BANSKOBYSTRICKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ
ÚPN VÚC BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ
ZMENY A DOPLNKY 2009
Jún 2010
SMERNÁ ČASŤ
INŠTITÚT URBANIZMU A ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA
LAMAČSKÁ CESTA 8  811 04 BRATISLAVA
Banskobystrický samosprávny kraj
Územný plán veľkého územného celku
Banskobystrický kraj
Zmeny a doplnky 2009
Smerná časť
Jún 2010
URBION - Inštitút urbanizmu a územného plánovania
Lamačská cesta 8  811 04 Bratislava
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
AUTORSKÝ KOLEKTÍV
Urbanizmus:
Dopravná infraštruktúra:
Priemysel, ťažba nerastných surovín
a regionálny rozvoj:
Poľnohospodárstvo:
Ochrana prírody:
Rekreácia, cestovný ruch a kúpeľníctvo:
Vodné hospodárstvo:
Energetika:
Telekomunikácie:
Vybrané zložky životného prostredia – ovzdušie,
odpadové hospodárstvo:
Vybrané zložky životného prostredia – ochrana
vôd:
Grafické spracovanie
Úprava textov
Ing. arch. Ľudmila Priehodová
URBION - riaditeľka
Ing. arch. Mária Chocholová
Ing. arch. Hana Kasová
Ing. Tomáš Kyseľ
Ing. arch. Mária Chocholová
Ing. arch. Mária Chocholová
Ing. arch. Hana Kasová
Ing. arch. Mária Chocholová
Ing. Marian Jasík
p. Milan Ţuffa
Ing. Nataša Paulínyová
Ing. Miroslava Supuková
Ing. Štefan Tropp
Ing. Štefan Tropp
Ing. Martin Lakanda
Ing. Nataša Paulínyová
Ing. Hana Kasová, Mgr. Linda Fekete
Ing. arch. Mária Chocholová
Ing. arch. Mária Chocholová
Hlavná riešiteľka
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Text neprešiel jazykovou úpravou
Inštitút urbanizmu a územného plánovania
Lamačská cesta 8  811 04 Bratislava
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
OBSAH:
SMERNÁ ČASŤ
Strana
1.
2.
ÚVOD
1.1. Základné údaje o zadaní
1.1.3. Zmeny a doplnky Územného plánu veľkého územného celku
Banskobystrický kraj – r.2009
1
1
1
1.2.
Hlavné ciele riešenia zmien a doplnkov ÚPN VÚC Banskobystrický kraj
1
1.5.
Zoznam pouţitých podkladov
3
NÁVRH RIEŠENIA ÚZEMNÉHO PLÁNU
4
2.4.
Medzinárodné a európske súvislosti
4
2.5.
Koncepcia rozvoja sídelnej štruktúry
2.5.1. Sídelná štruktúra a predpoklady rozvoja sídelnej štruktúry v riešenom
území Banskobystrického kraja vo vzťahu k KÚRS 2001
5
2.7.
Sociálna infraštruktúra
2.7.5. Šport
6
6
2.8.
Hospodárska základňa
2.8.1. Priemyselná výroba a stavebníctvo
Priemyselné parky
2.8.2. Nerastné suroviny
2.8.3. Poľnohospodárstvo
2.8.5. Regionálny rozvoj
6
6
7
8
16
19
2.9.
Rekreácia, cestovný ruch a kúpeľníctvo
2.9.1. Vstupy a podklady
2.9.2. Širšie územné vzťahy
2.9.3. Potenciál územia a jeho využitie
2.9.4. Koncepcia územného rozvoja
Tabuľky
21
22
26
28
29
34
5
2.10. Ţivotné prostredie
2.10.1. Ovzdušie
2.10.2. Voda
2.10.8. Ochrana pohrebísk
2.10.9. Bariérové efekty stavieb
37
37
43
57
58
2.11. Odpadové hospodárstvo
2.11.1. Nakladanie s komunálnym odpadom
2.11.2. Infraštruktúra odpadového hospodárstva
2.11.3. Zhrnutie súčasného stavu odpadového hospodárstva v kraji
58
58
60
63
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
2.11.4.
Návrh systému odpadového hospodárstva
64
2.12. Krajinná štruktúra
2.12.2. Ochrana prírody a krajiny
Tabuľky
2.12.3. Ochrana kultúrneho dedičstva
68
68
74
103
2.13. Doprava
2.13.1. Širšie dopravné súvislosti riešeného územia
2.13.2. Územný priemet rozvoja dopravných zariadení
2.13.3. Podklady k návrhu riešenia dopravnej infraštruktúry
2.13.4. Zásady návrhu riešenia dopravnej infraštruktúry
109
109
112
112
121
2.14. Vodné hospodárstvo
2.14.1. Odtokové pomery
2.14.2. Zásobovanie pitnou vodou
2.14.4. Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd
131
135
140
167
2.15. Energetika
2.15.1. Zásobovanie elektrickou energiou
2.15.2. Zásobovanie plynom
2.15.3. Zásobovanie teplom
176
176
182
184
2.16. Telekomunikácie a pošta
2.16.1. Telekomunikácie
184
184
2.18. Perspektívne pouţitie poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov pre
urbanistický rozvoj
Tabuľky
186
2.19. Obrana štátu
197
2.20. Civilná ochrana
200
194
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
1. ÚVOD
1.1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O ZADANÍ
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998)
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)
Doplnenie kapitoly 1.1.2. na str.2:
Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja, Odbor regionálneho rozvoja, územného plánu
a ţivotného prostredia, vyzval listom č. 2351/2007/ODDUPSP vedúcu autorského kolektívu
spracovateľov ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (URKEA s r.o., 1998) a jeho Zmien a doplnkov
(SAŢP, r. 2004) Ing. arch. Máriu Chocholovú, autorizovaného architekta e. č. 0744AA, na
vypracovanie Zmien a doplnkov č. 1/2007 k ÚPN VÚC Banskobystrický kraj. Úloha bola
realizovaná na základe dohody o vykonaní práce.
Obstarávanie ÚPN VÚC Banskobystrický kraj - Zmeny a doplnky č. 1/2007 v zmysle ustanovení §
2a zákona č.50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov zabezpečoval objednávateľ prostredníctvom
osoby odborne spôsobilej na obstarávanie.
„Územný plán veľkého územného celku Banskobystrický kraj - Zmeny a doplnky č. 1/2007“
odovzdaný obstarávateľovi v mesiaci apríl 2007 bol schválený Zastupiteľstvom Banskobystrického
samosprávneho kraja dňa 23.08.2007, pod číslom uznesenia 222/2007. Záväzná časť bola vyhlásená
všeobecne záväzným nariadením Banskobystrického samosprávneho kraja č. 6/2007.
„Územný plán veľkého územného celku Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“ bol
schválený Zastupiteľstvom Banskobystrického samosprávneho kraja dňa 18. júna 2010 Uznesením
Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja č. 94/2010. Záväzná časť Územného plánu
veľkého územného celku Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009 bola vyhlásená Všeobecne
záväzným nariadením Banskobystrického samosprávneho kraja č. 14/2010.
1.1.3. ZMENY A DOPLNKY ÚZEMNÉHO PLÁNU VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU
BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ – r. 2009
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)
Doplnenie novej podkapitoly 1.1.3. za text podkapitoly 1.1.2. na str. 2:
Banskobystrický samosprávny kraj, v zmysle zákona NR SR č. 263/1999 Z.z. o verejnom
obstarávaní v znení neskorších predpisov, vyzval niekoľko autorských kolektívov na predloţenie
ponuky na spracovanie úlohy „Územný plán VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“.
Banskobystrický samosprávny kraj – odbor správy majetku a prevádzky v Banskej Bystrici oznámil
listom číslo 2749/2009/ODDVO-013 6082/2009, dňa 9.02.2009, úspešnému uchádzačovi výsledok
verejného obstarávania, ktorým sa stal URBION - Inštitút urbanizmu a územného plánovania
z Bratislavy.
Zmluva o dielo č. 195/2009/ODDUPZP medzi objednávateľom (Banskobystrický samosprávny
kraj) a zhotoviteľom (URBION - Inštitút urbanizmu a územného plánovania) bola uzavretá
19.03.2009.
Obstarávanie Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Banskobystrický kraj v zmysle ustanovení § 2a zákona
č.50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov zabezpečuje objednávateľ prostredníctvom osoby
odborne spôsobilej na obstarávanie, Ing. arch. Miroslavy Valkovej.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 1
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
1.2. HLAVNÉ CIELE RIEŠENIA ÚPN VÚC BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998)- str. 1
Zmena nadpisu a celého pôvodného textu kapitoly 1.2.
1.2. HLAVNÉ CIELE RIEŠENIA ZMIEN A DOPLNKOV
ÚPN VÚC BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)
Doplnenie kapitoly 1.2. na str. 4 za poslednou odráţkou:
ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009
Spracovanie ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009 je zamerané na
aktualizovanie údajov a námetov na riešenie vyplývajúcich z Preskúmania ÚPN VÚC
Banskobystrický kraj v roku 2008 a vyhodnotenia pripomienok od dotknutých orgánov štátnej
správy, samosprávy a právnických osôb v súlade s ustanoveniami stavebného zákona v znení
neskorších predpisov a v súlade so záväznou časťou KURS 2001.
Územnoplánovacia dokumentácia „Územný plán VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky
2009“ nepodlieha povinnosti posudzovania podľa § 65 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní
vplyvov na ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Obsah územnoplánovacej dokumentácie
Grafická časť :
Grafické prílohy sú spracované formou priesvitiek na pôvodné výkresy ÚPN VÚC Banskobystrický
kraj (r. 1998) a priesvitky grafickej časti ÚPN VÚC Banskobystrický kraj –Zmeny a doplnky (r.
2004) v mierke mapových podkladov 1:50 000:
Výkres č. 2 – Komplexný urbanistický návrh
Výkres č. 3 – Technická infraštruktúra
Vo výkresoch sú zdokumentované zmeny a doplnky v problémových okruhoch:
 urbanistické riešenie – rozvojové zámery miest Banskobystrického kraja v súlade so
schválenými územnými plánmi jednotlivých miest,
 dopravná infraštruktúra,
 rekreácia a cestovný ruch,
 ochrana prírody a prírodných zdrojov,
 technická infraštruktúra – vodné hospodárstvo, energetika,
 nerastné suroviny – chránené loţiskové územia
Textová časť:
Úprava textu smernej časti je zameraná na riešenie problémových okruhov vybraných
obstarávateľom na základe vyhodnotenia pripomienok k ÚPN VÚC Banskobystrický kraj
(schváleného nariadením vlády SR č. 263/1998 Z.z.) a ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny
a doplnky (schváleného Zastupiteľstvom Banskobystrického samosprávneho kraja pod číslom
uznesenia 611/2004) v roku 2008 na:
 aktualizáciu ÚPN VÚC Banskobystrický kraj vo vybraných okruhoch problémov v súlade so
záväznou časťou „Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001“ (KÚRS 2001) schválenou
Nariadením vlády SR č. 528/2001 Z.z.,
 posúdenie a zapracovanie regionálnych rozvojových plánov, nových rezortných rozvojových
koncepcií a ďalších vybraných dokumentov a projektov regionálneho významu, ktoré boli
v priebehu rokov 2004 – 2008 pre územie Banskobystrického kraja vypracované a schválené
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 2
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“



a ich zapracovanie bolo poţadované v pripomienkach a podnetoch na spracovanie Zmien
a doplnkov,
zdokumentovanie zmien vyplývajúcich z prijatých nových zákonov NR SR vzťahujúcich sa
k problematike a obsahu územnoplánovacej dokumentácie v oblasti územného plánovania,
ochrany prírody a krajiny, ochrany vôd, a ochrany ţivotného prostredia,
zapracovanie návrhov úprav a zmien, ktoré vyplynuli z vyhodnotenia predloţených
pripomienok štátnej správy, samosprávnych orgánov všetkých stupňov a odborných organizácií
a inštitúcií, ktoré zabezpečil obstarávateľ,
zapracovanie novej vodnej politiky vyplývajúcej zo Smernice 2000/60/ES Európskeho
parlamentu a Rady ustanovujúcej rámec pre činnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky
(RSV), ktorá bola premietnutá do slovenskej legislatívy.
Do textu smernej časti ÚPN VÚC Banskobystrický kraj - Zmeny a doplnky 2009 boli zaradené len
tie kapitoly, s očíslovaním a názvom podľa textu ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998), a textu
ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky (r. 2004), v ktorých boli prevedené zmeny
a doplnenia textu podľa dohodnutého rozsahu stanoveného objednávateľom a obstarávateľom.
Úprava textu záväznej časti je spracovaná úpravami a doplnením textu záväznej časti ÚPN VÚC
Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky (Všeobecne záväzné nariadenie Banskobystrického
samosprávneho kraja č. 4/2004 s účinnosťou od 21. januára 2005) s vyznačením prevedených
zmien.
1.5. ZOZNAM POUŢITÝCH PODKLADOV (str. 3)
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - Kapitola 1.5. na str. 3
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)
Doplnenie textu kapitoly 1.5. na str. 4 o podklady vyuţité pri spracovaní ÚPN VÚC
Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009:
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
17.
18.
Názov
ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998)
ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky (2004)
Program hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja Banskobystrického
samosprávneho kraja 2007 - 2013
Schválené územné plány miest v Banskobystrickom kraji
Koncept ÚPN mesta Banská Bystrica – záujmové územie
ÚPN aglomerácie Banská Bystrica – zmeny a doplnky - výber
Koncepcia rozvoja cestovného ruchu Banskobystrického samosprávneho kraja na
roky 2007 - 2013
Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike
Rýchlostná cesta R2 Zvolen západ – Zvolen - východ
Rýchlostná cesta R2 Zvolen – východ - Pstruša
Rýchlostná cesta R2 Zvolen – východ, Zvolen obchvat
Rýchlostná cesta R2 úseky: Lovinobaňa – Oţďany, Oţďany – Zacharovce,
Zacharovce – Bátka, Bátka – Figa,, Figa obchvat,
Rýchlostná cesta R2 Šahy - Zvolen
Rýchlostná cesta R3 Šahy – Zvolen
Cesta I/71 Lučenec – hranica kraja, záverečné stanovisko MŢP SR
Cesta I/65 Kremnica – Kremnické Bane
Cesta I/66 Brezno – Polomka
I/59 a I/66 Slovenská Ľupča – Korytnica – hranica kraja, záverečné stanovisko
MŢP SR
URBION – Bratislava, jún 2010
Podklad poskytol
BBSK, Banská Bystrica
SAŢP, Banská Bystrica
BBSK
KSÚ, Banská Bystrica
ÚHA mesta Banská Bystrica
ÚHA mesta Banská Bystrica
BBSK, ORR, ÚP a ŢP
MH SR
NDS a BBSK
NDS a BBSK
NDS a BBSK
NDS a BBSK
NDS a BBSK
NDS a BBSK
SSC a BBSK
SSC a BBSK
SSC a BBSK
SSC a BBSK
Strana 3
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Názov
19. Cesta II/525 Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, záverečné stanovisko MŢP
SR
20. Plán dopravnej obsluţnosti Banskobystrického samosprávneho kraja
21. Koncepcia rozvoja cestného hospodárstva Banskobystrického samosprávneho
kraja na roky 2006 - 2009
22. Vodné plánovanie v zmysle smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady
ustanovujúcej rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti vodnej politiky
(Rámcová smernica o vode) vo vzťahu k ochrane prírody a krajiny
23. Aktualizované právne predpisy týkajúce sa vodohospodárskej problematiky
24. Aktualizované právne predpisy týkajúce sa prírodných liečivých zdrojov
a prírodných minerálnych vôd
25. Podklady správcov povodí, verejných vodovodov a verejných kanalizácií
26.
27.
28.
29.
30.
31.
32.
33.
Podklad poskytol
SSC a BBSK
BBSK
BBSK
Seminár
SAŢP
Bystrica, 14.5.2009
Banská
Vestník, SAŢP
MZ SR
SVP
š.p.
OZ
Banská
Bystrica, StVS a.s.
StVPS a.s. Banská Bystrica
Stratégia energetickej bezpečnosti SR
MH SR, 20.02.2009
Správa o výsledku monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny
MH SR , jún 2008
Program rozvoja hlavných technologických zariadení SEPS, a.s., na roky 2008 aţ SEPS, apríl 2006
2017
Chránené územia – ŠOP SR (podklad CD)
BBSK
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra – podklad CD
BBSK
Návrh nakladania s komunálnymi odpadmi v Banskobystrickom samosprávnom
BBSK
kraji, (spoločnosť Tanzer Consulting Slovakia, s.r.o, r. 2008
Diverzifikovaná regionálna politika Banskobystrického samosprávneho kraja
BBSK
Investičné podmienky v Banskobystrickom kraji – druhé vydanie
BBSK
Ďalšie pouţité podklady a legislatívne normy záväzné pre problematiku jednotlivých funkčných
celkov sú uvedené v kapitolách zaoberajúcich sa zodpovedajúcou odbornou problematikou.
2. NÁVRH RIEŠENIA ÚZEMNÉHO PLÁNU


ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 7
ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) – str. 7
2.4. MEDZINÁRODNÉ A EURÓPSKE SÚVISLOSTI (str. 45)
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj - Zmeny a doplnky (r.2004)
Text vloţený za text druhého odseku na str. 7 ako tretia odráţka:
 Euroregión Ipeľ vznikol v roku 1999 ako záujmové zdruţenie obcí
 na slovenskej strane: Šahy a okolie, Ţeliezovce a okolie, obce pri rieke Ipeľ v okrese Nové
Zámky a na území Banskobystrického kraja sú súčasťou tohto zdruţenia obce na území okresu
Veľký Krtíš
 na maďarskej strane: štatistické obvody Balassagyarmat, Rétság, Salgótarján, Szécsény, Szob
a Vác.
Text vloţený ako tretia odráţka posledného odseku na str. 7:
koordinácia Plánov manaţmentu povodia čiastkového povodia Ipľa s Maďarskou republikou
v rámci medzinárodného povodia, vyplývajúca zo Smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu
a Rady ustanovujúcej rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti vodnej politiky (RSV), ktorá
nevníma vodu len ako zdroj vody na uspokojovanie potrieb spoločnosti, ale i ako biotop pre
ţivočíchy a rastliny závislé na vode, a predstavuje ochranu všetkých druhov vôd a ochranu
vodných ekosystémov, suchozemských ekosystémov a mokradí závislých na vode realizáciou
opatrení na dosiahnutie cieľov do roku 2015.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 4
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
2.5. KONCEPCIA A ROZVOJ SÍDELNEJ ŠTRUKTÚRY
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 47
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) – str. 8
2.5.1. SÍDELNÁ ŠTRUKTÚRA A PREDPOKLADY ROZVOJA SÍDELNEJ ŠTRUKTÚRY
V RIEŠENOM ÚZEMÍ BANSKOBYSTRICKÉHO KRAJA
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)
Doplnenie a úprava textu nasledujúcich podkapitol:
ŤAŢISKÁ OSÍDLENIA
Text vloţený za text prvého odseku na str. 9:
Aby bola aglomerácia konkurencieschopná musia mať jadrové mestá dostatočne silný hospodársky
potenciál, presahujúci hranice vlastného mesta. Predpokladom preto je dostatočne diverzifikovaná
ekonomická základňa. Od schopnosti rozvoja miest závisí aj schopnosť rozvoja vidieka.
Akcieschopnosť a konkurencieschopnosť aglomerácie sa zakladá na spolupráci jednotlivých miest
medzi sebou a úzkom spoluţití mesta a jeho vidieckeho zázemia.
„Pre zvýšenie konkurencieschopnosti celého sídelného systému sa odporúča v dlhodobejšej
perspektíve orientovať vzájomné sídelné väzby v smere vytvorenia kompaktnej sieťovej sústavy
a to napriek existujúcim prírodným prekáţkam a morfologickým bariéram.“
„V strede Slovenska sa navrhuje vytvorenie sieťovej sústavy medzi ťaţiskami osídlenia ţilinsko–
martinským, banskobystricko–zvolenským a lučenecko–rimavskosobotským.“

Zdroj: KURS 2001 – aktualizovaná smerná časť – november 2006
ROZVOJOVÉ OSI
Doplnenie textu popisu funkcie rozvojových osí na str. 10:
Rozvojové osi prvého stupňa, ktoré prepájajú centrá osídlenia prvej skupiny a ťaţiská osídlenia
prvej úrovne v štáte a porovnateľné centrá mimo hraníc krajiny, pričom zahŕňa minimálne jednu
cestnú komunikáciu a jednu ţeleznicu rýchlostného typu.

Zdroj: KURS 2001 – aktualizovaná smerná časť – november 2006
Návrh na úpravu textu tretej odráţky (str. 10):
zvolensko-juţnoslovenská rozvojová os: Zvolen – Lučenec s odbočkou na Šalgótarján (MR) –
Rimavská Sobota – Revúca – Košice,

Zdroj: KURS 2001 – aktualizovaná smerná časť – november 2006
Rozvojové osi druhého stupňa prepájajú centrá osídlenia druhej skupiny a ťaţiská osídlenia
druhej úrovne s centrami osídlenia prvej skupiny a ťaţiskami osídlenia prvej úrovne, prepájajú aj
centrá druhej skupiny a ťaţiská osídlenia druhej úrovne medzi sebou, pričom rozvojová os zahŕňa
minimálne jednu cestnú komunikáciu a jednu ţeleznicu nadregionálneho významu, alebo jednu
rýchlostnú cestu.

Zdroj: KURS 2001 – aktualizovaná smerná časť – november 2006
CENTRÁ OSÍDLENIA
Vloţiť text za prvý odsek na str. 10:
V oblasti stredného Slovenska moţno odporučiť polycentrický systém s centrami medzinárodného
významu v severo-juţnom smere, mestami Ţilina, Martin, Banská Bystrica a Zvolen so zapojením
centier v juţnej časti Banskobystrického kraja, miest Lučenec a Rimavská Sobota. Polycentrická
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 5
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
sústava v tomto priestore by sa stala súčasťou medzinárodnej sídelnej osi Katovice – Ţilina –
Martin – Banská Bystrica – Zvolen – Lučenec – Šalgótarján – Budapešť.
Návrh na doplnenie textu štvrtého odseku na str. 11:
Centrá tretej skupiny, ktoré tvoria jej prvú podskupinu (sídla okresov, 12 000 aţ 25 000
obyvateľov):
 Ţiar nad Hronom
 Veľký Krtíš + Modrý Kameň

Zdroj: KURS 2001 – aktualizovaná smerná časť – november 2006
2.7. SOCIÁLNA INFRAŠTRUKTÚRA
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 85
2.7.5. ŠPORT
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 116
2.7.5.1. Návrh športových plôch a zariadení
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 116
Doplnenie zoznamu cyklotrás za siedmou odráţkou na začiatku str. 117:
Zoznam vyznačených cyklotrás Banskobystrického kraja k 31.10.2006 s dĺţkou trasy viac ako 15 km
č. trasy
2565
5559
5568
009
5564
2559
8569
5551
8553
026
2556
5552
2554
2566
2558
5559
názov trasy
Rodinná cestička Banská Bystrica - Zvolen
Zelená stuha Pohronia
Lučenec – Kalonda/Ipolytarnóc (MR)
Cyklomagistrála Poiplie
Budínske skaly – Vrchdobroč
Ruţiná - Látky
Mýtna – Budínské Lazy
Okruh okolo Poľany
Spojka Polianky – Lom nad Rimavicou
Vrchárska cyklomagistrála
Okruh Kremnica – Ţiar nad Hronom Kremnica
Okruh Krpáčovo - Tále
Zelená stuha Pohronia
Selčiansky diel – Šachtička – Špania Dolina –
Jakub (BB)
Moštenica - Donovaly
Zelená stuha Pohronia
Rudohorská cyklomagistrála
začiatok trasy
Banská Bystrica
Dolná Mičiná
Lučenec
Lučenec
Budinské skaly
Ruţiná
Mýtna
Detva
Polianky
Lom nad Rimavicou
Kremnica
koniec trasy
Zvolen
Kováčová
Kalonda – št. hranica
Polianky
Vrchdobroč
Látky
Budinské Lazy
Detva
Lom nad Rimavicou
Čierny Balog
Kremnica
Krpáčovo
Telgárt
Selčiansky diel
Tále
Bacúch
Jakub (BB)
Moštenica
Slovenská Ľupča
Detva
Donovaly
Banská Bystrica
Roţňava
2.8. HOSPODÁRSKA ZÁKLADŇA
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 118
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) – str.12
2.8.1. PRIEMYSELNÁ VÝROBA A STAVEBNÍCTVO
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 123
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) – str.16
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 6
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Na stranách 125 aţ 148 v podkapitolách o jednotlivých okresoch Banskobystrického
samosprávneho kraja sa rušia časti textu, v ktorých sú uvádzané názvy priemyselných podnikov
a podnikov stavebnej výroby z dôvodu jeho neaktuálnosti. Aktualizácia textov bude premetom
budúcej kompletnej aktualizácie dokumentácie ÚPN VÚC Banskobystrický kraj v termíne, ktorý
stanoví Banskobystrický samosprávny kraj.
V ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009 takáto úprava textu nebola predmetom
riešenia.
PRIEMYSELNÉ PARKY
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)
Zmena textu na konci kapitoly za tabuľkou na str. 17:
Súčasná reálna priemyselná produkcia regiónov, ovplyvnená ich ponukovou stránkou, je značne
pod úrovňou potenciálnej produkcie. V rámci súčasných potrieb priestorov pre priemyselné aktivity
moţno za celé územie Slovenska všeobecne konštatovať, ţe ich priestorová rezerva je postačujúca.
Nevyhovujúca je väčšinou ich kvalita – zabezpečenie inţinierskymi sieťami, technický stav
objektov, napojenie na hlavné dopravné trasy, sociálne aspekty v regiónoch – vzdelanostná úroveň
obyvateľstva a ďalšie aspekty určujúce kvalitu lokalít pre priemyselné aktivity.
Dostatok nevyuţívaných priestorov však nevylučuje vytváranie nových výskumnotechnologických, technologických, priemyselných parkov a výrobných zón pre lokalizovanie takých
priemyselných aktivít, ktoré budú plne zodpovedať tak súčasným ako aj predpokladaným
poţiadavkám. Veľký význam pri priestorovom usporiadaní priemyselných a výrobných aktivít má
poloha územia vo vzťahu k jeho väzbe na kvalitnú dopravnú infraštruktúru. Nakoľko je moţné
predpokladať, ţe priemysel bude aj v nasledujúcom období rozhodujúcim podnetom pre formovanie
ekonomickej úrovne kraja a jeho regiónov,
rozhodujúcou poţiadavkou na zabezpečenie
konkurencieschopnosti je rozvoj dopravnej infraštruktúry na celom území, skvalitnenie výrobných
technológií, rozvoj výskumu v oblasti technológií, podpora priemyslu v zmysle vyuţívania
predovšetkým miestnych a domácich surovín.
Jedným z potenciálnych rozvojových impulzov je vytváranie vedecko-technologických,
technologických a priemyselných parkov, výrobných zón a podnikateľských inkubátorov.
V súčasnosti Banskobystrický samosprávny kraj ponúka pre rozvoj technologických
a priemyselných parkov 13 vytipovaných lokalít (greenfields)
a 11 vytipovaných lokalít
(greenfields) pre realizáciu výrobných a technologických zón, s odporúčanými aktivitami podľa
potenciálu územia, vrátane odbornosti a stupňa vzdelania ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
Jedna priemyselná zóna je ponúkaná na existujúcej ploche výrobnej zóny na okraji mesta Hnúšťa.
Okres
Obec
Priemyselné a technologické parky
Banská Bystrica
B. Bystrica -Šalková
Kriváň
Detva
Vígľaš
Krupina
Krupina - juh
Lučenec
Lučenec – juh
Tomášovce
Poltár
Poltár
Rimavská Sobota
Rimavská Sobota - S
Veľký Krtíš
Malý Krtíš
Nová Baňa
Ţarnovica
Ţarnovica
Ţiar n. Hronom
Hliník n. Hronom
URBION – Bratislava, jún 2010
Aktivity
odporúčané podľa odbornosti a vzdelania
ekonomicky aktívnych obyvateľov
farmácia, strojárstvo
elektrotechnika, strojárstvo
strojárstvo, elektrotechnika
strojárstvo, potravinárstvo
strojárstvo, spracovanie dreva
stavebné hmoty, keramika
sklárstvo, keramika
potravinárstvo, strojárstvo
strojárstvo, spracovanie dreva
verejná správa, stavebníctvo, spracovateľ. technol.
strojárstvo, hutníctvo
strojárstvo
plocha
(ha)
36
80
14
25
67
32
24,5
12
20
20
53
10
Strana 7
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Okres
Aktivity
odporúčané podľa odbornosti a vzdelania
ekonomicky aktívnych obyvateľov
Obec
plocha
(ha)
Priemyselné a technologické zóny
Banská Bystrica
Badín - Sielnica
výskumno–technologická a výrobná zóna
127
potravinárstvo, elektrotechnika, strojárstvo
Brezno
Brezno - Rohozná
strojárstvo, hutníctvo, spracovanie dreva
63
Detva
Detva
strojárstvo, hutníctvo
12
Lučenec
Fiľakovo
drevárstvo, smaltovacie technológie
22
Lučenec – sever
strojárstvo, spracovanie dreva
106
Revúca
Tornaľa
poľnohospodárstvo -kŕmne zmesi, odevný priem.
20
Jelšava
ťaţba a spracovanie magnezitu
30
Hnúšťa
gumárenstvo, strojárstvo
2,3
Revúca – Mokrá Lúka spracovanie magnezitu
5
Rimavská Sobota
Jesenské
potravinárstvo
17,5
Rimavská Sobota -juh
potravinárstvo, strojárstvo
27
Rim. Sobota -Sobôtka
potravinárstvo, strojárstvo
6
Veľký Krtíš
Nenince
potravinárstvo, vinárstvo
17
Zvolen
Budča
strojárstvo
8
Ţiar nad Hronom
Ţiar nad Hronom
strojárstvo, hutníctvo
45
 Zdroj: Investičné ponuky v Banskobystrickom kraji – druhé vydanie, Banskobystrický samosprávny kraj
Pri príprave územia a projektov na realizáciu priemyselných parkov s predpokladanou plochou
presahujúcou rozlohu 25 ha je nevyhnutný súhlas Banskobystrického samosprávneho kraja.
2.8.2. NERASTNÉ SUROVINY
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 148
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) – str.17
Doplnenie tabuľky výhradných loţísk nerastov na stranách 18 aţ 23
Prehľad výhradných loţísk nerastov SR v Banskobystrickom kraji – r.2008
Katastrálne
Názov loţiska
Druh nerastu
Organizácia
územie
okres Banská Bystrica
Špania Dolina I. Glezúr - Piesky
Cu - rudy
ŠGÚDŠ Bratislava
Slovenská Ľupča
Slovenská Ľupča
Medzibrod
Dúbravica
Medzibrod
Dúbravica
dekoračný kameň - ŠGÚDŠ Bratislava
vápenec
Au, Ag rudy
ELGEO – Trading, s.r.o.
diatomit
Gard-invest, spol. s r.o.
Horná Mičiná
Hrabec
vápenec ostatný
Holcim, a.s.
Poniky
Poniky - Kečka
vápenec ostatný
ŠGÚDŠ Bratislava
Hrochoť
HROCHOŤ
bentonit
ŠGÚDŠ, Bratislava
Kostiviarska
Kostiviarska
vápenec ostatný
Holcim (Slovensko)a.s.
Cu, Mo - rudy
ŠGÚDŠ, Bratislava
okres Banská Štiavnica
Vysoká
Vysoká - Zlatno
Banská Hodruša Banská Hodruša II. tpkn
Močiar pri Hrone Močiar
diatomit
URBION – Bratislava, jún 2010
ELGEO-Trading,s.r.o.
1.
Poznámka
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
loţisko vo výstavbe
neťaţí sa
uvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
uvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
uvaţuje sa o ťaţbe
loţisko so zastavenou
ťaţbou
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
loţisko vo výstavbe
neťaţí sa
Strana 8
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Prehľad výhradných loţísk nerastov SR v Banskobystrickom kraji – r.2008
Katastrálne
Názov loţiska
Druh nerastu
Organizácia
územie
okres Brezno
Dolná Lehota
Dolná Lehota - Lom Au, Ag - rudy
ENVIGEO s.r.o., B.B.
Čierny Balog
Čierny Balog I
Pohorelá - Heľpa
Pohorelá
- Heľpa
Podbrezová
- Lopej
dekoračný
granodiorit
dekoračný
granodiorit
dekoračný
vápenec
Klokoč
Au - rudy
Látky
Látky
kremeň
RHODES Slovakia s.r.o.,
Bratislava
ŠGÚDŠ Bratislava
okres Lučenec
Točnica
Točnica
keramické íly
ŠGÚDŠ, Bratislava
Točnica
Točnica - juh
Točnica
Točnica
ţiaruvzdorné íly
keramické íly
ţiaruvzdorné íly
KERKORUND,a.s.
Košice
ŠGÚDŠ, Bratislava
Tomášovce
Halič - Kopáň
Podrečany
Podrečany
ţiaruvzdorné íly
keramické íly
ţiaruvzdorné íly
KERKORUND a.s.,
Košice
ŠGÚDŠ Bratislava
Podrečany
Podrečany
Stará Halič
Šíd
Stará Halič
Šíd
Podbrezová
- Lopej
okres Detva
Klokoč
Veľká nad Ipľom Veľká nad Ipľom
Uderiná
Bulhary
Bulhary
Pinciná
PINCINÁ
Behynce
Behynce
Hajnáčka
Hajnáčka
kameň Mhr. Zoltán Hrtan - GNB
kameň ŠGÚDŠ Bratislava
kameň ŠGÚDŠ Bratislava
Poznámka
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
loţisko so zastavenou
ťaţbou
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
loţisko v prieskume
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
loţiská s útlmovou ťaţbou
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
loţiská vo výstavbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
ţiaruvzdorné íly
ŠGÚDŠ Bratislava
neťaţí sa
keramické íly
neuvaţuje sa o ťaţbe
keramické íly
REGOS, s.r.o.
loţisko s rozvinutou ťaţbou
zlievarenské piesky VSK, a.s.
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
diatomit
STYL-BAU SLOVAKIA,
loţisko vo výstavbe
s.r.o.
magnezit
ENVIGEO,a.s. B.B.
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
čadič tavný
PK Doprastav, a.s.
loţisko s rozvinutou
ťaţbou
bituminózne
GEOKOMPLEX,a.s.
loţisko vo výstavbe
horniny
tehliarske suroviny Ipeľské
tehelne,
a.s.
Lučenec
tehliarske suroviny vo výberovom konaní
-
okres Poltár
Kalinovo
Kalinovo II
kaolín
ŠGÚDŠ, Bratislava
Kalinovo
Hrabovo I.
keramické íly
Obec Kalinovo
Kalinovo I.
Kalinovo I. Močiar ţiaruvzdorné íly
Kalinovo
Kalinovo IV.
ţiaruvzdorné íly
ŠGÚDŠ, Bratislava
Kalinovo
Zlámanec
kremence
ŠGÚDŠ, Bratislava
Kalinovo
Kalinovo
URBION – Bratislava, jún 2010
2.
azbest,
hornina
Ţeleziarne Podbrezová a.s.
azbestová ŠGÚDŠ, Bratislava
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
loţisko so zastavenou
ťaţbou
neťaţí sa
uvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
Strana 9
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Prehľad výhradných loţísk nerastov SR v Banskobystrickom kraji – r.2008
Katastrálne
Názov loţiska
Druh nerastu
Organizácia
územie
okres Poltár
Kalinovo
Kalinovo - Brieţky ţiaruvzdorné íly
ŠGÚDŠ, Bratislava
Cinobaňa
Cinobaňa
kaolín
ENVIGEO, a.s., B.B.
Breznička
Breznička
kaolín
ŠGÚDŠ, Bratislava
nad Kokava n. Rimav.
- Sinec
nad Kokava n. Rimav.
- Borovana
nad Kokava n. Rimav.
mastenec
ŠGÚDŠ, Bratislava
mastenec
ŠGÚDŠ, Bratislava
mastenec
ŠGÚDŠ, Bratislava
nad Kokava I.
mastenec
Kokava
Rimavicou
Kokava
Rimavicou
Kokava
Rimavicou
Kokava
Rimavicou
Poltár V.
3.
Poznámka
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
uvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
Vyšný Petrovec
kaolín
Rudné bane, š.p. Banská
Bystrica
PSK, spol. s r.o.
loţisko s rozvinutou ťaţbou
Poltár IV.
Horná Prievrana
kaolín
PSK, spol. s r.o.
Uhorské
Uhorské
kaolín
ŠGÚDŠ, Bratislava
Hrnčiarska Ves
Pondelok I.
kaolín
Obec Hrnčiarska Ves
Mládzovo
MLÁDZOVO
kaolín
ŠGÚDŠ, Bratislava
ŠGÚDŠ, Bratislava
Kokava
nad Kokava
nad grafit
Rimavicou
Rimavicou
okres Revúca
Gemerská Ves
Gemerská Ves
baryt
ŠGÚDŠ, Bratislava
Gemerská Ves
Gemerská Ves
anhydrit
ŠGÚDŠ, Bratislava
Gemerská Ves
Gemerská Ves
sadrovec
ŠGÚDŠ, Bratislava
Šivetice
Šivetice
keramické íly
ŠGÚDŠ, Bratislava
Kameňany
Kameňany
ŠGÚDŠ Bratislava
Lubeník
Lubeník
Lubeník
Lubeník
dekoračný kameň
vápenec
magnezit,
dolomitický
magnezit, dolomit
magnezit,
Jelšava
Jelšava
Muráň
loţisko s rozvinutou ťaţbou
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
SLOVMAG, a.s. Lubeník
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
-
SLOVMAG, a.s. Lubeník
-
SMZ, a.s. Jelšava
-
Muráň I.
magnezit,
dolomitický
magnezit, dolomit
dolomit
PD Revúca
-
Mokrá Lúka
Mokrá Lúka
granit – ţula
VSK MINERAL, s.r.o.
-
Mokrá Lúka
Mokrá Lúka I.
tehliarske hliny
Tehelňa, s.r.o. Revúca
-
Kameňany
Kameňany
dekoračný kameň
ŠGÚDŠ Bratislava
-
Šivetice
Šivetice
keramické íly
Druhá slovenská kaolínová
spoločnosť, s.r.o.
-
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 10
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Prehľad výhradných loţísk nerastov SR v Banskobystrickom kraji – r.2008
Katastrálne
Názov loţiska
Druh nerastu
Organizácia
územie
okres Revúca
Konrádovce
Konrádovce
čadič
Bazalt. kameňolom
Konrádovce -Sever
Ploské
Ploské
magnezit
vo výberovom konaní
Gemerská Ves
Gemerská Ves
okres Rimavská Sobota
Rovné
Rovné II.
baryt,
sadrovec
anhydrit, ŠGÚDŠ Bratislava
4.
Poznámka
-
Tisovec
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
Rovné
magnezit
INTOCAST Slovakia, a.s.
loţisko so zastavenou
Košice
ťaţbou
Husiná I.
tavný čadič
MATRIX
SLOVAKIA, loţisko s rozvinutou ťaţbou
-Kamenistá dol.
s.r.o.
Hrušovo
vápenec
ŠGÚDŠ Bratislava
loţisko so zastavenou
Konrádovce I.
čadič tavný
SLOVAK SOUTH REAL,
loţisko ťaţbou
so zastavenou
s.r.o.
ťaţbou
Hnúšťa - Samo
mastenec
ŠGÚDŠ Bratislava
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
Mútnik
mastenec, magnezit, Gemerská
nerudná
ťaţí sa
dolomit
spoločnosť, a.s.
Husiná
čadič
KSR – Kameňolomy SR,
s.r.o.
Husiná I – Kam. čadič
VSK MINERAL, s.r.o.
dolina
Rimavská Baňa
biotitická
KSR-Kameňolomy
SR,
parabridlica
s.r.o.
Tisovec
vápenec
Calmit, spol.s r.o.
-
Tisovec
Tisovec I.
Hnúšťa
Rovné
Husiná
Hrušovo
Konrádovce
Hnúšťa
Hnúšťa
Husiná
Husiná
Rimavská Baňa
SLOVMAG, a.s. Lubeník
magnezit
-
Hnúšťa I- Samo
diorit, granodiorit, Rudné bane, š.p. Banská
mramor
Bystrica
mastenec
ŠGÚDŠ Bratislava
Drienčany
Drienčany
vápenec
-
Hrušovo
Hrušovo
vysoko
vápenec
Rudné bane, š.p. Banská
Bystrica
percentný ŠGÚDŠ Bratislava
okres Veľký Krtíš
Veľký Lom
Veľký Lom
hnedé uhlie
ŠGÚDŠ Bratislava
Ţihľava - Vatovce Ţihľava - Vatovce
hnedé uhlie
ŠGÚDŠ Bratislava
Červeňany
ČERVEŇANY
hnedé uhlie
ŠGÚDŠ Bratislava
Ľuboriečka
ĽUBORIEČKA
hnedé uhlie
ŠGÚDŠ Bratislava
Horné Strháre
ŠGÚDŠ Bratislava
Modrý Kameň
HORNÉ
hnedé uhlie
STRHÁRE
MODRÝ KAMEŇ hnedé uhlie
okres Zvolen
Dobrá Niva
Dobrá Niva
Lieskovec
LIESKOVEC
URBION – Bratislava, jún 2010
Baňa Dolina
dekoračný kameň - VODOSTAV
andezit
Stanislav Orovnický
bentonit
ENVIGEO, a.s.
-
-
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
loţisko s útlmovou ťaţbou
loţisko so zastavenou
ťaţbou
loţisko s rozvinutou ťaţbou
Strana 11
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Prehľad výhradných loţísk nerastov SR v Banskobystrickom kraji – r.2008
Katastrálne
Názov loţiska
Druh nerastu
Organizácia
územie
okres Zvolen
Očová
OČOVÁ
bentonit
ŠGÚDŠ Bratislava
Očová
OČOVÁ II
okres Ţiar nad Hronom
Bartošova Lehôtka Bartošova Lehôtka
-okolo salaša
Bartošova Lehôtka Bartošova Lehôtka
- Paseka
Hliník
nad Hliník nad Hronom
Hronom
I.
Sklené Teplice
Sklené Teplice
Stará Kremnička
Stará Kremnička
keramické íly
ŠGÚDŠ Bratislava
bentonit
KBS Kremnica
zeolit
ŠGÚDŠ Bratislava
bentonit
GE.NE.S.,a.s.
zeolit
ŠGÚDŠ Bratislava
kremence
Rudné Bane, š.p.
Stará Kremnička I. St. Kremnička II - bentonit,
Kotlište
Stará Kremnička St. Kremnička I - kremenec
Kotlište
Pod Kypec
kremenec
Jastrabá
Lehôtka
Brehmi
Lehôtka
Brehmi
Lutila
Kypec
kremenec
Jastrabá
perlit
pod Lehôtka
perlit
pod Brehmi
pod Lehôtka
perlit
pod Brehmi - Bralo
Lutila I.
bentonit
Ing. P. Majer, SARMAT
Rudné bane, š.p.
neťaţí sa
uvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
uvaţuje sa o ťaţbe
loţisko s rozvinutou ťaţbou
ŠGÚDŠ Bratislava
ŠGÚDŠ, Bratislava
kremenec
Rudné bane, š.p.
Lutila
Lutila II.
keramické íly
ŠGÚDŠ, Bratislava
Bartošova Lehôtka Dolná Ves -sever
Dolná Ves
Bartošova
Veľký Háj
Lehôtka.
Kopernica
Kopernica - Čertov
vrch
Kopernica
Kopernica
keramické íly
Ing. P. Majer SARMAT
keramické íly
Ing. P. Majer SARMAT
keramické íly
ŠGÚDŠ, Bratislava
kremenec
Rudné bane, š.p.
Kopernica
bentonit
Kopernica II.
bentonit
Kopernica III.
bentonit
ENVIGEO,a.s.
Banská Bystrica
Koperekomín s.r.o.,
Kopernica
BENOX, s.r.o.
kremenec
ŠGÚDŠ, Bratislava

neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
Rudné bane, š.p.
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
KERKORUND a.s. Košice
neťaţí sa
uvaţuje sa o ťaţbe
KERKO, a.s.
loţisko s rozvinutou ťaţbou
Lutila
Ţiar n. Hronom
Poznámka
Rudné bane, š.p.
Lutila
Ţiar n. Hronom
5.
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
uvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
uvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
uvaţuje sa o ťaţbe
neťaţí sa
neuvaţuje sa o ťaţbe
Zdroj: ŠGÚDŠ Bratislava- 2.6.2009, Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi -5.5.2009
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 12
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998)
Doplnenie tabuľky loţísk nevyhradených nerastov na stranách - str. 162 aţ 165
Prehľad loţísk nevyhradených nerastov SR v Banskobystrickom kraji r. 2008
1.
Zásoby loţ.
v tis.m3
Katastrálne územie
Názov loţiska
Druh nerastu
Organizácia
okres Banská Bystrica
Selce
Selce
tehliarske
suroviny
stavebný kameň dolomit
stavebný kameň
vápenec
stavebný kameň
pieskovec
stavebný kameň dolomit
ŠGÚDŠ Bratislava
4042,7
KABE spol. s r.o
KVEST, spol. s r.o.
Banská Bystrica
Lesy SR š.p. B.B.
OZ Slov. Ľupča
MHRČ, spol. s r.o.
Banská Bystrica
BIELOSTAV
0
616
1406
ŠGÚDŠ Bratislava
3 982 m3
ŠGÚDŠ Bratislava
0
RD Hron,
Slovenská Ľupča
Lesy SR, š.p.
ŠGÚDŠ Bratislava
2407
PD Ďumbier Brezno
-
519
0
DELTA TEAM, spol. s r.o.
0
Liška, s.r.o.
0
ŠGÚDŠ Bratislava
5180
Priemysel kameňa a.s.
Bratislava
0
stavebný kameňandezit
stavebný kameňandezit
stavebný kameňandezit
stavebný kameňandezit
KSR- spol.s r.o. Zvolen
0
ŠGÚDŠ Bratislava
148
ŠGÚDŠ Bratislava
3398
ŠGÚDŠ Bratislava
0
štrkopiesky a piesky
štrkopiesky a piesky
0
0
štrkopiesky a piesky
obec Mučín
ŠB-ŠTRKOPIESKOVŇA Lovinobaňa
ŠGÚDŠ Bratislava
2745
stavebný kameň- čadič
štrkopiesky a piesky
stavebný kameň
štrkopiesky a piesky
ŠGÚDŠ Bratislava
OP -Štrkovisko
TENKEŠ, s.r.o. Hajnáčka
ŠGÚDŠ Bratislava
1604
0
533
Horná Mičiná
Ťarbaška
Kôcová
Medzibrod
Západná Dolina
Iliaš
Iliaš 2
Poniky
Lom Poniky Bôrovie
stavebný kameň dolomit
Brezno-Prievary
tehliarske
suroviny
ostatné suroviny bridlice
stavebný kameň dolomit
okres Brezno
Brezno
Ráztoka
Ráztoka
Ráztoka
Lom Ráztoka
Čierny Balog
Frúdličky
Borovniak
Vernár
Brezenec
Vernár
Horný Tisovník
Horný Tisovník
Horný Tisovník
Páleniská
Horný Tisovník
Horný Tisovník
Stoţok
Stoţok I
okres Krupina
Krnišov
Krnišov - Tepličky
Krupina
Sixovka
Krupina
Kňazova Hora
Lišov
okres Lučenec
Mučín
Šiatorská Bukovinka
Šiatorská Bukovinka
Veľké Dravce
Veľká nad Ipľom
Hajnáčka
?
Mučín
Šiatorská
Bukovinka
Šiatorská
Bukovinka
Veľké Dravce
Veľký otvor III
Ragacz I.
Jelšovec
URBION – Bratislava, jún 2010
štrkopiesky a piesky
stavebný kameň
granodiorit
štrkopiesky a piesky
stavebný kameň
dolomit. piesok
stavebný kameňandezit
stavebný kameňandezit
stavebný kameňandezit
stavebný kameňandezit
0
0
26,2
59
Strana 13
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Prehľad loţísk nevyhradených nerastov SR v Banskobystrickom kraji r. 2008
Katastrálne územie
2.
Zásoby loţ.
v tis.m3
Názov loţiska
Druh nerastu
Organizácia
štrkopiesky a piesky
stavebný kameň- čadič
JUHÁSZ FARM
ŠGÚDŠ Bratislava
0
6885,6
Mýtna
Šíd
Šiatorská
Bukovinka
Mýtna
ŠGÚDŠ Bratislava
4071
Halič
Kopáň
ŠGÚDŠ Bratislava
1585
Lipovany
Ratka
Buková Dolina
Ratka-Chrastie I
stavebný kameňdolomit
tehliarske
suroviny
štrkopiesky a piesky
stavebný kameň- čadič
0
1037
Trebeľovce
Podkriváň
Láza
Podkriváň
Obec Lipovany
STONTEC,spol. s r.o.
Fiľakovo
Agro-Rátka, s.r.o.
LUPUS, s.r.o.
0
okres Lučenec
Šíd
Šiatorská Bukovinka
Fiľakovo
okres Poltár
Poltár
Klenovec
okres Revúca
Muráň
Chrastie I
stavebný kameň- čadič
stavebný kameň
granodiorit
stavebný kameň- čadič
Poltár
Klenovec - Ostrá
ostatné suroviny – íly
stavebný kameň
ŠGÚDŠ Bratislava
RD Klenovec
0
-
Muráň
stavebný kameň dolomit
tehliarske
suroviny
stavebný kameň vápenec
stavebný kameň vápenec
stavebný kameň vápenec
stavebný kameň vápenec
tehliarske suroviny
stavebný kameň dolomit
serpentínovec
stavebný kameň
stavebný kameň
stavebný kameň
tehliarske suroviny
štrkopiesky
PD Revúca
38
ŠGÚDŠ Bratislava
3996
ŠGÚDŠ Bratislava
7091
ŠGÚDŠ Bratislava
11457
ŠGÚDŠ Bratislava
1505
ŠGÚDŠ Bratislava
8514
-
0
0
PD Revúca
ŠGÚDŠ Bratislava
ŠGÚDŠ Bratislava
ŠGÚDŠ Bratislava
Ing. Jozef Orbán – GEOMER
Slovenská Ľupča
-
ŠGÚDŠ Bratislava
30083
ŠGÚDŠ Bratislava
AGRO EFEKT, s.r.o.
Jesenské
AA , Jesenské
ŠGÚDŠ Bratislava
0
0
0
4588
ŠGÚDŠ Bratislava
1737
Hubayová Edita
ŠGÚDŠ Bratislava
0
4255
Šivetice
Šivetice
Rákoš
Rákoš
Licince
Licince- východ
Licince
Licince - juh
Kameňany
Kameňany
Lubeník
Tornaľa
Lubeník
Šafárikovo
Kamenná
Licince
Licince
Tornaľa
Šivetice
Tornaľa
Kamenná
Licince – Juh
Licince - Východ
Tornaľa
Šivetice
Tornaľa – Stárňa
do 30.09.2011
okres Rimavská Sobota
Kostolná
Kostolná a Stará
Bašta
Hodejov
Hodejov
Gemerské Dechtáre
Dobogó
Rimavská Sobota
Gortva
RS – Čierna Lúka
Hrachovo
Hrachovo - Svetlá
Tisovec
Hubovo
Tisovec
URBION – Bratislava, jún 2010
stavebný kameň
čadič
ostatné suroviny - tufy
stavebný kameň
- vápenec
štrkopiesky a piesky
tehliarske
suroviny
tehliarske
suroviny
štrkopiesky a piesky
stavebný kameň
- vápenec
0
9234
Strana 14
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Prehľad loţísk nevyhradených nerastov SR v Banskobystrickom kraji r. 2008
Katastrálne územie
3.
Zásoby loţ.
v tis.m3
Názov loţiska
Druh nerastu
Organizácia
7529
ŠGÚDŠ Bratislava
1202,9
Klenovec
Ostrá
RD Klenovec
0
Hačava
Hačava
stavebný kameň
- biotitická pararula
stavebný kameň
- čadič
stavebný kameň
- fylit
ostatné suroviny - brucit
ŠGÚDŠ Bratislava
Hodejov
Rimavské
Zaluţany
Hodejov - Blhovce
40
Hnúšťa
Hnúšťa
ostatné suroviny - brucit
Gemerské Dechtáre
Drienčany
Drňa
Hubovo
Bagókó
Drienčany
Drňa
Hubovo
stavebný kameň
stavebný kameň
stavebný kameň
štrkopiesky
Hrušovo
Hrušovo
Husiná
Kopačog - Husiná
Veľké Dravce
Čirinec
stavebný kameň
- vápenec
stavebný kameň
- čadič
stavebný kameň
- čadič
INTOCAST Slovakia, a.s.
Košice
INTOCAST Slovakia, a.s.
Košice
PD Gemerské Dechtáre
PD Drienčany
PD Drňa
E. Hubayová, Tornaľa
do 31.12.2015
ŠGÚDŠ Bratislava
okres Veľký Krtíš
Hrušov
Čelovce
Hrušov
Čelovce
okres Rimavská Sobota
Rimavské Zaluţany
Vinica
okres Zvolen
Pliešovce
Zvolenská Slatina
Kiarov
Lom Pliešovce
Zvolenská Slatina
Zv. Slatina
– Na Dieli
Zvolenská Slatina
Babiná – Sása
Babiná – Sása
okres Ţarnovica
Veľká Lehota
Veľká Lehota
Nová Baňa
Čičerka
Veľké Pole
Zaller
okres Ţiar nad Hronom
Jalná
Veľké Pole
Jalná
Veľké Pole
štrkopiesky a piesky
stavebný kameňandezit
štrkopiesky a piesky
stavebný kameň
kremenec
stavebný kameň
andezit
stavebný kameň
andezit
stavebný kameň
andezit
stavebný kameň
andezit
stavebný kameň
andezit
stavebný kameň
dolomit
0
EURO BASALT, s.r.o.
Veľké Dravce )do 31.12.2010
0
Peterson Basalt Group, spol.
s r.o. Čoltovo
0
Obec Hrušov
ŠGÚDŠ Bratislava
16,5
497,2
VINICA, a.s. Vinica
42,9
LOM Pliešovce
1502
MM – KAMENA – produkt
Krnča
Radoslav Streicher
0
ŠGÚDŠ Bratislava
14205
ULaP pozemkové spoločenstvo,
Veľká Lúka
KAMENA- produkt, Partizánske
0
Ján Šály
0
stavebný kameň andezit
stavebný kameň
ŠGÚDŠ Bratislava
- dolomit
Horná Ţdaňa
Koloţiar
stavebný kameň
ŠGÚDŠ Bratislava
andezit
Stará Kremnička
Brezinky
štrkopiesky a piesky
Obec Stará Kremnička
Jastrabá
Ostrá Hora
stavebný kameň
ŠGÚDŠ Bratislava
andezit
 Zdroj: ŠGÚDŠ Bratislava – 2.6.2009, Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi -5.5.2009
URBION – Bratislava, jún 2010
161,3
0
0
8294
8482,4
96,6
10103
Strana 15
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
2.8.3. POĽNOHOSPODÁRSTVO
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 166
Vloţiť text za hlavný nadpis pred kapitolu 2.8.3.1. na str. 166
Základným rozvojovým dokumentom rezortu pôdohospodárstva v súčasnom období je Koncepcia
rozvoja pôdohospodárstva na roky 2007 – 2013.
Citácie z dokumentu:
Dokument formuluje základné strategické ciele, zámery a priority rezortu pôdohospodárstva
v strednodobom časovom horizonte do roku 2013. Nadväzuje na programové vyhlásenie vlády,
ktoré označuje pôdohospodárstvo za prioritu vládnej politiky, na Stratégiu konkurencieschopnosti
SR do roku 2010 (Lisabonská stratégia pre Slovensko) a na Göteborskú stratégiu (Stratégiu EÚ pre
trvalo udrţateľný rozvoj).
Koncepcia v časti Poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel:
 vychádza zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, z finančných limitov
stanovených pre rozpočtové obdobie 2007 aţ 2013 a zo základných noriem financovania tejto
politiky,
 reaguje na súčasný stav agropotravinárskeho odvetvia, ktorý dlhodobejšie charakterizuje pokles
a stagnáciu poľnohospodárskej produkcie, čo sa najvýraznejšie prejavuje v ţivočíšnej výrobe,
 zohľadňuje súčasnú inštitucionálnu výstavbu a systém financovania Spoločnej
poľnohospodárskej politiky, ktorá sa uplatňuje na Slovensku ako v členskom štáte EÚ. Berie do
úvahy jej budúce zmeny, ktoré vyplynú z pokračovania v reforme prijatej v roku 2003 na
summite v Luxemburgu,
 vychádza z toho, ţe v dôsledku predpokladaných zmien v uplatňovaných agrárnych
a obchodných politikách sa zostrí konkurencia na vnútornom trhu EÚ ako aj na svetových
trhoch a zvýšia sa riziká výrobcov súvisiace s výkyvmi trhu, preto je v štruktúre opatrení a úloh
kladený dôraz na opatrenia, napomáhajúce zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenského
poľnohospodárstva a potravinárstva.
Hlavné ciele a priority pre poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel stanovené v koncepcii:
 Konkurencieschopné poľnohospodárstvo a rozvoj ţivotaschopného vidieka a vidieckej
zamestnanosti:
 podpora dynamického rozvoja poľnohospodárstva, schopného konkurovať na
domácom a zahraničnom trhu,
 vývoj, výroba a inovačné vyuţívanie obnoviteľných zdrojov energie, so zameraním na
vyuţívanie poľnohospodárskej pôdy na nepotravinové účely, s dôrazom na produkciu
biomasy, produkciu plodín na výrobu biopalív a produkciu plodín pre textilný a
automobilový priemysel,
 zlepšenie kvality ţivota vo vidieckom prostredí,
 rozvoj informatizácie.
 Zabezpečenie dostatočnej ponuky bezpečných a kvalitných potravín pre zdravú výţivu
obyvateľstva:
 podpora dynamického rozvoja potravinárstva, schopného konkurovať na spoločnom
trhu EÚ,
 zabezpečenie dostatočnej ponuky bezpečných a kvalitných potravín z domácej
poľnohospodárskej produkcie,
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 16
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“


efektívna a dôsledná kontrola potravín vyrobených v SR, dovezených z EÚ a tretích
krajín v záujme zabezpečenia bezpečnosti potravín v celom potravinovom reťazci,
Podpora poľnohospodárstva v jeho funkcii ochrany a udrţania prírodných zdrojov a kultúrnych
hodnôt krajiny a zachovania biodiverzity na vidieku:
 zlepšenie hospodárenia s vodnými zdrojmi,
 zmierňovanie dosahu klimatických zmien.
Realizácia Koncepcie vytvorí príleţitosti pre rozvoj zamestnanosti a vidieckej ekonomiky a lepšie
vyuţitie potenciálu výrobných faktorov alokovaných na vidieku, najmä pôdy a pracovnej sily.
V dôsledku rastu tvorby pridanej hodnoty v odvetviach prvovýroby a spracovania bude rásť vo
vidieckych sídlach ţivotná úroveň a vytvoria sa dopytové stimuly pre rozvoj sluţieb a drobného
podnikania. Podpora modernizácie a konkurencieschopnosti agropotravinárskych výrobcov,
diverzifikácia smerom v vyššiemu stupňu spracovania spolu s opatreniami na uplatnenie značiek
geografického pôvodu budú pozitívne ovplyvňovať makroekonomické ukazovatele, osobitne
obchodnú a platobnú bilanciu štátu. Opatrenia stimulujúce starostlivosť poľnohospodárov
o environmentálne hodnoty, ochranu biotopov a biodiverzity, ako aj vodu a ovzdušie vytvoria
predpoklady pre ďalší rozvoj vidieckeho rekreačného a turistického priemyslu.
 Zdroj: Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva na roky 2007 – 2013.
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vydáva kaţdý rok „Zelenú správu“ – Správu
o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike. Správa sa venuje hodnoteniu
uplatňovania nástrojov a harmonizácie národnej agrárnej politiky so Spoločnou poľnohospodárskou
politikou Európskej únie. Zámerom správy je tieţ informovať o situácii v poľnohospodárstve
a potravinárskom priemysle o medziročnom vývoji poľnohospodárstva v rokoch 2006 – 2007, o
výrobe v poľnohospodárstve a potravinárstve a o trhu o ekonomicko-finančnej situácii
podnikateľských subjektov v poľnohospodárstve a potravinárstve, ale aj o postavení
poľnohospodárstva a potravinárstva v hospodárstve SR a v poľnohospodárstve krajín EÚ.
 Zdroj: Zelená správa – Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2008.
Európska komisia dňa 4.12.2007 schválila Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013.
Jeho hlavným cieľom je zvýšiť konkurencieschopnosti sektora poľnohospodárstva, potravinárstva
a lesníctva a zlepšiť ţivotné prostredie zavádzaním vhodných poľnohospodárskych a lesníckych
postupov a kvalitu ţivota na vidieku s dôrazom na trvalo udrţateľný rozvoj. Tvoria ho štyri
základné osi zahrnujúce nasledujúce opatrenia:
1. Zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
a. modernizácia fariem,
b. pridávanie hodnoty do poľnohospodárskych produktov a produktov lesného
hospodárstva
c. infraštruktúra týkajúca sa rozvoja a adaptácie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
d. zvýšenie hospodárskej hodnoty lesov,
e. odbytové organizácie výrobcov,
f. odborné vzdelávanie a informačné aktivity,
g. vyuţívanie poradenských sluţieb.
2. Zlepšenie ţivotného prostredia a krajiny:
a. opatrenia zamerané na trvalo udrţateľné vyuţívanie poľnohospodárskej pôdy,
b. platby za znevýhodnené prírodné podmienky v horských oblastiach a v ostatných
znevýhodnených oblastiach,
c. platby v rámci sústavy NATURA 2000 a platby súvisiace so smernicou 2000/60/ES,
d. agroenvironmentálne platby,
e. platby za ţivotné podmienky zvierat.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 17
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
3. Kvalita ţivota vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva
a. diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam,
b. podpora činností v oblasti vidieckeho cestovného ruchu,
c. vzdelávanie a informovanie,
d. základné sluţby pre vidiecke obyvateľstvo,
e. obnova a rozvoj obcí,
f. získavanie zručností, oţivovanie a vykonávanie stratégií miestneho rozvoja.
4. Realizácia prístupu LEADER
a. implementácia integrovaných stratégií rozvoja územia,
b. vykonávanie projektov spolupráce,
c. chod miestnej akčnej skupiny.
 Zdroj: Zelená správa – Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2008.
2.8.3.2. Priestorová druhová diferenciácia poľnohospodárskej pôdy (str. 166)
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) – str.23
Zmena a aktualizácia údajov tabuľky na str. 23
Súčasný rozsah agrokultúr dokumentuje nasledovný prehľad (stav k 1.1.2008):
Druhová skladba PPF
Okres
Banská
Bystrica
Banská
Štiavnica
Brezno
Detva
Krupina
Lučenec
Poltár
Revúca
Rimavská
Sobota
Veľký Krtíš
Zvolen
Ţarnovica
Ţiar
n. Hronom
Celková
rozloha
Výmera
PP
Výmera
nepoľnoh.
pôdy
ha
ha
%
ha
ha
ha
ha
ha
Trvalé
trávne
porasty
ha
80943
28462
35,2
4983
0
0
1077
8
22394
52 481
29231
10520
36,0
1926
0
3
458
126
8006
18711
126521
44921
58490
82563
47609
73036
34703
22346
33684
42901
21645
25434
27,4 4007
49,7 6416
57,6 16362
52,0 21035
45,5 9402
34, 8 10211
0
0
1
0
0
0
0
0
371
366
2
83
738
398
495
1201
549
752
7
2
220
453
115
53
29952
15531
16236
19846
11577
14335
91818
22575
24806
39662
25964
47602
147108
83926
57,1
42850
0
482
1872
352
38369
63182
84824
75904
42555
53151
28537
12778
62,7
37,6
30,0
31075
10469
1947
1
0
0
1907
0
90
1250
732
740
370
11
108
18549
17326
9892
31673
47367
29777
51763
20110
38,9
5894
0
0
864
22
13331
31653
418199
44,23 166576
2
3304
11126
1847
235344
527268
Banskobystrický kraj
945 467
spolu

Zdroj: ŠÚSR
Orná
pôda
chmeľnice
Vinice
Záhrady
Ovocné
sady
Porovnaním údajov o vývoji poľnohospodárskeho pôdneho fondu z roku 2003 a roku 2007 moţno
konštatovať ţe podiel výmery poľnohospodárskej pôdy k celkovej rozlohe územia jednotlivých
okresov zostáva stabilný s minimálnymi zmenami oproti pôvodnému percentuálnemu podielu.
Zníţenie podielu poľnohospodárskej pôdy je evidované v okresoch Banská Bystrica, Banská
Štiavnica, Detva, Lučenec, Revúca, Rimavská Sobota a Zvolen. Minimálny nárast podielu
poľnohospodárskej pôdy zaznamenali okresy Poltár a Ţiar nad Hronom.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 18
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
2.8.5. REGIONÁLNY ROZVOJ
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) - str. 39
Organizačná štatistika
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) - str. 42
Zaradenie aktualizovanej tabuľky (stav – marec 2009) Zoznamu ziskovo orientovaných podnikov
v jednotlivých okresoch Banskobystrického kraja podľa počtu ich zamestnancov, pred kapitolu
„Zamestnanosť“ na str. 43:
Zoznam ziskovo orientovaných podnikov v okresoch Banskobystrického samosprávneho kraja
Počet
Názov firmy
Obec
zamestnancov
OKRES BANSKÁ BYSTRICA
150 – 199
EKOREZ, s.r.o.
Banská Bystrica
150 – 199
MIJAS spol. s r.o.
Banská Bystrica
150 – 199
TEN EXPRES Slovakia, s.r.o.
Banská Bystrica
150 – 199
K.N.K., s.r.o.
Banská Bystrica
150 – 199
ARKO, spol. s r.o.
Banská Bystrica
150 – 199
Kúpele Brusno, a.s.
Brusno
200 – 249
KOBA, v.o.s.
Banská Bystrica
200 – 249
STAVIVÁ Garaj, s.r.o.
Banská Bystrica
200 – 249
TOPPRES D.A., spol. s r.o.
Banská Bystrica
200 – 249
Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s.
Banská Bystrica
250 - 499
PM ZBROJNÍKY, a.s.
Banská Bystrica
250 - 499
DOKA DREVO, s.r.o.
Banská Bystrica
250 - 499
SHP Harmanec, a.s.
Harmanec
250 - 499
Tlačiarne BB, spol. s r.o.
Banská Bystrica
250 - 499
Evonik Fermas s.r.o.
Slovenská Ľupča
250 - 499
ROCO-SLOVAKIA, spol. s r.o.
Banská Bystrica
250 - 499
FAnn-parfumérie, s.r.o.
Banská Bystrica
250 - 499
SAD Banská Bystrica
Banská Bystrica
250 - 499
DONIVO MKD, s.r.o.
Banská Bystrica
250 - 499
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica
Banská Bystrica
500 – 999
Biotika, a.s.
Slovenská Ľupča
500 – 999
Kuster – automobilová technika, spol. s r.o.
Vlkanová
500 – 999
Banskobystrická regionálna správa ciest, a.s.
Banská Bystrica
1000 – 1999
Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s.
Banská Bystrica
1000 – 1999
Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosewelta B.B.
Banská Bystrica
4000-4999
LESY Slovenskej republiky, ŠP
Banská Bystrica
10000 - 19999
Slovenská pošta, a.s.
Banská Bystrica
OKRES BANSKÁ ŠTIAVNICA
200 - 249
COMBIN BANSKÁ ŠTIAVNICA, s.r.o.
Banská Štiavnica
OKRES BREZNO
200 - 249
200 - 249
250 - 499
500 - 999
3000 - 3999
Rettenmeier Polomka Timber, s.r.o.
PETROCHEMA, a.s.
COOP Jednota Brezno, spotrebné druţstvo
Nemocnica s poliklinikou Brezno, n.o.
Ţeleziarne Podbrezová, a.s.
Polomka
Nemecká
Brezno
Brezno
Podbrezová
OKRES DETVA
150 - 199
150 - 199
250 - 499
250 - 499
1000 - 1999
DUPAN, spol. s r.o.
IQM, s.r.o.
Hriňovské strojárne, a.s.
SLAVIA TOOLS a.s.
PPS Group a.s.
Kriváň
Hriňová
Hriňová
Detva
Detva
URBION – Bratislava, jún 2010
1.
Strana 19
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Zoznam ziskovo orientovaných podnikov v okresoch Banskobystrického samosprávneho kraja
Počet
Názov firmy
Obec
zamestnancov
OKRES KRUPINA
150 - 199
Krupina
Mestská nemocnica s poliklinikou Krupina n.o.
250 – 499
LIND MOBLER SLOVAKIA, s.r.o.
Krupina
250 – 499
Kúpele Dudince, a.s.
Dudince
500 – 999
WAY INDUSTRY, a.s.
Krupina
500 – 999
COOP Jednota Krupina, spotrebné druţstvo
Krupina
OKRES LUČENEC
150 - 1999
B 6 Slovakia s.r.o.
150 – 1999
IPEĽSKÉ TEHELNE, a.s.
200 - 249
NOVOKER, a.s.
250 - 499
Johnson Controls Lučenec, s.r.o.
250 – 499
Dometic Slovakia s.r.o.
250 - 499
THORMA Výroba, k.s.
250 - 499
Slovenská autobusová doprava Lučenec, akciová spoločnosť
500 - 999
EKOLTECH spol. s r.o.
2000 - 2999
CBA Slovakia, s.r.o.
Lučenec
Lučenec
Lučenec
Lučenec
Fiľakovo
Fiľakovo
Lučenec
Lučenec
Lučenec
OKRES POLTÁR
200 - 249
ŢIAROMAT a.s.
Kalinovo
OKRES REVÚCA
150 - 199
150 - 199
150 - 199
1000 - 1999
1000 - 1999
Revúca
Tornaľa
Revúca
Lubeník
Jelšava
REVÚCKE KOBERCE SYNTETICKÉ, s.r.o.
UNICORN - ESK, s.r.o.
COOP JEDNOTA REVÚCA, spotrebné druţstvo
SLOVMAG a.s. Lubeník
Slovenské magnezitové závody a.s. Jelšava
2.
OKRES RIMAVSKÁ SOBOTA
150 - 199
T-GUM Hnúšťa, s.r.o.
150 - 199
DUG, s.r.o.
150 - 199
Prírodné jódové kúpele Číţ, a.s.
250 - 499
EVASPORT, spol. s r.o.
250 - 499
Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec, a.s.
500 - 999
TAURIS, a.s.
500 - 999
YURA ELTEC Corporation Slovakia, s.r.o.
Hnúšťa
Rimavská Sobota
Číţ
Klenovec
Tisovec
Rimavská Sobota
Rimavská Sobota
OKRES VEĽKÝ KRTÍŠ
150 - 199
PAZZ, s.r.o.
150 - 199
1. PERSONÁLNA A SPRÁVCOVSKÁ s.r.o.
200 - 249
Baňa Dolina, a.s.
250 - 499
Všeobecná nemocnica s poliklinikou, n.o.
Veľký Krtíš
Veľký Krtíš
Veľký Krtíš
Veľký Krtíš
OKRES ZVOLEN
150 – 199
150 – 199
150 – 199
150 – 199
150 – 199
150 – 199
150 – 199
150 – 199
200 - 249
250 - 499
250 - 499
Zvolen
Zvolen
Zvolen
Zvolen
Zvolen
Zvolen
Kováčová
Sliač
Zvolen
Pliešovce
Zvolen
OSIVO, a.s.
DRU, a.s.
Zvolenská teplárenská, a.s.
BETAMONT, spol. s r.o.
UNIOS, s.r.o.
TRANSCONTI SLOVAKIA, s.r.o.
Špecializovaný liečebný ústav Marína, š.p.
KÚPELE SLIAČ a.s.
TARGET Trading, s.r.o.
Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
Bučina DDD, spol. s r.o.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 20
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Zoznam ziskovo orientovaných podnikov v okresoch Banskobystrického samosprávneho kraja
Počet
Názov firmy
Obec
zamestnancov
OKRES ZVOLEN
250 - 499
Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o.
Zvolen
250 - 499
Národné rehabilitačné centrum
Kováčová
500 - 999
V Z O R, výrobné druţstvo Zvolen
Zvolen
500 - 999
Ţelezničné opravovne a strojárne Zvolen, a.s.
Zvolen
500 - 999
Slovenská autobusová doprava Zvolen, a. s.
Zvolen
OKRES ŢARNOVICA
200 - 249
Cortizo Slovakia, a.s.
200 - 249
Illichmann Aluminium Casting s.r.o.
250 - 499
Knauf Insulation, s.r.o.
250 - 499
COOP JEDNOTA ŢARNOVICA, spotrebné druţstvo
OKRES ŢIAR NAD HRONOM
150 - 199
Pivovar STEIGER a.s.
150 - 199
TWS PLUS s.r.o.
150 - 199
TUBAPACK, a.s.
150 - 199
PHS STROJÁRNE, a.s.
150 - 199
Psychiatrická nemocnica prof. Matulaya Kremnica
200 - 249
Fagor Ederlan Slovensko, a.s.
250 - 499
Sapa Profily a.s.
250 - 499
ZSNP, a.s.
250 - 499
Remeslo strojal, s.r.o.
250 - 499
ELBA, a.s.
250 - 499
Mincovňa Kremnica, štátny podnik
500 - 999
Slovalco, a.s.
500 - 999
Nemak Slovakia s.r.o.
 Zdroj: BBSK – jún 2009
3.
Nová Baňa
Ţarnovica
Nová Baňa
Ţarnovica
Vyhne
Trnavá Hora
Ţiar nad Hronom
Hliník nad Hronom
Kremnica
Ţiar nad Hronom
Ţiar nad Hronom
Ţiar nad Hronom
Ţiar nad Hronom
Kremnica
Kremnica
Ţiar nad Hronom
Ladomerská Vieska
2.9. REKREÁCIA, CESTOVNÝ RUCH A KÚPEĽNÍCTVO
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 196
Zmena textu celej kapitoly na stranách 196 aţ 227.
Podľa postupu stanoveného v Koncepcii rozvoja cestovného ruchu Banskobystrického
samosprávneho kraja na roky 2007 – 2013 mal byť ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny
a doplnky 2009 aktualizujúci problematiku územného rozvoja cestovného ruchu vypracovaný aţ po
vyhotovení odvetvového generelu cestovného ruchu Banskobystrického samosprávneho kraja.
V uznesení zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja č. 161/2009 bol schválený
zámer a odporučenie zabezpečenia finančných prostriedkov na vypracovanie Generelu cestovného
ruchu ako podkladu pre zmeny a doplnky ÚPN VÚC Banskobystrický kraj. V stanovenom čase
však tento dokument spracovaný nebol.
Absencia tohto generelu, ktorý mal nahradiť nevyhnutnú analýzu rekreačného a turistického
potenciálu a špecifikovať štruktúru, koncepciu, zásady a regulatívy územného rozvoja tohto
odvetvia aţ po úroveň jednotlivých miest a obcí, umoţňuje v ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2009 riešiť túto problematiku len na úrovni regiónov a subregiónov cestovného
ruchu vyššieho ako regionálneho významu, bez ďalších podrobnejších riešení.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 21
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Problematika cestovného ruchu v tomto dokumente je v zásade aplikáciou nadradených
koncepčných dokumentov národnej úrovne, hlavne „Regionalizácie cestovného ruchu SR“ (MH
SR, r. 2005) pre územie Banskobystrického samosprávneho kraja, pričom sú zohľadnené aj
programové závery „Koncepcie rozvoja cestovného ruchu Banskobystrického samosprávneho kraja
na r. 2007 - 2013“, prijatej odborom cestovného ruchu a schválenej zastupiteľstvom
Banskobystrického samosprávneho kraja.
Na základe uvedených dokumentov je navrhované riešenie zamerané na identifikáciu rozvoja priorít
turizmu v kraji a neznemoţňuje organizačné a investičné aktivity cestovného ruchu vo všetkých
mestách a obciach Banskobystrického samosprávneho kraja ak sú v súlade s platnou legislatívou
a nadväznými právnymi normami.
2.9.1. VSTUPY A PODKLADY
Cestovný ruch je dynamicky sa rozvíjajúcim spoločenským javom, ktorý má rastúci hospodársky,
sociálny a kultúrny vplyv a prínos. Jeho špecifickými znakom je mnohoodvetvový charakter a jeho
rozvoj si vyţaduje medzirezortnú koordináciu a územnú reguláciu na regionálnej úrovni pričom
v tomto procese zohrávajú dôleţitú úlohu územné plány samosprávnych krajov, miest a obcí.
Návrh rozvoja cestovného ruchu v týchto zmenách a doplnkoch akceptuje nové celoštátne trendy
a zásady rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike a v Koncepcii rozvoja
Banskobystrického samosprávneho kraja. Premieta hlavne nasledujúce dokumenty:




Národný program rozvoja cestovného ruchu v SR (r. 2000),
Stratégia rozvoja cestovného ruchu SR do r. 2013 (r. 2005),
Regionalizácia cestovného ruchu SR (MH SR, r. 2005),
Koncepcia rozvoja cestovného ruchu Banskobystrického samosprávneho kraja na r. 2007 –
2013 (BBSK, r. 2007).
Zároveň riešenie zohľadňuje všetky celoštátne platné právne normy dotýkajúce sa cestovného ruchu
s osobitným zreteľom na identifikáciu miest a problémov stretu územných záujmov a na
dosiahnutie konsenzu v záujme trvalo udrţateľného rozvoja kraja a zachovania jeho prírodného
a kultúrneho dedičstva.
Najdôleţitejšie výstupy z uvedených dokumentov:
„Stratégia rozvoja cestovného ruchu v SR do r. 2013“





Významným pozitívnym faktorom pre výhľadový rozvoj cestovného ruchu je začlenenie
Slovenskej republiky do Európskej únie, zavedenie spoločnej meny a príslušnosť do priestoru
voľného pohybu.
Slovensko je a zostane silnou tranzitnou krajinou čo dáva moţnosť zvýšiť podiel poznávacieho
turizmu, ktorý je uţ teraz prioritou záujmu návštevníkov zo vzdialených krajín a zámoria.
Rozvoj tranzitného turizmu si vyţaduje inováciu vyuţitia prírodného a kultúrno-historického
potenciálu a marketingu poznávacích produktov aj v miestach kde nie sú podmienky pre
tradičné formy turizmu.
Tam kde dochádza k stretu záujmov cestovného ruchu s environmentálnou ochranou územia
treba vypracovať krajinnoekologický plán, v ktorom sa dohodnú limity a koordinácia
vyuţívania potenciálu cestovného ruchu.
Pri umiestňovaní investícií hlavne do rozvoja podmieňujúcej infraštruktúry treba vychádzať zo
syntézy faktorov:
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 22
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“




potenciál,
miera nezamestnanosti,
únosnosť a ochrana prostredia
a podľa nich určiť prioritné aktivity a limity pre investičné zámery.
Rozvoj cestovného ruchu nemoţno zabezpečiť všade a hneď. Musia sa uprednostniť miesta
a aktivity, ktoré majú najvyšší potenciál, sú akceptovateľné svojim spôsobom a mierou
zaťaţenia územia, majú kladný sociálno-ekonomický efekt pre domácich obyvateľov a moţno
v nich očakávať rastúci záujem návštevníkov.
„Regionalizácia cestovného ruchu v SR“






Dokument obsahuje charakteristiku, hodnotenie a významovú klasifikáciu rekreačného
a turistického potenciálu Slovenska posudzovaného z hľadiska jeho kvality a vyuţiteľnosti pre
27 najvýznamnejších aktivít a sluţieb cestovného ruchu.
Slovenská republika sa člení na 21 regiónov cestovného ruchu, ktorých hranice rešpektujú
katastrálne územia v nich začlenených miest, obcí a vo väčšine prípadov aj administratívne
hranice okresov.
Z hľadiska významu pre cestovný ruch sú regióny cestovného ruchu zaradené do štyroch
kategórií:
 I. kategória – regióny s medzinárodným významom,
 II. kategória – regióny s národným významom,
 III. kategória – regióny s nadregionálnym významom,
 IV. kategória – regióny s regionálnym významom.
Pomocou indexu atraktivity (1 – 10) príslušných aktivít a sluţieb bol v kaţdom regióne
cestovného ruchu hodnotený jeho prírodný potenciál, potenciál človekom vytvoreného
prostredia a úroveň ubytovacích a informačných sluţieb.
Na základe podielu v regióne ponúkaných aktivít a ich celkovej atraktivity bol pre kaţdý región
stanovený jeho funkčný význam, systémová štruktúra, konkurencieschopnosť, potreba
infraštruktúry a ekologické vplyvy.
Dôleţitým výstupom pre vyuţívanie regionalizácie cestovného ruchu v plánovaní
hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov bolo hodnotenie miery nezamestnanosti a potreby
podpory cestovného ruchu.
Podľa Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike sa územie Banskobystrického samosprávneho
kraja rozčleňuje na štyri regióny cestovného ruchu s nasledovnou charakteristikou:
č. reg.
12.
13.
14.
15.
Región cestovného ruchu
Ipeľský
Gemerský
Horehronský
Pohronský
Kategória
IV.
III.
I.
II.
Potenciál
Základný
Priemerný
Vysoký
Dobrý
Význam
Regionálny
Nadregionálny
Medzinárodný
Národný
V dlhodobom horizonte môţu získať regióny Gemerský aj Pohronský o stupeň vyššiu kategóriu
a význam. Aktuálne vyuţitie ich potenciálu je značne obmedzené hlavne obmedzeným dopravným
prístupom a nedostatočnou dopravnou a chýbajúcou technickou infraštruktúrou.
Regionalizácia cestovného ruchu v SR v rámci regiónov cestovného ruchu vyčleňuje ich špecifické kvalitatívne
hodnotnejšie subregióny cestovného ruchu. Sú to (v dlhodobom horizonte):
č.12.
Región cestovného ruchu
Ipeľský
URBION – Bratislava, jún 2010
Subregióny cestovného ruchu
Dudince kúpele, Dolná Strehová
Strana 23
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
č. 13.
Región cestovného ruchu
Gemerský
č. 14.
Horehronský
č. 15.
Pohronský
Subregióny cestovného ruchu
Jaskyňa Domica- Aggtelek, Roţňava
Horehronie záver, Nízke Tatry – Ďumbierska časť – juh,
Banská Bystrica, Donovaly
Banská Štiavnica UNESCO, Zvolen – Sliač – Kováčová,
Kremnica, Podpoľanie
Regionalizácia cestovného ruchu v SR – schéma regiónov cestovného ruchu
na území Banskobystrického samosprávneho kraja
Regionalizácia cestovného ruchu v SR okrem tohto členenia územia, nestanovuje ţiadnu inú
funkčno-priestorovú štruktúru rekreácie a cestovného ruchu. Zo znenia dokumentu ale vyplýva, ţe
takáto štruktúra v regiónoch existuje a bude sa ďalej budovať. Uvádzajú sa lokality (turistické
centrá) mestského typu, s kultúrnymi pamiatkami, kúpeľné miesta, útvary cestovného ruchu
a rekreačné územia.
Z hľadiska naliehavosti rozvoja cestovného ruchu pre zvyšovanie miery zamestnanosti a sociálnoekonomickej stability v Banskobystrickom samosprávnom kraji sú regióny cestovného ruchu
klasifikované nasledovne:

Regióny najvyššej priority

Regióny vysokej priority
URBION – Bratislava, jún 2010




č. 13. Gemerský
č. 14. Horehronský
č. 12. Ipeľský
č. 15. Pohronský
Strana 24
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
„Koncepcia rozvoja cestovného ruchu Banskobystrického samosprávneho kraja r. 2007- 2013“
V stratégii rozvoja cestovného ruchu je stanovený cieľ do r. 2013 dosiahnuť aby sa
Banskobystrický samosprávny kraj stal destináciou uznávanou na trhu cestovného ruchu Slovenska
aj stredoeurópskeho regiónu.
Pre jeho dosiahnutie sú vytýčené tri špecifické ciele. Z nich je pre územné plánovanie na úrovni
vyššieho územného celku, regiónu a obce aktuálny len špecifický cieľ 3 – Zlepšenie infraštruktúry
cestovného ruchu v kraji.
V zdôvodnení tohto cieľa sa konštatuje, ţe nekompletná, nevyhovujúca alebo celkom chýbajúca
dopravná a technická infraštruktúra zniţuje hodnotu a kvalitu aj potenciálne najvýznamnejších
centier a stredísk cestovného ruchu a rozhodujúcim spôsobom blokuje ich ďalší vývoj
a hospodársky prínos.
Opatrenie 3.1. – Podpora budovania základnej infraštruktúry podmieňujúcej rozvoj cestovného
ruchu poţaduje:
 pasportizáciu stavu dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry v najvýznamnejších
strediskách cestovného ruchu,
 zosúladenie ÚPN VÚC Banskobystrického samosprávneho kraja s rozvojovými aktivitami
cestovného ruchu,
 vyuţitie potenciálu regionálnych letísk a ich zakomponovanie do produktov cestovného ruchu.
V akčnom pláne rozvoja cestovného ruchu v Banskobystrickom samosprávnom kraji na roky
2007 – 2008 sa predpokladalo:
 vypracovanie Generelu cestovného ruchu Banskobystrického samosprávneho kraja ako
odvetvového podkladu pre aktualizáciu ÚPN VÚC Banskobystrický kraj,
 aktualizácia ÚPN VÚC Banskobystrický kraj v oblasti cestovného ruchu,
 vyhotovenie pasportizácie technickej infraštruktúry najvýznamnejších stredísk cestovného
ruchu.
V záveroch Koncepcie rozvoja cestovného ruchu Banskobystrického samosprávneho kraja sa
uvádzajú tieto prioritné formy turizmu a ťaţiskové miesta ich rozvoja:
Horský cestovný ruch – zimné lyţiarske športy, turistika:
 dobudovanie komplexných stredísk cestovného ruchu medzinárodného významu:
 Chopok Juh – Krupová – Tále,
 Donovaly,
 Banská Bystrica/Králiky – Kremnica/Skalka – Krahule s nutnosťou realizácie novej
trasy dopravného napojenia na komunikačnú sieť mesta Banská Bystrica,
 Šachtička – Špania Dolina – Selce / Čachovo,
 rozvoj stredísk cestovného ruchu národného významu:
 Staré Hory – Turecká – Kríţna,
 Lom nad Rimavicou – Sihla – Drábsko,
 Kokava nad Rimavicou – Línia - Háj,
 Čierny Balog – Urbanov vrch – Kríţne,
Poznávací cestovný ruch - mestský, kultúrny, montánny:
 Banskoštiavnický geopark,
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 25
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
 Novohradský geopark,
 Banskobystrický geopark (geomontánny park),
Zdravotný cestovný ruch - kúpeľný, rekondičný:
 Liečebné kúpele Brusno,
 Liečebné kúpele Číţ,
 Liečebné kúpele Dudince,
 Liečebné kúpele Sklené Teplice,
 Liečebné kúpele Sliač a Kováčová,
Vidiecky cestovný ruch - agroturistika, ekoturistika a etnoturistika
prioritou je vyuţitie lazníckeho osídlenia v oblastiach:
 Podpoľanie,
 Štiavnické vrchy,
 Veporské vrchy,
 Hont – Krupinská planina,
 Horehronie,
 Gemer – Revúcka vrchovina,
Letný cestovný ruch - pri vodných nádrţiach a termálnych kúpaliskách:
 Vodná nádrţ Ruţiná – Divín,
 Vodná nádrţ Teplý vrch,
 Vodná nádrţ Rimavská Sobota – Kurinec,
 Vodná nádrţ Môťová – Zvolen
 Banskoštiavnické tajchy
 Termálne kúpalisko Dudince,
 Termálne kúpalisko Kováčová
 Termálne kúpalisko Vyhne,
 Termálne kúpalisko Dolná Strehová
 Termálne kúpalisko Kremnica,
 Tornaľa – Králik.
2.9.2. ŠIRŠIE ÚZEMNÉ VZŤAHY
2.9.2.1. Medzištátne vzťahy
Banskobystrický samosprávny kraj leţí na juţnej hranici Slovenskej republiky s Maďarskou
republikou. Podmienky pre rozvoj medzištátnych vzťahov, rozvoj turizmu a územnú koordináciu
budovania jeho štruktúr a vybavenosti sa podstatne zlepšili spoločným členstvom v Európskej únii.
Vzájomnú spoluprácu a obojstranné vyuţitie potenciálu pohraničia je moţné rozšíriť na celú oblasť
Poiplia a Cerovej vrchoviny. Zamerať sa treba najmä na





tranzitný turizmus (regionálny a kontinentálny)
poznávací turizmus (kultúrnohistorický a ekoturistika)
vidiecku rekreáciu (agroturistika a etnoturizmus)
rekreáciu pri vode (kúpanie a vodná turistika)
krátkodobú rekreáciu (najmä pre aglomeráciu Budapešť).
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 26
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Súčasné nateraz ešte jestvujúce prekáţky cezhraničnej spolupráce sú prechodného rázu a ich vplyv
sa bude pôsobením agendy Európskeho spoločenstva a jednotnej meny postupne vytrácať. V súlade
s týmto predpokladom treba podporovať a zefektívňovať vyuţitie uţ jestvujúcich a iniciovať vznik
nových cezhraničných produktov cestovného ruchu (menovite napr. Novohradský geopark –
zahrnutý do zoznamu geoparkov SR, Ipeľská vodná cesta a ďalšie).
Koordinované vyuţitie daností turistického potenciálu Banskobystrického samosprávneho kraja
v juţnom pohraničí bude náplňou rozvoja regiónov cestovného ruchu č.12 – Ipeľského a č.13 –
Gemerského. Tým sa perspektívne zlepší aj ich funkčné zatriedenie preradením z kategórie
„regionálneho a nadregionálneho významu“ (IV. – III. kat.) do kategórie národného významu (II.
kat.).
2.9.2.2. Vzťahy so susednými samosprávnymi krajmi
Vnútroštátne hranice Banskobystrického samosprávneho kraja tvoria zväčša prirodzené horské
masívy jednotlivých orografických celkov. Medzikrajovú koordináciu v územnom rozvoji
cestovného ruchu treba zabezpečiť najmä v bezprostredne susediacich turistických strediskách
a priestoroch, na hlavných dopravných ťahoch, na vodných trasách a pod.
K turisticky najatraktívnejším a najexponovanejším priestorom, ktorých plánovanie a tvorba
produktov cestovného ruchu a ich exploatácia vyţaduje dôslednú medzikrajovú koordináciu
a reguláciu, patria najmä:
vo vzťahu so Ţilinským samosprávnym krajom
 Ďumbierska časť Nízkych Tatier, vymedzená susediacimi regiónmi CR (Nízke Tatry –
Ďumbierska časť – Juh v Horehronskom regióne CR a Nízke Tatry – Ďumbierska časť – Sever
v Liptovskom regióne CR),
 Starohorské vrchy a juţná časť Veľkej Fatry, osobitne priestor Donovaly - Liptovské Revúce –
Liptovská Osada – Korytnica, (susediace so subregiónom CR 13. Banská Bystrica – mesto
a jeho okolie v Horehronskom regióne CR) a priľahlé krajinné celky v Liptovskom regióne CR,
 severná časť Kremnických vrchov a juţný okraj Turca, hlavne zázemie subregiónov CR
Kremnica a okolie v Pohronskom regióne CR a Turčianske Teplice kúpele a okolie
v Turčianskom regióne;
vo vzťahu s Prešovským samosprávnym krajom
 Kráľovohoľská časť Nízkych Tatier – najmä koordinácia v problematike nástupov z turistických
stredísk v subregióne CR Horehronie – záver v Horehronskom regióne CR;
vo vzťahu s Košickým samosprávnym krajom
 celé územie pozdĺţ hranice krajov spadajúce do Gemerského regiónu CR, hlavne v koordinácii
územných a technických podmienok pre vhodné aktivity a vytváranie spoločných produktov
vyuţívajúcu danosti a vybavenosť susedných subregiónov, krajinných celkov a rekreačných
priestorov
vo vzťahu s Trenčianskym samosprávnym krajom
 priestor medzi Kremnicou a Handlovou na rozhraní Pohronského a Hornonitrianskeho regiónu
CR, spájajúci subregióny CR Kremnica a okolie a Bojnice kúpele a okolie;
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 27
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
vo vzťahu s Nitrianskym samosprávnym krajom
 širšie okolie kúpeľov Dudince, ktorých záujmové a spádové územie pokrýva takmer celý okres
Šahy a je aj zahrnuté do Ipeľského regiónu CR,
 Západné okraje Inovca a Štiavnických vrchov s údolím Hrona pri Hronskom Beňadiku
v subregiónoch CR Nová Baňa a Banská Štiavnica a priľahlé územia v Nitrianskom regióne CR.
2.9.3. POTENCIÁL ÚZEMIA A JEHO VYUŢITIE
Územie kraja má veľký a rôznorodý prírodný a civilizačný potenciál, umoţňujúci všetky hlavné
druhy rekreačných činností a turistických záujmov. Jeho hodnotu zvyšuje aj to, ţe má vlastné
aktívne zdroje rekreačnej návštevnosti z miest Banská Bystrica, Zvolen, Ţiar nad Hronom a
Lučenec a je dobre dopravne prístupný aj z väčších mestských centier mimo kraja, hlavne z
Martina, Ţiliny, Nitry a Bratislavy. Cez kraj prechádzajú významné celoštátne a medzinárodné
turistické trasy, predovšetkým cesta E -77 spájajúca Krakov, Banskú Bystricu a Budapešť.
Severnú časť Banskobystrického kraja tvoria najvýznamnejšie rekreačné a turistické oblasti
Slovenska. Svojimi danosťami a vybavenosťou majú celoštátny aţ medzinárodný význam. Juţnú
časť kraja tvoria oblasti v súčasnosti menej atraktívne, ktoré majú prevaţne regionálny význam. Ich
postavenie sa výhľadovo môţe zmeniť najmä vo vzťahu k rozvoju cezhraničných vzťahov s
Maďarskou republikou.
V severnej časti kraja pokrytej prevaţne horstvami bude moţné rozvíjať horský turizmus, vrcholové
lyţiarske športy, horskú turistiku a s tým spojený horský vidiecky turizmus. V juţnej časti kraja
charakteristickej kotlinami a planinami bude moţné rozvíjať turizmus pri vode a termálnych
kúpaliskách, vodné športy, cestnú mototuristiku a cykloturistiku a s tým spojený podhorský
vidiecky a vinohradnícky turizmus. V celom kraji môţe byť významne zastúpený kúpeľný, liečebný
a relaxačný turizmus, poznávací, kultúrny a zábavný turizmus.
Rekreačné a turistické danosti Banskobystrického samosprávneho kraja umoţňujú predpokladať,
ţe aj v dlhodobom výhľade bude moţné pokryť celý rozsah nárokov na oddych a zotavenie
domácich obyvateľov a ţe podstatná jeho časť bude ponuková pre domáci a zahraničný cestovný
ruch. Vyuţiteľnosť prírodných a civilizačných daností bude regionálne dosť rozdielna. Rozvoj budú
limitovať predovšetkým faktory ochrany prírody, vodných a iných prírodných zdrojov, úroveň
vybavenosti a technickej pripravenosti územia.
Potenciál významných horstiev (Nízke Tatry, Starohorské vrchy, Veľká Fatra, Kremnické vrchy) je
uţ do značnej miery vyčerpaný. Len v pomerne husto osídlenej horskej krajine v podhorí
Štiavnických vrchov a pohoria Vtáčnik sú ešte dosť veľké priestorové rezervy. Podstatne lepšie
moţnosti pre rozvoj majú okrajové časti týchto horstiev, mimo hraníc chránených území s
mimoriadne veľkým a pomerne kvalitným potenciálom vidieckych sídiel a všetky mestá v kraji s
ich rekreačným zázemím.
Dosiahnutý stupeň rozvoja rekreácie a turizmu v kraji je celkove dosť výrazný, ale územne je veľmi
nevyváţený. Najvyššiu mieru vyuţitia rekreačného potenciálu dosahujú okresy Banská Bystrica,
Brezno, Zvolen a Ţiar nad Hronom. Rozvojovo zaostávajú okresy Poltár, Veľký Krtíš, Krupina a
stredná časť okresu Revúca. Návštevnosť domácich obyvateľov, v ktorej prevláda pravidelná
koncom týţdňová rekreácia sa sústreďuje do okolia miest, hlavne Banskej Bystrice, Zvolena a
Lučenca. Návštevnosť domácich a zahraničných turistov, ktorá má výrazne sezónny charakter, sa
sústreďuje v horských strediskách Nízkych Tatier, Kremnických vrchov a Veporských vrchov, pri
vodných nádrţiach v Lučeneckej a Rimavskej kotline, pri Štiavnických jazerách, v kúpeľoch Sliač,
Kováčová, Dudince, Brusno a Číţ a pri všetkých termálnych kúpaliskách. Rastúci záujem turistov
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 28
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
hlavne zo vzdialenejších krajín a zámoria zaznamenávajú mestá Banská Bystrica, Banská Štiavnica,
Zvolen, Brezno a Lučenec.
Hlavným a ekonomicky veľmi závaţným problémom vyuţitia prírodných a civilizačných daností
kraja je vysoká sezónnosť turizmu a krátke trvanie sezón, predovšetkým letnej. V lyţiarskych
strediskách si reálne klimatické zmeny vynucujú budovanie Zasneţujúcich systémov.
Charakteristika a klasifikácia rekreačného a turistického potenciálu kraja podľa rajonizácie
cestovného ruchu v Slovenskej republike je uvedená v kapitole „Vstupy a podklady“.
2.9.4. KONCEPCIA ÚZEMNÉHO ROZVOJA
2.9.4.1. Stratégia rozvoja
Výstupy z Regionalizácie cestovného ruchu v SR a z Koncepcie rozvoja CR Banskobystrického
samosprávneho kraja umoţňujú v ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009
aktualizovať koncepciu a zásady rozvoja cestovného ruchu nasledovne:



Strategickým cieľom je vytváranie podmienok pre to, aby Banskobystrický samosprávny kraj
uţ v krátkodobom horizonte 10 – 15 rokov vyuţil svoj kvalitný a širokospektrálny rekreačný a
turistický potenciál národného a medzinárodného významu a stal sa uznávanou destináciou
cestovného ruchu v celoštátnom aţ stredoeurópskom meradle.
Špecifické ciele predstavuje lepšie, hlavne kvalitnejšie vyuţitie disponibilného potenciálu pre
tieto nosné druhy cestovného ruchu:
 Horský - zimné športy, turistika, rekreácia,
 Poznávací – pamiatky, kultúra, história,
 Zdravotný – kúpeľná liečba, rehabilitácia, zotavenie,
 Pri vode – kúpanie, vodné športy, kúpanie v termálnych vodách,
 Vidiecky – agroturistika, ekoturistika a etnoturistika, pobyt.
Pre ponuku daností, aktivít a produktov cestovného ruchu a poskytovanie s tým spojených
sluţieb pokračovať vo vytváraní a zlepšovaní výkonnosti jeho územného (priestorového a
organizačného) systému :
A. Priestorové jednotky:
 Región cestovného ruchu,
 Subregión cestovného ruchu,
 Rekreačný (alebo turistický) krajinný celok,
 Rekreačný priestor obce, alebo mesta,
B. Funkčné (organizačné) jednotky:
 centrum turizmu,
 kúpeľné centrum liečebné alebo rekondičné,
 turistická aglomerácia a turistický park,
 turistické a rekreačné stredisko,
 vnútromestská a prímestská rekreačná zóna,
 turistická alebo rekreačná základňa
 turistický chodník, trasa, magistrála.
Funkčné a priestorové jednotky sa podľa atraktivity ich potenciálu a kvality vybavenosti na
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 29
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
jeho vyuţitie zaraďujú do týchto významových kategórií:
1.
2.
3.
4.
kategória : medzinárodného významu
kategória : národného významu
kategória : nadregionálneho významu
kategória : regionálneho významu

Pre vyuţívanie daností, aktivít a produktov cestovného ruchu a pri budovaní pre to potrebnej
špecifickej vybavenosti treba zohľadňovať tieto formy rekreácie a turizmu:
 krátkodobé : mestská a prímestská rekreácia,
 pobytové : viacdňový pobyt, dovolenka, prázdniny,
 migračné : pohyb zo zastávkami prípadne prenocovaním,
 tranzitný : pohyb zo zastávkami bez prenocovania.

Z hľadiska urbanizácie a územného rozvoja Banskobystrického kraja a jeho regiónov je treba
funkčné jednotky cestovného ruchu, osobitne centrá turizmu, turistické aglomerácie, parky
a turistické strediská, strediská cestovného ruchu, klasifikovať ako jestvujúce alebo potenciálne
póly rastu.

Opatrenia pre efektívnejšie vyuţitie aktuálneho rekreačného a turistického potenciálu kraja
v dlhodobom cestovnom ruchu predstavujúce špecifické ciele sú predovšetkým:
1. Horský turizmus
 dovŕšiť vyuţitie potenciálu pre zimné športy,
 dobudovať vybavenosť pre celoročné vyuţitie,
 zníţiť deficit dopravy a technickej infraštruktúry,
 zvýšiť podiel relaxačno-rekondičných zariadení,
 začať vyuţívať kultúrno-historický potenciál.
2. Poznávací turizmus
 rozšíriť ponuku o montánnu históriu a geoparky,
 vyuţiť ako doplnkový produkt pobytu v kúpeľoch,
 ponúkať komplexný kultúrny profil miest,
 rozvíjať regionálnu ekoturistiku a agroturistiku.
 vytvárať produkty pre turistický tranzit.
3. Zdravotný turizmus
 popri liečba ponúkať rehabilitáciu a rekondíciu,
 vytvárať spoločensko-relaxačné zázemie kúpeľov,
 prebytočné termálne vody vyuţívať pre kúpaliská,
 vhodné horské strediská zmeniť na klimatické kúpele.
4. Turizmus pri vode
 zlepšovať vyuţiteľnosť v súčasnosti hygienicky závadných vodných nádrţí,
 podporovať budovanie viacúčelových vodných diel,
 vytvoriť turistické magistrály po Hrone a Ipli,
 podieľať sa na hydrotermálnom prieskume.
5. Vidiecky turizmus
 vytvárať vidiecke agroparky a ekoparky,
 zvýšiť záujem o prázdniny na dedine,
 vytvoriť sieť vidieckej mototuristiky a cykloturistiky,
 ponúkať produkty regionálnej ekoturistiky a etnoturistiky.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 30
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“

Opatrenia pre podporu rozvoja hlavných foriem rekreácie a turizmu vytyčujú preto špecifické
ciele:
6. Krátkodobá rekreácie
 rozšíriť rekreačné zázemie miest Banská Bystrica a Zvolena,
 dobudovať prímestské rekreačné zóny ostatných miest,
 reštrukturalizovať záhradkárske a chatové osady.
7. Pobytový turizmus
 dosiahnuť celoročnú funkčnosť horských stredísk cestovného ruchu,
 vhodné strediská cestovného ruchu orientovať na rekondíciu,
 obnoviť trend dovoleniek a prázdnin na vidieku,
 dobudovať technickú infraštruktúru stredísk cestovného ruchu vyššieho významu.
8. Migračný turizmus
 dobudovať cestný informačný systém pre mototurizmus,
 dokončiť krajskú sieť cyklotrás a cyklistických magistrál,
 vybudovať náučno-poznávacie expozície geoparkov,
 vytvoriť sieť vybavenosti pre ekoturizmus, etnoturizmus a industriálny turizmus,
 budovať miestne trasy a okruhy poznávacieho turizmu,
 dokumentovať vodné magistrály na Hrone a Ipli.
9. Tranzitný turizmus
 na tranzitných trasách vytvoriť záchytné miesta,
 zlepšiť dopravný prístup k turistickým atraktivitám kraja.
2.9.4.2. Závery stratégie


Vyuţitie potenciálu cestovného ruchu Banskobystrického samosprávneho kraja v rámci
všeobecne uznávaných faktorov spoločenského prínosu je nevyhnutné pre:
 udrţanie zamestnanosti, ţivotnej úrovne, prosperity a sociálnej kohézie obyvateľstva
kraja,
 záchranu a zachovanie historického kultúrneho dedičstva národného, európskeho
a svetového významu.
Zo sociálno-ekonomického hľadiska má rozvoj turizmu najvyššiu prioritu v Gemeri a na
Horehroní.

Z kultúrno-historického hľadiska je rozvoj turizmu rovnako dôleţitý vo všetkých regiónoch
kraja. Osobitné postavenie má Banská Štiavnica a jej okolie, uţ zapísané v zozname svetového
prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. V Banskobystrickom samosprávnom kraji je
podstatná časť jednej z najvýznamnejších rudných oblastí, ktorých produkcia kovov ktorých
existencia ovplyvnila historický vývoj Európy. S tým spojený kultúrny potenciál územia a snaha
o jeho zachovanie si vyţaduje sústredenie odborného a finančného úsilia nielen na celoštátnej,
ale aj na európskej úrovni. Vyvolať potrebný záujem verejnosti o kultúrno-historické hodnoty
môţe rýchlo a efektívne hlavne cestovný ruch.

Podľa nárokov na mieru a spôsob urbanizácie cestovného ruchu treba brať do úvahy jeho dve
prelínajúce sa podoby:
 dennú a koncom týţdňovú rekreáciu obyvateľov miest a väčších obcí a v nich
ubytovaných návštevníkov – v mieste bydliska a v jeho okolí,
 turizmus ako rekreáciu a iné veľmi rôznorodé aktivity ľudí vyţadujúce pre to potrebné
sluţby poskytované v širokospektrálnom systéme cestovného ruchu.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 31
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
2.9.4.3. Zásady a regulatívy rozvoja
Efektívne vyuţitie rekreačného a turistického potenciálu podmieňujúce trvalo udrţateľný
hospodársky rozvoj, sociálnu stabilitu a podnikateľskú prosperitu Banskobystrického
samosprávneho kraja závisí od mnoţstva rôznych faktorov ovplyvňovaných platnou legislatívou
a úrovňou spoločenského vnímania tohto fenoménu.
Absencia legislatívy podporujúcej a zastrešujúcej všeobecnú prospešnosť funkcie zotavenia
a umoţňujúcej cestovnému ruchu v Banskobystrickom samosprávnom kraji rovnaké postavenie vo
vyuţívaní potenciálu územia ako majú iné hospodárske odvetvia, vytvára stav keď cestovný ruch
zostáva obmedzený na jednu zo zloţiek obchodu a sluţieb. Výnimku tvoria len liečebné kúpele,
ktoré majú vlastnú právnu úpravu v Štatútoch kúpeľných miest, ktoré majú všetky kúpeľné miesta
na území Banskobystrického samosprávneho kraja.
V tomto právnom prostredí je jediným účinným nástrojom plánovania rozvoja cestovného ruchu
regionálne a územné plánovanie, ktoré je potrebné efektívne vyuţívať. Z týchto dôvodov je
potrebné v ÚPN VÚC Banskobystrický kraj stanoviť hlavne tieto zásady a regulatívy rozvoja
cestovného ruchu:
1. Príroda a krajina patria medzi najvýznamnejšie fenomény cestovného ruchu v kraji. Národné
parky a iné veľkoplošné chránené územia prírody moţno povaţovať za špecifický
environmentálny turistický park. S príslušnou Správou ich ochrany je nevyhnutné dosiahnuť
konsenzus v nasledujúcich problémových okruhoch:
 uznanie potreby ich vyuţitia pre turizmus, limitovanej stavom trvalej udrţateľnosti
a zachovania ich prioritnej funkcie chráneného územia prírody,
 záujem o prezentáciu chránených území verejnosti, ako podmienky zvýšenia jej
environmentálneho povedomia,
 stanovenie miery a podmienok vyuţitia chránených území, krajiny v ich ochranných
pásmach a ostatnej krajiny vypracovaním a prijatím krajinno-ekologického plánu
vrátane hodnotenia kvality a typológie krajiny v súlade s platnými Európskymi
dohovormi,
 angaţovanosť uţívateľov na ochrane ich hodnoty a atraktivity a spoluúčasť na jej
udrţiavaní.
2. Osídlenie a s ním spojené kultúrne dedičstvo patrí medzi najmenej vyuţité danosti kraja –
geografické poloha, pôdne a klimatické podmienky, bohaté loţiská metalických rúd umoţnili
dlhovekú, takmer nepretrţitú prítomnosť rôznych etník a stretanie sa rôznych kultúr. Preto je
potrebné v spolupráci so všetkými inštitúciami správy a ochrany pamiatkového fondu
zabezpečiť:
 prezentáciu známych a návštevníkom dostupných pamiatok kaţdého druhu ako cieľ aj
ako doplnok k ostatným uţ známym aktivitám a produktom cestovného ruchu
 vytváranie integrovaného systému prezentácie historického a kultúrneho dedičstva kraja
formou poznávacích okruhov, trás, ciest, expozícií, skanzenov, rezervácií a parkov,
zaloţiť a vybudovať regionálne banské montánne múzeum,
 vytvorenie miestnej historickej expozície v kaţdej obci a pešieho poznávacieho okruhu,
či cyklotrasy na jej území.
3. Pri rozvoji kúpeľníctva v súlade so zákonom č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách,
prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rešpektovať Štatúty
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 32
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
kúpeľných miest s vymedzenými kúpeľnými územiami, na ktorých sa uplatňuje ochrana
liečebného reţimu a platia na nich zákazy vykonávania činností a reţim podľa § 35 uvedeného
zákona:
 Štatút kúpeľného miesta Brusno, schválený uznesením vlády SR č. 740/1995,
 Štatút kúpeľného miesta Číţ, schválený uznesením vlády SR č. 740/1995,
 Štatút kúpeľného miesta Dudince, schválený uznesením vlády SR č. 623/1998 v znení
jeho zmeny schválenej uznesením vlády SR č. 456/1999,
 Štatút kúpeľného miesta Kováčová, schválený uznesením vlády SR č. 830/1997 v znení
jeho zmeny schválenej uznesením vlády SR č. 456/1999,
 Štatút kúpeľného miesta Sliač, schválený uznesením vlády SR č. 830/1997 v znení jeho
zmeny schválenej uznesením vlády SR č. 456/1999,
 Štatút kúpeľného miesta Sklené Teplice, schválený uznesením vlády SR č. 623/1998
v znení jeho zmeny schválenej uznesením vlády SR č. 456/1999.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 33
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Návrh priestorových a funkčných jednotiek rekreácie a cestovného ruchu vyššieho významu s priemetom Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike
(MH SR, r. 2005) a Koncepcie rozvoja cestovného ruchu v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK, r. 2007)
Región CR
Priestorová štruktúra cestovného ruchu
Subregión CR
Mikroregión CR/Krajinné celky
12.1. Krupinský
Dudince - kúpele
12.2. Šahianský
12.3. Veľkokrtíšsky
Dolná Strehová –
termálne kúpele
12. IPEĽSKÝ
12.4. Lučenecký
12.5. Poltársky
13.1. Rimavskosobotský
Gemerské gotické kostoly
13. GEMERSKÝ
13.2. Tornaľský
Domica - jaskyňa
13.3. Hnúštiansky
Muránska planina
URBION – Bratislava, jún 2010
Krupinská vrchovina (R)
12.1.1. Krupina a okolie
12.2.2. Hontianske Nemce
12.1.3. Dudince
12.1.4. Litava
12.1.5. Senohrad
12.2.1. Šahy
Krupinská vrchovina (R)
12.3.1. Veľký Krtíš a okolie
12.3.2. Hrušov – Čebovce
12.3.3. Vinica – Ţelovce
12.3.4. Dolná Strehová
Javorie - Cerová vrchovina (R)
12.4.1. Lučenec a okolie
12.4.2. Ruţiná - Divín
12.4.3. Halič - Ábelová
12.4.4. Mýtna
12.4.5. Horné Poiplie
Slovenské Rudohorie
12.5.1. Poltár a okolie
12.5.2. Cinobaňa - Málinec
12.5.3. Kokava nad Rimavicou
Cerová vrchovina
13.1.1. Rimavská Sobota a okolie
13.1.2. Cerová vrchovina
13.1.3. Horná Rimava
13.1.4. Teplý Vrch
Slovenský kras
13.2.1. Tornaľa a okolie
13.2.2. Slovenský kras
Slovenské Rudohorie
13.3.1. Hnúšťa
1.
Centrá CR
Funkčná štruktúra regiónov cestovného ruchu
Turistické a rekreačné priestory obcí
Krupina (R)
Krupina, Bzovík, Zemiansky Vrbovok, Sebechleby, Ladzany,
Dudince (N)
Dudince liečebné kúpele, Terany, Hokovce, Rykynčice, Dreňovo,
Cerovo, Čabraďský Vrbovok, Senohrad, Sucháň, Dačov Lom
Na území Nitrianskeho kraja
Veľký Krtíš (R)
Dolná Strehová (R)
Lučenec (N)
Fiľakovo (R)
Poltár (R)
Kokava nad
Rimavicou (R)
Veľký Krtíš, Modrý Kameň, Horné Strháre, Dolné Strháre,
Hrušov, Čebovce, Opava, Stredné Plachtince, Horné Plachtince
Vinica, Slovenské Ďarmoty, Sklabiňa, Ţelovce, Bušince
Dolná Strehová, Horná Strehová, Brusník, Senné
Lučenec, Vidiná, Tomášovce, Boľkovce
Ruţiná, Divín, Lovinobaňa, Tuhár, Budiná
Halič, Praha, Polichno, Ábelová
Mýtna, Dobroč, Píla, Podkriváň
Fiľakovo, Radzovce, Šiatorská Bukovina
Poltár, Hrnčiarska Ves, Kalinovo, České Brezovo,
Cinobaňa, Ozdín, Málinec, Uhorské
Kokava nad Rimavicou, Zlatno, Línia – Háj, Utekáč, Šoltýska
Rimavská Sobota
(Nr)
Rimavská Sobota, Oţďany, Hodejov, Veľké Teriakovce
Hajnáčka, Gemerský Jablonec, Tachty, Hostice
Hrachovo, Rimavská Baňa, Vyšný Skálnik
Teplý Vrch, Drienčany, Hrušovo
Tornaľa (R)
(Plešivec)
Tornaľa – Králik, Číţ – liečebné kúpele, Gemerská Ves
Drţkovce, Kameňany
Hnúšťa, Klenovec, Rimavské Brezovo, Hnúšťa
Strana 34
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Návrh priestorových a funkčných jednotiek rekreácie a cestovného ruchu vyššieho významu s priemetom Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike
(MH SR, r. 2005) a Koncepcie rozvoja cestovného ruchu v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK, r. 2007)
Región CR
Priestorová štruktúra cestovného ruchu
Subregión CR
Mikroregión CR/Krajinné celky
13.3. Hnúštiansky
Muránska planina
13.4. Revúcky
13. GEMERSKÝ
13.3.2. Tisovec
13.3.3. Ratková
Slovenské Rudohorie
13.4.1. Revúca
13.4.2. Jelšava
Funkčná štruktúra regiónov cestovného ruchu
Turistické a rekreačné priestory obcí
Centrá CR
Tisovec (R)
Tisovec, Rimavská Píla
Ratková, Krokava, Ratkovské Bystré, Kyjatice
Revúca (R)
Revúca, Muráň, Muránska Huta, Muránsky Zdychava
Jelšava, Nandraţ, Rákoš
Na území Košického kraja
Na území Košického kraja
13.5. Slovenský Raj
13.6. Slovenský Kras
14.1. Banskobystrický
Banská Bystrica
a okolie
Donovaly
14.
HOREHRONSKÝ
14.2. Brezniansky
Nízke Tatry – juh
Ďumbierska časť
14.3. Kráľovohoľský
Horehronie – záver
Nízke Tatry a Kremnické vrchy
14.1.1. Banská Bystrica - mesto
14.1.2. Banská Bystrica - sever
14.1.3. Banská Bystrica - západ
14.1.4. Banská Bystrica - juh
14.1.5. Banská Bystrica - východ
14.1.6. Ľubietová – Brusno
14.1.7. Čerín – Poniky - Hrochoť
Nízke Tatry
14.2.1. Brezno a okolie
14.2.2. Nízke Tatry – juh
14.2.3. Podbrezová – Jasenie
14.2.4. Čierny Hron
14.2.5. Pohronská Polhora
14.2.6. Beňuš a okolie
Nízke Tatry
Slovenské Rudohorie
14.3.1. Polomka a okolie
14.3.2. Heľpa - Pohorelá
14.3.3. Šumiac – Červená Skala
14.3.4. Telgárt – Pusté Pole
Banská Bystrica (M)
Donovaly (M)
Slovenská Ľupča (R)
Brusno (Nr)
Brezno (N)
Čierny Balog (R)
Heľpa (R)
Telgárt (R)
2.
Špania Dolina – Šachtička, Selce - Čachovo
Staré Hory, Turecká, Donovaly, Harmanec
Pršany, Tajov, Králiky, Kordíky,
Horná Mičiná, Dolná Mičiná
Slovenská Ľupča, Podkonice, Moštenica,
Brusno – kúpele, Ľubietová, Strelníky
Poniky, Čerín, Hrochoť
Brezno, Hronec, Valaská Bystrá
Mýto pod Ďumbierom, Chopok – juh, Jarabá, Čertovica
Podbrezová, Horná Lehota, Dolná Lehota, Predajná, Jasenie
Čierny Balog, Hronec, Osrblie, Sihla – Lom
Michalová, Pohronská Polhora – Bánov
Beňuš, Braväcovo
Polomka, Bacúch, Závadka
Heľpa, Pohorelá, Pohorelská Maša
Šumiac, Valkovňa, Zlatno
Telgárt, Pusté Pole – Besník
Kremnické vrchy,
Štiavnické vrchy
15. POHRONSKÝ
15.1.1. Zvolen a okolie
Zvolen (M)
Zvolen, Kováčová, Sielnica
15.1.2. Sliač
Sliač (N)
Sliač liečebné kúpele, Veľká Lúka, Sampor, Lukavica
Návrh priestorových a funkčných jednotiek rekreácie a cestovného ruchu vyššieho významu s priemetom Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike
15.1. Zvolenský
Zvolen, Sliač, Kováčová
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 35
3.
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Región CR
(MH SR, r. 2005) a Koncepcie rozvoja cestovného ruchu v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK, r. 2007)
Priestorová štruktúra cestovného ruchu
Funkčná štruktúra regiónov cestovného ruchu
Subregión CR
Mikroregión CR/Krajinné celky
Centrá CR
Turistické a rekreačné priestory obcí
15.1.3. Ţelezná Breznica
15.1.4. Zvolenská Slatina
15.1.5. Ostrá Lúka - Bacúrov
15.1.6. Dobrá Niva - Pliešovce
Slovenské Rudohorie
15.2.1. Očová a okolie
15.2.2. Detva a okolie
Detva (N)
15.2. Detviansky
Podpoľanie
15.2.3. Hriňová – Detvianska Huta
Hriňová (R)
15.2.4. Slatinské Lazy
15.2.5. Stará Huta – Dolný Tisovník
15.3.1. Banská Štiavnica mesto
Banská Štiavnica (M)
15.3.2. Banská Štiavnica –
Počúvadlianske
Počúvadlianske jazero
jazero (N)
15.3.3. Štiavnické Bane - Richnava
Štiavnické Bane (R)
15.3. Banskoštiavnický
15.3.4. Kopanice - Uhliská
15. POHRONSKÝ Banská Štiavnica a okolie
15.3.5. Banská Hodruša
15.3.6. Banská Belá
15.3.7. Sv. Anton
Sv. Anton (R)
15.3.8. Prenčov - Baďan
Prenčov (R)
Kremnické vrchy
15.4.1. Kremnica a okolie
Kremnica (N)
15.4. Ţiarsko-kremnický 15.4.2. Kremnická dolina
Kremnica a okolie
15.4.3. Ţiar nad Hronom a okolie
Ţiar nad Hronom (Nr)
15.4.4. Sklené Teplice – Vyhne
Sklené Teplice (R)
15.4.5. Horná Ţdaňa - Prochoť
Vtáčnik
15.5.1. Nová Baňa a okolie
Nová Baňa (R)
15.5. Novobanský
15.5.2. Ţarnovica a okolie
Ţarnovica (R)
15.5.3. Veľká Lehota – veľké Pole
15.5.4. Hronský Beňadik
Vysvetlivky: M -medzinárodný význam, N -národný význam, Nr -nadregionálny význam, R -regionálny význam
15.1. Zvolenský
Zvolen, Sliač, Kováčová
URBION – Bratislava, jún 2010
Hronská Dúbrava, Ţelezná Breznica, Tŕnie
Zvolenská Slatina, Vígľaš, Pstruša
Ostrá Lúka, Bacúrov
Dobrá Niva, Babiná, Pliešovce, Sása, Podzámčok
Očová, Zolná, Lukové, Sampor
Detva, Dúbravy, Stoţok
Kriváň, Hriňová, Detvianska Huta, Látky,
Slatinské Lazy, Vígľašská Huta, Klokoč
Stará Huta, Dolný Tisovník, Horný Tisovník, Červeňany
Banská Štiavnica, Banský Studenec, Ilija, Banky
Počúvadlianske jazero, Dekýš, Počúvadlo
Štiavnické Bane, Richňavské jazerá
Kopanice, Uhliská, Vysoká
Banská Hodruša, Hodrušské jazerá
Banská Belá, Kozelník
Sv. Anton, Ţibritov
Prenčov, Baďan, Beluj
Kremnica, Krahule, Skalka, Kremnické Bane,
Stará Kremnička, Šášovské Podhradie, Jastrabá, Bartošova Lehôtka
Ţiar nad Hronom, Lutila, Trubín, Janova Lehota, Slaská
Sklené Teplice, Vyhne, Repište, Bzenica
Horná Ţdaňa, Prochoť, Prestavlky
Nová Baňa – Štále, Brehy, Rudno nad Hronom, Tekovská Breznica
Ţarnovica, Horné Hámre, Veľké Pole, Ostrý Grúň
Stará Huta, Veľká Lehota, Malá Lehota
Hronský Beňadik, Kozárovce, Tekovské Nemce
Strana 36
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
2.10. ŢIVOTNÉ PROSTREDIE
2.10.1. OVZDUŠIE
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 228
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 2004)
Zmena pôvodného textu celej kapitoly na str. 53-65:
Ochrana ovzdušia
Intenzívne, mnohostranne a zväčša negatívne ovplyvňuje ovzdušie sám človek. Základnou príčinou
stúpajúceho trendu znečisťovania ovzdušia je narastanie populácie, ktorá má všeobecnú tendenciu
sťahovať sa do väčších mestských aglomerácií. S rastom počtu obyvateľstva sa zvyšuje aj ţivotná
úroveň vrátane poţiadaviek na energiu. Celý energeticko-výrobno-spotrebný komplex, ktorý
zabezpečuje základné poţiadavky vyspelej spoločnosti, kladie nepredstaviteľné nároky na ţivotné
prostredie, a tým aj na ovzdušie, a to jednak spotrebou kyslíka a jednak vypúšťaním plynných,
kvapalných a tuhých exhalátov. Ochrana ovzdušia je v súčasnosti zabezpečovaná prostredníctvom
zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o
poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení
zákona č. 245/2003 Z.z., zákona č. 525/2003 Z.z., zákona č. 541/2004 Z.z., zákona č. 572/2004
Z.z., zákona č. 587/2004 Z.z., zákona č. 725/2004 Z.z., zákona č. 230/2005 Z.z., zákona č.
479/2005 Z.z., zákona č. 532/2005 Z.z., zákona č. 571/2005 Z.z., zákona č. 203/2007 Z.z., zákona
č. 529(2007 Z.z. a zákona č. 525/2008 Z.z..
Kvalita ovzdušia
Kvalita ovzdušia významnou mierou ovplyvňuje stav ţivotného prostredia, ľudské zdravie, ako aj
jednotlivé ekosystémy. Právna úprava ochrany ovzdušia platná do 31. augusta 2002 bola zaloţená
predovšetkým na emisnom princípe, tzn. upravovala správanie prevádzkovateľov zdrojov
znečisťovania ovzdušia obmedzovaním vnášania znečisťujúcich látok do ovzdušia. Kvalita
ovzdušia bola síce určená imisnými limitmi, ale neboli prioritnými z pohľadu riadenia ochrany
ovzdušia. Obdobná prax bola aj v iných štátoch Európy.
Európska únia prijatím Rámcovej smernice Rady 96/62/EC o hodnotení a riadení kvality ovzdušia a
nadväzujúcich dcérskych smerníc:



smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/30/EC, týkajúcej sa limitných hodnôt oxidu
siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, hmotných častíc a olova vo vonkajšom ovzduší,
smernice 2000/69/EC, týkajúcej sa limitných hodnôt benzénu a oxidu uhoľnatého vo
vonkajšom ovzduší
smernice 2002/3/EC, týkajúcej sa ozónu v ovzduší
zaväzuje členské štáty, aby vytvorili podmienky a realizovali opatrenia, ktoré zabezpečia, ţe kvalita
ovzdušia sa udrţí tam kde je dobrá a v ostatných prípadoch sa zlepší (článok 1, Rámcovej
smernice). V ochrane ovzdušia je tak kladený v prvom rade dôraz na dosiahnutie takej kvality
ovzdušia, ktorá na základe súčasných vedeckých poznatkov neohrozí zdravie ľudí a ani ţivotné
prostredie.
Územie Banskobystrického kraja predstavuje z hľadiska čistoty ovzdušia nehomogénny celok.
Minimálne, alebo mierne znečistenie ovzdušia je v severovýchodných a juhozápadných častiach
kraja, naopak najintenzívnejšie znečistenie sa nachádza v okolí najväčších miest Banská Bystrica a
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 37
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Zvolen, ako aj v priemyselných aglomeráciách, v najväčšej koncentrácii v juhovýchodnej časti
Banskobystrického kraja, čo je ovplyvnené najmä koncentráciou priemyslu.
V rámci monitorovacieho systému kvality ovzdušia sa na dlhodobom meraní kvality ovzdušia
regiónu podieľajú príslušné Regionálne úrady verejného zdravotníctva a SHMÚ. Sieť SHMÚ tvoria
v rámci regiónu štyri meracie stanice Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia a jedna
monitorovacia stanica Regionálnej monitorovacej siete kvality ovzdušia a zráţok na Chopku (patrí
do Ţilinského kraja). V uvedených staniciach sú realizované kontinuálne analýzy základných
polutantov. Monitorovacie stanice, ich charakteristika a merané polutanty sú uvedené
v nasledujúcich tabuľkách.
Zóna
Banskobystrický
kraj

Národný
kód
Kód EoI
Banská
Bystrica
SK601001
SK0005A
Revúca
SK608001
Rimavská
Sobota
SK609001
Ţiar nad Hr.
SK613001
Okres
Typ
oblasti
Typ
stanice
Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia (NMSKO) – vlastník SHMÚ:
Názov stanice
Banská Bystrica
Nám. Slobody
Jelšava
SK0025A
Jesenského
Hnúšťa
SK0022A
Hlavná
Ţiar nad Hronom
SK0009A
Duklianskych hrdin.
Nadm.
Zemepisná Zemepisná
výška
dĺţka
šírka
[m]
U
B
19°09´30´´ 48°44´12´´
372
U
B
20°14´25´´ 48°37´52´´
289
S
B
19°57´06´´ 48°35´01´´
320
U
B
18°51´01´´ 48°35´09´´
285
Zdroj: SHMÚ

K
x
K
K
x
x
x
K
K
x
x
K
Ťaţké kovy
(As, Cd, Ni, Pb)
Smer a rýchlosť
vetra
Teplota a vlhkosť
vzduchu
Polyaromat.ické
Uhľovodíky (BaP)
K
Sulfán (H2S)
Banskobystrický kraj
Banská Bystrica
Nám. Slobody
Jelšava
Jesenského
Hnúšťa
Hlavná
Ţiar nad Hronom
Duklianskych hrdinov
Spolu 4 stanice
K
Oxid uhoľnatý
(CO)
Benzén
kontinuálne
kontinuálne/manuálne (K/M)
Ozón (O3)
Meranie
Oxid siričitý (SO2)
Názov stanice
Suspendované
častice PM2.5
Oxidy dusíka (NO,
NO2, NOx)
Zóna
Suspendované
častice PM10
Na území kraja sa nachádzajú aj meracie stanice ostatných prevádzkovateľov – v Hriňovej lokalita
Hukavský grúň a lokalita Predná Poľana, ktorých vlastníkom je NLC Zvolen.
M
K
K
x
x
x
x
x
2
2
x
M
x
x
4
0
1
1
1
1
1
0
1
0
Zdroj: SHMÚ
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 38
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia.
V roku 2007 bola prekročená 24-hodinová limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí pre PM10 na
všetkých monitorovacích staniciach okrem monitorovacej stanice Ţiar nad Hronom - Duklianskych
hrdinov. Oproti roku 2006 počty prekročení poklesli, najvýraznejšie na monitorovacej stanici
Banská Bystrica - Nám. slobody z 92 na 57. Ostatné znečisťujúce látky neprekročili limitné alebo
cieľové hodnoty. Na základe výsledkov štatistickej analýzy za roky 2005–2007 je moţné
predpokladať, ţe príspevok lokálnych zdrojov k znečisteniu ovzdušia PM10 sa na jednotlivých
monitorovacích staniciach pohybuje od 20 % do 40 %. Hlavné lokálne zdroje sú najmä doprava,
suspenzia a resuspenzia častíc z nedostatočne čistených komunikácií, stavenísk, skládok sypkých
materiálov, vykurovanie domov na tuhé palivá a poľnohospodárstvo, ktoré priamo vplývajú na
úroveň znečistenia.
K základným znečisťujúcim látkam a vybraným znečisťujúcim látkam ovzdušia sa zaraďujú tuhé
znečisťujúce látky (TZL), oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka - ako oxid
dusičitý (NOx), oxid uhoľnatý (CO), pachové látky, organické látky (napr. NM VOC), ktoré sú v
odpadových plynoch v plynovej fáze vyjadrené ako celkový organický uhlík a dibenzodioxíny a
dibenzofurány. Emisiou sa rozumie kaţdé priame alebo nepriame vypustenie znečisťujúcej látky do
ovzdušia.

Zdroj NEIS
Mnoţstvá základných znečisťujúcich látok vyprodukované v Banskobystrickom kraji
Rok
TZL (t)
SO2 (t)
NO2 (t)
CO (t)
TOC (t)
2007
685,709
4200,621
4132,513
19350,396
486,371
2006
784,574
5576,262
4035,631
17969,741
517,646
2005
1072,706
5081,694
4711,538
20328,496
569,872
2004
1101,288
5117,13
4857,753
20332,319
404,903
2003
1336,315
6578,835
4639,845
18448,862
433,618
2002
1560,551
7246,328
5127,454
17004,41
403,008
2001
1850,877
7013,64
5265,312
15428,036
388,42
2000
1960,399
7118,996
5154,403
14609,652
353,517
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 39
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Na základe údajov porovnávajúcich vývoj mnoţstva emisií na území Banskobystrického kraja
v období rokov 2000 aţ 2007 je moţné pozorovať dlhodobý pokles emitovania tuhých
znečisťujúcich látok, rovnako SO2 s miernymi fluktuáciami v rokoch 2002 a 2006. Rovnako aj u
NO2 je z dlhodobého časového horizontu zaznamenaná klesajúca tendencia produkcie NO2.
Produkcia CO v pozorovanom časovom horizonte stúpa, v období rokov 2000 aţ 2007 vzrástla o
4740 ton. Emisie TOC majú mierne stúpajúcu tendenciu.
Medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia v Banskobystrickom kraji patria:
(podľa produkcie emisií, r. 2007)
Názov prevádzkovateľa
SLOVALCO, a.s.
Slovenské magnezitové závody a.s.
Slovmag Lubeník
Petrochema a.s.
Bučina Zvolen a.s.
Combin, s.r.o. závod Vápenka Tisovec
Názov okresu
Ţiar nad Hronom
Revúca
Revúca
Brezno
Zvolen
Rimavská Sobota
TZL (t)
103,963
117,905
159,724
137,97
115,184
114,799
Názov prevádzkovateľa
Slovalco, a.s.
Zvolenská teplárenská a.s.
Slovenské magnezitové závody a.s.
ZSNP, a.s.
Knauf Insulation, s.r.o.
Slovmag Lubeník
Názov okresu
Ţiar nad Hronom
Zvolen
Revúca
Ţiar nad Hronom
Ţarnovica
Revúca
SO2 (t)
1326,387
1186,481
651,271
351,045
277,256
152,818
Názov prevádzkovateľa
SPP - preprava, a.s.
Slovenské magnezitové závody a.s.
Slovalco, a.s.
Zvolenská teplárenská a.s.
Slovmag Lubeník
ZSNP, a.s.
SLOVGLASS, a. s.
Ţeleziarne Podbrezová a.s.
Názov okresu
Veľký Krtíš
Revúca
Ţiar nad Hronom
Zvolen
Revúca
Ţiar nad Hronom
Poltár
Brezno
NO2 (t)
876,73
574,132
559,368
460,871
372,052
221,731
171,694
103,126
Názov prevádzkovateľa
Slovalco, a.s.
Slovenské magnezitové závody a.s.
Calmit, spol. s r.o., závod Ţirany
Slovmag Lubeník
VUM, a.s.
Ţeleziarne Podbrezová a.s.
IPEĽSKÉ TEHELNE a.s.
Názov okresu
Ţiar nad Hronom
Revúca
Rimavská Sobota
Revúca
Ţiar nad Hronom
Brezno
Poltár
CO (t)
12942,535
2106,27
1877,638
637,722
268,423
257,369
130,825

Zdroj NEIS
Vyhláška č. 705/2002 Z.z. v znení vyhlášky č. 351/2007 Z.z. v prílohe č. 8 stanovuje zoznam
aglomerácií a zón pre účel hodnotenia kvality ovzdušia. Zóna Banskobystrického samosprávneho
kraja je vymedzená ako územie celého kraja.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 40
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Mapa zóny Banskobystrického samosprávneho kraja:
Zóna
Vymedzená oblasť riadenia kvality ovzdušia
Banskobystrický kraj
Územia mesta Hnúšťa a miestnych častí Brádno,
Hačava, Likier, Polom , mesta Tisovec a miestnej
časti Rimavská Píla a obce Rimavské Brezovo
Územie mesta Banská Bystrica
Územia obcí Jelšava, Lubeník, Chyţné,
Magnezitovce, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota
Územia mesta Ţiar nad Hronom a obce
Ladomerská Vieska
Znečisťujúca
látka
Plocha
(km2)
Počet
obyvateľov
PM10
191
12 100
PM 10
103
80 466
PM 10
109
6 139
PM 10
50
20 569
Na území Banskobystrického kraja platia nasledovné akčné plány zlepšenia kvality ovzdušia:

Všeobecne záväzná vyhláška KÚŢP v Banskej Bystrici VZV č.7/2005 z 25. júla 2005, ktorou
sa vydáva akčný plán na zabezpečenie kvality ovzdušia uverejnená vo Vestníku vlády SR
č.8/2005, dňa 30.8.2005 (pre znečisťujúcu látku PM10 pre mesto Banská Bystrica),
aktualizovaná VZV č. 2/2008 z 10.6.2008.

Všeobecne záväzná vyhláška KÚŢP v Banskej Bystrici č.3/2007 z 20. marca 2007, ktorou sa
vydáva akčný plán na zabezpečenie kvality ovzdušia uverejnená vo Vestníku vlády SR
č.3/2007, dňa 28.3.2007 (pre znečisťujúcu látku PM10 pre mesto Ţiar nad Hronom a obec
Ladomerská Vieska).
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 41
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“

Všeobecne záväzná vyhláška KÚŢP v Banskej Bystrici č.6/2007 z 10. októbra 2007, ktorou sa
vydáva akčný plán na zabezpečenie kvality ovzdušia uverejnená vo Vestníku vlády SR č.4/2008
dňa 29.2.2008(pre znečisťujúcu látku PM10 pre obce Hnúšťa, Brádno, Hačava, Likier, Polom,
Rimavské Brezovo, Tisovec, Rimavská Píla)

Všeobecne záväzná vyhláška KÚŢP v Banskej Bystrici č.7/2007 z 10. októbra 2007, ktorou sa
vydáva akčný plán na zabezpečenie kvality ovzdušia uverejnená vo Vestníku vlády SR
č.4/2008, dňa 29.2.2008. (pre znečisťujúcu látku PM10 pre obce Jelšava, Lubeník, Chyţné,
Magnezitovce, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota)
Opatrenia pre zlepšenie kvality ovzdušia v Banskobystrickom kraji v oblastiach riadenia
kvality ovzdušia:
1. Program na zlepšenie kvality ovzdušia v oblasti riadenia kvality ovzdušia – územie mesta
Banská Bystrica:



zabezpečovať výsadbu novej a náhradnej zelene na ploche mesta v súlade s koncepciou
udrţania a riadenia výstavby poverenou mestskou organizáciou – Záhradnícke a rekreačné
sluţby mesta Banská Bystrica,
v spolupráci so Slovenskou správou ciest - Bratislava realizovať „ Preloţku cesty I/66 Banská
Bystrica – severný obchvat“. Preloţka cesty zasahuje do zastavaného územia mesta a preto bola
zníţeniu negatívnych účinkov stavby na priľahlé okolie, ako aj negatívnym vplyvom dopravy na
ţivotné prostredie venovaná zvýšená pozornosť. Za odstránenú zeleň v priestore staveniska je
navrhnutá výsadba náhradnej zelene na svahoch cestného telesa, alebo na určených plochách v
jej okolí. Z hľadiska emisií sa zrealizovaním ochranných opatrení v rámci realizácie investície
zníţia negatívne dopady emisií z automobilovej dopravy na obyvateľstvo (presmerovaním časti
cestnej dopravy mimo centrum mesta do menej zastavanej časti s lepšími rozptylovými
podmienkami sa zlepšia podmienky aj v centre mesta),
udrţiavať komplexné čistenie komunikácii a chodníkov s pouţitím technológie mokrého
čistenia a zametania v období po skončení zimnej údrţby s cieľom odstraňovania inertného
posypového materiálu.
2. Program na zlepšenie kvality ovzdušia v oblasti riadenia kvality ovzdušia – územie mesta
Jelšava a obcí Lubeník, Chyţné, Magnezitovce, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota:

realizácia preloţky cesty II/532 obchvatom obcí Jelšava, Lubeník, Magnezitovce, Chyţné,
Mokrá Lúka a Revúcka Lehota.
3. Program na zlepšenie kvality ovzdušia v oblasti riadenia kvality ovzdušia – územie mesta Ţiar
nad Hronom a obce Ladomerská Vieska:


podľa schválenej Koncepcie rozvoja tepelného hospodárstva mesta Ţiar nad Hronom mestským
zastupiteľstvom 31.08.2006 uznesenie č. 76/2006 zniţovať environmentálne riziká
diverzifikovaním palivovej základne v sústave CZT s cieľom zníţiť podiel výroby tepla zo
zemného plynu a čierneho uhlia náhradou za obnoviteľné zdroje v optimálnom pomere a pri
výstavbe nových objektov spotreby tepla v dosahu siete CZT drţiteľa povolenia uprednostňovať
napojenie týchto objektov na sústavu CZT,
zníţenie sekundárnej prašnosti ciest 1. triedy č. I/ 50 a č. I/65, t.j. prieťahy mestom Ţiar nad
Hronom a obcou Ladomerská Vieska a na miestnych komunikáciách zo strany majetkových
správcov ciest,
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 42
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“



realizácia opatrení prijatých vyzvanými prevádzkovateľmi, ktorí majú svoje prevádzky v
dotknutej oblasti a aj mimo oblasti, avšak ich emisie sú do nej priamo zanášané,
podľa záväznej časti konceptu riešenia Územného plánu mesta Ţiar nad Hronom, kde sú
navrhované zásady a regulatívy starostlivosti o ţivotné prostredie zabezpečovať ďalší rozvoj
mesta Ţiar nad Hronom,
zvýšenie výsadby cestnej zelene popri miestnych komunikáciách – na ul. Dr. Jánskeho,
Štefanku, Hviezdoslavova, SNP a Alexandra Dubčeka.
4. Program na zlepšenie kvality ovzdušia v oblasti riadenia kvality ovzdušia –pre územia obcí
Hnúšťa, Brádno, Hačava, Likier, Polom, Rimavské Brezovo, Tisovec, Rimavská Píla


riešenie a organizácia dopravy v danej oblasti – rekonštrukciou cesty I/72 v úseku Hnúšťa Tisovec, v rámci ktorej majú byť vyriešené aj obchvaty obcí Rimavská Píla- Tisovec v dĺţke 4,3
km,
obchvat cesty I/72 mimo zastavaného územia mesta Hnúšťa.
Opatrenia pre zlepšenie kvality ovzdušia v BBSK (v zmysle Programu hospodárskeho, sociálne a
kultúrneho rozvoja BBSK pre obdobie 2007-2013):









zniţovanie emisií základných a ostatných znečisťujúcich látok v ovzduší najmä tuhých
znečisťujúcich látok (PM10, PM2,5), SO2, NOX, benzén, VOC, NH3, ťaţkých kovov a PAH,
ekologizácia verejnej dopravy prioritne v oblastiach vyţadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia,
riešenie kvality ovzdušia, skvalitňovanie a odborná podpora monitorovania emisií a kvality
ovzdušia podľa poţiadaviek EÚ ako aj skvalitnenie Národného emisného informačného
systému (NEIS),
návrh a vybudovanie funkčného systému zberu, recyklácie, regenerácie a zneškodňovania
pouţitých kontrolovaných látok,
presadzovanie a podpora pouţívania alternatívnych látok alebo náhradných technológií,
zniţovanie emisií skleníkových plynov spolu so zniţovaním emisií základných znečisťujúcich
látok,
zmena palivovej základne energetických zdrojov na výrobu tepla a teplej vody v prospech
vyuţívania obnoviteľných zdrojov,
podpora opatrení na obmedzovanie emisií metánu z odpadového hospodárstva,
skvalitňovanie inventarizácie a projekcií emisií skleníkových plynov a propagácia ich redukcie.
2.10.2. VODA
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) str. 234
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 2004)
Zmena pôvodného textu kapitoly na str. 65- 80
2.10.2.1. Zhodnotenie riešeného územia z hľadiska kvality povrchových a podzemných vôd
Zmena textu celej podkapitoly na str. 65 aţ 70:
Povrchové vody
V súčasnosti sa Slovenská republika nachádza v štádiu zmien v hodnotení stavu povrchových vôd
podľa poţiadaviek Rámcovej smernice o vode 2000/60/ES (RSV).
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 43
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
V minulých rokoch sa ako primárny nástroj pre hodnotenie kvality povrchových vôd pouţívala
STN 75 7221 „Kvalita vody. Klasifikácia kvality povrchových vôd“, ktorá bola Slovenským
ústavom technickej normalizácie dňom 1.3.2007 zrušená.
Výsledky monitoringu sú spracované podľa Nariadenia vlády SR (ďalej len NV) č.296/2005 Z.z.,
ktorým sa ustanovujú poţiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty
ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd a to princípom či daný ukazovateľ
spĺňa alebo nespĺňa limitnú hodnotu NV SR.
Zoznam sledovaných ukazovateľov je uvedený v Prílohe č.1 uvedeného NV SR. Kvalita
povrchových vôd je hodnotená za dvojročné obdobie 2006 – 2007.
Na území Banskobystrického samosprávneho kraja sa kvalita povrchových vôd sleduje v 17
odberných miestach z toho :
- v čiastkovom povodí Hron v 8
- v čiastkovom povodí Ipeľ v 6
- v čiastkovom povodí Slaná v 3
Tab. Kvalita povrchových vôd v odberných miestach v BBSK
Počet
Tok
Miesto odberu
Riečny
hodnotených
km
ukazovateľov
Ukazovatele nespĺňajúce Nariadenie vlády
SR č.296/2005 Z.z.
počet
ukazovatele
BSK5(ATM), pH, amoniakálny
4
a dusitanový dusík
3
pH, amoniakálny a dusitanový dusík
7
celkový fosfor, koliformné baktérie,
5
termotolerantné koliformné baktérie,
NELUV, dusitanový dusík
dusitanový dusík, koliformné baktérie,
3
termotolerantné koliformné baktérie
CHSKCr, koliformné baktérie,
5
termotolerantné koliformné baktérie,
NELUV, dusitanový dusík
1
dusitanový dusík
3
NELUV, dusitanový dusík, fluorantén
0
amoniakálny a dusitanový dusík,
5
koliformné baktérie, termotolerantné
koliformné baktérie, chloroform
fosforečnanový fosfor,
8
mikrobiologické ukazovatele
rozpustný kyslík, amoniakálny
3
a dusitanový dusík
nutrienty a mikrobiologické
11
ukazovatele
Šalková
181,60
17
Banská Bystrica
Budča
175,80
148,20
14
30
Ţiar nad Hronom
131,50
19
Ţarnovica
112,00
19
Zolná
Ústie
0,50
22
Slatina
Pstruša
Ústie
Nad VN Málinec
21,30
0,30
198,60
17
20
18
Ipeľ
Rapovce
151,90
31
Kalonda
144,50
41
Suchá
Prša
3,10
10
Krtíš
Nová Ves
11,60
26
57,30
neuvedené
-
-
16,60
58,00
35,40
17
21
17
1
1
1
dusitanový dusík
dusitanový dusík
dusitanový dusík
Hron
Pod sútokom
s Klinkovicou
Jelšavská Teplica
Muráň
Hnúšťa
Rimava
Sobôtka
 Zdroj : SHMÚ
Krupinica
Poznámka :
Tabuľka nahrádza Tab.č.1 „Kvalitatívne charakteristiky vybraných tokov vo vybraných profiloch“
v tabuľkovej časti ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2004, ktorá vzhľadom na novú
vodnú legislatívu nie je platná.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 44
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Stav útvarov povrchových vôd
 Čiastkové povodie Hrona
Horná časť rieky Hron po Slovenskú Ľupču je vo veľmi dobrom alebo dobrom ekologickom stave.
K znečisťovateľom patria odpadové vody z podnikov sluţieb, potravinárskej, strojárskej
a papierenskej výroby v Brezne, zo Ţeleziarní v Podbrezovej (Hron, Bystrianka), zo zlievarne ZLH
a.s. Sabinov v Hronci (Čierny Hron), z výroby rafinovaných ropných produktov v podniku
Petrochema a.s. v Dubovej, z ČOV závodu Biotika a.s. v Slovenskej Ľupči, SHP a.s. Harmanec
(Bystrica) a odpadové vody z verejnej kanalizácie mesta Banská Bystrica (Selčiansky potok,
Bystrica, Malachovský potok, Hron).
Stredný a dolný úsek Hrona je v priemernom ekologickom stave a zároveň i v zlom chemickom
stave. Hlavnou znečisťujúcou látkou v kategórii chemického stavu sú vtaláty (DEHP) –
najbeţnejšie pouţívané plastifikátory a olovo (Pb). K znečisťovateľom patria Bučina Zvolen (Hron,
Zolná, Slatina), komunálne odpadové vody z verejnej kanalizácie mesta Zvolen (Slatina),
Hydinárske závody Zvolen (Zolná), komunálne odpadové vody z Hriňovej, PPS Detva Holding
v Detve (Slatina). V oblasti Ţiaru nad Hronom, Kremnice, Ţarnovice a Novej Bane sú
znečisťovateľom odpadové vody z banskej, hutníckej, drevo a kovospracujúcej činnosti, odpadové
vody zo závodu ZSNP a.s. v Ţiari nad Hronom, Aquavity ČOV v Ţarnovici, Knauf Insulation s.r.o.
v Novej Bani, ktorá produkuje odpadové vody s obsahom minerálnych vlákien z výroby izolačných
materiálov (Hron) a odpadové vody z ťaţby a úpravy rúd Slovenská banská spoločnosť Hodruša –
Hámre (Hodrušský potok).
Najvýznamnejšie vplyvy s dopadom na stav útvarov povrchových vôd :
- hydromorfologické zmeny – rieka Hron, priečne stavby bez funkčného rybovodu
- vypúšťanie odpadových vôd z komunálnych aglomerácií nad 10 000 EO – Brezno, Banská
Bystrica, Detva, Zvolen, Ţiar nad Hronom
- významné priemyselné a iné zdroje znečistenia – ZLH a.s. Zlieváreň Hronec, Ţeleziarne
Podbrezová a.s., Petrochema a.s. Dubová, Biotika a.s. Slovenská Ľupča, SHP Harmanec a.s.,
PPS Group a.s. Detva, ZSNP a.s. Ţiar nad Hronom, Knauf Insulation s.r.o. Nová Baňa
- environmentálne záťaţe v povodí
- difúzne znečistenie – z neodkanalizovaných obcí a poľnohospodárstva.

Čiastkové povodie Ipľa
Vodné útvary na Ipli od prameňa po Kalinovo sú v dobrom a veľmi dobrom stave. Zvyšná časť Ipľa
je v zlom stave, ktorý určujú ryby. Zlý ekologický stav v tomto úseku korešponduje so zlým
chemickým stavom, ktorý určujú fenoly (4-p-nonylfenol). Najväčšími zdrojmi znečistenia v povodí
sú popri poľnohospodárstve a priemyselných aktivitách, komunálne odpadové vody.
Odpadové vody sú do Ipľa odvádzané hlavne cez prítoky :
Krivánsky potok – odpadové vody z Mäsokombinátu s.r.o. Hrádok a komunálne OV z mesta
Lučenec,
Belina – odpadové vody z podniku THORMASMALT s.r.o. a komunálne vody z mesta Fiľakovo,
Stračinský potok – odpadové vody z bane Dolina a.s. vo Veľkom Krtíši,
Krtíš – odpadové vody z ČOV Veľký Krtíš a Záhorce,
Krupinica – odpadové vody z ČOV Krupina a komunálne vody z obcí,
Štiavnica - odpadové vody z ČOV Banská Štiavnica a Dudince.
Najvýznamnejšie vplyvy s dopadom na stav útvarov povrchových vôd :
- hydromorfologické zmeny – rieka Ipeľ, priečne stavby bez funkčného rybovodu
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 45
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
-
vypúšťanie odpadových vôd z komunálnych aglomerácií nad 10 000 EO – Banská Štiavnica,
Fiľakovo, Lučenec, Veľký Krtíš
významné priemyselné a iné zdroje znečistenia – Mäsokombinát Hrádok s.r.o. Lučenec,
SLOVGLASS a.s. Katarínska Huta, Baňa Dolina a.s., Eustream a.s., Kúpele Dudince a.s.,
Posádková správa budov Lešť, Ţiaromat a.s., THORMASMALT s.r.o. Fiľakovo, Akutrade s.r.o.
Banská Štiavnica, SELIKO – Slovakia s.r.o.
environmentálne záťaţe v povodí
difúzne znečistenie – z neodkanalizovaných obcí a poľnohospodárstva.

Čiastkové povodie Slanej
-
Slaná priteká na územie kraja so znečistením produkovaným v hornej časti toku a jej prítokov. Do
prítoku Muráň v riešenom území ústia odpadové vody z výroby magnezitu a keramickej výroby
v Lubeníku (Slovmag a.s.) a v Jelšave (SMZ)) a verejná kanalizácia v okolí Jelšavy a Revúcej.
Prítok Rimava (zaústenie do Slanej v rkm 1,5) zachytáva znečistenie z chemickej výroby v Hnúšti
(SLZ Chémia a.s.) a odpadových vôd Z ČOV Tisovec, Klenovec, Hnúšťa a Rimavská Sobota.
Najvýznamnejšie vplyvy s dopadom na stav útvarov povrchových vôd :
- hydromorfologické zmeny – rieka Slaná, priečne stavby bez funkčného rybovodu
- vypúšťanie odpadových vôd z komunálnych aglomerácií nad 10 000 EO – Revúca, Rimavská
Sobota a Roţňava (mimo riešeného územia)
- významné priemyselné a iné zdroje znečistenia – SMZ Jelšava, Slovmag a.s. Lubeník, SLZ
Chémia a.s. Hnúšťa, mimo riešeného územia Siderit s.r.o. Niţná Slaná, PIDECO CGF, s.r.o.
Baňa Mária, Carmeuse Slovakia, s.r.o. Slavec, SHP Slavošovce, a.s.
- environmentálne záťaţe v povodí
- difúzne znečistenie – z neodkanalizovaných obcí a poľnohospodárstva.
Tab. Významné zdroje znečistenia v zaťaţených oblastiach za rok 2007 v BBSK
Názov zdroja
ČOV Biotika, a.s. Slovenská Ľupča
ČOV SHP Harmanec
ČOV Banská Bystrica
ČOV Zvolen
Bučina DDD, s.r.o. Zvolen
ČOV Ţiar nad Hronom
ZSNP, a.s. Ţiar nad Hronom
SMZ, a.s. Jelšava
Slovmag, a.s. Lubeník
ČOV Revúca
ČOV Jelšava
ČOV Lubeník
 Zdroj : SHMÚ
BSK-5
28,44
255,57
52,21
22,24
6,56
13,87
17,21
1,88
0,65
23,61
2,34
5,27
Vypúšťané znečistenie (t.rok-1)
ChSK-Cr
NL
NEL-UV
282,54
1,27
485,19
17,19
293,95
86,09
3,91
121,77
29,22
1,24
28,56
10,32
56,34
17,07
96,75
50,66
0,15
9,62
5,61
3,04
0,33
0,01
53,07
18,63
22,49
4,82
1,86
11,37
3,43
-
NEL-IČ
0,08
0,04
-
Poznámka :
Tabuľka nahrádza Tab.č.2 „Významné zdroje znečistenia povrchových vôd“ v tabuľkovej časti ÚPN VÚC
Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2004.
Problematika zhodnotenia kvality povrchových vôd na území Banskobystrického samosprávneho
kraja bola spracovaná podľa publikácie „Kvalita povrchových vôd na Slovensku v rokoch 20062007“, SHMÚ a podľa materiálov seminára „Vodné hospodárstvo v zmysle smernice 2000/60/ES
Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúcej rámec pre činnosť spoločenstva v oblasti vodnej
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 46
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
politiky (Rámcová smernica o vode) vo vzťahu k ochrane prírody a krajiny“, SAŢP Banská Bystrica
14.5.2009.
Podzemné vody
Monitorovacie programy kvality podzemných vôd v roku 2006 prešli zmenami, ktoré vyplynuli
z poţiadaviek príslušnej legislatívy EÚ, najmä z Rámcovej smernice o vode (RSV). V súlade
s poţiadavkami RSV sa upustilo od delenia územia SR pre účely monitorovania na
vodohospodársky významné oblasti a od roku 2007 je toto členenie vykonávané na základe
ohraničenia útvarov podzemných vôd.
Výsledky laboratórnych analýz boli hodnotené podľa Nariadenia vlády SR č.354/2006 Z.z., ktorým
sa ustanovujú poţiadavky na vodu určenú pre ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na
ľudskú spotrebu, porovnaním nameraných a limitných hodnôt pre všetky analyzované ukazovatele.
V zmysle uvedeného sa kvalita podzemných vôd v rámci Banskobystrického samosprávneho kraja
sleduje v 4 útvaroch podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch a v 11 útvaroch podzemných vôd
v predkvartérnych horninách.
Tab. Percentuálne vyjadrenie analýz nevyhovujúcich NV SR 354/2006 Z.z.
pre jednotlivé útvary podzemných vôd v roku 2007 v BBSK
útvar podzemných vôd
v kvartérnych sedimentoch
SK1000700P
SK1000800P
SK1000900P
SK1001100P
v predkvartérnych horninách
SK200220FP
SK2002300P
SK2003100P
SK200390KF
SK2003700P
SK2004000P
SK200290FK
SK200480KF
SK200280FK
SK200260FP
SK200250KF
 Zdroj : SHMÚ
počet stanovení
počet prekročení
% nevyhovujúcich analýz
32
14
6
19
32
14
6
19
100,00
100,00
100,00
100,00
7
2
2
2
1
1
10
16
45
3
9
7
2
2
2
1
1
9
13
34
2
5
100,00
100,00
100,00
100,00
100,00
100,00
90,00
81,25
75,56
66,67
55,56
Poznámka : Názvy útvarov podzemných vôd sú uvedené v časti „Hydrogeológia“
Stav útvarov podzemných vôd
Čiastkové povodie rieky Hron
Čiastkové povodie rieky Ipeľ
URBION – Bratislava, jún 2010
útvary podzemných vôd kvartérnych sedimentov sú v zlom chemickom stave,
ktorý je spôsobený znečistením z bodových i difúznych zdrojov znečistenia,
útvary predkvartérnych hornín sú v dobrom chemickom stave. Zlý
kvantitatívny stav je identifikovaný v slovenskej časti Stredoslovenských
neovulkanitov.
útvary podzemných vôd kvartérnych sedimentov sú v zlom chemickom stave,
ktorý je spôsobený znečistením z bodových i difúznych zdrojov znečistenia,
útvary predkvartérnych hornín sú v dobrom stave s výnimkou jedného
vodného útvaru. Útvary podzemných vôd sú v dobrom kvantitatívnom stave
Strana 47
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Čiastkové povodie rieky Slaná

útvary podzemných vôd kvartérnych sedimentov sú v zlom chemickom stave
v dôsledku znečistenia z bodových i difúznych zdrojov,
u útvarov predkvartérnych hornín je v zlom chemickom stave útvar situovaný
v dolnej časti povodia. Do povodia Slanej zasahuje i útvar so zlým
kvantitatívnym stavom – menovite neovulkanity Pokorádzkej tabule.
Zdroj : SHMÚ
Záverom je moţné konštatovať, ţe znečistenie riek Hron, Ipeľ a Rimava, ktoré pramenia na území
Banskobystrického kraja, je dôsledkom vlastnej antropogénnej činnosti. Znečistenie rieky Slaná,
ktorá na územie kraja znečistená uţ priteká, je spôsobené aj aktivitami mimo riešeného územia.
Takisto znečistenie podzemných vôd je silne ovplyvnené antropogénnou činnosťou.
Bilančné hodnotenie podzemných vôd
Súčasťou novej vodnej legislatívy je posúdenie miery vyuţívania podzemných vôd k disponibilným
zdrojom podzemných vôd v jednotlivých útvaroch. Vyhodnotenie pomeru : vyuţiteľné mnoţstvá
podzemných vôd / odbery za hodnotené obdobie 2004 – 2007 spracoval SHMÚ Bratislava. Limitná
hodnota je 80 %.
Tab. Bilančné hodnotenie podzemných vôd podľa útvarov podzemných vôd
v Banskobystrickom samosprávnom kraji
označenie útvaru
podzemnej vody
dokumentované
dokumentované
vyuţiteľné mnoţstvá (l.s-1) odbery (l.s-1) 2004 –
2004 – 2007
2007
Útvar podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch
SK1000700P
859,08 – 863,95
50,26 – 69,00
SK1000800P
147,70
3,28 – 3,97
SK1000900P
127,50
19,59 – 27,96
SK1001100P
67,00
22,27 – 30,02
Útvar podzemných vôd predkvartérnych hornín
SK200220FP
941,42 – 1012,20
243,10 – 340,53
SK2002300P
243,46 – 248,16
27,29 – 38,99
SK200250KF
651,24 – 652,64
460,47 – 475,56
vyuţívanie
podzemných vôd
v%
poznámka
5,85 – 7,99
2,22 – 2,69
15,36 – 21,93
33,24 – 44,81
25,82 – 33,64
11,21 – 15,71
70,71 – 73,02
SK200260FP
SK200280FK
SK200290FK
SK2003100P
SK2003700P
SK200380FP
252,00 – 265,00
1150,00
140,60
81,97 – 82,67
29,30
20,65 – 21,00
72,17 – 87,56
205,90 – 252,53
8,53 – 24,36
4,30 – 5,20
7,07 – 7,36
22,98 – 23,89
28,64 – 33,04
17,90 – 21,96
6,07 – 17,33
5,25 – 6,34
24,13 – 25,12
110,10 – 113,76
SK200390KF
SK2004000P
SK2004500P
SK2004480
 Zdroj : SHMÚ
454,02
7,5
2,7
82,35 – 85,28
2,08 – 2,40
0 – 0,06
18,14 – 18,78
27,73 – 32,00
0 – 2,22
limitná hodnota
80%
lokalita
Vyšný Skálnik
Poznámka :
Tabuľka nahrádza Tab.č.5 „Prehľad bilančného stavu v hydrogeologických rajónoch“ v tabuľkovej časti
ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2004, ktorá je vzhľadom k novému vymedzeniu
hydrogeologických rajónov neplatná.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 48
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Z bilančného hodnotenia vyplýva, ţe :
 odbery podzemných vôd z prameňa Vyšný Skálnik v útvare podzemných vôd SK200380FP –
Puklinové a medzizrnové podzemné vody neovulkanitov Pokorádzkej tabule oblasti povodia
Hron vysoko prekračujú limitnú hodnotu 80%,
 odbery podzemných vôd pre Pohronský skupinový vodovod v útvare podzemných vôd
SK200250KF – Dominantné krasovo-puklinové podzemné vody Veľkej Fatry oblasti povodia
Hron sa blíţia k limitnej hodnote 80%.
Vodoochranný potenciál pôdneho pokryvu
Pre hodnotenie vodoochranného potenciálu pôd vo vzťahu k moţným negatívnym účinkom
prieniku znečistenia z povrchu na úroveň podzemnej vody boli pouţité parametre :
 potenciálna priepustnosť pôd (ako funkcia pôdnej textúry, obsahu skeletu a hrúbky pôdy),
 potenciálna retenčná schopnosť (ako hodnôt obsahu vody v pôde pri hydrolimite poľnej vodnej
kapacity a hrúbky pôdy).
Pre kaţdý z uvedených vstupujúcich parametrov i pre celkové hodnotenie vodoochranného
potenciálu bolo pouţité 4-stupňové hodnotenie moţných negatívnych účinkov prieniku znečistenia
z povrchu na úroveň podzemnej vody (A – veľmi vysoká, B – vysoká, C – mierna, D – nízka, resp.
„nízky“, „zníţený“, „zvýšený“ a „vysoký“ vodoochranný potenciál pôd).
Tab. Hodnotenie nadloţných súvrství – Vodoochranný potenciál pôdneho pokryvu
v útvaroch podzemných vôd v Banskobystrickom samosprávnom kraji
označenie útvaru
PARAMETER I
priepustnosť pôdy
podzemných
kategória a % z plochy útvaru
vôd
A
B
C
D
Útvar podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch
SK1000700P
0,01
2,82
83,63
13,54
SK1000800P
8,21
38,07
43,20
10,52
SK1000900P
0,74
8,73
45,03
45,50
SK1001100P
18,59
46,56
32,49
2,37
Útvar podzemných vôd predkvartérnych hornín
SK200220FP
4,43
29,86
35,74
29,97
SK2002300P
22,29
68,80
7,59
1,31
SK200250KF
0,21
7,72
61,61
30,47
SK200260FP
15,36
31,41
30,52
22,71
SK200280FK
1,12
17,53
22,95
58,40
SK200290FK
0,15
14,93
32,28
52,63
SK2003100P
16,95
64,07
15,98
3,00
SK2003700P
32,09
43,50
17,34
7,06
SK200380FP
13,71
58,56
18,33
9,41
SK200390KF
0,56
9,56
19,68
70,20
SK2004000P
37,16
55,94
5,08
1,82
SK2004500P
49,11
38,57
10,42
1,89
SK200480KF
10,20
29,94
26,93
32,93
 Zdroj : SHMÚ
PARAMETER II
retenčná schopnosť pôdy
kategória a % z plochy útvaru
A
B
C
D
vodoochranný
potenciál
pôd
0,01
8,84
1,35
18,59
85,07
41,70
52,06
48,58
0,00
4,63
3,00
10,38
14,92
44,83
43,59
22,44
nízky
zníţený
nízky
zvýšený
5,46
24,16
6,21
18,68
3,08
7,20
18,67
37,14
22,61
2,62
43,56
59,59
21,54
69,63
72,59
68,93
73,51
36,43
49,93
74,56
50,87
72,60
25,78
55,70
39,60
72,28
23,14
1,62
22,24
7,58
28,78
30,22
6,42
11,60
4,73
33,88
0,74
0,81
5,98
1,77
1,63
2,62
0,23
31,72
12,65
0,35
0,39
0,05
37,72
0,00
0,00
0,19
zníţený
vysoký
nízky
zníţený
nízky
nízky
vysoký
vysoký
vysoký
nízky
vysoký
vysoký
zvýšený
Terestrické ekosystémy s väzbou na podzemné vody
Určenie útvarov podzemných vôd s existenciou priameho súvisu terestrických ekosystémov na
podzemné vody bol zaloţený na základe ich národného súpisu. Lokality určených terestrických
ekosystémov museli byť tieţ súčasťou návrhu zoznamu chránených území NATURA 2000
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 49
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
a principiálnym dôvodom pre zaradenie bol výskyt významných biotopov v súlade s „Habitat
Directive 92/43/EEC“ a to tých, ktoré sú závislé na podzemných vodách.
V území Banskobystrického samosprávneho kraja je určených spolu 7 útvarov podzemných vôd
s väzbou na útvary podzemných vôd, z toho :
- v útvaroch podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch 4
- SK1000700P
- SK1000800P
- SK1000900P
- SK1001100P
- v útvaroch podzemných vôd predkvartérnych hornín 3
- SK200220FP
- SK200280FK
- SK200390KF
Názvy útvarov podzemných vôd sú uvedené v časti „Hydrogeológia“.
2.10.2.2. Návrh opatrení na ochranu podzemných a povrchových vôd
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)
Zmena názvu podkapitoly na str. 70:
2.10.2.2. Ochrana vôd a návrh opatrení na ochranu povrchových a podzemných vôd
Zmena a doplnenie textu na str.70 – 71:
Rámcová smernica o vode (RSV) bola v podmienkach SR transformovaná do zákona č.364/2004
Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej vodný zákon) a do jeho vykonávacích predpisov, akým je napr. vyhláška MŢP SR
č.224/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení oblastí povodí, environmentálnych
cieľoch a o vodnom plánovaní.
Voda nie je vnímaná len ako zdroj slúţiaci na uspokojovanie potrieb spoločnosti, ale aj ako biotop
pre ţivočíchy a rastliny závislé na vode.
Z toho dôvodu je potrebné chápať ochranu vodných pomerov a vodárenských zdrojov (piata časť
zákona 364/2004 Z.z.) ako integrovanú ochranu kvality a kvantity podzemných a povrchových vôd.
Rozhodujúcim faktorom pri ochrane kvality vodárenských zdrojov a vôd všeobecne je problematika
zdrojov znečisťovania vôd, či uţ s priamym alebo nepriamym dopadom.
Ochrana mnoţstva vôd, kvantitatívna ochrana, je zaloţená na zvyšovaní akumulačnej schopnosti
krajiny a na kontrole dodrţiavania vypočítaných hodnôt pre odoberané mnoţstvá. Za tým účelom sa
stanovujú limity vyuţívania zásob podzemných vôd a záväzné minimálne prietoky útvarov tečúcich
povrchových vôd (ekologické limity).
Obidva aspekty ochrany vôd sú premietnuté v tzv. územnej ochrane vôd v zmysle zákona
č.364/2004 Z.z. (vodný zákon).
Ochrana vodného bohatstva je členená podľa stupňa a spôsobu ochrany na:
 chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd - chránené vodohospodárske oblasti,
 územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu – povodia vodárenských tokov,
 ochranné pásma vodárenských zdrojov,
 citlivé oblasti – územia, v ktorých dochádza alebo môţe dôjsť k zhoršeniu stavu povrchových
a podzemných vôd v dôsledku vypúšťania komunálnych odpadových vôd, ktoré sú zdrojom
znečistenia zlúčeninami dusíka a fosforu. Za citlivú oblasť sa povaţuje celé územie SR,
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 50
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“

zraniteľné oblasti – poľnohospodársky vyuţívané územia, z ktorých odtekajúce zráţkové vody
spôsobujú alebo môţu spôsobiť zvýšenie koncentrácie dusičnanov v povrchových
a podzemných vodách nad 50 mg.l-1,
 ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi a ostatnými chemickými látkami,
 ochrana záujmových území navrhovaných vodohospodárskych diel
Medzi chránené územia sú zaradené aj ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných
minerálnych zdrojov, ktorých ochrana nevyplýva zo zákona č. 364/2004 Z.z. (vodný zákon). Ich
ochranu ustanovuje zákon č. 538/2005 Z.z o prírodných liečivých vodách, prírodných liečivých
kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
 chránené vodohospodárske oblasti
Oprava a doplnenie textu na str.71:
CHVO je územie ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvorí významnú prirodzenú
akumuláciu vôd a moţno v nej vykonávať činnosť len ak sa zabezpečí všeobecná ochrana
podzemných a povrchových vôd, ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej
akumulácie a obnovy ich zásob. Chránené vodohospodárske oblasti boli vyhlásené Nariadením
vlády SSR č. 13/1987 Zb. §1 a ochrana v nich sa vykonáva podľa § 31 zákona č.364/2004 Z.z.
(vodný zákon).
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 51
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Na území Banskobystrického samosprávneho kraja sa nachádza (alebo do územia zasahuje) šesť
chránených vodohospodárskych oblastí.
Tab. Vyhlásené CHVO v Banskobystrickom samosprávnom kraji
Plocha CHVO
Názov CHVO
celkom
Veľká Fatra
644
Nízke Tatry - západná časť
358
Nízke Tatry - východná časť
805
Horné povodie Ipľa, Rimavice a
375
Slatiny
Muránska planina
205
Horné povodie Hnilca
108
Hranice CHVO sú zakreslené v grafickej časti
Vyuţiteľné mnoţstvá vodných zdrojov
(m3.s-1)
z toho v
BBSK
55
231
275
Povrchové
Podzemné
Spolu
0,97
2,33
2,98
2,5
2,43
3,95
2,5
4,76
375
1,09
0,11
1,2
205
22
0,16
1,4
0,1
1,4
0,26
 vodárenské toky a ich povodia
Oprava a doplnenie textu na str. 71 po tabuľku na str. 72
Vodárenské toky sú vodné toky, alebo úseky vodných tokov, ktoré sa vyuţívajú alebo môţu
vyuţívať ako vodárenské zdroje na odber pre pitnú vodu. Začiatok vodárenského toku je určený
prameňom vodného toku, koniec vodárenského toku tvorí priečny profil vodného toku v mieste
odberu vody alebo profil hrádze alebo hate. Povodím vodárenského toku je územie, z ktorého
celý povrchový odtok prirodzene vteká do vodného toku k profilu vymedzujúcemu skončenie
vodárenského toku, ako aj územie, z ktorého sa povrchové vody do povodia vodárenského toku
umelo privádzajú. Vyhláška MŢP SR č.211/2005 Z.z. ( príloha č. 2) ustanovuje zoznam
vodárenských tokov a zoznam vodohospodársky významných tokov.
NV SR č.296/2005 Z.z. ustanovuje poţiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a
limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd. Hodnoty
ukazovateľov prípustného znečistenia vôd sú uvedené v jeho prílohe.
Povodia vodárenských tokov sú vykreslené v grafickej časti.
Vodohospodársky významnými tokmi sú podľa vyhlášky MŢP SR č.211/2005 Z.z. toky:
Pôvodný text bez zmeny.
 ochranné pásma vodárenských zdrojov
Oprava a doplnenie textu na str.74:
ich ochrana vyplýva z § 32 zákona č. 364/2004 Z. z. a stanovujú sa v zmysle vyhlášky MŢP SR
č. 29/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní ochranných pásiem vodárenských
zdrojov, o opatreniach na ochranu vôd a o technických úpravách v ochranných pásmach
vodárenských zdrojov.
Ochranné pásma vodárenských zdrojov sú zakreslené v grafickej časti dokumentácie.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 52
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Tab. Ochranné pásma vodárenských nádrţí v Banskobystrickom samosprávnom kraji
Okres
Názov
vodárenskej
nádrţe
Plocha PHO (km2)
I. stupňa
II. stupňa
(vnútorné)
II. stupňa
(vonkajšie)
III. stupňa
∑
1,02
1,64
0,80
5,21
11,52
5,33
24,45
21,98
5,60
41,38
48,865
83,19
3,42
72,06
84,005
92,92
Banská Štiavnica
Rozgrund
Detva
Hriňová
Poltár
Málinec
Rimavská Sobota
Klenovec
 Zdroj: SVP Banská Bystrica
 ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov
Opravený a doplnený text na str. 74, 75,76:
Legislatívna ochrana je zabezpečená Zákonom č.538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách,
prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 26 ods.3 sa ochranné pásma určujú v dvoch stupňoch na základe odborných podkladov
a posudkov vypracovaných odborne spôsobilou osobou.
O ochrannom pásme I. stupňa pojednáva § 27 a o OP II. stupňa § 28.
Ochranné pásma sú vykreslené v grafickej časti dokumentácie.
Tab. Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov
v Banskobystrickom samosprávnom kraji
1.
Lokalita
Katastrálne územie
Okres
Vyhlásené
Stupeň Poznámka
Prírodné liečivé zdroje
Banská
Brusno, Ľubietová
Bystrica
Vyhláška MZ SR
Brusno
I, II
č. 17/2000 Z.z.
Nemecká
Brezno
Číţ, Chanava,
Rimavská
Vyhláška MZ SR
Číţ
I, II
Lenártovce, Zádor
Sobota
č. 18/2000 Z.z.
Dolné Šipice, Dolné
okres Levice: Bátovce, Bory,
Krupina
Vyhláška MZ SR
I, II
Terany, Dudince,
Čankov, Demandice, Dol.
č. 19/2000 Z.z.
Dudince
Dvorníky, Hontianske
Tesáre, Horné Šipice,
Horné Terany, Kostolné
Moravce, Lišov,
Medovarce, Merovce,
Opatové Moravce,
Sebechleby, Sudince,
Súdovce
Brhlovce, Dol. Túrovce,
Domadice, Hokovce, Hon.
Trsťany, Hont. Vrbica, Horné
Semerovce, Horné Turovce,
Chorvatice, Levice, Malinovec,
Mýtne Ludany, Plášťovce,
Santovka, Slatina, Str.Turovce,
Veľké Krškany, Malý Kiar,
Kalinčiakovo
Banky pri Vyhniach,
Ţiar
Hliník n/ Hronom, Horné n/ Hronom
Opatovce, Ladomer,
Lehôtka pod Brehmi,
Sklené Teplice Repište, Sklené Teplice,
Vieska pri Ţiari n/ Hr.
Banská Štiavnica,
Močiar, Teplá
URBION – Bratislava, jún 2010
Vyhláška
MZ SR č. 57/2005
Z.z.
I, II
Banská
Štiavnica
Strana 53
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Tab. Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov
v Banskobystrickom samosprávnom kraji
Lokalita
Katastrálne územie
Okres
Vyhlásené
Stupeň Poznámka
Prírodné liečivé zdroje
Sliač
Kováčová
Badín, Čačín, Čerín,
Dolná Mičiná,
Dúbravica, Horná
Mičiná, Horné Pršany,
Hrochoť, Hronsek,
Králiky, Kráľová, časť
B.B., Kremnička časť
B.B., Môlča, Oravce
Poniky, Povrazník,
Radvaň, Rakytovce,
Sebedín
Budča, Lieskovec,
Lukavica, Očová, Tŕnie,
Turová, Zolná,
Zvolenská Slatina
Ţelezná Breznica
Hronská Dúbrava, Ihráč,
Jastrabá, Kľačany,
Kremnica, Trnavá Hora
2.
Banská
Bystrica
Vyhláška
MZ SR č.
551/2005 Z.z.
I, II
Banská
Bystrica
Vyhláška MZ SR
č. 554/2005 Z.z.
I, II
Detva
Rozhodnutie MZ
SR
č. 373/98- A/IKŢ79
Pre prírodný minerálny zdroj
VBK-1 sa určujú nevyhnutné
dočasné ochranné opatrenia
Revúca
Vyhláška
MZ SR č.
114/2002 Z.z.
Roţňavské Bystré, Silica,
Silická Brezová, Slavec,
Štítnik, Vidová – katastre obcí
mimo VÚC BB kraja
Zvolen
Ţiar nad
Hronom
Prírodné minerálne zdroje
Čerín,
časť Čačín
Bečov, Čačín, Čerín,
Dolná Mičiná,
Dúbravica, Oravce
Klokoč
Klokoč
Tornaľa
Gemerský Sad, Hucín,
Licince, Mikolčany,
Nováčany
Biskupice, Fiľakovo
Fiľakovo
Pondelok, Poltár, Slaná
Hrnčiarska
Lehota,
Váľkovo, Veľká
Ves,
Suchá
časť Maštinec
 Zdroj: MZ SR Bratislava
Lučenec
Poltár
Vyhláška
MZ SR č.
262/2003 Z.z.
Vyhláška
MZ SR č.
263/2003 Z.z.
I, II
I, II
I, II
V Banskobystrickom samosprávnom kraji sa vyskytujú aj útvary geotermálnych vôd (geotermálne
štruktúry) predstavujúce podzemné vody hlbokých obehov s teplotou podzemnej vody nad 25 oC,
tieto však nemajú vyhlásené ochranné pásma.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 54
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
 Citlivé oblasti
Oprava textu na str.76:
Citlivé oblasti sú podľa § 33 vodného zákona vodné útvary povrchových vôd :
- v ktorých dochádza alebo môţe dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie ţivín
k neţiaducemu stavu kvality vôd,
- ktoré sa vyuţívajú ako vodárenské zdroje alebo sú vyuţiteľné ako vodárenské zdroje,
- ktoré si vyţadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných
odpadových vôd.
Nariadenie vlády SR č.617/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti,
ustanovuje za citlivú oblasť všetky vodné útvary, ktoré sa nachádzajú na území SR, alebo ním
pretekajú.
Ochrana vody v citlivých oblastiach vyplýva z vodného zákona a NV SR č. 296/2005 Z.z.,
ktorým sa ustanovujú poţiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné
hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd.
 Zraniteľné oblasti
Oprava textu na str.76:
sú podľa § 34 vodného zákona poľnohospodársky vyuţívané územia, z ktorých odtekajú vody
zo zráţok do povrchových vôd, alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia
vyššia ako 50 mg . l –1 alebo sa môţe v blízkej budúcnosti prekročiť.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 55
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Nariadenie vlády SR č.617/2004 Z.z. za zraniteľné oblasti ustanovuje pozemky
poľnohospodársky vyuţívané v katastrálnych územiach obcí, ktorých zoznam je uvedený
v prílohe 1 k nariadeniu vlády č.617/2004 Z.z.
Na NV SR č.617/2004 Z.z. nadväzuje Vyhláška MP SR č. 199/2008 Z.z., ktorou sa ustanovuje
„Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach“.
 ochrana vôd pred znečistením
Nový názov a oprava textu na str.78:
Riešenie bodových zdrojov znečistenia a redukcia plošného znečistenia v súlade s RSV
Na zlepšenie stavu vodných útvarov je potrebné postupné uskutočňovanie opatrení :
- v sídelných aglomeráciách :
- výstavba, rozširovanie a rekonštrukcie verejných kanalizácií,
- výstavba nových ČOV a intenzifikácia existujúcich ČOV,
- výstavba a rekonštrukcia kalového hospodárstva,
- čistenie daţďových vôd – budovanie daţďových nádrţí,
- budovanie ČOV v priemyselných a poľnohospodárskych podnikoch,
- legislatívne zabezpečenie bezfosfátových detergentov na pranie v SR,
- revízia rozhodnutí na vypúšťanie odpadových vôd na novelizovanú legislatívu
- zmena technologických postupov vo výrobe, redukcia odpadov,
- likvidácia environmentálnych záťaţí (skládok hnojív, tuhého komunálneho odpadu a
pesticídov)
- v poľnohospodárstve na redukciu plošného znečistenia :
- optimálne hnojenie poľnohospodárskych pozemkov,
- dodrţiavanie plánu hnojenia (vyhláška MP SR č.199/2008 Z.z., ktorou sa ustanovuje
Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach),
- aplikácia Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe a Programu poľnohospodárskych
činností (príloha č. 5 vodného zákona)
- budovanie skladovacích nádrţí dostatočnej kapacity na ţivočíšne odpady,
- konverzia vybraných pozemkov ornej pôdy na extenzívne pasienky,
- redukcia erózie,
- stimulačné opatrenia (finančné dotácie pre organické farmy)
- legislatívne opatrenia (povinnosť znečisťovateľa monitorovať a poskytovať výsledky
poverenej organizácii),
- školenia, výchovné programy, poradné servisy.
Opatrenia v prevádzke, v antropogénnej činnosti v území:
Nový text na str. 79 (po podkapitolu „Všeobecné opatrenia pre celé územie kraja“):

uplatňovať novú vodnú politiku (programy opatrení a Plány manaţmentu povodí), vyplývajúcu
zo smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúcej rámec pre činnosť
Spoločenstva v oblasti vodnej politiky – rámcová smernica o vode (RSV), ktorej základným
cieľom je predovšetkým dosiahnutie dobrého stavu vôd :
 dobrého ekologického a chemického stavu pre prirodzené vody,
 dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu pre zmenené a umelé vodné
útvary,
 dobrého kvantitatívneho a chemického stavu pre podzemné vody
 dosiahnuť environmentálne ciele pre povrchové vody :
 zaviesť potrebné opatrenia na zabránenie zhoršenia stavu všetkých útvarov povrchovej vody,
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 56
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
 zaviesť potrebné opatrenia na ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody,
s cieľom dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd najneskôr do 22.12.2015,
 zaviesť opatrenia na ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov
povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav
najneskôr do 22.12.2015,
 zaviesť potrebné opatrenia za účelom postupného zníţenia znečistenia spôsobeného
prioritnými látkami a zastavenie alebo postupného ukončenia emisií, vypúšťania a únikov
prioritne nebezpečných látok.
 dosiahnuť environmentálne ciele pre podzemné vody :
 zaviesť potrebné opatrenia na zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do
podzemnej vody a na zabránenie zhoršenia stavu všetkých útvarov podzemnej vody,
 zaviesť opatrenia na ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody
a zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemnej vody a doplňovaním ich mnoţstiev,
s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd najneskôr do 22.12.2015,
 zaviesť potrebné opatrenia na zvrátenie akéhokoľvek významného vzostupu trendu
koncentrácie akejkoľvek znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou,
s cieľom postupného zníţenia znečistenia podzemnej vody.
 vyhlásiť prírodné kúpacie oblasti v zmysle vodného zákona a NV SR č.87/2008 Z.z., o
poţiadavkách na prírodné kúpaliská a vyhlášky MZ SR č.72/2008 o podrobnostiach
o poţiadavkách na kvalitu vody kúpalísk, vody na kúpanie a jej kontrolu. .
Opatrenia investičného charakteru
Oprava textu prvej a druhej odráţky na str. 80:


rekonštrukcie technologických postupov, dobudovanie rozostavaných a výstavba nových
čistiarenských zariadení komunálnych a priemyselných vôd, aby producenti odpadových vôd
spĺňali § 36 vodného zákona, podľa ktorého je aglomerácia s počtom nad 10 000 ekvivalentných
obyvateľov povinná zabezpečiť vypúšťanie a čistenie odpadových vôd do 31.12.2010 a v
aglomeráciách od 2 000-10 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú
kanalizáciu, a v aglomeráciách menších ako 2 000 EO, v ktorých je vybudovaná verejná
kanalizácia bez primeraného čistenia sa zabezpečí vypúšťanie komunálnych odpadových vôd
v súlade zo zákonom do 31.12.2015 tak, aby komunálne a organicky znečistené priemyselné
odpadové vody podľa Nariadenia vlády č. 296/2005 Z.z. spĺňali ukazovatele prípustného stupňa
znečistenia vôd,
riešenie čistenia odpadových minerálnych vôd podľa § 36 vodného zákona.
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998)
Vloţený text dvoch kapitol za kapitolu 2.10.7. na str. 257:
2.10.8. OCHRANA POHREBÍSK
V niţších stupňoch územnoplánovacej dokumentácie – územných plánoch miest a obcí a územných
plánoch zón je nevyhnutné akceptovať poţiadavku vyplývajúcu z § 16, ods. 8, zákona č. 470/2005
Z.z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní
(ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov - rešpektovať ochranné pásmo pohrebiska, ktoré
je 50 m. V ochrannom pásme sa nesmú umiestňovať budovy.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 57
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
2.10.9. BARIÉROVÉ EFEKTY STAVIEB
Pri projektovej príprave a realizácii rozvojových zámerov v území vo vzťahu k ochrane prírody
bude nevyhnutné zaoberať sa riešením podmienok na elimináciu bariérového efektu stavieb na
tokoch a dopravných trasách (najmä rýchlostných komunikácií) na migráciu fauny na hydrických
koridoroch (priečne prekáţky v tokoch) aj na koridoroch terestrických. Ide o váţny celoeurópsky
problém, ktorý sa prehlbuje a bude ďalej prehlbovať v súvislosti so zvyšujúcou sa intenzitou
dopravy a výstavbou nových rýchlostných komunikácií. Z tohto pohľadu je moţno v súčasnosti za
najrizikovejšie povaţovať trasu rýchlostnej komunikácie R1 v úseku Zvolen – Banská Bystrica,
cestu I/59 v úseku Banská Bystrica – hranica so Ţilinským samosprávnym krajom a cestu I/66 v
úseku Banská Bystrica – Brezno.
2.11. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998)
Zmena pôvodného textu celej kapitoly na str. 257-265:
Základná legislatívna úprava odpadového hospodárstva je daná zákonom č.223/2001 Z.z. o
odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Samotný zákon priniesol mnohé zmeny pre
samosprávy a súčasne prehĺbil význam Programov odpadového hospodárstva.
V tejto nadväznosti bol vypracovaný aj Program odpadového hospodárstva SR do roku 2010,
v ktorom boli rešpektované zásady prípravy národných plánov odpadového hospodárstva
odporúčané Európskou komisiou - GR pre ţivotné prostredie v metodickej príručke vydanej v máji
2003 (spracovanej Európskym tematickým centrom pre odpady a materiálové toky).
V Banskobystrickom kraji nebol doposiaľ vypracovaný rozhodujúci koncepčný a strategický materiál:
Program odpadového hospodárstva do r. 2010 pre Banskobystrický kraj, ktorý mal stanoviť ciele
odpadového hospodárstva vyššieho územného celku, určiť cieľové smerovanie nakladania s určenými
druhmi a mnoţstvami odpadov ako aj zámery na vybudovanie nových zariadení na zhodnocovanie
odpadov, zneškodňovanie odpadov, ako aj zariadení na iné nakladanie s odpadmi. Z tohto dôvodu
bol pre Banskobystrický samosprávny kraj vypracovaný spoločnosťou Tanzer Consulting Slovakia,
s.r.o., v roku 2008, „Návrh nakladania s komunálnymi odpadmi v Banskobystrickom
samosprávnom kraji“, ktorý bol s odporúčaním obstarávateľa ÚPN VÚC Banskobystrický kraj
pouţitý pri nasledujúcom návrhu riešenia problematiky odpadového hospodárstva.
2.11.1. NAKLADANIE S KOMUNÁLNYM ODPADOM
Vznik komunálnych odpadov v okresoch Banskobystrického kraja v r.2006 (bez skupiny 15 01 obaly)
Okres
Okres Banská Bystrica
Okres Banská Štiavnica
Okres Brezno
Okres Detva
Okres Krupina
Okres Lučenec
Okres Poltár
Okres Revúca
Okres Rimavská Sobota
Okres Veľký Krtíš
Okres Zvolen
URBION – Bratislava, jún 2010
Mnoţstvo KO
1.
t
%
Mnoţstvo KO
v kg/obyvateľa/rok
31 022,54
6 471,51
13 853,58
6455,76
4 942,59
15 573,86
4 738,19
9 265,24
15 486,71
7 944,10
24 740,10
19,72
4,11
8,80
4,10
3,14
9,90
3,01
5,89
9,84
5,05
15,72
279,53
383,72
214,30
196,37
217,94
212,59
208,72
228,56
187,81
172,05
365,79
Strana 58
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Vznik komunálnych odpadov v okresoch Banskobystrického kraja v r.2006 (bez skupiny 15 01 obaly)
Mnoţstvo KO
Okres
Okres Ţarnovica
Okres Ţiar nad Hronom
SPOLU

2.
t
%
Mnoţstvo KO
v kg/obyvateľa/rok
6 910,27
9 937,48
157 341,93
4,39
6,32
100%
254,96
207,69
239,94
Zdroj: RISO (in: Nakladanie s KO v BBSK)
Mnoţstvo komunálnych odpadov v Banskobystrickom samosprávnom kraji medziročne štatisticky klesá,
čím sa zniţuje aj ukazovateľ mnoţstva KO/obyvateľa/rok. Najväčšie mnoţstvo KO na obyvateľa
vzniklo v roku 2006 v okrese Banská Štiavnica (383,72 kg), čo o viac ako 58% prekračuje priemer
kraja. Najmenej odpadov na obyvateľa vzniklo v okrese Veľký Krtíš.
Separácia zloţiek komunálnych odpadov
Separované zbierané zloţky odpadov vznikajú prostredníctvom zavedených systémov separácie v
jednotlivých obciach a mestách. Na základe splnomocnení zákonov č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení a
č.223/2001 Z.z. o odpadoch obce prijímajú Všeobecne záväzné nariadenia o zbere, preprave a nakladaní
s komunálnym odpadom (ďalej KO), v ktorom zavádzajú na svojich územiach okrem iných povinností aj
systémy separovaného zberu zloţiek KO. Obce na tento účel vyuţívajú rôzne systémy separácie kontajnerový, vrecový, donáškový do zberového dvora príp. mobilný zber.
V podmienkach SR sa najčastejšie zavádza separovaný zber tradičných zloţiek KO - papiera, lepenky
a skla, ku ktorým sa v posledných rokoch pridali odpady z plastov, predovšetkým PET. Okrem týchto
zloţiek sa však úspešne rozbieha aj separovaný zber kovových obalov a viacvrstvových
kombinovaných materiálov (VKM) - tzv. tetrapakov. V Banskobystrickom samosprávnom kraji je
zavedený aj zber nebezpečných zloţiek KO. Celkovo bolo v roku 2006 vyseparovaných 14.788,5 t
zloţiek KO.
Nakladanie s odpadmi
Hlavnými spôsobmi nakladania s odpadmi v kraji je materiálové zhodnocovanie produkovaných
KO (recyklácia), spaľovanie (termické zhodnocovanie a zneškodňovanie), úprava odpadov a
zneškodňovanie skládkovaním. Prevládajúcim spôsobom zneškodňovania komunálneho odpadu
v Banskobystrickom kraji je skládkovanie odpadu. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené relatívne
ukazovatele z oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi na Slovensku v roku 2006 na obyvateľa.
Z tabuľky vyplýva, ţe Banskobystrický samosprávny kraj sa zaraďuje medzi kraje s niţšou
produkciou komunálneho odpadu na obyvateľa (248,37), čo je v súlade s tendenciou zniţovania
mnoţstva odpadu v závislosti od HDP kraja .
Územie
Mnoţstvo
KO/obyv. za
rok
Mnoţstvo
zhodnoteného
KO/obyv. za
rok
Mnoţstvo
zneškodneného
KO/obyv./rok
Mnoţstvo
vyseparovaných
zloţiek KO/obyv.
za rok
Mnoţstvo
zhromaţďovaného
KO/obyv.
za rok
301,21
412,94
431,83
293,94
316,95
295,95
248,37
230,77
233,79
15,32
37,63
18,03
17,61
15,21
8,14
3,04
22,63
3,57
269,82
370,4
392,93
262,8
288,51
275,76
222,9
184,23
214,18
16
29,54
17,82
21,06
14,25
13,27
22,52
9,57
5,3
16,07
4,91
20,88
13,54
13,23
12,05
22,43
23,91
16,04
Slovenská republika
Bratislavský kraj
Trnavský kraj
Trenčiansky kraj
Nitriansky kraj
Ţilinský kraj
Banskobystrický kraj
Prešovský kraj
Košický kraj

Zdroj: SU SR Odpady v SR 2006 (in: Nakladanie s KO v BBSK)
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 59
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Nakladanie s biologicky rozloţiteľnými komunálnymi odpadmi
Medzi biologicky rozloţiteľné materiály moţno zaradiť viacero druhov komunálnych odpadov.
V Banskobystrickom samosprávnom kraji ich vzniklo v roku 2006 celkovo 11.973 t. Z uvedeného
mnoţstva však iba 1.056 t bolo priamo kompostovaných na zariadeniach určených na kompostovanie,
čo predstavuje 8,82 % z ich celkového mnoţstva.
Značná časť biologicky rozloţiteľných komunálnych odpadov bola odovzdaná inej organizácii na
ďalšie nakladanie (4.603 t), pričom predpokladáme, ţe sa jednalo o prevádzkovateľov kompostární.
Pokiaľ uvedené 2 spôsoby nakladania s biologicky rozloţiteľnými komunálnymi odpadmi zaradíme
medzi metódy kompostovania (R3), dosiahneme celkové mnoţstvo 5659,55 t, čo predstavuje 47,27%
z celkovej produkcie biologicky rozloţiteľných komunálnych odpadov v Banskobystrickom
samosprávnom kraji v roku 2006.
Pomerne veľká časť z biologicky rozloţiteľných komunálnych odpadov bola zneškodňovaná
skládkovaním (6169,94), čo je v rozpore so zákonom č.223/2001 Z.z. o odpadoch, v zmysle ktorého od
1.1.2006 nie je moţné ukladať na skládky nie nebezpečných odpadov biologicky rozloţiteľné odpady.
Uvedený postup by bolo moţné akceptovať iba pri druhu 200203 zemina a kamenivo (2626 t), ktorý
nepodieľa na skládkach ďalšiemu rozkladu.
2.11.2. INFRAŠTRUKTÚRA ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA
Zariadenia na zhodnocovanie odpadov
V súčasnom období sa nachádza na území Banskobystrického samosprávneho kraja predovšetkým
infraštruktúra na zhodnocovanie jednotlivých prúdov odpadov, z ktorých iba určitá časť sa dotýka
nakladania s KO. To znamená, ţe i napriek skutočnosti, ţe v kraji je relatívne vysoký počet zariadení na
zhodnocovanie odpadov metódami R2 - R10, nemá to významný vplyv na zlepšovanie úrovne
nakladania s KO. V Banskobystrickom samosprávnom kraji chýbajú primerané zariadenia na
dotrieďovanie a spracovanie zloţiek KO. Existujúce zariadenia majú iba lokálny význam a mnohokrát
nie sú súčasťou na seba nadväzujúcich integrovaných systémom nakladania s KO, ale pôsobia
izolovane, len pre určitý počet obcí. Postupne sa doplňuje sieť zberových dvorov na zachytávanie
všetkých vytriedených zloţiek KO, vrátane nebezpečných odpadov. V nasledujúcich tabuľkách sú
uvedené zariadenia na zhodnocovanie komunálnych odpadov (stav v roku 2006)
ZBEROVÉ DVORY
Prevádzkovateľ
Mesto Banská Bystrica
Detox spol. s r.o.
iba NZ KO
Technické sluţby Banská Štiavnica
Technické sluţby Brezno
Záhorka s.r.o.
Technické sluţby Detva
Mepos spol. s r.o.
Detox spol. s r.o.
iba NZ KO
Brantner Gemer s.r.o., Rimavská Sobota
Brantner Gemer s.r.o., Rimavská Sobota
Marius Pedersen, a.s.
Obec Pliešovce
Mestský podnik sluţieb Ţarnovica
Technické sluţby
Mesto Kremnica
Technické sluţby Ţiar nad Hronom
Technické sluţby Ţiar nad Hronom
Obec/mesto
Radvaň
Banská Bystrica
Banská Štiavnica
Brezno
Čierny Balog
Detva
Lučenec
Rimavská Sobota
Rimavská Sobota
Revúca
Zvolen
Pliešovce
Ţarnovica
Nová Baňa
Kremnica
Ţiar nad Hronom
Horné Opatovce
Okres
Banská Bystrica
Banská Bystrica
Banská Štiavnica
Brezno
Brezno
Detva
Lučenec
Rimavská Sobota
Rimavská Sobota
Revúca
Zvolen
Zvolen
Ţarnovica
Ţarnovica
Ţiar nad Hronom
Ţiar nad Hronom
Ţiar nad Hronom
pozn. iba NZ NO - iba nebezpečné zloţky KO (in: Nakladanie s KO v BBSK)
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 60
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
KOMPOSTÁRNE
Prevádzkovateľ zariadenia
Technológia
Projektovaná
ročná
kapacita v „t“
LESY SR š.p. Hriňová
Zvolenská Slatina
EBA s.r.o. Lukavica
Mesto Sliač
LESY SR, š.p, Horné Hámre
ČOV Slovenská Ľupča
LESY SR, š.p, Slov. Ľupča
Mesto Brezno
R10
R3
R3
R3
R10
R3
R10
R3
100
4300
10000
800
100
7000
100
1500
52
4300
10000
600
100
7000
100
1500
Mnoţstvo
spracovaných
odpadov
v r.2006
52
216,86
2284,58
150
15
1621
15
1 411
Veľké Dravce
SPOLU
R10
1000
24900
1000
24652
500
6265,44
Projektovaná
ročná
kapacita v „t“
2000
1250
7000
200
4
50000
Mnoţstvo
zneškod./zhodnot.
odpadov v „t/rok“
710,47
47,92
4676,8
1621,1
83,1
2,1
24883
Banská Bystrica
Banská Bystrica
Banská Bystrica
Banská Bystrica
Banská Bystrica
Banská Bystrica
Banská Bystrica
R5
R4
70000
19000
14000
3161
16298,76
5785,45
Banská Bystrica
Banská Bystrica
Banská Bystrica
R10
100
4000
15
176.69
Banská Bystrica
Banská Bystrica
R3, R13
R3
R4
R4
R1.R3
R3
44600
14000
300
750
9000
15000
1250
7000
33820
380,025
89,597
4,25
6094,6
8,73
47,92
4676,8
1621,1
164,3746
1411,05
362176,55
49976,12
41378,092
2347,7644
8000
943,476
1411,05
362176,55
49976,12
2902,095
52
640,6
Banská Bystrica
Banská Štiavnica
Banská Štiavnica
Banská Štiavnica
Banská Štiavnica
Brezno
Banská Bystrica
Banská Bystrica
Banská Bystrica
Brezno
Brezno
Brezno
Brezno
Brezno
Brezno
Detva
Detva
Brezno
Brezno
Brezno
Detva
Detva
Lučenec
Skutočná ročná
kapacita v „t“
ZARIADENIA NA ZHODNOCOVANIE ODPADOV
Prevádzkovateľ zariadenia
DETOX s.r.o. Banská Bystrica
DETOX s.r.o. Banská Bystrica
ČOV a.s. Slovenská Ľupča
ČOV a.s. Slovenská Ľupča
ČOV a.s. Slovenská Ľupča
ZEDKO s.r.o. Banská Bystrica
PEMAX PLUS spol. s r.o.
Banská Bystrica
BIELOSTAV Tajov
Confal a.s. Slovenská Ľupča
ELEKTRO RECYCLING s.r.o.
Slovenská Ľupča
LESY SR š. p. Slovenská Ľupča
ELEKTRO RECYCLING s.r.o.
Slovenská Ľupča
SHP Harmanec a.s.
STA V ASTA spol. s.r.o. Ban.Štiavnica
ROTOBALANCE s.r.o. Ban.Štiavnica
AKUTRADE s.r.o. Banská Štiavnica
FABA s.r.o. Banská Štiavnica
Petrochema a.s. Dubová
DETOX s.r.o. Banská Bystrica
ČOV a.s. Slovenská Ľupča
ČOV a.s. Slovenská Ľupča
Petrochema a.s. Dubová
Technické sluţby Brezno
Ţeleziarne Podbrezová a.s. Podbrezová
ŢP EKO QELET a.s. Podbrezová
ŢP EKO QELET a.s. Podbrezová
ZLM a.s. Hronec
Marek Danko, Detva
Eko-Salmo s.r.o. Slatinské Lazy
Technické sluţby Brezno
Ţeleziarne Podbrezová a.s. Podbrezová
ŢP EKO QELET a.s. Podbrezová
Eko-Salmo s.r.o. Hriňová
LESY SR š. p. Hriňová
MEPOS, s.r.o. Lučenec
URBION – Bratislava, jún 2010
Názov
technológia
R9
R3
R10
R3
R4.R8, R13
R5
R3
R10
R1
R3
R4
R4
R4
R4
R12
R9
R3
R4
R4
R9
R10
R12
1.
18200
1100
402000
300000
63000
7,8 t/hod
50 m3/deň
31500
1100
402000
300000
43200
100
1000
Okres
Strana 61
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
ZARIADENIA NA ZHODNOCOVANIE ODPADOV
Prevádzkovateľ zariadenia
Ing. Miroslav Šuran, Čurgov
Eko-Salmo, s.r.o. Hriňová
AGRO CS Slovakia, a.s. Veľké Dravce
IPEĽSKÉ TEHELNE, a.s. Lučenec
KOVOD RECYCLING, s.r.o. Lučenec
Ing. Juraj Petro - Firma PIST Veľká nad
Ipľom
Igor Albert zber surovín,
Kokava nad Rimavicou
Fungáč Marek Kalinovo
GML Casting s.r.o. Cinobaňa
Ipeľské tehelne a.s. Breznička
Ján Klinčok sluţbyt Cinobaňa
Ing. Miroslav Šuran Poltár
ŢP EKO QELET a.s. Poltár
Denisa Detvanová Poltár
Revúcke koberce syntetické s.r.o.
KOVOD RECYCLING, s.r.o. Lučenec
GRAV-KELEMEN Rimavská Sobota
KK PLAST s.r.o. Veľké Teriakovce
DETOX s.r.o. Rimavská Sobota
DETOX s.r.o. Rimavská Sobota
Ing. Eva Smatanova, Vinica
PERTEX s.r.o. Bušince
PLASTLINE NOVÁ s.r.o. Veľký Krtíš
Mäspoma, s.r.o. Zvolen
PNEU COMP s.r.o. Zvolen
MTM Zlieváreň s.r.o.
Mesto Sliač
Sliačan SK s.r.o. Zvolen
EBA s.r.o. Lukavica
REMOS Zvolen s.r.o. Lieskovec
Spila corp. Export- Import s.r.o. Zvolen
Spoločnosť Pohronie a.s.
Zvolenská Slatina
Marius Pedersen, a.s. Zvolen
Obec Pliešovce
IZOMAT a.s. Nová Baňa
IZOMAT a.s. Nová Baňa
TIM SK s.r.o. Nová Baňa
ŠL a.s. Banská Bystrica Horné Hámre
ZSNP a.s. Ţiar nad Hronom
SLOVALCO a.s. Ţiar nad Hronom
ZSNP a.s. Ţiar nad Hronom
ZSNP a.s. Ţiar nad Hronom
ZSNP a.s. Ţiar nad Hronom
(in: Nakladanie s KO v BBSK)
2.
R4
R9
R10
R3
R3
R4
Projektovaná
ročná
kapacita v „t“
43200
16000
10
Mnoţstvo
zneškod./zhodnot.
odpadov v „t/rok“
338,7
2902,095
500
659
2115
-
Lučenec
Detva
Lučenec
Lučenec
Lučenec
Lučenec
R13
1100
250,194
Poltár
R13
R4,R12,R13
R3
R13
R13
R12
R13
R3
R3
R3
R3
R2
R9
R12.13
R12
R3
R2
R3
R4
R3
R5
R3
R3
R4
R3
100
2461,2
20000
3000
1000
7000
0,101
54,62
1646,986
1459
1534,417
913,4
908
0,008
9,98
2115
526,82
240
1682,86
5144,699
0
1408
267,52
171,11
2136
150
5825,4
2284,58
523,13
117,4
216,86
Poltár
Poltár
Poltár
Poltár
Poltár
Poltár
Poltár
Revúca
Lučenec
Rimavská Sobota
Rimavská Sobota
Rimavská Sobota
Rimavská Sobota
Veľký Krtíš
Veľký Krtíš
Veľký Krtíš
Zvolen
Zvolen
Zvolen
Zvolen
Zvolen
Zvolen
Zvolen
Zvolen
Zvolen
989,088
15
18820
3483
197,4
15
214
6442,784
761
0
0
Zvolen
Zvolen
Ţarnovica
Ţarnovica
Ţarnovica
Ţarnovica
Ţiar nad Hronom
Ţiar nad Hronom
Ţiar nad Hronom
Ţiar nad Hronom
Ţiar nad Hronom
Názov
technológia
R12
R12
R5
R5
R4
R10
R4
R4
R4
R4
R4
1500
1800
4000
15000
500
2400
800
1,2
500
1600
800
100000
10000
3000
200
4300
5000
200
30000
59000
500
100
8300
41000
22000
2500
1000
Okres
Zariadenia na zneškodňovanie odpadov
Dominantným zariadením na zneškodňovanie odpadov v SR i v Banskobystrickom samosprávnom kraji
sú stále skládky odpadov. Z hľadiska plánovania kapacít skládok odpadov sú dôleţité voľné kapacity
skládok, ktoré treba rozlišovať podľa triedy skládok. Banskobystrický kraj disponuje dostatočným počtom
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 62
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
aj kapacitou skládok na zneškodňovanie KO. Tento stav by nemalo ohroziť ani uzatváranie
niektorých skládok po 1.1.2009. Jedná sa o skládky nie nebezpečných odpadov nespĺňajúce technické
poţiadavky vyplývajúce z poţiadaviek smernice 1999/31/ES o skládkach odpadov.
2.11.3. ZHRNUTIE SÚČASNÉHO STAVU ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA V KRAJI:
Na základe vypracovanej štúdie v Banskobystrickom samosprávnom kraji sa ukazuje, ţe doterajšie
spôsoby nakladania s komunálnymi odpadmi nie sú dostatočné na plnenie princípov odpadového
hospodárstva, cieľov POH SR do r. 2010 a je potrebné postupne prijímať opatrenia na zmenu tohto
stavu.
samosprávnom kraji je nedostatočne rozvinutá infraštruktúra
technologických zariadení na zhodnocovanie komunálnych odpadov.
Zneškodňovanie KO sa uskutočňuje predovšetkým ukladaním na skládky odpadov(90%).
Na území Banskobystrického samosprávneho kraja sa postupne zvyšuje materiálové
zhodnocovanie KO, avšak naďalej je potrebné rozvíjať systémy zberu jednotlivých zloţiek KO
a ich ďalšie spracovanie.
V Banskobystrickom samosprávnom kraji je nízky podiel kompostovaných biologicky
rozloţiteľných odpadov.
Na území Banskobystrického samosprávneho kraja absentujú zariadenia na energetické
zhodnocovanie KO.
Veľkým nedostatkom sa javí nepresná evidencia o vzniku a nakladaní s KO. Je potrebné hľadať
riešenia na odstránenie tohto stavu - zavádzať nové informačné technológie, zlepšiť kontrolnú
činnosť
1) V Banskobystrickom
2)
3)
4)
5)
6)
Z POH SR vyplýva:



potreba zníţiť skládkovanie KO v SR o 585 000 t, v Banskobystrickom samosprávnom kraji o
104800 t,
vyuţiť existujúce kapacity spaľovní na KO,
vytvoriť podmienky na zhodnotenie 610 000 t KO v SR (64 000 t v Banskobystrickom
samosprávnom kraji), najlepšie zvýšením separovaného zberu odpadov na obmedzenie
mnoţstva zmesového komunálneho odpadu (20 03 01).
OPATRENIA
v oblasti materiálového zhodnocovania odpadov
 v maximálnej miere materiálovo zhodnotiť separované zbierané zloţky komunálnych
odpadov (podskupina 20 01),
 zabrániť kontaminácii komunálnych odpadov problémovými látkami, ktoré zabraňuje ich
materiálovému zhodnocovaniu.
v oblasti separovaného zberu odpadov:
 celoplošne rozšíriť separovaný zber odpadov s čo najväčším počtom separovaných zloţiek
(papier, sklo, plasty, kovy a biologicky rozloţiteľný komunálny odpad),
 separačné systémy technicko-organizačne optimalizovať na miestne podmienky určujúce
zloţenie KO (v závislosti od druhu bytovej výstavby),
 zvýšiť účinnosť separovaného zberu papiera od občanov, najmä na miestach s vysokou
koncentráciou obyvateľstva,
 podstatne zvýšiť separovaný zber viacvrstvových kombinovaných materiálov (VKM) a iných
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 63
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“

odpadov z obalov,
zaviesť separovaný zber biologicky rozloţiteľných odpadov vo väčších mestách (so zameraním
na odpady 20 01 08, 20 02 01 a 20 02 03).
v oblasti energetického zhodnocovania odpadov:
 uprednostniť energetické zhodnocovanie spáliteľných - vysoko kalorických zloţiek KO pred ich
ukladaním na skládky
2.11.4. NÁVRH SYSTÉMU ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA
Návrh vychádza z dokumentu „Návrh nakladania s komunálnym odpadom v Banskobystrickom
samosprávnom kraji“, ktorý bol vypracovaný spoločnosťou Tanzer Consulting Slovakia, s.r.o,
v roku 2008 . Pre Banskobystrický samosprávny kraj je potrebné vytvoriť moderný regionálny
integrovaný systém nakladania s KO zaloţený na nasledovných princípoch:
 dodrţaní hierarchie odpadového hospodárstva:
- prednostne predchádzať vzniku KO v Banskobystrickom samosprávnom kraji,
- uprednostňovať materiálové zhodnocovanie KO,
- uprednostňovať energetické zhodnocovanie KO pred ich zneškodňovaním,
 dostupnosti zariadení na zhodnocovanie a zneškodňovanie KO,
 vyuţívaní BAT a BATNEEC technológií,
 minimalizácií vplyvov na ţivotné prostredie,
 efektívnom pouţití investícií na vybudovanie potrebnej infraštruktúry OH.
Integrovaný regionálny systém nakladania s KO je vymedzený hranicami Banskobystrického
samosprávneho kraja a rieši problematiku na území 13 okresov spadajúcich do samosprávneho kraja.
Navrhovaný model predpokladá spoločný záujem, vysokú mieru spolupráce všetkých zloţiek
zapojených do nakladania s KO - miest a obcí, regionálnych zdruţení, spoločností zabezpečujúcich
sluţby v odpadovom hospodárstve (zber, prepravu a pod.) Na účely vyššie spomínanej štúdie nebolo
uvaţované s vyuţívaním kapacít existujúcich zariadení na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie
odpadov mimo hraníc Banskobystrického samosprávneho kraja, ani s moţnosťou vyuţívania KO z
iných samosprávnych krajov. Integrovaný systém sleduje tok jednotlivý prúdov KO od miesta jeho
vzniku, cez navrhované spôsoby jeho úprav, aţ po konečné riešenie, ktorým je buď zneškodnenie, alebo
zhodnotenie (materiálové resp. energetické).
Z hľadiska analýz riešitelia štúdie odporučili ako najvhodnejšie rozvojové lokality na jednotlivé druhy
zariadení tieto mestá: Banská Bystrica, Brezno, Lučenec, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen,
Ţarnovica, Ţiar nad Hronom.
O výbere lokality rozhodovali viaceré kritériá: mnoţstvo produkovaného KO, počet obyvateľov v
danom regióne, dopravná infraštruktúra, nadväznosť na ďalšie navrhované zariadenia na nakladanie s
KO ako aj moţné vplyvy na zdravie obyvateľov a ţivotné prostredie.
Za základné prvky integrovaného systému sú povaţované:
Zberové systémy:


na zmesový KO (zber a preprava)
separované zloţky (zber a preprava)
Zariadenia na úpravu KO:




zberové dvory (ručné triedenie, lisovanie)
dotrieďovacie linky
dotrieďovacie závody
zariadenia na mechanicko-biologické úpravy
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 64
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Zariadenia na zhodnocovanie
odpadov:
Zariadenia na zneškodňovanie
odpadov





kompostárne
bioplynové stanice
zariadenia na zhodnocovanie odpadov metódami R2 - R12
zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov (R1)
logistické centrum zabezpečujúce materiálové aj energetické zhodnocovanie
KO


skládky odpadov
zariadenia na zneškodňovanie odpadov metódami D1 - D10
Navrhované prvky integrovaného systému (2006)
Počet
Odhadované
Súčasný
stav
Investície
v €/prvok
Navrhovaný
počet prvkov
Investície
celkom v €
Navrhovaný
počet prvkov
Investície
celkom v €
Zberové dvory odpadov
17
50 000
57
2 850 000
57
2 850 000
Dotrieďovacie linky
6
170 000
13
2 200 000
19
3 230 000
Kompostárne
9
170 000
15
2 550 000
15
2 550 000
Prekládkové stanice
1
1 000 000
7
7 000 000
7
7 000 000
Bioplynové stanice
Mechanicko-biologické
úpravy
0
2 650 000
6
15 900 000
6
15 900 000
0
3 300 000
4
13 200 000
0
0
Skládky odpadov/ po roku 2008
21/9
0
9
0
9
0
Zariadenia na energetické
zhodnocovanie
0
106 000 000
1
106 000 000
1
106 000 000
Spolu:
54/42
112
149 700 000
114
137 530 000
Navrhované prvky
integrovaného systému
OH
Alternatíva I.
Alternatíva II.
(in: Nakladanie s KO v BBSK)
Alternatíva I.
Obsahuje všetky navrhované prvky, ktoré sa proporcionálne uplatnia na území Banskobystrického
samosprávneho kraja. Základom systému je dôraz na materiálne zhodnocovanie KO s cieľom zabezpečiť
maximálnu moţnú mieru výťaţnosti zloţiek KO. K tomuto účelu je navrhnutých 57 zberových dvorov
v obciach nad 2000 obyvateľov a 13 dotrieďovacích zariadení (závodov, liniek) lokalizovaných vo
všetkých okresných mestách. Na posilnenie materiálového vytriedenia KO sú navrhované 4 zariadenia
na mechanicko-biologické úpravy o celkovej kapacite min. 30.000 t KO ročne. Očakávaným
výstupom z uvedených zariadení je splnenie cieľa 40% materiálové zhodnocovanie KO.
Zmesový komunálny odpad, nepouţiteľné časti z dotrieďovacích zariadení, vytriedená energetická
zloţka zo zariadení na mechanicko-biologické úpravy, bude smerovaná na energetické zhodnotenie do
logistického centra zhodnocovania KO. Na posilnenie logistiky prepravy nevytriedeného KO sa
navrhuje celkovo 7 prekládkových staníc z okresov najvzdialenejších od budúceho centra.
Na nakladanie s biologicky rozloţiteľným komunálnym odpadom je navrhnutých celkovo 15
kompostární a 6 bioplynových staníc, ktoré by mali zabezpečiť dostatok kapacít na ich materiálové a
energetické zhodnocovanie. Kapacita bioplynových staníc je min. 10.000 t/rok, čo je aj podmienka pri
vyuţívaní prostriedkov Operačných programov ŢP 2007-2013. Celkové odhadované náklady na
uplatnenie všetkých investícií pri alternatíve I. dosiahli cca. 150 000 000 €.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 65
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Alternatíva II.
Obsahuje všetky navrhované prvky, okrem zariadení na mechanicko-biologické úpravy, ktorých
vyuţitie v podmienkach SR bude vyţadovať určitú legislatívnu oporu. Výpadok kapacít zariadení na
mechanicko-biologické úpravy (MBÚ) je čiastočne nahradený posilnením počtu dotrieďovacích liniek,
o celkovom počte 19.
Dotrieďovacie zariadenia by mali byť pri tejto alternatíve vybudované vo všetkých obciach s počtom
obyvateľov nad 5.000. Aj táto alternatíva uprednostňuje materiálové zhodnocovanie KO. Na
energetické vyuţitie sa bude vyuţívať iba zmesový KO, spáliteľné časti z dotrieďovacích zariadení a
zberových dvorov. Celkové odhadované náklady na zhodnocovacie zariadenia dosiahli cca.
138 000 000€.
Návrh na vybudovanie zariadení na zhodnocovanie odpadov v okresoch Banskobystrického
samosprávneho kraja v dvoch alternatívach:
1.
Alternatíva I.
Okres /Obec
Počet obyv.
ZD
TL
BPS
Banská Bystrica
Brusno
Selce
Slovenská Ľupča
Banská Štiavnica
Brezno
Čierny Balog
Heľpa
Podbrezová
Pohorela
Polomka
Valaská
Závadka nad Hronom
Detva
Hriňová
Krupina
Lučenec
Divín
Fiľakovo
Lovinobaňa
Poltár
Cinobaňa
Kalinovo
Kokava nad Rimavicou
Revúca
Jelšava
Tornaľa
Rimavská Sobota
Hnúšťa
Jesenské
Klenovec
Tisovec
Veľký Krtíš
Zvolen
80 000
2 128
2 100
3 163
10 000
22 116
5 144
2 890
4 135
2 454
3 120
3 873
2 479
14 977
7 923
7 797
27 690
2 022
10 342
2 072
5 836
2 349
2 311
3 095
12 975
3 152
7 920
24 309
7 471
2 260
3 221
4 091
13 649
42 778
8
1
1
1
1
2
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
2
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
2
1
1
1
1
1
4
1
1
1
1
1
URBION – Bratislava, jún 2010
PS
Alternatíva II.
MBÚ EZ ZD
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
8
1
1
1
1
2
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
2
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
2
1
1
1
1
1
4
TL
BPS
1
1
1
1
1
PS
MBÚ EZ
1
1
1
1
1
1
1
1
1?
1
1?
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
Strana 66
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
2.
Alternatíva I.
Okres /Obec
Počet obyv.
ZD
Očová
Pliešovce
Sliač
Ţarnovica
Hodruša Hámre
Nová Baňa
Ţiar nad Hronom
Hliník nad Hronom
Kremnica
Spolu:
2 595
2 269
4 845
6 393
2 787
7 422
19 782
2 956
5 558
40 6449
1
1
1
1
1
1
2
1
1
57
TL
BPS
PS
Alternatíva II.
MBÚ EZ ZD
1
1
13
6
1
1
6
4
3
1
1
1
1
1
1
2
1
1
57
TL
BPS
1
1
1
1
1
1
19
6
PS
MBÚ EZ
1
1
1?
6
3
3
ZD – zberný dvor, TL – triediacia linka, BPS – bioplynová stanica, PS – prekládková stanica, EZ – energetické zhodnocovanie
TANZER CONSULTING SLOVAKIA, S.R.O.
Zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov
Spaľovňa odpadov je stacionárne technické zariadenie alebo mobilné technické zariadenie, ktoré
slúţi na tepelnú úpravu odpadov s vyuţitím alebo bez vyuţitia tepla vznikajúceho pri spaľovaní. Sú to
zariadenia na spaľovanie odpadov oxidáciou, zariadenia na iné postupy tepelnej úpravy odpadov, ako je
pyrolýza, splynovanie alebo plazmové procesy, ak sa látky vzniknuté pri týchto postupoch následne
spália.
Proces spaľovania sa vykonáva tak, aby sa čo najviac zníţilo mnoţstvo vznikajúcich zvyškov spaľovaní
a obmedzili sa ich nebezpečné vlastnosti. Zvyšky zo spaľovania sa upravujú tak, aby sa zníţilo ich
mnoţstvo a nebezpečnosť. (§ 31 ods. 3 vyhlášky MŢP SR č. 283/2001 Z.z.). Pri projektovaní, výstavbe
aj budúcej prevádzke zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov bude potrebné postupovať
v zmysle zákona o ochrane ovzdušia č. 478/2002 Z. z. a nadväzne Vyhlášky MŢP SR č. 706/2002 Z.
z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia a emisných limitách.
Komunálne odpady môţu byť spaľované viacerými spaľovacími systémami. Najznámejšie vyuţívané
technológie úprav a energetického vyuţitia KO sú:
• roštové spaľovne odpadov
• rotačné pece
• pece s fluidným spaľovaním
• systémy pyrolýzy a splynovania
Najrozšírenejším spôsobom energetického vyuţívania KO v Európe je vyuţívanie roštových spaľovní.
Na tomto princípe je vybudovaných asi 90% spaľovní KO v EÚ.
Výber optimálnej technológie na energetické zhodnocovanie odpadov bude predmetom osobitných
prípravných a projektových prác v čase keď dôjde k rozhodnutiu o realizácii uvedeného zariadenia.
Mesto Ţiar nad Hronom pripravuje na realizáciu Centrum zhodnocovania odpadov Ţiar nad
Hronom. Projekt bol schválený a Centrum zhodnocovania odpadov, ktorého súčasťou je
mechanická úprava odpadov, bioplynová stanica, gasifikačná jednotka (určená na energetické
zhodnocovanie komunálnych odpadov formou splynovania) a dve dotried'ovacie linky, je
momentálne v štádiu verejného obstarávania dodávateľa jednotlivých stavieb a technológií.
S výstavbou sa začne na konci roku 2009 a spustenie prevádzky je naplánované na koniec roku
2011.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 67
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Umiestnenie logistického centra na materiálové a energetické zhodnotenie odpadov
Na základe kritérií stanovených pre „Návrh nakladania s komunálnym odpadom v Banskobystrickom
samosprávnom kraji“, ktorý bol vypracovaný spoločnosťou Tanzer Consulting Slovakia, s.r.o,
v roku 2008, sa pre územie Banskobystrického kraja javili ako najperspektívnejšie lokality na
umiestnenie logistického centra na materiálové a energetické zhodnocovanie KO mestá:
Zvolen, Lučenec, Ţarnovica.
Pri výbere najvhodnejších lokalít pre umiestnenie Logistických centier na materiálové a energetické
zhodnocovanie odpadov je však nevyhnutné uplatniť aj kritériá urbanistické a kritéria ochrany ţivotného
prostredia v najviac urbanizovaných priestoroch mestských centier Banskobystrického kraja. Z týchto
dôvodov, pri posudzovaní z hľadiska urbanistických kritérií, nemoţno bez podrobnejšieho preskúmania
vhodnosti lokalizácie uvedených zariadení na území Banskobystrického kraja vyšpecifikovať ich
predpokladané optimálne umiestnenie pri splnení všetkých kritérií na ochranu ţivotného prostredia v tejto
územnoplánovacej dokumentácii.
2.12. KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) str. 266
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 2004) str. 80
2.12.2. OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY (str. 277)
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 2004)
Úprava a doplnenie textu celej kapitoly v súlade so zákonom NR SR č. 543/2004 Z.z. o ochrane
prírody a krajiny v platnom znení, na str. 81 – 85
Rôznorodosť abiotických podmienok Banskobystrického kraja daná najmä pestrým geologickým
substrátom, veľkým vertikálnym rozpätím územia, geomorfologickými a klimatickými pomermi
vytvára podmienky pre veľkú rozmanitosť biotopov, ktorá podmieňuje i vysokú biodiverzitu
rastlinných a ţivočíšnych spoločenstiev. V kraji nachádzame aj početné výtvory neţivej prírody
(jaskyne, vodopády, tiesňavy, bralné útvary).
Zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení legislatívnou formou
zabezpečuje zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem ţivota na Zemi, vytvorenie podmienok
na trvalé udrţanie, obnovovanie a racionálne vyuţívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného
dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a dosiahnutie ekologickej stability. Vymedzuje
územnú ochranu, druhovú ochranu a ochranu drevín.
Územná ochrana
Pre územnú ochranu ustanovuje Zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
v platnom znení päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom zväčšuje,
pričom územná ochrana sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky, čiţe na území mimo
osobitne vyhlásených chránených území platí 1. stupeň ochrany.
Zákon č. 543/2002 Z.z o ochrane prírody a krajiny v platnom znení ustanovuje tieto kategórie
chránených území :
chránená krajinná oblasť (CHKO),
národný park (NP),
chránený areál (CHA),
národná prírodná rezervácia a prírodná rezervácia (NPR, PR),
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 68
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
-
národná prírodná pamiatka a prírodná pamiatka (NPP, PP),
chránený krajinný prvok (CHKP),
chránené vtáčie územie (CHVÚ).
Prehľad vzťahu medzi stupňami územnej ochrany a kategóriami chránených území a ÚEV
Kategória
1. stupeň
2. Stupeň
3. stupeň
4. stupeň
5. stupeň
chráneného územia
X
X
X
X
CHKO
X
X
X
X
NP
X
OP NP
X
X
X
CHA
X
X
X
OP CHA
X
X
PR+NPR
X
X
OP PR+OP NPR
X
X
PP +NPP
X
X
OP NP+OP NPP
X
X
X
X
CHKP
X
X
X
OP CHKP
MŢP SR pri vyhlásení CHVÚ vo všeobecne záväznom právnom predpise ustanoví činnosti,
Chránené vtáčie
ktoré môţu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany, zákaz vykonávať tieto činnosti
územie (CHVÚ)
ustanovuje §26 ods.5 zákona č.543/2002 o ochrane prírody a krajiny
Územie európskeho
X
X
X
X
významu (ÚEV)
pozn.: OP - ochranné pásmo
Zóny chránených území
Podľa § 30 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení moţno
chránené územia moţno na základe stavu biotopov členiť najviac na štyri zóny, ak je to potrebné na
zabezpečenie starostlivosti o ne. Zóny sa vymedzujú spravidla ako celistvé časti chráneného územia
podľa povahy prírodných hodnôt v nich, pôvodnosti ekosystémov, miery zásahu ľudskou činnosťou
a vyuţívania územia človekom tak, aby piaty stupeň ochrany bol určený v zóne A, štvrtý stupeň
ochrany v zóne B, tretí stupeň ochrany v zóne C a prvý alebo druhý stupeň ochrany v zóne D. Zóny
moţno členiť na podzóny, ak sa v rámci zóny nachádzajú časti chráneného územia s rôznou
prírodnou hodnotou. V odôvodnených prípadoch moţno všeobecne záväzným právnym predpisom
podľa odseku 5 určiť pre podzónu iný stupeň ochrany, ako je pre príslušnú zónu.
V Banskobystrickom kraji je doposiaľ zónovaná len NPR Pod Latiborskou hoľou, pripravuje sa
zonácia všetkých národných parkov a chránených krajinných oblastí.
NATURA 2000
V súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie v roku 2004 a s aproximáciou národnej
legislatívy k legislatíve Európskej únie došlo k implementácii Smernice Rady Európskych
spoločenstiev č. 79/409/EHS o ochrane voľne ţijúcich vtákov (ďalej len smernica o vtákoch),
Smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne ţijúcich
ţivočíchov a voľne rastúcich rastlín (ďalej len smernica o biotopoch) do národnej legislatívy,
najmä do zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.
Tieto dve európske právne normy sú základom pre vytvorenie sústavy NATURA 2000, ktorá má
zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne
ţijúcich ţivočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a
prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti
v celej Európskej únii.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 69
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Sústava NATURA 2000 predstavuje sústavu chránených území členských krajín EÚ, ktorú tvoria
dva typy území:
 osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) vyhlasované na základe smernice
o vtákoch v národnej legislatíve označené ako chránené vtáčie územia, ktoré zahŕňajú biotopy
druhov
vtákov európskeho významu
a biotopy sťahovavých druhov vtákov na účel
zabezpečenia ich preţitia a rozmnoţovania vyhlásiť za chránené vtáčie územia.
 osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC) vyhlasované na základe
smernice o biotopoch v národnej legislatíve označené ako územia európskeho významu, ktoré
zahŕňajú lokality s biotopmi európskeho významu alebo druhy európskeho významu, na
ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia. Po vyhlásení je územie zaradené v príslušnej
národnej kategórii chránených území.
Územia európskeho významu (ÚEV)
Národný zoznam území európskeho významu bol schválený vládou SR ( 17.3.2004 ) a spolu
s národným zoznamom navrhovaných CHVÚ bol 27.4.2004 zaslaný Európskej Komisii do Bruselu.
Následne vydalo MŢP SR 14.7.2004 Výnos č. 3/2004-5.1, ktorým sa zoznam navrhovaných ÚEV
vydal s účinnosťou od 1.8.2004 – oznámenie MŢP SR č.450/2004 Z.z.. Týmto sa povaţujú podľa
zákona NR SR č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v zákone NR SR č. 543/2002 Z.z. o
ochrane prírody a krajiny v platnom znení navrhované územia európskeho významu uvedené v
národnom zozname ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným MŢP SR za
chránené so stupňom ochrany uvedenom v národnom zozname (predbeţná ochrana).
Zákonom č.454/2007 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon č. zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o
ochrane prírody a krajiny nadobudla účinnosť zmena, ktorá časovo obmedzila platnosť predbeţnej
ochrany do 1.8.2008.
V Banskobystrickom kraji sa nachádza, prípadne do neho zasahuje 83 území európskeho významu
so stupňom ochrany 2 aţ 5. Ich celková rozloha v kraji je 116 010 ha, pritom aţ na 91 % plochy sa
územia európskeho významu prekrývajú s vyhlásenými chránenými územiami v kategórii chránená
krajinná oblasť, národný park a ochranné pásmo národného parku. Prehľad UEV za jednotlivé
okresy Banskobystrického kraja udávajú tabuľky OP/Tab. č. 16 aţ č.27.
Rozhodnutie č. K(2007)5404 z 13. novembra 2007, ktorým sa podľa smernice o biotopoch prijíma
zoznam ÚEV v panónskom biogeografickom regióne, zverejnila Európska komisia v Úradnom
vestníku EÚ. Zoznam obsahuje územia v Českej republike, Maďarsku a Slovenskej republike.
Rozhodnutím K(2008)271 z 25. januára 2008, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma
prvý zoznam území európskeho významu v alpskom biogeografickom regióne, schválila EK aj
slovenské územia v alpskom bioregióne. Rozhodnutia neobsahujú druhy a biotopy, pre ktoré
Komisia povaţuje národný zoznam ÚEV za neúplný, alebo pre ktoré je potrebné vykonať výskum.
Na základe uvedeného sa predpokladá doplnenie zoznamu území európskeho významu o 56 lokalít
s výmerou 6 755 ha.
Chránené vtáčie územia
Národný zoznam chránených vtáčích území bol schválený vládou SR ( 9.7.2003 ) a spolu
s národným zoznamom navrhovaných ÚEV bol 27.4.2004 zaslaný Európskej Komisii do Bruselu.
Podľa zákona NR SR č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny sa pri posudzovaní vplyvov
akejkoľvek činnosti na ţivotné prostredie podľa zákona č.127/1994 Z.z., pri povoľovaní tejto
činnosti, ako aj pri inej činnosti podľa tohto zákona navrhované vtáčie územie zaradené do
schváleného zoznamu vtáčích území povaţuje za chránené územie.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 70
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Vyhlásené a navrhované chránené vtáčie územia v Banskobystrickom kraji zaberajú plochu
143 800 ha, pričom prekryv s vyhlásenými chránenými územiami v kategórii národný park,
chránená krajinná oblasť a ochranné pásmo národného parku činí 74%. Prehľad CHVÚ uvádza
tabuľka OP/Tab. č. 28. K 1.5.2009 boli vyhláškou MŢP SR v Banskobystrickom kraji vyhlásené
CHVÚ Cerová vrchovina – Porimavie, Poiplie a Poľana.
V koncepcii územného rozvoja a návrhu priestorovej optimalizácie krajinnej štruktúry riešeného
územia Banskobystrického samosprávneho kraja sú všetky priestory podliehajúce legislatívnej
ochrane rešpektované.
Prehľad o uplatňovaní súčasných územných poţiadaviek pre jednotlivé stupne a kategórie ochrany na území
Banskobystrického samosprávneho kraja v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
Stupne územnej ochrany
Okres
5. stupeň
4. stupeň
3. stupeň
2. stupeň
1. stupeň
ha
%*
ha
%*
ha
%*
ha
%*
ha
%*
713,46 0,88 493,41
0,61
7 138
8,82
23 754
29,3
48 846
60,4
Banská Bystrica
107,45 0,37
45,02
0,15
16,38
0,06
29 059 99,42
0
0,00
Banská Štiavnica
4395,09 3,47 516,66
0,41
24 112 19,05 59 701 47,19 37 800
29,88
Brezno
758,36 1,69
21,74
0,05
0
0,00
7 168
15,96 36 975
82,30
Detva
272,65 0,47
19,13
0,03
0
0,00
13 890 23,75 44 311
75,75
Krupina
194,54 0,24
21,26
0,03
0
0,00
4 902
6,15
74 581
93,58
Lučenec
0
0,00
47,42
0,09
0
0,00
0
0,00
50 439
99,91
Poltár
870,07 0,59
431,5
0,29
5 312
3,61
15 444 10,50 125 035
85,00
Rimavská Sobota
1455,56 1,99 224,84
0,31
8 564
11,73
7 152
9,79
55 641
76,18
Revúca
138,76 0,16 167,14
0,20
0
0,00
0
0,00
84 538
99,63
Veľký Krtíš
423,43 0,56
68,47
0,09
45,5
0,06
8 030
10,58 67 342
88,71
Zvolen
381,61 0,89
29,35
0,07
19,28
0,05
16 334 38,39 25 788
60,06
Ţarnovica
154,89 0,29
29,04
0,06
0
0,00
9 325
18,01 42 254
81,62
Ţiar nad Hronom
Banskobystrický
9 865,9 1,04 2 115,0
0,22
45 207
4,78 194 759
kraj spolu
Poznámka : % * - vyjadruje podiel z celkovej výmery okresu
 v prehľadoch nie sú zahrnuté nevyhlásené ochranné pásma NPR, PR, NPP, PP
20,60
693 516
73,35
Kategórie ochrany prírody
Okres
Banská Bystrica
Banská Štiavnica
Brezno
Detva
Krupina
Lučenec
Poltár
Rimavská Sobota
Revúca
Veľký Krtíš
Zvolen
Ţarnovica
Ţiar n. Hronom
Banskobystrický
kraj spolu
NPR
454,54
93,68
3580,57
727,39
127,81
118,64
0
650,85
1 414,05
0
386,82
207,33
0
PR
313,71
52,28
949,8
43,39
160,34
70,00
15,53
526,93
43,15
282,86
35,53
148,81
124,39
NPP
3,83
6,38
0
3,98
0
0
0
4,92
0
0
0
5,67
0
PP
46,55
6,38
70,40
1,78
3,63
20,22
0
22,42
0
15,76
9,64
25,50
59,54
CHA
263,82
16,51
12,31
3,56
0
2,23
31,89
112,12
0
7,28
105,41
42,93
4,62
NP
7 138
0
24 112
0
0
0
0
5 263
8 564
0
0
0
0
OP NP
18 865
0
54 424
0
0
0
0
3 674
7152
0
0
0
0
CHKO
4 889
29 228
5 277
7 168
13 890
4 902
0
11 770
0
0
8 030
16 334
9 325
7 761,68
2 766,72
18,4
281,82
602,68
45 077
84 115
110 813
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 71
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Z hľadiska ochrany prírody a krajiny sú najväčšie obmedzenia, ale aj sprísnené poţiadavky na
umiestňovanie rôznych funkcií do krajiny z hľadiska plošného rozsahu v Banskobystrickom
samosprávnom kraji v horských častiach, najmä v severnej a západnej časti územia (Nízke Tatry,
Slovenský raj, Poľana, Muránska planina, Slovenský raj, Veľká Fatra, Štiavnické vrchy, Cerová
vrchovina), kde sa nachádzajú národné parky a CHKO s tretím a druhým stupňom ochrany
prelínajúce sa s územnou ochranou vyššieho stupňa kategórií národná prírodná rezervácia, prírodná
rezervácia, národná prírodná pamiatka, prírodná pamiatka a chránený areál. Mimo tohto územia
majú vyhlásené chránené územia podstatne menší územný rozsah (NPR, PR, NPP, PP, CHA) a tým
aj obmedzenia majú priestorovo lokálny charakter. V súvislosti s vyšším stupňom ochrany týchto
chránených území sa na ne viaţu ale väčšie obmedzenia.
Návrhy chránených území v kategóriách NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKO podľa Koncepcie
územnej ochrany prírody v SR z roku 2002 nie sú v textovej ani grafickej časti dokumentu
uvádzané, zostávajú však v platnosti tak, ako sú zakreslené v pôvodnej dokumentácií ÚPN VÚC
Banskobystrického kraja schválenej v roku 1998.
Druhová ochrana sa viaţe na chránené rastliny, chránené ţivočíchy, chránené nerasty a chránené
skameneliny. V ÚPN VÚC nie sú konkretizované.
Ochrana drevín zabezpečuje legislatívnu ochranu drevín rastúcich mimo lesa ( LPF ) a ochranu
chránených stromov, za ktoré sa môţu vyhlásiť kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo
esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí. Chránené stromy
vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
v Banskobystrickom kraji v členení podľa okresov sú konkretizované v tabuľke OP/Tab.č.29 ( stav
k 30.6.2004). V grafickej časti, vzhľadom na ich bodových charakter a minimálne územné
obmedzenia z toho vyplývajúce, nie sú zakreslené.
MEDZINÁRODNÉ DOHOVORY
Ramsarský dohovor
V Banskobystrickom kraji sa nachádza jediná lokalita zapísaná do Zoznamu medzinárodne
významných mokradí na základe Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam
predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva) – Poiplie. Má rozlohu 410,87 ha a rozprestiera sa
v okresoch Levice a Veľký Krtíš (Ipeľské Predmostie, Šahy). Lokalita je reprezentatívnym
príkladom prírodných níţinných nivných ekosystémov panónskej biogeografickej oblasti,
nadväzuje na rozsiahlejšie mokraďové ekosystémy na území Maďarska a je v nej zachovaný
jedinečný komplex mokraďových biotopov.
Nasledovné tabuľky poskytujú prehľad o vyhlásených chránených územiach, územiach európskeho
významu, navrhovaných chránených vtáčích územiach a chránených stromoch v členení za
jednotlivé okresy Banskobystrického kraja k 1.5.2009.
 OP/Tab.č.1 : Národné parky vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane
prírody a krajiny v platnom znení,
 OP/Tab.č.2 : Chránené krajinné oblasti v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane
prírody a krajiny v platnom znení,
 OP/Tab.č.3 aţ č.15 : Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o
ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách národná prírodná rezervácia, prírodná
rezervácia, národná prírodná pamiatka, prírodná pamiatka a chránený areál v členení podľa
okresov (v kategórii PP nie sú zahrnuté jaskyne majúce osobitne ustanovené podmienky v §24
zákona),
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 72
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“



OP/Tab.č.16 aţ č.27: Územia európskeho významu zapísané do Národného zoznamu ÚEV
podľa Výnosu MŢP SR č. 3/2004-5.1 v členení podľa okresov,
OP/Tab.č.28: Navrhované chránené vtáčie územia zapísané do Národného zoznamu vtáčích
území v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení,
OP/Tab.č.29 : Chránené stromy vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane
prírody a krajiny v platnom znení v Banskobystrickom kraji v členení podľa okresov.
Zmeny a doplnky 2009, oproti zneniu z ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky
(r. 2004,) si nevyţadovali zmeny v tabuľkách č. 16 aţ 27 – „Územia európskeho významu zapísané
do Národného zoznamu ÚEV“.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 73
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Národné parky vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení
OP/Tab.č.1
Názov
Nízke Tatry
Slovenský raj
Muránska planina
ID
Kategória CHÚ
Celková
výmera
NP v ha
NP/1
národný park
72 842*
národný park
NP/2
národný park
NP/3
Výmera NP
v okrese v ha
(BB kraj)
Banská Bystrica
2 191**
Brezno
17 213 **
Brezno
532 **
Brezno
6 367 **
Revúca
8 564 **
Rimavská Sobota
5 263 **
19 763*
20 318*
Celková
výmera
OP NP
v ha
Výmera OP NP v okrese v ha
(BB kraj)
110 162*
Banská Bystrica
17 213 **
36-12, 36-14, 36-21,
Brezno
41 874 **
36-22, 37-11
Brezno
-
37-11, 37-13
Brezno
12 550 **
Revúca
5 649 **
Rimavská Sobota
3 674 **
13 011*
21 698*
Mapový list
36-24, 37-13
Veľká Fatra
NP/4
národný park
40 371*
Banská Bystrica
4 947 **
26 133*
Banská Bystrica
1 652 **
36-12, 36-14
Slovenský kras
NP/5
národný park
34 611*
Revúca
-
11 742*
Revúca
1 503 **
37-31, 37-32
Výmera NP a OP NP v Banskobystrickom kraji spolu
45 077**
84 115 **
* výmera podľa vyhlasovacieho predpisu
** výmera z GIS
Chránené krajinné oblasti vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení
OP/Tab.č.2
Názov
Poľana
ID
CHKO/1
URBION – Bratislava, jún 2010
Kategória CHÚ
chránená krajinná
oblasť
Celková výmera
CHKO v ha
(BB kraj)
20 360*
Výmera CHKO
v okresoch v ha
Mapový list
Banská Bystrica
4 889 **
Brezno
5 277 **
Zvolen
3 402 **
Detva
7 168 **
Strana 74
36-23, 36-24,
36-41, 36-42
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Chránené krajinné oblasti vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení
OP/Tab.č.2
Názov
Štiavnické vrchy
Ponitrie
Cerová vrchovina
Kategória CHÚ
ID
CHKO/2
chránená krajinná
oblasť
Celková výmera
CHKO v ha
(BB kraj)
77 630 *
CHKO/3
chránená krajinná
oblasť
37 665 *
CHKO/4
chránená krajinná
oblasť
16 771 *
Výmera CHKO
v okresoch v ha
Mapový list
Ţiar n/Hronom
9 030 **
Ţarnovica
11 432 **
Zvolen
4 628 **
Krupina
13 890 **
Banská Štiavnica
29 228
Ţarnovica
6 402 **
36-31, 35-44,
Ţiar nad Hronom
295 **
35-42
Lučenec
4 902 **
46-22, 46-24,
Rimavská Sobota
11 770 **
47-11
Výmera CHKO v Banskobystrickom kraji spolu
46-11, 46-12
36-31, 36-32,
36-33, 36-34,
112 313 **
* výmera podľa vyhlasovacieho predpisu
** výmera z GIS
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA
OP/Tab. č. 3
ID
Kategória
Názov
Výmera CHÚ v ha
1/BB
2/BB
3/BB,BR
4/BB
5/BB
6/BB
NPR
NPR
NPR
NPR
NPR
NPR
Badínsky prales
Harmanecká tisina
Ľubietovský Vepor
Plavno
Ponická dúbrava
Príboj
33/BB
NPR
Svrčinník
30,03 (OP 123,43)
20,04
236,88
28,08
13,34
10,96
115,21
Okres
Banská Bystrica
59/BB
URBION – Bratislava, jún 2010
Výmera NPR spolu
PR
Barania hlava
454,54
13,41
Strana 75
Stupeň
ochrany
5 (OP 4)
5
5
5
5
5
5
4
Katastrálne územie, mapový list
Badín, 36-14, 36-32
Harmanec, 36-14
Ľubietová, 36-23
Šalková, 36-14
Poniky, 36-14
Slovenská Ľupča, B.Bystrica - Šalková, 36-14
Dolný Harmanec, 36-13,36-14 , celková výmera
222,49
Podkonice, 36-14
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA
OP/Tab. č. 3
Okres
Banská Bystrica
ID
7/BB
8/BB
32/BB
9/BB
10/BB
11/BB
12/BB
38/BB
13/BB
14/BB
45/BB
31/BB
48/BB
15/BB
16/BB
17/BB
18/BB
19/BB
20/BB
21/BB
24/BB
49/BB
25/BB
26/BB
28/BB
62/BB
29/BB
30/BB
7/BB, ZV
URBION – Bratislava, jún 2010
Kategória
PR
PR
PR
PR
PR
PR
PR
PR
PR
PR
PR
PR
PR
PR
PR
Výmera PR spolu
NPP
NPP
Výmera NPP spolu
PP
PP
PP
PP
PP
PP.
PP
PP
PP
PP
PP
PP
Názov
Výmera CHÚ v ha
Baranovo
Čačínska cerina
Harmanecký Hlboký jarok
Jelšovec
Kozlinec
Mackov bok
Mačková
Pavelcovo
Periská
Pri Bútľavke
Stará kopa
Štrosy
Šupín
Uňadovo
Urpínska lesostep
Jánošíkova skala
Bátovský balvan
Horná Roveň
Králická tiesňava
Kremenie
Ľupčiansky skalný hríb
Majerová skala
15,83
2,56
50,33
5,56
9,27
3,75
42,23
28,65
0,80
21,50
4,53
94,79
11,89
3,58
5,02
313,71
(OP 115,92)
3,83
3,83
1,68
0,03
1,51
20,89
3,78
2,13
8,84
Moštenické travertíny
Ponická jaskyňa
Tajovská kopa
Veporské skalky
Potok Zolná
1,71
OP 224,30
0,27
5,22
0,49
Harmanecká jaskyňa
Mičinské travertíny
Strana 76
Stupeň
ochrany
5
5
5
4
5
4
5
4
4
5
4
5
5
4
4
BB – Kostiviarska, 36-14
Čačín, 36-32
Dolný Harmanec, 36-14
Čerín, 36-32
Horná Mičiná, 36-14
Slovenská Ľupča, 36-14
Medzibrod, 36-23
Kostiviarska, Uľanka, 36-14
Ľubietová, 36-23
Hrochoť, 36-41
Banská Bystrica, 36-14
Donovaly, Podkonice, 36-12, 36-14
Slovenská Ľupča, 36-14
Podlavice, 36-14
BB - Radvaň, 36-14
4
Harmanec, 36-14
D. Mičiná, Čerín, 36-32
5
4
4
4
4
4
5
Hrochoť, 36-41
Hrochoť, 36-41
Radvaň, 36-14
Králiky, BB - Radvaň, 36-14
Horné Pršany, 36-14
Slovenská Ľupča, 36-14
Staré Hory, 36-12
4
4
4
4
Moštenica, 36-14
Poniky, 36-14
Radvaň, Tajov, 36-14
Ľubietová, 36-23
Zolná, Sebedín, 36-32, celková výmera 1,92 ha
Katastrálne územie, mapový list
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA
OP/Tab. č. 3
Okres
Banská Bystrica
Kategória
ID
60/BB
50/BB
58/BB
101/BB
52/BB
61/BB
27/BB
40/BB
Výmera PP spolu
CHA
CHA
CHA
CHA
CHA
CHA
CHA
CHA
Výmera CHA spolu
Názov
Výmera CHÚ v ha
Stupeň
ochrany
Brvnište
Krásno
Hrochotská Bukovina
Dekrétov porast
Jakub
Kopec
Malachovské skalky
Podlavické výmole
46,55 (OP 340,22)
74,77
127,91
0,24
6,22
12,70
3,76
11,45
26,77
263,82
4
4
4
4
4
4
4
4
Výmera vyhlásených NPR, PR, NPP, PP a CHA v okrese Banská Bystrica spolu
Katastrálne územie, mapový list
Podkonice, Priechod, 36-14
Dolný Harmanec, 36-12, 36-14
Hrochoť 36-41
Staré Hory
Kostiviarska 36-14
Priechod, 36-14
Radvaň, 36-14
Podlavice, 36-14
1082,44
( OP 436,65 )
Poznámka : ID – identifikácia, 1/x - identifikačné číslo v grafickej prílohe, x/BB - skratka okresu
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, PP a CHA
OP/Tab. č. 4
Okres
1/BŠ
Banská Štiavnica
Kategória
Názov
Výmera CHÚ v ha
NPR
Výmera NPR spolu
PR
PR
Sitno
Holík
Jabloňovský Roháč
93,68
93,68
31,98
7,39
Gajdošovo
12,91
ID
2/BŠ
3/BŠ
19/ZV, BŠ
4/BŠ
5/BŠ
6/BŠ
PR
Výmera PR spolu
PP
Výmera PP spolu
CHA
CHA
7/BŠ
CHA
8/BŠ
9/BŠ
CHA
CHA
URBION – Bratislava, jún 2010
Ţakýlske pleso
Arborétum Kysihýbel
Banskoštiavnická kalvária
Banskoštiavnická botanická
záhrada
Jurajova štôlňa
Michalské rašelinisko
52,28
6,38
6,38
7,54
5,34
Stupeň
ochrany
5
4
5
4
Katastrálne územie, mapový list
Ilija, 36-33
Počúvadlo, 36-33
Dekýš, cel. výmera 64,64, 36-33
Banský Studenec, Dobrá Niva, Babiná 36-34,36-33,
celková výmera 18,28
5
Ţakýl, 36-33
3
3
B.Štiavnica, 36-33
B.Štiavnica, 36-33
3,50
3
B.Štiavnica, 36-33
0,05
0,08
4
4
Svätý Anton, 36-33
B. Štiavnica, 36-33
Strana 77
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA
OP/Tab. č. 5
Okres
Kategória
ID
Názov
Výmera CHÚ v ha
Výmera CHA spolu
16,51
Výmera vyhlásených NPR, PR, PP a CHA v okrese Banská Štiavnica spolu
168,85
Stupeň
ochrany
Katastrálne územie
Mapový list
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA
ID
Kategória
Názov
Výmera CHÚ v ha
1/BR
NPR
Dobročský prales
103,85 ( OP 100,44 )
Stupeň
ochrany
5 (OP4)
3/BR
NPR
Hnilecká jelšina
45,04
5
4/BR
NPR
Hrončecký grúň
5/BR,RS
NPR
Klenovský Vepor
182,6 (OP 85,39 )
5 (OP 4)
7/BR
NPR
Pod Latiborskou hoľou
161,23 (A zóna
160,76, B zóna 0,47)
A zóna 5,
B zóna 4
9/BR,RV
NPR
Veľká Stoţka
153,69
5
3/DT,ZV, BR
NPR
Zadná Poľana
64,99
5
Skalka
Zlatnica
5
5
Meandre Hrona
Bacúšska jelšina
Breznianska Skalka
Horné lazy
2 659,81
154,06
3580,57
103,82
4,26
11,85
34,29
Okres
Brezno
20/BR
19/BR
NPR
NPR
Výmera NPR spolu
6/BR
PR
8/BR
PR
10/BR
PR
11/BR
PR
55,30 (OP 112,83)
5 (OP4)
4
5
4
4
12/BR, RS
PR
Klenovské Blatá
4,0
4
13/BR
14/BR
15/BR
16/BR
PR
PR
PR
PR
Mašianske skalky
Predajnianska slatina
Rohoznianská jelšina
Pohorelské vrchovisko
16,93
11,35
4,49
26,62
5
5
5
4
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 78
OP/Tab. č. 5
Katastrálne územie
Mapový list
Čierny Balog, 36-24, 36-42
Telgárt, (Dobšiná , Vernár), Stratená 37-11, celková
výmera 84,59 ha
Hronec, Valaská, 36-23, 36-41
Č. Balog, (Klenovec), 36-24,36-42 celková výmera
257,64 ha
Jasenie, 36-21
Heľpa, Závadka, (Muráň), 36-24, celková výmera
259,21 ha,
Valaská, (Hriňová, Očová), 36-41, celková výmera
855,49 ha
Jasenie, Dolná Lehota, 36-21
Šumiac, 37-13
Telgárt, Šumiac, 37-13
Bacúch, 36-24
Brezno, 36-23
Brezno, Valaská, 36-23
Čierny Balog, (Klenovec), 36-24,
celková výmera 4,36
Pohorelá, Vaľkovňa, 37-13
Predajná, 36-23
Brezno, 36-24
Pohorelá, 37-11, 37-13
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA
ID
Kategória
Názov
Výmera CHÚ v ha
17/BR
18/BR
21/BR
22/BR
PR
PR
PR
PR
Vrchslatina
Zlatnianske skalky
Havranie skaly
Havrania dolina
18,05
30,67
32,65
229,67
Stupeň
ochrany
5
5
5
5
27/RS,BR
PR
Rosiarka
3,33
4
31/BR
33/BR
PR
PR
Martalúzka
Mokrá Poľana
154,82
13,52
5
4
2/BR,RV
PR
Fabova hoľa
249,49
5
Okres
Brezno
23/BR
101/BR
24/BR
25/BR
27/BR
34/BR
36/BR
37/BR
26/BR
38/BR
Výmera PR spolu
NPP
NPP
Výmera NPP spolu
PP
PP
PP
PP
PP
Výmera PP spolu
CHA
CHA
CHA
Výmera CHA spolu
Bystrianska jaskyňa
Jaskyňa mŕtvych netopierov
Havranka
Predajnianske vodopády
Spády
Jajkovská suť
Kamenistý potok
Brezinky
Meandre Kamenistého potoka
Suchá dolina
Výmera vyhlásených NPR, PR, NPP, PP a CHA v okrese Brezno spolu
URBION – Bratislava, jún 2010
949,81
OP 104,17
OP 104,17
0,01
11,7
0,14
50,91
7,64
70,40
8,69
0,50
3,12
12,31
4613,09
(OP 402,83)
Strana 79
OP/Tab. č. 5
Katastrálne územie
Mapový list
Sihla, 36-41
Vaľkovňa, 37-13
Hronec,36-23
Šumiac, 37-13
Pohronská Polhora, (Tisovec), 36-24,
celková výmera 5,87
Liptovská Teplička, Šumiac, Telgárt, 37-11
Šumiac, 37-13
Polomka, Pohronská Polhora, Muráň,
36-24, celková výmera 269,02 ha
Valaská, 36-23
Brezno, 36-21
4
5
4
5
4
Hronec, 36-23
Predajná, 36-23
Valaská, 36-41
Predajná, 36-23
Valaská, Hronec, 36-23
4
4
4
Telgárt, 37-11, 37-13
Sihla, 36-41
Valaská, 36-23
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA
OP/Tab. č. 6
Okres
ID
Kategória
Názov
Výmera CHÚ v ha
Stupeň
ochrany
Detva
3/DT,ZV, BR
NPR
Zadná Poľana
727,39
5
Výmera NPR spolu
4/DT,ZV
PR
5/DT
1/DT
9/DT
101/DT
PR
PR
PR
PR
Výmera PR spolu
NPP
6/DT
Pod Dudášom
1,96
5
Pstruša
Rohy
Habáňovo
Kopa
7,36
25,03
3,35
5,69
43,39
3,98
4
5
4
4
Hriňová, (Očová), 36-41
celková výmera 6,24 ha
Stoţok, 36-41
Vígľaš, 36-41
Látky, 36-42
Detva 36-41
5
Hriňová, 36-41
Detva, 36-41
Detva, 36-41
Podkriváň, (Mýtna, Píla), 36-41, 36-43 celková
výmera 9,63 ha
Vodopád Bystrého potoka
3,98
7/DT
8/DT
PP
PP
Kalamárka
Melichova skala
1,43
0,3
4
4
13/LC, DT
PP
Krivánsky potok
0,05
4
Horná Chrapková
Hrončiačka
1,78
1,06
2,50
3,56
4
4
Výmera PP spolu
CHA
CHA
Výmera CHA spolu
Hriňová, Očová, Valaská 36-41
celková výmera 855,49 ha
727,39
Výmera NPP spolu
14/DT
102/DT
Katastrálne územie, mapový list
Výmera vyhlásených NPR, PR, NPP, PP a CHA v okrese Detva spolu
Detva, 36-41
Vígľaš, 36-32
780,1
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, PP
OP/Tab. č. 7
Okres
ID
2/KR
Krupina
Kategória
NPR
Výmera NPR spolu
1/KR
PR
3/KR
PR
URBION – Bratislava, jún 2010
Názov
Výmera CHÚ v ha
Mäsiarsky bok
127,81
127,81
141,21
16,81
Čabraď
Holý vrch
Strana 80
Stupeň
ochrany
5
Katastrálne územie
Mapový list
Krupina, 36-34
5
4
Čabraďský Vrbovok, 46-12
Krupina, 36-34
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, PP
OP/Tab. č. 7
Okres
ID
9/KR
Krupina
4/KR
5/KR
6/KR
10/KR
Kategória
PR
Výmera PR spolu
PP
PP
PP
PP
Výmera PP spolu
Názov
Výmera CHÚ v ha
Šinkov salaš
2,32
160,34
1,33
0,69
0,83
0,78
3,63
Dudinské travertíny
Krupinské bralce
Sixova stráň
Tesárska roklina
Výmera vyhlásených NPR, PR a PP v okrese Krupina spolu
Stupeň
ochrany
4
Katastrálne územie
Mapový list
Dvorníky, 46-11
5
5
5
5
Dudince, 46-13
Krupina, 36-33
Krupina, 36-34
Hontianske Tesáre, 46-11
291,78
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, PP a CHA
ID
Kategória
Názov
Výmera CHÚ v ha
1/LC,RS
NPR
Pohanský hrad
82,02
Šomoška
36,62
118,64
1,21
13,20
40,78
14,81 ( OP 4,71 )
70,00 (OP 4,71)
7,11
0,69
0,13
2,81
9,48
Okres
Lučenec
2/LC
NPR
Výmera NPR spolu
3/LC
PR
4/LC
PR
12/LC
PR
11/LC
PR
Výmera PR spolu
5/LC
PP
6/LC
PP
7/LC
PP
8/LC
PP
13/LC, DT
PP
URBION – Bratislava, jún 2010
Kerčík
Ruţinské jelšiny
Príbreţie Ruţinej
Dálovský močiar
Belinské skaly
Čakanovský profil
Lipovianske pieskovce
Soví hrad
Krivánsky potok
Strana 81
Stupeň
ochrany
5
5
OP/Tab. č. 8
Katastrálne územie
Mapový list
Šurice, (Hajnáčka, Stará Bašta), 46-22, celková
výmera. 223,35 ha
Radzovce, 46-22
4
5
5
5 (OP 4)
Šavol, 46-22
Lovinobaňa, Divín, Ruţiná, 36-43
Divín, Ruţiná, 36-43
Veľká nad Ipľom, 46-21
5
4
4
4
4
Belina, 46-22
Čakanovce, 46-22
Lipovany, 46-22
Šurice, 46-22
Mýtna, Píla, (Podkriváň), 36-41, 36-43 celková
výmera 9,63 ha
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, PP a CHA
OP/Tab. č. 8
Okres
ID
Lučenec
10/LC
Názov
Výmera CHÚ v ha
Stupeň
ochrany
Volavčia kolónia
20,22
2,23
2,23
4
Kategória
Výmera PP spolu
CHA
Výmera CHA spolu
Výmera vyhlásených NPR, PR, PP, CHA v okrese Lučenec spolu
Katastrálne územie
Mapový list
Rapovce, Mikušovce, Muľka, 46-22
211,14
(OP 4,71)
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách PR a CHA
OP/Tab. č. 9
Okres
ID
Kategória
4/PT
PR
Výmera PR spolu
1/PT
CHA
2/PT
CHA
6/PT
CHA
101/PT
CHA
Výmera CHA spolu
Poltár
Názov
Hrabovo
Jasenina
Rovnianska gaštanica
Kúpna hora
Pod šťavicou
Výmera vyhlásených PR a CHA v okrese Poltár spolu
Výmera CHÚ v ha
15,53
15,53
3,21
2,05
16,87
9,76
31,89
Stupeň
ochrany
4
4
4
4
4
Katastrálne územie, mapový list
Kalinovo, 36-44
Ďubákovo, 36-42
Rovňany, 36-44
Kalinovo, 36-44
Poltár, 36-44
47,42
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA
OP/Tab. č. 10
Okres
ID
Kategória
Názov
Výmera CHÚ v ha
Rimavská Sobota
1/RS
2/RS
NPR
NPR
Hradová
Kášter
127,47
57,73
Stupeň
ochrany
5
5
3/RS,RV
NPR
Šarkanica
240,41
5
5/RS
NPR
Ragáč
9,73
5
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 82
Katastrálne územie, mapový list
Tisovec, 36-24, 36-42
Tisovec, 36-24
Tisovec, (Muráň), 36-24,
celková výmera 454,75ha
Hajnáčka, 46-22
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA
OP/Tab. č. 10
Okres
ID
Kategória
Názov
Výmera CHÚ v ha
Stupeň
ochrany
Rimavská Sobota
1/LC,RS
NPR
Pohanský hrad
140,51
5
5/BR,RS
NPR
Klenovský Vepor
75
5
Kurinecká dubina
Pokoradzské jazierka
Horný Červený les
Svetlianska cerina
Tŕstie
Hlboký jarok
Suché doly
Nad Furmancom
Čertova dolina
Hajnačský hradný vrch
650,85
5,96
15,87 ( OP 32,96 )
11,02
15,85
28,71
34,41
257,46
2,78
49,02
9,71
5
5 (OP 4)
4
4
4
5
4
4
5
4
Výmera NPR spolu
PR
PR
PR
PR
PR
PR
PR
PR
PR
PR
Katastrálne územie, mapový list
Hajnáčka, Stará Bašta, (Šurice), 46-22, celková
výmera 223,35 ha
Klenovec, (Čierny Balog), 36-42, 36-24, celková
výmera 257,64
27/RS,BR
PR
Rosiarka
2,54
4
42/RS
PR
Ťahan
6,05
5
12/BR, RS
PR
Klenovské blatá
0,36
4
101/RS
PR
17,79
5
44/RS
PR
Ostrá skala
Vodná nádrţ Gemerský
Jablonec
Steblová skala
Rimavská Sobota,37-33
Niţná a Vyšná Pokorádz, Draţice, 37-33
Veľký Blh, 37-33
Vrbovce n./R., 36-44
Tisovec, Kokava, 36-42
Tisovec, 36-42
Tisovec, 36-24,36-42
Tisovec, 36-24
Tisovec, 36-24
Hajnáčka, 46-22
Tisovec, (Pohronská Polhora), 36-24,
celková výmera 5,87
Sútor
Klenovec, (Čierny Balog),36-24,
celková výmera 4,36
Hajnáčka 46-22
32,03
5
Gemerský Jablonec, Dubno, Petrovce 46-22, 47-11
37,37
526,93
OP 168, 53
4,92
5
Hajnáčka, Gemerské Dechtáre, 46-22
4
Slizké, 37-31
Hajnáčka, 46-22
4
5
Ratkovská Suchá, Rovné, 37-31
Drňa, 47-11
Drienčany, 37-31
Hajnáčka, 46-22
4/RS
6/RS
7/RS
8/RS
9/RS
10/RS
11/RS
12/RS
13/RS
14/BR
23/RS
45/RS
15/RS
PR
Výmera PR spolu
NPP
NPP
Podbanište
Kostná dolina
4,92 (OP 168, 53)
Výmera NPP spolu
46/RS
16/RS
47/RS
24/RS
URBION – Bratislava, jún 2010
PP
PP
PP
PP
Výmera PP spolu
Burda
Jalovské vrstvy
Malá drienčanská jaskyňa
Záboda
OP 7,82
1,7
OP 30,68
20,72
22,42 (OP 38,5)
Strana 83
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA
OP/Tab. č. 10
Okres
Rimavská Sobota
ID
Kategória
18/RS
CHA
19/RS
CHA
20/RS
CHA
21/RS
CHA
41/RS,RV
CHA
43/RS
CHA
34/RS
CHA
Výmera CHA spolu
Názov
Výmera CHÚ v ha
Fenek
Hikóriový porast
Martinovská nádrţ
Alúvium Blhu
Tunel pod Dielikom
Vachtové jazierko
Vinohrady
9,68
48,63
14,55
2,79
0,68
35,79
112,12
Výmera vyhlásených NPR, PR, NPP, PP a CHA v okrese Rimavská Sobota spolu
Stupeň
ochrany
4
3
4
4
4
4
4
Katastrálne územie, mapový list
Petrovce, 46-22
Teplý Vrch, 37-33
Martinová, 47-11
Hrušovo, 37-31
Tisovec, (Muráň), 36-24
Tisovec, 36-42
Chrámec 47-11
1317,24
(OP 247,81)
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP a CHA
OP/Tab. č. 11
ID
Kategória
Názov
Výmera CHÚ v ha
1/RV
3/RV
4/RV
5/RV
6/RV
9/RV
3/RS,RV
9/BR,RV
NPR
NPR
NPR
NPR
NPR
NPR
NPR
NPR
Cigánka
Hrdzavá
Poludnica
Javorníková
Malá Stoţka
Šiance
Šarkanica
Veľká Stoţka
44,25
357,19
330,43
170,65
59,61 (OP 123,54 ha)
132,06
2144
105,52 (OP 98,78 ha)
Okres
Revúca
Výmera NPR spolu
2/BR,RV
8/RV
10/RV
URBION – Bratislava, jún 2010
PR
PR
PR
Výmera PR spolu
Stupeň
ochrany
5
5
5
5
5 (OP 4)
5
5
5 (OP 4)
Katastrálne územie, mapový list
Muráň, 37-13
Muráň, 36-24, 37-13
Muráň, 37-13
Muráň, 36-24, 37-13
Muráň, 36-24
Muráň, Muránska Huta, 37-13
Muráň, (Tisovec), 36-24 celková výmera 454,75ha
Muráň, (Závadka, Heľpa), 36-24
celková výmera 259,21 ha
1414,05 (OP 222,32)
Fabova hoľa
19,53
5
Zdychavské skalky
Hodošov les
2,54
21,98
43,15
4
5
Strana 84
Muráň, (Pohronská Polhora, Polomka), 36-24,
celková výmera 269,02 ha
Muránska Zdychava, 37-13
Revúca, 37-13, 37-31
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP a CHA
OP/Tab. č. 11
Okres
ID
Revúca
101/RV
Kategória
NPP
Výmera NPP spolu
11/RV
PP
Výmera PP spolu
41/RS,RV
CHA
Výmera CHA spolu
Názov
Výmera CHÚ v ha
Bobačka
OP (10,86)
OP (10,86)
-
Chválovská jaskyňa
Tunel pod Dielikom
Výmera vyhlásených NPR, PR, NPP a CHA v okrese Revúca spolu
Stupeň
ochrany
Katastrálne územie, mapový list
Muránska Huta, 37-13
Chválová, 37-31
Muráň, Tisovec, 36-24
4
1 458,10 (OP 232,18)
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách PR, PP a CHA
OP/Tab. č. 12
Okres
Veľký Krtíš
ID
1/VK
2/VK
3/VK
4/VK
17/VK
19/VK
24/VK
26/VK
35/VK
Kategória
PR
PR
PR
PR
PR
PR
PR
PR
PR
Výmera PR spolu
5/VK
PP
6/VK
PP
7/VK
PP
101/VK
PP
Výmera PP spolu
8/VK
CHA
34/VK
CHA
URBION – Bratislava, jún 2010
Názov
Výmera CHÚ v ha
Čebovská lesostep
Modrokamenská lesostep
Kiarovský močiar
Seleštianska stráň
Dedinská hora
Hradište
Ipeľské hony
Ryţovisko
Cúdenický močiar
7,35
12,12
16,38
0,94
11,80
5,11
29,39
58,08
141,69
282,86
1,49
12,5
0,11
1,66
15,76
1,0
6,28
Krehora
Kosihovský kamenný vrch
Kamenná ţena
Koprovnica
Holica
Cerínsky potok
Strana 85
Stupeň
ochrany
5
4
5
4
5
4
5
5
4
Katastrálne územie, mapový list
Čebovce, 46-12
Modrý Kameň, 46-21
Kováčovce, Kiarov, 46-23
Vrbovka, 46-23
Muľa, Dolná Strehová, 46-21
Kováčovce, 46-23
Ipeľské Predmostie, 46-14
Ipeľské Predmostie, 46-14
Ipeľské Predmotie, 46-14
5
5
5
5
Čebovce, 46-12
Kosihovce, 46-12
Dolné Príbelce, 46-12
Horné Strháre, 46-211
4
4
Horné Príbelce, 46-12
Čebovce, Kosihovce, 46-12
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách PR, PP a CHA
OP/Tab. č. 12
Okres
Kategória
ID
Názov
Výmera CHÚ v ha
Výmera CHA spolu
7,28
Výmera vyhlásených PR, PP a CHA v okrese Veľký Krtíš spolu
305,90
Stupeň
ochrany
Katastrálne územie, mapový list
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, PP a CHA
OP/Tab. č.13
Katastrálne územie
Mapový list
Budča, Tŕnie, 36-32
Hájniky, Ţelezná Breznica, 36-32
Očová,(Valaská, Hriňová),36-41
celková výmera 855,49 ha
Okres
ID
Kategória
Názov
Výmera CHÚ v ha
Zvolen
1/ZV
2/ZV
NPR
NPR
Boky
Mláčik
176,49
147,20
Stupeň
ochrany
5
5
3/DT,ZV,BR
NPR
Zadná Poľana
63,11
5
Pod Dudášom
386,82
4,28
5
Gajdošovo
5,37
4
Mačinová
Príslopy
Prosisko
4,86
0,22
20,80
35,53
5
4
5
Potok Zolná
1,43
4
Pyramída
Zolniansky lahar
Turovský sopúch
6,67
0,32
1,22
9,64
5
4
4
Zolná, (Sebedín-Bečov), 36-32
celková výmera 1,92ha
Slatinka, 36-32
Zolná,36-32
Turová 36-36
Arborétum Borová hora
45,50
3
Zvole, Rybáre, Hájniky, 36-32
4/DT,ZV
Výmera NPR spolu
PR
19/ZV, BŠ
5/ZV
6/ZV
10/ZV
7/ZV,BB
14/ZV
20/ZV
101/ZV
8/ZV
URBION – Bratislava, jún 2010
PR
PR
PR
PR
Výmera PR spolu
PP
PP
PP
PP
Výmera PP spolu
CHA
Strana 86
Očová, (Hriňová), 36-41 c.v. 6,24 ha
Dobrá Niva, Babiná, (Banský Studenec) 36-33,3634, celková výmera 18,28 ha
Očová, 36-41
Očová, 36-41
Zvolenská Slatina, 36-32
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, PP a CHA
OP/Tab. č.13
Okres
ID
Zvolen
12/ZV
18/ZV
Kategória
CHA
CHA
Výmera CHA spolu
Názov
Výmera CHÚ v ha
Gavurky
Dolná Zálomská
57,43
2,48
105,41
Výmera vyhlásených NPR, PR, PP a CHA v okrese Zvolen spolu
Stupeň
ochrany
4
4
Katastrálne územie
Mapový list
Sása, Dobrá Niva, 36-34
Očová, 36-41
537,40
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA
OP/Tab. č. 14
ID
Kategória
Názov
Výmera CHÚ v ha
1/ŢC
NPR
Kašivárová
49,8
Stupeň
ochrany
5
2/ŢC
NPR
Vtáčnik
157,53
5
Okres
Ţarnovica
Výmera NPR spolu
PR
PR
PR
PR
Výmera PR spolu
5/ŢC
NPP
6/ŢC
NPP
Výmera NPP spolu
7/ŢC
PP
8/ŢC
PP
Výmera PP spolu
10/ŢC
CHA
3/ŢC
4/ŢC
11/ŢC
13/ŢC
URBION – Bratislava, jún 2010
Klíča
Kojatín
Bujakov vrch
Sokolec
Andezitové kamenné more
Starohutiansky vodopád
Ostrovica
Putikov vŕšok
Revištský rybník
207,33
5,7
68,63
1,26
73,22
148,81
1,43
4,24
5,67
4,44
21,06
25,50
23,65
Strana 87
Katastrálne územie, mapový list
Dolné Hámre, 36-33
Kľak, (Kamenec pod Vtáčnikom,
Lehota pod Vtáčnikom), 35-42,
celková výmera 245,62ha
5
5
4
5
Hronský Beňadik, 35-44
Hodruša-Hámre, Voznica, 36-33
Nová Baňa, Veľká Lehota, 35-44
Malá Lehota, Veľké pole, 35-42
5
5
Malá Lehota, 35-44
Nová Baňa, 35-44
4
5
Ţarnovica, 35-42
T. Breznica, 35-44
4
Revištské Podzámčie, 36-31
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA
OP/Tab. č. 14
Kategória
Okres
ID
Ţarnovica
101/ŢC
CHA
Výmera CHA spolu
Názov
Výmera CHÚ v ha
Ivanov salaš
19,28
42,93
Výmera vyhlásených NPR, PR, NPP, PP a CHA v okrese Ţarnovica spolu
Stupeň
ochrany
3
Katastrálne územie, mapový list
Kľak 35-42
430,24
Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách PR, PP a CHA
OP/Tab. č. 15
Okres
ID
Ţiar nad Hronom
1/ZH
2/ZH
3/ZH
4/ZH
5/ZH
6/ZH
7/ZH
8/ZH
9/ZH
10/ZH
11/ZH
Kategória
PR
PR
PR
PR
PR
PR
Výmera PR spolu
PP
PP
PP
PP
Výmera PP spolu
CHA
Výmera CHA spolu
Názov
Bujačia lúka
Kremnický Štós
Szabóova skala
Bralce
Kamenné more
Kamenný jarok
Ihráčske kamenné more
Jastrabská skala
Kapitulské bralá
Vyhniansky travertín
Vejmutovkový porast
Výmera vyhlásených PR, PP a CHA v okrese Ţiar nad Hronom spolu
URBION – Bratislava, jún 2010
Výmera
CHÚ v ha
2,01
18,77
11,69
13,52
13,3
65,1
124,39
13,73
8,46
36,99
0,36
59,54
4,62
4,62
188,55
Strana 88
Stupeň
ochrany
4
5
5
5
4
5
Katastrálne územie, mapový list
Kremnica, 36-13
Kremnica, 36-13
Lehôtka pod Brehy, 36-31
Hliník nad Hronom, 36-31
Vyhne, 36-31, 36-33
Repište, Banky, 36-33, 36-31
4
5
5
5
Ihráč, 36-31
Jastrabá, Bartošova Lehôtka, 36-31
Lehôtka p.Br., 36-31
Vyhne, 36-33
4
Kremnica, 36-13
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných ÚEV v okrese Banská Bystrica
OP/Tab. č. 16
Okres
Banská
Bystrica
ID
Kategória
Názov
Výmera v SR v ha
SKUEV 0198
UEV
Zvolen
c.v. 2766,3
Stupeň
ochrany
2
SKUEV 0302
UEV
Ďumbierske Tatry
c.v. 46583,31
2,3,4,5
SKUEV 0299
SKUEV 0149
SKUEV 0301
SKUEV 0298
UEV
UEV
UEV
UEV
Baranovo
Mackov bok
Kopec
Brvnište
c.v. 790,56
c.v. 3,75
c.v. 3,76
c.v. 74,77
2, 4, 5
4
2
2
SKUEV 0319
UEV
Poľana
c.v. 3142,95
2, 3, 4 ,5
UEV
UEV
UEV
UEV
UEV
UEV
UEV
UEV
Príboj
Veľká Fatra
Badínsky prales
Harmanecký Hlboký jarok
Plavno
Ponická dúbrava
Svrčinník
Šupín
c.v. 10,03
c.v. 43600,81
c.v. 153,46
c.v. 50,33
c.v. 52,34
c.v. 13,43
c.v. 222,49
c.v. 11,89
5
2, 3, 4, 5
4,5
5
4,5
5
5
5
SKUEV 0062
SKUEV 0238
SKUEV 0044
SKUEV 0244
SKUEV 0199
SKUEV 0383
SKUEV 0241
SKUEV 0246
poznámka: c.v. – celková výmera
Katastrálne územie, mapový list
Donovaly, Motyčky, Staré Hory, 36-12
Baláţe, Brusno, Donovaly, Hiadeľ, Medzibrod, Moštenica, Motyčky,
Lučatín, Podkonice, Pohronský Bukovec, Priechod, Staré Hory, (Brezno,
Bystrá, Dolná Lehota, Horná Lehota, Jarabá, Jasenie, Nemecká, Ráztoka),
36-12, 36-14, 36-21, 36-23, 36-22
Kostiviarska, Nemce, Sásová, Špania Dolina, Uľanka, 36-14
Slovenská Ľupča, 36-14
Priechod, 36-14
Podkonice, Priechod, 36-14
Hrochoť, Ľubietová, (Hronec, Hriňová, Valaská, Očová),
36-23, 36-41
Slovenská Ľupča, Šalková, 36-14
Dolný Harmanec, Turecká, Staré Hory, 36-12, 36-14, 36-13
Badín, 36-14, 36-32
Dolný Harmanec, 36-14
Šalková, 36-14
Poniky, 36-14
Dolný Harmanec, Kordíky, 36-14, 36-13
Slovenská Ľupča, 36-14
Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných ÚEV v okrese Banská Štiavnica
OP/Tab. č. 17
Okres
Banská
Štiavnica
ID
Kategória
Názov
Výmera v SR v ha
SKUEV0015
UEV
Dolná Bukovina
c.v. 292,78
Stupeň
ochrany
2
SKUEV0263
UEV
Hodrušská hornatina
c.v. 11705,43
2,5
SKUEV0216
UEV
Sitno
c.v. 1180,73
2,5
URBION – Bratislava, jún 2010
Katastrálne územie, mapový list
Svätý Anton, 36-33
Dekýš, Vysoká, (Brehy, Dolné Hámre, Kopanice, Rudno nad Hronom,
Tekovská Breznica, Voznica), 36-33, 35-44
Banská Štiavnica, Beluj, Ilija, Počúvadlo, Prenčov, 36-33
Strana 89
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných ÚEV v okrese Banská Štiavnica
OP/Tab. č. 17
Okres
ID
Kategória
Názov
Výmera v SR v ha
Stupeň
ochrany
Banská
Štiavnica
SKUEV0266
UEV
Skalka
c.v. 10844,61
2,4
SKUEV0259
UEV
Stará hora
c.v. 2799,14
2
SKUEV0265
UEV
Suť
c.v. 9806,08
2,5
SKUEV0258
UEV
Tlstý vrch
c.v. 1159,21
2
Katastrálne územie, mapový list
Svätý Anton, Banská Belá, Banský Studenec, Kozelník, (Krupina, Dobrá
Niva, Dubové, Babiná, Bacúrov, Hronská Breznica, Ostrá Lúka), 36-33,
36-34, 36-32
Beluj, Klastava, (Hontianske Nemce, Kráľovce, Krnišov, Sebechleby),
46-11, 36-33
Banky, Banská Belá, Banská Štiavnica, Kozelník, Močiar, Teplá, Ţakýl,
(Hronská Breznica, Banská Hodruša, Hliník nad Hronom, Jalná,
Ladomer, Lehôtka pod Brehmi, Repište, Sklené Teplice, Šášovské
Podhradie, Vyhne, Horné Opatovce, Vieska), 36-31, 36-33
Baďan, Klastava,(Ladzany), 46-11
Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných ÚEV v okrese Brezno
OP/Tab. č. 18
Okres
ID
Kategória
Názov
Výmera v SR v ha
Stupeň
ochrany
SKUEV0303
UEV
Alúvium Hrona
c.v. 259,76
2, 4
SKUEV0302
UEV
Ďumbierske Tatry
c.v. 46583,31
2,3,4,5
SKUEV0310
UEV
Kráľovohoľské Tatry
c.v. 35513,27
2,3,5
SKUEV0153
SKUEV0154
SKUEV0151
SKUEV0297
SKUEV0399
SKUEV0047
SKUEV0204
UEV
UEV
UEV
UEV
UEV
UEV
UEV
Horné lazy
Suchá dolina
Pohorelské vrchovisko
Brezinky
Bacúšska jelšina
Dobročský prales
Homoľa
c.v. 38,12
c.v. 3,12
c.v. 19,81
c.v. 8,45
c.v. 4,26
c.v. 204,29
c.v. 2,23
2,4
2
4
2
5
4, 5
2
Brezno
URBION – Bratislava, jún 2010
Katastrálne územie, mapový list
Brezno, Beňuš, Bacúch, Polomka, Závadka nad Hronom, Heľpa,
Vaľkovňa, Pohorelá, Šumiac, Telgárt, 36-22, 36-24, 37-11, 37-13
Brezno, Bystrá, Dolná Lehota, Horná Lehota, Jarabá, Jasenie, Nemecká,
Ráztoka, (Baláţe, Brusno, Donovaly, Hiadeľ, Medzibrod, Moštenica,
Motyčky, Lučatín, Podkonice, Pohronský Bukovec, Priechod, Staré
Hory), 36-12, 36-14, 36-21, 36-23, 36-22
Bacúch, Braväcovo, Heľpa, Jarabá, Pohorelá, Polomka,
Šumiac, Telgárt, Závadka nad Hronom, 36-12, 37-11
Brezno, Valaská, 36-23
Valaská, 36-23
Pohorelá, 37-11, 37-13
Telgárt, 37-11, 37-13
Bacúch, 36-24
Čierny Balog, 36-24, 36-42
Telgárt, 37-13
Strana 90
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných ÚEV v okrese Brezno
OP/Tab. č. 18
Okres
ID
Kategória
Názov
Výmera v SR v ha
Brezno
SKUEV0384
SKUEV0200
SKUEV0283
UEV
UEV
UEV
Klenovské Blatá
Klenovský Vepor
Lúky pod Besníkom
c.v. 4,36
c.v. 343,03
c.v. 80,20
Stupeň
ochrany
4
4,5
4
SKUEV0225
UEV
Muránska Planina
c.v. 20315,21
3,4,5
SKUEV0319
UEV
Poľana
c.v. 3142,95
2, 3, 4 ,5
SKUEV0112
UEV
Slovenský raj
c.v. 15696,07
2,3,4,5
Telgárt, 37-11
2
Telgárt,(Chyţné, Mokrá Lúka, Muránska Zdychava, Revúčka), 37-13
SKUEV0203
UEV
Stolica
c.v.2933,52
Katastrálne územie, mapový list
Čierny Balog, (Klenovec), 36-24
Čierny Balog, (Klenovec), 36-24, 36-42
Telgárt, 37-11, 37-13
Heľpa, Pohorelá, Pohronská Polhora, Polomka, Šumiac, Vaľkovňa,
Závadka nad Hronom, (Muráň, Muránska Huta, Tisovec), 36-24, 37-13
Hronec, Valaská, (Hriňová, Ľubietová, Očová, Hrochoť), 36-23, 36-41
Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných ÚEV v okrese Detva
OP/Tab. č. 19
Okres
Detva
ID
Kategória
Názov
Výmera v SR v ha
SKUEV0319
SKUEV0400
SKUEV0046
SKUEV0248
SKUEV0045
SKUEV0009
SKUEV0056
SKUEV0247
UEV
UEV
UEV
UEV
UEV
UEV
UEV
UEV
Poľana
Detviansky potok
Javorinka
Močidlianska skala
Kopa
Koryto
Habáňovo
Rohy
c.v. 3142,95
c.v. 74, 13
c.v. 43,29
c.v. 204,25
c.v. 90,81
c.v. 26,12
c.v. 3,35
c.v. 23,32
URBION – Bratislava, jún 2010
Stupeň
ochrany
2, 3, 4, 5
2,3,4
2
2
2, 3, 4
2
5
5
Katastrálne územie, mapový list
Hriňová, (Hrochoť, Hronec, Ľubietová, Valaská, Očová),
Detva, 36-41
Hriňová, 36-41
Detva, Dúbravy, 36-41
Detva, Hriňová, 36-41
Detva, Hriňová, 36-41
Látky, 36-42
Vígľaš, 36-41
Strana 91
36-23, 36-41
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Krupina
OP/Tab. č. 20
Okres
Krupina
ID
Kategória
Názov
Výmera v SR v ha
SKUEV0260
UEV
Mäsiarsky bok
c.v. 321,29
Stupeň
ochrany
2,5
SKUEV0036
UEV
Rieka Litava
c.v. 2964,21
2,5
SKUEV0266
UEV
Skalka
c.v. 10844,61
2,4
SKUEV0259
UEV
Stará hora
c.v. 2799,14
2
SKUEV0258
UEV
Tlstý vrch
c.v. 1159,21
2
Katastrálne územie, mapový list
Krupina, 36-34
Cerovo, Čabraďský Vrbovok, Drienovo, Medovarce, Dolné Rykynčice,
Horné Rykynčice, Selce, (Čelovce), 46-12
Krupina, (Svätý Anton, Banská Belá, Banský Studenec, Kozelník, Dobrá
Niva, Dubové, Babiná, Bacúrov, Hronská Breznica, Ostrá Lúka),
36-33, 36-34, 36-32
Hontianske Nemce, Kráľovce, Krnišov, Sebechleby, (Beluj, Klastava),
36-33, 46-11
Ladzany, (Baďan, Klastava), 46-11
Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Lučenec
OP/Tab. č. 21
Okres
Lučenec
ID
Kategória
Názov
Výmera v SR v ha
Stupeň
ochrany
SKUEV0357
UEV
Cerová vrchovina
c.v. 2626,48
2,3,4,5
SKUEV0358
SKUEV0365
UEV
UEV
Soví hrad
Dálovský močiar
c.v. 41,66
c.v. 90,22
2
2,4,5
Katastrálne územie, mapový list
Čamovce, Belina, Radzovce, Šiatorská Bukovinka, Šurice, (Drňa,
Gemerské Dechtáre, Gemerský Jablonec, Hajnáčka, Hodejovec, Nová
Bašta, Stará Bašta, Tachty, Večelkov),
46-22, 46-24, 47-11
Šurice, 46-22
Veľká nad Ipľom, 46-21
Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Poltár
- nenachádzajú sa
Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Rimavská Sobota
OP/Tab. č. 22
Okres
Rimavská
Sobota
ID
Kategória
Názov
Výmera v SR v ha
SKUEV0360
UEV
Beleţír
c.v. 63,01
Stupeň
ochrany
2
SKUEV0357
UEV
Cerová vrchovina
c.v. 2626,48
2,3,4,5
URBION – Bratislava, jún 2010
Katastrálne územie, mapový list
Dubno, Gemerský Jablonec, Nová Bašta, 46-22, 47-11
Drňa, Gemerské Dechtáre, Gemerský Jablonec, Hajnáčka, Hodejovec,
Nová Bašta, Stará Bašta, Tachty, Večelkov (Čamovce, Belina, Radzovce,
Šiatorská Bukovinka, Šurice), 46-22, 46-24, 47-11
Strana 92
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Rimavská Sobota
OP/Tab. č. 22
Okres
Rimavská
Sobota
ID
Kategória
Názov
Výmera v SR v ha
SKUEV0359
UEV
Dechtárske vinice
c.v. 55,07
Stupeň
ochrany
2
SKUEV0366
UEV
Drienčanský kras
c.v. 1719,96
2,4
SKUEV0384
SKUEV0200
UEV
UEV
Klenovské Blatá
Klenovský Vepor
c.v. 4,36
c.v. 343,03
4
4,5
SKUEV0225
UEV
Muránska Planina
c.v. 20315,21
3,4,5
SKUEV0362
SKUEV0364
SKUEV0003
SKUEV0363
SKUEV0282
SKUEV0281
SKUEV0361
UEV
UEV
UEV
UEV
UEV
UEV
UEV
Pieskovcové chrbty
Pokoradzské jazierka
Rimava
Ťahan
Tisovský kras
Tŕstie
Vodokáš
c.v. 96,45
c.v. 60,86
c.v. 4,07
c.v. 347,96
c.v. 1469,97
c.v. 28,66
c.v. 139,58
2,4
4,5
4
2,3,5
2,3,4,5
4
2
Katastrálne územie, mapový list
Gemerské Dechtáre, 47-11
Drienčany, Hrušovo, Strieţovce, Kyjatice, Lipovec, Potok, Ratkovská
Lehota, Slizké, Španie Pole,(Rybník nad Turcom), 37-31, 37-33
Klenovec, (Čierny Balog), 36-24
Klenovec, (Čierny Balog), 36-24, 36-42
Tisovec, (Heľpa, Pohorelá, Pohronská Polhora, Polomka, Šumiac,
Vaľkovňa, Závadka nad Hronom, Muráň, Muránska Huta),
36-24, 37-13
Drňa, Chrámec, 47-11
Draţice, Niţná Pokoradz, Vyšná Pokoradz, 37-33
Rimavská Píla, Tisovec, 36-24, 36-42
Sútor, 37-33
Tisovec, 36-24, 36-42
Krokava, Rimavská Píla, Tisovec, 36-42
Dubno, Gemerský Jablonec, 46-22, 47-11
Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Revúca
OP/Tab. č. 23
Okres
ID
Kategória
Názov
Výmera v SR v ha
SKUEV0402
UEV
Bradlo
c.v. 0,01
Stupeň
ochrany
5
SKUEV0366
UEV
Drienčanský kras
c.v. 1719,96
2,4
SKUEV0018
SKUEV0002
UEV
UEV
Lúka pod cintorínom
Lúky pod Ukorovou
c.v. 4,68
c.v. 12,43
4
4
SKUEV0225
UEV
Muránska Planina
c.v. 20315,21
3,4,5
SKUEV0212
UEV
Muteň
c.v. 34,61
4
Revúca
URBION – Bratislava, jún 2010
Katastrálne územie, mapový list
Nandraţ, 37-31
Rybník nad Turcom, (Drienčany, Hrušovo, Strieţovce, Kyjatice, Lipovec,
Potok, Ratkovská Lehota, Slizké, Španie Pole),
37-31, 37-33
Revúca, 37-13
Revúca, Revúčka, 37-13
Muráň, Muránska Huta, ( Heľpa, Pohorelá, Pohronská Polhora, Polomka,
Šumiac, Vaľkovňa, Závadka nad Hronom, Tisovec), 36-24, 37-13
Jelšavská Teplica, Šivetice, 37-31
Strana 93
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Revúca
OP/Tab. č. 23
Okres
Revúca
ID
Kategória
Názov
Výmera v SR v ha
Stupeň
ochrany
SKUEV0285
UEV
Alúvium Muráňa
c.v. 204,29
2
SKUEV0203
SKUEV0284
SKUEV0202
SKUEV 0001
UEV
UEV
UEV
UEV
Stolica
Teplické stráne
Trešková
Tri peniaţky
c.v. 2933,52
c.v. 355,97
c.v. 26,28
c.v. 141,95
2
2
3
2
Katastrálne územie, mapový list
Jelšavská Teplica, Jelšava, Licince, Lubeník, Mokrá Lúka, Muráň,
Muránska Dlhá Lúka, Muránska Lehota, Muránska Zdychava, Revúca,
Revúcka Lehota, Revúčka, Šivetice,
37-31, 37-13
Chyţné, Mokrá Lúka, Muránska Zdychava, Revúčka, (Telgárt), 37-13
Gemerský Milhosť, Jelšavská Teplica, 37-31
Mokrá Lúka , 37-31
Jelšava, 37-31
Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Veľký Krtíš
OP/Tab. č. 24
Okres
Veľký
Krtíš
ID
Kategória
Názov
Výmera v SR v ha
SKUEV0054
UEV
Cúdeninský močiar
c.v. 138,17
Stupeň
ochrany
4
SKUEV0035
UEV
Čebovská lesostep
c.v. 212,97
2,5
SKUEV0261
SKUEV0055
SKUEV0053
SKUEV0257
UEV
UEV
UEV
UEV
Dedinská hora
Ipeľské hony
Kiarovský močiar
Alúvium Ipľa
c.v. 339,29
c.v. 29,39
c.v. 78,76
c.v. 406,07
2,5
5
2,5
2
SKUEV0036
UEV
Litava
c.v. 2964,21
2,5
SKUEV0052
UEV
Seleštianska stráň
c.v. 8,51
2,4
Katastrálne územie, mapový list
Ipeľské Predmostie, 46-14
Čebovce, Horné Príbelce, 46-12
Muľa, 46-21
Ipeľské Predmostie, 46-14
Kiarov, Kováčovce, 46-23
Ipeľské Predmostie, 46-14
Čelovce, (Cerovo, Čabraďský Vrbovok, Drienovo, Medovarce, Dolné
Rykynčice, Horné Rykynčice, Selce), 46-12
Vrbovka, 46-23
Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Zvolen
OP/Tab. č. 25
Okres
ID
Kategória
Názov
Výmera v SR v ha
Zvolen
SKUEV0319
SKUEV0008
UEV
UEV
Poľana
Repiská
c.v. 3142,95
c.v. 61,29
URBION – Bratislava, jún 2010
Stupeň
ochrany
2, 3, 4 ,5
2
Katastrálne územie, mapový list
Očová, (Hrochoť, Hronec, Hriňová, Ľubietová, Valaská), 36-23, 36-41
Očová, 36-41
Strana 94
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Zvolen
OP/Tab. č. 25
Okres
Zvolen
ID
Kategória
Názov
Výmera v SR v ha
SKUEV0249
SKUEV0245
SKUEV0201
SKUEV0186
UEV
UEV
UEV
UEV
Hrbatá Lúčka
Boky
Gavurky
Mláčky
c.v. 181,11
c.v. 175,98
c.v. 87,43
c.v. 408,52
Stupeň
ochrany
2
5
2,4
2,3,5
SKUEV0266
UEV
Skalka
c.v. 10844,61
2,4
SKUEV0265
UEV
Suť
c.v. 9806,08
2,5
Katastrálne územie, mapový list
Očová, 36-41
Budča, Tŕnie, 36-32
Dobrá Niva, Sása, 36-34
Sielnica, Hájniky, Ţelezná Breznica, 36-32
Dobrá Niva, Dubové, Babiná, Bacúrov, Hronská Breznica, Ostrá Lúka,
(Svätý Anton, Banská Belá, Banský Studenec, Kozelník, Krupina), 36-33,
36-34, 36-32
Hronská Breznica , (Banky, Banská Belá, Banská Štiavnica, Kozelník,
Močiar, Teplá, Ţakýl, , Banská Hodruša, Hliník nad Hronom, Jalná,
Ladomer, Lehôtka pod Brehmi, Repište, Sklené Teplice, Šášovské
Podhradie, Vyhne, Horné Opatovce, Vieska), 36-31, 36-33
Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Ţarnovica
OP/Tab. č. 26
Okres
Ţarnovica
ID
Kategória
Názov
Výmera v SR v ha
Stupeň
ochrany
SKUEV0263
UEV
Hodrušská hornatina
c.v. 11705,43
2,5
SKUEV0264
UEV
Klokoč
c.v. 2568,30
2,5
SKUEV0013
UEV
Stráţ
c.v. 19,82
2
SKUEV0265
UEV
Suť
c.v. 9806,08
2,5
SKUEV0023
SKUEV0273
UEV
UEV
Tomov štál
Vtáčnik
c.v. 1,53
c.v. 9619,05
2
2,3,4,5
URBION – Bratislava, jún 2010
Katastrálne územie, mapový list
Brehy, Dolné Hámre, Kopanice, Rudno nad Hronom, Tekovská Breznica,
Voznica, (Dekýš, Vysoká), 35-44, 36-33
Dolné Hámre, Banská Hodruša, Ţarnovica, (Bzenica, Vyhne), 36-31, 3633
Veľké Pole, 35-42
Banská Hodruša, (Banky, Banská Belá, Banská Štiavnica, Kozelník,
Močiar, Teplá, Ţakýl, Hronská Breznica, , Hliník nad Hronom, Jalná,
Ladomer, Lehôtka pod Brehmi, Repište, Sklené Teplice, Šášovské
Podhradie, Vyhne, Horné Opatovce, Vieska), 36-31, 36-33
Veľké Pole, 35-42
Kľak, Ostrý Grúň, Píla, Veľké Pole, (Prochot), 35-42, 36-31
Strana 95
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Ţiar nad Hronom
OP/Tab. č. 27
ID
Kategória
Názov
Výmera v SR v ha
SKUEV0273
UEV
Vtáčnik
c.v. 9619,05
Stupeň
ochrany
2,3,4,5
SKUEV0264
UEV
Klokoč
c.v. 2568,30
2,5
SKUEV0265
UEV
Suť
c.v. 9806,08
2,5
Okres
Ţiar nad
Hronom
Katastrálne územie, mapový list
Prochot, (Kľak, Ostrý Grúň, Píla, Veľké Pole), 35-42, 36-31
Bzenica, Vyhne, (Dolné Hámre, Banská Hodruša, Ţarnovica), 36-31, 3633
(Hliník nad Hronom, Jalná, Ladomer, Lehôtka pod Brehmi, Repište,
Sklené Teplice, Šášovské Podhradie, Vyhne, Horné Opatovce, Vieska),
Banky, Banská Belá, Banská Štiavnica, Kozelník, Močiar, Teplá, Ţakýl,
Hronská Breznica, Banská Hodruša, 36-31, 36-33
poznámka: c.v. – celková výmera
Vyhlásené chránené vtáčie územia
OP/Tab. č. 28
Názov
Cerová vrchovina
Porimavie
Poiplie
Poľana
ID
Kategória CHÚ
Celková výmera
CHVÚ v SR (BB
kraji) v ha
SKCHVU
chránené vtáčie
30 188 *
003
územie
SKCHVU
021
chránené vtáčie
územie
8 063 *
SKCHVU
chránené vtáčie
32 188 *
022
územie
URBION – Bratislava, jún 2010
Výmera CHVÚ
v okresoch v ha *
Mapový list
Lučenec
4 791 **
46-22, 46-24, 37-33,
Revúca
58 **
47-11, 47-12
Rimavská Sobota
25 329 **
Lučenec
3 232 **
Veľký Krtís
4 395 **
Banská Bystrica
7 316 **
Brezno
5 277 **
Detva
14 244 **
Zvolen
5 479 **
Strana 96
46-14, 46-21, 46-23, 46-22
36-23, 36-41, 36-43, 36-32, 36-34
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Vyhlásené chránené vtáčie územia
OP/Tab. č. 28
Názov
Muránska planina Stolica
ID
Kategória CHÚ
SKCHVU 017
chránené vtáčie
územie
Celková výmera
CHVÚ v SR (BB kraji)
v ha
25 796 *
Výmera CHVÚ
v okresoch v ha *
Mapový list
Rimavská Sobota
6 772 **
Revúca
9 619 **
Brezno
6 490 **
36-24, 36-42, 37-13
93 002**
(96 235*)
Výmera chránených vtáčích území v Banskobystrickom kraji
* výmera podľa vyhlasovacieho predpisu
** výnera z GIS
Navrhované chránené vtáčie územia podľa Národného zoznamu chránených vtáčích území
OP/Tab. č. 28
Názov
ID
Kategória CHÚ
Celková výmera
CHVÚ v SR (BB kraji)
v ha
Nízke Tatry
SKCHVU
chránené vtáčie
98 712 (38 640)
018
územie
SKCHVU
033
chránené vtáčie
územie
Veľká Fatra
56 765 (8 925)
Výmera CHVÚ
v okresoch v ha *
Banská Bystrica
11 832 **
36-12, 36-14, 36-21, 36-23, 36-22,
Brezno
28 808 **
37-11, 37-13
Banská Bystrica
8 925 **
36-13, 36-12, 36-14
49 565 **
(47 565*)
Výmera chránených vtáčích území v Banskobystrickom kraji
** výmera z GIS
URBION – Bratislava, jún 2010
Mapový list
Strana 97
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Chránené stromy vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v Banskobystrickom kraji v členení podľa okresov
(stav k 30.6.2004).
OP/Tab. č. 29
ID
Názov
1.
Banskobystrické
ľaliovníky
Baranovské duby
Vedecké meno taxónu
Okres
Katastrálne územie
ľaliovník tulipánokvetý
Liriodendron tulipifera L.
Banská Bystrica
Banská Bystrica
dub cerový dub zimný
Banská Bystrica
Špania dolina
baza čierna
Quercus cerris L.
Quercus petraea (Matt.) Liebl.
Sambucus nigra
Baza pri katolíckom
gymnáziu
Brest na Bakossovej ulici
Buk pod Širokou
Duby pri zámku v
Slovenskej Ľupči
Hrochoťská lipa
Hruška pod Baranovom
Korvínova lipa
Lipa pri Hronseckom
kaštieli
Lipa pri Motyčkách
Lipy pri Hronseckom
kostolíku
Skupina líp pri kostole v
Motyčkách
Sládkovičova lipa v Radvani
Banská Bystrica
Banská Bystrica
brest hrabolistý
buk lesný
dub lesný
Ulmus minor Mill.
Fagus sylvatica L.
Quercus robur L.
Banská Bystrica
Banská Bystrica
Banská Bystrica
Banská Bystrica
Hrochoť
Slovenská Ľupča
lipa malolistá
hruška planá
lipa veľkolistá
lipa malolistá
Tilia cordata Mill.
pyrus pyraster (L.) Burgsd.
Tilia platyphyllos Scop.
Tilia cordata Mill.
Banská Bystrica
Banská Bystrica
Banská Bystrica
Banská Bystrica
Hrochoť
Kostiviarska
Slovenská Ľupča
Hronsek
lipa veľkolistá
lipa
Tilia platyphyllos Scop.
Tilia L.
Banská Bystrica
Banská Bystrica
Motyčky
Hronsek
lipa veľkolistá
Tilia platyphyllos Scop.
Banská Bystrica
Motyčky
lipa veľkolistá
Tilia platyphyllos Scop.
Banská Bystrica
Radvaň
Špaňodolinské lipy
lipa malolistá
Tilia cordata Mill.
Banská Bystrica
Špania Dolina
15.
Tis na katolíckom cintoríne
tis obyčajný
Taxus baccata L.
Banská Bystrica
Banská Bystrica
16.
17.
18.
Tis na Skuteckého ulici
Tis v Tajove
Uňadovský tis
tis obyčajný
tis obyčajný
tis obyčajný
Taxus baccata L.
Taxus baccata L.
Taxus baccata L.
Banská Bystrica
Banská Bystrica
Banská Bystrica
Banská Bystrica
Tajov
Podlavice
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
URBION – Bratislava, jún 2010
Slovenské meno taxónu
Strana 98
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Chránené stromy vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v Banskobystrickom kraji v členení podľa okresov
(stav k 30.6.2004).
OP/Tab. č. 29
ID
Názov
19.
Urpínska alej
20.
Gaštan v Štiavnických
Baniach
21.
Vedecké meno taxónu
Okres
Katastrálne územie
agát biely
javor poľný
lipa veľkolistá
pagaštan konský
gaštan jedlý
Robinia pseudoacacia L.
Acer campestre L
Tilia platyphyllos Scop.
Aesculus hipposcastanum L.
Castanea sativa Mill.
Banská Bystrica
Banská Bystrica
Banská Štiavnica
Štiavnické Bane
Lipy na Hornej Rovni
lipa veľkolistá
Tilia platyphyllos Scop.
Banská Štiavnica
Štiavnické Bane
22.
Lipy pri bývalej mestskej
strelnici v Banskej Štiavnici
lipa malolistá
Tilia cordata Mill.
Banská Štiavnica
Banská Štiavnica
23.
Sekvojovec za botanickou
záhradou
Smrekovce na Hornej Rovni
sekvojovec mamutí
Banská Štiavnica
Banská Štiavnica
smrekovec opadavý
Sequoiadenron giganteum
(Limdl.) Buchholz
Larix decidua Mill.
Banská Štiavnica
Štiavnické Bane
Báťkova lipa
Buk pod Kľukou
Buk v Detvianskej Hute
Lipa v Detvianskej Hute
Borievka pri Sebechleboch
Brekyňa pri Havrane
Ginko v Súdovciach
Koháryho dub
Lipa v Bzovíku
Tisovec dvojradový v Krupine
Ginko v Lučenci
Platany v Lučenci pri
Szilassyho kaštieli
Dub v Brezničke
Hradištské gaštany
lipa malolistá
buk lesný
buk lesný
lipa veľkolistá
borievka obyčajná
jarabina brekyňová
ginko dvojlaločné
dub letný
lipa malolistá
tisovec dvojradový
ginko dvojlaločné
platan javorolistý
Tilia cordata Mill.
Fagus sylvatica L.
Fagus sylvatica L.
Tilia platyphyllos Scop.
Juniperus communis L.
Sorbus torminalis (L.) Crantz
Gingo biloba L.
Quercus robus L.
Tilia cordata Mill.
Toxidum distichum (L.) Rich.
Gingo biloba L.
Platanus hispanica Münch.
Detva
Detva
Detva
Detva
Krupina
Krupina
Krupina
Krupina
Krupina
Krupina
Lučenec
Lučenec
Hriňová
Hriňová
Detvianska Huta
Detvianska Huta
Sebechleby
Krupina
Súdovce
Krnišov
Bzovík
Krupina
Lučenec
Lučenec
dub letný
gaštan jedlý
Quercus robur L.
Castanea sativa Mill.
Poltár
Poltár
Breznička
Hradište pri
Uhorskom
24.
25.
26.
27.
28.
29.
30.
31.
32.
33.
34.
35.
36.
37.
38.
URBION – Bratislava, jún 2010
Slovenské meno taxónu
Strana 99
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Chránené stromy vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v Banskobystrickom kraji v členení podľa okresov
(stav k 30.6.2004).
OP/Tab. č. 29
ID
Názov
Vedecké meno taxónu
Okres
Katastrálne územie
39.
Málinské maklury
maklura oranţová
Poltár
Málinec
lipa malolistá
pagaštan konský
platan západný
gaštan jedlý
Maclura pomifera (Raf.)
C.K.Schneid.
Tilia cordata Mill.
Aesculus hipposcastanum L.
Platanus occidentalis L.
Castanea sativa Mill.
40.
41.
Brusnícka lipa
Gaštany, platan v Hucíne
Revúca
Revúca
Brusník nad Turcom
Hucín
42.
43.
44.
45.
Gaštany v Ratkovskom
Bystrom
Jedľa v Hrdzavej doline
Lipa v Rákoši na cintoríne
Lipy v Revúcej pri štátnej ceste
Revúca
Ratkovské Bystré
jedľa biela
lipa malolistá
lipa malolistá
Abies alba Mill.
Tilia cordata Mill.
Tilia cordata Mill.
Revúca
Revúca
Revúca
Muráň
Rákoš pri Jelšave
Revúca
46.
47.
Platan v Rákoši - Bani
Stromy v Revúcej
Rákoš pri Jelšave
Revúca
Revúca
Rimavská Sobota
Rimavská Sobota
Rimavská Sobota
Gemerská Ves
Rimavská Sobota
Hnúšťa
Tisovec
52.
Borovica Ľudmily Podjavorinskej
borovica lesná
Platanus ociidentalis L.
Aesculus hippocastanum L.
Picea abies (L.) H. Karst
Populus x canescens
Gingo biloba L.
Catalpa bignonioides Walt.
Sequoiadendron giganteum
(Limdl.) Buchholz
Pinus sylvestris L.
Revúca
Revúca
Topoľ sivý pod Perpešom
Ginko v Rimavskej Sobote
Katalpa v Hnúšti
Sekvojovec obrovský
platan západný
pagaštan konský
smrek obyčajný
topoľ sivý
ginko dvojlaločné
katalpa bignóniovitá
sekvojovec mamutí
48.
49.
50.
51.
Zvolen
Rybáre
53.
54.
Duby v Dobrej Nive
Duby v Kováčovej
Dobrá Niva
Kováčová
Gaštan v Ostrej Lúke
Hrab pri Lukovom
Jedle na Mláčiku
Tisy na Mláčiku
Brest v Balogu nad Ipľom
Dub pri Dolných Strhároch
Dub v Sečiankach
Quercus robur L.
Quercus robur L.
Quercus petraea (Matt.) Liebel
Castanea sativa Mill.
Caprinus betulus L.
Abies alba Mill.
Taxus baccata L.
Ulmus laevis Pall.
Quercus robur L.
Quercus robur L.
Zvolen
Zvolen
55.
56.
57.
58.
59.
60.
61.
dub letný
dub letný
dub zimný
gaštan jedlý
hrab obyčajný
jedľa biela
tis obyčajný
brest väzový
dub letný
dub letný
Zvolen
Zvolen
Zvolen
Zvolen
Veľký Krtíš
Veľký Krtíš
Veľký Krtíš
Ostrá Lúka
Lukové
Ţelezná Breznica
Ţelezná Breznica
Balog nad Ipľom
Dolné Strháre
Sečianky
URBION – Bratislava, jún 2010
Slovenské meno taxónu
Strana 100
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Chránené stromy vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v Banskobystrickom kraji v členení podľa okresov
(stav k 30.6.2004).
OP/Tab. č. 29
ID
Názov
62.
63.
Gaštan v Modrom Kameni
Gaštan v Stredných Plachtinciach
64.
65.
66.
Vedecké meno taxónu
Okres
Katastrálne územie
gaštan jedlý
gaštan jedlý
Castanea sativa Mill.
Castanea sativa Mill.
Veľký Krtíš
Veľký Krtíš
Modrý Kameň
Stredné Plachtince
Gaštany v Príbelciach
Gaštany na Judinom vrchu
Gaštany na Krakorovom vrchu
gaštan jedlý
gaštan jedlý
gaštan jedlý
Castanea sativa Mill.
Castanea sativa Mill.
Castanea sativa Mill.
Veľký Krtíš
Veľký Krtíš
Veľký Krtíš
Dolné Príbelce
Modrý Kameň
Modrý Kameň
67.
68.
69.
70.
71.
72.
73.
74.
75.
76.
Lipy v Dačovom Lome
Oskoruša v Hrušove
Platan v Sečiankach
Tis v Modrom Kameni
Topoľ v Dolnej Strehovej
Topoľ v Selešťanoch
Topole v Dolnej Strehovej
Beňadická lipa
Brekyňa na Sitárovom vrchu
Kľacké duglasky
lipa veľkolistá
jarabina oskorušová
platan javorolistý
tis obyčajný
topoľ biely
topoľ čierny
topoľ biely
lipa malolistá
jarabina brekyňová
duglaska tisolistá
Veľký Krtíš
Veľký Krtíš
Veľký Krtíš
Veľký Krtíš
Veľký Krtíš
Veľký Krtíš
Veľký Krtíš
Ţarnovica
Ţarnovica
Ţarnovica
Horný Dačov Lom
Hrušov
Sečianky
Modrý Kameň
Horná Strehová
Záhorce
Dolná Strehová
Hronský Beňadik
Nová Baňa
Kľak
77.
78.
Hodrušský gaštan
Hruška zelienka
gaštan jedlý
hruška obyčajná
Ţarnovica
Ţarnovica
Banská Hodruša
Nová Baňa
79.
80.
81.
82.
83.
Ľaliovník v Novej Bani
Lipa v Novej Bani
Lipy na Kyslej
Pusztelnikov brečtan
Sekvojovce na Salalšisku
ľaliovník tulipánokvetý
lipa veľkolistá
lipa veľkolistá
brečtan popínavý
sekvojovec mamutí
Ţarnovica
Ţarnovica
Ţarnovica
Ţarnovica
Ţarnovica
Nová Baňa
Nová Baňa
Dolné Hámre
Nová Baňa
Nová Baňa
84.
Sekvojovec na cintoríne
sekvojovec mamutí
Ţarnovica
Nová Baňa
85.
Sekvojovec na
Feriancovom rígli
sekvojovec mamutí
Tilia platyphyllos Scop.
Sorbus domestica L.
Platanus hispanica Münchh.
Taxus baccata L.
Populus alba
Populus nigra L.
Populus alba L.
Tilia cordata Mill.
Sorbus torminalis (L.) Crantz
Pseudotsuga menziesii
(Mirb.) Franco
Castanea sativa Mill.
Pyrus communis
L. emend Burgsd.
Liriodendron tulipifera L.
Tilia platyphyllos Scop.
Tilia platyphyllos Scop.
Hedera helix L.
Sequoiadendron giganteum
(Limdl.) Buchholz
Sequoiadendron giganteum
(Limdl.) Buchholz
Sequoiadendron giganteum
(Limdl.) Buchholz
Ţarnovica
Nová Baňa
URBION – Bratislava, jún 2010
Slovenské meno taxónu
Strana 101
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Chránené stromy vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v Banskobystrickom kraji v členení podľa okresov
(stav k 30.6.2004).
OP/Tab. č. 29
ID
Názov
86.
Sekvojovec na Voznici
sekvojovec mamutí
87.
Sekvojovec pri Zvoničke
sekvojovec mamutí
88.
89.
90.
91.
Borievka v Lutile
Dub pri Lutile
Dub v Kremnici
Duglaska v Starej Kremničke
borievka obyčajná
dub letný
dub letný
duglaska tisolistá
92.
93.
94.
Lipa v Kremnici - Leopold Šachta
Lipa v Kremnici - Staré Piargy
Sekvoja obrovská
lipa veľkolistá
lipa veľkolistá
sekvojovec mamutí
95.
96.
Tisy v Kremnici
Wilckensové pamätné stromy
tis obyčajný
javor mliečny
smrekovec opadavý
URBION – Bratislava, jún 2010
Slovenské meno taxónu
Vedecké meno taxónu
Okres
Katastrálne územie
Sequoiadendron giganteum
(Limdl.) Buchholz
Sequoiadendron giganteum
(Limdl.) Buchholz
Juniperus communis L.
Quercus robur L.
Quercus robur L.
Pseudotsuge menziesii
(Mirb.) Franco
Tilia platyphyllos Scop.
Tilia platyphyllos Scop.
Sequoiadendron
giganteum
(Limdl.) Buchholz
Taxus baccata L.
Acer platanoides L.
Larix decidua Mill.
Ţarnovica
Voznica
Ţarnovica
Nová Baňa
Ţiar nad Hronom
Ţiar nad Hronom
Ţiar nad Hronom
Ţiar nad Hronom
Lutila
Lutila
Kremnica
Lutila
Ţiar nad Hronom
Ţiar nad Hronom
Ţiar nad Hronom
Kremnica
Kremnické bane
Kremnica
Ţiar nad Hronom
Ţiar nad Hronom
Kremnica
Repište
Strana 102
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
2.12.3. OCHRANA KULTÚRNEHO DEDIČSTVA
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 314
Zmena pôvodného textu celej kapitoly na str. 314-332
Historické hodnoty územia z hľadiska jeho územného rozvoja reprezentujú zachované historické
urbanistické štruktúry, kultúrne pamiatky a ich súbory, stavebno-historické štruktúry, archeologické
lokality a zachovaná krajinná štruktúra nadväzujúca na tieto priestory. Vývoj urbanistických
štruktúr na území Slovenska je poznačený dominantnými hospodárskymi aktivitami v priestoroch
ich výskytu. Súčasťou fondu kultúrnych pamiatok sú technické diela, ktoré do značnej miery
pretvárali krajinné prostredie historicky významných lokalít osídlenia. Z týchto dôvodov je
potrebné pri rozvoji územia kraja a jeho jednotlivých okresov zabezpečiť ochranu historických
urbanistických štruktúr a ich ďalšie vyuţívanie v súlade so zásadami štátnej pamiatkovej
starostlivosti stanovenými v zákone SNR č. 208/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR
č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona NR SR č. 479/2005 Z.z. –
pamiatkový zákon (zákon NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších
predpisov). Táto legislatívna norma je záväzná pre riešenie problematiky ochrany pamiatkového
fondu.
Podľa § 1 pamiatkového zákona, tento zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok,
pamiatkových území, archeologických nálezov a archeologických nálezísk v súlade s vedeckými
poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti kultúrneho dedičstva, ktorými je
Slovenská republika viazaná a upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov
územnej samospráva, ako aj práva vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb a tieţ
ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku pamiatkového fondu, ktorý je významnou
súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom, napríklad:
 Dohovor o ochrane svetového kultúrneho dedičstva a prírodného dedičstva (oznámenie č.
159/1991 Zb.)
 Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 15/1980 Zb. o Dohovore a opatreniach na zákaz a
zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov
 Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva (revidovaný – oznámenie č. 344/2001
Z.z.)
 Dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy (oznámenie č. 369/2001 Z.z.)
 Článok 44 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky
V zmysle medzinárodných dohôd je kultúrne dedičstvo definované nasledovne: „Kultúrne dedičstvo
tvoria historické a kultúrne hodnoty vytvorené predchádzajúcimi generáciami bez ohľadu na dobu a
miesto ich vzniku. Predstavuje hmotné i nehmotné hodnoty hnuteľné i nehnuteľné veci a predmety,
jednotlivé objekty, ucelené súbory a komplexy.“
Hmotné hodnoty kultúrneho dedičstva riešeného územia Banskobystrického kraja tvoria zachované
historické urbanisticko-architektonické štruktúry miest a obcí s pamiatkami architektúry niekoľkých
storočí, ľudové staviteľstvo s regionálnymi osobitosťami prvkov a štruktúr, technické pamiatky
solitérne i vytvárajúce celé súbory, historické záhrady a parky doplnené drobnou architektúrou
dotvárajúce urbanizované prostredie historických miest a obcí.
Kultúrne dedičstvo dokumentujúce historický vývoj najmä sídelných štruktúr na území Slovenska
predstavujú:
 štruktúry chránené v zmysle zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení
neskorších predpisov, ktoré tvoria pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ochranné pásma
pamiatkových území a nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok,
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 103
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
 ostatné kultúrno-historické štruktúry, ktoré nie sú v zmysle tohto zákona chránené, sú však
nositeľmi významných kultúrno-historických hodnôt v území. Do tejto skupiny moţno zaradiť:
 historické jadrá miest a obcí, areály sakrálnych stavieb a kalvárií, historické cintoríny, ruiny
hradov,
 rozptýlené osídlenie osád, lazy, štále a majere v špecifickom prostredí pahorkatín stredného
Slovenska,
 technické pamiatky charakterizujúce vývoj hospodárskych aktivít v území vo vzťahu k
dobývaniu a ťaţbe rúd a ich spracovaniu, vodné nádrţe – tajchy, dopravné stavby-železnice.
Banskobystrický kraj patrí svojou rozlohou medzi najväčšie kraje Slovenska. Krajinné prostredie sa
mení od níţin Ipľa a Rimavy, cez pahorkatiny Krupinskej planiny a Revúckej vrchoviny do
horských chrbtov Kremnických vrchov, Štiavnických vrchov, masívu Poľany a Veporských vrchov
aţ po mohutný hrebeň Nízkych Tatier. Rôznorodosť krajinného prostredia sa odrazila na vývoji
historických sídelných štruktúr, ktoré vznikali vo vzťahu k moţnostiam jeho hospodárskeho
vyuţívania. Banskobystrický kraj sa vytvoril na území pôvodných ţúp Zvolenskej a Novohradskej a
častiach ţúp Tekovskej, Hontianskej a Gemersko-Malohontskej. Ťaţiskovým priestorom
zachovaného historicko-kultúrneho dedičstva sú hornaté územia centrálnej časti kraja s rozvinutou
ťaţbou rúd uţ v 14. aţ 18. storočí so slobodnými kráľovskými mestami Banská Belá, Banská
Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Kremnica, Krupina, Ľubietová, Nová Baňa a Zvolen. Mestské
osídlenie dopĺňali menšie výsadné mestečká. Ostatné historické osídlenie kraja tvoria vidiecke
sídla, na ktorých urbanizme a architektúre sa odráţa prioritná hospodárska činnosť ich pôvodných
obyvateľov - baníctvo, hutníctvo, poľnohospodárstvo, práca v lesoch. Charakteristickým druhom
osídlenia podhorských oblastí okresov Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Zvolen a
Ţarnovica je rozptýlené osídlenie osád a lazov so zachovanou charakteristickou ľudovou
architektúrou obytných a hospodárskych budov citlivo zakomponovaných v krajinnom prostredí. V
juţných okresoch kraja je zachovaná ľudová architektúra viazaná na špecifické priestory
rozsiahlych vinohradov s charakteristickými pivnicami a vinárskymi domčekmi - hajlochmi a
chyţkami.
Z celkového počtu 515-tich obcí na území Banskobystrického kraja sa v 326 sídlach (63,4 %)
nachádza 1784 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, čo predstavuje 2 383 pamiatkových
objektov vedených v registri na Pamiatkovom úrade Bratislava SR.
Podľa údajov Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici – za najvýznamnejšie kultúrne
pamiatky na území Banskobystrického kraja, sú povaţované tie, ktoré sú zapísané na Zoznam
svetového kultúrneho dedičstva:
 Historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky v jej okolí,
 Areál dreveného artikulárneho kostola a drevenej zvonice v Hronseku
podľa § 21 pamiatkového zákona.
Národné kultúrne pamiatky ako najvyšší stupeň ochrany kultúrneho dedičstva sa nachádzajú v 20
sídlach Banskobystrického kraja. Dokumentujú nielen historickú hodnotu pamiatkového fondu na
jeho území (stredoveké kostoly, kláštory, kaštiele a ich areály, mestské hrady, sakrálne pamiatky a
obytné objekty ľudovej architektúry), ale aj pamiatky z obdobia Slovenského národného povstania
(Kalište) a objekty viaţuce sa k významným prejavom národného povedomia (Revúcke
gymnázium). Medzi národnými kultúrnymi pamiatkami z obdobia stredoveku má významné
postavenie benediktínske opátstvo v Hronskom Beňadiku, ktoré bolo jedným zo stredovekých
hodnoverných miest v Uhorsku.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 104
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Medzi najvýznamnejšie nehnuteľné kultúrne pamiatky na území Banskobystrického patria areály
mestských hradov v Banskej Bystrici a v Kremnici, komplex Starého zámku a objektov baníckej a
lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici, Kaštieľ vo Sv. Antone, kláštor a kostol v Hronskom
Beňadiku, Zvolenský zámok, objekty prvého slovenského patronátneho gymnázia v Revúcej,
pamätné miesto SNP Kalištie a objekty kostolov so stredovekými maľbami v Čeríne, Ponikách,
Starej Haliči, Ľuboreči, Chyţnom, Rákoši, Šiveticiach, Kraskove, Kyjaticiach, Rimavskom
Brezove, Rimavskej Bani a vo Zvolene - časť Zolná.
Pamiatkové objekty a nehnuteľné kultúrne pamiatky v okresoch Banskobystrického kraja vedené v registri na
Pamiatkovom úrade Bratislava SR
Por. č.
Okres
601
Banská Bystrica
602
Banská Štiavnica
603
Brezno
604
Detva
605
Krupina
606
Lučenec
607
Poltár
608
Revúca
609
Rimavská Sobota
610
Veľký Krtíš
611
Zvolen
612
Ţarnovica
613
Ţiar nad Hronom
Banskobystrický kraj
 Zdroj: KPÚ Banská Bystrica, 09.2009
počet pamiatkových objektov
506
340
179
46
185
27
27
150
211
111
160
77
258
2 383
počet kultúrnych pamiatok
375
262
142
33
159
24
24
115
168
61
103
54
189
1 784
V Banskobystrickom kraji je mnoţstvo zachovaných špecifických urbanistických štruktúr
dokumentujúcich vývoj urbanizácie stredovekých miest a vidieckeho osídlenia. Pamiatkové
rezervácie boli vyhlásené na územiach historických centier banských miest, v ktorých dominujú
architektonické pamiatky zo 14. aţ 18. storočia - Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica,
viaţuce sa na banskú činnosť v ich území. Pamiatkové rezervácie vidieckych sídiel vznikli vo
vzťahu k ich zachovaným urbanistickým štruktúram viaţucim sa na :
 banskú činnosť - Špania Dolina, Štiavnické Bane,
 poľnohospodárstvo a vinárstvo – Sebechleby - Stará Hora.
Pri rozvoji územia Banskobystrického kraja je nutné rešpektovať v plnom rozsahu existenciu
pamiatkových území - pamiatkových rezervácií vedených v registri na Pamiatkovom úrade
Bratislava SR.
Zoznam pamiatkových rezervácií podľa Registra na PÚ SR – 1.
č.
PR
Mesto/obec
PR
dátum
vyhlásenia
číslo
uznesenia
aktualizácia
hraníc
č. nariad.
vlády
10
Banská Bystrica
MPR
18.5.19555
16.118/1955leg.
10.2.2004
108/2004
16
Špania Dolina
PRLS
10.1.1979
10
1
Banská Štiavnica
MPR
11.6.1950
URBION – Bratislava, jún 2010
9.8.2000
280/2000
okres
Banská
Bystrica
Banská
Bystrica
Banská
Štiavnica
CKOK
601
601
602
Strana 105
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Zoznam pamiatkových rezervácií podľa Registra na PÚ SR – 2.
č.
PR
Mesto/obec
PR
dátum
vyhlásenia
číslo
uznesenia
28
Štiavnické Bane
MPR
15.8.1995
201
18
Sebechleby
PRLS
21.1.1981
22
4
Kremnica
MPR
11.6.1950
aktualizácia
hraníc
10.2.2004
č. nariad.
vlády
108/2004
okres
CKOK
Banská
Štiavnica
Krupina
Ţiar nad
Hronom
602
605
613
 Zdroj: KPÚ Banská Bystrica, 09.2009
Počet nehnuteľných kultúrnych pamiatok v pamiatkových rezerváciách
Pamiatková rezervácia
počet NhKP
Mestského typu
Banská Bystrica
199
Kremnica
116
Ľudovej architektúry
Špania Dolina
83
Sebechleby
89
 Zdroj: KPÚ Banská Bystrica, 09.2009
Pamiatková rezervácia
počet NhKP
Mestského typu
Banská Štiavnica
Štiavnické Bane
23
Pamiatkové zóny mestského a vidieckeho charakteru boli vyhlásené v historických jadrách
bývalých banských výsadných mestečiek so zachovanými architektonickými a technickými
pamiatkami a vo vidieckych sídlach so zachovaným fondom súborov objektov pôvodnej ľudovej
architektúry.
Pri rozvoji územia Banskobystrického kraja je nutné rešpektovať v plnom rozsahu existenciu
pamiatkových území – pamiatkových zón vedených v registri na Pamiatkovom úrade Bratislava SR.
Zoznam pamiatkových zón podľa Registra PÚ SR
č. registra
34
71
17
19
66
74
40
83
62
Mesto/obec
Brezno
Lučenec
Jelšava
Sirk – Ţelezník
Rimavské Janovce
Horné Plachtince
Dobrá Niva
Hodruša – Hámre
Kremnické Bane
č. registra
14
76
65
58
81
87
9
84
Mesto/obec
Krupina
Polichno
Ratková
Rimavská Sobota
Čelovce
Babiná
Zvolen
Kremnica – banské diela
 Zdroj: KPÚ Banská Bystrica, 09.2009
Na území Banskobystrického kraja je veľký potenciál ďalších sídiel, ktorých historické urbanistické
štruktúry dokumentujú vývoj osídlenia a hospodárskych aktivít ich obyvateľov. V severnej časti
kraja, v okresoch Banská Bystrica, Brezno, Revúca a Ţiar nad Hronom, sú to najmä sídla so
zachovanými technickými pamiatkami a charakteristickou ľudovou architektúrou drevených
zrubových a murovaných stavieb. Pre strednú časť územia kraja, v okresoch Lučenec, Krupina,
Rimavská Sobota a Zvolen, sú charakteristické urbanistické štruktúry centier poľnohospodárskych
vidieckych sídiel so zachovanými objektmi a areálmi sakrálnych stavieb a kaštieľov a ľudovou
architektúrou obytných domov. Juţná časť kraja v okresoch Veľký Krtíš, Lučenec a Rimavská
Sobota je charakteristická zachovanými areálmi kaštieľov a parkov v sídlach poľnohospodárskej
krajiny níţin Ipľa a Rimavy.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 106
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Významným princípom ochrany pamiatkových území a nehnuteľných národných kultúrnych
pamiatok je vyhlásenie ich ochranných pásiem so stanovením podmienok ochrany a činností v takto
stanovenom území. V Banskobystrickom kraji je nevyhnutné rešpektovať nasledujúce ochranné
pásma:
Obec
Banská Bystrica – Radvaň
Horná Mičiná
Hronsek
Poniky
Bzovík
Divín
Fiľakovo
Ľuboreč
Stará Halič
Poltár – Zelené
Kraskovo
Kyjatice
Rimavská Baňa
Rimavské Brezovo
Ţíp
Zvolen – Zolná
Antol (Sv. Anton)
Hronský Beňadik
Nová Baňa
Hliník nad Hronom
Ţiar nad Hronom
Halič
Dačov Lom
Muráň
Rákoš
Chyţné
Banská Bystrica
Banská Štiavnica
 Zdroj: KPÚ Banská Bystrica, 09.2009
Ochranné pásmo kultúrnej pamiatky
kultúrna pamiatka
Kaštieľ s areálom, ev. kostol, pomník
Kostol s areálom
Areál dreveného kostola a zvonice
R.k. kostol sv. Františka Serafínskeho
Kláštor premonštrátov a kostol sv. Štefana
pamiatky v obci
pamiatky v meste
Ev. a v. kostol
R.k. kostol sv. Juraja
Ev. a v. kostol, kamenný most,
Ev. a v. kostol
Ev. a v. kostol
Ev. a v. kostol
Ev. a v. kostol
Reformovaný kostol a zvonica
R.k. kostol sv. Mateja
Kaštieľ s areálom
Kostol sv. Benedikta a kláštor benediktínov
pamiatky v meste
Kostol sv. Martina biskupa a sochy, kaštieľ
Kaštieľ s areálom
pamiatky v obci
pamiatky v obci
pamiatky v obci
R.k. kostol sv. Trojice
R.k. kostol Zvestovania Panny Márie
Ochranné pásmo pamiatkového územia
Pamiatková rezervácia Banská Bystrica
Pamiatková rezervácia Banská Štiavnica
číslo rozhodnutia
PÚ-06/1839-4/9886/KOW
PÚ-07/238-5/-4/6235/KOW
PÚ-06/31-1/69/KOW
PÚ-07/851-16/7982/Kal
PÚ-06/103-2/1640/LCZ
A-2001/03208
A-2000/01371
50/1995
84/1995
PÚ-07/617-4/3048/BYR
94/000878
94/000879
94/000877
94/000876
PÚ-08/691-5/3546/KAP
nariadenie Obv.ú. Zvolen
57/95- RRR
96/00994/OÚ
PÚ-05/2043-4/11421/KAP
PÚ-04/1369-3/10042/HAB
PÚ-06/828-5/4851/KOW
PÚ-09/215-8/2197/LCZ
PÚ-09/128-3/2037/BYR
PÚ-08/70-21/6722/And ???
vyhlásené PÚ SR, r. 2005
Zachovanie tohto kultúrneho dedičstva viaţuceho sa k vývoju urbanistických štruktúr Slovenska a
špecificky na území Banskobystrického kraja, si vyţaduje rozšírenie ochrany na tie sídla a ich časti,
ktoré si zachovali svoj pôvodný historický charakter aj v tých oblastiach, ktoré boli doteraz v tieni
záujmu pamiatkovej ochrany. Realizácia týchto myšlienok bude závisieť od prezentácie nutnosti
zachovania kultúrneho dedičstva v sídlach vo vzťahu k ich ďalšiemu rozvoju a ich potrebe
zvyšovania štandardu bývania, hospodárskych aktivít a sluţieb na území obce a bude si vyţadovať
spoluprácu medzi orgánmi ochrany pamiatok a samosprávnych orgánov obcí.
V koncepcii územného rozvoja Slovenska (KÚRS 2001) sú stanovené zásady ochrany a vyuţívania
kultúrneho dedičstva a kultúrnych pamiatok, ktoré v plnej miere platia aj pre územie
Banskobystrického kraja, ktoré sa vyznačuje vysokým potenciálom a rôznorodosťou zachovaného
kultúrneho dedičstva. Jeho vyuţívanie je nutné realizovať v súlade s medzinárodne platnými
dohovormi a zásadami. Hlavným kritériom musí byť zachovanie originálov, ich autenticity a
integrity s prostredím tak, aby zostali zachované pre ďalšie generácie. Pri územnom rozvoji
regiónov je potrebné zamerať sa na optimálne a citlivé vyuţívanie chránených kultúrnohistorických hodnôt aj nechránených historických urbanistických štruktúr a stavieb, ktoré majú
predpoklady na legislatívnu ochranu.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 107
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
V územnom priemete ochrany pamiatkových území a ich ochranných pásiem a ochranných pásiem
nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok v rámci územnoplánovacieho procesu je potrebné
vyhodnocovať a optimálne rozvíjať územia s kultúrno-historickým potenciálom, ktoré patria medzi
základné prvky kultúrno-architektonickej a krajinárskej tvorby. Mimoriadnu pozornosť je
nevyhnutné venovať historickým urbanistickým a architektonickým pamiatkam rôznych časových
období :
 územiam známych, evidovaných a predpokladaných lokalít archeologických nálezísk,
 územiam historických jadier miest a obcí, ako aj iných častí intravilánov sídiel so zachovanou
špecifickou urbanistickou štruktúrou a historickým stavebným fondom,
 historickým technickým dielam viaţucim sa na banskú a hutnícku činnosť (šachty, hate, tajchy,
huty, hámre, valkovne),
 vybraným objektom priemyslu a remeselných tradícií,
 oblasti pamiatok ţelezničnej dopravy s úsekmi tratí, ktoré uţ dnes tvoria súčasť kultúrneho
dedičstva - úsek trate Telgárt - Červená Skala, úsek trate Brezno - Tisovec, Čiernobalocká
úzkorozchodná ţeleznička,
 pamiatkam novodobej architektúry z obdobia konca 19. a začiatku 20. storočia (napr. objekty v
areáloch kúpeľných miest),
 kultúrnej krajine, ako významnej časti kultúrneho dedičstva (mestské parky, parky v areáloch
kaštieľov a kúrií),
 pamiatkam ţidovskej kultúry, ktoré tvoria predovšetkým cintoríny a synagógy v mestských
sídelných štruktúrach,
 areálom kalvárií, ktorých hodnota je aj v symbióze historickej architektúry a kultivovaného
krajinného prostredia.
Zásady a princípy ochrany kultúrnych pamiatok pri urbanistickej tvorbe v
územnoplánovacej činnosti
 rešpektovať ochranu národných kultúrnych pamiatok všetkých druhov, pamiatkových území ich
ochranných pásiem a ochranných pásiem nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, vrátane
archeologických nálezísk aj pamiatkových území a objektov doteraz nevyhlásených za kultúrne
pamiatky, v zmysle pamiatkového zákona,
 ďalšie vyuţívanie nehnuteľných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území podmieniť
dodrţiavaním ochranných podmienok pre jednotlivé skupiny pamiatok, ktoré sú stanovené v
návrhoch opatrení na ich zachovanie. Pre kultúrne pamiatky v chránených územiach sú
podmienky pre hospodársku a stavebnú činnosť uvádzané v Zásadách pamiatkovej starostlivosti
vypracovaných pre jednotlivé sídla,
 rešpektovať aj objekty, súbory, areály a územia navrhované na vyhlásenie za kultúrne pamiatky,
alebo navrhované na územnú ochranu najmä ochranné pásma nehnuteľných kultúrnych pamiatok
a pamiatkových území.
Najvýraznejším problémom v oblasti ochrany kultúrnych pamiatok je ich stavebno-technický stav a
vhodnosť spôsobu ich vyuţívania. Nedostatočná údrţba, ktorá nie je vţdy len dôsledkom
nedostatočných finančných prostriedkov, ale často aj nevhodného spôsobu ich vyuţívania, ako aj
dlhodobé spory pri riešení majetko-právnych vzťahov spôsobili, ţe veľká časť objektov je v
narušenom aţ dezolátnom stave. Rýchle riešenie si vyţaduje nevyhnutnú rekonštrukciu a obnovu
architektonických súborov v mestách, súborov a solitérnych objektov ľudovej architektúry,
stabilizáciu a konzerváciu ruín hradov a záchranu technických pamiatok.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 108
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Bohatý pamiatkový fond si vyţaduje rekonštrukciu a systematickú údrţbu, ochranu a obnovu, čo
sťaţuje nedostatočný systém finančných dotácií, legislatívnych noriem upravujúcich vzťah
vlastníka kultúrnej pamiatky a záujem štátu zaviazať ho k dodrţiavaniu zásad pamiatkovej ochrany.
Na území Banskobystrického kraja sú evidované archeologické náleziská zo všetkých období
praveku aj doby dejinnej. Významné archeologické lokality sa nachádzajú v takmer kaţdom okrese.
Ich lokalizácia a špecifikácia je k dispozícii na Krajskom pamiatkovom úrade v Banskej Bystrici.
V súčasnosti je spracovaná pasportizácia lokalít s potenciálnym výskytom archeologických nálezov,
ktorá bude sprístupnená na pracoviskách Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica – Banská
Štiavnica, Kremnica, Lučenec.
V súlade s § 29 zákona č. 49/2002 Z.z. pamiatkový zákon a na základe Zásad ochrany
pamiatkového územia, ktoré zabezpečuje a spracováva pre jednotlivé pamiatkové územia Krajský
pamiatkový úrad (§ 35 ods.3), je potrebné na pamiatkových územiach pamiatkových rezervácií
a pamiatkových zón pred realizáciou obnovy, úpravy nehnuteľností, prípadne stavby na
nehnuteľnosti, vykonať záchranný (archeologický) výskum, alebo archeologický výskum počas
realizácie zemných a výkopových prác. Takým istým spôsobom je potrebné uplatňovať túto
poţiadavku aj v ochranných pásmach pamiatkových území a nehnuteľných národných kultúrnych
pamiatok.
V zmysle § 13 „Samosprávny kraj“ zákona č. 49/2002 Z.z., pamiatkový zákon, je úlohou
samosprávy vyšších územných celkov – samosprávnych krajov – vytvárať podmienky na ochranu
pamiatkového fondu a spolupracovať s orgánmi štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu pri
záchrane, obnove a vyuţívaní kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.
Významné postavenie v procese ochrany kultúrneho dedičstva regiónu majú obce. Podľa § 14
zákona č. 49/2002 Z.z. pamiatkový zákon v znení neskorších predpisov, Obec vytvára podmienky
na zachovanie, ochranu a obnovu pamiatkového fondu na území obce. Predovšetkým :
 na základe výpisov z ústredného zoznamu vedie evidenciu pamiatkového fondu na území obce,
 podporuje iniciatívy občanov a občianskych zdruţení pri ochrane pamiatkového fondu,
 rozhoduje o vytvorení a odbornom vedení evidencie pamätihodností obce.
Do evidencie pamätihodností obce moţno zaradiť okrem hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí aj
kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné a katastrálne
názvy, ktoré sa viaţu k histórii a osobnostiam obce.
Zoznam evidovaných pamätihodností obce musí obec predloţiť na odborné a dokumentačné účely
krajskému pamiatkovému úradu, v prípade nehnuteľných pamätihodností aj príslušnému
stavebnému úradu.
2.13. DOPRAVA
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 361
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 112
2.13.1. ŠIRŠIE DOPRAVNÉ SÚVISLOSTI RIEŠENÉHO ÚZEMIA
Stredoeurópske dopravné koridory
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 361
Nahradenie pôvodného textu kapitoly na str. 361
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 109
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
V roku 2004 po vstupe Slovenska, v spoločnosti ďalších deviatich kandidátskych európskych
krajín, do Európskej únie, boli multimodálne koridory a ich doplnkové dopravné siete, pôvodne
stanovené v rámci projektu TINA, začlenené do dopravnej siete krajín Európskej únie TEN – T.
Paneurópska dopravná sieť pokrýva celé územie Európskej únie. Ako hlavné dopravné siete TEN-T
na území pristupujúcich štátov sú definované siete, ktoré sú súčasťou multimodálnych dopravných
koridorov, ktoré boli schválené Panerópskou konferenciou ministrov dopráv ECM/CEMT
v Helsinkách v roku 1997.
Výsledné riešenie trás siete TEN-T v zásade akceptuje špecifické dopravné podmienky a sídelnú
štruktúru územia Slovenska.
Sieť hlavných multimodálnych koridorov TEN-T prechádzajúcich územím Slovenska:
 IV. Dresden – Praha – Bratislava/Wien – Budapest – Arad,
 Nűrnberg – Praha
 Arad – Constanza
 Arad – Sofia - Istanbul
 Sofia – Thessalonike
 V. Venezia – Trieste/Koper – Ljubljana/Zagreb – Budapest – Uţgorod – Lviv
 Bratislava – Ţilina – Košice – Uţgorod
 Ploce – Sarajevo – Osjek – Budapest
 VI. Gdaňsk – Torun/Warszawa – Katowice – Ţilina
 Katowice – Ostrava – Brno
 VII. Dunaj
Lokalizácia doplnkových sietí TEN-T na území Slovenska:
 Cestné prepojenia:
 Martin – Kremnica – Zvolen – Šahy – Budapest
 PR – Vyšný Komárnik – Prešov – Košice – Milhosť- Miskolc
 Ţelezničné prepojenia:
 Kraków – Plaveč – Prešov – Košice – Kechnec – Miskolc
 Leopoldov – Galanta
 Púchov – Strelenka – Hranice na Morave
 Čadca – Svrčinovec – Ostrava
 Nové Zámky/Palárikovo – Levice – Zvolen – Lučenec – Košice
Územím Banskobystrického kraja neprechádza ţiaden multimodálnych koridorov siete TEN-T.
Z trás doplnkových sietí TEN-T prechádza územím Banskobystrického kraja cestné prepojenie
Martin – Kremnica – Zvolen – Šahy – Budapešť a ţelezničné prepojenie Nové Zámky/Palárikovo –
Levice – Zvolen – Lučenec – Košice.
Celkové hodnotenie dopravnej infraštruktúry celoštátneho aţ medzinárodného významu (II.
hierarchickej úrovne podľa KURS 2001)
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 116
Doplnenie, zmeny a úpravy textov nasledujúcich podkapitol:
1. Cesta E 58 (Bratislava – Nitra – Zvolen – Lučenec – Košice) a ţeleznica Juţný ťah (Bratislava
– Nové Zámky – Zvolen – Lučenec – Košice)
Zmena textu druhej odráţky v spodnej časti str. 118
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 110
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“

pre trate ţelezničnej a kombinovanej dopravy Bratislava – Nové Zámky – Zvolen – Lučenec –
Košice (Juţný ťah) s terminálom intermodálnej prepravy a logistického centra nákladnej
dopravy Zvolen- Budča, na hranici katastrov mesta Zvolen a obce Budča,
2. Cesta E 77 v polohe medzinárodného ťahu S – J (Krakov) - hranica PR/SR – Trstená – Dolný
Kubín – Ruţomberok – Banská Bystrica – Zvolen – Šahy – hranica SR/ MR - (Budapešť)
Zmena textu od začiatku 3. odseku na str. 119 po kapitolu 3.- cesta E 572, na str. 120
Trasa cesty I/59 (súčasť trasy E77) v úseku Banská Bystrica – Staré Hory – Donovaly – Korytnica
bola v ÚPN VÚC Banskobystrický kraj navrhovaná vo výhľade po r. 2015 ako preloţka cesty do
novej trasy Banská Bystrica – Slovenská Ľupča – Korytnická dolina s tunelovým úsekom
Slovenská Ľupča – Moštenická dolina – Hiadeľská dolina – Korytnická dolina.
V súlade so znením zákona č. 540/2008 Z.z. z 26.11.2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic
a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti,
v znení neskorších predpisov bola zaradená do zoznamu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, na
ktoré sa tento zákon vzťahuje aj trasa cesty R1: Trnava – Nitra – Ţarnovica – Ţiar nad Hronom –
Zvolen – Banská Bystrica – Ruţomberok, ktorej súčasťou je aj navrhovaný úsek cesty Banská
Bystrica – Ruţomberok s tunelovým úsekom pod Hiadeľským sedlom.
Uznesením vlády SR č. 882/2008 z 3.12.2008 k Správe o plnení programu prípravy a výstavby
diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 – 2010 vláda SR v bode A) schvaľuje správu o plnení
programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 – 2010, s pripomienkou
prijatou na rokovaní vlády.
V bode 2. „Aktualizácia siete diaľnic a rýchlostných ciest“ uvedenej Správy o plnení programu
prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 – 2010 sa uvádza:
„V zmysle dopravnej politiky štátu a zásad na usporadúvanie cestnej siete, začiatky a konce diaľnic
a rýchlostných ciest sú umiestnené na hraniciach susedného štátu, diaľnici, alebo rýchlostnej ceste.
Z uvedeného dôvodu bola upravená trasa rýchlostnej cesty R1 o nové predĺţenie, čím bude
zabezpečené plynulé napojenie na diaľnicu D1, obchádzkou zaťaţeného horského priechodu
Donovaly“.
Táto trasa, v úseku Zvolen - Banská Bystrica – Ruţomberok nie je zaradená do doplnkových sietí
TEN – T na území Slovenska.
Súčasťou doplnkovej siete TEN-T na území Slovenska je cestné prepojenie v úseku Martin –
Kremnica – Zvolen – Šahy – Budapešť, v trase navrhovanej cesty pre motorové vozidlá R3.
Aktualizovaná sieť nadradenej cestnej infraštruktúry predstavuje:
V sieti ciest pre motorové vozidlá – ďalej rýchlostné cesty “R“
R1: Trnava – Nitra – Ţarnovica – Ţiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica – Ruţomberok.
Pre realizáciu navrhovanej rýchlostnej cesty R1 v úseku: projektovaná kriţovatka Slovenská Ľupča
– tunel pod Hiadeľským sedlom – Korytnica, je v záväznej časti ÚPN VÚC Banskobystrický kraj –
Zmeny a doplnky 2009 rezervované územie.
Navrhované riešenie vyplývajúce zo zákona č. 540/2008 Z.z. z 26.11.2008 a uznesenia vlády SR č.
882/2008 z 3.12.2008 je potrebné zapracovať do pripravovanej aktualizácie Koncepcie územného
rozvoja Slovenskej republiky (KURS 2001) - podnet Banskobystrického samosprávneho kraja pre
zmenu v dopravnej koncepcii KURS.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 111
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
R2:
Trenčín kriţovatka s D1 – Prievidza – Ţiar nad Hronom – Zvolen – Lučenec – Rimavská
Sobota – Roţňava – Košice
R3:
št. hranica MR/SR – Šahy – Zvolen – Ţiar nad Hronom – Turčianske teplice – Martin –
Kraľovany – Dolný Kubín – Trstená – št. hranica SR/PR.
R7:
Bratislava – Dunajská Streda – Nové Zámky – Veľký Krtíš - Lučenec
2.13.2. ÚZEMNÝ PRIEMET ROZVOJA DOPRAVNÝCH ZARIADENÍ
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)
Vyradiť z textu druhý a tretí odsek na str. 124
Z uvedeného tieţ vyplýva, ţe úseky E ťahov E 58, E 572, E 77 vyţadujú urýchlené prebudovanie na
4-pruhové kategórie rýchlostných ciest (R) v zmysle STN 73 6101. V súčasnosti je ako 4-pruhová
cesta vybudovaná len cesta E 77 (R1) v úseku Kováčová - Banská Bystrica - Uľanka a cesta E 58
(R1-R2) v úseku Šašovské Podhradie – Zvolen, cesta E 58 (R1) v úseku hranica Nitrianskeho kraja
– Rudno nad Hronom
Výstavba cesty E 58 (R1) bude pokračovať v smere na Šášovské Podhradie. Cesta I/69 (R1)
v úseku Budča – Kováčová je pred ukončením. Dobudovaním uvedených cestných úsekov bude na
území Banskobystrického kraja skompletizovaný len jeden súvislý cestný ťah R1.

2.13.3. PODKLADY NÁVRHU RIEŠENIA DOPRAVNEJ INFRAŠTRUKTÚRY
ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)
Zmeny a doplnenia textov nasledujúcich podkapitol:
2.13.3.1. Cestná infraštruktúra
Zmena pôvodného textu posledného odseku na str. 125 po tabuľku na str. 126
Rast intenzity dopravy na ceste I/50 – R2 vyţaduje vybudovať súvislý ťah cesty v úseku Zvolen –
Detva – Lučenec – Rimavská Sobota – hranica Košického kraja v kategórii R 24,5/120 a R
24,5/100, podľa charakteru územia, ešte v etape do roku 2015 a v tejto etape aj dobudovanie
rýchlostnej cesty R2 v úseku Ţiar nad Hornom – Lovčica–Trubín – hranica Trenčianskeho kraja.
Výstavba rýchlostnej cesty R3 (štátna hranica MR/SR -Šahy –Zvolen –Ţiar nad Hronom –
Turčianske Teplice – Martin – Kraľovany – Dolný Kubín – Trstená – št. hranica SR/PR) je v úseku
od hranice s Nitrianskym krajom po Dolné Breziny z územného aj stavebno-technického hľadiska
stanovená (nová trasa v súbehu s existujúcou cestou I/66) v kategórii R 24,5/120.
Intenzita dopravy na úseku cesty I/66 Dolné Breziny – Zvolen v roku 2015 presiahne 13.500
voz/24hod.. Vybudovanie novej trasy rýchlostnej cesty R3 v potrebnej kategórii 4 pruhovej cesty v
kategórii R 24,5/120 so súbeţnou cestou pre vozidlá vylúčené z rýchlostnej cesty, je v úzkej
Neresnickej doline nereálne a z pohľadu mesta Zvolen aj neprijateľné. Prijateľným riešením je
urýchlenie výstavby obchvatnej trasy R3 v tunelovom úseku Dolné Breziny – Budča do roku 2015
kategórie R 24,5/120 a rekonštrukcia cesty I/66 v existujúcej trase v Neresnickej doline v kategórii
C 11,5/80.
Trasa navrhovanej rýchlostnej cesty R3, v úseku od kriţovatky Šášovské Podhradie po hranicu so
Ţilinským samosprávnym krajom je navrhovaná v kategórii R 24,5/100.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 112
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Pokračovanie trasy rýchlostnej cesty R1 v úseku Zvolen – Kováčová – Banská Bystrica je
v súčasnosti realizované výstavbou severného obchvatu Banskej Bystrice po kriţovatku Slovenská
Ľupča v kategórii 24,5/100. V ďalšom pokračovaní trasy pripravovanej rýchlostnej cesty R1, v
úseku Slovenská Ľupča – tunelový úsek pod Starohorskými vrchmi (Hiadeľské sedlo) – Korytnická
dolina, je riešený environmentálny problém existujúcej cesty I/59 Banská Bystrica – Donovaly –
hranica Ţilinského kraja, ktorý je obdobný ako u cesty I/66 v úseku Dolné Breziny – Zvolen.
Existujúcu cestu I/59 v Starohorskej doline nie je moţné rozšíriť na potrebnú 4 pruhovú cestu
kategórie C 22,5/80 a tak je potrebné urýchliť výstavbu obchvatnej trasy rýchlostnej cesty R1
s tunelovým riešením v úseku Slovenská Ľupča – Korytnická dolina v navrhovanej kategórii R
24,5/100.
Vysoké dopravné zaťaţenie cesty I/66 v úseku Slovenská Ľupča – Brezno (11.000 – 17.400
voz./24 hod. v roku 2015) vyţaduje vybudovať cestu, ktorá bude svojimi parametrami vyhovovať
predpokladanému kapacitnému zaťaţeniu v návrhovom období a jej kategória bude v súlade
s platnými technickými normami.
V zmysle čl. II. zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy
na vyššie územné celky a obce prešla na samosprávne celky pôsobnosť majetkového správcu ciest
II. a III. triedy a ich prejazdných úsekov cez obce. Uvedená kompetencia zahŕňa vlastníctvo ciest a
ich súčastí spojené s majetkovou správou, ako aj zodpovednosť za plánovanie, prípravu a výstavbu
týchto ciest. Vzhľadom ku geografickým podmienkam ako aj urbanistickým odlišnostiam
jednotlivých oblastí kraja je aj rozloţenie cestnej siete II. a III. triedy do značnej miery odlišné.
Juţné oblasti kraja (okresy Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Lučenec, Krupina, Poltár, Revúca) sú
charakteristické vysokým podielom ciest II. a III. triedy. V ostatných okresoch je z hľadiska
dopravných potrieb nosnou časťou cestnej infraštruktúry sieť ciest I. triedy (I/50, I/65, I/66).
2.13.3.2. Dopravné zariadenia ţelezničnej dopravy
Úprava textu tabuľky na str. 127
V Banskobystrickom kraji je 24 traťových úsekoch (TÚ) ţelezničnej siete SR v celkovej dĺţke tratí
529 km a dĺţke koľají 529 km (vystavané hlavne v období rokov 1871 – 1949):
P.č.
TÚ
Názov TÚ
1
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
17.
18.
19.
20.
21.
2901
2902
2903
2921
2922
2923
2931
2941
2951
3005
3072
3073
3091
3101
3102
3103
3104
3111
3121
3122
3131
Lenártovce – Fiľakovo
Fiľakovo . Vrútky
Fiľakovská spojka
Št. hranica – Lučenec
Št. hranica – M. Straciny
M. Straciny – V. Krtíš
Lučenec – Utekáč
Št. hranica – Fiľakovo
Breznička – Kat. Huta
Kozárovce – Hr. Dúbrava
Šahy – Krupina
Zvolen – Krupina
H. Dúbrava – B. Štiavnica
Margecany – Č. Skala
Brezno Halny – Č. Skala
Brezno Halny – Podbrezová
Zvolen – Podbrezová
Zvolenská spojka
Jesenské – Tisovec
Brezno Halny – Tisovec
R. Sobota – Poltár
URBION – Bratislava, jún 2010
Dĺţka tratí (km)
Dĺţka koľají (km)
Rok výstavby
48,604
117,981
1,771
11,116
10,593
3,93
40,798
10,896
9,779
52,868
26,338
33,433
19,936
9,476
39,108
12,657
54,342
0,547
49,397
27,994
29,522
61,181
154,490
1,771
11,116
10,593
3,939
40,798
10,896
9,779
70,011
26,338
33,433
19,936
9,476
39,108
12,657
54,342
0,547
49,397
27,994
29,522
1873
1871-1872
1962
1896
1951
1978
1901-1908
1871
1901
1886
1899
1923
1949
1933
1903
1893
1873-1895
1938
1874-1896
1895
1913
Strana 113
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
P.č.
TÚ
Názov TÚ
22.
23.
24.
25.
3141
3151
3261
2961
Chvatimech – Poltár
B. Bystrica – Odb. D. Štubňa
Lenártovce – Plešivec
Plešivec Muráň
Spolu

Dĺţka tratí (km)
Dĺţka koľají (km)
Rok výstavby
1,831
28,436
19,161
33,304
529,529
1,831
28,436
19,161
33,304
730,534
1910
1940
1874
1891
Zdroj: MDPT SR, ŢSR
Ţelezničná trať v úseku 3131 Rimavská Sobota – Poltár bola v roku 2007 rozhodnutím Úradu pre
reguláciu ţelezničnej dopravy Bratislava zrušená.
Ţelezničnú sieť v Banskobystrickom kraji tvoria trate:

Zdroj: ŢSR Bratislava, GR


I. kategórie – v Banskobystrickom kraji sa nenachádzajú,
II. kategórie: Margecany – Červená Skala; Plešivec – Zvolen osobná stanica; Zvolen východ
výh. č. 302 – Zvolen východ; Výh. Urbánka – Fiľakovo St. 3; Somosköújfalu MR – Fiľakovo;
Červená Skala – Banská Bystrica; Zvolen východ – Hronská Dúbrava – Vrútky; Zvolenská
spojka, Zvolen osobná stanica – Banská Bystrica – Odb. Dolná Štubňa; Hronská Dúbrava –
Palárikovo.
III. kategórie: Plešivec –Muráň; Bánréve MR – Lenartovce; Jesenské – Brezno; Hronec –
Chvatimech; Utekáč – Lučenec; Breznička – Katarínska Huta; Veľký Krtíš – Lučenec; Zvolen
osobná stanica – Šahy; Banská Štiavnica – Hronská Dúbrava.
Regionálne trate: Plešivec – Muráň; Utekáč – Lučenec; Breznička – Katarínska Huta; Banská
Štiavnica – Hronská Dúbrava.
Peáţna trať: Veľký Krtíš – Lučenec.
Dvojkoľajové traťové úseky: Výh. Lúčna – Rimavská Seč – Výh. Vinohrady; Jesenské – Výh.
Lúka; Lovinobaňa – Kriváň; Výh. Slatinka – Zvolen osobná stanica; Zvolen osobná stanica –
Hronská Dúbrava; Ţiar nad Hronom – Ţarnovica.
Elektrifikované traťové úseky s trakčnou sústavou 25 kV, 50 Hz: Zvolen východ – Hronská
Dúbrava; Zvolen spojka; Zvolen osobná stanica – Banská Bystrica; Hronská Dúbrava –
Palárikovo.





2.13.3.3. Dopravné zariadenia leteckej dopravy
Vyradenie z textu druhého a tretieho odseku na str. 129 a doplnenie nového textu
Na území Banskobystrického kraja sa nachádzajú ešte neverejné regionálne letiská Lučenec –
Boľkovce, Očová a Brezno-Rohozná. Moţno ich vyuţívať pre športové aktivity a sluţbu aerotaxi.
Letisko Lučenec – Boľkovce je v zmysle KURS 2001 potenciálnym letiskom hlavnej siete.
Sieť letísk pre poľnohospodárske práce so spevnenou dráhou, s rozhodnutiami o vyhlásených
ochranných pásmach vydaných Štátnou leteckou inšpekciou tvoria nasledovné letiská: Čerín, Dobrá
Niva, Pliešovce, Janova Lehota, Dolná Strehová, Hontianske Nemce, Sklabiná, Ţelovce,
Tomášovce, Prša, Babin Most, Šírkovce, Rimavská Seč, Bátka, Hucín, Dobrá Niva.
Letecký úrad Slovenskej republiky, ako príslušný orgán štátnej správy na úseku civilného letectva
v zmysle ustanovení § 28 ods. (3) zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, poskytol v rámci svojich
kompetencií zoznam existujúcich letísk, heliportov a leteckých pozemných zabezpečovacích
zariadení v Banskobystrickom kraji ktorých lokalizáciu je nevyhnutné rešpektovať s akceptovaním
zákazov a obmedzení vyplývajúcich z rozhodnutí o stanovení ochranných pásiem.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 114
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
V Banskobystrickom samosprávnom kraji sa nachádzajú nasledovné letiská, heliporty a letecké
pozemné zabezpečovacie zariadenia, s rozhodnutiami o stanovení ochranných pásiem (ďalej OP):
Okres Banská Bystrica:
 Banská Bystrica – vrtuľníkové letisko /heliport/ Ústavu srdcovocievnych a kardiovaskulárnych
chorôb ( nemá vyhlásené ochranné pásma)
 Banská Bystrica - vrtuľníkové letisko /heliport/ NsP F. D. Roosewelta Banská Bystrica,
neverejné, vnútroštátne, rozhodnutie o OP zn. 311-791/01-OP zo dňa 13.03.2001, vydané
Leteckým úradom SR,
Okres Krupina:
 Hontianske Nemce - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn. 1-99/85
zo dňa 11.09.1985, vydané Štátnou leteckou inšpekciou.
Okres Lučenec:
 Lučenec - letisko neverejné, vnútroštátne (trávnatá plocha), nemá vyhlásené ochranné pásma,
pre zachovanie činnosti heliportu je nutné rešpektovať obmedzenia vyplývajúce z predpisu L14
Letiská (I. zväzok), ktorý vydalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej
republiky dňa 24.10.2006.
 Tomášovce - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn. 1-110/84 zo dňa
18.10.1984 vydané Štátnou leteckou inšpekciou,
 Prša - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn. 1-111/84 zo dňa
18.10.1984, vydané Štátnou leteckou inšpekciou,
 Veľký Bučeň (k.ú. Bulhary) - letecké pozemné zabezpečovacie zariadenie (monoimpulzný
sekundárny prehľadový rádiolokátor), rozhodnutie o OP zn. 1-452/94/OLPZ zo dňa 14.06.1994,
vydané Štátnou leteckou inšpekciou.
Okres Revúca:
 Hucín - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn. 1-151-/84 zo dňa
27.12.1984, vydané Štátnou leteckou inšpekciou.
Okres Rimavská Sobota:
 Babin Most - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn. 1-170/86 zo dňa
18.12.1986, vydané Štátnou leteckou inšpekciou,
 Bátka - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn. 1-362/91 zo dňa
15.08.1991, vydané Štátnou leteckou inšpekciou,
 Rimavská Seč - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn. 1-77/84 zo dňa
27.06.1984, vydané Štátnou leteckou inšpekciou,
 Širkovce - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn. 1-121/84 zo dňa
16.11.1984, vydané Štátnou leteckou inšpekciou.
Okres Veľký Krtíš:
 Sklabiná - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn. 1-105/85 zo dňa
11.09.1985, vydané Štátnou leteckou inšpekciou.
Okres Zvolen:
 Sliač - letisko (spevnená plocha), verejné, medzinárodné, rozhodnutie o vyhlásení OP zn. 1430/92/ILPZ zo dňa 27.10.1992, vydané Štátnou leteckou inšpekciou,
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 115
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
 Sliač – letecké pozemné rádiové zabezpečovacie zariadenia na letisku a v jeho okolí /okrskový
rádiolokátor SRE, nesmerové majáky NDB 1. a 7. km, rádiové návestidlo MKR, kurzový presný
pribliţovací rádiomaják ILS LLZ, zostupový presný pribliţovací rádiomaják GP ILS/
rozhodnutie o vyhlásení OP zn. 1-430/92/ILPZ zo dňa 27.10.1992, vydané Štátnou leteckou
inšpekciou.
 Očová - letisko neverejné, vnútroštátne (trávnatá plocha), rozhodnutie o OP zn. 1-92/91 zo dňa
20.03.1991, vydané Štátnou leteckou inšpekciou,
 Dobrá Niva - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn. 1-101/85 zo dňa
11.09.1985, vydané Štátnou leteckou inšpekciou.
 Dobrá Niva – letecké pozemné zabezpečovacie zariadenie (všesmerový rádiomaják DVOR/DME), rozhodnutie o OP zn. 1-30/90 zo dňa 10.05.1990, vydané Štátnou leteckou
inšpekciou.
 Pliešovce - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie OP zn. 1-86/81 zo dňa
11.09.1981, vydané Štátnou leteckou inšpekciou.
 Kováčová – vrtuľníkové letisko /heliport/ Národného rehabilitačného centra, neverejné
vnútroštátne (nemá vyhlásené ochranné pásma, pre zachovanie činnosti heliportu je nutné
rešpektovať obmedzenia vyplývajúce z predpisu L14 Letiská (II. zväzok – Heliporty), ktorý
vydalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky dňa 16.12.2004.
 Čerín - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn. 1-198/86 zo dňa
05.10.1986, vydané Štátnou leteckou inšpekciou.
Okres Ţiar nad Hronom:
 Janova Lehota - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn. 1-16/90 zo
dňa 13.03.1990, vydané Štátnou leteckou inšpekciou
Letisko Sliač
Z ochranných pásiem Letiska Sliač vyplývajú pre územie Banskobystrického kraja nasledovné
obmedzenia:
Výškové obmedzenie stavieb, zariadení nestavebnej povahy, pouţitia stavebných a iných
mechanizmov, porastov a pod. je stanovené:
 Ochranným pásmom vzletových a pribliţovacích priestorov,
 Ochranným pásmom prechodových plôch,
 Ochranným pásmom vodorovnej roviny,
 Ochranným pásmom kuţeľovej plochy.
Ďalšie obmedzenia sú stanovené:
 Ochranným pásmom záujmového územia letiska – všetky uvaţované stavby musia byť
prerokované s Leteckým úradom SR, z dôvodu posúdenia vplyvu na rozvoj letiska,
 Ochranným pásmom prevádzkových plôch letiska, ochranným pásmom so zákazom stavieb
(zákaz výstavby, zvyšovania alebo zniţovania úrovne terénu, vysádzania stromov, krov alebo
iných výškových porastov, zákaz trvalo alebo dočasne umiestňovať vozidlá, stroje alebo iné
zariadenia),
 Ochranným pásmom proti nebezpečným a klamlivým svetlám (povrchová úprava objektov
a zariadení musí byť riešená materiálmi s nereflexnou úpravou; externé osvetlenie objektov,
spevnených plôch a komunikácií, reklamných zariadení a pod. musí byť riešené svietidlami,
ktorých svetelný lúč je nasmerovaný priamo na osvetľovanú plochu a nemôţe spôsobiť oslepenie
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 116
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
posádky lietadiel; zákaz pouţitia zariadení na generovanie alebo zosilňovanie
elektromagnetického ţiarenia; zákaz pouţitia silných svetelných zdrojov).
 Ochranným pásmom s obmedzením stavieb vzdušných vedení VN a VVN (vedenie musí byť
riešené podzemným káblom),
 Vnútorným ornitologickým ochranným pásmom (vylúčenie vykonávania činností a zriaďovania
stavieb a prevádzok, ktoré by mohli zvýšiť výskyt vtáctva v okolí letiska; zákaz zriaďovať
skládky, stohy, siláţe; reţim obrábania pôdy musia uţívatelia pozemkov dohodnúť
s prevádzkovateľom letiska),
 Vonkajším ornitologickým ochranným pásmom (vylúčenie vykonávania činností a zriaďovania
stavieb a prevádzok, ktoré by mohli zvýšiť výskyt vtáctva v okolí letiska; obmedzenie
zriaďovania poľnohospodárskych stavieb, napr. hydinární, kravínov, baţantníc, stredísk zberu
a spracovania hmotného odpadu, vodných plôch a ďalších stavieb s moţnosťou vzniku
nadmerného výskytu vtáctva).
Letisko Lučenec
Z prekáţkových rovín Letiska Lučenec, stanovených v zmysle predpisu L14 Letiská vyplývajú
nasledovné obmedzenia:
Výškové obmedzenie stavieb, zariadení nestavebnej povahy, pouţitia stavebných a iných
mechanizmov, porastov a pod. je stanovené:
Prekáţkovou pribliţovacou rovinou,
Vzletovou pribliţovacou rovinou,
Prekáţkovou prechodovou plochou,
Prekáţkovou vodorovnou rovinou,
Prekáţkovou kuţeľovou plochou.
Heliporty
Z ochranných pásiem Heliportu NsP F. D. Roosewelta Banská Bystrica, prekáţkových rovín
Heliportu Národného rehabilitačného centra Kováčová a Heliportu Ústavu srdcovocievnych
a kardiovaskulárnych chorôb, stanovených v zmysle predpisu L14 Letiská (II. zväzok –
Heliporty), vyplývajú nasledovné obmedzenia:
Výškové obmedzenie stavieb, zariadení nestavebnej povahy, pouţitia stavebných a iných
mechanizmov, porastov a pod. je stanovené:
 Ochranným pásmom vzletových a pribliţovacích priestorov,
 Ochranným pásmom prechodových plôch.
Letiská pre letecké práce
Z ochranných pásiem letísk pre letecké práce a ustanovení predpisu L14 Z – Letiská pre letecké
práce v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve, schváleného výnosom federálneho
ministerstva dopravy zo dňa 05.03.1981 č. j. 25228/80, vyplývajú nasledovné obmedzenia:
Výškové obmedzenie stavieb, zariadení nestavebnej povahy, pouţitia stavebných a iných
mechanizmov, porastov a pod. je stanovené:
 Ochranným pásmom vzletových a pribliţovacích priestorov,
 Ochranným pásmom prechodových plôch
 Ochranným pásmom vodorovnej roviny.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 117
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Ďalšie obmedzenie je stanovené:
 Ochranným pásmom s obmedzením stavieb vzdušných vedení VN a VVN (uvedenie musí byť
riešené podzemným káblom).
Rozmery ochranných pásiem sa pri jednotlivých letiskách a heliportoch odlišujú. Presné rozmery
sú uvedené v rozhodnutiach o stanovení ochranných pásiem jednotlivých letísk a heliportu.
Ochranné letecké pozemné zabezpečovacie zariadenia
Z ochranných pásiem leteckých pozemných zabezpečovacích zariadení vyplývajú nasledovné
obmedzenia:
Okrskový rádiolokátor SRE – ochranné pásmo má tri sektory:
Sektor A
Sektor B
Sektor C
vymedzený kruţnicou so stredom v stanovišti radaru, ktorá ohraničuje vodorovnú plochu
dotýkajúcu sa spodnej hrany anténneho zrkadla. Polomer kruţnice je 100 m. Nadmorská
výška vodorovnej plochy je 235,33 m.n.n. B.p.v.
vytvorený zrezaným kuţeľom, ktorý nadväzuje na okraj sektoru A rozširujúcim sa smerom
hore pod uhlom 0,3o nad rovinu vymedzenú sektorom A do vzdialenosti 5000 m od
stanoviska antény rádiolokátora.
tvorený zrezaným kuţeľom, ktorý nadväzuje na okraj sektoru B a rozširuje sa smerom hore
pod uhlom 0,5o nad vodorovnú rovinu. Vzdialenostne nie je sektor C obmedzený.
V ochrannom sektore prehľadovej časti rádiolokátora sa môţu ojedinelo vyskytovať bodové
prekáţky (napríklad stĺpy, stoţiare, komíny a podobne), a to len mimo zvýšeného záujmu
o radarovú informáciu. Pod ochranným pásmom nesmú byť súvislé kovové prekáţky do
vzdialenosti 3000 m, ktoré sú svojou plochou kolmé k stanovisku radaru, ak čelná plocha presahuje
rozmer 100 x 20 m a to len vtedy, ak ide o priestor prevádzkovo dôleţitý.
Všesmerový rádiomaják D-VOR/DME Dobrá Niva a monoimpulzný sekundárny prehľadový
rádiolokátor – MMSR Veľký Bučeň – ochranné pásma pozostávajú zo štyroch sektorov a sú
definované jednotlivými polomermi:
Sektor A
Sektor B
Sektor C
Sektor D
Má tvar kruhu o polomere r1 = 30 m so stredom v základnom bode ochranného pásma.
V tomto sektore platí úplný zákaz stavieb s výnimkou objektu samotného zariadenia a
nekovových plotov.
Má tvar medzikruţia o polomeroch R1 = 30 m a r2 = 60 m so stredmi v základnom bode
ochranného pásma.
V tomto sektore nie sú prípustné drôtené ploty o výške viac ako 1,8 m, skupiny stromov alebo
len nad horným okrajom protiváhy, budovy, najmä s obsahom kovu nad horným okrajom
protiváhy, priechody alebo prejazdy a nadzemné vedenie VN a VVN.
Má tvar medzikruţia o polomeroch r2 = 60 m a r3 = 200 m so stredmi v základnom bode
ochranného pásma. V tomto sektore nie sú prípustné nadzemné vedenia NN a VVN, cesty
a komunikácie s väčšou hustotou prevádzky, rozsiahla zástavba objektov nad rovinou
protiváhy.
Má tvar medzikruţia o polomeroch r3 = 200 m a r4 = 600 m so stredmi v základnom bode
ochranného pásma. V tomto sektore nie sú prípustné nadzemné vedenia NN a VVN nad
rovinou protiváhy budovy s väčším obsahom kovu, ktoré presahujú uhol 10o vo vodorovnej
rovine.
V sektore nad 600 m by prírodné alebo umelé prekáţky nemali prekročiť vertikálny uhol 2o nad
horizontálnu rovinu. Základným bodom ochranného pásma je priesečník osi anténneho systému
(stredná anténe) s horizontálnou rovinou protiváhy zariadenia.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 118
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Nesmerový maják NDB – ochranné pásma pozostávajú z troch sektorov a sú definované
jednotlivými polomermi:
Sektor A
Sektor B
Sektor C
Má tvar kruhu o polomere r1 = 25 m stredom v základnom bode ochranného pásma. V tomto
sektore platí zákaz stavieb.
Má tvar medzikruţia o polomeroch r1 = 25 m a r2 = 100 m so stredom v základnom bode
ochranného pásma. V tomto sektore sú prípustné len stavby, ktoré neobsahujú oceľové
konštrukcie, plechové krytiny, kovové oplotenie a podobne. Objekty nesmú prekročiť
kuţeľovú plochu s vrcholom na konci sektoru A stúpajúcu smerom od zariadenia v pomere 1
: 15.
Má tvar medzikruţia o polomeroch r2 = 100 m ar3 = 250 m so stredom v základnom bode
ochranného pásma. V tomto sektore nie sú prípustné veľké priemyslové stavby, rozvodne
a podobne. Objekty nesmú prekročiť kuţeľovú plochu s vrcholom na konci sektoru
A stúpajúcu smerom od zariadenia v pomere 1 : 15.
Maximálne prípustné vzdialenosti od základného bodu ochranného pásma sú:
Nadzemné oznamovacie vedenia a vedenia NN
100 m
 Vedenia VN do 22 kV
150 m
 Vedenia VN do 110 kV
200 m
 Elektrifikované ţeleznice
200 m
 Vedenia VVN nad 220 kV
300 m
Kurzový presný pribliţovací rádiomaják ILS LLZ
Ochranné pásmo sa skladá z dvoch sektorov A a B. v ochrannom pásme sú zakázané všetky stavby,
stromy, komunikácie, kovové oplotenia a nadzemné vedenia. V prednom sektore rádio- majáka ILS
LLZ za hranicami sektorov A a B v predĺţení aţ po prah RWY je povolená výška predmetov
s odrazovou schopnosťou a objektov nasledovne:
- v sektore ± 35o vzhľadom na os RWY maximálne do 3 % vzdialenosti od antény. Najmenšia
prípustná vzdialenosť vonkajších vedení ľubovoľného druhu od zariadení v sektoroch A a B od
predĺţenej osi RWY je 800 m. Všetky druhy prác v sektoroch A a B je moţné vykonávať len so
súhlasom zloţiek Letových prevádzkových sluţieb SR, š.p.
Obmedzenia vyplývajúce z ochranných pásiem ostatných leteckých pozemných zabezpečovacích
zariadení /rádiové návestidlo MKR, zostupový rádiomaják GP ILS/ nie sú uvedené vzhľadom na
pouţitú mierku grafickej časti ÚPN VÚC Banskobystrický kraj. Ich poloha je pokrytá ochranným
pásmom prevádzkových plôch Letiska Sliač.
V zmysle § 30 leteckého zákona, je potrebný súhlas Leteckého úradu Slovenskej republiky na
stavby, zariadenia, pouţitie stavebných mechanizmov a činností:
 ktoré by svojou výškou, svojim charakterom mohli narušiť obmedzenia stanovené vyššie
popísanými ochrannými pásmami letísk a leteckých pozemných zariadení,
 vysoké 100 m a viac nad terénom (§ 30 ods. 1, písmeno a),
 stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prírodných alebo umelých vyvýšeninách,
ktoré vyčnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu (§ 30 ods. 1, písmeno b),
 zariadenia, ktoré môţu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných
zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kV a viac, energetické
zariadenia a vysielacie stanice (§ 30 ods. 1, písmeno c),
 zariadenia, ktoré môţu ohroziť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosilňovanie
elektromagnetického ţiarenia, klamlivé svetlá a silné svetelné zdroje (§ 30 ods. 1, písmeno d).
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 119
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Vzhľadom k členitosti terénneho reliéfu na území Banskobystrického kraja je nutné brať do úvahy
aj skutočnosť, ţe uţ terén v niektorých častiach katastrálnych území obcí presahuje výšky
stanovené ochrannými pásmami, tzn. niektoré lokality uţ tvoria leteckú prekáţku. Zvyšovanie
takejto terénnej prekáţky o ďalšie objekty je neprípustné bez predchádzajúcej konzultácie
s Leteckým úradom SR, bez spracovania letecko-prevádzkového posúdenia, ktoré preukáţe, ţe
navrhované objekty neohrozia bezpečnosť leteckej prevádzky.
Pri funkčnom vyuţití území v blízkosti letísk je nutné zohľadniť zvýšenú hladinu hluku z leteckej
dopravy, tzn. vylúčiť funkciu bývania.
2.13.3.4. Dopravné zariadenia pre kombinovanú dopravu
Pôvodný text na str. 129 je nahradený novým textom

Zdroj: Terminál intermodálnej prepravy v lokalite VÚC Banská Bystrica – autor: VÚD Ţilina
V ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky z r. 2004, bol v priestore Banskobystrického
kraja navrhovaný terminál kombinovanej dopravy medzinárodného významu vo Zvolene a terminál
kombinovanej dopravy celoštátneho významu v Lučenci v časovej etape do roku 2015. Vo
výhľadovom období po roku 2015 bolo doporučené rezervovať disponibilné územie pre
umiestnenie tovarového centra nákladnej dopravy v priestore katastrálneho územia obce Budča.
Koncepcia rozvoja kombinovanej dopravy z roku 2001 a jej aktualizácia z roku 2003, ktorú
vypracoval Odbor kombinovanej dopravy Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií (MDPT SR
Bratislava), uvaţuje s vybudovaním štyroch verejných terminálov Bratislava, Ţilina, Košice a
v oblasti Zvolena.
Osobitné postavenie v rámci tejto predstavy o rozdelení Slovenska na štyri atrakčné obvody
prináleţí terminálu v Dobrej pri Čiernej nad Tisou, ktorý je uţ v prevádzke a jeho hlavnou úlohou je
zabezpečovať prekládku IPJ zo širokého na normálny rozchod a opačne u prepravných prúdov
prichádzajúcich z Ruska a Ázie. Koncepčné štúdie pre terminály v Bratislave, Ţiline a Košiciach
boli spracované v predchádzajúcom období. V dôsledku zmien ÚPN Bratislava, bude potrebné
vypracovať nový návrh umiestnenia terminálu intermodálnej prepravy (TIP) a logistického centra
nákladnej dopravy (LCND) v novej lokalite. Preto bola vypracovaná štúdiu aj pre lokalitu Vyššieho
územného celku (VÚC) Banská Bystrica.
Problematika terminálu intermodálnej prepravy na území Banskobystrického kraja bola v
predchádzajúcom období riešená v niekoľkých projektoch konkrétnych kontajnerových
prekladísk (KP). Najväčšie predpoklady realizácie mali dve lokality prekladísk riešené v
samostatných štúdiách:
 Investičný zámer "Kontajnerové prekladisko Lučenec", ktorý spracoval Výskumný ústav
dopravný Ţilina v roku 1978
 Štúdia "Terminál kombinovanej dopravy (TKD) Lučenec", ktorú spracoval Sudop Trade
spol. s r.o. Košice v roku 1996
 Štúdia "Terminál kombinovanej dopravy Bučina a.s. Zvolen", ktorú spracoval Sudop Trade
spol. s r.o. Košice v roku 1996
Po analýze riešení bolo moţné konštatovať, ţe terminály navrhované v predchádzajúcich
projektoch boli z dnešného pohľadu málo výkonné s nevyhovujúcou technológiou obsluhy,
projektované podľa vtedajších vedomostí, reálnych poţiadaviek a objemov predpokladaných v
konkrétnom blízkom okolí. Tieto terminály nespĺňali poţiadavky vyplývajúce z Dohody AGTC,
hoci v čase riešenia plne zodpovedali jestvujúcim typovým riešeniam.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 120
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
V súčasnosti je potrebné navrhovať výkonné terminály, ktorých technológia obsluhy, parametre a
poskytované sluţby, zabezpečia dostatočnú kapacitu na obdobie 20 aţ 30 rokov ţivotnosti
investície vo výhľade, bez nutnosti zásadných dodatočných stavebných úprav.
Pre rozhodnutie o umiestnení terminálu intermodálnej prepravy v lokalite Banskobystrického kraja
bolo potrebné zohľadniť viaceré
skutočnosti, medzi ktorými sú najmä,
splnenie poţiadaviek Dohody AGTC,
priame pripojenie na trať AGTC a
dostatok moţností pre rozvoj
logistického centra nákladnej dopravy
vo svojom okolí.
Cieľom
riešenia
výskumného
projektu „Terminál intermodálnej
prepravy v lokalite VÚC Banská
Bystrica“ bolo navrhnúť lokalizáciu a
spracovať
koncepciu
takéhoto
terminálu.
Návrh
umiestnenia
terminálu
intermodálnej prepravy na rozhraní
katastrálnych území mesta Zvolen a obce Budča, v lokalite bývalého agrokombinátu, zohľadňuje
okrem nevyhnutného priestorového zabezpečenia, stanoviská štátnej správy a miestnej samosprávy,
ako aj názor ţelezníc. Veľkosť navrhovaného TIP Zvolen - Budča, vrátane priľahlého logistického
centra nákladnej dopravy vyplýva z priestorovej ponuky lokality, z poţiadaviek na zabezpečenie
podmienok predpokladaných technológií, manipulačných prostriedkov a technických zariadení.
TIP Zvolen - Budča bude, tak ako všetky TIP navrhované v koncepcii rozvoja kombinovanej
dopravy a v koncepcii budovania logistickej siete, terminálom s najväčšou kapacitou, ktorý môţe
plniť funkciu terminálu ťaţiskového logistického centra nákladnej dopravy. Hlavné prínosy
realizácie TIP Zvolen - Budča pre rozvoj regiónu:
 zvýšenie podielu ekologických druhov dopráv na celkovom objeme prepravy,
 vytvorenie podmienok pre sústredenie dopravných a logistických sluţieb,
 zníţenie zaťaţenia ţivotného prostredia v dôsledku kumulovania logistických činností a
optimalizácie obsluţných prepráv,
 nárast pracovných príleţitostí v dôsledku vytvorenia lepšieho podnikateľského prostredia a to aj
pre vstup zahraničného kapitálu,
 vytvorenie predpokladov na zníţenie nákladov na logistickú činnosť s následným nárastom
daňových príjmov štátu,
 moţnosti pre uplatnenie "city logistiky", pre mestá Zvolen a Banská Bystrica,
 centralizácia skladovacích priestorov s následnou lepšou optimalizáciou rozvozu.
Predpoklady realizácie zámeru vybudovania TIP v lokalite Zvolen - Budča sú, na základe rokovania
zo zástupcami úradu Banskobystrického kraja, aţ v časovom období po roku 2015 – vo výhľade.
2.13.4. ZÁSADY NÁVRHU RIEŠENIA DOPRAVNEJ INFRAKŠTRUKTÚRY
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) - str129
Zmeny a doplnenia textov nasledujúcich podkapitol:
2.13.4.1. Dopravné zariadenia cestnej dopravy
Zmena a doplnenie celého textu na str. 129 – 130
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 121
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Návrh je vypracovaný v súlade s uznesením vlády SR č. 162/2001, ktorým bol schválený projekt
výstavby diaľnic a rýchlostných ciest Slovenskej republiky, v znení uznesenia vlády SR č. 523/2003
k aktualizácii nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, v súlade so zákonom č.
540/2008 Z.z. - príloha „Zoznam diaľnic a ciest pre motorové vozidlá“ a v súlade s uznesením
vlády SR č. 882/2008 k správe o plnení programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest
na roky 2007 – 2010 v znení neskorších predpisov.
Hlavnou koncepčnou zásadou riešenia dopravnej infraštruktúry je:
 akceptovať polohu ťahov medzinárodných (E) ciest v existujúcich trasách vyhovujúcich
dopravnej obsluhe Banskobystrického kraja a vybudovať ich v kategórii rýchlostných ciest
R24,5/100,120,
 doplniť sieť existujúcich a navrhovaných úsekov rýchlostných ciest R1, R2, R3, rýchlostnou
cestou R7 - „juţným ťahom“ ( v zmysle KÚRS 2001 - výhľad),
 usporiadať cestnú sieť Banskobystrického kraja v súlade s potrebami administratívneho
usporiadania Slovenska so zásadou aby okresné mestá, tam kde to územnotechnické podmienky
umoţňujú, boli napojené na krajské centrum prípadne najbliţšiu rýchlostnú komunikáciu cestou
I. triedy (výnimočne II. triedy).
Cesty pre motorové vozidlá – R (rýchlostné cesty):
Projektová príprava stavieb z podkladov Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. Bratislava
a Slovenskej správy ciest Banská Bystrica.
Trasa rýchlostnej cesty R1: v úseku Banská Bystrica – Slovenská Ľupča – Korytnica/ hranica
so Ţilinským samosprávnym krajom
Objekt R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča
Technická štúdia bola pre tento úsek vypracovaná na základe objednávky SSC IVSC Banská
Bystrica vypracoval Dopravoprojekt, a.s., divízia Zvolen v 04/2008. Úsek Banská Bystrica –
Slovenská Ľupča bol pripravený na úrovni technickej štúdie na rekonštrukciu cesty I/66 s výhľadom
na dostavbu v parametroch pre rýchlostné cesty, ktorá bude zatriedená do systému rýchlostných
ciest s označením R1. Trasa bola vybraná podľa červeného variantu v dĺţke 7,70339 km. Začiatok
úseku je v úrovni areálu bývalej cementárne v Banskej Bystrici, koniec úseku je v mimoúrovňovej
kriţovatke Slovenská Ľupča. Priama vetva z tejto kriţovatky mala byť vo výhľade pokračovaním
cesty R1 v smere do Korytnice a do Ruţomberka v kategórii s neobmedzeným prístupom C22,5/80.
V priebehu spracovania ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009 – návrh, došlo
podľa informácie Slovenskej správy ciest (stanovisko z 4.8.2009) k zmene koncepcie. Úsek
rýchlostnej cesty R1 Banská Bystrica - Slovenská Ľupča bol pripravovaný ako štvorpruhová cesta
kategórie R 22,5/80.
Podľa stanoviska Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. (stanovisko z 11.8.2009) platí pre rýchlostné
cesty v súlade s STN 736101 kategória R 24,5/120 a R 24,5/100 podľa charakteru územia. Preto
uvádzame v smernej aj grafickej časti územného plánu rýchlostnú cestu R1 s poţadovanou
kategóriou R 24,5/120, 100.
Úsek I/59 a I/66 Slovenská Ľupča – Korytnica, hranica kraja (DÚR, 03/2009, objednávateľ SSC
Bratislava, zhotoviteľ Dopravoprojekt, a.s., divízia Zvolen). Úsek sa začína pred kriţovatkou
Slovenská Ľupča, pokračuje kriţovatkou Slovenská Ľupča, z ktorej je prepojený s terajšou cestou
I/66, pokračuje premostením cesty I/66, rieky Hron, ţelezničnej trate a ciest III/06642 a III/06641
do Hiadeľskej doliny tunelom DIEL dĺţky 1540 m, prechádza údolím do ďalšieho tunela Kozí
chrbát dĺţky 2960 m a vyústi v kriţovatke Korytnica na cestu I/59, na hranici Banskobystrického
samosprávneho kraja so Ţilinským samosprávnym krajom.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 122
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
(Trasa cesty je v súlade so Záverečným stanoviskom MŢP SR k navrhovanej činnosti „I/59 a I/66 Slovenská Ľupča –
Korytnica, hranica kraja“, ktorej navrhovateľom je SSC, IVSC, so sídlom v Banskej Bystrici, v súlade s ustanovením
§37 odst. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie.)
V súlade so zákonom č. 540/2008 Z.z. z 26.11.2008 je tento úsek cesty, podľa informácie
Slovenskej správy ciest na základe zmeny koncepcie, v súčasnosti pripravovaný ako rýchlostná
cesta R1 kategórie R 22,5/80. V súlade so stanoviskom Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. je
tento úsek v ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009 uvádzaný v poţadovanej
kategórii R 24,5/100. V záväznej časti je rezervované územie pre realizáciu tohto zámeru.
Riešenie a realizácia rýchlostnej cesty R1 v navrhovanej trase si vyţaduje časovo súbeţné riešenie
novej trasy cesty I/66 v úseku Banská Bystrica – Slovenská Ľupča, mimo zastavaného územia obce
Slovenská Ľupča a s minimalizovaním negatívnych vplyvov dopravy na obyvateľov mesta Banská
Bystrica (časť Šalková), vzhľadom na jej budúcu funkciu súbeţnej trasy s rýchlostnou cestou R1.
Trasa rýchlostnej cesty R2: v úseku Zvolen – Lučenec – Rimavská Sobota - hranica kraja
s Košickým samosprávnym krajom
Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen západ – Zvolen východ sa podľa Technickej štúdie (objednávateľ
NDS, a.s., Bratislava, vypracoval Dopravoprojekt, a.s., Bratislava, divízia Zvolen v 05/2006) začína
v km 0,000 v Budči (kriţovatka s R1) a pokračuje v trase vybudovanej rýchlostnej cesty R1 po km
5,400, kde opúšťa trasu R1. Nová trasa rýchlostnej cesty R2 prechádza v priestore medzi
zastavaným územím juţnej časti mesta Sliač a okrajom kúpeľného územia kúpeľného miesta
a severným okrajom katastrálneho územia mesta Zvolen. V blízkosti lokality Borová Hora
premostením rieky Hron, vchádza do tunelu dlhého 340 m (variant C3 – červený).
Tento variant má alternatívne riešenie obchvatu mesta Zvolen juţným smerom. Výber výsledného
variantu riešenia tohto úseku trasy cesty R2 bude aktuálny po vyhodnotení hydrotechnických
podmienok severného variantu, t.j. trasy vedenej medzi mestami Sliač a Zvolen. Limitujúcou
podmienkou v tomto priestore je ochrana prírodných liečivých vôd.
Východne od obce Lieskovec trasa pokračuje kriţovatkou Zvolenská Slatina, ktorá prepája
rýchlostnú cestu R2 s terajšou cestou I/50, trasa pokračuje severným obchvatom obce Zvolenská
Slatina, obchvatmi obcí Vígľaš a Pstruša, kde úsek v km 7,850 končí (viď DÚR, objednávateľ
NDS, a.s., Bratislava, vypracoval Dopravoprojekt, a.s., Bratislava, divízia Zvolen 10/2008).
Trasa rýchlostnej cesty R2 ďalej pokračuje (viď DÚR Pstruša – Kriváň, objednávateľ NDS, a.s.,
Bratislava, vypracoval Dopravoprojekt, a.s., Bratislava 4/2008) podľa červeného variantu po koniec
úseku za obcou Kriváň. Mesto Detva je na rýchlostnú cestu R2 napojené prepojením s terajšou
cestou I/50. Pri obci Kriváň trasa R2 pokračuje od kriţovatky s terajšou cestou II/526 spájajúcou
cestu I/50 s mestom Brezno, pokračuje podľa červeného variantu severne od obce Podkriváň,
juţným obchvatom obcí Mýtna a Lovinobaňa po koniec úseku R2 Kriváň – Tomášovce v km
22,370.
Ďalej trasa rýchlostnej cesty R2 vedie podľa červeného variantu (výkres č.1, objednávateľ SSC – IV
Banská Bystrica, vypracoval H+L projekt, s.r.o., Bratislava, stupeň: štúdia 11/2004) severným
obchvatom obcí Tomášovce a Vidiná, severným obchvatom mesta Lučenec a juţným obchvatom
obce Pinciná, severne od obce Nové Hony po kriţovatku s cestou, I/50 pred obcou Oţďany odkiaľ
pokračuje v trase vybudovanej R2 juţným obchvatom Oţdian.
Ďalší úsek rýchlostnej cesty R2 (Rýchlostná cesta R2 Oţďany – Zacharovce, NDS, a.s., Bratislava,
zhotoviteľ CEMOS, s.r.o., Bratislava, stupeň: DÚR, 10/2008) pokračuje podľa červeného variantu
kriţovatkou s cestou I/50 Rimavská Sobota, severným obchvatom mesta Rimavská Sobota po
kriţovatku Zacharovce (kriţovanie s cestou III/05 0128). Koniec úseku je v km 10,588 482.
Úsek rýchlostnej cesty R2 Zacharovce – Bátka (NDS, a.s., Bratislava, zhotoviteľ ALFA 04, a.s.,
Bratislava, stupeň: DÚR 06/2008) pokračuje podľa červeného variantu juţne od obcí Zacharovce a
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 123
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Bakta, cez kriţovatku s terajšou cestou I/50 pred obcou Bátka a končí v konci úseku R2 Zacharovce
– Bátka km 8,323 858 pred obcou Bátka.
Úsek rýchlostnej cesty R2 Bátka – Figa (NDS, a.s., Bratislava, zhotoviteľ ALFA 04, a.s.,
Bratislava, stupeň: DÚR 06/2008) začína za kriţovatkou Bátka, pokračuje severným obchvatom
obce Bátka a následne v súbehu s cestou I. triedy aţ po napojenie na zrealizovanú stavbu
rýchlostnej cesty R2 Figa – obchvat. Dĺţka úseku je 6,183 km.
Rýchlostná cesta R2 má navrhovanú kategóriu R 24,5/120, 100 podľa charakteru územia.
Trasa rýchlostnej cesty R3: v úseku Šahy – Zvolen - kriţovatka s R1 Budča
Rýchlostná cesta R3 je zaradená do doplnkovej siete medzinárodných koridorov v zmysle projektu
TINA. Trasa rýchlostnej cesty R3 je navrhnutá podľa štúdie Dopravoprojektu, a.s., Bratislava,
divízia Zvolen (06/2008). Navrhovaná trasa, kategórie R 24,5/120, bude doporučená procesom EIA
podľa zákona 24/2006 Zb. v znení neskorších predpisov, v roku 2010.
Do priestoru Banskobystrického samosprávneho kraja vchádza na okraji katastrálneho územia
kúpeľného miesta Dudince v smere od Šiah (hranica s Nitrianskym samosprávnym krajom).
V tomto priestore je dopravne napojené aj mesto Dudince prepojením cesty R3 s terajšou cestou
I/66. Trasa pokračuje severným obchvatom mesta Dudince, obcí Terany, Hontianske Tesáre,
Domaníky a Hontianske Nemce aţ po km 37,533 odkiaľ pokračuje v trase podľa subvariantu ZV1A
– hnedý po km 41,351, kde sa subvariant ZV1A končí. Od tohto bodu pokračuje R3 v trase podľa
subvariantu ZV1D – modrý (v súlade s ÚPN VÚC BBSK) po km 47,288 (km 2,304 trasy ZV1C) –
hnedý po km 56,140. Ďalej je trasa navrhovaná v trase podľa variantu ZV1 – zelený obchvatom
obce Dobrá Niva aţ za obec Dolné Breziny odkiaľ pokračuje vo variante Tunel A3 – zelený
čiarkovaný po kriţovatku s R1 Budča, kde je definovaný aj koniec rýchlostnej cesty R3 Šahy
Zvolen.
Terajšia cesta I/66 bude plniť funkciu súbeţnej cesty s cestou R3.
Trasy ciest pripravované v súlade so zákonom č. 540/2008 Z.z. - príloha „Zoznam diaľnic a ciest
pre motorové vozidlá“ a v súlade s uznesením vlády SR č. 882/2008 k správe o plnení programu
prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 – 2010.
Trasa rýchlostnej cesty R3: kriţovatka Šášovské Podhradie – Kremnica - hranica so Ţilinským
samosprávnym krajom
Trasa rýchlostnej cesty R3 je zámerom vyplývajúcim z vedenia trás doplnkovej siete TEN-T,
vyplývajúcej z medzinárodných dohôd. Presné trasovanie tejto rýchlostnej komunikácie ešte nie je
projektovo pripravené.
V súčasnosti sa realizuje rekonštrukcia a prestavba cesty I/65 prechádzajúca zastavaným územím
mesta Kremnica, ktorá bude mať po realizácii rýchlostnej cesty R3 funkciu súbeţnej cesty s R3.
Trasa rýchlostnej cesty R7: hranica s Nitrianskym samosprávnym krajom – Veľký Krtíš –
Lučenec/ kriţovatka s R2
Trasa rýchlostnej cesty R7 je navrhnutá v kategórii R 24,5/120, variantne na základe technickej
štúdie (NDS, a.s. Bratislava, zhotoviteľ Dopravoprojekt, a.s. Bratislava 06/2006). Vybratý variant
bude doporučený procesom EIA podľa zákona 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov, v roku
2010.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 124
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Cesty I. triedy
Projektová príprava stavieb z podkladov Slovenskej správy ciest Banská Bystrica.
Trasa cesty I/66 Banská Bystrica – Brezno – Polomka – hranica kraja
Úsek cesty (podľa červeného variantu) od mimoúrovňovej kriţovatky Slovenská Ľupča, v ktorej sa
končí úsek R1 z Banskej Bystrice, sa začína v tejto kriţovatke a pokračuje v trase existujúcej cesty
I/66. Plánovaná je rekonštrukcia cesty a jej homogenizácie. Úsek sa končí v kriţovatke ciest I/66
a III/06645 Brusno (viď Situáciu súboru stavieb ktorú na objednávku SSC IVSC Banská Bystrica
vypracoval Dopravoprojekt, a.s., divízia Zvolen na úrovni TŠ v 03/2008). Ďalší úsek nadväzuje na
túto trasu od kriţovatky Brusno a pokračuje podľa červeného variantu v pôvodnej trase cesty I/66
po začiatok mesta Brezno.
Ďalší úsek cesty I/66 (viď TŠ, objednávateľ SSC IVSC Banská Bystrica, zhotoviteľ
TERRAPROJEKT, a.s., Bratislava 04/2007) sa začína v úrovni areálu ŠM Banisko, prechádza
premostením rieky Hron do juţného obchvatu mesta Brezno podľa červeného variantu aţ po úroveň
konca areálu bývalej mostárne. Odtiaľ pokračuje podľa modrého variantu, ktorý vyúsťuje na
pôvodnú trasu I/66 pri kriţovatke s cestou III/066056 smer Liptovský Hrádok. Od tejto kriţovatky
pokračuje podľa červeného variantu severným obchvatom obce Bujakovo a ďalej po pôvodnej trase
cesty I/66 s vyrovnaním oblúkov a homogenizáciou cesty.
Nasledujúci úsek cesty I/66 Brezno – Polomka (objednávateľ SSC IVSC Banská Bystrica,
zhotoviteľ TERRAPROJEKT, a.s., Bratislava, TŠ, 04/2007) pokračuje v červenom variante severne
od Filipova, kde opúšťa terajšiu trasu I/66, pokračuje juţným obchvatom obce Beňuš,
dvojnásobným premostením Hrona. Za obcou Beňuš sa vráti na terajšiu trasu I/66, kde pokračuje po
vyrovnaní oblúkov a kriţovatkou s cestou III/066061 do Bacúcha, v smere do Polomky.
Úsek cesty I/66 Polomka – hranica kraja (objednávateľ SSC IVSC Banská Bystrica, zhotoviteľ
IPOS Banská Bystrica, TŠ, 04/2007) je vedený podľa červeného variantu po pôvodnej trase cesty
I/66 s obchádzkami obcí Závadka nad Hronom, Heľpa, Pohronská Maša, Valkovňa, Červená Skala
a Telgárt. Koniec úseku je na hranici Banskobystrického a Prešovského samosprávneho kraja
v horskom sedle Pusté Pole - Besník.
(Trasa cesty je v súlade so Záverečným stanoviskom MŢP SR k navrhovanej činnosti v úseku cesty„I/66 Brezno Polomka“, ktorej navrhovateľom je SSC, IVSC, so sídlom v Banskej Bystrici, v súlade s ustanovením §37 odst. 4 zákona
č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie.)
Najvýznamnejšou investíciou v Banskobystrickom kraji je stavba „I/66 Banská Bystrica – severný
obchvat“ v súčasnosti vo výstavbe ako rýchlostná cesta R1,v kategórii R 24,5/100, so začiatkom
realizácie v roku 2009.
Trasa cesty I/71 Lučenec – hranica SR/MR
Podľa odporúčania Slovenskej správy ciest v Banskej Bystrici
Cesta I/71 Lučenec – hranica SR/MR (TŠ, 11/2005, zhotoviteľ IPOS, s.r.o., Banská Bystrica). Trasa
cesty I/71, podľa červeného variantu, sa začína v km 0.0 v kriţovatke s cestou I/50, obchádza osadu
Fabianka, pokračuje v terajšej trase cesty I/71, v úrovni obce Holiša opúšťa terajšiu trasu I/71
a severným obchvatom obchádza obec Fiľakovské Kľačany a obec Kurtáň. Na konci obce Kurtáň
vedie podľa modrého variantu pred mesto Fiľakovo, kde sa vracia na terajšiu trasu I/71 a podľa
červeného variantu obchádza mesto Fiľakovo. Ďalej pokračuje podľa červeného variantu v novej
trase západným obchvatom obce Biskupice. Pred obcou Radzovce preklenie terajšiu cestu I/71
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 125
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
a ţelezničnú trať, obchádza východne obec Radzovce a pred obcou Šiatorská Bukovinka sa podľa
červeného variantu vracia na terajšiu trasu cesty I/71 a pokračuje na koniec cesty I/71 v km 26,749
na hranici medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou.
(Trasa cesty je v súlade so Záverečným stanoviskom MŢP SR k navrhovanej činnosti „I/71 Lučenec – hranica SR/MR“,
ktorej navrhovateľom je SSC, IVSC so sídlom v Banskej Bystrici, v súlade s ustanovením §37 odst. 4 zákona č. 24/2006
Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie.)
Úsek cesty I/65 Kremnica - Kremnické Bane – hranica kraja
(TŠ, 01/2008, objednávateľ SSC Bratislava, zhotoviteľ Dopravoprojekt, a.s., divízia Zvolen)
Úsek cesty sa začína na terajšej trase I/65 pred obcou Kremnické Bane v km 0.0 a podľa červeného
variantu obchádza východne obec Kremnické Bane, krátkym úsekom prechádza po terajšej trase
I/65 na ľavú stranu terajšej trasy I/65, západným obchvatom obchádza časť obce Kremnické Bane
v úrovni ţelezničnej stanice a končí sa v km 3.561 na terajšej trase cesty I/65.
Trasa cesty I/72 Rimavská Sobota - Tisovec – Brezno– Kráľova Lehota
Pretriedenie úsekov pôvodných ciest II. triedy II/530 a II/531do siete ciest I. triedy.
Na základe uznesenia vlády SR č. 804 z 26.10.2008 boli cesta II/530 Brezno –Tisovec (kriţovatka
I/66 – II/531) a úsek cesty II/531 Tisovec – Rimavská Sobota (kriţovatka II/530 – I/50) pretriedené
do siete ciest I. triedy pod označením – cesta I/72.
Uvedené úseky ciest boli pretriedené na cestu I/72 v trase Rimavská Sobota – Tisovec – Brezno.
Začiatok cesty je v kriţovatke cesty I/50 v meste Rimavská Sobota.
Pôvodný úsek cesty I/72 (Podbrezová – Kráľová Lehota) je podľa novej koncepcie riešenia trasy
cesty I/72 rozdelený na dva úseky:
 pôvodný úsek cesty I/72 Podbrezová – Mýto pod Ďumbierom si vyţaduje rekonštrukciu. Cesta
je navrhovaná na zatriedenie do siete ciest II. triedy s navrhovaným označením II/584,
 úsek cesty I/72 Mýto pod Ďumbierom – Čertovica – hranica so Ţilinským krajom si vyţaduje
rekonštrukciu.
Cesta I/72 v úseku Brezno/Halny – Mýto pod Ďumbierom, pôvodne cesta III/066056, si vyţaduje
šírkovú úpravu a rekonštrukciu na parametre cesty I. triedy.
Trasa cesty I/51 Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica - Hontianske Nemce
Pretriedenie cesty II. triedy II/525 do siete ciest I. triedy.
Trasa riešeného úseku prechádza okresmi Zvolen a Banská Štiavnica. Cesta je navrhovaná na
rekonštrukciu a modernizáciu s rozšírením v najproblematickejších úsekoch medzi sídlami Hronská
Dúbrava a Banská Štiavnica. Navrhnutá je ako dvojpruhová, smerovo nedelená komunikácia
kategórie C 9,5/60.
Ministerstvo ţivotného prostredia SR vydalo záverečné stanovisko k uvedenému zámeru v rámci
procesu posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie v r. 2002 v zmysle zákona NR SR č. 127/1994
Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie v znení zákona č. 391/2000Z.z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon NR SR č. 127/1994 Z.z. V záverečnom stanovisku sa odporúča realizácia
navrhovanej činnosti podľa predloţeného variantu č. 3, s upresnením trasy v ďalších stupňoch
projektovej dokumentácie.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 126
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Trasy ciest I. triedy – rekonštrukcie s výhľadovým zámerom budovania obchvatov sídiel










budovanie súbeţnej cesty s R1 v úseku hranica Nitrianskeho kraja – Ţarnovica – Ţiar nad
Hronom – Budča – Zvolen – Kováčová (x I/69) pre dopravu vylúčenú z R1; výstavba súvislej
trasy s vyuţitím úsekov pôvodných ciest I. (II.) triedy so šírkovou homogenizáciou úsekov
minimálnej kategórie typu C 11,5 (C 9,5),
budovanie súbeţnej cesty s R3 v úseku hranica Nitrianskeho kraja – Krupina – Dolné Breziny
pre dopravu vylúčenú z R3; výstavba súvislej trasy s vyuţitím úsekov pôvodnej cesty I/66 so
šírkovou homogenizáciou úsekov podľa minimálnej kategórie typu C 11,5 (C 9,5)
budovanie súbeţnej cesty I/50 s R2 v úseku Zvolen – Detva – Lučenec – Rimavská Sobota –
hranica Košického kraja, výstavba súvislej trasy s vyuţitím úsekov pôvodnej cesty so šírkovou
homogenizáciou úsekov podľa minimálnej kategórie C 11,5 (C 9,5)
budovanie súbeţnej cesty s R2 v úseku hranica Trenčianskeho kraja – Ţiar nad Hronom (I/65),
výstavba súvislej trasy s vyuţitím úsekov pôvodnej cesty so šírkovou homogenizáciou úsekov
podľa minimálnej kategórie typu C 11,5 (C 9,5)
rekonštrukcia cesty I/69 v úseku Kováčová – Sliač – Banská Bystrica s vybudovaním obchvatu
mesta Sliač,
rekonštrukcia cesty I/76 v úseku Hronský Beňadik - hranica Nitrianskeho kraja, rekonštrukcia,
vo výhľade s obchvatmi obcí,
rekonštrukcia cesty I/67 v úseku Tornaľa - Kráľ - hranica s Maďarskou republikou,
rekonštrukcia, vo výhľade s obchvatmi obcí,
rekonštrukcia cesty I/14 v úseku Banská Bystrica/Uľanka – Harmanec – hranica Ţilinského
kraja „Malý Šturec“, výhľadovo s tunelovým úsekom „Malý Šturec,
rekonštrukcia cesty I/75 v úseku Halič - Haličská cesta – Lučenec - Vidiná (x I/50)
a vybudovanie novej trasy s obchvatom mesta Lučenec
rekonštrukcia cesty I/75 v úseku hranica Nitrianskeho kraja – Veľký Krtíš – Halič v súbehu
s výhľadovou trasou rýchlostnej cesty R7, vo výhľade s obchvatmi obcí, pre dopravu vylúčenú
z R7.
Cesty II. a III. triedy
Navrhovaná obnova, rekonštrukcia, úpravy smerovania, zmeny trás – podľa podkladov
Banskobystrického samosprávneho kraja a poţiadaviek štátnej správy a samosprávy.
V návrhovom období do roku 2015:
 cesta II. triedy - severovýchodný obchvat mesta Zvolen – súčasť vonkajšieho okruhu mesta,
prepojenie ciest I/66 a R2,
 cesta II/526 - v úsekoch Devičie (I/66-R3) – Senohrad, Stará Huta – Podkriváň a Kriváň –
Kokava nad Rimavicou – Hnúšťa – Jelšava – hranica Košického kraja s prerušením ťahu
v priestore Senohrad – Stará Huta (Lešť), Kriváň – Hnúšťa – rekonštrukcia celej trasy cesty,
 cesta II/571- Fiľakovo – Abovce - rekonštrukcia celej trasy cesty,
 cesta II/531 - v úseku Pavlovce - Rimavská Sobota – juhovýchodný obchvat – riešené v ÚPN M
Rimavská Sobota,
 cesta II/512 - v úseku hranica Nitrianskeho kraja – Ţarnovica – rekonštrukcia a vybudovanie
trasy cesty,
 cesta II/527 - v úsekoch
 hranica Nitrianskeho kraja - Balog nad Ipľom – Slovenské Ďarmoty - rekonštrukcia
a vybudovanie trasy cesty
 Veľký Krtíš - Slovenské Ďarmoty - hranica s Maďarskou republikou – rekonštrukcia
cesty,
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 127
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“


















Veľký Krtíš – Modrý Kameň – Senohrad – Dobrá Niva - rekonštrukcia a vybudovanie
trasy cesty
cesta II/524 - v úseku hranica Nitrianskeho kraja – Banská Štiavnica - rekonštrukcia cesty
cesta II/529 - v úseku Hriňová – Drábsko – Čierny Balog – Brezno - rekonštrukcia cesty
cesta II/532 v úseku Behynce (I/50 – R2 ) Jelšava – Revúca – Muráň - rekonštrukcia
a vybudovanie trasy cesty
cesta II/578 - v úseku Banská Bystrica – Tajov – Kordíky s obchvatom mesta Banská Bystrica
(časť Podlavice) a smerovou úpravou v centrálnej časti obce Tajov (ochrana Pamätného domu
Jozefa Gregora Tajovského a Jozefa Murgaša) - rekonštrukcia a vybudovanie trasy cesty
cesta II/578 - v úseku Skalka – Kremnica - rekonštrukcia a vybudovanie trasy cesty
cesta II/591 - v úsekoch Banská Bystrica (I/66) – Zvolenská Slatina a Vígľaš – Stará Huta –
Horná Strehová – Dolná Strehová, s obchvatom mesta Banská Bystrica - rekonštrukcia
a vybudovanie trasy cesty
cesta II/584 - v úseku Bystrá (I/72) – Tále – Trangoška (Srdiečko) - rekonštrukcia cesty
cesta II/585 - v úseku Lučenec –Trenč-Rároš – Dolná Strehová – Pôtor (I/75) - rekonštrukcia
cesty
cesta II/594 - v úseku Lučenec - Kalonda – štátna hranica s Maďarskou republikou rekonštrukcia cesty
cesta II/595 - v úseku Tomášovce (I/50 – R2) – Poltár – Kokava nad Rimavicou - rekonštrukcia
a vybudovanie trasy cesty
cesta III/528012 - v úseku Drábsko – Utekáč - rekonštrukcia a šírkové usporiadanie cesty
cesta III/565002 - v úseku od kriţovatky s cestou II/585 – Muľa – Bušince – Čeláre – Kirt Kírť
– Peťov – hranica SR/MR - rekonštrukcia a dobudovanie trasy cesty
cesta III/527002 - v úseku Veľká Ves nad Ipľom – Vinica – Kosihovce – kriţovatka s cestou
I/75 - rekonštrukcia cesty
cesta III/527017 - v úseku Sucháň – Čebovce – Slovenské Ďarmoty - rekonštrukcia cesty
cesta III/527002 v úseku Bátka – Rimavská Seč - rekonštrukcia cesty
cesta III. triedy - v úseku Tachty – Gemerský Jablonec – Hajnáčka – x II/571– rekonštrukcia
cesty, výstavba nového úseku cesty Tachty – hranica SR/MR
cesta III/524004 - realizovať preloţku cesty do novej trasy v rekreačnej oblasti Počúvadlianske
jazero.
Vo výhľadovom období po roku 2015:
 trasa cesty III/571003 - pokračovanie trasy cesty - vybudovanie novej trasy cesty v úseku Prša –
Poltár od kriţovatky s cestou I/50 (R2) Nové Hony,
 trasa cesty III. triedy Mučín – Pleš – Radzovce - rekonštrukcia pôvodnej cesty v úseku Mučín Pleš a vybudovanie novej trasy cesty v úseku Pleš – Radzovce/ kriţovatka s cestou I/71.
Cestné mosty cez rieku Ipeľ
V zmysle medzištátnych dohôd je v Banskobystrickom kraji pripravovaná výstavba cezhraničných
mostov medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou:
 v okrese Lučenec - obec Trenč-Rároš,
 v okrese Veľký Krtíš – obec Peťov.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 128
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
2.13.4.2. Dopravné zariadenia ţelezničnej infraštruktúry
Úprava a doplnenie textu celej kapitoly na strane 130
Zámerom stratégie rozvoja ŢSR je nielen modernizácia koridorových tratí, ale aj tratí ostatnej siete.
Pre tieto, v prevaţnej miere jednokoľajové trate to znamená modernizáciu staničných
zabezpečovacích zariadení smerujúcu k diaľkovej obsluhe a skráteniu intervalov kriţovania vlakov,
zvyšovanie maximálnej traťovej rýchlosti v medzistaničných úsekoch na rýchlosť 100 km/hod.
a elektrifikáciu tratí.
Elektrifikáciou traťového úseku Zvolen – Fiľakovo a Fiľakovo – Plešivec – Haniska pri Košiciach
bude medzi Bratislavou a Košicami vytvorená súvislá trasa pre diaľkové vlaky osobnej a nákladnej
dopravy, čo bude znamenať pre cestujúcich na juţnej trase skrátenie cestovnej doby a zhustenie
diaľkovej osobnej dopravy.
Elektrifikácia trate Fiľakovo – Somosköújfalu (MR) závisí do elektrifikácie priľahlých tratí na
území Maďarska smerom k Budapešti. Elektrifikácia tejto trasy by prispela k zrýchleniu ţelezničnej
dopravy a k obnoveniu priameho spojenia medzi územím stredného Slovenska a oblasťou okolo
Budapešti v MR.
„Štúdia moţností zefektívnenia elektrifikácie menej zaťaţených tratí“ (VVÚŢ Ţilina, r. 1999)
konštatuje moţnosť realizácie elektrifikácie tratí Hronská Dúbrava – Kremnica – Horná Štubňa –
Diviaky (Vrútky) a Banská Bystrica – Harmanec – Diviaky. Reálnej elektrifikácii by muselo
predchádzať zníţenie nivelety koľaje v tuneloch.
Pre efektívnejšie spojenie severo-juţného smeru by bolo moţné sprevádzkovať spojenie cez
ţelezničnú trasu Zvolen – Šahy s hlavným mestom maďarskej republiky Budapešť cez mesto Vác
(MR). Toto spojenie má perspektívu aj v tranzite súprav vozňov „SAADKMS“ pre prepravu
kamiónov. V roku 2002 spracoval Výskumný ústav dopravný, a.s. Ţilina „Štúdiu uskutočniteľnosti
obnovenia ţelezničného úseku Šahy – Drégelypalánk (MR)“ s variantným riešením výstavby
ţelezničnej trate Šahy – hranica SR/MR a vyplývajúce úpravy v priľahlých úsekoch podľa
jednotlivých variantov. Realizácia trate je podmienená rokovaniami medzi Slovenskou republikou
a Maďarskou republikou.
Pre zachovanie existencie peáţnej trate Lučenec – Veľký Krtíš je potrebné hľadať spôsoby
obnovenia osobnej dopravy a zachovanie nákladnej dopravy tak, ako je to v prípade regionálnych
tratí. Jednou z moţností je zmena peáţnej trate na pohraničnú trať, ktorá by umoţňovala
zabezpečenie dopravy medzi Slovenskom a Maďarskom.
 v návrhovom období do roku 2015:
Doplnenie textu prvej a druhej odráţky:
 modernizovať ţelezničnú trať Tina Nové Zámky – Levice – Zvolen – Lučenec – Košice so
zvyšovaním traťovej rýchlosti, elektrifikáciou trate v úseku Zvolen – Košice a dokončením
zdvojkoľajnenia juţného ťahu,
 elektrifikovať trať Zvolen – Banská Bystrica, rezervovať priestor pre výhľadové
zdvojkoľajnenie trate po prekročení jej priepustnosti,
Doplnenie textu za piatou odráţkou:
 elektrifikovať ţelezničnú trať Fiľakovo – Vrútky v úseku Zvolen – Fiľakovo s dlhodobým
výhľadom zdvojkoľajnenia tohto úseku trate a s výhľadovým pokračovaním do Košíc,
 uskutočniť koľajové úpravy ţelezničnej trate Zvolen – Krupina súvisiace s 3. etapou výstavby
cesty I/50 Zvolen, Pustý hrad – Neresnica,
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 129
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
 uskutočniť koľajové úpravy ţelezničnej trate Banská Bystrica – odbočka Dolná Štubňa
vyvolané umiestnením stavby cesty I/66 Banská Bystrica – severný obchvat.
 vo výhľadovom období po roku 2015:
Úprava a doplnenie textu od šiestej odráţky:
 v dlhodobom výhľade uvaţovať so zdvojkoľajnením trate v úseku Banská Bystrica – Zvolen,
 rezervovať priestor pre výhľadový koridor vysokorýchlostnej trate (VRT) ako územnú rezervu
vo variantnej trase cez územie Banskobystrického kraja od hranice Nitrianskeho kraja po
Zvolen a v ďalšom pokračovaní v smere na Košice a Ukrajinu variantne v smere na Poprad a
Poľsko,
 akceptovať zámer MDPT SR vybudovať cez územie Banskobystrického kraja širokorozchodnú
trať v smere z Hanisky do Bratislavy – príprava je v štádiu medzivládnych rokovaní. Trasa nie
je určená.
Podmienky činnosti v ochrannom pásme dráhy:
Stavebná činnosť v ochrannom pásme dráhy (60 m od osi koľaje) podlieha dodrţiavaniu ustanovení
zákona č. 164/1996 Z. z. Navrhované kriţovania dráhy s cestnými komunikáciami musia byť
riešené mimoúrovňovo. Navrhované obytné zóny by mali byť situované mimo ochranného pásma
dráhy. V opačnom prípade je potrebné zabezpečiť opatrenia na elimináciu nepriaznivých účinkov
ţelezničnej dopravy stavebníkom.
Ţeleznice Slovenskej republiky (ŢSR) poţadujú rešpektovať súčasné zariadenia v ich správe.
Správcom všetkých objektov ŢSR na území Banskobystrického kraja je Oblastné riaditeľstvo
Košice.
2.13.4.3. Infraštruktúra kombinovanej dopravy
Zmena textu celej kapitoly na str. 130 a 131:
Dôleţitým faktorom modernizačných trendov v podmienkach Ţelezníc Slovenskej republiky je
budovania terminálov intermodálnej prepravy (jednotného dopravného systému intermodálnej
prepravy na území SR). Na území Banskobystrického samosprávneho kraja ŢSR uvaţujú so
stavbou „Terminál intermodálnej prepravy Zvolen - Budča“ (TIP). Pre jeho umiestnenie bol
doporučený areál bývalého agrokombinátu v Budči, na rozhraní katastrálnych území mesta Zvolen
a obce Budča. Jeho územie je z juhu ohraničené ţelezničnou traťou Fiľakovo – Vrútky v km cca
218 – 221 a zo severu rýchlostnou komunikáciou R1.
 v návrhovom období do r. 2015
 rezervovať územie na rozhraní katastrálnych území mesta Zvolen a obce Budča pre umiestnenie
terminálu intermodálnej prepravy a logistického centra nákladnej dopravy v súlade
s koncepciou rozvoja ŢSR.
 vo výhľadovom období po r. 2015
 realizovať výstavbu terminálu intermodálnej prepravy a logistického centra nákladnej dopravy
Zvolen - Budča.
2.13.4.4. Dopravné zariadenia leteckej dopravy
Doplnenie textu novej odráţky za druhou odráţkou na str. 131
 letisko Očová - dobudovať na úroveň verejného letiska pre aktivity leteckého športu a
cestovného ruchu v regióne,
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 130
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
2.14. VODNÉ HOSPODÁRSTVO
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r.1998)- str. 379
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 132
ÚVOD
Vloţená nová kapitola za hlavný nadpis na str. 132:
Dňa 22.12.2000 vstúpila do platnosti smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES
ustanovujúca rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky, skrátene nazývaná
Rámcová smernica o vode (RSV).
Rámcová smernica o vode poskytuje legislatívny rámec pre zavedenie jednotnej vodnej politiky
v krajinách Európskej únie (EÚ).
Jej základom je integrované riadenie vodných zdrojov v rámci povodí, ktoré spočíva v koordinácii
strategických cieľov v relevantných sektoroch, ako sú poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel
a iné, s cieľom dosiahnuť dobrý stav vôd.
RSV definuje environmentálne ciele pre útvary povrchových vôd, podzemných vôd a chránené
územia, dosiahnutím ktorých by mala byť zabezpečená ochrana vôd a moţnosti jej udrţateľného
vyuţívania vrátane ochrany vodných ekosystémov, suchozemských ekosystémov a mokradí
závislých na vode.
Primárnym cieľom RSV je dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 2015, a to prijatím opatrení na
dosiahnutie :
- dobrého ekologického a chemického stavu pre povrchové vody,
- dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu pre umelé alebo výrazne
zmenené útvary povrchovej vody,
- dobrého kvantitatívneho a chemického stavu pre podzemné vody.
Akým spôsobom a kedy sa ciele poţadované RSV dosiahnu budú stanovovať plány manaţmentu
povodí.
Rámcová smernica o vode bola v podmienkach SR pretransformovaná do zákona č.364/2004 Z.z.
o vodách a o zmene zákona SNR č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a do
jeho vykonávajúcich predpisov.
Vodné plánovanie /zákon č.364/2004 Z.z., tretia časť/
Územie Slovenskej republiky je súčasťou povodia Dunaja a Visly, v rámci ktorých sú podľa
prirodzených hydrologických hraníc vymedzené čiastkové povodia a k nim priradené
hydrogeologické rajóny. Hydrogeologické rajóny sú vyčlenené územia s podobnými
hydrogeologickými pomermi, typom zavodnenia a obehom podzemných vôd.
Oblasťami povodia v medzinárodnom povodí Dunaja (úmorie Čierneho mora) sú oblasť
a) Dunaja, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Moravy a čiastkovým povodím Dunaja
b) Váhu, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Váhu a čiastkovým povodím Nitry
c) Hrona, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Hrona, čiastkovým povodím Ipľa a čiastkovým
povodím Slanej
d) Bodrogu, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Bodrogu
e) Hornádu, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Hornádu a čiastkovým povodím Bodvy
Územie Banskobystrického samosprávneho kraja spadá do čiastkových povodí Hron, Ipeľ a časťou
do čiastkového povodia Slaná.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 131
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Plánovanie v povodiach a v oblastiach povodí (ďalej len „vodné plánovanie“) je sústavná
koncepčná činnosť vykonávaná najmä na účely
a) všestrannej ochrany vôd a dosiahnutia environmentálnych cieľov,
b) vytváranie podmienok pre trvalo udrţateľné vyuţívanie vodných zdrojov,
c) poskytovanie vodohospodárskych sluţieb,
d) ochrany pred škodlivými účinkami vôd.
V rámci vodného plánovania sa vyhotovujú plány manaţmentu povodí a Vodný plán Slovenska,
ktorých súčasťou sú programy opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov.
Plán manaţmentu povodia je základným nástrojom na dosiahnutie cieľov vodného plánovania
v správnych území povodí, ktorý na základe vykonaných analýz súčasného stavu povrchových vôd
a podzemných vôd a zhodnotenia vplyvu ľudskej činnosti na vodné pomery ustanovuje
environmentálne ciele a programy opatrení na ich dosiahnutie vrátane finančného zabezpečenia.
Plán manaţmentu povodia je výsledným dokumentom vodného plánovania a povinne sa vyuţíva
v krajinnom plánovaní alebo môţe byť krajinným plánom.
Návrh plánu manaţmentu povodia vypracúva ministerstvo prostredníctvom ním riadených
právnických osôb a správcu vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci s orgánmi
štátnej vodnej správy, samosprávnymi krajmi a s ostatnými dotknutými orgánmi štátnej správy.
Správu oblastí povodí vykonáva správca vodohospodársky významných vodných tokov.
V súčasnosti v termíne do 30.6.2009 prebieha pripomienkové konanie k Plánom manaţmentu
povodí. Konečný návrh a jeho schválenie je v termíne do 31.12.2009.
Vodohospodárska časť „ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“ bola
spracovaná podľa analýz a hodnotení (SHMÚ Bratislava, VÚVH Bratislava), pripravovaných
rozvojových programov investícií jednotlivých správcov, ktoré boli spracované k návrhu Plánu
manaţmentu povodí a materiály zo seminára „Vodné plánovanie v zmysle smernice 2000/60/ES
Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúce rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti vodnej
politiky (Rámcová smernica o vode) vo vzťahu k ochrane prírody a krajiny“ konanej 14.5.2009
v Banskej Bystrici.
Hydrogeológia
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r.1998)
Zmena textu celej kapitoly na str. 379 a 380
V rámci novej vodnej politiky vyplývajúcej zo smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu
a Rady ustanovujúcej rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti vodnej politiky (RVS), ktorá bola
premietnutá do slovenskej legislatívy, boli vymedzené útvary podzemných vôd na Slovensku pre
všetky povodia, ktoré zohľadňujú komplikovanú geologickú stavbu a hydrogeologické pomery
územia.
Pri vymedzovaní hraníc útvarov podzemných vôd boli modifikované vymedzené územné celky –
hydrogeologické rajóny predstavujúce národný prístup bilančného hodnotenia podzemných vôd
(platný od roku 1980 aţ do súčasnosti). Vymedzenie ich hraníc bolo na základe poznatkov
realizovaných hydrogeologických prieskumov a výskumov so zameraním na moţnosť spracovania
vodohospodárskych bilancií vyuţívania podzemných vôd.
Výsledkom je vertikálne členenie vymedzených útvarov podzemných vôd na Slovensku do troch
samostatných vrstiev :
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 132
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
a) útvary podzemných vôd vo významných aluviálnych štvrtohorných (kvartérnych) sedimentoch
(plytké podzemné vody), na území Banskobystrického samosprávneho kraja - 4 útvary,
b) útvary podzemných vôd v predkvartérnych horninách s doplňujúcim členením zvodnencov do 4
podkategórií : vulkanické horniny; horniny s pórovou priepustnosťou; horniny s puklinovou
priepustnosťou a krasové horninové prostredie, na území Banskobystrického samosprávneho
kraja - 13 útvarov,
c) útvary geotermálnych vôd (geotermálne štruktúry) predstavujúce podzemné vody hlbokých
obehov s teplotou podzemnej vody nad 25 oC, na území Banskobystrického samosprávneho
kraja - 6 útvarov.
Geologická a hydrogeologická charakteristika útvarov podzemných vôd
Územie Banskobystrického samosprávneho kraja spadá do nasledujúcich útvarov podzemných vôd
v povodí Hrona :
a) Vrstva útvarov podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch
Kód útvaru
SK1000700P
SK1000800P
SK1000900P
SK1001100P
Názov útvaru
Medzizrnové
podzemné
vody kvartérnych náplavov
Hrona oblasti povodia Hron
Medzizrnové
podzemné
vody kvartérnych náplavov
Ipľa oblasti povodia Hron
Medzizrnové
podzemné
vody kvartérnych náplavov
Rimavy
a jej
prítokov
oblasti povodia Hron
Medzizrnové
podzemné
vody kvartérnych náplavov
Slanej a jej prítokov oblasti
povodia Hron
Plocha
km2
Dominantné
zastúpenie kolektora
Stratigragický
vek
Priepustnosť
723,773
aluviálne a terasové štrky,
piesčité štrky, piesky,
proluviálne sedimenty
HolocénPleistocén
pórová
198,072
aluviálne a terasové štrky,
piesčité štrky, piesky,
HolocénPleistocén
pórová
111,440
aluviálne a terasové štrky,
piesčité štrky, piesky,
HolocénPleistocén
pórová
140,237
aluviálne a terasové štrky,
piesčité štrky, piesky,
proluviálne sedimenty
HolocénPleistocén
Pórová
b) Vrstva útvarov podzemných vôd predkvartérnych hornín
Kód útvaru
SK200220FP
SK2002300P
SK200250KF
SK200260FP
SK200280FK
Názov útvaru
Puklinové a medzizrnové
podzemné vody z časti
stredoslovenských neovulkanitov oblasti povodia
Hron
Medzizrnové
podzemné
vody Podunajskej panvy
a Ipeľskej kotliny oblasti
povodia Hron
Dominantné krasovo –
puklinové podzemné vody
Veľkej
Fatry
oblasti
povodia Hron
Puklinové
a medzizrnové
podzemné vody J časti
stredoslovenských
neovulkanitov
oblasti
povodia Hron
Puklinové a krasovo –
puklinové podzemné vody
Nízkych
Tatier
a Slovenského Rudohoria
oblasti povodia Hron
URBION – Bratislava, jún 2010
Plocha
km2
2676,94
3
2000,44
0
168,292
1439,63
3
3508,81
8
Dominantné
zastúpenie kolektora
sladkovodné tufitické íly,
piesky, pieskovce
a zlepence, tufy, tufity,
aglomeráty, andezity,
ryolity, bazalty
brakicko-sladkovodné
piesky a íly s polohami
tufitov, pyroklastiká
andezitov
vápence a dolomity
sladkovodné tufitické íly,
piesky, pieskovce
a zlepence, tufy, tufity,
aglomeráty, andezity,
ryolity, bazalty
ruly, bazalty, svory, fility
a ryolity, amfibolity,
granity, dolomity a vápence,
kremence, slieňovce,
bridlice
1.
Stratigragický
vek
Neogén
Priepustnosť
pórová,
puklinová,
puklinovopórová
Neogén
pórová
Mezozoikum
– Trias
krasovopuklinová
Neogén
Mezozoikum,
Paleozoikum,
Proterozoikum
pórová,
puklinová,
puklinovopórová
krasovopuklinová
a puklinová
Strana 133
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
b) Vrstva útvarov podzemných vôd predkvartérnych hornín
Kód útvaru
SK200290FK
SK2003100P
SK2003700P
SK200380FP
SK200390KF
Názov útvaru
Puklinové a krasovo –
puklinové podzemné vody J
svahov Nízkych Tatier
oblasti povodia Hron
Medzizrnové
podzemné
vody Lučeneckej kotliny
a Z časti Cerovej vrchoviny
oblasti povodia Hron
Medzizrnové
podzemné
vody Rimavskej kotliny,
Oţdianskej pahorkatiny a
V časti Cerovej vrchoviny
oblasti povodia Hron
Puklinové
a medzizrnové
podzemné
vody
neovulkanitov Pokorádzkej
tabule oblasti povodia Hron
Dominantné krasovo –
puklinové podzemné vody
Muránskej planiny oblasti
povodia Hron
Plocha
km2
170,562
564,501
810,986
2.
Dominantné
zastúpenie kolektora
vápence a dolomity,
slieňovce pieskovce
a bridlice, ortoruly
a migmatity
sladkovodné íly, piesky,
štrky s pyroklastikami,
miestami pieskovce
a zlepence
vulkanoklastické sedimenty,
sladkovodné jazerno-riečne
sedimenty- piesky, íly,
morské sedimentyprachovce, ílovce,
pieskovce, sliene
Stratigragický
vek
Priepustnosť
Paleogén,
Mezozoikum,
Paleozoikum
krasovopuklinová
a puklinová
Neogén
pórová
Neogén
pórová
61,054
pyroklastiká andezitov, tufy
a tufity
Neogén
pórová,
pórovopuklinová
330,507
vápence a dolomity
Mezozoikum
– Trias
krasovopuklinová
Neogén
pórová
Neogén
pórová
krasovopuklinová
morské sedimentyprachovce, siltovce, ílovce,
íly, piesky, pieskovce, štrky,
zlepence
sladkovodné jazerno-riečne
sedimenty- štrky, piesky,
íly, brakické aţ morské
sedimenty-prachovce,
ílovce, piesky
SK2004000P
Medzizrnové
podzemné
vody Valickej pahorkatiny
oblasti povodia Hron
163,831
SK2004500P
Medzizrnové
podzemné
vody
Gemerskej
pahorkatiny oblasti povodia
Hron
126,385
SK200480KF
Dominantné krasovo –
puklinové podzemné vody
Slovenského
krasu
prináleţiace do oblasti
povodí Hron a Hornád
pričlenené
do
oblasti
povodia Hron
598,079
vápence a dolomity
Mezozoikum
– Trias
Plocha
km2
Dominantné
zastúpenie kolektora
Stratigragický
vek
Stredoslovenské
neovulkanity (SZ časť)
Stredoslovenské
neovulkanity (JV časť)
1507,38
8
karbonáty
Trias
720,913
karbonáty
Trias
SK300210FK
Levická kryha
190,875
karbonáty
Trias
SK300220FK
Rimavská kotlina S časť
183,519
karbonáty
Trias
SK300220FK
Rimavská kotlina J časť
366,210
karbonáty
Trias
SK300260FK
Hornostrhársko-trenčská
prepadlina
157,094
karbonáty
Trias
c) Vrstva útvarov geotermálnych vôd
Kód útvaru
SK300190FK
SK300200FK
Názov útvaru
URBION – Bratislava, jún 2010
1.
Priepustnosť
puklinovokrasová
puklinovokrasová
puklinovokrasová
puklinovokrasová
puklinovokrasová
puklinovokrasová
Strana 134
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
2.14.1. ODTOKOVÉ POMERY
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 133
Úpravy a doplnenia textov nasledujúcich podkapitol
2.14.1.1. Charakteristika a zhodnotenie územia z hľadiska odtokových pomerov
Zmena textu prvého odseku na str. 133:
Riešené územie Banskobystrického samosprávneho kraja spadá do čiastkových povodí Hron, Ipeľ
a dolnej časti čiastkového povodia Slaná. Na tokoch sa vyskytuje prevaţne prirodzený prietokový
reţim. Nadlepšené prietoky sú len pod vybudovanými vodnými nádrţami.
Malé nádrţe a rybníky
Doplnenie a oprava textu na str.134:
Na území Banskobystrického samosprávneho kraja sú vybudované malé vodné nádrţe a rybníky s
objemom
do 1 mil.m3:
 48 v povodí Hrona,
 47 v povodí Ipľa,
 17 v povodí Slanej.
V Banskobystrickom samosprávnom kraji sa nachádzajú aj technické diela veľmi významné
z hľadiska historického
 energetická kaskáda Motyčky – Jelenec – Staré Hory
 Banskoštiavnický vodohospodársky systém, ktorý slúţil pre energetické a technologické účely
baníctva, neskôr pre chov rýb a zásobovanie pitnou a úţitkovou vodou. Pre svoju unikátnosť bol
v roku 1993 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Šesť nádrţí –
Dolná Hodrušská, Veľká Vodárenská, Rozgrund, Počúvadlo, Veľká Kolpašská a Veľká
Richňavská – je zapísaných do svetového súpisu priehrad Medzinárodnej komisie pre veľké
priehrady ICOLD ( Internacional Commission on Large Dams) a 21 nádrţí je v správe vodného
hospodárstva. Nie je doriešené správcovstvo prívodných jarkov vodohospodárskeho systému.
Vodné nádrţe sú v správe SVP š.p. OZ Banská Bystrica, ale prívodné jarky ostali v majetku
Rudných baní š.p. V súčasnosti sa realizuje Program obnovy Banskoštiavnického
vodohospodárskeho systému, ktorého cieľom je zabezpečenie funkčnosti a bezpečnosti
vodohospodárskych diel, obnova nádrţí v ich historickej podobe a zároveň zohľadnenie ich
nového poslania ako krajinotvorného prvku. Časový horizont ukončenia je po roku 2010.
Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu ŢP v Banskej Bystrici č.6/2005 z 18.5.2005 boli
prírodné kúpacie oblasti Dolnohodruţské jazero, Vindšachtské, Počúvadlianske, Veľké Richňavské
a Veľké Kolpašské jazero vyhlásené za vody vhodné na kúpanie. Aj z tohto dôvodu je dôleţitá
rekonštrukcia banskoštiavnických jazier a ich prívodných jarkov pre zachovanie poţadovanej
kvality vody na tento účel ich vyuţitia.
2.14.1.2. Návrh opatrení na ochranu územia pred povodňami
Nový text vloţený pred pôvodný text na strane 135:
Zákon č.666/2004 Z.z. o ochrane pred povodňami sa v druhej časti venuje opatreniam na ochranu
pred povodňami, ktoré sú najmä :
a) povodňové plány,
b) povodňové prehliadky,
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 135
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
c) predpovedná povodňová sluţba a hlásna a varovná povodňová sluţba,
d) hliadková sluţba,
e) povodňové zabezpečovacie práce,
f) povodňové záchranné práce.
Opatrenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva povodne,
počas povodne a po povodni.
Preventívnymi opatreniami sú najmä :
- technické a biotechnické opatrenia v povodí, ktoré spomaľujú odtok vôd z povodia do
vodných tokov,
- výstavba retenčných nádrţí,
- výstavba ochranných hrádzí, protipovodňových línií a zariadení na prečerpávanie
vnútorných vôd,
- úprava vodných tokov a ich nevyhnutná oprava a údrţba,
- budovanie poldrov a iných zariadení určených pre potrebu transformácie povodňovej vlny.
V zmysle Smernice Európskeho parlamentu Rady č.2007/60/ES o hodnotení a manaţmente
povodňových rizík bude SHMÚ spracovávať „Predbeţné hodnotenie povodňového rizika“
v termíne do 22.12.2011, „Mapy povodňového ohrozenia“, „Mapy povodňového rizika“ a „Plány
manaţmentu povodňového rizika“ v termíne do 22.12.2013 s aktualizáciou kaţdých 6 rokov.
Vloţená nová tabuľka za pôvodný text na strane 135:
Rozvojový program investícií na roky 2010 – 2015 (SVP š.p. OZ Banská Bystrica)
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
17.
18.
19.
20.
21.
22.
23.
Banská Bystrica, ochrana intravilánu pred povodňami,
Vodárenská nádrţ Hronček na Kamenistom potoku,
Vodná nádrţ Slatinka na Slatine,
Bzenica, úprava Vyhnianskeho potoka rkm 1,000 – 1,700,
Vlkanová – Radvaň protipovodňové opatrenia na Hrone, rkm 167,465 – 173,800,
Zvolen, rekonštrukcia úpravy na toku Slatina, rkm 0,000 - 4,727,
Banská Bystrica – Iliaš, protipovodňové opatrenia na Hrone,
Chanava rekonštrukcia OH na toku Slaná, rkm 5,000 – 11,000,
Fiľakovo ochranné opatrenia na Belinskom a Čamovskom potoku
Hriňová, úprava toku Slatina pod VN II. etapa, rkm 44,080 – 47,018
Nemecká-Dubová-Zámostie, ochrana intravilánu, ĽOH rkm 202,750 – 204,500,
Banská Štiavnica, rekonštrukcia Banskoštiavnických jazier, II. etapa
Lučatín, ochrana intravilánu obce – POH na Hrone, rkm 190,500 – 191,500,
Veľký Krtíš – Modrý Kameň, úprava Krtíšskeho potoka, rkm 16,625 – 17,475 a rkm
18,500 – 19,700,
Krupina, úprava a revitalizácia toku Krupinica, rkm 40,100 – 43,100,
Hriňová, zvýšenie kapacity koryta toku Slatina, rkm 40,100 – 40,300 a 47,400 – 48,800
Brezno, ochrana intravilánu mesta, brehové ochranné opatrenia na Hrone, opatrenia na
toku Ţidlova a Mazorník,
Lenartovce, rekonštrukcia OH na toku Slaná, rkm štátna hranica – 5,000,
Sliač – Vlkanová ochranné opatrenia na Hrone,
Vlkyňa, rekonštrukcia úpravy toku Rimava, rkm 0,000 – 6,000,
Sokolec profil na zachytávanie ropných havárií na Hrone
Tekovská Breznica profil na zachytávanie ropných havárií na Hrone, rkm 88,780,
Zvolen, úprava potoka Neresnica, rkm 0,000 – 0,420 a rkm 0,420 – 2,200
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 136
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
24. Uzovská Panica – Veľký Blh, prevýšenie OH potoka Blh, rkm 14,702 – 15,950,
25. Poltár, ochranné opatrenia na potoku Poltarica, II. etapa, rkm 3,000 – 5,000, SO-03
a SO-04,
26. Podrezová – Skalica, rekonštrukcia úpravy Hrona rkm 211,650 – 211,950 (priemyselný
areál),
27. Nová Baňa, protipovodňové opatrenia na Novobanskom potoku, rkm 1,950 – 2,950
a Starohutskom potoku, rkm 0,400 – 0,500,
28. Čačín úprava potoka Zolná, rkm 16,250 – 16,500,
29. Veľká Lúka, ochranné opatrenia na toku Lukavica,
30. Zvolen – hať, profil na zachytávanie ropných havárií,
31. Lutila, úprava Kopernického potoka, rkm 0,100 – 1,000,
32. Sielnica, úprava Sielnického potoka, rkm 4,180 – 5,000,
33. Sklené Teplice úprava toku Teplá.
34. Banská Bystrica – Šalková, rekonštrukcia OH Hrona
35. Svätý Anton, ochranné opatrenia na toku Štiavnica rkm 47,000 – 50,000,
36. Hronec – Osrblie, protipovodňové opatrenia na toku Osrblianka,
37. Brezno, úprava odtokových pomerov Kabátovského potoka, rkm 0,322 – 1,173,
38. Predajná, úprava Jasenianskeho potoka, rkm 1,150 – 1,600,
39. Rimavská Sobota, Čiernolúcky potok, výstavba poldra,
40. Tisovec, úprava toku Rimava, rkm 71,764 – 72,706,
41. Dobrá Niva, úprava odtokových pomerov v povodí toku - polder
42. Lubeník, ochrana pred povodňovými prietokmi potoka Samišková a Suchého potoka,
43. Banská Bystrica, prevádzková budova SPhH,
44. Čierny Balog, protipovodňové opatrenia na toku Čierny Hron, rkm 13,272 – 13,875,
45. Banská Bystrica – Uľanka, úprava potoka Bystrica, pomiestne úpravy,
46. Hrnčiarske Zaluţany, úprava odtokových pomerov na Zaluţianskom potoku, polder
47. Stará Kremnička, ochrana obce pred povodňovými prietokmi Kremnického potoka,
48. Jalná, ochrana obce pred povodňami na Hrone,
49. Ipeľské Predmostie, ochrana intravilánu, rkm 66,000 – 67,900,
50. Ţarnovica, zvýšenie kapacity koryta toku Kľak,
51. Lučenec, rekonštrukcia úprav na Krivánskom a Tuhárskom potoku,
52. Bušince, protipovodňová ochrana obce, polder na Viničnom potoku,
53. Točnica, protipovodňová ochrana obce, polder na toku Točnica,
54. Balog nad Ipľom, úprava Balockého potoka, rkm 0,400 – 0,500,
55. Veľká Ves nad Ipľom, úprava Sečianskeho potoka, rkm 0,400 – 0,900,
56. Revištské Podzámčie, POH Hrona,
57. Šiatorská Bukovinka, úprava potoka Belina, rkm 12,200 – 13,00,
58. Málinec, úprava Málinského potoka, rkm 0,300 – 0,600,
59. VN Hriňová, úprava rybovodu na záchytnej prehrádzke,
60. Hronec, protipovodňové opatrenia na toku Čierny Hron, rkm 1,230 – 1,580,
61. VN Hriňová, rekonštrukcia okuliarového uzáveru,
62. VS Klenovec, MVE II. – elektrická poţiarna signalizácia,
63. Kozelník, ochranné opatrenia na toku Jasenica,
64. Banská Bystrica, rekonštrukcia prevádzkového objektu SPhH,,
65. Gemerský Jablonec, protipovodňové opatrenia na toku Jablonec, rkm 0,000 – 0,500,
66. Šurice, úprava Čamovského potoka, rkm 10,000 – 10,400 a pravostranného prítoku
Soví, rkm 0,000 – 0,150,
67. VS Krupina – vybudovanie limnigrafických staníc - 2ks,
68. VS Miková – MVE,
69. Detva - Majerov, úprava Breznického potoka,
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 137
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Banská Bystrica – Kostiviarska, úprava potoka Bystrica, rkm 1,250 – 1,290,
Rudno nad Hronom, opatrenia na toku Hron v Rudne nad Hronom,
Ţiar nad Hronom, zvýšenie kapacity koryta Lutilského potoka,
Ţiar nad Hronom, prevýšenie ľavostranného a pravostranného ohrádzovania toku Hron,
Kopernica, úprava Kopernického potoka, cca 200m,
Horná Ves, rekonštrukcia úpravy potoka Homoľa (Lúčanský), rkm 0,000 – 0,200,
Ostatné stavby súvisiace s ochranou pred povodňami, transformáciou povodňovej vlny
a sprietočnením tokov pre zabezpečenie pozdĺţnej kontinuity,
77. Likier, úprava toku Rimavy v území ohrozenom záplavami,
70.
71.
72.
73.
74.
75.
76.
Vodné nádrţe
Doplnený a opravený text druhého odseku (Kategória A) na str.136:
Kategória „A“ – začatie výstavby do 10 rokov:
 Vodná nádrţ Hronček na Kamenistom potoku s maximálnou hladinou 570,50 m. n. m. Profil
nádrţe je situovaný 1 km nad ústím Kamenistého potoka do Čierneho Hrona. Účelom
vodárenskej nádrţe je zásobovanie pitnou vodou okresov Brezno, Banská Bystrica a Zvolen, a
tieţ dotácia a rezerva vody pre vykrytie bilančných deficitov vo výhľade z titulu poklesu
výdatnosti vodných zdrojov v dôsledku predpokladaných klimatických zmien, a pre prípad
havárie ohrozených vodných zdrojov (Jergaly, Harmanec). V roku 1979 bolo vydané
Rozhodnutie o stavebnej uzávere, v roku 2002 bolo vydané kladné stanovisko podľa zákona
127/1994 Z.z.. Začiatok výstavby je plánovaný na rok 2011.
 Vodná nádrţ Slatinka na Slatine s maximálnou hladinou 331 m n.m. je navrhovaná ako
viacúčelová nádrţ v rkm 1,75 nad vybudovanou priehradou Môťová. Jej realizáciou sa pod
vybudovanou nádrţou Veľké Kozmálovce zabezpečí v rieke Hron minimálny zostatkový
prietok cca na 12,3 m3.s-1,(namiesto dnešného dočasne povoleného, ekologicky neúnosného
prietoku 6,6 m3.s-1), zabezpečia sa poţadované odbery pre JE Mochovce, závlahy, rybníky,
priemysel Levíc, moţnosť inštalácie vodnej elektrárne, ovládanie povodňových prietokov rieky
Slatina a zlepšenie ochrany územia pred povodňami na strednom a dolnom Hrone. V súčasnosti
sú vydané kladné stanoviská podľa zákona 127/1994 Z.z. (rok 1996) a Štátnej expertízy (rok
1997): So začatím výstavby sa uvaţuje v roku 2011. Je podaný projekt o finančný príspevok
z fondov EU.
Kategória „B“ – začatie výstavby do 25 rokov
Text bez zmeny
Kategória „C“ – začatie výstavby po 25 rokoch
Vypustiť z textu zoznamu: Vodná nádrţ Meliata na Muráni
Inundačné územie
Vloţená nová kapitola za kapitolou „Vodné nádrţe“ na str. 137:
Podľa zákona 364/2004 Z.z. (vodný zákon) § 46, inundačným územím je územie priľahlé
k vodnému toku, zaplavované vyliatím vody z koryta, vymedzené záplavovou čiarou najväčšej
známej alebo navrhovanej úrovne vodného stavu. Rozsah inundačného územia určuje orgán štátnej
vodnej správy na návrh správcu vodného toku. Orgán štátnej vodnej správy môţe uloţiť správcovi
vodného toku povinnosť vypracovať a predloţiť takýto návrh.
Podľa zákona 666/2004 Z.z. o ochrane pred povodňami, § 13 sa inundačné územie podľa
nebezpečnosti povodňových prietokov člení na
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 138
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“



aktívnu zónu, ktorou preteká povodňový prietok,
pasívnu zónu, ktorú tvorí zostávajúca nechránená časť inundačného územia zasahovaná
rozlievaním vôd mimo koryta vodného toku alebo vzdutím pri povodňovom prietoku,
potenciálnu zónu, ktorou je územie ohrozené zaplavením pri prekročení projektovaných
parametrov ochranných opatrení alebo pri poruche vodnej stavby.
ObÚŢP v Banskej Štiavnici na základe návrhu SVP š.p. OZ Banská Bystrica určil rozsah
inundačného územia vodného toku Hron, pozdĺţ rýchlostnej komunikácie I/65-R1 dňa
14.8.2008 :
- v katastrálnom území Nová Baňa Rozhodnutím č.2008/00045/ZC-BG-BN
- v katastrálnom území Brehy Rozhodnutím č.2008/00045/ZC-BG-BR
- v katastrálnom území Tekovská Breznica Rozhodnutím č.2008/00045/ZC-BG-TB
- v katastrálnom území Orovnica Rozhodnutím č.2008/00045/ZC-BG-OR
- v katastrálnom území Hronský Beňadik Rozhodnutím č.2008/00045/ZC-BG-HRB
- v katastrálnom území Psiare Rozhodnutím č.2008/00045/ZC-BG-PS
Určené inundačné územie je zakreslené na náloţkách príslušných mapových listov v mierke
1:50 000.
Ostatné inundačné územia na tokoch sú zakreslené v ÚPN VÚC Banskobystrického kraja (1998) na
mapových listoch v mierke 1: 50 000.
2.14.1.3. Návrh revitalizačných opatrení v povodí
Úprava textu na str.137:
Pri návrhu revitalizačných opatrení v povodí tokov v Banskobystrickom kraji bude potrebné
vychádzať z Plánu manaţmentu povodia, základného nástroja na dosiahnutie cieľov vodného
plánovania (dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 2015)v správnych územiach povodí, ktorý je
výsledným dokumentom vodného plánovania. Schválenie Plánu manaţmentu povodia je v termíne
31.12.2009.
Medzi hlavné opatrenia patria:
 revitalizácia nevhodne zregulovaných a upravených tokov (trasa, opevnenie koryta, brehová
vegetácia). Spôsoby a formy uplatňovať zásadne individuálne v závislosti od charakteru toku a
spôsobu vyuţívania krajiny, ktorou tok preteká (sídelné, priemyselné, agrárne zóny, zóny
s vyváţeným prostredím, zóny s ochranným prostredím, zóny s rekreačným vyuţitím a pod.),
 zachovanie prirodzeného charakteru toku pri nutných zásahoch do koryta tokov pri realizácii
dopravných sietí v maximálnej moţnej miere,
 revitalizácia a oţivenie mŕtvych a odstavených ramien tokov (Hron, Ipeľ, Turiec, Rimava,
Slaná),
 zvýšenie rôznorodosti príbreţnej zóny, vytvorenie sprievodnej vegetácie na nevhodne
upravených tokoch a okolo vodných nádrţí, ako aj okolo ohrádzovaných úsekov tokov,
 spriechodnenie tokov (s prekáţkami /stavbami na toku) vhodným spôsobom (v závislosti od
miestnych špecifických pomerov) tak, aby daný tok bol priechodný pre všetky druhy vodných
ţivočíchov a zároveň pre všetky vekové skupiny rýb, ktoré sa v lokalite vyskytujú, sa
v minulosti vyskytovali,
 dodrţiavanie minimálnych ekologických prietokov pod miestami odberov vody, pod malými
vodnými elektrárňami a pod vodnými nádrţami,
 zmiernenie dopadov extrémnych kolísaní hladín v retenčných nádrţiach (napríklad výstavbou
vyrovnávacích nádrţí, aplikáciou opatrení na zvýšenie štrukturálnej rôznorodosti brehov
a biotopov, prispôsobením prevádzkových reţimov vodných nádrţí)
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 139
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
 zmena spôsobu vyuţívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu :
 na územiach so sklonom do 3° hospodáriť bez obmedzenia, od 3 - 7° realizovať vhodné
osevné postupy a medze, od 7 - 12° len TTP a nad 12° spevniť krajinnou zeleňou prípadne
zalesniť,
 na hranici medzi vodným tokom a poľnohospodárskou pôdou v svahovitom teréne vytvárať
vsakovacie pásy zachytávajúce odtok a splach pôdy, pri veľkých rozlohách PPF vsakovacími
pásmi realizovanými po vrstevnici zmenšiť odtokové plochy - Ţiarska kotlina (čiastkové
povodie rieky Hron), Juhoslovenská kotlina (čiastkové povodia riek Ipeľ, Rimava a Slaná),
 realizácia protieróznych opatrení na lesnom pôdnom fonde (lesotechnické opatrenia) na
územiach:
 v povodí Hrona na hornom úseku na území juţných svahov Starohorských vrchov a
Nízkych Tatier a severných svahov Muránskej planiny, Veporských vrchov a Poľany,
 v povodí Hrona na strednom úseku na území Kremnických vrchov, Vtáčnika, Pohronského
Inovca a severných svahov Štiavnických vrchov,
 v povodí Ipľa na území Cerovej vrchoviny, Ostrôţky, Krupinskej planiny, Javoria a
Štiavnických vrchov,
 v povodí Slanej na území Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny.
Cieľom revitalizačných opatrení v povodí tokov má byť návrat tokov do ekologicky dobrého stavu,
ochrana prírodného prostredia, ochrana územia pred vodnou eróziou a zvýšenie akumulácie územia.
2.14.2. ZÁSOBOVANIE PITNOU VODOU
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r.1998)
Nový text vloţený za hlavný nadpis na str. 386:
Prijatím zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (vodný zákon) a zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č.276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových
odvetviach v znení neskorších predpisov bola ukončená reforma zásadných zákonov vzťahujúcich
sa k vode.
V reakcii na politicko-ekonomické zmeny po roku 1989 boli najmä upravené vlastnícke vzťahy
a pôsobnosti príslušných štátnych orgánov vo vzťahu k vode, bola zmenená cenová a investičná
politika štátu, bol začatý proces aproximácie práva. Vodný zákon taxatívne vymedzil kompetencie
niektorých ministerstiev k vode a súčasne stanovil i štruktúru a pôsobnosť vodoprávnych orgánov.
Transpozíciou poţiadaviek Rámcovej smernice o vodách č. 2000/60/ES ustanovujúcej rámec
pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky do vodného zákona boli poloţené základy
sústavnej a trvalej koncepčnej činnosti – vodné plánovanie, ktorá napĺňa víziu udrţateľnosti
vodných zdrojov prijatú na 2. Svetovom fóre o vode v roku 2000 v Haagu.
Vodný zákon a zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách spolu s vykonávacími
predpismi upravujú pôsobnosť ústredných orgánov pri schvaľovaní rozhodujúcich plánovacích
dokumentov o vode, a to plánu oblastí povodí, programu opatrení a plánov rozvoja verejných
vodovodov a verejných kanalizácií.
Zákonom o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, zákonom o ochrane zdravia,
zákonom o obecnom zriadení, spolu s vykonávacími vyhláškami, ktoré stanovujú hygienické
poţiadavky na pitnú vodu, početnosť a rozsah kontroly pitnej vody bol vymedzený rámec na riadne
fungovanie zásobovania pitnou vodou a odvádzanie odpadových vôd v nových podmienkach
a zároveň je zaistená plná zlučiteľnosť právnych predpisov SR s legislatívnymi predpismi s EÚ.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 140
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
2.14.2.1. Zhodnotenie územia z hľadiska zásobovania pitnou vodou
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj - Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 138
Nahradenie textu prvého a druhého odseku na str. 138:
K 31. 12. 2007 podľa štatistických údajov ţilo na území Banskobystrického samosprávneho kraja
654 650 obyvateľov, pitnou vodou z verejného vodovodu bolo zásobovaných 606 887, čo
predstavuje 92,70 %. V porovnaní s celoslovenským priemerom, ktorý v rovnakom časovom
období mal hodnotu 86,16 % je situácia v Banskobystrickom kraji pomerne priaznivá. Najvyšší
podiel zásobovaných obyvateľov 100 % majú okresy Banská Bystrica, Brezno a Zvolen, ďalej
okres Detva 99,31 %, Banská Štiavnica 98,49 %, Ţiar nad Hronom 96,64 %, Krupina 95,31 %,
Poltár 95,13 %, Ţarnovica 94,03 % a Revúca 93,98 %. Ostatné okresy majú zásobovanosť niţšiu
ako je celoslovenský priemer: Lučenec 82,72%, Rimavská Sobota 81,37 % a Veľký Krtíš 75,06 %.
Oproti stavu pri spracovaní ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky (r. 2004) sa
zásobovanie skvalitnilo o 9,67 %, pretoţe výrazne vzrástol počet obyvateľov zásobovaných pitnou
vodou o takmer 57 tisíc.
Menej priaznivá je situácia v napojení obcí na verejný vodovod. V
Banskobystrickom
samosprávnom kraji je napojených 386 obcí z celkového počtu 516, čo je 74,81 %. Celoslovenský
priemer predstavuje 77,72 %. V okresoch Banská Bystrica, Brezno a Zvolen je na verejný vodovod
napojených 100 % obcí. Nad celoslovenským priemerom sa ešte nachádzajú okresy Detva 93,33 %,
Ţiar nad Hronom 91,43 %, Banská Štiavnica 86,67 %, Revúca 85,71 %, Krupina a Ţarnovica po
83,33 %. Niţšiu napojenosť, nedosahujúcu celoslovenský priemer majú okresy Poltár 77,27 %,
Rimavská Sobota 58,80 %, Lučenec 54,39 % a Veľký Krtíš 52,11 %.
Prehľad obcí napojených na verejný vodovod a % obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov
Počet obcí
z toho
podiel % obcí
s verejným
s verejným
vodovodom
vodovodom
Počet obyvateľov
zásobovaní z
verejného
vodovodu
z toho bez
verejného
vodovodu
bývajúci
100
86,67
100
93,33
83,33
54,39
77,27
85,71
58,88
52,11
100
83,33
91,43
0
2
0
1
6
26
5
6
44
34
0
3
3
110 982
16 794
64 379
32 787
22 664
73 047
22 626
40 506
82 544
46 003
67 594
26 944
47 800
110 982
16 541
64 379
32 561
21 583
60 424
21 524
38 069
67 170
34 531
67 594
25 336
46 193
100
98,49
100
99,31
95,31
82,72
95,13
93,98
81,37
75,06
100
94,03
96,64
BB kraj spolu
516
369
74,81
 Zdroj: Stredoslovenská vodárenská spoločnosť
130
654 650
606 887
92,70
Okres
Banská Bystrica
Banská Štiavnica
Brezno
Detva
Krupina
Lučenec
Poltár
Revúca
Rimavská Sobota
Veľký Krtíš
Zvolen
Ţarnovica
Ţiar nad Hronom
celkom
42
15
30
15
36
57
22
42
107
71
26
18
35
42
13
30
14
30
31
17
36
63
37
26
15
32
podiel %
Súčasné zásobovanie obcí pitnou vodou v Banskobystrickom kraji sa uskutočňuje zo zdrojov na
vlastnom území, okrem časti okresu Ţiar nad Hronom kde je dodávka pitnej vody z VN Turček zo
Ţilinského kraja, cez skupinový vodovod Turček - Kremnica - Ţiar nad Hronom
( TKŢ).
Vzhľadom na skutočnosť, ţe nie kaţdý okres je sebestačný v zásobovaní pitnou vodou z vlastných
miestnych zdrojov v Banskobystrickom samosprávnom kraji vznikla Stredoslovenská vodárenská
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 141
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
sústava ( SVS) prepojením jednotlivých oblastných vodovodov (OV), ktorou sa zabezpečí dodávka
pitnej vody do jednotlivých okresov. Jej rozsiahle prepojený vodárenský systém umoţňuje
vzájomnú výpomoc dodávky vody do jednotlivých spotrebísk, čím sa dosahuje zvýšená
prevádzková bezpečnosť v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou. Na zásobovaní obyvateľstva
pitnou vodou v Banskobystrickom kraji sa okrem oblastných vodovodov podieľajú aj skupinové
vodovody (SKV) a miestne vodovody (MV).
VODNÉ ZDROJE
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj - Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 139
Nahradenie celého textu na str. 139:
Jedným z rozhodujúcich faktorov ovplyvňujúcich rozvoj verejných vodovodov sú kvalitné vodné
zdroje. Ich výdatnosť, kvalita a lokalizácia sú rozhodujúcimi východzími podmienkami, ktoré
determinujú rozvoj verejných vodovodov. Na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sú v súlade
so zákonom o vodách prednostne určené útvary podzemných vôd. V oblastiach s ich nedostatkom
sa vyuţívajú na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou jednak priame odbery z tokov, ale najmä
veľkokapacitné zdroje povrchovej vody - vodárenské nádrţe.
Súčasne vyuţívané vodné zdroje
V Banskobystrickom kraji sú v súčasnosti na zásobovanie pitnou vodou vyuţívané podzemné aj
povrchové vodné zdroje.
Na zásobovanie spotrebísk v Pohronskom skupinovom vodovode sa vyuţívajú podzemné zdroje,
z nich najvýznamnejšie sú v Harmaneckej doline (Tunel, Čierno, Zalámaná) a Jergalskej doline
(Jergaly, Štubne, gen. Čunderlík). Dopĺňajú ich zdroje vyuţívané vo Zvolenskej vetve PSV
(Podzámčok, Dobrá Niva).
Absolútny nedostatok kvalitných zdrojov podzemnej vody v juţných okresoch Banskobystrického
kraja viedol k budovaniu vodárenských nádrţí. Vodárenská nádrţ Hriňová je zdrojom pitnej vody
pre skupinový vodovod Hriňová - Lučenec - Fiľakovo, ktorý zabezpečuje dodávku pitnej vody pre
okres Veľký Krtíš a časti okresov Lučenec a Zvolen. Jej kapacita je 280 l.s-1.
Pre zásobovanie spotrebísk v okresoch Lučenec a Poltár je vybudovaná vodárenská nádrţ Málinec
s maximálnou kapacitou vodárenského odberu z nádrţe a prívodného potrubia do úpravne vody 560
l.s-1. Súčasná kapacita úpravne vody (ÚV) Málinec je 280 l.s-1, s moţnosťou rozšírenia na
maximálnu kapacitu. Aby bolo moţné vyuţiť túto kapacitu je potrebné dobudovať prívody vody
a rozvody vody v spotrebiskách. Jej výstavbou sa uvoľnila kapacita vodárenskej nádrţe Klenovec
310 l.s-1 na zásobovanie spotrebísk v okrese Rimavská Sobota, čo umoţní rozšírenie skupinového
vodovodu (SKV) Rimavská Sobota smerom na juh a východ okresu a aj rozšírenie a dotáciu SKV
Tornaľa v okrese Revúca. Po dobudovaní plánovaných prívodov vody a vodovodných sietí
v jednotlivých obciach sa výrazne zlepší zásobovanie obyvateľstva juţnej časti Banskobystrického
kraja.
Z vodárenskej nádrţe Turček nachádzajúcej sa v Ţilinskom kraji sú dotované deficitné vodovody
v okrese Ţiar nad Hronom. Zdrojmi vody sú vodárenská nádrţ - ÚV Turček s kapacitou 450l.s-1,
vrty KV-15, KV-17, Grobne ( Turčekovský vodovod) a Krahulecký potok.
Najvýznamnejšie zdroje Muránskeho skupinového vodovodu (MSV) sú vodné zdroje v Muráni
(Pod hradom), Muránskej Lehote (Tisovec horný a Tisovec dolný) a v Muránskej Dlhej Lúke (vrty
RV-19 a RV-20). Z týchto zdrojov sú zásobované spotrebiská v prevaţnej časti okresu Revúca,
okrem jeho juţnej časti, ktorá je zásobovaná zo SKV Tornaľa so zdrojmi podzemnej vody Behynce
( vrt č. 1 a 2).
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 142
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Podzemné zdroje vody - Stredoslovenská vodárenská spoločnosť
Výdatnosť
po úprave
Poznámka
6,0
0,0
Nevyhovuje
5,0
2,5
13,0
0,0
2,3
12,0
Nevyhovuje
11,0
5,2
20,0
9,0
1,8
10,0
4,8
18,0
8,1
0,0
Nevyhovuje
191,0
185,3
Nevyhovuje
30,4
19,1
10,2
15,3
29,2
18,3
9,5
14,2
4,4
4,0
pr.
14,2
12,9
pr.
10,1
9,2
1,0
0,9
3,0
0,0
2,2
2,0
2,0
34,0
1,8
29,2
3,3
3,1
1,0
0,9
4,2
3,9
1,5
1,4
110,0
105,6
17,2
16,5
Vodný zdroj
Vodovod
1.
Výdatnosť stud.
dopor. pramene:
min-max
kataster obce
Okres
[l/s]
Brusno
1.
Bukovecká dolina
pr.
Čerín
2.
3.
4.
Bukovecká dolina 2
Peklo
Horný prameň
pr.
pr.
pr.
Dolná Mičiná
5.
6.
7.
8.
9.
Stredný prameň
Dolný prameň
vŕtaná studňa č.1
vŕtaná studňa č.2
Hlbočina
pr.
pr.
st.
st.
pr.
PSV
10.
Tunel
pr.
11.
12.
13.
14.
pr.
pr.
pr.
pr.
pr.
Hiadeľ
Horná
Mičiná
Hrochoť
- Zolná
- Zvolen
Brusno
Čerín
Dolná
Mičiná
Dolný
Harmanec
Hiadeľ
18.
Čierno 1
Čierno 2
Malé Cenovo
Veľké
Cenovo
Poncelet
Pod
Jastrabou
skalou
Zalamaná
1
Poncelet
Zalamaná
2
Poncelet
Pod Prašivou
Horná Mičiná
19.
Hericov prameň
pr.
Hrochoť
20.
Pipošova dolina
pr.
Iliaš
21.
22.
Abcina
Iliaš
Jakub
23.
Grunty
pr.
stud
ňa
pr.
Jakub
Medzibrod
24.
Tŕstie č.1
pr.
Medzibrod
Slovenská
Ľupča
-Priechod
-Selce
B. Bystrica
Moštenica
25.
Kosienky
pr.
Môlča
26.
pr.
Moštenica
PSV
27.
Nad hornou hutou
1,2
Jergaly
pr.
Motyčky
28.
Štubne
pr.
Dolný
Harmanec
PSV
15.
16.
17.
URBION – Bratislava, jún 2010
pr.
Harmanec
Iliaš
Banská
Bystrica
Banská
Bystrica
Banská
Bystrica
Banská
Bystrica
Banská
Bystrica
Banská
Bystrica
Banská
Bystrica
Banská
Bystrica
Banská
Bystrica
Banská
Bystrica
Banská
Bystrica
Banská
Bystrica
Banská
Bystrica
Banská
Bystrica
Nevyhovuje
Strana 143
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Podzemné zdroje vody - Stredoslovenská vodárenská spoločnosť
Vodný zdroj
Vodovod
kataster obce
2.
Okres
Výdatnosť stud.
dopor. pramene:
min-max
Výdatnosť
po úprave
Poznámka
[l/s]
pr.
30.
31.
Generál Čunderlik
Po
Starý Mlyn Poncelet
Laskomer 1-21
pr.
pr.
Podlavice
32.
Podţiar
pr.
Poníky
33.
34.
Horedolinie
Tajov- DVZ 1-6
pr.
pr.
Radvaň
35.
Posviacaná
pr.
Riečka
Sásová
36.
Štiepnica
pr.
Sásová
Slovenská
Ľupča
- Priechod
- Selce
- B. Bystrica
Staré Hory
37.
Ľadová Studňa
pr.
Slovenská
Ľupča
38.
Prostredná
pr.
Staré Hory
PSV
39.
Podzemný tok
pr.
Turecká
40.
Pri vodojeme
pr.
Turecká
Vlkanová Hronsek
Veľká Lúka
41.
Tri Studne
pr.
Vlkanová
42.
Laukova lúka
st.
Baďan
43.
vrt HBS-2-3
st.
Banský
Studenec
44.
45.
46.
47.
48.
49.
vrt HBS-4
Vagnar 1-5
Vagnar 6-9
Vagnar 12
Vagnar nový
Hámor
st.
pr.
pr.
pr.
pr.
pr.
Heľpa
- Závadka
Horná Lehota
50.
Teplica
pr.
51.
Bystrá
- Brezno
Trangoška
- Brezno
Jarabá
Jasenie
- Predajná
- Nemecká
52.
Prameň
Chalúpku
Bystrá
53.
54.
55.
PSV
29.
Banská
Bystrica
Poníky
Tajov Bystrica
Riečka
B.
Svätý Anton
- Banská
Štiavnica
Brezno
Dolná Lehota
Motyčky
Banská
Bystrica
Banská
Bystrica
Banská
Bystrica
Banská
Bystrica
Banská
Bystrica
Banská
Bystrica
Banská
Bystrica
Banská
Bystrica
27,6
26,5
11,9
18,0
11,4
16,9
1,2
1,1
2,5
25,0
2,3
23,7
2,5
2,3
2,2
2,0
88,0
81,0
1,2
1,1
nemeria sa
Banská
Bystrica
Banská
Štiavnica
1,5
1,4
20,0
18,2
1,0
0,9
12,0
10,2
4,2
1,8
2,1
2,3
2,0
13,9
Brezno
Brezno
Dolná
Lehota
Heľpa
Brezno
5,0
2,0
2,3
2,5
2,2
15,0
Brezno
14,3
13,0
Horná
Lehota
Brezno
10,0
9,2
pr.
50,0
46,0
Trangoška
pr.
40,0
36,8
Vyše chatiek
Rastová
pr.
pr.
1,5
35,5
1,4
33,0
URBION – Bratislava, jún 2010
Sama
pr.
Jarabá
Jasenie
Brezno
Brezno
Nevyhovuje
Strana 144
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Podzemné zdroje vody - Stredoslovenská vodárenská spoločnosť
Vodný zdroj
Vodovod
kataster obce
3.
Okres
Výdatnosť stud.
dopor. pramene:
min-max
Výdatnosť
po úprave
Poznámka
[l/s]
Mýto
pod
Ďumbierom
56.
Mlynná 1,2
pr.
57.
58.
59.
60.
Frlajzova
Nad cestou
Pod cestou
Osrblie, Anderlová
2
Studňa
Kráľa Matiáša
pr.
pr.
pr.
pr.
62.
63.
Pod úplazom
Pod úplazom
potok
pr.
pr.
Ráztoka
Telgárt
Valkovňa
Machnatá Závadka
Polomka
Bzovík
Čekovce
Cerovo
Dolný Badín
64.
65.
66.
67.
Vápenica 1-2
Valentov kút
Zlatnica
Machnatá
pr.
pr.
pr.
pr.
Ráztoka
Telgárt
Valkovňa
Závadka n.
Hr.
68.
69.
70.
71.
nový vrt
vŕtaná studňa
vŕtaná studňa
vŕtaná studňa
st.
st.
st.
st.
Horný Badín
72.
vŕtaná studňa
st.
Krupina
Litava
Sebechleby
Senohrad
Ruţiná
Šíd
Ratkova
Tornaľa
- Včelínce
- Lenka
Budikovany
73.
74.
75.
76.
77.
78.
79.
103.
Vajsov - prameň 1
vŕtaná studňa
vrt 1
vŕtaná studňa
Studňa Drienovec
Kopaná studňa
Ratkova vodn.
studňa, rt. č.1,2
pr.
pr.
pr.
st.
st.
st.
pr.
st.
Bzovík
Krupina
Čekovce
Krupina
Cerovo
Krupina
Dolný
Krupina
Badín
Horný
Krupina
Badín
Krupina
Krupina
Litava
Krupina
Sebechleby Krupina
Senohrad
Krupina
Ruţiná
Lučenec
Šíd
Ratkova
Revúca
Behynce
Rimavská
Sobota
104. prameň -M- *
pr.
Dubno
105. studňa *
st.
Hostišovce
106. Hostišovce - studňa
st.
Chanava
107. studňa
st.
Teplý Vrch
108. Teplý Vrch vrt č.1
st.
Tisovec
109. Teplý Vrch vrt č.3
110. Periodická
vyvieračka
st.
pr.
Nemecká
Osrblie
Hronec
Pohorelá
-
61.
URBION – Bratislava, jún 2010
za
pr.
Mýto pod
Ďumbierom
Brezno
Nemecká
Brezno
Osrblie
Pohorelá
3,5
3,3
Brezno
2,5
1,9
1,0
11,3
2,4
1,8
0,9
10,3
Brezno
5,0
0,0
2,0
1,1
1,8
1,0
1,3
1,4
1,3
15,0
1,2
0,0
1,3
13,9
2,0
1,6
5,0
5,0
0,6
1,2
0,2
0,8
1,1
0,5
18,6
2,8
4,5
2,5
4,0
3,5
2,1
45,0
15,2
1,1
1,2
2,5
1,5
0,9
1,1
19,6
1,3
1,1
1,0
0,0
1,0
0,4
10,0
0,0
1,0
0,1
1,0
5,4
5,2
Brezno
Brezno
Brezno
Brezno
Rimavská
Sobota
Rimavská
Sobota
Hostišovce Rimavská
Sobota
Chanava
Rimavská
Sobota
Teplý Vrch Rimavská
Sobota
Budikovan
y
Dubno
Tisovec
Rimavská
Sobota
Nevyhovuje
Nevyhovuje
Nevyhovuje
Nevyhovuje
Strana 145
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Podzemné zdroje vody - Stredoslovenská vodárenská spoločnosť
Vodný zdroj
Vodovod
kataster obce
4.
Okres
Výdatnosť stud.
dopor. pramene:
min-max
Výdatnosť
po úprave
Poznámka
[l/s]
Tisovec
111. Teplička -M-
pr.
V. Skálnik
112. prameň -M-
pr.
Veľký Blh
pr.
Čelovce
113. Veľký Blh
- studňa VB-1
114. vrt C-E
Dačov Lom
115. vrt HVDL-1
pr.
pr.
Rimavská.
Sobota
Vyšný
Rimavská
Skálnik
Sobota
Veľký Blh Rimavská
Sobota
Čelovce
Veľký
Krtíš
Dačov Lom
Veľký
Krtíš
H.
Veľký
Plachtince
Krtíš
5,5
5,3
25,3
22,6
1,0
0,1
3,2
0,5
3,0
0,9
5,0
2,0
6,5
5,0
3,4
1,6
5,5
6,5
1,5
1,1
Sucháň
- 116. HP1 CS7
Plachtince V. Krtíš
117. HP2 CS6
Hrušov
118. vrt VHV-5
st.
st.
st.
Hrušov
Veľký
Krtíš
Vinica
119. vrt VHV-2
Riečky - M. 120. vrt ZCH2
Kameň
Veľký Krtíš
Opava
121. vŕtaná studňa
st.
st.
Chrťany
Veľký
Krtíš
st.
Opava
1,0
0,1
Pôtor - V. 122. vrt PS-169 I
Zlievce
-Malé Zlievce
- Bušince
Sucháň
- 123. SCH3 CS3
Plachtince
zdru
ţ.
odb.
Pôtor
Veľký
Krtíš
Veľký
Krtíš
9,0
8,8
st.
Sucháň
Veľký
Krtíš
7,0
4,1
Veľký
Krtíš
Veľký
Krtíš
Veľký
Krtíš
8,0
4,0
2,0
1,5
4,3
0,5
4,0
2,5
0,4
0,0
2,5
1,6
1,0
1,2
0,9
1,1
Ţarnovica
47,8
13,7
Ţiar nad
Hronom
2,0
1,6
2,0
5,0
0,1
2,0
1,4
0,0
Veľký Krtíš
124. DL1 CS1
st.
Sucháň
Veľký Lom
125. vrt HSB-4
st.
Veľký Lom
Vinica
126. Prameň Teplica
pr.
Vinica
Chrťany
127. vrt VHV-4
128. vrt Jazero
st.
st.
Závada
Závada
129. vrt ZA-1
st.
Kľak
Malá Lehota
130. Uhliare 1+2
131. Markova studňa
st.
pr.
Novobansko - 132.
ţarnovický
133.
Tekovská
Breznica
134.
Novobansko - 135.
ţarnovický
Hliník +
Píla
Kľak
Malá
Lehota
Píla
Veľký
Krtíš
Veľký
Krtíš
Ţarnovica
Ţarnovica
vrt HS-13 /pri lome/
st.
Tekovská
vrt HS-15
Mayer šachta
st.
pr.
Breznica
Banská
Hodruša
Ţiar nad
Hronom
pr.
Hliník nad
Hronom
Ţiar nad
Hronom
136. Ladienka
URBION – Bratislava, jún 2010
Nevyhovuje
Strana 146
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Podzemné zdroje vody - Stredoslovenská vodárenská spoločnosť
Vodovod
Vodný zdroj
kataster obce
5.
Výdatnosť stud.
dopor. pramene:
min-max
Výdatnosť
po úprave
Poznámka
3,0
0,0
Nevyhovuje
2,0
5,0
0,0
3,1
Nevyhovuje
2,2
2,0
2,0
0,0
2,0
1,4
1,0
-
1,5
1,3
3,0
2,6
2,0
14,0
10,0
1,7
12,2
8,6
2,9
2,6
4,0
3,5
Zvolen
3,8
57,5
3,3
51,2
Zvolen
6,0
4,7
20,0
10,0
15,8
8,1
Zvolen
20,0
17,2
Zvolen
5,0
180,0
4,3
158,4
10,0
2,0
2,0
8,0
6,5
8,4
2,0
1,7
6,7
6,0
15,0
9,5
13,5
12,7
8,1
11,5
Okres
[l/s]
Lehôtka pod 137. KSH-4+KSH-5
Brehmi
138. vrt VHR-1 /štadión/
Lovčica
- 139. vrt HDM-1
Trubín
Kopernica
140. Dolina
pr.
Janova
Lehota
Kopernica
Kosorín
st.
Kosorín
Kremnické
142. Kellerweg
Bane
Kremnica
Hliník +
143. Starý vrt HH - 1
pr.
Kremnica
st.
Lehôtka p.Br. 144. vrt HHL-2
st.
Slaská -
145. vrt HKB-1
st.
Lehôtka p.
Br.
Sklené
Teplice
Slaská
Kosorín Ţiar nad Hr.
Hr. Beňadik
146. vrt HKB-4
147. vrt HKB-5
148. Vrt HTM-3
st.
st.
st.
Vyhne
149. Kreuzerfingun
pr.
141. vrt HKZ-6
st.
Hliník nad
Hronom
st.
Tekovské
Nemce
Vyhne
Ţiar
nad 150. Farská lúka 1-4
st.
Ţiar n/Hr.
Hronom
151. Ľavo breţné studne
st.
Dobrá Niva - 152. DN 1 (3vŕt.studne)
st. Dobrá Niva
Zvolen
Krupina
Dvorníky
- 153. vŕtaná studňa pre st.
Dvorníky
TeranyDudince
H. Moravce - 154. vŕtaná studňa
st.
Dudince - H. 155. vrt HGHT 1
st.
Tesáre
Vígľaš - Zv. 156. HS 1
st.
OčováSlatina Hučava
Očová
157. HS 2
st.
Dobrá Niva - 158. HGN 1-6
st. Podzámčok
Zvolen
Krupina
Zvolen
159. HS 1
st. Sek. Dolina
160. HS 2
st.
161. HS 3
st.
162. HS 4
st.
Sielnica
- 163. Pramenné jímky
pr.
Sielnica
Sliač
Zajeţová 164. vrt Z 1
st.
Zajeţová
Pliešovce 165. vrt Z 2
st.
Sása
166. vrt Z 3
st.
 Zdroj: Stredoslovenská vodárenská spoločnosť
URBION – Bratislava, jún 2010
Ţiar nad
Hronom
Ţiar nad
Hronom
Ţiar nad
Hronom
Ţiar nad
Hronom
Ţiar nad
Hronom
Ţiar nad
Hronom
Ţiar nad
Hronom
Ţiar nad
Hronom
Ţiar nad
Hronom
Ţiar n
Hronom
Ţiar nad
Hronom
Zvolen
Zvolen
Zvolen
Strana 147
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Podzemné zdroje vody - Východoslovenská vodárenská spoločnosť
Vodný zdroj
Vodovod
Okres
Výdatnosť stud.
dopor. pramene:
min-max
Revúca
6,0
5,5
Revúca
Revúca
50,0
20,0
48,0
18,0
Revúca
Revúca
20,0
23,0
18,0
32,0
Revúca
Revúca
Revúca
Revúca
Revúca
12,0
30,0
0,3
0,6
0,4
28,0
0,0
0,6
0,4
Kataster obce
Výdatnosť
po úprave
Poznámka
[l/s]
SKV Muránsky
170 Bobačka
pr
171 Pod hradom
172 Tisovec horný
pr.
pr.
173 Tisovec dolný
174 RV–19
pr.
vrt
175
176
177
Rákoš
178
Rákoš Baňa - 179
osada

RV–20
SHM 1–A
Peklo
Rakýs
Jazviná
Muránska
Huta
Muráň
Muránska
Lehota
vrt
vrt
pr.
pr.
pr.
Muránska
Dlhá Lúka
Muráň
Sirk
Rákoš
Rákoš
Baňa osada
Zdroj Východoslovenská vodárenská spoločnosť
Povrchové zdroje vody - Stredoslovenská vodárenská spoločnosť
Kataster
obce
Vodný zdroj
Vodovod
Banská
Štiavnica
Čierny Balog
1.
Rozgrundt
2.
Povrchový odber odber z
toku
Kokava
nad
Rimavicou
3.
Povrchový odber odber z
toku
Málinec - Poltár
- Lučenec
Rimavský
skupinový
vodovod
+
Hrachovo
Poltár - Lučenec
4.
ÚV Málinec
5.
Kremnica
1.
Okres
Kapacita
Výhľadová
kapacita
Banská
Štiavnica
Čierny
Balog
Banská
Štiavnica
Brezno
12,0
12,0
20,0
0,0
Kokava
nad
Rimavicou
Poltár
4,5
0,0
VN
Málinec
Poltár
450,0
450,0
vodná nádrţ
VN
Klenovec
Rimavská
Sobota
310,0
310,0
6.
Kremnický
potok
odber z
toku
Kremnica
Ţiar nad
Hronom
20,0
0,0
Prochoť
8.
Prochotský
potok
odber z
toku
Prochoť
Ţiar nad
Hronom
2,0
0,0
Sklenné Teplice
9.
Vydričný potok
odber z
toku
Sklené
Teplice
Ţiar nad
Hronom
6,6
0,0
URBION – Bratislava, jún 2010
VN
Poznámka
[l/s]
Nevyhovuje
Strana 148
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Povrchové zdroje vody - Stredoslovenská vodárenská spoločnosť
Vodovod
Vodný zdroj
Modrokamenské 10. ÚV Hriňová
uhoľné bane +
Hriňová
- Lučenec
- Fiľakovo
Novobansko - 11. Starohutský
ţarnovický
potok

VN
2.
Kapacita
Výhľadová
kapacita
Kataster
obce
Okres
Hriňová
Zvolen
296,0
280,0
Ţarnovica
6,0
0,0
odber z Nová Baňa
toku
Poznámka
[l/s]
Zdroj Stredoslovenská vodárenská spoločnosť
Podzemné zdroje vody a mnoţstvá podzemných vôd na vodárenské vyuţitie musia spĺňať viaceré
kritériá a podmienky, najmä vysokú objemovú a časovú zabezpečenosť (96 -98 %), kvalitatívne
a hygienické garancie, technické moţnosti exploatácie, ekonomické kritériá a ochranu vodných
zdrojov. Akceptovanie týchto prístupov limituje do akej miery je moţné vyuţívať zásoby
podzemnej vody na pitné účely.
Rozptýlenosť výskytu vodárenských zdrojov na veľkých plochách s nízkou výdatnosťou značne
obmedzuje aţ znemoţňuje ich rozsiahlejšie vyuţívanie. Vyţaduje to zriadiť veľký počet
rozdrobených pásiem ochrany a znevýhodňuje ekonomiku ich zachytávania a prevádzkovania.
Doterajšie hodnotenie vyuţiteľnosti zdrojov podzemnej vody vychádzalo z princípu ich maximálnej
vyťaţiteľnosti. Od roku 2002 sa výpočty mnoţstiev podzemnej vody uskutočňujú podľa novej
metodiky hodnotenia a bilancovania podzemných vôd, ktorá kladie zvýšený dôraz na zachovanie
kvality ţivotného prostredia a rešpektovanie zásad trvalo udrţateľného rozvoja.
Kvalitatívne parametre a hygienické poţiadavky na vyuţívanie zdrojov podzemnej vody na
zásobovanie obyvateľstva značne limitujú ich vyuţiteľnosť. Z podrobného prehodnotenia
jednotlivých lokalít vyplynulo, ţe je nevyhnutné niektoré súčasne vyuţívané zdroje podzemnej
vody vyradiť.
Uplatnením týchto princípov pri hodnotení zdrojov podzemných vôd a vyuţiteľných zásob je
potrebné významne redukovať exploatáciu podzemných vôd s nasledovným dopadom na
vodohospodársku bilanciu.
Ďalšími zdrojmi vody vyuţívanými na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sú priame odbery
z tokov a vodárenské nádrţe.
Priame odbery z tokov sú zo všetkých zdrojov najzraniteľnejšie, preto sa vyuţívajú tam, kde nie je
moţné zabezpečiť vhodnejšie zdroje. Ich nevýhodou je nestálosť vodných stavov a s tým súvisiaca
zmena kvality, ktorá sa zhoršuje najmä po výdatných daţďoch, topení snehu, ale aj pri nízkych
vodných stavoch. Po doporučení hygienikov sa postupne tieto zdroje vyraďujú.
Vodárenské nádrţe umoţňujú odber kvalitnej surovej vody, ktorá sa po úprave na kvalitnú pitnú
vodu dodáva obyvateľom ţijúcim v oblastiach s nedostatkom podzemnej vody vhodnej na
zásobovanie, alebo tam, kde jej kvalita nevyhovuje ani po úprave na pitné účely.
Vývoj vyuţívania podzemných a povrchových vôd je závislý nielen na reálnych a potenciálnych
moţnostiach súvisiacich s kvantitatívnymi a kvalitatívnymi podmienkami, ale v súčasnosti ho
výrazne ovplyvňujú ekonomické podmienky súvisiace s cenovými úpravami a s tým spojeným
poklesom spotreby vody. Tendencia poklesu odberov na pitné účely bola zaznamenaná uţ od roku
1991 ako dôsledok transformácie hospodárstva, zníţenie výroby ale najmä uplatňovania
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 149
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
ekonomických nástrojov - ceny vody. V súvislosti s týmto trendom sú kapacity niektorých
vodárenských zdrojov vyuţívané len čiastočne (VN Turček, VN Málinec, ÚV Klenovec).
Významný pokles spotreby vody však zmierňuje tlak na budovanie nových zdrojov vody.
Pohronský skupinový vodovod
Vodovod
Vodný zdroj
Kataster obce
Okres
Podizbica
Baláţe
Lučatín, Slov. Ľupča
Vlkanová
B. Bystrica
B. Bystrica
B.Bystrica
HVN-1
Uhliňte,Vrabec, Horný
1-4, Dolný, NTK-3, Dolná Lehota
PNTK-4
Chvatimech
Podbrezová
136,3
Brezno
33,0
Brezno
Lúčny
Mýto pod Ďumbierom
Bacúch
Závadka n/Hronom
Zlatno
Šumiac
Očová
Dobrá Niva
Detva
Ľuboreč
Slov. Kľačany
Horné Strháre
Málinec
Brezno
Brezno
Brezno
Brezno
Brezno
Zvolen
Zvolen
Detva
Lučenec
V. Krtíš
V. Krtíš
V. Krtíš
Lučenec
7,0
23,3
1,89
10,8
11,5
20,0
8,0
10,0
60,0
10,0
50,0
25,7
280,0
H. Tesáre
Krupina
50,0
Revúca
32,0
Revúca
Zvolen
V. Krtíš
25,0
4,0
6,0
Stoţky
Havraník
Rybáreň
Mlynská dolina
VN
Muránska Dlhá Lúka
Muráň
Strelnice
Tornaľa
Tornaľa
Zajeţová
Pliešovce
Pliešovce
Sečianky HGS-1
Veľká Ves n/Ipľom
Sečiansky
 Zdroj Stredoslovenská vodárenská spoločnosť
Pastevník
Poznámka
Prebytky
z vyuţívaných
zdrojov
Horná Lehota
- Hriňová
- Lučenec
- Fiľakovo
MSV
Brezno
Pr. Sama Chalúpku
PSV
Málinec
DudinceDvorníky
Výdatnosť
[l.s-1]
10,0
10,0
20,0
S cieľom zabezpečiť ekologicky únosnú exploatáciu podzemných vôd na uspokojovanie potrieb
obyvateľov, bola pri prameňoch zníţená minimálna výdatnosť a pri vrtoch doporučená výdatnosť o
koeficient tzv. ekologického limitu, ktorý sa pohybuje vo väzbe na geologické, hydrogeologické
a hydrologické podmienky od 5 do 30 %.
Sumárne výdatnosti vyuţívaných zdrojov
OZ vodárenských spoločností
1.
Súčasná kapacita
vyuţívaných
vodných zdrojov
Kapacita vodných
zdrojov
navrhnutých na
vyradenie
Zníţenie kapacity
vyuţívaných vodných zdrojov
o ekologický limit
Výdatnosť vodných zdrojov po
zníţení o
ekologický limit
a vyradené vodné zdroje
2199
290
492
45
1020
151
40
2
3
18
13
12
439,84
58
98,40
9
20,38
30,10
1719,16
230
390,60
18
986,62
108,90
Banská Bystrica
Lučenec
Rimavská Sobota
Veľký Krtíš
Zvolen
Ţiar nad Hronom
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 150
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Sumárne výdatnosti vyuţívaných zdrojov
OZ vodárenských spoločností
Súčasná
kapacita
vyuţívaných
vodných zdrojov
2.
Kapacita vodných
zdrojov
navrhnutých na
vyradenie
Zníţenie kapacity
vyuţívaných vodných zdrojov
o ekologický limit
Výdatnosť vodných zdrojov po
zníţení o
ekologický limit
a vyradené vodné zdroje
32,40
688,12
120,50
3573,78
Revúca
162
9
BBSK spolu
4359
97
 Zdroj Stredoslovenská vodárenská spoločnosť
V kvalite vody niektorých vyuţívaných zdrojov vody sa dlhodobo prejavujú dôsledky niekdajších
pomerov v poľnohospodárstve a priemyselnej výrobe. Najmä v regiónoch s intenzívnou
poľnohospodárskou výrobou sú často vysoko prekračované limitné hodnoty dusičnanov, amoniaku
a dusitanov. Mnohé z týchto vodných zdrojov uţ boli vyradené zo zásobovania pitnou vodou a
ďalšie budú postupne nahradzované.
Zapracovaním smernice EÚ 98/83/EC do NV č.354/2006 Z. z. o poţiadavkách na vodu pre ľudskú
spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu sa sprísnili limity niektorých
ukazovateľov, čo spôsobilo, ţe niektoré dovtedy vyuţívané zdroje nevyhovujú na zásobovanie
pitnou vodou a je potrebné ich nahradiť.
Problémové je aj vyuţívanie priamych odberov z tokov na zásobovanie obyvateľov.
Vodné zdroje navrhnuté na vyradenie
1.
Vodný zdroj
Vodovod
Kataster obce
Okres
Výdatnosť stud.
dopor. pramene:
min-max
Výdatnosť
po úprave
Poznámka
6
0
Nevyhovuje
5
0
Nevyhovuje
[l/s]
Podzemné zdroje
Dolná Mičiná
9.
Bukovecká
dolina
Bukovecká
dolina 2
Hlbočina
Horná Mičiná
19.
Hericov prameň
Pohorelá
61.
Studňa
Matiáša
Telgárt
65.
Valentov kút
Dubno
Brusno
1.
2.
Brusno
pr. Dolná Mičiná
1,8
0
Nevyhovuje
pr. Horná Mičiná
3
0
Nevyhovuje
5
0
Nevyhovuje
1,4
0
Nevyhovuje
1
0
Nevyhovuje
10
0
Nevyhovuje
Veľký
Krtíš
Ţiar nad
Hronom
2,5
0
1,4
0
Nevyhovuje
Ţiar nad
Hronom
3
0
Nevyhovuje
2
0
Nevyhovuje
2
0
0,3
0
pr.
Kráľa pr.
Pohorelá
pr.
Telgárt
103. studňa
st.
Dubno
Chanava
105. studňa
st.
Chanava
Chrťany
126. vrt Jazero
st.
Závada
Hliník
134. Ladienka
pr.
Hliník nad
st.
Hronom
Lehôtka
Brehmi
pod 135.
KSH-4+KSH-5
st.
Kosorín
136. vrt
VHR-1
/štadión/
139. vrt HKZ-6
st.
Kosorín
SKV Muránsky
177
pr.
Sirk
Peklo
URBION – Bratislava, jún 2010
Banská
Bystrica
pr.
Brezno
Rimavská
Sobota
Revúca
Nevyhovuje
Strana 151
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Vodné zdroje navrhnuté na vyradenie
2.
Vodný zdroj
Vodovod
Kataster obce
Okres
Výdatnosť stud.
dopor. pramene:
min-max
Výdatnosť
po úprave
Poznámka
Nevyhovuje
[l/s]
Povrchové zdroje
Čierny Balog
2.
Povrchový odber
PO
Čierny Balog
Brezno
20
0
Kokava
nad
Rimavicou
3.
Povrchový odber
PO
Kokava nad
Rimavicou
Poltár
4,5
0
Kremnica
6.
PO
Kremnica
Ţiar nad
20
0
Prochoť
8.
PO
Prochoť
Hronom
2
0
Sklenné Teplice
9.
Kremnický
potok
Prochotský
potok
Vydričný potok
PO
Sklenné
Teplice
Nová Baňa
6,6
0
6
0
Novobansko
ţarnovický

- 11. Starohutský
potok
PO
Ţarnovica
Zdroj Stredoslovenská vodárenská spoločnosť
Zásady optimálneho vyuţívania vodných zdrojov
Na optimálne vyuţívanie vodných zdrojov je potrebné dodrţiavať nasledovné zásady:
 prehodnotiť vyuţiteľné mnoţstvá podzemných vôd z hľadiska dosiahnutia dobrého stavu vôd
(chemického a kvantitatívneho) so zohľadnením vplyvu klimatických zmien podľa oblasti
povodí,
 zabezpečiť pre malé vodné zdroje na území Slovenska ďalší hydrogeologický prieskum na takej
úrovni, aby mohli byť vyuţívané na lokálne zásobovanie pitnou vodou,
 zabezpečiť efektívnejšie vyuţívanie spolupôsobenia podzemných a povrchových vôd,
 nepovoľovať vyuţívanie podzemných zdrojov vody na iné neţ pitné účely,
 vypracovať prehľad ohrozených zdrojov podzemných i povrchových vôd ktorých významnosť
si vyţaduje zvýšenú mieru ochrany,
 minimalizovať riziko mimoriadneho a havarijného znečistenia vôd, najmä -prostredníctvom
preventívnych a kontrolných opatrení,
na základe odborného posúdenia vodohospodárov a najmä orgánov na ochranu zdravia, kvalitatívne
nevhodné a rizikové vodné zdroje postupne vyradiť z vodárenského systému a pripraviť kapacitne
postačujúce náhradné vodné zdroje.
SÚČASNÝ STAV ZÁSOBOVANIA PITNOU VODOU
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj - Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 139
Nahradenie celého textu na stranách. 139 - 141:
Rozhodujúce vodovody
Prevaţnú časť územia Banskobystrického samosprávneho kraja zásobuje Stredoslovenská
vodárenská sústava cez oblastné, skupinové a miestne vodovody. Len časť územia kraja a to
prevaţnú časť okresu Revúca zásobuje Muránsky skupinový vodovod, ktorý je súčasťou
Východoslovenskej vodárenskej sústavy. Stredoslovenská vodárenská sústava pozostáva
z nasledujúcich oblastných vodovodov:
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 152
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“

Pohronský skupinový vodovod (PSV) zásobuje okresy Banskú Bystricu, Banskú Štiavnicu,
Zvolen a Ţiar nad Hronom. Napojené obce v okrese Banská Bystrica: Badín, Banská Bystrica
(mesto a časti Kostiviarska, Karlovo, Laskomer, Podlavice, Rakytovce, Sásová), Harmanec,
Motyčky, Staré Hory a Nemce. V okrese Banská Štiavnica: Banská Belá, Banská Štiavnica
a Kozelník. V okrese Zvolen: Budča, Kováčová, Sielnica, Turová, Zvolen. V okrese Ţiar nad
Hronom: Stará Kremnička, Hronská Dúbrava (časť Hronská Breznica), Trnavá Hora (časť
Jalná), Ţiar nad Hronom (mesto a časť Šášovské Podhradie), Ladomerská Vieska a Trnavá
Hora. Hlavnými zdrojmi PSV sú pramene v Harmaneckej doline (Tunel, Čierno, Zalámaná,
Malé a Veľké Cenovo) a v Starohorskej doline ( Jergaly, Štubne, gen. Čunderlík, Starý mlyn,
Podzemný tok), ako aj vodné zdroje Podzámčok - Dobrá Niva.

Skupinový vodovod Hriňová - Lučenec - Fiľakovo (HLF) zásobuje okresy Zvolen, Detva,
Lučenec, Veľký Krtíš a Poltár:
 v okrese Zvolen : Zvolenská Slatina,
 v okrese Detva : Detva, Hriňová, Kriváň, Vígľaš, Korytárky, Podkriváň a Stoţok,
 v okrese Lučenec : Divín, Halič, Fiľakovo, Lehôtka, Lovinobaňa, Mikušovce, Podrečany,
Ruţiná, Stará Halič, Tomášovce, Vidiná, Biskupice, Boľkovce, Mýtna, Lučenec, Prša
a Točnica,
 v okrese Veľký Krtíš: Bušince, Dolná Strehová, Dolné Strháre, Ľuboriečka, Malé Straciny,
Malé Zlievce, Veľký Krtíš, Pôtor, Veľké Straciny, Veľké Zlievce a Malý Krtíš,
 okrese Poltár: Cinobaňa, Kalinovo, Kokava nad Rimavicou, Poltár, Breznička, Hrnčiarske
Zaluţany, Sušany, Veľká Ves a Hrnčiarska Ves.
Hlavným zdrojom vody HLF je vodárenská nádrţ Hriňová na Slatine.

Skupinový vodovod Málinec - Poltár - Lučenec (MPL) dodáva vodu do okresov Lučenec
a Poltár:
 v okrese Lučenec : Fiľakovo, Lučenec, Trebeľovce a Rapovce.,
 v okrese Poltár : Kalinovo, Málinec, Rovňany, Uhorské a Poltár.
Hlavným zdrojom vody MPL je vodárenská nádrţ Málinec na Ipli.

Rimavskosobotský skupinový vodovod (RSV) dodáva vodu do okresov Rimavská Sobota,
Lučenec a Poltár:
 v okrese Rimavská Sobota: Číţ, Hnúšťa, Hrachovo (obec a časti Svetlá a Vrbovce),
Chanava, Klenovec, Kociha, Lenartovce, Pavlovce, Rimavská Baňa, Rimavská Seč,
Rimavská Sobota (mesto a časti Bakta a Kľačany), Rimavské Zaluţany, Veľké Teriakovce
(obec a časť Krásna), Vlkyňa, Gortva, Hodejovec, Jesenské, Kruţno, Lehota nad
Rimavicou, Oţďany, Rimavské Janovce, Šimonovce (obec a časť Vinica), Rumince,
Rimavské Brezovo, Tomášovce a Zacharovce,
 v okrese Lučenec : Fiľakovo a Lučenec,
 v okrese Poltár : Hrnčiarske Zaluţany a Sušany.
Hlavným zdrojom vody je vodárenská nádrţ Klenovec na Klenovskej Rimave. Úpravňa vody
filtrácia a koagulácia síranom hlinitým.

Skupinový vodovod Turček - Kremnica - Ţiar nad Hronom zásobuje obce okresu Ţiar nad
Hronom: Bartošova Lehôtka, Dolná Ves, Hliník nad Hronom, Horná Ves, Kremnica,
Kremnické Bane, Lehôtka pod Brehmi, Ţiar nad Hronom a Ladomerská Vieska.
Zdrojmi vody sú vodárenská nádrţ Turček, vrty KV-15, KV-17, Grobne ( Turčekovský vodovod)
a Krahulecký potok.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 153
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Okrem uvedených oblastných vodovodov ktoré dodávajú pitnú vodu do viacerých okresov sú
v Banskobystrickom samosprávnom kraji skupinové vodovody, ktoré zásobujú viac obcí v jednom
okrese:
Okres Banská Bystrica:
SKV Hiadeľ - Ľubietová Lučatín
SKV Selce - Priechod Slovenská Ľupča
SKV Vlkanová - Hronsek
zásobuje pitnou vodou obce Hiadeľ, Ľubietová a Lučatín. Zdrojom vody sú
pramene Pod javorom a Pod Prašivou.
zásobuje obce Selce, Priechod a Slovenskú Ľupču. Zdrojom vody je prameň
Ľupčica.
zásobuje obce Vlkanová, Hronsek a Veľká Lúka (okres Zvolen). Zdroj vody je
prameň Tri studne
Okres Brezno:
SKV Trangoška - Bystrá Brezno
SKV Heľpa - Závadka nad
Hronom - Polomka
SKV Lom nad Rimavicou Drábsko
SKV Hronec - Osrblie Valaská
SKV Jasenie - Nemecká
zásobuje obce Bystrá, Brezno (časť mesto a Mazorníkovo), Podbrezová (časť
Lopej), Hronec, Valaská (obec a časť Piesok). Zdrojom vody sú pramene
Trangoška, Bystrá a vrt Kameňolom.
zásobuje obce Heľpa, Polomka a Závadka nad Hronom. Zdroj vody je prameň
Machnatá.
zásobuje obce Drábsko a Lom nad Rimavicou. Zdroj vody sú pramene Vrchlom,
Farárova studnička a Skálnik.
zásobuje obce Hronec, Osrblie a Valaská. Zdrojom vody sú pramene Anderlová.
zásobuje obce Nemecká (obec, časť Dubová, časť Zámostie), Jasenie a Predajná.
Zdrojom vody je prameň Rastová, úpravňa vody ÚV Jasenie - odstraňovanie
arzénu.
Okres Krupina:
SKV Dobrá Niva- Vajsov Krupina - Bzovík
SKV Dvorníky - Dudince
SKV Dráţovce - Ladzany
zásobuje obce Bzovík, Dobrá Niva (okres Zvolen), Babiná (okres Zvolen)
a Krupina. Zdrojom vody sú prameň Vajsov 1,2, vrty DN-1 Dobrá Niva, HS-7
Dobrá Niva, HDN-5 Dobrá Niva, Bzovík nový vrt, Bzovík vŕtaná studňa, úpravňa
vody ÚV Vajsov odstraňovanie CO2.
zásobuje obce Dudince, Hontianske Tesáre (obec a časť Dvorníky), Hontianske
Moravce (obec časti Súdovce a Terany). Zdroj vody je vŕtaná studňa Dvorníky a vrt
HGHT-1 Dvorníky.
zásobuje obce Dráţovce, Ladzany, Hontianske Tesáre (časti Báčovce a Šipice).
Zdrojom vody je prameň Ladzany.
Okres Revúca:
SKV Muránsky
SKV Rákoš - Rákošská Baňa
SKV Tornaľa - Včelince Lenka
SKV Strelnica - Tornaľa
zásobuje obce Muránska Lehota, Muráň, Muránska Dlhá Lúka, Revúca (mesto
a časť Revúčka), Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyţné, Lubeník, Magnezitovce,
Jelšava, Gemerské Teplice, Gemerský sad, Hucín, Šivetice a Sirk. Zdrojom vody sú
pramene Tisovec dolný, Tisovec horný, Podhrad a vrt SHM.
zásobuje obec Rákoš a časť Rákošská Baňa. Zdroj vody sú vlastné zdroje.
zásobuje v okrese Revúca obce Tornaľa (mesto a časti Behynce, Stárňa a Hubovo),
Gemer a v okrese Rimavská Sobota obce Včelince, Štrkovec (časť Kerepec
a Riečka), Kráľ, Abovce a Figa (časť Stránska). Zdrojom vody sú vrty ST-15a,
zásobuje obce Skerešovo, Poliná, Gemer, Gemerská Ves, Rašice, Leváre,
Levkuška, Chválová, Drţkovce a Višňové. Zdrojom vody je studňa v Levároch.
Okres Rimavská Sobota:
SKV Hostice - Jestice
SKV Chanava – Číţ
- Rimavská Seč
- Lenartovce
SKV Vyšný Skálnik
- Niţný Skálnik
- Rimavská Sobota
SKV Petrovce - Dubno
URBION – Bratislava, jún 2010
zásobuje obce Hostice a Jestice. Zdrojom vody je prameň Diszlo a DVZ studňa
Hostice.
zásobuje obce Chanava, Číţ, Rimavská Seč, Lenartovce, Vlkyňa a Figa (časť
Rumince). Zdrojom vody sú RSV a studňa CHr-6 v Chanave.
zásobuje obce Vyšný Skálnik, Hrachovo (časť Niţný Skálnik), Veľké Teriakovce
(časť Malé Teriakovce), Čerenčany a Rimavská Sobota. Zdrojom vody je prameň
vo Vyšnom Skálniku.
zásobuje obce Dubno a Gemerský Jablonec (časť Petrovce). Zdrojom vody je
prameň Černá v Petrovciach.
Strana 154
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Okres Rimavská Sobota:
SKV Budikovany - Veľký Blh Teplý Vrch
SKV Sobôtka - Babin Most Kruţno
SKV Kurinec - Dúţava - Mojín
SKV Hrnčiarska Ves - Sušany Oţďany
SKV Tisovec - Rimavská Píla
zásobuje obce Budikovany, Drienčany, Teplý Vrch a Veľký Blh. Zdrojom vody sú
prameň v Budikovanoch, studňa VB vo Veľkom Blhu a pramene 1,2 a vrt č.1
v Teplom Vrchu. Na tomto SKV sa prejavujú problémy v zásobovaní pitnou vodou
v letnom období.
zásobuje obce Rimavská Sobota (časť Sobôtka), Oţďany (časti Čierna Lúka
a Babin Most), Kruţno (obec a osada Molnárka). Zdrojom vody je RSV.
zásobuje časti mesta Rimavská Sobota - Mojín a Dúţavu. Zdrojom vody je RSV.
zásobuje obce Oţďany a v okrese Poltár Hrnčiarske Zaluţany (obec a časť Sušany).
Zdrojom vody je OV HPL.
zásobuje mesto Tisovec a jeho časť Rimavskú Pílu. Zdrojom vody sú pramene Háj
1,2,3, Tisovecká periodická vyvieračka a prameň Teplica v Tisovci.
Okres Veľký Krtíš:
SKV DVZ Plachtince
zásobuje obce Horné Plachtince, Dolné Plachtince, Stredné Plachtince, Veľký Krtíš
(časť mesta), Modrý Kameň (časť Prše), Obeckov, Sklabiná, Záhorce, Ţelovce
a Nová Ves. Zdroje vody sú VZ vrty DL-1, DL-21, SCH-3, HP-1,2,3, IGHP-1,2
v Horných Plachtinciach.
Okres Zvolen:
SKV Čačín – Zolná
- Zvolen
SKV Podzámčok - Zvolen
SKV Hučava – Zvolen
SKV Zajeţová - Pliešovce
SKV Sielnica - Sliač
zásobuje obce Zvolen (východnú časť mesta a časť Lukové), Lieskovec a v okrese
Banská Bystrica obce Sebedín-Bečov a Čerín (obec a časť Čačín). Zdrojom vody sú
pramene Horný, Dolný, Stredný a studne 1 a 2 v Čačíne.
zásobuje obce Zvolen (mesto a časti Balkán, Môťová, Sekier, Neresnica),
Podzámčok a Dobrá Niva (časť Horné Breziny). Zdrojom vody sú vrty HGN-1 aţ
6 v Podzámčoku, vrty HS-1 aţ 4 v Sekierskej doline a prameň Breziny pod kladou.
zásobuje obce Očová a Zvolen (časť Zolná). Zdrojom vody sú vrty Očová - Hučava
HS-1 aţ 4.
zásobuje obce Pliešovce (obec a časti Zajeţová a Zábava) a Sása (obec a časť
Bzovská Lehôtka).
zásobuje obce Sielnica a Sliač ( časti Hájniky a Rybáre). Zdrojom vody sú
pramenné jímky v Sielnici.
Okres Ţarnovica:
SKV Ţarnovica
SKV Kľak - Ostrý Grúň
Okres Ţiar nad Hronom:
SKV Hliník nad Hronom Lehôtka pod Brehmi
SKV Slaská - Kosorín - Ţiar
nad Hronom
SKV Hronská Breznica Hronská Dúbrava
SKV Trnavá Hora - Kľačany

zásobuje obce Hodruša - Hámre, Horné Hámre, Hrabičov, Nová Baňa, Ţarnovica
(mesto a časť Ţarnovická Huta) a Ţupkov. Zdrojom vody sú vrty HRP-1, HZ-1 pod
VP, pramene Mlyn-3, Pod cestou, Pod horou, Pod majerom, Pod válovom
a Zákruta 5. Úpravňa vody Revištské Podzámčie - odstraňovanie Fe a Mn.
zásobuje vodou obce Kľak a Ostrý Grúň. Zdrojom vody sú pramene Uhliare 1 a 2.
zásobuje obce Hliník nad Hronom a Lehôtka pod Brehmi. Zdrojom vody je OV
TKŢ.
zásobuje obce Ladomerská Vieska, Lutila a Ţiar nad Hronom. Zdrojom vody sú
OV PSV a vrty HKB-1,4,5 v Slaskej a HKŢ-3 v Kosoríne. Úpravňa vody Slaská
odkyseľovanie.
zásobuje obec Hronská Dúbrava a časť Hronská Breznica.. Zdrojom vody je OV
PSV.
zásobuje obec Trnavá Hora a časť Kľačany. Zdrojom vody je OV PSV.
Zdroj: Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.
Obce so samostatnými vodovodmi s vlastnými vodnými zdrojmi:
Okres
Banská Bystrica
Banská Štiavnica
Brezno
URBION – Bratislava, jún 2010
1.
Obce
Baláţe, Brusno, Dolná Mičiná, Dolný Harmanec, Dúbravica, Horná Mičiná, Horné
Pršany, Hrochoť, Kordíky, Králiky, Medzibrod, Moštenica, Motyčky, Môlča,
Oravce, Podkonice, Pohronský Bukovec, Poniky, Povrazník, Riečka, Strelníky,
Špania Dolina, Tajov, Turecká, Donovaly.
Baďan, Dekýš, Ilija, Močiar, Banský Studenec, Svätý Anton, Podhorie, Prenčov,
Štiavnické Bane, Vysoká.
Bacúch, Braväcovo, Čierny Balog, Dolná Lehota, Horná Lehota, Jarabá, Mýto pod
Ďumbierom, Pohorelá, Ráztoka, Sihla, Šumiac, Telgárt, Vaľkovňa, Michalová,
Pohronská Polhora, Beňuš.
Strana 155
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Okres
Detva
Krupina
Lučenec
Poltár
Revúca
Rimavská Sobota
Veľký Krtíš
Zvolen
Ţarnovica
Ţiar nad Hronom
2.
Obce
Detvianska Huta, Dúbravy, Klokoč, Látky, Slatinské Lazy, Stará Huta, Vígľašská
Huta-Kalinka.
Cerovo, Čekovce, Dolný Badín, Horný Badín, Kráľovce-Krnišov, Litava, Senohrad,
Sebechleby, Devičie, Dolné Mladonice, Drienovo, Hontianske Nemce, Jalšovník,
Kozí Vrbovok, Lackov, Medovarce, Rykynčice, Selce, Trpín, Uňatín, Zemiansky
Vrbovok.
Ábelová, Budiná, Lentvora, Polichno, Praha, Šíd, Čamovce, Kalonda, Šávoľ, Trenč,
Veľká nad Ipľom, Šurice.
Krná, Ozdín, Šoltýska, Zlatno, Utekáč.
Ploské, Ratková, Rybník, Hrdlica, Muránska Huta, Prihradzany, Turčok, Ratkovské
Bystré, Sása.
Draţice, Gemerské Dechtáre, Hostišovce, Hrušovo, Kyjatice, Lukovištia, Padarovce,
Rovné, Studená, Drňa, Gemerský Jablonec, Hajnáčka, Nová Bašta, Poproč, Potok,
Slizké, Stará Bašta, Stránska, Španie Pole, Hnúšťa časť Hačava, Hnúšťa časť Brádno.
Čelovce, Dačov Lom, Hrušov, Chrťany, Malá Čalomija Opava, Pravica, Príbelce
Sucháň, Suché Brezovo, Veľká Čalomija, Veľký Lom, Vinica, Závada, Zombor,
Nenince, Čebovce.
Bacúrov, Dubové, Lešť, Lukavica, Michalková, Ostrá Lúka, Ţelezná Breznica.
Hronský Beňadik, Malá Lehota, Orovnica, Píla, Tekovská Breznica, Veľká Lehota,
Brehy
Breziny, Ihráč, Janova Lehota, Jastrabá, Kopernica, Kosorín, Lovčica-Trubín,
Nevoľné, Prochoť, Sklené teplice, Slaská, Vyhne, Dolná Trnávka, Horná Ţdaňa,
Kunešov, Pitelová, Prestavlky, Repište.
Obce bez verejného vodovodu:
V Banskobystrickom kraji je bez verejného vodovodu 130 obcí. V okresoch Banská Bystrica,
Brezno a Zvolen majú všetky obce verejný vodovod. Najviac obcí bez napojenia na verejný
vodovod je v juţných okresoch kraja. Najviac obcí bez verejného vodovodu 44 je v okrese
Rimavská Sobota, 34 obcí bez verejného vodovodu je v okrese Veľký Krtíš a 26 obcí v okrese
Lučenec.
Zoznam obcí bez verejného vodovodu podľa okresov:
1.
Okres
Obce
Beluj, Počúvadlo.
Banská Štiavnica
Horný Tisovník.
Detva
Čabradský Vrbovok, Domaníky, Lišov, Sudince, Súdovce, Ţibritov.
Krupina
Belina, Bulhary, Buzitka, Čakanovce, Dobroč, Fiľakovské Kováče, Gregorova
Vieska, Holiša, Jelšovec, Kotmanová, Lipovany, Ľuboreč, Lupoč, Mašková, Mučín,
Lučenec
Nitra nad Ipľom, Nové Hony, Panické Dravce, Píla, Pinciná, Pleš, Radzovce, Ratka,
Šiatorská Bukovinka, Tuhár, Veľké Dravce.
České Brezovo, Ďubákovo, Hradište, Mládzovo, Selce.
Poltár
Kameňany, Licince, Muránska Zdychava, Nandraţ, Otročok, Ţiar.
Revúca
Babinec, Barca, Bátka, Belín, Blhovce, Bottovo, Cakov, Čierny Potok, Dolné
Zahorany, Dubovec, Dulovo, Figa, Gemerček, Gemerské Michalovce, Hodejov,
Horné Zahorany, Husiná, Chrámec, Ivanice, Janice, Kaloša, Kesovce, Konrádovce,
Rimavská Sobota
Kraskovo, Krokava, Lipovec, Martinová, Neporadza, Orávka, Radnovce, Rakytník,
Ratkovská Lehota, Ratkovská Suchá, Rimavské Brezovo, Sútor, Širkovce, Tachty,
Uzovská Panica, Valice, Večelkov, Vieska nad Blhom, Vyšné Valice, Zádor, Ţíp.
Balog nad Ipľom, Bátorová, Brusník, Čeláre, Červeňany, Dolinka, Ďurkovce,
Glabušovce, Horná Strehová, Horné Strháre, Chrastince, Ipeľské Predmostie,
Kamenné Kosihy, Kiarov, Kleňany, Koláre, Kosihovce, Kosihy nad Ipľom,
Veľký Krtíš
Kováčovce, Lesenice, Muľa, Olováry, Opatovská Nová Ves, Sečianky, Seľany,
Senné, Slovenské Ďarmoty, Slovenské Kľačany, Širákov, Šuľa, Trebušovce, Veľká
Ves nad Ipľom, Vieska, Vrbovka.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 156
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Zoznam obcí bez verejného vodovodu podľa okresov:
Okres
Obce
Rudno nad Hronom, Veľké Pole, Voznica.
Ţarnovica
Dolná Ţdaňa, Lovča, Lúčky
Ţiar nad Hronom
2.
Obce s rozostavaným verejným vodovodom:
V okrese Roţňava majú verejný vodovod rozostavaný obce Licince a Nandraţ.
Vodovody problémové z hľadiska kvality dodávanej vody a nedostatočnej kapacity vodných
zdrojov:
Poţiadavky na kvalitu pitnej vody dodávanej verejnými vodovodmi sú definované v nariadení vlády
č, 354/2006 Z.z., ktorým sa ustanovujú poţiadavky na vodu určenú pre ľudskú spotrebu a kontrolu
kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.
V Banskobystrickom samosprávnom kraji sa nedostatky v kvalite dodávanej vody najčastejšie
vyskytujú vo vodných zdrojoch určených na zásobovanie miestnych vodovodov. Limity stanovené
nariadením vlády č 354/2006 Z.z. sú najčastejšie prekračované v ukazovateľoch dusičnany, ţelezo,
mangán, ale aj arzén, antimón a radón.
Nedostatky v kvalite dodávanej vody boli odstránené:
 v Hliníku nad Hronom ( nadlimitná prítomnosť arzénu) výstavbou prívodného potrubia zo Ţiaru
nad Hronom a napojením obce na OV TKŢ, v Jasení (nadlimitná prítomnosť arzénu) uvedením
do prevádzky úpravne vody Jasenie,
 v Brusne ( nadlimitná prítomnosť arzénu) zachytením prepadu z VZ pre kúpele Brusno a
rekonštrukciou potrubia,
 nevyhovujúca kvalita VZ Chanava (nadlimitná prítomnosť dusičnanov) bola vyriešená
vybudovaním prívodu vody z Rimavskej Soboty v dĺţke 24 km a napojením obcí Chanava,
Rumince, Lenartovce, Vlkyňa, Číţ a Rimavská Seč na RSV.
 neprípustný zákal na zdrojoch vody v Čiernom Balogu bol vyriešený intenzifikáciou úpravne
vody a rekonštrukciou prívodného potrubia.
Problémy z nedostatku vody v období dlhotrvajúceho sucha sa vyskytujú v oblasti Teplého Vrchu,
Veľkého Blhu, Tŕní, Polichna, Ábelovej, Ruţinej, Krnej, Magnezitovciach a Rákoši.
Regulačné stupne boli tieţ vyhlásené v obciach Lom nad Rimavicou, Drábsko, Podkonice,
Hostišovce. Nedostatočná výdatnosť VZ Tŕnie bola vyriešená napojením obce na OV PSV.
Stratégia optimálneho rozvoja verejných vodovodov - priority výstavby
Strategickým cieľom rozvoja verejných vodovodov je zabezpečenie bezproblémového zásobovanie
obyvateľstva Banskobystrického samosprávneho kraja zdravotne nezávadnou kvalitnou pitnou
vodou bez negatívneho dopadu na ţivotné prostredie. Na naplnenie tohto cieľa je potrebná
koordinácia činností štátu a vlastníkov verejných vodovodov:
Úloha štátu:
- zefektívniť výkon štátnej správy a zabezpečiť kvalitu príslušnej legislatívy
- vytvárať podmienky a nástroje na spoluúčasť štátu pri financovaní vodárenskej infraštruktúry
- podporovať výskum v oblasti kvality vody, výskum ekonomických súvislostí a efektívnosti
zásobovania vodou
- plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách k spracovaniu plánov rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 157
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Úlohy vlastníkov:
- zabezpečiť rozvoj vodohospodárskej infraštruktúry vodovodov a ich prevádzku v súlade
s legislatívou štátu a transponovaných predpisov EÚ
- postupne zniţovať regionálne rozdiely v zásobovaní obyvateľov pitnou vodou z verejných
vodovodov (juţné okresy kraja)
- zabezpečovať a podporovať finančné zdroje na rozvoj a údrţbu infraštruktúry vodovodov
- zvyšovať vyuţívanie kapacít vybudovaných veľkozdrojov urýchlením výstavby prívodov
vody a vodovodných sietí v obciach v bilančnom dosahu týchto zdrojov
- zabezpečiť racionálne hospodárenie s vodou
- bilančne zabezpečiť zdroje na pokrytie výhľadových potrieb vody
Na zabezpečenie týchto cieľov budú smerované podpory prostredníctvom programového
financovania.
2.14.2.2. Bilancia zdrojov a potrieb pitnej vody
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj - Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 141
Nahradenie celého textu na stane 141:
Bilancia zdrojov a potrieb vody bola spracovaná na základe Plánu rozvoja verejných vodovodov pre
územie Banskobystrického samosprávneho kraja (KÚ ŢP Banská Bystrica). Výhľadové špecifické
potreby boli stanovené s ohľadom na doterajší vývoj tohto ukazovateľa a očakávané trendy.
Spotreba vody sa dlhodobo zniţuje u všetkých odberateľov. Vzhľadom na pokračujúci trend
kaţdoročného zvyšovania ceny vody dodávanej aj odkanalizovanej pre domácnosti, neočakáva sa
v blízkom časovom horizonte zmena v správaní spotrebiteľov smerom k zvyšovaniu spotreby vody.
Vývoj celkovej potreby vody od roku 1990 je charakterizovaný poklesom odberov mnoţstva pitnej
vody o 2-7 %.
Pokles odberov na pitné účely sa začal ako dôsledok transformácie hospodárstva, zníţenia výroby,
reorganizácie podnikov a zavádzania nových výrobných postupov, ale aj uplatňujúcich sa
ekonomických opatrení v súvislosti so zvýšením poplatkov za vodu. Klesajúci trend odberov vody
na pitné účely pretrváva, ale moţno pozorovať jeho postupné zmierňovanie.
Pokles odberov sa prejavil vo všetkých mestách a obciach Slovenska. Mnohé obce klesli pod dolnú
hranicu hygienického minima (80 l.obyv.-1.deň-1).
V roku 2007 bola priemerná spotreba vody na jedného obyvateľa v domácnosti v SR
91,62 l.obyv-1.deň-1, Banskobystrickom kraji to bolo 87,18 l.obyv-1.deň-1. Predpokladá sa, ţe
výhľadová špecifická potreba vody pre domácnosti v roku 2010 dosiahne 110 l.obyv-1.deň-1 a
v roku 2015 dosiahne 115 l.obyv-1.deň-1. Špecifická potreba vody pre priemysel by uţ nemala
klesať, naopak očakáva sa oţivenie priemyselnej výroby. Celková špecifická potreba vody v roku
2010 sa uvaţuje vo výške 235 l.obyv-1.deň-1 a v roku 2015 vo výške 240 l..obyv-1.deň-1.
Kapacita vodných zdrojov
Okres / Kraj
Banská Bystrica
Banská Štiavnica
Brezno
Detva
Krupina
1.
Kapacita vodných zdrojov
podzemných v l/sec.
spolu v l/sec.
v správe
VoS
v správe
OÚ
spolu
319
43
558
2
2
14
21
116
321
45
572
21
116
URBION – Bratislava, jún 2010
v správe
VoS
v správe
OÚ
spolu
319
29
538
2
2
10
20
116
321
31
548
20
116
povrchových v l/sec.
v správe
VoS
v správe
OÚ
spolu
0
14
20
0
0
4
1
0
0
14
24
1
0
Strana 158
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Kapacita vodných zdrojov
Okres / Kraj
Lučenec
Poltár
Revúca
Rimavská Sobota
Veľký Krtíš
Zvolen
Ţarnovica
Ţiar nad Hronom
Kraj spolu
 Zdroj : VÚVH
2.
Kapacita vodných zdrojov
podzemných v l/sec
spolu v l/sec
v správe
VoS
v správe
OÚ
29
4
227
86
109
410
136
103
2 022
5
1
15
13
4
13
6
17
229
spolu
v správe
VoS
v správe
OÚ
34
5
242
99
113
423
142
120
2 251
23
4
227
86
109
410
131
79
1 953
5
1
15
13
4
12
6
17
223
povrchových v l/sec
spolu
v správe
VoS
v správe
OÚ
spolu
28
5
242
99
113
422
137
96
2 176
6
0
0
0
0
0
5
24
69
0
0
0
0
0
1
0
0
6
6
0
0
0
0
1
5
24
75
Predpokladaný vývoj potrieb pitnej vody
Okres
Kraj
r. 2003
Qpr.
Qmax.
Banská Bystrica
413,5
579,0
Banská Štiavnica
43,8
66,0
Brezno
159,8
224,0
Detva
48,2
67,0
Krupina
60,7
85,0
Lučenec
165,8
232,0
Poltár
36,7
59,0
Revúca
70,8
265,0
Rimavská Sobota
176,5
102,0
Veľký Krtíš
68,4
96,0
Zvolen
252,3
328,0
Ţarnovica
53,9
75,0
Ţiar nad Hronom
112,9
170,0
Kraj spolu
1 663,3
2 348,0
 Zdroj: Stredoslovenská vodárenská spoločnosť
Potreba vody
r. 2 010
Qpr.
Qmax.
422
590
45
72
167
242
53
78
65
104
206
288
44
70
77
123
212
318
88
132
262
353
58
88
118
177
1 815
2 635
r. 2 015
Qpr.
Qmax.
438
613
46
74
172
258
57
86
69
107
223
312
48
77
82
131
237
355
95
142
270
378
61
92
125
188
1 923
2 813
Z globálneho pohľadu rámcovej bilancie potrieb vody, ktoré budú zodpovedať rozvoju verejných
vodovodov a zdrojov vody vyuţívaných na území Banskobystrického samosprávneho kraja
vyplýva, ţe vybudované kapacity zdrojov budú pokrývať všetky potreby. Toto tvrdenie však
nezodpovedá reálnemu stavu vo všetkých vodovodoch. Vzhľadom k nerovnomernému rozloţeniu
vodných zdrojov na území Banskobystrického samosprávneho kraja sú niektoré oblasti z hľadiska
zdrojov vody prebytkové, iné oblasti zase vykazujú k roku 2015 deficit zdrojov.
Bilancia výhľadových potrieb pitnej vody v spotrebiskách na území Stredoslovenskej vodárenskej
spoločnosti a.s., voči vyuţívaným zdrojom vody po zníţení ich výdatnosti o ekologické limity
a nevyhovujúce zdroje vody poukazuje na určitú napätosť. Je preto potrebné v období po roku
2015 doplniť kapacity zdrojov tak, aby bolo súčasne zabezpečené pokrytie potrieb vody aj
v prípade havárie niektorých zraniteľných vodných zdrojov (VZ Tunel, ktorý je ohrozený
ţelezničnou prevádzkou v tuneli a vodných zdrojov v oblasti Harmaneckej doliny a Donovál, ktoré
ohrozuje cestná doprava).
Okres Revúca v pôsobnosti Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. kapacitami svojich
podzemných zdrojov bude aj výhľadovo sebestačným s dostatočnou rezervou, hlavne čo sa týka
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 159
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
disponibilných vodných zdrojov v lokalite Muráň. V súvislosti s moţnou nepriaznivou situáciou
v okresoch Revúca v Banskobystrickom kraji a Roţňava v Košickom kraji sa výhľadovo uvaţuje
s prepojením Muránskeho skupinového vodovodu a Roţňavského skupinového vodovodu ako
alternatívy moţnej vzájomnej dotácie v dodávke vody.
Rámcová bilancia potrieb pitnej vody do roku 2015 a vyuţívaných zdrojov vody po zníţení ich
výdatnosti o ekologické limity a nevyhovujúce vodné zdroje podľa územnej pôsobnosti
vodárenských spoločností je v nasledujúcej tabuľke:
Vodárenská spoločnosť
Stredoslovenská VS
Východoslovenská VS
Potreba vody (l.s-1)
Qmax
3 181
4 250
Kapacita vodných
zdrojov po úprave
3 228
3 798
Bilancia
(l.s-1)
47
-452
V okresoch Banská Bystrica a Brezno budú výhľadové potreby vody kryté zo zdrojov podzemnej
vody. Potreby pitnej vody v juţných okresoch kraja (Veľký Krtíš, Lučenec, Poltár, Rimavská
Sobota, Revúca) vzhľadom na nepriaznivé hydrogeologické pomery budú po dobudovaní prívodov
vody kryté dodávkou vody z vodárenských nádrţí Hriňová, Málinec a Klenovec. V ostatných
okresoch kraja sa predpokladá spolupráca zdrojov podzemnej vody a VN Hriňová a Turček.
Návrh zásobovania pitnou vodou
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj - Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 141
Nahradenie celého textu na stane 141:
Poţiadavky na rozvoj ţivotnej úrovne obyvateľstva vyţadujú nevyhnutnosť ďalšieho rozvoja
verejných vodovodov a to postupným zvyšovaním podielu zásobovaných obyvateľov
uspokojovaním reálnych poţiadaviek priemyslu, poľnohospodárstva i terciálnej sféry.
Koncepcia rozvoja verejných vodovodov je orientovaná predovšetkým na vyuţívanie kapacít
vybudovaných zdrojov vody. Obce v dosahu hlavných vodárenských systémov budú postupne na ne
napájané a obyvatelia budú zásobovaní pitnou vodou dodávanou zo zdrojov kvalitnej vody. Do
obcí, ktoré sú mimo dosahu terajších prívodov vody a veľkokapacitných zdrojov by mali byť
postupne budované nové prívody vody. Ak je moţnosť získať miestne zdroje s dostatočnou
výdatnosťou a vyhovujúcou kvalitou bude efektívnejšie zriadiť miestny vodovod.
Nepredpokladá sa, ţe do roku 2015 budú mať všetky obce vybudovaný verejný vodovod. Okrajové
osídlenia s malým počtom obyvateľov, ktorí na zásobovanie vyuţívajú domové studne
s vyhovujúcou kvalitou vody, budú najmä z ekonomických dôvodov riešené aţ v ďalšej etape.
Prednostne je potrebné realizovať výstavbu verejných vodovodov v obciach, v ktorých obyvatelia
sú zásobovaní pitnou vodou z domových studní, v ktorých kvalita vody nevyhovuje poţiadavkám
NV SR č.354/2006 Z.z. ktorým sa ustanovujú poţiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu
a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.
V Banskobystrickom samosprávnom kraji je stále vysoký počet obcí bez verejného vodovodu ktorý
je výrazný hlavne v juţných okresoch kraja. Tento stav vyplýva aj z nedostatku kvalitných zdrojov
pitnej vody. Nepriaznivá situácia sa rieši budovaním diaľkových prívodov vody z veľkokapacitných
zdrojov vody z vodných nádrţí Málinec, Klenovec (v okresoch Lučenec, Veľký Krtíš, Rimavská
Sobota, Poltár a Revúca), z vodnej nádrţe Turček (okres Ţiar nad Hronom) a napojením na prívod
vody z Gabčíkova (okres Ţarnovica). V okresoch Banská Štiavnica, Detva sa uvaţuje s budovaním
vodovodov z miestnych zdrojov.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 160
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Veľký dôraz sa kladie na realizáciu opatrení v ochrannom pásme Jadrovej elektrárne Mochovce,
kde je potrebné zabezpečiť zásobovanie obyvateľov z nezávislých zdrojov pitnej vody. Jedná sa
o obyvateľov západnej časti okresu Ţarnovica. V súvislosti s týmito opatreniami treba vybudovať
prepojenie SKV ŢŢB s Gabčíkovským diaľkovodom, dobudovať prívody vody do jednotlivých
obcí a vodovodné siete v obciach bez verejného vodovodu ako aj súvisiace vodárenské zariadenia.
Aj ďalší rozvoj verejných vodovodov v Banskobystrickom samosprávnom, kraji bude orientovaný
na dodávku vody z rozhodujúcich zdrojov vody k čomu je potrebné realizovať opatrenia zakotvené
v Programe verejných prác
na roky 2010 - 2012:
• Klenovec rekonštrukcia úpravne vody
• Hriňová rekonštrukcia úpravne vody
• Zásobovanie pitnou vodou regiónu Novohrad
• Hnúšťa časť Hačava – vodovod
do roku 2015:
• Banská Štiavnica rekonštrukcia prívodu z PSV a distribučný vodojem
• Moštenica rekonštrukcia vodovodu
• Heľpa rekonštrukcia vodovodného potrubia
• Veľké Zlievce rekonštrukcia vodovodu a VDJ
• Rimavská Baňa - Rimavské Zaluţany - Lehota nad Rimavicou VDJ
• Podkonice rekonštrukcia rozvodného potrubia
• Pliešovce rekonštrukcia vodovodu
• Príbelce rekonštrukcia vodovodu
• Lučatín rekonštrukcia rozvodného potrubia
• Dolný Harmanec rekonštrukcia rozvodného potrubia
• Ţiar nad Hronom rekonštrukcia a oprava vodovodu
• Chvatimech - Brezno oprava a rekonštrukcia vodovodu
• Mýtna VDJ - Ľuboreč VDJ rekonštrukcia potrubia
• Zvolen rekonštrukcia vodovodu
• Tomášovce - Tornaľa - skupinový vodovod
• Chanava II. etapa vodovod
• Poniky náhradný vodný zdroj
• Veľký Krtíš rekonštrukcia vodovodu a VDJ
• Pôtor rekonštrukcia vodovodu a VDJ
• Detva rozšírenie vodovodu do častí Krné, Kostolná, Skliarovo
• Kremnica rekonštrukcia vodovodu
• Hriňová rekonštrukcia vodovodného potrubia vetva Kriváň . Vígľaš - Lieskovec 2.etapa
• Veľká Lehota rekonštrukcia vodovodu a DVZ 2.etapa
• Málinec rozšírenie úpravne vody
• Banská Bystrica oprava a rekonštrukcia vodovodu
• Lučenec oprava a rekonštrukcia vodovodu 3.etapa
• Krupina oprava a rekonštrukcia vodovodu
• Banská Štiavnica oprava, rekonštrukcia a rozšírenie vodovodu
• SKV TKŢ cementácia potrubia
• Fiľakovo oprava a rekonštrukcia vodovodu
• Jesenské - Bašta prívod vody
• Chrťany, Horná Strehová, Brusník, Senné vodovod
• Sliač oprava a rekonštrukcia vodovodu
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 161
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Sklené Teplice vodojem 2x250 m3, prívod zo ŢŢB
Lučatín, Ľubietová oprava a rekonštrukcia vodovodu
Utekáč pitný vodovod
Hliník nad Hronom prívod vody zo ŢŢB a vodovod 2. časť
Rimavská Seč - Dubovec - Chrámec vodovod
Modrý Kameň oprava a rekonštrukcia vodovodu, VDJ a ČS
Dobrá Niva oprava a rekonštrukcia vodovodu
Hodruša-Hámre oprava a rekonštrukcia prívodného potrubia a ČS
Brezno Vrchdolinka vodovod
Cinobaňa oprava a rekonštrukcia vodovodu
Jesenské - Širkovce - Šimonovce - Drňa vodovod
Dolná Strehová oprava a rekonštrukcia vodovodu a VDJ
Očová oprava a rekonštrukcia vodovodu
Malá Lehota oprava a rekonštrukcia vodovodu
Brusno oprava a rekonštrukcia vodovodu
Kokava nad Rimavicou oprava a rekonštrukcia vodovodu
Klenovec oprava, rekonštrukcia a rozšírenie vodovodu
Hrušov oprava a rekonštrukcia vodovodu a vodojemu
Zvolenská Slatina oprava a rekonštrukcia vodovodu
Tekovská Breznica náhradné zásobovanie pitnou vodou
Bystrá - Tále rekreačná oblasť VDJ a rozvodné potrubie
Zlatno vodovod a kanalizácia
Rimavská Sobota – oprava a rekonštrukcia vodovodu
Rekonštrukcia prívodu vody z VN Klenovec do vodojemov Rimavská Sobota - Bokorová.
Návrh riešenia obcí bez verejného vodovodu
Okres
1.
Počet
obyvateľov
Banská Štiavnica
Beluj
Počúvadlo
Detva
Horný Tisovník
Krupina
Čabradský Vrbovok
Domaníky
Lišov
Sudince
Súdovce
Ţibritov
Lučenec
Belina
Bulhary
Buzitka
Čakanovce
Dobroč
Fiľakovské Kováče
Gregorova Vieska
Holiša
Jelšovec
URBION – Bratislava, jún 2010
Návrh riešenia
154
119
miestny vodovod
PSV
234
miestny vodovod
273
188
270
64
204
81
obec bude riešená po roku 2015
miestny vodovod
miestny vodovod
obec bude riešená po roku 2015
obec bude riešená po roku 2015
obec bude riešená po roku 2015
625
280
523
959
682
899
144
632
272
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
Strana 162
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Návrh riešenia obcí bez verejného vodovodu
Okres
Počet
obyvateľov
Lučenec
Kotmanová
Lipovany
357
286
Ľuboreč
297
Lupoč
Mašková
Mučín
Nitra nad Ipľom
Nové Hony
Panické Dravce
Pinciná
Píla
Pleš
Prša
Radzovce
Ratka
Šiatorská Bukovinka
Šurice
Trenč
Tuhár
Veľká nad Ipľom
Veľké Dravce
Poltár
České Brezovo
Ďubákovo
Hradište
Mládzovo
Selce
Revúca
2.
Návrh riešenia
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti
okresu pitnou vodou
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
obec bude riešená po roku 2015
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
obec bude riešená po roku 2015
obec bude riešená po roku 2015
obec bude riešená po roku 2015
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
obec bude riešená po roku 2015
obec bude riešená po roku 2015
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
235
290
685
283
195
736
248
281
248
195
1 593
321
329
506
400
411
934
648
obec bude riešená po roku 2015
obec bude riešená po roku 2015
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou
obec bude riešená po roku 2015
492
112
289
106
96
vodovod
rozost.
Chvalová
166
Levkuška
Otročok
224
303
Rašice
133
Višňové
Ţiar
Rimavská Sobota
Babinec
Barca
59
151
StVS - rozšírenie SKV Tornaľa
StVS - rozšírenie SKV Tornaľa
71
454
Bátka
951
Belín
Blhovce
Bottovo
Cakov
Čierny Potok
153
816
215
277
155
obec bude riešená po roku 2015
napojenie na prívod vody z obce Figa
napojenie na RSV (prívod vody Rimavská Sobota - Tomášovce Rimavská Seč)
napojenie na RSV
napojenie na RSV: prívod vody Jesenské - Nová Bašta
napojenie na RSV: prívod vody Rimavská Sobota - Chanava
URBION – Bratislava, jún 2010
StVS - rozšírenie SKV Tornaľa
StVS - rozšírenie SKV Tornaľa
StVS - rozšírenie SKV Tornaľa
vodovod
rozost.
StVS - rozšírenie SKV Tornaľa
napojenie na RSV: prívod vody Jesenské - Nová Bašta
Strana 163
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Návrh riešenia obcí bez verejného vodovodu
Okres
Počet
obyvateľov
Rimavská Sobota
Dolné Zahorany
Dubovec
209
550
Dulovo
204
Figa
Gemerček
Gemerské Michalovce
Hodejov
Horné Zahorany
Hubovo
Husiná
Hnúšťa časť Hačava
Chrámec
391
115
106
1 374
142
143
508
407
Ivanice
211
Janice
Kaloša
Kesovce
Konrádovce
Kraskovo
Krokava
Lipovec
Martinová
Neporadza
Orávka
194
683
133
298
134
33
76
195
304
170
Radnovce
701
Rakytník
Ratkovská Lehota
Ratkovská Suchá
Rimavské Brezovo
Sútor
Šimonovce
Širkovce
Tachty
261
68
69
513
450
508
899
555
Tomášovce
199
Uzovská Panica
693
Valice
Večelkov
312
279
Vieska nad Blhom
155
Vyšné Valice
322
Zádor
116
Ţíp
238
URBION – Bratislava, jún 2010
3.
Návrh riešenia
obec bude riešená po roku 2015
napojenie na RSV: prívod vody Rimavská Sobota - Chanava
napojenie na RSV (prívod vody Rimavská Sobota - Rimavská
Seč)
obec bude riešená po roku 2015
napojenie na RSV: prívod vody Jesenské - Nová Bašta
obec bude riešená po roku 2015
napojenie na RSV: prívod vody Jesenské - Nová Bašta
obec bude riešená po roku 2015
rozšírenie SKV Tornaľa, prepojenie s RSV
obec bude riešená po roku 2015
napojenie na verejný vodovod
napojenie na RSV: prívod vody Rimavská Sobota - Chanava
napojenie na RSV (prívod vody Rimavská Sobota - Rimavská
Seč)
napojenie na RSV: prívod vody Rimavská Sobota - Chanava
rozšírenie SKV Tornaľa, prepojenie s RSV
rozšírenie SKV Tornaľa, prepojenie s RSV
napojenie na RSV: prívod vody Jesenské - Nová Bašta
obec bude riešená po roku 2015
obec bude riešená po roku 2015
obec bude riešená po roku 2015
napojenie na RSV: prívod vody Rimavská Sobota - Chanava
rozšírenie SKV Tornaľa, prepojenie s RSV
napojenie na RSV: prívod vody Rimavská Sobota - Chanava
napojenie na RSV (prívod vody Rimavská Sobota - Rimavská
Seč)
obec bude riešená po roku 2015
obec bude riešená po roku 2015
obec bude riešená po roku 2015
napojenie na RSV
napojenie na RSV
obec bude riešená po roku 2015
napojenie na RSV: prívod vody Rimavská Sobota - Chanava
napojenie na RSV: prívod vody Jesenské - Nová Bašta
napojenie na RSV (prívod vody Rimavská Sobota - Rimavská
Seč)
napojenie na RSV (prívod vody Rimavská Sobota - Rimavská
Seč)
rozšírenie SKV Tornaľa, prepojenie s RSV
napojenie na RSV: prívod vody Jesenské - Nová Bašta
napojenie na RSV (prívod vody Rimavská Sobota - Rimavská
Seč)
rozšírenie SKV Tornaľa, prepojenie s RSV
napojenie na RSV (prívod vody Rimavská Sobota - Rimavská
Seč)
napojenie na RSV (prívod vody Rimavská Sobota - Rimavská
Seč)
Strana 164
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Návrh riešenia obcí bez verejného vodovodu
Okres
Počet
obyvateľov
4.
Návrh riešenia
Veľký Krtíš
Balog nad Ipľom
869
Bátorová
369
Brusník
89
Čeláre
519
Červeňany
34
Dolinka
508
Ďurkovce
125
Glabušovce
114
Horná Strehová
Horné Strháre
197
237
Chrastince
240
Ipeľské Predmostie
618
Kamenné Kosihy
350
Kiarov
322
Kleňany
326
Koláre
297
Kosihovce
616
Kosihy nad Ipľom
473
Kováčovce
373
Lesenice
539
Muľa
285
Olováry
332
Opatovská Nová Ves
652
Sečianky
407
Seľany
233
Senné
236
Slovenské Ďarmoty
553
Slovenské Kľačany
164
Širákov
241
URBION – Bratislava, jún 2010
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
obec bude riešená po roku 2015
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
obec bude riešená po roku 2015
obec bude riešená po roku 2015
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
obec bude riešená po roku 2015
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
Strana 165
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Návrh riešenia obcí bez verejného vodovodu
Okres
5.
Počet
obyvateľov
Veľký Krtíš
Šuľa
88
Trebušovce
240
Veľká Ves nad Ipľom
424
Vieska
208
Vrbovka
107
Návrh riešenia
obec bude riešená po roku 2015
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Región Veľký Krtíš, zabezpečenie
okresu pitnou vodou
Ţarnovica
Rudno nad Hronom
516
Veľké Pole
471
Voznica
651
Ţiar nad Hronom
Dolná Ţdaňa
683
Lovča
699
Lúčky
217
 Zdroj: Stredoslovenská vodárenská spoločnosť
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
zásobovania juţnej časti
prívod vody Ţarnovica - Hronský Beňadik
SKV Nová Baňa
prívod vody Ţarnovica - Nová Baňa
napojenie na prívod vody Ţiar nad Hronom - Ţarnovica
napojenie na prívod vody Ţiar nad Hronom - Ţarnovica
samostatný vodovod
Návrh riešenie obcí s problémovými vodovodmi
Vodovod
Budikovany, Teplý Vrch, Veľký
Blh, Uzovská Panica, Drienčany
Definovaný problém
nedostatočná výdatnosť VZ
kvalita vody vo VZ nevyhovuje
- ţelezo
nedostatočná výdatnosť VZ a
Veľká Lehota
poruchovosť na vodovodnom
potrubí
Hliník nad Hronom, Lehôtka pod kvalita vody vo VZ nevyhovuje
Brehmi
- arzén
Rákoš
nedostatočná výdatnosť VZ
nedostatočná výdatnosť VZ,
Magnezitovce
poruchovosť starej ČS
 Zdroj: Stredoslovenská vodárenská spoločnosť
Rimavské Janovce
Návrh riešenia
napojenie obcí na budovaný prívod Rimavská
Sobota - Chanava, vodovod I. časť
rekonštrukcia prívodného potrubia v úseku
Rimavská Sobota - Rimavské Janovce
rekonštrukcia vodovodného potrubia v obci,
vytvorenie tlakových pásiem a doplňujúci VZ
výstavba prívodného potrubia zo Ţiaru nad
Hronom
napojenie na Muránsky SKV
vybudovanie novej ČS s akumulačnou nádrţou
Vo výhľade sa uvaţuje s vytvorením Horehronského skupinového vodovodu (ďalej HSV), ktorý
bude vyuţívať zdokumentované vodné zdroje vo východnej časti okresu Brezno (Horná Lehota prameň S. Chalúpku, Mýto pod Ďumbierom, Bacúch, Závadka nad Hronom, Zlatno - Havraník,
Šumiac - Rybáreň). HSV spojí existujúce skupinové vodovody a miestne vodovody po trase a bude
prepojený s PSV. Jeho hlavným zdrojom bude po vybudovaní vodárenská nádrţ Hronček.
Vo výhľade sa taktieţ uvaţuje s vybudovaním prívodu vody z navrhovanej vodárenskej nádrţe
Meliata s napojením na Muránsky skupinový vodovod a s prepojením Muránskeho skupinového
vodovodu s Roţňavským skupinovým vodovodom ako alternatívy moţnej vzájomnej dotácie v
dodávke vody. Alternatíva napojenia na vodárenskú nádrţ sa navrhuje ako nadregionálna koncepcia
dislokovania a prepojenia vodárenských sústav, ktorá bude riešiť tak výhľadovú spotrebu vody
v juţných okresoch Banskobystrického kraja (okresy Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Lučenec,
Poltár a juţnú časť okresu Revúca) ako aj výhľadovú potrebu okresu Roţňava.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 166
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Stredoslovenská vodárenská sústava
2.14.4. ODVÁDZANIE A ZNEŠKODŇOVANIE ODPADOVÝCH VÔD
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 398
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 144
2.14.4.1. Zhodnotenie územia z hľadiska zabezpečenia odvádzania a čistenia odpadových vôd
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 144
 Nahradenie celého textu na stane 144:
Rozvoj verejných kanalizácií v Banskobystrickom samosprávnom kraji tak ako aj na celom
Slovensku výrazne zaostáva za rozvojom verejných vodovodov. Podiel obyvateľov bývajúcich
v domoch napojených na verejnú kanalizáciu v Banskobystrickom kraji dosiahol 59,99 %.
V porovnaní s celoslovenským priemerom, ktorý je 58,27 % je o 1,72 % vyšší. Z pohľadu
jednotlivých okresov je najnepriaznivejší stav v okrese Krupina, kde je podiel obyvateľov
bývajúcich v domoch napojených na verejnú kanalizáciu len 37,02 %. Aj v okresoch Poltár s 38,34
% a Veľký Krtíš s 39,20 % je úroveň odkanalizovanie značne pod celoslovenským priemerom.
Naopak najpriaznivejší stav odkanalizovania je v okresoch Banská Bystrica 84,24 %, Zvolen 77,99
% a Ţiar nad Hronom 72,52 %, ktoré značne prevyšujú celoslovenský aj krajský priemer. Ešte
nepriaznivejší stav je v napojení obyvateľov bývajúcich v domoch na kanalizáciu s čistením
odpadových vôd. V kraji je na kanalizáciu s ČOV napojených len 54,80 % obyvateľov, čo je
v porovnaní s celoslovenským priemerom ktorý dosahuje 56,67 % o 1,87 % menej.
Najnepriaznivejší stav je v okrese Krupina, kde % napojenia obyvateľov na kanalizáciu s ČOV
dosahuje len 18,12 %, čo je po Námestove najhorší okres na Slovensku. Nepriaznivá situácia je aj
v okresoch Poltár, Revúca a Veľký Krtíš, ktoré nedosahujú ani 40 %. Najlepšie sú na tom okresy
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 167
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Banská Bystrica s 76,50 % a Zvolen 77,99 %. Prehľad o stave odkanalizovania v jednotlivých
okresoch udáva nasledujúca tabuľka.
Stav napojenia obyvateľov na verejné kanalizácie a verejné kanalizácie s ČOV
Okres/Kraj
Počet obyvateľov
Banská Bystrica
Banská Štiavnica
Brezno
Detva
Krupina
Lučenec
Poltár
Revúca
Rimavská Sobota
Veľký Krtíš
Zvolen
Ţarnovica
Ţiar nad Hronom
Počet obyvateľov
pripojených na
VK
% obyvateľov
napojených na
VK
Počet obyvateľov
pripojených
na VK s ČOV
% obyvateľov
napojených
na VK s ČOV
93 486
10 671
36 350
16 481
8 383
38 827
8 675
22 726
37 259
18 033
52 718
14 477
34 666
84,24
63,54
56,45
50,27
37,02
53,15
38,34
56,11
45,14
39,20
77,99
53,73
72,52
84 900
10 055
33 222
15 868
4 103
38 827
8 675
15 537
36 839
18 033
52 718
13 908
26 089
76,50
59,87
51,59
48,40
18,12
53,15
38,34
38,36
44,63
39,20
77,99
51,62
54,58
392 752
59,99
358 774
54,80
110 982
16 794
64 397
32 787
22 644
73 047
22 626
40 506
82 544
46 003
67 594
26 944
47 800
654 668
Banskobystrický kraj
 Zdroj: VÚVH
V počte obcí napojených na verejnú kanalizáciu sa Banskobystrický samosprávny kraj s 22,67 %
nachádza pod celoslovenským priemerom, ktorý je 25,11 %. A iba 16,09 % obcí má vybudovanú
ČOV. V porovnaní s celoslovenským priemerom, ktorý je 21,96 % je to o 5,87 % menej. Nad
celoslovenským priemerom sú iba okresy Detva, Poltár, Zvolen a Ţarnovica. Zhruba na úrovni
celoslovenského priemeru je okres Banská Bystrica s 21,43 %. Okresy Banská Štiavnica, Brezno,
Krupina, Lučenec, Revúca, Veľký Krtíš a Ţiar nad Hronom sú dokonca pod krajským priemerom.
Okres Rimavská Sobota so 6,54 % je po Medzilaborciach druhým najhorším okresom na
Slovensku.
Stav odkanalizovania v jednotlivých okresoch
Okres / Kraj
Počet
obcí
Počet obcí s verejnou
kanalizáciou
v správe
VoS
v správe
VoS
spolu
% obcí s VK
z celkového
počtu obcí
Počet obcí s verejnou
kanalizáciou s ČOV
v správe
VoS
v správe
VoS
spolu
% obcí s
ČOV
z celkového
počtu obcí
Banská Bystrica
Banská Štiavnica
Brezno
Detva
Krupina
Lučenec
Poltár
Revúca
Rimavská Sobota
Veľký Krtíš
Zvolen
Ţarnovica
Ţiar nad Hronom
42
15
30
15
36
57
22
42
107
71
26
18
35
6
2
4
2
2
4
3
6
5
5
3
4
6
10
2
5
5
5
3
4
3
4
5
6
4
9
16
4
9
7
7
7
7
9
9
10
9
8
15
38,10
26,67
30,00
46,67
19,44
12,28
31,82
21,43
8,41
14,08
34,62
44,44
42,86
3
2
2
2
1
4
3
5
5
5
3
4
4
6
0
2
2
4
3
4
1
2
5
6
2
3
9
2
4
4
5
7
7
6
7
10
9
6
7
21,43
13,33
13,33
26,67
13,89
12,28
31,82
14,29
6,54
14,08
34,62
33,33
20,00
Banskobystrický kraj
516
52
65
117
22,67
43
40
83
16,09
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 168
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
V Banskobystrickom kraji kanalizáciu ukončenú ČOV má krajské mesto Banská Bystrica a mestá:
Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký
Krtíš, Zvolen, Ţarnovica a Ţiar nad Hronom a Fiľakovo. Z 32 obcí nad 2 000 obyvateľov v kraji
má kanalizáciu s ČOV len 22 obcí aj to nie všetky spĺňajú podmienku platnej legislatívy.
Prehľad súčasného stavu v odvádzaní a čistení komunálnych odpadových vôd v sídlach
Názov obce/okresu
Počet
obyvateľov
Počet obyv. napoj.
na SS
Badín
Banská Bystrica
Brusno
Donovaly
Harmanec
Hiadeľ
Hrochoť
Ľubietová
Lučatín
Medzibrod
Podkonice
Pohronský Bukovec
Priechod
Selce
Slovenská Ľupča
Strelníky
Banská Bystrica
Banská Belá
Banská Štiavnica
Podhorie
Svätý Anton
Štiavnické Bane
Banská Štiavnica
Braväcovo
Brezno
Čierny Balog
Dolná Lehota
Heľpa
Hronec
Jasenie
Osrblie
Podbrezová
Pohorelá
Polomka
Predajná
Šumiac
Telgárt
Valaská
Závadka n/ Hronom
Brezno
Detva
Dúbravy
Hriňová
Klokoč
Korytárky
Kriváň
Látky
1 713
81 411
2 109
152
920
532
1 427
974
620
1 296
873
88
927
2 044
3 125
807
111 244
1 233
10 781
380
1 194
760
16 991
723
22 351
5 168
706
2 939
1 155
1 107
388
4 165
2 543
3 169
1 381
1 411
1 533
3 899
2 473
65 006
15 017
984
8 079
468
1 006
1 715
574
580
80 667
250
38
928
545
1 344
800
554
270
850
65
860
945
2 005
817
91 518
720
9 468
134
280
URBION – Bratislava, jún 2010
Počet obyv. napoj.
na ČOV
80 667
38
260
800
860
905
83 530
720
9 468
10 602
32
21 720
10 188
20
21 720
20
20
650
59
310
890
709
629
0
0
3 650
996
29 665
9 953
0
4 104
98
440
1 178
0
59
890
709
615
0
0
3 650
27 683
9 953
0
4 104
0
SS -Stoková sieť
v prevádzke
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
16
1
1
1
1
4
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
ČOV v
prevádzke
1.
ČOV
rozostavaná
1
1
1
1
1
1
5
1
1
3
1
3
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
15
1
1
1
9
1
1
1
1
1
1
2
1
1
Strana 169
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Prehľad súčasného stavu v odvádzaní a čistení komunálnych odpadových vôd v sídlach
Názov obce/okresu
Počet
obyvateľov
Počet obyv. napoj.
na SS
Počet obyv. napoj.
na ČOV
SS -Stoková sieť
v prevádzke
ČOV v
prevádzke
Slatinské Lazy
Stoţok
Detva
Bzovík
Čabradský Vrbovok
Drienovo
Dudince
Hontianske Moravce
Hontianske Nemce
Krupina
Senohrad
Krupina
Buzitka
Čakanovce
Divín
Fiľakovo
Halič
Lovinobaňa
Lučenec
Mikušovce
Píla
Ruţiná
Tomášovce
Lučenec
Breznička
Cinobaňa
Hradište
Hrnčiarske Zaluţany
Kokava n/ Rim.
Málinec
Poltár
Rovňany
Uhorské
Zlatno
Poltár
Jelšava
Lubeník
Magnezitovce
Muráň
Muránska Huta
Rákoš
Ratková
Ratkovské Bystré
Revúca
Sirk
Tornaľa
Revúca
Abovce
Bátka
Čerenčany
Číţ
Hnúšťa
Chanava
Jesenské
Klenovec
520
701
33 099
1 065
273
128
1 524
884
1 499
7 843
778
22 662
523
959
2 065
10 373
1 694
2 098
27 963
275
584
854
1 506
73 291
776
2 346
289
846
3 100
1 467
5 948
283
596
513
22 860
3 211
1 270
423
1 260
202
421
563
402
13 137
1 047
8 002
40 648
624
951
499
707
7 555
712
2 292
3 265
352
352
1
16 125
335
45
94
1 278
396
285
5 508
220
8 161
0
0
14 409
335
1
1
7
1
1
1
1
1
1
1
1
8
1
9 076
341
631
26 903
0
0
163
9 076
341
631
26 903
0
0
163
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
37 114
0
37 114
0
0
0
1 259
985
4 562
240
250
0
0
1 259
985
4 562
240
250
7 296
2 050
1 180
0
0
7 296
0
1 180
0
0
URBION – Bratislava, jún 2010
1 278
396
1 300
220
3 529
0
0
3
1
2.
ČOV
rozostavaná
1
3
1
1
1
1
5
1
1
1
1
1
7
1
1
7
1
1
4
1
1
1
1
1
1
1
1
1
7
1
1
1
1
1
1
1
1
1
7
1
1
3
1
1
1
350
0
10 999
520
6 466
21 565
0
520
370
304
6 944
0
0
2 234
0
10 999
520
12 699
0
520
370
304
6 944
0
0
2 234
1
1
1
1
1
8
1
1
1
1
1
1
1
7
1
2
1
1
1
1
1
1
1
1
1
Strana 170
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Prehľad súčasného stavu v odvádzaní a čistení komunálnych odpadových vôd v sídlach
Názov obce/okresu
Lipovec
Neporadza
Oţďany
Pavlovce
Petrovce
Rimavská Seč
Rimavská Sobota
Stránska
Šimonovce
Teplý Vrch
Tisovec
Veľký Blh
Rimavská Sobota
Balog nad Ipľom
Čebovce
Čelovce
Dolná Strehová
Horné Plachtince
Ľuboriečka
Modrý Kameň
Nová Ves
Opatovská N. Ves
Pôtor
Slovenské Ďarmoty
Veľké Zlievce
Veľký Krtíš
Záhorce
Závada
Veľký Krtíš
Babiná
Budča
Dobrá Niva
Dubové
Hronská Breznica
Kováčová
Lieskovec
Lukavica
Očová
Ostrá Lúka
Pliešovce
Sielnica
Sliač
Zvolen
Zvolenská Slatina
Zvolen
Brehy
Hodruša - Hámre
Hrabičov
Malá Lehota
Nová Baňa
Píla
Tekovská Breznica
Veľká Lehota
Ţarnovica
Ţarnovica
Počet
obyvateľov
Počet obyv. napoj.
na SS
Počet obyv. napoj.
na ČOV
76
304
1 573
348
257
1 877
24 480
320
508
300
4 112
1 164
82 755
869
1 027
448
1 016
194
177
1 454
373
652
834
553
514
13 880
708
544
46 405
453
1 176
1 820
232
279
1 426
1 385
142
2 583
263
2 197
1 206
4 848
43 202
2 673
67 620
1 118
2 290
627
1 011
7 461
147
1 291
1 250
6 507
27 322
0
0
0
0
0
0
240
22 935
0
180
0
3 402
0
0
22 935
0
0
3 402
1
37 129
287
36 709
287
10
1
0
0
URBION – Bratislava, jún 2010
SS -Stoková sieť
v prevádzke
ČOV v
prevádzke
3.
ČOV
rozostavaná
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
9
1
1
9
1
1
0
45
0
258
0
258
360
360
1
1
1
1
1
0
14 333
0
14 333
1
450
15 733
0
352
650
0
0
660
438
0
290
0
1 645
40
3 860
40 509
1 132
49 576
62
1 788
219
0
5 123
0
249
6 010
13 451
0
15 238
0
352
550
0
0
660
438
0
290
0
1 525
40
3 860
40 509
937
49 161
0
5 123
0
5 290
10 413
1
1
1
1
1
1
8
1
1
1
1
1
9
1
1
1
3
1
1
1
1
Zvolen
1
3
1
1
1
1
1
1
1
10
1
1
1
1
1
1
Zvolen
1
1
12
4
1
1
1
1
1
1
1
7
1
1
1
2
5
2
Strana 171
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Prehľad súčasného stavu v odvádzaní a čistení komunálnych odpadových vôd v sídlach
Názov obce/okresu
Počet
obyvateľov
Počet obyv. napoj.
na SS
Dolná Trnávka
366
340
Hliník nad Hronom
2 956
2 913
Horná Ves
736
711
Horná Ţdaňa
544
240
Janova Lehota
867
146
Krahule
158
143
Kremnica
5 639
5 891
Ladomerská Vieska
775
130
Lehôtka pod Brehmi
369
272
Lovča
699
552
Lúčky
217
0
Lutila
1 333
1 096
Nevoľné
423
304
Stará Kremnička
1 088
479
Vyhne
1 347
906
Ţiar nad Hronom
19 739
19 703
47 841
33 826
Ţiar nad Hronom
 Zdroj: Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.
Počet obyv. napoj.
na ČOV
2 913
711
143
629
130
0
1 096
479
19 703
25 804
SS -Stoková sieť
v prevádzke
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
ČOV v
prevádzke
4.
ČOV
rozostavaná
1
1
1
1
1
1
1
1
1
1
15
1
1
1
7
1
Zabezpečenie zodpovedajúceho odvádzania a čistenia odpadových vôd je stanovené poţiadavkami
smernice 91/271/EHS a záväzkami, ktoré sa Slovenská republika zaviazala plniť v rámci
predvstupových rokovaní s EÚ a ktoré sú jednoznačne definované i v zákone č. 364/2004 Z. z.
o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (vodný zákon).
Právny rámec európskej vodnej politiky vytvára Rámcová smernica o vodách (RSV) 2000/60/EC.
Účelom tejto smernice je ustanoviť podmienky pre vytvorenie účinného systému ochrany
vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobreţných vôd a podzemných vôd. Určuje
zásady smerovania v jednotlivých činnostiach a postupoch vodnej politiky vrátane oblasti
odpadových vôd.
Hlavným cieľom smernice 91/271/EHS týkajúcej sa nakladania s komunálnymi odpadovými
vodami je ochrana vodných ekosystémov v európskom spoločenstve pred škodlivým účinkom
vypúšťania nečistených alebo nedostatočne čistených komunálnych odpadových vôd. Emisné
poţiadavky smernice o nakladaní s komunálnymi odpadovými vodami sú dopĺňané kvalitatívnymi
- imisnými poţiadavkami na ochranu vôd formulovanými ďalšími smernicami EÚ, ktorých
poţiadavky smerníc sú plne transponované aj do právnych predpisov SR.
Porovnanie zásadných poţiadaviek európskej a slovenskej právnej úpravy zahŕňajúcej
vynegociované podmienky a časový harmonogram týkajúce sa odvádzania a čistenia odpadových
vôd z aglomerácií v SR je zhrnutý v nasledujúcej tabuľke:
Termíny ustanovené pre členské štáty EÚ Smernicou 91/271/EHS
Kategória
aglomerácie
Citlivá
oblasť
0 –2 000 EO
Ak je vybudovaná
stoková sieť
zabezpečiť
primerané čistenie
OV
T: do 31.12.2005
URBION – Bratislava, jún 2010
2 000–10 000EO
10 000–15 000 EO
15 000–150 000 EO
>150 000 EO
Zabezpečiť
odvádzanie a
čistenie OV
s odstraňovaním
nutrientov
T: do 31.12.2005 T: do 31.12.1998
Zabezpečiť
odvádzanie a
čistenie OV
s odstraňovaním
nutrientov
T: do 31.12.1998
Zabezpečiť
odvádzanie a čistenie
OV s odstraňovaním
nutrientov
Zabezpečiť
odvádzanie
a sekundárne
čistenie OV
T: do 31.12.1998
Strana 172
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Vynegociované podmienky – premietnuté do právnej úpravy SR (zákon 364/2004 Z. z.)
0 –2 000 EO
SR – celé
územie
citlivá
oblasť
2 000–10 000 EO
Ak je vybudovaná
stoková sieť
zabezpečiť primerané čistenie OV
T: priebeţne
10 000 –100 000 EO
Zabezpečiť
Zabezpečiť odvádzanie a čistenie OV
odvádzanie
s odstraňovaním nutrientov
a sekundárne
čistenie OV
T: do 31.12.2015
T: do 31.12.2010
>100 000 EO
Zabezpečiť
odvádzanie a čistenie
OV s odstraňovaním
nutrientov
T: do 31.12.2010
2.14.4.2. Návrh rozvoja kanalizácií a ČOV
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 399
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 145
2.14.4.2. Návrh rozvoja verejných kanalizácií a ČOV
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 145
Úprava názvu podkapitoly a nahradenie celého textu na stranách 145 a 146:
V rámci efektívneho odvádzania a čistenia odpadových vôd je uplatňovaný systém kanalizačných
aglomerácií, ktorý vychádza s ustanovení našej a európskej právnej úpravy. Pod aglomeráciou
rozumieme územne ohraničenú oblasť, v ktorej je osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko
rozvinutá, ţe je opodstatnené odvádzať z nej komunálne odpadové vody stokovou sieťou (podľa
smernice 91/271/EHS) do čistiarne odpadových vôd, alebo na miesto ich spracovania a vypúšťania.
Vzhľadom na geograficko-demografický charakter územia Slovenska je opodstatnené spájanie
viacerých administratívnych obcí do aglomerácie so spoločnou čistiarňou odpadových vôd, čím sa
zabezpečí vyššia prevádzková stabilita ČOV a kvalita vyčistenej vody. V rámci Plánu rozvoja
verejných vodovodov a verejných kanalizácií boli navrhnuté aglomerácie, ktoré sa prehodnotili
a stanovili sa aglomerácie záväzné smerom k plneniu poţiadaviek EÚ.
V Banskobystrickom samosprávnom kraji bolo stanovených 49 aglomerácií, do ktorých je
začlenených 54 obcí. Ich zoznam je súčasťou prílohy Národného programu SR pre vykonávanie
smernice Rady 91/271/EHS.
Veľkosť aglomerácie
Aglomerácia
nad 100 000 EO
Banská Bystrica
od 10 000 do 100 000
EO
bolo stanovených 9
aglomerácií
Banská Štiavnica
Brezno
Detva
Fiľakovo
Lučenec
Revúca
Rimavská Sobota
Veľký Krtíš
Zvolen
Ţiar nad Hronom
od 2 000 do 10 000
EO
bolo stanovených 39 z
toho s viac ako jednou
obcou bolo
stanovených 13
URBION – Bratislava, jún 2010
Obce v aglomerácii
Banská Bystrica, Badín, Kynceľová, Malachov, Nemce, Selce
a Tajov
Banská Štiavnica
Brezno
Detva, Korytárky a Kriváň
Fiľakovo a Biskupice
Lučenec a Vidiná
Revúca a Mokrá Lúka
Rimavská Sobota
Veľký Krtíš, Malý Krtíš, Modrý Kameň, Nová Ves a Sklabiná
Zvolen, Kováčová a Sliač
Ţiar nad Hronom, Lovča a Lutila
Michalová a Pohronská Polhora
Nemecká, Jasenie a Predajná
Valaská a Hronec
Halič a Stará Halič
Radzovce a Čakanovce
Jesenské a Širkovce
Opatovská Nová Ves, Bátorová a Nenince
Záhorce a Ţelovce
Zvolenská Slatina a Vígľaš
Strana 173
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Veľkosť aglomerácie
Aglomerácia
od 2 000 do 10 000
EO
Banská Bystrica
Brezno
Jednoobecných
aglomerácií
s veľkosťou od 2 000
do 10 000 EO bolo
stanovených 26
Detva
Krupina
Lučenec
Poltár
Revúca
Rimavská Sobota
Zvolen
Ţarnovica
Obce v aglomerácii
Hronský Beňadik a Tekovské Nemce
Nová Baňa a Brehy
Hliník nad Hronom a Dolná Ţdaňa
Horná Ves a Kremnica
Brusno, Donovaly, Slovenská Ľupča
Čierny Balog, Heľpa, Podbrezová, Pohorelá, Polomka, Závadka
nad Hronom
Hriňová
Krupina
Divín a Lovinobaňa
Cinobaňa, Kalinovo, Kokava nad Rimavicou a Poltár
Jelšava a Tornaľa
Hnúšťa, Klenovec a Tisovec
Očová a Pliešovce
Hodruša-Hámre a Ţarnovica
Z pohľadu medzinárodných záväzkov ekonomických a organizačno-technických moţností je nutné:
zabezpečiť do roku 2010:
• vyhovujúce odvádzanie a primerané čistenie komunálnych odpadových vôd vo všetkých
aglomeráciách nad 100 000 EO,
• vyhovujúce odvádzanie a primerané čistenie komunálnych odpadových vôd vo všetkých
aglomeráciách od 10 000 do 100 000 EO,
• rekonštrukciu a rozšírenie stokových sietí v aglomeráciách nad 10 000 EO,
• rekonštrukcie ČOV v aglomeráciách s produkciou znečistenia od 10 000 EO, prioritne
v oblastiach so zhoršenou kvalitou vôd v recipientoch v skupine nutrienty,
• dobudovanie rozostavaných stavieb a prednostné budovanie ČOV v aglomeráciách nad 2 000
EO situovaných v CHVO, v povodí vodárenských tokov (nad odberným profilom), v obciach
leţiacich v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych
zdrojov,
• prípravu pre rekonštrukcie, výstavbu ČOV a rozšírenie stokovej siete v aglomeráciách
s produkciou znečistenia nad 2 000 EO (v oblastiach so zvýšeným eutrofizačným potenciálom
a potrebou zvýšenej ochrany biotopu),
• riešiť odvádzanie vôd z povrchového odtoku v aglomeráciách nad 100 000 EO v súlade
s poţiadavkami právnej úpravy,
zabezpečiť do roku 2015:
• do roku 2015 vyhovujúce odvádzanie a primerané čistenie odpadových vôd zo všetkých
aglomerácií nad 2 000 EO
• priebeţne v aglomeráciách pod 2 000 EO, kde je vybudovaná stoková sieť, primerané čistenie
odpadových vôd
• riešenie odvádzania vôd z povrchového odtoku v aglomeráciách v súlade s poţiadavkami
právnej úpravy
• technicky, organizačne a ekonomicky pripraviť riešenie čistenia odpadových vôd pre čo
najvyšší počet aglomerácií pod 2 000 EO.
Na splnenie stanovených cieľov pre územie Banskobystrického samosprávneho kraja boli
navrhnuté konkrétne opatrenia, zakotvené v Programe verejných prác
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 174
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
na roky 2 010 - 2012:
- Valaská - Podbrezová kanalizácia a ČS
- Poltár kanalizácia a intenzifikácia ČOV
- Kremnica kanalizácia a ČOV
- Detva dobudovanie kanalizácie a intenzifikácia ČOV
- Banská Bystrica verejná kanalizácia - rekonštrukcia odľahčovacích objektov
- Ţarnovica kanalizácia a ČOV
- Krupina kanalizácia a ČOV
- Sliač dobudovanie kanalizácie
- Revúca kanalizácia zberač E Revúčka
- Muráň kanalizácia
- Revúca rekonštrukcia ČOV (terciálne čistenie)
- Lubeník rekonštrukcia ČOV
- Hnúšťa – dobudovanie kanalizácie v meste,
do roku 2015:
- Fiľakovo rekonštrukcia kanalizácie
- Kanalizačné výpuste R. Sobota, Tisovec, Klenovec, Hnúšťa, Tornaľa
- Krupina kanalizácia a ČOV
- Nová Baňa rekonštrukcia kanalizácie a ČOV
- Podbrezová - Lopej - Predajná kanalizácia a výstavba ČOV
- Tisovec kanalizácia
- Valaská kanalizácia
- Klenovec rozšírenie ČOV
- Kokava nad Rimavicou kanalizácia, intenzifikácia a rozšírenie ČOV
- Hliník nad Hronom rozšírenie ČOV
- Hodruša - Hámre kanalizácia
- Brusno kanalizácia
- Hriňová dobudovanie kanalizácie a rozšírenie ČOV
- Čierny Balog Krám, Nový Krám, Medveďovo oprava, rekonštrukcia kanalizácie, kanalizácia,
oprava rekonštrukcia a výstavba ČOV
- Polomka kanalizácia a rozšírenie ČOV
- Slovenská Ľupča rekonštrukcia kanalizácie a ČOV
- Heľpa kanalizácia
- Zvolenská Slatina dobudovanie kanalizácie
- Očová dobudovanie kanalizácie a výstavba ČOV
- Pohorelá kanalizácia a dobudovanie ČOV
- Cinobaňa kanalizácia
- Závadka nad Hronom kanalizácia
- Kalinovo kanalizácia a ČOV
- Jesenské kanalizácia a ČOV
- Pliešovce kanalizácia a rozšírenie ČOV
- Lovinobaňa kanalizácia
- Vinica kanalizácia a ČOV
- Modrý Kameň kanalizácia
- Bušince kanalizácia a ČOV
- Ţelovce kanalizácia
- Dudince rekonštrukcia a rozšírenie kanalizácie a ČOV
- Vyhne prepojenie kanalizácie a ČOV
- Horné, Stredné a Dolné Plachtince kanalizácia a ČOV
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 175
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
-
Čerín, Sebedín, Bečov kanalizácia a ČOV
Voznica výstavba kanalizácie a ČOV
Horná Lehota (Tále) vybudovanie kanalizácie a ČOV
Bystrá výstavba kanalizácie a ČOV
Ruţiná rekonštrukcia a rozšírenie kanalizácie a ČOV
Utekáč kanalizácia a ČOV
Lovčica - Trubín výstavba kanalizácie a ČOV
Vidiná rekonštrukcia a dobudovanie kanalizácie s napojením na zberač D
Obeckov kanalizácia a ČOV
Príbelce kanalizácia a ČOV
Radzovce kanalizácia a ČOV
Biskupice vybudovanie tlakovej kanalizácie v obci
Hronská Breznica kanalizácia a ČOV
Malá Lehota výstavba kanalizácie a ČOV
Bzenica výstavba kanalizácie a ČOV
Uhorské intenzifikácia jestvujúcej ČOV
Dudince dobudovanie kanalizácie v časti Merovce,
Tornaľa – kanalizácia a ČOV,
Bátka vybudovanie ČOV,
Látky dobudovanie kanalizácie a ČOV,
Ţiar nad Hronom – dobudovanie kanalizácie,
Hliník nad Hronom – rozšírenie kanalizácie a odľahčovacia komora..
Výstavba kanalizácií v aglomeráciách, ktoré nie sú zaradené do časových horizontov sa
predpokladá postupne podľa dostupných finančných moţností. Tu je moţné zaradiť zámery
jednotlivých obcí a mikroregiónov so spracovanou prípravnou a projektovou dokumentáciou:
- Očová, Zvolenská Slatina, Lieskovec, Zolná, Bakova Jama odvedenie a čistenie odpadových
vôd pre Mikroregión Hučava-Zvolensko,
- Korytárky kanalizácia a ČOV,
- Ipeľské predmostie, Veľká Ves nad Ipľom, Sečianky, Kleňany ČOV a kanalizácia,
- Gemerské Dechtáre kanalizácia obce,
- Zdruţenie obcí Opava, Kosihovce, Seľany, Kamenné Kosihy, Ďurkovce, Lesenice,
Chrastince, Malá Čalomija, Koláre, Dolinka, Kosihy nad Ipľom, Veľká Čalomija, kanalizácia
a ČOV,
- Hronská Dúbrava kanalizácia,
- Podzámčok kanalizácia a ČOV.
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)
Zrušenie tabuliek na konci kapitoly „2.14. VODNÉ HOSPODÁRSTVO“ na str. 155 aţ 175
2.15. ENERGETIKA
2.15.1. ZÁSOBOVANIE ELEKTRICKOU ENERGIOU
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 427
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str.177
2.15.1.1. Zhodnotenie územia z hľadiska zásobovania elektrickou energiou
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 427
Úprava a doplnenie textu podkapitoly na str. 427- 428:
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 176
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Rok 1996 bol pre elektrizačnú sústavu Slovenska rokom skúšobnej prevádzky sústavy CENTREL
so západoeurópskou sústavou UCTE. Pre zabezpečenie riadenia elektrizačnej sústavy v náročných
podmienkach sústavy UCTE bolo v rámci programového vybavenia riadiaceho systému LS 3200
uvedené do prevádzky komplexné pracovisko hodnotenia neplánovaných výmen elektrickej
energie elektrizačnej sústavy Slovenska s ostatnými sústavami v rámci CENTREL s programovým
vybavením EAIS a systém PAS na výpočet chodu siete s diaľkovou reguláciou napätia na
zdrojoch a diaľkového riadenia elektrických staníc prenosovej sústavy SEPS a.s.. Rozvoj 400 kV
prenosovej sústavy musí spĺňať spoľahlivosť a kvalitu podľa kritérií UCTE.


UCTE - Union for the Coordination of Transport of Electricity /Únia pre koordináciu prenosu
elektriny
CENTREL - Regionálna skupina prevádzkovateľov ES Českej republiky, Maďarska , Poľska a
Slovenskej republiky
Od roku 1996 pokračoval a pokračuje trend rastu dovozu a výmen elektrickej energie v rámci
medzinárodnej spolupráce elektrizačnej sústavy Slovenska. Dovoz elektrickej energie predstavuje
15% aţ 20% z predpokladanej spotreby elektriny Slovenska. Tento fakt svedčí o nevyhnutnosti
výstavby nových zdrojov a opäť zdôrazňuje potrebu dostavby 3 a 4 bloku JE Mochovce ako
náhradu za JE V-1 Jaslovské Bohunice, ale aj budovanie tepelných elektrárni vrátane kogenerácie,
decentralizovaných zdrojov na báze paroplynového cyklu (PPC), ako aj vodných a veterných
elektrární.
Výstavbu veterných elektrárni je nutné regulovať, pokiaľ nebude zabezpečený dostatok rezervných
regulačných výkonov pre potreby ES SR a na základe výsledkov štúdie navrhnutej v opatreniach
pre obdobie do roku 2013.
Významné zdroje elektrickej energie (JE EMO 1,2 Mochovce, JE V2 Jaslovské Bohunice, TE
Vojany I.,II., TE Nováky A,B., TE Košice a PVE Čierny Váh, VE Gabčíkovo, VE Liptovská Mara)
pracujú do sústavy ZVN 400 kVA, ktorá sa skladá z nadradených uzlov 400 kV a nadradených
prenosových liniek 400 kV. Nadradené uzly sú vybudované pri dôleţitých zdrojoch elektrickej
energie, ako aj priemyselných a obytných aglomeráciách. Ide o 400 kV rozvodne Podunajské
Biskupice, Kriţovany, Stupava, Veľký Ďur, Levice, Rimavská Sobota, Moldava nad Bodvou,
Kapušany, Varín, Sučany, Liptovská Mara, Čierny Váh, Spišská Nová Ves, Lemešany. Tieto uzly
leţia na severnej a juţnej elektroenergetickej magistrále a cez uzly Bošáca a Horná Ţdaňa sa tieto
magistrály prepájajú. Pritom 400 kV uzlové rozvodne v Stupave, Leviciach, Varíne, Veľkých
Kapušanoch, ako aj 400 kV rozvodňa Gabčíkovo slúţia na medzinárodné prepojenie našej
elektrizačnej sústavy. Ďalšie medzinárodné prepojenie sa dosiahne dokončením výstavby 400 kV
vedenia z Lemešian na Krosno - Rzeszov v Poľsku a pripravovaným 400 kV prepojením z uzla 400
kV Rimavskej Soboty, Moldavy nad Bodvou do 400 kV rozvodne Sajóivánka v Maďarsku.
V zdrojovej časti sa naďalej výhľadovo projekčne pripravuje realizácia vodného diela na Ipli a to
prečerpávacia vodná elektráreň PVE IPEĽ s inštalovaným výkonom na svorkách 4x150 MW.
Vyvedenie výkonu bude zabezpečené prostredníctvom nového ZVN 2x400 kV prepojenia 400 kV
uzla Horná Ţdaňa – PVE IPEĽ - Medzibrod – Rimavská Sobota.
Na nadradenú sústavu 400 kV nadväzuje sústava 220 kV s uzlami Kriţovany, Bystričany,
Povaţská Bystrica (s väzbou na 220 kV rozvodňu Lieskovec v ČR), Sučany, Lemešany, Vôľa,
Vojany-EVO1.
Pripravuje sa taktieţ výstavba nového ZVN 2x400 kV vedenia v smere Horná Ţdaňa-BystričanyBošáca.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 177
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Problematika zásobovania elektrickou energiou riešeného územia sa člení na tieto základné okruhy
problémov:
A) VÝROBA ELEKTRICKEJ ENERGIE,
B) ROZVOD ELEKTRICKEJ ENERGIE,
C) SPOTREBA ELEKTRICKEJ ENERGIE,
D) EKOLOGICKÉ HĽADISKO VÝROBY A SPOTREBY ELEKTRICKEJ ENERGIE.
A) VÝROBA ELEKTRICKEJ ENERGIE
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998)
Úprava a doplnenie textu celej podkapitoly na str. 428 – 429:
Banskobystrický kraj je trvalo deficitný vo výrobe elektrickej energie. Výrobu elektrickej energie
zabezpečujú hlavne malé vodné elektrárne, teplárne a výhrevne v priemyselných a bytových
aglomeráciách. Prehľad zdrojov elektrickej energie dokumentuje tabuľka č. 29, ich výkon je však
voči spotrebe elektrickej energie zanedbateľný.
Zásobovanie elektrickou energiou Banskobystrického kraja je zabezpečované prostredníctvom
dovozu elektrickej energie po nadradenej prenosovej sústave ZVN 400 kV, 220 kV, distribučnej
sústave 110 kV a 22 kV a jednotlivými transformačnými uzlami s prevodom 400/220/110/22 kV.
Vodné elektrárne
Na území Banskobystrického kraja pracujú na vodných tokoch malé vodné elektrárne, ktoré sú buď
v správe SSE a.s. š.p. Ţilina (Union Zvolen 0,5 MW, Staré Hory 1,12 MW, Slatina 1,02 MW) alebo
sú majetkom súkromných spoločností, fyzických osôb. MVE vlastnia a prevádzkujú aj niektoré
podniky a závody. Spomenuté malé vodné elektrárne pracujú do 22 kV rozvodnej sústavy, ich
energetický prínos je však voči spotrebe elektrickej energie malý. Pripravuje sa výstavby MVE
Slatinka s inštalovaným príkonom 3.5 MWe do roku 2013.
Slovenské elektrárne, a.s. Bratislava, VE, o.z. Trenčín plánujú výhľadovo vybudovať prečerpávaciu
vodnú elektráreň na rieke Ipeľ - PVE IPEĽ s výkonom 4x150 MW v priestore Ďubákova a Málinca.
Ďalej sa pripravuje vyuţitie hydroenergetického potenciálu vytipovaných tokov a to budovaním
MVE, pričom ich výkony budú vyvedené do distribučnej siete 22 kV a 0,4 kV. Ich budovanie sa
predpokladá v oblastiach, kde nebude narušená chránená flóra a fauna, ďalej v oblastiach s
historickou hodnotou územia, kde v minulosti tieto malé vodné elektrárne uţ boli, ich zachovanie,
ako technická pamiatka. Z hľadiska ochrany prírody budú tieto stavby posúdené v zmysle zákona č.
24/2006 Z.z o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie v znení neskorších predpisov a
s rešpektovaním stanovísk Štátnej ochrany prírody a krajiny.
Výskumný ústav vodného hospodárstva vypracoval v júli 2008 strategický dokument „Návrh
koncepcie vyuţitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR“. Správa o hodnotení
strategického dokumentu, v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z bola vypracovaná v júni 2009. V zmysle
výsledkov hodnotenia bol stanovený ekologicky vyuţiteľný hydroenergetický potenciál vodných
tokov so stanovením nasledujúcich vhodných profilov pre realizáciu malých vodných elektrární,
s ktorými v procese posudzovania strategického dokumentu vyjadrili súhlas Štátna ochrana prírody
a krajiny SR a Slovenský rybársky zväz:
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 178
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Povodie
Hron
Tok
Profil
rkm
výkon v MW
Hron
Šalková
180,680
0,555
Slatina
Slatinka
6,700
3,500
Slatina
Zvolen – Slatina III.
2,840
0,181
Hron
Ţiar nad Hronom I.
130,100
1,938
Ipeľ
Holiša
144,600
0,070
Krivánsky potok
Lovinobaňa
21,600
0,009
Ipeľ
Kalonda
134,600
0,300
Tisovník
Senné
19,900
0,480
Ľuboreč
Ľuboreč
7,000
0,004
Stará rieka
Pôtor
10,900
0,008
Ipeľ
Balog nad Ipľom
75,500
0,840
Ipeľ
Veľká Ves nad Ipľom
70,500
0,189
Krupinica
Medovarce
28,300
0,930
Štiavnica
Dudince
10,800
0,026
Rimava
Veľké Teriakovce
42,800
0,090
Pre mesto Sliač bol so súhlasom SVP, š.p. Ţilina akceptovaný profil pre realizáciu MVE
Hron
Sliač
159,080
?
Teplárne a výhrevne
Doplnkovým zdrojom elektrickej energie MVE sú teplárne a výhrevne. V Banskobystrickom
samosprávnom kraji je to Tepláreň Zvolen s výrobou 74 MWe. Ďalej sú to závodné teplárne a to HP
Harmanec, Ţeleziarne Podbrezová, Biotika Slovenská Ľupča s ročnou výrobou cca 59 GWh/rok,
tepláreň ZSNP Ţiar nad Hronom, tepláreň LUTE Lučenec, Gemercukor Rimavská Sobota a ďalšie
menšie zdroje pri závodoch, výhrevniach a kotolniach.
V rámci výroby tepla a paroplynovom cykle v lokalite Mikušovce pri Lučenci sa získa elektrický
výkon 30 MW s vyvedením do 110 kV distribučnej siete jestvujúcim 2x110 kV vedením.
Celkový inštalovaný príkon z tepelných elektrárni TP stredné Slovensko je od roku 2006 cca 600
MWe.
Zdroje elektrickej energie
Kraj , okres
Banskobystrický
Zvolen
Banská Bystrica
Brezno
Banská Bystrica
Lučenec
Rimavská Sobota
Rimavská Sobota
Ţiar nad Hronom
spolu
Typ elektrárne
ID
TP
TP
TP
TP
TP
TP
TP
TP
Názov a miesto zdroja
Tepláreň Zvolen
HP Harmanec
Ţeleziarne Podbrezová
Biotika Slovenská Ľupča
Tepláreň LUTE Lučenec
Gemercukor a.s.
Slovenské lučobné závody Hnúšťa
Tepláreň ZSNP Ţiar nad Hronom
Inštalovaný výkon
MWe
74
4,0
5,66
5.0
2,6
9,5
4,0
28
132,76
B) ROZVOD ELEKTRICKEJ ENERGIE
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998)
Úprava a doplnenie textu na str. 429:
Odber elektrickej energie je v Banskobystrickom samosprávnom kraji zabezpečený dodávkou
elektrickej energie po nadradenom prenosovom systéme ZVN 400 kV a VVN 220 kV a
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 179
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
distribučnom rozvodnom systéme 110/22 kV, prostredníctvom energetických uzlov 400/220/110
kV rozvodní a transformovní.
Prenosová sústava 400 kV rozvedená v juţnej časti riešeného územia, s napojením na celoeurópsku
400 kV sústavu, prechádza v smere Levice - Rimavská Sobota - Moldava nad Bodvou. V
energetickom uzle 400 kV rozvodne JE EMO je prepojená so severnou vetvou v smere JE EMO Horná Ţdaňa - Liptovská Mara. Banskobystrický kraj je na túto nadradenú prenosovú sústavu
pripojený prostredníctvom dvoch 400 kV rozvodní a transformovní nachádzajúcich sa v riešenom
území a to Rz Horná Ţdaňa a Rz Rimavská Sobota.
Prenosová sústava 220 kV prechádzajúca v smere Lemešany -Sučany - Nováky je prepojená s
transformovňou 220/110/22 kV v Medzibrode (okres Banská Bystrica). Prenosová kapacita 220 kV
vedenia V 272 a V273 je nedostatočná a preto je nutné počítať s jej postupným rušením a
nahradením 400 kV prenosovou sústavou, po vybudovaní novej ZVN/VVN, 400/110 kV rozvodne
v Medzibrode. Pre navrhované dvojité 400 kV vedenie je vhodné vyuţiť jestvujúci energetický
koridor 220 kV vedení /2010/.
Distribučné vedenia 110 kV slúţia pre rozdelenie elektrickej energie z nadradenej prenosovej
sústavy (uzol Horná Ţdaňa, Rimavská Sobota, Medzibrod) a energetické uzly mimo riešeného
územia (Moldava nad Bodvou, Spišská Nová Ves, Bystričany. Levice).
Pre plánované plynulé zásobovanie elektrickou energiou do roku 2015, s výhľadom po roku 2015,
je potrebné posilniť jestvujúcu sieť 400 kV prenosových vedení v dôleţitých uzloch a vybudovať
nové 400 kV prenosové vedenia súvisiace s dostavbou JE EMO Mochovce a výstavbou
prečerpávacej elektrárne PVE Ipeľ, ako i pripravovaným tretím medzinárodným prepojením našej
400 kV prenosovej sústavy do Maďarska na Sajóivánku. Plánuje sa vybudovať nové 400 kV
vedenie v smere Horná Ţdaňa – Medzibrod - PVE IPEĽ - Rimavská Sobota a rekonštruovať
vedenia 2x220 kV na 2x400 kV v smere Liptovská Mara - Medzibrod - Sučany. Z dôvodu
zabezpečenia dvojcestného zásobovania závodu SLOVALCO Ţiar nad Hronom SE, a.s. sa počíta s
výstavbou ťaţkého 110 kV dvojitého vedenia v smere Kozárovce - Horná Ţdaňa - SLOVALCO.
Týmto prepojením sa dosiahne v prípade potreby napájanie závodu SLOVALCO Ţiar nad Hronom
z rozvodne Rz Levice záloţným samostatným 110 kV dvojitým vedením. V trase tohto vedenia sa
výhľadovo plánuje vybudovať 110/22 kV transformovňu v Novej Bani.
V nadväznosti na vyuţitie jadrového energetického potenciálu dostavby 3 a 4 bloku JE EMO
Mochovce a PVE Ipeľ sa pripravuje výstavba ZVN vedenia 2x 400 kV v smere Rz Horná Ţdaňa
- Rz Medzibrod – Rz PVE Ipeľ s pokračovaním do Rz Rimavská Sobota.
Pripravuje sa 2x 400 kV prepojenie ZVN rozvodne Rz Bošáca – Rz Bystričany - Rz Horná Ţdaňa
/2017/.
Výstavba nových rozvodní a transformovní 400 kV/110 kV v riešenom území je daná
predpokladaným nárastom zaťaţenia distribučnej rozvodnej siete na úrovni VN a NN siete, ktorý
bude vyvolaný predpokladanou urbanizáciou územia Banskobystrického samosprávneho kraja a
poţiadavkami odberateľov.
Táto elektrizačná sieť musí zabezpečiť rozvoj elektrizačnej sústavy tak, aby boli splnené kritéria
kvality, spoľahlivosti a bezpečnosti dodávky elektriny dané prevádzkovými pravidlami v
rozhodujúcich regiónoch - veľkých mestách, priemyselných parkoch a odberateľov citlivých na
kvalitu a spoľahlivosť dodávky (priemyselné závody a výrobné aglomerácie).
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 180
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 430 - 432
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str.178 - 179
Doplniť názvy tabuliek :
„Stanice ZVN“ (tabuľka č. 27)
„Vzdušné vedenia ZVN a VVN“ (tabuľka č. 28)
2.15.1.2. Rozvoj vedení nadradenej sústavy a ich napojenie na nadradený systém územia
vo väzbe na potreby územia
 400 kV, 220 kV prenosová sústava
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 432 - 433
Oprava a doplnenie textu:
 výhľadovo vybudovať nové 400 kV prenosové vedenia v trase Rz Horná Ţdaňa - Rz
Medzibrod – Rz PVE IPEĽ – Rz Rimavská Sobota, ktoré súvisí s dostavbou JE EMO
Mochovce a prognózou výstavby prečerpávacej vodnej elektrárne PVE IPEĽ, ako i
pripravovaným tretím medzinárodným prepojením našej 400 kV prenosovej sústavy do
Maďarska na Sajóivánku,
 vytvoriť koridor pre výhľadové 400 kV vedenie Rz Horná Ţdaňa - Rz Bystričany - Rz
Bošáca,
 doriešiť trasovanie 400 kV vedenia na našom území do Maďarska na Sajóivánku a to buď
paralelným vedením z rozvodne Moldava nad Bodvou č. 427 na Rimavskú Sobotu a pod
Rimavskou Sobotou samostatnou odbočkou na Sajóivánku alebo novým 400 kV vedením
vyvedeným z rozvodne Rimavská Sobota do Maďarska v smere na Sajóivánku,
 prenosovú sústavu 220 kV prechádzajúcu severnou časťou riešeného územia v smere
Lemešany - Sučany - Nováky s dvojitým napojením 220/110/22 kV transformovne
Medzibrod nahradiť novým dvojitým ZVN 400 kV vedením v koridore jestvujúceho 220
kV vedenia a vedenie zaústiť do novovybudovanej 400 kV rozvodne v Medzibrode. Rz
Medzibrod bude prepojená 2 x 400 kV vedením slučkou z navrhovaného ZVN 2x400 kV
vedenia Rz Horná Ţdaňa – Rz PVE IPEĽ - Rz Rimavská Sobota.

Elektrické stanice ZVN/VVN/VN
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 433
Oprava a doplnenie textu poslednej odráţky:

pripraviť v spolupráci so ŢSR elektrifikáciu trate Fiľakovo - Košice vybudovaním prevodových
transformačných staníc s meniarňou 110/25 kV v Lovinobani,
C) SPOTREBA ELEKTRICKEJ ENERGIE
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 433
Oprava a doplnenie textu 1. a 3. odseku na str. 433/434:
V spotrebe elektrickej energie sa politicko-ekonomické zmeny najmenej dotkli spotreby elektrickej
energie obyvateľstva (MOO). Pokles nastal v podnikateľskej sfére a to ako u veľkoodberu (VO), tak
aj u podnikateľského maloodberu (MOP). Stúpajúca spotreba elektrickej energie, ktorá začala v
roku 1995, bola signálom rozbiehania sa ekonomického ţivota a konsolidácie priemyselného
sektoru, stagnácie liberalizácie cien, nekontrolovateľným rastom spotreby u odberateľov
s elektrickým kúrením, ktorý súvisí s prekonanými cenovými reláciami. Tieto skutočnosti majú za
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 181
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
následok disproporciu vo výrobe a spotrebe elektrickej energie v neprospech výroby. Uvedená
disproporcia sa v súčasnosti rieši dovozom elektrickej energie zo susedných štátov.
Tento nepriaznivý stav zdôrazňuje potrebu výstavby nových zdrojov a to jednak dostavbu JE EMO
Mochovce, ale aj budovanie decentralizovaných zdrojov s paroplynovým cyklom PPA, teplárni a
výhrevní s kogeneráciou, ako aj vodných a veterných elektrární.
Za SSE, a.s. Ţilina sa podieľali na odbere elektrickej energie maloodberatelia–obyvateľstvo 1902
GWh, maloodberatelia – organizácie 675 GWh a veľkoodberatelia 4737 GWh.
Najväčší podiel na spotrebe elektrickej energie a zaťaţení majú priemyselní odberatelia, sústredení
v ťaţiskových mestách a priemyselných aglomeráciách. Medzi najväčších odberateľov elektrickej
energie zo siete 110 kV patrí závod ZSNP, a.s. SLOVALCO Ţiar nad Hronom so spotrebou 1 605
GWH, ktorý odoberá elektrickú energiu priamo od SE, a.s. Bratislava. Ďalšími väčšími
veľkoodberateľmi s výkonom nad 1MW sú - ELBA Kremnica, Preglejka, a.s. Ţarnovica, KNAUF
ISULATION s.r.o. Nová Baňa, Štátna mincovňa Kremnica, ZSNP, a.s. Ţiar nad Hronom,
Harmanecké papierne, a.s. Harmanec, Biotika, a.s. Slovenská Ľupča, Stredoslovenské cementárne,
a.s. Banská Bystrica, Ţeleziarne Podbrezová, a.s., ESPE, a.s. Piesok, Vlkanovské strojárne, a.s.
Vlkanová, ŢOS, a.s. Zvolen, Bučina, a.s. Zvolen, Hriňovské strojárne, a.s. Hriňová, Hontianske
strojárne, a.s. Krupina, SLOVPUMP, a.s. Závadka nad Hronom, Slovenské magnezitové závody,
a.s. Jelšava, SLOVMAG, a.s. Lubeník, VSŢ UNICORN, s.r.o. Tornaľa a i., pričom odber
elektrickej energie je značne premenlivý v závislosti od výrobného programu a náplne.
D) EKOLOGICKÉ HĽADISKO VÝROBY A SPOTREBY ELEKTRICKEJ ENERGIE
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 434
Oprava a doplnenie textu 3. odseku na str. 435:
V riešenom území Banskobystrického samosprávneho kraja je moţné efektívne vyuţiť náhradu
jednoúčelových energetických výrobní kombinovanou výrobou elektriny a tepla (kogenerácia) v
mestských a závodných teplárňach, výhrevniach a kotolniach na zemný plyn napríklad v Banskej
Bystrici, Zvolene, Ţarnovici, Novej Bani, Ţiari nad Hronom, Lučenci, Fiľakove, Rimavskej Sobote,
Hnúšti, Podbrezovej, Veľkom Krtíši, Brezne.
Pri trase plynovodov s VVTL a VTL v juţnej časti územia kraja v blízkosti energetických zariadení
110/22 kV distribučnej sústavy, v spolupráci s SPP je moţné vybudovať zdroje elektrickej energie s
paroplynovým cyklom (PPC) a to napríklad v lokalitách Veľké Zlievce, Mikušovce a podľa
vhodnosti vyhovujúcich podmienok aj v iných lokalitách.
Pripravuje sa výstavba tepelnej elektrárne PE Panické Dravce s inštalovaným výkonom 100 MWe.
Vhodné je vyuţiť aj spaľovanie komunálneho a priemyselného odpadu na lokálne zásobovanie
teplom, alebo elektrickou energiou (napríklad v urbanizovaných územiach miest Banská Bystrica,
Brezno, Zvolen, Lučenec, Ţiar nad Hronom, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota a ďalších vhodných
lokalitách). Od roku 1997 sa problematikou obnoviteľných zdrojov zaoberá špecializované
pracovisko SE, a.s. Bratislava a jeho činnosť je zameraná na usmerňovanie výskumu, tvorbu
príslušnej legislatívy, spracovávanie koncepcie a reálnych rozvojových programov, prípravu
efektívnych projektov vodných a veterných elektrární, energetického vyuţitia slnečnej a
geotermálnej energie, biomasy a bioplynu .
2.15.2. ZÁSOBOVANIE PLYNOM
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 435
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str.179
2.15.2.1. Zhodnotenie územia z hľadiska zásobovania plynom.
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 435
Doplnenie textu druhého odseku na str. 435:
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 182
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Pripravuje sa prepojenie plynárenskej siete medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou.
Navrhovaný plynovod zabezpečí diverzifikáciu prepravy plynu medzi Slovenskom a Maďarskom
(opatrenia počas krízy v zásobovaní plynom). Rozhodnutie o jeho príprave a realizácii je dané
uznesením vlády SR č. 95 z 28.1.2009.
Zámerom projektu navrhovanej stavby “ Prepojovací VTL plynovod DN 800 Slovenská republikaMaďarsko“ je prepojenie prepravnej siete medzi slovenskou republikou (SR) a maďarskou
republikou (MR) z dôvodu diverzifikácie trás plynárenských prepravných sietí medzi SR a MR s
predpokladanou ročnou kapacitou prepravy v objeme 5 miliárd m3 plynu.
Projekt “Prepojovací VTL plynovod DN 800 Slovensko – Maďarsko“ rieši prípravu a realizáciu
plynovodu DN 800 medzi KS 03 Veľké Zlievce a hraničným prechodom SR/MR v úseku
Slovenské Ďarmoty - Selešťany.
Trasa je navrhnutá v 2. variantoch. Varianty vedenia trasy plynovodu boli posudzované z týchto
hlavných hľadísk :
- minimalizovanie zásahov v častiach lesných porastov
- vedenie trasy mimo osídlené územie, s rešpektovaním ochranného pásma
- minimalizovanie kriţovania ciest a vodných tokov
- preferovanie vedenia trasy v existujúcom ochrannom koridore prepravných plynovodov TP1
aţ TP 5
- členenia profilu územia a náročnosti zemných prác
- koncové body trás plynovodu:
- Kompresorová stanica KS 03 Veľké Zlievce
- Prechod štátnej hranice /rieka Ipeľ/ v úseku Slovenské Ďarmoty- Selešťany
VARIANT 1
1
2
3
4
5
6
7
Celková dĺţka cca
ZOZNAM DOTKNUTÝCH KATASTROV
“Prepojovací VTL plynovod DN 800 Slovenská republika - Maďarsko“
KATASTER
DĽŢKA ÚSEKU
Veľké Zlievce
1270 m
Malé Zlievce
1850m
Olováry
5890 m
Kiarov
3550 m
Ţelovce
3120 m
Záhorce
4550 m
Slovenské Ďarmoty
170 m
20,30 km
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 183
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
VARIANT 2
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
Celková dĺţka
DĽŢKA ÚSEKU
1250 m
2980 m
1080 m
770 m
4150 m
2150 m
1960 m
1970 m
4890 m
200 m
KATASTER
Veľké Zlievce
Malé Zlievce
Veľké Straciny
Olováry
Nová ves
Obeckov
Sklabiná
Ţelovce
Záhorce
Slovenské Ďarmoty
21,30 km
2.15.3. ZÁSOBOVANIE TEPLOM
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 443
2.15.3.3. Návrh zásobovania teplom
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 443
Doplnenie textu prvého odseku na str. 443:
Okres Zvolen
Navrhujeme vo Zvolenskej teplárenskej spoločnosti a.s. rozšíriť tepelný zdroj s paroplynovým
cyklom zapojený do elektrickej sústavy ako kogeneračný zdroj pre kombinovanú výrobu elektrickej
energie a tepla. Výrobu tepla zabezpečujú kotly s výkonom 330 MWt a výroba elektrickej energie
bude do roku 2009 predstavovať 74 MWe. Tým sa výrazne rozšíri ponuka tepla a vyrobené teplo
bude slúţiť pre centrálne zásobovanie teplom vo Zvolene s moţnosťou jeho vyvedenia do priestoru
centrálnej časti navrhovaného stredoslovenského regionálneho centra s moţným prepojením na
výhrevňu Radvaň v Banskej Bystrici.
Tabuľka „ZDROJE TEPLA A TEPELNÝ VÝKON“
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 443
Zmena názvu prevádzkovateľa v riadku 62. a 63. na str. 447:
62. Zvolenská teplárenská spoločnosť a.s. - tepláreň B 1
63. Tepláreň A
2.16. TELEKOMUNIKÁCIE A POŠTA
2.16.1. TELEKOMUNIKÁCIE
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 448
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 2004) - str. 181
Zrušený text celej kapitoly, nahradený novým textom podľa poţiadaviek vyplývajúcich
z pripomienkového konania k návrhu ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009.
2.16.1.1. Súčasný stav
Z hľadiska nadregionálnej telekomunikačnej infraštruktúry územím Banskobystrického
samosprávneho kraja prechádzajú ako prenosové média diaľkové optické káble, spájajúce kraj
s ostanými regiónmi Slovenska a zabezpečujúce tranzitnú telekomunikačnú prevádzku v smere
Východ – Západ a Sever – Juh.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 184
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Prevaţnú časť telekomunikačnej infraštruktúry vlastní a prevádzkuje Slovak Telekom, a.s.
prostredníctvom regionálne príslušnej organizačnej zloţky Centrum sieťovej infraštruktúry (CSI)
JUH so sídlom v Banskej Bystrici. V diaľkovej optickej sieti vyuţíva optické káble
s monomódovými optickými vláknami, po ktorých je prevádzkovaná sieť vlnových multiplexorov
WDM, SDH sieť, MEN sieť a v dátovej technológii a širokopásmových sluţbách sieť IP/MPLS. Pre
rozširovanie transportnej kapacity na existujúcich optických kábloch je vyuţívaná sieť vlnových
multiplexorov DWDM. Prevádzka v jednotlivých typoch sietí je chránená rôznymi druhmi ochrán
prevaţne v kruhovej štruktúre. Technológie sú centrálne riadené a dohliadané.
Z hľadiska telekomunikačnej technológie prebieha postupný prechod z klasickej PSTN siete na sieť
novej generácie NGN, do ktorej sa priebeţne integrujú nové multimediálne sluţby s novými
funkcionalitami.
V prístupovej sieti sa budovaním a zahusťovaním širokopásmových uzlov (DSLAM a MSAN)
dosiahlo skrátenie klasických metalických účastníckych vedení s podstatným zväčšením šírky
prenosového pásma a zvýšením prístupovej rýchlosti, čo podstatne rozšírilo sortiment ponúkaných
sluţieb pre domácnosti, podnikateľov a veľké firmy.
Ku klasickým telefónnym a ISDN sluţbám sa pridali:
a) širokopásmové sluţby vrátane Internetu, IP telefónie a Digitálnej televízie,
b) Komplexné sieťové riešenia vrátane Koorporátnych sietí.
Ku všetkým sluţbám je ponúkané mnoţstvo rôznych programov a ďalších doplnkových sluţieb.
Do komplexnej bytovej zástavby, obytných súborov miest Banská Bystrica, Zvolen, Ţiar nad
Hronom a Lučenec sa buduje nová prístupová infraštruktúra na báze optickej siete FTTx, ktorá
v súčasnosti predstavuje absolútny kvalitatívny vrchol v oblasti prístupu, čo do šírky pásma a
spoľahlivosti.
2.16.1.2. Navrhovaný rozvoj telekomunikácií




Budovať architektúru telekomunikačnej siete tak, aby zvýšila flexibilitu existujúcej siete,
umoţnila rýchlejšie zavádzanie nových multimediálnych sluţieb a zdieľanie zdrojov siete.
Pre rozširovanie kapacity transportnej siete do uţ vybudovaných káblovodov zafukovať optické
káble novej konštrukcie väčšej kapacity a na existujúcich kábloch výraznejšie vyuţívať sieť
vlnových multiplexorov DWDM.
Budovaním a zahusťovaním širokopásmových uzlov (DSLAM, MSAN a mini MSAN)
rozširovať dostupnosť širokopásmového prístupu pre čo moţno najväčší počet domácností
a zákazníkov aj vo vidieckych oblastiach.
Novú prístupovú infraštruktúru na báze optickej siete FTTx rozšíriť postupne do obytných
súborov aj v ďalších mestách.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 185
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
2.18. PERSPEKTÍVNE POUŢITIE POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY A LESNÝCH
POZEMKOV PRE NAVRHOVANÝ URBANISTICKÝ ROZVOJ
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) – str. 458
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky (r. 2004) – str. 184
Zmena textu na str. 185 a doplnenie tabuľky na str. 185/186:
Vyhodnotenie záberov poľnohospodárskej pôdy je spracované pre funkcie, ktoré sú z hľadiska
rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja v území rozhodujúce a pre ktoré boli v rámci
spracovania ÚPN VÚC Banskobystrický kraj - Zmeny a doplnky 2009, poskytnuté podklady. Týka
sa to predovšetkým pripravovaných stavieb dopravnej infraštruktúry – nadradenej siete cestných
komunikácií – rýchlostných ciest a ciest I. triedy a stavieb na zabezpečenie zásobovania obyvateľov
pitnou vodou. Podklady poskytli Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Bratislava, investičný odbor
Banská Bystrica, Slovenská správa ciest IVSC Banská Bystrica a Stredoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s.
Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Bratislava, investičný odbor Banská Bystrica, s ohľadom na
investičnú prípravu stavieb rýchlostných ciest R2 a R3, vo svojom liste z 15.4.2009 poskytla
podklady o poţiadavkách na perspektívne zábery poľnohospodárskej pôdy a nepoľnohospodárskej
pôdy pre potreby projektovo pripravovaných trás rýchlostných ciest na území Banskobystrického
samosprávneho kraja v nasledujúcich úsekoch podľa jednotlivých stavieb.
 Rýchlostná cesta R2 Ţiar nad Hronom – obchvat
Trasa rýchlostnej cesty je prevzatá z dokumentácie na územné rozhodnutie (Geoconsult, s.r.o.
Bratislava – 12/2003), doporučená v „Záverečnom stanovisku“ č. 1145-4.2 zo dňa 26.11.2001,
ktoré vydalo MŢP SR podľa zákona č. 24/2006/ Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie.
Na stavbu bolo vydané územné rozhodnutie Mesta Ţiar nad Hronom č. 27/2005 zo dňa 2.5.2005.
 Rýchlostná cesta R2 Zvolen -západ – Zvolen –východ
Trasa rýchlostnej cesty je prevzatá z technickej štúdie (Dopravoprojekt, a.s. Bratislava – 05/2006)
podľa variantu „C3“, doporučená v „Záverečnom stanovisku“ č. 744/08-3.4/ml, ktoré vydalo MŢP
SR podľa zákona č. 24/2006/ Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie.
 Rýchlostná cesta R2 Zvolen východ - Pstruša
Trasa rýchlostnej cesty je prevzatá z dokumentácie na územné rozhodnutie (Dopravoprojekt, a.s.
Bratislava – 10/2008), doporučená v „Záverečnom stanovisku“ č. 4366/04-1.6 zo dňa 17.2.2006,
ktoré vydalo MŢP SR podľa zákona č. 24/2006/ Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie.
Na stavbu bolo vydané územné rozhodnutie č. KSU BB-2009-711/1201-2:OŠSS-Di zo dňa
23.10.2009.
 Rýchlostná cesta R2 Pstruša – Kriváň
Trasa rýchlostnej cesty je prevzatá z dokumentácie na územné rozhodnutie (Dopravoprojekt, a.s.
Bratislava – 04/2008), doporučená v „Záverečnom stanovisku“ č. 4366/04-1.6 zo dňa 17.2.2006,
ktoré vydalo MŢP SR podľa zákona č. 24/2006/ Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie.
Na stavbu bolo vydané územné rozhodnutie č. KSU BB-2009-575/898-3:OŠSS-Di zo dňa 9.9.2009.
 Rýchlostná cesta R2 Kriváň – Tomášovce
Trasa rýchlostnej cesty v úseku Kriváň - Lovinobaňa je prevzatá z technickej štúdie stavby „R2
Zvolen - Lovinobaňa (Terraprojekt, a.s. Bratislava – 11/2003), doporučená v „Záverečnom
stanovisku“ č. 4366/04-1.6 zo dňa 17.2.2006, ktoré vydalo MŢP SR podľa zákona č. 24/2006/ Z.z.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 186
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie. Trasa rýchlostnej cesty v úseku Lovinobaňa –
Tomášovce je prevzatá z technickej štúdie stavby „R2 Lovinobaňa – Oţďany“ (spol. H+L Project,
s.r.o. Bratislava – 11/2004), vybraná trasa – červený variant, doporučená v „Záverečnom
stanovisku“ č. 12329/07-3.4., ktoré vydalo MŢP SR podľa zákona č. 24/2006/ Z.z. o posudzovaní
vplyvov na ţivotné prostredie.
 Rýchlostná cesta R2 Tomášovce – Oţďany
Trasa rýchlostnej cesty je prevzatá z technickej štúdie stavby „R2 Lovinobaňa – Oţďany“ (spol.
H+L Project, s.r.o. Bratislava – 11/2004), vybraná trasa – červený variant, doporučená v
„Záverečnom stanovisku“ č. 12329/07-3.4., ktoré vydalo MŢP SR podľa zákona č. 24/2006/ Z.z.
o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie.
 Rýchlostná cesta R2 Oţďany - Zacharovce
Trasa rýchlostnej cesty je prevzatá z dokumentácie na územné rozhodnutie (CEMOS projektová
kancelária, s.r.o. Bratislava – 10/2008), doporučená v „Záverečnom stanovisku“ č. 4365/04-1.6 zo
dňa 25.10.2005, ktoré vydalo MŢP SR podľa zákona č. 24/2006/ Z.z. o posudzovaní vplyvov na
ţivotné prostredie. Na stavbu bolo vydané územné rozhodnutie č. KSU BB-2009-753/1269-3:
OŠSS-Di zo dňa 21.12.2009.
 Rýchlostná cesta R2 Zacharovce - Bátka
Trasa rýchlostnej cesty je prevzatá z dokumentácie na územné rozhodnutie (spol. ALFA a.s.
Bratislava – 06/2008, doporučená v „Záverečnom stanovisku“ č. 4365/04-1.6 zo dňa 25.10.2005,
ktoré vydalo MŢP SR podľa zákona č. 24/2006/ Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie.
 Rýchlostná cesta R2 Bátka - Figa
Trasa rýchlostnej cesty je prevzatá z dokumentácie na územné rozhodnutie (spol. ALFA a.s.
Bratislava – 06/2008, doporučená v „Záverečnom stanovisku“ č. 4365/04-1.6 zo dňa 25.10.2005,
ktoré vydalo MŢP SR podľa zákona č. 24/2006/ Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie.
Na stavbu bolo vydané územné rozhodnutie č. KSU BB-2010-252/295-1: OŠSS, My zo dňa
25.2.2010.
 Rýchlostná cesta R2 Zvolen -západ – Zvolen –východ
Trasa rýchlostnej cesty je prevzatá z technickej štúdie (Dopravoprojekt, a.s. Bratislava – 05/2006)
podľa variantu „C3“, doporučená v „Záverečnom stanovisku“ č. 744/08-3.4/ml, ktoré vydalo MŢP
SR podľa zákona č. 24/2006/ Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie.
 Rýchlostná cesta R3 Zvolen - Šahy
Trasa rýchlostnej cesty je prevzatá z technickej štúdie (Dopravoprojekt, a.s. Bratislava – 06/2008),
trasa „ZV1“ vo variantoch, doporučený variant bude stanovený v procese EIA podľa zákona č.
24/2006/ Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie.
 Rýchlostná cesta R7 Bratislava - Lučenec
Trasa rýchlostnej cesty vo variantoch prevzatá z technickej štúdie (Dopravoprojekt, a.s. Bratislava –
06/2006) vo variantoch, doporučený variant bude stanovený v procese EIA podľa zákona č.
24/2006/ Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie.
Slovenská správa ciest IVSC Banská Bystrica vo svojom liste zn.: 13596/2009/6251 z 15.4.2009
poskytla údaje o pripravovaných stavbách ciest I. triedy s uvedením nárokov na zábery
poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov podľa jednotlivých stavieb:
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 187
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
 Cesta I/65 Kremnické Bane – hranica kraja
Trasa cesty je prevzatá z technickej štúdie (Dopravoprojekt, a.s. Bratislava, divízia Zvolen –
01/2008), podľa červeného variantu.
Pre vybranú trasu bola spracovaná Dokumentácia stavebného zámeru a Dokumentácia pre územné
rozhodnutie – spracovateľ Geopoz s.r.o., Banská Bystrica. Z tejto dokumentácie boli vybrané do
tabuliek záberov poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov výmery potrebných trvalých
záberov pre realizáciu tohto úseku cesty I/65.
 Cesta I/71 Lučenec – hranica SR/MR
Trasa cesty je prevzatá z technickej štúdie (IPOS s.r.o. Banská Bystrica – 11/2005).
 Cesta pre motorové vozidlá I/66 (R1) Banská Bystrica – Slovenská Ľupča
Trasa cesty je prevzatá z technickej štúdie (Dopravoprojekt, a.s. Bratislava, divízia Zvolen –
04/2008).
 Cesta pre motorové vozidlá I/59 a I/66 (R1) Slovenská Ľupča – hranica kraja
Trasa cesty je prevzatá z technickej štúdie (Dopravoprojekt, a.s. Bratislava, divízia Zvolen –
04/2007). Doporučená trasa v súlade so „Záverečným stanoviskom“ č. 6674/07-3.4./ml zo
16.7.2008.
Dokumentáciu pre územné rozhodnutie stavby I/59 a I/66 (R1) Slovenská Ľupča – hranica kraja
spracoval Dopravoprojekt a.s. divízia Zvolen v novembri 2009. Z tejto dokumentácie boli vybrané
do tabuliek záberov poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov výmery potrebných trvalých
záberov pre realizáciu tohto úseku cesty R1.
 Cesta I/66 Brezno – Polomka s obchvatom mesta Brezno
Trasa cesty je prevzatá z technickej štúdie (Terraprojekt, a.s. Bratislava – 04/2007), doporučená v
„Záverečnom stanovisku“ č. 9028/07-3.4/ml, ktoré vydalo MŢP SR podľa zákona č. 24/2006/ Z.z.
o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie.
 Cesta I/66 Polomka – hranica kraja
Trasa cesty je prevzatá z technickej štúdie (IPOS s.r.o. Banská Bystrica – 04/2007) , doporučená
v Záverečnom stanovisku MŢP SR č. 2525/08-3.4 ml vydanom podľa zákona č. 24/2006 Z.z.
o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie.
 Cesta I/66 Banská Bystrica – Brezno
Trasa cesty je prevzatá z technickej štúdie (Dopravoprojekt, a.s. Bratislava, divízia Zvolen –
04/2008).
 Cesta II/525 (I/51) Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica
Trasa cesty je prevzatá z technickej štúdie (IPOS s.r.o. Banská Bystrica – 12/2000), v súlade so
„Záverečným stanoviskom“ č. 1548/02 – 4.3., ktoré vydalo MŢP SR podľa zákona č. 24/2006/ Z.z.
o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie.
Na základe prípravy realizácie stavby „Zásobovanie pitnou vodou regiónu Novohrad“
prechádzajúcej územím troch okresov: Lučenec, Poltár, Detva, bola v roku 2007 zo strany
Stredoslovenskej
vodárenskej
spoločnosti,
a.s.
zabezpečená
identifikácia
záberov
poľnohospodárskej pôdy.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 188
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
VYHODNOTENIE PREDPOKLADANÝCH ZÁBEROV POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY
Na základe uvedených podkladov sú zostavené nasledujúce tabuľky perspektívnych záberov
pozemkov pre verejnoprospešné stavby vybraných úsekov dopravnej infraštruktúry a vodného
hospodárstva, pre ktoré je potrebné vyňať poľnohospodársku pôdu.
Trvalý záber
poľnohosp. pôdy
Stavba - funkcia
Pre realizáciu vybraných úsekov rýchlostných ciest budú potrebné trvalé zábery
poľnohospodárskej pôdy s celkovou výmerou:
Pre realizáciu vybraných úsekov ciest I. triedy budú potrebné trvalé zábery
poľnohospodárskej pôdy s celkovou výmerou:
Zábery poľnohospodárskej pôdy pre realizáciu stavby „Zásobovanie pitnou vodou
regiónu Novohrad“ majú celkovú výmeru:
SPOLU:
1294,06ha
161,13 ha
164,00 ha
1619,19 ha
Tabuľka predpokladaných trvalých záberov pôdy pre realizáciu pripravovaných úsekov rýchlostných ciest
a ciest I. triedy na území Banskobystrického samosprávneho kraja
1.
Okres
Katastrálne územia
Stavba
Rýchlostná cesta R2
Hranica okresu Ţiar
nad Hronom –
Lovčica
Rýchlostná cesta R2
Ţiar n. Hronom obchvat
Rýchlostná cesta R2
Zvolen západ –
Zvolen východ
Rýchlostná cesta R2
Zvolen východ Pstruša
Rýchlostná cesta R2
Pstruša - Kriváň
Rýchlostná cesta R2
Kriváň - Tomášovce
Rýchlostná cesta R2
Tomášovce –
Oţďany
Trvalý záber
pôdy celkom
(ha)
Z toho
Nepoľnohospod.
Poľnohospodár.
pôda (ha)
pôda (ha)
Ţiar nad Hronom
26,10
6,00
20,10
Janova Lehota, Lovčica
KPÚ v Banskej Bystrici vydal súhlas na nepoľnohospodárske vyuţitie poľnohospodárskej pôdy
č. 2004/00341 zo dňa 7.6.2004
Ţiar nad Hronom
51,80
13.00
70,00
Ţiar nad Hronom, Lovčica
KPÚ v Banskej Bystrici vydal súhlas č. 2004/800341 zo dňa 7.6.2004 na nepoľnohospodárske
vyuţitie poľnohospodárskej pôdy
Zvolen
Kováčová, Sliač -Hájniky, Sliač 83,00
13,00
70,00
Rybáre, Lieskovec, Zvolenská Slatina
Zvolen
Zvolenská Slatina,
46,0351
3,2520
42,7831
Detva
Vígľaš
Detva
64,5799
10,7674
53,8125
Vígľaš, Stoţok, Detva, Kriváň
KPÚ v Banskej Bystrici vydal súhlas č. 2009/00262 zo dňa 2.7.2009 na nepoľnohospodárske
vyuţitie poľnohospodárskej pôdy pre cestu R2 v úseku Zvolenská Slatina – Kriváň
Detva
Kriváň,
Lučenec
117,000
32,0000
85,0000
Podkriváň, Píla, Mýtna, Divín,
Lovinobaňa, Uderiná, Podrečany,
Tomášovce
Lučenec
Tomášovce,
Vidiná,
Lučenec,
Boľkovce, Pinciná, Buzitka, Veľké
85,4900
6,2400
79,2500
Dravce, Nové Hony,
Rimavská Sobota
Oţďany
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 189
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
2.
Stavba
Okres
Katastrálne územia
Trvalý záber
pôdy celkom
(ha)
Z toho
Nepoľnohospod.
Poľnohospodár.
pôda (ha)
pôda (ha)
Rimavská Sobota
Oţďany, Rimavská Sobota, Niţná
76,5083
21,4507
55,0576
Pokoradz, Zacharovce,
KPÚ v Banskej Bystrici vydal súhlas č. 2009/00262 zo dňa 2.7.2009 na nepoľnohospodárske
vyuţitie poľnohospodárskej pôdy pre cestu R2 v úseku Oţďany – Zacharovce
Rimavská Sobota
Rýchlostná cesta R2
Zacharovce, Bakta, Uzovská Panica,
49,6433
7,0711
42,5722
Zacharovce - Bátka
Tomášovce, Bátka,
Rimavská Sobota
Bátka, Rakytník, Kaloša, Figa,
35,7324
4,5476
31,1848
Rýchlostná cesta R2 Čerenčany
Bátka - Figa
KPÚ v Banskej Bystrici vydal súhlasy č. 2009/000378 zo dňa 23.11.2009 a č. 2009/00481 zo
dňa 23.12.2009 na nepoľnohospodárske vyuţitie poľnohospodárskej pôdy pre cestu R2 v úseku
Bátka-Figa
Krupina, Dudince, Dolné Terany,
Horné Terany, Hontianske Tesáre,
Sebechleby, Domaníky, Hontianske
Rýchlostná cesta R3 Nemce, Devičie, Uňatín, Bzovík,
318,00
28,00
290,00
Zvolen – Šahy
Krupina,
Zvolen
Babiná, Dobrá Niva, Podzámčok,
Breziny
V okresoch: Veľký Krtíš, Lučenec
a Poltár,
v katastrálnych
územiach
obcí:
Hrušov, Čelovce, Širákov, Seľany,
Kosihovce, Čebovce, Horné Príbelce,
Dolné Príbelce, Dolné Plachtince,
Veľký Krtíš, Ipeľské Predmostie,
Kleňany, Veľká nad Ipľom, Sečianky,
Balog
nad
Ipľom,
Dolinka,
Rýchlostná cesta R7
Trebušovce,
Kamenné
Kosihy,
Bratislava – Lučenec
432,00
17,00
415,00
Seľany, Nenince, Obeckov, Malý
Krtíš, Nová Ves, Veľké Straciny,
Malé Straciny, Pôtor, Ţihľava, Vieska,
Slovenské Kľačany, Dolná Strehová,
Závada, Ľuboreč, Nová Ves, Malé
Zlievce, Veľké Zlievce, Bušince,
Muľa, Mašková, Halič, Stará Halič,
Lučenec, Vidiná, Opatová, Veľká Ves,
Tomášovce, Trenč, Panické Dravce,
Rapovce, Mikušovce
Banská Bystrica
5,50
5,50
Rýchlostná cesta R1
Banská Bystrica
Banská Bystrica –
KPÚ v Banskej Bystrici vydal súhlas č. 2004/800341 zo dňa 7.6.2004 na nepoľnohospodárske
severný obchvat
vyuţitie poľnohospodárskej pôdy
Rýchlostná cesta R1
Banská Bystrica
Banská Bystrica –
16,40
0,40
16,00
Banská Bystrica, Slovenská Ľupča
Slovenská Ľupča,
Rýchlostná cesta R1 Banská Bystrica, Slovenská Ľupča,
Slovenská Ľupča – Lučatín,
Hiadeľ,
Moštenica,
80,00
39,00
41,00
hranica kraja
Donovaly,
Rýchlostná cesta R2
Oţďany –
Zacharovce
Vybrané úseky rýchlostných ciest R1, R2, R3, R7
Zábery pôdy spolu:
URBION – Bratislava, jún 2010
1487,7890
193,7288
1294,0602
Strana 190
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Tabuľka predpokladaných trvalých záberov poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov pre realizáciu
pripravovaných úsekov ciest I. triedy na území Banskobystrického samosprávneho kraja
Trvalý záber
pôdy celkom
(ha)
Okres
Katastrálne územia
Stavba
Cesta I/65 Kremnické Ţiar nad Hronom
Bane – hranica kraja Kremnické Bane, Kremnica
Lučenec
Lučenec,
Holiša,
Trebeľovce,
Cesta I/71 Lučenec –
Fiľakovské Kováče, Prša, Fiľakovo,
hranica SR/MR
Biskupice,
Belina,
Radzovce,
Šiatorská Bukovinka
Cesta I/66 Brezno –
Polomka
Brezno
s obchvatom mesta
Brezno, Braväcovo, Beňuš, Bacúch
Brezno
Brezno
Cesta I/66 Polomka –
Polomka, Závadka nad Hronom,
hranica kraja
Heľpa, Pohorelá, Šumiac, Telgárt
Banská Bystrica, Brezno
Slovenská Ľupča, Lučatín, Medzibrod,
Brusno, Nemecká, Dubová, Predajná,
Lopej, Podbrezová, Valaská, Brezno
Cesta II/525 (I/51) Ţiar nad Hronom, Banská Štiavnica
Hronská Dúbrava – Hronská Dúbrava, Banská Belá,
Banská Štiavnica
Banská Štiavnica
Vybrané úseky ciest I. triedy – zábery pôdy spolu:
Cesta I/66 Banská
Bystrica/Sl. Ľupča –
Brezno
8,36
72,10
Z toho
Lesné pozemky
(ha)
0,40
1,50
Poľnohospod.
pôda (ha)
7,96
70,60
16,80
6,60
10,20
59,25
6,50
3,02
0,15
2,87
23,75
7,00
16,75
183,28
22,15
161,13
52,75
Prehľad záberov poľnohospodárskej pôdy pre realizáciu stavby „Zásobovanie pitnou vodou regiónu Novohrad“
podľa jednotlivých úsekov:
Stavba
Výmera záberov
celkom v ha
Výmera záberov
PP v ha
Okres
Katastrálne územia
164,00
Detva
Podkriváň
Lučenec
Biskupice, Boľkovce, Bulhary, Buzitka,
Dobroč, Fiľakovské Kováče, Gregorova
Vieska, Holiša, Jelšovec, Kotmanová, Lehôtka,
Lipovany, Lovinobaňa, Uderiná, Mašková,
Mučín, Mýtna, Nitra nad Ipľom, Nové Hony,
Panické Dravce, Píla, Pinciná, Pleš, Podrečany,
Rapovce, Ruţiná, Šávoľ, Trebeľovce, Tuhár,
Veľká nad Ipľom, Veľké Dravce, Divín,
Opatová, Fiľakovské Kľačany, Lučenec
Poltár
Breznička, České Brezovo, Hradište, Málinec,
Mládzovo, Ozdín, Bystrička, Uhorské, Utekáč,
Zlatno, Poltár, Slaná Lehota, Vaľkovo
Detva
Lučenec
164,00
Poltár
Okrem uvedených stavieb a zámerov, vyhodnotených v predchádzajúcich tabuľkách, si rozvoj
územia Banskobystrického samosprávneho kraja vyţiada ďalšie poţiadavky na vyuţitie pozemkov
poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Sú to poţiadavky, ktoré vyplývajú
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 191
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
z nevyhnutného riešenia a realizácie dopravnej infraštruktúry v oblasti cestnej dopravy (cesty I, II.
a III. triedy), ţelezničnej dopravy, kombinovanej dopravy, vedenia trás a umiestnenia zariadení
technickej infraštruktúry (zásobovania pitnou vodou, budovania kanalizácií a čistiarni odpadových
vôd, vodných nádrţí, protipovodňovej ochrany a pod). Stavby, ktoré si v zmysle vyššie uvedeného
vyţiadajú záber poľnohospodárskej pôdy sú uvedené v záväznej časti ÚPN VÚC Banskobystrický
kraj v časti I. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia – bod 6.
a bod 7. a v časti II. Verejnoprospešné stavby – body 1. aţ 10.
VYHODNOTENIE PREDPOKLADANÝCH ZÁBEROV LESNÝCH POZEMKOV
Na základe podkladov Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. Bratislava a Slovenskej správy ciest
IVSC Banská Bystrica sú v tabuľkách uvedené perspektívne zábery lesných pozemkov pre
verejnoprospešné stavby vybraných úsekov rýchlostných ciest a ciest I. triedy, pre ktoré je potrebné
vyňať lesné pozemky.
Výmera lesných pozemkov a členenie lesov podľa kategórií a druhu vlastníctva lesných pozemkov
podľa okresov podľa § 3, pís. a, Vyhlášky MP SR č. 12/2009 Z.z. o ochrane lesných pozemkov pri
územnoplánovacej činnosti a pri ich vyňatí a obmedzení z plnenia funkcií lesov:
Okres
Banská Bystrica
Banská Štiavnica
Brezno
Detva
Krupina
Lučenec
Poltár
Revúca
Rimavská Sobota
Veľký Krtíš
Zvolen
Ţarnovica
Ţiar nad Hronom
SPOLU:
Výmera
lesných
pozemkov
46 026
16 831
83 836
18 896
20 552
32 932
23 111
42 700
53 143
25 229
37 507
26 664
26 213
453 622
Členenie lesov podľa kategórií
Členenie lesov podľa druhu
vlastníctva v %
hospodárske
ochranné
osob. určenia
Štátne
Neštátne
29 465,54
13 630,72
62 100,81
14 517,21
16 126,94
30 921,73
21 246,08
32 636,83
48 084,30
20 664,42
18 662,80
21 121,17
21 791,10
350 969,65
9 061,32
1 863,24
18 736,16
1 591,00
4 400,12
1 766,92
1 138,03
6 729,16
3 711,80
3 980,57
3 107,33
4 293,05
4 099,45
64 478,15
7 499,36
1 320,00
2 999,33
2 786,96
23,68
243,21
726,67
3 333,38
1 346,97
583,48
15 735,90
1 250,73
321,46
38 171,13
23 377
11 255
68 591
13 016
5 652
11 922
5 100
25 905
20 558
4 378
21 374
14 844
11 303
237 275
22 649
5 558
15 245
5 880
14 900
21 010
18 011
16 795
32 585
20 851
16 133
11 820
14 910
216 347
Zdroj : NSC Zvolen
Vyhodnotenie navrhovaných regulatívov na výmery lesných pozemkov podľa § 3, pís. b, Vyhlášky
MP SR č. 12/2009 Z.z. o ochrane lesných pozemkov pri územnoplánovacej činnosti a pri ich vyňatí
a obmedzení z plnenia funkcií lesov:
Tabuľka predpokladaných trvalých záberov lesných pozemkov pre realizáciu pripravovaných úsekov
rýchlostných ciest na území Banskobystrického samosprávneho kraja
1.
Stavba
Okres
Katastrálne územia
Rýchlostná cesta R1 Slovenská Banská Bystrica,
Ľupča –hranica kraja
Slovenská Ľupča, Lučatín, Hiadeľ, Moštenica,
Donovaly,
Rýchlostná cesta R2 Obchvat mesta Ţiar nad Hronom
Ţiar n. Hronom
Ţiar nad Hronom
URBION – Bratislava, jún 2010
Trvalý záber lesných pozemkov
spolu (ha)
18,0000
3,4000
Strana 192
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
2.
Okres
Katastrálne územia
Stavba
Rýchlostná cesta R2 Pstruša Kriváň
Rýchlostná cesta R2 Oţďany –
Zacharovce
Rýchlostná cesta R2 Zacharovce Bátka
Rýchlostná cesta R2 Bátka - Figa
Trvalý záber lesných pozemkov
spolu (ha)
Detva
Kriváň
Rimavská Sobota
Oţďany
Rimavská Sobota
Tomášovce
Rimavská Sobota
Figa
0,6180
6,9436
7,0711
1,0744
SPOLU :
37,1071
Tabuľka predpokladaných trvalých záberov lesných pozemkov pre realizáciu pripravovaných úsekov
ciest I. triedy na území Banskobystrického samosprávneho kraja
Okres
Banská Štiavnica
Brezno
Detva
Lučenec
Poltár
Revúca
Rimavská Sobota
Veľký Krtíš
Zvolen
Ţarnovica
Ţiar nad Hronom
SPOLU:
I/51
Navrhovaný trvalý záber lesných pozemkov pre stavbu:
I/65
I/66
I/71
13,25 ha
7,00 ha
7,00 ha
0,40 ha
0,40 ha
13,25 ha
Spolu
13,25
1,50 ha
1,50
1,50 ha
7,40
22,15 ha
Jednotlivé zámery, pre ktoré bude potrebné vyňatie poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov,
ktoré sú uvedené v záväznej časti ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009
v kapitole „Verejnoprospešné stavby“, sú identifikovateľné v grafickej časti územného plánu :
 vo výkrese č. 2 Komplexný urbanistický návrh – dopravná infraštruktúra
 vo výkrese č. 3 Technická infraštruktúra – vodné hospodárstvo, energetika.
Podrobnosť mierky mapových podkladov 1: 50 000 neumoţňuje presne špecifikovať rozsah
a plošné nároky na zábery poľnohospodárskej pôdy pri kaţdej verejnoprospešnej stavbe, ktorá je
v ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009 navrhovaná, táto územnoplánovacia
dokumentácia však dáva predbeţnú informáciu o pripravovaných investičných zámeroch a ich
budúcej lokalizácii v území, ktorá bude vstupnou informáciou pre podrobnejšie riešenia
v odvetvových dokumentoch, projektových dokumentáciách správcov sietí a územných plánoch
miest a obcí.
 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) – str. 462
Tabuľky perspektívneho pouţitia poľnohospodárskej pôdy, výpočtu odvodov za odňatie
poľnohospodárskej pôdy a záberov lesného pôdneho fondu na stranách 462 aţ 468 pôvodného textu
sú z textu zmien a doplnkov 2009 vyradené pre neaktuálnosť údajov.
Nahradené sú nasledujúcim tabuľkami v súlade s platnou legislatívou:
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 193
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Prehľad stavebných a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde (vyhl. č. 508/2004 Z.z.)
Cesta I/65
Kremnické Bane –
hranica kraja
Cesta I/59 a I/66 (R1) Slovenská Ľupča –
Korytnica/hranica kraja
Lokalita č.
SPOLU:
Predpokladaná výmera poľnohospodárskej pôdy
z toho
spolu v ha
skupina BPEJ
výmera v ha
Katastrálne územie
Funkčné vyuţitie
Donovaly
cesta
1,1597
Hiadeľ
cesta
17,8052
Lučatín
cesta
6,8064
Slovenská Ľupča
cesta
15,1753
0,0004
Zábery PP mimo zastavaného územia
Zábery PP v zastavanom území
40,9466
0,0004
Kremnické Bane
7,0679
Kremnica
cesta
cesta
0,6948
0,1954
Zábery PP mimo zastavaného územia
Zábery PP v zastavanom území
7,2633
0,6948
Zábery PP mimo zastavaného územia
Zábery PP v zastavanom území
48,2099
0,6952
URBION – Bratislava, jún 2010
7
9
7
9
5
8
9
5
7
8
9
v zastavanom území
8
9
v zastavanom území
9
Strana 194
0,1949
0,9648
2,8174
14,9878
0,0123
0,0904
6,7037
2,4870
12,1274
0,2844
0,2765
0,0004
3,3768
3,6911
0,6948
0,1954
Informácia
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Údaje o lesných pozemkoch katastra nehnuteľnosti a lesného hospodárskeho plánu (vyhl. č. 12/2009 Z.z.)
1.
Označenie
vlastníka alebo
správcu lesa
Označenie
obhospodarovateľa
lesa
Číslo listu
vlastníctva
podľa
registra C/E
podľa
registra KN
Názov obce
Názov
katastrálneho
územia
Stavba: I/59 a I/66 (R1) Slovenská Ľupča – Korytnica/hranica kraja
Lesy SR š.p. Lesy SR š.p. OZ 248
Donovaly
Donovaly
OZ Slovenská Slovenská Ľupča
Ľupča
Lesy SR š.p. Lesy SR š.p. OZ 650; 437
Hiadeľ
Hiadeľ
OZ Slovenská Slovenská Ľupča
Ľupča
Lesné a pasienkové
Lesné
spoločenstvo
a pasienkové
vlastníkov
spoločenstvo
URBÁR
vlastníkov URBÁR
Lesy SR š.p. Lesy SR š.p. OZ 668; 740; Lučatín
Lučatín
OZ Slovenská Slovenská Ľupča
823; 842;
Ľupča
947;
Lesy SR š.p. Lesy SR š.p. OZ 235
Moštenica Moštenica
OZ Slovenská Slovenská Ľupča
Ľupča
Lesy SR š.p. Lesy SR š.p. OZ 2972
Slovenská Slovenská
OZ Slovenská Slovenská Ľupča
Ľupča
Ľupča
Ľupča
Rozsah vyňatia alebo vymedzenia lesných pozemkov na stavbu celkom:
Stavba: Rýchlostná cesta R2 Ţiar nad Hronom - obchvat
UaPS
Foresta s.r.o.
Ţiar
nad Ţiar n. Hronom
Ţiar n.Hronom Ţiar nad Hronom
Hronom
Rozsah vyňatia alebo vymedzenia lesných pozemkov na stavbu celkom:
Stavba: Rýchlostná cesta R2 Pstruša - Kriváň
Poľana, Lesy Lesy SR, š.p., OZ
Kriváň
Kriváň
Poľana
Kriváň
Rozsah vyňatia alebo vymedzenia lesných pozemkov na stavbu celkom:
URBION – Bratislava, jún 2010
Parcela č. KN-C
3329/1; 3330; 3332/1; 3733
672/11,12,13,14,15,16,17,19,20,21,22,23,24,25,26,27,28,29,31,32,33,34,
672/38,39,40,41,42; 698/1,2; 705/1,7; 706/1,2; 708; 709/1,5; 710; 714;
715; 717; 721; 723; 726/1,2,5,6,7; 727/1,2,3; 742/1; 744; 754/1,7;
756/1,2.4; 757/1,7,8,9; 780; 781; 782; 790;
Rozsah
vyňatia alebo
vymedzenia
lesných
pozemkov
v ha
0,4258
10,6698
642; 645; 646;649;
0,6604
622; 640; 641; 642; 650; 652; 654; 657; 661; 662; 663/1; 665;
668;761;766; 767; 768;
4,9014
2702; 2834; 2927;
1,3426
18,0000
1686/8, 1686/19, 1686/26, 1686/27, 1686/28, 1686/32, 1696/4, 1696/5,
1697/1, 1669, 1709/1, 1718, 1723/2, 1726, 1728/1, 1735/1
3,4000
3,4000
11229/1, 11229/4, 11622
0,6180
0,6180
Strana 195
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
2.
Označenie
vlastníka alebo
správcu lesa
Označenie
obhospodarovateľa
lesa
Číslo listu
vlastníctva
podľa
registra C/E
podľa
registra KN
Názov obce
Názov
katastrálneho
územia
Stavba: Rýchlostná cesta R2 Oţďany - Zacharovce
SR - Lesy SR, SR - Lesy SR, š.p.
1246
Oţďany
Oţďany
š.p.
B. Bystrica
B.Bystrica
Urbár
Nie je evidovaný
1534
Oţďany
Oţďany
Mesto
LES KORP s.r.o.
2959
Rimavská
Rimavská
Rimavská
Hnúšťa
Sobota
Sobota
Sobota
Rozsah vyňatia alebo vymedzenia lesných pozemkov na stavbu celkom:
Stavba: Rýchlostná cesta R2 Zacharovce - Bátka
SR - Lesy SR, SR - Lesy SR, š.p.
38
Tomášovce Tomášovce
š.p.
B.Bystrica
B.Bystrica
Rozsah vyňatia alebo vymedzenia lesných pozemkov na stavbu celkom:
Stavba: Rýchlostná cesta R2 Bátka - Figa
SR - Lesy SR, SR - Lesy SR, š.p.
Figa
Figa
š.p.
B. B. Bystrica
Bystrica
Rozsah vyňatia alebo vymedzenia lesných pozemkov na stavbu celkom:
Parcela č. KN-C
3994/1
0,2894
3992/5
2854, 2864/2, 2865/1,2869/27, 2871/5
1,3804
5,2738
6,9436
267, 274
7,0711
7,0711
287
1,0744
1,0744
SPOLU:
URBION – Bratislava, jún 2010
Rozsah
vyňatia alebo
vymedzenia
lesných
pozemkov
v ha
37,1071 ha
Strana 196
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
2.19. OBRANA ŠTÁTU
Nová kapitola – poţiadavka Ministerstva obrany Slovenskej republiky, v rámci preskúmania ÚPN
VÚC Banskobystrický kraj, ktorá vyplynula z vyhodnotenia pripomienok dotknutých orgánov štátnej
správy.
Ministerstvo obrany SR – sekcia majetku a infraštruktúry, odbor výstavby a ochrany ţivotného
prostredia, poskytlo podrobný zoznam existujúcich objektov a zariadení vojenskej správy. Napriek
tomu, ţe v ÚPN VÚC krajov, ktoré boli ukončené a schválené vládou SR v roku 1998 metodika
spracovania túto kapitolu nestanovila a nepoţadovala, v zmenách a doplnkoch ÚPN VÚC
Banskobystrický kraj je táto poţiadavka rešpektovaná a zoznam je uvedený v rozsahu ako bol
poskytnutý. Uvedené objekty, zariadenia a ochranné pásma je potrebné pri rozvoji územia
Banskobystrického samosprávneho kraja rešpektovať:
Rešpektovať existujúce podzemné zariadenia vojenskej správy:
Posádková správa budov Zvolen
1.  v obci Badín – pod výškovou kótou (ďalej len „v.k.“). 586,6 m.n.m. Pod Kanovcami,
 v obci Donovaly pod Baníkom – v.k. 1056,2 m.n.m,
 v obci Harmanec pri ţelezničnom tuneli,
 v obci Dolná Mičiná pri v.k. 398,7 m.n.m.,
 v obci Slovenská Ľupča medzi v.k. 521,0 a 504,5 m.n.m.,
 v obci Osrblie medzi Anderlovou a intravilánom obce,
 v obci Mýto pod Ďumbierom – SZ od v.k. 733,4 m.n.m.,
 v obci Brezno – časť Lúčky medzi v.k. 624,7, 667,7 a 750,4 m.n.m.,
 v obci Michalová medzi v.k. 631,2 a 698,2 m.n.m.,
 v obci Závadka nad Hronom medzi v.k. 787,4 a 716,0 m.n.m.,
 v obci Polomka – JZ od v.k. 826,7 m.n.m.,
 v obci Valkovňa medzi Švábolkou a v.k. 834,6 m.n.m.,
2.  v obci Krahule/ pod Trnovníkom, v.k. 988,8 m.n.m. – Kremnické Bane/,
 v obci Lieskovec pod vrchom Dolina, v.k. 349,4 m.n.m.,
 v obci Pliešovce pod vrchom Hrádok, v.k. 539,9 m.n.m.,
 v obci Detva v lokalite Detva – Chaty,
Posádková správa budov Zemianske Kostoľany
3.  v obci Veľké Pole pod v.k. 552,1 m.n.m.
Posádková správa budov Roţňava
4.  v obci Slaná Lehota – J od vrchu Kozol – v.k. 390,2 m.n.m.,
 v obci Lehôtka – pod v.k. 368,8 – Vinice,
 v obci Oţďany – pod v.k. 311,6 m.n.m.,
 v obci Jesenské – SV od v.k. 284,4 m.n.m.,
 v obci Behynce – pod vrchom Cerie, v.k. 327,9 m.n.m.,
 v obci Malé Teriakovce – JZ od Podhája
Posádková správa budov Lešť
5.  podzemné zariadenie Pôtor – Hájsky Vrch, v.k. 267,3 m.n.m.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 197
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
Rešpektovať nasledovné objekty a zariadenia vojenskej správy:
Posádková správa budov Banská Bystrica
1.  Posádková strelnica Horná Mičiná – ochranné a bezpečnostné pásmo 3000 x 4500 m
(situované v okolí Kozlína, Stráţí, Kozlovského prielohu a Ostrého vrchu),
 TOV Majer – Banská Bystrica,
 Muničný sklad Rohozná pri v.k. 629,2 m.n.m.,
 Sklady pre špeciálne vozidlá Nemecká (pri bývalom Poľnohospodárskom výskumnom
ústave) – ochranné pásmo 500 m,
 Rekreačná chata Moštenica (medzi Vysokou, v.k. 987,6 m.n.m. a v.k. 789,8) – ochranné
pásmo inţinierskych sietí,
 Výcvikový priestor vojenskej polície Hronsek – 100 m ochranné pásmo inţinierskych
sietí a komunikácií,
 Studňa a čerpacia stanica Vlkanová – ochrana zdroja pitnej vody,
 Ţelezničná vlečka Vlkanová,
 Sklady LPH Vlkanová – Badín, 200 m ochranné pásmo,
 Letisko SNP Sielnica – Badín – druhy ochranných pásiem: ochranné pásmo areálu
letiska, ochranné pásmo so zákazom stavieb, ochranné pásmo s výškovým obmedzením
stavieb, ochranné pásmo s vymedzením stavieb nadzemných elektrických vedení,
ochranné pásma rádiotechnických zabezpečovacích zariadení, ochranné pásmo proti
nebezpečným klamným svetlám, hygienické hlukové pásma,
 RTH Sielnica – ochranné pásmo 2000 m,
 Blíţna Sliač – Hájniky, Dialna Zvolen – ochranné pásma 500 m,
 Zameriavacia stanica Badín – ochranné pásmo 500 m,
 Garáţový dvor Sielnica, ochranné pásmo 100 m,
 Letecké kasárne Hájniky – Sielnica – 100 m ochranné pásmo prístupových komunikácií
a inţinierskych sietí.
Spojovacie veliteľstvo Trenčín
2.  Spojovacie stredisko Kríţna – Blatnica – Turecká (v.k. 1574,0 m.n.m.) s kruhovým
ochranným pásmom s polomerom 500 m s obmedzujúcimi faktormi: zákaz zriaďovania
a prevádzky vysielačov, rádiolokátorov a ďalších rádiotechnických zariadení iných
rezortov, zákaz výstavby silných VF generátorov a usmerňovačov, energetických strojov
s častým spínaním prúdu, veľkých zváracích strojov, priemyselných röntgenov a pod.
Spojovacie veliteľstvo Trenčín
3.  Stály rádioreleový uzol Kráľová Hoľa (v.k. 1946,1 m.n.m.) – Šumiac – ochranné pásmo
500 m.
Posádková správa budov Zvolen
4.  Kasárne a sklady Kremnica – 100 m ochrana prístupových komunikácií a inţinierskych
sietí,
 RTH Močiar (pri v.k. 752 Kamenné) s nasledovnými obmedzujúcimi faktormi: akákoľvek
výstavba musí byť predloţená na vyjadrenie Ministerstvu obrany SR, pričom sa vyţaduje
podrobná projektová dokumentácia na výstavbu vedení – 110 KVA v okruhu 3 km, 220
KVA v okruhu 4 km, 440 KVA v okruhu 7 km, 750 KVA v okruhu 15 km,
 Kasárne Močiar – 100 m ochranné pásmo inţinierskych sietí a komunikácií,
 Vodojem a pramene Močiar /medzi v.k. 752,0 a 705,7 m.n.m./ - ochrana zdroja pitnej vody
pred znečistením,
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 198
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
 Kasárne SNP Zvolen – Podborová – 100 m ochrana prístupových komunikácií
a inţinierskych sietí,
 Vysielacie stredisko „Stráţ“ Budča a Provizórne VSV Budča: doloţiť projektovou
dokumentáciou výstavbu vedení – 110 KVA v 3 km okruhu, 220 KVA v 4 km okruhu,
440 KVA v 7 km okruhu, 750 KVA v 15 km okruhu a výstavbu vysielačov všetkých
typov v okruhu 15 km,
 Vysielacie stredisko „Lomno“ – Vzdialená Zvolen – Kráľová: nepovolená výstavba
elektrických vedení do 35 KV do vzdialenosti 1000 m, do 110 KV do vzdialenosti 3 km,
nad 110 KV do vzdialenosti 5 km; minimálna vzdialenosť vodivých a televíznych
vysielačov s výkonom do 5 kV do 3 – 5 km, s výkonom do 5 – 25 kV do 5 – 10 km,
minimálne vzdialenosti ostatných zariadení: priemyselné podniky 3 km, beţné stavby
1km,
 Stála rádioreleová stanica „Sitno“ /v.k. 1009,1 m.n.m./ Iľja – kruhové ochranné pásmo
polomer 500 m.
Posádková správa budov Martin
5.  Trhacia jama Kunešov /okolo v.k. 910,7 a 829,1 m.n.m./ - 100 m ochranné pásmo.
Posádková správa budov Roţňava
6.  RTH Oţďany /Babin vrch, v.k. 334,4 m.n.m./ - ochranné pásmo 2000 m.
 Kasárne Oţďany, 100 m ochranné pásmo prístupových komunikácií a inţinierskych sietí,
 Kasárne kpt. Nálepku Rimavská Sobota – Tomášová, 100 m ochranné pásmo prístupových
komunikácií a inţinierskych sietí,
 Brod Rimavská Sobota – pri Sobôtke – zákaz úprav brehov toku a riečišťa v dĺţke 300 m,
 Brod Tornaľa – Šafárikovo na rieke Slaná.
Posádková správa budov Lešť
7.  Vojenský výcvikový priestor Lešť /k.ú. Laţteky, k.ú. Vidov Vrch, k.ú. Podjavorie I, II,
k.ú. Lešť I, II/ - s ochranným a bezpečnostným pásmom Tankovej strelnice 5000 x
7500m a Muničného skladu 760 m.
Spojovacie veliteľstvo Trenčín
8.  Vojenský objekt nachádzajúci sa juhozápadne od mesta Jelšava v blízkosti kóty 537,2 sa
nachádza vojenský objekt,
 Parcely č. 2070, 2072/2 (v bývalých kasárňach SNP Jelšava) a p. č. 2076 (v bývalom
posádkovom cvičisku Jelšava) v k.ú. Jelšava.
9.  Kábel NN 0,4 kV z objektu lanovky /horná/ - ochranné pásmo 1,5 m od osi kábla na obe
strany.
 Vodovod a ovládací kábel ku studni pod kótou 1559,6 – ochranné pásmo v šírke 2 m.
Rešpektovať schvaľovacie kompetencie Úradu vojenského letectva MO SR na ohraničených
úsekoch území:
Úrad vojenského letectva MO SR, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava
 Ochranné pásmo Letiska Sliač (por. Č. 2 leteckej mapy),
 Ochranné pásma vojenských leteckých pozemných zariadení Močiar, Kríţna, Oţďany (por. Č.
6, 7, 13 leteckej mapy),
 Obmedzené priestory č. LZR 60 A, LZR 60 B, LZR 24 pre výcvik vojenského letectva
v malých a v prízemných výškach (por. Č. 20, 21, 22 leteckej mapy).
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 199
„ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2009“
2.20. CIVILNÁ OCHRANA
Nová kapitola – poţiadavka Obvodného úradu Banská Bystrica, odbor CO a KR, v rámci
preskúmania ÚPN VÚC Banskobystrický kraj, ktorá vyplynula z vyhodnotenia pripomienok
dotknutých orgánov štátnej správy.
V zaujme plnenia úloh a opatrení civilnej ochrany obyvateľstva v oblastiach sídelného rozvoja a
priemyselných parkov rešpektovať povinnosť výstavby ochranných stavieb pre ukrytie
obyvateľstva, zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti v súlade s Nariadením vlády SR č.
166/1994 Z. z. o kategorizácii územia SR, zákonom NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane
obyvateľstva v znení neskorších predpisov a vyhláškou MV SR č. 532/2006 Z. z. o podrobnostiach
na zabezpečenie stavebnotechnických poţiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej
ochrany v znení neskorších predpisov.
URBION – Bratislava, jún 2010
Strana 200
Download

BANSKOBYSTRICKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ