNÚSES sú v území zastúpené
územia s priaznivou ekologickou kvalitou priestorovej štruktúry, reprezentované
rozsiahlymi plochami krajiny nad úrovňou obce, Bindtu, od strednej časti Hnilčíka aj
celá dolina vrátane zastavanej časti. V zmysle Národnej ekologickej siete –
Slovensko (NECONET), ktorá vznikla na pôde IUCN Slovensko ako súčasť
Európskej ekologickej siete (EECONET) a je integrovanou súčasťou NÚSES SR,
ležia na území mikroregiónu dve navzájom oddelené územia rozvoja prírodných
prvkov s funkciou štruktúrneho prvku ekologického koridoru, ktoré sú navzájom
prepojené terestrickým ekologickým koridorom národného významu, prebiehajúcim
v oblasti Zimnej doliny. Južným okrajom územia prebieha ekologický koridor
európskeho významu s prenikaním západokarpatských geoelementov flóry a fauny.
136
Plochy ekologicky stredne stabilné
Trvalé trávne porasty s nízkym zastúpením osobitne významných častí prírody
a krajiny:
Trvalé trávne porasty s nízkym zastúpením chránených a ohrozených druhov
rastlín a živočíchov sa nachádzajú najmä v širšom okolí kóty Žaloba. Ich druhová
skladba bola pozmenená rekultiváciami. K týmto spoločenstvám môžeme zaradiť aj
značnú časť lúk v okolí Pálenice.
Druhovú skladbu tvoria prevažne druhy zväzu Cynosurion s dominantným
zastúpením tráv a oligotrofných druhov rastlín. Medzi najrozšírenejšie druhy patria:
metlica trsnatá (Deschamsia caespitosa), brusnica obyčajná (Vaccinium vitis-idaea),
brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus), jastrabník lesný (Hieracium sylvaticum),
vres obyčajný (Calluna vulgaris), psica tuhá (Nardus stricta), ľubovník škvrnitý
(Hypericum maculatum) a iné.
Dlhodobým nevyužívaním lúk začínajú aj časti hodnotnejších lúk zarastat'
drevinami, hlavne smrekom, čo znižuje ich diverzitu.
Lesné porasty s prevažne monokultúrnou skladbou stanovištne nepôvodných
drevín:
K nim patrí väčšia časť porastov v území, najmä severne od Hnilčíka.
Predstavujú nepôvodné, neprirodzené smrekové monokultúry so zmeneným
podrastom, v ktorom často prevládajú maliny, ostružiny a kry.
Plochy ekologicky stabilné
Plochy ekologicky stabilné sú tie, ktoré charakterizuje pôvodnosť alebo
zachovalosť ekosystémov a hojnejšie zastúpenie chránených a ohrozených druhov
rastlín. Tieto plochy sú zaradené medzi biocentrá, biokoridory a genofondové plochy
flóry a fauny.
V danom území môžeme medzi regionálne biocentra zaradiť lokality Šeliská
a Žompy, aj keď ide o relatívne malé plochy územia, ako aj lesné porasty Javorinka –
Buchwald. Ostatné vymedzené plochy lesných porastov môžeme považovať za
miestne biocentrá, rovnako ako aluviálne a mezofilné lúky na dolnom toku Železného
potoka. Ostatné vymedzené biotopy plnia funkciu miestnych biokoridorov
a genofondových plôch fauny a flóry, ako aj interakčných prvkov.
7.
Inštitucionálna a manažérska kapacita
Nevyhnutnou pre úspech podnikania v cestovnom ruchu a jednou z
najdôležitejších stránok podnikania v cestovnom ruchu je marketing. Marketing
založený na spolupráci subjektov a na vhodnej, kvalitnej a pestrej turistickej
infraštruktúre. S ponúkanými produktmi priamo súvisí cieľový trh, cieľové skupiny.
Nakoľko marketing cestovného ruchu je jednou z najdôležitejších stránok podnikania,
je potrebné tejto problematike venovať zvýšenú pozornosť. Atrakcia sama o sebe nie
je zárukou zvýšenej návštevnosti a prosperity. Účinnosť marketingu závisí od
viacerých činiteľov. Sú to predovšetkým
dostatok finančných prostriedkov,
odborné a profesionálne zabezpečenie marketingu,
jasný marketingový program, ktorý musí obsahovať tri základné kroky:
poznanie svojho súčasného trhu (typy, národnosť, záujmy, veková
štruktúra, príjmová základňa turistov apod.); vedieť odkiaľ a prečo turisti
navštevujú obec ale aj širší región, vedieť koľko turistov obec - región
navštevuje (dôležitý argument pri žiadaní finančných prostriedkov na
podporu cestovného ruchu); zhromažďovanie týchto údajov má byť
plánované,
137
-
-
definovanie svojho cieľového trhu na základe poznania daností pre
cestovný ruch, turistickej infraštruktúry, poznania akí turisti navštevujú
obec alebo región,
určenie spôsobu získavania cieľového trhu na základe stanovenia
čiastkových cieľových trhov.
schopnosť subjektov cestovného ruchu a obce spolupracovať a koordinovať
svoju činnosť; najvhodnejšou formou zabezpečenia spoločného postupu je
združenie.
Pre celkový úspech rozvoja cestovného ruchu v obci a regióne je veľmi
dôležitý tzv. vnútorný marketing. Vnútorný marketing ako špecifikovaný druh styku
s verejnosťou (domácou) je presviedčanie miestneho obyvateľstva, že cestovný ruch
im a obci prináša oveľa viac výhod ako nevýhod.
Keďže rozvoj cestovného ruchu a jeho marketingu je dlhodobejšia záležitosť,
je dôležité poznať súčasnú motiváciu dovolenkárov a jej predpokladaný vývoj v
budúcnosti. Motívy dovolenkárov, zoradené podľa dôležitosti (podľa popredného
rakúskeho odborníka Dr. A. Würzla):
1)
únik pred každodenným životom, hľadanie kontaktu s prírodou, hľadanie
zdravého životného prostredia,
2)
sebauplatnenie (duševná a telesná aktivita, tvorivosť), poznávanie, hľadanie
nových zážitkov a dobrodružstiev,
3)
hľadanie kontaktov,
4)
zotavenia sa,
5)
vzdelávanie a poznávanie (pamätihodnosti, kultúry cudzích krajín – spôsobu
života v nich, histórie ...),
6)
zdravie (regenerácia, prevencia, starostlivosť o svoje telo).
Tieto motívy sa častokrát vyskytujú v dvojiciach (napr. 1-6, 2-5) niekedy aj vo
väčších skupinách (napr. 1-4-6).
Pre riešené územie vzhľadom na súčasnú a zamýšľanú ponuku, je optimálnou
kombináciou: 1-2-4-5-6.
Marketingový program by mal rátať s perspektívou zriadiť turistickú
informačnú kanceláriu (TIK). TIK je veľmi dôležitým nástrojom marketingu
v cestovnom ruchu. Je obvykle prvou zastávkou turistov v neznámom regióne alebo
obci, poskytuje im zhromaždené informácie, odpovedá na otázky a propaguje danosti
regiónu alebo obce pre cestovný ruch. Vhodné umiestnené informačné centrum
zabezpečuje, aby návštevníci neprešli cez región bez povšimnutia, aby sa tu zastavili
najesť, kúpili si suvenír, alebo tu aj prenocovali.
TIK nemusí byť spočiatku veľká ani nákladne vybavená. Môže to byť kiosk,
v ktorom bude k dispozícii mapa regiónu s vyznačenými atrakciami, reštauráciami,
ubytovaním v jazykoch krajín, z ktorých do regiónu pricestuje najviac turistov.
S rozvojom cestovného ruchu sa môže TIK zväčšovať a zdokonaľovať. Umiestnenie
TIK by malo byť veľmi ľahko prístupné autom s možnosťou parkovania, na mieste,
kde každý turista prechádza. Ideálne je miesto pred vstupom do obce, ako tzv.
informačná brána, aby turista dostal potrebné informácie ešte pred vstupom do
regiónu, aby TIK neprehliadol (pri križovatke štátnych ciest na západnom okraji
obce). Dôležité sú aj informačné tabule informujúce návštevníka o TIK (usmernenie,
otváracia doba) a iné informačné tabule jasne navádzajúce návštevníka k cieľom, ku
ktorým ho chceme naviesť.
138
Pracovníci TIK, ktorí by mali zanechať kladný dojem na návštevníka
(vystupovanie, ovládanie cudzích jazykov, schopnosť podať kvalifikované
informácie), zabezpečujú obvykle tieto služby:
poskytujú zdvorilo a pohotovo informácie priamo, telefonicky, poštou,
spracúvajú denné, týždenné, mesačné a ročné štatistiky o počte turistov, ktorí
navštívili TIK,
sústreďujú záznamy o návštevnosti vo všetkých regionálnych atrakciách a
vyhodnocujú ich,
zostavujú a pripravujú týždenný, mesačný a ročný plán podujatí v regióne,
na požiadanie novinárov pripravujú články o cestovnom ruchu v regióne,
zabezpečujú rezerváciu v ubytovacích zariadeniach, rezerváciu vstupeniek na
rôzne podujatia atď.
7. 1. Súčasný stav koordinácie cestovného ruchu v riešenom území
Koordináciu CR v pravom slova zmysle v riešenom území nie je
zabezpečovaná. V súčasnosti v rámci svojich možností CR v obci koordinuje
čiastočne obecný úrad. Obec momentálne nie je členom žiadnych lokálnych, resp.
regionálnych združení so zameraním na rozvoj cestovného ruchu v danom území.
Z hľadiska základných potrieb a zlepšenia fungovania cestovného ruchu v obci
riešenie tejto skutočnosti považujeme za jeden z kľúčových momentov. V obci chýba
koordinovaný a teda aj inštitucionálne zabezpečený a uskutočňovaný komplexný
marketing cestovného ruchu a nie je tu založené ani samostatné združenie CR,
nakoľko v nej nepôsobí dostatočne kvantitatívne a kvalitatívne zastúpená
podnikateľská sféra. Rozvoj miestneho cestovného ruchu, ako komplexu atraktivít,
služieb a ponúk produktov preto musí aj v najbližšej budúcnosti riešiť obec ako
hlavný garant. Až keď rozvoj cestovného ruchu vytvorí podmienky pre dostatočný
rozvoj podnikateľského prostredia, bude možné uvažovať o vytvorení samostatného
lokálneho združenia cestovného ruchu, ktoré bude plniť plnohodnotne svoje poslanie.
Odporúčania, návrhy:
Ak predmetný mikroregión chce rozvíjať cestovný ruch, na čo má všetky
predpoklady, musí všetky činnosti smerujúce k tomuto rozvoju koordinovať. Hlavným
koordinátorom marketingu cestovného ruchu v obci vzhľadom na situáciu, ktorá
v súčasnosti v obci je, by mala v najbližšom období byť obec.
Obec pre úspešnosť svojho pôsobenia by mala mať
jasný marketingový program (táto predštúdia je jedným zo zdrojov informácií
pre vytvorenie programu),
pravidelný prílev finančných prostriedkov pre základnú činnosť (vyčleniť
v rozpočte obce) a nepravidelný prílev z aktivít a grantov na rozvojové
projekty, aj v spolupráci so špecializovanými združeniami,
1 profesionálneho pracovníka aspoň na čiastočný úväzok – manažéra s
primeraným kancelárskym vybavením a napojením na internet, ktorý by
zabezpečoval aj fungovanie turistickej informačnej kancelárie (TIK),
mala by spolupracovať:
so združeniami CR a obcami v širšom regióne,
s organizáciami špecificky zameranými na niektorú oblasť súvisiacu s
rozvojom cestovného ruchu, najmä Regionálna značkárska komisia pre
značenia turistických chodníkov Spišská Nová Ves (pešia turistika), BIC
Spišská Nová Ves, Spišská regionálna a rozvojová agentúra, ZO OPK, Správa
139
Národného parku Slovenský raj (v zmysle novej legislatívy sa vyjadruje
k chráneným územiam na celom území bývalého okresu Spišská Nová Ves),
ROZVOJ Spiš Spišská Nová Ves (cykloturistika) a inými podľa potreby,
mala by koordinovať:
činnosti subjektov pôsobiacich v obci zamerané na dosiahnutie cieľov daných
v marketingovom programe.
pre výraznejšie zviditeľnenie riešeného územia je potrebná jeho značka – logo,
názov a slogan, obdobne ako obec má svoj erb, svoj názov, svoje
charakteristické znaky, ktoré ju reprezentujú navonok a s ktorou sa identifikujú
aj jej obyvatelia. Každá značka je zárukou určitej kvality a je spojená s
dôverou. Dôvera odľahčuje marketing a pozdvihuje stupeň účinnosti v
spolupráci medzi dodávateľmi a zákazníkmi. Značka zároveň zaväzuje k
mimoriadnym výkonom, stáva sa nezameniteľnou s inou. Odporúčame názvy
Hnilčík - Slovenský raj
alebo
Ski centrum Hnilčík - Mraznica alebo Turistické centrum Hnilčík
a jeho použitie ako značky pre celý cestovný ruch v riešenom území.
Vytvorenie loga navrhujeme zadať grafikovi.
Obec ako koordinačný subjekt by mala zriadiť tieto komisie:
KOORDINAČNÝ
SUBJEKT
KOMISIE
pre reklamný styk
a propagáciu
pre projekty
pre financie
pre zhromažďovanie
údajov a ich analýza
pre poskytovanie
informácií, napr TIK
Výkonná zložka
Vzhľadom na skutočnosť, že obec nedisponuje dostatočným množstvom
pracovníkov, je potrebné nájsť iné riešenie (napr. čiastočný úväzok, VPP,
v spolupráci s budúcim prevádzkovateľom - majiteľom lyžiarskeho areálu).
Hlavnými prioritami obce by malo byť zabezpečovať rozvoj a fungovanie
poznávacieho a pobytového turistického centra, predovšetkým na
vytvorenie systémových opatrení pre zdynamizovanie rozvoja cestovného
ruchu vo forme akčného plánu,
140
-
rozšírenie infraštruktúry a produktov cestovného ruchu; zamerať sa na
lyžovanie, cykloturistiku, pešiu turistiku, pobyt na vidieku a banícku históriu,
posilňovanie postavenia turistického centra na slovenskom i medzinárodnom
trhu,
skvalitnenie poskytovaných služieb,
modernizácia a skvalitňovanie existujúcej technickej a turistickej infraštruktúry.
Samotné produkty, ako aj ich kombináciu vytvárať tak, aby v súlade
s ochranou prírody tvorili ucelenú prezentáciu a ponuku pre poznávanie a rekreačné
aktivity (zahrnúť do marketingového plánu). Potrebné je sa zamerať na zvyšovanie
príťažlivosti riešeného územia prostredníctvom tradičných a aj netradičných ponúk,
ktoré vychádzajú z podmienok a tradícií riešeného územia. Nie je vhodné vytvárať
veľké množstvo produktov, ale zamerať sa na kvalitu niekoľkých produktov.
Skvalitňovanie platí aj pre už existujúce produkty. Vybrané produkty následne
vytvoria nevyhnutný predpoklad pre vytváranie rôznorodých pobytových programov.
7.2.
Konkurencia
Konkurencia ako progresívny prvok rozvoja ovplyvňuje aj rozvoj cestovného
ruchu. Ponuka prevyšuje dopyt, kupujúci (dovolenkár) uplatňuje svoju voľbu a
rozhoduje sa na základe lepšej ponuky, pričom hodnotí predovšetkým
atraktívnosť prostredia,
meno (značku kvality) cieľového miesta,
rozsah a kvalitu služieb,
výhodnejšie ceny produktu v porovnaní s konkurenciou,
originalitu, zaujímavosti, ojedinelosť regiónu, lokality,
kvalitu informácií.
Riešené územie je svojimi danosťami predurčené pre určité cieľové skupiny.
Preto bude pre návštevníkov (cieľové skupiny) vždy zaujímavým. Vyššie uvedená
značka zreteľne ohraničuje územie i jeho charakter voči konkurencii. Pre väčšie
uplatnenie na trhu je však nevyhnutné skvalitňovať technickú a turistickú
infraštruktúru a ponuku (produkty), ktorá sa aj v záujme efektívnosti podnikania musí
rozvíjať dynamickejšie. Je potrebné výraznejšie využívať možnosti celoročnej
ponuky, na čo sú v riešenom území veľmi dobré predpoklady. Zvýši sa tým
konkurencieschopnosť záujmového územia na trhu.
7.3.
Predaj produktu
Predaj produktu je v súčasnom tvrdom konkurenčnom prostredí veľmi
náročnou a dôležitou súčasťou celého procesu. Ponuka tvorí základný predpoklad
pre predaj. Samotný predaj musí byť premyslený, adresný, dynamický.
Propagácia a reklama
vlastný propagačný materiál (imidž prospekt, kalendár podujatí, sprievodca
obce s obsahom – lyžovačka v turistickom centre, zaujímavosti, pešia turistika,
cykloturistika, poznávanie histórie obce, ubytovanie, obchody atď.),
účasť na výstavách a veľtrhoch,
propagácia v masmédiách (tlač, rozhlas, televízia, najmä formou rôznych
reportáži),
propagácia v odborných časopisoch zameraných na cestovný ruch (napr.
Cestovateľ),
v spolupráci s informačnými turistickými kanceláriami v regióne i mimo neho,
141
-
informačné panely s mapami, podľa možností panoramatickými,
dobrý informačný systém v obci,
internet,
Predaj produktu
vlastný priamy predaj (jednotlivé zariadenia CR) (cez pult, osobne, telefonický,
fax, písomne, internet),
prostredníctvom cestovných kancelárií,
prostredníctvom organizátorov školení a seminárov.
Motivačné prvky v riadení predaja
priama ekonomická zainteresovanosť predajcov (rabaty, provízie)
pravidelné vyhodnocovanie najlepších predajcov (mimoekonomické formy
odmeňovania, napr. poskytnutie pobytu pre predajcu, zvýhodnené služby,
zaslanie pozornosti a pod.),
operatívne vybavovanie a rýchla informovanosť,
psychologické - novinka, originalita, služby, dobré meno a postavenie na trhu,
emotívne – napr. orientácia na starostlivosť o malé deti, o žiakov ZŠ.
Spôsob uvedenia produktu na trh
televízna reportáž,
televízna a rozhlasová reklama, reklama v tlači,
deň otvorených dverí pre pozvaných zástupcov cestovných kancelárii,
významných osobnosti pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu,
C.
Monitorovanie a vyhodnocovanie, záver
Tento projekt je súčasťou integrovaného prístupu pomoci rozvoja CR v
regióne, ktorý v sebe zahŕňa niekoľko projektových úrovní (mikroregionálna, obecná,
podnikateľská), niekoľko hlavných smerov (rozvinutie služieb a atrakcií pre turistov,
rekreantov, obyvateľov miest a návštevníkov, rozvoj nepoľnohospodárskych aktivít
na poľnohospodárskych pozemkoch, revitalizácia bývalých poľnohospodárskych
objektov, vidiecka zástavba obytných sídiel na veľkých plochách, osveta, kultúra,
voľný čas, zdravotné a sociálne služby), z ktorých každý má naprojektovaný celý rad
jednotlivých aktivít. Realizácia projektu ako celku, jeho vecné a obsahové plnenie
v čase je výsledkom realizácií dielčích projektov a integrácie týchto čiastkových
výsledkov do projektovaných cieľov. Za týchto okolností je nevyhnutné, aby
monitorovacie parametre mikroregionálneho projektu vytvárali priestor pre ich
naplňovanie výsledkami dielčích projektov a boli známe mechanizmy (algoritmy) tejto
transformácie, aby bolo možné posudzovať nielen prínosy týchto projektov
samostatne, ale aj ich individuálny prínos v integrácii s ostatnými projektmi pre
mikroregión a región. Pri tom je nevyhnutné vytvoriť dostatočný priestor pre
projektantov dielčích projektov, aby mohli parametre a monitoring projektov, ktoré sa
iba budú rodiť, formulovať racionálne a konkrétne, avšak pri akceptovaní a podpore
regionálnych cieľov a priorít. Preto pre mikroregionálny projekt treba formulovať
monitorovacie parametre na úrovni väčšieho počtu globálnych veličín. Okrem toho
budú uvedené rozhodujúce priority, ktoré sa budú v mikroregióne realizáciou projektu
akceptovať a sledovať. Tým sa vytvorí priestor pre projektantov, aby svojím prínosmi
mohli v jednotlivých čiastkových projektoch napĺňať integrované ciele a priority tohoto
projektu.
142
MONITOROVACÍ SYSTÉM PRE ANALÝZY A HODNOTENIE
Monitorovanie má funkciu ako exekutívne-operatívnu, tak i dozornú. Zahŕňa
veľké množstvo úloh technického rázu ako je zhromažďovanie a triedenie informácií
o celom programe a jeho jednotlivých projektoch. To by malo v ktoromkoľvek
momente umožniť celkový prehľad o programe, čo sa týka finančných záväzkov,
uvoľnených prostriedkov a tempa absorpcie, o typoch projektov podporených v rámci
jednotlivých opatrení, ich príspevok k cieľu daného opatrenia, výsledky a dopady
merané pomocou príslušných ukazovateľov.
Monitorovanie je jedným z prejavov partnerských vzťahov v rámci podporných
fondov. Musí teda zastupovať zainteresované strany chápané ako verejnosť,
súkromné subjekty a nevládne organizácie - teda sociálnych partnerov. Zaisťuje sa
sledovanie výstupov, výsledkov a dopadov v porovnaní so stanovenými cieľmi.
Monitorovanie vyrátaných účinkov programu musí umožniť pohľad na
výsledky pri dosahovaní cieľov a pohľad na kontext týchto výsledkov do širších
súvislostí - dopadov. Pre výstupy je rovnako nevyhnutné, aby mohli byť
konfrontované v kontexte očakávaného výsledku t.j. preneseného účinku
vzniknutého skladaním jednotlivých výstupov. Pre objektívne hodnotenie programu
vystupuje nová systémová požiadavka, aby bolo možné porovnanie na rôznych
územných úrovniach. To znamená porovnanie s ostatnými krajmi a SR po porovnaní
súvislých území vnútri kraja.
Kritéria hodnotiace program
- Do akej miery sú ciele programu opodstatnené vo vzťahu k
Vhodnosť:
potrebám?
- Je možné preukázať ich opodstatnenosť?
- Zodpovedajú miestnym, štátnym a európskym prioritám?
Účinnosť:
- Do akej miery boli dosiahnuté očakávané ciele?
- Vyprodukovali použité nástroje očakávané účinky?
- Bolo možné dosiahnuť širšie spektrum účinkov za použitia
iných nástrojov?
Hospodárnosť: - Boli ciele dosiahnuté s najnižšími nákladmi?
- Bolo možné dosiahnuť lepších účinkov rovnakými nákladmi?
Prospešnosť:
- Sú očakávané a neočakávané účinky uspokojivé z pohľadu
priamych či nepriamych adresátov?
Rozsah údajov pre monitorovanie je odvodený z predpokladaných účinkov
programových podpôr v jednotlivých funkčných okruhoch.
Výber monitorovacích ukazovateľov bude usporiadaný do piatich tematických
oblastí, ktoré sa do značnej miery blížia prioritným oblastiam Národného rozvojového
plánu (NRP), Regionálnych operačných programov (ROP) pre Regióny súdržnosti
(NUTS 2) a problémovým oblastiam Programu hospodárskeho a sodiálneho rozvoja
Košického kraja. Týmito oblasťami sú:
A.
B.
C.
D.
E.
poloha, demografia a sociálne ekonomické charakteristiky obyvateľstva,
trh práce, sociálna integrácia obyvateľstva,
ekonomický rozvoj,
technická infraštruktúra a doprava,
občianska infraštruktúra a životné prostredie.
143
V rámci týchto piatich oblastí je možné nájsť a monitorovať, ako úroveň
základných rozvojových faktorov, tak i kontextové súvislosti sociálne ekonomickej
situácie v štruktúre problémových okruhov NRP. Tieto tematické oblasti
monitorovania zároveň zodpovedajú oblastiam pre tvorbu kontextových ukazovateľov
pre plánovanie programov Štrukturálnych fondov EÚ (viď. Nariadenie rady (EC) č.
1260/1999 - článok 16). Tam sa stanovuje, že plány musia obsahovať kvantifikovaný
popis súčasných disparít, medzier a potenciálu dotknutého regiónu. Tematický je
štruktúra oblasti blízka oblastiam Európskej komisie (EC) obsiahnutým v Pracovnom
dokumente 3 (Working Paper 3 pre plánovacie obdobie 2000 až 2006) o
ukazovateľoch pre monitorovanie a hodnotenie programov a projektov Štrukturálnych
fondov.
Toto pojatie účelu projektu do značnej miery zvýšilo počet typov ukazovateľov,
ktoré budú potrebné, ale i úroveň a hĺbku súvisiacich informácií a dát. Návrh
ukazovateľov vychádza predovšetkým z obecnej dostupnosti údajov, ako ich
poskytuje súčasná štátna štatistická služba. V niektorých prípadoch však tiež
odporúča zavedenie vlastných šetrení.
Popis oblastí
A.
Poloha, Demografia a sociálno ekonomické charakteristiky obyvateľstva
Demografické údaje dávajú prehľad o počte, skladbe a stave obyvateľstva a
sú základom pre ďalšie plánovanie, lebo z nich do istej miery sa dá vyvodiť vývoj
dopytu alebo vytvoriť ponuku rôznych špecifických produktov. Geografické
umiestnenie kraja je nemenné, avšak prístupnosť kraja k domácemu i
medzinárodnému trhu je významným rozvojovým faktorom, ktorý je potrebné brať do
úvahy pri všetkých regionálnych analýzach. Populačný vývoj má rovnako dlhodobý
charakter. Medziročné a krátkodobé porovnania nemajú dostatočnú vypovedaciu
schopnosť, a preto sa demografické analýzy zameriavajú predovšetkým na
retrospektívne údaje a časové rady tohto vývoja. Ročné sledovanie a dostupnosť
demografických údajov je však dôležité pre hodnotenie niektorých zmien v oblasti
sociálno-ekonomického rozvoja.
Strategická poloha je jedným zo 17 svetovo uvádzaných faktorov. V
monitorovanom systéme je tento faktor zohľadnený ukazovateľmi vzdialeností
(časová dostupnosť) kraja od významných dopravno-komunikačných sietí a
ekonomicky významných centier. Zvolené typy ukazovateľov zároveň umožňujú aj
hodnotenie stavu dopravnej infraštruktúry, ktorou je kraj obsluhovaný. Ukazovatele
strategickej polohy rovnako výrazne súvisia i s hodnotením významu
telekomunikačnej štruktúry a s vyhliadkami zapojenia regionálnych podnikov do
širších lokálnych a medzinárodných podnikateľských sietí.
Demografické zmeny významne súvisia s posudzovaním niekoľkých dlhodobých
faktorov, a to hlavne:
− vývoj a perspektívy vývoja pracovnej sily;
− vzdelanie a rozvoj vzdelávacej infraštruktúry;
− otázky kvality života;
− lokálna infraštruktúra, vodovody, kanalizácia, likvidácia odpadov atď.
B.
Trh práce, sociálna integrácia obyvateľstva
Problémová oblasť trh práce a sociálna integrácia zhŕňa údaje, ktorými sa dá
popísať zapojenie obyvateľstva do ekonomických aktivít a sociálnu štruktúru
obyvateľstva. Popisuje kvalitatívne stránky demografických faktorov. Údaje získané v
144
oblasti sociálnej integrácie obyvateľstva umožňujú hodnotenie dopadov verejných
aktivít a projektov vo vzťahu k rôznym sociálnym skupinám. Ide predovšetkým o tieto
faktory:
− štruktúra nezamestnanosti, údaje o zamestnanosti obyvateľstva a situácii na trhu
práce
− vzdelanostná štruktúra obyvateľstva
− sociálna situácia špecifických (aj problémových) skupín obyvateľstva (sociálne
podporovaní, národnosti, zdravotne postihnutí, seniori atď.).
C.
Ekonomický rozvoj
Ekonomický rozvoj je podmienený štruktúrou vytvoreného ekonomického
prostredia pre vznik a pôsobenie i neziskových aktivít v kraji. V širšom kontexte je
ekonomický rozvoj ovplyvňovaný všetkými faktormi, t.j. celkovým sociálnoekonomickým profilom kraja. Ukazovatele použité v tejto tematickej oblasti sú
zamerané predovšetkým na osvetlenie faktorov:
-- inovačné podnikanie;
-- podnikateľská kultúra;
-- dlhodobosť, ustálený priemysel;
-- prepojenosť ekonomiky vnútri regiónu;
-- zhlukovanie v partikulárnych odvetviach;
-- systémy podpory MSP.
D.
Technická infraštruktúra a doprava
Dostupnosť, stav a funkčnosť technickej infraštruktúry je významným faktorom
rozvoja podnikateľských aktivít a posilovania kvality a životného prostredia kraja.
Táto oblasť úzko súvisí a naväzuje na rozvojové faktory:
– strategická poloha,
– dopravná infraštruktúra
– telekomunikačná infraštruktúra.
Primerane však nadväzuje i na faktor kvality života, predovšetkým v oblasti
zásobovania pitnou vodou, kanalizáciu, čistenie odpadových vôd a likvidácia odpadu.
Pokiaľ sa jedná o energetické siete, nadväzuje táto oblasť i na oblasť ekonomiky a
podnikania. U väčšiny faktorov, už ovplyvňujú túto rozvojovú oblasť, pôjde skôr o
sledovanie ich kapacitnej dostatočnosti alebo primeranosti vo vzťahu k rozvojovým
potrebám kraja, než o statické zisťovanie krátkodobých zmien.
Občianska infraštruktúra a životné prostredie
Táto rozvojová oblasť je vo svojom súhrne výslednicou zmien, ktoré sú
vyvolané zmenami v ostatných oblastiach. V kontexte monitorovacích ukazovateľov
ide predovšetkým o údaje, ktoré súvisia s faktormi:
– vzdelávacie inštitúcie, t.j. aké druhy a typy vzdelávacích inštitúcií v kraji pôsobia?
Ako ovplyvňujú vzdelanosť a schopnosti populácie pre uplatnenie sa na trhu práce?
atď.
– autonómia, týmto pojmom sa rozumie nezávislosť miestnej správy pri prijímaní
rozhodnutí, miera autonómnej kooperácie miestnych zainteresovaných účastníkov a
inštitúcií;
– kvalita života, je široký pojem pre všetky voľnočasové príležitosti a podmienky ich
využívania ako napr. aj finančná dostupnosť, hodnotová orientácia atď.,
– vnútorná povesť, t.j. ako je kraj vnímaný zvnútra (kriminalita, zdravé a čisté
prostredie, prístup ku kultúrnym hodnotám atď.);
E.
145
– lokálna hrdosť a súdržnosť, súvisí s verejnými aktivitami a angažovanosťou
obyvateľov na verejných projektoch. Lokálna hrdosť sa do značnej miery pozitívne
odráža na ukazovateľoch migrácie obyvateľov.
Monitorovanie musí umožniť analýzy a hodnotenie nielen pre krajskú
úroveň, ale i pre menšie územie. Budovanie systému je navrhnuté v krokoch:
Výber kľúčových ukazateľov
Výber zahrnie posúdenie porovnateľnosti ukazovateľov v úrovni NUTS III
(kraj) a v rámci SR. Zdroje údajov bude čerpať hlavne v systéme štátnej štatistickej
služby, ktorý je každoročne upresnený zákonnou normou a v projekte konverzie
SŠÚ na EUROSTAT.
Stanovenie hodnôt kľúčových ukazovateľov
Zahŕňa:
- overenie súčasných hodnôt ukazovateľov tempa zmien,
- stanovenie hlavných vplyvov na vývoj hodnôt ukazovateľa a názor na celkovú
interpretáciu,
- zhodu o vzťahu krajom iniciovaných aktivít na hodnotu ukazovateľov,
- zhodu o systémových krokoch plynúcich z predchádzajúcich krokov.
Návrh a výber ukazovateľov dielčích faktorov
Návrh a výber ukazovateľov dielčích faktorov je nevyhnutný, pretože kľúčové
ukazovatele nemôžu postihnúť celú šírku problematiky. Dosiahnutie cieľov sa skladá
z riešení viacerých problémov. Rovnako premietnutie horizontálnych tém vyžaduje
iné než iba kľúčové ukazovatele.
Je potrebné disponovať ukazovateľmi pre popis:
–
vzťahu vplyvmi odvetvových hľadísk v rámci cieľov,
Takéto ukazovatele predstavujú konkrétnejšiu podobu zmien stavu v určitom
odvetví a umožňujú konkrétny pohľad na účinok aktivít v dielčom odvetví.
–
územných hľadísk,
Nájdenie ukazovateľov, ktoré znázornia územné rozloženie sledovaných javov
a umožnia zvýšiť účinnosť aktivít.
–
kontextu,
Ukazovatele, ktoré vyjadrujú súvislosti a prenesené vplyvy a účinky.
Zaistenie údajov a informácií
Predovšetkým územné hľadiská analýz a hodnotenie si nárokujú z časti
zmenu (kvalitatívnu) údajov a ukazovateľov. SŠÚ i väčšina ústredných správnych
úradov plánuje redukovať svoje analýzy iba do úrovne NUTS III, nie nižšie. V
súčasnosti je časť údajov bežne k dispozícii na úrovni NUTS IV (okresy). S reformou
verejnej správy dojde k likvidácii týchto databáz. Z toho plynie, že Kraj v súčinnosti s
obcami a ďalšími partnermi pripraví organizácie pre obstarávanie a spracovanie
potrebných údajov na úrovniach:
– kraj,
– územie podľa poverenej obce III. stupňa,
– obec.
146
ZÁVER
V súčasnosti cestovný ruch predstavuje jedno z najdynamickejšie sa
rozvíjajúcich odvetví hospodárstva. Podľa údajov Svetovej organizácie cestovného
ruchu /WTO/ v r. 2000 príjmy z cestovného ruchu predstavovali v celosvetovom
meradle 453,4 mld. USD. Jeho význam bol zdôraznený aj na VIII. Medzinárodnej
konferencii o cestovnom ruchu, ktorá sa konala v októbri 2001 v Poprade, kde bolo
konštatované, že vo svete je cestovný ruch považovaný za odvetvie budúcnosti
s ohľadom na multiplikačný efekt, prevádzajúci jeho rozvoj. Často býva označovaný
za najvýznamnejšie odvetvie, v ktorom vzniká najviac pracovných príležitostí. Okrem
zamestnanosti ovplyvňuje podstatným spôsobom ďalších zhruba päť oblastí, a to –
podieľa sa na tvorbe hrubého domáceho produktu, pozitívne ovplyvňuje platobnú
bilanciu štátu, tvorí príjmy štátneho rozpočtu, má vplyv na príjmy rozpočtov obcí a
jeho rozvoj podporuje investičné aktivity.
Vzhľadom na obrovský kultúrno-historický a prírodný potenciál celého
Slovenska, horeuvedené skutočnosti je potrebné brať do úvahy a aj v takom malom
mikroregióne ako je Hnilčík a okolie a pripraviť prijateľné podmienky pre
zahraničných i domácich turistov.
Predložená pre-feasibility štúdia nedáva komplexný návod ako tieto
podmienky vytvoriť, ale je prvým krokom, smerujúcim k rozvoju cestovného ruchu
v mikroregióne Hnilčík. Na túto štúdiu zákonite musí pre veľké investičné zámery
nadväzovať podrobnejšia štúdia realizovateľnosti – feasibility štúdia rozvoja
cestovného ruchu s už konkrétnymi návrhmi, opatreniami a hodnoteniami. Preto je
potrebné už v súčasnej dobe hľadať finančné zdroje na spracovanie takejto štúdie.
Obsah eleborátu:
Textová časť
Vykresová časť:
1.
2.
3.
Širšie vzťahy
Návrh rozvoja rekreácie a turistiky - urbanizmus
Technická infraštruktúra
V Spišskej Novej Vsi, október 2002
M 1 : 50 000
M 1 : 10 000
M 1 : 50 000
Download

Hnilcik sprava - Spišská regionálna rozvojová agentúra