Intervencia umením – arteterapia v procese socializácie,
reedukácie, výchovy a liečby
Inštitút vzdelávania v arteterapii, OZ Terra therapeutica
Možnosti arteterapie u ľudí so závislosťou od alkoholu
Záverečná práca
2011
Mgr. Zuzana Jurčovičová
Obsah
Úvodom .............................................................................................................................. 2
V krátkosti o arteterapii ...................................................................................................... 4
Vyuţitie arteterapie pri práci s ľuďmi s alkoholovou závislosťou ...................................... 5
Závislosť od alkoholu ............................................................................................... 5
Moţnosti arteterapie s ľuďmi závislými od alkoholu ............................................... 7
Moje arteterapeutické pôsobenie ......................................................................................... 11
Časť prvá... ............................................................................................................. 11
Časť druhá... ........................................................................................................... 14
Záverom ............................................................................................................................... 18
Bibliografia .......................................................................................................................... 20
Prílohy.................................................................................................................................. 21
1
Úvodom
Človek si postupne vytvára isté vzťahy a názory na rôznych ľudí, ich správanie, veci,
myšlienky a podobne. Vyberá si, čo je mu najbliţšie a snaţí prispôsobiť svoj ţivot svojim
ideálom. Ak sa mu to darí, verím, ţe sa cíti v harmónii a tú šíri aj do svojho okolia. Veď ak
robíme to, čo máme radi, vkladáme do toho kus srdca aj energie. Sme krásne rozdielni a ťahá
nás to do rozličných smerov. V priebehu ţivota sa niektoré naše názory a záujmy spolu s nami
vyvíjajú a menia, iné pretrvávajú.
Mňa osobne to veľmi priťahuje k ľuďom, umeniu a tvorivosti, prírode a voľnosti.
Cítim v sebe potrebu pomáhať ľuďom, hľadať a nachádzať cesty v ich labyrinte ţivota, ktorý
sa práve otriasa zemetrasením, či inou pohromou. Z nespočetného mnoţstva foriem pomoci
ma zaujala technika a terapia pracujúca s výtvarným umením a cez umenie – arteterapia.
Najskôr ma arteterapia oslovila tým, ţe pracuje s výtvarným tvorením, ktoré mi vţdy bolo
veľmi blízke a neviem si bez neho predstaviť svoj ţivot. Potom sa mi prihovárala svojím
prirodzeným, nenúteným prístupom k človeku a neuveriteľne pestrou paletou moţností
práce. Vábenie zakončila tým, ţe mi ukázala, s akou ľahkosťou dokáţe presvietiť aj veľmi
tmavé, starostlivo zabudnuté alebo ukrývané miesta ľudskej psychiky. Je však takmer isté, ţe
mi bude ešte dlho odhaľovať svoje ďalšie tajomstvá a učiť ma porozumieť im.
Arteterapia má vo svete mnohých „artezvestcov“, ktorí jej pomáhajú dostať ju do
širšieho povedomia ľudí a ja som veľmi vďačná, ţe som mala príleţitosť sa s niektorými
z nich osobne stretnúť a zoznámiť sa s nimi. Moje najväčšie poďakovanie patrí
prof. PaedDr. Slávke Šickovej, PhD., akad. soch., na ktorej dvojročný kurz arteterapie,
Inovačné prístupy vo výtvarnej výchove, arteterapia, som sa prihlásila a bola jeho
frekventantkou. Oceňujem jej individuálny a ľudský prístup ku mne i ostatným spoluţiakom.
Študijný program pripravený na tento kurz bol precízne pripravený, pestrý a zaujímavý. Pani
prof. Slávka sa nám snaţila odovzdať čo najviac zo svojich hodnotných znalostí a skúseností,
čo sa jej určite podarilo. Okrem toho obohatila náš kurz aj o prístupy a názory ďalších
významných arteterapeutov a iných prednášajúcich.
V tejto záverečnej práci sa venujem moţnostiam arteterapeutickej práce s ľuďmi so
závislosťou od alkoholu vo všeobecnej rovine a tieţ vlastnej arteterapeutickej práci so
skupinou závislých ľudí umiestnených v Domove sociálnych sluţieb Humánum Zavar.
2
Závislosti sa stávajú čoraz častejším fenoménom tejto doby. Riziko vzniku
alkoholovej závislosti spočíva najmä v jeho bezproblémovej dostupnosti a sociálnej
tolerovateľnosti. V prípade, ţe človek začne nadmerne uţívať alkohol, jeho okolie si častokrát
uvedomí aţ príliš neskoro, ţe tento človek má váţny problém a potrebuje pomoc. Alkohol
veľmi rafinovane, rovnako ako všetky drogy, zahŕňa svoju obeť zdanlivo len príjemnými
pocitmi. Avšak na fyziologickej úrovni spôsobuje nepriaznivé zmeny v ľudskom organizme,
a na sociálnej rovine pôsobí deštrukčne na medziľudské vzťahy. Moţno povedať, ţe závislosť
od alkoholu preniká a ovplyvňuje takmer všetky oblasti ţivota človeka. Čím je závislosť
silnejšia, tým potrebnejšia je pomoc okolia. V minulosti boli ľudia so závislosťou odtláčaní na
okraj spoločnosti. V súčasnosti je situácia lepšia. Existujú mnohé liečebne, v ktorých sa
k závislým pristupuje odborne, prostredníctvom rôznych terapií. Jednou z nich môţe byť
arteterapia, ktorá zahŕňa techniky umoţňujúce nahliadnuť do sveta závislých a tým im môţe
terapeut aj lepšie porozumieť. Vhodnou arteterapeutickou intervenciou môţeme závislému
pomôcť v jeho sebapoznávaní, sebavyjadrení, v zvyšovaní jeho sebahodnoty a sebadôvery, v
osobnostnom raste, rozvoji tvorivosti a pod.
Cieľom tejto záverečnej práce je poukázať na moţnosti uplatnenia arteterapie u ľudí
so závislosťou od alkoholu a na to, ţe arteterapia má pre nich význam.
3
V krátkosti o arteterapii
Zatiaľ neexistuje jednotná definícia vymedzujúca arteterapiu. Jej definície sa v rôznej
miere líšia a v tejto práci sa im nebudem podrobne venovať, uvádzam len niektoré. Avšak uţ
samotný pojem arteterapia nám prezrádza podstatu všetkých jej vymedzení a to - liečenie
prostredníctvom umenia.
V širšom zmysle slova arteterapia znamená liečbu vyuţívajúcu všetky druhy umenia
ako je výtvarné umenie, hudba, poézia, próza, divadlo, pohyb a pod. V uţšom vymedzení
rozumieme pod pojmom arteterapia liečbu výtvarným umením. Rozlišujeme tieţ, či sa jedná
o arteterapiu receptívnu (vnímanie umeleckého diela) alebo expresívnu (aktívne tvorenie
klienta rôznymi grafickými, maliarskymi a modelovacími technikami) (Šicková-Fabrici (a)
2006).
Podľa Americkej arteterapeutickej asociácie (2010) je arteterapia „profesia v oblasti
duševného zdravia, ktorá využíva tvorivý proces umeleckej tvorby na zlepšenie či
„pozdvihnutie“ fyzického, „mentálneho“ a „emočného“ stavu pohody („wellbeing“)
jednotlivcov každého veku. Je založená na viere, že tvorivý proces v rámci umeleckého
sebavyjadrenia pomáha ľudom riešiť konflikty a problémy, rozvíjať intepresonálne
„zručnosti“,
„menežovať“
správanie,
redukovať
stres,
zvyšovať
sebavedomie
a
sebauvedomenie, a dosiahnuť vhľad“.
Šicková-Fabrici ((b) In Šicková-Fabrici 2006, s.41) podáva nasledujúcu definíciu:
„Arteterapia je úžitkové, aplikované umenie v zmysle jeho aplikácii pri intervencii na pomoc
postihnutým, narušeným jedincom alebo skupine.“ „V arteterapii ide primárne o „zdieľanie“
a o „dešifrovanie“ alebo interpretáciu zdeleného, neverbálneho cez výtvarný artefakt.“
(Šicková-Fabrici (c) 2006, s.53 ).
Česká arteterapeutická asociácia (2005) definuje arteterapiu nasledovne: „Arteterapia je
liečebný postup, ktorý využíva výtvarný prejav ako hlavný prostriedok poznania a ovplyvnenia
ľudskej psychiky a medziľudských vzťahov. Niekedy býva priraďovaná k psychoterapii a jej
jednotlivým smerom, inokedy je ponímaná ako svojbytný obor. Obvykle sa rozlišujú dva
základné prúdy, a to terapia umením, v ktorej sa kladie dôraz na liečebný potenciál tvorivej
činnosti samotnej a artpsychoterapia, kde výtvory a prežitky z procesu tvorby sú ďalej
psychoterapeuticky spracovávané“.
4
Arteterapia vyuţíva súčasne poznatky z takých oborov ako je umenie, psychoterapia,
psychológia, psychiatria, či pedagogika. Pravdepodobne preto záujem o ňu v súčasnosti
zaznamenáva zvýšenú pozornosť nielen zo strany psychológov, psychoterapeutov, umelcov,
ale tieţ zo strany pedagógov, sociálnych pracovníkov alebo lekárov. Toto ich pôvodné
zameranie potom ovplyvňuje aj ich arteterapeutické smerovanie a pôsobenie. Arteterapia sa aj
z tohto dôvodu označuje za hraničnú disciplínu.
Využitie arteterapie pri práci s ľuďmi s alkoholovou závislosťou
Závislosť od alkoholu
S konzumáciou alkoholu sa v našej spoločnosti stretávame pri najrozmanitejších
udalostiach. Dôvodov pre uţívanie alkoholu je neúrekom – dobrá/zlá správa, radosť, smútok,
nuda, problémy, túţba zaţiť niečo mimoriadne, túţba po pocitoch šťastia, naplnenia a pod. Ak
by sme chceli pátrať po zrode alkoholovej závislosti, museli by sme ísť veľmi ďaleko do
minulosti.
V dobách minulých boli ľudia s problémom alkoholizmu odsudzovaní, alebo dokonca
povaţovaní za ovládaných diablom. Boli vylučovaní zo spoločnosti a ţili v útulkoch
s chorobomyseľnými a zločincami (Lindenmeyer 2009)
Postoj súčasnej spoločnosti k závislosti od alkoholu stále nie je jednotný. Niektorí
odborníci ju povaţujú za chorobu, ktorú je potrebné liečiť, iní ju vnímajú ako pochybenie
človeka. Domnievam sa, ţe v povedomí ľudí prevláda skôr negatívny ako pozitívny obraz
o ľuďoch so závislosťou.
Vznik závislostí je podmienený mnohými faktormi, predovšetkým somatickými
a psychickými vlastnosťami človeka a vplyvmi prostredia. Lindenmeyer (2009) definuje
závislého človeka ako toho, kto nedokáţe ukončiť konzumáciu, kým nevznikne nepríjemný
telesný alebo psychický stav, alebo ten, kto nedokáţe prestať s uţívaním alkoholu aj keď vie,
ţe dochádza k čoraz závaţnejším následkom. Je všeobecne známe, ţe alkoholový abúzus,
postupne
spôsobuje
vytváranie
mnohých
nepriaznivých
somatických,
psychických
a sociálnych následkov.
Somatické následky závislosti sa prejavujú napr. v poškodení centrálnej nervovej
sústavy, obličiek, pečene, gastrointestinálneho traktu, v poruchách sexuálnych funkcií,
vysokom krvnom tlaku, zvýšenom riziku rakoviny.
5
Psychické následky sú zreteľné v deformácii emočných reakcií a preţívania. Obvykle
ide o kolísanie nálad, emočnú dráţdivosť aţ agresívne vykoľajenie. Dochádza k zníţeniu
koncentrácie pozornosti, k poruchám pamäti a zhoršeniu celkovej výkonnosti. Postupne môţe
nastať aj demencia. Hierarchia hodnôt sa mení a dochádza k deteriorizácii osobnosti. Časté sú
pocity odcudzenia, izolácie, zúfalstva, sociálnej úzkosti, či strata zmyslu ţivota. Alkoholová
závislosť môţe spôsobiť delírium tremens, alkoholovú psychózu a halucinózu. V najhorších
prípadoch môţe dôjsť k suicidálnemu správaniu (Vágnerová 2008).
Sociálne škodlivé následky závislosti sa prejavujú v konfliktoch v rodinných
a priateľských vzťahoch a v moţnom rozpade týchto vzťahov. Takisto sa objavujú problémy
v zamestnaní a následnej strate zamestnania. Nastávajú finančné problémy a sociálne
odlúčenie, čo môţe viesť k páchaniu trestných činov. Bez pomoci okolia sa väčšinou človek
stáva stále väčším otrokom alkoholu a nevidí ţiadne reálne riešenie svojich problémov.
Liečba závislosti od alkoholu je náročná a dlhodobá. Bohuţiaľ nie vţdy úspešná
(podľa existujúcich údajov dokáţe natrvalo abstinovať asi tretina). Nevyhnutnou podmienkou
pre vyliečenie zo závislosti je motivácia a ochota spolupracovať. Bez nich k odstráneniu
závislosti pravdepodobne nikdy nedospejú a snaha terapeutov bude márna. Cieľ liečby sa
stanovuje podľa individuálnych moţností a potrieb jedinca. Ide o snahu odstrániť následky
plynúce zo závislosti ako pre jedinca, tak pre spoločnosť.
Liečba vţdy musí začať zastavením uţívania alkoholu. Pre závislého je to zväčša
náročné, pretoţe jeho organizmus si medzičasom na alkohol tak zvykol, ţe ak nedostane
určitú dávku, prejaví sa veľmi nepríjemný abstinenčný syndróm. Tento syndróm moţno lepšie
zvládnuť pomocou farmakologickej liečby. Pre úspešnú liečbu je tieţ veľmi dôleţité
vytvorenie istého liečebného reţimu s pravidlami, za ktorých dodrţiavanie je potom človek
hodnotený.
Mimoriadne významnou súčasťou liečby sú psychoterapeutické metódy. Tie
závislému pomáhajú lepšie porozumieť vlastnej závislosti (Čo mi alkohol priniesol? Čo som
v ţivote stratil a aké iné motívy som mal pre začatie uţívania alkoholu?), k zmene ţivotného
štýlu a nácviku nových spôsobov zvládania záťaţových situácií. Psychoterapeut človeka
zmeniť nemôţe, avšak môţe ho inšpirovať k tomu, aby sa zmenil sám, alebo sa kúsok posunul
správnym smerom. Terapeut závislého povzbudzuje, vedie a postupne mu pomáha postaviť
sa na vlastné nohy. Pri terapii je nutné spracovať tú stránku psychiky závislého, ktorá podľa
neho potrebovala k svojmu fungovaniu alkohol. Pomáha mu objavovať aktivity, v ktorých
6
vidí zmysel a mohli by sa stať novou náplňou jeho ţivota. Ak by sa mu totiţ v terapii
nepodarilo nájsť náhradu za alkohol, zrejme by neobstál v prostredí, v ktorom sa do závislosti
dostal. Opäť by sa vrátili jeho túţby, pocity nedostatočnosti, neistoty, nedostatku
porozumenia od druhých ľudí a pod. Preto potrebuje klient nadobudnúť lepšiu odolnosť voči
záťaţi a rozvinúť sociálne zručnosti.
Za nevyhnutnú povaţujem prácu s rodinou závislého. Zvyčajne má totiţ závislý
človek „pošramotené“ vzťahy so svojimi blízkymi. Je potrebné posilniť ich, pretoţe po
návrate z liečby sa poväčšine vráti práve k svojej rodine. Nepochybne má význam i to, aby si
uvedomil, kto z jeho najbliţších ľudí sa mu snaţil zabrániť vo vznikajúcej sa závislosti
a naopak, kto ho v nej podporoval.
Medziľudské vzťahy môţu byť významným motivačným činiteľom a zdrojom opory
pri liečbe. Začlenenie preliečeného závislého do spoločnosti nie je vôbec jednoduché. Musí si
vedieť nájsť nové zamestnanie, sociálne kontakty atď. Musí sa naučiť fungovať bez alkoholu
v spoločnosti, ktorá alkohol „popíja“ takmer pri kaţdej príleţitosti. Nie je to ľahké. Našťastie
existujú komunity, svojpomocné skupiny, kluby, chránené bývanie a dielne, ktoré významnou
mierou zniţujú riziko relapsu.
Možnosti arteterapie s ľuďmi závislými od alkoholu
Arteterapia, alebo arteterapeutické techniky sú v súčasnosti mnohokrát súčasťou
komplexnej liečby závislosti od alkoholu, alebo iných psychoaktívnych látkach.
Arteterapeutické techniky sú pre mnohých jedincov príťaţlivé, a preto pre terapeuta
môţu byť dobrým prostriedkom na nadviazanie spolupráce. Iste, nájdu sa ľudia, ktorí nemajú
k výtvarným technikám ţiaden vzťah, alebo ho majú dokonca negatívny. Tento fakt môţe
liečbu brzdiť. Pri týchto ľuďoch by som zvaţovala typ psychoterapie, ktorý im je bliţší.
Ak je klient arteterapeutickými technikami zaujatý, jednoduchšie si udrţí motiváciu
k činnosti na potrebnej úrovni a terapeutovi sa s ním lepšie pracuje. Prostredníctvom
arteterapeutických techník sa otvára prístup k nevedomým intrapsychickým konfliktom,
motívom, emocionálnym a traumatickým záţitkom, ktoré by inak pravdepodobne ostali
potlačené. Cieľavedomou prácou terapeut pomáha jedincovi uvedomiť si ich a pomenovať
ich. Závislý človek má tak príleţitosť nazrieť na seba samého zvonku, čo je u aktívneho
uţívateľa psychoaktívnej látky často veľmi problematické (Holubová 2009) a zároveň
dôleţité. Často si len ťaţko uvedomujú, ţe ich závislosť nesúvisí len s návykovou látkou
7
a rizikovým správaním, ale s celou ich osobnosťou. Rovnako náročné pre človeka so
závislosťou je porozumieť, ţe k vyliečeniu nestačí len rozumové pochopenie problémov, ale
dôleţité je aj ich citové a emočné preţívanie.
U mnohých ľudí závislých od alkoholu môţeme nájsť počiatok závislosti
v neschopnosti vyriešiť určitý problém, ktorý sa v ich ţivote objavil. Je tieţ moţné, ţe
s prehlbujúcou sa závislosťou bude riešenie prirodzene prichádzajúcich problémov ešte
náročnejšie. Človek namiesto toho, aby sa pokúsil o ich riešenie, alebo vyhľadal pomoc, bude
hľadať únik v alkohole. Preto jedným z cieľov arteterapie je týchto ľudí naučiť konštruktívne
riešiť svoje problémy. (Arteterapii zameranej na riešenie konfliktov sa venuje napr. Liebmann
(1996) v zborníku „Prístupy ku konfliktom prostredníctvom umenia“.)
Pri arteterapii sa pracuje s mnohorakými technikami. Terapeut ich volí podľa potrieb
konkrétneho jedinca, alebo skupiny. Pri ľuďoch závislých od alkoholu sa obzvlášť osvedčila
arteterapia s hlinou, pretoţe im poskytuje bezpečný priestor na vybitie pocitov, ako sú hnev,
napätie, frustrácia alebo agresivita. Pri práci s hlinou klienti nikomu fyzicky neublíţia a budú
sa cítiť uvoľnenejšie.
Ako som uţ spomínala, mimoriadne podstatné je venovať sa oblasti interpersonálnych
vzťahov. Arteterapeut má moţnosť pri skupinovej práci zámerne vyberať také techniky, pri
ktorých sa prejaví vzájomná interakcia členov skupiny, čo mu bude nápomocné pri
rozhodovaní sa o ďalšom terapeutickom postupe. S odstupom času môţe zopakovať viackrát
rovnakú arteterapeutickú tému, a tak lepšie pozorovať prípadné posuny alebo zmeny
v správaní jednotlivých klientov.
Jedným z cieľov arteterapie je, aby sa jedinec dokázal po terapii udrţať na vlastných
nohách, bez „alkoholovej barle“ a posilnenie jeho značne zníţeného sebavedomia
a sebahodnotenia. Arteterapeut má vhodným prístupom, výberom techník a tém pozitívne
ovplyvňovať schopnosť empatie, sebavyjadrenia a tieţ sebavýchovy. Nejeden liečiaci sa
závislý prostredníctvom arteterapie môţe v sebe aktivizovať neobjavený tvorivý potenciál.
V súčasnosti vo svete nie je ničím nezvyčajným usporadúvanie výstav umeleckých diel
vytvorených ľuďmi, ktorí v sebe objavili umelecké nadanie a radosť z tvorby práve pri liečení
svojich problémov. Vystavovaním svojich dielok sa pre nich otvárajú dvere k novým
moţnostiam, spoznávaniu nových ľudí, zaţívaniu pocitov úspechu. Je to nesmierne dôleţité
najmä v tom prípade, ak majú pocit, ţe ich všetci blízki ľudia odsúdili a niektorí z nich musia
ţiť v domove sociálnych sluţieb.
8
Aby sme neprišli o svoje nadšenie z toho, ako chceme človeka zbaviť jeho závislosti,
nesmieme si robiť príliš veľké ilúzie. Postupovanie k cieľom nám môţe sťaţovať
i osobnostná stránka jedinca, jeho nezrelosť, či určitá rigidita a odpor k zmene. Pri
dlhoročných závislostiach je práca náročnejšia kvôli zhoršeným kognitívnym schopnostiam aţ
demencii, ktorá sa pri práci s ľuďmi umiestnenými v domove sociálnych sluţieb vyskytuje
veľmi často.
Pokiaľ ide o preferovaný arteterapeutický prístup k ľuďom s alkoholovou závislosťou,
pri štúdiu literatúry som sa stretla s preferenciou direktívneho prístupu, ktorý kladie dôraz na
štruktúru a kontrolu v metódach (Mahony 2001). S týmto názorom súhlasí i Kunda (1988),
ktorý tvrdí, ţe spontánna výtvarná produkcia alkoholikov má iba nízku projektívnu hodnotu
z dôvodu zníţenej expresivity a spontaneity alkoholikov vo výtvarnej, verbálnej, či pohybovej
oblasti. Myslím si ale, ţe niekedy je vhodné zaradiť do programu i voľnú tému.
Nevšímal (2003) vo svojom článku popisuje, ako sa počas arteterapeutickej liečby
mení výtvarný prejav závislého. Všimol si, ţe v počiatočnej fáze liečby volia závislí často
farbičky a obmedzenú farebnú škálu, ktorá akoby vypovedala o ich tendencii k čiernobielemu videniu sveta a o úzkostnej snahe o presnosť a jednoduchosť, pretoţe majú strach
z komplexnosti a prelínania. Aţ neskôr sa začne objavovať odvaha experimentovať ako po
technickej, tak aj po farebnej stránke. Arteterapeut môţe klienta v tomto experimentovaní
povzbudzovať, alebo zámerne vyberať techniky, ktoré sú menej tradičné, ktoré umoţňujú
ľahšie zaţiť pocit úspechu z tvorenia. Samozrejme, kaţdý klient má iné potreby a moţnosti.
Arteterapeut by ich mal vnímať a zvoliť určitú stratégiu v prístupe ku konkrétnemu klientovi.
Toto experimentovanie klienta je v podstate experimentovanie so sebou samým, s novou
objavovanou realitou a jej vzťahmi. Klienti často zobrazujú vzťahy k okoliu a svoje
preţívanie. Ak začnú pouţívať vodové či olejové farby a navzájom ich v maľbe miešať,
poukazuje to na otvorenosť a postupujúci proces zmeny. Jedinci si postupne nachádzajú svoj
vlastný výtvarný výraz.
Arteterapeutické techniky akcelerujú psychoterapeutický proces. Jedincov stavajú do
nových situácií, s ktorými sa musia vyrovnávať, umoţňujú im vnímať problém z viacerých
hľadísk a vytvárajú priestor pre uskutočnenie zmeny. Arteterapia podnecuje závislých
k vyskúšaniu a osvojeniu si niečoho nového, čo zatiaľ nie je nijakým spôsobom záväzné, dáva
im tak priestor zamyslieť sa nad tým, porozumieť tomu. Tieţ ich učí akceptovať iných ľudí
takých, akí sú.
9
Návrhov na ucelenejšiu arteterapeutickú prácu s ľuďmi závislými od alkoholu som
našla minimum. Nemyslím si, ţe je to tým, ţe sa arteterapia s alkoholikmi nevyuţíva, skôr to
pripisujem nedostatočnému publikovaniu terapeutov.
H.
Wadeson
(2000)
vo
svojej monografii
predostiera
námety
na
osem
arteterapeutických stretnutí so závislými ľuďmi, ktorí majú pridruţené ešte iné psychické
ochorenie. Tieto námety môţu poslúţiť ako dobrá inšpirácia aj pre prácu so závislými, ktorí
nemajú diagnostikované ţiadne iné ochorenie a rovnako pre začínajúceho arteterapeuta, akým
som aj ja. Myslím si totiţ, ţe kaţdý námet na arteterapeutický program, je pre mňa prínosný,
obzvlášť, ak je obohatený o praktické informácie (napr. stručný popis priebehu jednotlivých
stretnutí, upozornení na čo si treba dať pozor a pod.) Vrátim sa teraz k námetom stretnutí H.
Wadeson, uvádza tieto:
1. Ako začala Vaša závislosť.
2. Rodinný portrét zahrňujúci závislosť a psychické ochorenie.
3. Autoportrét technikou koláţe.
4. Aké je to byť pod vplyvom drog alebo intoxikovaný.
5. Aké je to byť triezvy.
6. Ako látková závislosť vplýva na Vaše zdravie.
7. Čo môţete robiť, aby ste riešili problémy závislosti a psychického ochorenia.
8. Aké pre Vás bolo výtvarné tvorenie (art making) a rozprávanie o ňom.
Blocher (In Wadeson 2000) zistila, ţe takto komponované sedenia priniesli najväčší
efekt ľuďom s dobrou kognitívnou úrovňou, viac motivovaným, emocionálne stabilnejším
a tým, ktorí boli schopní vhľadu. Nanešťastie, je príliš veľa klientov s duálnou diagnózou,
ktorí spomenuté podmienky nespĺňajú. I napriek tomu mnohým poskytuje arteterapia menej
ohrozujúci spôsob sebavyjadrenia neţ verbálne terapie, ktoré sú súčasťou ich liečebného
programu.
Pre jedincov s duálnymi diagnózami, pri ktorých sa vyskytujú klamlivé predstavy
a halucinácie, môţe byť umelecké vyjadrenie obzvlášť efektívnym spôsobom pre znázornenie
týchto nezvyčajných skúseností. Takéto zhmotnenie predstáv pomáha tieţ terapeutovi lepšie
porozumieť klientovi a následne môţu o jeho pocitoch a predstavách lepšie komunikovať.
Arteterapia v sebe nesie potenciál zmeniť negatívny obraz o sebe, nízke sebavedomie,
neadekvátne sebahodnotenie a nevhodné postoje, čo môţe nepriaznivo ovplyvniť
prekonávanie prekáţok, riešenie konfliktov, vznik závislostí a celkový priebeh ţivota. Som
10
presvedčená o tom, ţe arteterapia prispieva k úspešnej abstinencii človeka, a preto má
právoplatné miesto medzi podpornými terapiami v liečbe závislosti od alkoholu.
Moje arteterapeutické pôsobenie
Časť prvá...
Počas môjho štúdia psychológie som mala pri písaní diplomovej práce moţnosť
arteterapeuticky pôsobiť na ľudí s alkoholovou závislosťou v Domove sociálnych sluţieb
/DSS/ Humánum Zavar, v ktorom ţijú dospelí muţi s rôznymi psychiatrickými diagnózami.
V tejto časti stručne popíšem moje zistenia a dojmy z arteterapeutických stretnutí s týmito
ľuďmi z obdobia, kedy som písala diplomovú prácu. Zároveň sa pokúsim reflektovať
moţnosti práce so závislými ľuďmi umiestnenými v DSS.
Za svoj cieľ som si v mojej diplomovej práci stanovila podporiť sebapoznanie
závislých klientov tak, aby boli schopní spoznávať a rozoznávať prekáţky a bloky, ktoré ich
vedú k závislému správaniu a zlyhávaniu. Chcela som v nich podnietiť tvorivosť, pretoţe som
predpokladala, ţe by prostredníctvom nej mohli odhaliť svoje pozitívne stránky, čo by mohlo
viesť k určitým zmenám a k zvýšeniu sebahodnotenia.
Skupinku alkoholovo závislých tvorilo 5 ľudí vo veku 46 aţ 59 rokov, pričom kaţdý
z nich okrem etylovej závislosti trpel aj určitou pridruţenou diagnózou (viď Tab. 1). Skôr ako
som začala s priamou arteterapeutickou činnosťou, som si preštudovala osobné spisy
jednotlivých klientov, ktoré obsahovali anamnestické údaje, záznamy lekárskych,
psychologických a psychiatrických vyšetrení. Poznanie osobnosti závislého a jeho osobnej
histórie som totiţ povaţovala za podstatnú podmienku pre vytvorenie kvalitného
terapeutického vzťahu, pre lepšie porozumenie konkrétnemu človeku a pre adekvátny výber
arteterapeutických techník a tém. Pre dôkladné poznanie osobnosti a vytvorenie dôvery a tým
i väčšieho otvorenia sa klientov a následne hodnotnejšej terapeutickej práce, mi pochopiteľne
tieto informácie nestačili. Nestačil ani počet naplánovaných stretnutí. Vytvorenie vzťahu
terapeut – klient, keď ide o človeka s neľahkým ţivotným osudom, nie je vôbec jednoduché,
najmä ak chýba silnejšia vnútorná motivácia. Avšak uţ pri piatich stretnutiach som vnímala
postupné prehlbovanie dôvery. Prejavovalo sa to zdieľaním pocitov a informácií, o ktoré by
sa so mnou na prvom stretnutí určite nepodelili.
11
Tab. 1 Popis skupiny s alkoholovou závislosťou
Klient
vek
Celková dĺţka
pobytu v DSS (v
rokoch)
M.Š.
59
4
Ťaţký organický psychosyndróm,
stav po epilepsii
J.P.
46
8
Organický psychosyndróm,
sekundárna epilepsia
Vyučený za elektrikára
I.K.
51
9
Paranoidná schizofrénia
s defektom osobnosti
Lekárska fakulta v
Olomouci
B.J.
46
17
Ľahký stupeň mentálneho
postihnutia
Osobitné odborné učilišteodbor stavebný zámočník
J.K.
53
11
Organická porucha osobnosti
SŠ poľnohospodárska s
maturitou
Pridruţená diagnóza
Dosiahnuté vzdelanie
Vyučený strojný zámočník
Môj arteterapeutický projekt pozostával z piatich stretnutí, vţdy raz za týţdeň, v trvaní
90 minút. Nie vţdy sa mohli zúčastniť všetci klienti. Dôvodom ich neúčasti bola napríklad
choroba, alebo dovolenka. Stretnutia pozostávali zo zahrievacej aktivity, hlavnej činnosti,
diskusie, záznamu a hodnotenia priebehu stretnutia.
Voľba arteterapeutických techník a tém pre mňa nebol jednoduchý. Vedela som, ţe
stretnutí bude iba päť, a preto som chcela vybrať čo najvhodnejšie. Keďţe som sa predtým
s klientmi osobne nepoznala, aţ postupne som zisťovala, aké kognitívne náročné témy sú pre
skupinu vhodné. Z pouţitých aktivít sa mi značne osvedčil tzv. kruh pocitov (viď príloha č.1),
ktorého cieľom je hlbšie porozumieť nielen vlastným pocitom, ale aj pocitom druhých, lepšie
si uvedomovať svoje aktuálne preţívané pocity a vedieť ich prijať. Kruh pocitov je výborným
prostriedkom pre ujasnenie si toho, ako sa kto cíti a prečo. Vyuţívala som ho na začiatku
i konci sedenia a okrem spomenutých cieľov pre mňa fungoval aj ako spätná väzba na
prebehnuté stretnutie. Z ďalších tém, ktoré som pouţila povaţujem za prínosné tieto: Ako sa
vidím, ako ma vidia iní, aký by som chcel byť. Reklama na seba. Modelovanie spoločnej
krajiny. Aké je to byť opitý a aké je to byť triezvy.
12
Počas stretnutí bolo pre mňa mimoriadne dôleţité, aby sa klienti neobávali tvoriť
a vyjadriť sa práve tak, ako to cítia. Takým spôsobom, akým to dokáţu. Aj pre tento dôvod
som povaţovala vytváranie a udrţiavanie atmosféry dôvery, porozumenia a povzbudenia za
mimoriadne podstatné. Rovnako významný bol akceptujúci a nehodnotiaci prístup. Najmä
u tých, ktorí sa neustále hodnotili ako tí, čo nevedia kresliť.
Pri práci so skupinou som si určila niekoľko pravidiel:
Citlivo vnímať kaţdého člena skupiny. Ku všetkým sa správať rovnako, nikoho z nich
nepreferovať a ani neodmietať.
Zadávať inštrukcie zrozumiteľne a vţdy sa presvedčiť, či kaţdý porozumel zadanej
úlohe.
Akceptovať odmietavé správanie klienta. Klient má právo nespolupracovať alebo
odísť.
Zachovanie dôvernosti informácií o klientovi.
Počas arteterapeutických stretnutí som s klientmi v podstate nemala problémy. Takmer
vţdy so mnou bez námietok spolupracovali. Mňa však mrzelo to, ţe im často chýbalo
nadšenie z činnosti, alebo pocit úspechu z vytvoreného dielka. Ich výtvarné artefakty boli
často farebne chudobné, čo súvisí s problémom vyjadrovať svoje emócie a preţívanie. Siahali
prevaţne po známych výtvarných médiách a po malom formáte výkresu, na ktorom nemali
potrebu zapĺňať celý priestor. Všetko akoby vyjadrovali len v základných heslách, „v
stručnosti“. Predpokladám, ţe pri dlhšej arteterapeutickej intervencii, alebo výbere techník pre
klienta príťaţlivejších, menej tradičných, techník s voľným tvorením, či pracujúcich
s určitými polotovarmi (koláţ, maľovanie masiek, dotváranie niečoho), by sa klienti odváţili
viac experimentovať. Tieţ je moţné, ţe by im k väčšej odvahe skúšať nové veci pomohli
určité výtvarné zásahy z mojej strany, ktoré som nerealizovala, pretoţe som si nebola istá
správnosťou zasahovania do klientovho prejavu.
Mojim zámerom bolo, aby sa klienti prostredníctvom tvorby a následnej diskusie
lepšie spoznali, aby si viac uvedomovali svoje pozitívne vlastnosti. Ich sebadôvera
a sebahodnotenie boli totiţ značne zníţené, čo pripisujem mnohým, samotnými klientmi
popísanými ţivotnými neúspechmi a zlyhaniami, či straty kontaktu so svojimi rodinami.
Klienti si pri tvorení do istej miery uvedomovali, ţe do neho premietajú svoj aktuálny stav,
pričom sa o ňom vyjadrovali v diskusii. Pýtala som sa ich na to, čo vytvorili, či by to s nimi
nejako mohlo súvisieť. Otázkami som sa ich snaţila podnecovať k uvaţovaniu o sebe
13
a o spôsoboch, akým riešia rozličné situácie vo svojom ţivote. Nie vţdy mali klienti záujem
hovoriť podrobnejšie o svojom preţívaní a ich prejav pozostával zväčša iba z pár viet. Ich reč
tela avšak nezriedka prezrádzala, ţe v nich niečo zarezonovalo a v mysli o tom uvaţujú. Preto
sa domnievam, ţe arteterapeutická intervencia do istej miery ovplyvnila ich sebapoznávanie.
Treba však podotknúť, ţe klienti sú na alkohole dlhodobo závislí, čo má negatívny dopad na
ich osobnosť a intelekt a tým aj na schopnosť sebareflexie.
Tieţ mi záleţalo na tom, aby klienti dokázali lepšie vnímať jeden druhého. Hodnotiť
druhého bolo pre nich obdobne náročné, ako primerane reflektovať seba. Počas sedení som si
všimla, ţe sa prejavovali prevaţne individuálne, dokonca aj pri spoločnej činnosti, kedy kaţdý
z nich pracoval „na svojom kúsku priestoru“. Aj napriek môjmu povzbudzovaniu som u nich
nebadala známky záujmu o kolektívne tvorenie. Na základe tohto dôvodu usudzujem, ţe by
mohlo byť prospešné pouţívať techniky, kde by boli nútení spolupracovať. Pravdepodobne by
sa pri takejto činnosti prejavili problémy, pre ktoré by sa mohli následne hľadať riešenia.
Časť druhá...
Po trištvrte roku som realizovala s tou istou skupinou ľudí závislých od alkoholu
ďalšie stretnutie. Novú energiu naň som nabrala po konzultáciách s prof. Slávkou Šickovou.
Tentokrát som pri práci s nimi pouţila inú výtvarnú techniku. Techniku umoţňujúcu
popustenie fantázie. Konkrétne sa jednalo o enkaustiku (viď príloha č. 2), starú maliarsku
techniku, pri ktorej sa ako farbiace médium pouţíva roztavený farebný vosk. Nástrojom na
maľovanie sú rozohriate kovové paličky, špeciálne vyhrievané perá, vyhrievané dosky,
teplovzdušné pištole alebo enkaustické ţehličky. Týmto spôsobom vytvorí i začiatočník, či
človek bez výtvarného nadania nádherné obrázky. Je to hravá technika, ktorá dáva široké
moţnosti.
Bola to krásna predstava - stuhnutí ľudia sa roztopia voskom. Po teoretickej
i praktickej príprave o enkaustike sa plánované stretnutie mohlo uskutočniť. V miestnosti, kde
malo stretnutie prebehnúť som si pripravila všetky potrebné pomôcky a čakala som na
príchod klientov. Nemilým prekvapením pre mňa bola reakcia hneď prvého prichádzajúceho
klienta: „Zase máme ísť kresliť?! Prečo vyberajú stále tých istých?“ Podobné reakcie
nasledovali aj od ďalších dvoch klientov. Jeden klient sa arteterapeutickému stretnutiu potešil
a jeden vôbec neprišiel. Nevedela som, ţe väčšina sa o stretnutí dozvedela vo chvíli, keď naň
mala ísť, čo v nich prirodzene vzbudilo nevôľu, najmä ak sa chceli zúčastniť svojich
pravidelných aktivít, kde sa cítili potrební. Prejavila som im svoju ľútosť nad nečakane
14
zmeneným programom. Vysvetlila som im dôvod nášho stretnutia. Zaujímalo ma, ako sa
majú, a či sa od nášho posledného stretnutia niečo zmenilo. Klienti rozprávali iba málo, viacmenej to zhrnuli tak, ţe nič nové nemajú, pretoţe im v DSS plynie ţivot trochu inak a zmeny
nie sú časté. Usúdila som, ţe bude lepšie začať s enkaustickou aktivitou a popri tom sa
rozprávať. Jeden účastník – J.K., ktorý rád a pekne maľuje, o enkaustike uţ počul a tešil sa, ţe
si ju bude môcť vyskúšať. Vysvetlila som im podstatu tejto výtvarnej techniky. Následne som
im predviedla rôzne postupy a spôsoby vytvárania vzorov.
Prvý išiel túto techniku skúsiť J.K. Vybral si modrú voskovku a vytvoril mocné vlny
oceánu s modrou oblohou nad nimi (Príloha Obr. č. 1 a 2). Technika sa mu páčila. Obrázok
vytvoril vcelku rýchlo. Nemal potrebu obrázok veľmi pretvárať, „hrať sa“ či skúšať ďalšie
vzory.
Ako druhý nasledoval B.J., ktorý mal tieţ presnú predstavu svojho obrázku. B.J. si
dával na svojom dielku záleţať, pred ďalším krokom väčšinou chvíľu rozmýšľal. V tvári sa
mu zračilo zanietenie. Začal červenohnedou farbou tvoriť kopce, pod nimi spravil zelenú lúku
a úplne na spodnom okraji papiera rieku. Potom „dokresľoval“ do kopcov zelené stromy.
Chcel spraviť aj modrú oblohu, ale keďţe si nenechal naň priestor, vytvárala sa mu fialová
alebo šedá (nepouţívali sme totiţ profesionálne vosky, ale len obyčajné voskovky).Poradila
som mu, aby to pre tentokrát nechal tak a pri budúcom obrázku vzal do úvahy zmiešavanie
farieb. V obrázku videl krásnu krajinu – Arménsko (Príloha Obr. č. 3), ktoré by rád navštívil,
ale uvedomoval si, ţe to momentálne nie je moţné.
M.Š. mal strach z tvorenia a viackrát hovoril, ţe on kresliť nevie. Ubezpečovala som
ho, ţe táto technika je nenáročná a nemá dôvod sa obávať. M.Š. mal v ten deň mimoriadne
silný tras rúk i celého tela a vyzeralo to tak, ţe práca so ţehličkou mu spôsobuje problém.
Nevzdal sa a vytvoril zeleno – hnedý obraz, ktorý popísal ako svoj rodinný dom (Príloha Obr.
č. 4).
Vzhľadom k tomu, ţe sme mali k dispozícii iba jednu ţehličku, „maľoval“ vţdy iba
jeden a ostatní čakali. Počas tohto čakania sa J.P. ospravedlnil s tým ţe ide nakŕmiť koňa, no
uţ sa nevrátil.
Keď mal kaţdý hotový jeden obrázok, vyzvala som ich k ďalšiemu. Znovu som im
ukázala, ako moţno narábať so ţehličkou tak, aby vytvárala pekné vzory. J.K. opäť pouţil
modré odtiene voskoviek a stvárnil hory. Modrá farba je v arteterapii povaţovaná za
15
významnú a nesie v sebe protikladné významy. Spojenie - modré hory nepovaţujem za
celkom beţné. V súvislosti s ním by sme mohli uvaţovať o existencii rodinnej traumy. Takéto
tvrdenie by bolo zaiste potrebné overiť počas ďalších stretnutí.
B.J. sa rozhodol vytvoriť more s pláţou, modrou oblohou a slnkom. Pracoval najmä so
špicom ţehličky, čím mal nad maľbou väčšiu kontrolu. M.Š. skúsil viac experimentovať,
a vytváral abstraktný vzor s hnedou, oranţovou a ţltou voskovkou. O ďalší obrázok prejavil
záujem iba J.K. Chcel namaľovať viacfarebnú rybu, ale jednotlivé farby sa mu postupne
navzájom zmiešali do šedofialovej. Nepodarilo sa mu teda vytvoriť to, čo zamýšľal a bol
z toho trošku smutný.
Následne som klientom ukázala, ţe takýto voskový obrázok sa dá otlačiť na druhý
papier a vznikne artefakt o niečo odlišný. Muţi si mali vybrať, ktorý zo svojich diel chcú
otlačiť a potom ho domaľovať voskovkami do obrazu, ktorý v ňom vidia. Rozvinula som
rozhovor o tom, ţe kaţdý v obrázku môţe vidieť niečo iné, a ţe je to tak správne, a ţe
hľadanie obrazov v niečom abstraktnom môţe byť zaujímavé.
J.K. urobil odtlačok svojho prvého obrázku – vĺn, v ktorom však potom videl pohorie.
Na dokreslenie pouţil iba modrú farbu aj keď išiel dokresľovať pohorie. Dôvodom môţe byť
pôvodná modrá farba, ale na druhej strane odtlačok nebol tak výrazný, aby sa nedal prekryť
napr. zelenou. Pri predchádzajúcom obrázku predsa cielene na kopce vyuţíval modré odtiene.
Zároveň si uvedomil, ţe i obrázok nepodarenej ryby vôbec nevyzerá zle a páči sa mu.
B.J. si otlačil a dokreslil obrázok krajiny so stromami. Pri dokreslení nakreslil modrú
oblohu, čím akoby poopravil svoj pôvodný obraz. Zaujímavé je, ţe obloha i rieka sú kreslené
totoţným spôsobom - dynamickou špirálovitou líniou. Tým ohraničujú obrázok tak, ţe pôsobí
trochu stiesňujúcim dojmom. Na ostatné časti obrázku pouţil iný spôsob.
Rieka, vlny, oceán, modrá farba predstavujú vodu, tekutinu. Časté znázorňovanie vody
môţe terapeuta upozorniť na problémy s alkoholom. Podobne, ako je moţné niečo utopiť vo
vode mnohí ľudia sa pokúšajú utopiť svoje problémy v alkohole.
M.Š. si vybral svoj druhý obrázok, v ktorom videl stenu svojho rodinného domu.
Skutočnosť, ţe v oboch obrazoch videl svoj dom, len zdôrazňuje, ako veľmi mu chýba
domov. Podľa svojej predstavy začal do obrázku dokresľovať tehly múru, ale celú stenu
nedokončil. Nedarilo sa mu podľa jeho predstáv , pretoţe dobre nevidel, lebo nemal so sebou
okuliare.
16
Klienti sa k svojim artefaktom vyjadrovali len v krátkosti. Zobrazovali to, čo majú
radi, alebo sa im páči a najradšej by tam boli (more, hory, rodinný dom). Snom kaţdého
z týchto klientov je, aby mal opäť dobrý vzťah so svojou rodinou a mohol byť doma. Nie je to
jednoduché, keďţe do DSS sa dostali práve kvôli tomu, ţe ich najbliţší s nimi neboli schopní
spolunaţívať pre ich problémy s alkoholom.
Na konci stretnutia mi poďakovali a povedali, ţe sa cítili dobre. Technika enkaustiky,
bola pre nich nová, neobvyklá a páčila sa im.
17
Záverom
Arteterapeutické stretnutia s ľuďmi závislými od alkoholu boli pre mňa silným
a obohacujúcim záţitkom. Mala som príleţitosť zblízka nazrieť do ţivotov a beţných
problémov ľudí, u ktorých bola závislosť tak silná a ničivá, ţe museli byť umiestnení do DSS.
Pred začatím arteterapeutickej činnosti, som si prirodzene vytvorila isté očakávania týkajúce
sa najmä toho, ako skupina naše stretnutia prijme a aký budú mať pre ňu prínos. Boli veľké,
čo súviselo zrejme s tým, ţe nikdy predtým som s podobnými klientmi nemala moţnosť
pracovať. Bohuţiaľ moje očakávania do značnej miery naplnené neboli a časom som si
uvedomila, ţe zrejme neboli ani realistické. Napriek vyjadreniam klientov, ţe sa cítia na
stretnutiach príjemne a povaţujú ich za nevšedné oţivenie beţného reţimu DSS, niekedy som
cítila, ţe by radšej robili to, čo tvorí ich program zvyčajne. Moţno som niečo nerobila
správne, alebo mohla urobiť iným spôsobom. Neviem. Moţno to bolo iba o mojich pocitoch,
ktoré som si nemala s kým a s čím porovnať. Ing. Daniela Patková, s ktorou som po celú dobu
spolupracovala a ktorá vybrala klientov do skupiny, videla klientov a ich ochotu a nadšenie
spolupracovať inak ako ja. Omnoho pozitívnejšie a optimistickejšie. Klientov a ich správanie
poznala vcelku dobre a neraz bola prekvapená, ako so mnou v pohode spolupracovali. Jej
povzbudivé slová mi dodávali energiu.
Problém bol pravdepodobne aj v tom, ţe arteterapia im bola nariadená namiesto
činností v dielňach, pri zvieratách, či v záhrade, na ktoré sú zvyknutí a cítia sa pri nich
potrební (čo je na druhej strane veľmi pozitívne pre ich sebadôveru). Tento problém by mohlo
vyriešiť jedine vedenie DSS, napríklad zakomponovaním arteterapie do programu klientov,
ako jednej z činností, s ktorou by boli klienti oboznámení. Zároveň si uvedomujem, ţe
vytvoriť program spĺňajúci viacero podmienok súčasne nie je jednoduché. Viem, ţe ak má
klient vytvorenú svoju predstavu o priebehu dňa a niekto mu ju príkazom zmení, môţe sa to
odraziť v jeho negatívnom naladení. Ing. Patková ma upozornila, ţe by mohlo byť rizikové
vo väčšom časovom predstihu informovať niektorých klientov o tom, ţe sa majú zúčastniť
určitej činnosti, napr. arteterapie, ktorej sa ale z rôznych príčin nemusia chcieť zúčastniť. Tým
rizikom je náhla nevoľnosť, naplánovanie dovolenky práve na tento termín a pod. Ako vidieť,
je potrebné brať v úvahu veľa faktov a najvhodnejšia alternatíva nemusí byť jasná.
18
Pri celkovom hodnotení toho, ako si klienti viedli a správali sa, vnímam ako dôleţité
brať do úvahy ich ţivotnú, fyzickú i psychickú situáciu. Klienti si uvedomujú, kde ţijú a ţe tu
pravdepodobne i doţijú. V DSS bývajú spolu s ľuďmi, ktorí sú na tom psychicky, alebo
fyzicky omnoho horšie ako oni. Musia sa prispôsobovať nariadeniam domova. Nemôţu ísť
sami na nákup, keďţe väčšina je pozbavená svojprávnosti, po ktorej priznaní opäť túţi. Ţivot
v domove môţu pociťovať ako jednotvárny. Ak sa ich spýtate, čo majú nové, najčastejšou
odpoveďou bude: „Nič, veď viete, tu sa toho toľko neudeje.“
Technika enkaustiky, ktorú som pouţila v druhej časti môjho arteterapeutického
pôsobenia sa klientom páčila. Myslím si preto, ţe by mohlo byť zaujímavé, naplánovať
skupine viacero stretnutí, na ktorých by sa vyuţívala enkaustika. Zhmotnenie konkrétnej
predstavy nemusí byť pri tejto technike pre začiatočníka vţdy jednoduché a „nepodarok“ sa
dostane na svet ľahko (chcem zdôrazniť, ţe „nepodarok“ nemusí vyzerať škaredo, ale
neznázorňuje pôvodnú predstavu autora, z čoho môţe byť sklamaný). Jedinec by sa tak mohol
učiť prijímať prípadný neúspech a naučiť sa spôsob, ako sa s ním vyrovnať. Iné pozitívum
„nepodarkov“, či abstraktných obrazov vidím v moţnosti projekcie svojich psychických
obrazov do diel. Vytvárala by sa tak príleţitosť pre vyjadrenie intenzívnych myšlienkových
obsahov, či pocitov, alebo tieţ objavenie niečoho menej vedomého. Za ďalšiu prednosť
vyuţívania tejto techniky povaţujem hravosť, ktorú v sebe nesie a moţnosť veľakrát
pretvárať obraz. Tak, ako môţe jeden ťah ţehličky pekný obraz pokaziť, tak môţe vytvoriť
niečo nádherné.
Pri porovnaní tradičnejších techník, ktoré som vyuţívala pri predchádzajúcich
stretnutiach sa dvaja z klientov vyjadrili, ţe tvoriť menej tradičnými technikami by sa im
páčilo o niečo viac. Tretí sa nevedel celkom rozhodnúť, pretoţe sa mu páčili aj predošlé
techniky. Predpokladám, ţe i tradičné techniky sa dajú vyuţiť netradičnými spôsobmi
a arteterapeut by mal byť dostatočne kreatívny na to, aby prinášal nové adekvátne námety pre
skupinu.
Verím, ţe arteterapia má v domovoch sociálnych sluţieb svoje miesto. To ako sa,
v ktorom domove „zabýva“ do veľkej miery závisí od zvoleného prístupu terapeuta
a ostatných zamestnancov zariadenia, ktorí by mali navzájom spolupracovať, podporovať sa
a zdieľať informácie.
19
Bibliografia
Holubová, M. Moţnosti a meze arteterapie v K-centru. Arteterapie Časopis České
arteterapeutické asociace. 2009, roč. 9, č 18. ISSN 1214-4460.
Kunda S. a spol.: Klinika alkoholizmu. Klinický priebeh, diagnostika a terapia. Martin:
Osveta, 1988.
Lindenmeyer J. Závislosť od alkoholu. Pokroky v psychoterapii.1. vyd. Trenčín:
Vydavateľstvo F, 2009. ISBN 978-80-88952-54-1.
Mahony, J. Art therapy and art activities in alcohol services: A research project. In Treatment
of Addiction: Current issues for arts trerapies. (ed.) Waller, D., Mahony, J. London:
Taylor & Francis e-Library, 2001. ISBN 0-203-13239-4. Kapitola 6, s. 117-140.
Nevšímal, P. Neverbální techniky v terapii závislých. Arteterapie Časopis České
arteterapeutické asociace. 2003, roč. 3, č 4, s. 27-30. ISSN 1214-4460.
Šicková-Fabrici, J. (a) Arteterapia – úžitkové umenie? 1. vyd. Bratislava: Petrus, 2006.
ISBN 80-89233-10-4.
Šicková-Fabrici, J. (b) Terra therapeutica, Zborník LP, 2000 In: Arteterapia – úžitkové
umenie? 1. vyd. Bratislava: Petrus, 2006. ISBN 80-89233-10-4.
Šicková-Fabrici, J. (c) Koncepcia celostného prístupu ku človeku v Spirituálno-ekologickej
arteterapii. Arteterapeutické listy. 2006, č 5, s.50-56.
Šimončičová, L. Arteterapia s klientmi terapeutickej komunity s problémom závislosti od
psychoaktívnych látok. Arteterapie Časopis České arteterapeutické asociace. 2010, roč.
10, č 22-23, s. 50-57. ISSN 1214-4460.
Vágnerová, M. Psychopatologie pro pomáhající profese. 4. vyd. Praha: Portál, 2008.
ISBN 978-80-7367-414-4.
Wadeson, H. Art therapy practice. Innovative approaches with diverse populations. New
York: John Wiley & Sons., 2000. ISBN 978-0471-330-58-5.
20
Prílohy
Príloha č.1: Kruh pocitov
Cieľ: Hlbšie porozumieť vlastným pocitom, aj pocitom druhých, lepšie si uvedomovať svoje
aktuálne preţívané pocity, vedieť ich prijať. Klientom pomáha naučiť sa svoje pocity
vyjadrovať a komunikovať o nich aj s inými ľuďmi. Úlohou kruhu pocitov je i vyvrátenie
mýtu, ţe o pocitoch sa nehovorí. Napomáha navodiť otvorenú komunikáciu a atmosféru
dôvery. Zjednocuje skupinu a podnecuje medzi členmi vzájomné rozvíjanie empatie.
Realizácia: Členovia skupiny sa pohodlne usadia okolo predlohy spoločného kruhu pocitov
(Príloha: Obr. 1). Kaţdý člen dostane figúrky (kamienky) jednej farby, ktorú si sám vybral.
Klienti sú následne vyzvaní, aby si dobre prezreli všetky pocity na kruhu pocitov a potom,
aby si zvolili práve tie z nich, ktoré čo najpresnejšie vyjadrujú ich aktuálnu náladu. Klientov
je potrebné upozorniť i na mieru intenzity preţívaných pocitov (málo, stredne, veľmi)
vyznačenú na kruhu pocitov. Výber prebieha v tichosti. Keď uţ všetci klienti označili svoje
pocity, nasleduje spoločná diskusia o týchto pocitoch. Je vhodné spýtať sa členov skupiny,
kto by chcel ako prvý povedať o svojich pocitoch. Arteterapeut sa môţe pýtať na príčiny
týchto pocitov a vyzvať klientov, aby sa pokúsili ešte podrobnejšie popísať ich zdroje. Ak
klient nechce detailne rozprávať o svojich pocitoch, arteterapeut ho nenúti, dôleţité je, ţe
klienti sa takto učia prijímať svoje pocity. Niektoré z pocitov na tomto kruhu však moţno
chápať ako v zmysle pozitívnom, tak i negatívnom, preto by sa klienti mali aspoň stručne
vyjadriť k tomu, ako to myslia, predíde sa tak zbytočným nedorozumeniam.
Ak sa tejto aktivity zapojí i arteterapeut môţe to pozitívne vplývať na celkovú jednotnosť
skupiny a atmosféru dôvery.
21
22
Príloha č. 2: Postup pre vytvorenie enkaustickeho obrazu
Na pracovnú dosku poloţíme igelit a niekoľko vrstiev rozloţených novín. Na to
poloţíme biely papier, ktorý by mal byť aspoň dvakrát väčší neţ zamýšľaný formát nášho
obrázku. Na to všetko poloţíme encaustický papier.
Vosk nanesieme na ţehličku. Správnu teplotu spoznáme tak, ţe nám vosk nesteká, ale
dobre a ľahko sa roztiera. K regulácii teploty nám slúţi termostat. Pokiaľ uţ máme správnu
teplotu môţeme začať maľovať. Vosk nanesený na ţehličke roztierame ľahkým ťahaním na
papieri. Môţeme zvoliť z veľa spôsobov ako vosk roztiahneme (napr.: vo vlnách, rovno, cikcak, …), podľa toho, aký efekt chceme na papieri vytvoriť. Ak pritlačíme, vosk sa nebude
roztierať rovnomerne vzniknú nám dosť svetlé miesta a nebudú sa tvoriť poţadované efekty.
Niekedy však tieto pevné ťahy zvolíme úmyselne pre vytvorenie svetlej plochy. Týmto
postupom môţeme maľovať tak dlho aţ zaplníme celú plochu papieru. Prípadne môţeme na
časti plochy maľovať rôznymi efektami. Pri zmene farby vţdy ţehličku poriadne vyčistíme
kuchynskou papierovou utierkou.
Pokiaľ ďalšia pouţitá farebná kombinácia je príliš odlišná od predchádzajúcej, pre
istotu pretrieme celú plochu parafínovou sviečkou a znovu vyčistíme papierovou utierkou.
Uvidíte koľko ešte zostalo farby na zdanlivo čistom povrchu. Pokiaľ sme maľovali hranou
ţehličky, vyčistíme i medzeru medzi ţehliacou doskou a ţehličkou.
Po ukončení práce vyleštíme celú plochu obrázka jemnou handričkou. Pokiaľ chceme
obrázok umiestniť do rámčeka bez skla alebo ako blahoţelanie, doporučujem Vám ho pretrieť
akrylovým lakom pre spevnenie povrchu.
23
Obr. č. 1: J.K. – tvorba vĺn oceánu
Obr. č. 2: J.K. – Vlny oceánu
24
Obr. č. 3: B.J. – Vysnívaná krajina – Arménsko
Obr. č. 4: M.Š. – Rodinný dom
25
Obr. č. 5: J:K. – Kopce
Obr. č. 6 :B.J. – More s pláţou
26
Obr. č. 7:M.Š. – tvorenie abstraktného obrazu
Obr. č. 8:J.K. – „maľovanie“ ryby
27
Obr. č. 9: J.K. – pôvodným zámerom bola ryba, teraz je to abstraktný obraz
Obr. č. 10: J.K. – odtlačok pôvodného voskového obrázku s dokreslením pohoria
28
Obr. č. 11: B.J. - odtlačok pôvodného voskového obrázku s dokreslením prírody
Obr. č.12: M.Š. – odtlačok pôvodného voskového obrázku s dokreslením múru
29
Download

Celá práca na stiahnutie: Záverečná práca.Z.Jurčovičová