Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Analýza dlhodobej nezamestnanosti v Prešovskom kraji
Diplomová práca
Zuzana Kandalová
Jún 2012
Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Katedra financií
Analýza dlhodobej nezamestnanosti v Prešovskom kraji
Analyse of long-term unemployment in Prešovsky region
Diplomová práca
Autor:
Zuzana Kandalová, Bc.
Financie
Vedúci práce:
Banská Bystrica
doc. Ing. Rastislav Kotulič, PhD.
Jún 2012
VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej
literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická
s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať
v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej
databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Prešove dňa 29. apríla 2012
Bc. Zuzana Kandalová
POĎAKOVANIE
Touto cestou by som sa chcela poďakovať môjmu školiteľovi doc. Ing. Rastislavovi
Kotuličovi, PhD. za jeho odborné vedenie, metodickú pomoc a cenné rady, ktoré mi
poskytol pri písaní diplomovej práce.
ANOTÁCIA
KANDALOVÁ, Zuzana, Bc.: Analýza dlhodobej nezamestnanosti v Prešovskom kraji.
[Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská
Bystrica. Katedra financií. Vedúci práce: doc. Ing. Rastislav Kotulič, PhD. Rok obhajoby:
2012. Počet strán: 83
Diplomová práca sa zaoberá priblíţením pojmu nezamestnanosť, jej formami,
členeniu, príčinami, ako aj analyzovanie dlhodobej nezamestnanosti prostredníctvom
trendových funkcií za posledných 5 rokov vo všetkých okresoch Prešovského kraja. Práca
je rozdelená do troch kapitol. Prvá kapitola je zameraná na teoretické poznatky z oblasti
nezamestnanosti, ako sú jej delenie, dôsledky, formy. Súčasťou druhej kapitoly je
popísanie cieľa diplomovej práce a metodológia, ktorá je v práci pouţitá. Tretia kapitola
popisuje vybrané okresy Prešovského kraja, začínajúc celkovým vývojom dlhodobej
nezamestnanosti na Slovensku, prechádzajúc do jednotlivých okresov. Analýza je
zameraná na obdobie posledných 5 rokov. Záver práce je venovaný zhrnutiu teoretických
a praktických poznatkov, získaných prostredníctvom odbornej literatúry, rôznych úradov,
internetu, zborníkov a prezentovaniu návrhov a odporúčaní na zniţovanie dlhodobej
nezamestnanosti v Prešovskom kraji.
Kľúčové slová: Nezamestnanosť. Dlhodobá nezamestnanosť. Prešovský región. Analýza
nezamestnanosti. Formy nezamestnanosti. Príčiny nezamestnanosti. Nezamestnaní. Mierna
nezamestnanosti.
ANNOTATION
KANDALOVÁ, Zuzana, Bc.: Analyse of long-term unemployment in Prešovsky
region. [Final diploma thesis]. The College of Banking Praha, foreign University Banská
Bystrica. Department of Finance. Thesis supervisor: doc. Ing. Rastislav Kotulič, PhD. Year
of the habilitation: 2012. Pages: 83
The thesis deals with the clarification of unemployment, its forms, classification, causes,
also with analyzing long-term unemployment using the trend functions for the last five
years in all districts of Prešov region. The work is divided into three chapters. The first
chapter focuses on theoretical knowledge of unemployment, such as its division, the
consequences and forms. The main part of second chapter is the thesis objective
description and the methodology used at work. The third chapter describes selected
districts of Prešov region, beginning with the overall development of long-term
unemployment in Slovakia, going to different districts. The analysis is focused on the last
five years. The conclusion is devoted to a summary of theoretical and practical knowledge
gained through the literature, various offices, internet sources and collections and to
presentation of proposals and recommendations for reducing long-term unemployment in
the Prešov region.
Keywords: Unemployment. Long-term unemployment. Prešov region. Analysis of
unemployment. Types of unemployment. The causes of unemployment. Unemployed.
Mild unemployment.
OBSAH
ÚVOD ................................................................................................................................... 8
1 NEZAMESTNANOSŤ V EKONOMICKEJ TEÓRII .............................................. 10
1.1
Definícia pojmu nezamestnanosť ......................................................................... 10
1.2
Rôzne formy nezamestnanosti .............................................................................. 12
1.2.1
Frikčná, štruktúrna a cyklická nezamestnanosť ............................................ 12
1.2.2
Dobrovoľná nezamestnanosť......................................................................... 13
1.2.3
Nedobrovoľná nezamestnanosť ..................................................................... 14
1.2.4
Dlhodobá nezamestnanosť ............................................................................ 14
1.3
Rizikové skupiny nezamestnaných ....................................................................... 15
1.3.1
Mladšie vekové skupiny do 30 rokov ............................................................ 16
1.3.2
Starší ľudia..................................................................................................... 18
1.3.3
Ţeny ............................................................................................................... 19
1.3.4
Zdravotne postihnutí ľudia ............................................................................ 20
1.3.5
Ľudia bez kvalifikácie ................................................................................... 21
1.3.6
Rómske etnikum ............................................................................................ 21
1.3.7
Nezamestnanosť absolventov ........................................................................ 22
1.4
Prirodzené miera nezamestnanosti ........................................................................ 25
1.5
Príčiny vzniku nezamestnanosti............................................................................ 27
1.6
Ekonomické a sociálne dôsledky nezamestnanosti .............................................. 28
1.7
Politiky trhu práce ................................................................................................. 29
1.7.1
Pasívna politika trhu práce ............................................................................ 30
1.7.2
Aktívna politika trhu práce ............................................................................ 31
2 CIEĽ PRÁCE A METODOLÓGIA ............................................................................ 40
2.1
Cieľ práce .............................................................................................................. 40
2.2
Metodológia .......................................................................................................... 40
3 ANALÝZA DLHODOBEJ NEZAMESTNANOSTI V PREŠOVSKOM KRAJI ... 42
3.1
Vývoj nezamestnanosti v SR za obdobie od 2007 – 2011 .................................... 42
3.2
Všeobecná charakteristika Prešovského kraja ...................................................... 43
3.3
Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v Prešovskom kraji ........................................ 45
3.3.1
Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Bardejov .............................................. 48
3.3.2
Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Humenné ............................................. 50
3.3.3
Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Keţmarok ............................................ 52
3.3.4
Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Levoča ................................................. 54
3.3.5
Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Medzilaborce ....................................... 56
3.3.6
Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Poprad .................................................. 58
3.3.7
Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Prešov .................................................. 60
3.3.8
Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Sabinov ................................................ 62
3.3.9
Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Snina .................................................... 64
3.3.10
Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Stará Ľubovňa...................................... 66
3.3.11
Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Stropkov .............................................. 68
3.3.12
Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Svidník................................................. 70
3.3.13
Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Vranov nad Topľou ............................. 72
3.4
SWOT analýza trhu práce Prešovského kraja zameraná na nezamestnaných
a dlhodobú nezamestnanosť ............................................................................................ 74
3.5
Zhrnutie a odporúčania ......................................................................................... 77
ZÁVER ............................................................................................................................... 79
PRÍLOHY .......................................................................................................................... 84
ÚVOD
O nezamestnanosti sa na Slovensku začalo opäť po niekoľkých desaťročiach
hovoriť aţ po roku 1989, kedy republika prešla viditeľnými politickými a ekonomickými
zmenami. Hlavne prechod slovenskej ekonomiky od centrálne plánovanej na trhové
hospodárstvo silno ovplyvnil oblasť zamestnanosti. Do roku 1989 existovala de facto plná
zamestnanosť, takţe skúsenosti s nezamestnanosťou neexistovali. V štátnom socializme
neexistencia nezamestnanosti bola do istej miery iba formálna, fiktívna. Treba však
poznamenať, ţe samotná existencia nezamestnanosti je prirodzeným fenoménom a jednou
z dôleţitých čŕt slobodnej spoločnosti, ktorá sa zakladá na trhovom mechanizme a
demokracii. Jej existencia vychádza z potreby pohybu pracovníkov a zo slobodného
rozhodnutia osôb o tom, či budú závislé od príjmov zo zamestnania alebo od iných
príjmov,
napr.
dávky
sociálneho
zabezpečenia,
podpory
v
nezamestnanosti.
V súčasnosti výskyt dlhodobej nezamestnanosti a jej pretrvávajúci charakter v SR
patria ku základným problémom trhu práce SR a nevyhnutnosť jej redukcie je naliehavou
povinnosťou verejnej politiky. Zníţenie dlhodobej nezamestnanosti predstavuje jeden
z bezpodmienečných predpokladov plnenia cieľov Lisabonskej stratégie v oblasti
zamestnanosti. Dlhodobá nezamestnanosť ako jeden z kľúčových indikátorov fungovania
trhu práce a ako sociálno-ekonomický fenomén predstavuje trvalú agendu verejnej
politiky. Vwľký rozsah dlhodobej nezamestnanosti a jej pretrvávajúci charakter poukazuje
na prítomnosť závaţných štrukturálnych nezhôd na trhu práce vrátane vyplývajúcich z tejto
nezhody negatívnych externalít v podobe marginalizácie časti ekonomicky aktívneho
obyvateľstva
a vysokých
spoločenských
nákladoch
súvisiacich s
prolongovanou
nezamestnanosťou. Napriek závaţnosti dlhodobej nezamestnanosti a jej spoločenských
dôsledkoch, jej aktuálnosť je vnímaná so striedavou intenzitou na pozadí vývoja celkovej
nezamestnanosti. Tento stav sa osobitne zreteľne prejavuje v súčasnej etape vývoja trhu
práce, ktorá je výrazne poznačená dopadmi globálnej hospodárskej krízy v podobe
dynamického poklesu zamestnanosti a akcelerujúceho rastu nezamestnanosti.
Hlavným cieľom
prvej časti tejto práce je popísanie a priblíţenie pojmu
nezamestnanosť, ako aj jej formy, dôsledky, rizikové skupiny ľudí, ktorí sú nezamestnaní,
ich kvalitu ţivota, ekonomické, sociálne dopady s vyuţitím metódy deskripcie z domácich
a zahraničných literárnych zdrojov.
.
8
Analytická časť tejto práce prináša v úvode pohľad na vývoj dlhodobej
nezamestnanosti v Slovenskej republike a prostredníctvom ďalších podkapitol prechádza
do analýzy vývoja dlhodobej nezamestnanosti okresu Bardejov, Humenné, Keţmarok,
Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník
a Vranov nad Topľou.
Cieľom
analytickej
časti
diplomovej
práce
je
preskúmanie
dlhodobej
nezamestnanosti v Prešovskom regióne za posledných 5 rokov, pomocou údajov, ktoré boli
získané prostredníctvom Úradu práce sociálny vecí a rodiny, ako aj Štatistického úradu SR.
Na získanie spomínaných hodnôt sme pouţili trendové funkcie a analýzu SWOT.
Spomínané údaje dosiahnuté v rokoch 2007 aţ 2011 sa snaţíme zistiť a predpokladať
vývoj jednotlivých ukazovateľov s cieľom predpovedať ich hodnoty na rok 2012, aby
pomocou nich bolo moţné zistiť predpokladanú výšku nezamestnanosti v roku 2012 vo
vybraných okresoch Prešovského regiónu
V diplomovej práci sa snaţíme uvádzať informácie zrozumiteľne, prehľadne a
taktieţ systematicky usporiadané, aby čitateľovi priniesli presný a zrozumiteľný prehľad
o tejto problematike. V práci povaţujeme za nutné pouţiť čo najviac dostupných
a korektných publikácií od rôznych autorov k danej problematike.
9
1 NEZAMESTNANOSŤ V EKONOMICKEJ
TEÓRII
Nezamestnanosť predstavuje sociálno-ekonomický jav spojený s existenciou trhu,
konkrétne trhu práce. Je dôsledkom a zároveň prejavom nerovnováhy na trhu práce, medzi
ponukou a dopytom po práci. Vzniká na základe komplexného súboru javov, faktov
a procesov v ekonomickej, sociálnej a politickej oblasti. Kým sa nestáva masovou, nie je
povaţovaná za váţny ekonomický ani sociálny problém. Väčšinou sa vychádza z faktu, ţe
samotná prítomnosť nezamestnanosti je vlastne prirodzeným fenoménom a príznakom
nezávislej spoločnosti, zaloţenej na trhovom mechanizme a demokracii. Pokiaľ sa ale
nezamestnanosť stáva masovou a dĺţka jednotlivých prípadov nezamestnanosti sa
predlţuje, prenikne nezamestnanosť do centra pozornosti nielen tým, ktorí prácu strácajú,
ale i celej spoločnosti a jej štátnym a politickým inštitúciám. Masová nezamestnanosť
predstavuje nerovnováhu vytvorenú takou zmenou v dopyte či ponuke pracovnej sily, ţe
vznikne na trhu práce masová prevaha na strane jeho ponuky. Nezamestnanosť vyjadruje v
najširšom zmysle slova neúplné vyuţitie práceschopného obyvateľstva uchádzajúceho sa o
zamestnanie. Ekonomické jadro nezamestnanosti teda spočíva v tom, ţe jednotlivec alebo
skupina ľudí, ktorí vyuţívajú súhrn fyzických a duševných schopností na vykonávanie
určitých špecifických druhov prác, tieto práce nevykonáva, nevyuţíva svoje vlastnosti,
schopnosti, zručnosti a predpoklady. Veľký počet štúdií dáva do pozornosti skutočnosť, ţe
existuje veľká súvislosť medzi mierou kriminality, rastom delikvencie a násilia a vznikom
veľkého počtu nezamestnaných, hlavne v súvislosti s dlhodobou nezamestnanosťou.
1.1 Definícia pojmu nezamestnanosť
Jedným zo závaţných ekonomických a sociálnych problémov, ktoré zanechala
medzinárodná finančná a hospodárska kríza, je vysoká nezamestnanosť. Tento problém
predstavuje pre mnohé ekonomiky sveta veľké bremeno, ktoré sa nedá v krátkodobom
horizonte odstrániť. Vysoká nezamestnanosť znamená nízke úspory a investície, nízky
dopyt po tovaroch a sluţbách, čo vedie k zníţeniu produkcie a v konečnom dôsledku
k poklesu ekonomického rastu a poklesu celkovej ţivotnej úrovne obyvateľstva. (Mothana
et al, 2011, s. 31)
10
(Hontyova, 1997, s. 139) nezamestnanosť definuje ako makroekonomický problém
a vyjadruje taký stav v ekonomike, kde práceschopné osoby v produktívnom veku, ktoré si
prajú pracovať, nemôţu nájsť prácu na trhu práce. Nezamestnaný je ten, kto aktívne hľadá
prácu.
V trhovej ekonomike nie všetky pracovné sily majú zamestnanie, to znamená, ţe
nie všetko práceschopné obyvateľstvo má prácu. Pracovné sily preto rozdeľujeme na
kategórie:
zamestnaní – t.j. ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ako aj tí, ktorí
majú prácu, nepracujú však pre ochorenie, štrajky alebo dovolenku,
nezamestnaní – ide o ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu alebo
sa chcú vrátiť do práce.
Zamestnaní a nezamestnaní tvoria pracovnú silu.
mimo pracovnú silu (out of labour force) – to sú všetci ostatní, ktorí nie sú súčasťou
pracovnej sily. Je to všetko dospelé obyvateľstvo, ktoré navštevuje školu, vedie
domácnosť, je v dôchodku, nemôţe pracovať pre chorobu alebo jednoducho nechce
a nehľadá prácu.
Vo všeobecnosti môţeme vyjadriť túto skutočnosť, ţe ľudia ktorí majú
zamestnanie, sú zamestnaní; ľudia bez miesta, ktorí aktívne hľadajú zamestnanie sú
nezamestnaní; ľudia bez práce, ktorí nehľadajú prácu sa nachádzajú mimo pracovnej sily.
(Mihálik et al, 1994, s. 38) nezamestnanosť vo všeobecnosti povaţuje za postavenie,
v ktorom človek chce a je schopný pracovať, ale nemôţe nájsť prácu. Štatistiky v trhovej
ekonomike evidujú nezamestnaných ako tých, čo nepracujú, čo chcú pracovať alebo
hľadajú prácu, sú schopní pracovať a sú k dispozícii sa zamestnať.
V širšom zmysle sa nezamestnanosť vzťahuje na rozdiel medzi dopytom a ponukou
pracovných síl. To znamená, ţe jednotlivec sa povaţuje za nezamestnaného, keď je
súčasťou zdrojov pracovných síl, ale nie je v pracovnom pomere alebo nepracuje ako
súkromník. Meranie nezamestnanosti však prihliada na aktuálnu situáciu, čo napr.
znamená, ţe keď je osoba v škole alebo je nemocná, v zásade sa nepovaţuje za súčasť
pracovných síl a preto sa vynecháva z merania nezamestnanosti.
Počet nezamestnaných sa zisťuje z dvoch hlavných prameňov. Sú to:
Evidencia o dávkach z nezamestnanosti a o sociálnom zabezpečení. V nej sú
zaregistrovaní všetci nezamestnaní, ktorí majú dostávať príslušné dávky a podpory
od štátu.
11
Cenzy a náhodné šetrenia (prieskumy), v ktorých status osoby na trhu práce sa
zisťuje z odpovedí alebo z iných otázok.
V niektorých štátoch (napr. vo V. Británii) sa základné údaje o nezamestnaných získavajú
z mesačných súpisov registrovaných nezamestnaných. Tieto súpisy zahrňujú osoby, ktoré
sú registrované ako uchádzači o zamestnanie a ktoré úradníci úradov práce akceptujú, ţe
„sú schopné a k dispozícií sa zamestnať, bez ohľadu na to, či sú oprávnené dostať podporu
v nezamestnanosti, alebo nie“. V súpisoch sa však neobjavujú:
študenti nad 18 rokov, ktorí hľadajú zamestnanie,
osoby dočasne uvoľnené firmami s tým, ţe čoskoro sa vrátia späť do práce,
zdravotne postihnutí, ktorí len ťaţko získajú prácu bez vytvorenia osobitných
podmienok,
tí, čo hľadajú prácu na čiastočný úväzok a nepoţadujú podporu v nezamestnanosti
alebo pomoc.
Tempo rastu nezamestnaných sa vyčísluje k zvolenému dátumu a vo vývojových
trendoch. Ide o stav nezamestnaných a o mesačný prílev (odlev) nezamestnaných upravený
sezónne.
1.2 Rôzne formy nezamestnanosti
1.2.1 Frikčná, štruktúrna a cyklická nezamestnanosť
Frikčná nezamestnanosť vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi,
pracovnými miestami alebo rôznymi etapami ţivotného cyklu. Dokonca aj v ekonomike
s vysokou zamestnanosťou existuje určitý pohyb ľudí, ktorí hľadajú pracovné miesto po
skončení školy, alebo presťahovaní sa do iného mesta. Ţeny sa môţu znova zaradiť do
súboru pracovnej sily, keď vychovali deti. Frikčne zamestnaní často menia miesta, alebo
hľadajú lepšie miesta, sú často označovaní ako „dobrovoľne nezamestnaní“. Skúsenosti vo
vyspelých krajinách naznačujú, ţe nezamestnanosť mladých ľudí je vo veľkej miere
frikčná, t.j. predstavuje hľadanie miesta a zmeny, ktoré sú pre mladých ľudí potrebné, aby
zistili svoje osobné schopnosti a naučili sa pracovať.
Štruktúrna nezamestnanosť vzniká vtedy, keď existuje nesúlad medzi ponukou
pracovníkov a dopytom po nich. Takýto nesúlad môţe vzniknúť preto, ţe dopyt po určitom
druhu práce rastie, kým dopyt po inom druhu práce klesá a ponuka sa neprispôsobí
dostatočne rýchlo. Často preto nastáva nerovnováha v sektoroch alebo regiónoch, pretoţe
12
niektoré sektory rastú, iné upadajú. Keby sa mzdy plynule prispôsobovali meniacej sa
ponuke a dopytu, táto nerovnováha na trhu práce by sa stratila, pretoţe mzdy v oblastiach
s prebytkom pracovníkov by klesli a v oblastiach s nedostatkom pracovníkov vzrástli.
Mzdy však nereagujú dostatočne rýchlo na ekonomické šoky, pričom trvá roky, kým sa
prispôsobia nedostatkom alebo prebytkom.
Cyklická nezamestnanosť sa vyskytuje vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkov je
nízky (teda nielen dopyt po pracovníkoch v určitých sektoroch a regiónoch). Keď celkové
výdavky a output klesajú, rastie nezamestnanosť v celej ekonomike. Tento rast
nezamestnanosti v kaţdej oblasti je signálom, ţe rastúca nezamestnanosť je prevaţne
cyklická.
Rozlíšenie medzi cyklickou nezamestnanosťou a inými druhmi nezamestnanosti
pomáha ekonómom diagnostikovať celkový stav na trhu práce. Vysoká úroveň frikčnej
alebo štruktúrnej nezamestnanosti sa môţe vyskytovať aj vtedy, keď je celkový trh práce
v rovnováhe, napríklad v čase veľkej fluktuácie alebo veľkej geografickej nerovnováhy.
Cyklická
nezamestnanosť
vzniká
vtedy,
keď
zamestnanosť
klesá
v dôsledku
nedostatočného agregátneho dopytu (Lisý, 2005, s. 432).
1.2.2 Dobrovoľná nezamestnanosť
Ekonomika
môţe
fungovať
efektívne,
aj
keď
vytvára
určitý
rozsah
nezamestnanosti, a teda plne nevyuţíva jeden z výrobných faktorov. Dobrovoľne
nezamestnaní môţu pred prácou pri danej úrovni miezd uprednostniť voľný čas, štúdium či
inú aktivitu. Môţe ísť aj o frikčne nezamestnaných, ktorí po ukončení štúdia hľadajú svoje
prvé zamestnanie, prípadne sa rozhodli zostať doma a starať sa o deti. Môţu mať síce
ponuku na zamestnanie, hľadajú však iné, prípadne lepšie platené pracovné miesto. Môţe
ísť aj o málo produktívnych pracovníkov, ktorí uprednostňujú radšej voľný čas, neţ málo
platenú prácu. Moţno teda povedať, ţe je veľa dôvodov, prečo sa ľudia dobrovoľne
rozhodnú nepracovať za dané mzdové sadzby a niektorí z nich sa aj oficiálne zahŕňajú
medzi nezamestnaných Dobrovoľná nezamestnanosť môţe byť dokonca aj ekonomicky
efektívna. Určitá miera nezamestnanosti môţe napomáhať maximalizáciu čistého
ekonomického blahobytu alebo HDP. Je teda prirodzenou súčasťou kaţdej trhovej
ekonomike.
13
1.2.3 Nedobrovoľná nezamestnanosť
Ak je počet voľných pracovných síl absolútne väčší, neţ počet voľných pracovných
miest, t.j. ak je celkový dopyt po práci niţší, neţ je celková ponuka práce, hovoríme
o nedobrovoľnej nezamestnanosti. Mzdy v skutočnosti nie sú pruţné, neprispôsobujú sa
aktuálnemu stavu na trhu práce, nevyčisťujú trh v dôsledku zmien, ktoré na ňom
prebiehajú. Majú sklon reagovať na ekonomické šoky pomaly. Ak sa mzdy nemenia tak,
aby vyčistili trhy, môţe vzniknúť nerovnosť v počte tých, ktorí miesto hľadajú, a voľnými
pracovnými miestami. V dôsledku toho vzniká na trhu práce nerovnováha spôsobujúca tie
typy nezamestnanosti, ktoré existujú v súčasných trhových ekonomikách (Lisý, 2005, s.
434 – 435).
1.2.4 Dlhodobá nezamestnanosť
Názory, akú dĺţku nezamestnanosti moţno povaţovať za dlhodobú, sa rôznia.
Podľa definície Medzinárodnej organizácie práce (ďalej MOP), ku ktorej sa priklonila aj
Slovenská republika, ide o dvanásť a viac mesiacov.
Podľa svetových štatistík má dlhodobá nezamestnanosť vzrastajúcu tendenciu
a stáva sa závaţnou charakteristickou črtou nezamestnanosti. Často súvisí s opakovanou
nezamestnanosťou. Pokladá sa za váţny problém nielen pre ekonomické, ale aj sociálne
(spoločenské) dôsledky. Je totiţ charakteristická pre určité sociálne skupiny obyvateľstva
a vytvára špecifické problémy nielen pre postihnutého jedinca v rámci jeho ţivotnej
stratégie, ale i pre spoločnosť svojimi nárokmi na sociálny štát.
Dlhodobá nezamestnanosť všeobecne najviac postihuje :
Nepruţnú, dlhodobo nezamestnanú pracovnú silu,
Osoby s nízkymi príjmami, nekvalifikovanú pracovnú silu a v rámci nej najmä ţeny
s nízkym mzdovým ohodnotením, z čoho potom vyplýva malý rozdiel medzi
pôvodným a sociálnym príjmom,
Osoby s kumulovanými osobnými a sociálnymi handicapmi,
Príslušníkov etnických skupín a imigrantov,
Obyvateľov vidieckych oblastí,
Zdravotne postihnutých jedincov,
Mladistvých, najmä problémových jedincov,
14
Podľa pohlavia majú muţi tendenciu mať vyšší podiel na dlhodobej
nezamestnanosti ako ţeny, čo je typické najmä pre zámorské krajiny, v európskych
krajinách je tento pomer viac vyrovnaný.
Tieto sociálne skupiny sú často označované ako tzv. cieľové skupiny (target groups)
(Balogová, 2003, s. 75).
Dlhotrvajúca nezamestnanosť postihuje obyčajne osoby, ktoré hlavne pre ich
osobné vlastnosti, napr. zdravotný stav, postoj k práci, pravdepodobne ostanú
nezamestnané bez ohľadu na situáciu na trhu práce (Mihálik et al, 1994, s. 40).
Dlhodobá nezamestnanosť existuje takmer vo všetkých krajinách vrátane krajín
a regiónov s nízkou mierou nezamestnanosti. I nízka miera nezamestnanosti môţe byť pre
spoločnosť nepriaznivá, ak ide z väčšej miery o nezamestnanosť dlhodobú, a to z dvoch
pohľadov. Jednak zo strany samotného nezamestnaného a jeho rodiny, jednak zo strany
spoločnosti. Prejavuje sa to vyššími poţiadavkami na podpory, tak i skutočnosťou, ţe
znovuzaradenie dlhodobo nezamestnaných do zamestnania si vyţaduje neporovnateľne
vyššie náklady neţ sprostredkovanie práce osobám krátkodobo nezamestnaným. Naopak,
ak je miera nezamestnanosti síce vyššia, ale obrat medzi nezamestnanými je rýchly, teda
jedná sa o nízky podiel dlhodobo nezamestnaných, je situácia priaznivejšia. Podľa
definície Medzinárodnej organizácie práce (ILO) moţno teda za dlhodobú nezamestnanosť
povaţovať takú, ktorá trvá 12 a viac mesiacov (Rievajová, 1996, s. 12).
1.3 Rizikové skupiny nezamestnaných
Uplatnenie človeka na trhu práce je podmienené radom charakteristík (vek,
zdravotný stav, vzdelávanie, pohlavie, príslušnosť k etnickej skupine), ktoré vyčleňujú
skupiny ľudí s väčším rizikom straty práce a predurčujú ich pre dlhodobú nezamestnanosť.
Tieto skupiny sú taktieţ vystavené riziku opakovanej nezamestnanosti. Ich príslušníci
nachádzajú uplatnenie skôr na sekundárnom trhu práce a na menej platených prácach s
neistou budúcnosťou. Nezamestnanosť tak viac ohrozuje určité skupiny populácie, čo
potvrdzuje skúsenosť takmer zo všetkých priemyselne vyspelých krajín. Je zrejmé, ţe
práve na tieto skupiny musí byť zameraná politika zamestnanosti. U nás k ním patria mladí
ľudia, ţeny s malými deťmi, zdravotne postihnutí občania, starší ľudia, ľudia s nízkym
vzdelaním, rómske etnikum a prichádzajúci imigranti (Buchtová, 1992, s. 109).
Niektorí z tzv. cieľových skupín (z anglického target groups) potrebujú taktieţ zvýšenú
pomoc pracovne profesného a psychologického poradenstva. Všeobecné tlaky dlhodobej
15
nezamestnanosti môţu síce zdieľať s ostatnými nezamestnanými, ale s odlišnými
psychologickými, sociálnymi a zdravotnými následkami. Dôsledky straty práce môţu byť
pre niektorých jedincov enormne bolestivé, pretoţe v prvom rade nesúvisia s ich
pracovným zaradením.
1.3.1 Mladšie vekové skupiny do 30 rokov
Absolventi stredných a vysokých škôl, ktorí sa uchádzajú o svoje prvé zamestnanie,
sú v konkurencii s ostatnými uchádzačmi značne znevýhodnení. Nemajú praktické
skúsenosti a základné pracovné návyky, ale taktieţ absentujú určité pracovné kontakty
zľahčujúce lepšiu orientáciu na trhu práce. V súčasnej dobe miera nezamestnanosti
absolventov škôl značne prevyšuje terajšiu úroveň nezamestnanosti. U nezamestnaných
absolventov vysokých škôl vystupuje do popredia predovšetkým ekonomické hľadisko,
pretoţe mnohí z nich zakladajú alebo uţ ţijú vo svojich rodinách. Nedostatočný príjem
jedného člena rodiny tak postihuje viac osôb. S nezamestnanosťou absolventov stredných
škôl a mladistvých bez záujmu o získanie zamestnania sa objavujú i závaţné výchovné a
psychologické problémy. Pokiaľ si títo mladí ľudia v správnom čase neosvoja potrebné
pracovné návyky, nebudú schopní pracovať ani v dospelosti a nuda ich tak povedie k
sociálne patologickému chovaniu, k vyraďovaniu zo spoločnosti. Predlţovanie
adolescencie nezamestnanosti má negatívne dôsledky pre jedinca i pre spoločnosť. Podľa
záverov štúdie L. B. Hendryho z Aberdeen Univerzity (1983) predlţená adolescencia
ohrozuje rozvoj osobnej identity, identity muţstva a ţenstva, dosiahnutie nezávislosti na
rodičoch, akceptácii rodinných hodnôt a hodnôt spoločnosti. Ohrozuje i rozvoj
profesionálnej roly a schopnosť naväzovať a udrţiavať priateľstvo. Podnetné tu môţu byť
poznatky z dvojročného programu výcviku mladistvých (od 16 do 18 rokov) vo Veľkej
Británii, ktorý poskytuje kvalifikáciu a prvé skúsenosti pre získanie trvalého zamestnania.
Pre mladých ľudí od 18 do 20 rokov je tu zavedený systém podpor pre zamestnávateľov,
ktorí ich príjmu do zamestnania. Ďalší program poskytuje mladistvým dočasné
zamestnanie vo verejne prospešných prácach so súbeţným štúdiom. Cieľom týchto
programov
vo
Veľkej
Británii
je
predchádzať
psychosociálnym
dôsledkom
nezamestnanosti v adolescencii cestou riadeného osvojovania pracovných návykov.
Mladým ľuďom, ktorí ešte len vstupujú na trh práce, by mala spoločnosť aj niekoľkokrát
za sebou ponúknuť rôzne rekvalifikácie a jazykové kurzy. Tým sa im predĺţi obdobie
16
vzdelávania a pobyt v cykle „striedanie práce a voľného času". Takýto prístup prináša
samozrejme i horeuvedené riziká. Zvyšovanie nezamestnanosti spolu so všeobecne
pomalým rastom platov sú často prekáţkou v emancipácii dospievajúcich jedincov. Z
výskumu v ekonomicky rozvinutých krajinách vyplýva, ţe v posledných rokoch dochádza
k 10% nárastu osôb vo veku 18-34 rokov, ktorí sa vracajú do rodiny a ţijú so svojimi
rodičmi. Taktieţ u nás v mnohých rodinách ostane bez zamestnania dospievajúce dieťa, na
ktoré rodičia prestali poberať prídavky či iné sociálne dávky. V prípade, ţe je dospievajúci
absolventom strednej školy, má nárok na hmotné zabezpečenie pred nástupom do
zamestnania. To je často takmer tak vysoké ako nástupný plat. V prípadoch mladistvého po
ukončení základnej školy nevzniká nárok na hmotné zabezpečenie a naviac je tu podstatne
niţšia šanca na získanie zamestnania. Do tejto kategórie patria i mladí ľudia, ktorí začali,
ale nedokončili strednú školu. V obidvoch prípadoch, v druhom však viac, vznikajú rodine
mimoekonomické problémy i váţne problémy psychologické a výchovné. Výskum K.
Robertsa a kol. (1982), ktorý zahrňoval 551 mladých ľudí bez práce, preukázal, ţe vysoké
percento ich dávalo prednosť nezamestnanosti pred neuspokojivými pracovnými miestami.
Ich hlavnými problémami bola nuda a nedostatok peňazí, ale sebaúcta bola narušená
zriedkakedy. G. Stokes (1983) však zistil, ţe značná časť ľudí z jeho vzorky mladých
nezamestnaných sa správala apaticky a stratila motiváciu podieľať sa na spoločenskej
deľbe práce. Zatrpknutie v pohľade na svet a na seba sama môţe nastať predovšetkým
u mladých ľudí, ktorí v nedávnej dobe ukončili vzdelanie v menej „módnych" a menej
ţiadaných oboroch praxe, a nemajú tak dostatočne vhodnú kvalifikáciu pre úspešné
uplatnenie na trhu práce. Pracovné vyhliadky sú pre nich mizivé a nezamestnanosť sa pre
nich môţe stať jediným moţným spôsobom ţivota. Pripájajú sa tak k vysoko
kvalifikovanej a draho vzdelanej časti populácie, ktorá sa stotoţňuje s pohľadom na seba
sama ako na obeť ekonomickej prosperity ešte pred tým, neţ zistí, čo je byť skutočne
nezamestnaný. Nie sú im často ponúknuté ţiadne pracovné príleţitosti, v ktorých by mohli
uplatniť svoju kvalifikáciu a schopnosti. C. Layton (1986) došiel v dlhodobým
prieskumom britských absolventov škôl k záveru, ţe tí absolventi, ktorí nenašli prácu,
vykazovali významný pokles sebavedomia. Obdobie skorej kariéry je taktieţ často
obdobím finančnej závislosti, kedy príjem je relatívne nízky a výdavky a dlhy vysoké.
Vynútené vylúčenie z trhu práce môţe viesť i k panike a k prijatiu neuspokojivej pracovnej
ponuky, ktorá sa práve naskytne a ktorá neskôr prináša skôr ľútosť a sklamanie z
ukvapeného rozhodnutia. Ukazuje sa však, ţe pre udrţanie pracovnej vitality, nabitých
vedomostí a schopností je dôleţité vziať na čas i prácu menej platenú. Napríklad u
17
austrálskych nezamestnaných absolventov škôl bol N. T. Featherem a G. E. O'Brienem
(1986) zistený pokles získaných schopností, spomalenie poznávacích aktivít a aktivít
zameraných na riešenie problémov. Niektorí nezamestnaní muţi v britskej štúdii D. M.
Fryera a P. B. Warra (1984) uvádzali, ţe im teraz trvá všetko dlhšiu dobu ako predtým
(37 %), a iní, ţe sa v činnostiach, ktoré predtým dobre zvládali, cítia „neohrabane" (30 %).
1.3.2 Starší ľudia
Tak ako sme uţ uviedli, najťaţšie preţívajú stratu zamestnania ľudia vo veku 41-50
rokov. Tieto skupiny pracovníkov sprevádzali pocity bezradnosti spojené so strachom,
psychickou tenziou, neistotou a s postupnou stratou sebadôvery.
Spolu s pracovnou
rezignáciou sa prejavila i rezignácia na spoločenskej aktivite. V prípade, ţe
nezamestnanému človeku robí problém získať zamestnanie v strednom období pracovnej
kariéry, v neskoršom štádiu kariéry sú jeho moţnosti ešte menšie a mnoho ľudí musí
naviac čeliť kríze základných istôt. Vo veľmi krátkej dobe (niekedy takmer „cez noc") sa
človek, ktorý zastával významnú funkciu, môţe ocitnúť natrvalo oddelený od výsledkov
mnohoročného úsilia, od svojho postavenia, kolegov i primeraného príjmu. Pre
zamestnávateľa sa starší ľudia javia ako horšia „investícia" v porovnaní s mladými. To
často
spôsobuje
u
znovuzamestnaného
staršieho
človeka
pretrvávajúce
pocity
neuspokojenia a nevyuţitia. Takýto človek sa potom uzatvára do svojej práce s pocitmi
sebaľútosti. Ľudia sa stávajú úzkostlivo opatrnými, stráţia a premýšľajú si svoje jednanie a
chovanie, snaţia sa, pokiaľ je to moţné, nevytvárať situácie, ktoré by mohli dať dôvod k
ich negatívnemu hodnoteniu okolím. Samozrejme tým, ţe minimalizujú riziko, zmenšuje
sa ich kreativita v pracovnom zapojení. Ich celková aktivita je defenzívna, poskytuje
predovšetkým „ochranu" proti strate získaného zamestnania. Jednou z moţností pre
nezamestnaného v neskoršom štádiu kariéry je samostatné podnikanie. Táto stratégia môţe
viesť veľmi rýchle k znovuzískaniu pocitu kontroly nad vlastným osudom. Na druhej
strane však môţe byť v staršom veku fyzická a psychická námaha spojená so začiatkom
vlastného podnikania príliš vysoká. Čím je človek starší, tým pevnejšie sú jeho návykové
stereotypy, a tým i ťaţšie a pomalšie sa prispôsobuje novým ţivotným situáciám. Uţ sme
uviedli, ţe pre kaţdého človeka znamená náhla strata zamestnania rozhodujúca ţivotnú
preorientáciu. Tá býva prevádzaná poklesom príjmu a ţivotnej úrovne, meniacou sa
rodinnou situáciou, úbytkom kontaktov, stratou kvalifikácie, poklesom sebadôvery a často
18
i zhoršením zdravotného stavu. Ako ďaleko je starší človek schopný prispôsobovať sa
zmeneným podmienkam a ako tieto zmeny preţíva, to závisí na mnohých faktoroch. Vedľa
primárnej úlohy osobnosti tu vystupujú do popredia rôzne ţivotné okolnosti, úroveň
inteligencie, spoločenského postavenia a rodinné pomery. Mnohé skúsenosti z oblasti
gerontológie ukázali, ţe prestavenie ţivota a vypracovanie nových ţivotných štýlov by
vyţadovalo také úsilie, ktoré by presiahlo moţnosti ľudí. Dôleţitou rolou tu totiţ zohráva
orientácia na budúcnosť, ktorá, pokiaľ chýba, nemôţe zabrániť tomu, aby sa stretnutie s
náročnou stresovou situáciou (keď je strata zamestnania) stalo príčinou celkovej ţivotnej
rezignácie. Výskumy „dôchodkového konca" na trhu pracovných síl ukázali dôleţitosť
ţivotných štýlov prepájajúcich zamestnanie a voľno. A. E. McGoldrick (1983) spolu s W.
Grossinom (1986) konštatujú, ţe prepojenie zamestnania a záujmových aktivít v ţivotnom
štýle pred odchodom do dôchodku je dôleţité nielen pre úspešnú adaptáciu v dôchodku, ale
taktieţ vtedy, keď stratí človek v tejto fáze ţivota prácu. Rovnako ako M. Jahodová
„objavila" latentnú funkciu práce, obdobné funkcie môţu byť identifikované i v aktivitách
mimo zamestnania. Patrí medzi nich napr. spoločenské styky, pomoc druhým ľuďom,
vedomé rozvíjanie tvorivosti, učenie a duševné aktivity, aktívna relaxácia a pod. J. Long a
E. Wimbush (1985) zistili vo výskume 129 muţov v dobe preddôchodkového veku, a
potom opakovane v dobe dôchodku, ţe pocit ţivotnej spokojnosti zniţuje: úbytok zdravia a
pohyblivosti, niţšie príjmy, finančné problémy, strata spoločenských kontaktov,
neschopnosť racionálne vyplniť voľný čas, absencia pravidelných činností, absencia
potreby niečím sa zabývať. Muţi, ktorí zaţívali zlepšenie ţivotnej spokojnosti, boli
prevaţne zdraví a bez finančných problémov, mali niekoľko pravidelných povinností a
angaţovali sa v mnohých činnostiach.
1.3.3 Ţeny
Pre trh práce na Slovensku je charakteristická feminizácia mnohých odvetví či
profesií, ako aj spojenie „ţenských“ pracovných miest s nízkym ohodnotením a menšími
príleţitosťami na kariérny rast, ďalšie vzdelávanie a pod.
Štruktúra pracujúcich ţien a muţov sa líši podľa sektora vlastníctva. V súkromnom
sektore prevaţujú muţi (60,2 %) a vo verejnom sektore zase ţeny (53,9 %). Kým medzi
podnikateľmi zastúpenie ţien iba mierne prekračuje jednu štvrtinu (26,4 %), medzi
vypomáhajúcimi členmi domácnosti v rodinnom podniku ţeny výrazne prevaţujú (74,2
19
%). V ekonomike SR klesá podiel pracujúcich v primárnom a sekundárnom sektore a stúpa
ich podiel v terciárnom sektore. Ţeny pracujú prevaţne v sektore sluţieb (takmer 75 %),
kým pracujúci muţi sú pribliţne rovnako rozdelení medzi sluţby a priemysel (Filadelfiová,
2007, s. 101).
Nepriaznivé postavenie ţien na trhu práce je spôsobené tým, ţe zamestnávatelia
uprednostňujú muţskú pracovnú silu pre jej väčšiu územnú mobilitu a nezaťaţenosť
starosťami o domácnosť. Zamestnávatelia väčšinou nevytvárajú pracovné miesta so
skrátenou pracovnou dobou, ale dávajú prednosť viacmeneným prevádzkam. S nadmernou
celodennou zamestnanosťou ţien však súvisí mnoho ďalších problémov. Matky s malými
deťmi majú časté pracovné absencie narušujúce plynulosť pracovného procesu, čo
spôsobuje ich negatívne hodnotenie a zniţuje ochotu ich zamestnávať. Ekonomicky
ohrozené sú v súčasnej dobe predovšetkým neúplné rodiny. Nezamestnanosť a liberalizácia
cien vytvára pre značnú časť neúplných rodín ťaţkú sociálnu a ţivotnú situáciu.
Zamestnanosť ţien je závaţným celosvetovým problémom. Je totiţ ťaţké skĺbiť pracovné
a materské povinnosti, dosiahnuť primeranú spoločenskú angaţovanosť ţien. V mnohých
vyspelých krajinách sa hľadá riešenie v rozsiahlej ponuke skrátených pracovných úväzkov,
v zavádzaní pruţnej pracovnej doby, v dostupnej starostlivosti o deti. Cesta k riešeniu v
našej spoločnosti určite povedie cez nutné legislatívne úpravy aţ k politickej a finančnej
podpore ţien.
1.3.4 Zdravotne postihnutí ľudia
Pri ľuďoch so zníţenou pracovnou schopnosťou (ZPS) vystupujú do popredia
nielen ekonomické, sociálne a psychické problémy, ale taktieţ problém primeraného
zmyslu ţivota, problém pocitu ľudskej dôstojnosti. Vzhľadom ku stále väčšiemu dôrazu na
produktivitu práce a výkon majú títo ľudia v súčasnej spoločnosti čím ďalej menšiu šancu
sa uplatniť na trhu práce. Doba ich evidencie na úradoch práce prevyšuje niekoľkonásobne
dobu evidencie zdravých jedincov. Dostávajú sa často do bezvýchodiskovej ţivotnej
situácie a pre ich rodiny to znamená starosť o nezamestnaného postihnutého rodinného
príslušníka. Aj keď terajší systém sociálneho zabezpečenia sa podieľa na zaisťovaní ich
základných materiálnych potrieb, spoločenská integrácia skupiny zdravotne postihnutých
ľudí závisí z veľkej časti na širších sociálnych, ekonomických a legislatívnych
podmienkach.
20
1.3.5 Ľudia bez kvalifikácie
V súčasnej
štruktúre
dlhodobo
nezamestnaných
sú
najväčšou
skupinou
nekvalifikovaní pracovníci (asi 1/3 všetkých nezamestnaných), ich časť tvoria aj absolventi
základných škôl. Ide predovšetkým o mladých ľudí ťaţko dosiahnuteľných vzdelanie,
často s malým záujmom o zamestnanie. Patria tu aj ľudia, ktorí sa podieľajú na
spoločensky
neţiaducom deviantom správaní (alkoholici, recidivisti, ľudia prepustení
z nápravných zariadení a ďalší ľudia sociálne neprispôsobiví). Prevaţne ide o ľudí so
špecifickými charakteristikami individuálneho a rodinného ţivota. Zvláštne náklonnosti a
charakteristiky prispievajú k ich „vylúčeniu" zo spoločnosti a vedú k vytváraniu tzv.
„novej triedy deklasovaných" („new-underclass"), ktorá ţije ako keby „vo vnútri systému
podpor" sociálneho zabezpečenia, v „subkultúre" trvalej závislosti na štáte. Proces
utvárania tejto skupiny nezamestnaných so špecifickou kultúrou - pasivitou, apatiou a
častým deviantným správaním - súvisí však i s dĺţkou zamestnanosti a s ďalšími faktormi
sociálneho prostredia. Holandský sociológ Schuyt Kees (1991) prichádza na základe
empirických šetrení k poznatku, ţe ďalší ekonomický rozvoj zjednotenej Európy bude
spojený so vznikom trvalej triedy ľudí, ktorí i pri vynaloţení značného úsilia a rozhodných
opatreniach zo strany spoločnosti budú permanentne vylúčení z pracovného trhu a v širším
slova zmysle i zo spoločenského ţivota. Ich členovia budú ţiť v trvalej závislosti na štáte s
moţným prepadom do formujúcej
sa triedy deklasovaných. Úroveň kvalifikácie a
profesionálnych schopností bude pri hľadaní pracovnej príleţitosti rozhodujúca. Viac
schopností totiţ znamená väčšiu moţnosť voľby pre zamestnávateľov i pre pracovníka.
Pracovníci s nízkou kvalifikáciou budú postupne stále viac vytlačovaní lacnejšími a
presnejšími strojmi. O práci nekvalifikovaných ľudí nebude záujem a oni sami sa stanú
potenciálnym kriminálnym problémom pre spoločnosť.
1.3.6 Rómske etnikum
Vzhľadom ku zvyšujúcim sa nárokom uplatnenia pracovnej sily na trhu práce, kde
výraznú rolu zohráva vyššia kvalifikácia a rozsah a kvalita sociálnych schopností, bude pre
rómske etnikum stále ťaţšie získavať zamestnanie. Väčšina Rómov totiţ absolvuje len
základne vzdelanie a nezískava ďalšiu kvalifikáciu; značná časť ţiakov v tejto populácii
dokonca neukončí ani základné vzdelanie. Ako uvádza nemecký sociológ R. Dahrendorf,
rozvoj štátu so sociálnym zabezpečením mal za následok vytvorenie tzv. novej triedy
21
deklasovaných. Problém rozpracováva v knihe Law and Order (1985) a The Modem Sociál
Conflict (1990). Odhaduje, ţe túto skupinu bude v budúcnosti tvoriť 1/3 všetkých
pracujúcich a súčasne varuje pred delením spoločnosti na tzv. Zwei - Drittel - Gesellschaft,
kde sa jedna tretina ľudí ocitá v nebezpečenstve svojej degradácie a v druhom rade občania
bez práce, bez politickej a spoločenskej aktivity, s vysokým rizikom podielu kriminálnej
činnosti. Rómovia boli zamestnaní v profesiách, ktoré vplyvom ekonomickej reformy
prechádzajú i výraznými zmenami kvalifikačných poţiadavkách. Rómovia ţijú pod tlakom
vlastných kultúrnych vzorcov správania a hodnôt i pod zvýšeným tlakom majoritnej
populácie, ktorá ich zatiaľ plne neintegrovala. Ich šance uplatnenia na trhu práce je vlastne
minimálna. Zvýšená koncentrácia rómskych obyvateľov vo vymedzených oblastiach
vytvárajú lokality s vyhrotenými sociálnymi problémami, s vysokou kriminalitou a s
rastúcou závislosťou na prostriedkoch poskytovaných štátnou sociálnou sieťou. Integrácia
rôznych sociálnych skupín (vrátane tzv. skupín rizikových) do majoritnej spoločnosti je
jednou zo súčastí tzv. integrujúceho systému, ktorý popísal K. Boulding (O. Mesároš,
1991). Systém zahrňuje rôzne spoločenské skupiny so sociálnymi rozdielmi sa usilujúcimi
o zníţenie rozdielov medzi nimi. Vedľa poţiadavky poskytovania sociálneho minima,
ktorá sa nepovaţuje za jediné riešenie, sa tu vytyčuje komplexný prístup týkajúci sa
rôznych aspektov ţivota jedinca alebo celej sociálne slabej skupiny (za predpokladu
nenarušenia funkcie trhového mechanizmu). Patrí tu diferenciácia podmienok vykonávania
povolania, rozptyl spotrebných preferencií, rozvoj špecifických druhov sluţieb a rozvoj
rôznych foriem sebarealizácie. Cieľom je nielen zníţiť rozdiely medzi skupinami, ale
taktieţ vytvoriť širokú diferencovanú škálu ţivotných podmienok. Vo svojom prístupe k
pojatia sociálnej spravodlivosti a rade pouţíva F. A. Hayek (1991) termín „komunitatívna
spravodlivosť". Charakteristické rysy tejto spravodlivosti spočívajú v uplatnení rovnakých
pravidiel správania pre účastníkov trhu. Čo slúţi k vyššej efektívnosti systému, slúţi
taktieţ všetkým jedincom. Autor tu trocha jednostranne zdôrazňuje, ţe ekonomická etika
doprevádzajúca trhový rad nie je výsledkom určitej voľby, ale dlhodobým procesom
adaptácie ľudí. Súdi, ţe ekonomický rast, technický rozvoj a rast úrovne vzdelania v
konečnom dôsledku zniţuje mieru nerovnosti v spoločnosti.
1.3.7 Nezamestnanosť absolventov
Vysoká nezamestnanosť ma osobitne nepriaznivý vplyv na zaradenie sa mladých
ľudí do pracovného procesu; medzi takúto skupinu patrí mladá generácia, teda absolventi
22
(absolventi škôl). Strata zamestnania či neschopnosť nájsť si zamestnanie, a tak si
zabezpečiť svoj zdroj príjmu, môţe človeka zastihnúť v rôznych fázach ţivota. Postihuje
tak jednotlivca, ako aj jeho rodinu i celú spoločnosť. Pre nezamestnaného je veľmi
dôleţité, aby sa u neho zachovali pracovné návyky a vytvárala sa potreba pracovať, preto
tomu treba venovať náleţitú pozornosť. Proces zaraďovania sa mladých ľudí do
pracovného procesu a problémy s tým spojené sú, okrem iného, aj odrazom toho, ako boli
školou pripravení na ich vstup na trh práce. Za najčastejšie bariéry na trhu práce, ktoré
bránia absolventov nájsť si prácu, sú povaţované: nevyhovujúce vzdelanie, nedostatok
praxe, neovládanie a skúsenosti práce s PC, neznalosť cudzích jazykoch, cestovanie –
nevýhodné spojenie. Jednou zo znevýhodnených skupín na trhu práce v Slovenskej
republike z hľadiska veku sú mladí ľudia hľadajúci si svoje prvé zamestnanie.
Absolventom školy je občan počas jedného roka od skončenia sústavnej prípravy na
povolanie. Rievajová, Stanek a Krausová (1997, s. 69) uvádzajú, ţe „nezamestnanosť a
dĺţka nezamestnanosti súvisí okrem iného aj s pracovnými skúsenosťami. Na konci
kaţdého školského roka rady nezamestnaných rozširujú absolventi škôl, pretoţe nedostatok
pracovných skúseností zniţuje ich šancu rýchlo sa zamestnať v konkurencii starších
skúsenejších pracovníkov.“ Pre absolventov škôl je zamestnanie určitou formou vstupu do
sveta dospelých. U mladých ľudí, ktorí opustia školu a nájdu si primerané zamestnanie,
môţeme sledovať mierne zlepšenie psychického stavu. V súvislosti s nezamestnanosťou
absolventov škôl klesá ich interakcia s ľuďmi, a preto je vhodné mať záujmovú činnosť,
ktorá má sociálny charakter (Schavel a kol., 2007). Je dôleţité vedieť, do akých podmienok
a moţností prichádzajú absolventi škôl. Tieto podmienky a moţnosti sú často rôzne, ale vo
všeobecnosti je moţné zaznamenať podobné črty, ktoré môţu byť napr. v tom, ţe sa v
súčasnosti zvýšili nároky na potrebnú mieru vlastného presadenia. Očakáva sa, ţe človek si
bude postupne schopný so svojím pracovným uplatnením poradiť predovšetkým sám.
Podľa Hanzlíkovej, Pauknerovej a Souškovej (2001) sa na pomoci absolventom škôl
významne podieľajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorých hlavným cieľom je
sprostredkovanie vhodného zamestnania. Medzi najčastejšie sklamania patria skúsenosti so
zamestnávateľmi, a to predovšetkým v rovine komunikácie a pracovných skúsenosti.
„Absolventi škôl sú znevýhodnení tým, ţe nemajú pracovné skúsenosti a prax v odbore,
ktorý študovali. Niektorí vloţili mnoho energie do štúdia, po ňom však nie je dopyt na trhu
práce. U týchto nezamestnaných hrozia nielen ekonomické problémy, ale aj psychologické,
zvyšuje sa riziko asociálneho správania a vytvárania nezdravej závislosti od rodičov“
(Matoušek, et. al., 2005, s. 301). Úspešnosť integrácie absolventa do pracovného pomeru a
23
jeho profesionálna adaptácia závisia v rozhodujúcej miere od úrovne pripravenosti na danú
profesiu. Na druhej strane mladí ľudia disponujú kvalifikáciou, nemajú automaticky
zabezpečenú integráciu na trhu práce. Trvalá disparita medzi ponukou a dopytom po práci,
nízka schopnosť ekonomiky podporovať tvorbu nových pracovných príleţitostí,
pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti, jej regionálny rozmer, nedostatočne
adaptabilný školský systém, ktorý dostatočne nereaguje na poţiadavky trhu práce, zniţujú
ich šance rýchlo sa zamestnať. Popri vymenovaných faktoroch bariérami objektívnej i
subjektívnej povahy disponujú i priami aktéri tohto procesu, samotní absolventi a
zamestnávatelia. Sny a plány nezamestnaných absolventov moţno zahrnúť do dvoch
kľúčových slov – dobrá práca a rodina. Dobrá práca je vnímaná mladými ľuďmi nielen z
hľadiska aktívnej mzdy, ale i dobrého kolektívu a nadriadených. Príjemný kolektív a
spravodlivý, chápajúci šéf boli verbálne prezentované ako rovnako dôleţité, často i
dôleţitejšie ako primárne finančné ohodnotenie. Tento postoj moţno chápať, ako na to
poukazuje Schinglerová, z aspektu mladých, občas i ţiadnych skúseností absolventov s
riešením prirodzených konfliktov a stresových záťaţových situácií v pracovnom kolektíve.
Preţívanie nezamestnanosti u absolventov škôl ovplyvňuje mnoho faktorov ako sú
prostredie, v ktorom sa nezamestnaný nachádza, priatelia, s ktorými je v kontakte, vek.
Rodinné
prostredie
a aktivity, ktoré
vykonáva
počas
svojej nezamestnanosti.
Nezamestnaný človek sa vyrovnáva so stratou zamestnania veľmi ťaţko. V jeho
doterajšom programe dochádza k zásadným zmenám. Strata naučeného stereotypu a
narušenie denného reţimu vedú k odlišnému vnímaniu času. Nezamestnanému ubieha čas
pomalšie, nevie rozlíšiť pracovný deň od pracovného voľna. Nuda je jedným z najhoršie
preţívaných udalostí, ktorá postihuje mladých nezamestnaných. Práca a zamestnanie je
prekáţkou ich nového ţivota. Počítajú s podporou rodičov a príbuzných, ocenia akúkoľvek
podporu štátu v nezamestnanosti. Vzhľadom na to, ţe dosiaľ nezískali pracovné zručnosti,
nemôţu ich ďalej rozvíjať. Mnohých potom láka pohodlný ţivot podľa svojich predstáv,
čím môţe nastať aj riziko sociálno-patologických javov ako je kriminalita a rôzne
závislosti. Buchtová hovorí, ţe „zatrpknutie pri pohľade na seba samého môţe nastať len u
mladých ľudí, ktorí nedávno ukončili vzdelanie v menej ţiadaných profesiách a nemajú tak
dostatočne vhodnú kvalifikáciu pre úspešné uplatnenie na trhu práce. Pracovné vyhliadky
sú pre nich malé a nezamestnanosť sa pre nich môţe stať jediným moţným spôsobom
ţivota“ (Buchtová, et. al, 2002, s. 111). Nezamestnaná mladá generácia preţíva taktieţ
psychické napätie a depresiu z toho, ţe nemá zamestnanie. Pri dlhodobej nezamestnanosti
je spojená aj s pocitom strachu o ďalšiu budúcnosť, ktorá sa niekedy premení na
24
ľahostajnosť. Jahodová hovorí, ţe „psychická deprivácia je spôsobená poklesom úrovne a
chudobou po vyčerpaní nároku na podporu v nezamestnanosti. I keď všetci po strate
zamestnania neupadajú zákonite do chudoby, rozhodne je pre nich nezamestnanosť
dôvodom na obavy a starosti“ (Jahodová 1998 s. 54). Nemať prácu z pohľadu mladej
generácie predstavuje, samozrejme, stres, ktorý negatívne pôsobí na psychiku kaţdého
človeka. Vlastná nezamestnanosť má mnoho nepriaznivých vplyvov na duševné, ale i na
telesné zdravie, ktoré môţe zníţiť predpoklady človeka pre úspešne pracovné zaradenie.
Nezamestnanosť je vţdy spojená so zníţením ţivotnej a sociálnej úrovne nezamestnaného.
Rovnako hrozí i nebezpečenstvo jeho sociálnej izolácie či sociálneho zlyhania.
Nezamestnanosť nie je preţívaná rovnakým spôsobom. Ak je zamestnanosť akákoľvek,
strata práce pre človeka je vţdy ťaţkou situáciou. Je veľmi dôleţité, ako sa k tomuto
závaţnému problému nezamestnanosti postaví absolvent. Odlišnosti moţno badať aj v
rôznych regiónoch Slovenska, kde je nízka miera nezamestnanosti a je dostatok voľných
pracovných miest. Tam je nezamestnanosť len krátkodobá, avšak v regiónoch s vysokou
mierou nezamestnanosti je váţnym sociálno-ekonomickým problémom, ktorý ma
dlhodobý charakter. Vplyvom nezamestnanosti človek stráca po určitom čase mnohé
doterajšie schopnosti a vedomosti a to preto, ţe ich nevyuţíva. Ide nielen o úbytok
zručností a vedomostí či odbornej kvalifikácie, ale aj o celkové odvyknutie si od beţných
zamestnaneckých aktivít. Lepšie sú na tom tí mladí nezamestnaní, ktorí majú moţnosť
pracovať, sú zaradení do rôznych projektov a aktivít, ktoré sú zabezpečené
prostredníctvom úradov práce. (www.prohuman.sk, 15.02.2012)
1.4 Prirodzené miera nezamestnanosti
Prirodzená miera nezamestnanosti je taká miera, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov
v rovnováhe. To znamená, ţe ide o takú úroveň dobrovoľnej nezamestnanosti, pri ktorej sú
sily pôsobiace na rast a pokles cenovej a mzdovej inflácie v rovnováhe. Pri prirodzenej
miere nezamestnanosti je inflácia stabilná a nemá tendenciu ani sa zrýchľovať, ani
spomaľovať. Pri riešení problému predchádzania vysokej miery inflácie je prirodzená
miera nezamestnanosti najniţšia úroveň, ktorú moţno udrţať. Predstavuje najvyššiu
dosiahnuteľnú úroveň zamestnanosti a zodpovedá potenciálnemu produktu (Lisý, 2000, s.
389).
25
Prirodzená miera nezamestnanosti sa nerovná nule – aj v ekonomike s vysokou
zamestnanosťou je vţdy určitý počet ľudí bez zamestnania. Prirodzená miera je úzko
spojená s procesom inflácie. Predstavuje najniţšiu mieru nezamestnanosti, ktorú krajina
môţe mať bez rizika neprijateľnej akcelerácie inflácie. Obrazne povedané, prirodzená
miera je zlatý stred medzi príliš vysokou a príliš nízkou mierou nezamestnanosti. Je to
úroveň, pri ktorej inflácia ani nerastie v dôsledku nadbytočného dopytu, ani neklesá
v dôsledku nadbytočnej ponuky, pri ktorých tlaky na trhoch práce a výrobkov vedú k čoraz
rýchlejšiemu rastu miezd a cien.
Vývoj inflácie významne ovplyvňuje hospodársku politiku, a teda prirodzená miera
nezamestnanosti je tou najniţšou mierou nezamestnanosti, ktorá sa dá trvalo udrţať.
Nezamestnanosť je závaţný ekonomický, sociálny a politický problém. Vlády sa preto
snaţia o to, aby miera nezamestnanosti bola pokiaľ čo moţno najniţšia. Toto úsilie sa
niekedy označuje ako politika plnej zamestnanosti (J.M.Keynes), ktorou sa v súčasnosti
rozumie nezamestnanosť na úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti. Vládne opatrenia
sa preto zameriavajú na to, aby v ekonomike existovala prevaha ponuky nad dopytom na
trhu práce. Môţu sa orientovať buď na zvýšenie dopytu po práci, alebo na zníţenie ponuky
práce. Vedome si teda nekladú za cieľ dosiahnuť mieru vyuţitia zdrojov ekonomiky nad
úroveň potenciálneho HDP alebo mieru nezamestnanosti pod prirodzenou mierou. Malo by
to za následok rast inflácie.
Percentuálne vyjadrenie plnej zamestnanosti nie je konštantné, pre kaţdú ekonomiku je to
špecifická hodnota. V literatúre sa stretávame s rôznym percentom vyjadrenia plnej
zamestnanosti – spravidla v rozpätí od 3% do 12% nezamestnanosti. Percento prirodzenej
miery nezamestnanosti má tendenciu k rastu v závislosti od rozdielu medzi počtom
nezamestnaných a počtom voľných pracovných miezd. Príčinami tohto vývoja sú
demografické zmeny, vládna politika a štrukturálne zmeny.
Demografické zmeny ovplyvňujú meniacu sa demografickú štruktúru pracovnej sily,
najmä rastúci podiel mladých ľudí a ţien na celkovom počte pracovných síl.
Vládna politika zvyšuje úroveň prirodzenej miery nezamestnanosti prostredníctvom
vládnych transferových programov, určených na zmiernenie neduhov nezamestnanosti,
a prostredníctvom určovania minimálnej mzdy.
Okrem účinkov demografických zmien a vládnych programov zvyšuje prirodzenú mieru
nezamestnanosti aj štruktúrna nezamestnanosť, ktorá je prejavom segmentácie trhu práce –
profesijná štruktúra ponuky nezodpovedá štruktúre dopytu (veľký rozsah štruktúrnej
26
nezamestnanosti je v súčasnosti vyvolaný rýchlou frekvenciou technologických inovácií
a zmenami v skladbe celkového dopytu).
Prirodzená miera nezamestnanosti nie je ani optimálna miera nezamestnanosti, ani nie je
celkom nemenná. Ide však o najniţšiu udrţateľnú mieru nezamestnanosti, ktorú moţno
v trhovej ekonomike dosiahnuť bez rizika, ţe bude akcelerovať infláciu.
Koncepcie na zníţenie prirodzenej miery nezamestnanosti sú rôzne. Môţe to byť napr.
zlepšenie informácií na trhu práce a rekvalifikačné programy, zmeny vládnych programov
tak, aby pracovníkov viac stimulovali k práci, vytvorenie verejných pracovných miest,
rozvoj ekonomiky pod vysokým tlakom (t.j. udrţiavanie HDP na vysokej úrovni
a stlačenie miery inflácie čo najniţšie). Od týchto a podobných opatrení sa očakáva aspoň
mierne zlepšenie (Martincová, 2002, s. 28).
1.5 Príčiny vzniku nezamestnanosti
Z hľadiska svojho rozsahu, skladby a dynamiky predstavuje nezamestnanosť
zloţitý sociálny jav i proces, ktorý má rad príčin a nesie so sebou závaţné ekonomické,
sociálne a politické dôsledky. Za jej príčiny sa najčastejšie povaţujú:
technický rozvoj, automatizácia, elektronizácia a robotizácia, ktorá vo svojich
dôsledkoch zniţuje spotrebu ţivej práce;
vysoká pôrodnosť a v dôsledku toho i vysoký prírastok obyvateľstva (jeden
z dôvodov, prečo mnohé krajiny „tretieho sveta“ sa usilujú o reguláciu pôrodnosti);
predlţovanie pracovného dňa a zvyšovanie nadčasovej práce, čo vo svojich
dôsledkoch zniţuje počet existujúcich pracovných miest;
vysoká zadlţenosť a likvidácia drobných podnikateľov (v mnohých priemyselne
vyspelých
krajinách
je
dôvodom
k presadzovaniu
mnohých
ochranných
a stimulačných opatrení zo strany štátu);
nízka úroveň akumulácie kapitálu, a vlastne i investícií do rozširovaní výroby;
dosiahnutý stupeň ekonomickej prosperity a materiálneho bohatstva krajiny
(prejavuje sa napr. v tom, ţe priemyselne vyspelé krajiny a taktieţ pre Českú
republiku je charakteristická vyššia miera zamestnanosti ţien i vyšších vekových
skupín obyvateľstva).
Často diskutovaným problémom je otázka vplyvu technického rozvoja na
zamestnanosť. Na jednej strane je skutočnosťou, ţe technický a technologický
27
pokrok, ktorý je úsporný, pokiaľ ide o potrebu pracovných síl, vedie k zvýšeniu
nezamestnanosti. Na druhej strane má ale tento rozvoj za následok zniţovanie nákladov,
a tým aj cien výrobkov, čo vedie k zvýšeniu dopytu po produktoch a sluţbách,
k zrýchleniu ekonomického rastu, a tým aj zamestnanosti. Podmienkou tohto pozitívneho
pôsobenia technického a technologického rozvoja na výkonnosť ekonomiky je aktívna
vedecko-technická politika a aktívna politika v oblasti zamestnanosti a vzdelávaní.
Zvyšovanie dopytu, a tým aj zamestnanosti, môţe mať pozitívny vplyv na urýchlenie
ekonomického rastu len za podmienky, ţe zastarané pracovné miesta budú nahradené
novými pracovnými príleţitosťami s vyššími nárokmi na kvalifikáciu a adekvátne tomu
budú existovať taktieţ kvalifikované a mobilné pracovné sily (Nový, 2006, s. 231).
1.6 Ekonomické a sociálne dôsledky nezamestnanosti
Vysoké postavenie práce na rebríčku v našej spoločnosti má vplyv na to, ţe strata
pracovného miesta so sebou nesie hlboké následky v rôznych oblastiach spoločenského
ţivota. Pre kaţdého človeka, ktorý stratí zamestnanie, je ťaţké a často poniţujúce, aby sám
povedal svojim blízkym, ţe bol prepustený. Frustrácia a následný rezignácia je veľká
a pôsobí najrôznejšími formami na najbliţšie okolie. Nezamestnanosť je vnímaná nielen
okolím, ale hlavne samotným postihnutým ako odchýlka od normy a je spojená s nízkou
spoločenskou prestíţou. Predsudky typu „nechce sa mu do práce“, „štíti sa práce“,
„zlyhal“, „nechá sa ţiviť spoločnosťou“ atď. obmedzujú stále silnejšie (s predlţujúcou sa
dobou nezamestnanosti) priestor pre osobné nasadenie dotknutej osoby.
Nezamestnanosť zneisťuje veľkú časť spoločnosti. Hľadajú sa vysvetlenia a nastoľujú sa
otázky viny. Väčšina nezamestnaných sama akceptuje individuálne zdôvodňovanie
nezamestnanosti a prijíma rolu „obete“.
Nezamestnanosť je preto pre postihnutých ťaţkou psychickou záťaţou. Pri dlhodobej
nezamestnanosti
vedie
k duševným
a psychosomatickým
onemocneniam
a taktieţ
k hlbokým zmenám v sociálnom ţivote.
V zásade sa dajú rozlíšiť tri fázy psychického vývoja dlhodobo nezamestnaných.
Po prvom šoku vstupuje nezamestnaná osoba do prvej fázy – fáza optimizmu.
Finančná situácia je na začiatku viac-menej zaistená. Nezamestnanosť nie je pociťovaná
nevyhnutne ako nepríjemná, pretoţe existuje nádej, ţe sa čoskoro nájde nejaké nové
miesto. Táto fáza však trvá v skutočnosti len krátku dobu.
28
Potom nasleduje druhá fáza, fáza pesimizmu. Viera v úspech sa stále zmenšuje.
U postihnutej osoby vyvstáva stále viac pocit vlastnej viny. Tento pocit sa zosilňuje
správaním okolia. Pod vplyvom nedostatočného pocitu vlastnej hodnoty sa nezamestnaná
osoba sťahuje stále viac do pozadia. Psychosociálny začarovaný kruh sa začína roztáčať.
V tretej fáze – fáze rezignácie – sa správa nezamestnaný ako „druhoradý človek“.
Začínajú sa vyvíjať závaţné psychosomatické onemocnenia, sociálne kontakty definitívne
ustávajú, nastupuje osamelosť. Vyhliadky na získanie novej práce klesajú takmer k nule.
Preto v tejto fáze pribúda taktieţ samovraţedných pokusov. Nezamestnanosť môţe viesť
taktieţ k riskantnému zaobchádzaniu so zdravím, vo zvýšenej miere sa konzumuje alkohol
a nikotín,
športová
aktivita
je
nedostatočná
a prejavujú
sa
škodlivé
následky
nepravidelného spánku.
Taktieţ ekonomická situácia nezamestnaného a jeho rodinných príslušníkov sa stále
zhoršuje. Spolu s tým prichádza i strata osobného statusu a výrazné zmeny osobnosti aţ po
psychické onemocnenia (Belz et al, 2001, s. 25).
1.7 Politiky trhu práce
Súčasný vzostup a perspektívy zlepšovania ekonomickej situácie na strane jednej
a na strane druhej pretrvávajúce problémy Európy s nezamestnanosťou si vyţiadali potrebu
tieto problémy riešiť konceptnejšie a razantnejšie. Problémy vyplývajúce hlavne
z neschopnosti vytvoriť dostatok nových pracovných príleţitostí, trhy práce nefungujú
efektívne, nie sú dostatočne pruţné hlavne pokiaľ ide o organizáciu pracovného času,
mzdy a mobilitu. Nedostatočne prispôsobujú ponuku pracovných síl potrebám trhu,
predovšetkým z hľadiska kvalifikácie a úrovne pripravenosti pracovných síl. Trh práce
v krajinách EÚ je poznačený viacerými pretrvávajúcimi problémami, medzi ktoré patria
najmä ťaţkosti s vytváraním nových pracovných miest, rozdiely v jednotlivých krajinách
vo vývoji miery nezamestnaných znovu sa zamestnať existencia bariér pre vstup ţien na
trh práve, dlhodobá nezamestnanosť, neúmernosť medzi ponúkanou a poţadovanou
odbornosťou a kvalifikáciou na trhu práce, zamestnanosť osôb so zmenenou pracovnou
schopnosťou. Tieto dôvody neefektívneho fungovania trhu práce platia i pre SR.
Situácia na trhu práce si vyţaduje nový prístup k cieľom, prostriedkom
a subjektom, resp. nositeľom tvorby a realizácie politiky zamestnanosti, vyţaduje zmenu
prístupu
nezamestnaných
od
ich
zotrvávania
29
v pasívnom
poberaní
podpory
v nezamestnanosti, alebo dávky sociálnej pomoci, k ich motivácii dostať sa zo stavu
nezamestnanosti v čo najkratšom čase do pracovného ţivota (Vincúr, 2007, s. 259).
Od 1. februára 2004 nadobudol účinnosť nový zákon o sluţbách zamestnanosti,
ktorý nahradil uţ nevyhovujúci zákon o zamestnanosti z roku 1996. Hlavným cieľom
nového zákona je nasmerovať opatrenia v politike trhu práce zacielenejšie a adresnejšie k
znevýhodneným skupinám nezamestnaných a zároveň flexibilnejšie podľa jednotlivých
regiónov.
Politiku trhu práce môţeme charakterizovať ako systém podpory a pomoci
občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. Je to súbor foriem,
činností, opatrení a nástrojov, ktoré sa majú uplatňovať v sluţbách zamestnanosti pri práci
s evidovaným nezamestnaným. Zákony upravujúce sluţby zamestnanosti však sledujú i to,
aby jednotlivci, ktorým úrady práce, sociálnych vecí a rodiny pomáhajú pri riešení ich
pracovného uplatnenia, napomáhali i vlastným úsilím realizovať ciele politiky trhu práce.
Trh práce je výrazne ovplyvňovaný pracovnoprávnymi a sociálnoprávnymi predpismi,
napr. úpravou pracovnej doby, stanovenou minimálnou mzdou, podmienkami pre
poberanie dôchodkov, ale i napr. dĺţkou školskej dochádzky. Za tvorbu politiky trhu práce
zodpovedá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a realizuje ju tým, ţe určuje
ciele a priority politiky trhu práce celoštátneho charakteru. Tieto ciele a priority sú
určované na základe zámerov hospodárskej a sociálnej politiky, ktoré sú konkretizované v
programovom vyhlásení vlády a v ďalších dokumentoch schválených NR SR.
V súlade s novou sociálnoprávnou legislatívou sa od začiatku roku úrady práce a odbory
sociálnych vecí pri okresných a krajských úradoch zlúčili do špecializovanej štátnej správy
v oblasti sociálnych vecí a sluţieb zamestnanosti. Táto nová špecializovaná štátna správa
sa zaoberá poskytovaním dávok štátnej sociálnej podpory (prídavky na deti, sociálna
podpora atď., ktoré v minulosti poskytovali sociálne odbory okresných a krajských
úradov), ale i aktívnou politikou trhu práce, ktorú mali v kompetencii úrady práce.
1.7.1 Pasívna politika trhu práce
Pasívna politika trhu práce je historicky staršou formou politiky trhu práce. Začala
sa rozvíjať uţ v dvadsiatych rokoch minulého storočia a zameriava sa na poskytovanie
dávky v nezamestnanosti. Dávka v nezamestnanosti je vlastne náhradným príjmom za
príjem zo zamestnania a jej poskytovanie je zaloţené na poistnom princípe. Podmienkou
30
pre priznanie dávky v nezamestnanosti je, aby občan bol v posledných štyroch rokoch pred
zaradením do evidencie nezamestnaných občanov poistený v nezamestnanosti najmenej tri
roky (ust. § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení).
1.7.2 Aktívna politika trhu práce
Aktívna politika trhu práce je historicky mladšou formou politiky trhu práce, v
Európe sa začala rozvíjať po druhej svetovej vojne a výraznejšie aţ v sedemdesiatych
rokoch dvadsiateho storočia, kedy prestali stačiť opatrenia pasívnej politiky, podpory
demotivovali postoje ľudí k práci a rapídne rástli výdaje na ich vyplácanie, preto sa ťaţisko
politiky začalo presúvať k jej aktívnym zloţkám.
Aktívna politika trhu práce má za cieľ:
pomôcť tým, ktorým hrozí nezamestnanosť,
pomôcť nezamestnaným, aby sa zamestnali skôr, neţ sa stanú dlhodobo
nezamestnanými.
Základné sluţby aktívnej politiky trhu práce, ktoré pre občanov upravuje zákon o
sluţbách zamestnanosti, sú:
sprostredkovanie vhodného zamestnania,
odborné poradenské sluţby,
vzdelávanie a príprava pre trh práce,
podpora vytvárania pracovných miest.
Sprostredkovanie vhodného zamestnania
Činnosť zameraná na:
-
vyhľadávanie pracovného miesta a ponúkanie vhodného zamestnania uchádzačovi
o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie,
-
vyhľadávanie a ponúkanie vhodných zamestnancov zamestnávateľovi.
Súčasťou sprostredkovania zamestnania je aj:
evidenčná činnosť
31
-
evidencia uchádzačov o zamestnanie (uchádzač o zamestnanie sa zaradí do
evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade, v ktorého územnom obvode má
trvalý pobyt odo dňa podania písomnej ţiadosti),
-
evidencia záujemcov o zamestnanie (záujemca o zamestnanie sa zaradí do
evidencie záujemcov o zamestnanie na ktoromkoľvek úrade odo dňa podania
písomnej ţiadosti),
-
evidencia voľných pracovných miest (novovytvorené alebo existujúce neobsadené
pracovné miesto, na ktoré chce zamestnávateľ prijať zamestnanca).
informačné a poradenské sluţby pri
-
voľbe povolania (poskytovanie informácií a odborných rád o druhoch povolaní a o
predpokladoch a poţiadavkách na výkon určitého povolania),
-
výbere zamestnania a zmene zamestnania (posúdenie osobných predpokladov,
schopností a získaných odborných zručností uchádzača o zamestnanie a záujemcu o
zamestnanie, poskytovanie informácií a odborných rád súvisiacich so zdravotnými
a kvalifikačnými poţiadavkami na pracovné miesta),
-
výbere zamestnanca (poskytovanie informácií a odborných rád zamestnávateľom
pri hľadaní vhodného zamestnanca na konkrétne pracovné miesto).
vyhotovovanie zoznamov voľných pracovných miest,
vyhotovovanie zoznamov hľadaných zamestnaní uchádzačmi a záujemcami o
zamestnanie,
zverejňovanie zoznamov pracovných miest a hľadaných zamestnaní na internete, v
tlači a ďalších masovokomunikačných prostriedkoch.
Odborné poradenské sluţby
Činnosť zameraná na:
riešenie problémov spojených s pracovným uplatnením uchádzača o zamestnanie,
na vytváranie súladu medzi jeho osobnostnými predpokladmi a poţiadavkami na
vykonávanie určitého zamestnania,
na ovplyvňovanie rozhodovania a správania sa uchádzača o zamestnanie,
ako aj na jeho sociálnu a pracovnú adaptáciu (ust. § 43 ods. 2 zákona o sluţbách
zamestnanosti).
32
Odborné poradenské sluţby nie sú poskytované automaticky všetkým uchádzačom o
zamestnanie, pretoţe nie všetci uchádzači majú rovnaké problémy so svojím ďalším
umiestnením na trhu práce.
Zabezpečuje ich úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci:
individuálneho poradenstva uskutočňovaného formou individuálneho rozhovoru
odborného poradcu s uchádzačom v súlade s ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 31/2004 Z.
z.,
alebo skupinového poradenstva na prekonanie bariér pracovného uplatnenia
spoločných pre skupinu, ktorej sa poskytuje (ust. § 11 ods. 2 vyhlášky č. 31/2004
Z. z.).
Kaţdému uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie najmenej tri mesiace, zabezpečí úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
vypracovanie individuálneho akčného plánu (ust. § 9 vyhlášky č. 31/2004 Z. z.).
Individuálny akčný plán je písomný dokument, ktorý na základe posúdenia osobnostných
predpokladov, schopností a odborných zručností uchádzača o zamestnanie určuje druh a
rozsah pomoci potrebnej na uľahčenie jeho pracovného uplatnenia a vymedzuje na tento
účel konkrétne postupové kroky. Vypracúva ho uchádzač o zamestnanie v úzkej súčinnosti
s odborným poradcom. Po vypracovaní a vzájomnom odsúhlasení sa individuálny akčný
plán stáva pre uchádzača o zamestnanie záväzný.
V súvislosti s účasťou na aktivitách určených v individuálnom akčnom pláne poskytuje
úrad uchádzačovi časť preukázaných cestovných výdavkov, ktoré sú vyššie ako 100 Sk,
najviac 700 Sk mesačne (ust. § 10 vyhlášky č. 31/2004 Z. z.).
Vzdelávanie a príprava pre trh práce
Teoretická alebo praktická príprava, ktorá umoţňuje získať nové vedomosti a
odborné zručnosti na účel pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie a záujemcu o
zamestnanie vo vhodnom zamestnaní alebo na účel udrţania zamestnanca v zamestnaní
(ust. § 44 ods. 1 zákona o sluţbách zamestnanosti).
Za vzdelávanie a prípravu pre trh práce sa nepovaţuje teoretická alebo praktická príprava,
ktorú:
je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnancov podľa príslušných
právnych predpisov v súlade s výkonom ich zamestnania,
33
zamestnanec absolvuje z vlastného záujmu bez toho, ţe by z hľadiska ním
vykonávanej práce u zamestnávateľa bola nevyhnutná potreba zmeny jeho
kvalifikácie.
S účinnosťou nového zákona o sluţbách zamestnanosti sa rozširuje okruh osôb, ktorým
môţe byť poskytované vzdelávanie a príprava pre trh práce. Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny zabezpečuje vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzačom o zamestnanie, ale i
novej skupine nezamestnaných – záujemcom o zamestnanie.
Uchádzač o zamestnanie – ust. § 6 zákona o sluţbách zamestnanosti ho definuje ako
občana, ktorý:
môţe pracovať,
chce pracovať a hľadá zamestnanie,
je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
nie je zamestnancom,
neprevádzkuje ani nevykonáva samostatne zárobkovú činnosť,
nevykonáva zárobkovú činnosť v cudzine.
Uchádzač o zamestnanie môţe vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu najviac 16 hodín
týţdenne a jeho mzda za túto činnosť nesmie presiahnuť 800 Sk týţdenne.
Najvhodnejšou formou pre vykonávanie zárobkovej činnosti uchádzača o zamestnanie je v
súlade s ust. § 226 zákona č. 311/2001 Z. z. v platnom znení (ďalej len „Zákonník práce“)
dohoda o vykonaní práce, na základe ktorej však môţe fyzická osoba odpracovať pre
jedného zamestnávateľa maximálne 300 hodín v roku (i na základe viacerých dohôd
súhrnne).
Záujemca o zamestnanie – ust. § 7 zákona o sluţbách zamestnanosti ho definuje ako
občana, ktorý:
si hľadá iné zamestnanie a nie je uchádzačom o zamestnanie (napr. dobrovoľne
nezamestnaný občan, dôchodca...).
Vzdelávanie a príprava pre trh práce je aktívne opatrenie trhu práce, ktoré sa popri
dvoch vyššieuvedených skupinách nezamestnaných týka i zamestnancov a uplatňuje sa na
odstránenie nesúladu medzi ponukou a dopytom na trhu práce formou všeobecného
vzdelávania a prípravy a formou špecifického vzdelávania a prípravy. Pre zamestnancov
ho zabezpečuje zamestnávateľ (ust. § 47 zákona o sluţbách zamestnanosti).
Vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca sa uskutočňujú:
v pracovnom čase a sú prekáţkou v práci na strane zamestnanca,
34
zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku.
Úrad poskytuje príspevok najviac do výšky 90 % oprávnených nákladov, ak:
po skončení bude zamestnávateľ zamestnávať zamestnanca najmenej počas
dvanástich mesiacov,
ak sa uskutočňujú ako súčasť opatrení, ktoré majú predísť hromadnému
prepúšťaniu alebo ho obmedziť.
Podpora vytvárania pracovných miest
V aktívnej politike trhu práce významnú úlohu zohrávajú nástroje, ktoré sú
zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príleţitostí. Ide o poskytovanie
príspevkov určitým skupinám nezamestnaných, či uţ na samozamestnanie alebo
vytvorenie pracovnej príleţitosti u zamestnávateľa, pričom sú splnené podmienky pre
poskytnutie niektorého z príspevkov.
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (ust. § 49 zákona o sluţbách
zamestnanosti) sa poskytuje uchádzačovi o zamestnanie:
vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 15 dní (ust. § 5
vyhlášky č. 44/2004 Z. z.),
ktorý začne a bude túto činnosť vykonávať nepretrţite najmenej dva roky,
o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť poţiada písomne.
Príspevok sa neposkytne uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným
postihnutím a bol mu poskytnutý príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť občana so
zdravotným postihnutím alebo na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne (ust. §
57 a ust. § 60 zákona o sluţbách zamestnanosti).
Príspevok sa poskytuje na úhradu preukázaných nákladov súvisiacich so samostatnou
zárobkovou činnosťou vo výške najviac 100 % z 24-násobku minimálnej celkovej ceny
práce platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v
ktorom sa príspevok poskytuje.
Výška príspevku je závislá od:
35
typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci podľa zákona č.
231/1999 Z. z. o štátnej pomoci,
príslušnosti uchádzača ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie,
priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese.
Príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie
Príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v
evidencii uchádzačov o zamestnanie poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
zamestnávateľovi, ktorý prijme znevýhodneného uchádzača o zamestnanie do pracovného
pomeru na vytvorené pracovné miesto (ust. § 50 ods. 1 zákona o sluţbách zamestnanosti).
Za vytvorenie pracovného miesta sa povaţuje, ak prišlo k celkovému nárastu počtu
zamestnancov u zamestnávateľa v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní s
rovnakým predchádzajúcim obdobím.
Za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie sa v súlade s ust. § 8 zákona o sluţbách
zamestnanosti povaţujú:
absolventi škôl,
občania starší ako 50 rokov veku,
dlhodobo nezamestnaní občania,
občania, ktorí nepracovali z dôvodu plnenia rodičovských povinností,
osamelí občania starajúci sa o dieťa do desiatich rokov veku,
občania, ktorí stratili schopnosť vykonávať zamestnanie zo zdravotných dôvodov a
nie sú občania so zdravotným postihnutím,
občania, ktorí sa sťahujú v rámci územia členských štátov EÚ,
občania so zdravotným postihnutím (tejto skupine občanov vyššie uvedený
príspevok úrad neposkytne, ak im bol poskytnutý príspevok na zriadenie chránenej
dielne alebo chráneného pracoviska, alebo na úhradu ich prevádzkových nákladov
podľa ust. § 56 a § 60 zákona o sluţbách zamestnanosti).
Úrad poskytuje príspevok:
mesačne vo výške najviac 100 % celkovej ceny práce na jedného znevýhodneného
uchádzača, pričom celkovú cenu práce tvorí: súčet mzdy, úhrady poistného na
36
zdravotné a sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie
platené zamestnávateľom,
najviac 24 mesiacov od uzatvorenia písomnej dohody o poskytnutí príspevku.
Výška príspevku a dĺţka poskytovania príspevku závisia od príslušnosti okresu, v ktorom
sa vytvorí pracovné miesto k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci
podľa zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci. Príspevok má za cieľ motivovať
zamestnávateľov zamestnávať znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie predovšetkým
v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti.
Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe
Absolvent, ktorý si nemôţe nájsť prvé stále zamestnanie, má moţnosť vykonávať
absolventskú prax. Zákon o sluţbách zamestnanosti ju v ust. § 51 definuje ako získanie
odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú
dosiahnutému stupňu vzdelania absolventa školy. Za absolventskú prax je moţné
povaţovať i získavanie alebo prehlbovanie odborných zručností alebo praktických
skúseností uchádzačom o zamestnanie do 25 rokov veku, ktoré rozšíria jeho moţnosti
uplatnenia na trhu práce. Na účely absolventskej praxe je za absolventa školy povaţovaný
okrem absolventa školy definovaného v ust. § 8 ods. 1 zákona aj kaţdý uchádzač o
zamestnanie do 25 rokov veku bez ohľadu na to, či skončil sústavnú prípravu na povolanie,
a bez ohľadu na to, či získal pravidelne platené zamestnanie. Absolventská prax sa
vykonáva na základe písomnej dohody medzi absolventom školy a úradom práce a medzi
úradom a zamestnávateľom.
Dĺţka vedenia uchádzača o zamestnanie v evidencii na účely poskytnutia príspevku na
vykonávanie absolventskej praxe bola pôvodne vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR č. 44/2004 Z. z. stanovená na 4 mesiace, ale pre zdĺhavosť bola skrátená
od 15. 4. 2004 na 15 dní. Absolventská prax sa vykonáva v rozsahu 20 hodín týţdenne.
Začiatok pracovného času a jeho rozvrh určuje zamestnávateľ, ktorý po skončení praxe
vydá absolventovi potvrdenie o jej vykonaní. Najskôr po uplynutí dvoch mesiacov
absolventskej praxe vznikne absolventovi nárok na 10 pracovných dní voľna, okrem toho
mu zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť z dôvodu PN alebo opatery člena rodiny.
Absolventovi poskytne úrad paušálny príspevok vo výške 189,83€ mesačne na úhradu
nevyhnutných osobných výdavkov spojených s vykonávaním absolventskej praxe.
37
Príspevok na aktivačnú činnosť
Nový nástroj aktívnych opatrení na trhu práce, ktorého cieľom je podpora
udrţiavania pracovných návykov uchádzača o zamestnanie, má zamedziť poklesu
pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie.
Rozsah aktivačnej činnosti je stanovený najmenej na desať hodín týţdenne a
štyridsať hodín mesačne okrem mesiaca, v ktorom sa aktivačná činnosť začala (ust. § 52
ods. 1 zákona o sluţbách zamestnanosti).
Aktivačná činnosť sa môţe vykonávať formou:
menších obecných sluţieb pre obec organizovaných obcou (práce určené na
zlepšenie ekonomických, sociálnych, kultúrnych podmienok a ţivotného prostredia
obyvateľov obce),
dobrovoľníckych prác organizovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou
uvedenou v ods. 5 vyššiecitovaného ustanovenia zákona.
Príspevok na sťahovanie za prácou
Príspevok na sťahovanie za prácou je ďalším z nových nástrojov aktívnych opatrení
trhu práce. V súlade s ust. § 53 zákona o sluţbách zamestnanosti ho poskytuje úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny ako náhradu preukázaných výdavkov súvisiacich so sťahovaním z
miesta trvalého pobytu do miesta výkonu nového zamestnania, ak je miesto výkonu
nového zamestnania vzdialené od miesta trvalého pobytu najmenej 30 km uchádzačovi o
zamestnanie:
ktorému sprostredkoval vhodné zamestnanie alebo ktorý si našiel zamestnanie sám
mimo miesta svojho trvalého pobytu,
ktorý je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť mesiacov
(ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 44/2004 Z. z.),
ak pri zmene miesta výkonu zamestnania príde i k zmene miesta trvalého pobytu
zamestnanca,
ak o príspevok poţiada písomne.
Príspevok na sťahovanie za prácou poskytuje úrad práce raz za dva roky jednorazovo a vo
výške najviac 1 327,76€.
38
Ak o príspevok poţiadajú obaja manţelia, ktorí spĺňajú podmienky pre poskytnutie
príspevku, úrad poskytne príspevok len jednému z manţelov.
Za aktívne opatrenia na trhu práce sa povaţujú aj:
projekty prevaţne financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu,
projekty a programy financované alebo spolufinancované zo štátneho rozpočtu
alebo z iných zdrojov.
Tieto projekty a programy rozširujú rad aktívnych opatrení na trhu práce a sú obsiahnuté v
ust. § 54 zákona o sluţbách zamestnanosti.
39
2
CIEĽ PRÁCE A METODOLÓGIA
2.1 Cieľ práce
Diplomová práca sa zaoberá analýzou jedného z naliehavých problémov súčasného
vývoja trhu práce v SR – dlhodobou nezamestnanosťou. Cieľom diplomovej práce je
poskytnúť komplexný a viacdimenzionálny pohľad na fenomén dlhodobej nezamestnanosti
a na základe poskytnutých informácii a poznatkov analyzovať nezamestnanosť za obdobie
od roku 2007 do roku 2011. Hlavným zámerom predmetnej diplomovej práce je, cez lepšie
poznanie a pochopenie podstaty dlhodobej nezamestnanosti, prispieť k jej účinnému
predchádzaniu a redukcii. V predchádzajúcej časti tejto práce sme sa nezamestnanosti
zaoberali hlavne z teoretického hľadiska, ktoré nám vo všeobecnosti popisuje
nezamestnanosť, jej formy, účinky a delenie. Na základe skutočných údajov ukazovateľov
dosiahnutých v rokoch 2007 aţ 2011 sme sa snaţili zistiť a predpokladať vývoj
jednotlivých ukazovateľov s cieľom predpovedať ich hodnoty na rok 2012, aby pomocou
nich bolo moţné zistiť predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku 2012 vo
vybraných okresoch Prešovského regiónu.
2.2 Metodológia
Pri popise dynamiky ekonomických javov vychádzame z ukazovateľov, ktoré sú
usporiadané do tzv. časových radov. Kľúčovou úlohou analýzy časových radov je
vystihnutie základnej tendencie ich vývoja, teda stanovenie ich trendu. Trend sa určuje
zvyčajne analytickými metódami, t.j. prostredníctvom trendových funkcií, resp.
adaptívnymi metódami, medzi ktoré patrí hlavne metóda kĺzavých priemerov a
exponenciálne vyrovnávanie.
Modelovanie trendu pomocou trendových funkcií
Analýza sa u metódy analytického vyrovnávania časových radov realizuje v
podstate pomocou klasickej regresnej analýzy. Pre odhad parametrov trendovej funkcie sa
pouţíva metóda najmenších štvorcov známa z regresnej analýzy. Ide vlastne o regresný
40
model, kde v úlohe nezávislej premennej vystupuje čas. To sa týka pochopiteľne len
funkcií lineárnych z hľadiska parametrov, resp. takých, ktoré je moţné na tento typ upraviť
vhodnou transformáciou. Sú to napr. tieto trendové funkcie T = F(t) , kde t je časová
premenná:
lineárna (priamka), T = a0 + a1 . t,
parabolická (2. a 3.stupňa) T = a0 + a1 . t + a2 . t2, T = a0 + a1 . t + a2 . t2 + a3 . t3,
exponenciálna T = a0 . a1t, kde a1 > 0.
V ostatných prípadoch sa pouţívajú zloţitejšie metódy odhadu. V ekonomickej
praxi sa môţeme často stretnúť s tromi základnými nelinearizovateľnými trendovými
funkciami, ktoré nie je moţné linearizovať ţiadnou transformáciou:
modifikovaný exponenciálny trend T = k + a0 . a1t, a1 > 0,
logistický trend T = 1/k + a0 . a1t,
Gompertzov trend T = k . a0 a1t
Na obr. 1 je uvedený prehľad grafov najčastejšie pouţívaných trendových funkcií
v ekonomickej praxi.
Obrázok 1 Grafické zobrazenie trendových funkcií
Trend
lineárny
Grafické znázornenie
Trend
T
modifikovaný
Grafické zobrazenie
T
exponenciálny
t
kvadratický
t
T
logistický
T
t
exponenciálny
t
T
Gompertzov
T
t
t
Zdroj: OSTERTAGOVÁ, 2011, s. 2
41
3 ANALÝZA DLHODOBEJ
NEZAMESTNANOSTI V PREŠOVSKOM KRAJI
3.1 Vývoj nezamestnanosti v SR za obdobie od 2007 – 2011
Problém nezamestnanosti na Slovensku je v sociologických výskumoch dlhodobo
vnímaný ako jeden z najnaliehavejších problémov. Postihuje obyvateľov všetkých krajov
Slovenskej republiky. Z nasledujúcej tabuľky a grafu je evidentné, ţe niektorých
obyvateľov vo väčšej miere, niektorých v menšej. Pre súčasný vývoj trhu práce v SR je
príznačný trend zreteľného rastu miery celkovej nezamestnanosti. V roku 2009 miera
nezamestnanosti predstavovala 12,66 % a v porovnaní s rokom 2008, kedy bol
zaznamenaný jej prvý citeľný rast, bola vyššia o 4,27 percentuálnych bodov. Negatívny
trend zvýšenia miery celkovej nezamestnanosti bol sprevádzaný v rovnakom časovom
slede prebytkom miery dlhodobej nezamestnanosti, avšak s viditeľne vyššou dynamikou v
porovnaní s dynamikou rastu miery celkovej nezamestnanosti. Najviditeľnejší rast nastal
v roku 2009 oproti roku 2008 (o 4,27 percentuálnych bodov), v ďalších sledovaných
rokoch uţ miera nezamestnanosti na Slovensku tak rapídne nerástla. Jediný pokles
v sledovanom období nastal v roku 2010, keď miera nezamestnanosti klesla o 0,20
percentuálnych bodov.
Tabuľka 1 Vývoj miery nezamestnanosti v SR za obdobie od roku 2007 – 2011 v %
Kraj
2007
2008
2009
2010
2011
Bratislavský kraj
1,98
2,27
4,36
4,63
5,41
Trnavský kraj
4,30
4,29
8,37
8,17
8,88
Trenčiansky kraj
4,50
4,95
10,13
9,51
9,95
Nitriansky kraj
7,10
7,41
11,72
11,76
13,27
Ţilinský kraj
5,55
6,20
10,89
10,86
11,91
Banskobystrický kraj
14,10
14,25
19,19
18,86
19,83
Prešovský kraj
12,05
12,86
18,29
17,75
18,95
Košický kraj
13,02
13,50
17,30
16,78
18,76
Slovenská republika
7,99
8,39
12,66
12,46
13,59
Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012
42
Graf 1 Grafické zobrazenie nezamestnanosti SR v roku 2007 – 2011 v %
Bratislavský kraj
Trnavský kraj
Trenčiansky kraj
Nitriansky kraj
Žilinský kraj
Banskobystrický kraj
Prešovský kraj
Košický kraj
Slovenská republika
22
20
18
16
14
12
10
8
6
4
2
20
11
20
10
20
09
20
08
20
07
0
Zdroj: Vlastné spracovanie
3.2 Všeobecná charakteristika Prešovského kraja
Územie Prešovského samosprávneho kraja leţí v severnej časti východného
Slovenska. Severnú hranicu tvorí štátna hranica s Poľskou republikou, vo východnej časti
hraničí s Ukrajinskou republikou, v juţnej časti susedí s Košickým krajom a v západnej
časti so Ţilinským a Banskobystrickým krajom. Svojou rozlohou 8 998 km2 zaberá asi
18% územia Slovenskej republiky. Prešovský región sa administratívne člení na 13
okresov. Tvoria ho okresy Prešov, Bardejov, Humenné, Keţmarok, Levoča, Medzilaborce,
Poprad, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou.
Krajským sídlom, administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom regiónu je Mesto
Prešov (Kuzmišin et al, 2003, s.6).
Rozlohou najväčším okresom je okres Poprad (1 105 km2) a najmenším okres
Levoča (421 km2). V kraji je 665 obcí, z toho 23 so štatútom mesta.
Kraj má bohaté zásoby nerastných surovín, z ktorých najvýznamnejšie sú zásoby
kamennej soli, vápenca, stavebného kameňa, tehliarskych surovín, zeolitu a mangánovej
rudy. Počtom 809 433 obyvateľov je Prešovský kraj najväčším v Slovenskej republike.
Jeho podiel na celkovom počte obyvateľov republiky predstavuje 14,9 %. Hustota
43
osídlenia 90 obyvateľov na km2 dosahuje druhú najniţšiu hodnotu po Banskobystrickom
kraji a je o pätinu niţšia ako priemerná hustota zaľudnenia v Slovenskej republike. Najviac
obyvateľov ţije v krajskom meste Prešov, ktorý je zároveň tretím najväčším mestom
Slovenska. Druhým najväčším centrom kraja je mesto Poprad. V kraji je najvyššia
pôrodnosť, dosahuje sa najvyšší prirodzený prírastok, ale vplyvom migračnému úbytku je
celkový prírastok obyvateľstva druhý najvyšší v rámci krajov SR. Vo vekovom zloţení sa
zniţuje podiel predproduktívnej zloţky a narastá počet obyvateľov v produktívnom a
poproduktívnom veku. Obyvateľstvo kraja aj pri miernom zvyšovaní priemerného veku
(36,18 rokov) patrí k najmladším v SR.
Hospodárstvo kraja charakterizuje predovšetkým priemysel a poľnohospodárstvo s
rozvíjajúcim sa cestovným ruchom. Na celoslovenskej tvorbe hrubého domáceho produktu
a pridanej hodnote sa kraj podieľa najniţším percentom. Dosahuje sa tu najniţšia úroveň
priemernej nominálnej mesačnej mzdy, ktorá je o 178 Eur niţšia ako celoslovenský
priemer (786 Eur). Priemysel v kraji je rôznorodý bez výraznej orientácie na niektoré
výrobné
odvetvia.
Dôleţité
zastúpenie
tu
má
kovospracujúci, drevospracujúci,
potravinársky, elektrotechnický, strojársky, chemický, textilný a odevný priemysel. Je
koncentrovaný hlavne do okresných miest. Medzi najvýznamnejšie podniky v kraji patria:
Tatravagónka v Poprade, MECOM GROUP v Humennom, Lear Corporation Seating
Slovakia v Prešove, MILK-AGRO v Prešove, Bukóza Export-Import vo Vranove nad
Topľou, Chemosvit folie vo Svite, Nexis Fibers v Humennom, Bukocel v Hencovciach,
Chemes v Humennom a ďalšie.
Podnikateľské aktivity obyvateľstva ovplyvňujú podmienky a moţnosti vytvorené v
danom regióne. Na území kraja pôsobí viac ako 14 tisíc firiem zameraných na tvorbu zisku
a takmer 59 tisíc súkromne podnikajúcich fyzických osôb (ţivnostníkov, vrátane fyzických
osôb podnikajúcich na základe iného ako ţivnostenského zákona). Svoju činnosť orientujú
hlavne do odvetví stavebníctva, obchodu a priemyselnej výroby. Podľa počtu
zamestnancov 97,8 % firiem je zaradených medzi malé podniky (do 49 zamestnancov), 1,8
% medzi stredné (od 50 - 249 zamestnancov) a 0,4 % medzi veľké podniky (nad 250
zamestnancov).
Prírodné krásy kraja a vhodné klimatické podmienky vytvorili priaznivé
predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. Sústredená je tu pätina ubytovacích zariadení
SR, ktorých sluţby v uplynulom roku vyuţilo takmer 619 tisíc návštevníkov. V rámci kraja
k najnavštevovanejším patrí región Vysoké Tatry a okresy Keţmarok, Prešov a Stará
Ľubovňa (http://portal.statistics.sk/, 15.04.2012).
44
3.3 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v Prešovskom kraji
Mesto a okres Prešov patrí na Slovensku ku krajským mestám s najväčšou mierou
nezamestnanosti. Táto miera nezamestnanosti je čiastočne ovplyvnená aj geografickou
polohou a veľkosťou mesta. Mesto Prešov ešte len v posledných dvoch rokoch začali
objavovať a navštevovať investori, ktorí postupne prinášajú do mesta nové pracovné
miesta. Počas dlhodobej krízy sa tento proces pribrzdil, čo však neznamená, ţe pre
investorov prestalo byť toto mesto atraktívne.
Podľa aktuálnych údajov je miera nezamestnanosti v Prešovskom kraji 19,22 %, čo
predstavuje 83 541 nezamestnaných ľudí, pričom celkový počet uchádzačov o zamestnanie
je 81 880. Avšak disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie je 73 242 a evidovaná
miera nezamestnanosti je 19,22 % . Podľa nasledujúceho grafu je moţné vidieť, ţe
evidovaná miera nezamestnanosti v roku 2011 stúpla oproti roku 2010 o 1,2 %, čo
zapríčinilo prepúšťanie vo firmách vplyvom hospodárskej krízy. Z tabuľky je viditeľné, ţe
najvyššia miera nezamestnanosti od roku 2007 bola zaznamenaná v roku 2011 s výškou
18,95 %. Toto percento má stúpajúcu tendenciu.
Tabuľka 2 Vývoj miery nezamestnanosti v Prešovskom kraji za obdobie 2007 – 2011 v %
2007
2008
2009
2010
2011
Ţeny
14,35
14,86
18,92
18,74
19,91
Muţi
10,29
11,34
17,81
17,02
18,21
Spolu
12,05
12,86
18,29
17,75
18,95
Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012
45
Graf 2 Grafické zobrazenie nezamestnanosti v Prešovskom kraji v roku 2007 – 2011 v %
Zdroj: Vlastné spracovanie
Tabuľka 3 Vývoj miery dlhodobej nezamestnanosti v Prešovskom kraji za obdobie 2007 –
2011 v %
2007
2008
2009
2010
2011
Ţeny
22,47
11,61
23,49
22,81
22,43
Muţi
23,08
24,09
25,06
24,36
23,98
Spolu
22,74
23,80
24,24
23,61
23,19
Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012
46
Graf 3 Grafické zobrazenie dlhodobej nezamestnanosti v Prešovskom kraji v roku 2007 2011 v %
Tabuľka 4 Porovnanie dlhodobo nezamestnaných a nezamestnaných v Prešovskom kraji za
obdobie od 2007 – 2011
Rok
Nezamestnaní
Dlhodobo
Podiel v %
nezamestnaní
2007
51305
27693
53,98
2008
54650
25600
46,84
2009
78081
33963
43,49
2010
79635
43600
54,75
2011
81880
43736
53,41
Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012, vlastné spracovanie
Z horeuvedenej tabuľky je evidentné, ţe v sledovanom období, tzn. rokov 2007 –
2011 aţ polovicu celkových nezamestnaných tvoria dlhodobo nezamestnaní, čo znamená,
ţe aţ polovica nezamestnaných je bez práce viac ako 12 kalendárnych mesiacov.
47
3.3.1 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Bardejov
Tabuľka 5 Vývoj nezamestnanosti v okrese Bardejov za obdobie 2007 – 2011
2007
2008
2009
2010
2011
Ţeny
1397
1489
1908
2097
2030
Muţi
1005
970
1508
2114
2004
Spolu
2402
2459
3416
4211
4034
Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012
Graf 4 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Bardejov
Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie
Tabuľka 6 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Bardejov
Funkcia
Rovnica trendovej funkcie
Koeficient determinácie
Exponenciálna y = 2003e0,157x
R2 = 0,870
Lineárna
y = 501,6x + 1799
R2 = 0,868
Logaritmická
y = 1218 ln(x) + 2138
R2 = 0,827
Polynomická
y = -45x2 + 771,6x + 1484
R2 = 0,878
Mocninová
y = 13,38x0,292
R2 = 0,775
Zdroj: Vlastné spracovanie
48
Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Bardejov bola pouţitá
polynomická trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší (
R2 = 0,878; viď tabuľka 6).
Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda
regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R2 = 0,878) má
polynomická trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ 87,80 % variability
pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou).
Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Bardejov v roku 2012
Na základe dosadenia premennej „x“ (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do
polynomickej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku
2012.
Výpočet:
y = -45x2 + 771,6x + 1484 = (-45)62 + 771,6 x 6 + 1484 = 4 494
Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo
nezamestnaných v roku 2012 pre okres Bardejov je 4494 .
49
3.3.2 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Humenné
Tabuľka 7 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Humenné za obdobie 2007 – 2011
2007
2008
2009
2010
2011
Ţeny
830
864
1057
1346
1417
Muţi
606
613
944
1455
1462
Spolu
1436
1477
2001
2801
2879
Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012
Graf 5 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Humenné
Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie
Tabuľka 8 Trendové funkcie nezamestnaných v okrese Humenné
Funkcia
Rovnica trendovej funkcie
Koeficient determinácie
Exponenciálna y = 1102e0,203x
R2 = 0,923
Lineárna
y = 421x + 855,8
R2 = 0,915
Logaritmická
y = 987,2 ln(x) + 1173
R2 = 0,813
Polynomická
y = 25x2 + 271x + 1030
R2 = 0,920
Mocninová
y = 1277x0,482
R2 = 0,841
Zdroj: Vlastné spracovanie
50
Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Humenné bola pouţitá
exponenciálna trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší
( R2 = 0,923; viď tabuľka č. 8).
Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda
regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R2 = 0,923) má
exponenciálna trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ
92,30 % variability
pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou).
Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Humenné v roku 2012
Na základe dosadenia premennej „x“ (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do
exponenciálnej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku
2012.
Výpočet:
y = 1102e0,203x = 3 725
Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo
nezamestnaných v roku 2012 pre okres Humenné je 3 725.
51
3.3.3 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Keţmarok
Tabuľka 9 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Keţmarok za obdobie 2007 – 2011
2007
2008
2009
2010
2011
Ţeny
1962
1754
2096
2275
2469
Muţi
2012
1858
2493
3069
3322
Spolu
3974
3612
4589
5344
5791
Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012
Graf 6 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Keţmarok
Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie
Tabuľka 10 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Keţmarok
Funkcia
Rovnica trendovej funkcie
Koeficient determinácie
Exponenciálna y = 3256e0,114x
R2 = 0,843
Lineárna
y = 536,6x + 3052
R2 = 0,867
Logaritmická
y = 1209ln(x) + 3503
R2 = 0,712
Polynomická
y = 99,71x2 – 61,68x + 3750
R2 = 0,909
Mocninová
y = 3583x0,258
R2 = 0,696
Zdroj: Vlastné spracovanie
52
Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Keţmarok bola pouţitá
polynomická trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší
(R2 = 0,909; viď tabuľka č. 10).
Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda
regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R2 = 0,909) má
polynomická trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ
90,9 % variability
pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou).
Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Keţmarok v roku 2012
Na základe dosadenia premennej „x“ (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do
polynomickej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku
2012.
Výpočet:
y = 99,71x2 – 61,68x + 3750 = 99,71 x 62 – 61,68 x 6 + 3750 = 6 969
Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo
nezamestnaných v roku 2012 pre okres Keţmarok je 6969.
53
3.3.4 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Levoča
Tabuľka 11 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Levoča za obdobie 2007 – 2011
2007
2008
2009
2010
2011
Ţeny
781
745
806
873
906
Muţi
538
405
504
730
747
Spolu
1319
1150
1310
1603
1653
Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012
Graf 7 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Levoča
Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie
Tabuľka 12 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Levoča
Funkcia
Rovnica trendovej funkcie
Koeficient determinácie
Exponenciálna y = 1102e0,078x
R2 = 0,663
Lineárna
y = 112,1x + 1070
R2 = 0,69
Logaritmická
y = 237,0ln(x) + 1180
R2 = 0,50
Polynomická
y = 40,78x2 – 132,6x + 1356
R2 = 0,817
Mocninová
y = 1190x0,164
R2 = 0,473
Zdroj: Vlastné spracovanie
54
Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Levoča bola pouţitá polynomická
trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší ( R2 = 0,817;
viď tabuľka č. 12).
Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda
regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R2 = 0,817) má
polynomická trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ
81,70 % variability
pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou).
Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Levoča v roku 2012
Na základe dosadenia premennej „x“ (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do
polynomickej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku
2012.
Výpočet:
y = 40,78x2 – 132,6x + 1356 = 40,78 x 62 -132,6 x 6 + 1356 = 2 028
Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo
nezamestnaných v roku 2012 pre okres Levoča je 2 028.
55
3.3.5 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Medzilaborce
Tabuľka 13 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Medzilaborce za obdobie 2007 –
2011
2007
2008
2009
2010
2011
Ţeny
221
264
396
470
459
Muţi
267
258
382
455
415
Spolu
488
522
778
925
874
Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012
Graf 7 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Medzilaborce
Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie
Tabuľka 14 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Medzilaborce
Funkcia
Rovnica trendovej funkcie
Koeficient determinácie
Exponenciálna y = 411,6e0,173x
R2 = 0,853
Lineárna
y = 117,5x + 364,9
R2 = 0,851
Logaritmická
y = 291,5ln(x) + 438,2
R2 = 0,847
Polynomická
y = -19,92x2 + 237,0x + 225,4
R2 = 0,886
Mocninová
y = 457,3x0,434
R2 = 0,862
Zdroj: Vlastné spracovanie
56
Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Medzilaborce bola pouţitá
polynomická trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší (
R2 = 0,886; viď tabuľka č. 14).
Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda
regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R2 = 0,886) má
polynomická trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ
88,60 % variability
pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou).
Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Medzilaborce v roku 2012
Na základe dosadenia premennej „x“ (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do
polynomickej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku
2012.
Výpočet:
y = -19,92x2 + 237,0x + 225,4 = (-19,92) x 62 + 237 x 6 + 225,4 = 930
Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo
nezamestnaných v roku 2012 pre okres Medzilaborce je 930.
57
3.3.6 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Poprad
Tabuľka 15 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Poprad za obdobie 2007 – 2011
2007
2008
2009
2010
2011
Ţeny
1435
1263
1586
1962
2039
Muţi
1262
1132
1566
2230
2209
Spolu
2697
2395
3152
4192
4248
Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012
Graf 8 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Poprad
Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie
Tabuľka 16 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Poprad
Funkcia
Rovnica trendovej funkcie
Koeficient determinácie
Exponenciálna y = 2092e0,146x
R2 = 0,812
Lineárna
y = 489,9x + 1867
R2 = 0,829
Logaritmická
y = 1111ln(x) + 2272
R2 = 0,690
Polynomická
y = 71,35x2 + 61,75x + 2366
R2 = 0,854
Mocninová
y = 2361x0,333
R2 = 0,676
Zdroj: Vlastné spracovanie
58
Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Poprad bola pouţitá polynomická
trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší ( R2 = 0,854;
viď tabuľka č. 16).
Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda
regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R2 = 0,854) má
polynomická trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ
85,40 % variability
pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou).
Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Poprad v roku 2012
Na základe dosadenia premennej „x“ (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do
polynomickej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku
2012.
Výpočet:
y = 71,35x2 + 61,75x + 2366 = 71,35 x 62 + 61,75 x 6 + 2366 = 5 305
Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo
nezamestnaných v roku 2012 pre okres Poprad je 5 305.
59
3.3.7 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Prešov
Tabuľka 17 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Prešov za obdobie 2007 – 2011
2007
2008
2009
2010
2011
Ţeny
2688
2136
2595
3215
3625
Muţi
2698
2179
3074
4342
4317
Spolu
5386
4315
5669
7557
7942
Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012
Graf 9 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Prešov
Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie
Tabuľka 18 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Prešov
Funkcia
Rovnica trendovej funkcie
Koeficient determinácie
Exponenciálna y = 4030e0,133x
R2 = 0,700
Lineárna
y = 835,4x + 3667
R2 = 0,744
Logaritmická
y = 1807ln(x) + 4442
R2 = 0,563
Polynomická
y = 246,1x2 – 641,4x + 5390
R2 = 0,835
Mocninová
y = 4572x0,287
R2 = 0,522
Zdroj: Vlastné spracovanie
60
Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Prešov bola pouţitá polynomická
trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší ( R2 = 0,835;
viď tabuľka č. 18).
Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda
regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R2 = 0,835) má
polynomická trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ 83,5 % variability
pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou).
Výpočet nezamestnanosti v okrese Prešov v roku 2012
Na základe dosadenia premennej „x“ (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do
polynomickej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku
2012.
Výpočet:
y = 246,1x2 – 641,4x + 5390 = 246,1 x 62 – 641,4 x 6 + 5390 = 7 762
Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo
nezamestnaných v roku 2012 pre okres Prešov je 7 762.
61
3.3.8 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Sabinov
Tabuľka 19 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Sabinov za obdobie 2007 – 2011
2007
2008
2009
2010
2011
Ţeny
1351
1274
1513
1789
1954
Muţi
1200
1107
1492
1977
1887
Spolu
2551
2381
3005
3766
3841
Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012
Graf 10 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Sabinov
Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie
Tabuľka 20 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Sabinov
Funkcia
Rovnica trendovej funkcie
Koeficient determinácie
Exponenciálna y = 2079e0,127x
R2 = 0,853
Lineárna
y = 396,5x + 1919
R2 = 0,864
Logaritmická
y = 910,5ln(x) + 2236
R2 = 0,736
Polynomická
y = 44,78x2 + 127,7x + 2232
R2 = 0,879
Mocninová
y = 2301x0,294
R2 = 0,731
Zdroj: Vlastné spracovanie
62
Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Sabinov bola pouţitá polynomická
trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší ( R2 = 0,879;
viď tabuľka č. 20).
Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda
regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R2 = 0,879) má
polynomická trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ
87,90 % variability
pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou).
Výpočet nezamestnanosti v okrese Sabinov v roku 2012
Na základe dosadenia premennej „x“ (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do
polynomickej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku
2012.
Výpočet:
y = 44,78x2 + 127,7x + 2232 = 44,78 x 62 + 127,7 x 6 + 2232 = 4 610
Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo
nezamestnaných v roku 2012 pre okres Sabinov je 4 610.
63
3.3.9 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Snina
Tabuľka 21 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Snina za obdobie 2007 – 2011
2007
2008
2009
2010
2011
Ţeny
625
584
836
1189
1234
Muţi
510
433
808
1206
1093
Spolu
1135
1017
1644
2395
2327
Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012
Graf 11 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Snina
Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie
Tabuľka 22 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Snina
Funkcia
Rovnica trendovej funkcie
Koeficient determinácie
Exponenciálna y = 805,7e0,229x
R2 = 0,838
Lineárna
y = 376,2x + 575
R2 = 0,85
Logaritmická
y = 879,2 ln(x) + 861,7
R2 = 0,750
Polynomická
y = 16x2 + 280,2x + 687
R2 = 0,852
Mocninová
y = 957x0,538
R2 = 0,746
Zdroj: Vlastné spracovanie
64
Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Snina bola pouţitá polynomická
trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší ( R2 = 0,852;
viď tabuľka č. 22).
Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda
regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R2 = 0,852) má
polynomická trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ
85,20 % variability
pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou).
Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Snina v roku 2012
Na základe dosadenia premennej „x“ (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do
polynomickej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku
2012.
Výpočet:
y = 16x2 + 280,2x + 687 = 16 x 62 + 280,2 x 6 + 687 = 2 944
Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo
nezamestnaných v roku 2012 pre okres Snina je 2 944.
65
3.3.10 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Stará Ľubovňa
Tabuľka 23 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Stará Ľubovňa za obdobie 2007 –
2011
2007
2008
2009
2010
2011
Ţeny
661
657
759
943
956
Muţi
470
406
619
854
536
Spolu
1131
1063
1378
1797
1492
Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012
Graf 12 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Stará Ľubovňa
Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie
Tabuľka 24 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Stará Ľubovňa
Funkcia
Rovnica trendovej funkcie
Koeficient determinácie
Exponenciálna y = 974,8e0,107x
R2 = 0,644
Lineárna
y = 145,6x + 935,4
R2 = 0,608
Logaritmická
y = 355,1ln(x) + 1032
R2 = 0,584
Polynomická
y = -26,42x2 + 304,1x + 750,4
R2 = 0,636
Mocninová
y = 1048x0,262
R2 = 0,614
Zdroj: Vlastné spracovanie
66
Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Stará Ľubovňa bola pouţitá
exponenciálna trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší
( R2 = 0,644; viď tabuľka č. 24).
Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda
regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R2 = 0,644) má
exponenciálna trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ
64,40 % variability
pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou).
Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Stará Ľubovňa v roku 2012
Na základe dosadenia premennej „x“ (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do
exponenciálnej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku
2012.
Výpočet:
y = 974,8e0,107x = 3 242
Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo
nezamestnaných v roku 2012 pre okres Stará Ľubovňa je 3242.
67
3.3.11 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Stropkov
Tabuľka 25 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Stropkov za obdobie 2007 – 2011
2007
2008
2009
2010
2011
Ţeny
456
476
557
719
684
Muţi
310
303
427
658
528
Spolu
766
779
984
1377
1212
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR, 2012
Graf 13 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Stropkov
Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie
Tabuľka 26 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Stropkov
Funkcia
Rovnica trendovej funkcie
Koeficient determinácie
Exponenciálna y = 637,4e0,148x
R2 = 0,810
Lineárna
y = 149x + 576,6
R2 = 0,770
Logaritmická
y = 359,0ln(x) + 679,7
R2 = 0,722
Polynomická
y = -12x2 + 221x + 492,6
R2 = 0,777
Mocninová
y = 705,5x0,36
R2 = 0,767
Zdroj: Vlastné spracovanie
68
Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Stropkov bola pouţitá
exponenciálna trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší
( R2 = 0,810; viď tabuľka č. 26).
Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda
regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R2 = 0,810) má
exponenciálna trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ
81 % variability
pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou).
Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Stropkov v roku 2012
Na základe dosadenia premennej „x“ (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do
exponenciálnej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku
2012.
Výpočet:
y = 637,4e0,148x = 1 549
Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo
nezamestnaných v roku 2012 pre okres Stropkov je 1 549.
69
3.3.12 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Svidník
Tabuľka 27 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Svidník za obdobie 2007 – 2011
2007
2008
2009
2010
2011
Ţeny
684
680
852
1108
1087
Muţi
484
458
751
1092
937
Spolu
1168
1138
1603
2200
2024
Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012
Graf 14 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Svidník
Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie
Tabuľka 28 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Svidník
Funkcia
Rovnica trendovej funkcie
Koeficient determinácie
Exponenciálna y = 925,3e0,175x
R2 = 0,836
Lineárna
y = 277,4x + 794,4
R2 = 0,821
Logaritmická
y = 662,2ln(x) + 992,4
R2 = 0,756
Polynomická
y = -11,42x2 + 345,9x + 714,4
R2 = 0,823
Mocninová
y = 1047x0,421
R2 = 0,777
Zdroj: Vlastné spracovanie
70
Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Svidník bola pouţitá
exponenciálna trendová funkcia druhého radu, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší
( R2 = 0,836; viď tabuľka č. 28).
Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda
regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R2 = 0,836) má
exponenciálna trendová funkcia druhého radu (znamená, ţe aţ
83,60 % variability
pozorovaných hodnôt môţeme vysvetliť danou funkciou).
Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Svidník v roku 2012
Na základe dosadenia premennej „x“ (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do
exponenciálnej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku
2012.
Výpočet:
y = 925,3e0,175x = 4 110
Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo
nezamestnaných v roku 2012 pre okres Svidník je 4 110.
71
3.3.13 Dlhodobá nezamestnanosť v okrese Vranov nad Topľou
Tabuľka 29 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v okrese Vranov nad Topľou za obdobie
2007 – 2011
2007
2008
2009
2010
2011
Ţeny
1876
1953
2277
2569
2629
Muţi
1364
1339
2157
2863
2790
Spolu
3240
3292
4434
5432
5419
Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012
Graf 15 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Vranov nad Topľou
Zdroj: Štatistický úrad, vlastné spracovanie
Tabuľka 30 Trendové funkcie dlhodobo nezamestnaných v okrese Vranov nad Topľou
Funkcia
Rovnica trendovej funkcie
Koeficient determinácie
Exponenciálna y = 2688e0,152x
R2 = 0,9
Lineárna
y = 649,8x + 2414
R2 = 0,903
Logaritmická
y = 1557ln(x) + 2872
R2 = 0,838
Polynomická
y = -19,57x2 + 767,2x + 2277
R2 = 0,905
Mocninová
y = 2985x0,369
R2 = 0,848
Zdroj: Vlastné spracovanie
72
Pre prognózu počtu dlhodobo nezamestnaných v okrese Vranov nad Topľou bola pouţitá
polynomická trendová funkcia, pretoţe koeficient determinácie bol najvyšší ( R2 = 0,905;
viď tabuľka č. 30).
Pri extrapolácii hodnôt na najbliţšie obdobie, t.j. rok 2012 bola vyuţitá metóda
regresnej analýzy. Najvyššiu výpovednú schopnosť (index determinácie R2 = 0,905) má
polynomická trendová funkcia (znamená, ţe aţ 90,5 % variability pozorovaných hodnôt
môţeme vysvetliť danou funkciou).
Výpočet dlhodobej nezamestnanosti v okrese Vranov nad Topľou v roku 2012
Na základe dosadenia premennej „x“ (číslo 6, pretoţe počítam 6. obdobie) do
polynomickej funkcie, zistím predpokladanú výšku dlhodobo nezamestnaných v roku
2012.
Výpočet:
y = -19,57x2 + 767,2x + 2277 = (-19,57)62 + 767,2 x 6 + 2277 = 6 176
Z horeuvedeného výpočtu je evidentné, ţe predpokladaný počet dlhodobo
nezamestnaných v roku 2012 pre okres Vranov nad Topľou je 6 176.
73
3.4 SWOT analýza trhu práce Prešovského kraja zameraná
na nezamestnaných a dlhodobú nezamestnanosť
SWOT analýza je skratkou z anglických slov:
Strenghts- silné stránky,
Weakness- slabé stránky,
Opportunieties- príleţitosti,
Threats- hrozby.
SWOT sa zakladá na logike, ţe efektívna stratégia maximalizuje silné stránky a
príleţitosti a minimalizuje slabé stránky a hrozby. Tento predpoklad má významné
následky pre úspešnú voľbu a navrhovanie efektívnej stratégie. SWOT analýza predstavuje
koncepčné východisko pre systematickú analýzu. SWOT analýza vyuţíva výsledky
predchádzajúcich analýz príleţitostí a rizikami, ktoré skrýva externé prostredie. Základný
prínos SWOT analýzy spočíva v starostlivej identifikácii vonkajších i vnútorných faktorov
a následnom ocenení ich vzájomných vplyvov a väzieb.
Tabuľka 31 SWOT analýza nezamestnanosti Prešovského kraja
Silné stránky
1.
2.
3.
4.
5.
6.
veľkí zamestnávatelia v
regióne (Tatravagónka,
Bukóza, Chemosvit, Elcom)
existencia siete stredného
a učňovského školstva
malá vzdialenosť od Mesta
Košice (viac pracovných
príleţitostí)
lacná pracovná sila
tradícia a potenciál v
priemyselnej výrobe,
hlavne v odvetviach:
strojársky, drevospracujúci,
chemický, potravinársky
záujem samosprávy
o podporu podnikateľského
a inovačného prostredia v
PSK
SUMA (Súčet) (+)
Body
Slabé stránky
9
1.
2.
7
8
3.
6
4.
5
5.
7
6.
+42
nedostatok vhodných
pracovných príleţitosti
nesúlad medzi štruktúrou
voľných miest a štruktúrou
uchádzačov o zamestnanie
nízka vzdelanostná úroveň
UoZ
neochota cestovať za
prácou (aj v súvislosti s
vysokými cestovnými
nákladmi)
nízka jazyková zdatnosť
našich občanov
nízky počet investorov v
pôsobnosti regiónu
SUMA (Súčet) (-)
74
Body
9
7
8
7
8
7
-46
Príleţitosti
1.
2.
3.
4.
5.
6.
Body
zvýšenie motivácie
pracovnej sily na vstup
alebo návrat na trh práce
zvýhodnením pracovných
podmienok
zvýšenie prílevu domácich
aj zahraničných investícií +
podpora investícií zo strany
národnej úrovne
povinnosť zamestnávateľa
nahlásiť voľné miesta
zapojenie sa do projektov
na rozšírenie cezhraničnej
spolupráce
dobudovanie diaľníc a tým
prílev nových investorov
čerpanie eurofondov
SUMA (Súčet) (+)
Ohrozenia
7
1.
9
2.
5
3.
4.
6
5.
8
6.
9
+44
odliv vzdelaných ľudí za
pracovným uplatnením do
zahraničia (aj z dôvodov
nedostatočného finančného
ohodnotenia)
nemotivujúce finančné
ohodnotenie práce v
porovnaní so sociálnymi
príjmami
vysoký podiel rómskeho
etnika
vysoký podiel dlhodobo
nezamestnaných UoZ
dopady hospodárskej krízy
na zamestnanosť
evidencia UoZ, ktorí sú v
evidencii ÚP len z dôvodu
poberania DvHN, bez
reálneho záujmu pracovať
SUMA (Súčet) (-)
Zdroj: Vlastné spracovanie
Bodové hodnotenie (10 bodov – vynikajúco aţ po 1 bod – veľmi zle)
Grafické znázornenie výslednej stratégie SWOT analýzy znázorňuje schéma č. 1.
Výpočet:
silné stránky + slabé stránky = 42 + (-46) = - 4
príleţitosti + hrozby = 44 + (-41) = 3
75
Body
9
6
5
8
6
7
-41
Schéma 1 Určenie modelovej stratégie vyuţitím SWOT analýzy
Zdroj: Vlastné spracovanie
Z horeuvedenej schémy je evidentné, ţe na základe výpočtu bola špecifikovaná
jedna zo štyroch stratégií, stratégia spojenectva. Z nej vyplýva, ţe čo sa týka
nezamestnanosti v Prešovskom kraji, prevládajú slabé stránky nad silnými, avšak nachádza
sa v atraktívnom prostredí. Inak povedané, aby mohol Prešovský kraj vyuţiť otvárajúce sa
príleţitosti, na ktorých zvládnutie nemá dostatok vnútorných schopností, musí sa snaţiť
postupne posilňovať svoje pozitíva a odstrániť nedostatky. V tomto prípade je tieţ moţné
vyuţiť všetky moţnosti, ktoré sú ponúkané a podieľať sa na príleţitosti so spoľahlivým
spojencom, tzn. investormi, väčšími mestami v blízkosti Prešovského kraja.
76
3.5 Zhrnutie a odporúčania
Po priblíţení si pojmu nezamestnanosť v teoretickej časti a spracovaní analytickej
časti tejto diplomovej práce môţeme zhodnotiť situáciu dlhodobej nezamestnanosti
v Prešovskom
kraji
nasledujúco.
Na
základe
štatistických
údajov,
získaných
prostredníctvom Štatistického úradu je zrejmé, ţe dlhodobá nezamestnanosť participuje na
celkovej nezamestnanosti v relatívne veľkej výške (pohybuje sa od 43,49 % do 54,75 % za
obdobie od roku 2007 do 2011). Z toho vyplýva, ţe skoro polovica nezamestnaných ľudí v
Prešovskom kraji nepracuje dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov.
Trh práce Prešovského kraja za obdobie rokov 2007 - 2011 prešiel zloţitým
vývojom sprevádzaným zásadnými zlomovými bodmi v podobe rastových a úbytkových
hodnôt v nezamestnanosti. Z horeuvedených zistení môţme konštatovať, ţe situácia
dlhodobej nezamestnanosti nie je potešujúca. Na základe trendových funkcií sme zistili
počet dlhodobo nezamestnaných pre rok 2012. Z výpočtov vyplýva, ţe v roku 2012 má byť
v Prešovskom kraji dlhodobo nezamestnaných aţ 53 844 občanov. Z toho v okrese
Bardejov 4 494 občanov, v okrese Humenné 3 725 občanov, v okrese Keţmarok 6 969
občanov, v okrese Levoča 2 028 občanov, v okrese Medzilaborce 930 občanov, v okrese
Poprad 5 305 občanov, v okrese Prešov 7 762 občanov, v okrese Sabinov 4 610 občanov, v
okrese Snina 2 944 občanov, v okrese Stará Ľubovňa 3 242 občanov, v okrese Stropkov
1 549 občanov, v okrese Svidník 4 110 občanov v okrese Vranov nad Topľou 6 176
občanov. Tieto čísla nie sú úplne exaktné, ale predpovedajú nelichotivú budúcnosť. To, ţe
situácia nazamestnanosti v Prešovskom kraji je zlá, doplnila aj ďalšia z metód analýzy,
analýza SWOT. Na základe vytvorených záverov môţme povedať, ţe slabé stránky
nezamestnanosti Prešovského kraja prevyšujú silné, avšak ten sa nachádza v atraktívnom
prostredí a je tu veľké mnoţstvo príleţitostí. Osobne vidím príleţitosti v dobudovaní
diaľníc vedúce k prilákaniu mnohých domácich aj zahraničných investorov, rozvíjaním
cestovného ruchu, či čerpaním eurofondov. Taktieţ vidím zníţenie dlhodobej
nezamestnanosti
v posilnení
motivačných
mechanizmov
smerujúcich
k integrácii
nezamestnaných na trh práce prostredníctvom aktivačnej činnosti, príspevku na samostatne
zárobkovú činnosť, posilnenie odborných zručností, príspevku na podporu udrţania
zamestnanosti, tvorbu pracovných miest pre znevýhodnené skupiny na trhu práce,
podporou
chráneného
zamestnávania,
podporu
vzdelávania.
Pokles
dlhodobej
nezamestnanosti by mohol nastať aj prostredníctvom pruţných foriem zamestnávania,
77
napr. práce na doma, práce na čiastočný pracovný úväzok, na zavolanie. Ďalšou
moţnosťou je odpúšťanie odvodov zamestnávateľom v prípade vytvorenia miesta pre
dlhodobo nezamestnaného človeka.
Pracovnú integráciu dlhodobo nezamestnaných spravidla komplikujú faktory
spôsobené dlhodobým trvaním nezamestnanosti vo forme výrazného poklesu vnútornej
motivácie, rezignácie na zmenu situácie, straty sociálnej identity a znevýhodnením na trh
práce z titulu nízkeho vzdelania, veku, rodovej príslušnosti, zdravotného stavu, etnicity. Je
mnoho dôvodov, prečo existuje dlhodobá nezamestnanosť, avšak v kaţdom prípade vedie
k negatívnym dôsledkom.
78
ZÁVER
Nezamestnanosť je fenoménom súčasného ţivota mnohých ľudí na celom svete.
Sprevádza nás na kaţdom kroku, či uţ v médiách, alebo sa nás dotýka priamo. Postihuje
mladých, starších, muţov, ţeny, vzdelaných, nevzdelaných, zdravých či ľudí s nejakým
hendikepom. Nevyberá si. Dlhodobá nezamestnanosť má v končenom dôsledku za
následok v istej miere určité negatívne dopady. Nedotýka sa len ekonomicky
vyčísliteľných strát, ale spôsobuje aj mnoţstvo negatívnych sociálnych dôsledkov v
podobe poklesu ţivotnej úrovne nezamestnaného a jeho rodiny, strata záujmu o okolie,
rezignácia, rozvraty rodín, zväčšujúce sa stresy a obavy z následného vývoja,
alkoholizmus, a v neposlednom rade aj rastúca kriminalita. Rozsah sociálnych následkov
na jednotlivca i spoločnosť do značnej miery závisí na dĺţke trvania nezamestnanosti. Čím
má nezamestnanosť dlhšie trvanie, tým sú jej následky vo všeobecnosti závaţnejšie.
Obzvlášť negatívne dôsledky prináša dlhodobá nezamestnanosť, ktorej príčinou je
mnohokrát nízka kvalifikácia alebo chýbajúca prax a skúsenosti. Atribútom dlhodobej
nezamestnanosti sú negatíva v podobe zníţenia ţivotnej úrovne nezamestnaného a jeho
rodiny, vylúčenia zo sociálnych vzťahov, narušených ţivotných istôt a chudoby. Chudoba
a sociálne vylúčenie je definovaná ako stav, kedy sa jedinec alebo skupina ľudí nepodieľa
plnohodnotne na ekonomickom a sociálnom ţivote spoločnosti a keď ich prístup k príjmu a
ostatným zdrojom im neumoţňuje dosiahnuť ţivotný štandard, ktorý je povaţovaný v
spoločnosti, v ktorej ţijú, za uspokojivý. Nezamestnanosť má silný vplyv nielen na
spoločenský ţivot, ale aj na ţivot samotných nezamestnaných. Strata zamestnania
ovplyvňuje negatívnym spôsobom sebahodnotenie človeka, zniţuje jeho sebaúctu a vedie
aj k pocitu menejcennosti. Dlhodobo nezamestnaný človek stráca po určitej dobe
nadobudnuté schopnosti a zručnosti, ktoré nevyuţíva a postupne začína strácať pracovné
návyky.
V diplomovej práci som za zamerala na vysvetlenie fenoménu dlhodobej
nezamestnanosti v Prešovskom kraji. Úvod práce je venovaný teoretickým definíciám
pojmov nezamestnanosť, jej formám, dôsledkom, prirodzenej miere.
V druhej kapitole diplomovej práce som si zvolila cieľ práce a metodológiu. Na
zistenie poţadovaných funkcií som si zvolila modelovanie trendu pomocou trendových
funkcií, čo som aj bliţšie v práci popísala.
79
Tretia a zároveň posledná kapitola je venovaná analýze nezamestnanosti v rôznych
okresoch Prešovského kraja. Na priblíţenie situácie v Prešovskom kraji som taktieţ
pouţila i keď subjektívnu metódu, metódu SWOT analýzy, ktorá mi priniesla zaujímavé
výsledky.
Na základe teoretických a praktických poznatkov som sa snaţila priblíţiť dlhodobej
nezamestnanosti v Prešovskom kraji. Informácie, ktoré som čerpala prostredníctvom
odbornej literatúry a internetu obohatili môj obzor a priniesli nový pohľad na tento
obrovský celosvetový problém. Verím, ţe sa situácia na trhu práce nielen v Prešovskom
kraji, ale na celom Slovensku zlepší a kaţdý z nás bude mať dôstojný a hodnotný ţivot po
kaţdej stránke.
80
ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY
BALOGOVÁ, B. et al. 2003. Vybrané kapitoly zo sociálnej patológie. 1. vyd. Prešov:
GRAFOTLAČ, 2003, 145 s. ISBN 80-8068-183-X
BARÁNIK, M., FARKAŠOVSKÁ, M. 2005. Národohospodárska politika - Teória a prax.
1. vyd. Trenčín : TC - TECH, 2005, 372 s. ISBN 80-8075-063-7
BELZ, H. et al. 2001. Klíčové kompetence a jejich rozvíjení. Východiska, metody, cvičení
a hry. 1. vyd. Praha: Portál, s.r.o., 2001, 375 s. ISBN 80-7178-479-6
BROŢOVÁ, D. 2003. Společenské souvislosti trhu práce. 1. vyd. Praha: Sociologické
nakladatelství, 2003, 140 s. ISBN 80-8642-9164
BUCHTOVÁ, B. et al. 2002. Nezaměstnanost. Psychologický, ekonomický a soiální
problém. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2002, 240 s. ISBN 80-247-9006-8
BUCHTOVÁ, B. et al. 2010. Psychologie pro ekonomy. 1. vyd. Brno: MU Brno, 2010,
202 s. ISBN 80-210-3396-7.
FILADELFIOVÁ, J. 2007. Ženy, muži a vek v štatistikách trhu práce. 1. vyd. Bratislava:
Inštitút pre verejné otázky. 2007, 116 s. ISBN 978-80-88935-91-9
HANZLÍKOVÁ, O. et al. 2001. Jak uspět v prvním zaměstnáním. 1. vyd. Praha: Grada
Publishing, 2001, 140 s. ISBN 80-247-0121-9
HONTYOVÁ, K. et al. 1997. Ekonomická teória. 3. vyd. Bratislava: Elita ekonomická
literárna agentúra, 1997, 176 s. ISBN 80-8044-036-0
KUZMIŠIN, P. et al. 2003. Podnikateľské prostredie a regionálne aspekty rozvoja. 1. vyd.
Prešov: ManaCon Prešov, 2003, 199 s. ISBN 80-890040-23-3
LISÝ, J. et al. 2000. Ekonómia. Všeobecná ekonomická teória. 3. vyd. Bratislava: Iura
Edition, 2000, 507 s. ISBN 80-88715-81-4
LISÝ, J. et al. 2005. Ekonómia v novej ekonomike. 1.vyd. Bratislava: Iura Edition, 2005,
622 s. ISBN 80-80787-063-3
MAREŠ, P. 1998. Nezaměstnanost jako sociální problém. 2. vyd. Praha: Sociologické
nakladatelství, 1998, 172s. ISBN 80-90142-49-4
MARTINCOVÁ,
M.
2002.
Nezamestnanosť
ako
makroekonomický
problém:
Makroekonómia 7. 1. vyd. Bratislava: Iura Edition, 2002, 133 s. ISBN 80-89047-31-9
MATOUŠEK, O. et al. 2005. Sociální práce v praxi. 1. vyd. Praha: Portál, s r.o., 352 s.
ISBN 80-7367-002-X
81
MIHÁLIK, J. et al. 1994. Trh práce a sociálne dôsledky ekonomickej reformy v Slovenskej
republike. 1. vyd. Bratislava: Bradlo, 1994, 387 s. ISBN 80-7127-049-0
MORVAY, K. et al. 2005. Transformácia ekonomiky: skúsenosti Slovenska. 1. vyd.
Bratislava: Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, 2005, 330 s. ISBN 80-7144-1430
MOTHANA, S. A. et al. 2011. Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky. Spomalenie rastu
a vysoká nezamestnanosť. 1. vyd. Bratislava: Ekonomický ústav Slovenskej akadémie
vied, 2011, 261 s. ISBN 978-80-7144-185-4
NOVÝ, I., SURYNEK, A. et al. 2006. Sociologie pre ekonómov a manažérovi. 2. vyd.
Praha: Grada Publishing, 2006, 288 s. ISBN 80-247-1705-0
OKÁLI, I. et al. 2007. Hospodársky vývoj Slovenska v roku 2006. 1. vyd. Bratislava:
Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied, 2007, 63 s. ISBN 987-80-7144-144-8
OUTRATA, R. et al. 2006. Globalizácia a slovenská ekonomika. 1. vyd. Bratislava:
Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied, 2006, 379 s. ISBN 80-7144-150-3
RIEVAJOVÁ, E., KRAUSOVÁ, A. 1996. Problematika dlhodobej nezamestnanosti
v Slovenskej republike. Sociálno – ekonomické aspekty dlhodobej nezamestnanosti. 1. vyd.
Bratislava: Friedrich Ebert Stiftung, 1996, 122 s.
VINCÚR, P. et al. 2007. Teória a prax hospodárskej politiky. 3. vyd. Bratislava: SPRINT
vfra, 2007, 432 s. ISBN 978-80-89085-80-4
Internetové zdroje:
Aktívna politika trhu práce. [online]. [cit. 2006-07-31]. Dostupné na internete:
http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ED
L/ShowArticle.ascx&ArticleId=7299
Niektoré trendové funkcie v ekonomických časových radoch. [online]. [cit. 201204-22] Dostupné na internete:
http://www.sjf.tuke.sk/kpiam/TaIPvPP/2011/index.files/clanky/Eva%20Ostertagova%20Ni
ektore.pdf
Charakteristika kraja. Poloha, rozloha, geografické podmienky. [online]. [cit. 2012-04-02]
Dostupné na internete:
http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1342
Demografické východiská. [online]. [cit. 2011-08-31] Dostupné na internete:
http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1344
82
Ekonomické a sociálne špecifiká. [online]. [cit. 2012-04-02] Dostupné na internete:
http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1346
Rizikové skupiny nezamestnaných. [online.] [cit. 2011-10-11] Dostupné na internete:
http://www.prohuman.sk/socialna-praca/nezamestnanost-mladych-ludi-absolventovakosucasny-socialny-problem-spolocnosti
Nezamestnanosť – mesačné štatistiky. [online.][cit.2012-02-28] Dostupné na internete:
http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254
83
PRÍLOHY
Príloha 1 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Bardejov od
roku 2007 - 2011
Príloha 2 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Humenné od
roku 2007 - 2011
Príloha 3 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Keţmarok od
roku 2007 - 2011
Príloha 4 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Levoča od
roku 2007 - 2011
Príloha 5 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Medzilaborce
od roku 2007 - 2011
Príloha 6 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Poprad od
roku 2007 - 2011
Príloha 7 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Prešov od
roku 2007 - 2011
Príloha 8 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Sabinov od
roku 2007 - 2011
Príloha 9 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Stará
Ľubovňa od roku 2007 - 2011
Príloha 10 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Stropkov od
roku 2007 - 2011
Príloha 11 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Svidník od
roku 2007 - 2011
Príloha 11 - Graf miery nezamestnanosti podľa pohlavia a roku v Okrese Vranov nad
Topľou od roku 2007 - 2011
Príloha 1
Vývoj nezamestnanosti v okrese Bardejov
Príloha 2
Vývoj nezamestnanosti v okrese Humenné
Príloha 3
Vývoj nezamestnanosti v okrese Keţmarok
Príloha 4
Vývoj nezamestnanosti v okrese Levoča
Príloha 5
Vývoj nezamestnanosti v okrese Medzilaborce
Príloha 6
Vývoj nezamestnanosti v okrese Poprad
Príloha 7
Vývoj nezamestnanosti v okrese Prešov
Príloha 8
Vývoj nezamestnanosti v okrese Sabinov
Príloha 9
Vývoj nezamestnanosti v okrese Stará Ľubovňa
Príloha 10
Vývoj nezamestnanosti v okrese Stropkov
Príloha 11
Vývoj nezamestnanosti v okrese Svidník
Príloha 12
Vývoj nezamestnanosti v okrese Vranov nad Topľou
Download

Bankovní institut vysoká škola Praha