Stratégia ŢSR
Moderná infraštruktúra
Odbor stratégie a vonkajších vzťahov GR ŽSR
06. 10. 2011
Ţeleznice Slovenskej republiky
Stratégia ŢSR a moderná infraštruktúra
Rámcový Strategický investičný plán ŽSR
Biela kniha 2011
2
Stratégia ŢSR – definovanie Misie ŢSR
Vízia ŢSR
Zabezpečenie modernej, interoperabilnej, bezpečnej, efektívnej, dostupnej
a environmentálne priaznivej ţelezničnej infraštruktúry s cieľom zvýšenia jej vyuţitia
osobnou aj nákladnou ţelezničnou dopravou.
Základná misia ŢSR
...zabezpečenie prevádzkovania dráhy.
Riadiť a rozvíjať ţelezničnú infraštruktúru...
...organizovať spoľahlivú a bezpečnú osobnú a nákladnú
ţelezničnú dopravu.
...konkurencieschopnosť ţelezničnej infraštruktúry...
Pozitívne ovplyvňovať štátnu dopravnú politiku...zvyšovať
význam ţelezničnej dopravy ako významného, bezpečného a
ekologického odvetvia...
3
Základné
strategické ciele
ŢSR
Stratégia ŢSR – základné Strategické ciele ŢSR
Základná misia ŢSR
...zabezpečenie prevádzkovania dráhy.
Efektívne riadenie dopravy
...organizovať spoľahlivú a bezpečnú osobnú a nákladnú železničnú
dopravu.
Riadiť a rozvíjať železničnú infraštruktúru...
Moderná infraštruktúra
...konkurencieschopnosť železničnej infraštruktúry...
Efektívna údržba
Pozitívne ovplyvňovať štátnu dopravnú politiku...zvyšovať význam
železničnej dopravy ako významného, bezpečného a ekologického
odvetvia...
Efektívna správa ŽI a
interných procesov
Vyrovnané hospodárenie
4
Stratégia ŢSR – Balanced Scorecard
 Pre dosiahnutie strategických cieľov a ich hodnotenie sme zaviedli metódu BSC.
 Prostredníctvom BSC je zabezpečené hodnotenie plnenia strategických cieľov nielen na
základe finančnej perspektívy, ale vyváţene - vo vzťahu k :
Zákaznícka perspektíva
Ciele týkajúce sa uspokojovania potrieb
zákazníkov ŽSR
Finančná perspektíva
Ciele týkajúce sa finančnej oblasti podniku a
zabezpečenia dostatočných finančných zdrojov
pre dodávanie produktov zákazníkom
Perspektíva interných procesov
Ciele týkajúce sa nastavenia interných
procesov ŽSR tak, aby boli schopné efektívne
zabezpečiť vytváranie produktov pre zákazníka
Perspektíva vzdelávania a rozvoja
Ciele týkajúce sa zvyšovania vedomostnej
úrovne zamestnancov s cieľom efektívnej
realizácie interných procesov
5
Stratégia ŢSR – Balanced Scorecard (BSC)
Základné Strategické ciele ŢSR a ich rozpad do perspektív BSC
Stratégia ŽSR
Vyrovnané
hospodárenie
Zákaznícka
perspektíva
Nastavenie
zákazníckej orientácie
voči externým
zákazníkom s cieľom
zvyšovania objemu
výkonov
Finančná
perspektíva
Udržiavanie
nákladovo-efektívnej
železničnej siete a
zabezpečenie
optimálnych
finančných tokov
Interné
procesy
Vzdelávanie a
rozvoj
Efektívna údržba
Efektívna správa ŽI
a interných procesov
Efektívne riadenie
dopravy
Maximálne využitie
kapacity ŽI a
minimalizácia
meškania vlakov
Zvýšenie efektívnosti
údržby s cieľom
zníženia nákladov a
maximálnym využitím
vlastných zdrojov
Zabezpečenie
interoperability ako aj
technického rozvoja a
inovácie na sieti ŽSR
Optimalizácia
vnútroorganizačných
nákladov ŽSR
Nastavenie interných
dodávateľskoodberateľských
vzťahov medzi
jednotlivými
vnútornými
organizačnými
zložkami
Vzdelávanie a rozvoj
za účelom flexibilného
plnenia strategických
cieľov ŽSR
6
Moderná
infraštruktúra
Implementácia
externej legislatívy do
prostredia ŽSR
Manažérske metódy
riadenia procesov ŽSR
Stratégia ŢSR
 BSC je vyuţité pre hodnotenie a riadenia plnenia strategických cieľov a meranie výkonnosti
procesov, čo vedie k trvalému zlepšovaniu procesov a činností ŢSR.
 Vyhodnocovanie priebeţného plnenia stratégie je zabezpečené hodnotením nastavených
kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI – Key performance indicators).
Oblasť BSC
Cieľ
KPI
Parameter
Nastavenie KPI pre strategické ciele ŢSR
 KPI – zobrazujú ciele organizácie v merateľných hodnotách.
 KPI sa navrhli tak, aby boli kvantifikovateľné a viedli k napĺňaniu stratégie organizácie na
základe plnenia príslušného strategického cieľa.
 K jednotlivým strategickým cieľom sú navrhnuté parametre na meranie výkonnosti (KPI). Tie
sa pouţívajú k definícii poţadovaných hodnôt a k pravidelnému vyhodnocovaniu napĺňania
strategických cieľov - naplnenie cieľa na poţadovanej úrovni a v poţadovanom termíne.
7
Stratégia ŢSR – Moderná infraštruktúra
Zabezpečenie interoperability ako aj technického rozvoja a inovácie na sieti ŽSR
Vykonávací Strategický cieľ ŽSR
KPI
Parameter
Previazanosť informačných systémov s partnermi v zmysle
požiadaviek TSI
Implementačný plán pre TSI
Trojročný sklzový plán investícií
Definovať princípy tvorby
trojročného sklzového plánu
investícií
Termín do 31.12.2011
Obchodno-energetický dispečing ŽSR
Vytvorenie OED
Potrebné organiazčné úkony termín do 31.12.2013
Zabezpečenie technickej kvality jednotlivých úsekov dopravnej
infraštruktúry na základe priorít procesu dopravy na dráhe
Prístup HDV na sieť ŽSR
(Oblasť OZT a ET)
KPI
Parameter
Dodržanie termínov podľa
implementačných plánov TSI
Výmena KO v uzle BA termín: v
rámci realizácie stavby TEN-T 17
8
Limity zdrojov na investície
Dodržiavanie schválených limitov
Zdroje ES v rámci OPD v r. 2011 =
217 446 tis. €
Spolufinancovanie k OPD = 38 364
tis. €
Neprekročiť dopad nehôd,
incidentov a prevádzkových porúch
Kvalita ŽI - počet porúch zavinených
s vplyvom na GVD (v zmysle
nedostatočnou údržbou ŽI na
predpisu ŽSR Z 17) vyjadrený v
prioritných koridoroch
minútach zmeškaných vlakov / 100
(Oblasť OZT a ET)
km koridorových tratí oproti
minulému roku
Stratégia ŢSR – Aktualizácia 2011
 10 strategických cieľov ŢSR – rozpad na „vykonávaciu“ úroveň
Perspektíva Balanced Scorecard
KPI
Vykonávacie strategické ciele
KPI
Parameter
KPI
1
Stratégia ŽSR 2011
Požiadavky zákazníkov
Zákaznícka perspektíva
Parameter
KPI
2
Zákaznícka orientácia procesu obchodovania s dopravnými
trasami
Transparentné a nediskriminačné
poskytovanie dopravných trás
Nezvyšovanie počtu oprávnených
sťažností riešených ÚRŽD orptoi
predchádzajúcemu roku
Efektívne využité marketingové nástroje v predaji dopravných
trás
Stanovenie a využitie
marketingových nástrojov
Dosiahnutie plánovaných výkonov a
výnosov za použitie ŽI
Výkony a výnosy za použitie ŽI v OD Plnenie podnikateľského plánu - r.
a ND
2011, resp. príslušného roku
Zastupovanie záujmov ŽSR v medzinárodných organizáciách
podľa prínosov s priamym dopadom na ŽSR
Náklady na ZPC
Dodržanie, resp. neprekročenie
plánu nákladov na ZPC
Členské príspevky
Systém komunikácie ŽSR s externým prostredím tak, aby boli
ŽSR vnímané pozitívne
Externá komunikácia - verejnosť
V každom kalendárnom roku
zorganizovať najmenej tri akcie s
pozitívnym dopadom na vnímanie
ŽSR v očiach verejnosti, zároveň
dodržať podiel na limitoch ENN
Externá komunikácia - médiá
Zorganizovať aspoň tri pozitívne a
ŽSR organizované mediálne
výstupy, zároveň dodržať podiel na
limitoch ENN
Poskytované služby posunu a technickej kancelárie na základe
externých objednávok s cieľom dosahovania minimálne
vyrovnaného hospodárenia z uvedených činností
Neprekročiť max. povolený limit
EON v súvislosti s PaTK
Maximálny povolený limit = 30 % z
celkových úhrad výkonov PaTK
Úspora nákladov zabezpečenia
služieb PaTK
úspora 1,2 mil. € do r. 2013 voči
roku 2010
Zostavy denných výkonov osobitne za každý traťový úsek
Praktická disponibilita relevantných
Termín 1Q/2012 a
dát (výkonových a výnosových) za
kvalita/spoľahlivosť dát
definované traťové úseky
Plnenie GVD a využitie voľnej kapacity železničnej infraštruktúry
Plnenie GVD v OD
Optimalizované a štandardizované pracovné pozície na
železničných staniciach.
Zmena katalógu typových pozícií
(štandardizácia pracovných pozícií
Termín do 05/2012
na žst. - zníženie administratívnych
činností)
Zmena systému dopravnej obslužnosti na traťových úsekoch
s nižším rozsahom realizovaných výkonov.
Zníženie nákladov v súlade so
znižovaním výkonov na traťovom
úseku
Zníženie nákladov do 6 mesiacov po
poklese výkonov - adekvátny pokles
nákladov
Realizovať činnosti pre optimálne riadenie dopravy s cieľom
zvyšovania bezpečnosti železničnej dopravy pri dodržiavaní
Systému riadenia bezpečnosti ŽSR
Bezpečnosť ŽD
Celkový počet závažných nehôd z
viny MI ≤ priemeru 4
predchádzajúcich rokov
Previazanosť informačných systémov s partnermi v zmysle
požiadaviek TSI
Implementačný plán pre TSI
Dodržanie termínov podľa
implementačných plánov TSI
Trojročný sklzový plán investícií
Definovať princípy tvorby
trojročného sklzového plánu
investícií
Termín do 31.12.2011
Limity zdrojov na investície
Dodržiavanie schválených limitov
Zdroje ES v rámci OPD v r. 2011 =
217 446 tis. €
Spolufinancovanie k OPD = 38 364
tis. €
Obchodno-energetický dispečing ŽSR
Vytvorenie OED
Potrebné organiazčné úkony termín do 31.12.2013
Parameter
3
Požiadavky štátu
Nastavenie zákazníckej orientácie
voči externým zákazníkom s cieľom
zvyšovania objemu výkonov
Účasť v medzinárodných
organizáciách, ktorá bude mať
efektívny prínos na činnosť ŽSR - v
rámci nich zabezpečenie úhrady
členských príspevkov v termíne
- rýchlosť prepravy
- včasnosť - presnosť
- bezpečnosť
- nízke náklady
- dostupnosť
- interoperabilita
Vyrovnané
hospodárenie
Maximálne využitie kapacity ŽI a
minimalizácia odchýlok od plnenia
GVD
Vízia ŽSR
Misia ŽSR
Základné Strategické
ciele ŽSR
- Vyrovnané
hospodárenie
- Efektívna údržba
- Efektívna správa ŽI a
interných procesov
- Efektívne riadenie
dopravy
- Moderná
infraštruktúra
Zabezpečenie interoperability ako aj
technického rozvoja a inovácie na
sieti ŽSR
Vrcholové ukazovatele - KPI
- Výsledok hospodárenia
ŽSR
- Plánovaný priemerný
prepočítaný stav
zamestnancov
- Kladný HV z ostatných
obchodných činností
- VH zo ZPŽI - zníženie
nákladov
- Plnenie GVD v OD
- Produktivita práce
vyjadrená výnosy (tržby z
poplatku) / zamestnanci
Vybaviť 100% žiadosti o odborné
informácie v zmysle zákona o
slobodnom prístupe k informáciám
Zodpovedať 100% dotazov zo
strany médií
Externá komunikácia - odborná
verejnosť
Zorganizovať v spolupráci s
odbornými kruhmi aspoň tri akcie
k problematike, ktorú rieši ŽSR,
zároveň dodržať podiel na limitoch
ENN
r. 2011 = minimálne na úrovni 94%
Zabezpečenie technickej kvality jednotlivých úsekov dopravnej
infraštruktúry na základe priorít procesu dopravy na dráhe
Prístup HDV na sieť ŽSR
(Oblasť OZT a ET)
Výmena KO v uzle BA termín: v
rámci realizácie stavby TEN-T 17
Neprekročiť dopad nehôd,
incidentov a prevádzkových porúch
Kvalita ŽI - počet porúch zavinených
s vplyvom na GVD (v zmysle
nedostatočnou údržbou ŽI na
predpisu ŽSR Z 17) vyjadrený v
prioritných koridoroch
minútach zmeškaných vlakov / 100
(Oblasť OZT a ET)
km koridorových tratí oproti
minulému roku
Optimálna úroveň úhrad za použitie ŽI vrátane dodržiavania
ekonomicky oprávnených nákladov ŽSR.
Výsledok hospodárenia zo ZPŽI
VH zo ZPŽI
r. 2011 = -101 849 tis. €
Dodržanie plánu VH zo ZPŽI
EON ŽSR
Neprekročiť výšku EON určených v
ZPŽI pre dané obdobie
r. 2011 = 397,386 mil. €
Celková likvidita
Odporúčaná hodnota 1,5 - 4,0
Náklady na nákup diagnostiky a
defektoskopie
(Oblasť ŽTS, Oblasť OZT a ET)
Dodržať plánované náklady na
nákup
Pozn.:
Porucha - v zmysle predpisu ŽSR Z 17 " Nehody a mimoriadne udalosti "
by sa pre účely vyhodnocovania mohol aplikovať záver z uzatvorenia
nehôd (kategórie A, B, C D - v prípade O 460 a O 430 by do úvahy
prichádzalo aj upresnenie prevádzková porucha zariadenia
infraštruktúry - kategórie D 4 ), pri ktorom by sa vyšetrovaním
preukázalo zavinenie v dôsledku nedostatočnej údržby ŽI
Prioritný koridor - koridorová trať zaradená do sústavy
medzinárodných železničných koridorov (v podmienkach ŽSR koridor
IV.,V., VI., TEN - T 17 ), na ktorej sa už realizoval proces modernizácie,
zlepšil sa jej technický stav a dosiahli sa požadované prevádzkové
parametre
Finančná perspektíva
Udržiavanie nákladovo-efektívnej
železničnej siete a zabezpečenie
optimálnych finančných tokov
Efektívny proces vymáhania pohľadávok
(zabrániť zvyšovaniu podielu pohľadávok po lehote splatnosti k
celkovým pohľadávkam, sprísnenie dodržiavania splátkových
kalendárov, dôraznejšie vymáhanie nedoplatkov za použitie ŽI)
Riadenie Cash-flow s cieľom zabezpečenia optimálnej likvidity
ŽSR
Definovanie pravidiel a postupov pri
vymáhaní pohľadávok po lehote
Termín do 31.12.2011
splatnosti
Cash flow
Dodržaný plán Cash flow na dané
obdobie
Nastaviť zber a analýzu dát ekonomických systémov (SAP modul
CO a BW) tak, aby poskytovali výstupy pre jednotlivé stupne
riadenia
Požiadavky užívateľov v rámci
modulu CO a BW
Rok 2012 - spracovanie zostáv na
základe návrhu nových výstupov
užívateľov
Systém údržby na základe diagnostiky s minimalizáciou cyklickej
údržby
Rastúci trend ukazovateľa v
Pomer cyklickej údržby k údržbe
prospech údržby na základe
realizovanej na základe diagnostiky
diagnostiky vždy oproti
(Oblasť ŽTS, Oblasť OZT a ET)
predchádzajúcemu obdobiu
(proces riadenia CF zahŕňa prípravu CF plánu za dané obdobie)
Zvýšenie efektívnosti údržby s cieľom
zníženia nákladov a maximálnym
využitím vlastných zdrojov
9
Pomer dohľadu a ručne realizovanej
Rastúci trend ukazovateľa v
diagnostiky ku diagnostike
prospech diagnostiky na základe
realizovanej formou meracej
meracej techniky vždy oproti
techniky
predchádzajúcemu obdobiu
(Oblasť ŽTS, Oblasť OZT a ET)
Ţeleznice Slovenskej republiky
Stratégia ŽSR a moderná infraštruktúra
Rámcový Strategický investičný plán ŢSR
Biela kniha 2011
10
Stratégia ŢSR – Moderná infraštruktúra – Rámcový Strategický investičný plán
Variant 1
Východiskový variant pre plánovanie investícií.
Stavby majú vyrokované finančné prostriedky, resp. prebiehajú
rokovania s MDVRR SR. Stavby v realizácii, resp. realizácia v blízkej
budúcnosti.
Variant 2
Potrebné vyčleniť zdroje financovania na realizáciu (vo väčšine prípadov
ide o stavby zaradené do OPD 2007- 2013, no nachádzajú sa „pod
čiarou“ jednotlivých prioritných osí t. z. je potrebné nájsť finančné zdroje
na ich realizáciu).
Variant 3
Plán realizácie v dlhšom časovom horizonte.
Variant určuje stavby väčšinou nezaradené do OPD 2007- 2013, ktoré je
nutné realizovať po uplynutí roku 2013 t.j. po vyčerpaní zdrojov z OPD
2007 - 2013.
11
Stratégia ŢSR – Moderná infraštruktúra – Rámcový Strategický investičný plán
Strategické investičné zámery ŢSR
Zriaďovacia stanica Ţilina
– Teplička
realizácia
do 2012
Ţilina – Krásno nad
Kysucou
realizácia
do 2012
Mosty u Jablůnkova
Púchov - Ţilina
projektová dokumentácia
rýchlosť 160 km/h
do 2015
(ČD)
Zwardoň
(PKP)
Nové Mesto nad Váhom Púchov
realizácia
rýchlosť 160 km/h
do 2015
Čadca
Skalité
Serafínov
Horní Lideč
(ČD)
Makov
Ţilina – Košice – Čierna nad
Tisou
Trstená
modernizácia
predpoklad modernizácie na
rýchlosť 160 km/h
2014 - 2021
Krásno
nad
Kysucou
Strelenka
Bratislava Rača – Nové
Mesto nad Váhom
Modernizovaný úsek
rýchlosť 160 km/h
92 km
Vlárský průsmyk
(ČD)
Sudoměřice nad
Moravou
(ČD)
Diviaky
Nové Mesto nad
Váhom
Radošina
Chynorany
Hronská
Dúbrava
Dobšiná
Muráň
Slavošovce
Poltár
Bratislava Nové
Mesto
Šaľa
Bratislava
Petrţalka
Rusovce
Kittsee
(OBB)
PP TEN–T 17 – uzol
Bratislava
etapy 2011 - 2020
Šurany
Palárikovo
Neded
Kolárovo
Rajka
(MÁV)
Komárno
Bratislava - Štúrovo
Modernizácia IV. koridoru
ETCS a GSM – R
Rimavská
Sobota
Lučenec
Kozárovce
Galanta
Lenartovce
Kalonda
Fiľakovo
Jesenské
Bánréve
(MÁV)
Úľany nad
Ţitavou
Nové Zámky
Somoskőújfalu
(MÁV)
Čata
Štúrovo
KOŠICE
Roţňava
Zlaté Moravce
Nitra - Leopoldov
Elektrifikácia
Levice
(po roku 2017)
Medzev
Szob
(MÁV)
Komárom
(MÁV)
12
Bánovce nad
Ondavou
Veľké
Kapušany
Moldava
nad Bodvou
Trebišov
Plešivec
NITRA
Sereď
Stráţske
Krásna
nad Hornádom
Banská
Štiavnica
Zohor
BRATISLAVA
HL.ST.
Brekov
Vranov nad
Topľou
Kysak
Utekáč
Zvolen
Katarínska Huta
Jelšovce
TRNAVA
Devínska
Nová Ves
Humenné
Spišské
Vlachy
Červená Skala
BANSKÁ
BYSTRICA
Horná
Štubňa
Leopoldov
Marchegg
(OBB)
Margecany
Spišská
Nová Ves
Prievidza
Plavecký
Mikuláš
Záhorská Ves
PREŠOV
Poprad Tatry
Brezno - Halny
Brezová
pod
Bradlom
Bánovce nad O. –
Humenné elektrifikácia
(po rokuStakčín
2017 )
Kapušany pri
Prešove
Spišské
Podhradie
Levoča
Štrba
Nitrianske
Pravno
Trenčianske
Teplice
Jablonica
Studený
Potok
Starý
Smokovec
Trenčianska
Teplá
TRENČÍN
Medzilaborce
Hrebienok
Štrbské Pleso
Púchov
Kúty
Brodské
Koridor E –Kúty –
Bratislava uzol
ETCS
(2014 - 2016)
Liptovský
Mikuláš
Kraľovany
Rajec
Nemšová
Skalica na
Slovensku
Holíč nad
Moravou
Lanţhot
(ČD)
Bardejov
Vrútky
Lednické
Rovne
Horné
Sŕnie
Velká nad
Veličkou
(ČD)
Hodonín
(ČD)
ŢILINA
Lupków
(PKP)
Muszyna
(PKP)
Poprad – Tatry
– Tatranská
Lomnica
elektrifikácia
(po roku 2017 )Plaveč
Zvolen – Lučenec –
Fiľakovo – HaniskaHidasnémeti
p.
(MÁV)
Košiciach
elektrifikácia
(po roku 2017)
Michaľany
Slovenské
Nové Mesto
Sátoraljaújhely
(MÁV)
Čierna nad Tisou
Čop
(UŢ)
Stratégia ŢSR – Moderná infraštruktúra – Rozvojové zámery ŢSR
Rozvojové zámery ŢSR v technickej a technologickej oblasti
Technologický rozvoj
Trate a stavby
Oznamovacia a
zabezpečovacia
technika
Energetika a
elektrotechnika
Informačné a
komunikačné
technológie
 zavádzanie systému ETCS a GSM-R,
 miestne siete a traťové rádiové zariadenia
budú nahradené GSM-R,
 využívanie pevnej jazdnej dráhy,
 diagnostické systémy počas jazdy vlaku
 SZZ – postupná modernizácia a náhrada 1. a 2. kategórie so sústredením diaľkovej obsluhy,
 PZZ – diaľkovo ovládané,
 výmena sústavy stupňových výhybiek za sústavu pomerových,
 postupne modernizovať prevádzkové budovy,
 dispečerizácia – centralizácia
13
Stratégia ŢSR – Moderná infraštruktúra – Rozvojové zámery ŢSR
Rozvojové zámery ŢSR v oblasti údrţby ŢI
Technológie a systémy
podporujúce údržbu
Systémy na
diagnostiku
Mechanizácia
Dispečing údržby
Ostatné
 Cieľom je prechod z cyklickej formy údržby ŽI na údržbu na základe výstupov diagnostiky, zvýšenie bezpečnosti
železničnej prevádzky, zvýšenie náročnosti na kvalitu pri preberaní prác v rámci údržby, opravných,
rekonštrukčných a modernizačných prác v oblasti infraštruktúry na zariadeniach ŽTS, OZT a EE a taktiež
šetrenie nákladov údržby cieleným smerovaním finančných prostriedkov na základe objektívnych kritérií.
14
Ţeleznice Slovenskej republiky
Stratégia ŽSR a moderná infraštruktúra
Rámcový Strategický investičný plán ŽSR
Biela kniha 2011
15
Stratégia ŢSR – Biela kniha 2011
VÍZIA KONKURENCIESCHOPNÉHO A UDRŢATEĽNÉHO DOPRAVNÉHO SYSTÉMU
 Dosiahnutie 60 % zníţenia emisií v kontexte rozrastajúcej sa dopravy a
podpory mobility
-
-
efektívnejšie využívanie dopravy a infraštruktúry prostredníctvom zdokonalených systémov
riadenia dopravy a informačných systémov (napr. IDS, ERTMS), pokročilých logistických
a trhových opatrení
30% cestnej nákladnej dopravy nad 300 km na železnice alebo vodnú dopravu do 2030
50% cestnej nákladnej dopravy nad 300 km na železnice alebo vodnú dopravu do 2050
Dokončiť do roku 2050 európsku vysokorýchlostnú železničnú sieť. Strojnásobiť do roku
2030 dĺžku existujúcich vysokorýchlostných železničných sietí
Do roku 2050 by sa mala väčšina cestujúcich na strednú vzdialenosť prepravovať po
železnici.
Sprevádzkovať do roku 2030 v celej EÚ plne funkčnú multimodálnu „základnú sieť“ TEN-T
Prepojiť do roku 2050 všetky letiská základnej siete so železničnou sieťou, pokiaľ možno
vysokorýchlostnou;
 Efektívna základná sieť pre multimodálnu medzimestskú prepravu a dopravu
-
lepšie využitie ŽD
inteligentné dopravné systémy
zaviesť zmeny vedúce k účinnej konkurencii ŽD voči iným druhom dopravy
investície do modernizácie ŽI
 Zapojenie súkromného sektora
•
Vytvoriť rámec umožňujúci rozvoj PPP projektov pre výstavbu TEN-T siete
16
Ďakujem za pozornosť
17
Územný rozvoj
Odbor expertízy GR ŽSR
06. 10. 2011
Príprava projektov dopravnej infraštruktúry
 Dostatočná vybavenosť územia nadregionálnymi a regionálnymi dopravnými
sieťami, priamo pôsobí na rozvoj ekonomických aktivít, kultúry, športu a turizmu či v
meste, v regióne alebo v štáte.
 Včasné plánovanie rozvoja dopravnej infraštruktúry v rozvojových koncepciách,
dáva predpoklad harmonizácie územia a jednotlivých dopráv s dosiahnutím cieľa
udržateľnej mobility. Doprava umožňuje pohyb, vytvára 8,2 % HDP SR a vytvára
približne 4,2 % pracovných miest.
 Doprava je ovplyvňovaná spektrom sociálnych a ekonomických faktorov, sú to
demografia, územné plánovanie a ďalšie. Rozvoj dopravy na Slovensku prispieva k
zvýšeniu konkurencieschopnosti, zabezpečuje sociálny rozvoja a odstraňuje
regionálnu disparitu.
 Stratégia rozvoja dopravy naznačuje vízie do roku 2020 a je teda základným
dokumentom, ktorý vymedzuje základné ciele a definuje nástroje a zdroje
nevyhnutné na dosiahnutie cieľov. Stratégia rozvoja dopravy vychádza z
koncepčných materiálov, ktoré boli prijaté na úrovni EÚ a taktiež vládou SR (napr.
Lisabonská stratégia, Dopravná politika EÚ a Koncepcia územného rozvoja SR, prijatá
v roku 2010).
19
Príprava projektov dopravnej infraštruktúry
 Rozvoj ţelezničnej dopravy na Slovensku bol od roku 1993 bol ovplyvnený
dvomi rozhodujúcimi faktormi:
1) Štátna dopravná politika
Vývoj hospodárstva SR od roku 1993 a názor jednotlivých vlád na miesto a význam
železničnej dopravy v dopravnej obsluhe mali vplyv na prípravu a realizáciu
rozvojových projektov železníc.
Všetky vlády v dopravnej politike priamo aj nepriamo preferovali cestnú
dopravu. Nízky podiel finančnej účasti štátu na modernizácii železničnej
infraštruktúry, na úhrade výkonov vo verejnom záujme, spoplatňovanie
dopravnej cesty, štruktúra ceny za dopravnú cestu, podpora vlastníctva vlečiek,
podpora ekologickej doprave, integrovaným systémom a kombinovanej
doprave, má za následok jej zaostávanie, s nízkym podielom na dopravnom trhu.
20
Príprava projektov dopravnej infraštruktúry
2) Organizačná štruktúra podniku
ŽSR od svojho vzniku v roku 1993 hľadali optimálnu organizačnú štruktúru s cieľom
dosiahnutia vyššej kvality vzťahov medzi vnútornými organizačnými jednotkami.
V roku 2002 došlo k najväčšej zmene, kedy boli komerčné činnosti oddelené od
dopravnej cesty, a tým sa železnice priblíži k organizačnej štruktúre väčšej časti
európskych železníc a hlavne legislatíve. Projekt transformácie a reštrukturalizácie
ŽSR bol Strategickým projektom a bol riadený Uznesením Vlády Slovenskej republiky
č. 544/1999 a č. 830/2000.
Transformácia ţelezníc mala tieto ciele:






dosiahnuť ekonomickú efektívnosť,
oddlţiť ţeleznice,
implementovať európsku legislatívu,
zníţiť počet stupňov riadenia,
posilniť orientáciu na nových dopravcov a zákazníka,
zniţovať finančné nároky ţelezníc na štátny rozpočet.
Úlohou ţelezníc Slovenskej republiky je integrácia do dopravnej siete
Európskej únie s vyšším podielom na dopravnom trhu.
21
Modernizácia Pan-Eu koridoru V. do roku 2015
Po r 2015 510 M €
17 Mld Sk, 39 km
2013 140 M €
4,7 mld Sk, 20 km
Mosty u
Jablůnkova
(ČD)
2014 690 M €
23,09 mld Sk, 59km
Zwardoň
(PKP)
2011 Ţilina – Teplička
Intermodálny Terminál
Zriaďovacia stanica
ČADCA,
Krásno
2008 172 M €
5,7 mld Sk, 52 km
ŢILINA
2008 100 M €
3,3 mld Sk, 39 km
Teplička CT
2015 – 202x
Ţilina – Košice -ČNT
240 km
PÚCHOV
Břeclav (ČD)
KÚTY
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM
Marchegg
(ÖBB)
2015, 500 M €
TEN-T 17
Airport
Kittsee (ÖBB)
Filiálka
Predmestie
Bosákova
KYSAK
TRNAVA
B. RAČA
KOŠICE
GALANTA
BRATISLAVA
Čierna Nad
Tisou
Rajka
(MÁV)
ŠTÚROVO
Szob (MÁV)
22
ŢSR projekty TEN-T 17
2007 – 2013 (2015)
Gänserndorf
Kúty
BA východ
Marchegg
Odb Močiar
BA predmestie
BA Filiálka
BA Nové
Mesto
Wien
Airport
Bratislava
MRŠ
zast. Mlynské Nivy
Centre
Schwechat
zast. Dost. rad
Wolfsthal
BA ÚNS
Odb Dunaj
BA Petrţalka
Parndorf
Rusovce
Rajka
23
BA Pálenisko
1.
2.
3.
4.
5.
BA Predmestie – Filialka- Petrţalka
Airport BA MRŠ – Wien Schwechat
2. Track BA hl st – BA Nové Mesto
2. Track BA Petrţ. – Kittsee
Elektrif Marcheg – Dev Nová Ves
Ďakujem za pozornosť
24
Download

Stratégia ŽSR