2014
A3-T3-T4: Problematika pracovnoprávnych vzťahov, sociálnej
oblasti a BOZP podľa odvetvových a regionálnych rozdielov
Analýza
problematiky pracovnoprávnych vzťahov,
sociálnej oblasti a bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci
(pracovná verzia)
KOZ SR
31. 5. 2014
Analýza
problematiky pracovnoprávnych vzťahov, sociálnej oblasti a bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike, podľa odvetvových
a regionálnych rozdielov.
OBSAH
1. Kolektívne vyjednávanie a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
str. 2 - 8
2. Vplyv pracovného stresu, psychosociálne riziká a ich vplyv na výskyt
pracovných úrazov a iných poškodení zdravia
str. 9 - 48
3. Analýza pracovnej úrazovosti
str. 49 – 70
4. Vplyv rizikových faktorov práce, poskytovanie rekondičných pobytov,
vývoj počtu chorôb z povolania
str. 71 – 189
5. Vlastná kontrolno-metodická činnosť odborov vo vytváraní zdravého
a bezpečného pracovného prostredia- východiská a odporúčania
str. 190 – 194
2
Národný projekt CSD SR – Aktivita č.3
Monitorovacia a analyticko – výskumná činnosť CSD SR
Analýza
problematiky pracovnoprávnych vzťahov, sociálnej oblasti a bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike, podľa odvetvových
a regionálnych rozdielov.
Gestor: Mgr. Bohuslav Bendík
3
Autori: Ing. Laurencia Jančurová
MUDr. Ľudmila Ondrejková, MPH
Mgr. Jozef Rajzinger, PhD.
1. Kolektívne vyjednávanie a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Pod pojmom kolektívne vyjednávanie chápeme všetky vyjednávania, ktoré sa uskutočňujú
medzi zamestnávateľom, skupinou zamestnávateľov jednou, alebo viacerými organizáciami
zamestnávateľov na jednej strane a jednou alebo viacerými organizáciami na strane druhej (čl.
2 Dohovoru MOP č. 154/1981 o podpore kolektívneho vyjednávania).
Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení platných zmien, upravuje kolektívne
vyjednávanie medzi príslušnými orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi, s
cieľom uzatvárania kolektívnych zmlúv. Ustanovuje tiež rozsah prípadnej súčinnosti štátu pri
kolektívnom vyjednávaní. Kolektívne zmluvy upravujú individuálne a kolektívne vzťahy
medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán.
Právo kolektívne vyjednávať a uzatvárať kolektívnu zmluvu je zákonným odborovým právom
príslušného odborovému orgánu, ktoré vykonáva v rámci ochrany a presadzovania záujmov
všetkých zamestnancov. Právo vyjednávať so zamestnávateľom má len príslušný odborový
orgán.
Kolektívna zmluva je prameňom práva s rovnakými právnymi následkami aké plynú zo
zákona. Tie nároky, ktoré vznikli pre jednotlivých zamestnancov z kolektívnej zmluvy sú
uplatňované ako nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Sú vymožiteľné súdnou cestou.
V súlade so zákonnými ustanoveniami, odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom
kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a
podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi
zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými
organizáciami zamestnancov. Tieto sú výhodnejšie, ak ich upravuje Zákonník práce alebo iný
pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne
nezakazuje, alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.
Najčastejšie je kolektívne vyjednávanie vnímané v oblastiach:

zvýšenia platových taríf,

skrátenia pracovného času bez zníženia miezd,

predĺženia dovolenky nad zákonom stanovený rozsah,

predĺženie výpovednej doby,

výšky odchodného,

výšky odstupného,

výšky tvorby sociálneho fondu,

výšky príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové poistenie.
Kolektívne vyjednávanie sa v súlade so zákonom zameriava mimo finančných procesov aj na:
4

výrobné procesy,

environment,

kvalitu jednotlivých procesov,

starostlivosť o ľudské zdroje,

bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
ktoré tvoria celkovú stratégiu riadenia každého podniku.
RIADENIE
VÝROBNÝCH
PROCESOV
RIADENIE
BOZP
RIADENIE
FINAN ČNÝCH
PROCESOV
STRATÉGIA
RIADENIA
PODNIKU
RIADENIE
ĽUDSKÝCH
ZDROJOV
RIADENIE
ENVIRONMENTU
RIADENIE
KVALITY
Zákon neustanovuje, kto predkladá návrh kolektívnej zmluvy. Vo väčšine prípadov je to
odborový orgán. Predložením písomného návrhu kolektívnej zmluvy druhej zmluvnej strane
začína proces kolektívneho vyjednávania. Postup pri uzatváraní kolektívnych zmlúv
ustanovuje vyššie uvedený zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní.
1) Kolektívne vyjednávanie sa začne predložením písomného návrhu na uzavretie
kolektívnej zmluvy jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane.
2) Zmluvná strana je povinná na návrh písomne odpovedať najneskôr do 30 dní, ak sa
zmluvné strany nedohodnú inak, a v odpovedi sa vyjadriť k tým častiam, ktoré neboli
prijaté.
3) Zmluvné strany sú povinné spolu rokovať a poskytovať si ďalšiu požadovanú
súčinnosť, ak to nebude v rozpore s ich oprávnenými záujmami.
4) Zmluvné strany sú povinné začať rokovanie o uzavretí novej kolektívnej zmluvy
najmenej 60 dní pred skončením platnosti uzavretej kolektívnej zmluvy.
5) Zmluvné strany môžu v kolektívnej zmluve dohodnúť možnosť zmeny kolektívnej
zmluvy a jej rozsah; pri tejto zmene sa postupuje ako pri uzatváraní kolektívnej
zmluvy.
Kolektívna zmluva nemá zákonom vymedzený obsah. Jej obsah vychádza z princípu
zmluvnej voľnosti ako aj z autonómneho postavenia zmluvných partnerov. Pri kolektívnom
vyjednávaní sa môžu rozširovať alebo zvyšovať pracovnoprávne nároky zamestnancov, nad
základný – minimálny rámec stanovenými pracovnoprávnymi predpismi.
Zmluvné strany sú povinné vzájomne spolu rokovať a poskytovať si potrebnú súčinnosť tak,
aby sa kolektívna dohoda mohla uzatvoriť najneskôr do konca mája kalendárneho roka.
Zákon neustanovuje povinnosť uzavrieť kolektívnu zmluvu.
5
Zákonné ustanovenia v oblasti organizácie a riadenia BOZP ukladajú zamestnávateľom
povinnosť vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s
právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci. Tiež vykonávať opatrenia zamerané na sústavné zlepšovanie podmienok bezpečnej
práce, pričom je zamestnávateľ povinný zohľadňovať aj dosiahnuté vedecké poznatky.
V praxi to znamená, že zákonné ustanovenia sú základným minimom pri zabezpečovaní
podmienok bezpečnej práce v každej organizácii. Na tieto nadväzuje systém sústavného
zlepšovania, ktoré sa realizuje v postupnosti nasledovných krokov:

spracovanie koncepcie politiky BOZP a programu jej realizácie,

plánovanie jednotlivých opatrení,

zavádzanie opatrení a prevádzka,

kontrola zavedenia a nápravné opatrenia,

preskúmanie dosiahnutých výsledkov riadiacimi zložkami, návrh ďalších zlepšení.
Takýto postup znamená, že daná organizácia sa pridŕža pri riadení a hodnotení svojho
systému uznávaného štandardu, ktorý je možné vyhodnocovať v rámci interného alebo
externého auditu - preverovania. Interný audit vykonávajú zamestnanci danej organizácie a je
možné si prizvať externého poradcu.
Externý audit robia medzinárodne akreditované organizácie podľa STN OHSAS 18001 a je
vykonávaný za úhradu. Organizácie získavajú pri pozitívnom hodnotení ukazovateľov
bezpečnostného systému certifikát zavedeného systému BOZP.
Mimo tohto je možné získať certifikát v rámci programu „Bezpečný podnik“, ktorý sa
realizuje, ako nástroj na podporu zavádzania efektívneho systému riadenia a na zlepšovanie
úrovne BOZP u zamestnávateľov v SR. Podmienkou je zavedenie systému riadenia podľa
príručky: „Systém riadenia BOZP – návod na zavedenie systému“ NIP 2002 a STN OHSAS
18001. Audit môže v tomto prípade robiť audítorská firma alebo príslušný inšpektorát práce a
tento robí preverovanie daných kritérií bez poplatku.
Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa (VKZ)
6
Za kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sa označujú zmluvy v podnikateľskej sfére
jednotlivých odvetví. Tieto uzatvára odborový zväz so zväzom zamestnávateľov.
Vo verejnej službe a pre štátnych úradníkov, sa môžu uzatvárať špecifické dohody vyššieho
stupňa a ich obsah vymedzuje v § 48 - 53 zákon o verejnej službe č. 313/2001 Z. z.
Kolektívnu dohodu pre verejnú službu vyjednávajú a uzatvárajú za zamestnávateľov:

vládou splnomocnení zástupcovia ministerstiev,

zástupcovia sociálnej poisťovne,

zástupcovia Národného úradu práce,

zástupcovia vyšších územných celkov,

zástupcovia zdravotných poisťovní.
Kolektívnu dohodu pre štátnych zamestnancov vyjednávajú a uzatvárajú za zamestnávateľov:

vládou určení zástupcovia a

generálny prokurátor, ak ide o štátnych zamestnancov na prokuratúre.
Za zamestnancov vyjednáva a uzatvára kolektívnu dohodu pre verejnú a štátnu službu
Konfederácia odborových zväzov - ako odborová centrála. Vo vyjednávacom tíme sú
zástupcovia príslušných odborových zväzov.
Záväzky týkajúce sa BOZP, v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa, určujú spravidla
koncepciu jej organizácie a riadenia.
Podnikové Kolektívne zmluvy v podnikateľskej sfére, inštitúciách verejných služieb
a štátnych úradov
V týchto zmluvách je možné vyjednávať a dohodnúť nároky v rovnakom alebo aj vo väčšom
rozsahu ako sú dohodnuté vo vyššej kolektívnej zmluve. Také záväzky, ktoré by mali nižšiu
úroveň ako vo vyššej kolektívnej zmluve, sú neplatné. Z uvedených dôvodov sa vo vyšších
kolektívnych zmluvách uvedie ich neplatnosť, pre tie organizácie, ktoré nie sú schopné prijať
záväzky nad limit ustanovených zákonných požiadaviek.
Tieto kolektívne zmluvy uzatvárajú zástupcovia zamestnávateľa a odborové organizácie.
V podnikových kolektívnych zmluvách sa odrážajú podmienky jednotlivých organizácií pre
realizáciu dohôd, v rámci danej organizačnej štruktúry.
Z hľadiska obsahu sa v kolektívnej zmluve rozlišujú časti :
a.) normatívna, z ktorej vznikajú nároky jednotlivých zamestnancov pri vykonávaní
danej práce
- rekondičné pobyty, vrátane rehabilitácie v súvislosti s prácou (§ 11 zákona č.124/2006
Z. z. o BOZP v z.n.p.),
- určenie počtu zástupcov zamestnancov, ich časový priestor na výkon funkcie, spôsob
komunikácie s vedením organizácie a náhrada za stratu času pri výkone funkcie (§ 19
ods. 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP v z.n.p.),
- zabezpečovanie pitného režimu, ak to vyžaduje bezpečnosť a ochrana zdravia
zamestnancov (§ 6 ods.3 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP v z.n.p.),
7
-
-
spôsob prideľovania a údržby OOPP pre ochranu života a zdravia (§ 6 ods. 2 a 3,
zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP v z.n.p.),
mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce – činnosti v prostredí, v ktorom
zamestnanci pôsobia - za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí
(§ 124 zákona č. 311/2001 Z. z., ZP); mzdová kompenzácia je poskytovaná za
diskomfort zamestnanca pri používaní OOPP počas práce,
kľudové prestávky pre zamestnancov pracujúcich v zdraviu škodlivom hlučnom
prostredí (§ 91 ods. 6 ZP), prípadne iné opatrenia na predchádzanie ochoreniam
podmieneným prácou nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva
v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z.
b.) záväzky zmluvných strán, z ktorých obsahu nároky jednotlivých zamestnancom
nevznikajú
- informovanie zamestnancov o koncepcii politiky BOZP, program realizácie
a vyhodnotenie jej plnenia (§ 10 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP v z.n.p.),
- oznamovanie termínov monitorovania škodlivých faktorov v pracovnom prostredí
a informácie o výsledkoch meraní (§ 7 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP v z.n.p.),
- spolupráca pri riešení problémov bezpečnej práce (§ 146 ods. 3, zákona č. 311/2001 Z.
z. ZP, § 10 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP v z.n.p.),
- vydávanie interných predpisov BOZP a ich prerokovanie (§ 39 ods. 2 a § 237 zákona
č. 311/2001 Z. z. ZP),
- spôsob dohodovania so zástupcami zamestnancov na určenie zamestnancov
a zabezpečenie ich rekondičných pobytov (§ 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP v
z.n.p.),
- vybavenie oddychových a relaxačných priestorov a ich umiestnenie (NV SR č.
391/2006 Z. z.),
- podmienky pre výkon odborovej kontroly BOZP (§ 149 zákona č. 311/2001 Z. z. ZP),
- spôsob spolupráce preventívnych a ochranných služieb so zástupcami zamestnancov
(§ 21 ods. 7 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP v z.n.p.),
- určenie počtu členov komisie BOZP a ich pravidelné stretnutia (§ 20 zákona č.
124/2006 Z. z. o BOZP v z.n.p.).
c.) podmienky pre činnosti príslušného odborového orgánu zo strany zamestnávateľa
(uvoľňovanie zástupcov zamestnancov na výkon funkcie a materiálno-technické
podmienky poskytované odborovej organizácii v danom podniku).
Kolektívne vyjednávanie patrí medzi najdôležitejšie formy sociálneho dialógu, ktoré
zabezpečujú vhodné pracovné podmienky pre zamestnancov a stabilitu zamestnávateľa
nevyhnutnú v konkurenčnom prostredí.
2.1. Vplyv pracovného stresu, psychosociálne riziká a ich vplyv na výskyt
pracovných úrazov a iných poškodení zdravia
Psychická záťaž ako faktor ovplyvňujúci pracovnú úrazovosť a celkovú úroveň BOZP
8
Dôležitou súčasťou úspešného pracovného procesu je trvalá snaha o zlepšenie podmienok
práce, ktoré zahŕňajú okrem ekonomického výsledku aj iné dôležité aspekty ovplyvňujúce
výkon zamestnancov, ich spokojnosť a podieľajú sa na formovaní pozitívneho vzťahu
zamestnancov k práci. Jednou z oblastí, ktorá výrazným spôsobom ovplyvňuje hospodársky
výsledok organizácie a psychickú pohodu zamestnancov, je úroveň bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci. Bez dôsledného dodržiavania legislatívnych požiadaviek pri súčasnom
uplatňovaní najnovších poznatkov vedy a techniky nemožno zabezpečiť zvyšovanie
efektívnosti práce, zlepšovať výsledky v oblasti pracovnej úrazovosti, chorôb z povolania
a vylúčiť poruchy, havárie a iné nežiaduce udalosti súvisiace s prevádzkou technických
zariadení.
Nedostatky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sprevádzajú pracovné
úrazy, spolupodieľajú sa na vzniku chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.
Ľudský faktor môže zlyhať ako jeden z článkov reťaze, pričom spúšťacím mechanizmom
môže byť nadmerná psychická záťaž zamestnancov, ktorí vykonávajú rutinné, časovo náročné
alebo rizikové práce, prípadne sú obmedzovaní častými alebo nepredvídanými mimoriadnymi
udalosťami. Závady a nedostatky sprevádzané nevhodnými pracovnými podmienkami a
organizáciou práce v značnej miere demotivujú zamestnancov, zvyšujú ich fyzickú
a psychickú záťaž, čoho následkom je stres, zníženie pozornosti, oslabenie pracovného
výkonu a sústredenia na prácu.
Logickým dôsledkom popísaného javu je nižšia produktivita, poruchovosť, znížená kvalita
práce, výrobkov a poskytovaných služieb.
Legislatíva v súvislosti s pracovným úrazom
Definície a kódovanie
Pracovný úraz (služobný úraz) je akékoľvek poškodenie zdravia alebo smrť, ku ktorým
došlo u zamestnanca v pracovnom pomere (zamestnanca v štátnozamestnaneckom pomere
alebo v služobnom pomere) plniaceho pracovné úlohy alebo v priamej súvislosti s ich
plnením. Je také poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené nezávisle od vôle zamestnanca
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Nie je ním úraz, ktorý
zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.
Registrovaný pracovný úraz je pracovný úraz, ktorý spôsobil zamestnancovi smrť alebo
pracovnú neschopnosť dlhšiu ako tri kalendárne dni.
Závažný pracovný úraz je pracovný úraz, ktorého následkom je smrť, ťažká ujma na zdraví
alebo predpokladaná dĺžka liečenia najmenej 42 kalendárnych dní.
Smrteľný pracovný úraz je pracovný úraz, ktorého následkom je smrť zamestnanca, ak
nastala ihneď v čase úrazu alebo neskôr.
Na registráciu pracovného úrazu sa vzťahuje vyhláška MPSVR SR č. 500/2007 Z. z. ktorou
sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze (ďalej len „vyhláška
o úrazoch“).
Príloha vyhlášky obsahuje kódovanie zdrojov a príčin úrazov.
Pracovné úrazy v súvislosti so zlyhaním ľudského faktora (na vrub psychickej záťaže)
Pracovné úrazy, ku ktorým môže dôjsť v súvislosti so zlyhaním ľudského faktora:
9

vykonávanie prác nekvalifikovanou osobou,

zlá organizácia práce, používanie nebezpečných postupov,

individuálne faktory - momentálna indispozícia, schopnosti, zručnosti pracovníkov,
čiže zlyhanie ľudského faktoru.
Komentár ku klasifikácii príčin pracovných úrazov
1. Chybný alebo nepriaznivý stav zdroja úrazu (nie pracoviska).
2. Chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie.
3. Nepridelené, nedostatočné alebo nevhodné osobné ochranné pracovné prostriedky.
4. Nepriaznivý stav alebo chybné usporiadanie pracoviska alebo komunikácie (aj keď je
pracovisko zdrojom úrazu).
5. Nedostatky v osvetlení a viditeľnosti, nepriaznivé vplyvy hluku, otrasov a škodlivého
ovzdušia na pracovisku alebo na komunikácii.
6. Nesprávna organizácia práce.
7. Neoboznámenie sa s podmienkami bezpečnej práce a nedostatok potrebnej kvalifikácie
(napr. teoretických vedomostí, šikovnosti, zácviku, prispôsobenia).
8. Používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania bez
oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore.
9. Odstránenie alebo nepoužívanie predpísaných bezpečnostných zariadení a ochranných
opatrení.
10. Nepoužívanie alebo nesprávne používanie predpísaných a pridelených osobných
pracovných prostriedkov.
11. Ohrozenie inými osobami, napr. odvedenie pozornosti pri práci, žarty, hádky, iné
nesprávne a nebezpečné konanie.
12. Nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné
predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité
psychofyziologické stavy).
13. Ohrozenie zvieratami a prírodnými živlami.
14. Nezistené príčiny.
Na príčinách uvedených pod bodmi 6 až 12 sa zväčša podieľa ľudský faktor, jeho zlyhanie
alebo iný dôvod, ktorý bližšie špecifikuje ďalšia časť tejto kapitoly.
Bližšie vysvetlenie uvedených príčin: *)
Príčina 6 - nesprávna organizácia práce
10
O zlyhaní ľudského faktora hovoríme v prípade, ak pri nesprávnej organizácii práce ide najmä
o nasledovné skutočnosti:

nevhodný pracovný postup (aj keď ide o vžitú, ale prekonanú prax),

nedostatočný alebo nepravidelný prísun materiálu,

nedostatočnú súhru medzi produktívnou prácou a prácou, ktorá má zabezpečovací
charakter,

používanie materiálu, ktorý nezodpovedá príslušným predpisom a správnemu
technologickému postupu,

pridelenie nevhodných (nie však chybných – v tomto prípade by šlo o príčinu 1.)
nástrojov, pomôcok, strojov a podobne,

nevydanie, opomenutie vydať, prípadne chybné vydanie pokynu, upozornenia, ktoré
súvisí s predpokladmi bezpečnej práce,

nariadený alebo trpený nebezpečný postup či spôsob práce, prípadne možné
nezabránenie nebezpečnému pracovnému postupu alebo spôsobu práce (preto sa
nejedná o príčinu 8),

úraz spôsobený v dôsledku neprimeranej alebo namáhavej úlohy, nadmernej práce
nadčas, nedostatočného odpočinku medzi pracovnými zmenami,

úraz zavinený nedostatočným dozorom úmerne k veku, či
zamestnanca, obtiažnosti alebo nebezpečnosti pracovnej činnosti,

úraz v dôsledku požitia alkoholických nápojov alebo iných omamných látok, ak
organizácia (zodpovedný zamestnanec) mohla zabrániť, aby zamestnanec pod
vplyvom alkoholu či omamných látok pracoval alebo zdržiaval sa na pracovisku,
respektíve v priestoroch organizácie.
zapracovanosti
Príčina 7 - Neoboznámenie sa s podmienkami bezpečnej práce a nedostatok potrebnej
kvalifikácie (napr. teoretických vedomostí, šikovnosti, zácviku, prispôsobenia)
Za oboznámenie (inštruktáž, školenie) zamestnancov s podmienkami bezpečnej práce, ako aj
za to, že na každú prácu bol určený, resp. ju vykonáva zamestnanec s potrebnou kvalifikáciou
(znalosťami, zácvikom) zodpovedá zamestnávateľ. Preto sa úrazy, ktorých príčinou bola
neznalosť alebo nedostatočná znalosť podmienok bezpečnej práce zahŕňajú do príčiny 1.
Pod nedostatočnou potrebnou kvalifikáciou sa rozumie, keď na určitú kvalifikovanú
prácu pridelí zamestnávateľ zamestnanca, ktorý nemá predpísané kvalifikačné skúšky
(výučný list, odbornú spôsobilosť, skúšky a pod.).
Predpísaná kvalifikácia (vzdelanie) a osvojenie si základných zásad bezpečnosti práce ešte
nestačia na to, aby určitým druhom práce boli poverení najmä mladí, neskúsení zamestnanci.
Preto je potrebné zabezpečiť a vyžadovať riadny zácvik za sústavného odborného dohľadu
skúseného zamestnanca tak, aby zamestnanec získal určitú zručnosť.
Príčina 8 - používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania bez
oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore
Je to zároveň prvá základná skupina úrazov, pripisovaných na vrub zamestnancom. Patrí sem
nedodržiavanie, resp. priame porušovanie predpisov a zásad bezpečnej práce (napríklad
zásahy do strojov a zariadení za chodu, vedomé použitie chybného náradia, nepoužitie
pridelených pracovných pomôcok, porušenie dopravných predpisov vodičom a podobne.).
11
Patria sem aj úrazy pod vplyvom alkoholu a iných omamných prostriedkov, ak tomu
organizácia nemohla zabrániť (ak to nemožno klasifikovať ako nesprávnu organizáciu práce –
príčina 6.). Ďalej sem patrí akékoľvek jednanie bez oprávnenia, proti príkazom zákazom
a pokynom, zdržiavanie sa v ohrozenom priestore.
Nepatrí sem ktorákoľvek z uvedených príčin, ktorú možno pripísať na vrub organizácie, t. j.
ak akékoľvek nebezpečné konanie bolo nariadené alebo mlčky trpené alebo vyplývalo
z neoboznámenia s podmienkami bezpečnej práce. Úraz sa neklasifikuje príčinou 8, ak sa
organizácia nezbaví úplne zodpovednosti za vznik úrazu.
Príčina 9 - odstránenie alebo nepoužívanie predpísaných bezpečnostných zariadení a
ochranných opatrení
Ide o obdobu príčiny 2 s tým zásadným rozdielom, že sa jedná o prípady, kedy bezpečnostné
opatrenia a zariadenia boli dostatočné a v bezchybnom stave, ich používanie sa vyžadovalo
a kontrolovalo a napriek tomu ich zamestnanec svojvoľne vyradil alebo nepoužil.
Príčina 10 - nepoužívanie alebo nesprávne používanie predpísaných a pridelených osobných
pracovných prostriedkov
Obdoba príčiny 3 s tým zásadným rozdielom, že osobné ochranné prostriedky boli pridelené
v bezchybnom stave, zamestnávateľ nariadil a vyžadoval ich používanie a napriek tomu ich
zamestnanec nepoužil.
Príčina 11 - ohrozenie inými osobami, napr. odvedenie pozornosti pri práci, žarty, hádky, iné
nesprávne a nebezpečné konanie
Zaraďujú sa sem prípady preukázateľného cudzieho zavinenia (inými osobami), nie však
celkom v právnom zmysle. Ide napríklad o prípady náhleho vyrušenia v práci alebo odvedenia
pozornosti od práce nemiestnym žartovaním, hádkou a podobne. Ďalej ide o prípady
ohrozenia inou osobou, jej neopatrnosťou, opitosťou, neznalosťou, náhlou nevoľnosťou,
napadnutím, použitím nebezpečného pracovného postupu alebo iným podobným porušením
bezpečnostných predpisov.
Príčina 12 - nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce
telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité
psychofyziologické stavy)
Jedná sa o nikým nespôsobené a nezavinené úrazy, ako sú napríklad úrazy v dôsledku
prerušenia elektrickej energie, okamžitá telesná indispozícia, bežné pracovné riziko pri
dodržiavaní všetkých predpisov a pokynov na zaistenie bezpečnosti práce.
Pracovné úrazy v súvislosti psychickou záťažou
Pracovné úrazy, ku ktorým môže dôjsť v súvislosti s psychickou záťažou:
Úrazy, ku ktorým dôjde z dôvodu, že zamestnanec je vystavený neprimeranej psychickej
záťaži.
Úrazy, ku ktorým dôjde z dôvodu nevhodných podmienok na pracovisku, za ktoré nesie vinu
zamestnávateľ:

neprimerane náročné úlohy nezodpovedajúce kvalifikácii, vykonávanie prác
nekvalifikovanou osobou,

zlá organizácia práce, používanie nebezpečných postupov,
12

individuálne faktory - momentálna indispozícia, schopnosti, zručnosti pracovníkov
údržby, čiže zlyhanie ľudského faktora,

vplyv pracovného prostredia (nadmerný hluk odvádzajúci pozornosť zamestnanca,
nevhodné klimatické podmienky a podobne ...),

časový stres a vynútené tempo práce.
Legislatíva v súvislosti s psychickou pracovnou záťažou a vysvetlenie pojmov
Vyhláška MZ SR č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou
záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci definuje
pojmy ako sú:
- psychická pracovná záťaž je faktor, ktorý predstavuje súhrn všetkých hodnotiteľných
vplyvov práce, pracovných podmienok a pracovného prostredia pôsobiacich na kognitívne,
senzorické a emocionálne procesy človeka, ktoré ho ovplyvňujú a vyvolávajú stavy
zvýšeného psychického napätia a zaťaženia psychofyziologických funkcií,
- psychická záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a vyžadujúci psychickú
aktivitu, psychické spracovávanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného
prostredia, pričom:
1. prostredím sa rozumie všetko, čo človeka obklopuje, vrátane pracovného prostredia,
spoločenských väzieb, udalostí a požiadaviek na správanie,
2. nároky prostredia aj práce sú väčšie ako psychická zdatnosť jednotlivca, jeho pracovná
potencia,
3. rozlišujú sa tri formy psychickej záťaže: senzorická, mentálna a emocionálna,
- senzorická záťaž vyplýva z požiadaviek na činnosť periférnych zmyslových orgánov a im
zodpovedajúcich štruktúr centrálneho nervového systému,
- mentálna záťaž vyplýva z požiadaviek na spracúvanie informácií kladúcich nároky na
psychické funkcie a psychické procesy, ktorými sú pozornosť, predstavivosť, pamäť,
myslenie a rozhodovanie,
- emocionálna záťaž vyplýva z požiadaviek vyvolávajúcich afektívnu odozvu,
- psychosociálna záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a vyžadujúci psychickú
aktivitu, psychické spracúvanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného
prostredia, ktoré vyplývajú najmä zo sociálnych procesov a spoločenských väzieb, z interakcií
medzi jednotlivcami v skupine a v dave a podobne,
- pracovné podmienky predstavujú súhrn faktorov priamo alebo nepriamo pôsobiacich na
zdravie a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese. Priamo alebo nepriamo
podmieňujú priebeh a výsledky pracovného procesu, sú ovplyvňované režimom práce,
odpočinkom a stavom pracovného prostredia,
13
- pracovné prostredie je súbor priestorových, materiálnych, fyzikálnych, chemických,
mikroklimatických, fyziologických, psychologických, sociálnych a iných podmienok, v
ktorých sa realizuje výrobný, resp. pracovný proces a ktoré ovplyvňujú výsledky výroby,
resp. práce, motiváciu, výkon, psychiku, bezpečnosť a zdravie zamestnancov; neštandardné
pracovné prostredie je napríklad na pracovisku bez denného osvetlenia, pri práci v podzemí,
vo výškach, pod vodou a podobne,
- práca vo vnútenom pracovnom tempe je taký spôsob práce, pri ktorom si zamestnanec
nemôže voliť pracovné tempo a jeho činnosť je podriadená rytmu technologického procesu
alebo rytmu iných osôb; nepatrí sem obsluha bežných, napr. obrábacích strojov, keď pri
obrábaní súčiastky zamestnanec musí sledovať proces a zasiahnuť v určitom okamihu, pretože
popri tom vykonáva množstvo iných úkonov, pri ktorých si volí svoj rytmus sám,
- monotónna práca je práca spojená s trvalo sa opakujúcimi rovnakými úkonmi v trvaní viac
ako polovicu pracovnej zmeny s obmedzenou možnosťou zásahu zamestnanca do priebehu
tejto činnosti, pričom
1. pohybová alebo úkonová monotónnosť je stereotypná manuálna činnosť s vysokým
výskytom rovnakých pracovných úkonov alebo operácií,
2. výkonová monotónnosť je činnosť s prevahou percepčných zložiek a s malou účasťou
myšlienkových či rozhodovacích procesov,
- operácia je časovo súvislá a pracovne vymedzená časť výrobného procesu pridelená
zamestnancovi ako samostatná pracovná úloha, pričom
1. operácie rôzneho druhu sa líšia svojím základným obsahom, vyžadujú používanie rôznych
zariadení, nástrojov či pomôcok,
2. operácie rovnakého druhu sú také, ktorých výsledkom je iba zmena vlastností pracovného
predmetu, napr. tvaru, rozmeru alebo druhu materiálu,
- úkon je samostatná časť v pracovnej operácii, ktorá predstavuje jednoduchú súvislú
pohybovú činnosť rovnakého typu a účelového zamerania,
- práca pod časovým tlakom je práca vo vysokom pracovnom tempe s obmedzenými
možnosťami prestávok a odpočinku, resp. práca spojená s plnením termínovaných úloh pod
časovým tlakom, spojená s preťažením kapacity spracovania informácií, čo je príčinou
rýchleho nástupu únavy,
- vplyvy narúšajúce sústredenie sú vplyvy, ktoré narúšajú nutné sústredenie pri práci a
vedú k zvýšenému úsiliu pri koncentrácii alebo k častému prerušovaniu práce na úlohách,
napr. hluk na pracovisku, vyrušovanie, časté zvonenie telefónu a iné,
- sociálna interakcia je vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie sa, vzájomné slovné aj
mimoslovné dorozumievanie sa alebo vzájomné pôsobenie rečou, správaním a konaním
medzi dvoma alebo viacerými jednotlivcami, alebo medzi skupinami; je determinovaná
kvalitou medziľudských vzťahov a komunikácie a môže byť závažným stresogénnym
činiteľom,
14
- zodpovednosť je uvedomelý postoj k spoločenským hodnotám, povinnostiam, záväzkom a
činnostiam, charakterizuje ju zložitosť rozhodovania, miera určitosti (istoty) v rozhodovacích
situáciách a miera osobných rizík; ako vlastnosť osobnosti sa prejavuje v práci opatrnosťou a
svedomitosťou pri plnení povinností a dôslednosťou pri zabezpečovaní pridelených úloh či
zverených hodnôt,
- riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb pri práci je väčšia
pravdepodobnosť výskytu nepriaznivého variantu konečného efektu konania jednotlivca v
dôsledku účinku rizikového faktora a môže sa vyjadriť pomerom všetkých možných prípadov
(udalostí) a neúspešných (nepriaznivých) udalostí; v pracovnom procese pôsobí ako záťažový
faktor vyžadujúci vysokú mieru odborných znalostí, pracovnú disciplínu, dodržovanie zásad
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nevyhnutné sústredenie, starostlivosť, nevyhnutnú
mieru uvedomovania si rizika a seba kontrolované vykonávanie činnosti,
- fyzická nepohoda je na účely tejto vyhlášky pocit fyzického obmedzenia a záťaže pri práci,
ktoré sťažujú pracovný výkon, môže byť spôsobená fyzickou námahou, hypokinézou,
nevhodnou pracovnou polohou, nepriaznivými mikroklimatickými podmienkami alebo
osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami, ktoré obmedzujú pohyb, dýchanie,
termoreguláciu, videnie alebo sluch,
- odozva organizmu na záťaž sa prejavuje reakciami fyziologických aj psychických funkcií,
pričom meranie odpovede organizmu na zaťaženie predstavuje kvantifikovanie meraných
parametrov fyziologických funkcií a hodnotenie psychologických parametrov vyjadruje
výkon v príslušnej psychologickej úlohe,
- subjektívna odozva zamestnanca na záťaž je parameter, ktorý sa prejavuje psychickými
stavmi v psychickom dianí a prežívaní, pričom zisťovanie subjektívnej odozvy zamestnanca
na záťaž predstavuje kvantifikovanie zisťovaného subjektívneho hodnotenia záťaže, práce
alebo vlastného stavu zamestnancom,
- najvyšší stupeň alebo negatívna intenzita subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú
pracovnú záťaž sú súhrnné slovné vyjadrenia intenzity subjektívnej odozvy, ktorá už je
súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže, pričom:
1. tieto súhrnné slovné vyjadrenia intenzity subjektívnej odozvy majú v každej metóde
konkrétnu interpretáciu podľa spôsobu štandardizácie metódy a normatívneho skóre,
2. konkrétna interpretácia najvyššieho stupňa alebo negatívnej intenzity subjektívnej odozvy
zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž, ktorá už je súčasťou kritérií zvýšenej psychickej
pracovnej záťaže, je uvedená pri každej metóde v prílohe č. 5 časti B k tejto vyhláške,
- psychické preťaženie je psychický stav, keď si zamestnanec uvedomuje konflikt medzi
nárokmi kladenými na jeho osobu alebo na pracovné miesto a medzi jeho výkonnosťou alebo
schopnosťou podať výkon,
- monotónnosť je postupne sa rozvíjajúci stav zníženej aktivácie, ktorý sa objavuje pri
dlhodobej, monotónnej, jednotvárnej a opakovanej činnosti či úlohách, prejavuje sa hlavne
ospalosťou, unaviteľnosťou, znížením a kolísaním výkonnosti, zhoršením adaptability a
reaktivity a je často sprevádzaný zvýšením variability srdcovej frekvencie,
15
- nešpecifické preťaženie je stav psychického presýtenia charakterizovaný nechuťou až
odporom voči niektorej práci alebo činnosti ako dôsledok jej dlhodobého intenzívneho
vykonávania pri súčasne nízkej spokojnosti s prácou; emocionálne odmietnutie jednotvárnej
opakujúcej sa činnosti alebo situácií, ktoré na základe predchádzajúcich skúseností vedú k
vyčkávaniu či k pocitom bezvýchodiskovosti; v protiklade k monotónii je charakterizované
nezmenenou alebo dokonca zvýšenou úrovňou aktivácie a je spojené s negatívnym
emocionálnym prežívaním.
Výsledky a štúdie európskych prieskumov ukazujú, že vznikajúce psychosociálne riziká
v oblasti BOZP sú často výsledkom technických, či organizačných zmien.
*) Facts 74 (Zdroj : fakty vydané EU OSHA)
Najčastejšie vznikajúce psychosociálne riziká
oblastí:
možno rozdeliť do nasledujúcich piatich

Nové formy pracovných zmlúv a neistota zamestnania.

Starnúca pracovná sila.

Intenzifikácia práce.

Vysoké emocionálne nároky v zamestnaní.

Nerovnováha v pracovnom a osobnom živote. *) Facts 74
2.2. Úloha manažmentu pri zlepšovaní psychosociálneho prostredia
Zamestnávateľ je zodpovedný za realizáciu plánu na predchádzanie psychosociálnym rizikám
alebo ich znižovanie, pričom má umožniť zamestnancom, aby sa na ňom podieľali, ako aj
za vytváranie zdravého psychosociálneho pracovného prostredia. Manažéri svojou
ústretovosťou a citlivým prístupom, ako aj presadzovaním povzbudivého pracovného
prostredia, nielenže umožňujú zamestnancom poukazovať na problémy, ale zároveň ich
povzbudzujú k tomu, aby sami pomáhali hľadať riešenia. Pochopenie problémov, ktoré má
zamestnanec mimo pracoviska, síce nie je súčasťou zákonnej povinnosti zamestnávateľa,
pomôže však posilniť povzbudivé pracovné prostredie a zároveň sa tak vytvoria možnosti
vzniku spoločenských vzťahov mimo pracoviska. Zásadnú úlohu v tejto súvislosti zohrávajú
manažéri na strednom stupni riadenia, keďže sú v každodennom styku so zamestnancami: je
potrebné ich motivovať, aby rozvíjali svoje schopnosti v oblasti vytvárania dobrého
psychosociálneho pracovného prostredia.
Správne vedenie môže pomôcť pri znižovaní pracovného stresu a psychosociálnych rizík. Nie
je pravdou, že dobrým vedúcim zamestnancom sa človek musí narodiť. Rovnako ako iné
zručnosti, aj schopnosť dobrého riadenia a vedenia ľudí sa dá naučiť a rozvíjať.
Dobrý vedúci zamestnanec vytvára vzorový model, ktorým inšpiruje zamestnancov
a motivuje ich, aby naplno využívali svoj potenciál. Je otvorený a prístupný a pozná silné
a slabé stránky členov svojho tímu. Dobrý vedúci zamestnanec vyzýva a povzbudzuje členov
tímu, aby pracovali na dosiahnutí spoločných cieľov a záujmov a aby niesli zodpovednosť za
svoju prácu. Posilňuje tímového ducha a vysokú úroveň morálky a dostáva z tímu to
najlepšie.
16
Význam participácie zamestnancov
1.1
Hoci zamestnávatelia majú zákonnú povinnosť zabezpečiť riadne hodnotenie a riadenie rizík
na pracovisku, je dôležité, aby do toho boli zapojení aj zamestnanci. Zamestnanci a ich
zástupcovia najlepšie poznajú problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť na ich pracovisku. Ak tieto
svoje poznatky poskytnú manažérom a zamestnávateľom, môžu pomôcť pri plánovaní
a realizácii riešení.
Participácia zamestnancov si však vyžaduje viac než iba spätnú väzbu zdola nahor. Potrebný
je obojsmerný dialóg medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, ktorý znamená, že obe
strany:

spolu hovoria,

vypočujú si navzájom, čo ich znepokojuje,

vymieňajú si názory a informácie a

spoločne prijímajú rozhodnutia.
Participácia zamestnancov je obzvlášť dôležitá pre úspešné riadenie stresu
a psychosociálnych rizík na pracovisku, pretože konzultáciami so zamestnancami manažéri
pomáhajú vytvárať atmosféru dôvery, v ktorej sa zamestnanci neboja vyjadriť svoje obavy.
Participácia zamestnancov na príprave preventívnych opatrení sa takisto pozdvihne celková
morálka a zabezpečí sa, že prijaté opatrenia budú primerané a zároveň účinné.
17
Riadenie stresu a psychosociálnych rizík je dôležitým prínosom zlepšenia
pracovného prostredia
1.2
Hoci k duševnému zdraviu a pohode prispieva mnoho faktorov, je dokázané, že prínos
pracovného prostredia je výrazný. V dobrom psychosociálnom prostredí môže byť práca
veľmi prospešná pre duševné zdravie zamestnancov, keďže ich životu poskytuje
usporiadanosť a dáva im silnejší pocit sociálneho začlenenia, identity a postavenia, možnosti
rozvoja a zvyšuje sebadôveru. Zlé psychosociálne pracovné prostredie môže mať naopak
výrazne negatívny vplyv na zdravie zamestnanca.
Zle riadenie psychosociálnych rizík môže mať negatívny dopad na jednotlivca, pričom k jeho
prejavom patrí zažívanie pracovného stresu, zlé duševné zdravie, vyhorenie, ťažkosti
s koncentráciou a robenie väčšieho množstva chýb, problémy doma, užívanie drog a alkoholu,
ako aj zlé fyzické zdravie, predovšetkým kardiovaskulárne choroby a ochorenia podpornopohybovej sústavy.
Negatívnym dopadom pre organizáciu môže byť oslabenie celkovej výkonnosti podniku,
zvýšenie práceneschopnosti, neželaná prítomnosť (zamestnanci prídu do práce, keď sú chorí
a nie sú schopní efektívne pracovať) a zvýšenie počtu úrazov a zranení. Absencie zvyknú byť
dlhšie ako absencie vyplývajúce z iných príčin a pracovný stres môže prispieť k zvýšeniu
počtu predčasných odchodov do dôchodku, najmä u administratívnych zamestnancov.
Odhadované náklady pre podniky a celú spoločnosť sú značné a na vnútroštátnej úrovni
dosahujú miliardy eur.
Aj pri obmedzených zdrojoch, ktoré sú citeľné hlavne v malých a mikropodnikoch je možné
hodnotiť a riadiť psychosociálne riziká. Základom je, aby sa do vytvárania dobrého
psychosociálneho pracovného prostredia zapojil každý zamestnanec a aby zamestnancov
reprezentovali ich zástupcovia pre bezpečnosť a ochranu zdravia. V prípade zlyhania na
úrovni podniku je nutné využiť odbornú pomoc psychológa.
Zásady prevencie
Byť aktívny a mať vypracovaný plán predchádzania problémom je najúčinnejší spôsob
riadenia psychosociálnych rizík na pracovisku. Zo skúseností vyplýva, že keď sa zvyšuje
pracovný stres, zhoršujú sa poruchy zdravia a zvyšuje sa práceneschopnosť, klesá
produktivita a inovácia, v dôsledku čoho sa výrazne ovplyvní výkonnosť podniku.
Psychosociálne riziká sa dajú posudzovať a riadiť rovnako systematicky ako ostatné riziká
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to použitím modelu posudzovania rizík
a uplatnením participatívneho prístupu:

identifikovať hrozby a určiť, ktoré z nich predstavujú potenciálne riziko. Kľúčová je
informovanosť: zabezpečiť, aby manažéri a zamestnanci poznali psychosociálne riziká
a varovné príznaky začínajúceho pracovného stresu, a aby sa jedni aj druhí podieľali
na posudzovaní rizík. Vyhodnotiť riziká a stanoviť ich priority,

plánovať preventívne opatrenia: ak sú riziká neodvratné, ako sa dajú minimalizovať?,

realizovať plán: špecifikovať opatrenia, ktoré sa majú prijať, požadované zdroje,
zapojenie ľudí a časový rámec,

priebežne monitorovať a preskúmavať realizáciu plánu a meniť plán na základe
výsledkov monitorovania.
Je dobré mať na pamäti, že jednotlivci môžu na rovnaké okolnosti reagovať rozdielne,
napríklad niektorí ľudia zvládajú obdobia vysokých nárokov a prísnych termínov ľahšie než
iní. Ak je to možné, v hodnotení psychosociálnych rizík by sa mali zohľadňovať
18
psychologické danosti a potreby zamestnancov (súvisiace napríklad s pohlavím, vekom alebo
so skúsenosťami). Manažéri v mikropodnikoch sú v pravidelnom styku so zamestnancami
a poznajú ich. Vo väčších organizáciách zohrávajú dôležitú úlohu manažéri na strednom
stupni riadenia, keďže sú v každodennom styku so zamestnancami.
Kampaň organizovaná v rokoch 2014 – 2015 Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu
zdravia pomáha zamestnávateľom, manažérom a zamestnancom tým, že podporuje
využívanie jednoduchých, praktických nástrojov a prístupov hodnotenia a riadenia
psychosociálnych rizík na pracovisku. Taký prístup sa môže začať posúdením aktuálneho
pracovného prostredia prostredníctvom prieskumov a rozhovorov so zamestnancami, potom
prostredníctvom diskusie a určením praktických zlepšení. Takýmto postupom sa zabezpečuje
participácia zamestnancov a pozornosť sa upriamuje na riešenie základných príčin
pracovného stresu a ďalších psychosociálnych problémov. Rámcom na vytvorenie štruktúry
toho postupu sa tiež organizáciám umožní monitorovať úspech preventívnych opatrení. Je
dôležité, aby riadenie psychosociálnych rizík bolo spojené s riadením bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci vo všeobecnosti a nevykonávalo sa ako osobitná činnosť.
Čo vytvára dobré psychosociálne pracovné prostredie?
1.3
Zamestnanci v dobrom pracovnom prostredí vyjadrujú vysokú mieru spokojnosti s prácou
a pociťujú výzvu a motiváciu na plné využitie svojho potenciálu. U organizácií to vedie
k vysokej hospodárskej výkonnosti a k nízkej miere práceneschopnosti a obmeny
zamestnancov. Kľúčové faktory, ktoré prispievajú k dobrému psychosociálnemu pracovnému
prostrediu, sú tieto:

zamestnanci majú dobrú odbornú prípravu a dostatok času a samostatnosti na
organizovanie a plnenie svojich úloh, monotónnych úloh je minimum, alebo sa medzi
zamestnancov delia, a zamestnanci sú motivovaní k tomu, aby prácu považovali za
svoju vlastnú,

zamestnanci presne chápu, čo sa od nich očakáva, a pravidelne dostávajú
konštruktívnu spätnú väzbu (kladnú a zápornú),

zamestnanci sa podieľajú na rozhodovaní týkajúcom sa ich práce a sú motivovaní
k tomu, aby prispeli k vypracovaniu napríklad metód práce a časového plánu,

rozdeľovanie práce, odmien, povýšení alebo kariérnych príležitostí je spravodlivé,

pracovné prostredie je priateľské a povzbudivé a v časoch špičky sú k dispozícii
osobitné zdroje zamestnancov,

komunikácia je otvorená a obojsmerná a zamestnanci sú informovaní o vývoji, najmä
v časoch organizačných zmien,

zavedené sú opatrenia na predchádzanie pracovnému stresu, obťažovaniu a násiliu
tretej strany a zamestnanci majú pocit, že ich obavy sa budú riešiť citlivo,

zamestnanci dokážu efektívne zladiť svoj súkromný a pracovný život.
Zamestnávatelia môžu okrem toho dobrovoľne realizovať ďalšie opatrenia na podporu
duševnej pohody zamestnancov.
Aké sú výhody predchádzania psychosociálnym rizikám?
1.4
Prináša:

zamestnancom väčšiu pohodu a spokojnosť s prácou,
19

manažérom zdravú, motivovanú a produktívnu pracovnú silu,

organizáciám vyššiu celkovú výkonnosť, nižšiu mieru práceneschopnosti a menej
prípadov neželanej prítomnosti, nižšie počty úrazov a zranení a väčšiu mieru udržania
si zamestnancov,

spoločnosti nižšie náklady a nižšiu záťaž pre jednotlivcov a spoločnosť ako celok.
Zamestnanci v dobrom pracovnom prostredí vyjadrujú vysokú mieru spokojnosti
s prácou a pociťujú výzvu a motiváciu na plné využitie svojho potenciálu.
Podpora duševného zdravia
Duševná pohoda je veľmi dôležitá pre zdravie a kvalitu života. Dá sa chápať ako stav pohody,
ktorý umožňuje jednotlivcom, aby si uvedomili svoj potenciál, zvládali bežné životné stresy,
produktívne pracovali a zohrávali pozitívnu úlohu vo svojom spoločenstve.
Podpora duševnej pohody môže byť dôležitým príspevkom k zdravému pracovisku. Prijať
možno napríklad takého opatrenia:

umožnenie pružnej pracovnej doby,

poskytovanie pomoci s každodennými problémami, ako je napríklad prístup
k opatrovaniu detí,

poskytovanie odbornej prípravy manažérom
informovanosti o otázkach duševného zdravia,

poskytovanie bezplatného psychologického poradenstva a pomoci,

poskytovanie podpory zamestnancom s cieľom podnietiť ich k fyzickej aktivite.
a zamestnancom
týkajúcej
sa
2.3. Mobbing - psychický teror na pracovisku, jeho prejavy, prevencia
a ochrana zamestnancov
Úspešnosť organizácií a kvalita ich produkcie je podmienená aj kvalitou medziľudských
vzťahov na jednotlivých pracoviskách. Agresia a konfliktné situácie na pracovisku, majú
väčší vplyv na človeka ako v iných situáciách. Význam práce - zamestnania ho viaže
k prijatiu a rešpektovaniu určitých podmienok na pracovisku, ktoré mu neumožňujú vyhýbať
sa konfliktným situáciám, vznikajúcim niekedy aj bez jeho pričinenia. Najmä takéto situácie
nepriaznivo ovplyvňujú psychiku človeka. Z hľadiska požiadavky prosperity a úspešnosti
organizácie je dôležité vytváranie takých podmienok, kde zamestnanci nebudú vystavovaní
bezdôvodným konfliktom a rôznym nepriaznivo pôsobiacim faktorom psychickej pracovnej
záťaže. Medzi prvoradé úlohy v oblasti sociálnych vzťahov a psychickej vyrovnanosti, je
zachovávanie vzájomnej úcty k dôstojnosti druhých zamestnancov, pracujúcich na všetkých
pozíciách daného pracoviska. Z uvedených dôvodov sú prejavy obťažovania a násilie
v akejkoľvek forme neprijateľné.
Autonómna rámcová dohoda Európskych sociálnych partnerov o obťažovaní a násilí na
pracovisku z 26.4.2007 uverejnená v Spravodaji KOZ 5/2007, uvádza: „Pracovisko môžu
nepriaznivo ovplyvňovať rôzne formy obťažovania a násilia“. Môžu byť:

telesné, duševné a/alebo sexuálne,

jednorazové alebo môže ísť o sústavnejšie vzory správania,
20

medzi kolegami, medzi nadriadenými a podriadenými alebo z tretej strany, napríklad
zo strany klientov, zákazníkov, pacientov, žiakov atď.,

mať rôznu podobu, od drobných prípadov hrubosti až po závažnejšie činy vrátane
trestných činov, ktoré vyžadujú zásah verejného orgánu.
Rokovací tím Európskej odborovej konfederácie - EOK prijal za základ pri svojej práci,
v tejto oblasti, nasledovnú definíciu „Násilie na pracovisku je obecný termín, ktorý sa
vzťahuje na: akýkoľvek incident, keď je niekto zneužívaný, ohrozovaný alebo napádaný
za okolností, ktoré súvisia s výkonom jeho pracovnej činnosti.” (navrhol - Výbor pre
BOZP Veľkej Británie a Európskej komisie).
Vo vzťahu k tejto problematike sa uvádzajú dostupné informácie o prípadoch mobbingu,
reakcia pri jeho uplatňovaní – obrana napadnutých osôb, ako aj možnosti ochrany v rámci
prevencie. Tiež sú uvedené faktory predstavujúce súbor problémov, ktoré môžu priamo alebo
nepriamo ovplyvňovať túto oblasť.
V posledných rokoch dochádza k náhlym a neočakávaným zmenám v pracovnom prostredí.
Znižujú sa počty zamestnancov, nastupuje globalizácia a strety rôznych záujmových
skupín, ale aj jednotlivcov, vyvolávajú konkurenčný boj. Tieto trendy vedú aj k
negatívnym taktikám boja o udržanie alebo získanie práce, prípadne postavenia na
pracovisku. Ich základným cieľom je zníženie hodnoty druhého človeka ohováraním
a intrigovaním. Nesú viac alebo menej výrazné prvky psychosociálnych rizík - negatívnych
stresorov, v súvislosti s vykonávanou prácou. Súvisia so spôsobom organizácie a riadenia
práce, ako aj s hospodárskym a sociálnym kontextom práce, ich sprievodným znakom je
zvýšená úroveň stresu.
Obťažovanie a násilie na pracovisku sa hodnotí ako potenciálny stimulátor pracovného stresu.
Tento pôsobí tak, že človek v dôsledku subjektívneho pocitu nie je schopný preklenúť
priepasť medzi požiadavkami, ktoré sú na neho kladené a očakávanými výsledkami.
Toto je sprevádzané fyzickými a psychickými poruchami a problémami pri spoločenských
kontaktoch. Ľudský organizmus je síce prispôsobený zvládnutiu krátkodobého vystavenia
psychickej tiesni, ale pri zvládaní predĺženého a intenzívneho psychického nátlaku nastávajú
problémy. Dlhšie vystavenie určitým negatívnym situáciám môže spôsobovať zníženie
výkonu a ohrozenie zdravotného stavu človeka.
Identifikácia zdrojov nebezpečenstiev, ohrození v súvislosti s výkonom pracovnej činnosti
a oblasti ich vplyvu, vymedzuje okruh aj na identifikáciu a hodnotenie rizika psychického
násilia. Nakoľko sa jedná o väčší počet možných zdrojov a vplyvov, je vhodné aby si každá
organizácia vypracovala usmernenie pre identifikácie rizík obťažovania a násilia na
pracovisku - zoznam činností, pracovísk a okolností kde v minulosti došlo k takýmto
prejavom alebo je pravdepodobná možnosť ich výskytu. Vypracovanie vlastného zoznamu
rizík násilia na pracovisku je dôležité z hľadiska zrozumiteľnosti ako aj prípadného
používania lokálnych výrazov, ktoré sa používajú pre ich definovanie v danej komunite.
V rámci „Manažérstva rizika – STN 01 0380“ (Príloha - D.2 - Zdroje rizika a D.3 – Oblasti
vplyvu) sú tieto najčastejšie označované ako ľudské správanie všetkých zamestnancov
v organizácii aj mimo organizácie, ale môže byť aj v súvislosti s činnosťou manažmentu
a riadiacich zásahov, ako i činnosťou jednotlivcov v danom kolektíve.
Mobbing a jeho podoby
Charakter spôsobu obťažovania a násilia na pracovisku radí mobbing do skupiny
psychického násilia, prejavujúceho sa vystupovaním mocou a kritikou, proti určitým
skupinám a jednotlivcom spôsobmi, ktoré sa dotýkajú ich citov. Formy tohto násilia sa
21
prejavujú prenasledovaním: ponižovaním, podrývaním pozície a snahou o izoláciu
vyhliadnutej obete.
Ďalšie formy takéhoto násilia pôsobiaceho na psychiku sú:

Šikana: násilné ponižujúce správanie alebo týranie, ktorému sa človek nemôže
vyhnúť.

Zastrašovanie: preloženie na nižšiu pozíciu, deštrukcia (povesti), urážky.

Diskriminácia: rasová, náboženská, z dôvodu pohlavia, z dôvodu veku, pre politické
názory.
Toto delenie bolo použité v priebehu rokovaní EOK (Európska odborová konfederácia)
o rámcovej dohode. Uvádza sa ako ilustrácia zložitosti javov v oblasti týrania a násilia na
pracovisku.
Najčastejšie sa mobbing definuje ako „vystupňovaný konflikt (nezhoda) na pracovisku,
ktorému je zamestnanec vystavený v priebehu dlhšieho času“. Každý jeho prejav
izolovane pôsobí ako menšia nezhoda medzi zamestnancami na pracovisku, ktorá
znepríjemňuje život. Takáto nezhoda má skryté, rafinované a zákerné formy. Napádané osoby
ju vnímajú ako týranie, dotieravosť a zastrašovanie. Podľa takzvaného Leymannovho pravidla
(Heinz Leymann – psychológ a psychiater) sa takéto napádanie, ktoré sa definuje ako
mobbing, prejavuje aspoň 1 x týždenne po dobu 6 mesiacov.
Bossing je určitá forma mobbingu a označuje sa ním šikanovanie (preháňanie,
prenasledovanie) podriadených šéfom. Mobbujúca osoba si takto rieši ochranu svojej
pozície, obavy o svoje postavenie, prípadne iné osobnostné problémy. K bossingu dochádza
často v prípadoch, keď sú na pracovisku problémy, ktoré zamestnávateľ alebo jeho vedúci
zamestnanci nevedia alebo nechcú riešiť. Dôvodom bossingu je často aj nesprávne
rozhodnutie alebo postup šéfa, na ktoré jeho podriadený poukázal a šéf v obave o stratu
autority svoje konanie nechce zmeniť. Prípadne tvrdí, že on vydal správny príkaz, alebo
usmernenie, ale podriadení sú neschopní. Správanie nadriadeného je zamerané na
poškodzovanie podriadeného pred inými zamestnancami, čím je sťažovaná až znemožňovaná
jeho pracovná činnosť. Takýto postup zhoršuje medziľudské vzťahy na pracovisku
a prejavuje sa ako:

prehnaná kontrola pracovných povinností a pracovnej dochádzky,

arogantné správanie,

rôzne urážky,

neschválenie dovolenky, alebo oprávnenia na výber náhradného voľna,

neoprávnená kritika, nedoceňovanie práce a zosmiešňovanie,

prideľovanie úloh (na ktoré, nie je podriadený kvalifikovaný prípadne sú
nesplniteľné),

znemožňovanie predložiť návrh, alebo vyjadriť vlastný názor,

neoboznamovanie s informáciami dôležitými pre prácu,

prisvojenie si práce podriadených,

zastrašovanie prepustením bez udania dôvodu,

vysoký podiel vyžadovanej nadčasovej práce,

sexuálne obťažovanie,
22

sledovanie a vytýkanie drobných nedostatkov, ktoré je u druhých prehliadané.
Psychický tlak, ktorého súčasťou je nepriateľská komunikácia – vytvárajúca nepriateľské
sociálne prostredie, vytláča dotknutú osobu, alebo niekedy aj skupinu osôb, proti ktorej je
vedená, do obrannej pozície. Pri takomto postupe mobbujúca osoba zneužíva vlastné práva
a povinností na škodu druhej osoby.
Prítomnosť mobbingu prejavujúca sa akýmkoľvek spôsobom následne zhoršuje
psychosociálne prostredie v danej organizácii. Postupy psychického násilia nepôsobia len na
vybrané obete. Vníma ich aj širší okruh zamestnancov a títo ich odraz, rôznymi prejavmi
správania, šíria v prostredí svojej pôsobnosti. Prostredie kde sa vyskytuje: ohováranie,
zazeranie, zadržiavanie informácií a zdrojov, jednotlivcovi sa kladú neprimerané pracovné
požiadavky, vytvára aj pre ďalších zamestnancov pocit sociálneho ohrozenia a psychickej
nepohody. V rámci posudzovania rizík pri výkone práce by sa takéto faktory,
ovplyvňujúce psychickú záťaž a sociálne prostredie, mali identifikovať ako
nebezpečenstvá a ohrozenia na danom pracovisku a riziko hodnotiť konkrétne z
pohľadu:

čo a ako by mohlo vplývať jednotlivo prípadne spolupôsobením na možnosť zranenia
alebo poškodenia zdravia zamestnanca,

či je možné riziko výskytu mobbingu odstrániť, a ak to nie je možné,

aké preventívne alebo obranné reakcie je možné uplatňovať (alebo budú nutné) za
účelom kontroly a regulácie rizika - jeho známych a zjavných foriem.
V prípadoch ohrození mobbingom vzniká riziko, že ak sa bude tento stav prehliadať,
jeho dôsledky sa negatívne prejavia v oblasti bezpečnosti a kvalite práce. Jedná sa najmä
o nebezpečenstvá z nasledovných hľadísk:

vzťah (postoj) k nadriadenému – jeho autorita (je viac alebo menej vynucovaná),

potvrdenia statusu (postavenia a situácie) jednotlivca alebo skupiny,

konflikty (nezdravé konkurenčné správanie sa medzi spolupracovníkmi),

sexuálne obťažovanie (harašenie),

príslušnosť ku skupine (odmietanie jednotlivca skupinou, jeho vyčleňovanie zo
skupiny),

komunikácia na pracovisku (nepresná, nedostatočná, zmätočná – chaotická).
Pomerne častým javom je, že zamestnanec svojmu odborovému zástupcovi predloží problémy
o konfliktných situáciách so svojimi vedúcimi (ktorí ho preventívne preháňajú alebo
zastrašujú možnosťou straty zamestnania), keď je už vtlačený do obrannej pozície. Je
narušená bezprostredná komunikácia a zamestnanec má strach požadovať priamo
u kompetentných: zlepšenie podmienok, za ktorých musí prácu vykonávať, zvýšenie svojho
ohodnotenia, alebo kompenzáciu za prácu vykonávanú v sťažených podmienkach.
Toto dokresľujú aj niektoré poznatky z praxe:
-
Zamestnankyne pri umývaní prepraviek používali na čistenie prostriedky vo vyššej
koncentrácii. Následkom toho pri kontakte s pokožkou dochádzalo k jej poleptaniu
a sťažovali sa na podmienky práce u odborového predáka.
Riešenie: Zástupca odborovej organizácie si šiel na pracovisko situáciu preveriť a informoval
sa na technologický postup. Vedúci poukázal na kartu bezpečnostných údajov
23
a technologický postup s predpísaným pomerom riedenia daných prípravkov, podľa ktorých
mali pracovníčky roztok pre umývačku riediť. Tvrdil, že problém je len u dotknutých
zamestnancov, ktorí neriedia koncentrát podľa inštrukcií a neriadia sa predpisom.
Zamestnankyne však uviedli, že technologickým postupom predpísaná koncentrácia nedokáže
prepravky dostatočne očistiť v požadovanej kvalite a za stanovený čas. Následne by sa im za
nedostatky v čistote prepraviek krátili odmeny.
Je na mieste otázka, prečo takýto stav vedúci daného pracoviska toleroval a nevyžadoval
dodržiavanie určeného pomeru riedenia čistiaceho roztoku s vodou.
-
Predseda odborovej organizácie, u ktorého sa zamestnanci sťažovali, že im klesá
reálna mzda a zarábajú menej ako je minimálna mzda, požiadal riaditeľa o rokovanie
na riešenie požiadaviek zamestnancov.
Riaditeľ mu oznámil, že o tomto probléme sa musí osobne a bez sprostredkovateľa
informovať. Pozval predsedu na pracoviská, kde sa pýtal jednotlivých zamestnancov ako sa
majú a či sú nejaké problémy. Ani jeden opýtaný zamestnanec nevyslovil sťažnosti, s ktorými
sa predtým obrátil na závodný výbor. Svoj postup potom pri rozhovore s predsedom
odborovej organizácie, odôvodňovali tým, že vedúci zamestnanci, ktorí rozhodujú o ich plate
sú nominovaní vedením organizácie, teda riaditeľom. Ich sťažnosť by riešili vedúci, ktorí im
hovoria, že ak by sa mali zvyšovať platy, musia prepustiť časť zamestnancov.
Takéto a im podobné sťažnosti zamestnancov je ťažké až nemožné riešiť bez opory v ich
vyjadrenia a priamej podpory z ich strany. Na ilustráciu môže poslúžiť príklad, keď
predseda požiadal členov závodného výboru, aby prišli v sobotu do podniku a len svojou
prítomnosťou ho podporili pri rokovaní o požiadavkách uvedených v návrhu kolektívnej
zmluvy. Ani jeden z oslovených nebol ochotný prísť. Niektorí to odôvodňovali tým, že ich
riaditeľ osobne pozná a mohli by sa v dôsledku, aj keď len pasívnej účasti, zhoršiť ich
podmienky v práci.
Pokiaľ sa odborovému predákovi nedarí v týchto podmienkach požiadavky presadzovať,
mnohí zamestnanci vnímajú a prezentujú túto situáciu výlučne ako zlyhanie odborovej
organizácie. Svoj podiel na neúspechoch pri slabej podpore, alebo pasivite pri rokovaní
nehodnotia. To sú prípady, z ktorých je zrejmé, že ľudia sú zastrašení, podliehajú
priamemu alebo nepriamemu psychickému nátlaku.
Jednotlivé prezentované poznatky boli získané z podnetov pre sťažnosti v rôznych výrobných
aj nevýrobných organizáciách. Sú to poznatky z riadených rozhovorov ako aj účasti štátnych
a odborových orgánov pri riešení jednotlivých prípadov v uplynulom období. Uvádzané sú
v skrátenej forme tak, aby bola zachovaná podstata problému.
- V podniku, kde boli zamestnanci výroby odmeňovaní malým rozdielom, nad hranicou
minimálnej mzdy, zamestnávateľ poukazoval na nutnosť prepúšťania v prípade že by
sa mali zvyšovať mzdy. Zároveň ale boli vykonávané nábory nových zamestnancov,
medzi ktorými bolo viac dôchodcov. Kmeňoví zamestnanci reagovali na ich
prítomnosť negatívne s tým, že im uberajú možnosť pracovať a domôcť sa zvýšenia
mzdy.
Postup zamestnávateľa v tomto prípade vytvára podmienky pre mobbing, ktorý (cielene alebo
ako sprievodný jav) narušuje sociálne vzťahy zamestnancov. Následne sa to, ale tiež
negatívne, odráža aj vo vzťahu k vedúcim zamestnancom.
24
-
Spolupracovník redakcie vydavateľstva – autor, dostal emailom ponuku od riaditeľa
príslušného vydavateľstva, že uverejnia jeho článok, ktorý majú v archíve. Autor
prácu odovzdal pred necelými dvomi mesiacmi, zarazila ho preto zmienka o archíve
a pýtal sa na stanovisko vedúceho projektu, s ktorým spolupracoval pri zadávaní
objednávky na článok. Bolo mu oznámené, že stanovisko vedúceho projektu je
irelevantné, tento tam už nepracuje, jeho pozícia bola zrušená a riaditeľ na pokyn
konateľa prebral agendu zrušenej pozície. V reakcii na túto informáciu zmienený autor
uviedol, že vzhľadom k tomu, by od vydavateľstva očakával minimálne informáciu
o ich ďalšej koncepcii a ako bude jeho práca do tejto koncepcie zapadať, nakoľko
s predchádzajúcim vedúcim projektu vždy o zámeroch dohodnutých príspevkov
konzultoval. V odpovedi mu riaditeľ vydavateľstva uviedol, že s prepusteným
vedúcim projektu už nemal priestor o jeho práci konzultovať, nebráni sa konzultácii
s autorom. Redakcia má priestor pre celú reťaz príspevkov, ak budú mať zmysluplnú
koncepciu, len ju treba dať dokopy. Tiež, že bude rád ak mu autor problematiku BOZP
objasní, nakoľko on osobne nie je odborník v danej oblasti. Jedná sa o veľké
vydavateľstvo, ktoré pôsobí aj v zahraničí. Je preto na mieste otázka aká bude kvalita
výstupov redakcie v oblasti BOZP do doby, pokiaľ poverený riaditeľ do problematiky
bezpečnosti práce vnikne a vypracuje koncepciu.
Z tejto emailovej komunikácie vyplýva, že v danej redakcii je určité sociálne napätie, zrejme
aj nedostatok odborne zdatného personálu a tiež zneistená budúcnosť, ktorá spôsobuje
negatívny stres. Rozhodnutia, týkajúce sa zamestnanca na zrušenej pozícii, sa robili zásadne
za jeho chrbtom a bol postavený na poslednú chvíľu pred hotovú vec.
-
Zaujímavý je prípad pri riešení bossingu voči predsedníčke odborovej organizácie,
ktorú riaditeľ zadávaním úloh, nepatriacich do jej kompetencie a následne rôznymi
napomenutiami za neschopnosť prenasledoval, ponižoval, podrýval jej pozíciu a snažil
sa ju izolovať. Predstaviteľka príslušného zväzu vyslala na prešetrenie republikového
inšpektora. Po ohlásení, tento išiel do organizácie na osobné stretnutie s riaditeľom
a dotknutou zamestnankyňou. Riaditeľ ho napriek dohodnutému stretnutiu neprijal
a z organizácie odišiel (doslova ušiel). V priebehu návštevy inšpektora, ktorá trvala
cca 5 hodín, sa na pracovisko nevrátil. V správe pre zväz bola táto skutočnosť uvedená
ako aj to, že úlohy ktoré dostávala dotknutá zamestnankyňa boli nad rámec jej
pracovných povinností a vytýkanie neschopnosti dotknutej, ako aj následné písomné
pokarhanie, sú v zmysle jej pracovnej náplne, neoprávnené. Predsedníčka zväzu sa
pokúšala, po posúdení výsledkov šetrenia prípadu, s riaditeľom organizácie
kontaktovať. Riaditeľ nebol ochotný komunikovať so zväzom a tak bola záležitosť
postúpená jeho nadriadenému orgánu.
Nadriadený orgán po posúdení situácie riaditeľa odvolal. Nový riaditeľ v priebehu polroka
spravil organizačné zmeny, v dôsledku ktorých bola zamestnankyňa dotknutá mobbingom
prepustená. V nasledujúcom období, bývalý riaditeľ a jeho zamestnankyňa, sa spolu párkrát
náhodne stretli, pri hľadaní nového zamestnania.
-
V ďalšom prípade bolo zamestnankyni navrhnuté zvýšenie platu. Následne bol od
vedúcej úradu požadovaný podrobný popis každodenne vykonávanej práce. Reakcia
na obsiahly materiál, ktorý o činnosti zamestnankyňa za uplynulý mesiac predložila,
nebola žiadna a bolo jej bez vysvetlenia odobraté osobné ohodnotenie. Prednosta
pracoviska jej v ďalšom období viackrát naznačoval, že je pre pracovisko neželaná
osoba. Jeho postup podľa pocitov zamestnankyne vykazoval znaky obťažovania
25
a násilia, za okolností ktoré súvisia s prácou. Na jej sťažnosť vedúca úradu
nereagovala. Preto si zamestnankyňa hľadala inú prácu a následne dala výpoveď. Po
ukončení pracovného pomeru požiadala vedúcu úradu o doriešenie pracovnoprávnych
vzťahov na pracovisku, kde predtým pracovala a ako zamestnankyňa na nezrovnalosti
upozorňovala. Popísala, čo ohrozovalo jej psychiku a bolo dôvodom na žiadosť
o rozviazanie pracovného pomeru.
- Vedúca úradu v liste dotknutej oznámila, že nepovažuje za potrebné sa už v súčasnej
dobe k veci vyjadrovať.
- Následne však jej vedúca úradu poslala list, že v počítači ktorý predtým používala
nie sú materiály za predchádzajúce obdobie.
- V odpovedi na tento list dotknutá poukázala na to, že pred skončením pracovného
pomeru čerpala dovolenku a celú dokumentáciu, v písomnej forme, pri odchode
riadne odovzdala. Nie je jej známy spôsob zálohovania elektronických záznamov na
tomto pracovisku. Tiež vyjadrila nádej, že tento list nie je pokračovaním
diskriminácie voči jej osobe.
- V odpovedi na tento list vedúca úradu uviedla, že sa jej diskrimináciou, na
pracovisku kde pracovala, nemieni zaoberať, ale žiada vysvetlenie ohľadne
chýbajúcej dokumentácie v počítači.
- Ďalším listom vedúca úradu opätovne žiadala informáciu o uložení materiálov,
s ktorými dotknutá pracovala a uviedla ich názvy.
- Bývalá zamestnankyňa uviedla, že niektoré z uvedených dokumentov nespracúvala
a tie, ktoré spracovala boli v tlačenej forme založené a riadne odovzdané. Ďalšie
požadované materiály nemohla, vzhľadom na termín ukončenia svojho pracovného
pomeru v organizácii, ani spracúvať. Nemôže sa prehliadnuť skutočnosť, že pri
ukončení pracovného pomeru organizácia voči svojej zamestnankyni nemala
výhrady ohľadne dokumentácie a neuplatňovala ani žiadne požiadavky.
Zistenia pri skúmaní sťažnosti:
Po prehodnotení dovtedajšieho postupu sa dotknutá, už v tom čase bývalá zamestnankyňa,
preto obrátila na ústredný štátny orgán so žiadosťou o preskúmanie jej prípadu. Dostala
odpoveď z príslušného krajského úradu, ktorému bol prípad postúpený. V liste jej uviedli, že
postupovali podľa zákona a výkon inšpekcie v jej veci bol zameraný na dodržiavanie
ustanovení pracovnoprávnych predpisov podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce.
Kontrolovali zamestnávateľom predložený osobný spis sťažovateľky a dokumentáciu
predloženú zamestnávateľom. V liste sa ďalej konštatuje, že z predložených dokladov
a poskytnutých informácií, možnosť preukázania porušenia povinností zamestnávateľa
spočívajúce v diskriminácii a obťažovaní, bola vyšetrujúcim orgánom značne znížená. Čím
bola značne znížená možnosť preukázania porušenia povinností zamestnávateľa sa v liste
neuvádza. Na základe všetkých predložených relevantných dokladov mohli konštatovať, že
u zamestnávateľa neboli zistené porušenia ustanovení Zákonníka práce. Ďalej odporúčali
sťažovateľke aby sa v záujme čo najlepšej ochrany svojich práv, využijúc možnosť právnej
ochrany danej Zákonníkom práce a antidiskriminačným zákonom domáhala svojich práv na
súde.
So sťažovateľkou sa vyšetrovacie orgány pri šetrení nekontaktovali. Vedúca úradu ale
prestala od bývalej zamestnankyne požadovať informácie o dokumentoch, ktoré mal mať úrad
uložené aj v elektronickej databáze.
V tomto prípade je vhodné uvažovať o tom, že keď bola kontrola príslušného krajského úradu
zameraná na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov podľa zákona č.311/2001 Z.z.
26
Zákonníka práce, čo im bránilo v preskúmaní postupov organizácie z pohľadu ustanovenia čl.
2 v spojení s § 13 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov Zákonníka práce –
„výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade
s dobrými mravmi“. V ďalších prípadoch vyšetrovania štátnych orgánov je ale zrejmé, že sa
pri skúmaní sťažnosti zameriavajú aj na tento aspekt.
-
Zamestnankyňa (sťažovateľka) reštaurácie v pracovnej pozícii čašníčka podala na
inšpektorát práce sťažnosť, ktorého obsahom bolo neustále šikanovanie zo strany
zamestnávateľa. Ten jej vraj údajne čoraz otvorenejšie dáva najavo, aby podala
výpoveď. Podľa nej jediným dôvodom môže byť, že je už staršia. Dáva jej najhoršiu
prácu a najmenšie odmeny a vystavuje ju posmechu. Nemá podporu u žiadneho zo
svojich spolupracovníkov, lebo sa boja majiteľa reštaurácie.
Zistenia pri skúmaní sťažnosti:
- Sťažovateľka vo veku 48 rokov pracovala v reštaurácii 12 rokov. Reštaurácia však
zmenila pred rokom majiteľa, ktorý pri kúpe reštaurácie prevzal aj pôvodných 12
zamestnancov. Prijal ďalších dvoch a vekový priemer s výnimkou najstaršej
pracovníčky bol 31 rokov. Pri pohovore s ostatnými zamestnancami títo tvrdili, že
sťažovateľka je pomalá, lenivá. Dôvodom, že s ňou neradi pracujú vo dvojici nie je jej
vek, ale skutočnosť, že na nich ostáva celé bremeno práce. Individuálne sa vyjadrovali
na adresu majiteľa pozitívne. Aj keď mávajú občas viac práce, vnímajú to pozitívne
„viac práce – viac zárobku“. Nepotvrdili nespravodlivé zaobchádzanie zo strany
zamestnávateľa.
Inšpektor zistil, že za posledný rok bola sťažovateľka štyri razy práceneschopná, spolu 65
pracovných dní. Individuálnym pohovorom inšpektor ďalej zistil, že menovaná má problémy
aj doma, kde už dva roky opatruje ťažko chorú matku. Navyše jej dcére bola diagnostikovaná
vážna choroba a všetky tieto okolnosti majú zlý dopad na jej psychiku a vzťah k vykonávanej
práci pre zamestnávateľa. Odporučil menovanej, aby vyhľadala pomoc psychológa.
Po konfrontácii zamestnávateľ – zamestnankyňa, táto stiahla svoju sťažnosť. Dodatočne bolo
zistené, že dala výpoveď a vybavila si sociálne dávky na opateru matky.
Sťažnosť bola vyhodnotená (uzavretá) ako neopodstatnená.
-
Zamestnankyne textilnej firmy podali sťažnosť na zamestnávateľa, ktorý určil
nereálne normy práce, ktoré sa nedajú splniť. Z toho dôvodu nestíhajú splniť úlohy, sú
vystavené stálemu stresu a majú nízke zárobky. Zamestnávateľ na ich sťažnosti
reagoval negatívne, správa sa povýšene. Uvedomuje si, že v regióne je vysoká
nezamestnanosť.
Zistenia pri skúmaní sťažnosti:
Zamestnankyne šili odevy pre zahraničného odberateľa. Za obdobie posledných dvoch
mesiacov len 3 z celkového počtu 39 splnili normy určené zamestnávateľom. Navyše
zamestnankyňa B, ktorá najotvorenejšie hovorila o problémoch, dostala výpoveď. Ostatní
zamestnanci sú zastrašovaní a pre vysoké tempo v práci nestíhajú ani stravovanie alebo
toaletu.
Zamestnávateľ vypovedal, že ak normy stíhajú 3 zamestnankyne, môžu ich stíhať všetky.
Dôvodom zaostávania je vraj lenivosť a zlý vzťah k práci. Zamestnankyne dostal z úradu
práce, viaceré boli dlhodobo nezamestnané a stratili vzťah k práci. Zamestnankyňu B
prepustil pre nadbytočnosť.
27
Inšpektori pozorovaním zistili vysoké tempo práce, neexistujúci dialóg medzi
zamestnávateľom a zamestnancami, výpoveď
danú v rozpore so Zákonníkom práce
a nevyhovujúce pracovné podmienky (ergonómia, osvetlenie, chýbajúce sociálne zariadenia).
Zamestnávateľovi bolo nariadené odborne prehodnotiť normovanie práce a odstrániť
nedostatky týkajúce sa pracovných podmienok. Taktiež zabezpečiť voľbu zástupcu
zamestnancov pre bezpečnosť a s ním konzultovať všetky problémy a otázky týkajúce sa
BOZP.
Zamestnankyni B bolo po poradenstve s inšpektormi odporučené podať žalobu na súd
z dôvodu nesprávneho rozviazania pracovného pomeru.
Sťažnosť bola vyhodnotená (uzavretá) ako opodstatnená.
-
Zamestnankyňa v pozícii psychologičky v reedukačnom domove mládeže podala
sťažnosť na zamestnávateľa, ktorý ju v práci šikanuje a verbálne obťažuje, pričom
dôvodom má byť jej iniciatíva a snaha o zmenu k lepšiemu.
Zistenia pri skúmaní sťažnosti:
Psychologička nastúpila do práce pred pol rokom do relatívne veľmi dobre zabehnutého
kolektívu. Riaditeľ je vo funkcii cca 15 rokov a v zariadení pracuje aj jeho syn a viacerí blízki
priatelia. Podľa jeho vyjadrenia sa v prípade psychologičky jedná o konfliktnú osobu, ktorá
presadzuje svoj názor a nie je v kolektíve obľúbená. Toto potvrdili aj vypočúvaní svedkovia
s výnimkou jednej osoby, ktorá si želala ostať v anonymite.
Zamestnankyňa vo svojej výpovedi uviedla, že zamestnávateľ ju začal šikanovať po tom, čo
upozornila na nevhodné správanie niektorých kolegov, vrátane syna riaditeľa, voči zvereným
deťom a na tolerovanie požívania alkoholu počas pracovnej doby. Podľa jej vyjadrenia vládne
na pracovisku ľahostajnosť, toleruje sa alkohol a fajčenie. Mala výhrady nielen k pracovným
podmienkam, ale aj k bezpečnosti a výchovným metódam vo vzťahu k zvereným deťom.
Dôkladným šetrením aj za spolupráce so školskou inšpekciou boli zistené závažné nedostatky
a podnet bol vyhodnotený ako oprávnený.
-
Zamestnanci podali sťažnosť na zamestnávateľa, ktorého správanie vyvoláva u nich
nadmerný stres a podnecuje k vzájomnej nedôvere. Ľudia v strachu o svoje pracovné
miesto nehovoria o problémoch, čo má nepriaznivý dopad na ich zdravie a zvyšuje
riziko úrazu.
Zistenia pri skúmaní sťažnosti:
Vo firme so zahraničnou spoluúčasťou s počtom zamestnancov cca 120 došlo pred 7
mesiacmi k zmene vo vedení podniku. Hlavným dôvodom bola nepriaznivá finančná situácia
a neplnenie plánovaných úloh. Nový riaditeľ pristúpil ku zmene vo všetkých vedúcich
pozíciách a k ďalším organizačným zmenám. Len neochotne priznal, že dôveru vkladá do rúk
osôb, ktoré pozná a ktorým dôveruje a ostatní zamestnanci sa preto môžu cítiť obmedzovaní
vo svojich právach. Doteraz neprejavil snahu ani ochotu konzultovať problémy na
pracoviskách so zamestnancami a ich zástupcami. Pokladá to za stratu času, lebo „sám
najlepšie vie, čo treba robiť.“
Inšpektori nariadili zamestnávateľovi v súlade s legislatívou BOZP, vymenovať zástupcov
zamestnancov pre BOZP a konzultovať s nimi všetky záležitosti týkajúce sa BOZP vrátane
psychosociálnych rizík. Zamestnávateľovi bolo oznámené, že o 3 mesiace bude vykonaná
následná previerka a keď nedôjde k zlepšeniu, budú vyvodené legislatívne dôsledky. Bolo mu
ponúknuté bezplatné poradenstvo, čo je dané slovenskou legislatívou v zákone o BOZP.
Zamestnávateľ túto možnosť nevyužil, využil služby na hodnotenie rizík a pomoc pri
zabezpečovaní požiadaviek legislatívy služby profesionálnej spoločnosti.
Sťažnosť bola uzavretá ako opodstatnená.
28
Z uvádzaných prípadov, ktoré v prenesenom zmysle vytvárajú mozaiku rôznych odtieňov
a farieb v danej problematike je zrejmé, že mobber sa snaží vo väčšine prípadov svoje
konanie podoprieť zákonným ustanovením a odôvodnením, že chce riešiť stav, ktorý
negatívne vplýva na činnosť v organizácii. Často dokáže v rámci svojho konania
dosiahnuť zdanlivý súhlas zastrašeného jednotlivca alebo okolia so svojím postupom.
Tvrdí, že koná v rámci platného práva a jeho postup je zameraný na odstránenie
negatívnych javov.
Nejednotný štandard vyšetrovacích orgánov tiež neuľahčuje objektivizáciu podnetov
k vyšetrovaniu prípadov mobbingu. Bolo by vhodné, aby sa úkony vyšetrovania jednotlivých
prípadov zamerali na zodpovedanie nasledovných otázok:
- bol postup osoby (voči ktorej správaniu sú výhrady za zneužívanie a napádanie za
okolností, ktoré súvisia s výkonom pracovnej činnosti) v súlade so zákonnými
ustanoveniami?
- či interné predpisy organizácie vo vzťahu k predmetnému prípadu nie sú v rozpore so
zákonnými predpismi?
- bol postup v určitých momentoch v rozpore s dobrými mravmi?
- návrh ďalšieho postupu, nápravných opatrení a prevencie.
V rámci rozhovorov a prezentácií problémov mobbingu sú často kladená otázky aké
pokračovanie mali uvedený prípady, ako ďalej postupovali jednotliví aktéri prípadov. Pri
sledovaní a riešení problematiky mobbingu je nevyhnutné mať na zreteli dokument
„Autonómna rámcová dohoda európskych sociálnych partnerov o obťažovaní a násilí na
pracovisku“ podpísaný v Bruseli 26. apríla 2007. V kapitole 4. je popísaný spôsob
predchádzania, odhaľovania a zvládania problémov obťažovania a násilia. Uvádzajú sa tu
vhodné postupy, na vysporiadanie sa s prípadmi obťažovania a násilia, tieto sú ale zároveň
aj limitujúce pri skúmaní a publikácii poznatkov z konkrétnych prípadov obťažovania
a násilia.
- V záujme všetkých strán je, aby postupovali s nevyhnutnou diskrétnosťou
s cieľom chrániť dôstojnosť a súkromie všetkých zúčastnených.
- Stranám, ktoré nie sú účastníkmi v danom prípade, by nemali byť poskytované
žiadne informácie.
- Všetky zúčastnené strany by mali byť nestranne vypočuté a malo by sa s nimi
spravodlivo zaobchádzať.
Požiadavka na diskrétnosť a ochranu dôstojnosti a súkromia zúčastnených osôb, je teda
zároveň faktorom, ktorý obmedzuje poskytovanie informácií tretej strane, o prípadoch
mobbingu a riešení situácií pri jeho výskyte, podľa ktorých by sa dali stotožniť zúčastnené
strany. Informácie o prípadoch mobbingu sa poskytujú len stranám, ktoré sú zainteresované
do riešenia konkrétnych prípadov.
Pri návšteve firmy v zahraničí bola podnikovému psychológovi položená otázka o výskyte
mobbingu. Priznal občasný výskyt takýchto prípadov a uviedol, že prípady riešia v
celku úspešne pomocou psychológa, mediátorov a k súdnym konaniam nedochádza. Bližšie
sa však o jednotlivých prípadoch nezmienil, ale zdôraznil potrebu ich identifikácie a riešenia
už v začiatočných štádiách. V ďalšej diskusii prezentoval účinné prostriedky zabraňujúce
narúšaniu osobnej zóny zamestnancov na pracoviskách.
29
Zákonné ustanovenia a normy, podporujúce prevenciu a ochranu pred
mobbingom
Z predchádzajúcich poznatkov je zrejmé, že nepriateľská komunikácia je súčasťou taktiky, pri
uplatňovaní mobbingu. Týmto sú osoby, proti ktorým je mobbing vedený, zatláčané
do obrannej pozície.
Legislatíva ustanovuje zásady participácie zamestnávateľov a zamestnancov. Ich základom je
zmysluplná komunikácia, ktorá smeruje k účinnej spolupráci zamestnávateľov a ich
zástupcov – vedúcich zamestnancov so zamestnancami resp. ich zástupcami – odborovou
organizáciou. Smernica EU 2002/14/ES - ustanovuje rámec pre informovanie a konzultácie so
zamestnancami v Európskom spoločenstve, vymedzuje formu, obsah a spôsob prerokovania.
Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 135/1971 o ochrane a uľahčení podmienok na
činnosť zástupcom zamestnancov v podniku v článku 2 ods.1 ustanovuje „Zástupcom
zamestnancov v podniku sa poskytujú také podmienky uľahčujúce ich činnosť, ktoré môžu
byť pre nich primerané a ktoré im umožnia rýchlo a účinne vykonávať ich funkciu“.
Úlohou zástupcov zamestnancov - odborov je v prípade ohlásenia výskytu mobbingu,
preskúmať situáciu z pohľadu dodržiavania platných predpisov najmä zákona č. 311/2001 Z.
z. Zákonníka práce a ďalších zákonných ustanovení, ktoré sa oblasti spolupráce
zamestnávateľa a zamestnancov dotýkajú. Jedná sa najmä o tieto ustanovenia:
§ 237 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
(2) Zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov najmä
a) stav, štruktúru a predpokladaný vývoj zamestnanosti a plánované opatrenia, najmä ak je
ohrozená zamestnanosť,
b) zásadné otázky sociálnej politiky zamestnávateľa, opatrenia na zlepšenie hygieny pri práci
a pracovného prostredia,
c) rozhodnutia, ktoré môžu viesť k zásadným zmenám v organizácii práce alebo v zmluvných
podmienkach,
d) organizačné zmeny, za ktoré sa považujú obmedzenie alebo zastavenie činnosti
zamestnávateľa alebo jeho časti, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zmena právnej formy
zamestnávateľa,
e) opatrenia na predchádzanie vzniku úrazov a chorôb z povolania a na ochranu zdravia
zamestnancov.
(3) Prerokovanie sa uskutoční zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase, s
primeraným obsahom, s cieľom dosiahnuť dohodu.
Ustanovenie zákona nevyžaduje z prerokovania zamestnávateľa robiť písomný záznam. Je
ale logické, pri praktickej aplikácii zákonov, záznam zachytávajúci stručne body z programu
prerokovania vyhotoviť. Malo by sa presne uviesť, na čom sa účastníci dohodli: pripomienky
zo strany zástupcov zamestnancov, súhlas bez pripomienok a prípadne aká bola dosiahnutá
dohoda.
Podľa existujúceho právneho stavu, nedodržanie povinnosti o prerokovaní zo strany
zamestnávateľa je porušením pracovnoprávnych predpisov s možnosťou uloženia
pokuty. Tieto môžu ukladať oprávnené štátne orgány.
30
- § 5 ods. 3 zákona č. 154/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z.
o BOZP, v časti „Všeobecné zásady prevencie“ v nadväznosti na § 237 zákona č. 311/2001
Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov ustanovuje:
„Zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať,
aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné“. Požadovaná kvalita
opatrení sa dá preverovať spravidla len v podmienkach praxe. Tvorcovia opatrení by preto
mali byť v kontakte s osobami, ktoré ich budú realizovať.
- § 10 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov ustanovuje:
Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre
bezpečnosť zúčastňovať sa na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci a vopred s nimi prerokúvať otázky, ktoré môžu podstatne ovplyvňovať
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zamestnávateľ je povinný predložiť
zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť podklady a poskytnúť
primeraný čas na vyjadrenie sa k
a) návrhu koncepcie politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, k návrhu programu jej
realizácie a k ich vyhodnoteniu,
b) návrhu na výber pracovných prostriedkov, technológií, organizácie práce, k pracovnému
prostrediu a k pracovisku,
c) návrhu na určenie odborných zamestnancov na vykonávanie preventívnych a ochranných
služieb a k vybraným úlohám podľa vyššie uvedeného zákona,
d) vykonávaniu úloh preventívnych a ochranných služieb, ak sa tieto úlohy vykonávajú
dodávateľským spôsobom,
e) posúdeniu rizika, určeniu a vykonávaniu ochranných opatrení vrátane poskytovania
osobných ochranných pracovných prostriedkov a prostriedkov kolektívnej ochrany,
f) pracovným úrazom, nebezpečným udalostiam, chorobám z povolania a k ostatným
poškodeniam zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov
zisťovania príčin ich vzniku a k návrhom opatrení,
g) spôsobu a rozsahu informovania zamestnancov, zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a
určených odborných zamestnancov na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb,
h) plánovaniu a zabezpečovaniu oboznamovania a informovania zamestnancov a ku školeniu
zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.
Účasť zamestnancov je často významnejšia pre kvalitu prijímaných rozhodnutí ako
práca expertov, nakoľko títo môžu prispieť nenahraditeľnými poznatkami z konkrétnych
podmienok a spôsobu výkonu danej pracovnej činnosti.
- STN OHSAS 18 001 – Systémy manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
článok 4.4.3.1 „ Komunikácia“. Vzhľadom na vlastné nebezpečenstvá BOZP a na systém
manažérstva BOZP organizácia musí vytvoriť, zaviesť a udržiavať postup (postupy) na
internú komunikáciu medzi rozličnými úrovňami a funkcionármi v organizácii.
- STN OHSAS 18 001 článok 4.4.3.2 „ Spoluúčasť a konzultácia“. Organizácia musí
vytvoriť, zaviesť a udržiavať postup (postupy) na:
a) spoluúčasť pracovníkov a ich:
31
-
vhodné zapojenie do identifikácie nebezpečenstva, posudzovania rizika a určovania
riadiacich činností,
vhodné zapojenie do vyšetrovania incidentov,
zapojenie do vývoja a preskúmania politík a cieľov BOZP,
zapojenie do konzultácií v prípade akýchkoľvek zmien, ktoré ovplyvňujú ich BOZP,
priestor k vyjadreniu sa k záležitostiam BOZP.
Podľa STN OHSAS 18 002, článok 4.4.3.1, je konzultácia proces, v ktorom manažment
a ostatné osoby alebo ich zástupcovia spoločne uvažujú a diskutujú o výsledkoch spoločného
záujmu. Zahŕňa to vyhľadávanie prijateľných riešení problémov prostredníctvom všeobecnej
výmeny názorov a informácií.
- STN 010380 – Manažérstvo rizika, článok 4.7 „Komunikácia a konzultácie“,
podrobne popisuje ich úlohy a dôležitosť v procese manažérstva rizika. Požaduje
vypracovanie komunikačného plánu pre všetkých zainteresovaných účastníkov (jednotlivcov,
ktorí sú ovplyvnení rozhodnutím alebo činnosťou). Plán sa má týkať položiek súvisiacich
s rizikom ako aj procesom jeho riadenia. Komunikácia a konzultácie sa majú sústreďovať
viac na konzultácie ako na jednosmerný tok informácií k ostatným aktérom od tých,
ktorí prijímajú rozhodnutia.
- STN ISO 26000 – Usmernenie k spoločenskej zodpovednosti, článok 6.2.3.2 „Súvisiace
aktivity a očakávania“. Rozhodovacie procesy a štruktúry organizácie jej majú umožniť
podporovať efektívnu účasť zamestnancov na všetkých úrovniach na aktivitách organizácie
v oblasti spoločenskej zodpovednosti.
- ILO-OSH 2001 – Metodické návody pre systémy riadenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci (vydal “Medzinárodný úrad práce v Ženeve)
článok:
3.2. Účasť pracovníkov
3.2.1. Spolupráca pracovníkov je dôležitým prvkom systému riadenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci v organizácii.
3.2.2. Zamestnávateľ by mal zaistiť, aby pracovníci a ich zástupcovia pre bezpečnosť
a zdravie sa zúčastnili konzultácií, informovaní a tréningov vo všetkých aspektoch
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane opatrení pri mimoriadnych udalostiach, ktoré
sú spojené s ich prácou.
3.2.3. Zamestnávateľ by mal spraviť opatrenia aby pracovníci a ich zástupcovia pre
bezpečnosť a zdravie mali čas a zdroje pre aktívnu spoluprácu v procese organizácie,
plánovania a implementácie, hodnotení a činnosti pre zlepšovanie systému bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci.
3.2.4. Zamestnávateľ by mal zabezpečiť čo najvhodnejšie zriadenie a fungovanie „Komisie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“ za účasti zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.
Článok: 3.6. Komunikácia
3.6.1. Mali by byť zriadené a presadzované postupy:
a) týkajúce sa uschovávania, dokumentovania a reagovania na vnútornú a vonkajšiu
komunikáciu, ktorá má vzťah k BOZP,
b) zabezpečujúce internú komunikáciu informácie BOZP medzi relevantnými úrovňami
a funkciami v organizácii,
c)
zaisťujúce, že sa budú registrovať a zvažovať záujmy, myšlienky a informácie
pracovníkov a ich zástupcov týkajúce sa problematiky BOZP.
32
Mobbingu, ktorý sa najčastejšie definuje ako stupňovaný konflikt je možné predchádzať. Pri
dodržiavaní uvedených ustanovení legislatívy a noriem sa dá v značnej miere eliminovať jeho
vznik, identifikovať výskyt, a stupňovanie komunikačných konfliktov ako aj tých ktoré im
predchádzajú. Široká škála spôsobov ako sa vyjadriť k otázkam, ktoré ovplyvňujú
bezpečnosť pri práci podstatným spôsobom, by mala účinné vplývať na kontrolu, realizáciu
opatrení v uvedenej problematike a jej zrozumiteľného interpretovania v interných postupoch
každej organizácie.
Uvedené ustanovenia sa však pomerne často, zo strany odborných zamestnancov, ktorí
spracúvajú interné predpisy danej organizácie, nechávajú bez povšimnutia a tieto sa
nedostávajú na vyjadrenie a pripomienkovanie k zamestnancom alebo ich zástupcom.
Predpisy môžu byť potom pre užívateľov, z dôvodov ich formy alebo podania, málo
zrozumiteľné a zamestnanci si ich význam neuvedomia a potrebu dodržiavania v dostatočnej
miere neosvoja. Možnosť uplatňovania zákonných oprávnení zo strany zamestnancov, je
v potrebné usmerniť komunikačným plánom, organizačným, alebo pracovným
poriadkom v organizáciách.
Pri tvorbe interných predpisov sa v podnikoch najčastejšie vychádza z STN EN ISO 9001 –
Systémy manažérstva kvality a STN EN ISO 14001 – Systémy environmentálneho
manažérstva. Tieto ale nemajú tak presne vyšpecifikované požiadavky na účasť zamestnancov
alebo ich zástupcov pri tvorbe predpisov, ako je to vyžadované pri tvorbe predpisov
dotýkajúcich sa BOZP.
V niektorých organizáciách sa darí viac, alebo menej úspešne ustanovenie o prerokovaní
predpisov BOZP so zástupcami zamestnancov oslabovať - sabotovať tým, že miesto
prerokovania dostávajú títo na vedomie už vypracované postupy alebo rozhodnutia o riešení
daného problému. Takýto postup, jednosmerný tok informácií, je síce nesprávny ale pokiaľ sa
naň nepoukáže a nežiada sa náprava, tak sa nedodržanie zákonných ustanovení prehliada.
Nesprávny postup sa neodstráni a v ďalších konaniach pracovnoprávnych vzťahov sa
opakuje.
Boli zaregistrované prípady, kedy personálny odbor písomne oznámil odborovej organizácii,
že v budúcnosti bude prerokovanie prebiehať len v písomnej forme. Pokiaľ sa proti takýmto
postupom zástupcovia zamestnancov neohradia, nie je účel prerokovania (so snahou
dosiahnuť dohodu) splniteľný. Môže dôjsť k takým porušeniam zákona, aký bol zistený pri
kontrole dokumentácie podniku v prvej polovici r. 2013. Podľa ustanovení § 84 Zákonníka
práce „Zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov
zamestnancov, inak je neplatný“. V organizácii sa tri roky riadili pracovným poriadkom,
ktorý schválil a vydal len riaditeľ organizácie. Súhlas odborovej organizácie chýbal
a v predpise nebola ani žiadna odvolávka na predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov.
- čl. 2 a § 13 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších
predpisov ustanovuje:
„výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť
v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu
druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.“ Ide o zákaz
zneužívania subjektívnych práv zo strany zamestnávateľa aj zamestnancov. Tejto
problematike je venovaná pozornosť v osobitnej časti.
Odbory sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch v súlade s čl. 10 zákona č. 311/2001 Z.
z. Zákonníka práce. V prípade potreby, môžu odbory poskytnúť svojim členom právne
zastúpenie na súdoch. K tomuto je ale potrebný rozhodný postoj dotknutého zamestnanca.
33
V organizáciách, kde nemajú zástupcov zamestnancov sa zamestnanci môžu domáhať
ochrany prostredníctvom súdov.
- Ochranu proti mobbingu nepriamo poskytuje aj zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou v znení
neskorších predpisov (antidiskriminačný zákon) – zaraďuje obťažovanie medzi formy
diskriminácie a v § 2a ods. 4 uvádza „Obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého
dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho,
ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom
alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti“. Definuje
obťažovanie ako konanie, ktoré je možné stotožniť s mobbingom. V zmysle § 13 ods. 4
antidiskriminačného zákona „Zamestnanec má právo podať sťažnosť v súvislosti
s porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Zamestnávateľ je povinný odpovedať na
sťažnosť bez zbytočného odkladu, vykonať nápravu, upustiť od takého konania
a odstrániť následky.“
Zákony nevyriešia všetko a preto je dôležité aby postupy a úprava vzťahov na
pracovisku boli pre podmienky danej organizácie, doriešené internými predpismi,
pracovným poriadkom a ustanoveniami v kolektívnej zmluve. Tieto dokumenty
prezentujú úroveň podnikovej kultúry a sú tam často definované aj zásady a postupy
prevencie proti mobbingu.
Súlad s dobrými mravmi a potreba včasného identifikovania mobbingu
V predchádzajúcich častiach sa uvádza pojem dobré mravy, ktorý obsahuje
ustanovenie článku 2 a § 13 ods. 3 zákona č. 311//2001 Z. z. Zákonníka práce „Výkon práv a
povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi.
Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov“.
Pojem dobrých mravov nie je v zákone vymedzený. Z kontextu zákona však vyplýva, že ide
o zásady, ktoré vyjadrujú všeobecne platné pravidlá morálky. Takýto prístup volia
zákonodarcovia z toho dôvodu, lebo prakticky by bolo nemožné urobiť v zákone
vyčerpávajúci výpočet konaní, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Pri riešení problémov mobbingu sa spravidla stretávame s tým, že postup mobbera, sa skúma
v prvom rade z hľadiska dodržiavania pozitívneho práva, právnych noriem, o ktoré sa pri
svojom postupe opiera a odvoláva. Toto právo (platné právo) sa dá odvodiť zo systému
právnych noriem platných v danej dobe.
Protikladom pozitívneho práva je pojem „prirodzené právo“, ktoré vyplýva z ľudskej
prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi, nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva.
Prirodzené právo sa orientuje podľa toho, čo je možné, a nie podľa toho, čo je faktické.
Nezávisí od štátu a pramení z rozumu alebo prirodzenosti človeka. Je najvyššou zákonitosťou
morálnych noriem, spoločných všetkým ľuďom.
Postup mobberov je v prevažnej miere sofistikovaný – úmyselne klamný, zdanlivo správny,
podávaný prefíkanou formou. Zneužívajú ale výkon svojich práv a povinností (v rámci
platných právnych noriem) na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu.
Akákoľvek forma mobbingu je konanie, „contra bonos mores“, t. j. konanie, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi, a teda je v rozpore aj so zásadou zákazu zneužitia subjektívnych
práv.
34
Z uvedených prípadov násilia na pracovisku je zrejmé, že z mobbingu sa dá vyjsť aj víťazne.
Mobbing však musí byť včas – v začiatkoch odhalený a obeť sa vie proti nemu ohradiť –
poukázať na slabé stránky mobbera (najlepšie prostredníctvom odborníka v tejto oblasti) jeho
nízke sebavedomie a tento si to viac alebo menej prizná, ustúpi od svojich prejavov voči
vyhliadnutej obeti. Potom je to víťazstvo na oboch stranách Každá zo strán si uvedomí, že ide
o sebazničujúci boj. Pri rozvinutom mobbingu utrpia obidve strany ujmu, ktorou budú
poznačené pri ďalšom konaní. To platí aj pre prípad, keď obeť mobbingu ustúpila a dala po
zistení stupňujúceho sa konfliktu výpoveď. Zdanlivo víťazná strana – zamestnanec, vedúci
zamestnanec alebo organizácia , bude v ďalších prípadoch nepohodlných osôb postupovať
rovnako a pravdepodobne stále agresívnejšie. V konečnom dôsledku bude ruinovať sociálne
vzťahy v reálnej podnikovej politike danej organizácie, utrpí aj kvalita práce, ako aj psychika
dotknutých strán.
Pri riadených rozhovoroch v organizáciách, respondenti často poukazovali na príčiny
prepuknutia rôznych chorôb, najmä kardiovaskulárnych, v súvislosti so stresmi na pracovisku.
Dôsledky mobbingu sa môžu tiež prejaviť psychosomatickými potiažami,
sebapoškodzovaním až sebevraždou mobbovanej osoby. Skrytosť a zákernosť mobbingu je
v tom, že napadnutá obeť začne sama o sebe pochybovať.
Znamená to , že žiadne konflikty na pracovisku by sa nemali tolerovať pokiaľ sa zistí, že sa
opakujú a ich rozmer sa stupňuje.
Identifikácia psychických záťaží a sociálnych faktorov ohrozujúcich
bezpečnosť a zdravie zamestnancov.
Z predchádzajúcich častí vyplýva, že živná pôda mobbingu je najmä v prostredí výskytu
psychických záťaží a nepriaznivých sociálnych faktorov, ktoré ohrozujú bezpečnosť a zdravie
zamestnancov. Tieto potom v korelácii s z ďalšími možnými rizikami zhoršujú podmienky
bezpečnej práce.
Z uvedených dôvodov je preto potrebné reagovať na tieto činitele a tiež organizovať
podmienky na pracoviskách tak, aby sa predchádzalo vzniku spúšťačov mobbingu.
Identifikácia možností výskytu týchto činiteľov je jednou zo základných úloh v každej
organizácii.
V rámci uplatňovania všeobecných zásad prevencie a povinností sa zamestnávateľovi,
v zmysle zákona o BOZP, ukladá povinnosť vylúčiť nebezpečenstvá a z nich vyplývajúce
riziká. Zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory
ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a
zdravie zamestnancov.
Záťaže vyplývajú z pracovných úloh, tiež z pracovných podmienok a podmienok prostredia
pre výkon práce. Dôsledkom nerovnováhy týchto zložiek býva únava, presýtenosť a stres.
Medzi jednotlivcami sú značné rozdiely. Rovnakú situáciu v organizácii prežívajú niektorí
zamestnanci ako vysoko stresovú, iní ju ledva postrehnú. Rozdiely v reakciách na stres
vyplývajú z osobnostnej charakteristiky, z rozdielov v potrebách, hodnotách, postojoch a
schopnostiach jednotlivcov. Aj z uvedeného dôvodu sa stresové záťaže radia medzi ťažšie
merateľné faktory, nakoľko je ich objektívna kvantifikácia vo vzťahu k jednotlivcom, zložitá.
To je zrejme aj príčina toho, že v praxi pri zisťovaní nebezpečenstiev, ohrození a hodnotení
rizika v organizáciách, sa tejto problematike nehmotnej povahy pomerne často vyhýbajú pri
bližšom (podrobnejšom) popise konkrétnych hodnotení záťažových situácií a faktorov na
pracoviskách.
Už v prípravných fázach výroby, by mali v každej organizácii venovať pozornosť
identifikácii možných zdrojov nebezpečenstiev a ohrození psychickou záťažou
35
a sociálnymi faktormi. To si vyžaduje spoluprácu manažmentu pri zabezpečovaní
technológie, technológov, vedúcich a zamestnancov, ktorí by mali byť podrobne informovaní
o úlohách, nárokoch na personál a pracovné vybavenie. Tiež prípadných problémoch, ktoré
sa môžu vyskytnúť.
V prípade naliehavej potreby reakcie na neželaný stav alebo udalosť je však nevyhnutné
vyhľadať pomoc odborníkov, ktorí budú hodnotiť riziko, ktoré bolo vyvolané
nebezpečenstvom a z neho plynúcim ohrozením. Teda odstráneniu toho, na čo sa v
prípravných fázach výroby, prípadne inej činnosti, pri jej organizovaní a riadení zabudlo,
alebo sa nevenovala dostatočná pozornosť pracovným postupom, výberu a odbornej príprave
zamestnancov.
Psychická záťaž
Zvýšená psychická záťaž patrí do skupiny tzv. novovznikajúcich ohrození, nakoľko
v tejto oblasti možno zaznamenať vzrast počtu zdrojov aj intenzity pôsobenia rizikových
faktorov, ako aj vzrast počtu zamestnancov, ktorí sú tejto záťaži vystavovaní.
Psychická pracovná záťaž je faktor práce a pracovného prostredia, ktorý môže viesť
k stresu, neuváženému konaniu a byť pre zdravie zamestnanca potenciálne rizikový.
Až 80% príčin pracovných úrazov sa v rôznych štatistikách dáva do súvisu s ľudským
činiteľom. Pri vyšetrovaní úrazov sa v hodnotení príčin, pomerne často objavuje kód 12. Nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné
predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité
psychofyziologické stavy). Keď sa ale zisťuje o akých zamestnancov ide, sú to vo veľkej
miere zamestnanci so zodpovedajúcou kvalifikáciou a praxou v príslušnom odbore.
Chýbajúce telesné predpoklady a zmyslové nedostatky by mal zistiť lekár pri preventívnej
prehliadke. Riešenie nepriaznivých osobných vlastností má v kompetencii bezprostredný
nadriadený a personálny útvar. Tieto zložky by mali pôsobiť preventívne, alebo promptne
reagovať na náznaky a zistené zdravotné, prípadne osobnostné problémy zamestnanca. Preto
sa spravidla uvažuje o tom, že príčinou momentálneho psychofyziologického stavu
(skratovom konaní – v prejave organizmu), ktorý sa podpísal pod neželanú udalosť, je
psychická záťaž, frustrácia a stres ako dôsledok vonkajších a vnútorných konfliktných
situácií, ktoré zamestnanec pociťuje ako nezvládnuteľné. Predstavujú zdroj
nebezpečenstva a podporujú vznik ohrození z hľadiska psychickej únavy – porúch:
- vnímania,
- pohybovej koordinácie,
- pozornosti a koncentrácie,
- myslenia,
- úrovne aktivity,
- sociálnych vzťahov.
V začiatkoch nemusia spôsobovať úrazy alebo iné závažné udalosti. Prejavujú sa
výskytom nebezpečných udalostí (incidentov). Ohrozujú bezpečnosť a zdravie
zamestnancov, ale nedochádza pri ich pôsobení k poškodeniu zdravia (§ 3 písm. j) zákona
č. 124/2006 Z. z. o BOZP).
V takýchto prípadoch sa postupuje v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP „Pracovný úraz, iný úraz, choroba z povolania, nebezpečná udalosť a závažná priemyselná
havária“ a podľa vnútorného predpisu organizácie, ktorým zamestnávateľ určil, komu a akým
spôsobom sa ohlasuje vznik udalosti.
Ďalej toto ustanovenie § 17 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP ukladá:
36
-
-
-
Ods. 1 písm. c) a ods. 2 – Zamestnanec je povinný toto bezodkladne oznámiť
zamestnávateľovi a tú istú povinnosť má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá
bola svedkom vzniku uvedenej udalosti.
Ods. 9 s odvolaním sa na ods. 5 písm. a) prvého bodu – Zamestnávateľ je povinný po
prijatí oznámenia bezodkladne oznámiť vznik udalosti zástupcom zamestnancov,
vrátane príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť.
Ods. 8 písm. b) – Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu nebezpečných udalostí.
Ods. 9 – Zamestnávateľ je povinný zistiť príčiny a okolnosti vzniku za účasti
zamestnanca a za účasti zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. Prijať a vykonať
potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobnej udalosti.
Je potrebné venovať pozornosť výskytu príčin nebezpečných udalostí, ako aj osobám, ktoré
tieto udalosti postihujú. Preveriť, či ich príčiny nemajú základ v uplatňovaní mobbingu. Tieto
môžu mať rôznu podobu – drobné prípady hrubosti až po závažnejšie prečiny proti dobrým
mravom.
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v § 38 – Ochrana zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou
pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci odsek 2, ukladá zamestnávateľovi v
oblasti psychickej pracovnej záťaže povinnosť zabezpečiť:
a) hodnotenie psychickej pracovnej záťaže,
b) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú
dosiahnuteľnú mieru zvýšenú psychickú pracovnú záťaž zamestnancov.
Takáto záťaž vzniká aj ako dôsledok neprimeraných požiadaviek, kladených na jednotlivých
zamestnancov. Môžu to byť vysoké nároky na pracovný výkon, alebo veľmi jednoduché malé požiadavky s prihliadnutím na danosti, telesné a duševné schopnosti jednotlivých
zamestnancov.
Zo strany pracovnej zdravotnej služby je psychická pracovná záťaž hodnotená v zmysle
vyhlášky MZ SR č. 542/2007 Z.z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou
záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci.
Charakterizovaná je podľa kategórií uvedených vo vyhláške MZ SR č. 448/2007 Z. z.
o podrobnostiach a faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác
z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií. Toto
legislatívne opatrenie uvádza jednotlivé metódy a postupy pri zaraďovaní prác do
jednotlivých kategórií.
Charakteristika týchto činností je nasledovná:
1. nárazová práca alebo práca pod časovým tlakom,
2. vnútené pracovné tempo,
3. monotónnosť,
4. hluk alebo iné vplyvy narúšajúce sústredenie pri prácach
5. vysoká pravdepodobnosť sociálnych interakcií,
6. hmotná a organizačná zodpovednosť,
7. riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb,
8. zmenová, nočná alebo nadčasová práca,
9. neštandardné pracovné prostredie,
37
10. fyzický diskomfort alebo
11. zvýšená senzorická záťaž, alebo ďalšie charakteristiky práce a pracovného prostredia,
ktoré môžu zvyšovať psychickú záťaž.
Jedná sa o práce, pri ktorých subjektívna odpoveď zamestnancov na psychickú
pracovnú záťaž u viac ako polovice zamestnancov, vykonávajúcich hodnotené práce
dosahuje maximálny stupeň alebo negatívnu intenzitu podľa jednej hodnotiacej
metódy alebo kombinácie viacerých použitých metód, alebo podľa špecifických metód
podľa aktuálnych odborných poznatkov.
V priebehu rokov 2012 a 2013 boli vykonané 2 prieskumy pomocou dotazníkov zamerané na
výskyt stresu pri práci a psychickú záťaž pri práci, doplnené riadenými rozhovormi.
Pri prieskumoch boli použité dotazníky:
- „Základy posudzovania rizík“. http://osha.europa.eu/sk/publications/other/rat2007,Kontrolný zoznam č.11 – OHROZENIE : STRES PRI PRÁCI.
- „Metóda subjektívneho hodnotenia psychickej záťaže pri práci podľa Meisnera“ – príloha č.
5, časť B, vyhlášky MZ SR č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred
fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci.
Odovzdané a vyhodnotené kontrolné zoznamy, ako aj výsledky riadených rozhovorov,
potvrdili výskyt zdrojov stresu na pracoviskách v jednotlivých hodnotených oblastiach. Tak
isto bol potvrdený ako najčastejší faktor psychickej pracovnej záťaže „časový stres“
u manažérov ale aj radových zamestnancov.
Pri štandardných kontrolách vykonávaných v organizáciách r. 2013, bolo konštatované, že
identifikácia psychických záťaží, u kontrolovaných chýba a tak ich vyhodnotenie z pohľadu
možného rizika uniká pozornosti.
Každý človek má svoj hodnotový rebríček v ktorom si stanovuje životné priority. Pokiaľ
práca vnucuje človeku hodnoty s ktorými nie je stotožnený, zvyšuje sa u neho prežívanie
stresu. Na príklad meniaceho sa hodnotového rebríčka poukazujú výsledky prieskumov u
mladých ľudí, ktorí vo veľkej miere kladú na prvé miesta priateľstvo a porozumenie.
V období konkurenčného boja a ohrozenia stratou zamestnania, alebo postavenia v ňom, dané
okolnosti často vedú ľudí k zatlačovaniu významnosti pôvodnej priority porozumenia a
priateľských vzťahov. Do popredia sú potom okolnosťami vytláčané rôzne materiálne
zabezpečenia a individuálne benefity. Tieto, pri pocitoch človeka o nesprávnom ohodnotení,
pôsobia rušivo na sociálne vzťahy a výkon práce v danom kolektíve.
V zmysle ustanovení § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane podpore a rozvoji verejného
zdravia je na úseku ochrany zdravia pri práci zamestnávateľ povinný zabezpečiť
opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným
faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však
na úroveň limitov, ustanovených osobitnými predpismi.
Identifikácia zdrojov psychickej záťaže sa spravidla zameriava na to, či sú požiadavky na
jednotlivé zmyslové orgány zamestnancov pri ovládaní daných zariadení primerané ich
schopnostiam. Či sú vylúčené rušivé vplyvy ktoré pôsobia na znižovanie presnosti, rýchlosť
produkcie, ovládaciu a riadiacu činnosť zamestnancov. Na pracovisku musí byť zabezpečené
aby prevádzkové a bezpečnostné signály boli jednoznačné a primerane podávané tak aby
nepreťažovali mentálnu kapacitu zamestnancov, prípadne schopnosť ich vnímania.
Pre prípady stavov porúch, alebo hrozby havárie, je potrebné zabezpečiť aby požiadavky na
psychické rozhodnutia a konanie zamestnancov nestúpali nad ich schopnosti a možnosti. Tiež
je však treba zvážiť iné možné rušivé vplyvy osobných a zdravotných problémov jednotlivých
38
zamestnancov. Identifikácia by sa mala robiť v rámci prevencie a tiež ako reakcia prijímaných
opatrení pri vyšetrovaní neželaných udalostí - incidentov. Pri neželaných udalostiach sa o
psychických záťažiach sa dá uvažovať ako o spolupôsobiacich faktoroch, ktoré mohli viesť k
predmetnej udalosti. Ťažko sa však môže vplyv psychickej záťaže hodnoverne uvádzať ako
príčina neželanej udalosti, keď takáto záťaž nebola identifikovaná ani zaznamenaná pri
incidentoch. Zvyčajne sa o nej potom dá uvažovať len ako s faktorom spolupôsobiacim, bez
presnejšej kvantifikácie podielu na predmetnej udalosti.
Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže zabezpečuje zamestnávateľ prostredníctvom
pracovníkov kvalifikovaných na výkon práce v zdravotníctve, ktorými sú lekári pracovnej
zdravotnej služby, psychológovia a ďalší lekári a odborní zdravotnícki pracovníci spĺňajúci
kvalifikačné predpoklady podľa platnej legislatívy .
Príklady zdrojov psychickej záťaže, vyvolávajúcich osobné problémy u jednotlivcov:
 vysoká zodpovednosť za ľudí a za materiálne hodnoty, spojená s uvedomovaním si
dôsledkov vlastného zlyhania vytvára problémy v prípadoch nepresností: organizačnej
štruktúry, určenia zodpovednosti, kompetencií a tiež obsadzovaním funkcií
nekvalifikovanými a neskúsenými zamestnancami,
 organizácia práce: s nepravidelným a nárazovým tempom s tlakom na čas a termíny, práce
nadčas a práca v noci, rozsah práce a výkonové normy, nedostatok a lebo nadbytok
informácií, protirečivé a nejasné úlohy,
 fyzikálne faktory pracovného prostredia: nevyhovujúce osvetlenie, hluk, zlé klimatické podmienky,
zistené škodlivé látky a pod.,
 strach pred neúspechom, pokarhaním, keď riadiaci pracovníci presne nedefinujú, za čo
chcú podriadených pokarhať a čo sa môže označovať za neúspech. Časté negatívne
hodnotenie znižuje motiváciu zamestnancov a odráža sa v zníženom pracovnom výkone,
 neistota pracovného miesta v dôsledku zlej hospodárskej situácie , keď nie sú presne
stanovené pravidlá v prípade prepúšťania,
 konkurenčný tlak hlavne v bezprostrednom pracovnom prostredí,
 strach z možného úrazu a ochorenia ako následok nedostatočnej odbornej prípravy, alebo
informovanosti o nebezpečenstvách a účinnou ochranou pred nimi,
 súkromné starosti a podobne.
V oblasti psychickej záťaže je neopomenuteľné aj nebezpečenstvo syndrómu vyhorenia,
ktoré sa nevyhýba takmer žiadnej profesii. Definuje sa ako vyčerpanie psychických síl
a elánu pre riešenie problémov. Systém práce v kombinácii s nedostatkom času, vedie
k rýchlemu vyčerpávaniu síl. Vyskytuje sa u ľudí pôsobiacich na pracoviskách s vysokou
náročnosťou, nárazovitou prácou, pri intenzívnych kontaktoch s ľuďmi a pri neadekvátnom
ohodnotení človeka (spätná väzba pri nízkom finančnom ohodnotení vyvoláva u človeka
napätie, stav nespokojnosti a bezvýchodiskovosti). Kľúčovou zložkou syndrómu vyhorenia
je citové a rozpoznávacie opotrebovanie, celková únava človeka. Ľudia, pri riešení
problémových situácií sa nedokážu sústrediť na rozhovor, cítia sa bezmocne a uchyľujú sa
k cynizmu. Svojimi postojmi a reakciami môžu vyvolávať vo svojom okolí pocity, že páchajú
na spolupracovníkoch alebo podriadených mobbing.
Ak psychická záťaž vytvára neakceptovateľné riziko, (resp. znižuje sa úroveň jeho
tolerovateľnosti) je potrebné sa ním zaoberať – eliminovať jeho negatívny vplyv na život
a zdravie človeka.
39
Eliminácia zdrojov psychickej záťaže napomáha k dosiahnutiu priaznivých výsledkov pri
tvorbe vhodného, vysoko výkonného a tvorivého pracovného prostredia. Zlepšujú sa tým aj
podmienky pri zaisťovaní bezpečnej a zdravie neohrozujúcej práce.
Sociálne faktory
Sociálne faktory sú dynamické sily, ktoré vychádzajú z neustálej snahy ľudí –
zamestnancov uspokojiť svoje túžby a potreby. Skúmanie vplyvu zmien pracovných
hodnôt a etických štandardov je dôležité pre činnosť v oblasti sociálnych vzťahov. Otázky
o postupe, spôsobe uspokojovania potrieb a požiadaviek v oblasti práce, rieši Zákonník práce
a kolektívne zmluvy.
Pri identifikácii sociálnych faktorov sa spravidla venuje pozornosť sociálnemu prostrediu so
zameraním na:






nadmerný sociálny kontakt (napr. s klientmi),
osamotená práca (na odlúčenom pracovisku, alebo kde je na pracovisku zamestnanec sám),
sociálna izolácia,
skupinová práca,
chýbajúce uznanie a spravodlivé hodnotenie,
konflikty na pracovisku.
Tieto faktory v správne vedenom sociálnom dialógu predstavujú zdroj informácií pre
zodpovedný prístup k potrebám jednotlivcov a spoločnosti. Napomáhajú k znižovaniu tých
faktorov, ktoré negatívne ovplyvňujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov.
V každej sociálnej skupine, pracovnom kolektíve je určité trvalé napätie a vyrovnávanie tohto
napätia sa odráža v stupni jeho stability. Zanedbanie vyrovnávania napätia je príčinou jeho
narastania a rozvratu stability daného spoločenstva. Pôsobí ako stresor a súčiniteľ zvyšovania
rizík na pracovisku.
Aj v dnešnej dobe dobrá sociálna politika jednotlivých podnikov dokáže korektne stabilizovať
sociálne vzťahy u svojich zamestnancov, aj keď je okolité sociálne prostredie v určitom
vyššom stupni napätia a čiastočne sú rozvrátené zabehnuté hodnotové stupne.
Audit ako prostriedok preverenia stavu v danej oblasti je najúčinnejším nástrojom na
preskúmanie stavu, Následne je dôležitý pre určenie postupov priaznivo ovplyvňujúcich
pracovné prostredie. Umožňuje poznanie faktorov ovplyvňujúcich pracovné a sociálne
prostredie. K tomuto účelu je vhodné pravidelné vykonávanie a vyhodnocovanie auditov aj
v tejto oblasti. Kvalitným auditom sa dá dosiahnuť, včasné rozpoznanie problémov a
eliminácia rizík, ktoré sú s nimi spojené.
Pre realizáciu požiadaviek posúdenia sociálnych faktorov je vhodné použitie medzinárodnej
normy SAI (Social Accountability International) SA8000®: 2001 s tým, že v jednotlivých
požiadavkách sociálnej zodpovednosti sa uplatnia normatívne ustanovenia legislatívy
Slovenskej republiky.
Požiadavky sociálnej zodpovednosti podľa SA8000®: 2001
I. Práca mladistvých zamestnancov je upravená ustanoveniami Zákonníka práce ( § 171,
172, 173, 174, 175, 176) a súvisiacimi predpismi
40
II. Príkazom, dohodou a množstvom požadovaná práca – prácu nadčas nad ustanovenú
hranicu, rizikové práce, normovanie práce upravuje § 97, 133 ZP, vyhláška MZ SR č.
448/2007 Z. z., vyhláška MZ SR č.542/2007 Z. z.
III. Zdravie a bezpečnosť – upravuje ZP, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a
rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 124/2006 Z. z.
v znení neskorších predpisov a ďalšie súvisiace predpisy.
IV. Sloboda združovania a kolektívne vyjednávanie – upravuje čl. 10, § 230, 231 ZP a
zákon o kolektívnom vyjednávaní.
V. Rovnaké zaobchádzanie – rieši § 13 ZP, zákon č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný
zákon.
VI. Disciplinárne postupy – pracovný poriadok upravuje § 84 ZP.
VII. Pracovná doba - nepretržitý denný odpočinok, prácu nadčas, prácu v noci upravuje § 85
- 98 ZP a súvisiace predpisy.
VIII. Odmeňovanie - §118 - 130 ZP.
IX. Manažérske systémy
Politika
1. Vrcholový manažment musí zadefinovať politiku organizácie v oblasti sociálnej
zodpovednosti a pracovných podmienok podľa ustanovení siedmej časti ZP „Sociálna
politika zamestnávateľa“, aby bolo zrejmé, že organizácia:
a./ bude plniť záväzok tohto systému,
b./ prispôsobí svoj systém národnej legislatíve a uznávaným medzinárodným právnym
záväzkom,
c./ do politiky sociálnej zodpovednosti zahrnie jej sústavné zlepšovanie,
d./ sa týmto k plneniu tohto dokumentu zaväzuje.
Preskúmanie manažmentom
2. Vrcholový manažment musí pravidelne preskúmať vhodnosť, použiteľnosť a efektívnosť
deklarovanej politiky, procesy a výsledky výkonov podľa tohto systému, legislatívy –
§177 ZP (napr. §6 zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, Manažérstvo
rizika čl. 2.5 STN 01 0380) a iných požiadaviek, ku ktorým sa organizácia zaviazala.
Úpravy systému a zlepšenia sa budú robiť podľa potreby.
Predstaviteľ podniku
3 Organizácia musí určiť člena vrcholového manažmentu, ktorý bez ohľadu na ďalšiu
zodpovednosť zabezpečí, že požiadavky tohto systému budú realizované.
4. Organizácia umožní, podľa dohodnutého postupu a v zmysle platných zákonných
ustanovení – ZP čl. 10, § 237, vybranému zástupcovi reprezentatívnej organizácie
komunikáciu s vrcholovým manažmentom, ktorý má na starosti záležitosti upravené týmto
systémom.
41
Plánovanie a implementácia
5. Organizácia musí zabezpečiť aby požiadavky tohto systému boli všetkým zrozumiteľné a
boli realizované na všetkých úrovniach riadenia organizácie – § 177, 237 ZP, § 5 ods. 3
zákona č. 124/2006 Z. z. v znení zákona č. 154/2013 Z. z.
Riadenie dodávateľov
6. Organizácia zabezpečí a bude udržiavať vhodné postupy na vyhodnocovanie a výber
dodávateľov, ktoré budú zamerané na ich schopnosť plniť požiadavky tohto systému.
7. Organizácia bude viesť záznamy o dodávateľových záväzkoch k tomuto systému,
8.
Organizácia musí viesť primeranú evidenciu tak, aby požiadavky jej systému boli
dodržiavané všetkými dodávateľmi a subdodávateľmi.
9. Informačný postup a prijímanie nápravných opatrení – upravuje čl. 4, § 229, § 238 a § 177
ZP
10. Komunikácia – upravuje § 237 ZP, VKZ, PKZ, pracovný poriadok § 84 ZP, príp. ďalšie
súvisiace predpisy.
11. Organizácia musí zabezpečiť postupy pre pravidelné poskytovanie údajov a informácií
všetkým zúčastneným stranám, s ohľadom na činnosti v tomto systéme: prehľady
hodnotenia manažmentu a monitorovacie aktivity §229 ZP.
Záznamy
12. Organizácia musí viesť vhodnú dokumentáciu na preukázanie zhody s týmto systémom.
Podľa SA8000®: 2001 je možné:
- plánovať, riadiť a kontrolovať zavedený systém manažérstva sociálnych vzťahov v súlade
s legislatívou a deklarovanou politikou,
- preukázať zhodu systému manažérstva s požiadavkami danej legislatívy a normy,
- deklarovať súlad s danou normou.
Funkčnosť a efektívnosť sociálnych vzťahov by sa preto mala pravidelne podrobiť auditu,
ktorý je konfrontáciou dokumentácie systému riadenia sociálnej oblasti a jej uplatnenia
v praxi. Z uvedeného dôvodu je potrebné zaviesť (vypracovať) a udržiavať program auditov
a postupy na periodické audity systému.
Čím kompetentnejšie vieme určiť, aké informácie pre riadenie sociálnych vzťahov
potrebujeme, čím jednoznačnejšie vieme identifikovať ich dostupné zdroje a čím je čas ich
získania a využitia kratší, tým sú výsledky sociálneho dialógu a vzťahov na pracoviskách
priaznivejšie. Subjekty týchto vzťahov musia myslieť nielen pragmaticky, odborne ale
predovšetkým humanisticky. Pretože riadenie je samo o sebe humanistické. Skutoční
manažéri by nemali pracovať len sami pre seba, pre vlastnú slávu, nakoľko pracujú a tvoria
s ľuďmi a ich riadenie má vytvárať sociálne podmienky v práci pre ľudí.
Eliminácia psychických záťaží a skvalitňovanie sociálnych vzťahov.
Vyhláška MZ SR č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou
záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci, ukladá
realizáciu opatrení, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú
mieru zvýšenú psychickú pracovnú záťaž.
42
Technické opatrenia:
- ergonomická úprava pracoviska,
- obmedzenie senzorickej záťaže,
- kvalita pracovného prostredia.
Organizačné opatrenia:
- organizácia práce, vrátane zlepšenia a zefektívnenia spôsobov činnosti zamestnancov,
striedanie rôznych činností pri veľmi monotónnych prácach, rotácia zamestnancov,
odstraňovanie rušivých faktorov pri práci, jasné formulovanie úloh,
- režim práce a odpočinku, vrátane primeraného striedania pracovných zmien a primeraného
zaradenia prestávok.
Iné opatrenia:
- systém riadenia a spôsob jeho realizácie zohľadňujúci ochranu zamestnancov,
- pozitívna motivácia zamestnancov na plnení pracovných úloh v rozsahu a spôsobom
zodpovedajúcim ich schopnostiam, zručnostiam, skúsenostiam a predpokladom,
- systém výberu zamestnancov na exponované pracovné miesta a pre náročné pracovné
činnosti, s prihliadnutím na odolnosť voči psychickej záťaži, osobnostné a kvalifikačné
predpoklady a ďalšie psychologické kritériá podľa konkrétnych požiadaviek pracovného
miesta a charakteru práce, primerané rozmiestňovanie zamestnancov, náplne a formy ich
výcviku,
- vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
Prvým predpokladom eliminácie záťaží, ktoré sú aj zdrojom stresu na pracovisku, je
poznanie ich možných zdrojov. Cieľom procesu hodnotenia zdravotného rizika je
identifikácia týchto záťaží, preskúmanie ich možných účinkov (vo svetle všetkých dostupných
údajov) a posúdenie schopnosti rizikového faktora škodiť ľudskému organizmu. Schopnosť
rizikového faktora spôsobiť nepriaznivé účinky na zdravie človeka sa vyjadruje
pravdepodobnosťou, s ktorou k poškodeniu zdravia (za definovaných podmienok a danej
expozície) skutočne môže dôjsť.
Úlohou riadiacich zamestnancov je, za pomoci odborníkov, vyhodnotiť uvedené záťaže a
prijať opatrenia na ich elimináciu. Toto je možné dosiahnuť zberom a vyhodnotením týchto
údajov:
a) druhy poškodenia zdravia alebo choroby, ktoré rizikový faktor danej záťaže spôsobuje,
b) expozičné podmienky, pri ktorých k poškodeniu zdravia, alebo chorobe dochádza (s
využitím uznávaných metód a postupov).
Pre znižovanie psychickej záťaže sa v praxi môžu uplatňovať ďalšie opatrenia
zamerané na:
 tolerancia technických chýb, a určenie podmienok, pri ktorých je ešte možné zariadenie,
stroje a systémy bezpečne prevádzkovať,
 nácviky simulujúce prevádzkové poruchy a postup zúčastnených subjektov,
organizovanie práce tak, aby celková úloha bola vyhodnocovaná postupne, po častiach,
 opatrenia, zabezpečujúce potrebné poučenia, kvalifikáciu, školenie a ďalšie vzdelávanie
potrebné pre dané pracovné zaradenie, alebo perspektívu karierneho postupu,
 zaraďovanie zamestnancov na práce a pracoviská podľa dosiahnutej kvalifikácie a
overených zručností,
43
 praktické nácviky záťažových situácií, do ktorých sa jednotlivci pri práci môžu dostať a
postup pri ich riešení,
 neumiestňovanie zamestnancov na miestach, kde im chýba kontakt s okolím. V prípade, že
takáto pozícia musí byť, zabezpečuje sa aktívny kontakt cez videozariadenie, signalizáciou,
telefónom a pod.
Pre kvalitu sociálnych vzťahov je dôležitý dialóg zúčastnených subjektov, spadá do
okruhu riadenia ľudských zdrojov a ovplyvňuje všetky oblasti stratégie každej organizácie.
Dobré sociálne vzťahy sú dôležité pre úspech ktoréhokoľvek podniku a nie sú mysliteľné bez
kvalitného sociálneho dialógu. Toto si vyžaduje funkčný komunikačný plán pre všetky
zainteresované strany. Plán musí byť sústredený viac na konzultáciu ako na jednosmerný tok
príkazov a nariadení k účastníkom výrobných a riadiacich procesov. Princípy pozitívnych
sociálnych faktorov sú založené na rozlišovaní medzi dobrým a zlým, správnym a
nesprávnym, pričom sa človek nemôže zameriavať iba na samotný cieľ, ktorý má byť
dosiahnutý v súlade s týmto myslením, ale aj použité prostriedky k jeho dosiahnutiu.
Riešenia konfliktov a postup prevencie musí prebiehať podľa vyššie uvedených zásad
komunikačného plánu, v spolupráci so zástupcami zamestnancov, zúčastňujúcich sa na
pracovnoprávnych vzťahoch (v súlade s čl. 10 ZP v nadväznosti na § 39 ZP a prerokovania –
výmeny názorov medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom v zmysle § 237 ZP).
Zamestnávatelia, v spolupráci s odbormi, musia mať hlavný záujem na tom aby sa prejavom
psychického teroru na pracoviskách predchádzalo a včas sa identifikovali jeho
nebezpečenstvá a boli rozoznané signály jeho výskytu.
Aby nevznikali príležitosti na mobbing a atmosféra, ktorá ho podporuje, je potrebné
aby rozhodovacie procesy boli transparentné. Informovanosť musí byť v zrozumiteľnej
podobe prístupná všetkým zamestnancom. Možnosť konfliktov je potrebné predvídať aj na
základe empirických poznatkov. Prípady násilia a zastrašovania, by sa nemali nechať
dôjsť do štádia, keď je potrebný mediátor alebo súd. Nikto zo zúčastnených nesmie byť
uprednostňovaný pred inými členmi sociálnej skupiny.
Medzi psychickou pracovnou záťažou a sociálnymi faktormi existujú rozsiahle plochy
vzájomného styku a prelínania. Je to preto, že záťažové faktory vznikajú, prípadne sa
zvyšujú, vzájomným pôsobením psychických záťaží na sociálne faktory a naopak.
Kultúra prevencie
Kultúra prevencie je súčasťou celostnej firemnej a podnikovej kultúry ku ktorým patria:
etické vzory základných predpokladov, podľa ktorých sa správajú zamestnanci podniku,
hodnoty orientujúce jednotlivca v tom, ako sa správať, čo je prípustné, resp. neprípustné
(pomáhajú pochopiť, ako sa musí konať v konkrétnej situácii), symbolika, pomocou ktorej sa
hodnoty sprostredkúvajú zamestnancom podniku. Správanie sa organizácie má byť založené
na hodnotách ako sú čestnosť, korektnosť - slušnosť a integrita – pracovných kolektívov ako
celku.
Medzinárodná norma, STN ISO 26000 „Usmernenie k spoločenskej zodpovednosti“
odporúča, mimo iného, v rámci aktívneho presadzovania etického správania v dotknutých
organizáciách:
 definovať a stanoviť svoje kľúčové hodnoty a princípy,
 vytvoriť a využívať štruktúry na správu riadenia, ktoré pomáhajú pri presadzovaní etického
správania v organizácii, pri jej rozhodovaní a vo vzťahoch s inými,
44
 identifikovať, prijať a používať normy etického správania, ktoré zodpovedajú jej cieľu
a aktivitám,
 podporovať a presadzovať dodržiavanie svojich noriem v oblasti etického správania,
 definovať a konzultovať normy etického správania, ktoré očakáva od štruktúr pre správu
a riadenie, pri zachovaní miestnej kultúrnej identity,
 predchádzať alebo riešiť konflikty záujmov v organizácii vedúce k neetickému správaniu,
 vytvoriť a zachovávať mechanizmus dohľadu a kontrol s cieľom podporiť a presadzovať
etické správanie,
 vytvoriť a zachovávať mechanizmus, ktorý umožňuje nahlásiť neetické správanie bez
strachu z odplaty,
 rozpoznávať a riešiť situácie, ktoré sú v rozpore s etickým správaním.
Firemná a podniková kultúra umožňuje účinne vplývať na zamestnancov, v
ich ľudskom správaní , aj v súvislosti s možnosťami vzniku a uplatňovania mobbingu.
Vyžaduje si to aj identifikáciu všeobecných zdrojov nebezpečenstiev, ohrození, rizík a oblastí
ich vplyvu, funkčný komunikačný plán pre zainteresovaných účastníkov v procese riadenia
rizík. Predstavuje systém predpokladov, predstáv, hodnôt a noriem, ktoré sa v podniku prijali
a rozvinuli a majú veľký vplyv na konanie, uvažovanie i vystupovanie zamestnancov.
Navonok sa prejavuje ako forma spoločenského styku zamestnancov, v spoločných zvykoch,
oblečení, materiálnom vybavení a pod. Základné spôsoby správania sa stávajú vzorom pre
nových zamestnancov.
Dobrá podniková kultúra je vo svete práce nespornou výhodou. Ak je však kultúra
správania nastavená zle, môže podniku spôsobiť značné škody v riadení ľudských
zdrojov a následne aj v celkovej úspešnosti podniku.
Zmeny v oblasti práva a spoločenských vzťahov, budú vytvárať stále väčší tlak na jednotlivé
organizácie a stále viac vyžadujú nastavenie podnikovej kultúry a účinných nástrojov na
prevenciu neetického alebo protiprávneho konania – ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Treba mať stále na zreteli, že najlepšou ochranou pred mobbingom je účinná prevencia
vychádzajúca z poznania problémov a ich príčin.
Zhodnotenie
Úspešný rozvoj každej spoločnosti závisí od jej zamestnancov, od ich výkonu,
spolupráce, spoľahlivosti a lojality. Aby sa tieto atribúty – charakteristické znaky
v pracovnej činnosti, správaní a konaní zamestnancov plne uplatnili a úspešne sa premietli do
hospodárskeho výsledku, vedenie každej organizácie sa musí systematicky venovať
vytváraniu a posilňovaniu vlastnej podnikovej kultúry v oblasti medziľudských vzťahov.
Predchádzať incidentom, kde by mohol byť zamestnanec zneužívaný, ohrozovaný alebo
napádaný za okolností, ktoré súvisia s výkonom jeho pracovnej činnosti.
Obrana pred mobbingom nie je jednoduchá a páchatelia vopred počítajú s jej obtiažnosťou.
Spoliehajú sa na to, že im bude mobbing ťažko dokázateľný. Utvrdzujú sa vo svojej
beztrestnosti a nepostihnuteľnosti, nakoľko obrana pred ich postupmi si vyžaduje asertívne
správanie, sebavedomie a orientáciu ich obete v prostredí. Úzkosť a strach obetí mobbingu
tieto požiadavky viac alebo menej blokujú.
Ak je mobbing dokázaný, nie je na mieste vyhýbanie sa aj ráznym opatreniam voči
páchateľom a odkladanie pomoci postihnutým obetiam. Riešenie sa nemôže odkladať s tým,
že dotknuté strany si to medzi sebou môžu vyjasniť sami.
V rámci prevencie je dôležité, venovať pozornosť ochrane – starostlivosti o odvrátenie
nebezpečenstva mobbingu a jeho škodlivých vplyvov v sociálnom prostredí.
45
Identifikácia a ohodnotenie sociálnych faktorov (ktoré ohrozujú bezpečnosť a zdravie
zamestnancov) a psychickej pracovnej záťaže, je najproblematickejším miestom v procese
identifikácie a posúdenia rizika. Vždy je v korelácii s ďalšími rizikami a tiež skutočnosťami
mimo konkrétnych ohrození.
Z uvedeného je zrejmé, že uplatňovanie mobbingu, narúša prostredie psychosociánych
vzťahov a v značnej miere zvyšuje riziko bezpečnej práce. Zároveň pôsobí aj ako súčiniteľ
zvýšenie rizika chemických, fyzických a biologických faktorov.
Bežne navrhovaná obrana proti mobbingu odporúča obetiam:
- Chrániť svoje sebavedomie uvedomovaním si a stálym pripomínaním, že kto škodí
spôsobom mobbingu súboj prehráva tým, že sa znižuje k takému nečestnému postupu
a preto nemôže byť silný ani sebavedomý.
- Kolektívnu obranu uplatňovaním výziev a petícií proti neľudským vzťahom
v zamestnaní.
- Včasnú prevenciu a informovanosť, aby sa obeť mohla brániť hneď od začiatku.
Poukázať na to, ktoré praktiky uplatňované na pracovisku, sú voči obeti
nesprávne, neprijateľné, v rámci platnej legislatívy a požiadavke dobrých mravov.
- Pri zlyhaní klasickej obrany by sa obeť mala kontaktovať s odborníkom prípadne
občianskym združením. Pomôcť by mohli tiež odborové organizácie a ich centrály.
Tu sa nedá nespomenúť individuálne riešenie obrany, ktorý realizoval zamestnanec voči
bossingu uplatňovanému zo strany manažérky. Usúdil, že jeho doterajšie obranné reakcie
vyhýbať sa konfliktom vyvolávajú stupňovanie bossingu. Zvážil svoju situáciu a využil
možnosť čerpania rodičovskej dovolenky. Dúfa, že po návrate z tejto dovolenky bude
bossing uplatňovaný voči jeho osobe minulosťou.
Skúsenosti z väčších podnikov, kde sú k dispozícii aj psychológovia, poukazujú na to, že
pokiaľ sa problém zachytí v počiatočnom štádiu, môže ho psychológ zdarne riešiť odborným
prístupom v oblasti duševných vzťahov účastníkov (vnútorného sveta dotknutých a ich
myslenia). Týmto je možné neželaným konfliktným stavom, ktoré vedú k zničujúcemu
mobbingu, predchádzať a zabrániť jeho rozvinutiu.
Problémom súčasnosti je aj fakt, že odbory majú na centrálach ako aj na základných
organizáciách veľmi obmedzený odborný aparát, ktorému by sa mohli problémy z oblasti
mobbingu signalizovať a tento by sa im následne venoval, prípadne aj za pomoci
špecialistov.
Tento istý problém je aj u väčšiny zamestnávateľov v podnikoch, kde sa z dôvodov krízy a
následného šetrenia, obmedzuje počet zamestnancov.
Mobberi svoje útoky smerujú voči slabším osobám, ktoré ľahšie podliehajú psychickým
záťažiam pri jestvovaní nepriaznivých sociálnych faktorov v danej komunite. Z uvedených
dôvodov je potrebná ich včasná identifikácia, následné vyhodnotenie a prijímanie nápravných
opatrení, negujúce ich vplyv na človeka, proti ktorému sú útoky namierené.
Páchatelia mobbingu, pri kritike, ktorá odhalí nečestné spôsoby ich postupov - v rozpore
s dobrými mravmi, sa bránia aj tým, že aj keď používali zastrašovací postup, jeho účelom
bolo dosiahnutie pozitívneho výsledku v práci. Uniká im skutočnosť, že v budúcnosti ich
prípadná snaha o vylepšenie vzťahov, bude danou komunitou posudzovaná z pohľadu
negatívnych postupov používaných v predchádzajúcom období.
Prevenciu prípadného týrania a zastrašovania na pracovisku treba chápať ako ochranu –
starostlivosť o odvrátenie nebezpečenstva a škodlivých vplyvov, ktoré v prípade prehliadania
(nevšímavosti) pôsobia ako narastajúci negatívny faktor naprieč celým spektrom rizík.
46
Pri zabezpečovaní zákonných ustanovení, aby faktory psychickej pracovnej záťaže a sociálne
faktory pracoviska, neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, sa uplatňujú dva
spôsoby riadenia rizík:
a.) Zavedenie postupov na riešenie stresu, násilia a zastrašovania v súvislosti s prácou
formálnym spôsobom.
- V rámci školení a tréningov preberať identifikačné znaky, ako rozpoznať včas násilie,
keď sú obe strany na rovnakej úrovni a keď je agresor vo vyššom postavení alebo
naopak.
- Je vhodné pomocou rozhovorov a dotazníkovej akcie zistiť aké správanie na
pracovisku zamestnanci považujú za agresívne a neprijateľné zo strany kolegov,
nadriadených ako aj externé násilie z tretej strany.
- Menovať v organizácii osoby (personálny útvar a zástupcovia zamestnancov), ktoré sa
budú mobbingom zaoberať.
b.) Prijatie opatrení na riadenie konkrétnych psychických a sociálnych faktorov
vytvárajúcich riziká vzniku poškodenia zdravia zamestnanca pri práci a možných
následkov na jeho zdraví.
- Pri riadiacich činnostiach požadovať vyhodnotenie kladných a záporných dopadov
riadiacich aktov, na jednotlivé štruktúry organizácie
- Presadzovať tímovú prácu a riadenie s aktívnou účasťou zamestnancov, zabezpečovať
konštruktívnu komunikáciu medzi vedúcimi zamestnancami a zamestnancami
dotknutých pracovísk.
- Zabezpečiť jasné definovanie a popis úloh, pre jednotlivé funkcie, v rámci
organizácie. Určiť kritériá a zásady pre povýšenie, odmeny zamestnancov a pod.
- V rámci hodnotenia rizík uvažovať vždy aj s faktormi, ktoré by mohli viesť k násiliu a
obťažovaniu zamestnancov.
- V rámci praktických školení a tréningov precvičovať správnu prax pri zvládaní
konfliktných situácií.
- Určenie sankčných opatrení pre tých, čo páchajú násilie.
Pre naplnenie uvedených potrieb a integrácie do systémov riadenia, je nevyhnutné aby
organizácia mala odborníkov pre bezpečnú prácu, psychosociálnu oblasť a etiku, ktorí sú
schopní vykonávať poradenskú – konzultačnú činnosť v otázkach prevencie na:
- identifikovanie a meranie individuálnych a skupinových hodnotových preferencií,
spúšťačov, ovládačov, ktorými sa riadi každodenné správanie sa zamestnancov v práci s
cieľom odhaliť možnosť prípadných neželaných javov v medziľudských vzťahoch (pozn.
neistota v práci znižuje ochotu zamestnancov spolupracovať pri zisťovaní hodnotových
preferencií a ovládačov pre správanie sa na pracovisku),
- pravidelné vyhodnocovanie rizikového správania sa zamestnancov v nadväznosti na riziká
faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory, ktoré ohrozujú
bezpečnosť a zdravie zamestnancov,
- pochopiť, čo zamestnanci považujú pre úspech svojej práce a života na pracovisku za
dôležité,
- identifikovať limitujúce hodnoty, bariéry v správaní a výkonnosti zamestnancov,
- využitie poznatkov pri nastavení systémov prevencie a identifikácie uplatňovania
mobbingu, hodnotenie, motivácia, posilňovanie etického správania sa zamestnancov,
- posudzovanie vnímania opatrení zo strany zamestnancov, na zamedzenie mobbingu,
- používať a vytvárať komplexné nástroje na meranie úspešnosti podnikovej kultúry
zameranej na elimináciu možností vznikania a uplatňovania mobbingu.
47
Pri formovaní kultúry prevencie je potrebné používať nástroje, ktoré vytvoria zamestnancom
podmienky na spoluprácu a potvrdia význam ich účasti na riadení podniku, vrátane podielu na
dosahovaných výsledkoch. Podnetom pre spokojnosť zamestnancov v práci nie je len
zvýšenie mzdy, ale aj možnosť podieľať sa na rozhodovaní o úlohách a postupoch práce.
Pocit kontroly nad vykonávanou prácou prináša uspokojenie, zvyšuje oddanosť voči danej
organizácii a kvalitu práce.
Moderné podnikanie a zákonné ustanovenia v oblasti práce, sú nezlučiteľné s prehliadaním
týrania a zastrašovania zamestnancov.
Úlohou zástupcov zamestnancov – odborov, je ich pôsobenie ako pevnej a vyváženej súčasti
firemnej a podnikovej kultúry.
Zamestnávateľ musí mať na zreteli, že on nesie právnu zodpovednosť za kvalitu sociálnych
vzťahov a bezpečnosť práce. Záleží na ňom ako si reálnou politikou dokáže zabezpečiť
spoluprácu jednotlivých subjektov pri vytváraní zisku a prosperity danej organizácie.
Použitá literatúra :
-
-
Autonómna rámcová dohoda Európskych sociálnych partnerov o obťažovaní
a násilí na pracovisku, z 26.4.2007 uverejnená v spravodaji KOZ 5/2007
Rámcová dohoda o strese spôsobovanom prácou – ETUC (EOK), UNICE, UEAPME,
CEEP z 8.10.2004
Smernica EU/2002/14/ES všeobecný rámec pre informovanie a porady so
zamestnancami v Európskom spoločenstve
Dohovor MOP č.135/1971 o ochrane a uľahčení podmienok na činnosť zástupcom
zamestnancov v podniku
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou v znení neskorších predpisov (antidiskriminačný zákon)
Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a
doplnení niektorých zákonov
Vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach a faktoroch práce a pracovného
prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach
návrhu na zaradenie prác do kategórií
Vyhláška MZ SR č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou
záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci
Základy posudzovania rizík - Kontrolný zoznam č. 11 – OHROZENIE : STRES PRI
PRÁCI. http://osha.europa.eu/sk/publications/other/rat2007
ILO-OSH 2001 – Metodické návody pre systémy riadenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, publikované Medzinárodným úradom práce v Ženeve
Medzinárodná norma SAI, SA8000®: 2001 Sociálna zodpovednosť
STN 01 0380 Manažérstvo rizika
STN EN 1050 Bezpečnosť strojov Princípy posudzovania rizika
STN OHSAS 18001:2007 Systémy manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
STN OHSAS 18002 Návod na implementáciu OHSAS 18001:2007
STN ISO 26000:2011 Usmernenie k spoločenskej zodpovednosti
PhDr. M. Vargová: Psychický teror na pracovisku – mobbing, Bezpečná práca 2/2003
Rori O´Neil: Europa pod tlakom, TUTB, ISBN 2-930003-29-4
OSHA - Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, Španielsko,
Bilbao, http://agency.osha.eu.int
48
3. Analýza pracovnej úrazovosti
Graf č. 1
Vývoj celkového počtu pracovných úrazov na Slovensku v rokoch 2004 až 2013
Zdroj: NIP –Informačný systém ochrany práce ( ISOP)
49
Graf č. 2
Zdroj: NIP – Informačný systém ochrany práce (ISOP)
V rokoch 2004 až 2013 sme na území Slovenskej republiky zaznamenali spolu 91699
pracovných úrazov. Znamená to, že priemerne pripadlo na každý rok 9170 pracovných
úrazov. Celková miera úrazovosti na jedného zamestnanca tak dosiahla koeficient 0,39 %,
čím sa Slovenská republika zaraďuje medzi priemer krajín Európskej únie. Dôležitým
ukazovateľom pracovných úrazov však nie je len jej ich počet, ale tiež závažnosť pracovných
úrazov, ich vývoj v čase a celkový trend vývoja, ktorý špecifikujú viaceré vybrané
ukazovatele. Na základe podrobného rozboru zdrojov a príčin pracovných úrazov možno
vykonávať preventívne opatrenia, ktorých cieľom je postupné znižovanie počtu a závažnosti
pracovných úrazov. Do tzv. problémových oblastí je intenzívnejšie smerovaná aj kontrolná
činnosť inšpekčných orgánov.
Celkový počet pracovných úrazov na Slovensku mal v posledných desiatich rokoch prevažne
mierne klesajúcu tendenciu. Kým do roku 2007 dosahoval každoročne okolo 10 až 11 tisíc (s
maximom v roku 2006 s hodnotou 10964), od roku 2009 sa pohybuje okolo úrovne 7 až 8
tisíc. Najmenej úrazov sme dosiahli v roku 2011, kedy ich bolo celkovo zaznamenaných
7267. Žiaľ, v rokoch 2012 a 2013 sa opäť zaznamenal slabý nárast, avšak ich počet zostal
stále o vyše 20 % nižší ako v prvej polovici sledovaného obdobia.
Pri bližšom pohľade na štruktúru úrazovosti môžeme skonštatovať, že počet závažných
pracovných úrazov (t. j. úrazov končiacich s ťažkou ujmou na zdraví alebo smrťou) klesal
ešte rýchlejším tempom ako tempo ostatných úrazov a úrazov bez trvalých následkov.
Do roku 2011 sa osobitne sledoval aj počet úrazov dĺžkou práceneschopnosti v trvaní
najmenej 42 dní.
50
Samozrejme, núka sa aj argument, že práve od roku 2009 nastal ekonomický útlm
sprevádzaný rastom nezamestnanosti, poklesom zamestnanosti a s celkovým útlmom
ekonomickej aktivity, avšak len tento samotný fakt by nemohol byť príčinou viac ako 20 %
poklesu úrazovosti a takmer 30 % poklesu úrazov s ťažkou ujmou na zdraví. Je preto
nepochybné, že hlavnými príčinami pozitívneho vývoja úrazovosti boli hlavne vyššia osveta,
zameranie kontrolnej činnosti inšpekčných orgánov do rizikových odvetví, malých
a stredných podnikov a tam, kde bola v sledovanom období vyššia miera úrazovosti, zmeny
v legislatíve, ako aj celkovo lepšie pracovné podmienky hlavne vo väčších firmách so
zahraničnou účasťou a vo výrobnej sfére.
Na úrovni krajov nebadať veľké rozdiely v počte pracovných úrazov. Najviac ich je v
trenčianskom a bratislavskom kraji (okolo 14 - 16 tisíc za celé obdobie) a najmenej v
košickom a trnavskom kraji (okolo 10 - 11 tisíc za celé obdobie).
Graf č. 3
Vývoj počtu smrteľných pracovných úrazov na Slovensku v rokoch 2004 až 2013
Zdroj: NIP – Informačný systém ochrany práce (ISOP)
V rokoch 2004 až 2013 sme na Slovensku zaznamenali 650 smrteľných pracovných úrazov.
Znamená to, že priemerne pripadlo na každý rok 65 smrteľných pracovných úrazov.
Pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví bolo približne 2,7 krát toľko (1767 za celé
obdobie) a závažných pracovných úrazov spolu (súčet smrteľných a s ťažkou ujmou na
zdraví) bolo 2417.
Celkový trend môžeme hodnotiť ako pozitívny. Kým v roku 2007 došlo k 99 smrteľným
pracovným úrazom, do roku 2009 poklesol ich počet na 44. Aj v ďalších rokoch osciloval
51
okolo hodnoty 50, čo je vyše 40 % pokles v porovnaní s prvou polovicou vyhodnocovacieho
obdobia.
K najvyššiemu počtu smrteľným úrazom dochádza tradične v priemyselnej výrobe
a v stavebníctve, ale v pomere k celkovému počtu zamestnancov toho ktorého odvetvia sa ako
najviac rizikové javí poľnohospodárstvo a lesníctvo, ako aj sektor dopravy (a v rámci nej
predovšetkým v doprave automobilovej). Tento stav si vysvetľujeme tým, že sa práve
v týchto odvetviach jedná zväčša o malé podniky s nižším právnym vedomím k bezpečnej
práci, ktoré disponujú s obmedzenými finančnými prostriedkami, a preto nezavádzajú
moderné a bezpečné technológie. V odvetví poľnohospodárstva a lesníctva sa viac ako
v iných odvetviach činností vyskytuje sezónna práca, nadčasy, práca v nepriaznivých
klimatických podmienkach, ručná manipulácia s ťažkými bremenami,
používanie
zastaraných technológií a strojov a iné okolnosti, ktoré nepriaznivo vplývajú na stav
bezpečnosti a ochrany práce. V odvetví dopravy sú problémom psychosociálne riziká vrátane
stresu a násilia, vyvolané opakovanou a monotónnou prácou vyžadujúcou veľké sústredenie,
malá možnosť slobody prijímať rozhodnutia a nedostatočná sociálna podpora (izolovaná
práca s obmedzenými kontaktmi s kolegami). Ďalej je to organizácia práce: pracovný čas,
ktorý znemožňuje kontakty so spoločnosťou, dlhé pracovné zmeny zvyšujúce riziko únavy.
Vodiči môžu napríklad pracovať na 10 až 12-hodinové zmeny a nočné zmeny a nepravidelný
pracovný čas môžu viesť nielen k zvýšenej úrazovosti, ale aj k iným problémom zdravia, ako
sú poruchy spánku, nervozita, nedostatok fyzického pohybu a s tým spojené problémy.
Graf č. 4
Vývoj celkového počtu pracovných úrazov na Slovensku v rokoch 2004 až 2013 podľa odvetví
národného hospodárstva
Zdroj: NIP – Informačný systém ochrany práce (ISOP)
52
K najvyššiemu počtu pracovných úrazov dochádza tradične v priemyselnej výrobe. Treba
však poznamenať, že práve v tomto odvetví je zamestnaný najvyšší počet zamestnancov. S
veľkým odstupom je na druhom mieste veľkoobchod a maloobchod a na treťom mieste
poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov.
V pomere k celkovému počtu zamestnancov toho ktorého odvetvia sa podstatne menej
pracovných úrazov zaznamenáva v nevýrobných odvetviach a verejnej správe. V týchto
odvetviach sú však iné problémy súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia, a to nárast
problémov podporno-pohybovej sústavy a psychosociálne riziká, kombinované často
s nezdravým životným štýlom.
Štruktúra závažnosti úrazovosti je v jednotlivých odvetviach značne rozdielna. Napríklad vo
veľkoobchode a maloobchode je síce vyšší počet pracovných úrazov ako v doprave,
stavebníctve či poľnohospodárstve, ale menej z nich je závažných a smrteľných.
Takisto vývoj úrazovosti v čase je v jednotlivých odvetviach rozdielny. Kým vo väčšine
odvetví je badateľný pozitívny trend s 20 - 40 % poklesom v posledných rokoch, tak v
obchode a doprave došlo dokonca k miernemu nárastu celkovej pracovnej úrazovosti.
Tabuľka č. 1
Podiely hlavných skupín zdrojov na celkovom počte SPÚ z organizácií podliehajúcich dozoru
inšpekcie práce za rok 2012 v porovnaní s rokom 2011
Kód
Zdrojová skupina
sk.
(klas. v zmysle vyhl. MPSVR SR č. 500/2006
Z. z.)
I.
Dopravné prostriedky
II.
rok
% rok
2012/2011
2012
2011
%
2012
2011
2012/2011
19
17
2
36,54
44,74
-8,20
Zdvíhadlá a dopravníky, zdvíhacie a dopravné
pomôcky
3
2
1
5,77
5,26
0,51
III.
Stroje - hnacie, pomocné, obrábacie a pracovné
4
4
0
7,69
10,53
-2,83
IV.
Pracovné, prípadne cestné dopravné priestory ako
zdroje pádov osôb
11
11
0
21,15
28,95
-7,79
V.
Materiál, bremená, predmety
6
3
3
11,54
7,89
3,64
VI.
Náradie, nástroje, ručne ovládané strojčeky
a prístroje
0
0
0
0,00
0,00
0,00
VII.
Priemyselné škodliviny, horúce látky a predmety,
oheň a výbušniny
2
0
2
3,85
0,00
3,85
VIII.
Kotly, nádoby a vedenia (potrubia) pod tlakom
0
0
0
0,00
0,00
0,00
IX.
Elektrina
4
0
4
7,69
0,00
7,69
X.
Ľudia, zvieratá a prírodné živly
1
1
0
1,92
2,63
-0,71
XI.
Iné zdroje
2
0
2
3,85
0,00
3,85
52
38
14
100,00
100,00
0,00
Spolu
Zdroj: NIP – Informačný systém ochrany práce (ISOP)
53
Tabuľka č. 2
Podiely hlavných skupín zdrojov na celkovom počte SPÚ v organizáciách podliehajúcich dozoru
v rokoch 1993 - 2012
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
I.
Dopravné
prostriedky
57
57
57
73
60
57
67
42
50
36
42
39
30
39
38
30
16
28
17
19
II.
Zdvíhadlá a
dopravníky,
zdvíhacie a
dopravné
pomôcky
10
1
6
4
3
4
5
3
1
3
5
5
3
4
2
10
2
0
2
3
III.
Stroje - hnacie,
pomocné,
obrábacie
a pracovné
6
9
6
10
3
11
4
4
6
4
6
2
4
11
11
13
1
1
4
4
IV.
Pracovné,
prípadne cestné
dopravné
priestory ako
zdroje pádov osôb
18
20
24
24
21
25
13
14
15
20
16
14
17
14
15
11
15
10
11
11
V.
Materiál,
bremená,
predmety
12
15
13
18
13
7
12
7
14
5
7
7
9
11
11
9
3
3
3
6
VI.
Náradie, nástroje,
ručne ovládané
strojčeky
a prístroje
0
0
1
1
0
1
0
1
0
2
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
VII.
Priemyselné
škodliviny, horúce
látky a predmety,
oheň a výbušniny
8
7
18
16
9
10
4
5
4
2
4
2
3
2
11
1
2
0
0
2
VIII.
Kotly, nádoby a
vedenia (potrubia)
pod tlakom
0
2
0
0
2
2
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
IX.
Elektrina
8
9
11
8
4
8
6
3
5
7
6
3
4
2
5
3
0
1
0
4
X.
Ľudia, zvieratá a
prírodné živly
4
4
2
2
3
5
4
8
3
5
4
2
2
1
6
1
2
3
1
1
XI.
Iné zdroje
1
0
1
2
1
2
1
1
2
2
1
1
1
2
0
2
3
3
0
2
124
139
158
119
132
116
88
100
86
91
75
73
86
99
80
44
49
38
52
Zdrojová
skupina (vyhl.
SÚBP a SBÚ č.
111/1975
Zb./vyhl. MPSVR
SR č. 500/2006 Z.
z.)
124
Kód
sk.
Spolu
Zdroj: NIP – Informačný systém ochrany práce (ISOP)
54
Tabuľka č. 3
Podiely hlavných skupín zdrojov na celkovom počte pracovných úrazov s ťažkou ujmou na
zdraví z organizácií podliehajúcich dozoru inšpekcie práce za rok 2012 v porovnaní s rokom
2011
Kód
Zdrojová skupina
sk.
(klas. v zmysle vyhl. MPSVR SR č. 500/2006
Z. z.)
I.
Dopravné prostriedky
II.
rok
% rok
2012/2011
2012
2011
%
2012
2011
2012/2011
36
23
13
22,78
16,79
6,00
Zdvíhadlá a dopravníky, zdvíhacie a dopravné
pomôcky
6
13
-7
3,80
9,49
-5,69
III.
Stroje - hnacie, pomocné, obrábacie a pracovné
36
37
-1
22,78
27,01
-4,22
IV.
Pracovné, prípadne cestné dopravné priestory ako
zdroje pádov osôb
45
35
10
28,48
25,55
2,93
V.
Materiál, bremená, predmety
18
17
1
11,39
12,41
-1,02
VI.
Náradie, nástroje, ručne ovládané strojčeky
a prístroje
2
4
-2
1,27
2,92
-1,65
VII.
Priemyselné škodliviny, horúce látky a predmety,
oheň a výbušniny
3
3
0
1,90
2,19
-0,29
VIII.
Kotly, nádoby a vedenia (potrubia) pod tlakom
0
0
0
0,00
0,00
0,00
IX.
Elektrina
3
2
1
1,90
1,46
0,44
X.
Ľudia, zvieratá a prírodné živly
6
3
3
3,80
2,19
1,61
XI.
Iné zdroje
3
0
3
1,90
0,00
1,90
158
137
21
100,00
100,00
0,00
Spolu
Zdroj: NIP – Informačný systém ochrany práce (ISOP)
55
Tabuľka č. 4
Podiely hlavných skupín zdrojov na celkovom počte ŤPÚ/ŤUZ v organizáciách podliehajúcich
dozoru v rokoch 1993 - 2012
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
I.
Dopravné
prostriedky
75
67
73
94
97
90
67
59
71
41
51
44
48
37
26
39
23
28
23
36
II.
Zdvíhadlá a
dopravníky,
zdvíhacie a
dopravné
pomôcky
17
12
15
18
11
8
8
8
13
8
10
6
7
7
13
8
9
9
13
6
III.
Stroje - hnacie,
pomocné,
obrábacie
a pracovné
65
62
65
74
73
58
52
41
46
35
38
49
37
44
52
63
32
44
37
36
IV.
Pracovné,
prípadne cestné
dopravné
priestory ako
zdroje pádov osôb
65
44
62
82
64
79
49
67
45
50
44
55
54
41
58
76
40
51
35
45
V.
Materiál,
bremená,
predmety
36
29
42
39
40
41
33
21
22
26
34
22
21
33
35
38
17
18
17
18
VI.
Náradie, nástroje,
ručne ovládané
strojčeky
a prístroje
3
10
9
5
6
4
2
4
3
1
2
3
4
1
5
5
4
1
4
2
VII.
Priemyselné
škodliviny, horúce
látky a predmety,
oheň a výbušniny
12
9
15
9
13
11
6
8
9
5
5
4
3
7
11
3
5
2
3
3
VIII.
Kotly, nádoby a
vedenia (potrubia)
pod tlakom
1
1
2
1
2
1
0
0
0
1
1
0
1
0
0
1
0
1
0
0
IX.
Elektrina
7
4
5
3
8
2
0
6
1
5
5
1
3
0
0
1
3
3
2
3
X.
Ľudia, zvieratá a
prírodné živly
6
6
7
8
1
8
2
5
5
9
2
3
4
6
6
3
10
3
3
6
XI.
Iné zdroje
3
1
1
1
7
0
0
2
4
1
3
1
3
1
1
4
5
2
0
3
245
296
334
322
302
219
221
219
182
195
188
185
177
207
241
148
162
137
158
Zdrojová
skupina (vyhl.
SÚBP a SBÚ č.
111/1975
Zb./vyhl. MPSVR
SR č. 500/2006 Z.
z.)
290
Kód
sk.
Spolu
Zdroj: NIP – Informačný systém ochrany práce (ISOP)
56
Tabuľka č. 5
Podiely jednotlivých skupín príčin na celkovom počte SPÚ z organizácií podliehajúcich dozoru
inšpekcie práce za rok 2012 v porovnaní s rokom 2011
Kód
sk.
Skupina príčin (klasifikácia v zmysle vyhl.
MPSVR SR č. 500/2006 Z. z.)
rok
% rok
2012/2011
2012
2011
%
2012
2011
2012/2011
1.
Chybný alebo nepriaznivý stav zdroja úrazu
3
1
2
5,77
2,63
3,14
2.
Chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zaradenie
a zabezpečenie
5
4
1
9,62
10,53
-0,91
3.
Chýbajúce (nepridelené), nedostatočné alebo
nevhodné OOPP
1
0
1
1,92
0,00
1,92
4.
Nepriaznivý stav alebo chybné usporiadanie
pracoviska, prípadne komunikácie
0
0
0
0,00
0,00
0,00
5.
Nedostatky v osvetlení, viditeľnosti, nepriaznivé
vplyvy hluku, otrasov a škodlivého ovzdušia
0
0
0
0,00
0,00
0,00
6.
Nesprávna organizácia práce
1
1
0
1,92
2,63
-0,71
7.
Neoboznámenie s podmienkami bezpečnej práce a
nedostatok potrebnej kvalifikácie
0
0
0
0,00
0,00
0,00
10
6
4
19,23
15,79
3,44
Spolu príčiny, za ktoré nesie zodpovednosť
zamestnávateľ (kódy 1 až 7)
8.
Používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov
práce vrátane konania bez oprávnenia
5
10
-5
9,62
26,32
-16,70
9.
Odstránenie alebo nepoužívanie predpísaných
bezpečnostných zariadení a ochranných opatrení
0
0
0
0,00
0,00
0,00
10.
Nepoužívanie (nesprávne používanie) predpísaných
a pridelených OOP (prístrojov)
1
1
0
1,92
2,63
-0,71
6
11
-5
11,54
28,95
-17,41
Spolu príčiny, spočívajúce v konaní samotného
postihnutého (kódy 8 až 10)
11.
Ohrozenie inými osobami (odvedenie pozornosti,
žarty, hádky a iné nebezpečné konanie)
8
5
3
15,38
13,16
2,23
12.
Nedostatok osobných predpokladov na riadny
pracovný výkon
1
6
-5
1,92
15,79
-13,87
13.
Ohrozenie zvieratami a prírodnými živlami
1
0
1
1,92
0,00
1,92
14.
Nezistené príčiny
26
10
16
50,00
26,32
23,68
Spolu iné príčiny (kódy 11 až 14)
36
21
15
69,23
55,26
13,97
Spolu
52
38
14
100,00
100,00
0,00
Zdroj: NIP – Informačný systém ochrany práce (ISOP)
57
Tabuľka č. 6
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
1.
Chybný alebo
nepriaznivý stav zdroja
úrazu
4
3
12
1
5
3
8
3
2
1
1
2
3
3
12
3
2
0
1
3
2.
Chýbajúce alebo
nedostatočné ochranné
zaradenie a
zabezpečenie
9
9
6
5
7
6
4
6
6
4
4
4
7
5
10
7
4
0
4
5
3.
Chýbajúce,
nedostatočné alebo
nevhodné OOPP
1
0
1
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
1
0
0
1
4.
Nepriaznivý stav alebo
chybné usporiadanie
pracoviska, prípadne
komunikácie
0
2
1
4
2
3
1
1
0
1
0
0
2
0
2
0
0
0
0
0
5.
Nedostatky v
osvetlení, viditeľnosti,
nepriaznivé vplyvy
hluku, otrasov a
škodlivého ovzdušia
2
1
0
1
0
1
1
1
1
0
1
0
0
0
0
0
0
0
0
0
6.
Nesprávna organizácia
práce
9
13
23
14
13
20
8
6
11
15
13
9
6
11
8
6
7
8
1
1
7.
Neoboznámenie s
podmienkami
bezpečnej práce a
nedostatok potrebnej
kvalifikácie
1
0
1
1
2
2
0
1
2
3
3
2
0
2
1
0
0
0
0
0
Spolu príčiny, za
ktoré nesie
zodpovednosť
zamestnávateľ (kódy
1 až 7)
26
28
44
26
29
35
22
18
22
24
22
17
18
21
33
16
14
8
6
10
8.
Používanie
nebezpečných
postupov alebo
spôsobov práce
vrátane konania bez
oprávnenia
46
57
41
58
49
44
30
34
27
30
27
24
18
23
29
25
8
9
10
5
9.
Odstránenie alebo
nepoužívanie
predpísaných
bezpečnostných
zariadení a ochranných
1
1
0
1
1
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
Z. z.)
1993
1995
Zdrojová skupina
(vyhl. SÚBP a SBÚ
č. 111/1975
Zb./vyhl. MPSVAR
SR č. 500/2006
1994
Kód sk.
Podiely jednotlivých skupín príčin na celkovom počte SPÚ v organizáciách podliehajúcich
dozoru v rokoch 1993 - 2012
58
Nepoužívanie
(nesprávne
používanie)
predpísaných a
pridelených OOP
(prístrojov)
0
1
1
0
1
2
0
0
1
0
0
1
0
0
0
0
0
0
1
1
Spolu príčiny,
spočívajúce v konaní
samotného
postihnutého (kódy 8
až 10)
47
59
42
59
51
46
30
34
28
30
27
25
18
23
29
25
8
9
11
6
11
Ohrozenie inými
osobami (odvedenie
pozornosti, žarty,
hádky a iné
nebezpečné konanie)
40
24
25
37
22
31
35
16
21
14
16
17
14
9
12
6
4
10
5
8
12
Nedostatok osobných
predpokladov na
riadny pracovný výkon
6
8
12
11
12
11
14
9
12
10
11
7
4
12
4
9
8
5
6
1
13
Ohrozenie zvieratami a
prírodnými živlami
1
1
2
3
2
1
3
1
1
1
0
1
1
0
3
0
0
1
0
1
14
Nezistené príčiny
4
4
14
22
3
8
12
10
16
7
15
8
18
21
18
24
10
16
10
26
Spolu iné príčiny
(kódy 11 až 14)
51
37
53
73
39
51
64
36
50
32
42
33
37
42
37
39
22
32
21
36
124
124
139
158
119
132
116
88
100
86
91
75
73
86
99
80
44
49
38
52
opatrení
10
Spolu
Zdroj: NIP – Informačný systém ochrany práce (ISOP)
59
Tabuľka č. 7
Podiely jednotlivých skupín príčin na celkovom počte pracovných úrazov s ťažkou ujmou na
zdraví z organizácií podliehajúcich dozoru inšpekcie práce za rok 2012 v porovnaní s rokom
2011
Kód
sk.
Skupina príčin (klasifikácia v zmysle vyhl.
MPSVR SR č. 500/2006 Z. z.)
rok
2012/2011
2012
1.
Chybný alebo nepriaznivý stav zdroja úrazu
2.
Chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zaradenie
a zabezpečenie
3.
% rok
2011
%
2012
2011
2012/2011
6
14
-8
3,80
10,22
-6,42
13
16
-3
8,23
11,68
-3,45
Chýbajúce (nepridelené), nedostatočné alebo
nevhodné OOPP
1
2
-1
0,63
1,46
-0,83
4.
Nepriaznivý stav alebo chybné usporiadanie
pracoviska, prípadne komunikácie
1
4
-3
0,63
2,92
-2,29
5.
Nedostatky v osvetlení, viditeľnosti, nepriaznivé
vplyvy hluku, otrasov a škodlivého ovzdušia
0
0
0
0,00
0,00
0,00
6.
Nesprávna organizácia práce
10
12
-2
6,33
8,76
-2,43
7.
Neoboznámenie s podmienkami bezpečnej práce a
nedostatok potrebnej kvalifikácie
2
1
1
1,27
0,73
0,54
33
49
-16
20,89
35,77
-14,88
23
26
-3
14,56
18,98
-4,42
Spolu príčiny, za ktoré nesie zodpovednosť
zamestnávateľ (kódy 1 až 7)
8.
Používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov
práce vrátane konania bez oprávnenia
9.
Odstránenie alebo nepoužívanie predpísaných
bezpečnostných zariadení a ochranných opatrení
0
1
-1
0,00
0,73
-0,73
10.
Nepoužívanie (nesprávne používanie) predpísaných
a pridelených OOP (prístrojov)
3
0
3
1,90
0,00
1,90
26
27
-1
16,46
19,71
-3,25
Spolu príčiny, spočívajúce v konaní samotného
postihnutého (kódy 8 až 10)
11.
Ohrozenie inými osobami (odvedenie pozornosti,
žarty, hádky a iné nebezpečné konanie)
14
16
-2
8,86
11,68
-2,82
12.
Nedostatok osobných predpokladov na riadny
pracovný výkon
57
30
27
36,08
21,90
14,18
13.
Ohrozenie zvieratami a prírodnými živlami
3
3
0
1,90
2,19
-0,29
14.
Nezistené príčiny
25
12
13
15,82
8,76
7,06
99
61
38
62,66
44,53
18,13
158
137
21
100,00
100,00
0,00
Spolu iné príčiny (kódy 11 až 14)
Spolu
Zdroj: NIP – Informačný systém ochrany práce (ISOP)
60
Tabuľka č. 8
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
1.
Chybný alebo
nepriaznivý stav zdroja
úrazu
18
20
15
19
18
12
12
3
10
16
8
12
9
8
17
14
6
7
14
6
2.
Chýbajúce alebo
nedostatočné ochranné
zaradenie
a zabezpečenie
33
22
26
30
31
25
24
16
16
16
16
21
19
19
18
20
17
23
16
13
3.
Chýbajúce,
nedostatočné alebo
nevhodné OOPP
0
0
4
1
3
1
1
0
1
1
0
1
2
0
3
2
1
2
2
1
4.
Nepriaznivý stav alebo
chybné usporiadanie
pracoviska, prípadne
komunikácie
9
5
9
6
1
8
4
4
4
6
5
4
8
2
5
10
4
2
4
1
5.
Nedostatky v
osvetlení, viditeľnosti,
nepriaznivé vplyvy
hluku, otrasov a
škodlivého ovzdušia
2
0
0
1
1
0
0
0
1
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
6.
Nesprávna organizácia
práce
34
30
38
32
37
39
18
26
33
24
32
25
18
25
36
22
15
14
12
10
7.
Neoboznámenie s
podmienkami
bezpečnej práce a
nedostatok potrebnej
kvalifikácie
7
1
8
10
7
5
3
5
2
4
1
4
2
5
3
0
0
4
1
2
Spolu príčiny, za
ktoré nesie
zodpovednosť
zamestnávateľ (kódy
1 až 7)
10
3
78
10
0
99
98
90
62
54
67
67
62
67
58
59
82
68
43
52
49
33
8.
Používanie
nebezpečných
postupov alebo
spôsobov práce
vrátane konania bez
oprávnenia
67
57
75
79
79
65
50
59
50
32
43
37
40
37
48
50
29
39
26
23
9.
Odstránenie alebo
nepoužívanie
predpísaných
bezpečnostných
zariadení a ochranných
opatrení
1
2
2
3
2
1
4
3
0
0
1
3
1
1
1
2
2
1
1
0
Z. z.)
1993
1995
Skupina príčin
(vyhl. SÚBP a SBÚ
č. 111/1975
Zb./vyhl. MPSVAR
SR č. 500/2006
1994
Kód
Podiely jednotlivých skupín príčin na celkovom počte ŤPÚ/ŤUZ v organizáciách podliehajúcich
dozoru v rokoch 1993 - 2012
61
31
40
27
26
11
Ohrozenie inými
osobami (odvedenie
pozornosti, žarty,
hádky a iné
nebezpečné konanie)
37
41
47
63
52
50
37
32
37
25
23
20
18
17
6
17
14
16
16
14
12
Nedostatok osobných
predpokladov na
riadny pracovný výkon
59
55
59
64
67
77
53
54
37
43
46
41
39
47
52
84
49
40
30
57
13
Ohrozenie zvieratami a
prírodnými živlami
10
4
7
7
2
11
4
4
4
6
3
3
1
6
7
3
1
3
3
3
14
Nezistené príčiny
11
6
5
19
18
6
7
14
22
9
14
17
26
9
10
16
10
11
12
25
117
290
Spolu iné príčiny
(kódy 11 až 14)
99
53
158
50
61
39
137
43
70
40
162
47
74
32
148
52
120
63
241
56
75
68
207
85
79
82
177
78
84
61
185
70
81
Spolu príčiny,
spočívajúce v konaní
samotného
postihnutého (kódy 8
až 10)
188
3
86
0
195
0
83
0
182
1
100
1
219
1
104
2
221
0
101
3
219
0
144
2
302
1
139
2
322
2
153
4
334
0
118
1
296
2
106
2
245
Nepoužívanie
(nesprávne
používanie)
predpísaných a
pridelených OOP
(prístrojov)
10
Spolu
Zdroj: NIP – Informačný systém ochrany práce (ISOP)
62
Tabuľka č. 9
Počty ŠPÚ a ŤUZ, pri vyšetrení ktorých bolo zistené použitie alkoholu postihnutými
zamestnancami
SPÚ
ŠTATISTICKÁ KLASIFIKÁCIA
EKONOMICKÝCH ČINNOSTÍ
ŤUZ
z toho
SPÚ/Alk
z toho
ŤUZ/Alk
2011
2012
2011
2012
2011
2012
2011
2012
A
Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov
5
5
11
15
2
2
0
4
B
Ťažba a dobývanie
0
0
0
0
0
0
0
0
C
Priemyselná výroba
9
12
58
58
0
1
5
5
D
Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného
vzduchu
0
1
3
2
0
0
0
0
E
Dodávka vody, čistenie a odvod odpadových
vôd
1
2
3
7
0
0
0
0
F
Stavebníctvo
3
14
25
16
2
0
3
0
G
Veľkoobchod a maloobchod, oprava motor.
vozidiel
2
5
16
14
0
1
0
0
H
Doprava a skladovanie
10
9
8
28
1
0
0
2
I
Ubytovacie a stravovacie služby
1
0
1
0
1
0
0
0
J
Informácie a komunikácia
0
0
0
0
0
0
0
0
K
Finančné a poisťovacie činnosti
0
0
0
0
0
0
0
0
L
Činnosti v oblasti nehnuteľností
0
0
1
2
0
0
0
0
M
Odborné, vedecké a technické činnosti
1
0
3
2
1
0
0
0
N
Administratívne a podporné služby
4
0
2
5
1
0
0
0
O
Verejná správa a obrana; povinné sociálne
zabezpečenie
1
3
2
2
0
0
1
0
P
Vzdelávanie
0
1
3
6
0
0
0
1
Q
Zdravotníctvo a sociálna pomoc
1
0
0
1
0
0
0
0
R
Umenie, zábava a rekreácia
0
0
0
0
0
0
0
0
S
Ostatné činnosti
0
0
1
0
0
0
0
0
T
Činnosti domácností ako zamestnávateľov
0
0
0
0
0
0
0
0
U
Činnosti extrateritoriálnych organizácií a
združení
0
0
0
0
0
0
0
0
38
52
137
158
8
4
9
12
SPOLU
Zdroj: NIP – Informačný systém ochrany práce (ISOP)
63
Tabuľka č. 10
Vzťahová tabuľka zdrojov a príčin registrovaných pracovných úrazov v organizáciách
podliehajúcich dozoru inšpekcie práce nahlásených za rok 2012
Základné skupiny zdrojov úrazov
Skupiny
príčin
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
VII.
VIII.
IX.
X.
XI.
Celkový
počet
%z
celkového
počtu
1.
23
14
27
55
75
26
10
4
0
2
5
241
2,92
2.
2
1
14
10
13
2
1
0
1
0
2
46
0,56
3.
0
0
0
0
11
1
1
0
0
0
0
13
0,16
4.
7
2
4
109
24
2
0
0
1
0
5
154
1,87
5.
1
1
0
7
0
0
1
0
0
0
0
10
0,12
6.
1
2
6
9
20
4
2
0
1
0
0
45
0,55
7.
1
3
1
0
2
1
1
0
0
0
0
9
0,11
8.
53
31
128
54
82
33
10
0
1
4
13
409
4,96
9.
4
3
9
4
4
5
1
0
0
0
2
32
0,39
10.
5
0
8
7
32
9
9
0
0
0
1
71
0,86
11.
108
9
4
12
28
3
3
0
0
101
5
273
3,31
12.
394
178
700
2002
1996
654
122
2
9
45
253
6355
77,08
13.
8
0
5
37
9
2
0
1
0
181
2
245
2,97
14.
64
13
31
89
77
24
11
0
3
4
26
342
4,15
Celkový
počet
671
257
937
2395
2373
766
172
7
16
337
314
8245
100,00
%z
celkového
počtu
8,14
3,12
11,36
29,05
28,78
9,29
2,09
0,08
0,19
4,09
3,81
100,00
Zdroj: NIP – Informačný systém ochrany práce (ISOP)
64
Tabuľka č. 11
Podiely hlavných skupín zdrojov na celkovom počte registrovaných pracovných úrazov z
organizácií podliehajúcich dozoru inšpekcie práce za rok 2012 v porovnaní s rokom 2011
Kód
Zdrojová skupina
sk.
(klas. v zmysle vyhl. MPSVR SR č. 500/2006
rok
% rok
2012/2011
Z. z.)
2012
2011
%
2012
2011
2012/2011
I.
Dopravné prostriedky
671
708
-37
8,14
8,19
-0,05
II.
Zdvíhadlá a dopravníky, zdvíhacie a dopravné
pomôcky
257
256
1
3,12
2,96
0,16
III.
Stroje - hnacie, pomocné, obrábacie a pracovné
937
1033
-96
11,36
11,94
-0,58
IV.
Pracovné, prípadne cestné dopravné priestory ako
zdroje pádov osôb
2395
2506
-111
29,05
28,97
0,07
V.
Materiál, bremená, predmety
2373
2538
-165
28,78
29,34
-0,56
VI.
Náradie, nástroje, ručne ovládané strojčeky
a prístroje
766
764
2
9,29
8,83
0,46
VII.
Priemyselné škodliviny, horúce látky a predmety,
oheň a výbušniny
172
181
-9
2,09
2,09
-0,01
VIII.
Kotly, nádoby a vedenia (potrubia) pod tlakom
7
8
-1
0,08
0,09
-0,01
IX.
Elektrina
16
16
0
0,19
0,18
0,01
X.
Ľudia, zvieratá a prírodné živly
337
318
19
4,09
3,68
0,41
XI.
Iné zdroje
314
321
-7
3,81
3,71
0,10
8245
8649
-404
100,00
100,00
0,00
Spolu
Zdroj: NIP – Informačný systém ochrany práce (ISOP)
65
Elektrina
X.
Ľudia, zvieratá a
prírodné živly
9
20
16
16
0,19
0,28
0,25
0,29
0,31
0,16
0,10
0,22
0,17
0,19
327
351
318
337
4,34
4,21
4,22
3,71
3,19
2,95
3,62
3,91
3,68
4,09
18
IX.
335
Kotly, nádoby a
vedenia (potrubia)
pod tlakom
37
VIII.
377
Priemyselné
škodliviny, horúce
látky a predmety,
oheň a výbušniny
32
VII.
416
Náradie, nástroje,
ručne ovládané
strojčeky a
prístroje
26
VI.
441
Materiál,
bremená,
predmety
29
V.
440
Pracovné,
prípadne cestné
dopravné
priestory ako
zdroje pádov osôb
66
0,08
0,09
0,11
0,12
0,10
0,17
2,09
2,09
2,15
2,65
2,81
2,81
2,71
2,62
3,27
3,38
172
181
193
239
320
332
304
274
342
9,29
8,83
8,05
8,23
9,01
8,83
8,06
8,14
8,39
8,86
766
764
722
744
1025
1043
903
851
876
28,78
29,34
27,34
28,11
30,01
31,64
30,38
29,31
29,88
31,36
2373
2538
2452
2540
3414
3738
3402
3066
3120
29,05
28,97
30,25
29,70
25,59
24,42
25,81
26,91
26,44
25,42
2395
2506
2713
2683
2911
2885
2890
2815
2761
11,36
11,94
13,06
12,63
14,56
15,19
15,00
15,76
15,46
15,19
937
1033
1171
1141
1656
1795
1680
1649
1614
3,12
2,96
2,83
25,59
2,97
2,65
2,70
2,29
2,09
1,90
257
256
254
234
338
313
302
240
218
8,14
8,19
8,17
8,42
8,25
7,46
7,21
6,68
5,96
5,73
671
708
733
761
939
882
808
699
622
2012
2011
2010
2009
2008
2007
2006
2005
2004
2003
2012
2011
2010
2009
2008
2007
2006
2005
2004
2003
Počet
0,17
0,12
0,07
0,10
7
8
10
11
11
20
19
13
7
770
IV.
255
Stroje - hnacie,
pomocné,
obrábacie a
pracovné
2040
III.
3414
Zdvíhadlá a
dopravníky,
zdvíhacie a
dopravné
pomôcky
4212
II.
1190
Dopravné
prostriedky
454
I.
14
sk.
Zdrojová
skupina (vyhl.
SÚBP a SBÚ č.
111/1975
Zb./vyhl. MPSVR
SR č. 500/2006
26
Kód
583
Tabuľka č. 12
Podiely hlavných skupín zdrojov na celkovom počte ostatných pracovných
úrazov/registrovaných pracovných úrazov v organizáciách podliehajúcich dozoru v rokoch
2003 - 2012
Percentuálny podiel
Z. z.)
XI.
321
314
3,51
3,96
3,69
3,96
3,33
3,59
3,83
3,90
3,71
3,81
8245
100
100
100
100
100
100
100
100
100
100
408
11375
8649
394
11816
350
443
11199
8969
386
10460
346
414
10443
9035
471
Spolu
13429
Iné zdroje
Zdroj: NIP – Informačný systém ochrany práce (ISOP)
67
Tabuľka č. 13
Podiely jednotlivých skupín príčin na celkovom počte registrovaných pracovných úrazov z
organizácií podliehajúcich dozoru inšpekcie práce za rok 2012 v porovnaní s rokom 2011
Kód
sk.
Skupina príčin (klasifikácia v zmysle vyhl.
MPSVR SR č. 500/2006 Z. z.)
rok
2012/2011
2012
1.
Chybný alebo nepriaznivý stav zdroja úrazu
2.
% rok
2011
%
2012
2011
2012/2011
241
336
-95
2,92
3,88
-0,96
Chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zaradenie
a zabezpečenie
46
57
-11
0,56
0,66
-0,10
3.
Chýbajúce (nepridelené), nedostatočné alebo
nevhodné OOPP
13
20
-7
0,16
0,23
-0,07
4.
Nepriaznivý stav alebo chybné usporiadanie
pracoviska, prípadne komunikácie
154
161
-7
1,87
1,86
0,01
5.
Nedostatky v osvetlení, viditeľnosti, nepriaznivé
vplyvy hluku, otrasov a škodlivého ovzdušia
10
8
2
0,12
0,09
0,03
6.
Nesprávna organizácia práce
45
57
-12
0,55
0,66
-0,11
7.
Neoboznámenie s podmienkami bezpečnej práce a
nedostatok potrebnej kvalifikácie
9
11
-2
0,11
0,13
-0,02
518
650
-132
6,28
7,52
-1,23
409
471
-62
4,96
5,45
-0,49
Spolu príčiny, za ktoré nesie zodpovednosť
zamestnávateľ (kódy 1 až 7)
8.
Používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov
práce vrátane konania bez oprávnenia
9.
Odstránenie alebo nepoužívanie predpísaných
bezpečnostných zariadení a ochranných opatrení
32
22
10
0,39
0,25
0,13
10.
Nepoužívanie (nesprávne používanie) predpísaných
a pridelených OOP (prístrojov)
71
74
-3
0,86
0,86
0,01
512
567
-55
6,21
6,56
-0,35
273
319
-46
3,31
3,69
-0,38
6355
6434
-79
77,08
74,39
2,69
Spolu príčiny, spočívajúce v konaní samotného
postihnutého (kódy 8 až 10)
11.
Ohrozenie inými osobami (odvedenie pozornosti,
žarty, hádky a iné nebezpečné konanie)
12.
Nedostatok osobných predpokladov na riadny
pracovný výkon
13.
Ohrozenie zvieratami a prírodnými živlami
245
246
-1
2,97
2,84
0,13
14.
Nezistené príčiny
342
433
-91
4,15
5,01
-0,86
Spolu iné príčiny (kódy 11 až 14)
7215
7432
-217
87,51
85,93
1,58
Spolu
8245
8649
-404
100,00
100,00
0,00
Zdroj: NIP – Informačný systém ochrany práce (ISOP)
68
Tabuľka č. 14
na celkovom počte ostatných pracovných
v organizáciách podliehajúcich dozoru v rokoch
2012
2011
2010
2009
2008
2007
2006
2005
2004
2003
2012
2011
2010
Percentuálny podiel
2009
2008
2007
2006
2005
Počet
2004
Skupina príčin
(vyhl. SÚBP a SBÚ
č. 111/1975
Zb./vyhl. MPSVR
SR č. 500/2006
2003
Kód
Podiely jednotlivých skupín príčin
úrazov/registrovaných pracovných úrazov
2003 – 2012
2,92
0,56
0,16
1,87
0,12
0,55
6,28
4,96
0,11
3,88
0,66
0,23
1,86
0,09
0,66
7,52
5,45
0,13
3,39
0,62
0,23
2,07
0,10
0,78
7,44
5,63
0,23
3,09
0,83
0,42
1,95
0,13
1,26
7,88
5,71
0,20
3,11
1,20
0,59
1,85
0,17
1,84
9,11
6,66
0,36
3,15
1,25
0,41
1,68
0,15
1,61
8,61
7,40
0,36
3,03
0,80
0,25
1,44
0,11
0,91
6,75
7,25
0,21
2,68
0,48
0,19
1,28
0,07
0,39
5,23
7,44
0,14
3,11
0,36
0,20
1,25
0,08
0,42
5,52
8,90
0,09
2,70
0,39
0,20
1,39
0,08
0,45
5,34
9,08
0,12
241
46
13
154
10
45
518
409
9
336
57
20
161
8
57
650
471
11
304
56
21
186
9
70
667
505
21
354
136
67
210
19
209
41
1036
758
354
136
67
210
19
209
1036
758
41
372
148
48
198
18
190
1017
874
42
339
90
28
161
12
102
756
24
280
50
20
134
7
41
15
325
38
21
812
Používanie
nebezpečných
postupov alebo
spôsobov práce
vrátane konania bez
oprávnenia
547
8.
778
Spolu príčiny, za
ktoré nesie
zodpovednosť
zamestnávateľ (kódy
1 až 7)
131
Neoboznámenie s
podmienkami
bezpečnej práce a
nedostatok potrebnej
kvalifikácie
8
7.
44
Nesprávna organizácia
práce
9
6.
576
Nedostatky v
osvetlení, viditeľnosti,
nepriaznivé vplyvy
hluku, otrasov a
škodlivého ovzdušia
929
5.
53
Nepriaznivý stav alebo
chybné usporiadanie
pracoviska, prípadne
komunikácie
27
4.
187
Chýbajúce,
nedostatočné alebo
nevhodné OOPP
11
3.
60
Chýbajúce alebo
nedostatočné ochranné
zaradenie
a zabezpečenie
16
2.
717
Chybný alebo
nepriaznivý stav zdroja
úrazu
1220
1.
363
Z. z.)
69
7704
7681
7432
7215
84,43
84,28
86,28
84,81
82,79
83,12
85,27
85,64
85,93
87,51
9035
8969
8649
8245
100
100
100
100
100
100
100
100
100
100
9455
11375
Spolu
9782
Spolu iné príčiny
(kódy 11 až 14)
11816
Nezistené príčiny
9498
14
11199
Ohrozenie zvieratami a
prírodnými živlami
9025
13
10460
Nedostatok osobných
predpokladov na
riadny pracovný výkon
8801
12
10443
Ohrozenie inými
osobami (odvedenie
pozornosti, žarty,
hádky a iné
nebezpečné konanie)
Zdroj: NIP – Informačný systém ochrany práce (ISOP)
70
4,15
5,01
5,18
6,05
5,50
6,81
6,65
5,33
5,17
5,58
342
433
465
547
626
805
745
557
540
2,97
2,84
3,32
2,68
2,41
2,54
3,08
3,97
3,73
3,98
245
246
298
242
274
300
345
415
390
77,08
74,39
73,80
72,65
71,96
70,39
71,77
73,93
72,08
72,10
6355
6434
6619
6564
8186
8317
8038
7733
7527
3,31
3,69
3,33
3,88
3,24
3,05
3,30
3,06
3,29
2,77
273
319
299
351
369
360
370
320
344
372
11
9682
6,21
6,56
6,92
6,85
7,77
8,61
8,44
8,49
10,21
10,23
512
567
621
619
884
1017
945
888
1066
1374
Spolu príčiny,
spočívajúce v konaní
samotného
postihnutého (kódy 8
až 10)
534
0,86
0,86
1,05
0,81
0,81
0,95
0,85
0,71
0,94
0,79
71
74
94
92
92
112
95
74
98
106
0,39
0,25
0,25
0,33
0,30
0,26
0,34
0,34
0,37
0,36
32
22
22
34
34
31
38
36
39
48
Nepoužívanie
(nesprávne
používanie)
predpísaných a
pridelených OOP
(prístrojov)
750
10
11338
Odstránenie alebo
nepoužívanie
predpísaných
bezpečnostných
zariadení a ochranných
opatrení
13429
9.
4. Vplyv rizikových faktorov práce, poskytovanie rekondičných pobytov,
vývoj počtu chorôb z povolania
4.1 Vplyv jednotlivých rizikových faktorov na zamestnancov s osobitným
zreteľom na pôsobenie faktorov, ktoré sú v súčasnosti zdrojom prevažnej
väčšiny profesionálnych ochorení
Jednou zo základných povinností každého zamestnávateľa je zisťovať zdraviu škodlivé
faktory práce a pracovného prostredia na pracovisku, posudzovať riziko z nich vyplývajúce
pre zamestnancov a znížiť toto zdravotné riziko na najnižšiu možnú mieru. Práce, pri ktorých
je ohrozené zdravie zamestnancov a pri ktorých môže vzniknúť choroba z povolania,
profesionálna otrava alebo iné poškodenie zdravia v súvislosti s prácou sú rizikové práce.
Zamestnanci vykonávajúci rizikové práce predstavujú približne 5 % z celkového počtu cca
2,2 mil. ekonomicky činných osôb v Slovenskej republike.
Medzi najdôležitejšie ukazovatele starostlivosti o zdravie zamestnancov vykonávajúcich
rizikové práce patria choroby z povolania. Za ostatných 10 rokov bolo v Slovenskej
republike ročne hlásených približne 300 - 600 chorôb z povolania. Cieľom je znížiť
rizikovosť práce a tým výskyt poškodení zdravia súvisiacich s prácou a chorôb z povolania
u zamestnancov v Slovenskej republike.
Orgány verejného zdravotníctva sa v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru v oblasti
ochrany zdravia pri práci zameriavajú najmä na dodržiavanie kritérií zdravých pracovných
podmienok na pracoviskách, ako aj na plnenie povinností týkajúcich sa ochrany zdravia
zamestnancov pri práci zo strany zamestnávateľov. Osobitnú pozornosť sústreďujú na
pracoviská, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce a to z dôvodu, že zdravie
týchto zamestnancov je pri práci reálne ohrozené. Títo zamestnanci sú vo zvýšenej miere
vystavení ohrozeniu vzniku choroby z povolania, profesionálnej otravy alebo iného
poškodenia zdravia z práce.
Vyhlásenie rizikových prác orgánom verejného zdravotníctva je pre zamestnávateľa spojené
s celým radom povinností v oblasti ochrany zdravia pri práci, ako je napríklad vykonávanie
preventívnych opatrení na zníženie alebo odstránenie rizika poškodenia zdravia pri práci,
zvýšený zdravotný dohľad pracovnou zdravotnou službou vrátane zabezpečenia cielených
lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci u zamestnancov.
Úrad verejného zdravotníctva SR vedie centrálny register rizikových prác z údajov
o vyhlásených rizikových prácach, ktoré mu poskytujú jednotlivé regionálne úrady verejného
zdravotníctva, z ich regionálnych registrov rizikových prác.
Kategorizácia prác z hľadiska zdravotných rizík a systém určovania, sledovania a evidencie
rizikových prác sú súčasťou komplexnej ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Základnou
povinnosťou každého zamestnávateľa je odstrániť alebo znížiť rizikovosť práce najmä
technickými a organizačnými opatreniami, ale aj opatreniami individuálnej ochrany na
najnižšiu možnú mieru, a tým aj výskyt chorôb z povolania a poškodení zdravia súvisiacich
s prácou.
Rizikové práce určujú na návrh zamestnávateľa regionálne úrady verejného zdravotníctva.
Hlavným cieľom určovania rizikových prác je ochrana zdravia zamestnancov so
zameraním najmä na usmerňovanie zamestnávateľov, aby realizovali účinné
preventívne opatrenia, zlepšili pracovné podmienky a zvýšili starostlivosť o ochranu
zdravia zamestnancov. Dôležitý je zvýšený zdravotný dohľad na príslušnom pracovisku,
71
ktorý zabezpečí zamestnávateľ prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby vrátane výkonu
cielených lekárskych preventívnych prehliadok u zamestnancov vykonávajúcich rizikové
práce so stanovenou náplňou a v určenej frekvencii.
V ostatných rokoch pokračuje trend znižovania počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikové
práce. Tento pokles je ovplyvnený jednak súčasnou hospodárskou situáciou, ale aj zmenami
v pracovnoprávnych vzťahoch, ktoré viedli k znižovaniu počtov kmeňových zamestnancov
a ich nahrádzaniu samostatne zárobkovo činnými osobami alebo agentúrnymi zamestnancami.
Od r. 2000 do r. 2013 je zaznamenaný výrazný pokles počtu zamestnancov vykonávajúcich
rizikové práce (128 098 zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v r. 2000, 93 812
zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v r. 2013), čo predstavuje pokles o 34 286
zamestnancov, t. j. o 26,8 %. V tabuľke č. 15 a v grafoch č. 5 a 6 je uvedený počet
zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v Slovenskej republike v rokoch 2000 až 2013
podľa kategórie rizikového faktora. Jeden zamestnanec môže byť pri práci exponovaný
jednému, ale aj niekoľkým rizikovým faktorom.
Tabuľka č. 15
Počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v Slovenskej republike v rokoch
2000 až 2013 podľa kategórie rizikového faktora (vyhlásené rezortom zdravotníctva)
Počet zamestnancov
Rok
Kategória 3
Kategória 4
Spolu
2000
104 610
23 488
128 098
2001
109 147
26 072
135 219
2002
107 143
25 198
132 341
2003
103 344
25 198
126 351
2004
101 448
21 249
122 697
2005
99 374
18 762
118 136
2006
98 863
17 480
116 343
2007
100 216
16 081
116 297
2008
99 739
16 086
115 825
2009
92 854
13 716
106 570
2010
90 930
12 121
103 051
2011
83 532
9 710
93 242
2012
85 081
9 019
94 100
2013
85 163
8 649
93 812
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Poznámka:
Skutočný počet zamestnancov (fyzických osôb). Jeden zamestnanec môže byť exponovaný niekoľkým
rizikovým faktorom.
72
Graf č. 5
93812
2008
94100
2007
100000
93242
2006
103051
115825
2005
106570
116297
Počet zamestnancov
120000
116343
122697
126351
132341
128098
140000
135219
160000
118136
Počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v Slovenskej republike v
r. 2000 - 2013
2011
2012
2013
80000
60000
40000
20000
0
2000
2001
2002
2003
2004
2009
2010
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Graf č. 6
85163
93812
85081
94100
83532
93242
90930
103051
92854
106570
99739
115825
98863
116343
118136
99374
101448
122697
126351
103344
107143
132341
135219
100000
80000
16086
13716
12121
9710
9019
8649
2003
16081
2002
17480
2001
18762
25198
2000
21249
25198
40000
26072
60000
23488
Počet zamestnancov
120000
104610
140000
109147
128098
160000
100216
116297
Počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v Slovenskej republike v
r. 2000 - 2013 podľa kategórií rizikových faktorov
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
20000
0
kategória 4
kategória 3
spolu
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
73
Ako najčastejšie sa vyskytujúci škodlivý faktor pracovného prostredia v r. 2013, obdobne ako
v predchádzajúcich rokoch, dominoval hluk. Nadmernému hluku bolo exponovaných 71 687
zamestnancov, t. j. 76,4 % zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce.
Poradie ďalších najčastejšie sa vyskytujúcich faktorov práce a pracovného prostredia podľa
počtu exponovaných zamestnancov bolo v r. 2013 nasledovné:
-
chemickým faktorom bolo exponovaných 24 373 zamestnancov, t. j. 26,0 % zo všetkých
zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce,
-
ionizujúcemu žiareniu bolo exponovaných 5 499 zamestnancov, t. j. 5,9 % zo všetkých
zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce,
-
fyzickej záťaži bolo exponovaných 4 930 zamestnancov,
zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce,
-
vibráciám bolo exponovaných 4 417 zamestnancov, t. j. 4,7 % zo všetkých zamestnancov
vykonávajúcich rizikové práce,
-
záťaži teplom a chladom bolo exponovaných 3 428 zamestnancov, t. j. 3,6 % zo
všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce,
-
psychickej pracovnej záťaži bolo exponovaných 2 703 zamestnancov, t. j. 2,9 % zo
všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce,
-
biologickým faktorom bolo exponovaných 2 601 zamestnancov, t. j. 2,8 % zo všetkých
zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce,
-
umelému optickému žiareniu bolo exponovaných 705 zamestnancov, t. j. 0,7 % zo
všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce,
-
elektromagnetickým poliam bolo exponovaných 241 zamestnancov, t. j. 0,3 % zo
všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce,
-
zvýšenému tlaku vzduchu bolo exponovaných 28 zamestnancov,
všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce.
74
t. j. 5,3 % zo všetkých
t. j. 0,03 % zo
Graf č. 7
Počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce podľa druhu rizikového
faktora v Slovenskej republike v r. 2013
80000
71687
70000
Počet zamestnancov
60000
50000
40000
30000
24373
20000
10000
5499
4930
4417
3428
2703
2601
705
241
28
75
u
tla
ý
še
n
Zv
ý
ag
ne
tic
k
ké
vz
d
po
uc
h
lia
ni
e
ar
e
ži
ro
m
ek
t
ké
gi
c
ol
o
O
pt
ic
ké
fa
kt
or
y
ťa
ž
zá
á
Bi
pr
á
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
El
až
Zá
ť
Ps
yc
hi
ck
te
pl
o
m
ac
a
ov
n
ch
Vi
la
d
br
á
ci
om
e
ťa
ž
zá
Io
n
izu
ká
ar
ži
jú
ce
ké
ic
Fy
zi
c
to
r
fa
k
H
he
m
C
en
ie
y
lu
k
0
Graf č. 8
Počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce podľa druhu a kategórie
rizikového faktora v Slovenskej republike v r. 2013
65867
71687
80000
70000
50000
40000
20867
24373
Počet zamestnancov
60000
30000
0
28
28
0
241
241
0
fa
kt
or
y
0
705
705
0
zá
ťa
ž
2601
2601
0
ch
la
do
m
2703
2703
3428
3428
812
3605
4417
21
zá
ťa
ž
4909
4930
5499
5499
0
ži
ar
en
ie
3506
10000
5820
20000
kategória 4
kategória 3
ži
El
ar
ek
en
tro
ie
m
ag
ne
tic
ké
Zv
po
ýš
en
li a
ý
tl a
k
vz
du
ch
u
O
pt
ic
ké
Bi
ol
og
ic
ké
pr
ac
ov
ná
Ps
yc
hi
ck
á
te
pl
om
a
Vi
br
ác
ie
Zá
ťa
ž
Fy
zi
ck
á
fa
kt
or
y
Io
ni
zu
jú
ce
C
he
m
ic
ké
H
lu
k
0
spolu
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Pri práci sa čoraz častejšie používajú nové technologické postupy s možnosťou vzniku
nových zdravotných rizík, pribúda nadčasová práca, nastáva posun od fyzicky náročných prác
k prácam s významnou psychickou záťažou a senzorickou záťažou. Práca v mnohých
odvetviach nadobúda charakter kontrolných prác a riadiacich činností z velínov a prác za
obrazovkami počítačov. Naďalej však pretrvávajú mnohé činnosti, pri ktorých sú zamestnanci
vystavení pôsobeniu škodlivých faktorov pracovného prostredia, ako sú prach, hluk, vibrácie,
chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, ionizujúce a neionizujúce žiarenie,
biologické faktory. Práca za optimálnych podmienok napomáha duševnému a telesnému
rozvoju zamestnancov, môže však byť pre zamestnanca aj záťažou s negatívnymi účinkami na
jeho zdravie. Zamestnávateľ musí zabezpečiť účinné opatrenia na odstránenie alebo aspoň
obmedzenie negatívnych vplyvov faktorov práce a pracovného prostredia na zdravie
zamestnancov a tým zabrániť poškodeniu ich zdravia v súvislosti s prácou.
Hluk
Hluk je najčastejšie sa vyskytujúcim zdraviu škodlivým faktorom v pracovnom prostredí.
V evidencii zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce je z hľadiska počtu exponovaných
zamestnancov dlhodobo na prvom mieste. Hlukom sa rozumie každý zvuk, ktorý svojou
intenzitou, nežiaducimi, nepríjemnými alebo škodlivými účinkami nepriaznivo ovplyvňuje
pohodu človeka. Za škodlivý sa pokladá taký zvuk, ktorý ohrozuje alebo poškodzuje zdravie.
76
Hluk vzniká pri mnohých pracovných činnostiach najmä v priemyselnej výrobe (v strojárstve,
hutníctve, textilnom priemysle), pri ťažbe nerastných surovín, v poľnohospodárstve, doprave,
službách. Hlavnými zdrojmi hluku v pracovnom prostredí sú stroje a technologické
zariadenia. Veľmi častým zdrojom hluku je ručné náradie, napr. motorové píly, vŕtačky,
pneumatické náradie, pri používaní ktorých vzniká technologický hluk najmä pri obrábaní
materiálu.
Prekročením najvyššie prípustnej hladiny hluku v pracovnom prostredí určenej pre 8–
hodinovú pracovnú zmenu je ohrozené zdravie zamestnancov a zamestnávateľ je povinný dať
orgánu verejného zdravotníctva návrh na určenie rizikových prác. Počet zamestnancov
exponovaných nadmernému hluku a vykonávajúcich rizikové práce v SR v rokoch 2000 –
2013 je uvedený v tabuľke č. 16 a v grafoch č. 9 a 10.
K 31.12.2013 bolo v SR exponovaných nadmernému hluku 71 687 zamestnancov, t. j. 76,4 %
zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. Od r. 2000 do r. 2013 bol
zaznamenaný pokles počtu zamestnancov exponovaných nadmernému hluku a
vykonávajúcich rizikové práce o 18,9 % (v r. 2000 bolo exponovaných nadmernému hluku
88 427 zamestnancov, v r. 2013 bolo exponovaných nadmernému hluku 71 687
zamestnancov).
Zamestnávateľ je povinný na pracovisku zabezpečiť preventívne opatrenia na ochranu zdravia
pred nepriaznivými účinkami hluku.
77
Tabuľka č. 16
Počet zamestnancov exponovaných hluku a vykonávajúcich rizikové práce v Slovenskej
republike v r. 2000 - 2013 (vyhlásené rezortom zdravotníctva)
Počet zamestnancov
Rok
Kategória 3
Kategória 4
Spolu
2000
72 780
15 647
88 427
2001
76 863
17 032
93 895
2002
76 205
16 586
92 791
2003
73 413
15 443
88 856
2004
72 967
14 679
87 646
2005
73 326
13 057
86 383
2006
74 302
12 970
87 272
2007
76 046
12 373
88 419
2008
76 015
12 285
88 300
2009
71 035
9 925
80 960
2010
70 513
8 457
78 970
2011
65 238
6 375
71 613
2012
66 195
5 858
72 053
2013
65 867
5 820
71 687
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
78
Graf č. 9
Počet zamestnancov exponovaných hluku a vykonávajúcich rizikové práce v
Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
2007
2008
2009
2010
71687
2006
72053
88300
2005
80000
71613
88419
2004
78970
87272
2003
80960
86383
2002
87646
92791
2001
88856
93895
Počet zamestnancov
100000
88427
120000
2011
2012
2013
60000
40000
20000
0
2000
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Graf č. 10
Počet zamestnancov exponovaných hluku a vykonávajúcich rizikové práce v
Slovenskej republike v r. 2000 - 2013 podľa kategórií rizikového faktora
65867
71687
66195
72053
65238
71613
70513
78970
71035
80960
76015
88300
76046
88419
74302
87272
73326
86383
87646
72967
73413
88856
92791
93895
76205
72780
80000
60000
16586
15443
14679
13057
12970
12373
12285
9925
8457
6375
5858
5820
20000
17032
40000
15647
Počet zamestnancov
100000
76863
88427
120000
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
0
kategória 4
kategória 3
spolu
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
79
Pôsobenie nadmerného hluku na zdravie zamestnancov.
Pri dlhotrvajúcom pôsobení nadmerného hluku vznikajú poruchy činnosti sluchového orgánu
so zánikom zmyslových buniek vnútorného ucha. Toto poškodenie sluchu je nevratné. Okrem
negatívnych účinkov na sluch má hluk aj mimosluchové účinky a to najmä na vegetatívny
nervový systém. Je dokázané, že nadmerný hluk pôsobí ako stresujúci faktor, spôsobuje
zvýšenie tepovej frekvencie a následne aj krvného tlaku; pri dlhodobej expozícii hluku sa tak
zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnach chorôb.
V r. 2000 – 2013 bolo ročne hlásených najmenej 17 a najviac 47 profesionálnych poškodení
sluchu, ktorým je strata sluchu z nadmerného hluku. V r. 2000 bolo v SR hlásených 47
profesionálnych poškodení sluchu zapríčinených nadmerným hlukom, v r. 2013 bolo
hlásených 33 profesionálnych poškodení sluchu zapríčinených nadmerným hlukom. V r.
2013 bola porucha sluchu z hluku podľa počtu ochorení treťou najčastejšie sa vyskytujúcou
chorobou z povolania v SR, tvorila 11,0 % zo všetkých priznaných chorôb z povolania.
Tabuľka č. 17
Počet zamestnancov, u ktorých bola hlásená porucha sluchu z hluku v Slovenskej republike v r.
2000 - 2013
Počet zamestnancov, u ktorých bola hlásená
Rok
porucha sluchu
z hluku *
choroby z povolania
(celkom v SR)
% z celkového počtu
chorôb z povolania
v SR
2000
47
660
7,1 %
2001
47
557
8,4 %
2002
26
609
4,3 %
2003
39
551
7,1 %
2004
31
613
5,1 %
2005
26
413
6,3 %
2006
26
504
5,2 %
2007
27
575
4,7 %
2008
17
429
3,0 %
2009
36
483
7,5 %
2010
36
425
8,5 %
2011
45
373
12,0 %
2012
37
344
10,8 %
2013
33
301
11, 0 %
* Zoznam chorôb z povolania – položka č. 38
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
80
Graf č. 11
Počet zamestnancov, u ktorých bola hlásená porucha sluchu z hluku v
Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
60
Počet zamestnancov
50
47
47
45
39
40
36
37
36
33
31
30
26
26
27
26
20
17
10
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 12
Počet zamestnancov, u ktorých bola hlásená porucha sluchu z hluku v
Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
70
Počet zamestnancov
60
50
47
47
45
40
39
36
37
36
33
31
30
26
26
26
27
20
17
12
10
7,1
8,4
4,3
7,1
5,1
6,3
5,2
8,5
7,5
4,7
10,8
11
3
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
porucha sluchu z hluku
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
81
2007
2008
2009
2010
% z celkového počtu CHzP
2011
2012
2013
Chemické faktory
Chemické faktory sú prítomné v pracovnom prostredí najmä v súvislosti s výrobnými
technológiami, sú jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich zdraviu škodlivých faktorov
v pracovnom prostredí. Vo výrobnom procese sa používajú tisícky chemických látok a ich
zmesí. V pracovnom ovzduší sa chemické látky vyskytujú vo forme pevných aerosólov
(prachu), kvapalných aerosólov alebo plynných aerosólov.
V legislatíve SR sú určené najvyššie prípustné expozičné limity (NPEL) v pracovnom ovzduší
pre 8–hodinovú pracovnú zmenu pre 285 chemických látok a pre 76 pevných aerosólov
(prachov) s fibrogénnym, dráždivým a nešpecifickým účinkom. Okrem toho je určených 41
biologických medzných hodnôt pre vybrané chemické látky alebo ich metabolity
v biologickom materiáli, najmä v krvi a v moči, ktoré dávajú presný obraz o úrovni expozície
zamestnancov.
V evidencii zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce boli v r. 2013 chemické faktory
z hľadiska počtu exponovaných zamestnancov na druhom mieste. Počet zamestnancov
exponovaných chemickým faktorom a vykonávajúcich rizikové práce v SR v rokoch 2000 –
2013 je uvedený v tabuľke č. 18 a v grafoch č. 13 a 14.
K 31.12.2013 bolo v SR exponovaných chemickým faktorom 24 373 zamestnancov, t. j. 26,0
% zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. Od r. 2000 do r. 2013 bol
zaznamenaný pokles počtu zamestnancov exponovaných chemickým faktorom a
vykonávajúcich rizikové práce o 58,7 % (v r. 2000 bolo exponovaných chemickým faktorom
59 073 zamestnancov, v r. 2013 bolo exponovaných chemickým faktorom 24 373
zamestnancov).
Zamestnávateľ je povinný na pracovisku zabezpečiť preventívne opatrenia na ochranu zdravia
pred nepriaznivými účinkami chemických faktorov.
82
Tabuľka č. 18
Počet zamestnancov exponovaných chemickým faktorom a vykonávajúcich rizikové práce
v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013 (vyhlásené rezortom zdravotníctva)
Počet zamestnancov
Rok
Kategória 3
Kategória 4
Spolu
2000
49 788
9 285
59 073
2001
49 579
10 061
59 640
2002
48 199
9 791
57 990
2003
45 091
8 619
53 710
2004
43 742
8 066
51 808
2005
41 678
6 967
48 645
2006
37 377
6 201
43 578
2007
35 734
4 659
40 393
2008
33 091
4 721
37 812
2009
28 062
4 512
32 574
2010
25 868
4 573
30 441
2011
20 823
3 765
24 588
2012
20 788
3 801
24 589
2013
20 867
3 506
24 373
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Poznámka:
V počte zamestnancov exponovaných chemickým faktorom sú zosumarizované počty zamestnancov
exponovaných pevným aerosólom (prachom), chemickým látkam a zmesiam, chemickým karcinogénom a
mutagénom, dermatotropným látkam (spôsobujúcim profesionálne kožné ochorenia) a alergénom (spôsobujúcim
profesionálne alergické ochorenia dýchacích ciest alebo očných spojoviek).
83
Graf č. 13
Počet zamestnancov exponovaných chemickým faktorom a vykonávajúcich
rizikové práce v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
24589
24373
30000
24588
30441
32574
40000
37812
40393
43578
53710
50000
48645
2001
57990
2000
51808
Počet zamestnancov
60000
59640
70000
59073
80000
2011
2012
2013
20000
10000
0
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Graf č. 14
Počet zamestnancov exponovaných chemickým faktorom a vykonávajúcich
rizikové práce v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013 podľa kategórií
rizikového faktora
2005
2006
20867
24373
20788
24589
20823
24588
3506
6201
2004
3801
6967
2003
3765
8066
2002
4573
8619
2001
4512
9791
2000
4721
10061
10000
9285
20000
4659
30000
25868
30441
28062
32574
33091
37812
35734
40393
40000
37377
43578
41678
48645
43742
51808
45091
53710
57990
48199
49579
50000
49788
Počet zamestnancov
60000
59073
70000
59640
80000
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
0
kategória 4
kategória 3
spolu
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
84
Pôsobenie chemických látok a ich zmesí na zdravie zamestnancov.
Chemické látky a ich zmesi (ďalej „chemické škodliviny“) majú na organizmus miestne alebo
celkové účinky. Miestne účinky vznikajú pri styku chemických škodlivín s telesným
tkanivom, príkladom sú leptavé účinky na kožu alebo dráždivé účinky na dýchací systém.
Celkové účinky sa prejavujú rôznym toxickým poškodením telesných orgánov a funkcií.
V prípade špecifického pôsobenia len na niektorý z orgánov, ide o systémový účinok
chemických škodlivín. Väčšina chemických škodlivín má však vplyv na viac systémov, resp.
orgánov.
Z hľadiska účinkov na organizmus sú najvýznamnejšie najmä dráždivé, alergické,
karcinogénne, mutagénne a teratogénne účinky chemických škodlivín. Ak poškodenie zdravia
chemickou škodlivinou vzniká v priebehu expozície alebo krátko po jej skončení, ide
o akútnu intoxikáciu (otravu). Chronická intoxikácia je poškodenie zdravia, ktoré vzniká po
dlhšej expozícii, pri ktorej sa chemická škodlivina v organizme kumuluje. Pre chemické
škodliviny s karcinogénnymi účinkami, ktoré sú dokázanými karcinogénmi alebo sú súčasťou
pracovných procesov s rizikom chemickej karcinogenity, sú charakteristické neskoré účinky
na zdravie, ktoré sa prejavujú za niekoľko rokov, resp. až za niekoľko desiatok rokov po
ukončení expozície a sú jednou z príčin vzniku zhubných nádorov. Chemické škodliviny
s mutagénnymi účinkami spôsobujú zmeny genetického materiálu a majú význam najmä
z hľadiska genetických porúch ďalších generácií. Pri teratogénnych účinkoch chemických
škodlivín dochádza najmä k poškodeniu plodu počas vnútromaternicového vývoja; tieto
zmeny sú negenetické a neprenášajú sa na ďalšie potomstvo.
V pracovnom prostredí je hlavnou cestou vstupu chemických škodlivín do organizmu dýchací
systém, ďalej pri pracovnej expozícii nasleduje vstrebávanie cez kožu, menej častou je pri
intoxikácii cesta vstupu cez očné spojovky a cez tráviaci systém.
V r. 2000 – 2013 bolo ročne hlásených najmenej 3 a najviac 67 profesionálnych intoxikácií.
V r. 2000 bolo v SR hlásených 67 profesionálnych intoxikácií zapríčinených najmä
intoxikáciou sírouhlíkom, benzénom a olovom, v r. 2013 boli hlásené 3 profesionálne
intoxikácie zapríčinené intoxikáciou fluórom alebo jeho zlúčeninami, sírouhlíkom
a halogenizovanými uhľovodíkmi.
85
Tabuľka č. 19
Počet zamestnancov, u ktorých boli hlásené profesionálne intoxikácie v Slovenskej republike v r.
2000 – 2013
Počet zamestnancov, u ktorých boli hlásené
Rok
profesionálne intoxikácie
*
choroby z povolania
(celkom v SR)
% z celkového počtu
chorôb z povolania v SR
2000
67
660
10,1 %
2001
33
557
5,9 %
2002
38
609
6,2 %
2003
26
551
4,7 %
2004
12
613
2,0 %
2005
11
413
2,7 %
2006
26
504
5,2 %
2007
17
575
3,0 %
2008
10
429
2,3 %
2009
11
483
2,3 %
2010
3
425
0,7 %
2011
7
373
1,9 %
2012
7
344
2,0 %
2013
3
301
1,0 %
* Zoznam chorôb z povolania – položky č. 1 - 18
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
86
Graf č. 15
Počet zamestnancov, u ktorých boli hlásené profesionálne intoxikácie v
Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
80
67
70
Počet zamestnancov
60
50
38
40
33
30
26
26
17
20
12
11
10
11
7
10
7
3
3
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 16
Počet zamestnancov, u ktorých boli hlásené profesionálne intoxikácie v
Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
70
67
Počet zamestnancov
60
50
40
38
33
30
26
26
20
17
10
10,1
5,9
6,2
4,7
0
2000
2001
2002
2003
12
11
2
2,7
2004
2005
5,2
2006
profesionálne intoxikácie
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
87
3
2007
10
11
2,3
2,3
2008
2009
3
0,7
2010
% z celkového počtu CHzP
7
7
1,9
2
3
1
2012
2013
2011
V r. 2013 boli podľa počtu ochorení piatou najčastejšie sa vyskytujúcou chorobou z povolania
profesionálne dermatózy, pri ktorých chemické látky alebo zmesi spôsobujú ochorenia kože.
Tieto profesionálne kožné ochorenia tvorili 3,3 % zo všetkých chorôb z povolania hlásených
v r. 2013.
Tabuľka č. 20
Počet zamestnancov, u ktorých boli hlásené profesionálne dermatózy v Slovenskej republike v r.
2000 – 2013
Počet zamestnancov, u ktorých boli hlásené
Rok
profesionálne dermatózy
*
choroby z povolania
(celkom v SR)
% z celkového počtu
chorôb z povolania v SR
2000
79
660
12,0 %
2001
43
557
7,7 %
2002
65
609
10,7 %
2003
49
551
8,9 %
2004
46
613
7,5 %
2005
54
413
13,1 %
2006
40
504
7,9 %
2007
27
575
4,7 %
2008
35
429
8,2 %
2009
28
483
5,8 %
2010
21
425
4,9 %
2011
21
73
5,6 %
2012
23
344
6,7 %
2013
10
301
3,3 %
* Zoznam chorôb z povolania – položka č. 22
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
88
Graf č. 17
Počet zamestnancov, u ktorých boli hlásené profesionálne dermatózy v
Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
90
80
79
Počet zamestnancov
70
65
60
54
49
50
43
46
40
40
35
28
27
30
21
21
23
20
10
10
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 18
89
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Počet zamestnancov, u ktorých boli hlásené profesionálne dermatózy v
Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
100
90
Počet zamestnancov
80
79
70
65
60
54
50
49
46
43
40
40
35
30
28
27
20
12
10
7,7
10,7
21
21
4,9
5,6
23
13,1
8,9
7,9
7,5
8,2
4,7
5,8
10
6,7
3,3
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
profesionálne dermatózy
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
% z celkového počtu CHzP
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Príkladom vplyvu expozície pevným aerosólom je choroba zaprášenia pľúc prachom
obsahujúcim oxid kremičitý – silikóza; od r. 2000 do r. 2013 sa ročne vyskytlo najmenej 6
a najviac 39 týchto profesionálnych ochorení.
Tabuľka č. 21
Počet zamestnancov, u ktorých bola hlásená silikóza v Slovenskej republike v r. 2000 –
2013
Počet zamestnancov, u ktorých bola hlásená
Rok
silikóza *
choroby z povolania
(celkom v SR)
% z celkového počtu
chorôb z povolania v SR
2000
24
660
3,6 %
2001
37
557
6,6 %
2002
39
609
6,4 %
2003
28
551
5,1 %
2004
25
613
4,1 %
2005
13
413
3,1 %
2006
12
504
2,4 %
2007
16
575
2,8 %
90
2008
16
429
3,7 %
2009
13
483
2,7 %
2010
15
425
3,5 %
2011
6
373
1,6 %
2012
11
344
3,2 %
2013
9
301
3,0 %
* Zoznam chorôb z povolania – položka č. 33
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 19
Počet zamestnancov, u ktorých bolo hlásené zaprášenie pľúc prachom
obsahujúcim oxid kremičitý - silikóza v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
50
45
39
Počet zamestnancov
40
37
35
28
30
25
25
24
20
16
13
15
16
15
13
12
11
9
10
6
5
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 20
91
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Počet zamestnancov, u ktorých bolo hlásené zaprášenie pľúc prachom
obsahujúcim oxid kremičitý - silikóza v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
50
45
40
39
Počet zamestnancov
37
35
30
28
25
25
24
20
16
16
15
13
15
13
12
11
10
5
9
6,6
6,4
3,6
6
5,1
4,1
3,1
2,4
3,7
2,8
2,7
3,5
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
silikóza
2006
2007
2008
2009
2010
3,2
1,6
2011
2012
3
2013
% z celkového počtu CHzP
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Od r. 2004 sa osobitne vykazujú aj nádorové choroby vznikajúce následkom práce
s dokázanými chemickými karcinogénmi v pracovnom prostredí, ročne je hlásených 1 - 6
týchto profesionálnych ochorení. Od r. 2004 do r. 2013 bolo spolu hlásených 24 nádorových
ochorení, ktoré dokázateľne vznikli následkom práce s dokázanými chemickými
karcinogénmi v pracovnom prostredí alebo pri práci s rizikom chemickej karcinogenity.
Tabuľka č. 22
Počet zamestnancov, u ktorých boli hlásené nádorové ochorenia v Slovenskej republike v r. 2000
– 2013
Počet zamestnancov, u ktorých boli hlásené
Rok
Nádorové ochorenia *
choroby z povolania
(celkom v SR)
% z celkového počtu
chorôb z povolania v SR
2004
3
613
0,5 %
2005
2
413
0,5 %
2006
6
504
1,2 %
2007
3
575
0,5 %
2008
2
429
5%
2009
1
483
0,2 %
92
2010
2
425
0,5 %
2011
1
373
0,3 %
2012
0
344
0,0 %
2013
4
301
1,3 %
* Zoznam chorôb z povolania – položka č. 46
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 21
Počet zamestnancov, u ktorých boli hlásené nádorové ochorenia v Slovenskej
republike v r. 2000 - 2013
7
6
6
Počet zamestnancov
5
4
4
3
3
3
2
2
2
2
1
1
1
0
0
2004
2005
2006
2007
2008
2009
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 22
93
2010
2011
2012
2013
Počet zamestnancov, u ktorých boli hlásené nádorové ochorenia v Slovenskej
republike v r. 2000 - 2013
7
6
Počet zamestnancov
6
5
4
4
3
3
3
1,3
1,2
1
0,5
2
2
2
2
1
1
0,5
0,5
0,5
0,5
0,3
0,2
0
2004
2005
2008
2007
2006
nádorové ochorenia
2009
2010
2011
0
2012
2013
% z celkového počtu CHzP
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Dokázaným chemickým karcinogénom je aj azbest, ktorého expozícia spôsobuje zaprášenie
pľúc azbestovým prachom – azbestózu. Azbestóza býva často spojená aj s pľúcnou
rakovinou. Od r. 2000 do r. 2012 bolo spolu hlásených 28 prípadov azbestózy.
Tabuľka č. 23
Počet zamestnancov, u ktorých bola hlásená choroba zaprášenia pľúc azbestovým prachom azbestóza v Slovenskej republike v r. 2000 – 2013
Počet zamestnancov, u ktorých bola hlásená
azbestóza *
choroby z povolania
(celkom v SR)
% z celkového počtu
chorôb z povolania v SR
2000
1
660
0,1 %
2001
0
557
0,0 %
2002
3
609
0,5 %
2003
3
551
0,5 %
2004
3
613
0,5 %
2005
6
413
1,4 %
2006
2
504
0,4 %
Rok
94
2007
0
575
0,0 %
2008
1
429
0,2 %
2009
2
483
0,4 %
2010
4
425
0,9 %
2011
0
373
0,0 %
2012
3
344
0,9 %
2013
4
301
1,3 %
* Zoznam chorôb z povolania – položka č. 34
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 23
Počet zamestnancov, u ktorých bola hlásená choroba zaprášenia pľúc
azbestovým prachom - azbestóza v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
8
7
6
Počet zamestnancov
6
5
4
4
4
3
3
3
3
3
2
2
2
1
1
1
0
0
0
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
95
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Graf č. 24
Počet zamestnancov, u ktorých bola hlásená choroba zaprášenia pľúc
azbestovým prachom - azbestóza v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
8
7
Počet zamestnancov
6
6
5
4
4
3
3
3
4
3
3
2
2
2
1,4
1
1
0
0,1
0,5
2000
1,3
1
0
2001
2002
0,5
2003
0,5
2004
0,4
2005
azbestóza
0
2007
2006
0,2
2008
0,9
0,9
0,4
2009
2010
0
2011
2012
2013
% z celkového počtu CHzP
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Ionizujúce žiarenie
Ionizujúce žiarenie je schopné priamo alebo nepriamo ionizovať prostredie, ktorým
prechádza. Významným zdrojom expozície ionizujúcemu žiareniu sú lekárske diagnostické
a terapeutické postupy na zdravotníckych pracoviskách, napr. na rentgenových pracoviskách,
na pracoviskách nukleárnej medicíny, na onkologických pracoviskách. Nelekárske používanie
ionizujúceho žiarenia má technické zameranie, zdrojom expozície je najmä jadrová
energetika a defektoskopia.
Ožiarenie osôb pri práci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia nesmie prekročiť prípustné limity
ožiarenia určené legislatívnou úpravou. Ionizujúce žiarenie bolo v r. 2013 v evidencii
zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce z hľadiska počtu exponovaných zamestnancov
na treťom mieste.
Počet zamestnancov exponovaných ionizujúcemu žiareniu a vykonávajúcich rizikové práce
v SR v rokoch 2000 – 2013 je uvedený v tabuľke č. 24 a v grafoch č. 25 a 26.
K 31.12.2013 bolo v SR exponovaných ionizujúcemu žiareniu 5 499 zamestnancov, t. j. 5,9 %
zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. Od r. 2000 do r. 2013 bol
zaznamenaný pokles počtu zamestnancov exponovaných ionizujúcemu žiareniu a
vykonávajúcich rizikové práce o 48,3 % (v r. 2000 bolo exponovaných ionizujúcemu žiareniu
10 644 zamestnancov, v r. 2013 bolo exponovaných vibráciám 5 499 zamestnancov).
Zamestnávateľ je povinný na pracovisku zabezpečiť preventívne opatrenia na ochranu zdravia
pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia.
96
Tabuľka č. 24
Počet zamestnancov exponovaných ionizujúcemu žiareniu a vykonávajúcich rizikové práce
v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013 (vyhlásené rezortom zdravotníctva)
Počet zamestnancov
Rok
Kategória 3
Kategória 4
Spolu
2000
10 443
201
10 644
2001
10 767
96
10 863
2002
10 394
106
10 500
2003
9 525
106
9 631
2004
9 262
79
9 341
2005
8 412
66
8 478
2006
7 790
53
7 843
2007
7 172
3
7 175
2008
7 582
3
7 585
2009
6 721
2
6 723
2010
6 210
2
6 212
97
2011
5 676
2
5 678
2012
5 820
2
5 822
2013
5 499
0
5499
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Graf č. 25
2011
2012
5499
5822
6000
5678
6212
6723
7585
7175
8000
7843
8478
Počet zamestnancov
9341
2001
10000
9631
2000
10500
10863
12000
10644
Počet zamestnancov exponovaných ionizujúcemu žiareniu a vykonávajúcich
rizikové práce v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
4000
2000
0
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
98
2009
2010
2013
Graf č. 26
5499
5499
5820
5822
6000
5676
5678
6210
6212
6721
6723
7582
7585
7172
7175
8000
7790
7843
9262
9341
8412
8478
Počet zamestnancov
10000
9525
9631
10394
10500
10767
10863
12000
10443
10644
Počet zamestnancov exponovaných ionizujúcemu žiareniu a vykonávajúcich
rizikové práce v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013 podľa kategórií
rizikového faktora
4000
201
96
106
106
79
66
53
3
3
2
2
2
2
0
2000
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
0
kategória 4
kategória 3
spolu
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Pôsobenie ionizujúceho žiarenia na zdravie zamestnancov.
Ionizujúce žiarenie môže spôsobiť vo vysokých dávkach smrť, nižšie dávky spôsobujú
poškodenie genetického materiálu bunky (DNA). Na účinky ionizujúceho žiarenia sú
najcitlivejšie tie tkanivá, v ktorých sa bunky často delia, napr. bunky kostnej drene. Aj veľmi
nízke dávky ionizujúceho žiarenia môžu vyvolať mutácie alebo iné dedičné zmeny
v metabolizme DNA. Ionizujúce žiarenie má bezprahové účinky, ktoré spôsobujú najmä
zmeny genetického materiálu a sú zodpovedné za vznik zhubných nádorov. Okrem toho má aj
prahové účinky, ktoré závisia na veľkosti dávky a sú špecifické pre jednotlivé tkanivá, napr.
vzniká akútna choroba z ožiarenia, akútna radiačná dermatitída (lokálne poškodenie kože),
útlm krvotvorby, poškodenie zárodočných buniek pohlavných žliaz, poškodenie plodu. Od r.
2000 do r. 2013 boli spolu hlásené 4 choroby z ionizujúceho žiarenia (položka č.19 zoznamu
chorôb z povolania).
Fyzická záťaž
Medzi povolania, pri vykonávaní ktorých dochádza k nadmernej fyzickej záťaži patria napr.
nosiči bremien, baníci, kopáči, murári, lámači kameňa, kováči, dlaždiči, podlahári, brusiči
skla. Okrem toho pracovníci týchto profesií vykonávajú prácu často v nefyziologických
pracovných polohách, napr. v podrepe, pokľačiačky, v predklone. Fyzická záťaž bola v r.
2013 v evidencii zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce
z hľadiska počtu
zamestnancov na štvrtom mieste.
99
Počet zamestnancov vystavených nadmernej fyzickej záťaži a vykonávajúcich rizikové práce
v SR v rokoch 2000 – 2013 je uvedený v tabuľke č. 25 a v grafoch č. 27 a 28.
K 31.12.2013 bolo v SR fyzickej záťaži vystavených 4 930 zamestnancov, t. j. 5,2 % zo
všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. Od r. 2000 do r. 2006 bol
zaznamenaný pokles počtu zamestnancov vystavených fyzickej záťaži a vykonávajúcich
rizikové práce (v r. 2000 bolo vystavených fyzickej záťaži 4 404 zamestnancov, v r. 2006
bolo vystavených fyzickej záťaži 2 688 zamestnancov). Od r. 2007 počet zamestnancov
vystavených fyzickej záťaži postupne narastal a v r. 2013 bolo vystavených fyzickej záťaži 4
930 zamestnancov.
Zamestnávateľ je povinný na pracovisku zabezpečiť preventívne opatrenia na ochranu zdravia
pred nepriaznivými účinkami fyzickej záťaže.
Tabuľka č. 25
Počet zamestnancov exponovaných fyzickej záťaži a vykonávajúcich rizikové práce v Slovenskej
republike v r. 2000 - 2013 (vyhlásené rezortom zdravotníctva)
Počet zamestnancov
Rok
Kategória 3
Kategória 4
Spolu
2000
4 226
178
4 404
2001
4 393
181
4 574
2002
4 191
181
372
2003
3 952
106
4 058
2004
3 115
106
3 221
2005
2 700
106
2 806
2006
2 582
106
2 688
2007
3 422
277
3 699
2008
3 541
255
3 796
2009
3 174
312
3 486
100
2010
3 473
100
3 573
2011
3 973
152
4 125
2012
4 331
78
4 409
2013
4 909
21
4 930
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Graf č. 27
Počet zamestnancov exponovaných fyzickej záťaži a vykonávajúcich rizikové
práce v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
2009
2010
4409
4930
2008
4125
2007
3573
2006
3486
2688
2005
3796
2806
3000
3699
4058
4372
4574
4000
3221
Počet zamestnancov
5000
4404
6000
2000
1000
0
2000
2001
2002
2003
2004
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
101
2011
2012
2013
Graf č. 28
Počet zamestnancov exponovaných fyzickej záťaži a vykonávajúcich rizikové
práce v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013 podľa kategórií rizikového
faktora
4909
4930
4331
4409
3973
4125
3473
3573
3174
3486
3541
3796
3422
3699
2582
2688
3115
3221
3000
2700
2806
4191
4372
4393
4574
4000
3952
4058
Počet zamestnancov
5000
4226
4404
6000
2000
2006
2007
2008
2009
21
106
2005
78
106
2004
152
106
2003
100
106
2002
312
181
2001
255
181
2000
277
178
1000
2010
2011
2012
2013
0
kategória 4
kategória 3
spolu
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Pôsobenie nadmernej fyzickej záťaže na zdravie zamestnancov.
Nadmerná fyzická záťaž môže vyvolať prechodné, ale aj trvalé zmeny v organizme. Napr.
ručná manipulácia s bremenami môže spôsobiť akútne poškodenie podporno-pohybovej
sústavy úrazového charakteru, ale spôsobuje aj chronické poškodenia zdravia. V súvislosti s
automatizáciou výroby sa do popredia dostávajú práce, pri ktorých dochádza k opakovaným
pohybom malých svalových skupín. Ochorenia, ktoré vznikajú v dôsledku opakovaného
preťažovania malých svalových skupín sa prejavujú najmä ako poškodenie šliach, svalov,
kĺbov a periférnych nervov, súhrnne sa označujú ako ochorenia z dlhodobého nadmerného
a jednostranného zaťaženia (DNJZ).
Ide o ochorenia, ktoré sú označované rôznymi
diagnózami (napr. neuropatie, entezopatie, tenisový lakeť), prejavujú sa rôznymi príznakmi
a nevznikajú rovnakým mechanizmom. Pôsobenie DNJZ sa často prejavuje aj na horných
končatinách a spôsobuje poškodenie ciev, nervov, kostí, kĺbov a šliach (syndróm karpálneho
tunela), ale môže negatívne pôsobiť aj na iné časti podporno-pohybového systému, napr. na
chrbticu. Ochorenia z DNJZ tvorili v r. 2013 až 46,8 % zo všetkých chorôb z povolania.
Ochorenia z DNJZ sú už niekoľko rokov najčastejšie sa vyskytujúcimi profesionálnymi
ochoreniami v Slovenskej republike.
Tabuľka č. 26
Počet zamestnancov, u ktorých bolo hlásené ochorenie z DNJZ v Slovenskej republike v r. 2000
– 2013
102
Počet zamestnancov, u ktorých bolo hlásené
Rok
ochorenie z DNJZ *
choroby z povolania
(celkom v SR)
% z celkového počtu
chorôb z povolania v SR
2000
158
660
23,9 %
2001
145
557
26,0 %
2002
188
609
30,9 %
2003
154
551
27,9 %
2004
215
613
35,1 %
2005
122
413
29,5 %
2006
230
504
45,6 %
2007
261
575
45,4 %
2008
195
429
45,5 %
2009
209
483
43,3 %
2010
193
425
45,4 %
2011
162
373
43,4 %
2012
168
344
48,8 %
2013
141
301
46,8 %
* Zoznam chorôb z povolania – položka č. 29
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 29
103
Počet zamestnancov, u ktorých bolo hlásené ochorenie z dlhodobého
nadmerného a jednostranného zaťaženia v Slovenskej republike
v r. 2000 - 2013
300
261
250
230
Počet zamestnancov
215
209
195
188
200
158
162
154
145
150
193
168
141
122
100
50
0
2000
2001
2002
2003
2004
2006
2005
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 30
Počet zamestnancov, u ktorých bolo hlásené ochorenie z dlhodobého
nadmerného a jednostranného zaťaženia v Slovenskej republike v r. 2000 2013
300
261
250
Počet zamestnancov
230
215
209
200
195
188
150
158
193
162
154
145
168
141
122
100
50
23,9
26
30,9
27,9
35,1
45,6
45,4
45,5
43,3
45,4
43,4
48,8
46,8
29,5
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
ochorenie z DNJZ
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Vibrácie
104
2007
2008
2009
% z celkového počtu CHzP
2010
2011
2012
2013
Vibrácie sú jedným z významných zdraviu škodlivých faktorov v pracovnom prostredí.
V evidencii zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce boli v r. 2013 z hľadiska počtu
exponovaných zamestnancov na piatom mieste. Vibrácie vznikajú najmä pri mechanickom
kmitaní a chvení strojov, nástrojov a predmetov. Vibráciám sú vystavení pracovníci
v baniach, najmä pri lámaní a rúbaní horniny, v lesnom hospodárstve pri pílení,
v stavebníctve pri práci s pneumatickým náradím, v doprave a v poľnohospodárstve najmä pri
práci na starých a neudržiavaných strojoch a dopravných prostriedkoch. Vibrácie môžu
pôsobiť na celé telo zamestnanca alebo miestne, najčastejšie pôsobia na ruky zamestnanca;
prenášajú sa
na jednu alebo obidve ruky z vibrujúcich nástrojov a strojov, napr.
z motorových píl, krovinorezov a pneumatických nástrojov. Pri práci s vibrujúcimi nástrojmi
sa vibrácie šíria z rúk na predlaktie a celé rameno. Celkové vibrácie sa na zamestnanca môžu
prenášať z vibrujúceho sedadla, podlahy alebo plošiny, napr. u vodičov ťažkých nákladných
aut a u baníkov pri práci s banskými mechanizmami. Okrem toho sa vibrácie môžu prenášať
len na určitú časť tela, ktorej sa dotýka vibrujúci nástroj.
Prekročením akčných hodnôt výsledného normalizovaného zrýchlenia vibrácií prenášaných
na ruky alebo na celé telo určených na 8–hodinovú pracovnú zmenu je ohrozené zdravie
zamestnanca a zamestnávateľ je povinný dať orgánu verejného zdravotníctva návrh na určenie
rizikových prác. Počet zamestnancov exponovaných vibráciám a vykonávajúcich rizikové
práce v SR v rokoch 2000 – 2013 je uvedený v tabuľke č. 27 a v grafoch č. 31 a 32.
K 31.12.2013 bolo v SR exponovaných vibráciám 4 417 zamestnancov, t. j. 4,7 % zo
všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. Od r. 2000 do r. 2013 bol
zaznamenaný pokles počtu zamestnancov exponovaných vibráciám a vykonávajúcich
rizikové práce o 50,4 % (v r. 2000 bolo exponovaných vibráciám 8 913 zamestnancov, v r.
2013 bolo exponovaných vibráciám 4 417 zamestnancov).
Zamestnávateľ je povinný na pracovisku zabezpečiť preventívne opatrenia na ochranu zdravia
pred nepriaznivými účinkami vibrácií.
Tabuľka č. 27
105
Počet zamestnancov exponovaných vibráciám a vykonávajúcich rizikové práce v Slovenskej
republike v r. 2000 - 2013 (vyhlásené rezortom zdravotníctva)
Počet zamestnancov
Rok
Kategória 3
Kategória 4
Spolu
2000
6 331
2 582
8 913
2001
6 489
3 019
9 508
2002
6 481
2 726
9 207
2003
5 514
2 302
7 816
2004
5 108
1 451
6 559
2005
5 155
1 161
6 316
2006
4 433
1 018
5 451
2007
4 339
943
5 282
2008
3 431
1 471
4 902
2009
2 945
1 415
4 360
2010
3 586
1 015
4 601
2011
3 544
982
4 526
2012
3 925
849
4 774
2013
3 605
812
4417
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
106
Graf č. 31
Počet zamestnancov exponovaných vibráciám a vykonávajúcich rizikové
práce v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
9207
8913
2011
4417
4526
2010
4774
4601
2007
4360
2006
4902
6000
5282
6316
6559
8000
5451
7816
Počet zamestnancov
10000
9508
12000
4000
2000
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2008
2009
2012
2013
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Graf č. 32
Počet zamestnancov exponovaných vibráciám a vykonávajúcich rizikové
práce v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013 podľa kategórií rizikového
faktora
3605
4417
812
3925
4774
849
3544
4526
2945
2009
3586
4601
4360
4902
3431
2008
982
2007
1015
2006
1415
943
2005
1471
1018
4339
5282
6316
5155
1161
5108
6559
2000
1451
5514
2302
6489
6481
2726
4000
3019
6000
4433
5451
7816
9207
8913
6331
8000
2582
Počet zamestnancov
10000
9508
12000
2010
2011
2012
2013
0
2000
2001
2002
2003
2004
kategória 4
kategória 3
spolu
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
107
Pôsobenie vibrácií na zdravie zamestnancov.
Vibrácie prenášané na ľudské telo vyvolávajú kmitanie (rezonanciu) jednotlivých tkanív.
Pôsobenie nadmerných vibrácií na horné končatiny spôsobuje ochorenie horných končatín s
postihnutím ciev, nervov, kostí, kĺbov a šliach. Celkové vibrácie sa môžu prejaviť
poškodením chrbtice, ale aj poškodením vnútorných orgánov.
Možné zdravotné poškodenie z vibrácií významne ovplyvňuje dĺžka trvania práce
s vibrujúcim nástrojom, zaraďovanie, resp. nezaraďovanie prestávok pri práci, ale aj
pôsobenie chladu a vlhkosti pri práci.
V r. 2000 – 2013 bolo hlásených ročne najmenej 40 a najviac 261 ochorení z vibrácií. V r.
2000 bolo v SR hlásených 115 ochorení z vibrácií, v r. 2013 bolo hlásených 58 ochorení z
vibrácií. V r. 2013 bolo ochorenie z vibrácií podľa počtu ochorení druhou najčastejšie sa
vyskytujúcou chorobou z povolania v SR, ktorá tvorila 19,3 % zo všetkých chorôb z
povolania.
Tabuľka č. 28
Počet zamestnancov, u ktorých bolo hlásené ochorenie z vibrácií v Slovenskej republike v r. 2000
– 2013
Počet zamestnancov, u ktorých bolo hlásené
Rok
ochorenie z vibrácií *
choroby z povolania
(celkom v SR)
% z celkového počtu
chorôb z povolania v SR
2000
115
660
17,4 %
2001
122
557
21,9 %
2002
141
609
23,1 %
2003
120
551
21,8 %
2004
124
613
20,2 %
2005
71
413
17,2 %
2006
91
504
18,1 %
2007
56
575
27,1 %
2008
79
429
18,4 %
2009
84
483
17,4 %
2010
75
425
17,6 %
2011
40
373
10,7 %
2012
49
344
14,2 %
2013
58
301
19,3 %
* Zoznam chorôb z povolania – položka č. 28
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
108
Graf č. 33
Počet zamestnancov, u ktorých bolo hlásené ochorenie z vibrácií v Slovenskej
republike v r. 2000 - 2013
180
156
160
141
140
Počet zamestnancov
122
120
124
120
115
100
91
84
79
80
75
71
58
60
49
40
40
20
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 34
Počet zamestnancov, u ktorých bolo hlásené ochorenie z vibrácií v Slovenskej
republike v r. 2000 - 2013
200
180
Počet zamestnancov
160
156
141
140
120
115
122
120
124
100
91
80
79
84
75
71
60
58
49
40
20
40
17,4
21,9
23,1
21,8
20,2
27,1
18,1
17,2
18,4
17,4
17,6
10,7
14,2
19,3
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
ochorenie z vibrácií
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
109
2007
2008
2009
2010
% z celkového počtu CHzP
2011
2012
2013
Záťaž teplom a chladom
Nadmernej záťaži teplom pri práci sú vystavení najmä hutníci, taviči, sklári, pekári a pri
prácach vonku počas letného obdobia za mimoriadne teplých dní aj poľnohospodári, stavební
robotníci, cestári - asfaltéri. Nadmernej záťaži chladom sú vystavení pri prácach vonku počas
zimného obdobia najmä stavební robotníci, lesní robotníci, cestári, montéri a pri práci
v interiéri napr. pracovníci mraziarní, baliči mäsa, mäsiari na bitúnku. Záťaž teplom
a chladom bola v r. 2013 v evidencii zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce z hľadiska
počtu exponovaných zamestnancov na šiestom mieste.
Počet zamestnancov vystavených záťaži teplom a chladom a vykonávajúcich rizikové práce
v SR v rokoch 2007 – 2013 je uvedený v tabuľke č. 29 a v grafe č. 35.
K 31.12.2013 bolo v SR záťaži teplom a chladom vystavených 3 428 zamestnancov, t. j. 3,6
% zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. Od r. 2007 do r. 2013 bol
zaznamenaný nárast počtu zamestnancov vystavených záťaži teplom a chladom a
vykonávajúcich rizikové práce o 29,4 % (v r. 2007 bolo vystavených záťaži teplom a chladom
2 420 zamestnancov, v r. 2013 bolo vystavených záťaži teplom a chladom 3 428
zamestnancov). Pred r. 2007 sa záťaž teplom a chladom sumarizovala za Slovenskú republiku
spolu s inými nešpecifickými faktormi práce a pracovného prostredia.
Tabuľka č. 29
Počet zamestnancov exponovaných záťaži teplom a chladom a vykonávajúcich rizikové práce
v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013 (vyhlásené rezortom zdravotníctva)
Počet zamestnancov
Rok
Kategória 3
Kategória 4
Spolu
2007
2 420
neurčuje sa
2 420
2008
3 393
neurčuje sa
3 393
2009
3 363
neurčuje sa
3 363
2010
3 603
neurčuje sa
3 603
2011
3 535
neurčuje sa
3 535
2012
3 255
neurčuje sa
3 255
2013
3 428
neurčuje sa
3 428
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Poznámka:
Záťaž teplom a chladom sa pred r. 2007 na celoslovenskej úrovni vykazovala spoločne s inými nešpecifickými
faktormi práce a pracovného prostredia.
110
Graf č. 35
Počet zamestnancov exponovaných záťaži teplom a chladom a vykonávajúcich
rizikové práce v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
5000
4500
Počet zamestnancov
4000
3603
3500
3393
3363
2008
2009
3535
3428
3255
3000
2500
2420
2000
1500
1000
500
0
2007
2010
2011
2012
2013
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Pôsobenie záťaže teplom a chladom na zdravie zamestnancov.
Pri nadmernej záťaži teplom môžu vznikať zdravotné poruchy v podobe úpalu, vyčerpania
z horúčavy, bolesti hlavy, kŕčov, bezvedomia, poškodenia kože (popáleniny).
Pri nadmernej záťaži chladom môžu vznikať zdravotné poruchy v podobe omrzlín, najmä na
nechránených častiach tela. Pri dlhodobom vystavení chladu môžu vznikať ulcerózne,
fibrotické a atrofické poškodenie kože.
Psychická pracovná záťaž
Psychická pracovná záťaž je faktor, ktorý predstavuje súhrn všetkých hodnotiteľných vplyvov
práce, pracovných podmienok a pracovného prostredia pôsobiacich na mentálne, senzorické a
emocionálne procesy človeka, ktoré ho ovplyvňujú a vyvolávajú stavy zvýšeného
psychického napätia a zaťaženia psychofyziologických funkcií. Mentálna záťaž vyplýva
z požiadaviek na spracúvanie informácií kladúcich nároky na psychické funkcie a procesy,
ktorými sú pozornosť, predstavivosť, pamäť, myslenie a rozhodovanie. Senzorická záťaž
vyplýva z požiadaviek na činnosť periférnych zmyslových orgánov a im zodpovedajúcich
štruktúr centrálneho nervového systému.
Psychická pracovná záťaž sa hodnotí podľa úrovne pracovných podmienok a podľa
subjektívnej odozvy organizmu na pracovnú záťaž. Tam, kde je odôvodnený predpoklad
záťaže, hodnotí sa spolu s psychickou pracovnou záťažou aj senzorická záťaž pri práci, ktorej
zvýšená intenzita môže pôsobiť ako stresor. Cieľom hodnotenia psychickej pracovnej záťaže
z hľadiska zdravotného rizika je eliminácia tejto záťaže na najnižšiu možnú mieru
prostredníctvom súboru efektívnych opatrení.
111
Psychická pracovná záťaž bola v r. 2013 v evidencii zamestnancov vykonávajúcich rizikové
práce z hľadiska počtu exponovaných zamestnancov na siedmom mieste.
Počet zamestnancov vystavených psychickej pracovnej záťaži a vykonávajúcich rizikové
práce v SR v rokoch 2000 – 2013 je uvedený v tabuľke č. 30 a v grafe č. 36.
K 31.12.2013 bolo v SR psychickej pracovnej záťaži vystavených 2 703 zamestnancov, t. j.
2,9 % zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. Od r. 2000 do r. 2013 bol
zaznamenaný podstatný nárast počtu zamestnancov vystavených psychickej pracovnej záťaži
a vykonávajúcich rizikové práce o 85,9 % (v r. 2000 bolo vystavených psychickej pracovnej
záťaži 381 zamestnancov, v r. 2013 bolo vystavených psychickej pracovnej záťaži 2 703
zamestnancov). Tento podstatný nárast počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce
a exponovaných psychickej pracovnej záťaži bol spôsobený najmä tým, že bola pripravená
odborná metodika na hodnotenie tohto faktora, ktorá bola uverejnená ako odborné usmernenie
hlavného hygienika SR vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SR a neskôr vo vyhláške
Ministerstva zdravotníctva SR.
Zamestnávateľ je povinný na pracovisku zabezpečiť preventívne opatrenia na ochranu zdravia
pred nepriaznivými účinkami psychickej pracovnej záťaže.
Tabuľka č. 30
Počet zamestnancov exponovaných psychickej pracovnej záťaži a vykonávajúcich rizikové práce
v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013 (vyhlásené rezortom zdravotníctva)
Počet zamestnancov
Rok
Kategória 3
Kategória 4
Spolu
2000
381
neurčuje sa
381
2001
1 102
neurčuje sa
1 102
2002
1 239
neurčuje sa
1 239
2003
1 570
neurčuje sa
1 570
2004
1 811
neurčuje sa
1 811
2005
1 783
neurčuje sa
1 783
2006
2 491
neurčuje sa
2 491
2007
2 608
neurčuje sa
2 608
2008
2 710
neurčuje sa
2 710
2009
2 459
neurčuje sa
2 459
2010
2 767
neurčuje sa
2 767
2011
2 620
neurčuje sa
2 620
2012
2 958
neurčuje sa
2 958
2013
2 703
neurčuje sa
2 703
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
112
Graf č. 36
Počet zamestnancov exponovaných psychickej pracovnej záťaži a
vykonávajúcich rizikové práce v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
4000
1783
2004
2005
2703
2958
2620
2767
2459
2710
2491
1811
1500
1239
2000
1570
2500
1102
Počet zamestnancov
3000
2608
3500
500
381
1000
0
2000
2001
2002
2003
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Pôsobenie psychickej pracovnej záťaže na zdravie zamestnancov.
Stála psychická záťaž pri práci spôsobená napr. vysokým pracovným tempom, často až na
hranici vyčerpania organizmu, alebo konfliktami na pracovisku môže znamenať nielen trvalé
preťažovanie, ale aj riziko náhleho zlyhania organizmu. Pri pôsobení nadmernej psychickej
záťaže je veľmi reálne riziko vzniku zdravotných porúch a ochorení nervovej sústavy, ale má
významný vplyv aj na vznik tzv. psychosomatických ochorení, ktorými sú napr. ischemická
choroba srdca, vysoký krvný tlak, vertebrogénne ťažkosti, vredová choroba žalúdka.
Biologické faktory
V niektorých povolaniach sú zamestnanci vo zvýšenej miere
vystavení pôsobeniu
biologických faktorov, ktorými sú baktérie, vírusy, huby a parazity, následkom čoho môžu
u nich vzniknúť infekčné a parazitárne ochorenia. Zamestnanec môže ochorieť po kontakte
s chorým človekom, zvieraťom alebo kontaminovaným materiálom. Stále sa rozširuje
spektrum biologických faktorov, s ktorými prichádzajú do kontaktu rôzne profesijné skupiny
zamestnancov a to najmä vzhľadom na nárast pohybu osôb a tovarov medzi krajinami, ale aj
kontinentmi. Zároveň sa zvyšuje aj používanie biotechnológií na priemyselné účely.
Biologickým faktorom sú najčastejšie exponovaní zamestnanci pri práci v zdravotníctve a to
najmä pri ošetrovaní a vyšetrovaní pacientov, pri manipulácii s infekčným biologickým
materiálom, ale aj pri práci v klinických, diagnostických a mikrobiologických laboratóriách.
Zdravotné riziko z expozície biologickým faktorom nie je významné len v zdravotníctve, ale
aj pri práci v ozbrojených zboroch, v Policajnom zbore a v Hasičskom a záchrannom zbore.
Biologickým faktorom sú exponovaní aj zamestnanci pri práci v zariadeniach sociálnych
služieb a pri iných špecifických činnostiach v sociálnej oblasti, napr. pri práci so závislými
osobami, ďalej pri práci v podnikoch na likvidáciu odpadov, v kafilériách a v čistiarňach
113
odpadových vôd, pri pracovných činnostiach v poľnohospodárstve a pri pracovných
činnostiach, pri ktorých dochádza k styku so zvieratami a výrobkami živočíšneho pôvodu.
Bez ohľadu na profesiu môžu byť exponovaní biologickým faktorom aj zamestnanci
pracujúci v tropických a subtropických oblastiach.
Špecifické postavenie majú zamestnanci v zdravotníctve, u ktorých je nutné sa osobitne
zaoberať aj prevenciou poranení ostrými predmetmi, ktorými sú najmä injekčné ihly, kanyly,
infúzne sety, skalpely a ďalšie zdravotnícke nástroje a ktoré sú jedným z dôvodov významnej
expozície týchto zamestnancov biologickým faktorom.
Biologické faktory boli v r. 2013 v evidencii zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce
z hľadiska počtu exponovaných zamestnancov na ôsmom mieste.
Počet zamestnancov exponovaných biologickým faktorom a vykonávajúcich rizikové práce
v SR v rokoch 2000 – 2013 je uvedený v tabuľke č. 31 a v grafoch č. 37 a 38.
K 31.12.2013 bolo v SR exponovaných biologickým faktorom 2 601 zamestnancov, t. j. 2,8
% zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. Najväčší počet vyhlásených
rizikových prác s expozíciou biologickým faktorom je v zdravotníctve.
Od r. 2000 do súčasnosti bol zaznamenaný pokles počtu zamestnancov exponovaných
biologickým faktorom a vykonávajúcich rizikové práce o 55,2 % (v r. 2000 bolo
exponovaných biologickým faktorom 5 809 zamestnancov, v r. 2013 bolo exponovaných
biologickým faktorom 2 601 zamestnancov).
Zamestnávateľ je povinný na pracovisku zabezpečiť preventívne opatrenia na ochranu zdravia
pred nepriaznivými účinkami biologických faktorov.
114
Tabuľka č. 31
Počet zamestnancov exponovaných biologickým faktorom a vykonávajúcich rizikové práce
v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013 (vyhlásené rezortom zdravotníctva)
Počet zamestnancov
Rok
Kategória 3
Kategória 4
Spolu
2000
5 780
29
5 809
2001
6 251
2
6 253
2002
5 858
2
5 860
2003
5 610
2
5 612
2004
5 319
0
5 319
2005
3 813
0
3 813
2006
3 384
0
3 384
2007
3 489
0
3 489
2008
3 219
0
3 219
2009
3 195
0
3 195
2010
2 733
0
2 733
2011
2 420
0
2 420
2012
2 578
0
2 578
2013
2601
0
2 601
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
115
Graf č. 37
Počet zamestnancov exponovaných biologickým faktorom a vykonávajúcich
rizikové práce v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
5319
5612
5860
5809
6000
6253
7000
2578
2601
2009
2420
2008
3000
2733
2007
3195
2006
3219
3489
4000
3384
3813
Počet zamestnancov
5000
2012
2013
2000
1000
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2010
2011
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Graf č. 38
Počet zamestnancov exponovaných biologickým faktorom a vykonávajúcich
rizikové práce v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013 podľa kategórií
rizikového faktora
5319
5319
5610
5612
5858
5860
5780
5809
2601
2601
2578
2578
3000
2420
2420
2733
2733
3195
3195
3219
3219
3384
3384
4000
3489
3489
5000
3813
3813
Počet zamestnancov
6000
6251
6253
7000
2000
1000
29
2
2
2
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
0
2000
kategória 4
kategória 3
spolu
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
116
Pôsobenie biologických faktorov na zdravie zamestnancov.
Biologické faktory spôsobujú infekčné (prenosné) choroby, parazitárne choroby a choroby
prenosné zo zvierat na ľudí buď priamo alebo prostredníctvom prenášačov. V r. 2000 – 2013
bolo hlásených ročne najmenej 17 a najviac 112 týchto profesionálnych infekčných ochorení.
V r. 2000 bolo v SR hlásených 112 týchto ochorení, v r. 2013 bolo hlásených 17 týchto
ochorení. V r. 2013 boli tieto choroby štvrtou najčastejšie sa vyskytujúcou chorobou
z povolania, tvorili 5,6 % zo všetkých chorôb z povolania. Osobitnou skupinou týchto
ochorení sú tropické parazitárne a prenosné choroby.
Tabuľka č. 32
Počet zamestnancov, u ktorých boli hlásené prenosné a parazitárne ochorenia v Slovenskej
republike v r. 2000 – 2013
Počet zamestnancov, u ktorých boli hlásené
Rok
prenosné a parazitárne
ochorenia *
choroby z povolania
(celkom v SR)
% z celkového počtu
chorôb z povolania
v SR
2000
112
660
17,0 %
2001
106
557
19,0 %
2002
76
609
12,5 %
2003
94
551
17,1 %
2004
103
613
16,8 %
2005
69
413
16,7 %
2006
43
504
8,5 %
2007
39
575
6,8 %
2008
39
429
9,1 %
2009
52
483
10,8 %
2010
40
425
9,4 %
2011
50
373
13,4 %
2012
28
344
8,1 %
2013
17
301
5,6 %
* Zoznam chorôb z povolania – položky č. 24 - 26
položka č. 24 – infekčné choroby a parazitárne choroby okrem tropických infekčných chorôb
a parazitárnych a chorôb a chorôb prenosných zo zvierat na ľudí
položka č. 25 – tropické prenosné a parazitárne choroby
položka č. 26 - choroby prenosné zo zvierat na ľudí buď priamo alebo prostredníctvom prenášačov
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
117
Graf č. 39
Počet zamestnancov, u ktorých boli hlásené prenosné a parazitárne ochorenia
v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
120
112
106
103
Počet zamestnancov
100
94
76
80
69
60
52
43
39
50
40
39
40
28
17
20
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 40
Počet zamestnancov, u ktorých boli hlásené prenosné a parazitárne ochorenia
v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
120
112
106
103
100
Počet zamestnancov
94
80
76
69
60
52
43
40
39
50
40
39
28
20
17
19
12,5
17,1
16,8
16,7
8,5
6,8
9,1
10,8
9,4
17
13,4
8,1
5,6
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
prenosné a parazitárne ochorenia
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
118
2008
2009
2010
% z celkového počtu CHzP
2011
2012
2013
Neionizujúce žiarenie
Neionizujúce žiarenie zahŕňa širokú oblasť elektromagnetického žiarenia s vlnovou dĺžkou od
100 nm (nanometrov) po desiatky km. Podľa vlnovej dĺžky sa rozlišuje ultrafialové (UV)
žiarenie, viditelné svetlo, infračervené (IR) žiarenie a elektromagnetické pole. Zdrojom
elektromagnetického žiarenia od ultrafialovej až po infračervenú spektrálnu oblasť sú lasery.
UV žiarenie, IR žiarenie a lasery tvoria umelé optické žiarenie.
Neionizujúce žiarenie bolo v r. 2013 v evidencii zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce
z hľadiska počtu exponovaných zamestnancov na deviatom mieste.
Zdrojom UV žiarenia na pracoviskách je najčastejšie elektrický oblúk používaný na zváranie
kovov, plazmový horák používaný na rezanie kovov, ďalej baktericidné xenónové a ortuťové
UV výbojky, ktoré sa používajú napr. na priestorovú dezinfekciu miestností.
Expozícia IR žiareniu je najčastejšia pri práci s roztaveným kovom, oceľou alebo sklom, napr.
v hutníckom a sklárskom priemysle, ale aj pri zváraní.
Súčasťou lekárskych prístrojov sú lasery, kde slúžia napr. na rezanie tkanív a koaguláciu.
Lasery sa používajú aj v priemysle na zváranie kovov, sú súčasťou laboratórnych prístrojov
a vytyčovacích prístrojov v geodézii a v stavebníctve.
Zdrojom expozície elektromagnetickým poliam je napr. vysokofrekvenčný ohrev,
elektromagnetické pece, vysokofrekvenčné sušiarne, vysokofrekvenčné zváranie plastov,
kalenie s vysokofrekvenčným ohrevom materiálu.
Prekročením limitných hodnôt určených pre 8–hodinovú pracovnú zmenu pre UV žiarenie, IR
žiarenie a elektromagnetické pole je ohrozené zdravie zamestnancov a zamestnávateľ je
povinný dať orgánu verejného zdravotníctva návrh na určenie rizikových prác.
Počet zamestnancov exponovaných umelému optickému žiareniu a vykonávajúcich rizikové
práce v SR v rokoch 2000 – 2013 je uvedený v tabuľke č. 33 a v grafe č. 41.
K 31.12.2013 bolo v SR exponovaných umelému optickému žiareniu 705 zamestnancov, t. j.
0,7 % zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. Od r. 2000 do r. 2013 bol
zaznamenaný nárast počtu zamestnancov exponovaných umelému optickému žiareniu a
vykonávajúcich rizikové práce o 16,6 % (v r. 2000 bolo exponovaných umelému optickému
žiareniu 588 zamestnancov, v r. 2013 bolo exponovaných umelému optickému žiareniu 705
zamestnancov).
Zamestnávateľ je povinný na pracovisku zabezpečiť preventívne opatrenia na ochranu zdravia
pred nepriaznivými účinkami neionizujúceho žiarenia.
119
Tabuľka č. 33
Počet zamestnancov exponovaných umelému optickému žiareniu a vykonávajúcich rizikové
práce v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013 (vyhlásené rezortom zdravotníctva)
Počet zamestnancov
Rok
Kategória 3
Kategória 4
Spolu
2000
588
neurčuje sa
588
2001
673
neurčuje sa
673
2002
652
neurčuje sa
652
2003
691
neurčuje sa
691
2004
1 025
neurčuje sa
1 025
2005
907
neurčuje sa
907
2006
1 093
neurčuje sa
1 093
2007
1 220
neurčuje sa
1 220
2008
1 288
neurčuje sa
1 288
2009
924
neurčuje sa
924
2010
803
neurčuje sa
803
2011
675
neurčuje sa
675
2012
645
neurčuje sa
645
2013
705
neurčuje sa
705
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Poznámka:
V umelom optickom žiarení sa sumarizujú ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie a lasery.
120
Graf č. 41
924
907
1025
2011
2012
705
645
2002
691
2001
657
600
652
800
673
803
1000
588
Počet zamestnancov
1200
1093
1220
1400
1288
Počet zamestnancov exponovaných umelému optickému žiareniu a
vykonávajúcich rizikové práce v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
400
200
0
2000
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2013
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Počet zamestnancov exponovaných elektromagnetickým poliam a vykonávajúcich rizikové
práce v SR v rokoch 2000 – 2013 je uvedený v tabuľke č. 34 a v grafe č. 42.
Elektromagnetickým poliam bolo k 31.12.2013 v SR exponovaných 241 zamestnancov, t.j.
0,3 % zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. Od r. 2000 do r. 2013 bol
zaznamenaný významný nárast počtu zamestnancov exponovaných elektromagnetickým
poliam a vykonávajúcich rizikové práce (v r. 2000 boli exponovaní elektromagnetickým
poliam len dvaja zamestnanci, v r. 2013 bolo exponovaných elektromagnetickým poliam 241
zamestnancov).
121
Tabuľka č. 34
Počet zamestnancov exponovaných elektromagnetickým poliam a vykonávajúcich rizikové práce
v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013 (vyhlásené rezortom zdravotníctva)
Počet zamestnancov
Rok
Kategória 3
Kategória 4
Spolu
2000
2
neurčuje sa
2
2001
7
neurčuje sa
7
2002
7
neurčuje sa
7
2003
7
neurčuje sa
7
2004
100
neurčuje sa
100
2005
7
neurčuje sa
7
2006
23
neurčuje sa
23
2007
23
neurčuje sa
23
2008
19
neurčuje sa
19
2009
116
neurčuje sa
116
2010
147
neurčuje sa
147
2011
182
neurčuje sa
182
2012
216
neurčuje sa
216
2013
241
neurčuje sa
241
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
122
Graf č. 42
Počet zamestnancov exponovaných elektromagnetickým poliam a
vykonávajúcich rizikové práce v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
241
250
216
Počet zamestnancov
200
182
147
150
116
100
100
50
2
7
7
7
2001
2002
2003
23
23
19
2006
2007
2008
7
0
2000
2004
2005
2009
2010
2011
2012
2013
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Pôsobenie neionizujúceho žiarenia na zdravie zamestnancov.
Ultrafialové žiarenie v pracovnom prostredí pôsobí negatívne najmä na kožu a na oko. Na
koži spôsobuje dermatitídu, pri dlhotrvajúcom pôsobení spôsobuje starnutie pokožky, jeho
najzávažnejším účinkom na kožu je karcinogénne pôsobenie. Osobitný problém predstavujú
fotosenzibilizujúce chemické látky, napr. dechty a spolupôsobiace UV žiarenie. Pôsobením na
oko vzniká prudký zápal spojoviek, rohovky a viečok; príkladom je fotoelektrická oftalmia
pri zváraní.
Dlhotrvajúcim pôsobením intenzívneho IR žiarenia na oko vzniká zákal očnej šošovky
(katarakta).
Rovnako pri expozícii laserovému žiareniu, žiarenie nepreniká do hĺbky tkanív, preto sú
kritickými orgánmi z hľadiska možného poškodenia zdravia laserom oko a koža.
Expozícia elektromagnetickým poliam sa prejavuje najmä tepelnými účinkami, ktoré sa
prejavujú popálením kože, zákalom očnej šošovky alebo poruchou tvorby mužských
zárodočných buniek. Od r. 2000 do r. 2013 nebola hlásená ako profesionálne ochorenie ani
jedna choroba z elektromagnetického žiarenia vrátane laseru (položka č. 20 zoznamu chorôb
z povolania).
Zvýšený tlak vzduchu
Zvýšenému tlaku okolitého prostredia sú vystavení potápači vo vodnom prostredí alebo
pracovníci v hyperbarických komorách. Zvýšený tlak vzduchu bol v r. 2013 v evidencii
123
zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce z hľadiska počtu exponovaných zamestnancov
na desiatom mieste.
Počet zamestnancov vystavených zvýšenému tlaku vzduchu a vykonávajúcich rizikové práce
v SR v rokoch 2000 – 2013 je uvedený v tabuľke č. 35 a v grafe č. 43.
K 31.12.2013 bolo v SR zvýšenému tlaku vzduchu vystavených 50 zamestnancov, t. j. 0,05
% zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. Od r. 2000 do r. 2013 bol
zaznamenaný nárast počtu zamestnancov vystavených zvýšenému tlaku vzduchu a
vykonávajúcich rizikové práce (v r. 2000 bolo vystavených zvýšenému tlaku vzduchu 8
zamestnancov, v r. 2013 bolo vystavených zvýšenému tlaku vzduchu 28 zamestnancov).
Zamestnávateľ je povinný na pracovisku zabezpečiť preventívne opatrenia na ochranu zdravia
pred nepriaznivými účinkami zvýšeného tlaku vzduchu.
Tabuľka č. 35
Počet zamestnancov exponovaných zvýšenému tlaku vzduchu a vykonávajúcich rizikové práce
v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013 (vyhlásené rezortom zdravotníctva)
Počet zamestnancov
Rok
Kategória 3
Kategória 4
Spolu
2000
8
neurčuje sa
8
2001
8
neurčuje sa
8
2002
11
neurčuje sa
11
2003
11
neurčuje sa
11
2004
11
neurčuje sa
11
2005
25
neurčuje sa
25
2006
21
neurčuje sa
21
2007
21
neurčuje sa
21
2008
21
neurčuje sa
21
2009
21
neurčuje sa
21
2010
51
neurčuje sa
51
2011
45
neurčuje sa
45
2012
45
neurčuje sa
45
2013
28
neurčuje sa
28
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
124
Graf č. 43
Počet zamestnancov exponovaných zvýšenému tlaku vzduchu a
vykonávajúcich rizikové práce v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
60
51
50
Počet zamestnancov
45
45
40
28
30
25
21
21
21
21
2006
2007
2008
2009
20
10
8
8
2000
2001
11
11
11
2002
2003
2004
0
2005
2010
2011
2012
2013
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Pôsobenie zvýšeného tlaku vzduchu na zdravie zamestnancov.
Zvýšený tlak vzduchu, resp. okolitého prostredia spôsobuje, že sa v organizme vo zvýšenej
miere rozpúšťajú vdychované plyny vrátane atmosferického dusíka. Pri vdychovaní vzduchu
pod zvýšeným tlakom vzniká nebezpečenstvo vzniku dekompresnej choroby s postihnutím
kĺbov, kože, kardiopulmonálneho systému a nervového systému. K tomu dochádza napr.
u potápačov pri rýchlom vynorení sa z hĺbky na hladinu. Choroba vyvolaná prácou
v hyperbarických podmienkach (položka č. 27 zoznamu chorôb z povolania) bola od r. 2000
do r. 2013 hlásená len v jednom prípade.
Podobne ako v minulých rokoch sa v r. 2013 najväčšou mierou podieľali na celkovom
počte hlásených chorôb z povolania profesionálne ochorenia postihujúce podpornopohybový systém, cievny a nervový systém zamestnancov vystavených pri práci
dlhodobému nadmernému a jednostrannému zaťaženiu horných končatín. Toto
ochorenie horných končatín z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia bolo
hlásené u 46,8 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania v r. 2013 v Slovenskej republike.
Toto profesionálne ochorenie má dlhodobo stúpajúci trend v zastúpení najčastejšie
hlásených chorôb z povolania. Ďalšou najčastejšou chorobou z povolania bolo ochorenie
horných končatín z vibrácií, ktoré bolo hlásené u 19,3 % zo všetkých chorôb z povolania
v r. 2013. Obidve tieto profesionálne ochorenia, ktoré postihujú podporno-pohybový systém,
cievny a nervový systém zamestnancov vystavených pri práci dlhodobému, nadmernému
a jednostrannému zaťaženiu horných končatín a škodlivému vplyvu vibrácií tvorili v r. 2013
spolu 66,1 % z celkového počtu chorôb z povolania. Domnievame sa, že tento vysoký podiel
profesionálnych ochorení postihujúcich horné končatiny zamestnancov je spôsobený tým, že
125
ochranu zdravia týchto zamestnancov nie je možné zabezpečiť používaním účinných
osobných ochranných pracovných prostriedkov a najmä u prác s vibrujúcimi nástrojmi nie je
možné realizovať ani dostatočné technické opatrenia na zníženie expozície zamestnancov
vibráciám pôsobiacim na ruky. Nadmernej fyzickej záťaži a vibráciám, ktoré spôsobujú
vyššie uvedené ochorenia, bol v r. 2013 exponovaných relatívne nízky počet zamestnancov
vykonávajúcich rizikové práce. Nadmernej fyzickej záťaži bolo vystavených 5,2 %
zamestnancov a vibráciám 4,7 % zamestnancov zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich
rizikové práce v Slovenskej republike.
Všetky ďalšie profesionálne ochorenia boli v r. 2013 zastúpené vo výrazne nižšom počte. 11
% zo všetkých hlásených chorôb z povolania tvorila porucha sluchu z hluku. Hluk je za
ostatné roky najčastejšie sa vyskytujúcim zdraviu škodlivým faktorom v pracovnom prostredí.
Nadmernému hluku bolo v r. 2013 v Slovenskej republike exponovaných 76,4 %
zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. Domnievame sa, že relatívne nízky počet
profesionálnych ochorení (strata sluchu z hluku) je spôsobený najmä možnosťou
zamestnávateľov realizovať rôzne technické opatrenia na zníženie expozície zamestnancov
nadmernému hluku, ale aj dostupnosťou širokej škály účinných osobných ochranných
pracovných prostriedkov na ochranu sluchu.
4.2. Rekondičné pobyty a rehabilitácia v súvislosti s prácou
Jedným z preventívnych opatrení možného poškodenia zdravia zamestnancov, ak
vykonávajú prácu v zdraviu škodlivých pracovných podmienkach a kompenzáciou
zdraviu škodlivých pracovných podmienok pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové
práce sú rekondičné pobyty a rehabilitácia v súvislosti s prácou.
Poskytovanie rekondičných pobytov alebo rehabilitácie v súvislosti s prácou zamestnancom
upravuje v § 11 zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poskytovať rekondičné pobyty alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou je povinnosťou
zamestnávateľa, ktorého zamestnanci vykonávajú rizikové práce
Povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečiť pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce
rekondičné pobyty alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou a uhrádzať v celom rozsahu s tým
súvisiace náklady. Zamestnanci, ktorí vykonávajú rizikové práce sú exponovaní zdraviu
škodlivým faktorom práce alebo pracovného prostredia, a to jednému faktoru alebo
kombinácii niekoľkých faktorov. Sú to najmä pevné aerosóly (prach), vibrácie, chemické
faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, ionizujúce žiarenie, zvýšený tlak vzduchu,
fyzická záťaž vrátane dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia, psychická
pracovná záťaž a záťaž teplom alebo chladom.
Zamestnávateľ môže zabezpečovať rekondičné pobyty alebo rehabilitáciu v súvislosti
s prácou aj zamestnancom, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 2, pri ktorých je
miera zdravotného rizika nižšia ako u rizikových prác, nie je to však jeho povinnosť.
Zaraďovanie
prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík vrátane povinností
zamestnávateľa v tejto oblasti je rámcovo upravené v § 31 zákona č. 355/2007 Z. z.
o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Podrobné kritériá na zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska
zdravotných rizík pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia sú stanovené
vo vykonávacom predpise, ktorým je vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 448/2007 Z.
126
z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii
prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.
Faktory pracovného prostredia, pri expozícii ktorých sa rekondičný pobyt alebo
rehabilitácia v súvislosti s prácou zamestnancovi neposkytujú
Pri expozícii zamestnancov niektorým z faktorov pracovného prostredia nemá rekondičný
pobyt ani rehabilitácia v súvislosti s prácou z hľadiska účinnej prevencie profesionálnych
poškodení zdravia týmito faktormi, žiadny význam. Takýmito faktormi sú chemické faktory
spôsobujúce vznik profesionálnej kožnej alergie, biologické faktory a neionizujúce žiarenie a
to elektromagnetické žiarenie, ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie a lasery.
Zamestnancom, ktorí sú pri výkone rizikovej práce exponovaní uvedeným faktorom
pracovného prostredia sa rekondičný pobyt ani rehabilitácia v súvislosti s prácou neposkytujú.
Zákon č. 470/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý
nadobudol účinnosť 1. januára 2012, priniesol v oblasti poskytovania rekondičných pobytov
alebo rehabilitácie v súvislosti s prácou niekoľko zmien, ktoré mali zamestnávateľom
zabezpečiť zníženie ich finančných nákladov.
 Zmena od 1. januára 2012
Medzi faktory pracovného prostredia, pri expozícii ktorých sa zamestnancom rekondičný
pobyt ani rehabilitácia v súvislosti s prácou neposkytujú bol doplnený hluk.
Po uplynutí jedného a pol roka a to 1. júla 2013 nadobudol účinnosť zákon č. 154/2013 Z.
z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý opäť priniesol v oblasti poskytovania rekondičných
pobytov alebo rehabilitácie v súvislosti s prácou zmeny, ktoré zrušili niektoré zmeny
upravené zákonom č. 470/2011 Z. z.
 Zmena od 1. júla 2013
Zo zoznamu faktorov pracovného prostredia, pri expozícii ktorých sa zamestnancom
rekondičný pobyt ani rehabilitácia v súvislosti s prácou neposkytujú bol vypustený hluk. To
znamená, že zamestnancom, ktorí vykonávajú rizikovú prácu s expozíciou nadmernému hluku
je zamestnávateľ povinný poskytnúť rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu v súvislosti
s prácou.
Podmienky účasti zamestnanca na rekondičnom pobyte alebo na rehabilitácii v súvislosti
s prácou
Ďalšie legislatívne zmeny sa týkali podmienok účasti zamestnanca na rekondičnom pobyte
alebo na rehabilitácii v súvislosti s prácou.
 Zmeny od 1. januára 2012 (zákon č. 470/2011 Z. z.)
Zamestnanec bol povinný sa zúčastniť na rekondičnom pobyte alebo na rehabilitácii
v súvislosti s prácou, ak nepretržite vykonával prácu zaradenú do kategórie 3 počas šiestich
rokov, alebo prácu zaradenú do kategórie 4 počas piatich rokov. Nepretržitým vykonávaním
práce je aj jej prerušenie na menej ako 8 týždňov.
Na ďalšom rekondičnom pobyte alebo na rehabilitácii v súvislosti s prácou bol zamestnanec
povinný sa zúčastniť následne raz za 4 roky. Podmienkou bolo odpracovanie stanoveného
počtu najmenej 800 pracovných zmien vo vybranom povolaní, ktorým je konkrétna riziková
práca. Ak však bol zamestnanec exponovaný pri práci dokázaným chemickým karcinogénom,
127
podmienkou bolo odpracovanie najmenej 500 pracovných zmien počas troch rokov. Pri práci
pod zemou pri ťažbe nerastov a pri razení tunelov a štôlní musel zamestnanec odpracovať
najmenej 275 pracovných zmien.
Rekondičný pobyt sa zamestnancovi poskytoval jednorázovo a mal trvať najmenej 7 dní.
 Zmeny od 1. júla 2013 (zákon č. 154/2013 Z. z.)
Podľa platnej legislatívnej úpravy je zamestnanec v súčasnosti povinný sa zúčastniť na
rekondičnom pobyte alebo na rehabilitácii v súvislosti s prácou, ak nepretržite vykonáva
prácu zaradenú do kategórie 3 počas piatich rokov, alebo prácu zaradenú do kategórie 4
počas štyroch rokov.
Na ďalšom rekondičnom pobyte alebo na rehabilitácii v súvislosti s prácou je zamestnanec
povinný sa zúčastniť následne raz za 3 roky. Podmienkou je odpracovanie stanoveného počtu
najmenej 600 pracovných zmien vo vybranom povolaní, ktorým je konkrétna riziková práca.
Ak však bol zamestnanec exponovaný pri práci dokázaným chemickým karcinogénom,
podmienkou je odpracovanie najmenej 400 pracovných zmien počas troch rokov.
Počet pracovných zmien pri práci pod zemou pri ťažbe nerastov a pri razení tunelov a štôlní,
ktoré musí zamestnanec odpracovať na získanie nároku na rekondičný pobyt alebo na
rehabilitáciu v súvislosti s prácou zostal nezmenený; zamestnanec musí odpracovať najmenej
275 pracovných zmien.
Rovnako dĺžka rekondičného pobytu sa nezmenila; zamestnancovi sa rekondičný pobyt
poskytuje jednorázovo a má trvať najmenej 7 dní.
Rehabilitácia v súvislosti s prácou
Alternatívou k rekondičnému pobytu zavedenou do zákona č. 124/2006 Z. z. od 1. mája 2010,
ktorú zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi priebežne počas vykonávania rizikovej práce
je rehabilitácia v súvislosti s prácou. Rehabilitácia v súvislosti s prácou sa má poskytovať
zamestnancovi priebežne počas dvoch rokov v rámci pracovnej zmeny, najmenej počas
80-tich pracovných hodín. Zamestnávateľ má možnosť vybrať pre svojich zamestnancov
v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby a so zástupcom zamestnancov vhodný
spôsob prevencie podľa vykonávanej práce a konkrétnych podmienok na pracovisku.
Zamestnávateľ vypracuje v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby zoznam
zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce a zúčastnia sa rekondičného pobytu alebo
budú absolvovať rehabilitáciu v súvislosti s prácou. Lekár pracovnej zdravotnej služby
pripraví obsah rekondičného pobytu alebo rehabilitácie v súvislosti s prácou, s ktorým
zamestnávateľ oboznámi zamestnancov. Vhodné je, ak rekondičný pobyt nadväzuje na
čerpanie dovolenky, to znamená, že prerušenie vystavenia zamestnanca zdraviu škodlivým
faktorom v pracovnom prostredí trvá dlhší čas. Na rehabilitáciu v súvislosti s prácou sa táto
podmienka nevzťahuje.
Požiadavky na zabezpečenie rekondičného pobytu
Rekondičný pobyt musí spĺňať aj určité špecifické podmienky, ktoré vyplývajú z jeho
„pobytovej“ formy. Zariadenie, v ktorom sa bude rekondičný pobyt uskutočňovať musí spĺňať
požiadavky na vnútorné prostredie budov upravené v osobitných predpisoch, a to požiadavky
na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vetranie, vykurovanie a osvetlenie (upravené v § 20 a 21
zákona č. 355/2007 Z. z. a vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z.
o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych
požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia). Veľmi dôležité je aj
dodržiavanie požiadaviek pri zabezpečovaní spoločného stravovania zamestnancov, ktoré sú
určené osobitnými predpismi (upravené v § 26 zákona č. 355/2007 Z. z. a vo vyhláške
128
Ministerstva zdravotníctva SR č. 533/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na
zariadenia spoločného stravovania). Na rehabilitáciu v súvislosti s prácou sa tieto podmienky
nevzťahujú, vzhľadom na to, že nie je potrebné počas jej trvania poskytovať zamestnancom
ubytovanie ani celodenné stravovanie. Je vhodné, ak sa rekondičný pobyt uskutoční v
klimatickej oblasti, ktorej prostredie nie je znečistené priemyselnými škodlivinami,
výfukovými plynmi, ani inými zdraviu škodlivými faktormi.
Rekondičný pobyt a rehabilitáciu v súvislosti s prácou odborne vedie zdravotnícky pracovník,
ktorý vypracuje konkrétny program rekondičného pobytu alebo rehabilitácie v súvislosti
s prácou zameraný na zmiernenie negatívneho pôsobenia konkrétnych zdraviu škodlivých
faktorov v pracovnom prostredí zamestnanca. V tejto oblasti sú erudovaní najmä odborníci
v oblasti fyzioterapie, lekári so špecializáciou fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia,
ale aj odborníci so špecializáciou v odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia,
hygiena výživy, výchova k zdraviu, verejné zdravotníctvo a psychológia.
Účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte alebo na rehabilitácii v súvislosti s prácou
vylučujú príznaky jeho akútneho alebo prenosného ochorenia.
Zameranie rekondičného pobytu
Rekondičný pobyt má zabezpečiť individuálny režim na podporu zdravia zamestnanca, ktorý
má byť cielene zameraný najmä na zvyšovanie fyzickej kondície, psychickej kondície a
celkovej odolnosti, ale aj na získanie správnych stravovacích návykov a v prípade potreby aj
na obmedzenie fajčenia, najmä u zamestnancov exponovaných karcinogénnym a mutagénnym
faktorom alebo pevným aerosólom. V neposlednom rade má slúžiť aj na zvyšovanie
zdravotného uvedomenia a osvojenie si správnych postojov k ochrane zdravia pri práci.
Obsahom rekondičného pobytu majú byť najmä rehabilitačné a relaxačné cvičenia, súčasťou
môžu byť aj vodoliečebné alebo teploliečebné procedúry, masáže, plávanie alebo používanie
sauny. Rekondičný pobyt má umožniť zamestnancom v primeranej miere aj športovať a
aktívne využívať pobyt v prírode.
Rehabilitácia v súvislosti s prácou
Pri rehabilitácii v súvislosti s prácou sa využívajú najmä rehabilitačné metódy, ale aj
vodoliečebné a teploliečebné procedúry, masáže alebo plávanie. Majú slúžiť na odstránenie
alebo zmiernenie možných negatívnych účinkov pracovných expozícií zamestnancov rôznym
faktorom práce a pracovného prostredia. Rehabilitácia v súvislosti s prácou je vhodná napr.
ako účinná prevencia ochorení z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia a
ochorení z vibrácií, ktoré sú v ostatných rokoch najčastejšie sa vyskytujúcimi profesionálnymi
ochoreniami v Slovenskej republike. V rámci rehabilitácie v súvislosti s prácou zamestnávateľ
nemusí zamestnancovi zabezpečovať a uhrádzať ubytovanie a celodenné stravovanie, čím sa
znížia jeho finančné náklady.
Rámcové programy rekondičných pobytov
Problematiku rekondičných pobytov a rehabilitácie v súvislosti s prácou podrobnejšie
upravuje vykonávací predpis k zákonu č. 124/2006 Z. z., ktorým je vyhláška Ministerstva
zdravotníctva SR č. 148/2010 Z. z. o účele, obsahu a rámcových programoch rekondičného
pobytu, nadobudla účinnosť 1. mája 2010.
Príloha vyhlášky obsahuje rámcové programy rekondičných pobytov rozdelené do skupín
podľa faktorov, ktoré vyžadujú rovnaké zameranie rekondičného pobytu.
Rámcový program pre zamestnancov exponovaných pevným aerosólom, chemickým
faktorom alebo karcinogénnym a mutagénnym faktorom obsahuje najmä kondičné cvičenia,
129
cvičenia v prírode spojené s nácvikom správneho dýchania, inhalácie s použitím prírodných
liečivých vôd a vodoliečebné procedúry.
Rámcový program pre zamestnancov exponovaných vibráciám, jednostrannému,
nadmernému a dlhodobému zaťaženiu, zvýšenému tlaku vzduchu, nadmernej fyzickej záťaži
alebo nevyhovujúcim mikroklimatickým podmienkam obsahuje hlavne kondičné cvičenia
zamerané na posilňovanie svalov a zaradená je aj odborná inštruktáž zameraná na šetrenie
kĺbov a chrbtice pri práci. Využívajú sa najmä vodoliečebné a teploliečebné procedúry,
fyzioterapeutické techniky, masáže a plávanie.
Rámcový program pre zamestnancov exponovaných hluku, psychickej pracovnej záťaži alebo
ionizujúcemu žiareniu obsahuje najmä cvičenia a procedúry s relaxačným charakterom,
vodoliečebné procedúry a plávanie. Súčasťou je tréning na zvládanie stresu.
Obsahom všetkých rámcových programov je aj pobyt v prírode zameraný na otužovanie,
turistika a vhodný druh športu, ale aj odborné inštruktáže zamerané na racionálnu výživu
a obmedzenie fajčenia.
Podľa vzorových rámcových programov vypracuje odborný zdravotnícky pracovník, ktorý
odborne vedie a usmerňuje rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou,
konkrétny program s ohľadom na expozíciu zamestnancov konkrétnym faktorom práce
a pracovného prostredia.
Odborným poradcom zamestnávateľa v otázkach rekondičných pobytov alebo rehabilitácie
v súvislosti s prácou týkajúcich sa ochrany zdravia zamestnancov je pracovná zdravotná
služba, ktorá sa aktívne zúčastňuje na zabezpečovaní rekondičných pobytov.
4.3. Vývoj počtu chorôb z povolania vo vybraných odvetviach a regiónoch
Choroba z povolania je ochorenie, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s pracovnou činnosťou,
zaradená do zoznamu chorôb z povolania a priznaná príslušným zdravotníckym zariadením
(poskytovateľom zdravotnej starostlivosti). Zoznam chorôb z povolania je uverejnený v
prílohe č. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Obsahuje 47 diagnóz a skupín diagnóz, ktoré môžu byť priznané ako choroba z povolania.
Zoznam chorôb z povolania platný v Slovenskej republike zohľadňuje odporúčanie Komisie
2003/670/EC, týkajúce sa Európskeho zoznamu chorôb z povolania.
Každý lekár, ktorý zistí, že došlo k zmene zdravotného stavu poistenca (zamestnanca) vo
vzťahu k vykonávanej práci, má odoslať túto osobu na vyšetrenie špecializovanému
pracovisku klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie. Špecializované
pracoviská sú ambulancie klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, oddelenia
klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie a kliniky pracovného lekárstva a
klinickej toxikológie univerzitných nemocníc, ktoré vykonajú príslušné klinické vyšetrenia.
Úlohou špecializovaného pracoviska je potvrdiť alebo vylúčiť podozrenie na poškodenie
zdravia súvisiace s prácou
Obvodní všeobecní lekári alebo lekári - špecialisti poskytujú poistencovi (zamestnancovi)
zdravotnú starostlivosť, ale často krát nemajú údaje o možnom súvise jeho ochorenia
s výkonom práce, z toho dôvodu poistenca (zamestnanca) neodošlú na posúdenie na
špecializované pracovisko klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie; takýmto
spôsobom sa znižuje počet posudzovaných ochorení, ktoré môžu súvisieť s vykonávanou
prácou.
130
Špecializované pracovisko klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie pri
posudzovaní profesionality ochorenia vychádza predovšetkým z výsledkov vykonaných
lekárskych vyšetrení, pričom ako podporný doklad k svojmu posudzovaniu si vyžiada
stanovisko príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorý posúdi súvislosť
medzi pracovnou expozíciou, resp. vykonávanou prácou a prešetrovaným ochorením.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva pri prešetrovaní podozrenia na chorobu z povolania
prihliada na všetky objektívne skutočnosti (napr. na náplň činnosti zamestnanca, časové údaje
o dĺžke vykonávania práce zamestnanca z podkladov zamestnávateľa) aj subjektívne
skutočnosti (napr. údaje o vykonávanej pracovnej činnosti od zamestnanca), ktoré súvisia
s prešetrovaným podozrením na chorobu z povolania. V závere z prešetrenia podozrenia na
chorobu z povolania regionálny úrad verejného zdravotníctva uvedie, či zamestnanec pracoval
v podmienkach, v ktorých mohla vzniknúť choroba z povolania, resp. či sa jednoznačne
potvrdil alebo nepotvrdil príčinný vzťah medzi pracovnými podmienkami, spôsobom práce
a príslušným ochorením.
Na základe klinických vyšetrení a prešetrenia pracovných podmienok špecializované
pracovisko chorobu z povolania prizná alebo neprizná. Správnosť priznania choroby
z povolania potvrdzuje prednosta kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie
príslušnej univerzitnej nemocnice. Priznaniu choroby z povolania v sporných a
nejednoznačných prípadoch predchádza posúdenie v regionálnej komisii pre posudzovanie
chorôb z povolania. Regionálne komisie sú zriadené na klinikách pracovného lekárstva a
klinickej toxikológie univerzitných nemocníc v Bratislave, Košiciach a Martine.
Ak je posudzovanie podozrenia na chorobu z povolania obzvlášť zložité, alebo je na
pracovisku hromadný výskyt podozrení na choroby z povolania, špecializované pracovisko
predloží podozrenie na chorobu z povolania na posúdenie Celoslovenskej komisii pre
posudzovanie chorôb z povolania.
Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania je odborným konzíliom lekárov
v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a v odbore preventívne pracovné
lekárstvo a toxikológia, ktorí kolektívne posudzujú sporné a zložité prípady podozrenia na
chorobu z povolania na návrh špecializovaného pracoviska. Celoslovenská komisia na
posudzovanie chorôb z povolania zasadá na Klinike pracovného lekárstva a klinickej
toxikológie Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Jej vznik, postavenie, úlohy, právomoci,
postupy a zloženie nie sú upravené všeobecne záväzným právnym predpisom. Ministerstvo
zdravotníctva SR v súčasnosti pripravuje novelu zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore
a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktorej súčasťou bude aj právna úprava problematiky chorôb z povolania vrátane
Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania a regionálnych komisií na
posudzovanie chorôb z povolania. Okrem chorôb, ktoré sú uvedené v zozname chorôb
z povolania, Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania posudzuje aj
priznanie nádorových ochorení vznikajúcich následkom práce s dokázanými chemickými
karcinogénmi v pracovnom prostredí alebo v pracovných procesoch s rizikom chemickej
karcinogenity a prejavujúce sa u posudzovanej osoby v príslušných cieľových orgánoch, ktoré
nie sú uvedené v zozname chorôb z povolania a iné poškodenie zdravia z práce
u posudzovanej osoby, ktoré nie je pracovným úrazom a ani chorobou z povolania uvedenou
v zozname chorôb z povolania.
Špecializované pracovisko sa vyjadruje k priznaniu choroby z povolania formou lekárskeho
posudku. Ak má fyzická osoba, ktorej sa týka lekársky posudok súvisiaci s priznaním choroby
z povolania námietky proti záveru posudku, má právo požiadať o nápravu poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti, ktorý lekársky posudok vydal.
131
Špecializované pracovisko klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, ktoré
posudzovalo podozrenie na chorobu z povolania a ktoré chorobu z povolania alebo
ohrozenie chorobou z povolania priznalo, písomne oznamuje priznanie choroby z povolania
na tlačive „Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania“, ktoré
odošle zamestnávateľovi, zamestnancovi (posudzovanej osobe), obvodnému lekárovi
zamestnanca, sociálnej poisťovni, príslušnému regionálnemu úradu verejného
zdravotníctva, Národnému centru zdravotníckych informácií, Klinike pracovného lekárstva a
klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice v Bratislave a Národnému inšpektorátu práce.
Spôsob hlásenia, registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou
z povolania je legislatívne upravený vyhláškou MZ SR č. 504/2006 Z. z. v znení vyhlášky
MZ SR č. 501/2011 Z. z.
Centrálny register hlásení priznaných chorôb z povolania a ohrození chorobou z povolania
vedie Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice
v Bratislave.
Pracoviskom v Slovenskej republike, ktoré pripravuje hlásenia pre Európsku štatistiku chorôb
z povolania (EODS) a vypracováva podklady pre databázu vedenú Štatistickým úradom
Európskeho spoločenstva (EUROSTAT), ktorá je každý rok aktualizovaná, je Národné
centrum zdravotníckych informácií.
Výskyt chorôb z povolania je jedným z najdôležitejších ukazovateľov úrovne starostlivosti
o zdravie zamestnancov; odráža stav primárnej prevencie profesionálnych ochorení. Od r.
2000 do r. 2013 bolo v Slovenskej republike hlásených spolu 6833 chorôb z povolania. Z toho
bolo v r. 2013 hlásených 301 chorôb z povolania. V porovnaní s údajmi z predchádzajúcich
rokov predstavujú choroby z povolania hlásené v r. 2013 najnižší počet chorôb z povolania za
ostatných 14 rokov.
Počet priznaných chorôb z povolania, priemyselných otráv a iných poškodení zdravia pri
práci v Slovenskej republike v rokoch 2000 až 2013 je uvedený v tabuľke č. 36 a v grafe č.
44.
(Tabuľka č. 36 je v prílohe).
132
Graf č. 44
Počet zamestnancov, u ktorých boli hlásené choroby z povolania v Slovenskej
republike v r. 2000 - 2013
700
654
608
605
575
572
600
547
Počet zamestnancov
504
483
500
429
413
425
373
400
344
301
300
200
100
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
K najčastejšie hláseným chorobám z povolania v r. 2013 patrili (údaje k 31.12.2013):
ochorenie horných končatín z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia
(položka č. 29 zoznamu chorôb z povolania) bolo hlásené u 141 zamestnancov, t. j. u 46,8 %
zo všetkých hlásených chorôb z povolania v Slovenskej republike,
ochorenie horných končatín z vibrácií (položka č. 28 zoznamu chorôb z povolania) bolo
hlásené u 58 zamestnancov, t. j. u 19,3 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania
v Slovenskej republike,
porucha sluchu z hluku (položka č. 38 zoznamu chorôb z povolania) bola hlásená u 33
zamestnancov, t. j. u 11,0 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania v Slovenskej
republike,
prenosné a parazitárne ochorenia (položky č. 24 – 26 zoznamu chorôb z povolania) boli
hlásené u 17 zamestnancov, t. j. u 5,6 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania
v Slovenskej republike,
profesionálne dermatózy (položka č. 22 zoznamu chorôb z povolania) boli hlásené u 10
zamestnancov, t. j. u 3,3 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania v Slovenskej republike,
choroba zaprášenia pľúc prachom obsahujúcim oxid kremičitý - silikóza (položka č. 33
zoznamu chorôb z povolania) bola hlásená u 9 zamestnancov, t. j. u 3,0 % zo všetkých
hlásených chorôb z povolania v Slovenskej republike,
profesionálne intoxikácie (položky č. 1 - 18 zoznamu chorôb z povolania) boli hlásené u 3
zamestnancov, t. j. u 1,0 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania v Slovenskej republike.
133
Graf č. 45
Najčastejšie sa vyskytujúce choroby z povolania v Slovenskej republike
v r. 2013
200
180
160
141
Počet zamestnancov
140
120
100
80
58
60
33
40
17
20
10
9
Profesionálne
dermatózy
Silikóza
3
0
Choroba z
DNJZ
Choroba z
vibrácií
Porucha sluchu
z hluku
Prenosné a
parazitárne
ochorenia
Profesionálne
intoxikácie
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Podobne ako v minulých rokoch sa na celkovom počte hlásených chorôb z povolania
najväčšou mierou podieľali profesionálne ochorenia postihujúce podporno-pohybový systém,
cievny a nervový systém zamestnancov vystavených pri práci dlhodobému nadmernému
a jednostrannému zaťaženiu horných končatín. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi má
toto profesionálne ochorenie dlhodobo stúpajúci trend v zastúpení najčastejšie hlásených
chorôb z povolania. Ďalšou najčastejšou chorobou z povolania v r. 2013 bolo ochorenie kostí,
kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené prácou s vibrujúcimi nástrojmi. Obidve tieto
profesionálne ochorenia, ktoré postihujú podporno-pohybový systém, cievny a nervový
systém zamestnancov vystavených pri práci dlhodobému, nadmernému a jednostrannému
zaťaženiu horných končatín a škodlivému vplyvu vibrácií tvorili v r. 2013 spolu 66,1 % z
celkového počtu chorôb z povolania. Všetky ďalšie profesionálne ochorenia boli v r. 2013
zastúpené vo výrazne nižšom počte. Boli to najmä porucha sluchu z hluku, infekčné a
parazitárne choroby vrátane chorôb prenosných zo zvierat na ľudí (antropozoonózy)
a profesionálne dermatózy.
Vývoj počtu chorôb z povolania vo vybraných odvetviach
Podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností bol v r. 2013 najvyšší výskyt chorôb z
povolania v odvetví priemyselná výroba a to 152 hlásení chorôb z povolania (50,5 % zo
všetkých priznaných chorôb z povolania v r. 2013), v odvetví ťažba a dobývanie bolo
hlásených 63 chorôb z povolania (20,9 % zo všetkých priznaných chorôb z povolania),
134
v odvetví poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov bolo hlásených 31 chorôb z povolania (10,3
% zo všetkých priznaných chorôb z povolania), v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc
bolo hlásených 14 chorôb z povolania (4,7 % zo všetkých priznaných chorôb z povolania),
v odvetví stavebníctvo bolo hlásených 20 chorôb z povolania (6,6 % zo všetkých priznaných
chorôb z povolania), v odvetví dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu boli
hlásené 4 choroby z povolania (1,3 % zo všetkých priznaných chorôb z povolania) a v odvetví
administratívne a podporné služby nebola hlásená ani jedna choroba z povolania.
Graf č. 46
Počet priznaných chorôb z povolania vo vybraných odvetviach
v Slovenskej republike v r. 2013
180
160
152
Počet zamestnancov
140
120
100
80
63
60
40
31
20
14
20
4
0
žb
slu
dp
o
po
a
ne
vk
tra
tí v
od
á
m
in
is
D
Ad
135
rn
é
pl
y,
kt
rin
el
e
a
a
tv
o
ot
ní
c
Zd
ra
v
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
y
. ..
m
po
ln
a
ciá
so
tv
o
rs
po
dá
ho
s
ľn
o
Po
yn
u
oc
vo
eb
ní
ct
St
av
.. .
tv
o
ní
c
es
,l
a
ba
Ťa
ž
Pr
ie
m
ys
e
ln
á
do
b
vý
ýv
ro
b
an
i
a
e
0
Graf č. 47
Počet priznaných chorôb z povolania vo vybraných odvetviach
v Slovenskej republike v r. 2013
180
160
152
Počet zamestnancov
140
120
100
80
63
60
50,5
40
31
0
sl
už
by
...
a
el
ek
tri
ny
,
od
áv
ka
Ad
m
in
i
D
Zd
ra
vo
tn
vybrané odvetvia
4
1,3
pl
yn
u
po
m
oc
so
ci
ál
na
íc
tv
o
po
dá
r
a
st
vo
,l
St
av
eb
ní
ct
vo
...
es
ní
ct
vo
do
bý
va
ni
e
a
Po
ľn
oh
os
Ťa
žb
a
m
ys
el
ná
vý
ro
ba
0
Pr
ie
14
4,7
6,6
po
dp
or
né
20
10,3
st
ra
tív
ne
20,9
20
% z celkového počtu CHzP
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Rovnako ako u výskytu chorôb z povolania podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických
činností bol v r. 2013 najvyšší počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v odvetví
priemyselná výroba. V tomto odvetví vykonávalo rizikové práce 67 203 zamestnancov (z
toho v 60 262 zamestnancov v kategórii 3 a 6 941 zamestnancov v kategórii 4). Ďalšími
odvetviami s relatívne vysokým počtom zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce boli
odvetvie zdravotníctvo a sociálna pomoc (rizikové práce vykonávalo 8 177 zamestnancov, z
toho 8 162 zamestnancov v kategórii 3 a 15 zamestnancov v kategórii 4) a odvetvie dodávka
elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (rizikové práce vykonávalo 5 580 zamestnancov,
z toho 5 100 zamestnancov v kategórii 3 a 480 zamestnancov v kategórii 4).
V ostatných vybraných odvetviach bol počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce
podstatne nižší; v odvetví ťažba a dobývanie vykonávalo rizikové práce 3 307 zamestnancov
(z toho 2 896 zamestnancov v kategórii 3 a 411 zamestnancov v kategórii 4), v odvetví
poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov vykonávalo rizikové práce 2 194 zamestnancov (z
toho 1 927 zamestnancov v kategórii 3 a 267 zamestnancov v kategórii 4), v odvetví
stavebníctvo vykonávalo rizikové práce 1 146 zamestnancov (z toho 1 040 zamestnancov
v kategórii 3 a 106 zamestnancov v kategórii 4) a v odvetví administratívne a podporné
služby vykonávalo rizikové práce 826 zamestnancov (z toho 748 zamestnancov v kategórii 3
a 78 zamestnancov v kategórii 4).
136
Graf č. 48
Počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce vo vybraných odvetviach
v Slovenskej republike v r. 2013
67203
70000
Počet zamestnancov
60000
50000
40000
30000
20000
8177
10000
3307
5580
2194
1146
826
. ..
kt
rin
y,
or
pl
.s
lu
yn
u
žb
y
vo
m
Ad
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
137
vk
a
od
á
D
in
i
Zd
r
st
ra
av
tív
ne
ot
ní
c
a
el
e
po
dp
po
c.
so
a
tv
o
tv
o
rs
ho
sp
od
á
Po
ľn
o
St
av
eb
ní
ct
oc
m
.. .
es
ní
ct
vo
,l
a
ba
Ťa
ž
Pr
ie
m
ys
e
ln
á
do
b
vý
ro
b
ýv
an
i
a
e
0
Graf č. 49
Počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce vo vybraných odvetviach
v Slovenskej republike v r. 2013 podľa kategórií rizikových faktorov
60262
70000
67203
80000
Počet zamestnancov
60000
50000
40000
30000
5580
D
od
á
vk
a
e
tív
n
st
ra
m
in
i
5100
pl
y,
kt
rin
a
el
e
po
dp
St
av
or
.s
lu
yn
u
žb
y
. ..
480
826
748
78
1146
1040
106
vo
po
c.
so
a
tv
o
Zd
ra
vo
tn
íc
rs
tv
o
po
dá
ho
s
Ad
Po
ľn
o
eb
ní
ct
m
oc
.. .
tv
o
ní
c
es
,l
a
ba
Ťa
ž
ie
m
ys
e
ln
á
do
b
vý
ro
b
ýv
an
i
a
e
0
Pr
8177
8162
15
2194
1927
267
3307
411
10000
2896
6941
20000
kategória 4
kategória 3
spolu
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Odvetvie priemyselná výroba
Odvetvie priemyselná výroba zahŕňa veľmi pestrú a rôznorodú skupinu technológií a výrob;
od strojárenstva, cez chemický priemysel, výrobu skla, textilný priemysel, výrobu potravín a
nápojov, spracovanie dreva, výrobu nábytku, výrobu papiera, výrobu motorových vozidiel,
dopravných prostriedkov, atď.
V tomto odvetví sa v pracovnom prostredí vyskytujú všetky významné zdraviu škodlivé
rizikové faktory ako sú hluk, vibrácie a otrasy, chemické látky, pevné aerosóly (prach),
ionizujúce žiarenie, neionizujúce žiarenie (ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie, lasery,
elektromagnetické pole), fyzická záťaž, dlhodobé, nadmerné a jednostranné zaťaženie,
psychická pracovná záťaž, nevyhovujúce mikroklimatické podmienky (záťaž teplom a
chladom), manipulácia s bremenami.
V roku 2013 vykonávalo v odvetví priemyselná výroba rizikové práce 67 203 zamestnancov,
čo predstavuje 71,6 % z celkového počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v SR
(93 812 zamestnancov). V kategórii 3 bolo exponovaných 60 262 zamestnancov; v kategórii 4
bolo exponovaných 6 941 zamestnancov. Najväčší počet zamestnancov vykonávajúcich
rizikové práce podľa prevládajúcej činnosti bol pri výrobe kovových konštrukcií (12 725
zamestnancov), pri výrobe a spracovaní kovov (9 941 zamestnancov), pri výrobe strojov a
138
zariadení (7 801 zamestnancov), pri spracovaní dreva a výrobe výrobkov z dreva a korku
(4 882 zamestnancov), pri výrobe motorových vozidiel, návesov a prívesov (4 678
zamestnancov) a pri výrobe potravín (3 642 zamestnancov).
Tabuľka č. 37
Počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v odvetví priemyselná výroba v Slovenskej
republike v r. 2013 podľa kategórie rizikového faktora (vyhlásené rezortom zdravotníctva)
Prevažujúca činnosť
Priemyselná výroba
Počet zamestnancov
Kategória 3
Kategória 4
Spolu
Výroba potravín
3 354
288
3 642
Výroba nápojov
774
0
774
Výroba textilu
1 228
139
1 367
Výroba odevov
245
0
245
Výroba kože a kožených výrobkov
662
24
686
Spracovanie dreva a výroba
výrobkov z dreva a korku*)
4 529
353
4 882
Výroba papiera a papierových
výrobkov
2 340
107
2 447
Tlač a reprodukcia záznamových
médií
365
0
365
Výroba koksu a rafinovaných
ropných produktov
417
265
682
1 780
168
1 948
712
27
739
Výroba výrobkov z gumy a plastu
2 775
127
2 902
Výroba
ostatných
minerálnych výrobkov
2 857
547
3 404
Výroba a spracovanie kovov
7 881
2 060
9 941
Výroba kovových konštrukcií okrem
strojov a zariadení
11 354
1 371
12 725
Výroba počítačových, elektronických
471
6
477
Výroba chemikálií a chemických
produktov
Výroba základných farmaceutických
výrobkov a prípravkov
nekovových
139
a optických výrobkov
Výroba elektrických zariadení
1 110
70
1 180
Výroba strojov a zariadení i. n.
7 230
571
7 801
Výroba motorových vozidiel, návesov
a prívesov
4 282
396
4 678
901
165
1 066
Výroba nábytku
2 396
48
2 444
Iná výroba
1 467
46
1 513
Oprava a inštalácia strojov a
prístrojov
1 132
163
1 295
Spolu:
60 262
6 941
67 203
Výroba ostatných dopravných
prostriedkov
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
*) Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy
a prúteného materiálu
Pre odvetvie priemyselná výroba sú špecifické najmä tieto profesionálne ochorenia:
akútne a chronické intoxikácie (otravy),
choroba z vibrácií (pri práci s ručnými pneumatickými nástrojmi),
strata sluchu z nadmerného hluku,
poškodenie kostí, kĺbov, ciev a nervov horných končatín z dlhodobého, nadmerného
a jednostranného zaťaženia,
- alergické ochorenia koža a dýchacích ciest,
- profesionálne nádorové ochorenia.
-
V odvetví priemyselná výroba bolo v r. 2000 – 2013 ročne hlásených najmenej 101 a najviac
246 chorôb z povolania. Za uvedené obdobie bolo v tomto odvetví spolu hlásených 2572
chorôb z povolania.
140
Tabuľka č. 38
Počet priznaných chorôb z povolania, priemyselných otráv a iných poškodení zdravia pri práci podľa
odvetvia klasifikácie ekonomických činností – v priemyselnej výrobe v Slovenskej republike
v rokoch 2000 až 2013
Počet priznaných chorôb z povolania
Rok
OKEČ*)
Priemyselná výroba
Celkom v SR
% z celkového počtu
chorôb z povolania v SR
2000
158
660
23,9 %
2001
173
557
31,0 %
2002
181
609
29,7 %
2003
153
551
27,8 %
2004
198
613
32,3 %
2005
101
413
24,4 %
2006
175
504
34,7 %
2007
241
575
41,9 %
2008
211
429
49,2 %
2009
246
483
50,9 %
2010
224
425
52,7 %
2011
182
373
48,8 %
2012
177
344
51,4 %
2013
152
301
50,5 %
*) OKEČ - Odvetvie klasifikácie ekonomických činností
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
141
Graf č. 50
Počet priznaných chorôb z povolania v odvetví priemyselná výroba
v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
246
241
250
224
211
Počet zamestnancov
198
200
181
173
158
182
175
177
153
152
150
101
100
50
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 51
Počet priznaných chorôb z povolania v odvetví priemyselná výroba
v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
250
246
241
224
211
Počet zamestnancov
200
198
173
150
181
158
182
175
177
153
152
101
100
50
23,9
31
29,7
27,8
32,3
24,4
34,7
41,9
49,2
50,9
52,7
48,8
51,4
50,5
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
počet CHzP
2006
2007
2008
2009
% z celkového počtu CHzP v SR
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
142
2010
2011
2012
2013
Preventívne opatrenia zamerané na najzávažnejšie riziká:
Technické opatrenia
–
–
–
–
–
–
–
–
–
–
mechanizácia a automatizácia technologických procesov,
zriaďovanie klimatizovaných obslužných kabín s cieľom obmedziť vplyv chemických
a fyzikálnych faktorov,
technické riešenie vetrania, odsávania,
technické opatrenia proti hluku a vibráciám (napr. akustické obklady proti hluku)
náhrada nitovania zváraním,
vylúčenie zdraviu škodlivých látok z výrobného procesu,
zakrytie zdrojov sálavého tepla,
používanie striekacích boxov,
ergonomicky správne riešenie pracoviska,
uzatvorené výrobné procesy.
Organizačné opatrenia
–
–
striedanie prác a zamestnancov,
zabezpečenie režimu práce a odpočinku (napr. prestávky pri práci v nadmernom hluku).
Iné opatrenia
–
–
–
–
používanie účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov (napr. chráničov
sluchu pri práci v nadmernom hluku, respirátorov pri expozícii chemickým látkam),
úprava a dodržiavanie pracovných postupov,
používanie vhodných pracovných odevov a ochranných rukavíc,
zabezpečenie rekondičných pobytov (úprava životného štýlu so zameraním na
stravovanie, pohybovú aktivitu, fajčenie, abúsus alkoholu).
Súčasťou preventívnych opatrení na pracovisku je aj zdravotný dohľad vykonávaný tímom
pracovnej zdravotnej služby, vrátane posudzovania zdravotnej spôsobilosti na výkon práce
a výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
Odvetvie ťažba a dobývanie
V odvetví ťažba a dobývanie má významné postavenie najmä ťažba hnedého uhlia, lignitu,
rúd, magnezitu a lomové (povrchové) dobývanie nerastov.
Významným rizikovým faktorom pri ťažbe a spracovaní nerastov je prach. Z hľadiska
možného poškodenia zdravia pri práci v tomto odvetví je najvýznamnejší prach s obsahom
voľného oxidu kremičitého. Ďalšími zdraviu škodlivými faktormi sú hluk, vibrácie (pri práci
s pneumatickými nástrojmi) a otrasy (z dobývacích strojov), chemické látky (oxid uhoľnatý,
metán, výfukové plyny), kožné alergény (vo výrobkoch z gumy), dlhodobé, nadmerné
a jednostranné zaťaženie, ionizujúce žiarenie (pri práci v podzemí s expozíciou radónu).
Ďalšími nešpecifickými zdraviu škodlivými faktormi pri práci v tomto odvetví sú
nevyhovujúce mikroklimatické podmienky (záťaž teplom alebo chladom, nadmerná vlhkosť
vzduchu, nadmerné prúdenie vzduchu), absencia denného osvetlenia pri práci v podzemí
a často nevyhovujúce umelé osvetlenie. Zdravie zamestnancov negatívne ovplyvňujú aj
nadmerná fyzická záťaž a nevhodné vnútené pracovné polohy pri práci.
143
Špecifickým pre toto odvetvie je aj používanie stacionárnych a pojazdných dobývacích
strojov a zariadení, ktoré sú zdrojom nadmerného hluku, vibrácií a otrasov, ich obsluha je
vystavená aj nadmernej prašnosti a nepriaznivým mikroklimatickým podmienkam.
V roku 2013 vykonávalo v odvetví ťažba a dobývanie rizikové práce 3 307 zamestnancov, čo
predstavuje 3,5 % z celkového počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v SR (93
812 zamestnancov). V kategórii 3 bolo exponovaných 2 896 zamestnancov; v kategórii 4
bolo exponovaných 411 zamestnancov. Najväčší počet zamestnancov vykonávajúcich
rizikové práce podľa prevládajúcej činnosti bol pri ťažbe uhlia a lignitu (2 227
zamestnancov).
Tabuľka č. 39
Počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v odvetví ťažba a dobývanie v Slovenskej
republike v roku 2013 podľa kategórie rizikového faktora (vyhlásené rezortom zdravotníctva)
Počet zamestnancov
Prevažujúca činnosť
Ťažba a dobývanie
Kategória 3
Kategória 4
Spolu
2 110
117
2 227
100
27
127
8
12
20
Iná ťažba a dobývanie
664
255
919
Pomocné činnosti pri ťažbe
14
0
14
2 896
411
3 307
Ťažba uhlia a lignitu
Ťažba ropy a zemného plynu
Dobývanie kovových rúd
Spolu:
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Pre odvetvie ťažba a dobývanie sú špecifické najmä tieto profesionálne ochorenia:
- pneumokoniózy (spôsobené dlhodobým vdychovaním vysokých koncentrácií prachu),
ktorými sú silikóza (pri expozícii prachu s obsahom voľného oxidu kremičitého)
a uhľokopská pneumokonióza (pri expozícii uhoľnému prachu),
144
- choroba z vibrácií (pri práci s ručnými pneumatickými nástrojmi – zbíjačky, vŕtacie
kladivá),
- strata sluchu z nadmerného hluku (pri práci s pneumatickými nástrojmi, obsluha
dobývacích a banských strojov a zariadení),
- poškodenie kostí, kĺbov, ciev a nervov horných končatín z dlhodobého, nadmerného
a jednostranného zaťaženia (pri razení štôlní, rúbaní uhlia, pri práci s pneumatickými
nástrojmi),
- alergické kontaktné dermatitídy (kožné choroby napr. pri styku pokožky s gumenými
materiálmi),
- intoxikácie (napr. oxidom uhoľnatým, pri odpaľovaní hornín trhavinami).
V odvetví ťažba a dobývanie bola v r. 2000 – 2013 ročne hlásená najmenej 1 choroba z
povolania a najviac 103 chorôb z povolania; pričom v r. 2000, 2001 a 2003 – 2007 nebola
hlásená ani jedna choroba z povolania. Za uvedené obdobie bolo v tomto odvetví spolu
hlásených 450 chorôb z povolania.
145
Tabuľka č. 40
Počet priznaných chorôb z povolania, priemyselných otráv a iných poškodení zdravia pri práci podľa
odvetvia klasifikácie ekonomických činností – v ťažbe a dobývaní v Slovenskej republike v rokoch
2000 až 2013
Počet priznaných chorôb z povolania
Rok
OKEČ*)
Celkom v SR
% z celkového počtu
chorôb z povolania v SR
Ťažba a dobývanie
2000
0
660
-
2001
0
557
-
2002
1
609
0,2 %
2003
0
551
-
2004
0
613
-
2005
0
413
-
2006
0
504
-
2007
0
575
-
2008
94
429
21,9 %
2009
103
483
21,3 %
2010
78
425
18,3 %
2011
55
373
14,7 %
2012
56
344
16,3 %
2013
63
301
20,9 %
*) OKEČ - Odvetvie klasifikácie ekonomických činností
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
146
Graf č. 52
Počet priznaných chorôb z povolania v odvetví ťažba a dobývanie
v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
120
103
Počet zamestnancov
100
94
78
80
63
60
55
56
2011
2012
40
20
0
0
1
0
0
0
0
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
0
2008
2009
2010
2013
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 53
Počet priznaných chorôb z povolania v odvetví ťažba a dobývanie
v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
103
100
Počet zamestnancov
94
80
78
63
60
55
56
14,7
16,3
40
21,9
20
0
0
2000
0
2001
1
0,2
0
2002
2003
0
2004
0
2005
počet CHzP
0
2006
0
2007
2008
21,3
2009
% z celkového počtu CHzP v SR
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
147
18,3
2010
20,9
2011
2012
2013
Preventívne opatrenia zamerané na najzávažnejšie riziká:
Technické opatrenia
–
–
–
–
účinné protiprašné opatrenia (napr. skrápanie hornín, vŕtanie s výplachom),
účinné vetranie pri práci v podzemí,
úpravy dopravných mechanizmov,
náhrada technológie s použitím ručného pneumatického náradia mechanizovaným
systémom.
Organizačné opatrenia
–
–
–
striedanie prác a zamestnancov,
zabezpečenie režimu práce a odpočinku (napr. prestávky pri práci v nadmernom hluku),
zriadenie ohrievarní pre zamestnancov pri povrchovom dobývaní nerastov počas
chladného obdobia roka.
Iné opatrenia
–
–
–
–
používanie účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov (napr. chráničov
sluchu pri práci v nadmernom hluku),
používanie vhodných pracovných odevov a ochranných rukavíc,
zabezpečenie zariadení na osobnú hygienu po ukončení práce v podzemí alebo v lome,
zabezpečenie rekondičných pobytov (úprava životného štýlu so zameraním na
stravovanie, pohybovú aktivitu, fajčenie, abúsus alkoholu).
Súčasťou preventívnych opatrení na pracovisku je aj zdravotný dohľad vykonávaný tímom
pracovnej zdravotnej služby, vrátane posudzovania zdravotnej spôsobilosti na výkon práce
a výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
Odvetvie poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov
Odvetvie poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov je špecifické sezónnosťou a nárazovosťou
prác, napriek mechanizácii často s veľkým podielom manuálnych a fyzicky náročných prác.
Špecifickým je aj časté vystavenie nepriaznivým mikroklimatickým podmienkam (práca
vonku so záťažou teplom alebo chladom).
Najčastejšími zdraviu škodlivými faktormi pracovného prostredia v poľnohospodárstve sú
hluk, vibrácie, pevné aerosóly (prach), chemické faktory (prípravky na ochranu rastlín,
moridlá osiva, umelé hnojivá, pohonné hmoty, dezinfekčné prostriedky), biologické faktory
(baktérie, vírusy, huby, plesne).
V tomto odvetví sa používa celá škála stacionárnych a pojazdných strojov a zariadení, ktoré
môžu byť zdrojom nadmerného hluku, vibrácií a otrasov, ich obsluha je vystavená aj
nadmernej prašnosti a nepriaznivým mikroklimatickým podmienkam. Pri určitých prácach
prevažuje používanie ručného náradia.
Najčastejšími zdraviu škodlivými faktormi pracovného prostredia v lesníctve sú hluk, vibrácie
a otrasy pri práci s ručnými motorovými pílami a pri obsluhe pojazdných strojov v spojení
s pôsobením nepriaznivých mikroklimatických podmienok počas chladného obdobia roka.
148
V roku 2013 vykonávalo v odvetví poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov rizikové práce 2
194 zamestnancov, čo predstavuje cca 2,3 % z celkového počtu zamestnancov v SR
vykonávajúcich rizikové práce v SR (93 812 zamestnancov). V kategórii 3 bolo
exponovaných 1 927 zamestnancov; v kategórii 4 bolo exponovaných 267 zamestnancov.
Najväčší počet exponovaných zamestnancov podľa prevládajúcej činnosti bolo pri pestovaní
plodín, chove zvierat, poľovníctve a v službách s tým súvisiacich (1 462 zamestnancov).
Tabuľka č. 41
Počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v odvetví poľnohospodárstvo, lesníctvo
a rybolov v Slovenskej republike v roku 2013 podľa kategórie rizikového faktora (vyhlásené
rezortom zdravotníctva)
Prevažujúca činnosť
Počet zamestnancov
Poľnohospodárstvo, lesníctvo
a rybolov
Pestovanie plodín a chov zvierat,
poľovníctvo a služby s tým súvisiace
Lesníctvo a ťažba dreva
Kategória 3
Kategória 4
Spolu
1 408
54
1 462
519
213
732
267
2 194
Spolu:
1 927
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Pre odvetvie poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov sú špecifické najmä tieto
profesionálne ochorenia:
Poľnohospodárstvo
- zoonózy (choroby prenosné zo zvierat na ľudí) - trichofýcie, kliešťová encefalitída, lymská
borelióza, tularémia, leptospiróza, bovinná tuberkulóza, tetanus, salmonelóza, eryzipeloid,
ornitóza, toxoplazmóza,
- astma bronchiale,
- alergické alveolitídy (farmárske pľúca),
- poškodenie kostí, kĺbov, ciev a nervov horných končatín z dlhodobého, nadmerného
a jednostranného zaťaženia (ošetrovateľky dojníc, manuálne práce s ručným náradím),
- alergické kontaktné dermatitídy (kožné choroby napr. pri styku pokožky s umelými
hnojivami, prípravkami na ochranu rastlín, s gumenými materiálmi, čistiacimi
a dezinfekčnými prostriedkami).
Lesníctvo
- choroba z vibrácií (pri práci s ručnou motorovou pílou),
149
- strata sluchu z nadmerného hluku (pri práci s ručnou motorovou pílou),
- kliešťová encefalitída, lymská borelióza.
V odvetví poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov bolo v r. 2000 – 2013 ročne hlásených
najmenej 43 a najviac 131 chorôb z povolania. Za uvedené obdobie bolo v tomto odvetví
spolu hlásených 1125 chorôb z povolania.
Tabuľka č. 42
Počet priznaných chorôb z povolania, priemyselných otráv a iných poškodení zdravia pri práci podľa
odvetvia klasifikácie ekonomických činností – v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove
v Slovenskej republike v rokoch 2000 až 2013
Počet priznaných chorôb z povolania
Rok
OKEČ*)
Celkom v SR
% z celkového počtu
chorôb z povolania
v SR
Poľnohospodárstvo,
lesníctvo a rybolov
2000
128
660
19,4 %
2001
123
557
22,0 %
2002
131
609
21,5 %
2003
114
551
20,7 %
2004
131
613
21,4 %
2005
83
13
20,0 %
2006
57
504
11,3 %
2007
78
575
13,6 %
2008
54
429
12,6 %
2009
59
483
12,2 %
2010
53
425
12,5 %
2011
40
373
10,7 %
2012
43
344
12,5 %
2013
31
301
10,3 %
*) OKEČ - Odvetvie klasifikácie ekonomických činností
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
150
Graf č. 54
Počet priznaných chorôb z povolania v odvetví poľnohospodárstvo, lesníctvo
a rybolov v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
160
140
128
131
114
120
Počet zamestnancov
131
123
100
83
78
80
57
60
59
54
53
43
40
40
31
20
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 55
Počet priznaných chorôb z povolania v odvetví poľnohospodárstvo, lesníctvo
a rybolov v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
140
128
120
131
131
123
Počet zamestnancov
114
100
83
80
60
78
57
54
59
53
40
40
43
31
20
19,4
22
21,5
20,7
21,4
20
11,3
13,6
12,6
12,2
12,5
10,7
12,5
10,3
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
počet CHzP
2006
2007
2008
2009
% z celkového počtu CHzP v SR
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
151
2010
2011
2012
2013
Preventívne opatrenia zamerané na najzávažnejšie riziká:
Technické opatrenia
–
–
zníženie prašnosti na pracovisku,
náhrada používania ručného náradia mechanizovaným systémom.
Organizačné opatrenia
–
–
–
striedanie prác a zamestnancov,
zabezpečenie režimu práce a odpočinku (napr. prestávky pri práci v nadmernom hluku),
zriadenie ohrievarní pre zamestnancov pracujúcich vo vonkajšom prostredí počas
chladného obdobia roka.
Iné opatrenia
–
–
–
–
používanie účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov (napr. chráničov
sluchu pri práci v nadmernom hluku, ochranných okuliarov, ochranných rukavíc),
používanie vhodných pracovných odevov,
zabezpečenie zariadení na osobnú hygienu, dôsledná osobná hygiena ako prevencia
ochorení prenášaných zo zvierat na ľudí (napr. pri práci ošetrovateľov dobytka),
zabezpečenie sušiarní pracovných odevov a obuvi.
Súčasťou preventívnych opatrení na pracovisku je aj zdravotný dohľad vykonávaný tímom
pracovnej zdravotnej služby, vrátane posudzovania zdravotnej spôsobilosti na výkon práce
a výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ako aj preventívna
imunizácia (ak je dostupná očkovacia látka, napr. proti kliešťovej encefalitíde, tuberkulóze).
Odvetvie zdravotníctvo a sociálna pomoc
Zdravotníctvo má svoju špecifickú problematiku; zdravotnícki pracovníci sú pri práci
vystavení celej rade zdraviu škodlivých faktorov. Najvýznamnejšími zdraviu škodlivými
faktormi v tomto odvetví sú biologické faktory (baktérie, vírusy, huby - kvasinky, parazity),
chemické faktory, ionizujúce žiarenie, neionizujúce žiarenie (elektromagnetické žiarenie,
lasery, ultrafialové žiarenie), hluk, vibrácie, fyzická záťaž (pri dvíhaní a prenášaní pacientov a
bremien), psychická pracovná záťaž.
Biologickým faktorom sú zdravotnícki pracovníci exponovaní najmä pri ošetrovaní
a vyšetrovaní pacientov, pri manipulácii s infekčným biologickým materiálom, ale aj pri práci
v klinických, diagnostických a mikrobiologických laboratóriách. Jedným z dôvodov ich
významnej expozície biologickým faktorom je, že často prichádzajú do kontaktu s krvou
alebo inými potenciálne infekčnými telesnými tekutinami pacientov. V tejto súvislosti je
dôležité predchádzať poraneniam zdravotníckych pracovníkov, ktoré sú spôsobované ostrými
predmetmi vrátane injekčných ihiel a zabezpečovať ich účinnú ochranu pred poranením a
infekciou spôsobenou ostrými predmetmi. Ostrými predmetmi v zdravotníctve sú najmä
injekčné ihly, kanyly, infúzne sety, skalpely, odberové lancety a ďalšie zdravotnícke nástroje,
ktorými sa dá pri vykonávaní špecifických zdravotníckych činností pichnúť, porezať,
spôsobiť poranenie alebo infekciu.
V prípade použitia ostrého predmetu na zdravotnícky úkon môže dôjsť pri poranení
zdravotníckeho pracovníka ku priamemu kontaktu s krvou pacienta, ktorá je alebo môže byť
kontaminovaná vírusmi, baktériami alebo inými biologickými faktormi. Z možných
súvisiacich nákaz pri poranení ostrými zdravotníckymi predmetmi závažné riziko predstavuje
152
najmä nákaza vírusom hepatitídy typu B (HBV) a hepatitídy typu C (HCV), ale aj nákaza
vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV). Častým dôvodom poranenia ostrými
predmetmi v zdravotníctve je nasadzovanie krytu na použité injekčné ihly. Z tohto dôvodu je
takáto činnosť pre všetkých zdravotníckych pracovníkov striktne zakázaná. Poranenie ostrými
predmetmi pri vykonávaní zdravotníckych činností je pracovným úrazom.
Medzi osoby ohrozené poranením ostrým kontaminovaným predmetom v zdravotníctve
nepatria len zdravotnícki pracovníci. Riziko takéhoto poranenia existuje aj u študentov,
stážistov a u mnohých iných pracovníkov, napríklad u pomocných pracovníkov ako sú
upratovači a odstraňovači odpadu a ďalší subdodávatelia niektorých prác v zdravotníctve.
Chemickým faktorom sú vystavení lekári, sestry aj pomocný zdravotnícky personál. Sú to
najmä chemikálie používané v laboratóriách, inhalačné alebo lokálne anestetiká, lieky (napr.
cytostatiká, antibiotiká), dezinfekčné prostriedky (napr. Persteril), prostriedky na sterilizáciu
(napr. etylénoxid). Významné riziko pre zdravotníckych pracovníkov predstavujú cytostatiká
používané pri liečbe pacientov s nádorovými ochoreniami, ktorých spotreba sa za ostatné
roky zvyšuje. Najväčšie riziko predstavujú cytostatiká, ktoré majú mutagénne, teratogénne
alebo karcinogénne účinky. K významnej expozícii aerosólom cytostatík dochádza najmä u
sestier pri príprave roztokov pre injekčnú aplikáciu a počas aplikácie cytostatík pacientovi.
Veľa chemických látok používaných v zdravotníctve pôsobí ako alergény (napr. niektoré
lieky - antibiotiká, očkovacie látky, chlórové preparáty používané na dezinfekciu).
Karcinogénne alebo mutagénne účinky majú aj niektoré sterilizačné prípravky – etylénoxid
a anestetiká – halotan.
Zdrojom expozície zdravotníckych pracovníkov ionizujúcemu žiareniu sú lekárske
diagnostické a terapeutické postupy najmä na rentgenových pracoviskách, na pracoviskách
nukleárnej medicíny a na onkologických pracoviskách. Veľmi významnou z hľadiska ochrany
zdravia zdravotníckych pracovníkov je radiačná ochrana, ktorá zahŕňa ochranu časom,
vzdialenosťou a tienením a striktné používanie osobnej dozimetrie.
Zdravotnícki pracovníci môžu byť exponovaní aj neionizujúcemu žiareniu; zdrojom
expozície sú najmä lekárske prístroje. Napr. zdrojom elektromagnetického žiarenia sú
diagnostické prístroje magnetickej rezonancie alebo terapeutické prístroje na rehabilitačných
oddeleniach. Súčasťou lekárskych prístrojov sú lasery, kde slúžia napr. na rezanie tkanív
a koaguláciu v chirurgii, stomatológii, dermatológii a oftalmológii. Ultrafialové žiarenie sa
využíva pri niektorých liečebných postupoch v dermatológii. Zdrojom ultrafialového žiarenia
na zdravotníckych pracoviskách sú aj baktericidné xenónové a ortuťové UV výbojky, ktoré sa
používajú na priestorovú dezinfekciu miestností.
Hluk je najčastejšie sa vyskytujúcim faktorom v pracovnom prostredí; v zdravotníctve sa
vyskytuje väčšinou ako obťažujúci faktor, napr. na stomatologických pracoviskách pri práci
s vysokoobrátkovými zubnými vŕtačkami. U zubných lekárov pri vŕtaní zubov, ale aj
u zubných technikov pri opracovávaní zubných náhrad, okrem expozície hluku dochádza aj
k lokálnemu prenosu vibrácií na ruky.
Fyzická záťaž v zdravotníctve sa týka hlavne zdravotníckych pracovníkov na lôžkových
oddeleniach (sestry, ošetrovateľky) a spôsobuje ju najmä manipulácia s pacientom v rámci
liečebnej a ošetrovateľskej starostlivosti. Fyzická záťaž je najväčšia na oddeleniach
s imobilnými pacientmi. Z hľadiska fyzickej záťaže sú špecifické zdravotnícke zariadenia pre
dlhodobo chorých a špecializované rehabilitačné ústavy pre imobilných alebo čiastočne
imobilných pacientov. K zvýšenej fyzickej záťaži ošetrujúceho zdravotníckeho personálu
prispieva aj nedostatok vhodných mechanických pomôcok na manipuláciu s pacientmi.
153
Významným faktorom práce zdravotníckych pracovníkov je psychická záťaž. Vyplýva
najmä zo zodpovednosti zdravotníckych pracovníkov za zdravie a život pacienta,
z rozhodovania lekára o spôsobe liečby, u stredného zdravotného personálu je to najmä
zodpovednosť za dodržiavanie konkrétnych liečebných a diagnostických aktivít.
Nezanedbateľné je aj pôsobenie ľudského utrpenia a bolesti na zdravotníckych pracovníkov,
ako aj časová tieseň z dôvodu vysokého počtu pacientov a rôzne ďalšie vplyvy ako napr.
zmennosť, práca v noci, pohotovostná služba, atď.
V roku 2013 vykonávalo v odvetví zdravotníctvo a sociálna práca rizikové práce 8177
zamestnancov, čo predstavuje 8,7 % z celkového počtu zamestnancov vykonávajúcich
rizikové práce v SR (93 812 zamestnancov). Z tohto počtu 6888 pracovníkov (84,2 %)
vykonávalo rizikové práce v zdravotníctve a 1289 pracovníkov (15,8 %) vykonávalo rizikové
práce, ktoré súviseli so starostlivosťou v pobytových zariadeniach (napr. v zariadeniach pre
telesne a mentálne postihnuté osoby). V tomto odvetví bolo celkovo v kategórii 3
exponovaných 8162 zamestnancov; v kategórii 4 bolo exponovaných 15 zamestnancov.
Tabuľka č. 43
Počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc
v Slovenskej republike v r. 2013 podľa kategórie rizikového faktora (vyhlásené rezortom
zdravotníctva)
Prevažujúca činnosť
Počet zamestnancov
Zdravotníctvo a sociálna pomoc
Kategória 3
Kategória 4
Spolu
Zdravotníctvo
6 878
10
6 888
Starostlivosť v pobytových
zariadeniach (rezidenčná starostlivosť)
1 284
5
1 289
Spolu:
8 162
15
8 177
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Výsledkom negatívneho pôsobenia zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného
prostredia na zdravie zamestnancov sú choroby z povolania. Pre odvetvie zdravotníctvo
a sociálna pomoc sú špecifické najmä tieto profesionálne ochorenia:
- infekčné choroby (hepatitída typu B, hepatitída typu C, tuberkulóza, svrab, stafylokokové
nákazy),
- alergické kontaktné dermatitídy (príčinou kontaktých alergických ekzémov je najčastejšie
guma napr. pri používaní ochranných rukavíc, dezinfekčné prostriedky, saponáty, niektoré
lieky),
- alergické ochorenia dýchacích ciest,
- choroba z vibrácií (zubní lekári, zubní technici pri opracovávaní zubných náhrad).
154
V odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc bola v r. 2000 – 2013 ročne hlásená najmenej 1
choroba z povolania a najviac 38 chorôb z povolania; pričom v r. 2000 - 2002 a v r. 2005 a
2006 nebola hlásená ani jedna choroba z povolania.. Za uvedené obdobie bolo v tomto
odvetví spolu hlásených 155 chorôb z povolania. V r. 2013 bolo hlásených 14 chorôb
z povolania, t. j. 4,7 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania v SR.
Tabuľka č. 44
Počet priznaných chorôb z povolania, priemyselných otráv a iných poškodení zdravia pri práci podľa
odvetvia klasifikácie ekonomických činností – v zdravotníctve a sociálnej pomoci v Slovenskej
republike v rokoch 2000 až 2013
Počet priznaných chorôb z povolania
Rok
OKEČ*)
Celkom v SR
% z celkového počtu
chorôb z povolania v SR
Zdravotníctvo a sociálna
pomoc
2000
0
660
-
2001
0
557
-
2002
0
609
-
2003
1
551
0,2 %
2004
3
613
0,5 %
2005
0
413
-
2006
0
504
-
2007
1
575
0,2 %
2008
21
429
4,9 %
2009
29
483
6,0 %
2010
27
425
6,3 %
2011
38
373
10,2 %
2012
21
344
6,1 %
2013
14
301
4,7 %
*) OKEČ - Odvetvie klasifikácie ekonomických činností
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
155
Graf č. 56
Počet priznaných chorôb z povolania v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc
v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
45
40
38
Počet zamestnancov
35
29
30
27
25
21
21
20
14
15
10
3
5
0
0
0
2000
2001
2002
1
1
0
0
2005
2006
0
2003
2004
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 57
Počet priznaných chorôb z povolania v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc
v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
45
40
38
Počet zamestnancov
35
30
29
27
25
21
20
21
15
14
10,2
10
5
0
4,9
0
2000
0
2001
0
2002
1
0,2
2003
3
0,5
2004
0
2005
počet CHzP
0
2006
6
156
6,1
4,7
1
0,2
2007
2008
2009
% z celkového počtu CHzP v SR
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
6,3
2010
2011
2012
2013
Preventívne opatrenia zamerané na najzávažnejšie riziká:
Technické opatrenia
- bezpečné postupy na zneškodňovanie ostrých predmetov v zdravotníctve vrátane injekčných
ihiel a kontaminovaného odpadu do označených a technicky bezpečných kontajnerov
umiestnených čo najbližšie k priestorom, kde sa používajú alebo nachádzajú ostré predmety,
- náhrada používaných ostrých predmetov v zdravotníctve bezpečnými zdravotníckymi
pomôckami (ak je to možné),
- účinná klimatizácia, vetranie, odsávanie (napr. zníženie koncentrácie inhalačných anestetík
v ovzduší operačných sál odsávaním plynov pri zdroji),
- príprava roztokov cytostatík v digestore,
- vyčlenené miestnosti na aplikáciu cytostatík pacientom,
- mechanické pomôcky a zariadenia na manipuláciu s imobilnými pacientmi,
- technické
zabezpečenie pracovísk tienením zdrojov žiarenia (napr. rentgenových
pracovísk).
Organizačné opatrenia
- vhodná organizácia práce a odpočinku zdravotníckych pracovníkov,
- zabezpečenie dostatočného počtu zdravotníckeho personálu na oddeleniach s imobilnými
pacientmi.
Iné opatrenia
- dodržiavanie bezpečných ošetrovateľských, diagnostických a operačných postupov,
- systematické odborné školenie a informovanie zdravotníckych pracovníkov o postupoch
súvisiacich s prevenciou poranení ostrými predmetmi, o postupoch pri poranení ostrými
predmetmi a o rizikách pri kontakte s krvou a telesnými tekutinami pacientov,
- používanie účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov pri aplikácii cytostatík,
pri chemickej dezinfekcii,
- používanie vhodných pracovných postupov, dekontaminácie a dezinfekcie,
- dôsledné používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, najmä ochranných
rukavíc, ochranných plášťov, ochranných rúšok a ochranných okuliarov, a to prednostne
jednorazových,
- nácvik správneho zdvíhania a premiestňovania pacientov, resp. bremien.
Odvetvie stavebníctvo
Stavebníctvo má svoju špecifickú problematiku, v tomto odvetví je veľká rôznorodosť
profesií, variabilita pracovného prostredia a vyskytuje sa veľa druhov prác, ako napr. zemné
práce, práce pri výrobe stavebných prvkov, betonárske práce, izolatérske práce, rekonštrukčné
a búracie práce, ale aj práce v podzemí pri výstavbe tunelov, práce s drevom, práce pri výrobe
stavebných hmôt a betónových zmesí, klampiarske a železiarske práce, práce pri obsluhe
stavebných strojov atď. Vedľa postupujúcej mechanizácie sa v stavebníctve vykonáva ešte
celý rad prác manuálne. Práce v stavebníctve sa často vykonávajú na voľnom priestranstve,
ale aj na polouzavretých a uzavretých pracoviskách. Práce pri stavbe tunelov sa vykonávajú
bez denného svetla a bez prirodzeného vetrania.
Podľa druhu vykonávanej práce sa v stavebníctve vyskytujú rôzne faktory práce a pracovného
prostredia. Najčastejšími zdraviu škodlivými faktormi napr. pri zemných prácach sú hluk,
vibrácie a otrasy zo stavebných strojov, prach, chemické faktory (alergény napr. cement), pri
157
izolatérskych prácach sú to chemické faktory (alergény, epoxidové živice, pigmenty,
rozpúšťadlá, polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) z pár dechtu a asfaltu), hluk, prach,
pri razení tunelov sú to hluk, fibrogénny prach, vibrácie z pneumatického náradia, chemické
faktory atď.
Osobitne významné postavenie z hľadiska možného negatívneho vplyvu na zdravie majú
karcinogénne faktory, ktorým sú exponovaní zamestnanci pri búracích a rekonštrukčných
prácach, pri ktorých dochádza k odstraňovaniu azbestu alebo materiálov s obsahom azbestu
zo stavieb. Najvýznamnejším zdraviu škodlivým faktorom pri týchto prácach je prach
s obsahom azbestu, ktorý je dokázaným karcinogénom pre ľudí.
Ďalšími faktormi, ktoré negatívne spolupôsobia na zdravie zamestnancov sú nepriaznivé
mikroklimatické podmienky pri práci najmä na vonkajších otvorených pracoviskách na
stavbách (záťaž teplom alebo chladom, nadmerná vlhkosť vzduchu, nadmerné prúdenie
vzduchu), ktorým sú vystavení najčastejšie pomocní robotníci, kopáči, murári, fasádnici,
pokrývači, klampiari, betonári, montážnici, lešenári, obsluha stavebných strojov, údržbári.
Zdravie zamestnancov negatívne ovplyvňujú aj nevhodné pracovné polohy pri práci (napr.
práca pokľačiačky alebo v podrepe u dlaždičov, podlahárov, opravárov stavebných strojov,
izolatérov striech, práca so vzpaženými hornými končatinami pri práci nad hlavou u
lešenárov) a nadmerná fyzická záťaž pri práci spojená s významnou statickou zložkou záťaže
podporno-pohybového systému (napr. pri ručnej manipulácii s bremenami).
Špecifickým pre stavebníctvo je aj používanie stacionárnych a mobilných stavebných strojov
a zariadení (napr. rýpadlá, bagre, dozéry, žeriavy, vrtné súpravy, nákladné autá, valce a
ďalšie), ktoré môžu byť zdrojom nadmerného hluku, vibrácií a otrasov, ich obsluha je často
vystavená aj nadmernej prašnosti a nepriaznivým mikroklimatickým podmienkam.
V roku 2013 vykonávalo v odvetví stavebníctva rizikové práce 1 146 zamestnancov, čo
predstavuje 1,2 % z celkového počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v SR (93
812 zamestnancov). V kategórii 3 bolo exponovaných 1 040 zamestnancov; v kategórii 4
bolo exponovaných 106 zamestnancov. Najväčší počet exponovaných zamestnancov podľa
prevládajúcej činnosti bolo pri špecializovaných stavebných prácach (590 zamestnancov).
158
Tabuľka č. 45
Počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v odvetví stavebníctvo v Slovenskej republike
v roku 2013 podľa kategórie rizikového faktora (vyhlásené rezortom zdravotníctva)
Počet zamestnancov
Prevažujúca činnosť
Kategória 3
Kategória 4
Spolu
Výstavba budov
151
13
164
Inžinierske stavby
331
61
392
Špecializované stavebné práce
558
32
590
1 040
106
1 146
Stavebníctvo
Spolu:
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR (centrálny register rizikových prác)
Výsledkom negatívneho pôsobenia zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného
prostredia na zdravie zamestnancov sú choroby z povolania. Pre odvetvie stavebníctva sú
špecifické najmä tieto profesionálne ochorenia:
- strata sluchu z nadmerného hluku (pri práci s pneumatickými nástrojmi, obsluha
stavebných strojov),
- choroba z vibrácií (pri práci s ručnými pneumatickými nástrojmi – zbíjačky, vŕtačky),
- poškodenie kostí, kĺbov, ciev a nervov horných končatín z dlhodobého, nadmerného
a jednostranného zaťaženia (pri ručnom omietaní, pri práci s ťažkými pneumatickými
nástrojmi),
- alergické kontaktné dermatitídy (kožné choroby pri práci s veľkým znečistením pokožky
a pracovného odevu napr. cementom s obsahom šesťmocného chrómu, betónovou zmesou,
ropnými látkami),
- silikóza (pri razení tunelov pri expozícii prachu s obsahom voľného oxidu kremičitého),
- intoxikácie (napr. oxidom uhoľnatým pri odpaľovaní trhavinami, organickými
rozpúšťadlami).
V odvetví stavebníctvo bola v r. 2000 – 2013 ročne hlásená najmenej 1 choroba z povolania
a najviac 25 chorôb z povolania. Za uvedené obdobie bolo v tomto odvetví spolu hlásených
216 chorôb z povolania.
159
Tabuľka č. 46
Počet priznaných chorôb z povolania, priemyselných otráv a iných poškodení zdravia pri práci podľa
odvetvia klasifikácie ekonomických činností – v stavebníctve v Slovenskej republike v rokoch 2000
až 2013
Počet priznaných chorôb z povolania
Rok
OKEČ*)
Celkom v SR
% z celkového počtu
chorôb z povolania v SR
Stavebníctvo
2000
13
660
2,0 %
2001
1
557
0,2 %
2002
25
609
4,1 %
2003
20
551
3,6 %
2004
12
613
2,0 %
2005
8
413
1,9 %
2006
22
504
4,4 %
2007
14
575
2,4 %
2008
20
429
4,7 %
2009
14
483
2,9 %
2010
10
425
2,3 %
2011
18
373
4,8 %
2012
19
344
5,5 %
2013
20
301
6,6 %
*) OKEČ - Odvetvie klasifikácie ekonomických činností
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
160
Graf č. 58
Počet priznaných chorôb z povolania v odvetví stavebníctvo
v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
30
25
25
Počet zamestnancov
22
20
20
20
18
15
14
13
19
20
14
12
10
10
8
5
1
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 59
Počet priznaných chorôb z povolania v odvetví stavebníctvo
v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
30
25
25
Počet zamestnancov
22
20
20
20
18
15
14
13
19
20
14
12
10
10
8
5
4,1
2
0
2000
2001
4,4
3,6
2
1
0,2
2002
2003
4,7
2004
2005
počet CHzP
2,9
2,4
1,9
2006
2007
4,8
2008
2009
% z celkového počtu CHzP v SR
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
161
5,5
6,6
2,3
2010
2011
2012
2013
Zamestnávateľ je povinný na pracovisku vylúčiť riziko alebo ho znížiť na najnižšiu možnú
mieru zabezpečením preventívnych opatrení na ochranu zdravia zamestnancov, ktorými sú:
Technické opatrenia
–
–
–
–
–
–
–
náhrada ručného pneumatického náradia mechanizovaným systémom,
výmena opotrebovaných, resp. zastaralých stavebných strojov,
ergonomická úprava pracovných pomôcok a nástrojov,
zmena technológie práce (napr. náhrada ručného omietania strojovým),
používanie zdravotne neškodných materiálov (napr. vylúčenie používania asfaltu, dechtu,
smoly, organických rozpúšťadiel),
účinné vetranie pri práci v podzemí pri stavbe tunelov, v uzatvorených miestnostiach pri
práci s chemickými faktormi,
špecifické opatrenia pri búracích a rekonštrukčných prácach materiálov s obsahom
azbestu (zapúzdrovacie materiály na zabránenie uvoľňovania azbestových vláken,
podtlakový systém pri búracích prácach v interiéri budov, účinné priemyselné vysávače
atď.).
Organizačné opatrenia
–
–
–
striedanie prác a zamestnancov,
zriadenie ohrievarní pre zamestnancov na stavbách v chladnom období roka,
zabezpečenie režimu práce a odpočinku (napr. vhodných priestorov na oddych pre
zamestnancov pri práci na stavbách, prestávky pri práci v nadmernom hluku).
Iné opatrenia
–
–
–
používanie účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov (napr. chráničov
sluchu pri práci v nadmernom hluku, respirátorov pri práci s organickými rozpúšťadlami,
ochranných rukavíc pri práci s kožnými alergénmi),
používanie vhodných pracovných odevov,
zabezpečenie zariadení na osobnú hygienu čo najbližšie k pracovisku, napr. pri práci so
znečistením pokožky chemickými faktormi.
Súčasťou preventívnych opatrení na pracovisku je aj zdravotný dohľad vykonávaný tímom
pracovnej zdravotnej služby, vrátane posudzovania zdravotnej spôsobilosti na výkon práce
a výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
Odvetvie administratívne a podporné služby
V priebehu posledných desaťročí sa nevyhnutným pracovným nástrojom vo veľkom
množstve povolaní stal počítač. Práca s počítačom nadobudla dominantné postavenie najmä
pri získavaní a spracovávaní informácií, údajov a textov; stala sa každodennou súčasťou pri
výkone prace.
Práca s počítačom nie je príčinou ani zdrojom primárnych zdravotných rizík (ako sú napr.
prach, hluk, vibrácie, chemické látky, ionizujúce žiarenie), ale môže spôsobiť negatívne
zdravotné následky sekundárne a to najmä pri nesprávnej polohe tela pri práci s počítačom a
nevyhovujúcom prispôsobení pracovného prostredia a pracovného miesta pri práci s
počítačom.
Každodenná a dlhodobá práca s počítačom je veľmi náročná na zrak a môže spôsobiť
zdravotné ťažkosti v dôsledku zrakovej únavy. Veľa zamestnancov má v súvislosti s prácou
162
s počítačom zrakové ťažkosti spôsobené intenzívnou zrakovou námahou a veľkou
náročnosťou zrakovej práce. Prejavujú sa najčastejšie ako pocit únavy očí, suchosťou očí
alebo naopak zvýšeným slzením očí, podráždením očných spojoviek, pálením alebo tlakom
v očiach a s tým spojenou bolesťou hlavy. Z hľadiska zraku je najčastejším problémom
pomalšie alebo zhoršené zaostrovanie obrazu, neostré videnie, prípadne dvojité videnie. Tieto
zdravotné problémy sú úzko spojené s náročnosťou práce pri obrazovke, ale aj
s individuálnym stavom zraku zamestnanca. Zrakové ťažkosti pri práci s počítačom veľmi
súvisia a najmä sú potencované zmenami zraku súvisiacimi s vekom (pokles zrakovej
ostrosti) alebo prípadným ochorením zamestnanca.
Okrem zrakových ťažkostí môže dlhodobá práca s počítačom spôsobiť aj záťaž a ťažkosti
týkajúce sa podporno-pohybového systému. Najčastejšie sa zdravotné problémy týkajú oblasti
krčnej a bedrovej chrbtice, svalov ramien, predlaktia, zápästia a prstov rúk. Tieto zdravotné
ťažkosti často súvisia s dlhým a nesprávnym sedením pri práci s počítačom, ale aj
s intenzívnou prácou na klávesnici a s myšou spojenou s vysokým počtom jednostranných
pohybov zápästia, rúk a prstov. Okrem tohto dlhodobého, nadmerného a jednostranného
zaťaženia svalov rúk a predlaktia, významnou mierou negatívne ovplyvňuje tento stav aj
nevhodne usporiadané pracovné miesto (napr. nevhodné umiestnenie obrazovky, klávesnice,
nevhodné pracovné sedadlo). K najčastejším ochoreniam podporno-pohybového systému
vznikajúcim pri práci s počítačom patria bolesti chrbtice, zápaly šliach ruky, zápästia a lakťa
a poškodenie nervov v oblasti zápästia a prstov ruky (syndróm karpálneho tunela).
V r. 2013 vykonávalo v odvetví administratívne a podporné služby rizikové práce 826
zamestnancov, čo predstavuje 0,8 % z celkového počtu zamestnancov vykonávajúcich
rizikové práce v SR (93 812 zamestnancov). V tomto odvetví bolo celkovo v kategórii 3
exponovaných 748 zamestnancov; v kategórii 4 bolo exponovaných 78 zamestnancov.
V odvetví administratívne a podporné služby nebola v r. 2011 a v r. 2013 hlásená ani jedna
choroba z povolania; v r. 2000 – 2010 a v r. 2012 boli ročne hlásené najmenej 2 choroby z
povolania a najviac 63 chorôb z povolania. Za r. 2000 - 2013 bolo v tomto odvetví spolu
hlásených 369 chorôb z povolania.
163
Tabuľka č. 47
Počet priznaných chorôb z povolania, priemyselných otráv a iných poškodení zdravia pri práci podľa
odvetvia klasifikácie ekonomických činností – v administratívnych a podporných službách
v Slovenskej republike v rokoch 2000 až 2013
Počet priznaných chorôb z povolania
Rok
OKEČ*)
Celkom v SR
% z celkového počtu
chorôb z povolania v SR
Administratívne
a podporné služby
2000
63
660
9,5 %
2001
53
557
9,5 %
2002
53
609
8,7 %
2003
46
551
8,3 %
2004
49
613
8,0 %
2005
37
413
8,9 %
2006
34
504
6,7 %
2007
21
575
3,6 %
2008
5
429
1,2 %
2009
3
483
0,6 %
2010
2
425
0,5 %
2011
0
373
-
2012
3
344
0,9 %
2013
0
301
-
*) OKEČ - Odvetvie klasifikácie ekonomických činností
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
164
Graf č. 60
Počet priznaných chorôb z povolania v odvetví administratívne a podporné
služby v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
80
70
63
Počet zamestnancov
60
53
53
49
50
46
37
40
34
30
21
20
10
5
3
2
2009
2010
3
0
0
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2011
2012
2013
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 61
Počet priznaných chorôb z povolania v odvetví administratívne a podporné
služby v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
70
63
Počet zamestnancov
60
53
50
53
49
46
40
37
34
30
21
20
10
9,5
9,5
8,7
8,3
8
8,9
6,7
3,6
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
počet CHzP
2006
2007
5
1,2
2008
3
0,6
2009
2
0,5
2010
% z celkového počtu CHzP v SR
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
165
0
2011
3
0,9
2012
0
2013
Preventívne opatrenia:
-
-
-
vhodné pracovné prostredie a priestorové podmienky na pracovisku,
vhodné pracovné podmienky (vetranie, vykurovanie, mikroklimatické podmienky, denné
a umelé osvetlenie),
vhodný pracovný stôl alebo pracovná plocha a pracovné sedadlo,
zaškolenie zamestnancov pred ich zaradením na prácu s obrazovkou a pri každej zmene na
pracovisku alebo v organizácii práce,
posudzovanie zdravotnej spôsobilosti
na prácu u zamestnancov vrátane výkonu
lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci na predchádzanie zdravotným
ťažkostiam (zrakovým ťažkostiam a ťažkostiam týkajúcim sa podporno-pohybového
systému) pri práci s počítačom, a to pred ich zaradením na takúto prácu (vstupná lekárska
preventívna prehliadka) a potom v pravidelných časových intervaloch počas výkonu práce
(periodická lekárska preventívna prehliadka),
vhodný režim práce a odpočinku a vhodná organizácia práce zamestnancov. Z hľadiska
prevencie zdravotných ťažkostí sú dôležité nielen prestávky pri práci s počítačom, ale aj
vhodná obmena pracovnej činnosti v rámci pracovnej zmeny (iná práca, ako je práca
s počítačom). Počas prestávok je vhodné, aby zamestnanci vykonávali rôzne relaxačné
cvičenia vrátane zrakových cvičení,
informovanie zamestnancov zo strany zamestnávateľa o vykonaných opatreniach
zameraných na ochranu zdravia pri práci.
Odvetvie dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu
V r. 2013 vykonávalo v odvetví dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu rizikové
práce 5580 zamestnancov, čo predstavuje 5,9 % z celkového počtu zamestnancov
vykonávajúcich rizikové práce v SR (93 812 zamestnancov). V tomto odvetví bolo celkovo
v kategórii 3 exponovaných 5100 zamestnancov; v kategórii 4 bolo exponovaných 480
zamestnancov.
V odvetví dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu bola r. 2000 – 2013 ročne
hlásená najmenej 1 choroba z povolania a najviac 256 chorôb z povolania. Za uvedené
obdobie bolo v tomto odvetví spolu hlásených 1492 chorôb z povolania.
166
Tabuľka č. 48
Počet priznaných chorôb z povolania, priemyselných otráv a iných poškodení zdravia pri práci podľa
odvetvia klasifikácie ekonomických činností – v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného
vzduchu v Slovenskej republike v rokoch 2000 až 2013
Počet priznaných chorôb z povolania
Rok
OKEČ*)
Celkom v SR
% z celkového počtu
chorôb z povolania
v SR
Dodávka elektriny, plynu,
pary a studeného vzduchu
2000
256
660
38,8 %
2001
178
557
32,0 %
2002
181
609
29,7 %
2003
174
551
31,6 %
2004
174
613
28,4 %
2005
153
413
37,0 %
2006
177
504
35,1 %
2007
187
575
32,5 %
2008
1
429
0,2 %
2009
2
483
0,4 %
2010
1
425
0,2 %
2011
3
373
0,8 %
2012
1
344
0,3 %
2013
4
301
1,3 %
*) OKEČ - Odvetvie klasifikácie ekonomických činností
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
167
Graf č. 62
Počet priznaných chorôb z povolania v odvetví dodávka elektriny, plynu, pary a
studeného vzduchu v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
256
Počet zamestnancov
250
200
178
181
187
177
174
174
153
150
100
50
1
2
1
3
1
4
2008
2009
2010
2011
2012
2013
0
2000
2001
2002
2003
2004
2007
2006
2005
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 63
Počet priznaných chorôb z povolania v odvetví dodávka elektriny, plynu, pary a
studeného vzduchu v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
Počet zamestnancov
250
256
200
178
181
174
187
177
174
153
150
100
50
38,8
32
29,7
31,6
28,4
37
35,1
32,5
1
0,2
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
počet CHzP
2006
2007
2008
2
0,4
2009
1
0,2
2010
% z celkového počtu CHzP v SR
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
168
3
0,8
2011
1
0,3
2012
4
1,3
2013
Najvyšší počet hlásených chorôb z povolania podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických
činností v r. 2000 – 2013, t. j. za ostatných 14 rokov, bol v odvetví priemyselná výroba a to 2
572 chorôb z povolania, v odvetví dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu a to
1492 chorôb z povolania a v odvetví poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov a to 1 125
chorôb z povolania. V ostatných odvetviach bol výskyt chorôb z povolania rádovo nižší;
v odvetví ťažba a dobývanie bolo za uvedené obdobie hlásených 450 chorôb z povolania,
v odvetví administratívne a podporné služby bolo hlásených 369 chorôb z povolania,
v odvetví stavebníctvo bolo hlásených 216 chorôb z povolania. Najnižší počet hlásených
chorôb z povolania za r. 2000 – 2013 bol v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc a to 155
chorôb z povolania.
Graf č. 64
Sumárny počet priznaných chorôb z povolania vo vybraných odvetviach
v Slovenskej republike v r. 2000 - 2013
3000
2572
Počet zamestnancov
2500
2000
1492
1500
1125
1000
450
500
369
216
155
m
po
na
iá
l
so
c
a
tv
o
a
Zd
r
av
ot
ní
c
e
tív
n
st
ra
in
i
oc
vo
eb
ní
ct
né
or
po
dp
St
av
sl
u
ýv
do
b
a
ba
m
Ad
Po
ľn
o
Ťa
ž
ho
sp
od
á
žb
y
e
an
i
.. .
,l
tv
o
rs
el
e
vk
a
od
á
D
es
ní
c
ly
y,
p
kt
rin
ln
á
ys
e
ie
m
Pr
tv
o
nu
vý
ro
b
a
. ..
0
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Vo vyššie uvedených vybraných siedmych odvetviach v r. 2000 – 2013 vykonávalo rizikové
práce 94,3 % - 96,8 % zamestnancov zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové
práce v Slovenskej republike. Rovnako ako u výskytu chorôb z povolania podľa odvetvovej
klasifikácie ekonomických činností bol za ostatných 14 rokov najvyšší počet zamestnancov
vykonávajúcich rizikové práce v odvetví priemyselná výroba. V ostatných vybraných
odvetviach sa poradie podľa najväčšieho počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce
za ostatné roky menilo. Napr. v r. 2000 bol najvyšší počet zamestnancov vykonávajúcich
rizikové práce v odvetví priemyselná výroba (80 547 zamestnancov); ďalej nasledovali
169
odvetvie
poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov (14 294 zamestnancov),
odvetvie
zdravotníctvo a sociálna pomoc (12 719 zamestnancov) a odvetvie ťažba a dobývanie (7 386
zamestnancov). V r. 2006 bol najvyšší počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce
v odvetví priemyselná výroba (79 616 zamestnancov); nasledovali odvetvie zdravotníctvo
a sociálna pomoc (11 246 zamestnancov), odvetvie poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov
(6 905 zamestnancov) a odvetvie ťažba a dobývanie (5 902 zamestnancov). V r. 2013 bol
najvyšší počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v odvetví priemyselná výroba
(67 203 zamestnancov); nasledovali odvetvie zdravotníctvo a sociálna pomoc (8 177
zamestnancov), odvetvie dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (5 580
zamestnancov) a odvetvie ťažba a dobývanie (3 307 zamestnancov).
Počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce vo vybraných odvetviach klasifikácie
ekonomických činností v Slovenskej republike v rokoch 2000 až 2013 je uvedený v tabuľke č.
49.
(Tabuľka č. 49 je v prílohe).
Vývoj počtu chorôb z povolania v regiónoch Slovenskej republiky
Pri hodnotení podľa regiónu, v ktorom vznikla choroba z povolania, bol v r. 2013 najvyšší
výskyt chorôb z povolania v Košickom kraji a to 91 hlásení chorôb z povolania (30,2 % zo
všetkých priznaných chorôb z povolania v r. 2013). V Banskobystrickom kraji bolo
hlásených 58 chorôb z povolania (19,3 % zo všetkých priznaných chorôb z povolania). Za
rovnaké obdobie bolo v Trenčianskom kraji hlásených 41 chorôb z povolania (13,6 % zo
všetkých hlásených chorôb z povolania), v Žilinskom kraji bolo hlásených 40 chorôb
z povolania (13,3 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania), v Prešovskom kraji bolo
hlásených 27 chorôb z povolania (8,9 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania),
v Bratislavskom kraji bolo hlásených 21 chorôb z povolania (6,9 % zo všetkých hlásených
chorôb z povolania), v Trnavskom kraji bolo hlásených 16 chorôb z povolania (5,3 % zo
všetkých hlásených chorôb z povolania). Najnižší počet chorôb z povolania v r. 2013 bol
hlásený v Nitrianskom kraji a to 7 chorôb z povolania (2,3 % zo všetkých hlásených chorôb
z povolania).
170
Graf č. 65
Počet priznaných chorôb z povolania v Slovenskej republike v r. 2013
podľa krajov
100
91
90
80
Počet zamestnancov
70
58
60
50
41
40
40
27
30
21
20
16
7
10
0
ý
sk
Br
i
at
v
sla
ký
na
Tr
vs
e
Tr
n
ia
nč
y
sk
y
N
n
ia
it r
sk
lin
Ži
sk
ý
k
ns
Ba
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
171
ký
ký
ob
c
tri
ys
Pr
s
ov
eš
š
Ko
ick
ý
Graf č. 66
Počet priznaných chorôb z povolania v Slovenskej republike v r. 2013
podľa krajov
100
91
90
80
60
58
50
41
40
40
30
21
19,3
13,6
13,3
10
kraje
Pr
eš
ov
sk
ý
y
itr
ia
ns
k
N
Tr
en
či
an
sk
y
Tr
na
vs
ký
0
Br
at
is
la
vs
ký
8,9
7
2,3
5,3
ký
6,9
Ba
ns
ko
by
st
ric
16
Ži
l in
sk
ý
20
30,2
27
Ko
ši
ck
ý
Počet zamestnancov
70
% z celkového počtu CHzP
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Bratislavský región
V Bratislavskom kraji bolo v r. 2000 – 2013 ročne hlásených najmenej 9 chorôb z povolania
a najviac 60 chorôb z povolania. Za uvedené obdobie bolo spolu hlásených v Bratislavskom
kraji 299 chorôb z povolania.
172
Tabuľka č. 50
Počet priznaných chorôb z povolania, priemyselných otráv a iných poškodení zdravia pri práci
v Bratislavskom kraji v rokoch 2000 až 2013
Počet priznaných chorôb z povolania
Rok
Región
Celkom v SR
% z celkového počtu
chorôb z povolania v SR
Bratislavský kraj
2000
60
660
9,1 %
2001
35
557
6,3 %
2002
37
609
%
2003
15
551
2,7 %
2004
20
613
3,3 %
2005
9
413
2,2 %
2006
9
504
1,8 %
2007
11
575
1,9 %
2008
15
429
3,5 %
2009
11
483
2,3 %
2010
14
425
3,3 %
2011
25
373
6,7 %
2012
17
344
4,9 %
2013
21
301
6,9 %
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
173
Graf č. 67
Počet priznaných chorôb z povolania v Bratislavskom kraji v r. 2000 - 2013
70
60
Počet zamestnancov
60
50
40
37
35
30
25
21
20
20
15
17
15
9
9
2005
2006
10
14
11
11
0
2000
2001
2002
2003
2004
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 68
Počet priznaných chorôb z povolania v Bratislavskom kraji v r. 2000 - 2013
70
Počet zamestnancov
60
60
50
40
35
37
30
25
20
21
20
15
10
9,1
6,3
6,1
2,7
0
2000
2001
2002
2003
17
15
3,3
2004
9
9
2,2
1,8
2005
počet CHzP
2006
11
14
11
6,7
1,9
2007
3,5
2008
3,3
2,3
2009
2010
% z celkového počtu CHzP v SR
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
174
2011
4,9
2012
6,9
2013
Trnavský región
V Trnavskom kraji bolo v r. 2000 – 2013 ročne hlásených najmenej 11 chorôb z povolania
a najviac 38 chorôb z povolania. Za uvedené obdobie bolo spolu hlásených v Trnavskom kraji
294 chorôb z povolania.
Tabuľka č. 51
Počet priznaných chorôb z povolania, priemyselných otráv a iných poškodení zdravia pri práci
v Trnavskom kraji v rokoch 2000 až 2013
Počet priznaných chorôb z povolania
Rok
Región
Celkom v SR
% z celkového počtu
chorôb z povolania v SR
Trnavský kraj
2000
33
660
5,0 %
2001
22
557
3,9 %
2002
38
609
6,2 %
2003
19
551
3,4 %
2004
27
613
4,4 %
2005
31
413
7,5 %
2006
12
504
2,4 %
2007
11
575
1,9 %
2008
14
429
3,3 %
2009
15
483
3,1 %
2010
12
425
2,8 %
2011
22
373
6,0 %
2012
22
344
6,4 %
2013
38
301
5,3 %
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
175
Graf č. 69
Počet priznaných chorôb z povolania v Trnavskom kraji v r. 2000 - 2013
50
45
38
Počet zamestnancov
40
33
35
31
30
27
25
22
22
22
19
20
15
12
16
15
14
12
11
10
5
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2013
2012
2011
2010
2009
2008
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 70
Počet priznaných chorôb z povolania v Trnavskom kraji v r. 2000 - 2013
45
40
38
Počet zamestnancov
35
33
31
30
27
25
22
22
20
15
14
12
10
5
22
19
5
12
11
7,5
6,2
3,9
16
15
3,4
6
4,4
2,4
1,9
3,3
3,1
6,4
5,3
2,8
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
počet CHzP
2006
2007
2008
2009
2010
% z celkového počtu CHzP v SR
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
176
2011
2012
2013
Trenčiansky región
V Trenčianskom kraji bolo v r. 2000 – 2013 ročne hlásených najmenej 41 chorôb z povolania
a najviac 217 chorôb z povolania. Za uvedené obdobie bolo spolu hlásených v Trenčianskom
kraji 1754 chorôb z povolania.
Tabuľka č. 52
Počet priznaných chorôb z povolania, priemyselných otráv a iných poškodení zdravia pri práci
v Trenčianskom kraji v rokoch 2000 až 2013
Počet priznaných chorôb z povolania
Rok
Región
Celkom v SR
% z celkového počtu
chorôb z povolania
v SR
Trenčiansky kraj
2000
168
660
5,4 %
001
131
557
23,5 %
2002
173
609
28,4 %
2003
161
551
29,2 %
2004
196
613
32,0 %
2005
121
413
29,3 %
2006
217
504
43,1 %
2007
211
575
36,7 %
2008
77
429
18,0 %
2009
82
483
17,0 %
2010
59
425
13,9 %
2011
53
373
14,2 %
2012
64
344
18,6 %
2013
41
301
13,6 %
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
177
Graf č. 71
Počet priznaných chorôb z povolania v Trenčianskom kraji v r. 2000 - 2013
250
217
200
173
168
Počet zamestnancov
211
196
161
150
131
121
100
77
82
64
59
53
41
50
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 72
Počet priznaných chorôb z povolania v Trenčianskom kraji v r. 2000 - 2013
217
Počet zamestnancov
200
211
196
173
168
161
150
131
121
100
77
82
64
59
50
43,1
25,4
23,5
28,4
29,2
32
29,3
53
41
36,7
18
17
13,9
14,2
18,6
13,6
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
počet CHzP
2006
2007
2008
2009
2010
% z celkového počtu CHzP v SR
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
178
2011
2012
2013
Nitriansky región
V Nitrianskom kraji bolo v r. 2000 – 2013 ročne hlásených najmenej 5 chorôb z povolania
a najviac 55 chorôb z povolania. Za uvedené obdobie bolo spolu hlásených v Nitrianskom
kraji 215 chorôb z povolania.
Tabuľka č. 53
Počet priznaných chorôb z povolania, priemyselných otráv a iných poškodení zdravia pri práci
v Nitrianskom kraji v rokoch 2000 až 2013
Počet priznaných chorôb z povolania
Rok
Región
Celkom v SR
% z celkového počtu
chorôb z povolania v SR
Nitriansky kraj
2000
55
660
8,3 %
2001
24
557
4,3 %
2002
14
609
2,3 %
2003
22
551
4,0 %
2004
26
613
4,2 %
2005
9
413
2,2 %
2006
11
504
2,2 %
2007
5
575
0,9 %
2008
5
429
1,2 %
2009
17
483
3,5 %
2010
9
425
2,1 %
2011
5
373
2012
6
344
1,7 %
2013
7
301
2,3 %
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
179
Graf č. 73
Počet priznaných chorôb z povolania v Nitrianskom kraji v r. 2000 - 2013
70
60
55
Počet zamestnancov
50
40
30
26
24
22
20
17
14
11
9
10
9
5
5
2007
2008
5
6
7
2011
2012
2013
6
7
1,7
2,3
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2009
2010
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 74
Počet priznaných chorôb z povolania v Nitrianskom kraji v r. 2000 - 2013
60
55
Počet zamestnancov
50
40
30
26
24
22
20
17
14
10
9
8,3
4,3
0
2000
2001
2,3
2002
4
2003
4,2
2004
2,2
2005
počet CHzP
11
2,2
2006
9
5
0,9
2007
5
1,2
2008
3,5
2009
2,1
2010
% z celkového počtu CHzP v SR
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
180
5
1,3
2011
2012
2013
Žilinský región
V Žilinskom kraji bolo v r. 2000 – 2013 ročne hlásených najmenej 36 chorôb z povolania
a najviac 94 chorôb z povolania. Za uvedené obdobie bolo spolu hlásených v Žilinskom kraji
853 chorôb z povolania.
Tabuľka č. 54
Počet priznaných chorôb z povolania, priemyselných otráv a iných poškodení zdravia pri práci
v Žilinskom kraji v rokoch 2000 až 2013
Počet priznaných chorôb z povolania
Rok
Región
Celkom v SR
% z celkového počtu
chorôb z povolania v SR
Žilinský kraj
2000
92
660
13,9 %
2001
86
557
15,4 %
2002
70
609
11,5 %
2003
55
551
10,0 %
2004
94
613
15,3 %
2005
68
413
16,5 %
2006
49
504
9,7 %
2007
54
575
9,4 %
2008
42
429
9,8 %
2009
64
483
13,3 %
2010
46
425
10,8 %
2011
57
373
15,3 %
2012
36
344
10,5 %
2013
40
301
13,3 %
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
181
Graf č. 75
Počet priznaných chorôb z povolania v Žilinskom kraji v r. 2000 - 2013
100
94
92
86
Počet zamestnancov
80
70
68
64
60
55
57
54
49
46
42
40
36
40
20
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 76
Počet priznaných chorôb z povolania v Žilinskom kraji v r. 2000 - 2013
100
94
92
Počet zamestnancov
86
80
70
68
64
60
55
57
54
49
46
42
40
40
36
20
13,9
15,4
11,5
15,3
16,5
10
9,7
9,4
9,8
13,3
15,3
10,8
10,5
13,3
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
počet CHzP
2006
2007
2008
2009
2010
% z celkového počtu CHzP v SR
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
182
2011
2012
2013
Banskobystrický región
V Banskobystrickom kraji bolo v r. 2000 – 2013 ročne hlásených najmenej 58 chorôb z
povolania a najviac 172 chorôb z povolania. Za uvedené obdobie bolo spolu hlásených
v Banskobystrickom kraji 1671 chorôb z povolania.
Tabuľka č. 55
Počet priznaných chorôb z povolania, priemyselných otráv a iných poškodení zdravia pri práci
v Banskobystrickom kraji v rokoch 2000 až 2013
Počet priznaných chorôb z povolania
Rok
Región
Celkom v SR
% z celkového počtu
chorôb z povolania v SR
Banskobystrický kraj
2000
144
660
21,8 %
2001
140
557
25,1 %
2002
133
609
21,8 %
2003
106
551
19,2 %
2004
123
613
20,1 %
2005
108
413
26,2 %
2006
103
504
20,4 %
2007
172
575
29,9 %
2008
146
429
34,0 %
2009
138
483
28,6 %
2010
135
425
31,8 %
2011
88
373
23,6 %
2012
77
344
22,4 %
2013
58
301
19,3 %
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
183
Graf č. 77
Počet priznaných chorôb z povolania v Banskobystrickom kraji v r. 2000 - 2013
200
180
172
160
144
146
140
Počet zamestnancov
138
133
140
135
123
120
108
106
103
100
88
77
80
58
60
40
20
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 78
Počet priznaných chorôb z povolania v Banskobystrickom kraji v r. 2000 - 2013
180
172
160
Počet zamestnancov
140
144
146
140
138
133
135
123
120
108
106
100
103
88
80
77
60
58
40
20
21,8
25,1
21,8
19,2
20,1
26,2
29,9
34
28,6
31,8
20,4
23,6
22,4
19,3
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
počet CHzP
2006
2007
2008
2009
2010
% z celkového počtu CHzP v SR
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
184
2011
2012
2013
Prešovský región
V Prešovskom kraji bolo v r. 2000 – 2013 ročne hlásených najmenej 11 chorôb z povolania
a najviac 32 chorôb z povolania. Za uvedené obdobie bolo spolu hlásených v Prešovskom
kraji 327 chorôb z povolania.
Tabuľka č. 56
Počet priznaných chorôb z povolania, priemyselných otráv a iných poškodení zdravia pri práci
v Prešovskom kraji v rokoch 2000 až 2013
Počet priznaných chorôb z povolania
Rok
Región
Celkom v SR
% z celkového počtu
chorôb z povolania v SR
Prešovský kraj
2000
32
660
4,8 %
2001
30
557
5,4 %
2002
22
609
3,6 %
2003
29
551
5,3 %
2004
23
613
3,7 %
2005
14
413
3,4 %
2006
18
504
3,6 %
2007
11
575
1,9 %
2008
12
429
2,8 %
2009
30
483
6,2 %
2010
24
425
5,6 %
2011
26
373
7,0 %
2012
29
344
8,4 %
2013
27
301
8,9 %
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
185
Graf č. 79
Počet priznaných chorôb z povolania v Prešovskom kraji v r. 2000 - 2013
40
35
32
30
Počet zamestnancov
30
29
30
29
27
26
25
24
23
22
20
18
14
15
12
11
10
5
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 80
Počet priznaných chorôb z povolania v Prešovskom kraji v r. 2000 - 2013
40
35
32
Počet zamestnancov
30
30
30
29
29
27
26
25
24
23
22
20
18
15
14
11
10
5
4,8
5,4
5,3
3,6
12
6,2
3,7
3,4
3,6
1,9
5,6
7
8,4
8,9
2,8
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
počet CHzP
2006
2007
2008
2009
2010
% z celkového počtu CHzP v SR
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
186
2011
2012
2013
Košický región
V Košickom kraji bolo v r. 2000 – 2013 ročne hlásených najmenej 53 chorôb z povolania
a najviac 139 chorôb z povolania. Za uvedené obdobie bolo spolu hlásených v Košickom kraji
1367 chorôb z povolania.
Tabuľka č. 57
Počet priznaných chorôb z povolania, priemyselných otráv a iných poškodení zdravia pri práci
v Košickom kraji v rokoch 2000 až 2013
Počet priznaných chorôb z povolania
Rok
Región
Celkom v SR
% z celkového počtu
chorôb z povolania v SR
Košický kraj
2000
70
660
10,6 %
2001
104
557
18,7 %
2002
118
609
19,4 %
2003
139
551
25,2 %
2004
98
613
16,0 %
2005
53
413
12,8 %
2006
74
504
14,7 %
2007
90
575
15,7 %
2008
103
429
24,0 %
2009
119
483
24,6 %
2010
121
425
28,5 %
2011
94
373
25,2 %
2012
93
344
27,0 %
2013
91
301
30,2 %
*) OKEČ - Odvetvie klasifikácie ekonomických činností
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
187
Graf č. 81
Počet priznaných chorôb z povolania v Košickom kraji v r. 2000 - 2013
160
139
140
Počet zamestnancov
104
103
98
100
80
121
119
118
120
94
93
91
2011
2012
2013
90
74
70
60
53
40
20
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Graf č. 82
Počet priznaných chorôb z povolania v Košickom kraji v r. 2000 - 2013
140
139
Počet zamestnancov
120
104
100
121
119
118
103
98
90
80
94
93
25,2
27
91
74
70
60
53
40
20
18,7
19,4
25,2
10,6
24
16
12,8
14,7
24,6
28,5
30,2
15,7
0
2000
2001
2002
2003
2004
2005
počet CHzP
2006
2007
2008
2009
2010
% z celkového počtu CHzP v SR
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
188
2011
2012
2013
Najvyšší počet hlásených chorôb z povolania podľa regiónov v r. 2000 – 2013, t. j. za
ostatných 14 rokov, bol v Trenčianskom kraji a to 1754 chorôb z povolania,
v Banskobystrickom kraji a to 1671 chorôb z povolania, v Košickom kraji a to 1367 chorôb
z povolania a v Žilinskom kraji – 853 chorôb z povolania.
Naopak najnižší počet hlásených chorôb z povolania podľa krajov za r. 2000 – 2013, bol
v Nitrianskom kraji a to 215 chorôb z povolania. V Trnavskom kraji bolo za uvedené
obdobie hlásených 294 chorôb z povolania, v Bratislavskom kraji bolo hlásených 299 chorôb
z povolania a v Prešovskom kraji bolo hlásených 327 chorôb z povolania.
Graf č. 83
Sumárny počet priznaných chorôb z povolania v Slovenskej republike
v r. 2000 - 2013 podľa krajov
1754
1800
1671
1600
1367
Počet zamestnancov
1400
1200
1000
853
800
600
400
327
299
294
215
200
y
sk
it r
ia
n
av
sk
ý
N
Br
at
is
la
v
ov
s
eš
Pr
Tr
n
sk
ý
ký
ý
sk
Ži
lin
ký
šic
Ko
ob
ns
k
Ba
Tr
e
nč
ys
ia
n
tri
c
sk
ký
y
0
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Najvyšší počet hlásených chorôb z povolania podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických
činností v r. 2000 – 2013 bol jednoznačne v odvetví priemyselná výroba (spolu 2 572 chorôb
z povolania). V tomto odvetví pracovali v najväčšom počte aj zamestnanci, ktorí vykonávali
rizikové práce. Ďalšími odvetviami, v ktorých bol za ostatných 14 rokov hlásený relatívne
vysoký počet chorôb z povolania bolo odvetvie dodávka elektriny, plynu, pary a studeného
vzduchu (spolu 1492 chorôb z povolania) a odvetvie poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov
(spolu 1 125 chorôb z povolania). V ostatných odvetviach bol výskyt chorôb z povolania
rádovo nižší. Najnižší počet hlásených chorôb z povolania bol v odvetví zdravotníctvo
a sociálna pomoc (spolu 155 chorôb z povolania). Počet zamestnancov vykonávajúcich
189
rizikové práce v jednotlivých odvetviach sa počas ostatných 14 rokov každoročne menil, ale
mal celkovo klesajúci trend.
Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré v Slovenskej republike štatisticky
spracováva údaje o priznaných chorobách z povolania, v štatistickej ročenke neuvádza údaje
o hlásených chorobách z povolania vo vzťahu ku kategóriám práce. Dôvodom je, že súčasťou
tlačiva „Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania“, ktorým
špecializované pracovisko klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie písomne
oznamuje priznanie choroby z povolania, nie je údaj o kategórii práce, ktorú vykonávala
osoba, u ktorej bola priznaná choroba z povolania. Tieto údaje sú len súčasťou dokumentácie
na špecializovaných pracoviskách klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie,
ktoré chorobu z povolania priznali.
Z uvedeného vyplýva nutnosť legislatívne doplniť v príslušnom právnom predpise v „Hlásení
choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania“ údaje o kategórii práce, ktorú
vykonávala osoba, u ktorej bola priznaná choroba z povolania. Doplnenie údajov o kategórii
prác do „Hlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania“ by dalo
jednoznačnú odpoveď na otázku, či je vyšší počet priznaných chorôb z povolania u osôb,
ktoré vykonávajú rizikovú prácu (kategória 3 a 4) alebo u osôb, ktoré vykonávajú prácu
zaradenú do kategórie 1 alebo 2. Na túto otázku dnes nevieme na základe oficiálnych
štatistických údajov odpovedať. Z odborných podkladov uverejnených Ministerstvom
zdravotníctva SR, získaných z pracovísk klinického pracovného lekárstva a klinickej
toxikológie však vyplýva, že v r. 2009 bolo až 66 % všetkých chorôb z povolania
v Slovenskej republike priznaných u osôb, ktoré vykonávali práce zaradené do kategórie
2, t. j. nevykonávali rizikové práce.
Podľa regiónov bol v uvedenom období r. 2000 – 2013 najvyšší počet hlásených chorôb
z povolania v Trenčianskom kraji (spolu 1 754 chorôb z povolania), nasleduje
Banskobystrický kraj (spolu 1671 chorôb z povolania), Košický kraj (spolu 1 367 chorôb
z povolania) a Žilinský kraj (spolu 853 chorôb z povolania). V ostatných 4 krajoch (v
Prešovskom kraji, Bratislavskom kraji, v Trnavskom kraji a v Nitrianskom kraji) bolo za
uvedené obdobie spolu hlásených 1 135 chorôb z povolania, pričom najnižší počet hlásených
chorôb z povolania bol v Nitrianskom kraji (spolu 215 chorôb z povolania).
Výskyt chorôb z povolania odráža stav primárnej prevencie profesionálnych ochorení;
je jedným z dôležitých ukazovateľov úrovne starostlivosti o zdravie zamestnancov zo
strany zamestnávateľov. Za ostatných 14 rokov bol zaznamenaný postupný klesajúci
trend počtu chorôb z povolania; v r. 2013 bol počet chorôb z povolania oproti r. 2000
nižší až o 54 %. Predpokladáme, že tento výrazný pokles má niekoľko dôvodov;
čiastočne môže byť spôsobený aj dosiahnutými pozitívnymi výsledkami v primárnej
prevencii chorôb z povolania a zlepšovaním pracovného prostredia a pracovných
podmienok zamestnancov, ale aj nedostatočnou diagnostikou ochorení ako poškodení
zdravia z práce a čiastočne aj disimuláciou časti zamestnancov v oblasti poškodenia
zdravia z práce často z dôvodu obavy zo straty zamestnania.
190
5. Vlastná kontrolno-metodická činnosť odborov vo vytváraní zdravého
a bezpečného pracovného prostredia.
Ochrana života a zdravia zamestnancov je jedným zo základných poslaní odborov
v starostlivosti o zamestnancov. Základným heslom pre odbory je princíp „Život a zdravie
nepoznajú politickú orientáciu“ a politické zmeny nesmú znižovať podmienky ochrany
zdravia a bezpečnosti pri práci. Taktiež nepriaznivá ekonomická situácia
zamestnávateľov nesmie viesť ku znižovaniu starostlivosti o ochranu zdravia
zamestnancov.
To je hlavná línia, ktorá bola odbormi sledovaná aj v čase vrcholu ekonomickej krízy a je
tomu tak stále aj v čase prebiehajúcich politických zmien. KOZ SR, ako aktívny účastník
sociálneho dialógu a tvorby legislatívy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia považuje za
dôležitý prvok neznižovať dosiahnuté štandardy v zmysle záväzkov, ktoré pre Slovenskú
republiku vyplývajú z jej členstva v Európskej únii.
Slovenská republika ako krajina európskeho priestoru musí pružne reagovať na prebiehajúce
zmeny na otvorenom
európskom trhu práce, meniace sa pracovné podmienky,
novovznikajúce riziká, a pod. V tejto súvislosti je veľmi dôležitým stmeľujúcim prvkom úzka
spolupráca KOZ SR so sociálnymi partnermi na národnej a medzinárodnej úrovni. KOZ SR
prostredníctvom svojich zástupcov v Európskych inštitúciách budovaných na tripartitnom
princípe, predovšetkým v Európskej agentúre pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so
sídlom v Bilbao v Španielsku, pružne reaguje na nové výzvy a kampane, ktoré vychádzajú
z konkrétneho poznania, výskumov a aktuálnej situácie v jednotlivých členských krajinách
Európskej únie.
KOZ SR je aktívnym účastníkom sociálneho dialógu a je členom Hospodársko - sociálnej
rady SR, kde je sledovaná predovšetkým ochrana života a zdravia zamestnancov a vyvážený
sociálny dialóg, v ktorom sú všetci jeho účastníci rovnocenní.
Významným nástrojom zainteresovanosti odborov na tvorbe bezpečných pracovných
podmienok pre zamestnancov je priamy výkon kontrolnej a metodickej činnosti
v zamestnávateľských subjektoch, kde pôsobí odborová organizácia. Vo výkone tejto činnosti
je pre odbory dôležitý preventívny prvok, uprednostňovaný pred sankčným a úzka spolupráca
s orgánmi štátneho odborného dozoru. Pre zjednotenie kontrolnej činnosti je overeným
a zaužívaným nástrojom „Jednotná metodika pre výkon odborovej kontroly“, ktorá
zjednocuje odvetvové špecifiká a je zároveň aj spôsobom spoločného pôsobenia odborov
v kontrolnej a metodicko-výchovnej činnosti. Jednotná metodika obsahuje široké spektrum
pôsobenia odborov a zároveň reaguje na spoločenské a legislatívne zmeny, je aktualizovaná
a v rámci jednotlivých odborových zväzov umožňuje prispôsobiť svoju činnosť na aktuálne
odvetvové problémy. Celkove pôsobí pri jednotlivých odborových zväzoch združených
v KOZ SR spolu 36 odborových inšpektorov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Výsledky kontrolnej činnosti odborov v oblasti BOZP
Dôležitým nástrojom v účasti odborov na vytváraní bezpečných pracovných podmienok pre
zamestnancov je priame pôsobenie v zamestnávateľských subjektoch, kde existuje základná
odborová organizácia. Kontrolná a metodická činnosť vykonávaná v zmysle jednotnej
metodiky obsahuje množstvo aktivít, a to priamu kontrolnú činnosť zameranú na
vyhľadávanie nedostatkov, riešenie sťažností, oznámení, podnetov zamestnancov,
vyšetrovanie smrteľných pracovných úrazov, závažných pracovných úrazov, havárií, až po
vzdelávacie aktivity, účasť na kolektívnom vyjednávaní na všetkých stupňoch a mnohé ďalšie
činnosti. Počet aktivít každoročne „pokrýva“ kontrolno-metodickou činnosťou od 15-20 %
z celkového počtu odborových organizácií jednotlivých odborových zväzov združených
191
v KOZ SR. Jednotlivé nedostatky sú jednotne klasifikované pre všetky odborové zväzy
podľa nasledovnej tabuľky:
Názov, použité skratky a popis niektorých vybraných typov nedostatkov
zistených
pri
kontrolnej
činnosti
odborových
inšpektorov
BOZP
v zamestnávateľských organizáciách.
Č.
TYP
Názov a stručná charakteristika zistených nedostatkov podľa jednotnej metodiky pre
výkon odborovej kontroly nad BOZP
1
NTCH
Nedostatky technického charakteru
2
NPPP
Nedostatky zistené v pracovných priestoroch a pracovných podmienkach
3
NREG
Nedostatky zistené pri evidencii a registrácii pracovnej úrazovosti a chorôb z povolania
4
NOPU
Nedostatky zistené pri odškodňovaní pracovnej úrazovosti a chorôb z povolania
5
NOOP
Nedostatky zistené pri prideľovaní a používaní OOPP, nedostatky pri poskytovaní umývacích,
čistiacich a hygienických prostriedkov, nedostatky pri poskytovaní nahradzujúcich alebo
ochranných nápojov
6
NZDR
Nedostatky zistené v zdravotnej spôsobilosti, zdravotníckej a hygienickej starostlivosti,
nedostatky pri poskytovaní prvej pomoci, prípadne nedostatky pri vykonávaní zdravotného
dohľadu, nedostatky zistené pri organizovaní a realizácie rekondičných pobytov pre
zamestnancov
7
NNAD
Nedostatky zistené pri organizovaní a výkone nadčasovej, alebo nočnej práce
8
NZKO
Nedostatky zistené pri ustanovení a činnosti zástupcov zamestnancov, komisie BOZP (§19 a
§20 zákona o BOZP)
9
NORG
Všeobecné nedostatky organizačného charakteru
10
OSTA
Spektrum ostatných zistených nedostatkov spolu, napr. tých ktoré neboli zaradené do
hodnotenia samostatne podľa predchádzajúceho spektra kritérií
Každoročne sú na základe vlastnej kontrolnej činnosti vyhodnocované a porovnávané počty
zisťovaných nedostatkov, trendy vo vývoji ich nárastu, poklesu a na základe týchto sú
prijímané opatrenia na ich odstraňovanie. Nedostatky v pracovnom prostredí majú výrazný,
takmer 33 % podiel zo všetkých zisťovaných nedostatkov podľa uvedenej charakteristiky.
Celkové výsledky kontrolnej činnosti odborov sú každoročne uverejnené na web stránke KOZ
SR www.kozsr.sk v časti BOZP a tzv. Ročná správa o činnosti odborovej kontroly BOZP za
príslušný rok je poskytovaná aj sociálnym partnerom a ostatným aktérom, s ktorými KOZ SR
spolupracuje, prípadne má uzatvorené Dohody o spolupráci, ako napr. s Národným
inšpektorátom práce a pod.
Nie je cieľom hodnotiť celé pôsobenie odborov v rámci danej témy analyticko-monitorovacej
činnosti, ale poukázať na kľúčové ciele odborov v súvislosti s danou témou.
Napr.
1. O čo ide odborom pri náhrade škody spôsobenej pracovným úrazom (ďalej „PÚ“),
alebo chorobou z povolania (ďalej „ChzP“):
Situácia v náhrade škody spôsobenej PÚ alebo z ChzP je podobná ako v predchádzajúcich
rokoch, to znamená že ani v roku 2013 nebol prijatý samostatný zákon o úrazovom poistení
a náhrada škody je realizovaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov spoločne s ostatnými druhmi poistenia. Požiadavka odborov
192
o zakotvenie tejto úlohy do legislatívneho plánu ako aj do Koncepcie štátnej politiky BOZP
nie je doposiaľ akceptovaná. Čiastkové úpravy boli v minulých rokoch do legislatívy
zapracované, stále však nie je prijatý samostatný štandardný zákon, kde by odvedené poistné,
ktoré je zamestnávateľ povinný odvádzať za účelom poistenia náhrady škody spôsobenej PÚ
alebo ChzP, bolo využívané len na daný účel a neboli by z neho plnené iné druhy poistenia,
ktoré sociálna poisťovňa vykonáva. Spôsob náhrady škody v rámci zákona o sociálnom
poistení umožňuje výrazný vplyv Sociálnej poisťovne do vyšetrovacích procesov, často len na
základe predložených záznamov o úrazoch tzv. “od zeleného stola“ bez možnosti vplyvu
zástupcov zamestnancov ako pre BOZP, tak aj odborov na objektívne posúdenie ako príčin
vzniku pracovného úrazu, alebo choroby z povolania, tak aj na určení miery krátenia alebo
priznania plnej náhrady škody.
Zároveň súčasná legislatíva neukladá zamestnávateľom povinnosť informovať odborové
orgány o náhrade škody. Je to pre odbory negatívny stav a nie je umožnené odborom, ako
zástupcom zamestnancov vstupovať do týchto procesov. Zákon v podobe ako ho navrhujú
odbory by umožňoval hospodáriť s odvedenými finančnými prostriedkami na
bipartitnom princípe zamestnávateľmi a zamestnancami a bol by významným
ekonomickým stimulom pracovať bez pracovných úrazov a poškodení zdravia na
základe jednoduchej rovnice - čím viac prostriedkov zo systému zamestnávateľ odčerpá,
tým viac musí do neho odviesť. A naopak zamestnávateľ, ktorý dodržuje bezpečnostné
predpisy a pracuje bez úrazov a neodčerpáva zo systému, by mal byť odmenený
znížením výšky poistného. Celý systém je zo strany odborov navrhovaný s ďalšími
pozitívnymi návrhmi v prospech zamestnancov, s výraznými prvkami prevencie. Žiaľ
zatiaľ ostáva táto úloha otvorená aj pre ďalšie obdobie.
KOZ SR požaduje prijatie zákona o úrazovom poistení, ktorý by obsahoval:
 vyčlenenie finančných zdrojov na preventívne účely,
 diferencované dávky zákonného poistného podľa miery rizika,
 spravodlivé prerozdeľovanie finančných zdrojov len na účely náhrady škody
spôsobenej pracovným úrazom a chorobou z povolania.
2. O čo ide odborom vo vykonávaní zdravotného dohľadu nad zamestnancami a vo
výkone pracovnej zdravotnej služby:
Lekári PZS by mali spolupracovať s odborne spôsobilou osobou v prevencií rizík za účasti
zástupcov zamestnancov pre BOZP a odborov.
 Zo strany lekárov PZS očakávame objektívne hodnotenie zdravotného stavu
zamestnancov vychádzajúce z pravidelných kontrol pracovných miest a poznania
pracovných podmienok a pracovného prostredia zamestnávateľa,
 posilniť ekonomickú nezávislosť lekárov PZS pri výkone svojej práce,
 zvýšiť tlak na zaraďovanie nových pracovných rizík vo vzťahu ku kategorizácii
rizík,
 venovať zvýšenú pozornosť psychosociálnym rizikám a ďalším novým rizikám,
zahrnúť ich do práce PZS v spolupráci s odbormi,
 posilniť informovanosť zamestnancov o ich právach pri posudzovaní zdravotnej
starostlivosti orgánmi PZS.
KOZ SR si uvedomuje svoju zodpovednosť za spolupodieľanie sa na tvorbe zdravých
a bezpečných pracovných podmienok v celom komplexe súvisiacich otázok. Za tým účelom
193
sa snaží dosiahnuť kontinuitu svojho pôsobenia od kvalitnej transpozície a následne
implementácie európskych štandardov, ktorými je SR viazaná sa riadiť svojim členstvom
v EÚ do národnej legislatívy, ich priameho a konkrétneho prenosu do zamestnávateľských
subjektov až po výsledný efekt - kvalitné bezpečné a zdravé pracovné podmienky konečného
užívateľa, zamestnanca. Z toho dôvodu je aj celkové pôsobenie odborov hodnotené už
pravidelne v troch nasledovných rovinách:
1.
Podiel odborov na príprave a tvorbe legislatívy BOZP
Na základe údajov vyplývajúcich z výsledkov hodnotenia činnosti odborových zväzov
združených v KOZ SR, ako aj zo strany KOZ SR je možné hodnotiť podiel odborov a ich
vplyv na tvorbu legislatívy týkajúcej sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v roku 2013
pozitívne. Podarilo sa presadiť mnohé požiadavky odborov, či to už bolo do prijatého zákona
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia a taktiež do odvetvových a súvisiacich bezpečnostných predpisov. Podarilo
sa vytvoriť primerané legislatívne prostredie pre výkon bezpečnej práce pre zamestnancov.
Ako však bude naplňovaná, hoci kvalitná legislatíva, závisí od množstva okolností, ktoré
úzko súvisia s celkovou situáciou na trhu práce a vyváženosťou účastníkov sociálneho
dialógu.
2.
Priamy výkon kontrolnej činnosti v kontrolovaných subjektoch
Pôsobenie odborových inšpektorov BOZP priamo v zamestnávateľských subjektoch, kde
pôsobí odborová organizácia všetkými formami, metódami a nástrojmi a ktoré vychádzajú
z legitímnych oprávnení a jednotnej metodiky, prinieslo celý rad pozitívnych výsledkov.
Zvyšuje sa celkový počet vykonaných aktivít, zvýšil sa podiel vykonaných základných
kontrol, čo znamená plošnejšie pôsobenie v základných organizáciách. Taktiež sa pozitívne
zvýšil percentuálny podiel navštívených základných odborových organizácií takmer na 20 %,
čím je dosiahnuté vyššie zapojenie odborov do procesov vytvárania bezpečných pracovných
podmienok pre zamestnancov.
Znížil sa podiel vyšetrovaných smrteľných a závažných pracovných úrazov. Zvýšilo sa
pôsobenie odborových inšpektorov v poskytovaní metodickej pomoci v jednotlivých jej
formách. Celkove zaznamenal priamy výkon kontrolnej činnosti viacero pozitívnych faktov
a je dobrým pokračovaním činnosti odborov vo vytváraní legislatívy priaznivej pre
zamestnancov.
3.
Reálny dopad na zamestnancov v zlepšovaní pracovných podmienok vplyvom
kontrolnej činnosti odborov.
Hodnotenie reálneho dopadu na konkrétne zlepšovanie pracovných podmienok a celkových
podmienok súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia je veľmi rôznorodé. V niektorých
odvetviach došlo k poklesu závad a zlepšeniu mnohých pracovných priestorov. Žiaľ práve
v tomto bode je veľmi výrazným prvkom určujúcim kvalitu pracovného prostredia finančná
situácia mnohých zamestnávateľov. Ide v mnohých prípadoch priam o havarijný stav budov,
elektroinštalácie, hygienického stavu budov a zariadení, a to nielen u zamestnávateľov
prekonávajúcich finančné problémy, ale aj v štátnych inštitúciách, zdravotníckych, školských
zariadeniach, verejnej správy, polície a pod. Tam sú prevádzkované budovy na hranici
priameho ohrozenia života a zdravia zamestnancov a klientov. Je aj na odborových orgánoch,
ako v spolupráci so zriaďovateľmi, majiteľmi budú vedieť nájsť čo najvhodnejšie riešenie
v takýchto prípadoch.
194
Odporúčania, závery a zameranie pôsobenia odborov v oblasti BOZP pre ďalšie
obdobie:
1.
Naďalej dôsledne využívať vybudovaný tripartitný systém pri príprave legislatívy.
Významne posilniť vyváženosť medzi sociálnymi partnermi, aby všetky zúčastnené
strany boli pri rokovaniach rovnocenné.
2.
Pružne reagovať na nové podmienky trhu práce, ako je otvorený európsky trh,
migrujúci pracovníci, s cieľom dohľadu nad rovnakými podmienkami v oblasti
BOZP pre všetkých zamestnancov, bez rozdielu národnosti a druhu pracovného
vzťahu so zamestnávateľom.
3.
Pružne reagovať na novo vznikajúce riziká ako sú napr. psychosociálne riziká,
stres, mobbing - násilie na pracovisku, zneužívanie pracovnej sily, nové riziká
vyplývajúce z nanotechnológií a pod.
4.
Vo výkone kontrolnej činnosti v zamestnávateľských subjektoch naďalej
posilňovať preventívny prvok a snažiť sa o aktívny podiel na tvorbe bezpečných
pracovných podmienok.
5.
Využívať existujúce dohody so štátnymi orgánmi, inštitúciami, orgánmi štátneho
odborného dozoru na úseku BOZP, zdravotníctva, ako pri príprave legislatívy, tak
v preventívnom pôsobení a v oblasti kontrolnej činnosti.
6.
Rozvíjať spoluprácu s odbornou verejnosťou, využívať získané informácie pre
trvalé zvyšovanie kvality prijímaných právnych úprav v oblasti BOZP.
7.
Propagovať na všetkých stupňoch ciele kampane vyhlásenej Európskou agentúrou
pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Organizovať v zmysle jej záverov
sprievodné podujatia a zúčastňovať sa aktivít poriadaných partnerskými orgánmi
a organizáciami.
8.
Na národnej úrovni využívať zastúpenie v Poradnom výbore BOZP a na odvetvovej
úrovni využívať zastúpenie v pracovných skupinách a odborných komisiách.
9.
Podieľať sa na zvyšovaní právneho vedomia zástupcov zamestnancov, odborárov,
zamestnancov a širokej verejnosti vydávaním rôznych informačných materiálov,
publikácií s uvedením základných povinností vyplývajúcich z legislatívy BOZP.
.
Zdroj ku kapitole 5.: Ročné správy o kontrolnej činnosti odborov.
195
Download

KOZ SR 31. 5. 2014 Analýza problematiky pracovnoprávnych