MERANIE V ELEKTROTECHNIKE
Charakteristika
Zvláštnosťou elektrického prúdu je, že ho nevidieť. O jeho existencii sa môžeme presvedčiť na
základe jeho účinkov prostredníctvom ľudských zmyslov (vidíme, že elektrický stroj sa otáča,
žiarovka svieti, cítime, že chladnička chladí a pod.) alebo prostredníctvom meracích prístrojov,
meraním elektrických veličín.
Pod pojmom elektrické meranie rozumieme súhrn činností, ktorých cieľom je stanovenie
hodnoty elektrickej veličiny (napätie, prúd, odpor, elektrický výkon a pod.) v správnych
elektrických jednotkách a s požadovanou presnosťou.
Elektrický merací prístroj je zariadenie, ktoré aplikuje fyzikálne zákony a javy na určenie
hodnoty elektrickej veličiny.
Význam elektrických meraní spočíva v overovaní vlastností vyrobených elektrotechnických
a elektronických zariadení v procese návrhu, výroby a využitia.
Rozdelenie meracích prístrojov
Základné rozdelenie elektrických prístrojov v elektrotechnike môže byť vykonané z hľadiska
najrôznejších kritérií napr.:
a) z hľadiska aplikácie základných princípov činnosti:
a) Elektromechanické prístroje,
b) Elektronické prístroje,
 Analógové,
 Číslicové, digitálne
 Meracie systémy
b) z hľadiska praktických aplikácií
 špeciálne, určené na meranie jednej elektrickej veličiny,
 univerzálne – meranie viacerých elektrických veličín,
c) z hľadiska meranej elektrickej veličiny:
 ampérmetre, galvanometre,
 voltmetre, wattmetre,
 merače odporu,
 osciloskopy – merače časového priebehu elektrických veličín,
 zdroje napätí,
 a množstvo ďalších prístrojov v závislosti elektrickej veličiny.
Presnosť merania
Presnosť merania patrí medzi najdôležitejšie vlastnosti meracieho procesu a vyjadruje zhodu
výsledku merania s skutočnou hodnotou meranej veličiny - vyjadruje sa chybou. V praxi
rozlišujeme dve základné chyby merania: absolútnu a pomernú (relatívnu)
Absolútna chyba - , (delta – v.) je rozdiel medzi nameranou hodnotou (N) a skutočnou
hodnotou (S) meranej veličiny.
 NS
Skutočnú hodnotu meranej veličiny nemožno z fyzikálnych dôvodov nikdy absolútne zistiť,
preto sa nahradzuje zrovnávanou hodnotou, čo je tzv. konvenčne pravá hodnota. Túto možno
zistiť podstatne presnejším meraním, teoretickým výpočtom alebo aritmetickým priemerom
z väčšieho počtu meraní. Absolútna chyba sa používa pri vyhodnotení výsledkov merania, ale
sama presnosť merania dobre nevyjadruje, pre to sa používa pomerná, relatívna chyba.
Pomerná (relatívna) chyba -  (delta m.) sa vyjadruje vzťahom
 


.100 alebo   .100
N
S
%
Obe definície sú pri malých chybách rovnocenné a chyby sa udávajú v percentách
2
Download

meranie v elektrotechnike