Katolícka
univerzita
Pedagogická
Katedra
v
Ružomberku
fakulta
telesnej výchovy
a športu
GYMNASTIKA
(vybrané kapitoly)
Novotná N. - Novotná B. - Krška P.
Ružomberok 2011
Autori:
doc. Mgr. Naďa Novotná, PhD.
Mgr. Barbora Novotná
PaedDr. Peter Krška, PhD.
Recenzenti:
doc. PaedDr. Naďa Vladovičová, PhD.
PaedDr. Andrej Hubinák, PhD.
ISBN 978–80–8084–755–5
Predslov
Milí študenti,
učebné texty, ktoré sa k vám v elektronickej podobe dostávajú, obsahujú základné informácie
o niektorých oblastiach súboru cvičení nazývaných gymnastika, ktorých cieľom je všestranný
rozvoj ľudského tela a udržanie zdatnosti a celkovej dobrej výkonnosti.
Z hľadiska obsahu a účelu je gymnastika otvorený výchovnovzdelávací súbor všestranne
rozvíjajúcich a kondičných cvičení pre všetkých. Ponúka pohybové programy od základnej
pohybovej prípravy až k formám, ktoré umožňujú pohybovú sebarealizáciu. Podnecuje
celoživotný záujem cvičencov o pohybovou aktivitu. Dôležitým aspektom gymnastiky je
estetické a kultivujúce pôsobenie na cvičenca a jeho okolie.
Pod pojmom gymnastika v užšom slova zmysle rozumieme označenie športových disciplín,
ktorých spoločným znakom je dôraz kladený na čistotu predvedenia silovo a koordinačne
náročných telesných cvičebných tvarov.
Obsahom učebných textov sú základné informácie o systémoch gymnastiky, histórii
gymnastiky na Slovensku, postavení gymnastiky v školskej telesnej výchove, názvosloví
telesných cvičení a metodike nácviku vybraných cvičebných tvarov. Ide o vybrané kapitoly zo
širokej problematiky gymnastiky, ktoré sú určené pre študentov učiteľstva pre primárnu
edukáciu, učiteľov telesnej a športovej výchovy, ale aj pre iných záujemcov, ktorí
o problematiku, súvisiacu s gymnastikou prejavujú záujem.
Kolektív autorov
Obsah
1
Stručná charakteristika niektorých gymnastických systémov..................................... 6
2
Z histórie športovej gymnastiky na Slovensku .............................................................. 9
3
Súčasné delenie gymnastiky .......................................................................................... 17
3.1
3.1.1
Základná gymnastika........................................................................................ 18
3.1.2
Kondičná gymnastika ....................................................................................... 21
3.1.3
Rytmická gymnastika........................................................................................ 22
3.1.4
Kompenzačná gymnastika ................................................................................ 28
3.2
4
Športová gymnastika ........................................................................................ 28
3.2.2
Moderná gymnastika ........................................................................................ 30
Gymnastika v školskej telesnej výchove....................................................................... 32
4.1.1
4.2
Gymnastika v primárnej edukácii ............................................................................ 32
Vzdelávací štandard – výstup pre 1. stupeň ZŠ ................................................ 34
Gymnastika v nižšom sekundárnom vzdelávaní ...................................................... 37
4.2.1
Všeobecná gymnastika ..................................................................................... 38
4.2.2
Kondičná gymnastika ....................................................................................... 40
4.2.3
Základná gymnastika........................................................................................ 40
4.2.4
Rytmická gymnastika........................................................................................ 42
4.2.5
Základy gymnastických športov ....................................................................... 43
4.3
4.3.1
Gymnastika vo vyššom sekundárnom vzdelávaní ................................................... 46
Výstupný vzdelávací štandard z gymnastiky..................................................... 48
Terminológia................................................................................................................... 49
5.1
5.1.1
6
Gymnastické športy.................................................................................................. 28
3.2.1
4.1
5
Všeobecná gymnastika ............................................................................................. 18
Terminológia cvičení bez náčinia ............................................................................ 50
Rozbor desiatich cvičebných druhov prostných ............................................... 52
5.2
Terminológia cvičení na náradí................................................................................ 67
5.3
Terminológia akrobatických cvičebných druhov ..................................................... 71
Metodika nácviku vybraných gymnastických prvkov ................................................ 72
6.1
Prípravné cvičenia pre gymnastiku .......................................................................... 72
6.2
Akrobatické prvky.................................................................................................... 77
6.3
Cvičenia na náradí .................................................................................................. 101
6.3.1
Preskok ........................................................................................................... 101
6.3.2
Cvičenie na hrazde ......................................................................................... 103
6.3.3
Cvičenie na kruhoch....................................................................................... 110
6.3.4
Cvičenie na kladine ........................................................................................ 113
Použitá literatúra.................................................................................................................. 121
1 Stručná charakteristika niektorých gymnastických systémov
Názov gymnastika pochádza z Grécka a je odvodený od slova gymnos – nahý
a gymnasein – cvičiť nahý.
Najstaršiu svetovú telovýchovnú literatúru môžeme nájsť v Číne, kde už v 3. tisícročí
pred. n. l. vznikla sústava liečebnej a zdravotnej gymnastiky, nazvaná Kong – fu. Cvičenia
pozostávali zo skutočných gymnastických cvikov a jej šíritelia zaručovali upevnenie zdravia
a vyliečenie neduhov telesných i duševných všetkým, ktorí sa jej budú pravidelne venovať.
Rozšírenie gymnastiky v Číne je úzko späté s ich národnou medicínou a hrá v systéme
ochrany zdravia veľkú úlohu. Medzi najznámejšie systémy v Číne patria: gymnastika do-ni
(charakteristická samomasážou), gymnastika ušu – obsahuje dva systémy – solin (má branný
charakter a pozostáva z cvičení imitujúcich zápas, boj) a taj-dzi (má zdravotný charakter
a pozostáva z pomalých vláčnych pohybov, neustáleho prenášania hmotnosti tela z jednej
nohy na druhú).1
Obsahom starovekej gymnastiky u Grékov boli všetky vtedy známe druhy cvičebnej
činnosti. Telesná príprava hrala v systéme výchovy v starovekom Grécku veľmi dôležitú
úlohu. Grékom ďakujeme za myšlienku kalokagatie – harmónie telesného a duševného,
starogréckeho ideálu telesnej a duševnej dokonalosti.2
V Indii vznikol niekoľko tisícročí starý systém cvičení, ktorý sa nazýva joga. Podľa
najstaršieho spisu Joga Sutra (Pataňdžali, 2 storočie pred n. l.) je joga metodické úsilie
o dosiahnutie dokonalosti a to kontrolou rôznych prvkov ľudskej prirodzenosti fyzickej
a duševnej. Joga má za úlohu vypestovať nadvládu psychického nad fyzickým. V minulosti
bola teda joga propagovaná pre svoj mystický obsah, dnes je však v popredí záujmu o jogu jej
zdravotný účinok.3
V starovekom Egypte mala gymnastika veľký význam pre výcvik vojakov. Jej cieľom
bolo vypestovať telesnú zdatnosť, obratnosť, silu, rýchlosť v sebaobrane i v útoku, v zápase,
šerme a pod. Záujem o gymnastiku v Egypte dokumentujú zachované repliky a obrazy
gymnastických a akrobatických cvikov na stenách. Vrchol pohybového umenia v Egypte
predstavujú egyptské tanečnice, ktoré ovládali náročné akrobatické prvky a predvádzali ich aj
vo dvojiciach, napr. premety vzad.4
1
2
3
4
PERÚTKA, J.: Dejiny telesnej kultúry. Bratislava: 1980, s. 15.
tamže, s. 18.
HRČKA, J.: Základná gymnastika. Bratislava: 1972, s. 13.
VLADOVIČOVÁ, N.: Telesná kultúra v Egypte. Banská Bystrica: 1996, s. 21.
6
Veľký vplyv na rozšírenie náraďového telocviku v Európe a tým aj na rozvoj
gymnastiky mal nemecký smer v gymnastike. V jeho vývine existuje niekoľko štádií:
1. obsahovo ešte rôznorodá gymnastika (predstavitelia Salzmann, Guts-Muts, Pestalozzi a iní)
2. náraďová gymnastika (predstavitelia Jahn, Eiselen,)
3. gymnastika podľa A. Spiessa (dril, spoločné cvičenie prostných)
4. praktická gymnastika(predstavitelia Georgi, Jäger a iní)
Významný vplyv na zavedenie telocviku do škôl pre dievčatá i chlapcov mal Adolf
Spiesse (1810-1858). Hlavným cvičebným prostriedkom u Spiessa boli prostné cvičenia, ktoré
sa vyznačovali hromadnou formou, drilom, povelmi a cvičením do taktu, neuvedomelou
disciplínou. Vyslovil požiadavku každodennej telesnej výchovy v školách, žiadal aby telesná
výchova bola riadnym vyučovacím predmetom a učili ju odborne pripravení učitelia, aby
súčasťou každej školy bolo cvičisko a telocvičňa.
Švédsky smer v gymnastike, ktorý sa rozšíril v Európe v 19. storočí považuje za
prvoradé pri cvičení anatomicko-fyziologický význam cvičenia, liečebné poslanie
gymnastiky. Hlavným predstaviteľom gymnastiky je P. H. Ling. Základnú úlohu gymnastiky
videl vo výchove ľudského tela presnými pohybmi, ktoré vyplývajú z podstaty ľudského tela
a sledujú dosiahnutie harmonickej stavby tela. Jedným zo základných princípov Lingovej
gymnastiky bola snaha o izolovanie účinku pohybu len na tú skupinu svalov, na ktorú chceme
pôsobiť. K neskorším predstaviteľom švédskeho smeru gymnastiky patria: J.H. Ling (syn
P.H. Linga), L.M. Törgnien, E. Falková, E. Björkstenová, M. Carlquistová, O. Holmberg,
G. Thulin a iní.5
Francúzsky smer gymnastiky bol vytvorený na základe tzv. prirodzeného smeru
v telesnej výchove. Podľa neho sa má v gymnastike rozvíjať súčasne sila, ohybnosť
a vytrvalosť a pri každom cviku treba dbať na to, aby boli v činnosti len svaly, ktorých
činnosť je ku pohybu potrebná. Hlavným predstaviteľom prirodzeného smeru bol Georges
Hébert, ktorý vychádzal z názoru, že k všestrannému telesnému rozvoju stačia výkony, ku
ktorým bol človek nútený, pokiaľ žil v prírodnom prostredí.6
Prvý telovýchovný systém v Československu vytvoril Miroslav Tyrš (1832-1884),
ktorý zahŕňa cvičenia všestranne rozvíjajúceho charakteru. Jeho prostné cvičenia vychádzali
z pôvodnej švédskej gymnastiky. Pri kombináciách pohybov sa Tyrš riadil fyziologickým
účinkom cviku. Pri cvičení zdôrazňoval estetické hľadisko. Tyršov systém cvičenia,
5
6
PERÚTKA, J.: Švédsky smer v telesnej výchove. Bratislava: 1985, s. 78 – 79.
HRĆKA, J.: Základná gymnastika. Bratislava: 1972, s. 37 – 38.
7
terminológia telesných cvičení je obsiahnutá v jeho diele Základové telocviku (1872).
Miroslav Tyrš sa zaslúžil o rozvoj telovýchovných vystúpení v Československu.
Sokolské hnutie, ktoré sa v Čechách v 60-tych rokoch 19. storočia rýchlo rozširovalo,
vplývalo aj na slovenskú, národne uvedomelú buržoáziu a inteligenciu. Sokol síce na
Slovensku nevznikol, ale úsilie po telesnom zdokonaľovaní, cvičení (najmä na náradí) sa
postupne aj tu udomácňovalo. Preniklo do slovenských škôl, predovšetkým na prvé slovenské
gymnáziá. Vynikajúcou úrovňou telesnej výchovy a najmä gymnastiky sa vyznačovalo
Revúcke gymnázium (1862 - 1874), na ktorom pôsobil známy profesor Dr. Ivan Branislav
Zoch (1843-1921)
Obr. 1 Ivan Branislav Zoch
Na gymnáziu v Revúcej organizoval dr. Ivan Branislav Zoch podľa vzoru Sokola
verejné cvičenie. Zoch je autorom prvej slovenskej príručky Krátky návod k vyučovaniu
telocviku hlavne pre národnie školy, ktorá vyšla v roku 1873. Práca položila základy
slovenskej telovýchovnej terminológii.7
Autorom jedného z najprepracovanejších systémov gymnastiky na Slovensku, ktorý
vytvoril systém gymnastiky je Jozef Hrčka (1930). Rozdelil gymnastiku podľa účelu
a zamerania na základnú a gymnastiku so športovým zameraním.
7
MAREK, J.: Začiatky organizovanej telesnej kultúry do r. 1918 na území Československa. Bratislava:
1980, s. 110.
8
2 Z histórie športovej gymnastiky na Slovensku
Športová gymnastika - náraďový telocvik - sa začala na Slovensku rozvíjať až po prvej
svetovej vojne zásluhou Sokola, RTJ, FRTJ a Orla. O zakladanie jednôt sa zaslúžili vedno
s domácimi telocvikármi i prisťahovalci z Čiech. Sokolské jednoty vznikali v jednotlivých
mestách a to: v Holíči, Predmieri, Stupave, Trenčianskych Tepliciach, Ružomberku, Nitre,
Novom Meste nad Váhom, Liptovskom Sv. Mikuláši, Žiline, Turčianskom Sv. Martine.
Prvé oficiálne preteky mužov v športovej gymnastike sa uskutočnili v roku 1921
v Leviciach. Ženy prvýkrát súťažili až v roku 1923. Sokol bol v tých časoch na Slovensku
málo rozšírený a úroveň cvičenia bola všeobecne nižšia než v Čechách. Cvičenci zo Sokola sa
prvý raz zúčastnili na sokolskom zlete v roku 1920. V súťaži nižšieho oddielu úspešne
vystúpili najmä pretekárky z Liptovského Mikuláša. Grubová obsadila 3. miesto a Cimráková
14. miesto. Celkovo bolo na Slovensku v roku 1929 organizovaných v Sokole iba 0,6 percent
obyvateľstva a jeho vplyv bol minimálny. V tedajšej reprezentácii Československa
úspešne súťažil Jan Koutný (rodák z Vyškova pri Brne, 1897-1976), ktorý pôsobil od
roku1920 do roku 1939 vo Zvolene. Zúčastnil sa na dvoch olympiádach. Na Olympijských
hrách v Paríži v roku 1924 skončil celkove na 11. mieste, v preskoku na 2. mieste.
Na Olympijských hrách v Amsterdame v roku 1928 obsadil 32. miesto a v súťaži družstiev
získal opäť striebornú medailu.
V reprezentačnom družstve Československa v 30-tych rokoch 20.storočia dosahoval
vynikajúce výsledky i Jan Sládek (1907-1984), ktorý žil v Bratislave od r.1930-39. Na MS
V Budapešti 1934 získal striebornú medailu v súťaži družstiev a bronzovú za cvičenie na koni
na šírku s držadlami. Na OH 1936 v Berlíne bol členom družstva, ktoré skončilo na peknom
4.mieste. Pamätným úspechom sa preňho skončil svetový šampionát v r.1938 v Prahe, kde
v súťaži družstiev získal zlatú medailu a v súťaži jednotlivcov striebornú medailu.
Spomedzi žien sa v reprezentačnom družstve ČSR na medzinárodnom poli výrazne
presadila Košičanka Matylda Pálfyová (1912-1944), ktorá ako prvá slovenská športovkyňa
získala medailu na OH - striebornú v súťaži družstiev v r.1936 v Berlíne. Ešte úspešnejšie si
viedla na MS v Prahe 1938, kde ako členka víťazného družstva získala zlatú medailu
a v súťaži jednotlivkýň bronzovú medailu.
9
Obr. 2 Matylda Pálfyová (v sede druhá sprava) s najznámejším českým komikom,
športovcom Vlastom Burianom (v stoji v strede)
Po druhej svetovej vojne, až do februára 1948, nebola športová gymnastika
samostatným športovým odvetvím. Tvorila akúsi športovú nadstavbu náraďového telocviku
pestovaného najmä v Sokole, RTJ a Orle. Veľa funkcionárov a cvičiteľov sa presťahovalo do
Čiech, alebo zanechalo aktívnu činnosť. Niektoré športové kluby dokonca argumentovali, že
náraďový telocvik je zdraviu škodlivý a preto ho treba z telesnej výchovy vylúčiť. Rozvoj
športovej gymnastiky sa začal znovu až po zjednotení telesnej výchovy a od roku 1951 sa
slovenskí pretekári zúčastňovali aj na celoštátnych súťažiach.
Významným krokom v rozvoji športovej gymnastiky bolo založenie Športových škôl
dorastu (ŠŠD) a Športových škôl mládeže (ŠŠM) v roku 1952. Do systému ŠŠD patrilo 23
oddielov a medzi najlepšie patrili oddiely v Bratislave, Žiline, Prešove, Trnave,
Michalovciach, Topoľčanoch, Komárne a Zvolene. Do systému ŠŠM patrilo 5 oddielov
športovej gymnastiky - Bratislava, Košice, Žilina, Prešov a Banská Bystrica. Celkový
počet gymnastov v ŠŠM a v ŠŠD bol 847. Sekcia športovej gymnastiky pri
Slovenskom výbore telesnej výchovy a športu už v roku 1953 zorganizovala prvé
majstrovstvá Slovenska vo Svite (19.až 20. decemmbra 1953) v súťaži mužov, žien
a dorastu za účasti gymnastov zo všetkých slovenských krajov s celkovým počtom 140-tich
pretekárov.
V roku1954 výrazný úspech dosiahla Viera Mehešová (nar.1935) z Bratislavy, ktorá
sa stala juniorskou majsterkou ČSR a rok nato bola zaradená do reprezentačného družstva
10
ČSR. V roku 1958 sa zúčastnila na Majstrovstvách sveta v Moskve ako náhradnička. Po
viacerých zraneniach bola nútená ukončiť svoju aktívnu športovú činnosť a stala sa úspešnou
trénerkou.
Obr. 3 Viera Mehešová (vpravo), Ľ.Krásna (v strede)
Ku zvýšeniu kvality športovej gymnastiky prispelo aj zriadenie pracovných miest pre
prvých profesionálnych gymnastických trénerov, ktorými sa v roku 1957 stali Ladislav
Kornoš - profesionálny tréner mužských zložiek a Ján Čížik - profesionálny tréner
ženských zložiek.
Od roku 1961 boli gymnastické nádeje sústredené v športových základniach. Celkove
na Slovensku bolo zriadených 5 gymnastických športových základní a to v Bratislave,
Martine, Košiciach, Prešove a Žiline. V týchto základniach bolo evidovaných 290
gymnastov a gymnastiek. Väčšinou však tieto základne tvorili príslušníci mladších vekových
kategórií - dorastenci a dorastenky, mužské a ženské zložky, až na Bratislavu, boli zastúpené
v minimálnej miere. Najlepšie výsledky v tomto období dosahovala gymnastka Mariana
Krajčírová (nar.1948). Na OH v Tokiu 1964 - 2. miesto v súťaži družstiev, vo viacboji
21. miesto, na OH v Mexiko City 1968 - 2. miesto v súťaži družstiev, vo viacboji 9. miesto,
4. miesto vo finále v preskoku, na OH v Mníchove 1972 - 5. miesto v súťaži družstiev, vo
11
viacboji 11. miesto, na MS v Dortmunde 1966 - 1. miesto v súťaži družstiev, vo viacboji
7. miesto, 7. miesto vo finále v preskoku, na MS v Ľubľane 1970 - 3. miesto v súťaži
družstiev, vo finále na bradlách 4. miesto, na ME v Amsterdame 1967 - 3. miesto v súťaži
družstiev, vo viacboji 3. miesto, 3. miesto na bradlách, 4. miesto v prostných a preskoku,
5. miesto na kladine.
Obr. 4 Mariana Krajčírová
V 70-tych rokoch zo slovenských gymnastov a gymnastiek vynikajúce úspechy
dosiahli: Ľubica Krásna, ktorá na Majstrovstvách sveta 1970 v Ľubľane získala s družstvom
ČSSR 3. miesto, Zdena Bujnáčková, ktorá na Olympijských hrách v Mníchove v roku 1972
a na Majstrovstvách sveta v bulharskej Varne v roku 1974 obsadila s družstvom ČSSR
5. miesta. Do histórie svetovej gymnastiky sa táto gymnastka zapísala originalitami
v prostných, ktorými boli salto vzad prehnute s obratom o 720 stupňov a na kladine dve saltá
bokom. Jej trénerkou bola Margita Macháčková. Na Olympijských hrách v Montreale v roku
1976 úspešne reprezentovala Ingrid Holkovičová, ktorá s družstvom ČSSR obsadila 5. miesto
a vo viacboji 16. miesto. Veľký úspech dosiahla i na Majstrovstvách Európy v Prahe
v roku 1977, kde vo viacboji obsadila 8. miesto a prebojovala sa do finále na troch náradiach.
Na bradlách a kladine obsadila 5. miesto, v prostných 4. miesto. Vynikajúce výsledky
dosahoval oddiel športovej gymnastiky v Detve pod vedením manželov Jána a Viery
Žifčákovcov, ktorých zvereňkyňami boli Eva Marečková, Jana Labáková, Martina Malušová,
Jana Gajdošová a ďalšie.
12
Obr. 5 Tréner Ján Žifčák (vľavo) s Janou Labákovou
Na Olympijských hrách v Moskve v roku 1980 v družstve ČSSR úspešne
reprezentovali zo Slovenska Rudolf Babiak a Jozef Konečný, ktorí s družstvom ČSSR
obsadili 6. miesto. V ženskej súťaži úspešne reprezentovali Slovenky Eva Marečková, Jana
Labáková a Katarína Šarišská, ktoré obsadili s družstvom ČSSR 4. miesto a dokonca
J. Labáková vo finále v prostných obsadila 6. miesto.
Obr. 6 Eva Marečková (prvá zľava) a Jana Gajdošová (tretia sprava)
13
Obr. 7 Katarína Šarišská
Obr. 8 Jana Labáková
Medzi ďalších významných gymnastov a gymnastky patrili sestry Andrea a Miriam
Hulové, Barbara Vadovičová, Miroslava Janteková, Erika Ďungelová, Martina Kucharčíková,
sestry Lenka a Iva Pitlovičové, Marián Lašák, Alojz Drexler, Peter Krištof, Peter Náhly,
Vladimír Brummer, Miloš Miškovic, Koloman Hianik, ktorý na Majstrovstvách Európy
v nórskom Oslo v roku 1985 vo finále na bradlách obsadil 8. miesto.
14
Obr. 9 Koloman Hianik
V tomto období (70-80-te roky) sa dosiahli významné úspechy vďaka práci aj
gymnastických trénerov Ladislav Kornoš, Ján Čížik, Antonín Beran, Margita Macháčková,
Milan Weis, Emil Jahoda, Stanislav Fiala, Viera Mehéšová - Halmová, Viera a Ján
Žifčákovci, Eva Horkavá, Gejza Pomsár, Adam Bella, Vladimír Kovačič, Valentín Cap,
Milan Supek, Andrej Zachar, Štefan Hruška, Miroslav Slovák, Júlia Trubirohová, Mária
Vavreková, Marta Soľárová, Viera Zlatoňová a ďalší.
Slovenská športová gymnastika organizačne existuje samostatne od 1. januára 1993,
kedy aj Medzinárodná gymnastická federácia (FIG) prijala Slovenskú gymnastickú federáciu
za svojho člena na svojom zasadnutí na Majstrovstvách sveta v Birminghame v roku 1993.
Arnold Bugár a Klaudia Kinská na týchto majstrovstvách sveta ešte štartovali v spoločnom
družstve pod názvom,,Česká republika a Slovensko". Slovensko reprezentovali samostatné
družstvá až v roku 1994 a to na Majstrovstvách Európy v Prahe a na Majstrovstvách Európy
žien v Štokholme v roku 1994. Medzi pretekárov tohto obdobia patrili Martin Modlitba,
Arnold Bugár, ktorí reprezentovali i na Olympijských hrách v španielskej Barcelone
v roku 1992, Marián Kováč, Peter Krištof, Martin Csiaki, Klaudia Kinská, Martina
Kucharčíková, Lucia Ambrová, Michaela Sláviková a ďalší.
V druhej polovici 90-tych rokov a začiatkom 21. storočia medzi najlepších gymnastov
Slovenska patrili Peter Krištof, Stanislav Micheller, Andrej Neczli, Daniel Kamenický, Peter
Náhly, Ján Petrovič, Pavol Mikuš, Alexander Benko, Richard Kemko, Samuel Piasecký.
Samuel Piasecký dosiahol najväčší úspech v histórii samostatnej Slovenskej republiky, keď
na Majstrovstvách sveta v holandskom Rotterdame v roku 2010 sa prebojoval do finále na
bradlách a získal cenné 8. miesto. Medzi najúspešnejšie gymnastky v spomínanom období
patrili Estera Barčová, Adriana Slezáková, Erika Ďungelová, Silvia Vlčková, Adriana
Tonkovičová, Henrieta Kurasová, Ľubica Bohmerová, Anna Mesarkinová, Monika Krivdová,
15
Mária Krnáčová, Veronika Adamská, Eva Ševcová, Monika Kvanková, Dobroslava Lehotská,
Jana Drábiková, Jana Luptáková, Mária Homolová, Petra Mudráková, Andrea Behúňová,
Martina Mravcová, Michaela Čanecká, Simona Rawská, Ivana Kováčová (zúčastnila sa na
Olympijských hrách v čínskom Pekingu v roku 2008), Zuzana Sekerová, ktorá sa dvakrát
zúčastnila na olympijských hrách a to v Sydney v roku 2000 a v Aténach v roku 2004 a ďalšie
(http://www.sportcenter.sk).
Obr. 10 Samuel Piasecký, MS Rotterdam 2010
16
3 Súčasné delenie gymnastiky
Svetová gymnastická federácia (Federation Internationale de Gymnastique-FIG)
schválila v roku 1981 nové názvy pre označenie gymnastiky nesúťažného zamerania i pre
oblasť pretekárskej gymnastiky.8
Pojem všeobecná gymnastika nahradil u nás v praxi dlho užívaný pojem základná
gymnastika. V oblasti pretekárskej gymnastiky bolo označenie gymnastika so športovým
zameraním nahradené pojmom – gymnastické športy.
V súčasnosti môžeme gymnastiku definovať ako multiodvetvovú sústavu so
širokospektrálnou štruktúrou pohybových druhov a športových odvetví, ktoré majú vlastné
organizačné a pohybové systémy, zameriavajúce sa na všestranne pohybovo rozvíjajúce,
zdravotne orientované a výkonnostné ciele.9
Obr. 11: Profilácia gymnastických športov zo všeobecnej gymnastiky (Vlasáková, 1996).
8
9
VLASÁKOVÁ, N.: General Gymnastics – všeobecná gymnastika. Praha: 1996, s. 9.
PEREČINSKÁ, K.: Všeobecná gymnastika. Prešov: 2000, s. 9.
17
3.1 Všeobecná gymnastika
Všeobecná gymnastika (general gymnastics) je druh pohybovej činnosti, zameranej
predovšetkým na rozvoj pohybovej koordinácie, na estetické pôsobenie, prežívanie
a vnímanie tejto činnosti. Aktivity všeobecnej gymnastiky sú prístupné cvičencom všetkých
vekových kategórií bez výkonnostných požiadaviek, pričom všeobecná gymnastika zostáva
otvoreným systémom pre všetky nové pohybové aktivity, zodpovedajúce jej vymedzenému
obsahu. Príručka všeobecnej gymnastiky, ktorú vydala Svetová gymnastická federácia v roku
1993, ju charakterizuje ako ponuku pohybových aktivít špecifického vymedzenia, ktoré sú
účelovo zamerané na využívanie voľného času, podporu zdravia, zdatnosti a pozitívnych
spoločenských vzťahov ľudí všetkých vekových kategórií. K tomu slúži využívanie bohatého
pohybového obsahu gymnastiky s uplatnením národných a kultúrnych osobitostí, čo ponúka
estetické zážitky a pocity z pohybu ako cvičiacim, tak i divákom.10
Všeobecná gymnastika je súčasťou moderného životného štýlu, kedy je pohyb
predpokladom duševnej pohody, zdravia a úspechu v najširšom slova zmysle.
Cieľom všeobecnej gymnastiky je zlepšenie telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti
u nevýkonnostne športujúcich, ale aj zlepšenie výkonnosti u výkonnostných športovcov.
Štruktúra všeobecnej gymnastiky vychádza z obsahu a účelu cvičenia. Tvoria ju:
•
základná gymnastika,
•
kondičná gymnastika,
•
rytmická gymnastika,
•
kompenzačná gymnastika.
3.1.1
Základná gymnastika
Obsah základnej gymnastiky tvoria cvičenia zamerané na všestranný rozvoj
organizmu, na upevnenie zdravia a sú zároveň aj prípravou pre šport. Cvičebný obsah
základnej gymnastiky tvoria11:
•
poradové cvičenia,
•
prostné cvičenia,
•
akrobatické cvičenia,
•
cvičenia s náčiním (so švihadlom, s krátkou tyčou, s plnými loptami, a iné),
•
cvičenia s náradím a na náradí (lavičky, rebriny, debna, lano a iné),
10
11
SVATOŇ, V.: Co je všeobecná gymnastika. Praha: 1994, s. 10.
PEREČINSKÁ, K.: Základná gymnastika. Prešov: 2000, s. 11.
18
•
užité cvičenia (prirodzené cvičenia ako beh, skoky, preskoky, lezenie, šplhanie,
dvíhanie, hádzanie, nosenie),
•
pohybové skladby,
•
relaxačné a dychové cvičenia.
Poradové cvičenia – sú súborom pohybov, ktoré v telovýchovnej praxi slúžia na
účelné organizovanie, riadenie a výchovné zjednotenie cvičencov. Pomáhajú optimálne
využiť cvičebný čas a intenzitu telovýchovných činností. Sú neodmysliteľnou súčasťou nielen
každej vyučovacej hodiny telesnej výchovy, ale aj organizácie každej pohybovej činnosti.12
Medzi základné druhy poradových cvičení patria:
-
Postoje – základný postoj zaujmeme na povel Pozor!; uvoľnený postoj zaujmeme po
povele Pohov!; na povel Voľno! je možné sa upraviť a rozprávať.
-
Pohyby – patrí sem chôdza s udržaním tvaru (družstvo, zástup), pochod, poklus,
vykročenie, zastavenia.
-
Obraty na mieste – vykonávajú sa na povely (napr. Vpravo – vbok!; Čelom – vzad!)
-
Nástupové a pochodové tvary – nástupový tvar je taký tvar, v ktorom cvičenci
nastupujú vedľa seba v rade alebo v radoch s určenými rozostupmi (napr. dvojrad).
Pochodový tvar je tvar nastúpených cvičencov na pochod za sebou.
-
Vyrovnanie a zákryt – používame obyčajne po pochode, po obratoch alebo iných
cvičeniach, pri ktorých došlo k porušeniu predpísaných rozostupov a vzdialeností.
-
Hlásenie a pozdrav – využívame hlavne v školskej telesnej výchove na úvod cvičebnej
jednotky.
Prostné cvičenia – môžeme sem zaradiť gymnastické skoky, obraty, rovnovažné
cvičebné tvary v rôznych polohách, akrobatické cvičebné tvary pomalé i rýchle v rôznych
smeroch, pohyby častí tela v rôznych smeroch i na mieste a pod.
Akrobatické cvičenia – sú súčasťou prostných cvičení v športovej gymnastike. Majú
však široké uplatnenie aj v rámci jednotlivých druhov športu, napr. v krasokorčuľovaní,
v skokoch do vody a pod. Môžu sa vykonávať individuálne, v dvojiciach i vo väčších
skupinách. Akrobatické cvičenia sú rôzne polohy (napr. váha, stojka, sed roznožný -rozštep)
a pohyby (napr. kotúľ, premet bokom, salto).
12
SAMEKOVÁ, Z.: Poradové cvičenia. Banská Bystrica: 1991, s. 32.
19
Pohybové skladby – predstavujú prekomponované, pohybovo-hudobné útvary
vytvorené na základe hlavnej myšlienky (idey) skladateľov z telesných cvičení v spojení
s hudbou a obohatené o choreografické pohyby a prípadne aj iné netelovýchovné prostriedky
s plným uplatnením zákonov krásy a špecifických kompozičných postupov, s ohľadom na
plnenie základných úloh telesnej výchovy.13 Pre pohybové skladby sú príznačné:
-
estetická štruktúra pohybu
-
formálne prepracovanie úzko spojené s hudobnou zložkou.
Relaxačné a dychové cvičenia – pomáhajú pri pohybovej činnosti a pri odstraňovaní
únavy organizmu po namáhavých výkonoch.
Za správne dýchanie sa považuje také dýchanie, ktoré je primerané aktuálnym
nárokom organizmu na kyslík, umožňuje naplno využiť kapacitu pľúc a rovnomerne
prevzdušňuje pľúca. Frekvencia dýchania dospelého človeka je 12 – 16 dychových cyklov za
minútu.14
Zdokonaľovanie techniky dýchania sa uskutočňuje cvičeniami, zameranými na:
-
dýchania brušné (podieľa sa na ňom bránica a brušné svalstvo),
-
dýchanie hrudné,
-
dýchanie zmiešané.
Najvhodnejšou polohou pre nácvik dýchania je stoj.
Relaxačné cvičenia (cvičenia svalovej relaxácie) sú v úzkom spojení so správnym dýchaním
a vôľovým úsilím. Vychádzajú z uvoľnenia kostrového svalstva a z fyziologického hľadiska
sú spojené s regeneračnými procesmi. Metódy a cvičenia svalovej relaxácie:
-
aktívna dynamická relaxácia (aktívne kmihanie, viazané pohyby, diferencovaná
svalová činnosť),
-
pasívna dynamická relaxácia,
-
aktívna statická relaxácia (autogénny tréning, progresívna relaxácia, postupná
relaxácia, striedavá relaxácia a iné).
13
14
SERBUS, L.: Teorie hromadných vystoupení a pohybových skladeb. Praha: 1968, s. 5.
PEREČINSKÁ, K.: Kondičná gymnastika. Prešov: 2000, s. 47.
20
3.1.2
Kondičná gymnastika
Je zameraná na rozvoj celkovej zdatnosti, zlepšenie držania tela, formovanie postavy
pri súčasnom pôsobení na upevnenie zdravia a rozvoj psychickej kondície. Kondičné cvičenia
sa vykonávajú v mnohonásobných opakovaniach v rôznych podmienkach bez náčinia a bez
náradia, s náčiním a s použitím náradia a pod.
Dobrá fyzická i psychická kondícia je jedným z ukazovateľov úspešného človeka. Po
celom svete môžeme zaznamenávať neustály vývoj kondičnej gymnastiky, prejavujúci sa
novými formami, medzi ktoré zaraďujeme napr. kalanetiku, dyna-band, rope-skipping.
Kalanetika – je formou kondičnej gymnastiky, v ktorej sa striedajú špeciálne
posilňovacie cviky s naťahovacími. Autorkou techniky, posilňovacích cvičení je Američanka
Callan Pinckney a využíva v nej veľmi malé pohyby častí tela s veľkým počtom opakovaní
(80 – 100) tak, aby došlo k spevneniu určitej svalovej oblasti tela. Okrem spevnenia svalov,
zlepšenia ohybnosti a čiastočne aj svalovej vytrvalosti sa týmto cvičením získavajú lepšie
koordinačné schopnosti, rovnováha, celkové uvedomenie si svojho tela a fyzická a psychická
relaxácia.15
Cvičenie
v kalanetike
je
individuálne,
záleží
na
vrodených
dispozíciách
a momentálnom fyzickom a psychickom stave ako ktorý cvik zacvičiť. Aby bolo cvičenie
účinné, je potrebné:
•
zaujať správnu východziu polohu tela, ktorá zabezpečuje fixáciu nepracujúcich svalov
•
dodržiavať presné pokyny pri každom cviku pre technicky správne zacvičenie.
Dyna-band – je označenie latexového elastického pruhu (pásu), pomocou ktorého sa
jednoducho ale účinne trénujú svaly. Cvičenia s využitím odporu a napätia gumeného pruhu
zvyšujú výkonnosť a vytrvalosť všetkých dôležitých svalových partií, vplývajú na spevnenie
celého tela, osobitne na boky, stehná, zadok, brucho a paže. Dyna-band sa vyrába v štyroch
hrúbkach, ktoré určujú veľkosť odporu, proti ktorému musia svaly pri cvičení pracovať:
Ružový pás – najmenší odpor (vhodný pre deti, starších ľudí, rekonvalescentov)
Zelený pás – nízky až stredný odpor (vhodný pre začiatočníkov)
Červený pás – stredný odpor (vhodný pre pokročilých)
Sivý pás – najväčší odpor (vhodný pre trénovaných jedincov).
Pri jeho výbere je potrebné sa riadiť úrovňou telesnej zdatnosti cvičiaceho.
15
BLAHUŠOVÁ, E.: Kalanetika. Praha: 1991, s. 5.
21
Rope - skipping – (z anglického rope - povraz, skipping – skákať) predstavuje formu
preskakovania krátkeho alebo dlhého švihadla (môžu byť aj dve) s cieľom zvyšovania telesnej
zdatnosti a kondície. Je tréningom vytrvalosti, odrazovej výbušnosti, rýchlosti reakcie
a rozvíja koordináciu, rytmické cítenie, priestorovú orientáciu, tvorivosť.
3.1.3
Rytmická gymnastika
Je
pre
svoje
a najpríťažlivejších
kondično-relaxačné
foriem
všeobecnej
zameranie
jednou
gymnastiky.
z
Rytmická
najvyhľadávanejších
gymnastika
vedie
k ekonomickému, harmonickému a esteticky pôsobiacemu pohybu. Cvičenia sú zamerané na
správne držanie tela, všestranný telesný rozvoj a na získanie špecifických pohybových
zručností. Väzba pohybu s rôznymi druhmi hudby a diferenciácia úloh rozlišuje jednotlivé
druhy rytmickej gymnastiky (pohybová výchova, džezgymnastika, aerobik, a iné).
V rytmickej gymnastike sa využívajú základné a špecifické cvičenia.
Základné
cvičenia
zabezpečujú
rozvoj
základných
schopností
organizmu
prostredníctvom rôznych foriem gymnastiky (cvičenia na správne držanie tela, základné
pohyby častí tela, základné lokomočné pohyby, základné rytmické cvičenia rytmu, tempa,
taktu, dynamiky a čiastočne výrazu).
Medzi špecifické cvičenia bez náčinia patria tanečné kroky, pohyby vlnou, cvičenia
rovnováhy, obraty, skoky.
Náčinie, ktoré sa v rytmickej gymnastike využíva, napomáha vytvárať rôzny charakter
cvičebných druhov. Základnou požiadavkou rytmickej gymnastiky pri cvičení s náčiním je
jeho neustály pohyb.16 Náčinie v rytmickej gymnastike môžeme rozdeliť do dvoch skupín:
•
typizované – švihadlo, stuha, závoj, lopta, obruč, kužele
•
netypizované – malá loptička, vlajky, paličky, tyč, bubienok.
V školskej telesnej výchove sa najčastejšie využíva lopta a švihadlo. Pohybovým
druhom rytmickej gymnastiky je neustále populárny aerobik.
Aerobik
Na základe mnohých vedeckých výskumov zo 70. rokov, ktoré potvrdili nedostatočnú
telesnú zdatnosť širokých vrstiev populácie, vystúpila do popredia otázka zdravého spôsobu
života.
16
Jednoznačne
sa
preukázala
nutnosť
pravidelného
DROPČOVÁ, V.: Cvičenia s náčiním. Banská Bystrica: 1992, s. 56.
22
cvičenia,
predovšetkým
vytrvalostného charakteru. Priekopníkom v tejto oblasti sa stal dr. Kenneth Cooper. Vytvoril
dlhodobý program aeróbnych cvičení a vydanie jeho knihy „Aerobics“ v roku 1968 spôsobilo
ozajstnú revolúciu vo svete fitness.
Poznatky využila tanečníčka Jackie Sorensen, ktorá aplikovala princípy aeróbneho
cvičenia na moderný aeróbny tanec. Aeróbny tanec podľa Jackie Sorensen je skĺbením disco
tanca, folku, boogie, jazzu a baletu do jedného celku.
Začiatkom 80. rokov sa do tanečnej pestrosti aeróbneho tanca dostávajú gymnastické
prvky a tak sa hodiny postupne pretvárajú do aeróbnej gymnastiky s jednoduchými
a atraktívnymi, no vysoko účinnými cvičeniami. Veľkú zásluhu na popularizácii aeróbnej
gymnastiky má najmä herečka Jane Fondová, ako aj ďalšie osobnosti filmového plátna.17
90. roky priniesli do aerobiku nové trendy. Na základe analýzy poznatkov v oblasti
telovýchovného lekárstva sa na prvé miesto kladie zdravotný aspekt tohto cvičenia, ku
ktorému vo veľkej miere prispieva aj markantný rozvoj technológií športovej obuvi, náčinia
a náradia. Vďaka týmto snahám, ako aj obrovskej komercionalizácii je aerobik v súčasnosti
jednou z najrozšírenejších pohybových aktivít žien na celom svete.
Aerobik (z angl. aerobics) je druh náročného vytrvalostného cvičenia, ktorý využíva
prostriedky základnej, kondičnej, rytmickej gymnastiky a tancov. Zapája do činnosti veľké
svalové skupiny, tým stimuluje a pozitívne ovplyvňuje najmä prácu srdcovo-cievneho,
dýchacieho a pohybového systému, čo sa následne prejaví zlepšením telesnej a funkčnej
zdatnosti organizmu.
Pôvodný názov aerobik pochádza zo slova „aeróbny“, čo môžeme doslovne preložiť
„za prístupu kyslíka“. Do skupiny aeróbnych pohybových aktivít patria všetky rytmické,
cyklicky sa opakujúce činnosti, ako napr. beh na lyžiach, cyklistika, plávanie, chôdza,
korčuľovanie a pod.
Hlavnou úlohou aerobiku je vyvolať také adaptačné zmeny v organizme, ktoré sa
prejavia zvýšením maximálneho množstva kyslíka – VO2max. (meriame ho zvyčajne
laboratórne). Schopnosť prijať, transportovať a využiť kyslík z ovzdušia (aeróbna kapacita)
zohráva totiž dôležitú funkciu pri uvoľňovaní a získavaní energie potrebnej na svalovú
činnosť. Čím výraznejšia je táto schopnosť, tým ekonomickejšia je práca všetkých sústav tela,
tým zdatnejší je organizmus.18
17
18
KYSELOVIČOVÁ, O.: Aerobik. Bratislava: 1995, s. 5.
KYSELOVIČOVÁ, O.: Aerobik. Bratislava: 1995, s. 6.
23
Zásady aeróbneho cvičenia
Pri aerobiku je nevyhnutné dodržiavať určité zásady všeobecne platné pri každom
vytrvalostnom cvičení a ktoré sú známe pod skratkou FIT. Hovoríme teda o frekvencii (F),
intenzite (I) a trvaní (T) cvičenia.
Frekvencia – asociácie telovýchovného lekárstva vo svete odporúčajú aeróbnu
pohybovú aktivitu 3-5 krát do týždňa, resp. každý druhý deň. Je dôležité obmieňať pohybové
aktivity aeróbneho charakteru (napr. 2-krát do týždňa aerobik a raz beh).
Intenzita - všeobecne platí, že čím je jednotlivec zdatnejší, tým môže dosahovať
vyššiu intenzitu cvičenia. Intenzita určuje energetické zdroje a energiu potrebnú na cvičenie,
množstvo spotrebovaného kyslíka a kalórií.
Intenzitu cvičenia môžeme v praxi zisťovať a vyjadriť pomocou:
•
metabolického ekvivalentu
•
pulzovej frekvencie
•
hodnotiacej škály
•
hovorového testu
Hovorový test je najmenej formálnou metódou zisťovania intenzity. Je založený na
predpoklade, že počas cvičenia by sme mali byť vždy schopní viesť pohodlne konverzáciu.
Znamená to, že intenzita cvičenia by mala byť taká vysoká, aby nedochádzalo k nadmernému
dýchaniu. Ak pri cvičení takpovediac „lapáme“ po dychu a dokážeme súvisle povedať len 2-3
slová, jeho intenzita je pravdepodobne príliš vysoká a cvičenie sa stáva vlastne anaeróbnym.
Trvanie - ak chceme cvičením zvýšiť, resp. udržiavať telesnú zdatnosť, je potrebné
cvičiť v aerobnom pásme 15 – 60 minút z celkového času cvičebnej jednotky.
Aerobik môžeme rozdeliť podľa jeho účinnosti a podľa obsahu. Podľa účinnosti
delíme aerobik na:
1.
Low impact (nízky), ktorý je charakterizovaný zníženou záťažou kĺbov dolných
končatín. Základným pravidlom je tu neustály kontakt jedného chodidla s podložkou.
Pri realizácii nízkeho aerobiku je dôležité sústrediť sa na kvalitu a rozsah pohybu
a plynulosť väzieb. Obsahom nízkeho aerobiku sú najmä kroky, krokové variácie
a pohyby v rôznych postojoch (napr. podrepy, výpady). Nie je vhodný pre osoby,
ktorým dlho trvajúce vykonávanie rôznych podrepov a drepov spôsobuje ťažkosti
a tiež pre osoby so zníženou klenbou chodidla.
24
2.
High impact (vysoký), pre ktorý sú charakteristické poskoky, skoky, imitovaný beh
a ich rôzne variácie. Nie je vhodný všeobecne pre ľudí s nedostatočnou kondíciou,
s nadmernou
telesnou
hmotnosťou,
chorobami
pohybového
aparátu,
ženy
v pokročilom štádiu gravidity ako i pre všetkých, ktorí sa pri vykonávaní vysokého
aerobiku necítia prirodzene.
3.
High/Low impact (kombinovaný) v praxi sa často stretávame s kombináciou oboch
druhov aerobikov. s tzv. Hi-Lo Combo. Tento druh aerobiku spája v sebe vlastne
všetky charakteristiky predchádzajúcich. Kombinovaný aerobik sa tak stáva
bezpečným a zaujímavým zároveň.
Rôzny obsah aerobiku sa odráža aj v jeho rôznych pomenovaniach. Medzi najčastejšie
sa vyskytujúce patrí:
•
Step aerobics, step class, just step – pri cvičení sa využíva stupienok, ktorý má výšku
10 – 25 cm. Vystupovanie a zostupovanie má svoje zákonitosti. Charakteristický je aj
sprievodný pohyb paží.
•
Body tone, low impact weights – aerobik s využívaním aerobikových činiek alebo
záťaže na zápästí, resp. členkoch.
•
Ruber band (gumové krúžky) – pri cvičení s „gumou“ je využívaný princíp odporu,
známy najmä z fyzioterapie. Rôzna farba krúžkov a opaskov odlišuje začiatočníkov,
mierne pokročilých a pokročilých cvičencov. Cvičenie s gumami je v súčasnosti veľmi
populárne.
•
Aqua aerobics – realizuje sa vo vode siahajúcej po boky, prsia alebo v hlbokej,
môžeme pri ňom využívať rôzne pomôcky, ktoré uľahčujú alebo sťažujú vykonávanie
určitých pohybov.
•
Aerokick, box-a-cise – využívajú základnú boxérsku techniku a tzv. kick-boxing (box,
pri ktorom sa využíva časté vykopávanie). Patria medzi najnovšie druhy aerobiku.19
Stavba hodiny aerobiku a jej základné členenie
Poznanie fyziologických zákonitostí je základným predpokladom pre správne
zostavenie cvičebnej jednotky. Treba pri tom rešpektovať hlavné ciele aerobiku ako aj
19
KYSELOVIČOVÁ, O.: Aerobik. Bratislava: 1995, s. 17.
25
individuálne fyzické schopnosti a skúsenosti cvičencov. Zo spomenutých zásad vychádza
i nasledujúce členenie cvičebnej hodiny aerobiku:
Úvodná časť - pozostáva z rozohriatia a zo strečingu. Vhodne voleným rozohriatim,
pri ktorom sa uplatnia cvičenia prevažne lokomočného charakteru (chôdza, poskoky, beh
a pod.) zvýšime telesnú teplotu, zlepšíme cirkuláciu krvi a prekrvenie končatín, čím
pripravíme organizmus na nasledujúce zaťaženie. Kvalitnými strečingovými cvičeniami zase
predchádzame možným zraneniam, pretože sval sa stáva pružnejším a tým odolnejším.
Hlavná časť - špeciálny aeróbny blok je zameraný na rozvoj vytrvalostných
schopností, ale aj koordinácie a priestorovej orientácie. Intenzitu cvičenia postupne
zvyšujeme. Začíname jednoduchými krokovými a tanečnými variáciami, ktoré spájame do
celkov. V tejto časti nesmieme zabúdať na kontrolu intenzity cvičenia. V posilňovacom bloku
sa zameriavame na tie svalové skupiny, ktoré neboli v špeciálnom aeróbnom bloku dostatočne
zaťažené. Ide najmä o svalstvo trupu (prsné, chrbtové, brušné) a paží. Môžeme pri tom využiť
rôzne náčinie a náradie.
Záverečná, upokojujúca časť - je nevyhnutnou súčasťou každej hodiny. Jej hlavnou
úlohou je znížiť pulzovú frekvenciu. Obsahuje uvoľňovacie, relaxačné cvičenia, prípadne
dýchacie, jogové a tiež strečing.
Problematika zranení pri aerobiku
Aeróbna gymnastika počas svojho vývoja prechádzala rôznymi štádiami. Vo svojich
začiatkoch bola často odsudzovaná a zatracovaná. Takýto postoj vyplynul najmä z častých
zranení. Prvé štúdie v USA napríklad dokumentujú až 75 %-ný výskyt zranení cvičiteľov a 45
%-ný cvičencov. Príčinami bolo vo veľkej miere zaraďovanie nevhodných cvičení a ich
nesprávna technika, nevyhovujúca obuv a aj nedostatočná odbornosť cvičiteľov.20
Pokroky v telovýchovných vedách a v oblasti technológie a výroby obuvi spôsobili, že
spomínané percento zranení kleslo v roku 1987 na 35 %.
Medzi hlavné príčiny zranení môžeme zaradiť:
1.
preceňovanie svojich schopností
2.
anatomické problémy (plochá noha, skoliotické držanie tela, obezita a iné)
3.
nevhodná obuv
20
KYSELOVIČOVÁ, O.: Aerobik. Bratislava: 1995, s. 19.
26
4.
neadekvátna podložka, resp. podlahová krytina, na ktorej sa cvičí
5.
nedostatočný priestor na cvičenie (najmenej 2 - 2,5 m na osobu)
6.
zle koncipovaný program, ktorý môže vyvolať svalovú nerovnováhu a disproporciu
v rozvoji jednotlivých pohybových schopností
7.
nesprávne držanie tela pri cvičení
8.
nevhodná a nesprávne používaná záťaž
9.
zaraďovanie veľkého množstva švihových cvičení, vykonávanie maximálnym
rozsahom
Znalosť biomechanických zákonitostí, funkčnej anatómie a ich aplikácie pri cvičení sú
dôležitými predpokladmi jeho správneho technického zvládnutia. V praxi sa však často
stretávame s nedostatočnými teoretickými poznatkami. V telovýchovnom procese môžeme
vidieť cvičenia, ktoré sú z hľadiska zdravotného nevhodné, ba až riskantné a veľmi ľahko
spôsobia zranenie. Preto pri zostavovaní a realizácii cvičebného programu postupujeme veľmi
citlivo, s ohľadom na vek, pohlavie, individuálne schopnosti a predpoklady – čo jednému
nerobí problémy, druhému môže spôsobiť bolesť.
Medzi nevhodné cvičenia zaraďujeme vo všeobecnosti tie, ktoré nesprávnym
spôsobom zaťažujú chrbticu a kĺby, najmä kolená, a ktoré pri nesprávnej aplikácii môžu
vyvolať negatívne účinky na oporno-pohybový systém.21 Patria sem:
•
záklony hlavy,
•
záklony trupu,
•
rýchle otáčanie trupu,
•
prekážkový sed.
Prevenciou pred možnými zraneniami je aj uplatňovanie a dodržiavanie nasledujúcich
princípov:
•
pred začatím akejkoľvek pohybovej aktivity je potrebné sa zahriať a následne
natiahnuť - hlavné svalové skupiny,
•
strečing zaradiť i na konci cvičenia,
•
dôležitá je rozmanitosť a striedanie cvičenia (aeróbneho a posilňovacieho),
•
používať správny odev, správnu obuv, správne náčinie a náradie,
•
organizmus zaťažovať postupne (týka sa to najmä intenzity cvičenia, použitej záťaže
a pod.,
21
SAMEKOVÁ, Z.: Uvoľňovacie cvičenia. Banská Bystrica: 2001, s. 42.
27
•
dodržiavať správnu techniku cvičení,
•
regenerovať sily adekvátnym odpočinkom.
3.1.4
Kompenzačná gymnastika
Zahŕňa tie pohybové aktivity, ktorých cieľom je odstraňovať jednostranné zaťaženie
a pohybové nedostatky, ktoré môžu vzniknúť ako následok pracovnej alebo športovej
činnosti. Jej obsahom sú gymnastické cvičenia určené pre bežnú populáciu, výkonnostných či
vrcholových športovcov. Pojem kompenzačná zastrešuje a nahradzuje v minulosti používané
pojmy ako účelová gymnastika, nápravná gymnastika, gymnastika zameraná na profesiu,
gymnastika pre športovcov.22
3.2 Gymnastické športy
Predstavujú tú oblasť gymnastiky, ktorá je zameraná na cieľavedomé zvyšovanie
výkonnosti, ktorú je možné prezentovať na súťažiach od národného významu až po
medzinárodné súťaže. Ide o pretekársku gymnastiku, ktorá obsahuje nasledovné športové
disciplíny: športová gymnastika, moderná gymnastika, skoky na trampolíne, športová
akrobacia, športový aerobik, fitness, teamgym, akrobatický rock and roll.Informácie
o jednotlivých gymnastických športoch je možné nájsť na webovej stránke Slovenskej
gymnastickej federácie.
3.2.1
Športová gymnastika
Je druh gymnastického športu, v ktorom je pohybová činnosť gymnastov a gymnastiek
zameraná na zvládnutie pohybových štruktúr, ktoré sú vopred stanovené a nacvičené so
zreteľom na ich vonkajší estetický prejav.
Výkon v športovej gymnastike reprezentujú prevažne zostavy na jednotlivých
náradiach, ktoré musia rešpektovať kritériá pre skladbu, obtiažnosť, cvičenie gymnastickým
štýlom. V najvyšších výkonnostných triedach sa vyžaduje zaradenie originálnych cvičebných
tvarov a virtuózne predvedenie.23
22
23
PEREČINSKÁ, K.: Kompenzačná gymnastika. Prešov: 2000, s. 14.
HATIAR, B.: Športová gymnastika. Bratislava: 1980, s. 543.
28
Náradie mužov:
•
prostné (špeciálna gymnastická podlaha v tvare štvorca s rozmermi 12x12 m),
•
kôň na šírku s držadlami,
•
kruhy,
•
bradlá (s rovnakou výškou žrdi),
•
hrazda,
•
preskok (preskokový stôl vysoký 135 cm).
Náradie žien:
•
prostné (ako muži),
•
bradlá (s nerovnakou výškou žrdí),
•
kladina (výška 120 cm, šírka 10 cm, dĺžka 5 m),
•
preskok (preskokový stôl vysoký 125 cm).
Výkon jednotlivca v športovej gymnastike je v súčasnosti viacbojom a reprezentuje ho
súčet známok z jednotlivých disciplín. Jednotlivci okrem súťaže vo viacboji súťažia aj
o najlepšie umiestnenie na jednotlivých náradiach. V športovej gymnastike existuje aj súťaž
družstiev, kde výkon družstva určuje súčet známok jednotlivcov tvoriacich družstvo. Športová
gymnastika je tak individuálnym, ale aj kolektívnym druhom športu.
Pohybová činnosť v športovej gymnastike je veľmi rozmanitá, o čom svedčia rôzne
pohybové štruktúry a veľký počet cvičebných tvarov. Pod pojmom gymnastická pohybová
štruktúra sa rozumie súbor vonkajších podstatných priestorových, časových a silových
charakteristík
pohybového
priebehu.
Z hľadiska pôsobenia vnútorných
(svalových)
a vonkajších síl rozoznávame tri hlavné štruktúry gymnastických cvičených tvarov, ktoré
v prevažnej miere reprezentujú obsah športovej gymnastiky24. Sú to:
•
statické cvičebné tvary
-
dynamickým znakom je rovnovažnosť medzi účinkami vnútorných svalových síl
a vonkajších síl (gravitácia),
-
priestorovým znakom sú nezmenené uhlové vzťahy tela a jeho častí voči vonkajšiemu
prostrediu,
-
24
časovým znakom je nulová rýchlosť celého tela alebo jeho častí,
FEČ, K.: Gymnastické pohybové štruktúry. Prešov: 1994, s. 16.
29
•
ťahové cvičebné tvary
-
dynamickým znakom je prevládanie svalovej sily nad silami vonkajšími,
-
priestorovým znakom sú rovnomerné zmeny uhlov častí tela navzájom, alebo celého
tela voči vonkajšiemu prostrediu,
časovým znakom je rovnomerná rýchlosť pri premiestňovaní tela alebo jeho častí
-
počas pohybu,
•
švihové cvičebné tvary
-
dynamickým znakom je striedavé prevládanie svalových a vonkajších síl,
-
priestorovým znakom sú nerovnomerné uhlové vzťahy medzi časťami tela alebo telom
a prostredím,
časovým znakom je nerovnomerná rýchlosť pohybu.
-
Takýto obsah pohybovej činnosti vyžaduje od gymnastu veľkú koordinačnú schopnosť
pri regulovaní sily, rýchlosti svalových kontrakcií. Taktiež sa vyžaduje osobitná schopnosť
regulácie pri premiestňovaní tela v obklopujúcom trojrozmernom prostredí a často aj
v bezoporových fázach cvičenia.
Keďže súčasný obsah športovej gymnastiky tvoria vysokoobtiažne cvičebné tvary,
väzby a zostavy, vyžaduje si to od cvičiacich presnú a rýchlu analýzu informácií
prichádzajúcich cez senzitívny nervový systém prostredníctvom analyzátorov.
3.2.2
Moderná gymnastika
Je druh gymnastického športu, pre ktorý je charakteristické cvičenie s náčiním
a s hudobným sprievodom. Podľa pravidiel FIG sa súťaží v modernej gymnastike zúčastňujú
iba ženy a súťažia v cvičení s loptou, obručou, kužeľmi, stuhou a švihadlom. Okrem súťaží
jednotlivcov súťažia pretekárky aj v spoločnej skladbe družstva.
Cvičenia s náčiním, ktoré sa v modernej gymnastike používa, vyžadujú nároky na
koordináciu pohybu tela s pohybom náčinia. Náčinie musí byť v neustálom pohybe, bez
akéhokoľvek prerušenia prehadzovania z jednej ruky do druhej. Špeciálna technika
jednotlivých druhov náčinia je závislá predovšetkým na tvare, veľkosti, hmotnosti a materiále
náčinia.25 Zvládnutia techniky náčinia je veľmi dôležité pre realizáciu pohybových prvkov
a väzieb v priestore a choreografických skladbách. Technické prvky sa spájajú s pohybom
25
PALOVIČOVÁ, J. – HALMOVÁ, N.: Rytmická gymnastika. Nitra: 2002, s. 49.
30
trupu, s pohybom druhej paže, s krokovými variáciami, skokmi, obratmi alebo s tanečnými
krokmi a ich obmenami.
Hudobný sprievod v modernej gymnastike pomáha pretekárkam pochopiť dynamiku
a intenzitu pohybu i skladby a zvyšuje estetiku pohybu. Najvyššou formou aktívneho
vnímania a precítenia hudby – hudobného diania pri modernej gymnastike – je vnímanie jej
celého obsahu a zároveň i pohybového vyjadrovania vnímaného. Proces od vnímania
počítacích dôb až po aktívne vnímanie a precítenie hudobného diania je dlhý a podmienený
cieľavedomou a systematickou prácou. Cieľom je dosiahnuť taký stupeň súhry medzi hudbou
a pohybom, aby cvičenky mohli obsahovosť hudobnej skladby vyjadriť pohybom, nájsť
vnútorný vzťah k počutej hudbe a všetky jej osobitosti a zvraty vyjadriť esteticky pôsobiacim
pohybom, ktorý má športovú hodnotu i úroveň.26
26
FIALOVÁ, M. – KESZÖCZE, E. – SCHILLEROVÁ, M.: Moderná gymnastika. Bratislava: 1972, s.
36.
31
4 Gymnastika v školskej telesnej výchove
4.1 Gymnastika v primárnej edukácii
Ciele telesnej výchovy v primárnej edukácii vychádzajú zo všeobecných cieľov
vzdelávacej oblasti „Zdravie a pohyb“ platných pre celú školskú telesnú výchovu a zároveň
postupné plnenie cieľov primárnej edukácie prispieva k naplneniu týchto všeobecných cieľov
(ISCED 1). Všeobecné ciele vzdelávacej oblasti sú:
•
stimulovať reč a myslenie počas telovýchovných činností,
•
podporovať procesy sebapoznávania a sebakontroly pri aktívnej pohybovej činnosti,
•
podporovať aktivitu, fantáziu a kreativitu žiakov pri pohybových aktivitách,
•
formovať pozitívny vzťah k telesnej výchove, pohybovým aktivitám, športu,
•
kultivovať pohybový prejav s akcentom na správne držanie tela,
•
vytvárať podmienky pre optimálny rozvoj zdravotne orientovanej zdatnosti,
•
podporovať získavanie poznatkov o otázkach vplyvu pohybu na zdravie,
•
uplatňovať zásady hygieny a bezpečnosti pri pohybovej činnosti.
Hlavným cieľom telesnej výchovy v primárnej edukácii je pozitívna stimulácia vývinu
kultúrne gramotnej osobnosti prostredníctvom pohybu s akcentom na zdravotne orientovanú
zdatnosť a radostné prežívanie pohybovej činnosti. Ďalšie ciele sú:
•
cieľ zameraný na osobnostný rozvoj
•
cieľ zameraný na zdravie
•
cieľ zameraný na motoriku
•
cieľ zameraný na postoje
Obsah telesnej výchovy je rozdelený do piatich tematických celkov, ktorým je
pridelená časová dotácia pre jednotlivé ročníky.
Prehľad tematických celkov:
1. Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti – časová dotácia v každom
ročníku prvého stupňa základnej školy je 30% z ročnej dotácie hodín telesnej výchovy.
2. Manipulačné, pohybové a prípravné športové hry – v každom ročníku opäť 30%
z celkovej dotácie hodín telesnej výchovy.
3. Kreatívne a estetické pohybové činnosti – v každom ročníku prvého stupňa základnej
školy je časová dotácia pre tento tematický celok 15% zo všetkých hodín telesnej výchovy.
32
4. Psychomotorické cvičenia a hry – aj v tomto tematickom celku je časová dotácia 15%
z celkového počtu hodín telesnej výchovy
5. Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti - pre tento tematický celok je určená
časová dotácia 10% z hodín telesnej výchovy v každom ročníku prvého stupňa základnej
školy.
Učivo gymnastiky je obsiahnuté v niekoľkých tematických celkoch. Prvým z nich je
tematický celok základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti.
Z kompetencií, ktoré má žiak prvého stupňa základnej školy z gymnastiky nadobudnúť sem
patria elementárne zručnosti z akrobacie (ako predpoklady pre zvládnutie základných
gymnastických zručností), poznať ich možnosti aplikácie a vnímať ich význam pre život
a šport.
Z vedomosti:
•
elementárna terminológia (názvoslovie) gymnastických polôh, pohybov a cvičení,
•
význam poradových a gymnastických cvičení,
•
základné pravidlá gymnastických súťaží,
•
zásady bezpečnosti a hygieny pri týchto cvičeniach.
Schopnosti a zručnosti:
•
na podnet vykonávať základné polohy a pohyby tela a jeho častí,
•
vykonávať pohyby okolo rôznych osí tela (obraty, prevaly, kotúle ap.),
•
osvojenie si základov techniky kotúľov, stojok, skokov.
Postoje:
•
pozitívne vnímať základné lokomócie a nelokomočné zručnosti ako potrebnú
a nevyhnutnú súčasť pohybového prejavu človeka a prostriedku na upevňovanie si
zdravia,
•
správne vnímať význam poradových cvičení pre účelnú organizáciu, bezpečnosť,
efektívnejšiu komunikáciu využitie času na cvičenie a športovanie,
•
prejavovať snahu o sebazdokonaľovanie v týchto aktivitách.
Ďalším tematickým celkom, kde je začlenené gymnastické učivo je tematický celok
Kreatívne a estetické pohybové činnosti.
33
Žiak má v ňom získať kompetencie:
•
Mať primerane veku rozvinuté základné senzorické, motorické (pohybové),
intelektuálne, kultúrno – umelecké a tvorivé schopnosti, vedieť ich primerane
aplikovať v živote i športe prostredníctvom kultivovaného prirodzeného pohybu.
•
Vedomosti:
-
poznať a vedieť pomenovať jednotlivé druhy cvičení a hier, pohybových výrazových
prostriedkov tvorivej dramatiky, rytmiky, tanca,
-
poznať správnu techniku jednoduchých cvičení, pohybov i nadväzovaných
pohybových motívov tanca, rytmiky a tvorivej dramatiky,
-
poznať správne držanie tela, polohy tela a jeho častí, pohyby tela a jeho častí
v kontexte so slovným alebo hudobným podnetom.
•
Schopnosti a zručnosti:
-
proporcionálny a veku primeraný rozvoj koordinačných pohybových schopností
s akcentom na priestorovo – orientačné a rytmické schopnosti,
-
veku primeraný rozvoj dramatických schopností a zručností,
-
osvojovanie si základných rytmických a tanečných cvičení v rôznych obmenách,
-
osvojovanie si základných rytmických a tanečných cvičení v rôznom prostredí,
v rôznych obmenách
-
rozvoj tvorivej improvizácie, kreativity, imaginácie, vizualizácie.
•
Postoje:
-
pozitívne vnímať spojenie slova, hudby a pohybu ako potrebnú súčasť pohybových
činností človeka,
-
pozitívne reagovať na partnerov v tanci i hre a upevňovať sociálne vzťahy v skupine,
-
prejavovať snahu o sebazdokonaľovanie a dokázať vnímať a precítiť pohyb
4.1.1
Vzdelávací štandard – výstup pre 1. stupeň ZŠ
Obsahový štandard (kľúčové pojmy, minimálny obsah)
Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti
Žiak má ovládať základné pojmy: lezenie, plazenie, šplhanie, rad, zástup, družstvo,
skupina, čiara, priestor, základné povely poradovej prípravy, gymnastické náradie (žinenka,
mostík, trampolínka, lavička, rebriny ap. – čo sa v objekte školy nachádza).
34
Základné poznatky:
•
zásady bezpečného a účelného pohybu v telovýchovných objektoch,
•
základy správnej techniky gymnastických cvičení,
•
o význame základných lokomočných a nelokomočných pohybov.
Základné pohybové aktivity:
•
kotúle – vpred, vzad, stojka na lopatkách, rovnovážne výdrže, obraty, poskoky, skoky,
•
na pružnom mostíku a trampolínke, výskoky a zoskoky z gymnastického náradia.
Kreatívne a estetické pohybové činnosti
Žiak má ovládať základné pojmy: rytmika, tanec – jeho druhy, tanečný krok, tanečný
motív, pohybová tvorivosť, fantázia pri pohybovej činnosti, tanečná improvizácia.
Základné poznatky:
•
o význame pohybovej kultúry (správneho pohybového prejavu) pri realizácii
pohybových činností – akcent na správne a estetické držanie tela, kultúrnosť
(kultivovaný pohybový prejav).
Základné pohybové aktivity:
•
tanečná a štylizovaná chôdza, beh, skoky, poskoky, so zameraním na správne
a estetické držanie tela ako celku i jeho častí v rôznych polohách,
•
rytmizované pohyby s využitím hudby alebo rôznych jednoduchých hudobných
nástrojov,
•
pohyby so slovným navádzaním, napodobňovacie pohyby (napr. zvierat, športovcov,
činností človeka),
•
pohybová improvizácia na hudobné motívy, alebo zadané témy,
•
tanečná improvizácia na základne naučených tanečných krokov, motívov, väzieb.
Výkonový štandard (požiadavky na spôsobilosti – vychádzajú z kompetencií)
Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti
•
Správne pomenovať základné nelokomočné pohyby, základné cvičenia z akrobacie
a poradové cvičenia realizované vo výučbe.
35
•
Ukázať správne technické predvedenie základných akrobatických cvičení v rôznych
obmenách.
•
Uplatniť poradové cvičenia i gymnastické zručnosti v hrách, súťažiach a iných
pohybových činnostiach.
Kreatívne a estetické pohybové činnosti
•
Správne pomenovať základné gymnastické cvičenia, tanečné kroky a činnosti
realizované vo výučbe.
•
Ukázať správne technické predvedenie rytmických cvičení, tanečných krokov,
motívov v rôznych obmenách realizovaných vo výučbe.
•
Zladiť pohyby, chôdzu, skoky a beh s rytmom navodeným potleskom, zvukovým
signálom, hudbou.
•
Uplatniť prvky rytmiky a tanca v hudobno – pohybových, tanečných a dramatických
hrách, no i pri iných pohybových činnostiach.
Pre vyučovací proces v gymnastike sú v primárnej edukácii odporúčané elementárne
zručnosti z akrobacie, ktoré sa vnímajú ako predpoklady pre zvládnutie základných
gymnastických zručností. Akcentujú sa predovšetkým zmeny polôh, obraty, prevraty, polohy
strmhlav a tiež pohyb po zúžených a zvýšených plochách opory. Samozrejme sa tieto činnosti
kombinujú so základnými lokomóciami.
Pri projektovaní učiva sa odporúča využívať aj náčinie a náradie, ktoré má škola
k dispozícii. Nenásilným a veku primeraným spôsobom sa s ním žiaci postupne oboznamujú
a realizujú jednoduché cvičenia. Odporúča sa využívať predovšetkým pružný mostík,
trampolíny, fit – lopty a balansovadlá.
V tematickom celku „Kreatívne a estetické pohybové činnosti“ sa vytvára priestor pre
kreatívneho
učiteľa.
Rôznymi
pohybovými
prostriedkami
môže dosiahnuť
rozvoj
požadovaných kompetencií. Široká škála výrazových prostriedkov rytmiky, tanca, tvorivej
dramatiky i gymnastiky vytvára podmienky aj pre rozvoj tvorivosti žiakov. Akcentuje sa
dôraz na utváranie a upevňovanie návyku správneho držania tela a estetického
a kultivovaného pohybového prejavu.
V prvom ročníku sa odporúča začínať jednoduchými rytmickými cvičeniami kde sa
pohyb spája so slovom, s vytlieskavaním, vydupávaním. Vhodná je celá škála riekaniek
a motivovaných pohybov. Postupne možno pridávať dramatizáciu. Príbehy zo života zvierat,
36
rozprávkových bytostí či fantazijného sveta sú výborným námetom na pohybové stvárnenie
a tvorivú improvizáciu.
V druhom ročníku sa odporúča vo väčšej miere využívať hudbu. Možno používať
jednoduché hudobné nástroje (tamburína, ozvučené paličky alebo vyrobené nástroje žiakmi)
a rytmizovať pohyb. Základné tanečné kroky a malé tanečné väzby sú základom pre
osvojovanie si niektorých regionálnych ľudových tancov, alebo aj tancov moderných. Výber
sa ponecháva na učiteľa a jeho možnosti.
V poslednom ročníku sa odporúča klásť dôraz na schopnosť tvoriť vlastné zostavy či
malé väzby resp., dokázať improvizovať na hudobný motív apod.
4.2 Gymnastika v nižšom sekundárnom vzdelávaní
Gymnastika je zaradená aj do obsahu telesnej a športovej výchovy na druhom stupni
základnej školy. Podľa ISCED 2 predmet telesná a športová výchova poskytuje základné
informácie o biologických, fyzických a sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak
si v ňom rozvíja schopnosti a osvojuje vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou
zdravého životného štýlu nielen počas školskej dochádzky, ale i v dospelosti. Osvojí si
zručnosti a návyky na efektívne využitie voľného času a zároveň vedomosti o zdravotnom
účinku osvojených zručností a návykov.
V tomto vyučovacom predmete žiak získava:
•
Pohybové kompetencie
•
Kognitívne kompetencie
•
Komunikačné kompetencie
•
Učebné kompetencie
•
Interpersonálne kompetencie
•
Postojové kompetencie
Tie sú konkretizované v štátnom vzdelávacom programe (ISCED 2).
V predmete telesná a športová výchova sú kompetencie rozdelené do štyroch
modulov.
1.
Zdravie a jeho poruchy
2.
Zdravý životný štýl
37
3.
Zdatnosť a pohybová výkonnosť
4.
Športové činnosti pohybového režimu
Štátny vzdelávací program v ročnom pláne učiva odporúča, aby základné tematické
celky poznatky z telesnej výchovy a športu a všeobecná gymnastika sa vyučovali ako súčasť
každej vyučovacej hodiny telesnej a športovej výchovy a boli dotované 15 % času vyučovacej
hodiny.
Základné tematické celky:
•
Poznatky z telesnej výchovy a športu
•
Všeobecná gymnastika
•
Atletika
•
Základy gymnastických športov
•
Športové hry
•
Plávanie
•
Sezónne činnosti
•
Povinný výberový tematický celok
•
Testovanie
Pre vyučovací predmet telesná a športová výchova je z ročného súhrnu všetkých
vyučovacích hodín na druhom stupni základnej školy vyčlenených spolu 66 hodín pri dotácii
2 hodiny týždenne.
4.2.1
Všeobecná gymnastika
Kompetencia
Žiak v tematickom celku všeobecnej gymnastiky dosahuje takú úroveň osvojenia
gymnastických činností – polôh, pohybov, cvičebných tvarov, väzieb, že je schopný predviesť
pohybový celok, pohybovú skladbu individuálne a skupinovo, podľa stanovených
požiadaviek (pravidiel). Dosahuje tak zvýšenie úrovne pohybových schopností, osvojenie
gymnastických zručností, ktoré pomáhajú zlepšiť zdravotne orientovanú zdatnosť bežnej
školskej populácie.
38
Výkonový štandard
•
vedieť správne pomenovať, popísať jednotlivé cvičebné polohy, pohyby, cvičebné
tvary;
•
vedieť zostaviť a viesť rozcvičenie,
•
vedieť prakticky ukázať gymnastické cvičenia, zvládnuť cvičebné väzby a pohybové
kombinácie s ich vykonaním v zostave jednotlivca alebo skupiny,
•
vedieť preukázať poznatky z organizácie, bezpečnosti, dopomoci, záchrany, uplatňovať
optimálnu techniku pri vykonávaní základných gymnastických polôh, lokomočných
pohyboch, cvičebných tvaroch,
•
vedieť ohodnotiť techniku, estetiku a kompozíciu (obsahovú skladbu) konaného
gymnastického cvičenia, postrehnúť a posúdiť chyby v predvedení, držaní tela, rozsahu
pohybov, svalovom napätí, ochabnutosti tela,
•
vedieť posúdiť reálne svoju individuálnu pohybovú úroveň.
Obsahový štandard
Vedomosti - zásady držania tela, správne držanie tela, chybné držanie tela, základné
názvoslovie telesných cvičení, pohybové prostriedky všeobecnej gymnastiky, štruktúra
gymnastickej jednotky - úvodná, prípravná, hlavná, záverečná časť vyučovacej hodiny,
prípravné, imitačné cvičenie, metodický postup osvojovania a zdokonaľovania polôh,
pohybov, cvičebných tvarov, väzieb, organizačná činnosť na vyučovacej jednotke (hodine),
zdravotne orientovaná zdatnosť, pohybový režim, redukcia hmotnosti, obezity, pozitívny
životný štýl.
Na základe týchto a ďalších vedomostí je možné u žiakov rozvíjať schopnosti
a nadobudnúť nasledovné zručnosti:
Zručnosti a schopnosti
•
cvičenia rozvíjajúce kondičné, kondično-koordinačné, koordinačné schopnosti,
•
technicky správne polohy a pohyby hlavy, trupu, nôh, paží, lokomócie, cvičenie na a s
náradím, s náčiním, tyče, aeróbne činky, expandre, netradičné), výrazová estetika
rytmických a aerobikových pohybov vykonávania všeobecných gymnastických
činností,
39
•
cvičebný program na zlepšovanie stavu pohybového a oporného aparátu tela
s cieleným rozvojom pohybových schopností a zručností, formovanie telesných
proporcií, kultivovaného prejavu osobnosti žiaka.
4.2.2
Kondičná gymnastika
•
posilňovacie
cvičenie
paží,
nôh,
chrbtového
svalstva,
brušného
svalstva
s jednorazovým, niekoľkonásobným opakovaním, s cieleným zameraním na jednotlivé
časti tela:
•
kľuky v kľaku, kľuky vo vzpore stojmo vpredu, vzadu, kľuky vo vzpore ležmo
vpredu, vzadu znožmo, roznožmo,
•
výpony, poskoky, skoky odrazom obojnožne, jednonožne,
•
záklony trupu v ľahu vpredu; sed – ľah vzadu,
•
zhyby vo vise, vo vise stojmo, vise ležmo na rebrine, hrazde, kruhoch, bradlách.
Podľa cieľa rozvoja kondičných, kondično-koordinačných schopností:
•
tonizačný program zameraný na držanie tela v správnom napätí svalov v ľahu,
kľakoch, sedoch, podporoch, postojoch bez náčinia, náradia, s náčiním (fit lopty, over
baly, dynabandy,.), náradím, na náradí,
•
všeobecný kondičný program s obsahom statických, dynamických cvičení,
•
plyometrický program zameraný na rozvoj dynamickej sily nôh,
•
vytrvalostno-silový program, cvičenia paží, nôh, trupu, brucha, bokov (kľuky, zhyby
vo vise stojmo, prednosy v sede, vo vise, mierne záklony v ľahu, dvíhanie trupu, nôh
v ľahu na boku.
4.2.3
Základná gymnastika
Akrobatické cvičenie:
ľah vznesmo; stojka na lopatkách znožmo, s čelným, bočným roznožením; sed roznožmo,
hlboký predklon; sed znožmo predklon; kotúle vpred, kotúle vzad s rôznou východiskovou
a výslednou polohou, väzby kotúľov so skokmi a obratmi, stojka na rukách oporou rúk na
lavičku, stojka na rukách s dopomocou o rebrinu (stenu), stojka na rukách s polohou nôh
bočne, čelne, premet bokom s dopomocou, premet bokom samostatne, podpor stojmo
prehnute vzad (most na hlave, most vo vzpore na rukách).
40
Skoky a obraty:
skoky odrazom obojnožne – znožmo, skrčmo prípätmo, skrčmo roznožmo čelne, bočne,
s obratom o 180° - 360°, obraty obojnožne v postojoch – prestupovaním, krížením, prísunom.
Obraty jednonožne prednožením o 180°- 360°.
Cvičenie na náradí a s náradím:
rebriny: rúčkovanie v podpore ležmo, vo vise prednosy skrčmo, prednosy, postupovanie po
rebrinách, výdrž v zhybe, odrazom z nôh zhyby,
lavička a nízka kladinka: chôdza vpred, vzad, bokom; beh; poskoky, skok striedavo strižný;
váha predklonmo; obrat znožmo o 180° v drepe, podrepe, stoji; zoskok odrazom obojnožne –
znožmo, roznožmo čelne, skrčmo prípätmo, skrčmo prednožmo. Väzby, zostava (1 - 2 – 3
dĺžky náradia),
preskok: opakované odrazy z mostíka pri opore (rebrina, spolu cvičiaci), nadväzné odrazy
z viacerých mostíkov, letová fáza znožmo, roznožmo čelne, skrčmo prípätmo, skrčmo
roznožmo s doskokom na žinenky (medzi mostíkmi krátky beh); odrazom z mostíka výskok
do vzporu drepmo, vzporu roznožmo; skrčka, roznožka, odbočka,
hrazda: zhyb stojmo, zhyb; vis vznesmo, vis strmhlav, vis vznesmo roznožmo bočne;
výmyk; prešvihy únožmo vpred, vzad; zoskoky - prekot vpred, zákmihom doskok na
podložku,
lano: šplhanie.
Cvičenie s náčiním:
švihadlo – preskoky na mieste, z miesta znožmo, jednonožne, skrižmo, striedavonožne.
Väzby, zostava, pohybová skladba,
tyč – priamivé cvičenia, cvičenia zvyšujúce rozsah pohyblivosti kĺbov, chrbtice, elasticitu
svalov,
plná lopta, lopta – kotúľanie, hádzanie a chytanie,
šatka – oblúky, kruhy osmy, vlnenie, hádzanie a chytanie. Väzby, zostava, pohybová skladba,
rope skiping.
41
Relaxačné a dychové cvičenie:
aktívna kinetická relaxácia, pasívna kinetická relaxácia, cvičenie prehĺbenia nádychu
a výdychu v stoji, vo vzpore kľačmo, v sede, drepe, predklone.
Poradové cvičenie:
nástup, pochod, povely.
4.2.4
Rytmická gymnastika
- cvičenie na taktovanie (tlieskanie, tamburínka), hudbu - pérovanie, pohupy, kroky,
chôdza, behy, rovnováhové cvičenie, obraty, skoky s pohybmi hlavy, paží, trupu vo vysokých
a nízkych polohách v 2/4, 3/4 a 4/4 takte bez náčina, s náčiním. Prísunný, poskočný,
premenný (polkový) krok v 2/4 takte; prísunný, valčíkový, mazurkový v ¾ takte. Rytmické
cvičenie navzájom spájať, pohybová skupinová skladba na 32 – 64 dôb na hudbu.
Kompenzačné cvičenia:
- odstraňovanie a korigovanie telesných a pohybových nedostatkov spôsobených
jednostrannou sedavou činnosťou, cvičenia kĺbovej pohyblivosti a elasticity svalov, pasívne –
sed roznožmo, predklon; ľah vznesmo; pohyby ťahom – v ľahu prednožiť skrčmo P/Ľ nohu,
chytiť za predkolenie a ťahať k trupu; aktívne – švihanie nohy v ľahu, stoji do prednoženia,
unoženia, zanoženia, cvičenia posilňovacie zamerané lokálne na problematické časti tela.
Za pomoci týchto vedomostí, zručností a schopností v priebehu vyučovacieho procesu
predpokladáme vytvorenie postojov u žiakov:
Postoje:
- mať pozitívny vzťah ku gymnastickým činnostiam, ako potreby ich celoživotného
vykonávania, vedieť účelovo využiť voľný čas s cieľom podporiť zdravie, zdatnosť, pestovať
pozitívne spoločenské vzťahy medzi ľuďmi všetkých vekových kategórií, využívať bohatý
pohybový obsah gymnastických cvičení na dosiahnutie fyzickej výkonnosti, zdravotne
orientovanej zdatnosti, pozitívnych psychických, emocionálnych a estetických pocitov
42
z pohybu, mať vytvorený pozitívny postoj k správneho životného štýlu so snahou
osebazdokonaľovanie, práceschopnosť, húževnatosť, disciplínu, prijímať a dodržiavať normy
a pravidlá kolektívu.
4.2.5
Základy gymnastických športov
Kompetencie:
Žiak v tematickom celku základy gymnastických športov dosahuje takú úroveň
osvojenia činností gymnastického športu, že je schopný predviesť individuálne alebo
v skupine zostavu podľa daných pravidiel.
Výkonový štandard:
•
poznať gymnastické športy, vedieť popísať disciplíny, ich cvičebný obsah, zameranie,
a cieľ,
•
vedieť správne pomenovať cvičebné polohy, pohyby, cvičebné tvary,
•
vedieť zostaviť a viesť rozcvičenie so zameraním na vybraný gymnastický šport,
•
vedieť prakticky ukázať imitačné, prípravné cvičenia, základné cvičebné tvary, zaradiť
a predviesť pohybové kombinácie v zostave jednotlivca alebo skupiny,
•
uplatňovať optimálnu techniku pri vykonávaní gymnastických polôh, lokomočných
pohyboch, cvičebných tvaroch,
•
vedieť ohodnotiť techniku, estetiku a skladbu gymnastického cvičenia v disciplínach
vybraného gymnastického športu,
•
dokázať postrehnúť chyby v predvedení, držaní tela, rozsahu pohybu, svalovom
napätí, poznať práva a povinnosti v gymnastických pretekoch,
•
vedieť posúdiť reálne svoju individuálnu športovú úroveň.
Obsahový štandard:
Vedomosti:
•
význam a zmysel vykonávania gymnastických športov,
•
zásady držania tela, esteticko-pohybové prostriedky gymnastických športov,
•
terminológia polôh a pohybov, cvičebných tvarov,
43
•
disciplíny a cvičebný obsah športovej gymnastiky žien, mužov; športového aerobiku,
modernej gymnastiky, gymteamu,
•
prípravné, imitačné cvičenie, metodický postup osvojovania a zdokonaľovania polôh,
pohybov, cvičebných tvarov, väzieb, zostavy, spoločnej pohybovej skladby,
•
zásady motorického učenia v gymnastických športoch, organizácia pretekov,
•
zásady bezpečného správania, dopomoc, záchrana pri cvičení,
•
zdravotne orientovaná výkonnosť, redukcia hmotnosti, obezity,
•
pozitívny životný štýl.
Na základe týchto a ďalších vedomostí je možné u žiakov rozvíjať schopnosti
a nadobudnúť nasledovné zručnosti:
Zručnosti a schopnosti:
•
cvičenia rozvíjajúce kondičné, kondično-koordinačné, koordinačné schopnosti,
•
prípravné a imitačné cvičenia, polohy a pohyby častí tela, lokomočné pohyby,
akrobacia, cvičenie na- a s náradím, s náčiním, výrazovo-estetické prostriedky
gymnastických a aerobikových pohybov,
•
kondičná zložka, technická zložka gymnastických športov.
1. Športová gymnastika – prostné, hrazda, preskok, kladina - dievčatá, kruhy – chlapci:
Prostné – zostava na páse (žinenkách), 1 - 2 rady.
Akrobacia:
•
ľah vznesmo; stojka na lopatkách znožmo, s čelným, bočným roznožením; kotúle
vpred, kotúle vzad v rôznych obmenách východiskovej, hlavnej, výslednej polohe,
kotúľové väzby
•
stojka na rukách s rôznou polohou nôh, stojka na rukách – kotúľ vpred,
•
premet bokom, väzby s kotúľom vpred, vzad, stojkou na rukách -kotúľ vpred,
•
podpor stojmo prehnute vzad.
44
Skoky a obraty:
•
skoky odrazom obojnožne – znožmo, skrčmo prípätmo, skrčmo, roznožmo čelne,
bočne, s obratom o 180° - 360°. Skok odrazom jednonožne s prednožením
striedavonožne (nožnice),upažiť,
•
obraty obojnožne v postojoch.
Rovnovážne cvičenie – váha predklonmo.
Cvičenie kĺbovej pohyblivosti a elasticity svalov – sed roznožný.
Hrazda po ramená, zostava minimálne 4 cvičebné tvary:
výmyk, toč jazdmo vpred, toč vzad alebo vpred, prešvihy únožmo vpred, vzad, zoskok.
Preskok, koza na šírku D, na dĺžku CH, kôň na dĺžku CH: skrčka, roznožka, odbočka.
Nízka kladina dievčatá (do 110 cm) - zostava 2 dĺžky náradia:
chôdza, tanečné kroky, predskok, 2 skoky, rovnovážny cvičebný tvar, obrat jednonožne o
180°; ľah vznesmo/kotúľ vpred, zoskok odrazom obojnožne s roznožením čelne, skrčmo
prednožmo.
Kruhy chlapci - kmihanie vo vise, vis vznesmo, vis strmhlav, zhyb vo vise.
2. Moderná gymnastika dievčatá – švihadlo, lopta, šatka:
švihadlo – preskoky na mieste, z miesta znožmo, jednonožne, skrižmo, striedavonožne;
krúženie – kruhy, osmičky; kmihanie; hádzanie a chytanie,
lopta – kotúľanie a prevaľovanie; odrážanie; hádzanie a chytanie; vyvažovanie,
šatka (závoj) – oblúky, kruhy osmičky, vlnovky, hádzanie a chytanie.
Zostava, spoločná pohybová skladba s náčiním na hudbu 30 – 60 sekúnd.
Za pomoci týchto vedomostí, zručností a schopností v priebehu vyučovacieho procesu
predpokladáme vytvorenie postojov u žiakov:
45
Postoje:
•
mať vytvorený trvalý pozitívny vzťah ku gymnastickým športom, ako predpokladu pre
ich celoživotný záujem,
•
preukázať kladný postoj k účelnému zameraniu využitia voľného času, k udržaniu
fyzického a psychického zdravia,
•
preukázať pozitívny postoj k telovýchovnému a športovému procesu, s kladnou
motiváciou k súťaženiu v rámci pretekov,
•
mať vyformované estetické cítenie pri formovaní telesných proporcií a kultivovaného
prejavu osobnosti žiaka,
•
pestovať pozitívne spoločenské vzťahy medzi ľuďmi všetkých vekových kategórií,
využívať bohatý cvičebný obsah gymnastických športov na dosiahnutie pohybovej
výkonnosti,
zdravotne
orientovanej
zdatnosti,
pozitívnych
psychických,
emocionálnych a estetických pocitov,
•
prejaviť
pozitívny
postoj
k
správneho
životného
štýlu
so
snahou
o sebazdokonaľovanie, práceschopnosť, húževnatosť, disciplínu, zdravé sebavedomie,
•
prijímať a dodržiavať normy a pravidlá kolektívu, zásady fair-play,
•
reálne prijímať víťazstvá a prehry v športovej súťaži i v spoločenskom prostredí.
Všeobecná gymnastika tvorí pohybový základ pre každú vyučovaciu hodinu. Všetky
jej súčasti sa vyučujú priebežne.
Základy gymnastických športov (športová gymnastika a moderná gymnastika) sa
vyučujú vo všetkých ročníkoch. Modernú gymnastiku sa odporúča vyučovať iba v skupinách
dievčat.
Ďalšie druhy gymnastických športov (športový aerobik, gymteamy) je možné
vyučovať v rámci výberového tematického celku (ISCED 2, 2009).
4.3 Gymnastika vo vyššom sekundárnom vzdelávaní
ISCED 3 je štátny vzdelávací program, určený pre stredné školy. Aj tu sú stanovené
ciele telesnej a športovej výchovy.
Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je
umožniť žiakom primerane sa oboznamovať, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať
správne pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať pohybovú gramotnosť, rozvíjať kondičné
a koordinačné schopnosti, podporovať rozvoj všeobecnej pohybovej výkonnosti a zdatnosti,
46
zvyšovať aktivitu v starostlivosti o zdravie, nadobúdať vedomosti o motorike svojho tela,
z telesnej výchovy a zo športu (šport v chápaní akejkoľvek pohybovej aktivity v zmysle
Európskej charty o športe z roku 1992), utvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej
výchove a športu v nadväznosti na ich záujmy a individuálne potreby ako súčasť zdravého
životného štýlu a predpoklad schopnosti k celoživotnej starostlivosti o svoje zdravie.
Napĺňanie cieľov jednotlivých vzdelávacích oblastí a vyučovacích predmetov sa realizuje
v školskom prostredí prostredníctvom kľúčových a predmetových kompetencií žiakov, ktoré
zároveň rozvíja.
Vzdelávanie v predmete telesná a športová výchova je rozdelené do štyroch hlavných
modulov, zahrňujúcich základné vedomosti o zdraví, pohybe, výžive, o význame pohybových
aktivít pre udržanie zdravia, prevencii ochorení, zdravotných rizík, športovej činnosti,
pohybovej výkonnosti, telesnej zdatnosti, životnom štýle. Výstupom by mala byť pohybová
kompetencia s integrovaným pohľadom na pohyb, športovú činnosť, zdravie a starostlivosť
o neho v praktickom živote.
Hlavné moduly:
1.
Zdravie a jeho poruchy
Gymnastika v ponúkanom pohybovom obsahu modulu:
Základná gymnastika, zdravotne orientované cvičenie, relaxačné a dýchacie cvičenie,
cvičenie na držanie tela, východiskové polohy, cvičenie na lavičkách, tanečné kroky
a poskoky, strečing, cvičenie s palicou a pod.
2.
Zdravý životný štýl
Gymnastika v ponúkanom pohybovom obsahu modulu:
Všestranne rozvíjajúce cvičenia, systém cvičení Pozdrav slnku, 5 Tibeťanov, totálna
relaxácia.
3.
Telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť
Gymnastika v ponúkanom pohybovom obsahu modulu:
Pohybové činnosti, ktoré prispievajú k rozvoju pohybových schopností a zvyšovaniu telesnej
zdatnosti. Sem patria rôzne telovýchovné a športové činnosti kondičnej gymnastiky (cvičenie
v posilňovni, posilňovacie cvičenia s vlastným telom, s náčiním, na náradí) aerobik, body
styling, rope skipping a a pod
4.
Športové činnosti pohybového režimu
Gymnastika v ponúkanom pohybovom obsahu modulu:
Športové činnosti charakteristické kreativitou a ovládaním pohybovej formy na náradí,
s náčiním a bez náčinia, pri ktorých sú zvýraznené rozličné estetické prejavy a cit pre rytmus.
47
Výber telovýchovných a športových činností tvorí: tanec, športová gymnastika, moderná
gymnastika, základná gymnastika, skoky na trampolíne, rope skiping. Aktivity charakteru
súťaži ako napr. gymteam, tvorba pohybovej skladby, pódiové vystúpenia a iné. Sledujú
rozvíjanie tvorivosti a estetického prejavu pri pohybovej činnosti, rozvíjanie koordinácie
pohybov celého tela v priestore a jednotlivých častí tela navzájom, spoznávanie súladu hudby
a pohybu, vnímanie rytmu pohybu ako nástroja rytmu dýchania a činnosti srdcovo-cievnej
sústavy, rozvoj myslenia a duševnej pohody, vytvárania pozitívnych zážitkov a vzťahu
k pravidelnému pohybu na základe osvojených pohybových zručností kreatívnych
individuálnych a estetických športov, dokázať ich spoznávať, pociťovať a rozumieť im.
4.3.1
Výstupný vzdelávací štandard z gymnastiky
Obsahový štandard:
Pojmy a symboly - kreativita, estetika, estetický pohyb, estetické športy, hodnotová
orientácia, hudba, rytmus, takt, melódia, hudobno - pohybová výchova, výrazový prostriedok,
zážitok, prežívanie.
Výkonový štandard:
Žiak vie:
•
vykonať ukážku pohybu s vybraným náčiním a bez náčinia s rôznymi výrazovými
prostriedkami na zlepšenie funkcie orgánov tela;
•
demonštrovať vytváranie (zo zadaného cvičenia) adekvátnej kombinácie pohybových
činností a prezentovať úroveň myslenia, stavu nervovej sústavy;
•
zostaviť rozcvičenie pri hudbe, individuálnu a kolektívnu pohybovú väzbu;
•
osvojiť si zásady, princípy tvorby pohybovej skladby a opísať, nakresliť túto
pohybovú skladbu (napr. grafický záznam pohybovej skladby);
•
chápať význam taktu, rytmu, melódie a vedieť ich využiť v spojitosti s pohybovou
kultúrou tela;
•
dokázať vytvárať pohybové väzby a vedieť ich využiť v spojitosti s hudobnou
ukážkou;
•
hodnotiť a prezentovať kvalitu pohybu, vie vyjadriť svoje zážitky z pohybu
48
5 Terminológia
Jedným z hlavných postulátov pre akúkoľvek činnosť je poznanie, používanie
a využívanie dorozumievacích prostriedkov. Medzi takéto prostriedky patrí názvoslovie –
terminológia (termín - slovné pomenovanie alebo názov pojmu; terminológia - súhrn
termínov, čiže názvoslovie), ktorú keď aj nedoplňujeme prídavkom odborná, vo všeobecnosti
ju už takto prijímame a chápeme. Telovýchovná terminológia je teda tiež odborná a v nej
zaberá svoje miesto „ešte odbornejšia“ a v ďalšom ešte užšie špecializovaná.
Základom aj pre túto terminológiu, nakoniec tak, ako aj pre ostatné telovýchovné či
športové odbory, zostáva terminológia telesných cvičení, ktoré sú východiskom pre
akýkoľvek pohybový prejav ľudí.
Význam terminológie, osobitne pre gymnastiku, sa ešte umocňuje skutočnosťou, že
gymnastika
je
charakteristická
neobmedzeným
množstvom
programovaných
a kontrolovaných činností, pohybov, ktoré sa navyše sústavne obohacujú a zdokonaľujú.
Pre popis, presný a zrozumiteľný, máme pomocníka v terminológii. Terminológia a jej
ovládanie umožňujú:
-
pohotové a kvalifikované opísanie pohybovej činnosti, jeho programovanie a názorné
predvedenie,
-
orientáciu v odbornej literatúre a uplatnenie poznatkov z nej v pedagogickej praxi,
-
odborné zdokumentovanie vlastnej práce učiteľa.
Poznať teda názvoslovie s týmto základným poslaním znamená nielen naučiť sa
jednotlivé termíny v optimálnom množstve. Ide tu navyše o to, aby sme našli systém ich
používania v nadväznosti na ďalšie a predovšetkým v nadväznosti na presný popis celých
zostáv. Predpokladá to aj znalosť tvorby jednotlivých termínov, ich odovzdávanie
a uspôsobovanie.
Pre ľahšie pochopenie celého systému tvorby názvoslovia a jeho praktického
využívania treba teda ovládať usporiadanie gymnastických cvičebných druhov, poznať zásady
pre odvodzovanie názvov a zostavovanie popisov jednotlivých cvičebných úkonov a nakoniec
mať optimálnu zásobu odborných termínov – výrazov.
Každá terminológia, a teda i telovýchovná, musí mať presne vymedzené pravidlá,
podľa ktorých sa tvorí a sústavne dotvára.
Podľa prostriedkov používaných v gymnastike rozdeľujeme názvoslovie na:
-
Terminológia cvičení bez náčinia.
49
-
Terminológia cvičení na náradí.
-
Terminológia akrobatických cvičení.
5.1 Terminológia cvičení bez náčinia
Názvoslovie telesných cvičení je vlastne súborom termínov, ktorými vyjadrujeme
zmeny polohy tela a jeho častí, teda pohyb tela – cvik. Pri popisovaní a triedení telocvičných
pohybov človeka používame tieto terminologické pojmy27:
-
poloha – presne definované vzájomné rozmiestnenie jednotlivých častí tela navzájom
alebo umiestnenie celého tela v priestore,
-
pohyb – premiestňovanie celého tela, alebo jeho jednotlivých častí navzájom,
-
výdrž – podriadený termín pre polohy predstavuje zachovanie polohy celého tela
a jeho častí na určitý presne vymedzený čas,
-
cvik – zovšeobecňujúci termín pre zámernú pohybovú činnosť človeka, často sa
nahrádza výrazom cvičenie.
Názvoslovie telesných cvičení delíme do desiatich cvičebných druhov:
-
postoje,
-
pohyby,
-
kľaky,
-
sedy,
-
ľahy,
-
podpory,
-
obraty,
-
chôdze,
-
skoky,
-
behy.
Popisovanie telesných cvičení hovorí, že každý popis musí vychádzať od základnej
polohy cvičenca, ktorú si ohraničíme základnými rovinami, a to aj vtedy, keď je postava
cvičenca vychýlená mimo svojej výškovej osi. Rozoznávame štyri základné roviny:
-
Čelná rovina - pomyselná plocha, ktorá prechádza výškovou osou tela tak, že ju
rozdeľuje na prednú a zadnú časť.
27
PELIKÁN, H.: Princípy tvorby gymnastickej terminológie. Bratislava: 1994, s. 9.
50
-
Bočná rovina - prechádza výškovou osou tela a rozdeľuje ho na pravý a ľavý bok.
-
Vodorovná rovina - kolmá je na obe predchádzajúce a môže prechádzať vo výške
ramien, hrudníka, bokov a pod.
-
Priečna rovina - od roviny čelnej a bočnej je vychýlená o 45o
V telovýchovnom názvosloví majú veľký význam predpony. Pomocou nich sa od
jedného spoločného základu tvoria významovo odlišné výrazy – názvy. Všetky predpony,
pomocou ktorých tvoríme nové termíny, sa využívajú zhodne vo všetkých prípadoch. Takto
vznikol systém predpôn, ktorý uľahčí samotný popis a rýchlejšie pochopenie celej
terminológie.
Predpony vyjadrujúce smery:
-
pred - vyjadrujú pohyb vpred (predpažiť, prednožiť),
-
za
- vyjadrujú pohyb vzad (zapažiť, zanožiť, záklon),
-
u
- vyjadrujú pohyb bokom (úklon, upažiť, unožiť),
-
vz
- vyjadrujú pohyb hore (vzpažiť, vzpriam, vztyk).
Predpony vyjadrujúce pohyb od seba a k sebe:
- vyjadrujú pohyb paží a nôh k telu (pripažiť, prinožiť, prísun),
-
pri
-
roz - vyjadrujú súčasný pohyb nôh od seba (roznožiť, rozkročiť),
-
po
- majú charakter zdrobňovací alebo neukončený (drep-podrep, poskok).
Výrazy vyjadrujúce šikmé smery:
-
von -(vzpažiť von),
-
dnu - (vzpažiť dnu, predpažiť dnu),
-
hore - (predpažiť hore),
-
dolu - (predpažiť dolu).
Pri popisovaní telesných cvičení postupujeme tak, že:
-
na prvom mieste bude názov základnej polohy tela, napr. stoj, drep, sed, ľah,
-
na druhom mieste bližšie určenie polohy tela, napr. vodorovný predklon, hlboký
predklon,
-
28
na treťom mieste opisujeme polohu častí tela, napr. predpažiť dole, zapažiť, vzpažiť.28
HALMOVÁ, V. – BALŠIANKA, Š.: Terminológia športovej gymnastiky. Bratislava: 1982, s. 10.
51
5.1.1
Rozbor desiatich cvičebných druhov prostných
Postoje - polohy celého tela, pri ktorých hmotnosť tela spočíva nad miestom opory
chodidlami (jedno, alebo obidve chodidlá, alebo ich časti).
Podľa rozmiestnenia hmotnosti tela:
-
z n o ž n é – hmotnosť tela spočíva na celých chodidlách a podľa polohy chodidiel ich
rozdeľujeme na spojné, spätné, rozpätné, merné a skrižmo,
-
n o ž n é – hmotnosť tela spočíva na stojnej nohe, druhá (nožná noha) sa opiera
o podložke len časťou chodidla – napr. stoj prednožný pravou – hmotnosť tela spočíva
na ľavej nohe, pravá sa iba zľahka opiera o prednú časť chodidla. Pri popise sa uvádza
pohybujúca sa noha pridávaním predpôn pred –, za -, u – k prídavnému menu nožný,
-
k r o č n é – nohy sú odtiahnuté od seba, hmotnosť tela je rovnomerne rozložená na
obidvoch chodidlách. Pri popise stojov kročných postupujeme ako pri nožných,
-
v ý k r o č n é – hmotnosť tela sa prenáša na vykračujúcu nohu. Smer pohybu sa
vyjadruje príslovkami vpred, vzad, bokom,
-
r o z k r o č n é – obidve nohy sa od seba súčasne vzdiaľujú. Rozkročné stoje delíme
na: čelné, bočné, skrižné. Podľa veľkosti vzdialenosti nôh od seba ich delíme na:
rozkročné, mierne rozkročné, široko rozkročné.
Obr. 12 Stoj prednožný
Obr. 13 Stoj predkročný
52
Obr. 15 Stoj rozkročný ľavou vpred
Obr. 14 Stoj výkročný
Obr. 16 Stoj rozkročný upažiť
Postoje znožné, nožné, kročné, výkročné a rozkročné delíme na:
-
s t o j e – nohy sú v kolenách vystreté, o podložku sa opierame celými chodidlami. Ak
stoj vykonávame na prednej časti chodidla je to výpon,
-
p o d r e p y – nohy sú v kolenách pokrčené,
-
d r e p y – nohy sú v kolenách skrčené.
53
Obr. 17 Stoj spojný
Obr. 18 Výpon
Obr. 19 Drep
Najčastejšie pohyby do postojov:
-
s u n y – pohyb nôh po podložke – napr. stoj výkročný pravou, prísunom ľavej výpon
tesne predkročný pravou,
-
p r e n o s – prenesenie hmotnosti tela v postojoch z nohy na nohu alebo z jednej na
obidve, alebo z dvoch na jednu,
-
v ý k r o k – pohyb jednej nohy z miesta spojený s úplným prenesením hmotnosti tela
na vykračujúcu nohu – napr. stoj výkročný pravou,
-
h m i t y – opakované pohyby v malom rozsahu ponad niektorou polohou tela tam
a späť,
-
s k o k o m.
54
Pohyby a polohy častí tela – ktoré predstavujú premiestňovanie jednotlivých častí tela,
pohyby, ktoré menia vzájomný vzťah a vzťah častí tela ako celku. Podľa toho, ktorá časť tela
sa na pohybe zúčastňuje, delíme ich na pohyby:
-
paží,
-
nôh,
-
trupu,
-
bokov,
-
chrbtice,
-
hlavy.
Pohyby paží v rôznych smeroch:
-
p r i p a ž i ť – paže sú vedľa tela, dlane smerujú dnu. Táto poloha určuje polohu dlaní
pre ďalšie pohyby rovné i šikmé. Ak je poloha dlaní iná, musí sa v popise uviesť,
-
p r e d p a ž i ť – paže v šírke ramien vodorovne s podložkou, dlane dnu,
-
u p a ž i ť – paže sú vodorovne s podložkou,
-
v z p a ž i ť – trup a paže sú v jednej priamke, vzájomná poloha paží je vodorovná,
-
z a p a ž i ť – maximálne zapažiť podľa možností ramenného kĺbu.
Obr. 20 Predpažiť
Obr. 21 Upažiť
55
Obr. 22 Vzpažiť
Obr. 23 Zapažiť
Pohyby a polohy v šikmých smeroch:
- pre šikmé smery sa k základným názvom pripája označenie:
-
hore,
-
dole,
-
dnu,
-
von,
-
vpravo,
-
vľavo.
Obr. 24 Vzpažiť von
Obr. 25 Upažiť dole
56
- pohyby paží do 360o sa nazývajú – oblúky,
- pohyby paží po dráhe 360o a viac sa nazývajú – kruhy.
Pohyby paží krčením a vystieraním:
-
podľa stupňa krčenia rozlišujeme pohyby:
-
mierne pokrčiť,
-
pokrčiť,
-
skrčiť.
Polohy a pohyby nôh:
-
polohy a pohyby vystretých nôh v rovnom smere
-
prednožiť – pohyb nohy vpred, noha s trupom zviera uhol 90o,
-
unožiť – pohyb nohy bokom,
-
zanožiť – pohyb nohy vzad do maximálnej polohy, spravidla 45o uhla,
-
prinožiť – pohyb, v ktorom sa pohybujúca noha vráti do stoja spojného,
-
znožiť – pohyb obchod nôh súčasne smerom k sebe do základnej polohy.
Obr. 26 Prednožiť
Obr. 27 Unožiť
57
Obr. 29 Stoj – prednožiť pokrčmo
Obr. 28 Zanožiť
-polohy a pohyby nôh krčením a vystieraním
-polohy a pohyby krčených nôh
- s p r i e v o d n é p o h y b y n ô h (odvodenie ich názvov i označenie smerov je rovnaké
ako pri polohách a pohyboch paží).
Polohy a pohyby trupu:
- k l o n y t r u p u - predklon (mierny, vodorovný, hlboký),
- úklon (mierny, hlboký),
- záklon (mierny, hlboký).
Obr. 30 Predklon
Obr. 31 Záklon
58
Obr. 32 Úklon
-
t o č e n i e t r u p u – pohyby okolo výškovej osi (otočiť alebo pootočiť trup vpravo
alebo vľavo a späť),
-
k r ú ž e n i e t r u p o m – plynulý krúživý pohyb trupu, ktorý prechádza krajnými
polohami v klonoch (predklon, úklon, záklon, úklon).
Pohyby chrbtice:
-
v krčnej časti,
-
v h r u d n e j č a s t i ( ohnúť, prehnúť, vykloniť),
-
v krížovej časti,
-
v bedrovej časti.
Pohyby bokov:
-
po d s a d i ť ,
-
vy s a d i ť ,
-
vy s u n ú ť v ľ a v o a l e b o v p r a v o ,
-
kr ú ž e n i e .
Pohyby hlavy:
-
kl o n y h l a v y ,
-
to č e n i e h l a v y ,
-
kr ú ž e n i a h l a v y .
59
Kľaky – pod termínom kľaky rozumieme polohu tela, pri ktorej sa telo opiera
o podložku kolenami alebo časťou chodidiel alebo aj predkolením. Delíme ich na kľaky
jednonožné a obojnožné. Podľa spôsobu vykonávania kľakov rozlišujeme:
-
k ľ a k y v z p r i a m e n é – stehná a trup sú v jednej priamke kolmo na podložku,
stehno a predkolenie zvierajú 90° uhol,
-
k ľ a k y v y s a d e n é – stehná smerujú šikmo vzad a trup zviera so stehnami uhol
väčší ako 90o, ale menší ako 180o,
-
k ľ a k y s e d m o – trup je vzpriamený, cvičenec si sedí na pätách,
Obr. 33 Kľak vzpriamený
Obr. 34 Kľak vysadený
Obr. 35 Kľak sedmo
60
-
k ľ a k y o b o j n o ž n é – hmotnosť tela je rovnomerne rozložená na obidvoch
nohách. Delíme ich na: znožné – spojné, spätné, rozpätné; kročné – predkročné,
úkročné, zákročné; rozkročné – ich terminológia sa zhoduje s terminológiou postojov
rozkročných,
Obr. 37 Predkročný ľavou
Obr. 36 Kľak rozkročný
-
k ľ a k y j e d n o n o ž n é - delíme ich na nožné a výkročné.
Obr. 38 Kľak únožný ľavou
Sedy – sú to cvičenia, pri ktorých sa telo opiera o podložku zadnou časťou stehien
a sedacím svalstvom, trup je vzpriamený a tvorí s dolnými končatinami 90o uhol. Delíme ich:
Sedy obojnožné:
61
-
se d y z n o ž n é – nohy sú spolu vystreté, pokrčené alebo skrčené,
-
se d y r o z n o ž n é – nohy sú od seba vzdialené,
-
se d y s k r í ž e n é – nohy sú prekrížené (napr. pravá nad ľavou).
Obr. 39 Sed znožný pokrčmo
Obr. 40 Sed roznožný
Obr. 41 Sed skrižný
Obr. 42 Sed odbočný
Sedy jednonožné:
-
s e d y n o ž n é – jedna noha je vystretá, druhá pokrčená alebo skrčená,
-
s e d y o d b o č n é – nohy sú vedľa tela vľavo alebo vpravo.
Podľa veľkosti uhla medzi trupom a nohami rozlišujeme:
-
sedy – uhol 90°,
-
sedy pokrčmo – uhol menší ako 45°,
62
-
sedy skrčmo – uhol väčší ako 45°.
Ľahy – sú to polohy celého tela, pri ktorých sa telo opiera o podložku celou plochou
trupu alebo aspoň jej väčšou časťou.
-
ľ a h v p r e d u (na bruchu),
-
ľ a h v z a d u (na chrbte),
-
ľ a h b o k o m (na pravom alebo ľavom boku).
Ľahy vpredu, vzadu a bokom môžu byť s nohami vystretými, pokrčenými
a skrčenými.
Obr. 43 Ľah vpredu
Obr. 44 Ľah vzadu prednožný ľavou
Obr. 45 Ľah vznesmo
Obr. 46 Ľah bokom
Podpory – sú to polohy celého tela, pri ktorých sa opierame o podložku iba pažami
alebo aj inou časťou tela. Na základe tejto definície rozoznávame:
-
p o d p o r y j e d n o d u c h é – o podložku sa opierame iba pažami. Podľa polohy
a opory pažami rozoznávame:
-
vzpor – podpor na rukách napnutých,
63
-
kľuk – podpor s pažami skrčenými,
-
podpor na predlaktí – podpor, pri ktorom sú paže opreté na podložke predlaktím.
-
p o d p o r y z m i e š a n é – o podložku sa opierame pažami a inou časťou tela.
Rozdeľujeme ich:
-
stojmo,
-
podrepmo,
-
drepmo,
-
kľačmo,
-
sedmo,
-
ležmo.
Obr. 47 Podpor stojmo
Obr. 48 Podpor drepmo
Obr. 49 Podpor ležmo
Obr. 50 Podpor kľačmo
64
Obr. 51 Podpor sedmo
Obr. 52 Kľuk
Podľa toho, ktorým smerom je otočené telo:
-
podpory vpredu,
-
podpory vzadu,
-
podpory vľavo a vpravo(bokom).
Obraty – sú to pohyby tela okolo výškovej osi. Môžeme ich robiť v postojoch,
kľakoch, sedoch, ľahoch a v podporoch.
-
obrat o 90o
- štvrťobrat,
o
-
obrat o 180
-
obrat o 360o
- celý obrat,
-
obrat o 720o
- dvojitý obrat a viacnásobné obraty.
- polobrat,
Skoky – sú pohyby tela, kedy sa na krátky časový úsek (ktorý je závislý od sily
odrazu) telo vzdiali od miesta opory. Všeobecne pri skoku rozoznávame jednotlivé fázy
(odraz, let a doskok). Rozlišujeme:
-
s k o k y o b o j n o ž n é – odraz z obidvoch nôh,
-
s k o k y j e d n o n o ž n é – odraz z jednej nohy.
Oba spôsoby môžeme cvičiť vpred, vzad, bokom (vpravo alebo vľavo).
Podľa dynamiky odrazu delíme skoky na:
-
s k o k – veľké úsilie pri odraze,
-
p o s k o k – malé úsilie pri odraze.
65
Väčšinou ich cvičíme v postojoch, ktoré často spájame s obratmi a s pohybmi paží
a dolných končatín.
Podľa smeru letu delíme skoky:
-
skoky vertikálne,
-
skoky horizontálne.
Zoskoky – skoky z vyššej podložky na nižšiu.
Výskoky – skoky z nižšej podložky na vyššiu.
Preskoky – skoky ponad a cez prekážku.
Chôdza – je striedavé prenášanie hmotnosti tela z nohy na nohu bez prerušenia dotyku
s podložkou. Základom chôdze je krok. Vykonáva sa v stojoch, podrepoch a drepoch. Podľa
smeru rozlišujeme chôdzu vpred, vzad, vľavo, vpravo, šikmo vpred, šikmo vzad. Podľa
striedania nôh chôdzu obyčajný, chôdzu prísunnú (krok-sun-krok), chôdzu premennú.
Beh – pod behom rozumieme pravidelne sa opakujúce poskoky jednonožné, v ktorých
sa striedajú odrazové nohy. Základom behu je bežecký poskok. Pod behom v gymnastike
rozumieme klus. Je to štylizovaná forma behu.
Podľa spôsobu striedania odrazových nôh rozlišujeme:
-
klus – o b y č a j n ý ,
-
klus – p r í s u n n ý a l e b o c v a l ,
-
klus – p r e m e n n ý ,
-
klus – p o s k o č n ý ,
-
klus – n a m i e s t .
Podľa smeru rozoznávame klus:
-
vpred,
-
vzad,
-
vpravo,
-
vľavo.
66
Podľa rýchlosti rozoznávame:
-
klus obyčajný,
-
klus zrýchlený,
-
klus pomalý – poklus.
5.2 Terminológia cvičení na náradí
Pohybový obsah cvičenia na náradiach rozdeľujeme do niekoľkých cvičebných
druhov.
1. Visy a pohyby do visov – sú to polohy celého tela, pri ktorých visíme na náradiach
a pôsobíme na ne ťažnou silou. Rozlišujeme:
-
v i s y j e d n o d u c h é – visíme iba za jednu časť tela,
-
vis – za paže, nohy,
-
zhyb – paže sú skrčené,
-
v i s y z m i e š a n é – hmotnosť tela spočíva na pažiach a niektorých častiach tela,
-
vis závesom (napr. v podkolení, za priehlavky),
-
vis oporou (napr. stojmo, kľačmo, ležmo).
Všetky visy môžeme cvičiť vpredu alebo vzadu, v nadhmate, podhmate, dvojhmate,
skríženom hmate, obrátenom nadhmate a podhmate.
2. Podpory a pohyby do podporov – sú to polohy celého tela, pri ktorých sa opierame
o náradie, na ktoré pôsobíme tlakom zhora. Rozoznávame:
-
p o d p o r y j e d n o d u c h é - dotyk s oporou sa uskutočňuje len pomocou horných
končatín alebo ich častí, napr. podpor na rukách, podpor na predlaktí, podpor na
ramenách. Podpor na skrčených pažiach sa nazýva kľuk,
-
p o d p o r y z m i e š a n é - dotyk s oporou sa vykonáva pomocou horných a dolných
končatín, alebo ich častí, napr. podpor stojmo, podpor drepmo.
Pohyby do podporov sa vykonávajú metami, posunmi, kmihom, odrazom rúk a nôh,
rúčkovaním a pod.
67
3. Sedy – sú to polohy celého tela, pri ktorých sa opierame o náradie sedacím svalstvom,
alebo vnútornou či zadnou stranou stehien. Rozlišujeme sedy:
Obojnožné:
-
znožné,
-
roznožné,
-
skrížne.
Jednonožné:
-
na pravej nohe,
-
na ľavej nohe.
4. Postupovanie –je pohyb tela po náradí pomocou horných a dolných končatín, ako aj inej
časti tela. Podľa časti tela, ktoré sa zúčastňujú na premiestňovaní po náradí a podľa charakteru
náradia ide o:
-
r ú č k o v a n i e – následný pohyb po náradí iba pomocou paží (vo vise, v podpore),
-
l e z e n i e – postupný pohyb po náradí pomocou paží a nôh (vo vise zmiešanom,
v zmiešanom podpore),
-
p l a z e n i e – postupný pohyb po náradí pomocou paží, nôh aj trupu,
-
š p l h a n i e – rúčkovanie alebo lezenie na šplhacom náradí (lano alebo tyč). Môže
byť bez prírazu a s prírazom.
5. Kmihanie – je to kyvadlový pohyb cvičencov na náradiach vo visoch okolo osi dohmatu
alebo v podporoch okolo osi ramien.
-
vo vise jednoduchom – vpred, vzad, bokom, kruhom,
-
v podpore – vpred, vzad, bokom, kruhom.
Základné pojmy
-
k m i h - pohyb tela z jednej krajnej polohy kyvu do druhej,
-
z á k m i h (pohyb tela vzad),
-
p r e d k m i h (pohyb tela vpred).
Húpanie – kyvadlový pohyb na pohyblivom náradí (kruhy, hrazda, lano) okolo miesta
závesu.
68
6. Obraty – sú to pohyby celého tela okolo výškovej osi. Obraty cvičíme vo visoch,
podporoch a v sedoch striedavoručne, jednoručne alebo obojručne.
-
ob r a t o 4 5 o ,
-
ob r a t o 9 0 o ,
-
ob r a t o 1 8 0 o ,
-
ob r a t o 3 6 0 o ,
-
ob r a t o 5 4 0 o ,
-
ob r a t o 7 2 0 o atď.
7. Výmyky – sú to pohyby celého tela, v ktorých prechádza telo z visu do podporu, alebo
zvisu podporom do visu, alebo do stoja na zemi nohami vpred. Podľa toho, ktorou častou tela
je cvičenec počas výmyku obrátený k náradiu, delíme výmyky na:
-
v ý m y k p r e d o m – telo cvičenca je otočené k náradiu prednou časťou tela,
-
v ý m y k z a d o m – telo cvičenca je otočené k náradiu zadnou časťou tela,
-
v ý s u n – výmyk zacvičený pomaly – ťahový cvičebný tvar.
8. Vzoprenia – sú to pohyby celého tela, ktorými prechádzame z visu do podporu hlavou
vpred alebo z podporu nižšieho do podporu vyššieho. Podľa charakteru pohybu celého tela
(ťah, švih alebo kmih) alebo jeho častí k sebe navzájom delíme vzoprenia:
-
vz o p r e n i e o p o r o u ,
-
vz o p r e n i e k m i h o m ,
-
vz o p r e n i e ť a h o m ,
-
vz o p r e n i e v z k l o p m o ,
-
vz o p r e n i e p r í t r h o m ,
-
vz o p r e n i e r o z p o r o m ,
-
vzoprenie závesom.
9. Toče – sú to otáčavé pohyby celého tela okolo osi náradia, alebo okolo osi dohmatu
cvičenca. Vykonávame ich z podporu visom do podporu alebo do visu, sedu a stoja na zemi.
Pri točoch vpred je telo k náradiu otočené prednou časťou tela, pri točoch vzad je telo
k náradiu otočné zadnou časťou tela. Toče, pri ktorých prechádzame zo stojky a späť do
stojky, voláme veltoče.
69
10. Prevraty – sú to pohyby celého tela, okolo osí, rovobežných s osou pliec. Podľa kontaktu
s podložkou sa delia na:
-
k o t ú l e – telo sa dotýka náradia hlavou, lopatkami alebo ramenami,
-
v ý k r u t y – cvičia sa vysadene na rukách bez dotyku telom o náradie,
-
p r e m e t y – cvičia sa prehnute na rukách bez dotyku telom o náradie,
-
s a l t á – cvičia sa vysadene alebo prehnute bez dohmatu náradia a bez dotyku telom
o náradie.
11. Mety – sú pohyby dolných končatín alebo celého tela, ktoré cvičíme v podporoch nad
náradím, na náradí, ponad náradie alebo vo vise pod náradím, vpred, vzad alebo bokom.
Podľa rozsahu pohybu môžeme mety cvičiť ako:
-
výšvih,
-
výskok,
-
zoskok,
-
výsed,
-
zosed,
-
prešvih,
-
kolo,
-
strih.
Podľa pohybu nôh delíme mety na:
-
mety únožmo,
-
mety zánožmo,
-
mety prednožmo,
-
mety odbočmo,
-
mety skrčmo,
-
mety schyľmo.
12. Prechody z vyšších polôh do nižších sú pohyby celého tela, ktorými cvičenec prechádza
z vyšších podporov do nižších:
-
z podporu do visu,
-
z podporu a visu na náradí do stoja na zemi.
70
Delíme ich na:
-
spády,
-
odkmihy,
-
zosuny,
-
zoskoky,
-
podmety,
-
zruty.
5.3 Terminológia akrobatických cvičebných druhov
Akrobatické cvičenia predstavujú pohyby z miesta v rôznom smere spojené s otáčaním
tela okolo jeho pozdĺžnej, šírkovej, predozadnej osi, ako aj cvičenia na mieste.29
Akrobatické cvičenia možno rozdeliť z aspektu pohybových štruktúr na:
-
statické cvičenia – stojky, váhy, sedy, mosty,
-
ťahové cvičenia – stojky zdvihom, výsuny, zosuny,
-
švihové cvičenia. – spády, prevaly, kotúle, premety, saltá, akrobatické skoky, obraty,
mety.
29
HATIAR, B. – STREŠKOVÁ, E.: Terminológia akrobatických cvičení. Bratislava: 1994, s. 168.
71
6 Metodika nácviku vybraných gymnastických prvkov
Pre motorické cvičenie je charakteristické, že v ňom nejde len o osvojenie si
rozličných pohybových činností, ale aj o to, aby sa pri osvojení týchto činností pôsobilo na
rozvoj jednotlivých orgánov a ich funkcií, na rozvoj psychických a iných vlastností osobnosti
a na rozvíjanie predpokladov k dosahovaniu optimálnej pohybovej výkonnosti.30
Vo vyučovaní prebieha formovanie, upevňovanie a zdokonaľovanie pohybových
návykov a zručností v niekoľkých etapách:
-
oboznámenie žiakov s pohybovou činnosťou v celku – učiteľ má podať žiakovi čo
najviac informácií o cvičebnom tvare a vytvoriť tak u neho správnu predstavu,
-
nacvičovanie pohybových činností, resp. nácvik cvičebného tvaru – v tejto fáze učiteľ
vypracuje program jednotlivých úkonov a operácií, preveruje ich plnenie žiakmi, aby
títo robili čo najmenej chýb v technike cvičebného tvaru,
-
zdokonaľovanie a upevňovanie získaných pohybových zručností – v tejto fáze sa
zdokonaľujú a upevňujú získané návyky a zručnosti, zvyšuje sa pohybová výkonnosť
žiakov.
Žiaci sa sústreďujú na dosiahnutie čo najlepšieho výkonu. Obsah učiva športovej
gymnastiky pre základné školy je zameraný na osvojenie základných pohybových štruktúr
v akrobacii, v preskoku, v cvičení na hrazde, kladine, kruhoch. Výber gymnastických prvkov
v týchto textoch je realizovaný podľa osnov základnej školy či už majú charakter povinného
alebo rozširujúceho učiva. Druhým kritériom sú požiadavky na výkony študentov študujúcich
odbor telesná výchova.
Pri popise techniky a metodiky uvádzaných gymnastických prvkov sme vychádzali
z odbornej literatúry.31
6.1 Prípravné cvičenia pre gymnastiku
Súhrnný prejav koordinačných schopností, ktorý má praktický význam pre zvládnutie
techniky niektorej športovej disciplíny a prejavuje sa kvalitou a rýchlosťou učenia sa novým
pohybovým zručnostiam sa nazýva motorická docilita. Aj pri nácviku gymnastických
cvičebných tvarov majú významné postavenie koordinačné prípravné cvičenia. Ich realizáciou
30
31
TRUNEČKOVÁ, E.: Didaktické aspekty motorického cvičenia. Banská Bystrica: 1996, s. 18.
ROVNÁ, X. – VARGA, G.: Športová gymnastika. Banská Bystrica: 1985, 181 s.
72
v telovýchovnej praxi je celý nácvik jednoduchší a efektívnejší. Samozrejme okrem rozvoja
koordinačných schopností nesmieme zabúdať na rozvoj silových schopností, ktoré sú pre
zvládnutie niektorých gymnastických tvarov limitujúce.
Niektoré prípravné cvičenia pre gymnastiku
Prostné cvičenia
1.
Spevňovacie a posilňovacie cvičenia
Obr. 53 Sed znožný vzpažiť – ľah vzadu prednožiť – stojka na lopatkách –sed znožný vzpažiť
•
sed znožný vzpažiť – ľah vzadu prednožiť – stojka na lopatkách – sed znožný vzpažiť,
•
podpor sedmo znožmo (ruky sa opierajú o podložku pri kolenách) -prednožiť – kmity
nohami čelne – kmihy nohami bočne (roznožiť- znožiť),
•
podpor sedmo roznožný (ruky sa opierajú o podložku medzi nohami v oblasti kolien) prednožiť – kmity nohami čelne – kmity nohami bočne (roznožiť- znožiť),
Obr. 54 Ľah vzadu – vzpažiť, alebo ľah vpredu – vzpažiť
•
ľah vzadu – vzpažiť, alebo ľah vpredu – vzpažiť- na znamenie cvičenec spevní
svalstvo celého tela, na znamenie cvičenec uvoľní svaly,
•
ľah vzadu – prednožiť povyše – vzpažiť (v trupe sa cvičenec mierne vyhrbí, opora len
na krížovej časti, hlava medzi ramenami v predĺžení trupu) „ korýtko“,
73
Obr. 55 Ľah vzadu – prednožiť povyše – vzpažiť – kolísať sa
•
ľah vzadu – prednožiť povyše- vzpažiť (v trupe sa cvičenec mierne vyhrbí, opora len
na krížovej časti, hlava medzi ramenami v predĺžení trupu) – kolísať sa (uhol medzi
trupom a nohami sa nemení) „kolíska“,
•
ľah na boku vpravo (spodná paža vystretá v predĺžení trupu, tlačí celou plochou na
podložku, hlava je na nej, vrchnou pažou sa podoprieť pred telom), to isté cvičenie na
opačnom boku,
•
ľah na boku vpravo (dolné končatiny a spodnú pažu zdvihnúť tak, že sa ľavé plece
a ľavé koleno nedotýka podložky), výdrž, to isté cvičenie druhým bokom,
Obr. 56 Ľah na boku vpravo – kolísať sa
•
ľah na boku vpravo – kolísať sa (trup a končatiny zvierajú uhol 170 º), to isté cvičenie
na druhý bok,
Obr. 57 Ľah vpredu – vzpažiť – záklon trupu – zanožiť
•
ľah vpredu – vzpažiť – záklon trupu - zanožiť- výdrž,
74
Obr. 58 Ľah vpredu – vzpažiť – zdvihnúť trup a zanožiť – kolísať sa
•
ľah vpredu – vzpažiť – zdvihnúť trup a zanožiť – „kolíska“,
Obr. 59 Ľah vpredu – vzpažiť, dlane vpred – hrudný záklon – upažiť pokrčmo – výdrž –
vzpažiť, dlane vpred (opakovane)
•
ľah vpredu – vzpažiť, dlane vpred- hrudný záklon- upažiť pokrčmo – výdrž - vzpažiť,
dlane vpred (opakovane),
•
ľah vpredu– vzpažiť- hrudný záklon, vzpažiť skrčmo dnu, ruky za hlavu (výdrž na
znamenie),
•
ľah vzadu – vzpažiť - prednožiť(tak aby panva ostala na podložke aj s driekovou
časťou chrbtice) – pokrčmo priťahovať k bruchu,
Obr. 60 Ľah vpredu – vzpažiť – záklon, skrčiť vzpažmo dnu, ruky za hlavu – vytáčanie trupu
•
ľah vpredu – vzpažiť – záklon, skrčiť vzpažmo dnu, ruky za hlavu - vytáčanie trupu
vpravo, vľavo,
•
podpor kľačmo - kľuk,
•
podpor ležmo - kľuk,
75
Obr. 61 Vzpor ležmo – podpor na predlaktiach ležmo – vzpor ležmo
•
vzpor ležmo - podpor na predlaktiach ležmo – vzpor ležmo,
•
podpor ležmo na predlaktiach (výdrž – trup je v jednej rovine s dolnými končatinami
a hlavou),
Obr. 62 Vzpor ležmo, rúčkovať po vyhradenú vzdialenosť – s dopomocou
Obr. 63 Vzpor ležmo, rúčkovať po vyhradenú vzdialenosť – bez dopomoci
•
vzpor ležmo (trup spevnený), rúčkovať po vyhradenú vzdialenosť – s dopomocou,
alebo bez,
•
stojka na rukách s oporou (s dopomocou),
•
stojka na rukách bez opory (bez dopomoci),
76
6.2 Akrobatické prvky
Kotúľ vpred
Obr. 64 Kotúľ vpred (Libra, 1974)
Podstatu kotúľa tvorí valivý pohyb tela okolo pravoľavej osi, ktorá je pohyblivá
a prechádza miestom dotyku cvičenca s podložkou. Kľúčovou fázou je zrýchlenie valivého
pohybu v druhej časti kotúľa, kedy na hornú časť tela pôsobí negatívne tiažová sila. Čím sa
cvičenec viac „zbalí", tým má menšiu dĺžku obvodu, vytvoreného zadnou plochou tela a tým
rýchlejšie a plynulejšie vykoná valivý pohyb do výslednej polohy.
Kotúľ vpred môžeme vykonať z rozličných východiskových polôh. Počiatočný impulz
k valivému pohybu z východiskovej polohy dosiahneme dohmatom pred plochu opory,
vystretím dolných končatín so súčasným zdvihnutím a premiestnením bokov pred smer
77
pôsobenia odrazu dolných končatín. Začneme padať vpred. Tu uplatníme brzdiacu činnosť
paží. Pomocou nej a zaoblenia krčnej a hrudnej časti chrbtice zmeníme pád na valivý pohyb s
prechodom do ľahu vznesmo. Zrýchlenie valivého pohybu v závere kotúľa dosiahneme
aktívnym pohybom trupu smerom ku stehnám a pritiahnutím predkolenia rukami ku stehnám.
Nácvik a zdokonaľovanie
Nácvik začíname činnosťami, ktoré zrýchľujú valivý pohyb, pričom využívame aj
kladné pôsobenie tiažovej sily prevalom zo stojky na lopatkách, alebo z ľahu vznesmo.
Zrýchlenie valivého pohybu zakončujeme vertikálnym skokom a po osvojení aj skokom
s obratom. Po nácviku druhej (zrýchľujúcej) časti kotúľa pristúpime k činnostiam, ktoré
vyvolávajú impulz k valivému pohybu v jeho prvej časti. Vychyľujeme telo zo vzporu
drepmo (alebo z inej východiskovej polohy) a prenášame hmotnosť na paže s postupným
vystieraním dolných končatín, krčením horných končatín a prechodom do ľahu vznesmo.
Nakoniec nacvičujeme kotúľ vcelku, najlepšie z drepu. V ojedinelých prípadoch môžeme
použiť šikmú plochu (napr. mostík, lavičku, vrchný dielec debny). Výnimočne poskytujeme
na začiatku nácviku aj dopomoc.
Kotúľ vpred zdokonaľujeme zmenou východiskovej polohy (zo vzporu drepmo
zánožného, vzporu kľačmo, vzporu stojmo rozkročného, vzporu stojmo s dohmatom
jednoručne, bez dohmatu, s rôznou polohou paží, cez plece atď.). Potom sťažujeme výsledné
polohy (do stoja, s vertikálnym skokom, do vzporu stojmo roznožného, do vzporu stojmo
atď.). Ďalej spájame kotúle navzájom, alebo s inými cvičebnými tvarmi. Môžeme meniť
rýchlosť, cvičnú plochu, vykonávať kotúle v dvojiciach, trojiciach. Môžeme ich zaradiť do
akrobatických zostáv.
K podstatným chybám pri osvojovaní kotúľa patrí slabá oporná a brzdiaca činnosť paží na
jeho začiatku a tým prenesenie hmotnosti na hlavu, nedostatočné zaoblenie tela počas kotúľa,
malé zrýchlenie pohybu trupu smerom k dolným končatinám v závere kotúľa, opretie rúk za
telom pri prechode do drepu.
Kotúľ vzad
Pohybovým základom kotúľa vzad je valivý pohyb okolo pohyblivej pravoľavej osi,
ktorá prechádza miestom dotyku cvičenca s podložkou. Zaoblením tela sa zabezpečuje
plynulosť valivého pohybu. V kľúčovej fáze. kotúľa treba silou paží prekonať pôsobenie
78
tiažovej sily a pretočiť telo cez hlavu. Na začiatku kotúľa je preto potrebné využiť pôsobenie
tiažovej sily pri páde vzad a získať tak počiatočný impulz k valivému pohybu. Švih dolných
končatín smerom k trupu zrýchľuje valivý pohyb. V momente, keď je telo v polohe strmhlav
nad miestom opory, začína vzpieracia činnosť paží, ktorá vytvorí potrebný priestor medzi
plecami a podložkou na pretečenie hlavy. Položením chodidiel čo najbližšie k opore
a vystretím paží dochádza k vzpriameniu trupu a dokončeniu kotúľa.
Obr. 65 Kotúľ vzad (Libra, 1974)
Kotúľ vzad môžeme robiť z rozličných východiskových polôh. Z.východiskovej
polohy prejdeme na plné chodidlá, predpažíme, zaoblíme chrbát, predkloníme hlavu
a sadneme si čo najbližšie k pätám. V prevale vzad, skrčmo plynule pokračujeme a zároveň
krčíme predlaktia smerom vzad. Ruky kladieme na podložku, vedľa hlavy, prstami ku
pleciam. S dvíhaním trupu do zvislej polohy vystierame aj dolné končatiny a premiestňujeme
79
ich, asi pod 45° uhlom za hlavu. Keď dosiahne trup zvislú polohu, nadvihneme ho pomocou
paží, aby sme umožnili pretočenie tela cez hlavu. Potom skrčíme dolné končatiny a položíme
chodidlá na zem. Zároveň vystrieme paže a odtlačíme nimi trup do výslednej polohy.
Nácvik a zdokonaľovanie
Predpokladom osvojenia kotúľa vzad je znalosť kotúľa vpred. Medzi špecifické
prípravné cvičenia zaraďujeme cvičenia na posilňovanie paží, najmä vystieračov predlaktia,
krčnej časti chrbtice a cvičenia na pretiahnutie svalov zadnej strany dolných končatín, čo
uľahčuje vykonanie kotúľa zo stoja spádom vzad na vystretých nohách. K prípravným
cvičeniam môžeme zaradiť aj švihy vystretých alebo skrčených dolných končatín smerom
k trupu, pričom môžeme použiť aj visové náradie Osobitnú pozornosť venujeme správnemu
postaveniu paží a rúk z rôznych východiskových polôh ako aj zaobleniu tela pri prevaloch.
V prípade že máme dostatok šikmých alebo vyvýšených plôch vytvorených z mostíkov,
debien, lavičiek a p., začíname nácvik kotúľa vzad na nich. Využijeme ich na získanie
rýchlosti valivého pohybu pred vykonaním kotúľa. Ak tieto plochy nemôžeme inštalovať,
začíname nácvik vzad na žinenkách z rôznych východiskových polôh.
Najviac pohybovej energie získame zo stoja spádom vzad. Pri iných východiskových
polohách získame počiatočnú hybnosť napr. hmitom trupu v sede, odrazom paží smerom vzad
zo vzporu drepmo atď. V prípade potreby poskytujeme dopomoc.
Kotúľ vzad zdokonaľujeme zmenou výsledných polôh, napr. do kľaku, do vzporu
kľačmo, do vzporu stojmo roznožného, čo je zvlášť výhodné pre dievčatá, ktoré nemajú
dostatočne silné horné končatiny a pomocou roznoženia ľahšie pretočia trup cez hlavu. Pre ne
je vhodný aj kotúľ do váhy predklonmo, pre chlapcov zas kotúľ do vzporu stojmo, alebo do
stojky na rukách.
Kotúľ vzad môžeme vykonávať opakovane a meniť jeho rýchlosť. Môžeme ho robiť
na lavičke, na kladine, na chrbtoch spolucvičencov, spájať s inými cvičebnými tvarmi, využiť
v zábavnej alebo súťaživej forme.
K podstatným chybám počítame nedostatočnú vzpieraciu činnosť paží. Výsledkom je
úklon hlavy a kotúľ cez plece. Príčinou môže byť nielen neadekvátna sila svalov paží, ale aj
nesprávne postavenie paží a rúk. K ďalším chybám počítame nedostatočné zaoblenie tela
v prvej fáze kotúľa, čo narušuje rýchlosť a plynulosť valivého pohybu.
80
Kotúľ letmo
Obr. 66 Kotúľ letmo (Libra, 1974)
Nácvik a zdokonaľovanie
Pohybovým predpokladom pre nácvik kotúľa letmo je dokonalé ovládanie kotúľa
vpred a stojky na rukách s kotúľom. V prípravných cvičeniach sa zameriavame predovšetkým
na posilnenie paží, na zvládnutie nárazu na paže a na precítenie brzdiacej činnosti paží pri
prechode tela z vyššej polohy do nižšej. Ďalšiu časť prípravných cvičení venujeme odrazu
dolných končatín a švihu paží. Nácvik začíname kotúľmi na vyvýšenej podložke kde si žiaci
81
zdokonaľujú správne postavenie paží voči trupu pri dohmate a brzdiacu činnosť paží. Potom
pristúpime k nácviku kotúľa letmo na rovnej podložke. Spočiatku zväčšujeme vzdialenosť
medzi
odrazom
a dohmatom.
Začíname
z miesta,
potom
pridávame
rozbeh.
Pri
zdokonaľovaní môžeme použiť rôzne prekážky, ktoré sa dajú kotúľom letmo prekonať.
Spočiatku to môžu byť prekážky nižšie a mäkšie, neskôr vyššie, širšie a tvrdšie /lavičky,
debna, koza/. Pri prekonávaní vyšších prekážok môžeme použiť odraz z mostíka alebo
trampolínky. Pri kotúli letmo ponad prekážky môžeme poskytnúť záchranu alebo
dopomáhanie. Kľakneme si zboku v predpokladanom mieste dohmatu a dlaňou ruky
usmerníme pohyb hlavy do predklonu v momente, keď začnú paže brzdiť prechod z letu do
kotúľa. Správnejšie však je ak cvičencov, ktorí nevedia bezpečne vykonať prechod z letu do
kotúľa, nepripustíme ku kotúľu letmo cez prekážku.
K podstatným chybám pri osvojovaní kotúľa letmo počítame taký prechod z letovej
fázy do kotúľa, kde v momente dohmatu sú plecia vysunuté vpred a paže tak neplnia brzdiacu
funkciu. Telo padá plocho na chrbát. V letovej fáze môže byť spomalená rotácia, zavinená
malou rýchlosťou otáčavého pohybu, čo môže viesť k úrazu paží a krčnej chrbtice. Aj veľké
vysadenie v letovej fáze je chybou a vzniká nesprávnou činnosťou dolných a horných končatín
pri odraze.
Stojka na lopatkách
Stojka na lopatkách patrí medzi najjednoduchšie stojky, lebo má najväčšiu plochu
opory a najnižšie položené ťažisko tela nad ňou. Plocha opory je ohraničená spojnicou paží,
lopatiek a hlavy. Zvislá poloha trupu sa dosiahne maximálnym priblížením hrudnej kosti ku
brade, pretlačením panvy nad oporu a zatiahnutím dolných končatín opačným smerom, so
súčasným fixovaním dolných končatín a trupu voči sebe.
Východisková poloha na vykonanie stojky môže byť rozmanitá. Ak sa robí zo sedu
alebo ľahu, je potrebné väčšie svalové úsilie na premiestnenie dolných končatín a trupu do
zvislej polohy, ale pohyb sa lepšie zrakom a kinesteticky kontroluje. Ak sa stojka vykonáva
zo stoja spádom vzad, vtedy sa kladne využíva získaná hybnosť, ľahšie zdvihneme telo do
polohy strmhlav, ale ťažšie sa v stojke zrovnovážnime. Tu musíme odpočiatku dodržiavať
priestorové parametre jednotlivých pohybov. Najprv je to správna poloha tela pri spáde vzad
(vystreté dolné končatiny, predklon trupu, predpažiť dole), potom pribrzdenie padajúceho tela
pažami. Snažíme sa nimi siahnuť čo najďalej za seba, k miestu dosadnutia. Počas prevalu
fixujeme dolné končatiny voči trupu. Keď prechádzajú zvislou polohou, začíname dvíhať trup
82
a roztvárať uhol medzi ním a dolnými končatinami, ktoré udržiavame stále v zvislej polohe.
K dokončeniu polohy strmhlav pomôžu aj paže, opustia podložku a dotlačia zozadu trup do
zvislej polohy.
Obr. 67 Stojka na lopatkách (Libra, 1974)
Nácvik a zdokonaľovanie
Spočiatku nacvičujeme stojku na lopatkách skrčmo. Skrčené nohy nám umožňujú
lepšie sa sústrediť na zvislú polohu trupu. Po osvojení tejto polohy pridávame vystieranie
dolných končatín. Tu uplatníme dopomoc. Osobitne nacvičujeme preval zo stojky na
83
lopatkách do drepu. Dbáme, aby sme predčasne pri prevale nevysadzovali, lebo by sme
spomalili valivý pohyb do drepu. Ako kontrolu osvojenia správneho prevalu do drepu
vykonáme z drepu skok s obratom.
Stojku na lopatkách spočiatku nacvičujeme vedene (pomaly), neskôr švihom (trčením)
dolných končatín. Pociťovanie rovnovážnej polohy v stojke môžeme spájať s cvičeniami,
ktoré narušujú stojku, napr. prednožovaním, krčením dolných končatín, zmenou polohy paží
a pod.
Pri zdokonaľovaní stojky môžeme meniť východiskovú polohu, napr. zo stoja spádom
vzad. Tiež môžeme spájať stojku na lopatkách s inými cvičebnými tvarmi. Koordinačne
náročná, ale efektná je väzba kotúľa vpred do stojky na lopatkách.
Pri nácviku a zdokonaľovaní stojky na lopatkách sa z chýb najčastejšie vyskytuje
vysadenie v stojke, položenie lakťov pri podopieraní trupu, pokrčenie dolných končatín
v stojke, nedostatočná výdrž a pri prevale zo stojky predčasné „balenie".
Stojka na hlave
V porovnaní so stojkou na lopatkách má stojka na hlave menšiu plochu opory. Tvorí
ju rovnostranný trojuholník. V hornom vrchole je umiestnená hlava, v bočných vrcholoch
ruky. V stojke na hlave je ťažisko tela umiestnené vyššie ako v stojke na lopatkách (asi
o dĺžku hlavy) a treba v nej fixovať nielen trup voči dolným končatinám, ale aj voči hlave
pomocou šijových svalov. Hmotnosť tela spočíva viac na hlave ako na pažiach, lebo pri
zvislej polohe trupu ťažnica pretína plochu opory v blízkosti vrcholu oporného trojuholníka.
Stojku na hlave môžeme vykonať z rozličných východiskových polôh švihom
(odrazom) alebo zdvihom (vedene). Pri stojke zo vzporu drepmo najprv postavíme základňu
(plochu opory). Vystieraním dolných končatín približujeme trup ku zvislici. Po zaujatí zvislej
polohy trupu začneme dvíhať skrčené dolné končatiny a po prechode stehien vodorovnou
rovinou ich vystierame. Trup a hlavu pritom fixujeme, lebo nám vytvárajú oporu pre
pohybujúce sa dolné končatiny. Na záver spevníme vystreté dolné končatiny a trup v jednej
línii a vykonáme výdrž v stojke.
Pre dievčatá je prijateľnejšia stojka zo vzporu drepmo zánožného, lebo tu môžu
nedostatok sily nahradiť švihom, ktorý však treba kontrolovať. Po vytvorení základne
premiestnime trup do zvislej polohy švihom zanoženej s vystretím odrazovej dolnej
končatiny. Po fixácii švihovej nohy v zvislej polohe dokončíme pohyb odrazovou nohou
a celé telo spevníme.
84
Obr. 68 Stojka na hlave (Libra, 1974)
Nácvik a zdokonaľovanie
Predpokladom osvojenia stojky na hlave je znalosť stojky na lopatkách, v ktorej sme
sa naučili spevniť trup a dolné končatiny, ako aj orientovať sa v polohe strmhlav. Nácvik
stojky na hlave začíname prípravnými cvičeniami, ktoré sú zamerané na posilňovanie
šijového svalstva, na ohybnosti krčnej a hrudnej časti chrbtice a na posilňovanie paží, najmä
trojhlavého svalu ramena.
Po vytvorení pohybovo-koordinačných predpokladov pristúpime k samotnému
nácviku stojky. Najprv sa naučíme postaviť základňu (rovnostranný trojuholník). Potom
s dopomáhaním zaujmeme zvislú polohu trupu s maximálne skrčenými dolnými končatinami.
Dopomoc poskytujeme tak, že pri stojke zo vzporu drepmo zánožného sa postavíme zboku
a zachytávame švihovú nohu. Po precítení zvislej polohy trupu a zrovnovážnení v nej
začneme vystierať dolné končatiny.
U dievčat môžeme spočiatku uľahčiť vykonanie stojky zaradením vyvýšenej
podložky, Pri nedostatočnom počte žineniek môže na každom rohu žinenky cvičiť jedna
dvojica. Pri samostatných pokusoch použijeme spočiatku stenu. Pokiaľ nevieme vykonať zo
stojky kotúľ, vraciame sa do východiskovej polohy. Tento návrat je kinesteticky kontrolovaný
a vyznieva aj esteticky.
85
Nácviku kotúľa zo stojky na hlave venujeme aspoň takú pozornosť ako nácviku stojky
samotnej. Stojku na hlave môžeme zdokonaľovať zmenou východiskovej polohy a môžeme ju
kombinovať s inými cvičebnými tvarmi.
Pri osvojovaní stojky na hlave sa z chýb najčastejšie vyskytuje nesprávne postavenie
základne (rovnostranného trojuholníka), prehýbanie v stojke, málo spevnené svaly krku,
pokrčenie kolien, nedostatočná výdrž, zaklonená hlava pri kotúli zo stojky, predčasné
„balenie", nedostatočné zrýchlenie valivého pohybu v závere kotúľa.
Stojka na rukách
Stojka na rukách je zo stojok najnáročnejšia. Má malú plochu opory, ktorú tvorí
spojnica rúk, postavených na podložke na šírku pliec. Všetky kĺby sú fixované, najmä kĺby
zápästia, lakťa, ramena, pretože tvoria oporu trupu a dolným končatinám. Paže s trupom
tvoria priamy uhol. Osi dlhých kostí sú vo zvislej línii a izometrickou svalovou činnosťou sú
spevnené všetky články tela. Takáto stojka je z hľadiska ekonomického využitia vnútorných
síl najefektívnejšia.
Stojku na rukách môžeme robiť švihom a odrazom dolných končatín alebo zdvihom
(náročný variant). Zo stoja vykonáme stoj výkročný vpred odrazovou nohou so súčasným
pohybom paží vpred. Vykročíme dostatočne ďaleko od švihovej nohy, čím si vytvárame
dobré podmienky pre prácu dolných končatín. Po prenesení hmotnosti na odrazovú nohu
začneme zanožovať švihovou nohou a súčasne predkláňame trup. Hlavu nepredkláňame,
dívame sa na miesto dohmatu. Dohmatujeme práve tak ďaleko od odrazovej nohy, ako bolo
vykročenie vpred od švihovej nohy. Tým zabránime nadmernému vysadeniu a vysunutiu pliec
vpred pri dohmate. Súčasne s dohmatom zapojíme do akcie odrazovú nohu. Odraz zakončíme
úplným vystretím dolnej končatiny vrátane chodidla. Švihovú nohu zastavíme tesne pred
zvislicou a po spojení s odrazovou nohou dotiahneme obe dolné končatiny do zvislice,
spevníme ich s trupom, „vytiahneme" trup z pliec, zafixujeme ho voči horným končatinám
a mierne zakloníme hlavu.
86
Obr. 69 Stojka na rukách (Libra, 1974)
Nácvik a zdokonaľovanie
Skôr než začneme nacvičovať stojku na rukách, musíme sa vedieť orientovať dolu
hlavou a vedieť spevniť jednotlivé časti tela voči sebe. Z toho dôvodu by sme mali ovládať
stojku na hlave, poprípade stojku na pleciach vo dvojiciach. Mali by sme mať dostatočne silné
svalstvo horných končatín, aby sme udržali hmotnosť svojho tela v podpore strmhlav. Mali by
sme mať určitú pohyblivosť v ramennom kĺbe, aby sme dokázali spevniť paže s trupom do
jednej línie.
Stojku začíname nacvičovať s dopomocou. Postavíme sa zboku, na stranu švihovej
nohy a zachytíme ju pred zvislicou. Ak sa nemôžeme dostať do stojky, nacvičíme osobitne
švih a odraz dolných končatín s dohmatom na vyvýšenú podložku. Pritom dbáme, aby sme
nevysúvali plecia vpred. Ak ani potom nedokážeme zaujať stojku, necháme sa do nej
87
zdvihnúť, aby sme ju precítili a prípadne odstránili strach, ak je brzdou nácviku. Toto cvičenie
môžeme použiť aj na spevňovanie jednotlivých segmentov tela. U silovo dobre
disponovaných jedincov môžeme nacvičovať stojku odrazom znožmo z drepu.
Pri samostatných pokusoch spočiatku využijeme stenu. Na začiatku nácviku vykonávame
dohmat ďalej od odrazovej dolnej končatiny
Kotúľ vzad do stojky na rukách (do zášvihu)
Kotúľ vzad do stojky na rukách patrí medzi náročné varianty kotúľa vzad. Na začiatku
kotúľa treba využiť pôsobenie tiažovej sily, získať počiatočnú pohybovú energiu a rýchlosť
valivého pohybu na uľahčenie kľúčovej fázy — premiestnenia tela z vysadenej stojky na
lopatkách do stojky na rukách trčením dolných končatín smerom hore so súčasným
vzpieraním paží.
Kotúľ vzad do stojky, na rukách (do zášvihu, do váhy predklonmo) môžeme vykonať
z rôznych východiskových polôh. Odhliadnuc od východiskovej polohy, vykonáme preval
vzad vysadené do ľahu vznesmo. Chodidlá máme nad hlavou a trup zviera s dolnými
končatinami uhol približne 45°. Ruky položíme vedľa hlavy, prstami ku pleciam. V tejto
polohe vykonáme energický švih (trčenie) dolných i končatín smerom hore. Zakončenie
vzklopkovitého pohybu nôh pocítime ako zmenšenie tlaku na lopatky, čo využijeme na
aktívne „zatlačenie" paží do podložky a ich vystretím premiestnime telo do stojky (zášvihu).
Stojku zrušíme vychýlením paží a pliec vpred a spustením dolných končatín na podložku.
Nácvik a zdokonaľovanie
Predpokladom osvojenia kotúľa vzad do stojky (zášvihu, váhy) je ovládanie stojok na
lopatkách, na hlave, na rukách, náročnejších variantov kotúľa vzad, napr. do vzporu stojmo,
do vzporu stojmo zanožiť. Prípravné cvičenia zameriame predovšetkým na rozvoj sily paží a
trupu. Sú to najmä kľuky vo vzpore ležmo, v stojke na rukách s dopomáhaním, prechody zo
stojky na hlave do stojky na rukách s miernym dopomáhaním. V rámci prípravných cvičení si
osvojíme opakovaný švihový pohyb dolných končatín z ľahu vznesmo do stojky na lopatkách
aj s dopomáhaním alebo samostatne s prevalom do sedu. S dopomocou môžeme prejsť až do
stojky na rukách, a späť do ľahu vznesmo. Pri nácviku využívame dopomáhanie.
V rámci samostatných pokusov môžeme použiť aj vyvýšenú podložku a z nej kotúľ
vzad do zášvihu s doskokom na nižšiu podložku.
88
Pre cvičencov, ktorí nemajú dostatočnú silu paží, je výhodnejšia východisková poloha
stoj a z neho predklonom spád a preval vzad čím získajú dostatok pohybovej energie na
vykonávanie kotúľa do stojky. Musia byť však dostatočne koordinovaní, aby dokázali v danej
rýchlosti realizoval pohyby jednotlivých častí tela, najmä v kľúčovej fáze. Pre silovo
zdatnejších cvičencov je prijateľnejšia východisková poloha sed, z ktorého je preval pomalší,
čim sa dá zaujať presnejšia poloha tela pred švihom dolných končatín smerom hore.
Najviac chýb pri osvojovaní kotúľa vzad do stojky sa vyskytuje v kľúčoyej fáze kotúľa
a v stojke. Je to nesprávny smer pohybu dolných končatín (za hlavu),nedôrazné trčenie
dolných končatín, nesprávna poloha paží pri dohmate na podložku, nedostatočná sila paží,
prehnutie v stojke.
Kotúľ vzklopmo
Hlavnú fázu kotúľa vzklopmo charakterizuje vzklopkovité trčenie dolných končatín
a odraz paží, ktorý sa vykonáva z ľahu vznesmo. Zaujatie ľahu vznesmo po rozbehu a odraze
znožmo je náročnou fázou kotúľa vzklopmo, preto rozbeh nebýva príliš dlhý a rýchly.
Má dve letové fázy. Prvá letová fáza vzniká po odraze dolných končatín. Je krátka
a dochádza v nej k čiastočnému otáčaniu tela okolo osi prechádzajúcej ťažiskom. Pri dohmate
otáčanie tela pokračuje okolo osi prechádzajúcej plecami a miestom opory a v ťahu vznesmo
sa zastavuje. Pri dohmate je uhol medzi pažami a trupom čo najmenší, aby mohli paže
dostatočne tlmiť nárazovú silu tela na náradie. Okrem paží brzdí rotačný pohyb aj pohyb
dolných končatín smerom dolu. V ťahu vznesmo sa trup blíži k vertikále. Takáto poloha je
najvýhodnejšia pre uplatnenie vnútorných síl v hlavnej fáze (trčenie, odraz paží), ktoré sa
prejavia vysokým letom a doskokom čo najbližšie k zvislici. Trčenie nastáva v momente, keď
boky prechádzajú oporou. Trčenie je energické, rýchle, smeruje hore vpred a je zabrzdené
v momente, keď medzi trupom a dolnými končatinami vznikne priamy uhol. Čím je väčšie
zrýchlenie švihového pohybu dolných končatín pri trčení, tým väčšou silou zatlačia oporné
časti trupu na náradie a vyvolávajú reakciu opory. Zastavením pohybu dolných končatín sa
nahromadenú energia prenáša na lopatky v ľahu vznesmo, čo sa prejaví oslabením ich tlaku
na náradie. Paže využijú zníženie tlaku lopatiek na debnu a silou extenzorov predlaktia
vykonajú odraz. V druhej letovej fáze sa zmenšuje moment zotrvačnosti prehnutím tela a
miernym záklonom hlavy. Pri doskoku sa stavajú dolné končatiny v smere letu dráhy ťažiska,
aby zachytili zostávajúcu kinetickú energiu brzdiacou činnosťou extenzorov.
89
Obr. 70 Kotúľ vzklopmo (Libra, 1974)
Nácvik a zdokonaľovanie
Medzi prípravné cvičenia zaradíme cvičenia na posilňovanie šije paží, na kinestetické
precítenie ľahu vznesmo — aj po kotúli a trčenia dolných končatín. Trčenie môžeme
nacvičovať vo dvojiciach, ale aj v trojiciach. Na precítenie zapojenia paží do švihu dolných
končatín môžeme použiť kotúľ vzad do stojky na rukách, prípadne prechod zo stojky na hlave
do stojky na rukách.
Pohybovým predpokladom pre osvojenie kotúľa vzklopmo je kotúľ letmo (podobná
brzdiaca činnosť paží) a kotúľ vzad do zášvihu alebo do stojky na rukách (podobná vzpieracia
činnosť paží). Odraz dolných končatín precvičujeme vykonaním kotúľa na debne na dĺžku.
Nácvik môžeme začať (zvlášť u dievčat) kotúľom vzklopmo z debny na dĺžku, alebo
z lavičky s dopomocou. Po jeho zvládnutí pristúpime k celostnému predvedeniu kotúľa
vzklopmo na nízkej debne, potom debnu zvyšujeme a pridávame rozbeh z niekoľkých krokov.
Na odraz môžeme použiť dva mostíky alebo trampolínku. Dopomáhať môže spočiatku
dvojica chytením bližšími rukami za ramená a podložením vzdialenejších rúk pod chrbát.
Dopomáhame má charakter prenášania kotúľom vzklopmo. Neskôr dopomáha len jednotlivec.
90
K najčastejším chybám pri osvojovaní kotúľa vzklopmo počítame veľkú rýchlosť
rozbehu a pretočenie tela v ľahu vznesmo, nedostatočný odraz z mostíka s bokom pod
úrovňou náradia v prvej letovej fáze a postavenie sa na hlavu, nedostatočné brzdenie pažami,
malý uhol medzi pozdĺžnou osou dolných končatín a vertikálou, nesprávny smer trčenia,
predčasné alebo oneskorené krčenie dolných končatín, slabý odraz paží, nedokončený odraz
paží, nízku druhú letovú fázu, nadmerné prehnutie tela a nesprávne postavenie dolných
končatín pred doskokom, čoho dôsledkom je pád vpred.
Premet bokom
Podstatou premetu bokom je úplné otočenie tela v čelnej rovine cez stojku na rukách
roznožmo. Môže sa vykonávať z miesta alebo po predskoku. Pri premete bokom z miesta
treba vykonať prípravné pohyby na získanie počiatočnej hybnosti, potrebnej k zrýchlenému
prechodu do stojky na rukách roznožmo a k otáčaniu tela v polohe strmhlav. Získaná
počiatočná hybnosť sa potom prenáša z jedného článku tela na druhý a je podporovaná
postupným odrazom nôh a rúk od podložky. Keďže sa tu striedajú dvojoporové fázy
s jednooporovými, kladú sa počas otáčania tela v polohe strmhlav zvýšené nároky na
dynamickú rovnováhu, ktorá sa zabezpečuje okrem orientácie v priestore najmä spevnením
tela.
Rozbehom a predskokom sa získava nielen hybnosť (horizontálna rýchlosť), ktorá
uľahčuje prípravné pohyby pred započatím premetu bokom, ale zmenou postupného pohybu
na otáčavý sa uľahčuje aj jeho priebeh. Náročnejší je však záver premetu bokom, najmä
zastavenie otáčavého pohybu a zrovnováženie tela vo výslednom postoji.
V stoji prednožíme ľavou a vytiahneme za pažami celé telo do výšky. Vykročíme
ľavou vpred a aktívnym pohybom predkloníme trup. Tesne pred postavením ľavej ruky na
podložku (do primeranej vzdialenosti pred odrazovú nohu) švihneme pravou do zanoženia
a natočíme trup vľavo bokom. t. j. v smere premetu.
Skôr než postavíme druhú (pravú) ruku na podložku, odrážame sa ľavou (odrazovou)
nohou, Druhú ruku (pravú) kladieme s nepatrným oneskorením na podložku pred ľavú, vo
vzdialenosti na šírku pliec. Prsty oboch rúk vytočíme vľavo, teda kolmo na smer premetu.
Prsty málo roztiahneme. V stojke na rukách roznožmo máme paže vystreté, trup spevnený,
dolné končatiny vystreté a od seba maximálne oddialené. Po prechode stojkou spustíme na
podložku pravú (švihovú) nohu. Tesne pred došľapom pravej sa odrazíme ľavou rukou, po
došľape aj pravou rukou, čím dvíhame trup do zvislej polohy a zároveň prenášame hmotnosť
91
na ľavú (odrazovú) nohu, ktorou sme vykročili v smere pohybu. Vo výslednom postoji
prinožíme pravú (švihovú) a pripažíme.
Premet bokom po predskoku má okrem rýchlosti aj väčší rozsah ako premet bokom
z miesta.
Nácvik a zdokonaľovanie
Prípravné cvičenia zameriavame na zvýšenie pohyblivosti dolných končatín
v stehenných kĺboch a na prenášanie hmotnosti tela v stojke na rukách. Dobre osvojená stojka
na rukách je pohybovým predpokladom pre nácvik premetu bokom.
Premet bokom začíname nacvičovať z miesta. Na spresnenie pohybovej predstavy
v jednotlivých mikrofázach učíme premet bokom rozčlenené s dopomáhaním. Najprv
vykonávajú cvičenci prvú polovicu premetu s dohmatom na vyvýšenú podložku a potom
druhú polovicu z nej. Po odstránení vyvýšenej podložky môžeme premet bokom nacvičovať
celostným postupom s dopomáhaním. Dopomáhame vykonávame od chrbta tak, že najprv
pomôžeme po odraze dolnej končatiny zdvihnúť boky do stojky a potom po odraze hornej
končatiny pomôžeme vzpriamiť trup. Spočiatku zdôrazňujeme pri nácviku aktívnejší predklon
a vytočenie trupu, rýchlejší švih dolnej končatiny do stojky a kratšie vzdialenosti medzi
jednotlivými oporovými fázami, čím sa premet zrýchli. Po niekoľkých úspešných
samostatných pokusoch začneme zdokonaľovať kvalitatívne stránky premetu bokom ako
rytmus (tlieskaním), smer (po priamke, aj vedľa steny), rozsah (zvlášť pri prvom dohmate),
veľkosť roznoženia, držanie dolných končatín ap. Potom cvičenci vykonávajú premet bokom
vedeným, kontrolovaným pohybom bez výrazného zrýchlenia v mikrofázach, s maximálnym
pohybovým rozsahom.
Premet bokom môžeme zdokonaľovať po predskoku, rozbehu, väzbou s iným
cvičebným tvarom, napr. so skokom, s kotúľom letmo a pod. Premety bokom môžeme cvičiť
na opačnú stranu, dohmatávať jednoručné, pridávať obrat.
Ak cvičenci dokážu správne spojiť dva — tri premety bokom, môžeme konštatovať, že si
premet bokom osvojili.
Medzi najčastejšie chyby pri predskoku počítame prerušenie plynulosti postupného
pohybu medzi rozbehom a predskokom, záklon trupu pri predskoku, dohmat blízko
k odrazovej dolnej končatine, vychýlenie ramien vpred pri dohmate. Štruktúru premetu bokom
postihujú ďalej tieto chyby: vysadenie tela, vychýlenie zo smeru, dohmat obojruč,
nedostatočné roznoženie v stojke, pokrčené kolená v priebehu vykonávania premetu.
92
Premet vpred
Technickým základom premetu vpred je odraz paží v stojke, ktorý v spojení
s rozbehom a predskokom zabezpečuje úplné otočenie tela okolo volnej osi prechádzajúcej
ťažiskom.
Prvú polovicu premetu charakterizuje prechod z postupného pohybu na rotačný okolo
opornej dolnej končatiny a vyvoláva ho predklon trupu a švih dolnej končatiny vzad. Rotácia
tela pokračuje okolo pevnej osi, prechádzajúcej miestom dohmatu. Dohmat je na vystreté
paže, pričom ich pozdĺžna os zviera s podložkou uhol okolo 70°. Vzdialenosť dohmatu od
odrazovej nohy je závislá od výšky cvičencov a pohybuje sa od 65 do 80 cm. Amortizácia
nárazu paží na podložku je krátko-trvajúca, realizuje sa v jednotlivých kĺboch paží, najviac
v ramennom. Odraz paží je rýchly a nastáva vtedy, keď prechádzajú zvislou polohou.
Rozhodujúci je najmä uhol dokončenia odrazu, ktorý sa realizuje po prechode ramien
vertikálou. Pri kvalitnom vykonaní premetu vpred je prechod ramien cez vertikálu nepatrný
a pohybuje sa od 2° do 12°. Odraz paží ovplyvňuje výšku letovej fázy a uhol doskoku.
V letovej fáze dochádza k dokončeniu otáčania tela. Otáčanie sa zrýchli prehnutím tela.
U výkonnostne lepších cvičencov je doskok kolmejší a takmer na vystreté dolné končatiny.
Premet vpred môžeme vykonávať s doskokom znožmo alebo jednonožne.
Po rozbehu a predskoku vykonáme aktívny predklon trupu so súčasným energetickým
švihom švihovou nohou do stojky. Vystreté „vytiahnuté“ paže staviame na podložku tak
ďaleko od odrazovej nohy, nohy, aby sme nevychýlili plecia vpred, pretože by to negatívne
ovplyvnilo odraz paži. Zároveň s pohmatom odrážame ja odrazovou nohou a spojíme ju so
švihovou tesne za zvislicou. Odraz rúk realizujeme v momente, keď prechádzame stojkou. Pri
odraze rúk mierne zatlačíme plecia vzad, čím lepšie využijeme vertikálnu zložku sily. Po
odraze máme paže úplne vystreté a držíme ich počas letovej fázy v predĺžení trupu. V letovej
fáze vykonáme mierne prehnutie tela najmä v hrudnej oblasti. Poskakujeme na takmer
vystreté končatiny alebo do mierneho podrepu. Doskok tlmíme prechodom z prednej časti
chodidiel ha plné chodidlá a miernym pokrčením dolných končatín v členkovom a kolennom
kĺbe. Paže a hlavu máme aj pri doskoku v predĺžení trupu.
Pri premete vpred s doskokom jednonožne nezastavujeme švihovú dolnú končatinu po
prechode stojkou, ale pokračujeme ňou v pohybe vpred dolu. Odraz rúk vykonáme
v momente, keď trup prechádza zvislou polohou. V letovej fáze máme telo prehnuté
s bočným roznožením (skracuje sa tým polomer otáčania a zväčšuje uhlová rýchlosť).
Doskakujeme na vystretú alebo mierne pokrčenú švihovú nohu, odrazovú fixujeme
93
v prednožení, aby vyvažovala trup. Súčasne so vzpriamovaním trupu nám klesá odrazová
noha a v závere premetu vykračujeme na ňu.
Obr. 71 Premet vpred (Libra, 1974)
Nácvik a zdokonaľovanie
Zameriame sa v nich na posilnenie paží, zvýšenie pohyblivosti ramenného kĺbu,
rozsah v stehnovom kĺbe a ohybnosť chrbtice. Osobitnú pozornosť venujeme aktívnemu
predklonu trupu, spojenému so švihom a odrazom dolných končatín pri zaujatí stojky, aj na
vyvýšenú podložku. Ďalej venujeme pozornosť zabrzdeniu švihu dolných končatín (tesne za
zvislicou prechádzajúcou plochou opory), spojenému s odrazom horných končatín a úderom
94
nôh o zavesenú žinenku, prípadne proti spojeným pažiam dvojice, alebo samostatne. Na
rozvoj ohybnosti spojenej s orientáciou tela pri doskoku môžeme použiť vzklopku
s dopomáhaním, alebo odraz paží v záklone od steny.
Pohybovým predpokladom pre osvojenie premetu vpred je zvládnutie stojky na
rukách, premetu bokom po predskoku a z rozbehu.
Vlastný nácvik vykonávame v zľahčených podmienkach. Najprv cvičenca prenesieme
dráhou premetu. Dopomáhanie poskytujú dvaja cvičenci. Cvičenec sa pri prenášaní snaží
zatlačením pliec vzad naznačiť odraz paží a počas pretáčania aktívne sa prehýbať.
Dopomáhajúci cvičenci majú zľahčenú prácu pri prenášaní, ak cvičenec stojí na mierne
vyvýšenej podložke. Postupne pridávame predskok. Ak cvičenec pri dohmate vysúva vpred
plecia, zaradíme premet s dohmatom na nižšie položenú žinenku alebo mostík. Po osvojení
premetu s predskokom a s dopomáhaním zaradíme premet z rozbehu. Aj tu dopomáhajú
spočiatku dvaja cvičenci, neskôr jeden. Ak chceme dosiahnuť kolmejší doskok, vykonávajú
cvičenci premet na vyvýšenú podložku, ktorú potom odstránime.
Pre dievčatá je výhodnejší premet vpred doskokom jednonožne, lebo môžu nahradiť
nedostatočný odraz paží väčším prehnutím tela v letovej fáze, spojeným s bočným
roznožením. Kvalitne vykonaný premet vpred s doskokom jednonožne si vyžaduje znalosť
premetu vpred s doskokom znožmo. Premet vpred môžeme zaradiť v akrobatickej zostave na
jej začiatok, alebo môže tvoriť vyvrcholenie zostavy.
Pri nácviku premetu vpred sa vyskytuje veľa chýb. Už pri rozbehu a predskoku môžu
vzniknúť prvé chyby, ktoré negatívne ovplyvňujú ďalší priebeh premetu. Je to zbytočne dlhý
rozbeh, zastavenie rozbehu pred predskokom, záklon alebo vysadenie pri predskoku, predskok
na mieste. Pri dohmate môžu vzniknúť tieto chyby: málo aktívny predklon trupu a dohmat
blízko odrazovej nohy, pri dohmate vysunuté plecia vpred, pokrčené paže, predklon hlavy,
slabý švih a odraz dolných končatín do stojky. V hlavnej (odrazovej) fáze počítame k
najväčšej chybe nedostatočnú silu paží a preto slabý odraz. Letová fáza je potom nízka,
plochá a doskok je do drepu.
95
Premet vzad
Obr. 72 Premet vzad
Charakteristickým znakom premetu vzad je pretečenie tela smerom vzad cez stojku na
rukách, pričom v prvej polovici premetu je telo prehnuté a v druhej polovici vysadené.
Rozhodujúcim činiteľom je nadväzný odraz dolných a horných končatín. Ide vlastne o skok z
nôh na ruky a späť z rúk na nohy.
96
Vo východiskovom postoji prenesieme hmotnosť tela vzad so súčasným znížením
postoja do podrepu. Pri strate rovnováhy tela vykonáme rýchly odraz nôh a švih paží zo
zapaženia cez predpaženie do vzpaženia. Súčasne zakloníme hlavu. Vzájomná súhra týchto
činností nám umožní prechod do letovej fázy. Otáčanie až do stojky na rukách zabezpečíme
prehnutím tela so súčasným pokrčením nôh v kolenách, záklonom hlavy, tlačením vystretých
paží vzad (akoby „ťahali" prehnuté telo za sebou). Pred dohmatom a potom aj v stojke na
rukách máme paže v predĺžení trupu. Pri prechode bokov ponad oporu vystrieme dolné
končatiny a vykonáme odraz z rúk. Dostaneme sa do krátkej letovej fázy, v ktorej otáčanie
tela vzad ukončíme doskokom do podrepu.
Nácvik a zdokonaľovanie
Predpokladom nácviku premetu vzad je schopnosť cvičenca prejsť zo stoja do mostu
s dopomocou (lepšie samostatne) schopnosť rýchlo sa odraziť hore vzad so švihom paží
a schopnosť odraziť sa zo stojky na rukách do stoja na zemi, t. j. vykonať korbet. Preto medzi
základné prípravné cvičenia počítame most zo stoja s dopomocou a bez nej, pretláčanie pliec
v stojke, skok z rúk na nohy, skok vzad s dopomocou, neskôr samostatne na molitanovú
žinenku. Kvôli orientácii v priestore môžeme zaradiť medzi prípravné cvičenia aj premet vzad
cez chrbát spolucvičenky.
Vlastný nácvik celého premetu vzad začíname z trampolínky s dopomocou. Techniku
premetu vzad zlepšujeme odrazom z vyššej a dohmatom na nižšiu podložku, odrazom z nižšej
a dohmatom na vyššiu podložku. V prvom prípade navádzame cvičencov na korbet z výšky
a v druhom prípade na mohutnosť premetu vzad. Po osvojení premetu vzad ho v zľahčených
podmienkach vykonáme samostatne.
Medzi podstatné chyby pri nácviku premetu vzad počítame nízky skok vzad, predčasný
záklon trupu, vysunuté plecia vpred pri dohmate, pasívne spustenie nôh pri korbete miesto
aktívneho švihu.
Salto vpred skrčmo
Pri salte vpred skrčmo sa využíva rozbehová rýchlosť a kolmý odraz dolných končatín
na vzlet tela a jeho otočenie o 360° okolo osi prechádzajúcej ťažiskom. Rozbeh je z 3-4
krokov. Odraz z mostíka je rýchly, z prednej časti chodidiel. Miernym predklonom tela (pred
zvislicu odrazovej sily) sa vytvorí počiatočný impulz k rotácii tela. Do zrýchlenia rotácie
97
v letovej fáze sa zapájajú ďalšie pohyby, najmä skrčenie dolných končatín v smere otáčania
a mierne „vyhrbenie" (nie aktívny predklon) trupu, spojené s predklonom hlavy. Paže sa tiež
pohybujú smerom k dolným končatinám. Všetky vyššie uvedené prídavné pohyby približujú
segmenty tela k osi otáčania — skracujú polomer otáčania a tým zrýchľujú otáčanie celého
tela. Telo sa otáča v polohe skrčmo takmer o 360°. V momente, keď sa trup blíži späť
k vertikálnej polohe, nastáva vystierame dolných končatín smerom vpred a dolu. Doskok je so
vzpriameným trupom, cez prednú časť chodidiel do podrepu, niečo pred zvislicu, spustenú
z ťažiska tela, aby bol čas na zastavenie doznievajúceho rotačného pohybu a tým sa
zabezpečila predozadná rovnováha tela pri doskoku.
Obr. 73 Salto vpred skrčmo
Nácvik a zdokonaľovanie
K prípravným cvičeniam zaraďujeme predovšetkým cvičenia na rozvoj odrazových
schopností dolných končatín. Môžu to byť výpony s prednou časťou chodidiel na vyvýšenej
podložke, výpony s cvičencom na chrbte, odraz z prednej časti chodidiel s doskokom na
lavičku, ale aj zoskok z lavičky na žinenku s nasledujúcim odrazom. Osobitnú pozornosť
venujeme odrazu z mostíka a práci paží pri odraze.
98
Pohybovým predpokladom pre osvojenie salta vpred skrčmo je kotúľ vpred. Na
uvedomenie si pohybov, ktoré zrýchľujú rotáciu v letovej fáze vykonávajú cvičenci
priblíženie častí tela k sebe. Tiež môžeme použiť kotúľ na hromadu žineniek. Pri jednotlivých
pokusoch vyžadujeme stále vyššiu výšku kotúľa, až cvičenec vykoná salto do šedú a potom
do drepu. Po každých dvoch - troch úspešných pokusoch odoberieme jednu žinenku.
Detailnú techniku salta nacvičujeme spočiatku z vyvýšenej podložky (napr. z debny,
z trampolínky) s dopomáhaním. Pri dopomáhaní dvíhame jednou rukou panvu a druhou
v prípade potreby tlačíme na šiju cvičenca v smere rotácie. Pretečeniu zabránime podoprením
hrudníka spredu. Po osvojení salta z miesta s dopomáhaním môže sa pridať rozbeh a odraz
z mostíka. Veľmi dobrou pomôckou pri nácviku salta je trampolína, pretože na nej dosahuje
cvičenec vyšší skok a tým aj dostatok času na pretočenie
K najväčším chybám počítame nedostatočný odraz dolných končatín a predčasné
pohyby, zrýchľujúce rotáciu. K veľkým chybám patrí aj pohyb skrčených dolných končatín
smerom k trupu. oneskorené vystierame tela, doskok do drepu. Chybou sú zatvorené oči pri
šalie, čo sťažuje orientáciu počas otáčania v letovej fáze, ale najmä pri bezpečnom doskoku.
Salto vzad skrčmo
Salto vzad skrčmo charakterizuje skok z nôh na nohy, pri ktorom dochádza k otočeniu
tela vzad o 360° okolo osi prechádzajúcej ťažiskom. Kľúčovými činnosťami sú odraz dolných
končatín, zrýchlenie otáčania tela v letovej fáze, spomalenie otáčania pred doskokom
a stabilný doskok.
Pri salte vzad skrčmo z miesta musíme si pre úplné otočenie tela v letovej fáze
vytvoriť priestor mohutným odrazom dolných končatín podporovaný energickým švihom
paží. Keďže impulz k otáčaniu vzniká už pri odraze (výslednica odrazových síl pôsobí na
ťažisko tela pod ramenom sily), pretlačíme pri odraze panvu mierne vpred a súčasne
vystrieme dolné končatiny v kolenách a členkoch. V letovej fáze zrýchlime otáčanie miernym
záklonom hlavy a trupu, skrčením prednožmo, spustením paží oblúkom vzad a zachytením
predkolenia V tejto skrčenej polohe sa otáčame až do momentu, keď vidíme pod sebou
podložku (tvár je prevrátená k zemi). Vtedy vystrieme dolné končatiny, vzpriamime trup (čím
spomalíme rotáciu) a doskočíme cez prednú časť chodidiel na spevnené dolné končatiny.
99
Obr. 74 Salto vzad skrčmo
Nácvik a zdokonaľovanie
Predpokladom nácviku salta vzad skrčmo z miesta je zvládnutie kotúľa vzad
a dostatočný odraz dolných končatín (aspoň 60 cm do výšky). V prstenci sú uvedené ukážky
niektorých cvičení (napr. na rebrinách), zameraných na pochopenie mechanizmu „zbalenia"
a otáčania tela. Podobný účel môže splniť cvičenie. Medzi prípravné cvičenia môžeme zaradiť
aj odraz z tvrdej podložky s naznačením začatia otáčania tela hlavou, trupom a skrčenými
dolnými končatinami. Salto vzad skrčmo nacvičujeme spočiatku v zľahčených podmienkach.
Použijeme vyvýšenú podložku alebo lanč, čím odraz uľahčíme. Potom dopomáhame k odrazu
a postupne dopomoc vynecháme. Pri nácviku salta vzad je však najlepšie použiť spočiatku
trampolínku. V prstenci sú vhodné ukážky.
Pri zdokonaľovaní môžeme použiť aj zábavné formy cvičenia dvojíc, alebo zaradíme
salto do väzby s premetom vzad, ako je to v prstenci. Na rozvíjanie adaptability
vestibulárneho aparátu na otáčavé pohyby môžeme zaradiť opakované salto vzad skrčmo na
trampolíne.
K podstatným chybám pri nácviku salta vzad skrčmo počítame slabý odraz dolných
končatín, predčasný impulz k otáčaniu tela, priťahovanie hrudníka ku kolenám, oneskorené
zakončenie rotácie v letovej fáze a neistý doskok.
100
6.3 Cvičenia na náradí
6.3.1
Preskok
Roznožka
Roznožka nevyžaduje príliš rýchly rozbeh. V prvej letovej fáze dochádza
k čiastočnému otáčaniu tela okolo osi prechádzajúcej ťažiskom. Dolné končatiny stúpajú, trup
klesá. Telo je pritom spevnené a dolné končatiny spojené. Pri dohmate nastáva aktívny pohyb
dolných končatín do prednoženia roznožmo. Odraz paží zabezpečuje čiastočné spätné
otáčanie trupu smerom hore, ktoré sa prejaví vystretím tela v druhej letovej fáze.
Obr. 75 Roznožka (Janoušek 1972)
Nácvik a zdokonaľovanie
Pri nácviku roznožky vyberieme ako najvhodnejšie náradie kozu na šírku. Náročnosť
roznožky vzrastá zvyšovaním náradia, odďaľovaním mostíka, pridaním zášvihu v prvej
letovej fáze, zmenou náradia. Roznožka napr. cez koňa na dĺžku s dohmatom na vzdialenejšiu
časť si vyžaduje vyššiu polohu bokov a dohmat na okraj koňa vo vzdialenosti 20 — 40 cm od
jeho konca. Preto sa prvé pokusy vykonávajú cez dve kozy, cez debnu na dĺžku.
Pre bojazlivejších cvičencov sa môže použiť šikmo postavený kôň. Dopomoc sa
poskytuje zboku, chytením jednou rukou za rameno a druhou pod stehno. Záchrana sa
poskytuje spredu. V oboch prípadoch ustupuje pomocník v smere preskoku. Ak nemáme
preskokové náradie, alebo sme v teréne, môžeme roznožku skákať aj ponad cvičencov.
Okrem všeobecných chýb môžeme pri nácviku roznožky považovať za chybu
roznoženie hneď po odraze z mostíka, nedostatočné roznoženie po dohmate paží, pokrčené
nohy pri roznožení, spojenie dolných končatín v druhej letovej fáze až tesne pred doskokom
a ďalšie.
101
Skrčka
Skrčka si vyžaduje na rozdiel od roznožky väčšiu rozbehovú rýchlosť a lepšie
odrazové schopnosti dolných končatín, lebo pri prekonávaní náradia treba podstatne vyššie
zdvihnúť ťažisko tela ako pri roznožke. Už v prvej letovej fáze musíme zdvihnúť boky tak
vysoko, aby sa vytvoril dostatočný priestor pre prechod skrčených nôh cez náradie. Pri
dohmate začíname dolné končatiny krčiť prednožmo, tesne po odraze paží a na začiatku
druhej letovej fázy je ich skrčenie maximálne. Vplyvom odrazu paží dochádza k dvíhaniu
trupu smerom hore. K vystretiu tela v druhej letovej fáze prispieva aj aktívny pohyb dolných
končatín smerom dolu a vpred. Pri doskoku staviame dolné končatiny viac do smeru dráhy
ťažiska tela ako pri roznožke, pretože pri skrčke býva spravidla väčšia horizontálna rýchlosť
a treba ju brzdiacou činnosťou svalov dolných končatín zastaviť.
Nácvik a zdokonaľovanie
Skrčku začíname nacvičovať cez koná na šírku, ktorý má väčšiu hmotnosť a tým aj
stabilitu. Nedôjde tak rýchlo k jeho prevráteniu vplyvom nesprávneho dohmatu, čo sa často
stáva pri skrčke cez kozu na šírku. Najprv odďaľujeme mostík, potom zvyšujeme náradie,
nakoniec pridávame zášvih, spočiatku odrazom z trampolínky, alebo z dvoch mostíkov
U chlapcov zaraďujeme skôr debnu na dĺžku, potom koňa na dĺžku.
Dopomáhame poskytujeme zboku dvojhmatom za rameno.
Pri zdokonaľovaní skrčky môžeme uplatniť kombinované náradie.
K špecifickým chybám pri osvojovaní skrčky počítame skrčenie nôh hneď po odraze
z mostíka a pasívne spustenie dolných končatín v druhej letovej fáze.
Odbočka
Pri odbočke na rozdiel od roznožky a skrčky chýbajú letové fázy. Rozbeh je kratší,
pomalší, mostík postavený blízko k náradiu. Po odraze znožmo nasleduje dohmat
charakterizovaný dvojoporovou fázou. V nej dvíha cvičenec boky približne do úrovne pliec
a súčasne ich vedie spolu s dolnými končatinami bokom od línie rozbehu. Vychýlením trupu
nad pravú pažu (pri odbočke vľavo) dochádza k preneseniu hmotnosti na ňu a čiastočným
otočením trupu okolo výškovej osi aj k prechodu do jednooporovej fázy, podporenej odrazom
a upažením ľavej paže. Miernym „potiahnutím" dolných končatín vzad sa cvičenec dostáva
102
do vystretej (topornej) polohy nad náradím. Doskok je chrbtom k náradiu, približne za
miestom opory.
Nácvik a zdokonaľovanie
Medzi prípravné cvičenia môžeme zaradiť presné vykonanie vzporu ležmo bokom
prešvih odbočmo zo vzporu ležmo do vzporu stojmo bokom. Ďalej môžeme nacvičovať
výskok odbočmo na náradie a zoskok odbočmo z neho.
Pri odbočke dopomáhame zboku tak, že pri odbočke vľavo stojíme pri pravej opornej
paži pravým bokom k náradiu. Bližšou (pravou) rukou podopierame rameno opornej paže
a vzdialenejšou (ľavou) rukou dvíhame boky.
K chybám pri osvojovaní odbočky počítame nízke zdvihnutie bokov (pod úroveň lakťa
opornej paže), nedostatočné prenesenie hmotnosti na opornú pažu a chýbajúci odraz druhou
pažou, nedostatočné vystretie tela nad náradím, doskok ďaleko od miesta opory.
6.3.2
Cvičenie na hrazde
Základné polohy
Základné polohy na hrazde sú jednoduché polohy tela vo vise a vo vzpore, ktoré sa
využívajú hlavne na oboznámenie sa s náradím, ako východiskové, konečné a prechodné
polohy pri cvičení.
Vis stojmo je zmiešaný vis, v ktorom cvičenec drží hrazdu v stoji alebo v polohe
blízkej stoju. Pri vise stojmo vystreté telo zviera so základňou najmenej 45°. Zhyb stojmo je
vis stojmo na pokrčených pažiach. Prešvih skrčmo vzad je výkon, pri ktorom sa vo vise
prevlečú skrčené nohy za hrazdu do určenej konečnej polohy.
Pri prevlečení sú nohy maximálne skrčené. Cvičenie môžeme vykonávať aj vo vzpore.
Vis vznesmo vzadu je vis, pri ktorom je trup zdvihnutý na vodorovnú rovinu, nohy zvierajú
s ním ostrý uhol a telo je obrátené k žrdi zadnou stranou. Vis závesom v podkolení je vis za
ruky a súčasne za podkolenie jednej nohy. Druhá noha je obyčajne v predĺžení trupu. Do
polohy sa dostávame prešvihom jednonožne alebo z visu vznesmo vzadu a strmhlav. Vis
v podkolení je vis, pri ktorom je vystreté telo dolu hlavou zavesené na žrď v podkolení. Táto
poloha sa využíva na tréning vestibulárneho aparátu a na zlepšenie priestorovej orientácie
dolu hlavou. Vis strmhlav vzadu je vis dolu hlavou prehnute a telo je obrátené k žrdi zadnou
103
stranou. Do polohy prechádzame z visu stojmo vzadu, z visu vznesmo vzadu a po rôznych
prešvihoch. Poloha je náročná na udržanie rovnováhy. Vis stojmo vzadu je vis oporou, pri
ktorom je telo v stoji chrbtom k náradíu, Do polohy prechádzame po prešvihoch vzad vo vise,
z visu strmhlav vzadu a z visu vznesmo vzadu.
Výmyk predom
Pri výmyku odrazom jednonožne vedie pohyb švihová noha. Odraz nohou nastáva,
keď švihovou nohou prechádzame vodorovnou rovinou. Na odraz nadväzuje vystieranie paží
po oblúku vzad. Tým sa premiestni stred stehien nad žrď. Rotácia tela pokračuje
priťahovaním bokov nad žrď. Keď je trup kolmo dolu hlavou, boky sú nad žrďou. Ďalším
priťahovaním pliec k žrdi vysúvame boky za žrdi a chodidlá pod rovinu žrde. Keď sa ťažisko
dostáva nad žrď pohyb sa dokončuje rýchlym protipohybom trupu a nôh a pootočením
zápästia. Takto sa obnoví oporná funkcia paží a telo je vo vzpore vychýlené vpred.
Obr. 76 Výmyk predom (Janoušek, 1972)
Nácvik a zdokonaľovanie
Výmyk predom je podmienený silou ramenného svalstva a svalstva flexorov
predlaktia. Preto základ prípravných cvičení tvorí ich posilňovanie. Na vykonanie výmyku zo
zmiešaného visu je potrebné vykonať 1-2 zhyby na vykonanie z visu 7-10 zhybov.
Zo začiatku nácvik zľahčujeme tým, že zvyšujeme, podložku tak, aby cvičenka mala
plecia vo výške žrdí. Pod žrď podkladáme časti debny. Súčasne využívame dopomáhanie
a vystupovanie po šikmej podložke, ktorú môže tvoriť upravený vrch debny alebo naklonený
mostík držaný spolucvičencom.
104
Ťažší variant techniky je výmyk odrazom znožmo, ktorý sťažujeme postupným
vykonávaním na doskočnej hrazde a nakoniec z visu. U chlapcov za minimálne kritérium sily
považujeme výmyk odrazom znožmo na dosažnej hrazde a u dievčat na hrádze po čelo.
Náročnejšie varianty výmykov sú vhodným prostriedkom kondičnej prípravy a sú vhodné aj
do obsahu kruhového tréningu.
Dopomáhanie poskytujeme zboku v tesnej blízkosti pri cvičencovi. Pri postavení
z ľavej strany cvičenca ľavou rukou dvíhame za boky hore a nad žrď a pravou vedieme plecia
po oblúku vzad a dolu. Keď sú boky už nad žrďou, paže z krížov premiestnime zospodu na
hrudník a z pleca pod koleno. Tlakom hore uľahčujeme pootočenie zápästia a obnovenie
opornej funkcie rúk. Takto dopomáhame pri všetkých variantoch výmyku. Rozdiel je len
v miere dopomáhania. Dopomáhanie sa ľahko naučia aj žiaci a je to aj predpoklad pre
dopomáhanie pri toči vzad.
Najčastejšie sa vyskytuje vystieranie paží a pokles bokov po odraze nohami, resp. po
prednožení. Príčina vyplýva z nedostatočnej sily svalstva flexorov ramena a predlaktia.
Chybu odstránime ich posilňovaním. Menej častou chybou je neoddialenie pliec od žrde po
odraze, resp. po prednožení a záklon hlavy pred premiestnením bokov nad žrď. Ich
odstránenie je závislé od uvedomovania si priebehu pohybov.
Toč vzad
Východisková poloha je zákmih (optimálny je vo vodorovnej rovine). Spád
z kulminačného bodu je brzdený, plecia sú vpredu a os otáčania tela je prevažne totožná
s osou pliec. Keď sa kolená dostávajú do roviny žrde, os otáčania tela prechádza do spojnice
hmatu, a keď je trup kolmo na podložku chodidlá už prešli pod žrďou a boky sú tesne pri žrdi.
Teraz rotáciu tela zrýchľujeme prednožením a odtlačením pliec po oblúku vzad. Uhol trupu a
paží sa pritom podstatne nemení. Keď je trup vodorovne, kolená sú nad rovinou žrde, hlava
predklonená, stehná opreté o žrď. Po prechode vertikálou hlavou dolu zbrzdíme rotáciu tela
pretlačením bokov nad žrď prehnutím. Je to výsledok protipohybu nôh a trupu. Takto trup
odtláčame hore a pootočením zápästia obnovujeme opornú funkciu paží. V poslednej štvrtine
pohybu sa zakláňa hlava a pohyb je dokončený vo vzpore.
105
Obr. 77 Toč vzad (Janoušek, 1972)
Nácvik a zdokonaľovanie
Realizácia techniky predpokladá znalosť výmyku zo zmiešaných visov a znalosť
kotúľov v akrobacii. Nácvik začíname zrýchlením prechodu do vzporu pri výmyku hoci aj
s dopomáhaním. Môžeme ho vykonávať aj zo zavesenia sa cez žrď za boky. Celý toč vzad
najprv vykonávame z prehnutého vzporu s dopomáhaním, potom zo zákmihu s dopomáhaním
a nakoniec samostatne a vo väzbe s rôznymi vzopreniami a zoskokmi. Využívajú ho chlapci i
dievčatá.
Dopomáhanie poskytujeme zboku. Pri dopomáhaní z ľavej strany cvičenca pravou
rukou brzdíme a vedieme pohyb ramien a ľavou za zadnú stranu stehien vedieme dolné
končatiny. Keď sú boky nad žrďou ľavá ruka prechádza zospodu na rameno a pravá z ramena
na stehná. Takto usmerňujeme dokončenie cviku.
Veľmi dôležitá je práca pažou na zadnej strane stehna, ktorá zabezpečuje polohu
a pohyb bokov. Môžu ju poskytovať aj žiaci.
Chyby pri spáde sú zapríčinené prehnutím,. nedostatočnou rýchlosťou pohybu nôh
a vysadením t. j. ponechaním pliec pred žrďou, keď už chodidlá prešli pod ňou. Tieto chyby
ovplyvňujú ďalší priebeh pohybov. Ďalšou chybou je oddialenie bokov od žrde a pri
zakončení nevytvorenie protismerného pohybu trupu a nôh (prechod do vzporu schylmo).
Podmet
Technickým základom podmetu je narušenie kruhového pohybu bokov a pliec okolo
spojnice hmatu švihom nôh a odtlačením sa pažami od žrde. Východiskovou polohou je
vzpor, z ktorého prechádzame do zákmihu. V priebehu spádu približujeme zo začiatku boky
k žrdi a os otáčania tela je prevažne v spojnici pliec. Ramená a plecia zostávajú nad úrovňou
žrde a v okamihu, keď chodidlá pretnú vertikálnu rovinu žrde, trup je ešte kolmo na podložku
106
mierne vysadený začína rotácia tela vzad okolo spojnice hmatu prednožením a vedením pliec
dozadu.
Keď sú plecia na úrovni žrde trup a stehná uzatvárajú 110-130° uhol a kolená sú
približne pod žrďou. Nasleduje veľmi aktívny pohyb trupom vzad a stehná udržíme pri žrdi
dovtedy, kým sa ramená nedostávajú takmer pod žrď. V tomto momente je najväčšie
zaťaženie. Prechodom pliec vertikálou nastáva výrazný pohyb dolnými končatinami hore
a vpred a pažami vzad do vzpaženia. Dôsledkom toho boky a plecia stúpajú hore a vpred a
telo sa napriamuje. Aktívny pohyb dolnými končatinami končí, keď je telo vodorovne nad
rovinou žrde. Hlava je mierne predklonená v priebehu celého pohybu. Aktívny pohyb paží
končí pustením žrde. V letovej fáze je telo mierne prehnuté a hlava je opäť mierne
predklonená.
Obr. 78 Podmet (Janoušek, 1972)
Nácvik a zdokonaľovanie
Osvojenie techniky predpokladá zvládnutie výmyku z visu stojmo a toča vzad zo
vzporu. Sú to kondičné a pohybové predpoklady. Medzi prípravné cvičenia zaraďujeme
zoskoky prednožením, z visu na rebrinách, na hrazde a pod. Švihovú prácu nôh, prácu paží
a letovú fázu až po doskok nacvičujeme s dopomáhaním na nízkej hrazde z vysadeného visu
strmhlav. V nácviku pokračujeme vykonávaním podmetu z visu stojmo odrazom jednonožne
a znožmo s dopomáhaním a samostatne z vyvýšenej podložky. Poslednou etapou nácviku je
vykonávanie podmetu zo vzporu s dopomáhaním. Najprv je to z mierneho vysadenia bez
zákmihu a potom pridaním zákmihu. Na zdokonaľovanie využívame samostatné pokusy,
spájanie podmetu s točom vzad, zo vzopreniami a prekonávaním ľahkej prekážky v letovej
fáze. Rast sily flexorov ramena a predlaktia urýchľuje nácvik.
Dopomáhanie vo všetkých prípadoch je v podstate rovnaké a môžu ho poskytovať aj
žiaci navzájom. V priebehu spádu, pri dopomáhaní z ľavej strany cvičenca, pravou rukou pod
107
lopatkou usmerňujeme pohyb trupu a ľavou rukou pod zadnou stranou stehien vedieme pohyb
dolných končatín. Efektívne dopomáhanie je podmienené znalosťou techniky podmetu
a včasným uchopením cvičenca (ešte keď je trup kolmo na podložku). Neskoršie cvičenca
kontrolujeme len v priebehu spádu.
Medzi najčastejšie chyby patrí prehnutý spád zo zákmihu (častou príčinou je záklon
hlavy), predčasný a dlhý švih dolnými končatinami (častou príčinou je nedostatočná sila
flexorov) a nedostatočná rotácia tela v priebehu spádu zapríčinená nadmerným oddialením
bokov od žrde.
Prešvihy únožmo
Pri prešvihu únožmo ľavou vpred prenesieme hmotnosť celého tela vyklonením
vpravo až sa ťažisko tela dostáva blízko pravej ruky. Súčasne ľavá noha prechádza do
unoženia. Keďže švihová noha blízko úrovne žrde odrazom ľavej ruky ju prešvihneme ponad
žrď. Opätovné uchopenie žrde ľavou rukou je ešte počas unoženia. Pohyb je zakončený vo
vzpore jazdmo. Tie isté technické zásady platia aj pri prešvihu únožmo vzad. V priebehu
prešvihov je spevnené svalstvo hornej časti trupu a celé telo je mierne vysadené. Pri
prešvihoch únožmo do vzporu vzadu a zo vzporu vzadu väčší dôraz kladieme na prenesenie
hmotnosti tela nad opornú ruku, keďže sa väčšie nároky kladú na rovnováhu tela.
Nácvik a zdokonaľovanie
Osvojenie prešvihov únožmo na hrazde predpokladá znalosť základných polôh vo vise
a vo vzpore a dostatočný rozsah pohybu v stehennom kĺbe. Ako prípravné cvičenia
využívame unožovanie pri rebrinách a prenášanie hmotnosti tela na paže v rôznych
podporoch s postupným využívaním unožovania výšvihov a prešvihov. Využívame nízku
hrazdu, bradlá a pod. Na výšvihy plynulo nadväzujú prešvihy únožmo vpred a vzad
s dopomáhaním i samostatne. Nakoniec vykonávame prešvihy do vzporu vzad a zo vzporu
vzad. V rámci zdokonaľovania využívame aj obraty vo vzpore jazdmo a zoskoky unožením.
Dopomáhanie poskytujeme zo začiatku zozadu za boky, neskoršie zboku za rameno
a predkolenie. Pri počiatočnom nácviku dopomáhame aj tým spôsobom, že nohu, ktorá nerobí
švih, chytíme za členok, prípadne oprieme o stehno dopomáhajúceho. Tým túto nohu
spevníme a švihovou nohou môžeme opakovať prešvihy niekoľkokrát za sebou. Žiak tak
získa istotu a prekoná pocit strachu.
108
Najčastejšie chybou je nedostatočné spevnenie tela a lopatkovej sústavy opornej ruky
a krčenie dolných končatín
Zoskok prešvihom únožmo
Východiskovou polohou je vzpor jazdmo dvojhmatom. Ruka na strane prednoženej
nohy je v podhmate. Pri obrate vľavo vpred naklonením vľavo a vysunutím ľavého ramena
vpred vedieme rotáciu tela vľavo a vpred. Na to nadväzuje prešvih únožmo pravou s obratom
o 90° a odraz rukou. Nohy sa spájajú a pravá ruka prechádza do upaženia.
Nácvik a zdokonaľovanie
Nadväzuje na prešvihy. Vykonávame ho s dopomáhaním a samostatne na nízkej
hrazde v priebehu zdokonaľovania prešvihov únožmo. Dopomáhanie poskytujeme zboku
jednou rukou za pažu a druhou spod žrde za boky.
Vzoprenie závesom v podkolení
Východiskovou polohou je obyčajne vzpor jazdmo. Nadvihnutím a vysunutím bokov
vzad a pliec vpred vytvárame podmienky pre spád, pričom boky sú bližšie pri žrdi ako ramená
a žrď je v úrovni stredu stehennej kosti. Pri prechode bokov popod žrď trup je vodorovne,
hlava mierne predklonená a dolné končatiny mierne roznožené kolenami vo výške žrde.
Rotácia tela pokračuje pohybom bokov hore a vpred a otváraním uhla trup - paže. V krajnej
polohe visu závesom v podkolení a v predkmihu je trup šikmo, až takmer kolmo na podložku.
Vzoprenie začíname zatváraním uhla trup - paže a oddialením švihovej nohy od hrazdy. Po
prechode plecami do úrovne žrde začína aktívna práca švihovej nohy, ktorá podporuje rotáciu
tela okolo žrde. Paže pritom mierne krčíme. Keď sa ramenami dostávame nad žrď, koleno
zavesenej nohy posúvame vpred do stredu stehennej kosti. Rotáciu tela zbrzdíme
prednožením až nad vodorovnú rovinu, pretlačením bokov a celkovým zväčšením roznoženia.
Pohyb je zakončený vo vzpore jazdmo.
109
Obr. 79 Vzoprenie závesom v podkolení (Janoušek, 1972)
Nácvik a zdokonaľovanie
Nácvik začíname kmihaním vo vise závesom v podkolení s dopomáhaním. Kmihanie
obyčajne zakončíme prechodom do vzporu jazdmo. Do východiskovej polohy prechádzame
po náskoku na žrď prešvihom skrčmo jednonožne alebo z visu drepmo. Cvičenie vykonávame
aj samostatne. Ďalším prípravným cvičením je vzoprenie závesom po spáde vzad zo vzporu
jazdmo s dopomáhaním. Spád najprv vykonávame závesom v podkolení zhora. Pri nácviku
obyčajne využívame tepláky, alebo inak obaľujeme závesovú nohu. Dotyk žrde holou nohou
vyvoláva nepríjemné pocity. Na jeden raz nevykonávame viac ako 5-7 opakovaní.
Dopomáhanie poskytujeme zboku zo strany švihovej nohy. Pri prechode do vzporu
držíme cvičenca nad kolenom švihovej nohy a v oblasti lopatiek. V priebehu spádu brzdíme
pohyb cvičenca. Dopomáhanie môžu poskytovať aj cvičenci.
Najčastejšou chybou je nesúlad pohybu trupu a švihovej nohy, resp. práce paží
a švihovej nohy.
6.3.3
Cvičenie na kruhoch
Kmihanie
Východiskovou polohou je vis. Prvý kmih nasleduje po naberaní kmihu prednožením
a zatváraním uhla trup - paže. Na to nadväzuje rýchly a krátky pohyb nohami hore a vpred
a premiestnenie krúžkov vzad až za hlavu. V krajnej polohe je telo mierne vysadené, hlava
predklonená a kruhy vytočené dlaňami vpred. V priebehu spádu boky klesajú takmer kolmo
a kruhy sa vracajú pod bod závesu súbežne s dolnými končatinami. Pod bodom závesu je telo
vzpriamené. Pri prechode vertikálou aktívne zanožíme a pažami sa opierame o krúžky (sú
stále vytočené dlaňami vpred), ktoré vysúvame vpred. Sumácia rýchlosti spádu, zanoženia
a natláčania na krúžky vynáša telo do konečnej polohy zákmihu. V nej je telo mierne
110
prehnuté, paže vo vzpažení vzad, uhol trup - paže cca 200-210°. V priebehu spádu z krajnej
polohy zákmihu sa poloha tela veľmi nemení. Tesne pred prechodom vertikálou aktívne
prednožíme a zatvárame uhol trup - paže. Keď sa boky dostávajú do roviny pliec,
premiestnime krúžky vzad a mierne od seba. Pohyb tela pokračuje v miernom vysadení. Pre
rytmus kmihania na kruhoch je charakteristický trhaný pohyb.
Obr. 80 Kmihanie (Janoušek, 1972)
Nácvik a zdokonaľovanie
Osvojenie techniky predpokladá znalosť základných polôh na kruhoch, kmihanie na
hrazde a výmyk z visu stojmo. Pri kmihaní cvičenec sústavne musí premiestňovať krúžky,
preto prácu s krúžkami učíme osobitne. Využívame k tomu ľah na 2-3 dielcoch debny.
Dbáme na to, aby krúžky boli 50-70 cm nad jej povrchom. V ľahu na bruchu sú plecia
nižšie ako hmat. V ľahu na chrbte dbáme na to, aby zatláčanie krúžkov nebolo sprevádzané
prehnutím v driekovej oblasti. Ďalšiu skupinu prípravných cvičení tvorí kmihanie
s dopomáhaním s postupne narastajúcou amplitúdou.
Najprv zdôrazňujeme zákmih, neskoršie pridávame aj aktívny predkmih. Pokusy
zakončujeme zoskokmi zákmihom. V priebehu nácviku a zdokonaľovania dbáme na pevné
držanie dolných končatín. Pri cvičení je potrebné používať magnézium.
Dopomáhanie poskytujeme tak, že stojíme tesne po boku cvičenca. Ak stojíme na
pravej strane cvičenca, ľavou rukou ho pri predkmihu držíme pod krížami a vytláčame hore
(pri spáde, nazad pohyb brzdíme) a pravá ruka je na hrudníku. Pod bodom závesu
prehmatneme. Paža z krížov prechádza na chrbát a pravá prehmatne z hrudníka na prednú
stranu stehien a pri zákmihu vykonáva tú istú funkciu ako ľavá paža pri predkmihu. Práca
paží je protismerná. Neskoršie sa obmedzíme na impulz za stehná.
111
Chyby. Najčastejšie sa vyskytuje prehnutý predkmih bruchom, nesúlad medzi prácou
s krúžkami a pohybom dolných končatín, kmihanie bez premiestňovania krúžkov
a nevytáčanie krúžkov dlaňami vpred.
Húpanie
Obr. 81 Húpanie na kruhoch (Janoušek, 1972)
Podstatou techniky je kmihanie na kruhoch. Východiskovou polohou je vis stojmo.
Z nej prechádzame do visu stojmo zánožného a prednožením striedavonožne došliapavame na
podložku pod bodom závesu. V priebehu došliapnutia boky a plecia pretláčame vpred. Po
odraze v rytme kyvadlového pohybu prednožíme do predkmihu. Paže do tejto činnosti
zapájame ako pri kmihaní. V priebehu kyvadlového pohybu späť zanožením a pretláčaním
krúžkov vpred sa dostávame voči krúžkom do zákmihu. Pred prechodom pod bod závesu telo
napriamujeme a došliapavame striedavonožne v opačnom poradí nôh ako pri prechode od
predkmihu. Po odraze je trup kolmo na podložku a dolné končatiny v miernom prednožení.
Telo je voči krúžkom v miernom predkmihu. V rytme kyvadlového pohybu náradia zanožíme
a premiestnime krúžky pred telo. Chodidlá, boky a plecia v smere kyvadlového pohybu vzad
predbiehajú pohyb krúžkov. Z krajnej polohy zákmihu v záhupe sa telo vracia typickým
pohybom pre predkmih - chodidlá, boky a plecia sa dostávajú pred krúžky. Pred prechodom
pod bod závesu nastáva bočné roznoženie a striedavonožné došliapnutie ako na začiatku.
Takto sa opakuje celý cyklus. Húpanie je zakončené zoskokom v zákmihu v záhupe alebo
prebehnutím vpred pustením krúžkov po došliapnutí v priebehu predhupu. Kmihanie je
v absolútnom súlade s kyvadlovým pohybom kruhov. V priebehu húpania je hmotnosť tela na
pažiach a došliapnutím sa udržuje rytmus pohybov. Pre amplitúdu hupu je rozhodujúci švih
nôh a pretláčanie krúžkov.
112
Nácvik a zdokonaľovanie
Osvojenie techniky predpokladá znalosť kmihania na kruhoch, zákmihom zoskok vo
vise a výmyk predom z visu stojmo. Tieto cvičenia tvoria jeho pohybový a funkčný základ.
Pred cvičením na podlahe vyznačíme bod závesu, t. j. stred hupov a výšku kruhov upravujeme
podľa výšky cvičencov (vis stojmo). Zo začiatku využívame malú a strednú amplitúdu
pohybov a húpanie dokončujeme prebehnutím v predhupe. Dynamiku kmihania zväčšujeme
postupne v súlade s „pociťovaním" kyvadlového pohybu tela a náradia. V rámci
zdokonaľovania využívame zhyby a obraty v predhupe a záhupe. Pri cvičení používame
magnézium. Nezosúladenie kmihania s kyvadlovým pohybom náradia môže viesť
k odtrhnutiu sa z náradia.
Najčastejšou chybou je neúplné vyvesenie tela pri došľapovaní a nezosúladenie
kmihania s kyvadlovým pohybom náradia.
6.3.4
Cvičenie na kladine
Osvojenie učiva, ktoré predpisujú učebné osnovy na kladine, si vyžaduje
predchádzajúcu prípravu, zameranú prednostne na rozvoj rovnováhových schopností.
Rozvíjame ich najprv na zemi. Vyberáme cvičenia, ktoré kladú zvýšené nároky na
udržiavanie rovnováhy tela. Môže to byt' chôdza vo výpone, aj so súčasnými pohybmi hlavy v
rôznych rovinách (otáčanie, klony, krúženie), striedanie chôdze vpred a vzad vo výpone
s obratmi o 180°, výpony znožmo a jednonožne na mieste, tiež s pohybmi paží a voľnej nohy,
obraty obojnožne a jednonožne, váha predklonmo, predskoky a skoky do rôznych
rovnovážnych postojov a pod. Všetky uvedené cvičenia vkladáme do rozcvičenia alebo
niektoré z nich aj do záverečnej časti hodiny. Okrem týchto cvičení na zemi zaradujeme aj
rôzne druhy chôdze na náradiach so zúženou plochou opory (obrátená lavička, kladina rôznej
výšky, diely debny, bočnice rebríkov, hrazdové a bradlové žrde atd.) a zoskoky z nich so
zdôraznením stabilného doskoku. Cvičenie na kladine môžeme spestriť, ale zároveň aj sťažiť
použitím náčinia, prekonávaním prekážok a pod.. Pri uvedených cvičeniach rovnováhy dbáme
na správne držanie tela, t. j. na vzpriamenú polohu hlavy a trupu, lopatky mierne pritiahnuté
k sebe, podsunutú panvu so spevneným brušným a sedacím svalstvom. Vedieme žiakov
a žiačky k tomu, aby pri plnení úloh zbytočne nezoskakovali z" kladiny, ale snažili sa za
každú cenu (pomocou rôznych kompenzačných pohybov) na náradí udržať. Cvičenia vedieme
emocionálne, s uplatňovaním prvkov súťaženia.
113
Tanečné kroky
Tanečné kroky vyžadujú spevnenie svalov trupu, lebo trup vytvára oporu pohybujúcim
sa dolným končatinám. Ďalej je potrebné pri tanečných krokoch zvislé postavenie trupu, čím
sa ťažnica neustále premieta do plochy opory a zabezpečuje sa tak stabilná poloha tela.
Oporná dolná končatina (pri pohybujúcej sa druhej) je fixovaná, najmä v členkovom kĺbe,
najbližšom k ploche opory. Pohybujúca sa dolná končatina spĺňa estetické požiadavky na
držanie, to znamená, že je optimálne vytočená v stehennom kĺbe, vystretá v kolennom
a členkovom kĺbe.
Paže sú fixované v upažení (pomáhajú spevniť trup), alebo sa pohybujú a dokresľujú
pohyb dolných končatín. Hlava je v predĺžení trupu, zrak je fixovaný na orientačný bod na
konci kladiny alebo v jej predĺžení. Pri tanečných krokoch našľapujeme na prednú časť
vytočeného a napnutého chodidla a pri výpone dbáme, aby predkolenie bolo s chodidlom
v jednej línii.
Nácvik a zdokonaľovanie
Nácviku tanečných krokov by malo predchádzať posilňovanie svalov trupu, paží
a dolných končatín (najmä izometrické). Ďalej by sme mali venovať pozornosť vystieraniu
chodidiel a kolien, najprv v zľahčených podmienkach, kde sa môžeme na cvičenie úplne
sústrediť. Potom zaradíme pohyby dolných končatín v stoji, kde zároveň kontrolujeme aj
správne držanie celého tela.
Tanečné kroky nacvičujeme spočiatku na zemi – na čiare, potom na lavičkách
a nakoniec na kladinách.
Pri zdokonaľovaní tanečných krokov nielenže meníme opornú plochu (zužujeme,
zvyšujeme), ale zároveň pridávame pohyby pažami, hlavou, trupom, spájame tanečné kroky
navzájom alebo s inými cvičebnými tvarmi (skokmi, obratmi, rovnovážnymi výdržami).
Môžeme zaradiť aj hudobný sprievod.
Pri osvojovaní tanečných krokov sa z chýb najčastejšie vyskytuje uvoľnený trup,
predklonená hlava, neestetické pohyby dolných končatín a paží.
114
Obraty
Základom obratov je otočenie tela okolo jeho pozdĺžnej osi. Obrat začína zrýchlením
pohybu (rotačným impulzom), naň nadväzuje zotrvačný pohyb, v priebehu ktorého musíme
fixovať pozdĺžnu os tela (spevniť jednotlivé články tela) a premietnuť ju do plochy opory,
tvorenej chodidlami. Chodidlá kladieme tesne za sebou, prstami na líniu osi náradia, teda nie
malíčkami na okraj kladiny, pretože musíme počítať s ich určitým posunom počas otáčania.
V technike obratu rozlišujeme tri základné fázy: v prvej, prípravnej fáze znižujeme ťažisko
tela vykonaním mierneho podrepu. Paže sa odďaľujú od osi otáčania. Zrak si vytvára „oporný
bod" v priestore (vo výške očí). V hlavnej, rotačnej fáze, dochádza k zmenšeniu plochy opory
výponom a tým k zmenšeniu trenia ako aj k priblíženiu paží k osi otáčania. Takisto treba
aktívne zapojiť do otáčania panvu a plecia. V prípade viacstupňového obratu môžeme rotáciu
u jednonožných obratov ešte zrýchliť pokrčením neopornej končatiny. Hlava zaostáva za
otáčaním trupu (zrak zotrváva čo najdlhšie na „opornom bode" kvôli orientácii v priestore).
Počas otáčania je vertikálna poloha trupu, hlavy a opornej končatiny pevne fixovaná svalovou
činnosťou. Tretiu fázu charakterizuje zastavenie otáčavého pohybu. Najprv zväčšíme plochu
opory (prejdeme na plné chodidlo), znížime ťažisko (vykonáme mierny podrep) a oddialime
časti tela (paže, prípadne neopornú dolnú končatinu) od osi otáčania. Hlava rýchlym pohybom
predbieha trup a zrak sa opäť zafixuje na „oporný bod".
Nácvik a zdokonaľovanie
Prípravnými cvičeniami rozvíjame adaptabilitu vestibulárneho aparátu na otáčavé
pohyby, aby sa cvičenka pri obratoch presne priestorovo orientovala. Môžu to byť obraty
vykonávané drobnými krokmi jednotlivo alebo vo dvojiciach tzv. „vírenie", alebo obraty
s klonmi trupu, tzv. „vrtule", obraty so zavretými očami atď. Medzi prípravné cvičenia
zaraďujeme aj posilňovanie chrbtových svalov kvôli zvislému držaniu trupu a posilňovanie
dolných končatín kombináciami podrepov a výponov obojnožných, podrepov a výponov
jednonožných, podrepov obojnožných a výponov jednonožných. Osobitnú pozornosť
venujeme nácviku vysokého a pevného výponu. Vlastný nácvik začíname obratmi znožmo
pre ich menšiu náročnosť (väčšia plocha opory). Môžu sa vykonávať v drepe alebo v stoji.
V stoji ich nacvičujeme po chôdzi na čiare, po tanečných krokoch (pozri v prstenci). Obraty
jednonožné nacvičujeme spočiatku pri opore, potom voľne v priestore, ďalej na kladine
v blízkosti steny, nakoniec na kladine vo voľnom priestore. Z hľadiska udržiavania rovnováhy
115
sú ľahšie obraty jednonožné v drepe, ako v stoji. Obraty môžeme zdokonaľovať pridávaním
rozsahu obratov, spájaním navzájom alebo s inými cvičebnými tvarmi, kombináciou so
skokom, rovnovážnou výdržou a pod.
Medzi najčastejšie chyby počítame nedostatočné spevnenie tela počas obratu a tým
vychýlenie osi otáčania mimo plochu opory. K chybám patrí aj vykonanie obratu na plnom
chodidle, nedostatočný alebo smerovo nepresný švih paží alebo neopornej dolnej končatiny,
nedotočený alebo pretočený obrat.
Váha predklonmo
Obr. 82 Váha predklonmo (Libra, 1974)
116
Váha predklonmo patrí medzi rovnovážne výdrže. Vyznačujú sa zotrvaním v polohe
od 1 do 3 sekúnd, preto účinky vonkajších a vnútorných síl musia byť pri nich vyrovnané.
Svalová sila má statický (izometrický) charakter. Náročnosť týchto cvičebných tvarov je
závislá od veľkosti plochy opory, od výšky ťažiska nad ňou, od vzdialenosti ťažísk
jednotlivých segmentov a od hlavného pôsobenia tiažovej sily. Preto budú náročnejšie výdrže
jednonožné ako obojnožné, výdrže v stoji ako v drepe, výdrž vo váhe predklonmo ako v stoji
so zanožením druhej a pod.
Napr. vo váhe predklonmo musíme vyvinúť takú udržujúcu silu svalov zanoženej
dolnej končatiny a predkloneného trupu, aby momenty tejto sily boli rovnako veľké ako
momenty sily tiaže, ktoré sa snažia otočiť trup a nohu do zvislej polohy.
Nácvik a zdokonaľovanie
Niektoré rovnovážne výdrže si vyžadujú zvýšenú kĺbovú pohyblivosť (napr. váha
predklonmo), takže skôr, než ich začneme nacvičovať, zvýšime pomocou vhodných cvičení
pohybový rozsah adekvátnych kĺbov. Pri nácviku a zdokonaľovaní rovnovážnych výdrží
uplatňujeme postupnosť z hľadiska náročnosti. Zohľadňujeme aj časové hľadisko výdrže.
Krátke výdrže tzv. pózy, ktoré trvajú sekundu, predchádzajú výdržiam, ktoré trvajú tri
sekundy. „Pózy" sú z hľadiska udržania rovnováhy tela jednoduchšie ako napr. váhy. Pri
nácviku váh dbáme, aby prechod zo vzpriamenej do vodorovnej polohy začínala ako prvá
dolná končatina smerom hore a na ňu nadviazal pohyb trupu smerom dolu. Tým sa zabezpečí
potrebné napätie chrbtových svalov a svalov dolnej končatiny, čo uľahčí zrovnovážnenie tela
vo váhe. Pri rovnovážnych výdržiach použijeme dopomáhanie tým spôsobom, že opravujeme
polohu jednotlivých častí tela, aby pôsobili vyvážene a esteticky. Veľkou výhodou je
samostatné opravovanie chýb pred zrkadlom.
K chybám počítame nedostatočnú fixáciu kĺbu, najbližšieho k ploche opory, a tým
neistú polohu (neustále obnovovanie rovnováhy tela pridanými pohybmi paží, trupu), malý
pohybový rozsah, neestetické držanie častí tela.
Skoky
Skoky na kladine sa technicky nelíšia od skokov na zemi. Ich výber je však z hľadiska
sťažených rovnovážnych podmienok obmedzený. Technicky správne vykonaný skok na
kladine musí mať viditeľnú letovú fázu, pohybový rozsah a istý, vyrovnaný doskok. Pri skoku
117
rozlišujeme tri fázy: odraz, let a doskok. Odraz (jednonožne, znožmo) sa vykonáva
z mierneho podrepu. Je rýchly a energický. Doplňuje ho švih paží. Podľa uhla vzletu
rozoznávame skoky so šikmým stúpaním ťažiska tela a skoky so zvislým stúpaním ťažiska
tela.
Dynamickú rovnováhu tela počas letu udržuje spevnený trup. Paže sú buď fixované
v určitej polohe, alebo dokresľujú geometrickú formu skoku. Doskok je najnáročnejšou fázou
skoku. Pri ňom dochádza najčastejšie k porušeniu rovnováhy tela. Preto chodidlo pri doskoku
vytáčame mierne von, aby sme malíčkom pociťovali okraj kladiny. Pri tlmení doskoku sa
prvý dotkne podložky veľký palec a potom nasleduje rýchly prechod cez ostatné prsty na plné
chodidlo. Ohýbanie končatiny je minimálne, najviac v členkovom kĺbe a čiastočne
v kolennom kĺbe. Trup je pri doskoku zvisle a maximálne spevnený. Paže tiež pomáhajú
zvýšením napätia zrovnovážniť telo. Pri násobených skokoch sa päta pri doskoku nedotkne
podložky, ale okamžite nasleduje odraz do druhého skoku. Pri skokoch s obratmi sa rotačný
moment vytvára už pri odraze. Tieto skoky sú z hľadiska priestorovo-časovej orientácie ako aj
psychologického hľadiska náročné.
Výskoky
Rozbeh k výskoku do vzporu drepmo je krátky, aby medzi odrazom dolných končatín
a dohmatom nedošlo k letovej fáze, ale len k premiestneniu ťažiska tela z nižšej plochy opory
na vyššiu. Vznik letovej fázy by sťažil zrovnovážnenie tela na 10 cm širokom náradí
v predozadnom smere. Rozbeh sa skladá z 2-3 bežeckých krokov so stupňovanou rýchlosťou.
Ním sa získava počiatočná hybnosť, ktorá sa kladne využíva pri odraze a vzpieraní paží.
Odraz z mostíka je podobný ako pri preskokoch, t. j. energický, rýchly, akcentovaný. Mostík
sa kladie blízko ku kladine. Súčasne s vertikálnym odrazom dolných končatín nastáva dohmat
na kladinu (vidlicovitý — kvôli jeho pevnosti) a vzpieranie vystretých paží so sprievodným
vychýlením pliec vpred, čo uľahčí zdvihnutie trupu a presunutie panvy nad kladinu. Doskok
je na prednú časť chodidiel a súčasne s ním sa vracajú plecia nad plochu opory, aby
zabezpečili zrovnovážnenie tela. Vo výslednej polohe je trup vzpriamený, hlava v jeho
predĺžení, ruky pevne držia kladinu. Osobitnú skupinu výskokov tvoria výskoky odrazom
jednonožne. Vykonávajú sa zo šikmého alebo priameho rozbehu. Pri odraze výdatne pomáha
švih paží a neodrazovej dolnej končatiny.
118
Obr. 83 Výskok do vzporu drepmo únožného ľavou (Janoušek, 1972)
Nácvik a zdokonaľovanie
Pri nácviku výskokov používame spočiatku širšie plochy (debna, kôň, koza).
Osvedčuje sa aj lavička, zavesená jedným koncom na rebriny a podopretá na druhom konci
o dielce debny.
Spočiatku môžeme použiť dva mostíky na sebe alebo trampolínku. Dopomáhanie
poskytujeme chytením za rameno pri zrovnovážňovaní tela na kladine. Výskoky môžeme
zdokonaľovať zmenou výsledných polôh na kladine, napr. výskok do vzporu drepmo
únožného, do vzporu drepmo, unožiť. Tiež môžeme vykonávať výskoky do vzporu drepmo
z postavenia bočne a pod.
Pri výskokoch do podporov medzi. najväčšie chyby počítame nedostatočný vertikálny
odraz. dolných končatín, pokrčené paže, slabé vzpieranie paží, málo vysunuté plecia vpred,
nepevný hmat, oneskorený návrat pliec nad plochou opory, chybné držanie tela vo výslednej
polohe na náradí. Pri výskokoch odrazom jednonožne sa môžu vyskytnúť chyby v smerovo
nepresnom odraze, v nezapojení ostatných častí tela do odrazu a v neistej výslednej polohe.
Zoskoky odrazom dolných končatín
Podstatným znakom zoskokov je odraz dolných končatín a zaujatie adekvátnej polohy
v letovej fáze. Odraz sa vykonáva z prednej časti chodidiel. Prsty neprečnievajú cez okraj
kladiny, aby sa mohli zapojiť do konečnej fázy odrazu. K odrazu nôh prispievajú paže
švihovým pohybom zo zapaženia do predpaženia povyše. Odrazu prechádza hmit podrepmo,
ktorý tvorí jeho prípravnú fázu. Odraz smeruje hore vpred. Vo vzostupnej časti letovej fázy
dochádza k prehnutiu tela alebo k ďalším pohybom.
V zostupnej časti je telo vystreté a pripravuje sa na doskok. Stabilný doskok je
súčasťou zoskoku a je ukazovateľom kvality zoskoku. Doskakujeme na prednú časť chodidiel
s okamžitým prechodom na plné chodidlá.
119
Obr. 84 Zoskok (Janoušek, 1972)
Nácvik a zdokonaľovanie
Prípravné cvičenia zameriame predovšetkým na pružnosť a stabilitu doskoku.
Spočiatku volíme zoskoky z nízkych plôch (lavičky), postupne náradie zvyšujeme (švédska
debna). Nácvik zoskokov odrazom dolných končatín organizujeme najprv zo širších, vyšších
plôch a zameriame sa na vykonanie pohybov v letovej fáze (prehnutie, skrčenie prednožmo,
prednoženie roznožmo, roznoženie, obraty a pod.). Môžeme použiť aj skoky z trampolínky.
Po osvojení letovej fázy vykonávame zoskoky z kladiny štandardnej výšky a zameriame sa na
techniku odrazu dolných končatín a švih paží. V rámci zdokonaľovania zoskokov môžeme
meniť postavenie na kladine (napr. zoskoky z postavenia bočne), môžeme meniť miesto
zoskoku (napr. na konci kladiny), môžeme pridávať rozbeh a vykonávať zoskok odrazom
jednonožne (napr. zoskok so skrčením prednožmo jednej a zanožením druhej a pod.).
K chybám počítame, ak odraz z kladiny smeruje vpred a nie do výšky, ak sa, v letovej
fáze vykoná nekvalitne (neskoré prehnutie, skrčenie prednožmo atď.), ak je doskok do drepu,
prípadne s poskokmi či krokmi.
120
Použitá literatúra
1. DROPČOVÁ, V.: Cvičenia s náčiním. In: Dropčová, V. – Tvrdoň, I.: Didaktika rytmickej
gymnastiky. Banská Bystrica: UMB FHaPV, 1992, 123 s. ISBN 80-85162-44-X.
2. FEČ, K.: Gymnastické pohybové štruktúry. In: Feč, K.: Teórie a didaktika gymnastiky.
Vysokoškolské učebné texty. Prešov: UPJŠ PF, 1994, 118 s. ISBN 80-7097-296-3.
3. FIALOVÁ, M. – KESZÖCZE, E. – SCHILLEROVÁ, M.: Moderná gymnastika.
Bratislava: UK FTVŠ, 1972, s. 36.
4. HALMOVÁ, V. – BALŠIANSKA, Š.: Športová gymnastika. Učebné texty pre školenie
trénerov III. triedy. Bratislava: Šport, 1982, 149 s. ISBN 77-045-82.
5. HATIAR, B.: Športová gymnastika. In: Perútka, J. et al.: Malá encyklopédia telesnej
výchovy a športu. Bratislava: Šport – Obzor, 1980, 724 s.
6. HRČKA, J. – KOS, B.: Základná gymnastika. Bratislava: SPN, 1972, 385 s.
7. JANOUŠEK, V.: Ilustrácie k cvičeniam na náradí. In: Šterc, J.: Názvosloví základní
tělesné výchovy. Svazek 14. Praha: Olympia, 1972, 302 s. 27-036-73.
8. KYSELOVIČOVÁ, O.: Aerobik. In: Aerobik teoretické základy. Šport pre všetkých
bulletín č. 15. Bratislava: Slovenský zväz RTVŠ, Slovenský olympijský výbor, 1995, 37 s.
9. LIBRA, M.: Ilustrácie k akrobatickým cvičeniam. In: Novotný, L.: Základy akrobatických
cvičení pro jednotlivce. Svazek č. 15. Praha: Olympia, 79 s. 27-067-74.
10. MAREK, J.: Začiatky organizovanej telesnej kultúry do roku 1918 na území
Československa. In: Perútka, J. – Marek, J. – Grexa, J. – Kössl, J. – Reitmayer, L.: Dejiny
telesnej kultúry. Bratislava: SPN 1985, 287 s. ISBN 67-308-85.
11. MIKUŠ, J.: Štandardy v školskej telesnej výchove. Telesná výchova a šport 6. 1996, č. 2,
s. 11 – 13.
12. PALOVIČOVÁ, J. – HALMOVÁ, N.: Rytmická gymnastika. In: Halmová, N. –
Palovičová, J. – Šimoneková, H. – Trunečková, E.: Rytmická gymnastika a tance II. časť.
Nitra: UKF PF, 2002, 152 s. ISBN 80-8050-560-8.
13. PELIKÁN, H.: Princípy tvorby gymnastickej terminológie. In: Pelikán, H. et al.:
Terminológia gymnastiky I. Bratislava: UK FTVŠ, 1994, 368 s. ISBN 80-223-0548-0.
121
14. PEREČINSKÁ, K.: Základná gymnastika. In: Perečinská, K. – Antošovská, M.:
Všeobecná gymnastika.Vysokoškolské učebné texty. Prešov: PU FHPV, 2000, 96 s.
15. PEREČINSKÁ. K.: Kondičná gymnastika. In: Perečinská, K. – Antošovská, M.:
Všeobecná gymnastika.Vysokoškolské učebné texty. Prešov: PU FHPV, 2000, 96 s.
16. PEREČINSKÁ, K.: Kompenzačná gymnastika. In: Perečinská, K. – Antošovská,
M.:Všeobecná gymnastika.Vysokoškolské učebné texty.Prešov: PU FHPV,2000, 96 s.
17. PEREČINSKÁ, K. – ANTOŠOVSKÁ, M.: Všeobecná gymnastika. Vysokoškolské
učebné texty. Prešov: PU FHPV, 2000, 96 s.
18. PERÚRKA, J.: Dejiny telesnej kultúry. In: Perútka, J. et al.: Malá encyklopédia telesnej
výchovy a športu. Bratislava: Šport – Obzor, 1980, 724 s.
19. PERÚTKA, J. – MAREK, J. – GREXA, J. – KÖSSL, J. – REITMAYER, L.: Dejiny
telesnej kultúry. Bratislava: SPN 1985, 287 s. ISBN 67-308-85
20. ROVNÁ, X. – VARGA, G.: Športová gymnastika. Metodická príručka k súboru
filmových prstencov pre základné a stredné školy. Banská Bystrica: Učebné pomôcky
1985, 181 s.
21. SAMEKOVÁ, Z.: Poradované cvičenia. In: Trunečková, E. – Sameková, Z.: Teória
a didaktika gymnastiky pre štúdium učiteľstva 1. – 4. ročníka základnej školy. Banská
Bystrica: PF KTv, 1991, s. 32 – 39. ISBN 80-85162-25-3.
22. SAMEKOVÁ, Z.: Uvoľňovacie cvičenia. In: Sameková, Z.: Kompenzačné cvičenia pre
žiakov mladšieho školského veku – 2.diel. Banská Bystrica: UMB PF, 2001, 189 s.
ISBN 80-8055-525-7.
23. SEBUS, L.: Teorie hromadných vystoupení a pohybových skladeb. Acta Univers. Car.
Gymn. 1968/1.
24. SVATOŇ, V.: Čo je všeobecná gymnastika? In: Tělesná Výchova a Sport Mláděže,
ročník 60, č. 4, 1994. s. 10.
25. TRUNEČKOVÁ, E.: Didaktické aspekty motorického učenia. In: Trunečková, E. a kol.:
Vybrané kapitoly z didaktiky telesnej výchovy a športu detí mladšieho školského veku.
Banská Bystrica: UMB PF, 1996, 88 s. ISBN 80-88825-53-9.
122
26. TRUNEČKOVÁ, E.: Štandardy ako nástroj kontroly a hodnotenia výsledkov práce
učiteľa i žiaka v telesnej výchove. In: Trunečková, E.: K aktuálnym otázkam telesnej
výchovy na 1. stupni základnej školy. Banská Bystrica: UMB PF, 1998, 60 s.
ISBN 80-8055-174-X.
27. Učebné osnovy pre 1. stupeň základných škôl. Bratislava: Ministerstvo školstva
Slovenskej republiky. 1995, s. 111 – 133. ISBN 80-00748-2.
28. Učebné osnovy – Telesná výchova pre 5. až 9. ročník základných škôl. Bratislava:
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. 1997,..... ISBN 80-08-02660-X.
29. VLADOVIČOVÁ, N.: Telesný kultúra v Egypte. In: Vladovičová, N. – Görner, K.:
Vybrané kapitoly z dejín telesnej kultúry I. Banská Bystrica: UMB PF, 1996,..... s.
ISBN 80-88825-78-4
30. VLASÁKOVÁ, N.: General Gymnastics – všeobecná gymnastika. Tělesná Výchova
a Sport Mláděže, roč. 62, č. 1, 1996, s. 9 – 12.
31. Dostupné
na
internete:
http://www.sportcenter.sk/encyclopedy/?q=content/vznik-
v%C3%BDvoj-%C5%A1portovej-gymnastiky-na-slovensku
123
Download

Novotná B. - Krška P.: Gymnastika (vybrané kapitoly)