ŠKOLSKÝ
VZDELÁVACÍ PROGRAM
ŠKOLSKÝ ROK
2014/2015
( ISCED 3A - gymnázium )
Príloha
1. ročník - štvorročné štúdium
kvinta - osemročné štúdium
Schválila pedagogická rada dňa
28.8.2014
1
Vzdelávacia oblasť
Predmet/ročník -1.ročník
Jazyk a komunikácia
Slovenský jazyk a literatúra
Cvičenia zo slovenského jazyka
Anglický jazyk – prvý cudzí jazyk
Francúzsky jazyk– druhý cudzí jazyk
Nemecký jazyk– druhý cudzí jazyk
Ruský jazyk– druhý cudzí jazyk
Matematika
Informatika
Fyzika
Chémia
Biológia
Dejepis
Geografia
Občianska náuka
Etická výchova
Náboženská výchova
Umenie a kultúra
Telesná a športová výchova
Matematika a práca
s informáciami
Človek a príroda
Človek a spoločnosť
Človek a hodnoty
Umenie a kultúra
Zdravie a pohyb
2
Strana
3
17
22
35
42
48
55
62
68
82
95
103
109
120
130
134
142
151
Názov predmetu
Vzdelávacia oblasť
Slovenský jazyk a literatúra
Jazyk a komunikácia – 1.ročník (4R)
I. Charakteristika predmetu
Slovenský jazyk je štátnym jazykom v Slovenskej republike, preto dôkladné
ovládanie slovenského jazyka zabezpečuje úspešné a plnohodnotné uplatnenie v živote.
Predmet poskytuje formálne vzdelanie v jazykovej, slohovej a literárnej zložke, t. j. vedie
žiakov k základnej gramotnosti (pisateľskej a čitateľskej), k nadobudnutiu čitateľských
návykov a k schopnosti orientovať sa v známom texte. Poskytuje im tiež vedomosti a
zručnosti na dosiahnutie primárneho psychického i fyzického stupňa vývinu a vytvára
predpoklady na zvládnutie ostatných vyučovacích predmetov, podporuje u žiakov
osobnostný rozvoj v širšom sociálnom a kultúrnom kontexte. Formálne vzdelávanie
obsahuje vedomosti a zručnosti v každej z vyučovacích oblastí. Žiaci sa naučia popisovať,
vysvetľovať, zhodnotiť a aplikovať svoje znalosti. Osobnostný rozvoj sa realizuje v
etickom, sociálnom a kultúrnom kontexte, s čím súvisí spoločenské správanie, kontakt s
prostredím, asertivita, prosociálnosť a kultivovaná komunikácia.
Hlavné ciele súvisia s teoretickým poznávaním a praktickým ovládaním zákonitostí
slovenského jazyka na pohotovú, funkčne primeranú a kultivovanú komunikáciu. K
tomuto cieľu prispievajú všetky tri zložky slovenského jazyka. Jazyková zložka
poznávaním gramatických javov a ich vzájomných súvislostí, slohová zložka poznávaním
tvorby viet a ich skladaním do súvislých celkov, slohových útvarov a literárna zložka spolu s
čítaním sa podieľajú na komunikačných zručnostiach. Literárna výchova pomáha formovať
kultivovanú osobnosť, vytvárať hodnotové postoje, poznávať hmotnú a duchovnú kultúru
národa, formovať literárne vedomie, vytvárať osobnostný vzťah k literatúre, vzbudzovať
etické a estetické cítenie, učí chápať svet, v ktorom žijú. Literárna výchova ponúka nielen
intelektuálne a emotívne poznanie, ale aj prosociálne modely správania sa. Literárna výchova
pozitívne formuje sebavedomie žiaka, pretože mu sprostredkúva literatúru, ktorá ho chápe
ako objekt záujmu, ako člena ľudskej spoločnosti, pozná jeho túžby, vízie, problémy.
Prostredníctvom umeleckej literatúry sa odkrýva reálny svet v jeho jedinečnosti i
protirečeniach. Cieľom literárnej výchovy je viesť žiakov k estetickému vnímaniu sveta
a k spoznaniu jeho mnohoznačnosti. Pochopením otvorenosti sveta možno pestovať u
žiaka toleranciu, schopnosť vypočuť si názor druhého i poznanie, že v literatúre
zaznamenané životné situácie sú bohatou paletou rozmanitých ľudských osudov a vzťahov.
Estetická funkcia literatúry má za úlohu vysvetľovať špecifické vlastnosti umeleckého diela, ich
výskyt v konkrétnom texte skúma aj teória literatúry.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Osobnostný a sociálny rozvoj /Komunikácia/ - Komunikácia.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Všeobecné ciele:
 Podporovať sebadôveru žiaka vo svojom prejave tak písomnom ako
i ústnom
 Osvojiť si vedomosti, ktoré umožnia žiakovi vzdelávať sa po celý život
 Vedieť zaujať aktívne miesto v ekonomickom, sociálnom a kultúrnom
živote
 Pripraviť žiakov na stav zodpovedného občana, schopného sa podieľať na
rozvoji demokratickej spoločnosti, kultúrnej otvorenosti
3
 Vnímať a postupne osvojiť si materinský jazyk ako mnohotvárny prostriedok
komunikácie
 Zvládnuť základné pravidlá medziľudskej komunikácie daného kultúrneho prostredia
 Nadobudnúť k jazyku pozitívny vzťah
 Nadobudnúť vzťah k slovenským umeleckým dielam, k vlastným čitateľským
zážitkom, k rozvíjaniu pozitívneho vzťahu k literatúre a k ďalším druhom umenia
vychádzajúceho z umeleckých textov a rozvíjať svoje emocionálne a estetické cítenie a
vnímanie
 Pestovať príslušnosť jazykovej príslušnosti k istému etniku, pocitu jazykovej
príbuznosti a spolupatričnosti s inými etnikami prostredníctvom ovládania normy
spisovného jazyka
 Viesť žiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry – verbálne i písomné jazykové prejavy
 Zvládnuť a pochopiť počúvanie, komunikáciu – hovorenie, čítanie a písanie s
porozumením
Špecifické ciele:
v komunikačnej oblasti
 položiť základy komunikačných zručností, t. j. naučiť sa vnímať a postupne si osvojovať
materinský jazyk ako prostriedok, ktorým sa získavajú a následne odovzdávajú
informácie, vedomosti a zážitky, vyslovujú vlastné názory i postoje,
 účinne sa dorozumievať v bežných komunikačných situáciách,
riešiť bežné komunikačné situácie.
v spoločenskej oblasti
 učiť sa porozumieť sebe samému, vymedziť si vlastné miesto v spoločnosti
rovesníkov, správať sa asertívne, byť tolerantný, prosociálny, naučiť sa
spolupracovať.
v kognitívnej oblasti
 získať lásku a úctu k materinskému jazyku,
 naučiť sa správne, čitateľne, esteticky a primerane rýchlo písať, t. j. osvojiť si techniku
písania a precvičovať sa v nej,
 osvojiť si správnu artikuláciu a výslovnostnú normu,
 naučiť sa ústne formulovať text aj s uplatnením suprasegmentálnych javov,
 osvojiť si základy pravopisnej normy, naučiť sa používať správne slová/tvary slov,
 naučiť sa analyzovať text, vyhľadávať jazykové javy, triediť ich, vyhodnocovať a
postupne zaraďovať do systému,
 naučiť sa orientovať v jazykových príručkách,
 naučiť sa reprodukovať text a cvičiť sa v uplatňovaní prebratých jazykových javov pri
tvorbe vlastných textov v ústnej a písomnej podobe,
 cvičiť sa v tvorení kultivovaných jazykových prejavov,
 rozoznávať štylisticky primerané a neprimerané prostriedky,
 vedieť plynule s porozumením čítať veku primeraný umelecký a odborný text, poznávať
a rozlišovať tieto texty, orientovať sa v nich, vedieť zaznamenať a vypísať základné
údaje z textu,
 prostredníctvom literatúry posilniť poznatkovú rovinu, ktorá rozmnožuje vedomosti;
 zážitkovú rovinu, ktorá sprostredkúva emotívne poznanie sveta; výchovnú rovinu,
rozvíjajúcu osobnosť žiaka; komunikatívnu rovinu, ktorá mu umožňuje odovzdať poznané
a precítené a estetickú rovinu, formujúcu kvality jeho života.
4
III. Predmetové kompetencie
Kompetenčný profil absolventa/maturanta:
Verejný prejav:
 Dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť
 Uplatňovať paralingválne javy
 Reprodukovať umelecký a vecný text
Pamäťové zručnosti:
 Poznať základné fakty, definície a vedieť demonštrovať ich znalosť
 Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi
 Vedieť odvodiť charakteristiky nových javov
 Usporiadať známe javy do systému
 Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty
 Vedieť aplikovať pravopisnú normu
Analytické a syntetické zručnosti:
 Vedieť uskutočniť jazykovú analýzu textu
 Odlíšiť umelecký a vecný text
 Odlíšiť texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov a žánrov
Tvorivé zručnosti:

Vytvoriť vlastný text

Prezentovať vlastný text – ústne i písomne

Samostatne napísať krátky príbeh

Porozprávať príbeh na danú tému

Dokončiť rozprávanie

Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text
Informačné zručnosti:

Používať jazykovedné príručky a slovníky

Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov
Komunikačné zručnosti:

Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu

Neverbálne sa vyjadrovať a chápať neverbálnu komunikáciu

Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor
5
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: Prvý v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina
Časť: Literárna výchova
Epická poézia – veršový systém
TC
Obsahový štandard
1.Rytmus, sylabický
veršový systém
/nadpis, strofa, verš,
spev/
2.Anafora, básnické
prirovnanie
3.Metafora, vonkajšia
kompozícia diela
(Gavlovič-Valašská
škola mravúv stodola,
S.Chalupka-Mor ho!,
J.Botto-Smrť
Jánošíkova)
Výkonový štandard
Minimálna úroveň výkonu žiaka
1. Rytmus, sylabický veršový systém:
Žiak vie definovať termín rytmus a sylabický veršový systém. Vie určiť
dĺžku slabičného verša a prečítať známe verše so správnou rytmickou
intonáciou.
2. Anafora, básnické prirovnanie:
Žiak dokáže vyhľadať v texte známej básne anaforu a prirovnanie a
reprodukovať poučku o ich podstate. Chápe a vie vysvetliť ich význam v texte
básne.
3. Metafora:
Žiak rozumie podstate metafory a vie reprodukovať jej definíciu. Dokáže
metaforu určiť v texte známej básne a dokáže vysvetliť jej
význam pre estetické vyznenie umeleckého textu.
Optimálna úroveň výkonu žiaka
1. Rytmus, sylabický veršový systém:
Žiak vie definovať termín rytmus a sylabický veršový systém, určiť
dĺžku slabičného verša a miesto vnútroveršových prestávok. Dokáže
identifikovať sylabickú organizáciu verša v akejkoľvek neznámej básni. Vie
prečítať akýkoľvek sylabický verš so správnou rytmickou intonáciou. Dokáže
vytvoriť na sylabickom princípe jednotlivé verše.
2. Anafora, básnické prirovnanie:
Žiak dokáže reprodukovať definíciu a vysvetliť štylistickú podstatu anafory a
prirovnania a ich význam pre významovú a estetickú stránku
diela. Vie vyhľadať tieto štylistické prostriedky v akejkoľvek básni a
vysvetliť ich rytmotvornú a významovú funkciu v konkrétnom texte.
Vie vytvoriť sylabický verš obsahujúci prirovnanie.
3. Metafora
Žiak rozumie podstate metafory, vie zopakovať jej poučku a vysvetliť
vo všeobecnosti genézu metafory. Vie identifikovať metaforu v akomkoľvek
umeleckom (i neumeleckom) texte, vysvetliť jej genézu a verejne prezentovať
svoju interpretáciu významovej a estetickej funkcie tejto metafory v
konkrétnom texte. Vie vytvoriť sylabický verš obsahujúci metaforu.
6
Krátka epická próza - poviedka
1.Rytmicky neviazaná
reč
2.Rozprávač
/vševediaci/,
literárna postava,
kompozícia
/expozícia, zápletka,
vyvrcholenie, obrat,
rozuzlenie/
3.Verbálna zručnosť
(M.Kukučín-Keď
báčik z Chochoľova
umrie, J.G.TajovskýMaco Mlieč)
Lyrická poézia - metrika
1.Sylabicko-tonický
veršový systém
/stopa, trochej,
daktyk/
2.Metonymia
3.Čítanie a analýza
4.Verbálna produkcia
(Vajanský,
Hviezdoslav)
Minimálna úroveň výkonu žiaka
1. Neviazaná reč
Žiak dokáže odlíšiť princíp viazanej reči od neviazanej.
2. Rozprávač, literárna postava, kompozícia
Vie reprodukovať poučky o vševediacom rozprávačovi a literárnej postave
a vymenovať kompozičné fázy v dejovej osnove literárnych diel. V
známom diele dokáže identifikovať jednotlivé fázy.
Vie v ňom určiť niektoré príznakové lexikálne a štylistické prvky.
3. Verbálna zručnosť
Aspoň veľmi stručne vie sformulovať svoj čitateľský zážitok.
Optimálna úroveň výkonu žiaka
1. Neviazaná reč
Žiak vie odlíšiť viazanú reč od neviazanej a vysvetliť rozdiely medzi nimi aj
pri aplikácii na konkrétne dielo.
2. Rozprávač, literárna postava, kompozícia
Žiak chápe funkciu rozprávača, dokáže určiť vševediaceho rozprávača v
akomkoľvek, teda aj v neznámom diele a bez ohľadu na formu
rozprávania. Vie vymedziť pojem literárna postava a dokáže
charakterizovať jednotlivé postavy z čitateľského hľadiska (prípadne aj z
hľadiska autorovej koncepcie diela). Vie vysvetliť podstatu jednotlivých
kompozičných fáz epického (a dramatického) diela a určiť tieto fázy v
akomkoľvek diele s klasickou chronologickou kompozíciou. Pri štylistickej a
lexikálnej analýze známeho diela dokáže zhodnotiť príspevok jednotlivých
jazykových prvkov k významu a estetickej pôsobnosti diela.
3. Verbálna zručnosť
Svoj názor na prečítané dielo dokáže zreteľne vyjadriť a doložiť niekoľkými
analytickými poznatkami. Pri obhajobe svojho stanoviska sa dokáže citovo a
spoločensky ovládať.
Minimálna úroveň výkonu žiaka
1. Sylabicko-tonický veršový systém
Žiak vie vysvetliť rytmické vlastnosti slovenčiny, odlíšiť prízvučné a
neprízvučné slabiky, dokáže definovať sylabicko-tonický veršový
systém a chápe význam prízvuku v básňach. Na základe intuície prečíta
pravidelnú sylabicko-tonickú báseň so správne rozloženými prízvukmi.
2. Metonymia
Žiak rozumie princípu obraznosti v jazyku a vie určiť podstatu
metonymie. Dokáže reprodukovať vysvetlenie funkcie, ktorú
metonymia v poézii (umení) zastáva. Na úrovni reprodukcie vie
vysvetliť rozdiel medzi metaforou a metonymiou. V známej básni
dokáže metonymiu identifikovať.
3. Čítanie a analýza
Žiak vie výrazne prečítať sylabicko-tonické verše, vysvetliť obsahové
posolstvo známej básne a poukázať na niektoré jazykové prostriedky,
ktorými básnik vyjadril svoj umelecký odkaz.
4. Verbálna produkcia
Žiak vie v jednoduchej podobe prezentovať svoj čitateľský zážitok.
Optimálna úroveň výkonu žiaka
1. Sylabicko-tonický veršový systém
Žiak pozná rytmické vlastnosti slovenčiny, dokáže definovať
sylabotonický veršový systém a chápe význam prízvuku v básňach. Rozumie
pojmom stopa, daktyl a trochej a dokáže ich identifikovať v akomkoľvek
(pravidelnom) daktylskom/trochejskom verši. Intuitívne,
alebo aj na základe analýzy rytmu, dokáže rytmicky správne prečítať
pravidelnú sylabicko-tonickú báseň a teoreticky vysvetliť svoj spôsob
čítania. Žiak dokáže vytvoriť jednotlivé daktylské/trochejské verše.
7
Krátka epická próza - novela
2. Metonymia
Žiak rozumie princípu obraznosti v jazyku, vie určiť podstatu metonymie a
dokáže vysvetliť jej genézu. Vie vysvetliť rozdiel medzi metaforou a
metonymiou. Dokáže vyhľadať metonymiu v akejkoľvek básni (texte) a
uplatniť poznanie jej sémantiky pri vysvetlení obsahovej a estetickej stránky
básne. Dokáže vytvoriť metonymiu a uplatniť ju v modelovom verši (napr.
sylabicko-tonickom).
3. Čítanie a analýza
Žiak vie výrazne prečítať sylabicko-tonické verše. Dokáže v texte
identifikovať známe jazykové prostriedky. Dokáže (aspoň čiastočne)
vystihnúť vzťah medzi týmito umeleckými prostriedkami a celkovým
vyznením básne.
4. Verbálna produkcia
Žiak vie jasne sformulovať svoj čitateľský dojem, na obhajobu svojho stanoviska
dokáže použiť ako argumenty niektoré poznatky získané analýzou básne.
Psychicky a aj eticky zvládne túto situáciu.
1.Vertikálne členenie
Minimálna úroveň výkonu žiaka
diela /hĺbkové členenie
1. Vertikálne členenie diela
diela, dejový plán,
Žiak chápe hĺbkové členenie umeleckého diela, vie charakterizovať jej
významový plán/
podstatu a pomenovať obe roviny. Pri známom literárnom diele vie
2.Novela
veľmi stručne zopakovať základnú významovú orientáciu diela a uviesť
3.Čítanie, analýza
vzťah tejto „skrytej“ roviny k deju.
2. Novela
a interpretácia
Žiak vie vysvetliť znaky novely, pri známych novelách určiť ich žáner a
(B.S.Timravaniekoľko jeho znakov. Chápe a vie vysvetliť rozdiel medzi poviedkou a
Ťapákovci, Kukučín novelou (príp. aj rozprávkou).
Neprebudený)
3. Čítanie, analýza a interpretácia
Žiak dokáže plynulo prečítať text prozaického diela. Vie aplikovať na známy
text vedomosti o vonkajšej kompozícii a teoreticky reprodukovať poznatky o
vnútornej kompozícii diela. Dokáže v známom texte určiť niektoré príznakové
štylistické a lexikálne prvky.
Dokáže charakterizovať postavy iba z hľadiska ich pozície v dejovom
pláne diela. Svoje intuitívne stanovisko dokáže prezentovať stručne a
bez vecnej argumentácie.
Optimálna úroveň výkonu žiaka
1. Vertikálne členenie diela
Žiak chápe hĺbkové členenie umeleckého diela a v akomkoľvek prečítanom
diele s jednoznačným autorským posolstvom dokáže sám identifikovať
významovú rovinu, vysvetliť jej prepojenie s dejovou rovinou a autorskou
koncepciou postáv.
2. Novela
Žiak vie vysvetliť znaky novely, určiť žáner neznámeho diela (novely) a uviesť
charakteristické žánrové znaky tohto diela. Dokáže vytvoriť klasifikáciu
krátkych epických prozaických útvarov, vrátane tých, ktoré sa preberali na
základnej škole, a určiť ich rozhodujúce diskriminačné znaky. Svoj produkt
dokáže vysvetliť a obhájiť.
3. Čítanie, analýza a interpretácia
Žiak dokáže plynulo, výrazne a so správnou výslovnosťou prečítať text
prozaického diela. Vie aplikovať vedomosti o vonkajšej a vnútornej
kompozícii na akékoľvek prečítané dielo (novelu), aspoň v náznaku zachytiť
prítomnosť významového plánu. Výsledky analýzy autorskej
koncepcie postáv, štylistických a lexikálnych prostriedkov dokáže aspoň
čiastočne zapojiť do vysvetľovania vzťahov oboch vertikálnych rovín
diela. Tieto poznatky vie prezentovať v triede, podložiť svoj názor
argumentmi a obhájiť ho v diskusii. Pri kritike protinázoru nenapáda
osobu oponenta a emocionálne zvláda situáciu.
8
Minimálna úroveň výkonu žiaka
1. Epika, jamb, rým
Žiak vie reprodukovať definíciu epiky a určiť literárno-druhovú
príslušnosť známych epických literárnych diel. Intuitívne dokáže
rytmicky správne nahlas prečítať jambický verš. Rozumie zvukovej
(Hviezdoslav –
podstate rýmu a dokáže ju vysvetliť.
Hájnikova žena a Ežo
2. Anakrúza/predrážka - 0 –
Vlkolinský, Kráľ –
3. Čítanie, analýza, interpretácia
Zakliata Panna vo Váhu Žiak dokáže jazykovo správne a rytmicky výrazne prečítať akúkoľvek
a Divný Janko,
sylabickú alebo sylabicko-tonickú báseň. V známej básni vie uplatniť
Sládkovič - Detvan)
vedomosti o vonkajšej kompozícii a určiť aspoň niektoré fázy vo
vnútornej kompozícii diela. V známom texte vie identifikovať aspoň niektoré
príznakové štylistické a lexikálne prvky. Postavy charakterizuje iba z hľadiska
ich pozície v dejovom pláne diela. Svoje intuitívne pociťované stanovisko
dokáže prezentovať stručne a bez vecnej argumentácie.
Optimálna úroveň výkonu žiaka
1. Epika, jamb, rým
Žiak rozumie podstate epiky a vie určiť literárno-druhovú príslušnosť
akéhokoľvek epického básnického diela, ktoré prečítal. Vie, čo je jamb, dokáže
ho identifikovať vo verši, napísať jeho metrickú schému a výrazne rytmicky
prečítať tento verš. Vie vytvoriť modelový jambický verš. Rozumie podstate
rýmu, pozná väzbu rýmu na metrum básne
a dokáže vytvoriť združene rýmované dvojveršia (s akoukoľvek z
preberaných stôp).
2. Anakrúza/predrážka
Žiak rozumie podstate predrážky a vie určiť rytmický základ
„nepravého“ jambického verša. Dokáže vytvoriť modelový verš s
takýmto metrom.
3. Čítanie, analýza a interpretácia
Žiak dokáže jazykovo správne a rytmicky výrazne prečítať akúkoľvek
sylabickú a sylabicko-tonickú báseň. Vie aplikovať vedomosti o
vonkajšej a vnútornej kompozícii na akúkoľvek prečítanú epickú báseň, aspoň
v náznaku zachytiť prítomnosť významového plánu. Výsledky
analýzy autorskej koncepcie postáv, štylistických a lexikálnych prostriedkov
dokáže aspoň čiastočne zapojiť do vysvetľovania vzťahov oboch vertikálnych
rovín diela. Na základe vlastnej čitateľskej
skúsenosti chápe a vie vysvetliť spoločenský a umelecký prínos
konkrétneho (slovenského) epického básnického diela pre národnú
kultúru. Svoje názory a stanoviská vie prezentovať v triede, podoprieť
svoj názor argumentmi a obhájiť ho v korektnej diskusii.
Epická poézia - jamb
1.Epika, jamb, rým
2.Anakrúza/predrážka
3.Čítanie, analýza,
interpretácia
9
1.Román, priamy
rozprávač
2.Autorská reč, reč
Postáv (pásmo
rozprávača, pásmo
postáv, monológ,
dialóg)
3.Čítanie, analýza,
Interpretácia
4.Kooperácia pri učení
VEP - román
(Puškin-Kapitánova
dcéra, Kukučín – Dom
v stráni, H.deBalzac –
Otec Goriot, Hugo –
Chrám Matky Božej v
Paríži)
Minimálna úroveň výkonu žiaka
1. Román, priamy rozprávač
Žiak vie definovať román a vysvetliť odlišnosti medzi poviedkou,
novelou a románom. Tieto vedomosti dokáže aplikovať na známe
literárne dielo. Pozná pojem priamy rozprávač a dokáže ho identifikovať
v známom literárnom diele, resp. uviesť niektoré základné jazykové prvky v
diele, ktoré tento typ rozprávača charakterizujú.
2. Autorská reč, reč postáv
Žiak dokáže odlíšiť obe pásma textu i obe formy priamej reči
v akomkoľvek diele a vie ich obsahovo, formálne a pravopisne
vymedziť. Dokáže transformovať reč postáv do autorskej reči.
3. Čítanie, analýza a interpretácia
Žiak vie plynulo a jazykovo správne prečítať prozaický text. Vie určiť
vonkajšiu kompozíciu akéhokoľvek prozaického diela, resp. uviesť a
vysvetliť aspoň niektoré fázy zo známeho diela. Dokáže reprodukovať
informáciu o autorskom zámere v známom diele a uviesť niektoré štylistické
a lexikálne prvky, ktoré dokázal v diele určiť a ktoré chápe ako spojené s
autorským zámerom. Svoje stanovisko k významovej a estetickej stránke
diela vie formulovať len stručne a na základe subjektívneho pocitu.
4. Kooperácia pri učení
Žiak spolupracuje s ostatnými a snaží sa využiť pomoc úspešnejších spolužiakov.
Zaujíma sa o poznatky, ku ktorým skupina dospela.
Optimálna úroveň výkonu žiaka
1. Román, priamy rozprávač
Žiak vie definovať román a vysvetliť odlišnosti medzi románom,
novelou a poviedkou a tieto vedomosti aplikovať na akékoľvek
prozaické dielo. Analýzou dokáže extrahovať prvky príznačné pre jednotlivé
žánre a použiť ich v rámci argumentácie. Pri dielach, ktoré
nie sú žánrovo jednoznačne zaraditeľné, dokáže pripustiť viacznačnosť, ale
zároveň vie argumentovať v prospech svojho stanoviska. Pozná
pojem priamy rozprávač a dokáže ho identifikovať v akomkoľvek
prozaickom diele tohto typu.
2. Autorská reč, reč postáv
Žiak dokáže odlíšiť obe pásma textu i obe formy priamej reči v akomkoľvek
diele, a to aj vtedy, keď rozprávacom je zúčastnená postava, a obsahovo,
formálne a pravopisne ich vymedziť. Dokáže transformovať reč postáv do
autorskej reči, ako aj autorskú reč do reči postáv. Zmeny v stvárnení textu vie
dať do súladu s požiadavkami slovenského pravopisu.
3. Čítanie, analýza a interpretácia
Žiak dokáže plynulo, výrazne a so správnou výslovnosťou prečítať text
prozaického diela. Vie aplikovať vedomosti o vonkajšej a vnútornej
kompozícii na akékoľvek dielo, určiť v príslušnom diele subjektívneho
rozprávača a svoj výrok odôvodniť. Výsledky analýzy autorskej koncepcie
postáv, funkcie subjektívneho rozprávača a štylistických
i lexikálnych prostriedkov dokáže aspoň čiastočne zapojiť do
vysvetľovania vzťahov oboch vertikálnych rovín diela. Na základe
vlastnej čitateľskej skúsenosti chápe a vie vysvetliť spoločenský a
umelecký prínos konkrétneho (slovenského) prozaického diela
pre národnú kultúru. Svoje poznatky vie prezentovať v triede, pričom
dodržiava etiku a etiketu diskusie.
4. Kooperácia pri učení
Žiak spolupracuje s ostatnými, organizuje prácu skupiny, prináša podnety a
pomáha ostatným pri riešení problémov radou. Vie zhrnúť výsledky spoločného
bádania a prezentovať výsledky pred triedou. V prípade protinázoru dokáže
sformulovať argument v prospech vlastnej skupiny alebo priznať správnosť
protinázoru. Získané poznatky vie vhodne a prehľadne zaznamenať.
10
Ročník: Prvý v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2 hodiny
Časť: Slovenský jazyk
Jazykoveda, Lexikálna rovina jazyka
Jazykoveda, Komunikácia, Zvuková rovina jazyka
TC
Obsahový štandard
Výkonový štandard
systém slovenských
hlások, fonetika,
fonológia, samohlásková
skupina fonéma,
graféma, hláska,
znelostná asimilácia,
diakritické znamienka
– dve bodky,
interpunkčné
znamienka –
dvojbodka, apostrof,
lomka, tri bodky
Optimálna úroveň výkonu žiaka
Dokáže sa pohotovo zorientovať v danej komunikačnej situácii a presne
reagovať na počutý text jasnou, zrozumiteľnou a správne intonovanou
odpoveďou alebo otázkou. Vo vlastných jazykových prejavoch dodržiava
pravidlá a požiadavky slovenskej výslovnosti, správne artikuluje. Dokáže
vhodne začať, viesť a ukončiť komunikáciu. Pozná jazykovedné disciplíny,
ktoré skúmajú zvukovú rovinu jazyka, a ich základné jednotky. Dokáže
aplikovať pravidlá znelostnej asimilácie vo vlastnom jazykovom prejave.
Minimálna úroveň výkonu žiaka
Dokáže sa zorientovať v danej komunikačnej situácii a reagovať na počutý
text tak, že poslucháč pochopí obsah jeho výpovede. Uvedomuje si spisovnosť
a nespisovnosť vo svojom prejave a
vo verejných prejavoch sa snaží používať spisovnú výslovnosť.
Dokáže začať, viest a ukončiť komunikáciu.Odlišuje zvukovú a písomnú
podobu reči a vie pomenovať jej základné jednotky.
Vie zreprodukovať vlastnými slovami pravidlá znelostnej asimilácie v
slovenčine a s chybami, napr. pri asimilácii hlások pred osobnými tvarmi
zámen, asimilácii vokalizovanej preložky so ap., ich dokáže aplikovať vo
vlastnom ústnom jazykovom prejave.
Lexikológia,
sémantický
trojuholník,
lexikálny význam
slova, gramatický
význam slova, opozitá,
homonymá, slovníky –
prekladový,
terminologický, slovná
zásoba národného
jazyka – individuálna
slovná zásoba, aktívna
slovná zásoba, pasívna
slovná zásoba, jadro
slovnej zásoby,
expresívne slová –
pejoratíva, vulgarizmy,
neologizmy,
internacionalizácia,
spôsoby obohacovania
slovnej zásoby –
prenášaním
významu, tvorenie
slov skracovaním,
značky, skratkové
slová
Optimálna úroveň výkonu žiaka
Pozná význam slov, ktoré využíva vo svojom jazykovom prejave v súlade
s rôznymi kontextmi a komunikačnými situáciami, prípadne si vie overiť
význam neznámych slov v dostupných informačných zdrojoch. Vo
vlastných jazykových prejavoch využíva široký repertoár slovnej zásoby,
napr. využíva synonymá, vyhýba sa tým stereotypnému vyjadrovaniu.
Pozná rozdiel vo veľkosti vlastnej slovnej zásoby a slovnej zásoby
národného jazyka, cielene si rozširuje vlastnú aktívnu slovnú zásobu z
dostupných zdrojov – slovníky, beletria, odborná literatúra, internet ap.
Pozná všetky slovotvorné postupy a využíva ich pri tvorbe vlastných
jazykových prejavov. Vie vysvetliť spôsob obohacovania slovnej zásoby
prenášaním významu na príklade frazeologizmov a vo vlastných
jazykových prejavoch využíva všetky ich druhy.
Minimálna úroveň výkonu žiaka
Vie vyhľadať význam neznámych slov v slovníkoch. Používa obmedzený
repertoár slovnej zásoby s častým opakovaním slov. Pozná rozdiel vo veľkosti
vlastnej slovnej zásoby a slovnej zásoby národného jazyka. Rozširuje si vlastnú
aktívnu slovnú zásobu čítaním beletrie a štúdiom slovníkovej a encyklopedickej
literatúry. Používa vo svojich jazykových prejavoch skratky, značky, odvodené
a zložené slová.
Vo vlastných jazykových prejavoch vhodne využíva ľudové
frazeologizmy.
11
Jazykoveda, Sloh, Komunikácia
Sloh, práca s informáciami
Štylistika,
beletrizovaný
životopis, priama a
nepriama
charakteristika –
charakteristika
Osoby, úvahový
slohový postup –
úvaha, štýlotvorné
činitele – téma, autor,
situácia, funkcia, adresát.
Slohotvorný proces,
slohové útvary
– žiadosť, dotazník,
objednávka, potvrdenie,
informačný leták,
predtlače – zápisnica,
splnomocnenie. Analýza
textu – obsah textu,
forma textu, autorský
zámer.
Kľúčové slová, súvislé
texty – nesúvislé texty.
Efektívna
komunikácia,
umelecký opis
Optimálna úroveň výkonu žiaka
Vie vysvetliť pôsobenie jednotlivých štýlotvorných činiteľov pri tvorbe
jazykových prejavov a správne ich aplikuje vo vlastných jazykových
prejavoch. Vie si na základe komunikačnej situácie správne stanoviť vhodný
slohový útvar a zodpovedajúci jazykový štýl a na ich základe samostatne
vytvorí požadovaný text.
Vie prispôsobiť svoj prejav komunikačnej situácii – stratégiu a tón
komunikácie. Dokáže upraviť poradie viet v texte podľa ich vecného
významu a kontextu celého textu.
Minimálna úroveň výkonu žiaka
Vie vymenovať základné štýlotvorné činitele. Pri tvorbe vlastných
jazykových prejavov dodržiava predovšetkým tému, pričom zohľadňuje
funkciu prejavov. Na základe posúdenia komunikačnej situácie vie stanoviť
vhodný slohový útvar administratívneho štýlu a s malými formálnymi
chybami, napr. chybné grafické rozmiestnenie textu, prehodenie záväzných
informácií v texte ap., dokáže podľa vzoru vytvoriť – žiadosť, zápisnicu,
splnomocnenie a informačný leták. Dokáže vyplniť dotazník, objednávku a
potvrdenie. Dokáže odlíšiť administratívny životopis od beletrizovaného a s
pomocou učiteľa dokáže oba typy vytvoriť. Vie odlíšiť (vlastný) výkladový
slohový postup od úvahového slohového postupu. Dokáže odlíšiť priamu a
nepriamu charakteristiku. Na základe komunikačnej situácie vie použiť
vhodnú slovnú zásobu. S pomocou učiteľa dokáže pochopiť chyby v poradí
viet vo vlastnom texte a následne ich dokáže opraviť.
Jazyk, jazykový znak,
jazykový systém, reč,
dorozumievacia/komu
nikatívna funkcia jazyka,
estetická funkcia jazyka,
poznávacia/kognitívna
funkcia jazyka.
Text, obsah textu, forma
textu, autorský zámer,
súvislé texty, nesúvislé
texty, kontext,
argumentácia,
Informácia, vedľajšia
informácia v texte,
spôsoby spracovania
informácií – presná
citácia, voľná, citácia,
parafráza, osnova z
prečítaného textu,
Optimálna úroveň výkonu žiaka
Vie výrazne čítať umelecký text. Vie čítať umelecký a vecný text s
porozumením. Vie rozlíšiť a charakterizovať umelecký a vecný text po
obsahovej i formálnej stránke. Vie v texte analyzovať využité výrazové
prostriedky, napr. terminológiu, synonymá, kompozíciu ap., z hľadiska
autorovho zámeru a funkcie textu. Dokáže identifikovať kľúčové slová
textu. Vie rozlíšiť v texte hlavné myšlienky od vedľajších, podstatné
informácie od nepodstatných. Dokáže sformulovať hlavnú myšlienku textu.
Dokáže spracovať text – vytvoriť z neho konspekt, osnovu z prečítaného
textu, tézy. Vo vlastných jazykových prejavoch funkčne používa presnú
citáciu, voľnú citáciu a parafrázu, pričom dodržiava pravidlá ich
formálneho stvárnenia. Dokáže posúdiť informačné zdroje, na základe
ktorých bol text vytvorený. Dokáže zhodnotiť text z hľadiska jazykovej
kultúry. Dokáže posúdiť subjektívnu využiteľnosť vecného textu. Na
základe analýzy vie vyjadriť svoj estetický a emocionálny zážitok z
prečítaného umeleckého textu a dokáže ho obhájiť. Dokáže efektívne
využiť zdroje informácií pri práci s vlastným i cudzím textom. Ovláda
základy kritického čítania, t. j. vie vnímať problémy nastolené textom a
identifikuje chyby a protirečenia, ktoré sa v texte nachádzajú. Dokáže
vyjadriť svoj názor na riešenie reálnych problémov s využitím podnetov z
prečítaného textu.
12
Učenie sa
tézy, hlavná
myšlienka, kľúčové
slová, funkcia prejavu,
zdroje informácií –
titulok, marginálie,
resumé, anotácia,
abstrakt, bibliografia,
bibliografický záznam,
menný a vecný
register, masmediálne
komunikačné
prostriedky, poznámky
pod čiarou,
vysvetlivky
Minimálna úroveň výkonu žiaka
Po príprave dokáže plynulo prečítať umelecký a vecný text.
Vie čítať s porozumením veku primerané umelecké a jednoduché vecné
texty, ktoré podávajú jemu blízku problematiku.
Vie na základe funkcie rozlíšiť umelecký a vecný text.
Vie v texte identifikovať výrazové prostriedky, ktoré určujú text buď ako
umelecký alebo ako vecný, napr. termíny, resp. obrazné pomenovania. S
pomocou učiteľa dokáže vybrať kľúčové slová textu. Vie rozlíšiť v texte
kľúčové myšlienky od vedľajších.
Na základe vlastného spracovania informácií v texte dokáže
sformulovať jeho hlavnú myšlienku. Dokáže spracovať text – vytvoriť
z neho konspekt. Odlišuje citované myšlienky od vlastných. Vie určiť
informačné zdroje, na základe ktorých bol text vytvorený. Dokáže
posúdiť spisovnosť použitých jazykových prostriedkov v texte.
Dokáže posúdiť subjektívnu využiteľnosť vecného textu. Vie vyjadriť
svoj estetický a emocionálny zážitok z prečítaného umeleckého textu.
Dokáže využiť dostupné zdroje informácií (najmä slovníky a internet)
pri práci s vlastným i cudzím textom. Vie identifikovať problémy
nastolené textom. Dokáže vyjadriť svoj názor na využitie prečítaného
textu na riešenie reálnych problémov.
Učebný štýl, faktory
ovplyvňujúce učenie sa,
efektívne zapamätávanie,
kontrola plnenia plánu,
projektovanie vlastnej
budúcnosti
Optimálna úroveň výkonu žiaka
Samostatne sa učí a zaujíma sa o podnety na učenie z rôznych zdrojov,
pozná svoj učebný štýl. Vie vytvoriť plán svojej činnosti, postupovať podľa
neho a kontrolovať ho. Je schopný klásť sebe, učiteľom i spolužiakom
podnetné otázky pri plánovaní svojej činnosti.
Minimálna úroveň výkonu žiaka
Učí sa s pomocou učiteľa alebo spolužiakov. Intuitívne využíva rôzne
spôsoby učenia sa. Dokáže s pomocou učiteľa vytvoriť jednoduchý plán
vlastnej činnosti a snaží sa podľa neho postupovať.
Je schopný požiadať o pomoc pri plánovaní svojej činnosti.
Diktát: 1x za polrok
Kontrolná slohová práca: 1xza polrok /bel.životopis, charakteristika osoby-literárnej postavy/
V. Metódy a formy práce
Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí
žiakov a materiálneho vybavenia. (Práca s umeleckým textom, práca s literárnymi ukážkami,
skupinová práca /drafting/, tvorba skupinových „projektov“, interpretácia diel, analýzy,
komunikácia, debata, diskusia IKT – PowerPoint, dramatizácia, tvorba vlastných prejavov,
kooperatívne gramatické cvičenia referátová a argumentačná metóda.
Metódy a formy všeobecne:
- Motivačné metódy ako je motivačné rozprávanie (približovanie obsahu), motivačný rozhovor
(aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti
prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu (vzbudenie záujmu pomocou
umeleckého diela alebo inej pomôcky).
- Expozičné metódy - rozprávanie (vyjadrovanie skúseností), aktívne počúvanie, vysvetľovanie
(logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a
odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie,
posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštračná metóda (názorná ukážka),
pozorovanie (cielené vnímanie objektov a procesov).
13
- Problémové metódy - (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore
problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení), projektová metóda (riešenie
projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou
činnosťou vedie k vytvoreniu požadovaného textu a jeho vizuálnej stránky).
- Aktivizujúce metódy - diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov,
zdôvodňovanie za účelom riešenia danej problematiky), situačná metóda (riešenie problémového
prípadu reálnej situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a
spontánnosti), kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej
závislosti členov heterogénnej skupiny), dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry,
príbehu a pod.) kompozícia (vypracovanie slohových prác).
- Fixačné metódy - metódy opakovania a precvičovania (ústne a písomné opakovanie, domáce
úlohy a pod.).
Pozn.: Uvedené edukatívne metódy sa uplatňujú priebežne na jednotlivých hodinách SJL a to
v obidvoch zložkách SJL – literárnej výchovy ako aj jazyka. Vyučujúci zaraďujú uvedené metódy
do vyučovacieho procesu podľa možnosti a postavenia samotnej vyučovacej hodiny.
VI. Učebné zdroje
Ihnátková, N. a kol.: Čítanka pre 1.ročník gymnázií a odborných škôl. Bratislava: LITERA, 1994
Ihnátková, N. a kol.: Čítanka pre 2.ročník gymnázií a odborných škôl. Bratislava: LITERA, 1994
Ihnátková, N. a kol.: Čítanka pre 3.ročník gymnázií a odborných škôl. Bratislava: LITERA, 1995
Ihnátková, N. a kol.: Čítanka pre 4.ročník gymnázií a odborných škôl. Bratislava: LITERA, 1995
Obert, V. a kol.: Literatúra 1. Bratislava : LITERA, 1994
Obert, V. a kol.: Literatúra 2. Bratislava : LITERA, 1994
Obert, V. a kol.: Literatúra 3. Bratislava : LITERA, 1994
Obert, V. a kol.: Literatúra 4. Bratislava : LITERA, 1994
Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 1.ročník. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2006
Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 2.ročník. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2006
Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 1.ročník - cvičebnica. Bratislava : Orbis Pictus
Istropolitana, 2007
Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 2.ročník. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2007
Hincová, K. a kol.: Slovenský jazyk pre 1.-4.ročník. Bratislava : SPN, 2007
Záborská, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 1. ročník – cvičebnica. Bratislava : SPN, 2007
Záborská, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 2. ročník – cvičebnica. Bratislava : SPN, 2007
Varsányiová, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. Komárno : VARIA, 2003
Varsányiová, M.: Čítanka slovenskej literatúry pre stredoškolákov – 1.časť. Komárno : VARIA,
2004
Varsányiová, M.: Čítanka slovenskej literatúry pre stredoškolákov – 2.časť. Komárno : VARIA,
2004
Mihálik, I. a kol.: Literárne listy pre 3.ročník gymnázií a stredných škôl. Košice : ARS LITERA,
2005
Mihálik, I. a kol.: Literárne listy pre 4.ročník gymnázií a stredných škôl. Košice : ARS LITERA,
2005
Žilka, T. a Kol.: Teória literatúry. Bratislava : LITERA, 1997
Slovníky
Filmy
Umelecká literatúra – Beletria
14
VII.
Hodnotenie predmetu
Predmet môže byť hodnotený dvojakým spôsobom – systém hodnotenia si vyberá
vyučujúci.
A) Hodnotenie váhovým systémom
4 – ročné gymnázium (1.-4.ročník)
Počet známok za polrok: 5
(1x diktát, 1x známka z jazykového učiva, 3x známka z odpovede – priebežne /test, skúšanie.../)
Váhy známok:
Váha 1
- „motivačné známky“ – za báseň, dobre vypracovanú DÚ, za samostatnú prácu na
hodinu
/čítanka, krátka esej-úvaha, vynikajúci referát, cvičná slohová práca a pod./
- ústna odpoveď
Váha 2
- diktát /1x za polrok/
- kontrolná slohová práca
- maturitné opakovanie v 4.ročníku
- testy
Váha 3
- len v prípade riaditeľských testov /sú v kompetencii riaditeľa školy alebo zástupcu
prípadne predsedu PK/
V prípade neúčasti žiaka na niektorej dôležitej kontrolnej činnosti (ústnej alebo
písomnej), určiť náhradný termín. V prípade, že žiak sa nedostaví ani na náhradný termín
skúšania (zo subj.dôvodov), za nepreukázanie vedomostí na riadnom alebo náhradnom
skúšaní učiteľ má právo hodnotiť známkou nedostatočný.
Hodnotenie kontrolnej slohovej práce:
Pri hodnotení jednotlivých slohových útvarov treba vychádzať z hodnotiacich kritérií
maturitných písomiek, treba však zohľadniť časové okolnosti pri vypracovaní sloh.práce,
najmä rozsah práce. Hodnotenie vychádza z kritérií MS – /vonkajšia a vnútorná forma
spoločne s celkovým dojmom práce/ - 28 bodov.
B) Hodnotenie bodovým systémom
Test – má byť tematicky zameraný – buď po tematickom celku, alebo zhrňujúci s
otvorenými i zatvorenými otázkami (používame i monitorovacie úlohy a testy zamerané
na čítanie s porozumením) – vždy dopredu určený/ohlásený. Môže byť 20, 25 a 30
bodový. Podľa nižšie uvedenej štandardnej stupnice sú žiakovi pridelené body.
Počet testov: 2 až 4 testy – rovnomerne rozložené na obe zložky predmetu.
Odpoveď – za odpoveď prideľujeme body za známku. Pri každej známke sa zapíše
určitý vopred určený počet bodov.
/známka 1 = 5bodov, známka 2 = 4body, známka 3 = 3body, známka 4 = 1bod, známka 5
=
-5bodov/
Počet odpovedí: 1
Diktát – hodnotenie je podobné ako pri odpovedi. /počet chýb = známka = body/
/0-1 chyba = známka „1“= 5bodov, 2-3 chyby = známka „2“ = 4body, 4-6 chýb = známka
„3“ = 3body, 7-9 chýb = známka „4“ = 1bod, 10 a viac chýb = známka „5“ =-5bodov/
Počet diktátov: 1
Päťminútovka – hodnotenie je podobné ako pri odpovedi.
/známka 1 = 5bodov, známka 2 = 4body, známka 3 = 3body, známka 4 = -3 body,
známka 5 = -5bodov/
15
Počet 5min.: 2 (alebo ak je inak vopred dohodnuté!)
Seminárna práca / iná projektová práca– rozbor literárneho diela (záleží od ročníka)
– žiak môže získať 10 bodov.
Počet: 1 (Žiak vypravuje samostatnú prezentáciu, manuál pre ostatných žiakov.
Reprodukuje dielo, uvádza ukážky, hodnotí literárnu postavu/postavy, vie určiť tému a
ideu diela...)
Kontrolná slohová práca – vopred určený žáner – záleží od ročníka. Žiak môže získať
15 bodov.
Počet: 1 (Hodnotenie: Vonkajšia forma – 2 body, Vnútorná forma – 10 bodov – obsah,
kompozícia, štýl a jazyk – každá položka po 2 body, Pravopis 3body, Celkový dojem 2
body.
Počas celej klasifikácii sa prihliada i na aktivitu – teda žiakovi môžu byť počas roka pridelené
mimoriadne body – tzv. aktivizačné – za výbornú prácu na hodinách, za seminárnu prácu
navyše, atď. (Obal študenta – kde si zakladá referované diela, literárne listy apod.) Žiak má
prehľad – koľko bodov získal, koľko mal získať. Vie koľko potrebuje získať, aby dosiahol
lepší stupeň záverečného hodnotenia.
Stupnica hodnotenia testov a písomných prác SJL:
100% - 90% = 1
89% - 75% = 2
74% - 50% = 3
49% - 30% = 4
29% - 0% = 5
16
Názov predmetu
Vzdelávacia oblasť
Cvičenia zo slovenského jazyka – 1.roč
Jazyk a komunikácia
I. Charakteristika predmetu
Cvičenia zo slovenského jazyka nadväzujú na povinný predmet v obsahu, ale predovšetkým
v metódach a formách práce, t.j. v jeho činnostnej zložke. Cieľom cvičení je upevňovať,
prehlbovať a systematizovať vedomosti, zručnosti a schopnosti žiakov tak, aby sa dosiahol čo
najvyšší stupeň aplikačnej pohotovosti a jazykovej kultúry ich písomného a ústneho
vyjadrovania a to hlavne v transformácii pochopenia akéhokoľvek textu /tak vecného ako
umeleckého, grafy, tabuľky, obrazy.../. Cvičenia zo slovenského jazyka slúžia na dosiahnutie
vyššej úrovne automatizácie jazykových zručností (riešením väčšieho množstva úloh
a cvičení, než ako je to možné na vyučovacích hodinách povinného predmetu a to hlavne
úlohy zamerané na čítanie s porozumením).
II.
Rozvíjajúce ciele predmetu
Všeobecné ciele:
- posilňovať schopnosť tvorivo premýšľať o texte a jeho funkciách, jazykovo správne a
kultivovane vyjadrovať svoje názory,
- rozvíjať tvorivé zručnosti čitateľské, interpretačné, vyjadrovacie,
- viesť žiakov k schopnosti samostatne sa orientovať v literárnom procese, vo forme a
obsahu literárneho /vecného/ textu, samostatne si vyberať študijnú literatúru a vedieť s
ňou pracovať,
- pracovať s literárnym /vecným/ textom,
- doplniť a prehĺbiť vedomosti a zručnosti získané na hodinách slovenského jazyka,
- vzbudzovať si záujem o hlbšie poznanie a ovládanie slovenského jazyka,
- aplikovať získané teoretické poznatky na jazykovú prax účastníkov seminára,
- využívať nové poznatky o jazyku vo vlastných ústnych a písomných prejavoch.
Špecifické ciele:
- riešiť rozmanité komunikačné, spoločenské a pracovné situácie,
- vyjadrovať vhodným spôsobom svoj úmysel,
- prezentovať sám seba, podávať a získavať ústne alebo písomne požadovanú alebo
potrebnú informáciu všeobecného alebo odborného charakteru,
- zapájať sa do diskusie, obhajovať svoj názor, pohotovo reagovať na nepredvídané
situácie (otázka, rozhovor, anketa),
- uplatňovať verbálne a neverbálne prostriedky, spoločenskú a rečovú etiku
a zdôvodňovať zvolené riešenie komunikačnej situácie,
- získať informácie z prečítaného a vypočutého textu (určiť hlavnú tému alebo
myšlienku textu, rozlíšiť základné a vedľajšie informácie),
- dokázať text zaradiť do niektorých z funkčných štýlov, orientovať sa v jeho stavbe,
- vedieť spracovať výpisky z textu a dokázať ho primerane reprodukovať
a interpretovať,
- vyjadrovať sa k odbornej problematike, s využitím popisných výkladových
a úvahových postupov,
- vyhľadávať informácie všeobecného a odborného charakteru, pracovať s príručkami,
- uvádzať správne bibliografické údaje a citáty, spracovať písomné informácie najmä
odborného charakteru,
- chápať význam jazykovej kultúry a funkcií spisovného jazyka,
- snažiť sa spisovne vyjadrovať v situáciách, ktoré si to vyžadujú, byť si vedomý toho,
17
že jazyk sa dynamicky rozvíja.
III. Predmetové kompetencie
Kompetenčný profil absolventa/maturanta:
Verejný prejav:
 Dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť
 Uplatňovať paralingválne javy
 Reprodukovať umelecký a vecný text
Pamäťové zručnosti:
 Poznať základné fakty, definície a vedieť demonštrovať ich znalosť
 Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi
 Vedieť odvodiť charakteristiky nových javov
 Usporiadať známe javy do systému
 Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty
 Vedieť aplikovať pravopisnú normu
Analytické a syntetické zručnosti:
 Vedieť uskutočniť jazykovú analýzu textu
 Odlíšiť umelecký a vecný text
 Odlíšiť texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov a žánrov
Tvorivé zručnosti:
 Vytvoriť vlastný text
 Prezentovať vlastný text – ústne i písomne
 Samostatne napísať krátky príbeh
 Porozprávať príbeh na danú tému
 Dokončiť rozprávanie
 Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text
Informačné zručnosti:
 Používať jazykovedné príručky a slovníky
 Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov
Komunikačné zručnosti:
 Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu
 Neverbálne sa vyjadrovať a chápať neverbálnu komunikáciu
 Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor
18
IV. Obsah vzdelávania
veta
Slovo / vzťahy medzi slovami
TC
Obsahový štandard
Výkonový štandard
Slovo, lexéma,
slovotvorba,
lexikológia – slovná
zásoba, koreň slova,
ako vznikajú slová
(Skladanie,
odvodzovanie,
spájanie, skratky, uni
a multiverbizácia),
alternácia, rytmické
krátenie, význam slov





Veta, súvetie, nadvetná
syntax






Poznať jazykovedné disciplíny
Identifikovať zdroje informácie
Vedieť pomenovať pramene informácie
Vedieť pracovať so slovom
aplikovať a poznať význam slov, ktoré využívame vo svojom
jazykovom prejave v súlade s rôznymi kontextmi a
komunikačnými situáciami, prípadne si vie overiť význam
neznámych slov v dostupných informačných zdrojoch,
 poznať rozdiel vo veľkosti vlastnej slovnej zásoby a slovnej
zásoby národného jazyka, cielene si rozširuje vlastnú aktívnu
slovnú zásobu z dostupných zdrojov – slovníky, beletria,
odborná literatúra, internet ap,
 v rámci textov rôznych jazykových štýlov identifikovať význam
a použitie slov.
vyjadrovať sa adekvátne komunikačnej situácii
analyzovať počutý text
pracovať so slovníkmi
pracovať s významom vety
poznať členenie viet podľa obsahu, zloženia ap.
Identifikovať východisko a výpoveď vety
19
Text / kontext
Texty – rôzne druhy textov,
Súvislý text, nesúvislý text,
štýl textu, postup
komponovania textu,
konektory, nadväznosť,
štylistika
 aplikovať písomné prejavy za pomoci jazykových príručiek,
 uplatňovať vo vlastných jazykových prejavoch široký repertoár
slovnej zásoby, napr. využívať synonymá, vyhýba sa tým
stereotypnému vyjadrovaniu,
 Poznať význam vety
 Analyzovať rôzne druhy textov
 Identifikovať motív textu
 vedieť výrazne čítať umelecký text,
 vedieť čítať umelecký a vecný text s porozumením,
 vedieť rozlíšiť a charakterizovať umelecký a vecný text z
obsahovej i formálnej stránky,
 vedieť v texte analyzovať využité výrazové prostriedky,
napr. terminológiu, synonymá, kompozíciu ap.,
 z hľadiska autorovho zámeru a funkcie textu,
 dokázať identifikovať kľúčové slová textu,
 vedieť rozlíšiť v texte hlavné myšlienky od vedľajších,
podstatné informácie od nepodstatných,
 dokázať sformulovať hlavnú myšlienku textu,
 dokázať spracovať text – vytvoriť z neho konspekt, osnovu
z prečítaného textu, tézy,
 dokázať posúdiť informačné zdroje, na základe ktorých bol
text vytvorený,
 dokázať zhodnotiť text z hľadiska jazykovej kultúry,
 dokázať posúdiť subjektívnu využiteľnosť vecného textu,
 na základe svojich poznámok vedieť vyjadriť svoj
estetický a emocionálny zážitok z prečítaného umeleckého
textu,
 dokázať efektívne využiť zdroje informácií pri práci s
vlastným i cudzím textom,
 ovládať základy kritického čítania, t. j. vedieť vnímať
problémy nastolené textom a identifikovať chyby a
protirečenia, ktoré sa v texte nachádzajú,
 dokázať vyjadriť svoj názor na riešenie reálnych
problémov s využitím podnetov z prečítaného textu
 Obsah cvičení je v učebných osnovách formulovaný všeobecne, rámcovo, preto nie je
rozčlenený ani podľa ročníkov, ani podľa hodín. Heslá treba chápať len ako súbor námetov,
ktoré učiteľ môže realizovať v rozličnej šírke a hĺbke, niektoré môže vypustiť, iné zaradiť
a pod. Konkrétnu náplň cvičení teda aktualizuje sám učiteľ podľa vlastného uváženia a na
základe podmienok, potrieb a najmä podľa záujmu žiakov. Námety na úlohy a cvičenia
možno čerpať z učebníc a metodických príručiek pre povinný predmet (N. Ihnátková a kol.),
z magnetofónovej nahrávky ozvučených textov a úloh k týmto učebniciam a z odporúčanej
literatúry.
Pritom
treba
dbať
o to,
aby
sa
dosiahol
cieľ
predmetu.
Ťažiskom nepovinného predmetu je samostatná práca žiakov, riešenie úloh a cvičení, a to
individuálne, v dvojiciach alebo v skupinách. Teoretické poznatky sú len nevyhnutným
sprievodným javom, žiaci si ich zväčša dopĺňajú samostatnou prácou s príručkami.
Široký rozsah nepovinného predmetu od aplikatívnych jazykových (rečových) činností
k tvorivým činnostiam si vyžaduje čo najvyššiu mieru individuálneho prístupu učiteľa
k žiakom.
20
V. Metódy a formy práce
Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí
žiakov a materiálneho vybavenia. (Práca s umeleckým textom, práca s literárnymi ukážkami,
skupinová práca /drafting/, tvorba skupinových „projektov“, interpretácia textu, analýzy,
komunikácia, debata, diskusia IKT – PowerPoint, dramatizácia, tvorba vlastných prejavov,
kooperatívne gramatické cvičenia a argumentačná metóda.
Metódy a formy všeobecne:
- Motivačné metódy ako je motivačné rozprávanie (približovanie obsahu), motivačný
rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie
pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu (vzbudenie
záujmu pomocou umeleckého diela alebo inej pomôcky).
- Expozičné metódy
- rozprávanie (vyjadrovanie skúseností), aktívne počúvanie,
vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia
formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok,
otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštračná
metóda (názorná ukážka), pozorovanie (cielené vnímanie objektov a procesov).
- Problémové metódy - (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore
problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení), projektová metóda (riešenie
projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou
činnosťou vedie k vytvoreniu požadovaného textu a jeho vizuálnej stránky).
- Aktivizujúce metódy
- diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov,
zdôvodňovanie za účelom riešenia danej problematiky), situačná metóda (riešenie
problémového prípadu reálnej situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie
záujmov, a spontánnosti), kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená
na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny), dramatizácia (plánovaný
dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) kompozícia (vypracovanie slohových prác).
- Fixačné metódy - metódy opakovania a precvičovania (ústne a písomné opakovanie,
domáce úlohy a pod.).
Pozn.: Uvedené edukatívne metódy sa uplatňujú priebežne na jednotlivých hodinách SJL a to
v obidvoch zložkách SJL – literárnej výchovy ako aj jazyka. Vyučujúci zaraďujú uvedené
metódy do vyučovacieho procesu podľa možnosti a postavenia samotnej vyučovacej hodiny.
VI. Učebné zdroje
Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 1.ročník. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2006
Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 2.ročník. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2006
Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 1.ročník - cvičebnica. Bratislava : OP Istropolitana, 2007
Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 2.ročník. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2007
Hincová, K. a kol.: Slovenský jazyk pre 1.-4.ročník. Bratislava : SPN, 2007
Záborská, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 1. ročník – cvičebnica. Bratislava : SPN, 2007
Záborská, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 2. ročník – cvičebnica. Bratislava : SPN, 2007
VII. Hodnotenie predmetu
Rozbor jazykových prostriedkov v súvislých textoch podľa charakteru prejavu a podľa
príslušnosti k funkčným jazykovým štýlom. Analýza cvičení zameraných podľa tematických
okruhov: slovo, veta, text. Samostatné riešenie úloh na čítanie s porozumením. Práca
s akýmkoľvek súvislým i nesúvislým textom. Obhajoba svojich riešení v skupine. Hľadať
súvislosti v texte, vetách, slovách. Analyzovať kľúčové momenty textu.
Konkrétne požiadavky na výstup:
- aktivita
- 2 testy – 30 % úspešnosť
21
Názov predmetu
Vzdelávacia oblasť
I.
Anglický – prvý cudzí jazyk
1. ročník – úroveň B 1.1
Charakteristika predmetu
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré
presahujú oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať
odlišnosti v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj
prehĺbenie vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú
podmienky pre spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj
kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie,
umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na
naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie anglického ako 1. cudzieho jazyka.
Požiadavky pre vzdelávanie v anglickom jazyku (1. cudzí jazyk) vychádzajú zo
Spoločného Európskeho referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne
ovládania cudzieho jazyka podľa stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v anglickom jazyku ako
druhý cudzí jazyk smeruje k dosiahnutiu úrovne A2 pre absolventa a v prípade ukončenia
vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu úrovne B2.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Finančná gramotnosť /Výhodnosť a nevýhodnosť kúpy/ - Obchod a služby.
Rozvíjajúce ciele predmetu
II.
Cieľom vzdelávania v anglickom jazyku v 1.ročníku je dosiahnuť úroveň B1.1 podľa
SERR pre jazyky. Preto vyučovací proces sa bude organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto
predmete smerovalo k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov, t.z. porozumieť
(počúvať, čítať), hovoriť ( ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať, ako aj
k osvojovaniu si základných komunikačných zručností v anglickom jazyku.
1.
Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné
pre rôzne činnosti, vrátane rečových činností.
Učiaci sa na úrovni B1. 1 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich
rozvíja tak, aby dokázal:








vedome získavať nové vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
rozoznávať, pochopiť a efektívne používať jednotlivé stratégie učenia sa pri
osvojovaní si cudzieho jazyka,
aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom,
systematizovať ich a využívať pre svoj budúci profesijný rozvoj a reálny život,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti
svojho rozvoja,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
identifikovať základné reálie krajín cieľového jazyka a rozoznať rozdiel medzi
nimi a podobnými reáliami vlastnej krajiny,
22



2.
rozoznať základné normy správania sa a bežné spoločenské konvencie krajín, v
ktorých sa hovorí cudzím jazykom,
pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne
jazykové prostriedky v komunikácii.
Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré
je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí. Komunikačné
kompetencie zahŕňajú nasledovné zložky:
A/ Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni B1.1 má osvojené jazykové kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich
rozvíja tak, aby dokázal používať:




slovnú zásobu vrátane frazeológie v rozsahu komunikačných situácií a
tematických okruhov (lexikálna kompetencia),
morfologické tvary a syntaktické modely (gramatická kompetencia),
slovotvorbu a funkcie gramatických javov (sémantická kompetencia),
zvukové a grafické prostriedky jazyka (fonologická kompetencia: ortoepická a
ortografická).
B/ Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni B1.1 má osvojené sociolingvistické kompetencie na úrovni A2 a ďalej si
ich rozvíja tak, aby dokázal:





správne reagovať v rôznych bežných spoločenských komunikačných situáciách,
dodržiavať konvencie slušnosti (vyjadrenie záujmu o druhého, výmena názorov a
informácií, vyjadrenie obdivu, srdečnosti, pohostinnosti; vyjadrenie poľutovania,
ospravedlnenia a vďaky; vyhýbanie sa priamym príkazom),
používať základné bežné frazeologické spojenia, príslovia a porekadlá,
uvedomovať si rozdiely v rôznych formách prejavu (formálneho, neformálneho).
učiaci sa dokáže uplatňovať širokú škálu jazykových funkcií, používajúc bežné
prostriedky neutrálneho štýlu. Uvedomuje si konvencie slušnosti a podľa nich aj
koná..
Učiaci sa dokáže komunikovať zrozumiteľne, vie sa vyjadriť slušne vo formálnom a
neformálnom štýle, vzhľadom na situáciu a partnera komunikácie. Vie sa aktívne zapojiť do
diskusie, ktorá prebieha v prirodzenom tempe a v štandardnom jazyku. Dokáže nadviazať
kontakt s každým, koho materinským jazykom je osvojovaný si cudzí jazyk.
C/ Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni B1.1 má osvojené pragmatické kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich
rozvíja tak, aby sa dokázal vyjadriť:
23



v súlade s požadovanou stratégiou (zámer, téma, následnosť, príčina, kohézia,
koherencia, štýl, register, rétorika),
funkčne využíval jazykové prostriedky na získavanie informácií, vyjadrenie
postojov (súhlas, nesúhlas), modality (povinnosť, schopnosť), vôle (túžby,
zámery), emócií (radosť, uspokojenie, nevôľa, záujem, prekvapenie, strach),
etických zásad (ospravedlnenie, ľútosť, poľutovanie, súhlas, nesúhlas,
pozdravenie, žiadosť, odmietnutie),
pri interakcii (výmena informácií) alebo transmisii (sprostredkovanie
informácií).
3. Komunikačné zručnosti
Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú
(ide o integrované zručnosti).
Počúvanie s porozumením
Učiaci sa porozumie dlhším, náročnejším monologickým, dialogickým a kombinovaným
ústnym prejavom informatívneho a umeleckého charakteru, a primerane náročným populárnonáučným textom, ktoré sú prednesené v bežnom hovorovom tempe reči a v štandardnom
jazyku.
Učiaci sa na úrovni B1.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak,
aby dokázal porozumieť :









prejav ako celku, tému a hlavnú myšlienku
špecifické informácie a dokázal zachytiť logickú štruktúru textu, vedel rozlíšiť
podstatné informácie od nepodstatných, rozlíšiť hovoriacich, ich názory a stanoviská
rečové prejavy informatívneho charakteru s konkrétnou i abstraktnou tematikou v
bežnom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku,
prejavy informatívneho charakteru s tematikou každodenného života: oznamy,
inštrukcie, opisy, odkazy, pokyny, upozornenia, rady v primeranom tempe reči na
príslušnej úrovni a v štandardnom jazyku,
autentické dialógy, napr.: telefonický rozhovor, interview,
prejavy naratívneho charakteru, napr.: zážitok, príbeh,
podstatné informácie v obsahovo a jazykovo náročnejších prednáškach, referátoch a
diskusiách, prednesených v bežnom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku,
podstatné informácie z rozhlasových a televíznych správ, dokumentárnych filmov s
tematikou každodenného života, ktoré sú prednesené v primeranom tempe reči,
rečové prejavy umeleckého charakteru, napr.: ukážky z filmu, rozhlasovej hry, a vedel
odhadnúť postoje, názory a náladu hovoriacich.
Čítanie s porozumením
Učiaci sa porozumie náročnejším textom informatívneho, faktografického, populárnonáučného charakteru, ktoré súvisia s aktuálnymi problémami a dokáže dedukovať,
analyzovať, zovšeobecňovať stanoviská a názory autorov. Číta prózu podľa vlastného
výberu..
24
Učiaci sa na úrovni B1.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak,
aby dokázal:









získať informácie zo stredne náročných textov,
vyhľadať špecifické a detailné informácie v rôznych textoch, rozlíšiť základné a
rozširujúce informácie v texte s jasnou logickou štruktúrou,
chápať logickú štruktúru náročnejšieho textu na základe obsahu, ale aj lexikálnych a
gramatických prostriedkov,
rozlišovať v texte zámer, postoj a pocity autora a ostatných zúčastnených, odhadnúť
význam neznámych slov v náročnejšom texte,
pružne meniť stratégie čítania podľa typu textu a účelu čítania,
rozumieť korešpondenčné texty formálneho a neformálneho charakteru,
čítať a porozumieť rôzne texty informatívneho charakteru a primerane náročné
populárno-náučné texty: pracovné návody a prospekty,
rozumieť texty v masovokomunikačných prostriedkoch a články z tlače,
porozumieť ukážky z literárnych textov, napr. z krátkej prózy, z románov a
divadelných hier.
Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni B1 dokáže napísať rozsiahlejší súvislý prejav na rôzne témy s využitím
osobnej skúsenosti. Dokáže vyjadriť a zdôvodniť svoj postoj a názor. Efektívne využije
zložitejšie lexikálne, gramatické, syntaktické a štylistické prostriedky vo formálnom a
neformálnom písomnom prejave.
Učiaci sa na úrovni B1.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak,
aby dokázal zrozumiteľne, v súlade s pravopisnými normami a štylisticky vhodne:











napísať hlavné myšlienky alebo informácie z vypočutého alebo prečítaného
textu,
zostaviť osnovu, konspekt, anotáciu textu,
napísať krátky oznam, správu, odkaz, ospravedlnenie,
opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, situáciu, udalosť,
napísať obsahovo a jazykovo náročnejší súkromný list,
napísať obsahovo a jazykovo náročnejší úradný list: žiadosť, sťažnosť, správu,
inzerát a odpoveď naň,
napísať niektoré útvary administratívneho štýlu: objednávku, reklamáciu,
program rokovania,
napísať vlastný životopis,
napísať obsahovo, jazykovo i štylisticky náročnejší slohový útvar (príbeh,
rozprávanie),
napísať krátky súvislý slohový útvar s vyjadrením vlastného názoru a pocitov,
napísať rozsiahlejší, obsahovo a jazykovo náročnejší slohový útvar s využitím
argumentácie a porovnávania.
Ústny prejav – dialóg
25
Učiaci sa dokáže jazykovo správne a primerane reagovať v rôznych situáciách. Spontánne sa
zapojí do rozhovoru na témy z každodenného života a z oblasti svojho profesijného záujmu.
Vie udržiavať plynulosť komunikácie. Dokáže sa aktívne zapojiť do diskusie na rôzne témy.
Učiaci sa na úrovni B1.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak,
aby dokázal:




spontánne reagovať v rôznych komunikatívnych situáciách jazykovo správne,
zrozumiteľne a primerane situácii,
viesť, prerušiť a nadviazať rozhovor a preformulovať svoju výpoveď,
správne reagovať na partnerove repliky v prirodzených a simulovaných situáciách a v
situačných dialógoch, prebrať iniciatívu počas rozhovoru (napr. zmeniť tému),
interpretovať a odovzdávať informácie.
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa dokáže predniesť rozsiahlejší súvislý ústny prejav na témy z každodenného života a
z oblasti svojho profesijného záujmu. Dokáže vyjadriť vlastný názor a pri rôznych
možnostiach riešenia problému, uviesť výhody a nevýhody rôznych alternatív.
Učiaci sa na úrovni B1.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak,
aby dokázal:






III.
vyjadrovať sa plynulo a správne k rôznym všeobecným témam s ohľadom na stupeň
formálnosti prejavu,
pripraviť a predniesť dlhší prejav na určitú tému aj s odborným zameraním, ak sa téma
týka oblasti jeho osobného záujmu,
opísať osoby, predmety, situácie, činnosti a udalosti,
tvoriť príbehy (na základe obrázkov alebo osnovy),
interpretovať a stručne zhrnúť, napr. obsah filmu, knihy a vyjadriť svoj postoj k nim,
opísať obrázky, mapy, grafy, porovnať ich a vyjadriť svoj názor a postoj k nim.
Predmetové kompetencie
sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v
písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo
funkciách, ktoré sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa
mohla komunikácia uskutočniť.
Výkonový štandard:
Učiaci sa na úrovni B1.1 vie:
Spôsobilosti:
1. Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Vie:
Funkcie:
Upútať pozornosť
Pozdraviť
Odpovedať na pozdrav
Rozlúčiť sa
26
Poďakovať
2. Vypočuť si a podať informácie
Informovať sa
Začleniť informáciu
Odpovedať na žiadosť
3. Vybrať si z ponúkaných možností
Identifikovať
Opísať
Potvrdiť/odmietnuť /vyjadriť nesúhlas/
Opraviť /korigovať/
4. Vyjadriť svoj názor
Vyjadriť svoj názor
Vyjadriť svoj súhlas
Vyjadriť svoj nesúhlas
Vyjadriť presvedčenie
Vyjadriť vzdor
Protestovať
Vyjadriť stupeň istoty
5. Vyjadriť svoju vôľu
Vyjadriť svoje želania/túžby
Vyjadriť svoje plány /blízke a budúce/
7. Vnímať a prejavovať svoje city
Vyjadriť radosť z niečoho, šťastie, uspokojenie
Vyjadriť smútok, skľúčenosť
Vyjadriť sympatie
Vyjadriť fyzickú bolesť
Utešiť, podporiť, dodať odvahu
8. Vyjadriť očakávania a reagovať
Vyjadriť nádej
Vyjadriť sklamanie
Vyjadriť strach, znepokojenie, obavu
Ubezpečiť
Vyjadriť úľavu
Vyjadriť spokojnosť
Vyjadriť nespokojnosť, posťažovať si
Zistiť
spokojnosť/nespokojnosť
niekoho
s niekým, niečím
9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus
Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči, čo
uznávam
Vyjadriť, že niekoho / niečo nemám rád
Vybrať
si
z ponúkaných
možností
najobľúbenejšiu
11. Stanoviť, oznámiť a prijať
pravidlá
alebo povinnosti
Vyjadriť príkaz / zákaz
Získať povolenie, súhlas
Dať súhlas, povoliť niečo
Odmietnuť
Zakázať
Sľúbiť
27
12. Reagovať na nesplnenie pravidiel
alebo povinností
Priznať sa
Ospravedlniť sa
Vyčítať
13. Reagovať na príbeh alebo udalosť
Vyjadriť záujem o niečo
Vyjadriť nezáujem
14. Ponúknuť a reagovať na ponuku
Žiadať od niekoho niečo
Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal
Navrhnúť niekom, aby sme spoločne niečo
vykonali
Ponúknuť pomoc
15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať Varovať pred niekým, niečím
Poradiť
v budúcnosti
16. Reagovať na niečo, čo sa udialo
v minulosti
Spomenúť si na niečo, niekoho
Vyjadriť, že som na niečo, niekoho zabudol
Gratulovať
17. Reagovať pri prvom stretnutí
Predstaviť niekoho
Predstaviť sa
Reagovať na predstavenie niekoho
Privítať
19. Telefonovať
Začať, udržiavať a ukončiť telef. rozhovor
20. Vymieňať si názory, komunikovať Začať rozhovor
Vypýtať si slovo
s niekým
Zabrániť niekomu v rozhovore
21.Vypracovať prezentáciu,
prednášku
Uviesť tému
Oboznámiť s obsahom, osnovou
Rozviesť tému a osnovu
Ukončiť svoj výklad
22.Obohatiť štruktúrovanú
prezentáciu
Uviesť príklad
Citovať
Parafrázovať
23. Zúčastniť sa na diskusii /
Argumentovať
24. Uistiť sa v rozhovore, že moje
slová
boli pochopené
Navrhnúť nové body diskusie
25. Porozprávať niečo
Rozprávať príbeh
Uistiť sa, že účastníci komunikácie pochopili
moje vyjadrenia
Uistiť sa, že som dobre pochopil to, čo bolo
povedané
Nahradiť zabudnuté / nepoznané slovo
28
Začať príbeh, historku, anekdotu
Zhrnúť príbeh, historku
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: Prvý v štvorročnej forme štúdia, kvinta v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 4 hodiny
Rodina a
spoločnosť
TC
Obsahový štandard
Osobné údaje
Rodina – vzťahy v rodine
Národnosť /štátna príslušnosť/
Tlačivá /dokumenty
Vzťahy medzi ľuďmi
Náboženstvo
Doprava a cestovanie
Ľudské telo
Ľudské telo
Fyzické charakteristiky
Charakterové vlastnosti človeka
Dopravné prostriedky
Osobná doprava
Príprava na cestu a cestovanie
Turistika a cestovný ruch
Problémy cestných, železničných a leteckých sietí
Voľný čas a záľuby
Záľuby
29
Výkonový štandard
Spôsobilosť č. 1
Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Spôsobilosť č. 2
Vypočuť si a podať
informácie
Spôsobilosť č. 3
Vybrať si z ponúkaných
možností
Spôsobilosť č. 4
Vyjadriť svoj názor
Spôsobilosť č. 5
Vyjadriť svoju vôľu
Spôsobilosť č. 7
Vnímať a prejavovať svoje
city
Spôsobilosť č. 8
Vyjadriť očakávania
a reagovať na ne
Spôsobilosť č. 9
Predstaviť svoje záľuby
a svoj vkus
Spôsobilosť č.11
Stanoviť, oznámiť a prijať
pravidlá alebo povinnosti
Spôsobilosť č.12
Reagovať na nesplnenie
pravidiel alebo povinností
Spôsobilosť č.13
Reagovať na príbeh alebo
udalosť
Spôsobilosť č.14
Ponúknuť a reagovať na
ponuku
Stravovanie
Multikultúrna
spoločnosť
Šport
Stravovacie návyky
Mäso a mäsové výrobky
Zelenina a ovocie
Nápoje
Cestoviny a múčne výrobky
Mliečne výrobky
Stravovacie zariadenia
Príprava jedál
Kultúra stolovania
Zdravá výživa
Cudzie jazyky
Rodinné sviatky
Cudzojazyčná komunikácia
Štátne a cirkevné sviatky
Druhy športu – zimné a letné, individ. a kolektívne
Športové disciplíny
Význam športu pre rozvoj osobnosti
Nové trendy v športe
Fair play športového zápolenia
Obchod a
služby
Druhy a spôsoby nákupu platenia
Človek
a spoločnosť
komunikácia
Krajiny, mestá
a miesta
Krajiny a svetadiely
Moja krajina a moje mesto
Formy komunikácie
30
Spôsobilosť č.15
Reagovať na niečo, čo sa má
udiať v budúcnosti,
Spôsobilosť č.16
Reagovať na niečo čo sa
udialo v minulosti
Spôsobilosť č.17
Reagovať pri prvom stretnutí
Spôsobilosť č.19
Telefonovať
Spôsobilosť č.20
Vymieňať si názory,
komunikovať s niekým
Spôsobilosť č.21
Vypracovať prezentáciu/
prednášku
Spôsobilosť č.22
Obohatiť /Doplniť
štruktúrovanú prezentáciu/
prednášku
Spôsobilosť č.23
Zúčastniť sa na
diskusii/Argumentovať
Spôsobilosť č.24
Uistiť sa v rozhovore, že
moje slová/môj výklad, môj
argument boli pochopené
Spôsobilosť č.25
Porozprávať niečo
Jazykové prostriedky
s Jaz ykové
Morfológia
Podstatné mená:
 Vlastné
 Všeobecné
 V úlohe prídavného mena
 Počítateľné, nepočítateľné
 Životné a neživotné
 Mužský a ženský rod
 Prechyľovanie
 Číslo: jednotné, množné
 Pravidelné vrátane pravopisných zmien
 Používané iba v množ. čísle
 Privlastňovací pád
 Členy: určitý, neurčitý
Prídavné mená:
 Stupňovanie: pravidelné
Nepravidelné
Porovnávanie
 Príčastie trpné a činné vo funkcii prídav. mena
Zámená:
 Osobné
 Privlastňovacie
 Opytovacie
 Ukazovacie
 Neurčité
Číslovky:
 Základné
 Radové
 Násobné
 Desatinné
 Zlomky
 Počtové výrazy
 Udávanie času
Slovesá:
 Určité slovesné tvary /plný, stiahnutý/
 Plnovýznamové slovesá – be, have, do
 Pomocné slovesá – be, have do
 Modálne slovesá s prítom. Neurčitkom
 Opisné tvary modálnych slovies
 Pravidelné a nepravidelné slovesá
 Slovesá, ktoré sa nepoužív. v prieb. čase
Statické a dynamické slovesá
Slovesá s predlož. väzbami
 Slovesné časy
Prítom. čas jednoduchý, priebehový
Minulý čas jednoduchý, priebehový
Predprít. čas jednoduchý, priebehový
Predminulý čas jednoduchý
31
Jazykové prostriedky



Budúci čas jednoduchý, priebehový
Blízka budúcnosť
Spôsob
Oznamovací
Rozkazovací
Príslovky:
 Miesta, času, spôsob, miery, frekvencie
 Tvorenie prísloviek
 Zmena významu
 Stupňovanie pravidelné, nepravidelné
 Postavenie vo vete
Predložky:
 Jednoduché
Citoslovcia:
Syntax
Slovosled:
 Oznamovacie vety
 Opytovacie vety
 Zisťovacie
 Doplňovacie
 Vylučovacie
 Zápor v podmet. a prísud. časti
 Zvolacie
 Rozkazovacie
Príslovkové určenie:
 Veta jednoduchá
 Súvetie priraďovacie
V. Metódy a formy práce
A/ Motivačné:.
Motivačné vstupné: motivačné rozprávanie, motivačný rozhovor, motivačná demonštrácia,
problém ako motivácia, brainstorming
Motivačné priebežné: motivačná výzva, aktualizácia obsahu učiva, pochvala, povzbudenie
B/ Expozičné:
Metódy priameho prenosu poznatkov:
Monologické slovné: rozprávanie, opis, výklad
Dialogické slovné.: rozhovor, beseda, brainstorming, napodobňovanie životných situácií
Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov: demonštrácia obrazu, demonštrácia
32
filmov,nahrávky
Metódy problémové: problémové vyučovanie
Metódy samostatnej práce a audiodidaktické: samostatná práca s knihou, písanie,
vypracovanie osnovy, témy, samostatné štúdium s využitím techniky
C/ Fixačné metódy:
Metódy opakovania a precvičovania vedomostí, spôsobilostí : ústne opakovanie učiva,
metóda otázok a odpovedí, písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej
literatúry
D/ Klasické didakticko-diagnostické:
ústne skúšanie, písomné skúšanie
Využitie metód a foriem práce sa líši v závislosti od jednotlivých vyučovacích hodín. Využité
metódy a formy práce na konkrétnej vyučovacej hodine sú uvedené v tematických výchovnovzdelávacích plánoch.
VI. Učebné zdroje
New English File Intermediate
Prekladové slovníky
Výkladové slovníky
Časopisy
Gramatické príručky
Internet
VII. Hodnotenie predmetu
Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/2011 na
hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl.
Hodinová dotácia - 4 hodiny týždenne
V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok:
2 známky zo slovnej zásoby
1 známky z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie)
1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce
1 známka z gramatického testu
Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň
 obsahové zvládnutie témy
 samostatnosť a plynulosť prejavu,
 gramatická správnosť
 použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
Písomné slohové prejavy sa hodnotia podľa nasledujúcich kritérií:
 členenie a stavba textu
 zodpovedajúci obsah a rozsah textu
33
 gramatická správnosť, pravopis
 slovná zásoba
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov
jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku
podľa nasledujúcej klasifikačnej stupnice:
100 – 90 % = výborný
89 - 75% = chválitebný
74 - 50% = dobrý
49 - 30% = dostatočný
29 - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok,
učiteľ určí náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za
nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť
žiaka na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách.
34
Názov predmetu
Vzdelávacia oblasť
I.
Francúzsky jazyk – druhý cudzí jazyk (1.roč)
Jazyk a komunikácia – úroveň A1.1
Charakteristika predmetu
a
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú
oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti
v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie
vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky
pre spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií
v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne
využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie
týchto cieľov slúži aj vyučovanie francúzskeho jazyka ako 2. cudzieho jazyka.
Na vyučovanie francúzskeho jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho
vzdelávacieho programu je v prvom ročníku štvorročného gymnázia určená štvorhodinová
dotácia.
Požiadavky pre vzdelávanie vo francúzskom jazyku vychádzajú zo Spoločného
Európskeho referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania
cudzieho jazyka podľa stupnice A1 – C2. Vzdelávanie vo francúzskom jazyku ako druhom
cudzom jazyku smeruje k dosiahnutiu úrovne A2 pre absolventa a v prípade ukončenia
vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu úrovne B1 - B2.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
 Multikultúrna výchova/ Etnicita/ - U 1 - Predstavujeme sa (štáty a národy).
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom vzdelávanie vo francúzskom jazyku v prvom ročníku štvorročného gymnázia je
dosiahnuť úroveň A1 podľa SERR pre jazyky. Vyučovací proces sa preto bude organizovať
tak, aby vzdelávanie v tomto predmete smerovalo k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových
kompetencií žiakov, t.j. porozumieť (počúvať, čítať), hovoriť ( ústna interakcia, samostatný
ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných komunikačných zručností vo
francúzskom jazyku.
1.
Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné
pre rôzne činnosti, vrátane rečových zručností.
Učiaci sa na úrovni A1 si osvojuje a ďalej rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:
 vedome získavať vedomosti a zručnosti,
 uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
 pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku
 udržať pozornosť pri prijímaní informácií,
 pochopiť zámer zadanej úlohy,
 účinne spolupracovať vo dvojiciach a v pracovných skupinách,
 využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,
 byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
2.
Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne
jazykové prostriedky v komunikácii.
35
A/ Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.1:
 používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov,
 má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení
vzťahujúcich sa na dané konkrétne situácie,
 prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet,
ktoré sú súčasťou osvojeného repertoáru,
 ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru osvojených slov a slovných spojení,
 dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia a bežne používané ustálené
spojenia,
 dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.
B/ Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.1:
 dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie
spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa,
poďakovať, ospravedlniť sa atď.
C/ Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.1:
 dokáže spájať slová a skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spájacích
výrazov (a, potom),
 dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované alebo vopred naučené výpovede
3. Komunikačné zručnosti
Počúvanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A1.1:
 dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho
samého, jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď sa hovorí pomaly
a jasne.
Čítanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A1.1:
 rozumie známym menám, názvom a slovám a veľmi jednoduchým vetám na
plagátoch, pohľadniciach,
 rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života.
Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa na úrovni A1.1:
 dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom s partnerom, ktorý je pripravený
zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď,
 dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb
alebo na známe témy,
 používa jednoduché zdvorilostné formulácie ( pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako
sa má),
 vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú.
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa na úrovni A1.1:
36



dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami dokáže opísať seba,
ľudí, ktorých pozná, miesto, kde žije, čo robí a pod.
dokáže poskytnúť informácie o sebe a svojej rodine (adresa, telefónne číslo,
národnosť, vek, rodina),
vie poskytnúť jednoduché informácie o svojom priateľovi, spolužiakoch (meno, vek,
bydlisko)
Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni A1.1:
 dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi,
 dokáže napísať jednoduché vety o sebe a iných ľuďoch , o tom, kde žijú
III. Predmetové kompetencie
Sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v
písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo
funkciách, ktoré sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa
mohla komunikácia uskutočniť.
Výkonový štandard:
Spôsobilosti:
Funkcie:
Učiaci sa na úrovni A1.1 vie:
Vie:
1. Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Upútať pozornosť
Pozdraviť
Odpovedať na pozdrav
Rozlúčiť sa
Poďakovať
2. Vypočuť si a podať informácie
Informovať sa
Odpovedať
3. Vybrať si z ponúkaných možností
Identifikovať
Opísať (veľkosť...)
Potvrdiť, odmietnuť,
4. Vyjadriť svoj názor
Vyjadriť svoj názor
Vyjadriť svoj súhlas, nesúhlas
6. Vyjadriť svoju schopnosť
Vyjadriť neznalosť
Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú
činnosť (je sais/je ne sais pas)
7. Vnímať a prejavovať svoje city
Vyjadriť radosť, smútok (je suis content, je
suis triste)
9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus
Vyjadriť čo mám rád
37
Vyjadriť, že niekoho/ niečo nemám rád
12. Reagovať na nesplnenie pravidiel
alebo povinností
Ospravedlniť sa
14. Ponúknuť a reagovať na ponuku
Žiadať od niekoho niečo
Navrhnúť niekomu aby sme spoločne
niečo vykonali
17. Reagovať pri prvom stretnutí
Predstaviť sa
Predstaviť niekoho
Reagovať na predstavenie niekoho
19. Telefonovať
Začať, udržiavať, ukončiť tel. rozhovor
Odpovedať
24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová
boli pochopené
Hláskovať
38
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: Prvý v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne
Časť: Jazyková zložka
Oblečenie
a móda
Voľný
čas a
záľuby
Multikultúrna
spoločnosť
Krajiny,
mestá a
miesta
Rodina a spoločnosť
Krajina, ktorej
jazyk sa učím
Tematický
celok
Obsahový štandard




Výkonový štandard
geografické údaje
história
turistické miesta, kultúra a tradície
jazyk
 osobné údaje, národnosť/ štátna
príslušnosť
 predstavovanie sa, hláskovanie mena,
zápis podľa hláskovania
 pozdravy – pri stretnutí, lúčení,
nadväzovaní rozhovoru
 porozumenie a používanie čísloviek (
telefónne čísla, adresa, rodné číslo)
 predstavenie sa a požiadanie niekoho,
aby sa predstavil
 telefonovanie
 rodina- vzťahy v rodine
 krajiny, ich hlavné a známe miesta
 frankofónne krajiny a regióny
 vyjadriť, kde je, kde ide, kde býva
osoba- mesto a miesto
 cudzie jazyky a cudzojazyčná
komunikácia
 Spôsobilosť č. 1 - Nadviazať
kontakt v súlade s komunikačnou
situáciou
 Spôsobilosť č. 2 - Vypočuť si
a podať informácie
 Spôsobilosť č. 3 - Vybrať si
z ponúknutých možností
 Spôsobilosť č. 4 - Vyjadriť svoj
názor
 Spôsobilosť č. 6 – Vyjadriť svoju
schopnosť
 Spôsobilosť č. 7 a vyjadrovať svoje city
Vnímať
 Spôsobilosť č. 9 - Predstaviť
svoje záľuby a svoj vkus
 Spôsobilosť č. 12 - Reagovať na
nesplnenie pravidiel alebo
povinností
 záľuby, aktivity, činnosti
 Spôsobilosť č. 14- Ponúknuť
a reagovať na ponuku
 základné druhy oblečenia
 Spôsobilosť č. 17 - Reagovať pri
39
Jazykové nástroje
 nepravidelné slovesá avoir, être, faire,
aller, partir,
 pravidelné slovesá zakončené na -er
 zápor ne....pas
 určité a neurčité členy
 samostatné a nesamostatné osobné
zámená
 privlastňovacie zámená
 privlastňovanie pomocou predložiek
de a à
 lokalizácia- il y a..., il n’y a pas...
 mužský a ženský rod prídavných mien
 de + určitý člen
 tvorenie otázky (est-ce que, inverzia,
intonácia)
 príslovky intenzity un peu, assez, très,
trop
prvom stretnutí
 Spôsobilosť č. 19 Telefonovať
 Spôsobilosť č. 24 Uistiť sa
v rozhovore, že jeho slová boli
pochopené
V. Metódy a formy práce







VI.
jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné súvislé prejavy
posluchové cvičenia – nácvik posluchu s porozumením, jednoduchý telefonický rozhovor
čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, pohľadnice- komentovanie
jednoduchý písomný prejav – opis, predstavenie sa
samoštúdium a samohodnotenie
skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach,
hry, piesne, riekanky, básničky = hravé formy výučby
Učebné zdroje
Učebnice: Forum 1
Doplnkové materiály
prekladové slovníky, pracovný zošit,
CD, IKT, doplnkové materiály
Výber metód závisí od danej vyučovacej hodiny.
VII. Hodnotenie predmetu
Hodinová dotácia - 2 hodiny týždenne
Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/ 2011 z 1. mája 2011,
ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických
pedagogických skúseností vyučujúcich.
V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 6 známok:
2 známky zo slovnej zásoby
1 známka z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie)
1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce
2 známka z gramatického testu
40
V jednom klasifikačnom období žiak musí preukázať svoje komunikačné zručnosti podľa
obsahového a výkonového štandardu.
Pri ústnom a písomnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.1
Pri ústnom (monologickom a dialogickom) prejave sa hodnotí
 obsahové zvládnutie témy
 samostatnosť a plynulosť prejavu,
 schopnosť udržať alebo zmeniť tému dialógu
 gramatická správnosť
 použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
Pri písomnom prejave sa hodnotí
 zodpovedajúci obsah a rozsah textu, obsahové zvládnutie témy
 členenie a stavba textu, plynulosť prejavu
 gramatická správnosť, pravopis
 použitá slovná zásoba
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov
jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa
nasledujúcej klasifikačnej stupnice:
100 –
89 74 49 29 -
90 %
75%
50%
30%
0%
=
=
=
=
=
výborný
chválitebný
dobrý
dostatočný
nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 6 známok, učiteľ určí
náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie
vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka
na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách (v zmysle Metodických pokynov).
41
Názov predmetu
Vzdelávacia oblasť
I.
Nemecký jazyk-druhý cudzí jazyk
Jazyk a komunikácia
1. ročník- úroveň A 1.1
Charakteristika predmetu.
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť
skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe života ľudí
iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí a vzájomného
medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl na medzinárodných
projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci
Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na
naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie nemeckého jazyka ako 2. cudzieho jazyka.
Na vyučovanie nemeckého jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho programu
je určená dvojhodinová dotácia.
Požiadavky pre vzdelávanie v nemeckom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho
referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa stupnice
A1 – C2. Vzdelávanie v nemeckom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje k dosiahnutiu úrovne A 2 .
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :

Osobnostný a sociálny rozvoj – hodnoty : tematický celok : p r i a t e l i a
psychohygiena : tematický celok : p r i e b e h d n í
Rozvíjajúce ciele predmetu.














Učiaci sa na úrovni A1.1. rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:
získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
uvedomovať si stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
opísať rôzne stratégie učenia s cieľom pochopiť ich a používať,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným, systematizovať ich a
využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja,
udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií,
pochopiť zámer zadanej úlohy,
účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,
aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,
využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
2.
Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové
prostriedky v komunikácii.
konkrétnych jazykových prostriedkov.
Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je
primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí.
Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A1.1

rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je
uspokojenie konkrétnych potrieb, tieto výrazy a frázy dokáže používať,
42


dokáže predstaviť seba aj iných, dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných údajoch,
ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní,
dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii
rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť.
1 Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.1
 používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a potrieb
konkrétneho typu,
 má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na
dané konkrétne situácie,
 prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú
súčasťou osvojeného repertoáru,
 ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení zrozumiteľnú
pre rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami,
 dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny alebo
inštrukcie, názvy každodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané ustálené
spojenia,
 dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.
2 Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.1
 dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby
vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť
sa, atď.
3 Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.1
 dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spojovacích
výrazov, napríklad „a“ alebo „potom“,
 dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené výpovede, ktoré sú
poznamenané mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových prostriedkov, na
artikuláciu menej známych slov a na pokusy o vhodnejšiu formuláciu.
3. Komunikačné zručnosti
Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú
(integrované zručnosti).
Počúvanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A1.1
 dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho
rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď ľudia hovoria pomaly a jasne,
 rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú čas na pochopenie
zmyslu,
 rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže porozumieť
krátkemu jednoduchému popisu cesty.
43
2 Čítanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A1.1
 rozumie známym menám, názvom, slovám a veľmi jednoduchým vetám, napríklad na oznámeniach
a plagátoch alebo v katalógoch, na pohľadniciach,
 rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života,
 dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch urobiť
predstavu o obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc,
 rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty.
3 Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni A1.1
 dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi ako meno, štátna
príslušnosť, adresa, telefón a podobne,
 dokáže napísať jednoduché slovné spojenia a vety o sebe a iných ľuďoch, o tom kde žijú a
čo robia,
 vie si písomne vyžiadať informácie alebo ich podať ďalej,
 vie napísať jednoduché slovné spojenia alebo vety a použiť v nich spojovacie výrazy ako
„a“, „ale“ alebo „pretože“.
4 Ústny prejav
Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa na úrovni A1.1
 dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom za predpokladu, že jeho partner v
komunikácii je pripravený zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri pomalšej
rýchlosti reči, a že mu pomôže sformulovať, čo sa pokúša povedať,
 dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na
známe témy,
 používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako
sa má,
 vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú,
 rozumie každodenným výrazom, ktoré sú zamerané na uspokojenie jednoduchých
konkrétnych komunikačných potrieb a vie reagovať na jednoduché informácie, ktoré sa
dozvie,
 rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo požiadať a
niekomu niečo oznámiť.
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa na úrovni A1.1
 dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami opísať seba, miesto, kde
žije, čo robí a ľudí, ktorých pozná.
II.
Predmetové kompetencie
44
sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom prejave
a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú chápané ako
základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia uskutočniť.
Učiaci sa na úrovni A 1.1vie:
Výkonový štandard:
Spôsobilosti
Učiaci sa na úrovni A 1.1vie:
Vyjadriť svoju vôľu
Vypočuť si a podať informáciu
Vybrať si z ponúkaných možností
Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus
Ponúknuť a reagovať na ponuku
Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá alebo
povinnosti
III.
Funkcie
Vie:
Vyjadriť svoje želania, túžby, vyjadriť
svoje plány, blízke a budúce
Informovať sa,
Potvrdiť
Začleniť informáciu
Odpovedať na žiadosť
Opísať
Potvrdiť-vyjadriť nesúhlas
Opraviť
Vyjadriť, že niekoho a niečo mám, nemám
rád
Vybrať si z ponúkaných možností
najobľúbenejšiu
Odpovedať na žiadosť
Odpovedať na návrh niekoho iného
Odmietnuť
Získať povolenie, súhlas
Zakázať
Obsah vzdelávania.
Ročník: 1. ročník
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne
Tématický celok
Domov a bývanie
Doprava a cestovanie
Obsahový štandard
Môj dom, byt
Zariadenie bytu
Domov a jeho okolie
Bývanie v meste a na
dedine
Dopravné prostriedky
Osobná doprava
Príprava na cestu
a cestovanie
Turistika a cestovný ruch
45
Výkonový štandard
Vyjadriť svoju vôľu
Vypočuť si a podať
informáciu
Vybrať si z ponúkaných
možností
Predstaviť svoje záľuby
a svoj vkus
Človek a príroda
Zvieratá, fauna
Počasie
Rastliny
Klíma
Človek a jeho životné
prostredie
Príroda okolo nás- ochrana
životného prostredia
Stravovacie návyky
Mäso a mäsové výrobky
Zelenina a ovocie
Nápoje
Cestoviny a múčne výrobky
Mliečne výrobky
Stravovacie zariadenia
Príprava jedál
Kultúra stolovania
Zdravá výživa
Základné druhy oblečenia
Odevné doplnky
Výber oblečenia na rôzne
príležitosti
Druhy a vzory odevných
materiálov
Móda a jej trendy
Stravovanie
Obliekanie a móda
Jazykové prostriedky







Ponúknuť a reagovať na
ponuku
Stanoviť, oznámiť a prijať
pravidlá alebo povinnosti
Skloňovanie podstatných mien v datíve
Predložkové väzby
Privlastňovacie zámená“ jej , jeho, náš, váš, Váš“
Modálne slovesá
Väzba“ ich möchte“
Osobné zámená v akuzatíve a datíve
Stupňovanie prídavných mien a prísloviek
V. Metódy a formy práce







skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach,
jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy
hry, piesne, riekanky, básničky = hravé formy výučby
posluchové cvičenia, jednoduchý telefonický rozhovor
čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, pohľadnice
jednoduchý písomný prejav – pozvanie, pohľadnica, opis
samoštúdium a samohodnotenie
VI. Učebné zdroje
Učebnica : Direkt 1 ( 1.- 6. lekcia)
Doplnkové materiály
Prekladové slovníky
46
CD, DVD , video a audio nahrávky
IKT
VII. Hodnotenie predmetu
Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického usmernenia č. 15/ 2006 – R zo 7. júna 2006,
ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických
pedagogických skúseností vyučujúcich.
Hodinová dotácia - 2 hodiny týždenne
V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok:
2 známky zo slovnej zásoby – písomnou alebo ústnou formou (váha 2)
1 známky z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie – váha 2)
1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce (váha 3)
1 známka z gramatického testu (váha 2)
Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.1

obsahové zvládnutie témy

samostatnosť a plynulosť prejavu,

gramatická správnosť

použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých
hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej
klasifikačnej stupnice:
100 – 90 % = výborný
89 - 75% = chválitebný
74 - 50% = dobrý
49 - 30% = dostatočný
29 - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ určí
náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie vedomostí
z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka na
vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách ( v zmysle Metodického usmernenia Čl. 4)
47
Názov predmetu
Ruský jazyk A1
Vzdelávacia oblasť
Jazyk a komunikácia
I.
- 1.ročník
Charakteristika predmetu
Ruský jazyk ako súčasť cudzích jazykov prispieva k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré
presahujú oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňuje poznávať odlišnosti
v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytuje aj prehĺbenie vedomostí
a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvára podmienky pre spoluprácu škôl na
medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu
mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej
členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie ruského jazyka ako 2. cudzieho jazyka.
Na vyučovanie ruského jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho programu je
určená dvojhodinová dotácia.
Požiadavky pre vzdelávanie vo ruskom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho referenčného
rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa stupnice A1 – C2.
Vzdelávanie v ruskom jazyku ako druhom cudzom jazyku smeruje k dosiahnutiu úrovne A2 pre absolventa
a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu úrovne B2.
II.
Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom vzdelávanie v ruskom jazyku v 1.ročníku je dosiahnuť úroveň A1.1 podľa SERR pre jazyky.
Preto vyučovací proces sa bude organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete smerovalo k utváraniu
a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov, t.z. porozumieť (počúvať, čítať), hovoriť ( ústna interakcia,
samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných komunikačných zručností v ruskom
jazyku.
1.
Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne
činnosti, vrátane rečových zručností.
Učiaci sa na úrovni A1.1 si osvojuje a ďalej rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:








2.
vedome získavať vedomosti a zručnosti,
uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku
udržať pozornosť pri prijímaní informácií,
pochopiť zámer zadanej úlohy,
účinne spolupracovať vo dvojiciach a v pracovných skupinách,
využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
Komunikačné jazykové kompetencie
48
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové
prostriedky v komunikácii.
A/ Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.1:






používa základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov,
má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané
konkrétne situácie,
prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú
súčasťou osvojeného repertoáru,
ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru osvojených slov a slovných spojení,
dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia a bežne používané ustálené spojenia,
dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.
B/ Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.1 :

dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby
vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť sa
atď.
C/ Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.1 :


dokáže spájať slová a skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spájacích výrazov (a,
potom),
dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované alebo vopred naučené výpovede
3. Komunikačné zručnosti
Počúvanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A1.1:

dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho rodiny
a bezprostredného konkrétneho okolia, keď sa hovorí pomaly a jasne.
Čítanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A1.1:


rozumie známym menám, názvom a slovám a veľmi jednoduchým vetám na plagátoch,
pohľadniciach,
rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života.
Ústny prejav – dialóg
49
Učiaci sa na úrovni A1.1:




dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom s partnerom, ktorý je pripravený zopakovať alebo
preformulovať svoju výpoveď,
dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na známe
témy,
používa jednoduché zdvorilostné formulácie ( pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa má),
vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú.
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa na úrovni A1.1:






dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami dokáže opísať seba, ľudí, ktorých
pozná, miesto, kde žije, čo robí a pod.
dokáže poskytnúť informácie o sebe a svojej rodine (adresa, telefónne číslo, národnosť, vek, rodina,
záujmy),
vie opísať miesto, kde býva,
vie porozprávať o svojich záľubách,
vie poskytnúť informácie o svojom priateľovi, spolužiakoch
vie porozprávať jednoduchý príbeh.
Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni A1.1:



dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi,
dokáže napísať jednoduché vety o sebe a iných ľuďoch , o tom, kde žijú a čo robia,
vie napísať pozvanie a reagovať na pozvanie prijatím alebo odmietnutím
III.
Predmetové kompetencie
sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom prejave
a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú chápané ako
základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunkácia uskutočniť.
Učiaci sa na úrovni A1.1 vie:
Spôsobilosť č. 1 - Nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou











Spôsobilosť č. 2 - Vypočuť si a podať informácie
Spôsobilosť č. 3 - Vybrať si z ponúknutých možností
Spôsobilosť č. 4 - Vyjadriť svoj názor
Spôsobilosť č. 5 - Vyjadriť svoju vôľu
Spôsobilosť č. 6 - Vyjadriť svoju schopnosť
Spôsobilosť č. 7 - Vnímať a prejavovať svoje city
Spôsobilosť č. 9 - Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus
Spôsobilosť č.12 - Reagovať na nesplnenie pravidiel alebo povinnosti
Spôsobilosť č.14 - Ponúknuť a reagovať na ponuku
Spôsobilosť č.15 - Reagovať na niečo, čo sa má udiať v budúcnosti
Spôsobilosť č.17 - Reagovať pri prvom stretnutí
50



Spôsobilosť č.19 - Telefonovať
Spôsobilosť č.20 – Vymieňať si názory, komunikovať s niekým
Spôsobilosť č.24 – Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová boli pochopené
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: prvý
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne
Obsahový štandard:
Rodina a spoločnosť
- Osobné údaje
- Rodina - vzťahy v rodine
- Národnosť/štátna príslušnosť
- Vzťahy medzi ľuďmi
- Narodeniny
Vzdelávanie a práca
- Škola a jej zariadenie
- Učebné predmety
- Pracovné činnosti a profesie
Voľný čas a záľuby
- Záľuby
- Knihy a čítanie
Multikultúrna spoločnosť
- Cudzie jazyky , ich názvy
Obliekanie a móda
- Základné druhy oblečenia
- Odevné doplnky
Šport
- Druhy športu: zimné a letné, individuálne a kolektívne
Krajiny, mestá a miesta
- Krajiny a svetadiely
Kultúra a umenie
- Druhy umenia, divadlo, hudobné nástroje
Výkonový štandard
Učiaci sa na úrovni A1 vie:
1. Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Upútať pozornosť
Pozdraviť
Odpovedať na pozdrav
Rozlúčiť sa
Poďakovať a vyjadriť svoje uznanie
51
2. Vypočuť si a podať informácie
Informovať sa
Odpovedať na žiadosť
3. Vybrať si z ponúkaných možností
Identifikovať
Opísať
Potvrdiť, odmietnuť,
Opraviť ( korigovať)
4. Vyjadriť svoj názor
5. Vyjadriť svoju vôľu
Vyjadriť svoj súhlas, nesúhlas presvedčenie
Vyjadriť svoje želania, túžby
Vyjadriť svoje plány
6. Vyjadriť svoju schopnosť
Vyjadriť vedomosti, poznatky, zistenia
Vyjadriť neznalosť
Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú
činnosť
7. Vnímať a prejavovať svoje city
9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus
Vyjadriť radosť, smútok
Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči
Vyjadriť, že niekoho/ niečo nemám rád
Vybrať z ponúkaných možností najobľúbenejšiu
12. Reagovať na nesplnenie pravidiel
Ospravedlniť sa
alebo povinností
14. Ponúknuť a reagovať na ponuku
Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal,
aby sme spolu niečo vykonali
Ponúknuť pomoc
Odpovedať na návrh niekoho
15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať v
Adresovať niekomu svoje želanie
budúcnosti
17. Reagovať pri prvom stretnutí
Predstaviť sa
Predstaviť niekoho
Reagovať na predstavenie niekoho
52
Privítať
19. Telefonovať
20. Vymieňať si názory, komunikovať
Začať, udržiavať, ukončiť tel.rozhovor
Začať rozhovor, ujať sa slova, ukončiť ho
24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová
boli správne pochopené
Hláskovať, opýtať sa,
V. Metódy a formy práce
-skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach,
-jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy
-hry, piesne, riekanky, básničky = hravé formy výučby
-posluchové cvičenia, jednoduchý telefonický rozhovor
-čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, pohľadnice
-jednoduchý písomný prejav – pozvanie, pohľadnica, opis
-samoštúdium a samohodnotenie
-práca s Európskym jazykovým portfóliom
VI. Učebné zdroje
Klass1 – ruština pre stredné a jazykové školy, kniha
Klass1 – pracovný zošit
Doplnkové materiály
Prekladové slovníky
Aktivity podľa SERR pre A1
CD, DVD , video a audio nahrávky
IKT
Európske jazykové portfólio
VII. Hodnotenie predmetu
Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického usmernenia č. 15/ 2006 – R zo 7. júna 2006,
ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických
pedagogických skúseností vyučujúcich.
53
Hodinová dotácia - 2 hodiny týždenne
Hodnotenie predmetu
Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/2011 na hodnotenie
a klasifikáciu žiakov stredných škôl.
Hodinová dotácia - 2 hodiny týždenne
V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok:
2 známky zo slovnej zásoby
1 známky z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie)
1 známka z koncoročnej kontrolnej práce
1 známka z gramatického testu
Každá známka má svoju váhu
Slovná zásoba
Slovná zásoba v preklade
Diktát
Gramat. cvičenia
Veľký test /po lekcii/
Školská práca
Ústna odpoveď
Projekt
Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.1
váha 1
váha 2
váha 2
váha 1
váha 3
váha 3
váha 1 /samostatná/, 2/dialóg/
váha 1-2 podľa zadania
 obsahové zvládnutie témy
 samostatnosť a plynulosť prejavu,
 gramatická správnosť
 použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
Písomné slohové prejavy sa hodnotia podľa nasledujúcich kritérií:
 členenie a stavba textu
 zodpovedajúci obsah a rozsah textu
 gramatická správnosť, pravopis
 slovná zásoba
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých
hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej
klasifikačnej stupnice:
100 – 90 % = výborný
89 - 75% = chválitebný
74 - 50% = dobrý
49 - 30% = dostatočný
29 - 0% = nedostatočný
Pri záverečnej klasifikácii sa na základe známok a ich váh vypočíta vážený priemer
/ 1,51 = 1,
1,52= 2/
54
Názov predmetu
Vzdelávacia oblasť
I.
Matematika
Matematika a práca s informáciami
Charakteristika predmetu
Predmet zahŕňa požiadavky Štátneho vzdelávacieho programu pre ISCED 3 odbor 790205
00.Učebný predmet matematika na gymnáziách je zameraný na rozvoj matematickej kompetencie
tak, ako ju formuloval Európsky parlament.
Tento predmet zahŕňa
 matematické poznatky a zručnosti, ktoré študenti budú potrebovať vo svojom ďalšom živote
(osobnom, občianskom, pracovnom a pod.) a činnosti s matematickými objektmi rozvíjajúce
kompetencie potrebné v iných vedných disciplínach
 rozvoj presného myslenia a formovanie argumentácie v rôznych prostrediach, rozvoj
algoritmického myslenia
 súhrn matematických modelov, ktoré patria k všeobecnému vzdelaniu kultúrneho človeka
 informácie dokumentujúce potrebu matematiky pre spoločnosť
 prezentácie a aplikácie vzorcov, čítanie a používanie diagramov, grafov a tabuliek
 využívať osvojené postupy a algoritmy pri riešení úloh a tak budovať vzťah medzi
matematikou a realitou rozvíjať schopnosť používať prostriedky IKT na vyhľadanie
spracovanie a prezentáciu informácií.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
 Finančná gramotnosť /Elementárna matematika v domácnosti / Čísla a operácie s nimi
 Mediálna výchova /Internet ako efektívna pomôcka/ Planimetria
 Ochrana života a zdravia / Pohyb a pobyt v prírode / Čísla a operácie s nimi
 Enviromentálna výchova/Problémy životného prostredia a vzťah človeka
k prostrediu/Rovnice a sústavy
 Multikultúrna výchova/Planimetria-Euklides, Pytagoras, Táles/.
II.
Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom matematiky na gymnáziách je komplexne rozvíjať žiakovu osobnosť.
Proces vzdelania smeruje k tomu, aby žiaci:
 získali schopnosť používať matematiku vo svojom budúcom živote
 rozvíjali funkčné a kognitívne kompetencie, metakognitívne kompetencie a vhodnou voľbou
organizačných foriem a metód výučby aj ďalšie kompetencie potrebné v živote
 rozvíjali logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať, komunikovať a spolupracovať
v skupine pri riešení problému
 získali a rozvíjali zručnosti súvisiace s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k
racionálnemu a samostatnému učeniu sa
 nové vedomosti získavali špirálovite, s množstvom propedeutiky prostredníctvom riešenia
úloh s rôznym kontextom
 správne používali matematickú symboliku, znázorňovali vzťahy
 čítali s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty
obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy
 tvorili jednoduché hypotézy a skúmali ich pravdivosť
 vedeli používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy,
diagramy)
 rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore, priestorovú predstavivosť
55
 boli schopní pracovať s návodmi a tvoriť ich
 naučili sa samostatne analyzovať texty úloh, a riešiť ich, odhadovať hodnotiť a zdôvodňovať
výsledky, vyhodnocovať rôzne spôsoby riešenia
 používali prostriedky IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu informácií,
čo by malo uľahčiť niektoré namáhavé výpočty alebo postupy a umožniť tak sústredenie sa na
podstatu riešeného problému
III.
Predmetové kompetencie
Štúdium matematiky na strednej škole prispieva k rozvoju kľúčových kompetencií:
Žiak
 používa matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách
 používa matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce,
modely, štatistika, diagramy, grafy, tabuľky)
 používa základy prírodovednej gramotnosti, ktorá mu umožní robiť vedecky podložené
úsudky, pričom vie použiť získané operačné vedomosti na úspešné riešenie problémov,
kompetencia riešiť problémy
 uplatňuje pri riešení problémov vhodné metódy založené na analytickokritickom a tvorivom
myslení
 je otvorený (pri riešení problémov) získavaniu a využívaniu rôznych, aj inovatívnych
postupov, formuluje argumenty a dôkazy na obhájenie svojich výsledkov,
 dokáže spoznávať pri jednotlivých riešeniach ich klady i zápory a uvedomuje si aj potrebu
zvažovať úrovne ich rizika
 má predpoklady na konštruktívne a kooperatívne riešenie konfliktov, kompetencia v oblasti
informačných a komunikačných technológií
 má osvojené základné zručnosti v oblasti IKT ako predpoklad ďalšieho rozvoja
 používa základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou
 dokáže vytvoriť jednoduché tabuľky a grafy a pracovať v jednoduchom grafickom prostredí
o hľadať chyby v argumentácii a usudzovaní
o v jednoduchých prípadoch vysloviť kontra príklad všeobecných tvrdení
o rozlíšiť nepodložené tvrdenie v prípade, že má dostatok informácií
 dokáže využívať IKT pri vzdelávaní, kompetencia k celoživotnému učeniu sa – učiť sa učiť
 uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a
osobného rozvoja
 dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovávaní nových
poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie učenia sa
 dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky využívať
 kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové
možnosti, sociálne komunikačné kompetencie
 dokáže využívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovávaní a vyjadrovaní
informácií rôzneho typu, má adekvátny ústny a písomný prejav situácii a účelu uplatnenia
 efektívne využíva dostupné informačno-komunikačné technológie
 vie prezentovať sám seba a výsledky svojej prace na verejnosti, používa odborný jazyk
 chápe význam a uplatňuje formy takých komunikačných spôsobilostí, ktoré sú základom
efektívnej spolupráce, založenej na vzájomnom rešpektovaní práv a povinností a na prevzatí
osobnej zodpovednosti, kompetencie sociálne a personálne
 dokáže na primeranej úrovni reflektovať vlastnú identitu a budovať si vlastnú
samostatnosť/nezávislosť ako člen celku
56
 vie si svoje ciele a priority stanoviť v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami, záujmami a
potrebami
 osvojil si základné postupy efektívnej spolupráce v skupine uvedomuje si svoju zodpovednosť
v tíme, kde dokáže tvorivo prispievať pri dosahovaní spoločných cieľov
 dokáže odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania a uplatňovať sociálne
prospešné zmeny v medziosobných vzťahoch, kompetencie pracovné
 dokáže si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotí svoje
výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov
 je flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny, kompetencie smerujúce k
iniciatívnosti a podnikavosti
 dokáže inovovať zaužívané postupy pri riešení úloh, plánovať a riadiť nové projekty so
zámerom dosiahnuť ciele, a to nielen v rámci práce, ale aj v každodennom živote.
kompetencie občianske
 uvedomuje si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho dedičstva,
uplatňuje a ochraňuje princípy demokracie
 vyvážene chápe svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp. spoločnosti
 uvedomuje si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam,
 prispieva k naplneniu práv
 je otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti
IV.
Obsah vzdelávania
Ročník: Prvý
Hodinová dotácia: 4 /132/
Obsahový štandard - obsah predmetu je rozdelený na päť tematických okruhov:
1.
2.
3.
4.
5.
Logika, dôvodenie, dôkazy
Čísla, premenná a počtové výkony s číslami
Vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy
Geometria a meranie
Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika
57
TC
1.
2.
Obsahový štandard
Výkonový štandard
Logika, dôvodenie, dôkazy
Výrok, zložený výrok, definícia, hypotéza,
tvrdenie, úsudok, pravdivostná hodnota.
Logické spojky (negácia, a súčasne, alebo,
buď–alebo, implikácia, vyplýva,
ekvivalencia), ich používanie v bežnom
živote, v matematike, v právnych
formuláciách – odlišnosti a spoločné znaky.
Kvantifikátory (existenčný, všeobecný,
aspoň, najviac, najmenej, práve, minimálne,
maximálne) a vzťahy medzi nimi
Žiak vie:
 určiť, či daná vetná konštrukcia je
výrokom
 tvoriť zložené výroky a zistiť
štruktúru výrokov zložených z malého
počtu jednoduchých výrokov
pomocou logických spojok
 vysvetliť rozdiel medzi implikáciou a
ekvivalenciou
 utvoriť negáciu výroku pomocou
pravidiel pre negáciu základných
zložených výrokov a negáciu
jednoduchých kvantifikátorov
 správne vnímať logické spojky v
rôznych prostrediach
 pracovať s jednoduchými návodmi,
odbornými textami a ukážkami
nariadení vrátane posúdenia
správnosti z nich odvodených tvrdení
 zovšeobecniť jednoduché tvrdenia,
 svoje riešenie, resp. tvrdenie
odôvodniť
 rozoznať priamy dôkaz a dôkaz
sporom
 rozumie podstate uvedených dôkazov
a vie ju aplikovať v jednoduchých
prípadoch aj v bežnom živote
 rozumie podstate uvedených dôkazov
a vie ju aplikovať v jednoduchých
prípadoch aj v bežnom živote
Žiak vie:
Čísla a operácie, vzťahy, závislosti a zmena
Výraz- celistvý a lomený. Sčítanie,
odčítanie výrazov. Násobenie a delenie
výrazov. Úprava výrazov vynímaním pred
zátvorku, pomocou vzorcov, zložený
zlomok. Vyjadrenie neznámej zo vzorca,
riešenie lineárnej rovnice a nerovnice.
Desiatková číselná sústava. Vedecký zápis
čísel. Odhad a rádový odhad výsledku. Iné
číselné sústavy (rímska, dvojková,
hexadecimálna), zápis prirodzených čísel
v týchto sústavách. Sčítanie a násobenie
v dvojkovej sústave. Vypĺňanie formulárov
s číselnými údajmi a práca s údajmi
vyjadrenými v percentách (napr. úroky,
miera nezamestnanosti, promile alkoholu v
krvi). Práca s jednotkami. Mierky máp
a plánov. Kurzy a meny peňazí.
Elementárna finančná matematika
v domácnosti (rozhodovanie o výhodnosti
nákupu alebo zľavy, poistenie, rôzne typy
 sčitovať, odčitovať, násobiť deliť
výrazy
 upraviť výraz vynímaním
 upraviť výraz pomocou vzorcov
 narábať s celistvými a lomenými
výrazmi
 vyjadriť neznámu zo vzorca
 riešiť lineárne rovnice a nerovnice s 1





58
neznámou
urobiť skúšku správnosti
zistiť, či dané číslo je riešením
nerovnice
riešiť lineárnu nerovnicu v rôznych
číselných oboroch
graficky vyznačiť riešenie nerovnice
vyplniť číselné údaje vo formulári
vyžadujúcom použitie nie veľkého
počtu základných počtových operácií
daní a ich výpočet, výpisy z účtov a
faktúry).Práca s kalkulačkou (bežné výpočty
– súčet, rozdiel, podiel, súčin, percentá,
druhá mocnina a odmocnina; poradie
operácií, zátvorky, použitie pamäti; na
základe návodu zložitejšie výpočty);
problémy, ktoré môžu nastať pri výpočtoch
na kalkulačke. Rôzne (negrafické) metódy
reprezentácie vzťahov (slovné, algebrické,
tabuľkové). Algebralizácia a modelovanie
jednoduchých kvantitatívnych vzťahov
(výrazy, vzorce, nerovnosti). Riešenie
rovníc a sústav.
a výpočet percent
 použiť trojčlenku, priamu a nepriamu










3.
Vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy
Súradnicová sústava v rovine, graf funkcie
(jednej premennej). Opis základných
vlastností funkcií na základe ich grafu (rast,
klesanie, lokálne a globálne extrémy,
ohraničenosť, periodičnosť, rýchlosť
zmeny). Lineárna funkcia. Modely
lineárnych závislostí (rast populácie).
úmernosť na riešenie jednoduchých
praktických úloh, posúdiť správnosť
tvrdení vychádzajúcich z
percentuálnych údajov
flexibilne používať a navzájom
premieňať jednotky
používať vhodné jednotky pri
jednotlivých úlohách
používať a čítať čísla zapísané
vedeckým spôsobom
že racionálne čísla majú periodický
desatinný rozvoj
zvoliť spôsob výpočtu, ktorý v danej
situácii vedie k čo najpresnejšiemu
výsledku
zaokrúhľovať a počítať so
zaokrúhlenými hodnotami vrátane
odhadu absolútnej chyby súčtu
viacerých sčítancov, resp. súčinu
presného a približného čísla
prečítať číslo zapísané rímskymi
číslicami
vysvetliť princíp zápisu v
pozičnej sústave a na základe toho
prepísať číslo z inej ako desiatkovej
sústavy do desiatkovej sústavy
vysvetliť princíp sčítania a násobenia
v pozičnej sústave (napr. dvojkovej)
oboznámiť, ako súvisia iné číselné
sústavy s výpočtovou technikou
Žiak vie:
 počítať úlohy na jednoduché a
zložené úrokovanie
 v jednoduchých prípadoch zvoliť
vhodnú reprezentáciu daného vzťahu
medzi veličinami, porozumieť
tabuľkám a grafickým reprezentáciám,
 vzťah opísaný slovne (špeciálne
lineárnu závislosť) zapísať pomocou
konštánt a premenných,
 modelovať reálne problémy a úlohy
matematickým jazykom
a interpretovať výsledky riešenia
matematického problému do reálnej
situácie
 dosadiť do vzorca
 zapísať dané jednoduché vzťahy
pomocou premenných, konštánt,
59
rovností a nerovností
 riešiť slovné úlohy vyžadujúce
riešenie jednoduchých rovníc
s jedným výskytom neznámej alebo
sústav rovníc s dvoma neznámymi,
ktoré možno previesť na jednu
rovnicu
 zostaviť lineárnu rovnicu, sústavu
lineárnych rovníc alebo nerovnicu
predstavujúcu matematický model
slovnej úlohy, vyriešiť ju, overiť a
interpretovať výsledky s ohľadom na
pôvodnú slovnú úlohu
 na základe grafického znázornenia
určiť približné riešenie – odhadnúť
riešenie
4.
Geometria a meranie
Planimetria. Základné rovinné útvary,
obvod a obsah rovinných útvarov. Meranie.
Stereometria. Znázorňovanie do roviny,
rovnobežné premietanie. Rozvíjanie
priestorovej predstavivosti. Hranaté telesá,
povrch a objem.
5.
Kombinatorika a pravdepodobnosť
Spôsoby vyhľadávania, systematické
vypisovanie možností, objavovanie a opis
systému, algebralizácia systému alebo počtu
možností. Kombinatorické pravidlo súčtu
a súčinu, kombinačné číslo. Šanca a
porovnávanie šancí. Pojem
pravdepodobnosti a niektoré vlastnosti
pravdepodobnosti.
Žiak vie:
 pozná základné vlastnosti základných
rovinných útvarov
 používať vzorce na výpočet obsahu
základných rovinných útvarov
 vypočítať obsah rovinných útvarov
rozložiteľných na základné rovinné
útvary
 použiť vhodnú metódu, nástroje a
vzorce pri určovaní dĺžok, obsahov a
objemov
 v rovnobežnom premietaní načrtnúť
kváder alebo jednoduché teleso
 riešiť jednoduché úlohy vyžadujúce
priestorovú predstavivosť
Žiak vie:
 používať rôzne stratégie zisťovania
počtu možností založené na
vypisovaní alebo systematickom
vypisovaní možností alebo na
kombinatorickom pravidle súčtu
a súčinu.
60
V. Metódy a formy práce








problémové vyučovanie pri TC :1,2,3,4
projektové vyučovanie TC: 4
samostatnú prácu TC: 1,2,3,4,5
práca v skupinách TC : 1,2,3,4,5
klasické formy vyučovania TC :1,2,3,4,5
pamäťové počítanie TC : 1,2,3,4,5
rozhovor TC: 1,2,3,4,5
prácu s internetom práca na PC s výukovými programami TC:4,5
VI. Učebné zdroje
Učebnica pre 1.ročník gymnáziá Odvárko, Hecht
Zbierka úloh z matematiky pre 1.ročník Odvárko, Hecht
Učebnica pre 8.9-ročník základnej školy Šedivý
Pracovný zošit Kompanová Viera
Odborná literatúra
Didaktické pomôcky
Internet a výukové programy
VII. Hodnotenie predmetu
Kritériá hodnotenia budú zisťovať, či žiak vzdelávací výkonový štandard zvládol alebo nie.
Zisťovanie úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané
nasledovne :
 priebežné individuálne skúšanie
 slovné hodnotenie
 hodnotenie známkou, bodmi/ústna odpoveď, prezentácia projektu
 aktivita žiakov
 samostatná práca
 písomné skúšanie
Pri hodnotení žiaka budeme dodržiavať nasledovné zásady :
 každú písomnú prácu je potrebné oznámiť s náležitým časovým predstihom
 opravenú písomnú prácu dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a
opravenú písomku musí vidieť
 o každej známke musí byť žiak informovaný
 každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť
 ohodnotiť každú úspešnú účasť v matematickej súťaži
 žiak musí mať minimálne 5 známok za polrok, z toho 2 zo štvrťročných prác a aspoň jednu
z ústnej odpovede.
Hodnotenie sa prevádza v zmysle platného klasifikačného poriadku známkami 1 – 5. Výsledná
známka sa vypočíta ako vážený priemer známok, pričom jednotlivé váhy priradíme nasledovne :
 štvrťročná práca váha 4
 kontrolná práca váha 2
 iné hodnotenie váha 1
Vyučujúci budú jednotne požívať nasledovnú stupnicu známok :
výborný
od 90% - 100%
chválitebný od 75% - 89%
dobrý
od 50% - 74%
dostatočný
od 30% - 49%
nedostatočný menej ako 29%
61
Názov predmetu
Informatika
Vzdelávacia oblasť
matematika a práca s informáciami
I. Charakteristika predmetu
Informatika má dôležité postavenie vo vzdelávaní, pretože podobne ako matematika rozvíja
myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať vhodné
stratégie riešenia problémov a overovať ich v praxi.
Poslaním vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a
techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje tak
informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie
s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov. Toto
poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika a aplikovaním
informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov, medzipredmetových projektov,
celoškolských programov .
Oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj, preto sa tento predmet bude dôkladnejšie
zameriavať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie.
Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a
praktické projekty.
Vzdelávací obsah informatiky v Štátnom vzdelávacom programe je rozdelený na päť
tematických okruhov:
 Informácie okolo nás
 Komunikácia prostredníctvom IKT
 Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie
 Princípy fungovania IKT
 Informačná spoločnosť
Predmet informatika v prvom ročníku pozostáva z nasledovných tematických okruhov:
1)
2)
3)
4)
Informácie okolo nás
Princípy fungovania IKT
Komunikácia prostredníctvom IKT
Informačná spoločnosť
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a
techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje tak
informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie
s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov. Toto
poslanie by sa malo dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika a aplikovaním
informačných technológií (IT) vo vyučovaní iných predmetov a v organizovaní a riadení školy.
Výchovno-vzdelávací proces v prvom a druhom ročníku má:
 naučiť žiakov základné pojmy, postupy a prostriedky informatiky
 budovať informatickú kultúru, t.j. vychovávať k efektívnemu využívaniu prostriedkov
informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných
technológií a produktov
 aplikovať informačné technológie (IT) vo vyučovaní iných predmetov a v organizovaní a
riadení školy
 súčasné rýchlo sa rozvíjajúce možnosti práce s informáciami s hľadiska hardware i software
sú v premete prezentované ako prostriedok k dosiahnutiu cieľa, nie ako cieľ samotný
62
III. Predmetové kompetencie
Výchovno-vzdelávací proces smeruje k tomu, aby žiaci:
 vedeli vysvetliť pojmy údaj, informácia, jednotky informácií, digitalizácia, kódovanie;
 poznali princíp digitalizácie v závislosti od typu informácie;
 ovládali prevody medzi dvojkovou a desiatkovou číselnou sústavou;
 poznali a efektívne využívali nástroje aplikácií na spracovanie textovej informácie;
 poznali a efektívne využívali nástroje aplikácií na spracovanie grafickej informácie;
 vymenovali jednotlivé časti počítača von Neumannovského typu, poznali ich využitie,
princíp fungovania a význam;
 poznali približné kapacity jednotlivých druhov pamäti;
 charakterizovali operačný systém a efektívne ho používali;
 dokázali pracovať v počítačovej sieti;
 poznali princípy fungovania internetu a niektoré jeho služby;
 dokázali používať rôzne spôsoby vyhľadávania informácie;
 poznali a dodržiavali pravidlá netikety a bezpečnosti na internete;
 poznali princípy použitia e-pošty
 poznali a efektívne využívali nástroje pri práci s tabuľkovým kalkulátorom
 poznali a efektívne využívali nástroje aplikácií na spracovanie prezentácie
 dokázali nahrať prehrať, spracovať a previesť konverziu zvukovej informácie
 poznali a vedeli uplatniť vlastnosti bežných formátov v závislosti od typu informácie
 spracovali informácie tak, aby sa neznížila ich informačná hodnota a informácie boli
prístupné a použiteľné
 poznali a efektívne využívali nástroje aplikácií na tvorbu a úpravu webovej stránky
 poznali základné princípy a demonštrovali použitie interaktívnej komunikácie
 dokázali používať rôzne spôsoby získavania informácie
 poznali, správne používali a chránili pred vírusmi počítač zapojený na internet
 poznali výhody a možnosti e-vzdelávania, možnosti využitia IKT v iných predmetoch
 charakterizovali typy softvéru z hľadiska právnej ochrany
 vymenovali typy softvérového pirátstva
 poznali kultúrne, sociálne a zdravotné aspekty používania počítačov a služieb internetu
IV. Obsah vzdelávania
Ročník - 1. ročník
Hodinová dotácia - 2 /66/
Časť: Informatika
TC
Obsahový štandard
1.
Informácie okolo nás
Výkonový štandard
Žiak:
 informatika,
 vie vysvetliť význam pojmov údaj, informácia,
 údaj, informácia, jednotky
digitalizácia, kódovanie, šifrovanie,
informácie, digitalizácia, kódovanie,
komprimácia
 písmo – forma kódovania,

pozná princípy kódovania rôznych typov
 číselné sústavy, prevody,
informácie
 komprimácia, šifry,
 reprezentácia údajov v počítači, čísla,  vie vysvetliť princíp digitalizácie v závislosti od
typu informácie
znaky,

pozná princíp komprimácie dát, používať
 zber, spracovanie, prezentovanie
63
informácie,
 textová informácia – kódovanie,
jednoduchý, formátovaný dokument,
štýl,
 textový editor - spracovanie textov,
pokročilé formátovanie – hlavička,
päta, štýly, automatický obsah,
 grafická informácia – rastrová,
vektorová grafika, animovaná
grafika, video, kódovanie farieb,
grafické formáty, aplikácie na
spracovanie grafickej informácie.
 tabuľkový kalkulátor - spracovanie a
vyhodnocovanie, bunka, hárok,
vzorec, funkcia, formátovanie bunky,
odkazy, grafy, triedenie,
vyhľadávanie, filtrovanie,
podmienené formátovanie,
zabezpečenie hárku, overenie,
medzisúčty, ukotvenie priečok.
 zvuková informácia - formáty,
aplikácie na nahrávanie, spracovanie,
konverzie, prehrávanie,
 prezentácia informácií - aplikácie na
tvorbu prezentácií - snímka, stránka,
spôsoby tvorby prezentácií, prechody
medzi snímkami, vlastné animácie,
zvuk a video, vlastné tlačidlá,
 prezentácia informácií na webovej
stránke - Aplikácie na tvorbu
webových stránok - hypertext,
odkazy. Pravidlá prezentovania,
zásady tvorby webovej stránky,
HTML kód, štýly, rámce, tabuľky,
hypertextové odkazy, obrázky,
vzhľad stránky, freehosting,
 vstup a výstup informácie v
závislosti od jej typu, uchovávanie
informácie - typy a limity zariadení,
 prenos informácií medzi aplikáciami.
2.
komprimačný program
 ovláda prevody medzi dvojkovou a desiatkovou
číselnou sústavou.
 pozná druhy aplikácií na spracovanie informácií
(podľa typu informácie) a charakterizovať ich
typických predstaviteľov
 dokáže vybrať vhodnú aplikáciu v závislosti od
typu informácie, vedieť zdôvodniť výber
 vie efektívne používať základné nástroje
aplikácií na spracovanie textovej informácie
(Textový editor I – jednoduchý, formátovaný
dokument, štýl, prenos, kopírovanie časti
dokumentu, , hlavička , päta, práca s objektom,
tabuľka, tlač dokumentu)
 efektívne používa základné nástroje aplikácií na
spracovanie grafickej informácie, rastrová
grafika, grafické formáty
 vie spracovať informácie tak, aby sa neznížila
ich informačná hodnota a informácie boli
prístupné, použiteľné a jasné
 pozná vlastnosti (výhody, nevýhody) bežných
formátov dokumentov v závislosti od typu
informácie
 používa jednoduché šifry
 vie efektívne používať nástroje aplikácií na
spracovanie údajov (Tabuľkový kalkulátor I spracovanie a vyhodnocovanie, bunka, hárok,
vzorec, funkcia, formátovanie bunky, odkazy,
grafy, triedenie, vyhľadávanie, filtrovanie,
podmienené formátovanie, zabezpečenie hárku,
overenie, medzisúčty, ukotvenie priečok)
 vie efektívne používať nástroje na prezentovanie
informácií (snímka, stránka, spôsoby tvorby
prezentácií, prechody medzi snímkami, vlastné
animácie, zvuk a video, vlastné tlačidlá)
 efektívne používa nástroje na tvorby webovej
stránky (zásady tvorby webovej stránky, HTML
kód, štýly, rámce, tabuľky, hypertextové odkazy,
obrázky, vzhľad stránky, freehosting)
 pozná a dodržiava základné pravidlá (formálne,
estetické) a odporúčania spracovania rôznych
typov informácií
 spracováva informácie tak, aby sa neznížila ich
informačná hodnota a informácie boli prístupné,
použiteľné a jasné
 pozná vlastnosti (výhody, nevýhody) bežných
formátov dokumentov v závislosti od typu
informácie
 demonštruje možnosti prenosu častí rôznych
typov dokumentov medzi rôznymi aplikáciami
Princípy fungovania IKT
64
Žiak:
 základné pojmy – hardvér, softvér,
 počítač – princíp práce počítača, časti  vie vymenovať jednotlivé časti počítača von
Neumannovského typu, pozná ich využitie,
počítača von Neumannovského typu,
princíp fungovania a význam,
ich klasifikácia,
 pozná približné kapacity jednotlivých druhov
 vstupné, výstupné zariadenia, typy
pamätí a obmedzenia ich použitia.
vstupných a výstupných zariadení,
parametre zariadení,
 vie vymenovať a charakterizovať základné
prídavné zariadenia.
 softvér – rozdelenie podľa oblastí
použitia,
 vie charakterizovať operačný systém a efektívne
ho používať.
 operačný systém – základné
 dokáže demonštrovať získavanie informácií o
vlastnosti a funkcie (spravovanie
zariadení, priečinkov a súborov),
systéme, zariadeniach, priečinkoch a súboroch.
 počítačová sieť– výhody,
 vie vysvetliť činnosti operačného systému pri
architektúra, rozdelenie sietí podľa
práci so súbormi a priečinkami.
rozľahlosti (spôsoby pripojenia).
3.
Komunikácia prostredníctvom IKT
Žiak:
 internet – história, základné pojmy
(adresa, URL, poskytovateľ služieb,
 pozná princípy fungovania internetu (klient služby, server - klient, protokol,
server) a niektoré jeho služby,
štandard), počítačová sieť, sieťové
 vie využívať služby webu na získavanie
prvky,
informácií.
 služby internetu,
 vie použiť e - poštu na konkrétnom klientovi,
 neinteraktívna komunikácia – e  pozná spôsoby ochrany počítača zapojeného v
pošta, diskusné fórum, blog,
sieti a osoby na ňom pracujúcej
 interaktívna kounikácia,
 pozná základné princípy a demonštrovať použitie
 web – prehliadače, webová stránka,
interaktívnej komunikácie
vyhľadávanie informácií,
 využíva služby webu na získavanie informácií
 bezpečnosť na internete
 pozná rôzne spôsoby vyhľadávania informácie
 netiketa,
(index, katalóg)
 tvorba webovej prezentácie pomocou  vie vytvoriť webovú prezentáciu využitím
Internetu,
služieb internetu
 vírusy, antivírusy, e-spoločnosť
 pozná a dodržiava pravidlá netikety
 pozná spôsoby ochrany počítača zapojeného v
sieti a osoby na ňom pracujúcej
 pozná internetové nástroje/služby e - spoločnosti
4.
Informačná spoločnosť
 informatika (použitie, dôsledky a
súvislosti) v rôznych oblastiach administratíva, elektronická
kancelária, vzdelávanie, šport,
umenie, zábava, virtuálna realita,
e - spoločnosť,
 softvérová firma - pojmy upgrade,
registrácia softvéru, elektronická
dokumentácia,
 riziká informačných technológií malvér (pojmy, detekovanie,
prevencia), kriminalita,
 etika a právo - autorské práva na
softvér, licencia (freeware,
Žiak:
 pozná súčasné trendy IKT, ich limity a riziká
 pozná výhody a možnosti e - vzdelávania a
dištančného vzdelávania
 pozná možnosti využitia IKT v iných
predmetoch
 dokáže špecifikovať základné znaky informačnej
spoločnosti, vymedziť kladné a záporné stránky
informačnej spoločnosti
 vie charakterizovať jednotlivé typy softvéru z
hľadiska právnej ochrany (freeware, shareware,
...) a rozumieť, ako sa dajú používať
 chápe potrebu právnej ochrany programov
 vie vysvetliť pojmy „licencia na používanie
65
shareware, demoverzia,
multilicencia, Open source...),
 e - learning, dištančné vzdelávanie,
vzdelávania využitím IKT.





softvéru“, „autorské práva tvorcov softvéru“,
multilicencia
vie vymenovať jednotlivé typy softvérového
pirátstva
vie charakterizovať činnosť počítačových
vírusov, vysvetliť škody, ktoré môže spôsobiť a
princíp práce antivírusových programov,
demonštrovať ich použitie
pozná kultúrne, sociálne a zdravotné aspekty
používania počítačov a služieb internetu
pozná druhy aplikácií na spracovanie informácií
(podľa typu informácie) a charakterizovať ich
typických predstaviteľov
dokáže vybrať vhodnú aplikáciu v závislosti od
typu informácie, vedieť zdôvodniť výber
V. Metódy a formy práce
a) klasické výučbové metódy
 slovné – vysvetľovanie, prednáška, práca s textom, rozhovor
 názorno-demonštračné – prezentácia a pozorovanie, práca s obrazom
 zručnostno - praktické – napodobňovanie, experimentovanie, vytváranie zručností
b) aktivizujúce metódy
 diskusné
 heuristické, riešenie problémov
c) komplexné výučbové metódy
 frontálne vyučovanie
 skupinové a kooperatívne vyučovanie
 samostatná práca žiakov
 projektové vyučovanie
 vyučovanie podporované počítačom
VI. Učebné zdroje





Informatika pre stredné školy – Ivan Kalaš a kolektív, SPN 2001
Práca s textom – Jana Machová, SPN 2002
Práca s grafikou – Ľubomír Salanci, SPN 2000
Práca s Internetom – Ľudmila Jašková a kolektív, SPN 2000
Práca s tabuľkami – Stanislav Lukáč a kolektív, SPN 2001
VII. Hodnotenie predmetu
Kritériá hodnotenia budú zisťovať, úroveň osvojenia výkonového štandardu žiakom. Zisťovanie
úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané:
 obhajobou záverečných prác
 prezentáciou práce v skupinách
 praktickou prácou pri PC
 písomnou formou /testy/
Zásady klasifikácie
 každý test je potrebné oznámiť týždeň dopredu
66
 opravený test dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a opravený test
musí vidieť
 o každej známke musí byť žiak informovaný
 každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť
 žiak musí mať minimálne 5 známok za polrok
Hodnotenie sa prevádza v zmysle platného klasifikačného poriadku známkami 1 – 5. Výsledná
známka sa vypočíta ako vážený priemer známok, pričom jednotlivé váhy priradíme nasledovne :
 test
váha 2
 záverečná práca váha 4
 iné hodnotenie
váha 1
67
Názov predmetu
Fyzika
Vzdelávacia oblasť
Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu
Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými
vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote.
Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku
spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu
k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná
súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že
neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí
je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov
s využitím prostriedkov IKT.
Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach
a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci preto
budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne)
formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane také základy, ktoré z neho spravia
prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané
vedomosti na efektívne riešenie problémov.
Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú
zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy
práce, akými sú diskusia a práca s informáciami.
Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne
vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied
s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti.
Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové
a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To
bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát
alebo overovania hypotéz.
Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí
a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záležitostiach.
Získa schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako zdravie, životné
prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne,
spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad medzinárodnou povahou vedy
a vzťahoch s technikou.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
A. SVET
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
 opísať spôsoby, ako prírodné vedy pracujú
 vyhodnotiť zisky a nedostatky aplikácií vedy
 diskutovať na tému etických a morálnych otázok vyplývajúcich z aplikácie vedy
 chápať, ako rôzne prírodovedné disciplíny vzájomne súvisia a ako súvisia s inými
predmetmi
 považovať vedu ako aktivitu spolupráce
68
B. KOMUNIKÁCIA
Na konci kurzu by študent mal byť schopný komunikovať myšlienky, pozorovania, argumenty,
praktické skúsenosti:
 použitím vhodného slovníka a jazyka
 použitím grafov a tabuliek
 použitím vhodného formátu laboratórneho protokolu
 použitím vhodného softvéru ako textový editor, tabuľkový procesor
C. PRÍRODOVEDNÉ POZNATKY A MYŠLIENKY
Na konci kurzu by študent mal byť schopný demonštrovať poznatky a pochopenie:
 povahy a metodológie prírodných vied
 vedeckých faktov, definícií, zákonov, teórií, modelov,
 vhodného slovníka a terminológie, včítane použitia symbolov
 ako sa zákony, modely a názory menili v čase
 systém jednotiek SI
D. PRÍRODOVEDNÉ BÁDANIE
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
 vyslovením problému vo forme otázky, ktorá môže byť zodpovedaná experimentom
 formulovaním hypotézy
 testovať hypotézu v podmienkach riadenia premenných veličín
 plánovať vhodný experiment
 naznačiť záver konzistentný s pozorovaním, komentovať chyby merania
 naznačiť validitu záverov založených na množstve pozorovaní
 vyhodnotiť celkový experiment včítane použitých postupov
E. SPRACOVANIE DÁT
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
 organizovať, prezentovať a vyhodnocovať dáta rôznymi spôsobmi
 transformovať dáta prezentované jednou formou do inej formy včítane matematických
výpočtov, grafov, tabuliek
 identifikovať trendy v dátach
 vytvárať predpovede založené na dátach
 naznačovať závery založené na dátach
 použiť poznatky na vysvetlenie záverov
F. VYKONÁVANIE EXPERIMENTOV
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
nasledovať inštrukcie písané i slovne podané
 vybrať si a bezpečne použiť experimentálnu zostavu, materiál, techniku vhodnú na meranie
 vykonávať experiment bezpečne, zaznamenávať údaje z pozorovania a merania
 používať vhodné nástroje a techniku na zber dát
 spolupracovať v skupine
III. Štruktúra kompetencií rozvíjaných vyučovaním fyziky
69
Poznávacia
(kognitívna)
Používať kognitívne
operácie.
Formulovať a riešiť
problémy, používať
stratégie riešenia.
Uplatňovať kritické
myslenie.
Komunikačná
Interpersonálna
Tvoriť, prijať a
spracovať
informácie.
Vyhľadávať
informácie.
Akceptovať
skupinové
rozhodnutia.
Kooperovať
v skupine.
Formulovať svoj
názor a
argumentovať.
Tolerovať odlišnosti
jednotlivcov a iných.
Nájsť si vlastný štýl
učenia a vedieť sa
učiť v skupine.
Myslieť tvorivo a
uplatniť jeho
výsledky.
Intrapersonálna
Regulovať svoje
správanie.
Vytvárať si vlastný
hodnotový systém.
Diskutovať a viesť
diskusiu o odbornom
probléme.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: prvý v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne
Ročník
prvý
Obsahový
štandard
1.Fyzikálne
veličiny
Prehľad tematických
celkov
1. Fyzikálne veličiny
2. Pohyb a sila
3. Energia okolo nás
4. Vlastností kvapalín a
plynov
Orientačná hodinová
dotácia
5
28
5
28
Konkretizácia obsahu
Výkonový
štandard/cieľ
Fyzikálne veličiny Fyzikálna veličina a jej jednotka
 používa vzťahy
a ich jednotky
medzi základnými
a odvodenými
fyzikálnymi
veličinami
Premieňanie
Mili,
 používa zápis
jednotiek
mikro,nano,piko,kilo,mege,giga,tera jednotiek v tvare
napr. 1 nm, aj
v tvare 1 x 10-9 m.
70
 pozná rozdiel
medzi vektorovými
a skalárnymi
fyzikálnymi
veličinami
 pozná 7
základných
fyzikálnych
jednotiek, dve
doplnkové,
odvodené jednotky
a násobky a diely
jednotiek
Zaznamenávať merané údaje
 používa meracie
primerane (všetky relevantné údaje, prístroje poskytnuté
jednotky, chyby jednotlivých
učiteľom obvyklým
meraní, zápis v primeranej
spôsobom a
štruktúre, zvyčajne v tabuľke).
bezpečne
Používanie meracích prístrojov
 vypočíta z
poskytnutých učiteľom.
nameraných hodnôt
odchýlky merania
-vysvetlí , prečo sa
pri viacnásobnom
meraní presnosť
merania zvyšuje
Skalárne
Vektor , skalár
a vektorové
fyzikálne veličiny
Medzinárodná
sústava SI
Meranie dĺžky
telesa
2.Pohyb a sila
Kinematika
hmotného
bodu
Mechanický
pohyb, druhy
pohybov,
trajektória
Meranie hustoty
látok
Dráha, trajektória, rovnomerný
a nerovnomerný pohyb,
priamočiary a krivočiary pohyb
 vie rozhodnúť
o aký druh pohybu
sa jedná
Zaznamenávať merané údaje
primerane (všetky relevantné údaje,
jednotky, chyby jednotlivých
meraní, zápis v primeranej
štruktúre, zvyčajne v tabuľke).
Používanie meracích prístrojov
poskytnutých učiteľom.
Rovnomerný
priamočiary
pohyb
Dráha, rýchlosť rovnomerného
priamočiareho pohybu
Hmotný bod..
 používa meracie
prístroje poskytnuté
učiteľom obvyklým
spôsobom a
bezpečne
 vypočíta z
nameraných hodnôt
odchýlky merania
 vysvetlí , prečo sa
pri viacnásobnom
meraní presnosť
merania zvyšuje
 vie zostrojiť grafy
závislosti dráhy,
rýchlosti od času
a využiť ich pri
riešení úloh
71
Dynamika
priamočiarych
a krivočiarych
pohybov
 používa základné
kinematické vzťahy
pre rovnomerne
zrýchlený pohyb
 vie zostrojiť grafy
závislosti dráhy,
rýchlosti
a zrýchlenia od
času
 rieši problémové
úlohy
 charakterizuje
voľný pád ako
rovnomerne
zrýchlený pohyb
 vie riešiť úlohy na
úrovni špecifického
aj nešpecifického
transféru
 analyzuje
nameranú závislosť
Rovnomerne
zrýchlený pohyb
Dráha, rýchlosť rovnomerne
zrýchleného pohybu.
Zrýchlenie rovnomerne zrýchleného
pohybu
Graf
Voľný pád
Voľný pád. Dráha, rýchlosť
a zrýchlenie
voľného pádu
Pokusné
pozorovanie
kinematiky
pohybu guľôčky
na naklonenej a
vodorovnej
rovine.
Zkinematického hľadiska popísať
pohyb guľôčky po vodorovnej
rovine a po naklonenej rovine
Rovnomerný
pohyb hmotného
bodu po kružnici
Okamžitá rýchlosť, uhlová
rýchlosť. Dostredivé zrýchlenie.
 vie rozhodnúť
o aký druh pohybu
sa jedná
 pozná spôsoby
ako možno zmeniť
moment
zotrvačnosti
Znázornenie sily
vektorovou
úsečkou.
Skladanie síl
Skladanie síl, výslednica
 vie znázorniť
schému javu
v ktorom pôsobia
rôzne sily
 vie pomenovať
sily pôsobiace na
teleso
 vie vektorovo
zložiť sily rôznych
smerov
72
Rozklad sily na
zložky
Rozklad sily
Trenie a trecia sila -meranie trecej sily silomerom
a porovnanie odmeranej hodnoty
s vypočítanou
-experimentálne odlíšenie sily
statického trenia od dynamického
Hybnosť telesa
a zákon
zachovania
hybnosti
Hybnosť
Newtonove
Inerciálna sústava, zotrvačnosť
pohybové zákony
Newtonove
Zmena hybnosti
pohybové zákony
73
 vie vysvetliť ako
pomáha naklonená
rovina ľudskej
práci
 vie vektorovo
rozložiť sily do
rôznych smerov
 vysvetlí rozdiel
medzi statickým
a dynamickým
trením
 odmeria
koeficient trenia
 diskutuje
o užitočnom
a škodlivom trení
 využíva zákon
zachovania
hybnosti na riešenie
úloh a problémov
vrátane úloh
z praxe
 využíva zákon
zachovania
hybnosti na riešenie
úloh a problémov
vrátane úloh
z praxe
 vysvetlí súvislosť
medzi pohybmi
telies a silami
pôsobiacimi na
telesá
 používa
Newtonove
pohybové zákony
pri riešení úloh
kvantitatívnych aj
kvalitatívnych
Tuhé teleso.
Moment sily,
momentová veta.
Tuhé teleso, moment sily, otáčavý
účinok
 rieši praktické
úlohy na moment
sily a momentovú
vetu
 experimentálne
overí momentovu
vetu
-rieši úlohy na
úrovni špecifického
a nešpecifického
transféru
Skladanie dvoch
rovnobežných síl
Rozkladanie sily
na dve
rovnobežné
zložky
Rovnobežné sily
 graficky nájde
výslednicu dvoch
rovnobežných síl
pôsobiacich
v rôznych bodoch
telesa
Ťažisko telesa.
Rovnovážna
poloha tuhého
telesa
Ťažisko telesa. Rovnovážna poloha  prakticky nájde
tuhého telesa voľná, vratká a stála
ťažisko rôznych
telies
. rieši úlohy
na stabilitu telesa
Moment zotrvačnosti
- rieši kvalitatívne
úlohy na moment
zotrvačnosti
a energiu rotačného
pohybu
Práca, výkon účinnosť
 určí prácu telesa
výpočtom aj
graficky
 pozná fyzikálny
význam práce
 vysvetlí, ako
súvisí práca
v tiažovom poli
Zeme
s potenciálnou
energiou
 vypočíta výkon aj
účinnosť, kinetickú
aj potenciálnu
energiu
Mechanika
tuhého telesa
Rovnomerný
otáčavý pohyb
telesa okolo
nehybnej osi
Mechanická
práca, výkon
3.Energia
hmotných
bodov
74
Formy energie
Pokusné
pozorovanie
vzájomných
premien
mechanických
foriem energie
 využíva zákon
zachovania
mechanickej
energie pri riešení
úloh vrátane úloh z
praxe
Poznávanie jednotlivých foriem
 vykoná a
energie
interpretuje
Diskusie o ich vzájomných
modelový
premenách na kvalitatívnej úrovni experiment na
Skúmanie premien energie pri
premenu
športových výkonoch napr. analýza mechanickej
„skok o žrdi“ (videozáznam).
energie
 opíše reálne deje
pomocou fyzikálnej
terminológie
Kinetická a potenciálna energia,
zákon zachovania energie
4.Vlastností
kvapalín a
plynov
Tekutiny
Tekutiny, hydrostatický
a atmosferický tlak
Mechanika
kvapalín a
plynov
75
 vysvetlí základný
rozdiel medzi
reálnou a ideálnou
kvapalinou
 používa vzťahy
pre výpočet tlaku
a tlakovej sily
 vie vysvetliť
funkciu
hydraulického lisu
a bŕzd
 vie vysvetliť
funkciu barometra
 vie odhadnúť
hodnotu tlaku pod
hladinou vody
 kvalitatívne pozná
závislosť tlaku
vzduchu od
nadmorskej výšky
Archimedov
zákon. Plávanie
telies
Vztlaková sila
Pomocou jednoduchých
experimentov overiť platnosť
Archimedovho zákona v
kvapalinách a plynoch
Ustálené prúdenie Ideálna kvapalina, prúdenie,
ideálnej
rovnica spojitosti
kvapaliny.
Rovnica spojitosti
Bernoulliho
rovnica
Bernoulliho rovnica
Určenie výtokovej Zistiť veľkosť výtokovej rýchlosti
rýchlosti
kvapaliny využitím Bernoulliho
kvapaliny
rovnice, rovnice spojitosti a
vodorovného vrhu
Štruktúra
a vlastnosti
látok
Kinetická teória
stavby látok
Difúzia, Brownov pohyb
Vzájomné silové
pôsobenie častíc
Vzájomné silové pôsobenie častíc
Skupenstvá látok. Pevné, kvapalné a plynné
Rovnovážny stav skupenstvo
TDS
Termodynamická
teplota
Termodynamická teplota, kelvin
76
 určí hustotu telesa
pomocou
Archimedovho
zákona
 rieši úlohy
s využitím
Archimedovho
zákona
 vie vysvetliť
rovnicu kontinuity
ako príklad
zachovania
hmotnosti
 odvodí
Bernoulliho
rovnicu ako príklad
zachovania energie
 rieši úlohy
z praxe použitím
Bernoulliho rovnice
 nameria potrebné
veličiny k zisteniu
výtokovej rýchlosti
 namerané
hodnoty efektívne
spracuje a
vyhodnotí
 nájde argumenty
na podporu
Kinetickej teórie
stavby látok
 popíše graf
závislosti
vzájomného
silového pôsobenia
častíc od
vzdialenosti
 vie
charakterizovať
jednotlivé
skupenstvá látok na
základe ich
vnútornej štruktúry
 premení teplotu
v Kelvinoch na
stupeň Celzia
 vie aplikovať
získané poznatky
na riešenie úloh z
bežného života
Vnútorná energia Vnútorná energia telesa a jej zmeny  pozná spôsoby
telesa a jej zmeny
zmeny vnútornej
energie
Teplo, merná
Teplo, merná tepelná kapacita
 uvedomí si
tepelná kapacita
rozdiel medzi
teplom a teplotou
Kalorimetrická
Kalorimeter, kalorimetrická
 rieši úlohy
rovnica,
rovnica,
s využitím
kalorimetrickej
rovnice
Prvý
Zmena vnútornej energie, teplo
 rieši jednoduché
termodynamický
úlohy s využitím 1.
zákon
TZ
Určenie tepelnej Z nameraných príslušných
 navrhne cieľ,
kapacity
hmotností a teplôt vypočítať tepelnú metódu a pomôcky
kalorimetra a
kapacitu kalorimetra a mernú
pre experiment
mernej tepelnej
tepelnú kapacitu telesa
 nameria potrebné
kapacity
veličiny k zisteniu
kalorimetra.
kapacity
 namerané
hodnoty efektívne
spracuje a
vyhodnotí
Ideálny plyn.
Ideálny plyn. Stavová rovnica
 pozná vzájomnú
Stavová rovnica
ideálneho plynu
závislosť objemu,
ideálneho plynu
tlaku, teploty
a množstva plynu
v uzavretej nádobe.
Izotermický,
Izotermický, izochorický dej,
 pozná vzájomnú
izochorický dej
Izobarický, adiabatický dej
závislosť objemu,
Izobarický,
tlaku, teploty
adiabatický dej
a množstva plynu
v uzavretej nádobe.
 rieši úlohy na
úrovni špecifického
a nešpecifického
transféru
Práca plynu pri
Práca plynu pri stálom
 vie zostrojiť graf
stálom
a premennom tlaku
pre prácu plynu pri
a premennom
stálom
tlaku
a premennom tlaku
Termodynamika v Riešiť úlohy z bežného života
bežnom živote.
Vnútorná
energia,
práca, teplo
Štruktúra
a vlastnosti
plynov
77
Topenie
a tuhnutie,
sublimácia
Topenie a tuhnutie, sublimácia
Vyparovanie
a var,
skvapalnenie
Vyparovanie a var, skvapalnenie
Fázový diagram
Fázový diagram
Vlhkosť vzduchu
Vlhkosť vzduchu
Zmeny
skupenstva
látok
 pozná experiment
s topením
a tuhnutím
 vysvetlí rozdiely
medzi správaním
amorfných
a kryštalických
látok pri zmenách
skupenstva.
 vysvetlí ako sa
pohybujú molekuly
v kvapaline a pare a
čo je príčinou
pôsobenia tlaku v
plyne.
 popíše fázový
diagram a jeho
význam pre prax
 vysvetlí stav
nasýtených
vodných pár
a relatívnu vlhkosť.
 pozná využitie
informácie
o relatívnej vlhkosti
vzduchu
v miestnosti a
vonku
V. Metódy a formy práce
Názov tematického celku
Fyzikálne veličiny
Pohyb a sila
Vlastností kvapalín a plynov




Stratégia vyučovania
Metódy
Formy práce
informačno-receptívna,
 frontálna výučba,
reproduktívna,
 individuálna práca
žiakov,
problémový výklad,
 skupinová práca žiakov,
heuristická metóda,
 experiment




informačno-receptívna,
reproduktívna,
problémový výklad,
heuristická metóda,
 frontálna výučba,
 individuálna práca
žiakov,
 skupinová práca žiakov,
 experiment




informačno-receptívna,
reproduktívna,
problémový výklad,
heuristická metóda,
 frontálna výučba,
 individuálna práca
žiakov,
 skupinová práca žiakov,
78
 experiment
Energia okolo nás




informačno-receptívna,
reproduktívna,
problémový výklad,
heuristická metóda,
VI. Učebné zdroje
Názov
Odborná
tematického
literatúra
celku
Fyzikálne
Fyzika pre 1.
veličiny
ročník gymnázia,
Slovenské
pedagogické
nakladateľstvo
Bratislava
Pohyb a sila
 Fyzika pre 1.
ročník
gymnázia,
Slovenské
pedagogické
nakladateľstvo
Bratislava
 Zbierka úloh
z fyziky 1. diel
Slovenské
pedagogické
nakladateľstvo
 Scholtz- Kireš:
Kinematika SPN
2001
 Scholtz- Kireš:
Dynamika SPN
2007
 Bartuška: Sbírka
řešených úloh
z fyziky 1
Prometheus
1997
Vlastností
kvapalín a
plynov
 Fyzika pre 2.
ročník
gymnázia,
Slovenské
pedagogické
nakladateľstvo
Didaktická
technika
 frontálna výučba,
 individuálna práca
žiakov,
 skupinová práca žiakov,
 experiment
Materiálne
výučbové
prostriedky
 pracovné listy,
Ďalšie
zdroje
 tabuľa,
 notebook,
 dataprojektor,
 videotechnika,
 pracovné listy,
 fyzikálne
pomôcky
 internet,
 knižnica,
 tabuľa,
 notebook,
 dataprojektor,
 videotechnika,
 pracovné listy,
 fyzikálne
pomôcky
 internet,
 knižnica,
 tabuľa,
 notebook,
 dataprojektor,
 videotechnika,
79
 internet,
 knižnica,
Energia okolo
nás
Bratislava
 Zbierka úloh
z fyziky 2. diel
Slovenské
pedagogické
nakladateľstvo
 BlaškoGajdušek:
Molekulová
fyzika
a termodynamik
a SPN 2004
 Bartuška: Sbírka
ťešených úloh
z fyziky 11
 Fyzika pre 1.
ročník
gymnázia,
Slovenské
pedagogické
nakladateľstvo
Bratislava
 Zbierka úloh
z fyziky 1. diel
Slovenské
pedagogické
nakladateľstvo
Scholtz- Kireš:
Kinematika SPN
2001
 Bartuška: Sbírka
ťešených úloh
z fyziky 1
Prometheus
1997

 tabuľa,
 notebook,
 dataprojektor,
 videotechnika,
 pracovné listy,
 fyzikálne
pomôcky
 internet,
 knižnica,
VII. Hodnotenie predmetu
Hodnotenie a klasifikácia prebieha na základe Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14.mája 2009
na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl v znení metodického pokynu č.10/2009-R
z 15.júla 2009 a metodického pokynu č.11/2009-R z 25.augusta 2009
Klasifikácia
K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 4 známky (z ústnych alebo
písomných odpovedí), pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po
tematických celkoch. Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie
zdôvodní. Písomnú odpoveď absolvujú študenti v priebehu, alebo po skončení tematického celku.
Učiteľ musí informovať študentov so stupnicou bodovania a poskytnúť študentovi ohodnotenú
80
písomnú odpoveď k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov hodnotí učiteľ písomnú
odpoveď stupnicou známok 1-5. O téme a termíne písomnej skúšky sú študenti informovaní
s týždenným predstihom, o termíne krátkej písomnej skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný
informovať vopred, pričom jej témou sú maximálne 3 posledné vyučovacie látky.
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí:
počet bodov
1) 100% - 90%
2) 89% - 75%
3) 74% - 50%
4) 49% - 25%
5) 24% - 0%
známka
- výborný
- chválitebný
- dobrý
- dostatočný
- nedostatočný
Výpočet polročnej a koncoročnej známky sa uskutočňuje na základe váhového priemeru známok:
váha
známka z odpovede
ústna odpoveď
2
x
päťminútovka
1
y
vopred oznámená písomka (v polovici alebo na konci tematického
celku)
2
z
test na konci tematického celku
2
t
referát, projekt, prezentácia
1
r, p
druh odpovede
Vzorec na výpočet váhového priemeru:
VP 
x.2  y.1  z.2  t.2  r.1  p.1
súčúč hodnôt váh
V prípade výsledných známok 1,5; 2,5; 3,5; 4,5 sa zaokrúhľuje smerom nadol
81
Názov predmetu
Vzdelávacia oblasť
CHÉMIA
Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu












Učebný predmet chémia na gymnáziách, ako súčasť vzdelávacej oblasti Človek a príroda, poskytuje
žiakom vhodne vybranými poznatkami zo všeobecnej, anorganickej a organickej chémie didaktický
systém poznatkov o chemických látkach a ich premenách.
Obsah učiva tvoria predovšetkým poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci
stretávajú v bežnom živote. Sú to najmä oblasti ako: chémia potravín a nápojov, kozmetika, liečivá,
čistiace prostriedky a podobne.
V obsahu učiva sú v dostatočnej miere zastúpené aj poznatky, ktoré umožňujú žiakom chápať
význam chemickej vedy a chemického priemyslu pre spoločnosť a prírodu.
Východisko pre poznatky o vlastnostiach anorganických a organických látok a ich premenách tvoria
všeobecne platné, teoretické poznatky a vzťahoch medzi štruktúrou a vlastnosťami látok a poznatky
o zákonitostiach chemických reakcií. Tieto poznatky umožňujú v učebnom predmete chémia
aplikovať v dostatočnej miere jednotlivé myšlienkové operácie a metódy vedeckého poznávania.
Realizovaním moderných foriem, prostriedkov a vyučovacích metód vyučovania sa vytvárajú
podmienky pre formovanie a rozvíjanie logického a tvorivého myslenia a konania žiakov. Tvorivé
myslenie umožňuje žiakom správne aplikovať poznatky pri riešení problémových úloh teoretického
aj praktického charakteru.
Chémia, ako predmet, ktorý rozširuje všeobecné vzdelanie žiakov, súčasne poskytuje základy
nevyhnutné pre ďalšie vzdelávanie (chemické odbory, medicína, environmentálne vedy a pod.).
Organickou súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém praktických cvičení (laboratórnych
cvičení - LC), ktorých správna realizácia si vyžaduje osvojenie si základných laboratórnych
zručností a návykov presnej a bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.
Spracovanie informácií a ich využitie pri plánovaní, realizovaní praktických postupov zameraných
na spoznanie a kvantitatívne meranie prírodných javov, s ktorými sa stretávame v praktickom živote.
Interpretácia získaných poznatkov a informácií so schopnosťou prezentovať, kriticky prehodnocovať
a obhajovať svoje názory.
Rozvíjanie schopnosti logického a kritického myslenia žiakov, schopnosti tímovej práce.
Získavanie návykov spojených so správnym zaobchádzaním s chemickými látkami, na dodržiavaní
zásad bezpečnej práce pri činnostiach z bežného života ako aj pri práci v laboratóriu.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
o Environmentálna výchova /Problémy životného prostredia/ - Halogénderiváty
o Environmentálna výchova /Vzťah človeka k prostrediu/ - Halogénderiváty
o Ochrana života a zdravia /Riešenie mimoriadnych situácií/ - 1. laboratórne cvičenie.
Prierezové témy v predmete:
Ochrana života a zdravia
- tematický okruh: Riešenie mimoriadnych udalostí
- tematický celok: Laboratórne cvičenia
Finančná gramotnosť
- tematický okruh: Výhodnosť a nevýhodnosť kúpy / Elementárna matematika v domácnosti
- tematický celok: Sústavy látok
II. Rozvíjajúce ciele predmetu:

Vo vyučovaní chémie majú žiaci získať predstavu o stavbe látok a základných chemických,
fyzikálno-chemických a biochemických dejoch.
82


Dôraz sa kladie najmä na súvislosti s ostatnými prírodovednými predmetmi a na základný vplyv
chemických dejov na životné prostredie.
Každý žiak je vedený k tomu, aby :
- chápal vzťahy medzi štruktúrou a vlastnosťami látok,
- rozumel základným typom chemických reakcií a poznal ich úlohu v prírode a v každodennom
živote,
- správne využíval matematické zručnosti pri základných chemických výpočtoch,
- aplikoval teoretické vedomosti pri realizácii LC,
- pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru spolupracoval v skupine.
III. Predmetové kompetencie:
V učebnom predmete chémia by žiaci mali nadobudnúť a rozvíjať nasledovné kompetencie
k učeniu
 plánovať a organizovať si učenie a pracovnú činnosť,
 kriticky pristupovať ku zdrojom informácií, informácie tvorivo spracovávať a využívať pri
svojom štúdiu.
komunikačné schopnosti
 vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov,
 vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje,
 zrozumiteľne prezentovať nadobudnuté vedomosti, skúsenosti a zručnosti,
 urobiť zápis o experimente pomocou textu, schém, náčrtu, obrázkov a tabuliek,
 spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich
využitie.
riešenie problémov
 analyzovať vybrané problémy,
 aplikovať poznatky pri riešení konkrétnych problémových úloh,
 používať základné myšlienkové operácie a metódy vedeckého poznávania pri riešení
problémových úloh,
 využívať informačné a komunikačné technológie pri riešení problémových úloh,
 posúdiť vhodnosť navrhnutého postupu riešenia problémovej úlohy,
 zhodnotiť úspešnosť riešenia problémovej úlohy
 logicky spájať poznatky nadobudnuté štúdiom chémie a iných učebných predmetov a využiť
ich pri riešení problémových úloh.
manuálne
 používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,
 dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
sociálne
 vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,
 pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách,
 vzájomne si pomáhať pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru,
 prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti,
 hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení,
 prijímať ocenenie, radu a kritiku a čerpať poučenie pre ďalšiu prácu.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník:
Hodinová dotácia:
1. ročník
3 hodiny týždenne / 99 hodín ročne / 2 hodiny celá trieda / 1x za dva týždne
dvojhodinovka praktických cvičení
83
OBSAHOVÁ ČASŤ
TC
VÝKONOVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÁ CHÉMIA
SÚSTAVY LÁTOK
1















Chémia
Látka
Chemicky čistá látka, prvok, zlúčenina
Zmes (homogénna, heterogénna)
Sústava (otvorená, uzavretá)
Skupenstvo látky (tuhé, kvapalné,
plynné)
Spôsoby oddeľovania zložiek zmesí
(destilácia, filtrácia, usadzovanie,
kryštalizácia)
Relatívna atómová hmotnosť Ar(X)
Relatívna
molekulová
hmotnosť
Mr(Y)
Látkové množstvo n
Avogadrova konštanta NA
Molárna hmotnosť Mm
Stechiometrický vzorec
Roztok, rozpúšťadlo, rozpustená látka,
nasýtený roztok, rozpustnosť látky
Vyjadrovanie zloženia roztokov hmotnostný zlomok, koncentrácia
látkového množstva (ďalej iba
koncentrácia)
























Definovať chémiu ako vedu
Uviesť niektoré vlastnosti látok
Vymenovať po tri príklady chemicky čistej
látky a zmesi
Rozlíšiť rovnorodé a rôznorodé zmesi pomocou
ich charakteristických znakov
Vyčleniť zo skupiny látok chemicky čisté látky
a zmesi
Navrhnúť vhodný spôsob oddelenia zložiek
zmesi (destilácia, filtrácia, usadzovanie,
kryštalizácia)
Rozlíšiť relatívnu atómovú hmotnosť Ar(X),
relatívnu molekulovú hmotnosť Mr(Y) a
molárnu hmotnosť Mm
Poznať význam Avogadrovej konštanty
Určiť molárnu hmotnosť zlúčeniny zo známych
hodnôt molárnych hmotností prvkov
Napísať vzťah pre výpočet látkového množstva
n = m/M a vysvetliť symboly v zápise
Vypočítať látkové množstvo látky, ak je zadaná
hmotnosť a molárna hmotnosť látky
Vypočítať hmotnosť látky, ak je zadané látkové
množstvo a molárna hmotnosť látky
Vypočítať hmotnosť reaktantu alebo produktu
na základe zápisu chemickej rovnice reakcie,
ak je daná hmotnosť produktu alebo reaktantu
Rozlíšiť rozpustenú látku a rozpúšťadlo
Klasifikovať roztoky podľa skupenstva
Vymenovať po dva príklady roztokov rôznych
skupenstiev
Pripraviť nasýtený roztok
Napísať vzťah pre výpočet hmotnostného
zlomku a vysvetliť symboly v zápise
Vypočítať hmotnostný zlomok zložky v
roztoku
Vypočítať hmotnosť rozpustenej látky a
hmotnosť rozpúšťadla, ak je daný hmotnostný
zlomok roztoku a hmotnosť roztoku
Vysvetliť význam údajov o zložení roztoku z
hľadiska praktického použitia
Vypočítať koncentráciu roztoku, ak je dané
látkové množstvo a objem roztoku
Poznať značku a jednotku koncentrácie roztoku
Využiť poznatky o príprave roztokov pri ich
príprave v domácnostiach (napr.: pri zaváraní,
pri príprave hnojív, zisťovaní zloženia
čistiacich prostriedkov...)
84
ŠTRUKTÚRA ATÓMOV A IÓNOV
2






Atóm
História
Atómové jadro, protón, neutrón,
nukleóny
Elektrónový obal atómu, elektrón,
orbitál, elektrónová vrstva, valenčná
vrstva,
valenčné
elektróny,
Elektrónová konfigurácia atómu
Protónové číslo, neutrónové číslo,
nukleónové číslo, izotopy
Ión, anión, katión












Poznať stručnú históriu atómu
Opísať zloženie atómového jadra a atómového
obalu
Poznať znamienko náboja elektrónu a protónu
Nakresliť schému atómu s vyznačením
elementárnych častíc, ktoré sa v ňom
nachádzajú
Určiť počet elementárnych častíc (protónov,
elektrónov, neutrónov) v atóme prvku na
základe známej hodnoty A, N, Z
Uviesť príklad izotopov (vodíka, uhlíka, uránu)
Chápať pojem orbitál (ako priestor s najväčšou
pravdepodobnosťou výskytu elektrónu)
Vymenovať typy orbitálov (s, p, d, f)
Poznať maximálny počet elektrónov v
orbitáloch s, p,
Chápať pojem elektrónová konfigurácia
a demonštrovať ho na konkrétnych príkladoch
Napísať schému vzniku katiónu alebo aniónu z
atómu
Vybrať zo skupiny iónov katióny alebo anióny
PERIODICKÁ SÚSTAVA PRVKOV
3








Periodický zákon
Periodický systém prvkov (PSP)
Periodická tabuľka prvkov (PTP)
Perióda, skupina
Alkalické kovy, halogény, vzácne
plyny
Elektronegativita
s-, p-, d-, f- prvky
Kovy, nekovy, polokovy







Poznať autora a znenie periodického zákona
V periodickej tabuľke prvkov určiť polohu
daného prvku použitím PTP
Používať triviálne názvy skupín (alkalické
kovy, halogény, vzácne plyny)
Zaradiť prvok podľa polohy v PTP do skupiny
s-, p-, d-, f-prvok, kov, nekov
Vysvetliť vzťah medzi počtom valenčných
elektrónov a polohou s a p prvkov v PTP
Poznať príklady prvkov s nízkou a vysokou
hodnotou elektronegativity
Zistiť základné charakteristiky atómu z údajov
v PTP (protónové číslo, elektronegativita,
relatívna atómová hmotnosť)
ZÁKLADY NÁZVOSLOVIA ANORGANICKÝCH LÁTOK
4




Oxidačné číslo
Chemický prvok
Chemická zlúčenina
Chemický vzorec





Poznať a používať značky a slovenské názvy sa p-prvkov a vybraných d-prvkov (Fe, Cu, Zn,
Ag, Au, Mn, Cr, Co, Ni, Hg, Pt)
Pomenovať a napísať vzorce látok: voda,
peroxid vodíka, amoniak, sulfán
Určiť oxidačné číslo atómov prvkov v
chemických zlúčeninách (napr.: H2O, NaCl,
SO3, NaOH, HNO3, H2SO4, CaCO3, KMnO4)
Poznať vzorec a názov amónneho katiónu
Používať pravidlá tvorenia vzorcov a názvov
zlúčenín: oxidy, hydroxidy, halogenidy,
85


bezkyslíkaté
kyseliny
(halogenovodíkové
kyseliny,
H2S),
kyslíkaté
kyseliny
(predovšetkým dusíka, síry, uhlíka, chlóru,
fosforu), soli kyselín uvedených prvkov
Poznať hydrogensoli a hydráty
Vysvetliť kvalitatívny a kvantitatívny význam
chemických vzorcov
CHEMICKÁ VÄZBA A ŠTRUKTÚRA LÁTOK
5









Chemická väzba
Molekula
Väzbový elektrónový pár, voľný
elektrónový pár
Kovalentná väzba
Nepolárna väzba, polárna väzba,
iónová väzba
Vodíková väzba
Jednoduchá väzba, násobná väzba
(dvojitá, trojitá)
Kovová väzba
Kryštál, kryštalická látka











Uviesť príklady molekúl, v ktorých sa
nachádzajú jednoduché, dvojité alebo trojité
väzby (H2, O2, N2)
Určiť typ chemickej väzby na základe rozdielu
hodnôt elektronegativít atómov viažucich sa
atómov prvkov
Vysvetliť vznik kovalentnej väzby v molekule
vodíka
Určiť počet a druh atómov v jednoduchých
molekulách
Vysvetliť vznik iónovej väzby v zlúčenine
NaCl
Vymenovať tri typické vlastnosti zlúčenín s
iónovou väzbou
Zdôvodniť vodivosť kovov ako dôsledok
kovovej väzby (stačí na úrovni existencie voľne
pohyblivých elektrónov)
Načrtnúť štruktúru diamantu a grafitu
Poznať príčinu rozdielnych vlastností diamantu
a grafitu
Vymenovať tri príklady kryštalických látok
(NaCl, K2SO4, CaCO3 a podobne)
Predpokladať vlastnosti látok na základe ich
zloženia látok a štruktúry
CHEMICKÉ REAKCIE A CHEMICKÉ ROVNICE
6






Chemická reakcia
Reaktanty, produkty
Schéma chemickej reakcie, chemická
rovnica
Zákon zachovania hmotnosti v
chemických reakciách
Stechiometrický koeficient
Syntéza, analýza








Poznať príklady chemických a fyzikálnych
zmien
Rozlíšiť schému a rovnicu chemickej reakcie
Zapísať rovnicu reakcie na základe slovného
popisu chemickej reakcie
Poznať zákon zachovania hmotnosti pri
chemických reakciách
Poznať kvalitatívno-kvantitatívny význam
chemickej rovnice
Vysvetliť
význam
stechiometrických
koeficientov v chemickej rovnici
Napísať jednoduché chemické schémy typu A
+ B → AB; AB → A + B
Doplniť
stechiometrické
koeficienty
v
chemických schémach typu A + B → AB; AB
→A+B
86
ENERGETICKÉ ZMENY PRI CHEMICKÝCH REAKCIÁCH
7




Exotermická reakcia, endotermická
reakcia
Entalpia, reakčné teplo
Termochemická rovnica
Prvý termochemický zákon






Vysvetliť rozdiely v zápise chemickej rovnice a
termochemickej rovnice
Zapísať termochemickou rovnicou priebeh
chemickej reakcie, ak sú zadané reaktanty,
produkty,
stechiometrické
koeficienty,
skupenské stavy reagujúcich látok a hodnota
reakčného tepla
Klasifikovať chemické reakcie na základe
rôznych zápisov termochemickej rovnice na
exotermické a endotermické
Určiť hodnotu reakčného tepla spätnej reakcie
na základe hodnoty reakčného tepla priamej
reakcie na základe 1. termochemického zákona
Vymenovať po dva príklady exotermickej a
endotermickej reakcie z každodenného života
Bezpečne pracovať s horľavými látkami
CHEMICKÁ KINETIKA
8


Rýchlosť chemickej reakcie
Faktory ovplyvňujúce rýchlosť
chemických reakcií (koncentrácia
reaktantov, teplota, katalyzátor,
veľkosť povrchu tuhých látok)









Definovať rýchlosť chemickej reakcie ako
zmenu
koncentrácie
reaktantov
alebo
produktov za časový interval
Vymenovať faktory ovplyvňujúce rýchlosť
chemických reakcií (koncentrácia, teplota,
katalyzátor, veľkosť povrchu tuhých látok)
Poznať ako ovplyvní zvýšenie/zníženie teploty
rýchlosť chemickej reakcie
Poznať ako ovplyvní zvýšenie/zníženie
koncentrácie reaktantov rýchlosť chemickej
reakcie
Poznať ako ovplyvní rýchlosť chemickej
reakcie pridanie katalyzátora
Vymenovať
príklad
katalyzátora
z
každodenného života (napr. enzýmy)
Uviesť
príklad
chemickej
reakcie
z
každodenného života, ktorá prebieha pomaly a
ktorá rýchlo
Vysvetliť, prečo je dôležité poznať rýchlosť
priebehu chemických reakcií a možnosti ich
ovplyvňovania
Povedať príklad z každodenného života, kde sa
používa ovplyvňovanie rýchlosti chemickej
reakcie niektorým z uvedených faktorov
CHEMICKÁ ROVNOVÁHA
9




Chemická rovnováha
Rovnovážna koncentrácia látok
Rovnovážna konštanta
Faktory ovplyvňujúce chemickú
rovnováhu (koncentrácia, teplota, tlak)




Vysvetliť, čo je chemická rovnováha a
rovnovážna koncentrácia
Vysvetliť význam hodnoty rovnovážnej
konštanty
Vymenovať faktory ovplyvňujúce chemickú
rovnováhu (koncentrácia látok, teplota, tlak)
Poznať ako ovplyvní rovnovážny stav sústavy
pridanie reaktantu
87


10
Poznať ako ovplyvní rovnovážny stav sústavy
odobratie produktu
Poznať vplyv katalyzátora na chemickú
rovnováhu
TYPY CHEMICKÝCH REAKCIÍ
10.1 Redoxné reakcie
 Oxidačné číslo
 Redukcia, oxidácia
 Redoxné reakcie, čiastková reakcia
 Redukovadlo, oxidovadlo
 Elektrochemický rad napätia kovov
 Galvanický článok
 Elektrolýza









10.2 Protolytické reakcie
 Brönstedova kyselina, Brönstedova zásada
 Protolytická reakcia
 Konjugovaný pár
 Amfotérne látky
 Silná a slabá kyselina, silná a slabá zásada
 Autoprotolýza vody, pH, stupnica pH,
kyslý, neutrálny a zásaditý roztok
 Neutralizácia, soľ
 Indikátor
 Hydrolýza













88
Vymenovať po dva príklady látok, ktoré
pôsobia ako oxidovadlá alebo redukovadlá
Na základe usporiadania prvkov v rade
napätia kovov Na, Mg, Al, Zn, Fe, Pb, H,
Cu, Ag, Au rozdeliť kovy na ušľachtilé a
neušľachtilé
Zaradiť kovy medzi ušľachtilé a
neušľachtilé
Poznať princíp priebehu elektrolýzy
roztokov a tavenín (nie však chemické
rovnice
dejov
prebiehajúcich
na
elektródach)
Poznať priemyselné využitie elektrolýzy
Poznať podstatu korózie kovov a spôsob
ochrany kovov proti nej
Poznať použitie galvanických článkov a
akumulátorov v každodennom živote
Vedieť akú úlohu má oxidácia v ľudskom
organizme
Poznať príklady redoxných reakcií
prebiehajúcich v prírode
Poznať príklady silných kyselín (napr.
HCl, HNO3, H2SO4) a slabých kyselín
(napr. H2CO3)
Poznať príklady silných zásad (napr.
NaOH, KOH, Ca(OH)2) a slabých zásad
(napr. amoniak)
Napísať chemickú rovnicu autoprotolýzy
vody a vyznačiť oxóniový katión a
hydroxidový anión
Poznať stupnicu pH, jej význam a použitie
Vymedziť hodnoty pH, pre ktoré je vodný
roztok kyslý, neutrálny a zásaditý
Rozdeliť roztoky na kyslé, neutrálne a
zásadité podľa danej hodnoty pH
Určiť pomocou indikátora pH roztoku
Aplikovať význam indikátorov v bežnom
živote
Poznať vplyv silných kyselín a zásad na
ľudský organizmus
Napísať chemickú rovnicu neutralizácie
Poznať príklad praktického využitia
neutralizácie (napr. pri poskytnutí prvej
pomoci)
Poznať aspoň tri rôzne spôsoby prípravy
solí
Poznať príklady konkrétnych solí, ktoré

10.3 Zrážacie reakcie
 Zrážacia reakcia
 Zrazenina
 Iónový zápis chemickej reakcie
 Určovať oxidačné čísla atómov prvkov v
daných redoxných reakciách
 Vyznačiť v chemickej rovnici atómy
prvkov, ktorých oxidačné čísla sa v
priebehu chemickej reakcie zmenili
 Vysvetliť na príklade oxidáciu a redukciu
látky
 Zapísať čiastkové reakcie oxidácie a
redukcie
Chápať význam pojmov redukovadlo a
oxidovadlo
11
hydrolyzujú
za
vzniku
kyslého,
neutrálneho a zásaditého roztoku
Dodržiavať zásady bezpečnosti práce s
kyselinami a zásadami
 Vysvetliť pojem zrazenina
 Poznať iónový zápis zrážacej reakcie
 Vymenovať príklady zrážacích reakcií
Poznať príklady využitia zrážacích reakcií v
praxi
ANORGANICKÁ CHÉMIA
11.1 s-prvky

 Vodík
 Alkalické kovy

 Kovy alkalických zemín
 Biogénny prvok, malta, vodný kameň,
tvrdosť vody






89
Poznať slovenské názvy a značky prvkov
1. a 2. skupiny periodickej sústavy prvkov
(orientácia v periodickej tabuľke)
Uviesť výskyt prvkov 1. a 2. skupiny v
prírode vo forme nerastov (NaCl –
kamenná soľ, MgCO3 – magnezit, CaCO3
– vápenec, CaSO4 2H2O -sádrovec)
Poznať základné vlastnosti vodíka
(skupenstvo, výbušnosť v zmesi s
kyslíkom) a z nich vyplývajúce využitie
vodíka
Poznať aspoň dva spôsoby prípravy vodíka
(napr. reakciou kovu s kyselinou,
alkalického kovu s vodou) – zápis
chemickou rovnicou, popis priebehu
chemickej reakcie
Poznať
základné
vlastnosti
sodíka
(redukčné vlastnosti, reakcia sodíka s
vodou, tvorba katiónu)
Poznať vzorce látok s názvom: sóda, sóda
bikarbóna, pálené vápno, hasené vápno,
vápenec
Poznať význam a použitie zlúčenín
alkalických kovov: NaOH, KOH, NaCl,
NaHCO3, Na2CO3
Vysvetliť význam vápenca a sádrovca v
stavebnom priemysle (chemická rovnica
prípravy páleného vápna CaO a haseného




11.2 p-prvky
 Sklo
 Inertná atmosféra
 Ozón
 Anomália vody
 Spaľovanie (dokonalé, nedokonalé)
 Halogény
 Vzácny plyn













90
vápna Ca(OH)2)
Porovnať rozpustnosť CaCO3 a Ca(HCO3)2
vo vode (v spojitosti s krasovými javmi)
Vysvetliť rozdiel medzi prechodnou a
trvalou tvrdosťou vody, odstraňovanie
tvrdosti vody (reakcia so sódou, var),
odstraňovanie vodného kameňa
Poznať význam a vplyv iónov Na+, K+,
Ca2+, Mg2+ na ľudský organizmus,
minerálne vody
Vysvetliť použitie NaCl ako konzervačnej
látky
Poznať výskyt C, Si, Al, N, P, O, S,
halogény a ich zlúčenín v prírode (bauxit,
diamant, grafit - tuha, uhličitany, organické
látky,
kremeň,
kremičitany,
hlinitokremičitany, íly, kaolín, vzduch,
liadky, fosforečnany, ozón, oxidy,
elementárna síra, sulfidy a sírany: FeS2,
PbS, ZnS, H2S, morská voda, NaCl)
Vedieť, že Si a Al majú po O najväčšie
zastúpenie v zemskej kôre
Zaradiť C, N, P, O, S, F, I medzi biogénne
prvky
Poznať pôsobenie oxidov uhlíka CO a CO2
na živé organizmy
Vedieť, že CO2 je tzv. „skleníkovým
plynom“, a že v hlavnej miere prispieva ku
globálnemu otepľovaniu Zeme
Porovnať a vysvetliť základné vlastnosti
diamantu a tuhy na základe pochopenia ich
kryštálovej štruktúry a typov väzieb
(tvrdosť, resp. štiepateľnosť)
Uviesť a chápať pozitíva a negatíva
použitia NaHCO3 na zníženie kyslosti v
žalúdku
Uviesť hlavný dôvod pre použitie
(NH4)2CO3 a NaHCO3 pri pečení cesta
(vznik CO2 – kyprenie cesta)
Poznať základné vlastnosti Al a z toho
vyplývajúce jeho využitie (odolnosť voči
korózii, nízka hustota, kujnosť - fólie)
Poznať skupenský stav dusíka, fosforu,
kyslíka, síry, chlóru a jódu za štandardných
podmienok
Uviesť vlastnosti NH3 (skupenstvo,
zápach, jedovatosť)
Chápať a uviesť dôvod rozpustnosti NH3,
HCl vo vode (vodíkové väzby)
Vedieť o znečistení životného prostredia
oxidmi N (výfukové plyny automobilov a
nadzvukových
lietadiel,
priemyselné
emisie) a ich príspevok pri vzniku kyslých





















91
dažďov
Poznať využitie N2O (hnací plyn v
šľahačkových sprejoch, anestetikum)
Poznať využitie N2 (inertná atmosféra,
výroba NH3, )
Poznať využitie zlúčenín dusíka a fosforu
(hnojivá)
Poznať využitie fosforu (zápalky, zneužitie
– napalm)
Vedieť, že zlúčeniny uhlíka s dusíkom kyanidy sú jedovaté
Poznať význam kyslíka a vody pre ľudský
organizmus
Vysvetliť kyslé vlastnosti H2SO4 a napísať
chemickú rovnicu jej reakcie s vodou
Vysvetliť ekologické problémy súvisiace s
ozónovou vrstvou Zeme (ozón verzus
freóny), kyslými dažďami (oxidy síry)
Poznať negatívny vplyv sulfánu na ľudský
organizmus a jeho charakteristický zápach
Porovnať rozpustnosť O2 a CO2 vo vode a
jej význam v prírode
Vysvetliť
prítomnosť
kyslíka
ako
nevyhnutnú podmienku horenia a vznik
rôznych produktov (CO, CO2) v závislosti
od množstva reagujúceho kyslíka a
negatívny vplyv vznikajúcich produktov na
ľudské zdravie
Poznať najbežnejšie spôsoby využitia
peroxidu vodíka, ozónu, síry, kyslíka
Poznať selén ako biogénny prvok a
základné informácie o jeho vplyve na
ľudský organizmus
Zapísať chemickú rovnicu reakcie H2 a Cl2
(výroba HCl)
Vysvetliť kyslé vlastnosti kyseliny HCl a
zapísať chemickú rovnicu jej reakcie
s H2O, OH- a NaOH
Opísať základný princíp priemyselnej
výroby chlóru
Poznať využitie chlóru a jeho zlúčenín a
jódu ako dezinfekčných prostriedkov a
chlorečnanov ako výbušnín
Vedieť, že kyselina HCl je zložkou
žalúdočných štiav a kyselina HF leptá sklo
Odôvodniť malú reaktivitu vzácnych
plynov na základe ich elektrónovej
konfigurácie
Poznať využitie argónu (inertná atmosféra,
žiarovky, výplň okien) a vzácnych plynov
vo výbojových trubiciach
Poznať rádioaktivitu radónu ako rizikový
faktor pre prostredie

11.3 d-prvky
 Korózia, hrdza
 Oceľ, liatina, zliatina, amalgám
 Pasivácia kovov





Vysvetliť základný princíp výroby železa a
ocele a ich využitie (redukcia FeO
uhlíkom)
Poznať základné vlastnosti Cu, Zn, Cr, Mn,
Fe, Ag, Au, Pt, Hg (kujnosť, ťažnosť,
elektrická vodivosť, nízka teplota topenia
Hg, pasivácia Cr a Zn) a z toho
vyplývajúce využitie jednotlivých kovov
Poznať zloženie zliatin bronz, mosadz,
spájka a ich využitie
Poznať triviálny názov a využitie
CuSO4.5H2O
Vysvetliť základnú funkciu hemoglobínu v
ľudskom organizme a vedieť, že obsahuje
katióny železa
Vedieť, že Fe a Ni tvoria základ zemského
jadra
LABORATÓRNE PRÁCE
12



Bezpečnosť
práce
v chemickom 
laboratóriu
Základné laboratórne pomôcky

Základné laboratórne operácie












Dodržiavať
zásady
bezpečnej
práce
v chemickom laboratóriu
Dodržiavať
zásady
bezpečnej
práce
s chemickými látkami v praxi
Poznať základné zásady poskytovania prvej
pomoci
Vedieť pozorovať javy sprevádzajúce pokus,
vyhodnotiť a interpretovať ich
Schopnosť naplánovať si pracovnú činnosť pri
realizácii experimentov
Vedieť zaznamenať výsledok pokusu
Poznať laboratórne pomôcky: skúmavka,
kadička, destilačná banka, odmerná banka,
miska, filtračný lievik, hodinové sklíčko,
prachovnica, striekačka, oddeľovací lievik,
odmerný valec, pipeta, chladič, stojan, držiak,
svorka, filtračný kruh, chemické kliešte,
chemická lyžička, teplomer, filtračný papier,
trojnožka, sieťka s keramickou vložkou, kahan
Vedieť pracovať s kahanom, so sklom
Zistiť hmotnosť tuhej látky vážením
Použiť kadičku, odmerný valec a pipetu pri
meraní objemu roztoku
Použiť hustomer a piknometer na meranie
hustoty látok
Vykonať podľa návodu oddeľovanie zložiek
zmesí: filtrácia, kryštalizácia, adsorpcia,
destilácia,
extrakcia,
chromatografia,
sublimácia
Podľa postupu stanoviť mólovú hmotnosť CO2
Porovnať vlastnosti kovov a nekovov na
potvrdenie periodického zákona
92













Pripraviť roztok s daným hmotnostným
zlomkom
Pripraviť roztoky zmiešaním kvapalných látok
Na základe experimentu zostaviť krivky
rozpustnosti látok
Overiť zmeny teploty pri rozpúšťaní látok vo
vode
Overiť zmeny teploty reakčnej zmesi vplyvom
zmeny koncentrácie látok
Určiť hodnoty tepla uvoľneného pri reakcii
Overiť vplyv faktorov na rýchlosť chemickej
reakcie (teplota,
koncentrácia,
veľkosť
povrchu, katalyzátor)
Overiť vplyv faktorov na posun chemickej
rovnováhy (koncentrácia reaktantov, teplota)
Experimentálne overiť priebeh niektorých
redoxných reakcií
Experimentálne overiť využitie redoxných
reakcií pri premene chemickej energie na
elektrickú
Experimentálne overiť vzájomné redoxné
pôsobenie kovov a iónov
Experimentálne určiť pH roztokov a overiť
sfarbenie
acidobázických
indikátorov
v závislosti od pH roztoku
Experimentálne overiť priebeh niektorých
zrážacích a komplexotvorných reakcií
V. Formy a metódy práce
METÓDY
 výkladovo-ilustratívna metóda
 reproduktívna metóda
 výkladovo-problémová metóda
 heuristická metóda
 výskumná metóda
FORMY
 metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca žiakov)
 sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca)
 organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)
VI. Učebné zdroje:




Chémia pre 1. ročník gymnázií
Názvoslovie anorganických zlúčenín
Internet
Pracovné listy
93
VII. Hodnotenie predmetu











Predmet sa klasifikuje
Hodnotenie a klasifikácia žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14. mája 2009
Žiak musí mať minimálne 3 známky
2x test - váha 4
Odpoveď - váha 2
Laboratórne práce - váha 2
Projekty, účasť na súťaži - váha 2 (prípadne individuálne posúdenie)
Malé písomky (nové učivo + 3 učivá z opak.) - váha 2
Seminárne práce, referáty - váha 1
Aktivita študenta - váha 2
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí:
100% - 90%  výborný
89% - 75%
 chválitebný
74% - 50%
 dobrý
49% - 30%
 dostatočný
29% - 0%
 nedostatočný
VZ = známka x váha + známka x váha + známka x váha ...
súčet hodnôt váh
 počítame na 2 desatinné miesta:
- 0,50 (zaokrúhľujeme nahor)
94
Názov predmetu
Vzdelávacia oblasť
BIOLÓGIA
Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu











Učebný predmet biológia poskytne v rámci štátneho programu stredoškolského vzdelávania
(ISCED 3) základný systém poznatkov o živej prírode, ako predpokladu formovania
prírodovednej gramotnosti.
Poznanie zákonov, ktorými sa riadi živá príroda, je základom pre pochopenie jej fungovania
ako celku a je dôležité pre formovanie citlivého vzťahu k nej.
Toto poznanie je zároveň nevyhnutným predpokladom zodpovedného prístupu k celému
okolitému svetu ako aj sebe samému.
Program je koncipovaný tak, aby bolo možné čo najviac využívať moderné didaktické
formy, metódy a prostriedky, ktoré okrem maximálnej názornosti, podporujú samostatnosť a
kreativitu žiakov pri práci s informáciami, umožňujú pracovať s prírodninami, realizovať
experimenty a rozvíjajú schopnosť žiakov poznatky aplikovať.
Obsah predmetu (198 hodín) sa odvíja od jeho cieľov a je členený v rámci štátneho
programu do troch základných tematických okruhov: Svet živých organizmov v prvom
ročníku (66 hodín) nadväzuje na poznatky základnej školy. Prostredníctvom vybraných
informácií o základných skupinách rastlín, živočíchov a mikroorganizmov v ich
prirodzenom prostredí a vo vzťahu k človeku, má žiakov motivovať a podnietiť ich záujem
o ďalšie štúdium živej prírody.
Východiskom je tematický celok „Život a voda“, kde vodný ekosystém slúži ako
prostriedok pochopenia vzťahov medzi organizmami a prostredím ako aj organizmami
navzájom.
Tematický celok „Špecializácia rastlín a živočíchov“ vysvetľuje možnosti a formy adaptácií
organizmov na rôzne životné podmienky a poskytuje priestor pre projektové vyučovanie.
Poznávanie rozmanitosti sveta živých organizmov dopĺňa tematický celok „Mikrosvet“.
Praktický význam poznatkov o živých organizmoch približuje tematický celok „Život s
človekom“.
Záver celej časti patrí systematickému prehľadu prebraných rastlín, húb a živočíchov.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém:
o Environmentálna výchova /Problémy životného prostredia/ - Životné prostredie
biotické zložky
o Environmentálna výchova /Vzťah človeka k prostrediu/ - Životné prostredie biotické
zložky
II. Rozvíjajúce ciele predmetu:




Formovať ucelenú predstavu o rozmanitosti a jednote živej prírody, o javoch a procesoch,
ktoré v nej prebiehajú, o zákonitostiach, ktorými sa riadia všetky živé organizmy.
Poznávať praktický význam živých organizmov pre život človeka.
Rozvíjať zručnosti pri práci v teréne a v prírodovednom laboratóriu.
Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení úloh a školských projektov najmä v oblasti
ochrany živej prírody a zdravia človeka (samostatne alebo v skupinách).
95
III. Predmetové kompetencie:
Formovať ucelenú predstavu o rozmanitosti a jednote živej prírody, o javoch a procesoch,
ktoré v nej prebiehajú, o zákonitostiach, ktorými sa riadia všetky živé organizmy.
Kompetencie:
 schopnosť vnímať živú prírodu ako hierarchicky usporiadaný, neustále sa meniaci,
dynamický systém;
 schopnosť chápať vzájomné vzťahy medzi organizmami a ich prostredím;
 vedieť odlišovať zákonité príčiny biologických procesov od ich vonkajších prejavov;
 schopnosť hľadať v prírodných javoch a procesoch príčinné súvislosti a tým podporovať
logické myslenie;
 posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu;
 samostatne a slobodne (na základe poznania predmetu), voliť výberové a maturitné
predmety, zodpovedne rozhodovať o svojom ďalšom štúdiu na VŠ a budúcej profesii.
Poznávať praktický význam živých organizmov pre život človeka.
Kompetencie:
 poznať najbežnejšie úžitkové a hospodársky významné druhy rastlín, húb a živočíchov;
 poznať možnosti využitia vlastností a životných prejavov organizmov v biotechnológiách;
 poznať nebezpečné a patogénne organizmy, ich účinok na ľudský organizmus, možnosti
liečby, prevencie a poskytnutia prvej pomoci.
Rozvíjať zručnosti pri práci v teréne a v prírodovednom laboratóriu.
Kompetencie:
 schopnosť pozorovať biologické objekty vo voľnej prírode;
 bezpečne manipulovať s bežným biologickým materiálom pri jeho zbere a spracovaní v
laboratóriu;
 schopnosť pracovať s bežnými laboratórnymi pomôckami a prístrojmi pri poznávaní
biologického materiálu.
Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení úloh a školských projektov najmä v oblasti
ochrany živej prírody a zdravia človeka (samostatne alebo v skupinách).
Kompetencie:
 schopnosť vyhľadávať informácie o živej prírode v literatúre a informačných médiách,
pracovať s informáciami;
 rozvíjať čitateľskú gramotnosť v oblasti odborného biologického textu;
 schopnosť tvorivo riešiť úlohy, poukazovať na príčiny problémov, navrhovať ich riešenia;
 schopnosť prakticky riešiť úlohy, interpretovať fakty a vyvodzovať závery;
 schopnosť pripraviť vlastné prezentácie a vystúpenia;
 schopnosť využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a
spracúvaní informácií, ako aj prezentácii vlastnej práce;
 schopnosť prezentovať vlastnú prácu, diskutovať, argumentovať, obhájiť vlastné stanovisko;
 schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť.
96
IV. Obsah vzdelávania
Ročník:
Hodinová dotácia:
Prvý v štvorročnej forme štúdia, kvinta v osemročnej forme štúdia
2 hodiny týždenne / 66 hodín ročne / 1 hodina celá trieda + 1 hodina delená
SVET ŽIVÝCH ORGANIZMOV
TC
Obsahová časť
1
2
ÚVOD DO BIOLÓGIE (3 hodiny)
 biológia ako veda
 Poznať základné biologické vedy a ich
predmet skúmania
 metódy vedeckej práce v biológii

Vedieť vyhľadať, spracovať
 dejiny biológie
a prezentovať informácie o významných
 všeobecná charakteristika živých sústav
objavoch v oblasti biológie
 organizačné stupne živých sústav
 Vedieť
vyhľadať,
spracovať
a
prezentovať
informácie
o
vedcoch
ktorí
Pojmy:
prispeli
k
rozvoju
biológie
 biologické disciplíny
 Vedieť vzájomne porovnať experiment
 experiment, pozorovanie, teória, hypotéza
s pozorovaním
 vlastnosti živých sústav

Vedieť charakterizovať jednotlivé metódy
 hierarchia
 Vedieť charakterizovať jednotlivé stupne
 vírusy
živých sústav
 jednobunkovce

Poznať základné rozdiely medzi nimi
 bunkové kolónie
 Vedieť uviesť organizačný stupeň
 mnohobunkovce
k danému organizmu
 indivíduá vyššieho rádu
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ORGANIZMY (5 hodín)
 životné prostredie a jeho zložky
 Poznať význam abiotických a biotických
zložiek
prostredia
pre
existenciu
 ekosystém
organizmov.
 vzťah organizmu a prostredia
 Charakterizovať pojem ekosystém.
 spoločenstvo a populácia
 Vysvetliť rozdiel medzi druhom,
populáciou a spoločenstvom.
Pojmy:
 Na príklade vybraného ekosystému
 abiotické a biotické faktory
vysvetliť potravové reťazce a siete.
 jedinec

Vedieť
vyhľadať,
spracovať
 druh
a
prezentovať
informácie
o
vybranom
 populácia
prírodnom ekosystéme.
 spoločenstvo


3
Výkonová časť
ekosystém
potravové reťazce a siete
ŽIVOT A VODA (24 hodín)
2.1 Život v sladkých vodách (7)
 Poznať základné zložky zooplanktónu a
 planktón – zložky, význam
fytoplanktónu.
 bezstavovce sladkých vôd – základné
 Vysvetliť význam planktónu pre vodný
morfologické znaky kmeňov/tried,
ekosystém.
spôsob života, zástupcovia, význam
 Na príklade vybraného zástupcu popísať
 stavovce - základné morfologické znaky
vonkajšiu stavbu tela mnohobunkových
tried (ryby, obojživelníky), spôsob života,
rias.
zástupcovia, význam
 Poznať najznámejšie druhy vodných a
pobrežných rastlín – byliny a dreviny.
Pojmy:
 Vedieť zatriediť a porovnať výtrusné a

fytoplanktón (sinice, riasy),
semenné rastliny.
 zooplanktón (prvoky, drobné
 Poznať základné znaky nahosemenných a
bezstavovce),
97
 pŕhlivce (polypovce),
 ploskavce,
 mäkkýše (ulitníky, lastúrniky),
 obrúčkavce (pijavice),
 článkonožce (kôrovce, hmyz),
 ryby tečúcich a stojatých vôd,
 obojživelníky (žaby, mloky).
2.2 Život pri vode (9)



2.2.1 Rastliny
 vodné rastliny - významní zástupcovia
 rastliny lužných lesov, mokradí a
močiarov – významní zástupcovia
 výtrusné rastliny – charakteristika,
zástupcovia
 semenné rastliny – charakteristika
 nahosemenné a krytosemenné rastliny –
porovnanie
 dvojklíčnolistové
a jednoklíčnolistové
rastliny – porovnanie, zástupcovia
Pojmy:
 výtrus,
 stielka,
 cievnaté rastliny,
 kvet, piestik, tyčinka, vajíčko, peľ,
semeno, plod,
 fotosyntéza
2.2.2 Živočíchy
 bezstavovce žijúce pri vode – významní
zástupcovia (prehľad)
 stavovce žijúce pri vode – významní
zástupcovia (prehľad)
 plazy, vtáky, cicavce – základné
morfologické znaky tried, spôsob života,
zástupcovia, význam
 význam živočíchov žijúcich pri vode pre
vodný ekosystém
Pojmy:
 plazy (hady, jašterice, korytnačky),
 vtáky - (plávajúce, potápavé, brodivé),
cicavce, plávacie blany, mastné perie,
tukové žľazy, srsť,
 etológia (dvorenie, starostlivosť mláďatá,
hniezdenie,
ochrana,
komunikácia
živočíchov, migrácia a pod.)
2.3 Život v mori (8)
 morské riasy - stavba tela, zástupcovia,
význam
 morské bezstavovce – základné
morfologické znaky kmeňov/tried,
98















krytosemenných rastlín
Vedieť porovnať základné znaky
dvojklíčnolistových
a jednoklíčnolistových rastlín.
Vedieť vysvetliť adaptácie rastlín na život
vo vode a v jej okolí.
Vedieť vyhľadať, spracovať
a prezentovať zaujímavosti zo života
vodných rastlín.
Vedieť vyhľadať, spracovať
a prezentovať informácie o drevinách
lužných lesov, porastoch mokradí,
močiarov a pod.
Poznať najznámejšie vodné druhy
z kmeňov bezstavovcov a tried
stavovcov.
Vedieť popísať základné morfologické
znaky jednotlivých kmeňov bezstavovcov
a tried stavovcov.
Vedieť porovnať spoločné a rozdielne
morfologické znaky vodných
bezstavovcov.
Vedieť porovnať spoločné a rozdielne
morfologické znaky vodných stavovcov.
Vysvetliť prispôsobenie organizmov
životu vo vodnom prostredí.
Na príklade vybraných zástupcov
demonštrovať postavenie bezstavovcov v
potravovom reťazci vodných
ekosystémov.
Vedieť vyhľadať, spracovať
a prezentovať informácie o ekologickom
a hospodárskom význame vybraných
zástupcov zooplanktónu, fytoplanktónu,
vodných bezstavovcov a stavovcov.
Poznať významné druhy plazov, vtákov a
cicavcov žijúcich pri vode.
Vedieť popísať základnú morfologickú
stavbu tela, spoločné a rozdielne znaky
plazov, vtákov a cicavcov.
Poznať formy prispôsobenia sa plazov,
vtákov a cicavcov životu pri vode .
Na príklade vybraných zástupcov
demonštrovať postavenie vybraných
druhov plazov, vtákov a cicavcov
v potravovom reťazci.
Vedieť vysvetliť rozdiel medzi vtákmi
plávajúcimi, brodivými a potápavými.
Vedieť
vyhľadať,
spracovať
a prezentovať formy správania sa vtákov
a cicavcov.


4
spôsob života, zástupcovia, význam
morské stavovce – základné
morfologické
znaky tried (drsnokožce, ryby, plazy,
cicavce) spôsob života, zástupcovia,
význam
Pojmy:
 stielka,
 hubky,
 pŕhlivce (medúzy, sasanky, koraly),
 mäkkýše (lastúrniky, hlavonožce),
 článkonožce (morské kôrovce),
 ostnatokožce (hviezdovky, ježovky,
holotúrie),
 drsnokožce (žraloky, raje),
 morské ryby,
 cicavce.
ŠPECIALIZÁCIA RASTLÍN A ŽIVOČÍCHOV (8 hodín)
3.1 Vysokohorské spoločenstvá (2)
 Poznať významné druhy vysokohorských
 vysokohorské prostredie – charakteristika
rastlín a živočíchov .
 rastliny – významní zástupcovia
 Vysvetliť adaptáciu organizmov na
špecifické podmienky života.
 živočíchy - významní zástupcovia
 Vedieť vysvetliť pojmy relikt a endemit.
Pojmy:
 biotop,
 adaptácia na faktory prostredia,
 ekologická valencia,
 tolerancia,
 minimum, optimum, maximum,
 bioindikátor,
 kozmopolitný organizmus,
 endemit,
 relikt.
3.2 Život na úkor iných – parazity (3)
 Vysvetliť podstatu parazitizmu.
 parazitizmus a jeho formy
 Porovnať rôzne typy parazitizmu.
 parazitické rastliny
 Charakterizovať
vybrané
druhy
 huby - spôsoby parazitizmu, vybraní
parazitických organizmov.
zástupcovia
 Poznať význam parazitov pre zdravie
 prvoky - spôsoby parazitizmu, vybraní
človeka.
zástupcovia
 Vysvetliť
úlohu
hostiteľa
 živočíchy - spôsoby parazitizmu, vybraní
a medzihostiteľa v životnom cykle
zástupcovia
parazita.
 cesty nákazy, liečba a prevencia
 Vedieť
vyhľadať,
spracovať
a prezentovať informácie o možnostiach
nákazy,
liečenia
a
prevencie
Pojmy:
parazitárnych
ochorení.
 heterotrofia,
 saprofyt,
 parazit, poloparazit, úplný parazit,
endoparazit, ektoparazit,
 hostiteľ, medzihostiteľ,
 životný cyklus,
99
 prevencia,
 parazitárne ochorenie.
3.3 Život v extrémnych podmienkach (3)
Námety na samostatné práce žiakov:


 Za polárnym kruhom.
 V púšti.
 Hlboko v mori.
 V sladkej aj slanej vode.
 Jaskyne.
 V pôde.
a pod.
5
6


Vedieť opísať špecifické
životné
podmienky v rôznych biotopoch.
Vedieť vyhľadať a spracovať informácie
živote v rôznych typoch prostredia.
Pripraviť
a
prezentovať
žiacke
samostatné práce a projekty.
Spolupracovať v skupinách pri práci na
projektoch.
MIKROSVET (6 hodín)
 vírusy – charakteristika, rozdelenie,
 Charakterizovať vírusy z hľadiska stavby
význam
a spôsobu života.
 baktérie – charakteristika, rozdelenie,
 Charakterizovať baktérie z hľadiska
význam
spôsobu života a významu v prírode.
 riasy – charakteristika, zástupcovia,
 Uviesť
najbežnejšie
vírusové
význam
a bakteriálne ochorenia, prevencia a
možnosti liečby.
 huby – charakteristika, zástupcovia
význam
 Charakterizovať jednobunkové riasy z
hľadiska stavby a spôsobu života.
 prvoky – charakteristika, zástupcovia
 Charakterizovať mikroskopické huby z
význam
hľadiska výživy.
 mikroorganizmy a človek
 Vymenovať
vybrané
druhy
mikroskopických
húb,
základné
Pojmy:
ochorenia ktoré spôsobujú, ich význam v

virológia,
prírode a pre človeka.

bakteriológia,
 Charakterizovať prvoky z hľadiska

vírus,
stavby a spôsobu života.
 bakteriofág,

Vymenovať
najrozšírenejšie
druhy
 vírusy človeka (onkovírusy, retrovírusy,
prvokov,
poznať
ich
význam
v
prírode
a
HIV, AIDS),
pre človeka.
 profylaxia,
 rezistencia,
 antibiotiká.
ŽIVOT S ČLOVEKOM (14 hodín)
5.1 Adaptácia na život v ľudských sídlach (4)
 Vysvetliť spôsoby adaptácie živočíchov
 neželaní spoločníci v domácnosti (plesne,
na život v ľudských sídlach a
článkonožce, hlodavce)
domácnostiach.
 živočíchy záhrad a polí (bezstavovce,
 Poznať najbežnejšie druhy organizmov,
stavovce)
ktoré sa druhotne adaptovali na život s
človekom.
 živočíchy
v
ľudských
sídlach
 Poukázať na rôzne spôsoby boja človeka
(bezstavovce, stavovce)
proti
neželaným
organizmom
v
 živočíchy a urbanizácia
domácnosti.
 Poznať regionálne významné druhy
Pojmy:
vtákov a cicavcov ktoré žijú v blízkosti

deratizácia,
človeka.

dezinfekcia,

Poukázať na význam vtákov a cicavcov
 premnoženie,
pre udržanie biologickej rovnováhy
 monokultúra,
v záhradách a ovocných sadoch.
 škodcovia,
 Poznať príčiny premnoženia škodcov .
 biologická rovnováha,
100



prenos ochorení,
spevavce,


7
5.2 Živočíchy v službách človeka (2)

Námety na samostatné práce žiakov:
 Podmienky
chovu
hospodársky
významných druhov živočíchov.
 Význam
hospodársky
významných
druhov živočíchov pre človeka (hmyz,
dobytok, hydina a pod.)
 Pomocníci - v poľnohospodárstve, športe,
zdravotníctve a pod.
 Spoločníci v domácnosti (akvaristika,
teraristika, chov exotických vtákov,
hlodavcov, mačiek, psov a pod.)

5.3 Rastliny a huby v službách človeka (8)
 rastliny ako potrava – hospodársky
významné
čeľade,
základná
charakteristika, zástupcovia, význam
 koreniny a pochutiny – základná
charakteristika, zástupcovia, význam
 liečivá a drogy - základná charakteristika,
zástupcovia, význam
 krmoviny - hospodársky významné
čeľade,
základná
charakteristika,
zástupcovia, význam
 okrasné rastliny parkov a záhrad (stromy,
kry a byliny – vybrané druhy)
 izbové rastliny – vybrané druhy
 priemyselné využitie rastlín a húb











Na konkrétnych príkladoch demonštrovať
negatívny dopad činnosti niektorých
živočíchov žijúcich v ľudských obydliach
a ich blízkosti na zdravie človeka.
Poznať nebezpečenstvo voľnej migrácie
vtákov z hľadiska prenosu infekčných
ochorení.
Vedieť
vyhľadať,
spracovať
a prezentovať informácie o konkrétnych
príkladoch
negatívneho
vplyvu
urbanizácie, ľudských zásahov do prírody
a zmenách správania sa zvierat.
Poznať hospodársky významné druhy
živočíchov, ich spôsob života a využitie.
Poznať zástupcov živočíchov, ktorí
uľahčujú človeku jeho činnosti v rôznych
oblastiach.
Poznať zástupcov živočíchov, ktorí slúžia
človeku ako spoločníci.
Vysvetliť rozdiely v spôsobe života voľne
žijúcich a domestikovaných živočíchov.
Vedieť
vyhľadať,
spracovať
a prezentovať informácie o spôsobe
života a podmienkach chovu hospodársky
významných druhov, spoločníkov a
pomocníkov.
Poznať hospodársky významné druhy
rastlín a húb, ktoré slúžia ako potrava,
koreniny a pochutiny.
Poukázať prostredníctvom vybraných
zástupcov na význam rastlín pre ich
nutričné hodnoty, racionálnu výživu,
vplyv na imunitu a pod.
Poznať hospodársky významné a voľne
rastúce druhy rastlín, ktoré slúžia ako
liečivá – drogy.
Vysvetliť negatívny dopad jedov na
ľudský organizmus.
Poukázať na význam fytoterapie.
Poznať hospodársky významné druhy
rastlín, ktoré slúžia ako krmoviny.
Poznať vybrané druhy okrasných rastlín
záhrad a parkov.
Poznať základné podmienky pestovania
izbových rastlín.
Poznať príklady priemyselného využitia
rastlín a húb.
Vedieť
vyhľadať,
spracovať
a prezentovať informácie o využití rastlín
a húb človekom.
Pojmy:
 dvojklíčnolistové
ružovité,

bôbovité, kapustovité, ľuľkovité,
mrkvovité,
makovité,
lipovité,

čajovníkovité a pod.,
 jednoklíčnolistové - lipnicovité, ľaliovité,

 kvasinky, plesne, vyššie huby,
 bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny,
 vláknina, liečivo, jed,
 droga, fytoterapia.
PREHĽAD SYSTÉMU ŽIVEJ PRÍRODY (6 hodín)
101
 jednobunkovce
 Poznať význam triedenia organizmov.
 rastliny
 Vedieť zatriediť vybrané organizmy
podľa charakteristických znakov do
 huby
najvyšších taxonomických kategórií.
 živočíchy
Poznámka:
Jednotlivé témy 6. tematického celku je možné pri tvorbe školských vzdelávacích programov zaradiť:
1. po odučení všetkých tematických celkov na záver - formou opakovania (tak ako je uvedené v ŠVP),
2. v priebehu roka formou postupného dopĺňania preberaných organizmov do systému živej prírody.
V. Formy a metódy práce
METÓDY





výkladovo-ilustratívna metóda
reproduktívna metóda
výkladovo-problémová metóda
heuristická metóda
výskumná metóda
FORMY



metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca žiakov)
sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca)
organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)
VI. Učebné zdroje:



Biológia pre 1. ročník gymnázia, 2008
Internet
Pracovné listy
VII. Hodnotenie predmetu










Predmet sa klasifikuje
Hodnotenie a klasifikácia žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14. mája
2009
Žiak musí mať minimálne 3 známky = 3x test
Test – váha 4
Odpoveď – odporúča sa - váha 2
Projekty, účasť na súťaži – váha 2 (prípadne individuálne posúdenie)
Malé písomky (nové učivo + 3 učivá z opak.) – váha 2
Seminárne práce, referáty, laboratórne práce – váha 1
Aktivita študenta – váha 2
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: 100% - 90%  výborný
89% - 75%  chválitebný
74% - 50%  dobrý
49% - 30%  dostatočný
29% - 0%
 nedostatočný
VZ = známka x váha + známka x váha + známka x váha ...
súčet hodnôt váh
 počítame na 2 desatinné miesta: - 0,50 (zaokrúhľujeme nahor)
102
Názov predmetu
Vzdelávacia oblasť
Dejepis
Človek a spoločnosť
I. Charakteristika predmetu
Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou náukou tvorí vzdelávaciu oblasť
spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom a spolu s nimi
v integratívnych vzťahoch predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie
žiakov. Tí si v ňom postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby
svojho konania na základe oboznamovania sa s historickým procesom ako jedným zo základných
predpokladov komplexného poznávania sveta a ľudskej spoločnosti.
Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej
osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti
či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo celosvetovej perspektívy. Súčasťou jej
odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí , dejov, javov
a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti
a premietli sa do obrazu našej prítomnosti.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Mediálna výchova/ Internet ako efektívna pomôcka/ - Kultúra staroveku a stredoveku.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Za základovú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu štúdijných
predmetových kompetencií – spôsobilosti, schopnosti využívať kvalitu získaných znalostí
v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom:
● poznávať históriu, ktorá nepredstavuje uzavretú minulosť ( sumu faktov a letopočtov) so vždy
konečnými a jednostrannými interpretáciami
● poznávať históriu, ktorá je výsledkom mnohostranného a protirečivého procesu
● poznávať históriu na základe kritickej analýzy primeraných multiperspektívnych
(mnohostranných)školských historických prameňov, ktoré považujeme za základný prostriedok
nadobúdania spôsobilosti rozumieť dejinám, preto aj za integrálnu súčasť didaktického systému
výučby dejepisu i učebníc dejepisu
III. Predmetové kompetencie
Žiaci si kladú otázky:
- použijú ich na osvojenie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií
● s historickým časom
● s historickým priestorom
● s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi
● aplikujú ich v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri
analýze školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných prameňov –
stopách po minulosti
● pri vyhľadávaní relevantných informácií a verifikovaní ich hodnoty
● pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu
103
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: Prvý v štvorročnej forme štúdia, kvinta v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne
Tematický celok
Obsahový štandard
Výkonový štandard
Z regiónu do minulosti
Čas a priestor
Historikova dielňa
Osobitosti historikovho
poznávania
Žiaci :
 Identifikujú stopy minulosti vo
svojom okolí.
 Rozpoznajú kultúrnu
a národnostnú rôznorodosť
regiónu.
 Používajú periodické termíny
– medzníky.
 Pracujú s časovým diagramom
( časovou priamkou).
 Zostavia chronologickú
tabuľku.
 Rozpoznávajú rôzne druhy
historických prameňov.
 Zostavia chronologickú
a synchrónnu tabuľku
v kontexte svojho regiónu .
 Špecifikujú postupne súbor
adekvátnych analytických
otázok k školským
historickým písomným
prameňom.
 Rozpoznávajú postupne, že
história sa interpretuje rôznym
spôsobom.
 Vystihnú znaky priamej
demokracie, analyzujú oslavnú
reč Perikla nad hrobmi
padlých.
 Analyzujú Tukydidovu
a Plutarchovu charakteristiku
Perikla ako politika.
 Porovnajú antickú demokraciu
s modernou demokraciou.
 Zhodnotia význam kalokagatie
pre súčasnosť.
 Špecifikujú podmienky vzniku
kresťanstva v období rímskeho
cisárstva.
 Porovnajú politický systém
aténskej demokracie a rímskej
republiky.
 Zovšeobecnia civilizačný
odkaz antiky pre súčasnosť.
Historické pramene
Fenomény antického sveta
Odkaz antiky
Antický človek
Kresťanstvo
Fenomény stredovekého sveta
Feudalizmus
 Identifikujú sociálnu štruktúru
spoločnosti v období raného
a vrcholného stredoveku.
104
 Charakterizujú premeny
stredovekého štátu.
 Nakreslia graf lénnych
vzťahov.
 Rozlíšia pojmy vazal
a poddaný.
stredoveký človek
kultúra stredoveku
Predkovia Slovákov v Karpatskej Veľká Morava
kotline
Život našich predkov
Uhorské kráľovstvo
Formovanie uhorského
kráľovstva
105
 Uvedú príčinu napätia medzi
svetskou a cirkevnou mocou.
 Odhalia vzťahy medzi mestom
a dedinou.
Vymenujú špecifické znaky
kráľovského mesta.
Vysvetlia pojem privilégium.
Uvedú dôsledky Veľkej schizmy.
Vystihnú spoločné a rozdielne
znaky kresťanstva a islamu.
 Vysvetlia pojem reconquista.
 Porovnajú postavenie
panovníka západnej Európy
a Byzantskej ríše.
 Vymedzia pravlasť Slovanov.
 Rozpoznajú migračné prúdy
Slovanov.
 Charakterizujú slovansko avarské spolužitie.
 Vyberú z Fredegarovej
kroniky informácie o Samovi
a jeho ríši
 Rekonštruujú život na základe
hmotných prameňov na
slovanskom hradisku.
 Vysvetlia okolnosti vzniku
Veľkej Moravy, odhalia
príčiny a dôsledky napätia
medzi Mojmírom a Pribinom,
Rastislavom a Svätoplukom.
 Identifikujú vzťahy medzi
Veľkou Moravou a Franskou
ríšou.
 Špecifikujú pôsobenie
Konštantína, Metóda
a Gorazda na Veľkej Morave.
 Analyzujú list Rastislava
Michalovi III., vyberú dôvody,
ktoré Rastislav uvádza vo
svojom liste Michalovi III..
 Odhalia príčiny sporov
o slovanskú liturgiu na základe
analýzy historických
Slováci v Uhorsku
Spôsob fungovania a organizácia
štátu
Uhorsko vo vzťahu k českému
a poľskému kráľovstvu
Vzdelanosť a kultúra uhorského
stredoveku
Fenomény novovekého sveta
Novoveké myslenie a kultúra
Novoveký človek
Premeny novovekého štátu
Vláda z vôle občana
106
prameňov.
 Zaujmú postoj k formovaniu
slovenskej etnickej identity na
základe analýzy historických
prameňov.
 Zdôvodnia postupný proces
začleňovania územia
Slovenska do Uhorského
kráľovstva.
 Analyzujú ponaučenia kráľa
Štefan svojmu synovi
Imrichovi.
 Vymedzia špecifické znaky
mnohonárodnostného
uhorského štátu.
 Zhodnotia význam Zlatej buly
na základe analýzy.
 Identifikujú dôsledky
tatarského vpádu do Uhorska.
 Analyzujú privilégium Slavis
ako dôkaz formovania
slovenskej etnickej identity.
 Analyzujú mestské privilégia
na príkladoch stredovekých
miest. Zostavia obrazový
materiál architektonických
pamiatok zo slovenskej
gotickej cesty.
 Uvedú dôsledky husitských
vpádov do Uhorska.
 Identifikujú sociálnu štruktúru
uhorského kráľovstva.
 Opíšu kultúrny rozvoj
Uhorska za vlády Mateja
Korvína.
 Identifikujú základné znaky
kníhtlače ako média.
 Zaujmú postoj v problémovej
diskusii: tlačená kniha verzus
elektronická kniha.
 Porovnajú možnosti slobody
prejavu v stredoveku
a novoveku.
 Analyzujú pojmy humanizmus
a renesancia.
 Vytvoria mentálnu mapu
pojmov, ktoré súvisia
s novovekým a stredovekým
myslením.
 Na základe analýzy prameňov
vysvetlia príčiny reformácie.
 Vymedzia hlavné dôsledky
reformačného procesu.
 Vysvetlia rozhodnutia
Habsburská monarchia
v novoveku
Revolúcia bez mantinelov
Koniec stredovekého Uhorska
Turci v Uhorsku
Habsburgovci v európskej
politike
V. Metódy a formy práce
● aktívne učenie
● metóda rozhovoru
● súčinnosť učiteľa a žiaka
● kooperatívne učenie
● tvorba projektov
107
Tridentského koncilu
v kontexte reakcie katolíckej
cirkvi na reformáciu.
 Analyzujú na základe
prameňov činnosť jezuitov.
 Posúdia význam meštianskej
vrstvy ako nového prvku
v stredovekej a ranonovovekej
spoločnosti.
 Zostavia porovnávaciu
tabuľku základných znakov
parlamentarizmu
a absolutizmu.
 Analyzujú Habeas corpus act
a Bill of rights.
 Aplikujú svoje poznatky
o ľudských právach analýzou
Deklaráciou nezávislosti USA.
 Vymedzia základné medzníky
vývoja francúzskej revolúcie.
 Analyzujú Deklaráciu práv
človeka a občana.
 Zhodnotia pozitíva a negatíva
revolúcie.
 Zostavia mentálnu mapu
jednotlivých etáp revolúcie.
 Identifikujú príčiny a dôsledky
nástupu Habsburgovcov na
uhorský trón.
 Zovšeobecnia dôsledky
tureckej prítomnosti
v Uhorsku.
 Vymedzia príčiny a dôsledky
protihabsburských povstaní
 Porovnajú proces reformácie
a protireformácie v Uhorsku
s kontextom Európy.
 Hodnotia význam
Satumarského mieru,
zhodnotia jeho význam pre
uhorskú šľachtu
a Habsburgovcov na základe
analýzy prameňov.
VI. Učebné zdroje
● učebnica dejepisu pre 1. ročník
● atlasy
● noviny
● časopisy
● odborná literatúra
● populárno -vedecká literatúra,
● historická beletria,
● informačné technológie
VII. Hodnotenie predmetu
Kritéria hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického usmernenia , ktorým sa upravuje
postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických pedagogických
skúsenosti vyučujúcich.
Za jedno klasifikačné obdobie
Počet známok : minimálne 3
Písomné práce, testy: 2 známky s váhou 2
Ústna odpoveď: 1 známka s váhou 1
Seminárne práce, projekty: podľa aktuálnosti a obtiažnosti tematického celku
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov
jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa
nasledujúcej klasifikačnej stupnice:
100% - 90% = výborný
89% - 75% = chválitebný
74% - 50% = dobrý
49% - 30% = dostatočný
29% - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovanie 3 známky, učiteľ určí
náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na skúšanie, za nepreukázanie vedomostí
z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
108
Názov predmetu
Vzdelávacia oblasť
GEOGRAFIA
Človek a spoločnosť
I. Charakteristika predmetu
Geografia v gymnaziálnom štúdiu rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja
obsah predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitosti Zeme, uvedomia si že pochopenie princípov
existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom geografie, im
umožňujú spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, možnosti optimálneho využitia a ochrany krajiny
človekom.
V obsahu vzdelávania je potrebné dokázať spájať a využívať poznatky aj z iných oblastí vzdelávania (napr.
z histórie, biológie, matematiky, umenia).
Učebný predmet geografia vytvára priestor na zdokonalenie sa v práci s rôznymi mapami, štatistickými
materiálmi a inými zdrojmi informácií. Geografia sa zameriava tiež na zdokonaľovanie sa v zručnostiach pri
narábaní s databázami, diagramami, grafmi, fotodokumentáciou i v podobe výstupov tematických máp.
Predmet integruje aj témy osobného a sociálneho rozvoja, environmentálnej výchovy, multikultúrnej
výchovy, témy s mediálnej výchovy.
Význam geografie spočíva aj v tom, že žiaci získavajú schopnosť aplikovať poznatky po skončení školy pri
rozvoji regiónov, v ktorých žijú a použitím analýzy a syntézy dokážu porovnávať vybraté regióny medzi
sebou. V súčasnosti sa kladie dôraz na schopnosť prezentovať región.
V rámci napĺňania geografických cieľov, obsahu a štandardu sa nekladie dôraz na osvojovanie
encyklopedických poznatkov, ťažiskom je zamerať sa na identifikáciu základných zákonitostí, väzieb,
aktuálnych problémov na Zemi a v spoločnosti, ich riešenie a iné.
Prostredníctvom geografie žiaci získavajú schopnosť rozpoznať a pochopiť význam tolerancie a úcty k iným
národom, dôležitosť poznania a ochrany prírodnej a kultúrnej krajiny, kladný postoj k svojmu okoliu a k sebe
samému.
Nezanedbateľnou súčasťou kompetencií, ktoré geografia buduje sú analýzy premien krajiny v čase. Ich
cieľom je poznať zákonitosti vývoja krajiny a možnosti tvorby prognóz pri jej ďalšom využívaní, ochrane
a zveľaďovaní.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Ciele predmetu sa odvíjajú od hlavného cieľa – zvládnuť a správne využívať nadobudnuté geografické
poznatky v praxi.
Žiakovi pomáhajú:
 rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať
 všímať si priestor v ktorom žijeme a jeho zmeny
 riešiť modelové situácie, prípadové štúdie
 prejavovať záujem o spôsob života ľudí v rôznych častiach sveta
 vedieť čítať mapu, orientovať sa na nej a podľa nej v praxi (plány miest, autoatlas)
 vnímať jedinečnosť prírodných javov a výtvorov na Zemi a vysvetliť prírodné javy na základe
vedomostí, rozumieť grafom, diagramom
 hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie, svoje riešenia problémov interpretovať (riešiť projekt,
prezentovať ho).
 diskutovať o návrhoch
 oceniť krásu kultúrnych pamiatok.
III. Predmetové kompetencie
109
Názov tematického celku
Geografia v praxi
Predmetové kompetencie
 Aplikovať
poznatky
o zákonitostiach
premien
geografickej krajiny pri posudzovaní perspektív
vybratých regiónov. Navrhovať a hodnotiť alternatívne
postupy pri scenároch ich rozvoja. Praktický význam
geografie spočíva v tom, že pomáha modelovať aj
pracovné možnosti – modelová cestovná kancelária,
rozvoj regiónu, prezentácia vlastného regiónu
 Pochopiť globálne trendy vývoja spoločnosti na Zemi
a uplatniť zručnosti na využitie týchto poznatkov pri
profesných aktivitách (ďalšie štúdium, podnikanie
a iné).
Planéta Zem
 Dokážu čítať s porozumením odborný text, vyberať
z neho informácie, triediť ich, využívať, prezentovať.
 Sú schopní vypočítať rozdiel časov miest
v ľubovoľných časových pásmach.
Príroda Zeme
 Vedieť analyzovať rôzne tematické mapy, odbornú
literatúru, informácie z médií a na ich základe
skombinovať poznatky o charakteristike prírodných
regiónov sveta.
 Vedieť vysvetliť vznik procesov a dejov v jednotlivých
oblastiach sveta.
Obyvateľstvo a sídla
 Žiaci vnímajú odlišností medzi jednotlivými, národmi,
kultúrami a náboženstvami, čo v konečnom dôsledku
vedie k odmietavému postoju k intolerancii, xenofóbii
a násiliu.
 Vedia
prezentovať
informácie
o obyvateľstve
a hospodárstve jednotlivých častí sveta z rôznych
zdrojov,
zatriediť
ich, vyhodnotiť
a objektívne
spracovať.
 Dokážu samostatne vyjadrovať vlastné myšlienky ,
názory a postoje, a zároveň dokážu používať adekvátne
argumenty na ich obhajobu.
Hospodárstvo
a cestovný
 Vedia vymodelovať priestor s infraštruktúrou, v ktorom
ruch
sa môže prevádzať priemyselná výroba ľubovoľného
odvetvia..
 Sú schopní diskutovať o význame jednotlivých odvetví
hospodárstva a ich vplyve na život ľudí v danej lokalite.
 Dokážu navrhnúť plán zvolenej cesty na výlet alebo
exkurziu.
 Vytvoriť komplexnú prezentáciu vybraného štátu pre
modelovú cestovnú kanceláriu.
Kultúra
 Dokážu racionálne zhodnotiť dosahy ľudskej činnosti na
životné prostredie a budovať postoje, ktoré sú v súlade
s optimalizáciou využitia krajiny pri minimálnych
zásahoch do prírody (trvale udržateľný rozvoj).
 Vedia získavať aktuálne údaje z rôznych zdrojov,
hodnotiť stav prírodných a kultúrnych pamiatok, chápať
ich význam a podporovať ich ochranu.
 Vytvoriť prezentáciu kultúrnych zvyklostí a tradícii vo
vybraných štátoch sveta.
110
IV. Obsah vzdelávania
Ročník:
Hodinová dotácia:
prvý
2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne
Prehľad tematických celkov
Geografia v praxi
Planéta Zem
Príroda Zeme
Obyvateľstvo a sídla
Hospodárstvo a cestovný ruch
Kultúra
Orientačná hodinová dotácia
7 hodín
9 hodín
17 hodín
15 hodín
11 hodín
7 hodín
GEOGRAFIA V PRAXI
Téma
Čo je geografia?
Obsahový štandard
mapa, súradnice na
mapách, tematická mapa
a jej obsah, diagram,
schéma, tabuľka, kartogram
a kartodiagram, GPS
Výkonový štandard
 Vysvetliť určovanie polohy bodu na
Zemi.
 Získať údaje z rôznych tematických máp
a použiť údaje pri riešenie úloh.
 Orientovať sa na mape. Určovať polohu
ľubovoľného sídla na mape pomocou
geografických súradníc.
 Porovnať využitie GPS s mapou
v každodennom živote.
 Orientovať sa s mapou v krajine alebo
plánom mesta v meste.
Téma
Zem ako planéta
slnečnej sústavy.
Obsahový štandard
Veľkosť Zeme
(polomer Zeme -guľa,
elipsoid)
Výkonový štandard
 Porovnať veľkosť Zeme, jej tvaru ako
gule a elipsoidu.
 Uviesť príklady dôsledkov tvaru Zeme
na usporiadanie typov krajín na Zemi.
Pohyby Zeme
Rotácia Zeme
( hviezdny deň, slnečný
deň), dátumová hranica,
časové pásma
Obeh Zeme okolo Slnka
(tropický rok) a dôsledky
obehu

Demonštrovať pohyby Zeme na
modeloch, nákresoch a uviesť dôsledky
jej pohybov.

Opísať obeh Zeme okolo Slnka, vysvetliť
dôsledky obehu na ľubovoľné miesto na
Zemi
Mesiac, slapové javy, odliv,
príliv

Vysvetliť vznik slapových javov.
Mapovanie Zeme.
PLANÉTA ZEM
111
PRÍRODA ZEME
Téma
Zákonitosti
atmosféry.
Obsahový štandard
Zloženie atmosféry,
počasie, klíma, rozloženie
zrážok a teploty na Zemi.
Prúdenie vzduchu
v atmosfére. Klimatické
pásma a oblasti. Zmeny
klímy.
Výkonový štandard
 Charakterizovať zloženie atmosféry
a význam jej jednotlivých vrstiev.
 Charakterizovať zmeny klímy na Zemi
a jej príčiny.
 Zdôvodniť rozdiely v počasí a klíme.
 Na základe tabuliek a mapy vedieť ich
charakterizovať.
 Opísať všeobecnú cirkuláciu atmosféry
a jej príčiny.
 Na tematických mapách odlíšiť
klimatické pásma a oblasti.
 Uviesť znaky globálneho otepľovania
a aktualizovať poznatky o nich.
Zákonitosti
hydrosféry
Obeh vody na Zemi a jeho
bilancia. Svetový oceán –
oceány a moria. Vlastnosti
vody oceánov a morí.
Pohyby vôd morí
a oceánov, morské prúdy,
slapové javy. Význam
oceánu pre človeka.
Vodstvo na súši, jazerá,
rieky, podpovrchová voda.
Vodou podmienene procesy
a formy reliéfu. Pitná voda,
jej zdroje, ich dostupnosť
a ochrana.

Vrstvy Zeme, litosferické
dosky, pohyb litosferických
dosiek. Príčiny a dôsledky
pohybu litosferických
dosiek.

Pohoria, kotliny, rift,
priekopová prepadlina,
sopka.

Zemetrasné pásma, okraje
litosferických dosiek.

Zákonitosti litosféry
Biosféra, pedosféra a Bioklimatické pásma, typy
poľnohospodárskej krajiny.
poľnohospodárstvo
Lesy – odlesňovanie.
Vertikálne členenie
biosféry. Dôsledky ľudskej
aktivity na pôdy, rastlinstvo
a živočíšstvo.






112
Opísať dynamiku pohybov oceánskej
a morskej vody a príčiny vzniku
slapových javov.
Opísať vodou podmienené procesy
a formy reliéfu a význam pre formovanie
tvárnosti krajiny.
Zhodnotiť zdroje pitnej vody na
Slovensku, zhodnotiť ich dostupnosť
a navrhnúť význam jej ochrany.
Poznať stavbu zemského telesa,
základných jednotiek pevnín ich
mobilitu,
Poznať príčiny mobility a dopady na
horotvornú činnosť, sopečnú činnosť
a zemetrasenia.
Porovnať mechanizmy pôsobenia
endogénnych procesov a ich vplyv na
tvorbu zemského povrchu.
Zdôvodniť miesta výskytu zemetrasení,
tsunami a sopečných erupcií a možnosti
ochrany človeka pred nimi.
Opísať dôsledky ľudských aktivít na
pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo.
Na základe činnosti človeka v krajine
opísať typy poľnohospodárskej krajiny.
Analyzovať proces odlesňovania a jeho
riziká, uviesť príklady.
OBYVATEĽSTVO A SÍDLA
Téma
Politická mapa sveta,
aktuálny stav, organizácie
Obsahový štandard
štáty, svetadiely hlavné mestá
vybraných štátov, organizácie,
OSN, NATO, EÚ
Obyvateľstvo sveta
rozmiestnenie obyvateľstva v
jednotlivých regiónoch sveta,
najväčšie populácie sveta
pohyb obyvateľstva –
prirodzený a mechanický
migrácia obyvateľstva, druhy
migrácie a jej prejavy
Dynamika obyvateľstva
obyvateľstvo a prírodné
pomery
Výkonový štandard
 Vedieť sa orientovať na
politickej mape sveta.
 Poznať zameranie
jednotlivých organizácií.
 Na základe údajov vytvoriť
informácie o oblastiach
s vysokou koncentráciou
obyvateľstva.
 Vysvetliť dôvody migrácie,
problémy migrantov.
 Zhodnotiť ako prírodné
pomery môžu ovplyvniť
rozmiestnenie osídlenia.
Sídla a osídlenie
osídlenie, sídlo, obec mesto,
mestská aglomerácia,
urbanizácia konurbácia,
megalopolis,

Uviesť na konkrétnych
príkladoch.
Mesto a jeho
fenomén, mestá
a život v nich, rast
miest, kultúrna
rôznorodosť,
multikultúra
štruktúra mesta, pôdorys,
rast miest, multikultúra, rast
miest a problémy spojené
s rastom mesta
mesto a prírodné pomery


Diskutovať na témy:
Ako sme pripravení na
kultúrnu rôznorodosť?
Ako sa mení mesto?
Vysvetliť ako vplývajú
prírodné pomery na vznik
sídla.
Porovnať mesto a príroda na
vybraných sídlach.
Vysvetliť pojem urbanizácia,
dôvody urbanizácie,
porovnať svetadiely v
urbanizácii.
Uviesť problémy spojené s
urbanizáciou.



Urbanizácia,
urbanizácia sveta, urbanizácia
jednotlivých svetadielov


Mesto a jeho
fenomén
Život mimo miest
štruktúra mesta, vývoj miest
počas histórie
nadnárodnosť mesta
vidiecke sídla
113


Opísať vybrané mestá a ich
atmosféru.
Opísať multikultúrnosť
sídiel.
HOSPODÁRSTVO A CESTOVNÝ RUCH
Téma
Hospodárstvo,
výrobné odvetvia,
Postavenie štátov
v svetovom
hospodárstve, finančníctvo.
Obsahový štandard
priemyselná výroba,
poľnohospodárstvo, služby,
veda, finančníctvo
Dopravné systémy
základné členenie dopravy,
dopravné systémy v regiónoch
sveta, prístavy, letiská
hospodárstvo a prírodné
pomery
prírodné pomery a dopravné
systémy
Výkonový štandard
 Podľa štatistických údajov a
informácií z rôznych zdrojov
 Porovnať postavenie
vybraných štátov v
hospodárstve sveta,
 Aktualizovať podľa
najnovších údajov.
 Ktoré druhy hospodárstva
stagnujú a ktoré majú
rastový trend.
 Ako sa na hospodárskom
raste prejaví aj v budúcnosti
globálna kríza.
 Vysvetliť vplyv prírodných
pomerov na rozvoj
hospodárstva.
 Na základe získaných údajov
zo zdrojov porovnať objem a
nákladovosť jednotlivých
druhov dopravy a taktiež aj
z hľadiska ekologického.
Problémy,
rozširovanie
poľnohospodárskej
výroby, zastavanie
poľnohospodárskej
pôdy, dopravné
cesty a ich vplyv na
prírodu
poľnohospodárska pôda sveta,
úbytok poľnohospodárskej
pôdy a rast obyvateľstva, staré
poľnohospodárske oblasti
sveta, plantážne hospodárstvo
rozširovanie dopravných sietí

Cestovný ruch
druhy cestovného ruchu,
výber miest cestovného ruchu,
destinácie, kultúrno-historické
oblasti Benátky, Paríž, Rím,
Florencia, Rio de Janeiro,
horské : Alpy, Kordillery,
Nový
Zéland, prímorské oblasti
pobrežie Stredozemného mora,
Kanárske ostrovy, Florida,
Havajské ostrovy
exkurzia, itinerár cesty

114





Vyhodnotiť súčasný stav.
Údaje preniesť do mapy.
Vytvoriť vlastný zoznam
oblastí cestovného ruchu,
Zhodnotiť ich potenciál na
základe vytvorených
vlastných kritérií,
Tvoriť portfólia,
Kriticky hodnotiť klady
a nedostatky vybraných
destinácií.
Vytvoriť návrh trasy
exkurzie v ľubovoľnej
lokalite.
KULTÚRA
Téma
Ochrana prírody
a krajiny
Obsahový štandard
medzinárodné organizácie na
ochranu prírody zdroje
znečisťovania vody, pôdy,
vzduchu, ozónová diera, kyslé
dažde znižovanie biodiverzity,
rozširovanie púští,
znehodnocovanie pôdy a vody
Oblasti ohrozené
tropické dažďové lesy
Kultúra, veda, šport,
olympijské hry,
princípy fair - play
náboženstvá, kultúrne tradície,
čínska kultúra, japonská,
grécka, polynézska, olympijské
hry, olympizmus, fair-play
Kultúrne a prírodné
dedičstvo, národné
parky
UNESCO, zoznam
pamätihodností a miest, ktoré
majú označenie svetové
kultúrne dedičstvo
Príroda a kultúra
Spoločenské zvyky
v rôznych oblastiach
sveta
115
Výkonový štandard
 Získavať aktuálne údaje zo
zdrojov, hodnotiť stav
prírodných a kultúrnych
pamiatok.
 Vytvoriť návrhy na
zlepšenie stavu.
 Diskutovať na tému
významu prírodných
kultúrnych, technických
a umeleckých pamiatok a
podporovať ich ochranu.
 Na základe aktuálnych
údajov získaných zo zdrojov
uviesť oblasti ohrozenia a
príčiny problémov.
 Diskutovať na tému: sú
informácie o ohrození
planéty pravdivé alebo nie?
 Uviesť argumenty.
 Porovnať základné črty
svetových náboženstiev.
 Diskutovať na tému: má
náboženstvo miesto v našom
živote?
 Vytvoriť si zaujímavé
portfólio svetových
kultúrach na základe
vybraného znaku.
 Rozlišovať rôzne súčasti
kultúr.
 Získavať informácie o
miestnom, národnom,
európskom a svetovom
kultúrnom dedičstve, zasadiť
ich do komplexu krajiny.
 Vážiť so kultúrne
a umelecké hodnoty
svetových kultúr.
 Uviesť príklady vzťahov
prírody a kultúry v rôznych
častiach sveta a vyhodnotiť
ich.
 Poznať základné
charakteristiky
spoločenského správania.
 Vyjadriť sa k tradíciám,
poznať ich a
 Diskutovať na tému majú
tradície význam v našom
súčasnom živote ?
 Máme si ich vážiť? .
V. Metódy a formy práce
V rámci usporiadania učiva, činnosti učiteľa a žiaka, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov vyučovacieho
procesu uplatníme tieto metódy a formy práce:
Prehľad tematických
celkov
Geografia v praxi
Planéta Zem
Príroda Zeme
Obyvateľstvo a sídla
Hospodárstvo a cestovný
ruch
Kultúra
Metódy práce
Formy práce




















informačno – receptívna
reproduktívna
problémový výklad
heuristická metóda
informačno – receptívna
reproduktívna
problémový výklad
heuristická metóda
informačno – receptívna
reproduktívna
problémový výklad
heuristická metóda
informačno – receptívna
reproduktívna
problémový výklad
heuristická metóda
informačno – receptívna
reproduktívna
problémový výklad
heuristická metóda















frontálna výučba
individuálna práca žiakov
skupinová práca
práca vo dvojiciach
frontálna výučba
individuálna práca žiakov
skupinová práca
práca vo dvojiciach
frontálna výučba
individuálna práca žiakov
skupinová práca
práca vo dvojiciach
frontálna výučba
individuálna práca žiakov
skupinová práca žiakov



frontálna výučba
individuálna práca žiakov
skupinová práca žiakov




informačno – receptívna
reproduktívna
problémový výklad
heuristická metóda



frontálna výučba
individuálna práca žiakov
skupinová práca žiakov
116
VI. Učebné zdroje
Názov
tematického
celku
Geografia v
praxi
Odborná literatúra
Didaktická
technika





Notebook
Dataprojektor
Videotechnika
Interaktívna
tabuľa




Notebook
Dataprojektor
Videotechnika
Interaktívna
tabuľa


Planéta Zem



Príroda
Zeme



Obyvateľstvo
a sídla



Geografia pre 1.
ročník gymnázií
Bizubová
a kol.SPN-Mladé
letá2008
Encyklopédia
ZEM (James F.
Luhr, IKAR)
Geografia (SŠ) v
otázkach a
úlohách
(Likavský)
Geografia pre 1.
ročník gymnázií
Bizubová
a kol.SPN-Mladé
letá2008
Encyklopédia
ZEM (James F.
Luhr, IKAR)
Geografia (SŠ) v
otázkach a
úlohách
(Likavský)
Geografia pre 1.
ročník gymnázií
Bizubová
a kol.SPN-Mladé
letá2008
Encyklopédia
ZEM (James F.
Luhr, IKAR)
Geografia (SŠ) v
otázkach a
úlohách
(Likavský)
Geografia pre 2.
ročník gymnázií
Tolmači a kol.
VKÚ Harmanec
2012
Encyklopédia
ZEM (James F.
Luhr, IKAR)
Geografia (SŠ) v
otázkach a
úlohách
(Likavský)
Materiálne
vyučovacie
prostriedky
 Školský atlas
sveta
Kolektív
autorov · VKÚ
Harmanec, 2005
Školský atlas
sveta je ucelený
atlas pre potreby
školy.
 Nástenné mapy
Ďalšie zdroje



Internet
Časopisy
Populárnonáučná
literatúra

Školský atlas
sveta
Kolektív
autorov · VKÚ
Harmanec, 2005
Školský atlas
sveta je ucelený
atlas pre potreby
školy.
Nástenné mapy



Internet
Časopisy
Populárnonáučná
literatúra
Školský atlas
sveta
Kolektív
autorov · VKÚ
Harmanec, 2005
Školský atlas
sveta je ucelený
atlas pre potreby
školy.
Nástenné mapy








Notebook
Dataprojektor
Videotechnika
Interaktívna
tabuľa






Notebook
Dataprojektor
Videotechnika
Interaktívna
tabuľa


117


Školský atlas

sveta

Kolektív

autorov · VKÚ
Harmanec, 2005
Školský atlas
sveta je ucelený
atlas pre potreby
školy.
Nástenné mapy
Internet
Časopisy
Populárnonáučná
literatúra
Internet
Časopisy
Populárnonáučná
literatúra
Hospodárstvo 
a cestovný
ruch


Kultúra



Geografia pre 2.
ročník gymnázií
Tolmači a kol.
VKÚ Harmanec
2012
Encyklopédia
ZEM (James F.
Luhr, IKAR)
Geografia (SŠ) v
otázkach a
úlohách
(Likavský)
Geografia pre 2.
ročník gymnázií
Tolmači a kol.
VKÚ Harmanec
2012
Encyklopédia
ZEM (James F.
Luhr, IKAR)
Geografia (SŠ) v
otázkach a
úlohách
(Likavský)




Notebook
Dataprojektor
Videotechnika
Interaktívna
tabuľa






Notebook
Dataprojektor
Videotechnika
Interaktívna
tabuľa


Školský atlas
sveta
Kolektív
autorov · VKÚ
Harmanec, 2005
Školský atlas
sveta je ucelený
atlas pre potreby
školy.
Nástenné mapy



Školský atlas
sveta
Kolektív
autorov · VKÚ
Harmanec, 2005
Školský atlas
sveta je ucelený
atlas pre potreby
školy.
Nástenné mapy





Internet
Časopisy
Populárnonáučná
literatúra
Internet
Časopisy
Populárnonáučná
literatúra
VII. Hodnotenie predmetu
Zásady hodnotenia v predmete geografia sú v súlade s Metodickým usmernením č. 15/2006-R zo 7. júna
2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej republike.
K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 3 známky – z testov, ústnych, písomných
odpovedí alebo z orientácie na mape. Ústnu odpoveď učiteľ hodnotí bezprostredne po odpovedi a svoje
hodnotenie zdôvodní. Písomnú odpoveď absolvujú študenti v priebehu, alebo po skončení tematického
celku. Učiteľ musí študentov informovať o stupnici hodnotenia a poskytnúť študentovi ohodnotenú písomnú
odpoveď k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov ohodnotí učiteľ písomnú odpoveď známkou 1-5.
O téme a termíne písomnej skúšky musí učiteľ študentov informovať týždeň vopred, o termíne krátkej
písomnej skúšky (5 minútovka) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom jej témou sú maximálne 3
posledné vyučovacie látky.
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí:
počet bodov
známka
100%-90%
výborný
89%-75%
chválitebný
74%-50%
dobrý
49%-30%
dostatočný
29%-0%
nedostatočný
Klasifikácia sa uskutočňuje na konci každého klasifikačného obdobia. Stupeň prospechu sa určuje na základe
známok získaných v danom klasifikačnom období. Stupeň prospechu sa určuje na základe známok, zároveň
sa prihliada na systematickosť v práci žiaka , na jeho prejavované osobné a sociálne kompetencie ako je
zodpovednosť, snaha, iniciatíva, ochota a schopnosť spolupracovať , a to počas celého klasifikačného
obdobia.
Predmet môže byť hodnotený dvojakým spôsobom – systém hodnotenia si vyberá vyučujúci.
A) Hodnotenie váhovým systémom
4 – ročné gymnázium (1.-4.ročník) a 8 – ročné gymnázium (príma – sexta)
118
Počet známok za polrok: minimálne 3 (3x test), odpoveď sa odporúča
Váhy známok:
Váha 1
prezentácia
referát
aktivita
súťaže/olympiády
Váha 2
ústna odpoveď
kontrolné testy
súťaže/olympiády
Váha 3
tematické testy
súťaže/olympiády
V prípade neúčasti žiaka na niektorej dôležitej kontrolnej činnosti (ústnej alebo písomnej), určiť náhradný
termín. V prípade, že žiak sa nedostaví ani na náhradný termín skúšania (zo subjektívnych dôvodov), za
nepreukázanie vedomostí na riadnom alebo náhradnom skúšaní učiteľ má právo hodnotiť známkou
nedostatočný.
B) Hodnotenie bodovým systémom
Test – má byť tematicky zameraný – buď po tematickom celku, alebo zhrňujúci s otvorenými i
zatvorenými otázkami (používame i monitorovacie úlohy a testy zamerané na čítanie s porozumením) –
vždy dopredu určený/ohlásený.
Môže byť 20, 25 a 30 bodový. Podľa nižšie uvedenej štandardnej stupnice sú žiakovi pridelené
body.
Počet testov: min. 3
Odpoveď – za odpoveď prideľujeme body za známku. Pri každej známke sa zapíše určitý
vopred určený počet bodov.
/známka 1 = 5bodov, známka 2 = 4body, známka 3 = 3body, známka 4 = 1bod, známka 5 =
-5bodov/
Počet odpovedí: nie je povinná, odporúča sa
Päťminútovka/kontrolný test – hodnotenie je podobné ako pri odpovedi.
/známka 1 = 5bodov, známka 2 = 4body, známka 3 = 3body, známka 4 = -3 body, známka 5 =
-5bodov/
Počet 5min.: nie je povinný, odporúča sa
Prezentácia/referát – prideľujeme body podľa náročnosti a prezentovania
/0 až 3 body/
Počas celej klasifikácii sa prihliada i na aktivitu – teda žiakovi môžu byť počas roka pridelené
mimoriadne body – tzv. aktivizačné – za výbornú prácu na hodinách, za seminárnu prácu navyše, atď.
Žiak má prehľad – koľko bodov získal, koľko mal získať. Vie koľko potrebuje získať, aby dosiahol lepší
stupeň záverečného hodnotenia.
119
Názov predmetu
Vzdelávacia oblasť
Občianska náuka
Človek a spoločnosť
I. Charakteristika predmetu
Predmet občianska náuka je koncipovaný tak, aby svojim obsahom pomáhal žiakom orientovať sa v
sociálnej realite a ich začleňovaniu do rôznych spoločenských vzťahov a väzieb. Otvára cestu k
realistickému sebapoznávaniu a poznávaniu osobnosti druhých ľudí a k pochopeniu vlastného konania i
konania druhých ľudí v kontexte rôznych životných situácií. Oboznamuje žiakov so vzťahmi v rodine a v
škole, činnosťou dôležitých politických inštitúcií a orgánov a s možnými spôsobmi zapojenia sa jednotlivcov
do občianskeho života. Rozvíja občianske a právne vedomie žiakov, posilňuje zmysel jednotlivcov pre
osobnú i občiansku zodpovednosť a motivuje žiakov k aktívnej účasti na živote demokratickej spoločnosti.
Poskytuje základy ekonomickej gramotnosti, učí žiakov základnej orientácii a uplatneniu sa na pracovnom
trhu aj v medzinárodnom meradle, oboznamuje so základným kategoriálno-pojmovým aparátom filozofie,
prezentuje filozofiu a jej dejiny ako určité laboratórium ľudského myslenia.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém:
 Mediálna výchova/ Komunikácia v médiách a cez médiá/ Sociológia
 Multikultúrna výchova/ Dominantná kultúra a subkultúry/ Sociológia
 Osobnostný a sociálny rozvoj/ Psychohygiena/ Psychológia
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Predmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií:
 sociálnych a personálnych,
 spoločenských a občianskych,
 iniciatívnosť a podnikavosť,
 schopnosť naučiť sa učiť.
Vedie žiaka k:
 podpore vedomia jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti,
 utváraniu vedomia vlastnej identity a identity druhých ľudí,
 realistickému sebapoznávaniu a sebahodnoteniu,
 akceptovaniu vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí,
 orientácii v ekonomických faktoch tvoriacich rámec každodenného života,
 aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti, uvedomovaniu si práv a povinností, rešpektovaniu
základných princípov demokracie a tolerancie,
 vytváraniu pozitívnych vzťahov k opačnému pohlaviu v prostredí školy a mimo školy,
 rozpoznávaniu stereotypných názorov na postavenie muža a ženy,
 osvojovaniu si základov ekonomickej gramotnosti, dôležitej na orientáciu v zložitých podmienkach
modernej trhovej ekonomiky a k orientovaniu a rozhodovaniu sa v rôznych situáciách na trhu,
 získaniu základných vedomostí o formách a nástrojoch politiky zamestnanosti a trhu práce, ktorému
umožnia základnú orientáciu o uplatnení sa na pracovnom trhu aj v medzinárodnom meradle,
 uplatňovaniu vhodných komunikačných prostriedkov k vyjadrovaniu vlastných myšlienok, citov, názorov
a postojov,
 k obhajovaniu vlastných postojov a k primeranému obhajovaniu svojich práv,
 vytváraniu schopnosti využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a neverbálne texty spoločenského a
spoločenskovedného charakteru,
 rešpektovaniu a uplatňovaniu mravných princípov a pravidiel spoločenského spolunažívania a prebratiu
zodpovednosti za vlastné názory, správanie sa a dôsledky konania.
120
III. Predmetové kompetencie
Názov tematického celku
Človek ako jedinec
Človek a spoločnosť
Základné ekonomické
problémy a ich riešenie
Trhový mechanizmus
Trh práce
Nezamestnanosť a jej
sociálno-ekonomický
dopad
Svet práce
Úloha peňazí a
finančných inštitúcií
Aktualizácia učiva
Predmetové kompetencie

















Utvárať vedomie vlastnej identity a identity druhých ľudí
Realisticky sebapoznávať a sebahodnotiť
Akceptovať vlastnú osobnosť a osobnosti druhých ľudí.
Utvárať vedomie jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v
spoločnosti.
Kriticky hodnotiť informácie
Vedieť zhodnotiť fungovanie trhu
Vedieť zhodnotiť fungovanie trhu
Dokázať si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy.
Vedieť získať a využiť informácie o vzdelávacích a pracovných
príležitostiach.
Ovládať informačné technológie.
Byť flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny.
Vedieť prezentovať sám seba a výsledky svojej práce.
Dokázať kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj.
Osvojiť si základy finančnej gramotnosti.
Porozumieť základným pojmom v oblasti finančníctva a sveta peňazí.
Vedieť aktívne komunikovať a pracovať s údajmi.
Práca s IKT
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: prvý vo štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: jedna hodina
TC
Človek ako
jedinec
Obsahový štandard
Podstata ľudskej
psychiky,
psychológia, psychika,
prežívanie, správanie
psychologické
disciplíny
Osobnosť človeka,
Psychické javy
Výkonový štandard
Žiak vie:
 vysvetliť, čím sa psychológia zaoberá,
 rozlíšiť medzi pojmami psychický a psychologický
 vysvetliť pojmy psychika, prežívanie, vnímanie
a správanie,
 opísať, ako človek vníma, prežíva a poznáva skutočnosť,
seba a druhých,
 opísať, čo vplýva na vnímanie a poznávanie človeka,
 na príkladoch rozlíšiť základné psychologické disciplíny,
 uviesť príklady životných situácii, v ktorých možno
využiť psychologické poznatky,
 kriticky posúdiť význam psychologických poznatkov pre
jedinca.
Žiak vie:
121
osobnosti,
psychické procesy,
stavy a vlastnosti,
motívy a postoje,
vnímanie, pozorovanie,
pamäť, myslenie,
emócie
vedomie, charakter
Človek a
spoločnosť
 vlastnými slovami definovať pojem osobnosť,
 rozlíšiť 3 skupiny psychických javov (procesy, stavy,
vlastnosti),
 na príkladoch rozlíšiť psychické procesy,
 porovnať vnem a predstavu,
 uvedomiť si a na príkladoch popísať, ako sa psychické
procesy prejavujú v správaní, komunikácii medzi ľuďmi,
 na konkrétnych prípadoch ilustrovať, čo je afekt, nálada,
strach, tréma a zlosť,
 kriticky posúdiť význam psychologických poznatkov pre
jedinca.
Žiak vie:
Vývin psychiky a
učenie,
dedičnosť, prostredie
 porovnať rôzne metódy učenia,
schopnosti, inteligencia,  na príkladoch rozlíšiť druhy učenia,
nadanie
 rozlišovať medzi pojmami schopnosti, inteligencia,
nadanie,
 diskutovať o miere vplyvu dedičnosti a prostredia na
vývin jedinca,
 kriticky posúdiť význam psychologických poznatkov pre
jedinca
Žiak vie:
temperament,
typológia osobnosti,
 vlastnými slovami definovať pojem temperament,
sangvinik, melancholik,  vysvetliť príčiny odlišnosti ľudí a rôznorodosť prejavov
ich správania,
cholerik, flegmatik,

vysvetliť príčiny individuálnych rozdielov medzi ľuďmi,
introvert, extrovert
 na príkladoch rozpoznať prejavy ľudí rôzneho
temperamentu,
 rozlišovať typológiu osobnosti Hyppokrata a Junga,
 rozlíšiť seba i iných na základe rôznych typov
temperamentu,
 aplikovať získané poznatky pri sebapoznávaní, poznávaní
druhých ľudí, voľbe profesijnej orientácie.
 kriticky posúdiť význam psychologických poznatkov pre
jedinca,
 vytvoriť psychologické profily vybratých profesií podľa
rôznych druhov temperamentu.
Žiak vie:
Psychológia v
každodennom živote,  vysvetliť zásady duševnej hygieny,
duševná hygiena,
 definovať pojmy stres, stresor,
zdravie a stres,
 identifikovať príčiny stresu,
 rozpoznať stresory, ktoré determinujú jeho správanie,
poradenstvo
 uviesť dôsledky stresu,
 uviesť príklady životných situácii, v ktorých možno
využiť psychologické poznatky,
 navrhnúť možné vhodné spôsoby vyrovnávania sa s
náročnými životnými skúsenosťami,
 kriticky posúdiť význam psychologických poznatkov pre
jedinca.
Žiak vie:
Proces socializácie,
sociológia, spoločnosť,  vysvetliť úlohu a predmet sociológie v živote človeka,
 vysvetliť proces socializácie jednotlivca
jednotlivec, sociálne
122
správanie, socializácia,  charakterizovať spoločnosť ako zložitý systém vzťahov
jednotlivca a sociálnych skupín,
sociálne vzťahy,
 porovnať sociálny status (pozíciu), sociálnu rolu,
sociálne skupiny,
deviáciu,
sociálny status, sociálne

na vlastnej osobe demonštrovať demonštrovať rôzne
roly, sociálne pozície,
sociálne statusy,
sociálny konflikt,
 na vlastnej osobe demonštrovať demonštrovať rôzne
sociálne roly,
 na príkladoch objasniť rôzne typy sociálnych konfliktoch.
Žiak vie:
Sociálne skupiny,
spoločenské
 uviesť znaky sociálnej skupiny,
organizácie a inštitúcie  vysvetliť, čo je sociálna interakcia v skupinách,
rola učiteľa, práva a
 na príkladoch demonštrovať rozlíšenie druhov sociálnych
povinnosti v škole,
skupín,
školská samospráva,
 vysvetliť svoje práva a povinnosti v škole,
voľný čas, záujmy,
 uviesť rozdiel medzi sociálnou skupinou a sociálnou
škola, rola žiaka,
organizáciou,
 na príkladoch ilustrovať možnosti angažovania sa v
školskom prostredí,
 obhájiť racionálne využívanie voľného času,
 popísať aspoň jednu spoločenskú organizáciu /inštitúciu/
vo svojom okolí, pracujúcu s mládežou.
Žiak vie:
Kultúra,
prvky kultúry,
 vymedziť pojem kultúra,
dominantná kultúra,
 uviesť základné prvky kultúry,
alternatívne kultúry,
 definovať pojmy dominantná kultúra a alternatívne
kultúry,
 na príkladoch porovnať dominantnú kultúru a alternatívne
kultúry v našej spoločnosti,
 na príkladoch uviesť, k akým dôsledkom môžu viesť
predsudky a nerešpektovanie kultúrnych odlišností
príslušníkov rôznych sociálnych skupín.
Žiak vie:
Sociálne procesy,
sociológia rodiny,
 vysvetliť rozdiely v jednotlivých typoch rodín,
rodina, funkcie rodiny,  posúdiť funkcie rodiny a jej primárne postavenie v
procese socializácie jednotlivca,
typy rodín,
 zostaviť niekoľko typových modelov rodinnej výchovy,
 s využitím faktografických údajov analyzovať súčasné
problémy rodiny a určiť príčiny krízy v rodine.
Žiak vie:
Medziľudská
komunikácia,
 na konkrétnych príkladoch vymedziť rôzne formy
verbálna a neverbálna
komunikácie,
komunikácia,
 popísať problémy komunikácie ako možné zdroje
konfliktov,
 prakticky uplatniť spoločensky vhodné spôsoby
komunikácie vo formálnych a neformálnych vzťahoch.
123
Sociálne fenomény,
Sociálna deviácia,
sociálna kontrola
normy správania,
deviácie, sociálne
problémy (kriminalita,
extrémizmus)
Žiak vie:
 definovať pojmy sociálna deviácia a sociálna kontrola,
 načrtnúť možné dopady sociálno-patologického správania
na jedinca a spoločnosť,
 vysvetliť relativitu sociálnej deviácie,
 vysvetliť, v čom spočíva pozitívum a nebezpečenstvo
sociálnych deviácií pre spoločnosť,
 kriticky posúdiť pochopiť význam sociálnej kontroly
a sebakontroly.
Problémy slovenskej
spoločnosti I,
etnocentrizmus,
tolerancia, intolerancia,
diskriminácia,
xenofóbia, šovinizmus,
rasizmus,
nacionalizmus,
nacizmus, fašizmus
Žiak vie:
 objasniť podstatu niektorých sociálnych problémov
súčasnosti,
 vymenovať problémy slovenskej spoločnosti z hľadiska
prejavov intolerancie,
 vlastnými slovami definovať pojmy: etnocentrizmus,
tolerancia, intolerancia, diskriminácia, xenofóbia,
šovinizmus, rasizmus, nacionalizmus, nacizmus,
fašizmus,
 rozpoznať prejavy extrémistického správania sa skupín,
 posúdiť, ktoré spoločenské problémy v súčasnosti
pramenia z odlišnosti kultúr,
 diskutovať o problémoch slovenskej spoločnosti,
 navrhnúť konkrétne riešenia ako sa vyrovnať
s najvýraznejšími problémami slovenskej spoločnosti ako
sú prejavy intolerancie,
 vytvoriť esej na tému intolerancia.
Žiak vie:
 opísať demografické problémy slovenskej spoločnosti,
 vlastnými slovami definovať pojmy: záchovná hodnota
národa, natalita, starnutie spoločnosti, mortalita,
 diskutovať o problémoch slovenskej spoločnosti,
 navrhnúť konkrétne riešenia ako sa vyrovnať
s najvýraznejšími problémami slovenskej spoločnosti ako
je starnutie spoločnosti.
Žiak vie:
Problémy slovenskej
spoločnosti II,
záchovná hodnota
národa, natalita,
starnutie spoločnosti,
mortalita,
Základné
Základy ekonómie
ekonomické a ekonomiky,
problémy
a ich riešenie problém vzácnosti,
potreby, statky,
ekonómia, ekonomika,
Maslowova pyramída
potrieb,
makroekonómia,
mikroekonómia,
pozitívna a normatívna
ekonómia











vysvetliť pojem vzácnosť,
porovnať potreby a statky,
uviesť príklady na potreby a statky,
vysvetliť vzťah medzi potrebami a statkami,
vysvetliť Maslowovu pyramídu potrieb,
aplikovať Maslowovu pyramídu potrieb na pracovnú
oblasť,
porovnať pojmy ekonómia a ekonomika,
na príkladoch vysvetliť, ktoré problémy rieši
mikroekonómia a ktoré makroekonómia,
určiť rozdiel medzi pozitívnou a normatívnou ekonómiou
a uviesť príklady,
na základe analýzy textov určiť, či ide
o makroekonomickú, alebo mikroekonomickú
problematiku,
na základe analýzy textov určiť, či ide o výroky
124
základné ekonomické
otázky a typy
ekonomík,
pozitívnej, či normatívnej ekonómie,
 vysvetliť, ako môže využiť poznatky z ekonómie vo
svojom súkromnom život.
Žiak vie:
 porovnať rôzne typy ekonomík z hľadiska ich prístupu k
riešeniu základných ekonomických otázok,
príkazová ekonomika,  porovnať výhody a nevýhody trhovej a príkazovej
ekonomiky,
trhová ekonomika,

uviesť príklady štátov s trhovou a príkazovou
zmiešaná ekonomika,
ekonomikou,
 charakterizovať ekonomiku SR,
národná ekonomika
 na príklade SR charakterizovať prechod z centrálne
riadenej ekonomiky na zmiešanú (sociálno-trhovú),
vysvetliť úlohu konkurencie v trhovej ekonomike,
Trhový
Ekonomický kolobeh, Žiak vie:
mechanizmus
 definovať pojem trh
trh, základné funkcie a  analyzovať príčiny zlyhávania trhového mechanizmu a
úlohy trhu, typy trhov
zdôvodniť potrebu zásahov štátu do ekonomiky,
správanie spotrebiteľov  na príkladoch rozlíšiť jednotlivé typy trhov a stručne ich
charakterizovať
a výrobcov,
 opísať správanie sa subjektov trhu a rozhodovanie v
rôznych situáciách na trhu,
 charakterizovať domácnosť ako subjekt trhu a na základe
štatistických údajov posúdiť jej životnú úroveň,
Žiak vie:
Trhová rovnováha,
 objasniť princípy fungovania trhu na príkladoch vzťahu
proces tvorby cien,
medzi dopytom, ponukou a cenou
trhová konkurencia
 preukázať praktickú orientáciu v problematike
fungovania trhového mechanizmu,
dopyt, ponuka
 analyzovať príčiny zlyhávania trhového mechanizmu a
zdôvodniť potrebu zásahov štátu do ekonomiky,
Žiak vie:
Trh práce
Trh práce,
 vysvetliť špecifiká trhu práce,
dopyt po práci, ponuka  definovať pojem mzda,
práce, cena práce  vymenovať formy mzdy,
mzda a jej formy,
 porovnať jednotlivé formy mzdy,
 porovnať záujmy subjektov na trhu práce,
mobilita práce,
 preukázať praktickú orientáciu v profesijnom dopyte na
pracovný trh v EÚ,
slovenskom a európskom trhu práce,
globalizácia
pracovného trhu
Nezamestnanosť a jej
sociálnoekonomický
dopad
Nezamestnanosť,
Žiak vie:
formy nezamestnanosti, 



identifikovať príčiny vzniku nezamestnanosti,
navrhnúť spôsoby riešenia problému nezamestnanosti,
vysvetliť formy nezamestnanosti,
analyzovať štatistické údaje a charakterizovať vývoj
nezamestnanosti v SR.
Žiak vie:
Úrad práce,
ďalšie inštitúcie riešiace
problém
 na príkladoch uviesť, ako pomáhajú úrady práce a
nezamestnanosti,
personálne agentúry,
125
hmotné zabezpečenie v  zaujať stanovisko k funkcii podpory v nezamestnanosti,
nezamestnanosti
Svet práce
Práca,
Žiak vie:
povolanie,
zamestnanie,
vzdelávanie, príprava
na výber povolania,
kariérne poradenstvo,
práca s profesijnými
informáciami,
 kriticky posúdiť svoje zdravotné, osobnostné a
kvalifikačné predpoklady k voľbe ďalšieho štúdia a
profesijnej orientácie,
 vysvetliť súvislosť medzi dosiahnutým vzdelaním a
možnosťami svojho osobného profesijného uplatnenia,
 vyhľadať informácie o zamestnaní v rôznych typoch
médií.
Písomné materiály
uchádzača
o zamestnanie,
Žiak vie:
 vypracovať potrebné dokumenty k uchádzaniu sa o prácu
(štúdium).
žiadosť o prijatie do
zamestnania,
motivačný list,
prihláška na štúdium,
profesijný životopis
(europas)
Vstup na trh práce,
pracovný pomer, vznik,
zmena a zánik,
pracovná zmluva,
náležitosti pracovnej
zmluvy, skúšobná doba
Žiak vie:
Samostatná
zárobková činnosť,
Žiak vie:
poradenské služby pre
začínajúcich
podnikateľov,
živnostenské
podnikanie, zakladanie
živnosti
Úloha peňazí Peniaze,
a finančných
vznik, funkcie a formy
inštitúcií
peňazí, euro v SR




definovať pojem pracovného pomeru,
vymenovať druhy pracovného pomeru,
rozlíšiť podstatné a ďalšie náležitosti pracovnej zmluvy,
na základe analýzy zmluvy určiť jednotlivé spôsoby
rozviazania pracovného pomeru.
 uviesť, ako postupovať pri založení živnosti,
 posúdiť výhody a riziká podnikania v porovnaní so
zamestnaním,
 porovnať výhody a nevýhody živností a spoločností
s ručením obmedzeným, ako najčastejších foriem
podnikania.
Žiak vie:
 vysvetliť vznik peňazí,
 vysvetliť formy a funkcie peňazí v modernej zmiešanej
ekonomike,
 rozlíšiť hodnoty eurových bankoviek a eurových mincí,
 určiť ochranné znaky eurobankoviek,
 rozlíšiť výtvarnú podobu slovenskej strany eurových
mincí,
 na konkrétnych príkladoch určiť rôzne možnosti použitia
126
peňazí,
 posúdiť výhody a nevýhody rôznych možností použitia
peňazí.
Žiak vie:
Finančné inštitúcie,
banky, bankový účet,
 uviesť úlohu bánk a iných finančných inštitúcií ako
poisťovne, produkty
finančných sprostredkovateľov,
poisťovní, veriteľ,
 opísať základné bankové produkty – bežný účet,
dlžník, úver, úrok, úver
internetové bankovníctvo,
 charakterizovať vzťah subjektov dlžník – veriteľ
 vysvetliť pojmy úver, úrok,
 určiť pozíciu centrálnej banky v bankovej sústave a jej
hlavné úlohy,
 vysvetliť, aké bankové operácie vykonávajú obchodné
banky a poisťovne.
Žiak vie:
Daňová sústava,
hospodárska politika
štátu, fiškálna politika,
štátny rozpočet,
bilancia
 vysvetliť základné typy daní,
 opísať spôsob podávania daňového priznania z príjmov,
 zostaviť základnú tabuľku príjmov a výdavkov štátneho
rozpočtu.
dane, daňové úrady,
daňové a odvodové
povinnosti, priame
dane, nepriame dane,
 používať IKT
Aktualizácia
učiva
V. Metódy a formy práce
Názov tematického celku
Človek a spoločnosť
Občan a štát
Metódy a formy práce















výklad
problémové vyučovanie
riadený rozhovor
diskusia
výklad
práca s textami
žiacke referáty
frontálne vyučovanie
žiacke referáty
problémové vyučovanie
skupinová práca
samostatná práca
diskusia
výklad
práca s dokumentami
127







Občan a právo
Aktualizácia učiva
výklad
žiacke referáty
projektové vyučovanie
riadený rozhovor
štúdium odborných časopisov
práca s dokumentami
odborná exkurzia
VI. Učebné zdroje
Názov
Odborná literatúra, ďalšie zdroje
tematického
Didaktická
technika
celku
Človek
a spoločnosť
Občan
a štát
SOPÓCI, J. – BÚZIK,B.: Základy sociológie, 1. vydanie. Tabuľa,
Bratislava: SPN, 1995.
učebnica,
KEENE, M.: Svetové náboženstvá. Bratislava: Ikar, 2003.
dataprojektor,
JANDOUREK, J.: Úvod do sociológie.Praha: Portál, 2009.
notebook
Internet, knižnica
TÓTH, R.: Základy politológie, 1. vydanie. Bratislava: SPN,
1994.
Tabuľa,
učebnica,
KRSKOVÁ, A. – KRÁTKA, D.: Základy práva, 4. vydanie.
dataprojektor,
Bratislava: SPN, 2001.
BRIESTENSKÝ, L. – STRAPÁKOVÁ. Z.: Právo pre každého notebook
III. Občianske právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 1999.
Internet, knižnica
Občan
a právo
TÓTH, R.: Základy politológie, 1. vydanie. Bratislava: SPN,
1994.
Tabuľa,
učebnica,
KRSKOVÁ, A. – KRÁTKA, D.: Základy práva, 4. vydanie.
dataprojektor,
Bratislava: SPN, 2001.
BRIESTENSKÝ, L. – STRAPÁKOVÁ. Z.: Právo pre každého notebook
III. Občianske právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 1999.
HRUBALA, J.- ŽILINĆÍK, P.: Právo pre každého II. Trestné
právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 1998.
BRIESTENSKÝ, L.: Pracovné právo. Právo pre každého V.
Pracovné právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 2001.
128
HRUBALA, J.- ROHÁRIK, J.: Právo pre každého IV. Rodinné
právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 2000.
HORVÁTH, E.:Právna rukoväť pre každého. Žilina: Poradca,
2005.
ZÁKONY II/ 2010 – Žilina: Poradca, s. r. o.
ZÁKONY III/ 2010 – Žilina: Poradca, s. r. o.
Internet, knižnica
Aktualizácia
učiva
.
VII. Hodnotenie predmetu
K polročnej a koncoročnej klasifikácií sú potrebné minimálne dve známky (z ústnych alebo písomných
odpovedí), pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po každom tematickom celku.
Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodni. Písomnú odpoveď
absolvujú študenti v priebehu alebo po skončení tematického celku. Učiteľ musí oboznámiť žiakov so
stupnicou bodovania a poskytnúť žiakovi ohodnotenú písomnú odpoveď k nahliadnutiu. O téme a termíne
písomnej skúšky sú žiaci informovaní s týždenným predstihom, o termíne krátkej písomnej skúšky (
päťminútovky ) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom sú jej témou dve posledné vyučovacie
látky. Klasifikácia sa uskutočňuje na konci každého klasifikačného obdobia, ale prihliada sa k dôležitosti
a váhe jednotlivých známok. O orientačnej váhe sú študenti oboznámení. Zároveň sa však prihliada na
systematickosť v práci žiaka, na jeho prejavovaná osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť,
snaha, iniciatíva a to počas celého klasifikačného obdobia.
Druh odpovede
Orientačná váha
Ústna odpoveď
2
Päťminútovka
1
Vopred oznámená písomka – V polovici alebo na konci tematického celku
2
Test na konci tematického celku
3
Referát, projekt, prezentácia
2
129
Názov predmetu
Vzdelávacia oblasť
Etická výchova
Človek a hodnoty
I. Charakteristika predmetu
Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova je vychovávať osobnosť s vlastnou
identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a
národné hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s
poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje
pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa,
ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre život v tom zmysle, aby raz ako dospelí
prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na pracovisku, medzi
spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi.
Etická výchova sa v prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v
morálnych postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických
postojov a prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností /otvorená
komunikácia, empatia, pozitívne hodnotenie iných…/ ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa
na primárnej prevenciu porúch správania a učenia.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Osobnostný a sociálny rozvoj /Komunikácia/ Komunikácia.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom etickej výchovy ako povinne voliteľného predmetu na stredných školách je
 umožniť žiakom na primeranej úrovni pomenovať a vysvetliť základné etické postoje a
spôsobilosti,
 ďalej rozvíjať a zdokonaľovať u žiakov základné etické postoje a spôsobilosti, osvojené na
základnej škole, ako sú sebaovládanie, pozitívne hodnotenie seba a druhých, komunikačné
zručnosti, tvorivé riešenie medziľudských vzťahov atď.,
 umožniť žiakom na primeranej úrovni vysvetliť základné etické pojmy, súvislosť medzi
hodnotami a normami,
 vysvetliť žiakom princípy náboženskej i nenáboženskej etiky, ukázať im cestu k pochopeniu a
tolerovaniu správania a názorov spoluobčanov a spolužiakov,
 vysvetliť žiakom dôležité hodnoty a etické normy, súvisiace so životom a zdravím, rodinným
životom, rodičovstvom a sexualitou, ekonomickým životom a prácou v povolaní, posilniť u
žiakov rozvíjanie morálneho úsudku a zmyslu pre zodpovednosť,
 pomocou zážitkových metód, nácviku a prepojením osvojeného správania s každodenným
životom umožniť žiakom osvojiť si základné postoje a spôsobilosti, súvisiace s uvedenými
hodnotami a normami.
III. Predmetové kompetencie
Názov
tematického
celku
Komunikácia
Dôstojnosť
ľudskej osoby
Predmetové kompetencie
 Umožniť žiakom na primeranej úrovni pomenovať a vysvetliť základné
etické postoje a spôsobilosti.
 Rozvíjať a zdokonaľovať u žiakov základné etické postoje a
spôsobilosti, ako sú sebaovládanie, pozitívne hodnotenie seba a
130
Etika
sexuálneho
života
druhých, komunikačné zručnosti, tvorivé riešenie medziľudských
vzťahov.
 Vysvetliť žiakom dôležité hodnoty a etické normy, súvisiace so
životom a zdravím, rodinným životom, rodičovstvom a sexualitou,
posilniť u žiakov rozvíjanie morálneho úsudku a zmyslu pre
zodpovednosť.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: Prvý v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina
TC
Obsahový štandard
Komunikácia Nadviazanie, udržovanie a
ukončenie rozhovoru.
Vyjadrenie pozitívnych
a negatívnych citov.
Empatia a asertivita v
komunikácii. Zdravá a
nezdravá kritickosť.
Tvorivé riešenie
medziľudských vzťahov
prostredníctvom úcty k
iným a otvorenej
komunikácie. Komunikácia
ako prostriedok
prosociálneho správania.
Poznanie svojich silných a
Dôstojnosť
slabých stránok.
ľudskej
Sebaovládanie a
osoby
sebavýchova. Pozitívne
hodnotenie druhých,
umenie hľadať prijateľný
kompromis. Pochopenie a
akceptovanie ľudí, ktorí
majú iný svetonázor.
Ľudská dôstojnosť a
náboženská etika. Rešpekt a
úcta k iným rasám,
etnikám, handicapovaným
ľuďom
Etika
sexuálneho
života
Výkonový štandard
Žiak:
 vie vysvetliť pravidlá začatia, udržania a
ukončenia rozhovoru,
 pozná pravidlá kultivovaného vyjadrovania
citov,
 chápe dôležitosť empatie v komunikácii
 chápe a akceptuje zásady kultivovaného
vyjadrovania citov,
 je schopný začať, udržať i ukončiť rozhovor,
 je schopný kultivovane vyjadrovať svoje
city,
Žiak:
 vie vysvetliť pôvod dôstojnosti ľudskej
osoby,
 vie zdôvodniť akceptáciu omylu, iného
názoru, iného životného štýlu v rámci úcty
k osobe,
 chápe svoje silné a slabé stránky a má
povedomie vlastnej hodnoty a hodnoty
iných,
 sebaovládanie hodnotí ako jeden z prvkov
sebaúcty,
 v správaní prejavuje rešpekt a úctu voči
osobám iného svetonázoru, inej sexuálnej
orientácie, voči iným rasám a etnikám – voči
každej ľudskej osobe,
Počatie a prenatálny život. Žiak:
Zdržanlivosť a vernosť ako  pozná a vie prezentovať zásady etiky
optimálna prevencia
sexuálneho života,
pohlavne prenosných
 pozná metódy regulácie počatia a vie ich
chorôb a AIDS, odporúčaná
vysvetliť,
WHO. Dôsledky
 vie vysvetliť príčiny a dôsledky pohlavných
predčasného sexuálneho
chorôb a AIDS,
života, prirodzené a umelé  chápe, že aj sexuálny život musí byť
metódy regulácie počatia,
integrovaný do zdravého životného štýlu,
131
hodnota ľudského života,
mravný dopad
promiskuitného života,
pornografie na človeka
preto je v ňom k potrebné akceptovať etické
prvky ako zodpovednosť, sebaovládanie,
sebaúctu - úctu k iným,
 v oblasti sexuality sa prejavuje zodpovedne,
 vo vzťahoch s osobami opačného pohlavia je
rozvážny
V. Metódy a formy práce
Názov tematického celku
Stratégia vyučovania
Metódy
Formy práce
Komunikácia




informačno-receptívna,
reproduktívna metóda,
problémový výklad,
heuristická metóda,
 frontálna výučba,
 individuálna práca žiakov,
 skupinová práca žiakov,
Dôstojnosť ľudskej
osoby




informačno-receptívna,
reproduktívna metóda,
problémový výklad,
heuristická metóda,
 frontálna výučba,
 individuálna práca žiakov,
 skupinová práca žiakov,
Etika sexuálneho života




informačno-receptívna,
reproduktívna metóda,
problémový výklad,
heuristická metóda,
 frontálna výučba,
 individuálna práca žiakov,
 skupinová práca žiakov,
VI. Učebné zdroje
Názov
tematického
celku
Komunikácia
Dôstojnosť
ľudskej osoby
Etika
sexuálneho
života
literatúra
Didaktická
technika
 Páleník, Ľ.: Prosociálne
správanie. In: Vybrané
kapitoly zo
psychológie.
Bratislava: Metodické
centrum v Bratislave,
1995.
 Olivar, R.R: Etická
výchova, 1. vyd.
Bratislava: Orbis Pictus
Istropolitana. 1992.
 Heidbrink, H.:
Psychologie morálního
vývoje. Praha : Portál,
1997.
 tabuľa,
 flipchart,
 videotechnika,
Materiálne
výučbové
prostriedky
 pracovné
listy,
Ďalšie
zdroje
 internet,
 knižnica,
 tabuľa,
 pracovné
listy,
 flipchart,
 videotechnika,
 internet,
 knižnica,
 tabuľa,
 pracovné
listy,
 flipchart,
 videotechnika,
 internet,
 knižnica,
132
VIII.
Hodnotenie predmetu
Povinne voliteľný predmet etická výchova sa neklasifikuje. Hodnotí sa na konci každého
klasifikačného obdobia slovným vyjadrením absolvoval(a) respektíve neabsolvoval(a). Zásady
hodnotenia v predmete etická výchova sú v súlade s Metodickým pokynom č. 21/2011 na
hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl.. Pri hodnotení sa prihliada najmä na:
 aktívny vzťah k predmetu,
 využívanie osobných predpokladov,
 autentickosť, kreativita a originalita pri riešení úloh,
 nachádzanie a používanie medzipredmetových vzťahov a súvislostí,
 schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastný názor.
Podmienkou absolvovania je výstup študenta v podobe prezentácie, projektu, dramatizácie a pod, na
vopred zadanú tému z tematického celku na konci každého klasifikačného obdobia.
133
Názov predmetu
Vzdelávacia oblasť
Náboženská výchova
Človek a hodnoty
I. Charakteristika predmetu
Vyučovací predmet rímskokatolícke náboženstvo na základných a stredných školách je povinne
voliteľný výchovno-formačný učebný predmet s hodinovou týždennou dotáciou. Predmetom
vyučovania rímskokatolíckeho náboženstva sú vybrané poznatky z jednotlivých teoretických a
praktických teologických disciplín v spojitosti s vedami, ktoré vstupujú do vzťahu s učivom, hlavne
so psychológiou, filozofiou, etikou, estetikou, sociológiou, biológiou. Vyučovanie predmetu na
stredných školách nadväzuje na vyučovanie náboženskej výchovy na základných školách. Na
strednej škole sa dáva dôraz na hlbšie a komplexnejšie porozumenie, kritické reflektovanie,
aplikáciu poznatkov a vedomie vlastnej identity. Celé vyučovanie prispieva k zrelosti žiakov a
dovoľuje im celistvejšie pochopiť realitu. So vstupom Slovenska do Európskej únie je nutné viesť
k zachovaniu vlastnej kresťansko-katolíckej a kultúrnej identity a zároveň sa vo výchove zamerať
aj na hodnoty iných kultúr a vzájomné chápanie. „Totiž každá kultúra je prejavom reflexie nad
tajomstvom sveta a človeka; je spôsobom, ktorý možno vyjadriť transcendentný rozmer ľudského
života.“ Iným rozmerom výchovy v období globalizácie sa javí výchova k aktívnemu a
zodpovednému spolužitiu, kde sú vzťahy násilia nahradené vzťahmi spolupráce vo vízii spoločného
dobra.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
- Osobnostný a sociálny rozvoj / Komunikácia/ - Hľadanie cesty
- Mediálna výchova / Spravodajské hodnoty/ - Byť človekom.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Ciele učebného predmetu rímskokatolícke náboženstvo (ďalej len náboženstvo)
vychádzajú:
a. z cieľa katechézy: „...cieľom nie je len jednoduché stotožnenie s náboženskými pravdami,
ale odovzdanie sa celého človeka Kristovi.“
b. z cieľa školy: predmet spĺňa výchovno-vzdelávaciu úlohu pri formovaní osobnosti
v oblasti viery a jej syntézy s kultúrou a so životom.
Cieľom procesu výchovy a vzdelávania v danom predmete je otvárať sa Bohu,
prehlbovať s ním svoj vzťah a mať plnú, uvedomelú, aktívnu účasť na živote Cirkvi
a spoločnosti pre službu Božieho kráľovstva.
Predpokladom pre plnú účasť je oslovenie celého človeka v jeho rozumovej,
emocionálnej a duchovnej oblasti a ponuka uceleného poznania kresťanského posolstva.
Formácia žiaka k uvedomelej účasti vyžaduje:
 uznať potrebu hľadania zmyslu vlastnej existencie,
 pochopiť a stotožniť sa s kresťanskou identitou a vedieť ju odlíšiť od pseudokresťanských
a nekresťanských identít,
 nadobudnúť súlad medzi vierou a vedou, vierou a kultúrou, vierou a životom,
 osvojiť si schopnosť mravného úsudku a rozlišovania,
 nechať sa formovať Duchom Svätým a uznať jeho pôsobenie vo vlastnom živote, v Cirkvi
a v spoločnosti,
 uznať hodnoty rodiny ako domácej Cirkvi a základnej bunky spoločnosti,
 v súlade s tradíciou Slovenska si osvojiť mariánsku úctu a národné povedomie,
 vedieť vyjadriť cez liturgické postoje svoj vzťah k Bohu.
Pod vyjadrením aktívna účasť rozumieme schopnosť:
134








aplikovať nadobudnuté poznatky v praktickom živote,
vlastným postojom svedčiť o prijatej viere,
vedieť poznanú vieru sláviť a žiť v každodennom živote,
sláviť liturgický rok v spoločenstve Cirkvi,
čerpať silu z modlitby,
aktívne sa zapojiť do života svojej farnosti,
osvojiť si pravdivé chápanie slobody a jej zodpovedné prežívanie,
prevziať zodpovednosť za seba ako jednotlivca i člena určitého spoločenstva a ochotne sa
podieľať a spolupracovať na verejnom živote svojej obce, regiónu, štátu. Spoznávať Božiu
pravdu. Oceniť hodnotu pravdy. Orientovať svoj život podľa pravdy. Praktizovať život v
pravde podľa hlasu svedomia.
III. Predmetové kompetencie
komunikačné kompetencie:
Žiak
• prispieva k diskusii v pracovnej skupine a v triede
• kladie otázky a zisťuje odpovede
• učí sa konfrontovať s názormi druhých, počúvať a byť otvorený pre odlišnosti
• osvojuje si vhodnú argumentáciu, učí sa vypočuť spoludiskutujúceho
• formuluje otázky, porovnáva, oponuje
• formuluje a vyjadruje svoje myšlienky a názory
• rozširuje svoje kultúrne horizonty diskusiou
• učí sa reagovať primerane situácii
• je schopný uvedomiť si vlastné reakcie v konflikte
• vie vyjadriť svoj názor asertívnym nezastrašujúcim spôsobom, sformulovať „ja - správu“ a
vyjadriť svoje pocity
• učí sa dešifrovať a vhodne používať symboly
• rozumie symbolickému vyjadrovaniu v rituáloch a slávnostiach profánneho a náboženského
života
kompetencie k učeniu sa:
• učí sa vyhľadávať a triediť informácie, vyhodnocuje výsledky svojho učenia a diskutuje o
nich
• podieľa sa na spoločnej práci projektového vyučovania s použitím IKT (teleprojekty)
• učí sa učiť spoluprácou
kompetencie k riešeniu problémov:
Žiak
• zaujíma sa o rôzne problémy a nové veci
• dobre prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi
• plánuje a podieľa sa na riešení úloh s druhými
• vníma, rozpozná a pochopí problém závislostí, premyslí a naplánuje riešenie problému na
modelovej situácii primerane svojej detskej skúsenosti
• obhajuje svoj názor
existenciálne kompetencie:
Žiak
• objavuje opakovanosť archetypálnych skúseností opakujúcich sa v dejinách ľudstva
• oceňuje skúsenosti druhých ľudí – vzorov z dejín Cirkvi
• vysvetlí kresťanský pohľad na hodnotu individuálneho ľudského života
• je pripravený niesť zodpovednosť
• učí sa odhadnúť dôsledky rozhodnutí a činov človeka
• oceňuje prínos kresťanských hodnôt v ľudskej kultúre
135
•
•
•
•
na konkrétnych príkladoch porovná rôzne životné štýly, oceňuje etické hodnoty
rozhoduje o svojich hodnotách a cieľoch
objavuje existenciu nemennej pravdy
vytvára si rebríček hodnôt, hľadá víziu pre svoju budúcnosť a objavuje a osvojuje si životný
štýl na základe etických princípov,
• hľadá svoju úlohu vo svete aj v cirkvi
• oceňuje postoj vzájomnej tolerancie medzi mladými ľuďmi, posúdi mravný aspekt vzťahu a
chápe zmysel vernosti
• objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na pohlavie
• preberá zodpovednosť za sebaurčenie a sebarealizáciu, objavuje prvky zodpovedného
konania v konkrétnych životných situáciách
• objavuje kresťanský pohľad na zmysel života človeka
• aplikuje vo svojom živote jednotlivé prvky spirituality
občianske kompetencie:
Žiak
• adaptuje sa na meniace životné a pracovné podmienky, podľa svojich schopností a možností
sa podieľa na ich aktívnom a tvorivom ovplyvňovaní
• chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri vytváraní zákonov obohacujúcich
spoločnosť
• aktívne participuje na triednych a školských aktivitách
• zapája sa do občianskeho života vo svojom okolí
• háji svoje práva aj práva iných
• vníma dôležité postavanie rodiny ako základnej bunky spoločnosti
kultúrne:
Žiak
• osvojuje si postoj vzájomnej tolerancie, učí sa akceptovať druhých ľudí takých, akí sú
• angažuje sa a rešpektuje vo svojom živote humánne princípy v duchu solidarity a lásky
• všíma si kultúrne prejavy iných národov, národností, etník
• iné kultúry a ich umenie považuje za rovnocenné a inšpirujúce
• učí sa tolerancii a empatickosti
• má záujem o poznávanie seba, ostatných ľudí, reality, v ktorej žije, spoločnosti a prírody
• objavuje v biblickom prameni ekologické posolstvo, vníma človeka ako súčasť prírody
• má úctu k živým aj neživým súčastiam prírody, aktívne ich poznáva a ochraňuje
• správa sa spôsobom, ktorý podporuje trvalú udržateľnosť kvality životného prostredia
• vníma obrazy a symboly, architektúru, ľudovú tvorivosť (kroje, výšivky, ornamenty)
• rešpektuje kultúrne tradície ako základ súčasného umenia
• osvojuje si prácu s literárnymi žánrami a druhmi
• uvedomuje si korene, tradíciu a historický vývoj výtvarnej kultúry
• vníma pôvod umeleckých diel vyrastajúcich z kresťanskej tradície (obraz, literatúra, hudba,
móda)
• osvojuje si kritický prístup k médiám
• má predstavu o vhodnej kombinovateľnosti farieb, tvarov
• pozná pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou oblečenia, vlasov či tváre
• pozná pravidlá spoločenského kontaktu a v súvislosti s tým aj štýl obliekania sa na rôzne
udalosti
• objavuje vyjadrovanie pravdy o svete pomocou rôznych literárnych a myšlienkových foriem
• ocení prínos štátu a Cirkvi pre dobro jednotlivca a spoločnosti
• rozumie rozdielom a spoločným prvkom svetových náboženstiev, osvojí si postoj vzájomnej
tolerancie
136
•
osvojí si kritéria pre rozlíšenie učenia rôznych náboženských siekt a vie popísať ich techniky
manipulácie
sociálne a interpersonálne:
Žiak
• učí sa tolerancii, ústretovosti ale aj kritickosti, k iným, učí sa chápať ich potreby a postoje
• objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na jeho schopnosť podať výkon
• objavuje mravný aspekt umelého potratu a eutanázie
• osvojí si kritický prístup k vlastnej osobe, prijíma sám seba
• uvedomuje si svoje silné a slabé stránky
• vníma sa ako časť celku
• chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri riešení danej úlohy, oceňuje skúsenosti
druhých ľudí
• podieľa sa na utváraní príjemnej atmosféry v triednom tíme, ohľaduplnosťou k opačnému
pohlaviu prispieva k upevňovaniu medziľudských vzťahov, v prípade nutnosti poskytne
pomoc alebo o ňu požiada
• dokáže si uvedomiť svoje potreby
• identifikuje sa so svojím vnímaním pocitov
• dôveruje si, uvedomuje si silné a slabé stránky, ktoré vníma ako svoje rozvojové možnosti
• vníma životnú situáciu starého a chorého človeka
• učí sa spätnej väzbe na vlastnú osobu
• uvažuje nad humánnymi princípmi v duchu solidarity a lásky, objavuje rozmer empatie pre
rozvoj sociálneho cítenia
• je pripravený byť v interakcii s inými ľuďmi v rôznych kontextoch
• buduje návyk vonkajších prejavov úcty k opačnému pohlaviu
• vysvetlí význam manželstva a rodiny a uvedomuje si ich hodnotu
• posúdi vzťahy v rodine s výchovou k vzájomnej úcte, asertívnemu, empatickému správaniu
v rodine aj spoločnosti. Uvedomuje si potrebu celoživotných vzťahov (priateľstva,
manželstva, rodiny). Objavuje princípy tvorivého budovania osobných vzťahov.
137
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: Prvý v štvorročnej forme štúdia, kvinta v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina
2. BOH V ĽUDSKOM SVETE
1. HĽADANIE CESTY
TC
Obsahový štandard
Výkonový štandard
Človek tvor
komunikatívny.
Komunikácia a jej
formy, modlitba –
komunikácia s
Bohom.
Trojrozmernosť
človeka. Celistvosť
človeka – harmónia
tela, duše a ducha.
Zmysel života.
Človek - jeho otázky
a hľadanie odpovedí.
Odkrývanie zmyslu
života.
Náboženstvo rozdelenie, prvky a
prejavy náboženstva.
Žiak vie
• definovať komunikáciu a vymenovať druhy komunikácie
• vnímať neverbálne prejavy komunikácie druhých
• uplatniť spoločensky vhodné spôsoby komunikácie vo
formálnych a neformálnych vzťahoch
• zdôvodniť dôležitosť správnej komunikácie pre medziľudské
vzťahy
• nájsť analógiu medzi komunikáciou a modlitbou
• zdôvodniť potrebu modlitby
• pomenovať a vysvetliť trojrozmernosť človeka
• rozvíjať svoj telesný, duševný a duchovný rozmer
• položiť si otázky o zmysle svojho života
• vysvetliť zmysel života človeka v kontexte kresťanského učenia
• dávať svojmu správaniu a životu zmysel
• zdôvodniť vznik a potrebu náboženstva (KKC 27- 28)
• vysvetliť pojmy religionistika, monoteizmus, polyteizmus
• vysvetliť rozdiel medzi prirodzeným a zjaveným náboženstvom
• uviesť príklady prirodzených náboženstiev a zjavených
náboženstiev
• charakterizovať jednotlivé prvky náboženstva
Metafora.
Žiak vie
Metaforická biblická • použiť metafory na vyjadrenie ťažko vyjadriteľných skutočností
reč - obrazná reč
• rozlíšiť aktívne a pasívne počúvanie
viery.
• ohodnotiť význam počúvania v komunikácii
Metafora - Boh
• aktívne a so záujmom počúvať
povedal. Abrahám.
• interpretovať príbeh Božieho oslovenia Abraháma, Samuela a
Mária. Samuel.
Márie ako príklady skúsenosti zdieľania Boha s človekom
Morálne svedomie.
• uviesť iné príklady ľudskej skúsenosti zdieľania Boha s
Formovanie
človekom
svedomia, Tomáš
• definovať svedomie (KKC 1796)
Morus.
• zdôvodniť potrebu formovania svedomia (KKC 1783-1785)
Dekalóg ako pomoc • vysvetliť všeobecne platné pravidlá pri neistom rozhodovaní sa
na ceste pri
podľa svedomia (KKC 1789)
uskutočňovaní svojho • rozlíšiť prirodzený a ľudský zákon
ľudstva.
• určiť prvky spravodlivých zákonov na podklade Dekalógu (KKC
1959)
• vnímať životné situácie, ktoré si vyžadujú zodpovedné
rozhodnutie vzhľadom k sebe, k druhým ľuďom a k svetu
• pozitívne oceniť rozhodnutie pre mravne dobrý skutok
138
3. BYŤ ČLOVEKOM
4. NA CESTE K OSOBNOSTI –
ŠANCE A RIZIKÁ
5. BOH A ČLOVEK
Ohraničenosť
človeka. Ľudská
osoba. Pôvod
dôstojnosti človeka.
Rešpektovanie
ľudskej osoby a
médiá. Stereotypy,
predsudok.
Ježišovo ľudstvo,
historické pramene
dokumentujúce
historickosť Ježiša z
Nazareta.
Ježišovo božstvo,
ponímanie Ježiša
Krista v evanjeliách.
Žiak vie
• definovať učenie cirkvi o ľudskej osobe (KKC 357)
• definovať učenie cirkvi o osobe Ježiša Krista (KKC 471, 480)
• obhájiť dôstojnosť ľudského života od počatia
• vážiť si hodnotu ľudského života
• uvedomiť si dar vlastnej existencie
• vysvetliť pojmy stereotyp, predsudok
• uviesť príklady stereotypného správania
• uviesť príklady pre možnosti, ako sa brániť stereotypnému
videniu sveta
• kriticky posúdiť informácie v médiách
• obhájiť historickosť Ježiša Krista
Osobnosť - vývoj
osobnosti;
deformácia osobnosti
– závislosti.
Legenda a
symbolický význam
legendy (sv. Krištof –
pútnik hľadajúci
zmysel života).
Žiak vie
• porovnať a rozlíšiť pojmy osoba a osobnosť
• vymenovať znaky zrelej osobnosti
• vie zaradiť obdobie, v ktorom sa nachádza, do vývinového
obdobia osobnosti
• vymenovať a zdôvodniť negatívne vplyvy na dozrievanie
osobnosti (drogy, gemblérstvo...)
• ohraničiť pravdivosť legendy voči historickým faktom
• vysvetliť zmysel vzniku kresťanských stredovekých legiend
• interpretovať zmysel symbolickej reči legendy o sv. Krištofovi
• vysvetliť znaky a pravdivosť kresťanských stredovekých legiend
• objaviť v legende o sv. Krištofovi výzvu pre hľadanie a
naplnenie zmyslu svojho života
Sviatosti – aktuálne
pôsobenie Boha v
živote človeka od
narodenia až po smrť.
Človek žijúci vo
vzťahoch ako obraz
Trojice.
Žiak vie
• opísať schopnosť človeka vytvárať vzťahy na základe spätného
pohľadu na svoj počiatok
• vytvárať plnohodnotné vzťahy
• nájsť analógiu medzi vzťahmi Najsvätejšej Trojice a
schopnosťou človeka vytvárať vzťahy
• definovať učenie o vzťahoch Najsvätejšej Trojice na podklade
KKC.
• definovať sviatosti
• disponovať sa pre prítomnosť Božej blízkosti vo sviatostiach
spôsobom, ktorý oslovuje zmysly človeka
139
6.ČLOVEK V SPOLOČENSTVE
Boží obraz človeka
ako muža a ženy,
sexualita ako dar a
úloha, sociálne role
muža a ženy, rizikové
sexuálne
správanie.
Povolanie ako služba
ľuďom (manželstvo,
kňazstvo, zasvätený
život).
Podstata slávenia v
spoločenstve (vzťah k
času, k ľudskému
spoločenstvu, k
transcendentnu).
Zmysel slávenia
kresťanskej nedele –
deň Pána a deň pre
človeka, sviatky,
farské spoločenstvo.
Žiak vie
• vysvetliť úlohu, význam a črty sexuality človeka v manželstve a
rodine
• zdôvodniť dôležitosť kultivovanej sexuality
• na základe Božieho obrazu človeka ako muža a ženy oceniť
vzťah medzi mužom a ženou a zdôvodniť rovnoprávnosť
ich životných rolí – otcovstva a materstva
• oceniť hodnotu otcovstva a materstva
• upevniť vedomie zodpovednosti za vlastné správanie, za svoju
budúcnosť
• vymenovať škálu povolaní v cirkvi
• vysvetliť povolanie z pohľadu služby človeku
• vysvetliť poslanie jednotlivých povolaní a ich prínos pre cirkev a
spoločnosť
• demonštrovať ľudský, náboženský a kresťanský dôvod potreby
slávenia v živote človeka aj ľudského spoločenstva
• vnímať slávnosť ako hodnotu, ktorá dáva životu hlbší rozmer
• zdôvodniť kresťanské slávenie nedele a sviatkov
• aktívne sa podieľať na slávení liturgie vo farskom spoločenstve
V. Metódy a formy práce
Motivačné metódy, ako motivačné rozprávanie (približovanie obsahu učenia), motivačný rozhovor
(aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti
prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou
umeleckého diela). Demonštračná metóda (demonštrácia obrazov), pozorovanie (cielené
systematické vnímanie objektov a procesov), manipulácia s predmetmi (práca so symbolom,
didaktická hra). heuristická metóda, projektová metóda , diskusia, filozofická diskusia ,situačná
metóda inscenačná metóda, didaktické hry, kooperatívne vyučovanie, dramatizácia (plánovaný
dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) simulácia (simulovanie, napodobňovanie životných
situácií, aktivity, ktoré vyžadujú interakciu medzi skupinou žiakov a jednotlivcami), kompozícia
(vypracovanie osnovy referátu, písomné rozvíjanie témy, príbehu
a pod.)
VI. Učebné zdroje
Vzťahy a zodpovednosť – metodická príručka katolíckeho náboženstva pre 1. ročník stredných škôl
VII. Hodnotenie predmetu
Hodnotenie žiaka v predmete náboženstvo/náboženská výchova
Vo vyučovacom predmete náboženstvo/náboženská výchova pri priebežnej klasifikácii učiteľ
hodnotí očakávané výstupy stanovené vo výkonovom štandarde v príslušnom ročníku, alebo
v cieľoch učebných osnov, prípravu na vyučovanie (domáce úlohy) riešenie teoretických
a praktických úloh.
Pri súhrnnej klasifikácii hodnotí:
učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacom predmete v súlade s požiadavkami
vymedzenými v učebných osnovách , osvojené kľúčové kompetencie, stupeň tvorivosti
140
a samostatnosti prejavu, osvojenie potrebných vedomostí, skúseností, zručností a ich tvorivú
aplikáciu, usilovnosť a vzťah žiaka k činnostiam v edukačnom procese snahu o rozvoj svojich
kompetencií
Známkou hodnotíme:
l. prácu s pracovným zošitom – priebežne
2. vytvorenie projektu – raz za polrok
3. krátke overenie vedomostí formou testu – raz za štvrťrok
4. aktivitu na hodine, ústna odpoveď, iná práca žiaka aj praktická
Kritéria hodnotenia projektu:
1. obsah –2 body
2. forma – 2 body
3. prezentácia – 4 body
4. obhajoba – 2 body
10 – 9 bodov ....výborný
8 – 7 bodov ......chválitebný
6 – 5 bodov.......dobrý
4 – 3 bodov.......dostatočný
2 – 0 bodov.......nedostatočný
Stupnica pri testoch:
100% - 90%
výborný
89,9% - 75%
chválitebný
74,9% - 50%
dobrý
49,9% - 35%
dostatočný
34,9% a menej nedostatočný
Najväčšiu váhu pri klasifikácii má hodnotenie projektu a testu.
GEMBALOVÁ, A.: Kritéria klasifikácie (a základné kritéria slovného hodnotenia) výchovno –
vzdelávacích výsledkov žiaka v predmete náboženstvo/náboženská výchova. In: Katolícky učiteľ, č.
1 2009/2010.
141
Názov predmetu
Vzdelávacia oblasť
Umenie a kultúra
Umenie a kultúra – 1.ročník (4R)
I. Charakteristika predmetu
Predmet Umenie a kultúra patrí do rovnomennej oblasti Umenie a kultúra. Nadväzuje na
predmety Výtvarná výchova, Hudobná výchova a Výchova umením, ktoré sa vyučujú v nižšom
sekundárnom vzdelávaní. Predmet Umenie a kultúra integrálne spája vnímanie globálnych javov s
hlavnými umeleckými druhmi, so svetom kultúry a so životným štýlom. Rozvíja tvorivé
myslenie, zručnosti a návyky žiakov, formuje ich vlastné názory a hodnotové postoje.
Koncepcia predmetu v sebe zahŕňa zážitkové metódy edukácie, kreatívne chápanie umenia a
mimo umeleckého estetična a taktiež širšej kultúrnej aktivity človeka. Prostredníctvom
zážitkových a skúsenostných metód vyučovania (projekčné metódy, dramatická výchova,
priama skúsenosť atď.) sa snaží motivovať žiakov, rozvíjať a kultivovať ich osobnosť.
Zámerom predmetu Umenie a kultúra je, aby aktívna forma vnímania umeleckého diela smerovala
k praktickej činnosti spojenej s poznávaním vyjadrovacích prostriedkov, reči umenia, čím bude
možné realizovať aktívnu estetickú výchovu. S ú č a s ť o u p r e d m e t u U m e n i e a k u l t ú r a j e
a j pohľad do chronológie dejín umenia a to prierezovo prostredníctvom vyučovania
vyjadrovacích prostriedkov a postupov. S n a h o u t o h t o p r e d m e t u j e t a k t i e ž p r i b l í ž i ť
ž i a k o m aktuálne formy umenia v súčasnom svete. Súčasťou predmetu je taktiež poznávanie
estetických a kulturologických pojmov, názorov v paralele dejín umenia a kultúry.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
 Mediálna výchova
Tvorba a význam mediálnych produktov/ – princípy populárnej kultúry, masová kultúra,
elektronické médiá. Kultúrna komunikácia
Hodnoty a mediálna stratégia/ - Svet kultúry, vizuálne, zvukové, pohybové, priestorové
znaky a činnosti človeka
 Multikultúrna výchova
Dominantná kultúra a subkultúry/ Časové a priestorové súvislosti kultúry
 Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Tvorba projektu, prezentačné zručnosti/ - Svet kultúry, vizuálne, zvukové, pohybové,
priestorové znaky a činnosti človeka
/- Základné vyjadrovacie prostriedky hlavných umeleckých druhov
 Regionálna výchova a tredičná ľudová kultúra
Môj rodný kraj, Tradičná ľudová kultúra/ - Svet kultúry, vizuálne, zvukové, pohybové,
priestorové znaky a činnosti človeka
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Hlavným cieľom predmetu Umenie a kultúra je rozvoj socio-afektívnych schopností žiaka, jeho
postojov, hodnotových orientácií a kritického vnímania kultúry. Predmet sa orientuje aj na rozvoj
psycho-motorických schopností žiaka, na jeho samostatné a tvorivé vyjadrovanie obsahov psychiky,
ako aj na rozvoj kognitívnych schopností žiaka v poznávaní kultúry súčasnosti a minulosti.
Čiastkovými cieľmi učebného predmetu sú:

rozvoj žiakovej kultúrnej identity
142







rozvoj kultúrno-historického povedomia
rozvoj schopnosti porozumieť iným kultúram
rozvoj schopnosti rešpektovať a tolerovať hodnoty iných ľudí a kultúr
rozvoj schopnosti vnímať rôzne vyjadrovacie prostriedky, médiá a tendencie, ktoré v kultúre
a v umeniach existujú
rozvoj schopnosti vyjadrovať sa na úrovni doby a na úrovni svojich optimálnych schopností
s pomocou nástrojov, ktoré žiakovi kultúra ponúka
rozvoj kultivovanej vizuálnej, sluchovej, jazykovej a pohybovej gramotnosti
rozvoj schopnosti kreatívneho vyjadrovania myšlienok, skúseností a emócií prostredníctvom
rôznych médií, vrátane hudobných umení, scénických umení, písaného a hovoreného slova,
architektúry, výtvarných prostriedkov a elektronických médií
III. Predmetové kompetencie
Súhrn kompetencií, ktoré rozvíja predmet Umenie a kultúra, pomáha formovať občiansku
zodpovednosť žiaka. Predmet rozvíja nasledovné kompetencie:




Osobnostné kompetencie
Kognitívne kompetencie
Komunikačné kompetencie
Občianske kompetencie
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: Prvý v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2 hodiny
Svet kultúry, vizuálne, zvukové, pohybové, priestorové
znaky a činnosti človeka
TC
Obsahový štandard

 Kultúrna tradícia:
kultúrne povedomie 
a identita, tvorba
kultúrnej tradície.



 Vnímanie

a experimenty
s každodennou

kultúrou,

s každodennými
predmetmi okolo
nás.
Výkonový štandard
Žiak dokáže identifikovať prejavy kultúry
Žiak vie vymedziť hlavné pojmy potrebné pre analýzu
kultúry
Žiak vie vysvetliť základné funkcie kultúry/subkultúry
Žiak vie zaradiť určitý predmet do určitej súčasti kultúry
Žiak je schopný samostatne vnímať a chápať prejavy kultúry
Žiak vie vytvárať vzťahy medzi jednotlivými zložkami
kultúry
Žiak vie ohodnotiť svoju kultúrnu identitu vlastného regiónu
Žiak pozná prostredie internetu a dokáže vyhodnotiť jeho
podiel na formovaní kultúrnej tradície v súčasnosti.
143
Základné vyjadrovacie prostriedky hlavných umeleckých druhov – výtvarných umení, hudobných
umení, slovesných umení, dramatických umení, filmových a elektronických


Vyjadrovacie
prostriedky
každodennej
činnosti žiaka.

Vyjadrovacie
prostriedky kultúry
okolo nás.






Odlišnosť
každodenných
a umeleckých
vyjadrovacích
prostriedkov.

Žiak sa orientuje v základných oblastiach umenia:
Výtvarné umenie, hudobné umenie, dramatické umenie,
literárne umenie, filmové umenie, mediálne umenie...
Na základe týchto vedomostí dokáže priradiť jednotlivé
vyjadrovacie prostriedky k príslušnej oblasti umenia
Žiak pozná základné vyjadrovacie prostriedky umení
Žiak vie tieto vedomosti aplikovať v praxi – vo svojom
kultúrnom komunikačnom procese
Žiak získané vedomosti o vyjadrovacích prostriedkov vie
aplikovať prierezovo
Žiak vie jednotlivé vyjadrovacie prostriedky aplikovať
v bežnej životnej situácií
144

Časové a priestorové súvislosti kultúry




Kultúra ako ľudská
aktivita, ako
estetická hodnota,
estetično.




Funkcie umenia, estetické
vnímanie

Kultúra okolo
nás.


Kultúrny šum,
informácie
vizuálne,
akustické,
pohybové, textové.
Špecifický vklad
umeleckých
druhov.
Rozdiely v
estetických
zážitkoch.




Žiak pozná a využíva pojmy: úžitková funkcia, znaková
funkcia, umelecká funkcia, .......
Žiak dokáže klasifikovať ľudskú činnosť ako pojem
Žiak dokáže nájsť a opísať kultúrne predmety
Žiak dokáže samostatne rozlišovať úžitkovú a estetickú
funkciu v rôznych oblastiach kultúry
Žiak dokáže zdôvodniť svoj postoj, názor a hodnoty vo
svojom živote vzhľadom ku kultúre, súčasnej spoločnosti...
Žiak dokáže komparovať vzťahy rôznych kultúr – svoj názor
vie logicky argumentovať
Žiak dokáže zdôvodniť pozitívnu alebo negatívnu hodnotu,
vplyv kultúr podľa jeho vlastného výberu
Žiak pozná základné pojmy ako kultúrny šum, zvuková,
vizuálna kulisa, vizuálny smog,...
Žiak vie logicky argumentovať svoj estetický zážitok
Žiak viem zostaviť hlavné charakteristiky vlastného
estetického vkusu
Žiak dokáže na náhodnom výbere umeleckého diela
sformulovať obsah svojho estetického zážitku/ vie
argumentovať svoj estetický súd
145
Životný štýl. Móda. Kultúra tela, zmysel športu

Komunikácia
gestom, mimikou,
oblečením.
Funkcie oblečenia.

Kultúra životného
štýlu

Kultúra tela,
zmysel športu.












Žiak vie modelovať rôzne spôsoby komunikácie vo
vybranej situácií
Žiak dokáže vyhodnotiť pôsobenie rôzneho oblečenia vo
vybranej situácií
Žiak vie navrhnúť oblečenia k adekvátnej situácií, taktiež
vie svoj návrh logicky argumentovať
Žiak dokáže posúdiť vhodné a nevhodné jazykové
prostriedky pre vybranú situáciu
Žiak vie analyzovať komunikáciu postáv v náhodnom
výbere literárneho diela
Žiak vie analyzovať oblečenie postáv v náhodnom výbere
výtvarnej ukážke
Žiak rozumie, pozná a v praxi aplikuje pojmy: komunikácia,
informácia, mimika, gesto, móda, hodnota, norma....
Žiak vie klasifikovať hlavné druhy športu
Žiak pozná pojmy súvisiace s témou športu vzhľadom
k jeho prezentácií v médiám
Žiak dokáže zaujať postoj k hodnoteniu telesnej krásy
Žiak dokáže argumentovať zmysel športu vo svojom živote
Získané vedomosti a zručnosti dokáže aplikovať do praxe
a to spôsobom konfrontácie šport vs. médiá, spoločenské
postavenie, celebrita, ekonomická hodnota, kultúrny prínos
146
Populárna a masová kultúra. Elektronické médiá
Populárna a masová kultúra. Elektronické médiá
Populárna a masová kultúra. Elektronické médiá
Populárna a masová kultúra. Elektronické médiá

Populárna kultúra

Masová kultúra

Elektronické
médiá.
 Žiak pozná, definuje, rozlišuje a aplikuje pojmy:
populárna kultúra, masová kultúra, vysoká kultúra, nízka
kultúra, štandardizácia, hodnota, symbol, význam, kultúrna
tradícia
 Žiak dokáže zaradiť určitý produkt, predmet do príslušnej
vrstvy kultúry
 Žiak dokáže vysvetliť základné rozdiely medzi
jednotlivými vrstvami kultúry
 Definuje princípy fungovania vrstiev kultúry
 Žiak vie určiť a vymedziť vrstvy kultúr v elektronickýcj
médiách
 Žiak dokáže porovnať fungovanie, princípy, cieľovú
skupinu a ciele masovej a populárnej kultúry
 Žiak dokáže porovnať fungovanie, princípy, cieľovú
skupinu a ciele nízkej a vysokej kultúry
 Žiak vie určiť štýl vzhľadom k príslušnej kultúrnej vrstve
 Vie odôvodniť vznik a prirodzený vývin rôznych štýlov
147
Poznanie, analýza a interpretácia vybraných umeleckých diel a tendencií z histórie kultúry a z kultúry vlastného regiónu a národa

Úžitkové predmety
a umelecké diela

Estetické
vnímanie
Analýza
umeleckého diela



Interpretácia
umeleckého diela.


Hlavné umelecké
druhy






Princípy populárnej kultúry, masová kultúra, elektronické médiá.
Kultúrna komunikácia. Kultúra a technika

Populárna kultúra

Masová kultúra


Tzv. vysoká kultúra
Analýza
a interpretácia
produktov
populárnej
kultúry


Analýza
a interpretácia
produktov
masovej kultúry.
Analýza
a interpretácia
produktov tzv.
vysokej kultúry.













Žiak pozná pojmy: umenie, umelecké dielo, norma, vkus,
artefakt, umelecká hodnota, otvorené dielo, situačné dielo,
ready made, happening, konceptuálne umenie, antiumenie,
úžitkové dielo, úžitkový predmet, vrstvy umeleckého diela
– materiálna, tematická, významová, analýza, interpretácia,
znak, kompozícia, štruktúra, konvenčnosť, morálnosť,
signál, znak, symbol, alegória, originalita, majster,
majstrovské dielo, kópia, falzifikát, sponzor, zberateľ ....
Žiak vie na vybranom umeleckom diele demonštrovať jeho
zmysel v danej dobe
Žiak vie nájsť znaky vybraného diela a použiť ich na
charakterizovanie súčasnej spoločenskej situácie
Žiak vie zostaviť kritéria pre odlíšenie umeleckého diela od
iných kultúrnych predmetov
Žiak dokáže podľa vlastného uváženia pripísať hodnotu
vybraným umeleckým diela
Žiak dokáže vytvoriť vlastnú analýzu umeleckého diela
Žiak dokáže na základe analýzy vypracovať systematickú
interpretáciu umeleckého diela
Žiak dokáže definovať a rozlišovať vzťahy medzi
jednotlivými umeleckými druhmi
Žiak pozná jednotlivé umelecké druhy a ich produkty
Žiak pozná, definuje, rozlišuje a aplikuje pojmy:
populárna kultúra, masová kultúra, vysoká kultúra, nízka
kultúra, štandardizácia, hodnota, symbol, význam, kultúrna
tradícia
Žiak dokáže zaradiť určitý produkt, predmet do príslušnej
vrstvy kultúry
Žiak dokáže vysvetliť základné rozdiely medzi
jednotlivými vrstvami kultúry
Definuje princípy fungovania vrstiev kultúry
Žiak vie určiť a vymedziť vrstvy kultúr v elektronických
médiách
Žiak dokáže porovnať fungovanie, princípy, cieľovú
skupinu a ciele masovej a populárnej kultúry
Žiak dokáže porovnať fungovanie, princípy, cieľovú
skupinu a ciele nízkej a vysokej kultúry
Žiak vie určiť štýl vzhľadom k príslušnej kultúrnej vrstve
Vie odôvodniť vznik a prirodzený vývin rôznych štýlov
Žiak dokáže vytvoriť systematickú interpretáciu
ľubovoľného produktu populárnej kultúry
Žiak dokáže vytvoriť systematickú interpretáciu
ľubovoľného produktu masovej kultúry
Žiak dokáže vytvoriť systematickú interpretáciu
ľubovoľného produktu vysokej kultúry
148
V. Metódy a formy práce
Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí
žiakov a materiálneho vybavenia. (Práca s umeleckým dielom – výtvarným, hudobným,
elektronickým..., práca s literárnymi ukážkami, skupinová práca /drafting/, tvorba skupinových
„projektov“, interpretácia diel, analýzy, komunikácia, debata, diskusia IKT – PowerPoint,
dramatizácia, tvorba vlastných prejavov, kooperatívne cvičenia, tvorivé hry a úlohy,
referátová a argumentačná metóda.
Metódy a formy všeobecne:
- Motivačné metódy ako je motivačné rozprávanie (približovanie obsahu), motivačný
rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie
pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu (vzbudenie
záujmu pomocou umeleckého diela alebo inej pomôcky).
- Expozičné metódy
- rozprávanie (vyjadrovanie skúseností), aktívne počúvanie,
vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia
formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok,
otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštračná
metóda (názorná ukážka), pozorovanie (cielené vnímanie objektov a procesov).
- Problémové metódy - (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore
problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení), projektová metóda (riešenie
projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou
činnosťou vedie k vytvoreniu požadovaného textu a jeho vizuálnej stránky).
- Aktivizujúce metódy
- diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov,
zdôvodňovanie za účelom riešenia danej problematiky), situačná metóda (riešenie
problémového prípadu reálnej situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie
záujmov, a spontánnosti), kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená
na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny), dramatizácia (plánovaný
dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) kompozícia (vypracovanie slohových prác).
- Fixačné metódy - metódy opakovania a precvičovania (ústne a písomné opakovanie,
domáce úlohy a pod.).
Pozn.: Uvedené edukatívne metódy sa uplatňujú priebežne na jednotlivých hodinách UK.
Vyučujúci zaraďujú uvedené metódy do vyučovacieho procesu podľa možnosti a postavenia
samotnej vyučovacej hodiny.
VI. Učebné zdroje



ČARNÝ, L., FRIDMAN, L., LAPITKA, M., ŠMECKOVÁ, J.: Základy kultúry.
Pokusný učebný text pre 1.a 2. ročník stredných škôl (dostupné na edukačnom DVD
na adrese: ftp:// ypsarion.afad.sk)
PIJOAN, J.: Dejiny umenia I-XII. Ikar, 1999
GERŽOVÁ, J. a kol.: Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia 2.
polovice 20. storočia. Bratislava, Profil, 1988
149

KULKA, J.: Umění a kýč. Praha: Torst, 2000
VII. Hodnotenie predmetu
V rámci predmetu umenie a kultúra sa hodnotia tieto oblasti žiakovho správania:
a) obsah

Vnímanie: jazykové (alebo literárne), vizuálne, pohybové (alebo dramatické), zvukové
(alebo hudobné) vyjadrenie spôsobu, akým žiak vníma kultúrne artefakty.
 Tvorba: tvorbu jazykových, vizuálnych, pohybových a zvukových artefaktov.
 Reflexia: reflexia kultúrnych artefaktov; žiacku reflexia ich vlastných postojov.
 Postoje: rôznorodé prejavy názorov a postojov.
 Poznanie: prejavy zložitejších poznávacích procesov.
 Informácie: práca s informáciami.
 Médiá: práca s médiami.
b) proces





Komunikácia: spôsoby komunikácie pri riešení úloh.
Spolupráca: prejavy spolupráce pri riešení úloh.
Motivácia: prejavy motivácie k činnosti.
Myslenie: prejavy rôznych kognitívnych procesov.
Emocionalita: prejavy emocionálnych procesov.
Vyjadrenie plnenia kritérií hodnotenia v známkach





Výborný: Žiak je tvorivý, flexibilný, otvorený zmenám, využíva pestré vyjadrovacie
prostriedky a neustále ich obnovuje, reflektuje kultúrne procesy i svoje premeny.
Chválitebný: Žiak spĺňa kritériá, ale je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý.
Dobrý: Žiak realizuje úlohy priemerne, chýba mu iniciatíva, je slabo motivovaný k
tvorbe, nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky,
komunikuje nekultivovane, ťažšie identifikuje predsudky a stereotypy.
Dostatočný: Žiak realizuje úlohy s pomocou imitácie, prejavuje len základné
zručnosti v manipulácii s vyjadrovacími prostriedkami kultúry. Minimálne identifikuje
prebiehajúce procesy, len s ťažkosťami aplikuje získané zručnosti, schopnosti a
poznanie v nových oblastiach.
Nedostatočný: V predmete umenie a kultúra sa neodporúča používať (pretože každý
žiak má z rodiny a prostredia isté kultúrne návyky a schopnosť vnímania kultúrnych
artefaktov).
150
Názov predmetu
Vzdelávacia oblasť
Telesná a športová výchova
Zdravie a pohyb
I. Charakteristika predmetu
Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb vytvára priestor na realizáciu a uvedomenie si
potreby celoživotnej starostlivosti žiakov o svoje zdravie, osvojenie si teoretických vedomostí
a praktických skúseností vo výchove k zdraviu prostredníctvom pohybových aktivít, telesnej
výchovy, športovej činnosti a pohybových aktivít v prírodnom prostredí. Poskytuje základné
informácie o biologických, fyzických, pohybových, psychologických a sociálnych základoch
zdravého životného štýlu. Žiak získa kompetencie, ktoré súvisia s poznaním a starostlivosťou
o vlastné telo, pohybový rozvoj, zdatnosť a zdravie, ktoré určujú kvalitu budúceho života
v dospelosti. Osvojí si postupy ochrany a upevnenia zdravia, princípy prevencie proti
civilizačným ochoreniam, metódy rozvoja pohybových schopností a pohybovej výkonnosti,
v prípade žiakov so zdravotným oslabením alebo zdravotným postihnutím princípy úpravy
zdravotných porúch. Získa vedomosti a zručnosti o zdravotne a výkonnostne orientovanej
zdatnosti a telovýchovných činnostiach z viacerých druhov športových disciplín. Je vedený k
pochopeniu kvality pohybu ako dôležitej súčasti svojho komplexného rozvoja, k
zorientovaniu sa vo výbere pohybu pri vyskytujúcich sa zdravotných poruchách a ich
prevencii, k poznaniu kompenzačných a regeneračných aktivít a ich uplatneniu v režime dňa.
Na jednotlivých stupňoch vzdelávania postupne získaný komplex predmetových
a kľúčových kompetencií spolu s osvojenými telovýchovnými a športovými zručnosťami by
sa mal takto stať v konečnom dôsledku súčasťou jeho životného štýlu a výrazom jeho životnej
filozofie.
Vzdelávacia oblasť spája vedomosti, návyky, postoje, schopnosti a zručnosti
o pohybe, športe, zdraví a zdravom životnom štýle, ktoré sú utvárané prostredníctvom
realizovaných foriem vyučovania telesnej a športovej výchovy, zdravotnej telesnej výchovy
alebo formou integrovanej telesnej a športovej výchovy. (Učebné osnovy pre zdravotnú
telesnú výchovu sú spracované samostatne).
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
 Ochrana života a zdravia /Pobyt a pohyb v prírode/ Atletika, VVLK
 Ochrana života a zdravia /Zdravotná príprava/ VVLK
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je
umožniť žiakom primerane sa oboznamovať, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať
správne pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať pohybovú gramotnosť, rozvíjať kondičné
a koordinačné schopnosti, podporovať rozvoj všeobecnej pohybovej výkonnosti a zdatnosti,
zvyšovať aktivitu v starostlivosti o zdravie, nadobúdať vedomosti o motorike svojho tela,
z telesnej výchovy a zo športu (šport v chápaní akejkoľvek pohybovej aktivity v zmysle
Európskej charty o športe z roku 1992), utvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej
výchove a športu v nadväznosti na ich záujmy a individuálne potreby ako súčasť zdravého
životného štýlu a predpoklad schopnosti k celoživotnej starostlivosti o svoje zdravie.
Špecifickým cieľom predmetu je, aby žiaci :
 porozumeli zdraviu ako subjektívnej a objektívnej hodnotovej kategórii, prebrali
zodpovednosť za svoje zdravie;
 vedeli hodnotovo rozlišovať základné determinanty zdravia, pohybovej gramotnosti
jednotlivca;
151
 osvojili si vedomosti a zručnosti, ktoré súvisia so starostlivosťou o svoje telo, s
aktívnym pohybovým režimom, s osobným športovým výkonom, zdravým životným
štýlom a zdravím;
 vedeli aplikovať a naplánovať si spôsoby rozvoja pohybových schopností pri
zlepšovaní svojej pohybovej výkonnosti a telesnej zdatnosti;
 porozumeli pozitívnemu pôsobeniu špecifických pohybových činností pri
zdravotných poruchách a zdravotných oslabeniach, pri prevencii proti rozvoju
civilizačných ochorení;
 boli schopní zhodnotiť svoje pohybové možnosti, zorganizovať si svoj pohybový
režim a zapojiť sa do spoluorganizovania športovej činnosti pre iných;
 rozumeli vybraným športovým disciplínam, vzdelávacej, výchovnej, socializačnej
a regeneračnej funkcii športových činností;
 osvojili si poznanie, že prevencia je hlavný nástroj ochrany zdravia a získali
zručnosti poskytnutia prvej pomoci;
 racionálne jednali pri prekonávaní prekážok v situáciách osobného a verejného
ohrozenia;
III. Predmetové kompetencie
Vyučovací predmet telesná a športová výchova sa podieľa na rozvoji kľúčových
kompetencií najmä rozvíjaním týchto predmetových kompetencií:
Pohybové kompetencie – žiak si vytvára vlastnú pohybovú identitu, pohybovú
gramotnosť a zdravotný status; žiak pozná základné prostriedky rozvíjania pohybových
schopností a osvojovania pohybových zručností; žiak pozná a má osvojené pohybové
zručnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako prevencia civilizačných chorôb, prostriedok
úpravy zdravotných porúch a ktoré môže využívať v dennom pohybovom režime;
Kognitívne kompetencie – žiak rozvíja kritické myslenie, ktoré predpokladá syntézu
a komparáciu poznatkov; žiak je flexibilný, dokáže hľadať optimálne riešenia vzhľadom
k situácii, v ktorej sa nachádza; žiak pozitívne a konštruktívne pristupuje k riešeniu
problémov; žiak má mať zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti, tvorí si pohybový imidž
v zmysle aktívneho zdravého životného štýlu;
Komunikačné kompetencie – žiak sa dokáže jasne a zrozumitelne vyjadrovať
verbálne a neverbálne počas telovýchovnej a športovej činnosti a zároveň rozumie odbornej
terminológii; žiak vie písomne, ústne i pohybom vyjadriť získané poznatky a zručnosti,
dokáže argumentovať, prezentovať svoje postoje a stanoviská; žiak má schopnosť využívať
informačné technológie a vedieť vyhľadávať informácie o pohybe, zdraví, zdravotných
poruchách, športových výsledkoch a sprostredkovať informácie iným; žiak má schopnosť byť
objektívnym divákom, optimálnym partnerom pri športovej činnosti;
Učebné kompetencie – žiak sa vie motivovať pre dosiahnutie cieľa (športový výkon,
dosiahnutie zručnosti, prvá pomoc a i.), vie si odôvodniť svoje hodnotové postoje a buduje si
celoživotné návyky (pravidelné športovanie, zdravé stravovanie a i.); žiak má schopnosti
získavať, triediť a systematicky využívať získané poznatky a športové zručnosti; žiak si vie
organizovať čas, pozná životné priority a priority v starostlivosti o zdravie, vie sa podľa nich
aj riadiť a dodržiavať základné pravidlá zdravého životného štýlu; žiak vie pozitívne prijímať
podnety z iného kultúrneho a športového prostredia a zaujímať k nim hodnotové stanovisko;
152
Interpersonálne kompetencie – žiak má pozitívny vzťah k sebe a iným; vie
objektívne zhodnotiť svoje prednosti a nedostatky a v každej situácii vie predvídať následky
svojho konania; žiak rozvíja kompetenciu sebaovládania, motivácie konať s určitým zámerom
byť asertívny, využívať empatiu ako prostriedok interpersonálnej komunikácie; žiak vie
efektívne pracovať v kolektíve; žiak sa zaujíma o športovú aktivitu iných, sleduje športovcov
a ich výkony, nevytvára bariéry medzi vekom, sociálnou skupinou, zdravotným stavom
a úrovňou výkonnosti žiakov;
Postojové kompetencie – žiak sa zapája do školskej záujmovej a mimoškolskej
telovýchovnej, športovej a turistickej činnosti; žiak vie využiť poznatky, skúsenosti
a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a športu a iných predmetov so zameraním na zdravý
spôsob života a ochranu prírody; žiak vie zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení
i v živote, uznať kvality súpera; žiak vie dodržiavať princípy fair-play; žiak vie
spoluorganizovať pohybovú aktivitu svojich priateľov, blízkych a rodinných príslušníkov.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: prvý v štvorročnej forme štúdia, kvinta v osemročnej forme
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne
Modul
Obsahový štandard
Výkonový štandard
zdravie, hygiena, správne
- definovať zdravie,
1. Zdravie a jeho poruchy
držanie tela, prvá pomoc
zdravotný stav;
- vysvetliť pojem hygiena
a definovať jej význam pre
zdravie
- praktické poskytnutie prvej
pomoci
2. Zdravý životný štýl
3. Telesná zdatnosť a
pohybová výkonnosť
4.Športové činnosti
pohybového režimu
- Športové činnosti, pri
ktorých podľa pravidiel
dochádza k stretu medzi
jednotlivcami
zdravý životný štýl,
pohybový režim, kalokagatia,
olympizmus
sila, vytrvalosť, rýchlosť ako
kondičné pohybové
schopnosti, koordinačné
schopnosti,
- poznať základné atribúty
zdravého životného štýlu
Súper, protivník, športové
súťaže, protihráč,
individuálne športy
- chápať postoj voči
súperovi, protivníkovi a
prezentuje schopnosť
predvídať priamym alebo
sprostredkovaným spôsobom
- ovládať základné pravidlá
153
- diferencovane uplatniť
pôsobenie veľkosti sily
vzhľadom na svoju kondíciu
a potrebu zdravia, poznať
metódy a zásady rozvoja sily
rôznych svalových skupín s
využitím viacerých
pohybových prostriedkov
- poznať princípy rozvoja a
hodnotenia koordinačných
schopností
stolného tenisu
- Športové činnosti
uskutočňované v kolektíve
- Športové činnosti kreatívne
a estetické
- Športové činnosti v
prírodnom prostredí
herná činnosť jednotlivca,
hra, pohybová hra, športová
hra, raketa, pálka, bránka,
kôš, individuálny výkon,
kolektívny výkon, súťaž,
zápas
- vykonať ukážku herných
činností jednotlivca aspoň z 1
hry (basketbal, volejbal,
futbal, hokejbal, softbal)
- chápať podstatu herného
športového výkonu a
preukázať záujem aspoň o
jednu športovú hru
- poznať pravidlá aspoň 1 hry
a vie ich uplatniť v hre
hudba, rytmus, takt, melódia,
hudobno - pohybová
výchova
- chápať význam taktu,
rytmu, melódie a vedieť ich
využiť v spojitosti
s pohybovou kultúrou tela
prírodné prostredie,
pohybová činnosť v teréne,
druhy terénov,
premiestňovanie a pobyt
v prírode, prvá pomoc
- demonštrovať osvojenie si
základných pohybových
zručností v zimnej a letnej
prírode
- si osvojiť základy
vybraného zimného športu
V. Metódy a formy práce
Metódy práce pri vyučovaní telesnej a športovej výchovy:
 slovné metódy – monologické ( rozprávanie, opisovanie, vysvetľovanie)
- dialogické ( rozhovor, diskusia, dialóg)
 demonštračné metódy – demonštrácia statických obrazov a schém
- projekcia statická a dynamická
 praktické metódy – nácvik pohybových zručností
- didaktické hry
- simulačné metódy
Organizačné formy povinného vyučovania telesnej a športovej výchovy
Vyučovacia hodina - základnou organizačnou formou je 45 minútová vyučovacia
hodina telesnej a športovej výchovy. Zúčastňujú sa jej všetci žiaci zaradení do I. a II.
zdravotnej skupiny.
Žiaci so zdravotným oslabením sú zaradení do oddelenia zdravotnej telesnej výchovy,
žiakov ponecháme na vyučovacích hodinách telesnej a športovej výchovy s intaktnými žiakmi
a realizujeme integrované vyučovanie.
Žiak môže byť oslobodený od účasti na vyučovaní telesnej a športovej výchovy iba na
návrh lekára.
Bezpečnosť pri vyučovaní zabezpečuje učiteľ svojou prítomnosťou po celý čas
vyučovacej hodiny, dôsledným uplatňovaním obsahu učebných osnov, premyslenou a účelnou
organizáciou práce, používaním adekvátnych vyučovacích metód a foriem, vydávaním
presných a zreteľných povelov na riadenie činnosti, vysvetľovaním a dôsledným
154
uplatňovaním zásad bezpečnosti pri práci v rôznych podmienkach telovýchovného procesu,
sústavným overovaním bezpečnosti a funkčnosti náradia pred jeho používaním a zreteľným
označením poškodeného náradia a náradia nezodpovedajúceho technickým normám.
Ak nastane úraz, okamžite poskytne učiteľ prvú pomoc, zabezpečí lekárske ošetrenie,
oznámenie rodičom a napíše záznam o úraze.
Žiaci používajú na hodinách zodpovedajúci cvičebný úbor, ktorý zodpovedá zásadám
bezpečnosti a hygieny telovýchovnej činnosti.
Kurzová forma výučby - kurzové formy výučby sú súčasťou vyučovania predmetu,
majú samostatnú časovú dotáciu. Sú formou s povinným obsahom a riadia sa samostatnými
smernicami. V 1. ročníku absolvujú žiaci kurz pohybových aktivít v prírode so zameraním na
zimné športy (lyžiarsky kurz, snowbordový kurz). V 3. ročníku je kurz ochrany života
a zdravia.
VI. Učebné zdroje
Jursík : Didaktika telesnej výchovy
A.Melicher,J.Slezák a kol.: Pokyny na hodnotenie vzdelávacích štandardov z telesnej
výchovy žiakov strdných škôl
Kampmiller T. a kol.: Teória a didaktika atletiky I.
Hatiar B.: Teória a didaktika športovej gymnastiky
Mačura P.: Teória a didaktika basketbalu
Zapletalová L. - Přidal V.: Teória a didaktika volejbalu
Učebné osnovy pre gymnáziá
VII.Hodnotenie žiakov
Za najdôležitejšie pri hodnotení žiaka v telesnej a športovej výchove sa považuje
nielen to, aké dôsledky zanechala táto činnosť na zlepšení jeho zdravia, pohybovej
gramotnosti a výkonnosti, telesnej zdatnosti, ale vo väčšom rozsahu aj to, či žiak získal k tejto
činnosti vzťah, či sa na nej so záujmom zúčastňoval, a to nielen v čase povinného vyučovania,
ale aj mimo neho, či pociťoval z nej radosť a potešenie, či sa stala súčasťou jeho životného
štýlu. Preto za základné ukazovatele hodnotenia žiaka sa považuje:
 posúdenie prístupu a postojov žiaka, najmä jeho vzťahu k pohybovej aktivite a
vyučovaniu telesnej a športovej výchovy a jeho sociálneho správania a adaptácie;
 rozvoj telesných, pohybových a funkčných schopností žiaka, najmä rozvoj zdravotne
orientovanej telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti s prihliadnutím
na individuálne predpoklady žiaka;
 proces učenia sa, osvojovania, zdokonaľovania a upevňovania pohybových zručností
a teoretických vedomostí.
Hodnotenie vzťahu žiaka k telesnej a športovej výchove realizuje učiteľ nielen na
základe dlhodobého sledovania prejavov žiaka na vyučovaní, pri ktorej si všíma najmä jeho
aktivitu, snahu, samostatnosť a tvorivosť, ale aj na základe jeho aktivity a angažovanosti v
školskej i mimoškolskej záujmovej telovýchovnej a športovej činnosti. Úroveň poznatkov v
telesnej výchove a športe posudzuje priebežne v procese a môže si na to vytvárať i pomocné
vedomostné testy. Na hodnotenie telesného rozvoja, telesnej zdatnosti a všeobecnej
pohybovej výkonnosti sa používajú batérie somatometrických a motorických testov. Na
hodnotenie zvládnutia obsahu učebných programov používa učiteľ pomocné posudzovacie
škály, využíva testy špeciálnej pohybovej výkonnosti a pridržiava sa štandardov.
155
Súhrnné hodnotenie žiaka je vyjadrené na vysvedčení. Ide o také súhrnné hodnotenie,
aké sa na danej škole používa aj v iných vyučovacích predmetoch. Odporúča sa však
priebežne počas vyučovania využívať najmä slovné hodnotenie, pretože umožňuje presnejšie
vyjadriť klady a nedostatky žiakov a pre mnohých, a to osobitne pre dievčatá, je dôležitým a
často aj silnejším motivačným činiteľom.
156
Download

1. ročník, kvinta