PETRŽALSKÉ NOVINY
R
10. 2. 2012 • ročník 17 • číslo 3
www.petrzalskenoviny.sk
Dvojtýždenník • Zadarmo
Slovo robí chlapa
Petržalčan oslovil svojho starostu, či by
nevedel zabezpečiť viac smetných košov na Vlasteneckom námestí. Starosta
prisľúbil nápravu a svoj sľub dodržal.
strana 7
Koľko nás stojí
čistota
Na Slovensku chováme 500-tisíc psov,
v Petržalke je ich odhadovaný stav
12-tisíc. Koľko sa u nás ročne vyberie
na pokutách za porušovanie VZN?
strana 10
Opäť sme plesali
Sprejeri – frajeri?
Uplynulú sobotu sa v Dome kultúry Zrkadlový háj uskutočnil
tradičný Fašiangový maškarný ples.
Pokračujeme v polemike o tom, aký je
rozdiel medzi sprejermi a graffiťákmi,
čo je vandalizmus a čo už umenie..
N
strany 12-13
Príbehy z ulice
Závislosť od hazardných hier spravila
z Petra Soráta bezdomovca. Nevšedné
zážitky a postrehy ponúka v knihe
Pouličný diviak.
strana 16
ávštevníci plesu si aj tohto roku
zobrali k srdcu, že je dobré noblesu vymeniť za dobrú náladu a zábavu. Veď stretnúť sa na jednom parkete
s rozprávkovými postavičkami, prípadne s hrdinami z televíznych seriálov, to sa nestáva každý deň. Viacerí
zobrali doslovne motto plesu Čertovsky dobrá nálada a tomu prispôsobili
aj oblečenie. Na parkete sa okrem nich
zvŕtali napríklad doktori a sestričky
z Ordinácie v Ružovej záhrade, šašovia, piráti, dámy a páni oblečení
v historických kostýmoch, Havajčania, čerti či lienky. Skupinovú cenu za
najlepšiu masku nakoniec získali postavičky z filmu Mrázik.
Pred štyrmi rokmi KZP zaviedli tradíciu motívov maškarného plesu (rok
2009 - šašo, 2010 - páv, 2011 - mačka,
2012 - čert) a v tomto duchu sa niesla
aj výzdoba priestorov, na stoloch bol
tentoraz okrem informácii o programe a menu s čertovským motívom aj
červený obrúsok stočený v hlinenej
obruči vyrobenej v tvorivých dielňach
v CCentre, pripomínal tvár čerta.
Návštevníci vstupovali do pekelných
priestorov, kde ich okrem mažoretiek
s rohami a kotlom s vriacou vodou vítali pracovníci kultúrneho domu odetí
v čertovsky ladených kostýmoch.
Tombola naozaj stála za to - pobyty na Kanárskych ostrovoch, wellness
pobyt v Piešťanoch, permanentky do
fitnesscentier, kôš s fašiangovými šiškami, rôzne druhy vín, potravinové koše,
vianočné osvetlenie, potreby pre psičkárov, alebo napríklad jednou z cien
bolo poleno - kus dreva či posypová
soľ. Ceny do tomboly poskytol staros-
ta Vladimír Bajan, obaja zástupcovia
starostu, oddelenie životného prostredia miestneho úradu, podnikatelia
M. Major, K. Illéš, B. Mlsna, pán Kuracina, miestne podniky mestskej časti VPS, KZP, spoločnosti CK Satur, BIG
BOARD, Osvetlenie, TSS Pittel+Brausewetter, SATES, školský basketbalový
klub Bratislava a ďalší.
Program bol naozaj bohatý, hostia
sa mohli vyšantiť pri dobrej hudbe
pod vedením Igora Kmeťa či ľudovej
hudbe Andreja Včelíka, zaspievať si
spolu s Paľom Hammelom hity, akými
sú Učiteľka tanca či ZRPŠ. Vtipnými
moderátorskými vstupmi k veselej nálade prispel aj moderátor Peter Marcin. V nemom úžase si hostia pozreli
tanečné číslo skupiny orientálneho
tanca Sahra a akrobatické vystúpenie
na stuhe. V rámci programu vystúpili
ešte mažoretky ISIS a tanečná skupina
H&T, ktorá rozohriala hostí aj pri výučbe zumby.
Skvelou bodkou za plesom bol bezplatný nočný a ranný odvoz návštevníkov domov, o ktorý sa postarala firma
IMPA, ktorá poskytla vozidlá Škoda
Octávia SuperB.
(mgl)
2 • 10. 2. 2012
PETRŽALSKÉ NOVINY
S A M O S P R ÁVA
Začnime od druhých, nie od seba
Do tohto roku sme vstúpili s nádejou, ale aj obavami, aký bude a čo
nám prinesie. Nenáleží mi predpovedať, čo nás v tomto roku čaká
a neminie, ale jedno viem určite, že to bude rok finančnej pokory,
keď väčšina z nás bude oveľa viac zvažovať čo treba v domácnosti, v rodine kúpiť a čo nie. Zvyšovanie cien médií (tepla, elektriny,
vody....), daní a ostatných služieb zasiahnu rodinný rozpočet každého z nás. Neistota vo vývoji svetovej ekonomiky a eura sa viac
menej odrazí aj v našej krajine. Našu mestskú časť nevynímajúc.
Väčšina z nás si dáva na začiatku roka predsavzatia a takmer nikto
im neverí. Aj vy patríte k tým, ktorí „by na to vzali jed“, že od 1. januára sa už nedotknú cigariet, či konečne vytiahnu tento rok korčule na hrádzu a „áno, naozaj každý deň budú cvičiť“, stojac pritom doma na balkóne s pohárom šampanského? Postupne však
polnočné odhodlanie odchádza s bublinkami. Mám však pre vás
dobrú správu. Nič to. Vážne. Nič to. Pretože máme pred sebou ešte
veľa dní tohto roka, z ktorých každý nám ponúkne 24 hodín na to,
aby sme pre seba, alebo pre svoje okolie niečo urobili. Stačí sa zamyslieť, poobzerať a chcieť. Ak vás mátajú predstavy konca sveta,
tak žiaden iný rok vám neponúka takú jedinečnú príležitosť urobiť
každý deň niečo dobré. Akoby to malo byť to posledné, čo v tomto
roku urobíme. Možno je načase porozhliadať sa a zistiť, kto okolo
nás býva, či náhodou tá babička z prízemia, u ktorej vnúčatá neboli
už rok, nepotrebuje pomôcť s nákupom. Či tá plastová fľaša pred
bytovkou nepotrebuje už konečne „uložiť“ do kontajnera. Či exkrementy po svojich štvornohých miláčikoch zodvihneme a odhodíme do koša na to určeného. Či tá „flákajúca“ sa partia mladých po
sídlisku nepotrebuje zorganizovať nejaký zaujímavý program...
Priznám sa, aj ja som tento rok začal cvičiť. Každý deň. Tento záväzok som si dal ako človek, pretože ma nik nekontroluje. Záväzok,
ktorý som si však dal ako zástupca starostu Petržalky, je pre mňa
omnoho dôležitejší.
Na decembrovom zastupiteľstve sme schválili rozpočet pre tento
rok. Je určite odvážny, ale aj realizovateľný, a to je to podstatné.
Peniaze, „aj keď ich nie je veľa“ sme okrem prevádzky a chodu
úradu, údržby a služieb pre MČ Petržalka prerozdelili aj pre investičné zámery rozvoja našej mestskej časti. V tomto roku plánujeme
začať s prvými komplexnými opravami terás. Prijali sme záväzok na
začatie projektovania a výstavby verejnej krytej plavárne. Dôležitým projektom pre tento rok je aj budovanie nových vnútroblokových multifunkčných ihrísk. Nemalú časť peňazí sme vyčlenili aj na
revitalizáciu Ovsišťského námestia, kde by mala vzniknúť relaxačná
a oddychová zóna.
Podnik Verejnoprospešných služieb koncom roka zakúpil multifunkčné čistiace stroje, ktoré by mali čistiť terasy, chodníky (v zimnom období ich udržovať funkčné) a tým skvalitniť prostredie a
život občanov Petržalky.
Naši poslanci mysleli aj na tých najmenších. Materské škôlky, ktoré sú v správe MČ postupne dostanú školskú pomôcku „interaktívnu tabuľu“, ktorá deťom uľahčí rozvíjať ich fantáziu a pomôže im
pripraviť sa na ľahšie zvládnutie práce v základnej škole.
Aj keď vianočné sviatky sú už za nami, nádychom atmosféry každoročných Vianočných trhov v Starom Meste sme sa inšpirovali a
dali si záväzok, že čas pred Vianocami si v roku 2012 spríjemníme
vlastnými vianočnými trhmi. Petržalka si to zaslúži.
Dúfam, že tieto predsavzatia naplníme tak, aby sme na konci roka
mohli povedať: Občania Petržalky, podarili sa nám splniť ciele, ktoré sme si pre Petržalku stanovili.
A na záver sa obraciam na vás, Petržalčania. Nám všetkým určená
otázka „Čo ešte treba zlepšiť?“ Začnime od druhých, nie od seba. Hovorím to schválne, pretože nie je dôležité, či budeme mať užší pás a
pevnejšie svaly, ale to, čo vyšleme svojmu okoliu. Ešte stále totiž platí
princíp vrátenia požičaného. A verte mi, každý úsmev, dobré slovo a
dobrý úmysel sa vám niekoľkonásobne pozitívne zúročí.
Roman Masár - 1. zástupca starostu MČ Petržalka
a predseda poslaneckého klubu Smer-SD, SNS, SF a OK
Starosta ocenil petržalské policajtky
Za záchranu ľudského života starosta Vladimír Bajan verejne poďakoval strážničkám z okrskovej stanice MsP Petržalka.
V
polovici júla upútalo pozornosť
návštevníkov
Sadu Janka Kráľa podivné
správanie ženy v strednom
veku. Na možnosť, že sa pokúša o samovraždu občania upozornili strážničky, ktoré mali v
tom čase v parku pochôdzku.
Po krátkom pátraní našli ženu
pri Tyršovom nábreží na pontóne, z ktorého chcela skočiť
do Dunaja. Nadviazali s ňou
kontakt a zhruba po tridsiatich minútach sa im ju podarilo od nezmyselného činu
odhovoriť. 57-ročnú Bratislavčanku dostali do bezpečia
na breh, kde sa o ňu postarali
záchranári.
Janka Kupčiová (31) a Karin
Kováčiková (26) pracujú na
v bratislavskej mestskej polícii zhruba dva roky. Napriek
tomu, že na podobné situácie
nie sú slovenskí policajti ško-
lení, vedeli správne zareagovať
a dodať žene potrebnú sebadôveru, ktorú v zlomovom
okamihu potrebovala. „Ťažko
dať návod na použitie, ako by
sa mali policajti v takýchto
chvíľach zachovať,“ myslí si
náčelníčka MsP Bratislava Zuzana Zajacová. Veľa podľa nej
závisí od schopnosti udržať si
duchaprítomnosť vo vyhrotených situáciách. Tú strážničky
preukázali už v minulosti. K.
Kováčiková pomáhala zastaviť
rozsiahle krvácanie z bodnej
rany, ktorú utrpel len 17-ročný mladík počas hokejových
majstrovstiev. J. Kupčiová zas
poskytla predlekárske ošeterenie obeti lúpeže na autobusovej zástavke na Osuského
ulici. Hoci v tom čase čakalo
na spoj viac ľudí, nikto bezvládnej staršej žene pomoc
neposkytol.
V zbore bratislavskej mestskej polície je z celkového
počtu policajtov 18,2 percenta
žien. V Petržalke vykonávajú
aktívnu službu štyri. Podľa náčelníka OS MsP Petržalka Jána
Hanidžiara sú s ich prácou
veľmi spokojní. Janka Kupčiová hovorí, že byť ženou v policajnej uniforme má svoje výhody: „Ľudia často prejavujú
väčšiu dôveru.“ V ulicach Petržalky sa však často stretávajú
aj s agresiou. Napriek tomu,
voľbu náročného povolania
neľutuje.
ld
Na ktorého učiteľa nikdy nezabudnete?
M
estská časť BratislavaPetržalka aj v tomto roku
bude organizovať slávnostný
aktív pri príležitosti Dňa učiteľov, na ktorom prevezmú
ocenenia pedagogickí zamestnanci, ktorí sa presadili nielen
svojou kvalitnou dlhoročnou
pedagogickou prácou, ale i ľudským až rodičovským prístupom. Súčasťou tejto slávnosti
bude i ocenenie tých učiteľov,
ktorých si všetci pamätáme a
na ktorých budeme dlho spomínať. Cieľom projektu „Učiteľ
na ktorého sa nezabúda“ bude
aj v tomto roku nájsť učiteľov
pôsobiacich v mestskej časti
Bratislava-Petržalka, pre ktorých sa práca v školstve stala
poslaním, ktorí do výchovnovzdelávacieho procesu úspešne
vložili nové netradičné formy
práce a stali sa pre nás všetkých
našimi druhými rodičmi a dokázali nám pomôcť aj v najťažších životných situáciách.
Návrhy na ocenenie „Učiteľ
na ktorého sa nezabúda“ môžu
predkladať žiaci, absolventi škôl či samotní rodičia do
29. februára 2012. Návrh môže
byť podaný elektronicky na adresu [email protected], alebo poštou na adresu Miestny úrad, oddelenie
školstva, kultúry a športu, Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava.
Pri návrhu je potrebné uviesť
meno a priezvisko predkladateľa vrátane kontaktov (telefonický kontakt, e-mail, adresa),
meno a priezvisko navrhovaného pedagóga, školské zariadenie kde pracuje, alebo pracoval. Súčasťou návrhu musí byť
aj krátke zdôvodnenie návrhu.
PaedDr. Juraj Monsberger
PETRŽALSKÉ NOVINY
10. 2. 2012 • 3
INZERCIA
Poslanci za stranu SMER-SD
>iliaU 2asaĀ a *ranisla^ 7nLru}
>Äs Xozà^aRÝ na LisSusiu na tÌUu"
÷RQiVĴDNiSRYRņEiFKPDUFDµ
o PoL ^ D3 4ÝSa PMtræalSa
o PoL ^ D3 7^si}tM PMtræalSa
éaSaRÝ >Äs i zauRÐUa^Ð Postia
s SultÝrnaU XroOraUoU a oJêMrst^MnÐU
KANDIDÁT
é°;47
11
KANDIDÁT
é°;47
56
37
>iliaU 2asaĀ
*ranisla^ 7nLru}
61
Ing. Mgr. Pavol
Kossey
18
Ing. Miloš
Moravčík, PhD.
www.strana-smer.sk
www.smertv.sk
www.facebook.com/smersd
1
Ing. Ján
Figeľ, PhD.
15. 2. 2012
v Cik-Cak centre o 18:00 hod.
20
RNDr. Peter
Mach
OC KDH Vás pozýva na otvorenú debatu s petržalskými kandidátmi
dňa
V7ûTE
;5ER – ;D
63
Ing. Ján
Kotuľa
100
Ing. Alexander
Patkoló
4 • 10. 2. 2012
PETRŽALSKÉ NOVINY
INZERCIA
Inzercia
www.opatrovaniedoma.sk
www.urcenieotcovstva.sk
Znalecké posudky na všeobecné hodnoty nehnuteľností. Tel: 0903 455 794
Detské oblečenie
www.online-secondhand.sk
MATÚŠ Oprava chladničiek
a mrazničiek. Tel.: 0905 616 431
Pre čitateľov a návštevníkov
Miestnej knižnice Petržalka
Hľadáme sprostredkovateľov predaja. Tel.: 0903 437 117
ponúka pobočka náučnej, cudzojazyčnej a umenovednej literatúry
Vavilovova 26 ako doplnkovú službu k internetu pre verejnosť možnosť uvedenia do základov práce s PC a internetom.
Z
áklady práce s počítačom
môžu získať záujemcovia každej vekovej kategórie.
Osobitne uvítame v našich
priestoroch seniorov.
Túto službu začneme poskytovať od marca tohto roka
každý utorok od 9. – 12. h v
priestoroch pobočky.
V prípade záujmu prosíme záujemcov, zavolajte a
dojednajte si čas a rezerváciu počítača vopred na tel.
čísle 02/62 52 04 08.
Základmi práce s počítačom a internetom vás bude
sprevádzať Mgr. Andrej
Blaas, zodpovedný knihovník.
upr.
Foto: archív redakcie
Život našimi očami – Novinári tretieho tisícročia
Mestská časť Bratislava-Petržalka opäť dáva šancu tvorivým deťom a mládeži. Popri aktivitách
športového, hudobného, tanečného či výtvarného charakteru už tradične stavia
aj na mediálnu oblasť a autorské vyjadrenie školákov a študentov.
Oprava rúr, el. sporákov a
akum. pecí. Tel.: 02 6383 7140,
0904 940 923
Glazúrovanie vaní.
Tel.: 0905 983 602
Kúpim za najvyššie ceny
obrazy od významných
slovenských, českých a iných
maliarov, starožitný nábytok,
hodiny, porcelán a iné.
Platím okamžite. Tel.: 032/65
284 92, 0905 409 972.
E-mail: [email protected]
com Adresa: Akant, Jilemnického 15, 911 01 Trenčín
16. ročník súťaže školských časopisov základných a stredných škôl,
ktoré majú sídlo v mestskej časti Bratislava-Petržalka.
Ak vám
nechodia
pravidelne
Podmienkou prihlásenia do súťaže s názvom Život našimi očami – Novinári tretieho tisícročia
je vyplnenie prihlášky a dodanie dvoch čísel časopisu vydaných v školskom roku 2011/2012.
Prihlášku a časopisy treba doručiť poštou alebo osobne priniesť na adresu:
Miestna knižnica Petržalka, Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava 5, Zn. školské časopisy
PETRŽALSKÉ
NOVINY
Miestna knižnica Petržalka vyhlasuje
Uzávierka súťaže: 15. máj 2012
Vyhlásenie výsledkov: v utorok 12. júna 2012
Prihlášku si záujemcovia môžu stiahnuť na stránke organizátora www.kniznicapetrzalka.sk
Mária Grebeňová-Laczová
Riešenie zdravotných problémov
novým spôsobom
Centrum Komhelp poskytuje vyšetrenie novým
biorezonančným skenerom DIACOM, ktorý dokáže odhaliť
skryté príčiny zdravotných problémov. Odborné vyšetrenie nájde ložiská baktérií, vírusov, borélií, helicobactera, mykóz, parazitov atď.
v jednotlivých orgánoch. Navrhneme vám terapiu biopreparátmi
novej generácie, ktoré tieto záťaže odstraňujú. Bezbolestné
vyšetrenie je vhodné aj pre deti a citlivé povahy.
Terapia predstavuje nové možnosti nadobudnutia zdravia.
Info: 0910 939 512
www.komhelp.meu.zoznam.sk
volajte
0905 273417
Poďakovanie
Aj počas týchto Vianoc ste mohli pri obchodnom dome
Tesco navštíviť stánok miestneho úradu. Kapustnica sa tu
24. decembra ponúkala už po štvrtý raz. Aj keď je podujatie
primárne venované ľuďom bez prístrešia, oddýchnuť si od
posledných nákupov mohla aj široká verejnosť.
Akciu bolo možné zrealizovať aj vďaka podpore sponzorov. Za
poskytnutie priestorov úrad ďakuje obchodnému domu Tesco,
za materiálne zabezpečenie spoločnostiam
Carrefoure, Straubyt s. r. o., 1. Bratislavská Pekárenská, a. s.,
menovite Rudolfovi Pelikánovi, ktorý osobne pomohol
s prípravou a výdajom kapustnice.
Rovniankova 4
(terasa za DK Zrkadlový háj)
Otvorené:
Po - Pi: od 9.00 - 19.00 h
v sobotu: od 8.00 - 13.00 h
web: www.studiobellani.sk
e-mail: [email protected]
KADERNÍCTVO
AKCIA!
svadobné a
spoločenské účesy
odNECHTOVÝ
15 do 30 DESIGN
eur
PEDIKÚRA
Pedikúra - 11 eur
Cena pre dôchodcov
10 eur
NECHTOVÝ DESIGN
ZDOBENIE ZDARMA
Japonská manikúra
13 eur
KOZMETIKA
Svadobné a
spoločenské líčenie
od 10 do 15 eur
Tetovanie obočia
80 eur
KONTAKTY
Kaderníctvo
Katka mobil: 0905 156 765
Janka mobil: 0903 191 885
Kozmetika
Ľubka mobil: 0907 556 758
Pedikúra
Albi mobil: 0903 390 913
Nechtový design
Lenka mobil: 0907 385 932
PETRŽALSKÉ NOVINY
10. 2. 2012 • 5
Č I S T O TA
nie svojho kontajnera riešiť so
správcom príslušného bytového domu.
Máme 83 kontajnerov
bez prístrešku
Neporiadok si ľudia robia vo veľkej miere aj sami.
Snažíme sa dosť o to, aby sme naprávali škody?
Vyberáme z mailu čitateľa:
Niekoľkokrát ste v PN zdôrazňovali, že čistota sídliska patrí
k prioritám mestskej časti. Súhlasím – a moji susedia tiež. Veď
kto by nechcel bývať v peknom a čistom prostredí. Ale viem,
aká je realita - že neporiadok si ľudia robia vo veľkej miere aj
sami. Napríklad: každé ráno chodím so psom vedľa Chorvátskeho ramena – popri domoch na Rovniankovej ulici – čísla
22 a 24. Okolo voľne stojacich kontajnerov je väčšinou bordel
– raz väčší, inokedy až neúnosný. Pred niekoľkými dňami som
si odfotografoval ten priestor po tom, ako ich pracovníci OLO
vyprázdnili. Obyvatelia tých domov možno nemajú šancu
umiestniť tie kontajnery inde, resp. vybudovať si niekde kryté stojiská. Ale dočisťovať okolie by si mali sami, či nie? V každom prípade ma zaujíma, ako je to s pomocou mestskej časti,
ak by chceli tento – nielen ich – problém riešiť.
Emil Klubušický
O stanovisko k téme sme požiadali oddelenie životného
prostredia MÚ Petržalka:
Oddelenie životného prostredia MÚ Petržalka pripravuje na
aprílové zasadnutie miestneho
zastupiteľstva materiál týkajúci
sa poskytovania dotácie z fondu rozvoja a bývania na budovanie, rozšírenie, uzamykanie
a zastrešenie kontajnerových
stojísk. Podľa predchádzajúceho uznesenia, ktoré už stratilo
platnosť, bolo možné poskytnúť účelovú dotáciu z rozpočtu takto:
Vo výške 60 % skutočne vynaložených nákladov pri budovaní nových kontajnerových
stojísk alebo rozširovaní existujúcich, najviac však 2 656 €.
Žiadateľ musel spĺňať podmienky, medzi ktoré patrili:
- prenájom pozemku pod budúcou stavbou,
- ohlásenie drobnej stavby
do 25 m2 podľa § 57 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
v znení neskorších predpisov
(stavebný zákon) v spojitosti
s § 5 vyhlášky č. 453/2000
Z. z.,
- ak by kontajnerové stojisko
presiahlo zákonom určenú
výmeru pre drobnú stavbu
(25 m2), ide už o jednoduchú stavbu, ktorá si vyžaduje územné rozhodnutie, stavebné povolenie a kolaudačné
rozhodnutie, čo je zložitejší
a časovo náročnejší proces.
Vo výške 50 % skutočne vynaložených nákladov aj na
zabezpečenie
uzamykania
a zastrešenia existujúcich kontajnerových stanovíšť, najviac
však 830 €.
Žiadateľ musel spĺňať podmienky, medzi ktoré patrili:
- prenájom pozemku pod existujúcou stavbou,
- zastrešenie a uzavretie existujúcich kontajnerových stojísk
vo väčšine prípadov spĺňa zákonom predpísaný charakter
stavebnej úpravy (bez zmeny
pôdorysného rozšírenia) na
uskutočnenie ktorej postačí
jej ohlásenie stavebnému úradu (§55 ods. 2 písm. c stavebného zákona). Aj pri ohlásení
takejto stavebnej úpravy však
navrhovateľ musí preukázať
existenciu stavby (kolaudačné rozhodnutie, snímku z katastrálnej mapy so zakreslením
stavby) a rovnako aj to, že je jej
vlastníkom, ktoré ho oprávňuje
podať takýto návrh k uskutočneniu stavebných úprav.
Súčasný stav
K 31. 1. 2012 bolo vybudovaných 8 nových kontajnerových
stojísk a 6 existujúcich kontajnerových stojísk stavebne upravili
(zastrešenie, uzamykanie).
Dotáciu nemožno poskytnúť
vopred, ale až po realizácii stavby, resp. stavebných úprav! Dotácia sa poskytuje vlastníkom
bytov a miestnym podnikom,
ktorých zriaďovateľom je mestská časť. Na ostatné subjekty
ako sú napr. podnikatelia sa dotácia nevzťahuje. Podnikatelia,
ktorí majú prevádzku v prenajatom nebytovom priestore bytového domu, si musia umiestne-
Prehľad o stojiskách voľne
stojacich kontajnerov bytových
domov v lokalite Zrkadlový háj,
Starý háj, Ovsište, Luky I-VIII,
Dvory I-VI a Zadunajec:
Rovniankova 22-24, Rovniankova
18-20, Rovniankova 6, Osuského
12-14-16, Gessayova 10-12, 1416, Gessayova 18-20, Gessayova
23-25, Gessayova 33-35, Nám.
hraničiarov 14-16, Nám. hraničiarov 27-29, Kutlíkova 7, 9, 11,
Lachova 10-16, Lachova 22-26,
Haanova 48-50, 46, Mlynarovičova 18-20 (15 stanovíšť voľne
stojacich kontajnerov). Holíčska
13-15,Holíčska 8, Holíčska 4648, Znievska 5-7, Znievska 9-11,
Znievska 13-15, Znievska 1719, Budatínska 16, Budatínska
53-55, Budatínska 57-59, Starhradská 2-4, Starhradská 18,Topoľčianska 8, Topoľčianska 10,
Topoľčianska 12, Topoľčianska
14, Topoľčianska 16, Topoľčianska 18,Topoľčianska 20, Topoľčianska 22, Vyšehradská 35-39,
Vyšehradská 31-33, Vígľašská
15-17, Vígľašská 11-13, Vígľašská 7-9, Vígľašská 3-5, Beňadická
5-7, Beňadická 9-11, Beňadická
13-15, Beňadická 17-19, Beňadická 28, Beňadická 8-10, Beňadická 12-14 (33 stanovíšť voľne
stojacich kontajnerov). Fedinova
22, 24, Prokofievova 14,16, Andrusovova 2-6, Wolkrova 11-13,
Wolkrova 25-29, Wolkrova 2123, Vlastenecké nám. 7, 8, Jungmannova 2-4, Jungmannova 6-8,
Jungmannova10-12, Jungmannova 14-16, Jungmannova 18-20,
Vavilovova 24-26, Vavilovova 2022, Mánesovo nám. 3-4, Mánesovo nám.5-6, Mánesovo nám.
7-8, Pečnianska 27-29, Lenardova 6-8, Gercenova 31, 33, 35,
Gercenova 15-19, Vilova 27-29,
Vilova 5-11, Vilova 13-19, Vilova
21-27, Vranovská 51-53, Vranovská 55-59, Vranovská 6, Očovská
2-4, Očovská 10-12, Dubnická
2-4, Harmanecká 2-6, Kopčianska 78, Kopčianska 82, Kopčianska 90 (35 stojísk voľne stojacich
kontajnerov).
Spolu je to 83 stojísk voľne stojacich kontajnerov. Presne toľko
je teda nutné na území Petržalky
aj dobudovať. Kontajnery patriace týmto domom sú umiestňované na verejných priestranstvách
(parkoviská, chodníky, krajnice
komunikácií).
Úrad informuje
Oddelenie životného prostredia (ŽP) v spolupráci
s oddeleniami územného
rozvoja a dopravy a územného konania stavebného
poriadku poskytuje správcovským
spoločnostiam
a zástupcom vlastníkov
bytov pomoc – komplexnú konzultačnú činnosť pri
uskutočnení ich zámeru
(dobudovanie chýbajúcich
kontajnerových stojísk, rozšírenie existujúcich stojísk,
zastrešenie a uzamykanie
existujúcich stojísk) a podmienok udeľovania dotácii
na tieto zariadenia. Oddelenie ŽP pomohlo správcovským spoločnostiam aj pri
vytypovaní miest na dobudovanie chýbajúcich stojísk.
Mestská časť zabezpečila
vypracovanie projektu na
uzatvorenia a zastrešenia
existujúcich stojísk a pre
výstavbu nových kontajnerových stojísk, ktorý na požiadanie poskytuje zdarma
správcovským spoločnostiam prostredníctvom oddelenia životného prostredia.
Oddelenie ŽP zabezpečuje aj výkon dohľadu nad
dodržiavaním čistoty a poriadku na území Petržalky.
Vzniknuté problémy rieši
operatívne (osobné stretnutie, telefonicky, e-mailom,
písomnou výzvou) spolu so
zodpovednými subjektmi,
v tomto prípade správcovskými spoločnosťami. Ak
nepríde k náprave, pripraví
oddelenie ŽP pripraví pre
mestskú časť, zastúpenú
starostom podklady pre
začatie konania o uložení
pokuty. Konanie sa zastaví
rozhodnutím, ak zanikli dôvody konania. V opačnom
prípade sa v ňom pokračuje
a končí sa rozhodnutím o
uložení pokuty.
K 31. januáru začalo oddelenie ŽP 27 konaní o
uložení pokuty, z toho: 17
konaní bolo rozhodnutím
zastavených, 4 ukončené
rozhodnutím o pokute, v
celkovej výške 4 850 € a 6
je rozpracovaných sposkytnutím jtermínu na urobenie
nápravy.
6 • 10. 2. 2012
Kto má strážiť kasu?
Volebné maškary
Sú tu. Od Troch kráľov (6. január)
po Popolcovú stredu (22. február). Fašiangy. Ako posledný
výbuch radosti, roztopašnosti,
pohostinnosti a vtipnosti pred
40-dňovým pôstom. Nádej, že
staré sa čoskoro pominie a nové
čo nevidieť vzíde. V prírode, medzi ľuďmi. Očakávanie zmeny
podľa vlastných možností. Ako
plno či hlboko až prázdno má
kto do vrecka. Takže väčšina
tradične, slaninkovo a od domu
k domu, exteriérovo - to na vidieku; menšina po pánsky, plesovo a interiérovo - to v mestách. Spoločne však v maskách
a preoblečení. Strašné a mračiace, milé a úsmevné, akože tváre. Háby od výmyslu ľudského
i zvieracieho sveta. Kto po kom
a po čom túži, čím nie je a chcel
by byť (kráľovná, víla, rytier),
alebo mimikry v ochrannom
sfarbení, čím v skutočnosti je,
len to chce prekryť a iných pomýliť, že takým nie je (vlk, pirát,
drak, zbojník). Psychológovia
by mohli z plesov písať vedecké práce, psychiatri niektorým
maškarám určiť už aj diagnózu.
(Ak si však superman vypchá
nemužné miesto vreckovkami,
ponožkami a kľúčmi, aby pôsobil ako ozajstný MAN, to už
môže byť aj viac diagnóz... čo
si dal do gatí, prezradil sám, čo
má v hlave a nemá v móresoch,
o tom sme sa mohli mnohí vyše
roka smutne presviedčať v jeho
funkcii.) Ale zakaždým na chválu je, že každoročne dodržujeme zvyky, ctíme tradície.
Tento rok je iný. Predĺžia sa
nám fašiangy. Končia až 10. marca, dňom parlamentných volieb. Dovtedy to bude volebná
maškaráda. Čo sa už deje, dáva
tušiť, že aj parádna. S maskami (nielen gorilími) i bez nich.
Printové, bilbordové, klipové
sľuby, falošné úsmevy, lepkavé slová o dobrote, prosperite,
budúcnosti generácií, istotách,
potrestaní zlodejov, táraniny
o vnucovaných 99 % a obyčajných ľuďoch, za ktorým sú neobyčajní... Ešteže to poznáme.
Či ich poznáme. Odmaskovane.
Podľa skutkov. Ale oteplí sa.
Vonku aj medzi ľuďmi. Príde jar.
Bude po fašiangoch. Len nie
každý odloží aj masku. Maškár
sa tak poľahky nedá zbaviť.
Peter Poruban
PETRŽALSKÉ NOVINY
SPOLOČNOSŤ
V posledných mesiacoch
viackrát odznelo, že nastal čas
šetrenia. Musíme si ustrážiť
naše výdavky, dávať si pozor,
aby sme sa beznádejne nezadlžili.
Čoraz viac prieskumov
ukazuje, že v oblasti inves-
tovania sa my ženy uberáme
skôr cestou opatrnosti a za
dôležité považujeme vytvárať
si železné rezervy na horšie
časy. Takmer polovica mužov
však tomu nevenuje priveľkú
pozornosť. Faktom je, že muži
investujú smelo, omnoho odváženejšie ako my a aj za cenu
väčších rizík, kým my ženy
uprednostňujeme bezpečnejšie alternatívy.
Ak zohľadníme uvedené
tvrdenia a skúsime to premietnuť do roviny hospodárenie
štátu, nájdeme časté paralely
medzi mnohými rizikovými
investíciami a absenciou žien
vo verejnom sektore.
Často zisťujem, že o každodennom rozpočte rodín, o
menších či väčších pravidelných výdavkoch rozhodujeme my - ženy. Robíme to
predovšetkým s rozvahou a
zodpovedne, uprednostňujúc pritom potreby našich
blížnych, detí, rodičov či
chorých rodinných príslušníkov. Ich chránime, o nich
sa bojíme. Vieme, že najväčšou hodnotou je rodinná pohoda a bezpečie. Tieto hodnoty si strážime rozvážnymi
rozhodnutiami.
Som presvedčená, že áno.
Dámy, smelé, odvážne a
múdre rozhodnutia sú potrebné. Páni, ale rovnako je
dôležitá aj rozvaha, zmysel
pre zodpovednosť a vytvorenie každodenných istôt. Tvrdím, že tieto istoty dokážeme
zabezpečiť len spolu, ženy a
muži, matky a otcovia. Preto
si strážme kasu spolu nielen
doma, ale aj v parlamente!
Edit Pfundtner
Ulita oslavuje
Občianske združenie Ulita, ponúkajúce
nízkoprahové služby na sídlisku Kopčany
oslávilo štvrté narodeniny.
U
plynulý rok bol podľa štatutárky združenia Petry
Hraňovej rušný. Rozrástol sa im
tím, rozšírili služby a do terénu chodia častejšie. Najväčším
úspechom však bolo nové detské ihrisko, ktoré v tejto lokalite
roky chýbalo.
V Kopčanoch si na pracovníkov Ulity už zvykli, u detí sú
obľúbení a dospelí im dôverujú:
„Keď sa mám obzrieť, organizáciu dnes vnímam ako stabilnejšiu. Kedysi sme fungovali na
dobrovoľníkoch, ktorí sa často
striedali. Teraz u nás pracujú
profesionáli. Sme väčší, stabilnejší, máme dôveru rodín, detí
a mladých ľudí, s ktorými pracujeme,“ zamýšľa sa nad rokmi
práce P. Hraňová. Pätnásťčlenný tím v súčasnosti tvoria
odborníci z rôznych oblastí:
„Spomeniem kolegyňu, ktorá sa
venuje prevenčným projektom,
týkajúcich sa bezpečnosti na internete, pedagogičky, psychologičky, lektorky vzdelávania pre
mládež, sociálneho pracovníka.
Snažili sme sa nabrať nových
ľudí, aby sme mohli ponúkať
naše služby častejšie. Venujeme
sa deťom od predškolského veku
až po mladých dospelých. Počas
leta pokračovala predškolská
príprava detí, ktoré v septembri nastupujú do školy. Začali
sme intenzívnejšiu spoluprácu
s kuratelou pri hľadaní riešení
situácie niektorých detí a rodín.
Tým, že máme akreditáciu na
sociálno-právnu ochranu detí,
mohli sme poskytovať programy smerujúce k prevencii, no
snažíme sa posilňovať aj aktivity
pre celú komunitu.“
Nízkoprahový klub vykonal
v minulosti prieskum potrieb
medzi rodičmi menších detí
z Kopčian. Ako najpálčivejší
problém sa ukázala absencia
detského ihriska, preto začali vyvíjať intenzívne aktivity k
jeho vybudovaniu. V júni minulého roku sa ho vďaka spolupráci s mestskou časťou podarilo
otvoriť. Obavy z vandalizmu sa
ukázali ako neopodstatnené: „ Z
detského ihriska mali obyvatelia
veľkú radosť a bolo skutočne
využívané. Je čisté a myslím, že
si ho rodiny, ktoré tam s deťmi
chodia, udržiavajú a strážia.“
V nasledujúcom roku by
radi vybudovali aj ihrisko pre
staršie deti a mládež. Ani to v
Kopčanoch, nenájdeme. Najdôležitejšie kroky už podnikli,
teraz čakajú na ohlas od úradov:
„S mladými ľuďmi zo sídliska
sme naplánovali, ako má voľnočasový areál vyzerať, zohnali
sme architektku, projektantku,
momentálne sme však zastali
na administratíve a ide to po
malých krokoch. Za rok sa nám
podarilo vybaviť náležitosti
okolo pozemku, nadviazať spoluprácu s oddelením životného prostredia, ktoré vypratalo
skládku, čo tam bola, aj keď to
ešte nevidieť, postupne sa projekt posúva dopredu. Azda je to
úloha, ktorú sa podarí zvládnuť
v tomto roku,“ dodáva P. Hraňová.
ld
Foto: OZ Ulita
Dohoda o reklame
Mesto hľadá kľúč k regulácii
vonkajšej reklamy. Pomôcť
môže dohoda so spoločnosťami, ktoré v tejto sfére
podnikajú.
„Zosúlaďme si evidenciu
vonkajšej reklamy a dajme
dole všetky čierne stavby,“
vyzval Milan Ftáčnik na konferencii o outdoorovej reklame. Mesto podľa primátora
zložitú situáciu zdedilo a
teraz hľadá správny spôsob,
ako sa s problémom vyrovnať. Reklama obchádzajúca
zákon, pritom nie je nijako
výnimočná. „Po bývalom
vedení nám ostalo množstvo zariadení, ktoré nemajú
nájomné zmluvy. Chcem
vedieť, kde sme a kam sa
vieme dostať s reklamnými
spoločnosťami.“ Na nedostatočnú oporu v legislatíve
upozornil starosta najväčšej
mestskej časti Vladimír Bajan: „Odstrániť stavby počas
tohto stavebného zákona je
mimoriadne zložité.“ O riešení situácie chce diskutovať
aj na pôde Združenia miest
a obcí Slovenska. Domnieva sa, že po zosúladení postojov by združenie mohlo
vytvoriť tlak na úpravu legislatívy.
Podľa názoru hlavnej architektky Bratislavy Ingrid
Konrádovej je reklamy v uliciach mesta veľa. „Budeme
musieť debatovať o tom,
do akej miery si chceme
uchrániť obraz krajiny.“ Poukázala pritom na fakt, že nosiče často znižujú viditeľnosť
mestských ťahov. Uviedla
aj prax zo susednej Viedne
a Hamburgu, kde mestské
pokladnice z reklamy profitujú. „Aj mesto potrebuje
udržiavať verejný priestor,
v ktorom sú vaše reklamné
zariadenia osadené,“ adresovala zástupcom súkromného sektora. Možnosť na
spoluprácu vidí napríklad v
dohode, že by mesto počas
odmĺk reklamných kampaní plochy využívalo na
informovanie o kultúrnych
podujatiach, dobročinných
zbierkach či ako priestor pre
mladých umelcov.
Zástupcovia súkromných
spoločností, uvítali ochotu
magistrátu diskutovať. ld
PETRŽALSKÉ NOVINY
10. 2. 2012 • 7
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Všimol som si
Guláš architektonických štýlov
Možno sa bude zdať problém v súčasnej ťaživej ekonomickosociálnej situácii ako nepodstatný. Som však presvedčená, že je
nás ešte stále dosť, ktorým záleží na tom, kde a ako žijeme a kde
budú vyrastať naše deti.
K
onkrétne ide o výstavbu
„hausbótov“ v blízkosti
dunajskej hrádze, ktorá za posledné mesiace dosiahla priam
obludné rozmery.
V Petržalke bývam 25 rokov a pamätám si tieto miesta takmer ľudoprázdne, zato
s neporušenou prírodou a
naozaj čarovnými zátišiami.
Neprekvapuje, že ľudia postupne objavovali toto územie,
ktoré by v susednom Rakúsku
možno vyvážili zlatom. Chápem, že každý túži po športe aj
oddychu, takže bolo iba otázkou času, kedy padne za obeť
komercii aj tento jedinečný
prírodný skvost. Ibaže to, čo
z tohto miesta spravila živelná výstavba monštier, ktoré
len veľmi ťažko možno nazvať
„obytnými člnmi“, prekračuje
nielen hranice spoločnosťou
tolerovaného vkusu, ale aj
zdravého rozumu. Každému,
kto sa vyberie z Petržalky na
bicykli, kolieskových korčuliach či po hrádzi na Rusovce,
po niekoľkých kilometroch
udrie už z diaľky do očí guláš
tzv. architektonických štýlov,
v skutočnosti gýčov s jediným
neprehliadnuteľným cieľom
„stavebníka“ - za „svoje peniaze“ ukážem celému svetu,
na čo mám! Typický prejav
slovenského snobizmu, nad
ktorým by sa človek vo vilovej
štvrti len zhovievavo pousmial,
lenže na tomto mieste však ľuďom s úprimným a ochraňujúcim vzťahom k prírode, resp.
čo tu z nej dnes už len zostáva,
je skôr do plaču. Kto neverí,
nech si z hrádze na vlastné
oči pozrie vežičkovú stavbu
à la Bojnický zámok, prípadne
megastavbu neďaleko bufetu
Na poldri, ku ktorej si majiteľ
zrejme zakúpil aj celý záliv...
Ako občana ma však zaujíma,
kto rozhoduje o tomto „skrášľovaní“ dunajských ramien,
ktorého dôsledky sa začínajú
prejavovať v zhustenej automobilovej doprave (obyvatelia si tu už vybudovali vlastnú
prístupovú cestu!), vo zvýšenej
hlučnosti a, samozrejme, aj
znečistení okolia stavebnými prácami. (Samozrejme, že
predpokladám, že výstavba je
legálna a všetci majú stavebné povolenia.) Napriek tomu
jedna praktická otázka: Ako
riešia problém s biologickým
odpadom?
Nechce sa mi veriť, že by si
doteraz toto stavebné vyčíňanie nikto z kompetentných
nevšimol, resp. že to nikomu
neprekáža, prekvapuje ma,
že som nezaznamenala v médiách reakciu na pustošenie
dunajských ramien, ba ani
podnet na záchranu tohto
vzácneho a chráneného územia aspoň od ochrancov prírody. To sme už pod ťarchou
vlastných starostí tak zľahostajneli ku všetkému okolo
nás, alebo sme totálne rezignovali pred silou peňazí a mo-
cou ich majiteľov? Zaujímalo
by ma akékoľvek stanovisko, či
informácia, aj keď už na riešenie daného stavu bude pravdepodobne neskoro (súdim tak
podľa toho, že výstavba nových umeleckých artefaktov v
zálive veselo pokračuje).
Čitateľka Jana
Foto: PN
Stanovisko PN: Nechceme odbiť problém,
o ktorom pani Jana píše,
jednoducho tým, že prinesieme „akékoľvek stanovisko či informáciu“.
Už pri čítaní sme tušili,
že územne „sme vedľa“
– resp. mimo petržalský
kataster – a na oddelení dopravy a územného
rozvoja MÚ sme si to
potvrdili. Starosta Petržalky Vladimír Bajan však
reagoval: „Ak je to problém Petržalčanov, tak je
to aj problém Petržalky.
Nemyslím si, že ak niečo
nie je priamo v kompetencii našej samosprávy,
tak to zmetieme zo stola.“
Aj s jeho pomocou pátrame po odpovediach na
kompetentných miestach
a výsledok vám prinesieme v budúcom čísle PN.
Uvítame aj váš názor,
stanovisko či reakciu
na kvalitu života v Petržalke. Píšte na adresu:
petrzalskenoviny@
gmail.com
Slovo robí chlapa
Bývam neďaleko Vlasteneckého námestia. Mám šťastie,
hovoril som si, keď sa po revitalizácii zmenilo na upravený
kultúrny priestor. Chybičku
som však predsa len našiel
– smetné koše boli príliš maličké na množstvo ľudí, ktorí
sa tadiaľ premelú. Náhoda
chcela, že som tam nedávno
stretol starostu Petržalky Vladimíra Bajana. Evidentne na
niekoho čakal, obzeral sa po
námestí... Využil som príležitosť a spýtal sa ho, či by sa nedalo niečo robiť so smetnými
košmi – zvýšiť ich počet, resp.
vysýpať ich častejšie. Odpovedal, že keď sa chce, vždy
sa dá robiť niečo. Dnes ráno
– 2. februára – som si na jeho
slová spomenul. Pracovníci
Verejnoprospešných služieb
Petržalka osadzovali tri nové,
veľké smetné koše z vymývateľného betónu. Možno je
to náhoda, ale som presvedčený, že mám na tom trošku
zásluhu aj ja a že starosta „zaúradoval“. Slovo robí chlapa
a som rád, že takého poznám.
Jozef Buranský
Poznámka PN: Zaujímalo nás,
koľko peňazí vynaložila mestská časť na nové smetné koše
osadené na Vlasteneckom
námestí. Riaditeľ miestneho
podniku VPS Miroslav Skovajsa
nám povedal, že stáli do 700
eur a že VPS peniaze navyše
z mestskej časti nežiadala.
Zvykne sa hovoriť, že kultúrnosť ľudí poznáš podľa toho,
v akom stave sú v mestách
verejné WC. My v Petržalke
žiadne nemáme, zato však
niektoré zastávky MHD pripomínajú zdevastované sociálne zariadenie. Peňazí je málo,
dopravný podnik určite nie je
výnimkou. Ale skutočne by
sa nenašli prostriedky na vyčistenie zastávok a zbavenie
ich útržkov plagátov spred
niekoľkých rokov? Možno mi
odpoviete, že ľudia si neporiadok robia sami. Ale toto nie je
o tom, toto je o nezodpovednosti vlastníka.
Otília Kenderová
8 • 10. 2. 2012
Školská komisia
Víziou spolupráce
s petržalskými školami
je bližšie spoznať ich
každodenný život,
radosti i starosti,
s ktorými sa riaditelia
a pedagogickí
zamestnanci denne
stretávajú.
P
reto sa zasadnutia školskej komisie konajú zásadne na pôde škôl alebo
školských zariadení.
Veľmi radi sa dozvedáme
o aktivitách a projektoch,
ktoré v školách prebiehajú,
ale aj o potrebách, ktoré
školy ako právne subjekty bez zriaďovateľa a jeho
priamej pomoci riešiť nemôžu. Školská komisia sa
snaží posúvať na prerokovanie pálčivé otázky.
Často sú to témy súvisiace
so stavom a vybavením budov, s prenájmom voľných
priestorov v školách, ktoré
sú pre MČ zdrojom príjmov.
Mnohé sa podarilo zlepšiť
(výmena okien a oprava
striech), ďalšie rekonštrukcie napr. sociálnych zariadení, revitalizácia školských
dvorov, či doplnenie vybavenia škôl sú závislé od
rozpočtu MČ, ktorý je, žiaľ,
poddimenzovaný.
Komisa pravidelne dostáva na schválenie dokumenty či správy týkajúce
sa výchovno-vzdelávacej
činnosti, jej výsledkov a
podmienok, ako aj pripravenosti MČ a jej školských
zariadení zabezpečiť pravidelnú a bezproblémovú
prevádzku vo všetkých oblastiach.
Čo nám leží na srdci a
čo je prioritou najbližšieho
obdobia, je kvalita škôl a jej
aktívna podpora. Zámerom
poslancov v spolupráci so
zriaďovateľom je motivovať
školy k inovácii, k zvyšovaniu latky v oblasti kvality vo
vzdelávaní, k sebareflexii
i k zapojeniu rodičovskej aj
širšej verejnosti do procesu
výchovy a vzdelávania.
Mgr. Zuzana Lukačková,
predsedníčka
PETRŽALSKÉ NOVINY
S A M O S P R ÁVA
Poslanci a voliči
Na tejto strane dostanú priestor naši poslanci, aby mohli
informovať o tom, čím sa práve zaoberajú, ale aj ich voliči.
Ak máte na svojich poslancov akúkoľvek otázku, chceli by ste
vedieť viac o ich práci na prospech Petržalky, pýtajte sa!
My budeme vaše otázky poslancom tlmočiť.
Dnes prinášame prvé informácie o tom, čo momentálne
riešia jednotlivé komisie.
Sociálna komisia
V sociálnej komisii pripravujeme otvorenie šiesteho Denného centra (klub dôchodov) na
Gercenovej ulici a pripravujeme Komunitný plán sociálnych
služeb.
Bytová komisia
V bytovej komisii sa zaoberáme neplatičmi, riešime nájmy
bytov na základe poradovníka.
Hľadáme riešenia konkrétnych
problémov Petržalčanov, ktorí
sa na nás obrátia.
Oľga Adamčiaková,
predsedníčka sociálnej
a bytovej komisie
Komisia životného prostredia a verejného poriadku
V minulom roku sme schvaľovali dotácie na vybudovanie,
rozšírenie a zastrešenie kontajnerových stojísk.
V súčasnosti kontrolujeme
dodávateľské firmy poskytujúce služby – kosenie, orezy, kontrolujeme zimnú údržbu v Petržalke a pracujeme na zmene
uznesenia na poskytovanie dotácií na vybudovanie, rozšírenie
a zastrešenie kontajnerových
stojísk, čo sa týka výšky dotácie,
ako aj podmienok poskytovania
tejto dotácie.
Mgr. Ivana Antošová,
predsedníčka
Komisia
investičných činností
V súčasnosti sa zaoberáme
problematikou opravy a revitalizácie terás, opravy a udržiavania detských ihrísk a budovaním nových cyklotrás. Sú
to tri hlavné témy, ktorým sa
v súčasnosti intenzívne venujeme.
Gabriel Gaži,
predseda
Komisia majetku
Mestská časť spravuje zverený majetok hlavného mesta. V súčasnosti sa pripravuje
na februárové mestské zastupiteľstvo hlavného mesta doplnenie statutu, ktorý sme
pripomienkovali. Naša komisia sa vyjadruje k návrhom
zmlúv a doplnkov už prebiehajúcich prenájmov v nebytových priestoroch, ako aj
k predajom pozemkov.
Z dlhodobých tém správy
majetku spomeniem riešenie opráv terás (dnes máme
veľmi obmedzené možnosti
v čase krízy máme schválených niečo cez 100-tisíc eur
na rekonštrukcie.
Ďalšia veľká časť našej iniciatívy je venovaná miestnym
podnikom. Veľmi dôležité
je, aby tieto podniky neboli
v strate alebo v iných problémoch. Naším cieľom, spolu
s riaditeľmi, je prebudovať tieto spoločnosti na akcieschopné spoločnosti. Spolu s VPS
sme začali inštaláciu nových
lavičiek a smetných košov.
Prvú skúsenosť majú
m obyvatekde sa mamičky
lia Bzovickej, kd
pozerali na rozs deťmi roky po
betónových lavičiek.
bité torzá betóno
zrekonštruovaDnes popri zr
ihrisku je vybunom detskom ih
oddychová zóna.
dovaná aj oddych
Ing. Ľu
Ľuboš Flandera,
predseda
Komisia kultúr
kultúry,
športu
mládeže a šport
Posledné zasadnutie sme
venovali stručnému zhrnutiu
činnosti komisie v minulom
roku (a vyvodeniu záverov
pre našu prácu v roku 2012),
diskusii o realizácii rozpočtu MČ na rok 2012 v oblasti kultúry, mládeže a športu.
Z plánovaných aktivít v roku
2012 sme sa osobitne zaoberali rekonštrukciou ihrísk pre
staršiu mládež, vyjadrili sme
svoje stanovisko k dvom materiálom, ktoré sa pripravujú na februárové zasadnutie
MZ (prenájom nebytových
priestorov na ZŠ Budatínska
pre futbalový oddiel MŠKI
a dodatok k nájomnej zmluve medzi SSS a gymnastkami
z Danubie), zaujali sme stanovisko k podnetu na vyhlásenie areálu bývalej Matadorky
za národnú kultúrnu pamiatku a k požiadavke na určenie
priestoru pri jazere Draždiak,
ktorý by slúžil verejnosti ako
telocvičňa v prírode.
Oboznámili sme sa s iniciatívou Rady mládeže BSK na
ustanovenie Kontaktného bodu MČ pre prácu s mládežou
a poradného orgánu starostu
pre túto aktivitu.
V. Kovár,
predseda komisie
PETRŽALSKÉ NOVINY
Zverinec
po slovensky
„Naše země nevzkvétá,“ začal svoj
prvý novoročný prejav vo funkcii prezidenta ČSSR
Václav Havel.
Bol to pred dvadsiatimi tromi rokmi.
Prevzal vtedy štát
s majetkom 15 biliónov
korún československých
(v dnešných cenách).
Z
a dvadsaťtri rokov sa ako
lanský sneh rozplynul nielen spoločný štát Čechov a Slovákov, ale aj ten majetok. Aj Česi, aj Slováci, aj Moravania, aj
Maďari, aj Rómovia, aj Nemci,
aj deti, aj seniori v tej našej krajinke od Ašu až po Čiernu nad
Tisou sú dnes zadlžení. A treba
im uťahovať opasky.
Predseda strany Sloboda
a solidarita, ktorá pochovala
súčasnú slovenskú vládu, menom Richard Sulík pred Vianocami Slovákom odkázal, že
žijú nad pomery a že už dosť!
Ľuďom, napríklad odkázal, že
už nemôžu očakávať príspevok
na „štartovné“ – predsa je jasné, že ak si nevedeli nájsť prácu,
tak nebudú vedieť ani podnikať.
Lepší život pre schopných – to
má zapísané na svojom pomyselnom štíte slovenská pravica.
Tí neschopní – slabí, starí, chorí
– majú proste smolu.
Kto sú však tí schopní, ktorí si zaslúžia dobrý život? Čím
prispeli spoločnosti, čo vynašli,
vymysleli, či nebodaj spod zeme ako zlatý poklad vykopali?
A kde sa tu odrazu vzali?
Podľa zosnulého filozofa, disidenta a presného kritika reálneho socializmu Milana Šimečku
bola spoločnosť v čase normalizácie veľmi rovnorodá, homogénna: „Domnievam sa, že prednosťou reálneho socializmu
zostal jeho osobitý demokratizmus. Konkrétne v Československu je tento demokratizmus
výsledkom totálnej deštrukcie
starých sociálnych štruktúr, v
ktorej zanikli ekonomické základy každej triednej rozdiel-
10. 2. 2012 • 9
TO JE MÔJ NÁZOR
nosti. A to nielen v klasickom
zmysle. Zmizli aj rozdiely medzi
menšími sociálnymi skupinami,
rozdiely stavovské a majetkové.
Okrem úzkej vrstvy ľudí privilegovaných najmä politickým systémom je československý ľud v
podstate homogénnou masou
zamestnancov štátu.“ (Milan Šimečka: Obnovenie poriadku.)
Zamatovú revolúciu nadšene
vítal homogénny ľud ako veľkú
nádej. Revolúcia bola modernistická – mala ideál. No zamatová
revolúcia a nástup reálneho (lúpežného?) kapitalizmu splynuli.
Na nerozoznanie a nezaslúžene.
Na začiatku sa o lúpežnom kapitalizme nehovorilo a nebol na
programe. Ale nastal.
A dnes je Slovensko krajinou,
kde sa špina miesi s ešte väčšou
špinou. Čakajú nás voľby, ktoré,
samozrejme, nič nevyriešia.
Pred Vianocami dostali Slovenky a Slováci darček v podobe „sociologickej štúdie“ – je
ňou údajný prepis rozhovorov
finančného žraloka Jaroslava
Haščáka (PENTA) s politickou a ekonomickou špičkou slovenskej republiky. Mali sa odohrávať v rokoch 2005 – 2006
v konšpiračnom byte a Slovenská informačná služba ich so
súhlasom sudcu monitorovala.
Materiál s názvom Gorila plasticky a názorne osvetľuje, kam
sa podel majetok, ktorý na začiatku novej éry činil milión Kčs
na hlavu obyvateľa: už dvadsaťtri rokov tečie do vreciek ministrom, štátnym úradníkom a
„podnikateľom“, ktorí ho (krytí
slobodnými voľbami) beztrestne a za bakšiš rozpredávajú. Ne-
slobodní novinári sa k veci priveľmi nevyjadrujú – vraj sa nič
nedá dokázať a vraj dôkazom
nepravdivosti má byť fakt, že si
mafiáni výšku bakšišov nepíšu
na papierik a ten potom nepožujú alebo neroztrhajú...
Bývalý šéf Úradu boja proti korupcii Jozef Šátek (ktorého
zo služby vypudili za to, že nezvládol funkciu po ľudskej stránke – ako uviedol vtedajší minister KDH Palko) na margo tejto
„investigatívy“ napísal: „Otvorenosť s akou sa ,podnikateľ‘‘
s ,ministrom‘ dohadujú na výške uliatych peňazí z privatizácie,
nie je známkou nepravdivosti
obsahu kauzy Gorila, ale len to
dokazuje, v akom neohrozenom
prostredí títo vystupujú a ,rokujú‘. Veď si boli všetkým úplne istí,
zriadili si ,konšpiračný byt‘, technicky tento kontrolovali, mali ho
pod dohľadom a určite nebol jediný. Chodili tam vysokopostavené osoby – budúci premiér,
jeho adjuktant, vysoká funkcionárka FNM, minister, policajný
funkcionár, kto by si teda dovolil takéto osoby odpočúvať?! To,
čo sa niekomu javí ako ,neskutočné‘, nepravdepodobné a preto pochybné, to sa v skutočnosti udialo ako úplne normálne a
bežné, pretože v tejto krajine sa
cítili úplne a fakticky neohrozene. A čo sa im v skutočnosti
mohlo stať? Prokurátor vyhlásil, že nie sú ,nosiče‘ záznamov
z odpočúvaní, takže nie je preukázaná ich ,autenticita‘ a trestné stíhanie - zastavil. Dotknuté
osoby sa buď nevyjadrili, alebo
ak, tak len, že je to výmysel a nezmysel, teda potvrdili len to, čo
už
u v záznamoch
á a oc Gorila uvádzal
na svoju prípadn
prípadnú budúcu obranu policajný dôstojník.
Výšku
d
úplatkov si píšu len tí malí diletanti, tí veľkí žraloci
sa o nich
ž
bavia otvorene, aby
a náhodou nedošlo k nedorozumeniu.
“
nedorozu
Vraj údajný hrdina
tejto hry,
h
spolumajiteľ finančnej
skupiny
n
PENTA Jaroslav Haščák v jednom zo zaznamenaných (vraj
neoveriteľných)
rozhovorov
s bývalým ministrom hovorí:
„Demokracia je nahovno systém. Volič o ničom nič nevie,
volič je hovno. Volič vníma iba
absolútny povrch.“
Aby sme boli presní, aj na
Slovensku si volič môže vyberať: medzi najatými reklamnými
agentúrami, ktoré predávajú poriadne zapáchajúci tovar v púťových farebných obaloch. A ľudia
majú možnosť kupovať, teda voliť. Propagandisti už opäť mydlia dávno vyprahnuté frázy, kto s
kým smie a kto s kým nesmie po
budúcich voľbách (!) spolupracovať – podľa toho sa má volič rozhodovať. Vety sú opäť ako panely
– dopredu vieš, aký dom posta-
sa dostali. Po príklad si zájdem
do svojho rodiska na východnom Slovensku, aj do svojej rodiny. V roku 1960 tam otvorili novú polikliniku so všetkými
oddeleniami. Na nádvorí vysadili ihličnany, sochár Fraňo Gibala vymodeloval sochu dievčiny, do mesta prišli medicínski
špecialisti. V roku 1965 otvorili nové železničné učilište.
Mesto dostalo okrem gymnazistov ďalších stredoškolákov.
V roku 1968 otvorili nový prírodný amfiteáter, na každú slávnosť prichádzali hosťujúci umelci z Prahy aj Bratislavy. Mestečko
malo tri svoje závody, mnohých
mužov zamestnávala fabrika so
špeciálnou výrobou.
A dnes? Môj starší brat, ktorý
celý svoj život pracoval v nemocnici, je dnes na invalidnom vozíku. Bez nôh, slepý, po porážke.
Hoci celý život odvádzal nemocenskú, dnes je pre neho zdravotná služba takmer nedostupná: polikliniku s nemocnicou
sprivatizovala pohrebná služba
(!), a tak najbližšia nemocnica je
vzdialená 60 kilometrov! Po uči-
Zamatová revolúcia bola modernistická – mala ideál... Na začiatku sa
o lúpežnom kapitalizme nehovorilo
a nebol na programe. Ale nastal.
via, akú potemkinovskú dedinu,
za ktorou je len duté prázdno.
Náš ľudský príbeh je napísaný v našich mestách, dedinách,
rodinách. Mne, a myslím si, že
väčšine obyvateľstva je srdečne
jedno, kto s kým bude alebo nebude po budúcich parlamentných voľbách spolupracovať.
Pochopili sme dávno to, na čo
prišli už mladí v uliciach sveta:
že politici sú nesvojprávne bábky v rukách veľkých prachov.
A spokojne si ten svoj bábkoherecký život vychutnávajú.
Bývalý minister, automobilový
pretekár Malchárek, ktorý mal
(podľa spisu Gorila) „zabezpečovať“ kupovanie poslancov
v druhej Dzurindovej vláde (vraj
stálo 50 miliónov slovenských
korún), sa hneď po voľbách v roku 2006 nasťahoval do 26 miliónovej vily. Na otázku, kde na to
vzal, odpovedal, že nemusí odpovedať: už nie je verejným činiteľom a to je jeho súkromie.
Nie štatistiky, ale vlastné poznanie nám ukazuje, kam sme
lišti nezostala ani pamiatka. Z
amfiteátra je krčma. Mestečko
nemá ani jeden závod, fabrika so
špeciálnou výrobou zanikla. Nezamestnanosť siaha k tridsiatim
percentám!
Nič sa na tomto svete nestráca – kde pars pro toto Malchárkovi (a spol.) pribudlo, tam môjmu úbohému bratovi (a takmer
celému Slovensku) ubudlo.
Aby sa ľudia neprebrali z letargického spánku a nevideli,
kto ich tak neuveriteľne okradol, neustále sú uspávaní táraninami o zlých boľševikoch,
komunistoch a akýchsi bližšie
neurčených hrdinoch – slušných ľuďoch. Kto by rebeloval,
automaticky by prepadol medzi tých „neslušných“ – a tomu
sa každý prirodzene bráni. Propagandisti primrzli k metódam
a slovníku studenej vojny – a
veľmi sa im darí. Neviem dokedy, ale myslím si, že je to od nich
veľmi neslušné.
Gabriela Rothmayerová
autorka je spisovateľka
10 • 10. 2. 2012
Je päťtisíc dosť?
V minulom čísle PN sme uverejnili najdôležitejšie pasáže
zo všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o chove psov
v mestskej časti. O informáciu, aké sú výsledky kontroly
VZN a koľko peňazí sa vyberie
na pokutách počas jedného
roku, sme požiadali tlačovú
tajomníčku MÚ Máriu Grebeňovú-Laczovú:
Čistota, výkaly:
podľa VZN bolo riešených 27
priestupkov, z toho 19 blokovou pokutou v hodnote 150 €.
Vôdzka, voľný pohyb:
podľa VZN bolo riešených 126
priestupkov, z toho 91 blokovou pokutou v hodnote 640 €.
Zákaz vstupu so psom:
podľa VZN bolo riešených 36
priestupkov, z toho 28 blokovou pokutou v hodnote 195 €.
Známka, evidencia psov,
poplatky:
riešených bolo 564 priestupkov, z toho 359 blokovou pokutou v hodnote 3 307 €.
Porušenie podmienok držania psov:
riešených bolo 192 priestupkov, z toho 102 blokovou pokutou v hodnote 1 070 €.
Dohromady sa prostredníctvom blokových pokút vybralo za vlaňajšok 5 062 €.
Kontrolu VZN vykonávajú príslušníci Mestskej polície hl.
mesta SR Bratislavy. V prípade,
že priestupok nevyriešia v blokovom konaní, priestupkový
spis odstúpia na Miestny úrad
mestskej časti Bratislava-Petržalka. Tu za začína proti priestupcom priestupkové konanie. Vo väčšine prípadov ide o
skrátené, tzv. rozkazné konanie.
Ak bol priestupca uznaný vinným a ignoruje úhradu pokuty,
končí jeho spis u exekútora a
začína sa exekučné konanie.
Miestny úrad od začiatku minulého roku do týchto dní
udelil pokuty vo výške 1 855 €.
Z toho je 780 zaplatených, 350
v exekúcii a 725 v riešení.
Je podľa vás kontrola VZN
dostatočná? Čo by ste zmenili, riešili inak? Vaše nápady a
podnety môžete posielať na
adresu:
[email protected] – alebo
[email protected]
com
PETRŽALSKÉ NOVINY
S A M O S P R ÁVA
Koľko peňazí a síl nás stojí
Na Slovensku
chováme asi
500-tisíc psov, v Petržalke bolo vlani evidovaných 5 200 psov,
pričom odhadovaný
stav je až 12-tisíc.
K
aždoročne dochádza k
obmene a omladzovaniu
populácie psov asi o 60-tisíc.
Celkový počet novonarodených psov sa však odhaduje
až na 90-tisíc psov ročne. Približne 30-tisíc vyhodených,
nechcených, neočakávane narodených psov je každoročne
usmrtených. Navyše v mestách, v ktorých neexistujú
útulky (a tých je na Slovensku
drvivá väčšina), sú zbytočne
utrácané aj zvieratá, ktoré sú
len zabehnuté a stratené.
• Ak je na území Petržalky vyše 45-tisíc bytov, potom na
štyri byty pripadá v priemere jeden pes, čo je vzhľadom
na rozlohu Petržalky, typ výstavby (paneláky s veľkým
počtom bytov vo vchode) zaťažujúce na dodržiavanie čistoty a hygieny, zabezpečenia
zdravého životného prostredia, ale aj bezpečnosti obyvateľov v bytových domoch a
na verejných priestranstvách
• v Petržalke je rozmiestnených 200 nádob na zber psích
výkalov, táto služba stojí ročne mestskú časť takmer 100tisíc € (r. 2010)
čistota
kalov, teda 42 plno naložených železničných vagónov
psími výkalmi.
(Údaje z prameňov Slobody
zvierat, veterinárnych staníc
a štatistík miest a obcí)
• nádoby sa vyberajú 4-krát v
týždni a ročne sa vyvezie z
Petržalky 18 - 19 ton psích
výkalov (r. 2010 - údaj firmy,
ktorá v Petržalke zabezpečuje túto službu)
• odhaduje sa, že jeden pes
priemernej veľkosti vyprodukuje za rok 90 kg výkalov
(denne 0,25 kg), potom psy
v Petržalke (odhadom 12-tisíc) ju zaťažia až 1 080 tonami výkalov
• viac ako 98 % psích výkalov
zostáva v tráve, na chodníkoch, terasách a na iných verejných priestranstvách
• ilustrácia: jeden železničný
nákladný vagón, ktorým sa
prepravuje uhlie, má dĺžku
10 m a možno naň naložiť
25 t . Petržalskí psi naplnia
ročne výkalmi (1 080 t) 43
vagónov, čo predstavuje vlakovú súpravu s dĺžkou 430 m
(takmer pol kilometra). Objem psích výkalov, ktoré sa
zberajú do zberných nádob,
nenaplnia za rok (18 – 19 t)
ani jeden vagón. To znamená, že v petržalskej tráve, na
chodníkoch, v kríkoch, ale aj
vo vode oboch Draždiakov
zostáva 1 062 ton psích vý-
Dôležitosť tréningu
B
yť zodpovedným majiteľom
znamená viac, ako byť si istý, že váš pes je dobre kŕmený a
že vyzerá dobre. Pes by mal byť
cvičený a časťou tohto výcviku
je výcvik k tomu, aby pes nešpinil kdekoľvek. Je lepšie začať,
keď je pes ešte šteniatkom, ale
ide tu aj o starších psov.
Ako začať?
Malé šteniatko sa chodí vyšpiniť dosť často v počas dňa. Je
vhodné predtým, ako sa ide vyšpiniť, položiť ho stále na jedno a to isté miesto, tam ho aj
pochváliť a odmeniť nejakou
dobrotou. Cvičenie opakujte
často a v pravidelných intervaloch dňa v ten istý čas - ráno,
po jedle a večer. Naučte ho reagovať na váš povel. Naučte ho
rozumieť vášmu povelu na vyšpinenie sa na určitom mieste,
nie na nevhodnom mieste. Ak
býva pes v záhrade, nechávajte
ho vyšpiniť na svojom pozemku. Psiu nečistotu môžete kompostovať alebo zakopať.
Ak ste so svojím psom vonku
Ak sa váš pes potrebuje vyšpiniť počas prechádzky, zbierajte po ňom výkaly. Ak vo vašom
§ 6 Čistenie verejných
priestranstiev
(1) Ak pes znečistí verejné
priestranstvo výkalmi, je ten,
kto psa vedie, povinný výkaly
bezprostredne odstrániť. Obal
s výkalmi po uzavretí do vhodného obalu vhodí do kontajnera
vyhradeného na zhromažďovanie psích výkalov, označeného
nápisom „Kontajner na psie výkaly“. Text na kontajneri môže
byť nahradený piktogramom.
(2) V prípade, že psie výkaly
odstráni mestská časť, držiteľ
nahradí mestskej časti náklady
potrebné na odstránenie výkalov. Náhrada nákladov nebráni
uplatneniu postihu za priestupok podľa osobitného zákona.
VZN č. 1/2008
mestskej časti Petržalka
Počet evidovaných psov v SR
je sotva 80 000 t.j. iba 17 %
z predpokladaného počtu. Vakcinácia zvierat proti
besnote a ďalším infekčným
chorobám sa nevykonáva
takmer v žiadnom karanténnom zariadení. Sterilizáciu zvierat robia v mestskom
útulku v Martine a Bratislave.
obchode s kynologickými potrebami nedostať jednorazové
papierové, alebo mikroténové
vrecká na zber psích výkaloch,
použite iné vrecko alebo noviny. Ak nemáte vo svojom okolí nainštalované koše na exkrementy, ste nútení zahodiť ho do
koša s komunálnym odpadom.
Psí výkal môže obsahovať vajíčka črevných parazitov, ktoré
sú infekčné aj pre ľudí. Najznámejšia zo všetkých je škrkavka
- Toxocara canis. Ak sa vajíčka
tejto škrkavky dostanú cez nečistotu z rúk do tráviaceho traktu ľudí, môžu spôsobiť celý rad
chorobných symptómov. Rizi-
Vedeli ste?
•Farbosleposť psov je mýtus.
Psy vidia farebne, ale nie také
živé farby ako ľudia. Najviac sa
to podobá nášmu videniu za
súmraku.
•Psy za tmy vidia lepšie ako
ľudia, najmä vďaka reflexnej
vrstve za sietnicou, ktorá odráža svetlo.
•Psie čeľuste dokážu vyvinúť
tlak 1 030 - 1 375 kPA, pri
niektorých plemenách dokonca až 3 000 kPA.
•Pes sa priemerne dožíva 8 15 rokov, pričom psy v meste žijú o 3 roky dlhšie ako na
vidieku.
•Greyhound je najrýchlejšie
plemeno, dokáže bežať rýchlosťou až 75 km/h.
•Najväčším zdravotným problémom u psov je obezita.
•Psy nemajú žiaden zmysel
pre chápanie času.
•Pes nemá slepé črevo.
•Psí čuch je asi 1 000-krát lepší ako u človeka. Ľudia majú
5 miliónov pachových buniek, psy majú viac ako 200
miliónov. Oblasť mozgu interpretujúca pachové podnety
je 4-k rát väčšia ako u ľudí.
•Psí sluch je 10-krát citlivejší
ako ľudský.
•Psy posudzujú objekty najskôr podľa pohybu, potom
podľa tvaru.
•Psy majú dvakrát toľko svalov
kontrolujúcich pohyb uší ako
ľudia.
•Dalmatínci sa rodia bez
škvŕn.
•Odtlačok psieho nosa je rovnako unikátny ako odtlačky
prstov u ľudí.
ko nákazy, našťastie, nie je veľké, no môžeme ho zredukovať:
•Zbieraním psích výkalov na
verejnosti
•Čistotou a hygienou
•Pravidelným odčervovaním
Pravidelné odčervovanie
Škrkavky a pásomnice napádajú šteňatá i starých psov. Starostlivosť o psa preto zahŕňa
pravidelné odčervovanie. Psie
škrkavky a pásomnice spôsobujú hnačky a celkové ochorenie u mladých zvierat. U starších sa symptómy nemusia
prejaviť. Odčervovanie je jednoduché, efektívne a stojí veľmi málo.
Stranu pripravila Gabriela Belanová
PETRŽALSKÉ NOVINY
S A M O S P R ÁVA
Námestie Jána Pavla II. sa musí stať
námestím
N
ámestie Jána Pavla II. je
jedným z posledných
nezastavaných území v Petržalke. Ide o lokalitu pri Chorvátskom ramene, kde v roku
2003 odslúžil slávnostnú bohoslužbu pápež Ján Pavol II.
Námestie má už svoje meno
aj napriek tomu, že ešte nie je
vybudované. Všeobecne ide o
nezvyklú prax, ktorá dokazuje,
že toto miesto má symbolický
význam. Všetci Petržalčania
dúfajú, že raz bude námestie
architektonicky
dotvorené
tak, aby dôstojne pripomínalo
návštevu Svätého Otca.
Napriek tomu Petržalka o
toto vzácne územie nedávno
takmer prišla. Námestie sa totiž ocitlo na zozname pozemkov, ktoré boli určené na zámenu za karloveské územie
známe ako Kráľova hora.
(Túto obrovskú lúku nad
Dlhými dielmi získal súkromný investor formou dražby ešte v roku 2003. V prírodnej
lokalite plánoval realizovať
masívnu výstavbu obytných
a administratívnych budov.
Proti tomuto zámeru sa však
zdvihla vlna občianskeho odporu. Petíciu proti výstavbe
podpísalo vyše 20-tisíc ľudí.
Nakoniec mestské zastupiteľstvo vyšlo obyvateľom v
ústrety a v záujme zachovania
prírodného prostredia na Kráľovej hore súhlasilo s prípad-
nou zámenou pozemku. Teda
samospráva ponúkne investorovi náhradný pozemok, pričom však vzniká riziko, že zámer výstavby sa tak presunie
na inú prírodnú lokalitu.)
Našťastie zámer ponúknuť
na zámenu práve Námestie Jána Pavla II. nakoniec zamietla
Mestská rada. Po získaní pozemku by na ňom investor nepochybne začal výstavbu. Nebol by limitovaný, žiadnym
zonálnym plánom ani urbanistickou štúdiou. Jediným ukazovateľom je v tomto prípade
územný plán hlavého mesta,
ktorý tu pripúšťa rozsiahlu výstavbu administratívnych budov a bytov (kódy 201 a 501).
Petržalka však už nepotrebuje ďalšie obytné domy ani
administratívu. Chýba tu dobudovanie tzv. sociálnej infraštruktúry, čiže oddychové
zóny, námestia, parky a špor-
Zápis detí do materských škôl
D
o materskej školy sa prijímajú na predprimárne
vzdelávanie deti, ktoré dovŕšia tri roky do 31. augusta,
prednostne sa prijímajú deti, ktoré dovŕšia piaty rok do
31. augusta a sú rok pred začatím povinnej školskej dochádzky, a deti, ktoré dovŕšili
šiesty rok a bol im odložený
začiatok plnenia povinnej
školskej dochádzky.
Do materskej školy sa deti
prijímajú na základe žiadosti zákonných zástupcov spolu
s potvrdením o zdravotnom
stave dieťaťa. Žiadosť o prijatie dieťaťa do materskej školy na predprimárne vzdelávanie pre školský rok 2012/2013
si môžu zákonní zástupcovia detí stiahnuť z internetovej stránky www.petrzalka.
sk, tlačivá na stiahnutie v časti oddelenie školstva, kultúry a športu. Veľa materských
škôl ponúka aj možnosť stiahnuť si žiadosť z ich web stránky. Žiadosť o prijatie dieťaťa
si môžu zákonní zástupcovia
vyzdvihnúť aj priamo v materskej škole.
Riaditeľ materskej školy po
dohode so zriaďovateľom od
15. februára zverejní miesto a
termín podávania žiadostí pre
školský rok 2012/2013 na budove materskej školy, na svojej web stránke a inom verejne dostupnom mieste. Riaditeľ
spolu s miestom a termínom
zverejní aj podmienky prijímania detí do materskej školy.
Pri prijímaní detí zákonní
zástupcovia detí povinne
predložia:
• žiadosť o prijatie dieťaťa do
MŠ s potvrdením o zdravotnom stave,
• občiansky preukaz zákonného zástupcu,
• v prípade prechodného bydliska potvrdenie o prechodnom pobyte z ohlasovne pobytov Miestneho
úradu mestskej časti Bratislava-Petržalka.
Prečo nezapisovať deti
do viacerých materských
škôl?
V minulých rokoch zákonní zástupcovia podávali dve
Podmienky prijímania detí do materských škôl:
Do materských škôl sa budú, na základe žiadosti zákonných zástupcov detí prednostne prijímať deti, ktorých zákonní zástupcovia majú trvalé bydlisko v mestskej časti
Bratislava-Petržalka (ďalej len MČ Petržalka) a budú spĺňať tieto podmienky:
a) deti s odloženou povinnou školskou,
b) 5-6 ročné deti, ktoré majú v nasledujúcom školskom
roku plniť povinnú školskú dochádzku,
c) 3-ročné deti, ktoré dovŕšia vek 3 roky do 31. 8. 2012
a staršie deti,
d) deti oboch zamestnaných zákonných zástupcov, ktoré
spĺňajú podmienky uvedené pod písmenami a) až c),
e) deti z rodín vo vážnych rodinných situáciách,
f) súrodenci už umiestnených detí v MŠ, ktoré spĺňajú
podmienky uvedené pod písmenami a) až c),
g) ak že budú umiestnené všetky deti s trvalým bydliskom
v MČ Petržalka, budú môcť byť prijaté deti zákonných
zástupcov s prechodným bydliskom v MČ Petržalka.
toviská. V takomto duchu by
mohlo byť koncipované aj spomínané námestie – vkusný a
decentný priestor tvorený najmä zeleňou a vymedzený nízkou drobnou architektúrou.
Riziko, že samospráva nad
týmto územím stratí kontrolu,
tu pretrváva aj do budúcnosti.
Aj preto som navrhol na pôde
mestského zastupiteľstva zmenu územného plánu v tejto lokalite z kódov 201 a 501 na kód
1110 (čo sú parky, sadovnícke
a lesoparkové úpravy). Následne spolu s priateľmi zo združenia MLADÁ PETRŽALKA
oslovíme študentov architektúry a navrhneme architektonické riešenie námestia tak,
ako si ho predstavujú mladí Petržalčania. Potom by už
v lokalite nemala hroziť výstavba neželaných polyfunkčných
a administratívnych škatúľ.
Mgr. Oliver Kríž,
poslanec mestského
zastupiteľstva
až osem žiadostí do materských škôl. Podľa skúseností
z minulých rokov odporúčame zákonným zástupcom
detí podať si žiadosť o prijatie dieťaťa len do jednej nimi vybratej materskej školy.
Dôvodom je tá skutočnosť,
že zákonní zástupcovia detí, aj keď si podali žiadosť na
viaceré materské školy, v konečnom dôsledku sú spokojní s prijatím dieťaťa do jednej
konkrétnej materskej školy.
Ďalším dôvodom je fakt, že
sa skresľujú konečné výsledky prijatých žiadostí, ktorých
takto evidujeme viac. Taktiež je veľmi komplikované
prijímanie detí, nakoľko sa
to rieši komunikáciou medzi
riaditeľkami a tie určujú po
vzájomnej dohode, ktorá dieťa príjme do jednej konkrétnej materskej školy. Z týchto
dôvodov odporúčame zákonným zástupcom detí podať
žiadosť o prijatie dieťaťa len
do jednej materskej školy.
Bližšie informácie o prijímaní detí poskytne zákonným zástupcom detí každá MŠ.
Všetkým prajeme, aby sa
každé dieťa dostalo do materskej školy, ktorú si rodičia vybrali, a tak sa naplnili želania
deťom budúcim škôlkarom.
Veronika Redechová
10. 2. 2012 • 11
Poďakovanie poslancom
Dňa 13. 12. 2011 poslanci Miestneho
zastupiteľstva Bratislava – Petržalka
schválili rozpočet Petržalky na rok 2012
a výhľad pre roky 2013 a 2014.
Prvý „nástrel“ rozpočtu predložil poslancom starosta v priebehu novembra 2011 a vyzval nás na jeho pripomienkovanie, doplnenie, úpravu tak,
aby boli dodržané zákonné predpisy
hospodárenia obce. Z iniciatívy starostu a prednostu úradu sa uskutočnilo
niekoľko stretnutí k návrhu rozpočtu
(na úrovni poslaneckých klubov, spoločné stretnutie poslancov, predsedov
poslaneckých klubov). Pripomienky a
zmeny boli odkonzultované a vyargumentované.
Poslanecký klub Smer-SD, SNS, SF,
OK aktívne pristúpil k posúdeniu návrhu rozpočtu a veľkou mierou prispel k
presadeniu niektorých zmien a úprav
rozpočtových kapitol. Podnety prichádzali od zástupcov klubu z jednotlivých
pracovných komisií zastupiteľstva.
Z oblasti školskej komisie, som predložil návrh na koncepčné riešenie
vzdelávania a výchovy v petržalských
(obecných) materských školách s využitím interaktívnych tabúľ. Iniciujúcim
podnetom tohto návrhu boli moje
návštevy v MŠ Iľjušinova a skúsenosti
riaditeľky tejto MŠ a pedagógov tejto
MŠ. Po preverení si situácie v ostatných
petržalských MŠ a zistení, že počet interaktívnych tabúľ je žalostne malý (z devätnástich MŠ sú tabule iba na dvoch a
aj tie získali MŠ z neobecných zdrojov a
iniciatív) som predložil návrh na doplnenie kapitoly Školstvo a vzdelávanie v
rozpočte Petržalky 2012 tak, aby v roku
2012 mestská časť zakúpila a dala do
užívania 4 tabule na štyroch MŠ a postupne v rokoch 2013 a 2014 boli tabuľami „vystrojené“ všetky petržalské MŠ.
Môj poslanecký klub tento návrh
podporil a návrh sa dostal do pripomienkového konania pred samotným
schvaľovaní rozpočtu. Nakoniec sa podarilo vyrokovať a zahrnúť do rozpočtu
Petržalky na rok 2012 iba dve tabule s
tým, že pri dobrých výsledkoch hospodárenia Petržalky v roku 2012 a dodatočného vytvorenia voľných zdrojov
predsa len budú štyri. Výhľad pre roky
2013 a 2014 zostáva celkovo 17 tabúľ.
V pléne zastupiteľstva pri schvaľovaní
rozpočtu neboli zo strany ostatných
poslancov z iných poslaneckých klubov žiadne pripomienky. Takže, panie
a páni poslanci, ďakujem v mene svojom, v mene detí i rodičov za podporu
a schválenie návrhu.
Ing. Miloš Černák (poslanecký klub
SMER-SD, SNS, SF, OK)
kontakt http://www.miloscernak.sk/
12 • 10. 2. 2012
Graffiti
Marta Šeborová,
19 rokov, študentka estetiky
Graffiti považujem za moderný druh výtvarného umenia,
ktorého hodnotu na jednej
strane oceňujem, na strane
druhej príliš neschvaľujem,
len kvôli ich častému
a to le
nevhodnému umiestneniu.
nevhod
Graffiti sa mi veľmi páčia pre
farebnosť, odlišnosť od
ich far
iného druhu umenia, preto
dokážu oživiť miestnosť,
ako do
budovu či podchod. Nepábudov
mi však na historických
čia sa m
budovách, na budovách,
budová
ktoré majú pôsobiť seriózne,
na miestach, ktoré nesú kultúrny alebo historický odkaz.
Obľúbila som si ich najmä
preto, že som chodila na
strednú školu, ktorej budova
bola zvonku celá pograffitovaná a vždy pri pohľade von
oknom mi navodili dobrú
náladu. Je to moderný druh
umenia, blízky najmä mladým ľuďom, ktorí sa môžu
cezeň realizovať, vyjadriť
svoje pocity, myšlienky a,
navyše, sa o ne môžu podeliť s celým svetom. To je to
najdôležitejšie pre ľudí, ktorí
chcú robiť umenie, venovať
sa mu a svojou prácou šíriť
určitý odkaz. A presne to
graffiti robia.
Sprejeri -frajeri?
Graffiti - údajne je to umelecký smer, moderné umenie, výtvarný prejav osobitého
spôsobu písania sprejom na múry, betónové plochy, vagóny a i. Ide, tiež údajne, o
anarchistickú manifestáciu sociálnej slobody, zväčša ešte adolescentov. Anonymné
výtvarné prejavy majú pôvod v USA (pred 30-timi rokmi), do Bratislavy vraj graffiti
dorazili“
d
ili“ z Či
Čiech
h v roku
k 1995
1995. Od
Odvtedy
t d jju ajj vskutku
k tk - dorážajú.
d áž jú Graffi
G ffiti
ti jje ti
tiežž
označované ako svojské adrenalínové umenie, keď „tvorba“ v strachu z odhalenia autora - sprejera (umelca či ničiteľa?) je to pravé orechové, teda „in“!
Aj preto táto redakčná polemika...
Simpsonovský dorast
a chorý adrenalín
Istý čas som si nahováral, že
graffity je klon, zmutovaný výhonok hipisáckej posadnutosti
farbami. Cítil som v ňom dym
ušúľanej, nie celkom tabakovej
cigarety a vzdorovitý generačný pocit zavrhujúci spoločenskú a dospelácku (ne)normálnosť. Pre tú má tínedžerský
slovník tisíc a jedno pomenovanie, najčastejšie - zaprdená
konvencia. Presne tento výraz
som počul od výrastka pred
obrazmi v Slovenskej národnej galérii. Možno ani nebol
grafiťák alebo writer, ale ak to
takto opovržlivo zaznie pred
Benkom alebo Fullom, hneď
je jasné, že to, čo bolo predtým (kým neboli spreje?), a
čo sú ostatní v drvivej väčšine
ochotní v umení prijímať, ak-
ceptovať alebo aspoň tolerovať,
je pre simpsonovský dorast
starina, zapáchajúca zdochlina, jednoducho shit. Skutoční machri predsa nefigurujú
v oficiálnych katalógoch a obrazárňach. A ani nechcú. To sa
iba večne derešovanému prešovskému karikaturistovi Fedorovi Vicovi podaril dokonalý úlet, keď svojmu Jánošíkovi
vložil do úst, že chce visieť v
galérii...
Sprejeri sú frajeri. A tento pocit, tento ich nimbus aj
slobodomaliarska filozofia,
musí sa z čohosi napájať a
vyrastať. Je v nich veľa romanticky zbojníckeho, ale aj
mnoho zločinného, za čo by
si tiež zaslúžili visieť - ak už
nie na šibenici, tak aspoň na
výveskách samospráv oznamujúcich prehrešky voči
Jediná otázka
plk. Mgr.
Marianovi Hambálkovi,
riaditeľovi OR PZ
Bratislava V,
Zaevidovali ste v roku 2011
oznámenie o podozrení zo
spáchania trestného činu
v súvislosti s činnosťou graffiti v zmysle § 246 Poškodzovanie cudzej veci TZ a bolo proti
niekomu v tomto prípade
vznesené obvinenie?
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V za
sledované obdobie – rok 2011
zaevidovalo trinásť skutkov
podľa TZ § 246 Poškodzovanie
cudzej veci, pričom v súvislosti
s týmto trestným činom bolo
v šiestich prípadoch vznesené
obvinenie.
PETRŽALSKÉ NOVINY
ŽIVOT PETRŽALKY
Ak dvaja robia to isté...
.... nie je to, to isté. Poznáme
túto ľudovú múdrosť. Neinak
je to aj v prípade petržalského
Družstva lekárov, zdravotného strediska Medicentrum na
Strečnianskej ul. 13. Mnohí
ho poznáme. Ibaže ešte prednedávnom jeho múry boli na
nepoznanie. „Dosprejované“,
kadejaké haky-baky, anonymné výplody zvláštnej fantázie
či amoku, hesiel, čiar, farebných machúľ... Pohľad na
takto poznačenú budovu veru
už zďaleka nepôsobil povzbudzujúco - estetický (ne)vzhľad
nebudil dôveru pacientov. Veď
vtáka poznáš po perí, človeka
po reči, po čom teda dom, budovu... a ľudí v nej? Rozhodlo
sa: Fasádu objektu obnovíme.
Stalo sa. - Ibaže tu bola obava,
2
dobrým mravom a normám
spolunažívania. Určite by
mali figurovať aj v rozsudkoch súdnych senátov, kde
by im po práve zrátali viny
a škody na cudzom majetku.
Ich motívom nie je krása ako
estetická kategória, ale adrenalín ako živočíšny diktátor
ich anarchistickej a rebelant-
skej subkultúry, ktorá je a
chce zostať zo svojej podstaty v opozícii. Veď zakázané
je také vzrušujúce! Načo ju
potom vtesnávať do systému
výtvarnej kultúry a jej prejavov, hľadať pre ňu normy
a kritériá. Iba ak by sme ju
chceli zlikvidovať. A to by
zas nebolo celkom fér.
či zrenovované múry zasa nepoškodia sprejeri. Takto pred
rokom sa pripravovala Bratislava na majstrovstvá sveta
v hokeji. Všimla som si však,
že v podchode na Trnavskom
mýte zmizli sprejové čmáranice a na betónových stenách ich nahradili maľby. Tiež
sprejové, - hľadá motív na iné
rozhodnutie správkyňa budorozhodn
Medicentrum Ing. Dana
vy Med
Vargová.
Vargová
Zhrňme: Začalo sa pátranie
Zhrňm
autorovi sprejových malieb
po autor
v podchode. Našli ho a oslovili. - Priznám sa, že som mala
inú predstavu o sprejeroch.
Spoznala som však sympatického, inteligentného mladého
muža, vysokoškoláka, ktorý
študuje vo Viedni, - prezrádza ďalej správkyňa Medicentra. - Že tiež by sme chceli na
prízemie obvodového múru,
jeho dĺžka je 30 - 40 m, sprejové motívy, ktoré by vyjadrili
popri názve aj to, aké služby
sa v tejto budove poskytujú.
Na počítači vypracovali návrh, súhlasili sme. Prišla jeho
partia sprejerov a za krátky
čas urobili milé výtvarné
„dielko“, ktoré nikoho z okoloidúcich neruší ani nepohoršuje, no najmä je vytvorené so súhlasom vlastníkov na
ich majetku.
To nemenej podstatné: Ak
sa obávali, či nasprejované iný
sprejer divoko „nepresprejuje“,
dostalo sa im ubezpečenia, že
existuje sprejerská česť nesiahať na graffiti iných. Je to tak.
A odvtedy uplynulo už pol
roka. Lenže - na tej istej budove, hneď za rohom, na čistej
ploche je už sprejové halabala
anonymného „umelca“.
PP
10. 2. 2012 •13
PETRŽALSKÉ NOVINY
Tieto slová mi nediktuje
skepsa, ale dlhoročná skúsenosť. Aj o Michelangelovi
raz ktosi povedal, že naháňa
strach každému, dokonca
i pápežovi. Azda aj tí, čo dnes
svojimi sprejmi strašia majiteľov nových fasád a značia
svoje crew, kde im príde, raz
dospejú k tomu, že pochopia,
čo chcel tento renesančný génius povedať, keď ho pápežské
sk rozmary postavili pred
steny
Sixtínskej kaplnky, aby
st
ich
ic pomaľoval. Uvedomujúc
si svoj predsa len ohraničený potenciál a zodpovednosť
tvorcu,
zúfalý si zapísal: „Keby
tv
človek
mohol zomrieť od
čl
hanby
a bolesti, nebol by som
h
už medzi živými.“ Mám obavu, že v Petržalke, ale aj inde
na Slovensku, je málo géniov
a priveľa zúfalcov, čo prichádzajú k múrom pamiatok,
k novým fasádam, k voľným betónovým plochám aj
k rušňovým depám a vozňom
v nich s celkom inou zodpovednosťou a s celkom inými
pohnútkami - len ukojiť svoje vlastné rozmary. To, čo po
sebe zanechávajú, určite nie
je Sixtínska kaplnka. A mám
obavu, že až na pár výnimiek,
kde sa blysne trochu talentu,
sotva možno tie sprejerské
výtvory označiť inakšie ako
ohyzdnosť.
PhDr. Emil Semanco,
starosta
Umeleckej besedy slovenskej
Lukáš Chovan,
11 rokov, dobrovoľník
Graffiti: Ja si myslím že je
to umenie, ale iba také, ako
sú obrázky na Trnavskom
mýte. Keď vidím graffiti na
čerstvo zateplených budovách, tak ma to niekedy vie
dosť nahnevať. Lebo keď si
ľudia zaplatia za zateplenie
a nejakí „frajeri“ si tam počmárajú čarbanice, tak je to
dosť zlé. Podľa mňa by im
mali dať pokutu, alebo by
mali ísť do väzenia. Každý
deň chodím do školy a cestou sa pozerám na budovy,
steny, múry a tieto čarbanice sa mi nepáčia. Preto by
som chcel poprosiť týchto
„frajerov“, aby to prestali
robiť, byť frajerom neznamená robiť hlúposti, radšej
robte dobré činy ako tie zlé.
Sprejeri
nie sú graffiti
Graffiti ako posolstvo alebo
graffiti ako vandalizmus?
Mnohokrát skloňovaná, mnohokrát zatracovaná a mnohokrát ospevovaná téma dnešnej
spoločnosti... Odkiaľ a kam
smeruje? Vyštudoval som scénické výtvarníctvo, po štúdiu
sa mi neotvorili dvere na trh,
ktoré veľa ľudi z nás stále skúša
otvoriť, náhodou som zakopol
o graffiti ako spôsob vyjadrenia a presadenia sa (respektíve, vtedy mi to dávalo tento
pocit). Nebolo to tak dávno,
keď som sníval o práci, ktorá
ma bude napíňať viac ako ubíjať, o práci, ktorá bude niesť
nejaké posolstvo. No priznať,
že ma graffiti živí, môžem až
Urobil som takú menšiu anketu, čo si o tom myslia moji
spolužiaci:
Robo Vaňo
12 rokov
No, takže za graffiti je veľmi pekné umenie, ktoré
už robili naši predkovia
v jaskyniach, ale nerátam
tie škaredé čarbanice. A
ako som už povedal, podľa
mňa sú pekne graffiti v pohode a podľa mňa by mohli
byť na budovách, ale iba na
legálne :)
dnes... Viem, že názor jedinca nezmení spôsob vnímania
graffiti ako vandalizmu, ale
skúsme sa opýtať sami seba:
čo nám prekáža viac - čmáranice na nových fasádach
alebo billboard vedľa billboardu s nádherným úsmevom
politika, ktorý pre spoločnosť
urobil asi toľko ako každý
vandal - teda ukázal, že aj ja
som tu!? Vôbec nechcem obhajovať poškodzovanie cudzej
veci, ale vonkoncom nechcem
obhajovať predvolebný boj...
Tiež som patril medzi tých,
čo poškodzovaním chceli
niečo zmeniť, trvalo mi pár
Linda a Izabela, 11, 12 rokov
Graffiti sú veľmi pekné, ale
nie keď to načarbú nejakí
amatéri na čerstvo vymaľovaný panelák. Že graffiti je
umenie, ale nie na domoch,
ale na nejakých múroch alebo
tak, na domy sa to nehodí.
Anita, 12 rokov
Podľa mňa graffitovanie je
umenie. Ale nie je správne, že
sa graffitujú budovy, mali by
graffitovať na miesto, ktoré
je na to určené. Mohli by sa
konať aj súťaže.
neslávnych rokov, kým som
dospel k názoru, že z plánov
byť niečím iný, niečím extra,
ostali len prázdne sľuby voči
sebe samému... Dnes si nedovolím nazvať sa writerom
(sprejerom). Začal som maľovať graffiti na objednávky,
nakoniec som po roku musel
svoj jednočlenný tím rozšíriť o
pár ľudí, ktorí sa mi zdali plní
nápadov a talentu ako kreatívne oživiť predstavy v kráse
priestoru. Vtedy vzniklo zoskupenie writerov s názvom
X.ART.SK, ktorým ide viac o
umenie ako plienenie... nielen
ako spôsob zárobku, ale aj ako
prevencia či ochrana súkromného alebo verejného majetku
s dôrazom na splnenie očakávaní majiteľa.
Ak sa pýtate, či zakazovať
svojmu dieťaťu maľovať po
stenách alebo nie, vedzte, že
môj príbeh je najskôr ojedinelý. Kvôli verejnému vnímaniu
graffiti existujú rodiny, ktorej členovia pre vandalizmus
sedia vo väzení. A výnimkou
nie je ani situácia, keď je človek , ktorý poškodil súkromný
majetok, väznený dlhšie ako
človek, ktorý zobral život inému človeku... Preto si myslím,
že graffiti slobodu na jednej
strane dáva a na strane druhej
berie a úzko súvisí s každodennými problémami jedinca
v nezdravom nastavení ľudského spolužitia... Naozaj vie
novodobý človek, na čom mu
záleží v prvom rade?
Marcel Kučera
Foto: Redakcia PN
Graffiti je jeden z prejavov sebavyjadrenia dnešnej generácie, za ktorým je nejaká životná
filozofia. „Graffiťáci“ sa veľakrát
snažia vyajdriť aj nejaký protest,
chcú dať o sebe vedieť. Z graffiti sa vyvinul aj umelecký smer,
kultivované
sebavyjadrenie,
ktoré rozhodne nič neničí, skôr
priestor okolo nás skrášľuje.
Sprejeri – to sú rebeli, ktorí
svoje výtvory používajú len ako
označkovanie istého územia,
kam trebárs má už iná partia
vstup zakázaný. Je to istý druh
rebélie , pri ktorom poškodzujú
pamiatky a súkromný majetok.
MUDr. Lucia Pacherová,
psychiatrička
Nekapitulovať
pred neslušnosťou
Prečo sú medzi nami ľudia, najmä mladí, ktorí sa potrebujú
realizovať spôsobom, ktorý poškodzuje majetok iných, najmä
však bez súhlasu iných vnucuje
svoj vkus vo verejnom priestore,
je skôr otázka pre sociológov.
Podľa mňa ide o patologický
jav. Aj pred vynájdením spreja
bývali pomaľované steny, aj keď
nie v takej miere. Chcel by som
vidieť byt niektorého sprejera, či
aj tam keď má voľné steny ich
vyzdobí. Ale to zrejme nie je
zaujímavé, musia si to, či sa im
to páči alebo nepáči, všímať iní.
V monotónnych sídliskách, pokiaľ dôjde k istému usmerneniu,
môže pôsobiť aj oživujúco a nahradiť absenciu výtvarných diel
v priestore. Také príklady sú známe, výtvarný talent niektorých
je nesporný. Napriek tomu sú
a vždy budú aj takí pre ktorých
platia len vlastné pravidlá. Títo
čakajú na každú čistú stenu, bez
ohľadu nato či to iných stálo peniaze. Riešení nie je veľa. Povrchy
stien je možné opatriť náterom,
z ktorého sa dá sprej odstrániť.
V New Yorku sú denne vagóny
metra osprejované, ale starosta
mesta Bloomberg sa snaží aby
ráno boli všetky umyté. Tvrdí, že
napriek tomu, že to stojí veľké
peniaze, ktoré by mohli byť požité inak, najhoršie by bolo nerobiť to, teda priznať kapituláciu
v boji za slušné prostredie.
Prof. Bohumil Kováč,
architekt - urbanista
14 • 10. 2. 2012
Na pulze dňa
Vstali noví bojovníci
V týchto dňoch koluje na internete, okrem iných skvostov
ducha, aj odporúčanie anonymného tvorcu čistej demokracie
ako má občan voliť a svojím rozhodnutím sa pričiniť o zmenu
k lepšiemu bez politicky obstarožných tvárí.
Stačí prísť k urnám a na hlasovacom lístku vybranej strany
povinne krúžkovať čísla vybraných kandidátov od 150 do 100.
Pri všeobecne očakávanom
víťazovi volieb mení kľúč krúžkovania a výnimku odporúča
uplatniť aj pri stranách, ktoré
ponúkajú občanom na výber
podlimitný počet kandidátov.
Niekoľko ďalších skvostných rád
je zrejme určených prvovoličom či voličom duchom menej
obdareným. S tribúnom selekcie reprezentantov nezafúľanej
demokracie možno súhlasiť v
jednom – treba spoznať kandidátku politickej strany komplexne. Po preštudovaní zoznamov
kandidátov jednotlivých strán,
na jednom vidno mená takmer
všetkých prednostov obvodných úradov, ďalší ponúka starca ťahajúceho na deväťdesiatku,
iný zasa mladú odbornú radkyňu ministerstva (v čom a komu
asi radí?), viaceré sa v závere
menoslovu hemžia nezamestnanými, dôchodcami, študentmi a plejádou iných kandidátov,
po ktorých bude radosť siahnuť.
Je to fajn „čítaničko“. Iný zástanca politiky čistých rúk poukazuje na chuť tých, ktorí biedu
spoločnosti spôsobili byť opätovne zvolení, pretože kto klamal doteraz je zločinec a bude
aj potom. O zárukách pre voliča,
že inverzne krúžkovaní prídu do
politiky pracovať a nie klamať a
zdierať spoločnosť podľa vzoru
svojich predchodcov ani slova.
Politika je mrcha vec.
A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými. Ježišove
slová učeníkom o vzťahu majetku a spásy dnes už neplatia.
Aspoň nie v politike. Mimochodom - líder jedinej strany
figuruje na svojej kandidátke
na poslednom, bez krúžkovania
nezvoliteľnom mieste. Skúste
uhádnuť meno tohto neobyčajného človeka a nespájať ho z
internetovým pamfletom.
Jaroslav Gründler
PETRŽALSKÉ NOVINY
K O N TA K T
Voliť – nevoliť?
Ešte pred pár týždňami som bola rozhodnutá, že voliť po prvý raz vo
svojom živote nepojdem. Pravica, ľavica aj národniari mi splynuli do
jednej sivej masy, v ktorej sa to síce hmýri rozdielnymi sľubmi, ale
v konečnom dosledku všetko zostáva v rovnakých hraniciach korupcie
a rozkrádania, kde ide o čokoľvek, len nie o občana a o kredit štátu.
J
ednoducho – nemala som
koho voliť. A nedoverčivo na mňa posobí aj strana s
najmasívnejšou reklamou v
novodobej volebnej histórii.
Tvári sa síce, že je občianska,
akási všeľudová, nová, ale neverím, že za ňou nestoja „staré“ stranícke štruktúry, kapitál,
ktorému k vlastnej spokojnosti a úplnému ovládnutiu štátu
chýba už len politická moc.
A potom som kdesi počula
Petra Puškára, lídra ďalšej novej strany, hovoriť o tom, že
v posledných rokoch prestali
chodiť voliť vzdelaní ľudia,
stredná vrstva, ktorá sa dokáže
ako-tak uživiť a politika jej už
tak ide krkom, že sa bojí, aby ju
nezadusila. Lenže - povedal aj
niečo iné. Že ak práve nepojdu
voliť vzdelaní ľudia, k moci sa
dostanú tí, ktorí tých menej
vzdelaných dokážu opiť rožkom, opať nasľubovať, že teraz
to už bude úplne inak, hoci oni
zostali tí istí (to, samozrejme,
zdorazňovať nebudú…).
Potom som sa o túto novú
stranu začala zaujímať viac. A
zistila som, že je naozaj nová.
S novými tvárami nepoškvrnenými politickými maniermi, plnými odhodlania čosi
zmeniť.
Čosi zásadné zmeniť sme
chceli aj v osemdesiatomdeviatom. Aj vtedy sa dostali
k moci noví ľudia a nové
strany. Tá moc im však zachutila až príliš. Zabudli,
že ju dostali od voličov, aby
múdro spravovali veci verejné. Pomýlili si ju s neobmedzeným panovaním. A
preto je opať najvyšší čas na
zmenu.
Verím, že o jedinú úprimnú zmenu, aby sa Slovensko
zase stalo právnym štátom,
kde bude vládnuť spravodlivosť a kde sa nám zase bude
dobre žiť, sa dnes snaží iba
jedna strana. Peter Puškár
ma presvedčil, že ísť voliť
treba.
Soňa Mačeková
Factbook a hladní holopupkáči
Vážená redakcia, nedá mi, aby som sa ako občan Slovenskej
republiky nevyjadril k tomu, ako tajná služba USA prezentuje
moju rodnú krajinu.
A
si nemá v súčasnosti kde
pripravovať prevrat, tak
fušuje do práce cestovných
kancelárií. Sme už na tom tak
zle, že musíme zniesť každú
poškvrnu? Najviac ma však
na prípade mrzí, že na Slovensku máme hejslovákov
na každom kilometri – od
tlčhubov na uliciach až po
tých parlamentných. Ak by
sa podobný prípad odohral
na maďarskej internetovej
stránke, pán Slota by určite
mobilizoval, v danom prípade však záujem o dobré meno
Slovenska nie je pre neho
podstatný. Tak ako aj pre
ostatných našich politikov.
Pokiaľ mi je známe, skresľujúce informácie komentovala
a získať vyjadrenie od veľvyslanectva USA v danej veci
sa snaží iba jedna komerčná
televízia.
Internetová stránka The
World Factbook pod hlavičkou Central Intelligence
Agency poskytuje informácie
o histórii, ľuďoch, vládach,
ekonomike, geografii, komunikáciách, doprave, ako
aj vojenské a medzinárodné informácie zo sveta. Tak
akosi sa predstavuje webová
stránka CIA, ktorá sa do povedomia občanov Slovenska
dostala „excelentným“ výbe-
rom fotografii, odstrašujúco
naivných a prihlúplych svetobežcov navštíviť krajinu,
kde líšky dávajú dobrú noc.
Pri pohľade na fotodokumentáciu, podľa jej slov
získanú z rôznych zdrojov, som sa musel viackrát
uštipnúť, či sa mi to azda
nesníva a kdesi po kop-
agentúry, neboli zabarikádovaní na svojej ambasáde
a viac chodili po Slovensku,
určite by videli, že Slovenská republika nie je opustený reklamný trabant na
ľudoprázdnej ulici, v diaľke
nerozoznateľná panoráma
Vysokých Tatier či „A Roma
village in the countryside of
Myslím si, že na ťahu by malo byť
Veľvyslanectvo USA na Slovensku.
Medzi slušnými ľuďmi sa patrí povedať – prepáč, a urobiť nápravu.
coch nebeháme s holými
pupkami za ovcami. Hladní
a trpiaci, zavšivení a chudobou zmorení občania Slovenskej republiky.
Pri takejto povrchnej práci sa nečudujem, že svetlo
sveta uzreli mnohé, a oveľa
významnejšie,
pochybenia agentúry. Nechcem a
nemôžem hodnotiť jej aktivity, myslím si však, že
ak nešlo o zámer poškodiť
Slovenskú republiku, čo nepredpokladám, ide o prostú
lajdáckosť. Ak by pracovníci zastupiteľstva USA v
Bratislave, medzi ktorými
sa určite nájde aj niekto z
Slovakia“ (rómska obec na
Slovensku). Mimochodom,
natíska sa otázka, prečo si
zostavovatelia vybrali práve rómsku osadu, keď sami
uvádzajú, že táto populácia
predstavuje na Slovensku
podľa sčítania ľudu 2001 iba
1,7 percenta všetkého obyvateľstva.
Myslím si, že na ťahu by
malo byť Veľvyslanectvo USA
na Slovensku. Medzi slušnými ľuďmi sa patrí povedať
– prepáč, a urobiť nápravu.
Aby factbook bol skutočnou
knihou a nie komplexom
klamlivých informácií.
Štefan C., Bratislava
Diagnóza:
Alzheimerova
choroba
Slovenská
Alzheimerova spoločnosť
pozýva na prednáškové
predpoludnie
príbuzných
pacientov
s Alzheimerovou
chorobou.
Podujatie bude
v sobotu 11. februára
od 8.30 do 12.00 h.
Okrem toho oraganizujú
každú stredu
od 22. 2. do 25. 4. o 16.30 h
vzdelávací program
pre príbuzných
a opatrovateľov
starajúcich sa o človeka
trpiaceho
Alzheimerovou chorobou.
Obe podujatia sa budú
konať v budove
Centra MEMORY
na Mlynarovičovej 21.
Viac info a nahlásenie
účasti na tel. 02/62410885,
02/62414143 alebo mailom
na [email protected]
Nahlásenie účasti nutné!
(upr)
PETRŽALSKÉ NOVINY
PORADŇA/INZERCIA
Odpovedá právnik
JUDr. Jaroslav Gründler
Prevod bytu
medzi manželmi
Sme starší manželia, máme v osobnom vlastníctve bývalý družstevný byt. Zvažujeme možnosť,
aby jeden z nás bol výlučným vlastníkom bytu
a ten druhy, aby mal právo v tomto byte dožiť.
Prosím, poraďte ako v tejto veci pokračovať. Kde
treba začať vybavovať a ak je viac možností, ktorá by bola pre nás najvýhodnejšia. Ďakujeme za
odpoveď.
[email protected]
A
ko vyplýva zo zákona, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý
z manželov za trvania manželstva (do
okruhu nadobudnutých vecí patrí aj
sporenie, spoločný účet a ďalšie finančné náležitosti), s výnimkou vecí získa-
Manželia (roburnet.sk)
ných dedičstvom alebo darom. Okrem
dedičstva a darov do bezpodielového
spoluvlastníctva nepatria veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len
jednému z manželov ako ani veci, vydané podľa predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú
vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná
ako právnemu nástupcovi pôvodného
vlastníka.
Predpokladám, že spomínaný byt v
osobnom vlastníctve máte v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Znamená to, že každý z manželov má vlastnícke právo k celej veci z čoho vyplýva,
že svoje spoluvlastnícke právo z bezpodielového vlastníctva nemôže previesť
na druhého manžela. Keďže ani jeden
z manželov nemá samostatný podiel
na byte, je zrejmé, že nemôžu polovicu
bytu alebo inú časť nehnuteľnosti vzájomne na seba previesť, a to ani darovacou či kúpnou zmluvou. Počas manželstva prichádza do úvahy darovanie len
zo samostatného majetku niektorého z
manželov. Ide o vecí, ktoré nepatria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale sú oddeleným majetkom jedného z manželov alebo vecí, ktoré majú
manželia v podielovom spoluvlastníc-
10. 2. 2012 • 15
tve. V prípade darovania nehnuteľnosti
zákon vyžaduje písomnú formu darovacej zmluvy. Za určitých okolností možno rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený
rozsah bezpodielového spoluvlastníctva
manželov dohodou spísanou vo forme
notárskej zápisnice, ktorú však možno
uzatvárať iba s účinkami do budúcnosti.
Obdobne platí aj dohoda o vyhradení
vzniku bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva.
Ako sme si povedali, darovanie ani
predaj medzi manželmi sa nemôže týkať majetku, ktorý tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Predpokladám, že máte osobný dôvod,
prečo uvažujete tak, ako ste napísali.
Azda by sa dalo k cieľu dospieť aj iným
postupom alebo vôbec netreba meniť
status quo. Bez poznania príčiny vášho
rozhodnutia však nie je možné nájsť
riešenia. Opíšte, čo vás k tomu viedlo,
alebo požiadajte o pomoc platené právne služby.
MIRAN
Záruka kvality a vynikajúcich cien!
Bravčové stehno ................................4,59 €
Bravčové karé ......................................4,59 €
Bravčové plece bez kosti .................3,99 €
Bravčová šunka ..................................5,30 €
Šunková saláma .................................3,65 €
Ovarové ramienko .............................3,65 €
Vinohradnícky nárez .........................3,30 €
Hydinová šunka .................................4,30 €
Jaternice, krvavnice ..........................2,95 €
Tlačenka ................................................3,30 €
Domáca klobása ................................3,65 €
Sedliacka klobása ..............................5,30 €
Gazdovský údený bok .....................3,65 €
Údená krkovička ................................4,99 €
Údené stehno .....................................4,99 €
Oravská slanina ..................................4,39 €
Kuracie prsia ........................................4,99 €
Morčacie prsia ....................................6,99 €
PONÚKAME
• Hovädzie mäso z mladých býčkov
• Teľacie mäso
• Pštrosie mäso
• Bravčové vnútornosti
• Hovädzie vnútornosti
Nájdete nás v predajniach:
Námestie hraničiarov č. 9, ☎ 62 31 19 04 · Mánesovo námestie č. 7, ☎ 62 24 50 51 · Pribišova č. 4, ☎ 65 31 69 16
16 • 10. 2. 2012
K U LT Ú R A / I N Z E R C I A
Príbehy z ulice
I
ch prvé stretnutie sa odohralo v podchode pri Auparku, kde Peter zvykol predávať Nota Bene. Keď
ď si známy
spisovateľ časopis od neho
kupoval, zarazili ho slová: „Ďakujem, pán Hevier.“ „Nebola to
samoľúbosť, že ma poznajú aj
ľudia na ulici, naozaj som sa za-
Závislosť od hazardných hier spravila
z Petra Soráta bezdomovca. Nevšedné
zážitky a postrehy ponúka čitateľom
v knihe Pouličný diviak.
hanbil. Človek, ktorého som si
nevšimol, ktorého som bral ako
rekvizitu, veď na každom rohu
stojí nejaký predavač Nota
Bene, ma pozná a ja o jeho
osude nič neviem.“ Po prvom
Inzercia:
PETRŽALSKÉ NOVINY
rozhovore, nasledovali ďalšie
a z dvoch mužov sa postupne
stali priatelia.
Netrvalo dlho a Hevier zistil,
že Peter je vzdelaný človek a
výborný rozprávač. Napokon
už niekoľko rokov písal samizdat Pouličný diviak, ktorý
bol akýmsi seriálom reportáži
zo života na ulici. Prvý raz ho
začal ponúkať už v roku 2008
a rýchlo si našiel svojich priaznivcov. Daniel Hevier ho napokon presvedčil, aby sa pustil do
knihy. „Nechcem, aby ma ľudia
brali ako spisovateľa, skôr ako
pouličného reportéra a v tejto
činnosti chcem pokračovať,“
hovorí muž, ktorému závislosť
od rulety rozbila rodinné aj finančné zázemie. Podľahol jej
aj napriek vysokej škole, slušnej práci, manželke a malému
dieťaťu. Desať rokov prespával
v záhradných chatkách, na stanici, v sprchách študentských
internátov. Dnes žije v ubytovni a pokúša sa znova zapojiť do
normálneho života.
Kniha Pouličný diviak vznikala v knižnici SAV. Zachytáva
Tel.: 0905 273 414
0905 273 416
PETRŽALSKÉ NOVINY
posledných desať rokov, ktoré
Peter strávil na ulici, no zároveň je aj netradičnou sondou
do problematiky bezdomovectva. Daniel Hevier odporúča otvárať ju bez predsudkov:
„Nečakajte denníkové záznamy ani romantiku o tom, že
sa bezdomovec stane slávnym
spisovateľom ako v amerických
filmoch. Jednoducho, nájdete
tam jeho osud a čo je pre mňa
ešte cennejšie, aj osud mnohých iných ľudí. Je v nej veľa
optimizmu, humor, nádej i pochopenie. Zrazu zistíte, že knihu nečítate s nadhľadom človeka, ktorý pomohol nejakému
chudákovi, ale kniha samotná
pomáha vám a keď sa to stane,
bude to na nej najkrajšie.“
Vydavateľstvo Trio publishing sa rozhodlo časť výtlačkov
ponechať autorovi, aby mu zisk
z ich predaja pomohol naštartovať lepšie časy. Okrem Daniela Heviera sa na jej vydaní
podieľali mnohí slovenskí spisovatelia a Spoločnosť Ferdinanda Martinengra. Oficiálne
predstavenie Petrovej prvotiny
sa uskutočnilo na jeho predajnom mieste pri Auparku.
A pretože práve v tento deň
oslávil svoje 37 narodeniny, zakladateľ spoločnosti F. Martinegra Peter Kurhajec mu venoval symbolické krištáľové srdce
so želaním, aby kniha započala
novú etapu jeho života.
PLASTOVÉ A HLINÍKOVÉ OKNÁ A DVERE
PARTNERSTVO TRVALEJ HODNOTY
DD TRADE, s.r.o.
Párièková 18, 821 08 Bratislava
www.ri-okna.com
0948 975 800
Vodné filtre Nerezové fľaše
www.kvalitavody.sk
PETRŽALSKÉ NOVINY
10. 2. 2012 • 17
SERVIS
Kultúrne zariadenia Petržalky
Naše tipy
od 11. 2. do 29. 2. 2012
DOM KULTÚRY ZRKADLOVÝ HÁJ
12. 2. 10.30 h. – Detské nedeľné rozprávkové
predpoludnie - Dobrodružstvo kapitána Kotvičku
- Divadlo AGAPÉ.
14. 2. 15 h. – Nestarnúce melódie - do tanca hrá
LITTLE BAND.
18. 2. 18 h. – Kysucký fašiangový ples nielen pre
Kysučanov, účinkujú: Dagmar a Oľga Bezačinské,
ŽSS Krasňanka, FS Drevár.
19. 2. 19 h. – Honza a František Nedvědovci –
nový koncertný program prvýkrát v Bratislave s
prezentáciou nového CD.
26. 2. 10.30 h. - Detské nedeľné filmové predstavenie - Pehavý Max a strašidlá, ČR, 96 min.
KONCERTY V KLUBE ZA ZRKADLOM
23. 2. 20 h. - René Lacko unplagged
KLUBOVÁ ČINNOSŤ
23. 2. 15 h. - S nami to zvládneš – patchwork.
DOM KULTÚRY LÚKY
12. 2. 15 h. – Nedeľný čaj o tretej - do tanca hrá
UNI.
17. 2. 19 h. - Music Club - ALIAS (rock) + guest
19. 2. 15. h – Nedeľný čaj o tretej - do tanca hrá
CHARLIES DUO.
24. 2. 19 h. - Music Club - TRÁPNE TICHO (Antisystem Punkmetal)+ guest
26. 2. 15 h. – Nedeľný čaj o tretej - do tanca hrá
ROLAND LIVE.
DETSKÁ SCÉNA – utorky a štvrtky
Kreslíme s našimi deťmi
9. 2. 10 h. - Modelujeme z hliny a ekohmoty
14., 16. 2. 10 h. - Hráme sa s pečiatkami
21., 23. 2. 1 0.00 h - Naháňačka farbičkami
26. 2. 10 h. – Lepené obrázky
CC CENTRUM
15., 22., 29. 2. od 9 h. do 10.30 h. – Čarbaničky - pre
mamičky s deťmi.
13., 20., 27. 2. 10 h. – Cvičenie matiek s deťmi.
14., 21., 28. 2. 16.30 h. – Pre šikovné ručičky - tvorivé dielne od 3 rokov.
14., 21., 28. 2. 18 h - Ateliers Francais - dramatický
krúžok pre mládež.
19. 2. 16 h. - Momentum Musicum - cyklus komorných koncertov - Hudobné dvojportréty, účinkujú:
Ivan ŠILLER (klavír) Jakub HANTABAL (klavír),
uvádza: Adrián RAJTER.
VÝSTAVA
16. 2. - 16. 3. Daniel Hevier: Poznámky pod čiarou výstavná sieň otvorená: pondelok – štvrtok
10 h. – 18 h., piatok 10 h. – 16 h.
KLUB DETÍ SLNIEČKO
ROZPRÁVKOVÉ STREDY
15. 2. 14 h. - Vodník Čľup - Divadlo Na Vešiaku.
29. 2. 14 h. - O hlúpom Janovi - Umelecká agentúra
baretKa.
DETSKÁ HERŇA PRE MAMIČKY S DEŤMI
14. 2. 9.30 h. – Hry a povedačky - Zlatá brána.
16. 2. 9.30 h. – Hrajme sa na rozprávku - Koza odratá a jež.
21. 2. 9.30 h. – Hrajme sa na rozprávku - Bol raz
jeden kráľ.
23. 2. 9.30 h. – Stretnutie s bájkou - Líška a jež.
24. 2. 9.30 h. – Výtvarné aktivity pre najmenších.
28. 2. 9.30 h. – Hry a povedačky -Varila myšička
kašičku.
16. 2. - 16. 3.
DANIEL HEVIER: Poznámky pod čiarou
výstavná sieň otvorená: pondelok až štvrtok
10 h. – 18 h., piatok 10 – 16 h.
vstup voľný
19. 2 16 h.
MOMENTUM MUSICUM
cyklus komorných koncertov - Hudobné
dvojportréty
účinkujú: Ivan Šiller (klavír)
Jakub Hantabal ( klavír)
uvádza: Adrián Rajter
SOBOTY V KLUBE - DETSKÁ HERŇA PRE MAMIČKY S DEŤMI
11. 2. 14 h. – Hrajme sa na rozprávku - Červená
Čiapočka.
25. 2. 14 h. – Hry a povedačky - Zlatá brána.
VOĽNÉ HRANIE STOLOVÝCH HIER PRE DETI
A RODIČOV
(Hry Bang, Osadníci z Katanu, Carcassone a mnohé
ďalšie)
piatky: 3. 2., 17. 2. 10 – 12 h., 14 – 16 h.
štvrtky: 9. 2., 23. 2. 15 – 17 h.
PROGRAM PETRŽALSKÝCH KÍN
ARTKINO ZA ZRKADLOM, (nedeľa a streda)
12. 2. 20.02 h. - Strýko Búnmí, r. A. Weerasethakul, Thaj./V.B./Fr./Nem., 2010,114 min.
15. 2. 20.02 h - Biutiful, r. A. G. Iňárritu, Mex./Šp.,
2010, 148 min.
22. 2. 20.02 h – Turínsky kůň, r. B. Tarr, Maď./Fr./
Nem./Švajč./USA, 2011, 146 min.
26. 2. 20.02 h - Pán Nikto, r. J. Van Dormael, Kan./
Fr./Belg./Nem., 2009, 137 min.
29. 2. 20.02 h – Melanchólia, r. L. von Trier, Dánsko, 2011, 130 min.
FILMOVÝ KLUB LÚKY, utorok a štvrtok)
Utorky s: Nástrahy dospievania
14. 2. 19.30 h. – Rekviem za sen, r. D. Aronofski,
USA, 2000, 102 min.
21. 2. 19.30 h. - 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni, Rumunsko, 2007, 120 min.
28. 2. 19.30 h. - Fish Tank, r. A. Arnold, V.B., 2009,
123 min.
PRÁZDNINY S KZP
20. – 24. 2.
10.00 h – Dvere dokrán ku hrám
pre deti od 6 rokov, DK Zrkadlový háj,
vstup voľný
20. – 22. 2.
8 - 16 h. – Stolný tenis pre deti
Dom kultury Lúky
21. – 23. 2.
10 h. – Jarná prázdninová dielňa
pre deti od 5 rokov, CC Centrum
21. – 22. 2.
15 – 17 h. – Prázdninové hranie
Klub detí Slniečko
Štvrtky s: Súčasná domáca tvorba
16. 2. 19.30 h. – Lóve, r. J. Kroner, SR, 2011, 88 min.
23. 2. 19.30 h. – Muži revolúcie, r. Z. Piussi, SR,
2011, 65 min.
PETRŽALSKÉ NOVINY
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava. NAKLADATEĽ: Vydavateľstvo M.R.K. agency, s.r.o. Redakcia: Kutlíková 17,
852 50 Bratislava, fax: 6383 8640, 6383 5295. INTERNET: www.petrzalskenoviny.sk, E-mail: [email protected] Šéfredaktorka: Silvia Vnenková,
tel. číslo: 0904 682 888. TELEFÓNY: grafici: +421905527738, oddelenie marketingu a príjem inzercie 0905273416, 0905273414 redaktori: 0910792553.
TLAČ: VERSUS, a. s., Bratislava, NÁKLAD: 46 000 ks. Distribúciu do domácností v Petržalke, Jarovciach, Rusovciach a Čunove zabezpečuje M.R.K. agency. Neobjednané príspevky nevraciame a nehonorujeme.
Evidenčné číslo: EV 3214/09
10. 2. 2012 • ročník 17 • číslo 3
www.petrzalskenoviny.sk
18 • 10. 2. 2012
Čím ste chceli byť v detstve? Kto a ako ovplyvnil vašu
voľbu budúceho povolania
a záujmového smerovania v
ďalších rokoch?
Ako každé dieťa - v detstve som chcel byť všeličím. Od
elektrikára až po kameramana.
V našej rodine sa veľa spievalo,
tancovalo, mama bola veľmi
nadaná na rôzne ručné práce –
vyšívanie, pletenie, aranžovanie,
recitovala, hrávala v ochotníckom divadle, kde otec vypomáhal ako javiskový technik.
Celkom prirodzene som sa teda
zaujímal o umenie. Hral som na
viacerých hudobných nástrojoch, neskôr na levickom gymnáziu som začal s literárnou
tvorbou a kresleným humorom.
Absolvovali ste štúdium estetiky a literárnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity
Komenského v Bratislave.
Ako konkrétne ste zužitkovali, či ešte stále zužitkovávate svoje vedomosti z týchto
odborov v praxi?
To, ako som zužitkoval svoje vedomosti z môjho štúdia,
by azda mali posúdiť iní – moji
učitelia, kolegovia, ale aj moji
študenti. Univerzitné štúdium
malo pre mňa zásadný význam v
rozhodovaní sa o mojom budúcom povolaní, ale aj v celkovom
pohľade na svet. Mal som šťastie
na vynikajúcich profesorov, pedagógov, ktorým vďačím o. i. aj
za mnoho „lekcií“ zo života.
Ste známym aj vo folkloristických kruhoch. V akých
úlohách a kde?
Keď som prišiel v 80. rokoch do Bratislavy, hral, spieval
a tancoval som vo folklórnych
súboroch Ekonóm a Gymnik,
neskôr som viac rokov viedol
detský folklórny súbor Dovinka. Dlhé roky som tiež hral
a spieval so Slovenským gajdošským združením. Vytvoril
som aj niekoľko choreografií
pre folklórne súbory Devín a
Gymnik z Bratislavy a Ponitran
z Nitry, dodnes (aj keď čím ďalej, tým menej) spolupracujem s
detskými folklórnymi súbormi
Kobylka a Hájenka.
Nezabúdam ani na svojich rodákov z Kozároviec – spolupracujem s detským folklórnym
súborom Vretienko a s folklórnou skupinou Konopa. Pracoval som aj pre viaceré folklórne
PETRŽALSKÉ NOVINY
K U LT Ú R A
festivaly – napr. na Myjave, v
Detve, vo Východnej a v Strážnici na Morave. Dnes pracujem
už len pre festivaly na Myjave a
v Strážnici ako člen programových rád a autor programov.
V rokoch 1987 – 1997 ste
sprevádzali Antona Anderleho, posledného ľudového
bábkara na Slovensku, ako
muzikant a asistent na predstaveniach.
S Antonom ma zoznámil
etnológ a režisér Daňo Luther,
keď hľadal do svojho programu,
kde účinkoval aj Anton, muzikanta, ktorý by ho sprevádzal.
O pár hodín som už stál spolu
s Anderlem a bábkami na javisku. Sprevádzal som ho na heligónke – nástroji, ktorý nikdy
nechýbal ani v Anderleho bábkarskej rodine. Od prvej chvíle
sme si veľmi navzájom vyhovovali – umelecky aj ľudsky. Obdobie – najmä po roku 1989,
keď sme už začali hrávať na najvýznamnejších festivaloch po
celej Európe, patrí k najkrajším
obdobiam môjho života.
Detstvu,
hrám
a folklóru
rozumie
Kto má rodinné zázemie, môže ľahšie
a viac doširoka rozprestrieť krídla. O Petržalke už dávno neplatí, že ide o „betónovú
džungľu“, o studený labyrint beznádeje.
Žijú medzi nami vzácni ľudia – teraz
vám trochu priblížime doc. Mgr. Juraja
Hamara, CSc., (1965) ktorý je riaditeľom
Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUk-u), pohodovým človekom
a silne „lapený“ umením.
Vaša spriaznenosť s ľudovým
bábkarstvom Anderleovcov
vyústila do napísania dvoch
objemných kníh. Priblížte
nám ich.
Prvá kniha s názvom Ľudové bábkové divadlo a bábkar Anton Anderle (2008) je
predovšetkým poctou životu
a dielu Antona Anderleho, ale
mnohým čitateľom poslúži aj
ako „úvod do problematiky“
ľudového bábkového divadla
na Slovensku. V minulom roku
vyšla rozsiahla monografia Hry
ľudových bábkarov Anderlovcov z Radvane. Tu sa venujem
najmä druhej generácii Anderlovcov (Antonovmu otcovi a
strýkovi) a ich „škrholovému“ a
„gašparkovému“ divadlu. Obsahuje aj unikátny súbor takmer
30 divadelných hier z tradičného anderlovského repertoáru.
Obidve knihy vydalo Slovenské
centrum pre tradičnú kultúru.
tzv. maňuškové divadlo, ktoré
sa v minulosti hrávalo po celej
Európe. Fascinovala ma jednoduchosť až primitívnosť jednotlivých zápletiek, ale aj ich
komickosť a univerzálna zrozumiteľnosť. Každý národ má v
tomto pouličnom improvizovanom divadle svojho komického
hrdinu – v Anglicku je to Mr.
Punch, v Taliansku Pulcinella, v Holandsku Jan Klaasen, v
Maďarsku Vitéz László, v Rusku Petruška atď. No a u nás je
to gašparko. Roky som sa tešil,
ako si vystrúham svojho prvého
gašparka a čerta, a ako začnem
hrať. Splnil som si tak svoj sen.
Od roku 1999 účinkujete s
vlastným tradičným bábkovým divadlom Teatro Carnevalo. Čo vás viedlo k jeho
založeniu?
Už pri mojich prvých zahraničných zájazdoch s Antonom
Anderlem mi na bábkarských
festivaloch učarovalo tradičné
Ste aj autorom viacerých televíznych a divadelných scenárov. Uveďte niektoré.
Pre Slovenskú televíziu som
napísal viacero scenárov umelecko-dokumentárnych filmov
o umení a o tradičnej ľudovej
kultúre, scenáre k viacerým
telenovelám z cyklu Slovenský
dekameron alebo veselohry spevohry Nejedli, nepili, iba
takto robili. a iné. Pre SĽUK
som scenáristicky pripravil dva
opusy - Obrázky zo Slovenska a
Chorea Slovaca. Som tiež autorom tanečnej veselohry pre deti
Gašparko. K posledným textom
patrí bábková divadelná hra
Herkules alebo dobytie pekla,
ktorú som napísal pre divadlo
Tyjátr z Nitry. Zo scenárov pre
„folklórnu scénu“ spomeniem
aspoň tie najúspešnejšie. Boli
to komické programy „Dala Eva
Adamovi (jablko),“ „Do roka a
do dna,“ „(Z)malovaní zbojníci“
alebo „Zbojnícke obrázky“. Nemám obľúbené alebo neobľúbené témy. Rád mám presah a
spájanie viacerých žánrov a viacerých tém. A snažím sa, aby v
žiadnom mojom diele nechýbali komické prvky.
V súčasnosti prednášate na
Katedre estetiky a Katedre
etnológie a kultúrnej antro-
pológie
na FF UK. Aký je
p
rozdiel
medzi Jurajom Haro
marom
muzikantom, bábkam
rom,
autorom (všeličoho) a
ro
pedagógom?
pe
Dúfam, že žiadny. Človek,
už keď je, tak by mal byť tým,
čím
čí je, a nemal by sa denne
dva-tri
razy prezliekať do rôzdv
nych
ny „kabátov“ svojej osobnosti. Mám šťastie, že moja práca je
aj mojím najväčším koníčkom.
Ak
A sa na prednáškach alebo pri
svojom
vedeckom výskume vesv
nujem
estetickej reflexii umenia
nu
a sveta, a potom si idem niekam zahrať divadlo, alebo mám
koncert, alebo píšem scenár, čo
môže byť väčším prepojením
teórie a praxe? A naopak – často po mojich umeleckých výkonoch alebo po realizácii mojich
diel dopĺňam alebo korigujem
aj svoje teoretické a vedecké názory, pretože jednoducho niektoré veci fungujú v praxi inak
ako v teórii.
Venujete sa ešte koníčkom?
Má vaša rodina pochopenie
pre vaše aktivity?
Ako som povedal, mojím
najväčším koníčkom je práca.
Ale niečo predsa len mám. Pomerne intenzívne sa zaujímam
o gastronómiu, a rád by som
sa vrátil aj k písaniu literatúry
(najmä pre deti) a k výtvarnej
tvorbe. Mám dcéru a syna. Sú
vďačnými divákmi, ale tiež prísnymi kritikmi. Samozrejme, bez
podpory rodiny by som mnoho
z mojich aktivít asi nezvládol.
Čo vám na našom sídlisku vyhovuje a čo prekáža?
V Petržalke som žil najskôr
ako slobodný študent, neskôr
učiteľ, vo viacerých podnájmoch.
Posledných 13 rokov sa však Petržalka stala domovom pre celú
moju rodinu. Bývame neďaleko
Malého Draždiaka na veľmi peknom, tichom mieste. Vyhovuje
nám infraštruktúra, množstvo
zelene, príjemní susedia...
Vhupli sme do roku 2012 aké máte želania, aké predsavzatia?
Snažím sa žiť a pracovať tak,
aby som predsavzatia nepotreboval. Všetkým želám veľa zdravia, šťastie a spokojnosť doma
i vo svojich zamestnaniach.
Zhovárala sa
Natália Murat-Oravcová
Foto: archív J. M.
PETRŽALSKÉ NOVINY
Presýpacie hodiny
Rozdvojenie – ale jemne
Tak si tu v Petržalke žijeme. Mrazivo.
Ba až zamrazene.
Dokonca aj tu u
nás na dolniakoch.
Videli ste v telke. Aj
napriek ozajstným
mrazom ľudia vyšli do ulíc (a koľko hodín zotrvali, klobúk dole!).
My by sme sa tiež z našej petržalskej partie pridali. No náš Miško
Hrdopýško aj druhý burič Ferdiš
Nevíš majú chrípku - a statočne
ležia doma.
Kauza Gorila rozdelila národ. Na
tých, ktorí vedia o čom to – veľkokorupčné - je, a na tých, ktorí
sa rozčuľujú, ale netušia prečo.
V každom prípade by si zvieratá – gorily a sasanky – mali najať
právnikov – aby ich mená nebrali
zbytočne do úst nadarmo.
Vínna Nina skoro dostala infarkt, že jej zrušia čučo, ale bolo
to rýchlo zažehnané. No hneď
pridala fór od klienta: „Nerád pijem sám,“ privráva sa k spolusediacemu, „a zvlášť s mojou polovičkou...!“ No, čo už! „A zvlášť,
keď (po nejakých poldecákoch
alebo po požití iných druhov
pohárov) sa rozdvojí!“
Ja vám želám rozdvojenie
iného druhu. Na rozporcovanie
si zoberte smajlíkov, nálepkové
kvetinky a iné pekné prírodné
zábery, no najmä si nechajte
svoj vlastný prirodzený úsmev.
Vaša Dáša
Kresba: Natália Murat-Oravcová
Príležitosť pre literárne talenty
Miestna knižnica Petržalka organizuje už 23. ročník celoslovenskej autorskej literárnej súťaže začínajúcich autorov
Petržalské súzvuky Ferka Urbánka 2012
Štatút súťaže a prihlášku nájdete na
www.kniznicapetrzalka.sk.
Záujemcovia si ich môžu vyzdvihnúť aj na všetkých desiatich pobočkách knižnice v Petržalke, na požiadanie ich
zašleme poštou alebo e-mailom.
Uzávierka súťaže je 15. mája 2012.
Tradičné verejné vyhodnotenie sa uskutoční v októbri.
(upr)
Slovenských Démonov
máme už aj na DVD
Tromi druhmi alkoholu pokrstili predposledný
januárový deň v kine Lumiére (bývalé Charlie
centrum, teraz ho prevádzkuje opäť Slovenský
filmový ústav) DVD s filmom Démoni.
R
Kino novinky
Dostane George Clooney Oscara
za „otcovstvo“?
Oscarová veľkoparáda sa blíži. Uskutoční sa 26. februára vo veľkej
sále Kodak Theatre v kalifornskej
metropole Los Angeles. Medzi horúcich kandidátov na držiteľstvo zlatých sošiek
Oscara (pôjde o 84. ročník) patrí
tohtoročná americká 115-minútová snímka Deti moje (v origináli: The Descendants), ktorú už
môžete vidieť aj v našich kinách.
Najlákavejšia je však tým, že hlavnú úlohu zúfalého, no nevzdávajúceho sa otca Matta Kinga
stvárňuje George Clooney. Režisér Alexander Payne (Bokovka)
10. 2. 2012 • 19
K U LT Ú R A
siahol po románe Kaui Hart Hemmingsovej a scenáristicky spolu
s Nat Faxonom a Jimom Rashom
pripravil medom voňajúcu lúku,
respektíve morskými vlnami
a nenaprogramovateľným slnkom orámovaný príbeh muža,
ktorému odrazu ostali na pleciach dve „komplikované“ dcéry.
Vyspelá 10-ročná Scottie a 17ročná rebelka Alexandra mu veľmi nevychádzajú v ústrety, keď sa
jeho manželka ocitne v kóme.
Filmový príbeh je perfektne emocionálne vypočítaný, súkromnú
drámu nadľahčuje humor rodinnej trojky a tiež prostredie Havaja
má punc diváckej atraktivity.
Platon Plesnivec
Koncert In memoriam
Prvé podujatie ZUŠ Jána Albrechta v novom roku 2012 bolo
venované klavírnej pedagogičke Márie Vizváriovej , ktorá náhle po ťažkom ochorení odišla do večnosti vo veku 60 rokov.
Kolektív ZUŠ Jána Albrechta s pietou pripravil novoročný koncert žiakov na jej pamiatku 25. januára 2012. V programe na
domácom koncertnom pódiu účinkovali mladí hudobníci. Výber skladieb bol orientovaný na hudobné žánre valčíky, menuety, mazúrky. Recitáciou a priliehavými scénkami ho obohatili
žiaci literárno-dramatického odboru. Konferovala ped. Kristína
Holková. Početné publikum odmenilo vydarené výkony hudobníkov srdečným aplauzom.
bd
ežisérsky celovečerný debut Róberta Švedu (1975,
Košice) ešte pred uvedením
na plátno nad prineseným
ochranným lietajúcim kobercom „okoštoval“ šampanské,
vodku (lebo „účinkovali“ vo
filme) a takzvané kalimero.
Ako publiku prezradil jeden z troch krstných otcov
nového devedéčka režisér a
vysokoškolský pedagóg Peter
Kerekes (Ako sa varia dejiny),
to je nápoj, ktorý Róbert Šveda pil a z východného Slovenska „priviezol“ do Bratislavy
na štúdiá (VŠMU) - okrem
autora sa tejto úlohy ujal ešte
režisér a producent Peter
Bebjak (Marhuľový ostrov)).
Ide o mix vaječného likéru s
kolou... (vraj je to ozaj bŕŕŕ).
Potom sa už diváci mohli
v prítmí kina zapozerať do
troch magických filmových
poviedok s názvami ženských
mien, ktoré mali spoločné dve
veci: vianočné obdobie (to už
samo osebe býva mystické,
alebo presne naopak tvrdo
odmystifikované) a vzťahové
patálie, presnejšie partnerské
putá a nitky (s „nožničkami“
aj bez) – boli však naskicované veľmi jemne, hoci v konečnom dôsledku bolestne.
Tri príbehy troch rozdielnych
žien vás svojou atmosférou
vtiahnu – priam démonicky –
do psychík, ktoré sú opantané
všakovakými obavami – strachom pred sebou a okolitým
svetom zvlášť. A je to filmársky vykreslené tak, že človek
tomu jednoducho podľahne...
(alebo tento film znenávidí,
ako to povedal sám režisér pri
krste, vraj pri jeho uvedení na
strieborné plátno boli naň reakcie: buď – alebo, nič medzi
tým).
Film Démoni (kamera: Peter Kelíšek), ktorého scenár
napísal a zostrihal ho sám režisér aj producent Róbert Šveda, v roku 2008 získal filmové
ocenenie Igric za televíznu
dramatickú tvorbu, Cenu slovenskej kritiky a cenu Zlatý
debut na festivale Třinecké filmové babie leto. DVD
okrem snímky obsahuje tiež
rozmanité bonusy. Účinkujú
v ňom neherci, ktorí sú veľmi
presvedčiví. Stojí za to mať
Démonov doma. Najnovšie
Róbert Šveda pripravuje film
s názvom Anjeli, nechajme sa
prekvapiť.
Lívia Lomikameňová
Bratislava
skrytá v knihe
V čitárni Miestnej knižnice
Petržalka na Prokofievovej č. 5 je až do 29. februára otvorená Bratislava
skrytá v knihe. Na výstave
máte možnosť vidieť súbor máp ktorý zachytáva
premeny Bratislavy od
9. storočia po dnešok a
knihy i brožúry o Bratislave. Pre školské skupiny je
pripravená prezentácia a
výklad o histórii a prítomnosti Bratislavy.
Prvá návšteva
v knižnici
V sprievode vychovávateľky M. Bártovej a učiteľky M.
Šamovej sa vydali na prvú
spoločnú cestu do knižnice na Lietavskej ulici 14,
deti 1.A a 1. C zo ŠKD ZŠ
Turnianska 10. Zoznámili
sa s tým, ako to v knižnici
chodí a možnosťami pre
najmenších čitateľov. Pani
knihovníčka
Gaplovská
odpovedala na rôzne otázky - a kedy si už budem
môcť požičať knižku? A na
oplátku sa spýtala ona ich
- Deti viete, aký je rozdiel
medzi knižnicou a kníhkupectvom? Tieto a podobné otázky dominovali
vo vzájomnom dialógu.
Napokon si deti vypočuli
krátke úryvky z rozprávok.
Keďže prvý kontakt s knižnicou bol srdečný, z týchto
malých prváčikov sa určite
čoskoro stanú pravidelní
čitatelia a návštevníci knižnice.
M. Šamová
20 • 10. 2. 2012
Šaty vyvrátené naruby
Na pulty kníhkupectiev prichádza titul Bratislava: atlas
sídlisk 1955 – 1995. Pojednáva o histórii hromadnej bytovej
výstavby v hlavnom meste, podrobne sa venuje jej problémom i pozitívam
a neobchádza
ani úvahy
o možnej
budúcnosti.
N
a knihe pracoval kolektív autorov pod vedením
architektky Henriety Moravčíkovej. S pracovníčkou Slovenskej akadémie vied, ktorá
sa sídliskovej problematike venuje už od roku 2003, sme sa
rozprávali aj o Petržalke.
takmer 90 percent jej obyvateľov na sídliskách. Dnes je to samozrejme menej. Takéto čísla
v západnej Európe nenájdete.
V Bratislave je výnimočný aj
plošný rozsah sídlisk v porovnaní s tradičnou mestskou zástavbou.
Sú sídliskové aglomerácie
oprávnene spájané s komunistickým režimom?
Hromadná bytová výstavba
je realizáciou myšlienok utopistov, ktorí sa už od 18. storočia snažili čo najväčšiemu
počtu ľudí poskytnúť kvalitné
bývanie. Od začiatku 20. storočia sa tejto téme venovali moderní architekti, ktorí načrtli
podobu minimálneho bytu aj
moderného mesta. Všetky tieto myšlienky dostali šancu na
realizáciu po 2. svetovej vojne,
keď sa obnovovala Európa.
Názory odbornej verejnosti aj
celková spoločenská situácia
boli naklonené výstavbe satelitných miest. Nebol to žiaden
zvrhlý komunistický výmysel,
sídliská stavali v Británii, vo
Francúzsku či iných európskych krajinách. U nás však
bola pôda a výrobné prostriedky v štátnom vlastníctve, a tak
sa mohli všetky tie smelé plány
pomerne ľahko realizovať.
Ako to bolo s Petržalkou?
V roku 1967 vypísali veľkú
medzinárodnú urbanistickú
súťaž. Na Slovensku išlo o najväčšiu súťaž po druhej svetovej
vojne a jedinú, kde sa zúčastnilo také množstvo zahraničných architektov. Samotná
súťaž bola pripravená veľmi
dobre, v porote zasadli veľké
osobnosti. Problémy sa začali,
keď sa mali výsledky preniesť
do reality. Nebol vyhlásený
jednoznačný víťaz. Vybrali päť
najlepších projektov, z ktorých
sa malo vytvoriť definitívne
riešenie. To bol zrejme prvý
krok zlým smerom, V každom
prípade architekti, ktorí pracovali na urbanistickej štúdii pod
vedením Stanislava Talaša, neurobili niečo, čo by sme spätne
mohli označiť za omyl. Počítalo sa s hlavnou osou, bulvárom, kde by sa mala nachádzať
hlavná mestská vybavenosť
a rýchlodráha, odtiaľ sa mala
zástavba zvoľňovať do obytných okrskov.
Uberala sa v našom hlavnom
meste bytová výstavba osobitým smerom?
Bratislava bola už od konca vojny akýmsi laboratóriom,
kde sa testovali nové koncepcie. V období vrcholu výstavby
sídlisk, teda v 80. rokoch žilo
PETRŽALSKÉ NOVINY
B Ý VA N I E
K tomu však nedošlo...
Prejavila sa hospodárska
situácia, Československo jednoducho nemalo financie na
takýto ambiciózny projekt.
Projektanti dlho verili, že sa
ústredná os zrealizuje. Práve
to dnes vnímame ako jeden
z najväčších problémov. Petržalka je ako šaty vyvrátené
naruby. To čo malo byť v strede, je po okrajoch. Na druhej
strane zelená plocha, ktorá
vznikla stavebnou uzáverou,
je dnes obyvateľmi vnímaná
vysoko pozitívne. Petržalka
má zo všetkých sídlisk najväčší
potenciál. Môže sa vyvíjať rôznymi stratégiami, čo pri stabilizovanom sídlisku, ako je napríklad Ružinov nie je možné.
V knihe sa venujete aj dispozícií bytov. Ako z toho vychádzajú tie naše?
Dnes sa v odborných kruhoch všeobecne konštatuje, že
bytové dispozície v panelových
domoch sú oveľa lepšie, čo sa
týka prevádzkových vzťahov
a rozloženia funkcií ako v
mnohých súčasných bytových
komplexoch. Urobiť dobrý
minimálny byt, kde na malej
ploche musíte zorganizovať
ľudský život, je umenie.
Sídlisko sa rozrastá. Ako vnímate nové investičné projekty?
Petržalka má v sebe ohromnú dynamiku spôsobenú veľkou koncentráciou obyvateľov.
Hneď po revolúcii však slúžila ako exemplárny príklad
zlyhania sídliskovej výstavby.
Prebehlo množstvo súťaží na
jej humanizáciu s riešeniami,
ktoré zachovávali voľné plochy aj s takými, ktoré zástavbu
intenzifikovali do hustej mestskej štruktúry. Povedať jednoznačne, ako by mala vyzerať,
je ťažké, najmä keď po jej obvode už vznikla sieť občianskej
vybavenosti. Je otázne, čo je
prioritou. Rozvoj existujúceho
potenciálu alebo extenzívny
rast? Často sa rieši to, čo je vyriešené a nie to, čo je problematické. Ide o však o notorický
problém Bratislavy. Rozhodovacie orgány sú stále vo vleku
developerov, ktorí si vyberajú
len čerešničky na torte.
Aké je najväčšia slabina bratislavských sídlisk?
Jednoznačne identifikovaný
súkromný a verejný priestor
a jeho systematická údržba
a zmysluplné využitie No to
platí pre celú Bratislavu, nielen
pre sídliská. Kultúra užívania verejného priestoru by sa
mala obnoviť v každom meste.
V tom vidím najväčšiu šancu pre udržateľnú existenciu
mestských štruktúr.
Dá sa na tom cielene pracovať?
Existujú desiatky štúdií
o tom, že stačí jedno rozbité
okno, ktoré sa dlhšie neopravuje a v priebehu pár mesiacov sa
úplne zdegraduje celá stavba.
Podobne je to aj s prostredím.
Jedno narušenie podnecuje
k ďalším. Strata prináležitosti spôsobuje vandalizmus. Zo
zahraničia sú známe príklady,
ako voľné priestory na sídliskách čiastočne privatizovali
ich samotní obyvatelia, ako
sa následne oživovali novými
funkciami od predzáhradiek,
cez oddychové plochy až po
športoviská. Pre každé miesto
však platí iná cesta. Nie všetky problémy vyrieši pokosený
trávnik či lavička. Miesta, ktoré roky nikomu nepatrili, sa ľuďom odcudzili, a preto nemajú
dôvod sa o ne zaujímať ani
aktívne starať. Nemajú dôvod
udržiavať čistotu, nešliapať po
tráve. Obnoviť pretrhnuté väzby, nielen vlastnícke, ale aj tie
prirodzené užívateľské je veľmi
ťažké, no ukazuje sa, že to nie
je nemožné. Verejný priestor
sa v niektorých častiach darí
rehabilitovať. Nie je to totiž
tak, že by nepatril nikomu, len
sa musí nájsť niekto, kto sa oň
bude starať.
Autor a foto
Lucia Drevická
PETRŽALSKÉ NOVINY
Krimipríbeh
Anjeli tiež zomierajú
Kriminálna polícia sa obracia na občanov so žiadosťou o pomoc pri pátraní
po týchto osobách. Informácie oznámte na najbližšom
policajnom útvare, alebo
na telefónnom čísle 158, prípadne na e-mail patranie@
minv.sk.
Ivan Besedič , (54)
z Bratislavy
Popis osoby: je 170 cm vysoký, silnejšej postavy, má krátke
šedivé vlasy. Nosí prešedivené
fúzy so šedivou hustou bradou.
Menovaný je nezvestný od januára 2012, keď ho naposledy
videli v Záhorskej Bystrici.
10. 2. 2012 • 21
BEZPEČNOSŤ
Polhodina čakania na nemocničnej chodbe sa Kristíne zdala ako večnosť. Úpenlivo
hľadela na dvere, za ktorými lekári bojovali
o život jej jedinej dcéry.
Z
ožierali ju výčitky svedomia, že trinásťročnú
Lenka dohnala na pokraj zúfalstva aj ona sama.
Opätovne si premietala
posledné obdobie ubíjajúceho manželského spolužitia s
Blažejom, ktoré v konečnom
dôsledku vyvrcholilo do zlovestných minút čakania. Po
trinástich rokoch sa zahľadel
do kolegyne na pracovisku.
City boli opätované, a tak
vznikla krátkodobá láska, ktorá časom prerástla milencom
cez hlavy a z dôverného zväzku sa stala vec verejná. Chceš,
aby som ti patrila navždy? pýtala sa čiernovláska, len o pár
rokov staršia ako jeho dcéra.
Odpovedal dlhým bozkom,
ktorý spečatil jednu tragickú
cestu. Blažej bol charakter.
Prišiel za manželkou a vyhlásil, že od nej a ich anjelika,
ako dcéru nazýval. keď bola
menšia, odchádza. Tak ako
kedysi pred rokmi. Aj vtedy
to bolo priamočiare. Zoznámili sa, z priateľstva sa nebadane vykľula láska podporená
tehotenstvom. Si v tom, chceš
si ma vziať? spýtal sa Blažej,
už vtedy bol charakter, čo
veľmi rád dával svojmu okoliu na vedomie. Pre Kristínu
sa Lenka stala stredobodom
vesmíru, prestala registrovať
občasné opilecké scény aj
krátke lásky posledného obdobia končiace prísľubom, že
nikdy viac sa to nestane. Stávalo sa. Uvažovala o rozvode,
dcéra však lipla na otcovi, a
tak už zjavne formálne manželstvo prežívala so zaťatými zubami. Retrospektíva sa
končí pri včerajšku, bola to
nešťastná večerná chvíľa, keď
Blažej oznámil svoj odchod.
Buchnutie dverí dalo bodku
za osudovým rozhodnutím.
Lenka hlasnejšiu výmenu názorov i odporúčanie matky,
aby vypadol čo najskôr, počula. Pribehla za ňou s prosbou,
nech sa s otcom ešte porozpráva. Snažila sa jej vysvetliť,
že pre obe bude jeho odchod
vykúpením.
Nepochodila.
Ráno si všimla, že dcéra po
stresovom večernom zážitku
ešte spí. Pri jej tichej posteli
našla prázdny obal od svojich
liekov, ktoré užívala už niekoľko mesiacov.
Otvárajúce sa dvere nemocničnej sály vniesli do
chodby nemilosrdnú pravdu.
Vo chvíli, keď matkou ako
elektrický prúd prešla drvivá
bolesť, otec sa pripravoval navštíviť advokáta ohľadom rozvodu. Ešte nevedel, že aj anjeli
zomierajú.
Ako vyplýva z údajov ročenky (2011) Národného centra zdravotníckych informácií, v roku 2010 sme
na Slovensku zaevidovali 612 samovrážd, z toho bolo 534 mužov a 78 žien. Podľa územného členenia
zdravotníckeho zariadenia zaevidoval v sledovanom období Bratislavský kraj 124 samovrážd a 232
samovražedných pokusov. Najviac samovrážd (155) spáchala veková skupina 50 – 59 rokov. Život si
vzali tri deti vo veku do štrnásť rokov, ďalších sedemnásť mladých ľudí si siahlo na život vo veku od
15 do 19 rokov, pričom v šestnástich prípadoch bol motív činu neznámy.
Polícia
Políciaupozorňuje
upozorňuje
Júlia Ševčíková, (30)
z Bratislavy
Popis osoby: je asi 170 cm
vysoká, štíhlej postavy, má
hnedé oči a tmavohnedé
vlasy.
Na menovanú vydal Okresný súd Bratislava III príkaz na
zatknutie pre prečin krádeže
formou spolupáchateľstva.
.
Štefan Mezzei, (58)
z Bratislavy
Popis osoby: nedodaný
Na menovaného vydal Okresný súd Bratislava II príkaz na
zatknutie pre trestný čin úverového podvodu.
Podvodníci nespia!
Polícia opätovne varuje občanov
pred podvodníkmi. V prípade,
že k vám niekto príde domov
bez toho, aby sa vopred ohlásil,
žiadajte, aby sa preukázal a uvie-
dol dôvod svojho príchodu. Od
pracovníkov donáškovej služby
predtým, ako ich vpustíte, si pýtajte identifikačnú kartu s fotografiou, obdobne postupujte aj
v prípade pracovníkov elektrární,
plynární a domovej správy. Nikomu nedávajte telefonicky čísla
svojich kreditiek, sociálneho poistenia, bankového konta. Nenechajte sa tlačiť do podpisovania
čohokoľvek.
Kontakty na Okrskovú stanicu MsP Bratislava - Petržalka
Meno
JUDr. Ján Hanidžiar
Marián Kapec
Radoslav Matuška
Roman Šipoš
Vladimír Arbet
Anton Michalička
Ing. Ľubomír Chomo
Jozef Košický
Róbert Godžák
Dimo Doktorov
Jaroslav Hrnka
Milan Strochsneider
Operačné stredisko
Funkcia
veliteľ
okrskár Kopčany
okrskár Kopčany
okrskár Háje II - III
okrskár Zrkadlový háj
okrskár Dvory
okrskár Dvory IV - V
okrskár Lúky I - V
okrskár Rusovce
okrskár Rusovce
okrskár Jarovce
okrskár Čunovo
nepretržitá služba
Telefón
02/6252 53 31
0914 369 403
0914 369 402
0914 369 407
0914 369 405
0914 369 416
0914 369 413
0914 369 414
0911 921 704
0911 921 700
0911 921 703
0911 921 701
02/6252 5331
E-mail
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
ZPolícia
policajného
bloku
upozorňuje
Domáci vagabundi
V čase od roku 2008 do konca
januára 2012 R. S. (40) z Petržalky
týral svoju manželku a to tak fyzicky, ako aj psychicky. Zrejme bolo
preňho potešením, keď mohol
matku svojich potomkov fackať a
mlátiť priamo pred nimi. Urážky a
ponižovanie kombinoval nočným
budením a ďalšími vulgárnosťami.
Skončil za policajnými mrežami.
Ponižovanie manželky si vybral
ako hoby aj O. M. (50) z Petržalky.
V čase od roku 2008 do 22. januára
2012 v spoločnej domácnosti sa k
nej vulgárne správal, a najmä pod
vplyvom alkoholu pridával aj bitie
päsťami po celom tele. Zákazy telefonovania, sledovanie čo robí a
triafanie rôznymi predmetmi do
manželky pred maloletou dcérou
boli ďalším spôsobom, akým sa
násilník ubezpečoval o svojej nadvláde nad rodinou. Aj jemu pred
meno pribudol titul – obvinený.
Trestné stíhanie spolu s obvinením z prečinu nebezpečného
vyhrážania si vyslúžil ďalší násilník
M. N. (60) z Petržalky. V byte bytového domu sa rozhodol tasiť nôž
s 20- centimetrovou čepeľou proti svojej exmanželke. A vraj čím je
človek starší, tým je múdrejší.
Čudná rozlúčka
S Matejom K. (23), Dávidom P. (23)
a Dušanom P. (24) z Petržalky sa pri
vchode do bytového domu na Jasovskej ulici chcel po vyprevadení
poškodený rozlúčiť. Keď namieril
svoje kroky smerom domov, Matej
ho udrel päsťou do tváre, následne
sa pridali jeho dvaja komplici. Spoločne ho bili a po páde na zem aj
kopali. Na záver bitky ho dorezali
na tvári vlastným nožom, ktorý našli v jeho vrecku.
Objektívnejšie cesty
Novela zákona o cestnej premávke
prinesie inštitút objektívnej zodpovednosti za dopravné priestupky.
Za protiprávne konanie spáchané s
vozidlom bude zodpovedný držiteľ
vozidla bez ohľadu na to, kto vozidlo riadil. Pravidlom sa očakáva pokles následkov dopravných nehôd
na živote a zdraví asi o 30 - 40 percent, znížia sa aj takzvané latentné
priestupky. Porušenie pravidiel
cestnej premávky automaticky zaznamenajú technické prostriedky.
Podrobnejšie sa novele budeme
venovať v marcovom vydaní.
Stranu pripravil Jaroslav Gründler, [email protected]
22 • 10. 2. 2012
Kde ešte platí
Náš zákazník,
náš pán...
Poznáte to – stará linka
v byte sa rozpadá, zásuvky rozhegané, dvierka na
plynovom sporáku už
dávno poriadne nepriliehajú, batérie dožívajú,
voda z netesniacich kohútikov kvapká – ba až
preteká do 30-ročného
obitého drezu...
Evidentne nastal čas, keď
je nevyhnutné všetko vyhodiť a vymeniť. Peniaze
pripravené na novú kuchyňu sú, len kde začať...
Aj ja som stála pred
týmto problémom a začala som listovať v inzerátoch.
Vlastné
skúsenosti
s prerábkami sú však na
nezaplatenie, a tak som
počúvla kolegyňu - vraj
- zavolaj do firmy Mados,
budeš určite spokojná. Aj
som tak urobila – hneď
pri prvom telefonickom
rozhovore som si dohodla
stretnutie v ich predajni.
Príjemný interiér a milý
personál – pracovníčka
ma už čakala. Povedala
som jej svoju predstavu,
rozmery kuchyne, farbu
dreva. Mali sme dostatok
času na to, aby si všetko
podrobne poznačila a dohodli sme si ďalší termín
- kde som už dostala ich
návrh, kde boli zohľadnené všetky moje požiadavky – prípadne upravené
ich radami s praktickejším
riešením.
Nakoniec sme si dohodli termín, kedy bude
linka vyrobená. V určený
deň sa so mnou skontaktovali pracovníci, ktorí
všetko doviezli a zmontovali. Nemusela som sa
starať o nič – dokonca
súčasťou dodávky boli aj
vstavané spotrebiče a iné
príslušenstvo.
Všetky termíny boli
dodržané a ja sa už teším
z krásnej kuchyne. Som
z takého profesionálneho
prístupu nadšená!
Justína Verešová
PETRŽALSKÉ NOVINY
ŽIVOT PETRŽALKY/INZERCIA
Boli sme v Európskom parlamente
V našom Gymnáziu na Pankúchovej ulici
máme od septembra minulého roku Európsky klub. Stretávajú sa v ňom študenti, ktorí majú záujem spoznať iné kultúry
a tiež svojich rovesníkov z krajín EÚ.
P
reto sme sa s veľkou radosťou zapojili do programu
Euroscola, ktorý nám umožnil
stráviť jeden celý deň v Európskom parlamente v Štrasburgu
a reprezentovať Slovensko na
stretnutí študentov z pätnástich členských krajín EÚ.
Po príchode do hotela nás
profesorky zvolali do spoločenskej miestnosti a tam sme
sa pripravovali na vedomostnú súťaž EUROGAME. Ja
som mala za úlohu predstaviť
po anglicky nasledujúci deň v
parlamente našu krajinu, mesto a školu. Bola to pre mňa
nielen obrovská výzva, ale aj
zodpovednosť. Po stretnutí
sme sa všetci rozišli do svojich
izieb a poukladali sa do postelí,
rozhodnutí užiť si nasledujúci
deň na sto percent.
Prišiel deň D. Veľmi som sa
bála, ale vedela som, že je to
v prvom rade obrovská česť
reprezentovať pred celým
zhromaždením mladých moju
krajinu. V to ráno som mala
veľmi stiahnuté hrdlo. V sále
sa stretli školy takmer zo všetkých štátov Európskej únie a
pripravený program bol veľmi
zaujímavý. Na úvod sme mali
možnosť pýtať sa viceprezidenta Európskeho parlamentu
Rainera Wielanda na čokoľvek,
čo nás zaujíma. Otázok z publika bolo neúrekom, ale čas
to nezastavilo a prišla moja
chvíľa. V mikrofóne sa ozvalo:
Petra from Slovakia, a ja som
už som bola na nohách a nesmelo kráčala k mikrofónu.
„Distinguished members of
parliament, dear students ...“
Začalo sa moje predstavenie
Slovenska, Bratislavy a školy.
Keď som nadvihla zrak, pozeralo sa na mňa možno 350 párov očí. Nikdy by som nebola
povedala, že raz sa ocitnem na
takomto mieste... ,,so thank
you for the opportunity to represent our- small big country Slovakia in this important
place“.
Prejav sa skončil a ja som počula, ako mi padol kameň zo
srdca.
Nasledoval obed. S kamarátmi sme sa usadili a spokojne
si vychutnávali dobroty francúzskej kuchyne. Tak sme boli
zaujatí jedlom, že sme takmer
zabudli na našu dôležitú úlohu
v súťaži EUROGAME. Podstatou bolo vytvoriť štvročlenné
družstvá pozostávajúce z odlišných národností. Myšlienka, ako sa zoznámiť s novými
ľuďmi z iných krajín ma inšpirovala a v priebehu jednej sekundy som oslovila Belgičana,
Španielku a Lotyšku. Spoločne
sme riešili vedomostnú súťaž,
pri ktorej sme sa perfektne
zabávali. Páčila sa mi najmä
spolupráca medzi členmi jednotlivých krajín, a to bolo veľmi povzbudzujúce. Keď sme
hárok s odpoveďami vyplnili,
usadili sme sa a rozprávali sme
sa o živote v našich krajinách.
Dopočula som sa, že Slovensko
je predsa len veľmi obľúbenou
destináciou na zimné lyžovačky aj pre zahraničných turistov, a to ma náramne potešilo. Ďalším bodom programu
bolo rozdelenie do 6 skupín
(poslaneckých klubov) podľa
jednotlivých tém. Demokracia
a budúcnosť, mier a bezpečnosť Európy, životné prostredie a obnoviteľné zdroje
energie, moderné technológie
a sloboda informácií, migrácia
a budúcnosť Európy. Jednou
z tém boli novodobé technológie, kam som sa priradila
aj ja s mojimi dvoma spolužiakmi. Celé dve hodiny sme
konverzovali o výhodách a
nevýhodách novodobej techniky a na záver sme si mali
vybrať reprezentanta, ktorý by
v hlavnej rokovacej sále
v stručnosti uviedol ostatných
do obrazu našej témy a názorov. Keď si nakoniec každá skupina odprezentovala svoje návrhy a zodpovedala na otázky
z publika, začalo sa hlasovanie.
Naše riešenia a návrhy neboli
parlamentným zhromaždením študentov prijaté a hoci
ma to chvíľku trápilo, moju
pozornosť čoskoro zaujalo finále hry EUROGAME. Naša
skupina do finále nepostúpila, a tak sme z poslaneckých
miest pozorovali a súčasne sa
zabávali na otázkach zo sveta.
Petra Zaťková, Gymnázium
Pankúchova, Bratislava
štúdio
HARMONY
wellness a regenerácia
Voda je život
V
súvislosti mimoriadne nízkymi
tteplotami
l t i vznikli
ikli v niektorých
i kt ý h
mestách a obciach Slovenskej republiky
problémy s dodávkou pitnej a úžitkovej
vody. Tento problém museli riešiť aj ich
krízové štáby. V niektorých mestách či
obciach boli dokonca nútení vyhlásiť
mimoriadnu situáciu v zmysle platných
právnych predpisov. O problém sa zaujímal aj Krízový štáb Petržalky. Ako ho informovala vedúca Divízie úpravne vody
Bratislavskej vodárenskej spoločnosti,
a. s., v Petržalke Ing. Alena Trančíková,
dodávka pitnej i úžitkovej vody pre obyvateľov
vateľo v súvislosti so zníženou teplotou
nie je ohrozená.
Súčasťou
technologického vybavenie
Súča
pracoviska
sú aj tri záložné motory, kažpracov
dý s výkonom
860 kVA s rozmermi 2,8
vý
x 8,5
8 5 metra a spotrebou 200 litrov nafty
za hodinu. Sú tam však na to, aby pri totálnom výpadku elektriny v Petržalke ju
nahradili, aby mohli fungovať všetky čerpadlá, ktoré dodávajú do potrubia vodu
určenú pre koncových odberateľov.
Text a toto: Ka
Pajštúnska 1, BA - Petržalka
sauna, masáže,
reflexné terapie, pedikúra
z
Valentínska
ľava
– 20%
0940 852 048
www.reflexneterapie.sk
PETRŽALSKÉ NOVINY
Vengloš je znova predsedom,
výpredaj hráčov pokračuje
Futbalisti FC Petržalka 1898 sa od polovice januára pripravujú na
štadióne v Prievoze, kde môžu zostať do konca tohto ročníka. Pred
začiatkom zimnej prípravy sa k hráčom prihovoril staronový predseda Predstavenstva FC 1898 a. s. Jozef Vengloš mladší.
P
etržalka zimuje v II. lige
so ziskom 18 bodov na
deviatom mieste, teda ,,nad
zostupovou čiarou“. Podržať
chrbát jej mal Michail Bagdasarov. Tento muž má aktivity
v Rusku aj v Arménsku, isté
z nich presúva na Slovensko.
Pri osobnom stretnutí v polovici júna minulého roku, na
ktorom bol prítomný aj docent Jozef Vengloš, prejavil záujem o klub, pozrel si priestory, možnosti, dostal podklady
a pozval pána Vengloša a jeho
syna do Jerevanu, aby im ukázal jeho úprimný vzťah k futbalu. Tam je majiteľom klubu
MIKA Jerevan, v ktorom na
základe odporúčania licenčného agenta Juraja Vengloša
angažoval dvojicu slovenských
trénerov Jozefa Bubenka
a Zsolta Hornyáka. Nakoniec však z tohto sobáša nič
nebolo, Armén ťahal vedenie
FC za nos. Takto Petržalka v
úsilí o nového strategického
partnera stratila drahocenný
čas. ,,So zimnou prípravou na
jarnú časť II. ligy sme začali v
pondelok 16. januára. Celú ju
absolvujeme v areáli v Prievoze, kde máme vytvorené veľmi
dobré podmienky. Samozrejme, odchody sú citeľné, ale
na druhej strane si myslím, že
ak klub zoženie peniaze, tak
nemusíme byť na tom tak zle.
Do Bratislavy totiž hráči radi
chodia študovať, určite by ich
potešil záujem zo strany nášho
klubu. Uvidíme, ako to všetko
vypáli, možno sa situácia obráti na lepšie,“ povedal nám asistent trénera a vedúci mužstva
Emil Stranianek. Teraz v zime
Martin Luhový odišiel do ViOnu Zlaté Moravce, Martin
Švec a Ivan Schranz posilnili
Spartak Trnava, Tomáš Hanzel po skončení hosťovania
v Trnave trénuje s AS Trenčín, Maroš Schustrík s Frýdkom-Místek, Peter Drobňák si
hľadá angažmán v Česku a takisto aj Marek Moravčík. Výpredaj hráčov teda pokračuje,
od začiatku roka 2011 z klubu
postupne odišli Szarka, Prince
Ofori, Johancsik, Augustín,
Mikulič, takmer kompletná
jedenástka a keď neprídu noví
schopní futbalisti, tak sa FC
sotva zachráni v druhej najvyššej slovenskej súťaži.
Iskra sa stavia na vlastné nohy
V MŠK Iskra Petržalka po príchode nového prezidenta klubu
Vladislava Simona zaviali nové vetry.
T
radičný petržalský klub
je agilný aj počas dlhej
zimnej prestávky. Seniori na
umelej tráve ZŠ Budatínska
štartujú na zimnom turnaji
BFZ, keď po 3. kolách sú na
prvom mieste. Mladší a starší
dorastenci majú tiež vyplnený
hodnotný program. Viac nám
o ňom povedal dlhoročný
mládežnícky funkcionár Ladislav Kurina.
,,Keďže v dorasteneckých
súťažiach je medzi jesennou a
jarnou časťou veľmi dlhá prestávka a hráčom by chýbala
zápasová prax, rozhodol sa
výbor MŠK Iskra v spoluprá-
10. 2. 2012 • 23
ŠP ORT
ci so Združením športových
klubov Petržalka usporiadať
1. ročník dlhodobého zimného turnaja o Pohár Vaša
energia. VOhlasy na turnaj sú
veľmi dobré, organizačná komisia pevne drží jeho opraty
pod kontrolou, hoci je iba v
plienkach. Tréneri jednotlivých mužstiev dostali voľnú
ruku, môžu striedať ľubovoľný počet hráčov, počasie je
síce veľmi chladné, ale celkovo všetkým účastníkom žičí.
,,Všetci si veľmi pochvaľujeme
záujem mladých chlapcov pôsobiť v našom klube, ešte nikdy
sme nemali takú veľkú mlá-
dežnícku základňu. Máme už
pusinky, to je kategória okolo
päťročných chlapčekov, ďalej
predprípravku ročníky 2002
a 2003, prípravku, mladších
žiakov, starších žiakov, mladší
dorast a starší dorast. Mládež
je naša priorita, pracujeme s
ňou veľmi zodpovedne, máme
skvelý kolektív ľudí, ktorí tiahnu za jeden koniec povrazu. Aj
sa tešíme, aj sa trápime, máme
však dobrý pocit z toho, keď
robíme v prospech niekoho,“
zdôrazňuje L. Kurina.
Nový prezident Vladislav
Simon spolu s Ladislavom
Kurinom trénujú starší dorast,
Jozef Vengloš ml. je od konca
minulého roku znova predsedom Predstavenstva klubu, na
jeho bedrách teda leží najviac
zodpovednosti. ,,Situácia v
celom slovenskom futbale je
vážna, všade chýbajú peniaze. Doteraz sa nám vyhýbalo
šťastie získať strategického
partnera. Teraz sme si vytypovali firmy hlavne v Petržalke
a všetkým, ktorým záleží na
osude futbalu v našej mestskej
časti, môžu vstúpiť do klubu.
Chceme zachrániť seniorsku
aj dorasteneckú súťaž, kde
takisto nestojíme dobre. Keď
budeme mať do 10. februára
zabezpečené peniaze aspoň do
konca súťaže, verím, že budeme mať ešte čas doplniť hráčov
do mužov i dorastu.“ Keďže do
Prievozu sa v novom roku presťahovali z Pasienkov žiacke
družstvá a futbalistky Slovana,
dorastenci Petržalky by mohli
nájsť nový domov na pravom
brehu Dunaja. ,,Verím, že do
začiatku marca sa nám podarí
pripraviť ihrisko v areáli Strednej odbornej športovej školy v
Petržalke- Ovsišti tak, aby tam
dorastenci začali jarnú časť a
od budúceho ročníka tam nastúpili aj muži,“ dodal ešte prvý
muž FC Petržalka 1898.
Petržalka zohrala zatiaľ tri
priateľské zápasy, v Dunajskej Lužnej remizovala 1:1, s
Pezinkom hrala 3:3 a túto sobotu prehrala na umelej tráve
v Prievoze s Gabčíkovom 1:2.
(mv)
ktorý je na prvom mieste s výbornými vyhliadkami postúpiť
do III. ligy. ,,Celú našu stratégiu chceme založiť na vlastnej
liahni, štyria-piati hráči už
nastupujú za seniorske áčko.
Celková situácia v klube sa
výrazne zmenila k lepšiemu,
umelé ihrisko na Budatínskej
sme dostali do prenájmu na
pätnásť rokov a môžeme už
vyvíjať aj vlastné aktivity. To
znamená, že v spolupráci s
miestnym úradom plánujeme
vybudovať tréningové ihrisko
aj umelé osvetlenie. Chceme
upozorniť všetkých obyvateľov Petržalky, že MŠK Iskra
sa znova stavia na nohy. Pomáhajú aj rodičia chlapcov,
niektorí z nich na štadión dajú
z vlastnej iniciatívy aj reklamné bannery.
Milan Valko
Splátkový kalendár
pre Goffu
a N. Hrnčára
Členovia disciplinárnej komisie Slovenského futbalového
zväzu (DK SFZ) na svojom poslednom zasadnutí dostali návrh splátkového kalendára od
druholigového klubu FC Petržalka 1898 na úhradu náležitostí voči trénerom Norbertovi
Hrnčárovi vo výške 11 025 eur
a Vladimírovi Goffovi v sume 6
875 eur. Zároveň DK SFZ stanovila obom menovaným do
desiatich dní preukázať akceptáciu a súhlas s predloženým
návrhom. Informuje o tom
internetová stránka SFZ v novej úradnej správe zo soboty
4. februára.
Slov-matic valcuje
jedného súpera za
druhým
Futsalisti Slov-maticu F0F0
Bratislava, ktorí majú sídlo
v Petržalke, valcujú v Select
extralige jedného súpera za
druhým. Po 14. kole ako jediní
s famóznym skóre 104:25 nestratili ani bod a pred druhým
RCS Košice majú sedembodový náskok. Naposledy vyhrali
v Nitre 14:5, hoci pod Zobor
cestovali v pozliepanej zostave, lebo českí reprezentanti
sú na ME v Chorvátsku a zdravotné problémy nedovolili
nastúpiť ani Brunovskému,
Rejžekovi, Haľkovi a Brndiarovi.
Martin Grendár, prezident Slov-maticu FOFO mohol po zápase konštatovať: ,,V prekrásnej nitrianskej športovej hale
je veru radosť hrať a naši hráči
od prvých sekúnd hrali s veľkou chuťou a radosťou. Súper
sa nezavrel, naopak, pokúšal sa
o ofenzívu. Mal zo 15 čistých
šancí a štyri aj premenil. Ťažko
povedať, koľko tutoviek sme
mali my ... 40 ? Chýbalo nám
síce až šesť hráčov, lenže trojica
Drahovský, Nagy, Poluch boli
ich rovnocennou náhradou.
Potešil najmä famózny debut
19-ročného Drahovského. Ten
vytvoril nový rekord klubu.
V 28-ročnej histórii klubu sa
v prvom zápase za oranjes
nikomu nepodarilo skórovať
hneď štyrikrát!“
(mv)
24 • 10. 2. 2012
PETRŽALSKÉ NOVINY
ŠP ORT/INZ E RC I A
kT–žx©«¦2«!
%j
!”.žk–p.¦.jTž”¬.po.
{«ª¦.
¦—TžoªBh”k.«xk¦B{¦
.–©t.žk«.xž{¦Ž

¦–ž”TK¢¡¡†t.”B.
{K€WH­­hK{¡­H­­h
K{
{t¢o¢pž£”©,”o.Kp{¦ªh/n
x.xT]{”t/px¢Kk–o¢–k¢
{¦{pT8x{t”{`”.tT!
%j
!
K{.”p.tTxžxªBh¦{pkT8€­†­Ÿ†¡­€¡
.pT.n{”TK¦{pT8xTn{pkžkBoTn.žt{–]U”T†††
”k{Bh¢žx/¦oT«.8ln.Ðo{¦ªBh—TBk.plž
Z Petržalky do Londýna
Na olympijských hrách sa po prvý raz v ére
samostatnosti predstaví slovenský gymnasta.
H
odiny driny v telocvični
priniesli ovocie. O Samovi Piaseckom (27) sa už dlhšie
hovorí ako o najlepšom slovenskom športovom gymnastovi.
Výnimočný úspech pre krajinu
vybojoval v januári kvalifikáciou
na OH 2012. Rodák z Košíc, už
sedem rokov žije s manželkou
a tromi synmi v Petržalke. Od
októbra trénuje v športovej hale
Pengym na Wolkrovej ulici,
kde ho navštívil aj starosta Vladimír Bajan. V časoch, keď to
ani vrcholoví športovci nemajú
jednoduché, odovzdal Samovi
finančnú dotáciu 1 000 eur.
Držiteľ ocenenia Gymnasta
svetovej triedy, ktoré udeľuje
Medzinárodná gymnastická federácia, sa momentálne pripravuje na marcový Svetový pohár
a májové Majstrovstvá Európy.
Tréningu venuje 25 hodín týždenne. „Minimálne finále, maximálne medailu,“ prezradil s
úsmevom ambície na blížiacej
sa olympiáde. Zaujímavosťou
je, že tento mladý Petržalčan
sa do histórie svetového športu už stihol zapísať vlastným
prvkom. Obrat na jednej ruke
na bradlách nesie jeho meno a
patrí k tomu najnáročnejšiemu,
čo môžeme v súčasnej vrcholovej gymnastike vidieť.
„Je za tým obrovská drina,
úsilie a azda aj šťastie, pretože športovcov je na svete veľ-
mi veľa, všetci sú vyrovnaní a
každý z nich môže byť majster,“
hovorí o olympijskej kvalifikácii
svojho zverenca tréner Martin
Zvalo. „Nepovažujem to za svoj
úspech, rovnako to nie je len Samov úspech. Stojí za tým kolektív
ľudí, ktorí nám fandia. Myslím,
že ten pocit máme všetci. Olympiáda je ešte ďaleko. Ideme tam
určite prekvapiť, zariskujeme,
stavíme na jednu kartu a ak sa
to podarí budeme sa tešiť.“
Tréner slovenskej reprezentácie sa v športovej hale venuje aj
deťom: „Myslím, že lepší šport
ako gymnastika pre ne neexistuje. Rodičia v poslednom čase
zmúdreli a uvedomujú si, že je
to ranný šport a v dobrom ponímaní môže len pomôcť.“ Pre
dvoj-, trojročné deti a škôlkarov
je určená všeobecná športová
príprava, ktorú robíme predpoludním. „Deti sem chodia šťastné, odchádzajú šťastné a rady
sa sem vracajú. To, že robíme
čosi viac nielen pre vrcholovú
gymnastiku, ale pre celé spoločenstvo ľudí, pre ich rozvoj, je
našou najväčšou vizitkou,“ dodáva
Marin Zvalo
kT–žx© «¦2« !
%j
! ¦ Tž”¬.poT ”k”.¦kp
”T '/– {K¢n.žkT j  !# H ož{”U –.
8¢KT o{x.¹ ¦ xT]{”t/px{t K¢Bh¢† ¢KTžT –.
t}B¹ –ž”Tžx£¹ .n – {–p.xB{t  !  ¦.x{t
"žT].xB{tH ož{”ª nT ÐpTx{t x/—h{ tkT–žxTh{
«¦2«¢¦Tž”¬.poT.o.xKkK¢nTk¦x.–ž/¦.n£BkBh
¦{¶8/Bh† ”lӞT tTK«k x/–H 8¢KTžT t¢ t}B¹
{p{¬k¹ {ž/«o©H ož{”U '/– «.¢nlt.n£†  xT]{”j
t/pxTn.žt{–]U”T¢”ÐkžT”k–TnT.n{Bh¢žx/¦o.
«.8ln.Ðo{¦ªBh—TBk.plž†#T—ltT–.x.'/–\
Zimná liga 2012
V sobotu 21. januára sa v hale ŠK DUNAJ na Starohájskej
v Petržalke začal už III. ročník zimnej prípravy jazdcov a koní pod
názvom Zimná liga 2012. Na prvom kvalifikačnom preteku sa zúčastnilo viac ako 130 pretekárov so svojimi koníkmi v štyroch kategóriách podľa náročnosti. Po ďalších kvalifikačných pretekoch,
ktoré sa uskutočnia v tomto roku 11. 2, 3. 3., 17. 3., 31. 3. Zimná
liga vyvrcholí 14. apríla finálovým pretekom. Cieľom seriálu je
možnosť pre kone a jazdcov absolvovať parkúry v hale v zimnom
období. Seriál bol prístupný pre všetkých slovenských a zahraničných jazdcov a kone s platnou licenciou. Súťaže sa uskutočnili
podľa pravidiel FEI a platných predpisov SJF. Výsledky sú sprístupnené na webovej stránke www.ippico-dunaj.sk a fotografie z jednotlivých pretekov na webovej stránke www.zskp.sk
Text a foto: Ing. Vladislav Čapček,
predseda Združenia Športových Klubov Petržalky, o.z.
Download

Inzercia - Petržalské Noviny