-
Zmyslové orgány živočíchov a človeka
Kožné receptory. Receptory – čuchu, chuti, zraku, sluchu. Najčastejšie ochorenia receptorov, prevencia.
Informácie o zmenách vo vnútornom i vonkajšom prostredí živočíšneho organizmu teda aj človeka, zaznamenávajú
špecializované zmyslové bunky – receptory.
Funkcie :
 príjem informácií z vonkajšieho aj vnútorného prostredia – receptory
 zaznamenať zmenu a energiu podnetu , premeniť na nervový vzruch
 vlastný vnem sa vytvára v CNS - u človeka v mozgovej kôre
Formu energie, na ktorú je zmyslová bunka najcitlivejšia = adekvátny podnet. Aby podnet vyvolal nervový vzruch, musí jeho
intenzita dosahovať určitú hodnotu. Najnižšia hodnota podnetu = prahová hodnota podnetu. Na prahové hodnoty podnetu
receptory nereagujú. Receptory sú adaptabilné. Ak je zmyslová bunka dráždená dlhšiu dobu podnetom určitej intenzity, adaptuje sa a
zvýši sa jej prahová hodnota.
Receptory delíme :
A) podľa prostredia zo ktorého prijímajú informácie :
 exteroreceptory – podmety z vonkajšieho prostredia ( zrakové , sluchové , hmatové bunky )
 interoreceptory – podnety z vnútorného prostredia ( chemoreceptory v stenách ciev, receptory v svaloch )
B) podľa druhu adekvátneho podnetu :
 chemoreceptory - reagujú na chemické podnety – čuch, chuť, vnútorné chemoreceptory a receptory bolesti
 termoreceptory – citlivé na teplotu nižšiu alebo vyššiu ako je teplota tela
 mechanoreceptory – citlivé na rôzne formy mechanickej energie, adekvátnym podnetom je mechanické dráždenie – sluch,
hmat , statokinetické orgány
 rádioreceptory - adekvátnym podnetom sú rôzne formy žiarenia - svetelné, infračervené ( teplo ) a rádioaktívne žiarenie
C) podľa stavby a umiestnenia na tele :
 obecné – rovnomerne rozmiestené na tele živočícha alebo človeka
 špeciálne – sústredené v orgánoch v určitej časti tela – napr. hlava
Hlavnými orientačnými zmyslami človeka sú zrak a sluch ( v prípade zlyhania – hmat).
Chemoreceptory
Čuch
Ž – zachytávajú chemické podnety aj na veľké vzdialenosti, sú dôležité pre orientáciu v prostredí, informujú o nebezpečenstve,
potrave , jedincoch opačného pohlavia,...... (vynikajúci čuch má hmyz – medzidruhová komunikácia, psy, ošípané, kone, žraloky,
slabo vyvinutý majú primáty, veľryby nemajú vôbec)
– človek patrí k organizmom so stredne citlivým čuchom
– dokáže rozpoznať niekoľko tisíc čuchových kvalít
– čuchové bunky sú umiestnené v čuchovom poli sliznice v hornej časti nosovej dutiny ( plocha 2,5 – 3 cm 2) , je potrebný hlboký
nádych
– človek rozlišuje asi 7 základných pachov – kafr, pižmo, kvetinová vôňa, korenistá vôňa, éterická vôňa, štipľavý a hnilobný
pach )
– čuchový nerv prechádza perforovanou platničkou čuchovej kosti , končí na spodnej časti čelových lalokov koncového mozgu.
Chuť
Ž – analýza chuti potravy, ktorá je kombináciou chemických látok rozpustených vo vode alebo v slinách, zabezpečuje sa správny
výber potravy, ochranu pred škodlivinami, ale aj zahájenie reflexného vylučovania tráviacich štiav.
Č - chuťové receptory = chuťové poháriky – papily, nachádzajú sa na jazyku v prehĺbeninách okolo jazykových bradaviek
– súčasťou pohárika sú aj chuťové bunky
– človek rozpozná 4 základné chute
– citlivosť je lokalizovaná v určitej časti jazyka : špička – sladkosť, po bokoch za špičkou – slanosť, okraje mimo špičky a koreň,
po stranách jazyka – kyslosť, priečne pri koreni – horkosť
– ostatné chute vznikajú kombináciou vnemov v koncovom mozgu
– dostredivé vlákna vedú do jadier predĺženej miechy, pokračujú do lôžka a do kôry temenného laloka, kde vzniká vnem
– v staršom veku chuťových pohárikov ubúda
Interoreceptory
– sú to bunky umiestnené v mieste rozvetvenia spoločnej krkavice
– sú citlivé na zloženie vzduchu v dýchacích orgánoch, na zloženie telových tekutín ( množstvo glukózy, O2, CO2 )
– napomáhajú pri udržiavaní homeostázy
Čidlá bolesti
- bolesť je signál, ktorý oznamuje poruchu určitej funkcie
- môže byť vyvolaná rôznymi podnetmi – chemickými, tlakovými, chladovými, tepelnými a elektrickými....(poškodzuje sa tkanivo,
vzniká histamín, ktorý dráždi nervové vlákno)
- na vnímanie bolesti slúžia voľné nervové zakončenia
- v 1 cm2 kože alebo sliznice je ich asi 100
Termoreceptory
Ž – informujú o zmenách teploty, ovplyvňuje ich dĺžka pôsobenia aj teplotný rozdiel medzi teplotou tela a prostredia. Rozptýlené sú
po celom tele. Hady – Jakobsonov orgán – čuch a teplo ( funguje ako termokamera).
Vlastné rádioreceptory – citlivé na rádioaktívne a elektromagnetické žiarenie - tvoria základ pre zložité navigačné systémy
a umožňujú Ž orientovať sa v priestore napr. sezónna migrácia ( napr. ryby, vtáky).
Č - patria sem kožné telieska = kožné receptory pre vnímanie tepla a chladu
- podnetom je rozdiel medzi teplotou tela a daného podnetu ( vzruchu)
- vnímanie tepla – Ruffiniho telieska – v koži je ich asi 30 000
- vnímanie chladu – Krausove telieska je ich asi 250 000
Mechanoreceptory
Ž – v procese fylogenézy sa objavili viaceré typy zmyslových orgánov založených na mechanorecepcii.
Čidlá bolesti
- bolesť je signál, ktorý oznamuje poruchu určitej funkcie
- môže byť vyvolaná rôznymi podnetmi – chemickými, tlakovými, chladovými, tepelnými a elektrickými....(poškodzuje sa tkanivo,
vzniká histamín, ktorý dráždi nervové vlákno)
- na vnímanie bolesti slúžia voľné nervové zakončenia
- v 1 cm2 kože alebo sliznice je ich asi 100
Hmatové kožné telieska
- sú rozložené nerovnomerne, v koži je ich asi 500 000, najviac sú sústredené na bruškách prstov a na hrote jazyka, lícach ,
chodidlách, najmenej ich je na koži chrbáta
- Meissnerove telieska – citlivé na dotyk
- Vater – Pacciniho telieska – citlivé na tlak , uložené sú hlboko v zamši
Proprioreceptory
- hĺbkové zmysly, ktoré informujú o činnosti pohybovej sústavy ( tonus svalov = poloha, pohyb), umožňujú priebeh napínacích
reflexov ( držanie tela )
- tvoria ich šľachové telieska a svalové vretienka
Interoreceptory
- nachádzajú sa v o vnútorných orgánoch – cievy, pľúca
Orgán bočnej čiary – charakteristický pre ryby a larvy obojživelníkov, adekvátnym podnetom je prúdenie vody ( prúdový zmyseľ ).
Polohovorovnovážne = statokinetické orgány – poskytujú informácie o polohe a pohybe tela, reagujú na zmeny súvisiace so
zemskou gravitáciou ( receptorové bunky s citlivými brvami, dráždené od polohy a pohybu malými zrniečkami – statolitmi –
u bezstavovcoch sú to statocysty, uložené v hlavovej časti na báze tykadiel, u stavovcov statokinetický orgán uložený vo
vnútornom, uchu).
Sluch – sluchový orgán
Ž – najlepšie vyvinutý sluch majú netopiere a veľryby ( vnímanie ultrazvukových signálov, využívajú to ako navigačné zariadenie),
dobrý sluch majú psovité a mačkovité šelmy.
- podnetom je vlnenie zvuku – zvukové vlny
- človek rozlišuje zvukové vlny vo frekvencii 16 – 20 000 Hz, maximálna citlivosť je pre vlny s kmitočtom 1000 – 3000Hz
- orgán – ucho ( vonkajšie, stredné a vnútorné)
vonkajšie ucho tvorí :
 ušnica – elastická chrupavka, pokrytá kožou, zachytáva zvukový signál
 zvukovod – prenáša zvukový signál
 stredné ucho tvorí:
 bubienok ( membrana tympani ) – oválna väzivová blana, ktorá sa zvukovými vlnami rozochvieva , jej napätie sa môže
meniť
 stredoušná dutina je vystielaná sliznicou
 Eustachova trubica – spája dutinu s s nosohltanom
 v strede dutiny je otvor, ktorým je spojená s vnútorným uchom
 v dutine sú 3 sluchové kostičky : strmienok ( stapes ), nákovka ( incus ) a kladivko ( malleus) – chvenie bubienka sa
pripája na kladivko, z neho na nákovku a na strmienok
- vnútorné ucho:
 je uložené v dutine lebky – v kostenom bludisku ( labyrint ).Vypĺňa ho tekutina, v ktorej je blanité bludisko vyplnené
tekutinou. Skladá sa z 3 polkruhovitých kanálikov, predsiene a slimáka.

vlastný sluchový ústroj – blanitý slimák ( kochlea )
 Cortiho orgán – nachádza sa vnútri blanitého slimáka, nesie sluchové receptory. Chvenie cez strmienok sa prenesie na
endolymfu blanitého slimáka a rozkmitá membrány Cortiho orgánu. Tým sa podráždia sluchové receptory – vláskové bunky
 podnety sa dostávajú do sluchového analyzátora v spánkovom laloku mozgovej kôry, tam vznikajú sluchové vnemy
Choroby :
 nedoslýchavosť – spojená s pokročilým vekom, jedná sa o zníženú schopnosť vnímať vysoké tóny – sú poškodené krátke
vlákna bazálnej membrány



zápal stredného ucha (chronický – znižuje schopnosť počutia)- pri nádche a angíne môže vniknúť infekcia
nadmerný hluk – diskotéky, koncerty, hlasité počúvanie volkmenov,.....
kinetóza =cestovná choroba – polkruhovité kanáliky sú dráždené pohybmi hlavy a vyvolávajú pocit nevoľnosti až
zvracanie
Orgán rovnováhy
- je súčasťou vnútorného ucha
- je to polohový receptor a receptor pohybu ( rovnovážny orgán )
- tvoria ich 3 polkruhovité chodbičky postavené v troch rovinách kolmých na seba. Koniec chodbičky je zakončený vačkom (
ampulou ) v ktorej sú zmyslové bunky. Chodbičky aj vačky sú vyplnené endolymfou – hlien obsahuje drobné vápenaté
kryštáliky. Zmena rýchlosti pohybu a polohy hlavy a tela dráždi brvy zmyslových buniek. Podnety sa prenášajú do mozočka.
- rozšírené časti polkruhovitých kanálikov – vnímanie rýchlosti pohybu hlavy
- vačky predsiene – vnímanie polohy hlavy
Tympálne orgány – charakteristické pre hmyz, uložené na hrudi, prípadne končatinách ( kobylky) .
Fotoreceptory
Ž – najjednoduchšie sú svetločivné bunky na povrchu kože – vnímanie zmeny intenzity svetla ( obrúčkavce, niektoré ryby).
Neskoršie sa vyvinuli oči - vývinové štádiá : ploché oči ( morské lastúrniky), miskovité oči ( morské ulitníky), zložené oči
( mozaikovité oko, zložené z omatídií , ktoré vnímajú jednotlivo - hmyz) , komorové oko (hlavonožce, stavovce).
Zrak
- je najdôležitejší zmysel človeka, poskytuje najviac informácií o okolitom prostredí, umožňuje vnem tvaru, pohybu, farby a
priestorového rozloženia predmetov
- zrakový ústroj tvorí očná guľa( = komorové oko) – je uložené v dutine lebky – očnici, jeho pohyb zabezpečujú okohybné svaly
- vnímame svetlo v rozsahu vlnových dĺžok 400 – 700 nm
- svetelné lúče najprv prechádzajú zložitou optickou sústavou oka
- stenu oka tvoria 3 vrstvy:
 bielko
 cievovka
 sietnica
Bielko:
- je väzivový obal očnej gule
- v prednej časti je ako hodinové sklíčko vsadená – rohovka ( zvlhčujú ju slzy )
Cievovka:
- bohato prekrvená
- sú tu bunky obsahujúce hnedý pigment, ktorý zabraňuje rozptyľovaniu svetelných lúčov
- v prednej časti pokračuje ako vráskavcové teleso – je to hladký sval, v ktorom je uložená šošovka ( svetelné lúče sa tu
sústreďujú a lámu).
- šošovka umožňuje akomodáciu – zmenu zakrivenia, mení sa aj jej ohnisková vzdialenosť, čo umožňuje zaostrenie na rôznu
vzdialenosť (pri pohľade do dialky sa splošťuje, do blízka sa zaguľacuje )
- pred šošovkou je uložená kruhovitá dúhovka s kruhovitým otvorom v strede – zrenicou.
- dúhovka - hladká svalovina, veľkosť zrenice mení od intenzity svetla (veľa svetla – zmenšenie, málo svetla – zväčšenie), typ
farbiva v epiteli pokrývajúcom dúhovku – daný geneticky
Sietnica:
- vnútorná vrstva oka – fotoreceptory
- tvorí ju niekoľko vrstiev
- povrchovú vrstvu tvoria tyčinky (120 miliónov , citlivejšie na svetlo – videnie za šera) a čapíky ( 6 miliónov, umožňujú farebné
videnie, rozlišujú 3 druhy farieb – modrá, červená, zelená – 3 druhy čapíkov líšiace sa opsínom, ostatné farby vznikajú
kombináciou týchto farebných vnemov v mozgu .Farbocit = schopnosť rozlišovať farby )
- v mieste, kde vstupuje zrakový nerv – sa nenachádzajú receptory – slepá škvrna ( tam svetlo nevnímame)
- žltá škvrna – je miestom, kde sa sústreďuje najviac čapíkov , je to miesto najostrejšeho videnia asi 5mm od predchádzajúcej
škvrny)
- na sietnici vzniká zmenšený a prevrátený obraz videného predmetu, skutočný obraz sa vytvára v mozgu
Sklovec – tvorí vnútro očnej gule, je to rôsolovitá priehľadná hmota.
Predná komora očná – je priestor medzi rohovkou a prednou plochou dúhovky.
Zadná komora očná – priestor medzi zadnou stenou dúhovky a prednou stenou šošovky. V komorách sa nachádza komorový mok,
ktorý vzniká z krvnej plazmy.
Okohybné svaly – umožňujú pohyb oka ( 6 svalov – 4 priame, 2 šikmé ). Nastavujú oko tak aby najdôležitejšia časť zorného poľa sa
zobrazila na žltej škvrne.
Z oka vychádza zrakový nerv.
Prídatné orgány oka – mihalnice ( ich vnútornú stranu pokrýva blana – spojovka ), povrch oka pred vysýchaním chránia slzy (
odplavujú prach a mikroorganizmy ). obočie, viečka.
Poruchy videnia:
 poruchy lomivosti = refrakčné vady:
a) krátkozrakosť ( myopia ) – lomené lúče sa pretínajú pred sietnicou, obraz sa premieta pred sietnicou, je neostrý, blízke
predmety vidí postihnutý dobre , vzdialené sú neostré, vadu korigujú rozptylné šošovky
b) ďalekozrakosť – ( hyperme tropia ) – lomené lúče sa pretínajú za sietnicou, obraz sa premieta za sietnicou, je neostrý, postihnutý
vidí dobre na diaľku, , vadu korigujú spojné šošovky
c) starecká ďalekozrakosť – ( presbyopia ) – strata pružnosti šošovky, obmedzená akomodácia
d) astigmatizmus – rozmazané videnie v dôsledku nepravidelného tvaru rohovky, korigujú cylindrické šošovky
 poruchy činnosti okohybných svalov – škúlenie ( strabizmus ) – porucha priestorového videnia , dvojité videnie
 šerosleposť – nedostatok očného purpuru ( nedostatok vitamínu A)
 daltonizmus – porucha farebného videnia – genetická vada.
Download

Zmyslové org. člov..pdf